ŠKOLOVINY šk. rok 2015/2016

OBSAH

40. výročie založenia našej školy

Dopravná súťaž

Deň 112

Kyberšikanovanie

Anketa – Váš najobľúbenejší predmet

Shaker Párty 2015

200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra

15. výročie zapísania Bardejova do UNESCO

Vianočné tvorivé dielne

Opýtali sme sa za vás

Vianočné všeličo

Nepečené maškrty

Urobte si zdravé smoothie

Zabavme sa

Na úvod…

Milí žiaci,

každodenný život prináša množstvo prekvapujúcich okamihov, najmä v škole, ale je tu aj veľa

momentov, ktoré sa skalopevne opakujú a my sa na nich z rôznych alebo veľmi podobných či dokonca

rovnakých dôvodov tešíme. Pevne veríme, že jednou z takýchto udalostí je aj vydanie nového čísla

našich Školovín, ktoré aj tohto roku vychádzajú v čase blížiacich sa Vianoc. Sviatkov, na ktoré sa rovnako

tešia deti, ale i dospelí, sviatkov, ktoré robia ľudí lepšími, sú pre nás nádejou i inšpiráciou, že veriť

v dobro sa oplatí. Inšpirujú nás k chvíľkovému pozastaveniu sa , zamysleniu sa nad samým sebou i našim

okolím. Naše Školoviny sú vždy jedinečné a výnimočné. Vždy prinášajú nové informácie, zaujímavosti,

prehľad prác a výsledkov žiakov našej školy. Tie tohtoročné sa však odlišujú aj tým, že vychádzajú v roku

troch významných výročí. Tým prvým je 40. rokov, ktoré uplynuli od založenia našej školy, druhým 15.

rokov od zápisu nášho mesta do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a tým

tretím 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Aj v tom spočíva akási slávnostnosť časopisu, ktorý sa

práve dostal do Vašich rúk a my pevne veríme, že Vám prinesie zaujímavé čítanie.

Vaša redakčná rada

40. výročie založenia ZŠ s MŠ Pod Vinbargom

Základná škola s materskou školou

Pod Vinbargom 1, Bardejov

Takto vyzerá titulná strana buletinu, ktorý sme vydali pri

príležitosti založenia našej školy.

Naša škola sa dožila 40 rokov. V živote človeka znamená množstvo získaných životných skúseností a rozhodnutí. 40 rokov v živote školy so sebou prináša bilancovanie života takmer troch generácií žiakov, učiteľov a rodičov, ktorí tvorili jej doterajšie dejiny.

Pri tejto významnej udalosti sme oslovili aj našich bývalých žiakov, ktorí sa úspešne začlenili do verejného života spoločnosti. Pôsobia v rozmanitých profesijných sférach. Každý z týchto úspešných ľudí nám robí radosť, sme na nich hrdí.

Za všetko hovoria ich posolstvá:

Milí kamaráti, aj keď sa vám možno teraz zdá, že ste ešte „len“ na základnej škole, aj

práve teraz si otvárate dvere do sveta. Aj ja, aj všetci moji priatelia boli kedysi tam,

kde ste vy a teraz sme po celom svete. Mnoho mojich kamarátov študuje alebo

doštudovali a pracujú nielen v Košiciach, Bratislave či Brne, ale po celej Európe,

USA, Kanade či Juhoafrickej republike. Ak aj vy máte túžbu poznať svet, štúdium

a vzdelanie je skvelá cesta.

I wish you success after education, because don´t forget that education is the only

thing you own yourself

Marko Kravec,

študent psychológie v Holandsku

Zdravím ZŠ Pod Vinbargom!

Na tejto základnej škole som študoval v rokoch 2001 až 2006. Navštevoval som triedu

s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov. V 6. ročníku začali zrazu

prirodzene prichádzať úspechy našej triedy na okresných matematických súťažiach. Neskôr sa pridali

aj úspechy v príbuzných predmetoch - fyzike a chémii, kde sme mali opäť veľké šťastie na skvelých

učiteľov. Pani uč. Kravcová, Chovanová a Bukovská boli tie, ktoré mi osobne

poskytli vynikajúce základy. Medzi moje najväčšie úspechy na základnej škole

patrilo druhé miesto na celoslovenskom kole Pytagoriády či druhé miesto

v okresnom kole v deviatackej kategórii matematickej olympiády, pričom som

súťažil ešte ako ôsmak.

Vedomosťami vyzbrojený som potom pokračoval v štúdiu na Gymnáziu

Leonarda Stöckela v Bardejove. Najviac ma za srdce chytila fyzika, ktorú som sa rozhodol ďalej

rozvíjať a v roku 2009 som bol jedným z reprezentantov Slovenskej republiky na celosvetovej

Fyzikálnej olympiáde v Mexiku, kde som získal bronzovú medailu. Otvárali sa rôzne príležitosti pre

štúdium v ďalekom svete, ja som sa však nakoniec rozhodol pre štúdium v Košiciach, kde som

vyštudoval Teoretickú fyziku (v ročníku som bol sám).

V septembri roku 2014 som nastúpil na plný úväzok na pozíciu doktoranda na Univerzite P.J.

Šafárika v Košiciach na oddelenie biofyziky. Doteraz som absolvoval dve trojmesačné stáže na

popredných svetových univerzitách a výskumných centrách v Štokholme a Hamburgu. Práve tu

začíname experiment na tunajšom urýchľovači elektrónov (synchrotróne), kde budeme testovať

röntgenový „mikroskop” pre zobrazovanie veľmi malých biologických objektov.

Už doteraz som dosiahol pomerne dosť v profesijnej oblasti, a to aj vďaka tomu, čo mi

poskytla ZŠ a najmä jej učitelia. Do ďalších rokov jej prajem, aby mali žiaci dobrých učiteľov, učitelia

dobrých žiakov a vzájomne vytvárali príjemnú atmosféru.

Stanislav Hrivňak

doktorand UPJŠ

Keď som mala 6 rokov, rodičia ma prihlásili na 5. ZŠ Pod Vinbargom, hoci všetky moje

kamarátky išli na 4. ZŠ. Nepomohol ani plač. Mamka mi vždy vravela, že 5. ZŠ je

najlepšia v Bardejove, že aj ona tam chodila a budem aj ja. A tak sa aj stalo.

Ako 10-ročná som sa začala venovať basketbalu, stala som sa hráčkou BKM

Bardejov. Skĺbiť školu s basketbalom nebolo vždy jednoduché. Aj teraz ďakujem

učiteľom, že mi vyšli v ústrety. Keď bol nejaký problém, mojou záchranou bola vždy moja triedna

učiteľka Zašiurová, ktorá sa mi nikdy neobrátila chrbtom, vždy všetko dokázala vybaviť, presunúť tak,

aby boli všetci spokojní.

V 8. ročníku ma prijali na Gymnázium sv. Edity Steinovej v Košiciach. Tu som hrala extraligu za

ženy v CASSOVIA Košice a za kadetky v Bardejove. Zároveň hrám za slovenskú reprezentáciu U16.

Tohto roku sme boli na Majstrovstvách Európy U16 v Portugalsku. V troch zápasoch som bola

vyhlásená za najlepšiu hráčku zápasu. Momentálne sa nachádzam v USA v štáte Oregon na ročnom

študijnom pobyte v North Bend High School a hrám za Team North Bend Buldogs.

Vďaka basketbalu prežívam plnohodnotný športový život plný odriekania, driny, športového

nasadenia, ale aj potešenia z poznávania sveta. Basketbal ma naučil pokore, slušnosti, ukázal mi, čo

všetko sa dá aj vďaka športu prežiť a dosiahnuť. A toto je možné aj vďaka mojej 5. ZŠ a učiteľom, ktorí

ma tam učili.

Prajem základnej škole veľa šťastných detí, dobrých učiteľov a nech v nej vyrastajú ďalší

skvelí športovci.

Vanessa Gajdošová

slovenská reprezentantka v basketbale

Veľmi ma teší, že ste si pri výročí spomenuli aj na mňa. Štúdium na základnej škole

som ukončil v roku 2006. Bol som v triede s rozšíreným vyučovaním matematiky

a prírodovedných predmetov. Tu som získal dobré základy na ďalšie vzdelávanie –

gymnázium a po jeho skončení som pokračoval na Akadémii výtvarných umení

a dizajnu v Bratislave. V roku 2012 som študoval v Hogeschool voor de Kunsten

v Utrechte (Holandsko), kde som vytvoril svoju prvú kolekciu Hanba, inšpirovanú

knihou John Maxwella Coetzee. Po 8-mesačnej stáži v Belgicku som vytvoril druhú

kolekciu Red Dragon. Moje projektové práce boli prezentované v San Franciscu, Londýne, Dubaji,

Brne a Prahe. V septembri 2014 som sa stal víťazom súťaže odevného návrhárstva počas Mercedes

Benz Fashion Weekend. V súčasnej dobe pokračujem v štúdiu v odbore Academy of Art, architektúry

a dizajnu v Prahe, pracujem na svojom treťom fashion predstavení Projekt XIII CARD a na novej

kolekcii pre Mercedes Benz Prague Fashion Week.

Aj napriek pracovnému a študijnému vyťaženiu si spomeniem na moju triedu, moju prvú

učiteľku a iných skvelých učiteľov, ktorí mi dali výborné základy, čo môžem oceniť až teraz,

s odstupom času. Svojej základnej škole prajem do budúcnosti veľa úspechov a skvelých absolventov,

ktorí jej budú robiť dobré meno aj naďalej.

Maroš Baran

módny návrhár a výtvarník

Samozrejme, že takýchto posolstiev sme dostali oveľa viac, sú medzi nimi mnohí lekári, bankári

a manažéri významných firiem, avšak vybrali sme iba niektoré, lebo náš časopis by sa vám potom

nezmestil do tašky, taký by bol rozsiahly.

Moja škola V našom meste celkom iste mnoho škôl je do zaiste. Aj tá naša „Pod Vinbargom“ patrí k nim, rád napíšem o nej rým. Štyridsať rokov už ona má a stále dobre vyzerá. Tešia sa z nej veľkí, malí aj učitelia si zaspomínali. Keď školskú bránu otvárali, žiaci sa do nej nie vždy ponáhľali. Dobré i zlé známky dostávali, no najradšej v triedach vystrájali. Milá moja škola, rád Ťa mám a preto Ti srdečne blahoželám. Aby si len dobrých žiakov mala a poctivých ľudí z nich vychovala. VŠETKO NAJLEPŠIE !

Maťo Kravec, 6.B

Škola Škola ako pani veľká, víta žiakov od septembra. Otvára im svoju náruč, počuješ v nej - to sa nauč! Štyridsiatka pekný vek, pre školu to nie je veľa, je to ako krásny sen, naučíš sa tam veľa. Že sýty syn sypal syr sýkorkám a dva a dva sú štyri a nie šesť, že učiteľ to s nami vydržal a všetko vieme naspamäť.

Veronika Peregrimová, 6.B

Štyridsiatnička 40 rokov už naša škola má, oslava ju tento rok čaká. Veľa dobrých žiakov vychovala a hrdá na nich aj bola. Čítať, písať, počítať, to už dávno vieme a v iných predmetoch sa naďalej zdokonaľujeme. Vďačíme našim učiteľom za ich trpezlivú prácu, aby sme vždy 30.júna dostali svoju plácu. Veselé aj smutné chvíle zažívame, kamarátov si tu hľadáme a šibalstvá stvárame. Naše krásne detstvo ubehne, veru tak, ani sa nenazdám a už som deviatak. Prajeme ti milá škola, pomáhaj nám k múdrosti, šikovnosti a my budeme na teba spomínať aj v ďalekej budúcnosti.

Sebastián Gazdačko, 6.B

Všetko najlepšie Existuje budova, ktorá sa nám neschová. S nápisom škola, každý deň nás volá. Aj škola narodeniny máva, každý o tom rozpráva. Za tých krásnych 40 rokov, naučilo sa v nej veľa žiakov. Prežila si s nami chodby plné kriku, no aj tak dostávame po cukríku. Super učiteľov v skole mame, vždy sa na nich pekne usmievame. Milá škola my ťa radi máme, preto ti zablahoželáme. Oslava sa už chystá, plná účasť je vždy istá. Terézia Mačušová, 6.B

A takto ste svojej škole zablahoželali Vašimi básňami Vy:

Dopravná súťaž, boli sme najlepší… Poznaj pravidlá, chráň si život na ceste

Dňa 22. 10. 2015 sa v mestskej športovej hale uskutočnila súťaž - záver dopravno-preventívneho projektu - Poznaj pravidlá, chráň si život na ceste.

Našu školu reprezentovalo päťčlenné družstvo v zložení Emma Semanišinová (6.A), Ema Adamišinová (6.B), Richard Kuzmišin (6.B), Dominik Zbihlej (6.B) a Terézia Mačušová (6.B).

Súťaž prebiehala napínavo od samého začiatku, lebo medzi jednotlivými družstvami boli po celý čas trvania súťaže malé bodové rozdiely, a preto sme sa veľmi snažili až do úplného konca. Víťazstvo bolo každú chvíľu na dosah. Prvé súťažné kolo bolo stresujúce, nevedeli sme si zvyknúť na krátky čas, počas ktorého sme museli vyplniť testy týkajúce sa bezpečnosti na cestách. Veľmi nám pomohlo povzbudzovanie spolužiakov v hľadisku. Nakoniec sa nám to podarilo a do školy sme si priniesli to najvzácnejšie ocenenie, prvé miesto a sladkú tortu. Bola to zábavná a zaujímavá súťaž. Získali sme nové skúsenosti o tom, ako sa správať na cestách. Dlho sme sa pripravovali, ale predsa to stálo za to.

Emma Semanišinová, 6.A

„Deň 112“ - oslava jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112

Poznáte linku 112? Viete načo slúži a ako ju správne používať? Čo je integrovaný záchranný systém?

Dňa 1. 12. sa každoročne v krajinách Európskej únie oslavuje „Deň 112“. Ide o deň, ktorý je venovaný propagácii linky 112, ako aj integrovanému záchrannému systému.

Európske číslo tiesňového volania 112 bolo zavedené v roku 1991, v Slovenskej

republike bolo toto tiesňové číslo zavedené od 1. júla 2003.

Linka tiesňového volania 112 je jednotné európske číslo tiesňového volania, ktoré slúži na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade, keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie alebo verejný poriadok.

Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek – zdravotnej služby, hasičov, polície – pri vykonávaní činností a opatrení s poskytovaním pomoci v tiesni.

Volať na linku tiesňového volania 112 možno bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónnej búdky... Výhodou čísla tiesňového volania 112 je možnosť lokalizácie volajúceho, ako aj možnosť dovolať sa na toto číslo aj bez SIM karty.

Jednotné európske číslo tiesňového volania 112 má oproti starším číslam 150, 155 a 158 viacero výhod. Zjednocuje všetky zložky integrovaného záchranného systému: hasičský a záchranný zbor, ku ktorým patria záchranná zdravotná služba, kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, banská záchranná služba, horská záchranná služba, útvary policajného zboru.

Po voľbe čísla 112 sa volajúci dovolá na najbližšie koordinačné stredisko, kde ho operátor po opise udalosti prepojí na jednu, prípadne viacero zložiek integrovaného záchranného systému.

Umožňuje tak rýchle vyhodnotenie situácie a okamžitú reakciu záchranných zložiek, čo v praxi znamená jednoduchšiu, rýchlejšiu a pružnejšiu pomoc najmä v situáciách, keď je potrebná spolupráca viacerých zložiek integrovaného záchranného systému alebo keď si volajúci nie je istý, ktorú zložku treba kontaktovať.

!!! Zapamätajte si preto, že linku 112 nesmiete zneužívať, lebo nikdy neviete, či práve v danej chvíli, kedy to neoprávnene robíte, niekto nepotrebuje pomoc, či nejde niekomu o život a zamedzíte tak prístup k službám na tomto čísle tiesňovej linky ľuďom, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Predstavte si, že by ste takúto pomoc potrebovali vy alebo niekto vám veľmi blízky a vy sa nemôžete v danej chvíli dovolať, a to iba preto, že niekto sa nudí, neoprávnene volá a blokuje tak telefonickú linku !!!

Skús správne vyhodnotiť situáciu, kedy je správne volať 112 a kedy nie:

1. Mačka na vysokom strome áno / nie 2. Zviera v kanáli áno / nie 3. Nudím sa áno / nie 4. Človek ležiaci na chodníku áno / nie 5. Nemôžem otvoriť dvere do/z bytu áno / nie 6. Dlho plačúce dieťa u susedov áno / nie 7. Nefunguje internet áno / nie

(1. áno; 2. áno; 3. nie; 4. áno; 5. nie; 6. áno; 7. nie)

Kyberšikanovanie - elektronické šikanovanie

S výhodami, ktoré so sebou prinášajú dnešné vymoženosti technického sveta – internet,

mobil – sa objavuje aj fenomén, ktorý by sme pokojne mohli nazvať elektronickou kriminalitou. Pozor, aby ste sa nestali obeťami aj vy!

Tu máme pre vás zopár infošiek a rád:

Riziko predstavujú:

zoznamovanie sa s neznámymi osobami, následne stretávanie sa s nimi, šikanovanie, vyhrážanie, vydieranie cez internet, mobil,

zverejňovanie fotografií a videí s cieľom ponížiť a znevážiť danú osobu,

šírenie nepravdivých informácií,

podvody a zneužívanie osobných údajov,

propagovanie / navádzanie na násilie, branie drog, sebapoškodzovanie,

závislosti na hrách, na četovaní, na

surfovaní,

poškodenie počítača vírusmi a ďalšie.

Rady pre bezpečné používanie internetu:

!!! Nikdy nedávaj adresu svojho bydliska, svoje telefónne číslo, alebo adresu školy, kam chodíš, mená

rodičov a rodinných príslušníkov, ich telefónne čísla niekomu, s kým si sa zoznámil/a cez internet - pokiaľ ti na to rodičia výslovne nedali súhlas.

!!! Pokiaľ sa neporadíš s rodičmi, neposielaj nikomu na internete fotografie alebo videá, svoje ani

rodinné, ani svojich kamarátov, číslo kreditnej karty alebo podrobnosti o bankovom účte a vôbec žiadne osobné údaje.

!!! Nikdy nikomu, ani najlepšiemu priateľovi, neprezraď žiadne heslo, PIN alebo prihlasovacie meno

svojej internetovej stránky alebo počítača.

!!! Nikdy si nezapínaj web kameru, ak komunikuješ s niekým, koho nepoznáš. Pokiaľ je to osoba, ktorá má s tebou zlé úmysly, chce vidieť teba ale sám/sama sa ti neukáže.

!!! Dobre si zapamätaj toto pravidlo: keď ti niekto na internete bude ponúkať niečo, čo znie tak lákavo, že to je až neuveriteľné, tak tomu never – je to podvod.

Anketa

Tejto ankety sa zúčastnilo 374 žiakov, z toho 150 za 1. stupeň a 224 za 2. stupeň. Zisťovali sme, aký je váš najviac obľúbený vyučovací predmet, ale aj najmenej obľúbený vyučovací predmet a dopadlo to takto:

Najobľúbenejšie: Najmenej obľúbené:

Shaker Párty 2015

23.10.2015 sa v školskej jedálni uskutočnila shaker párty. Počas celej párty vládla príjemná atmosféra. Všetci sa zabávali a tancovali ako o život. Počas party sa na chodbe podávali nápoje. Na parkete sa tvorili kruhy tanečníkov a dvojíc s výbornými tanečnými pohybmi. Počas prestávky sa udiala súťaž najlepších tanečníkov. Dvaja tanečníci sa postavili do stredu jedálne, nesúťažiaci vytvorili okolo nich veľký kruh. Súťažiaci tancovali a ostatní povzbudzovali svojich favoritov. Na konci ich fanúšikovia ocenili búrlivým potleskom. Súťaž vyhral ten súťažiaci, ktorý bol od fanúšikov ocenený najsilnejším potleskom. Na parkete sa vystriedali rôzne tanečné štýly a kroky. Na konci prebehla aj tombola, kde mohli šťastlivci získať parádne ceny ako napríklad toaletný papier a mydlo .

Pravdepodobne si mnohí cez víkend liečili svalovku a iné zranenia. Už teraz sa tešíme opäť o rok.

Emma Semanišinová, 6.A

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

1. Matematika 2. Telesná výchova 3. Slovenský jazyk

1. Prírodoveda 2. Slovenský jazyk 3. Vlastiveda

I. stupeň

1. Informatika 2. Telesná výchova 3. Matematika

II. stupeň 1. Dejepis 2. Geografia 3. Slovenský jazyk

200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra Ako sme si pripomenuli jednu z najväčších osobností nášho

kultúrno-spoločenského života. Tento školský rok si celá naša spoločnosť pripomína jednu z najväčších osobností slovenskej

histórie ako Rok Ľudovíta Štúra. Od jeho narodenia ubehlo presne 200 rokov.

Zopakujme si:

Ľudovít Štúr, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár.

Ľudovít Štúr bol synom učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej). Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci.

Z vyučovacích predmetov si Ľudovít Štúr zvlášť obľúbil dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela J. Hollého, J. Kollára, P. J. Šafárika, F. Palackého a iných.

Okrem latinčiny počas svojho života výborne ovládal maďarský, nemecký, francúzsky, grécky jazyk a slovanské jazyky - predovšetkým poľský, srbo-chorvátsky, ruský a učil sa aj hebrejčinu a angličtinu.

Štúr na lýceu prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. Súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými osobnosťami slovanského sveta.

V roku 1829 založili študenti Spoločnosť česko-slovenskú. Medzi hlavné úlohy Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov.

Na jeseň 1835 sa konala národná slávnosť na Devíne 24. apríla 1836. Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu Veľkej Moravy a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a Štúr si pridal meno Velislav.

V roku 1838 sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do Halle, ktorú (podobne ako univerzitu v Jene a Berlíne) navštevovali evanjelickí vzdelanci a získavali tu vzdelanie najmä z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky.

Začiatkom roka 1843 oboznámil Ľudovít svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť.

Otázka nastolenia spisovnej slovenčiny sa formovala u Štúra už dlhší čas. Sťažoval sa, že biblická čeština, ktorou písali evanjelici, sa stáva čoraz nezrozumiteľnejšou pre Slovákov. Štúrove názory na slovenčinu sa časom sformovali do novej konkrétnej koncepcie, rozhodol sa spolu so svojimi prívržencami pre novú formu spisovného jazyka, ktorý by v jednotnej reči spojil katolíkov aj evanjelikov.

11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojim zámerom.

V decembri 1843 na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 odísť z lýcea. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči.

Od 1. augusta 1845 začali vychádzať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Písané boli v Štúrovej slovenčine.

V roku 1846 vydal Štúr spis Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka a v tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo Náuka reči slovenskej, obsahujúce základy novej gramatiky. Len pre zaujímavosť Štúrova slovenčina neobsahovala písmená ľ, tvrdé y, ô. Bol zástancom fonetického pravopisu, teda píš, ako počuješ.

V roku 1847 vstúpil Ľudovít Štúr na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen.

15. - 16. septembra bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými členmi boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.

Z osobného života:

Rok 1851 otvoril sériu osobných tragédií Ľ. Štúra, pretože v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec.

Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do Modry, aby sa sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala polícia.

V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka.

V tomto období končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Zomrel 12. januára 1856 v Modre ako štyridsaťročný.

Zo spomienok nepriameho žijúceho potomka – praprasynovca Ivana Štúra – sme vybrali: „Byť potomkom slávnych ľudí nie je zásluha, ale záväzok.“

O praprastrýkovi Ľudovítovi Štúrovi: „Myslím si, že bol dosť chudobný. Býval v centre Bratislavy, živil sa

vydávaním novín, písaním. Ale zvykol hovorievať - veľa tvoriť, málo troviť. Dobre ovládal asi päť jazykov. Mal šťastie, že jeho rodičia z evanjelickej rodiny boli humanitne zameraní.

Antikrčmový Pred časom sa začalo špekulovať, či Ľudovít nebol homosexuál, keďže sa nikdy neoženil.

„Podľa mňa nebol. Nie je žiadny dôkaz, že by bol. Mal postupne tri veľké lásky - Bohuslavu Rajskú, Máriu Pospíšilovú a Adelu Ostrolúcku. S Pospíšilovou sa mal aj oženiť, ale nakoniec ostal slobodný.“

Ivan Štúr si myslí, že jeho praprastrýko bol kultivovaný a dosť aktívny človek. Hovorieval, že sa dal do služby ducha a bol aj na čele spolku striedmosti. „Do krčmy nechodil. Ale existuje historka, že v roku 1836 bola na Devíne národná slávnosť a ľudia z jeho skupiny si tam dávali slovanské mená. Po

slávnosti skončili v krčme, lenže zistili, že nemajú dosť peňazí. Museli ísť po ne pešo do Bratislavy a naspäť.“

V Modre pred niekoľkými rokmi otvorili pohostinstvo U Štúra a jeho praprasynovec Ivan s bratrancom protestovali. Práve preto, že Štúrovci pôsobili v spolkoch striedmosti. Krčma sa tak dnes už nevolá.

Postava Ľudovít mal na tú dobu slušných 180 centimetrov. Ľudovít Štúr bol pravdepodobne veľmi pekný človek. Zrejme mal charizmu, lebo ľudia za ním išli.

„Problémy“ Nevedel si zaviazať šatku, predchodkyňu dnešných kravát. Keď chcel vyzerať dôstojne, vždy

mu ju musel zaviazať niekto iný. Nevedel si ani dobre zastrúhať pero. Vtedy používali husacie brká, a aby boli na písanie správne zaostrené, musela byť pri rezaní nožom dobrá technika. To Ľudovítovi Štúrovi veľmi nešlo.

Záľuby Vraj pil veľa kávy, fajčil fajku, jazdieval na koni po bratislavskej Kolibe. Nevedel si zaviazať

šatku, predchodkyňu dnešných kravát. Pravdepodobne bol telesne zdatný, nejazdil len na koni, ale počas štúdií v Maďarsku aj vesloval na lodi.

Osudná poľovačka Keď v roku 1851 zomrel Karol Štúr, brat Ľudovít sa presťahoval do Modry, aby sa postaral

o jeho sedem detí. V mestečku pod Malými Karpatmi o päť rokov zomrel aj on. V októbri 1855 oslávil štyridsiatku, v decembri šiel na poľovačku. Pri preskakovaní potoka medzi Šenkvicami a Modrou sa nešťastne postrelil do ľavej nohy. „Liečili ho, vraj mu chceli aj skrátiť nohu, ale nesúhlasil,“ hovorí Ivan Štúr. Nakoniec zomrel 12. januára 1856 v modranskom dome mestského sudcu Jána Emresza v izbe na prízemí. Dnes je tam pamätná izba, múzeum, na námestí súsošie.

Autoritatívny, dôverčivý „Podľa niektorých legiend bol Ľudovít autoritatívny. Čo povedal, to sa muselo stať. Ale podľa

mňa to bolo skôr preto, že bol presvedčený o svojej pravde a trval na nej. Vedel totiž robiť aj kompromisy, napríklad pri spisovnej slovenčine, o ktorej boli veľké hádky. Vraj nenadával, a keď ho niekto nahneval, používal rôzne slová, napríklad koža. Akože bezcharakterná duša, iba koža. Problémom asi trochu bola jeho dôverčivosť. Ak ho niekto podrazil, mal problémy vyrovnať sa s tým.“

O obľúbenosti slova koža svedčí aj motto, ktoré je uvedené pri Štúrovi na portáli www.osobnosti.sk: „Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“ Puška, ktorou sa Štúr postrelil, v múzeu nie je. Bola v Matici slovenskej, ale ešte v 19. storočí ju odtiaľ ukradli.

Naša škola si 200. výročie narodenia Ľ. Štúra uctila niekoľkými aktivitami, ktoré pri tejto príležitosti pre svojich žiakov pripravila.

Vypočuli sme si rozhlasové vysielanie, v ktorom sme vás vyzvali, aby ste správne odpovedali na položené otázky. Do rozhlasovej súťaže sa vás zapojilo 180. Zo 180 odpovedí bolo 124 správnych.

Za 2. stupeň odpovedalo správne 67 žiakov, za 1. stupeň odpovedalo správne 57 žiakov. Všetkým ďakujeme za účasť! Toto boli súťažné otázky z rozhlasového vysielania.: 1. Koľko študentov odišlo z bratislavského evanjelického lýcea na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z postu profesora?

a) 17 b) 22 c) 30 2. V ktorom roku bola uzákonená spisovná slovenčina?

a) 1841 b) 1842 c) 1843 3. Aké slovanské meno prijal Ľudovít Štúr na národnej slávnosti na Devíne 24. apríla 1836?

a) Velislav b) Miloslav c) Horislav (1b 2c 3a)

Po niekoľkých dňoch prípravy, súčasťou ktorej bolo nie len rozhlasové vysielanie, ale aj premietanie zaujímavého filmu o prvej emancipovanej žene, národovkyni a herečke Aničke Jurkovičovej, nastal deň D – súťaž medzi žiakmi 8. a 9. ročníkov. Súťažilo medzi sebou sedem štvorčlenných družstiev z každej triedy ôsmeho a deviateho ročníka. Bola medzi nimi aj žiačka Natália Mačušová z 9.D triedy, ktorá nám o tom napísala:

V deň súťaže sme sa zišli pred klubovňou, boli sme nervózni. Nastal čas, keď nás pani učiteľky zavolali aby sme si sadli na miesta. Pani učiteľky nás privítali a popriali nám veľa šťastia. Najprv sme si vylosovali čísla, ktoré nám určili poradie, v ktorom sme si vyberali otázky. Otázky, ktoré sa týkali slovenského jazyka nám pripravila pani učiteľka Semanišinová. Tieto otázky boli rozdelené do štyroch okruhov v bodovom rozpätí od 100 do 600 bodov. Prvý okruh sa týkal života Ľudovíta Štúra, druhý okruh bol o štúrovcoch. V treťom okruhu sme sa zamerali na otázky z filmu a vo štvrtom okruhu sme sa venovali spisovnej slovenčine.

Po skončení tohto zábavného kvízu sme prešli do druhej etapy súťaže. Dostali sme portréty štúrovcov a mali sme k nim priradiť správne mená. Skúste si to aj vy a uhádnite, ktorý z nich je Jozef Miloslav Hurban, Ján Botto, Samo Chalupka a Michal Miloslav Hodža:

Po tejto časti súťaže sme si zobrali lepidlá, ktoré už boli vopred pripravené a papier

s názvami mesiacov v roku. Ako sme už všetci vedeli, Ľudovít Štúr si inak pomenoval mesiace v roku. Našou ďalšou úlohou bolo správne priradiť tieto štúrovské pomenovania k súčasným názvom mesiacov v roku. Skúste si to:

( správne odpovede nájdete nižšie)

1. Január …………………………………………………..……….. Malí Rujen 2. Február …………………………………………..……………… Brezen 3. Marec ……………………………………………...……….…… Červenec 4. Apríl ………………………………..………………………….…. Klasen 5. Máj …………………………….………………………………….. Malí Sečeň 6. Jún ………………................................................... Velkí Rujen 7. Júl ……………………………..…………………………………… Velkí Sečeň 8. August ……………………………………………………………. Duben 9. September …………………………………………………….. Prosinec 10. Október …………………………….……….………………….. Kveten 11. November …………………………...………………………... Listopad 12. December ………………………………………………………. Lipen

V záverečnej fáze súťaže sme mali vypracovať test, ktorý nám pripravila pani učiteľka

Staviarská a bol viacej zameraný na dejepisnú oblasť. Bolo to veľmi zaujímavé, ale aj zábavné súťaženie a víťazné tímy si odniesli aj diplomy

a hodnotné ceny.

1. 2. 3. 4.

(1.s.ch. 2.m.m.h. 3.j.b. 4.j.m.h.)

A toto sú výsledky nášho snaženia: 7. miesto - 9.C 6. miesto - 8.B 5. miesto - 8.A 4. miesto - 9.B 3. miesto - 9.D 2. miesto - 9.A 1. miesto - 8.C Zaujímavosti: Ľudovít Štúr navrhoval používať tieto názvy mesiacov v roku:

1. Velkí Sečeň …………….…………..…. Január 2. Malí Sečeň …………….………………. Február 3. Brezen …………………….…………..… Marec 4. Duben …………………….………….…. Apríl 5. Kveten …………………….………..….. Máj 6. Lipen ……………………….……….…… Jún 7. Červenec ………………….…….…….. Júl 8. Klasen …………………….……….……. August 9. Malí Rujen ……………….……..…….. September 10. Velkí Rujen …………………............ Október 11. Listopad …………………………..……. November 12. Prosinec …………………………..……. December

Vysvetlenie - etymológia Štúrových mesiacov: Sečeň – motiváciou pomenovania je najpravdepodobnejšie obdobie vhodné na sekanie stromov, keďže ide o mesiace po slnovrate, keď je v stromoch najmenej miazgy. Toto obdobie je preto vraj vhodné na sekanie dreva na stavebný materiál, ako aj na úpravu, osekávanie ovocných stromov. S menom mesiaca veľký sečeň sa môžeme stretnúť aj v Rozprávke o dvanástich mesiačikoch u P. Dobšinského. Brezeň – odvodený od slova breza ako názvu stromu, ktorý v tom období začína pučať a poskytuje miazgu na pitie. Podľa druhého názoru je pomenovanie brezeň motivované obdobím, keď dobytok rodí mláďatá; výraz by teda súvisel so slovami breziť sa - „mať čas párenia. Dubeň - názov štvrtého mesiaca je odvodený od podstatného mena dub a súvisí s tým, že pre toto obdobie je charakteristické najmä pučanie uvedeného stromu. Kveteň - „kvetné“ obdobie, keď kvitnú ruže, pivonky a iné rastliny. Názov kveteň súvisí so slovami kvet. Lipeň - v názve stromu lipa, ktorý kvitol v tomto období. Červenec - Mnohí spájajú tento názov s výskytom červov v ovocí alebo so zberom červca, ktorý sa vykonával práve v tomto období. Zbieranie červca bolo veľmi dôležité pre získavanie farby zvanej červeň. Motivácia uvedeného pomenovania súvisí s farbou, ktorá bola v príslušnom období typická pre prírodu, teda s červenou. Klaseň – v tomto období dozrievali obilné klasy, ktoré sa stali akýmsi symbolom tohto obdobia, a preto ľudia pomenovali ôsmy mesiac klaseň, teda „klasný mesiac“. Malý rujeň a veľký rujeň – odvodené od názvu obdobia, keď mali jelene ruju, obdobie párenia. Názov ruja súvisí so slovesom revať, pretože jelenia ruja je sprevádzaná revom. Listopad – vegetačné obdobie, ktoré sa vyznačuje opadávaním lístia zo stromov. Prosinec – od slovesa prosiť, keďže v tomto období je advent a konajú sa ranné prosby za narodenie Pána. Iní sa pokúšali spojiť uvedený názov mesiaca s výrazom prasa, pretože ide o čas zabíjačiek. Najviac prijímaný je však názor, že výraz prosinec súvisí s praslovanskými slovesami „svietiť, žiariť“, „preblesknúť“ podľa toho, že slnko prebleskuje medzi mraky, už presvitá.

1. miesto

2. miesto

3. miesto

Naše mesto slávi 15. výročie zapísania mesta Bardejov do UNESCO

Vy ste si toto výročie uctili účasťou v literárnej súťaži na túto tému, ktorú vyhlásilo

oddelenie odboru školstva a telesnej kultúry v Bardejove. Do tejto literárnej súťaže sa zapojili

žiaci 5 bardejovských škôl v počte 108. Porotu tvorili vybraní učitelia slovenského jazyka zo

všetkých škôl, ktorí básňam prideľovali od 1 do 5 bodov. Z tohto bodovania vzišli víťazi a naša

škola získala tri umiestnenia. Dve prvé a jedno druhé miesto. Víťazkám blahoželáme.

1. miesto (1. kategória)

Sofia Chovancová, 3.B

Naše mesto

Náš Bardejov to je krása, na východe nachádza sa. Na východe Slovenska, dostal cenu UNESCA. Za čo že tá cena bola? Skús sa spýtať primátora. Ukáže ti hradby mesta, zapísané do UNESCA. Námestie je pýchou tiež, súčasťou je kostolná vež. Okolo radnice domčeky v rade stoja, ľudia okolo nich sa roja. Cudzinci sem radi chodia, krásne pamiatky si fotia. Pozrieť sa tu poď ty tiež, vravím ti, že neobanuješ.

1. miesto (2. kategória)

Emma Semanišinová, 6.A

Môj Bardejov Bardejov je krásne mesto, zapísané je v UNESCO. Históriou celé dýcha, je to veru naša pýcha. Je to mesto našich snov, každý by chcel bývať v ňom. Bardejov je krásny, a dobre sa o ňom básni. Vo svete je takých málo. Čo bohatstvo ich by za to stálo. Na Slovensku i vo svete, veru také nenájdete. Chrámy, brány, kostoly, rytier Roland nad nimi na Radnici hrdo stojí, všetkým krásam vôkol tróni. A na známosť všetkým dáva, že sa koná veľká sláva. Už pätnásť rokov ubehlo, čo si nás všimlo UNESCO. Nielen pamiatky v ňom sú krásne, ako verše vydarenej básne, no žijú tu aj ľudia hrdí, čo mestom svojim nikdy nepohrdli. Vzdaj že úctu svojmu mestu a nájdi si k nemu cestu, buď vždy pyšný, buď vždy hrdý, na Bardejov svoj nezabudni. Do srdca ho ulož navždy, a keď svetom cudzím pôjdeš, povedz všetkým, nech vie každý, že si toto mesto vážiš.

2. miesto (3. kategória) Kristína Mikulová, 8.A

Bardejov

Kameň ku kameňu stáročia sa skladá, z neho je to mesto čo mám tak rada. Mesto, kde rodina moja nažíva, mesto, ktoré nám v duši prebýva. Bardejov, ty mesto nádherné, v plameňoch krásy zahalené. Srdce má najkrajšieho kvetu, čo Topľa privádza do rozkvetu. Minulosť, kniha našej múdrosti, čo prináša nám pravdu z večnosti. Minulosť zapísaná v knihe spomienok, UNESCO drží ten plamienok. Plamienok horí už 15 rokov, vážme si spomienku na našich predkov. Kameň ku kameňu skladajme ďalej, nech naše posolstvo je viery nemalej.

Tu sú ďalšie krásne básne, ktorými ste vzdali úctu svojmu rodnému mestu:

Ocenenie Bardejov je mesto naše, ktoré žiari v plnej kráse. Bazilika, radnica, pekné námestie k nám veľa turistov prinesie. Bardejovské začiatky prezradia kultúrne pamiatky. Aj niektoré iné mestá, ako Bardejov, patria tiež do UNESCA.

Emanuel Balaščák, 3.B

Náš Bardejov Bardejovské uličky, to sú známe cestičky. Lennonova ulička a na dome pesnička. Malebné je mesto moje, turista tu nájde svoje. Po námestí chodím rada , vždy tu stretnem kamaráta.

Saška Pipasová, 3.B

Bardejov

Moje krásne mesto, rodisko, každé dieťa nájde v Tebe svoje ihrisko. Tvoje lúky, parky, stráne, tiež nie sú na zaváhanie. Riečka, čo cez Teba tečie, nám svoju vlahu každý deň prinesie. Centrum mesta, to je krása, nie jeden návštevník tu šťastím zajasá. Mám Ťa rada, mesto moje, nech nikdy nevymizneš z mysle mojej.

Sonja Homzová, 3.C

Bardejov

Bardejov je mestečko, žiť v ňom je šťastíčko. Starobylé, veľmi krásne, historicky veľmi vzácne. Pýši sa svetovým dedičstvom UNESCO, to je naše krásne mestečko. Mesto, kde som sa narodila, Bardejovom sa nazýva. Je v ňom veľa zelene aj fontány farebné. Rytier Roland stráži mesto, na radnici má on miesto. Žijem v malom mestečku, no najkrajšom na Slovensku.

Daniela Adamišínová, 3.A

Bardejov Bardejov to mesto krásne, s hradbami vždy bezpečné. Kameň tu a kameň tam, pod nohy sa pozerám. Rytier hľadí do neba, ochranca je múzea. Na radnici veru tak, zapísal ma otec tak, ako svojho syna, obdivovateľa Bardejova.

Martin Mačuga, 3.A

Naše mesto slávy Bardejov, mesto, ktoré si už toľko odžilo, krvavé boje, smútok, chvíle slávy i radosti, momenty, pri ktorých sa ľudstvo modlilo i momenty, pri ktorých zabudlo na starosti. Aj dnes sa významná udalosť slávi, kedy si naše mesto znova pripomína, že sme boli do UNESCO zapísaní, nech sa na naše dedičstvo vždy spomína. Ten čas beží veľmi rýchlo. Dnes pätnásť rokov, o chvíľu dvadsať, no nikto z nás nikdy nezabudne na to, že v UNESCO sa bude Bardejov vždy nachádzať.

Sabína Sterančáková, 9.B

Moje mesto Moje rodné mesto zapísané do UNESCO, volá sa Bardejov. Má veľa krás a tajov. Máme tu aj baziliku, novú dlažbu na chodníku. Na námestí lavičky , kde sadajú mamičky.

Tomáš Sokol, 3.B

Môj Bardejov

Bardejov je mesto malé, ale pri tom celkom staré. Krásne stavby my tu máme, v UNESCU je zapísané. Históriou to tu dýcha, radnica je naša pýcha. Turisti nás navštevujú, hradby, bašty obdivujú. Za kostolom park zelený, hojdačkami vybavený. Fontána tam vyhráva, krásne farby vytvára. Zájdeme aj do kúpeľov, kde je pätnásť prameňov. Liečivé sú všetky vraj, rýchlo sa tam ponáhľaj.

Mária Petrová, 6.A

Bardejov

Mesto našich snov, nazýva sa Bardejov. Krásne je tu námestie, milí ľudia po ceste. Promenádny park tu nájdeš, pozrieť sa tam iste zájdeš. Fontány v ňom sú nádherné, oddýchnuť tam je príjemné. Naše mesto zažiarilo, každému je v meste milo. Zábavy tu máme dosť, rád k nám príde každý hosť. História mesta je úžasná, aj keď nebola vždy jasná. Turisti tu často chodia, na pamiatky radi hľadia. Bardejov je proste skvelý! Som hrdá, že tu bývam. Pozrieť sa na jeho krásy, všetkých vás pozývam.

Lívia Holovová, 6.A

Mesto snov

V Ondavskej vrchovine, leží mesto starobylé, Okol neho mnoho krás, akoby sa zastavil čas. Meštianske domy, bašty, námestím sa prejde každý. Uvidieť tam vzácny kostol, známy oltár starých majstrov. Tradície zachovalé, pre ľudí sú dokonalé. Každoročne jarmok máme, všetkých ľudí privítame. Kúpele sú miestom snov, plné vzácnych prameňov. Skanzen ľudovej kultúry, je miestom na pekné túry. Krásny vrch my tu máme, Makovicou ho nazývame. Neďaleko nachádza sa, pekný výhľad, samá krása. Bardejov je mesto krásne, preto o ňom píšem báseň. Dobrých ľudí máme dosť, nevidím tu žiadnu zlosť.

Laura Kirnágová, 6.A

Bardejov Bolo to už veľmi dávno, niekedy už v dávnom veku, myslím, že už v stredoveku vzniklo mesto Bardejov. Je to mesto veľmi známe, Do UNESCA zapísané. Námestie má veľmi krásne aj turista nad ním žasne. Bašty, brány, radnica to sú mesta klenotnica. Aj Baziliku peknú máme, nevesty v nej radi uvítame. Dnes Bardejov je krásne mesto, pamiatok tu veľa jesto. Ja som sa tu narodil a návštevu by som Vám poradil.

Simon Krupa, 5.C

Bardejov Bardejov je mesto historicky krásne, žijeme tu všetci spokojne a šťastne. Radnicu a kostol na námestí máme, radi do nich chodievame. Na súťaži o najkrajšie mestá sa na prvé miesto zaradil a ja som rád, že som sa tu narodil. Hradby tvoria súčasť mesta, máme ich tu až do dneska.

Jaroslav Minarič, 5.C

Perla Šariša Bardejov náš starobylý stredoveký, ty si zažil časy plné slasti. No i nám známe zlaté veky, vždy verný svojej rodnej vlasti. Nie vždy sme sa mali dobre, lebo všetko, čo vystúpa, musí ísť aj dole. Hrdo domy mestské stojace, zoči-voči času rozpadnuté na kolenách padnuté. Hrdo stojaci vojaci, čo vždy bránili mesto, klobúky im padali, roztrhané uniformy dúfajúc, že ich už nikto neokašle načisto! Gotický skvost úžasný skrýva sa len v pozadí. A bohatí ľudia nepomôžu, že za nimi zostáva len chudoba. Avšak zabudli dodať, že pred sebou hory zlata nesú. Záchranu zočia v ľuďoch obyčajných obdoba. Nové nablýskané uniformy pre kamenných vojakov, zoči-voči hrdo stojace na nohách domy. Gotický skvost, čo v popredí ako maják svieti. Občiankou Unesca chváli sa Bardejov.

Michal Čopák, 8.A

Môj Bardejov Náš Bardejov to je krása, na východe nachádza sa. Mnoho ľudí ho navštevuje, UNESCO už 15. rok ho oceňuje. Na námestí radnica, Bardejov ňou pýši sa. Pred ňou stojí bazilika, priláka nejedného návštevníka. Kol námestia hradby stoja, ľudia si ich radi fotia. Ich súčasťou sú aj bašty, pozrieť na ne môže každý. Bardejov je krásne mesto, UNESCO ho do svojej knihy chcelo. Preto je dnes také známe, spoznajú ho aj v Amsterdame. Aj históriu bohatú má, nejeden Bardejovčan na ňu spomína. Veľmi hrdý na to som, že môžem bývať práve v ňom.

Samuel Chovanec, 8.A

Bardejov

Bardejov je krásny ako kvetinka, povedala mi to moja maminka. Už pätnásť rokov UNESCO medailu máme, pekne sa o ňu staráme. Máme tu taktiež krásne stavby radnica, bazilika a hradby. I pekné námestie tu je, každý si ho odfotografuje. Turisti tu chodia stále, veď my pekné námestie máme. Na námestí rytier Roland drží stáž, len tak ľahko ho nezbadáš.

Terézia Mačušová, 6.B

Mestu Bardejovu Veľké mesto, malé mesto, nie každé sa chváli cenou UNESCO. Bardejovu ju už pred pätnástimi rokmi udelili, vedeli oni, prečo tak spravili. Turisti sa po hradbách prechádzajú a krásy mesta si obzerajú. Námestie i meštianske domy a k tomu aj dva veľké zvony. Historická Bazilika i radnica ohúri svojou krásou nejedného cudzinca. Na radnici sa mestskí páni radia, čo pre krásu mesta ešte spravia. Na námestí zábavné akcie po celý rok od Mikuláša až po jarmok. Pekné mesto veru máme a preto hostí k nám pozývame. „Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane.“

Matúš Kravec, 6.B

Pamiatky Slovenska v UNESCO

Lokality svetového dedičstva UNESCO na Slovensku

UNESCO je skratka, ktorá v angličtine znamená: The United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. Ide o svetovú organizáciu, ktorá bola založená 16. novembra 1945. Jednou z činností organizácie je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov z celého sveta. Pôvodný názov Zoznamu v angličtine je UNESCO’s World Heritage List, Zoznam svetového dedičstva. V zozname UNESCO sa nachádzajú rôzne kultúrne pamiatky a prírodné vzácnosti aj z našej krajiny, zo Slovenska. V zozname máme zapísané: - historické centrum Bardejova, historické centrum Banskej Štiavnice a jej technické pamiatky, naše výnimočné jaskyne Slovenského krasu, obývanú dedinku Vlkolínec, ktorá je súčasne skanzenom dokumentujúcim spôsob života v minulosti s typickými drevenými domami, najväčší hrad v strednej Európe – Spišský hrad a okolie a najnovšie Karpatské bukové pralesy a drevené kostolíky na severovýchode Slovenska.

Vieš, ako vyzerá erb nášho mesta? Domaľuj podľa skutočnosti:

Vianočné tvorivé dielne

Vianoce sú každoročne túžobne očakávaným obdobím. Najmä deti rátajú, koľkokrát sa ešte musia vyspať, aby už mali doma krásne vyzdobený stromček alebo plné stoly vianočných dobrôt.

Avšak, za krásne vyzdobeným stromčekom a voňavými vianočnými medovníkmi sa skrýva množstvo práce. Naši žiaci si na vlastnej koži vyskúšali, čo to so sebou prináša – pripraviť vianočné ozdoby a napiecť vianočné medovníky. V decembri sme pre žiakov 2. stupňa a učiteľov našej školy pripravili „Vianočné tvorivé dielne“. Prostredníctvom tvorivej techniky PEDIG sme vyrábali zo starých letákov a novín unikátne vianočné ozdoby. Okrem samotných krásnych vianočných dekorácií sme mali dobrý pocit z recyklácie už nepotrebného papiera. Súčasne v školskej kuchynke ďalšia skupina žiakov usilovne pripravovala podľa vybraných receptov vianočné medovníky. Veľká časť vyrobených ozdôb a napečených medovníčkov poputuje do Vianočnej burzy, ktorú na našej škole už tradične organizuje tím pani učiteľky Mgr. Andrey Chovanovej.

Žiakov ale aj učiteľov tieto aktivity veľmi zaujali a bolo na nich vidieť, že z poctivo odvedenej práce majú dobrý pocit, a že sú na svoje vianočné ozdoby a medovníky patrične hrdí. Určite si tieto schopnosti prenesú do svojho neskoršieho osobného života a raz to naučia aj svoje deti. Z nadšenia prítomných sa dalo vyčítať, že takéto tvorivé dielne

všetkých chytili za srdce a s najväčšou pravdepodobnosťou si to ešte niekedy radi zopakujú.

Mgr. Martina Hankovská Ing. Judita Kravcová

Interview s učiteľmi našej školy o Vianociach Opýtali sme sa za vás: 1. Ako najradšej trávite Vianoce? 2. Aký darček by ste si chceli nájsť pod vianočným stromčekom? 3. Keby ste mali tú moc urobiť nejaký vianočný zázrak, čo by to bolo?

Odpovede:

P. riaditeľka Kravcová 1. Určite doma s rodinou. Dúfam, že môj syn Marko príde s Holandska a tieto Vianoce prežije s nami. 2. Dobrú knihu. 3. Aby všetci ľudia boli zdraví, aby sme nemuseli vidieť utrpenie a smútok v očiach detí, aby už nikdy žiaden človek (dospelý či dieťa) neubližoval zvieratkám. Vy, deti, nežiadajte pod stromček zvieratko, ktoré potom vyhodíte na ulicu. P. zástupkyňa Dunčáková 1. V kruhu svojich blízkych a milovaných. 2. Akýkoľvek, čo poteší. 3. Mier na celom svete. P. zástupca Skreptáč 1. S rodinou a priateľmi. 2. Pokoj, porozumenie, zdravie. 3. Pohodu, pokoj, porozumenie P. uč. Kuča 1. Pri zasvietenom stromčeku, v televízii vianočný film, rozvoniava vianočné pečivo a vonku sneží... 2. Sveter so sobom. 3. Vymyslel by som studenú fúziu. P. uč. Šestáková 1. Spolu s rodinou, deti sú už dospelé, mám vnúčatá a je to úžasný pocit vidieť ich rozžiarené tváre, keď rozbaľujú darčeky. 2. Keď sa v zdraví zíde celá rodina, toto je pre mňa darček. 3. Deťom v detskom domove by som pripravila nezabudnuteľný zážitok v Disneylande. Bytostne sa ma táto otázka týka, lebo pred mesiacom z triedy bola žiačka z pestúnskej starostlivosti vrátená do detského domova, pripravujeme jej v triede darček. P. uč. Hankovská 1. V kruhu rodiny. 2. Nemám špeciálne želanie. 3. Zdravie, pokoj a mier pre všetkých ľudí na svete. P. uč. Kicová 1. Doma s rodinou. 2. Každý darček ma poteší. 3. Pokoj a bezpečie vo svete. P. uč. Mačugová 1. So svojou rodinou. 2. Taký, ktorý by potešil všetky deti sveta. 3. Obmäkčila by som všetky ľudské srdcia a naplnila láskou, aby sa ľudia mali navzájom radi.

P. uč. Nogová 1. V kruhu rodiny, ale aj s priateľmi na chate. 2. Poteší každá drobnosť, nemám vysnívaný darček. 3. Zariadila by som, aby boli všetky deti šťastné. P. uč. Kovaľová 1. Najradšej ich trávime doma a s celou mojou rodinou. 2. Z materiálnych vecí, by to mohol byť aj mikrofón, aby som sa už nemusela opakovať na vyučovacích hodinách, pretože žiaci asi nepočujú, keď sa ich pýtam, kto chce odpovedať . 3. Priala by som si, aby každý mohol prežiť také krásne vianočné sviatky ako ja, a to pri svojich blízkych a v teple domova. P. uč. Sýkorová 1. V kruhu najbližších, takže s rodinou. 2. Asi zdravie, lebo je najdôležitejšie, šťastie, lebo ho občas treba a lásku, lebo je korením života. 3. Svet bez vojen a chorôb a ľudskej zloby. P. uč. Želinská 1. Vianoce a vianočné sviatky mám najradšej prežité v kruhu mojej rodiny, v pokoji a láske, s rozvoniavajúcim vianočným pečivom a dobrými ľuďmi okolo. 2. Ak by to bolo možné, pre každého blízkeho človeka by som tam – pod vianočným stromčekom chcela nájsť zdravie a šťastie… a pre mňa aj poukážku na nákup smiechu a dobrej nálady po celý rok. 3. Priala by som si, aby sa ľudia mali navzájom radi a neubližovali si. P. uč. Kravcová 1. Doma s mojou rodinou. 2. Niečo, čo sa týka maľovania obrázkov. 3. Aby každý človek bol zdravý, mal domov a nebol sám. P. uč. Vagaská 1. Doma. 2. Knihu. 3. Pokoj na Zemi. P. uč. Brezániová 1. Doma, v kruhu rodiny. 2. Rada sa nechám prekvapiť. 3. Aby všetci ľudia našli domov a pokoj, ktorý potrebujeme. P. uč. Priščáková 1. V kruhu rodiny. 2. Najradšej mám prekvapenia a darčeky venované s láskou. 3. Zdravie, pokoj a mier všetkým ľuďom na Zemi. P. Liptáková - vedúca školskej jedálne 1. V kruhu rodiny. 2. Hlavne zdravie. 3. Pokoj, lásku vo svete. P. uč. Zašiurová 1. Asi tak, ako všetci – v kruhu svojich najbližších. 2. Dobrú knihu, tá ma vždy poteší. A ešte nejaký lesklý kov, to my ženy máme rady. 3. Aby sa všetci ľudia mali radi, lebo láska prináša pokoj a ten potrebujeme.

Vianočné všeličo

Pokiaľ hľadáte zoznam najznámejších slovenských vianočných piesní, určite by v takom zozname nemali chýbať slávne piesne, ako Tichá Noc – Svätá noc, a mnohé iné koledy. Ak budete mať „vianočnú chvíľku“, určite si vypočujte najkrajšie slovenské vianočné piesne:

Imt Smile – Najkrajšie Vianoce Michal Dočolomanský a detský zbor Slniečko – Zima na saniach Marika Gombitová – Vianočný popevok Peter Nagy – Vianoce, Vianoce Hečkovci – Rozprávka Vianoc Noga a Skrúcaný – Vianočný čas Pavol Habera – Vianočný hymnus Pavol Habera – List Ježiškovi Patrícia Vitteková – Biela láska Kristína – Vianočná nálada Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský – Svet lásku má Róbert Opatovský – Vianočná pošta Robo Opatovský a Jana Kirschner – Čas sviečok Kochan a Žbirka – Každý deň budú vraj Vianoce Pavol Habera – Tichá noc Darinka Rolincová – Vtedy sú Vianoce Karol Duchoň – Pieseň o decembri Tublatanka – Poďme bratia do Betlehema

1 Intro: [H] Papapapa [A] papapapa [E] papapapa [H] papapapa [H] Papapapa [A] papapapa [E] papapapa [H] papapapa 2 Sloha: [H] Prasiatko [A] so štvorlístkom [E] všetkých zdraví kominár [H] [(E)] [H] Každého [A] tajne čaká [E] len pre neho krásny dar [H] [G#mi] Hviezdy sa [C#] v nebi zmenia [E] na milión smajlíkov [H] [G#mi] A všetkým [C#] deťom vládnu [E] macko s bábikou [F#] 3 Refrén: Vianočná [H] nálada [G#mi7] je v nás [D#mi] [E] Vianočná [D#mi] nálada [G#mi7] anjel sa [E] krásne vznáša v nás [F#] Vznáša sa v nás [H]

4 Medzihra: [H] Papapapa [A] papapapa [E] papapapa [H] papapapa Sloha: [H] Možno svet [A] zdá sa vážny [E] občas býva krutý zlý [H] [(E]) [H] Siaha nám [A] často na sny [E] no dnes nám žiari z tmy [H] [G#mi] V rozprávkach [C#] sane zvonia [E] máme srdcia dokorán [H] [G#mi] Nálada [C#] bielych Vianoc [E] prišla opäť k nám [F#] 5 Refrén: Vianočná [C#] nálada [B#mi7] je v nás [Fmi] [F#] Vianočná [Fmi] nálada [B#mi7] anjel sa [F#] krásne vznáša v nás [G#] 6 End: Vznáša sa v nás [C#]

Kristína – Vianočná nálada (zaspievaj si aj s gitarou)

Vianočné vtipy

Knock, knock,...

Who´s there?

Mary.

Mary who?

Mary Christmas!

- Mamiiii ja by som chcela na

Vianoce psa.....

- Nevymýšľaj! Bude kapor ako

každý rok !!!!!

"Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno?" pýta sa v práci

pán Novák. "Manželka chce, aby som jej pomohol s

vianočným upratovaním."

"Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno!"

rezolútne to odmietne riaditeľ.

"Ďakujem," vydýchne si zamestnanec. "Vedel som, že je na

vás spoľahnutie." Policajt sa rozhodne, že si uloví

vianočného kapra.

Zobral náradie a začal sekať dieru do

ľadu.

Odrazu príde za ním jeden pán a kričí:

-Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu!

-Akým právom mi to zakazujete!?

-Právom správcu zimného štadióna!

O Vianociach hovorí mamička Jožkovi:

"Jožko, zapáľ vianočný stromček."

Za chvíľu príde Jožko a hovorí: "Aj

sviečky?"

Jožko sa pýta na Štedrý deň rodičov:

"Určite mi toto všetko priniesol Ježiško?"

Mamička na to: "Áno, a kto iný?"

Jožko sa zamračí: "A čo ste mi teda

priniesli vy?"

Jožko píše Ježiškovi: Milý Ježiško prosím ťa na Vianoce

mi pošli 40 EUR. Veľmi by to mne aj mamke pomohlo.

List odnesie na poštu. Poštárky ho otvoria prečítajú si

ho, a zato že Jožka majú rady poskladajú sa a pošlú mu

20 EUR.

Jožko píše späť Ježiškovi: Ježiško ďakujem ti za tie

peniaze, veľmi nám pomohli. A predstav si že tie tety na

pošte mi jednu 20-eurovku zobrali.

Rozhovory v škôlke:

"Aký máš stromček?"

"Umelý."

"A bol u teba Ježiško?"

"Bol, ale tiež umelý."

Na Vianoce kričí malý Jožko cez celý byt

na mamičku pri sporáku: "Mami, mami,

stromček horí!"

"Hovorí sa, svieti, a nie horí," poučí ho

matka.

Chlapček za chvíľu zase začne kričať:

"Mami, mami, záclony už tiež svietia!"

"Každý rok k nám na Silvestra chodí

svokra, ale tento rok asi urobíme

konečne výnimku!"

"Akú?"

"Pustíme ju dovnútra!"

Dva kapry plávajú vo vani a jeden sa

pýta druhého: Ešte stále si myslíš, že

nás chcú iba okúpať?

V škótskej rodine:

- Detičky, už ste si pozreli darčeky?

- Áno, áno!

- Tak ich pekne zabaľte, aby sa do

budúcich Vianoc nezaprášili.

Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce

pod stromček.

Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a

lyžiarky, bicykel, kolobežku, kolieskové korčule,

tablet, nový LCD televízor, mp3 prehrávač,

snowboard s výbavou, notebook, playstation, nové

hodinky, autíčko na diaľkové ovládanie, štyri 3D hry

do počítača... a veľa iných vecí, ale keďže som

veľmi skromný, tak tie ďalšie už nemusia byť.

Poďme spolu pozorovať, či aj dnes platia pranostiky

December Blatnatý december, blatnatý celý rok. Mierny december, mierna celá zima. Keď je december studený, je vždy s úrodným rokom spojený. Aká zima v decembri, také teplo v júni.. Aké veľké sú cencúle v decembri, také dlhé budú rúrky z kukurice.. Mrazy, ktoré v decembri rýchlo opadnú, znamenajú miernu zimu. Na suchý december nasleduje suchá jar.. 4. december: Svätá Barbora ťahá sane do dvora. 6. december: Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo. 13. december: Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. 21. december: Na svätého Tomáše zima sa nám rozpáše. 24. december: Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni. 25. december: Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh. 26. december: Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia. 27. december: Sivý svätý Ján veští dobrý rok. 28. december: O Mláďatkách i deň sa omladzuje. 31. december: Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

Január Ak je v januári jasno, bude veľa ovocia. Ak v januári sneží, alebo prší, bude zlá úroda. Lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v januári v košeli. 1. január: Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med. Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu. 2. január: Keď je druhého jasno, bude dlhá zima, keď ale nesneží, nie je ďaleko jaro. Keď je druhého januára jasno, bude veľa ovociny. 4. január: Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok. 6. január: Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov. 11. január: Na svätého Hygina sa začína pravá zima. 16. január: Na svätého Marcela zima lezie do tela. 20. január: Fabiánskej zimy boja sa cigáni. 21. január: Keď sa na Vincenta vták na koľaji vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje. Ak si na Vincenta komár poletuje, statok aj slamenú strechu spotrebuje. 25. január: Keď sa na Pavla vtáča z koľaje napije, bude pozdná jar. 29. január: Na Saleského Františka meluzína si často zapíská.

Milé deti z prvého stupňa, tešíte sa už na darčeky, ktoré si nájdete pod vianočným stromčekom? Pošlite Ježiškovi tento list a pomôžte mu tak vybrať pre vás ten správny darček. Buďte už len trpezlivé, on na vás určite nezabudne...

Tu je návod ako na to:

Milý Ježiško,

Volám sa ............................... a mám ……………. rokov.

Celý rok sa snažím poslúchať a pomáhať rodičom.

Ježiško, veľmi by ma potešilo, keby som si pod vianočným stromčekom našiel/a: ………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………… (Ak by si náhodou tieto darčeky nezohnal, poteším sa aj iným) Určite sa však opýtaj mojej mamičky alebo otecka, či všetko, čo som napísal/a, je pravda. E-mail na mojich rodičov je: .........................@....................... Sľubujem, že budem opäť celý rok poslúchať. Veľmi pekne Ti ďakujem a už sa na Teba tešííím!

Ako sa slávia Vianoce vo svete

Európa

Taliansko Iba niekoľko rokov nosí v noci (z 24. na 25. decembra) deťom darčeky do postele Mikuláš; predtým boli Vianoce sviatkom, keď sa schádzali rodiny. Obdarovávanie k tomu nepatrilo. Deti až v januári obdarovala striga Befana: aj v súčasnosti lieta v noci (z 5. na 6. januára) z domu do domu a dáva darčeky do pančuchy.

Španielsko Najdôležitejším vianočným rituálom je ťahanie šťastných čísiel vianočnej lotérie. "Lotería de navidad" je najstaršou a najväčšou lotériou sveta. Miliardové sumy sa 22. decembra rozdelia do množstva menších výhier.

Holandsko Už v polovičke novembra príde Mikuláš, ktorý sa tu nazýva Sinterklaas. Na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov ho sprevádzajú postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrcholom je 5. december, kedy si ľudia vymieňajú darčeky.

Grécko Mnohí Gréci majú namiesto vianočného stromčeka loďku ozdobenú svietiacimi reťazami, ktorú vyložia do okna alebo do záhrady. Darčeky zvyčajne na Vianoce nie sú, namiesto toho si ich deti nájdu pod posteľou v noci z 31. decembra na 1.

januára. Darčeky prináša Svätý Bazil.

Rusko Dedo Mráz prinesie deťom darčeky na Silvestra. Rodina sa zíde pri vianočnom stromčeku a spoločnom jedle. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy.

Poľsko Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstnym dňom, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garanciou, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva dodatočný

príbor pre prípad, že príde nečakaný hosť. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.

Slovensko V tradične skromnej slovenskej kuchyni je aj na Vianoce štandardom jednoduché jedlo: kapustnica, pripravovaná v rodinách na Štedrý večer, sa už medzitým stala delikatesou vo vyšších kruhoch, píše DPA.

Česko Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Ak jadierka vytvárajú hviezdu, znamená to šťastie a zdravie, obraz kríža nosí nešťastie.

Bulharsko Na záver pôstu sa na Štedrý večer podáva nepárny počet tradičných bezmäsitých jedál. Obzvlášť obľúbené sú červená paprika s ryžovou plnkou, rolády s kyslou kapustou a listami viniča. Po večeri sa stôl neuprace, aby cez noc mohli najesť aj zosnulí.

Rumunsko Typickou tradíciou je adventná zabíjačka. Zvyk dostal podobu aj v hovorovom jazyku: ak niekto "zabíja ošípanú", znamená to, že "myslí na Vianoce". Deti idú od domu k domu a spievajú koledy, za čo dostanú peniaze a sladkosti.

AMERIKA

Mexiko Vianočné zvyky majú korene v období španielskej kolonizácie. V Mexiku je teraz vyše 80 percent kresťanov. Ulicami tiahnu búrlivé sprievody, ktoré predstavujú hľadanie nocľahu Máriou a Jozefom pred narodením ich syna.

Spojené štáty americké Vianočné zvyky v USA sú zmesou tradícií prisťahovalcov, okorenené poriadnou dávkou americkej komercie. V noci z 24. na 25. decembra letí nad krajinou Santa Claus na saniach a cez komíny prichádza do domov. Tam vkladá darčeky do

"vianočných ponožiek", čo je zvyk prinesený z Británie.

AFRIKA

Juhoafrická republika Na Druhý sviatok vianočný prichádzajú rodiny na pláže Kapského Mesta, kde sú pikniky a griluje sa. V chudobných štvrtiach je však zarezanie ovce považované za luxus, preto mnohým postačí sliepka.

Namíbia Kmeň Herero používa kožu zabitého vola alebo kozy - obrátia ju srsťou dole a rozprestrú pri "svätom ohni". Muži potom na nej tancujú, čo by malo priniesť šťastie.

Libéria Palmy, z ktorých sa získava jedlý olej, ľudia ozdobia zvonmi a sú z nich vianočné stromčeky. V mnohých komunitách sa zaužíval vianočný ohňostroj.

ÁZIA

India Väčšina zo zhruba dvoch percent indických katolíkov žije na juhu krajiny. Pieseň Tichá noc spievajú v hindštine, niekde sa podáva ryba na korení karí s ryžou. Kresťania v juhoindickom štáte Kérala ohlasujú príchod Vianoc obrovskými

farebnými hviezdami z papiera, ktoré umiestnia nad domové dvere.

Filipíny V ostrovnej krajine, kde žije 90 percent kresťanov, sú Vianoce mimoriadne dlhé. Ranné omše sú v kostoloch v období od 16. do 24. decembra. Táto obyčaj znamená, že každý, kto ide denne do kostola, si môže niečo želať a potom sa mu to aj splní.

Vianočné SMS

Kto nosí darčeky?

V USA a Kanade je jeho meno Santa Claus. Lieta na saniach, ktoré ťahá osem sobíkov. V Anglicku sa volá Father Christmas. Vyzerá ako Santa Claus, len má dlhší kabát a aj dlhšiu

bradu. V Írsku je známy tiež pod menom Santa Claus, no deti ho zvyknú volať len Santy. V Nemecku, deti dostávajú darčeky od Christkind (Ježisko) 24. decembra. Vo Francúzsku je zas známy ako Pere Noel. Tak isto ho volajú aj v Kanade. V Španielsku dávajú deti svoje topánočky pod vianočný stromček večer 5.januára a dostávajú

darčeky od Troch kráľov (Los Reyes Magos: Melchor, Gaspar and Baltasar). Papa Noel nosí darčeky 25.decembra.

V Portugalsku je známy ako Pai Natal. Nosí darčeky na Štedrý večer. Avšak portugalská tradícia hovorí, že darčeky v tú noc nosí novonarodený Ježiško „Menino Jesus“.

V Grécku je to Aghios Vassilis, ktorý chodí v noci 31.decembra a necháva pre deti darčeky pod vianočným stromčekom, ktoré si ich tam nájdu na nový rok.

V Taliansku sa volá Babbo Natale. Deti dostávajú darčeky 6. januára od strapatej čarodejnice Befany, ktorá ich má ukryté v krošni na chrbte.

V Poľsku Swiety Mikolaj navštevuje deti 6.decembra a nosí im darčeky, najmä sladkosti, ktoré im necháva vo vyčistených čižmičkách.

V Maďarsku darčeky nosí Télapó. Vo Švédsku je to Jultomten alebo Tomten. Jultomten nosí so sebou veľké vrece, ktoré ťahá

po snehu a je samozrejme plné vianočných darčekov. Vo Fínsku sa volá Joulupukki a jeho domovom je mestečko Korvatunturl v Laponsku, ktoré

leží na severe Fínska. V Rumunsku Mos Craciun nosí darčeky v noci 24.decembra. V Rusku má meno Ded Moroz. Na saniach mu robí spoločnosť Snehulienka. V Arménsku Gaghant Baba nosí darčeky pre všetky dobré dievčatá a chlapcov. V Brazílii a Peru má meno Papai Noel. V Puerto Rico deti dostávajú darčeky 6. januára od Troch kráľov. Každé dieťa dá pod svoju

posteľ trávu pre ťavy a ráno tam namiesto trávy nájde darčeky. V Kolumbii a v niektorých oblastiach Mexika, darčeky nosí El Nino Jesus - Ježiško. Na Hawaii je známy ako Kanakaloka.

Adventný veniec

Adventný veniec je súčasťou našich katolíckych tradícií. Avšak, skutočný pôvod nie je presne známy.

Symbolika adventného venca je krásna. Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis, znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec sú symbolom života a vzkriesenia. Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi.

Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Svetlo opäť znamená Kristus, svetlo sveta.

Doma je najvhodnejšie adventný veniec rozsvietiť pri večeri po požehnaní jedla.

Nepečené zdravé maškrty

Máte radi sladkosti? Kto by ich nemal rád?

Všetci vieme, že nie sú veľmi zdravé… My však poznáme aj také a preto vám poradíme, ako si ich pripraviť.

Figové peniažteky

Suroviny spracujeme kuchynským robotom na tuhšie cesto z ktorého tvarujeme menšie placky cca

pol centimetra hrubé. Sušíme v sušičke do 42 st. 16 hodín.

Makovo-sezamové guličky

100g maku 100g sezamu 3-4 lyžice agávového sirupu

Všetky ingrediencie rozmixujeme najemno a rukami tvoríme guličky. Pokiaľ nemáte výkonný robot, je lepšie mak vopred namlieť a použiť tahini z nelúpaného sezamového semienka. Tip: Guličky môžete ešte obaliť v kokosovom cukre. Chutí to a vyzerá krááásne :) Oriešková zmrzlina

3 banány (nakrájame a dáme zmraziť) 1 šálka orechov podľa chuti med

Všetko spolu zmixujme. Ozdobíme orieškami. Jahodová zmrzlina

2 poháre mrazených jahôd 2 banány med podľa chuti

Rozmixujeme a hneď podávame. Ozdobíme jahodou alebo banánom. Môžeme posypať lupienkami mandlí. Kokosová zmrzlina

1 mladý kokos agávový sirup 1 lyžička vanilky štipka soli

Rozbijeme mladý kokos, vylejeme kokosové mlieko a vydlabeme dužinu. Spolu s kokosovým mliekom rozmixujeme. Pridáme agávový sirup, vanilku a štipku soli. Rozmixované dáme do zmrzlinovača alebo do mrazáku. Ozdobíme ovocím.

400g deň namočenej jednozrnky 500g namočených fíg 200g mletých mandlí 200g mletých vlašských orechov 4 vanilkové lusky (dužina) štipka morskej soli

Čokoládová torta

Korpus:

• 2 hrnčeky mandlí

• 1 hrnček sušených hrozienok (namočíme na noc)

Krém:

• 2 hrnčeky kešu (namočené)

• 3 lyžice kakaového prášku

• 1 hrnček agáve

• šťava z 1/2 citróna

• 1 hrnček vody

• 1 a 1/2 hrnčeka postrúhaného kakaového masla

Mandle pomelieme a rukami spracujeme spolu s hrozienkami na lepkavé cesto. Keď je hotové,

roztlačíme ho na dno nádoby.

Krém pripravíme rozmixovaním kešu s vodou, kakaom, agáve a citrónovou šťavou. Nakoniec pridáme

postrúhané kakaové maslo a ešte premixujeme. Hotový krém natrieme na cesto a dáme do

chladničky alebo do mrazničky.

Avokádová nutela

2 zrelé avokáda

2 polievkové lyžice medu

2 polievkové lyžice raw kakaa

1 polievková lyžica mletých lieskových orieškov Všetko spolu rozmixujeme do hladka. Servírujeme v zmrzlinových pohároch posypané nasekanými lieskovými orieškami. Dobrú chuť! Tip pre vás: Do nutely môžete obaľovať kúsky čerstvého ovocia a priamo konzumovať. Vtedy lieskovce nepridávam. Táto voľba závisí od vás.

Pripravte si zdravé smoothie….

1. Repa, mrkva, jablko, zeler

2. Mrkva, pomaranč, zázvor

3. Ananás, mrkva, jablko

4. Stonkový zeler, mrkva, limetka, jablko

5. Pomaranč, limetka, citrón, zázvor

6. Grep, pomaranč, jablko

7. Banán, jahody, jablko

8. Čučoriedky, maliny, jahody, ananás, jablko

9. Jahody, mäta, limetka, jablko

10. Kiwi, jahody, banán, pomaranč, jablko

Zabavme sa...

Vydáva: Základná škola s materskou školou Pod Vinbargom 1 v Bardejove Vedúca vydania: Mgr. Valeria Semanišinová Technická úprava: Ing. Dušan Kuča Prispeli: Mgr. K. Golecová, Mgr. Z. Šestáková, Mgr. A. Želinská, Mgr. M. Hankovská, Mgr. A. Melicherová Spolupracovali: E. Semanišinová, N. Mačušová, A. Jonovová, N. Zdziebková, B. Pšenčík, V. Matisová, K. Uhrinková.

Časopis sa vydáva pre vnútornú potrebu školy. 2015

Prajeme všetkým prekrásne Vianoce

a šťastný nový rok.