Upload
lamdien
View
217
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Žilinská univerzita v ŽilineElektrotechnická fakulta
Katedra experimentálnej elektrotechniky
E-LEARNING PRE PREDMET AOS
Lukáš PACULÍK
2008
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
E-learning pre predmet AOS
BAKALÁRSKA PRÁCA
LUKÁŠ PACULÍK
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEElektrotechnická fakulta
Katedra experimentálnej elektrotechniky
Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Miroslav Ďulík
Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)Dátum odovzdania bakalárskej práce: 6.6.2008
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 2008
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
ABSTRAKT
E-learning pre predmet AOS v skratke predstavuje elektronickú formu vzdelávania
v oblasti analógových obvodových systémov, konkrétne pre predmet Analógové
obvodové systémy. Cieľom tejto práce je vytvorenie efektívneho a nastavovateľného
elektronického systému vzdelávania a testovania študentov k danej téme. Forma
elektronického vzdelávania je založená na databáze, skriptách a užívateľskom rozhraní vo
forme WEB stránky. Každý študent po prihlásení, má prístup k jednotlivým prednáškam,
priebežne bude preverovaný testami , hodnotený a všetky tieto údaje sú spracovávané a
ukladané do databázy pre záverečné ohodnotenie študentovej aktivity. Vytvorenie
elektronického vzdelávania pre predmet AOS uľahčuje prácu pri výučbe a šetrí čas pri
testovaní študentov a následné vyhodnocovanie aktivity.
ABSTRACT
The E-learning for object AOS represents electronic form of education in analog
circuit systems, concrete for object Analog circuit systems. The purpose of this
examination paper is to create effective, variable electronic system for education and
testing the students related whit AOS locus. This electronic form of education is based on
database, scripts and users interface in internet page format. After login, each student has
access to system where is materials for education, tests and continuous rating. All data are
embedded to database for the final rating. Create this electronic education system eases
work and saves a lot of time during the education or testing the students and evaluations
activity.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
ANOTAČNÝ ZÁZNAM
Vytvorenie fungujúceho a efektívneho elektronického vzdelávacieho systému pre
predmet AOS, z dôvodu zefektívnenia výučby a následnej kontroly študentov.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
E-learning, CBT kurz, elektronické vzdelávanie, distančné vzdelávanie, internet,
analógové obvodové systémy
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
OBSAH
1. ÚVOD........................................................................................................................... 1
2. CIEĽ RIEŠENIA E-LEARNINGU .............................................................................. 2
3. VŠEOBECNÝ POPIS POJMU E-LEARNING ........................................................... 3
3.1. Všeobecný popis pojmu Internet .......................................................................... 33.1.1. História Internetu .........................................................................................43.1.1. World Wide Web ........................................................................................ 7
3.2. Využitie Internetu na vysokých školách............................................................... 83.2.1. Dištančné (vzdialenostné) vzdelávanie a E-learing .................................... 83.2.2. Druhy dištančného vzdelávania ................................................................ 123.2.3. Systém dištančného vzdelávania............................................................... 123.2.4. Formy dištančného vzdelávania................................................................ 133.2.5. Elektronické kurzy, e-materiály a e-učebnice........................................... 133.2.6. Elektronické študijné materiály ................................................................ 143.2.7. Rozdiel medzi klasickou a elektronickou učebnicou................................ 143.2.8. Vysokoškolské lnižnice ako jedna z možností vzdelávania .................... 15
3.3. Ciele a metódy realizácie E-learningu ................................................................ 163.4. Analýza nástrojov pre tvorbu E-leraningu.......................................................... 17
3.4.1. HTML ...................................................................................................... 173.4.2. CSS ........................................................................................................... 183.4.3. PHP ........................................................................................................... 193.4.4. MySQL ..................................................................................................... 203.4.5. Čo je databáza ........................................................................................... 21
4. REALIZA4NÁ ČASŤ ................................................................................................ 22
4.1. Programový návrh E- learningu.......................................................................... 234.1.1. Návrh internetovej stránky – WEB stránky ............................................. 234.1.2. Návrh databázy ......................................................................................... 244.1.3. Návrh PHP skriptov (dotazov) ................................................................. 26
4.2. Tvorba E-learningu ............................................................................................. 274.2.1. Inštalácia softvérového vybavenia ............................................................ 274.2.2. Tvorba WEB stránky ................................................................................ 284.2.3. Tvorba databázy........................................................................................ 314.2.4. Tvorba PHP skriptov (dotazov) ................................................................ 354.2.5. Vytvorenie súboru testov a riešených príkladov....................................... 38
5. TECHNICKO-EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE PRÁCE...................................... 40
5.1. Úspora peňazí ..................................................................................................... 405.2. Úspora času......................................................................................................... 405.3. Technické výhody a nevýhody elektronického vzdelávania .............................. 41
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
6. ZÁVER ....................................................................................................................... 42
7. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...................................................................... 43
8. VYHLÁSENIE O SAMOSTSATNOSTIVYPRACOVANIA DIPLOMOIVEJ PRÁCE........................................................................................................................ 44
9. POĎAKOVANIE ....................................................................................................... 45
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK
Obr. (3.2.1.a) : Starý spôsob vzdelávania ........................................................................... 9
Obr. (3.2.1.b) : Nový spôsob vzdelávania .......................................................................... 9
Obr. (3.4.5.) : Anatómia databázy.................................................................................... 21
Obr. (4.1.2.a) : Návrh databázy v Microsoft Office Access ............................................. 25
Obr. (4.1.2.b) : Návrh databázy v Microsoft Office Access ............................................. 26
Obr. (4.2.1.) : Inštalácia balíka PHPTriad verzie 2.2.1..................................................... 27
Obr. (4.2.2.a) : Ukážka zdrojového kódu stránky Index.html .......................................... 28
Obr. (4.2.2.b) : Základná stránka E-learningu .................................................................. 30
Obr. (4.2.3.a) : Tvorba databázy prostredníctvom nástroja mysqladmin ......................... 32
Obr. (4.2.3.b) : Tvorba databázy v prostredí MySQL ...................................................... 32
Obr. (4.2.3.c) : Tabuľka vytvorená v SQL jazyku ............................................................ 34
Obr. (4.2.4.a) : Zobrazenie študentov na web stránke uložených v databáze................... 35
Obr. (4.2.4.b) : Zdrojový kód dotazu PHP pre zobrazenie dát z databázy ....................... 36
Obr. (4.2.4.c) : Spôsob pridania študenta do databázy v užívateľskom rozhraní ............. 37
Obr. (4.2.4.d) : Spôsob odstránenia študenta z databázy v užívateľskom rozhraní.......... 38
Obr. (4.2.5.a) : Zobrazenie obsahu tabuľky Otázky ........................................................ 38
Obr. (4.2.5.b) : Časť formulára testu s otázkami .............................................................. 39
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
WWW World Wide Web
HTTP Hypertext Transport Protocol
HTML Hypertext Markup Language
CSS Cascading Style Sheet
PHP Hypertext Preprocesor
SQL Structured Query Language
CBT Computer based trainig
AOS Analógové obvodové systémy
ISP Internet Service Provider
W3C World Wide Web Consorcium
FTP File Transfer Protocol
DARPA Defense Advanced Research Project Agency
WBT Web Based Training
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
1. ÚVOD
Táto publikácia všeobecne popisuje pojem Elektronické vzdelávanie (E-learning) a
tiež podrobný návrh a vytvorenie jednoduchého elektronického vzdelávacieho CBT
kurzu, resp. E-learning so zameraním vzdelávania v predmete Analógové obvodové
systémy (AOS). V prvých kapitolách popisuje a analyzuje elektronické vzdelávanie
formou CBT kurzov ako efektívny a progresívny systém vzdelávania, jeho výhody -
nevýhody a ďalšie nové možnosti ktoré zahŕňa pojem E-leraning. V ďalších kapitolách je
rozpísaný obsah a scenár kurzu zameraného na problematiku predmetu AOS a jeho
realizáciu formou CBT kurzu, popis jednotlivých technológií a postupov ktoré boli pri
návrhu a realizácií použité.
V piatej kapitole je podrobne popísaný realizačný postup pri tvorbe troch
základných častí - stránky, databázy a skriptá, ktoré vo vzájomnej korelácii vytvárajú
elektronický vzdelávací kurz.
Zmena priemyselného veku na informačný vek priniesla so sebou veľa zmien v
procesoch vzdelávania. Zásadný podiel v zmenách má aj prudký rozvoj Internetu, ktorý
ponúka možnosti vytvárania a zavádzania elektronického vzdelávania (CBT kurzov) na
školách, ktoré čoraz častejšie dopĺňa, prípadne úplne nahrádza klasické prezenčné
vzdelávanie. Dnes už študent nemusí sedieť v prednáškovej miestnosti celé hodiny a
zapisovať si cenné poznámky, ale môže využívať práve moderné elektronické
vzdelávanie, ktoré oceňujú najmä ľudia, pracovne vyťažení a ktorým denne zostáva na
vzdelávanie minimum času.
E-learning sa tu môže uplatniť ako veľmi užitočný a výkonný nástroj na zvyšovanie
znalostí, schopností a kvalifikácie jednotlivcov. Je to veľmi progresívny doplnok
možností vzdelávania, ktorý vďaka IT určitým spôsobom vzdelávanie zrýchľuje a
zlepšuje. E-learning posúva školstvo na vyššie priečky, otvára nové možnosti učiteľom aj
študentom a stáva sa novou, modernou a plnohodnotnou súčasťou vzdelávania.
Elektronické vzdelávanie ponúka širokú oblasť možností pre získavanie vedomostí
vo vyučovacom procese prostredníctvom moderných informačných a telekomunikačných
technológií.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
2. CIEĽ RIEŠENIA E-LEARNINGU
Obsah témy:
Všeobecný popis pojmu E-learning, resp. CBT kurz
Stručný popis jednotlivých technológií, ktoré budú pri návrhu použité
Spracovanie obsahu a scenára kurzu pre AOS a jeho realizácia formou CBT kurzu
Vytvorenie súboru testov a riešených príkladov
Cieľom tejto práce je objasniť pojem E-learning a jeho možnosti, spracovanie
obsahu a scenára elektronického vzdelávacieho kurzu pre vzdelávanie v oblasti
Analógových obvodových systémov, ako aj samostatné vytvorenie spomínaného kurzu.
Dôraz pri návrhu a tvorbe sa kladie hlavne na možnosti vzdelávania, testovania študentov
a archivovanie výsledkov testovania, s čím súvisí aj navrhnutie a vytvorenie súborov
testov a riešených príkladov.
Čo sa týka realizácie kurzu, boli použité viaceré metódy. Pretože elektronické
vzdelávanie sa realizuje prostredníctvom siete internetu, je teba vytvoriť kompatibilnú
internetovú stránku (WEB stránku) pomocou zdrojového kódu jazyka HTML. Na
archivovanie výsledkov testovania využijeme databázový systém, resp. databázu
vytvorenú jazykom SQL v programe MySQL. Pre vzájomnú komunikáciu medzi
internetovou stránkou a databázou bolo potrebné použiť jazyk PHP pretože jazyk, ktorý
používa HTML je rozdielny od jazyka, ktorý používa databáza SQL. Skriptá vytvorene
v jazyku PHP dokážu komunikovať aj s WEB stránkou aj s databázou SQL
a sprostredkovávať akúkoľvek komunikáciu medzi nimi.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
3. VŠEOBECNÝ POPIS POJMU E-LEARNING A JEHO SÚČASTI
3.1 VŠEOBECNÝ POPIS POJMU INTERNET
Internet možno definovať ako sieť celosvetovo navzájom prepojených počítačov.
Toto prepojenie môže byť realizované na základe rôznych systémov - dáta sa medzi
počítačmi môžu šíriť káblami, vzduchom, telefónnymi linkami a inak.
Internet sa skladá z viac ako 4 miliónov serverov poskytujúcich rôzne informácie
alebo služby. Každá služba, ktorá je na Internete, je používaná veľkým množstvom
užívateľov a to znamená milióny ľudí každý deň na celosvetovej počítačovej sieti. Počet
serverov, služieb, informácií a tak isto počet užívateľov sa neustále zvyšuje. Internet
nemá jediného prevádzkovateľa ani akúkoľvek ústrednú správu. K efektívnemu
fungovaniu internetu je však nutná určitá centrálna činnosť. K tejto centrálnej činnosti
patrí najmä prideľovanie a správa doménových mien.
Fenomén Internetu zaznamenal veľký rozmach najmä po zavedení najnovšej
Internetovej služby, tzv. World Wide Web, a jeho popularita stále rastie. WWW službu
vytvoril anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee. Táto služba je atraktívna pre
používateľov najmä poskytovaním možnosti „preskakovať“ z jedného dokumentu alebo
obrazového, prípadne zvukového súboru na druhý, a to veľmi jednoducho, klikaním na
jednotlivé linky.
Pripojiť sa na internet znamená získať prístup k serveru, ktorý je už na internet
pripojený. Toto umožňujú firmy, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie pripojenia malým
klientom - školám, súkromným osobám, malým firmám. Tieto firmy sa nazývajú
poskytovatelia internetových služieb - ISP (Internet Services Provider).
Spôsoby pripojenia na Internet sú rôzne, v závislosti od použitej technológie a
médií pre prenos dát. Výber spôsobu ovplyvníme požiadavkami, ktoré máme na Internet -
množstvo prenášaných dát, prenosová rýchlosť a napokon aj naše finančné možnosti.
satelitné spojenie - spojenie medzi svetadielmi
spojenie optickými káblami - pre veľké firmy, ktoré inštalujú vlastné káble, resp. si
prenajímajú káble od telekomunikačných spoločností. Toto spojenie v súčasnosti
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
poskytuje najrýchlejšie pripojenie od 100 Mbps vyššie, v závislosti od rýchlosti
zdrojového signálu
krátkovlnné spojenie - spája používateľa s ISP prostredníctvom krátkovlnnej antény;
využívajú ho stredné podniky alebo väčšie školy
pevná linka - linka prenajatá od ISP, po ktorej už nemôže komunikovať nikto iný. Je to
stále „zdvihnutý“ telefón, na ktorom prebieha komunikácia; používajú ju strední
používatelia ako sú školy a malé podniky
vytáčaná linka - dial-up - spojenie prebieha ako pri telefonovaní, počítač vytočí telefónne
číslo poskytovateľa pripojenia na Internet. Ak počítač na druhej strane zodvihne, spojenie
je nadviazané. Takéto pripojenie je už históriou, neposkytuje komfort a rýchlosť pevnej
linky alebo iného pripojenia. [2]
3.1.1 HISTÓRIA INTERNETU
Je to len tak nedávno čo prenikol do našich končín. Jeho história však siaha
omnoho ďalej, jeho pôvodné využitie malo celkom iný charakter ako je to v súčasnosti.
Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené
siete. Internet definujeme ako celosvetovú počítačovú sieť. Je všade okolo, ale nepatrí
nikomu, nik ho neriadi. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré sa podieľajú na jeho
spravovaní, napr. ISOC (Internet Society), InterNIC, alebo W3C (WWW Consorcium).
Internet umožňuje používateľom komunikovať prostredníctvom sieťových
(internetových) služieb. Sú to napr. elektronická pošta, služby na vzdialené prihlasovanie,
diskusné skupiny a fóra, služby na vyhľadávanie zdrojov, záujmových skupín, prípadne
jednotlivých používateľov, komunikácia v reálnom čase. Na ich využívanie je potrebný
počítač, ktorý je priamo alebo sprostredkovane pripojený do internetu. Ľudia najčastejšie
využívajú dve hlavné služby, world wide web (www) a elektronickú poštu.
Zrod predchodcu internetu môžeme nájsť v období počas Studenej vojny, keď bolo
treba v USA nejakým spôsobom prepojiť počítače. Tento projekt realizovala NASA a
finančnú záštitu poskytla organizácia z Pentagonu ARPA (Advance Research Project
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Agency). V rokoch 1968-69 tak vznikol ARPANET, prvá sieť tvorená z počítačov
štyroch univerzít: University of California v Los Angeles, Stanford Research Institute,
University of California v Santa Barbare a University of Utah v Salt Lake City. Táto sieť
mala tzv. decentralizovanú štruktúru (bez hlavného bodu) – ak by bol jeden uzol siete
napadnutý, informácia by išla inou trasou. Prvá veta tohto prepojenia znela: Are you
receiving this?
Po úspešnom zapojení siete sa ARPA premenovala na DARPA (Defence Advance
Research Project Agency). Vedci rozdelili dáta prechádzajúce cez spojenie na menšie
časti, ktoré nazvali pakety, aby sa pri napadnutí spojenia nezrušili. V tomto období sa
začal projekt prepojenia počítačov nazývať INTERNET.
V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov.
V roku 1972 bolo k Internetu pripojených 50 armádnych a výskumných centier, a
sieť sa rozdelila na dve: ARPANET a MILNET (vojenská sieť).
V roku 1973 sa pripojili historicky prvé neamerické inštitúcie: britská University
College of London a nórska Royal Radar Establishment.
ARPANET používal protokol NCP, no v roku 1974 bola zverejnená prvá
špecifikácia protokolu TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), na
ktorý sa potom za deväť rokov prešlo.
V roku 1981 sa pridala sieť BITNET, ktorá spájala americké stredné a vysoké
školy.
V januári roku 1983 sa uskutočnil prechod na protokol TCP/IP. ARPANET vtedy
formálne zanikol, aj keď až do konca osemdesiatych rokov prebiehalo odpájanie z tejto
siete.
V roku 1984 bolo k Internetu pripojených viac ako 1 000 počítačov. Významným
medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name
Server). Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do
číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových
užívateľov.
Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho
storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 kedy
bolo už pripojených viac než jeden milión počítačov. V roku 1994 dochádza ku zvratu,
pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov
dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje a od roku 1996 pribúda
možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20
miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac
ako 1300000 domén.
3.1.1 Nárast serverov vo svete (Zdroj: Internet)
V roku 1986 vznikla sieť NSFNET (National Science Foundation Network).
Vytvorená organizáciou na podporu vedy a výskumu
V roku 1987 bolo spolu k Internetu pripojených okolo 10 000 počítačov.
Prelom nastal v roku 1989, keď vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN
vymyslel Tim Berners-Lee nový spôsob výmeny informácii. Ide o dobre známy World
Wide Web, ktorý spočíva v tom, že u používateľa beží v počítači určitý program, ktorý
dekóduje dáta, zaslané serverom, a na obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z
týchto dát zostavil. Tento program sa nazýva prehliadač (browser). Na webe sa ďalej
nachádzajú hyperlinky, čo je vlastne systém navzájom prepojených súborov a stránok.
Hypertextovými odkazmi je v súčasnosti pospájaný celý svet.
K Internetu sa pripojilo za dva roky ďalších 90 000 počítačov, takže do roku 1989
ich počet vzrástol na 100 000.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Pôvodne bola sieť NSFNET určená na prepojenie piatich superpočítačov ale po
čase sa ukázalo, že je veľmi výhodná práve preto, že nemala také prísne pravidlá
používania ako ARPANET, takže ARPANET nakoniec v roku 1990 nadobro zrušili. K
NSFNET-u sa začali pridávať aj iné spoločnosti, napr. Institute of Health, Departent of
Energy... NSF však spozorovalo, že sieť sa využíva aj komerčne, a preto z projektu
vycúvalo. Internet sa teda od roku 1992 začal využívať na komerčné účely. V tomto roku
existuje 50 webových serverov, na ktorých sa pôvodne nachádzali len stránky s textom.
V roku 1993 sa pridali k textovým stránkam aj obrázky.
Rok 1995 priniesol 100 000 webových serverov a 20 miliónov užívateľov Internetu.
Služba www sa dostala na prvé miesto v počte prenesených dát.
V roku 1996 sa uskutočnil Prvý Veľtrh Internetovej Technológie.
V roku 2000 mal Internet viac ako 300 000 000 užívateľov...
Nedávno sa zistilo, že existuje viac ako 50 000 000 000 stránok s informáciami...
Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je angličtina. Dôvodmi sú
pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej
komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú
abecedu. Po angličtine (56% webových stránok) sú najpoužívanejšími jazykmi na webe
nemčina (8%), francúzština (6%), japončina (5%) a španielčina (3%).[1]
3.1.2 WORLD WIDE WEB
Pojem WWW - Web (www - z angl. World Wide Web - celosvetová pavučina)
vyjadruje prepojenie hypertextových dokumentov - súborov, ktoré sú umiestnené na
počítačoch v Internete. Jeden dokument odkazuje na niekoľko iných dokumentov, tie zase
na množstvo ďalších dokumentov. Toto prepojenie si môžeme predstaviť ako obrovskú
pavučinu. Aj samotná skratka vyjadruje tento pojem - world wide web - celosvetová
pavučina. Taktiež ako pavučina, ktorá neustále narastá činnosťou pavúka, tak aj spleť
hypertextových stránok a súborov prístupných na Internete neprestajne rastie
zverejňovaním nových a nových informácií. Web je z pohľadu online médií kľúčovou
technológiou. Webové stránky, ktoré niekto uloží na počítači (tzv. serveri) pripojenom do
internetovej siete, si môže prezrieť ktorýkoľvek iný užívateľ internetu. Vo forme
webových stránok sú publikované všetky internetové vydania denníkov a časopisov,
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
svoje webové stránky majú televízie i rozhlasové stanice. Webové stránky môžu
obsahovať text, obrázky, priamo na nich sa môžu spúšťať aj video snímky (v obmedzenej
forme na nich dokonca môže hrať hudba). Web je vo svojej podstate jednosmerné
médium a najviac sa blíži klasickej definícii masovej komunikácie. Užívateľ - čitateľ
webovej stránky nemá priamo možnosť zasahovať do jej obsahu, pokiaľ mu to neumožní
priamo vydavateľ, napríklad vo forme diskusného fóra pridaného k článku. Web je
mimoriadne populárny a tak slúži aj ako rozhranie k iným službám internetu. Na webovej
stránke môže byť napríklad rozhranie k e-mailovej schránke (možnosť zriadiť si vlastnú
e-mailovú schránku ponúka napríklad aj televízna stanica CNN na www.cnn.com), kedy
užívateľ píše text elektronickej pošty priamo do webových formulárov. Priamo z webovej
stránky môže tiež viesť odkaz na súbor dostupný cez FTP - takýto prenos je totiž
rýchlejší, než prenos priamo z webu, takisto tu môže byť integrovaná aj gopher-stránka či
rozhranie k IRC.[3]
3.2 VYUŽITIE INTERNETU NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH
3.2.1 DIŠTANČNÉ (VZDIALENOSTNÉ) VZDLÁVANIE A E-LEARNING
Jednou z mála ciest, ako uspokojiť dopyt po vysokoškolskom a ďalšom
vzdelávaní pri terajšom personálnom a priestorovom obmedzení rastu vysokých škôl, je
využiť možnosti, ktoré dáva dištančné vzdelávanie. O využití počítačov a internetu vo
výučbe sa špekulovalo od samého začiatku počítačovej éry. Ale len s nástupom osobných
počítačov sa elektronická výučba stala dostupná širšej verejnosti. V tejto dobe začal
vznikať rad zaujímavých didaktických programov. Počítačové programy umožňovali
samoštúdium zvolenej problematiky.
Ohromný prínos pre vzdelávanie „na diaľku“ mal masový rozvoj Internetu. Nové
médium umožnilo do samoštúdia vniesť prvky riadenia a komunikácie s odborníkmi
a ostatnými študujúcimi a tým zvýšiť jeho účinnosť. V súvislosti s využitím Internetu vo
vzdelávaní sa často používa termín e-learning, ktorý je možno voľne vyjadriť ako on-line
vzdelávanie, a pod ním si predstaviť dištančné štúdium vo virtuálnom študijnom prostredí
na Internete.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
V prípade e-learningu sa v podstate jedná o riadené samoštúdium. Účastníci
vzdelávania ku svojmu samostatnému získavaniu znalostí využívajú špeciálne pripravené
multimediálne študijné materiály a s vyučujúcimi i medzi sebou navzájom komunikujú
prostredníctvom virtuálnej „školnej triedy“ na Internete. „Trieda“ virtuálnej školy sa
nachádza v ľubovoľnom mieste a čase, jedinou podmienkou jej existencie je možnosť
pripojenia k Internetu.
3.2.1.a)Starý spôsob vzdelávania
3.2.1.b) Nový spôsob vzdelávania
Podstatná časť študijných materiálov, ktoré študenti využívajú k samoštúdiu, je
distribuovaná prostredníctvom Internetu. Súčasťou virtuálnej školy sú diskusné fóra, v
ktorých pomocou emailu alebo virtuálneho študijného prostredia môžu študujúci
konzultovať svoje problémy s vyučujúcimi (tútormi) alebo medzi sebou navzájom.
Jednotlivé virtuálne univerzity používajú rôzne študijné prostredia, väčšina z nich je
založená na Internete a obsahuje prostriedky pre riadenie priebehu štúdia, distribúciu
študijných materiálov a diskusné prostredie. Medzi pomerne rozšírené virtuálne študijné
prostredia (courseware) patria LearningSpace firmy LotusNotes, WebCT a TopClass. E-
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
learning v sebe skrýva všetky výhody dištančného vzdelávania a naviac i rozširuje
o možnosť komunikácie. Medzi výhody e-learningu patria: individuálna možnosť voľby
miesta i času, kedy sa budeme venovať štúdiu a tiež možnosť voliteľného študijného
tempa. [4]
Čo zahŕňa pojem E-learning:
online/offline vzdelávanie
výučbu cez WWW (WBT, web based training)
počítačovo podporované formy výučby cez počítačovú sieť (CBT, computer based
training)
dištančné vzdelávanie (okrem korešpondenčnej formy)
distribuované vzdelávanie
virtuálne triedy atď.
Klasické vyučovanie sa odohráva v dopredu určenom čase v školských triedach,
posluchárňach alebo laboratóriách a dochádza pri ňom k priamemu styku medzi učiteľmi
a študentmi. Pritom rada ľudí naráža na najrôznejšie prekážky: nedostatok času,
povinnosti v zamestnaní a rodine, zdravotné komplikácie a podobne. Dištančné
vzdelávanie a teda aj e-learning tieto prekážky v značnej miere eliminujú. Študujúci
obdržia špeciálne študijné materiály spolu s pokynmi ako najlepšie študovať a v prípade
akýchkoľvek problémov sa môžu obrátiť na svojho „učiteľa“ (tútora).
Študijné materiály sú spravidla multimediálne: môžu obsahovať tlačené texty, audio a
video nahrávky, atď. Vďaka dnešným technickým možnostiam je rada týchto materiálov
šírená na multimediálnych CD-ROMoch, prostredníctvom internetu alebo kombinovaným
spôsobom. Na rozdiel od bežne používaných textov sa v týchto materiáloch využívajú
rady prvkov, ktoré upútavajú a zvyšujú študentovu pozornosť, všetko musí byť úplne
jasné a jednoznačne vysvetlené. Všetky informácie musia byť ľahko pochopiteľné a
ilustrované radou príkladov. Študujúcemu pri poznávaní nových oblastí pomáha zvláštna
osoba – tútor. Jeho úloha je iná ako úloha učiteľa v klasickej škole. Novú látku
nevysvetľuje, k tomu slúži študijné materiály, ale pomáha ju študentovi správne pochopiť.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Jeho úlohou je zodpovedať všetky dotazy súvisiace s obsahom štúdia a hodnotiť
odovzdávané študentské práce.
Súčasťou tejto vzdelávacej technológie je samozrejme spätná väzba a kontrola
získaných znalostí účastníkov formou cvičení a rôznych variantov testov. Toto
vzdelávanie môžeme poskytovať v troch základných formách:
- Elektronická príručka - možnosť neustáleho prístupu k informáciám, alebo ich
aktualizácia, možnosť tlače študijných materiálov vrátane dátumu poslednej aktualizácie.
- Nepodporované vzdelávanie - študenti majú len prístup k informáciám, autotestom a
testom - nemajú možnosť získané informácie konzultovať s lektorom alebo prevádzať
hodnotené úlohy a cvičenia. Pri porovnaní s elektronickou príručkou je výhodou možnosť
komunikácie medzi študentmi navzájom v jednom prostredí a spätná väzba v podobe
automatom vyhodnocovaných testov.
- Podporované vzdelávanie - študenti majú k dispozícii hore uvedené nástroje
vzdelávania a naviac sú riadený a vedený lektorom a využívajú integrované možnosti
komunikácie. Ku komunikácii účastníkov možno využiť synchrónnu formu komunikáciu
(chat, videokonferencie, zdieľanie aplikácií, ...) alebo asynchrónnu formu komunikácie
(diskusné fóra, e-mail...).
Aj keď má e-learning oproti klasickému vzdelávaniu radu výhod, má a svoje
bariéry. Medzi najzávažnejšie patrí dostupnosť kvalitného internetového pripojenia
a potreba pomerne vysokej motivácie študujúcich k získavaniu nových vedomostí (alebo
diplomu či certifikátu). Porovnanie úspešnosti štúdia klasickými metódami a e-learningu
je veľmi obtiažne. Základný problém spočíva v dostatočnej motivácii študentov. Ak
študent sám chce získať nové poznatky, kvalitne zostavený kurz spravidla úspešne
dokončí. Ak je ale motivácia nedostatočná, študent neštuduje z vlastného presvedčenia,
ale pretože musí. Z tohto dôvodu je vhodné využívať e-learning skôr v rámci
vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako pre žiakov základných a
stredných škôl.[4,5]
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
3.2.2 DRUHY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA
Na základe využitia rôznych metód a médií poznáme tieto druhy dištančného
vzdelávania:
- korešpondenčné vzdelávanie
- vzdelávanie prostredníctvom rozhlasu a televízie
- vzdelávanie prostredníctvom rozhlasu a televízie s telefonickou, telefaxovou,
počítačovou a vizuálnou reakciou
- vzdelávanie prostredníctvom počítača
- telekonferenčné systémy
- vzdelávanie prostredníctvom siete
- vzdelávanie s využitím videofónov a videokonferenčných systémov
3.2.3 SYSTÉMY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA
Poznáme dva systémy dištančného vzdelávania
1.Synchrónny systém vzdelávania – ide tu o didaktické hodiny v reálnom čase.
Účastníci výchovno–vzdelávacieho procesu sa môžu kedykoľvek v ľubovoľnej chvíli
pridať k vyučovacej hodine. Charakteristické pre tento systém sú didaktické médiá –
virtuálna ruka a virtuálna tabuľa. Ruka signalizuje učiteľovi, že sa ho chce žiak niečo
spýtať, alebo chce odpovedať na otázku. Tabuľa slúži na prezentáciu rôznych informácií.
K synchrónnemu typu dištančného vzdelávania patria aj videokonferencie, ktoré sa
realizujú prostredníctvom internetu a rozhlasového vysielania. Tento spôsob výučby je
podobný klasickým školským hodinám, kde hodiny sú vedené a kontrolované učiteľom.
2. Asynchrónny systém dištančného vzdelávania – je to podobný systém
vzdelávania ako to robili tzv. korešpondenčné školy, ktoré odosielali audio a videokazety
a texty obyčajnou poštou. Niekedy vyučovanie dopĺňalo aj rozhlasové a televízne
vysielanie, aby jeho dynamickosť pomohla študentom nadobudnúť pocit prítomnosti
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
napriek ich veľkej fyzickej vzdialenosti. Moderné informačné technológie nám umožňujú
texty, audio alebo video nahrávky posielať modernou poštou , a to e-mailom. [4]
3.2.4 FORMY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA
1. Priame štúdium – asynchrónne prostredníctvom CD alebo DVD diskov
2. Vyučovanie riadené učiteľom – synchrónne prostredníctvom audio a video
konferencií, chatov. Skutočné pôsobenie
vyučujúceho.
3.2.5 E-LEARNINGOVÉ KURZY , E-MATERIÁLY A E-UČEBNICE
E-learningové kurzy - ide tu o komplexné spracovanie jednotlivých tematických
cieľov určitého predmetu do elektronickej podoby, pričom prezentované učivo je
rozdelené do menších častí. Pre úspech tohto kurzu je dôležité, aby materiály, ktoré
poskytne učiteľ alebo tútor vzdelávajúcim sa študentom boli jasné a zrozumiteľné aj bez
osobného výkladu.
E-materiály, e-učebnice - v prípade e-materiáloch a učebníc môžeme hovoriť aj ako
o jednoduchej elektronickej prezentácii, ktorá slúži na lepšie pochopenie učiva a prispieva
k efektívnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Takáto prezentácia sa môže robiť
v programoch ako je napr. MS PowerPoint, poprípade Microsoft director, Authorware
alebo v programe Macromedia Flash. Ďalšou formou je didaktický softvér. Ide tu takisto
o druh elektronickej prezentácie, ktorá má štruktúru vetveného programu a je v nej
priestor spätnej väzby a princíp krokov. Učivo je logicky rozdelené do určitých jednotiek,
za ktorými zväčša býva konkrétna otázka. V prípade úspešného zvládnutia otázky, pustí
program žiaka ďalej, v prípade zápornej odpovede program vráti žiaka k opätovnému
vysvetleniu danej informácie až dovtedy, kým študent nezodpovie otázku správne.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne študovanie
zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností, dovoľuje študentovi
prechádzať z pasívnej roly do aktívnej. Možnosť prístupu k multimediálnym kurzom cez
komunikačnú sieť umožní vzdelávanie ľudí bez toho, aby prerušili svoje pracovné
povinnosti. Tento spôsob ďalšieho vzdelávania je v rýchlo sa meniacich podmienkach
práce nevyhnutný.
3.2.6 ELEKTRONICKÉ ŠTUDIJNÉ MATERIÁLY
Klasické učebnice sú jednou z najdôležitejších didaktických prostriedkov vo
vyučovacom procese. S nástupom informačných a komunikačných technológií vystupujú
do popredia aj ich niektoré nedostatky, ako napr. dvojrozmernosť, nemennosť a
nemožnosť spätnej väzby. Elektronické učebnice majú svoje nepopierateľné prednosti
ako sú napr. ekonomická nenáročnosť, dostupnosť a nenáročnosť.
Najmä však vo vyučovaní cudzích jazykov klasické učebnice už nestačia. Spolu
s ňou sa pri výučbe používajú aj rôzne druhy CD nosičov, audio alebo video nahrávky,
rôzne interaktívne elektronické materiály a internet. Práve preto je dôležité prepojenie
výučby klasickou knihou a elektronickým spracovaním textu.[6]
3.2.7 ROZDIELY MEDZI KLASICKOU A ELEKTRONICKOU UČEBNICOU
Prvou nevýhodou klasickej učebnice je nejednoznačnosť v definovaní cieľov.
V učebniciach ciele nie sú presne definované, ale v elektronických textoch určených pre
e-learningový kurz sú ciele jasne definované. Už na začiatku sú stanovené ciele, ktoré
chceme týmto kurzom dosiahnuť.
Druhým rozdielom je veľkosť textov. Text v učebniciach nie je prerušovaný –
je v celku a končí vysvetlením témy, elektronický text je spracovaný do kratších úsekov.
Študent je vedený k opakovaniu získaných vedomostí.
Tretí rozdiel je v prístupe k textom. Pri výučbe pomocou elektronického textu
sa očakáva aktívna účasť učiacich sa, riešenie stanovených úloh a sebatestovanie. Pri
štúdiu s klasickou učebnicou sa očakáva pasívny príjem informácií.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Klasická učebnica je na rozdiel od elektronickej nerozširovateľná. Ak chceme
do nej vložiť nové informácie, musíme urobiť dotlač. Je to veľmi finančne náročné.
V prípade elektronickej učebnice sa nové informácie dajú do textu vložiť rýchlo,
jednoducho a bez zbytočných nákladov
Klasická učebnica je nemultimediálna. Spracované učivo je potrebné doplniť
vysvetľujúcimi obrázkami, animáciami, audio alebo video nahrávkami, ktoré prispejú
k zvýšenej motivácií u učiacich sa a tým aj k úspešnému zvládnutiu učiva.
Klasická učebnica je neadaptívna. Predstavuje väčšinou iba jednu podobu
knihy. Učebnica sa neprispôsobuje študentom, ale študenti jej.
Klasická učebnica je nemodifikovateľná. Problém môže nastať v tom, že
nestačí len ku existujúcej učebnici „prilepiť“ nové informácie, ale nové informácie môžu
vyžadovať prehodnotenie doterajšieho pohľadu na danú problematiku a spôsob jej
riešenia.[6]
3.2.8 VYSOKOŠKOLSKÉ KNIŽNICE AKO JEDNA S MOŽNOSTÍ VZDELÁVANIA
Ak má byť vysokoškolská knižnica využívajúca internet dostupná pre všetky
skupiny študentov, mala by sa na internete prezentovať v širokom spektre možností a
uspokojiť požiadavky generácie, ktorá si naň doposiaľ neprivykla, tak aj požiadavky
generácie, ktorá ho považuje za samozrejmosť. Z tohto hľadiska je účelné vytvoriť rôzne
formy kooperácie knižnice s internetom a diferencovať jej náročnosť. Internetová
knižnica by mala byť realizovaná ako kópia tradičnej knižnice v internetovom prostredí a
stránka na internete tvorená spôsobom, ktorý je užívateľom knižnice blízky. Malo by
dôjsť ku sieťovému prepojeniu knižníc, ich informačných zdrojov a služieb knižníc,
a taktiež by malo dôjsť v maximálnej možnej miere k využívaniu konferencií a ďalších
možností Internetu.
Rovnako dôležitá je aj osvetová činnosť a väčšie úsilie o zviditeľnenie knižníc.
Jednou z ciest k touto cieľu je možnosť priradiť na internetovú stránku presnejšie údaje o
tematickej náplni knižnice. Pri hľadaní informácií na internetu nájdeme buď stránky www
so súbormi textov s požadovanou tematikou, ale spravidla nie knihy k danej
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
problematike. K dosiahnutiu tohto cieľa sa musí užívateľ dostať do systému knižnice. Pre
dosiahnutie stránky knižnice a tiež kníh, týkajúcich sa danej problematiky je potrebné
umiestniť na internetový server tiež informačnú stránku alebo stránky, kde by boli
uvedené najvýznamnejšie tematické okruhy, ktoré sú pre knižný fond (katalóg)
charakteristické.[4,5,6]
3.3 CIELE A METÓDY REALIZÁCIE BAKALÁRSKEJ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce bolo vytvoriť komplexnú internetovú stránku pre
vzdelávanie a testovanie študentov v oblasti problematiky analógových obvodových
systémov
. Ako hlavné priority som si určil:
- Vytvorenie členskej oblasti pre zaregistrovaných členov vrátane diskusného fóra
a podmienok pre e-learning.
- Ochranu údajov a súborov uložených na stránke a ochranu osobných údajov
- Vytvorenie kompletnej a ucelenej informácie o katedre
Počiatočným krokom práce bolo stanovenie obsahovej štruktúry stránky a jej
budúci dizajn, obstaranie využiteľných informácií o katedre, a ich pretriedenie.
Nasledujúcim krokom bolo vyhľadanie a stiahnutie informácií o nástrojoch vhodných pre
tvorbu stránky z internetu. Internet je v tomto smere veľmi výhodný pretože na rozdiel od
dostupnej literatúry, ktorá je veľmi drahá, sa tu dá nájsť oveľa väčšie množstvo
informácií. Na ich základe som si prehĺbil vedomosti v programovacích jazykoch HTML
ale hlavne PHP. Prípadné nejasnosti som konzultoval s ľuďmi, ktorí majú v tomto smere
skúsenosti. Vyskúšal som niekoľko programov schopných ukladať súbory vo formáte
HTML a PHP. Napokon výber padol na ten program, ktorý je z môjho hľadiska
najvhodnejší, a jedná sa o program PHP Designer 2005 (je obsahom priloženého CD). Pre
grafické spracovanie stránky bol použitý software pre úpravy obrázkov Adobe Photoshop
7.0. Následne nastala samotná sondáž vybraných stránok katedier s ktorých som sa snažil
vybrať to najlepšie pre stránku katedry elektroniky a neskôr samotná realizácia stránky
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
pomocou vyššie uvedených programov. Na skvalitnenie výsledku som zužitkoval aj
kritiku spolužiakov ako prípadných budúcich užívateľov stránky katedry elektroniky.
3.4 ANALÝZA NÁSTROJOV PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO KURZU
V súčasnej dobe zvládne vytvoriť kurz vzdelávania v elektronickej forme takmer
každý kto vyšiel strednú školu. Už základných školách vyučujú princípy internetu a jeho
využitie pozná skoro každé malé dieťa. Pri tvorbe e-learningu sa dajú využiť rôzne chaty,
diskusné fóra, downloady, elektronické knižnice, webové aplikácie a freewari uľahčujúce
nám štúdium daného programu a hlavne aj jeho tvorbu. Pre tvorbu týchto aplikácii
využívame databázy, kaskádové štýly, obrázky v rôznych formátoch, flash a obdobné
veci, ale hlavne dynamické jazyky – PHP, ASP, JSP ale i jazyky pre prácu s databázami,
ako je napríklad jazyk MySQL. K vytvoreniu kurzu som využil dynamický jazyk y PHP,
HTML a SQL k tvorbe databázy
3.4.1 HTML
Hypertext Markup Language – hypertextový značkový jazyk na vytváranie www
stránok. Je to vlastne množina gramatických a syntaktických pravidiel, ktorá popisuje ako
má prehliadač daný dokument interpretovať na obrazovke.
Zobrazenie zdrojového kódu:
- klik pravým tlačidlom myši na stránke - Zobraziť zdrojový kód (VIEW SOURCE)
- z hlavného panela zvolíme Zobraziť(VIEW) - Zdrojový kód (SOURCE)
Zdrojový kód stránky obsahuje iba textový formát, preto sa dá vytvárať v
ľubovoľnom jednoduchom textovom editori, napr. Notepad z Windows alebo MS Word.
Dokument pred zobrazením uložíme s príponou html, alebo htm. Po prepnutí do okna
prehliadača súbor otvoríme: Súbor (FILE) – Otvoriť (OPEN) - Prehľadávať (BROWSE)
Značky HTML jazyka (tagy): slúžia na popis obsahu a formátovanie www stránky a
jej zobrazenia v prehliadači. Umožňujú na stránke formátovať text, vkladať obrázky,
zvuky a videá a odkazy na iné stránky.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
HTML sa stále rozvíja a stal sa základom prechodnej verzie jazyka XML, ktorou je
XHTML (extensible Hypertext Markup language). Tento jazyk umožňuje spracovávať a
triediť informácie podľa obsahu. Dobre spolupracuje s JavaScriptom a využíva sa (spolu s
rôznymi formami DHTML) aj pri automaticky generovaných stránkach. Nevýhodou je
snáď len to, že stránky zostavené čisto iba z HTML sú po načítaní prehliadačom statické
(teda sa nemenia) a preto bývajú často doplnené o rôzne skriptá.[8]
3.4.2 CSS
V roku 1996 zaviedla organizácia World Wide Web Consorcium (W3C;
www.w3.org), ktorá vydáva štandardy pre HTML, do tohto jazyka Kaskádovité šablóny
štýlov - Cascading style sheet (CSS). Sú známe predovšetkým z pomerne novších
textových editorov ako napríklad Microsoft Word, v ktorých podstatne uľahčujú prácu. Je
to najmä vďaka tomu, že ak je potrebné zmeniť štýl textu alebo inej položky, nie je nutné
meniť celé nastavenia odznova, ale stačí iba použiť vopred nadefinovaný štýl. Okrem
toho dokážu tieto šablóny meniť aj tie nastavenia, ktoré bežné parametre HTML značiek
nedokážu. A práve preto sa tvorcovia štandardov pre internet rozhodli pridať do HTML aj
tieto typy štýlov. Problémy nastávajú iba s prijatím a so správnym pochopením
jednotlivých atribútov týchto štýlov. Oba najväčšie prehliadače a to Microsoft Internet
Explorer a Netscape Navigator ich chápu odlišne a niektoré atribúty dokonca neprijímajú
alebo majú vlastné. Väčšina však funguje rovnako (vyžadujú sa však verzie prehliadačov
MS IE5.0 prípadne NN6.0 a vyššie). V súčasnosti je už vytvorená aj druhá úroveň
kaskádovitých štýlov a to CSS2, ktorá ale ešte vo väčšine prehliadačov nemusí byť
zahrnutá. Časom však určite bude.
Kaskádovité šablóny štýlov či už typu CSS alebo CSS2 uľahčujú tvorcom web
stránok ich programovanie, zároveň tieto stránky sprehľadňujú a robia ich
zaujímavejšími. Kaskádové štýly môžu mať na stránke trojaké umiestnenie a to podľa
vzdialenosti od značky HTML, na ktorú sa vzťahujú. Podľa toho potom rozlišujeme štýly
priamo vložené, štýly na úrovni dokumentu a štýly importované. Rozdiel medzi nimi je
ten, že priamo vložené štýly sa zadávajú rovno do značky ako hodnota parametra STYLE
a viažu sa potom len k tejto značke, tie na úrovni dokumentu sa zadávajú už v hlavičke
stránky a to zápisom párovej značky <STYLE TYPE="text/css"> a môžu byť viazané
k ľubovoľným značkám v dokumente, no a napokon tie importované majú tú výhodu, že
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
sa môžu vložiť do viacerých dokumentov naraz a je potom s nimi aj jednoduchšia
manipulácia.
Štýly sa do stránok vkladajú tromi spôsobmi. Prvý je linka k súboru so štýlmi.
Na tento účel slúži nepárová značka <LINK> v takomto zápise: <LINK
REL="stylesheet" HREF="adresa_súboru_CSS">. Druhým spôsobom je vloženie
kaskádových šablón štýlov zápisom do značky pre štýly: <STYLE TYPE = "text/css"
SRC = "adresa_súboru_CSS">. Tretí spôsob je vloženie externých štýlov príkazom
@import.[9]
3.4.3 PHP
PHP (Hypertext Preprocesor) sa zrodilo niekedy v roku 1994 ako program v Perle,
ktorý slúžil na evidenciu prístupov k stránkam. Jeho autor, Rasmus Lerdorf, ho potom
kompletne prepísal do iného jazyka, pretože takto veľmi zaťažoval server. Po
kompletnom prepísaní bol autor doslova donútený vydať k svojmu dielu dokumentáciu.
Začalo ho používať čoraz viac ľudí, boli implementované požiadavky užívateľov.
Nakoniec sa to celé uvoľnilo pod názvom Personal Home Page Tools. Neskôr bol doň
zabudovaný SQL modul (ktorý umožňuje prácu s databázou), mailové funkcie, funkcie na
prácu so súbormi a na generovanie obrázkov.
Prečo je PHP iné? Je to jazyk na strane serveru. Ak sa spustí PHP skript na
serveri, klientsky počítač dostane len výsledok behu skriptu, konkrétne údaje v podobe
HTML dát, ktoré pozná každý prehliadač. PHP je freewarový systém, alebo jazyk, ktorý
vychádza približne raz za mesiac. Tieto verzie sú však len podverziami ostatných, starších
„péhápéčiek“. Väčšinou sú v nich opravené drobné chyby, alebo sú pridané nové,
rozširujúce prvky. Momentálne vychádza verzia 5. Syntax jazyka PHP je z veľkej časti
odvodená z jazyka C. Určité rysy sú prevzaté z Perlu a Javy.
Hypertextový programovací jazyk PHP nie je možné spúšťať len tak v Internet
Exploreri alebo inom prehliadači, pokiaľ nemáme aktívne pripojenie na internet a
nemáme vlastnú web stránku, podporujúcu tento jazyk. V tomto smere nám pomôže
virtuálny server. Najlepší a najosvedčenejší je asi Apache Server. Stiahnuť je ho možné
na http://www.apache.org.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
PHP klasický príklad pre všetky začiatky napr. "program Ahojte priatelia!".
<HTML>
<BODY>
<?php echo’Ahoj priatelia‘; ?>
</BODY>
</HTML> [10]
3.4.4 MYSQL
MySQL (vyslovuje sa „maj Es Qju El“) je otvorený systém. Je to systém správy
relačných databáz podnikovej úrovne spúšťaný vo viacerých vláknach (podprocesoch).
Znie to asi ako reklamný slogan, ale v podstate to pravdivo definuje význam pojmu
MySQL.
Systém MySQL vyvinula švédska spoločnosť TcX. V tej dobe potrebovali
databázový systém, ktorý by bol veľmi rýchly a pružný. Bohužiaľ nenašli na súčasnom
trhu nič, čo by ich mohlo uspokojiť. Preto si vytvorili MySQL, ktorý voľne nadväzoval
na iný systém správy databáz (DBMS) nazývaný mQSL. Nový produkt bol rýchly,
spoľahlivý a pružný. Teraz sa používa v v mnohých miestach na celom svete. Jeho
hlavnými užívateľmi sú univerzity, poskytovatelia pripojenia k sieti Internet a rôzne
neziskové organizácie. Dôvodom tejto obľúbenosti je predovšetkým cena produktu (z
pravidla je poskytovaná zdarma). Produkt však neskôr prenikol aj do sveta obchodu, lebo
ho sprevádzala povesť spoľahlivého a rýchleho databázového systému.
Databázový systém MySQL je často zameňovaný s SQL, čo je štruktúrovaný
dotazovací jazyk vyvinutý spoločnosťou IBM. Nejde teda o akúsi novú tvár spomínaného
jazyka, ale o databázový systém, ktorý tento jazyk využíva k manipulácií s dátami,
prípadne ich vytvoreniu či zobrazovanie. MySQL je program pre správu databázy,
rovnako ako je aplikácia Microsoft Excel určená pre správu tabuliek. SQL je
programovací jazyk, ktorý je v aplikácií MySQL používaný k uskutočnení rôznych úloh
v rámci používanej databázy.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
3.4.5 DATABÁZA
Poďme si ale povedať čo vlastne databáza je. Databáza je postupnosť
štrukturovaných a veľmi efektívne usporiadaných súborov uložených na počítači. Tieto
súbory môžu obsahovať ohromné množstvo informácií, s ktorými môžete podľa potreby
manipulovať alebo ich vyhľadávať. Databáza je usporiadaná hierarchicky odhora dole.
Prvá je databáza, ktorá obsahuje veľké množstvo tabuliek. Potom je tabuľka. Každá
tabuľka je zostavená z rady stĺpcov. Dáta sú ukladané v riadkoch (záznam) a jednotlivé
polia záznamu, teda miesta, kde sa záznam pretína so stĺpcom, sa nazývajú polia tabuľky.
Tieto tabuľky sa skladajú z pomenovaných stĺpcov, ktoré informujú aké dáta obsahujú.
Popísané usporiadanie znázorňuje obrázok 3.4.5 Anatómia databázy.
3.4.5. Anatómia databázy
MySQL je však viac ako len obyčajná databáza. Je to systém, ktorý databázu
spravuje. Určuje kto ju môže používať a ako s ňou môže nakladať. Jednotlivé akcie
podrobne protokoluje a je nepretržite spustený na pozadí. Systém riadenia databáz môže
riadiť mnoho databáz. Užívatelia sa pripájajú k databázovému serveru a posielajú na neho
požiadavky. Databázový server predáva prijaté dotazy príslušným databázam a vracia
užívateľom výsledky.[11]
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4. REALIZAČNÁ ČASŤ
V kapitole, ak je uvedená v zadaní BP, uviesť návrh, konštrukciu realizovaného
prototypu BP.
V cieľoch bakalárskej práce, kap[3.3] je uvedené aj vytvorenie súborov testov
a riešených príkladov. Vytvorenie tohto súboru a jeho využitie pri elektronickom
vzdelávaní, úzko súvisí s potrebou vytvorenia aplikácií pre prezentovanie knižníc, testov,
jednotlivých otázok, príkladov, ale aj s možnosťami archivovania a prezerania výsledkov
testov, prihlasovania oprávnených študentov atď. Návrh elektronického kurzu
vzdelávania a testovania vedomostí spočíva vo vytvorení internetovej stránky- WEB
stránky, prostredníctvom ktorej sa budú môcť študenti pripojiť a prihlásiť na konkrétny
server, kde budú mať prístup k študijným materiálom a k možnostiam otestovať svoje
vedomosti.
Pre riadenie samotného vzdelávania budú taktiež oprávnené osoby resp. vyučujúci,
ktorí budú môcť testy a študijné materiály kedykoľvek a odkiaľkoľvek meniť, pridávať,
odstraňovať , zverejňovať atď. K tomu je tiež nevyhnutné vytvorenie databázy samotných
študentov, ich prístupových hesiel, výsledkov testov, testov, otázok, odpovedí a ostatných
nevyhnutných vecí.
Samotná WEB stránka nemôže komunikovať s databázou, pretože ich jazyky sú
odlišné. Pre vytvorenie vzájomných relácií bol využitý dynamický jazyk PHP, vytvorenie
PHP skrípt, ktoré jednotlivé požiadavky a pokyny zo strany klienta prostredníctvom WEB
stránky preloží do jazyka databázy, a tá ich následne spracuje.
Návrh elektronického vzdelávacieho kurzu obsahuje nasledujúce kroky:
Návrh WEB stránky – dizajn, funkcie, možnosti
Návrh databázy a relácií medzi jednotlivými tabuľkami
Návrh PHP skrípt pre prepojenie stránky a databázy
Konštrukcia elektronického vzdelávania obsahuje nasledujúce kroky:
Vytvorenie navrhovanej stránky so všetkými funkciami
Vytvorenie navrhovanej databázy spravujúcu všetky údaje
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Vytvorenie PHP skrípt pre koreláciu stránky a databázy
Naplniť databázu dátami
Vytvorenie formulárov testov
Vytvorenie študijných podkladov pre študentov
4.1 PROGRAMOVÝ NÁVRH E-LERANINGU
V podkapitole sa zamerať na podrobný opis návrhu realizovaného prototypu.
V prvom rade prebehlo spísanie osnovy práce, postup jednotlivých krokov smerujúcich
k vytvorenie fungujúcemu elektronickému vzdelávaciemu kurzu a potom návrh
jednotlivých aplikácií ako WEB stránka, databáza a PHP skriptá, čiže relácie medzi
prvými dvoma.
4.1.1 NÁVRH INTERNETOVEJ STRÁNKY - WEB STRÁNKY
Návrhu stránky nebolo potrebné venovať priveľa času. Stačilo vytvoriť hlavnú
stránku s tlačítkami (INDEX.php). Každému tlačítku priradiť sub-stránku s možnosťou
vykonávať požiadavky zadané prihlásenou osobou. Stránky sú písané v jazyku HTML ale
sú ukladané do formátu, nie HTML ale formátu PHP z dôvodu kompatibility s databázou
uloženou v serveri.
Jednotlivé sub-stránky a ich možnosti :
Čo je E-learning.php – stručný popis "Čo je E-learning" a jeho využitie
Obsah predmetu.php - učivo rozdelené do jednotlivých kapitol
Študijný plán.php – tabuľka s prehľadom termínov testov, tém, potrebný
počet bodov k úspešnému absolvovanie skúšky.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Vzdelávanie.php – jednotlivé prednášky vo forme DOCUMENT a formáte
Testy.php – jednotlivé testy podľa zverejnenia oprávnenou osobou
Kontakt.php – kontakt na konkrétnu fakultu ktorá daný predmet vyučuje
Prihlásiť.php – možnosť prihlásiť sa do systému a vykonávať štúdium a
testy
Práve prostredníctvom týchto sub-stránok bude žiak spracovávať testy, príklady
a študijné materiály a informovať sa o študijnom pláne atď. Vyučujúci na druhej strane
bude prostredníctvom sub-stránok vkladať a odstraňovať či už samotných študentov, testy
ale aj jednotlivé otázky, odpovede.
4.1.2 NÁVRH DATABÁZY
V druhom rade prebiehal návrh databázy. Ten bol časovo asi najzdĺhavejší, pretože
pre elektronický vzdelávací kurz predstavuje základ a najdôležitejšia časť databázy, je
práve jej dobrý návrh. Kvôli tomu tejto časti návrhu bolo venované najviac času. Čo sa
týka procesu návrhu, ak chceme vytvoriť úspešnú databázu, musíme si niektoré veci
premyslieť dopredu. Práca s dobre navrhnutou databázou pôjde všetkým od ruky.
Získavanie a ukladanie informácií v dobre navrhnutej databáze je veľmi jednoduché.
Návrh prebiehal vo viacerých bodoch. Najskôr sa databáza a jej relácie načrtli a
naprojektovali v databázovom programe Microsoft Office Access. Výhodou toho, že sa to
najskôr namodeluje v programe Accesse, je možnosť jednoduchej opravy alebo úplne
zmazanie návrhu, čo by nám pri vytváraní databázy bez návrhu skomplikovalo prácu
a hlavne by to trvalo veľmi dlho.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Databáza pozostáva z nasledujúcich tabuliek:
tabuľka Otázky
tabuľka Skupiny
tabuľka Študenti
tabuľka Študent - Testy
tabuľka Testy
tabuľka Test - Otázky
tabuľka Výsledky - Testov
tabuľka Vyučujúci
4.1.2.a) Návrh databázy v Microsoft Office Access.
Každá tabuľka obsahuje vlastné stĺpce a riadky ktoré vytvárajú polia. Napríklad
tabuľka Otázky obsahuje polia s číslom otázky, tzv. ID Otázka, polom Otázka, Odpovede,
Správna odpoveď a Počet bodov za otázku, viď. Obrázok (4.1). Tabuľka študenti
obsahuje meno, priezvisko, heslo študenta atď. Jednotlivé tabuľky musia byť medzi
sebou logicky prepojené. To znamená, že k sa do databázy pridá študent a určí sa mu
číslo skupiny tak sa automaticky študent zaradí do skupiny študentov s rovnakým číslom
skupiny.
Vytvorený návrh databázy pozostávajúcej z niekoľkých tabuliek a relácií medzi
nimi je znázornený na obrázku (4.1.2.b) Návrh databázy v Microsoft Office Access.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.1.2.b) Návrh databázy v Microsoft Office Access.
4.1.3 NÁVRH PHP SKRIPTOV (DOTAZOV)
Pri návrhu PHP skrípt (dotazov) si uvedomíme, že práve ony sú nástroje, vďaka
ktorým zapadnú jednotlivé kolieska do seba a všetko začne fungovať tak, ako má?
Návrh skrípt predstavuje logické prepojenie jednotlivých tabuliek, resp. vytvorenie
relácií medzi tabuľkami, na obrázku (4.1.2) znázornené prepojovacími čiarami. Skriptá sú
vytvárané v jazyku PHP, pretože sa dajú ľahko zakomponovať do zdrojového kódu WEB
stránky. Potom, prostredníctvom WEB stránky obsahujúcej aj PHP skriptá môže
používateľ komunikovať s databázou a využívať jej služby nevyhnutné k fungovanie
elektronického vzdelávacieho systému.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.2 TVORBA ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVACIEHO KURZU (SYSTÉMU)
Popis konštrukčného riešenia predstavuje komplexný hierarchický postup tvorby
vzdelávacieho systému pre predmet analógové obvodové systémy. Od samotnej inštalácie
softvérového vybavenia cez realizáciu návrhov až k tvorbe relačných skrípt v jazyku PHP
a finálnej dizajnovej úprave.
4.2.1 INŠTALÁCIA SOFTVÉROVÉHO VYBAVENIA
Pre vytvorenie nášho vzdelávacieho kurzu je nutné vybaviť počítač potrebným
softvérovým vybavením. Konkrétne sa jedná o programy PHP, MySQL a webserver
APACHE a program pre tvorbu webových tlačítiek AGAMA WEB BUTTONS.
Najjednoduchšie je ale siahnuť po bezplatnom balíku týchto programov s názvom
PHPTRIAD verziu 2.2.1. Konkrétne táto bola použitá pri tvorbe tohto kurzu. Novšie
verzie spomínaných programov v podstate ani nie je potrebné z dôvodu postačujúcich
funkcií aj u týchto starších. Pre inštalovanie balíku je potrebné iba spustenie súboru
phptriad2-2-1.exe. Po spustení nastane inštalácia všetkých troch spomínaných programov
do počítača a zobrazí sa okno s potvrdením ukončenia inštalácie, obrázok (4.2.1).
4.2.1. Inštalácia balíka PHPTriad verzie 2.2.1
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.2.2 TVORBA WEB STRÁNKY
V tejto kapitole sa budeme zaoberať tvorbou internetovej stránky, prostredníctvom
ktorej sa budú študenti a vyučujúci prihlasovať do systému, realizovať testy, sťahovať si
študijné materiály a prezerať si svoje dosiahnuté výsledky.
Zhrnutie základných funkcií stránky.:
informovanosť študentov formou oznamov bez potreby prihlásenia sa do
systému
sťahovanie súborov študijných materiálov na základe prihlásenia do systému
realizovanie overovacích testov na základe prihlásenia do systému
prezeranie dosiahnutých výsledkov z testov
Na nasledujúcom obrázku (4.2.2.a) je ukážka zdrojového kódu WEB stránky
v jazyku HTML, konkrétne stránky Index.html.
4.2.2.a) Ukážka zdrojového kódu stránky Index.html
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Nasledujúca legenda popisuje funkcie jednotlivých blokov zdrojového kódu.
<HTML>.... definuje dokument ako HTML stránku
<HEAD>.... definovanie hlavičky stránky; určenie začiatku hlavičky
<TITLE>.... nadpis stránky
<META HTTP-EQUIV=“charset“>.... určenie stredoeurópskej znakovej sady
(sada windows-1250)
<META NAME=“keywords“>.... určenie kategórie stránky
<META NAME=“author“>.... označenie autora dokumentu
</HEAD>…. ukončenie hlavičky
<BODY BACKGROUND="obr6.jpg">.... základná farba pozadia podľa obrázku
<TABLE>... definovanie začiatku tabuľky
<TR>…. definovanie riadku tabuľky
<TD>…. definovanie stĺpca v danom riadku
</TR>.... koniec riadka tabuľky
<-/TD>.... koniec stĺpca tabuľky
</TABLE>.... koniec návrhu tabuľky
</HTML>.... ukončenie dokumentu
WEB stránka bola vytvorená v textovom bloku jazykom HTML vo forme
zdrojového kódu. Rozvrhnutie blokov na stránke je realizované tabuľkovo, nie rámcovo.
Každý text alebo akýkoľvek prvok na stránke je uložený v poliach tabuľky. Niektoré
polia sú zlúčené a tým opticky dosiahneme rozdelenie stránky ako pri použití rámcov.
Kompletná stránka sa skladá zo základnej stránky a sprievodných stránok. Základná
má názov Index.html a obsahuje stručný popis E-learningu a ďalšie tlačítka, ktoré podľa
voľby používateľa zobrazia konkrétnu sprievodnú stránku. Môžeme povedať, že základná
stránka ponúka možnosť (tlačítka) zobraziť sprievodné stránky.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Názvy a funkcie jednotlivých sprievodných stránok si ukážeme a popíšeme na
nasledujúcom obrázku (4.2.2.b), ktorý je zobrazením základnej stránky.
4.2.2.b) Základná stránka E-learningu
Na obrázku 4.2.3 je znázornená základná stránka. V jej hornej časti pod nadpisom
“Analógové obvodové systémy“ sa nachádzajú spomínané tlačítka, ktoré majú funkciu
zobraziť iné stránky. Tlačítka boli vytvorené programom Agama Web Buttons, ktorý
ponúka široký výber druhov. Prvé tlačítko z ľavej strany má názov Obsah predmetu
a zobrazí sprievodnú stránku s názvom ObsahPredmetu.html, kde je podrobne popísané
rozdelenie učiva do jedenástich kapitol.
Druhé tlačítko s názvom Študijný plán zobrazuje sprievodnú stránku s názvom
Študijný plán.html, kde si môžu študenti prezrieť aké témy obsahuje ktorá kapitola, kedy
sú plánované skúšky a aký minimálny počet bodov musia dosiahnuť k zvládnutiu skúšky
a celého predmetu.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Ďalšie tlačítka sú Výsledky testov, Vzdelávanie, Testy, Kontakt, Prihlásenie .
Študenti si môžu prezerať svoje dosiahnuté výsledky z každého testu vrátane počtu
bodov. Sekcia Vzdelávanie ponúka jednotlivé prednášky realizované formou
dokumentov. Každý dokument obsahuje príslušnú kapitolu aj s podtémami. Jednotlivé
kapitoly sa zobrazia kliknutím na dokument. Dokumenty sú vhodné aj pre tlač a dajú sa
stiahnuť ak to vyučujúci povolí. Už z názvu vyplýva čo ponúka sprievodná stránka Testy.
Testy sú zverejnené len ak to vyučujúci povolí a študenti ich môžu robiť len po
prihlásení. Kontakt ponúka informácie o katedre, mail vyučujúceho a telefónne čísla
dôležitých osôb. Zaujímavé je tlačítko Prihlásiť, prostredníctvom ktorého sa študenti aj
vyučujúci prihlásia do elektronického vzdelávacieho kurzu (systému) a tým teoreticky
získajú tzv. oprávnenie realizovať testy, vzdelávať sa a prezerať si informácie, ktoré bez
prihlásenia nie sú k dispozícii.
K popisu stránky je to zatiaľ všetko, pretože počas vytvárania databázy a PHP
skrípt budú realizované menšie zmeny v zdrojových kódoch a z vizuálneho hľadiska
pribudne niekoľko rolovacích okien. Teraz prejdeme k problematike databázy.
4.2.3 TVORBA DATABÁZY
Od návrhu databázy v aplikácií Microsoft Access prejdeme k jej realizácií
v aplikácií MySQL pomocou jazyka SQL.
Kroky k vytvorenie správnej databázy:
1) vytvorenie schránky databázy
2) vytvorenie jednotlivých tabuliek aj s poľami záznamu
3) naplnenie databázy skúšobnými dátami.
Na vytvorenie databázy môžeme použiť 2 možnosti. Buď si naštudujeme syntax
jazyka SQL a budeme pracovať v MySQL alebo použijeme nástroj mysqladmin, kde sú
všetky príkazy preddefinované a tvorcovi stačí iba vyberať funkcie. Na nasledujúcich
obrázkoch sú zobrazené obe možnosti pre vytvorenie databázy.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.2.3a) Tvorba databázy prostredníctvom nástroja mysqladmin
Na obrázku (4.2.3.a) je znázornené prostredie, pri použití nástroja mysqladmin
4.2.3.b) Tvorba databázy v prostredí MySQL
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Na obrázku (4.2.3b) je znázornené prostredie, v ktorom sa využívajú čisto iba
príkazy SQL.
Pri tvorbe bakalárskej práce boli kombinované obe možnosti. Predovšetkým bol ale
kladený dôraz na prvú možnosť, pracovať v prostredí MySQL. Pre prácu v prostredí
MySQL je potrebné spustiť v adresári mysql súbor mysqld.exe. To spustí aplikáciu
MySQL a môže sa začať písať samotné príkazy.
Teraz si ukážeme ako vytvoriť databázu prostredníctvom jazyka SQL. Ako prvé
bola vytvorená databáza s názvom Bakalárka zadaním nasledujúceho príkazu
v príkazovom riadku:
Create database Bakalarka;
Identifikátor Bakalárka je zástupcom skutočného názvu databázy. Vytvorenú
databázu môžeme začať ihneď používať. K tomu aby sa stala aktívnou je potrebné zadať
príkaz:
Use Bakalarka;
Ak aktivácia aktuálnej databázy prebehne úspešne, v okne sa objaví text Database
changed, čo znamená, že bola zmenená databáza. Po vytvorení schránky databázy
nasledovalo vytvorenie jednotlivých tabuliek
tabuľka Otázky
tabuľka Skupiny
tabuľka Študenti
tabuľka Študent - Testy
tabuľka Testy
tabuľka Test - Otázky
tabuľka Výsledky - Testov
Príkaz na vytvorenie tabuľky pozostáva z názvu tabuľky, identifikovania názvov
jednotlivých stĺpcov oddelených čiarkou Meno, Priezvisko a každému stĺpcu určiť
parametre jeho polí záznamu oddelené medzerníkom INT NOT NULL VARCHAR().
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Parametre predstavujú typy hodnôt, ktoré sa budú do daného stĺpčeka vkladať (číselné
hodnoty, text, znaky...). Text je písaný vcelku, rozdelený je iba kvôli prehľadnosti.
Create table Vyučujúci (ID_Vyučujúci INT NOT NULL PRIMARY KEY
AUTO_INCREMENT,
Meno VARCHAR(15) NOT NULL,
Priezvisko VARCHAR() NOTT NULL,
Heslo VARCHAR(4) );
Dôležitý parameter je ID_Vyučujúceho. Toto číslo je jedinečné a každému riadku
(Meno, Priezvisko...) je pridelené iba raz. Na základe týchto indexov pracuje databáza
s tabuľkami. Neskôr bol do tabuľky pridaný ďalší stĺpec Výsledky Testov_ID z dôvodu
vytvárania relácií medzi tabuľka. Na obrázku (4.2.3.c) máme uvedený ako príklad
vytvorenú tabuľku Študenti
4.2.3c) Tabuľka vytvorená v SQL jazyku
Pomocou príkaze CREATE TABLE boli postupne vytvorené všetky ostatné tabuľky.
Ako posledný krok pri tvorbe databázy bolo potrebné pre kontrolu funkčnosti databázy
zaplniť jednotlivé tabuľky skúšobnými dátami.
Pre naplnenie databázy dátami, ako príklad môžeme uviesť tabuľku Vyučujúci, bol
použitý nasledovný príkaz.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
INSERT INTO Vyučujúci (ID_Vyučujúci, Meno, Priezvisko, Heslo)
VALUES (1, “Lukáš“, “Paculík“, 1234);
Príkaz vykoná nasledovné. Do tabuľky Vyučujúci, do jednotlivých polí stĺpcov toho
istého riadku, vloží hodnoty. Do poľa ID_Vyučujúci vloží hodnotu 1, do Meno vloží text
Lukáš, do poľa Priezvisko vloží text Paculík a do poľa Heslo vloží číslo 1234.
Týmto hore uvedeným spôsobom sme naplnili skúšobnými dátami všetky tabuľky.
4.2.4 TVORBA SKRIPTOV (DOTAZOV) V PHP
Konečne sme pri tvorbe skrípt PHP respektíve dotazov PHP, ktoré vytvoria relácie
medzi jednotlivými tabuľkami a taktiež vzájomnú komunikáciu medzi WEB stránkou
a databázou. Aby sme boli zrozumiteľnejší, vysvetlíme si pár príkladov, čo nám umožnia
dotazy a aké dotazy boli vytvorené.
Základné druhy dotazov: Zobrazovacie, Pridávacie, Odstraňovacie
Zobrazovacie dotazy – prostredníctvom týchto dotazov, sa používateľovi po
kliknutí na tlačítko Zobraziť, zobrazia dáta uložené v databáze. Konkrétne
ak bude chcieť zobraziť študentov, dotaz vyšle požiadavku databáze a tá
spätne odošle výsledok používateľovi vo forme tabuľky, ktorá je uložená
v databáze.
4.2.4.a) Zobrazenie študentov na web stránke uložených v databáze
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
Ako som spomínal v kapitole kde sa popisoval postup tvorby web stránky, do
zdrojových kódov sprievodných stránok sa budú tieto dotazy vkladať aby sme docielili
požadované zobrazenie. Na obrázku (4.2.4.b) je zobrazený zdrojový kód jazyku PHP,
ktorý je vsunutý do zdrojového kódu sprievodnej stránky HTML.
4.2.4.b) Zdrojový kód dotazu PHP pre zobrazenie dát z databázy
Legenda : $id_spoj……príkaz, ktorý vykoná pripojenie k databáze
$vys_vyberu....vyberie databázu s názvom Bakalarka
$id_vysledok....výber všetkých dát z tabuľky studenti
echo..... príkaz pre výpis vybraných dát z tabuľky vo forme
preddefinovanej tabuľky tagom <table>
while......tento príkaz vyvolá cyklus, ktorý bude vypisovať dáta do
preddefinovanej tabuľky toľkokrát, koľko je záznamov
v databáze.
Na základe zdrojového kódu uvedenom na obrázku (4.2.4.b) sme vytvorili dotazy
pre zobrazenia všetkých potrebných tabuliek napr. zobrazenie študijných skupín,
zobrazenie testov, zobrazenie otázok. Aby sa pridávanie a odstraňovanie dát z databázy
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
nemuselo robiť cez MySQL, boli vytvorené tzv. Pridávacie a Odstraňovacie dotazy
v jazyku PHP.
Pridávacie dotazy – tieto dotazy slúžia na pridanie dát do databázy pomocou
tlačítka Pridať nachádzajúceho sa na niektorej sprievodnej stránke.
Ukážeme si to na príklade dotazu pre pridávanie študentov. Dotaz vytvorený
v Jazyku PHP je vsunutý do zdrojového kódu HTML prislúchajúcej
sprievodnej stránky. Výsledok je znázornený na obrázku (4.2.4.c).
4.2.4.c) Spôsob pridania študenta do databázy v užívateľskom rozhraní
Prostredníctvom tejto tabuľky ktorá je umiestnená na sprievodnej stránke, môže
používateľ, konkrétne vyučujúci, pridávať študentov do databázy elektronického
vzdelávacieho systému. Po kliknutí na tlačítko Pridanie studenta, študentovi sa
automaticky pridelí jednoznačné identifikačné číslo (ID_Student), Meno a Priezvisko sa
uloží tiež a keďže tabuľka Študenti je v relácií s tabuľkou Skupiny, študent sa
automaticky pridelí aj do tabuľky Skupiny a konkrétne do skupiny číslo 21. Presne ako sa
študent do systému pridá, existujú aj dotazy pre jeho odstránenie.
Odstraňovacie dotazy – slúžia na odstránenie dát z databázy bez toho aby sa
musela spustiť aplikácia pre správu databáz MySQL. Ponúkajú možnosť
odstránenie chybných dát, starých testov a iné. Príklad zobrazenia
odstraňovacieho dotazu na webovej stránke je znázornená na obrázku
(4.2.4.d).
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.2.4.d) Spôsob odstránenia študenta z databázy v užívateľskom rozhraní
4.2.5 VYTVORENIE SÚBORU TESTOV A RIEŠENÝCH PRÍKLADOV
Spôsob zobrazovania, pridávania a prezerania dát z databázy je vyriešený. Zostáva
už len vytvoriť súbor testov a riešených príkladov. Čo sa týka príkladov, zatiaľ budú
spracované ako súčasť študijných materiálov vo forme dokumentu doc a pdf.
Na druhej strane súbor testov bude realizovaný ako dotaz PHP. Princíp spočíva
v tom, že otázky, možnosti, body a správne odpovede budú prostredníctvom dotazu
ukladané do databázy, konkrétne do tabuľky s názvom Otázky, obrázok (4.2.5a).
4.2.5.a) Zobrazenie obsahu tabuľky Otázky
Relácie medzi tabuľkami Otázky a Testy vykonajú priradenie otázky do zvoleného
testu. Jednoducho povedané, test vznikne vložením otázok do databázy a ten potom
vyučujúci zverejní (sprístupní ) študentom. Po vykonaní testu sa vyhodnotí a výsledok sa
zapíše do databázy, do tabuľky Výsledky Testov, kde si môže študent prezerať svoje
dosiahnuté výsledky ak to samozrejme vyučujúci zobrazí.
Časť formulára testu je znázornený na obrázku (4.2.5.b).
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
4.2.5.b) Časť formulára testu s otázkami
Pri vyplňovaní formulára sa študent rozhodne ktorú z možností označí. Keď dôjde
na koniec testu klikne Posli a test sa vyhodnotí podľa jednoduchej podmienky IF. Ak sa
označená odpoveď nebude zhodovať so Správnou odpoveďou z tabuľky Otázky,
vyhodnotí odpoveď ako nepravdivú a študent získa nula bodov. Každý test môže študent
opakovať iba raz. Ak študent nedosiahne vyhovujúci počet bodov, môže požiadať
vyučujúceho o náhradný test. Takouto formou budú realizované preverovacie testy.
Klasické vzdelávanie obsahuje veľa konštantných nákladov počas celého vzdelávacieho
procesu. Ide napr. o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov,
nákup a výrobu školiacich materiálov. Vysoké náklady sú potrebné na dopravu na
samotné školenia a stravné. Medzi významné skryté náklady patrí skutočnosť, že
zamestnanci bývajú po dobu školenia dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia svoje
pracovné úlohy. e-Learning takisto nie je lacná záležitosť. Prináša väčšinou vyššie
počiatočné náklady na výrobu kurzov, nákup riadiaceho systému či investovania do
informačných technológií. Ďalšie náklady na prevádzku sú už minimálne. Lektori môžu
byť využívaní v menšej miere, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou
odpadá. Vytvorené školenia sa veľmi jednoducho aktualizujú a rozširujú. Doprava
zamestnancov odpadá (alebo sa eliminuje na individuálny presun do počítačových
učební). Zamestnanci môžu absolvovať školenie vo vhodnom čase v priebehu pracovného
procesu. Existuje už aj množstvo hotových kurzov (prevažne v anglickom jazyku)
prístupných cez internet, ktoré nevyžadujú žiadne úvodné náklady a čas potrebný na
vytvorenie kurzu. Pri týchto kurzoch sa platí za samotný proces výučby.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
5. TECHNICKO-EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE PRÁCE
5.1 ÚSPORA PEŇAZÍ
Klasické vzdelávanie obsahuje veľa konštantných nákladov počas celého
vzdelávacieho procesu. Ide napr. o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov a
prostriedkov, nákup a výrobu školiacich materiálov. Vysoké náklady sú potrebné na
dopravu na samotné školenia a stravné. Medzi významné skryté náklady patrí skutočnosť,
že zamestnanci bývajú po dobu školenia dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia
svoje pracovné úlohy. e-Learning takisto nie je lacná záležitosť. Prináša väčšinou vyššie
počiatočné náklady na výrobu kurzov, nákup riadiaceho systému či investovania do
informačných technológií. Ďalšie náklady na prevádzku sú už minimálne. Lektori môžu
byť využívaní v menšej miere, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou
odpadá. Vytvorené školenia sa veľmi jednoducho aktualizujú a rozširujú. Doprava
zamestnancov odpadá (alebo sa eliminuje na individuálny presun do počítačových
učební). Zamestnanci môžu absolvovať školenie vo vhodnom čase v priebehu pracovného
procesu. Existuje už aj množstvo hotových kurzov (prevažne v anglickom jazyku)
prístupných cez internet, ktoré nevyžadujú žiadne úvodné náklady a čas potrebný na
vytvorenie kurzu. Pri týchto kurzoch sa platí za samotný proces výučby.
5.2 ÚSPORA ČASU
Pri klasickom vzdelávaní nedostávajú väčšinou študenti školenie vo chvíli aktuálnej
potreby, ale v dobe, kedy sa ich napr. zhromaždí dostatočné množstvo. Noví zamestnanci
často čakajú na zaškolenie dlho. Študenti si rovnako nemôžu jednoducho kurz zopakovať,
alebo sa vrátiť k zvolenej časti učebnej látky. E-Learning umožňuje študentom dostať
školenie skutočne vo chvíli potreby. Pri aktualizácii učebnej látky (zmena pravidiel,
predpisov a pod.) sa tato zmena dostane ku všetkým zamestnancom ihneď po zapracovaní
do školiaceho programu, čo bývajú často rádové hodiny až dni. Študenti si volia
individuálne čas výučby (ráno, večer ...). Obrovské ušetrenie času nastáva odstránením
nutnosti dopravy za výučbou (cesty do školiacich priestorov na Slovensku i v zahraničí).
Absorbovanie nových poznatkov býva omnoho kratšie ako pri klasickom spôsobe. [13]
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
5.3 TECHNICKÉ VÝHODY A NEVÝHODY ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA
E-vzdelávanie má svoje výhody aj nevýhody.
Výhody:
- študenti študujú v čase, ktorý im najviac vyhovuje, nemusia striktne dodržiavať
rozvrh hodín
- študenti a vyučujúci nemusia dochádzať do školy, ale môžu študovať na
ľubovoľnom mieste na svete s prístupom na internet
- študovať sa dá aj popri zamestnaní
- nenáročnosť priestorov
- výučba prebieha v modernom prostredí, ktoré spôsobuje zvýšenú motiváciu
študentov o túto formu vzdelávania
- doručovanie materiálov určených na vzdelávanie je nesmierne pružné, zmeny
a opravy študijných materiálov sa dajú realizovať rýchlo, ľahko a bez veľkých
nákladov
- e-learningové vzdelávanie je ekonomicky výhodnejšie, efektívnejšie a vhodné aj
pre väčšiu skupinu ľudí ako pri klasickom vzdelávaní
Nevýhody:
- náročná tvorba výukových kurzov
- závislosť na počítačoch, prípadne problémy s nimi
- menšie praktické skúsenosti ako u študentov študujúcich klasickou metódou
- nedostatočne vyriešená ochrana autorských práv
- nedostatočná možnosť identifikácie študenta, hlavne pri skúšaní
- vysoké počiatočné náklady na vybavenie
- nedostatok vedomostí o tom ako využívať e-learning vo vzdelávaní, nízka
počítačová gramotnosť zväčša starších učiteľov [12]
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
6. ZÁVER
V dnešnej modernej dobe preplnenej informačnými technológiami a systémami je
viac ako jasné, že sa to dotkne aj oblastí ako školstvo. Nejedná sa len o oblasť školstva
ale pre všetky oblasti kde je potrebné vzdelávať ľudí v akomkoľvek odvetví.
Implementácia E-learningu do klasického vzdelávacieho procesu má mnoho výhod, ako
zefektívnenie výučby, z ekonomických hľadísk, časových a veľa ďalších. S nevýhodami
sa často spája prechod z klasického vyučovania na elektronické alebo kombinované,
z dôvodu prvotných nákladov, zaškolení vyučujúcich do problematiky E-learningu ale aj
obyčajne z dôvodu silnej emócie a to je zvyk vyučovať klasickým spôsobom formou
prednášky.
Súčasťou tejto práce okrem popisu všetkých funkcií a možností E-learningu, bolo
aj vytvorenie realizačnej časti tzv. E-learning pre predmet AOS. Je tvorený rozličnými
súčasťami ktoré ako celok vytvárajú takpovediac WEB stránku, na ktorej po prihlásení sa
môže užívateľ využiť nástroje pre vzdelávanie v danej oblasti ale aj otestovanie si svojich
nadobudnutých vedomostí. Vytvorenie databázy posunulo elektronické vzdelávanie na
vyššiu úroveň, nie ako voľne stiahnuteľný CBT kurz. Takisto je ňou zabezpečené riadenie
celého vzdelávacieho procesu, kompetencií a oprávnení.
E-learning pre predmet AOS nie je to úplne finálne riešenie. Dotvoriť a vylepšiť
sa dá asi každá jedna vec, či už sa jedná o dizajn alebo doplnenie iných možností
a nástrojov pre vzdelávanie. Je to otvorený systém, ktorý sa so stúpajúcimi nárokmi
a neprestajne vylepšujúcou sa technikou a technológiou dá aktualizovať a prispôsobovať
podmienkam.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
7. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1) DOMES, Martin. Internet pro úplné začátečníky. Praha : Computer Press , 2008. 12-
21 s. ISBN 8025118347
2) Čo je internet [Cit. 2008-03-04]. Dostupné na:
<http://mywww.ic.cz/internet/index.html>
3) BROŽA, Petr. Programování pro úplné začátečníky. Praha : Computer Press, 2001. 6-
18 s. ISBN 807226818x
4) JUSZCZYK, S. 2002. Dištančné vzdelávanie. Torun, 2002. s. 9-30, ISBN 80-968797-
3-1
5) E-learning na vysokých školách [Cit. 2008-03-18]. Dostupné na http://e-
dilema.uhk.cz/doc/outcomes/dis/e_learnVS.doc
6) HORVÁTHOVÁ, Božena. Vymedzenie zásad pre tvorbu elektronických študijných
materiálov. In Zborník príspevkov eLearn 2006. Žilina : Žilinská univerzita pre ústav
celoživotného vzdelávania ŽU, 2006, s. 78-80. ISBN 80-8070-505-4.
7) ITlib. Informačné technológie a knižnice 2/2007 – Elektronické študijné materiály
[Cit. 2008-04-06]. Dostupné na: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib072/mikus.htm>.
8) Čo je HTML, základná štruktúra stránky / 4-HTML.pdf [Cit. 2008-04-4]. Dostupné
na: <http://mywww.ic.cz/internet/index.html>
9) STANÍČEK, Petr. CSS Kaskádové styly - Kompletní průvodce. Praha : Computer
Press, 2003, 6-30 s. ISBN 8072268724
10) Kolektív autorov, „Programujeme PHP profesionálně 2. Praha : Computer Press
2002, 5-9, 51-74 s. ISBN 8072263102
11) MASLAKOWSKY, Mark. Naučte se MySQL za 21 dní. Praha : Computer Press
2001, 9-11 s. ISBN 8072264886
12) Hosťovecký, M., Vincúrová, J. 2006. E-learning ako nová forma vzdelávania. In:
Zborník z konferenice E-learn 2006. Žilina: 2006, s.76-78. ISBN
13) MIKULA, Ondrej. Článok – E-learning [Cit. 2008-05-11]. Dostupné na
<http://www.mikula.sk/predstavenie/clanky/201/index.htm>
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta
ČESTNÉ VYHLÁSENIEVyhlasujem, že som zadanú diplomovú prácu vypracoval samostatne, pod
odborným vedením vedúceho bakalárskej práce Ing. Miroslava Ďulíka a používal som
len literatúru uvedenú v práci.
Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.
V Žiline dňa .............................. .................................................
podpis diplomanta