PRÁVNA ÚPRAVA MANAŽMENTU POVODŇOVÝCH RIZÍK

1

PRÁVNA ÚPRAVAPRÁVNA ÚPRAVAMANAŽMENTUMANAŽMENTU

POVODŇOVÝCH RIZÍKPOVODŇOVÝCH RIZÍK

OBSAH PREZENTÁCIEOBSAH PREZENTÁCIE

2

1. Povodeň

2. Povodne v minulosti

3. Medzinárodná spolupráca na ochrane pred povodňami

4. Smernica 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík

5. Transpozícia smernice 2007/60/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky

6. Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

7. Organizácia ochrany pred povodňami v Slovenskej republike

POVODEŇPOVODEŇ

3

Povodne sú súčasťou kolobehu vody v prírode a vyskytovali sa už milióny rokov predtým, ako sa vyvinul človek.

Povodeň možno zjednodušene charakterizovať ako situáciu, keď je v určitom čase na niektorom mieste pevniny prebytok vody a voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaplavené vodou.

POVODEŇPOVODEŇ

4

POVODNE V MINULOSTIPOVODNE V MINULOSTI

5

Krajina, tak ako ju v súčasnosti poznáme, je výsledkom geomorfologických procesov:

vrásnení a následného zvetrávania,

prenosu zvetraných častíc vodou a vetrom,

usadzovania erodovaných častíc.

Súčasný tvar krajiny vytvárali voda a vietor a povodne pri tom zohrávali veľmi veľkú úlohu.


6

Bez blahodarných účinkov vody a povodní by nebola úrodná pôda v údoliach a na nížinách.

Pred tisíckami rokov sa prvé ľudské civilizácia sa vyvinuli práve pri riekach:

Mezopotámia pri Eufrate a TigriseStaroveký Egypt pri Níle.

Pre starovekých roľníkov boli povodne požehnaním, pretože im pomáhali priplavenými živinami zúrodňovať pôdu a zabezpečovať obživu.


7

Problémy ľudstva s povodňami začali až potom, keď záplavy začali ohrozovať životy, zdravie a majetok obyvateľstva a hospodárske aktivity spoločnosti.

Najmä rozvoj priemyslu v 19. storočí spôsobil, že sa celé mestské časti rozrástli v oblastiach, ktoré boli ohrozované povodňami:

a)priemysel potreboval rieky na dopravu a ako zdroj vody pre výrobu,

b)cena pozemkov na záplavami ohrozených územiach bola relatívne nízka.

Lokalizáciu priemyslu pri riekach podporovali aj dopravné trasy, najmä budovanie železničných tratí, ktoré sa z terénnych dôvodov stavali v údoliach pozdĺž vodných tokov.

V blízkosti fabrík vnikali sídliská pre zamestnancov.

Obdobie priemyselnej revolúcie bolo zároveň obdobím silnej viery vo veľké možnosti technického pokroku a ľudského umu. Snaha ovládnuť prírodné živly technickými prostriedkami pretrváva až do súčasnosti.


8

Za to, že povodne spoločnosti škodia, nemôže príroda, ale ľudia si to spôsobili sami, pretože vode zobrali prirodzený priestor a postavili sa jej do cesty.

Zásahy ľudí do krajiny, spôsoby hospodárenia v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a rozsiahla urbanizácia:

evidentne ovplyvnili povodňový režim,

alenie sú primárnou príčinou vzniku povodní.

POVODNE V MINULOSTI VO SVETEPOVODNE V MINULOSTI VO SVETE

9

Rok Krajina Počet obetí

838 Holandsko 2 400

1212 Holandsko 60 000

1287 Holandsko 50 – 80 000

1362 Dánsko, Nemecko 25 – 40 000

1530 Holandsko > 100 000

1570 Holandsko 20 000



1755 Portugalsko 60 000

1824 Rusko 10 000

1887 Čína 0,9 – 2,0 mil.

Záznamy o ničivých povodniach s tisíckami obetí pochádzajú už z raného stredoveku:

POVODNE V MINULOSTI VO SVETEPOVODNE V MINULOSTI VO SVETE

10

Rok Krajina Počet obetí

1896 Japonsko 28 000

1911 Čína 100 000

1931 Čína 2,5 – 3,7 mil.

1935 Čína 145 000

1938 Čína 500 – 700 000

1949 Guatemala 40 000

1953 Holandsko, Anglicko 2 142

1954 Irán 10 000

1963 Taliansko 1 909

1971 Severný Vietnam 100 000

1999 Venezuela 20 006

2004 India, Bangladéš 3 076

2010 Pakistan 1 600 – 2 000

POVODNE V MINULOSTIPOVODNE V MINULOSTINA SLOVENSKUNA SLOVENSKU

11

Najstaršie písomné záznamy o povodni na rakúskom úseku Dunaja sú z roku 1012. Ďalej sú známe povodne z rokov 1210, 1344, 1402, 1466, 1499, ktorých parametre sa môžu blížiť k povodniam v rokoch 1899 a 1954. Najväčšia povodeň na Dunaji za posledných 500 rokov v Nemecku, Rakúsku a Slovensku bola povodeň v auguste 1501.

V povodí Váhu sú známe povodne z rokov 1557, 1593, 1662, 1683, 1713 a 1725. V rokoch 1748 až 1750 boli povodne vo Váhu každú jar. Počas týchto 3 rokov povodne v Považskej Bystrici zničili 45 domov. V roku 1813 pri povodni v povodí Váhu zahynulo 287 ľudí.

V roku 1725 povodeň v Poprade zaplavila domy vo viacerých obciach a ľudia sa zachraňovali na strechách. V auguste 1813 povodeň v Poprade najviac postihla Kežmarok, kde sa ľudia zachraňovali na strechách.

Na východnom Slovensku povodeň okolo roku 1395 zničila celú obec Chmiňany, dnes stojí na inom mieste. Povodne v júli 1845 zničili 92 domov v Rožňave a v Sabinove voda 150 domov. K najväčším povodniam v povodí Bodrogu patria povodne z rokov 1813, 1893 a 1913, ktoré zasiahli celé povodie súčasne.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA V OCHRANE PRED POVODŇAMIV OCHRANE PRED POVODŇAMI

12

Povodne sú prírodný jav, ktorý nepozná štátne hranice, pretože priestor na ich vznik a postup vymedzujú prírodné hranice povodí alebo ich častí.

Výsledky teoretických prác, teoreticko-experimentálnych štúdií, základného i aplikovaného výskumu nespočetnekrát potvrdené praktickými skúsenosťami z priebehu povodní dokázali, že lokálne opatrenia realizované len v malých častiach povodí neprinášajú potrebné účinky. Preto úsilie na zdokonalenie protipovodňovej ochrany zákonite nadobúda čoraz širší medzinárodný rozmer, ktorý vychádza z prirodzených hraníc povodí veľkých európskych riek.

Cieľom snahy štátov je zvýšenie účinnosti ochrany pred škodlivými následkami povodní vzájomnou koordináciou protipovodňových programov, od zlepšenia spolupráce a úrovne koordinácie na bilaterálnej úrovni medzi susediacimi štátmi, až po efektívne pôsobiace opatrenia v celých povodiach európskych vodných tokov.

K ochrane pred povodňami je nevyhnutné pristupovať ako k súčasti integrovaného manažmentu prirodzených procesov a antropogénnych činností v povodiach riek.


13

Prvý krok k zmluvne dohodnutej medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany pred povodňami v celom medzinárodnom povodí urobili štáty ležiace v povodí Rýna, ktoré v roku 1995, po dvoch mimoriadnych povodniach, schválili Medzinárodnej komisii na ochranu Rýna (IKSR) mandát na vypracovanie akčného plánu ochrany pred povodňami.

Cieľom akčného plánu bolo komplexné riešenie ochrany pred povodňami v celom povodí Rýna, aj s ohľadom na ekologické otázky.


14

Úlohy Medzinárodnej komisie na ochranu Dunaja (ICPDR) vyplývajú z dokumentu „Dohovor o spolupráci na ochrane a trvale udržateľnom využívaní Dunaja (Dohovor o ochrane Dunaja)“, ktorý bol podpísaný v Sofii 29. 6. 1994.

V prvých rokoch sa aktivity ICPDR sústreďovali na ochranu samotnej rieky, širšie vodohospodársko-ekologické otázky v povodí Dunaja a jeho integrovaný manažment.

Po povodni v auguste 2002 účastnícke štáty Dohovoru o ochrane Dunaja na 5. pravidelnej konferencii vytvorili pre ICPDR mandát na vypracovanie dokumentu „Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja“, ktorý bol prijatý v decembri 2004.


15

Prínosom všetkých medzinárodných dokumentov a plánov protipovodňovej ochrany je systémový, komplexný prístup k celému povodiu, ktorý je založený na organickom spojení ochrany pred povodňami s:

vodohospodárskym manažmentom povodí,

ochranou prírody

racionálnou podporou vývoja ekosystémov.

V európskych medzinárodných dokumentoch o protipovodňovej ochrane dominujú dva základné ciele, ktorými sú:

1.zvýšenie úrovne ochrany obyvateľov pred nepriaznivými následkami povodní

2.redukovanie možností na vznik povodňových škôd.

SMERNICA 2007/60/ESSMERNICA 2007/60/ESO HODNOTENÍ A MANAŽMENTE O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE POVODŇOVÝCH RIZÍKPOVODŇOVÝCH RIZÍK

16

Počas rokov 1998 až 2002 sa v Európe vyskytlo približne 100 významných povodní, ktoré si vyžiadali:

asi 700 ľudských životov,

evakuáciu takmer pol milióna obyvateľov,

celkový počet ľudí postihnutých povodňami tvoril približne 1,5 % európskej populácie.

Frekvencia výskytu povodní v Európe1998 – 2008


17

V súčasnosti sa zreteľne prejavujú dva základné trendy, ktoré naznačujú, že v budúcnosti sa bude zväčšovať nielen nebezpečenstvo povodní, ale aj rozsah povodňami spôsobených škôd:

1.frekvencia a veľkosť povodní sa pravdepodobne budú stupňovať v dôsledku prirodzenej variability a tiež predpokladaných prejavov zmeny klímy;

2.zraniteľnosť spoločnosti v záplavami potenciálne ohrozených oblastiach sa zväčšuje rastom počtu ľudí a ich ekonomickými aktivitami v bezprostrednej blízkosti brehov riek a morí.

V Európe dosahuje celková hodnota ekonomických aktív lokalizovaných na územiach vo vzdialenosti do 500 m od brehových čiar, vrátane pláží, poľnohospodárskych pozemkov a priemyselných zariadení hodnotu 0,5 až 1 bil. eur.

V roku 2002 prevýšili povodňové škody v povodí Labe čiastku 20 mld. Eur, v roku 2000 boli povodňové škody v Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku približne 12 mld. eur a v lete 2007 povodne vo Veľkej Británii spôsobili škody prevyšujúce 4 mld. Eur.


18

Európska komisia vydala v júli roku 2004 správu o manažmente povodňového rizika, prevencii, ochrane a zmierňovaní škôd, v ktorom podrobne analyzovala aktuálny stav ochrany pred povodňami a konštatovala, že zosúladená a koordinovaná činnosť na úrovni Európskej únie by mohla byť výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

Európska komisia dôkladne preskúmala 3 základné možnosti:

1.Nečinnosť Európskej únie by znamenala zachovanie súčasného prístupu k posudzovaniu a manažmentu povodňových rizík.

2.Rozšírenie vecného obsahu Rámcovej smernice o vode a komplikovaný proces schvaľovania jej novely by na dlhšiu dobu spôsobil spomalenie alebo aj pozastavenie realizácie opatrení vytýčených vo vodných plánoch a v programoch opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov smernice.

3.Podrobný normatívny právny dokument by nemohol vhodne odrážať rozmanitosť prírodných podmienok, charakter príčin vzniku a priebehu povodní a ani odlišnosti systémov organizácie a vykonávania jednotlivých druhov opatrení na ochranu pred povodňami


19

Diskusia medzi štátmi EÚ v prípravnom období dokázala, že optimálny postup je prijatie nového, právne záväzného dokumentu − smernice.

Každá smernica EÚ sa stáva záväznou až jej recepciou a implementáciou do právneho poriadku členského štátu. Pokiaľ štát nezabezpečí prijatie potrebnej právnej úpravy v lehote stanovenej v smernici, vystavuje sa sankciám zo strany orgánov EÚ a aj možným žalobám fyzických a právnických osôb, ktorým spôsobí škodu nezosúladenie právnej úpravy štátu s úpravou komunitárneho práva.

Smernica 2007/60/ ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík:

neposkytuje flexibilitu v oblastiach recepcie a implementácie a vo všetkých štátoch EÚ je záväzná ako celok, rovnako v medzinárodných a aj vo výlučne národných povodiach;

jej zavedenie znamená definovanie úrovní ochrany pred povodňami, potrebných opatrení a termínov na ich realizáciu, pričom podrobnosti sú v právomoci jednotlivých členských štátov (princíp subsidiarity);

vytvára regulačný rámec na vytvorenie systémov koordinácie a plánovania na úrovni celých prírodných povodí vodných tokov, pričom rozhodnutia o kľúčových detailoch (úroveň ochrany, druhy opatrení a termíny realizácie) v celom rozsahu ponecháva na členské štáty a na ich vzájomné dohody v rámci jednotlivých medzinárodných povodí.


20

V prípade neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností pri plnení úloh vyplývajúcich zo smernice začne Európska komisia voči členskému štátu priestupkové konanie.

Etapy priestupkového konania v Európskej únii:

1.List v podobne formálneho upozornenia, na ktorý musí členská krajina do dvoch mesiacov odpovedať a vysvetliť situáciu, o ktorú sa Európska komisia zaujíma.

2.Odôvodnené varovanie, v prípade keď Komisia nie je s odpoveďou štátu spokojná.

3.Ak predbežné konanie nevyústi do splnenia povinnosti členským štátom, Komisia môže podať žalobu pre porušenie práva Európskej únie na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu z dôvodov:

nedodržiavania,

porušovania,

neimplementovania európskej legislatívy do svojho národného právneho systému.


21

Smernica 2007/60/ES ukladá členským štátom Európskej únie vykonávanie činností, ktoré sa budú permanentne prehodnocovať a podľa objektívnych potrieb následne aktualizovať:

1. Na území každého štátu vykonať najneskôr do 22. 12. 2011 predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť oblasti, v ktorých:

a) existujú potenciálne významné povodňové riziká

alebo

b) možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt.


22

2. Pre oblasti, v ktorých bola identifikovaná existencia významných povodňových rizík a oblasti, v ktorých možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt, najneskôr do 22. 12. 2013 vyhotoviť:

a) mapy povodňového ohrozenia, ktoré zobrazia rozsah záplav územia povodňami s rôznymi dobami opakovania,

b) mapy povodňového rizika, ktoré znázornia pravdepodobné následky povodní zobrazených na mapách povodňového ohrozenia na obyvateľstvo, hospodárske aktivity, kultúrne dedičstvo a životné prostredie.


23

3. Pre oblasti, v ktorých boli identifikované existujúce alebo potenciálne povodňové riziká, na základe vyhodnotenia informácií získaných z predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika stanoviť vhodné ciele manažmentu povodňových rizík a najneskôr do 22. 12. 2015 vypracovať plány manažmentu povodňových rizík, ktoré budú obsahovať konkrétne opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodní zoradené podľa poradia naliehavosti ich realizácie.

Plány manažmentu povodňových rizík budú v podstate strategické plány štátov Európskej únie v oblasti ochrany pred povodňami na obdobie nasledujúcich 6 rokov.

TRANSPOZÍCIA SMERNICE 2007/60/ESTRANSPOZÍCIA SMERNICE 2007/60/ESDO PRÁVNEHO PORIADKU SRDO PRÁVNEHO PORIADKU SR

24

Smernica 2007/60/ES článkom 17 ods. 1 uložila členským štátom Európskej únie povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu národného práva s právnou normou Európskeho spoločenstva v termíne 26. 11. 2009.

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami schválila NR SR 02. 12. 2009, bol uverejnený 12. 01. 2010 v čiastke 3/2010 Zbierky zákonov a nadobudol účinnosť dňom 01. 02. 2010.

Slovenská republika spomedzi 27 členských štátov Európskej únie transponovala smernicu 2007/60/ES do právneho poriadku v poradí ako 4. štát (pred SR boli Luxembursko, Holandsko a Slovinsko).

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami je rozdelený na 9 častí:

1.Základné ustanovenia

2.Opatrenia na ochranu pred povodňami

3.Územia ovplyvnené povodňou

4.Riadenie a organizácia ochrany pred povodňami

5.Úlohy ostatných orgánov pri ochrane pred povodňami

6.Povinnosti právnických a fyzických osôb

7.Výdavky na ochranu pred povodňami

8.Zodpovednosť za porušenie povinností

9. Záverečné ustanovenia

K zákonu č. 7/2010 Z. z. je vydaných 7 všeobecne záväzných právnych predpisov (vyhlášok).

ZÁKON Č. 7/2010 Z. Z.ZÁKON Č. 7/2010 Z. Z.O OCHRANE PRED POVODŇAMIO OCHRANE PRED POVODŇAMI

25

Zákon č. 7/2010 Z. z. ustanovuje celý cyklus manažmentu povodňových rizík, ktorý sa skladá:

1. z prevencie spočívajúcej:

a) v zohľadnení povodňových rizík v územnom plánovaní a vo výstavbe na bezpečných miestach,

b) vo vhodnom využívaní krajiny, v racionálnom hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde,

2. z prípravy, realizácie, údržby a opráv preventívnych technických a netechnických opatrení na ochranu území pred záplavami v krajine, na urbanizovaných územiach a vodných tokoch,


26

3. z organizačnej, metodickej, technickej a personálnej pripravenosti správcov vodných tokov a zložiek integrovaného záchranného systému na vykonávanie zásahov v čase nebezpečenstva povodní,

4. z účinnej reakcie na povodňovú situáciu:

a) nepretržitým monitorovaním meteorologickej a hydrologickej situácie,

b) vydávaním meteorologických a hydrologických predpovedí a včasného varovania pred nebezpečenstvom povodne,

c) vykonávaním zásahov povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác a ďalších opatrení na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskych činností pred povodňami,


27

5. z odstraňovania následkov povodní a poučenia z ich priebehu:

a) obnovením podmienok na normálny život v povodňami zasiahnutých územiach, zmiernením sociálnych a ekonomických dopadov záplav na postihnuté obyvateľstvo,

b) analyzovaním príčin, priebehu a následkov povodní,

c) rozborom účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávali v čase povodní,

d) aktualizáciou plánov manažmentu povodňových rizík a povodňových plánov.

Organizácia ochrany pred povodňami v SR

§ 3 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. ustanovuje:Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané:na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňamina zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.


Ochranu pred povodňami vykonávajú:

a) orgány ochrany pred povodňami (MŽP SR, KÚŽP a OÚŽP),

b) ostatné orgány štátnej správy,

c) orgány územnej samosprávy,

d) povodňové komisie,

e) správca vodohospodársky významných vodných tokov (SVP, š. p.) a správcovia drobných vodných tokov (napr. Lesy SR, š. p.);

f) vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

g) iné osoby právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia a fyzické osoby.


Mieru nebezpečenstva povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity, ktoré sú vyjadrené určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách.

V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje MŽP SR na návrh SVP, š. p. alebo správcu drobného vodného toku po prerokovaní s OÚŽP alebo KÚŽP a SHMÚ.

ÚstrednáÚstrednápovodňovápovodňová

komisiakomisia

KrajskáKrajskápovodňovápovodňová

komisiakomisia

ObvodnáObvodnápovodňovápovodňová

komisiakomisia

PovodňováPovodňovákomisia obcekomisia obce

Krajský úradKrajský úradživotnéhoživotnéhoprostrediaprostredia

Obvodný úradObvodný úradživotnéhoživotnéhoprostrediaprostredia

ObecObec

Obvodný úradObvodný úradv sídle krajav sídle kraja

Obvodný úradObvodný úrad ObvodnýObvodnýkrízový štábkrízový štáb

Krízový štáb Krízový štáb obceobce

KrajskýKrajskýkrízový štábkrízový štáb

ÚstrednýÚstrednýkrízový štábkrízový štáb

II. a III. SPAII. a III. SPA Mimoriadna situáciaMimoriadna situácia

Vláda SRVláda SR


32

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Documents

PRÁVNA ÚPRAVA MANAŽMENTU POVODŇOVÝCH RIZÍK