Ekonomické ukazovatele a väzby

Ekonomické ukazovatele - podľa komplexnosti výpovede o ekonomickej realite

syntetické ukazovatele, vypovedajú o ekonomickej realite komplexne (obsažne) a ich informácia o

stave a vývoji odrážanej skutočnosti obsahuje všetky jej rozhodujúce charakteristiky, vlastnosti a

výsledky. Do týchto syntetických ukazovateľov sa následne premietajú výsledky čiastkové.

Príkladom syntetických ukazovateľov môže byť napr. rentabilita celkového kapitálu.

analytické ukazovatele, majú čiastkový obsah a vypovedajú len o časti podieľajúcej sa na celku,

napr. nepodarkovosť výroby, obratovosť zásob.

Aditívne väzby činiteľov (súčet, rozdiel); x = a ± b

- tu sú priamo súmeriteľné absolútne rozdiely činiteľov. Napr.:

X0 = a0 + b0 + c0 X0 - hodnota syntetického ukazovateľa v základnom období

X1 = a1 + b1 + c1 X1 - hodnota syntetického ukazovateľa v bežnom období

potom

ΔX = X1 - X0 = (a1 - a0) + (b1 - b0) + (c1 - c0 ) = Δa +Δb + Δc

ΔXa = Δa pričom platí

ΔXb = Δb a0 , b0 , c0 = základné hodnoty činiteľov

ΔXc = Δc a1 , b1 , c1 = bežné hodnoty činiteľov

X0 = 300 = 70 + 130 + 100 teda ΔXa = + 20

X1 = 400 = 90 + 100 + 210 ΔXb = - 30

ΔX = 100 = + 20 – 30 + 110 ΔXc = + 110

Vypovedaciu schopnosť takto získaných informácií možno zvýšiť, ak:

ak sú absolútne rozdiely u všetkých činiteľov všetky kladné alebo všetky záporné, príslušné rozdiely

delené zmenou syntetického ukazovateľa (ΔX) charakterizujú relatívny (%) vplyv rozdielnych

hodnôt jednotlivých činiteľov na rozdielnu hodnotu syntetického ukazovateľa, teda napr.:

ΔXa = Δa * 100 ΔXb = Δb * 100 atď. ΔX ΔX

Ak sa vyskytnú aj kladné aj záporné hodnoty rozdielov činiteľov, porovnaným rozdielov činiteľov s

hodnotou X0 získame informáciu, o koľko percent je hodnota X1 nižšia alebo vyššia proti hodnote

X0 v dôsledku rozdielnej hodnoty jednotlivých činiteľov, napr.:

ΔXa = Δa ΔXb = - Δb atď. X0 X0

1

V našom príklade

ΔXa = 20 * 100 = + 6,66 % 300ΔXb = - 30 * 100 = - 10 % 300

ΔXc = 110 * 100 = + 36,66 % 300

Na zmene hodnoty X1 o 33,33 % oproti X0 sa podieľa činiteľ

a = + 6,66 %

b = - 10 %

c = + 36,66 %.

Normovaná rovnica udáva, akou hodnotou sa jednotlivé činitele podieľajú na jednom eure

prírastku (úbytku) analyzovaného javu (syntetického ukazovateľa).

ΔX = Δa +Δb + Δc / 1 ΔX

1 = Δa + Δb + Δc ΔX ΔX ΔX

Ak rovnicu v normovanom tvare vynásobíme relatívnym (percentuálnym) rozdielom syntetického

ukazovateľa, t. j. (Ix – 1).100, dostaneme:

Xa = Δa . (Ix – 1).100 ΔX Xb = Δb . (Ix – 1).100

ΔXXc = Δc . (Ix – 1).100

ΔXkde:

Ix = index syntetického ukazovateľa X ; Ix = (súčasné obdobie / minulé obdobie).

Xa = kvantifikovaný vplyv zmeny faktora „a“ na zmenu syntetického ukazovateľa „X“. Obdobne

môžeme konštatovať aj pri Xb a Xc.

2

Vyčíslenie absolútneho a relatívneho vplyvu analytického ukazovateľa na zmenu syntetického ukazovateľa pri aditívnej väzbe je nasledovné:

Aditívna väzba: X= a ± b Absolútne vyjadrenie vplyvu: Δ X = Δ a ± Δ b Δ a Δ b Relatívne vyjadrenie vplyvu: (Ix – 1).100 = ± ––––. (Ix – 1).100 ± –––– . (Ix – 1).100 Δ x Δ x

Multiplikatívne väzby (súčin, podiel); x = a . b alebo x = a : b

Pri vyčíslení vplyvu zmeny analytických činiteľov u takých vzťahov ako X = a * b * c je situácia

komplikovanejšia ako pri aditívnych väzbách. Je to spôsobené tým, že:

1. daný absolútny rozdiel rôznych AU vyvoláva rôzny rozdiel analyzovaného SU, napr. ak

vzrastie pri platnosti vzťahu X = a * b hodnota AU a o 2, zmení sa hodnota SU X inak, ako

keď vzrastie o 2 AU b.

Majme: (a0 = 10, b0 = 2, potom je X0 = 20).

Zmení sa AU a (a0 = 12, b0 = 2, potom je X0 = 24).

Zmení sa AU b (a0 = 10, b0 = 4, potom je X0 = 40).

2. pri daných absolútnych rozdieloch jednotlivých AU je absolútny rozdiel SU rôzny v závislosti

na veľkosti skutočných hodnôt ukazovateľov, napr.:

Δa = 2 Δb = 0

potom pri a0 = 10 b0 = 2 bude ΔX = 4,

ale pri a0 = 10 b0 = 10 bude ΔX = 20.

pri multiplikatívnych väzbách činiteľov nie sú ich absolútne rozdiely súmeriteľné:

ΔX ± Δa * Δb * Δc

Na riešenie modelov s multiplikatívnymi väzbami sa používajú tieto metódy:

metóda reťazového dosadzovania

metóda logaritmická

metóda funkcionálna

Metóda reťazového dosadzovania

3

je založená na zásade „ceteris paribus“ a teda na predpoklade, že sa mení len jeden činiteľ, pričom

ostatné sú nezmenené.

-je najčastejšie používaná.

Nevýhoda: treba dávať pozor na poradie činiteľov – najskôr kvantitatívne a až po nich kvalitatívne,

lebo vplyv prvého činiteľa je „podhodnotený“ a posledného „nadhodnotený“.

-pre zoradenie činiteľov je návod: najskôr majú byť uvedené činitele kvantitatívne a až po nich

kvalitatívne.

Vzťahy:

ΔXa = (a1 - a0) * b0 * c0 ΔXa =Δ a * b0 * c0

ΔXb = a1 * (b1 - b0) * c0 ΔXb = a1* Δ b * c0

ΔXc = a1 * b1 * (c1 - c0) ΔXc = a1 * b1 * Δ c

Napr.

mesačný mzdový fond = počet robotníkov * efektívny fond robotníka v hod. * priemerná hod. mzda

V prípade multiplikatívnej väzby podielového tvaru postupujeme:

Napr.

nákladovosť = náklady/výnosy

ΔXa = a1/ b0 - a0/b0 ΔXb = a1/ b1 – a1/b0

Metóda logaritmická

vychádza z indexov zmien jednotlivých činiteľov, ktoré majú na absolútny rozdiel syntetického

ukazovateľa rovnocenný vplyv. Metóda odstraňuje problém „reťazového dosadzovania“, ktorá súvisí

s podhodnocením prvého činiteľa a nadhodnotením posledného. Má však aj svoje obmedzenia, lebo ju

nie je možné použiť použiť pri záporných číslach (napr. strate), lebo záporné čísla nemajú algoritmy (v

takom prípade musíme použiť inú metódu, napr. funkcionálnu).

X0 = a0 * b0 * c0

X1 = a1 * b1 * c1

–––––––––––––

ΔX = X1 - X0 =

= X0 * ( X1/X0) – X0 = X0 (a1/ a0 * b1/ b0 * c1/ c0 ) – X0 = X0 (a1/ a0 * b1/ b0 * c1/ c0 - 1 )

4

Z tohto výrazu je zrejmé, že indexy činiteľov majú na absolútny rozdiel syntetického ukazovateľa

rovnocenný vplyv. Potom ich môžeme dať na spoločný základ a potom pre rozdelenie rozdielu ΔX

budú určujúce exponenty spoločného základu, t. j. logaritmy indexov. Keďže relácie exponentov sa so

zmenou základov nemenia, bude najvýhodnejšie použiť dekadický logaritmus. Zápis

ΔX = X0 (a1/ a0 * b1/ b0 * c1/ c0 - 1 ) môžeme zapísať tiež takto

ΔX = X0 * [10 log (a1

/ a0

) * 10 log (b1

/ b0

) * 10 log (c1

/ c0) - 1]

Potom podiel zmeny pripadajúci na jednotlivé činitele (napr. ΔXa) pri zmene syntetického ukazovateľa

o ΔX sa bude rovnať podielu exponenta príslušného činiteľa na súčte exponentov pri všetkých

činiteľoch (pri súčine s rovnakým základom sa exponenty spočítavajú), napr.:

log (a1/ a0) log Ia

ΔXa = ΔX * -------------------------------------------- = ΔX * ------------ log (a1/ a0) + log (b1/ b0) + log (c1/ c0) log IX

kde I = index

V prípade multiplikatívnej väzby podielového tvaru postupujeme obdobne, iba si uvedomíme, že podiel

zmeny pripadajúci na čitniteľa v menovateli bude mať záporné znamienko (logaritmus podielu sa rovná

rozdielu logaritmov).

log (a1/ a0) - log (b1/ b0) ΔXa = ΔX * --------------- ΔXb = ΔX * ---------------- log (X1/ X0) log (X1/ X0)

Metóda funkcionálna

- vychádza z koeficientov zmien jednotlivých činiteľov.

X0 = a0 * b0 * c0

X1 = a1 * b1 * c1

–––––––––––––

ΔX = X1 - X0 = a1b1c1 – a0b0c0 kde a1 = a0 +Δ a

b1 = b0 +Δ b

c1 = c0 +Δ c

Po zmene: ΔX = ΔXa + ΔXb + Δ Xc

Potom vplyv jednotlivých činiteľov možno vyjadriť napr.:

ΔXa = X0 (Δa / a0) [ 1 + (Δ b/2b0) + (Δ c/2c0) + (Δ b Δ c/ 3 b0c0) ]

Po substitúcii:

5

Δa / a0 = (a1 / a0) – 1 = A

Δb / b0 = (b1 / b0) – 1 = B

Δc / c0 = (c1 / c0) – 1 = C

dostaneme:

ΔXa = X0 A [ 1 + (B + C)/2 + BC/ 3 ]

ΔXb = X0 B [ 1 + (A + C)/2 + + AC/ 3]

ΔXc = X0 C [ 1 + (A + B)/2 + + AB/ 3]

V prípade multiplikatívnej väzby podielového tvaru postupujeme:

(a1 / a0) – 1 = A (b0 / b1) – 1 = B

ΔXa = X0 A [ 1 + B/2 ] ΔXb = X0 B [ 1 + A/2]

Príklady

1. Vypočítajte vplyv AU na SU:Ukazovateľ v tis. Sk 2007 2008Materiál 2520 2634Mzdy 390 448Odpisy 128 128Finančné nákady 254 267Ostatné náklady 126 213Náklady celkom 3418 3690

2. Metódou reťazového dosadzovania, logaritmickou a   funkcionálnou vypočítajte vplyv AU na SU:

Ukazovateľ Plán Skutočnosťa - náklady 90 000 103 040b - výnosy 100 000 112 000X – ukazovateľ nákladovosti 0,90 0,92

3. Metódou reťazového dosadzovania, logaritmickou a   funkcionálnou vypočítajte vplyv AU na SU:

Ukazovateľ Plán SkutočnosťPočet robotníkov 500 550Efektívny fond robotníka v hod. 200 210Priemerná hod. mzda 50 55Mzdový mesačný fond 5 000 000 6 352 500Príklady Pomerové ukazovatele (likvidita, aktivita, zadĺženosť, rentabilita)

6

Zadanie:Firma ABC, a. s., Bratislava vykazovala k 31. 12. 2008 nasledovné súvahové stavy:- pokladňa 10 000,-- bankové účty 20 800 000,-- krátkodobé cenné papiere 5 250 000,-- krátkodobé pohľadávky z obchodného styku 11 000 000,-- pohľadávky voči daňovému úradu 500 000,-- krátkodobé záväzky 52 100 000,-- materiál 70 000 000,-- tovar 20 000 000,-- výrobky 90 000 000,-

Vypočítajte: likviditu pohotovú, bežnú, celkovú

Firma ABC a. s., Bratislava dosiahla v roku 2008 výnosy 568 000 000 a náklady 502 500 000Podnik má aktíva v hodnote 395 600 000 a vlastné imanie v hodnote 250 000 000.Vypočítajte:

a) rentabilitu výnosovb) rentabilitu aktívc) ukazovateľ zadĺženosti

Na základe vybraných ukazovateľov urobte základnú FA. (ukazovatele likvidity, aktivity, zadĺženosti a rentability).

Súvaha k 31.12.2008 (v tis. €)Aktíva PasívaStále aktíva 41 229 Vlastné imanie 27 432Nehmotný investičný majetok 1 447 Základné imanie 21 697Hmotný investičný majetok 39 782 Výsledok hospodárenia za

účtovné obdobie5 590

Obežné aktíva 58 321 Cudzie zdroje 71 118Zásoby 21 365 Krátkodobé záväzky 38 973Krátkodobé pohľadávky 34 140 Bankové úvery 32 145Finančný majetok 2 816 Ostatné pasíva 1 477Spolu 99 550 Spolu 99 550

Výkaz ziskov a strát k 31.12.2008 (v tis. €)Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 188 844Nákladové úroky 5 187Daň z príjmov z bežnej činnosti 3 726Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 5 590

7

Horizontálna analýza

Podstatou horizontálnej analýzy je porovnávanie hodnôt zvolených položiek výkazov v rôznom čase. Prívlastok „horizontálna“ vyjadruje skutočnosť, že v jednom riadku (na horizontále) je sústredených viacero obsahovo (vecne) rovnakých údajov, ktoré sa líšia časovým obdobím, o ktorom vypovedajú. Je možné použiť zmeny absolútne i percentuálne, indexy bázické aj indexy s premenlivým základom.

Horizontálna analýza aktív Tabuľka č. 2   2007 2008 Zmena Zmena (%)

SPOLU MAJETOK 141 158 122 941 -18 217 -13%Neobežný majetok 77 495 75 167 -2 328 -3%Dlhodobý nehmotný majetok 600 438Softvér 600 438Dlhodobý hmotný majetok 76 895 74 729Pozemky 721 721Stavby 34 419 40 588Samostatné hnuteľné veci a súbory ... 38 699 33 085Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 3 056 8 148Obežný majetok 63 572 47 316Zásoby 54 546 44 183Materiál 43 709 34 550Nedokončená výroba a polotovary 7 291 5 806Výrobky 3 546 3 782Krátkodobé pohľadávky 6 258 1 871Pohľadávky z obchodného styku 2 461 294Daňové pohľadávky 3 751 1 463Iné pohľadávky 46 114Finančné účty 2 768 1 307Peniaze 68 4Účty v bankách 2 700 1 303Časové rozlíšenie 91 458Náklady budúcich období 91 63Príjmy budúcich období 0 395Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku ABC, a.s.

8

Horizontálna analýza pasív Tabuľka č. 3   2007 2008 Zmena Zmena (%)

Vlastné imanie a záväzky 141 158 122 941 -18 217 -13%Vlastné imanie 21 226 35 470 14 244 67%Základné imanie 800 800 0 0%Fondy zo zisku 80 80Zákonný rezervný fond 80 80VH minulých rokov 9 889 18 606VH za účtovné obdobie 10 457 15 984Záväzky 119 304 87 007Rezervy 3 328 1 548Dlhodobé záväzky 26 041 12 849Krátkodobé záväzky 63 613 49 294Záväzky z obchodného styku 49 002 29 636Nevyfakturované dodávky 311 1 963Záväzky voči materskej ÚJ 8 206 10 488Záväzky voči zamestnancom 897 826Záväzky zo sociálneho zabezpečenia 501 476Daňové záväzky a dotácie 1 678 2 293Ostatné záväzky 3 018 3 612Bankové úvery a výpomoci 26 322 23 316Časové rozlíšenie 628 464Výnosy budúcich období 628 314Výdavky budúcich období 0 150

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku ABC, a.s.

Horizontálna analýza výkazu ziskov a strát Tabuľka č. 4

  2007 2008 Zmena Zmena (%)

Výroba 210 201 188 838 -21 363 -10%Tržby z predaja výrobkov a služieb 208 125 192 516 -15 609 -7%

9

Zmena stavu vnútroorg. zásob 2 076 -3 678Výrobná spotreba 165 076 142 437Spotreba materiálu, energie ... 145 346 123 202Služby 19 730 19 235Pridaná hodnota 45 125 46 401Osobné náklady 16 520 17 890Mzdové náklady 11 859 12 737Náklady na sociálne poistenie 3 967 4 305Sociálne náklady 694 848Dane a poplatky 184 191Odpisy DNM a DHM 12 444 13 254Tržby z predaja DM a materiálu 3 707 1 323ZC predaného DM a pred. materiálu 4 965 2 851Ostatné výnosy z hosp. činnosti 1 969 4 820Ostatné náklady na hosp. činnosť 1 025 2 320VH z hospodárskej činnosti 15 663 16 038Výnosové úroky 2 2Nákladové úroky 3 486 3 020Kurzové zisky 5 020 11 564Kurzové straty 3 104 2 838Ostatné náklady na finančnú činnosť 413 590VH z finanančnej činnosti -1 981 5 118Daň z príjmov z bežnej činnosti 3 225 5 172Splatná 2 962 4 925Odložená 263 247VH z bežnej činnosti 10 457 15 984VH za účtovné obdobie 10 457 15 984

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku ABC, a.s.

Vertikálna analýza

Vertikálnu analýzu charakterizuje vyčíslenie podielu jednotlivých položiek na celku, ktorého sú súčasťou. Relevantné údaje sú umiestnené v stĺpci (vertikálne) a vyjadrujú participáciu časti na celku, teda štruktúru celku, jeho kvalitu. Takéto spracovanie výkazov zvyšuje porovnateľnosť údajov za jednotlivé obdobia, nakoľko umožňuje porovnávanie podnikov rozdielnej veľkosti, z časti eliminuje vplyv inflácie, nakoľko absolútne čísla (vo výkazoch „nafúknuté“) sú jej vplyvom pretransformované na pomerové ukazovatele, ktoré ukazujú skutočný vplyv dynamiky zmien jednotlivých položiek na štruktúru celkuUmožňuje spoznať a následne hodnotiť adekvátnosť štruktúry majetku a zdrojov jeho krytia. Štruktúra zdrojov financovania musí byť optimalizovaná z dvoch hľadísk:

• Štruktúra zdrojov financovania musí byť optimalizovaná z dvoch hľadísk:

10

• z hľadiska investorov (cudzí kapitál sa obvykle považuje za lacnejší, to znamená, že zvyšovanie jeho podielu môže za určitých okolností viesť k rastu rentability vlastného kapitálu),

• z hľadiska splatnosti (používanie dlhodobého kapitálu na krytie krátkodobého majetku zvyšuje stabilitu na úkor nákladov na kapitál a naopak používanie krátkodobého kapitálu na krytie dlhodobých aktív znižuje náklady na kapitál, ale aj zvyšuje riziko insolventnosti).

Vývoj a štruktúra majetku spoločnosti Chémia, a.s. v rokoch 2007 a 2008 Tab. č. 5

Chémia, a.s Súvaha rok 2007 % z M rok 2008 % z MRozdiel

08-07Index 08/07

SPOLU MAJETOK 1 546 167 100,00 1 333 841 100,00 -212 326 0,863 Neobežný majetok 916 525 59,28 955 799 71,66 39 274 1,043 Dlhodobý nehmotný majetok 3 133 0,20 2 630 0,20 -503 0,839 Dlhodobý hmotný majetok 657 499 42,53 656 784 49,24 -715 0,999 Pozemky 91 243 5,90 87 346 6,55 -3 897 0,957 Stavby 444 686 28,76 409 056 30,67 -35 630 0,920 Samostatné hnuteľné veci a súbuory a hnut.vecí 79 454 5,14 114 513 8,59 35 059 1,441 Ostatný dlhodobý hmotný majetok 1 090 0,07 1 057 0,08 -33 0,970 Obstarávaný dlhodobý hmotny majetok 41 026 2,65 44 813 3,36 3 787 1,092 Dlhodobý finančný majetok 255 893 16,55 296 384 22,22 40 491 1,158 Obežný majetok 621 278 40,18 374 465 28,07 -246 813 0,603 Zásoby súčet 73 597 4,76 117 642 8,82 44 045 1,598 Dlhodobé pohľadávky 5 031 0,33 4 550 0,34 -481 0,904 Krátkodobé pohľadávky 501 779 32,45 231 130 17,33 -270 649 0,461 Pohľadávky z obchodného styku 440 293 28,48 179 582 13,46 -260 711 0,408 Finančný účty 40 871 2,64 21 144 1,59 -19 727 0,517 Časové rozlíšenie 8 364 0,54 3 576 0,27 -4 788 0,428

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku Chémia, a.s.

Vývoj a štruktúra zdrojov krytia majetku spoločnosti Chémia, a.s. v rokoch 2007, 2008 Tab. č. 6

Chémia, a.s Súvaha rok 2007 % z M rok 2008 % z MRozdiel 08-07

Index 08/07

Spolu vlastné imanie a záväzky 1 546 167 100,00 1 333 841 100,00 -212 326 0,863 Vlastné imanie 1 081 134 69,92 1 010 009 75,72 -71 125 0,934 Základné imanie 483 814 31,29 483 814 36,27 0 1,000 Kapitálové fondy 182 569 11,81 184 882 13,86 2 313 1,013 Fondy zo zisku 332 494 21,50 332 494 24,93 0 1,000 Výsledok hospodárenia minulých rokov 65 904 4,26 82 257 6,17 16 353 1,248 Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia 16 353 1,06 -73 438 -5,51 -89 791 -4,491 Záväzky 462 473 29,91 321 425 24,10 -141 048 0,695 Rezervy 450 0,03 515 0,04 65 1,144 Dlhodobé záväzky 8 862 0,57 5 267 0,39 -3 595 0,594 Krátkodobé záväzky 343 206 22,20 256 058 19,20 -87 148 0,746 Záväzky z obchodného styku 269 060 17,40 185 574 13,91 -83 486 0,690 Bankové úvery a výpomoci 109 955 7,11 59 585 4,47 -50 370 0,542 Časové rozlíšenie 2 560 0,17 2 407 0,18 -153 0,940

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku Chémia, a.s.

V spoločnosti Chémia, a.s. klesol objem majetku za sledované obdobie na úroveň 1 333 841 tis. €, pokles o 86,3 % (t.j. indexom 0,863). Podiel neobežného majetku nás informuje o flexibilite firmy vo vzťahu k zmene jej výrobného programu. Čím je podiel neobežného majetku vyšší, tým je miera flexibility nižšia. Jeho podiel na celkovom majetku predstavuje nárast z 59,28 % na 71,66%. Hlavnými determinantami zmien v neobežnom majetku je dlhodobý hmotný majetok pretože predstavuje 49,24%, po ňom nasleduje dlhodobý finančný majetok 22,22%, dlhodobý nehmotný majetok má slabé zastúpenie len 0,20%.

11

Nízke zastúpenie v štruktúre majetku majú samostatné hnuteľné veci, ktoré považujeme za aktívny majetok. Od ich úrovne závisí produktivita práce, a teda aj výnosnosť firmy. Ich zastúpenie sa počas sledovaného obdobia pohybovalo na úrovni od 5,14% do 8,59% , čo je pozitívny vývoj pre firmu, pretože hodnota samostatných hnuteľných vecí vzrástla za sledované obdobie o 44,1% (indexom 1,441).

Hodnota pozemkov a stavieb sa v sledovanom období znížila v dôsledku ich predaja. Obežný majetok má v sledovanej firme nižšie zastúpenie, ktorého hodnota v roku 2007

predstavovala 621 mil. € a v roku 2008 poklesla na 374 mil. €. Za sledované obdobie sa jeho stav znížil o 60,3% (index 0,603) čo súvisí najmä so znížením krátkodobých pohľadávok z 501 mil. € na 231 mil. €. Naopak k zvýšeniu došlo na strane zásob o 59,8%, čo vypovedá o slabom predaji a držaní tovaru na sklade. Negatívny vývoj má takisto objem finančných účtov pretože sa oproti roku 2007 znížil o 51,7% čo môže viesť k postupnej insolventnosti podniku. Časové rozlíšenie aktív predstavujú náklady budúcich období, ktorých objem klesol v sledovanom období z 8 mil. € na 3 mil. € dosiahol 0,27 % podiel na celkovom majetku.

Pri analýze štruktúry zdrojov krytia je dôležité sledovať podiel vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli vloženom do podnikania. Vo vývoji vlastného kapitálu bola zaznamenaná zmena zo 69,92 % na 75,72%. Keďže podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitáli predstavuje tiež mieru samostatnosti, možno na základe uvedeného vývoja konštatovať, že spoločnosť je finančne samostatná. Cudzí kapitál v spoločnosti nemá vysoké zastúpenie a oproti roku 2007 došlo k jeho zníženiu z 29,91% na 24,10 čo je pre spoločnosť priaznivé.

• Zlaté bilančné vypovedá o skutočnosti, že krytie dlhodobo viazaného majetku – stálych aktív (SA) podniku môže byť realizované len z takých finančných prostriedkov, ktoré má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii (vlastný kapitál + dlhodobý cudzí kapitál = VK+DCK). Vzťah medzi dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi môže byť trojaký:• SA < VK + DCK, resp. SA – (VK + DCK ) < 0 → podnik je prekapitalizovaný• SA > VK + DCK, resp. SA – (VK + DCK ) > 0 → podnik je podkapitalizovaný• SA = VK + DCK, resp. SA – (VK + DCK ) = 0 → majetok podniku je optimálne financovaný

Posúdenie financovania dlhodobého majetku v rokoch 2004 až 2006 Tabuľka č. 6 Položka

2004 v tis. €

2005 v tis. €

2006 v tis. €

Rozdiel 2006-2004

SA 372 805 486 444 466 595 93 790Dlhodobé zdroje 445 274 454 481 449 294 4 020SA – dlhod. zdroje -72 469 31 963 17 301 89 770

(+) podkapitalizovanosť(-) prekapitalizovanosť

Prekap. Podkap. Podkap.. -

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku XY, a.s.

• V súvahe musí byť zachovaná bilančná rovnováha. Obežný majetok (OM) by mal byť krytý prevažne krátkodobým cudzím kapitálom (KCK). Rozdiel, ktorý medzi nimi vzniká sa nazýva čistý pracovný kapitál. Ten predstavuje prebytok OM nad KCK.• Významným faktorom likvidity podniku je veľkosť čistého pracovného kapitálu, čím je vyšší, tým väčšia by mala byť schopnosť podniku hradiť jeho finančné záväzky. Hodnoty ukazovateľa by mali mať kladné hodnoty, ak by nadobúdali záporné hodnoty išlo by nekrytý dlh. Platia tu tieto vzťahy:• OM > KCK, resp. OM – KCK > 0→ čistý prevádzkový kapitál• OM < KCK, resp. OM – KCK < 0 → nekrytý dlh• OM = KCK, resp. OM – KCK = 0→ optimálne financovanie

12

Posúdenie financovania obežného majetku v rokoch 2004 až 2006 Tabuľka č. 7

Položka2004 v tis. €

2005 v tis. €

2006 v tis. €

Rozdiel2006 - 2004

Obežný majetok 246 707 215 638 374 207 127 500Krátkodobé zdroje 174 238 247 601 230 571 56 333

Obežný majetok–krátkodobé zdroje 72 469 -31 963 143 636 71 157

(+) čistý kapitál(-) nekrytý dlh čistý kap. nek. dlh čistý kap. -

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné materiály podniku XY, a.s.

Zlaté bilančné pravidlo Tabuľka č. 82005 2006 2007

Neobežné aktíva < vlastný kapitál + dlhodobý cudzí kapitál

1 642 486 < 1 825 384 + 639 110

1 921 303 < 2 004 483 + 764 714

2 172 045 < 2 231 437 + 774047

Zdroj: autor

Na krytie stálych (neobežných) aktív by mal podnik využívať iba finančné zdroje, ktoré má

dlhodobo k dispozícii. Sú to vlastné imanie a dlhodobý cudzí kapitál. Ak toto pravidlo nie je dodržané,

firma musí predať časť aktív alebo zvýšiť dlhodobý cudzí kapitál, teda zobrať si vyšší úver.

Nekrytý dlh Tabuľka č. 9

2005 2006 2007Obežné aktíva > Krátkodobý cudzí kapitál 1 253 509 > 639 110 2 004 483 > 764 714 2 231 437 > 774 047Zdroj: autor

Ak by táto rovnica neplatila musel by sa krátkodobý cudzí kapitál použiť na financovanie

stálych aktív. Je to aj dôkaz toho, že všetok krátkodobý cudzí kapitál je používaný na ďalšiu aktivitu

(obchod).

Analýza tvorby zisku z realizácie

Zo schémy štruktúry HV je zrejmé, že hlavným zdrojom vytvoreného zisku je HV zrejmé, že hlavným

zdrojom vytvoreného zisku je HV z bežnej činnosti, a v rámci neho prevádzkový hospodársky

výsledok. V štruktúre prevádzkových výnosov zohrávajú hlavnú úlohu tržby za predaj vlastných

výrobkov a služieb. Preto našu ďalšiu analýzu zameriame na posudzovanie rozdielu medzi

13

spomínanými tržbami a k nim prislúchajúcich nákladov, to znamená zameriam sa na analýzu zisku

z realizácie, ktorý predstavuje hlavnú produkčnú silu firmy.

Výšku zisku z realizácie vymedzujú tieto faktory:

Objem realizácie

Sortiment

Jednotková predajná cena

Jednotkové náklady (kalkulácia)

Príklad

Zadanie:

Celá produkcia analyzovanej akciovej spoločnosti je umiestnená na domáci trh v relatívne úzkom

sortimente, ktorý tvorí 5 komodít. O výsledkoch realizácie v rokoch 2007 a 2008 máme nasledujúce

informácie:

objem realizácie (t) R

predajná cena za tonu PC

kalkulácia na tonuK

výrobok 2007 2008 2007 2008 2006 2008A 14 217 15 050 5 000 5 100 4 420 4 500B 12 760 15 200 6 000 6 400 5 350 5 750C 11 700 13 350 5 600 5 800 5 000 5 230D 4 000 4 650 8 200 9 000 7 650 8 400E 18 220 16 200 1 500 1 800 920 1 190

Úloha:

Analyzujte zisk z realizácie výrobkov firmy použitím tradičnej metódy tvorby zisku z realizácie.

Tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie uvažuje s úplnou kalkuláciou bez jej vnútornej štruktúry v zmysle fixnosti a variability nákladov. Predpokladá teda, že náklady, tržby a zisk sa v závislosti od zmeny objemu realizácie menia rovnakým tempom. Jej základom je model zisku (Z) ako rozdielu tržieb (T) a celkových nákladov (N).

1. Vyčíslenie T, N a Z v základnom období (2007) a bežnom období (2008) a ich zmien.

T2007 = ∑ R2007*PC2007

T2008 = ∑ R2008*PC2008

N2007 = ∑ K2007*PC2007

N2008 = ∑ K2008*PC2008

14

Z2007 = T2007 - N2007

Z2008 = T2008 - N2008

Δ Z = Z2008 - Z2007

2. Zistenie vplyvu zmeny objemu realizácie na zisk z realizácie

a) výpočet indexu realizácie IR = ∑ R2008*PC2007 / ∑ R2007*PC2007

b) prenásobenie zisku základného obdobia indexom realizácie, čím získame takzvaný prepočítaný zisk

(ZPR) , ktorý udáva, aký zisk by sme mohli dosiahnuť v dôsledku zmeny objemu realizovaných

výrobkov pri nezmenených ostatných skutočnostiach.

ZPR = Z2007 * IR

c) vyčíslenie vplyvu zmeny objemu realizácie na zisk z realizácie (Δ Zr) porovnaním prepočítaného

zisku a zisku základného obdobia

Δ Zr = ZPR – Z2007

3. Zistenie vplyvu zmeny predajnej ceny na zisk z realizácie (Δ ZPC) porovnaním skutočne

realizovaného objemu výrobkov oceneného základnými a bežnými predajnými cenami

Δ ZPC = ∑ R2008*PC2008 - ∑ R2008*PC2007

4. Zistenie vplyvu zmeny jednotkových nákladov (kalkulácie) na zisk z realizácie (Δ ZK) porovnaním

nákladov základného obdobia a nákladov bežného obdobia na skutočný objem realizácie.

Δ ZK = ∑ R2008*K2008 - ∑ R2008*K2007

(v pr. je zvýšenie nákladov, to spôsobuje pokles zisku a preto je vplyv kalkulácie a zisk

z realizácie záporný vo výške -18 216 000 a v 5. bode to takto použite)

5. Zistenie vplyvu zmeny sortimentu, t. j. štruktúry realizovaného objemu na zisk z realizácie (Δ ZS)

môžeme uskutočniť odpočítaním súčtu predchádzajúcich vplyvov od celkovej zmeny zisku z realizácie.

Δ ZS = Δ Z – (Δ Zr + Δ ZPC + Δ ZK )

Analýza výrobných faktorov vo výrobnom procese

Každý výrobný proces vo všeobecnosti predstavuje účelovú činnosť človeka, ktorý pomocou

výrobných faktorov ako činiteľov vstupu a váhou svojho pôsobenia uskutočňujú vopred určené zmeny

na žiaduce výstupy. Vo výrobnom procese vystupujú tri činitele:

- práca a ľudský kapitál,

15

- príroda ako primárny výrobný faktor,

- kapitál

Analýza práce

Práca je cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá je tvorená súhrnom fyzických, duševných a intelektuálnych

schopností.

Analýza počtu, pohybu a   štruktúry pracovníkov

Priemerný stav pracovníkov sa vypočíta ako jednoduchý aritmetický priemer, vážený aritmetický

priemer alebo ako odpracovaný čas všetkými pracovníkmi.

Hospodárenie s pracovnou silou predpokladá pohyb pracovníkov. Analýza posudzuje, či je pohyb

potrebný, či počet pracovníkov je primeraný úlohám podniku. Pohyb prac. sa vyjadruje koeficientmi.

koeficient obratu pracovníkov z ich prírastku:

kp = počet prijatých pracovníkov / priemerný evidenčný počet pracovníkov

koeficient obratu pracovníkov z ich úbytku:

ku = úbytok pracovníkov / priemerný evidenčný počet pracovníkov

koeficient fluktuácie

kf = zdvôvodnený a svojvoľný odchod pracovníkov / priemerný evidenčný počet pracovníkov

Analýza využitia pracovnej sily

Extenzívne využitie – analýza využiteľného a využívaného pracovného času.

Odpracovaný čas = množstvo vykonanej práce v dňoch (hodinách):

Extenzívne využitie pracovníkov vyjadruje:

- priemer. počet dní odpracovaných 1 prac., ktorý je závislý od kalendárneho počtu dní, dní prac.

voľna a od počtu plánovaných, resp. neplánovaných celodenných strát (absencií),

- priemernú dĺžku prac. dňa, ktorá je závislá od pracovného režimu, strát v rámci prac. dňa

(prestoje) alebo nadčasov.

Kalendárny fond pracovného času

16

- dni pracovného pokoja, sviatky

- plánované absencie (dovolenka)

= Nominálny fond pracovného času

- ospravedlnené a neospravedlnené absencie

= Použiteľný fond pracovného času * priemerná dĺžka pracovného dňa

Použiteľný fond pracovného času v hodinách

- neproduktívny pracovný čas a prestoje v hodinách

+ nadčasová práca v hodinách

= Efektívny fond pracovného času v hodinách

Intenzívne využitie práce vyjadruje ukazovateľ produktivity práce. P = Q/T

- prácnosť: Pt = T/Q

Pre analýzu je potrebné vymedziť:

- ukazovatele a jednotky vyjadrujúce objem produkcie,

- časový úsek, za ktorý sa produktivita zisťuje (ročná, mesačná, denná, hodinová),

- počet a kategóriu pracovníkov, ktorých produktivita sa zisťuje.

Analýza odmeňovania

sa zameriava na analýzu celkového objemu vyplatených miezd a na analýzu priemernej mzdy.

Objem vyplatených miezd sa sleduje v štruktúre: mzdy výrobných robotníkov, mzdy pomocných

robotníkov, mzdy nevzťahujúce sa k výkonom, platy, ostatné osobné náklady (prirážky k mzdám,

prémie), od miezd a platov závislé dane a poplatky.

Analyzuje sa mzdová nákladovosť:

mzdy / výkony = (mzdy / pracovníci) / (výkony / pracovníci)

Požiadavka pre efektívnosť: mzdová nákladovosť má mať klesajúcu tendenciu, minimálne stagnujúcu

tendenciu. Pri rast priemernej mzdy je potom nevyhnutné, aby produktivita práce mala vyššiu

dynamiku.

Pri analýze sa táto požiadavka kvantifikuje:

Relácia medzi zmenou priemernej mzdy a zmenou produktivity práce: r = Δ MZDY / Δ P

Správny vývoj 0 < r < 1. Ak r > 1, potom je porušená zásada rýchlejšieho rastu P než priemerných

miezd. Ak r = 0 alebo je číslo záporné, znamená to stagnáciu rastu priemerných miezd, až ich pokles.

17

Pri kontrole plnenia plánu je potrebné skontrolovať hodnotu r. Vyššia skutočná hodnota r od

plánovanej znamená zhoršenie želanej relácie, nižšia (v určitých medziach) sa považuje za priaznivý

výsledok.

Príklady

1. Vypočítajte reláciu r.

Ukazovateľ 2007 2008

Priemerná mzda pracovníka (ročná) 98 824 103 867

Produktivita práce 323 529 370 333

2. Vypočítajte reláciu r.

Ukazovateľ Skutočnosť min. roka Plán – bežné obdobie Skutočnosť – bež. o.

Tržby 900 000 000 850 000 000 980 000 000

Mzdové náklady 90 000 000 80 000 000 95 000 000

Počet pracovníkov 2 000 1 700 1 900

Pomocná tabuľka

Ukazovateľ Skutočnosť

min. roka

Plán – bežné

obdobie

Skutočnosť – bež.

obdobie

Zmena v %

plán

Zmena v %

skutočnosť

MZ/PS „a“ „c“

T/PS „b“ „d“

r0 („a“ / „b“)

r1 („c“ / „d“)

3. Vypočítajte použiteľný fond pracovného času a ročnú, dennú a hodinovú produktivitu práce

robotníka, ak:

- Objem produkcie v hodnotovom vyjadrení je 75 000 000 € ročne- Priemerný prepočítaný evidenčný počet robotníkov je 500 - Priemerná skutočná dĺžka pracovného dňa je 7,5 h- Počet dní pracovného voľna a pokoja v roku je 116- Počet dní dovolenky 20 dní / robotníka- Priemerná absencia je 9 dní / robotníka

18

* ročná produktivita práce sa počíta prostredníctvom nominálneho fondu prac. času.

Predikčné modely (v knihe) a prerátajte si: Rýchly test Altmanov index (ide o s.r.o.)

ak máte k dispozícii súvahu a výkaz ziskov a strát pre firmu W.A.W., spol. s r. o., uvedenú v Obchodnom vestníku č.224 vydanom 20. novembra 2009 v časti: 224B na s. 30, ktorý je na: http://www.justice.gov.sk/yyyy.aspx

19