Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra, IČO 37 860 399 • Internet: www.zmm.sk • Kontakt: Ing. Kristína Deáko-vá• Telefón: 0904 344 744 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Ing. Kristína Deáková • Redakčná rada: Jozef Šabo, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Bc. Mária Berkešová, Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Bc. Hana Gvozdjáková, Simonka Trecaková, Michal Šutka, Terka Šabíková, Baška Bittalová• ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

|02 obsah

05 Posol Panny Márie ľudia ako my

08 Vzťahy na diaľku on&ona

10 Vianočná Salónka google.sk

14 Marián Ku� a rozhovor

20 Prijatie do ZMM čo bolo?

22 Zmysel Vianoc komix

24 Z anjelskej lavice IV anjelikov kútik

29 Vzácne Facebookové priateľstvá online

33 Advent v modernom svete očakávanie

34 Vianočná spomienočka príbeh

37 Vianoce Vianoce

40 Vianoce a očakávanie radosti Vianoce

41 Vianočný pozdrav pre ZMM vianočný odkazovač

42 Ján Košturiak: Úvahy na každý deň knihy

45 Roztlieskavačky tanec

úvodník | 03

Milí priatelia!

Opäť sa nám skončil jeden kalendár-ny rok. Dúfam, že viete aký. „No predsa 2012“, tak by ste odpovedali asi všetci. Ale to som nechcel počuť, to vie predsa kaž-dý. „Rok viery, rok spolupráce, rok zmien v ZMM“- možno by som počul aj takéto

odpovede. Každý máte kus pravdy, lebo taký rok 2012 naozaj bol. Bol? Na to si musíme odpovedať každý sám za seba.

Viera – obrovský dar, ktorý si dostal ako kompas na cestu životom. Podarilo sa mi v minulom roku rásť vo viere? Urobil som aspoň maličký krok vpred? Alebo nie-

čo moju vieru oslabilo, otriaslo. Verím v  Boha? Alebo sa učím denne v každej situácii aj veriť Bohu?

Spolupráca – úžasná vec, aby si na všet-ko nebol sám. „Ponáhľame sa spolu ako

jeden tím“ – aspoň v našej hymne. A ako to bolo naozaj? Dokázal som spolu pra-covať? Alebo som chcel byť len spolu, bez práce? Alebo iba pracovať, bez spolu? Každý sám, aby sa mi dostalo uznania, aby som si niečo dokázal, aby som bol lepší, šikovnejší, obľúbenejší ako tí druhí? Tak veľmi potrebujeme jeden druhého.

Úvodník

2012 = rok spolupráce

Bohatstvo je ukryté v každom z nás. Tak sa skúsme navzájom obohacovať!

Zmena – celý život je jedna obrovská zmena, vo všetkom. Keby sme sa neme-nili, znamenalo by to, že už nežijeme. Po-strehol som aj ja v minulom roku zmenu? Bola k lepšiemu? A čo ZMM? Zmenilo sa niečo v mojom postoji, v mojom nadše-ní pre mladých, v mojej práci animátora, vedúceho, člena predsedníctva,…? Chce to zmenu, ak… Som unavený, nevlá-dzem, neviem, ako ďalej. Dovoľme Bohu, aby nás menil. Aby použil to dobré v nás a ukázal, čo dokáže! Ale to musím chcieť a už to je zmena.

Zabudol som pripomenúť jednu dôležitú charakteristiku minulého roka. Rok stra-chu, reklamy a obáv z konca sveta. Tak

taký rok 2012 isto nebol. Nič sa nestalo, svet sa nezrútil. Možno len tým, ktorí naleteli a mysleli si, že sú múdri. Hoci skončil rok s číslami 2 0 1 2, predsa len neskončili výzvy, ktoré nám ponúkal. Bu-dem rád, ak sa pri nich aj v tomto novom roku zastavíme. Už teraz vieme povedať, že rok 2013, ktorý sme začali, je rokom viery, rokom 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, že je rokom misie v ZMM. A uvidíme, čoho všetkého ešte. To vie len Boh. O každom z nás, o všetkých našich mladých. Nech je pre nás hlavne rokom dôvery voči Bohu. Rokom túžby byť stále s ním. Rokom sna-hy byť aspoň o trocha lepší. Prajem všet-kým požehnaný rok!

P. Tomáš Brezáni, CM

2013 = rok misie

|04 úvodník

„Nie som prameňom tvojej rados-ti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to?“

„Nie som prameňom tvojej rados-

viac ako to?“

„Nie som prameňom tvojej rados-ti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to?“

Posol Panny Márie

Svätý Ján Didak (Juan Diego) CuauhtlatoatzinNarodil sa približne v roku 1474 v osade Cuautitlan, neďaleko Mexico City. Bol horlivým kresťanom, čo sa prejavilo aj vtedy, keď sa mu ako 57-ročnému zjavi-la Panna Mária na kopci Tepeyac. Podľa

údajov to bolo 9. decembra 1531. Podľa životopisu začul spev a následne zazrel krásnu mladú ženu, ktorá na neho vola-la menom. Počas zjavenia k nemu Panna Mária prehovorila: „Mám ťa rada, môj drahý syn. Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktoré-ho všetko žije, Pána všetkých, Pána neba

Ján Didak (Juan Diego) Cuauhtlatoatzin (hovoriaci orol – ten, ktorý hovorí rečou orla), či Ioannes Didacus z pôvodného mena Jochanán, čo znamená Boh je milostivý, Bohom daný, milostivý Boží dar.

Baška Bittalová a Terka Šabíková

a zeme. Je mojím želaním, aby mi tu po-stavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu, chcem preukázať a venovať ľuďom. Ja som Vaša milostiplná matka, matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí ma ľúbia, ktorí ku mne volajú, ktorí majú ku mne dôveru.

Tu chcem vypočuť Váš plač, Vaše starosti, zmierniť a liečiť Vaše utrpenie, Vašu núd-zu a Vaše nešťastie. Tu Vám budem utierať slzy. Bež teraz k biskupovi a povedz mu, čo si videl a počul.“ Po týchto slovách pa-dol Juan k jej nohám a povedal: „Šľachet-ná Pani, idem splniť tvoje želanie.“ Tieto okolnosti biskupa presvedčili a na urče-nom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Za dva týždne na Tepeyacu postavili malú kaplnku, kam v slávnostnej procesii priniesli obraz Panny Márie, kto-rý nebol namaľovaný ľudskou rukou, ale vznikol zázračne.

Okrem tohto zjavenia mal však Juan aj ďalšie. Jeho strýko ťažko ochorel, čo ho úplne zdrvilo a dostal strach, či to preži-je. Keď raz bežal do farského kostola po kňaza, po ceste sa mu zjavila Panna Mária a dala mu otázku: „Čo sa stalo, moje dra-

ľudia ako my | 05

|06 ľudia ako my

hé dieťa?“. On jej vysvetlil, že sa ponáhľa do mesta po kňaza, pretože strýko je veľ-mi chorý. Panna Mária mu povedala: „Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá tvoju tvár a tvoje srdce zatem-niť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej nemoci alebo nijakého trápenia, nijakej bolesti. Či nie som tu, tvoja matka? Nie si tu ty v mojom tieni, pod mojou ochra-nou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to? Ne-nechaj sa kvôli chorobe tvojho strýčka znepokojiť, lebo on na túto chorobu ne-zomrie. Práve teraz v tomto okamihu je vyliečený.“ Po tomto zjavení Juanov strý-ko skutočne vyzdravel.

Panna Mária ho ešte po-slala na vrch, na ktorom normálne rástli len kak-tusy a  snáď aj ležal sneh, nazbierať kvety, ktoré mali byť zjavením pre biskupa, nakoniec našiel a nazbieral krásne, voňa-júce kastílske ruže. Keď išiel ukázať ruže biskupo-vi, na jeho plášti sa spolu s ružami zjavil zázračný obraz Panny Márie.

Biskup jeho slovám uveril a dal postaviť chrám a po-slal Juana aj s doprovo-dom znovu na Tepeyac, kde sa mu zjavila Panna Mária ešte štyrikrát.

Po dokončení chrámu sa oň Juan staral a stal sa kostolníkom a prichádza-júcim pútnikom rozprá-val svedectvá a  povzbu-

dzoval ich. O chrám sa staral do konca života. Životnú silu naberal z Eucharistie.

Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. po návšteve Mexi-ka v roku 2002.

Juan bol pokorný, láskavý a starostlivý človek, nežil v prepychu a netrpel žiad-nou vážnejšou chorobou, mal však výni-močný život. Panna Mária sa mu viackrát zjavovala a niektoré stretnutia boli ževraj dohodnuté. Nebol to len taký obyčajný Mexičan. Bol to muž, ktorý bol priateľom, synom a poslom Panny Márie!

ľudia ako my | 07

Všetci môžeme byť poslami Panny Márie, aj samotného Boha, môžeme byť ich pria-teľmi, Božími deťmi... Je to na nás! My si môžeme vybrať, aj keď už nám titul Božie dieťa pridelený bol. Rozhodnu-tie byť Božím dieťaťom je tá najlepšia cesta životom. Toto rozhodnutie sľubuje bezhra-ničnú a neutíchajúcu lásku, pomoc a ochranu – úplne zadarmo, bez nejakých dlhov a splácania.

„Dieťa moje, Ty ma možno nepoznáš, ale Ja o tebe viem úplne všetko, viem o tom, kedy si sadáš a kedy vstávaš… Dobre poznám všetky tvoje cesty… Poznám dokonca aj počet vlasov na tvojej hlave… Stvoril som ťa na svoj obraz…Vo mne žiješ, hýbeš sa, proste si…Pretože si mojím potomkom… Poznal som ťa skôr, než si bol počatý…Vybral som si ťa, už keď som plánoval Stvorenie sveta… Tvoj život nie je omyl, pretože všetky tvoje dni sú zapísané v mojej knihe…Ustanovil som presný deň tvojho narodenia a tiež to, kde budeš žiť… To, ako som ťa stvoril, vzbudzuje bázeň… Utkal som ťa v lone tvojej matky… A priviedol na svet v deň tvojho narodenia… Tí, ktorí ma nepoznajú, si ma nesprávne vysvetľujú… Nie som chladný ani hnevlivý Boh, ale som dokonalým vyjadrením lásky… Túžim ťa zahrnúť svojou láskou… Jednoducho preto, že si mojím dieťaťom a Ja tvojím Ot-com… Ponúkam ti viac, než by ti kedy mohol ponúknuť tvoj pozemský otec…

Lebo Ja som dokonalý Otec!“

|08 on & ona

Vzťahy na diaľkuPri slovnom spojení „vzťah na diaľku“ mnohým z nás prejde mráz po chrbte. Možno osobná skúse-nosť alebo skúsenosť niekoho, koho poznáme, nás núti pochybovať a kladie nám otázku: je vzťah na diaľku vôbec vzťahom?

Mária Berkešová

Ja osobne prežívam vzťah na diaľku a mu-sím sa priznať, že to nie je úplne jednodu-ché. Je to taký hravý mix čokolády, orieš-kov, hrozienok a želé. Ak chceme dané ingrediencie použiť pri príprave sladkého koláča, musíme spojiť chute: čokoláda nám poskytne sladkosť, ale aj istú horkosť, rovnako ako oriešky a hrozienka spolu so želé môžu byť občas kyslasté. Možno nám jednotlivé suroviny samé nechutia, no pri správne nakombinovanom pomere a pri správnej technologickej úprave prinášajú radosť, sladký koláč je na svete a my sme náramne spokojní.

Niečo podobné zažívame aj vo vzťahu na diaľku. Na jednej strane stojí proti nám veľký nepriateľ, ktorým je diaľka, chýba

nám fyzický kontakt, pohlade-nie, objatie, spoločné prechádz-ky, výlety, jednoducho, spoločne strávený čas. Na strane druhej, stráviť čas spoločne môžete aj vo vzťahu na diaľku. Využite moder-né výdobytky techniky – internet, mail, Skype, telefón, hoci aj kaž-dý deň – ak máte možnosť, alebo sa vráťte do minulosti a drahej/drahému pošlite list. Dôležité je rozprávať sa, hovoriť o všetkom, čo zažívate, čo Vás trápi, hovorte o svojich pocitoch, ale aj o kaž-dodenných radostiach, staros-tiach… Čo je však veľmi dôležité, dohodnite sa vždy na tom, kedy sa najbližšie uvidíte, je to veľmi dôležité najmä z hľadiska viery vo Váš vzťah.

Dôvera a úprimnosť sú pi-liermi vzťahu, ak spadnú oni, spolu s nimi sa zrúti aj vzťah ako domček z karát.

on & ona | 09

Nezabudnite snívať a plá-novať spoločnú budúc-nosť, spoločné výlety a  stretnutia. Nikdy ne-riešte závažné problémy cez internet, ani nezakon-čujte hovor hádkou. A čo je asi najdôležitejšie vo všetkých druhoch vzťa-hu – nikdy nestraťte vieru a buďte k sebe úprimní. Dôvera a úprimnosť sú piliermi vzťahu, ak spad-nú oni, spolu s nimi sa zrúti aj vzťah ako domček z karát. Keď svetlé dni po-minú a Vy sa dostanete do fázy dennodennej rutiny, nikdy nezúfajte, pretože pokiaľ svojho priateľa/priateľku skutočne milu-jete a je aj Božou vôľou, aby ste boli spolu, Boh Vám dá toľko odvahy, sily a milostí, aby ste v skúške vernosti obstáli. Ja osobne Vám prajem, aby ste vieru vo Vašu lásku nikdy ne-stratili.

Modlitba za správny výber životného partnera:

Nebeský Otec, stretol /-la/ som človeka, ktorý ma potešuje svojou prítomnosťou. Je to ten, ktorého si mi určil do manželstva? Pomôž mi správne sa rozhodnúť. Daj, aby som sa nezameral /-la/ len na vonkajší výzor, na krásu tela, ale aby som pozoroval /-la/ skutočné hodnoty človeka. Ty vieš, že Ti chcem verne slúžiť, daj mi vybrať si toho /tú/, ktorý /-rá/ ma v tom podporí a spolu so mnou bude plniť Tvoju vôľu. Vieš, že moje srdce je hladné po láske a potrebuje sa o niekoho oprieť. Nakloň srdce človeka, ktorého si mi vybral, aby odpovedalo na moju samotu a mohlo ma milovať čistou a úprimnou láskou. Požehnávaj Pane našu lásku. Amen

O vianočnej salónke, o skutočnom dare Vianoc, ale aj o darovaní, sme sa porozprávali s rímskokatolíc-kym kňazom Jurajom Juricom, ktorý študoval v Ríme a momentálne pôsobí ako učiteľ kanonického práva a zároveň ako cirkevný sudca na Arcibiskupskom súde v Košiciach.

Danka Stanovčáková

Vianočné salónky a iné vianočné ozdoby často zdobia naše vianočné stromčeky. Bez nich by sme si ani nevedeli predstaviť tieto sviatky.

O. Juraj, máte radi sladké prekvapenia? A ako vyzerá vianočný Rím? Môžeme tam nájsť vianočné salónky alebo niečo iné, typické pre toto mesto?

Áno, mám rád aj sladkosti aj prekvapenia! Keď sa to spojí v sladké prekvapenie, tak je radosť dvojnásobná. Musím však pove-dať, že ako dieťa som sladkosti mal oveľa, oveľa radšej. Teraz si ich dám skôr na do-plnenie energie ako kvôli chuti. Asi to už ide s vekom. Čo sa týka slávenia Vianoc na Slovensku a v zahraničí, tak z vlastnej skúsenosti môžem s radosťou povedať, že Vianoce na Slovensku sú jedny z najkraj-ších! Naše zvyky, koledy aj výzdoba vy-tvárajú niečo, čomu oprávnene hovoríme čaro Vianoc. Čo sa týka Ríma, tak ako v temer všetkých európskych mestách dominuje uliciam

Rím.-kat. kňaz košickej arcidiecézy. Vysvätený v roku 2002.

Je vyučujúcim kánonického a civilného práva na Teologickej Fakulte KU, Metro-politným sudcom a členom presbyter-skej rady košickej arcidiecézy.

Spolupracuje s TV LUX a rádiom LUMEN.

Svoje príspevky publikuje na http://jurica.sk/

Juraj Jurica

google.sk | 11

vianočné osvetlenie a zhon. Vianočné stromčeky majú tak ako u nás. Dve veci sú však naozaj originálne. Sú to veľké jaslič-ky na námestí Sv. Petra vo Vatikáne a bet-lehemy v príbytkoch Talianov. V žiadnej

talianskej domácnosti nemôže betlehem chýbať. Je to snáď pre to, že prvýkrát bol betlehem vytvorený práve v Taliansku v dedinke Greccio sv. Františkom. V jeho tvorbe sú súčasní Taliani naozaj veľmi vynachádzaví a originálni. V samotnom Ríme je vo vianočnom období dokonca niekoľko výstav betlehemov. Každá far-nosť si robí vlastný betlehem a temer kaž-dý rok sa jedná o nové zobrazenie.

Vianoce sú časom, kedy je ro-dina spolu pri štedrovečernom stole, pri stromčeku a vzájom-ne sa obdarováva. Ako sa slávili Vianoce u Vás doma, na čo si dodnes pamätáte, ako to bolo v Ríme a ako je to teraz, kde pô-sobíte?

U nás sme doma mávali vždy kapra, ktorý už 2-3 dni pred Štedrým večerom plával vo vani. Zemiakový šalát, množstvo ko-láčov a samozrejme kapustni-ca tiež nemohli chýbať. K tomu bobaľky. Spomienky na Štedrý večer sú najsilnejšie z detstva, ale teraz začínam romantiku Vianoc prežívať akoby opäť. V Ríme ka-pustnicu nemajú, ale stôl na Šted-

rý večer je naozaj štedrý. Dominuje mu veľká bábovka, ktorá sa volá panettone. Je jej niekoľko druhov, môže byť plnená krémom či čokoládou a dokáže byť naozaj veľmi chutná. Vzhľadom na to, že mám tri sestry, ktoré už teraz majú vlastné ro-diny, Vianoce trávim striedavo u niektorej z nich spolu s našou mamou. Takže v po-sledných rokoch sa vraciam k osvedčenej kapustnici a kaprovi.Sú to vzácne momenty, ktoré nám dáva-jú príležitosť si uvedomiť, že Vianoce sú naozaj o darovaní a prvý, kto s tým začal, bol náš nebeský Otec, ktorý nám daroval svojho Syna. My sa tak snažíme túto Božiu štedrosť napodobňovať nielen hmotnými darmi, ale aj darovaním seba samých na-šim najbližším. Naši blížni, najblížnejší, sú práve v našej rodine. V živote miluje-me a dávame natoľko, na koľko sme sami milovaní, obdarúvaní v našich rodinách.

„…Vianoce sú naozaj o daro-vaní a prvý, kto s tým začal, bol náš nebeský Otec, ktorý nám daroval svojho Syna.”

Kedy sú podľa Vás Vianoce najkrajšími a čo je potrebné urobiť, aby sme ich na-plno prežili aj v tomto Roku viery?

Som presvedčený, že krása Vianoc záleží od otvorenosti náruče, s akou ich prij-meme. Adventná príprava cez liturgiu, dobrú sv. spoveď a akéhosi stíšenia sa, práve pre to, že je okolo nás toľko hluku, dokáže každého z nás urobiť citlivejšími

na tieto sviatky. Vo všetkých kresťanských krajinách kresťania samozrejme slávia narodenie Ježiška, aj keď všetci v posled-ných rokoch skôr vidíme, že sme často pokúšaní sláviť narodenie Spasiteľa „bez Oslávenca“. Vianoce sa prežívajú a osla-vujú v  našom vnútri. Mal pravdu jeden svätec, keď povedal: „Ježiško sa môže na-rodiť aj tisíckrát v Betleheme, skutočné Via-noce začnú, keď sa narodí v tvo-jom srdci“. To, čo je teda naozaj veľmi dôležité, je vzbudiť si naozajstnú túžbu stretnúť sa na Vianoce s Kristom. K Vianociam sa má človek približovať s nádejou, ktorá je vlastne akási sila z budúcnosti, ktorá nás

však posilňuje už dnes. Približovanie sa k Vianociam má v nás zobudiť vedomie, že netúžime ani tak po daroch, ako po Darcovi! Rásť v Roku viery znamená v pr-vom rade upevňovanie vzťahu s Bohom, ktorý sa stal človekom.

Aký odkaz môže dať Svätá nazaretská rodina pre naše rodiny?

Je zjavné, že každá ľud-ská rodina je povolaná k  tomu, aby bola „svätou rodinou“, teda spolo-čenstvom svätých. Jasne o  tom hovoria aj doku-menty II. Vatikánskeho koncilu, ktorého 50. vý-ročie začiatku sme si v ok-tóbri pripomenuli. Každý z nás je povolaný k svä-tosti. Ak sa o 12-ročnom Pánu Ježišovi v evanjeliu

píše, že bol poslušný svojim rodičom, bolo to pre to, že Mária a Jozef poslúchali Boha. Žili v láske k Bohu a k ľuďom. To najlepšie, čo môže každé dieťa dostať, sú práve milujúci rodičia. Rodina je miesto, kde sa dieťa (a aj dospe-lý) učí milovať, deliť sa, žiť v spoločenstve. Následne potom v živote môže natoľko

milovať, nakoľko bolo milované, preukázať štedrosť natoľko, na koľko sa s veľkorysos-ťou už stretlo.V tejto súvislosti mi prichádza na um vý-rok írskeho spisovate-

ľa Flora McCarthyho – „Boh stvoril muža a ženu a vytvoril z nich rodinu, aby nám už tu na Zemi dal pocítiť, ako sa raz bude-me mať v nebi.“

|12 google.sk

Je zjavné, že každá ľud-ská rodina je povolaná k  tomu, aby bola „svätou rodinou“, teda spolo-čenstvom svätých. Jasne o  tom hovoria aj doku-menty II. Vatikánskeho koncilu, ktorého 50. vý-ročie začiatku sme si v ok-tóbri pripomenuli. Každý z nás je povolaný k svä-tosti. Ak sa o 12-ročnom Pánu Ježišovi v evanjeliu

„Ježiško sa môže narodiť aj tisíckrát v Betleheme, skutočné Vianoce začnú, keď sa narodí v

tvojom srdci“.

Vy, ako cirkevný sudca, často vidíte ba-nálnosti, ale aj vážne dôvody, kedy sa manželstvo rozpadá. Poraďte mladým, ktorí sú vo vzťahoch a túžia si založiť ro-dinu, na čo nemajú zabúdať pri randení.

Je radostné si uvedomiť, že najlepšie a naj-istejšie sa budú snúbenci jeden k druhé-mu približovať vtedy, ak sa budú zároveň približovať k Bohu. On sám je prameňom všetkého ich dobra. Sv. Písmo jasne ho-vorí, že “ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“. Mladé páry určite cítia, že stavajú iba dom, ale chcú vytvoriť - domov! Teda nie iba zhluk tehál, ale spoločenstvo milujúcich sa ľudí. Vzá-jomná úcta a rešpekt má byť základom. Je teda ideálne, aby sa navzájom spoznávali v rôznych situáciách a často spolu komu-nikovali. Neobmedzovať ich stretnutia iba na zábavy, ale stretať sa aj pri aktivitách vo farnosti, štúdiu, práci. Dôležité je po-zorovať, ako sa ten druhý správa vo vzťa-hu k  iným, kde je často bezprostrednejší a jeho reakcie a postoje sú rôznorodejšie. Je dobré, ak sa snúbenci neboja spolu ho-voriť aj o dôležitých témach, ako sú vie-ra, spoločné deti, trávenie voľného času, vzťah k ich pôvodným rodinám, spoloč-

google.sk | 13

nosť. To sú otázky, na ktoré budú raz mať spoločné názory. Chlapec a dievča v kres-ťanskom páre vedia, že vedení Duchom Svätým ich Božia milosť radostne pre-vedie týmto obdobím ich života a nechá v ich životoch vyrásť niečo naozaj veľké!

Aké prianie by ste chceli popriať všet-kým ZMM-ákom k tohtoročným Viano-ciam:)?

Najlepšie sa na Vianoce môžeme pripraviť práve spolu s Pannou Máriou. Nikto ne-očakával narodenie Spasiteľa tak túžobne ako ona – Jeho Matka! Cirkevní otcovia prvých storočí sa zhodnú na tom, že kaž-dá kresťanská duša má na svet priviesť Krista. Želám Vám, nech sú to najkrajšie Vianoce vo Vašom živote, lebo každý rok také môžu byť. Nech sa stretnú rodiny a ako sa na sv. omši modlíme, „nech Pán Boh k sebe privedie všetky svoje roztra-tené deti“ - nech sa zároveň Pánu Bohu splní Jeho sen o nás, aby sme Ho prijali do našich sŕdc. Potom sa už každý bude môcť tešiť na šťastné, požehnané a skutočnou veselos-ťou naplnené Vianoce.

1.

Marián Ku� aPokora, úprimnosť a láska. Tieto tri slová perfektne vystihujú človeka s obrovským srdcom, dp. Mariá-na Kuffu. Napriek jeho zaneprázdnenosti si našiel na nás čas a zodpovedal na otázky našejšarmantnej reportérke Anežke Nebusovej. Prinášame Vám druhú časť rozhovoru…

Anežka Nebusová

To, čo robíte, je v očiach nás mladých výnimočné, vieme, že silu čerpáte od Pána Boha. Povedzte nám, ako vstúpiť do takéhoto vzťahu s Bohom, aby sme sa aj my nebáli byť akční pre Božie krá-ľovstvo?

Pán Ježiš chce, aby sme boli praktickí veriaci, nie len teore-tickí. On nebol len teoretik, ale predovšetkým praktik. To, čo rozprával, aj robil. Matka nás učila, že vždy, keď nevieš niečo rozhodnúť, pomodli sa k Duchu Svätému a keď si v nebezpečen-stve k Panne Márii. No, a ja som stále v nebezpečenstve alebo treba niečo rozhodnúť, tak som donútený, dotlačený, raz k Matke Božej, raz k Duchu Svätému. :) Takže, nemám v prirodzenosti tú nábožnosť, ale skôr som bol do-tlačený nebezpečenstvom a nut-nosťou rozhodovať. Tak mám vo veľkej úcte Božie milosrdenstvo. Obraz Božieho milosrdenstva tu máme v každej miestnosti, no a Pannu Máriu tak isto.

Aj keď dakto pomáha pri tých bezdomovcoch, tak tam treba dávať pozor na jednu vec, lebo aj Božie milosrdenstvo má predsa svoje hranice, nekonečné. Ľudia

niektorí: „Ako to má nekonečné hrani-ce?“ – Áno. Buďte jednoduchí ako holu-bice a opatrní ako hady. Keď budete len jednoduchí bez opatrnosti, stanete sa na-ivkami a keď vás ešte niekto napomenie, stanete sa pyšným človekom. Dakto, kto

|14 rozhovor

2.

má skúsenosti a napomenie a ty nič, pre-razíš mantinel a už si mimo. Keď budeš len opatrný bez jednoduchosti, staneš sa zbabelcom. Povieš: „Joj, vrahovi nejdem pomáhať, joj, prostitútke – to nie“. Jed-noduchí ako holubice a opatrní ako hady, zľava jednoduchosť, sprava opatrnosť, a  tým smerom môžeš vykročiť a môžeš nasledovať Krista donekonečna. Mať milé

srdce znamená byť MILOSRDNÝ. Čo je to milé srdce? Opakuje skutky lásky. No a ako môžeš opakovať skutky lásky, keď nemáš lásku. No ako ju chceš nabrať, keď nemáš nádobu? A tá nádoba, do ktorej sa naberá láska, sa volá Pokora. A kedy si opravdivo pokorný? Ak svoje hriechy vi-díš, priznáš a vyznáš. V tú ranu ťa napĺňa Duch Svätý a už máš nádobu pripravenú

a Boh ti ju naplní láskou. A láska je, ako to pekne Paľko Hudák hovorí, to sú 3 D-čka: dať druhému dobro. A keď opakuješ skut-ky lásky, tak máš milé srdce, si milosrdný. Takíto ľudia sú potom nežní, príjemní, ale vždy užitoční pre našu spoločnosť.

Práve ste nám odpovedali na ďalšiu otázku, ktorá je: Napriek tomu, že ste rozbehli veľké diela, pri stretnutiach s  Vami stále vnímame jednoduchosť a  ľudskosť. Nemáte problém vystúpiť pred dav ľudí a predniesť super kázeň, ale ani obliecť si montérky a robiť s Va-šimi ľuďmi. Mohli by ste poradiť naším mladým, ako ostať pokorným a skrom-ným aj vtedy, keď niečo veľké dokáže-me?

Jeden z najväčších prejavov pokory je sv. spoveď. Základ je naučiť sa dobre spo-vedať, to znamená vyznať sa zo všetkých hriechov. Skúsený spovedník hneď zbadá, či má pyšného človeka alebo pokorného. Ak sa naučí vyznávať všetky hriechy, tak má srdce čisté. Srdce čisté nie je srdce prázdne, ale srdce čisté je srdce plné Boha.

„A keď opakuješ skutky lásky, tak máš milé srdce, si milosrdný. Takíto ľudia sú potom nežní, príjemní, ale vždy užitoční pre našu spoločnosť.“

rozhovor | 15

3.

A potom všade, kde ideš, Boh ide s tebou, no a to je tajomstvom úspechu. To je po-žehnanie Božie, prítomnosť Božia. Boh miluje pokorných ľudí. Mne až tak ne-vadia tvoje hriechy, tvoje nedostatky, po-klesky, ukáž mi tvoj softwarový program - ten je na srdci. Softwarový program, ten sa opravuje na kolenách. Kľakni, pokor sa pre Bohom, Boh miluje pokorných ľudí. Nebo je plné prúserárov, sú tam aj pros-titútky, samozrejme, Magdaléna je tam, sú tam vrahovia, no Dávid zabil, Mojžiš zabil, nerváci, Mojžiš aký bol nervák, sú

tam zlodeji, tunelári – Matúš, Zachej. Nebo je plné prúserárov, len jeden jediný hriech tam nie je, a to je hnusná, prašivá pýcha. Boh sa pyšným protiví, pýcha pek-lom dýcha, pýcha predchádza pád. Pýcha je nezriadená túžba vyniknúť. Pokora je pravda. Byť pravdivý pred Bohom: áno som alkoholik, som narkoman, som gam-bler, ja zhreším s každou jednou babou, keď už nie telesne, tak aspoň v myšlienke, ja som zlodej, atď. To sú moji chlapci. Ak v pokore dvíhajú ruky, Boh je s nimi a Pán Boh miluje pokorných ľudí.

Ste kňaz, ktorý je intenzívne vyhľadávaný nielen ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc du-chovnú a telesnú, ale aj mé-diami. Ako si strážite svoje súkromie, čas na seba, na modlitbu. Zažili ste už syn-dróm vyhorenia? Mohli by ste dať radu našim mladým, ako „nevyhorieť“?

No, vyhorí len človek zapálený. Len ten môže vyhorieť. Ten, kto nie je zapálený, taký zamestna-nec, jemu nehrozí vyhorenie. Diabol je prefíkaný, on nás vyčerpá na dobrých veciach. Keď je dakto dobrý a snaží sa žiť podľa evanjelia, on vie, že ten nepôjde až tak do takých ťažkých hriechov, tak ho vysilí najprv na tých dobrých veciach a keď je vysilený, tak vtedy prí-de ten pokušiteľ. Potom čerpať naozaj ten vzťah z Pána Boha je dôležitý.

Svätá omša, sv. prijímanie a modlitba, to sú takým zákla-

|16 rozhovor

4.

dom a toto si tak dosť strážim. Ráno máme vždy prvú sv. omšu, predtým ruženec, za tým ruženec, na obed ruženec a večer ruže-nec. Denne sa mod-lím 4 ružence, aj keď mám zhon, denne sa aj tak tie 4 ružence pomodlím. Pri svia-tosti oltárnej sa sna-žíme byť, máme to aj v našich pravidlách, aspoň hodinu. No, je to ťažko celý deň pozliepať, ale dá sa to. Pretože sme skôr taká činná vetva ako kontemplatívna, ale toto musí tam byť. Ako idete bez jedla do lesa a poviete si, že nepotrebujete chleba. Prvý deň vydržím, druhý deň sa motáš a tretí deň ti sekera vypadne a poletíš dolu. Tak, ako potre-bujeme chlieb, pokrm pre telo, tak po-trebujeme aj pre dušu, „fitness“, aby sme nevyhoreli. Normálny muž nedvihne len tak 100 kg, ale keď pocvičí pol roka, tak on 100 kg dvihne. No a keď chce zdvihnúť 100 kg, tak čo musí spraviť? Denne cvi-čiť, najesť sa a potom relax. Preložme do duchovnej oblasti: zdvihnúť 100 kg činku znamená zvládnuť manželstvo, kňazstvo, otcovstvo, tak to je taká sto kilová činka. :) Tak musím cvičiť. Pokrm je najprv sv. omša, sv. prijímanie, modlitba, cvičenie - to sú dobré skutky, sebazápor, almužna, no a relax znamená, tam kde je ten látko-vý metabolizmus, kde to premieňam ten pokrm na svaly, to sa volá kontemplácia - modlitba. Tak vtedy sa stávame prak-tickými kresťanmi.

V jednom zo svojich príhovorov cituje-te pieseň speváka Joža Ráža „chcem sa z teba napiť“. Už asi viete, kam smeruje naša otázka :) alebo skôr prosba o po-vzbudenie, ktorého nikdy nie je dosť. Ako byť tou studničkou, z ktorej sa môžu ostatní napiť čistej vody?

To sa ma raz mladí pýtali: - Pán farár, čo poviete na tú pesničku ´Chcem sa z teba napiť´? Ja hovorím: – Super, len je tam po-miešaná žiadostivosť a láska. Ináč, keby to trošku upravíte, je to super. – Prečo? – No chcem sa z teba napiť a pôjdem tam, kde až tvoja duša pramení. – A kde pramení tvoja duša? – No v Bohu. Čiže, len v tom musíme najprv rozlíšiť žiadostivosť a lás-ku. Žiadostivosť a láska sú podobné ako vajce vajcu. Jedno je slepačie, druhé je sle-pačie, jedno je biele, druhé je biele, jedno je oválne, druhé je oválne, rovnako ťažké, rovnako veľké, ktoré chceš, to je jedno. To

rozhovor | 17

nie je jedno. Živé vajce a smradľavé vajce. Živé, keď zješ, to ťa posilní a smradľavé, to ťa otrávi. Taký rozdiel je medzi žiadosti-vosťou a láskou. Na prvý pohľad sú rovna-ké, ale podľa obsahu spoznáme, že nie sú rovnaké. Ako rozoznáme, ktorá je ktorá? Taká narkomanka mi hovorí: „Ako mám rozoznať, ktorá je ktorá?“ – Veľmi jedno-ducho: žiadostivosť berie a láska dáva. Po-zriem na svoje dievča, čo by som jej ešte nevzal? Pokoj duše, dobré meno, čistotu.

Naopak, čo by som jej ešte mohol dať, ako ju obohatiť? Ak ťa tvoj kamarát obohacu-je, voláme to láska. Ak ťa okráda, voláme to žiadostivosť. On to môže hocijako na-zvať. To, že sa pýta čokoľvek, ako vytvoriť zo svojho srdca tú nádobu, už to je prejav pokory. Pyšní ľudia diktujú a pokorní sa pýtajú. Preto starozákonní muži, hoc boli veľkí prúserári, obsiahli milosť v  Bohu, lebo boli opravdivo pokorní. Ich život bol

taký trošku neistý, lebo oni hľadali. Judáš, ten sa nepýtal, ten bol suverénny: urob-te koridor, urobte uličku, tu si posadajte, urobte toto, tamto, ešte dobre, že tí sedlia-ci ma tu majú – to bol Judáš. On si mys-lel, že je nenahraditeľný. Pokorní ľudia sa pýtajú. Pýtaš sa vôbec v modlitbe? A kedy naposledy? Pokorný človek sa pýta, ak sa pýta, znamená to prejav pokory. Už ten postoj pred Bohom, pokorný postoj pred Bohom, už to je nádherné, by som pove-

dal podtlak, ako vysávač hneď, čo pri-ťahuje Ducha Svätého. Pokorný sa pýta. Snaž sa byť pokorný. Svoje hriechy, keď vidíš, priznáš a keď vyznáš, si opravdivo pokorný. V tú ranu Duch Svätý ide do tvojho srdca. Začni sa pýtať, dobre sa za-čni spovedať a vytvoríš priestor pre Ducha Svätého. To ťa vtiahne ako do vysávača, to tak vcucne :) a už je to v tebe. Skade to on má? Skade to ona má? To Duch Svätý

|18 rozhovor

5.

je v nej, v ňom. A to prečo, veď on nie je taký čnostný človek? Ale je opravdivo pokorný, pokorná. Pokora je ten kľúč k čistému srdcu. Byť opravdivo pokorný, znamená byť prav-divý pred Bohom. Ak budeme pravdiví pred Bohom, tak Boh miluje slabých ľudí, mimoriadne ich miluje. Ak svoju slabosť spojíš s pokorou a kde sa to spája? Vo spo-vedi. Ak sa naučíme dobre spovedať, to je ten kľúč k úspechu.

Čo by ste odkázali mladým zo Združe-nia mariánskej mládeže?

Aby ste sa nedali pomýliť dnešnou dobou, ktorá je konzumná. Lebo bezdomovec sa stal preto bezdomovcom, lebo sa naučil brať. My ho tu učíme presný opak – dávať.

A čo dávať? Lásku. Aby mla-dí ľudia sa naučili v dnešnej ťažkej konzumnej spoloč-nosti v takom obrovskom pokušení, kde vám všetko ponúkajú, aby ste sa naučili dávať. Dávať, dávať a dávať.

Dávať seba a lásku. Znamená to aj roz-lišovať, čo je to žiadostivosť, čo je láska a potom dávať sám seba. Ponúknuť Ježi-šovi sám seba, byť praktickými veriacimi. Keď sa naučíte dávať, každý chce člove-ka, ktorý dáva. Aj manželka a potom ho chce naspäť aj dcérka, aj matka, aj spoloč-nosť chce. Aj on predtým, keď ho nikto nechcel, bol naučený brať, teraz my ho naučíme dávať. Tak toto mladým ľuďom prajem. Aby boli z tých chlapcov správni chlapi, naozajstní chlapi a aby ženy, diev-čatá neboli mužatky, lebo je to škaredé. To najkrajšie na žene je ženskosť. Keď je žena ženou, vtedy je nenormálne príťažli-vá, vtedy sa stáva nenormálne príťažlivou

pre toho chlapca. Ženy, uspokojte sa s tým, že ste ženami. Nebojte sa, že ste menejcenné ako muži. Nie ste. Hneď po Bohu nasleduje žena, Panna Mária, žiaden pá-pež, ani biskup. Buďte spokojné. Byť ženou, nie pyšnou, ale hrdou na to, že si žena. Ženy nech sú ženami, žiadne mužatky a  muži mužmi. Najkraj-šie na žene je ženskosť a  muž nech si zachová svoju mužnosť. Vtedy vlastne spĺňame Boží plán. Lebo Boh nás tak stvoril.

„Dávať seba a lásku. Znamená to aj rozlišo-vať, čo je to žiadostivosť, čo je láska…”

rozhovor | 19

Prijatie do ZMMLucia Froncová

|20 čo bolo?

Dňa 8.12.2012 sme slávili Nepoškvrne-né počatie Panny Márie. Tento sviatok je hlavným mariánskym sviatkom aj Zdru-ženia mariánskej mládeže, spoločenstva mladých, ktoré si tento rok pripomenulo 10 rokov od svojho vzniku v Hlohovci. A ako býva zvykom, v tento deň sa koná aj prijatie nových členov a čakateľov. Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy za čaka-teľov boli prijatí:

Dominik Pecho, Adriana Gabri-šová, Katarína Radovská a Kris-tína Dědová, a za členku som bola prijatá ja, Lucia Froncová.

Deň predtým zavítali do Hlohovca aj re-hoľné sestry z Nitry, sestra Mariana a ses-

tra Žofia, aby sa stretli s tými, čo mali byť prijatí. Potom sme sa aj s našou vedúcou Monikou Hodálovou a sestričkami vybra-li na pizzu, kde sme hrali hry a skvelo sme sa zabavili.

Prišiel deň D. Všetci sme sa tešili, ale boli sme i trochu nervózni. Prijatie sa konalo počas sv. omše o 16.45, ktorú celebroval pán dekan Marek Jesenák. Všetky služby liturgie slova si rozdelili mladí zo ZMM a o hudobnú stránku sa postarali Jozef Púček a Ľubomír Petrek. Keďže sv. omša bola s platnosťou na druhú adventnú ne-deľu, pán dekan sa vo svojej homílii za-meral na prežívanie Adventu. Rozprával príbeh o otcovi, ktorý v rodine nadával a nedával si pozor, hoci mali malé dieťa,

čo bolo? | 21

a až keď prvé slovo ich dieťaťa bola ška-redá nadávka, zmenil svoje správanie. Aj Advent by mal byť časom premeny, kedy si pripomíname nielen Ježišove narode-nie, ale i jeho druhý príchod. Aj v evan-jeliu sme počuli, ako Ján Krstiteľ na púšti hovoril, aby sme vyrovnali Pánovi chod-níky. Ide o náš duchovný život, aby sme duchovne prežívali Advent.

Po homílii nasledovalo samotné prija-tie. My piati sme sa vybrali pred oltár, kde sme sa zasvätili Panne Márii a prijali sme medaile, čakatelia s bielou stužkou, ja s modrou. Po prosbách sme prinášali obetné dary, ktoré si tiež pripravili mla-dí. Omša potom pokračovala aj za účasti mnohých veriacich. Pri obrade prijímania tí, čo boli prijatí, prijímali pod obojím spôsobom. Potom ešte nasledoval prího-vor pánovi dekanovi (ktorý aj tento rok padol na mňa) a potom aj pán dekan vy-jadril svoju radosť z toho, že aj v dnešnej

dobe sa nájdu mladí, ktorí sú ochotní na-sledovať príklad Panny Márie. Po sv. omši nasledovalo slávnostné pohostenie v Ma-riánskej sále. Pán kaplán Róbert Vacula na úvod požehnal obetné dary a potom nasledovala prezentácia o ZMM, ktorú pripravila naša vedúca Monika. Veľmi dobre sme sa zabavili.

Ďakujem pánovi dekanovi za slávnosť prijatia, aj Monike a ostatným členom, ktorí sa nám za celé tie roky venovali a  pripravili nám túto slávnosť. My, čo sme boli prijatí, sa budeme snažiť čo najlepšie nasledovať príklad Panny Má-rie a pomáhať duchovnému rastu nášho spoločenstva. Aby pod vedením našej Nebeskej Matky sme mohli aj my sami duchovne rásť a stávali sa čoraz lepšími kresťanmi aj ľuďmi.

Z anjelskej lavice IV„Hurá, už je sneh, rozlieha sa smiech, deti kričia zvonček znie...“ spoznávate tieto slová, milí kamaráti? Verím tomu, že ani Vašim očkám neunikli zmeny, ktoré sa v posledných dňoch za oknami domov dejú a že zrazu je svet celý biely. Áno, prišla k nám ZIMA. A ako určite viete, v tomto období sa dá toho veľa zažiť. Pozývam Vás teraz trošku do tepla, aby som Vám porozprávala nejaké novinky z našej anjelskej školy. Tak čo? Idete?

Simonka Trecaková

Ako som už v úvode povedala, je tu krásny zimný čas. Vaše líčka sú už isto poriadne vyštípané od mrazu a na nose už určite pristáli nejaké tie kilečká snehových vločiek. No čo Vás asi najviac teší je to, že sú PRÁZDNINY :). Ach, ako dobre znie to slovko, že? Po skoro polročnom trápení máte trošku oddychu, ale čo je ešte dôležitejšie je to, že prežívate určite jedno z najkrajších období roka, a to Vianoce. Predpokladám, že každý z Vás vie, o čom tieto sviatky sú. Aj anjelici to vedia a aj preto sa tento rok rozhodli, že si to hore v nebi trošku oživia. Ich zvedavé očká zaleteli sem k nim na Zem a tu uvideli nie-čo, čo ich zaujalo. Čo to bolo? Čítajte a dozviete sa viac:

V nebi bol rušný deň. Anjelské chóry poctivo nacvičovali všetky možné nápevy a pre-cvičovali svoje hlasivky. Veď na Zemi sa mala stať veľká udalosť. Mal sa narodiť Spasiteľ sveta. „Glória, in exelsis Deo“ všetci chýrni nebeskí speváci poctivo spievali. Iní ako len mohli v nebi upratovali, do čista leštili veľkú hviezdu, aby Panne Márii svietila na cestu a prali svoje rúcha, aby pri tom oznamovaní radostnej noviny ľuďom ich mali krásne biele. Nebeská škola sa počas tohto obdobia zatvorila a preto si aj naši kamaráti spokojne užívali prázdniny. Keď videli, čo všetko sa v nebi deje, chceli tiež pomôcť. Nevedeli však ako. Boli malí, a tak si pomysleli, že toho veľa asi neurobia. Vtedy však anjelik menom Vedko prišiel s myšlienkou, ktorá hneď rozžiarila ich tváričky. Povedal: „Minule som trošku skúmal v našej učebnici o človeku a všimol som si, že ľudia zvyknú mať na Vianoce doma veľký vyzdobený vianočný stromček. Navrhujem preto, aby sme si aj my takýto stromček postavili. Čo vy na to?“ Anjelici súhlasili a hneď sa rýchlym letom vybrali za ich pánom kotolníkom. Ním nebol nikto iný ako pestún Pána Ježiša, čiže svätý Jozef. Mal práve plné ruky práce, aby stihol všetku svoju robotu. Chystal sa totiž s Pannou Máriou na dlhú cestu. Preto anjelici neotáľali a hneď pána kotolníka poprosili: „Dobrý deň, pán kotolník“, začal anjelik Chrabrík „my vieme, že máte teraz veľa práce, ale mohli by ste pre nás niečo urobiť? Chceli by sme si tu v nebi postaviť via-nočný stromček. Pomohli by ste nám nejaký nájsť?“ Pán kotolník sa usmial a súhlasne prikývol. Bol naozaj veľmi ochotný, ale skôr, než tak urobil, malých anjelikov ešte stihol

|24 anjelikov kútik

V nebi bol rušný deň. Anjelské chóry poctivo nacvičovali všetky možné nápevy a pre-cvičovali svoje hlasivky. Veď na Zemi sa mala stať veľká udalosť. Mal sa narodiť Spasiteľ V nebi bol rušný deň. Anjelské chóry poctivo nacvičovali všetky možné nápevy a pre-V nebi bol rušný deň. Anjelské chóry poctivo nacvičovali všetky možné nápevy a pre-cvičovali svoje hlasivky. Veď na Zemi sa mala stať veľká udalosť. Mal sa narodiť Spasiteľ

o niečo poprosiť: „Moji malí pomocníci, veľmi rád Vám s tým pomôžem, len potreboval by som od Vás jednu službu. Mám teraz trošku uponáhľaný deň a veľmi nestíham. Preto dokým nájdem ten správny vianočný stromček, chcem Vás poprosiť, aby ste mi odniesli do kuchyne tieto polienka. Sú pre pani kuchárku a súrne ich potrebuje. Pomôžete mi?“ Anjelikovia rýchlo polienka pozbierali, usmiali sa a odniesli ich hneď pani kuchárke. Keď vošli do kuchyne, všade to rozvoniavalo výbornou vôňou. Uprostred veľkej haly uvideli stáť obrovský hrniec a za ním pani kuchárku. Boli veľmi prekvapení, pretože túto osôbku ešte nevideli a zároveň ich zvedavé hlávky túžili zistiť, kto to vlastne je. Pani kuchárka spoznala ich túžbu, a tak im povedala: „Vítam Vás v nebeskej kuchyni. Však to tu rozvoniava perfektne? Priniesli ste mi polienka, ktoré potrebujem k vareniu a za to Vás odmena neminie. Vidím však, že ste trochu zo mňa zmätení, takže ak chcete, rada sa Vám trošku predstavím. Urobím to naozaj rada, ale ešte pred tým Vás chcem poprosiť, aby ste mi tie polienka poukladali tam pod sporák. Veľmi mi to uľahčí prácu. Ďakujem.“

anjelikov kútik | 25

Tak čo kamaráti, ste aj vy zvedaví na túto ďalšiu osôbku z nebeskej školy? Ak chcete, mô-žete teraz v tejto chvíli svojim kamarátom pomôcť. Myslím si, že sa tomu veľmi potešia. Pred Vašimi očkami teda ležia polienka, ktoré anjelici priniesli do kuchyne. Ako vidíte, nie všetky sú rovnaké. Skúste medzi nimi nájsť dve úplne zhodné polienka. Pod nimi nájdete jej meno a priezvisko.

Meno pani kuchárky: sv. ................................. de ..........................................

Mária Karolína Lucia Lujza Anna

Marillac Labouré Vicuňa Alexandrijská Goretti

Vás odmena neminie. Vidím však, že ste trochu zo mňa zmätení, takže ak chcete, rada sa Vám trošku predstavím. Urobím to naozaj rada, ale ešte pred tým Vás chcem poprosiť, aby ste mi tie polienka poukladali tam pod sporák. Veľmi mi to uľahčí prácu. Ďakujem.“aby ste mi tie polienka poukladali tam pod sporák. Veľmi mi to uľahčí prácu. Ďakujem.“aby ste mi tie polienka poukladali tam pod sporák. Veľmi mi to uľahčí prácu. Ďakujem.“

Anjelici sa veľmi zaradovali, keď zistili, ako sa volá ich pani kuchárka. Ako vždy, aj teraz boli veľmi zvedaví a začali sa vypytovať na jej život. Ona si samozrejme popri práci našla na nich čas a porozprávala im, aký mala ťažký život, ako prišla o manžela, ale aj o tom, že sa zoznámila so sv. Vincentom a spolu s ním založila jednu krásnu spoločnosť Dcér kresťanskej lásky. Bolo to veľmi príjemné rozprávanie. Čas rýchlo ubiehal, keď tu naraz zvonku začuli hlas: „Hej anjeličkovia, našiel som pre Vás ten vianočný stromček. Poďte si ho vyzdvihnúť!!!“ Vtedy si anjelici spomenuli, že ešte musia ísť za sv. Jozefom. Veď Via-noce tu budú čo nevidieť a stromček ešte nebol pripravený. Aj keď sa im nechcelo, museli sa s pani kuchárkou rozlúčiť. Tá sa na nich vôbec nehnevala. Na cestu im pripravila je-den plný košík medovníkových srdiečok a povedala im: „Moji drahí, verím, že viete, aké krásne obdobie je teraz pred nami. Ale skutočne viete, čo má tento sviatok pre každého jedného človeka znamenať?“ Anjeličkovia smutne pokrútili hlávkami na znak nesúhla-su. Pani kuchárka sa na nich usmiala a povedala im: „Perníčky, ktoré som Vám dala,

skrývajú v sebe to malé tajomstvo, o ktoré sa chcem sa Vami dnes podeliť. Povešajte ich na vianočný stromček a to, čo

v nich nájdete, potom povedzte všetkým deťom, s kto-rými budete. Nech nikdy nezabudnú, o čom Via-

noce skutočne sú.“ Anjeličkovia za darček pekne poďakovali a pani kuchárke sľúbili, že urobia

tak, ako ich o to prosila. Rýchlo utekali za sv. Jozefom, ktorý ich už čakal s nádherným

vianočným stromčekom. Vzali si ho a začali ho ozdobovať. Všetky me-

dovníčky sa rozhodli naviazať na šnúrky a povešať ich na stromček. Lenže ako ich tak viazali, motúziky sa im akosi poplietli a oni stra-tili prehľad o tom, ktorý motúzik je spojený s da-ným perníčkom.

Anjelici sa veľmi zaradovali, keď zistili, ako sa volá ich pani kuchárka. Ako vždy, aj teraz

Tak čo, kamaráti, podarilo sa Vám to? Verím, že áno a tiež, že sa tešíte na nové dobrodružstvo, s touto úžasnou osobou. Počuli ste už o tejto pani kuchárke? Ak nie, tak počúvajte ďalej. Možno sa dozviete viac.

skrývajú v sebe to malé tajomstvo, o ktoré sa chcem sa Vami skrývajú v sebe to malé tajomstvo, o ktoré sa chcem sa Vami dnes podeliť. Povešajte ich na vianočný stromček a to, čo dnes podeliť. Povešajte ich na vianočný stromček a to, čo

v nich nájdete, potom povedzte všetkým deťom, s kto-v nich nájdete, potom povedzte všetkým deťom, s kto-rými budete. Nech nikdy nezabudnú, o čom Via-rými budete. Nech nikdy nezabudnú, o čom Via-

noce skutočne sú.“ Anjeličkovia za darček pekne noce skutočne sú.“ Anjeličkovia za darček pekne poďakovali a pani kuchárke sľúbili, že urobia

tak, ako ich o to prosila. Rýchlo utekali za sv. Jozefom, ktorý ich už čakal s nádherným

vianočným stromčekom. Vzali si ho a začali ho ozdobovať. Všetky me-

anjelikov kútik | 27

A toto je úloha pre Vás. Skúste rozpliesť jednotlivé motúziky a spojte dané číslo s jeho perníčkom. Pod perníčkami, ako vidíte, sú znova nejaké slová. Z nich potom poskladáte vetu, ktorá bude tým malým tajomstvom, ktoré pani kuchárka anjelikom nechala.

Tajomstvo pani kuchárky:

1. 2. 3. 4. - 5. 6. 7.

a

prišielprišiel

láska

jediná

Ježiš

pravánám

k

|28 anjelikov kútik

Uffff, tak čo kamaráti? Zapotili ste sa po-riadne? Musím uznať, že aj mne to dalo dosť práce. Anjeličkovia to teda poriad-ne zamotali, že? No, ale ak ste sa úspešne dopracovali až na koniec, tak Vám gratu-lujem, ste naozaj veľmi šikovní. Tajom-stvo, ktoré ste odhalili, je myslím si tým najkrajším, čo naozaj so sebou Vianoce prinášajú. Skúsme preto anjelikom po-môcť. Nenechajme prácu o oznamovaní tejto radostnej zvesti len na nich. Ak sa s niekým dnes stretnete, skúste mu pove-dať túto radostnú zvesť. Veď o tom predsa Vianoce sú.

A ani sme sa nenazdali a je tu koniec náš-ho dobrodružstva a nielen to. Pomaličky je za nami náš prvý spoločný rok preži-tý v triede anjelov. Tak čo, páčili sa Vám dobrodružstvá? Verím, že áno. Ďakujem Vám za to, že ste ma na tejto ceste sprevá-dzali a verím, že v novom roku sa uvidíme znova. Anjelikovia sa isto potešia, keď ich znova navštívite. A mne bude veľkou cťou Vás opäť sprevádzať. Preto na záver pra-jem Vám všetko len to najkrajšie do nové-ho roku a príjemné prežitie zvyšku toho starého. Do skorého videnia, kamaráti…

Simonkastarého. Do skorého videnia, kamaráti…starého. Do skorého videnia, kamaráti…starého. Do skorého videnia, kamaráti…

SimonkaSimonka

Vzácne Facebookové priateľstváVlaďka Martvoňová

Milí ZMM –áci!

Keď som si prečítala odkaz od Kristínky, ktorý napísala na Facebooku do skupiny Lúče – redakčná rada, prvá moja myšlien-ka bola: Mňa sa to netýka, ja som Kristín-ke už poslala článok... Tak som na Kristín-kin odkaz vôbec nereagovala. Keď som

však na Facebooku dostala od Kristínky mail, že mám aj ja niečo napísať, tak ma to veľmi potešilo z dôvodu toho, že je veľ-mi veľa mladých, ktorí chcú písať do Lú-čov. Ja som už dôchodkyňa a za pár rokov už aj stará. :( Veľmi ma teší Váš záujem, drahí ZMM- áci! Je nádherné po rokoch pozorovať, ako sa veci menia, naše Lúče sú stále nové, iné, plné svojského pohľadu

mladých ľudí, ktorí napriek všetkým ťaž-kostiam naozaj veria Bohu a Panne Má-rii, čo v dnešnej dobe naozaj nie je ľahké. Ísť a kráčať pevne a odhodlane za svojím cieľom. Mnoho ľudí je takých, že chodia na svätú omšu, ale mimo kostola, žijú

akoby Boh vôbec neexistoval, čo je naozaj veľmi bolestivé. :( Preto Vás veľmi prosím, drahí ZMM- áci, vydržte, majte odvahu žiť pre lásku, nebojte sa, veď Boh je s nami a je nekonečná láska! Posolstvo a posla-nie Lúčov sa nezmenilo, vďaka Bohu, ani dnes. Hoci Lúče sa menia, posolstvo Lú-čov zostáva stále to isté. My sme mládež, čo kráča za cieľom jasným. Slúžiť je naším

online | 29

poslaním. My sme mládež, čo znáša aj nástrahy zlých, Mária nás dvíha v náru-čí. Ja verím, že aj vďaka Lúčom. Tak, keď som vypla počítač, už som v duchu vide-la, čo asi budem písať do Lúčov. Priznám sa, že som oveľa radšej, keď môžem písať svoj vlastný článok, ako keď som prepi-sovala článok alebo niečo iné. Vtedy to bolo také veľmi monotónne. Písať presne iba to, čo napísal niekto iný. Trvalo mi to veľmi dlho a mala som veľmi veľa chýb. Keď som si musela dávať pozor na každú bodku a otáznik. Ale čo bude potom, keď už nebudem mať o čom písať? :)

Drahí ZMM-áci! Mám takú otázku. Predpokladám, že väčšina z Vás ste na Facebooku. Ale aký je Váš osobný názor na Facebook? Pozitívny alebo negatívny? Ja viem, nedá sa na to jednoznačne odpo-vedať. Facebook má svoje klady aj zápory. Ako v určitom zmysle celý internet. Aku-rát si myslím, že ohľadom Facebooku si musíme dávať oveľa väčší pozor, čo tam zverejníme. Podľa môjho názoru, Face-book až príliš zasahuje do súkromia. Po-maly už každý vie náš denný jedálniček. Niektorí ľudia si dajú do statusu vo vzťahu s tým a s tým, ale za chvíľu sa medzi nimi

niečo pokašle, dajú si, že už sú nezadaní, potom ich rieši celý Facebook, ľutujú ich a potom sú tí ľudia zasa spolu a takto to ide stále dookola. Človek už ani nevie, kde je vlastne pravda. Niektorí ľudia sú vo vzťa-hu čisto len preto, aby boli vo vzťahu. A to je potom pre obidvoch utrpenie. Ja som si nedávno aktualizovala profilové fotky.

Jeden chlapec, ktorého ani osobne nepoznám, mi na Facebooku napísal správu, že prečo som si ich zmenila. Či ma osvie-til Duch Svätý. Rozumie-te tomu? Normálne som zostala zaskočená. Pritom som predtým naozaj ne-mala na Facebooku nič neslušné. Písal mi preto, lebo má priateľku na vo-zíku a ja som veľmi dáv-no bola jej spolužiačka.

|30 online

Poviem Vám otvorene, veľakrát som roz-mýšľala, že Facebook zruším úplne. Lebo mnoho ľudí si ma pridalo alebo ešte stále pridáva len preto, aby mali na Facebooku čo najväčšie číslo priateľov, čo sa týka počtu. Odkliknú mi, že sa im páči to ale-bo ono. Ale keď sa stretneme, zistím, že už sme vlastne úplne cudzí ľudia, že si vlast-ne vôbec nemáme čo povedať. Je veľmi ľahké niečo označiť ´Páči sa mi to´ alebo niekoho si pridať do priateľov, keď nás to

nič nestojí. Ja som si mnoho takýchto ta-kzvaných priateľov vymazala. Ešteže sku-točné priateľstvo nevznikne jediným klik-nutým na Facebooku. Rodí sa a postupne celý život dozrieva. Keby skutočné pria-teľstvo vznikalo len jedným kliknutím na Facebooku, ako rýchlo by toto priateľstvo začalo, tak rýchlo by aj skončilo. Ktovie, koľko skutočných priateľov by nám vlast-ne zostalo… Určite ste už počuli vetu ́ Nie si na Facebooku? Neexistuješ.´ Táto veta odznela aj v niektorom čísle našich Lúčov.

Ja by som vetu trošku pozmenila. Existu-ješ iba na Facebooku? Ale nie je to, vďaka Bohu, celkom tak. Mám na Facebooku aj pre mňa veľmi vzácnych ľudí, ktorí obo-hatili a stále obohacujú môj život. Mno-ho z nich je práve zo ZMM. :) Kvôli nim Facebook rušiť nejdem, lebo na mnohých z nich mám, žiaľ, iba facebookový kontakt a keby som ho zrušila, nevedela by som už o nich nič, a to by bola veľká škoda… :( Pán Boh mi dal milosť spoznať takých-

to ľudí, napríklad najskôr cez Facebook a  potom osobne. Aj moje prispievanie do Lúčov začalo tak, že som najskôr štyri roky písala klasické e-maily našej bývalej koordinátorke ZMM, sestričke Beátke. Na sestričku Beátku mi dala kontakt zasa sestrička Veronika Hanáková, ktorá dlhé roky pôsobila v Dolnom Kubíne. Pamä-tám sa, že keď som od sestričky dostala prvý mail, myslela si, že som sa pomýlila. Prvýkrát sme sa osobne stretli po štyroch rokoch na Zlete v Trenčíne. Teraz je ses-

online | 31

trička už dlhšie blízko nás, na Orave v Lokci. Posledne sme sa videli, keď bola v našej obci s  mladými predávať medovníkové srdiečka v rámci akcie Boj proti hladu. Naše stretnutia sú pre mňa tak vzácne a nádherné, že mne vždy od dojatia stisne srdce a slzy sa mi tlačia do očí.

Čo sa týka Facebooku, tak cezeň som najskôr spoznala pátra Kristiá-na, Martina Koleniča a potom na našich táboroch pre inak obdarovaných aj iných vzácnych ľudí s veľkým srdcom. Oni sú obrovskou oporou pre mňa a ja sa pod-ľa svojich možností snažím byť oporou pre nich. Nevoláme si, nepíšeme len vte-dy, keď niečo potrebujeme, ale aj vtedy, keď chceme o sebe naozaj vedieť, ako sa máme, a to je najkrajšie! :)

Čo ma tento rok veľmi potešilo? Každý rok ma veľmi teší náš ZMM tábor. Teší ma, keď sa dostanem na ZMM akcie, kde sme všetci ako jedna veľká rodina, chvá-lime Pána, ako aj na rôzne iné akcie, kde stretávam priateľov, môžem si s nimi na-ozaj z celého srdca a z plného hrdla za-spievať. Čerpám tak obrovskú silu kráčať ďalej! Alebo skôr lietať. Ako povedala moja kamoška. Ty nemôžeš chodiť, Ty môžeš lietať. No nie je to úžasné?! :) Ta-kýmto vzpružením pre mňa bolo, keď ma Maťko Kolenič, na Facebooku nazval svojou kolegyňou. Je fajn, keď občas po-čujeme, že aj najmenšia pomoc môže mať veľký zmysel. Tiež milujem žalmy a spev

všeobecne. Keď som si mohla zaspievať s Maťkom žalmy a so všetkými gospelové a iné pesničky, bolo to pre mňa veľkým darom! :)Priznám sa, že keď som dlho doma, nemôžem vydržať sama so sebou a odnesú si to moji najbližší. To ma veľmi bolí… :( Ale každý deň môžeme začínať stále odznova a oveľa lepšie! :) Tak prečo to neskúsiť? :)

Tak čo? Facebook - áno alebo nie? Ja Vám zo srdca želám pravých priateľov aj na Fa-cebooku. Avšak, nie kvantitu, ale kvalitu. Takých, kde priateľstvo bude pre Vás vzá-jomnou oporou, posilou a požehnaním! :)

Blížia sa Vianoce. Tak nám všetkým prajem Vianoce v duši celý rok, celý život! :) Dovoľ nám nabrať si zo štedrosti Tvojej lásky, dovoľ nám Ťa načerpať do všetkých dní, ktoré nám nadelíš! :)

„ako jedna veľká rodina”

|32 online

Advent v modernom sveteUrčite ste si už stihli všimnúť, že sa nám začalo obdobie Adventu, čiže nastáva čas stíchnuť a pripraviť sa dôkladne na príchod toho, ktorý nás nekonečne miluje po celý náš život.

Zuzana Jančovičová

Kto je ten, koho by sme mali tak túžob-ne očakávať? Pre niekoho je to malé dieťa zabalené v plienkach alebo, ako zvyknú hovorievať malé deti, malý Ježiško, kto-rý príde na tento svet z lásky k nám, aby naplnil tento svet láskou, pretože On sám je plný dobroty a lásky voči nám ľuďom. Veď narodí sa Boží syn, ktorý nás tak ne-konečne miluje a je ochotný preto, aby nám pripravil život večný, prežiť potupnú smrť na kríži.

Ale ako máme správne privítať malé Jezu-liatko? Isto ste postrehli viacerí a dáte mi za pravdu, že mesiac október ani poriad-ne neskončil a už sa zo všetkých možných strán na nás valila reklama, že sa blížia najkrajšie sviatky roka. V televízii začali

vianočné ponuky, v rádiách vianočné piesne. Má to byť skutočne tak? Dokáže-me sa vôbec tešiť na tie sviatky, ktoré by mali byť plné radosti, pokoja, teda, ako mnohí vravia, mali by byť najkrajšími sviatkami roka? Začínajú postupne dni plné zhonu, každý sa za niečím naháňa, niekto nakupuje vianočné darčeky, iný zháňa čo najvýhodnejšie zľavy. Ale kedy myslíme na seba a na našu prípravu pred Vianocami? Treba sa aj nad týmto za-myslieť, moji drahí ZMM-áci, neutekaj-me s  dobou, ale pozastavme sa nad tým všetkým, či je to správne prežívať takto už spomínaný Advent. Ako som už v úvode spomenula, Advent má byť čas prípravy. Tak aj my venujme tejto príprave čo naj-viac času, aby sme naše srdce dôkladne pripravili na príchod tak pre nás vzneše-ného a veľmi milujúceho nášho Pána, Je-žiša Krista. Skúsme sa každý deň na pár chvíľ stíšiť a rozjímať nad tým, ako aj ja vo svojom vnútri očakávam to vytúžené dieťa tak potrebné pre tento svet. Nech Vám v tom pomôže aj dôkladná vianočná spoveď, aby ste si prichystali čisté srdce pre toho, ktorý k nám príde v tom malom dieťati narodenom v chudobnej maštaľ-ke v Betleheme. Prežite vianočné sviatky plné pokoja v kruhu svojich najbližších a tých, ktorých máte skutočne radi a ne-zabudnite pri tom aj na našu nebeskú mamku Pannu Máriu a do nového roka vykročte tou správnou nohou.

očakávanie | 33

Vianočná spomienočka Františka Šiškovičová

V očarujúcej zasneženej krajinke, v ma-lebnej, no neveľkej dedinke, v starom skromnom domčeku žilo asi desaťročné dievčatko so svojou rodinkou. Keďže bol čas Adventu, všetci ľudia sa pripravovali na vianočné sviatky. V dedinke sa šírila vôňa čerstvo upečených medovníčkov a zelených jedličiek. Na uliciach sa jagal bielučký sneh, vianočné ozdoby a nateše-né očká detí. Všade bolo počuť ich radost-ný smiech.

Doma sa zakrádali k napečeným cukro-vinkám a tu i tam sa im aj nejakú z nich podarilo potajomky zjesť. Snažili sa vy-pátrať ukryté darčeky, aby sa v škole mohli

pochváliť, čo dostanú pod stromček. Deti sa doslova predbehovali, kto dostane viac darčekov, kto má lepšie koláčiky a krajší vianočný stromček.

Iba jedny oči boli iné. Boli to oči tohto asi desaťročného dievčatka. Jej pohľad nebol upriamený na myšlienku o darče-koch, ktoré dostane. Nebol ani naplnený šibalstvom pri pátraní po koláčikoch. Ve-dela totiž, že tento rok je iný ako ostatné. Že tento rok nedostane darčeky a že tento rok by zbytočne hľadala koláčiky.

Dievčatko v škole len sedelo, počúva-lo veselé príbehy spolužiakov a tešilo sa

|34 príbeh

z krásy, o ktorej hovoria. No keď sa vracalo domov, jej oči sa na-plnili smútkom, že tieto príbehy o krásnych Vianociach nie sú aj jej príbehom.

Vošla dnu do chladného domčeka a utekala sa zohriať k  piecke. Pozrela sa okolo seba a  videla len jedinú izbičku. V  rohu bola kôpka matracov, ktoré každý večer rozkladali na zem, aby sa rodičia, stará mama a deväť detí mohlo vyspať. Za-tiaľ, čo sa dievčatko zohrievalo, mamička varila na piecke riedku polievku, otecko prinášal dre-vo a starká háčkovala záclonku. Rodičia však smutní neboli, hoci mali omnoho väčšie trápenie. Trápenie, že si nemôžu dovoliť dať deťom to, čo ostatní rodičia môžu. Napriek tomu všetkému bol na ich tvári srdečný úsmev. Taký, aký mali na tvárach aj ostatní ľudia, ba priam ešte krajší, pretože siahal až do vnútra srdca.

Dievčatko sa čudovalo, a tak sa spýta-lo rodičov, ako to, že sa tak radujú, hoci nemajú nič a nebudú môcť oslavovať tak, ako iné rodiny. Vtedy si rodičia zavolali aj ostatné deti, otvorili veľkú knihu a prečí-tali príbeh. Príbeh o tom, ako sa narodilo malé dieťa v chudobnej maštaľke, zabale-né v plienočkách a uložené v jasličkách. Povedali tiež, že toto dieťatko sa narodí aj tieto Vianoce a keď ho budú čakať, príde aj k nim a bude ich darom. Darom väčším a vzácnejším ako všetky ukryté darčeky spolužiakov, pretože s dieťaťom k nim príde láska. Aj keď tento príbeh dievčatko počulo mnohokrát, tentoraz sa mu vryl do srdca. Deti sa začali tešiť a pripravovali

sa na Vianoce s očakávaním tohto dieťaťa.Na Štedrý deň im už vôbec nebolo smut-no z toho, že pod stromčekom si nenašli darčeky a pomáhali mamke pripraviť skromnú štedrovečernú hostinu. Keď bolo šesť hodín, pomodlili sa, prečítali si ešte raz príbeh o dieťatku menom Ježiš a pustili sa do jedla.

Ako tak jedli, zrazu im niekto zaklopal na okno. Rodičia vstali a šli otvoriť. Diev-čatko a ostatné deti netrpezlivo čakali, čo sa deje a kto môže klopať na okno v ta-kýto deň a takúto hodinu. Počuli, ako sa dvere stále otvárajú a zatvárajú, otvárajú a zatvárajú a znova otvárajú. Snažili sa na-zerať cez okná, no nevideli nič, len bielu snehovú tmu. Zrazu sa dvere posledný-krát zavreli a už sa viac neotvorili.

O malú chvíľku rodičia otvorili dvere do kuchyne a povedali, že tu bol nejaký cu-dzinec. Deti stále nechápavo hľadeli, čo sa

príbeh | 35

stalo. Rodičia stáli vo dverách so slzami na krajíčku očí a po chvíli znova povedali, že tu bol nejaký cudzinec… a že im niečo priniesol. Vtom sa rodičia ustúpili z dverí a deti za nimi zbadali hŕbu škatúľ, ozdo-bených i neozdobených, ľahkých i  ťaž-kých, malých i veľkých. Deti začali ská-kať a kričať od radosti. Potom si posadali s rodičmi okolo vianočného stromčeka, spoločne rozbaľovali darček za darčekom

|36 príbeh

a  delili si hračky, perá, pastelky, knižky, dokonca aj hrnce a kuchynské riady. Ešte ani nestihli všetko rozbaliť a už bol aku-rát čas pobrať sa na polnočnú svätú omšu. A naozaj bolo čo oslavovať a za čo ďako-vať.

Takto si tieto Vianoce zapamätalo dnes už dospelé dievča, takto tieto Vianoce zostali v mojich spomienkach a v mojom srdci. Z darčekov sa toho už nezachova-lo veľa a nikdy som sa ani nedozvedela, kto bol ten cudzinec, ktorý klopal na naše okno. Nie sú dôležité darčeky, ani koláče a ani vyzdobený dom. Jedinou dôležitou prípravou na Vianoce je otvorené a čisté srdce. Srdce, kde sa môže narodiť Spasiteľ, Kristus Pán. A keď príde toto malé dieťa, požehnáva a dáva, aj keď samé nemá nič. A nakoniec, len jedna vec z Vianoc zosta-ne navždy. Je to láska. Láska, ktorú keď očakávame, skutočne príde.

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

(Lk 2, 14)

Verím, že všetci sa tešíte na Vianoce. Urči-te budú pre každého niečím výnimočné :)

Niečo takéto píšeme po prvýkrát a keď máme pravdu povedať, moc nás nenapa-dá, o čom tak písať. Hmmm, no o čom by sme Vám tak mohli písať? Čo by mohlo byť takou dobrou témou? Hej, hej, už vie-me. Veď keď sme na začiatku spomenuli Vianoce, tak prečo práve im sa neveno-vať? Skúsme sa teda pri tomto čítaní za-myslieť nad tým, čo sú to Vianoce a pre koho sú. Keď sme slovo Vianoce napísali do Googlu, tak nám našlo:

Vianoce alebo vianočné sviatky sú naj-mä (a pôvodne len) kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobec-ne v  rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Presnejšie sa Vianocami

rozumie niektorý alebo niektoré z nasle-dujúcich významov:

sviatok len v údajný deň (vtelenia a) narodenia Ježiša Krista, t.j. sviatok 25. de-cembra (do 4. storočia po Kr. sa narode-nie Krista oslavovalo 6. januára), prípad-ne vrátane (najmä večera) 24. decembra; synonymá sú Narodenie Ježiša Krista, Na-rodenie Pána, slávnosť Narodenia Pána, sviatok Narodenia Pána, Božie narodenie, sviatok Božieho narodenia, Prvý sviatok vianočný, zastarano Boží hod, Svätá noc;

sviatok od večera 24. decembra (Šted-rý večer) do 27. decembra alebo len do 26. decembra;

(predsviatok Narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra (odovzdanie sviatku)

VianoceKatarína Baranovičová a Jozef Púček

pokoja a mieru. Presnejšie sa Vianocami do 31. decembra (odovzdanie sviatku)

Zdravím Vás všetkých, milí priatelia ZMM-áci. :)

Vianoce | 37

Vianoce boli zavedené v 4. stor. po Kr. na-miesto pohanskej slávnosti zimného slno-vratu (okolo 22. decembra), …

Dobre, ale dosť bolo týchto poučiek. Via-noce si aj tak každý vysvetlí po svojom, podľa svojich tra-dícií… Ale pre nás kresťanov by mali byť vyvrcholením Adventu, ktorý je prípravou na Ježi-šov príchod, kto-rého narodenie cez ne slávime.

Možno by sa teraz už hodil koniec, ale podľa nás by to bolo priskoro, lebo ešte len všetko vlastne začína, lebo zatiaľ tu asi nebolo toho veľa zaujímavého na čítanie, ale veríme, že nič teda nie je stratené.

Prejdime teda teraz k tomu, pre koho sú – je to dobrá otázka, že? Teda, ešte sme ju nepoložili: Pre koho Via-noce sú? Na koho počesť sa slávia? No pre koho, poviem Vám, že v tej-to dobe mám problém s tým iden-tifikovaním na čiu počesť vlastne sú. Ale pre nás ľudí Božích by to nemal byť zas až tak veľký prob-lém. Prečo to ale spomínam, prečo sa toľko pýtam? Lebo mám vo svo-jich myšlienkach slovo materializ-mus, ktoré dosť hýbe dnešnými ľuďmi, a to aj mladšími aj staršími. No ak by ste to náhodou sami ne-videli, tak si to môžete povšimnúť v prístupe ľudí k druhým, samotný prístup možno nie je zlý, ale to, čo z neho vyplýva, podáva nesprávny efekt Vianoc. Znamená to, že ľudia chcú dávať mnoho, že chcú veľa

oslavovať a popritom zabúdajú na pravé čaro Vianoc a hlavne zabúdajú na pravé-ho Oslávenca.

Presuňme sa teraz spoločne do našich myšlienok, skúsme si spomenúť na svoje

najkrajšie narodeni-ny, ktorých súčasťou boli párty, priatelia, darčeky…

Možno sa nám nie-kedy zdá slávenie Vianoc ako starý zvyk, no pretvára-

nie Vianoc na moderné gýčové sviatky nie je celkom ono. Ak chceme Vianoce zobrať z  modernejšej stránky a zakom-ponovať ich do modernej sféry, nie sú tou najsprávnejšou cestou práve reklamy, komerčnosť, vynechávanie krásnych via-nočných zvykov, najdrahšie darčeky, kva-litné jedlo a súťaže vo výzdobe.

Pre koho Vianoce sú? Na koho počesť sa slávia?

|38 Vianoce

Toto všetko nemá nič spoločné s Oslá-vencom.

Aká by bola pre Vás oslava narodenín, ak by na Vašej narodeninovej párty boli všet-ci Vaši blízki okrem Vás?

Predstavte si, že by ste išli po meste a na billboardoch by boli nápisy s Vašimi blí-žiacimi sa narodeninami. V televízii by firmy lákali na zľavy vďaka Vašim naro-deninám.

Ale čo by to znamenalo pre Vás? Dalo by to niečo Vám? Okrem toho by Vaše na-rodeniny vôbec neboli oslavované u Vás doma, ale niekde úplne inde. A my toto všetko využívame, nie že by to bolo zlé, ale skúsme si uvedomiť to, že centrum diania je priamo v nás a v našich kosto-loch, v ktorých je všetko pripravené alebo sa pripravuje na príchod priamo do na-šich sŕdc. Nezabúdajme na to, lebo doba tohto sveta je silná, ale myslime na to, že Pán dá viac ako tento svet dáva.

Veď koľko ľudí z Vášho okolia chodí na Vianoce do kostola? Pre koľkých z nás sú

Vianoce naozaj o Ježišovi? A to množstvo darčekov, ktoré dostávame… Nemal by byť obdarený práve Oslávenec? Nemal by byť oslávený práve Ježiš? Aký dar dávame jemu?

Ak chceme modernosť vdýchnuť aj do Vianoc, možno by sme mali skúsiť inú cestu… Spievajme Ježišovi moderné ra-dostné piesne, pripravujme sa na jeho príchod modernou cestou, odstraňujme hriechy zo svojho srdca a spravme jeho narodeninovú párty modernou, spievaj-me, radujme sa z jeho príchodu. Ukážme Ježišovi naše moderné oslavy.

Nech robíme na Vianoce čokoľvek, rob-me to pre Neho! Obdarujme ho našou úprimnou radosťou z jeho príchodu a  prežívajme Vianoce v našich srdciach skutočne s Ním.

Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky, nielen také obyčajné, ale naplno prežité s novonarodeným Ježišom vo Vašich srdciach .

„Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý, Boh“. – Izaiáš

Vianoce | 39

Vianoce a očakávanie radostiAdvent je časom čakania na príchod Pána. Je to čas aj odriekania si obľúbených činností, čas stíšenia sa, čas pokánia a čas očakávania radosti. Je to čas, kedy sa tešíme na príchod Pána a On sa teší z nás. Po Advente nastáva nádherné obdobie - vianočné sviatky, ktoré sa oslavujú tradične v rodinnom kruhu.

Jozef Uhrík

Cez tieto vianočné sviatky nastáva v rodi-nách harmónia a pokoj, láska prúdi kaž-dým smerom a znejú úsmevy na tvárach ľudí aj v ich srdciach. V čase Vianoc sú ľu-dia k sebe vľúdnejší a ústretovejší. Mali by sme si navzájom odpúšťať chyby, odpúšťať aj nepriateľom tak, ako to robil aj Ježiš. Preto z nepriateľov treba urobiť priate-

ľov, aj keď to vôbec nie je ľahké. Veď Ježiš Kristus prišiel na tento svet preto, lebo nás miluje nekonečnou láskou. Aj On mal nepriateľov, no len takých, čo jeho pokla-dali za nepriateľa, ale On ich miloval a od-púšťal im. Pán aj nám odkazuje: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samé-ho!“ (Mk 12,31). A jeho Lásku v tomto čase (a nielen v tomto čase, ale aj po celý rok) by sme mali medzi sebou šíriť ďalej.

Vianoce, čas kedy rozvoniava perníko-vé korenie, nádherná vôňa kapustnice, kapor a zemiakový šalát. Aj toto patrí k  Vianociam. Som človek, ktorý má rád tradície. Vianoce sa však postupne stáva-jú viac komerčnými a „svetskými“ sviat-kami. Vytráca sa z nich to pravé, pretože obchodné domy majú Vianoce už takmer

v septembri a predbiehajú dobu. Síce dar-čeky samozrejme nie je dobré kupovať na poslednú chvíľu. Ale to, čo nám dal Ježiš Kristus svojim konaním tu na Zemi svo-jím zrodením, v obchodoch nezískame. Je to Láska. Ešte som nevidel v obchodnom dome predávať Lásku. Dar, ktorý je naj-vzácnejší pre každého. Urobiť radosť sa dá aj nehmotne, slovami „Mám ťa rád“ ale-bo „Milujem ťa“ :)

|40 Vianoce

Vianočný pozdrav pre ZMM Juraj Zlocha

Ave Mária!

Všetkých Vás dnes pozdravujem. Chcem využiť tento čas, priestor a možnosti k  tomu, aby som poprial a v modlitbách vyprosoval nám všetkým (celému ZMM) plnohodnotné prežívanie vianočných sviatkov.

Veľmi cítim a vnímam, že pravý zmysel a význam Vianoc tomuto svetu akosi uni-ká. Často si dostatočne neuvedomujeme, že aj tieto sviatky majú byť pre nás pripo-mienkou veľkého Božieho plánu pre ten-to svet. Každý náš nádych, každý okamih nášho života je večne zapísaný v Božom srdci.

Dostali sme od našej nebeskej Mamulienky privilégium byť Jej vyvolenými deťmi, ktoré si osobitne Ona sama privinula k srdcu. Niektorých z nás toto veľké a vzácne privilégium ešte len čaká. Skrze nebeskú Ma-mulienku sme sa stali vyvole-nými, ako VIP pre Boží plán.

Panna Mária prechádza davom ľudí z celého sveta, aby si našla práve nás. Prechádza naprieč celou Zemou, aby nás mohla previesť nespočetným davom a my tak môžeme stáť vpredu spolu s Ňou ako Jej vyvolené deti.

Modlím sa dnes za nás všet-kých, aby sme sa vytrvalo usi-

lovali byť hodnými tohto vyvolenia a aby sme si dennodenne mohli uvedomovať jeho hodnotu a dôležitosť pre náš život. Povedali sme nebeskej Mamičke svo-je rozhodné: „Áno“. Chcem dnes prosiť Pána aj za vytrvalosť v tomto našom roz-hodnutí. Prosím aj za to, aby sme dokázali byť oporou pre tých, ktorí sa toto vzácne rozhodnutie chystajú urobiť.

Nech je ZMM v roku 2013 spo-ločenstvom živej viery, aktívnou súčasťou Cirkvi a obrazom večnej materinskej lásky pre tento svet.

vianočný odkazovač | 41

Ján Košturiak: Úvahy na každý deň

Zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote. Tak znie podtitul. Predstavil som presný ná-zov publikácie, ale ja si dovolím ho upraviť podľa dojmu, ktorý vo mne zanechal: “Ako zlepšiť ma-nažment svojho života”. Téma ako stvorená pre novoročné obdobie, spojené s predsavzatiami a zá-sadnými životnými rozhodnutiami, téma, pri ktorej nejeden z nás sklopí zrak, téma, ktorú skoro vždy zničí naša slabá “pevná” vôľa :)

Diana Pallaghyová a Daniel Hrenák

Môj prológ bol pútavý, ale slušnosť káže najskôr predstaviť rečníka – autora. V  tomto prípade je to, pre väčšinu asi neznámy, Ján Košturiak. Prezident a spo-luzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Vyštudoval odbor strojárska technológia na Vysokej škole dopravy a  spojov v Žiline. Dnes pôsobí ako vy-

sokoškolský profesor, okrem iného hrdo plní funkciu otca, verí Bohu, podniká v oblasti poradenstva a „koučingu“ pod-nikateľov a manažérov a okrem iného je aj autorom viacerých kníh. To je to, čo na Vás vybehne hneď v prvých sekundách po stlačení Enteru s jeho menom zada-ným v Google, ale podstatné je, že všetky

tieto informácie sú dostupné z prvej ruky – priamo od neho na jeho blogoch a prí-spevkoch na webových portáloch.

Viete, Ján Košturiak je iný ako ostatní. Nie je ten ukážkový autor kresťanskej literatúry, ktorý píše o veľkých vnuknu-tiach či nevysvetliteľných úkazoch. Ako sám hovorí: „V mojom živote neboli veľ-ké a zlomové udalosti, horiaci ker alebo hromový hlas zhora”. V jeho písaní je ale

„Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a peniaze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekolo-gickými ranami.”

|42 knihy

knihy | 43

badať niečo, s čím som sa už dlho nestre-tol. A to je skúsenosť, v ktorej jasne vidieť slová zakladajúce sa na reálnom príbehu. Určite presvedčil o tom, že vie, čo píše. Je rozdiel medzi písaním a písaním. Koštu-riak píše priamo, zrozumiteľne a kvalitne. Čo znamená kvalitne? Kus textu, ktorý ti nielen niečo dá, ale zároveň ti niečo iné vezme. Volajme to zámena. Literárny

barter. Jeden názor dobrovoľne vymeníš za predošlý a svoju víziu za pohľad toho skúsenejšieho.

Texty v knihe Úvahy na každý deň sú (prekvapivo) úvahami určenými na kaž-dý deň. Krátke, nazvem to “kázne”, urče-né pre majiteľov firiem, manažérov, team leadrov, zamestnancov, študentov... Skrát-ka, pre každého, kto má chuť nechať sa motivovať a inšpirovať nielen finančným ohodnotením od šéfa či tučným prospe-chovým štipkom. Zamyslenia nie sú dlhé. Na hodnote im ale pridávajú záverečné otázky. Autor nám totiž nedáva len myš-

lienku alebo inšpiráciu zabalenú vo ve-tách. Ponúka nám viac… a viac a viac. Aktívnu spoluprácu pri formovaní vlast-ného názoru.

V tejto knihe nájdete kázne pre ľudí zo sveta manažmentu, preto netreba ča-kať niečo podobné tomu, čo počúvame v kostoloch. Iné publikum si vyžaduje iné

témy, autorove myslenie je kompaktné skôr s myslením obligátneho kariérne cie-ľavedomého človeka a slová ako inovácia, efektivita, six sigma sú práve to, čomu by v tomto prípade veriaci ľud mimoriadne nerozumel. To ale nič nemení na duchov-nom rozmere, ktorý táto kniha v sebe ne-sie. Viera v knihe nie je síce prezentovaná ako nástroj na dosiahnutie výborných podnikateľských výsledkov, ale ak čítate knihu s povedomím o autorovom živote a postoji, jeho myšlienky v stranách tejto knihy pochopíte v inej súvislosti a prípad-ne zameníte svoj starý názor za nový.

|44 knihy

Čas, vzťahy, vzájomné rešpektovanie, ži-votné šťastie, optimálne rozloženie záťa-že, koordinácia pracovných činností… oblasti, s ktorými sa stretávame denno-denne: v rodine, v škole, v práci. Niekedy sa to môže nazývať úplne inak, no idea za tými činnosťami je rovnaká. Ak Úvahy na každý deň čítate s týmto, obohatí Vás, aj keď práve nesedíte v kancelárii a nezod-povedáte za prácu celého teamu zamest-nancov.

Na portáli mojpribeh.sk uverejnil Ján Košturiak svoju kresťanskú skúsenosť, kde hovorí: „Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a penia-ze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekologickými ranami.”

Kniha sa ku mne dostala vo forme darčeka od Dianky. Je už po Vianociach, svetlá zhasli, koledy dohrali, no podobnými darčekmi s myšlienkami vo vnútri určite nič nepokazíte po celý rok. Za seba vám preto Úvahy na každý deň od Jána Košturiaka odporúčam.

Ján Košturiak

RoztlieskavačkyIch povolaním je rozprúdiť atmošku… ich cieľom je vyburcovať hráčov k najlepšiemu výkonu a pub-likum k povzbudzovaniu… ich miestom je športová hala… ich terčom sú ich súperi… úspech športo-vého družstva je aj v ich rukách – baby z tímu roztlieskavačiek :)

Hana Gvozdjáková

Presne tak, v tomto čísle Lúčov si povie-me čo-to o roztlieskavačkách. Vedeli ste o tom, že prvými roztlieskavačkami boli vlastne roztlieskavači , teda muži? Mňa to dosť prekvapilo, pretože tento druh „tan-ca“ alebo možno i športu, mám stereo-typne spojený práve s nežnejším pohla-vím. Pravda je však taká, že pôvodne bolo všetko inak...

Všetko sa začalo v USA v roku 1898 (teda pred 114 rokmi), kedy sa študent John-ny Campbell stal vedúcim skupiny, ktorá

mala povzbudzovať univerzitný tím hra-júci americký futbal. Zaujímavosťou bolo, že túto skupinu tvorilo dokopy šesť čle-nov, z ktorých všetci boli muži. V tomto čase však „povzbudzovači” nepredvádzali nejaké tanečné kreácie, ako je tomu teraz, ich úlohou bolo iba opakovať viaceré po-kriky, ktorými povzbudzovali svoj tím. Ženy sa k povzbudzovaniu (z angličtiny ´cheerleading´) dostali až v roku 1907 a počas a po druhej svetovej vojne začali roztlieskavaniu úplne dominovať.

tanec | 45

|46 tanec

Terajšia podoba roztlieskavania je kom-bináciou gymnastiky, tanca, akrobacie a  vytvárania rôznych figúr. Každý tím má svoj špecifický dres, ktorý tvorí zväč-ša krátka sukňa a nejaké tričko. Výbavou “čírlíderiek” bývajú aj brmbolce, používa-né od roku 1965, a sem - tam sa používa i trampolína či megafón. Súčasťou roz-tlieskavacích tímov bývajú i muži, ktorí

pomáhajú hlavne pri vytváraní figúr či „vyhadzovaní“ roztlieskavačiek do vzdu-chu, aby tak mohli predviesť nejaký akro-batický kúsok.

Popularita roztlieskavania začala prudko stúpať v 60-tych rokoch minulého storo-čia a o 20 rokov neskôr sa postupne za-čalo roztlieskavanie dostávať do takej for-my, v akej ho poznáme dnes. V súčasnosti sa  koná i viacero súťaží, kde je naozaj možné vidieť náročné zostavy, za ktorými sa určite skrýva kopec námahy. Roztlies-kavanie sa práve zakomponovaním akro-bacie stalo dosť nebezpečným a v Spoje-ných štátoch dokonca Národná asociácia roztlieskavačiek rozhodla o tom, do akej

maximálnej výšky sa môžu figúry vytvá-rať. Urobili tak po tom, ako sa v roku 2006 jedno dievča pri páde veľmi ťažko zranilo.Roztlieskavanie je fenomén a hlavne v amerických školách majú roztlieskavač-ky špeciálne postavenie. Teda, tak nám to aspoň naznačujú filmy z produkcie spoza veľkej mláky. Zvyčajne popisujú roztlies-kavačky ako namyslené a veľmi pekné

dievčatá, ktoré nesršia veľkou dávkou inteligencie. To všetko je však stereotyp, ktorému netreba vždy veriť. Ja si myslím, že po zhliadnutí profesionálnych “čírlí-deriek” si mienku vieme vytvoriť všet-ci: podľa mňa si zaslúžia obdiv, pretože mnohé choreografie sú skutočne kompli-kované a obťažné a vyžadujú si veľmi veľa trénovania.

PS: Chcela by som všetkým čita-teľom Lúčov zaželať požehnané a pokojné vianočné sviatky a aby bol nasledujúci rok rokom plným úspeš-ných nielen tanečných krokov :)

Hlavní sponzori Združenia mariánskej mládeže v roku 2012:

Láska nikdy nezanikne. Vianočný stromček uschne, koláče sa pojedia, umyté okná sa zašpinia, vianočné koledy utíchnu, ale Dar

Lásky zostáva…

Vďaka za pomoc, všetko dobré a krásne, čo ste pre naše Združenie urobili v roku 2012.

Nech Vám v novom roku nikdy nechýba ten najvzácnejší dar, ktorým je Láska.

Požehnaný Nový rok 2013!

poďakovanie | 47

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

ALFARENT spol. s r.o.

Tatrabanka a.s.

DKL Paríž

CUREL, spol. s r.o.

Mesto Nitra

CK Awertour

Konferencia sv. Cecílie

Dopravná akadémia v Trenčíne

o. biskup Štefan Vrablec

Ing. Anton Barcík

prispievatelia 2%

Spoločnosť dcér kresťanskej lásky

Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul

všetci Bohu známi darcovia

Mesto Nitra