DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH

Charakteristika drámy

• Názov pochádza z gréckeho slova draó, čo znamená činiť, konať, uskutočňovať.

• Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický konflikt a neprítomnosť rozprávača.

• Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne.• Dráma má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou

(postavy môžu vyjadrovať svoje pocity, nálady a myšlienky).

• Medzi základné dramatické žánre patria : tragédia, komédia, fraška, činohra, bábková hra, rozhlasová hra, televízna hra, filmový scenár, opera, muzikál, pantomíma.

Vznik drámy• Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv

Dionýza, boha plodnosti a vína. • Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos

neskôr pridal druhého herca a Sofokles herca tretieho.• Išlo o spojenie slova, hudby a tanca. Priamočiary dej sa

odohrával na jednom mieste, od rána do večera – jednota miesta, času a deja.

• Herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly). Herci vystupovali v maskách a v kostýmoch. Divadlo sa hralo v amfiteátroch. Predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner.

TRAGÉDIA• Z gréc. tragóidiá = capí spev (speváci boli pôvodne

oblečení do kozích koží).• Najstarší dramatický žáner; hlavným znakom je boj

jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami.• Postavy sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presved-

čené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné i umrieť.• Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú

osamotené, preto sa im to nedarí.• Umierajú, lebo sa svojich ideálov nechcú vzdať.

PREDSTAVITELIA• AISCHYLOS - zakladateľ gréckej tragédie;

zameriaval sa na náboženské motívy; zachytával konflikt človeka a osudu.

• SOFOKLES – najväčší grécky dramatik; zaviedol tretieho herca. Najvýznamnejším dielom je tragédia Antigona - zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky.

• EURIPIDES – zameral sa na konflikt človeka s človekom; zaviedol na scénu aktuálne problémy aténskej spoločnosti.

PREDSTAVITELIA• Veľký rozmach zaznamenal tento žáner v období

renesancie v Anglicku – Shakespearove tragédie (Hamlet) a v období klasicizmu vo Francúzsku – tragédie P. Corneilla (Cid).

• Tragédia vzniká sporadicky i v ďalších vývinových obdobiach literatúry. V slovenskej literatúre sa pokúsil o tragédiu P. O. Hviezdoslav (Herodes a Herodias). V medzivojnovom období boli najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto žánru I. Stodola (Bačova žena) a J. Barč-Ivan (Matka).

KOMÉDIA• Z gréc. kómódiá = spev veselého sprievodu; základný

dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka.

• Konflikt je komický, lebo hlavný hrdina si buď určí nezmyselný a bezvýznamný cieľ, alebo si volí nepri-merané prostriedky na jeho dosiahnutie.

• Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie).

• V porovnaní s tragédiou predstavovala každodennosť; reálny život v nej prevládal nad výnimočnosťou a vznešenosťou.

PREDSTAVITELIA• ARISTOFANES bol najvýznamnejší antický

tvorca komédií; je považovaný za zakladateľa politickej komédie.

• Vo svojej tvorbe kritizoval politikov, vážených občanov mesta, rétorov aj sofistov.

• Bol milovaný národom pre jeho schopnosť verne vykresliť život a city.

• Najznámejším dielom je protivojnová satira Lysistrata.

PREDSTAVITELIA• V období renesancie písal komédie W. Shakespeare

(Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej) a v období klasicizmu dosiahol tento žáner vrchol v tvorbe Moliéra (Lakomec). Ďalší rozvoj nastal v 19. a v 20. storočí – N. V. Gogoľ, O. Wilde, G. B. Shaw.

• K známym predstaviteľom komédie v slovenskej literatúre patria najmä J. Chalupka (Kocúrkovo), J. Záborský (Najdúch), J. Palárik (Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch), J. G. Tajovský (Ženský zákon) a I. Stodola (Jožko Púčik a jeho kariéra).

ČINOHRA• Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia.• Zobrazuje závažné spoločenské problémy. • Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory

medzi postavami. Rozpory sa prehlbujú, vyúsťujú do zrážky, ale na rozdiel od tragédie nedochádza k bezvýchodiskovým situáciám, ktoré by nevyhnutne museli končiť smrťou hrdinu.

• Hrdinami sú bežní ľudia.• Z našej literatúry je známa Tajovského dráma

Statky-zmätky.

INSCENÁCIA• Premena literárneho diela (dramatického, hudobno-

dramatického alebo scenára) na divadelnú alebo televíznu hru. Na tvorbe divadelnej hry sa zúčastňujú:

• Dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ• Dramaturg – vyberá dramatické diela a vytvára tzv.

dramaturgický plán divadla.• Režisér – vytvára celkovú koncepciu divadelného

predstavenia. Vychádza predovšetkým zo scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo, skúsenosti s hercami, ich osobitosťami...

• Scénický výtvarník – pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo scénických poznámok, ale aj z požiadaviek režiséra.

• Skladateľ scénickej hudby – pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá.

• Navrhovatelia a realizátori kostýmov – pripravujú vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela.

• Osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie. Osvetlenie musí zodpovedať scéne, ale malo by podporovať a vytvárať rôzne efekty, predvádzané výjavy.

• Vizážisti, maskéri – dokončujú úpravu hercov, dotvárajú výzor jednotlivých postáv.

• Herci – stvárňujú na javisku postavy dramatického diela.

Uvedenie divadelnej hry• Generálka – hlavná skúška pred premiérou.• Premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry.

Väčšinou sa jedná o veľmi slávnostnú udalosť.• Repríza - opakované predstavenie divadelnej hry.• Derniéra – posledné uvedenie divadelnej hry.

Vonkajšia kompozícia divadelnej hry• Dejstvá – menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú

prestávky. Dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času... • Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného

dejstva.• Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet

postáv. Nový počet postáv na javisku znamená nový výstup. • Monológ – samostatný prehovor postavy. Slúži na

komentovanie istých udalostí, na vysvetlenie súvislostí... • Dialóg – rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami.

Musí mať najmenej dve repliky.• Replika – základná jednotka dialógu, prehovor jednej

postavy.

Vnútorná kompozícia divadelnej hry

• Expozícia (úvodná časť) uvádza diváka do času a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi.

• Kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja.

• Kríza je dejová situácia, v ktorej vyvrcholí konflikt, dochádza k zrážke medzi hlavnými postavami.

• Peripetia, čiže nečakaný dejový obrat.• Katastrofa, čiže riešenie konfliktu, rozuzlenie.

Ďakujem za pozornosť

Vypracovala: Mgr. Martina Demeterová