Legalizácia tzv. mäkkých drog - argumenty pre a proti

Právnická fakulta Masarykovej univerzity

Odbor Teória a prax prípravného konania trestného

Katedra trestného práva

Bakalárska práca

Legalizácia tzv. mäkkých drog - argumenty pre

a proti

Michal Gróf

2014

2

„Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému: Legalizácia tzv. mäkkých drog -

argumenty pre a proti spracoval sám. Všetky pramene a zdroje informácií, ktoré som

použil na napísanie tejto práce, boli citované v poznámkach pod čiarou a sú uvedené

v zozname použitých prameňov a literatúry“.

Za odborné vedenie práce ďakujem pánovi doc. JUDr. Marekovi Fryštákovi, Ph.D.

V Nitre dňa 30.10.2014

.............................

Michal Gróf

3

1 Úvod...............................................................................................................................5

2 Droga..............................................................................................................................6

2. 1 Delenie drog.........................................................................................................7

2. 1. 1 Delenie podľa legálnosti..........................................................................7

2. 1. 2 Delenie podľa miery rizika spojeného s užívaním...................................8

2. 1. 3 Delenie drog podľa pôvodu.....................................................................9

2. 1. 4 Delenie drog podľa účinku.....................................................................10

3 História drog................................................................................................................14

3. 1 Alkohol...............................................................................................................14

3. 2 Tabak..................................................................................................................16

3. 3 Kokaín................................................................................................................16

3. 4 Konopné drogy...................................................................................................17

4 Legislatívne prístupy....................................................................................................19

4. 1 Medzinárodné organizácie.................................................................................20

4. 1. 1 Organizácia spojených národov.............................................................20

4. 1. 2 Medzinárodný výbor pre kontrolu drog – INCB....................................21

4. 1. 3 Európska únia – EÚ................................................................................23

4. 1. 4 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť –

EMCDDA.............................................................................................................24

4. 2 Legislatívne prístupy štátov................................................................................24

4. 2. 1 Slovenská republika...............................................................................25

4. 2. 2 Česká republika......................................................................................27

5 Argumenty pre a proti legalizácii mäkkých drog.........................................................29

5. 1 Zdravotné hľadisko............................................................................................29

5. 1. 1 Negatívne účinky krátkodobého užívania - Vplyv na mozog................30

5. 1. 2 Negatívne účinky dlhodobého užívania - Vplyv na mozog...................30

5. 1. 3 Vplyv na fyzické zdravie.......................................................................32

5. 1. 4 Vplyv na psychické zdravie...................................................................34

5. 2 Pozitívne účinky.................................................................................................36

5. 3 Ekonomické hľadisko........................................................................................37

5. 4 Marihuana ako vstupná droga............................................................................39

4

6 Príklady legalizácie vo svete........................................................................................41

6. 1 Uruguaj...............................................................................................................41

6. 2 Colorado……………………………………………………………………….42

7 Záver.............................................................................................................................44

Resumé...............................................................................................................................46

Použitá literatúra................................................................................................................47

5

1 Úvod

V tejto bakalárskej práci sa budeme zaoberať problémami týkajúcimi sa pozitív a

negatív súvisiacich s legalizáciou tzv. mäkkých drog. V úvode práce postupne načrtneme

základné pojmy týkajúce sa témy, vysvetlíme pojem droga, delenie drog podľa rôznych

kritérií do kategórií a ich odlišné účinky na ľudský organizmus. Pre lepšie pochopenie

tejto problematiky predostrieme taktiež históriu vybraných omamných a psychotropných

látok. Ďalej sa v práci sústredíme priamo na konopné drogy, jediného zástupcu mäkkých

drog, ktorý stojí v ilegalite.

Neskôr uvedieme stanoviská niektorých medzinárodných organizácií, hlavne

Organizácie spojených národov, Medzinárodného výboru pre kontrolu drog a Európskej

únie. Poukážeme priamo na legislatívy štátov, ktoré sú nám najbližšie. Na

benevolentnejšiu drogovú politiku Českej republiky, a na silne represívny postoj

Slovenska.

V hlavnej časti našej práce sa budeme zaoberať negatívnymi a pozitívnymi aspektmi

legalizácie tzv. mäkkých drog vo viacerých oblastiach. Začneme zdravotnými rizikami

súvisiacimi ako s fyzickými, tak aj psychickými následkami dlhodobého užívania

konopných drog. Do protikladu následne uvedieme možnosti využitia ich kladného

účinku v medicíne, farmaceutickom priemysle, a samoliečbe niektorých chorôb. Budeme

pokračovať ekonomickými aspektmi prípadnej zmeny legislatívy, kde načrtneme vplyv

kriminalizácie týchto látok na šedú ekonomiku a možné zisky štátu pri ich legalizácií. V

závere tejto časti sa budeme zaoberať teóriou „marihuany ako vstupnej drogy“ a .

Ďalej spomenieme Uruguay, prvú krajinu sveta, ktorá plne legalizovala predaj,

pestovanie a distribúciu marihuany, a tiež americký štát Colorado, ktorý tak učinil ako

prvý v USA. V tejto časti načrtneme dôvody a ciele legalizácie marihuany v týchto

štátoch.

V závere práce zhodnotíme argumenty a vyjadríme vlastný názor na danú

problematiku.

6

2 Droga

Na začiatku práce uvedieme definície základných pojmov, ktoré budeme rozoberať a

budeme sa s nimi v tejto práci stretávať najčastejšie. Ako prvý a taktiež najdôležitejší je

pojem droga. S týmto slovom sú v dnešnej spoločnosti spájané hlavne zakázané látky, pri

ktorých si bežný človek predstaví napríklad kokaín alebo marihuanu. Toto pomenovanie

sa však používa aj pre spoločensky akceptované látky, napr. tabak, alkohol, kofeín

a rôzne farmaceutické výrobky, pretože svojimi vlastnosťami pri vstupe do organizmu

spĺňajú kritériá na ich zaradenie medzi takto pomenované látky.

Samotné slovo “droga” môže pochádzať z holandského slova „droog”, ktoré v

preklade znamená “suchý, usušený”. Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem

droga takto: „1. návykový omamný prostriedok (napr. ópium): mäkké, ľahké drogy

pôsobiace miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana); tvrdé drogy 2. odb.

vysušená látka rastlinného alebo živočíšneho pôvodu používaná obyčajne na výrobu

liečiv;”1

Z druhej, odbornej varianty slovenskej definície môžeme dedukovať zhodu s vyššie

spomenutým holandským výrazom, no názorov na lingvistický pôvod slova je viac.

Podľa iného zdroja môže pochádzať z anglického jazyka, zo slova „drug”, ktoré

zodpovedá svojím významom starému gréckemu výrazu „pharmakon”, ktorým sa

označovali ako liečivé prostriedky, tak aj jedy. 2

Droga môže byť akákoľvek (prírodná alebo syntetická) látka, ktorá je schopná, aj v

malom množstve svojím vstupom do organizmu pôsobiť priamo alebo nepriamo na

centrálny nervový systém a tým pozmeniť jeho fyzické alebo psychické procesy. Tieto

zmeny môžu byť podľa typu drogy buď stimulačné, alebo naopak sedatívne. Droga môže

vyvolať chorobný stav - psychickú, prípadne fyzickú závislosť.3 Z vyššie uvedeného teda

chápeme, že drogy svojím pôsobením môžu ovplyvniť vnímanie, prežívanie, pocity,

náladu, prípadne myslenie užívateľov, taktiež sú svojím pôsobením na nervovú sústavu

1 KAČALA, J. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda, 2003. s. 140.

2 NOVOMESKÝ, F. Drogy. Advent-Orion, spol. s r.o.; 1996. s. 12.

3 KONEČKOVÁ, Ľ. Drogová problematika učňovskej mládeže. 2. vyd. Prešov: Náuka, 2001. s.13.

7

schopné utlmiť bolesť, únavu a iné dôležité procesy v ľudskom organizme (omamný

alebo psychotropný účinok). Takáto látka je pri viacnásobnom užití schopná vyvolať u

užívateľa závislosť - “návyk”. Z tohto dôvodu sa dá hovoriť o drogách tiež ako o

“návykových látkach”.

Aby sme teda mohli označiť určitú látku za drogu, musí spĺňať dve kritériá :

i. Pôsobí na organizmus omamne alebo psychotropne.

ii. Má potenciál vyvolať závislosť.

2. 1 Delenie drog

Drogy môžeme deliť podľa rôznych kritérií, či už sa jedná o spoločenskú

akceptovateľnosť a možné riziko spojené s ich užívaním, legálnosť a nelegálnosť, ich

pôvod alebo účinky.

2. 1. 1 Delenie podľa legálnosti

Najjednoduchšie rozdelenie návykových látok je podľa toho, ako k nim pristupuje

legislatíva daného štátu. Na jednej strane môže ísť o drogy legálne - neodporujú zákonom

a sú spoločensky akceptovateľné. V našich končinách je to hlavne alkohol, tabak, káva,

čaj, niektoré druhy liečiv a rôzne dostupné prchavé látky. Na strane druhej sú to látky

štátom zakázané a kontrolované. V slovenskej legislatíve je taxatívny zoznam týchto

látok upravený v predpise č. 139/1998 Z. z.4, v českej legislatíve je tento zoznam

obsiahnutý v prílohe k stanovisku trestného kolégia Najvyššieho súdu sp.zn. Tpjn

301/20135. Medzi najznámejšie z ilegálnych látok v týchto krajinách patria určite heroín,

kokaín, pervitín, marihuana alebo LSD.

4 Predpis č. 139/1998 Z. z. Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

5 Stanovisko trestního kolegia Nejvyššího soudu k výkladu pojmu „množství větší než malé“ u omamných a

psychotropních látek a přípravků je obsahujících a jedů (§ 283, § 284, § 285 tr. zákoníku)

8

2. 1. 2 Delenie podľa miery rizika spojeného s užívaním

Podľa miery rizika vzniku závislosti spojeného s užívaním môžeme drogy rozdeliť na

„mäkké a tvrdé”, prípadne „ľahké a ťažké”. Pramene k mäkkým drogám radia kávu,

tabakové výrobky, konopné drogy. Niekedy v tejto skupine nájdeme aj alkohol. Ostatné

látky patria do skupiny tvrdých, respektíve ťažkých drog. Toto delenie je však nepresné,

v niektorých ohľadoch zastarané a v odborných publikáciách sa s ním skôr nestretneme.

Je totiž neprimerané látky ako alkohol a nikotín6, ktoré sa v rebríčkoch potenciálu vzniku

závislosti profesorov Hennigfielda7 a Benowitza8 nachádzajú na popredných miestach

v návykovosti, radiť medzi mäkké drogy.9

Niekedy sa tiež hovorí o drogách s akceptovateľným rizikom a drogách, u ktorých je

riziko spojené s ich užívaním príliš vysoké, takže neakceptovateľné. Kritériá sa

nezameriavajú iba na riziko vzniku závislosti, ale taktiež na riziká spojené

s jednorazovým užitím drogy pre užívateľa.

„Některé drogy jsou velmi rizikové již při jednorázovém užití. Jako příklad je možné

jmenovat LSD nebo psylocibin (lysohlávky), u kterých i jednorázové užití může vyvolat

vážnou duševní poruchu. To se naštěstí děje jen vyjimečně.U heroinu, morfinu, durmanu,

toluenu a některých dalších látek může snadno dojít k smrtelnému předávkování již při

prvním užití drogy. Na předávkování v případě prvouživatelů se podílí jejich nezkušenost

a špatný odhad dávky, kterou mohou užít.”10

V tomto prípade je zaradenie mäkkých a tvrdých drog už presnejšie a pramene medzi

6 Nikotín je alkaloid, účinná látka nachádzajúca sa v tabaku

7 Neal L. Benowitz – americký profesor z californskej university v San Franciscu, odborník na drogové závislosti

8 Jack E. Henningfield – americký profesor z národného inštitútu pre drogové závislosti

9 Rebríček dostupný na tejto stránke: <http://www.drugsense.org/tfy/addictvn.htm>

10 Rozdělení drog. Odrogach.cz[online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.odrogach.cz/skola/uzivani-navykovych-latek/informace-o-drogach/rozdeleni-drog.html>

9

tvrdé drogy zaraďujú aj alkohol.

Ďalej tieto látky delia do šiestich skupín :

1. s vysokou mierou rizika - tvrdé (napr. toluén, heroín, morfium, durman, krak,

LSD)

2. s vysokou až strednou mierou rizika - tvrdé (napr. lysohlávky, kokaín, pervitín)

3. so strednou mierou rizika - tvrdé (napr. alkohol, extáza, efedrin, kodeín, nikotín)

4. s relatívne malou mierou rizika – mäkké (napr. marihuana, hašiš, kokový čaj a

listy)

5. prakticky bez rizika – mäkké (napr. káva a čaj)

2. 1. 3 Delenie drog podľa pôvodu

Drogy môžeme ďalej rozdeliť podľa ich pôvodu na prírodné, polosyntetické a

syntetické.11 V prírode sa nachádza množstvo látok, ktoré môžu mať aj bez ďalšej,

prípadne minimálnej úpravy priznané postavenie drogy. Tieto látky radíme medzi

prírodné drogy. Medzi najznámejšie z nich patria hlavne marihuana, koka, ópium, káva,

čaj alebo tabak.

Polosyntetické drogy vznikajú určitým chemickým procesom z drog prírodných.

Klasickým príkladom môže byť napríklad kokaín, ktorý sa extrahuje z listov koky

a používa sa ďalej na výrobu kraku, alebo morfium syntetizované z ópia, z ktorého sa

ďalšou chemickou reakciou vyrába heroín.12 Samozrejme, z tejto skupiny nemôžeme

vynechať lieh, vyrábajúci sa destiláciou z ovocného kvasu.

Syntetické drogy sú čisto chemicky vytvorené látky, väčšinou svojimi účinkami

napodobujúce prírodné alebo polosyntetické drogy (napr. amfetamíny).

11 The Concept And Significance Of Precursor Control In Containing Illicit Drug Production India's International Obligations Under The UN Conventions[online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné

z:<https://www.unodc.org/pdf/india/publications/precursor_control_laws/08_drduttpresentation.pdf>

12 Drugs of Abuse[online]. Naposledy upravené 29.5.2014. [cit. 2014-10-29] Dostupné z:

<http://dor.gov.in/drugs_abuse>

10

2.1.5 Delenie drog podľa účinku

1. Opioidy a opiáty – Opioidy sú látky prírodného alebo syntetického

pôvodu, ktoré majú podobné účinky ako morfium13. Podkategóriou opioidov sú opiáty,

látky zložené zo zlúčenín alkaloidov, priamo získané z ópia. Ide o morfium, kodeín,

heroín a iné polosyntetické deriváty ópia. 90% svetovej produkcie ópia sa získava

narezaním nedozretých makovíc maku siateho, z ktorých vyteká šedá lepkavá tekunina -

latex, ktorá sa po zaschnutí zbiera. Latex obsahuje alkaloidy morfínu a kodeínu, ktoré sú

z tohto vysušeného materiálu izolované.14 Ďalšou podkategóriou opioidov sú endorfíny,

tiež známe ako hormóny šťastia. Produkuje ich ľudský mozog, v ktorom fungujú pri

synaptickom prenose15 ako neurotrasmitery16 a neuroregulátory17. Pre svoju podobnosť

s morfiom a opiátmi sa nazývajú tiež endogénne morfíny.

Opioidy majú analgetické účinky (tlmia bolesť), pôsobia sedatívne na centrálnu

nervovú sústavu a majú tiež potenciál spôsobovať eufóriu. Typickým opioidom je

morfium a jeho derivát heroín je v súčasnosti najviac zneužívanou látkou opioidného

typu.

2. Sedatíva a hypnotiká – Do tejto skupiny radíme hlavne alkohol, barbituráty a

benzodiazepíny. Tieto drogy utlmujú centrálny nervový systém (spôsobujú sedáciu),

môžu navodiť spánok, potláčajú pocity napätia a úzkosti. V primeranej dávke tieto látky

spôsobujú poruchy vyjadrovania a koordinácie.

Najviac užívaným sedatívom je alkohol. Ľudstvu je známy už tisícky rokov a stále

zastáva miesto v mnohých náboženských a spoločenských zvykoch. Barbituráty sa

v minulosti používali ako liek proti insomnii18, no kvôli nežiaducim vedľajším účinkom

ich nahradili benzodiazepíny.

13 Hlavná účinná látka v ópiu. 14 HEROIN, MORPHINE and OPIUM [online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:<http://www.opioids.com/poppy.html> 15 Vymieňanie vzruchov v mozgu medzi neurónmi alebo neurónmi a iným vzrušivým tkanivom. 16 Neurotransmiter je chemická látka uvoľňovaná z nervového zakončenia pri synaptickom prenose. 17 Neuromodulátor je molekula, ktorá mení citlivosť receptorov na postsynaptickej membráne

synapsie voči neuromediátorom. Následkom toho zosilňujú alebo naopak zoslabujú príslušný vzruch. 18 Chorobná nespavosť.

11

3. Stimulanciá – Do tejto skupiny patria látky, ktoré pôsobia na centrálnu

nervovú sústavu povzbudzujúco. Po užití majú schopnosť zvýšiť ostražitosť

a sústredenosť, zvýšiť fyzickú energiu, spôsobiť nabudenie, vyvolať eufóriu a spokojnosť.

Medzi najbežnejšie užívané stimulanciá patrí kofeín, nikotín, kokaín a amfetamíny.

Pri dlhodobom užívaní môžu spôsobovať emočnú labilitu, podráždenosť, výbuchy

hnevu, agresivitu, paranoju, bludy a halucinácie alebo kombinácie týchto symptómov.

4. Halucinogény – Medzi najbežnejšie používané halucinogény radia pramene

v našich končinách dietylamid kyseliny lysergovej (LSD) a psylocybín (nachádza sa

v lysohlávkach). V iných častiach sveta to môže byť napríklad meskalín získavajúci sa

z kaktusov „peyote“19 , prípadne býva syntetizovaný umelo. Okrem týchto látok sem

môžeme zaradiť napríklad dimetyltriptamín (DMT), hlavnú zložku nápoja „ayahuasca“20,

ale aj niektoré drogy na amfetamínovej báze (MDMA), prípadne na západe populárny

fenylcyklidín (PCP, anjelsky prach).

Halucinogény majú schopnosť pozmeniť vnímanie a prežívanie užívateľa a tým

pozmeniť jeho vnímanie reality. Rozsah týchto zmien môže byť nepatrný, ale aj závažný.

Vnem je nespracovaná informácia, ktorá je ľudským nervovým systémom posielaná zo

senzorických orgánov do mozgu. Vnímanie je výsledok vyhodnotenia vnemových

informácií v našom mozgu. Ak je tento proces ovplyvnený halucinogénom, naruší

užívateľovi objektívne vnímanie okolitej reality, môže spôsobiť vizuálne a sluchové

halucinácie a ilúzie, myšlienkové bludy, zosilnenie vnímania, narušenie úsudku,

depesonalizáciu21 a derealizáciu22, synestéziu23 a samozrejme týmto pádom narušenie

sociálneho fungovania. Medzi klinické príznaky užitia takejto látky patrí napríklad

19 Lat.: Lophophora williamsii L. 20 Nápoj užívaný juhoamerickými indiánmi pri tradičných obradoch. 21 Pocit nereálnosti seba samého. 22 Pocit nereálnosti okolitého sveta.

23 Jav, ktorý spočíva v tom, že akýkoľvek podnet pôsobiaci na zodpovedajúci zmyslový orgán vyvoláva mimo vôle

subjektu nielen pocit, ktorý je špecifický pre daný zmyslový orgán, ale zároveň aj dodatočný pocit alebo predstavu,

ktorá je charakteristická pre iný zmyslový orgán. Napr. počuť farby, vidieť zvuky atd.

12

rozšírenie zreníc, tachykardia24, búšenie srdca, potenie, rozmazané videnie, trias a poruchy

koordinácie.

Niektoré pramene radia medzi halucinogény často aj konopné drogy. Toto zaradenie je

však z hľadiska ich účinku a zloženia neprimerané.

5. Konopné drogy – Do tejto kategórie radíme drogy vyrábané z rastliny konopa.

Poznáme niekoľko druhov tejto rastliny. Konopa indická25 (resp. hašišová), konopa siata26

a konopa rumovisková27. Pomenovanie „marihuana“ označuje usušený materiál získaný

z rastliny konopa (listy, stonky a okvetné palice) a pomenovanie „hašiš“ označuje

vysušenú živicu získanú z konopných kvetov. Tiež sem radíme „hašišový olej“. Je to

tekutá forma získavaná extrakciou z konopnej rastliny, ktorá je z tejto trojice najúčinnejšia.

Účinná látka vo všetkých konopných drogách je tetrahydrokanabiol (THC), doplnená

účinkami ostatných kanabiolov (kanabidiol, kanabinol, kanabichromém) nachádzajúcich

sa v rastline konope. Najbežnejšie je užívanie marihuany fajčením, v kombinácií

s tabakom v „jointe“ 28 alebo samostatne cez fajku. Okrem toho môže byť užívaná

perorálne, nie však osamote, ale ako prísada v jedlách, prípadne vyluhovaná

v alkoholických nápojoch alebo mlieku. Je to z toho dôvodu, že aktívne látky kanabioly sú

rozpustné v tukoch a alkoholoch. Intravenózne užívanie je pre riziko vpichnutia

nerozpustených rastlinných čiastočiek výnimočné.

Pri fajčení marihuany sú kanabioidy okamžite vstrebané cez pľúca do krvného obehu

a rýchlo sa viažu na endogénne kanabioidné receptory v centrálnom nervovom systéme.

Táto väzba je zodpovedná za psychoaktívne účinky tejto látky. Marihuana je

psychoaktívna látka s účinkami ako stimulačnými, tak aj halucinogénnymi. Ako stimulant

pôsobí na centrálny nervový systém energizujúco, pričom ako halucinogén skresľuje

24

Zrýchlenie srdečného rytmu.

25 Lat.: Cannabis indica L.

26 Lat.: Cannabis sativa L.

27 Lat.: Cannabis ruderalis L.

28 Marihuanová cigareta.

13

senzorické informácie a vnímanie. Napriek jej stimulačným vlastnostiam užívatelia

marihuany často opisujú upokojujúce účinky tejto drogy.

6. Prchavé látky – Do tejto skupiny radíme výpary rôznych organických

rozpúšťadiel a sprejov, prchavé dusitany, ako napríklad amylnitrid,29 alebo iné látky,

ako napríklad chloroform alebo oxid dusný. Tieto látky sú väčšinou voľne dostupné a ich

účinky môžu byť rôzne. Ich užívanie prebieha inhaláciou.

29

Slangovo „popper“.

14

3 História drog

Pre lepšie pochopenie problematiky súvisiacej s argumentmi pre a proti legalizácii

mäkkých drog sa musíme zaoberať aj históriou takýchto látok. Či už ide o drogy legálne

alebo ilegálne, ich história väčšinou siaha ďaleko pred akúkoľvek legislatívnu úpravu

štátov.

Omamné a psychotropné látky sú pravdepodobne známe už od začiatku dejín ľudstva.

Látky meniace ľudské vedomie boli dôležitou súčasťou náboženských i iných rituálov vo

väčšine starovekých kultúr. Látky však boli vždy podávané "pod dohľadom" šamanov,

kňazov a ďalších osôb, ktoré s nimi mali bohaté skúsenosti a dokázali očakávať, ako droga

ovplyvní vnímanie, myslenie a telesné funkcie ich súkmeňovcov. Podávanie

psychoaktívnych látok bolo dôležitou súčasťou tradície danej kultúry a problém

závislosti alebo problémového užívania drog bol v starších kultúrach úplne neznámy.

Problémy sa však dostavili v momente, keď prestalo byť užívanie psychoaktívnych látok

spojené s náboženskými a spoločenskými tradíciami a rituálmi. Nárast drogového

problému rovnako súvisel s rozvojom farmaceutického a chemického priemyslu, ktorý

začal vyrábať celý rad syntetických zlúčenín vo veľkom množstve. Drogy sa tiež stali

predmetom obchodu, sľubovali ľahké a vysoké finančné zisky. Nárast ponuky na trhu,

a neskôr na čiernom trhu bol nasledovaný vysokým dopytom.

Pre túto časť sme vybrali niekoľko najrozšírenejších zástupcov omamných

a psychotropných látok.

3. 1 Alkohol

V ľudskej spoločnosti je užívanie omamných látok zakorenené dlhú dobu.

Fermentované obilie, ovocné šťavy alebo med sa používajú na výrobu alkoholu už tisícky

rokov. Kvasené nápoje jestvovali v ranej egyptskej spoločnosti a taktiež boli nájdené

dôkazy o existencii takýchto nápojov v Číne okolo roku 7000 p. n. l. . Zmienky

o alkohole pochádzajú aj z Indie. Nápoj destilovaný z ryže nazývaný „sura“ tu bol

vyrábaný už v roku 3000 p. n. l. . Babylončania uctievali bohyňu vína už v období

okolo roku 2700 p. n. l. . V starovekom Grécku vznikol jeden z prvých alkoholických

15

nápojov – medovina, vyrábaná z medu a vody. Grécka literatúra z tohto obdobia je tiež

plná varovaní pred neprimeraným požívaním alkoholu. Zmienky o alkohole v dobách

staroveku pochádzajú z rôznych častí sveta, čo nasvedčuje tomu, že alkohol sa postupom

času rozširoval medzi rôznymi kultúrami.

V šestnástom storočí bol alkohol (lieh, špiritus) vo veľkej miere používaný na

lekárske účely. Britský parlament schválil o dvesto rokov neskôr zákon na podporu

používania pšenice na destiláciu liehovín. Pre vysokú dostupnosť obilia, nenákladnú

výrobu a nízku cenu zaplavil britský trh lacný, ľahko dostupný alkohol. V polovici

osemnásteho storočia dosiahla konzumácia „džinu“ 30 vrchol. Za rok bolo

skonzumovaných 68 miliónov litrov a alkoholizmus bol na Britských ostrovoch v tomto

čase úmerne rozšírený.

Zmena postoja prišla na začiatku 19. storočia. Začala sa propagovať miernejšia

konzumácia alkoholických nápojov, čo neskôr viedlo až k úplnej „prohibícii“31. V roku

1920 bol v USA schválený zákon na prohibíciu alkoholu. Tento zákaz však vydržal

v platnosti iba 13 rokov, keďže viedol k rozvoju čierneho trhu, organizovaného zločinu,

neviedol k badateľnému zníženiu dopytu po alkohole a štátna pokladnica spojených

štátov potrebovala výnosy z daní z predaja alkoholu.

V súčasnosti je priemerná spotreba alkoholu v rozvinutých krajinách približne 5

litrov na osobu ročne.

„V posledných dvadsiatich rokoch sa znížila spotreba alkoholu v rozvinutých

krajinách, ale zvyšuje sa v rozvojových krajinách, zvlášť v oblasti Západného Pacifiku,

kde sa ročná spotreba alkoholu na osobu pohybuje v rozpätí od 5 do 9 litrov čistého liehu,

a tiež v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Vzostup konzumácie alkoholu v

rozvojových krajinách sa vo veľkom rozsahu riadi mierami v ázijských krajinách. Úroveň

spotreby alkoholu je oveľa nižšia v oblasti Afriky, Východného Stredomoria a v regiónoch

Juhovýchodnej Ázie.“32

Alkohol je široko propagovaný nadnárodnými korporáciami, je spoločnosťou 30

Alkohol vyrábaný zo pšenice.

31 Zákaz výroby, dovozu a/alebo predaja nejakého výrobku, spravidla alkoholu, drogy a podobných látok.

32 Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti[online]. Svetová zdravotnícka organizácia, 2004 [cit.

2014-10-29]. Dostupné z:<http://whqlibdoc.who.int/publications/2003/924156235_slo.pdf>

16

tolerovaný a štáty získavajú z jeho predaja výnosy z daní. Z tohto hľadiska je

pochopiteľné, že alkohol je najrozšírenejšou drogou na svete.

3. 2 Tabak

História fajčenia tabaku siaha do čias staroveku. Niektoré zdroje uvádzajú, že už

približne v roku 8000 p. n. l. bola rastlina nicotiana tabacum používaná pri náboženských

ceremóniách medzi pôvodnými obyvateľmi Severnej a Strednej Ameriky. Starý Mayovia

považovali tabak za posvätnú rastlinu. Je známe fajčenie tzv. „fajky mieru“, ktorým

pôvodní obyvatelia spečaťovali dohody a priateľstvá.

Až po objavení Ameriky Krištofom Kolombom v roku 1492 sa tabak dostal do

Európy a rýchlo sa stal silnou obchodnou komoditou. Koncom 18. storočia ho bolo

možné nájsť vo všetkých kútoch sveta. V tomto čase bol tabak užívaný hlavne fajčením

cez fajku, šnupaním, prípadne žutím jeho listov.

Podoba cigariet, akú poznáme dnes, sa začala formovať až na začiatku 19. storočia

vznikom tovární na cigarety v Severnej Amerike a Európe. Takáto forma tabaku si rýchlo

získala veľkú obľubu, ktorá pretrváva dodnes.33

3. 4 Kokaín

Rastlina koka patrí tiež medzi látky s veľmi dlhou históriou. Pramene hovoria

o užívaní tejto rastliny juhoamerickými Indiánmi v Andách okolo roku 3000 p. n. l. .

Týmto spôsobom sa vyrovnávali s riedkym horským vzduchom, keďže im napomáhala

povzbudiť činnosť srdca a zrýchliť dýchanie.

Kokaín bol prvýkrát izolovaný v roku 1959 nemeckým chemikom Albertom

Niemannom. Ešte v tom roku boli kokaínu pripisované vlastnosti ako znižovanie únavy,

zvýšenie fyzickej sily, zlepšenie nálady a zvýšenie sexuálnej túžby.

33 HAUSTEIN, K.;GRONEBERG,D.; Tobacco or Health?: Physiological and Social Damages Caused by Tobacco

Smoking. 2. edition; Springer, 2010. s.6.

17

V medicíne sa začalo s jeho používaním v roku 1880, keď Vasili von Anrep objavil

anestetické účinky kokaínu. Po tomto objave sa začal používať pri rôznych operáciách

ako v tej dobe ideálne anestetikum. Efektívne blokoval impulzy bolesti vysielané do

mozgu a nechával pacienta v bdelom stave bez nebezpečenstva umelého spánku.

Zástancom kokaínu bol napríklad aj Sigmund Freud a jeho spolupracovník Karl

Koller. Kým Freud skúmal kokaín ako liek proti závislosti na morfiu, Koller vykonal

v roku 1884 za pomoci tohto nového anestetika prvú operáciu oka v histórii.34 Freudove

pokusy však neboli príliš úspešné, pretože sa časom ukázalo, že aj keď závislosť na

morfiu dokáže kokaín vyliečiť, sám vyvoláva silnú závislosť.

Kokaín bol tiež do roku 1903 jednou zo zložiek populárneho nealkoholického nápoja

Coca-Cola. V dnešnej dobe je to však jedna z najviac pašovaných drog na celom svete.

3. 6 Konopné drogy

História konopných rastlín je s človekom spojená už vyše 10 000 rokov. Na rozdiel

od vyššie spomenutých prírodných drog má pre človeka mnoho iných využití ako len svoj

omamný a psychotropný účinok. Historické pramene uvádzajú prvé zmienky o tejto

rastline už z obdobia vyše 8000 rokov p. n. l., ako o jednej z prvých poľnohospodárskych

plodín. V tomto a neskoršom období boli konopný olej a semená používané ako potravina,

z konopných vlákien bol tiež tkaný textil.

Najstarší písomný záznam používania marihuany na lekárske účely pochádza z roku

2727 p. n. l. z Číny. Starí Gréci a Rimania mali tiež poznatky o účinkoch konopy a na

Blízkom východe bolo jej užívanie rozšírené cez arabské štáty až do severnej Afriky.35

V hinduistickom náboženstve hrá marihuana dôležitú úlohu. V posvätných textoch

„Atharvavéda”36 sa o nej píše ako o „posvätnej tráve“, jednej z piatich posvätných rastlín

Indie.

Po objavení Ameriky sa konopa rýchlo rozšírila aj do týchto častí sveta. Hlavné

34

SCHROEDER, K.. Small Animal Regional Anesthesia and Analgesia. John Wiley & Sons, Inc., 2013. s.4.

35 Cannabis, Coca, & Poppy: Nature’s Addictive Plants, Drug Enforcement Administration Museum & Visitors

Center[online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné z: <http://www.deamuseum.org/ccp/cannabis/history.html> 36

Okolo roku 1000 p. n. l.

18

využitie mala ako priemyselná plodina. Existujú však aj historické poznatky o otrokoch,

ktorí si nosili konopu na brazílske plantáže s cukrovou trstinou, kde mali povolené

rastlinu tak pestovať, ako aj fajčiť.

Marihuana bola oceňovaná tisíce rokov pre svoje liečivé a euforické vlastnosti. V

roku 1894 bol odhadovaný počet užívateľov marihuany na 300 miliónov. Okrem toho

bola ďalším miliónom ľudí predpisovaná na lekársky predpis ako liek na rôzne choroby.

Lekári sa však postupne po objavení aspirínu a iných liekov začali od marihuany

odvracať.37

V dnešnej dobe sa odhaduje počet užívateľov marihuany vo svete približne na

400 miliónov.38

37

DUPAL, L., Kniha o marihuaně. Nakladatelství Maťa, 2004. s. 15.

38 DUNDR, Milan. Původ a rozšíření drog. Vesmír [online]. Vydané v apríli 1995 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://casopis.vesmir.cz/clanky/clanek/id/4381>

19

4 Legislatívne prístupy

V ďalšej časti tejto práce sa pre lepšie pochopenie problematiky legalizácie mäkkých

drog budeme zaoberať samotnými prameňmi práva upravujúcimi problematiku drog.

Sústrediť sa budeme hlavne na legislatívne prístupy medzinárodných organizácií, ktoré sa

priamo drogovou problematikou zaoberajú, a tiež na prístupy zákonodarných orgánov

niektorých vybraných štátov, hlavne Slovenskej republiky a Českej republiky.

Jedna z prvých snáh o reguláciu drog v novovekom svete bol pokus Číny

o prohibíciu ópia. Táto snaha nakoniec vyústila do konfliktov s Britským impériom39,

ktoré sem ópium vo veľkom množstve dovážalo. V západnom svete sa však myšlienka

ilegalizovať drogy neobjavila až do konca 19. storočia. V Európe, Spojených štátoch či

Austrálii bolo užívanie drog považované za osobné rozhodnutie užívateľa. 40

Prvé oficiálne medzinárodné stretnutie ohľadom drog sa udialo až v roku 1909

v Šanghaji. Týkalo sa hlavne dovozu a výroby ópia v Ázii a dovozu britského ópia do

Číny pre prebiehajúcu „ópiovú epidémiu”. Táto konferencia položila základy pre prvú

medzinárodnú dohodu o kontrole drog – Medzinárodný dohovor o ópiu, podpísaný

v Haagu v roku 1912. V nasledujúcich rokoch bol vyvíjaný multilaterálny systém na

kontrolu produkcie, prevážania a užívania drog. 41

V roku 1920 prevzalo úlohu medzinárodnej kontroly drog Spoločenstvo národov.

Pod jeho záštitou vznikli tri základné dohovory42 týkajúce sa drogovej kontroly, ktoré

položili základy pre budúcu praktickú činnosť medzinárodnej regulácie drog.

39

Ópiové vojny – 1839, 1858

40 History of drug laws, Legalanswers[online]. Naposledy upravené 18.2.2014 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.legalanswers.sl.nsw.gov.au/guides/hot_topics/drugs/history.html>

41 A CENTURY OF INTERNATIONAL DRUG CONTROL[online]. UNODC, 2009 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.unodc.org/documents/data-and-analysis/Studies/100_Years_of_Drug_Control.pdf>

42 Medzinárodný dohovor o ópiu z roku 1925, Dohovor o obmedzení výroby a regulovaní distribúcie omamných látok

z roku 1931 a Dohovor o potláčaní nezákonného obchodu s nebezpečnými drogami z roku 1936.

20

4. 1 Medzinárodné organizácie

4. 1. 1 OSN

Po svojom vzniku po druhej svetovej vojne prebrala úlohy medzinárodnej kontroly

drog Organizácia spojených národov 43 . Pod jej záštitou vznikli tri najdôležitejšie

dohovory upravujúce zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Jednotný

dohovor o omamných látkach z roku 1961 z veľkej časti vychádzal z Medzinárodného

dohovoru o ópiu, no boli do neho zlúčené aj všetky ostatné medzinárodné dohody

upravujúce problematiku regulácie drog. Obsahuje súpis omamných látok zaradených do

štyroch kategórií. V tomto dohovore bol tiež ustanovený výbor pre kontrolu drog, ktorého

úlohou je kontrolovať uskutočňovanie cieľov dohovorov signatárskych štátov.44 V roku

1972 bol následne doplnený Protokolom k Dohovoru o omamných látkach, ktorý posilnil

mechanizmy kontrolovania nezákonnej výroby, distribúcie a nakladania s drogami.45

V roku 1971 bol prijatý Dohovor o psychotropných látkach, v ktorom sú psychotropné

látky zaradené do ďalších štyroch zoznamov. Dohovor proti nelegálnemu obchodu

s omamnými a psychotropnými látkami bol prijatý v roku 1988 ako reakcia na

medzinárodný obchod s drogami. Tento dohovor obsahuje dva zoznamy prekurzorov.46

Dohovory Organizácie spojených národov obmedzujú používanie všetkých

kontrolovaných látok iba na lekárske alebo vedecké účely. Akékoľvek iné použitie, zvlášť

rekreačné užívanie, môže byť teda považované za porušenie medzinárodného práva.

Dohovory taktiež špecifikujú trestné činy ako držbu, zaobstarávanie, distribúciu alebo

predaj omamných a psychotropných látok a odporúčajú, aby boli niektoré z nich trestané

odňatím slobody. Užívanie síce medzi týmito činmi nie je zahrnuté, avšak je na vôli

každého zo signatárskych štátov, či bude takéto nakladanie s kontrolovanými látkami

43

Ďalej OSN.



45 Shared responsibility in international drug control [online]. INCB, 2012 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<https://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2012/AR_2012_E_Chapter_I.pdf>

46 EMCDDA THEMATIC PAPERS. Illicit drug use in the EU: legislative approaches. Lisbon, 2005, s.5-6

21

považovať za trestné. Niektoré pramene vidia zásadný rozdiel medzi držbou a užívaním

drog, keďže držba so sebou vždy prináša risk ďalšieho predaja. Oficiálny komentár OSN

k článku 36 dohovoru z roku 61 potvrdzuje existenciu tohto rozdielu. Hovorí o tom, že

nakladaním s takýmito látkami sa nerozumie osobná spotreba takýchto látok, ale činnosti

súvisiace s nezákonným obchodom s nimi. Tiež rozlišuje pojmy držby pre vlastnú

spotrebu, pri ktorej je na vôli daného štátu, či vôbec a ako potrestá takýto čin, a držby pre

účel distribúcie, ktorú by mal štát sankciovať trestom odňatia slobody. 47

Dohovor z roku 1988 však stanovuje, že aj držba, nákup alebo pestovanie drog pre

vlastnú spotrebu by mali byť považované za trestný čin. Signatárskym štátom je tu však

daná možnosť použiť iné alternatívy trestania takýchto činov, ako napríklad vzdelávanie,

liečbu, sociálnu reintegráciu a podobne.48 S prihliadnutím na všeobecné pravidlá pre

výklad zmlúv49, ktoré stanovujú štátom interpretáciu dohovorov v „dobrej viere“ a „s

ohľadom na ich cieľ a účel“, môžeme konštatovať, že hlavným dôvodom kriminalizácie

osobnej spotreby drog by malo byť zlepšenie kontroly medzinárodného obchodu

s drogami a nie ich užívanie ako také.50

Z vyššie uvedeného môžeme usúdiť, že OSN sa zaoberá skôr kontrolou

medzinárodného obchodu s drogami a kontrola samotného užívania týchto látok má teda

iba podporný charakter v boji proti nemu.

4. 1. 2 Medzinárodný výbor pre kontrolu drog - INCB

Kým implementácia medzinárodných dohovorov do svojej legislatívy je

zodpovednosť jednotlivých signatárskych štátov, INCB existuje na podporu plnenia

cieľov týchto dohovorov. Napriek tomu, že tento výbor monitoruje dodržiavanie

záväzkov jednotlivými štátmi, nemá právomoc prinútiť ich implementovať jednotný

výklad ustanovení týchto dohovorov. Môže však vyjadriť svoj názor na legislatívnu

47

Tamtiež. s.6



49 Viedenský dohovor o zmluvnom práve z r. 1969

50 EMCDDA THEMATIC PAPERS. Illicit drug use in the EU: legislative approaches. Lisbon, 2005, s.7-8

22

činnosť signatárskeho štátu prostredníctvom stanovísk. INCB má tiež kompetenciu

požadovať po signatároch zmenu legislatívnych opatrení, pokiaľ by tieto opatrenia viedli

k porušovaniu cieľov dohovorov.51

Na tomto základe mal výbor v roku 2001 vo svojej výročnej správe výhrady

k zmenám legislatívy upravujúcej problematiku mäkkých drog, niektorých štátov

západnej Európy. Išlo o Taliansko, Španielsko, Luxembursko a Portugalsko, ktoré

dekriminalizovali užívanie mäkkých drog a nakladanie s nimi pre vlastnú spotrebu.

Výbor v tomto prípade odôvodňoval svoje stanovisko tým, že takéto konanie nie je

v súlade s medzinárodnými zmluvami o kontrole drog, ktoré požadujú, aby bolo užívanie

drog povolené iba na lekárske a vedecké účely a každé iné nakladanie s nimi bolo

trestné.52

V nasledujúcom roku INCB pripomienkoval vo svojej výročnej správe oznámenie

návrhu zákona britskej vlády, ktorá chcela rekvalifikovať marihuanu do zoznamu menej

nebezpečných látok (z triedy B do triedy C), ktoré vyžadujú nižšiu mieru kontroly. Výbor

označil dopady tohto oznámenia ako „zmätok“ a „všeobecné nepochopenie“. Taktiež

poukázal na prieskum uskutočnený vo Veľkej Británii, podľa ktorého 94% detí verí, že

marihuana je legálna látka alebo dokonca druh liečiva. Tento prieskum mal tiež zistiť, že

80% učiteľov si myslí, že rekvalifikácia tejto drogy do inej skupiny sťaží ich úlohu

vzdelávať žiakov o nebezpečenstve užívania drog, a že väčšina populácie Veľkej Británie

nepodporuje tento návrh zákona.53 Tiež konštatoval, že preradenie marihuany do skupiny

s nižšou mierou kontroly by ohrozilo úsilie afrických krajín v boji proti nelegálnej

produkcii, obchodu a užívaniu marihuany.54

Britská vláda na túto správu reagovala listom a neskôr prejavom na zasadnutí

Komisie OSN pre narkotiká vo Viedni uskutočnenom v roku 2003. Vláda Spojeného

51

Tamtiež s.8

52 Operation of the international drug control system [online]. INCB, 2002 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<https://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2001/AR_01_Chapter_II.pdf>

53 Annual report 2002, Chapter III, Europe [online]. INCB, 2003 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2002/AR_02_Chapter_III_Europe.pdf>

54 Annual report 2002, Chapter III, Africa [online]. INCB, 2003 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2002/AR_02_Chapter_III_Africa.pdf>

23

kráľovstva bola znepokojená poplašnými formuláciami, absenciou odkazov na vedecké

dôkazy, na ktorých bola rekvalifikácia založená, a na zavádzajúci spôsob, akým bolo toto

rozhodnutie predložené zástupcami INCB do médií.55

Napriek tomu, že INCB pripomienkuje zmeny v drogovej legislatíve signatárskych

štátov, bolo by podľa nášho názoru pri správnej argumentácii a dostatočnom odbornom

podložení takého rozhodnutia možné pozmeniť legislatívu upravujúcu postavenie

konopných drog v signatárskych krajinách.

4. 1. 3 Európska únia - EÚ

Európska únia nemá vlastnú kvalifikáciu omamných a psychotropných látok, a tak

v tejto otázke odkazuje na dohovory OSN. Kompetencie EÚ v oblasti drog nie sú veľké.

Túto problematiku necháva na zákonodarcoch jednotlivých členských štátov. Rozdiely

medzi legislatívnymi úpravami štátov sa snažila znížiť Amsterdamská zmluva z roku

1997, ktorá zabezpečila zblíženie právnych predpisov v otázkach justičnej spolupráce

a trestných veciach. V roku 2003 dospela Európska komisia ku konsenzuálnemu zneniu

tohto textu. Toto oznámenie Komisie stanovilo jasný rozdiel medzi nakladaním s drogami

pre vlastnú spotrebu a za účelom predaja. 56

Európsky parlament diskutoval niekoľkokrát o probléme konopy, a to najmä

ohľadom dekriminalizácie tejto rastliny. Napr. správa D'Anconyho z roku 1997 navrhla,

aby bola distribúcia a výroba marihuany a jej derivátov regulovaná. V roku 2003 správa

Van Buitenwega odporučila reformovať dohovory OSN o drogách a navrhuje zvážiť

pozitívne výsledky, ktorých by bolo možné dosiahnuť dekriminalizáciou predaja konope

a jeho derivátov v niektorých členských krajinách EÚ. Európsky parlament tieto správy

neprijal vzhľadom na rozdielne názory prevládajúce v rámci EÚ.57

Podľa nášho osobného uváženia je v blízkej budúcnosti možná zmena názoru EÚ na

dekriminalizáciu konopných drog, ktorá by postupom času mohla viesť až k ich

legalizácii. Všetko však závisí od toho, aké výsledky dosiahnu týmto krokom štáty

55

EMCDDA THEMATIC PAPERS, Illicit drug use in the EU: legislative approaches. Lisbon, 2005. s.9.

56 Tamtiež s.10

57 Tamtiež s.11

24

v USA, ktoré sa touto cestou už vydali.58

4.1. 4 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť - EMCDDA

Úlohou EMCDDA je poskytovať EÚ a jej členským štátom faktický prehľad o

európskej drogovej problematike a spoľahlivé dôkazy na podporu diskusie o drogách.

Politickým činiteľom v súčasnosti ponúka údaje, ktoré sú potrebné na vypracovanie

kvalifikovaných právnych predpisov a stratégií týkajúcich sa drog. Centrum takisto

pomáha odborníkom a ľuďom z praxe, ktorí pracujú v tejto oblasti, identifikovať

osvedčené postupy a nové oblasti výskumu. Stredobodom činnosti agentúry je podpora

vedy na špičkovej úrovni. Na splnenie hlavnej úlohy, ktorou je poskytovanie spoľahlivých

a porovnateľných informácií o drogách v Európe, vyvinula agentúra EMCDDA

infraštruktúru a nástroje potrebné na harmonizovaný zber údajov týkajúcich sa

jednotlivých krajín. Tieto údaje potom vnútroštátne monitorovacie centrá pre drogy

dodávajú lisabonskej agentúre na analýzu, ktorej výsledkom sú rozličné informačné

produkty, poskytujúce širší európsky obraz. Hoci EMCDDA je svojím zameraním hlavne

európskym centrom, spolupracuje aj s partnermi v iných regiónoch sveta a vymieňa si s

nimi informácie a odborné poznatky. Spolupráca s európskymi a medzinárodnými

organizáciami v oblasti boja proti drogám je ako prostriedok zlepšovania chápania

celosvetovej drogovej problematiky tiež jedným z ťažísk práce centra.

Hoci samotná agentúra politiku nenavrhuje, v súčasnosti zreteľne ovplyvňuje proces

rozhodovania prostredníctvom analýz, noriem a nástrojov, ktoré poskytuje.59

4. 2 Legislatívne prístupy štátov

V súčasnosti považuje samotné užívanie mäkkých drog za trestný čin 6 z 28 členských

štátov Európskej únie.60 V ďalších štyroch krajinách je užívanie považované za správny

58

Týmito štátmi sa budeme vo svojej práci zaoberať neskôr.

59 European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (EMCDDA)[online]. Naposledy upravené 16.10.2010

[cit.29-10-2014]. Dostupné z: < http://www.emcdda.europa.eu/about/mission>.

25

delikt.61 Ostatné krajiny nezakazujú samotné užívanie konopných drog, sústreďujú sa skôr

na prípravné akty, hlavne držbu.62

Držba konopných drog je pre účel vlastnej spotreby zakázaná vo všetkých štátoch

Európskej únie. Sankcie za takýto čin môžu byť rôzne. V siedmich krajinách EÚ v prípade

absencie priťažujúcich okolností a pri malom množstve držanej látky, sa tento čin netrestá

odňatím slobody, ale iným opatrením, najčastejšie pokutou. Pri nesplnení týchto

podmienok pri závažnejších okolnostiach sa však trest odňatia slobody použije.

Takáto legislatívna úprava platí v Českej republike, Španielsku, Taliansku,

Portugalsku63, Írsku, Luxembursku a Belgicku.64

V ďalších krajinách EÚ môžeme badať tiež istú benevolenciu v riešení problematiky

trestania činov súvisiacich s nakladaním s mäkkými drogami pre vlastnú spotrebu. Pokým

v niektorých štátoch je orgánom udeľujúcim tresty pri takýchto činoch udelená tzv.

„diskerčná právomoc“65, v iných štátoch bolo v poslednom čase možné vidieť znižovanie

trestnej sadzby pri takýchto trestných činoch.66

V nasledujúcej časti našej práce predostrieme legislatívne prístupy niektorých

vybraných štátov EÚ k problematike trestania takýchto činov.

4. 2. 1 Slovenská republika

Samotné užívanie omamných a psychotropných látok na Slovensku nie je trestné.

Trestné je však akékoľvek nakladanie s takýmito látkami.

“(1) Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene

60

Cyprus, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Švédsko a Nórsko

61 Estónsko, Španielsko, Lotyšsko a Portugalsko

62 EMCDDA THEMATIC PAPERS. Illicit drug use in the EU: legislative approaches. Lisbon, 2005. s.13.

63 V týchto štátoch sa toto legislatívne opatrenie týka všetkých nelegálnych drog.


65 Možnosť využitia voľnej úvahy v priebehu rozhodovania súdu/správneho orgánu.


26

prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor

vo väčšom rozsahu”67

Väčším množstvom sa rozumie maximálne desaťnásobok jednorazovej dávky,

pokým menšie množstvo je nanajvýš jej trojnásobok.68

Do pozornosti by sme však radi dali, že tzv. „jednorazovú dávku“ je podľa

odborníkov nemožné presne stanoviť, pretože je v každom prípade individuálna. Trestný

zákon ju nariaďuje stanoviť zvlášť u každého obvineného podľa zistenia stavu závislosti,

čo je prakticky nemožné bez experimentálneho podania zakázanej látky znalcom

obvinenému. Takýto experiment je však nezákonný, preto znalec z odboru psychiatrie

nevie takúto dávku objektívne určiť.69 Radi by som tiež pri problematike riešenia

„jednorazovej dávky“ poukázali na judikát Krajského súdu v Žiline.

„Obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany je potrebné stanovovať v závislosti

od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného

kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy, sa za obvykle

jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g)

vysušenej konopy.”70

Na Slovensku sa však často stretávame s tým, že sa berie do úvahy toxikologický

posudok, ktorý sa riadi množstvom účinnej látky v konope. Týmto pádom nie je

výnimočné, že môže byť aj z 0,5g marihuany vypočítaných viac ako 10 jednorazových

dávok.

Zastávame názor, že takéto tvrdé posudzovanie prechovávania mäkkých drog je

neprimerané a neprispieva k riešeniu problému obchodovania s nelegálnymi látkami.

Tento prístup častokrát poškodzuje hlavne drobných spotrebiteľov konopných drog,

pričom veľké „úlovky“ sa slovenskej polícii podaria málokedy. Zmena takéhoto

represívneho prístupu voči užívateľom mäkkých drog je zatiaľ v nedohľadne, aj keď sa

67 § 171 Zákona č. 300 / 2005 Sb., trestný zákon, v znení neskorších predpisov

68 § 135 TZ

69 Psychiatri: Pojem "obvykle jednorazova dávka" nie je medicínsky pojem, Právne listy [online]. Naposledy upravené

15.2.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://www.pravnelisty.sk/clanky/a208-psychiatri-pojem-obvykle-jednorazova-davka-nie-je-medicinsky-pojem> 70 Judikát Jtk 14/2011 - Obvykle jednorazová dávka marihuany

27

táto otázka rieši ako súčasť predvolebného boja na Slovensku už od roku 2002. Zatiaľ

však snaha o naplnenie týchto sľubov nebola badateľná.

4. 2. 2 Česká republika

Legislatíva ČR upravuje nakladanie s drogami podľa množstva danej látky. Toto

kritérium je rozhodujúce pri posudzovaní takéhoto nedovoleného konania a stanovuje, či

bude brané ako trestný čin alebo priestupok.

„(1) Kdo neoprávněně pro vlastní potřebu přechovává v množství větším než malém omamnou látku konopí, pryskyřici z konopí nebo psychotropní látku obsahující jakýkoli tetrahydrokanabinol, izomer nebo jeho stereochemickou variantu (THC), bude potrestán odnětím svobody až na jeden rok, zákazem činnosti nebo propadnutím věci nebo jiné majetkové hodnoty.

(2) Kdo neoprávněně pro vlastní potřebu přechovává jinou omamnou nebo psychotropní látku než uvedenou v odstavci 1 nebo jed v množství větším než malém, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta, zákazem činnosti nebo propadnutím věci nebo jiné majetkové hodnoty.

(3) Odnětím svobody na šest měsíců až pět let nebo peněžitým trestem bude pachatel potrestán, spáchá-li čin uvedený v odstavci 1 nebo 2 ve větším rozsahu.

(4) Odnětím svobody na dvě léta až osm let bude pachatel potrestán, spáchá-li čin uvedený v odstavci 1 nebo 2 ve značném rozsahu.“71

Z vyššie uvedeného môžeme chápať, že trestným činom je nakladanie iba

s množstvom „väčším ako malým“. Tento pojem bol v nedávnom čase veľmi

diskutovanou témou. Na základe ustanovenia § 289 odst. 2 trestního zákonníku(ďalej TZ)

bolo „množstvo väčšie ako malé“ vymedzené v nariadení vlády č. 467/2009 Sb.72, v znení

nariadenia vlády č. 4/2012 Sb.73, ktorým bolo pre účely TZ stanovené, čo sa považuje za

jedy a aké je množstvo väčšie ako malé pri omamných látkach, psychotropných látkach,

prípravkoch ich obsahujúcich a jedov. Toto ustanovenie bolo však zrušené nálezom

71

§ 274 zákona č. 40/2009 Sb., trestní zákonník

72 Predpis č. 467/2009 Sb. Nařízení vlády, kterým se pro účely trestního zákoníku stanoví, co se považuje za jedy a

jaké je množství větší než malé u omamných látek, psychotropních látek, přípravků je obsahujících a jedů

73 Predpis č. 4/2012 Sb. Nařízení vlády, kterým se mění nařízení vlády č. 467/2009 Sb., kterým se pro účely trestního

zákoníku stanoví, co se považuje za jedy a jaké je množství větší než malé u omamných látek, psychotropních látek,

přípravků je obsahujících a jedů

28

Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 13/1274, ktorý zároveň zrušil ustanovenie § 2 a prílohu č. 2

nariadenia vlády č. 467/2009 Sb.

Rozhodujúcim motívom pre zrušenie týchto ustanovení však nebolo stanovenie

kvantitávnych hraníc „množstva väčšieho ako malého“, ale iba jeho protiústavný spôsob

vymedzenia. Podľa Ústavného súdu vláda svojím nariadením dotvárala znaky skutkových

podstát trestných činov, keďže pri „množstve väčšom ako malom“ nešlo podľa jeho

názoru iba o konkretizáciu zákonného ustanovenia, ale o nahradzovanie činnosti, ktorá je

v ústavnom poriadku vymedzená iba zákonodarcovi. 75

Po tomto náleze Ústavného súdu vzniklo právne vákuum, ktoré prednedávnom

vyplnilo trestné kolégium Najvyššieho súdu svojím stanoviskom zo dňa 13.3.2014, ktoré

okrem iného stanovilo orientačné hodnoty „množstva väčšieho ako malého“ pri

omamných a psychotropných látkach a prípravkoch ich obsahujúcich. Príloha tohto

stanoviska obsahuje taxatívny zoznam zakázaných látok a tiež ich hraničné hodnoty. 76

V prípade, že páchateľ nakladal s malým množstvom drogy pre vlastnú spotrebu

a v záležitosti nebudú hrať úlohu žiadne priťažujúce okolnosti, toto konanie sa bude brať

ako priestupok podľa § 30 predpisu č. 200/1990 Sb. 77 . V iných prípadoch hrozí

páchateľovi trest odňatia slobody. Ako si však môžeme všimnúť, zákonodarca aj pri

„množstve väčšom ako malom“ rozlišuje, či išlo o konopnú drogu, alebo inú nelegálnu

látku. Rovnako má konopa výnimku aj v prípade pestovania tejto rastliny. Pokým výrobu

ostatných zakázaných látok (okrem prírodných drog 78 ) upravuje § 283 TZ a je

kvalifikovaná ako trestný čin pri akomkoľvek množstve, pestovanie konopy v

malom množstve postihuje správne právo.

Taktiež musíme v prípade Českej republiky spomenúť fakt, že marihuana na lekárske

74

Predpis č. 259/2013 Sb.Nález Ústavního soudu ze dne 23. července 2013 sp. zn. Pl. ÚS 13/12 ve věci návrhu na

zrušení § 289 odst. 2 zákona č. 40/2009 Sb., trestní zákoník

75 SÝKORA, Michal. Množství větší než malé, Právní prostor [online]. Praha, vydané 29.4.2013 [cit.29-10-2014].

Dostupné z: <http://www.pravniprostor.cz/clanky/trestni-pravo/mnozstvi-vetsi-nez-male> ISSN 2336-4114 76 VICHEREK, Roman. Množství větší než malé, aneb kolik je možné držet omamných a psychotropních látek pro

vlastní potřebu, epravo.cz[online]. Vydané 21.7.2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://www.epravo.cz/top/clanky/mnozstvi-vetsi-nez-male-aneb-kolik-je-mozne-drzet-omamnych-a-psychotropnich-latek-pro-vlastni-potrebu-94705.html> ISSN 1213-189X 77

Predpis č. 200/1990 Sb., Zákon České národní rady o přestupcích

78 § 285 odst. 2 TZ

29

účely už bola v tejto krajine legalizovaná v roku 2013 predpisom č. 50/2013 Sb.79.

Tento benevolentnejší (v porovnaní so SR) prístup zákonodarcu považujeme za

primeranejší. Pri nakladaní s malým množstvom drog pre vlastnú spotrebu používa skôr

miernejšie sankcie preventívneho charakteru, pričom sankcie smerujúce k predaju drog sú

trestané represívne. V blízkej budúcnosti by bolo podľa nás možné legalizovať aspoň

nakladanie s konopnými drogami pre vlastnú spotrebu, ktoré sú už teraz podľa zákona

brané osobitne.

5 Argumenty pre a proti legalizácii mäkkých drog

V nasledujúcej časti tejto práce sa budeme zaoberať negatívnymi a pozitívnymi

aspektmi legalizácie tzv. mäkkých drog vo viacerých oblastiach, počínajúc zdravotným

hľadiskom, pokračujúc ekonomickým a na záver prehodnotíme celospoločenské aspekty.

5. 1 Zdravotné hľadisko

Pri konopných drogách sa často stretávame s diametrálne odlišnými názormi na ich

vplyv na zdravie užívateľov. Zástancovia užívania týchto látok si nepripúšťajú ich

škodlivosť a zvyčajne vyzdvihujú iba ich kladné účinky. Naopak, odporcovia prihliadajú

skôr na škodlivé účinky a dopady užívania marihuany. Verejná mienka o konopných

drogách v Českej republike a na Slovensku spočíva v tom, že ľudia považujú tieto látky

za tvrdé drogy, vyvolávajúce rovnakú závislosť a rovnaké poškodenia organizmu.

Liečebné účinky marihuany nie sú medzi bežnými ľuďmi príliš známe. Konopa je

napriek tomu rastlina s nesmiernym medicínskym a farmaceutickým potenciálom, a ako

sme už spomínali skôr v tejto práci, jej liečebné účinky boli známe už pred takmer 5000

rokmi. Predtým, ako sa vôbec pustíme do rozoberania jednotlivých nepriaznivých

účinkov na zdravie užívateľov konopných látok, je dôležité objasniť si niektoré kľúčové

pojmy.

79

Zákon, kterým se mění zákon č. 378/2007 Sb., o léčivech a o změnách některých souvisejících zákonů (zákon o

léčivech), ve znění pozdějších předpisů, zákon č. 167/1998 Sb., o návykových látkách a o změně některých dalších

zákonů, ve znění pozdějších předpisů, a zákon č. 634/2004 Sb., o správních poplatcích, ve znění pozdějších předpisů

30

Keď hovoríme o zdravotných účinkoch marihuany, v podstate máme na mysli

pôsobenie širokej škály zložiek nachádzajúcich sa v konope na organizmus užívateľa.

Najznámejšia z týchto látok je tetrahydrokanabinol, ktorý účinkuje na užívateľa

psychoaktívne. Okrem toho sa však v tejto rastline nachádzajú aj ďalšie kanabioly a rôzne

iné zložky, uvoľňujúce sa pri užití. Zloženie marihuany ovplyvňuje viac faktorov, napr.

odroda konopy, spôsob pestovania a zberu a hlavne spôsob užívania.

Rozdiel je taktiež medzi krátkodobým dopadom na organizmus, ktorý je spôsobený

intoxikáciou, a dlhodobými následkami spojenými s dlhodobým užívaním.

5. 1. 1 Negatívne účinky krátkodobého užívania - Vplyv na mozog

Marihuanové opojenie je výsledok zmien v mozgu, ktorý jej užitie spôsobuje. Patria

medzi ne zmeny krátkodobej pamäti, vnímania času, zmyslového vnímania, sústredenia,

riešenia úloh, vyjadrovania, reakčného času a motoriky. Niektorí užívatelia tiež prežívajú

pocity úzkosti, paranoje a panické reakcie. Tieto účinky trvajú od jednej do štyroch hodín,

v závislosti od potencie marihuany, spôsobe užitia a tolerancie užívateľa. 80 Zoznam

nepriaznivých vplyvov krátkodobého pôsobenia marihuany nie je podľa nášho názoru

zďaleka taký dlhý ako pri ostatných ilegálnych látkach. Samozrejme, fungovanie pod jej

vplyvom v každodenných situáciách, pri riešení pracovných alebo študijných úloh

a sociálnej interakcii určite nie je vhodné. To ale nie je ani pri alkohole, čo nebráni jeho

legálnosti a spoločenskej akceptácii.

5. 1. 2 Negatívne následky dlhodobého užívania - Vplyv na mozog

Pokým sú krátkodobé účinky marihuany na fungovanie ľudského mozgu dobre známe,

výsledky štúdií zaoberajúcich sa dlhodobým efektom užívania sú rozličné. Pokým jedny

uvádzajú trvalé silné negatívne zmeny v mozgu chronických užívateľov, iné hovoria

o zvrátiteľných, prípadne žiadnych dlhodobých následkoch. Väčšina týchto zmien

spôsobená pravidelnou aplikáciou marihuany odznieva pri prerušení užívania.

80

Adverse health effects of non-medical cannabis use, Scribd [online]. Naposledy upravené 17.10.2009

[cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<https://www.scribd.com/doc/137208032/Adverse-Health-Effects-of-Non-medical-Cannabis-Use-2009-LANCET>

31

V poslednom čase sa však objavujú nové dôkazy, že niektoré následky, ako spomalené

spracovávanie informácií, pretrvávajú dlho po vysadení tejto drogy. 81

Znepokojujúci je tiež nedávny výskum pôsobenia dlhodobého fajčenia marihuany,

ktorý zistil, že táto droga je schopná trvalo poškodiť inteligenciu, pozornosť a pamäť

chronických užívateľov. Štúdia bola vykonaná na vzorke 1037 užívateľov a sústredila sa

na zmeny neuropsychologických funkcií v období od 13. do 38. roku života. Najviac

badateľné boli tieto negatívne zmeny u užívateľov, ktorí fajčili marihuanu 4 a viackrát do

týždňa a začali s marihuanou ešte v období adolescencie.82

Zaujímavý je však fakt, že dlhú dobu nebolo úplne jasné, akým spôsobom fajčenie

marihuany ovplyvňuje pamäť. Ďalší výskum sa sústredil práve na tieto nepriaznivé zmeny

v mozgu. Odborníci z Národného inštitútu drogovej závislosti v Baltimore skúmali

rýchlosť prietoku krvi v mozgu pravidelných fajčiarov marihuany. Meranie bolo

vykonávané „Dopplerovou ultrasonografiou“83 najskôr na začiatku pokusu a potom na

konci, po mesiaci abstinencie pravidelných užívateľov. Zaznamenaný bol výrazne vyšší

prietok krvi mozgovými tepnami, ako u nefajčiarov. Tiež bol u nich preukázaný vyšší

odpor prietoku krvi. Znamená to, že fajčenie marihuany spôsobuje abnormality

v mozgových vlásočniciach. Takéto príznaky sa vyskytujú u pacientov trpiacich vysokým

krvným tlakom, cukrovkou alebo demenciou. Otázka navrátenia týchto hodnôt do normálu

sa líšila podľa frekvencie užívania marihuany. Slabým a miernym fajčiarom sa výsledky

po mesiaci abstinencie zlepšili, pokým u silných fajčiarov 84 nebolo badať zmenu

k lepšiemu.85

81 Cognitive functioning of long-term heavy cannabis users seeking treatment, UKCIA[online]. [cit.29-10-2014].

Dostupné z: <http://www.ukcia.org/research/CognitiveFunctioning.php>

82 Persistent cannabis users show neuropsychological decline from childhood to midlife, PNAS[online]. Naposledy

upravené 30.7.1012 [cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://www.pnas.org/content/109/40/E2657.full> 83

Ide o ultrazvukové vyšetrenie artérií.

84 Medzi ľahkých fajčiarov boli zaradení konzumenti 2-15 jointov týždenne, miernych 17-70 jointov týždenne a silný

fajčiari viac ako 70 jointov týždenne.

85 Marijuana narrows arteries, study finds, ABC.net[online]. Naposledy upravené 7.2.2005 [cit.29-10-2014]. Dostupné

z: <http://www.abc.net.au/news/2005-02-08/marijuana-narrows-arteries-study-finds/632670>

32

S prietokom krvi v mozgu súvisí vyživovanie nervového systému, ktoré v mozgu

zabezpečujú „astrocyty“86. Podľa najnovších výskumov majú však tieto bunky oveľa

dôležitejšiu úlohu pri fungovaní mozgu a spájaní jednotlivých neurónov. Fajčenie

marihuany však vplýva na receptory týchto buniek a spôsobuje závažný úbytok a zníženie

intenzity nervových spojov v hipokampe87, ktorá koordinuje procesy pracovnej pamäti.

Pracovná pamäť pracuje s krátkodobo uloženými informáciami, ktoré slúžia na

vykonávanie bežných poznávacích činností, ako premýšľanie, čítanie, písanie, počítanie

a na integráciu zvukových, zrakových i priestorových informácií. Jej narušenie teda

znemožňuje vykonávať bežné každodenné činnosti.88

Je však dôležité si uvedomiť, že tieto štúdie dokazujú neodvratné abnormality

spôsobené u ľudí užívajúcich marihuanu pravidelne, po dobu niekoľkých rokov vo vysokej

miere. Znovu preto musíme v tejto súvislosti spomenúť legálny alkohol. Jeho účinky na

mozog pri pravidelnom užívaní ovplyvňujú rovnaké centrá v mozgu ako marihuana, s tým

rozdielom, že ich poškodenie býva drastickejšie, a to v priebehu kratšej doby ako pri

užívaní marihuany.89

5. 1. 3 Vplyv na fyzické zdravie

Vplyv na pľúca - Rovnako ako pri účinkoch na ľudský mozog sa v názoroch

rozchádzajú aj štúdie zaoberajúce sa vplyvom fajčenia tejto drogy na pľúca. Pokým medzi

zástancami tejto látky prevláda názor, že jej užívanie je v podstate neškodné alebo aspoň

menej nebezpečné ako fajčenie tabaku, mnoho výskumov dokazuje pravý opak.

Marihuanový dym obsahuje podobne širokú škálu škodlivých látok ako tabak. Riziko

86

Sú to veľké rozvetvené hviezdicovité podporné bunky s dlhými výbežkami. Jedným výbežkom zvyčajne priliehajú

na stenu kapiláry a druhým sa dotýkajú povrchu neurónu. Tým zabezpečujú jeho výživu.

87 Hipokampus sa nachádza v strede spánkového laloku mozgu. Je jednou z mála mozgových oblastí, kde prebieha

tvorba nových buniek aj v dospelosti. Súvisí s pamäťou a orientáciou. 88 Vedci zistili, ako marihuana narúša pamäť, Aktuality.sk[online]. Naposledy upravené 9.3.2012 [cit.29-10-2014].

Dostupné z:

<http://www.aktuality.sk/clanok/202677/vedci-zistili-ako-marihuana-narusa-pamat/>

89 Alkohol poškodzuje mozog, sme.sk[online]. Naposledy upravené 2.6.2010 [cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://tech.sme.sk/c/5403582/alkohol-poskodzuje-mozog.html>

33

fajčenia konopných drog je však znásobené rozdielnym spôsobom fajčenia. Kým pri

fajčení klasických tabakových cigariet sa veľká časť škodlivých látok zachytí v ich filtri,

marihuana fajčená v jointe alebo fajkou cez takýto filter neprechádza. Rozdiel je tiež

v teplote horenia a v intenzite spôsobu fajčenia. Marihuanový dym fajčiari držia

v pľúcach dlhšie, čo spôsobuje ukladanie škodlivých látok vo väčšej miere 90 .

V respiračnom trakte sa taktiež ukladá o tretinu viac týchto látok ako pri fajčení tabaku.

V marihuanovom dyme boli tiež zistené vyššie hodnoty amoniaku a kyanovodíka. Fajčenie

tejto drogy je preto spojené s viacerými respiračnými problémami, ako napr. kašeľ,

zvýšená produkcia hlienu, či chronický zápal dýchacích ciest.

Zaujímavým faktom však je, že doteraz nebola zistená spojitosť medzi fajčením

marihuany a karcinómom pľúc. 91

Vplyv na kardiovaskulárny systém – Marihuana spôsobuje zvýšenie krvného tlaku,

riziko mŕtvice, zlyhania srdca, srdcovej arytmie a infarktu myokardu. Pri sporadickom

užívaní marihuany hrozí človeku 2,5- krát vyššie riziko infarktu. Chronický užívatelia92

majú však riziko infarktu až 4,2- krát vyššie ako bežný človek.93

Vplyv na reprodukčnú sústavu – Pravidelné užívanie marihuany je spojené aj

s poklesom plodnosti, ako u mužov, tak aj u žien. Marihuana dokáže narušiť ženský

menštruačný cyklus. U mužov znižuje kvalitu spermií a hladinu testosterónu. Tieto

faktory spôsobujú možné problémy pri snahe o potomka.

Ako si môžeme všimnúť, väčšina následkov užívania marihuany na fyzické zdravie

je rovnaká ako všeobecne známe fakty o dôsledkoch užívania tabaku. Táto zhoda je

však zapríčinená najčastejším spôsobom spotreby týchto látok – fajčením. Účinné

zložky marihuany v tomto prípade nehrajú dôležitú úlohu. To nás privádza k názoru, že 90

Približne 5x viac oxidu uhoľnatého a 3x viac dechtu.

91 Respiratory Effects of Marijuana, ADAI[online]. Naposledy upravené v júni 2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://adai.uw.edu/marijuana/factsheets/respiratoryeffects.htm>

92 V tomto prípade užívatelia, ktorí fajčia marihuanu viackrát do týždňa.

93 The Adverse Effects of Marijuana (for healthcare professionals), CSAM[online]. [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.csam-asam.org/adverse-effects-marijuana-healthcare-professionals>

34

užívanie konopných drog v prípade fyzického zdravia teda nie je o nič nebezpečnejšie

ako fajčenie tabaku.

5. 1. 4 Vplyv na psychické zdravie

Závislosť – Aj keď sa marihuana nachádza v rebríčku potenciálneho vzniku

závislosti až za kofeínom, tvrdenie, že nie je návyková, nie je tak celkom pravda. Ako

každá iná droga, aj marihuana dokáže pri dlhodobom a častom užívaní spôsobiť silnú

závislosť. Podľa nedávnej štúdie profesora Wayna Halla, poradcu pre svetovú

zdravotnícku organizáciu, sa štatisticky pri dlhodobom a častom užívaní marihuany

vyvinie závislosť u jedného zo šiestich konzumentov v období adolescencie a u jednej

desatiny dospelých užívateľov. Takto závislí ľudia podľa tejto štúdie pociťujú po

vysadení drogy podobné príznaky ako pri ostatných návykových látkach. Abstinenčné

príznaky v tomto prípade zahŕňajú stavy úzkosti, depresiu, nespavosť, stratu apetítu

a silnú túžbu po droge.94

Treba však pochopiť rozdiel medzi samotnou závislosťou a potenciálom jej

vzniku, ktorý je pri marihuane oproti ostatným ilegálnym a aj legálnym drogám menší.

Vplyv na duševné zdravie – Marihuana je svojím pôsobením hlavne

psychoaktívna látka, preto je samozrejmé, že sa odborníci pri jej skúmaní zameriavajú

aj na vplyv užívania tejto látky na psychiku konzumentov. V poslednom čase narastá

počet dôkazov o prepojení medzi niektorými závažnými duševnými chorobami

a užívaním marihuany v období adolescencie. Štúdia, ktorá skúmala 1600 austrálskych

tínedžerov v priebehu siedmich rokov, ukázala, že tí, ktorí pravidelne užívali

94 Cannabis as addictive as heroin, major new study finds, Telegraph[online]. Naposledy upravené 7.10.2014


<http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/crime/11145094/Cannabis-as-addictive-as-heroin-major-new-study-finds.ht

ml>

35

marihuanu, majú 5x väčšiu šancu, že sa u nich v budúcnosti vyvinie depresia alebo

úzkostné poruchy.95

Taktiež existujú dostatočné dôkazy, že užívanie konopných drog v období

dospievania spôsobuje vyššie riziko rozvoja schizofrénie alebo bipolárnej poruchy.

Mozog sa totiž prestane vyvíjať až okolo dvadsiateho roku života. Akákoľvek látka,

ktorá pôsobí na mozog, má potenciál tento proces vývoja narušiť a tým pádom

spôsobiť dlhodobé psychologické problémy. Je však dôležité spomenúť fakt, že tieto

poruchy sa neobjavia u každého, kto túto drogu užíval. Štúdia dokázala, že najväčšie

riziko vzniku duševných porúch mali jedinci, ktorí mali na takéto choroby dedičné

alebo iné predispozície.96

Najčastejšie je však v súvislosti s marihuanou spomínaný tzv. „antimotivačný

syndróm“, charakteristický celkovou pasivitou, nízkym záujmom o osobné i

spoločenské záležitosti. Nedávny výskum zistil, že dlhodobým užívateľom konopných

drog sa tvorí v mozgu menšie množstvo dopamínu, látky, ktorá je zodpovedná za

motiváciu. Taktiež sa však zistilo, rovnako ako pri vyššie spomínaných duševných

poruchách, že tento syndróm postihuje hlavne užívateľov, ktorí začali s fajčením

marihuany v mladom veku.97

95 Cannabis and mental health, Royal College of Psychiatrists[online]. Naposledy upravené v júni 2014


<http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinformation/mentalhealthproblems/alcoholanddrugs/cannabisandmentalhealth.

aspx>

96 Tamtiež.

97 Long-Term Pot Use Tied to Less Dopamine, Which May Help Explain Less Motivation, PsychCentral[online].

Naposledy upravené 2.6. 2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://psychcentral.com/news/2013/07/02/long-term-pot-use-tied-to-less-dopamine-which-may-help-explain-less-moti

vation/56728.html>

36

5. 2 Pozitívne účinky

Na rozdiel od rekreačného užívania tejto látky, ktoré z dlhodobého hľadiska spôsobuje

spomínané negatívne účinky, má však marihuana aj veľa iných, priaznivých účinkov. Ako

sme už skôr v tejto práci uviedli, liečebné účinky konopy poznali staroveké civilizácie pred

tisíckami rokov. V súčasnosti má konopa v oblasti medicíny mnoho možností využitia,

čoho sú si vedomí aj zákonodarcovia v niektorých štátoch a marihuanu na lekárske účely

už legalizovali. 98 V najbližších riadkoch predostrieme niekoľko pozitívnych účinkov

marihuany pri jej použití v medicíne.

Glaukóm je ochorenie spojené so zvýšeným tlakom tekutiny v očnej buľve. Tento tlak

poškodzuje optický nerv, čo vedie k zhoršeniu zraku, prípadne až k slepote. Výskum na

začiatku 70. rokov minulého storočia dokázal, že fajčenie marihuany dokáže znížiť tlak

v očiach a tým pádom zabrániť poškodeniu optického nervu.99

Zaujímavá je tiež štúdia, ktorá skúmala funkciu pľúc 5115 mladých ľudí. Tento

výskum trval 20 rokov a začal, keď mali pozorované subjekty vek 18-30 rokov. V tejto

vzorke ľudí sa vyskytovalo takmer rovnaké množstvo fajčiarov tabaku a fajčiarov

marihuany. Priemerný fajčiar vyfajčil 8 cigariet denne, pokým užívateľ marihuany ju fajčil

2-3- krát do mesiaca. Výsledky štúdie boli prekvapujúce. Kým u fajčiarov tabaku nastal

očakávaný pokles funkcie pľúc, fajčenie marihuany malo vo väčšine prípadov opačný

efekt. U väčšiny subjektov bola totiž pri testovaní zistená zvýšená kapacita pľúc.

U chronických užívateľov sa však tento nárast kapacity nezistil.100

Marihuana je tiež často využívaná pri nevoľnostiach, nechutenstve, vracaní,

kachexii101 či anorexii. Tieto príznaky sú časté sprievodné znaky nádorových ochorení,

98

Okrem ČR sú to Rakúsko, Kanada, Fínsko, Nemecko, Izrael, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a 20

štátov USA.

99 Glaucoma and Marijuana Use, NIH [online]. Naposledy upravené 21.6. 2005 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.nei.nih.gov/news/statements/marij.asp>

100 Study: Smoking Marijuana Not Linked with Lung Damage, Time[online]. Naposledy upravené 10.1.2012


<http://healthland.time.com/2012/01/10/study-smoking-marijuana-not-linked-with-lung-damage/>

101 Kachexia je závažná strata hmotnosti tela a vysilenosť spôsobená ťažkou chorobou alebo dlhodobým hladovaním.

37

AIDS a tiež sú to časté nežiaduce účinky chemoterapie. Marihuana je však schopná

potlačiť tieto príznaky a privodiť chuť do jedla.102

Ďalej nemôžeme opomenúť využitie tzv. „fénixových sĺz“ alebo inak „konopného

výťažku“. Tento výťažok obsahuje vysoko koncentrované množstvo účinných látok

nachádzajúcich sa v marihuane. Má sa za to, že tento roztok dokáže liečiť množstvo

chorôb, ako sú cukrovka, artritída, chronické bolesti, zápalové a vredové ochorenia,

roztrúsená skleróza, hemeroidy, migréna, kožné choroby, ale dokonca aj rakovina,

leukémia alebo AIDS.103

Aj keď sa môže zdať neuveriteľné, že by mohla marihuana liečiť rakovinu a nie len

zmierňovať jej príznaky, najnovšie výskumy potvrdzujú, že THC ničí rakovinové bunky,

pokým ďalší kanabioid CBD104 zabraňuje ich šíreniu.105

5. 3 Ekonomické hľadisko

Pri eventuálnej legalizácii konopných látok budú určite dôležité aj ekonomické

aspekty tohto kroku. Ak uvážime možné príjmy štátu, konkrétne Českej republiky, ktoré

by mohli začať plynúť do štátnej kasy pri výbere daní z predaja marihuany, nehovoríme

o malej čiastke. Počet užívateľov marihuany v ČR sa totiž odhaduje až na 450 000.

Predstavme si situáciu, v ktorej by štát postavil marihuanu do rovnakej pozície ako

alkohol a tabak, a s touto mäkkou drogou by umožnil obchodovať rovnako ako s týmito

látkami. Konopné drogy by boli vyrábané licencovanými firmami a pre užívateľov by

102 Marijuana, American Cancer Society[online]. Naposledy upravené 8.6.2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.cancer.org/treatment/treatmentsandsideeffects/complementaryandalternativemedicine/herbsvitaminsandmi

nerals/marijuana>

103 Proč je konopný výtažek tak účinný lék?, Léčíme konopým[online]. Naposledy upravené 22.2.2011

[cit.29-10-2014]. Dostupné z:<http://www.lecimekonopim.cz/news/proc-je-konopny-vytazek-tak-ucinny-lek-/>

104 Kanabidiol.

105 5 Amazing Things You Didn't Know About Marijuana, Chicago Now[online]. Naposledy upravené 17.10.2013


<http://www.chicagonow.com/chicago-medical-marijuana/2013/10/5-amazing-things-you-didnt-know-about-marijuana/

>

38

boli dostupné v špecializovaných trafikách, v baroch, prípadne zariadeniach zameraných

priamo na konzumáciu marihuany.

V roku 2012 bolo v tejto krajine spotrebovaných 11,6 ton marihuany.106 Pritom jej

cena na čiernom trhu sa v Čechách pohybuje od 150 do 250 Kč za gram. Pri

jednoduchom výpočte zistíme, že v šedej ekonomike sa týmto pádom pohybovalo

približne 2,32 miliardy korún (cca 86,3 milíona eur). Táto čiastka je obrovská, keď

vezmeme do úvahy náklady na výrobu marihuany.

“Náklady na výrobu jednoho gramu marihuany z vypěstovaného konopí tzv.

„indoor“ technologií činí kolem 60 Kč za gram (70 % činí náklady na spotřebu elektrické

energie, 20 % jsou výdaje za hnojiva, substráty a vodu, 10 % jsou prvopočáteční investice

do pěstírny: lampy, filtry apod.). Pěstování konopí tzv. „outdoor“ technologií nevyžadují

téměř žádné náklady.”107

Ak rátame, že bol podiel skonzumovanej vonku pestovanej konopy a indooru

rovnaký, budú výrobné náklady na množstvo spotrebovanej drogy 348 miliónov Kč.

Čistý zisk čierneho trhu s marihuanou bol teda v roku 2012 približne 197,2 miliardy

korún (cca 71 miliónov eur). Tiež však musíme zvážime prepojenie medzi nelegálnym

predajom konopných drog s inými zárobkovými činnosťami organizovaného zločinu a

prídeme k oveľa vyššej čiastke.

Je však otázne, či by štát dokázal konkurovať cenám marihuany na čiernom trhu, ak

uvalí na tieto látky spotrebnú daň a DPH. Okrem toho sa pravdepodobne zvýšia aj

výrobné náklady, keďže by firmy vyrábajúce túto drogu určite vynakladali ďalšie

finančné prostriedky na zamestnancov, dane a rôzne iné poplatky, ktoré sa pri nelegálnom

pestovaní tejto látky nevyskytujú. Mohli by sme potom rátať so znížením ceny marihuany

na čiernom trhu a tým pádom aj s pokračujúcim fungovaním ilegálneho obchodu. Je však

na užívateľovi, pre ktorý variant by sa v tomto prípade rozhodol. Buď by mohol

106

Spotřeba marihuany v Česku klesá, roste naopak obliba alkoholu, Český rozhlas[online]. Naposledy upravené

19.11.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/spotreba-marihuany-u-nas-klesa-roste-naopak-obliba-alkoholu--12825

52>

107 Nelegální činnosti, Český statistický úřad[online]. [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://apl.czso.cz/nufile/PRILOHA_1.09.pdf>

39

participovať na trestnom čine, pri ktorom by v podstate kupoval látku neznámeho pôvodu

a zloženia, alebo by túto drogu kúpil legálne od licencovaného výrobcu.

Samozrejme, keď už sme spomenuli licencované firmy, ktoré by sa zaoberali

výrobou konopných drog, štát by určite profitoval aj zo vzniku nových pracovných miest,

čo by súviselo so znížením nezamestnanosti a vznikom nových profesijných odborov.

Zisky štátu z kontrolovaného trhu s drogami by síce neboli také vysoké, ako sú zisky

čierneho trhu, avšak neboli by zanedbateľné.

Riziko legalizácie však tkvie v potenciáli tejto látky vyvolávať, aj keď nie v takom

meradle ako ostatné drogy, závislosť. Ako bolo možné už skôr v tejto práci vidieť,

závislosť postihuje 1/6 pravidelných užívateľov v období adolescencie a 1/10 dospelých

konzumentov. S ľahšou dostupnosťou marihuany by pravdepodobne stúpal počet

pravidelných užívateľov. Otázne sú v tomto prípade náklady štátu na liečbu takto

závislých. Ak by však zákonodarca spravil primerané opatrenia, ako napríklad povolenie

predaja konopných drog iba osobám starším ako 21 rokov, u ktorých je riziko vzniku

závislosti na marihuane nižšie ako v období dospievania, tieto náklady by bolo možné

znížiť. Taktiež by bolo možné kontrolovať predaj stanovením určitého množstva

marihuany, umožneného kúpiť jednému spotrebiteľovi za konkrétne obdobie (napr. 10g

za mesiac). Toto by však bolo vhodné skôr z hľadiska prevencie závislosti a ekonomické

aspekty by boli v tomto prípade skôr kontraproduktívne, ak si predstavíme náklady na

vývoj a údržbu systému kontrolovaného predaja.

5. 4 Marihuana ako vstupná droga

V tejto časti práce by sme radi rozobrali ďalšie hľadiská súvisiace s možnou

legalizáciou mäkkých drog. Sústrediť sa budem hlavne na teóriu marihuany ako vstupnej

drogy a s tým súvisiace aspekty.

V spoločnosti panuje väčšinové presvedčenie, že marihuana je vstupnou bránou do

sveta mäkkých drog.

„Tvrzení, že se 70% ze všech lidí, kteří někdy v životě vyzkouší marihuanu, stane

závislými na užívání tzv. tvrdých drog, je stejně zavádějící blud, jako kdyby někdo tvrdil, že

40

70% ze všech lidí, kteří v období dospívání onanovali, se stanou sexuálními

pracovníky.“108

Týmto tvrdením opísal doktor Radimecký neexistenciu príčinnej súvislosti medzi

dvoma podobnými vzorcami chovania, v tomto prípade užívaním marihuany a užívaním

tvrdých drog. Je síce pravda, že približne 70% užívateľov tvrdých drog začínalo svoju

drogovú “kariéru“ práve užívaním marihuany, no v prípade, že by to platilo aj opačne, by

bolo v Českej republike približne 315 000 ľudí závislých na tvrdých drogách. Týchto ľudí

je však približne 80 000.109

Spojenie medzi užívaním mäkkých a tvrdých drog však podľa môjho názoru existuje

a bolo by odstránené práve legalizáciou marihuany. Nejedná sa však o túžbu užívateľov

marihuany skúšať aj iné omamné a psychotropné látky.

Dôsledkom toho, že konopné drogy paria medzi ilegálne látky, sú ich užívatelia

v podstate odkázaní kupovať ich od predajcov, ktorí svojím konaním porušujú zákon.

U takýchto dílerov drog je vysoká pravdepodobnosť, že okrem marihuany budú mať vo

svojom sortimente aj tvrdšie a nebezpečnejšie látky. Je len otázkou času, kedy ich v snahe

zarobiť zákazníkom ponúknu. V prípade legalizácie by užívatelia konopných drog neboli

odkázaní na nákup u takýchto ľudí, a teda by sa znížila šanca ich prístupu k tvrdým

drogám.

108

Teorie marihuany jako vstupní drogy, adiktologie.cz[online]. Naposledy upravené 14.3.2006 [cit.29-10-2014].

Dostupné z: <http://www.adiktologie.cz/cz/articles/detail/69/395/Teorie-marihuany-jako-vstupni-drogy>

109 Country overview: Czech Republic, EMCDDA[online]. Naposledy upravené 25.6.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné

z: <http://www.emcdda.europa.eu/publications/country-overviews/cz>

41

6 Príklady legalizácie vo svete

Pri zvažovaní legalizácie požívania marihuany je nevyhnuté zohľadniť skúsenosti

s legalizáciou a jej samotnou realizáciou v krajinách, ktoré sa touto cestou už vydali.

V súčasnosti je marihuana legalizovaná v Uruguaji a dvoch štátoch USA, v Colorade,

Washingtone.

6. 1 Uruguaj

Táto juhoamerická krajina sa vybrala cestou legalizácie marihuany ako vôbec prvá na

svete. Dôvod na legalizáciu bol hlavne prekvitajúci čierny trh s drogami v rukách

násilných drogových kartelov. Zaujímavý je fakt, že celý tento trh, od pestovania konope

až po samotnú distribúciu drog bude zastrešený štátom.

Napriek tomu, že Uruguaj už uverejnil predpisy týkajúce sa legálneho trhu

s marihuanou, samotný predaj bol presunutý, kvôli komplikáciám s realizáciou, až na rok

2015.110

Osoba, ktorá by si chcela legálne zaobstarať marihuanu v Uruguaji, musí byť staršia

ako 18 rokov a musí na to mať od štátu oprávnenie. Podľa tohto oprávnenia si

v špecializovanej licencovanej predajni môže zakúpiť maximálne 40g marihuany

s 15- percentným obsahom THC za mesiac (resp. 10g za týždeň). Cena za gram sa má

pohybovať na hranici 70 euro centov (cca 20Kč). Nízkou cenou chce štát bojovať proti

svojej konkurencii na čiernom trhu.

Okrem legálneho trhu s marihuanou Uruguaj povolil aj jej pestovanie, v množstve

šiestich rastlín konopy na domácnosť. Pestovatelia si tak môžu pre vlastnú spotrebu ročne

vyrobiť 480 gramov tejto drogy.

110

Uruguay delays legalized sale of marijuana until 2015, RT[online]. Naposledy upravené 9.7.2014 [cit.29-10-2014].

Dostupné z: <http://rt.com/news/171660-uruguay-delays-legal-marijuana-sales/>

42

Štát plánuje sledovať predaj každého gramu za pomoci najvyspelejších dostupných

technológií. Každé vrecko s marihuanou by malo byť označené čiarovým kódom

a genetické informácie rastlín majú byť uchovávané pre účely zisťovania pôvodu

zaistených neznámych vzoriek.111

Aj napriek oneskoreniu začiatku legálneho predaja je však badať účinky novej

legislatívy. V júni 2014 sa na ministerstve vzdelávania a kultúry zaregistroval vôbec prvý

klub pestovateľov marihuany – Uruguajská asociácia konopných štúdií. Podľa zákona je

registrácia v takomto klube jednou z troch legálnych ciest na získanie marihuany. Klub

bude mať povolené združovať až 45 členov a pestovať 99 rastlín konopy.112

Aký bude mať legálny predaj marihuany riadený štátom výsledky, zistíme, až keď

bude fungovať v praxi. Je však dôležité uvedomiť si, že legalizácia konopných látok v tejto

krajine je zameraná priamo na boj proti organizovanému zločinu a na zisky štátu nebude

mať za stanovených podmienok pozitívny vplyv.

6. 2 Colorado

Napriek tomu, že legalizácia v Colorade prebehla neskôr ako v Uruguaji, legálny

obchod s marihuanou tu už prebieha od začiatku roku 2014. Legalizáciu marihuany si

občania Colorada odhlasovali v referende, aj keď proti boli politické špičky štátu. Predaj

marihuany je totiž v rozpore s americkými federálnymi zákonmi. Americká prokuratúra

tento rozpor zatiaľ vyriešila memorandom, ktorým sa majú úrady riadiť. Majú privrieť oči,

ak bude dodržané pravidlo, že drogy sa nedostanú k mladistvým, mimo Colorada alebo že

sa zo zisku nebudú financovať kriminálne aktivity. Osobám starším ako 21 rokov je

umožnené kupovať marihuanu v špecializovaných obchodoch, fungujúcich od prvého

111

New rules in Uruguay create a legal marijuana market, CNN[online]. Naposledy upravené 6.5.2014

[cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://edition.cnn.com/2014/05/06/world/americas/uruguay-marijuana-rules/>

112 Uruguay's first marijuana club seeks recognition, Denverpost[online]. Naposledy upravené 25.6.2014


<http://www.denverpost.com/marijuana/ci_26025576/uruguays-first-marijuana-club-seeks-recognition>

43

januára 2014. Domáci a turisti si tu môžu kúpiť najviac štvrť unce (cca 7 gramov) tejto

drogy v jednej transakcii.113

V štáte Colorado sa momentálne nachádza 377 licencovaných predajní s marihuanou.

Na rozdiel od Uruguaja je tu táto mäkká droga zaťažená 36-percentnou daňou a legálne

stojí približne 3x toľko ako na čiernom trhu (cca 11 eur/300 Kč).114

Zárobky štátu na výbere daní z predaja marihuany a predaji licencií od jej legalizácie

činia 45,2 milióna dolárov.115 Okrem zárobkov štátnej kasy nás samozrejme zaujímajú aj

iné aspekty legalizácie. V Colorade totiž vzniklo od januára 10 000 nových pracovných

miest súvisiacich s pestovaním a distribúciou konope. 116 Tiež sa zvýšil predaj

nehnuteľností, hlavne priestorov na výrobu tejto drogy o 8,7 %. Po legalizácii marihuany

a činností s ňou spojených taktiež zanikli výdaje na represívne opatrenia, ktoré boli

v tomto štáte odhadované na viac ako 60 miliónov dolárov ročne. Veľká časť z ušetrených

peňazí sa bude využívať na medicínsky výskum účinkov marihuany. Od legalizácie

marihuany bol zaznamenaný tiež celkový pokles trestných činov o 10,1%, čo tiež môže

súvisieť s legalizáciou tejto drogy.

Ešte je však podľa nášho názoru príliš skoro hodnotiť legalizáciu marihuany, aj keď

zatiaľ výsledky potvrdzujú prognózy jej zástancov. Objektívne budeme môcť posúdiť, či

bola legalizácia v Colorade správny krok, po dlhšej dobe ako je len pár mesiacov.

114 Marijuana prices dropping in Denver, Colorado Pot Guide[online]. Naposledy upravené 28.5.2014


<https://www.coloradopotguide.com/colorado-marijuana-blog/2014/may/28/marijuana-prices-dropping-in-denver/>

115 Marijuana Sales in Colorado Up 10% Since August: $45.2 Million Generated in Taxes Since First of Year,

NaturalSociety[online]. Naposledy upravené 16.10.2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://naturalsociety.com/marijuana-sales-colorado-10-percent-since-august-generate-45-2-million-tax-revenue-since-f

irst-year/> 116

Legal Pot Sales Creates Thousands of New Jobs, High Times[online]. Naposledy upravené 22.5.2014

[cit.29-10-2014]. Dostupné z: <http://www.hightimes.com/read/colorado-legal-pot-sales-creates-thousands-new-jobs>

44

7. Záver

V tejto bakalárskej práci sme sa snažili predostrieť možné negatívne a pozitívne

aspekty legalizácie tzv. mäkkých drog. Po zhodnotení všetkých argumentov pre a proti sa

prikláňame k názoru zástancov legalizácie. Záleží však na tom, akým spôsobom by bola

táto legislatívna zmena realizovaná, pretože je dôležité nastaviť pri takej veľkej udalosti,

akou by legalizácia marihuany určite bola, čo najoptimálnejší systém prevencie a kontroly.

Za najväčšie pozitíva možnej legalizácie pre štát považujeme ušetrenie peňazí

vynakladaných na boj proti marihuane, zvýšenie jeho príjmov z daní, vznik nových

pracovných miest, príjmy z predaja licencií a iné ekonomicky prospešné aspekty. Štát by

však musel obetovať nemalé finančné prostriedky na drogovú prevenciu mládeže, keďže je

oveľa viac náchylná získať návyk na marihuanu a taktiež na rozvoj psychických porúch.

Bolo by teda vhodné určiť vekovú hranicu pre legálny nákup tejto drogy aspoň na 21 rokov

a tvrdo trestať jej predaj mladistvým.

Rovnako by boli vhodné silnejšie represívne opatrenia voči tvrdým drogám. Myslíme

si totiž, že po zredukovaní čierneho obchodu s marihuanou by sa organizovaný zločin začal

zameriavať vo väčšej miere práve na tvrdé drogy, ako sú pervitín alebo heroín. Štát by na

druhej strane proti nim však mohol využiť prostriedky pôvodne určené na opatrenia voči

marihuane.

Je tiež otázne, aké ciele by si zákonodarca legalizáciou mäkkých drog stanovil. Ak by

išlo čisto o štátne zisky, bolo by vhodné postupovať podľa modelu Colorada, v ktorom sú

štátne zisky z predaja marihuany obrovské, no štát reguluje trh s marihuanou iba nepriamo

– zdaňovaním a vydávaním licencií. V prípade, že by bolo cieľom bojovať proti

ilegálnemu obchodu s drogami, je tu dôležitá úloha štátnej kontroly celého procesu výroby

a predaja. Je však samozrejmé, že v tomto prípade by bolo zbytočné pristupovať

k legalizácii podobne ako v Uruguaji, keďže Česká republika nemá obdobné problémy

s násilnými trestnými činmi drogových kartelov. Pri uvažovaní nad prípadnou legalizáciou

mäkkých drog v budúcnosti by bolo nutné zohľadniť reálne dopady na štáty, ktoré už

touto legalizáciou prešli. Teraz je však podľa nášho názoru ešte príliš skoro objektívne

zhodnotiť jej následky. Môžeme však konštatovať, že s rastúcim počtom krajín

45

s liberálnou politikou voči marihuane by sme mali v blízkej budúcnosti čakať väčšiu vlnu

legalizácie jej užívania vo svete.

Z poznatkov, ktoré sme získali pred a pri písaní tejto práce, vyplýva, že legalizácia

marihuany ako ľahkej drogy by mohla byť pre Českú republiku, ale aj iné štáty prospešná

a vyvolala by viac pozitívnych ako negatívnych dopadov na život spoločnosti. V prípade

záujmu zákonodarcov o riešenie tejto problematiky však budú dôležité budúce skúsenosti

s legálnym trhom v štátoch, ktoré sa touto cestou vydali už skôr. Preto by sme v tomto

prípade odporúčali počkať ešte pár rokov, kým sa budú dať objektívne zhodnotiť.

46

Resumé

This bachelor thesis deals with issues of positives and negatives associated with the

legalization of so-called soft drugs. The introduction to this paper gradually outlines the

fundamental concepts related to the topic. It explains the notion of a drug, the division of

drugs according to various criteria into several categories and it describes different effects

of these substances on their users. For better understanding of the topic is also mentioned

the history of selected drugs, despite of their legal status.

The following section attempts to describe the opinions of some international

organizations dealing with the drug problems, especially the United Nations, the

International Narcotics Control Board and the European Union. Next it addresses the

reader directly with a different approaches of the drug related legislation of Slovakia and

the Czech republic.

The main part of this work deals with the arguments for and against the legalization

of so-called soft drugs in several areas. It addresses the health risks associated with such

physical as well as psychological effects of long-term cannabis use. Subsequently, it

contrasts the referred possibility of positive effects of marihuana in medicine and the

pharmaceutical industry. This section continues with the economical aspects of the

eventual legalization. It outlines the impact of criminalization of cannabis on the black

market and the potential monetary gains of state, primarily by the collection of taxes. The

end of this part deals with the theory of marihuana as a gateway drug into the world of

hard drugs.

The final section of this thesis moves the reader's interest to the counties in which the

legalization of cannabis has already taken place, specifically Uruguay and the one of the

USA states, Colorado.

Very end of this work is devoted to an evaluation of all aspects concerning the

possible legalization of so-called soft drugs and to the personal opinion of the author on

this issue.

47

Zoznam použitej literatúry

Knižné pramene

• DUPAL, L. Kniha o marihuaně. 2. vyd. Praha: Nakladatelství Maťa, 2004, 136 s.

ISBN 8072870823.

• HAUSTEIN,K.; GRONEBERG,D. Tobacco or Health?: Physiological and Social

Damages Caused by Tobacco Smoking. 2. edition. Berlin, Heidelberg: Springer,

2010. 455 s. ISBN 9783540875772.

• KAČALA, J. et al. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd.

Bratislava: Veda, 2003, 985 s. ISBN 802240750X.

• KONEČKOVÁ, Ľ. Drogová problematika učňovskej mládeže. 2. vyd. Prešov:

Náuka, 2001, 157 s. ISBN 8089235018.

• NOVOMESKÝ, F. Drogy: história-medicína-právo. Martin: Advent Orion, 1996.

120 s. ISBN 8088719496.

• CAMPOY, L.; SCHROEDER, K. Small Animal Regional Anesthesia and

Analgesia. West Sussex, UK : John Wiley & Sons, Inc., 2013, 304 s. ISBN

9780813819945.

• EMCDDA THEMATIC PAPERS. Illicit drug use in the EU: legislative

approaches. Lisbon: EMCDDA, 2005, 48 s. ISBN 9291682152

Právne predpisy ČR

• Predpis č. 40/2009 Sb., Trestní zákoník ve znění pozdějších předpisů In: CODEXIS

ACADEMIA[právní informační systém]. ATLAS consulting [vid. 29. 10. 2014].

• Predpis č. 200/1990 Sb., České národní rady o přestupcích, ve znění pozdějších

předpisů. In: CODEXIS ACADEMIA[právní informační systém]. ATLAS

consulting [vid. 29. 10. 2014].

48

• Predpis č. 50/2013 Sb., kterým se mění zákon č. 378/2007 Sb., o léčivech a o

změnách některých souvisejících zákonů (zákon o léčivech), ve znění pozdějších

předpisů, zákon č. 167/1998 Sb., o návykových látkách a o změně některých

dalších zákonů, ve znění pozdějších předpisů, a zákon č. 634/2004 Sb., o správních

poplatcích, ve znění pozdějších předpisů. In: CODEXIS ACADEMIA[právní

informační systém]. ATLAS consulting [vid. 29. 10. 2014].

• Predpis č. 467/2009 Sb., Nařízení vlády, kterým se pro účely trestního zákoníku

stanoví, co se považuje za jedy a jaké je množství větší než malé u omamných látek,

psychotropních látek, přípravků je obsahujících a jedů. In: CODEXIS

ACADEMIA[právní informační systém]. ATLAS consulting [vid. 29. 10. 2014].

• Predpis č. 259/2013 Sb., Nález Ústavního soudu ze dne 23. července 2013 sp. zn.

Pl. ÚS 13/12 ve věci návrhu na zrušení § 289 odst. 2 zákona č. 40/2009 Sb., trestní

zákoník

Judikatúra ČR

• Stanovisko trestního kolegia Nejvyššího soudu sp. zn. Tpjn 301/2013 ze dne 13. 3.

2014 k výkladu pojmu „množství větší než malé“ u omamných a psychotropních

látek a přípravků je obsahujících a jedů (§ 283, § 284, § 285 tr. zákoníku).

Právne predpisy SR

• Zákon č. 300/2005 Z.z., trestný zákon, v znení neskorších predpisov

• Zákon č. 139/1998 Z. z., Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch, v znení neskorších predpisov

Judikatúra SR

• Uznesenie krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/86/2011 z dňa 20.9.2011- Obvykle

jednorazová dávka marihuany.

49

Elektronické pramene

• SÝKORA, Michal. Množství větší než malé, Právní prostor [online]. Praha, vydané

29.4.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.pravniprostor.cz/clanky/trestni-pravo/mnozstvi-vetsi-nez-male>

ISSN 2336-4114

• VICHEREK, Roman. Množství větší než malé, aneb kolik je možné držet

omamných a psychotropních látek pro vlastní potřebu, epravo.cz[online]. Vydané

21.7.2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.epravo.cz/top/clanky/mnozstvi-vetsi-nez-male-aneb-kolik-je-mozne-

drzet-omamnych-a-psychotropnich-latek-pro-vlastni-potrebu-94705.html> ISSN

1213-189X

• Rozdělení drog. Odrogach.cz[online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.odrogach.cz/skola/uzivani-navykovych-latek/informace-o-drogach/r

ozdeleni-drog.html>

• The Concept And Significance Of Precursor Control In Containing Illicit Drug

Production India's International Obligations Under The UN Conventions[online].

[cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<https://www.unodc.org/pdf/india/publications/precursor_control_laws/08_drdutt

presentation.pdf>

• Drugs of Abuse[online]. Naposledy upravené 29.5.2014. [cit. 2014-10-29]

Dostupné z: <http://dor.gov.in/drugs_abuse>

• Opium poppy, HEROIN, MORPHINE and OPIUM [online]. [cit. 2014-10-29].

Dostupné z: <http://www.opioids.com/poppy.html>

• Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti[online]. Svetová

zdravotnícka organizácia, 2004 [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://whqlibdoc.who.int/publications/2003/924156235_slo.pdf>

• Cannabis, Coca, & Poppy: Nature’s Addictive Plants, Drug Enforcement

Administration Museum & Visitors Center[online]. [cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.deamuseum.org/ccp/cannabis/history.html>

50

• DUNDR, Milan. Původ a rozšíření drog. Vesmír [online]. Vydané v apríli 1995 [cit.

2014-10-29]. Dostupné z: <http://casopis.vesmir.cz/clanky/clanek/id/4381>

• History of drug laws, Legalanswers[online]. Naposledy upravené 18.2.2014 [cit.

2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.legalanswers.sl.nsw.gov.au/guides/hot_topics/drugs/history.html>

• A CENTURY OF INTERNATIONAL DRUG CONTROL[online]. UNODC, 2009

[cit. 2014-10-29]. Dostupné z:

<http://www.unodc.org/documents/data-and-analysis/Studies/100_Years_of_Drug

_Control.pdf>

• Shared responsibility in international drug control [online]. INCB, 2012 [cit.

2014-10-29]. Dostupné z:

<https://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2012/AR_201

2_E_Chapter_I.pdf>

• Operation of the international drug control system [online]. INCB, 2002 [cit.

2014-10-29]. Dostupné

z:<https://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2001/AR_01

_Chapter_II.pdf>

• Annual report 2002, Chapter III, Europe [online]. INCB, 2003 [cit. 2014-10-29].

Dostupné z:

<http://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2002/AR_02_C

hapter_III_Europe.pdf>

• Annual report 2002, Chapter III, Africa [online]. INCB, 2003 [cit. 2014-10-29].

Dostupné z:

<http://www.incb.org/documents/Publications/AnnualReports/AR2002/AR_02_C

hapter_III_Africa.pdf>

• European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (EMCDDA)[online].

Naposledy upravené 16.10.2010 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.emcdda.europa.eu/about/mission>

51

• Psychiatri: Pojem "obvykle jednorazova dávka" nie je medicínsky pojem, Právne

listy [online]. Naposledy upravené 15.2.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.pravnelisty.sk/clanky/a208-psychiatri-pojem-obvykle-jednorazova-d

avka-nie-je-medicinsky-pojem>

• Adverse health effects of non-medical cannabis use, Scribd [online]. Naposledy

upravené 17.10.2009 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<https://www.scribd.com/doc/137208032/Adverse-Health-Effects-of-Non-medica

l-Cannabis-Use-2009-LANCET>

• Cognitive functioning of long-term heavy cannabis users seeking treatment,

UKCIA[online]. [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.ukcia.org/research/CognitiveFunctioning.php>

• Persistent cannabis users show neuropsychological decline from childhood to

midlife, PNAS[online]. Naposledy upravené 30.7.1012 [cit.29-10-2014]. Dostupné

z: <http://www.pnas.org/content/109/40/E2657.full>

• Marijuana narrows arteries, study finds, ABC.net[online]. Naposledy upravené

7.2.2005 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.abc.net.au/news/2005-02-08/marijuana-narrows-arteries-study-finds/

632670>

• Vedci zistili, ako marihuana narúša pamäť, Aktuality.sk[online]. Naposledy

upravené 9.3.2012 [cit.29-10-2014]. Dostupné

z:<http://www.aktuality.sk/clanok/202677/vedci-zistili-ako-marihuana-narusa-pa

mat/>

• Alkohol poškodzuje mozog, sme.sk[online]. Naposledy upravené 2.6.2010


<http://tech.sme.sk/c/5403582/alkohol-poskodzuje-mozog.html>

• Respiratory Effects of Marijuana, ADAI[online]. Naposledy upravené v júni 2013


<http://adai.uw.edu/marijuana/factsheets/respiratoryeffects.htm>

• The Adverse Effects of Marijuana (for healthcare professionals), CSAM[online].


<http://www.csam-asam.org/adverse-effects-marijuana-healthcare-professionals>

52

• Cannabis as addictive as heroin, major new study finds, Telegraph[online].


<http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/crime/11145094/Cannabis-as-addictiv

e-as-heroin-major-new-study-finds.html>

• Cannabis and mental health, Royal College of Psychiatrists[online]. Naposledy

upravené v júni 2014 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinformation/mentalhealthproblems/alcoh

olanddrugs/cannabisandmentalhealth.aspx>

• Long-Term Pot Use Tied to Less Dopamine, Which May Help Explain Less

Motivation, PsychCentral[online]. Naposledy upravené 2.6. 2014 [cit.29-10-2014].

Dostupné z:

<http://psychcentral.com/news/2013/07/02/long-term-pot-use-tied-to-less-dopami

ne-which-may-help-explain-less-motivation/56728.html>

• Glaucoma and Marijuana Use, NIH [online]. Naposledy upravené 21.6. 2005


<http://www.nei.nih.gov/news/statements/marij.asp>

• Study: Smoking Marijuana Not Linked with Lung Damage, Time[online].


<http://healthland.time.com/2012/01/10/study-smoking-marijuana-not-linked-wit

h-lung-damage/>

• Marijuana, American Cancer Society[online]. Naposledy upravené 8.6.2014


<http://www.cancer.org/treatment/treatmentsandsideeffects/complementaryandalt

ernativemedicine/herbsvitaminsandminerals/marijuana>

• Proč je konopný výtažek tak účinný lék?, Léčíme konopým[online]. Naposledy


<http://www.lecimekonopim.cz/news/proc-je-konopny-vytazek-tak-ucinny-lek-/>

• Amazing Things You Didn't Know About Marijuana, Chicago Now[online].


<http://www.chicagonow.com/chicago-medical-marijuana/2013/10/5-amazing-thi

ngs-you-didnt-know-about-marijuana/>

53

• Spotřeba marihuany v Česku klesá, roste naopak obliba alkoholu, Český

rozhlas[online]. Naposledy upravené 19.11.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/spotreba-marihuany-u-nas-klesa-r

oste-naopak-obliba-alkoholu--1282552>

• Nelegální činnosti, Český statistický úřad[online]. [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://apl.czso.cz/nufile/PRILOHA_1.09.pdf>

• Teorie marihuany jako vstupní drogy, adiktologie.cz[online]. Naposledy upravené

14.3.2006 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.adiktologie.cz/cz/articles/detail/69/395/Teorie-marihuany-jako-vstup

ni-drogy>

• Country overview: Czech Republic, EMCDDA[online]. Naposledy upravené

25.6.2013 [cit.29-10-2014]. Dostupné z:

<http://www.emcdda.europa.eu/publications/country-overviews/cz>

• Marijuana prices dropping in Denver, Colorado Pot Guide[online]. Naposledy


<https://www.coloradopotguide.com/colorado-marijuana-blog/2014/may/28/marij

uana-prices-dropping-in-denver/>

• Marijuana Sales in Colorado Up 10% Since August: $45.2 Million Generated in

Taxes Since First of Year, NaturalSociety[online]. Naposledy upravené 16.10.2014


<http://naturalsociety.com/marijuana-sales-colorado-10-percent-since-august-gen

erate-45-2-million-tax-revenue-since-first-year/>

• Legal Pot Sales Creates Thousands of New Jobs, High Times[online]. Naposledy


<http://www.hightimes.com/read/colorado-legal-pot-sales-creates-thousands-new-

jobs>

54

Documents

Legalizácia tzv. mäkkých drog - argumenty pre a proti