Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

27

ENTOMOLÓG KOLOMAN KERTÉSZ – RODÁK ZO SLOVENSKA

Ľubomír VIDLIČKA Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava; e-mail: lubomir.vidlicka@savba.sk Vidlička, Ľ. 2013. Entomologist Koloman Kertész – native from Slovakia. Entomofauna Carpathica, 25(1): 27-32.

Abstract: Koloman Kertész (*1867-†1922) belongs to the most famous scientist-entomologist of Austro-Hungarian Empire, on the end of 19th and beginning of 20th century. He was born in Prešov (E Slovakia), but their employment and exercise found in Hungarian National Museum in Budapest. He described tenths genera and species of flies (Diptera) and make world catalogues of Diptera. He died relatively young at age 55 years.

Key words: history of entomology, Slovak entomologist, Kertész, Prešov ÚVOD

Koloman Kertész je na Slovensku takmer neznámy entomológ, a to aj napriek tomu, že vo svojej dobe bol jedným z najpoprednejších uhorských vedcov - taxonómov. Profesionálne sa venoval hlavne dipterológii, kde dosiahol svetové uznanie.

Nekrológ čoskoro po Kertészovej smrti publikoval významný americký dipterológ Ezra Townsend Cresson Jr. (*1876-†1948) v Entomological News (CRESSON 1923). Ku stému výročiu narodenia bol v maďarskom časopise Annales Historico-naturales Musei Nationalis Hungarici publikovaný podrobný Kertészov životopis aj bibliografia (MIHÁLYI 1968). Na Slovensku sa na neho opäť zabudlo. Nastal čas pripomenúť si aspoň 145. výročie jeho narodenia a 90. výročie úmrtia. Pôvod Kolomana Kertésza

Kolomanov otec právnik Jozef Kertész pochádzal z takmer zabudnutého zemianskeho rodu Kertészovcov z Bešeňova (Besenyö). Heraldik CSERGEÖ (1893) uvádza z Uhorska dva zemianske rody Kertészovcov s odlišnými erbami, ale

stotožniť zemanov z Bešeňova s niektorým z nich sa zatiaľ nepodarilo. Najpravdepodobnejší je ich pôvod z obce Bešeňov v okrese Nové Zámky.

Matka Kolomana Kertésza Agnesa Paulína Anna Berthótyová (*9.I.1827, Víťaz) bola tiež zemianka. Jej rodičia, osv. pán Samuel Berthóty de Berthóth a osv. pani Mária Petróczyová, pochádzali z obce Víťaz (okr. Prešov), kde boli Berthótyovci od roku 1726 zemepánmi. Rod pochádza z neďalekých Bertótoviec. Obr. 1. Erb udelený v roku 1704 Franzovi Berthóty de Berthóth. Fig. 1. Coat of arms awarded in 1704 to Franz Berthóty de Berthóth.

Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

28

Jozef Kertész a Agnesa Berthótyová sa zosobášili v roku 1846. Bývali v Pešove, kde sa im v priebehu nasledujúcich 20 rokov narodilo 8 detí (tab. 1). Koloman Kertész sa narodil dňa 2. januára 1867 v Prešove číslo domu 371 ako ich posledné, ôsme dieťa. Krstnými rodičmi mu boli jeho najstarší, vtedy 20-ročný brat Jozef (študent) a najstaršia sestra 17-ročná Barbara. V rím.-kat. kostole ho mesiac po narodení pokrstil Imrich Máczy (*3.XI.1808 Drienovec, okr. Košice-okolie – †7.III.1880 Petrovany, okr. Prešov), od roku 1850 farár v neďalekých Petrovanoch (okr. Prešov) a od 1860 arcidekan v Toryskách, ktorý bol zrejme ich rodinným priateľom. Tabuľka 1. Informácie o deťoch manželov Jozefa Kertésza a Agnesy rod. Berthótovej.

Table 1. Information on children of married couple Joseph Kertész and Agnes born Berthóty.

Meno Mená krstných rodičov Narodenie Krst Jozef Gabriel

Michal Emanuel Osv. pán Jozef Teöke,

vdova Mária Durčák r. Maurus 25.III.1847

Vavrinec Peter Pavol Lazar

Vavrinec Berthóty, vdova Mária Durčák r. Maurus

2.VII.1848

Barbara Mária Regina Emília

Otto Usz, Emília Schmidt

7.III.1850

Mária Alžbeta Katarína Agnesa

Jozef Kéler, Mária Berthóty

*8.XII.1852 20.I.1853

Abrahám Bonifác Pankrác

Róbert Berthóty, vdova Mária Berthóty r. Petrócy

*14.V.1856 18.V.1856

Adolf - *29.VIII.1858 †29.VIII.1858 Anna Mária

Magdaléna Štefánia ARD Imrich Máczy arcidekan,

Friderika Diznerová *18.VII.1860 8.IX.1860

Koloman Makar Blažej

Jozef Kertész, Barbara Kertész

*2.I.1867 2.II.1867

Zo života Kolomana Kertésza

Koloman navštevoval základnú školu v rodnom Prešove. Stredoškolské štúdium absolvoval v neďalekom Miškolci (teraz v SV Maďarsku). Vysokoškolské štúdiá začal na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity, neskôr prestúpil na filozofickú fakultu. V roku 1890 sa stal koncipientom na katedre u Tivadara Margó (Teodor Markovič; *5.3.1816 Pešť - †5.9.1896 Pusztaszentlőrinc), profesora zoológie a porovnávacej anatómie. Prvý článok publikoval ešte počas štúdia. Spracoval desaťnožce (Decapoda) okolia mesta Szeghalom (Békešská župa, JV Maďarsko) (KERTÉSZ 1893). Štúdium ukončil diplomovou prácou o vírnikoch (Rotatoria) Budapešti a okolia v roku 1894 (KERTÉSZ 1894). Zistil výskyt 109 druhov. Po skončení školy pracoval ešte dva roky u prof. Margó a potom sa stal pomocným kurátorom v zoologickom oddelení Uhorského národného múzea. Na podnet stredoškolského učiteľa a zanieteného entomológa Rudolfa (Rezsö) Kohauta (*12.X.1858 Pešť - †13.V.1908 Budapešť) sa začal venovať taxonómii dvojkrídlovcov (Diptera) a pri tomto záujme zostal až do smrti.

Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

29

Nume- rum

Currens

Annus et Dies BAPTISATI. Nativitatis Collati

S.Baptismi Nomen Sexus legit. illegit. mase. foem.

25. 2a

Januarii [1867]

2a Februarii

Colomañus Macarius Blasius

exc. 1885 6/I. exc 1886 3/III.

mase. „ legit. „

Pora- dové číslo

Rok a Deň KRSTENÝ Narodenie Krst Meno Pohlavie zákonný nezákonný mužské ženské

25. 2.

Január [1867]

2. február

Koloman Makar Blažej

exc. 1885 6/I. exc 1886 3/III.

mužské „ zákonný „

Nomen Parentum.eorum

Conditio et Religio

Locus Do- micilli cum

Numero Domus

Nomen Patrimorum.eorum

Conditio et Religio

Nomen

Baptisantis Observationes

Josephus Kertész Rc. de Besenyö

utr. fori caros. advocat. Agnes Berthóty Rc. de eadem

Eperies Nro

371.

Joseph. Kertész Rc. studiosus

Barbara Kertész Rc. Domicella

Rsmy. Dnus. Emericus

Máczy. Archi Diaconus

de Tarcza Fö et Paroch. Szent

Péteriensis

Mená rodičov. ich

Zamestnanie a vyznanie Bydlisko

číslo domu Mená krstných rodičov,

ich zamestnanie a vyznanie

Meno

krstiaceho Poznámky

Jozef Kertész Rk. z Bešenova súdny advokát

Agnesa Berthóty Rk. z Bertótoviec

Prešov Nro

371.

Jozef Kertész Rk. študent

Barbara Kertész Rk. domáca

R. Pán Imrich

Máczy. Arci Dekan

z Torysiek a farár Petrovanský

Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

30

Fotokópia, prepis a preklad latinského matričného záznamu o pokrstení Kolomana Kertésza z rímsko-katolíckej matriky v Prešove z 2. februára 1867.

Photocopy, transcription and Slovak translation of latin baptize record of Koloman Kertész from roman-catholicus register in Prešov from 2. February 1867.

Už v roku 1896 publikoval opis nového druhu pestrice (Syrphidae) – Pelecocera rectinervis z okolia Budapešti (Svábhegy) (Kertész 1896). Prof. Josef Mik z Viedne ešte v tom istom roku tento druh synonymizoval s v Európe široko rozšíreným druhom Plecocera latifrons Loew, 1856 (MIK 1896). V ďalšom článku opísal neznámu samičku druhu Psilocephala (teraz Ammothereva) laticornis Loew, 1856, ktorej samček bol pôvodne opísaný z Uhorska (KERTÉSZ 1897a). Zaujímavý je aj opis druhu Monoclona mikii (pomenovaný na počesť prof. Mika z Viedne), ktorého typový materiál chytal Ľudovít (Lajos) Bíró v Turčeku (teraz okr. Turčianske Teplice) (KERTÉSZ 1898). V súčasnosti je tento názov považovaný za staršie synonymum Monoclona silvatica Zaitzev, 1983. Kertész však neostal dlho pri uhorských druhoch dvojkrídlovcov. V ďalších rokoch sa

zameral prevažne na tropické Diptera. Ako prvý opísal druh Loxoneura facialis z Indie z časti Meghalaya (Khasi hills) (KERTÉSZ 1897b), potom nasledovalo viacero druhov z Novej Guinei a Malajského súostrovia. Neskôr svoj záujem rozšíril aj na Južnú Ameriku. Opisoval nové druhy múch zo širokého spektra čeľadí. Aj sám opísal novú čeľaď Tachiniscidae, kde zaradil jediný druh Tachinisca cyaneiventris z Peru a Bolívie (KERTÉSZ 1903a). No opisy nových druhov neuspokojili celkom jeho vedecké ciele. Od roku 1900 sa začal zameriavať na vydávanie katalógov. Najprv spracoval celosvetový katalóg čeľade Tabanidae (KERTÉSZ 1900) a Pipunculidae (KERTÉSZ 1901). V roku 1902 začal sám vydávať celosvetový katalóg všetkých dovtedy opísaných dvojkrídlovcov, ktorý mal rozplánovaný na 10 dielov. Do roku 1910 sa mu podarilo vydať 7 dielov (KERTÉSZ 1902-1910). Zvyšné tri diely zostali kvôli finančným problémom dokončené iba v rukopise. V roku 1903 začal spolu s dipterológmi Theodorom Beckerom (*1840-†1928; Nemecko), Paulom Steinom (*1852-†1921; Nemecko), Mariom Bezzim (*1868-†1927; Taliansko) a Josefom Bischofom (*1875-†1932; Rakúsko) vydávať v Budapešti Katalóg palearktických dvojkrídlovcov. Prvý diel týkajúci sa skupiny Nematocera napísal Dr. Kertész sám (KERTÉSZ 1903b), druhý diel napísal Dr. Bezzi (BEZZI 1903). Tretí diel mali podľa plánu písať Stein s Bischofom, ale Bischof z autorského kolektívu odišiel a preto najprv vyšiel štvrtý diel (BECKER, BEZZI 1905) a až nakoniec tretí diel, kde Bischofove časti spracoval Bezzi (BEZZI, STEIN 1907).

Koloman Kertész (*1867-1922)

Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

31

V roku 1910 sa Kertész venoval aj výskumu bezkrídlych múch v Uhorsku a opísal druh Philygria mocsaryi z rumunských Karpát (Bucsecs-hegység, rumunsky Munții Bucegi) (KERTÉSZ 1910). V roku 1915 spracoval čeľaď Sciomyzidae v Uhorsku (KERTÉSZ 1915) a potom začal vydávať synopsis maďarských dvojkrídlovcov, kde stihol spracovať dva diely (KERTÉSZ 1921, 1922).

Svetové katalógy Kertésza preslávili. Dipterológovia z celého sveta mu posielali svoje články. Kertész pracoval ako kurátor zbierky dvojkrídlovcov, v roku 1910 sa stal členom korešpondentom Uhorskej akadémie vied, v roku 1912 zástupcom riaditeľa Uhorského múzea a v roku 1921 riaditeľom zoologického oddelenia múzea. Za jeho pôsobenia v múzeu dosiahli zbierky dvojkrídlovcov až 250 000 exemplárov. Bolo to nielen nákupmi zbierok (Emanuel Pokorný (*1837-†1900), Dr. Hans Sauter (*1871-†1943)), ale aj usilovnou zberateľskou činnosťou Kertésza po celom Uhorsku, ako aj v zahraničí (Morava, Nemecko, Taliansko, Francúzsko). Z roku 1915 sa zachovali napr. jeho zbery múch z Gombaseckej jaskyne (PAPP 1999). Veľká časť jeho zbierky bola zničená v roku 1956, keď počas revolúcie zasiahla strela z tanku budovu múzea a následný požiar ju z veľkej časti zničil.

Koloman Kertész sa svojej práci venoval naplno. Umožnil mu to aj harmonický rodinný život. V roku 1892 sa oženil s Emíliou (Emou) Lindmayerovou (*4.9.1870-†14.12.1942), dcérou Františka Lindmayera a Terézie Kissovej. Vychovali spolu 4 deti – Koloman (*1895; m. Marianna Diei Weber), Ladislav (m. Mária Horváth), František, Ema (*1894; m. Dr. Ernest Páni Mihók). Manželka Emília zdedila veľké vinice v okolí mesta Gyón (stredné Maďarsko). Kertész tu trávil veľa času a robil dipterologický prieskum okolia. Ako 55-ročný ochorel na rakovinu jazyka, ochorenie však ignoroval a ďalej pracoval. Keď podstúpil operáciu bolo už neskoro. Zomrel večer 28. decembra 1822. Pochovaný bol 30. decembra o 3. hodine poobede na rím.-kat. cintoríne vo Farkasréte (časť Budapešti). Za všetkých entomológov sa s ním rozlúčil akademik Gejza Horváth (*23.XI.1847 Čečejovce, SR-†8.IX.1937 Budapešť). Zádušná omša bola odslúžená 4. januára 1923 vo farskom kostole Sv. Anny. Na Kertészovu počesť bolo pomenovaných 6 nový rodov múch [Kerteszia Theobald, 1905 (podrod rodu Anopheles; Culicidae), Kertesziella Hendel, 1908 (Lauxaniidae), Kerteszomyia Malloch, 1929 (Lauxaniidae), Kertesziomyia Shiraki, 1930 (Syrphidae), Kertesziola Hering, 1941 (=Termitorioxa Hendel, 1928)(Tephritidae) a Kerteszmyia Woodley, 2008 (Stratiomyidae)] a desiatky rôznych druhov [napr. Cryptophleps kerteszii Lichtwardt, 1898 (Dolichopodidae), Empis kerteszii Bezzi, 1900 (Empididae), Tetanocera kerteszi Hendel, 1901 (Sciomyzidae), Dolichophorus kerteszii Lichtwardt, 1902 (Dolichopodidae), Leptoconops kerteszii (Kieffer) (Ceratopogonidae), Apegus kerteszi Kieffer, 1908 (Hymenoptera: Scelionidae), Microcercius (=Conioscinella,=Incertella) kerteszi (Becker, 1910) (Chloropidae), Stichopogon kerteszi Bezzi, 1910 (Asilidae), Conicera (=Puliciphora) kerteszii Brues, 1911 (Phoridae), Macrocera kerteszi Lundström, 1911 (Mycetophilidae), Pantophthalmus kerteszianus (Enderlein, 1914) (Panthophthalmidae), Evaza kerteszi Meijere, 1914 (Stratiomyidae), Eusimulium kerteszi Enderlein, 1922 (=E. lundstromi Enderlein, 1921) (Simuliidae), Elachisoma (=Limosina) kerteszi (Duda, 1924) (Sphaeroceridae), Morpholeria kerteszi Czerny, 1924 (Helomyzidae), Ptecticus kerteszi Meijere, 1924 (Stratiomyidae), Sepsis kerteszi Duda, 1926 (=Sepsis flavimana Meigen, 1826) (Sepsidae), Rhamphomyia kerteszi Oldenberg, 1927 (Empididae), Acropeltates kerteszi Szilady, 1929 (Stratiomyidae), Gnophomyia kertesziana Alexander, 1929 (Tipulidae), Axymyia kerteszi Duda, 1930 (Bibionidae), Dizygomyza kerteszi Hendel, 1931 (Agromyzidae), Formosargus kerteszi James, 1939

Entomofauna carpathica, 2013, 25(1): 27-32

32

(Stratiomyidae), Pachygaster kerteszi Szilady, 1941 (Stratiomyidae), Euryneura kerteszi Iide, 1968 (Stratiomyidae), Thopomyia kerteszi James, 1974 (Stratiomyidae), Popanomyia kerteszi James & Woodley, 1980 (Stratiomyidae), Cibotogaster kerteszii (Krivosheina, 1992) (Stratiomyidae)].

ZÁVER

Koloman Kertész, rodák z Prešova, bol významným entomológom konca 19. a začiatku 20. storočia. Vo svojom profesionálnom živote dosiahol najvyššie méty – stal sa riaditeľom Zoologického oddelenia Uhorského múzea v Budapešti. V 70 vedeckých prácach opísal desiatky nových rodov a druhov dvojkrídlovcov z celého sveta. Sám zostavil celosvetový katalóg dvojkrídlovcov a podieľal sa na katalógu palearktických druhov. Za svoj pomerne krátky život toho stihol, vďaka svojmu entuziazmu a pracovitosti, nesmierne veľa. Zaslúži si, aby sme na neho nezabúdali. Použitá literatúra

Becker, Th., Bezzi, M. 1905. Katalog der paläarktischen Dipteren. Bd. IV., Budapest, 328 pp. Bezzi, M. 1903. Katalog der paläarktischen Dipteren. Bd. II., Budapest, 396 pp. Bezzi, M., Stein, P. 1907. Katalog der paläarktischen Dipteren. Bd. III., Budapest, 828 pp. CRESSON, E. T. jr. 1923. Obituary [Kertesz, K.]. Entomological News 34(4): 128. CSERGEÖ, G. 1893. Der Adel von Ungarn samt den Nebenländern der St. Stephans-Krone. Verlag von

Bauer und Raspe, Nürnberg, 775 pp. Kertesz, K. 1893. Adatok a Szeghalom környékén tenyésző kagylósrákok faunájához. Daten zur

Ostracoden-Fauna der Umgebung Szeghalom's. Természetrajzi Füzetek 16: 114-121. Kertesz, K. 1894. Budapest és környékének Rotatoria-faunája. Budapest, 55 pp. Kertesz, C. 1896. Pelecocera rectinervis, nova Dipterum species ex Hungaria. Természetrajzi Füzetek 19: 26-29. Kertesz, K. 1897a. Psilocephala laticornis Lw. Természetrajzi Füzetek 20: 614-616. Kertesz, K. 1897b. Loxoneura facialis n. sp. Természetrajzi Füzetek 20: 617-619. Kertesz, K. 1898. Dipterologisches aus Ungarn. Wiener Entomologische Zeitung 17: 293. Kertesz, C. 1900. Catalogus Tabanidarum orbis terrarum universi. (A Museo Nationali Hungarico

Editus). Természetrajzi Füzetek (Appendix) 23: 1-79. Kertesz, C. 1901. Catalogus Pipunculidarum usque ad finem anni 1900 descriptarum. Természetrajzi

Füzetek 24: 157-168. Kertesz, C. 1902-1910. Catalogus Dipterorum hucusque descriptorum. Vol. I. (1902), 338 pp.; Vol. II.

(1902), 359 pp.; Vol. III. (1908), 367 pp.; Vol. IV. (1909), 349 pp.; Vol. V. (1909), 200 pp.; Vol. VI. (1909), 362 pp.; Vol. VII. (1910), 470 pp.

Kertesz, K. 1903a. Eine neue Familie der Acalyptraten Musciden. Annales Historico-Naturales Musei Nationalis Hungarici 1: 355-358.

Kertesz, K. 1903b. Katalog der paläarktischen Dipteren. Bd. I., Budapest, 383 pp. Kertesz, K. 1910. Magyarország szárnyatlan és csökevényes szárnyú legyei (Apterous flies and Diptera,

with rudimentary wings in Hungary). Rovartani Lapok 17: 179-184. Kertesz, K. 1915. A Magyar Birodalom Sciomyzidái. Allattáni Közlemények 14: 81-126. Kertesz, K. 1921. A Magyar Birodalom legyeinek synopsisa (The synopsis of Diptera in Hungary). I.

Lauxaniidae. Mathematikai és Természettudományi Értesítő 38: 352-359. Kertesz, K. 1922. A Magyar Birodalom legyeinek synopsisa (The synopsis of Diptera in Hungary). II.

Tetanoceridae. Mathematikai és Természettudományi Értesítő 39: 124-130. MIHÁLYI, F. 1968. In Memoriam Dr. K. Kertész, on the Centennary of his Birth. Annales Historico-

naturales Musei Nationalis Hungrici 60: 5-10. MIK, J. 1896. Dipterologische Miscellen (2. Serie). Wiener entomologische Zeitung 15:109-110. PAPP, L. 1999. Species of 22 Diptera families of the Aggtelek National Park. In Mahunka, S. (ed.) The

fauna of the Aggtelek National Park, II. Hung. Natur. Hist. Museum, Budapest, pp. 525-546.