53
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta Katedra experimentálnej elektrotechniky E-LEARNING PRE PREDMET AOS Lukáš PACULÍK 2008

E-LEARNING PRE PREDMET AOS - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2532.pdf · Obr. (4.1.2.b) : Návrh databázy v Microsoft Office Access ... (Advance Research Project . Žilinská univerzita

  • Upload
    lamdien

  • View
    217

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Žilinská univerzita v ŽilineElektrotechnická fakulta

Katedra experimentálnej elektrotechniky

E-LEARNING PRE PREDMET AOS

Lukáš PACULÍK

2008

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

E-learning pre predmet AOS

BAKALÁRSKA PRÁCA

LUKÁŠ PACULÍK

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEElektrotechnická fakulta

Katedra experimentálnej elektrotechniky

Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Miroslav Ďulík

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)Dátum odovzdania bakalárskej práce: 6.6.2008

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 2008

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

ABSTRAKT

E-learning pre predmet AOS v skratke predstavuje elektronickú formu vzdelávania

v oblasti analógových obvodových systémov, konkrétne pre predmet Analógové

obvodové systémy. Cieľom tejto práce je vytvorenie efektívneho a nastavovateľného

elektronického systému vzdelávania a testovania študentov k danej téme. Forma

elektronického vzdelávania je založená na databáze, skriptách a užívateľskom rozhraní vo

forme WEB stránky. Každý študent po prihlásení, má prístup k jednotlivým prednáškam,

priebežne bude preverovaný testami , hodnotený a všetky tieto údaje sú spracovávané a

ukladané do databázy pre záverečné ohodnotenie študentovej aktivity. Vytvorenie

elektronického vzdelávania pre predmet AOS uľahčuje prácu pri výučbe a šetrí čas pri

testovaní študentov a následné vyhodnocovanie aktivity.

ABSTRACT

The E-learning for object AOS represents electronic form of education in analog

circuit systems, concrete for object Analog circuit systems. The purpose of this

examination paper is to create effective, variable electronic system for education and

testing the students related whit AOS locus. This electronic form of education is based on

database, scripts and users interface in internet page format. After login, each student has

access to system where is materials for education, tests and continuous rating. All data are

embedded to database for the final rating. Create this electronic education system eases

work and saves a lot of time during the education or testing the students and evaluations

activity.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

ANOTAČNÝ ZÁZNAM

Vytvorenie fungujúceho a efektívneho elektronického vzdelávacieho systému pre

predmet AOS, z dôvodu zefektívnenia výučby a následnej kontroly študentov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

E-learning, CBT kurz, elektronické vzdelávanie, distančné vzdelávanie, internet,

analógové obvodové systémy

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

OBSAH

1. ÚVOD........................................................................................................................... 1

2. CIEĽ RIEŠENIA E-LEARNINGU .............................................................................. 2

3. VŠEOBECNÝ POPIS POJMU E-LEARNING ........................................................... 3

3.1. Všeobecný popis pojmu Internet .......................................................................... 33.1.1. História Internetu .........................................................................................43.1.1. World Wide Web ........................................................................................ 7

3.2. Využitie Internetu na vysokých školách............................................................... 83.2.1. Dištančné (vzdialenostné) vzdelávanie a E-learing .................................... 83.2.2. Druhy dištančného vzdelávania ................................................................ 123.2.3. Systém dištančného vzdelávania............................................................... 123.2.4. Formy dištančného vzdelávania................................................................ 133.2.5. Elektronické kurzy, e-materiály a e-učebnice........................................... 133.2.6. Elektronické študijné materiály ................................................................ 143.2.7. Rozdiel medzi klasickou a elektronickou učebnicou................................ 143.2.8. Vysokoškolské lnižnice ako jedna z možností vzdelávania .................... 15

3.3. Ciele a metódy realizácie E-learningu ................................................................ 163.4. Analýza nástrojov pre tvorbu E-leraningu.......................................................... 17

3.4.1. HTML ...................................................................................................... 173.4.2. CSS ........................................................................................................... 183.4.3. PHP ........................................................................................................... 193.4.4. MySQL ..................................................................................................... 203.4.5. Čo je databáza ........................................................................................... 21

4. REALIZA4NÁ ČASŤ ................................................................................................ 22

4.1. Programový návrh E- learningu.......................................................................... 234.1.1. Návrh internetovej stránky – WEB stránky ............................................. 234.1.2. Návrh databázy ......................................................................................... 244.1.3. Návrh PHP skriptov (dotazov) ................................................................. 26

4.2. Tvorba E-learningu ............................................................................................. 274.2.1. Inštalácia softvérového vybavenia ............................................................ 274.2.2. Tvorba WEB stránky ................................................................................ 284.2.3. Tvorba databázy........................................................................................ 314.2.4. Tvorba PHP skriptov (dotazov) ................................................................ 354.2.5. Vytvorenie súboru testov a riešených príkladov....................................... 38

5. TECHNICKO-EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE PRÁCE...................................... 40

5.1. Úspora peňazí ..................................................................................................... 405.2. Úspora času......................................................................................................... 405.3. Technické výhody a nevýhody elektronického vzdelávania .............................. 41

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

6. ZÁVER ....................................................................................................................... 42

7. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...................................................................... 43

8. VYHLÁSENIE O SAMOSTSATNOSTIVYPRACOVANIA DIPLOMOIVEJ PRÁCE........................................................................................................................ 44

9. POĎAKOVANIE ....................................................................................................... 45

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK

Obr. (3.2.1.a) : Starý spôsob vzdelávania ........................................................................... 9

Obr. (3.2.1.b) : Nový spôsob vzdelávania .......................................................................... 9

Obr. (3.4.5.) : Anatómia databázy.................................................................................... 21

Obr. (4.1.2.a) : Návrh databázy v Microsoft Office Access ............................................. 25

Obr. (4.1.2.b) : Návrh databázy v Microsoft Office Access ............................................. 26

Obr. (4.2.1.) : Inštalácia balíka PHPTriad verzie 2.2.1..................................................... 27

Obr. (4.2.2.a) : Ukážka zdrojového kódu stránky Index.html .......................................... 28

Obr. (4.2.2.b) : Základná stránka E-learningu .................................................................. 30

Obr. (4.2.3.a) : Tvorba databázy prostredníctvom nástroja mysqladmin ......................... 32

Obr. (4.2.3.b) : Tvorba databázy v prostredí MySQL ...................................................... 32

Obr. (4.2.3.c) : Tabuľka vytvorená v SQL jazyku ............................................................ 34

Obr. (4.2.4.a) : Zobrazenie študentov na web stránke uložených v databáze................... 35

Obr. (4.2.4.b) : Zdrojový kód dotazu PHP pre zobrazenie dát z databázy ....................... 36

Obr. (4.2.4.c) : Spôsob pridania študenta do databázy v užívateľskom rozhraní ............. 37

Obr. (4.2.4.d) : Spôsob odstránenia študenta z databázy v užívateľskom rozhraní.......... 38

Obr. (4.2.5.a) : Zobrazenie obsahu tabuľky Otázky ........................................................ 38

Obr. (4.2.5.b) : Časť formulára testu s otázkami .............................................................. 39

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV

WWW World Wide Web

HTTP Hypertext Transport Protocol

HTML Hypertext Markup Language

CSS Cascading Style Sheet

PHP Hypertext Preprocesor

SQL Structured Query Language

CBT Computer based trainig

AOS Analógové obvodové systémy

ISP Internet Service Provider

W3C World Wide Web Consorcium

FTP File Transfer Protocol

DARPA Defense Advanced Research Project Agency

WBT Web Based Training

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

1. ÚVOD

Táto publikácia všeobecne popisuje pojem Elektronické vzdelávanie (E-learning) a

tiež podrobný návrh a vytvorenie jednoduchého elektronického vzdelávacieho CBT

kurzu, resp. E-learning so zameraním vzdelávania v predmete Analógové obvodové

systémy (AOS). V prvých kapitolách popisuje a analyzuje elektronické vzdelávanie

formou CBT kurzov ako efektívny a progresívny systém vzdelávania, jeho výhody -

nevýhody a ďalšie nové možnosti ktoré zahŕňa pojem E-leraning. V ďalších kapitolách je

rozpísaný obsah a scenár kurzu zameraného na problematiku predmetu AOS a jeho

realizáciu formou CBT kurzu, popis jednotlivých technológií a postupov ktoré boli pri

návrhu a realizácií použité.

V piatej kapitole je podrobne popísaný realizačný postup pri tvorbe troch

základných častí - stránky, databázy a skriptá, ktoré vo vzájomnej korelácii vytvárajú

elektronický vzdelávací kurz.

Zmena priemyselného veku na informačný vek priniesla so sebou veľa zmien v

procesoch vzdelávania. Zásadný podiel v zmenách má aj prudký rozvoj Internetu, ktorý

ponúka možnosti vytvárania a zavádzania elektronického vzdelávania (CBT kurzov) na

školách, ktoré čoraz častejšie dopĺňa, prípadne úplne nahrádza klasické prezenčné

vzdelávanie. Dnes už študent nemusí sedieť v prednáškovej miestnosti celé hodiny a

zapisovať si cenné poznámky, ale môže využívať práve moderné elektronické

vzdelávanie, ktoré oceňujú najmä ľudia, pracovne vyťažení a ktorým denne zostáva na

vzdelávanie minimum času.

E-learning sa tu môže uplatniť ako veľmi užitočný a výkonný nástroj na zvyšovanie

znalostí, schopností a kvalifikácie jednotlivcov. Je to veľmi progresívny doplnok

možností vzdelávania, ktorý vďaka IT určitým spôsobom vzdelávanie zrýchľuje a

zlepšuje. E-learning posúva školstvo na vyššie priečky, otvára nové možnosti učiteľom aj

študentom a stáva sa novou, modernou a plnohodnotnou súčasťou vzdelávania.

Elektronické vzdelávanie ponúka širokú oblasť možností pre získavanie vedomostí

vo vyučovacom procese prostredníctvom moderných informačných a telekomunikačných

technológií.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

2. CIEĽ RIEŠENIA E-LEARNINGU

Obsah témy:

Všeobecný popis pojmu E-learning, resp. CBT kurz

Stručný popis jednotlivých technológií, ktoré budú pri návrhu použité

Spracovanie obsahu a scenára kurzu pre AOS a jeho realizácia formou CBT kurzu

Vytvorenie súboru testov a riešených príkladov

Cieľom tejto práce je objasniť pojem E-learning a jeho možnosti, spracovanie

obsahu a scenára elektronického vzdelávacieho kurzu pre vzdelávanie v oblasti

Analógových obvodových systémov, ako aj samostatné vytvorenie spomínaného kurzu.

Dôraz pri návrhu a tvorbe sa kladie hlavne na možnosti vzdelávania, testovania študentov

a archivovanie výsledkov testovania, s čím súvisí aj navrhnutie a vytvorenie súborov

testov a riešených príkladov.

Čo sa týka realizácie kurzu, boli použité viaceré metódy. Pretože elektronické

vzdelávanie sa realizuje prostredníctvom siete internetu, je teba vytvoriť kompatibilnú

internetovú stránku (WEB stránku) pomocou zdrojového kódu jazyka HTML. Na

archivovanie výsledkov testovania využijeme databázový systém, resp. databázu

vytvorenú jazykom SQL v programe MySQL. Pre vzájomnú komunikáciu medzi

internetovou stránkou a databázou bolo potrebné použiť jazyk PHP pretože jazyk, ktorý

používa HTML je rozdielny od jazyka, ktorý používa databáza SQL. Skriptá vytvorene

v jazyku PHP dokážu komunikovať aj s WEB stránkou aj s databázou SQL

a sprostredkovávať akúkoľvek komunikáciu medzi nimi.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

3. VŠEOBECNÝ POPIS POJMU E-LEARNING A JEHO SÚČASTI

3.1 VŠEOBECNÝ POPIS POJMU INTERNET

Internet možno definovať ako sieť celosvetovo navzájom prepojených počítačov.

Toto prepojenie môže byť realizované na základe rôznych systémov - dáta sa medzi

počítačmi môžu šíriť káblami, vzduchom, telefónnymi linkami a inak.

Internet sa skladá z viac ako 4 miliónov serverov poskytujúcich rôzne informácie

alebo služby. Každá služba, ktorá je na Internete, je používaná veľkým množstvom

užívateľov a to znamená milióny ľudí každý deň na celosvetovej počítačovej sieti. Počet

serverov, služieb, informácií a tak isto počet užívateľov sa neustále zvyšuje. Internet

nemá jediného prevádzkovateľa ani akúkoľvek ústrednú správu. K efektívnemu

fungovaniu internetu je však nutná určitá centrálna činnosť. K tejto centrálnej činnosti

patrí najmä prideľovanie a správa doménových mien.

Fenomén Internetu zaznamenal veľký rozmach najmä po zavedení najnovšej

Internetovej služby, tzv. World Wide Web, a jeho popularita stále rastie. WWW službu

vytvoril anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee. Táto služba je atraktívna pre

používateľov najmä poskytovaním možnosti „preskakovať“ z jedného dokumentu alebo

obrazového, prípadne zvukového súboru na druhý, a to veľmi jednoducho, klikaním na

jednotlivé linky.

Pripojiť sa na internet znamená získať prístup k serveru, ktorý je už na internet

pripojený. Toto umožňujú firmy, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie pripojenia malým

klientom - školám, súkromným osobám, malým firmám. Tieto firmy sa nazývajú

poskytovatelia internetových služieb - ISP (Internet Services Provider).

Spôsoby pripojenia na Internet sú rôzne, v závislosti od použitej technológie a

médií pre prenos dát. Výber spôsobu ovplyvníme požiadavkami, ktoré máme na Internet -

množstvo prenášaných dát, prenosová rýchlosť a napokon aj naše finančné možnosti.

satelitné spojenie - spojenie medzi svetadielmi

spojenie optickými káblami - pre veľké firmy, ktoré inštalujú vlastné káble, resp. si

prenajímajú káble od telekomunikačných spoločností. Toto spojenie v súčasnosti

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

poskytuje najrýchlejšie pripojenie od 100 Mbps vyššie, v závislosti od rýchlosti

zdrojového signálu

krátkovlnné spojenie - spája používateľa s ISP prostredníctvom krátkovlnnej antény;

využívajú ho stredné podniky alebo väčšie školy

pevná linka - linka prenajatá od ISP, po ktorej už nemôže komunikovať nikto iný. Je to

stále „zdvihnutý“ telefón, na ktorom prebieha komunikácia; používajú ju strední

používatelia ako sú školy a malé podniky

vytáčaná linka - dial-up - spojenie prebieha ako pri telefonovaní, počítač vytočí telefónne

číslo poskytovateľa pripojenia na Internet. Ak počítač na druhej strane zodvihne, spojenie

je nadviazané. Takéto pripojenie je už históriou, neposkytuje komfort a rýchlosť pevnej

linky alebo iného pripojenia. [2]

3.1.1 HISTÓRIA INTERNETU

Je to len tak nedávno čo prenikol do našich končín. Jeho história však siaha

omnoho ďalej, jeho pôvodné využitie malo celkom iný charakter ako je to v súčasnosti.

Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené

siete. Internet definujeme ako celosvetovú počítačovú sieť. Je všade okolo, ale nepatrí

nikomu, nik ho neriadi. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré sa podieľajú na jeho

spravovaní, napr. ISOC (Internet Society), InterNIC, alebo W3C (WWW Consorcium).

Internet umožňuje používateľom komunikovať prostredníctvom sieťových

(internetových) služieb. Sú to napr. elektronická pošta, služby na vzdialené prihlasovanie,

diskusné skupiny a fóra, služby na vyhľadávanie zdrojov, záujmových skupín, prípadne

jednotlivých používateľov, komunikácia v reálnom čase. Na ich využívanie je potrebný

počítač, ktorý je priamo alebo sprostredkovane pripojený do internetu. Ľudia najčastejšie

využívajú dve hlavné služby, world wide web (www) a elektronickú poštu.

Zrod predchodcu internetu môžeme nájsť v období počas Studenej vojny, keď bolo

treba v USA nejakým spôsobom prepojiť počítače. Tento projekt realizovala NASA a

finančnú záštitu poskytla organizácia z Pentagonu ARPA (Advance Research Project

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Agency). V rokoch 1968-69 tak vznikol ARPANET, prvá sieť tvorená z počítačov

štyroch univerzít: University of California v Los Angeles, Stanford Research Institute,

University of California v Santa Barbare a University of Utah v Salt Lake City. Táto sieť

mala tzv. decentralizovanú štruktúru (bez hlavného bodu) – ak by bol jeden uzol siete

napadnutý, informácia by išla inou trasou. Prvá veta tohto prepojenia znela: Are you

receiving this?

Po úspešnom zapojení siete sa ARPA premenovala na DARPA (Defence Advance

Research Project Agency). Vedci rozdelili dáta prechádzajúce cez spojenie na menšie

časti, ktoré nazvali pakety, aby sa pri napadnutí spojenia nezrušili. V tomto období sa

začal projekt prepojenia počítačov nazývať INTERNET.

V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov.

V roku 1972 bolo k Internetu pripojených 50 armádnych a výskumných centier, a

sieť sa rozdelila na dve: ARPANET a MILNET (vojenská sieť).

V roku 1973 sa pripojili historicky prvé neamerické inštitúcie: britská University

College of London a nórska Royal Radar Establishment.

ARPANET používal protokol NCP, no v roku 1974 bola zverejnená prvá

špecifikácia protokolu TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), na

ktorý sa potom za deväť rokov prešlo.

V roku 1981 sa pridala sieť BITNET, ktorá spájala americké stredné a vysoké

školy.

V januári roku 1983 sa uskutočnil prechod na protokol TCP/IP. ARPANET vtedy

formálne zanikol, aj keď až do konca osemdesiatych rokov prebiehalo odpájanie z tejto

siete.

V roku 1984 bolo k Internetu pripojených viac ako 1 000 počítačov. Významným

medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name

Server). Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do

číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových

užívateľov.

Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho

storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 kedy

bolo už pripojených viac než jeden milión počítačov. V roku 1994 dochádza ku zvratu,

pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov

dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje a od roku 1996 pribúda

možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20

miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac

ako 1300000 domén.

3.1.1 Nárast serverov vo svete (Zdroj: Internet)

V roku 1986 vznikla sieť NSFNET (National Science Foundation Network).

Vytvorená organizáciou na podporu vedy a výskumu

V roku 1987 bolo spolu k Internetu pripojených okolo 10 000 počítačov.

Prelom nastal v roku 1989, keď vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN

vymyslel Tim Berners-Lee nový spôsob výmeny informácii. Ide o dobre známy World

Wide Web, ktorý spočíva v tom, že u používateľa beží v počítači určitý program, ktorý

dekóduje dáta, zaslané serverom, a na obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z

týchto dát zostavil. Tento program sa nazýva prehliadač (browser). Na webe sa ďalej

nachádzajú hyperlinky, čo je vlastne systém navzájom prepojených súborov a stránok.

Hypertextovými odkazmi je v súčasnosti pospájaný celý svet.

K Internetu sa pripojilo za dva roky ďalších 90 000 počítačov, takže do roku 1989

ich počet vzrástol na 100 000.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Pôvodne bola sieť NSFNET určená na prepojenie piatich superpočítačov ale po

čase sa ukázalo, že je veľmi výhodná práve preto, že nemala také prísne pravidlá

používania ako ARPANET, takže ARPANET nakoniec v roku 1990 nadobro zrušili. K

NSFNET-u sa začali pridávať aj iné spoločnosti, napr. Institute of Health, Departent of

Energy... NSF však spozorovalo, že sieť sa využíva aj komerčne, a preto z projektu

vycúvalo. Internet sa teda od roku 1992 začal využívať na komerčné účely. V tomto roku

existuje 50 webových serverov, na ktorých sa pôvodne nachádzali len stránky s textom.

V roku 1993 sa pridali k textovým stránkam aj obrázky.

Rok 1995 priniesol 100 000 webových serverov a 20 miliónov užívateľov Internetu.

Služba www sa dostala na prvé miesto v počte prenesených dát.

V roku 1996 sa uskutočnil Prvý Veľtrh Internetovej Technológie.

V roku 2000 mal Internet viac ako 300 000 000 užívateľov...

Nedávno sa zistilo, že existuje viac ako 50 000 000 000 stránok s informáciami...

Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je angličtina. Dôvodmi sú

pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej

komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú

abecedu. Po angličtine (56% webových stránok) sú najpoužívanejšími jazykmi na webe

nemčina (8%), francúzština (6%), japončina (5%) a španielčina (3%).[1]

3.1.2 WORLD WIDE WEB

Pojem WWW - Web (www - z angl. World Wide Web - celosvetová pavučina)

vyjadruje prepojenie hypertextových dokumentov - súborov, ktoré sú umiestnené na

počítačoch v Internete. Jeden dokument odkazuje na niekoľko iných dokumentov, tie zase

na množstvo ďalších dokumentov. Toto prepojenie si môžeme predstaviť ako obrovskú

pavučinu. Aj samotná skratka vyjadruje tento pojem - world wide web - celosvetová

pavučina. Taktiež ako pavučina, ktorá neustále narastá činnosťou pavúka, tak aj spleť

hypertextových stránok a súborov prístupných na Internete neprestajne rastie

zverejňovaním nových a nových informácií. Web je z pohľadu online médií kľúčovou

technológiou. Webové stránky, ktoré niekto uloží na počítači (tzv. serveri) pripojenom do

internetovej siete, si môže prezrieť ktorýkoľvek iný užívateľ internetu. Vo forme

webových stránok sú publikované všetky internetové vydania denníkov a časopisov,

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

svoje webové stránky majú televízie i rozhlasové stanice. Webové stránky môžu

obsahovať text, obrázky, priamo na nich sa môžu spúšťať aj video snímky (v obmedzenej

forme na nich dokonca môže hrať hudba). Web je vo svojej podstate jednosmerné

médium a najviac sa blíži klasickej definícii masovej komunikácie. Užívateľ - čitateľ

webovej stránky nemá priamo možnosť zasahovať do jej obsahu, pokiaľ mu to neumožní

priamo vydavateľ, napríklad vo forme diskusného fóra pridaného k článku. Web je

mimoriadne populárny a tak slúži aj ako rozhranie k iným službám internetu. Na webovej

stránke môže byť napríklad rozhranie k e-mailovej schránke (možnosť zriadiť si vlastnú

e-mailovú schránku ponúka napríklad aj televízna stanica CNN na www.cnn.com), kedy

užívateľ píše text elektronickej pošty priamo do webových formulárov. Priamo z webovej

stránky môže tiež viesť odkaz na súbor dostupný cez FTP - takýto prenos je totiž

rýchlejší, než prenos priamo z webu, takisto tu môže byť integrovaná aj gopher-stránka či

rozhranie k IRC.[3]

3.2 VYUŽITIE INTERNETU NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

3.2.1 DIŠTANČNÉ (VZDIALENOSTNÉ) VZDLÁVANIE A E-LEARNING

Jednou z mála ciest, ako uspokojiť dopyt po vysokoškolskom a ďalšom

vzdelávaní pri terajšom personálnom a priestorovom obmedzení rastu vysokých škôl, je

využiť možnosti, ktoré dáva dištančné vzdelávanie. O využití počítačov a internetu vo

výučbe sa špekulovalo od samého začiatku počítačovej éry. Ale len s nástupom osobných

počítačov sa elektronická výučba stala dostupná širšej verejnosti. V tejto dobe začal

vznikať rad zaujímavých didaktických programov. Počítačové programy umožňovali

samoštúdium zvolenej problematiky.

Ohromný prínos pre vzdelávanie „na diaľku“ mal masový rozvoj Internetu. Nové

médium umožnilo do samoštúdia vniesť prvky riadenia a komunikácie s odborníkmi

a ostatnými študujúcimi a tým zvýšiť jeho účinnosť. V súvislosti s využitím Internetu vo

vzdelávaní sa často používa termín e-learning, ktorý je možno voľne vyjadriť ako on-line

vzdelávanie, a pod ním si predstaviť dištančné štúdium vo virtuálnom študijnom prostredí

na Internete.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

V prípade e-learningu sa v podstate jedná o riadené samoštúdium. Účastníci

vzdelávania ku svojmu samostatnému získavaniu znalostí využívajú špeciálne pripravené

multimediálne študijné materiály a s vyučujúcimi i medzi sebou navzájom komunikujú

prostredníctvom virtuálnej „školnej triedy“ na Internete. „Trieda“ virtuálnej školy sa

nachádza v ľubovoľnom mieste a čase, jedinou podmienkou jej existencie je možnosť

pripojenia k Internetu.

3.2.1.a)Starý spôsob vzdelávania

3.2.1.b) Nový spôsob vzdelávania

Podstatná časť študijných materiálov, ktoré študenti využívajú k samoštúdiu, je

distribuovaná prostredníctvom Internetu. Súčasťou virtuálnej školy sú diskusné fóra, v

ktorých pomocou emailu alebo virtuálneho študijného prostredia môžu študujúci

konzultovať svoje problémy s vyučujúcimi (tútormi) alebo medzi sebou navzájom.

Jednotlivé virtuálne univerzity používajú rôzne študijné prostredia, väčšina z nich je

založená na Internete a obsahuje prostriedky pre riadenie priebehu štúdia, distribúciu

študijných materiálov a diskusné prostredie. Medzi pomerne rozšírené virtuálne študijné

prostredia (courseware) patria LearningSpace firmy LotusNotes, WebCT a TopClass. E-

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

learning v sebe skrýva všetky výhody dištančného vzdelávania a naviac i rozširuje

o možnosť komunikácie. Medzi výhody e-learningu patria: individuálna možnosť voľby

miesta i času, kedy sa budeme venovať štúdiu a tiež možnosť voliteľného študijného

tempa. [4]

Čo zahŕňa pojem E-learning:

online/offline vzdelávanie

výučbu cez WWW (WBT, web based training)

počítačovo podporované formy výučby cez počítačovú sieť (CBT, computer based

training)

dištančné vzdelávanie (okrem korešpondenčnej formy)

distribuované vzdelávanie

virtuálne triedy atď.

Klasické vyučovanie sa odohráva v dopredu určenom čase v školských triedach,

posluchárňach alebo laboratóriách a dochádza pri ňom k priamemu styku medzi učiteľmi

a študentmi. Pritom rada ľudí naráža na najrôznejšie prekážky: nedostatok času,

povinnosti v zamestnaní a rodine, zdravotné komplikácie a podobne. Dištančné

vzdelávanie a teda aj e-learning tieto prekážky v značnej miere eliminujú. Študujúci

obdržia špeciálne študijné materiály spolu s pokynmi ako najlepšie študovať a v prípade

akýchkoľvek problémov sa môžu obrátiť na svojho „učiteľa“ (tútora).

Študijné materiály sú spravidla multimediálne: môžu obsahovať tlačené texty, audio a

video nahrávky, atď. Vďaka dnešným technickým možnostiam je rada týchto materiálov

šírená na multimediálnych CD-ROMoch, prostredníctvom internetu alebo kombinovaným

spôsobom. Na rozdiel od bežne používaných textov sa v týchto materiáloch využívajú

rady prvkov, ktoré upútavajú a zvyšujú študentovu pozornosť, všetko musí byť úplne

jasné a jednoznačne vysvetlené. Všetky informácie musia byť ľahko pochopiteľné a

ilustrované radou príkladov. Študujúcemu pri poznávaní nových oblastí pomáha zvláštna

osoba – tútor. Jeho úloha je iná ako úloha učiteľa v klasickej škole. Novú látku

nevysvetľuje, k tomu slúži študijné materiály, ale pomáha ju študentovi správne pochopiť.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Jeho úlohou je zodpovedať všetky dotazy súvisiace s obsahom štúdia a hodnotiť

odovzdávané študentské práce.

Súčasťou tejto vzdelávacej technológie je samozrejme spätná väzba a kontrola

získaných znalostí účastníkov formou cvičení a rôznych variantov testov. Toto

vzdelávanie môžeme poskytovať v troch základných formách:

- Elektronická príručka - možnosť neustáleho prístupu k informáciám, alebo ich

aktualizácia, možnosť tlače študijných materiálov vrátane dátumu poslednej aktualizácie.

- Nepodporované vzdelávanie - študenti majú len prístup k informáciám, autotestom a

testom - nemajú možnosť získané informácie konzultovať s lektorom alebo prevádzať

hodnotené úlohy a cvičenia. Pri porovnaní s elektronickou príručkou je výhodou možnosť

komunikácie medzi študentmi navzájom v jednom prostredí a spätná väzba v podobe

automatom vyhodnocovaných testov.

- Podporované vzdelávanie - študenti majú k dispozícii hore uvedené nástroje

vzdelávania a naviac sú riadený a vedený lektorom a využívajú integrované možnosti

komunikácie. Ku komunikácii účastníkov možno využiť synchrónnu formu komunikáciu

(chat, videokonferencie, zdieľanie aplikácií, ...) alebo asynchrónnu formu komunikácie

(diskusné fóra, e-mail...).

Aj keď má e-learning oproti klasickému vzdelávaniu radu výhod, má a svoje

bariéry. Medzi najzávažnejšie patrí dostupnosť kvalitného internetového pripojenia

a potreba pomerne vysokej motivácie študujúcich k získavaniu nových vedomostí (alebo

diplomu či certifikátu). Porovnanie úspešnosti štúdia klasickými metódami a e-learningu

je veľmi obtiažne. Základný problém spočíva v dostatočnej motivácii študentov. Ak

študent sám chce získať nové poznatky, kvalitne zostavený kurz spravidla úspešne

dokončí. Ak je ale motivácia nedostatočná, študent neštuduje z vlastného presvedčenia,

ale pretože musí. Z tohto dôvodu je vhodné využívať e-learning skôr v rámci

vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako pre žiakov základných a

stredných škôl.[4,5]

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

3.2.2 DRUHY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA

Na základe využitia rôznych metód a médií poznáme tieto druhy dištančného

vzdelávania:

- korešpondenčné vzdelávanie

- vzdelávanie prostredníctvom rozhlasu a televízie

- vzdelávanie prostredníctvom rozhlasu a televízie s telefonickou, telefaxovou,

počítačovou a vizuálnou reakciou

- vzdelávanie prostredníctvom počítača

- telekonferenčné systémy

- vzdelávanie prostredníctvom siete

- vzdelávanie s využitím videofónov a videokonferenčných systémov

3.2.3 SYSTÉMY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA

Poznáme dva systémy dištančného vzdelávania

1.Synchrónny systém vzdelávania – ide tu o didaktické hodiny v reálnom čase.

Účastníci výchovno–vzdelávacieho procesu sa môžu kedykoľvek v ľubovoľnej chvíli

pridať k vyučovacej hodine. Charakteristické pre tento systém sú didaktické médiá –

virtuálna ruka a virtuálna tabuľa. Ruka signalizuje učiteľovi, že sa ho chce žiak niečo

spýtať, alebo chce odpovedať na otázku. Tabuľa slúži na prezentáciu rôznych informácií.

K synchrónnemu typu dištančného vzdelávania patria aj videokonferencie, ktoré sa

realizujú prostredníctvom internetu a rozhlasového vysielania. Tento spôsob výučby je

podobný klasickým školským hodinám, kde hodiny sú vedené a kontrolované učiteľom.

2. Asynchrónny systém dištančného vzdelávania – je to podobný systém

vzdelávania ako to robili tzv. korešpondenčné školy, ktoré odosielali audio a videokazety

a texty obyčajnou poštou. Niekedy vyučovanie dopĺňalo aj rozhlasové a televízne

vysielanie, aby jeho dynamickosť pomohla študentom nadobudnúť pocit prítomnosti

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

napriek ich veľkej fyzickej vzdialenosti. Moderné informačné technológie nám umožňujú

texty, audio alebo video nahrávky posielať modernou poštou , a to e-mailom. [4]

3.2.4 FORMY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA

1. Priame štúdium – asynchrónne prostredníctvom CD alebo DVD diskov

2. Vyučovanie riadené učiteľom – synchrónne prostredníctvom audio a video

konferencií, chatov. Skutočné pôsobenie

vyučujúceho.

3.2.5 E-LEARNINGOVÉ KURZY , E-MATERIÁLY A E-UČEBNICE

E-learningové kurzy - ide tu o komplexné spracovanie jednotlivých tematických

cieľov určitého predmetu do elektronickej podoby, pričom prezentované učivo je

rozdelené do menších častí. Pre úspech tohto kurzu je dôležité, aby materiály, ktoré

poskytne učiteľ alebo tútor vzdelávajúcim sa študentom boli jasné a zrozumiteľné aj bez

osobného výkladu.

E-materiály, e-učebnice - v prípade e-materiáloch a učebníc môžeme hovoriť aj ako

o jednoduchej elektronickej prezentácii, ktorá slúži na lepšie pochopenie učiva a prispieva

k efektívnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Takáto prezentácia sa môže robiť

v programoch ako je napr. MS PowerPoint, poprípade Microsoft director, Authorware

alebo v programe Macromedia Flash. Ďalšou formou je didaktický softvér. Ide tu takisto

o druh elektronickej prezentácie, ktorá má štruktúru vetveného programu a je v nej

priestor spätnej väzby a princíp krokov. Učivo je logicky rozdelené do určitých jednotiek,

za ktorými zväčša býva konkrétna otázka. V prípade úspešného zvládnutia otázky, pustí

program žiaka ďalej, v prípade zápornej odpovede program vráti žiaka k opätovnému

vysvetleniu danej informácie až dovtedy, kým študent nezodpovie otázku správne.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne študovanie

zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností, dovoľuje študentovi

prechádzať z pasívnej roly do aktívnej. Možnosť prístupu k multimediálnym kurzom cez

komunikačnú sieť umožní vzdelávanie ľudí bez toho, aby prerušili svoje pracovné

povinnosti. Tento spôsob ďalšieho vzdelávania je v rýchlo sa meniacich podmienkach

práce nevyhnutný.

3.2.6 ELEKTRONICKÉ ŠTUDIJNÉ MATERIÁLY

Klasické učebnice sú jednou z najdôležitejších didaktických prostriedkov vo

vyučovacom procese. S nástupom informačných a komunikačných technológií vystupujú

do popredia aj ich niektoré nedostatky, ako napr. dvojrozmernosť, nemennosť a

nemožnosť spätnej väzby. Elektronické učebnice majú svoje nepopierateľné prednosti

ako sú napr. ekonomická nenáročnosť, dostupnosť a nenáročnosť.

Najmä však vo vyučovaní cudzích jazykov klasické učebnice už nestačia. Spolu

s ňou sa pri výučbe používajú aj rôzne druhy CD nosičov, audio alebo video nahrávky,

rôzne interaktívne elektronické materiály a internet. Práve preto je dôležité prepojenie

výučby klasickou knihou a elektronickým spracovaním textu.[6]

3.2.7 ROZDIELY MEDZI KLASICKOU A ELEKTRONICKOU UČEBNICOU

Prvou nevýhodou klasickej učebnice je nejednoznačnosť v definovaní cieľov.

V učebniciach ciele nie sú presne definované, ale v elektronických textoch určených pre

e-learningový kurz sú ciele jasne definované. Už na začiatku sú stanovené ciele, ktoré

chceme týmto kurzom dosiahnuť.

Druhým rozdielom je veľkosť textov. Text v učebniciach nie je prerušovaný –

je v celku a končí vysvetlením témy, elektronický text je spracovaný do kratších úsekov.

Študent je vedený k opakovaniu získaných vedomostí.

Tretí rozdiel je v prístupe k textom. Pri výučbe pomocou elektronického textu

sa očakáva aktívna účasť učiacich sa, riešenie stanovených úloh a sebatestovanie. Pri

štúdiu s klasickou učebnicou sa očakáva pasívny príjem informácií.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Klasická učebnica je na rozdiel od elektronickej nerozširovateľná. Ak chceme

do nej vložiť nové informácie, musíme urobiť dotlač. Je to veľmi finančne náročné.

V prípade elektronickej učebnice sa nové informácie dajú do textu vložiť rýchlo,

jednoducho a bez zbytočných nákladov

Klasická učebnica je nemultimediálna. Spracované učivo je potrebné doplniť

vysvetľujúcimi obrázkami, animáciami, audio alebo video nahrávkami, ktoré prispejú

k zvýšenej motivácií u učiacich sa a tým aj k úspešnému zvládnutiu učiva.

Klasická učebnica je neadaptívna. Predstavuje väčšinou iba jednu podobu

knihy. Učebnica sa neprispôsobuje študentom, ale študenti jej.

Klasická učebnica je nemodifikovateľná. Problém môže nastať v tom, že

nestačí len ku existujúcej učebnici „prilepiť“ nové informácie, ale nové informácie môžu

vyžadovať prehodnotenie doterajšieho pohľadu na danú problematiku a spôsob jej

riešenia.[6]

3.2.8 VYSOKOŠKOLSKÉ KNIŽNICE AKO JEDNA S MOŽNOSTÍ VZDELÁVANIA

Ak má byť vysokoškolská knižnica využívajúca internet dostupná pre všetky

skupiny študentov, mala by sa na internete prezentovať v širokom spektre možností a

uspokojiť požiadavky generácie, ktorá si naň doposiaľ neprivykla, tak aj požiadavky

generácie, ktorá ho považuje za samozrejmosť. Z tohto hľadiska je účelné vytvoriť rôzne

formy kooperácie knižnice s internetom a diferencovať jej náročnosť. Internetová

knižnica by mala byť realizovaná ako kópia tradičnej knižnice v internetovom prostredí a

stránka na internete tvorená spôsobom, ktorý je užívateľom knižnice blízky. Malo by

dôjsť ku sieťovému prepojeniu knižníc, ich informačných zdrojov a služieb knižníc,

a taktiež by malo dôjsť v maximálnej možnej miere k využívaniu konferencií a ďalších

možností Internetu.

Rovnako dôležitá je aj osvetová činnosť a väčšie úsilie o zviditeľnenie knižníc.

Jednou z ciest k touto cieľu je možnosť priradiť na internetovú stránku presnejšie údaje o

tematickej náplni knižnice. Pri hľadaní informácií na internetu nájdeme buď stránky www

so súbormi textov s požadovanou tematikou, ale spravidla nie knihy k danej

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

problematike. K dosiahnutiu tohto cieľa sa musí užívateľ dostať do systému knižnice. Pre

dosiahnutie stránky knižnice a tiež kníh, týkajúcich sa danej problematiky je potrebné

umiestniť na internetový server tiež informačnú stránku alebo stránky, kde by boli

uvedené najvýznamnejšie tematické okruhy, ktoré sú pre knižný fond (katalóg)

charakteristické.[4,5,6]

3.3 CIELE A METÓDY REALIZÁCIE BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo vytvoriť komplexnú internetovú stránku pre

vzdelávanie a testovanie študentov v oblasti problematiky analógových obvodových

systémov

. Ako hlavné priority som si určil:

- Vytvorenie členskej oblasti pre zaregistrovaných členov vrátane diskusného fóra

a podmienok pre e-learning.

- Ochranu údajov a súborov uložených na stránke a ochranu osobných údajov

- Vytvorenie kompletnej a ucelenej informácie o katedre

Počiatočným krokom práce bolo stanovenie obsahovej štruktúry stránky a jej

budúci dizajn, obstaranie využiteľných informácií o katedre, a ich pretriedenie.

Nasledujúcim krokom bolo vyhľadanie a stiahnutie informácií o nástrojoch vhodných pre

tvorbu stránky z internetu. Internet je v tomto smere veľmi výhodný pretože na rozdiel od

dostupnej literatúry, ktorá je veľmi drahá, sa tu dá nájsť oveľa väčšie množstvo

informácií. Na ich základe som si prehĺbil vedomosti v programovacích jazykoch HTML

ale hlavne PHP. Prípadné nejasnosti som konzultoval s ľuďmi, ktorí majú v tomto smere

skúsenosti. Vyskúšal som niekoľko programov schopných ukladať súbory vo formáte

HTML a PHP. Napokon výber padol na ten program, ktorý je z môjho hľadiska

najvhodnejší, a jedná sa o program PHP Designer 2005 (je obsahom priloženého CD). Pre

grafické spracovanie stránky bol použitý software pre úpravy obrázkov Adobe Photoshop

7.0. Následne nastala samotná sondáž vybraných stránok katedier s ktorých som sa snažil

vybrať to najlepšie pre stránku katedry elektroniky a neskôr samotná realizácia stránky

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

pomocou vyššie uvedených programov. Na skvalitnenie výsledku som zužitkoval aj

kritiku spolužiakov ako prípadných budúcich užívateľov stránky katedry elektroniky.

3.4 ANALÝZA NÁSTROJOV PRE TVORBU E-LEARNINGOVÉHO KURZU

V súčasnej dobe zvládne vytvoriť kurz vzdelávania v elektronickej forme takmer

každý kto vyšiel strednú školu. Už základných školách vyučujú princípy internetu a jeho

využitie pozná skoro každé malé dieťa. Pri tvorbe e-learningu sa dajú využiť rôzne chaty,

diskusné fóra, downloady, elektronické knižnice, webové aplikácie a freewari uľahčujúce

nám štúdium daného programu a hlavne aj jeho tvorbu. Pre tvorbu týchto aplikácii

využívame databázy, kaskádové štýly, obrázky v rôznych formátoch, flash a obdobné

veci, ale hlavne dynamické jazyky – PHP, ASP, JSP ale i jazyky pre prácu s databázami,

ako je napríklad jazyk MySQL. K vytvoreniu kurzu som využil dynamický jazyk y PHP,

HTML a SQL k tvorbe databázy

3.4.1 HTML

Hypertext Markup Language – hypertextový značkový jazyk na vytváranie www

stránok. Je to vlastne množina gramatických a syntaktických pravidiel, ktorá popisuje ako

má prehliadač daný dokument interpretovať na obrazovke.

Zobrazenie zdrojového kódu:

- klik pravým tlačidlom myši na stránke - Zobraziť zdrojový kód (VIEW SOURCE)

- z hlavného panela zvolíme Zobraziť(VIEW) - Zdrojový kód (SOURCE)

Zdrojový kód stránky obsahuje iba textový formát, preto sa dá vytvárať v

ľubovoľnom jednoduchom textovom editori, napr. Notepad z Windows alebo MS Word.

Dokument pred zobrazením uložíme s príponou html, alebo htm. Po prepnutí do okna

prehliadača súbor otvoríme: Súbor (FILE) – Otvoriť (OPEN) - Prehľadávať (BROWSE)

Značky HTML jazyka (tagy): slúžia na popis obsahu a formátovanie www stránky a

jej zobrazenia v prehliadači. Umožňujú na stránke formátovať text, vkladať obrázky,

zvuky a videá a odkazy na iné stránky.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

HTML sa stále rozvíja a stal sa základom prechodnej verzie jazyka XML, ktorou je

XHTML (extensible Hypertext Markup language). Tento jazyk umožňuje spracovávať a

triediť informácie podľa obsahu. Dobre spolupracuje s JavaScriptom a využíva sa (spolu s

rôznymi formami DHTML) aj pri automaticky generovaných stránkach. Nevýhodou je

snáď len to, že stránky zostavené čisto iba z HTML sú po načítaní prehliadačom statické

(teda sa nemenia) a preto bývajú často doplnené o rôzne skriptá.[8]

3.4.2 CSS

V roku 1996 zaviedla organizácia World Wide Web Consorcium (W3C;

www.w3.org), ktorá vydáva štandardy pre HTML, do tohto jazyka Kaskádovité šablóny

štýlov - Cascading style sheet (CSS). Sú známe predovšetkým z pomerne novších

textových editorov ako napríklad Microsoft Word, v ktorých podstatne uľahčujú prácu. Je

to najmä vďaka tomu, že ak je potrebné zmeniť štýl textu alebo inej položky, nie je nutné

meniť celé nastavenia odznova, ale stačí iba použiť vopred nadefinovaný štýl. Okrem

toho dokážu tieto šablóny meniť aj tie nastavenia, ktoré bežné parametre HTML značiek

nedokážu. A práve preto sa tvorcovia štandardov pre internet rozhodli pridať do HTML aj

tieto typy štýlov. Problémy nastávajú iba s prijatím a so správnym pochopením

jednotlivých atribútov týchto štýlov. Oba najväčšie prehliadače a to Microsoft Internet

Explorer a Netscape Navigator ich chápu odlišne a niektoré atribúty dokonca neprijímajú

alebo majú vlastné. Väčšina však funguje rovnako (vyžadujú sa však verzie prehliadačov

MS IE5.0 prípadne NN6.0 a vyššie). V súčasnosti je už vytvorená aj druhá úroveň

kaskádovitých štýlov a to CSS2, ktorá ale ešte vo väčšine prehliadačov nemusí byť

zahrnutá. Časom však určite bude.

Kaskádovité šablóny štýlov či už typu CSS alebo CSS2 uľahčujú tvorcom web

stránok ich programovanie, zároveň tieto stránky sprehľadňujú a robia ich

zaujímavejšími. Kaskádové štýly môžu mať na stránke trojaké umiestnenie a to podľa

vzdialenosti od značky HTML, na ktorú sa vzťahujú. Podľa toho potom rozlišujeme štýly

priamo vložené, štýly na úrovni dokumentu a štýly importované. Rozdiel medzi nimi je

ten, že priamo vložené štýly sa zadávajú rovno do značky ako hodnota parametra STYLE

a viažu sa potom len k tejto značke, tie na úrovni dokumentu sa zadávajú už v hlavičke

stránky a to zápisom párovej značky <STYLE TYPE="text/css"> a môžu byť viazané

k ľubovoľným značkám v dokumente, no a napokon tie importované majú tú výhodu, že

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

sa môžu vložiť do viacerých dokumentov naraz a je potom s nimi aj jednoduchšia

manipulácia.

Štýly sa do stránok vkladajú tromi spôsobmi. Prvý je linka k súboru so štýlmi.

Na tento účel slúži nepárová značka <LINK> v takomto zápise: <LINK

REL="stylesheet" HREF="adresa_súboru_CSS">. Druhým spôsobom je vloženie

kaskádových šablón štýlov zápisom do značky pre štýly: <STYLE TYPE = "text/css"

SRC = "adresa_súboru_CSS">. Tretí spôsob je vloženie externých štýlov príkazom

@import.[9]

3.4.3 PHP

PHP (Hypertext Preprocesor) sa zrodilo niekedy v roku 1994 ako program v Perle,

ktorý slúžil na evidenciu prístupov k stránkam. Jeho autor, Rasmus Lerdorf, ho potom

kompletne prepísal do iného jazyka, pretože takto veľmi zaťažoval server. Po

kompletnom prepísaní bol autor doslova donútený vydať k svojmu dielu dokumentáciu.

Začalo ho používať čoraz viac ľudí, boli implementované požiadavky užívateľov.

Nakoniec sa to celé uvoľnilo pod názvom Personal Home Page Tools. Neskôr bol doň

zabudovaný SQL modul (ktorý umožňuje prácu s databázou), mailové funkcie, funkcie na

prácu so súbormi a na generovanie obrázkov.

Prečo je PHP iné? Je to jazyk na strane serveru. Ak sa spustí PHP skript na

serveri, klientsky počítač dostane len výsledok behu skriptu, konkrétne údaje v podobe

HTML dát, ktoré pozná každý prehliadač. PHP je freewarový systém, alebo jazyk, ktorý

vychádza približne raz za mesiac. Tieto verzie sú však len podverziami ostatných, starších

„péhápéčiek“. Väčšinou sú v nich opravené drobné chyby, alebo sú pridané nové,

rozširujúce prvky. Momentálne vychádza verzia 5. Syntax jazyka PHP je z veľkej časti

odvodená z jazyka C. Určité rysy sú prevzaté z Perlu a Javy.

Hypertextový programovací jazyk PHP nie je možné spúšťať len tak v Internet

Exploreri alebo inom prehliadači, pokiaľ nemáme aktívne pripojenie na internet a

nemáme vlastnú web stránku, podporujúcu tento jazyk. V tomto smere nám pomôže

virtuálny server. Najlepší a najosvedčenejší je asi Apache Server. Stiahnuť je ho možné

na http://www.apache.org.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

PHP klasický príklad pre všetky začiatky napr. "program Ahojte priatelia!".

<HTML>

<BODY>

<?php echo’Ahoj priatelia‘; ?>

</BODY>

</HTML> [10]

3.4.4 MYSQL

MySQL (vyslovuje sa „maj Es Qju El“) je otvorený systém. Je to systém správy

relačných databáz podnikovej úrovne spúšťaný vo viacerých vláknach (podprocesoch).

Znie to asi ako reklamný slogan, ale v podstate to pravdivo definuje význam pojmu

MySQL.

Systém MySQL vyvinula švédska spoločnosť TcX. V tej dobe potrebovali

databázový systém, ktorý by bol veľmi rýchly a pružný. Bohužiaľ nenašli na súčasnom

trhu nič, čo by ich mohlo uspokojiť. Preto si vytvorili MySQL, ktorý voľne nadväzoval

na iný systém správy databáz (DBMS) nazývaný mQSL. Nový produkt bol rýchly,

spoľahlivý a pružný. Teraz sa používa v v mnohých miestach na celom svete. Jeho

hlavnými užívateľmi sú univerzity, poskytovatelia pripojenia k sieti Internet a rôzne

neziskové organizácie. Dôvodom tejto obľúbenosti je predovšetkým cena produktu (z

pravidla je poskytovaná zdarma). Produkt však neskôr prenikol aj do sveta obchodu, lebo

ho sprevádzala povesť spoľahlivého a rýchleho databázového systému.

Databázový systém MySQL je často zameňovaný s SQL, čo je štruktúrovaný

dotazovací jazyk vyvinutý spoločnosťou IBM. Nejde teda o akúsi novú tvár spomínaného

jazyka, ale o databázový systém, ktorý tento jazyk využíva k manipulácií s dátami,

prípadne ich vytvoreniu či zobrazovanie. MySQL je program pre správu databázy,

rovnako ako je aplikácia Microsoft Excel určená pre správu tabuliek. SQL je

programovací jazyk, ktorý je v aplikácií MySQL používaný k uskutočnení rôznych úloh

v rámci používanej databázy.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

3.4.5 DATABÁZA

Poďme si ale povedať čo vlastne databáza je. Databáza je postupnosť

štrukturovaných a veľmi efektívne usporiadaných súborov uložených na počítači. Tieto

súbory môžu obsahovať ohromné množstvo informácií, s ktorými môžete podľa potreby

manipulovať alebo ich vyhľadávať. Databáza je usporiadaná hierarchicky odhora dole.

Prvá je databáza, ktorá obsahuje veľké množstvo tabuliek. Potom je tabuľka. Každá

tabuľka je zostavená z rady stĺpcov. Dáta sú ukladané v riadkoch (záznam) a jednotlivé

polia záznamu, teda miesta, kde sa záznam pretína so stĺpcom, sa nazývajú polia tabuľky.

Tieto tabuľky sa skladajú z pomenovaných stĺpcov, ktoré informujú aké dáta obsahujú.

Popísané usporiadanie znázorňuje obrázok 3.4.5 Anatómia databázy.

3.4.5. Anatómia databázy

MySQL je však viac ako len obyčajná databáza. Je to systém, ktorý databázu

spravuje. Určuje kto ju môže používať a ako s ňou môže nakladať. Jednotlivé akcie

podrobne protokoluje a je nepretržite spustený na pozadí. Systém riadenia databáz môže

riadiť mnoho databáz. Užívatelia sa pripájajú k databázovému serveru a posielajú na neho

požiadavky. Databázový server predáva prijaté dotazy príslušným databázam a vracia

užívateľom výsledky.[11]

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4. REALIZAČNÁ ČASŤ

V kapitole, ak je uvedená v zadaní BP, uviesť návrh, konštrukciu realizovaného

prototypu BP.

V cieľoch bakalárskej práce, kap[3.3] je uvedené aj vytvorenie súborov testov

a riešených príkladov. Vytvorenie tohto súboru a jeho využitie pri elektronickom

vzdelávaní, úzko súvisí s potrebou vytvorenia aplikácií pre prezentovanie knižníc, testov,

jednotlivých otázok, príkladov, ale aj s možnosťami archivovania a prezerania výsledkov

testov, prihlasovania oprávnených študentov atď. Návrh elektronického kurzu

vzdelávania a testovania vedomostí spočíva vo vytvorení internetovej stránky- WEB

stránky, prostredníctvom ktorej sa budú môcť študenti pripojiť a prihlásiť na konkrétny

server, kde budú mať prístup k študijným materiálom a k možnostiam otestovať svoje

vedomosti.

Pre riadenie samotného vzdelávania budú taktiež oprávnené osoby resp. vyučujúci,

ktorí budú môcť testy a študijné materiály kedykoľvek a odkiaľkoľvek meniť, pridávať,

odstraňovať , zverejňovať atď. K tomu je tiež nevyhnutné vytvorenie databázy samotných

študentov, ich prístupových hesiel, výsledkov testov, testov, otázok, odpovedí a ostatných

nevyhnutných vecí.

Samotná WEB stránka nemôže komunikovať s databázou, pretože ich jazyky sú

odlišné. Pre vytvorenie vzájomných relácií bol využitý dynamický jazyk PHP, vytvorenie

PHP skrípt, ktoré jednotlivé požiadavky a pokyny zo strany klienta prostredníctvom WEB

stránky preloží do jazyka databázy, a tá ich následne spracuje.

Návrh elektronického vzdelávacieho kurzu obsahuje nasledujúce kroky:

Návrh WEB stránky – dizajn, funkcie, možnosti

Návrh databázy a relácií medzi jednotlivými tabuľkami

Návrh PHP skrípt pre prepojenie stránky a databázy

Konštrukcia elektronického vzdelávania obsahuje nasledujúce kroky:

Vytvorenie navrhovanej stránky so všetkými funkciami

Vytvorenie navrhovanej databázy spravujúcu všetky údaje

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Vytvorenie PHP skrípt pre koreláciu stránky a databázy

Naplniť databázu dátami

Vytvorenie formulárov testov

Vytvorenie študijných podkladov pre študentov

4.1 PROGRAMOVÝ NÁVRH E-LERANINGU

V podkapitole sa zamerať na podrobný opis návrhu realizovaného prototypu.

V prvom rade prebehlo spísanie osnovy práce, postup jednotlivých krokov smerujúcich

k vytvorenie fungujúcemu elektronickému vzdelávaciemu kurzu a potom návrh

jednotlivých aplikácií ako WEB stránka, databáza a PHP skriptá, čiže relácie medzi

prvými dvoma.

4.1.1 NÁVRH INTERNETOVEJ STRÁNKY - WEB STRÁNKY

Návrhu stránky nebolo potrebné venovať priveľa času. Stačilo vytvoriť hlavnú

stránku s tlačítkami (INDEX.php). Každému tlačítku priradiť sub-stránku s možnosťou

vykonávať požiadavky zadané prihlásenou osobou. Stránky sú písané v jazyku HTML ale

sú ukladané do formátu, nie HTML ale formátu PHP z dôvodu kompatibility s databázou

uloženou v serveri.

Jednotlivé sub-stránky a ich možnosti :

Čo je E-learning.php – stručný popis "Čo je E-learning" a jeho využitie

Obsah predmetu.php - učivo rozdelené do jednotlivých kapitol

Študijný plán.php – tabuľka s prehľadom termínov testov, tém, potrebný

počet bodov k úspešnému absolvovanie skúšky.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Vzdelávanie.php – jednotlivé prednášky vo forme DOCUMENT a formáte

PDF

Testy.php – jednotlivé testy podľa zverejnenia oprávnenou osobou

Kontakt.php – kontakt na konkrétnu fakultu ktorá daný predmet vyučuje

Prihlásiť.php – možnosť prihlásiť sa do systému a vykonávať štúdium a

testy

Práve prostredníctvom týchto sub-stránok bude žiak spracovávať testy, príklady

a študijné materiály a informovať sa o študijnom pláne atď. Vyučujúci na druhej strane

bude prostredníctvom sub-stránok vkladať a odstraňovať či už samotných študentov, testy

ale aj jednotlivé otázky, odpovede.

4.1.2 NÁVRH DATABÁZY

V druhom rade prebiehal návrh databázy. Ten bol časovo asi najzdĺhavejší, pretože

pre elektronický vzdelávací kurz predstavuje základ a najdôležitejšia časť databázy, je

práve jej dobrý návrh. Kvôli tomu tejto časti návrhu bolo venované najviac času. Čo sa

týka procesu návrhu, ak chceme vytvoriť úspešnú databázu, musíme si niektoré veci

premyslieť dopredu. Práca s dobre navrhnutou databázou pôjde všetkým od ruky.

Získavanie a ukladanie informácií v dobre navrhnutej databáze je veľmi jednoduché.

Návrh prebiehal vo viacerých bodoch. Najskôr sa databáza a jej relácie načrtli a

naprojektovali v databázovom programe Microsoft Office Access. Výhodou toho, že sa to

najskôr namodeluje v programe Accesse, je možnosť jednoduchej opravy alebo úplne

zmazanie návrhu, čo by nám pri vytváraní databázy bez návrhu skomplikovalo prácu

a hlavne by to trvalo veľmi dlho.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Databáza pozostáva z nasledujúcich tabuliek:

tabuľka Otázky

tabuľka Skupiny

tabuľka Študenti

tabuľka Študent - Testy

tabuľka Testy

tabuľka Test - Otázky

tabuľka Výsledky - Testov

tabuľka Vyučujúci

4.1.2.a) Návrh databázy v Microsoft Office Access.

Každá tabuľka obsahuje vlastné stĺpce a riadky ktoré vytvárajú polia. Napríklad

tabuľka Otázky obsahuje polia s číslom otázky, tzv. ID Otázka, polom Otázka, Odpovede,

Správna odpoveď a Počet bodov za otázku, viď. Obrázok (4.1). Tabuľka študenti

obsahuje meno, priezvisko, heslo študenta atď. Jednotlivé tabuľky musia byť medzi

sebou logicky prepojené. To znamená, že k sa do databázy pridá študent a určí sa mu

číslo skupiny tak sa automaticky študent zaradí do skupiny študentov s rovnakým číslom

skupiny.

Vytvorený návrh databázy pozostávajúcej z niekoľkých tabuliek a relácií medzi

nimi je znázornený na obrázku (4.1.2.b) Návrh databázy v Microsoft Office Access.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.1.2.b) Návrh databázy v Microsoft Office Access.

4.1.3 NÁVRH PHP SKRIPTOV (DOTAZOV)

Pri návrhu PHP skrípt (dotazov) si uvedomíme, že práve ony sú nástroje, vďaka

ktorým zapadnú jednotlivé kolieska do seba a všetko začne fungovať tak, ako má?

Návrh skrípt predstavuje logické prepojenie jednotlivých tabuliek, resp. vytvorenie

relácií medzi tabuľkami, na obrázku (4.1.2) znázornené prepojovacími čiarami. Skriptá sú

vytvárané v jazyku PHP, pretože sa dajú ľahko zakomponovať do zdrojového kódu WEB

stránky. Potom, prostredníctvom WEB stránky obsahujúcej aj PHP skriptá môže

používateľ komunikovať s databázou a využívať jej služby nevyhnutné k fungovanie

elektronického vzdelávacieho systému.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.2 TVORBA ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVACIEHO KURZU (SYSTÉMU)

Popis konštrukčného riešenia predstavuje komplexný hierarchický postup tvorby

vzdelávacieho systému pre predmet analógové obvodové systémy. Od samotnej inštalácie

softvérového vybavenia cez realizáciu návrhov až k tvorbe relačných skrípt v jazyku PHP

a finálnej dizajnovej úprave.

4.2.1 INŠTALÁCIA SOFTVÉROVÉHO VYBAVENIA

Pre vytvorenie nášho vzdelávacieho kurzu je nutné vybaviť počítač potrebným

softvérovým vybavením. Konkrétne sa jedná o programy PHP, MySQL a webserver

APACHE a program pre tvorbu webových tlačítiek AGAMA WEB BUTTONS.

Najjednoduchšie je ale siahnuť po bezplatnom balíku týchto programov s názvom

PHPTRIAD verziu 2.2.1. Konkrétne táto bola použitá pri tvorbe tohto kurzu. Novšie

verzie spomínaných programov v podstate ani nie je potrebné z dôvodu postačujúcich

funkcií aj u týchto starších. Pre inštalovanie balíku je potrebné iba spustenie súboru

phptriad2-2-1.exe. Po spustení nastane inštalácia všetkých troch spomínaných programov

do počítača a zobrazí sa okno s potvrdením ukončenia inštalácie, obrázok (4.2.1).

4.2.1. Inštalácia balíka PHPTriad verzie 2.2.1

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.2.2 TVORBA WEB STRÁNKY

V tejto kapitole sa budeme zaoberať tvorbou internetovej stránky, prostredníctvom

ktorej sa budú študenti a vyučujúci prihlasovať do systému, realizovať testy, sťahovať si

študijné materiály a prezerať si svoje dosiahnuté výsledky.

Zhrnutie základných funkcií stránky.:

informovanosť študentov formou oznamov bez potreby prihlásenia sa do

systému

sťahovanie súborov študijných materiálov na základe prihlásenia do systému

realizovanie overovacích testov na základe prihlásenia do systému

prezeranie dosiahnutých výsledkov z testov

Na nasledujúcom obrázku (4.2.2.a) je ukážka zdrojového kódu WEB stránky

v jazyku HTML, konkrétne stránky Index.html.

4.2.2.a) Ukážka zdrojového kódu stránky Index.html

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Nasledujúca legenda popisuje funkcie jednotlivých blokov zdrojového kódu.

<HTML>.... definuje dokument ako HTML stránku

<HEAD>.... definovanie hlavičky stránky; určenie začiatku hlavičky

<TITLE>.... nadpis stránky

<META HTTP-EQUIV=“charset“>.... určenie stredoeurópskej znakovej sady

(sada windows-1250)

<META NAME=“keywords“>.... určenie kategórie stránky

<META NAME=“author“>.... označenie autora dokumentu

</HEAD>…. ukončenie hlavičky

<BODY BACKGROUND="obr6.jpg">.... základná farba pozadia podľa obrázku

<TABLE>... definovanie začiatku tabuľky

<TR>…. definovanie riadku tabuľky

<TD>…. definovanie stĺpca v danom riadku

</TR>.... koniec riadka tabuľky

<-/TD>.... koniec stĺpca tabuľky

</TABLE>.... koniec návrhu tabuľky

</HTML>.... ukončenie dokumentu

WEB stránka bola vytvorená v textovom bloku jazykom HTML vo forme

zdrojového kódu. Rozvrhnutie blokov na stránke je realizované tabuľkovo, nie rámcovo.

Každý text alebo akýkoľvek prvok na stránke je uložený v poliach tabuľky. Niektoré

polia sú zlúčené a tým opticky dosiahneme rozdelenie stránky ako pri použití rámcov.

Kompletná stránka sa skladá zo základnej stránky a sprievodných stránok. Základná

má názov Index.html a obsahuje stručný popis E-learningu a ďalšie tlačítka, ktoré podľa

voľby používateľa zobrazia konkrétnu sprievodnú stránku. Môžeme povedať, že základná

stránka ponúka možnosť (tlačítka) zobraziť sprievodné stránky.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Názvy a funkcie jednotlivých sprievodných stránok si ukážeme a popíšeme na

nasledujúcom obrázku (4.2.2.b), ktorý je zobrazením základnej stránky.

4.2.2.b) Základná stránka E-learningu

Na obrázku 4.2.3 je znázornená základná stránka. V jej hornej časti pod nadpisom

“Analógové obvodové systémy“ sa nachádzajú spomínané tlačítka, ktoré majú funkciu

zobraziť iné stránky. Tlačítka boli vytvorené programom Agama Web Buttons, ktorý

ponúka široký výber druhov. Prvé tlačítko z ľavej strany má názov Obsah predmetu

a zobrazí sprievodnú stránku s názvom ObsahPredmetu.html, kde je podrobne popísané

rozdelenie učiva do jedenástich kapitol.

Druhé tlačítko s názvom Študijný plán zobrazuje sprievodnú stránku s názvom

Študijný plán.html, kde si môžu študenti prezrieť aké témy obsahuje ktorá kapitola, kedy

sú plánované skúšky a aký minimálny počet bodov musia dosiahnuť k zvládnutiu skúšky

a celého predmetu.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Ďalšie tlačítka sú Výsledky testov, Vzdelávanie, Testy, Kontakt, Prihlásenie .

Študenti si môžu prezerať svoje dosiahnuté výsledky z každého testu vrátane počtu

bodov. Sekcia Vzdelávanie ponúka jednotlivé prednášky realizované formou

dokumentov. Každý dokument obsahuje príslušnú kapitolu aj s podtémami. Jednotlivé

kapitoly sa zobrazia kliknutím na dokument. Dokumenty sú vhodné aj pre tlač a dajú sa

stiahnuť ak to vyučujúci povolí. Už z názvu vyplýva čo ponúka sprievodná stránka Testy.

Testy sú zverejnené len ak to vyučujúci povolí a študenti ich môžu robiť len po

prihlásení. Kontakt ponúka informácie o katedre, mail vyučujúceho a telefónne čísla

dôležitých osôb. Zaujímavé je tlačítko Prihlásiť, prostredníctvom ktorého sa študenti aj

vyučujúci prihlásia do elektronického vzdelávacieho kurzu (systému) a tým teoreticky

získajú tzv. oprávnenie realizovať testy, vzdelávať sa a prezerať si informácie, ktoré bez

prihlásenia nie sú k dispozícii.

K popisu stránky je to zatiaľ všetko, pretože počas vytvárania databázy a PHP

skrípt budú realizované menšie zmeny v zdrojových kódoch a z vizuálneho hľadiska

pribudne niekoľko rolovacích okien. Teraz prejdeme k problematike databázy.

4.2.3 TVORBA DATABÁZY

Od návrhu databázy v aplikácií Microsoft Access prejdeme k jej realizácií

v aplikácií MySQL pomocou jazyka SQL.

Kroky k vytvorenie správnej databázy:

1) vytvorenie schránky databázy

2) vytvorenie jednotlivých tabuliek aj s poľami záznamu

3) naplnenie databázy skúšobnými dátami.

Na vytvorenie databázy môžeme použiť 2 možnosti. Buď si naštudujeme syntax

jazyka SQL a budeme pracovať v MySQL alebo použijeme nástroj mysqladmin, kde sú

všetky príkazy preddefinované a tvorcovi stačí iba vyberať funkcie. Na nasledujúcich

obrázkoch sú zobrazené obe možnosti pre vytvorenie databázy.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.2.3a) Tvorba databázy prostredníctvom nástroja mysqladmin

Na obrázku (4.2.3.a) je znázornené prostredie, pri použití nástroja mysqladmin

4.2.3.b) Tvorba databázy v prostredí MySQL

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Na obrázku (4.2.3b) je znázornené prostredie, v ktorom sa využívajú čisto iba

príkazy SQL.

Pri tvorbe bakalárskej práce boli kombinované obe možnosti. Predovšetkým bol ale

kladený dôraz na prvú možnosť, pracovať v prostredí MySQL. Pre prácu v prostredí

MySQL je potrebné spustiť v adresári mysql súbor mysqld.exe. To spustí aplikáciu

MySQL a môže sa začať písať samotné príkazy.

Teraz si ukážeme ako vytvoriť databázu prostredníctvom jazyka SQL. Ako prvé

bola vytvorená databáza s názvom Bakalárka zadaním nasledujúceho príkazu

v príkazovom riadku:

Create database Bakalarka;

Identifikátor Bakalárka je zástupcom skutočného názvu databázy. Vytvorenú

databázu môžeme začať ihneď používať. K tomu aby sa stala aktívnou je potrebné zadať

príkaz:

Use Bakalarka;

Ak aktivácia aktuálnej databázy prebehne úspešne, v okne sa objaví text Database

changed, čo znamená, že bola zmenená databáza. Po vytvorení schránky databázy

nasledovalo vytvorenie jednotlivých tabuliek

tabuľka Otázky

tabuľka Skupiny

tabuľka Študenti

tabuľka Študent - Testy

tabuľka Testy

tabuľka Test - Otázky

tabuľka Výsledky - Testov

Príkaz na vytvorenie tabuľky pozostáva z názvu tabuľky, identifikovania názvov

jednotlivých stĺpcov oddelených čiarkou Meno, Priezvisko a každému stĺpcu určiť

parametre jeho polí záznamu oddelené medzerníkom INT NOT NULL VARCHAR().

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Parametre predstavujú typy hodnôt, ktoré sa budú do daného stĺpčeka vkladať (číselné

hodnoty, text, znaky...). Text je písaný vcelku, rozdelený je iba kvôli prehľadnosti.

Create table Vyučujúci (ID_Vyučujúci INT NOT NULL PRIMARY KEY

AUTO_INCREMENT,

Meno VARCHAR(15) NOT NULL,

Priezvisko VARCHAR() NOTT NULL,

Heslo VARCHAR(4) );

Dôležitý parameter je ID_Vyučujúceho. Toto číslo je jedinečné a každému riadku

(Meno, Priezvisko...) je pridelené iba raz. Na základe týchto indexov pracuje databáza

s tabuľkami. Neskôr bol do tabuľky pridaný ďalší stĺpec Výsledky Testov_ID z dôvodu

vytvárania relácií medzi tabuľka. Na obrázku (4.2.3.c) máme uvedený ako príklad

vytvorenú tabuľku Študenti

4.2.3c) Tabuľka vytvorená v SQL jazyku

Pomocou príkaze CREATE TABLE boli postupne vytvorené všetky ostatné tabuľky.

Ako posledný krok pri tvorbe databázy bolo potrebné pre kontrolu funkčnosti databázy

zaplniť jednotlivé tabuľky skúšobnými dátami.

Pre naplnenie databázy dátami, ako príklad môžeme uviesť tabuľku Vyučujúci, bol

použitý nasledovný príkaz.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

INSERT INTO Vyučujúci (ID_Vyučujúci, Meno, Priezvisko, Heslo)

VALUES (1, “Lukáš“, “Paculík“, 1234);

Príkaz vykoná nasledovné. Do tabuľky Vyučujúci, do jednotlivých polí stĺpcov toho

istého riadku, vloží hodnoty. Do poľa ID_Vyučujúci vloží hodnotu 1, do Meno vloží text

Lukáš, do poľa Priezvisko vloží text Paculík a do poľa Heslo vloží číslo 1234.

Týmto hore uvedeným spôsobom sme naplnili skúšobnými dátami všetky tabuľky.

4.2.4 TVORBA SKRIPTOV (DOTAZOV) V PHP

Konečne sme pri tvorbe skrípt PHP respektíve dotazov PHP, ktoré vytvoria relácie

medzi jednotlivými tabuľkami a taktiež vzájomnú komunikáciu medzi WEB stránkou

a databázou. Aby sme boli zrozumiteľnejší, vysvetlíme si pár príkladov, čo nám umožnia

dotazy a aké dotazy boli vytvorené.

Základné druhy dotazov: Zobrazovacie, Pridávacie, Odstraňovacie

Zobrazovacie dotazy – prostredníctvom týchto dotazov, sa používateľovi po

kliknutí na tlačítko Zobraziť, zobrazia dáta uložené v databáze. Konkrétne

ak bude chcieť zobraziť študentov, dotaz vyšle požiadavku databáze a tá

spätne odošle výsledok používateľovi vo forme tabuľky, ktorá je uložená

v databáze.

4.2.4.a) Zobrazenie študentov na web stránke uložených v databáze

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Ako som spomínal v kapitole kde sa popisoval postup tvorby web stránky, do

zdrojových kódov sprievodných stránok sa budú tieto dotazy vkladať aby sme docielili

požadované zobrazenie. Na obrázku (4.2.4.b) je zobrazený zdrojový kód jazyku PHP,

ktorý je vsunutý do zdrojového kódu sprievodnej stránky HTML.

4.2.4.b) Zdrojový kód dotazu PHP pre zobrazenie dát z databázy

Legenda : $id_spoj……príkaz, ktorý vykoná pripojenie k databáze

$vys_vyberu....vyberie databázu s názvom Bakalarka

$id_vysledok....výber všetkých dát z tabuľky studenti

echo..... príkaz pre výpis vybraných dát z tabuľky vo forme

preddefinovanej tabuľky tagom <table>

while......tento príkaz vyvolá cyklus, ktorý bude vypisovať dáta do

preddefinovanej tabuľky toľkokrát, koľko je záznamov

v databáze.

Na základe zdrojového kódu uvedenom na obrázku (4.2.4.b) sme vytvorili dotazy

pre zobrazenia všetkých potrebných tabuliek napr. zobrazenie študijných skupín,

zobrazenie testov, zobrazenie otázok. Aby sa pridávanie a odstraňovanie dát z databázy

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

nemuselo robiť cez MySQL, boli vytvorené tzv. Pridávacie a Odstraňovacie dotazy

v jazyku PHP.

Pridávacie dotazy – tieto dotazy slúžia na pridanie dát do databázy pomocou

tlačítka Pridať nachádzajúceho sa na niektorej sprievodnej stránke.

Ukážeme si to na príklade dotazu pre pridávanie študentov. Dotaz vytvorený

v Jazyku PHP je vsunutý do zdrojového kódu HTML prislúchajúcej

sprievodnej stránky. Výsledok je znázornený na obrázku (4.2.4.c).

4.2.4.c) Spôsob pridania študenta do databázy v užívateľskom rozhraní

Prostredníctvom tejto tabuľky ktorá je umiestnená na sprievodnej stránke, môže

používateľ, konkrétne vyučujúci, pridávať študentov do databázy elektronického

vzdelávacieho systému. Po kliknutí na tlačítko Pridanie studenta, študentovi sa

automaticky pridelí jednoznačné identifikačné číslo (ID_Student), Meno a Priezvisko sa

uloží tiež a keďže tabuľka Študenti je v relácií s tabuľkou Skupiny, študent sa

automaticky pridelí aj do tabuľky Skupiny a konkrétne do skupiny číslo 21. Presne ako sa

študent do systému pridá, existujú aj dotazy pre jeho odstránenie.

Odstraňovacie dotazy – slúžia na odstránenie dát z databázy bez toho aby sa

musela spustiť aplikácia pre správu databáz MySQL. Ponúkajú možnosť

odstránenie chybných dát, starých testov a iné. Príklad zobrazenia

odstraňovacieho dotazu na webovej stránke je znázornená na obrázku

(4.2.4.d).

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.2.4.d) Spôsob odstránenia študenta z databázy v užívateľskom rozhraní

4.2.5 VYTVORENIE SÚBORU TESTOV A RIEŠENÝCH PRÍKLADOV

Spôsob zobrazovania, pridávania a prezerania dát z databázy je vyriešený. Zostáva

už len vytvoriť súbor testov a riešených príkladov. Čo sa týka príkladov, zatiaľ budú

spracované ako súčasť študijných materiálov vo forme dokumentu doc a pdf.

Na druhej strane súbor testov bude realizovaný ako dotaz PHP. Princíp spočíva

v tom, že otázky, možnosti, body a správne odpovede budú prostredníctvom dotazu

ukladané do databázy, konkrétne do tabuľky s názvom Otázky, obrázok (4.2.5a).

4.2.5.a) Zobrazenie obsahu tabuľky Otázky

Relácie medzi tabuľkami Otázky a Testy vykonajú priradenie otázky do zvoleného

testu. Jednoducho povedané, test vznikne vložením otázok do databázy a ten potom

vyučujúci zverejní (sprístupní ) študentom. Po vykonaní testu sa vyhodnotí a výsledok sa

zapíše do databázy, do tabuľky Výsledky Testov, kde si môže študent prezerať svoje

dosiahnuté výsledky ak to samozrejme vyučujúci zobrazí.

Časť formulára testu je znázornený na obrázku (4.2.5.b).

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

4.2.5.b) Časť formulára testu s otázkami

Pri vyplňovaní formulára sa študent rozhodne ktorú z možností označí. Keď dôjde

na koniec testu klikne Posli a test sa vyhodnotí podľa jednoduchej podmienky IF. Ak sa

označená odpoveď nebude zhodovať so Správnou odpoveďou z tabuľky Otázky,

vyhodnotí odpoveď ako nepravdivú a študent získa nula bodov. Každý test môže študent

opakovať iba raz. Ak študent nedosiahne vyhovujúci počet bodov, môže požiadať

vyučujúceho o náhradný test. Takouto formou budú realizované preverovacie testy.

Klasické vzdelávanie obsahuje veľa konštantných nákladov počas celého vzdelávacieho

procesu. Ide napr. o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov,

nákup a výrobu školiacich materiálov. Vysoké náklady sú potrebné na dopravu na

samotné školenia a stravné. Medzi významné skryté náklady patrí skutočnosť, že

zamestnanci bývajú po dobu školenia dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia svoje

pracovné úlohy. e-Learning takisto nie je lacná záležitosť. Prináša väčšinou vyššie

počiatočné náklady na výrobu kurzov, nákup riadiaceho systému či investovania do

informačných technológií. Ďalšie náklady na prevádzku sú už minimálne. Lektori môžu

byť využívaní v menšej miere, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou

odpadá. Vytvorené školenia sa veľmi jednoducho aktualizujú a rozširujú. Doprava

zamestnancov odpadá (alebo sa eliminuje na individuálny presun do počítačových

učební). Zamestnanci môžu absolvovať školenie vo vhodnom čase v priebehu pracovného

procesu. Existuje už aj množstvo hotových kurzov (prevažne v anglickom jazyku)

prístupných cez internet, ktoré nevyžadujú žiadne úvodné náklady a čas potrebný na

vytvorenie kurzu. Pri týchto kurzoch sa platí za samotný proces výučby.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

5. TECHNICKO-EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE PRÁCE

5.1 ÚSPORA PEŇAZÍ

Klasické vzdelávanie obsahuje veľa konštantných nákladov počas celého

vzdelávacieho procesu. Ide napr. o cenu za lektorov, prenájom školiacich priestorov a

prostriedkov, nákup a výrobu školiacich materiálov. Vysoké náklady sú potrebné na

dopravu na samotné školenia a stravné. Medzi významné skryté náklady patrí skutočnosť,

že zamestnanci bývajú po dobu školenia dlhšiu dobu mimo pracovný proces a neplnia

svoje pracovné úlohy. e-Learning takisto nie je lacná záležitosť. Prináša väčšinou vyššie

počiatočné náklady na výrobu kurzov, nákup riadiaceho systému či investovania do

informačných technológií. Ďalšie náklady na prevádzku sú už minimálne. Lektori môžu

byť využívaní v menšej miere, prenájom školiacich priestorov a prostriedkov väčšinou

odpadá. Vytvorené školenia sa veľmi jednoducho aktualizujú a rozširujú. Doprava

zamestnancov odpadá (alebo sa eliminuje na individuálny presun do počítačových

učební). Zamestnanci môžu absolvovať školenie vo vhodnom čase v priebehu pracovného

procesu. Existuje už aj množstvo hotových kurzov (prevažne v anglickom jazyku)

prístupných cez internet, ktoré nevyžadujú žiadne úvodné náklady a čas potrebný na

vytvorenie kurzu. Pri týchto kurzoch sa platí za samotný proces výučby.

5.2 ÚSPORA ČASU

Pri klasickom vzdelávaní nedostávajú väčšinou študenti školenie vo chvíli aktuálnej

potreby, ale v dobe, kedy sa ich napr. zhromaždí dostatočné množstvo. Noví zamestnanci

často čakajú na zaškolenie dlho. Študenti si rovnako nemôžu jednoducho kurz zopakovať,

alebo sa vrátiť k zvolenej časti učebnej látky. E-Learning umožňuje študentom dostať

školenie skutočne vo chvíli potreby. Pri aktualizácii učebnej látky (zmena pravidiel,

predpisov a pod.) sa tato zmena dostane ku všetkým zamestnancom ihneď po zapracovaní

do školiaceho programu, čo bývajú často rádové hodiny až dni. Študenti si volia

individuálne čas výučby (ráno, večer ...). Obrovské ušetrenie času nastáva odstránením

nutnosti dopravy za výučbou (cesty do školiacich priestorov na Slovensku i v zahraničí).

Absorbovanie nových poznatkov býva omnoho kratšie ako pri klasickom spôsobe. [13]

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

5.3 TECHNICKÉ VÝHODY A NEVÝHODY ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA

E-vzdelávanie má svoje výhody aj nevýhody.

Výhody:

- študenti študujú v čase, ktorý im najviac vyhovuje, nemusia striktne dodržiavať

rozvrh hodín

- študenti a vyučujúci nemusia dochádzať do školy, ale môžu študovať na

ľubovoľnom mieste na svete s prístupom na internet

- študovať sa dá aj popri zamestnaní

- nenáročnosť priestorov

- výučba prebieha v modernom prostredí, ktoré spôsobuje zvýšenú motiváciu

študentov o túto formu vzdelávania

- doručovanie materiálov určených na vzdelávanie je nesmierne pružné, zmeny

a opravy študijných materiálov sa dajú realizovať rýchlo, ľahko a bez veľkých

nákladov

- e-learningové vzdelávanie je ekonomicky výhodnejšie, efektívnejšie a vhodné aj

pre väčšiu skupinu ľudí ako pri klasickom vzdelávaní

Nevýhody:

- náročná tvorba výukových kurzov

- závislosť na počítačoch, prípadne problémy s nimi

- menšie praktické skúsenosti ako u študentov študujúcich klasickou metódou

- nedostatočne vyriešená ochrana autorských práv

- nedostatočná možnosť identifikácie študenta, hlavne pri skúšaní

- vysoké počiatočné náklady na vybavenie

- nedostatok vedomostí o tom ako využívať e-learning vo vzdelávaní, nízka

počítačová gramotnosť zväčša starších učiteľov [12]

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

6. ZÁVER

V dnešnej modernej dobe preplnenej informačnými technológiami a systémami je

viac ako jasné, že sa to dotkne aj oblastí ako školstvo. Nejedná sa len o oblasť školstva

ale pre všetky oblasti kde je potrebné vzdelávať ľudí v akomkoľvek odvetví.

Implementácia E-learningu do klasického vzdelávacieho procesu má mnoho výhod, ako

zefektívnenie výučby, z ekonomických hľadísk, časových a veľa ďalších. S nevýhodami

sa často spája prechod z klasického vyučovania na elektronické alebo kombinované,

z dôvodu prvotných nákladov, zaškolení vyučujúcich do problematiky E-learningu ale aj

obyčajne z dôvodu silnej emócie a to je zvyk vyučovať klasickým spôsobom formou

prednášky.

Súčasťou tejto práce okrem popisu všetkých funkcií a možností E-learningu, bolo

aj vytvorenie realizačnej časti tzv. E-learning pre predmet AOS. Je tvorený rozličnými

súčasťami ktoré ako celok vytvárajú takpovediac WEB stránku, na ktorej po prihlásení sa

môže užívateľ využiť nástroje pre vzdelávanie v danej oblasti ale aj otestovanie si svojich

nadobudnutých vedomostí. Vytvorenie databázy posunulo elektronické vzdelávanie na

vyššiu úroveň, nie ako voľne stiahnuteľný CBT kurz. Takisto je ňou zabezpečené riadenie

celého vzdelávacieho procesu, kompetencií a oprávnení.

E-learning pre predmet AOS nie je to úplne finálne riešenie. Dotvoriť a vylepšiť

sa dá asi každá jedna vec, či už sa jedná o dizajn alebo doplnenie iných možností

a nástrojov pre vzdelávanie. Je to otvorený systém, ktorý sa so stúpajúcimi nárokmi

a neprestajne vylepšujúcou sa technikou a technológiou dá aktualizovať a prispôsobovať

podmienkam.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

7. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1) DOMES, Martin. Internet pro úplné začátečníky. Praha : Computer Press , 2008. 12-

21 s. ISBN 8025118347

2) Čo je internet [Cit. 2008-03-04]. Dostupné na:

<http://mywww.ic.cz/internet/index.html>

3) BROŽA, Petr. Programování pro úplné začátečníky. Praha : Computer Press, 2001. 6-

18 s. ISBN 807226818x

4) JUSZCZYK, S. 2002. Dištančné vzdelávanie. Torun, 2002. s. 9-30, ISBN 80-968797-

3-1

5) E-learning na vysokých školách [Cit. 2008-03-18]. Dostupné na http://e-

dilema.uhk.cz/doc/outcomes/dis/e_learnVS.doc

6) HORVÁTHOVÁ, Božena. Vymedzenie zásad pre tvorbu elektronických študijných

materiálov. In Zborník príspevkov eLearn 2006. Žilina : Žilinská univerzita pre ústav

celoživotného vzdelávania ŽU, 2006, s. 78-80. ISBN 80-8070-505-4.

7) ITlib. Informačné technológie a knižnice 2/2007 – Elektronické študijné materiály

[Cit. 2008-04-06]. Dostupné na: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib072/mikus.htm>.

8) Čo je HTML, základná štruktúra stránky / 4-HTML.pdf [Cit. 2008-04-4]. Dostupné

na: <http://mywww.ic.cz/internet/index.html>

9) STANÍČEK, Petr. CSS Kaskádové styly - Kompletní průvodce. Praha : Computer

Press, 2003, 6-30 s. ISBN 8072268724

10) Kolektív autorov, „Programujeme PHP profesionálně 2. Praha : Computer Press

2002, 5-9, 51-74 s. ISBN 8072263102

11) MASLAKOWSKY, Mark. Naučte se MySQL za 21 dní. Praha : Computer Press

2001, 9-11 s. ISBN 8072264886

12) Hosťovecký, M., Vincúrová, J. 2006. E-learning ako nová forma vzdelávania. In:

Zborník z konferenice E-learn 2006. Žilina: 2006, s.76-78. ISBN

13) MIKULA, Ondrej. Článok – E-learning [Cit. 2008-05-11]. Dostupné na

<http://www.mikula.sk/predstavenie/clanky/201/index.htm>

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

ČESTNÉ VYHLÁSENIEVyhlasujem, že som zadanú diplomovú prácu vypracoval samostatne, pod

odborným vedením vedúceho bakalárskej práce Ing. Miroslava Ďulíka a používal som

len literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.

V Žiline dňa .............................. .................................................

podpis diplomanta

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta

Úprimne ďakujem Ing. Miroslavovi Ďulíkovi, za odborné rady, názory

a pripomienky pri písaní bakalárskej práce.

Lukáš Paculík