ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 6 - OKTÓBER 2014

Na kone!

Život v Blave

Smiech aj slzy

Prestížna

Pamätať!

Predajňa značkového textilu Yes,Dlhý rad 23,Bardejov

Prichádza čas na nový imidž!

Ešte rok!

Lenka Macejová

EDITORIÁL /f

oto

na

ob

álk

e: J

oze

f B

ak

ajs

a ,

fo

to e

dit

ori

ál:

Jo

zef

Ba

ka

jsa

/

Gymoš 03

REDAKČNÁ RADA

A je to tu! Môj posledný rok na tejto

škole. Posledný rok v koţi násť- roč-

nej. Takţe sa ospravedlňujem

a upozorňujem vás, všetko čo poviem, môţe

byť šialené, nekontrolované a brutálne senti-

mentálne. Lebo, keď sa mám priznať, mi to tu

bude celé chýbať. Naša škola, naši ţiaci, naši

učitelia- o áno, aj tí, a dokonca aj naše zlaté

pani upratovačky a vrátnici. Na strednú som

sa vôbec netešila, ale nie nadarmo sa hovorí,

ţe „keď sa na niečo vôbec netešíte, tak to na-

koniec dopadne super―. Presne to je môj prí-

pad. Bála som sa, lebo som strašný bojko a

mám problém sa ozvať a rečniť pred ľuďmi.

Hlavne pred tými múdrejšími. A zrazu som sa

ocitla v redakčnom krúţku. Neviem ako, ne-

viem prečo, ale toto rozhodnutie mi vlastne

zmenilo ţivot. Lebo bez krúţku, bez týchto

ľudí, by som prešla strednou len ako ostatní

a zanechala po sebe tak maximálne tablo

a pár spisov. S nimi mám veľa záţitkov

a skúseností. A preto sa budem tváriť, ţe ne-

odchádzam v máji, ţe nemám stuţkovú a ţe

sa ţiadna maturita nekoná. Hej viem, teraz si

pomyslíte, ţe som tresla hlavou o stenu, ţe

také píšem, ale ja si

neviem predstaviť,

aby som chodila na

inú školu ako túto.

Aby som nemala ta-

kých super kamošov a takú geniálnu triedu.

Ešte to treba zvládnuť do konca októbra,

vtedy moţno naberiem normálne školské

tempo. Lebo momentálne ţijem len

v úspornom reţime, jem keď musím, spím

málo, neučím sa skoro vôbec. A je tu aj auto-

škola! Auto je také veľké, aj keď mám len Fa-

biu, neviem, ako sa vopchať do celej cesty, nie

to ešte iba do jedného jazdného pruhu. Nestí-

ham naraz pozerať do zrkadielka, či ešte stále

idem vo svojom pruhu, aj na značky, chodcov,

ktorí skáču do cesty ako besní, a inštruktora,

ktorý sa hrabe v priehradke a popritom mi

drţí volant! Na infarkt! Ale nejako bolo, neja-

ko bude. Zvládnuť to musím, veď za to naši

zacvakali a bol by doma „bordel―, kebyţe ne-

spravím ani na tretíkrát. ;) Alebo si nájdem

osobného šoféra- áno, je to autobusár a vozí

nielen mňa. Ale ja som dievča z dediny, na

luxus si veľmi nepotrpím :D

ŠÉFREDAKTOR: Lenka Macejová; REDAKTORI: Soňa Stiedlová, Jozef Bakajsa, Klaudia Hoc-

kicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia Paľová, Katarína Rychvalská, Bernadeta

Mackaničová, Michaela Fröhlichová, Michaela Ţdiľová; GRAFICKÍ EDITORI: Jana Bosáková,

Radovan Sosňák, Tobiáš Prokop, Martin Chabada

EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. M. Martiček, Simona Rapčanová; Bc. P. Reviľák,

Mgr. Albert Balog

EDITOR: Mgr. Branislav Boďo

KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— gymos.ssjh@gmail.com; lenka.len23@gmail.com

OBSAH

>OBSAH<

3>EDITORIÁL<

Ešte rok!

4>OBSAH<

5>PRIESKUMNÍK<

6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE<

8>AKTUÁLNE<

Pamätať!

10>Pohľad späť<

Na kone!

12>HISTÓRIA<

Ikarove sny

14>UDALOSTI<

Smiech aj slzy

16>ROZHOVOR<

Ţivot v Blave

20>FINANCIE<

Za prachy

22>BÝVALÍ ŠTUDENTI<

Hlas z Vatikánu

24>MÔJ SPLNENÝ SEN<

Prestíţna

26>OČAMI ŠTUDENTA<

S úctou

27>5 OTÁZOK<

Futbalistka

28>OĽA A KOĽA<

Domáca

29>ABIHO PORADŇA<

Kontrola

30>YO-GHIHO VÍZIE<

Na huby

31>OUT<

04 Gymoš

„Ak má dieťa dobrú výchovu, rodičia sa nemusia báť

pustiť ho študovať do Bratislavy,“ vyvracia Ivan Du-

han, ktorý v Bratislave ţije uţ tridsaťšty-

ri rokov, názor, ţe študent tam

ľahko podľahne drogám Ţivot v Blave

>ROZHOVOR<

Po dvoch rokoch sa redakčná rada vrátila na miesto, kde oslávila

Cenu Televízie Markíza 1. stupňa– prvý vý-

razný úspech v súťaţiach stredoškol-

ských časopisov

>POHĽAD SPÄŤ<

Na kone!

Ako sa cítiš v novej škole?

„Ako spoznáte určitý tvar slovesa?

Má určitok!“

Jaro Mihálik z 2.H dokázal, ţe ho ţiadna otázka z morfológie nezaskočí.

PERLA DUCHA

Gymoš 05

PRIESKUMNÍK

Výborne, lebo som sa úspešne vyhla

imatrikulácii. :)

Sára Achejevová, 1.H

Dobre 14%

Výborne64%

Zmiešane6%

Novo6%

Preplneno2%

Nevyjadrujem sa 8%

Odpovedalo 81 prvákov

06 Gymoš

/foto

: arch

ív G

ym

oša

/

Piťo

Gymoš

06 Gymoš

A zaš prišol novi rok.

Šicke zme še stretľi vof

hale, dze nam bulo povedze-

ne, jake ňenormalne zmeni

nas vof totim roku čekaju.

Najviznamňejšou novinkou

je povinosc pešakoch stra-

ţic, či dajaki učiteľ ňeidze

kontrolovac, ktore starše

študenci kurja za Billu. Kec

ho zbačja, takoj sebe zapaľa

cigaretľu, ţebi odvraciľi po-

zornosc kompetentnich na

sebe. Kebi to ňepomahalo a

učiteľ bi i daľej chcel patrac

po ostatnich fajčiaroch, mu-

ši peršak začac zos pulneho

hardla revac na caľi Bardi-

jof, ţe uš tidzeň ňemal pre-

zufki aňi ubor na ťelesnu.

Ţ ebi še naše perša-

ci pribľiţiľi sveto-

vej špičke, zrobeľi im

ťelocvikare športovi

dzeň na olimpijskim

štadijonu vof Bardijo-

ve. Visletki prekonaľi

šicke očakavaňa. Vof

behu na das sto met-

re Feri zaostal za re-

kordom Bolta ľem o

tri stocini, i kec mal

ňedovolenu potporu

vetra das tristo. Vof

skoku Jančo skočil

minimalňe dzevec

metre, ľem škoda, ţe

do hlbki. A Mariena,

co rano zjedla poka-

zeni parizer zos peče-

ňofku, zrobela pri be-

hu na vecko, co je das

ošemsto metre, urči-

ťe svetovi rekort, no

bula taka richla, ţe jej

ňescihľi odmerac čas.

/foto

: arch

ív G

ym

oša

/

Piťo

D achtore študenci

školu miluju tak ňe-

normalňe, ţe su ochotne

prepadnuc na koncu ro-

ku, ţebi mohľi do ňej pri-

sc i ces prazdňini! A tota

laska je taka obrovska, ţe

to robja praviďelňe kaţdi

rok. Preto še pitam totich,

co ešči v ţivoce ňemaľi

komisijonalki, či im ňeje

haňba odisc zos škoľi vof

juni a vracic še aš vof sep-

rembru? Zasluţice sebe

nošic pomenovaňe štu-

dent našej škoľi? Mace

vobec tušeňe, jak je učite-

ľom bez vas ces prazdnini

smutno? Naj sebe na to

kaţdi otpovi sam!

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

Gymoš 07

Ţ ebi še kvaľita Gymo-

ša ňeustale zvišovala,

škola pre študentoch na-

montovala do Gymošov-

ňi novu interatraktivnu

tabuľu. Jej hlavni prinos

spočiva vof tim, ţe štu-

denci zos redakčnej radi

uţ ňebudu mac zaľepene

paľce od krjedi jak vof

minulosci, kec cale stret-

nuťe radi vof stredu stra-

viľi tak, ţe pomaľovaľi

tabuľu somarinami jak

besne jaki a ešči še tvari-

ľi, ţe to je ňenormalňe

šumne a bula bi obrof-

ska škoda to zotrec.

C i pana, do pana, per-

šaci teho roku same

novinki maju. Najľepšou je

asi zoznamovaci vilet na

Majeru. Bul to ňenormalni

bašavel, jaki Majer ňezaţil.

Vrcholom buľi majstrof-

stva škoľi vof parkurovom

skakaňi. Viťazom še stal

flegmaticki ţrebec Ramiro,

bo ňevidzel ţiadnu prekaš-

ku. Na afterparti po prete-

koch kofola cekla prudom

a do rana še tancovalo na

diskoteke. Je obdivuhod-

ne, ţe še to zaobišlo bes

stratoch na ţivotoch. Teda

kec ňeratame leguana pri

dzveroch, ktori skolaboval

ot dehidrataciji.

Uš tradičňe še vof

septembru druha-

ci štretľi, ţebi dôstojňe vof

škole privitaľi novich per-

šakoch. Mušim skonštato-

vac, ţe tohoročna imatri-

kulacia splňala i tote naj-

prisňejše bespečnostne a

higienicke pretpisi. Dru-

haci peršakoch šumňe pri-

vitaľi podaňim ruki i odo-

vzdaňim imatrikulačnej

ľistini a potom och poslaľi

domu. A kec mal nahodou

dajaki peršak vlasi od vaj-

coch abo muki abo bul ca-

ľi mokri ot slatkej vodi, ta

sebe to mušel zrobic sam

vof šatňi abo vof triede

pret tim, jak odišol domu.

Gymoš 07

T ote psichologički

su fakt ňenormal-

ňe najivne! Uţ das

pejdzešat roki chodzu

do našej škoľi kaţdi

september vof pre-

svedčeňu, ţe našim

gimnazistom matu-

rantom pomoţu pre-

konavac stres i strach

pred benzenovimi jad-

rami. Naviše še tvaria,

ţe znaju poradzic i zos

viberom visokej škoľi.

A pri tim je nam šic-

kim dopredu jas-

ne, na jake škoľi

budu naše gim-

nazisci prijate na

buduci rok. Jan-

čo, co zna naspa-

meť das tri zako-

ni zos fiziki, ma

strika vof Kem-

bridţu, taţe budze jad-

rovi fizik vof Cerňe,

Ďoďo minule sam pre-

čital za tidzeň polovicu

Antigoni a uš teras ho

čekaju vof Slovenskej

akademiji vied a Haňa

štriľa na hodzinach

odpoveďe hlava- ňeh-

lava, zos čoho vipliva,

ţe slovenski biatlon po

odchoďe Kuzminovej

do dochotku ma o bu-

ducnosť postarane.

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

/foto

: Bra

nisla

v B

oď

o/

Uţ navţdy si budeme spomínať na tých, ktorí preţili peklo na zemi. Na to čierne obdobie, kde zlyhali všetky náboţen-

ské, politické aj kultúrne elity, ktoré dovolili zbaviť sa jednej náboţenskej komunity, ktorá spolu s nami existovala niekoľko storočí. Pre-ţívala s nami vojny, poţiare, útrapy, povstania, dokázala pomôcť obnoviť toto mesto niekoľkokrát, a napriek tomu všetkému sa po roku 1938 sta-la cieľom nenávisti len preto, ţe bola inej viery.

„Kaţdý človek má svoje meno,― hlása nadpis nad mramorovými tabulami s menami 3292 obetí holokaustu a Spravodlivých, ktorí neváhali riskovať svoje ţivoty a majetky na záchranu bardejovských Ţidov. „Nie je to len 3292 mien, ale 3292 ľudských osudov. Dote-raz mnohí z nich nemali svoje hroby ani me-

no. Dnes ho uţ majú,― pribliţuje Pavol Hudák z občianskeho zdruţenia Vita in Suburbium dôvod, prečo sa rozhodli postaviť pamätník obetiam holokaustu aj v Bardejove.

Slovensko bolo počas druhej svetovej vojny jedinou krajinou, ktorá dobrovoľne po-núkla svojich obyvateľov Nemcom a platila

500 ríšskych mariek za vyveze-nie kaţdého z nich. Pamätník je jedinečný svojím usporiada-ním mien obetí podľa rodinnej príslušnosti, ich osobnými údajmi a regionálnou rozlo-

hou. Spolu päť tabúľ je zaplnených históriou komunity, ktorá tu pred vojnou ţila. Jedna z tabúľ je venovaná menám Spravodlivých z Bardejova a jedna ostala prázdna, pre prípad, ţe by vo výskume natrafili na ďalšie mená obetí holokaustu. Jedna z tabúľ je venovaná donorom, ktorí sa postarali o vznik tohto pa-mätníka.

AKTUÁLNE

08 Gymoš

/foto: Branislav Boďo/

Krivdy páchané na Ţidoch počas druhej svetovej vojny sa nedajú

ničím ospravedlniť. V Bardejove ich bude od tohto roku

pripomínať nový pamätník obetiam holokaustu

Nikola Hnatková

Spolu päť tabúľ je

zaplnených históriou

komunity.

Pamätať!Pamätať!

-> Pavol Hudák z občianskeho

zdruţenia Vita in Suburbium je

jedným z iniciátorov vybudova-

nia pamätníka obetiam holo-

kaustu.

/foto

: Bra

nisla

v B

oď

o/

Jedinečné dielo, stojace na Mlynskej ulici v Bardejove, bolo odhalené v utorok 24. júna 2014. Oficiálneho odhalenia sa zúčastnili dvaja z tých, ktorí preţili kon-centračný tábor, sedemdesiat-päť príbuzných obetí a asi dve-sto Bardejovčanov. Samotná myšlienka vznikla na stretnutí s Emilom Fishom, ktorý osobne preţil koncentračný tábor, a pred niekoľkými rokmi zaloţil výbor na záchranu ţidovského dedičstva v Bardejove. Emil Fish ponúkol mestu moţnosť postaviť Pamätnú záhradu holokaustu, ktorej posolstvom je, aby súčasné a budúce generá-cie nezabudli na obete holokaustu a nedopus-tili, aby sa odohrávali akékoľvek formy raso-vej, náboţenskej, či politickej neznášanlivosti.

Mesto návrh prijalo a ponúklo poze-mok. „Všetky práce hradili potomkovia bar-dejovských Ţidov ţijúcich po celom svete, mesto ani nikto iný sa finančne na realizácii nepodieľal,― hovorí ďalej Pavol Hudák. Vý-stavba sa začala symbolicky 25. marca tohto roku, v deň, keď v roku 1942 odišiel prvý transport mladých dievčat a ţien do Osvienči-mu zo Slovenska. Pamätník z vonku pripomí-na fasády bývalých domov, ktoré boli zbúrané v sedemdesiatych rokoch. Za fasádami sa ukrýva malá záhrada, ktorej dominantou je monument v tvare trojrozmernej Dávidovej

hviezdy. Tá je poloţená na ţelezničných ko-ľajniciach, ktoré symbolizujú transporty do táborov smrti.

Pamätník má podľa izraelského autora návrhu Gioru Solára, rodáka z Raslavíc, obnoviť pô-vodný vzhľad mestskej štvrte, navrátiť Ţidovské suburbium do prirodzeného urbanisticko-historického kontextu a zvýraz-niť význam lokality ocenenej

UNESCO-m. Prevádzkovať a starať sa o jeho údrţbu

a ochranu bude mesto. V blízkej budúcnosti má byť pamätník dvakrát denne prístupný verej-nosti, pre organi-zované skupiny podľa poţiada-viek. „Boli by sme veľmi radi, keby sa táto pamiatka stala miestom rôznych kultúr-nych podujatí p r e d o v š e t k ý m našej mládeţe,― uzatvára svoje rozprávanie Pa-vol Hudák.

AKTUÁLNE AKTUÁLNE

Pamätník má obnoviť

pôvodný vzhľad

mestskej štvrte.

-> Slávnostné otvorenie pamätníka sa uskutočnilo

v júni za účasti viacerých osobností Bardejova.

-> Práce na pamätníku hradili potomkovia bardejovských Ţidov.

/foto: Marián Šoth/

Gymoš 09

/foto

: Ma

rián

Šo

th/

S táva sa uţ tradíciou, ţe sa členovia re-dakčnej rady za tú námahu a odvahu, ktorú po celý školský rok preukazujú, zúčastňujú koncom júna spoločného

výletu. Ani tento rok to nebolo inak. Slnečný majer neďaleko Bardejova sa opäť na dva dni stal naším domovom.

Zasa sme pozlostili koníky, trošku ich začesali, nakŕmili a potom sa uţ mohlo ísť na vec! Teda vysadnúť na koňa, udrţať sa na ňom a nejako preţiť tých pár kôl okolo celého výbe-hu. Samozrejme za asistencie uja, ktorý drţal koníka za uzdu, za čo sme mu boli poväčšine veľmi vďační, lebo to, ţe sme zruční v písaní a informatike, neznamená, ţe to všetci vieme aj so zvieratkami. Teda áno, ťuťu a podobné moj-kanie nám ide, ale keď sme mali vysadnúť, ne-jeden odváţlivec bol zrazu gentleman a pustil všetkých pred seba. Ale niekto prvý ísť musel! Nakoniec sme zistili, ţe je najťaţšie zosadnúť, lebo nikdy neviete, či si koník nezmyslí, ţe vám

daruje ešte jedno bonusové kolo, a jeho nezau-jíma, ţe vy práve leţíte na jeho chrbte a urputne sa snaţíte zísť.

Keď sme uţ mali koníkov a zvieratká všeobecne za sebou, rozhodli sme sa, ţe si zahráme biliard. A presne ako aj pri koní-koch, nie kaţdý je odbor-ník. Ja som sa mohla pre-svedčiť na vlastnej koţi, ţe nie je všetko zlato, čo sa blyští. „Makačka,― po-myslela som si. No áno, bola. Tá malá biela gu-lička nikdy netrafila do tej farebnej gu-ličky, čo som si n a p l á -

POHĽAD SPÄŤ

Po dvoch rokoch sa redakčná rada vrátila na miesto, kde oslávila

Cenu Televízie Markíza 1. stupňa– prvý výrazný úspech v súťaţiach

stredoškolských časopisov

Lenka Macejová

-> Slnečný majer ponúka slušné moţnosti vyţitia.

Na kone!

10 Gymoš

/foto

: Jo

zef Ba

ka

jsa/

/foto: Jozef Bakajsa/

novala. A, pravdupovediac, bola som rada, keď sa vôbec do nejakej trafila. A bolo mi srdečne jedno, či som trafila moju, súperovu alebo do-konca čiernu, lebo som sa trafila!

Dosť však bolo o našich, teda hlavne mojich zručnostiach a zábave. Okrem nej sme rozoberali aj váţne veci, napríklad ako bude fungovať ďalší školský rok v našom podaní, čo by sme zmenili a čo určite nie a aké sú naše ciele. Zhodli sme

sa na tom, ţe určite ne-c h c e m e z a o s t a ť

a nechať sa uniesť tým, kde sme teraz.

Stále chceme byť lepší-mi, šikovnejšími a múd-

rejšími v tom, čo robí-me. Toto je náš cieľ. Brať veci serióznejšie a snaţiť sa ešte o tro-chu viac, aby sme čo

najčastejšie zaţívali takú radosť, ako tesne poobede, keď zo školy pri-šiel nečakaný

telefonát. „Ahoj, akurát mi prišiel mail, ţe ste získali druhé miesto na Kalokagatii v Trnave, tak vám volám,― počuli sme hlas riaditeľa školy v telefóne učiteľa Branislava Boďa. Aj vďaka tomu sme sa usvedčili v tom, ţe to, čo robíme,

má zmysel a nie je to zbytoč-né. Lebo nie je krajší pocit ako ten, keď ste s ľuďmi, ktorí sa vedia rovnako silno radovať z jedného telefonátu. Ja som rada, ţe som členom tejto ra-dy, ktorú by som skôr nazvala rodinou. Preţívame strasti, ale ten pocit, keď sa darí, za to

stojí, naozaj! A takto oslavne sa niesol aj zvyšok veče-

ra, opekali sme, rozprávali si príhody a aj veľ-mi detektívne hádanky. S nádychom logiky sme prevečerali a preopekali hodiny a potom sa mohlo ísť spať. Ďalší deň sme si nemuseli privstať, lebo autobusy v týchto končinách viac nechodia ako chodia. Ešte raz sme zabehli ku koníkom, poďakovali, ţe boli také vľúdne a povozili nás, rozlúčili sme sa so ţivým aj neţi-vým a mohlo sa ísť domov.

Aj keď sú to dnes uţ iba spomienky, stá-le je to silná motivácia, aby sme si o rok uţili rovnako nezabudnuteľný výlet.

/foto: Jozef Bakajsa/

POHĽAD SPÄŤ -> Príprava dreva na oheň preverila zručnosti členov rady.

POHĽAD SPÄŤ

Gymoš 11

„Ahoj, akurát mi prišiel mail, ţe ste získali druhé miesto na

Kalokagatii v Trnave, tak vám volám.―

-> Jazda na koni bola najväčšou atrakciou výletu.

HISTÓRIA

Pre človeka bolo lietanie dlho niečím nedosiahnuteľným. Aţ na konci 18. storočia sa objavili prvé úspešné pokusy

Ikarove sny

Martin Chabada

Ľ udia verili, ţe ak sa im podarí lietať, tak sa môţu priblíţiť k bohom na oblohe. Najznámejší príbeh z týchto čias je o

Ikarovi, ktorý ušiel z labyrintu pomocou krí-del zhotovených z peria pozliepaným včelím voskom. Ikaros však neposlúchol otca a priblíţil sa veľmi blízko slnka, vosk zmä-kol, krídla sa rozpadli a on dopadol do mora.

Uţ od dávna ľudia vedeli, ţe para stú-pa, ale tisícročia im trvalo, kým ju uzavreli do vhodného obalu. Bol to zdanlivo jednoduchý nápad, ale aţ v roku 1783 to vedeli vyuţiť a vyrobiť balón, lietadlo ľahšie ako vzduch. Tento nápad dostal Joseph Montgolfier. Od-razu si poloţil otázku pri pozorovaní ohňa v krbe, či by sa dala para zachytiť a s jej po-mocou vyzdvihnúť dajaký predmet. Potom zhotovil hodvábne vrece a zapálil pri jeho ot-vore papier, vrece sa vznieslo k stropu. Do roka uskutočnili bratia Montgolfierovci prvý verejný let s balónom na teplý vzduch.

Čas plynul a lietanie na stroji ťaţšom ako vzduch bolo stále v hlbokej kríze. Aţ kým sa koncom 18. storočia neobjavil britský vy-nálezca sir Georges Cayley, ktorého odborníci pokladajú za ozajstného otca letectva. Geor-ges Cayley pochopil, ţe budúcnosť lietania je v pevných krídlach, neskôr doplnených kor-midlami. Napísal: „Problém spočíva v tom, ako skonštruovať krídlo s istou hmotnosťou, ktoré by uvádzala do pohybu sila schopná prekonať odpor vzduchu.― V 19. storočí bolo

-> Jozef Montgolfier objavil

princíp, ktorý neskôr vyuţíva-

li vzducholode.

12 Gymoš

/fo

to:

dew

swo

rld

.co

m/

/sk.wikipedia.org/

/fo

to:

wik

iped

ia.o

rg/

-> Prvé lietadlo, ktoré preletelo La Manche,

patrilo Luisovi Blériotovi.

-> Prvý balón naplnený teplým vzdu-

chom.

Gymoš 13

HISTÓRIA

-> Lietadlo bratov Wrightovcov ako prvé pouţilo pri lie-

taní motor.

niekoľko priekopníkov v tomto odbore, ale ani jednému sa nepodarilo získať financie na postavenie lietadla ťaţšieho ako vzduch.

Francúzsky lodný kapitán Jean Marie Le Bris sa veľmi zaujímal o lietanie. Pozorne sledoval plachtenie morských vtákov a rozhodol sa, ţe skonštruuje klzák s pevnými krídlami podobnými krídlam albatrosa. Zakrivenie krídla sa dalo v neveľkej miere zmeniť a vynálezca dúfal, ţe bude môcť takto ovládať svoj stroj. Prvý skúšobný let urobil na jeseň ro-ku 1865. Štartovací systém bol jednoduchý, stroj bol umiestne-ný na voze ťahanom koňom. Pri nabratí dostatočnej rýchlosti sa stroj dostal do vzduch. V pokusoch pokračoval, ale po mnohých nezdaroch sa napokon vzdal.

Pred stodesať rokmi, 14. a 17. augusta 1903 v Ohiu v Spojených štátoch, uskutočnili bratia Orville a Wilbur Wrightovci prvé poku-sy na svojom motorom lietadle. Prvý let trval 59 sekúnd. Na svojom lietadle boli takzvaní „pilotní ţiaci―. Mali síce skúsenosti z pilotáţe klzákov, ale tie im boli platné len sčasti. Lie-tadlo bolo nevyváţené, z čoho vznikal veľký klopivý moment činnosťou motorov, s čím sa

u klzákov nestretli. Na vzlietnutie tohto lie-tadla bola potrebná spolupráca silného proti-vetra alebo strmého svahu. Po úpravách svoj-ho lietadla prišiel Wilbur do Francúzska a začal udivovať celú Európu svojim 120 kilo-metrovým letom s rýchlosťou aţ 36 km/h. Po-sledný let uskutočnilo toto lietadlo na začiat-

ku augusta 1914 v Nemecku. Na úsvite 25. júla 1909 sa podarilo Francúzskemu kon-štruktérovi Louisovi Blériotovi preletieť na lietadle vlastnej vý-roby Blériot XI Lamanšský prie-liv. Nebyť jemného daţďa, ktorý ochladil jeho motor počas letu, nebol by sa bezpečne dostal do

Doveru, kde sa mu podarilo dosť problema-ticky pristáť. Tento čin nikto od neho nečakal, lebo ako pilot nemal najlepšiu povesť a zvyčajne svoje stroje pri pokuse pristáť roz-bil.

Od jeho letu pribúdali nové technické nápady. Deformáciu krídel nahradili krídelká na konci krídel, ktoré dovoľovali spevniť kon-štrukciu krídla. Vďaka veľkej nosnej ploche sa ujal dvojplošník, lebo mohol pristávať pri menšej rýchlosti. Na druhej strane jednoploš-níky mali väčšiu obratnosť.

Nebyť jemného daţďa, ktorý

ochladil jeho motor počas letu, nebol by sa bezpečne dostal

do Doveru. /fo

to: w

ikip

edia

.org

/ /

Je skvelé, ţe sa na našej škole opäť niečo deje! Navštívil nás projekt Comenius, čo zname-ná, ţe sa naša škola zapojila do

medzinárodnej a medziškolskej spolupráce, ktorá pomáha študentom spoz-návať nové krajiny a ich kultúry a zdokonaľovať sa v jazyku. Ang-lickom samozrejme.

Minulý mesiac sa školou ozývalo viacero cudzích jazykov. Študenti z Nemecka, Švédska, Talianska a Holandska prišli poznávať Bar-dejov.

Uţ hneď prvý deň sme tušili, ţe to bu-de niečo špeciálne, lebo parta ľudí, aká sa stretla na tomto projekte, sa málokedy stre-táva. No je o to vzácnejšia. Ľudia iných ná-rodností, no názorovo ako rodina. „Uţ v piatok som mala pocit, ţe vás poznám dlhé

roky,― povedala nám naša Švédka Linnéa a jej kamarátka Nadia len pritakala. A bola to pravda, zo začiatku som mala veľké obavy, či si s nimi budem rozumieť, a to nehovorím iba o zdatnosti v angličtine. Som však rada,

ţe kamarátky ako tieto, by som za iných okolností nenašla. Najdôleţitejšie bolo nepod-ceniť prípravu. Program sme mali starostlivo naplánovaný a môţem povedať, ţe to vyšlo! Jeho súčasťou bola aj moţnosť

prezrieť si historické centrum Košíc a z kaţdej strany preskúmať Kostol sv. Alţbe-ty. „To je nádherné,― znelo z kaţdej strany v rôznych jazykoch. Občas sme toho mnoho nerozumeli, ale aspoň sme zistili, ţe nie len náš jazyk je nezrozumiteľný. Síce pršalo, no bolo to ešte čarovnejšie.

V pondelok sme asi ako jediní na ce-

Spojená škola Juraja Henischa sa v polovici septembra stala miestom stretnutia druhej fázy projektu Comenius

UDALOSTI

Smiech

aj slzy

Lenka Macejová

Minulý mesiac sa

školou ozývalo

viacero cudzích

jazykov.

/foto: Marián Martiček/

-> Holandský učiteľ prezentuje

svoj národný jazyk.

14 Gymoš

lom Slovensku boli v škole a hoci nám to bo-lo zo začiatku ľúto, ţe počas sviatku, keď sú všetci doma, my musíme sedieť v škole, oplatilo sa. Učitelia predstavovali svoje kraji-ny a jazyky, čo bolo veľmi vtipné, lebo skúšať jazykolamy v slovenčine je krkolomné, nie to ešte v holandčine alebo nemčine. Rozdelili nás do zmiešaných skupiniek, v ktorých sme mali určené témy, a diskutovali sme o nich. Nakupovanie, ro-diny, to sú len jedny z mála. Záver dňa patril Bardejovským Kúpeľom, kde sme hrali bowling. Bolo celkom zábavné vidieť nás hrať. Niektorí excelovali, najmä Taliani, tí boli naozaj dobrí. Horšie to bolo s nami ostatnými. Ale veď išlo iba o srandu, a tej bolo naozaj veľa.

Nemenej zaujímavou bola aktivita, v ktorej sme pripravovali scénky na tému ne-dorozumenia. Tie sme najskôr hrali medzi sebou, a potom aj na večernej párty pre ro-dičov a všetkých učiteľov. Bolo to naozaj su-per, aţ mi bolo ľúto, ţe uţ o necelé dva dni odchádzajú. Predposledný deň sa niesol v znamení cestovania a splavovania. Boli sme v Červenom Kláštore, a splavili sme Dunajec

na pltiach. Bola to naozaj zábava, hlavne vte-dy, keď do nich začala vtekať voda. Nakoniec prišlo na rad balenie. Odvtedy to bolo len smutné.

Vo štvrtok ráno nikto nemal náladu a kaţdému bolo do plaču. Ne-čudo. Veď nám bolo spolu tak fajn! Lúčili sme sa s kaţdým, potom zasa s kaţdým a zasa. A aj tak to nebolo dosť. Bolo nám ľúto, ţe sa väčšina uţ ne-uvidíme, no taký je ţivot. Z kaţdej strany znelo „I’m

gonna miss you,― a bola to pravda, budú chý-bať. Pardon, uţ chýbajú.

Vo štvrtok ráno nikto

nemal náladu

a kaţdému bolo do

plaču.

UDALOSTI UDALOSTI

-> Comenius je nielen o

práci, ale aj o zábave. A

tej bolo v Bardejove ne-

úrekom.

-> Súčasťou projektu sú aj workshopy o aktuálnych globálnych problémoch.

Gymoš 15

/foto

: Ma

rián

Ma

rtiček/

/foto

: Ma

rián

Ma

rtiček/

„Ak má dieťa dobrú výchovu, rodičia sa nemusia báť pustiť ho „Ak má dieťa dobrú výchovu, rodičia sa nemusia báť pustiť ho

študovať do Bratislavy,“ vyvracia Ivan Duhan, ktorý v Bratislave študovať do Bratislavy,“ vyvracia Ivan Duhan, ktorý v Bratislave

ţije uţ tridsaťštyri rokov, názor, ţe študent tam ľahko podľahne ţije uţ tridsaťštyri rokov, názor, ţe študent tam ľahko podľahne

drogámdrogám

Katarína RychvalskáKatarína Rychvalská

Ţivot v BlaveŢivot v Blave

ROZHOVOR

16 Gymoš

/fo

to:

Jo

zef

Ba

ka

jsa

/

V Bratislave ţije od roku 1983. Pre-sťahoval sa tam aj napriek tomu, ţe je Východniar a vysokú školu vyštudoval v Košiciach. Gymošu

porozprával o ţivote v tomto meste, jeho vý-hodách, ale aj úskaliach, ktoré na študentov čakajú. Ako na človeka ţijúceho v Bratislave pôsobí štu-dentský ţivot? Bratislava je obľúbené študentské mesto, študenti tu nielen študujú, ale dlhodobo tu ţijú. Ich cen-trum, Mlynskú dolinu, vnímam ako štu-dentské mestečko, kde ţije veľa študentov. Preto je neslávne známa aj drogami a konzumáciou alkoholu. Povedzme, ţe tvoje deti vyrastú a chceli by tam pravidelne chodiť. Pustil by si ich? Áno, pretoţe ak má dieťa dobrú výcho-vu, rodičia sa nemusia báť. V ţivote musí vi-dieť aj zlé veci, aby dokázalo odlíšiť dobro a zlo. Myslím si, ţe zdravé rodinné zázemie je najdôleţitejšie. Rodičia by nemali mať nad dieťaťom stálu kontrolu.

Je ţivot v Bratislave drahý? Určite je drahý. Najvyššie náklady sú spojené s bývaním. Podnájom v Bratislave stojí okolo päťsto eur, preto často v jednom byte ţije viac študentov a platia spolu. A čo náklady na cestovné, Bratislava je veľká a školy sú často ďaleko od in-

ternátov? Najlepším riešením je električenka, je to niečo po-dobné ako karta na MHD. Má mesačnú, štvrťročnú alebo polročnú platnosť. Ak

človek pouţíva cestovné lístky, sú rozdelené buď podľa minutáţe. Lístok je časovo limito-vaný, pričom cestujúci môţe ľubovoľne pre-stupovať. Ako je to s kultúrou v našom hlavnom meste? Výhoda v Bratislavy je v tom, ţe tam je mnoţstvo kultúrnych aj športových podujatí, kín, divadiel, koncertov. Pre študentov je tu veľká moţnosť sebarealizácie a majú si z čoho vybrať. A to nespomínam v poslednom čase mimoriadne obľúbené ob-chodné centrá.

-> Mlynská dolina je najväčšie štu-dentské mestečko na Slovensku.

Podnájom v Bratislave stojí okolo päťsto eur.

ROZHOVOR

Gymoš 17

/fo

to:

Jo

zef

Ba

ka

jsa

/

/foto: mlynska-dolina.sk/

ROZHOVOR

Ale ak nie som fanúšik nakupo-vania a chcem si vyjsť na pre-chádzku. Čo odporúčaš? Prechádzku po starom meste ale-bo popri Dunaji. Pri Kolibe je mnoţ-stvo cyklotrás a turistických chodní-kov, tieţ je to vhodná lokalita na hu-bárčenie. Tieţ popri Dunaji je mnoţ-stvo cyklistických trás, po ktorých sa dá prísť aţ ku Gabčíkovu. Cestou je mnoţstvo reštaurácií, kde sa dá ob-čerstviť . A čo v lete, keď sa chce človek trochu schladiť, aké má moţnos-ti? Celkom známa je Rosnička v Karlovej vsi, ale tieţ Zlaté piesky, Rusovce alebo Se-necké jazerá. Aká je úroveň škôl v Bratislave oproti iným mestám? Úroveň vysokých škôl je, dovolím si tvrdiť, najlepšia na Slovensku. Naše vysoké školy sú kvalitné a veľa školákov sa zamest-ná aj v zahraničí. Ale to je môj súkromný ná-zor. Aká je šanca nájsť si po vysokej škole prácu v Bratislave? Výber je síce väčší ako inde na Sloven-sku, ale nie je to úplne jednoduché, pretoţe nájsť si prácu, ktorá bude baviť a bude aj vy-hovovať, nie je ľahké. Aký by mal byť minimálny plat po skončení školy, aby človek mohol ţiť v Bratislave? Minimálne osemsto eur. To je mini-málny príjem pre mladého človeka, ktorý tu

chce ţiť. V Bratislave bol vţdy veľký problém s bývaním, a preto aj ceny bytov sú vyššie ako vo menších mestách. To znamená, ţe mladí si musia na byt šetriť. Čo je podľa vás lepšie, hypotéka alebo podnájom ? Ak im to príjem dovolí, hypotéka je lepšia, pretoţe si uţ platia vlastný byt. Ale mnoţstvo ľudí ţije v podnájme, kým si na-šetrí nejaký základný kapitál, keďţe výška hypotéky závisí od príjmu. Potom sa stáva, ţe veľa ľudí ani nedostane hypotéku, lebo by ju nedokázalo splácať a predať byt viazaný hypotékou je problém. Navyše pri hypotéke si človek musí byť istý, ţe chce ostať v Brati-slave. Aká je podľa vás najväčšia výhoda bý-vania v Bratislave? Všetky úrady a infraštruktúra sú po-merne blízko. Je tu dlhé leto a mierne zimy, teplota neklesá pod -10°C. A pre mladých je tu veľká moţnosť sebarealizácie.

18 Gymoš

-> V Bratislave je viacero cyklotrás,

ktoré ponúkajú aktívny relax v prí-

jemnom prostredí.

/fo

to:

cyk

list

ika

krn

ov

.co

m/

-> Najznámejším letným strediskom

priamo v Bratislave sú Zlaté piesky.

/foto: zlate-pisky.prygl.net/

ROZHOVOR

S pojená škola Juraja Henischa ponúka štipendium ţiakom, ktorých rodiny sú v hmotnej núdzi. Realizuje sa podľa zákona o výchove a vzdelávaní a je

poskytované ţiakom denného štúdia strednej odbornej školy polytechnickej aj gymnázia. Ročný príjem rodiny študen-ta, ktorý ţiada o štipendium, musí byť maximálne dvanásť-násobok ţivotného minima, prípadne rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi. O štipendium pritom študenti nemusia ţiadať len na úvod školského roka, ale aj počas neho. V takom prípade sa začne vyplácať od nasledujúceho mesiaca. Poskytu-je sa od začiatku školského roka na príslušný školský rok, a to na základe písomnej ţiadosti podanej ţiakom alebo jeho zákonným zástup-com riaditeľovi školy.„Štipendium sa poskyt-ne od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola ţiadosť podaná, pričom je

k ţiadosti potrebné pridať doklad o tom, ţe ţiak sa spoločne posudzuje s osobami, kto-rým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi, pri-čom môţe ísť o originály alebo riaditeľom školy overené kópie,― pribliţuje celý proces Ľudmila Špaková, finančná poradkyňa na

Spojenej škole Juraja Henis-cha. Takţe ak si to zhrnieme, pre získanie štipendia musí študent najskôr spĺňať dve podmienky - jeho rodina mu-sí byť v zlej sociálnej situácii

a jeho priemerný prospech na vysvedčení v predchádzajúcom polroku musí byť najviac do 3,5 priemeru známok.

Rozhodnutie, či ţiak spĺňa podmienky pre priznanie štipendia z hľadiska príjmu ro-diny, v ktorej ţije, je plne v kompetencii riadi-teľa školy. No ak si ţiaci neplnia ani základné študijné povinnosti, alebo si výrazne zhoršili prospech, dochádzku či závaţne porušujú

-> Jednou zo skutočností, ktoré mô-

ţu mať vplyv na poskytnutie štipen-

dia, je výška príjmu za predchádza-

júci kalendárny rok,― hovorí finanč-

ná poradkyňa školy Ľudmila Špako-

vá.

FINANCIE

Za prachy Štúdium na strednej škole je pre niektoré rodiny veľkou finančnou záťaţou. Jednou z moţností, ako finančne zvládnuť štúdium, je štipendium

Patricia Biathová /foto: Jozef Bakajsa/

Poskytuje sa od začiatku

školského roka na prí-

slušný školský rok.

20 Gymoš

vnútorný poriadok školy, riaditeľ školy môţe zmeniť svoje rozhodnutie o priznaní štipendia a štipendium ţiakovi odňať. Štipendium sa ďalej neposkytuje ţiakom, ktorí boli podmie-nečne vylúčení. Po uplynutí doby podmieneč-ného vylúčenia sa peniaze opäť začnú vyplá-cať.

Nemenej dôleţité pre študenta je, ako často a v akej výške je štipendium vyplácané. „Výška štipendia závisí aj od priemerného prospechu v predchádzajúcom polroku, pričom do priemeru 2,0 je to 45,21 €, do priemeru 2,5 škola vypláca 31,65€ a do priemeru 3,5 študent dostane 22,61€. Peniaze sú vyplácané kaţdý mesiac a termín vypláca-nia určuje kaţdá škola zvlášť,― upresňuje Ľud-mila Špaková a dodáva: „Jednou zo skutoč-ností, ktoré môţu mať vplyv na poskytnutie štipendia, je výška príjmu rodiny za predchá-dzajúci kalendárny rok, ktorá nesmie prekro-čiť ţivotné minimum.― Netreba zabúdať, ţe pri horšom prospechu uţ ţiak štipendium ne-získa.

Dôleţité je, ţe ak si peniaze poberateľ neprevezme v škole v riadnom ani v náhradnom termíne, môţu mu byť poslané

poštou, no tá si odráta z neho poštovné. Urči-te mnohých zaujíma, čo všetko musí ţiadateľ o štipendium splniť. Okrem písomnej ţiadosti je potrebné na sekretariát školy doručiť riadi-teľom školy overenú kópiu vysvedčenia, aktu-álny doklad z úradu práce o poberaní dávok

pomoci v hmotnej núdzi a doklady o všetkých príjmoch za predchádzajúci kalendárny rok. Je potrebné vedieť, ţe po ukončení polročnej klasifikácie ţiaka škola vykoná prehodnote-nie výšky štipendia podľa vý-

sledkov klasifikácie za prvý polrok školského roka.

„Je to na jednej strane motivácia, pre-toţe výška môjho štipendia závisí do istej miery od výsledkov, ktoré dosahujem, a na druhej je to spôsob, ktorý mi umoţňuje fi-nančne odľahčiť rodinný rozpočet,― hodnotí prínos štipendia tretiačka Nikola Hnatková. „Preto odporúčam všetkým, aj tým, ktorí si myslia, ţe na štipendium nemajú nárok, aby sa aspoň informovali na sekretariáte školy.―

/foto: Jozef Bakajsa/

-> Ţiadateľ musí predloţiť ţiadosť, ktorú

získa na sekretariáte školy

FINANCIE

...pri horšom pro-spechu uţ ţiak štipen-

dium nezíska.

Gymoš 21

-> Štipendium sa vypláca v pokladni školy.

/foto

: Jo

zef Ba

ka

jsa/

/foto

: Jo

zef Ba

ka

jsa/

V yštudovaný mechanik nastavovač sa dlho v odbore neohrial. Po ukon-čení teologickej fakulty a krátkom pôsobení na základnej škole

v Trnave, prišla ponuka, ktorá mu natrvalo zmenila ţivot. Náhodou totiţ v tom čase Vatikánsky rozhlas hľa-dal nového redaktora a jeho známi mu túto prácu ponúk-li. „Mal som šťastie, pretoţe dôleţité neboli ani tak tele-vízne schopnosti, ako skôr ovládanie teologických základov, ktoré som mal so štúdia na vysokej škole. Ponuku som dostal od rehole Jezuitov, ktorých som po-znal. Na rozmyslenie som mal šesť mesiacov, ― spomína dnes na tento zlom v jeho ţivote. Po troch mesiacoch rozhodovania odišiel zo Slovenska a začal pracovať vo Vatikáne. „Bol som ešte mladý a slobodný, takţe ma na Slovensku nedrţalo skoro nič. Takáto príleţi-

tosť sa nedostáva kaţdý deň, a preto som po-nuku samozrejme prijal.―

Vatikánske rádio je špecifické rádio a ťaţko ho porovnávať s nejakými rádiami na Slovensku. Vysiela do celého sveta, asi v tridsiatich piatich jazykoch, čo vyţaduje asi

tristopäťdesiat interných za-mestnancov. Do krajín ako je Anglicko, Francúzsko alebo Taliansko sa vysiela naţivo, no do krajín s rozdielnym časovým pásmom, ako je na-príklad Rusko či Vietnam, sa

vstupy nahrávajú vopred. Ľudovítovou úlo-hou bolo beţné spravodajstvo a aj preklad niektorých textov. Vatikánske rádio sa zame-riava na dianie okolo pápeţa, politické uda-losti sa tam nepreberajú vôbec.

Keďţe je Vatikán sídlom pápeţa, Ľudo-vít sa dvakrát stretol aj s Jánom Pavlom II. „Prvýkrát som sa s ním mal moţnosť stretnúť na jeho audiencii. Je tam kopa ľudí a iba vy-

-> S prácou v médiách sa po prvýkrát

stretol vo Vatikánskom rozhlase.

BÝVALÍ ŠTUDENTI

Hlas z Vatikánu „Byť pápeţom vôbec nie je ţiadna sranda,“ hovorí Ľudovít Malík, ktorý sa ako redaktor Vatikánskeho rozhlasu osobne stretol s dvomi

Soňa Stiedlová

Keďţe je Vatikán sídlom

pápeţa, Ľudovít sa dva-

krát stretol aj s Jánom

Pavlom II.

22 Gymoš

/fo

to:

arc

hív

Ľu

do

vít

a M

alí

ka

/

braní sa dostanú aţ k pápeţovi. Je potrebné o to najskôr oficiálne poţiadať. Druhýkrát som sa s ním stretol na Veľkú Noc, kedy ma osobne spovedal. Spovedať sme sa mali v rodnom jazyku, čo však pre neho nebol ţiadny problém,― uznáva jeho jazykové kvality. Okrem neho bolo na spoveď k pápeţovi vybraných ešte osem ďalších ľudí.

Po nástupe Benedikta XVI. sa stretol aj s ním, keď bol samotný pápeţ navštíviť pracovníkov v rádiu. „Ján Pavol II. sa do svo-jej pozície pápeţa vţil hneď, bol ústretovejší, zatiaľ čo Benedikt XVI. pôsobil placho a trvalo mu, kým si zvy-kol na svoje postavenie. No bol veľmi pozorný poslucháč,― po-rovnáva oboch pápeţov.

Z Vatikánu sa dostával Ľudovít domov dvakrát do roka a aj keď mal moţnosť po skon-čení zmluvy predĺţiť ju, rozho-dol sa vrátiť na Slovensko. Naj-skôr pracoval štyri roky v televízii TA3. Venoval sa pre-kladaniu zahraničných správ, strihaniu titulkov a vyberaniu vhodných textov. Chvíľu praco-

val aj pre Slovenský rozhlas. Od roku 2009 pracuje pre televíziu Lux, kde sa venuje hlav-ne redakcii, dramaturgii a komentovaniu. Za-meriava sa na pápeţské prejavy, priame pre-

nosy z Vatikánu, pápeţské omše a audiencie. Z jazykov ovláda hlavne angličtinu a taliančinu, no pasívne aj mnoho ďalších. Momentálne ţije v Bratislave so svojou manţelkou a tromi deťmi. „Vďaka šiestim rokom vo Va-tikáne som získal mnoho skú-

seností a veľký prehlaď, ktorý by som na Slo-vensku nikdy nezískal,― dodáva na záver.

-> Ľudovít Malík je odborníkom na

ţivot vo Vatikáne.

BÝVALÍ ŠTUDENTI

„Spovedať sme sa mali

v rodnom jazyku, čo

však pre neho nebol

ţiadny problém.“

Gymoš 23

-> Pápeţ Benedikt XVI osobne

navštívil slovenskú redakciu

Vatikánskeho rozhlasu.

-> Jána Pavla II osobne stretol dvakrát.

/fo

to:

arc

hív

šk

oly

/ /fo

to: a

rchív

Ľu

do

víta

Ma

líka

/

/foto: archív Ľudovíta Malíka/

/foto: archív Ľudovíta Malíka/

V šetci z vás by si určite najradšej

predĺţili prázdniny aspoň o me-

siac, aby ste nemuseli ísť do školy

toho obávaného 2. septembra. Ja

nie. Uţ som sa nevedela dočkať, kedy prvý-

krát nastúpim do školy. Teda nie úplne beţnej

- novej. Od 13. júna, keď oficiálne zverejnili

výsledky, som odpočítavala

dni, kedy do nej nastúpim.

Jagiellonska univerzita v Kra-

kove a tá vytúţená medicína!

Mnohí sa určite pýtate,

prečo Krakov? Nie je lepšie

ísť študovať na Karlovku do Prahy? Alebo do

Brna? Ja to zatiaľ neviem ohodnotiť, ale keď-

ţe som si vybrala program v angličtine, voľba

v Krakove sa mi zdala oveľa kvalitnejšia. Kaţ-

dý rok naň nastúpi pribliţne 70% Nórov, pár

ľudí z Malajzie a niektorí sem dokonca prile-

tia aţ z USA, takţe asi na ňom niečo bude. Eš-

te som tu len pár dní, takţe môj názor sa ešte

nevykryštalizoval, ale mám taký pocit, ţe to

bude šesť rokov strávených v krásnom meste

s úţasnými ľuďmi.

Do Krakova som prišla o deň skôr, aby

som sa pohodlne ubytovala na internáte a v

pondelok mohla ísť do školy. Ešte posledná

rozlúčka s rodinou a mohlo sa to veľké dobro-

druţstvo začať. V pondelok

ráno som ešte s ďalšími diev-

čatami nastúpila do trolejbu-

su a odviezla sa do školy.

Hneď počas cesty som sa zo-

známila s Nemkou Geraldine,

alias Gigi, ktorá tu je taktieţ jediná z jej kraji-

ny. Hurá! Nie som v tom sama! Tak sme si

vytvorili našu dvojku, Slovenka a Nemka.

Musím sa priznať, v to ráno sme s Gigi

boli v takom strese, ţe sme si zabudli označiť

lístok do trolejbusu, a ak by nás prišli skon-

trolovať, asi by to nedopadlo najlepšie. Ale

hneď na druhý deň sme si kúpili mesačný lís-

Jagiellonska univerzita

v Krakove a tá vytúţená

medicína!

MÔJ SPLNENÝ SEN

Prestíţna

-> Nových študentov na univerzite

osobne príhovorom privítal dekan

fakulty Tomasz Brzozowski.

Kaţdý človek v ţivote neraz stojí pred otázkou, kam nasmerovať

svoje ďalšie kroky. Jedným z najdôleţitejších rozhodnutí je výber

vysokej školy

Simona Rapčanová

24 Gymoš

/fo

to:

arc

hív

Má

rie

Ga

jdá

rov

ej/

MÔJ SPLNENÝ SEN MÔJ SPLNENÝ SEN

Gymoš 25

-> Jagiellonská univerzita v

Krakove je jednou z najprestíţ-

nejších v Európe.

-> Plášťovanie je rituál, ktorý predzname-

náva vstup na vysokú školu.

/foto

: arch

ív M

árie G

ajd

áro

vej/

/foto: upload.wikimedia.org/

tok, aby sa takéto faux pas viac neopakovalo.

O dva dni sa to vypomstilo dvom Nórkam,

ktoré boli vyvedené z trolejbusu a museli za-

platiť pokutu. Čiţe moja rada číslo jeden znie-

kupujte si lístky! Za päť dní v

Krakove sme uţ mali dve kon-

troly.

V to ráno sme ešte ab-

solvovali „pláštovanie‖, keď

dekan fakulty kaţdému z nás

obliekol nový biely plášť, kto-

rý s nami porastie ďalších šesť rokov (dúfam,

ţe nie viac). Tak nás zahrnuli mnoţstvom in-

formácií, aké papiere máme odovzdať, ktoré

dokumenty máme preloţiť a koľko kníh si

máme nakúpiť. Zatiaľ som si kúpila dve, ana-

tómiu a fyziológiu, a bohato mi stačia na po-

silňovanie mojich slabých rúk. Nechcem si

predstaviť, ako ponesiem ďalších sedem kníh

v trolejbuse naspäť na internát.

Čo sa týka Nórov, zatiaľ sa veľmi nea-

daptovali a nevnímajú to, ţe sme tu aj my, ne-

hovoriaci po nórsky. My veríme, ţe sa to čo-

skoro zmení, lebo sa naučíme skôr po nórsky

ako po poľsky :) Keď uţ vra-

vím o poľštine, momentálne

máme mesačný rýchlokurz

tohto naozaj vtipného jazyka a

Nóri sú z neho dosť zničení.

Oni nemajú ţiadne š,č,ž a

vyslovovať to takmer v kaţ-

dom slove je pre nich zatiaľ nemoţné. Čo sa

im tu, však, veľmi páči, sú poľské ceny.

Vzhľadom na to, ţe v Nórsku sú ceny aj pla-

ty oveľa vyššie, Poľsko sa im zdá ako raj na

zemi. Kto to kedy videl kúpiť si 250g úde-

ného lososa za 5 zlotych (asi 1,25€)?

Zatiaľ je to tu super, ale v októbri, keď

sa nám začne „naozajstná škola‖, to uţ bu-

de o dosť drsnejšie, tak drţte palce :)

V to ráno sme ešte

absolvovali

„pláštovanie” ...

-> 70% študentov tvoria Nóri, zvyšok štu-

denti z celého sveta.

Ţ ijeme v 21.storočí , v dnešnom svete si kaţdý myslí o sebe, ţe je najmúdrejší. Nepotrebuje pomoc ani radu a všetko

zvládne sám. Ak sa nám snaţí niekto starší a skúsenejší poradiť, často pre svoju vlastnú aroganciu ţiadne rady počuť vôbec nechce-me. Ale to je práve tá chyba. Nikdy nevieme, ako nás môţe obohatiť čo i len jedna múdra rada od rodičov či starých rodičov, ktorí majú toho za sebou oveľa viac ako my. Niekedy má-me plnú hlavu problémov a nevieme, čo s nimi. Radu hľadáme pri kamarátoch, netu-šiac, ţe ţivotné skúsenosti starších nám často môţu pomôcť oveľa lepšie.

Prečo je to tak? Čo ak si aj oni v mladosti prešli čímsi podobným a poznajú jednoduché riešenie našich problémov? Dnešná mládeţ počúva rady od starších jed-ným uchom dnu a druhým von. Avšak tí star-ší by si mohli bez výčitiek svedomia prideliť prívlastok ,,sveta skúsení―, lebo majú uţ čo to odţité a ich dobre mienené rady by často ne-museli byť na škodu. Niekedy nám chýba úcta čo i len sa postaviť zo sedadla v autobuse, keď nastúpi nejaký starší človek. Tento svet sa riadi heslom: Rob druhým tak, ako chceš, aby robili tebe. Ale pochybujem, ţe niekto z nás

by chcel, aby v šesťdesiatke musel stáť v preplnenom autobuse, keď mnoho mladých spokojne sedí na sedadlách, počúva hudbu cez iPod a je im úplne ukradnutý celý okolitý svet.

Nájdu sa však aj takí, ktorí si rozumejú zo staršími lepšie ako s rovesníkmi. Ich veko-vá kategória im duševne menej vyhovuje a lepšie sa im konverzuje v tejto spoločnosti. Lepšie si „pokecajú―, vypočujú aj dobre mie-nené rady. Človek sa učí celý ţivot, a preto by mal brať kaţdú radu od srdca do úvahy. Na tomto svete sme ako na jednej lodi. Očakáva-lo by sa od nás, ţe si budeme všetci pomáhať budeme k sebe dobrí, ohľaduplní a bez pred-sudkov. Avšak opak je pravdou, mnohokrát sa nám stane, ţe sa správame ako predátori, kto-rí chcú preţiť. A nezaujíma nás, čo bude s ostatnými. Tí starší to majú veľmi ťaţké, mnohým sa nedostane patričnej úcty. Deti vyrastajú a robia si čo chcú. Nezaujíma ich, ţe sa o nich rodičia boja.

Myslíme preto aj do budúcnosti na ná-sledky nášho konania. Nájdime si čas, trebárs aj dnes večer, porozprávať sa s rodičmi či starými rodičmi napríklad o tom, aký mali dnes deň.

OČAMI ŠTUDENTA

Lívia Paľová

26 Gymoš

S úctou

-> Aj malá chvíľa po-

zornosti dokáţe senio-

rom často zlepšiť deň.

Meno: Simona Čerkalová

Vek: 15

Znamenie: vodnár

Obľúbené knihy: knihy nečítam, iba časopisy

Obľúbené filmy: : Rýchlo a zbesilo , Na vine sú hviezdy

Najobľúbenejšie jedlo: cestoviny na všetky spôsoby

Obľúbený výrok: „Nikdy to nevzdávaj.―

Obľúbená skupina: Kontrafakt, H16

Záľuby: futbal, hudba, priatelia, šport, nakupovanie

/foto: splatter.com/

S kús sa predstaviť.

Bývam v dedine Čirč

blízko Starej Ľubovne.

Som ţiačkou prvého roč-

níka gymnázia Spojenej školy Ju-

raja Henischa. V Bardejove hrám

futbal za Partizán Bardejov.

Najlepší učitelia a prečo?

Triedny Peter Bednár- učí nás telesnú

výchovu, ktorú mám veľmi rada, a tieţ je náš

skvelý triedny učiteľ. Branislav Boďo– je to

skvelý a zábavný učiteľ .

Aké sú tvoje ţivotné ciele?

V prvom rade úspešne zma-

turovať a dostať sa na dobrú vy-

sokú školu. Rada by som popri

výške naďalej hrala futbal.

Kto je tvoj idol a prečo?

Steven Gerrard– je to hráč s

veľkým H, neskutočný srdciar,

ktorý je verný jedinému klubu, môjmu obľú-

benému Liverpoolu.

Skús opísať ideálneho partnera.

Môj ideálny partner by mal byť futbalis-

ta, poprípade by sa mal venovať nejakému

inému športu. Mal by byť vtipný, zábavný a

hlavne by nemal byť sukničkár.

/fo

to:

arc

hív

Sim

on

y Č

erk

alo

vej

/

Gymoš 27

Meno: Simona Čerkalová

Vek: 15

Znamenie: vodnár

Obľúbené knihy: knihy nečítam, iba časopisy

Obľúbené filmy: : Rýchlo a zbesilo , Na vine sú hviezdy

Najobľúbenejšie jedlo: cestoviny na všetky spôsoby

Obľúbený výrok: „Nikdy to nevzdávaj.―

Obľúbená skupina: Kontrafakt, H16

Záľuby: futbal, hudba, priatelia, šport, nakupovanie

Janka Bosáková

5 OTÁZOK

Futbalistka

-> Pristane jej to v drese aj

spoločenských šatách. -> Prvý zápas novej sezóny.

OĽA A KOĽA Soňa Stiedlová, Jana Bosáková

Ty vole, nič

nestíham!!!

Máš domácu? Tak nalej!

Si normálna?

Domáca /f

oto

: J

oze

f B

ak

ajs

a/

Hej.

28 Gymoš

A ko sme uţ na fejsbuku avizovali, v čase od 1.7.2014 do 1.9.2014 prebiehala v Bardejove a okolí špeciálna inšpekč-

ná akcia zameraná proti ţiakom, ktorí nedo-drţiavajú reţim zákazu učenia počas letných prázdnin. Do akcie sa popri dobrovoľných učiteľov zapojili aj niektorí starostovia obcí, inšpekto-rát štúdia pri Ministerstve školstva SR z Bratislavy a dobrovoľné rómske hliadky. Pri niektorých kontrolách museli zasahovať aj kukláči. Komisia vykonala 37 kontrol v obciach od Lenartova po Lascov, Pukľany, Bujkovce, Čmiríkovce, v niektorých rómskych osadách a v samotnom Bardejove. Musíme smutne skonštatovať, ţe aj na-priek letným prázdninám aj v dnešnej dobe nájdeme študentov, ktorí namiesto zaháľania a nudy študujú. Tak napríklad v obci Lenar-tov sme nad angličtinou prichytili Mareka B. Ten sa vyhováral, ţe si iba opakuje slovíčka. Pokuta 50 eur ho neminula, podobne ako aj

ţiačku 3.H Klaudiu H., ktorá napriek zákazu počítala matematické príklady. Komisia v týchto prípadoch nemala zľutovania. V ďalších prípadoch študenti dostali na-pomenutie, ako napríklad Martin J. z Dubinného, ktorý včas schoval knihu bioló-gie a komisia takto nezískala jasný dôkaz. Je čestné priznať si aj pochybenia. Tie sa stali v dvoch prípadoch. Dávid Surmik presviedčal komisiu, ţe on uţ nie je naším ţiakom, takţe zákaz sa na neho nevzťahuje. Komisia ustúpila aţ na zásah starostu potom, ako menovaný predloţil maturitné vysvedče-nie. Akčný priebeh ako z filmu mali prípady, v ktorých komisia išla na isto po anonymnom udaní. Igor D. z Chmeľovej unikol kontrole cez zadné okno smerom na Becherov. Po pri-volaní kukláčov bol prichytený tri kilometre za obcou aj s knihou YES a slovníčkom. Toto bol len krátky súhrn zatiaľ zdoku-mentovaných prípadov. O ďalších prinesieme správy neskôr.

Gymoš 29

ABIHO PORADŇA

Kontrola Albert Balog

-> Niektorí študenti sú schopní učiť

sa kdekoľvek a kedykoľvek!

Mnohí študenti nedokáţu pochopiť, ţe prázdniny sú na oddych a

učenie počas nich je ţivot ohrozujúci hazard

/foto

: top

zine.cz/

D obrý človek ešte ţije. Síce na hranici chudoby, ale ţije. Dnes ţijú mnohí takrečeno štýlom „z ruky do huby―.

Laci, prezývaný Murgo a Karol, a.k.a Fursi, sú dve prepité huby nevymáchané. Vyberajúc sa jedno krásne ráno hľadať šťastie do lesa vedú medzi sebou bujarú dišputu: „Hej, Murgo, vraj je v lese toľko hríbov, ţe kaţdý môţe dr-ţať hubu!― „Verapane Fursi, verapane!― kon-truje druhý. „Tak sa dívaj popri ceste, moţno sme niečo prehliadli,― dodáva Fursi a zameriava pohľad na rôzne miesta. „Zatiaľ tu nič tu nevidím,― kričí Murgo. „Hádam by nám neklamali!― uvaţuje Fursi.

Obchádzajú lesné miesta hodinu, dve, tri. Blíţil sa obed a spiťuhy nemali ani jeden hubársky úlovok. Ba čo viac, vyschlo hrdlo a bolo potrebné papuľu ovlaţiť. Fursi nezavá-hal a z vrecka vytiahol ploskačku domácej se-demdesiatky. „A udrime si betehu bratu, keď nás bieda bije,― riekol Fursi a schuti si odpil. Murgo si doprial rovnako a čoskoro začali viesť čoraz sugestívnejšie debaty. O kartách, politike a o tom, čo bolo. Do reality sa obaja vrátili s príjemným točákom v hlave aţ okolo chladnej piatej hodine podvečer. Zistili, ţe by bolo na čase zberať sa domov. Pľantajúc sa kyľavo popri ceste v domnienke skorého ná-vratu však zablúdili do ešte väčších lesných sračiek.

Stmievalo sa uţ dosť evidentne, keď v tom Murgo kričí: „Vidím nejaké huby!― Fur-si sa okamţite pripľantal po štyroch a podíval sa na tú nádheru. „Tieto huby nepoznám, sú malé, ale vyzerajú chutne,― preţíva nečakaný lesný výjav Fursi a napína ruku, ţe si pár vez-me. „Počkaj, mám tu dva falaty chleba,― kričí Murgo a hneď jeden podáva kamarátovi. „Nech ti šmakuje,― riekol a obaja sa ihneď pustili do chutnej večere. V alkoholickom opojení im tieto chute padli veľmi vhod, ba o to viac, ţe boli intenzívne. Ibaţe nie sú hu-by ako huby. Fursimu prišlo po polhodine trochu čudné, ţe vidí celý les úplne inak. Tmavé lesné kúty začali tvoriť fraktály a stará spiťuha si uvedomila, ţe v skutočnosti moţno ţiadne huby nejestvujú. Hlboké ţivot-né vnímanie začal preţívať aj Fursiho alko-partner Murgo. Zmieril sa s tým, ţe húb viac nieto a uţíval si farby lesa, ktoré sa mu vlnili a vťahovali ho do sveta imaginácie.

Temer o dva dni neskôr sa Murgo s Fursim zobudili pri lesnej čistinke. Ostali im len nohavice a zátka od fľaše. Rozospatý Murgo pocítil na nohách prudké svrbenie. „Dofrasa, musím si dať dole bagandţe,― za-hromţil a prudko stiahol poloderavú topán-ku. „Tak predsa budú huby!― kričí rozrados-tnene Fursi. Na Murgovej pravej labe totiţ vyrašili podpinky.

YO-GHIHO VÍZIE

Peter Reviľák

Na huby /foto: pluska.sk/

Gymoš 30

YO-GHIHO VÍZIE

TIKET MÁJ 2013

Meno a trieda: .................................................

KUPÓN č.8

MÁJ 2013

Október 2014 Meno a trieda: .................................................

TIKET

OUT

Čo s láskou Sudca Láska na vlásku

16.102014 16.10.2014 09.10.2014

5,80€ 5,80€ 5,80€

/foto: pluska.sk/

Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,

Spojená škola Juraja Henischa,

Slovenská 5, 085 01 Bardejov

cen

a:

0,5

0€

Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,

Spojená škola Juraja Henischa,

Slovenská 5, 085 01 Bardejov

cen

a:

0,5

0€

v novom šate Zuzka Vika

Ivka Sami