METODICKÝ NÁVOD NA

SPRACOVANIE BAKALÁRSKEJ a

DIPLOMOVEJ PRÁCE

Žilina 2006

OBSAH1 ŠTRUKTÚRA PRÁCE............................................................................................................................3

1.1 PREDNÁ ČASŤ....................................................................................................................................3

1.2 JADRO PRÁCE - HLAVNÝ TEXT..........................................................................................................4

1.3 PRÍLOHY............................................................................................................................................5

1.4 ROZSAH PRÁCE................................................................................................................................6

2 FORMÁLNA STRÁNKA PRÁCE.........................................................................................................6

2.1 FORMÁLNA ÚPRAVA STRANY............................................................................................................6

2.2 ČÍSLOVANIE STRÁN PRÁCE................................................................................................................6

2.3 ČLENENIE TEXTU A JEHO PREHĽADNOSŤ..........................................................................................7

2.3.1 Číslovanie jednotlivých častí prác...............................................................................................7

2.3.2 Poznámky pod čiarou..................................................................................................................8

2.3.3 Zvýrazňovanie časti textu............................................................................................................8

2.4 INTERPUNKCIA A SKRATKY...............................................................................................................8

2.5 OBRÁZKY, TABUĽKY A ROVNICE......................................................................................................9

3 SPÔSOBY UVÁDZANIA PRAMEŇOV...............................................................................................9

3.1 NORMA STN ISO 690.......................................................................................................................9

3.2 CITOVANIE........................................................................................................................................9

3.3 BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY..............................................................................................................10

3.4 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.........................................................................................10

3.5 Pravidlá pri citovaní a uvádzaní parafráz.......................................................................................10

2

1 ŠTRUKTÚRA PRÁCE

Pojem štruktúra odráža architektúru textu z hľadiska formálnej úpravy.

Kvalifikačné práce (bakalárska práca, diplomová práca) majú tieto hlavné časti: predná časť, jadro práce (hlavný text), prílohy. koncová časť.

Pozn.: textový editor WORD pri použití odrážok automaticky začína novú položku veľkým písmenom. Keďže odrážky nasledujú obvykle po dvojbodke, je potrebné počiatočné veľké písmeno zmeniť na malé, resp. prepnúť režim písania veľkých písmen: Nástroje → Možnosti automatických opráv → Automatické opravy → potom odkliknúť fajku „Veľké písmená na začiatku viet“.

1.1 Predná časťPredná časť má povinné (obligatórne) a fakultatívne súčasti, ktoré majú presne

určené poradie (medzinárodná norma ISO 7144 z r.1986, s. 2).

Povinnými časťami prednej časti BP sú:

- obal, - titulný list,- zadanie,- obsah.

Obal (obálka) – Pozri Príloha AV hornej časti na obale sa uvedie názov školy a pod ním v novom riadku názov

fakulty, a v ďalšom riadku názov aj katedry .V strednej časti sa uvedie: Diplomová prácaV spodnej časti na ľavo rok jej odovzdania v tvare napr. 2006, na pravo Meno

a Priezvisko diplomanta.Na bočnej strane obalu (chrbát) je potrebné uviesť poradové číslo práce a rok

odovzdania (vo výške 5 cm od spodného okraja) ( napr.: D 99/2006 pre diplomovú prácu, pre prípad bakalárskej práce B 99/2006).

Titulný list – Pozri Príloha BTitulný list (titulná strana) je povinnou náležitosťou práce. Na jeho obsah a úpravu sa

vzťahuje medzinárodná norma ISO 1086/1999 - Informácie a dokumentácia. Titulné listy kníh. Za titulný list sa vloží zadanie práce.

Zadanie- do jedného exempláru práce sa vloží originál zadanie, do druhého exempláru kópia zadania.

Titulný list musí obsahovať tieto údaj : názov školy, fakulty a katedry – ako na obale

3

označenie Bakalárska práca, resp. Diplomová práca, názov práce (prípadne aj podnázov), dátum zadania, dátum odovzdania, meno vedúceho katedry meno vedúceho diplomovej práce, meno diplomanta.

Obsah Obsah sa umiestňuje v prednej časti práce. Je nevyhnutnou pomôckou pre čitateľa,

ako aj pre autora, pretože uľahčuje orientáciu v práci. Zahŕňa názvy hlavných častí a podčastí práce a čísla strán.

Uvádza logické radenie jednotlivých častí práce, ktoré sú od navzájom od seba oddelené číselnou a grafickou úpravou. V obsahu musia byť názvy kapitol a paragrafov uvedené v rovnakom znení ako v texte práce vrátane správnych údajov o číslach strán. Obsah musí byť záväzne vytvorený nástrojom MS WORD.

ResuméUmiestňuje sa na samostatnej strane. Uvádza sa povinne v slovenčine a

v angličtine. Resumé by nemalo presiahnuť jednu stranu. Cudzojazyčný abstrakt nemožno deliť, ak sa cudzojazyčná verzia nedá umiestniť na jednej strane spolu so slovenskou verziou, potom ju treba dať na novú, samostatnú stranu.

Resumé je stručná, výstižná charakteristika obsahu práce. Úlohou je pomôcť čitateľovi rýchlo sa oboznámiť s obsahom diela. Zároveň slúži ako podklad pre anotačný list z knižničných dôvodov. Zahŕňa komprimované údaje o cieľoch práce, metódach, výsledkoch a záveroch obsiahnutých v  práci. Text abstraktu sa píše ako jeden odsek. Neobsahuje odkazy na text práce, je to „samostatný.

Pod resumé sa uvádzajú v samostatnom odseku kľúčové slová.

Zoznam skratiek a symbolovAk práca obsahuje skratky, symboly, značky, označenia jednotiek, alebo termíny,

ktoré nie sú bežné, a preto pre čitateľa nemusia byť hneď zrozumiteľné, potom musia byť vysvetlené v časti "Zoznam skratiek a symbolov".

Pozn.: ak sa často v texte opakuje určité slovné spojenie môžeme použiť jeho skratku. Forma zápisu napr.: ... dopravný prostriedok (DP) ... alebo ... (ďalej DP) ... , ... vlastné náklady (VN) ... , ... nákladný automobil (NA) .... a pod..

Zoznam obrázkov a zoznam tabuliekAk autor v práci použil obrázky a tabuľky, potom na samostatnej strane za

obsahom uvedie úplný zoznam ich názvov. Dlhšie názvy sa môžu skrátiť. Pri každej položke je číslo strany kde sa obrázok nachádza. Zoznam možno uviesť spolu so zoznamom tabuliek. Na začiatku samostatnej strany sa napíše názov "Zoznam obrázkov a tabuliek". Najprv sa umiestni zoznam obrázkov, potom nasleduje zoznam tabuliek.

1.2 Jadro práce - hlavný textJadro práce zahŕňa:

- úvod,- jednotlivé kapitoly,- záver,

4

- resumé,- zoznam skratiek,- zoznam bibliografických odkazov - nepovinné,- zoznam obrázkov a tabuliek - nepovinné,

ÚvodV úvode autor stručne a jasne:

a) charakterizuje súčasný stav poznania problematiky, ktorá je predmetom práce,b) zdôvodní aktuálnosť témy,c) nastolí problémy, ktoré chce riešiť,d) vytýči ciele, ktoré sa majú v práci dosiahnuť,e) opíše použité metódy a postup riešenia,f) spresní, ktoré hlavné informačné zdroje použil,g) zdôvodni význam riešenia problematiky,h) načrtne stručný obsah jednotlivých kapitol.

Jednotlivé kapitolyPrvá kapitola spravidla predstavuje teoreticko-metodologickú časť práce. Táto

kapitola zahŕňa:a) teoretické poznatky vzťahujúce sa na daný problém. Tu má autor prezentovať

vedomosti, ktoré nadobudol štúdiom.,b) rozvinutú charakteristiku metód a postupov, ktoré sa používajú pri riešení

problémov,a) jadrom ďalších kapitol je analýza a syntéza vedúca k vlastnému riešeniu problému.

ZáverObsahuje stručné zhrnutie výsledkov práce. Autor sa vracia k cieľom, ktoré

formuloval v úvode a hodnotí, či sa ich podarilo splniť.Nemal by už prinášať nové poznatky t.j. nemal by obsahovať nič, čo nie je v texte

práce.

Zoznam bibliografických odkazovZačína sa písať vždy na novú stranu. Je organickou súčasťou hlavného textu, ktorý

uzatvára.Tento názov možno nahradiť synonymami ako napr. "Zoznam použitej literatúry",

"Použitá literatúra" a pod..

1.3 PrílohySlúžia na umiestnenie podrobnejšieho materiálu v podobe rozsiahlejších štatistických

tabuliek, doplnkových obrázkov, ktoré nie je vhodné umiestňovať do textu. V texte práce majú byť len stručné, výstižné údaje, ktoré nerušia plynulosť výkladu.

Každá príloha sa začína na novej strane. Pri každej prílohe sa má uviesť aj prameň, z ktorého sme príslušný materiál získali. Pri väčšom počte príloh je vhodné kvôli prehľadnosti na osobitnom liste uviesť aj zoznam očíslovaných príloh, na ktoré sa v texte odvolávame.

Prílohy sú samostatnou časťou práce, jej strany sa nezapočítavajú do predpísaného rozsahu vlastnej textovej časti práce.

V prípade, ak má príloha viac strán, čísluje sa. Každá viacstranová príloha sa čísluje samostatne.

5

1.4 Rozsah práceRozsah bakalárskej práce spravidla 30 - 40 strán, diplomovej práce 60 – 70 strán.Do rozsahu práce sa počíta len hlavný text t.j. úvod, kapitoly, záver a zoznam

bibliografických odkazov.Pri písaní je dôležité dbať na vyváženosť jednotlivých častí hlavného textu práce:

a) úvod má spravidla 1-2 strany,b) teoreticko-metodologická časť tvorí asi tretinu celej práce,c) ostatné kapitoly tvoria zhruba dve tretiny práce, d) záver má 1-2 strany.

2 FORMÁLNA STRÁNKA PRÁCEFormálnou stránkou práce rozumieme, či práca obsahuje a spĺňa formálne náležitosti

(obálka, titulný list, abstrakt, predhovor, obsah, zoznam bibliografických odkazov).Jej súčasťou je aj formálne (logické) rozčlenenie a číslovanie textu, poradie

jednotlivých častí práce, štýl spracovania, čitateľnosť a gramatická čistota práce, spôsob citovania prameňov, odkazový a poznámkový aparát, prehľadnosť obrázkov a tabuliek, príloh, rešpektovanie rozsahu práce a pod..

2.1 Formálna úprava stranyPráca sa predkladá vo formáte A4 (210 x 297 mm). Zásadne sa má použiť biely,

priehľadný papier, ktorý umožňuje bezproblémovú tlač, čítanie, kopírovanie.Práca musí byť písaná v textovom editore MS WORD, vo formáte *.doc. Píše sa len

na jednu stranu papiera.

Písanie textu : textový editor Microsoft Wordtyp písma Times New Romanveľkosť písma 12 – 14riadkovanie 1,5.

Formát strany v prostredí MS Word môže byť zostavený podľa týchto pravidiel:

Okraje Horný 2,5 cm od hornej hrany listu papieraDolný 2,5 cm od dolnej hrany listu papieraĽavý 3 cm od ľavej hrany listu papieraPravý 2,5 cm od pravej hrany listu papiera

Záhlavie hore 1,9 cm od hornej hrany listu papieraPäta dole 1,9 cm od dolnej hrany listu papiera

Medzery medzi odstavcami: pred odstavcom 6 pt Odsadenie 1. riadku: 1,25 cm

2.2 Číslovanie strán práce

Čísla strán sa uvádzajú v päte dokumentu pod čiarou v pravo dole, vľavo nápis DIPLOMOVÁ PRÁCA.

6

Číslovanie strán sa začína od titulného listu - na titulnom liste sa však číslo neuvádza. Obálka sa do stránkovania nepočíta. Na číslovanie hlavného textu sa zásadne používajú arabské číslice. Čísla strán začíname uvádzať od strany, na ktorej je Úvod. Predná časť ani prílohy - napriek tomu, že sa číslujú - sa nezapočítavajú do rozsahu práce. Do rozsahu patrí len hlavný text, t.j. úvod, kapitoly, záver a zoznam bibliografických odkazov.

2.3 Členenie textu a jeho prehľadnosťText práce sa člení na kapitoly, paragrafy, odseky. Hĺbka členenia je determinovaná

hlavne predmetom skúmania a rozsahom práce.

Písanie názvov jednotlivých častí práce:

1. úroveň - názvy kapitol: veľkosť písma 18 B, veľké písmená,2. úroveň: 17 B malé písmo,3. úroveň: 16 B malé písmo,4. úroveň: 14 B malé písmo.Názov časti textu práce bez číslovania: 12 B malé písmo.

Nadpisy a názvy kapitol sú zarovnané vľavo, t.j. píšu sa od začiatku riadku. Za nadpismi a názvami kapitol sa nepíše bodka. Nová kapitola sa vždy začína písať na novú stranu.

Medzery medzi názvami (nadpismi):

za nadpisom 1. úrovne: 2 riadky,za nadpisom 2. úrovne: 2 riadky,za nadpisom 3. úrovne: 1 riadok,za nadpisom 4. úrovne: 1 riadok,za názvom časti textu: 1 riadok.

2.3.1 Číslovanie jednotlivých častí prác

Zmyslom číslovania je sprehľadniť text. Číslovanie uľahčuje čitateľovi orientáciu v texte a umožňuje autorovi presne odkazovať na určité miesta práce.

Číslovanie častí práce sa robí desatinným spôsobom, v hlavnom texte sa pritom používajú arabské číslice. Kapitoly sa číslujú priebežne, začínajúc číslom 1, pričom sa za samostatným číslom nepíše bodka. Napr.:11.11.1.1

Prílohy sa označujú samostatným písmenom (napr. Príloha A). Ak sa prílohy členia na nižšie úrovne potom ich označenie má takúto skladbu:Napr.:Príloha APríloha A.1Príloha A.1.1 ... atď.

7

2.3.2 Poznámky pod čiarou

Uvádzajú sa na konci strany menším typom písma (TNR 10 N) a od predchádzajúceho textu sa oddeľujú vodorovnou čiarou v dĺžke asi jednej tretiny riadku. Na poznámky sa odkazuje arabskými číslicami umiestnenými nad textom.

V poznámke pod čiarou možno okrem bibliografických odkazov na citované diela uvádzať aj doplňujúce informácie k textu. Takéto poznámky sa však odporúča používať v minimálnej miere. Ak sú vysvetlivky naozaj dôležité, lepšie je ich umiestniť priamo v texte práce.

Napr.:______________________________1Prameň uvádza aj ďalšie...........

2.3.3 Zvýrazňovanie časti textu

Prehľadnosť práce možno zvýšiť zvýraznením dôležitých častí textu, na ktoré chceme upriamiť pozornosť čitateľa.

Zvýrazňovanie v texte podľa stupňa dôležitosti zmenou veľkosti, druhu a rezu písma.:

dôležité: kurzívadôležitejšie: kurzíva Bnajdôležitejšie: B

V texte môžeme podčiarknuť: cudzie slova, ktoré nie sú bežné, vedecké názvy, odborné termíny, celé vety, za predpokladu, že nie sú veľmi dlhé a zahŕňajú výklad a uvádzajú kľúčové myšlienky práce, názvy kníh a pod...

V texte nepodčiarkujeme: citácie iných autorov, text, ktorého dĺžka presahuje 2-3 riadky.

2.4 Interpunkcia a skratky

Za interpunkčnými znamienkami (bodka, čiarka a pod.) musí vždy nasledovať medzera.

a) SkratkyV písomnom prejave často dochádza k skracovaniu slov. Medzi základné skratky

patria skratky ustálených slovných spojení, za ktorými sa píše bodka. Napr.: atď. a pod. (je možná aj forma zápisu ap.) a.i. o.i. t.j. tzv. napr. resp; obr. X; tab. X.

Pri skratkách združených pomenovaní sa dodržiava skracovanie jednotlivých slov oddelene. Napr.: a.s. (akciová spoločnosť) s.r.o. alebo aj spol. s r.o. (spoločnosť s ručením obmedzeným).

Skratky utvorené zo začiatočných písmen jednotlivých slov v názvoch štátov, inštitúcií, organizácií a pod. sa považujú za značky, píšu sa s veľkými písmenami bez bodky a neskloňujú sa. Napr.: USA MMF OSN ES; EÚ;STN.

Vedecké hodnosti sa píšu za priezviskom osoby, pričom medzi priezviskom a skratkou sa vždy píše čiarka. Vedecko-pedagogické hodnosti sa píšu pred menom s malým počiatočným písmenom (prof., doc.). Napr.: prof. Ing. Pavol Rapoš, DrSc.

b) Číslice,  zákonné jednotky fyzikálnych veličín (SI) a merné jednotky

8

Číslice, ktoré označujú počet tisícov, miliónov atď., neoddeľujeme v bodkou, ale medzerou. Napr.: 1 000 domácností. Ak sú za sebou v rade desatinné čísla, oddeľujeme ich bodkočiarkou. Napr.: 3,14 3,67 4,12 atď.

Údaje v práci sa podľa možnosti vypisujú slovami. Napr.. po druhej (nie po 2.) svetovej vojne v prvej (nie v 1.) kapitole a pod.

2.5 Obrázky, tabuľky a rovnice

ObrázkyObrázky sa majú zaradiť bezprostredne za textom, kde sa spomínajú prvýkrát a

podľa možnosti na tej istej strane. Doplnkové obrázky je vhodnejšie zaradiť do prílohy na konci práce. Každý obrázok musí mať svoj názov (titulok) a číselné poradie v rámci celkového počtu obrázkov v práci.

Ak preberáme hotový graf, schému alebo čerpáme údaje do grafu z cudzieho materiálu, je potrebné to pod grafom presne uviesť.

TabuľkyTabuľka sa označuje arabskou číslicou (nie poradovým číslom) v rámci celkového

počtu tabuliek v práci a názvom. Označenie tabuľka sa spravidla uvádza nad tabuľkou od ľavej zvislice. Názov tabuľky sa umiestňuje v strede nad tabuľkou o riadok nižšie než je označenie tabuľky.

Ak preberáme tabuľku alebo jej časť od iného autora alebo z iného zdroja (napr. z firemných materiálov, interných materiálov inštitúcie a pod.), je potrebné to uviesť pod tabuľku aj so zdrojom.

3 SPÔSOBY UVÁDZANIA PRAMEŇOV

Otázkam citovania a uvádzania bibliografických prameňov v odborných a vedeckých prácach je potrebné venovať náležitú pozornosť. Odkazovanie na zdroje informácií sa reglementuje štátnymi a medzinárodnými štandardmi.

3.1 Norma STN ISO 690 Pri spôsobe uvádzania prameňov vychádzame z normy STN ISO 69O o

bibliografických odkazoch, ktorá vyšla v roku 1998 a v plnom rozsahu nahrádza staršiu normu ČSN (STN) 01 0197 z roku 1970 o bibliografických citáciách.

Citát je text doslovne prevzatý z nejakého prameňa. Citácia je forma skráteného odkazu. Je umiestnená v zátvorkách vnútri textu alebo je pripojená k textu ako poznámka v dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na samom konci textu. Umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej autor prebral alebo podľa ktorej parafrázoval myšlienku a označuje presné umiestnenie tejto myšlienky alebo výňatku v zdrojovej publikácii.

3.2 CitovanieNa citovanie je možné použiť niektorú z ďalej opísaných metód.Citovanie podľa mena a dátumu je preferovanou metódou citovania. Znamená, že na

príslušnom mieste v texte, kde je citovaná myšlienka, sa v zátvorkách napíše meno autora (t.j. prvý údaj) a dátum (t.j. rok vydania citovanej publikácie). Napr.: (Kotler, 2002)

9

Ak má publikácia viac ako dvoch autorov, citáciu je možné skrátiť. Uvedie sa iba meno prvého autora a za ním latinská skratka "et al." (et alii = a iní, a ďalší).

Ak použitý dokument nemá autora, cituje sa podľa prvého údaja, ktorý je v zázname o dokumente (napr. názov publikácie, číslo normy atď.), alebo primerane skrátenej časti názvu a odkazu na strany. Na jeho zvýraznenie možno v citácii použiť kurzívu.

Napr.: (Ekonomická encyklopédia, 1995, s. 418); (ČSN 01 0197, 1971, s. 4)

3.3 Bibliografické odkazy3.3.1 Základné schémy bibliografických odkazov

Poslaním schém bibliografických odkazov je identifikovať základné údaje, z ktorých sa skladajú bibliografické odkazy a vytvoriť štandardné poradie týchto údajov. Jednotlivé schémy majú svoje špecifiká vyplývajúce z formy publikácie, hoci sa vyskytujú v rovnakom všeobecnom rámci.

Na ilustráciu uvedieme príklady najčastejšie používaných bibliografických základných odkazov, ktoré obsahujú len povinné údaje.

Bibliografický odkaz na monografiu:

NAISBITT, John - ABURDENOVÁ, Patricia: Megatrendy 2000. 1. vyd. 1992. ISBN 80-7127-050-4

Bibliografický odkaz na články v seriálových publikáciách:

ŠIKULA, Milan: Kritický prah neracionálnosti hospodárenia a ekonomická reforma. In: Ekonomický časopis, roč. 38, 1990, č. 12, s. 1059-1074.

Bibliografický odkaz na príspevky v zborníkoch z vedeckých konferencií:

KOHÚTIKOVÁ, E.: Menový vývoj v SR. In: Ekonomika firiem 1999 : Zborník z medzinárodnej konferencie. Košice : PHF, 1999, s. 25-33. ISBN 80-225-1212-5

3.4 Zoznam bibliografických odkazovZoznam bibliografických odkazov (tradične označovaný ako "Literatúra")

predstavuje dôležitú súčasť bakalárskej práce. Čitateľovi má umožniť (rýchlo) získať všeobecnú informáciu o literatúre (na danú tému), ktorú autor práce použil pri jej písaní.

Zoznam bibliografických odkazov zahŕňa všetky pramene, z ktorých autor bakalárskej práce čerpal potrebné poznatky. Mal by obsahovať len skutočne použitú literatúru, teda nie zoznam literatúry, ktorý sa danej témy týka. Zostavením súpisu bibliografických odkazov autor práce preukazuje svoju schopnosť nájsť významné pramene a pracovať s nimi.

Zoznam použitej literatúry sa uvádza súhrnne na konci bakalárskej práce pred prílohami.

3.5 Pravidlá pri citovaní a uvádzaní parafrázPri každom citáte je potrebné presne uviesť prameň. Spravidla sa tak nerobí v texte,

ale v poznámke, na ktorú sa na konci citátu odkáže. Ak autora citujeme doslova, musíme dať citovaný text do úvodzoviek a v bibliografickom odkaze uviesť po roku vydania aj číslo strany, odkiaľ citujeme.

10

Presný citát uvádzame:

v texte: Keynes zdôrazňoval, že "hlavný účinok zmeny množstva peňazí na veľkosť efektívneho dopytu vyplýva predovšetkým z vplyvu na úrokovú mieru".

11

Príloha A - Obal

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov

Katedra leteckej dopravy

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2006 Meno Priezvisko

12

Príloha B - Titulný listŽILINSKÁ UNIVERZITA VŽILINE

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov

Katedra leteckej dopravy

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Návrh príručky kvality

Dátum zadania: 14. 2. 2006

Dátum odovzdania: 28. 4. 2006

Vedúci katedry: prof. Ing. Antonín. Kazda, CSc

Vedúci diplomovej práce: Ing. Peter Blaško, CSc.

Diplomant: Stanislav Tarun

13

RESUMÉ

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

14

OBSAH

RESUMEZOZNAM OBRÁZKOVZOZNAM TABULIEKPOUŽITÉ SKRATKYÚVOD 5

1 KAPITOLA .... 71.1 81.2 9

2 KAPITOLA 102.1 112.2 12

2.2.1 132.2.2 14

ZÁVER .................................................................................................... 55RESUMÉ ................................................................................................. 57ZOZNAM PRÍLOH .............................................................................. 63PRÍLOHY .............................................................................................. 65

15

VZOROVÁ STRÁNKA

1 PREDMET A ÚLOHY DEJÍN PEDAGOGIKY

Dejiny pedagogiky v priebehu spoločensko-historického vývoja ľudí

zhromažďovali a rozvíjali poznatky o školstve a pedagogike. Objasňujú podstatu výchovy

a jej úlohu v živote spoločnosti. Dejiny pedagogiky skúmajú podmienenosť cieľov,

obsahu, metód a foriem výchovy. Skúmajú a vysvetľujú vývoj pedagogickej teórie a praxe

od začiatku ľudskej spoločnosti až dodnes. Vývin výchovy ako spoločenského javu má

svoje zákonitosti. Úlohou dejín pedagogiky je skúmať tieto zákonitosti a zisťovať, ako sa

utvárala výchova v rôznych krajinách, u jednotlivých národov na rozličných stupňoch ich

historického vývoja a poznávať teoretické náhľady na výchovu. Dejiny pedagogiky sú

pedagogickou spoločenskovednou disciplínou.

Rôzne pedagogické idey, teórie, systémy škôl, obsah i metódy výchovy

a vyučovania sú určované podmienkami materiálneho života spoločnosti. Výchovné idey

majú i spätný vplyv na spoločnosť. Ak študujeme historické podmienky spoločenského

bytia v danej spoločnosti, hodnotíme vždy podľa nich, čo bolo za danej situácie vo

výchove pokrokové a čo reakčné. Začiatok XIX. storočia je obdobím kladenia vedeckých

základov pedagogiky, inštitucionalizácie pedagogiky ako vedy. Dejiny pedagogiky

popisujú a charakterizujú výchovu ako rozvíjajúci sa systém.

1.1 Význam štúdia dejín pedagogiky

Štúdium dejín pedagogiky nám umožňuje správne hodnotiť pedagogické otázky

súčasnosti a nadväzovať na pokrokové tradície minulosti. Veľké vzory pedagógov

v histórii podnecujú učiteľov a vychovávateľov k hrdosti a láske k svojmu povolaniu.

Poznatky dejín pedagogiky dávajú učiteľom predpoklady k tomu, aby úspešne bojovali

proti nesprávnym názorom na výchovu, aby vedeli reálne hodnotiť vývoj pedagogiky

a školstva.