Klimatické zmeny

Zmena klímy –o čo vlastne ide?

Klíma sa mení a táto zmena sa každého z nás týka čoraz viac.Všímaš si, ako sa v tvojom okolí a informačné prostriedky čoraz častejšie dávajú správy o záplávách , poveternostných smrštiach a iných prírodných živloch? Nezdá sa Ti, že je v zime stále teplejšie,menej sneží a v lete viac prší? Nemáš pocit, že jar prichádza každý roko niečo skôr a aj kvety začínajú kvitnúť, vtáky prilietajú skôr, ako bymali? To všetko sú prejavy čoraz rýchlejšej zmeny klímy, o ktorejtiež hovoríme ako o globálnom otepľovaní.Ak neurobíme niečo, čo zmenu klímy zastaví, svet, v ktoromžijeme, sa nenávratne zmení a zmení sa aj spôsob života, ktorý sme považovali za samozrejmý.

Čo spôsobuje zmenu klímy?

Zmenu klímy spôsobuje spôsob, akým ľudia žijú najmäv bohatších krajinách s rozvinutým hospodárstvom, ku ktorýmpatrí aj Európska únia. K zmene klímy prispievajú elektrárne,v ktorých sa vyrába energia a ktoré nás potom zásobujú elektrinoua vykurujú naše domovy, autá a lietadlá, ktorými cestujeme,továrne, v ktorých sa vyrába tovar, ktorý nakupujeme, ako ajpoľnohospodárska činnosť, z ktorej pochádza naše jedlo.

Skleníkový efekt

Naša atmosféra funguje ako priesvitná ochranná vrstvanad Zemou. Prepúšťa slnečné svetlo a zachytáva teplo.Nebyť atmosféry, slnečné teplo by sa okamžite odrážalood zemského povrchu a unikalo by naspäť do vesmíru.V takom prípade by na Zemi bolo o 30 °C chladnejšie avšetko by zamrzlo. Atmosféra preto funguje tak trochu akosklená stena skleníka. Preto sa hovorí o „skleníkovom efekte“.Tento efekt spôsobujú „skleníkové plyny“ v atmosfére, ktorézachytávajú teplo.

Väčšina skleníkových plynovsa vyskytuje v prírode. Od čiaspriemyselnej revolúcie v 18. storočísa však v dôsledku ľudskej činnostiprodukuje obrovské množstvoskleníkových plynov, ktorýchkoncentrácia v atmosfére jemomentálne vyššia ako kedykoľvekza posledných 420 000 rokov. Tietoplyny skleníkový efekt znásobujú.Preto teplota na Zemi stúpaa dochádza ku zmene klímy

Skleníkové plyny, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou

Základným skleníkovým plynom, ktorý vzniká ľudskou činnosťou,je oxid uhličitý. Práve tento plyn predstavuje asi 75 % všetkých„emisií skleníkových plynov“ na svete. Týmto pojmom sa označujúvšetky skleníkové plyny, ktoré unikajú do atmosféry ako súčasťdymu, pary a spalín z výfukových plynov, komínov, kozubova iných zdrojov. Oxid uhličitý sa uvoľňuje predovšetkým prispaľovaní fosílnych palív, napr. uhlia, ropy a zemného plynu.A práve fosílne palivá sú zdrojom energie, ktorý používamenajčastejšie. Spaľujeme ich na výrobu elektriny a tepla a používameako palivo do áut, lodí a lietadiel. Väčšina z nás pozná oxid uhličitý (CO) z nápojov – bublinky

v sýtených nápojoch a v pive sú vlastne bublinky CO. Tentoplyn zohráva dôležitú úlohu aj pri dýchaní: vdychujeme kyslíka vydychujeme oxid uhličitý, kým stromy a rastliny vstrebávajúCO2 a produkujú kyslík. Práve preto sú svetové lesy také dôležité.Pomáhajú vstrebávať nadbytočný CO, ktorý produkujeme.Na všetkých svetadieloch však dochádza k odlesňovaniu –vyrubovaniu, klčovaniu a páleniu lesov.

Dôkazy zmeny klímy

Zmena klímy už prebieha. Za posledných sto rokov sa priemerná celosvetová teplota zvýšila o 0,6 °C, kým priemerná teplota v Európe sa zvýšila o takmer 1 °C. Z celosvetového hľadiska bolo zaznamenaných päť najteplejších rokov (počítajú sa približne od roku 1860, keď boli zostrojené presnejšie meracie prístroje): 1. 1998 2. 2002 3. 2003 4. 2004 5. 2001Otepľovanie spôsobuje narastajúci počet skleníkových plynov, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Podľa odhadov klimatológov sa otepľovanie urýchli tak, že do roku 2100 sa priemerná celosvetová teplota zvýši o 1,4 až 5,8 °C, kým teplota v Európe sa v tom istom čase zvýši o 2 až 6,3 °C. Takýto nárast teploty sa možno nezdá vysoký. Stačí si však uvedomiť, že počas poslednej doby ľadovej, ktorá sa skončila pred 11 500 rokmi, bola priemerná celosvetováteplota len o 5 °C nižšia ako dnes. Väčšina Európy bola pokrytá polárnym ľadom. Aj zmena teploty o pár stupňov má pre našu klímu veľký význam. Terajšia zmena klímy sa už prejavuje v Európe aj vo zvyšku sveta. Z dlhodobého hľadiska by mohla viesť ku katastrofám rýchlo narastajúca hladina oceánov a záplavy, silné búrky a nedostatok potravín a vody v niektorých častiach sveta. Zmena klímy síce postihne všetky krajiny, rozvojové krajiny sú však najzraniteľnejšie. V týchto krajinách často zohrávajú dôležitú úlohu činnosti, ktoré priamozávisia od klímy – ako napr. poľnohospodárstvo .

Čo môžeš urobiť TY?Zmena klímy je celosvetovýmproblémom, no každý z nás môženiečo urobiť. Aj malá zmena nášhosprávania môže pomôcť zabrániť emisiámskleníkových plynov bez toho, aby sa toprejavilo na kvalite nášho života. Dokoncapri tom môžeme aj ušetriť

• Pridaj sa k recyklácii. Pri recyklácii 1 kg starýchhliníkových konzerv sa spotrebuje desaťkrát menejenergie ako pri výrobe nových a továrne používajú navýrobu papiera zo starých novín oveľa menej energieako na jeho výrobu z drevnej buničiny.

• Pri príprave horúceho nápoja stačí uvariť len toľkovody, koľko potrebuješ.• Šetri horúcou vodou tak, že sa budeš sprchovať a niekúpať – spotreba energie je štyrikrát nižšia.

• Nezabudni vypnúť svetlo, keď ho nepotrebuješ.Domácnosti spotrebúvajú 30 % elektrickej energiev EÚ, takže ak budeme elektrinou šetriť všetci, budev tom veľký rozdiel

• Keď potrebuješ vymeniť žiarovku, kúp si úspornúžiarivku – vydržia dlhšie a spotrebujú päťkrát menejenergie ako klasické žiarovky• Pokiaľ práve nenabíjaš mobil, nenechávaj nabíjačkuv prúde. V opačnom prípade sa premárni 95 %elektrickej energie, pričom na nabíjanie tvojhotelefónu sa použije len 5 %

• Nepreháňaj to s kúrením. Zníženie teploty len o 1 °Cmôže váš rodinný účet za elektrinu znížiť až o 7 %

• Keď vetráš svoju izbu, nechaj okno otvorené dokoránlen pár minút a potom ho opäť zavri. Nenechaj teplounikať príliš dlho

• Zasaď strom, či už v škole, vo vašej záhrade alebo vštvrti, kde bývaš. Päť stromov dokáže počas svojhoživota vstrebať asi 1 tonu CO2.

Ďakujem za pozornosť...