8 RECi IÓN1<0RZÁR 2811. 2016/ UTOROI<

II

I

NAJVYŠŠiE KRAJSKÉ OCENENIA VÝZNAMNÝM OSOBNOSTIAM A KOLEKTíVOMKraj udelil Ceny PSK a Ceny predsedu PSKza rok 2017

Prešovský samosprávny kraj v tomto roku už po 14-krát ocenil významné osobnosti či kolektívy regió-nu. Ceny Prešovského samosprávneho kraja (PSK)a Ceny predsedu PSK za rok 2017 si prevzala šesticalaureátov vo štvrtok 23. novembra v rámci sláv-nostného galaprogramu na vel'kej scéne Divadla Jo-náša záborského v Prešove.

Ocenenia udeľuje Prešovskýsamosprávny kraj jednotlivcom akolektívom za dlhoročný mimo-riadny prínos pre rozvoj kraja avýznamné zásluhy vo všetkých ob-lastiach spoločenského, hospodár-skeho a kultúrneho života, .UŽ 14rokovpo sebe oceňujeme výnimoč-nfr:b.ludf aieb vfnjmočné siutiy.7lilé, ltoré sú d6hzom nesmier-nej obetavosti, nasadenia a ener-gie urobit pre tento svet viac, dosa oča1:áva,• povedal o laureátochpredseda PSK Peter Chudík Podľajeho slov, verejné uznanie patrídržiteľom cien za ich celoživotnúprácu a úspechy, ktoré prekračujúhranice regiónu i slovenska, ,.lebmimoriadne činy sú výsledkomtvrdej práCE, odriehnia, umu, ta-lentu, ale i osobného vyžarovania,ltoré podnecuje aj ostatnfr:b. na-sledovat ieb osobnf prfi:lad a bytlepšfmi a úspešDejšfmi. Sme navás nesmierne pyšní, ste darompre prítomnost i budúcnost nášhomja,• dodaL

Ceny Prešovského samo-správneho kraja získali traja lau-reáti, Spomedzi trinástich návr-hovo nich rozhodli na základe od-porúčania výberovej komisie po-slanci krajského parlamentu,Najvyššie krajské ocenenie zatento rok udelili bývalému riadi-teľovi Správy a údržby ciest PSKVladimírovi Kozákovi, in memo-riam, za celoživotné dielo, najmäza obnovu havarijného stavu ciestod roku 2004, mimoriadnu osob-nú angažovanosť za rozvoj regio-nálneho cestného hospodárstvaa zároveň za osobný prínos v ob-lasti cezhraničnej spolupráce Pre-šovského kraj a. Ďalším laureátomsa stala dedinská folklórna skupi-na Raslavičan, ktorá cenu získalaza mimoriadne úspechy v súťažiZem spieva, dlhoročnú úspešnúpopularizáciu folklóru a ucho-vávanie tradícií horného šariša,Cenu PSK si prevzal aj páterMichal Zamkovský za dlhoroč-nú obetavú misionársku činnosť

Predseda Peter Chudík sí na odovzdávaníe cíen na pódíum pozval ajnovozvoleného župana Mílana Majerského. Spoločne s hejtmanompartnerského Pardubíckého kraja Martínom Netolíckým vyzval

k podaníu rúk na znak dobrých vzťahov a dalse] spolupráce.

na Slovensku i v zahraničí.Predseda Prešovského samo-

správneho kraja Peter Chudík sav tomto roku rozhodol udeliť Ce-nu predsedu PSK automobilové-mu pretekárovi Igorovi Drotároviza viac ako 40-ročnú úspešnú ka-riéru a úspechy dosiahnuté v mo-toristickom športe, za populari-záciu tohto športu a za propagáciuregiónu. Druhým laureátom Cenypredsedu PSK sa stala historička,autorka mnohých odborných práci beletrie Nora Baráthová, ktoráverejné uznanie získala za celoži-

votné dielo v oblasti histórie, pe-dagogiky a kultúry. Tretie ocene-nie si za mimoriadne úspechy vsúťaži Zem spieva a za uchováva-nie a šírenie tradičnej rusínskejkultúry prevzal folklorista ŠtefanŠtec.

Ocenenia udeľuje Prešovskýsamosprávny kraj od roku 2004.Medzi doterajších laureátov CenyPSK patria napríklad Michal Ko-váč, prvý prezident Slovenskej re-publiky, Prešovská univerzita, di-ecézny biskup František Tondra,Jeho Blaženosť Nikolaj, prešovský

II

I

Udelovanie najvyšších krajských ocenení má dlhú tradiciu, po prvý krátsa konalo v roku 2004. Vgalérií výnímočných míen PSK je dovedna83 významných jednotlívcov a kolektívov. od aktuálneho ročníka

je medzí nímí aj Folklórna skupína Raslavíčan.

eparcha Ján Babjak, kardinál Jo-zef Tomko, Horská záchranná slu-žba, folklórny súbor Šarišan, lyži-ar Adam Žampa, Ľubovnianskanemocnica či partnerský Pardu-bický kraj. Vlani si najvyššie oce-nenie krajskej samosprávy pre-vzali olympionici Ladislava PeterŠkantárovci, paralympijský viťazSamuel Andrejčík a Gréckokato-lícka charita v Prešove.

Predseda Prešovského samo-správneho kraja Peter Chudíksvoju cenu minulý rok udelil in-terpretke ľudových piesní Moni-

ke Kandráčovej, profesorovi RenéMatlovičovi a spoločnosti 4SPORT. Cenu predsedu PSK si vminulosti prevzali napríklad Ho-kejový klub Poprad, hádzanárskyklub Tatran Prešov, herecký ma-nželský pár - Jožo a Kveta Straža-novci, speváčky Mária Mačoškováa Anna Servická, akademickí ma-liari Jura j Kresil a Andrej smolák,lekári Ján Kľoc a Ján Kmec, kňazMarián Kuffa, tatranský chatárPeter Petras, Ľubovnianske múze-um či Knižnica P.O. Hviezdoslavav Prešove.

Laureáti Ceny predsedu PSKIGOR DROTÁR, automobilový pretekár

Legendárny, stále aktlmy prešovský automobilový pretekár IgorDrotár sa narodil v roku 1954 v Prešove.

Prvú rely absolvoval v roku 1973, ako osemnásťročný na Zemplín-skej Šírave na sériovej Škode 100, ktorú mu požičal jeho triedny učiteľ.Výsledok nestál za nič, ale rýchla jazda mu učarovala tak, že motošpor-tu sa venuje už štyri desaťročia. Počas svojej kariéry vystriedal množst-vo automobilov, od BMW cez Ford, Toyotu,Subaru až po súčasnú ŠkodaFabiaR5.

Prvý titul slo-venského šampiónav rely získal v roku1997. V roku 2014 sastal absolútnymmajstrom Slovenskav rely a zároveň vpretekoch automobi-lov do vrchu a stal satak jediným sloven-ským pretekárom,ktorý je držiteľom ti-tulu absolútnehošampióna v dvochdisciplínach. O dvaroky neskôr, v roku2016 na poslednýchpretekoch sezóny vpoľskej Korczyne,

prišiel historický úspech, Igor Drotár vo svojich 62 rokoch získal rovnodva národné tituly. Po druhýkrát sa stal majstrom Slovenska v prete-koch automobilov do vrchu a stal sa aj poľským šampiónom, čím sa za-písal do histórie poľského motošportu, keďže je prvým cudzincom, kto-rý tento titul získal.

Aktuálne veterán slovenského automobilového športu ukončil svýborným výsledkom aj tohtoročnú sezónu Majstrovstiev Slovenskapretekov automobilov do vrchu, kde sa stal absolútnym vicemajstrom.

NORA BARÁTHOVÁ, historičkavýznamná slovenská historička, autorka mnohých odbomých

prác, ale i beletrie. Narodila sa v roku 1944 v Kežmarku, študovala naUPJŠ v Prešove. V roku 1976 úspešne absolvovala rigor6zne skúšky zovšeobecnej histórie a filozofie.

Celý svoj profesijný život spojila s Múzeom v Kežmarku, kde pôso-bila 38 rokov - od roku 1965 až do dôchodku v roku 2008. Vďaka jej pra-covnému zanieteniu a nebývalému záujmu o históriu sa múzeu poda-rilo získať množstvo vzácnych zbierkových predmetov. Literárne činnázačala byť ešte počas štúdia na vysokej škole. Vo svojich prácach od-krývala históriu cechov a remesiel v regióne, literárnu históriu, históriuškolstva a všeobecných dejín od najstarších čias až po súčasnosť.

Nora Baráthová je nielen vynikajúca historička, ale aj úspešná spi-sova telka, ktorá svoje poznatky pretransformovala do beletrie. Histo-rické témy, ktoré spracovala v románoch, sa stali námetmi pre scenárena filmové, divadelné a rozhlasové predstavenia, ale slúžili aj ako pod-klad pre sprievodcovskéslužby po meste Ke-žmarku, aj ako libretáväčšiny expozícií na Ke-žmarskom hrade.

V rokoch 1999 a 2009získala Cenu mesta Ke-žmarok. V roku 2012 jejminister kultúry udelilCenu Andreja Kmeťa zamimoriadny prínos voblasti histórie. Je člen-kou Slovenskej historic-kej spoločnosti, členkouAsociácie orgarnzacuspisovateľov slovenska.Šesť volebných obdobípôsobila ako poslankyňamestského zastupiteľst-va v Kežmarku.

ŠTEFAN ŠTEC,folkloristaštefan štec, narodený v roku 1987, pracuje ako redaktor rusínskeho

národnostného vysielania košickej redakcie slovenského romtasu.Hoci sa narodil v Koši-

ciach, jeho rodinné korenesiahajú do rusínskej obceHabura pri Medzilaborci-ach. Práve odtiaľ prameníjeho záujem o hlbšie spo-znávanie dedinskej kul-túry a tradičného spôsobuživota Rusínov. od detstvamal veľmi blízky vzťah kfolklóru. V roku 2006 začalpôsobiť ako tanečník vo FSHornád. Už po roku vyhralnajprestížnejšiu cenu vtanci na Slovensku Šaffovaostroha a stal sa laureátomspeváckej súťaže Makovíc-ká struna v Bardejove. Tie-to ocenenia sa neskôr nie-koľkokrát znásobili.

Ako amatér sa začalzaoberať choreografiou vovysokoškolskom súborePoľana v Brne. S choreografiou pokračoval v súbore Hornád, kde dopo-siaľ pôsobí ako umelecký vedúci. Je nielen interpretom tanečno-hu-dobných tradícií východného slovenska, ale aj objavovateľom archív-nych materiálov a strarodávnych piesní najmä z nášho územia.

Rusínske piesne a tance sú ale jeho doménou. S týmto reperto-árom sa stal jednou z najväčších hviezd televíznej súťaže Zem spieva. Povystúpení v tejto šou mu prischla prezývka rusínsky Karel Gott. Je hrdýna svoj rusínsky pôvod a je stálym propagátorom a zástancom tradičnejrusínskej kultúry a umenia. K svojim koreňom má silný vzťah a s láskoušíri rusínsku kultúru na celom slovensku.

II

I

II

I

I<ORZÁR 28". 2016 / UTOROI<

II 9RECi IÓN

Laureáti Ceny Prešovského samosprávneho krajaI

Folklórna skupina RASLAVIČANRaslavičan patrí medzi najstariie folld6rne kolektívy. Vo svojom

repertoári zachytáva obyčaje Raslavíc a oblasti horného Šariša. Pre-zentáciou lokálnych zvyklostí, originálnych tancov, piesní a štflovočistej impozantnej Iudovej hudby upútava pozornosť odbornej i laic-kej verejnosti.

Folklórna skupina začala účinkovať už v 20-tych rokoch minulé-ho storočia, no za svoj oficiálny začiatok činnosti považuje prvé his-torické vystúpenie v Prahe v roku 1931.Kvalita vystúpení aj náročno-sť choreografií čoskoro posunula Raslavičan medzi vyhľadávanésúbory, ktoré pravidelne účinkovali v Československom rozhlase asvoje umenie prezentovali vo viacerých filmoch.

Najväčšie úspechy žne Raslavičan pod vedením Antona Konturu,ktorý je skúsený choreograf, tanečník, spevák a zanietený folklorista.Pod jeho taktovkou vzniklo množstvo vydarených folklórnych pási-em, tanečných choreografií a speváckych programov. V roku 2012predstavil Raslavičan verejnosti premiérový program pri príležitosti80. výročia založenia. Súbor sa pravidelne predstavuje na význam-ných folklórnych festivaloch nielen doma aj v zahraničí. Slovenské lu-dové tradície úspešne prezentoval v Španielsku, Portugalsku, Česku,Poľsku, vo Francúzsku či v Spojených štátoch amerických.

V celoštátnej súťažnej prehliadke dedinských folklórnych sku-pín Nositelia tradícií získal kolektív trikrát titul Laureát. Rovnaký ti-tul dvakrát získala Ľudová hudba rsk Raslavičan. V roku 2013 Rasla-vičan získal dvojnásobný titul Laureát celoštátnej súťažnej prehliad-ky hudobného folklóru vidiečanova Habovka, v kategórii ľudovýchhudieb a speváckych skupín. Do povedomia celého Slovenska sa do-stal aj ako finalista súťaže Zem spieva.

MICHAL ZAMKOVSKÝ, misionárPáter Michal Zamkovský sa narodil v roku 1948 v podtatranskej ob-

ci Toporec. Hoci ukončil stavebnú fakultu sro v Bratislave, jeho život-ná cesta i filozofia ho nasmerovala k duchovnej službe a misionárstvu.

vroku 1976v Brati-slave zložil svoje prvérehoľné sľuby a tajnezačal študovať v Poľs-ku. V roku 1980 ho kar-dinál František Ma-charský v Zakopanomvysvätil za kňaza. Povysviacke pracoval istýčas ako stavebný inži-nier v Starej Ľubovni.Po páde komunizmu sauž naplno venoval svoj-mu kazateľskému po-slaniu. Postgraduálneštúdium ukončil naLublinskej univerzite voblasti pastoráInej teo-lógie v roku 1996.od ro-ku 1990 pôsobil vKláštore Redemptori-

stov v Podolínci a v rokoch 2005 až 2010bol viceprovinciálom redemp-toristov v Bratislave. Pápež František ho spolu s ďalšími rehoľnýmikňazmi z celého sveta vymenoval za misionára milosrdenstva. Tentomandát získal ako jeden zo štyroch redemptoristov na slovensku.

Otec Michal každoročne organizuje ludové misie a duchovné obno-vy na slovensku, ale aj v zahraničí. Je známy z televízie LUXa rádiaLUMEN.Jeho prednášky z duchovno - relaxačných pobytov sa stalizákladom knihy Cesta blahoslavenstiev.

Kázne, prednášky, rozhovory, debaty, stretnutia v spoločenstváchpátra Michala Zamkovského majú na internete niekoľkotisícovézhliadnutia. Vyše dvadsaťročnou misijnou činnosťou, vyše troma stov-kami programov, ktoré pripravil s bratmi re-demptoristami, sa zaradil medzi významnéosobnosti cirkevného sveta.

VLADIMíR KOZÁK, in memoriamVladimir Kozák sa narodil v roku 1952 v Matejovciach nad Hor-

nádom. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v žiline.Celý svoj pracovný život venoval cestnému hospodárstvu. Pôsobil v

stavebných spoločnostiach, Slovenskej správe ciest, Národnej diaľni-čnej spoločnosti, regionálnej správe ciest na rôznych riadiacich pozíci-ách. V decembri 2003 sa stal riaditeľom Správy a údržby ciest Prešov-ského samosprávneho kraja, kde pracoval do svojej neočakávanej smrti.

Vladimír Kozák jepovažovaný za zakla-dateľa systému cestné-ho hospodárstva v kra-ji' ale aj dlhoročnéhogaranta obnovy cest-nej siete PSK. Mávýrazný podiel na roz-voji infraštruktúry vPrešovskom kraji odroku 2004, kde svojousnahou a nesmiernouhúževnatosťou dosia-hol obdivuhodné vý-sledky. Velký je jehopodiel na budovanívzťahova realizáciiprojektov v rámci cez-hraničnej spolupráce, najmä s partnerskými regiónmi - s Malopoľs-kým a Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Zakarpatskou oblasťouna Ukrajine a pardubickým krajom v Česku.

Bol excelentným odborníkom, vyzretým manažérom, organizáto-rom, ale zároveň ľudsky veľmi prístupným človekom. Mimo štandard-ného zamestnania zastával pozície v ďalších stavovských organizá-ciách - bol podpredsedom Slovenskej cestnej spoločnosti, členomMonitorovacieho výboru Operačného programu Doprava pri Minister-stve dopravy SR.Popri práci sa venoval aj publikačnej činnosti, milovalvšetky druhy športu a veľmi rád cestoval.

Vladimír Kozák, napriek svojim víziám aplánom, svoju životnú cestu ukončil náhle 6.no-vembra 2016.

II

I

Cenu PSK predstavuje umelecké dielo -gotická brána s doširoka otvorenými dve-rami, ktoré sú symbolom prijímania no-vých podnetov.Cenu predsedu PSK tvorí voľne tvarova-ný objekt pripomínajúci ľudské srdce,

obomknuté po stranách krídlami.Symboli-zuje citovú spoluúčasť na každom tvorivompočine, ako neodmysliteľnú súčasť rozvojaľudskej civilizácie.Autorkou oboch diel je akademická sochár-ka Eva Fišerová.

PSK má najlepšiu intemetovú stránkuPREŠOVSKÝ KRAl zíSKAL DVE CENY V súiAŽI ZLAlÝ ERBPrešovský samosprávny krajnadviazal na sériu zlatýchocenení z posledných ro-čníkov celoslovenskej súťažeZlatyErb.sk. Z aktuálneho 14.ročníka si odniesol prvú cenuza Najlepšiu stránku samosp-rávneho kraja a navyše aj špe-ciálnu cenu za Najlepšiu bez-bariérovú stránku samospráv.

obcí sa stala obec Jaslovské Bohunice, vkategórii mestá a mestské časti ohodno-tila porota ako najlepšiu stránku webBratislavy, ktorá získala aj hlavnú cenusúťaže Grand Prix eSlovensko, a tým ajnomináciu do medzinárodnej súťaže Eu-roCrest Award. Z Prešovského kraja vsúťaži bodovala aj obec Ľubica (5. mies-to).

Vrámci samosprávnych krajov patríprvenstvo Prešovskému samosprávne-mu kraju, ktorému Únia nevidiacich aslabozrakých Slovenska odovzdala na-vyše aj špeciálnu cenu za najlepšiubezbariérovú stránku samospráv. ofi-ciálne webové sídlo kraja už takúto cenuraz získalo v roku 2010.V celkovej bilan-cii internetová stránka Prešovskéhosamosprávneho kraja www.po-kraj.sk

doteraz obsadila osem prvých miest(2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015,2017),dve druhé miesta (2004,2016)a jed-nu tretiu priečku (2006).

Ceny Zlatý erb sú udeľované v trochhlavných kategóriách - najlepšia stránka

samosprávneho kraja, najlepšia stránkamesta a mestskej časti a najlepšia strán-ka obcí. Súťaž od roku 2004 každoročnevyhlasuje Únia miest Slovenska a obči-anske združenie eslovensko s podporouZdruženia informatikov samospráv sío-

venska. Hlavným cieľom je podporiť in-formatizáciu slovenských samospráv,oceniť výnimočné projekty, podporiťvýmenu skúseností a ohodnotiť snahusamospráv využívať informačno-komu-nikačné technológie.

II

I

Slávnostné vyhodnotenie a odovz-dávanie cien súťaže ZlatyErb.sk 2017sauskutočnilo v rámci medzinárodnéhokongresu ITAPAv Bratislave. Do súťažesa zapojilo 77samospráv. Porota hodnoti-la 63 kritérií v 11kategóriách.

Víťazom kategórie Najlepšia stránka

II

o8ol/l

~I