?ychodi mimo pondelku a pia-3ku každý deň, •předvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária ul. č. 15. fililon: JÓISBI 18—97.

Predplatn na rok . K 20— na pol roka K 10'— naItvrfrokaK5-— na mesiac. K1*TS

Do Nemecka I Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročnt 32 konín. =

Ročník VI. Číslo 108. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok 10. júna 1915 Jednotlivé 6í»la po 6 hal.

Colná únia. V štátnom finančníctve je dôležitou polož­

kou clo. Znamená pre štát p r í j e m (clo finančné), alebo c h r á n i určité druhy tovaru (clo ochranné). Toto druhé clo hrá dôleži­tosť väčšiu než prvé a preto keď vo vše­obecnosti hovoríme o cle, robíme tak hlavne o tomto druhom.

Ustálenie cla je v najviac prípadoch pred­metom obchodných smlúv medzinárodných a tu už potom prestáva byť clo len predme­tom čisté hospodárskym. Priberá náter po­litický, hospodársko-politický, ktorý sa riadi v prvom rade ovšem záujmami hospodár­skeho života toho-ktorého štátu, nezriedka však i politickým postavením, politickou silou, akú vie jeden druhý štát proti svojmu susedovi preukázať. Preto závisí tak mnoho na tom, aké colné smluvy má ten-ktorý štát so štátmi susednými. Smluvy tieto môžu zna­menať rozkvet a blahobyt občianstva, ale môžu byť i jeho zkázou. Samosebou sa roz­umie, že čím je štát silnejším, hospodársky vyspelejším, tým skôr nanúti svoju volu na suseda a nesrovnávalo by sa s pojmom štátu, keby v týchto otázkach bol bez ego­izmu.

Dva štáty sú vtedy v colnej unii, keď niet vôbec medzi nimi hraníc označovaných rampami a financami. Keď týchto colných hra­níc niet, vtedy možno dovážať a vyvážať z je dnej krajiny do druhej bez toho, že by bolo treba platiť clo ustálené tarifou. Takáto únia je medzi Uhorskom a Rakúskom, ovšem nie navždy lež len na určitý čas, po uply­nutí ktorého sa znovu upravuje smluvou. Najbližšie dohodovanie má byť r. 1917 a nebyť vojny snáď by to viedlo k rozluke, lebo prúd, ktorý v colnej unii s Rakúskom vidí pre uhorský priemysel nebezpečie, bol silným. Neslobodno tiež zabúdať, že čiastka maďarských politikov z tradície, povedali by sme z politického sentimentalizmu je tiež proti unii. Akejkoľvek, teda i hospodárskej.

Vojna ovšem už i túto starosť riešila. Sotva sa najde uhorský politik, ktorý by mohol čokoľvek podniknúť proti colnej unii s Rakúskom. Colná únia s Rakúskom, keďsa uskutoční žiadosť: zvíťaziť, stane sa tak pre

Rakúsko ako i Uhorsko železnou nutnosťou na dlhý čas.

Ovšem nie tak je s plánom colnej unie s Nemeckom, ktorý vzkrsnul v Nemecku vraj ako priamy následok spojenectva na bojišti, iste však s tým pozadím, aby predchádzal unii politickej. Prorokovať nelze, ale sú dô­vody, ktoré nás potvrdzujú v tej mienke, že k unii s Nemeckom, aspoň k jej ú-plnému prevedeniu nedôjde. Hlavným dôvo­dom k tomu je odpor obyvateľstva Rakúsko-Uhorska, ktorý žiada rovnosť i v otázkach hospodárskych voči spojencovi. Colná únia by pre nás, hospodársky slabších znamenala ešte väčšie oslabenie. Preto sa nenašlo v Rakúsku len niekoľko Nemcov, u nás skoro nik, kdo by prial uskutočneniu colnej unie s Nemeckom. Aj tá malá čiastka rakúskych Nemcov viac z príčin politických chce dať padnúť colným rampám na hraniciach rak.-nemeckých, ktoré indirektne dosiaľ zastáva­jú, ochraňujú i priemysel náš uhorský.

Naproti tomu celý rad učencov už dnes vyslovil sa proti colnej unii. Tak český prof, dr Jozef Gruber, dr. Jar. Matys, dľa ktorého i po skončení vojny zostane pri dosavádnom obchodno-politickom kurze. Rakúsky Nemec E. v. Phlllppovičh píše: „Nepripravené úplné odstránenie dosavádnej sústavy colnej a za­vedenie celkom nového slobodného obchodu s priemyslovými výrobkami znamenalo by krízu pre náš hospodársky obvod" („Ein Wirt-schafts- und Zollverband zwischen Deutsch-land und Oesterreich-Ungarn", Lipsko 1915, II. vyd.). Viedenský časopis „Der Osterrei-chische Volkswirt" píše v jednom svojom článku asi toto: „Má-li byť postavený náš politický a hospodársky pomer k nemeckej ríši na spravedlivý základ, tak musia oba spojenci získať rovnako. Každý nemecký štát­nik bude pamätať predovšetkým na svoj štát a tak musia jednať i naši zástupcovia. Pri konečnej úprave hospodárskych pomerov bude nutná opatrnosť, aby predpoklady náš­ho politického a kultúrneho trvania neboly ohrožené."

Takýchto citátov mohli by sme ešte cito­vať hŕbu, z ktorých všetkých zračí sa v mo­narchii prinajmenej obava proti colnej unii s Nemeckom. Vedia to i v Nemecku, lebo len nedávno si sťažoval Liszt cestou jednoho

peštianskeho novinára, že si v Rakúsku a Uhorsku málo všímajú tejto „kolosálnej" myšlienky, ktorá by mala tvoriť jadro sväzu spojených štátov stredoeurópskych. Ovšem pod vodcovstvom Nemcov. — ek.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 8. júna na po­ludnie :

Na priestore Pruthu a Dnjestru spoje­necké vojská včera pokračovaly v útočení na obce Lancy, Nádvornú a Kalus. Ne­priateľa zatlačily smerom na Stanislavu a Halič; na ľavom brehu Dnjestru postúpily na východ a na sever od Zuravna a za­jaly zase 6200 Rusov.

Ostatne je položenie nezmenené. Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 8. júna: Na východnom bojišti na vidieku okolo

Šavle a pozdĺž Dubise pokračujeme v na­šich ofenzívnych operáciách. Na juhozápad od Plocku prinútili sme jedno nepriateľské lietadlo ku sostúpeniu a zajali sme ho.

Na juhovýchodnom bojišti, na východ od Przemyslu je položenie vo svojom celku nezmenené. Počet armádou Mackensenovou od 1. júna zajatých Rusov presahuje 20.000. Na výšinách novošynských, na severový­chod od Zuravna, vojsko generála Linsin-gena znovu nabilo nepriateľa. Pri prena­sledovaní dosiahli sme nasledujúcu čiaru: Bukačovce, od Harchorova na juh, od Mo-lodynce na juh. Na juh od Dnjestru pre­kročili sme odsek Šivky a dosiahli Myslo-vo, východne od Kaluša, Vojnilovo, Še­redné a Kolodziejov. Korisť dňa je 4200 zajatcov, 4 delá a 12 strojových pušiek.

Hlavné vodcovstve.

Novinársky válečný stán, 8. júna. V Ru­skom Poľsku, na bojišti ležiacom východne od Przemyslu a pozdĺž dolného toku Sanu včera nebolo žiadnych významnejších uda­lostí, položenie na týchto bojištiach je ne­zmenené.

Spojenecké vojská nemeckého generála

B E S E D N I C A . SMETANA:

„Má vlast". — L i s t z P r a h y . —

(Dokončenie.)

„Šárka" je tretia báseň. Tu Smetana ne-opisuje dolinu Šárku (blízko Prahy), lež báj, ktorá mu prišla na um pri pohľade na toto krásne údolie. Šárka, česká ama­zonka, sklamúc sa v láske, chce sa pom­stiť celému mužskému pokoleniu : Skladba začína vzdorovitým motívom, ktorý sa energicky rozvinuje, naznačujúc hnev a vá­šeň Šárkinu. Proti jej družine ide so svojimi druhmi nič zlého netušiaci rytier Ctirad. Na­značuje to v orchestre pochod, do ktorého skoro nepozorovane zasahuje krásna, široká melódia v klarinete — Ctirad zazre Šárku na strome priviazanú. V jeho srdci počne láska — odviaže Šárku. Celá družina sa roz­loží a vojsko sa počne veseliť — začína motív skočných kvart, bohato ďalej figuro­

vaný. Celý tábor hýri, znenáhla však všetko tíchne, vojaci, opití medovinou, pomaly za­spávajú, až konečne zaspí i posledný — Smetana to humoristicky naznačuje vrčivým C vo fagote, všetko spí a chrápe. Tu Šárka dá svojim družkám znak — ozve sa lesný roh, družky sa sbiehajúaudrú na Ctiradovo spiace vojsko. Najprv sa ešte ozve motív Šárkinho hnevu a pomsty zo začiatku skladby, ale už nie tak výrazno, trochu stlumeno, ako by Šárka ľutovala svojho činu, pocí-tiac snáď po Ctiradovi tiež milostnú tuhu. Lež jej spolubojovnice prichádzajú zo vše­tkých strán a dokonávajú dielo pomsty.

Ďalšia báseň „Z českých luhů a hájů" za­čína mohutnými g-mol akordami — je to vstup do širokého, krásneho, českého kraju. Po chvíli sa objaví krátky, milý motiv, kto­rý Smetana sám charakterizuje: „jako když si vyjde naivní venkovská dívčina". Po tom­to oslňujúcom, širokom obraze nasleduje iný: vchádzame do tienistého hája. Listie tam ševelí, šumia vetvičky a celý háj; s tým spolu sa slieva švitorenie vtáčkov, celá príroda tu dýše jedným širokým prúdom.

Toto celé je nádherne znázornené päťhlasovou fugou a je to ukázkou Smetanovho kontra-punktického majstrovstva. Čo chvíľa pri­nesie vietor zvuky polky, raz slabšie, potom silnejšie, až náhle sa octneme vo víre dá-kejsi dedinskej veselice, snáď „na obžin-kách\ Všetko sa raduje, všetko žije vesele, celý český kraj, a tak aj skladba končí zase jasnými kvintami lesných rohov — teraz v plnej sile orchestru.

Nasledujúci „Tábor" je jakousi viacej apo-theózou na husitstvo a je celý postavený na jedinom temate začiatku chorálu „Kdož jste boží bojovníci..." Ten spev sa rozlie­hal s hradu Táboritov na Tábore a ten ich aj rozplameňoval k udatnosti. Keď vytiahli proti nepriateľovi, znel ich spev priamo desne — to naznačuje Smetana ženiálnou rytmickou obmenou piesne. Tábor je veľkolepé, mono­tematické dielo a chorál „Kdož jste boží bojovníci" je tu najženiálnejšie spracovaný.

K „Táboru" sa pojí hneď prvými údermi orchestru, ktoré sú rytmickým počiatkom „Kdož jste boží bojovníci", posledná skladba „Blaník". V hore Blaníku odpočívajú hrdi-

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Čislo 108

/

Linsingena, s úspechom vykorisfujú svoje pred j nedávnom dobyté víťazstvo a ích ofenzíva rázne a s výsledkom postupuje. Vojsko Lin- • singenovo na severnom brehu Dnjestru po ! priechode rieky a po zaujatí výšin, ležiacich j na jej Ťavom brehu, nadobudlo ďalšieho prie- j stom a Linsingenovi podarilo sa svoje voj-sko od Kaluša ďalej na východ potisnúf. Ku I ofenzíve Linsingenovej připojily sa v dolinách ] oboch Bystríc aj, rak.-uhorské sily, ktoré tiež i so zdarom postupujú.

Všeobecné položenie na celom severnom bojišti je vefmi uspokojivé.

Turka, 7. júna. Dolu nižšie od Moscysky až po stredný tok Dnjestra sú desné boje. Ruské vojsko bráni každý kro'< pôdy húžev­naté a na obranu jednoho zákopu obetuje stá íudl. Vzdor tomu ich ústup na obrannú čiaru pred Lvovom stáva sa čím viac aktu­álnym. Tisíce zajatcov odvážajú nadol. Tak sa zdá, že Rusi dostali taký úder, že sa ne­môžu udržať a musia na severe pri hranici . od Ciešanovej a odtiaf na juh smerom na Javorov, Grodek a Boboku ustupovať, čo musí ťahať za sebou rýchly ústup Rusov bo­jujúcich v juhovýchodnej Haliči, ak len ne­chcú tieto sily vystaviť katastrofe.

Turka, 7. júna. V kúte Stryju a Dnjestru boly vždy prudkejšie boje medzi nemeckou južnou armádou a ruskými silami zastavšími na okolí Židačova, ktoré tu bránily prechody tohoto dôležitého odseku Dnjestru. Vzdor húževnatému odporu Rusov Nemci na tomto vidieku na viac miestach prekročili Dnjestr. Pri Brozdoveci ruské železnice stále vyklá­daly čerstvé sily, aby sa Rusi na protej-šom brehu Dnjestru čím úspešnejšie brániť mohli.

Berlín, 8. júna. „Tágllche Ruudschau* oznamuje z Haagu: Dfa zprávy „Daily Ex­pressu" Przemysl slúži teraz za oporný bod nepriateľskej' armáde 180.000 mužov silnej. Dobrých 20Í000 chlapov pod vedením pio nierskych a delostreleckých oficierov pracuje teraz na oprave opevnení. Medzitým ne­mecké a rak.-uhorské vojsko pokračuje v postupe na Lvov. Jazdecké patroly zjavily sa už sotva na 20 kilometrov od Lvova. Hlavná sila spojencov stojí na 40 kilometrov od tohoto mesta, Rusi na kvap sťahujú sem velké sily, aby mohli podržať Lvov, lebo jeho podržanie je pre nich nesmierne dôle­žité. Ofenziva spojencov je ešte vždy veľmi silná. (P. Ll.)

Petrograd, 8. júna. So smerodajného mie­sta sdelujú: Naše pobrežné pozorovacie stanice a v službe stojacie podmorské činy 3. t. m. zpozorovaly, že nepriateľ operuje v blízkosti brehu, menovite pri vchode do Ri-ganskej zátoky. Súčasne nepriateľské torpé-dovky ako predvoj veľkých lodí blížily sa ku vchodu zátoky. Onedlho vzniesly sa ne­priateľské hydroplány a napadly naše lode,

ale bez výsledku. Všetky střelby zmýlily cief. Naše delostrelectvo lietadlá zahnalo.

Dňa 4. júna nepriateľ zopakoval pokus priblížiť sa ku brehu, ale naše podmorské člny přinutily nepriateľské lode ku ústupu.

V ten istý deň našu dopravnú loď „Jeni-sei" potopil na Východnom mori jeden ne­priateľský podmorský čln. (Uh. tel. kane.)

Rotterdam, 8. júna. Odkedy Nemci obsa­dili Libavu, Rusi sa všemožne usilujú umen­šiť význam tohoto válečného prístavu. Teraz zase vydali v Petrograde jedno poloúrariné komuniké, v ktorom sa vysvětluje, že Liba-va od roku 1910. nie je viac válečným prí­stavom, lebo jej opevnenia postupne zrúcali. Po nariadení mobilizácie odviezli z Libavy všetky drahocenné zásoby. Libava ako vá­lečný prístav len vtedy bola mohla hrať zá­stoj, keby sa bola dala zaistiť prevaha rus­kej floty.

Prešov, 8. júna. Ako korisť našich víťaz­ných gbojov v Haliči dnes naši vojaci od trénu viezli cez mesto 9 ruských diel a 9 muničných vozov. Aj 61 civilných predpra-hov (voršpontov) tiahlo mestom a malo na­ložené ruské zbrane, strelivo, konzervy a kachličky zo zákopov. Medzi korisťou boly aj ruské vojenské káry. Toto všetko je len pokračovaním odpravovania koristi, čo už od týždňov trvá.

Bukarešt, 8. júna. „Moldova" oznamuje z Petrogradu : Car vrátil sa mimoriadne zro­nený do Carského Sela. Keď z Petrogradu odišiel na frontu, len málo ľudí vedelo, že jeho odchod na frontu súril čo najdolieha- j vejšie veľkokňaz Nikolajevič, bo chcel, aby j car bol očitým svedkom veľkolepej ofenzívy, i ktorú bol Nikolajevič vopred oznámil. Ruský i hlavný vodca pripravil cara na porážku rak.- j uhorského vojska a sám car už začal veriť, j že teraz stihne nepriateľskú armádu ťažká a i rozhodujúca porážka. Keď sa car dozvedel, ! že nepriateľ preboril frontu a že nezadrža- ; tefne napreduje, bol celkom bez seba a keď ! padnul aj Przemysl, na kvap odišiel z fronty i a vrátil sa do Carského Sela. Ľudia čo vtedy ! videli cara, hovoria, že ešte nikdá nebol ; toľme zroneným a očividome vyhýbal roz- ) hovoru ešte aj so svojim najbližším komon- i stvom. („Az Est")

S talianskeho bojišfa. Úradná zpráva, vydaná 8. júna na po-

ludnie: Na pobrežnom území nepriateľ, tak sa :

zdá, chystá všeobecný nápad na naše po- i zície rozložené pozdĺž rieky Isonzo. Jeho i doterajšie osihotené vytrhnutia pri Gra- j diške a Sagrado sme krvavo odrazili. Na i korutánskom a tyrolskom pohraničnom '• území trvá bezvýsledná talianska kanoná- ! da ďalej. Jedna čata alpských jágrov, kto- J rá bola zaujala Monte Piano južne od !

novia slávnych husitských bojov a čakajú, až přijde čas, keď bude treba vlasti ísť na pomoc To vnútri, v Blaníku. Na jeho vr-chovej zase sa stromy zeleňajú, pastieri po jeho úbočinách pasú svoje stáda, hvízdajúc si na píšťale. Celý kraj je obliaty svetlom slnečným — je to milá idyla. Tak i hudba pokojno, idylicky znie, majúc v tomto oddiele ráz kanonický. Lež na Čechy prichádzajú zlé časy, nepriateľ sa hr­nie so všetkých strán, niet už pomoci — tu blanickí rytieri sa chápu zbroje a vy­chádzajú z hory — zase to označuje pochod. Počuť náraz koňských kopýt o zem, sila po­chodu sa stupňuje, ozve sa koniec chorálu „že s ním vždycky zvítězíte", ten stále na­bývá nadvlády, až radostne zajásá. Hneď potom nasleduje víťazne vystupňovaný po­chod blanických rytierov. Rozveselí sa celý kraj, celá česká vlasť, lebo nadišla hodina vyslobodenia. Konečne skladateľ majstrov­ským spôsobom spojuje motiv Vyšehradu so začiatkom chorálu, čím sa dostáva celému gigantickému dielu zakončenia hudebné i ideové celistvého. Skladba sama končí po­

sledným veršom chorálu, „že konečně s ním vždycky zvítězíte" bystrým, jásavým tempom a znázorňuje Smetanovu neochvejnú vieru v budúcnosť národa.

Celý cyklus „Má vlasť každročne dva-tri razy hráva Česká filharmónia. Toho roku i Národné Divadlo usporiadalo matiné, na ktorom po přednese básne Maškovej „Má vlast" zahral orchester Nár. Divadla celý cy­klus. Ohromná návšteva bola vtedy v Nár. Divadle; posledné miestečko bolo obsadené. Zvláštne dojemné ticho zavládlo, keď za-vznely prvé akordy „Vyšehradu" a mnoho zaslzených očú bolo videf. V terajšej dobe „Mou vlast" počúvať je pre Čecha zvláště obodrujúce, tu sa posilní jeho viera a seba­dôvera v budúcnosť. A aj nie bez príčiny: národ, ktorý má takú „Mou vlast", nemôže zahynúť, môže veriť, že „konečně vždycky zvítězí". S. K.

Obetujte na červený kríž!

Londre, naše vojsko zahnalo. Na okolí Aly Qnribaldisti drancujú.

Podmaršal Hôfer.

nUb. tel. kane" oznamuje: Úradne sa oznamuje: Námornícke lie­

tadlo X 47", ktorého vodičom bol fre-gatný poručík Banfield a pozorovateľom námornícky kadet Strobe!, dnes ráno s úspechom hádzalo bomby na Benátky, a síce na vzducholoďné šopy v Murane a v Campalto a na nepriateľských torpédobor­cov a na podajedných miestach zapríči­nilo požiare. Na válečný tábor strieľalo zo strojových pušiek.

Komando floty.

„Bud. tud." oznamuje: Úradne sa oznamuje: Nepriateľskú vzdu­

choloď „Citta di Ferrara", keď sa vracala z Rjeky, dnes ráno o 6. hodine naše ná­mornícke lietadlo „L 48", ktorého vodi­čom bol loďný poručík Klasing a pozoro­vateľom námornícky kadet Fritsch, na juhozápad od Lussinu výstrelom podpálilo a zničilo. Dvoch oficierov a päť mužov vzducholodi sme zajali.

Komando floty.

Tlačové oddelenie mlnisterpredsedníctva je oprávnené na sdelenie toho, že bomby hádzané nepriateľskou vzducholoďou na otvo­rené mesto Rjeku (Fiume) v podajedných rjeckych fabrikách narobily síce škody, vzdor týmto Škodám však v tak zvanej chemickej fabrike, v chemickej fabrike Union a Uhor­skej olejovej fabrike, ktoré hádzaním bomb utrpěly škody, pracuje sa bez prerušenia ďalej. Na teritóriume Rjeky dakoľko ľudí bolo ľahko zranené, na životoch ľudských škody niet. Výbuchom jednej, na susedné, ra­kúske územie padlej bomby prišla o život jedna žena.

Obyvateľstvo mesta počas trvania nepria­teľského atentátu chovalo sa chladnokrevné, keď sa však neskoršie rozšíril chýr o zniče­ni vzducholode „Citta di Ferrara", obe­censtvo zvesť túto prijalo s nesmiernym ja­sotom.

Južné bojiště. Berlín, 8. júna. „lageblatt" oznamuje z

Lugana: — „Giornale ďltalia" donáša zvesť o stá­

lom postupe Srbov. Srbi sú už len na dva dni chôdze od Skadru (Skutari). Poloúradný časopis sa potom pýta, ako smýšla o tom talianska vláda, on sám je však tej mienky, že Taliansko síce nepoloží hrádze vojen­ským operáciám Srbska, nebude však trpeť trvalejšie obsadenie Skadru a Severného Al­bánska so strany Srbska.

Lugano, 8. júna. V Ríme sú tej mienky, že Srbi o dva dni budú už v Skadre. „Cor-riere dela Sera" donáša telegram, že v otázke Adriatického mora docielená je shoda medzi Talianskom a Srbskom.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 8. júna :

Na východnom svahu výšiny Loretto sa jeden nepriateľský útok úplne zmaril. Fran­cúzi zanechali ďalšie pokusy útočenia. Aj južne od Neuville naše delostrelectvo udu­silo jeden nepriateľský nápad. Na vidieku rozprestierajúcom sa na juhovýchod od Hebuterne boj ešte trvá. Na juhozápad od Soissonsu pri Moulin-sous-Trouvert nápad Francúzov bol zastavený našim protinápa-dom. Pri Ville aux Bois pri Berry au Bac nepriateľ utrpel ťažké ztráty pri tom bez­výslednom pokuse zpätvydobyť v máji utratené pozície. Pri Douai sme sostrelili jedno nepriateľské lietadlo.

Hlavné vodcovstvo. Turecké bojiště.

Turecká úradná zpráva, vydaná 8. júna: Na fronte pri Dardaneiách naše delo­

strelectvo pri Ari Búrnu zničilo jednu ne­priateľskú pozíciu, ktorá slúžila za miesto na hádzanie bomb, taktiež aj pripojujúce sa zákopy.

išlo 108 S L O V E Strana 3

Pri Sedil Bahri vysilený nepriateľ po j posledných nezdarených pokusoch útočenia j nevyvinul žiadnu akciu.

Naše anatolské baterie včera s úspe­chom strieľaly na nepriateľské vysilené vojsko na okolí Sedil Bahru, na ich" delo­strelecké pozície, muničné kolony a jednu nepriateľskú batériu umlčaly.

Dva nepriateľské križiaky včera naproti Mytilene bombardovaly obec Ujanov juž­ne od Vikili, ale bez výsledku. Križiaky poslaly potom jednu parnú bárku s voj­skom do prístavu, aby sa pokúsila tam zakotvené lode odvliecť. Barká, na ktorú sme počali s brehu strieľať, nabehla na meičinu, kde ju střelba našich váiečných lodí potopila. Bitevné lode, keď vzaly na palubu mužstvo bárky, sa utiahly.

Na ostatných bojištiach nebolo význam­nej udalosti.

Hlavný stán.

Paríž, 8. júna. „Ag. Havas" sděluje na­sledujúcu úradnú zprávu:

V noci z 3. na 4. júna francúzsky mlno-kladič „Casablanca" pri vchode do jednej zátoky Egejského mora naběhnul na mínu. Kapitána, 1 oficiera a 64 matrózov zachránil jeden anglický torpédoborec. Pravdepodobné je, že viacerí zo zachránených plávajúc dor stali sa na breh a sú v tureckom zajatí.

Londýn, 8. júna. Tlačová kancelária ozna­muje, že v piatok ráno urobený bol vše­obecný útok na turecké obšiancované po­zície na južnej čiastke polostrova Gallipoli. Útok sa v noci zopakoval. Spojenci dostali sa o 500 metrov napred, vydobyli na fronte tri mfle širokej dve turecké zákopové čiary a zajali 400 Turkov.

O týchto bojoch sdelujú nasledujúce po­drobnosti :

Po prudkej palbe všetkých diel, na ktorej sa súčastnily aj bitevné lode, spojenecké voj­sko v piatok ráno na daný znak prešlo k útoku a docielilo na celej fronte úspechu, okrem jednoho bodu, kde dělostřelba nezni­čila zásek zo siiného ostnatého drôtu. V piatok ráno došla zvesť, že nepriateľ dostal posilu a ona že už tiahne od Maidusa sme­rom na Krithin.

Generál Birdwood nariadil útok na ne­priateľské zákopy. Útok do 10 hodiny v noci mal úspech a zákopy držali sme celú noc. Turci utrpeli iražké ztráty. Na druhý deň ráno vykonal nepriateľ silný protiútok a prinútil naše vojsko k opusteniu najprednej-Ších zákopov. Spojujúce zákopy ešte držíme. (Bur. Reuter.)

ZQ SVETA. Nota Spojených Štátov Nemecku.

Dľa anglických zpráv včera podaly Spo­jené Státy notu nemeckej vláde. V note sa vraj žiadajú garancie, že obchodné lode môžu sa na šírom mori slobodne pohybovať. Ak vraj Nemecko tieto garancie nedá a neza­platí náhradu za dosavádnu škodu, Spojené štáty budú nútené pretrhnúť s ním diploma­tické styky.

Vyjednávania trojdohody s Rumunskom sú pretrhnuté.

Dla „Nového Vremena" rumunskí vy­slanci, akreditovaní pri dvoroch krajín troj-dohodových podali minulý týždeň žiadosti Rumunska. Rumuni medzi iným žiadajú i ú-pravu besarabských hraníc. Časopis sa z istého prameňa dozvedá, že trojdohoda ne­prijala požiadavky Rumunska, lebo sú tieto nehorázne veľké a preto sa vyjednávanie pretrhlo.

Rumunská konzervatívna strana sa rozpadne?

Dľa jednej zprávy z Bukareštu vodcovstvo konzervatívnej strany pretrhlo všetky ďalšie vyjednávania s Filipescom a jeho spoloč­níkmi. V poslednom čase totiž Filipescu

upodozrieval Marghilomana, že tento niekto­rých členov konzervatívneho kongresu za­kúpil nemeckým grošom. Je obava, že sa konzervatívna strana rozpadne.

Volby v Grécku. 7. júna započaly sa v Grécku volby po­

slancov, ktoré potrvajú 3 dni. Venizelos a jeho prívrženci vyviňujú veľkú činnosf v pro­spech' opozičných kandidátov. Dľa' jednej zprávy zo Solúna, volby grécke budú mať veľký, avšak nie rozhodný vplyv na zahra­ničnú politiku Grécka.

Neutralita Bulharska. „Az Est" má zprávu zo Sofie, dľa ktorej

tam mali socialisti 7. júna dvoje shromáž­děni, na ktorých vyslovili sa za neutralitu. Také isté stanovisko zaujalo i shromaždenie rojtnikov, ktorí majú v sobranji mnoho zá­stupcov. Zprávodajca tak socialistov ako i roľníkov charakterizuje ako rusofilov. V iných Stranách vraj víťazí myšlienka neutrality, ač sú tam ešte nerozhodnutí.

Francúzsky poslanec za Bulharov „ Volja" oznamuje: Poslanec Longi v „Hu­

manite" posudzujúc knihu bratov Buxtonov-cov schvaluje požiadavky Bulharov. Hovorí, že by Bulharsko bez Bitolje a Kavaly zostalo nespokojné. Tvrdl, že trojdohoda môže ob­noviť balkánsky sväz, lebo Srbsko bez ťaž­kostí by mohlo Bulharsku vrátiť bulharské kraje, práve ako i Rumunsko a Grécko. Ne­jde vraj tu o násilné rozdelenie zemí, ale o presné vyhovenie nacionálnemu princípu, ktorý sa nemá uplatniť len v Elsasku a Lotaringii, ale aj inde.

Štvorspolok po vojne. Dľa talianskeho časopisu „Idea Nazionale"

povedal francúzsky ministerský predseda, že je nádej na nové útvary v Europe, v ktorých ovšem, dľa jeho náhľadu, bude štvorspolok dominovať. Osvedčenie doplnil tým, že štvor­spolok po vojne nielen zostane, ale pomer medzi štyrmi krajinami bude užším a stá­lejším.

Asquith o Taliansku. Ministerský predseda Anglicka, Asquith,

povedal nedávno v dolnej snemovni dlhú reč o vystúpení Talianska, ktoré vítal. Ta­liansko — hovoril Asquith doslovne — vstú­pilo do radu obrancov slobody. Taliansko si nežiada moc, ale chce uskutočniť vyššie ideály. Anglicko pozdravuje hrdinských ta­lianskych námorníkov-kolegov y tom boji, od ktorého závisí sloboda celého sveta.

Švédsko-ruská dohoda. Anglická „Morningpost" oznamuje, že mi­

nulý týždeň podpísali v Petrograde švédsko-ruskú smluvu, ktorá upravuje spoločné fi­nančné, obchodné a priemyselné záujmy oboch štátov.

Bavorský kráf o cieľoch vojny. Bavorský kráľ mal na shromáždění bavor­

ského prieplavného spolku veľkú reč o cie­ľoch terajšej vojny. Za hlavný cieľ označil priamy východ z Rýna k moru. Vyliata krv — hovoril — netiekla na darmo. Posilnenie nemeckej ríše a rozšírenie jej hraníc, nakoľko je to nutné k jej zaisteniu proti budúcim útokom, to nech je ovocím terajšej vojny. Kdo ide s nami a s nami vytrvá — myslí na Rakúsko-Uhorsko a Turecko — bude sa tešiť s nami víťazstvu, inakšie bude ovšem falošným priateľom, ktorí prešli za našim chrbtom k nepriateľom. Sme nepřemoženi a náš posledný nepriateľ, ktorý sa toľko roz­hadzuje, neodvažuje sa dosiaľ k žiadnemu vážnemu útoku, ačpráve mal dosť času pri­pravovať sa.

ÚSTREDÍ B i m ÚĚ. S P Í 1

V B0DBFE5TI, (10., JÓZSEF RORÚT Č. 31/1. kupuje a predáva cenné papiere.

Lósy a výherné obligácie aj na splátky.

Úhrady do cudzozemská a zajatcom pre­vádzame špoíáhlive a rýchle.

Peňažné a právne záležitosti v Amerike obstarávame cestou svojich ústavov.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Repica. Úradný „Bpesti Kôzlôny" doniesol

v utorok pod číslom 1924/1915 M. E. na­riadenie ministerstva, v ktorom sa celá to­horočná úroda repíce kladie pod zatvor, okrem tej čiastky' úrody, ktorú hospodár po­trebuje sám na budúcoročný výsev a sú­častné sa rozširuje zákaz prevážať po že­leznici a po lodi aj na repicu, s tým, že dovolenie ku takémuto prevážaniu dá vý­lučne minister obchodu. Minister tento môže však zodpovedave verejnej potrebe v pá­doch náležité odôvodnených pod zatvor vzatú repicu v celku alebo len jej čiastku zpod neho oslobodiť a na repicu takto o-sjobodenú nevzťahuje, za zákaz odpredaju budúcej úrody vydaný pod č. 1198/1915. M. E. Prestúpenie tohoto nariadenia akýmkoľvek smerom trestať sa bude zatvorením po dva mesiace a peňažitým trestom po 600 korún. — Po tom, čo sa dialo vlani s repicou, výr danie tohoto nariadenia — okrem samých špekulantov — nikoho neprekvapilo. Vlani 25.. júla kupčila sa repica po 31 korunách. dnes sa kupuje po 80 korunách, řepicový olej po 230 korunách a výpresky řepi­cové po 32 korunách. Aby sa ďalšie hazar dovanie s týmto najme v terajšie časy prepo­trebným článkom zamedzilo, vydané bolo na­riadenie, za ktorým pravdepodobne nasledo­vať bude podobné nariadenie aj ohľadne obilín, ak nie aj všetkých ostatných úrod okrem ovocia a vína.

Medard. Včera bolo Medarda, čo je dľa toho nášho, že „Medardova kvapka štyri­dsať dní kvapká", pre poľné hospodárstvo „kritickým dňom prvej triedy". Nuž tohoto roku na Medarda dažďa nebolo, okrem asnáď dakoľko miestnych spŕch, ale ktoré dľa pranostiky nič neznamenajú a tak by sme mohli asi do druhej tretiny júla očaká­vať počasie suché. Kraje, kde padlo počiat­kom júna vlahy dosť, mohly by byť s tým spokojné, ale jesto menovite na našich stra­nách dosť takých vidiekov, kde by boli mali z Medardovho dažďu veľkú radosť.

Chýrnik

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

Budapest, dňa 9. júna. — Následník trónu pri kráľovi. Následník

trónu arciknieža Karol František Jozef vrátil sa s bojišťa do Viedne, aby referoval kráľo­vi o najnovších udalostiach.

— Výročie korunácie. Včera minulo štyri­dsaťosem rokov, čo korunovali nášho kráľa v Matiašovom chráme budínskom. Z tejto príčiny bola v tom istom kostole slávnostná omša.

— Naši na boj štl. Julius Chován z Ru­žomberka padnul minulé dni na severnom bojišti. Chován mal dobre zavedený obuv­nícky obchod slovenský v Ružomberku. Oplakáva ho žena, dcéra ev. farára Bučeka, a dvoje drobných deti.

— Kalvínsky biskup na bojišti. Dezider Balthazar kalvínsky biskup odcestoval na talianske bojiště. Potom navštívi bojiště srb­ské a haličské.

- Vynálezcu 42 cmetrových mažiarov bar. Maxa Bauera poctila berlínská univer­zita čestným doktorátom.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Čislo 107

— Nový rektor peštianskej univerzity. Pro­fesorský sbor peštianskej univerzity vyvolil za rektora Beäthy Zsolia známeho literárne­ho historika. Beôthy je teraz 67 ročný. Od r. 1878 je univerzitným profesorom.

— Cholera. Od 24. do 30. mája vyskytla sa v Uhorsku cholera aziatská v 62 pádoch. Z toho počtu zomrelo 24 osôb.

— Pejacsevich odcestoval z Francúzska. Dľa jednoho anglického časopisu horvatský minister gr. Pejacsevich, ktorý bol vo Fran­cúzsku internovaný, už opustil Francúzsko a čochvifa vráti sa do Uhorska. Pred odcho­dom vyslovil úradom svoje uznanie za zdvo­rilé zachádzanie.

— Nový nemecký prieplav. „Miinchener N. N." poloúradne oznamuje, že od Rýna nad Kolínom so smerom na Antwerpy vy­stavia nový prieplav. Odtiaľ pôjde prieplav na juh, lebo Schelde patrí Holandsku. Prie­plav bude vystavený až po Zeebrligge.

— Maďarskí herci vo Viedni. V „Burg-theatri" budú hrať za nedlho divadelný kus maďarského herca Gejzu Vágóva „Trojspo-lok". Hry sa súčastní sám autor a iní ma­ďarskí herci a herečky.

Majitef a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Mak a r a s c a I-a 1 kg. po K 1*40 v 5 kg. ba­líkoch franko na dobierku zasiek Božena Plíšková, Vochoz, p. p. Nasavrky, Cechy. Pri väčšej objed­návke lacnejšie. 4291

Knihy kupujte u Budapeštianskeho nakla­datelského spolku úô.sp. Bu­dapest, WHS., Mária-u. 6. 15.

Ž i a d a j t e «1 cenník.

v balíčkách, vrecúškach, pastil-kách. „MORAVSKÁ PERLA" zázvorové pivo za 4 haliere. Odpredaj dodáva najlacnejšie „ZORA", akciová továrna na cukrovinky a čukoládu v Olo­

mouci. 4080

o:

BB

Peniaze ukladajte s i leis do slovanských ústaovv S

JTv

ČUDOM BAHNI E . SPOL. VO F I Š T É l í .

Platí od VKLADOV 4'|2°lo-50|o-ov č i s t ý c h .

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957

I

a n InsBPUjtB v Slouenskom Denníku! ;G

TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUPOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

( N a g y s z o n i b a t ) y " R á k ó c z i h o u l i c a c. 19. (vo v lastnom dome). Založená r. 1897. Založená r. 1897.

P l a t í osi v š e t k ý c h v k l a d o v p o l p i a t a p e r c e n t a (4'|2

0|0), 4 k o r u n y 5 0 h a l i e ­r o v č i s t o , s d a ň o u 5°|0-ový ú r o k . s: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabuiované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle •

3571

m 0SKk

1

Peňažným ústavom a obchodníkom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojami a moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne všetky

bankám potrebné a iné obchodné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . Budapešť, VIII., Mária u. 15 ROZPOČTY n a p o -

• ž i a d a n i e z d a r m a .

P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t na a k é t l a č i v á .

Tltóm&KŮ&ovšMmirakíř eiakteäaísľak&fao spnlku úeaatteársfcej spoločnosti, Buťhsíží, VIII, Mária ulica Miln 15.