TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH

APLIKÁCIA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

Ing. Tomáš ŠOLTÉS Katedra regionálnych vied a manažmentu

Ekonomická fakultaTechnická Univerzita v Košiciach

tomas.soltes@tuke.sk

Obsah1. Úvod2. Teoretické prístupy ku

konkurencieschopnosti3. Porovnanie vybraných prístupov k

definovaniu a meraniu konkurencieschopnosti

4. Definovanie konkurencieschopnosti v podmienkach SR

5. Záver

1. ÚVOD

Dôvody skúmania problematiky• Prezentované snahy o zvyšovanie efektívnosti

produkcie a zabezpečovanie konkurencieschopnosti krajín v medzinárodnom meradle.

• Neexistuje jednotná a všeobecne akceptovaná definícia pojmu konkurencieschopnosť

• Snaha o pochopenie konkurencieschopnosti a jej faktorov pre prípravu politík a stratégií rozvoja krajín/regiónov so zreteľom na zistené skutočnosti.

Situácia v SR

• Konkurencieschopnosť SR je stanovená v programových a strategických dokumentoch ako jedna z významných prioritných oblastí cielená na dosahovanie rastu životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja Slovenska,

• Neexistuje konkrétna a jednotná definícia konkurencieschopnosti.

Osnova príspevku

• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany ekonomických teórií,

• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany relevantných svetových inštitúcií,

• Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany programových dokumentov Slovenska,

• Záver.

2. Teoretické prístupy ku konkurencieschopnosti

Merkantilizmus

• Nepracuje priamo s pojmom konkurencieschopnosť. • Skúma bohatstvo krajiny. Na základe tohto pojmu dokáže

merkantilizmus odvodiť schopnosť krajiny uspieť v medzinárodnom meradle.

• Pojem „bohatstvo“ je spájané prevažne s peniazmi (drahými kovmi). Krajina je tým bohatšia, čím viac drahých kovov má,

• Za zdroj bohatstva krajiny je považovaný medzinárodný obchod,• Doktrína aktívnej obchodnej bilancie krajiny – zabezpečovať

kontinuálne zvyšovanie bohatstva krajiny je možné len prostredníctvom udržiavania aktívnej obchodnej bilancie.

Klasická ekonómiaA. SMITH: • Bohatstvo národa chápal ako národný produkt → za zdroj

bohatstva považoval výrobu tovarov → len práca zameranú na výrobu statkov je produktívnou (jedine táto je zdrojom bohatstva národu).

• Zdroj rastu = spoločenská deľba práce, • Dôraz kládol na ekonomický rast, • Zameriaval sa na produktivitu a jej zvyšovanie a vyzdvihoval

medzinárodný obchod. • Presadzoval tzv. absolútnu výhodu krajín.

Klasická ekonómia

D. RICARDO: • presadzoval komparatívne výhody krajín. • zisky je možné dosiahnuť aj pri obchodoch, v ktorých krajiny medzi

sebou obchodujú s dvoma statkami, u ktorých majú navzájom komparatívne výhody – výhodu v produktivite práce (práce na robotníka).

• Krajina by sa za účelom ekonomického rastu mala zameriavať na produkciu statkov, u ktorých má komparatívnu výhodu a s týmito obchodovať na medzinárodných trhoch.

Nová obchodná teória

• Hlavný predstaviteľ - Paul Krugman,• Kritizuje konkurencieschopnosť,• Kritiku zakladá na troch kľúčových bodoch (Krugman, 1994):

o Neexistencia akejsi hranice pre krajiny, ktorá by predstavovala medzník medzi životaschopnosťou krajiny a jej bankrotom.

o Konkurencieschopnosť krajín nie je hra s nulovým výsledkom (angl. zero-sum game).

o Ak má konkurencieschopnosť nejaký význam, tak je to potom len ten, že predstavuje iným slovom vyjadrenú produktivitu: rast životnej úrovne je determinovaný rastom produktivity.

Zhodnotenie

Dva hlavné prístupy ku konkurencieschopnosti:1. Ako výhoda krajín 2. Ako úspešnosť na medzinárodných trhoch

Prienik teórií:- Skúmanie produktivity ako základného faktora úspešnosti

(konkurencieschopnosti) krajiny.

3. POROVNANIE VYBRANÝCH PRÍSTUPOV K DEFINOVANIU A

MERANIU KONKURENCIESCHOPNOSTI

Svetové ekonomické fórum (WEF)• Publikuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti

Definícia konkurencieschopnosti:„ ... súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň

produktivity krajiny. Úroveň produktivity následne stanovuje udržateľnú úroveň prosperity, ktorá môže byť ekonomikou dosahovaná.“

Identifikuje 12 pilierov konkurencieschopnosti ....

WEF – Piliere konkurencieschopnosti• Inštitúcie• Infraštruktúra• Makroekonomická stabilita• Zdravie a základné vzdelanie• Vyššie vzdelanie a tréning • Efektívnosť trhu tovarov• Efektívnosť trhu pracovnej sily• Sofistikovanosť finančných trhov• Technologická pripravenosť• Veľkosť trhu• Sofistikovanosť podnikov• Inovácie

WEF – Postavenie Slovenska

Inštitút pre Stratégiu a konkurencieschopnosť na Univerzite v Harvarde• Pôsobisko profesora Michael-a Portera-a

Definícia konkurencieschopnosti:„ Prosperita krajiny závisí od jej konkurencieschopnosti, ktorá je

odvodená od produktívnosti, s ktorou dokáže daná krajina produkovať tovary a služby. Zdravé makroekonomické politiky a stabilné politické a právne inštitúcie sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prosperujúcej krajiny. Konkurencieschopnosť má korene v národných mikroekonomických základoch -prepracovanosť fungovania a stratégií firiem a kvalita mikroekonomického podnikateľského prostredia. Pochopenie mikroekonomických základov konkurencieschopnosti je základom pre národné hospodárske politiky.“

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) • V širšom ponímaní možno na národnú konkurencieschopnosť

pozerať ako na makroekonomickú výkonnosť a zvyšovanie životného štandardu, s dôrazom kladeným na produktivitu.

• Detailnejší pohľad opäť skúma úroveň produktov. • Konkurencieschopnosť krajiny je potom priamo spojená s jej

schopnosťou predať svoje produkty na svetových trhoch.

Definícia: „ ... schopnosť firiem, sektorov, regiónov, krajín alebo

supranárodných regiónov generovať, v prostredí vystavenia medzinárodnej konkurencii, relatívne vysoké faktorové príjmy a faktorovú zamestnanosť na trvalo udržateľnej báze.“

Európska správa o konkurencieschopnosti

Definícia: „ Konkurencieschopnosť je chápaná ako udržateľný rast životnej

úrovne krajiny alebo regiónu a čo najnižšia možná nedobrovoľná nezamestnanosť.“

Hlavný dôraz sa kladie na skúmanie produktivity ako najspoľahlivejšieho indikátora konkurencieschopnosti v dlhodobom horizonte.

Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) • Vzdelávacie programy IMD sa pravidelne umiestňujú na

popredných priečkach na úrovni EÚ aj globálneho hodnotenia,• Publikuje World Competitiveness Yearbook (WCY)• WCY poskytuje objektívne porovnanie, trendy, štatistiky a názory v

oblasti konkurencieschopnosti najdôležitejších ekonomík sveta.Definícia: „ Konkurencieschopnosť ekonomiky nemôže byť chápaná len v

súvislosti s HDP a produktivitou, pretože podniky musia taktiež prekonávať politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Preto krajiny musia vytvárať prostredie s najvhodnejšou štruktúrou, inštitúciami a politikami, aby podporili konkurencieschopnosť podnikov.“

IMD – Faktory konkurencieschopnosti

Výkonnosť ekonomiky (angl. Economic Performance)

o Domáca ekonomikao Medzinárodný obchodo Medzinárodné investícieo Zamestnanosťo Ceny

Efektívnosť vlády (angl. Government Efficiency)

o Verejné financieo Fiškálna politikao Inštitucionálny rámeco Legislatíva v oblasti podnikaniao Spoločenský rámec

Efektívnosť podnikania (angl. Business Efficiency)

o Produktivitao Trh práceo Financieo Manažérske praktikyo Postoje a hodnoty

Infraštruktúra (angl. Infrastructure)o Podnikateľská infraštruktúrao Technologická infraštruktúrao Vedecká infraštruktúrao Zdravie a životné prostredieo Vzdelanie

IMD – Postavenie Slovenska

IMD – Postavenie Slovenska (vývoj podľa oblastí indikátorov)

4. DEFINOVANIE KONKURENCIESCHOPNOSTI V

PODMIENKACH SR

Analyzované programové dokumenty• Národný strategický referenčný rámec SR pre roky 2007-2013, • Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 –

Národná lisabonská stratégia.

NSRR:Kontext konkurencieschopnosti chápe ako schopnosť dosahovať

ekonomický rast, a na druhej strane taktiež schopnosť Slovenska úspešne realizovať svoju produkciu v prostredí medzinárodných trhov.

Analyzované programové dokumentyOP KaHR:„Cieľom je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne

vyrábajúci potenciál priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej výkonnosti v regiónoch SR.“

Z toho môžeme usudzovať, že konkurencieschopnosť je vnímaná ako schopnosť udržiavať alebo zvyšovať úroveň ekonomického rastu (výkonnosti) SR.

Analyzované programové dokumentyNárodná lisabonská stratégia (Stratégia konkurencieschopnosti

Slovenska do roku 2010 ) :

Cieľ:Do roku 2010 spraviť z ekonomiky SR konkurencieschopnú

ekonomiku schopnú čo najrýchlejšie dobiehať životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie.

Stratégia definovala, že jej „cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu“.

5. ZÁVER

Výsledky analýzy:• Zhoda v identifikovaných faktoroch konkurencieschopnosti na

národnej úrovni. • Vnímania konkurencieschopnosti v podmienkach SR je založené

prevažne na ekonomických ukazovateľoch,• Identifikovaná potreba skúmania aj iných faktorov

konkurencieschopnosti, • Oblasť konkurencieschopnosti vykazuje vysoký potenciál pre ďalšie

skúmanie,• Pochopenie teoretických základov a ich jasné pomenovanie môže

výraznou mierou napomôcť v tvorbe strategických dokumentov a stanovovaní priorít rozvoja Slovenska do budúcnosti s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť a úspešnosť ekonomiky.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ.