Geografia dopravy

Geografia dopravyGeografia dopravy

Geografia dopravy Slovenska

Charakteristika dopravy v SR

• Doprava má na území Slovenskej republiky výrazný vplyv nielen na rozvoj hospodárstva štátu, ale aj na úroveň uspokojenia potrieb obyvateľstva

• Dôležité úlohy má vo výrobe, zabezpečuje spojenie medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na dochádzke ľudí do zamestnania, do škôl, za službami a je jedným z predpokladov kultúrneho života obyvateľov


• Zvýšený význam dopravy v poslednom čase spôsobil určité tlaky na jej transformáciu a pôsobí v niekoľkých rovinách

- Prvou je skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, ktorá nevyhovuje novým požiadavkám na prepravu vo všetkých základných parametroch

- Druhou je požiadavka na zlepšenie kvality dopravných prostriedkov, pretože tie, ktoré sa používajú dnes nie sú schopné poskytnúť požadované služby pri preprave osôb a tovaru.

- Treťou je snaha o celkovú zmenu organizácie a riadenia dopravy.


• Na dopravu určitého celku alebo regiónu pôsobí množstvo činiteľov

• Najvýznamnejšími faktormi rozvoja dopravy sú: geografická poloha, prírodné pomery, historický vývoj štátoprávneho usporiadania a niektoré ďalšie faktory

• Veľkosť, poloha a prírodné podmienky Slovenska spôsobili, že rozhodujúci význam pri plnení prepravných potrieb majú železničná a cestná doprava.

• Význam vodnej vnútrozemskej (riečnej a jazernej), leteckej, potrubnej ako i niektorých špeciálnych druhov je obmedzený z priestorového hľadiska i charakteru úloh, ktoré plnia.

FG faktory na rozvoj dopravy

• Lokalizáciu jednotlivých dopravných ciest značne ovplyvňujú prírodné podmienky, najmä reliéf a hydrologické pomery

• Dopravná sieť je dobre rozvinutá v nížinách. • V kotlinovom reliéfe Stredného Slovenska dopravné línie

opisujú doliny riek, pričom väčšie prekážky prekonávajú pomocou tunelov, viaduktov a mostov.

• Pozdĺž riek sa nachádzajú hospodárske a sídelné centrá, ktoré tiež podporujú rozvoj dopravných ciest.

• Hornatý povrch Slovenska spôsobil, že riečna sieť je pomerne hustá, ale veľkých vodnatých riek je málo. Územie Slovenska teda nemá podmienky pre rozvoj lacnej vodnej dopravy (s výnimkou Dunaja)

Luknišovo členenie Slovenska

• Vďaka viacerým okolnostiam (tvar územia Slovenska, smerová orientácia osí kotlín a pólové rozloženie hospodárskych a populačných jadier) dominujú v centrálnej časti nášho územia prepravy v smere Z-V a v západnej i východnej časti prepravy v smere S-J

• Lukniš (1985) vyčlenil z tohto pohľadu dva centralizačné regióny – Západoslovenský a

Východoslovenský dva koridorové regióny – Severoslovenský a

Juhoslovenský – oddelené sú od seba stredoslovenskou horskou bariérou (Strážovské vrchy, Žiar, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, starohorské vrchy, Nízke Tatry, volovské vrchy, Čierna hora

Regionálne členenie SR ... (Lukniš 1985)

severný ťahseverný ťah

južný ťahjužný ťah

Vplyv štátoprávneho usporiadania, historický vývoj

• Doprava na Slovensku sa vyvíjala vždy ako súčasť dopravného systému daného politického organizmu, v ktorom bolo Slovensko začlenené.

• Slúžilo hospodárskym, politickým a vojenským potrebám štátneho útvaru bez ohľadu na vnútorné potreby Slovenska.

• Pohoria, úzke doliny a kotliny neposkytli možnosti rovnomerného priestorového administratívneho a sídelného rozvoja najvýznamnejším administratívnym, hospodárskym, vedeckým, kultúrnym, školským i dopravným centrám (napr. Bratislava, Košice), a preto vznikli na okrajoch územia (Luknišova regionalizácia)

Historický vývoj dopravných sietí SR ako faktor vývoja dopravy – na príklade železníc

Budapešť

1846

BA–TT-Sereď

1850 JV štátna železnica

1872 Uhorská severná železnica

1873 Prvá uhorsko-haličská železnica

1885 Považská železnica

1872 Košicko-bohumínska železnica

1874 Gemerské 1874 Gemerské priemyselné priemyselné železniceželeznice

1873 Uhorská SV 1873 Uhorská SV železnicaželeznica1860 Tiská 1860 Tiská

železnicaželeznica

Etapy výstavby železníc na Slovensku

1846–1918 (87%) 1918 - 1948 po roku 1948

Vplyv štátoprávneho usporiadania, historický vývoj

• Rozvoj dopravy, výstavbu dopravných línií, podmienila zvýšená hospodárska aktivita určitého územia a to aj napriek tomu, že ostatné činitele rozvoj dopravnej siete nepodporovali

• napr. Banská Štiavnica, Kremnica – rozvoj baníctva a hutníctva (hustá sieť komunikácií), Gemer, Spiš – spracovanie železnej rudy a iných kovov (hustá sieť železníc), Tatry – turistika (elektrifikované železnice), Piešťany, Poprad – kúpeľníctvo, turistika (letiská).

• Počas vývoja dopravy na Slovensku boli dôležité technologické zmeny. Zdokonaľovali sa dopravné cesty, dopravné zariadenia, dopravné prostriedky i organizácia dopravy. Tiež to bolo objavenie parného stroja, elektriny, stavba ropovodu a plynovodu. Negatívne pôsobili I. a II. svetová vojna, po ktorej musela nastať rekonštrukcia dopravnej siete (najťažšia úloha v dejinách dopravy Slovenska).

Multimodálne dopravné koridory a SR

Multimodálny dopravný koridor (MDK) = všetky do úvahy prichádzajúce spojenie medzi mestami/hospodársky výkonnými centrami krajín, zahŕňajúce všetky možné dopravné prostriedky (železnice, cesty, vodné cesty letecké spojenia, telekomunikačné spojenia atď.)

Kréta 1994, Helsinki 1997 - 10 nových pan-európskych MDK v strednej a vých. Európe (z toho 4 na území SR)

• Potreba dosiahnuť jednotu európskej dopravnej sústavy bez hraníc medzi krajinami zo 4 aspektov: organizačne, technicky, ekonomicky, legislatívne

4 hlavné úlohy MDK: previazanosť dopravnej siete EÚ eliminácia kongescií v dopravných sieťach zvýšenie kvality všetkých druhov dopravy zníženie nehodovosti a negatívneho vplyvu na ŽP

Územie SR a pan-európske

multimodálne dopravné

koridory

0 100 km

Význam MDK pre SR:• a) zapojenie SR do európskej dopr. siete• b) finančná účasť EÚ na budovaní dopr. sietí na našom území• c) skvalitnenie dopravy a podpora ekonomického rozvoja v

regiónoch pozdĺž trás MDK na našom území

KF EÚ85%

št. rozpočet15%

Financovanie projektov v trasách MDK

• štátny rozpočet SR/štátne úvery

• ISPA/Kohézny fond EÚ

Železničná doprava

Železničná doprava v SR• 1. železnica – z Bratislavy do Trnavy (1846), neskôr

predĺžená do Serede• 1850 – Viedeň-Bratislava-Štúrovo-Budapešť• Košice-Miškolc-Budapešť (1850)• 1872 Košicko-bohumínska železnica• Obdobie ČSR – zmena orientácie výstavby železníc na

smery západ-východ• V medzivojnovom období čoraz významnejšie

postavenie získava cestná doprava• Železničná doprava si udržiava dominantné postavenie

na dlhšie vzdialenosti

Železničná doprava v SR

• Po 2. svet. vojne sa výstavba železničných tratí na Slovensku výrazne spomalila (po r. 1948 iba 3 % súčasnej dĺžky bolo vybudovaných) najmä z dôvodu rastu cestnej a leteckej dopravy

• Približne od 60- tych rokov 20. stor. nastáva rušenie a zánik neefektívnych tratí – hlavne úzkorozchodné, lesné a poľnohospodárske železnice

• V posledných rokoch nastáva modernizácia existujúcej železničnej siete

Obdobie Prírastok železničnej siete v km

Dĺžka železničnej siete spolu v

km

Podiel v %

1841 – 1850 226,2 226,2 6,5

1851 – 1860 21 247,2 0,5

1861 – 1870 33 280,2 0,9

1871 – 1880 1100 1380,2 29,5

1881 – 1890 394 1774,2 10,5

1891 – 1900 830 2604,2 22,3

1901 – 1910 365 2969,2 9,8

1911 – 1920 255 3224,2 6,8

1921 – 1930 97 3321,2 2,6

1931 – 1940 203 3524,2 5,4

1941 – 1950 72 3596,2 1,9

1951 – 1960 44 3640,2 1,2

1961 – 1970 88 3728,2 2,3

Historické etapy vývoja železničnej siete Slovenska

Hustota železničnej siete na Slovensku v roku 2000

KrajHustota železničnej siete

(km/100 km2)

Bratislavský 11,3

Trnavský 8,4

Trenčiansky 7,3

Nitriansky 9

Žilinský 5,6

Banskobystrický 7,4

Prešovský 4,7

Košický 10,2

Slovensko 7,5

Železničná doprava v SR

• V r. 2000 bolo na Slovensku 3662 km železničných tratí (1020 km dvojkoľajných, 1536 elektrifikovaných)

• V súčasnosti tvorí železničnú sieť 73 tratí, na ktorých je 238 staníc

• Najvyššie položenou stanicou je Štrbské pleso – 1325 m.n.m. a najnižšie Streda nad Bodrogom – 101 m.n.m.)

• Najvýznamnejšie trate: ČR-Kúty-BA-Nové Zámky-Štúrovo-MR BA-Žilina-Poprad-Košice-Čierna nad Tisou-Ukrajina ČR-Čadca-Žilina Leopoldov-Nové Zámky- Zvolen-Lučenec-Košice

Dĺžka a štruktúra železničnej siete Slovenska

Parameter

1970 1990 2000

abs. % abs. % abs. %

Celková dĺžka tratí 3670 3660 3662

z toho

jednokoľajové 2577 70,2 2496 68,2 2492 72,1

dvoj- a viackoľajové 917 25,0 1011 27,6 1020 27,9

širokorozchodné 101 2,8 102 2,8 100 2,7

úzkorozchodné 75 2,0 51 1,4 50 1,4

elektrifikované 780 21,6 1330 36,3 1536 41,9

hustota siete km/km2

2-koľajnosť %

elektrifikovanosť %

Dánsko 5,35 43,2 28,6

Rakúsko 6,72 35,7 62,5

Belgicko 11,13 76,7 83,4

Holandsko 6,75 67,1 73,4

Francúzsko 6,34 55,3 50,1

Maďarsko 7,18 16,7 35,8

Poľsko 7,78 44,7 60,8

Česko 11,94 19,6 31,4

Slovensko 7,47 27,9 42,5

EÚ 25 5,02 36,0 51,3

Švajčiarsko 7,22 53,7 100

R. 2004

Železničná sieť SR - základné geografické charakteristiky

• priemerná hustota: 7,5 km/100 km2

• rozmiestnenie žel. siete – nerovnomerné (nižšia hustota v S a S-V regiónoch Slovenska)

Hierarchia železničných tratí• medzinárodné trate – 37% dĺžky, 70% výkonov• nadregionálne trate – trate spájajúce navzájom

susedné regióny• regionálne trate – trate spájajúce obce vnútri regiónu

významné žel. uzly

Organizačná transformácia železníc

• ŽSR (Železnice SR) vznikla v r. 1993 ako nástupca federálnych ČSD

• najväčší zamestnávateľ v SR (58 000 zam. v r. 1993)• príprava transformácie ŽSR (už v prvej polovici 90. rokov)

Hlavné ciele transformácie ŽSR:

- dosiahnuť ekonomickú efektívnosť železníc

- osamostatniť obchodné činnosti od závislosti na štáte

- orientácia na potreby zákazníka

- liberalizácia železničnej prepravy

Transformácia slovenských železníc (prehľadná schéma)

ČSD

1993 Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)

2002

Železničná spoločnosť, a. s. (preprava)

2005

ŽSR a. s. (dráha)

Železničná spoločnosť Cargo, a. s.

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

2005: Rozdelenie Železničnej spoločnosti, a. s. – oddelenie nákladnej a osobnej

prepravy

• snaha o oddelenie ziskovej nákladnej a štátom dotovanej osobnej prepravy

rozdelenie na 2 spoločnosti (k 1. 1. 2005, obe vlastní štát):

1. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (4700 zam.) – osobná preprava

2. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (12 200 zam.) – nákladná preprava (vo fáze pozastavenej privatizácie)

Modernizácia železničnej sietePriority modernizácie (v súlade s prioritami EÚ)– trasy európskych

multimodálnych koridorov:• modernizácia tranzitných žel. koridorov (120 – 160 km/h) • prestavba uzlov, staníc a hraničných prechodov ( zvýšenie kapacity) • modernizácia informačnej siete (zabezpečovacie zariadenia) • modernizácia mobilného parku

160160

120-140120-140

160160

120-140120-140

160160

160160

100-160100-160

Cestná doprava

Cestná doprava

Celková dĺžka cestnej siete v správe štátu dosahovala na území Slovenska k 1. 1. 2003 hodnotu 17 755 km, z toho:

• diaľnice: 360 km (v prevádzke-2008)• cesty I. triedy: 3224 km• cesty II. triedy: 3829 km• cesty III. triedy: 10396 km

• Okrem toho bolo na území SR k rovnakému dátumu vyše 24 000 km miestnych komunikácií (v správe magistrátov, mestských a obecných úradov).

Hustota cestnej siete na Slovensku v roku 2000

KrajHustota cestnej siete

(km/100 km2)

Bratislavský 39

Trnavský 46,9

Trenčiansky 41,2

Nitriansky 40,2

Žilinský 29

Banskobystrický 33,4

Prešovský 34,2

Košický 35,2

Slovensko 36,2

Cestná sieť SR - geografické charakteristiky

• priemerná hustota: 36,2 km/100 km2

• rozmiestnenie cest. siete – nerovnomerné (nižšia hustota na území stredného Slovenska s komplikovanými reliéfnymi pomermi)

Hierarchia cestných komunikácií (1)

• diaľnice + rýchlostné cesty + ostatné cesty I. triedy= kostra cestnej siete – súčasť medzinárodnej (európskej) cestnej sieteSprávca:Diaľnice (D) a rýchlostné cesty (R): Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (100% vlastník = štát)Cesty I. triedy (okrem R) Slovenská správa ciest


• cesty II. triedy = komunikácie regionálneho významu, tvoria doplnkovú sieť k diaľniciam a cestám I. triedy

Správca: VÚC


• cesty III. triedy – komunikácie miestneho významu

Správca: VÚC


• miestne komunikácie – komunikácie na území obcí – mimo prieťahov ciest vyšších kategórií

Správca: Obce

Diaľnice a rýchlostné cestyRýchlostné cesty:

• šírka: štandardne 22,5 m

• kapacita: 25-33 tis. vozidiel/24 hod

• môže sa budovať po etapách (najprv dvojpruh, potom rozšírenie na 4pruh)

• obmedzené pripojenie a prístup (mimoúrovňové, výnimočne úrovňové)

Diaľnice:• šírka: štandardne 26,5 m• kapacita: 28-36 tis. vozidiel/24 hod• minimálne 4 pruh (norma

nepripúšťa iný variant)• obmedzené pripojenie a prístup (len

mimoúrovňové križovanie)

D1-D4:328/660 km R1-R7: 97/1108 km

Rozvoj siete diaľnic a rýchlostných ciest (1)

D1

D1

D1

D2

D3

D4

R1

R2

R2

R2

R3

R3

R3

R4

R4

R5

R6

R7 R7R7

Sieť diaľnic a rýchlostných ciest – geografické črty

1. navrhovaná sieť diaľnic v zásade kopíruje hlavné hospodársko-sídelné osi Slovenska, s výnimkou južnej trasy Bratislava – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec

2. Absencia S-J prepojenia v území medzi Martinom a Prešovom

3. dominancia severného prepojenia Z-V (BA-KE) diaľnicou D1, kým v južnom prepojení sa ráta s R1/R2 – 3 dôvody:

a) trasa pan-európskych multimodálnych koridorov Va a VI (možnosť financovania výstavby diaľnic z Kohézneho fondu – väčší balík financií)

b) riešenie otázky tranzitnej dopravy v smere SJ údolím Váhu a Kysuce

c) jestvujúca i prognózovaná intenzita cestnej dopravy

Rozostavaná D3 pri Skalitom (smer Poľsko)

Prameň: www.highways.sk

Tunel na D1 - Branisko

Rozostavaná D1 pod Tatrami

Prameň: www.highways.sk

Diaľnica D3 pri Žiline

Rozvoj siete diaľnic a rýchlostných ciest (2)

Zdroje financovanie výstavby diaľnic:• štátny rozpočet (1998-2005 cca 8-10 mld. Sk)• zdroje EÚ: štrukturálny fond ISPA/Kohézny fond• štátom garantované úvery• súkromný kapitál (PPP – public private partnership)

0

50

100

150

200

250

300

350

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

dĺž

ka v

km

Vývoj výstavby diaľnic v plnom profile

Intenzita cestnej dopravy v trasách D a R (2000)

Náklady na výstavbu diaľnic (1) – cenová hladina 2003

Diaľnica v rovinatom území náklady na 1 km (Sk)

D1 Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom 243,755D1 Nové Mesto nad Váhom - Chocholná 196,823D1 Skala - Nemšová 324,880D1 Nemšová - Ladce 186,523D2 Bratislava -štátna hranica SR/MR/RR 193,882

Diaľnica v pahorkov. až horskom územíD1 Vrtižer - Hričovské Podhradie 265,038D1 Lietavská Lúčka - Višňové 537,555D1 Hybe - Važec 333,348D1 Široké obchvat 323,484D1 Fričovce obchvat 302,971D1 Važec - Mengusovce 225,587D1 Dubná Skala - Turany 470,906D1 Svinia - Prešov 314,203

Náklady na výstavbu diaľnic (2)

Diaľnica s tunelmi náklady na 1 km (Sk)D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 1 098,197D1 Hubová - Ivachnová 803,740D1 Jánovce - Jablonov 464,682

Diaľnica v mesteD2 Bratislava Lamačská - Staré Grunty 1 169,475D1 Bratislava Mierová - Senecká 637,903D1 Bratislava Viedenská cesta - Príst. most 659,485D1 Považská Bystica - Vrtižer 632,875

Letecká doprava

Infraštruktúra leteckej dopravy

• 6 verejných (civilných) letísk• Projekt transformácie letísk (uznesenie vlády č. 649/2001) v

súlade s Koncepciou rozvoja leteckej dopravy SR• do konca r. 2004 podliehali Slovenskej správe letísk• od začiatku r. 2005 sa letiská stali akciovými spoločnosťami

(so 100% účasťou štátu)• ďalší krok: privatizácia letísk (s ponechaním časti akcií tiež

miestnym a regionálnym samosprávam)• 2006: Letisko Košice - vstup strategického investora (66%

akcií)• Letisko Bratislava – privatizácia zastavená

Vývoj počtu cestujúcich leteckou dopravou

v SR

0

100000

200000

300000

400000

500000

600000

700000

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001

po

čet

cest

ujú

cich

Slov enské letiská - počet cestujúcich v r. 2006

345000

41500

15509

10973

5100

1937642

0 200000 400000 600000 800000 1000000 1200000 1400000 1600000 1800000 2000000

Bratislava

Košice

Poprad

Sliač

Žilina

Piešťany

počet cestujúcich

Vývoj počtu cestujúcich leteckou dopravou v Košiciach v r. 2005

125844

138083

161827

187716

231410

269885

343818

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

rok

počet cestujúcich

Porovnanie počtu cestujúcich leteckou dopravou

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

(v tis.)

rok

BA

KE

Letecké trasy z Košíc v r. 2005

Podiel charterových letov z Košíc v r. 2005

Turecko9%

Grécko23%

Tunisko27%

Egypt16%

Bulharsko19%

Ostatné1%

Španielsko3%

Chorvátsko1%

Izrael1%

Vnútrozemská vodná doprava


• Aj význam tejto dopravy v transformačnom období poklesol

• Dunaj je kľúčovou riekou v styku Slovenska so zvyškom Európy prostredníctvom lodnej dopravy ajednou z najvýznamnejších vodných ciest Európy

• Od r. 1998 dobudovaním VD Selice je s určitými obmedzeniami splavná dolná časť Váhu od Komárna po Sereď, čím vzrástla dĺžka vodných ciest na Slovensku zo 172 na 251 km

• V dĺžke 7,5 km od hraníc s Maďarskom po Ladmovce je splavná aj rieka Bodrog


• Prepravovanými dovoznými komoditami sú hlavne rudy, obilie, potravinárske produkty a vývoznými komoditami hlavne chemické hnojivá, hutnícke výrobky, pevné palivá, stavebné materiály

• V súčasnosti sú na Dunaji 3 prístavy: Bratislava, Komárno a Štúrovo

• V r. 2000 tvoril objem nakládky hodnotu 1 134 000 ton (BA 96 %) a objem vykládky 66 208 ton (BA 59 %)

• Od r. 1998 je prístavisko aj v Šali – slúži Duslu Šaľa

Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy

3 verejné prístavy:– Bratislava– Komárno– Štúrovo

1 neverejný prístav

- Duslo Šaľa, a.s.

Vodné cesty:– cca 250 km, z toho:

• Dunaj ........172 km• Váh .............70 km (od ústia po Sereď) – s obmedzeniami• Bodrog..........7 km (po obec Ladmovce) – s

obmedzeniami

Potrubná doprava

• Potrubná doprava je najmladším dopravným odborom • Nezávisí na prírodných a iných podmienkach, ani na vlastnej

doprave • Charakterizuje ju vymedzenie prepravy len jedného komponentu

obvykle kvapalného, plynného alebo prírodného sypkého substrátu • Z technicko-technologického hľadiska sa člení potrubná doprava na: hydraulickú – prepravuje ropu, produkty z ropy (nafta) ropovodmi

a produktovodmi za pomoci čerpacích zariadení (kompresory), hydromechanickú – prepravuje ťažšie kašovité materiály (mleté

uhlie, popol) za pomoci potrubí, čerpadiel a kvapaliny (ktoré je unášajúcim médiom),

pneumatickú – prepravuje plyn alebo pevný (zrnitý, práškový) materiál za pomoci vzduchu. Na krátke vzdialenosti sa využíva v rámci závodnej dopravy alebo ako pneumatická potrubná pošta.

Kombinovaná doprava

Infraštruktúra kombinovanej dopravy

• 30 – 80% úspora paliva (nafty) – ale len na vzdialenosť min. 500km!!!

• na území SR: 9 terminálov pre KD (zväčša klasických kontajnerových) – rôzni vlastníci (ŽSR, súkromné spoločnosti)

• asi 1000 km železničných tratí zaradených do siete pre KD

/CD CDŽD / VD

Infraštruktúra kombinovanej dopravy v SR

Vývoj dopravy po r. 1989

Základné pojmy

• preprava = doprava(preprava = preprava osôb a tovarov)(doprava = pohyb „prázdnych“ dopravných prostriedkov)• ako merať „veľkosť“ dopravy, prepravnej práce?objem dopravy (prepravy) = množstvo prepravených osôb (ks) / časové obdobie= množstvo tovaru (t) / časové obdobievýkon dopravy (prepravná práca, výkon)= množstvo tovaru prepravené na istú vzdialenosť/ časové

obdobie (udáva sa v tkm)= množstvo osôb prepravených na istú vzdialenosť/ časové

obdobie (udáva sa v oskm)

Preprava na území SR – hlavné druhy dopravy

Osobná doprava - objem prepravy cestujúcich (2005)

2%

17%

15%

66%

Železničná

Cestná (bez MHD)

Mestská hromadnádoprava

IAD

Železničná a cestná doprava – tradične dominantné druhy dopravy, čo je podmienené prírodnými podmienkami a rozlohou Slovenska

Vnútrozemská vodná a letecká doprava – len okrajová úloha v preprave nákladov a osôb

Nákladná doprava - objem prepravených tovarov (2005)

1%

79%

20%

Železničná

Cestná

Vodná

• nárast počtu prepravcov (príchod zahraničných, vznik súkromných domácich prepravcov)

• rozvoj kamiónovej dopravy

Objem nákladnej dopravy v SR

0

50000

100000

150000

200000

250000

1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

ob

jem

(t)

Železničná Cestná Vodná

Črty vývoja prepravy v SR po roku 19891) transformácia štruktúry a objemov priemyselnej produkcie zmena vnútroštátnych prepravných nárokov v nákladnej doprave (pokles prepravy hromadných substrátov, diferencovanosť prepravovaných tovarov menších objemov, „just-in-time“)

Výkony nákladnej dopravy v SR

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

ob

jem

(t)

Železničná Cestná Vodná

2) zmena smeru prepravných prúdov (po rozpade RVHP a ČSFR), oživenie prepravných prúdov smerom na západ, predovšetkým Rakúsko (blízkosť Viedne a Bratislavy),

Črty vývoja prepravy v SR po roku 1989

Črty vývoja prepravy v SR po roku 19893) diferenciácia trhu práce, nárast nezamestnanosti,

diferenciácia životnej úrovne a životného štýlu obyvateľstva zmeny dopytu po preprave osôb

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000vý

kon

y (m

il. o

skm

)

Hromadná doprava spoluIndividuálny motorizmus

• pokles počtu cestujúcich v hromadnej preprave

• nárast významu individuálneho motorizmu

Nárast počtu vozidiel v cestnej doprave

Počet motorových vozidiel

0

500

1000

1500

2000

1970 1980 1990 2000predpoklad

2000skutočnosť

poče

t voz

idiel

(tis.)

motorovévozidláspolu

osobnéautomobily

Počet motorových vozidiel v SR

0

500

1000

1500

2000

2500

1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

Počet motorových vozidiel* (tis.) z toho: osobné (tis.)

Miera automobilizácie obyvateľstvapočet osobných vozidiel/1000 obyvateľov

0

100

200

300

400

500

600

Nemecko Francúzsko UK Rakúsko Poľsko Slovensko Česká republika Maďarsko

po

čet

oso

bn

ých

au

tom

ob

ilov/

1000

ob

yv. 1995 2004

4) rozpad niekdajších federálnych prepravcov (ČSAD, ČSD, apod.) po roku 1993 vzniká nová organizačná štruktúra prepravcov na Slovensku, príchod nových prepravcov


• transformácia niekdajších monopolných prepravcov (ŽSR, ČSAD, NAD)

• nárast počtu prepravných spoločností

• príchod úplne nových prepravcov (cestná doprava, letecká doprava)

Znovuoživenie leteckej prepravynástup nízkonákladových (low-cost) leteckých

spoločností po roku 2000

0 100000 200000 300000 400000 500000 600000 700000

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

rok

prepravené osoby

Bratislava Košice Poprad Sliač Piešťany

Vstup nízkonákladových leteckých spoločností na prepravný trh

Celkový počet prepravených osôb podľa leteckých spoločností na letisku M.R.Štefánika v Bratislave

0100 000200 000300 000400 000500 000600 000700 000800 000900 000

1 000 000

2002 2003 2004 2005 2006

Sky Europe Slovakia

Slovenské aerolínie

České aerolínie

Ryanair

Austrian Airlines

Air Slovakia

Lufthansa

EasyJet Airlines

ostatné

Letecké spoločnosti rozdelené na nízko nákladové a tradičné ( celkový počet prepravených osôb )

na letisku M.R.Štefánika v Bratislave

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

1 400 000

1 600 000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

nízko nákladové leteckéspoločnosti

tradičné letecké spoločnosti

Atribúty low-cost leteckej prepravy• jednu turistickú triedu,• jeden používaný typ lietadla – redukcia nákladov na údržbu• cestovná schéma - cenové zvýhodnenie zákazníkov, ktorí si

zarezervovali letenku skôr• druhotriedne letiská, využívanie ranných a večerných liniek• lietanie na kratšiu vzdialenosť • iba priame lety, bez prestupov - zvýšenie stupňa využiteľnosti

lietadiel, bez straty batožiny• dôraz na predaj cez internet/call centrum – bez nákladov platených

cestovným kanceláriám,• zamestnanci low-cost spoločností pracujú na viacerých pozíciách

(napr. letušky pracujúce aj ako upratovačky a ako „gate personal“, atď.)

• platený servis za jedlá a nápoje,• žiadne zľavy pre študentov a dôchodcov a pre deti staršie ako 2

roky, výnimku tvoria deti do 2 rokov, • letenky nízko nákladových spoločností sú také nízke, že pokiaľ

spoločnosť nelieta na naše určené finálne miesto , cestujúci môže prestupovať.

Vývoj výkonov osobnej dopravy na Slovensku 1995 - 2005

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

mil.

osk

m

Železničná Cestná Letecká Mestská hromadná doprava IAD

5) postupný prechod kompetencií v oblasti verejnej osobnej dopravy na regionálnu úroveň (samosprávne VÚC)

- predovšetkým schvaľovanie cestovných poriadkov - nedokonalý presun:

prímestská autobusová doprava – v kompetencii regionálnej samosprávy (VÚC)

železničná osobná doprava – v kompetencii Štátneho dráhového úradu a ministerstva (VÚC by mali len pripomienkovať)

nezdravá konkurencia medzi železničnou a autobusovou prímestskou dopravou (pričom obe sú dotované štátom)


Documents

Geografia dopravy