S L Z A

7

Prolg

O BOLO PREDTM

Bolo to takto: Za smraku zapadalo jantrov slnko. Z lenivej oblohy visela vlhkos. Po Sedemmovom moste prechdzalo osamel auto a mierilo na letisko v Miami, k lie-tadlu, ktor nechyt. Na vchod od sostrovia Keys sa dv-hala nebezpen vlna a vyrastala z nej obluda, ktor zasko ocenografov a bud ju rozobera vo veernch sprvach. dopravu pri vstupe na most zastavili mui v stavbrskych kombinzach, ktor tam postavili doasn ztarasy.

A on: chlapec v ukradnutom rybrskom lne sto metrov zpadne od mosta. Kotvu mal spusten. Nespal oi z po-slednho auta, ktor nechali prejs. akal tam asi hodinu, no zostvala u len chvka a bude sledova bliacu sa tragdiu vlastne bude na u dozera, aby sa ubezpeil, e tentoraz to dopadne, ako m.

L A U R E N K A T E O V

8

Mui, ktor sa vydvali za stavebnch robotnkov, si hovo-rili Nositelia rodu. Aj chlapec v lne patril k Nositeom, bol najmlad z rodu. Auto na moste bol chrysler z roku 1988 farby ampanskho, mal najazdench dvestotisc m a spt-n zrkadlo prilepen pskou. ofrovala ho archeologika, ervenovlska, matka. V aute s ou sedela jej sedemnsro-n dcra z New Iberie v Louisiane a prve na u sa Nositelia zamerali. dieva i jeho matka bud o chvu mtve ak chla-pec nieo nepokaz.

Volal sa Ander. A potil sa.Bol do dievaa v aute zaben. A tak teraz, v prjemnom

teple neskorej floridskej jari, ke modrast volavky na tmavej oplovej oblohe nahali biele a voda okolo neho bola ete pokojn, mal Ander na vber: splni si povinnos voi rodi-ne, alebo...

Nie.Vber bol jednoduch:Zachrni svet, alebo zachrni dieva.Auto prelo okolo prvho zo siedmich mnikov na dlhom

moste vedcom do mesta Marathon uprostred floridskho sostrovia Keys. Nositelia nasmerovali vlnu na tvrt mu, ksok od stredu mosta. okovek od mierneho poklesu tep-loty a po rchlos vetra a zloenie morskho dna by mohlo zmeni dynamiku vlny. Nositelia museli by pripraven na vetky monosti. Vedeli to urobi: vytvori vlnu v ocene s pomocou predpotopnho dychu a potom navies betiu na konkrtne miesto ako ihlu na platni a spusti pekeln mu-ziku. dokonca to vedeli urobi tak, aby im to prelo: nikto

S L Z A

9

ich nikdy nebude stha za zloin, lebo nikto nezist, e to bol zloin.

Vytvranie vn bolo jednm z prvkov zefrskej moci Nosi-teov, ktor si zachovali. Nemali vldu nad vodou, no vedeli ovlda vietor, ktorho prdy boli v ocene mocnou silou. Andera od narodenia uili cti si Zefyra ako bostvo, hoci jeho pvod bol nejasn: zrodil sa v ase a na mieste, o kto-rom u star Nositelia nerozprvali.

U cel mesiace rozprvali o svojej istote, e ak sa sprvny vietor oprie do sprvnej vlny, bude natoko mocn, aby zabil to sprvne dieva.

rchlos bola obmedzen na tridsap m. Chrysler iel esdesiatkou. Ander si utrel pot z ela.

V aute svietilo bledomodr svetlo. Ander stl v lne, ale nevidel im tvre. Videl iba dve temen, tmav oblky na ope-radlch sedadiel. Predstavoval si, e dieva telefonuje, pe esemesku priateke o przdninch s matkou, rob si plny, e navtvi susedku s pehami na lcach alebo chlapca, s ktorm trvi vea asu a ktorho Ander neme vyst.

Cel tde ju sledoval, ako ta na pli ten ist ocha-n paperback Starec a more. Hadel, ako prevracia strnky s narastajcou agresivitou znudenho loveka. Na jese mala nastpi do poslednho ronka. Vedel, e si zapsala tri pred-mety na vyej rovni. raz stl v ulike v potravinch a na-val ponad cerelie, ako sa o tom rozprva s otcom. Vedel, ako vemi sa boj matiky.

Ander nechodil do koly. On tudoval to dieva. Nositelia ho dontili, aby ho sledoval. A za ten as sa v tom zdokonalil.

L A U R E N K A T E O V

10

Mala rada pekanov orechy a jasn noci, ke vidie hviezdy. Pri stole sedvala v stranej polohe, ale ke beala, akoby letela. Trhala si oboie pinzetou zdobenou trblietav-mi kamienkami; na Hallowen si vdy obliekala star kostm Kleopatry, ktor patril jej mame. Vetky jedl si polievala omkou tabasko, mu dokzala zabehn pod es mint a hrvala na gitare po starom otcovi. Nevedela to, no dvala do toho duu. Na lak na nechty aj na steny v splni si kreslila bodky. Snvala o tom, e odde do vekho mesta ako dallas alebo Memphis a bude hra a spieva v tmavch kluboch. Milovala svoju matku prudkou nezlomnou vou, ktor jej Ander zvidel a snail sa ju pochopi. V zime nosila tielka a na pl trik, bla sa vok, no napriek tomu milovala horsk drhy v lunaparkoch, a plnovala, e sa nikdy nevyd. Neplakala. Ke sa smiala, zatvrala oi.

Vedel o nej vetko. Keby ho skali z nej, tak by mal naj-lepie znmky. Sledoval ju od toho da, ako sa narodila. Sle-dovali ju vetci Nositelia. Sledoval ju, len o sa obaja nauili rozprva. No nikdy sa spolu nerozprvali.

Je jeho ivot. A on ju mus zabi.dieva i jeho matka mali stiahnut okn. To sa Nositeom

nebude pi. Ander si bol ist, e jeden z jeho strkov do-stal za lohu zasekn im okn, km hrali karty v kaviarni s modrou markzou.

No Ander raz videl, e matka dievaa strila nejak pali-ku do stabiliztora naptia v aute s vybitou batriou a znovu ho natartovala. Videl, ako to dieva v horave vymenilo na kraji cesty pneumatiku a skoro sa pri tom ani nezapotilo.

S L Z A

11

Tieto eny doku urobi velio. O to viac dvodov, aby sme ju zabili, povedali by jeho strkovia. Vdy ho viedli k tomu, aby za kadch okolnost obhajoval zujmy svojho rodu No-siteov. Lene Ander na tom dievati nevidel ni stran; na-opak, alej tm vmi ho fascinovalo.

Z oboch okien auta vytali oplen predlaktia, ke preli mnik slo dva. Matka i dcra kvali zpstiami do taktu hudby z rdia, ktor by Ander rd poul.

Bol zvedav, ako by voala so na jej pokoke. Predstava, e by bol tak blzko, aby vdychoval jej vu, ho ommila, a mu skoro prilo zle.

Jedna vec bola ist: nikdy ju nebude ma.Klesol na kolen na lavicu. ln sa pod jeho vhou rozhoj-

dal a roztriasol odraz mesiaca stpajceho na oblohu. Potom sa zahojdal znovu, silnejie, a to naznaovalo, e vo vode sa nieo deje.

Vlna narastala.On nemal robi ni in, iba ich sledova. To mu rodina

prikzala jasne. Vlna zato. Presko cez most a splchne auto ako kvet cez okraj fontny. A stiahne ich so sebou do hlbn ocenu. To bolo vetko.

Ke jeho rodina pripravovala plny v oumelej prenajatej przdninovej chate v Key Weste s vhadom do zhrady, ktorou bola v skutonosti ulika pln buriny, nikto nehovo-ril o nslednch vlnch, ktor ukonia ivot matky s dcrou. Nikto nespomnal, ako pomaly sa mtvola rozklad v stude-nej vode. No Andera cel tde trpili hrozn sny o tom, o sa stane s telom dievaa po smrti.

L A U R E N K A T E O V

12

Jeho rodina povedala, e ke vlna opadne, Ander me zaa normlny ivot. Ve povedal, e to chce, i nie?

Mal sa iba postara, aby auto zostalo pod vodou tak dlho, km dieva nezomrie. Ak by sa nejakou nhodou a tu sa strkovia zaali hateri matka a dcra vyslobodili a vynori-li nad hladinu, potom by Ander musel...

Nie, skrkla teta Chora nahlas a utila miestnos pln mu-ov. Bola Anderovi najbliia, skoro ako matka. Mal ju rd, ale nepilo sa mu, ak je. To sa nestane, povedala. Vlna, ktor Chora vytvor, bude dos siln. Ander nebude musie utopi to dieva vlastnorune. Nositelia nie s vrahovia. S sluobnci udskosti, ktor zabrnia apokalypse. Vytvraj iba nehodu.

No aj tak to bola vrada. V tejto chvli bolo dieva naive. Malo priateov a rodinu, ktor ho milovala. Malo pred sebou ivot. Monosti, ktor sa rozprestierali na vetky strany ako konre duba naahujce sa k nekonenej oblohe. Vyarovalo z nej asn aro.

Ander nerd rozmal o tom, i by niekedy naozaj mohla urobi to, oho sa Nositelia obvali. Zoierali ho pochybnos-ti. A ke sa vlna valila bliie, uvaoval, e nech, nech strhne aj jeho.

Keby chcel zomrie, musel by vyliez z lna. Musel by pus-ti rukovte na konci reaze privarenej ku kotve. Bez ohadu na to, ak siln by vlna bola, Anderova reaz sa neroztrhne, kotva sa nevytrhne z morskho dna. Vyrobili ich z aurichal-kumu, starobylho kovu, ktor modern archeolgovia po-vauj za mytologick. Kotva na reazi bola jednou z piatich vec vyrobench z ltky, ktor Nositelia zachovali. Matka

S L Z A

13

dievaa jedna z mla vedcov veriacich vo veci, ktorch existenciu nemu dokza , by vymenila cel svoju kariru za to, aby aspo jednu z nich objavila.

Kotva, otep, vrha otepov, ndobka na slzy a mal vyre-zvan truhlica, z ktorej vyarovala neprirodzen zelen iara toko zostalo z jeho rodu, zo sveta, o ktorom nikto neroz-prval, z minulosti, ktor Nositelia chceli vytlai z vedomia, a stalo sa to ich vlunm poslanm.

dieva o Nositeoch rodu nevedelo ni. Pozn aspo his-triu svojho rodu tak ako on? Jeho korene siahaj hlboko do minulosti, a po svet straten pod vodou, po tajomstvo, ktor ich oboch bezndejne spja.

U bol as. Auto sa blilo k tabuke oznaujcej tyri mle. Ander sledoval, ako sa vlna vynra oproti tmavncej oblohe a jej biely hrebe si u nebolo mon pomli s oblakom. Sledoval, ako sa pomaly dvha dvadsa stp, tridsa stp, bliaca sa stena vody, ierna ako noc.

Jej hukot takmer prehluil vkrik, ktor sa ozval z auta. Zrejme nevykrkla ona, ale jej matka. Ander sa zachvel. To mu prezradilo, e nakoniec t vlnu zbadali. Zablikali brzdo-v svetl. Potom zreval motor. Prineskoro.

Teta Chora dodrala slovo. Vytvorila vlnu dokonale. Bolo v nej cti vu citronely Chora tm maskovala pach p-liaceho sa kovu, ktor sprevdzal zefrske arovanie. Po celej rke bola vlna vyia ako trojposchodov budova, v jej hl-bokch trobch sa krtil vr a jej spenen papua prehryz-ne most napoly, hoci zem po oboch stranch zostane nedo-tknut. Vykon svoju prcu isto, a o je dleitejie, rchlo.

L A U R E N K A T E O V

14

Turisti sa ani nestihn zastavi pri moste, vytiahnu telefny a nahra si to.

Ke sa vlna zlomila, rozliala sa po moste, potom sa odrazi-la nasp do stredovch dianinch zvodidiel deliaceho psa, desa stp pred autom, presne poda plnu. Most zastonal. Cesta sa zdvihla. Auto spadlo do zvrenho stredu. Zaplavilo mu podvozok. Vlna ho zdvihla a niesla na hrebeni a potom splchla z mosta a stiahla do valiaceho sa mora.

Ander sledoval, ako chrysler urobil na vlne salto. Ke letel dolu, ohromilo ho, o vid cez predn sklo. Bola tam: pina-v blond vlasy, rozprestret na vetky strany. Jemn profil. ruky naahujce sa k matke, ktorej hlava narazila o volant. Jej vkrik sa zapichol Anderovi do due ako sklo.

Keby sa to nestalo, vetko mohlo by in. No stalo sa to:Po prv raz v ivote naho pozrela.Jeho ruky vykzli z rukovt aurichalkumovej kotvy. Nohy

sa mu odlepili odo dna rybrskeho lna. Km auto so ple-chotom spadlo do vody, Ander u plval k jej otvorenmu oknu, bojoval s vlnou a vyuval kaduk gram starobylej sily, ktor mu prdila v krvi.

Bola to vojna Ander proti vlne. Vrazila doho, marila ho o pieson dno zlivu, otkala mu rebr, udierala telo. krpal zubami a plval napriek bolesti cez koralov tes, ktor mu porezal pokoku, pomedzi repy skla a roztiepen nraznk, pomedzi hust zvesy rias a morskch rastln. Hla-va mu vyletela nad hladinu a lapal po dychu. Zbadal skrte-n siluetu auta, no potom mu zmizlo pod penou. Takmer sa rozplakal pri pomyslen, e sa k nej nedostane vas.

S L Z A

15

Vetko stchlo. Vlna ustupovala, brala so sebou trosky a ahala auto. Andera tam nechala.

Mal ete jednu ancu. Okn boli nad hladinou. Len o sa vlna vrti, auto rozmliadi. Ander nevedel vysvetli, ako sa jeho telo vynorilo z vody a preletelo vzduchom. Skoil do vlny a naiahol sa.

Telo mala stuhnut. Tmavomodr oi otvoren. Po krku jej stekala krv, ke sa obrtila k nemu. o videla? Vedela, kto je?

T otzka a jej pohad Andera paralyzovali. V okamihu prekvapenia sa vlna zatoila okolo nich. Premrnil osudov ancu: stihne zachrni iba jednu. Vedel, ak je to krut. No zachoval sa sebecky ju tam nemohol necha.

Tesne pred tm, ako vlna vybuchla nad nimi, Ander ju chytil za ruku.

Eureka.