Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ Súhrnná správa január 2011 · 2020. 1. 23. · Chudoba a sociálne vylúčenie – súhrnná správa 8 „Na zdravotnú

DV\855616SK.doc

SK SK

Kvalitatívna štúdia

Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ

Súhrnná správa január 2011

Tento prieskum si vyžiadal Európsky parlament. Tento dokument nepredstavuje oficiálny postoj Európskeho parlamentu. Uvedené interpretácie a názory vyjadrujú výlučne pohľad autorov.

Kva

litat

ívna

štú

dia

– TN

S Q

ual+

Chudoba a sociálne vylúčenie – súhrnná správa

2

Kvalitatívny prieskum Eurobarometra

CHUDOBA A SOCIÁLNE VYLÚČENIE

Vypracovala agentúra TNS Qual+ na žiadosť Európskeho parlamentu

TNS Qual+ 40 Avenue Herrmann Debroux

1160 Brusel Belgicko


3

OBSAH 1 ZHRNUTIE .......................................................................................................... 6

1.1 Najdôležitejšie poznatky.............................................................................7 1.2 Pohľad médií a spoločnosti a skúsenosti respondentov.......................8 1.3 Ako tvorcovia rozhodnutí chápu problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia ...................................................................................................................9 1.4 Politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe – fakty a očakávania .............9 1.5 Osobitné témy – internet, podmienky bývania a zamestnanie ..........10

2 CIELE A METODOLÓGIA................................................................................ 12 2.1 Širšie súvislosti a ciele..............................................................................12 2.2 Metodológia a reprezentatívna vzorka...................................................12

2.2.1 Usporiadanie prieskumu ..................................................................12 2.2.2 Obsah rozhovorov .............................................................................14 2.2.3 Časový rozvrh ....................................................................................14

3 HLAVNÉ PROBLÉMY ...................................................................................... 15 3.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................15 3.2 Mediálne stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia ........................16 3.3 Problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré ovplyvňujú život respondentov .........................................................................................................19

3.3.1 Životné náklady..................................................................................20 3.3.2 Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb..................22 3.3.3 Podmienky bývania a okolie ............................................................23 3.3.4 Medzigeneračná chudoba................................................................24 3.3.5 Nezamestnanosť ...............................................................................24 3.3.6 Nedostatočná podpora .....................................................................24 3.3.7 Byrokracia...........................................................................................25

3.4 Ako spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie.........................25 3.5 Čo chýba v mediálnom stvárnení chudoby a sociálneho vylúčenia..28

4 CHÁPANIE PROBLEMATIKY CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA .... 33 4.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................33 4.2 Do akej miery chápu tvorcovia rozhodnutí chudobu a sociálne vylúčenie?...............................................................................................................33 4.3 Problémy, ktoré politici chápu dobre ......................................................38 4.4 Problémy, ktoré politici nechápu .............................................................38 4.5 Ako zlepšiť chápanie chudoby ................................................................41

5 POLITIKA.......................................................................................................... 42 5.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................42 5.2 Informovanosť o politikách EÚ v oblasti boja proti chudobe ..............42 5.3 Ako by EÚ mala riešiť chudobu ..............................................................44 5.4 Kľúčové výzvy pre tvorcov politík ...........................................................48 5.5 Čo by mali tvorcovia politík urobiť ako prvé ..........................................51

6 OSOBITNÉ TÉMY............................................................................................. 53 6.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................53 6.2 Prístup na internet .....................................................................................53

6.2.1 Ako respondentov ovplyvňuje prístup na internet alebo jeho nedostatok ..........................................................................................................56 6.2.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť prístup na internet .................57

6.3 Podmienky bývania a okolie bydliska ....................................................58


4

6.3.1 Konkrétne problémy respondentov ................................................58 6.3.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť podmienky bývania ...............60

6.4 Ťažkosti pri hľadaní zamestnania ...........................................................62 6.4.1 Konkrétne problémy respondentov ................................................63 6.4.2 Ako by mali tvorcovia politík riešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú starší ľudia pri hľadaní zamestnania............................................65


5

Skratky krajín1 Belgicko BE

Česká republika CZ

Dánsko DK

Francúzsko FR

Nemecko DE

Grécko EL

Maďarsko HU

Írsko IE

Taliansko IT

Lotyšsko LV

Malta MT

Poľsko PL

Portugalsko PT

Rumunsko RO

Slovensko SK

Španielsko ES

Švédsko SE

Spojené kráľovstvo UK

1 Ak sú v texte správy členské štáty uvedené v zátvorkách, znamená to, že na daný problém upozornili jednotlivci z uvedených štátov.


6

1 ZHRNUTIE Takmer 84 miliónov Európanov je vystavených riziku chudoby. Európska únia (EÚ) preto spojila sily so svojimi členskými štátmi a rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Jeho hlavným cieľom bolo zvýšiť informovanosť verejnosti o tejto problematike a obnoviť politické záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavnou zásadou roku 2010 bolo umožniť ľuďom, ktorí musia žiť v chudobe a sociálnom vylúčení, aby nahlas vyjadrili svoje obavy. Zároveň mal tento projekt inšpirovať každého európskeho občana a ďalšie zainteresované strany k zapojeniu sa do riešenia týchto dôležitých otázok.2 Na tomto pozadí požiadal Európsky parlament o vypracovanie kvalitatívnej štúdie v 18 členských štátoch s cieľom hlbšie preskúmať problémy, ktoré trápia ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu. Výsledky výskumu, ktoré obsahuje táto súhrnná správa, budú priamo využité na konferencii občianskeho fóra Agora na tému Kríza a chudoba, ktorá sa uskutoční v januári 2011. Celkovým cieľom štúdie bolo:

určiť jednotlivé problematické témy, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich v chudobe, a tých, ktorí čelia alebo by mohli čeliť sociálnemu vylúčeniu, s cieľom opísať oblasti, z ktorých by mohol vychádzať príspevok do občianskeho fóra Agora 2011; a

následne počas občianskeho fóra Agora 2011 poskytnúť tvorcom politík EÚ priamy pohľad na problémy ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení.

V rámci 18 vybraných členských štátov sa štúdie zúčastnilo spolu 160 respondentov vo veku 60 rokov a viac, ktorí žijú pod hranicou chudoby. O respondentoch:

dve tretiny respondentov boli na dôchodku, z toho menšina do dôchodku odišla zo zdravotných dôvodov alebo pre zdravotné postihnutie. Na dôchodok si prácou navyše privyrába menšina respondentov,

tretina respondentov do dôchodku ešte neodišla, pričom polovica tejto

skupiny bola zamestnaná a polovica nezamestnaná. Zamestnaní respondenti vykonávali rôznorodé povolania, napr. upratovač, opatrovateľ, výrobca značiek a menoviek, bezpečnostný strážnik, krajčír, kvetinár, opatrovateľ detí atď. Niektorí pracovali aj na polovičný úväzok alebo na živnosť,

len niečo viac ako tretina respondentov žila v manželskom zväzku, prípadne

v jednej domácnosti s partnerom a ostatné dve tretiny tvorili nezadaní, rozvedení, osoby v odlúčení alebo vdovci. Niektorí respondenti, hoci len malá časť z nich, žili spolu so svojimi deťmi alebo ich do určitej miery finančne podporovali.

2 http://www.2010againstpoverty.eu/about/?langid=sk


7

1.1 Najdôležitejšie poznatky Výskum sa zameriava na ľudí, ktorí majú pocit, že spoločnosť si ich nevšíma, že ich každodenná realita sa nezobrazuje v hlavých médiách, a ktorí sa domnievajú, že tvorcovia politík nechápu, ako sa žije v chudobe a sociálnom vylúčení. Materiálne a každodenné aspekty chudoby predstavujú najdôležitejšie problémy – náklady za bývanie, zamestnanie, dôchodok, zdravotná starostlivosť. Dôležitú úlohu zohrávajú aj abstraktnejšie súvislosti – vplyv sociálneho vylúčenia na sebaúctu či túžba byť v spoločnosti vypočutý a vážený. Pocit, že človek je neviditeľný a vylúčený zo spoločnosti často zhoršuje stigmatizovanie chudoby a pocit hanby alebo trápnosti, ku ktorým sa priznali mnohí respondenti.

Kľúčové témy, ktoré vyplynuli z prieskumu:

chudobní ľudia v pokročilom veku sa nazdávajú, že nikto sa nezaujíma o nich ani o ich každodenné problémy:

„Buďme úprimní, nikto sa nezaujíma o chudobných, je to tak dnes a bolo to tak aj v minulosti.“ (EL, muž, 70),

médiá nevenujú ich životným príbehom veľkú pozornosť:

„Nemyslím si, že v médiách sa často zobrazuje chudoba, myslím, že v televízii skôr vidíme blahobyt... Všetci sú bohatí, všetci sú krásni, všetci sú štíhli, v médiách neuvidíte často chudobu... Možno je to preto, že ľudia chcú vidieť tú bohatú stránku sveta, nechcú sa pozerať na chudobu.“ (UK, žena, 64),

tvorcovia politík a rozhodnutí poznajú chudobu zo štatistík, no majú len obmedzenú predstavu o skutočnosti:

„Nič sa nedeje, lebo ak sa ich opýtate, koľko stojí liter mlieka, tak nevedia. Oni nepoznajú ceny. Nemusia chodiť do obchodu. Vedia, že chudoba existuje, ale nevedia, čo chudoba znamená. Na svete je veľa bohatstva, ale aj veľa chudoby.“ (HU, muž, 60),

starší ľudia pociťujú, že majú obmedzený priestor na vyjadrenie:

„Mali by sa hovoriť so starými ľuďmi, aby pochopili ako žijú, že sú sami a úplne izolovaní.“ (PT, žena, 72),

najväčšie starosti im robia problémy týkajúce sa stravovania, bezpečnosti, ubytovania, zdravia a zamestnania:

„Sú ľudia, ktorí denne môžu minúť na jedlo len 3 zloté. Musia napríklad riediť mlieko s vodou a kupovať jeden liter mlieka a zopár kúskov pečiva na celý týždeň.“ (PL, muž, 69),

trápi ich tiež, aké postavenie majú v spoločnosti, a akú úroveň dôstojnosti má ich život:

„Aby ste v starobe mohli žiť dôstojne a ľudsky,“ (DE, žena, 62),

výška dôchodku a problémy so zamestnaním sú ústredným motívom všetkých kľúčových tém, a to v oblastiach, na ktoré by sa mal klásť dôraz v politikách na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ:


8

„Na zdravotnú starostlivosť miniem celý svoj dôchodok.“ (SK, žena, 63), respondenti často pochybovali, či na riešenie problémov existuje politická

vôľa: „[Politici] strávia toľko času za stolom rokovaním o tom či tamtom, že musia mať ďalšie stretnutie, aby prebrali, o čom rokovali na predchádzajúcom stretnutí, no aj tak sa nakoniec nič nespraví.“ (UK, žena, 69).

1.2 Pohľad médií a spoločnosti a skúsenosti respondentov

Medzi respondentmi prevláda názor, že otázke chudoby a sociálneho vylúčenia sa nevenuje dostatočná pozornosť. Za hlavný dôvod nedostatočnej prezentácie považujú to, že médiá sú posadnuté správami o úspechu, bohatstve, kráse a mladosti. Tieto témy odrážajú ľudské túžby, a preto sa považujú za niečo, čo možno ľahko speňažiť, a za vhodný predmet správ.

Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov prehnané a neodráža skutočnosť a sústreďuje sa napríklad na:

o údaje (čísla/štatistiky) a vizuálne emotívne obrázky (t. j. ľudia trpiaci hladom, samotou a izoláciou a nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) alebo

o zobrazenie extrémnym spôsobom s cieľom vyvolať senzáciu. Takéto stvárnenie je podľa nich neprimerané a zavádzajúce.

V protiklade k neprimeranému stvárneniu chudoby a sociálneho vylúčenia

v médiách respondenti uviedli celý rad problémov, ktoré ovplyvňujú ich bežný život. Zväčša šlo o základné materiálne aspekty života v chudobe a medzi najpodstatnejšie patria:

o náklady na bývanie,

o zdravotné služby a zariadenia sociálnych služieb,

o podmienky bývania a okolie bydliska,

o medzigeneračná chudoba – potreba podporovať svoje deti alebo obavy spojené s vyhliadkami mladých na zamestnanie.

Respondenti tiež vysvetlili, ako tieto skutočnosti, napr. vysoké životné náklady

a nízky dôchodok, vedú k sociálnemu vylúčeniu a izolácii.

Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má k prezentácii problémov chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu týchto osôb nechápe alebo ju vníma len veľmi zjednodušene. Respondenti sa cítia vylúčení zo spoločnosti a zdôrazňujú, že časť spoločnosti neprejavuje dostatok pochopenia, snahy a záujmu o problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až


9

vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú.

Väčšina respondentov spresnila, že v zobrazení chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o tom, ako zvládajú skutočné problémy bežného života.

Respondenti by si priali, aby médiá poskytovali informácie, ktoré:

o upriamujú pozornosť na podmienky, v ktorých musia žiť dôchodcovia, t. j. podmienky bývania a susedstvo, nízke príjmy, vyžitie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké ceny verejných služieb a vysoké ceny nájomného atď.,

o budú hľadať príčiny, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby.

1.3 Ako tvorcovia rozhodnutí chápu problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia

Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politici, či už

na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. Nedostatok pochopenia pramení najmä zo skutočnosti, že tvorcovia rozhodnutí žijú podľa respondentov život plný výhod, poberajú vysoký plat, a teda im nehrozí, že upadnú do chudoby alebo budú čeliť sociálnemu vylúčeniu.

Nedostatok pochopenia zo strany tvorcov rozhodnutí nemusí hneď znamenať, že tvorcovia rozhodnutí o týchto problémoch nevedia. Respondenti sa však domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí nepreukazujú dostatok úsilia, záujmu či pochopenia.

Respondenti si často mysleli, že tvorcovia rozhodnutí sú dobre oboznámení

o údajoch, napr. o štatistikách týkajúcich sa počtu ľudí žijúcich v chudobe, či o výške finančného príspevku na dôchodok alebo sociálnu pomoc. Podľa niektorých to však neznamená, že tvorcovia rozhodnutí chápu ako skutočne vyzerá ich bežný život (túto skutočnosť podľa nich chápu slabo).

Keďže tvorcovia rozhodnutí majú podľa všeobecnej mienky len málo

priamych skúseností s chudobou a sociálnym vylúčením, niektorí respondenti navrhovali, aby sociálne vylúčení občania alebo ľudia žijúci v chudobe pôsobili ako poradcovia pre tvorcov rozhodnutí v tejto oblasti.

1.4 Politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe – fakty a

očakávania

Vo všeobecnosti respondenti nepoznali politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe, no predpokladali, že EÚ má problémy chudoby vo svojom všeobecnom programe. Respondenti teda mohli vymenovať len niekoľko príkladov politík a opatrení EÚ, o ktorých vedeli alebo ich priamo zažili.

Respondenti mali množstvo návrhov, ako by EÚ mala bojovať proti chudobe. Dva najčastejšie spomínané návrhy:


10

o riešenie nezamestnanosti,

o zlepšovanie podmienok bývania a okolia bydliska.

Medzi ďalšie často spomínané oblasti, v ktorých by EÚ mala prijať opatrenia, patrilo zvýšenie dôchodkov, zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a jej cenovej dostupnosti, poskytovanie sociálnej pomoci osobám v núdzi a komunikácia s chudobnými a sociálne vylúčenými členmi spoločnosti s cieľom spoznať ich problémy.

Z odpovedí vyplynulo, že takéto opatrenia by zlepšili kvalitu života

respondentov po materiálnej stránke a priaznivý účinok by mali aj na psychiku dotknutej skupiny. Ide o: obnovenie dôstojnosti, keďže chudoba sa stále považuje za niečo zahanbujúce a ponižujúce; pomoc ľuďom byť aktívnejší (napr. v zamestnaní), čím by sa čiastočne odstránila ich samota; pomoc ľuďom pri prekonávaní pocitov neistoty a strachu, ktoré môžu prežívať v súvislosti so svojou budúcnosťou.

V rámci odpovedí na otázku, aký je hlavný problém, ktorý by mali tvorcovia politík riešiť, respondenti opäť uviedli niekoľko aspektov, ako je boj proti nezamestnanosti, sústredenie sa na hospodárstvo a infraštruktúru (napr. zdravotnú starostlivosť a bývanie) a venovanie pozornosti tomu, čo trápi dôchodcov, chudobných a sociálne vylúčených. Spomenuli aj opatrenia, ktoré by neviedli len k naplneniu materiálnych potrieb dôchodcov, chudobných a sociálne vylúčených, ale ktoré by im takisto poskytli pocit, že niečo znamenajú a že môžu byť užitoční, napr. účasť na kultúrnych aktivitách alebo odovzdávanie vlastných odborných zručností mladším generáciám.

1.5 Osobitné témy – internet, podmienky bývania a

zamestnanie

Približne tretina respondentov má prístup na internet, a to buď na vlastnom počítači, na počítači rodinného príslušníka (napr. dieťaťa) alebo v knižnici či v miestnom vzdelávacom stredisku. Respondenti bez prístupu uvádzali ako najväčšie prekážky pre prístup na internet cenu nových technológií a schopnosti súvisiace s ich ovládaním. Respondenti bez prístupu na internet mali rôzne názory na to, či by k tejto technológii chceli mať prístup. Pre mnohých je skutočnosť, že internet nemajú, alebo k nemu majú len obmedzený prístup, tým, čo prispieva k ich samote, izolácii, depresii, stresu a úzkosti a k pocitu vylúčenia zo spoločnosti. Respondenti by si želali, aby tvorcovia politík EÚ umožnili bezplatný prístup na internet a počítačové kurzy alebo aby na ne poskytli významnú finančnú podporu.

Väčšina respondentov sa v určitej miere sťažovala na zlé podmienky bývania a/alebo na okolie svojho bydliska. Ich obavy sa týkali rozličných skutočností, najčastejšie spomínali antisociálne správanie a bezpečnosť, nedostatočnú údržbu a náklady na údržbu budov, v ktorých bývajú, a čistotu na uliciach. Nie je prekvapivé, že respondenti očakávajú zásah zo strany tvorcov politík EÚ v týchto osobitných oblastiach: zvyšovanie dôchodkov, znižovanie daní, ktoré musia platiť dôchodcovia, a prispievanie na verejné služby a nájom, aby mali peňažné prostriedky na základnú údržbu budov, v ktorých bývajú.


11

Respondenti uviedli aj skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť nájsť si prácu. Za najväčšie prekážky považujú vek alebo ageizmus a všeobecný nárast nezamestnanosti. V záujme riešenia týchto problémov by si respondenti želali, aby tvorcovia politík EÚ vytvorili viac pracovných možností, zaviedli opatrenia na boj proti diskriminácii na základe veku na pracoviskách, a aby sa úrady práce viac snažili hľadať vhodné zamestnanie pre ľudí v pokročilom veku.


12

2 CIELE A METODOLÓGIA 2.1 Širšie súvislosti a ciele Takmer 84 miliónov Európanov je vystavených riziku chudoby. Európska únia (EÚ) preto spojila sily so svojimi členskými štátmi a rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavným cieľom bolo zvýšiť informovanosť verejnosti o tejto problematike a obnoviť politické záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavnou zásadou roku 2010 bolo umožniť ľuďom, ktorí musia žiť v chudobe a sociálnom vylúčení, aby nahlas vyjadrili svoje obavy. Zároveň mal projekt inšpirovať každého európskeho občana a ďalšie zainteresované strany k zapojeniu sa do riešenia týchto dôležitých otázok.3 Na tomto pozadí požiadal Európsky parlament o vypracovanie kvalitatívnej štúdie v 18 členských štátoch s cieľom hlbšie preskúmať problémy, ktoré trápia ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu. Výsledky výskumu, ktoré obsahuje táto súhrnná správa, budú priamo využité na konferencii občianskeho fóra Agora na tému Kríza a chudoba, ktorá sa uskutoční v januári 2011. Celkovým cieľom štúdie bolo:

určiť jednotlivé problematické témy, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich v chudobe, a tých, ktorí čelia alebo by mohli čeliť sociálnemu vylúčeniu, s cieľom opísať oblasti, z ktorých by mohol vychádzať príspevok do občianskeho fóra Agora 2011; a

následne počas občianskeho fóra Agora 2011 poskytnúť tvorcom politík EÚ priamy pohľad na problémy ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení.

2.2 Metodológia a reprezentatívna vzorka

2.2.1 Usporiadanie prieskumu Prieskum sa uskutočnil v dvoch fázach, pričom táto správa sa zameriava na prvú fázu. Prvá fáza pozostávala z rozhovorov s cieľovými skupinami vo vzorke 18 členských štátov, ktorých účastníkmi boli osoby vo veku 60 rokov a viac, ktoré žijú v chudobe a čelia sociálnemu vylúčeniu. V každej krajine sa uskutočnil jeden skupinový rozhovor s 8 – 12 účastníkmi, ktorí žijú pod hranicou chudoby v krajine, kde bývajú4, trvajúci približne 90 minút. Ďalšou podmienkou bolo, aby skupina obsahovala aspoň štyroch respondentov, ktorí sa dajú zároveň označiť za

3 http://www.2010againstpoverty.eu/about/?langid=sk 4 V každom členskom štáte sa brala do úvahy príslušná hranica chudoby. Tieto hranice si je možné prezrieť v pokynoch na výber účastníkov, ktoré sú priložené k správe. Výber jednotlivcov bol založený na príjme danej domácnosti, ktorý nesmel presiahnuť určitú hranicu (v závislosti od počtu ľudí žijúcich v jednej domácnosti).


13

sociálne vylúčených.5 Skupiny tvorili muži i ženy, ako aj v rôznom pomere zastúpení dôchodcovia, nezamestnaní a osoby, ktoré sú stále zamestnané. Zloženie skupín v jednotlivých členských štátoch sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.

POHLAVIE ČLENSKÝ

ŠTÁT

M

Ž VEKOVÝ ROZSAH

POD HRANICOU CHUDOBY

SOCIÁLNE VYLÚČENÍ

MIESTO KONANIA

SKUPINOVÉHO ROZHOVORU

Belgicko 4 4 60 – 73 Všetci 8 z 8 Brusel Česká republika 4 4 60 – 65 Všetci 4 z 8 Praha Dánsko 5 6 64 – 81 Všetci 10 z 11 Kodaň Francúzsko 3 6 60 – 75 Všetci 9 z 9 Paríž Nemecko 4 6 60 – 75 Všetci 10 z 10 Mníchov Grécko 4 4 60 – 70 Všetci 4 z 8 Atény Maďarsko 4 4 60 – 65 Všetci 6 z 8 Budapešť Írsko 3 5 63 – 71 Všetci 4 z 8 Dublin Taliansko 5 4 63 – 70 Všetci 9 z 9 Miláno Lotyšsko 3 7 59* – 78 Všetci 8 z 10 Riga Malta 6 4 60 – 82 Všetci 9 z 10 St. Julians Poľsko 4 4 60 – 69 Všetci 6 z 8 Varšava Portugalsko 3 5 63 – 74 Všetci 8 z 8 Lisabon Rumunsko 3 6 60 – 86 Všetci 8 z 9 Bukurešť Slovensko 3 5 61 – 78 Všetci 8 z 8 Bratislava Španielsko 5 4 60 – 72 Všetci 6 z 9 Madrid Švédsko 3 7 62 – 74 Všetci 8 z 10 Göteborg Spojené kráľovstvo 1 8 62 – 69 Všetci 8 z 9 Londýn * Jeden respondent v lotyšskej skupine mal 59 rokov Na skupinových rozhovoroch sa zúčastnilo spolu 160 respondentov z 18 členských štátov. O respondentoch:

dve tretiny respondentov boli na dôchodku, z toho menšina do dôchodku odišla zo zdravotných dôvodov alebo pre zdravotné postihnutie. Na dôchodok si prácou navyše privyrába menšina respondentov,

tretina respondentov do dôchodku ešte neodišla, pričom polovica tejto

skupiny bola zamestnaná a polovica nezamestnaná. Zamestnaní respondenti vykonávali rôznorodé povolania, napr. upratovač, opatrovateľ, výrobca značiek a menoviek, bezpečnostný strážnik, krajčír, kvetinár, opatrovateľ detí atď. Niektorí pracovali aj na polovičný úväzok alebo na živnosť,

len niečo viac ako tretina respondentov žila v manželskom zväzku, prípadne

v jednej domácnosti s partnerom, a ostatné dve tretiny tvorili nezadaní, rozvedení, osoby v odlúčení alebo vdovci. Niektorí respondenti, hoci len malá časť z nich, žili spolu so svojimi deťmi alebo ich do určitej miery finančne podporovali.

5 Respondenti sa považovali za sociálne vylúčených, ak odpovedali najmenej štyrikrát „platí o mne“ na výroky v rámci otázky 4 v dotazníku na výber účastníkov do skupinových rozhovorov.


14

V ďalšej fáze prieskumu budú v januári 2011 niektorí účastníci cieľových skupín pozvaní do Bruselu, kde sa zúčastnia na druhom kole diskusií, ktorých cieľom bude sformulovať príspevok k fóru Agora. Nasledujúca tabuľka obsahuje počty jednotlivcov, ktorí budú vybraní z každého z 18 členských štátov.

KRAJINA POČET ÚČASTNÍKOV DRUHÉHO STRETNUTIA

Belgicko 1 Česká republika 1 Dánsko 1 Francúzsko 2 Nemecko 2 Grécko 1 Maďarsko 1 Írsko 1 Taliansko 2 Lotyšsko 0 Malta 0 Poľsko 2 Portugalsko 1 Rumunsko 2 Slovensko 0 Španielsko 1 Švédsko 1 Spojené kráľovstvo 2 SPOLU 21 2.2.2 Obsah rozhovorov Diskusia začala všeobecným prieskumom názorov respondentov na spôsob prezentácie chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách, na to, s akými najväčšími problémami sa stretávajú vo svojom bežnom živote a čo si podľa nich spoločnosť myslí o chudobe a sociálnom vylúčení. Potom respondenti hovorili o svojich preferenciách a názoroch na to, ktoré stránky ich života tvorcovia politík chápu a ktoré opatrenia očakávajú od európskych tvorcov politík. Pozornosť respondentov bola zameraná aj na tri konkrétne tematické oblasti v spojitosti s fórom Agora – internet a ďalšie moderné komunikačné technológie, podmienky bývania a problémy životného prostredia v okolí bydliska respondentov a skúsenosti, ktoré mali s opätovným hľadaním práce, ak boli nezamestnaní. Na záver mali respondenti vybrať jedno konkrétne opatrenie, ktoré by podľa nich tvorcovia politík EÚ mali prijať v rámci riešenia problémov chudoby a sociálneho vylúčenia. Pokyny pre vedenie rozhovoru, ktoré boli použité pri vypracúvaní štúdie, sú pripojené v prílohe k tejto správe. 2.2.3 Časový rozvrh Práca v teréne k tejto štúdii sa uskutočnila v období od 6. do 10. decembra 2010.


15

3 HLAVNÉ PROBLÉMY Táto kapitola je venovaná najväčším problémom, s ktorými sa respondenti vo svojom bežnom živote stretávajú. S cieľom zistiť, ktoré problémy to sú, sa respondentom najprv položili otázky týkajúce sa prezentácie a vnímania chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách. Týmto prístupom sa mala vytvoriť atmosféra, v ktorej by všetci respondenti dokázali uvoľnene hovoriť o tejto potenciálne citlivej téme, a zároveň sa ním mal vytvoriť kontext pre ďalšiu časť diskusie, v ktorej prítomní hovorili o svojich osobných problémoch. Respondenti mali tiež odpovedať na otázky, čo podľa nich chýba v zobrazení chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách a ako by to zmenili, a ako podľa nich spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie. 3.1 Kľúčové zistenia

Medzi respondentmi prevládal názor, že rôzne typy médií nevenujú dostatočnú pozornosť problematike chudoby a sociálneho vylúčenia. Za hlavný dôvod nedostatočnej pozornosti považujú to, že médiá sú posadnuté správami, ktoré zobrazujú úspech, bohatstvo, krásu a mladosť. Tieto témy odrážajú ľudské túžby, a preto sa považujú za niečo, čo možno rýchlo predať, a za vhodný predmet správ.

Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov zamerané najmä na údaje (čísla a štatistiky) a vizuálne emotívne obrázky (t. j. ľudia trpiaci hladom, samotou a izoláciou a nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) alebo sa zobrazuje extrémnym spôsobom s cieľom vyvolať senzáciu. Takéto stvárnenie je podľa nich neprimerané a zavádzajúce.

V protiklade k neprimeranému stvárneniu chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách respondenti uviedli celý rad problémov, ktoré ovplyvňujú ich bežný život. Medzi najpodstatnejšie patria: náklady na bývanie, zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb, podmienky na bývanie a okolie bydliska a medzigeneračná chudoba. Respondenti tiež vysvetlili, ako tieto skutočnosti, napr. vysoké životné náklady a nízky dôchodok, vedú k sociálnemu vylúčeniu a izolácii.

Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má

k prezentácii problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu, v ktorej sa respondenti nachádzajú, nechápe vôbec alebo len nedostatočne, prípadne ju vníma len veľmi zjednodušene. Respondenti sa cítia vylúčení zo spoločnosti a zdôrazňujú, že časť spoločnosti neprejavuje dostatok pochopenia, snahy či záujmu o problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú.

Väčšina respondentov sa nazdáva, že v zobrazení chudoby a sociálneho

vylúčenia v médiách chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o tom, ako zvládajú skutočné problémy bežného života.

Respondenti by si priali, aby médiá informovali o tejto téme spôsobom,


16

ktorý obráti pozornosť na podmienky, v ktorých musia žiť dôchodcovia, t. j. podmienky bývania a susedstvo, nízke príjmy, vyžitie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké ceny verejných služieb a vysoké ceny nájomného. Takisto by podľa nich médiá mali informovať o rôznych dôvodoch, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej.

3.2 Mediálne stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia Všetci respondenti mali do určitej miery kontakt s médiami, či už pozerali televíziu (spravodajské programy, telenovely alebo dokumentárne filmy), počúvali rozhlas alebo čítali noviny; samozrejme tento kontakt nebol u všetkých rovnaký a rôznil sa aj prístup k jednotlivým druhom médií. Medzi respondentmi prevládal názor, že rôzne typy médií nevenujú dostatočnú pozornosť problematike chudoby a sociálneho vylúčenia (UK, SK, EL, DE, PL, DK, MT, LV, IE, RO, IT, PT, CZ, ES). Domnievali sa, že o týchto problémoch sa často hovorí len veľmi povrchne (UK, SK, DK, CZ).

„Ešte som v televízii nevidela seriózny program o chudobe a sociálnom vylúčení.“ (EL, žena, 65)

„Veľa ľudí o tom jednoducho nechce nič vedieť. Zatvárajú si oči a zapchávajú uši, pretože s problémami chudoby nechcú prísť do styku.“ (DK, žena, 81)

„Myslím si, že musíme trvať na tom, aby televízne programy pravdivo ukazovali občanov a ťažkosti, ktorým musia čeliť. Treba, aby o nich stále hovorili. Médiá si nerobia poriadne svoju prácu.“ (BE, muž, 60) „Nikto nechce, aby sa médiách hovorilo o chudobných ľuďoch. To, že niekomu niečo chýba nie je žiadna novinka. Tí hore o tom nechcú nič vedieť.“ (CZ, žena, 64) „V novinách písali, že bude vytvorených päťsto nových pracovných miest. Zabudli však dodať, že dovtedy v Pešti zanikne ďalších sedemsto...“ (HU, muž, 61)

Za hlavný dôvod nedostatočnej pozornosti považujú respondenti to, že médiá sú posadnuté správami, ktoré zobrazujú úspech, bohatstvo, krásu a mladosť. Tieto témy odrážajú ľudské túžby (UK, SE, ES, PL), dobre sa predávajú alebo sú vhodným predmetom správ (životy mladých, bohatých a slávnych) a zabezpečia vyššiu sledovanosť, ktorá je vo finančnom záujme médií (SE, RO, SK, HU, EL, PL). Niektorí respondenti zastávali názor, že preberanie amerických programov prispieva k uprednostňovaniu týchto vzorov (UK).

„Nemyslím si, že v médiách sa často zobrazuje chudoba, myslím, že v televízii skôr vidíme blahobyt... Všetci sú bohatí, všetci sú krásni, všetci sú štíhli, v médiách neuvidíte často chudobu... Možno je to preto, že ľudia chcú vidieť tú úspešnú stránku sveta, nechcú vidieť chudobu.“ (UK, žena, 64)

„Bežný život nie je príťažlivý. Radšej túto chudobu na verejnosti neukazujeme.“ (PL, muž, 64)


17

Keď sa zobrazujú starší ľudia a ľudia na dôchodku, väčšinou ich ukazujú ako ľudí, ktorí žijú dobre a majú dostatok prostriedkov. Zobrazovať chudobných starších ľudí alebo dôchodcov by spôsobilo rozpaky. (SE)

„Starší chudobní ľudia a ľudia na dôchodku sú v médiách zobrazovaní ako ľudia z vyššej vrstvy, ktorí cestujú do zahraničia a rozhadzujú okolo seba peniaze.“ (SE, žena, 67)

Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov takéto:

Médiá sa podľa respondentov viac zameriavajú na údaje (čísla/štatistiky) a vizuálnu prezentáciu chudoby (hladujúci ľudia, samota a izolácia, nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) ako na predstavenie konkrétnych a podrobných príkladov, ako ľudia žijú. Ukazujú údaje o miere nezamestnanosti a o tom, či stúpa alebo klesá, ale čísla nehovoria nič o tom, ako žijú ľudia, ktorých sa tieto čísla týkajú (PT, DE, HU, DE, IT, BE). Číselné údaje majú tú nevýhodu, že ich možno podľa respondentov interpretovať rôznymi spôsobmi, ľudia si ich môžu vyložiť v takom zmysle, v akom chcú chudobu a sociálne vylúčenie vidieť (BE).

„V televízii sa dosť často ukazujú ľudia, ktorí spia na ulici, no sú to len zábery." (PT, žena, 63) „Občas sa dozviete o tom, aké vysoké je percento chudobných ľudí. Nikdy sa však nehovorí o tom, že by sa to bližšie skúmalo.“ (DE, žena, 62) „Hovoria [len], koľko je to percent.” (HU, muž, 60)

Stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia sa zameriava na extrémy,

senzácie alebo na najhoršie prípady (napr. bezdomovec, ktorý zomrie na následky zlého počasia, alebo osoba, ktorá veľmi trpí nejakou chorobou), a nie na každodennú realitu pomerne veľkej skupiny ľudí (SK, IE, CZ, ES, EL, IT, BE).

„Ak má niekto rakovinu, nikdy nemá rakovinu malíčka, vždy ide o rakovinu mozgu alebo o niečo skutočne vážne, na čo sa zomiera.“ (IE, muž, 71)

S touto problematikou súvisí povrchné stereotypné stvárnenie chudobných napr. v televíznych telenovelách, kde sú zobrazovaní ako leniví ľudia, ktorým sa nechce pracovať a ktorí využijú všetky triky ako zneužiť sociálny systém (DE, DK, SK). Aj v zábavnom priemysle, napr. v drámach či komédiách sa často chudobní ľudia zobrazujú ako mimoriadne chudobní, špinaví a hodní posmechu. Tvorcovia využívajú zveličenie a polarizáciu postáv, aby bol film zaujímavejší, zábavnejší alebo na vykreslenie jasnejších obrysov. Nie je to však veľmi hodnoverný obraz (DK).

O chudobe sa oveľa viac rozpráva v medzinárodnom meradle ako

na vnútroštátnej či miestnej úrovni. (UK, PT, MT)

„Ukazujú nám Haiti, ukazujú nám Mexiko... Afriku... ukazujú nám všetkých tých ľudí, ale nie to, čo sa deje priamo u nás [v súvislosti s


18

chudobou]... Chceme vedieť, čo sa deje u nás, a okolo nás je toľko chudoby…” (UK, žena, 68) „Ľudia posielajú peniaze na Haiti, ale doma nedajú nikomu nič.“ (BE, muž, 60)

Média ukazujú príklady dobročinnosti voči chudobným, väčšinou však ide o

jednorazovú pomoc ľuďom v núdzi, napr. o zakúpenie invalidného vozíka, o zaobstaranie jedla atď. (SK), alebo sa má vytvoriť dojem, že štát a ďalšie orgány poskytujú chudobným dostatočnú pomoc, že to, čo poskytujú, stačí na dôstojný život (HU).

Diskusie o chudobe sa zväčša týkajú súčasnej globálnej hospodárskej krízy a jej vnútroštátnych následkov. (IE)

Média vykresľujú chudobných a starších ľudí ako skupinu, ktorá je taká malá, že sa o nej ani neoplatí hovoriť/nie je hodná záujmu. (SE)

Pri stvárnení chudobného v seriáloch alebo telenovelách sa jeho osud vždy skončí šťastne, čo nie je realistické. (PT)

„V seriáloch a telenovelách majú osudy chudobných vždy šťastný koniec, ale v reálnom živote to tak nebýva.“ (PT, muž, 67)

Prílišný dôraz sa kladie na alkohol a krčmy. Pri stvárňovaní života

chudobných sa vždy spomína alkohol, pričom krčma či bar sa často zobrazujú ako stredisko spoločenských stretnutí, ba dokonca samotnej komunity. Niektorí respondenti žijúci v mestskej komunite súhlasili, že ide o primeraný obraz ich komunity, respondenti žijúci v okrajových častiach mesta sa však podľa vlastných slov stretávajú aj inde. (IE)

„Nie vždy sa ľudia vyberú [do krčmy] na pohárik, len aby sa s niekým stretli, pretože nemajú kam inam ísť.” (IE, žena, 63)

Takéto stvárnenie respondenti vo všeobecnosti považujú za nepravdivé a na vine je podľa nich viacero faktorov:

Chudoba v spoločnosti je do určitej miery skrytá a ťažko rozpoznateľná, pretože ľudia sa snažia udržiavať určitý dojem a hanbia sa za to, v akej situácii sa nachádzajú. (DK, ES, SK, IT)6

„Chudoba sa v súčasnosti ukrýva, zatiaľ čo vo filmoch vystupuje na verejnosti. Vo filme vždy viete povedať, kto je chudobný. V skutočnom živote sa to už tak ľahko nedá povedať, keďže sa ňou nikto nechváli.“ (DK, muž, 71)

„Chudoba sa skrýva za maskou.“ (SK, žena, 63)

6 Zaujímavosťou je, že skrytý rozmer chudoby sa prejavil aj v rámci cieľových skupín, napr. v nemeckej skupine sa ľudia nebránili priznať, že sú chudobní a sociálne vylúčení, vo švédskej skupine sa k svojej situácii boli ochotní priznať niektorí viac a niektorí menej, a v írskej a lotyšskej skupine sa respondenti nepovažovali za chudobných či sociálne vylúčených (hoci boli vybraní práve na tomto základe) a domnievali sa, že existujú ľudia, ktorí sú na tom horšie ako oni a ktorí by sa mali považovať za chudobných.


19

Médiá nie sú vždy nezávislé a možno je v záujme majiteľov mediálnych domov alebo novín, ktorí sú v niektorých prípadoch zároveň politikmi, aby sa o problémoch chudoby a sociálneho vylúčenia hovorilo len povrchne (RO, CZ, ES, BE) – ak sú problémy neviditeľné, netreba ich riešiť a vytvárať opatrenia. Opozičné politické strany s väzbami na iné médiá využívajú médiá na prezentáciu rôznych podôb chudoby, aby sa navzájom mohli osočovať (MT). Niektorí respondenti si myslia, že rozhovory sa robia s ľuďmi, ktorí nebudú hovoriť o ťažkých životných podmienkach alebo ktorí povedia uprednostňovanú verziu pravdy, prípadne si budú dávať pozor na to, čo povedia, a problémy zaobalia (HU).

Zobrazovanie chudoby a sociálneho vylúčenia neodráža realitu, pretože

médiá nevenujú dostatok času a záujmu, aby sa oboznámili sa s danou situáciou/nevenujú dostatok času správnemu pochopeniu problematiky. (SE, RO)

3.3 Problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré ovplyvňujú život respondentov

Keďže všetci respondenti boli vybraní na základe toho, že žijú pod hranicou chudoby stanovenou v ich krajine, pričom niektorí boli navyše sociálne vylúčení, všetky ich názory na to, ako vybrané oblasti ovplyvňujú ich život, súvisia s chudobou a sociálnym vylúčením. Respondenti vymenovali množstvo problematických oblastí, ktoré ovplyvňujú ich život. Ich prehľad ponúkame v tejto tabuľke (oblasti sú zoradené od najviac po najmenej často uvádzané oblasti), neskôr sa jednotlivým oblastiam budeme venovať podrobnejšie.

PROBLEMATICKÉ OBLASTI, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ ŽIVOT RESPONDENTOV Problematická

oblasť Príklad Pôvod

respondentov

Životné náklady Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie každodenných životných nákladov.

Nedostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohli dovoliť dopriať niečo sebe alebo druhým.

Ťažkosti s nečakanými výdavkami.

Dane sú nastavené nad rámec ich dôchodkových príjmov.

Drahé cestovné.

Sociálne vylúčenie a izolácia vyplývajúce z nedostatočného príjmu a vplyv týchto faktorov na emocionálny a telesný stav človeka.

UK, SE, DE, DK, HU, ES, EL, PL, LV, FR, BE

Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb

Respondentov trápi kvalita starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb.

Ceny liekov, ktoré nie sú uhrádzané z poistenia, majú výrazný vplyv na ich rozpočet.

HU, DE, UK, LV, PT, FR, BE


20

Podmienky bývania a okolie

Náklady na údržbu príbytku.

Pokuty za nesprávne triedenie odpadov. Niektorí ľudia prišli v dôsledku chudoby o svoje príbytky.

Zlý stav alebo malý priestor príbytku.

Susedstvo respondentov je poznačené kriminalitou a antisociálnym správaním.

Zrušenie občianskej vybavenosti v správe miestnej samosprávy, ktoré zapríčinilo, že mladí ľudia nemajú po škole čo robiť ani kam ísť.

Hluční susedia.

UK, ES, EL, LV, FR

Medzigeneračná chudoba

Poskytovanie finančnej podpory deťom, hoci už samotní respondenti bojujú s biedou.

UK, MT, ES, HU, FR

Nezamestnanosť Tí, ktorí stratili zamestnanie, najmä v dôsledku globálnej hospodárskej krízy a majú problém nájsť si nové zamestnanie.

ES, PL, FR

Nedostatočná podpora

Chudobní a sociálne vylúčení vidia za zhoršením svojej situácie nedostatok pomoci od sociálneho systému alebo od rodiny.

ES

Byrokracia Byrokracia (napr. vybavovanie papierov a čas), ktorú treba podstúpiť pri vybavovaní finančnej alebo inej pomoci, respondentom komplikuje život.

MT

3.3.1 Životné náklady Najdiskutovanejšou oblasťou, ktorá najviac ovplyvňuje život respondentov, sú životné náklady. Veľká časť respondentov sa domnieva, že ľudia žijúci z malého príjmu, a hlavne tí, ktorí žijú len zo štátom vyplácaného dôchodku nemajú dosť peňazí na uhradenie účtov a už vôbec si v živote nemôžu dovoliť niečo pre potešenie, t. j. dopriať niečo navyše sebe alebo iným členom rodiny, napr. vnúčatám (UK, SE, DE, DK, ES, PL, LV, HU, ES, FR, BE).

„Prestala som mať rada vianočné trhy, pretože aj tak si tam nič nemôžem dovoliť kúpiť. Možno tak občas varené víno, ale to je asi tak všetko.“ (DE, žena, 66)

Dokonca aj tí, ktorí sú schopní uhrádzať svoje účty a zvládnuť dodatočné náklady, si musia dávať pozor, koľko denne minú. Dvakrát si rozmyslia, na čo dajú svoje peniaze, a výrazne museli obmedziť väčšie výdavky, aby mohli zaplatiť účty (DE, HU, UK, BE).

„Neplatím všetky účty, všetko, čo dostanem [štátny dôchodok a ďalšie formy finančnej podpory] mi sotva vystačí na to, aby som si niečo mohla kúpiť. Okrem nakupovania jedla a platenia účtov by som rada niečo dopriala aj svojim vnúčatám, keď ma prídu navštíviť, to je jedna vec [ktorú by som chcela] a nemôžem si ju dovoliť.“ (UK, žena, 67)

„Musela som zrušiť všetky poistky. Môžem si dovoliť len poistenie pohrebných nákladov a poistenie zákonnej zodpovednosti.“ (DE, žena, 64) „Musíme si vybrať, či zaplatíme naftu alebo internet, alebo dokonca či budeme jesť, často „žonglujeme" s prostriedkami na kreditných kartách.“ (BE,


21

muž, 60) „Ľudia to nepovažujú za problém. Nemáš dosť peňazí na nový televízor? Choď do banky a dajú ti pôžičku! Si nezamestnaný? Choď na rekvalifikačný kurz! A mohol by som pokračovať...Nič nie je problém. Na všetko je nejaké múdre riešenie. No v skutočnosti to tak nefunguje.“ (CZ, muž, 65)

Respondenti si však vytvorili stratégie, ako čo najlepšie zvýšiť svoju kúpnu silu a ušetriť peniaze. (FR)

„Čím bližší dátum spotreby, tým je mäso lacnejšie. Ja to robím takto, kúpim si mäso v deň spotreby a je to OK a niekedy je za polovičnú cenu. (FR, žena)

Respondentom spôsobuje mimoriadne veľké ťažkosti, keď sa musia vyrovnať s nečakanými veľkými výdavkami. (DE) Respondenti si myslia, že zo svojho dôchodku odvádzajú príliš veľké dane, čo má za následok ich zlú finančnú situáciu (SE, UK). Respondenti, ktorí celý svoj život pracovali, sa cítia za to v súčasnom štádiu života „potrestaní“. Respondenti to odôvodňujú napríklad tým, že po celé roky, ktoré pracovali, odvádzali daň z príjmu a platili odvody do sociálnej poisťovne, no napriek tomu dnes musia odvádzať daň z pracovného dôchodku, čo veľa z nich považuje za nespravodlivé. Tí, ktorí sa rozhodli pre dôchodok vyplácaný spoločnosťami zo súkromnej sféry banovali, že takto získané príjmy im znemožňujú poberať štátny dôchodok. (UK)

„Toto ma presne trápi, pracoval som celý život... a zrazu ma trestajú sprava, zľava aj zo stredu. Platil som všetky dane, poistné odvody, všetko, a zrazu je zo mňa obeť.“ (UK, muž, 62)

Niektorí respondenti si takisto myslia, že verejná doprava je pridrahá a nemôžu si ju dovoliť a nazdávajú sa, že aj tento fakt prispel k ich väčšiemu odrezaniu od sveta, pretože sa nemôžu voľne pohybovať a cítia sa zajatcami vo vlastnom dome alebo blízkom okolí. Niektorí respondenti sú nútení spoliehať sa na rodinu alebo iných ľudí, keď sa chcú niekam dostať. (DK)

„Môj syn ma občas odvezie autom, ale nerada ho otravujem. Najčastejšie radšej nikam nejdem, lebo zostať doma je ľahšie a lacnejšie.“ (DK, žena, 73)

Obavy týkajúce sa neschopnosti platiť účty boli osobitne znepokojivé, pretože majú vplyv na zdravie respondentov. Niektorí respondenti uviedli, že im hrozil súdny spor, pretože si nemohli dovoliť uhradiť ani najnižšie poplatky za účty za verejné služby. To im spôsobilo naozaj veľké problémy, pretože už nevedeli, na úkor ktorej časti rozpočtu by mohli ušetriť na tieto platby, keďže už boli doslova na hranici existenčného minima. (UK)

„Áno, každý mesiac platím 20 libier a nestačí to, no nemôžem dať viac. Ak by som platila viac, nemohla by som jesť. Musím z niečoho kupovať jedlo.“ (UK, žena, 68)

Nedostatočný príjem na pokrytie základných potrieb alebo nedostatok peňazí navyše ovplyvňuje emocionálny stav respondentov a vedie k sociálnemu vylúčeniu a izolácii. Len málo respondentov využíva služby charitatívnych organizácií (jedlo od združenia na podporu pracovníkov, sklady sociálnych služieb so šatstvom atď.), lebo sa cítia trápne, a takmer vôbec si nemôžu dovoliť zúčastňovať sa na kultúrnom


22

a spoločenskom živote, čím sa od spoločnosti odďaľujú (DE). Odkedy odišli do dôchodku taktiež pociťujú stratu sebestačnosti, pretože sa musia spoliehať na iných, že im poskytnú finančnú alebo inú pomoc, a preto sa nazdávajú, že do určitej miery už nemajú svoj osud pevne rukách (FR). S touto situáciou sa dokážu len ťažko vyrovnať, lebo zažili iným životom, v ktorom si mohli dovoliť robiť veľa vecí, mali prístup ku kultúrnym aktivitám a dopriali si drobné potešenia (DE, LV). Pre finančné ťažkosti je pre nich nemožné ísť sa kultúrne vyžiť, napr. chodiť do divadla, čo pre starších ľudí znamená, že zostávajú sami doma a začnú pociťovať samotu a izoláciu (LV). Pocit izolácie zhoršuje to, že štát uznáva ich celoživotnú ťažkú prácu. Naopak pociťujú, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo a rovnako ako s ľuďmi, ktorí si podľa nich zaslúžia menej (s ľuďmi, ktorí sa stránia práce a žijú z podpory v nezamestnanosti, a s cudzincami). (DE, PL)

„Ľudia si myslia, že každý je zodpovedný za svoj osud.“ (CZ, žena, 64) Respondenti sa pozerajú krivým okom na dôchodcov, ktorí sa majú lepšie ako oni, a na všetkých politikov a manažérov, ktorí majú vysoké platy. (DE, HU, FR)

3.3.2 Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb Problémy respondentov v súvislosti so zdravotníckymi službami a zariadeniami sociálnych služieb sa týkali kvality a ceny služieb. Niektorí respondenti zastávali názor, že zdravotnícke a opatrovateľské služby (napr. v zariadeniach sociálnych služieb) nie sú spravované efektívne, čo má za následok ďalšie znevýhodňovanie tých skupín, ktoré sú už sociálne vylúčené, patria k nim napr. starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím. Medzi dôvody znepokojenia patria problémy súvisiace s nedostatkom opatrovateľov, či dokonca personálu na kontrolu pacientov, a neefektívna správa v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. (UK, IE)

„Zariadenia sociálnych služieb je ďalšia vec... všetci tí ľudia so zdravotným postihnutím, čo tam sú, nikdy tam nemajú dostatok personálu, ktorý by sa o týchto ľudí postaral...“ (UK, žena, 69)

Táto téma respondentov veľmi trápila, keďže starší ľudia trpia zdravotnými problémami, a pretože buď poznajú niekoho, kto v zariadení sociálnych služieb býva, alebo cítia, že tieto problémy sa čoskoro môžu týkať ich samotných. (UK, PT)

„Žijem v strachu, lebo neviem, kam pôjdem, keď sa už o seba nebudem vedieť postarať. Nemôžem si dovoliť dobrý domov dôchodcov.“ (PT, žena, 72)

Ďalším zdrojom úzkosti v rámci tejto témy bol fakt, že mnohí respondenti by si nemohli dovoliť súkromnú zdravotnú starostlivosť. (UK) Respondenti vyslovili znepokojenie aj nad cenami liekov a nad tým, aký vplyv majú na ich rozpočet, keďže nie všetky lieky, ktoré musia pravidelne užívať (napr. antidepresíva, lieky na liečbu rakoviny) nepatria do zoznamu uhrádzaných liekov a musia si ich kupovať bez akejkoľvek finančnej podpory. V niektorých prípadoch majú mesačné náklady na tieto lieky výrazný vplyv na rozpočet respondentov,


23

a preto niekedy musia obmedziť nákup jedla a výdavky na domácnosť, aby si ich mohli dovoliť. (HU, DE, LV, FR, BE)

„Keď sa človek dostane do ťažkej situácie, nikto mu nepomôže... Z toho sa nedajú zaplatiť žiadne lieky pre pacientov trpiacich rakovinou... a ja márne chodím žiadať o sociálnu podporu, máme byt, auto, takže dovidenia, viac sa o mňa nestarajú.“ (HU, žena, 64) „Zrak a zuby sú luxus.“ (BE, muž, 60)

3.3.3 Podmienky bývania a okolie Respondenti sa domnievali, že ich podmienky bývania sú znepokojujúce a považujú ich za jeden z dôvodov chudoby a sociálneho vylúčenia vo svojom živote. Napríklad majú problém s pokrytím nákladov na údržbu svojho bytu, ktorú si musia zabezpečovať sami a nemôžu si ju dovoliť, alebo je za ňu zodpovedný štát, ktorý ju však nevykonáva pravidelne. Dezolátny stav ich príbytkov v nich vyvoláva pocit odcudzenia a sociálneho vylúčenia (UK, EL, LV, FR).

„U nás, u mňa, to napríklad nie je také zlé, mám teplo, nič mimoriadne mi nechýba, no okná sú v takom zlom stave, že sa ich bojím dotknúť. Tento rok ešte držia, no čo bude budúci rok, neviem.“ (LV, žena, 65)

Ďalšia problematická oblasť sa týkala odpadkov a triedenia odpadu a návrhov pokutovať obyvateľov, ktorí správne netriedia odpad. Respondenti sa domnievajú, že takýto návrh je neférový voči vylúčeným skupinám obyvateľov, sú to napr. ľudia, ktorých materinským jazykom nie je angličtina, osoby so zdravotným postihnutím a osoby, ktoré majú problém s gramotnosťou. Takéto opatrenia podľa respondentov uvedené skupiny znevýhodňujú po finančnej stránke a tým, ako sa príslušné informácie zverejňujú. (UK)

„Čo bude so staršími ľuďmi, s tými, ktorí nehovoria naším jazykom, všetci títo ľudia prídu o majetok, lebo budú musieť platiť za to, že netriedia odpad.“ (UK, žena, 64)

V niektorých prípadoch sa stalo, že ľudia prišli v dôsledku chudoby o svoje domovy. (ES) Respondenti často uvádzali, že oblasť, v ktorej bývajú, je poznačená spoločenským úpadkom a častejšie sa v nej vyskytuje kriminalita a protispoločenské správanie (pozri tiež kapitolu 6 tejto správy). Tieto skutočnosti majú podľa nich veľký vplyv na chudobu v miestnych komunitách a na život respondentov. Respondenti sa nazdávajú, že tieto skutočnosti vyplynuli z nedostatku pravidiel a morálnych noriem v dnešnej spoločnosti, a že dôraz na materializmus, hlavne v mladších generáciách, tento problém zhoršuje. (UK)

„Mladí dospievajúci chcú módne veci, chcú pekné veci, chcú iPod, chcú iPhone a neviem čo ešte. Takto sa z nich stávajú zločinci...“ (UK, muž, 62)

Respondenti si myslia, že zrušenie miestnych kultúrno-spoločenských stredísk mnohých mladých priviedlo k tomu, že sa stretávajú na uliciach, správajú sa protispoločensky a zastrašujú starších ľudí, čo má za následok zintenzívnenie pocitu chudoby v ich miestnej komunite.


24

„Zavreli futbalové ihriská, kriketové ihriská, všetko, čo nejako súviselo so športom zavreli, nič nezostalo. Čo tie decká robia? Kde sa stretávajú? […] Nič sa tu nedá robiť. Uchyľujú sa k zločinu rôzneho druhu.” (UK, žena, 64)

Respondenti vyjadrili znepokojenie aj v súvislosti s hlučnými susedmi, čo podľa nich takisto prispieva k zhoršenej kvalite ich života. (UK)

3.3.4 Medzigeneračná chudoba Respondenti popri ich vlastných životných nákladoch pociťujú znepokojenie aj v súvislosti s tým, ako sa ďalšie generácie dokážu vyrovnať so životnými nákladmi, najmä pokiaľ ide o ich deti a vnúčatá. Veľký problém to je hlavne pre respondentov, ktorí ešte stále bývajú v jednej domácnosti so svojimi deťmi a musia ich finančne alebo iným spôsobom podporovať, pretože si nevedia nájsť prácu alebo majú zdravotné problémy či postihnutie (UK, MT). Hoci sa v 2. kapitole naznačilo, že iba menšina respondentov bývala v jednej domácnosti so svojimi deťmi, je zrejmé, že ak ich musia finančne podporovať, zhoršuje to ich situáciu.

„Na starších ľudí, ako sme my, to vytvára tlak, pretože ja mám starosti, som si istá, že ľudia, ktorí tu sú, majú deti a rodiny, máte o nich starosť, lebo máte vlastné starosti, starosti s peniazmi, a potom máte o nich starosť, lebo im aj tak raz budete musieť pomôcť.“ (UK, žena, 64)

Respondenti mali pocit, že súčasná hospodárska situácia, strata zamestnania a nedostatok pracovných príležitostí a rastúce náklady na vysokoškolské vzdelávanie zvýšia tlak na starších ľudí, ktorí budú musieť teraz a v budúcnosti podporovať svoje rodiny. Respondenti sa toho obávajú, keďže už teraz majú problém uživiť seba a svojich partnerov (ak nejakých majú). (UK, ES, FR)

„Moja mladšia sestra má postihnutú dcéru, dostáva príspevok na opatrovanie, pretože kvôli nej nemôže chodiť do práce, no príspevok na opatrovanie sa už roky nezvyšoval, nedosahuje ani hranicu minimálnej mzdy. A jeho výška sa nezmenila už 5 rokov. (HU, žena, 62)

3.3.5 Nezamestnanosť Nezamestnanosť je skutočnosť, ktorá ovplyvňuje chudobných a sociálne vylúčených. Niektorí respondenti prišli o zamestnanie, najmä v dôsledku globálnej hospodárskej krízy (ES). Pre dôchodcov alebo ľudí v preddôchodkovom veku je ťažké nájsť si prácu, a teda je pre nich nemožné privyrobiť si (PL, FR).

3.3.6 Nedostatočná podpora Chudobní a sociálne vylúčení si často myslia, že ich situácia sa zhoršila preto, lebo ich sociálny systém a rodina dostatočne nepodporuje . (ES)


25

3.3.7 Byrokracia Respondenti sa nazdávajú, že s vybavovaním určitej formy pomoci sa spája veľká byrokracia, ktorá je niekedy behom na dlhé trate cez rôzne formuláre a dokumenty, ktoré aj tak neumožňujú dosiahnuť želaný výsledok. (MT)

3.4 Ako spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie Respondenti dostali otázku, ako sa v mediálnom stvárnení daných tém odráža názor spoločnosti o ľuďoch žijúcich v takýchto podmienkach, čo by si mala spoločnosť všímať a čo by sa zmenilo, keby si dané problémy spoločnosť viac všímala. Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má k prezentácii problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu, v ktorej sa nachádzajú, nechápe vôbec alebo len nedostatočne, prípadne ju vníma len veľmi zjednodušene. (CZ, FR, EL, ES, UK, RO, PT, DE, SK, LV, BE)

„Ľudia to [chudobu] nepovažujú za problém. Nemáš dosť peňazí na nový televízor? Choď do banky a dajú ti pôžičku! Si nezamestnaný? Choď na rekvalifikačný kurz! A mohol by som pokračovať... Nič nie je problém. Na všetko je nejaké múdre riešenie. No v skutočnosti to tak nefunguje.“ (CZ, muž, 65)

Jedna respondentka uviedla, že často pociťuje zo strany ľudí ľútosť, no nie pochopenie. (MT)

„Každý ma ľutuje, lebo môj syn odchádza a prichádza (z psychiatrickej liečebne), ale viete, čo mi povedala sociálna pracovníčka, keď som jej zavolala? Povedala mi, aby som si zbalila svoje veci a šla do domova dôchodcov...“ (MT, žena, 67)

Spoločnosť zvykne pri chápaní chudoby porovnávať chudobných vo svojej krajine s tým, čo vedia o chudobných v iných krajinách, a preto sa môžu domnievať, že chudobní v iných krajinách sú na tom horšie. (MT) Respondenti sa nazdávajú, že ľudia, ktorí nie sú chudobní, majú o chudobe pomýlené predstavy vychádzajúce zo stereotypov a extrémnych prípadov, hoci je veľký rozdiel medzi tými, ktorí sa dostanú do určitej situácie náhodou, a tými, ktorí si ju spôsobia z vlastnej viny alebo pre vlastnú povahu. Pasívny pozorovateľ sa uspokojí s týmito pomýlenými predstavami, aby tak ospravedlnil svoju nečinnosť. (HU, BE)

„Byť bezdomovec či chuligán, rozmaznávaný či zanedbávaný, nie je to isté... (HU, muž, 60)

Predstava ľudí o chudobe je výrazne ovplyvnená správami v médiách o zneužívaní sociálneho systému a o príliš štedrých sociálnych dávkach, vďaka ktorým si príjemcovia môžu dovoliť drahé elektronické príslušenstvo, značkové oblečenie a veľké byty. (DE) Spoločnosť nemusí tiež vždy chápať alebo brať problémy chudoby vážne, pretože chudoba je často skrytá, a preto ju ľudia nevidia ako problém, ktorý sa má riešiť. (DK)


26

„V živote som veľakrát počula názor, že chudobní by sa mali oveľa lepšie, keby sa trochu viac snažili, že sú chudobní len preto, lebo sú leniví. Myslím si, že to veľký omyl. No ak sa budú ľudia hanbiť za svoju situáciu a nebudú o nej hovoriť, tento postoj sa nikdy nezmení. (DK, žena, 73)

Respondenti vnímali svoje vylúčenie zo spoločnosti mimoriadne citlivo. Pociťovali odcudzenie od spoločnosti, že nikto si ich neváži, a vyjadrili názor, že spoločnosť nemá žiadnu predstavu o tom, čo urobiť so staršími ľuďmi a ako ich využiť (SK). Niektorí respondenti sa cítia, že sú spoločnosti na ťarchu, lebo nepracujú, väčšinou trpia chronickým ochorením a nie sú produktívni (SK). Respondenti však pociťujú aj hnev, pretože celý život prispievali na chod spoločnosti a keď zostarli, nie sú už hodní pozornosti (SE). Život v spoločnosti nepovažujú za priateľský a bezpečný pre starších ľudí, ktorí sú chudobní a na dôchodku. Mnohí nemajú nikoho, na koho by sa mohli obrátiť s prosbou o odľahčenie finančnej situácie alebo o inú formu pomoci, ktorá by im ich situáciu zjednodušila (SE).

„Chcú, aby sme už išli pod zem.“ (SK, žena, 61)

„Keď som mal dobrý príjem, cítil som, že za niečo stojím. Podvedome sa sami hodnotíme. (SE, muž, 63)

Pocit zahanbenia z vlastnej situácie však často chudobných vedie k tomu, že sa sami vylúčia zo spoločnosti, lebo si myslia, že si nemôžu dovoliť zúčastňovať sa na spoločenských aktivitách. Vylúčenie, ktoré si zvolí človek sám môže vyústiť do bludného kruhu, ktorý je ťažké rozlomiť, pretože pre človeka je čoraz ťažšie prekročiť prah svojho domu. Výsledkom je, že o týchto ľuďoch počuť len zriedka, pretože sa neozývajú. (DK, SE, BE)

„Čím dlhšie sa od všetkých odrežete, tým ťažšie je vyjsť von a nadviazať s niekým kontakt. Začnete sa rozprávať sami so sebou a strácate sebaúctu. Dostávate sa do izolácie, ktorá sa nedá ani zvládnuť, ani sa jej nedá zbaviť... ak nevyjdete medzi ľudí, nikto vás nebude počuť. S nikým sa nedostanete do kontaktu a vaše problémy zostanú skryté.“ (DK, muž, 67) „Keď ochudobnieme po finančnej stránke, ochudobnieme aj spoločensky.“ (BE, žena, 68)

Tento problém má korene aj v nedostatočnom zastúpení chudobných a prezentácie ich problémov a v ich „nemote“. Existujú združenia dôchodcov, ktorých hlavnou úlohou je zvýšiť vplyv starších ľudí v spoločnosti a vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať, nadväzovať známosti, osobnostne rásť a byť šťastní a zdraví. Tieto združenia by sa však viac mali zamerať na problémy chudoby a sociálneho vylúčenia. (SE)

„Prečo sa združenia dôchodcov viac nezameriavajú na problémy chudoby a sociálneho vylúčenia.“ (SE, muž, 63)

Takisto však nie je dobré, ak sa ľudia sami vylučujú z týchto iniciatív tým, že sa nezúčastňujú na nijakých podujatiach alebo aktivitách, pretože nechcú vysvetľovať v akej sú situácii – chudoba a sociálne vylúčenie. (SE) Respondenti sa nazdávajú, že časť spoločnosti neprejavuje dostatok


27

pochopenia, snahy a záujmu o problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú. (ES, FR, EL, SK, PT, CZ, BE)

„Nechcú s tým mať nič spoločné, nechcú o tom nič počuť, nechcú o tom nič vedieť. Pretože inak by to museli nejako riešiť, museli by si siahnuť do vlastného vrecka.“ (CZ, muž, 60)

Niektorí respondenti sa domnievajú, že sa nedoceňuje ich úloha v mnohoročnom vytváraní spoločnosti a podmienok, ktoré dnes mladšie generácie užívajú, napr. bezplatné vysokoškolské vzdelávanie. (HU)

„Hovoria, že treba podporovať veľa dôchodcov. Ale dôchodcovia by tiež chceli pracovať, keby mali príležitosť. A ľudia, ktorí sa dnes vyťahujú, zabúdajú, že to, čo vedia, sa naučili z peňazí dôchodcov.“ (HU, žena, 64)

Niektorí respondenti si myslia, že vo všeobecnosti sa spoločnosť nechce zaoberať otázkami chudoby a sociálneho vylúčenia, pretože to nie sú otázky, o ktorých by chceli počuť (DK), aj keď globálna hospodárska kríza niektorých ľudí prinútila uvedomiť si, že chudoba sa môže prihodiť hocikomu (ES).

„Všetci majú radi seriály typu Dynasty alebo Dallas. Nikto nechce vidieť život nejakých chudobných ľudí, ibaže by sa v príbehu hovorilo o človeku, ktorý sa zo dna vypracoval až k uskutočneniu amerického sna.“ (DK, muž, 71)

Čo je horšie, niektorí respondenti sa stretli s ľuďmi, ktorí v skutočnosti nepotrebovali pomoc, no využívali ponuky komunitných stredísk len preto, že nechceli platiť za služby, ktoré mohli mať zadarmo. (DK)

„Som členom cirkevnej organizácie, ktorá každý rok na Vianoce rozdáva darčeky. Hlavnou myšlienkou je dať darčeky slobodným rodičom, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť svojmu dieťaťu niečo pod stromček. No niekedy vidím, že ľudia odparkujú auto na parkovisku, a potom si prídu po darček. Ak si môžete dovoliť auto, môžete si dovoliť aj kúpiť svojmu dieťaťu niečo na Vianoce! Treba si určiť priority, a pokiaľ niektorí ľudia budú takto zneužívať systém, spoločnosť nikdy nepripustí, že existujú ľudia, ktorí sú naozaj chudobní! (DK, muž, 64) „Tí, ktorí si chodia po darčeky [vianočné darčeky] alebo na jedlo, ktoré sa rozdáva zadarmo, a nepotrebujú v skutočnosti pomoc, sa môžu hanbiť, zatiaľ čo tí, ktorí ju naozaj potrebujú, zostávajú doma, pretože sa skrývajú a už sa vzdali.“ (DK, žena, 79)

Iba menšina respondentov uznala, že v spoločnosti sú ľudia, ktorí chápu, čo predstavuje chudoba a sociálne vylúčenie (RO). Niekedy sa vedomosť o situácii stále spája s ľahostajnosťou (MT), inokedy si členovia spoločnosti dokážu poskytnúť vzájomnú pomoc. (LV). Respondenti mali rozdielne názory na to, či sa oplatí, aby boli ľudia o tejto problematike informovanejší. V určitom zmysle si respondenti myslia, že je zbytočné, aby ľudia vedeli o chudobe viac, pretože sa nazdávajú, že tí, ktorí sú v dobrej finančnej situácii, sa nestarajú o tých, ktorí nemôžu viesť dôstojný život. (MT) Hoci sa respondenti cítia osamotení a vylúčení, uviedli aj niekoľko spôsobov, ako sa


28

vyrovnať s tým, že si nemôžu dovoliť to isté, čo mnohí iní. Sú to:

pomoc rodiny a priateľov: doprava, prístup na internet (DK),

účasť na aktivitách komunitného strediska, kde sa môžu stretnúť so známymi a tráviť svoj čas(DK),

bezplatné vonkajšie aktivity: bicyklovanie, túry po lese (DK).

„Často som sama, lebo nie som veľmi zdravotne v poriadku. Ale mohlo by to byť aj horšie. Dvakrát do týždňa chodím do komunitného strediska zahrať si karty a na kávu. A moji synovia ma tiež často navštevujú.“ (DK, žena, 75)

„Bol som frustrovaný, no teraz, vďakabohu, rád chodím von a mám priateľov, ktorí tiež radi chodia von. Ak by som to nemal, bol by som naozaj deprimovaný. Veľmi dobre si viem predstaviť, ako sa cítia tí, ktorí uviazli doma a poddali sa, tak ako som to robil predtým aj ja.“ (DK, muž, 65)

3.5 Čo chýba v mediálnom stvárnení chudoby a sociálneho vylúčenia

Respondenti dostali otázku, čo podľa nich jednoznačne chýba v mediálnom zobrazovaní chudoby a sociálneho vylúčenia a ak by dokumentarista chcel pravdivo zobraziť chudobu a sociálne vylúčenie, čo by mal do svojho filmu zahrnúť. Väčšina respondentov mala pocit, že v mediálnom zobrazení danej problematiky chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o ich skutočných, každodenných problémoch. Práve to by mali podľa nich médiá zobrazovať (RO, PT, ES, DE, HU, IE, PT, UK, CZ, IT, PL, LV, BE). Takýmto spôsobom by členovia spoločnosti mohli lepšie pochopiť, aká je skutočná tvár chudoby, a prinútilo by ich to aktívnejšie hľadať riešenia chudoby (RO, PT, DE). Súčasťou daného spôsobu prezentácie by bolo:

Respondenti by chceli v médiách vidieť informácie o podmienkach, v ktorých

musia žiť dôchodcovia. Programy by mali predstavovať konkrétnych dôchodcov, zobrazovať ich bežný život a politikom a verejnosti predkladať presvedčivé a konkrétne príklady existenčnej neistoty, ktorej dôchodcovia čelia, napr. podmienky bývania a okolie, nízky finančný príjem, prežívanie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké náklady na verejné služby, vysoké nájomné. Mali by sa v nich podrobne ukázať ťažkosti a podmienky bývania, s ktorými sa stretávajú, na príklade problémov, ktoré súvisia s okolím, spôsobu trávenia ich času a spôsobu, ako by ho chceli tráviť, na príklade toho, ako sa vyrovnávajú s izoláciou a samotou, ako si vedia poradiť s nedostatkom peňazí na lieky, primeranú stravu a na pokrytie výdavkov, čo si myslia o nedostatku domovov dôchodcov pre chudobných v dobrom stave, keď nemajú na to, aby si mohli dovoliť zaplatiť zariadenie, ktoré ponúka dobré podmienky. (PT, DE, MT, CZ, IE, LV, ES, UK, IT, PL)

„Mali by ísť dovnútra a presvedčiť sa na vlastné oči... pozrieť sa, ako vyzerá kúpeľňa... mali by vyšetriť, prečo niektorí ľudia nemajú doma elektrinu, prečo nezaplatili účty?“ (MT, muž, 64) „Mali by ísť medzi bezdomovcov a nakrútiť ich životný príbeh. Potom


29

by bolo hneď jasnejšie, ako ľahko sa dá skončiť na ulici. Na ulici spia aj ľudia s univerzitným diplomom a tí sa určite nestanú bezdomovcami len pre jeden nerozvážny krok.“ (CZ, muž, 64) „Televízia nemá nič spoločné s bežným životom.“ (Poľsko, žena, 60) „Viete, nad čím som vždy premýšľal? Namiesto tých otrasných reality show, ktoré sú o ničom, by mali spraviť naozajstnú reality show o živote nejakej bežnej rodiny od rána do večera a od večera do rána až do koncu mesiaca... aby ľudia videli, čo sa deje v bežnom živote a veľa ľudí by sa v tom vedelo nájsť...“ (IT, muž, 63)

Malo by sa hovoriť o rôznych dôvodoch, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej, napr. ako ľudia chudobnejú pre malé dôchodky, pre stratu zamestnania, ako sa ľudia bez vlastného pričinenia a po celoživotnej ťažkej práci dostávajú to postavenia na pokraji chudoby, pretože nechcú šetriť a využívať svoje peniaze striedmo, pretože aj to málo, čo majú minú na lotérie alebo súťažné programy, alebo pre globálnu hospodársku krízu. (CZ, PT, ES, SK, MT, DE, DK, ES, LV)

„Celý život som pracovala a nakoniec mám mizerný dôchodok, taká je skutočnosť.“ (PT, žena, 72) „Prísť o prácu je začiatok cesty k chudobe... ľudia dostávajú malé platy a to sa neskôr odrazí aj na ich malom dôchodku a vtedy prichádza chudoba.“ (SK, žena, 70)

Respondenti na Slovensku majú často filozofické vysvetlenie dôvodov, prečo ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej. Vo svojom národnom kontexte to do určitej miery pripisujú rozdielu medzi socialistickou a demokratickou dobou a tomu, ako bývalý režim ovplyvnil správanie ľudí v dnešných časoch. Za socializmu mal napríklad každý prácu, no dnes si prácu musia ľudia hľadať, a na to je potrebné využívať iné zmýšľanie a zručnosti. Okrem toho nie je až tak bežné, aby ľudia bojovali za svoje práva a hovorili o tom, čo potrebujú, pretože nie sú na to zvyknutí, keďže za socializmu sa názor jednotlivca potláčal. Situáciu zhoršuje neochota ľudí hľadať si prácu, keďže dostávajú podporu od štátu. Pri zobrazovaní dôvodov, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby, je rovnako dôležité nezabúdať na tie skupiny ľudí, ktorým hrozí, že budú chudobní a vylúčení zo spoločnosti. Sú to: závislí a alkoholici, viacdetné domácnosti s jedným rodičom, slobodní/ovdovení seniori, ktorí poberajú iba štátny dôchodok a platia vysoké nájomné, bývalí väzni, ktorí vyšli z väzenia po odpykaní trestu, nezamestnaní poberajúci najnižšiu možnú sociálnu podporu, prisťahovalci, ktorí poberajú len obmedzené sociálne dávky, pretože štát ich chce prinútiť naučiť sa po dánsky. (DK, SK)

„Rodič, ktorý je sám, má naozaj čo robiť. Dlho som sa o svoje tri deti musela starať sama. Všetky chceli futbalový výstroj a ďalšie rôzne veci, ktoré mali ich kamaráti. Dala som im všetko, čo som mohla, a dnes ešte stále žijú, ha ha, takže sa musíte opýtať ich, aké detstvo mali.“ (DK, žena, 75) „Tiež by som ukazovala, ako žijú mladé rodiny. Niekedy žena musí prerušiť materskú dovolenku a vrátiť sa do práce, pretože potrebuje viac peňazí, no aj tak musí platiť za stráženie svojho dieťaťa, čo jej zoberie väčšinu príjmov. A keď je žena s dieťaťom sama, je to katastrofa.“ (CZ, žena, 64)


30

Médiá musia zobrazovať chudobných a starších ľudí vo všeobecnosti, nie len tie najextrémnejšie prípady. (SE, IE, PT, RO, IT)

„Médiá však musia zobrazovať širšiu kategóriu starších/chudobných ľudí a dôchodcov, ktorí síce netrpia hladom a majú dosť peňazí na zaplatenie nájomného, jedla a najpotrebnejších liekov, no máme akurát tak peniaze na prežitie, nič viac.“ (SE, muž, 63) „O starších ľuďoch sa hovorí len zriedka, akurát tak v zime, keď nejaký z nich zmrzne na ulici... hovoria len o tulákovi, o niekom, kto zmrzol.“ (IT, muž, 66)

„Ľudia musia vidieť, ako starší ľudia vyžijú z toho mála peňazí, čo majú... pochopili by ste, s akými ťažkosťami ľudia bojujú, aby mohli zaplatiť za svoje lieky na predpis a podobné veci.“ (IE, muž, 63)

„Mali by hovoriť so starými ľuďmi, aby pochopili, ako žijú, že sú sami a úplne izolovaní“ (PT, žena, 72) „Mali by nám povedať celú pravdu. Ľudia, takáto je situácia, je to veľmi zlé. Aspoň raz by mali pravdu...“ (RO, žena, 67)

Respondenti mali k spôsobu, akým by mala byť prezentovaná chudoba a sociálne vylúčenie v médiách, tieto návrhy:

Médiá by mohli prispieť k vzdelávaniu chudobných a sociálne vylúčených tým, že by im poskytovali informácie o tom, kde by mohli dostať finančnú pomoc a ďalšie formy pomoci. (PT, MT, IT, LV)

Chudobní a sociálne vylúčení by sa mali zobrazovať ako ľudia, ktorí sú čestní

a hodní úcty, aj napriek ťažkostiam, ktorým čelia, a nie v stereotypnom ponímaní, ktoré o nich hovorí, že sú leniví, nechce sa im pracovať atď. (HU, DE, CZ)

Médiá by mali zobrazovať rôzne typy alebo stránky chudoby: chudobu, ktorá

je viditeľná (napr. bezdomovcov), chudobu, ktorá je skrytá (napr. ľudí na dôchodku, ktorých výdavky prevyšujú ich príjmy), a tých, ktorí nechcú pracovať a nechcú šetriť peniaze. (SK, ES, MT)

Médiá by mali brať do úvahy alebo zobrazovať meniaci sa charakter

spoločnosti, a teda aj meniacu sa tvár chudoby. Napríklad, keďže krajiny, ktoré v minulosti vynikali tým, že sa v nich neobjavovala chudoba a sociálne vylúčenie, dnes čelia hospodárskym problémom, čo ovplyvňuje spoločnosť, ktorá sa stáva chudobnejšou. Situácia nie je nemenná. (SE)

Keď sa médiá venujú módnemu priemyslu, mali by určitú pozornosť venovať

aj móde pre starších ľudí. Respondenti však majú výhrady voči módnemu priemyslu ako takému, pretože sa sústreďuje len na malú skupinu seniorov, ktorí si môžu dovoliť kupovať drahé oblečenie, no pre respondentov je čoraz ťažšie nájsť oblečenie, ktoré ich peňaženku príliš nevyprázdni. (SE)

V médiách by sa malo viac hovoriť o situácii žien s malým príjmom a o tom,

ako sa musia starať o domácnosť. Tieto ženy chudoba postihuje cez rôzne udalosti, napríklad upadajú do chudoby po úmrtí partnera alebo po rozvode


31

a často musia znášať finančné bremeno starostlivosti o druhých. (SE) „Bolo by dobré vypracovať štúdiu o počte ľudí, ktorí vo Švédsku upadajú do chudoby. Myslím si, že ťažkosti súvisiace s hospodárskou situáciou najviac postihujú ženy, ktoré boli vydaté a z nejakého dôvodu osamejú.“ (SE, muž, 74)

Niektorí respondenti by si priali, aby sa v televízii pravidelne objavovali správy

o tom, ako vláda nakladá s rozpočtovými prostriedkami (RO) a diskusné relácie, do ktorých by sa pozývali politici (IT).

Niektorí respondenti by tiež boli radi, keby existovali prípadové štúdie o tom, ako ľudia žijú vo vyspelejších členských štátoch EÚ. Respondenti sa nazdávajú, že ak by sa takéto príklady ukazovali verejnosti, politici by sa viac snažili riešiť chudobu vo vlastnej krajine či lokalite a ľudia by viac požadovali a boli by ochotnejší brániť svoje práva. (RO)

„Chcela by som vidieť... ako žijú ľudia v iných krajinách, možno to naši politici tiež uvidia a budú sa viac snažiť... mali by nám ukázať príklady zo všetkých krajín EÚ, keď sa teraz globalizujeme, keď sme súčasťou EÚ, mali by nám ukázať, ako sa žije v zahraničí, porovnať to a prijať opatrenia...“ (RO, žena, 71)

Napriek tomu, že respondenti diskutovali o tom, čo podľa nich chýba v mediálnej prezentácii a ako by podľa nich mala vyzerať, niektorí sa domnievali, že nie je úplne realistické čakať, že sa niečo zmení. Tento názor vysvetľovali takto:

Starší ľudia majú v médiách minimálne zastúpenie. Mladí ľudia môžu mať nesprávne názory na starších ľudí a zo zásady nevenovať vo vysielaní pozornosť témam súvisiacim so staršími ľuďmi. Na zmenu pomerov by bolo potrebné vyriešiť nedostatočné zastúpenie seniorov. (SE) „Len veľmi málo ľudí v našom veku pracuje v médiách.“ (SE, muž, 64)

Tí, ktorí nezažili rovnaké ťažkosti často nevedia pochopiť, uveriť alebo

spracovať núdzu, ktorú prežívajú druhí. (MT) „Rovnako ako vy, čo sa s nami rozprávate a počúvate o niektorých problémoch a vy, čo nás počúvate, neveríte, že je to práve tak.“ (MT, muž, 64)

Niektorí respondenti zastávali názor, že aj keby televízni alebo filmoví

producenti venovali pozornosť témam chudoby a sociálneho vylúčenia, nikto by sa na niečo také nepozeral, pretože by to bolo nudné. Preto je dôležité zvoliť správny pomer skutočnosti a zábavy, a hoci je pri sprostredkúvaní skúseností osôb, ktoré žijú v chudobe alebo im hrozí, dôležité zdôrazniť určité bežné faktory, ktoré ovplyvňujú život chudobných ľudí, treba túto tému spracovať pútavou a zábavnou formou. (IE, ES, LV)

„Ak by sa ukazovala len skutočnosť, bolo by to nudné. [Scenáristi] by mali písať o udalostiach a alkoholizme a podobných veciach, aby to bolo zaujímavejšie.“ (IE, žena, 66)

Zložitosť a rôzne dimenzie chudoby a sociálneho vylúčenia znemožňujú tieto


32

témy uspokojivo stvárniť, a preto ich obecenstvo vie pochopiť, len ak sa napr. príbeh týka jednej osoby alebo rodiny a zachytáva priamy a pútavý dej. (DK)

„Verím tomu, že je náročné zachytiť všetky stránky. Je tak veľa názorov a dôvodov, prečo je niekto chudobný. Myslím, že diváci majú problém to všetko spracovať, a preto to je veľmi jednostranné.“ (DK, muž, 71)

Niektorí respondenti sa domnievali, že dôvodom nedostatočného zobrazovania situácie dôchodcov je ich vlastná nečinnosť. Vyhýbajú sa pozornosti, pretože sa za svoju situáciu hanbia, je im cudzia kultúra odporu a podrobia sa okolnostiam svojej situácie, pretože ako povojnová generácia sú zvyknutí na skromný život. (DE)

„Tiež si myslím, že sa tam v skutočnosti nechceme objavovať, pretože sa hanbíme za to, ako hlboko sme padli, aj keď sme celý život ťažko pracovali.“ (DE, žena, 66)


33

4 CHÁPANIE PROBLEMATIKY CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA

Respondenti dostali otázku, do akej miery podľa nich tí, ktorí prijímajú rozhodnutia ovplyvňujúce ich život (čiže miestni, vnútroštátni a európski politici a úradníci), chápu skutočnú podobu ich životných skúseností. V rámci ďalšej otázky mali určiť, ktoré stránky ich života podľa nich tvorcovia rozhodnutí chápu dobre a ktoré oblasti chápu horšie. 4.1 Kľúčové zistenia

Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politík, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. Nedostatok pochopenia pramení najmä zo skutočnosti, že tvorcovia rozhodnutí žijú podľa respondentov život plný výhod, poberajú vysoký plat, a teda im nehrozí, že budú žiť v chudobe alebo čeliť sociálnemu vylúčeniu.

Nedostatok pochopenia sa prejavuje v tom, ako sa poskytuje pomoc ľuďom v núdzi, a respondenti uviedli príklady z vlastného života.

Nedostatok pochopenia zo strany tvorcov rozhodnutí nemusí hneď znamenať, že tvorcovia rozhodnutí o týchto problémoch nevedia. Respondenti sa však domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí nepreukazujú dostatok úsilia, záujmu alebo pochopenia.

Respondenti mali problém vymenovať tie stránky svojho života, ktoré podľa

nich tvorcovia rozhodnutí chápu dobre, ale odvolali sa na údaje, napr. na štatistiky, ktoré hovoria o počte starších ľudí žijúcich v chudobe, a na výšku finančných prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na sociálne dôchodky alebo na sociálnu pomoc.

Respondenti vymenovali niekoľko rôznych problémov, ktoré podľa nich

tvorcovia rozhodnutí chápu horšie, pričom za najväčší problém považujú nedostatok pochopenia reality života chudobných a sociálne vylúčených a nedostatok pochopenia v súvislosti s tým, aké sú celkové následky existujúcich politík na chudobných a sociálne vylúčených.

Keďže tvorcovia rozhodnutí majú málo priamych skúseností s chudobou a sociálnym vylúčením a keďže sú zaneprázdnení, nemajú často možnosť stretnúť sa s týmito problémami priamo. Navrhli preto, aby sociálne vylúčení občania alebo ľudia žijúci v chudobe pôsobili ako poradcovia tvorcov rozhodnutí v tejto oblasti.

4.2 Do akej miery chápu tvorcovia rozhodnutí chudobu

a sociálne vylúčenie? Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politík, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. (UK, SK, RO, PT, MT, IE, DE, SE, CZ, EL, ES, LV, PL, FR, BE)


34

„Nemyslím si, že to chápu, určite nechápu problémy s bývaním.“ (UK, žena, 69) „Vôbec nič nechápu. Nemajú žiadnu predstavu.“ (SK, žena, 61)

„Od obyčajných ľudí sú jednoducho príliš vzdialení.“ (DE, žena, 62)

„Sýty hladnému nikdy neuverí.“ (PL, muž, 67)

„Nechápu realitu bežného života a ani sa o to nesnažia.“ (CZ, muž, 64) „Nič sa nedeje, lebo ak sa ich opýtate, koľko stojí liter mlieka, tak nevedia. oni nepoznajú ceny. Nemusia chodiť do obchodu. Vedia, že chudoba existuje, ale nevedia, čo chudoba znamená. Na svete je veľa bohatstva, ale aj veľa chudoby.“ (HU, muž, 60)

Za dôvody nedostatočného porozumenia zo strany tvorcov rozhodnutí respondenti považujú:

Tvorcovia politík a rozhodnutí žijú život plný výhod a majú vysokú príjem, a preto nemajú priamu skúsenosť s chudobou a sociálnym vylú

Documents

Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ Súhrnná správa január 2011 · 2020. 1. 23. · Chudoba a sociálne vylúčenie – súhrnná správa 8 „Na zdravotnú