crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/Prace/2011/M/A8BC7197BC4E4701BF0375637A0… · Web viewOsídlili celý svet okrem vodných hlbín. Ich evolučná úspešnosť dokazuje, že aj keď vznikli

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV2125750Názov fakultyNázov vysokej školy

CHARASTERISTIKA A VÝSKYT VYBRANÝCH

DRUHOV ORNITOFAUNY V NPR PARÍŽSKE MOČIERE

2011 Pavol Mokráš, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

CHARASTERISTIKA A VÝSKYT VYBRANÝCH DRUHOV

ORNITOFAUNY V NPR PARÍŽSKE MOČIARE

(Diplomová práca)

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 41 40 800 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra environmentalistiky a zoológie

Školiteľ: Ing. Jana Porhajašová, PhD.

Nitra, 2011 PAVOL MOKRÁŠ, Bc.

.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Pavol Mokráš týmto vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému:

„Charasteristika a výskyt vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare “,

vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. marca 2011 ...............................

4

Poďakovanie

Na tomto mieste sa chcem poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing. Jane

Porhajašovej, PhD. za odborné vedenie, dôležité informácie a pripomienky pri

vypracovaní diplomovej práce, ako aj za príkladnú starostlivosť.

Taktiež sa chcem poďakovať konzultantovi, doc. RNDr. Alfrédovi Trnkovi,

PhD., za cenné rady a podnety, ktoré mi poskytoval počas spracovaní tejto práce.

ABSTRAKT Cieľom diplomovej práce napísanej na tému „ Charakteristika a výskyt vybraných druhov

ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je zhodnotiť výskyt vybraných druhov vtákov,

zastúpenie v danej lokalite, krúžkovanie vybraných druhov spevavých vtákov a vyhodnotiť

početnosť určených druhov vtákov v priebehu rokov 2000 až 2010 na území NPR Parížske

močiare. Lokalita zahŕňa pôvodné druhy fauny a flóry typické pre daný biotop v uvedenej

časti Slovenska. Je chránená našou legislatívou ako i medzinárodnými dohovormi a

smernicami celosvetovo, na ktoré pristúpila Slovenská republika. V uvedenej lokalite je

dominantne zastúpená trieda Aves. Z ornitofavny je v NPR Parížske močiare zastúpený

najpočetnejšie rad Passeriformes až 51% (čo je až 86 druhov z celkového počtu 186 druhov).

Z radu Passeriformes bolo vybraných 15 druhov: drozd čierny (Turdus merula), fúzatka

trsťová (Panurus biarmicus), k údeľníčka lužná (Remiz pendulinus), lastovička domová

(Hirundo rustica), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), slávik krovinový (Luscínia

megarhynchos), slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula), strnádka trsťová (Emberiza

schoeniclus), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides), sýkorka belasá (Parus caeruleus),

trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus), trsteniarik pásikový(Acrocephalus

schoenobaenus), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris), trsteniarik škriekavý

(Acrocephalus arundinaceus), trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon).

Močiarne druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú v danej lokalite dominantné zastúpené patria

v globálnom meradle medzi najohrozenejšie. To potvrdzuje aj výskyt chránených druhov

vtákov, z ktorých jedným z najvzácnejších patrí trsteniarik tamariškový (Acrocephalus

melanopogon), ktorého hniezdny výskyt je potvrdení iba v lokalite NPR Parížske močiare.

Tvorí doteraz jedinú známu lokalitu tohto druhu na Slovensku. Miestna populácia v uvedenej

oblasti bola 15 až 20 párov no v posledných rokoch má stúpajúci trend, kedy v roku 2003

bolo okrúžkovaných až 151 jedincov. No nakoľko návratnosť trsteniarika tamariškového

(Acrocephalus melanopogon) dosahuje iba 1,8 %, je vernosť tohto druhu k tejto lokalite

pomerne nízka.

Kľúčové slová: Aves, krúžkovanie, NPR Parížske močiare, pozorovanie.

6

ABSTRACT The main goal of the thesis written on „Characteristics and occurrence of selected species

ornitofauny in National Nature Reserve Paris marshes“ is to assess the presence of selected

bird species , representation on the territory , ringing of selected species of songbirds as well

as to evaluate the abundance of bird species over the years 2000 - 2010 in the National

Nature Reserve Paris marshes.

Site includes native species of fauna and flora which are typical for the habitat in this

particular part of Slovakia. It has been protected by our legislation as well as international

conventions and guidelines which the Slovak Republic agreed on.

The site is predominantly represented by classis Aves. Among the ornitofauny in Paris

marshes is represented the most numerous number of Passeriformes up to 51 % (which

represents 86 kinds of total 186 kinds). From the range of Passeriformes were selected 15

kinds: Eurasian Blackbird (Turdus merula), Bearded Parrotbill (Panurus biarmicus), Eurasian

Penduline-Tit (Remiz pendulinus), Barn Swallow (Hirundo rustica), Common Stonechat

(Saxicola torquata), Common Nightingale (Luscínia megarhynchos), Bluethroat (Luscinia

svecica cyanecula), Reed Bunting (Emberiza schoeniclus), Savi\'s Warbler (Locustella

luscinioides), European Blue Tit (Parus caeruleus), Eurasian Reed-Warbler (Acrocephalus

scirpaceus), Sedge Warbler (Acrocephalus schoenobaenus), Marsh Warbler (Acrocephalus

palustris), Great Reed-Warbler (Acrocephalus arundinaceus), Moustached Warbler

(Acrocephalus melanopogon).

Marsh plant and animal species, which are dominant in the represented teritorry belong

globally among the most vulnerable. This fact confirms the presence of protected birds, one of

the rarest is Moustached Warbler (Acrocephalus melanopogon). Its nest occurrence is

confirmed only in the area of National Nature Reserve Paris marshes which is the only

known site of this kind in Slovakia . The local population in the area was 15 to 20 pairs .

Recent years has shown an upward trend. There were ringed up to 151 individuals in 2003.

Since the return of Moustached Warbler (Acrocephalus melanopogon) reaches only 1,

8% ,loyalty of the kind to this site is relatively low

Key words – Aves, ringit, National Nature Reserve Paris marshes, watching

7

POUŽITÉ OZNAČENIE

% percento

§ paragraf

°C stupeň Celziov

č. číslo

ha hektár

CHKO Chránená krajinná oblasť

k.ú. katastrálne územie

km kilometer

m meter

m n. m. meter nad morom

MŽP Ministerstvo životného prostredia

NATURA 2000 Európska sústava chránených území v Slovenskej republike

NPR Národná prírodná rezervácia

ods. odsek

SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia

SOS Slovenská ornitologická spoločnosť/ Bird Life Slovensko

SOVS spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku

SR Slovenská republika

SV severovýchod

ŠOPSR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

WWF World Wildlife fund / Svetový fond na ochranu divokých zvierat/

Z.z. Zbierka zákonov

ŽP životné prostredie

8

OBSAH

Úvod 10

1 PREHĽAD O SÚĆASNOM STAVE RIEŚENEJ PROBLEMATIKY 11

1.1 Charakteristika pojmu životné prostredie a legislatíva 11

1.2 Charakteristika triedy vtáky (Aves) 12

1.3 Teória metodiky určovania vtákov 17

1.4 Charakteristika vybraných druhov vtákov 28

2 CIEĹ PRÁCE 58

3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE 59

3.1 Monitorovanie vtákov 59

3.2 Charakteristika NPR Parížske močiare 63

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA 68

4.1 Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare 68

4.2 Zastúpenie vybraných vtákov 69

4.3 Vyhodnotenie vybraných druhov vtákov v NPR 76

5 NÁVRH NA VYUŹITIE VÝSLEDKOV PRE PRAX 85

6 ZÁVER 86

7 POUŹITÁ LITERATÚRA 88

PRÍLOHY

9

ÚVOD

Slovensko patrí k zoologickým skvostom Európy a žijú tu významné a zaujímavé

populácie viacerých druhov vtákov. Sú dôležitou súčasťou našej okolitej prírody, oživujú

krajinu a je ich nespočetné množstvo. Nezameniteľné sfarbenie, krásny, lahodný let,

všakovaké štebotavé zvuky takto registrujeme vo svojom okolí operencov, či už na

prechádzke lesom alebo v ovocných záhradách. Tento základný obraz o týchto drobných

stvoreniach som mal aj ja, ale chcel som sa o nich dozvedieť niečo viac, získať nové

informácie a poznatky, preto som si vybral diplomovú prácu s touto témou.

Krúžkovanie vtákov má na Slovensku viacej ako 60 ročnú tradíciu. Túto metódu prvý

raz použil gymnaziálny profesor v Dánskom meste Viborg H. Ch. Mortensen, ktorý od r.

1899 používal na značkovanie škorcov svoje vlastné kovové krúžky. O tri roky neskôr (1902)

myšlienku krúžkovania prebral a zužitkoval nemecký ornitológ J. Thienemann. V rossitenskej

„Vogelwarte“ a rozvinul cielený výskum sťahovavých vtákov pomocou krúžkov.

Mnohé spätné hlásenia vtákov krúžkovaných na Slovensku boli už zverejnené

v správach krúžkovacej stanice, žiaľ oveľa viacej údajov zostáva stále nepublikovaných a teda

pre poznanie otázok ťahu vtákov na Slovensku neprístupných. Stálym zvyšovaním počtu

aktívnych ornitológov na Slovensku prináša viac poznatkov o rozšírení, početnosti,

krúžkovaní či migračnom výskyte vtáčích populácií na našom území. Tak dúfam, že svoje

pozorované údaje zverejnia a dostatočne spublikujú.

Zistené výsledky nám poslúžia k osvojeniu si vedomostí o živote uvedených druhov

vtákov, spôsobe ako ich chrániť, možnosť zvyšovať populáciu uvedených druhov v danej

lokalite, vytvorenie podmienok k ochrane prostredia v ktorom sa vyskytujú a tým sa podieľať

na zachovaní prirodzených biotopov Slovenska. Zisťovať a vyhodnocovať vplyv

klimatických podmienok na populáciu vtáčích spoločenstiev. Umožniť vtákom vytvoriť

podmienky k tomu, aby v našej krajiny na trvalo nevymizli. Zachovať dedičstvo, ktoré nám

dala príroda i pre ďalšie generácie.

10

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Charakteristika pojmu životné prostredie, ochrana prírody a legislatíva

Životné prostredie je v najširšom zmysle prostredie, ktoré poskytuje podmienky pre

základné prejavy a biologické funkcie živého organizmu. Každý organizmus má svoje

prostredie, bez ktorého nemôže existovať. V tomto prostredí vznikol, vyvíja sa a rozmnožuje.

Zákon o životnom prostredí č. 17/1992 Z.z. definuje životným prostredím všetko, čo

vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, včítane človeka a je predpokladom

k ďalšiemu vývoju. Životné prostredie ako mnohozložkový systém vytvorený a určený

fyzikálnym, chemickým, biologickým a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije

a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.

Celosvetový problém životného prostredia sa postupne vo všetkých krajinách nahrádza

termínom environment (NOSKOVIČ, a i., 2010).

Na základe návrhu Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody

v Bratislave (1960) bolo územie Parížskych močiarov vyhlásené za chránené rozhodnutím

komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30/1966 ako chránené nálezisko (CHN) o ploche

140,59 ha. Neskôr, na základe vyhlášky č. 83 Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR

z 23.marca 1993 o štátnych prírodných rezerváciách, bola vyhlásená Štátna prírodná

rezervácia (ŠPR) Parížske močiare, s plochou 184,0464 ha. NPR Parížske močiare patrí

k nadregionálnym biocentrám v rámci ÚSES okresu Nové Zámky.

Od 1.1.1995, je územie začlenené, na základe zákona NR SR č. 278/1994 Z.z., do

kategórie Národná prírodná rezervácia pod číslom 126.

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny boli Parížske

močiare zaradené do V. stupňa ochrany ako národná prírodná rezervácia (NPR) – NPR

Parížske močiare.

Do uvedeného územia zasahuje územie so IV. stupňom ochrany – chránený areál (CHA)

Alúvium Paríža.

Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 1/2004, bola NPR Parížske

močiare zaradené do IV. stupňa ochrany, z dôvodu možnosti realizácie manažmentových

opatrení.

Mokraď, s veľkosťou jadrového územia 6,3 km2 je zároveň biocentrom národného

11

významu s súčasťou Národnej ekologickej siete – NECONET.

V roku 1990 SR pristúpila k Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam

(Ramsarský dohovor). Do ktorého bola zapísaná ako jedna z prvých 2.7.1990 s rozlohou

184,0 ha, s biotopmi typov – M, Tp, U, W, 6 .

• M - stále rieky, toky, potoky, vrátane vodopádov

• Tp - stále sladkovodné močiare, kaluže, vodné plochy (pod 8 ha), močiare

a jazierka s vynorenou vegetáciou podmáčanou aspoň po väčšinu vegetačnej

sezóny

• U - nelesné rašeliniská, patria sem aj krovité, alebo otvorené vrchoviská, močiare,

Slatinné rašeliniská, slatiny

• W - mokrade s dominantnými krovinami, krovité močiare, mokriny s dominanciou

krovín, jelšiny

• 6 - územie s umelo zadržiavanou vodou, rezervoáre, nádrže (v zásade nad 8 ha).

V rámci realizácie implementácie sústavy NATURA 2000, ktorej cieľom je zachovanie

prírodných biotopov a biotopov ohrozených druhov rastlín a živočíchov v celoeurópskom

meradle a Smernice Rady č. 79(409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica

o vtákoch), bolo územie zaradené do národného zoznamu chránených vtáčích území

Slovenska (lokalita č. 20) s rozlohou 590 ha. Chránené vtáčie územia (Special Protection

Areas –SPA) sú novou kategóriou chráneného územia vytvorenou v zákone č. 543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s implementáciou Smernice o ochrane voľne žijúcich

vtákov do právneho poriadku SR. Svojou rozlohou a počtom (34) majú v SR zaistiť priaznivý

stav pre mimoriadne zraniteľné, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy

vtákov.

NPR Parížske močiare bola zaradená aj do zoznamu európsky významných vtáčích

území – VVÚ (Important Birds Areas – IBA), ktorý je celosvetový program organizácie

BirdLife International, ktorého cieľom je na základe štandardizovaných kritérií identifikovať

územia významné pre ochranu vtáctva a zabezpečiť ich ochranu.

12

1.2 Charakteristika triedy vtáky (Aves)

Vtáky, sú stavovce dokonale prispôsobené na lietanie. U vtákov vznikol nový spôsob

lietania, pomocou krídel opatrených perím, pri zachovaní plnej pohyblivosti zadných

končatín. Dosiahli najvyššiu úroveň látkovej výmeny a pohybovej aktivity zo všetkých

stavovcov. Osídlili celý svet okrem vodných hlbín. Ich evolučná úspešnosť dokazuje, že aj

keď vznikli najneskôr z veľkej línie stavovcov, majú v dnešnej dobe po kostnatých rybách

najväčšie zastúpenie druhov (GAISLER, 2007).

Zníženie telesnej hmotnosti je dosiahnuté pevnou a ľahkou stavbou kostry, ktorá je

dosiahnutá zrastaním kostí. Kosti lebky sú zrastené tvoriace pevnú schránku pre mozog.

Stavce najmä spodnej časti chrbtice ( hrudné, bedrové, krížové a časť chvostových) zrastajú

s kosťami pletenca zadnej končatiny a tvoria tzv. synsacrum (má tvar približne obrátenej

misky, ktorá chráni vnútorné orgány z hora a poskytuje priestor na úpon svalov). Chrbtové

časti rebier, ktoré označujeme ako vertebrocostalia, majú výbežky (processus uncinatus),

ktorými sa na seba rebrá napájajú čím prispievajú k pevnosti hrudného koša. Posledné

chvostové stavce zrastajú v jednu kosť – kostrč (pygostyl), ktorá tvorí oporu pre svaly

ovládajúce kormidlové perá. Ľahkosť kostry - dlhé kosti majú tenké steny, sú duté a vyplnené

vzduchom. Prítomnosť pľúcnych vakov, ktoré vychádzajú z pľúc a zasahujú aj do kostí.

Ľahkosť kostry je spôsobená tiež redukciou kostí. Perím, ktoré vyrastá z tela pod určitým

uhlom, takže sa medzi ním a telom udržuje vrstva nahriateho vzduchu. Koža, ktorá je tenká,

jemná a prestúpená s dutinkami, v ktorých sa udržuje vzduch (PETŘVALSKY a i., 2010).

Aerodynamický tvar tela je podmienený orgánmi ktoré sú natisnuté v hrudnej a brušnej

dutine. Perie, ktoré vyrastá na perniciach v zošikmených radoch je dokonale pružné, čo má za

následok, že vzduch po ňom pri lete skĺzne, čím kladie vzduchu minimálny odpor

(MATOUŠEK, 2008).

Pohybovými (lokomočné) orgánmi vo vzdušnom prostredí sú krídla, ktoré predstavujú

dokonalý pružný orgán. Zachovaná je ramenná (humerus), lakťová (ulna) a vretenná kosť

(radius), ostatné kosti redukované. Z prstov je najlepšie vyvinutý druhý. Prvý a tretí je

redukovaný, štvrtý a piaty zanikli. Od kostí prstov po začiatok ramennej kosti sa tiahne

predná padáková blana a od začiatku vretennej kosti po začiatok ramennej kosti sa tiahne

zadná padáková blana. Na krídla nasadajú dlhé perá s nerovnako širokými zástavicami - letky

(HUDEC, 1983).

13

Organizmus je uspôsobený tak, aby mohol znášať námahu spojenú s letom.

Veľkej námahe pri pohybe vo vzduchu sa prispôsobuje srdce, ktoré je relatívne veľké a je

rozdelené na pravú a ľavú časť (2 predsiene a 2 komory), takže tu nenastáva miešanie krvi. S

činnosťou srdca súvisí aj telesná teplota, ktorá je vysoká (41o C) - homoiotermné –

endotermné živočíchy. Dokonalé okysličovanie krvi zabezpečuje osobitne stavaná dýchacia

sústava. Z pľúc vychádzajúce pľúcne vaky majú význam pri dýchaní a lete (ŠŤASTNÝ,

2006).

Koža je tenká, takmer neobsahuje žľazy. Kožnou žľazou vtákov je mazová žľaza

(glandula uropygi), ktorá je párová a nachádza sa nad posledným chvostovým stavcom.

Dobre je vyvinutá u vodných vtákov. Iné vtáky ju majú redukovanú, pričom jej sekrét

nahrádza drobivý prach (SAUER, 1996).

Kožným útvarom je aj jeden z charakteristických znakov vtákov - perie, ktoré vyrastá na

určitých miestach povrchu tela, ktoré nazývame pernice, medzi nimi sú nažiny.

Rozoznávame dva základné typy peria: obrysové (pennae) je povrchové krycie perie, ktoré

a dáva vtákovi tvar, obrys a prachové perie (pulmae), ktoré tvorí na tele hustú, mäkkú vrstvu,

podieľajúcu sa významnou mierou na tepelnej izolácii. Obrysové perie delíme na: krycie

(dáva telu aerodynamický tvar a je nositeľom zafarbenia), ručné letky a kormidlové perá.

Najmenej jedenkrát do roka sa perie vymieňa. Tomuto javu hovoríme pŕchnutie (ekdysis),

pričom môže byť úplné alebo čiastočné (PETŘVALSKÝ a i., 2010).

Kostra je čiastočne vysvetlená vyššie. K ďalším jej zvláštnostiam patria: lebka je

nápadná zväčšením mozgovne a očníc (veľké orbity). Čeľuste sú pretiahnuté, tvoria zobák.

Prvý stavec chrbtice – nosič, je spojený s lebkou jedným výbežkom. Hrudná kosť (sternum)

mohutne vyvinutá, v ktorej sú uložené orgány (srdce, žalúdok a pečeň) a smerom von

vybieha veľký hrebeň hrudnej kosti (crista sterni). Rebrá v hrudnom koši sú rozdelené na 2

časti (chrbtovú (vertebrocostae) a brušnú (sternocostae) ), ktoré sú navzájom pružne

spojené, pričom brušné rebrá sú pohyblivo spojené s hrudnou kosťou. Toto pružné spojenie

má veľký význam aj pri dýchaní. Umožňuje sa tým sťahovanie a rozťahovanie hrudi (hrudník

pracuje ako mech) (BRTEK, 2001).

Pásmo hornej končatiny tvoria 3 kosti: kľúčna kosť (clavicula), pričom kľúčne kosti z pásiem

oboch horných končatín zrastajú do vidlice (furcula) (väčšina vtákov), šabľovitá lopatka

(scapula) a mohutná krkavčia kosť (coracoideum), ktorá spája pásmo s prsnou kosťou.

Pásmo zadných končatín (panvové pásmo) je zrastené do synsycra (má tvar obrátenej misky,

kryje orgány z hora, poskytuje miesto pre úpon svalov zadnej končatiny a umožňuje

14

znášanie pomerne veľkých vajec). Zadné končatiny sú tvorené stehennou kosťou (femur),

holennou kosťou (tibiotarzus) a behákom (tarsometatarsus) s článkami prstov. Majú

maximálne 4 prsty (malíček zanikol). Najčastejšie smerujú tri prsty dopredu a jeden (palec)

smeruje dozadu (anisodyktylná noha) (SAUER, 2003).

Svalstvo. Mohutne vyvinuté súvisiace s pohybom v povetrí. Po stranách hrebeňa sa

nachádza hlboký prsný sval (musculus supracoracoideus), ktorý zdvíha pri lete krídlo. Väčší

tzv. veľký prsný sval (musculus pectoralis) je umiestnený nad hlbokým prsným svalom a pri

lete ťahá krídlo dolu. Svalovina zadných končatín je sústredená v tele a v oblasti holene.

Behák svalovinu nemá, prechádzajú nim šľachy až k prstom. Zvláštnosťou je úprava svalov

a šliach zadnej končatiny, čo umožňuje vtákom automatické zovretie prstov pri sedení na

vetve napnutím šliach svalov zapadnú ich výrastky do priehlbní šľachových pošiev (napr. pri

spánku) (FELIX, 1978).

Nervová sústava. Mozog je v lebke posunutý dozadu, pologule predného mozgu sú

úplne hladké, bez závitov a brázd. Dobre sú vyvinuté tie časti mozgu, ktoré majú priamy

vzťah k orgánom pohybu, zraku a sluchu. Vtáky majú 12 párov hlavových nervov. Dvanásty

inervuje hlasový ústroj (BRTEK, 2001).

Zmyslové orgány. Najdokonalejšie je oko (majú najlepší zrak zo všetkých živočíchov).

Zvláštnym útvarom oka je vejárovitý útvar – pecten, ktorý vyživuje oko. Chránené 3

viečkami, z nich vnútorná žmurka je priehľadná, pri lete, alebo ponáraní preťahujú cez

rohovku. Dolné viečko väčšie, ako horné a väčšina vtákov ním aj žmurká. Dobre vyvinutý

sluch, ušnica je nahradená perím. Dutina stredného ucha je spojená s ústnou Eustachovou

trubicou. Hmatové telieska sú umiestnené na zobáku, v ňom, na jazyku a podnebí. Chuť

vyvinutá pomerne slabo. Nozdry vtákov splývajú v nepárovú choanu, čuch slabšie vyvinutý.

Endokrinný systém je dobre vyvinutý. Hormón štítnej žľazy (thyroxin) ovplyvňujú pŕchnutie

a súvisí s ťahom (PETŘVALSKY a i., 2010).

Tráviaca sústava začína dutinou zobáka, čo je vlastne ústna dutina s jazykom. Do

ktorej ústi niekoľko párov slinných žliaz, ktorých sekrét slúži suchozemským vtákom na

zvlhčovanie potravy. Pokračuje hltanom (pharynx) do pažeráka (oesophagus), ktorý

prechádza u zrnožravých vtákov do hrvoľa (ingluvies) na uskladnenie, zmäkčenie a

natravovanie potravy. Majú 2 žalúdky: žlaznatý (proventriculus), a svalnatý (ventriculus)

s mohutne vyvinutou svalovinou, ktorá slúži na drvenie potravy. Tráviaca sústava končí

kloakou (SAUER, 1996).

Cievna sústava. Srdce je štvordielne, úplne predelené prepážkou medzi ľavou a pravou

na polovicou. Z ľavej komory vystupuje len pravá aorta. Majú relatívne najväčšie srdce (čo

15

súvisí s jeho veľkou námahou pri lete, krvný tlak, telesnú teplotu (holub domáci až 43 o C)

a tepu (PETŘVALSKÝ a i., 2010).

Dýchacia sústava je najvýkonnejšia zo všetkých stavovcov. Pľúca majú rúrkovitú

stavbu, sú malé a prirastené na chrbtovej strane hrudnej dutiny. Ich objem sa pri dýchaní

nezväčšuje. Skladá sa nozdry, hrtana (pharynx), priedušnice (trachea), rozdvojenej na

priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. V mieste rozdvojenia priedušnice sa nachádza

hlasový ústroj syrinx (bubienkovej dutiny s blanami, na ktoré sa napájajú svaly).

Kontrakciami sú vydávané rôzne zvuky. Súčasťou dýchacej sústavy je 5 párov tenkostenných

pľúcnych vakov, napojených na pľúca, zasahujúcich do niektorých kostí, medzi svalovinu a

pod kožu. Pľúcne vaky nadľahčujú telo, zmenšujú medzisvalové trenie, ochladzujú telo vtáka

a slúžiť ako rezonátory k zosilneniu hlasu. Vtáky bránicu nemajú (HUDEC, 1983).

Urogenitálna sústava. Párové pravé obličky (metanefros) v tvare troch lalokov sú

uložené v priehlbinách synsacra. Moč je odvádzaný močovodmi (uretheres) do kloaky spolu s

trusom (bielych povlak). Vtáky nemajú močový mechúr (SAUER, 1996).

Pohlavné orgány samcov sú fazuľovité semeníky (testes) (dobre vyvinuté iba v čase

rozmnožovania), z ktorých vystupujú semenovody (ductus Wolfii), cez ktoré prechádzajú

spermie do zásobných váčkov (vesiculae seminis) (vytvárajú sa v čase roznožovania) pred

vstupom do stredného oddielu kloaky. Samice majú väčšinou funkčný len ľavý vaječník

(ovarium). Vajcovod (uterus, Müllerova chodba) sa rozširuje v maternicu a pošvu (vagina),

ktorá vyúsťuje do stredného oddielu kloaky (urodea). Penis je vyvinutý len u niektorých

vtákov, napr. kačice. Vo vajcovode sa vytvárajú okolo vajíčka obaly (bielok, pergamenová

blana a škrupina). Vajcia vtákov sú bohaté na žĺtok, v ktorom je uložený zárodočný terčík,

z ktorého sa vyvíja zárodok s tromi zárodočnými obalmi (amnion, chorion a allantois).

V dobe hniezdenia sa vytvárajú vtákom tzv. hniezdne nažiny (holé a silne prekrvené miesta),

bez prachového peria. Pri vysedávaní (inkubácii) sú v tesnom kontakte s násadou vajec.

Mláďatá prerážajú škrupinu tzv. vaječným zubom (špičke horného zobáka) ktorý po

vyliahnutí mizne. Vyliahnuté mláďatá sú kŕmivé (nidikolné), operené len z časti alebo

neoperené, rodičia ich kŕmia a zohrievajú. Nekŕmivé (nidifúgne) mláďatá sú operené,

samostatne prijímajú potravu, rodičia mláďatá vodia a zohrievajú, potravu im ukazujú

(PETŘVALSKÝ a i., 2010).

16

1.3 Teória metodiky určovania vtákov

Určovanie pozorovaných druhov vtákov:

K spoľahlivému určeniu vtákov nám slúžia vedomosti z morfológie , atlasy vtákov ako i vlastné skúsenosti. Skúsenosti sa zlepšujú so zväčšujúcimi skúsenosťami. Určovanie je zložené z viacerých faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú spoľahlivé určenie vtáka: miesto a čas pozorovania, biotop, ročné obdobie, veľkosť a tvar vtáka, tvare chvosta, zobáka, krídel, sfarbení, spôsobe pohybu, spôsobe letu a celkovom správaní.

Miesto pozorovania - podobné druhy zvyčajne žijú v celkom odlišnom prostredí , môžu mať rôzne spôsoby zberu potravy či hniezdenia. Ich výskyt priamo súvisia z biotopom v ktorom sa uvedený druh vtáka vyskytuje / agrárna pôda, lúky, lesy, vodné plochy, trsťové porasty/.Závislosť od miesta pozorovania prezentuje obrázok 1 (BENDA, 1994).

Obr. 1 Určovanie vtákov podľa miesta pozorovania ( HUME, 2002)

Veľkosť – pozorovaného vtáka porovnávame z veľkosťou známeho vtáka. Pomocou tohto základného zadelenia môžeme vtákov zaradiť do radov. Zaradenie podľa veľkosti prezentuje obrázok 2.

Obr. 2 Určovanie vtákov podľa veľkosti ( HUME, 2002)

Tvar tela – je jedným zo základným rozpoznávacím metód na určovanie druhu vtákov.

17

Porovnávanie sa robí z bežne známymi druhmi. Telo zavalité (sýkorka), územčisté s dlhým chvostom (drozd), štíhle s dlhým chvostom (lastovička). Tvar tela môže zmeniť aj našuchorené perie vtáka v chladnom počasí. Niektoré tvary tela ozrejmuje obrázok 3.

Obr. 3 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru tela ( HUME, 2002)

Tvar zobáka - úzko súvisí s druhom potravy ktorou sa vtáky živia, spôsobom jej získavania. Zobák slúži taktiež na stavbu hniezda, čistenie peria, alebo ako zbraň pri potyčkách. Slúži na vytvorenie skupín podľa tvaru zobáka.Dlhý, krátky, hrubý, teký, rovný, zahnutý, končaristý, tupý hákovitý, zužujúci sa, široký, na konci sploštený( GAISLER, 2007; HUME, 2002; BENDA, 1994). Tvar zobáka je prezentovaný v obrázku 4.


Tvar chvosta – slúži vtákom k lepšej manévrovatelnosti. Chvost vtákom slúži ako kormidlo a brzdiaca klapka. U určitých druhov je dôležitý pri tokaní, na upútanie partnerky. Tvar a

18

veľkosť sú dôležitým znakom pre zaradenie do čeľade (HUME, 2002; BENDA, 1994). Niektoré tvary chvosta možno vidieť na obrázku 5.

Obr. 5 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru chvosta (HUME, 2002)

Tvar krídel - súvisí so spôsobom letu vtáka. Pretiahnuté krídla napomáhajú efektivite letu. Krátke krídla umožňujú dobrú manévrovateľnosť(v kríkoch a porastoch). Vtáky, ktoré zvyčajne pachtia, majú dlhé a prstencovito zakončené krídla, čím sa líšia od menších aktívnych letcov s krátkymi zaoblenými krídlami. U drobných vtákov, ktoré rýchlo mávajú krídlami, je ich tvar ťažko využiteľný. U dravcov, ktoré lietajú s pomalými zábermi krídel, sa dá určiť tvar krídel pomerne ľahko.Na obrázku 6 sú poukázané niektoré znaky tvaru krídel vtákov.

Obr. 6Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru krídel (HUME, 2002)

Farba a znaky - vyžaduje si čo najpresnejšie určenie. Jedná sa o škvrnky na operení, pásiky, alebo bodky. Môžu sa nachádzať na krídlach, chrbe, trtači, alebo have. Hlava býva veľmi rôzne sfarbená: pásik navrchu hlavy / temenný pásik/, pár pikov po stranách temena, pár pásikov nad okom /nadočný pásik/, pár pásikov cez oko / očný pásik /, pár pásikov pod lícom / fúzy /, pár pásikov pod nimi / lícny pásik /, alebo pár tmavých pásikov od koreňa zobáka k hrdlu. Sfarbenie peria umožňuje ľudom ako i vtákom rozpoznať príslušníkov rovnakého druhu a hrá významnú úlohu aj v chovaní vtákov(HUME, 2002; BENDA, 1994). Farebnú pestrosť vidíme na obrázku 7.

19


Tvar nôh – poukazuje na prostredie v ktorom vták žijú ako i potravu, ktorú sa živý odlišnosti sú zjavné aj v tvare nôh. Počtom prstov, ich usporiadaním ako funkciou, na čo sú používané. Vtáky ktoré trávia väčšinu času na zemi, majú dlhé nohy prispôsobené na chôdzu a beh po zemi. Vtáky žijúce na stromoch majú nohy krátke, silné, prispôsobené na šplhanie a sedenie na vetvách stromov. Vodné druhy vtákov majú na nohách plávajúce blany, extrémne predĺžene prsty, umožňujú chôdzu po leknách na vodnej hladine. Rôzne typy nôh vtákov prezentuje obrázok 8..

Obr. 8 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru nohy (GAISLER, 2007)

A – noha radu Charadriiformes ( napr.: rybár krátkozobý)B – noha radu Pelecaniformes ( napr.: kormorán veľký)C – noha radu Podicipediformes ( napr.: potápka ušatá)D – noha radu Accipitriformes ( napr.: jastrab krahulec)

20

E – noha radu Piciformes ( napr.: žlna zalená)F – noha radu Apodiformes ( napr.: dážďovník tmavý)G – noha radu Coraciiformes ( napr.: rybárik riečny)H – noha radu Passeriformes ( napr.: vrabec poľný)

U väčšiny vtákov smeruje 1. prst dozadu a ostatné 3. prsty smerujú dopredu. Takúto nohu označujeme ako anizodaktylnu ( najčastejšia u väčšiny vtákov). U ďalšieho typu smeruje dopredu 2 a 3 prst a dozadu 1 a 4 prst. Takúto nohu označujeme ako nohu zygodaktylnu, ktorá je častá u šplhajúcich vtákov (ďatle).Zvláštnym prípadom je zygodaktylná noha s otáčavým 4 prstom dopredu aj dozadu (sovy).Zriedkavo existuje šplhavá noha s 1. a 2. prstom obráteným dozadu a 3. a 4. prstom obráteným dopredu, ktorú nazývame heterodaktylna. Noha ktorá má všetky 4. Prsty obrátené dopredu ako má dážďovník sa volá noha zavesená pamprodaktylna.V prípade čiastočného zrastenia prstov, ako u rybárika sa jedná o nohu syndaktylnu (GAISLER, 2007).

Správanie - väčšina druhov vtákov má svoje charakteristické znaky správania. Môžeme ich identifikovať pomocou postrehu na základe vlastných skúseností v teréne. Odlišné správanie pri párení, pri love na korisť.

Družnosť – vrabce sú spoločenské vtáky, ktoré často čvirikajú v hustých kŕdlikoch.Čulosť – sýkorky sú čulé a trúfalé vtáky, pohybujúce sa obratnými a rýchlymi skokmi pomedzi konárikmi. Šplhanie – pre kôrovníky je charakteristický takmer výlučne pohyb nahor po kôre kmeňa stromu, pričom zvyčajne opisuje špirálu.Ukrývanie sa – vrchárka modrá žije skryto pri zemi. Nevzďaľuje sa od porastu.Poskakovanie – niektoré penicovité vtáky sa pohybujú cez kríky akoby ťarbavým skákaním.Ponáranie hlavy – kazárka pestrá sa dostane k potrave pod vodou, na ktorú nedosiahne pri plávaní tým, že sa prevráti dolu hlavou.Brodenie – šibliarka bocianovitá zbiera potravu na hladine tak, že sa na mimoriadne dlhých nohách brodí aj ďalej od brehu (SAUER, 1996).

Let – aj pomocou letu je možné spoznať druh pozorovaného vtáka. Poznáme viac typov letu vtákov. Charakterizuje ich obrázok 9.

21

Obr. 9Spôsoby letu vtákov

Vtákov často môžeme spozorovať počas letu. Vtedy je veľmi zložité zaregistrovať detaily sfarbenia operenia. No práve let vtáka nám môže prezradiť o akého vtáka sa jedná. Môže sa jednať o vytrvalé plachtenie na široko rozprestrených krídlach, let s vytrvalými zábermi krídel, alebo striedanie aktívneho vírenia krídel s pasívnym letom so zloženým krídlami , pričom vzlietne nahor a vzápätí klesne nadol. Či sú krídla napriamené, alebo ohnuté, či sú mávnutia hlboké, alebo plytké.

- plachtenie - dlhé a široké prstovité krídla orliaka morského umožňuje vytrvalé ,energeticky úsporné plachtenie.

- trepotavý let - ak sokol myšiar nemá v blízkosti vyvýšený posed, vyhliada korisť z trepotavého letu, pri ktorom sa vznáša na jednom mieste.

- nekoordinovaný kŕdeľ – stehlíky majú charakteristický ľahký let s hlbokým poskakovaním v povetrí. Let jedincov v kŕdli pôsobí nekoordinované.

- koordinovaný kŕdeľ – mnohé druhy bahniakov lietajú v hustých, kompaktných kŕdľoch. Synchronizovaný pohyb vtákov umožňuje obratné manévre kŕdľa (PARIS, 2005).

Podmienky pozorovania – sú dôležité k správnemu určovaniu vtákov. Lom svetla môže ovplyvniť vizuálne vnemy pozorovateľa, čím môže dôjsť k zlej identifikácii vtáka.

22

Možnosti vplyvu sveta na pozorovaného vtáka v rôznych podmienkach prezentujú obrázky.

Brieždenie – slabé, tlmené svetlo s oparom skoro ráno má oranžový nádych a potláča vnem detailov, čo je prezentované na obrázku 10.

Zahmlené ráno – v hmle sa vtáky zdajú väčšie, strácajú sa detaily a farba, niekedy aj tvar vtáka, uvedené je zobrazené na obrázku 11.

Ranné svetlo – prehlbuje kontrast, čo pomáha rozoznávať detaily sfarbenia. Kontrast sfarbenia prezentuje obrázok 12.

Poludnie –slnko v zenite spôsobuje hlboké tiene, ktoré oslabujú vnímanie sfarbenia na zatienenej časti tela. Slabé sfarbenie prezentuje obrázok 13.

Obr. 10 Brieždenie (HUME, 2002)

Obr.11 Zahmlené ráno (HUME, 2002)

Obr. 12 Ranné svetlo (HUME, 2002)

Obr. 13 Poludnie (HUME, 2002)

Protisvetlo – pohľad do prudkého svetla umožňuje vidieť nanajvýš siluetu vtáka, hoci je aj svetlo sfarbený. Siluetu vtáka v protisvetle nám prezentuje obrázok 14.

23

Večerné svetlo – mäkké a teplé večerné svetlo spôsobuje oranžový nádych sfarbenia. Zmenu sfarbenie vo večernom svetle prezentuje obrázok 15.

Obr. 14 Protisvetlo (HUME, 2002)

Obr. 15 Večerné svetlo (HUME, 2002)

24

Ročné obdobie – súvisí z migráciou určitých druhov vtákov. V závislosti od ročného obdobia a klímy. Niektoré druhy vtákov sa v rovnakej lokalite nachádzajú celoročné, iné sa sťahujú do teplejších zimovísk. Poukazuje na výskyt drozda čierneho a drozda čvíkotavého v Európe v súvislosti od ročného výskytu v uvedenej oblasti. Drozd čierny sa na Slovensku vyskytuje celoročne, no drozd čvíkotavý na Slovensko prilieta iba v zimnom období, čo môžeme sledovať na obrázku 16 a 17.

Obr. 16 Výskyt drozda čierneho Obr. 17 Výskyt drozda čvíkotavého v Európe v priebehu roku v Európe v priebehu roku(HUME, 2002) (HUME, 2002)

25

Rozdielne znaky ornitofauny – je možné pozorovať nielen u samca a samice (počas tokania), no zjavné rozdiely je možné pozorovať u dospelého jedinca a mladého jedinca. U druhov, ktorých perie sa v priebehu roku mení v závislosti od ročného obdobia (strnádka snežná), ako i u druhov, ktorých rozdiely sú ovplyvnené miestom výskytu (skalárik sivý). Rozdiely niektorých druhov vtákov môžeme vidieť na obrázku 18 (SAUER, 2003).

26

Obr. 18 Rozdielne znaky ornitofauny (HUME, 2002)

1.4 Charakteristika vybraných druhov vtákov

27

Druh : Drozd čierny (Turdus merula , L., 1758)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Drozd ( Tudrus)Druh Drozd čierny (Turdus merula)

Veľkosť

Dĺžka: 24 až 25 cm Hmotnosť: 80-110 gRozpätie krídel : 34 do 38 cm Sociabilita : rodinné kŕdlikyDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

V Európe sa jedná o jedného z najznámejších vtákov. Dospelé jedince (samce) sú

jedinečne čiernej farby z čarnasto – hnedými nohami . Samice sú hnedej farby a majú

rozmanito škvrnitú spodnú časť tela. Sú tmavšie ako samice ostatných drozdov.

U dospelých jedincov výrazný oranžovo žltý zobák a žltý očný krúžok. Mladé vtáky

sa sfarbením podobajú samici, sú však viac do hneda. Spev sa skladá z apatickej,

flautovitej melódie za súmraku (Príloha obrázok 36, 37) (SAUER, 1996).

Ekológia a biotop

28

U nás z celoročným výskytom. Hniezdo si stavia na zemi, v kríkoch, alebo nízko

na stromoch. Kalichovité hniezdo je z rastlinného materiálu. Hniezdi dva až štyri krát

do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v marci. Znáša 3- 5 modro – zelených vajec

veľkosti 29x21 mm a hmotnosti 7,2 g. Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v

hniezde 13-16 dní. Potravu zbiera na zemi, prehrabáva spadnuté lístie. Živí sa

červami, hmyzom, bezstavovcami. Požiera aj rôzne ovocie na kríkoch a stromoch,

navštevuje kŕmidlá a konzumuje aj popadané jablká a chlieb (www.wikipedia.sk,

2010; www.nasiptáci.cz, 2011).

Výskyt a stav na Slovensku

Pôvodne to bol lesný vták , no postupne sa prispôsobil a v súčasnej dobe pomerne

hojne hniezdi na všetkých možných miestach poskytujúcich úkryt – na stromoch,

kríkoch, i budovách . Je rozšírený na celom území Slovenska od nížin až po horské

oblasti (Príloha obrázok 38) (HUME, 2002).

Ochrana

V posledných desaťročiach sme zaznamenali jeho úbytok, čo zapríčinila

predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov, likvidácia hniezd predátormi ( dravé

vtáky , mačky, líšky). Likvidácia vajec kukučkou. Likvidácia bezstavovcov ako

zdroja potravy pesticídmi. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia

(DANGEL, 2001).

Druh : Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus, L., 1758)

29

http://www.xn--nasiptci-eza.cz/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Biotop

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mm

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes) Čeľaď Sýkorkovité (Timaliidae)Rod Fúzatky (Panurus) Druh Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)

Veľkosť

Dĺžka: 12,5 cm Hmotnosť: 12 -18 gRozpätie krídel : 16 - 18 cmSociabilita : voľné kŕdleDĺžka života : 2 – 3 rokyStatus : S/LR:nt

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Druh veľkosti vrabca, s nápadne dlhým stupňovitým chvostom. Samec má hlavu

modro-šedú, bradu a hrdlo biele a výrazný čiernym fúzom od uzdičky k hrudi. Vrch

tela je doružova až hrdzavo okrový, spodná časť svetlá s ružovo okrovými bokmi a

čiernymi spodnými chvostovými krovkami. Samica má hlavu zhora šedivo-okrovú,

vrch tela hrdzavo-hnedú, hrdlo, prsia a brucho biele, boky do okrova. Mladí vtáci sa

podobajú samici, sfarbenie je nevýrazné, chrbát, krídlové krovky a okraje chvosta sú

tmavé. Na krídle sú dva svetlé pásiky a krajné chvostové perá s bielymi škvrnami

(Príloha obrázok 39, 40) (DANKO, 2002).

Ekológia a biotop

30

Vyžadujú trstiny z hustou spodnou etážou a trvalou vodnou hladinou, z

minimálnou rozlohou aspoň 3 ha. Hniezdi jednotlivo, pri väčšej hustote i v

skupinách. Hniezdo umiestňuje do porastov trstín (ostrice) do výšky 75 cm nad vodou

alebo zemou, kalichovitého tvaru z lístia, stebiel a trsťových metlín. Hniezdi

pravidelne 2x ročne, od apríla do júna znáša 5-6 (4-8) vajec. Na hniezde sedia obaja

vtáci 10-13 dní. Samica zo začiatku mláďatá zahrieva na hniezde (až 9 dní), neskôr

mladé kŕmia obaja vtáci, niekedy sa ku kŕmeniu pripojujú aj vtáci z prvého

hniezdenia. Hniezdo mláďatá opúšťajú po 10-13 dňoch, ešte neschopné letu. Zhruba

od februára do októbra prevažuje potrava živočíšna, hlavne hmyz a jeho larvy, ďalej

pavúky a malé slimáky. V zimných mesiacoch prevažuje potrava rastlinná, v

prevažnej miere semená trstiny, niekedy aj iné (www.wikipedia.cz, 2010;

www.nasiptáci.cz, 2011).


Hniezdi v nížinách a nízko položených kotlinách Slovenska. Niektorých ďalších

lokalitách južného Slovenska (napríklad pri rybníkoch alebo močariskách).

Najvýznamnejším lokalitám patria Parížske močiare ,rybníky pri Pustých Uľanoch,

Iňačovské rybníky. V zime sa dá ľahšie vidieť v porastoch trsti (Príloha obrázok 41)

(HUME, 2002).

Ochrana

Príčiny ohrozenia druhu nie sú dostatočne známe. Príčinou je vysúšanie mokradí,

likvidáciou trstinových porastov, zmena alebo kolísanie výšky vodnej hladiny na

hniezdiskách, sukcesia a zmenu pôvodnej štruktúry porastov, silné a dlho trvajúce

zimy. Môžeme im pomôcť aj zlepšovaním hniezdnych možností osádzaním

hniezdnych podložiek a zväzovaním trsti do trsov (MATIAS, 2002).

Druh : Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus, L., 1758)

31


http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Sýkorkovité (Remizidae)Rod Kúdeľníčky (Remiz)Druh Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus)

Veľkosť

Dĺžka: 10 - 11 cm Hmotnosť: 8-10 gRozpätie krídel : 20 cmSociabilita : malé kŕdleDĺžka života : 2 – 5 rokyStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Malý druh sýkorky (dĺžka tela je asi 110 mm, krídla 55 mm, chvosta 50 mm). Je

malý, pôvabný a výrazne sfarbený vtáčik. Jediná zo sýkoriek so sivobielym vrchom

hlavy a s klinovitým tvarom zobáka. V čase hniezdenia má charakteristickú čiernu

škvrnu na hlave, tiahnucu sa od zobáka cez uzdičku, oko až na sluchy, v

mimohniezdnom období chýba. Brada a hrdlo sú biele. Horná časť chrbta je

gaštanová, zadná žltkasto-hnedá, spodná časť smotanová s gaštanovohnedým

nádychom na prsiach. Charakteristické vysoké, doďaleka znejúce a čisté pískanie.

Samička má menej živé farby, u mladých vtákov chýba čierny prúžok cez oko a majú

svetlejší chrbát (Príloha obrázok 42, 43) (FELIX, 1978).

.

32




Ekológia a biotop

Stály a prelietavý, obýva okrajové zóny lužných lesov na brehoch riek a stojatých

vodných nádrží. Žije v blízkosti vôd, ale niekedy sa vyskytne aj v skupinách stromov

vedúcich od vody medzi polia a vlhké lúky. Vakovité hniezdo spletené z vatovitých

rastlinných látok býva umiestnené na konci konárika v korunách stromov. Vstup do

hniezda je cez rúrkovitý bočný vchod. Hniezdi 1-2 x do roka. Hniezdiť začína

koncom apríla až začiatkom mája. Znáša 7-8 bielych vajec veľkosti 16x10 mm.

Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 15-20 dní. O mláďatá sa stará

iba samička, tie ho opúšťajú po 17-20 dňoch, ďalších 5 dní sa vracajú do hniezda

nocovať. Pohlavne dospievajú v druhom kalendárnom roku.

Potravu tvorí hmyz, v zimných mesiacoch i semená rastlín (www.vtáky.sk, 2011;

www.wikipedia.sk, 2010).


Hniezdi zriedkavo až nehojne najmä v lesoch Podunajskej nížiny, popri Morave,

dolného toku Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa, Uhu, Laborca, Topli a na niektorých ďalších

lokalitách južného Slovenska (napríklad pri rybníkoch alebo močariskách). V zime sa

dá ľahšie vidieť v kríkoch alebo v porastoch trsti (Príloha obrázok 44) (HUME, 2002).

Ochrana

Užitočný hmyzožravý druh. Osobitnú ochranu treba poskytovať hniezdam. Sú

príťažlivé a často ich ničia len zo zvedavosti (MATOUŠEK, 2002).

Druh : Lastovička domová (Hirundo rustica, L., 1758)

Ríša Živočíchy (Animalia)

33

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hmyz


http://sk.wikipedia.org/wiki/Top%C4%BEa

http://sk.wikipedia.org/wiki/Laborec

http://sk.wikipedia.org/wiki/Uh

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ipe%C4%BE

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hron

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nitra_(rieka)

http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1h

http://sk.wikipedia.org/wiki/Morava_(rieka)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Podunajsk%C3%A1_n%C3%AD%C5%BEina



Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Lastovičkovité ( Hirundinidae)Rod Lastovička ( Hirundo)Druh Lastovička domová (Hirundo rustica)

Veľkosť

Dĺžka: 17 – 19 cm Hmotnosť: 16 - 25 gRozpätie krídel : 32 do 35 cm Sociabilita : migračné kŕdleDĺžka života : do 5 rokovStatus : D/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Jedná sa o malého vtáka s dlhým, hlboko vystrihnutým chvostom. Vrchnú stranu

tela má lesklo čiernomodrej farby. Čelo a hrdlo červenkastogaštanovej farby. Hlboko

vystrihnutý vidlicovitý chvost. Cez hrboľ čierny široký pás z modrastým nádychom.

Spodná časť tela je krémovej farby. Samček má od samičky dlhší chvost. Mladé vtáky

sú matnejšej farby a majú kratší chvost. Spev je rýchle vŕzgavé štebotanie

s typickými trilkami (Príloha obrázok 45, 46) (DANGEL, 2001).

Ekológia a biotop

Jedná sa o sťahovavý druh. Na Slovensku sa vyskytuje iba v letnom období a to na

celom území. Obýva otvorenú krajinu, polia, lúky, mesta a dediny. Hniezdo si

pôvodne stavali v jaskyniach a skalných rímsach, no v súčasnom období si stavia

hniezda predovšetkým na ľudských stavbách - kôlne, mosty, rímsach domov

a hospodárskych stavieb. Hniezdo je vo forme z vrchu otvorenej štvrť gule, zo stebiel,

rastlinných vlákien, ktoré sú pospájané blatom. Hniezdne lôžko je vystlané perím.

34

Hniezdi dva až tri krát do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli až do augusta.

Znáša 4-6 vajec veľkosti 19x13 mm; bielej farby z hnedo červenými škvrnami.

Inkubačný čas 14-16 dní, výchova mladých v hniezde 19-23 dní. Živí sa výlučne

hmyzom (muchami), ktoré loví počas letu (www.wikipedia.sk,2011;



Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach v nížinách, najmä na juhozápadnom

(Podunajská nížina, Záhorie dolné Považie atď.) a juhovýchodnom Slovensku. Ako

hniezdič vystupuje iba do výšky asi 1300 m. Pred odletom do zimovísk sa sústreďuje

do migračných kŕdľov (Príloha obrázok 47) (SAUER, 1996).

Ochrana

V posledných desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinila

predovšetkým likvidácia hniezd a biotopov. Potreba vytvárať priestor na stavbu

hniezd. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).

Druh : Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata , L., 1766)

35




http://sk.wikipedia.org/wiki/Pova%C5%BEie

http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1horie




Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Spevavce (Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Pŕhľaviar ( Saxicola)Druh Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata)

Veľkosť

Dĺžka: 12,5 cm Hmotnosť: 14-17 gRozpätie krídel : 18 do 21 cm Sociabilita : rodinné kŕdlikyDĺžka života : do 5 rokovStatus : D/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Malý vták zavalitej postavy. Vyznačuje sa vzpriameným postojom. Samček má

hrdzavočervenú hruď, čiernu hlavu a hrdlo, biele škvrny na hrdle. Bielu škvrnu na

boku krku. Tenké čierne nohy. Čierne škvrny na hnedom chrbte, ktoré sú v zime

nevýrazné. Samica má celkovo matnejšie sfarbenie. Mladé jedince majú jemne

čiarkovanú hruď a škvrnitý chrbát. Chvost je jednofarebný, hnedastočierny. Samec sa

ozýva krátkymi, rýchlo spievajúcimi sledmi obsahujúcimi rachotivé a škrípavé tóny,

alebo hvízdavé tóny. Často imituje hlasy iných vtákov (Príloha obrázok 48, 49)

(SAUER, 1996).

Ekológia a biotop

Sťahovavý vták, počas zimy sa u nás nevyskytuje. Nenáročný hniezdič. Obýva

slnečné, suché, málo porastené pôdy, priesočnatých pôdach a krušinových

vresoviskách. Hniezdo si stavia výhradne samička na zemi, väčšinou na svahoch

v plytkej priehlbinke, alebo nízko nad ňou. Dobre ukryté pred pohľadom zhora.

36

Niekedy môže byť hniezdo zavesené v kroví. Hniezdo má kalichovitý tvar z trávi,

vystlané chlpmi a perím. Má prístupový tunel. Hniezdi dva razy do roka. Začiatok

prvého hniezdenia je v máji, druhého v júli. Znáša 5-6 vajec veľkosti 19x14 mm; na

olivovo hnedastom podklade majú tmavohnedé až fialové škvrnky. Inkubačný čas 11-

14 dní, výchova mladých v hniezde 11-12 dní. Živia sa prevažne hmyzom ( motýle,

muchy, ovady), ďalej pavúkmi, drobnými červami, rôznymi bobulami a semenami

(www.wikipedia.sk, 2011; www.nasiptáci.cz, 2011).


Pomerne hojne hniezdi na celom území Slovenska. Lepšie podmienky na

hniezdenie sú teplejšie lokality nížin max. do výšky 2400 m (Príloha obrázok 50)

(DANKO, 2002).

Ochrana


predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Veľmi citlivé sú na používanie

priemyselných hnojív v mieste hniezdenia. Preto treba zabezpečiť ich ochranu najmä

v čase hniezdenia (DANGEL, 2001).

Druh : Slávik krovinový (Luscínia megarhynchos, B., 1831)

37





Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Slávik ( Luscinia)Druh Slávik krovinový (Luscinia megarhynchos)

Veľkosť

Dĺžka: 16 - 17 cm Hmotnosť: 18 - 27 gRozpätie krídel : 23 do 26 cm Sociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Menší vták z čeľade drozdovitých. Veľmi nenápadný druh, ktorý sa len zriedkavo

objavuje na vonkajších konárikoch húštin. Tomuto zodpovedá aj jeho sfarbenie, ktoré

je na vrchnej časti tela hrdzavohnedé. Spodná časť tele je sivobiela bez škvrniek na

prsiach. Chvost a nadchvostové krovky sú jednofarebne hrdzavé. Veľké tmavé oči,

okolo ktorých má svetlý očný krúžok. Nohy majú ružovkastú farbu. Samec sa ozýva

pred svitaním nezabudnuteľným spevom rozmanitých tónov, ale aj hlasitosťou.

Skladá sa zo zmesi tvrdých a melodických tónov (Príloha obrázok 51, 52) (DANGEL,

2001).

Ekológia a biotop

Sťahovavý, prilieta na Slovensko v apríli a odlieta v septembri. Obýva husto

zarastené kroviská, kde je chránený pred predátormi. Vyhovujú mu oblasti s miernym

až teplým podnebím. Hniezdo si stavia v kríkoch nízko nad zemou, ktoré je dobre

ukryté v hustej vegetácii. Má tvar rozmernej čaše z listov a trávy. Hniezdi jeden krát

38

do roka. Začiatkom mája - júna. Znáša 4-5 vajec veľkosti 21x15 mm; olivovohnedej

farby. Inkubačný čas 14 dní, výchova mladých v hniezde 11-12 dní. Po vyletení

z hniezda sú mladé sláviky podobné červienkam, líšia sa však hrdzavo gaštanovým

chvostom. Živí sa prevažne hmyzom, červami, larvami. Na jeseň konzumujú bobule

a iné plody (www.wikipedia.sk, 2011; www.našiptáci.cz, 2011).




hniezdič vystupuje iba do výšky asi 500 m, ale počas ťahu bola zastihnutá i vo vyššie

položených lokalitách (až asi 800 m) (Príloha obrázok 53) (SAUER, 1996).

Ochrana

V posledných desaťročiach sme zaznamenali jeho úbytok, čo zapríčinila

predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Prevláda väčší počet samcov ako

samíc, preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).

Druh : Slávik modrák (Luscinia svecica, L., 1758)

Ríša Živočíchy (Animalia)

39

http://www.xn--naiptci-lwa26i.cz/

http://sk.wikipedia.org/wiki/1758

http://sk.wikipedia.org/wiki/Carolus_Linnaeus








Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Drozdovité (Turdidae)Rod Slávik (Luscinia)Druh Slávik modrák (Luscinia svecica)

Veľkosť:

Dĺžka: 14 cm Hmotnosť: 15 - 23 gRozpätie krídel : 20 - 22 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/VU

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

O málo menší ako slávik krovinový (dĺžka tela je asi 140 mm, krídla 73 mm,

chvosta 60 mm). Samčeka v hniezdnom perí ľahko odlíšime od ostatných vtákov

podľa intenzívne modrej brady, hrdla, hrvoľa a prednej časti pŕs. V strede hrvoľa je

biela škvrnka, tzv. hviezda (stredoeurópska geografická forma), alebo hrdzavá

(dominántná forma). Vrchnú časť tela má tmavohnedú, spodnú hrdzavo-bielu.

Samička má bradu a hrdlo žltobiele, potom nasleduje priečny tmavý pás a belavé

brucho. Vrchnú časť má tmavohnedú. Podobne nápadné sú jeho hlasové prejavy, je

dobrým imitátorom. Postavou a správaním pripomína červienku (Príloha obrázok 54,

55) (SAUER, 2003).

Ekológia a biotop

40




http://sk.wikipedia.org/wiki/Sl%C3%A1vik_krovinov%C3%BD

Sťahovavý, prilieta koncom marca a v prvej polovici apríla, odlieta v septembri.

Obýva močiare a brehy vôd husto zarastené vodnými rastlinami a kríkmi. Hniezdo má

vystavané na zemi v spleti rastlín. Hniezdiť začína v máji. Samička znáša 5-6

zelenkasto-sivých vajec s veľmi nejasnými červenkasto-hnedými škvrnkami veľkosti

18x14 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 13-14 dní. Hniezdo

býva na zemi, dobre ukryté v bylinnom poraste, stavia ho iba samica. Hniezdi

pravdepodobne 2x ročne. Sedí iba samica, samec len výnimočne. Hniezdo mláďatá

opúšťajú ešte nevzletná vo veku 14 dní, po ďalších 3 dňoch začínajú poletovať.

Osamostatňujú sa asi 14 dní po vyvedení z hniezda, dospievajú v budúcom roku.

Požiera hmyz, na jeseň i plody a semená rastlín. Väčšia časť potravy je živočíšna -

zbiera hlavne hmyz žijúci na zemi a v trsoch rastlín (www.wikipedia.sk, 2010).


Vzácne hniezdi na močaristých, trstinami zarastených lokalitách juhozápadného

(Podunajská nížina) a juhovýchodného (okolie Kráľovského Chlmca). V mimo

hniezdnom čase ho však zastihli na mnohých lokalitách aj mimo uvedených

hniezdnych oblastí (Príloha obrázok 56) (DANKO, 2002).

.

Ochrana

Na Slovensku vzácny druh slávika hniezdiaci iba na niektorých lokalitách. Najviac

je ohrozený ničením hniezdnych biotopov. Ak sa nezabezpečí jeho ochrana, je

pravdepodobné, že slávik modrák sa ako hniezdič zo Slovenska stratí (HUME, 2002).

Druh : Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus, L., 1758)

41



http://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1%C4%BEovsk%C3%BD_Chlmec


http://www.wikipedia.sk/



Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Strnádkovité (Emberizidae)Rod Strnadka (Emberiza)Druh Strnadka trsťová (Emberiza schoeniclus)

Veľkosť

Dĺžka: 15 cm Hmotnosť: 15-22 gRozpätie krídel : 21 – 26 cmSociabilita : malé kŕdleDĺžka života : 2 – 3 rokyStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

O niečo menšia ako strnádka obyčajná. Samček má v hniezdnom perí hlavu, bradu,

hrvoľ a vrchnú časť pŕs čiernu. Fúz i krk má biely, spodnú stranu má hnedasto-bielu.

Chrbát je čierny so širokými hnedočervenými okrajmi pier. Samička má hlavu hnedú,

hrdlo a hrvoľ červenkasto-žlté, oboje s tmavými pozdĺžnymi škvrnami. Nadočný

pásik a fúz je žltkastý. Samec sa ozýva monotónnym spevom z močaristej vegetácie

(Príloha obrázok 57, 58) (DANKO, 2002).

Ekológia a biotop

Sťahovavý, časť našej populácie tu i prezimuje, severské populácie však u nás

zimujú hojne. Obýva močariská a okraje vodných nádrží zarastené trstinou a

vrbinami. Hniezdo si stavia v starom tŕstí alebo na zemi. Hniezdi dva razy do roka.

Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Znáša 4-6 vajec veľkosti

19x14 mm; na olivovo hnedastom podklade majú tmavohnedé až fialové škvrnky.

42


http://sk.wikipedia.org/wiki/Strn%C3%A1dka_oby%C4%8Dajn%C3%A1

Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v hniezde 11-13 dní. V letných mesiacoch

sa živí prevažne hmyzom, v malej miere semenami rastlín (v zimných mesiacoch

opačne). Okrem drobného hmyzu v dobe hniezdenia tvoria prevažnú časť potravy

dospelých jedincov semená rôznych rastlín a časti zelených výhonkov

(www.wikipedia.sk, 2010; www.nasiptáci.cz, 2011).




hniezdič vystupuje iba do výšky asi 200 m, ale počas ťahu bola zastihnutá i vo vyššie

položených lokalitách (až asi 800 m) (Príloha obrázok 59, 60) (SAUER, 1996).

Ochrana


predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä

v čase hniezdenia (DANGEL, 2001).

43








Druh : Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides, S., 1824)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae)Rod Trsteniariky (Locustella) Druh Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides)

VeľkosťDĺžka: 14 - 15 cm Hmotnosť: 12-15 gRozpätie krídel : 15 – 20 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do5 rokovStatus : S/LR:Ic

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Svrčiak

slávikovitý je vták menší než vrabec domáci. Je sfarbený jednofarebne do červeno-

hneda, zo spodnej strany tela hrdzavo-biely z širokým, stupňovite zaobleným

chvostom. Podobá sa na trsteniarika bahenného, či trsteniarika spevavého. Obe

pohlavia i mláďatá sa nelíšia. Hlas - mľaskavé vábenie je počuť iba zblízka, spev je

monotónny, niekedy veľmi dlhé cvrčanie „errrrr“ (hlbšie než u svrčiaka zelenkavého).

Rozpoznať ho možno podľa spevu, najmä za svitania alebo súmraku, na konci trsti

(Príloha obrázok 61, 62) (MATIAS, 2002).

Ekológia a biotop

Žije skryte v barinatých oblastiach s rozsiahlymi trstinami, často zarastenými

vŕbovým krovím. Pri speve sa obvykle šplhá hore po trstinových steblách. Hniezdi v

44

máji až júli, 2x ročne. Hniezdo stavia pomerne veľké a neusporiadané z trávy je

umiestnené v tŕstí alebo v ostrici. Dosť veľké hniezdo z trstinových stebiel a listov si

stavia v hustom poraste nízko nad vodou. Samica znáša 4- 5 belavých, jemne červeno-

hnedých škvrnitých vajíčok, na ktorých sedia obaja rodičia po dobu 12 dní a mláďatá

potom obaja kŕmia po dobu 12 - 14 dní. Loví hmyz a pavúky v hustej bylinnej

vegetácii (www. vtáky.sk, 2010, www.wikipedia.sk, 2011).


U nás sa jedná o pomerne vzácny druh nielen na hniezdiskách, ale i počas migrácie

mimo nich. Na Slovensku je rozšírený najmä v nížinách juhozápadného , južného

a východného Slovenska, kde hniezdi v močiaroch, až do nadmorskej výšky 400m,

počas migrácie i vo vyššie položených oblastiach (Príloha obrázok 63) (DUNGEL,

2001).

Ochrana

Spočíva v hniezdnom biotope úprave režimu hospodárenia na rybníkoch (zákaz

kosby pobrežných porastov, zmien výšky vodnej hladiny v hniezdnom období) a

zachovanie pôvodných prirodzených biotopov výskytu. Používanie chemických

postrekov, akékoľvek zásahy do vodného režimu, jarné vypaľovanie tráv, nadmerné

hnojenie. Vyžaduje ochranu najmä v čase hniezdenia (BRTEK, 2001).

45

Druh : Sýkorka belasá (Parus caeruleus, L., 1758)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vravcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Sýkorkovité ( Paridae)Rod Sýkorka ( Parus)Druh Sýkorka belasá (Parus caeruleus)

Veľkosť

Dĺžka: 11,5 cm Hmotnosť: 9-12 gRozpätie krídel : 17 do 20 cm Sociabilita : voľné kŕdleDĺžka života : 2 - 3 rokyStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

O niečo menšia ako sýkorka veľká. Na prvý pohľad rozoznateľná od ostatných

sýkoriek svetlomodrou čiapočkou na hlave, citrónovožltou hruďou a bruchom bez

stredového pozdĺžneho pásika. Čelo, líca, sluchy, pŕhľavá časť bokov krku a pásik

okolo modrej čiapočky je biely. Chrbát olivovozelený. Samček a samička vyzerajú

rovnako, iba samček je výraznejšie sfarbený. Mladé vtáky sa podobajú dospelým, tvár

však nie je biela, ale žltá. Samec sa ozýva tenkým, rýchlo sa opakujúcim cí-cí-cí

(Príloha obrázok 64, 65) (SAUER, 1996).

Ekológia a biotop

46

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sokolovit%C3%A9&action=edit&redlink=1

Druh s celoročným výskytom na území Slovenska. Obýva všetky druhy lesov,

parky, záhrady a krovinaté biotopy. V zime ju je možné pozorovať aj v porastoch trsti

a pri okrajoch slanovodných mokradí. Kalichovité hniezdo si stavia v dutine stromu,

vystlané chlpami a perím. Hniezdi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v

apríli, druhého v júni. Znáša 7- 12 vajec veľkosti 15x11 mm; bielej alebo

bledočerveno škvrnitej farby. Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v hniezde

17-18 dní. V období kŕmenia mladých, hlavnú časť potravy tvoria húsenice. Potravu

tvorí hmyz, pavúky, okrem toho rôzne semená a oriešky (v zimných mesiacoch

navštevuje kŕmidlá) (www.wikipedia.sk, 2010; www.nasiptáci.cz, 2011).


Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach na celom území Slovenska.

Výhodnejšie hniezdi v nížinách. Ako hniezdič vystupuje iba do výšky asi 1000 m až

1200 m, ale v mimo hniezdnom období bola zastihnutá i vo vyššie položených

lokalitách (až asi 1900 m) (Príloha obrázok 66) (DANGEL, 2001).

Ochrana

Veľmi užitočný hmyzožravý druh, ktorý si zaslúži prísnu ochranu. V posledných

desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinil predovšetkým nedostatok

biotopu na hniezdenie. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia,

vyvesovaním vtáčich búdiek (DANKO, 2002).

47



Druh : Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus, B., 1798)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)

Veľkosť

Dĺžka: 13 - 15 cm Hmotnosť: 11-15 gRozpätie krídel : 18 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do5 rokovStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky Trsteniarik škriekavý alebo staršie trsteniarik veľký. Najväčší z našich

trsteniarikov, veľký je približne ako drozd (dĺžka tela je asi 190 mm, krídla 95 mm,

chvost 75 mm). Vrchná i spodná časť tela je neškvrnitá, vrchná hrdzavo

olivovohnedá, spodná bledo-okrová až belavá. Od nozdier nad oko sa tiahne výrazný

bledší pásik. Trsteniarik škriekavý je svojou veľkosťou a sfarbením nezameniteľný

vták trsťových porastov. Rovnako typický je aj jeho hlasný a drsný, škriekavý spev.

Volanie je prenikavé, krátke a spev nápadne hlasný (Príloha obrázok 67, 68) (FELIX,

1978).

48


http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chvost_(anat%C3%B3mia)&action=edit&redlink=1


http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%ADdlo_(anat%C3%B3mia)&action=edit&redlink=1


http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Drozd&action=edit&redlink=1

Ekológia a biotop

Vyhľadáva husté a vysoké porasty bylín a krovín, blízkosť vody nie je

podmienkou, takže môže zahniezdiť aj na poliach a na rumoviskách v okolí ľudských

sídiel. Hniezdo býva nízko v poroste, najčastejšie v žihľave, väčšinou vo výške do 75

cm nad zemou. Hniezdi jeden krát ročne, v máji do začiatku júla znáša 3-5 vajec.

Dĺžka sedenia na vajíčkach je 11-15 dní, prevažnú dobu času sedí samica. Hniezdo

mláďatá opúšťajú po 12-15 (17) dňoch, 2-3 týždne sa ešte zdržujú s rodičmi v okolí

hniezda. Pohlavne dospievajú v 2. kalendárnom roku, najvyšší vek je 12 rokov.

Prevažná časť vtákov odlieta do zimovísk už v auguste, posledný sa zdrží do začiatku

októbra. Prílet prebieha v apríli a máji. Potrava je prevažne (u mláďat výhradne)

živočíšna, hlavne hmyz a jeho larvy, iba na zimu vyhľadávajú i bobule (ríbezlí ,

čiernej bazy a pod.) (www.vtáky.sk, 2011; www.wikipedia.sk, 2010).


Najhojnejší z trsteniarikov na Slovensku, rozšírený najmä pri vodných biotopoch

južného Slovenska. Hoci údoliami riek zasahuje areál jeho rozšírenia až na stredné a

severné Slovensko, vysoko do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 69) (HUME, 2002).

Ochrana

Spočíva podobne ako pri predchádzajúcich druhoch trsteniarikov, v zachovaní

pôvodného charakteru jeho biotopov s hustými porastmi pobrežných rastlín,

v zamedzení kolísania výšky vodnej hladiny a kosby porastov v hniezdnom období

a v celkovej úprave vodného hospodárstva v krajine. Hmyzožravý druh. Chrániť ho

treba najmä na hniezdiskách (SAUER, 2003).

49


http://sk.wikipedia.org/wiki/Rieka


Druh : Trsteniarik pásikavý ( Acrocephalus schoenobaenus, L., 1758)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik pásikavý (Acrocephalus schoenobaenus)

Veľkosť

Dĺžka: 13 cm Hmotnosť: 10-13 gRozpätie krídel : 17 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-t

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Trsteniarik pásikavý alebo staršie trsteniarik malý. Veľký ako trsteniarik spevavý

(dĺžka tela je asi 125 mm, krídla 68 mm, chvosta 50 mm). Vrchná časť je sivohnedá,

chrbát však výrazne tmavohnedo pozdĺžne škvrnitý. Cez oko sa tiahne bledý sivo-

žltkastý pásik. Spodná časť je žltkasto-hnedá až belavá. Je pomerne malý, kontrastne

sfarbený, vyznačujúci sa hlasným, rýchlim a rozmanitým spevom (Príloha obrázok

70, 71) (MATOUŠEK, 2008).

Ekológia a biotop

50

http://sk.wikipedia.org/wiki/Oko






http://sk.wikipedia.org/wiki/Trsteniarik_spevav%C3%BD

Sťahovavý, prilieta v apríli, odlieta v septembri. Obýva vegetáciu okrajových zón

vodných nádrží a močarísk. Jeho výskyt je viazaný na mokrade s pobrežnou

vegetáciou. Nie je striktným obyvateľom trstín, žije aj v porastoch ostríc, pálok,

mladých vrbín, pŕhľav a iných rastlín. Stavia si hlboké kalichové hniezdo z trávových

listov zmiešaných s machom, pavučinami a rastlinným páperím. Hniezdo má spletené

na stonkách vodných rastlín nízko nad zemou alebo nad vodou. Začiatok hniezdenia

je v máji. Hniezdi 1 – 2 krát do roka. Samička znáša 4-5 na belavom podklade husto

žltkastých škvrnitých vajec veľkosti 17x13 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, výchova

mladých v hniezde 10-13 dní. Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, občas aj

semenami. Zbiera ju v porastoch trsti, ostríc, pŕhľavy, v kríkoch (www.vtáky.sk,

2010; www.wikipedia.sk, 2011).


Pomerne hojný hniezdič v nížinách a močaristých oblastiach južného Slovenska.

Vyššie do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 72) (HUME, 2002).

Ochrana

Užitočný hmyzožravý druh, žijúci pri vodných biotopoch. Zaslúži si všestrannú

ochranu, najmä biotopu (FELIX, 1978 ).

51




http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%AD%C5%BEina

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cl%C3%A1nkono%C5%BEce



http://sk.wikipedia.org/wiki/Vajcov%C3%A1_bunka

http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1j

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hniezdo&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Diar

http://sk.wikipedia.org/wiki/September

http://sk.wikipedia.org/wiki/Apr%C3%ADl

Druh : Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris, B., 1798)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris)

Veľkosť

Dĺžka: 13 - 15 cm Hmotnosť: 11- 15 gRozpätie krídel : 18 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Trsteniarik spevavý alebo staršie trsteniarik obyčajný. O niečo menší ako vrabec

domový (dĺžka tela je asi 125 mm, krídla 70 mm, chvosta 53 mm). Jednoducho

sfarbený, bez výraznej kresby, vrchná i spodná strana je neškvrnitá. Vrchná je

olivasto-hnedosivá, spodná hnedobiela až belavá. Ponad oko sa tiahne žltkastý pásik.

Spev je presná imitácia spevu mnohých druhov vtákov (Príloha obrázok 73, 74)

(BRTEK, 2001).

Ekológia a biotop

52

Sťahovavý, prilieta v druhej polovici apríla, odlieta v septembri. Obýva husto

zarastené močiare a okraje vodných nádrží, popretkávané kriačinami, černičím,

žihľavami, ale i obilné polia v blízkosti vodných nádrží. Hniezdo je spletené na

stonkách rastlín. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 4-5 na modrasto-

bielom podklade hrubo tmavohnedo až čierno škvrnitých vajec veľkosti 18x13 mm.

Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 11-13 dní. Živí sa hmyzom a

inými článkonožcami, zriedkavo i plodmi rastlín (www.wikipedia.sk, 2010;



Po trsteniarikovi škriekavom najhojnejší z trsteniarikov, rozšírený na vyhovujúcich

biotopoch po celom území Slovenska. Údoliami riek vystupuje do horských oblastí až

do výšky 800 m (Príloha obrázok 75) (DUNGL, 2001).

Ochrana

Na hniezdnom biotope je často neúmyselne počas hniezdenia ničený alebo

vyrušovaný, prípadne sa jeho hniezdny biotop celkom likviduje (kosenie a ničenie

zárastov pri vodných nádržiach). Aj napriek tomu, že je pomerne častým druhom,

vyžaduje ochranu najmä v čase hniezdenia (MATIAS, 2002).

53


Druh : Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus, L., 1758) Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus)

Veľkosť

Dĺžka: 16 - 20 cm Hmotnosť: 30-40 gRozpätie krídel : 25 – 26 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/LR:nt

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Trsteniarik škriekavý alebo staršie trsteniarik veľký. Najväčší z našich

trsteniarikov, veľký približne ako drozd (dĺžka tela je asi 190 mm, krídla 95 mm,

chvost 75 mm). Vrchná i spodná časť tela je neškvrnitá, vrchná hrdzavo

olivovohnedá, spodná bledo-okrová až belavá. Od nozdier nad oko sa tiahne výrazný

bledší pásik. Trsteniarik škriekavý je svojou veľkosťou a sfarbením nezameniteľný

vták trsťových porastov. Rovnako typický je aj jeho hlasný a drsný, škriekavý spev.

Volanie je prenikavé, krátke a spev nápadne hlasný (Príloha obrázok 76, 77) (HUME,

2002).

54






http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Drozd&action=edit&redlink=1

Ekológia a biotop

Sťahovavý, prilieta koncom apríla, odlieta v auguste až začiatkom septembra. Žije

v trstinách, často sa vyskytuje aj v pomerne malých porastoch vysokých močiarnych

rastlín. Nevyhýba sa ani trsťovým lemom melioračných kanálov či iným malým

plochým porastených takouto vegetáciou. Obýva trstinové porasty pri vodných

nádržiach a močiaroch, najmä v nížinách. Stavia veľké kalichovité hniezdo. Hniezdo

má spletené na stonkách trstiny. Hniezdiť začína v máji. Samička znáša 4-5 na

modrasto-zelenom podklade tmavohnedo škvrnitých vajec veľkosti 22x16 mm.

Inkubačný čas 14-15 dní, výchova mladých v hniezde 12-14 dní. Živí sa hmyzom a

inými článkonožcami, ktoré loví na listoch močiarnej vegetácie (www.vtáky.sk, 2011;

www.wikipedia.sk, 2010).


Najhojnejší z trsteniarikov na Slovensku, rozšírený najmä pri vodných biotopoch

južného Slovenska. Hoci údoliami riek zasahuje areál jeho rozšírenia až na stredné a

severné Slovensko, vysoko do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 78) (MATIAS,

2002).

Ochrana

Hojný až veľmi hojný druh na vhodných miestach tvoriaci významnú zložku

vtáčích spoločenstiev trstinových zárastov. Hmyzožravý druh. Chrániť ho treba najmä

na hniezdiskách (DANKO, 2002).

55


http://sk.wikipedia.org/wiki/Rieka


http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cl%C3%A1nkono%C5%BEce



http://sk.wikipedia.org/wiki/Vajcov%C3%A1_bunka

http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1j

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hniezdo&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%AD%C5%BEina

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Diar

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trstina&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/September

http://sk.wikipedia.org/wiki/August

http://sk.wikipedia.org/wiki/Apr%C3%ADl

Druh :Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon, T., 1823)

Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) Veľkosť

Dĺžka: 12- 13 cm Hmotnosť: 10- 15 gRozpätie krídel : 17 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/VU

(DANKO, 2002).

Poznávacie znaky

Trsteniarik tamariškový po starom šašiniarik tenkozobí. Trsteniarik tamariškový je

podobný trsteniarikovi pásikovému. Určuje sa pomerne ľahko. Určovacím znamením

je najmä spev. Pri speve sa často nakláňa a vztyčuje chvost. Pri pohľade z blízka

vynikajú krátke konce krídel. Hlas má výrazný a hrdelný (Príloha obrázok 79, 80)

(MATIAS, 2002).

Ekológia a biotop

56

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Penicovit%C3%A9&action=edit&redlink=1




Sťahovavý, prilieta vo februári a druhej polovici marca, odlieta v septembri.

Obýva vodné plochy s porastmi trstiny, pálky a ostrice ktoré sú vhodným biotopom

pre jeho hniezdenie. Hniezdo je hlboké, spletené z trávy vystlané rastlinným páperím,

ktoré je umiestnené v trstine. Začiatok hniezdenia je v apríli a júni. Samička znáša 5-6

vajec. Hniezdi dva krát ročne. Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, ktoré loví

v hustej močiarnej vegetácii ( www. wikipedia.cz, 2010, www. vtáky.sk, 2011).


Na Slovensku mimoriadne vzácny hniezdič. Hniezdenie tohto druhu bolo s istotou

zistené len na jednej známej lokalite v NPR Parížske močiare (Príloha obrázok 81)

(HUME, 2002).

Ochrana

Pre ochranu tohto druhu je potrebné chrániť doposiaľ jedinú známu hniezdnu

lokalitu NPR Parížske močiare. Veľmi dôležité je pritom zachovanie súčasného

charakteru lokality s dostatočným zastúpením plôch s otvorenou vodnou hladinou

s porastmi plávok. Zamedziť zmeny výšky vodnej hladiny v hniezdnom období.

Vyžaduje stálu ochranu no najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).

57











2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce napísanej na tému „Charakteristika a výskyt

vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je charakterizovať a tiež

monitorovať 15 nami vybraných druhov ornitifauny, zmapovať ich výskyt na

monitorovanej lokalite v období rokov 2000 až 2010. Cieľom práce je taktiež

priblížiť ich životné prostredie a jednotlivé biotopy, v ktorých sa dominantne

vyskytujú, poskytnúť pohľad o ich ochrane na uvedenom území, poukázať na

jedinečnosť a význam uvedenej lokality pre vybrané druhy vtákov. Načrtnúť na

základe zaznamenaných výsledkov spôsob ako možno zachovať uvedený vzácny

biotop pre ďalšie generácie.

58

3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE

3.1 Monitorovanie vtákov Intenzívne zmeny vo využívaní európskej krajiny v posledných desaťročiach

výrazne zmenili podmienky pre výskyt niektorých druhov vtáctva v Európe. Počty

mnohých druhov poklesli, naopak mnohé druhy pribudli. Tento vývoj sa však netýka

len vzácnych a ohrozených druhov, ale aj bežných druhov rozšírených vo väčšine,

alebo všetkých krajinách Európy. Zmeny početnosti vtáctva veľa napovedajú

o udržateľnosti ďalšieho využívania krajiny a preto sú v súčasnosti údaje o početnosti

vtáctva jedným zo štrukturálnych indikátorov, ktorými sa posudzuje kvalita životnej

úrovne v EÚ ako aj dopady poľnohospodárskej politiky (www.monitoringvtákov.sk,

2009).

3.1.1 Metodika sčítania vtákov

V praxi bolo využité sčítavanie, ktoré zaznamenáva počet vtáctva v priebehu

konca apríla a v priebehu mája, jeden alebo dvakrát ročne. Práca v teréne sa

uskutočňuje v ranných hodinách v priebehu najvyššej akustickej aktivity vtáctva.

Lokality sú vyberané v spolupráci s národným koordinátorom tak, aby boli dostupné

mapovateľom a zároveň, aby boli rovnomerne zastúpené hlavné biotopy na

Slovensku. Na lokalitách sa vtáctvo mapuje metódou bodového transektu. Metóda

bodového transektu vyžaduje, aby si mapovateľ vybral trasu s 20 bodmi, ktoré budú

od seba vzdialené minimálne 300 m. Na každom takomto bode zaznamenáva počet

všetkých pozorovaných a počutých vtákov bez ohľadu na vzdialenosť počas piatich

minút. Vtáky zaznamenané pri presune z bodu na bod nezaznamenáva. Pri správnom

použití metodiky trvá sčítanie na približne 6 km dlhom transekte 3 – 4 hodiny

(MATOUŠEK, 2002).

Sčítanie bežných druhov vtáctva organizuje SOS/BirdLife Slovensko v spolupráci

s Technickou univerzitou vo Zvolene. Sčítanie je súčasťou celoeurópskeho

59

http://www.xn--monitoringvtkov-yjb.sk/

monitoringu bežných druhov do ktorého sa zapojené takmer všetky európske krajiny.

Cieľom sčítania je použitie údajov o početnosti vtáctva ako indikátora pre životné

prostredie. Dlhodobým monitoringom je možné určiť zmeny v početnostiach vtáctva a

zasadiť sa neskôr o ochranu druhov, biotopov a území s klesajúcimi stavmi vtáctva.

Sčítanie sa realizuje v hniezdnom období kedy sa zaznamenáva počet všetkých

pozorovaných druhov (TRNKA, 2003).

Krúžkovanie

Z ďalšou metód ktorú sme použili bolo krúžkovanie. Jedná sa o jednu z metód

výskumu vtáctva, ktorá nám pomáha aj pri ich ochrane. Na nohu operenca sa opatrne

umiestni ľahký hliníkový krúžok s jedinečným označením, takže jedinec sa dá presne

identifikovať. Na krúžkoch používaných na Slovensku je vyrazený nápis N.

MUSEUM, BRATISLAVA SLOVAKIA, typ a číslo krúžku napr. B 172.

O každom okrúžkovanom jedincovi vedú presné záznamy, kde a kedy bol

okrúžkovaný, dajú sa zistiť spätne dôležité údaje o skúmanom druhu, kam odlieta,

koľko rokov alebo dní prežije vo voľnej prírode, či sa vracia na miesto hniezdenia , či

sa početnosť zvyšuje alebo znižuje. Na väčšie druhy vtákov sa používajú farebné

plastové krúžky ( dravce) alebo krčné limce (labute), ktoré sú viditeľné z väčšej

diaľky.

Vtáky sa zväčša krúžkujú ako mláďatá na hniezdach alebo chytajú do

ornitologických sietí. Po nasadení krúžku sa opäť vypúšťajú. Pri spätnom odchyte

alebo náleze aj po h rokoch prinášajú cenné údaje do mozaiky ich biológie. Vzhľadom

na to, že sa jedná o zásah života chránených druhov živočíchov a aby vyrušovanie

vtáctva bolo čo najmenšie, krúžkovanie môžu vykonávať len odborne spôsobilé osoby

s príslušnou výnimkou Ministerstva životného prostredia (www.monitoringvtákov.sk,

2009).

Hniezdne sčítanie vodného vtáctva

Robili sme sčítania, ktoré nám umožnili získať obraz o vodných biotopoch aj z

hľadiska hniezdenia vodného vtáctva. Umožňujú sledovanie dlhodobého trendu

vývoja početnosti hniezdiacich vodných vtákov (SAUER,1996).

60


Vodné vtáctvo sa sčítava pomocou metódy dvoch kontrol (MUSIL, 1996, MUSIL a

kol., 2001). Táto metóda je jednoduchá, keďže vyžaduje len dve návštevy v priebehu

hniezdnej sezóny. Navyše ako preukázalo porovnanie výsledkov s použitím tejto

metódy a kombinovanej metódy (metóda mapovania hniezdnych okrskov a priameho

dohladávania hniezd) (HUME, 2002).

Termín sčítania :

Vodné vtáky sa sčítavajú prvý krát v druhej polovici mája a druhý krát v druhej

polovici júna. V prípade zimného sčítania vodného vtáctva na jeden víkend, ale

závisí od mapovateľa. V nasledujúcom roku sa uskutočňuje v rovnakom, resp.

podobnom termíne s čím menšou odchylkou.

Vtáctvo je vhodné sčítavať v ranných hodinách.

(TRNKA, 2003).

Lokality:

Sčítacími lokalitami môžu byť všetky lokality s výskytom vodného vtáctva,

napr. rieky, potoky, vodné nádrže, štrkoviská, kanály, mŕtve ramená ale aj vlhké

lúky či polia. Pri sčítaní na tečúcich a stojatých vodách sa používajú dve odlišné

schémy sčítania.

Vodný tok alebo rozľahlejšiu vodnú nádrž, je potrebné vymedziť na sčítaný úsek

čím presnejšie. U vodných tokov neuvádzame hranice úsekov podľa obcí, ale

podľa objektov, ktoré sú jednoducho identifikovateľné v turistickej mape.

Hranice bývajú vymedzené podľa ústí vodných tokov a mostov pretínajúcich

vodné toky. Presné vymedzenie umožní výpočet denzity a zároveň zamedzí

duplicitnému sčítaniu vtákov na hraniciach úsekov. Vymedzenie úsekov

v nasledujúcich rokoch sa nesmie meniť, iba v prípade, keď sa zásahom úplne

zmení charakter toku. Sčítanie na rovnakých úsekoch umožňuje vyhodnotenie

zmien početnosti populácií.

Úsek vymedzuje sčítavateľ po dohode s koordinátorom sčítania. Umiestnenie

úsekov závisí od možností sčítavateľov.

(TRNKA, 2003).

Sčítanie na vodných tokoch:

Realizovali sme sčítanie na malých vodných tokoch pomocou líniovej metódy.

Sčítavateľ, ktorý sčítava takéto toky ich prechádza po brehu na celom

vymedzenom úseku. Počas sčítania sa zapisujú, len tie jedince, ktoré preletelia

61

mapovateľovi za chrbát alebo do strán a až na konci sčítania sa zaznamenajú tie,

ktoré mapovateľ tlačil v smere svojho pohybu pred sebou.

Pri väčších vodných tokoch sa zastavujeme na brehu po určitých intervaloch,

kedy sčítame vtáctvo, tak aby sme mali prehľad o celom sčítanom úseku. Takéto

rozstupy sa môžu pohybovať v rozmedzí od 200 do 300m. To však závisí od

miestnych podmienok a od členitosti toku a územia.

U vtákov, ktoré obhajujú svoje hniezdne teritórium (spev, tok, odháňanie

nepriateľa, predstieranie zranenia, prípadne nájdeme hniezdo a pod., napríklad

trasochvosty horské) na vodných tokoch nezaznamenávame počet pozorovaných

vtákov, ale počet spievajúcich alebo inak teritoriálne sa správajúcich samčekov.

Takéto pozorovanie sa udáva do formuláru ako pozorovanie jedného páru, teda

dvoch exemplárov. Pozorovanie samice v blízkosti spievajúceho samca

potvrdzuje prítomnosť obsadeného teritória.

Vtáctvo sa sčíta na vodnej hladine, ale aj na priľahlých štrkových náplavoch, v

trstinových porastoch a aj v brehových porastoch priľahlých ku toku.

(www.rangers.sk, 2011).

Určovanie druhov:

Pri určovaní druhov sa vyžaduje maximálna dôslednosť a serióznosť. Sporné

resp. neurčené druhy neuvádzame vôbec, alebo uvádzame ich zaradenie do rodu.

Na väčších vodných plochách sú potrebné určité skúsenosti pri stanovení počtu

vtákov v spoločných kŕdľoch. Pozornosť treba venovať nenápadným druhom

u ktorých môže ľahko dôjsť k podhodnoteniu početnosti (medzi takéto patrí

rybárik). K nesprávnemu stanoveniu počtov môže dôjsť aj u potápavých druhov

vodného vtáctva (potápky, chochlačky a i.), preto ak sa takéto druhy na lokalite

vyskytnú, radšej je potrebné sa u nich dlhšie zdržať a zarátať aj jedince, ktoré

boli v prvom okamihu pozorovania ponorené pod hladinou.

(www.sopsr.sk/files/eu, 2011).

Sčítavanie na vodných plochách:

Na rozdiel od zimného sčítania sa na vodných plochách nesčítavajú vtáky len

z niekoľkých vybraných bodov, ale je potrebné, aby počas sčítania bola lokalita

obídená po celom brehu tak, aby mal mapovateľ prehľad o všetkých vtákoch

nachádzajúcich sa aj v zátokách, v trsťových porastoch ale aj na vodnej hladine.

62

http://www.sopsr.sk/files/eu

http://www.rangers.sk/

Pri sčítaní si všímame celkový počet jedincov daného druhu a pomer pohlaví.

Vtáky vyskytujúce sa na vodných plochách, ale aj tokoch nemusia na lokalite

hniezdiť a navyše sa pomer pohlaví v priebehu hniezdneho obdobia mení.

U tých druhov je potrebné zaznamenávať aj počet rodiniek s mladými.

Realizovali sme zaznamenanie akýchkoľvek prejavov teritoriálneho alebo

hniezdneho správania (spev, varovné hlasy, pozorovanie kŕmiacich starých

vtákov, nález hniezda) je považované za zistenie páru teda dvoch exemplárov

príslušného druhu. Toto je dôležité obzvlášť pre druhy hniezdiace v trstinách

a obtiažne pozorovateľné. Polia sčítame podobne ako vodné nádrže, pri ich

sčítaní je vhodné dodať mapku s vyznačením hraníc územia, ktoré bolo sčítané

(www.monitoringvtákov.sk, 2009).

3.2 Charakteristika NPR Parížske Močiare

Jedinečnou lokalitou národného, ale i medzinárodného významu je lokalita

skúmaného územia Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare. Charakteristická

je rovinným až pahorkatinným reliéfom ležiacom v orgrafickom celku Hronská

pahorkatina. V plytkej depresii potoka Paríž v katastrálnom území obcí Gbelce

a Nová Vieska. Zahŕňa rozsiahlu mokraď o celkovej rozlohe 184,05 ha, z čoho

143,71 ha tvorí vlastné močarisko a zvyšok poľnohospodárska pôda a ostatné plochy.

Tvar a miesto NPR Parížske močiare nám prezentuje obrázok 19.

SZ V

J

63


Obr. 19

NPR Parížske močiare (TRNKA, 2003)

Geologické pomery

Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát a severných

výbežkov Panónskej panvy je skúmaná oblasť súčasťou Podunajskej panvy. Na

geologickej stavbe sa podieľajú horniny predterciérneho podložia, sedimenty

paleogén, neogénu a kvartéru. Predterciérne podložie reprezentujú kryštalické bridlice

a granitoidy. Malá časť územia je v podloží tvorená mezozoickými útvarmi. Reliéf

predterciérneho podložia má klesajúcu tendenciu od severu k juhu, kde dosahuje

hĺbku 3 000 m. V severnej časti je hĺbka predterciérneho podložia 1 400 m (TRNKA,

2003).

Pedologické pomery

Skupina iniciálnych pôd

Regozem (RM) predstavuje malý typ pôdy, ktorý ma slabo vyvinutý ochrický Ao

horizont prevažne na nespevnených neogenných sedimentoch. V skúmanom území sa

regozeme formujú na karbonátových prachovitých íloch, na strmších svahoch od 7º do

12º a viac, ale aj na svahoch porušených zosuvmi. Vývoj regozemí, ako a iných pôd,

výrazne podmieňuje intenzívna poľnohospodárska činnosť, v dôsledku čoho sa A

horizont prakticky nestabilizuje.

Fluvizemí (FM) hlavne na nivách bočných prítokov Parížského potoka, kde na ich

formovaní sa okrem epizodických záplav a povrchových prívalových zrážok uplatňuje

nasýtenosť profilu podzemnou vodou (GAJDOŠ, 2005).

Skupina molických pôd

Černozem (ČM) je v skúmanom území dominantným pôdnym typom predovšetkým

na pravej strane povodia, s evidentne celistvejším, plochším a nižším reliéfom. Na

ľavej strane povodia je jej výskyt obmedzený na ploché územia strednej terasy

prekrytej piesčitými sprašami a podsvahové pozície. Na svahoch členitom

pahorkatiny pozorujeme hlavne černozem erodovanú s prechodmi do hnedozeme.

Černica (ČA) je pôdnym typom, ktorý sa formoval v dôsledku hromadenia a rozkladu

organických látok v podmienkach lužných lesov. Humusový horizont černíc na nive

64

Paríža má evidentné zastúpenie piesčitej frakcie a obsahuje veľké množstvo schránok

fosílnej malakofauny (GAJDOŠ, 2005). Skupina hydromorfných pôd

Organozeme (OM) sú pôdy, ktoré majú rašelinový nadložný diagnostický Ot-

horizont. V našom prípade ide o latinský rašelinový horizont, ktorý sa formoval

v nížinných podmienkach (VICENÍKOVÁ, 2005).

Hydrologické pomery

Z hydrogeologického hľadiska je územie NPR súčasťou hydrogeologického rajónu

A 058-neogén Hronskej pahorkatiny s možnosťou akumulácie artézkych vôd

s výdatnosťou do 2,01.s-1. Hydrologický režim povrchového odtoku povodia potoka

Paríž sa koncentruje predovšetkým do koryta samotného recipienta, ktorý patrí

k vodným tokom vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom odtoku.

Maximálna vodnosť sa sústreďuje do jarného obdobia (február-apríl) s najvyššími

priemernými prietokmi v marci. Potok Paríž je hierarchicky tokom tretieho radu

v povodí Hrona, ktorý gravituje do Dunaja. Povodie potoka Paríž je pozdĺžneho tvaru

s výrazne asymetrickou takmer jednostranne vyvinutou sieťou prítokov z ľavej strany

povodia (SLOBODNÍK, KADLEČÍK, 2000).

Územie NPR má významnú úlohu pri dopĺňaní zásob podzemných vôd, pri

zachytávaní sedimentov a zadržiavaní živín.

Podzemné vody skúmaného územia patria ku dvom typom:

• typ pórových vôd eolických rovín s pomerne nízkymi hodnotami zásob

podzemných vôd, predovšetkým v pravostrannej časti povodia

• typ pórových až kapilárnych vôd akumulačno-eróznych pahorkatín s veľmi

nízkymi zásobami podzemných vôd, ktoré sa viažu na vyššie polohy povodia najmä

v ľavostrannej časti povodia(SLOBODNÍK, KADLEČÍK, 2000).

Klimatické pomery

65

Podľa členenia klimatických oblastí Slovenska v zmysle Končeka (1980) patrí

skúmané územie do teplej oblasti (s počtom letných dní nad 50) a suchej podoblasti

s miernou zimou a dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 h).

NPR Parížske močiare nachádza v teplej suchej klimatickej oblasti. Priemernou

ročnou teplotou vzduchu okolo 9,5 °C, teplotou v januári od – 1 a -3 °C, v júli medzi

20 a 21 °C. V celom povodí sa vytvára len nízka snehová pokrývka, ktorá trvá menej

než 40 dní.

• dlhodobý priemerný zrážkový úhrn v území predstavuje 550-650 mm.

• úhrn zrážok vo vegetačnom období dosahuje 320-380 mm, v zimnom období 230-

270 mm (TRNKA, 2003).

Floristické pomery

Uvedené územie patrí do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu

Podunajská nížina. Prejavom teplomilných prvkov, vrátane panónskych a pontických

floristických elementov.

V oblasti sú zastúpené biotopy, voľne plávajúcich formácií vodných rastlín ako

bublinatka obyčajná (Utriculária vulgáris), formácie ponorených(submezných), v dne

zakorenených cievnatých rastlín z ktorých medzi ohrozené druhy patrí berula

vzpriamená (Berula erecta), formácie širokolistových porastov vodných hladín

z ktorých je dominantný horčiak obojživelný (Persicaria amphibia). Ďalej sú tu

zastúpené formácie trsťových porastov stojatých vôd a močiarov z ktorých je najviac

zastúpená trsť obyčajná (Phragmites australis), formácie vysokosteblových

ostricových porastov eulitorálneho stupňa z najčastejším druhom ostricou vysokou

(Carex elata). Z formácií vysokosteblových ostricových porastov litorálneho stupňa je

tu najpočetnejšie zastúpený druh ostrice pobrežnej (Carex riparia).V uvedenom

území sú taktiež zastúpené formácie bylinnej vegetácie močiarov, stojatých a pomaly

tečúcich vôd s kolísajúcou vodnou hladinou ktorých hlavné zastúpenie má šašina

prímorská slanomilná (Bolboschoenus maritimus subsp. compactus), v formáciách

ovsíkových lúk nižinných a podhorských spoločenstiev je zastúpený hlavne druh

ovsíku vyvýšeného (Arrhenatherum elatius), z formácií vlhkých lúk na alúviach

vodných tokov a v podmáčaných depresiách v nížinách a pahorkatinách je najviac

zastúpený druhom kostravy lúčnej (Festuca pratensis). V NPR sa taktiež nachádzajú

66

formácie vŕbovo-topoľových lužných lesov v ktorých je dominantná drevina vŕba

krehká (Salix fragilis) a formácie kriačiny s vŕbou popolavou v ktorých je dominantný

druh vŕby popolavej (Salix cinerea) (GAJDOŠ, 2005).

Faunistické pomery

Súčasné druhové zastúpenie živočíšstva, štruktúra jeho populácií a spoločenstiev

v alúviu potoka Paríž medzi obcami Gbelce a Strekov je výsledkom dlhodobého

vývoja a krátkodobého, ale veľmi intenzívneho pôsobenia človeka. Tento vplyv sa

prejavuje najmä v kvalitatívnych zmenách pôvodných biotopov (potravná ponuka,

možnosti úkrytov), na ktoré sú jednotlivé spoločenstvá živočíchov viazané. Mnohé

biotopy činnosťou človeka alebo prirodzenou sukcesiou zanikli, vytvárajú sa nové,

mení sa ich plošné zastúpenie v krajine. Tieto zmeny sa dynamicky premietajú aj do

početnosti populácií a štrukturálnych charakteristík spoločenstiev živočíchov

záujmového územia. Z triedy bezstavovcov (Evertebrata) bolo v NPR Parížske

močiare zistených 44 druhov mäkkýšov (Mollusca), z najvzácnejším patrí šupasník

(Euconulus praticola) ktorý bol prvý krát zaznamenaný vrámci Hronskej pahorkatiny.

Z triedy pavúky (Aranea) bolo v danej lokalite zaznamenaných 149 druhov z čoho

pavúk (Dolomedes plantarius) patrí k najohrozenejším druhom pavúkov Európy.

Z vážiek (Odonata) tu bolo zaznamenaných 23 druhov, ako napríklad Epiheca

bimaculata, vzácny eurosibírsky druh. Z rovnokrídleho hmyzu bolo zaznamenaných

40 druhov, ako napríklad chránená modlivka (Mantis religiosa). Chrobáky

(Coleoptera) sú v NPR Parížske močiare zastúpené 401 druhmi, z ktorých za veľmi

vzácny je druh Philonthus salinus. Z blanokrídlovcov (Hymenoptera) celkom 54

druhov z vysokým podielom vzácnych a chránených druhov (Mimumesa wuestnei,

Ectemnius confinis). Trieda dvojkrídlovce (Diptera, Syrphidae) je v danej lokalite

zastúpená 48 druhmi, z ktorých je najviac ohrozený druh Anasimyia lineata. Z triedy

stavovce (Vertebrata) sa v uvedenej lokalite vyskytujú:

Ryby (Osteichthyes) – zaznamenaných 18 druhov z ktorých ohrozený

čík európsky (Misgurnus fossilis), obojživelníky (Amphibia) - zaznamenaných 10

druhov z výskytom (Triturus vulgaris), vtáky (Aves) - zaznamenaných 175 druhov

z ktorých je na Slovensku jediným hniezdiskom trsteniarika tamariškového

(Acrocephalus melanopogon), cicavce (Mammalia), netopiere (Chiroptera) -

zaznamenaných 5 druhov z ktoré sú chránené ako napr. ucháč svetlý (Plecotus

auritus), hmyzožravce (Insectivora) - zaznamenaný 4 druhy z ktorých je najpočetnejší

67

druh piskor lesný (Sorex araneus), hlodavce (Rodentia) - zaznamenaný 10 druhov

z ktorých je zaradený do červeného zoznamu druh hraboš severský-panónsky

(Microtus oeconomus) (SLOBODNÍK, 2000).

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

4.1 Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare.

Cieľom predloženej diplomovej práce napísanej na tému „Charakteristika

a výskyt vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je zmapovať,

porovnať výskyt vybraných pozorovaných druhov vtákov, ktoré sú typické pre

uvedený biotop Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare v závislosti od

obdobia, v ktorom bolo pozorovanie vykonávané. Rozdiely v hniezdnom období,

ktoré sa vyznačuje najbohatším spektrom vtáčích druhov počas celého roka. Niektoré

hniezdiace druhy sa v lokalite vyskytujú celoročne. V tomto období sú vtáky viac

viazané na hniezdne biotopy, napriek tomu i v tomto období možno pozorovať celý

rad druhov, ktoré v močarisku nehniezdia (zatúlance). Z porovnania v pohniezdnom

období, kedy sa mení nielen pomerné zastúpenie viacerých druhov, ale aj ich

priestorová distribúcia, pričom ani močiarne druhy nemajú v tomto období

v trsťových porastoch presne vyhradené mikrohabitné nároky. V pohniezdnom období

spoločenstvo vtákov tvoria vtáky hniezdiace priamo v lokalite, vtáky zalietajúce zo

širokého okolia, a z väčších vzdialeností v rámci pohniezdnych potuliek a napokon

migrujúce vtáky. Ako i zimným obdobím, kedy sa v uvedenej lokalite sústredené

miestne vtáky, vtáky zalietajúce do NPR z okolitých biotopov i vtáky tiahnuce

a zimujúce.

Zo systému zoologického zatriedenia má trieda Aves zastúpenie v 17 radoch.

V NPR Parížske močiare je zastúpených 15 radov. Uvedené prezentuje obrázok 20,

kde máme možnosť vidieť, dominantné zastúpenie radu Passeriformes. Tento rad je

v uvedenej lokalite zastúpený až 51% ( čo predstavuje 86 druhov ornitofauny).

Minimálne zastúpenie v NPR Parížske močiare majú rady Pelecaniformes,

Apodiformes, Caprimulgiformes, Pedicipediformes v zastúpení 1% (čo predstavuje

1 druh ornitofauny). Týmto sa porvrdil názor zistený TRNKOM (TRNKA, 2003)

o dominantnom zastúpení uvedeného druhu ornitofauny na uvedenej lokalite.

68

Obr. 20

Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare

Graf poukazuje na percentuálne zastúpenie radov ornitofavny v NPR Parížske

močiare, z celkového počtu 168 druhov vtákov, ktoré boli zaznamenané v uvedenom

biotope. Čím sa opät potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003) o zložení vtáčieho

spoločenstva v uvedenom biotope.

4.2 Zastúpenie vybraných druhov vtákov v NPR Parížske

močiare

V uvedenej časti budeme sledovať 15 druhov vybraných vtákov, ktoré sú

charakteristické pre uvedený biotop. Monitorované boli roky 2000 až 2010.

V spracovanej tabuľke 1 sú zaznamenané údaje o počte vybraných druhov vtákov

a konkrétneho druhu v priebeh pozorovaného obdobia, ktorý boli odchytený

a okrúžkovaný v uvedenej lokalite.

Základný prehľad o 15 sledovaných druhoch vtákov prezentuje tabuľka 1,

v ktorej je možné zistiť počet uvedeného druhu v priebehu obdobia rokov 2000 –

69

2010. Počet jedincov v jednotlivých rokoch, ako i počty jedincov a druhov

v jednotlivých rokoch. Taktiež celkový počet jedincov v sledovanom období.

70

Tab. 2

Porovnanie zloženia vtáčieho spoločenstva na južnej a severnej strana za sledované

obdobie rokov 2000 až 2010 v NPR Parížske močiare.

Druh J % S % Sa (jed.)

Drozd čierny (Turdus merula) 33,5 66,5 191Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 93,0 7,0 287Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 79,6 20,4 137Lastovička domová (Hirundo rustica) 57,1 42,9 364Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 58,6 43,2 185Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 34,8 65,2 365Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 100 - 8Strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus) 53,2 46,8 1145Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 56,9 43,1 868Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 66,2 33,8 536Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 77,7 22,3 506Trsteniarik pásikový(Acrocephalus schoenobaenus) 59,1 40,9 1528Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 46,2 53,8 195Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 58,1 41,9 496Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 97,5 2,5 81Spolu jedincov 5251

Južná strana NPR Parížske močiare - (J)

Severná strana NPR Parížske močiare - (S)

Celkový počet pozorovaných jedincov (Sa)

Vykonaných 46 snímok okolo celej lokality v uvedenom období.

Z tabuľky 2 môžeme vyhodnotiť percentuálny podiel vtáčieho spoločenstva

pozorovaných druhov vtákov v lokalite Parížske močiare v závislosti od polohy

výskytu. Na južnom okraji lokality je až 100% zastúpenie druhom slávika modráka ,

trsteniarika tamariškového 97,5% a fúzatky trsťovej 93,0% v porovnaní s okrajom

severnej lokality. U ostatných druhov boli zaznamenané nižšie rozdiely na severnom

a južnom okraji vtáčieho spoločenstva. Severný okraj uvedenej lokality je vybranými

vtákmi zastúpený oveľa skromnejšie, pričom bolo zistené maximálne zastúpenie 66,5

71

% u drozda čierneho, 65,2% u slávika kroinového a 53,8 % u trsteniarika spevavého,

čo pravdepodobne súvisí s fopickými a trofickými podmienkami prostredia.

Tabuľka 2prezentuje, že z celkového počtu pozorovaných jedincov (5251

jedincov) ktoré sú zastúpené v uvedenej lokalite, je najviac zastúpený druh

trsteniarika pásikavého (1528 jedincov) a najnižším zastúpením druhu slávika

modráka (8 jedincov).

Zastúpenie vtáčej populácie v uvedenej lokalite potvrdzuje závery a zistenia

MATOUŠKA (MATOUŠEK, 2008), ktorý je názoru, že výskyt a zastúpenie

ornitofauny úzko súvisí z biotopom uvedených pozorovaných druhov vtákov.

Tab. 3

Dominancia vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare v priebehu roku 2000

- 2010 uvedená v (%)

Druh Hniezdne

obdobie

Pohniezdne

obdobie

Zimné

obdobie

Drozd čierny (Turdus merula) 0,37 0,12 0,87

Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 1,73 8,62 0,97

Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 0,54 3,31 0,92

Lastovička domová (Hirundo rustica) 25,90 4,34 0

Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 1,22 0,81 0.02

Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 1,72 0,34 0

Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 0,09 0,04 0

Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 5,32 8,64 4,14

Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 5,00 4,89 0

Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 0,60 1,14 6,35

Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 3,23 23,12 0

Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 9,16 18,12 0

Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 1,28 5,01 0

Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 3,64 4,86 0

Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 0,77 1,77 0

Hniezdnym obdobím rozumieme obdobie od marca do júna.

Pohniezdnom obdobím rozumieme obdobie od júla do septembra

Zimným obdobím rozumieme obdobie od konca novembra do februára

72

V tabuľke 3 je prezentovaná dominancia výskytu vybraných druhov vtákov

v NPR Parížske močiare v priebehu pozorovaného obdobia v hniezdnom,

pohniezdnom a zimnom období. V uvedenej súvislosti zo znižujúcim sa výskytom

druhov vtákov potvrdil pokles sledovaných druhov v súvislosti od hniezdneho,

pohniezdneho a zimného obdobia u druhov ktoré sú na uvedenej lokalite celoročne,

sýkorka belasá 6,35 % , strnádka trsťová 4,14% , fúzatka trsťová 0,97% a kúdeľnička

lužná 0,92%, drozd čierny 0,87% a pŕhľaviar čiernohlavý 0,02% . Najvyšší výskyt

druhov vtákov je v pohniezdnom období. Uvedené korešponduje s tvrdením TRNKU

(TRNKA, 2003).

Tab. 4

Frekvencia vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare v priebehu rokov 2000

- 2010 uvedená v (%)

Druh Hniezdne

obdobie

Pohniezdne

obdobie

Zimné

obdobie

Drozd čierny (Turdus merula) 46,9 20,9 81,8

Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 81,3 93,0 72,7

Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 76,6 95,4 45,5

Lastovička domová (Hirundo rustica) 46,9 72,1 0

Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 95,3 67,4 9,1

Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 57,8 46,5 0

Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 23,4 4,7 0

Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 100 100 100

Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 73,4 97,7 0

Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 51,6 69,8 100

Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 75,0 100 0

Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 75,0 100 0

Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 42,2 81,4 0

Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 64,1 97,7 0

Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 81,3 81,4 0

Hniezdnym obdobím rozumieme obdobie od marca do júna.

Pohniezdnom obdobím rozumieme obdobie od júla do septembra

Zimným obdobím rozumieme obdobie od konca novembra do februára

73

Tabuľka 4 prezentuje vzťah k frekvencii výskytu vybraných druhov vtákov

v NPR Parížske močiare v priebehu stanovených rokov v hniezdnom, pohniezdnom

a zimnom období. V uvedenej súvislosti zo znižujúcim sa výskytom uvedených

druhov vtákov podľa TRNKU (TRNKA, 2003), ktorý potvrdil pokles sledovaných

druhov v súvislosti od hniezdneho, pohniezdneho a zimného obdobia. Nárast bol

potvrdený u druhov ktoré sú na uvedenej lokalite celoročne ako strnádka trsťová

100%, sýkorka belasá 100%, drozd čierny 81,7% , fúzatka trsťová 72,7%,

kúdeľnička lužná 45,5% a pŕhľaviar čiernohlavý 91%. Výskyt strnádky trsťovej je

100% zastúpený celoročne, v hniezdnom, pohniezdnom, ako i zimnom období, t.j.

iba u jediného druhu z pozorovaných druhov.

Tab. 5

Odhad početnosti hniezdiacich párov vtákov v NPR Parížske močiare v období rokov

2000 až 2010 v závislosti od porastov, v ktorých hniezdia.

Druh L/ T/ N HP

Drozd čierny (Turdus merula) T 10 – 20Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) L 25 – 50Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) T 10 – 20Lastovička domova (Hirundo rustica) N 0Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) T 10 – 20Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) T 30 – 50Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) L 0 – 4Strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus ) L 110 – 160Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) L 150 – 200Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) T 5 – 10Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) L 120 – 180Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) L 250 – 350Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) L 80 – 140Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) L 100 – 150Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) L 15 – 20Spolu párov 915 – 1374Spolu druhov 15Spolu hniezdenie T = 5, L = 9, N = 1

(HP) počet párov vtákov hniezdiacich v uvedenom poraste

L – vtákov hniezdiacich prevažne v litorálných porastoch (celková plocha 180 ha)

74

N – vtáky nehniezdiace v uvedenej lokalite.

T – vtáky hniezdiace prevažne na terestrických okrajoch lokality (lúčne

spoločenstvá, porasty krovín a stromov.

Na základe uvedených údajov v tabuľke 5 v NPR Parížske močiare prevláda

u vybraných druhov vtákov hniezdenie prevažne v litorálných porastoch (z vybraných

druhov 9), čo dokazuje zistenie o zložení uvedeného biotopu podľa záverov TRNKU

(TRNKA, 2003).

Zistením, že v uvedenej lokalite NPR Parížske močiare hniezdi iba 5 druhov

z pozorovaných vtákov, potvrdili závery GAJDOŠA (GAJDOŠ, 2005), že v súčasnej

dobe sú dominantným typom biotopu v NPR Parížske močiare trsťové porasty,

pričom sa postupne rozširujú po okrajoch terestrické porasty.

V tabuľke ako u jediného druh lastovičky domovej nie je stanovené prostredie

hniezdenia, nakoľko v uvedenom biotope nemá vhodné podmienky na hniezdenie.

Týmto sa potvrdilo tvrdenie o hniezdnych podmienkach uvedeného druhu podľa

DANKU (DANKO, 2002).

Tab. 6

Porovnanie pozorovaných druhov vtákov v hniezdiacich biotopoch NPR Parížske

močiare v období rokov 2000 až 2010.

Druh A B C D

Drozd čierny (Turdus merula) 0 0 0 1

Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 47 19 6 0

Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 0 2 1 1

Lastovička domová (Hirundo rustica) 0 0 0 0

Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 0 4 8 4

Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 0 4 19 3

Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 0 0 0 0

Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 4 23 24 17

Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 14 37 19 6

Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 0 0 1 0

Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 65 58 13 6

Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 8 60 75 33

Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 0 12 14 16

75

Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 29 39 0 3

Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 5 8 0 0

Spolu druhov 7 11 10 10

Spolu jedincov 172 266 180 90

Oblasti v NPR Parížske močiare:A – vodné trsti severne od hrádze pozdĺž kanála vo vnútri močariska B – vodné trsti severne od hrádze C – terestrické trsti s nižším zastúpnm vody južne o hrádzeD – terestrické trsti na južnom okraji lokaity

Z tabuľky 6 bolo pozorovaním zistené, že pozorovaným druhom vtákov najviac v hnieznom období vyhovujú vodné trsti severne od hrádze,( kde bolo zastúpených až 11 druhov pozorovaných vtákov), pričom sa potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003), o najväčšom počte pozorovaných jedincov ( 266 ks). Súčastne sa potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003) o najnižšom zastúpení druhov vtákov NPR Parížske močiare v časti vodných trstí severne od hrádze pozdĺž kanála vo vnutri močariska, kde bolo pozorovaných iba 7 druhov vtákov. Počet vtákov bol síce zaznamenaný v počte 172 ks, čo je viac ako počet vtákov pozorovaných v terestrických trstiach na južnom okraji lokality (90 ks), no v lokalite bolo zastúpených až 10 druhov vtákov. Toto zistenie korešponduje s HUMA (HUME, 2002) o ideálnych podmienkah na hniezdenie druhu trsteniarika bahenného v počte (65 ks). Vyskyt v uvedenej lokalite NPR Parížske močiare závisí od zloženia uvedeného biotopu.

4.3 Vyhodnotenie vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare

A) Drozd čierny (Turdus merula)

Obr. 21

76

Početnosť drozda čierneho (Turdus merula) v rokoch 2000 – 2010 v NPR Parížske močiare.

Z obrázku 21 je možné vyhodnotiť výskyt drozda čierneho (Turdus merula) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najvyšší, výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2003 v počte 9 ks. Absencia výskyt uvedeného druhu bola zaznamenaná v roku 2005 v počte 0 ks. Výskyt drozda čierneho v uvedenej lokalite je podmienený netypickým biotopom, v ktorom sa dominantne vyskytuje. Čo potvrdzuje tvrdenie SIBLEA (SIBLEY, 2008) o biotope výskytu uvedeného druhu. B) Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)

Obr. 22 Početnosť fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR


Výskyt fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus) v priebehu rokov 2000 – 2010 poukazuje na najväčší výskyt uvedeného druhu v roku 2002 v počte 155 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 0 ks. Potvrdilo sa tvrdenie o poklese početnosti podľa PETERSONA (PETERSON, 2003) v súvislosti s poklesom a kolísaním vodnej hladiny v uvedenej lokalite.

C) Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus)

77

Obr. č. 23 Početnosť kúdeľničky lužnej (Remiz pendulinus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR


Početnosť výskytu kúdeľničky lužnej (Remiz pendulinus) v priebehu rokov 2000 – 2010 bola zaznamenaná z najvyšším počtom v roku 2000 v počte 13 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 0 ks. Klesanie početnosti uvedeného druhu úzko súvisí z nedostatkom alúviových porastov, čo potvrdzuje tvrdenie PARISA (PARIS, 2005).

D) Lastovička domová (Hirundo rustica)

Obr. č. 24Početnosť lastovičky domovej (Hirundo rustica) v rokoch 2000 – 2010 v NPR


Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt lastovičky domovej (Hirundo rustica) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2007 v počte 688 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 až 2004, a2010 v počte 0 ks. Výskyt lastovičky domovej je ovplyvnený zmenou vidieckej architektúry – možnosťou hniezdenia. Týmto sa potvrdilo zistenie KAUFMANA (KAUFMAN, 2000) o súvise s poklese v uvedenej lokalite.

E) Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata)

78

Obr. 25 Početnosť pŕhľaviara čiernohlavého ( Saxicola torquata) v rokoch 2000 – 2010

v NPR Parížske močiare.

Početnosť výskyt pŕhľaviara čiernohlavého( Saxicola torguata) v priebehu rokov 2000 – 2010 bola zaznamenaná v uvedenom grafe. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2003 v počte 26 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2004 v počte 0 ks. Znižovaniu výskyt uvedeného druhu bolo potvrdené tvrdenie SAUERA (SAUER, 2003), ktoré je ovplyvňované vypaľovaním trávnych porastov a ničením vegetácie na okrajoch polí a ciest, kde hniezdi.

F) Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos)

Obr. 26 Početnosť slávika krovinového ( Luscínia megarhynchos) v rokoch 2000 – 2010


Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) v priebehu rokov 2000 – 2010, zaznamenal pokles výskytu. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 17 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 v počte 1 ks. Výsledky ktoré zistil HOYO (HOYO, 2003), v súvislosti z plachosťou uvedeného druhu pri hniezdení sa v uvedenej lokalite potvrdilo s miernym znížením populácie uvedeného druhu.

G) Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula)

79

Obr. 27 Početnosť slávika modráka (Luscinia svecica cyanecula) v rokoch 2000 – 2010

v NPR Parížske močiare. Výskyt uvedeného druhu slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) z grafu poukazuje na najvyšie zastúpenie v roku 2005 v počte 6 ks, pričom jeho výskyt je v uvedenj lokalite veľmi ojedinelý (na území Slovenskej republiky jediný) . Absencia výskyt uvedeného druhu je zaznamenaná v rokoch 2000 – 2004 a rokoch 2007 – 2008. Zistené výsledky o výskyte uvedeného druhu potvrdzujú zistenia GILLESA (GILLES, 2008), v súvislosti so zmenami meteorologických faktorov.

H) Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus)

Obr. 28 Početnosť strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR


Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 17 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 v počte 1 ks. Pokles výskyt uvedeného druhu potvrdili zistenia FELIXA (FELIX, 1978) o znižovaní populácie uvedeného druhu v súvislosti z dlhotrvajúcimi zimami.

I) Svrčiak slávikový (Locustella luscinioides)

80

Obr. 29Početnosť svrčiaka slávikovitého (Locustella luscinioides) v rokoch 2000 – 2010


Početnosť uvedeného druhu svrčiaka slávikovitého (Locustella luscinioides) podľa počtu dokazuje o znižovaní jeho populácie z počtu 88ks v priebehu roku 2005 na 5 ks v roku 2010. Čím sa vyvrátilo tvrdenie o vplyve výskytu uvedeného druhu v závislosti od hniezdneho biotopu, podľa PETERSONA (PETERSON, 2003).

J) Sýkorka belasá ( Parus caeruleus)

Obr. 30 Početnosť sýkorky belasej ( Parus caeruleus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR Parížske

močiare.

Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt sýkorky belasej (Parus caeruleus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2001 a 2006 v počte 43 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2004 v počte 0 ks. Vzrastajúce zastúpenie uvedeného druhu v NPR ma za následok nárastu zvyšujúceho sa počtu drevín v okolí NPR, čím sa potvrdilo zistenie DANKA (DANKO, 2002).

K) Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)

81

Obr. 31 Početnosť trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) v rokoch 2000 – 2010


Početnosť výskytu trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) v priebehu rokov 2000 – 2010, nám ukazuje obrázok 31. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 495 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 20 ks. Početnosť uvedeného druhu ovplyvňuje neskorý prílet na miesto hniezdenia, čím sa potvrdilo zistenie BENKU (BENKO, 2007).

L) Trsteniarik pásikavý (Acrocephalus schoenobaenus)

Obr. 32Početnosť trsteniarika pásikavého (Acrocephalus schoenobaenus) v rokoch 2000 –

2010 v NPR Parížske močiare.

Výskyt trsteniarika pásikavého (Acrocephalus schoenobaenus) v grafe, poukazuje na početnosť uvedeného druhu v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 325 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 2 ks. Počet uvedeného druhu v lokalite je ovplyvnený znižovaním potravinovej ponuky v súvislosti chemizácie poľnohospodárstva, čo potvrdili závery MATOUŠEKA (MATOUŠEK, 2008).

M) Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris)

82

Obr. 33 Početnosť trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris) v rokoch 2000 – 2010


Početnosť výskyt trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris) v priebehu rokov 2000 – 2010 nám vyhodnotil graf. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 104 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2008 v počte 8 ks. Týmto bolo potvrdené zistenie TRNKU (TRNKA, 2002) o výskyte uvedeného druhu ovplyvneného zmenou biotopu s rozsiahlymi porastmi trsti trvalo zaliatych vodou.

N) Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus)

Obr. 34 Početnosť trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) v rokoch 2000 –


Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 183 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 7 ks. Graf potvrdzuje zistenie populácie uvedeného druhu podľa BOSSUSA (BOSSUS, 2010) v súvislosti od trvalo zaliatych porastov trsti vodou a klesaním vodnej hladiny vody.

O) Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon)

83

Obr. 35 Početnosť trsteniarika tamariškového (Acrocephalus melanopogon) v rokoch 2000 –


Výskyt trsteniarika tamariškového (Acrocephalus melanopogon) v priebehu rokov 2000 – 2010 môžeme vyhodnotiť z grafu. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 32 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 1 ks. Výskyt uvedeného druhu je priamo ovplyvnený dostatočným zastúpením vodných plôch s otvorenou vodnou hladinou, čím sa potvrdilo zistenie TRNKU (TRNKA, 2002).

84

5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

Cieľom diplomovej práce bolo zistiť a zmapovať výsledky vybraných jednotlivých

druhov vtákov v NPR Parížske močiare. Na základe vykonaného monitoringu

vybraných druhov vtákov, ich nízkemu výskytu na území Slovenska, ako

i jedinečnosťou biotopu na ktoré sú uvedené druhy vtákov závislé bolo toto územie

vyhlásené za významné vtáčie územie. Monitoringom uvedeného biotopu bolo

zistené, že NPR Parížske močiare sú veľmi citlivé na používanie umelých hnojív,

ktoré sú pri dažďoch splavované aj z ďalšieho okolia do kanála Paríž a tým aj do

NPR. Naplavovaním nánosov z erózie pôdy sa neustále znižuje výška hladiny vody

v NPR, čím sa mení aj zloženie rastlinného krytu uvedenej lokality (problém

s neriadeným rozširovaním trstinových porastov a náletom drevín). Následným

zmenšovaním voľnej vodnej plochy sa postupne mení aj biotop, čo mení aj zloženie

ornitofauny v NPR. Uvedené územie je nenahraditeľné v súvislosti z migráciou

rôznych druhov sťahovavých vtákov, ako aj miesto oddychu pri ceste k hniezdiskám

alebo k zimoviskám. Dôležitý význam plní uvedená lokalita i z hľadiska

medzinárodne významných mokradí, ktorá je chránená ramsarským dohovorom.

Svojou jedinečnosťou si vyžaduje našu zvýšenú ochranu v zachovaní si prirodzenej

biodiverzity v NPR Parížske močiare. Zozbierané informácie môžu poslúžiť ako

východiskový materiál pri spracovaní postupov, ktoré pomôžu pri zlepšení kvality

uvedeného biotopu.

85

6 ZÁVER

Lokalita NPR Parížske močiare je svojou polohou a klimatickými podmienkami

priam predurčená k zachovaniu si jedinečného biotopu, ktorý si zaslúži našu

pozornosť. Iba dôkladnou ochranou uvedeného územia NPR Parížske močiare si túto

raritu môžeme zachovať aj pre ďalšie generácie. Môže nám poskytnúť nespočetné

množstvo informácii o druhoch fauny a flóry, ktorá sa v lokalite nachádza.

Za uvedené obdobie rokov 2000 až 2011 bolo monitorovaných 15 druhov

nachádzajúcich sa v danej lokalite NPR Parížske močiare. V priebehu uvedeného

monitorovania bolo odchytených a krúžkovaných 8063 jedincov. Z uvedeného bolo

potvrdené dominantné zastúpenie trsteniarika bahenného ( Acrocephalus scirpacelus)

v počte až 2251 jedincov. I keď nie je uvedená lokalita hniezdnym biotopom

lastovičky domovej (Hirundo rustica) , jej zastúpenie bolo v uvedenej lokalite takmer

najpočetnejšie v počte 1502 jedincov, v súvislosti s potravinovou základňou.

Najnižším zastúpeným druhom v uvedenej lokalite bolo zastúpenie pomerne

vzácneho druhu slávika modráka (Luscinia svecica cyanecula), ktorý bol v uvedenej

lokalite zastúpený iba v počte 8 jedincov za celé monitorované obdobie.

Pri nedostatočnej ochrane uvedenej lokality ako možno vidieť vo výsledkoch

práce, nastal v priebehu rokov 2000 - 2010 pokles výskytu močiarnych druhov

spevavcov zistených v hniezdnom období v NPR Parížske močiare. Pokles je

evidentne zaznamenaný u slávika modráka, kde sa percentuálne znížil výskyt tohto

druhu z 0,7 % na 0 %, a dominantné zvýšenie z 12,5% na 20,4 % bolo zaznamenané

u druhu trsteniarika pásikavého. Čo môže byť spôsobené zmenou klimatických

podmienok, no i zmenou prirodzeného biotopu ovplyvneného poľnohospodárskou

a priemyselnou výrobou.

86

Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie vtáčích spoločenstiev sa však mení

i v priebehu roka, pričom najbohatším spektrom vtáčích druhov sa vyznačuje

spoločenstvo vtákov v hniezdnom období, keď sa v lokalite zistilo všetkých 15

vybraných druhov vtákov. V pohniezdnom období bolo z 15 pozorovaných druhov

zaznamenaných (15 druhov) z rastúcim trendom populácie a v zimnom období bol

zaznamenaný výskyt iba ( 6 druhov) ktoré sú v uvedenej lokalite vyskytujú celoročne.

Rozdiely v zastúpení vtákov možno nájsť aj medzi južným a severným okrajom

celej NPR Parížske močiare. Južná strana je zastúpená pestrejším biotopom s vyšším

podielom vody. Výskyt bol potvrdený takmer na 100% u 3 druhov slávika modráka

(Luscinia svecica cyanecula), s výskytom 100%, trsteniarika tamariškového

(Acrocephalus melanopogon), s výskytom 97,5 % a fúzatky trsťovej (Panurus

biarmicus), s výskytom 93,0 % z rozdielom od severnej strany, kde trstinové porasty

postupne prechádzajú do krovinových, stromových a lúčnych porastov, v ktorých

bola potvrdená dominancia nad 50 % iba u 3 druhov drozda čierneho (Turdus

merula), s výskytom 66,5%, slávika krovinového (Luscínia megarhynchos),

s výskytom 65,2% a trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris), s výskytom

53,8% . Potvrdilo sa, že na južnom okraji sa zistilo viac druhov vtákov ktoré sú

viazaných na vodné prostredie. Na severnom okraji lokality sú viac zastúpené druhy

terestrických biotopov s nižším zastúpením vtákov ( 14 druhov) , no podstatne

z nižším percentuálnym zastúpením.

Zo zistených poznatkov je jednoznačne potvrdené, že v NPR Parížske močiare je

ornitofauna zastúpená najpočetnejšie v hniezdnom období, kedy bol zaznamenaný

výskyt všetkých 15 druhov vtákov. Najpočetnejšie zastúpený druh trsteniarika

bahenného (Acrocephalus scirpaceus), ktorého počet v období rokov 2000 až 2010

bol zaznamenaný v počte 2251 jedincov. V lokalite je v uvedenom období rokov 2000

až 2010 zaznamenaný najnižší výskyt u druhu slávika modráka (Luscinia svecica

cyaneclus) v počte iba 8 jedincov.

V období rokov 2000 až 2010 sa potvrdil súvis s hniezdením pozorovaných

druhov vtákov v súvislosti od typov porastov. Z pozorovaných druhov vtákov 9

hniezdi v uvedenej lokalite s výskytom v litorálnych porastov, ktoré sú špecifické

u uvedeného typu biotopu. Na terestrické lokality bolo viazaných 5 druhov vtákov

a jeden druh v uvedenej lokalite vôbec nehniezdi.

87

Tieto údaje sú výsledkom dlhoročných odchytov ornitofauny v NPR Parížske

močiare, ktoré sú pre ornitológiu nenahraditeľné. Získané výsledky štúdia avifavny

Parížskych močiarov potvrdzujú ich národný i medzinárodný význam ako jedinečnosť

ornitologickej lokality. Výsledky tejto práce by mohli aspoň čiastočne zmierniť dopad

pretvárajúcich faktorov pôsobiacich v NPR Parížske močiare a prispieť k zlepšeniu

podmienok vtákov žijúcich v uvedených biotopoch.

7 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BAILEY, J. - BURNIE, D.1993. Vtáky. Vyd. Slovart, Bratislava. 1993. 60 s.

ISBN 80-7145-311-0.

2. BALÁŽ, D. et al. 2005. NATURA 2000. Vydala Štátna ochrana prírody SR,

Banská Bystrica. 2005. 7 s. ISBN 80-89035-63-9.

3. BENDA, P. et al. 1994. Obratlovci. Vyd. Nakladatelský dům PO, Praha 1994. 236

-453s. ISBN 80-85 841 -08-8.

4. BENKO, Š. et al. 2007. Čo je to akumulácia. In: Vtáky – Jeseň 2007. Bratislava

2007. s. 3-19 ISSN 1336-9962.

5. BENKO, Š. et al. 2006. VVU – Pusté Uľany – Zeleneč In: Vtáky – Zima 2006.

Bratislava 2006 . s. 3-19 ISSN 1336-9962.

6. BENKO, Š. et al. 2007. Monitoring vodného vtáctva. In: Vtáky – Leto 2007.

Bratislava 2007. s. 3-19 ISSN 1336-9962.

7. BOSSUS, A. et al. 2010. Guide des chants dóiseaux dÉurope occidentale. Vyd.

Delachaux & Niestle, 2010. 237 s. ISBN 978- 2603017036.

8. BRTEK, Ľ. et al. 2001. Veľká kniha živočíchov. Vyd. Príroda, Bratislava 2001. s.

232 – 296 ISBN 80-07-00862-4.

9. DANKO, Š. et al. 2002. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Vyd. SAV, Bratislava.

2002. 686 s. ISBN 80-224-0714-3.

10. DANKO, Š. et al.2007. Tichodroma 19. Vyd. VEDA, Bratislava 2007. s. 1-176,

ISSN 1337-026X.

11. DÍTÉ, D. et al. 2000. Dunajské luhy. Vyd. ŠOP SR, Bratislava. 8 s. ISBN 978-80-

89310-38-8.

88

12. DOBRORUKA, L. et al. 1983. Pestrá príroda. Vyd. Mladé Letá, Bratislava.1983.

310 s.

13. DUNGEL, J. - HUDEC, K. 2001. Atlas ptáků. Vyd. Academia, Praha. 2001. 249

s. ISBN 80-200-0927-2.

14. FELIX, J. 1978. Oiseaux des Pays ď Europe, Vyd. Grund, Paris 1978. 256 s.

ISBN 2-7000-1504-5.

15. GAISLER, J. - ZIMA J. 2007. Zoológie obratlovců. Vyd. Akadémia, Praha 2007.

431-515s. ISBN 987-80-200-1484-9.

16. GAJDOŠ, P. et al. 2005. Národná prírodná rezervácia Parížske Močiare. Vyd.

NOI , Nitra 2005. 195 s. ISBN 80-968120-6-8.

17. GERMAN, D. et al. 1995. Ekologické a hydrologické pomery a optimalizácia

vodného režimu NPR Parížske močiare. Vyd. Hydromédia, Bratislava 1995. s. 1-

86 s.

18. GILLES, B. 2008. Dicti onnai re des oiseaux France. Vyd. Gisserot, 2008. 64 s.

ISBN 978- 2755800586.

19. H0YO, J. et al. 2003. Handbook of theBirds of the World . Vyd. Lynx Edicions,

2003. 845 s. ISBN 9788487334108.

20. HUDEC, K. et al. 1983. Fauna ČSSR. Ptáci – Aves. Díl III/1, 2. Vyd. Academia,

Praha 1983. 1234 s.

21. HUME, R. 2002, Vtáky Európy. Vyd. IKAR, Bratislava. 2004. 448 s. ISBN 80-

551-0721-1.

22. CHANDLER, S. et al. 2001. Birds of North America. Vyd. St. Martin´s Press,

2001. 359 s. ISBN 9781582380902.

23. KAUFMAN, K. 2001. Birds of North America. Vyd. Houghton Mifflin Harcourt,

2001. 383 s. ISBN 9870618132195.

24. MATIAS, D. 2002. Atlas zoológie. Vyd. PRINT, Bratislava. 2002. 300 s. ISBN

80-89065-25-2.

25. MATOUŠEK, B. 2008. Vták. Vyd. Ikar, Bratislava. 2008. 590 s. IBSN 978-80-

551-1754-6.

26. MATOUŠEK, B. et al. 2002. Výsledky krúžkovania vtákov Viliama Kubána na

Slovensku (2. časť). In Tichodroma. 2002, vol. 12, s. 156 – 172. ISBN 80-8060-

124-0.

89

27. NATIONAL GEOGRAPHIC SOCIETY ( U.S.). 2002. National geographic Field

Guide to the Birds of North America. Vyd. National Geographic Society, 2002.

480 s. IBSN 9780792268772.

28. NOSKOVIČ, J. et al. 2010. Ochrana a tvorba životného prostredia. Vyd. SPU

Nitra. 2010. 152 s. ISBN 978-80-552-0344-7.

29. PARIS, J. et al. 2005. Les oiseaux de France: Guide dínitiation. Vyd. Broguet

Inc., 2005. 352 s. ISBN 978- 2890006829.

30. PETERSON, R. 1998. Peterson first guide to birds of North America. Vyd.

Houghton Mifflin Harcourt, 1998. 128 s. ISBN 9780395906668.

31. PETERSON, R. et al. 2003. Birds. Vyd. Hougston Mifflin Harcourt, 2003. 64 s.

ISBN 9780618307227.

32. PETŘVALSKÝ, V. et al. 2010. Zoológia. SPU Nitra. 2010. s. 90 – 114. ISBN

978-80-552-0465-9.

33. PONEC, J. - MIHÁLIK,Š. 1981. Prírodné rezervácie na Slovensku. Vyd. Osveta

Martin. 1981. s. 226-227.

34. RYBANIČ, R. et al. 2004. Významné vtáčie územia na Slovensku. Vyd.

Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku , Bratislava. 2004. s. 4 – 219 ISBN

80-969078-0-8.

35. SAUER, F. 1996. Vodné vtáky. Vyd. Ikar, Bratislava. 1996. 287 s. ISBN 80-7118-

258-3.

36. SAUER, F. 2003. Vtáky lesov, lúk a polí. Vyd. Ikar, Bratislava. 2003. 287 s. ISBN

80-7118-179-X.

37. SIBLEY, D. - SOCIETY, A. 2008. The Sibley Guide to Birds. Vyd. Paw Prints,

2008. 544 s. ISBN 978439503287.

38. SVENSSON, L. et al. 1999. Le Guide Ornitho : les 848 espéces dÉurope en 4000

dessins. Vyd. Delachaux & Niestle, 1999. 400 s. ISBN 978-2603011423.

39. ŠŤASTNÝ, K. et al. 2006. Atlas hnízdního rozšírení ptáků v České republice,

2001-2003, Vyd. Aventínium, Praha 2006.

40. THOMPSON, B. et al. 2005. Identity yourself: the 50 most common briding

identification challenges. Vyd. Houghton Mifflin Harcourt, 2005. 392 s. ISBN

9780618514694.

41. TRNKA, A. 1997. Zoológia chordátov. Vyd. Trnavská univerzita, Trnava. 1997.

159 s.

90

42. TRNKA, A. et al. 2003. Vtáky Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare.

Vyd. VEDA, Bratislava. 2003. 255 s. ISBN 80-224-0757-7.

43. VICENÍKOVÁ, A. - POLÁK, P. 2003. Európsky významné biotopy na Slovensku.

Vyd. DAPHNE, Banská Bystrica. 2003. 151 s. ISBN 80-89035-24-8.

44. WINK, M. 1973. Die Verdreitung Nachtigall ( Luscínia megarhynchos) in.

Rheinland. In : Charadrius, Vol. 9. No. 2-3. 1973. pp 65-80.

Dostupné na internete :

http://sk.wikipedia.org/, 2010

http://www.birdguides.com/html/vidlib/species/, 2011

http://vtacnik-noviny.tym.sk, 2010



http://www.sazp.sk, 2011

http://www.birdguides.com, 2011

http://www.wikipedia.sk/, 2011

http://www.zbierka.sk/, 2011

http://www.vtáky.eu/, 2010

http://www.vták.sk/, 2010

http://www.sovs.sk/, 2010

http://www.nasiptáci.cz/, 2011

http://www.rangers.sk/, 2011

http://www.zone.sk, 2010

http://www.sopsr.sk/files/eu, 2011.

http://www.rspb.org.uk/wildlife/birdguide/name/b/bluetit/index.aspx 2011

91

http://www.xn--vtk-fla.sk/


http://www.xn--vtky-6na.eu/

http://www.rspb.org.uk/wildlife/birdguide/name/b/bluetit/index.aspx

http://www.sopsr.sk/files/eu

http://www.zone.sk/

http://www.rangers.sk/

http://www.sovs.sk/

http://www.zbierka.sk/

http://www.wikipedia.sk/

http://www.birdguides.com/

http://www.sazp.sk/

http://vtacnik-noviny.tym.sk/



http://www.birdguides.com/html/vidlib/species/

http://sk.wikipedia.org/

92

PRÍLOHY

Obr. 36 Drozd čierny (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 37 Poznávacie znaky drozda čierneho (HUME, 2002)

1 :

7 500 000

2

Obr. 38 Rozšírenie drozda čierneho na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)

3

Obr. 39 Fúzatka trsťová (samček) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 40 Poznávacie znaky fúzatky trsťovej (HUME, 2002)

4

1 : 7 500 000

Obr. 41 Rozšírenie fúzatky trsťovej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)

5

Obr. 42 Kúdelnička lužná (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 43 Poznávacie znaky kudeľničky lužnej (samec) (HUME, 2002)

6

1 : 7 500 000

Obr. 44 Rozšírenie kúdeľničky lužnej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)

7

Obr. 45

Lastovička domovej (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 46 Poznávacie znaky lastovičky domovej (dospelý jedinec) (HUME, 2002)

8

1 : 7 500 000

Obr. 47 Rozšírenie lastovičky domovej na Slovensku letný výskyt (www. vtáky.sk, 2010)

9

Obr. 48 Pŕhlaviar čiernohlavý (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 49 Poznávacie znaky pŕhlaviara čiernohlavého (dospelý jedinec) (HUME, 2002)

10

1 : 7 500 000

Obr. 50 Rozšírenie pŕhľaviara čiernohlavého na Slovensku letný výskyt (www. vtáky.sk,2010)

11

Obr. 51 Slávik krovinový (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 52 Poznávacie znaky slávika kroviného (dospelý jedinec) (HUME, 2002)

12

1 : 7 500 000

Obr. 53 Rozšírenie slávika krovinového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

13

Obr. 54 Slávik modrák (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2010)

Obr. 55 Poznávacie znaky slávika modráka (HUME, 2002)

14

1 : 7 500 000

Obr. 56 Rozšírenie slávika modráka na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

15

Obr. 57 Strnádka trsťová (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 58 Poznávacie znaky strnádky trsťovej (dospelý jedinec) (HUME, 2002)

16

1 : 7 500 000

Obr. 59 Rozšírenie strnádky trsťovej na Slovensku v lete (www. vtáky.sk, 2011)

17

1 : 7 500 000

Obr. 60 Rozšírenie strnádky trsťovej na Slovensku v zime (www. vtáky.sk, 2011)

18

Obr. 61 Svrčiak slávikovitý (samček) (www. wikipedia.sk, 2010)

Obr. 62 Poznávacie znaky svrčiaka slávikovitého (samička) (HUME, 2002)

19

1 : 7 500 000

Obr. 63 Rozšírenie svrčiaka slávkovikovitého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

20

Obr. 64 Sýkorka belasá (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 65

Poznávacie znaky sýkorky belasej (HUME, 2002)

21

1 : 7 500 000

Obr. 66 Rozšírenie sýkorky belasej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

22

Obr. 67 Trsteniarik bahenný (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 68

Poznávacie znaky trsteniarika bahenného (HUME, 2002)

23

1 : 7 500 000

Obr. 69 Rozšírenie trsteniarika bahenného na Slovensku (www. vtáky.sk ,2011)

24

Obr. 70 Trsteniarik pásikový (samček) (www. wikipedia.sk, 2010)

Obr. 71 Poznávacie znaky trsteniarika pásikového (HUME, 2002)

25

1 : 7 500 000

Obr. 72 Rozšírenie trsteniarika pásikového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

26

Obr. 73 Trstenierik spevavý (samček) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 74 Poznávacie znaky trsteniarika spevavého (HUME, 2002)

27

1 : 7 500 000

Obr. 75 Rozšírenie trsteniarika spevavého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

28

Obr. 76 Trsteniarik škriekavý (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)

Obr. 77 Poznávacie znaky trsteniarika škriekavého (dospelý jedinec) (HUME, 2002)

29

1 : 7 500 000

Obr. 78 Rozšírenie trsteniarika škriekavého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)

30

Obr. 79 Trsteniarik tamariškový (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2010)

Obr. 80 Poznávacie znaky trsteniarika tamariškového (HUME, 2002)

31

1 : 7 500 000

Obr. 81 Rozšírenie trsteniarika tamariškového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)

32

Documents

crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/Prace/2011/M/A8BC7197BC4E4701BF0375637A0… · Web viewOsídlili celý svet okrem vodných hlbín. Ich evolučná úspešnosť dokazuje, že aj keď vznikli