Ihar Babkov: Minútka. Tri príbehy (ukážka)

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Úryvok z knihy, ktorú v roku 2014 vydalo Artforum

Citation preview

Vybra si takto jazyk, to je pre bsnika astn krok. Jazyk, ktor okamite vyluuje akkovek ndej na spech, na ohlas, na svetov slvu povedal mi vtedy v nvale nadenia.

Jazyk, ktormu rozumie vina, ale hovor sa nm zried-ka, obradne a iba za istch okolnost.

48Jazyk, ktor stoj aleko od tohto trania, ktor za-nevruje rozren jazyky. Tranie, cez ktor sa vdy treba predra, ke lovek chce naozaj njs poetick tn. Intonciu.

Jazyk, ktorm tu odpovedaj stromy a vtky, trva a div zvierat.

Neskr u ale bolo vetko prozaickejie.

Musel hada v slovnkoch a ui sa slov. Na ist as sa musel sta dieaom, ktor radostne objavuje svet pln nepo-menovanch vec. Ktor had nezvyajn men a obdarva nimi seba aj inch.

V istom momente ho dokonca chytila panika, lebo ha-danie sa privemi naahovalo.

Nakoniec sa vak vetko skonilo spechom. Francikovi sa zaali snva sny, v ktorch hovoril po

bielorusky a to naplnilo getalt, ako sme vtedy hovorievali. To najzaujmavejie vak malo iba prs. Ke u si bol trochu istej svojou znalosou, zaal hovori po bielorusky vdy a s kadm. A stal sa z neho aksi pecilny lakmusov papierik, za pomoci ktorho sa dalo zisti vetko, o tunaj-

ia spolonos utajovala, skrvala a vytesovala.

To, o bolo zabudnut, i to, o sa ete nezrodilo. o iba akalo na svoju chvu.

S rutinou sa me tla po Minsku cel roky a osta-ne neviditen a nepovimnut, povedal mi vtedy Franci-ak. Sta sa vak opta alebo poveda nieo po bielorusky a vetko sa zmen. Podaktor zan plaka a ospravedlova sa, e zabudli rodn jazyk. In hne spomnaj milciu a ia-daj vysvetlenie preo a z akho dvodu. Tret utekaj po

49slovnky a dokazuj, e to nie je po bielorusky a e to m by tak, tak a tak.

Obyajn, jednoduch otzka alebo frzika sa celkom ahko me sta podnetom na sociolingvistick minikon-ferenciu, povedal Franciak. Sta, e si chce poprosi pry-palic cygaretku a o chvu je okolo teba dav, ktor rozober problm polonizmov v bielorutine.

Pre mnohch Francikovch priateov, najm z rusky hovoriaceho prostredia, vak bola tto jeho voba aktom kultrnej samovrady. Preo? Ptali sa. Ak to m zmysel a nao je to dobr? Ve aj tak vetci vetko rozumej po rusky. Je to tak umel a tak neperspektvne!

Neskr, ke sa vetko zmenilo a Francikova voba pri-nala ist plody a ist dividendy, zaali ho podozrieva z vypotavosti.

V tom ase vak Franciak, ako aj mnoho inch, preiel na bielorutinu nie z dontenia a nie pre vhody v budcnosti. Preo to spravil a nie iba on, ale cel genercia autorov, ktor takmer vetci zanali psa v jazyku impria to os-tane zhadou ete dlho.

Nebol v tom nijak determinizmus, povedal mi ovea ne-skr, ke u bolo po vetkom. Ani etnick, ani kultrny. Ani dontenie, ani tlak. Bol to akt absoltne slobodn a mono dokonca metafyzick.

Preo sa vbec niekto rozhodne pre takto jazyk? o ho priahuje, o ho navdza na takto nepochopiten in, vedci k mtoivmu ivoreniu na samom okraji bytia?

Patriotizmus? Lska k vlasti? Ech, pochybujem.

50Ete ani jeden dobr autor sa nenarodil z lsky k vlasti, to vedia vetci.

Pravda, bez nej, bez lsky, zasa osi chba.

Neskr som videl psa vea ud, rozumnch aj nie vemi, ktor o sebe hrdo vyhlasovali, e s autoritami. A mysleli si, e to, o robia oni, stoj za to, aby tomu venovali pozornos sasnci a pamtali si to potomkovia. e stoj za to, aby sa to zachovalo navdy. A tto udia dokazovali, ak je archaic-k, zastaran a hlpe psa v takmer mtvom jazyku.

A ak je nepraktick tlai sa do etnickej sekty v ase, ke s otvoren vetky monosti, ke sa meme cti ako oby-vatelia vesmru. A e touto vobou si zatvrame dvere do vekej literatry.

Neskr po rokoch prichdzali so svojimi dielami. A ho-vorili: vrtil som sa domov.

Tento prbeh mono vyrozprva inak: ako podrobn ko-mentr k jednej z Lemianovch bsn. Balady, ktor vznik-la na zaiatku minulho storoia. Jej nzov je Dieva.

Franciak mi raz povedal, e v tejto bsni je vetko, o sa stalo s jeho generciou.

Nepochopil som hne, ak udalosti mal na mysli.

V balade sa opisuje zhadn prbeh. O dvanstich bra-toch a dievati. i presnejie o dievenskom hlase, ktor zauli za jednm nie nhodou njdenm mrom.

Tto baladu genilne preloil Francikov priate M. Pravda, niektor odbornci na Lemiana tvrdia, e trochu zjednoduil druh pln. A naopak, e ete viac umocnil zkladn emciu. Adaptoval text, urobil ho vraznejm. A v tomto zmysle o osi menej znepokojujcim.

Ale pre ns to nie je a tak dleit. Tu je jeho preklad:

Bolesaw Lemian Dieva

Dvansti bratia, bldiac v hmle, mr nali bez jedinej brny,

a za tm mrom plakal hlas, dievensk hlas lkal postrcan.

Zabil sa im jeho zvuk a dumali len o dievati. Hdali, ak sta m, z toho, ako sa ten hlas trat

92Vraveli: Narieka, nu je! Len toto jedno hovorili

a preehnali cel svet a svet sa zamyslel v tej chvli

Kladiv vzali do dlan a s hlukom tl, mrom tras! A nevedela tmav noc, kde udia a kde kladiv s!

Rozdrvme chladn kame, km smr dieva sneou nezohav!

Brajc mr, tak dvansty brat alm jedenstim vrav.

Zatia je pred nami obyajn prbeh. Jednoduch, takmer sentimentlny. Bratia pouj arovn hlas za mrom, spev dievaa, ktor hynie od iau.

Bratia sa rozhodn zrca mr a dieva zachrni. Jasn emcia. Zrozumiten cie.

Pravda, v originli u Lemiana je zaiatok trochu zamota-nej: Dvansti bratia, veriac v sny, skmali mr od snovej strany.

Preo zdrazuje, e bratia verili v sny? A kde, na akom mieste sa nachdza ich strana ich snov a ndej?

A ete toto dievensk hlas lkal.

Nad m dieva narieka? Nad sebou a svojm osudom? Od iau nad tmi, o s za mrom? i nad tmi, ktor zauli ten hlas a uverili mu?

Ale pjdeme alej.

Daromne spriahli ramen, mrne to bolo namhanie! Ich mlad tel zmrnil sen, o pokal ich

neprestajne!

Lmu sa rebr, prask kos a tlej dlane, tvre bledn

Umreli vetci v jeden de a ven noc tie mali jednu!

93Pred nami je prv prekvapenie. Bratia zomieraj, mr nezbrali. Zomieraj akosi vemi rchlo a nie celkom po-chopitene. Usmrtil ich sen, teda spnok, ktor ich ovldol. Prbeh sa akoby skonil a skonil sa porkou.

Ale.

Ako me spnok spsobi smr? Je mon, e to nebol celkom spnok? A ani celkom smr?

Le tiene mtvych, Boe mj, kladiv z dlane nepustili.

To iba inak plynie as, kladiv inak zazvonili!

A bij sem. A bij tam! A drvia kamenn t masu! A nevedela tmav noc, kde tiene a kde kladiv s!

Rozdrvme chladn kame, km smr dieva sneou nezohav!

Brajc mr, tak dvansty tie alm jedenstim vrav.

Tu zaname rozumie, e v tomto prbehu nie je vetko tak jednoduch. Bratia zomieraj prve preto, aby sa stali tiemi. A smr smr nie je celkom konen.

Ani hlas dievaa nie je tak celkom dievensk. A alej sa zana mgia. I metafyzika.

Le tiene nemali dos sl a tie sa temnu ako vzpiera! Pomreli teda ete raz nikdy dos lovek neumiera

Nikdy nie dos a nikdy tak, ako chce ten, o ivot trat

Niet preo bi u, stp u niet a prbeh je u odohrat!

94Smr tiea? o by to mohlo znamena?

Le kladiv , Boe sa poddva smtku nechystali! A samy bili do mru a vntri spieou vyzvali!

A huia do tmy, do jasu a udsk pot sa z nich u leje. A nevedela tmav noc, m kladivo je, ke nm nie je!

Rozdrvme chladn kame, km smr dieva sneou nezohav!

Brajc mr, tak dvanste kladivo jedenstim vrav.

Zenov bsnici by tak zvrat sujetu ocenili. Aby ste do-kzali napsa pravdiv bse o strome alebo o oblaku, hovorievali, treba sa sta stromom a oblakom. Hoci len na chvku. Vyjs za hranice samho seba. Za hranice toho, o nazvame svojou osobou, svojou podobou, svojm ivotom.

Ak mme urite trafi, musme presta mieri. Presta by neastnm lukostrelcom, ktor vemi chce by prvm. Musme sa sta pom.

Naozaj, na zrcanie mru, prve toho mystickho mru, sa treba sta kladivom. A hlas tam za mrom to od zaiatku vedel. A ia v hlase sa spjal prve s tmi, ktor dva razy umieraj, ktor uveria a odvia sa.

Zrtil sa mr a v ozvene sa hukot z vrchov, doln vrtil, le za tm mrom nebolo ani len stopy po dievati.

Nijakch o ani st: Niieho osudu v hmle asu! Lebo to bol len hlas, len hlas, ni okrem toho hlasu!

Ni iba pla a ia a tma a neznmo a skaza, tlenie! Takto je svet! Zl je svet! Ach, preo inak by nevie?

95Tu sa dostvame k vyvrcholeniu.

K przdnote, k rozarovaniu, ktor prichdza po tom, ke sa vetko podarilo.

Hlas autora v preklade vyta svetu, e je tak krut a ne-milosrdn. Neudsk. Vetci vedia, e zait, uskutonen utpie sa scvrkvaj, zmenuj. V originli je Lemian ete radiklnej. Jeho otzka znie: Preo inak svet nie je?

Zd sa, e je to isto rtorick otzka. A vbec nepotre-buje odpove.

Alebo potrebuje? A je mon, e skutonm cieom bra-tov vbec nebolo dieva? Ale prve ten inak svet, ktor sa zrazu zjavuje na konci bsne?

Pred snami zjavne klamnmi, pred divmi, o sa neudiali,

kladiv ahli do radu, ve dos sa veru namhali

A zrazu bola hrozn t! Przdnota v hbke neba!

A ty sa preo smeje z nej, ke ona nesmeje sa z teba?

Tak. Ticho. Zdesenie. Zrada snov.

Dlho som premal nad tm miestom na konci ich dobrodrustva.

Miesto, na ktorom mkvo leia v przdnote: vyerpan, preveren skkou, dvakrt mtvi.

Preo sa ich vec predsa len takto skonila, nevieme. Mono sa ete osi mus sta s bratmi, s tiemi, s kla-

divami. i nie? Ako prejs cez t hrzu? A o s nami bude, ke oddeme kamsi tam?

Kde sa meme zastavi, ke u je po vetkom a vetko sa uskutonilo?

96Mal som aksi matn tuenie, e tam, kde Lemian kon svoju baladu, sa n skuton prbeh iba zana.