?ychodi mimo pondelku a pia-3ku každý deň, •předvečer dátumu o 6. hod.
Redakcia a administrácia:
Budapešť, Vlil., Mária ul. č. 15. fililon: JÓISBI 18—97.
Predplatn na rok . K 20— na pol roka K 10'— naItvrfrokaK5-— na mesiac. K1*TS
Do Nemecka I Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cudzozemská i do Ameriky ročnt 32 konín. =
Ročník VI. Číslo 108. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok 10. júna 1915 Jednotlivé 6í»la po 6 hal.
Colná únia. V štátnom finančníctve je dôležitou polož
kou clo. Znamená pre štát p r í j e m (clo finančné), alebo c h r á n i určité druhy tovaru (clo ochranné). Toto druhé clo hrá dôležitosť väčšiu než prvé a preto keď vo všeobecnosti hovoríme o cle, robíme tak hlavne o tomto druhom.
Ustálenie cla je v najviac prípadoch predmetom obchodných smlúv medzinárodných a tu už potom prestáva byť clo len predmetom čisté hospodárskym. Priberá náter politický, hospodársko-politický, ktorý sa riadi v prvom rade ovšem záujmami hospodárskeho života toho-ktorého štátu, nezriedka však i politickým postavením, politickou silou, akú vie jeden druhý štát proti svojmu susedovi preukázať. Preto závisí tak mnoho na tom, aké colné smluvy má ten-ktorý štát so štátmi susednými. Smluvy tieto môžu znamenať rozkvet a blahobyt občianstva, ale môžu byť i jeho zkázou. Samosebou sa rozumie, že čím je štát silnejším, hospodársky vyspelejším, tým skôr nanúti svoju volu na suseda a nesrovnávalo by sa s pojmom štátu, keby v týchto otázkach bol bez egoizmu.
Dva štáty sú vtedy v colnej unii, keď niet vôbec medzi nimi hraníc označovaných rampami a financami. Keď týchto colných hraníc niet, vtedy možno dovážať a vyvážať z je dnej krajiny do druhej bez toho, že by bolo treba platiť clo ustálené tarifou. Takáto únia je medzi Uhorskom a Rakúskom, ovšem nie navždy lež len na určitý čas, po uplynutí ktorého sa znovu upravuje smluvou. Najbližšie dohodovanie má byť r. 1917 a nebyť vojny snáď by to viedlo k rozluke, lebo prúd, ktorý v colnej unii s Rakúskom vidí pre uhorský priemysel nebezpečie, bol silným. Neslobodno tiež zabúdať, že čiastka maďarských politikov z tradície, povedali by sme z politického sentimentalizmu je tiež proti unii. Akejkoľvek, teda i hospodárskej.
Vojna ovšem už i túto starosť riešila. Sotva sa najde uhorský politik, ktorý by mohol čokoľvek podniknúť proti colnej unii s Rakúskom. Colná únia s Rakúskom, keďsa uskutoční žiadosť: zvíťaziť, stane sa tak pre
Rakúsko ako i Uhorsko železnou nutnosťou na dlhý čas.
Ovšem nie tak je s plánom colnej unie s Nemeckom, ktorý vzkrsnul v Nemecku vraj ako priamy následok spojenectva na bojišti, iste však s tým pozadím, aby predchádzal unii politickej. Prorokovať nelze, ale sú dôvody, ktoré nás potvrdzujú v tej mienke, že k unii s Nemeckom, aspoň k jej ú-plnému prevedeniu nedôjde. Hlavným dôvodom k tomu je odpor obyvateľstva Rakúsko-Uhorska, ktorý žiada rovnosť i v otázkach hospodárskych voči spojencovi. Colná únia by pre nás, hospodársky slabších znamenala ešte väčšie oslabenie. Preto sa nenašlo v Rakúsku len niekoľko Nemcov, u nás skoro nik, kdo by prial uskutočneniu colnej unie s Nemeckom. Aj tá malá čiastka rakúskych Nemcov viac z príčin politických chce dať padnúť colným rampám na hraniciach rak.-nemeckých, ktoré indirektne dosiaľ zastávajú, ochraňujú i priemysel náš uhorský.
Naproti tomu celý rad učencov už dnes vyslovil sa proti colnej unii. Tak český prof, dr Jozef Gruber, dr. Jar. Matys, dľa ktorého i po skončení vojny zostane pri dosavádnom obchodno-politickom kurze. Rakúsky Nemec E. v. Phlllppovičh píše: „Nepripravené úplné odstránenie dosavádnej sústavy colnej a zavedenie celkom nového slobodného obchodu s priemyslovými výrobkami znamenalo by krízu pre náš hospodársky obvod" („Ein Wirt-schafts- und Zollverband zwischen Deutsch-land und Oesterreich-Ungarn", Lipsko 1915, II. vyd.). Viedenský časopis „Der Osterrei-chische Volkswirt" píše v jednom svojom článku asi toto: „Má-li byť postavený náš politický a hospodársky pomer k nemeckej ríši na spravedlivý základ, tak musia oba spojenci získať rovnako. Každý nemecký štátnik bude pamätať predovšetkým na svoj štát a tak musia jednať i naši zástupcovia. Pri konečnej úprave hospodárskych pomerov bude nutná opatrnosť, aby predpoklady nášho politického a kultúrneho trvania neboly ohrožené."
Takýchto citátov mohli by sme ešte citovať hŕbu, z ktorých všetkých zračí sa v monarchii prinajmenej obava proti colnej unii s Nemeckom. Vedia to i v Nemecku, lebo len nedávno si sťažoval Liszt cestou jednoho
peštianskeho novinára, že si v Rakúsku a Uhorsku málo všímajú tejto „kolosálnej" myšlienky, ktorá by mala tvoriť jadro sväzu spojených štátov stredoeurópskych. Ovšem pod vodcovstvom Nemcov. — ek.
Vojna. Severné bojiště.
Úradná zpráva, vydaná 8. júna na poludnie :
Na priestore Pruthu a Dnjestru spojenecké vojská včera pokračovaly v útočení na obce Lancy, Nádvornú a Kalus. Nepriateľa zatlačily smerom na Stanislavu a Halič; na ľavom brehu Dnjestru postúpily na východ a na sever od Zuravna a zajaly zase 6200 Rusov.
Ostatne je položenie nezmenené. Podmaršal Hôfer.
Nemecká úradná zpráva, vydaná 8. júna: Na východnom bojišti na vidieku okolo
Šavle a pozdĺž Dubise pokračujeme v našich ofenzívnych operáciách. Na juhozápad od Plocku prinútili sme jedno nepriateľské lietadlo ku sostúpeniu a zajali sme ho.
Na juhovýchodnom bojišti, na východ od Przemyslu je položenie vo svojom celku nezmenené. Počet armádou Mackensenovou od 1. júna zajatých Rusov presahuje 20.000. Na výšinách novošynských, na severovýchod od Zuravna, vojsko generála Linsin-gena znovu nabilo nepriateľa. Pri prenasledovaní dosiahli sme nasledujúcu čiaru: Bukačovce, od Harchorova na juh, od Mo-lodynce na juh. Na juh od Dnjestru prekročili sme odsek Šivky a dosiahli Myslo-vo, východne od Kaluša, Vojnilovo, Šeredné a Kolodziejov. Korisť dňa je 4200 zajatcov, 4 delá a 12 strojových pušiek.
Hlavné vodcovstve.
Novinársky válečný stán, 8. júna. V Ruskom Poľsku, na bojišti ležiacom východne od Przemyslu a pozdĺž dolného toku Sanu včera nebolo žiadnych významnejších udalostí, položenie na týchto bojištiach je nezmenené.
Spojenecké vojská nemeckého generála
B E S E D N I C A . SMETANA:
„Má vlast". — L i s t z P r a h y . —
(Dokončenie.)
„Šárka" je tretia báseň. Tu Smetana ne-opisuje dolinu Šárku (blízko Prahy), lež báj, ktorá mu prišla na um pri pohľade na toto krásne údolie. Šárka, česká amazonka, sklamúc sa v láske, chce sa pomstiť celému mužskému pokoleniu : Skladba začína vzdorovitým motívom, ktorý sa energicky rozvinuje, naznačujúc hnev a vášeň Šárkinu. Proti jej družine ide so svojimi druhmi nič zlého netušiaci rytier Ctirad. Naznačuje to v orchestre pochod, do ktorého skoro nepozorovane zasahuje krásna, široká melódia v klarinete — Ctirad zazre Šárku na strome priviazanú. V jeho srdci počne láska — odviaže Šárku. Celá družina sa rozloží a vojsko sa počne veseliť — začína motív skočných kvart, bohato ďalej figuro
vaný. Celý tábor hýri, znenáhla však všetko tíchne, vojaci, opití medovinou, pomaly zaspávajú, až konečne zaspí i posledný — Smetana to humoristicky naznačuje vrčivým C vo fagote, všetko spí a chrápe. Tu Šárka dá svojim družkám znak — ozve sa lesný roh, družky sa sbiehajúaudrú na Ctiradovo spiace vojsko. Najprv sa ešte ozve motív Šárkinho hnevu a pomsty zo začiatku skladby, ale už nie tak výrazno, trochu stlumeno, ako by Šárka ľutovala svojho činu, pocí-tiac snáď po Ctiradovi tiež milostnú tuhu. Lež jej spolubojovnice prichádzajú zo všetkých strán a dokonávajú dielo pomsty.
Ďalšia báseň „Z českých luhů a hájů" začína mohutnými g-mol akordami — je to vstup do širokého, krásneho, českého kraju. Po chvíli sa objaví krátky, milý motiv, ktorý Smetana sám charakterizuje: „jako když si vyjde naivní venkovská dívčina". Po tomto oslňujúcom, širokom obraze nasleduje iný: vchádzame do tienistého hája. Listie tam ševelí, šumia vetvičky a celý háj; s tým spolu sa slieva švitorenie vtáčkov, celá príroda tu dýše jedným širokým prúdom.
Toto celé je nádherne znázornené päťhlasovou fugou a je to ukázkou Smetanovho kontra-punktického majstrovstva. Čo chvíľa prinesie vietor zvuky polky, raz slabšie, potom silnejšie, až náhle sa octneme vo víre dá-kejsi dedinskej veselice, snáď „na obžin-kách\ Všetko sa raduje, všetko žije vesele, celý český kraj, a tak aj skladba končí zase jasnými kvintami lesných rohov — teraz v plnej sile orchestru.
Nasledujúci „Tábor" je jakousi viacej apo-theózou na husitstvo a je celý postavený na jedinom temate začiatku chorálu „Kdož jste boží bojovníci..." Ten spev sa rozliehal s hradu Táboritov na Tábore a ten ich aj rozplameňoval k udatnosti. Keď vytiahli proti nepriateľovi, znel ich spev priamo desne — to naznačuje Smetana ženiálnou rytmickou obmenou piesne. Tábor je veľkolepé, monotematické dielo a chorál „Kdož jste boží bojovníci" je tu najženiálnejšie spracovaný.
K „Táboru" sa pojí hneď prvými údermi orchestru, ktoré sú rytmickým počiatkom „Kdož jste boží bojovníci", posledná skladba „Blaník". V hore Blaníku odpočívajú hrdi-
Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Čislo 108
/
Linsingena, s úspechom vykorisfujú svoje pred j nedávnom dobyté víťazstvo a ích ofenzíva rázne a s výsledkom postupuje. Vojsko Lin- • singenovo na severnom brehu Dnjestru po ! priechode rieky a po zaujatí výšin, ležiacich j na jej Ťavom brehu, nadobudlo ďalšieho prie- j stom a Linsingenovi podarilo sa svoje voj-sko od Kaluša ďalej na východ potisnúf. Ku I ofenzíve Linsingenovej připojily sa v dolinách ] oboch Bystríc aj, rak.-uhorské sily, ktoré tiež i so zdarom postupujú.
Všeobecné položenie na celom severnom bojišti je vefmi uspokojivé.
Turka, 7. júna. Dolu nižšie od Moscysky až po stredný tok Dnjestra sú desné boje. Ruské vojsko bráni každý kro'< pôdy húževnaté a na obranu jednoho zákopu obetuje stá íudl. Vzdor tomu ich ústup na obrannú čiaru pred Lvovom stáva sa čím viac aktuálnym. Tisíce zajatcov odvážajú nadol. Tak sa zdá, že Rusi dostali taký úder, že sa nemôžu udržať a musia na severe pri hranici . od Ciešanovej a odtiaf na juh smerom na Javorov, Grodek a Boboku ustupovať, čo musí ťahať za sebou rýchly ústup Rusov bojujúcich v juhovýchodnej Haliči, ak len nechcú tieto sily vystaviť katastrofe.
Turka, 7. júna. V kúte Stryju a Dnjestru boly vždy prudkejšie boje medzi nemeckou južnou armádou a ruskými silami zastavšími na okolí Židačova, ktoré tu bránily prechody tohoto dôležitého odseku Dnjestru. Vzdor húževnatému odporu Rusov Nemci na tomto vidieku na viac miestach prekročili Dnjestr. Pri Brozdoveci ruské železnice stále vykládaly čerstvé sily, aby sa Rusi na protej-šom brehu Dnjestru čím úspešnejšie brániť mohli.
Berlín, 8. júna. „Tágllche Ruudschau* oznamuje z Haagu: Dfa zprávy „Daily Expressu" Przemysl slúži teraz za oporný bod nepriateľskej' armáde 180.000 mužov silnej. Dobrých 20Í000 chlapov pod vedením pio nierskych a delostreleckých oficierov pracuje teraz na oprave opevnení. Medzitým nemecké a rak.-uhorské vojsko pokračuje v postupe na Lvov. Jazdecké patroly zjavily sa už sotva na 20 kilometrov od Lvova. Hlavná sila spojencov stojí na 40 kilometrov od tohoto mesta, Rusi na kvap sťahujú sem velké sily, aby mohli podržať Lvov, lebo jeho podržanie je pre nich nesmierne dôležité. Ofenziva spojencov je ešte vždy veľmi silná. (P. Ll.)
Petrograd, 8. júna. So smerodajného miesta sdelujú: Naše pobrežné pozorovacie stanice a v službe stojacie podmorské činy 3. t. m. zpozorovaly, že nepriateľ operuje v blízkosti brehu, menovite pri vchode do Ri-ganskej zátoky. Súčasne nepriateľské torpé-dovky ako predvoj veľkých lodí blížily sa ku vchodu zátoky. Onedlho vzniesly sa nepriateľské hydroplány a napadly naše lode,
ale bez výsledku. Všetky střelby zmýlily cief. Naše delostrelectvo lietadlá zahnalo.
Dňa 4. júna nepriateľ zopakoval pokus priblížiť sa ku brehu, ale naše podmorské člny přinutily nepriateľské lode ku ústupu.
V ten istý deň našu dopravnú loď „Jeni-sei" potopil na Východnom mori jeden nepriateľský podmorský čln. (Uh. tel. kane.)
Rotterdam, 8. júna. Odkedy Nemci obsadili Libavu, Rusi sa všemožne usilujú umenšiť význam tohoto válečného prístavu. Teraz zase vydali v Petrograde jedno poloúrariné komuniké, v ktorom sa vysvětluje, že Liba-va od roku 1910. nie je viac válečným prístavom, lebo jej opevnenia postupne zrúcali. Po nariadení mobilizácie odviezli z Libavy všetky drahocenné zásoby. Libava ako válečný prístav len vtedy bola mohla hrať zástoj, keby sa bola dala zaistiť prevaha ruskej floty.
Prešov, 8. júna. Ako korisť našich víťazných gbojov v Haliči dnes naši vojaci od trénu viezli cez mesto 9 ruských diel a 9 muničných vozov. Aj 61 civilných predpra-hov (voršpontov) tiahlo mestom a malo naložené ruské zbrane, strelivo, konzervy a kachličky zo zákopov. Medzi korisťou boly aj ruské vojenské káry. Toto všetko je len pokračovaním odpravovania koristi, čo už od týždňov trvá.
Bukarešt, 8. júna. „Moldova" oznamuje z Petrogradu : Car vrátil sa mimoriadne zronený do Carského Sela. Keď z Petrogradu odišiel na frontu, len málo ľudí vedelo, že jeho odchod na frontu súril čo najdolieha- j vejšie veľkokňaz Nikolajevič, bo chcel, aby j car bol očitým svedkom veľkolepej ofenzívy, i ktorú bol Nikolajevič vopred oznámil. Ruský i hlavný vodca pripravil cara na porážku rak.- j uhorského vojska a sám car už začal veriť, j že teraz stihne nepriateľskú armádu ťažká a i rozhodujúca porážka. Keď sa car dozvedel, ! že nepriateľ preboril frontu a že nezadrža- ; tefne napreduje, bol celkom bez seba a keď ! padnul aj Przemysl, na kvap odišiel z fronty i a vrátil sa do Carského Sela. Ľudia čo vtedy ! videli cara, hovoria, že ešte nikdá nebol ; toľme zroneným a očividome vyhýbal roz- ) hovoru ešte aj so svojim najbližším komon- i stvom. („Az Est")
S talianskeho bojišfa. Úradná zpráva, vydaná 8. júna na po-
ludnie: Na pobrežnom území nepriateľ, tak sa :
zdá, chystá všeobecný nápad na naše po- i zície rozložené pozdĺž rieky Isonzo. Jeho i doterajšie osihotené vytrhnutia pri Gra- j diške a Sagrado sme krvavo odrazili. Na i korutánskom a tyrolskom pohraničnom '• území trvá bezvýsledná talianska kanoná- ! da ďalej. Jedna čata alpských jágrov, kto- J rá bola zaujala Monte Piano južne od !
novia slávnych husitských bojov a čakajú, až přijde čas, keď bude treba vlasti ísť na pomoc To vnútri, v Blaníku. Na jeho vr-chovej zase sa stromy zeleňajú, pastieri po jeho úbočinách pasú svoje stáda, hvízdajúc si na píšťale. Celý kraj je obliaty svetlom slnečným — je to milá idyla. Tak i hudba pokojno, idylicky znie, majúc v tomto oddiele ráz kanonický. Lež na Čechy prichádzajú zlé časy, nepriateľ sa hrnie so všetkých strán, niet už pomoci — tu blanickí rytieri sa chápu zbroje a vychádzajú z hory — zase to označuje pochod. Počuť náraz koňských kopýt o zem, sila pochodu sa stupňuje, ozve sa koniec chorálu „že s ním vždycky zvítězíte", ten stále nabývá nadvlády, až radostne zajásá. Hneď potom nasleduje víťazne vystupňovaný pochod blanických rytierov. Rozveselí sa celý kraj, celá česká vlasť, lebo nadišla hodina vyslobodenia. Konečne skladateľ majstrovským spôsobom spojuje motiv Vyšehradu so začiatkom chorálu, čím sa dostáva celému gigantickému dielu zakončenia hudebné i ideové celistvého. Skladba sama končí po
sledným veršom chorálu, „že konečně s ním vždycky zvítězíte" bystrým, jásavým tempom a znázorňuje Smetanovu neochvejnú vieru v budúcnosť národa.
Celý cyklus „Má vlasť každročne dva-tri razy hráva Česká filharmónia. Toho roku i Národné Divadlo usporiadalo matiné, na ktorom po přednese básne Maškovej „Má vlast" zahral orchester Nár. Divadla celý cyklus. Ohromná návšteva bola vtedy v Nár. Divadle; posledné miestečko bolo obsadené. Zvláštne dojemné ticho zavládlo, keď za-vznely prvé akordy „Vyšehradu" a mnoho zaslzených očú bolo videf. V terajšej dobe „Mou vlast" počúvať je pre Čecha zvláště obodrujúce, tu sa posilní jeho viera a sebadôvera v budúcnosť. A aj nie bez príčiny: národ, ktorý má takú „Mou vlast", nemôže zahynúť, môže veriť, že „konečně vždycky zvítězí". S. K.
Obetujte na červený kríž!
Londre, naše vojsko zahnalo. Na okolí Aly Qnribaldisti drancujú.
Podmaršal Hôfer.
nUb. tel. kane" oznamuje: Úradne sa oznamuje: Námornícke lie
tadlo X 47", ktorého vodičom bol fre-gatný poručík Banfield a pozorovateľom námornícky kadet Strobe!, dnes ráno s úspechom hádzalo bomby na Benátky, a síce na vzducholoďné šopy v Murane a v Campalto a na nepriateľských torpédoborcov a na podajedných miestach zapríčinilo požiare. Na válečný tábor strieľalo zo strojových pušiek.
Komando floty.
„Bud. tud." oznamuje: Úradne sa oznamuje: Nepriateľskú vzdu
choloď „Citta di Ferrara", keď sa vracala z Rjeky, dnes ráno o 6. hodine naše námornícke lietadlo „L 48", ktorého vodičom bol loďný poručík Klasing a pozorovateľom námornícky kadet Fritsch, na juhozápad od Lussinu výstrelom podpálilo a zničilo. Dvoch oficierov a päť mužov vzducholodi sme zajali.
Komando floty.
Tlačové oddelenie mlnisterpredsedníctva je oprávnené na sdelenie toho, že bomby hádzané nepriateľskou vzducholoďou na otvorené mesto Rjeku (Fiume) v podajedných rjeckych fabrikách narobily síce škody, vzdor týmto Škodám však v tak zvanej chemickej fabrike, v chemickej fabrike Union a Uhorskej olejovej fabrike, ktoré hádzaním bomb utrpěly škody, pracuje sa bez prerušenia ďalej. Na teritóriume Rjeky dakoľko ľudí bolo ľahko zranené, na životoch ľudských škody niet. Výbuchom jednej, na susedné, rakúske územie padlej bomby prišla o život jedna žena.
Obyvateľstvo mesta počas trvania nepriateľského atentátu chovalo sa chladnokrevné, keď sa však neskoršie rozšíril chýr o zničeni vzducholode „Citta di Ferrara", obecenstvo zvesť túto prijalo s nesmiernym jasotom.
Južné bojiště. Berlín, 8. júna. „lageblatt" oznamuje z
Lugana: — „Giornale ďltalia" donáša zvesť o stá
lom postupe Srbov. Srbi sú už len na dva dni chôdze od Skadru (Skutari). Poloúradný časopis sa potom pýta, ako smýšla o tom talianska vláda, on sám je však tej mienky, že Taliansko síce nepoloží hrádze vojenským operáciám Srbska, nebude však trpeť trvalejšie obsadenie Skadru a Severného Albánska so strany Srbska.
Lugano, 8. júna. V Ríme sú tej mienky, že Srbi o dva dni budú už v Skadre. „Cor-riere dela Sera" donáša telegram, že v otázke Adriatického mora docielená je shoda medzi Talianskom a Srbskom.
Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 8. júna :
Na východnom svahu výšiny Loretto sa jeden nepriateľský útok úplne zmaril. Francúzi zanechali ďalšie pokusy útočenia. Aj južne od Neuville naše delostrelectvo udusilo jeden nepriateľský nápad. Na vidieku rozprestierajúcom sa na juhovýchod od Hebuterne boj ešte trvá. Na juhozápad od Soissonsu pri Moulin-sous-Trouvert nápad Francúzov bol zastavený našim protinápa-dom. Pri Ville aux Bois pri Berry au Bac nepriateľ utrpel ťažké ztráty pri tom bezvýslednom pokuse zpätvydobyť v máji utratené pozície. Pri Douai sme sostrelili jedno nepriateľské lietadlo.
Hlavné vodcovstvo. Turecké bojiště.
Turecká úradná zpráva, vydaná 8. júna: Na fronte pri Dardaneiách naše delo
strelectvo pri Ari Búrnu zničilo jednu nepriateľskú pozíciu, ktorá slúžila za miesto na hádzanie bomb, taktiež aj pripojujúce sa zákopy.
išlo 108 S L O V E Strana 3
Pri Sedil Bahri vysilený nepriateľ po j posledných nezdarených pokusoch útočenia j nevyvinul žiadnu akciu.
Naše anatolské baterie včera s úspechom strieľaly na nepriateľské vysilené vojsko na okolí Sedil Bahru, na ich" delostrelecké pozície, muničné kolony a jednu nepriateľskú batériu umlčaly.
Dva nepriateľské križiaky včera naproti Mytilene bombardovaly obec Ujanov južne od Vikili, ale bez výsledku. Križiaky poslaly potom jednu parnú bárku s vojskom do prístavu, aby sa pokúsila tam zakotvené lode odvliecť. Barká, na ktorú sme počali s brehu strieľať, nabehla na meičinu, kde ju střelba našich váiečných lodí potopila. Bitevné lode, keď vzaly na palubu mužstvo bárky, sa utiahly.
Na ostatných bojištiach nebolo významnej udalosti.
Hlavný stán.
Paríž, 8. júna. „Ag. Havas" sděluje nasledujúcu úradnú zprávu:
V noci z 3. na 4. júna francúzsky mlno-kladič „Casablanca" pri vchode do jednej zátoky Egejského mora naběhnul na mínu. Kapitána, 1 oficiera a 64 matrózov zachránil jeden anglický torpédoborec. Pravdepodobné je, že viacerí zo zachránených plávajúc dor stali sa na breh a sú v tureckom zajatí.
Londýn, 8. júna. Tlačová kancelária oznamuje, že v piatok ráno urobený bol všeobecný útok na turecké obšiancované pozície na južnej čiastke polostrova Gallipoli. Útok sa v noci zopakoval. Spojenci dostali sa o 500 metrov napred, vydobyli na fronte tri mfle širokej dve turecké zákopové čiary a zajali 400 Turkov.
O týchto bojoch sdelujú nasledujúce podrobnosti :
Po prudkej palbe všetkých diel, na ktorej sa súčastnily aj bitevné lode, spojenecké vojsko v piatok ráno na daný znak prešlo k útoku a docielilo na celej fronte úspechu, okrem jednoho bodu, kde dělostřelba nezničila zásek zo siiného ostnatého drôtu. V piatok ráno došla zvesť, že nepriateľ dostal posilu a ona že už tiahne od Maidusa smerom na Krithin.
Generál Birdwood nariadil útok na nepriateľské zákopy. Útok do 10 hodiny v noci mal úspech a zákopy držali sme celú noc. Turci utrpeli iražké ztráty. Na druhý deň ráno vykonal nepriateľ silný protiútok a prinútil naše vojsko k opusteniu najprednej-Ších zákopov. Spojujúce zákopy ešte držíme. (Bur. Reuter.)
ZQ SVETA. Nota Spojených Štátov Nemecku.
Dľa anglických zpráv včera podaly Spojené Státy notu nemeckej vláde. V note sa vraj žiadajú garancie, že obchodné lode môžu sa na šírom mori slobodne pohybovať. Ak vraj Nemecko tieto garancie nedá a nezaplatí náhradu za dosavádnu škodu, Spojené štáty budú nútené pretrhnúť s ním diplomatické styky.
Vyjednávania trojdohody s Rumunskom sú pretrhnuté.
Dla „Nového Vremena" rumunskí vyslanci, akreditovaní pri dvoroch krajín troj-dohodových podali minulý týždeň žiadosti Rumunska. Rumuni medzi iným žiadajú i ú-pravu besarabských hraníc. Časopis sa z istého prameňa dozvedá, že trojdohoda neprijala požiadavky Rumunska, lebo sú tieto nehorázne veľké a preto sa vyjednávanie pretrhlo.
Rumunská konzervatívna strana sa rozpadne?
Dľa jednej zprávy z Bukareštu vodcovstvo konzervatívnej strany pretrhlo všetky ďalšie vyjednávania s Filipescom a jeho spoločníkmi. V poslednom čase totiž Filipescu
upodozrieval Marghilomana, že tento niektorých členov konzervatívneho kongresu zakúpil nemeckým grošom. Je obava, že sa konzervatívna strana rozpadne.
Volby v Grécku. 7. júna započaly sa v Grécku volby po
slancov, ktoré potrvajú 3 dni. Venizelos a jeho prívrženci vyviňujú veľkú činnosf v prospech' opozičných kandidátov. Dľa' jednej zprávy zo Solúna, volby grécke budú mať veľký, avšak nie rozhodný vplyv na zahraničnú politiku Grécka.
Neutralita Bulharska. „Az Est" má zprávu zo Sofie, dľa ktorej
tam mali socialisti 7. júna dvoje shromážděni, na ktorých vyslovili sa za neutralitu. Také isté stanovisko zaujalo i shromaždenie rojtnikov, ktorí majú v sobranji mnoho zástupcov. Zprávodajca tak socialistov ako i roľníkov charakterizuje ako rusofilov. V iných Stranách vraj víťazí myšlienka neutrality, ač sú tam ešte nerozhodnutí.
Francúzsky poslanec za Bulharov „ Volja" oznamuje: Poslanec Longi v „Hu
manite" posudzujúc knihu bratov Buxtonov-cov schvaluje požiadavky Bulharov. Hovorí, že by Bulharsko bez Bitolje a Kavaly zostalo nespokojné. Tvrdl, že trojdohoda môže obnoviť balkánsky sväz, lebo Srbsko bez ťažkostí by mohlo Bulharsku vrátiť bulharské kraje, práve ako i Rumunsko a Grécko. Nejde vraj tu o násilné rozdelenie zemí, ale o presné vyhovenie nacionálnemu princípu, ktorý sa nemá uplatniť len v Elsasku a Lotaringii, ale aj inde.
Štvorspolok po vojne. Dľa talianskeho časopisu „Idea Nazionale"
povedal francúzsky ministerský predseda, že je nádej na nové útvary v Europe, v ktorých ovšem, dľa jeho náhľadu, bude štvorspolok dominovať. Osvedčenie doplnil tým, že štvorspolok po vojne nielen zostane, ale pomer medzi štyrmi krajinami bude užším a stálejším.
Asquith o Taliansku. Ministerský predseda Anglicka, Asquith,
povedal nedávno v dolnej snemovni dlhú reč o vystúpení Talianska, ktoré vítal. Taliansko — hovoril Asquith doslovne — vstúpilo do radu obrancov slobody. Taliansko si nežiada moc, ale chce uskutočniť vyššie ideály. Anglicko pozdravuje hrdinských talianskych námorníkov-kolegov y tom boji, od ktorého závisí sloboda celého sveta.
Švédsko-ruská dohoda. Anglická „Morningpost" oznamuje, že mi
nulý týždeň podpísali v Petrograde švédsko-ruskú smluvu, ktorá upravuje spoločné finančné, obchodné a priemyselné záujmy oboch štátov.
Bavorský kráf o cieľoch vojny. Bavorský kráľ mal na shromáždění bavor
ského prieplavného spolku veľkú reč o cieľoch terajšej vojny. Za hlavný cieľ označil priamy východ z Rýna k moru. Vyliata krv — hovoril — netiekla na darmo. Posilnenie nemeckej ríše a rozšírenie jej hraníc, nakoľko je to nutné k jej zaisteniu proti budúcim útokom, to nech je ovocím terajšej vojny. Kdo ide s nami a s nami vytrvá — myslí na Rakúsko-Uhorsko a Turecko — bude sa tešiť s nami víťazstvu, inakšie bude ovšem falošným priateľom, ktorí prešli za našim chrbtom k nepriateľom. Sme nepřemoženi a náš posledný nepriateľ, ktorý sa toľko rozhadzuje, neodvažuje sa dosiaľ k žiadnemu vážnemu útoku, ačpráve mal dosť času pripravovať sa.
ÚSTREDÍ B i m ÚĚ. S P Í 1
V B0DBFE5TI, (10., JÓZSEF RORÚT Č. 31/1. kupuje a predáva cenné papiere.
Lósy a výherné obligácie aj na splátky.
Úhrady do cudzozemská a zajatcom prevádzame špoíáhlive a rýchle.
Peňažné a právne záležitosti v Amerike obstarávame cestou svojich ústavov.
HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Repica. Úradný „Bpesti Kôzlôny" doniesol
v utorok pod číslom 1924/1915 M. E. nariadenie ministerstva, v ktorom sa celá tohoročná úroda repíce kladie pod zatvor, okrem tej čiastky' úrody, ktorú hospodár potrebuje sám na budúcoročný výsev a súčastné sa rozširuje zákaz prevážať po železnici a po lodi aj na repicu, s tým, že dovolenie ku takémuto prevážaniu dá výlučne minister obchodu. Minister tento môže však zodpovedave verejnej potrebe v pádoch náležité odôvodnených pod zatvor vzatú repicu v celku alebo len jej čiastku zpod neho oslobodiť a na repicu takto o-sjobodenú nevzťahuje, za zákaz odpredaju budúcej úrody vydaný pod č. 1198/1915. M. E. Prestúpenie tohoto nariadenia akýmkoľvek smerom trestať sa bude zatvorením po dva mesiace a peňažitým trestom po 600 korún. — Po tom, čo sa dialo vlani s repicou, výr danie tohoto nariadenia — okrem samých špekulantov — nikoho neprekvapilo. Vlani 25.. júla kupčila sa repica po 31 korunách. dnes sa kupuje po 80 korunách, řepicový olej po 230 korunách a výpresky řepicové po 32 korunách. Aby sa ďalšie hazar dovanie s týmto najme v terajšie časy prepotrebným článkom zamedzilo, vydané bolo nariadenie, za ktorým pravdepodobne nasledovať bude podobné nariadenie aj ohľadne obilín, ak nie aj všetkých ostatných úrod okrem ovocia a vína.
Medard. Včera bolo Medarda, čo je dľa toho nášho, že „Medardova kvapka štyridsať dní kvapká", pre poľné hospodárstvo „kritickým dňom prvej triedy". Nuž tohoto roku na Medarda dažďa nebolo, okrem asnáď dakoľko miestnych spŕch, ale ktoré dľa pranostiky nič neznamenajú a tak by sme mohli asi do druhej tretiny júla očakávať počasie suché. Kraje, kde padlo počiatkom júna vlahy dosť, mohly by byť s tým spokojné, ale jesto menovite na našich stranách dosť takých vidiekov, kde by boli mali z Medardovho dažďu veľkú radosť.
Chýrnik
Starajte sa o chudobné rodiny bojujúcich!
Budapest, dňa 9. júna. — Následník trónu pri kráľovi. Následník
trónu arciknieža Karol František Jozef vrátil sa s bojišťa do Viedne, aby referoval kráľovi o najnovších udalostiach.
— Výročie korunácie. Včera minulo štyridsaťosem rokov, čo korunovali nášho kráľa v Matiašovom chráme budínskom. Z tejto príčiny bola v tom istom kostole slávnostná omša.
— Naši na boj štl. Julius Chován z Ružomberka padnul minulé dni na severnom bojišti. Chován mal dobre zavedený obuvnícky obchod slovenský v Ružomberku. Oplakáva ho žena, dcéra ev. farára Bučeka, a dvoje drobných deti.
— Kalvínsky biskup na bojišti. Dezider Balthazar kalvínsky biskup odcestoval na talianske bojiště. Potom navštívi bojiště srbské a haličské.
- Vynálezcu 42 cmetrových mažiarov bar. Maxa Bauera poctila berlínská univerzita čestným doktorátom.
Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Čislo 107
— Nový rektor peštianskej univerzity. Profesorský sbor peštianskej univerzity vyvolil za rektora Beäthy Zsolia známeho literárneho historika. Beôthy je teraz 67 ročný. Od r. 1878 je univerzitným profesorom.
— Cholera. Od 24. do 30. mája vyskytla sa v Uhorsku cholera aziatská v 62 pádoch. Z toho počtu zomrelo 24 osôb.
— Pejacsevich odcestoval z Francúzska. Dľa jednoho anglického časopisu horvatský minister gr. Pejacsevich, ktorý bol vo Francúzsku internovaný, už opustil Francúzsko a čochvifa vráti sa do Uhorska. Pred odchodom vyslovil úradom svoje uznanie za zdvorilé zachádzanie.
— Nový nemecký prieplav. „Miinchener N. N." poloúradne oznamuje, že od Rýna nad Kolínom so smerom na Antwerpy vystavia nový prieplav. Odtiaľ pôjde prieplav na juh, lebo Schelde patrí Holandsku. Prieplav bude vystavený až po Zeebrligge.
— Maďarskí herci vo Viedni. V „Burg-theatri" budú hrať za nedlho divadelný kus maďarského herca Gejzu Vágóva „Trojspo-lok". Hry sa súčastní sám autor a iní maďarskí herci a herečky.
Majitef a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.
Mak a r a s c a I-a 1 kg. po K 1*40 v 5 kg. balíkoch franko na dobierku zasiek Božena Plíšková, Vochoz, p. p. Nasavrky, Cechy. Pri väčšej objednávke lacnejšie. 4291
Knihy kupujte u Budapeštianskeho nakladatelského spolku úô.sp. Budapest, WHS., Mária-u. 6. 15.
Ž i a d a j t e «1 cenník.
v balíčkách, vrecúškach, pastil-kách. „MORAVSKÁ PERLA" zázvorové pivo za 4 haliere. Odpredaj dodáva najlacnejšie „ZORA", akciová továrna na cukrovinky a čukoládu v Olo
mouci. 4080
o:
BB
Peniaze ukladajte s i leis do slovanských ústaovv S
JTv
ČUDOM BAHNI E . SPOL. VO F I Š T É l í .
Platí od VKLADOV 4'|2°lo-50|o-ov č i s t ý c h .
Vybavuje bankové obchody každého druhu.
3957
I
a n InsBPUjtB v Slouenskom Denníku! ;G
TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUPOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE
( N a g y s z o n i b a t ) y " R á k ó c z i h o u l i c a c. 19. (vo v lastnom dome). Založená r. 1897. Založená r. 1897.
P l a t í osi v š e t k ý c h v k l a d o v p o l p i a t a p e r c e n t a (4'|2
0|0), 4 k o r u n y 5 0 h a l i e r o v č i s t o , s d a ň o u 5°|0-ový ú r o k . s: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabuiované úpisy (obligator) a vybavuje všetky bankové obchody svedomité, lacno a rýchle •
3571
m 0SKk
1
Peňažným ústavom a obchodníkom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojami a moderným písmom opatrenú
kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne všetky
bankám potrebné a iné obchodné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené
kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé knižnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .
Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . Budapešť, VIII., Mária u. 15 ROZPOČTY n a p o -
• ž i a d a n i e z d a r m a .
P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t na a k é t l a č i v á .
Tltóm&KŮ&ovšMmirakíř eiakteäaísľak&fao spnlku úeaatteársfcej spoločnosti, Buťhsíží, VIII, Mária ulica Miln 15.