gr. Πλάτων 427 - 347 pred n. l.

Platón

Životopis pochádzal z aristokratickej

rodiny (po otcovi bol potomkom kráľa)

Platón bol pomenovaný po svojom starom otcovi menom Aristokles. Jeho tréner v zápasení mu však kvôli jeho robustnej postave (Platón = široký) dal meno Platón.

hlavným poslaním bolo vychovávať novú politickú elitu

v Aténach vytvoril filozofickú školu Akadémiu

Vychádzal a nadviazal na:Pytagoras, priviedol Platóna k viere v nesmrteľnosť. Získal

od neho poznatky z náboženstva, mystiky a matematiky. Parmenides, ovplyvnil Platóna predstavou, že pravá

skutočnosť je večná, nemenná a bezčasová. Herakleitos, viedol Platóna k presvedčeniu, že v prírodnom

svete niet ničoho stáleho a že pravé poznanie nemôžeme dosiahnuť prostredníctvom zmyslov. Vo svojej filozofii sa Platón pokúšal nájsť riešenie rozporu medzi Herakleitovým názorom na svet, podľa ktorého sa svet javov stále mení, a parmenidovským chápaním pravej skutočnosti, ktorá je jedna a nemenná.

Sokrates, vyvolal v Platónovi záujem o mravné problémy a túžbu po objasnení „zmyslu“ všetkého na tomto svete. Tak Sokrates, ako aj Platón sa zaoberali poznaním dobra.

Základné faktyje prvý objektívne -

idealistický filozof v gréckej filozofii

bol žiakom Sokratabol idealista a dualistanapísal desiatky

spisov, ktoré majú formu dialógu

Jeho filozofiu vnímame v troch častiach – náuka o ideách, náuka o duši, náuka o štáte

Ontológia – dualizmus a idealizmus jeho filozofia je dualistická, t.j. stavia

proti sebe 2 svety: pravé nehmotné bytie a nepravé hmotné bytie

1. Svet zmyslový, javový – svet, ktorý žijeme, svet aký vnímame, svet taký, aký sa nám javí, je odrazom sveta ideí

2. Svet večných ideí - svet večných, nemenných, trvalých a len rozumom postihnuteľných ideí,

ideí, samy osebe existujúcich. Pravé, dokonalé bytie, "jadro sveta a vznešenosť bytia",

Ontológia – dualizmus a idealizmusSvet IDEÍ:vnímame ich rozumom -

racionalizmus idey sú absolútne, večné,

objektívne a nehmotnésú to vlastne vzory vecípoznáme idey : dobra – je najvyššie

postavená idea, Idey veľkosti,

spravodlivosti, zla, malosti a pod. + patrí sem aj ľudská

duša

Svet ZMYSLOVÝ je svet vecívnímame ho zmyslamivzniká pôsobením ideí v žiarení idey dobra

ostatné idey vrhajú tiene, ktoré vyvolávajú vznik hmotných vecí

duša žije vo svete ideí a až narodením sa dostáva do tela človeka

Zdôvodnenia dualizmuPodobenstvo o jaskyniPodobenstvo o úsečke

Platónsky trojuholník

O dušiDuša – je nesmrteľná- žije vo svete ideí a narodením sa dostáva do

tela človeka. Keď človek umrie, opäť sa vracia do mimo skúsenostného sveta ideí

Dualizmus v chápaní človeka – nesmrteľná duša – smrteľné telo

Poznanie - je rozpamätávanie sa našej nesmrteľnej duše na svet ideí

Duša sa skladá z troch častí: žiadostivosť, vôľa, rozum

O duši – o štáteJedna časť duše je vždy dominujúca, prislúcha

jej určitá cnosť /vlastnosť/Žiadostivosť – umiernenosťVôľa – statočnosť, odvahaRozum – múdrosťPlatón v diele Štát podáva idealistickú až

utopistickú víziu spravodlivého štátu tak, že štátny organizmus chápe ako analógiu duše.

Na základe tohto Platón rozdeľuje spoločnosť do troch stavov, pričom každý z nich má svoje funkcie a práva súvisiace s príslušnou cnosťou.

O štáteRozum – múdrosť – vládcovia/ filozofi/Tí, ktorí vynikajú múdrosťou sa majú stať filozofmi a

ich poslaním je vládnuť nad spoločnosťou - vládcovia (archontes). Sú vychovávaní k múdrosti, k ich vlastnostiam patrí túžba po poznaní, láska k pravde, dobrá pamäť, priateľskosť, príjemnosť.

• Vôľa – statočnosť, odvaha – strážcovia, obrancoviaStatoční sa stanú strážcami, resp. vojakmi (fýlakes).

Ich úlohou je ochraňovať a slúžiť blahu obce.

O štáteŽiadostivosť – umiernenosť – živiteliaUmiernení, tzv. demiurgovia (demiurgoi)

zabezpečujú výrobu, majú úlohu živiteľov. Patria tu roľníci, remeselníci a obchodníci.

Aby vládcovia a strážcovia nezneužívali svoje funkcie, je podľa Platóna nevyhnutné zrušiť súkromné vlastníctvo a manželský stav.

Deti sa vychovávajú v zariadeniach štátu, na základe ich schopností sa rozhodne o ich príslušnosti k niektorému zo stavov.

Platón je zástancom "totalitného štátu", občan je tu pre štát, nie štát pre občana.

Diela - dialógy:Obrana Sokratova (Sokratova reč pred súdom) Protagoras (o výchove k cnosti; konfrontácia so sofistami) Menón (o podstate poznania ako spomienky)Faidon (o nesmrteľnosti duše) Faidros (náuka o ideách, o troch častiach duše, o láske a

kráse)Symposion (o láske ako túžbe po poznaní, „platonická láska“) Štát (o dokonalom štáte bez súkromného vlastníctva) Parmenides (o ideách) Gorgias (o rétorike) Kritias (nedokončený spis o zániku ostrovnej ríše Atlantídy) Zákony (štátovedné úvahy)