Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republikyold.sazp.sk/public/index/open_file.php?file=CEI/EZ/projekt_EZ.pdf · mestá Stupeň urbanizácie Bratislavský kraj 1 BL 73

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava

Slovenská agentúra životného prostredia,Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica

Názov úlohy: Systematická identifikácia environmentálnychzáťaží Slovenskej republiky

Číslo úlohy: .................... (MŽP SR), 51400/2006 (SAŽP)

Druh prác: Geologický prieskum životného prostredia

Etapa prieskumu: Orientačný prieskum

Zodpovednýriešiteľ:

RNDr. Juraj Bebej, CSc.

Spoluriešitelia: Ing. Katarína Palúchová

Ing. Jan Králik, CSc.

Ing. Miroslav Lacuška, CSc.

RNDr. Peter Bohuš

Ing. Miroslav Liška

Ing. Erich Pacola, PhD.

Banská Bystrica, február 2006 .......................................................

Ing. Miroslav Tončík, generálny riaditeľ

Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky

Projekt geologickej úlohy február 2006

Obsah

1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O GEOLOGICKEJ ÚLOHE ........................................................ 3

1.1 Úvod ................................................................................................................................. 31.2 Vymedzenie geologickej úlohy........................................................................................ 41.3 Cieľ geologickej úlohy..................................................................................................... 41.4 Vymedzenie záujmového územia..................................................................................... 6

2. SPÔSOB RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY A JEHO ZABEZPEČENIE ............. 9

2.1 Stav preskúmanosti územia.............................................................................................. 92.2 Postup riešenia geologickej úlohy.................................................................................. 252.3 Druh a rozsah navrhovaných prác.................................................................................. 332.4 Termín vyhotovenia ....................................................................................................... 37

3. RIEŠENIE STRETOV ZÁUJMOV.................................................................................. 38

4. PREHĽAD ODBORNÉHO ZABEZPEČENIA PRÁC .................................................. 39

5. VZŤAH K TVORBE A OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA............................ 40

6. ODÔVODNENIE GEOLOGICKEJ ÚLOHY FINANCOVANEJ ZO ŠTÁTNEHOROZPOČTU ........................................................................................................................... 41

7. CENA A HARMONOGRAM PRÁC ............................................................................... 42

8. AUTORI, PEČIATKA A PODPIS ZODPOVEDNÉHO ZÁSTUPCU ORGANIZÁCIE.................................................................................................................................................. 50

9. ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................... 51

9.1 Obrázky v texte .............................................................................................................. 519.2 Viazané prílohy .............................................................................................................. 51



3

1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O GEOLOGICKEJ ÚLOHE1.1 ÚvodVláda Slovenskej republiky schválila na 5. rokovaní vlády SR dňa 4.11.2002 Programovévyhlásenie vlády, kde sa v kapitole „Ochrana zložiek životného prostredia“ uvádza:

„Vážnym problémom a prioritou vlády ostáva odstránenie starých environmentálnych záťaží,ktoré považuje za environmentálny dlh.“

Krokom k napĺňaniu programových cieľov vlády Slovenskej republiky je prijatie„Investičnej stratégie riešenia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike(MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR + SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHOPROSTREDIA, 2005)“ v decembri 2005. Citovaná stratégia definuje krátkodobé (2004 - 2007),strednodobé (2008 - 2010) a dlhodobé (2011 a viac) priority v oblasti riešenia problematikyenvironmentálnych záťaží, kde medzi krátkodobými prioritami sú o.i. navrhované nasledovnéopatrenia:

• zabezpečiť identifikáciu environmentálnych záťaží a vybudovať jednotný informačnýsystém environmentálnych záťaží,

• uskutočniť prvú systematickú klasifikáciu environmentálnych záťaží v SR s oporouv presne stanovených pravidlách v zmysle prijatých právnych predpisov, ...

Predkladaný projekt geologickej úlohy v zmysle uvedených krátkodobých priorít riešiodstránenie závažného deficitu pre účinné, racionálne a transparentné odstraňovanieenvironmentálnych záťaží v stredno a dlhodobom horizonte a to je absencia aktuálnehocentrálneho registra environmentálnych záťaží, ktorý bude obsahovať údaje z celého územiaSlovenska (ďalej „Register záťaží“) a v ktorom budú registrované environmentálne záťažezoradené podľa ich relatívnej rizikovosti na život a zdravie obyvateľov ako aj poškodenieekosystémov (ďalej „klasifikácia environmentálnej záťaže“).

Pokrytie celého územia Slovenskej republiky prácami, ktorých cieľom je zostavenie Registrazáťaží a ich klasifikácia, označujeme systematická identifikácia environmentálnych záťaží.Systematická identifikácia environmentálnych záťaží sa dá uskutočniť aj s využitímexistujúcich právnych noriem (napr. realizáciou orientačného geologického prieskumuživotného prostredia podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 141/2000 Z.z.), bez potrebyčakania na prijatie zákona o environmentálnych záťažiach.

Predkladaný projekt geologickej úlohy teda rieši:

a) realizáciu systematickej identifikácie environmentálnych záťaží na celom územíSlovenskej republiky v rámci jednej etapovitej kampane, zostavenie Registra záťaží aklasifikáciu environmentálnych záťaží s využitím relačnej databázy Reg_EZ.mdba San_EZ.mdb,

b) vytvorenie informačného systému environmentálnych záťaží začleneného doinformačného systému životného prostredia Slovenskej republiky.



4

1.2 Vymedzenie geologickej úlohy1.2.1 Názov geologickej úlohy


1.2.2 Druh geologických prác

Geologický prieskum životného prostredia (§ 6 vyhlášky MŽP SR č. 141/2000 Z.z., ktorou savykonáva geologický zákon)

1.2.3 Etapa geologického prieskumu

Orientačný prieskum (§ 6, ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 141/2000 Z.z., ktorou sa vykonávageologický zákon)

1.2.4 Číslo geologickej úlohy

obstarávateľa – ..............................

vykonávateľa – 51400/2006

1.3 Cieľ geologickej úlohyCieľom geologickej úlohy je identifikácia pravdepodobných environmentálnych záťažía environmentálnych záťaží (ďalej len „environmentálnych záťaží“) z celého územiaSlovenska, t.j. získanie informácií o rozmiestnení, povahe a predpokladanej rizikovostienvironmentálnych záťaží a zostavenie Registra záťaží (ďalej len „systematickáidentifikácia“).

Výsledkom realizácie geologickej úlohy budú výstupy, definované v tabuľke 1.

Tabuľka 1. Výstupy geologickej úlohy systematickej identifikácie environmentálnychzáťaží Slovenskej republiky

Výstup Rok

Register záťaží, časť A, B, C, v tlačenej a digitálnej forme z celého územiaSlovenska, v tom:

- Relačná databáza Reg_EZ.mdb naplnená údajmi

- Relačná databáza San_EZ.mdb naplnená údajmi

2006,

2007,

2008

priebežne

Informačný systém environmentálnych záťaží (ISEZ) integrovaný doInformačného systému životného prostredia SR, v tom:

- Mapa environmentálnych záťaží Slovenska (GIS aplikácia na web stránke)priebežne

Záverečná správa z riešenia geologickej úlohy 2008



5

Zostavený Register záťaží bude slúžiť pre potreby orgánov štátnej správy, najmä Ministerstvaživotného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a samosprávy akoinformačný podklad pre potreby účinného riadenia a racionálneho rozhodovania pri riešeníproblematiky environmentálnych záťaží z územia Slovenska, ktorej významnom súčasťou jeaj racionálne použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky, ako aj Európskej únie.

Digitálna forma Registra záťaží a jeho napojenie na informačný systém životného prostrediaumožní priebežnú aktualizáciu a dopĺňanie informačnej databázy, prístup oprávnenýchorganizácií k údajom o environmentálnych záťažiach ako aj zabezpečí informovanieverejnosti. Súčasťou projektovanej úlohy je aj implementácia informačného systémuenvironmentálnych záťaží do informačného systému životného prostredia SR až na úroveňfunkčnej web stránky.

Výsledok geologických prác bude zhodnotený v záverečnej správe v zmysle vyhlášky MŽPSR č. 141/2000 Z.z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.



6

1.4 Vymedzenie záujmového územiaGeologické práce sa budú vykonávať na celom území Slovenskej republiky, t.j. na územínasledovných krajov:

♦ Bratislavský kraj - Bratislava,♦ Trnavský kraj - Trnava (okrem okresu Piešťany, na ktorom je systematická identifikácia

už vykonaná - pozri ďalší text),♦ Trenčiansky kraj - Trenčín,♦ Nitriansky kraj - Nitra,♦ Žilinský kraj - Žilina,♦ Banskobystrický kraj - Banská Bystrica,♦ Košický kraj - Košice,♦ Prešovský kraj - Prešov.

Obrázok 1. Územno-správne členenie Slovenskej republiky na kraje a okresy

Zdroj: www.sario.sk

Zdroj: www.sazp.sk



7

Tabuľka 2. Zoznam krajov Slovenskej republiky, ich rozloha a počet obyvateľov

Názov samosprávneho kraja Rozloha v km2 Počet obyvateľov nakm2

Hustotaobyvateľstva na km2

Bratislavský kraj 2 053 301,5 292,2Trnavský kraj 4 148 132,3 133,1Trenčiansky kraj 4 501 135,6 133,7Nitriansky kraj 6 343 113,1 111,9Žilinský kraj 6 788 101,3 102,0Banskobystrický kraj 9 455 70,2 69,7Prešovský kraj 8 993 86,0 88,5Košický kraj 6 753 112,3 113,8

Slovenská republika 49 034 109,7 109,7

Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka 3. Čísla a značky krajov Slovenskej republiky, počet obcí a miest, stupeňurbanizácie

Názov samosprávneho kraja Číselnýkód

Značka Počet obcíspolu

- z tohomestá

Stupeňurbanizácie

Bratislavský kraj 1 BL 73 7 83,5Trnavský kraj 2 TA 251 16 49,8Trenčiansky kraj 3 TC 276 18 57,5Nitriansky kraj 4 NI 354 15 47,6Žilinský kraj 5 ZI 315 18 51,0Banskobystrický kraj 6 BC 516 24 54,1Prešovský kraj 7 PV 666 23 49,5Košický kraj 8 KI 440 17 56,4

Slovenská republika 2 891 138 55,7

Zdroj: Opatrenie ŠÚ SR č. 299/1996 Z.z., ŠÚ SR + SAŽP Banská Bystrica

Z hľadiska systematickej identifikácie environmentálnych záťaží sú pre nás zaujímavé ajcentrá osídlenia, lebo tie sú aj miestami zvýšeného výskytu environmentálnych záťaží.

Vo vyhodnotení „Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001“ sa ako jednoznačné centrumnajvyššieho významu konštatuje mesto Bratislava. Bratislava je jednoznačným centrommedzinárodného a v prepojení na viedenskú aglomeráciu až európskeho významu.

Druhým centrom s dominantným postavením v sústave osídlenia Slovenska je mesto Košice.

„Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001“ zaraďuje centrá osídlenia podľa ich významuna národnej úrovni do piatich skupín. Mestá – centrá osídlenia, ktoré majú a aj budú maťrozhodujúci vplyv aj na rozvoj regiónov ako celku sú predovšetkým centrá zaradené donajvyšších skupín.



8

Sú to predovšetkým štyri najväčšie mestá, ktoré plnia aj funkciu krajských miest, ktoré súmedzinárodného a celoštátneho významu:

Banská Bystrica

Nitra

Prešov

Žilina.

K týmto mestám sa dajú priradiť mestá so silnými rozvojovými možnosťami, ktorými súmestá ako centrá celoštátneho významu:

Martin

Poprad

Trenčín

Trnava.

Okolo týchto centier sú vytvorené aj najväčšie aglomerácie na Slovensku.

Centrami, ktoré môžu plniť funkciu rozvojových centier v rámci krajov, možno označiťcentrá, ktoré sú v „Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001“ zaradené do druhej skupinyprvej podskupiny, ktorými sú:

Bardejov, Čadca, Dunajská Streda, Humenné, Komárno, Levice, Liptovský Mikuláš,Lučenec, Michalovce, Nové Zámky, Piešťany, Považská Bystrica, Prievidza, Ružomberok,Spišská Nová Ves, Zvolen;

prípadne centrá druhej skupiny druhej podskupiny, ktorými sú:

Brezno, Kežmarok, Rimavská Sobota, Púchov, Topoľčany, Rožňava, Vranov nad Topľou,Trebišov (zdroj údajov - Analýza regiónov, AUREX S.R.O. Bratislava, www.celodin.org)



9

2. SPÔSOB RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY AJEHO ZABEZPEČENIEProjektovaná geologická úloha je špecifická v tom, že geológia tvorí významnú, ale niepodstatnú časť vykonávaných prác. Projektovaná úloha je vo svojej podstatemultidisciplinárna, pretože zahŕňa aj rozsiahle archívne štúdium negeologických správa záznamov, inštruktáže a informačné semináre pre zamestnancov štátnej správy, prácu súdajmi v oblasti nakladania s odpadmi, znečistenia vôd a pôd, nakladania s chemickýmilátkami, ochrany a tvorby krajiny a podobne.

Dôležitou súčasťou projektovanej úlohy je aj práca s digitálnymi údajmi, napĺňanie a správadatabáz, tvorba nástrojov na prácu s údajmi (relačné databázy), tvorba informačného systému,jeho prepojenie na GIS-aplikácie a jeho odladenie.

Predložený projekt je po formálnej stránke zostavený v súlade s ustanoveniami zákona NRSR č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologickýzákon), ako aj v súlade s jeho vykonávacou vyhláškou - vyhláškou MŽP SR č. 141/2000 Z.z.,ktorou sa vykonáva geologický zákon.

2.1 Stav preskúmanosti územia2.1.1 Existujúce registre a databázy

Sústredenie a spracovanie archívnych podkladov je jedným z hlavných cieľov projektovanejúlohy. Táto činnosť sa sústredí predovšetkým na existujúce registre / databázy, ktoréobsahujú, alebo by mohli obsahovať údaje o umiestnení environmentálnych záťaží a prípadneaj o ich povahe.

Ide predovšetkým o nasledovné registre:

Register skládok odpadov,

Register starých environmentálnych záťaží,

Register starých banských diel,

Environmentálna databáza banských revírov a lokalít s negatívnymi vplyvmi na životnéprostredie (GEOCOMPLEX, A.S., BRATISLAVa, 2005)

Register skládok odpadov (RSO) bol zostavený v rokoch 1993 – 1994. Aktualizuje sapriebežne na základe hlásení orgánov štátnej správy (dnes obvodné úrady životnéhoprostredia) od r. 1996. Spravuje ho Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava - Odborinformatiky (Geofond). Podľa najnovšej aktualizácie Registra skládok odpadov tentoobsahuje 8 209 záznamov (stav k 31. máju 2005).

RSO obsahuje lokalizáciu skládky, základné technické zabezpečenie skládky, základnévzťahy skládky k životnému prostrediu, odhad množstva uloženého odpadu a návrh na jejďalšie využitie. Problémom RSO je, že od r. 1996 jeho aktualizácia závisí od hláseníObvodných úradov životného prostredia (v minulosti Okresné úrady), ktorých kvalita jenevyrovnaná a niekedy nespoľahlivá.



10

Register starých environmentálnych záťaží (RSEZ) bol vytvorený z iniciatívy Ministerstvaživotného prostredia SR v roku 2001 na základe hlásení okresných úradov. Obsahuje 1 102údajov1 o „starých environmentálnych záťažiach“, čo zahŕňa skládky odpadov, priemyselnéareály a objekty, poľnohospodárske areály a objekty, vojenské areály a objekty, zariadenianakladania s PHM a i. Jedným z cieľov zostavenia tohto registra bol odhad nákladovpotrebných na sanáciu environmentálnych záťaží na území Slovenska. Celkovo boli nákladyna odstránenie nahlásených SEZ odhadnuté na 8,4 mld. Sk.

Problémom registra je skutočnosť, že údaje v ňom obsiahnuté nie sú georeferencované (tam,kde súradnice chýbali, doplnil ich správca registra Štátny geologický ústav Dionýza ŠtúraBratislava - Odbor informatiky (Geofond) - súradnicami stredu katastra príslušnej obce)a obsahuje neúplné a často nevyvážené informácie.

Register starých banských diel (RSBD). Register starých banských diel z povereniaMinisterstva životného prostredia SR spravuje ŠGÚDŠ Bratislava - Odbor informatiky(Geofond). V súčasnosti obsahuje 17 260 záznamov, v nasledovnom členení:

♦ haldy 6 418 záznamov♦ odkaliská 10 záznamov♦ šachty 496 záznamov♦ štôlne 4 913 záznamov♦ pingy a pingové ťahy 4 566 záznamov♦ iné 857 záznamov

Databáza obsahuje nasledovné údaje: lokalizáciu, druh objektu, charakteristiku objektu,poznámky ku vzťahu objektu k životnému prostrediu, anotačné údaje.

Environmentálna databáza banských revírov a lokalít s negatívnymi vplyvmi na životnéprostredie bola vytvorená v rámci úlohy „Systém zisťovania a monitorovania škôd naživotnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou (K. VRANA A KOL., 2005)“, riešenejspoločnosťou GEOCOMPLEX Bratislava. Obsahuje okolo 500 lokalít. Údaje v tejto databáze súaktuálne a je na nich vykonané relatívne hodnotenie rizikovosti jednotlivých lokalítprostredníctvom zvolených hodnotiacich kritérií (obdoba klasifikácie), na základe ktoréhoboli rozdelené do 3 kategórií:

I. kategória - banské lokality, ktoré predstavujú priame ohrozenie zdravia obyvateľstvaa významné poškodenie ekosystémov, alebo kde je preukázateľné riziko poškodeniaa ohrozenia majetku. Tieto sú navrhnuté na sanáciu.

II. kategória - intenzita a vplyv banskej činnosti sú do určitej miery eliminované, aleexistujúce poznatky indikujú negatívne vplyvy na životné prostredie.

III. kategória - utlmený alebo málo významný vplyv na životné prostredie, nie sú požadovanéosobitné opatrenia, postačuje obecná pozorovacia sieť, alebo monitoring nie je potrebnývôbec.

1 Číslo 1 102 nie je celkom presné, pretože niektoré údaje sú typu „35 skládok okresu“ alebo „... a ďalších 12divokých skládok“). So započítaním takýchto údajov by počet starých environmentálnych záťaží dosahoval1 666, avšak použiteľnosť týchto údajov pre systematickú identifikáciu je sporná.



11

V rámci úlohy, zahájenej v r. 1997 bola vykonaná základná inventarizácia ohrozených lokalíta boli vyčlenené s využitím pomocných kritérií tie lokality, u ktorých je riešenie (sanácia)negatívnych vplyvov banskej činnosti na životné prostredie nevyhnutné. Ako najviacohrozené boli označené nasledovné lokality / banské revíry:

1) Jelšava - Lubeník (ťažba a spracovanie magnezitu) - vysoká alkalizácia pôd a riečnychsedimentov,

2) Handlová (ťažba uhlia hlbinným spôsobom) - vertikálne a horizontálne zmeny tvárnostipovrchu, poklesávanie, zosuvy, zmeny hydrogeologických pomerov,

3) Banská Štiavnica - (ťažba rúd) - lokálna acidifikácia vôd a pôd, kontaminácia pôda sedimentov ťažkými kovmi z rozplavených háld, migrácia ťažkých kovov, poklesávanieterénu, deštrukcie spôsobené poddolovaním 215 banských diel,

4) Cígeľ (ťažba uhlia hlbinným spôsobom) - svahové deformácie - poklesy, zosuvy, zmenahydrogeologických režimov,

5) Rudňany - Poráč - Zlatník (ťažba barytu, sideritových, polymetalických, sulfidických rúd)- rozsiahle prejavy kontaminácie vôd, pôd, riečnych sedimentov a vegetácie ťažkýmikovmi, lokálne prejavy acidifikácie. Sekundárne zaťaženie územia imisiami, toxicitaa bioprístupnosť kovov,

6) Hodruša - Hámre (ťažba rúd) - poklesávanie terénu, deštrukcie na objektoch,

7) Lubeník (hlbinná ťažba magnezitu) - poklesávanie terénu, deštrukcia na objektoch,

8) Slovinky (ťažba Fe-rúd) - deformácia terénu, poklesy,

9) Kremnica (ťažba zlata hlbinnými spôsobom) - svahové deformácie, poklesávanie terénu,deštrukcie na objektoch,

10) Smolník (ťažba pyritových rúd) - výtok banských vôd (obsah kyseliny sírovej, nízkehodnoty pH, vysoké obsahy ťažkých kovov a rizikových prvkov) do povrchových tokov,acidifikácia a kontaminácia pôd, sedimentov, povrchových a podzemných vôd, poklesterénu, deštrukcia objektov,

11) Nižná Slaná (ťažba a úpravňa sideritových rúd) - lokálna acidifikácia vôd a pôd,kontaminácia pôd, povrchových a podzemných vôd ťažkými kovmi v okolí haldovéhomateriálu, mobilizácia ťažkých kovov banskými vodami,

12) Rožňava (ťažba sideritových rúd) - kontaminácia pôd, povrchových a podzemných vôdv okolí háld (sideritové a sulfidické rudy), lokálna acidifikácia vôd a pôd, prejavypoklesov terénu,

13) Nováky (hlbinná ťažba pevných palív) - deformačné prejavy, deštrukcie objektov,

14) Hnúšťa - Mútnik (hlbinná ťažba mastenca) - poklesy terénu, závaly, prepadliská,

15) Baňa Dolina (hlbinná ťažba pevných palív) - deformačné prejavy na povrchu terénu,

16) Novoveská Huta (ťažba sadrovca, anhydritu, uránových a medených rúd) - mobilizáciaťažkých kovov do okolitého prostredia, kontaminácia pôd z haldového materiálu (zvýšenárádioaktivita, radónové riziko), zvýšený obsah síranov, poklesy terénu,

17) Košice - Bankov - zníženie eróznej bázy územia čerpaním banských vôd v dôsledkupodpovrchovej ťažby magnezitu, zmeny reliéfu - pokles, závaly, prepadliská.



12

Plnej integrácii tejto databázy do Registra záťaží bráni dôraz, ktorý je daný na fyzikálneprejavy dobývania (poddolovanie, haldy a navážky, ťažobné jamy, ...).Definícia environmentálnej záťaže v návrhu zákona na rozdiel od starého banského dielavychádza len z kritérií znečistenia definovaných cez koncentrácie znečisťujúcich látokv horninovom prostredí, pôde a podzemnej vode, teda ide o chemické znečistenie. Preto jepotrebné banské lokality, hodnotené ako rizikové len na základe fyzikálnych faktorov priintegrácii do Registra záťaží vylúčiť a na všetkých lokalitách prehodnotiť relatívnehodnotenie rizikovosti / klasifikáciu z perspektívy environmentálnych záťaží.Z iných databáz podobného zamerania, ale len regionálneho dosahu menujme:

• Databáza potenciálnych zdrojov znečisťovania okresu Michalovce - vytvorenáVÝSKUMNÝM ÚSTAVOM VODNÉHO HOSPODÁRSTVA Bratislava v rámci projektu slovensko-dánskej spolupráce za účelom odskúšania dánskeho systému GEOENVIRON. Databázaobsahuje informácie o 450 potenciálnych zdrojoch znečistenia, spolu s hodnotením ichpotenciálnej rizikovosti. Analógiou k dosiahnutej hustote potenciálnych zdrojovznečistenia bol dosiahnutý údaj o počte takýchto zdrojov na území celého Slovenska30 000 až 40 000. Treba podotknúť, že tento počet zahŕňa potenciálne zdroje, tedanapríklad aj zdroje, ktoré nespôsobujú znečistenie horninového prostredia, pôdya podzemnej vody, preto tento register nie je s Registrom záťaží plne kompatibilný.

• Databáza starých environmentálnych záťaží okresu Dunajská Streda. PracovníciŠTÁTNEHO GEOLOGICKÉHO ÚSTAVU DIONÝZA ŠTÚRA zhodnotili staré skládky odpadova iné zdroje znečistenia v okrese Dunajská Streda v rámci prieskumnej úlohy „OkresDunajská Streda - zhodnotenie starých záťaží zo skládok odpadov a iných zdrojovznečistenia, orientačný IGP (M. KOVÁČIKOVÁ A KOL., 1997)“ a tiež vyhodnotili ichpotenciálnu rizikovosť v rámci úlohy „Hodnotenie rizikovosti starých záťaží v ekologickycitlivých územiach Slovenska, Rakúska a Maďarska - analýza možností identifikáciestarých záťaží v okrese Dunajská Streda (A. KLUKANOVÁ A KOL., 2000)“. Predpokladáme,že väčšina údajov z týchto prác bude priamo použiteľná pri tvorbe Registra záťaží v rámcisystematickej identifikácie.

2.1.2 Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia

Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia (ČMSGF) jesúčasťou Monitorovacieho systému životného prostredia SR. Projekt ČMSGF sa realizuje odr. 1993. ČMSGF je systémom otvoreným a v súčasnej dobe pozostáva z 13 podsystémov.

S problematikou environmentálnych záťaží sa čiastočne kryje podsystém 08 Antropogénnesystémy pochované (ASP - riešiteľské pracovisko ŠGÚDŠ Bratislava). Podsystém jezameraný na lokality budované antropogénnymi materiálmi, ktoré vznikali v minulosti akoodpadový materiál a v súčasnosti sú vizuálne znaky miest budovaných takýmito materiálmizastreté. Bolo vytvorených päť základných skupín ASP, a to:

1. zakryté skládky odpadov,

2. sedimenty v centrách miest ako výsledok dlhodobého osídlenia (pracovne nazvanémestské sedimenty),

3. priemyselné sedimenty v areáloch veľkých priemyselných podnikov,



13

4. antropogénne sedimenty ako dôsledok povrchovej a podpovrchovej ťažobnej činnosti(pracovne nazvané banské sedimenty),

5. produkty energetických a spaľovacích zariadení, zariadení na úpravu, alebo vedľajšíprodukt spracovania (pracovne nazvané zakryté škváry, popoly a kaly).

Uvedené skupiny ASP boli hodnotené v týchto vybraných územiach:

- oblasť mesta Bratislavy z hľadiska výskytu všetkých vyčlenených skupín,

- oblasť Žitného ostrova vzhľadom na vysoký počet zakrytých skládok,

- oblasť mesta Košice pre výskyt všetkých skupín,

- oblasť stredného Slovenska s výskytom najmä banských a priemyselných ASP,

- oblasť severného Slovenska – okres Spišská Nová Ves vzhľadom na výskyt banskýchsedimentov.

Základnými sledovanými prvkami každej lokality budovanej ASP sú: lokalizácia, údaje omateriálovom zložení, údaje o horninovom prostredí, parametre preskúmanosti, prieskumu amonitoringu, hodnotenie vplyvu na životné prostredie a návrh na ďalší postup. Súčasťou jefotodokumentácia a dokumentácia stavu reliéfu.

Stav naplnenia ČMSGF za oblasť 08 „Antropogénne sedimenty pochované“ so stavomk r. 2002 je v nasledovnej tabuľke.

Tabuľka 4. Stav naplnenia ČMSGF / Podsystém 08 „Antropogénne sedimentypochované“ za rok 2002

Skupina ASP Bratislava Žitný ostrov StrednéSlovensko

Košice Okres Sp.Nová Ves

zakrytá skládka 64 131 - 29 48mestský sediment 3 - - 1 -banské ASP 3 - 118 1 -popoly - - 1 - -škváry 1 - - - -kaly - - 7 - -priemyselný 2 - 3 5 -iný - - 2 - -neidentifikovaný - - - - -Spolu 73 131 131 36 48

V roku 2001 bolo ešte reportovaných 189 objektov z územia Slovenského rudohoriaa v r. 2003 ďalších 49 objektov z územia stredného a východného Slovenska. Podľa správy zarok 2003 (KLUKANOVÁ, A., 2003) ČMSGF dnes obsahuje aj 196 skládok z okresu DunajskáStreda, nevieme však v akom vzťahu je toto číslo k reportovaným 131 skládkam za Žitnýostrov v r. 2001.



14

2.1.3 Súvisiace úlohy riešené SLOVENSKOU AGENTÚROU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BanskáBystrica

SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Banská Bystrica ako predkladateľ projekturiešila viacero úloh, ktorých závery sú cenným zdrojom informácií pre zostavenie Registrazáťaží v rámci systematickej identifikácie environmentálnych záťaží. Sú to úlohy:1) Realizácia geologických, sanačných a monitorovacích prác na územiach poškodených

činnosťou Sovietskej armády (SAŽP Banská Bystrica, 2002).Slovenská agentúra životného prostredia zabezpečila realizáciu monitorovacích prác(overovací doplnkový prieskum) a vypracovanie rizikových analýz na lokalitáchpoškodených pobytom Sovietskej armády: Sliač – Vlkanová, Lešť, Nemšová, Komárno,Nové Mesto nad Váhom, Rimavská Sobota, Rožňava, Jelšava, Ružomberok, NovéZámky, Štúrovo, Častkovce, Michalovce, Kežmarok, Skalka nad Váhom, Voderady aVrútky.

Na základe výsledkov rizikových analýz bol navrhnutý ďalší postup sanačných prác.

2) Štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskejrepubliky, II. etapa (SAŽP - CENTRUM INTEGROVANEJ STAROSTLIVOSTI O KRAJINU -URBION Bratislava, 2003)

SAŽP na požiadanie ministerstva vypracovala štúdiu pre umiestnenie priemyselnýchparkov na Slovensku. Súčasťou druhej etapy prác, nazvanej „Environmentálnehodnotenie vybraných lokalít priemyselných parkov“ bol aj prieskum znečisteniavybraných priemyselných areálov, tzv. „hnedých plôch“.

Prieskumnými prácami boli pokryté nasledovné priemyselné areály: Bratislava - Čierny les a PD Prievoz, PPS Detva - Trstená, Gabčíkovo - bývalý stavebný dvor VD, Gelnica - priemyselná zóna, Komárno - areál bývalého Hydrostavu, Kysucké Nové Mesto - areál bývalého ZVL, Liptovský Mikuláš - priemyselná zóna, Topoľčany - areál Topvar.

Výsledky prieskumných prác boli zapracované do environmentálnej dokumentácie a nazáklade výsledkov prieskumných prác bol navrhnutý ďalší postup prác.



15

2.1.4 Súvisiace úlohy riešené inými organizáciami

2.1.4.1 Overenie metodiky registrácie environmentálnych záťaží na modelovom územíokresu Piešťany

Z prác iných organizácií nesmieme opomenúť výsledky pilotného projektu pre riešeniesystematickej identifikácie environmentálnych záťaží, uvedené v rámci čiastkovej úlohy„Overenie metodiky registrácie environmentálnych záťaží na modelovom území okresuPiešťany“ geologickej úlohy „Súbor regionálnych máp geologických faktorov životnéhoprostredia regiónu Trnavská pahorkatina v mierke 1 : 50 000“ (ENVIGEO, jún 2004),zhodnotené v záverečnej správe (SCHWARZ, J. A KOL., 2005).

Z hľadiska rozsahu a druhu vykonávaných prác bola čiastková geologická úloha rozdelená nadva samostatné okruhy prác:1) Overenie metodiky inventarizácie environmentálnych záťaží, členený ďalej na

A. Verifikácia údajov v registroch a zostavenie mapy EZ2 podľa zvolených kritérií,

B. Overenie systému skórovania a prioritizácie EZ (dnes označovanej ako klasifikáciaenvironmentálnych záťaží – pozn. aut.),

C. Overenie systému evidencie EZ v GIS-e a kompatibilita dát.2) Overenie metodiky prieskumu environmentálnej záťaže.Východiskovými údajmi boli informácie z existujúcich databáz, ktoré evidovali na územíokresu Piešťany 97 záznamov v nasledovnom členení:

68 registrovaných skládok (Register skládok odpadov), 19 registrovaných SEZ (Register starých environmentálnych záťaží), 10 registrovaných banských diel (Register starých banských diel).

V rámci prvého okruhu prác čiastkovej úlohy bol okres Piešťany (381 km2) pokrytýsystematickou identifikáciou a bolo vyhotovených celkom 30 registračných listovenvironmentálnych záťaží.

26 registračných listov environmentálnych záťaží je z okresu Piešťany a 4 registračné listy súz okresu Pezinok, konkrétne z lokalít postihnutých banskou činnosťou. Do registrov bolizaradené z dôvodov potreby porovnania rôznych typov environmentálnych záťaží a odladeniaprocesu klasifikácie.

8 pravdepodobných environmentálnych záťaží bolo v ďalšej etape overených prieskumomEZ.

Z 8 overených pravdepodobných environmentálnych záťaží bolo 5 prieskumom EZpotvrdených a zaradených do časti A Registra záťaží. Zvyšné 3 pravdepodobnéenvironmentálne záťaže potvrdené neboli a navrhuje sa ich vyradenie z registrov, pretožeorientačný prieskum EZ nepreukázal prítomnosť kontaminujúcich látok v koncentráciách nadkritériami znečistenia (IT).

Prehľad aktuálneho stavu registrov EZ za okres Piešťany (a čiastočne Pezinok) podávatabuľka 5.

2 EZ = environmentálna záťaž



16

Tabuľka 5. Prehľad registračných listov environmentálnych záťaží, vedených v Registrizáťaží, časti A a B so stavom k júnu 2004

Čís. Názov registračného listu Zn.okr. Činnosť Register záťaží

1 PK (097) / Pezinok - odkalisko 2 PK ťažba rúd ČASŤ B2 PK (100)) / Pezinok - štôlňa I PK ťažba rúd ČASŤ A3 PK (101) / Pezinok - štôlňa II PK ťažba rúd ČASŤ A4 PK (102) / Pezinok - povrchová dobývka PK ťažba rúd ČASŤ A5 PN (061) / Prašník - I (hnojisko) PN hnojisko ČASŤ A6 PN (062) / Prašník - II (skládka) PN skládka TKO ČASŤ A7 PN (064) / Šípkové - I (hnojisko) PN hnojisko ČASŤ A8 PN (065) / Ostrov - I (skládka) PN skládka TKO ČASŤ A9 PN (070) / Hubina - I (hnojisko) PN hnojisko ČASŤ A

10 PN (071) / Šípkové - Za dvorom PN skládka TKO ČASŤ A11 PN (084) / Hubina - II PN skládka TKO ČASŤ A12 PN (085) / Krakovany - I PN skládka TKO ČASŤ A13 PN (086) / Borovce - Hliník PN skládka TKO ČASŤ A14 PN (089) / Ratnovce - U Cigánov PN skládka TKO ČASŤ A15 PN (090) / Sokolovce - Na Pustovníku PN skládka TKO ČASŤ A16 PN (091) / Lančár - I PN skládka TKO ČASŤ A17 PN (092) / Dolný Lopašov - I PN skládka TKO ČASŤ A18 PN (093) / Chtelnica - Dubník PN skládka TKO ČASŤ A19 PN (094) / Nižná - I PN skládka TKO ČASŤ A20 PN (095) / Rakovice - Hliník PN skládka TKO ČASŤ A21 PN (096) / Vrbové - Tehelňa PN skládka TKO ČASŤ A22 PN (098) / Piešťany - Tesla PN elektrotechnická výroba ČASŤ B23 PN (123) / Piešťany - ČSPHM na

Bratislavskej cestePN čerpacia stanica PHM ČASŤ B

24 PN (124) / Piešťany - ČSPHM naŽilinskej ceste

PN čerpacia stanica PHM EZ vyradená*

25 PN (125) / Piešťany - SAD PN garáže a parkoviská EZ vyradená26 PN (126) / Piešťany - STS PN servis poľnohospodárskej

technikyČASŤ B

27 PN (127) / Piešťany - prečerpávaciastanica

PN skladovanie a distribúciapalív

ČASŤ B

28 PN (128) / Piešťany - letisko PN vojenské letiská EZ vyradená29 PN (129) / Piešťany - kasárne PN základne Armády SR ČASŤ B30 PN (130) / Piešťany - Chirana PN strojárska výroba ČASŤ B

* vyznačené environmentálne záťaže boli navrhnuté na vyradenie z Registra záťaží po negatívnom výsledkuprieskumu environmentálnej záťaže



17

Nasledujúca tabuľka zoraďuje environmentálne záťaže, vedené v Registri záťaží podľavykonanej klasifikácie (hodnota K). Údaje o čiastkových a celkovom skóre sú doplnenéúdajmi o hodnovernosti.

Na všetkých registrovaných environmentálnych záťažiach bola vykonaná klasifikácia (eštepod označením „skórovanie“, resp. „prioritizácia“) skúšobnou verziou aplikácieReg_EZ.mdb, ktorý bol takisto vyvinutý v rámci tejto úlohy.

Tabuľka 6. Environmentálne záťaže v registroch zoradené podľa výsledkov klasifikácie(bodová hodnota K), stav k júnu 2004

Klasifikácia EZNázov registračného listu

K1 K2 K3 KHodno-vernosť Priorita

PN (124) / Piešťany - ČSPHM na Žil. ceste 0 0 0 0 4) -PN (125) / Piešťany - SAD 0 0 0 0 4) -PN (128) / Piešťany - letisko 0 0 0 0 4) -PN (062) / Prašník - II (skládka) 20 0 15 35 1) strednáPN (095) / Rakovice - Hliník 23 0 15 38 1) strednáPN (085) / Krakovany - I 23 4 15 42 1) strednáPN (096) / Vrbové - Tehelňa 26 0 16 42 1) strednáPN (090) / Sokolovce - Na Pustovníku 32 0 15 47 1) strednáPN (084) / Hubina - II 35 0 15 50 1) strednáPN (091) / Lančár - I 32 4 15 51 1) strednáPN (092) / Dolný Lopašov - I 32 0 19 51 1) strednáPN (123) / Piešťany - ČSPHM na Br. ceste 37 0 15 52 4) strednáPN (093) / Chtelnica - Dubník 38 0 15 53 1) strednáPN (065) / Ostrov - I (skládka) 26 12 16 54 1) strednáPN (094) / Nižná - I 23 12 19 54 1) strednáPN (086) / Borovce - Hliník 20 16 19 55 1) strednáPN (064) / Šípkové - I (hnojisko) 21 24 12 57 1) strednáPN (127) / Piešťany - prečerpávacia stanica 36 0 21 57 4) strednáPN (071) / Šípkové - Za dvorom 23 16 19 58 1) strednáPN (089) / Ratnovce - U Cigánov 32 16 19 67 1) vysokáPN (070) / Hubina - I (hnojisko) 36 20 12 68 1) vysokáPN (061) / Prašník - I (hnojisko) 33 14 23 70 1) vysokáPN (129) / Piešťany - kasárne 36 22 12 70 4) vysokáPN (126) / Piešťany - STS 36 27 17 80 4) vysokáPN (130) / Piešťany - Chirana 39 28 17 84 4) vysokáPK (101) / Pezinok - štôlňa II 33 33 20 86 1) vysokáPK (102) / Pezinok - povrchová dobývka 33 33 20 86 1) vysokáPK (100)) / Pezinok - štôlňa I 33 33 20 86 1) vysokáPK (097) / Pezinok - odkalisko 2 35 32 20 87 4) vysokáPN (098) / Piešťany - Tesla 40 28 19 87 4) vysoká



18

Vysvetlivky k tabuľke 6K1 Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodamiK2 Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvoK3 Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd

Modulyklasifikácie

K Bodová hodnota K1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z

monitoringu

Hodnovernosť

4) údaje overené prieskumnými prácaminízka - EZ s nízkou prioritou (K < 35)stredná - EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)

Priorita

vysoká - EZ s vysokou prioritou (K > 65)

Z metodického hľadiska je zaujímavé porovnanie výsledkov klasifikácie environmentálnychzáťaží v etape systematickej identifikácie a po vykonaní prieskumu environmentálnej záťaže.Výsledky tohto porovnania sú v tabuľke 7.

Tabuľka 7. Porovnanie klasifikácie vybratých environmentálnych záťaží okresuPiešťany pred realizáciou prieskumu environmentálnej záťaže a po ňom

Hodnota K pred prieskumom EZ Hodnota K po prieskume EZOznačenieenvironmentálnejzáťaže

K1 K2 K3 K K1 K2 K3 K

SAD 33 25 12 70 0 0 0 0STS 33 25 12 70 36 27 17 80ČSPHM na Žil. ceste 31 25 15 71 0 0 0 0ČSPHM na Brat. ceste 33 28 12 73 37 0 15 52Prečerpávacia stanica 33 25 16 74 36 0 21 57Kasárne 33 25 16 74 36 22 12 70Letisko 38 24 12 74 0 0 0 0Chirana 42 30 17 89 39 28 17 84

Pre účely projektovanej geologickej úlohy sú dôležité závery a odporúčania pilotnéhoprojektu, ktoré môžeme zhrnúť do nasledovných bodov:

• archívna excerpcia, zber a overenie údajov, ako aj vyplnenie registračných listova klasifikácia 26 environmentálnych záťaží z územia jedného okresu (Piešťany, 381 km2)trvalo odbornému tímu (3 – 5 osôb) 3 mesiace, a to pri znalosti miestnych prírodnýchpomerov a vysokom stupni rozpracovanosti environmentálneho mapovania okresu

• odhadovaná časová náročnosť na realizáciu systematickej identifikácie na základe týchtovýchodiskových údajov pri zapojení 5 pracovných tímov je asi 4,5 roka, pri zapojení 10pracovných tímov minimálne 2,5 roka;

• finančné náklady na vypracovanie jedného registračného listu boli odhadnuté na10 000 Sk, pričom na jednu registrovanú lokalitu je potrebné overiť asi 4 lokality,



19

• pri hustote rozloženia environmentálnych záťaží ekvivalentnej okresu Piešťany(20 registrovaných EZ na 381 km2), by množstvo registrovaných EZ z celého územiaSlovenska bolo asi 2 600 (pri rozlohe Slovenska 49 034 km2),

• celkové odhadované náklady na systematickú identifikáciu EZ z celého územia Slovenskasú okolo 30 miliónov korún.

Tieto závery a odporúčania samozrejme nezohľadňujú disproporcie v jednotlivých regiónochSlovenska, čo sa týka intenzity priemyselnej produkcie, poľnohospodárskej výroby,skládkovania odpadov, či iných činností podmieňujúcich vznik EZ, preto ich treba braťs rezervou.

2.1.4.2 Údaje o environmentálnych záťažiach z prieskumov iných organizácií

Na Slovensku je viacero organizácií, zaoberajúcich sa prieskumom znečistenia a sanačnýmiprácami. Rozsah predkladaného projektu geologickej úlohy neumožňuje vyčerpávajúcovymenovať všetky tieto organizácie a ich prieskumné správy, preto uveďme aspoň, žezáverečné správy z prieskumov, ktoré vykonávali sú archivované v ŠTÁTNOM GEOLOGICKOMÚSTAVE DIONÝZA ŠTÚRA, na Odbore informatiky (Geofond) Bratislava. Ich zoznam je možnéprehliadať na adrese http://geolisis.gssr.sk/geofond/ ... .

Pre zaujímavosť uveďme, že pri zadaní kľúčového slova „kontaminácia“ sa objaví 137archívnych položiek, pri slove „chlórovaných (uhľovodíkov)“ 51 položiek a pri slove„Benzinol (+ ČS PHM)“ dokonca 341 archívnych položiek, a pod.

Ministerstvo životného prostredia SR je významným obstarávateľom prác, súvisiacichs prieskumom, monitoringom a sanáciou environmentálnych záťaží, aj keď dosiaľ jehoaktivitám chýbala ucelená koncepcia riešenia problematiky environmentálnych záťaží.Z významnejších projektov realizovaných po r. 2000, týkajúcich sa priamo alebo okrajovoproblematiky environmentálnych záťaží, menujme:

• Zhodnotenie nepriaznivých účinkov starej banskej činnosti na životné prostredie vMalých Karpatoch (E. MAŠLÁR, E., DANIEL, J., MAŠLÁROVÁ, I., HRBATÝ, J., MIHÁĽ, F.,2001)

• Zhodnotenie potenciálneho vplyvu geochemického prostredia na zdravotný stavobyvateľstva v oblasti Spišsko-gemerského Rudohoria (S. RAPANT, S., CICMANOVÁ, S.,MACKOVÝCH, D., LUČIVJANSKÁ, V., BODIŠ, D., 2003)

• Prieskum znečistenia podzemných vôd v okolí areálu US Steel Košice (MASIAR, R., 2003)• Určenie rozsahu starej ekologickej záťaže v odpadovom kanáli medzi Chemko Strážske

a riekou Laborec a návrh na odstránenie tejto záťaže (T. GREGOR, T., ČAPO, J., 2003)• Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí vznikajúcich banskou

činnosťou (VRANA, K. A KOL., 2005 - pozri kap. 2.1.1),• Monitorovanie vplyvu environmentálnych záťaží na geologické činitele životného

prostredia vo vybraných regiónoch Západných Karpát (SENSOR BRATISLAVA, v realizácii),• Použitie diaľkového prieskumu Zeme pri sledovaní vplyvu environmentálnych záťaží na

geologické činitele životného prostredia vo vybraných regiónoch Západných Karpát(SENSOR BRATISLAVA, v realizácii),



20

2.1.5 Súbory environmentálnych máp

2.1.5.1 Mapy geologických faktorov životného prostredia

Ďalším dôležitým podkladom sú mapy geologických faktorov životného prostredia.V problematike geologických faktorov životného prostredia sa už od roku 1991 rieši rozsiahlyenvironmentálny program na výskum geologických faktorov životného prostredia, v rámciktorého bol spracovaný aj „Geochemický atlas SR“ a v nadväznosti naň súbory mápgeologických faktorov životného prostredia pre vybrané regióny SR v mierke 1 : 50 000.

Mapy geologických faktorov v mierke 1 : 50 000 podávajú informácie o distribúciichemických prvkov a o znečistení jednotlivých zložiek životného prostredia v horninách,riečnych sedimentoch, povrchových a podzemných vodách, v pôdach, ako aj poznatky ogeologických rizikách ako je výskyt radónu, prírodnej rádioaktivity, geodynamických javocha podobne. Zdrojom údajov pre systematickú identifikáciu environmentálnych záťaží môžubyť geochemické mapy riečnych sedimentov, pedogeochemické mapy a mapy kvalityprírodných vôd, ako aj mapy významných geologických faktorov (v rámci podsúboruinžinierskogeologických máp). Súbory máp sa zostavujú od r. 1992 priebežne, v súčasnosti jepokrytosť Slovenskej republiky týmito mapami asi polovičná. Pre pokrytie celého Slovenskazostáva dopracovať ešte 21 regiónov, aj keď v súčasnosti sa koncepcia tvorby mápgeologických faktorov životného prostredia prehodnocuje, takže nie sú vylúčené zmeny.

Dosiaľ boli spracované nasledovné regióny: Horná Nitra, Malá Fatra a časť priľahlých kotlín, Žiarska kotlina a banskoštiavnická oblasť, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a východná časť Slovenského rudohoria, Košická kotlina a Slanské vrchy, Bratislava, Vysoké Tatry - Ružomberok - Liptovský Mikuláš, Okres Galanta, Jelšava - Lubeník – Hnúšťa, Košice – mesto, Levice – severovýchodná časť okresu, Banská Bystrica – Zvolen, Povodie Slanej v okrese Rožňava, Povodie Kysuce, Stredné Považie, Trnavská pahorkatina, Povodie Popradu a Hornej Torysy, Chvojnická pahorkatina, Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty.

Okrem uvedených regiónov boli podobnou metodikou spracované aj regióny:



21

DANREG, TIBREG IPREG (v realizácii).

Rozpracované sú regióny Záhorská nížina a Rimavská a Lučenská kotlina, záverečné správyby mali byť k dispozícii v priebehu roka 2006.

Úlohou podobného zamerania boli aj úlohy:

o Zhodnotenie ekologickej únosnosti regiónu Žiarskej kotliny (MÉRES, Š., VOZÁR, J. (EDS.)A KOL., 1998),

o Hodnotenie vplyvu banskej činnosti na životné prostredie Stredného Spiša (ANTAL, B.,ZLOCHA, M., HUDÁČEK, J. A KOL., 1998),

2.1.5.2 Mapy vhodnosti územia pre skládky odpadov

Mapy vhodnosti územia pre skládky odpadov dal vypracovať v r. 1993 bývalý Slovenskýgeologický úrad - odbor životného prostredia (dnes začlenený do Ministerstva životnéhoprostredia SR ako Sekcia geológie a prírodných zdrojov).

Mapy boli vyhotovené z celého územia Slovenska po okresoch a listoch mapy 1 : 50 000.Celý mapový súbor pozostáva z troch vrstiev (layers). Sú to:

a) mapa dokumentačná I,

b) mapa dokumentačná II,

c) mapa zhodnotenia územia.

Dokumentačná mapa I obsahuje legislatívne vylučujúce a limitujúce faktory - napr. hranicechránených vodohospodárskych oblastí, ochranné pásma zdrojov pitných vôd, chránenéúzemia prírody a podobne.

Dokumentačná mapa II obsahuje informáciu o geologickom podloží vzhľadom k vhodnostiumiestnenia skládky odpadov, vyjadrenú stupňom ohrozenia podzemnej vody (resp. nákladmina protiopatrenia) - stupne A, B, C, D, E.

Mapa zhodnotenia územia obsahuje syntézu údajov z dokumentačných máp vyjadrenúv semafórovom zobrazení (vhodnosť územia na ukladanie odpadov - vhodné / zelená,podmienečne vhodné / žltá, nevhodné / červená).

Pre potreby systematickej identifikácie je dôležité, že na mape sú vynesené skládky odpadov(so stavom k r. 1993) zasadené do environmentálneho kontextu geologických podmienoka legislatívnych limitujúcich a vylučujúcich faktorov.

Vypovedacia schopnosť máp vhodnosti územia pre skládky odpadov je však vzhľadom na rokich vypracovania a mnohé zásadné legislatívne zmeny obmedzená. Plne použiteľné sú najmäúdaje týkajúce sa geologickej stavby územia vzhľadom na potenciál šírenia sa znečistenia dopodzemných vôd a podzemnými vodami.



22

2.1.6 Ďalšie dôležité zdroje informácií

Ďalšími dôležitými informačnými zdrojmi sú archívy štátnych organizácií a orgánov, ako sú:

♦ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra - odbor informatiky (Geofond) Bratislava - idepredovšetkým o archívne správy z prieskumov znečistenia v rámci hydrogeologických,ale aj inžinierskogeologických prieskumov a podobne,

♦ Obvodné úrady životného prostredia - predovšetkým hlásenia o realizovanýchmonitorovacích prácach,

♦ Slovenská inšpekcia životného prostredia - predovšetkým hlásenia o havarijnomznečistení a spôsobe jeho odstránenia, výsledky kontrol znečistenia životného prostredia,

♦ iné úrady a inštitúcie (napr. správy povodí, kde majú tzv. hydroekologické plány povodía podobne), ale aj mimovládne organizácie a občianske združenia.

Dôležitým zdrojom informácií sú aj environmentálne akčné plány a programy Slovenska, čivybraných regiónov.Environmentálnym akčným programom na národnej úrovni Národný environmentálny akčnýprogram II (NEAP II), ktorý bol schválený uznesením vlády SR v decembri 1999. NEAP IIpredstavuje multisektorálny dokument, vychádzajúci zo stavu životného prostrediav Slovenskej republike, záverov a prijatých záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnýchkonferencií a dohôd, ku ktorým SR pristúpila, ako aj z Programového vyhlásenia vlády SR,Plánu práce vlády SR a podobne. Časovým horizontom NEAP II je rok 2002.

V časti NEAP II, v sektore B (ochrana a racionálne využívanie vôd), kde sú vymenovanéopatrenia koncepčného a strategického charakteru, je uvedený programový cieľ č. 9nasledovného znenia:

„Vypracovanie metodických postupov ochrany vôd pre hodnotenie rizík zo starýchenvironmentálnych záťaží, vytvorenie ich databázy a návrh opatrení na minimalizáciu ichnegatívnych účinkov“ (termín do 2002, zodpovedný rezort MŽP SR).

Na NEAP II svojimi cieľmi nadväzuje Národný environmentálny akčný program III (NEAPIII) na roky 2003 – 2007 až 2010, ktorý ešte nie je v súčasnom období schválený.

V NEAP III sú stanovené nasledovné priority:

1) Ochrana a racionálne využívanie vôd

2) Ochrana ovzdušia

3) Odpadové hospodárstvo

4) (Staré) environmentálne záťaže

5) Ochrana prírody a krajiny

6) Ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov

Centrum environmentálnej regionalizácie SAŽP spolupracovalo s gestorským odborom MŽPSR na zostavení aktualizovaných opatrení NEAP III. V r. 2004 bol spracovaný návrhgrafických príloh, v ktorých sú premietnuté navrhované opatrenia na riešenieenvironmentálnych problémov. Vytvorené mapové výstupy znázorňujú opatrenia podľapožadovaných kritérií, ktorými sú: typ opatrenia, finančná náročnosť a štádium realizácie.



23

Obrázok 2. Mapa starých environmentálnych záťaží z návrhu NEAP III



24

Výstupy boli konfrontované spravidla so závermi aktualizovanej environmentálnejregionalizácie SR. Mapové výstupy sú spracované pomocou GIS vo forme bodových apolygónových vrstiev (pozri obrázok 2). V časti 4. „(Staré) environmentálne záťaže“ súdefinované nasledovné environmentálne opatrenia:

4.1 Likvidácia a rekultivácia skládok4.2 Likvidácia a rekultivácia odkalísk4.3 Likvidácia a rekultivácia priemyselných háld4.4 Čistenie a revitalizácia kontaminovaných vodných nádrží, jazier a tokov4.5 Likvidácia starých banských diel ohrozujúcich životné prostredie4.6 Likvidácia a rekultivácia prostredia znečisteného bývalou Sovietskou armádou ainých kontaminovaných území

Rôzne environmentálne plány a programy boli zhotovené z viacerých regiónov Slovenskaa ako také obsahujú aj informácie o environmentálnych záťažiach / zdrojoch znečistenia /kontaminovaných lokalitách.

K tomuto zdroju informácií radíme environmentálne dokumentácie, programy a plány typu:

• environmentálne akčné programy krajov / regiónov,

• programy odpadového hospodárstva krajov a okresov,

• miestna Agenda 21 a dokumentácia na podporu trvalo udržateľného rozvoja (TUR),

• ekologizácia hospodárenia v príslušnom povodí, polesí a pod.

Z rozsiahlejších projektov tohto zamerania, realizovaných v spolupráci so zahraničnýmipartnermi spomeňme:

Environmentálny program pre povodie Dunaja (Environmental Programme for theDanube River Basin - EPDRB, skrátene Danube Basin Environmental Programme - DEP)- medzinárodný vládny program podunajských krajín, ktorého hlavným cieľom jekoordinovaná a komplexná ochrana prírodných zdrojov a zlepšenie životného prostredia vcelom povodí. Z neho vychádza Národný akčný plán, vypracovaný za základeStrategického akčného plánu, podpísaného ministrami podunajských štátov v Bukureštiv r. 1995.

Príkladom medzinárodnej spolupráce pri tvorbe environmentálnych akčných plánov je ajprojekt „Regional Environmental Management Plan (REMP) for the Hron River Basin“,ktorý vznikol v r. 1999 ako výsledok spolupráce JICA (JAPAN INTERNATIONALCOOPERATION AGENCY) a SLOVENSKEJ AGENTÚRY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁBYSTRICA.

Zdrojom informácií tohto typu sú väčšinou orgány štátnej správy a samosprávy, ale aj SAŽPBanská Bystrica.

Nesmieme opomenúť ani výsledky inventarizácie skladov zastaraných pesticídov, ktorýrozbehla organizácia Ipeľská únia v roku 2002 s podporou holandskej vlády. Na územíNitrianskeho a Banskobystrického kraja identifikovali celkom 146 skladov starýchpoľnohospodárskych chemikálií, ktoré obsahujú spolu asi 197 ton pesticídov (podľainformačných zdrojov GREENPEACE SLOVENSKO).



25

2.2 Postup riešenia geologickej úlohy2.2.1 Metodika prác systematickej identifikácie environmentálnych záťaží

Navrhovaná metodika prác vychádza z metodických materiálov, ktoré pre danú problematikuboli na Slovensku vypracované, predovšetkým v súvislosti s prípravou zákonao environmentálnych záťažiach (t.č. v príprave). Sú to predovšetkým metodiky:

Návrh metodického postupu na identifikáciu a prieskum znečistenia a sanáciuznečistených území (HARVARD INSTITUTE FOR INTERNATIONAL DEVELOPMENT, júl 1999)

Návrh metodiky registrácie environmentálnych záťaží horninového prostredia,orientačného hodnotenia vplyvu starých environmentálnych záťaží na životné prostrediea spôsobu odovzdávania údajov v GIS-e (OGaGFŽP MŽP + ENVIGEO a ŠGÚDŠ, jún2003)

Návrh metodiky prioritizácie environmentálnych záťaží a analýzy rizika (SAŽP + VÚVH,HES-COMGEO a ENVIGEO, august 2003)

Na registráciu environmentálnych záťaží a ich klasifikáciu slúži relačná databázaReg_EZ.mdb. Ide o aktualizovanú verziu relačnej databázy Reg_EZ97.mdb vytvorenú vprograme MS Access 97, ktorej zostavenie bolo súčasťou čiastkovej úlohy „Overeniemetodiky registrácie environmentálnych záťaží na modelovom území okresu Piešťany“v rámci geologickej úlohy „Súbor regionálnych máp geologických faktorov životnéhoprostredia regiónu Trnavská pahorkatina v mierke 1 : 50 000“ (ENVIGEO, jún 2004).

Relačná databáza Reg_EZ.mdb slúži na správu dát o environmentálnych záťažiach a máintegrovaný modul klasifikácie environmentálnych záťaží, s pomocou ktorého je možnézoradiť registrované záťaže podľa stupňa ich relatívnej rizikovosti pre životné prostrediea zdravie ľudí na danom stupni ich overenia.

Návod k užívaniu relačnej databázy Reg_EZ.mdb je súčasťou „Manuálu pre systematickúidentifikáciu environmentálnych záťaží“, ktorý je prílohou (príloha 2) predkladanéhoprojektu geologickej úlohy.

Tento manuál je spracovaný tak, aby mohol slúžiť aj ako metodický predpis pre systematickúidentifikáciu environmentálnych záťaží, preto metodiku prieskumu nebudeme bližšierozpisovať.

Špecializovaná relačná databáza San_EZ.mdb, na registráciu environmentálnych záťaží, naktorých už bola realizovaná alebo sa realizuje sanácia, bude jedným z produktovprojektovanej geologickej úlohy.

Je potrebné si uvedomiť, že Reg_EZ.mdb ako aj San_EZ.mdb je primárne určený na vstup dátdo databázy pre jednotlivé organizácie, zabezpečujúce systematickú identifikáciu. Aby sadatabáza dala využívať účinne a racionálne, je potrebné ju sprístupniť vybraným užívateľomcez internet, teda je potrebné vytvoriť jednotnú databázu a sprístupniť ju moderným webovýmrozhraním umožňujúcim hierarchický prístup k údajom a ich využívaniu. Na to budú slúžiťsoftvérové nástroje ISEZ, diskutované bližšie v nasledujúcej kapitole.



26

2.2.2 Štruktúra informačného systému environmentálnych záťaží (ISEZ)

Informačný systém bude riešiť zber, uchovávanie a poskytovanie zbieraním, uchovávaním dáto environmentálnych záťažiach na území Slovenskej republiky. Podstatou informačnéhosystému je výmena informácií medzi zainteresovanými stranami, zoskupovanie informáciíreportovaných na EUROPEAN ENVIRONMENTAL AGENCY (EEA) v Kodani, prípadne na JOINTRESEARCH CENTRE3 (JRC) a sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa celého procesu riešeniaenvironmentálnych záťaží v SR. ISEZ bude zložený z nasledovných registrov:

1. Register záťaží: bude zameraný na správu (zber, vyhodnotenie) údajov súvisiacich senvironmentálnymi záťažami (EZ) v Slovenskej republike, pričom jeho časť, aplikáciaGIS, bude graficky prezentovať zistené skutočnosti. Jeho súčasťou bude hodnotenierizikovosti environmentálnych záťaží v SR (klasifikácia environmentálnych záťaží).Vybrané položky budú dostupné aj pre verejnosť cez web-stránky a web-mapy.

Register záťaží pozostáva z nasledovných častí:

- časť A - obsahujúce údaje o pravdepodobných environmentálnych záťažiach,

- časť B - obsahujúca údaje o environmentálnych záťažiach,

- časť C - obsahujúca údaje o sanovaných environmentálnych záťažiach.

Časť A a B budú obsiahnuté v relačnej databáze Reg_EZ.mdb a časť C bude obsahom relačnej databázy San_EZ.mdb

2. Register programov sanácie: bude obsahovať štátny program sanácie a schválenéprogramy sanácie vypracované autorizovanými osobami.

3. Register odborne spôsobilých osôb: bude sústreďovať všetky potrebné informácieo odborne spôsobilých osobách v zmysle návrhu zákona.

4. Register autorizovaných osôb: bude sústreďovať všetky potrebné informácie oautorizovaných osobách v zmysle návrhu zákona.

Vytvorenie registrov 2, 3 a bude závisieť na prijatí zákona o environmentálnych záťažiach,preto sa im budeme venovať iba rámcovo. Kľúčovým a podstatným obsahom informačnéhosystému bude práve Register záťaží, a jeho časti A, B a C.

Súčasťou ISEZ bude modul pre verejnosť , ktorého súčasťou bude aj zoznam „Dokumenty“a zoznam „Školenia“.

Dôležitou časťou ISEZ bude vstupný modul pre hlásenie neregistrovanýchenvironmentálnych záťaží („Hlásenia“), ktoré nie sú obsiahnuté v Registri záťaží. Nahlásiťenvironmentálnu záťaž správcovi Registra záťaží bude môcť ktorákoľvek právnická osobaalebo fyzická osoba. Oznam by mal obsahovať:

a) miestopisné údaje,

b) stručný opis zistených skutočností,

c) kontaktné údaje oznamovateľa.

3 účelové vedecké centrum EK pre tvorbu legislatívnych opatrení a riešenie akútnych rizík



27

Zatiaľ nie je dohodnuté, aká činnosť by mala nasledovať po prijatí takéhoto hláseniasprávcom registra (resp. ISEZ). Komplexne to rieši navrhovaný zákon o environmentálnychzáťažiach, čiastočne však oznamovacia povinnosť a zodpovednosť orgánov štátnej správyv životnom prostredí je riešená v platnej legislatíve (najmä § 19 zákona č. 17/1992 Zb.o životnom prostredí v znení neskorších predpisov).

Zoznam „Dokumenty“ bude obsahovať nasledovné informácie:

platná legislatíva (zákony, vyhlášky, nariadenia súvisiace s problematikouenvironmentálnych záťaží v SR),

metodické pokyny súvisiace s problematikou environmentálnych záťaží v SR,

„Investičná stratégia odstraňovanie environmentálnych záťaží v SR“,

odkazy a prepojenia na EEA a JRC v súvislosti s problematikou environmentálnychzáťaží / kontaminovaných lokalít,

odkazy a prepojenia na medzinárodnú legislatívu súvisiacu s environmentálnymizáťažami / kontaminovanými lokalitami vo svete,

odkazy a prepojenie na relevantné databázy (domáce, zahraničné),

relevantné medzinárodné projekty súvisiace s problematikou environmentálnychzáťaží / kontaminovaných lokalít,

odborné publikácie, články súvisiace s problematikou kontaminovaných lokalít,

relevantné formuláre (napr. registračné listy)

Položka „Školenia“ bude obsahovať informácie týkajúce sa konferencií, workshopov,tréningových aktivít (domácich aj zahraničných) súvisiacich s problematikouenvironmentálnych záťaží / kontaminovaných lokalít a iné.

Je potrebné poznamenať, že popísaná náplň ISEZ je reálna v tom prípade, že bude prijatýzákon o environmentálnych záťažiach. V opačnom prípade bude potrebné náplň ISEZmodifikovať a prispôsobiť aktuálnej legislatívnej situácii.

Hĺbka vnorenia do databázy bude definovaná prístupovými právami užívateľa, t.z. že napr.z registračného listu environmentálnej záťaže sa neregistrovaný účastník dozvie len presnevymedzené informácie. Hierarchiu prístupových práv stanoví obstarávateľ úlohy.

Predpokladáme plný read-only prístup (prezerací mód bez možnosti úpravy údajov) prepríslušné obvodné úrady životného prostredia k environmentálnym záťažiam v im územneprislúchajúcom obvode. Právo na zmenu záznamov predbežne ponechávame na budúcomsprávcovi Registra záťaží (s možnosťou zmeny nastavenia prístupových práv v budúcnosti).

Databáza informačného systému bude fyzicky lokalizovaná na SAŽP (Slovenská agentúraživotného prostredia) v Banskej Bystrici a MŽP SR v Bratislave.

Schéma členenia Informačného systému environmentálnych záťaží je na nasledujúcomobrázku.



28

Obrázok 3. Schéma členenia Informačného systému environmentálnych záťaží a jehovzťah o ostatným informačným systémom

Informačný systém monitoringu životného prostredia (ISM)

Informačný systém o území (ISÚ)

Informačný systém o stave životného prostredia (ISS)

Informačný systém posudzovania vplyvov na životné prostredia (ISEIA)

Časť Apravdepodobnéenvironmentálne

záťaže

Časť Benvironmentálne

záťaže

Časť Csanované

environmentálnezáťaže

Register záťaží Aplikácia GIS (mapa)

Register programov sanácie Register odborne spôsobilých osôb

... Register autorizovaných osôb

Registre

Dokumenty

Školenia

Hlásenia

Informačný systém environmentálnych záťaží (ISEZ)

Informačný systém životného prostredia (ISŽP)

Pozn. Registre vyznačené sivým písmom budú aktivované len v prípade prijatia navrhovaného zákonao environmentálnych záťažiach.

Tvorba každého registra sa skladá z nasledujúcich častí:

Špecifikácia a zber požiadaviek

zachytenie všetkých užívateľských požiadaviek na systém,

vykonanie doménovej analýzy,

určenie systémových požiadaviek – use case,

Analýza a návrh systému

vytvorenie ER modelov (ER diagramy) (Entity Relationship Diagram), v ktorých súzobrazené všetky entity (atribúty, domény, kľúče, relácie, poznámky, fyzické a logickédatabázy, ...),



29

tvorba funkčnej databázy generovanie DDL (Data Definition Language) a SQL(Structured Query Language) skriptov pre budovanie tabuliek a referenčnej integrity nadnavrhovanou dátovou štruktúrou (tzv. dynamická www stránka v spojení s databázou),

migrácia existujúcich údajov z tabuliek MS Access do Oracle 9i cez XML formát,

návrh obrazoviek a formulárov,

vytvorenie graficko-užívateľského rozhrania a web dizajnu, vytvorenie databázovejlogiky, tvorba triggerov, procedúr pre riešenie čiastkových úloh na strane servera, napr.zasielanie emailov užívateľom, zaznamenanie údajov o užívateľoch (prihlásenie,odhlásenie, zaznamenanie všetkých vykonaných zmien vykonaných užívateľom natabuľkách),

tvorba HTML formulárov a kaskádových štýlov,

Vytvorenie aplikačnej logiky a programového kódu - aplikácia (vytvorená ako ISAPIwebserver v Delphi 7 s použitím IntrawebTM technológie), obsahujúca

- pripojenie na databázu cez Oracle Call Interference,- dotazovanie databázy – SQL dotazy,- riadenie objektov, ich vlastností,- autentifikáciu užívateľov,- autorizáciu užívateľov,- implementovanie ochrany cez Secure Network Connection (Secure Socket Layer),- vytvorenie programovej a užívateľskej dokumentácie

Testovanie aplikácie

testovanie zaťažovania a škálovateľnosti aplikácie

2.2.3 Výstupy systematickej identifikácie

Výstupy, ktoré budú výsledkom geologickej úlohy, sú už na viacerých miestach projektugeologickej úlohy zmienené. Predsa však uvádzame všeobecný prehľad očakávanýchvýstupov geologickej úlohy:

Register záťaží, časť A, B, C, z celého územia Slovenskej republiky, zostavovanýpostupne po okresoch - obvodoch - krajoch v priebehu rokov 2006 - 2008.

Relačná databáza Reg_EZ.mdb a San_EZ.mdb ako údajová báza Registra záťaží a ISEZ.

Informačný systém environmentálnych záťaží (ISEZ) v podobe funkčnej web stránky,napojenej na Informačný systém životného prostredia SR, obsahujúci hierarchizovanýprístup k údajom o environmentálnych záťažiach a prepojených s GIS mapouenvironmentálnych záťaží Slovenska (on-line na web stránke) a rôznymi informačnýmimodulmi.

Záverečná správa z riešenia geologickej úlohy

Register záťaží bude v digitálnej a v tlačenej forme, v podobe tlačových zostáv. Vzor tlačovejzostavy je v priloženom manuále („Manuál pre systematickú identifikáciu environmentálnychzáťaží“ - príloha 5 manuálu).



30

Rozsah informácií prístupných verejnosti na web stránke (cez GIS nástroje) navrhujemezhruba identický s tým, ako je navrhnutá titulná strana (tzv. kover) tlačovej zostavyregistračného listu environmentálnej záťaže (pozri obrázok 4).

Obrázok 4. Titulná strana tlačovej zostavy registračného listu environmentálnej záťaže(prevzaté z SCHWARZ, J., ZAJACOVÁ, A. in SCHWARZ, J. A KOL., 2004)



31

Informácie dostupné verejnosti by teda mali zahrňovať:o identifikačný kód environmentálnej záťaže,o miestopisné údaje,o príslušnosť k časti A, B alebo C Registra záťaží (t.j. či ide o environmentálnu záťaž

pravdepodobnú, overenú alebo sanovanú),o charakteristika činnosti, ktorá podmienila vznik environmentálnej záťaže,o označenie pôvodcu alebo držiteľa, ak je určené aj zodpovednej osoby za

environmentálnu záťaž,o označenie znečisťujúcej látky a výsledky klasifikácie environmentálnej záťaže,o kategóriu priority podľa výsledkov klasifikácie,o zdroj údajov a ich hodnovernosť.

Mapa environmentálnych záťaží bude prezentovaná prostredníctvom mapového klienta sozákladnou GIS funkcionalitou (zväčšenie, zmenšenie, posun, atribútové dotazovanie) celéhoúzemia Slovenska, kde formou grafických značiek a údajov z pripojených databáz budeznázornené:

• umiestnenie a identifikačný kód environmentálnej záťaže,• druh činnosti, ktorý podmienil vznik environmentálnej záťaže,• stupeň priority (výsledok klasifikácie environmentálnej záťaže),• príslušnosť do časti Registra záťaží (A, B, C).

Obsah záverečnej správy, ktorá vyhodnotí geologickú úlohu za celé Slovensko, buderešpektovať prílohu č.1 k vyhláške MŽP SR č. 141/2000 Z.z., ktorou sa vykonáva geologickýzákon a bude mať nasledovné členenie:

1. Cieľ geologickej úlohy a údaje o území1.2 Základné údaje o geologickej úlohe1.3 Údaje o projekte a jeho zmenách

2. Charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť

3. Postup riešenia geologickej úlohy

4. Výsledky riešenia geologickej úlohy

5. Závery a odporúčania

6. Údaje o uložení geologickej dokumentácie

7. Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov

Záverečná správa bude obsahovať aj odhad nákladov na prieskum a sanáciuenvironmentálnych záťaží a spôsob, ako sa k nemu dospelo.

Podkladom pre záverečnú správu budú čiastkové záverečné správysubdodávateľa/subdodávateľov, ktoré budú vypracovávané po jednotlivých krajoch aleboobvodoch (s ohľadom na územnú pôsobnosť orgánov štátnej správy v životnom prostredí -Obvodných úradov životného prostredia). Pretože cez obvody je definovaná aj časovápostupnosť a zabezpečenie prác uvádzame mapu územných obvodov na obrázku 5.



32

Obrázok 5. Územná pôsobnosť a sídla obvodných úradov



33

2.3 Druh a rozsah navrhovaných prác2.3.1 Prieskumné práce

Predkladaný návrh riešenia projektovanej úlohy vychádza zo skúseností, ktoré boli získanév rámci čiastkovej úlohy „Overenie metodiky registrácie environmentálnych záťaží namodelovom území okresu Piešťany“ geologickej úlohy „Súbor regionálnych mápgeologických faktorov životného prostredia regiónu Trnavská pahorkatina v mierke1 : 50 000“, zhodnotené v záverečnej správe (SCHWARZ, J. A KOL., 2004) a z riešenia úlohpodobného charakteru predkladateľom projektu - SLOVENSKOU AGENTÚROU ŽIVOTNÉHOPROSTREDIA Banská Bystrica.

Rozsah projektovaných prác na prieskumnom území zaberajúcom celú Slovenskú republiku jetaký, že riešiteľská organizácia je schopná zabezpečiť jeho plnenie vlastnými silami len najeho časti. Ostávajúca časť územia bude zabezpečená formou verejného obstarávania podorganizačným a metodickým vedením SAŽP.

Vzhľadom na časovú náročnosť verejného obstarávania a potrebu doriešiť niektoréorganizačné a metodické otázky je spustenie systematickej identifikácie environmentálnychzáťaží Slovenskej republiky zabezpečované formou verejného obstarávania o niečooneskorené (asi o pol až trištvrte roka), aby sa získal časový priestor na:

a) odskúšanie navrhovanej metodiky práce na území s rozdielnym stupňom urbanizácie,intenzitou poľnohospodárskych a priemyselných aktivít s možnosťou modifikáciemetodiky,

b) odladenie relačnej databázy Reg_EZ.mdb, vytvorenie, odskúšanie a odladenie relačnejdatabázy San_EZ.mdb,

c) spracovanie kvalitných podkladov a dostatočný čas na prípravu verejného obstarávania,so zohľadnením praktických skúseností získaných vykonávaním systematickejidentifikácie environmentálnych záťaží.

Slovenská agentúra životného prostredia pokryje vlastnými kapacitami nasledovné územia:

♦ Bratislavský kraj (okresy Bratislava I -V, Senec, Pezinok, Malacky) - pričom prednostnez metodických dôvodov sa bude realizovať systematická identifikácia mestských okresovBratislava I -V, čo je typicky mestská aglomerácia s mnohými významnýmipriemyselnými podnikmi (2006).

♦ Trnavský kraj - Trnavský obvod (okresy Trnava, Galanta, Hlohovec).

♦ Banskobystrický kraj - obvody Brezno (okres Brezno), Rimavská Sobota (okresyRimavská Sobota, Revúca), Lučenec (okresy Lučenec, Poltár) a Veľký Krtíš (okresVeľký Krtíš) ako územie s prevažujúcou poľnohospodárskou a lesohospodárskouvýrobou, s menším počtom priemyselných prevádzok a vysokým pomerom chránenýchúzemí prírody a ochranných pásiem zdrojov podzemných vôd.

♦ Košický kraj - obvody Košice (Košice I - IV), Košice - okolie (okres Košice - okolie),Trebišov (okres Trebišov) a Michalovce (okres Michalovce a Sobrance).

Zvyšné územie bude pokryté prácami organizácií, ktoré uspejú vo verejnom obstarávaní.Tabuľka 8. Prehľad územia pripadajúceho na SAŽP a ostatného územia, ktoré budepokryté prieskumnými prácami iných organizácií



34

Územná jednotka PlochaVykonávateľ prieskumnýchprác Kraj Okres [km2] [%]*

Brezno 1 265,2Revúca 729,1

Rimavská Sobota 1 469,9Poltár 503,2

Lučenec 798,8

Banskobystrický(6/13 okresov –5 616,8 km2)

Veľký Krtíš 850,5

11,40 %

Bratislava I 9,6Bratislava II 92,6

Bratislava III 74,7Bratislava IV 96,3Bratislava V 94,1

Malacky 950,4Pezinok 376,9

Bratislavský(8/8 okresov –2 053,3 km2)

Senec 358,7

4,19 %

Trnava 739,5Hlohovec 268,3

Trnavský(3/7 okresov** –1 650 km2) Galanta 643,0

3,37 %

Košice I 85,0Košice II 79,4

Košice III 16,9Košice IV 61,3

Košice – okolie 1 533,8Trebišov 1 047,0

Michalovce 1 022,2

Územia, na ktorých zabezpečísystematickú identifikáciu SAŽP

Košický(8/11 okresov –4 408,6 km2)

Sobrance 535,9

8,99 %

Banskobystrický (7/13 okresov) 3 836,4 7,82 %Trnavský (3/7 okresov) 2 115,8 4,32 %Trenčiansky (9/9 okresov) 4 499,2 9,18 %Nitriansky (7/7 okresov) 6 341,2 12,93 %Žilinský (11/11 okresov) 6 793,3 13,85 %Prešovský (13/13 okresov) 8 994,7 18,34 %

Územia, na ktorých zabezpečiasystematickú identifikáciuodborné organizácie vybrané nazáklade verejného obstarávania

Košický (3/11 okresov) 2 341,1 4,77 %Celkom (8 krajov) (79 okresov) 49 034***

* percentuálny podiel z územia celej Slovenskej republiky** do prieskumných území nie je zahrnutý okres Piešťany (381,2 km2), na ktorom bol realizovaný pilotný projekt

systematickej identifikácie environmentálnych záťaží a považuje sa za ukončený*** územná rozloha Slovenskej republiky v km2

Pokrytie územia Slovenska systematickou identifikáciou environmentálnych záťaží jeznázornené na obrázku 6.



35

Obrázok 6. Mapa pokrytia územia Slovenska prieskumnými prácami systematickej identifikácie environmentálnych záťaží



36

Predpokladáme nasledovný rozsah prieskumných prác :

archívna excerpcia údajov,

aktívne získavanie údajov od orgánov štátnej správy,

overenie získaných údajov v teréne a dokumentácia súčasného stavu,

zostavenie Registra záťaží za predmetné územie a klasifikácia záťaží,

zostavenie mapy environmentálnych záťaží,

vypracovanie čiastkových záverečných správ za jednotlivé územné obvody a záverečnejsprávy za celú geologickú úlohu.

Náplň týchto prác je podrobne popísaná v priloženom manuáli, preto sa jej nebudeme natomto mieste venovať.

Dôležitou súčasťou prác budú inštruktáže a informačné semináre, ktoré navrhujemepripraviť pre zamestnancov štátnej správy (obvodné úrady životného prostredia, SIŽP, ...),ktorých účasť na zbere a vyhodnotení informácií o environmentálnych záťažiachz predmetných území považujeme za nezastupiteľnú. Vykonávané budú etapovite, v závislostina postupe prác.

Osobitnou kategóriou prác bude koordinácia, sled a riadenie prác, zabezpečované naúrovni:

a) koordinácie prác medzi jednotlivými pracoviskami SAŽP,

b) koordinácie prác organizácie / organizácií vykonávajúcich systematickú identifikáciuna ostatnom území Slovenska na základe verejného obstarávania.

Koordináciu prác navrhujeme realizovať formou periodických stretnutí zainteresovanýchstrán (mesačné alebo štvrťročné koordinačné stretnutia).

2.3.2 Tvorba informačného systému environmentálnych záťaží

Paralelne s prieskumnými prácami - systematickou identifikáciou environmentálnych záťažía napĺňaním Registra záťaží - bude prebiehať tvorba informačného systémuenvironmentálnych záťaží (ďalej len „ISEZ“). Táto špecifická čiastková úloha budepozostávať z nasledovných prác:1. Špecifikácia a zber požiadaviek pre tvorbu a dizajnu ISEZ.2. Analýza a návrh systému ISEZ.3. Programovanie registra ISEZ, plán testov jednotlivých registrov a diagram implementácie.4. Implementácia systému a jeho akceptačné testovanie.5. Vytvorenie technickej a užívateľskej dokumentácie.6. Zaškolenie technického personálu objednávateľa na prevádzku a následné úpravy ISEZ

a akceptačné testovanie.7. Zaškolenie užívateľov ISEZ a akceptačné testovanie.8. Zapracovanie pripomienok užívateľov v etape testovacej prevádzky ISEZ do ďalších

verzií registra.



37

Okrem tvorby samotného ISEZ nastaveného na viacvrstvovej klient – server architektúre,budú prebiehať práce aj na databázových nástrojoch pre zber a spracovanie údajovo environmentálnych záťažiach. Tieto môžeme špecifikovať nasledovne:

priebežná aktualizácia relačnej databázy Reg_EZ.mdb a jej úprava podľa požiadaviekužívateľov a obstarávateľa,

vytvorenie, programovanie a odladenie relačnej databázy San_EZ.mdb na registráciusanovaných environmentálnych záťaží, jej napojenia na Reg_EZ.mdb a ISEZ.

Dôvodom na vytvorenie relačnej databázy San_EZ.mdb je skutočnosť, že relačná databázaReg_EZ.mdb je primárne určené členením databázy a systémom klasifikácie preenvironmentálne záťaže registrované v časti A (pravdepodobné environmentálne záťaže)a časti B (environmentálne záťaže) Registra záťaží. Sanované lokality potrebujú odlišnúštruktúru údajov a hlavne iný klasifikačný systém, ktorý je nekompatibilný s klasifikačnýmsystémom v relačnej databáze Reg_EZ.mdb, pretože vychádza z inej úrovne znalostí zdrojova rozsahu znečistenia na lokalite a ich nebezpečnosti pre človeka a ekosystém, t.z. zohľadňujevýsledky analýzy rizika.

Súčasťou ISEZ bude aj mapa environmentálnych záťaží, prepojená s databázou, ktorá voforme GIS aplikácie podá informáciu o priestorovom rozložení environmentálnych záťaží,základnom rozdelení environmentálnych záťaží podľa druhu činnosti, ktorá spôsobilaznečistenie a stupňa rizikovosti, vychádzajúceho z klasifikácie environmentálnej záťaže.

2.4 Termín vyhotoveniaRealizácia úlohy je rozvrhnutá na obdobie 3 rokov, od r. 2006 do r. 2008 vrátane.

Tabuľka 9. Prehľadná tabuľka časového priebehu prác systematickej identifikácie

Etapa prác Termín prác

Schválenie projektu úlohy marec 2006

Realizačná fáza – systematická identifikáciapracoviskami SAŽP apríl 2006 - september 2008

Príprava na verejné obstarávanie apríl 2006 - máj 2006

Verejné obstarávanie jún 2006 - júl 2006

Realizačná fáza – systematická identifikáciaostatnými organizáciami august 2006 - august 2008

Vyhodnotenie čiastkových výsledkov a spracovaniečiastkových záverečných správ za jednotlivéúzemné obvody / kraje

august 2008 - september 2008,priebežne

Tvorba informačného systému priebežne

Vyhodnotenie výsledkov a spracovanie záverečnejsprávy október 2008 - november 2008



38

3. RIEŠENIE STRETOV ZÁUJMOVSúčasťou projektu geologických prác sú v zmysle § 17, ods. (1), písm. f) vyhlášky MŽP SR č.141/2000 Z.z. aj opatrenia na zabezpečenie záujmov chránených osobitnými predpismi.Prikladajú sa doklady o výsledkov stretov záujmov riešených osobitnými predpismi.

V zmysle § 9 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je potrebné požiadaťo vyjadrenie orgánu ochrany prírody. V tomto prípade boli oboslané Krajské úrady životnéhoprostredia.

Strety záujmov sme riešili formou listu zo dňa 27.2.2006

Ku dňu vypracovania projektu geologických prác nám boli doručené odpovede, ktorých kópiaje v prílohovej časti projektu. Prehľad doručených stanovísk a vyjadrení je v nasledovnejtabuľke:

Tabuľka 10. Prehľad korešpondencie k riešeniu stretov záujmov podľa osobitnýchpredpisov

Oslovený orgán alebo organizácia Reakcia

Krajský úrad životného prostredia v Bratislave - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Trnave - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Nitre - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Žiline - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Prešove - zatiaľ bez odpovede

Krajský úrad životného prostredia v Košiciach - zatiaľ bez odpovede

Realizácia úlohy neobsahuje technické a vzorkovacie práce. Z toho dôvodu sme stretyzáujmov so správcami inžinierskych sietí a vedení neriešili.

Ak bude pre potreby realizácie úlohy potrebný vstup do priemyselných alebo inýchzabezpečených areálov, môže tak vykonávateľ učiniť na základe povolenia vstupu, vydanéhomajiteľom alebo prevádzkovateľom zariadenia. To isté platí aj o vstupoch na lesné, vojenské,poľnohospodárske a iné pozemky. Systematická identifikácia environmentálnych záťaží dávavykonávateľovi práva vstupov na pozemky zabezpečené zákonom č. 313/1999 Z.z.(geologickým zákonom), teda vstup si nemožno nárokovať. Ak bude vstup vykonávateľoviodopretý, musí vychádzať z údajov v archívoch, nepriamych indícií a iných dostupnýchúdajov.



39

4. PREHĽAD ODBORNÉHO ZABEZPEČENIA PRÁCRealizácia systematickej identifikácie environmentálnych záťaží z celého územia Slovenskejrepubliky je činnosť, vyžadujúca interdisciplinárny prístup.

Koordinácia prác bude spočívať na SLOVENSKEJ AGENTÚRE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BanskáBystrica, ktorá významnú časť úlohy (asi 1/3 územia Slovenskej republiky) zrealizujevlastnými silami (v rámci svojich pracovísk v Banskej Bystrici – CEI, Bratislave - COHEMa CISK a Košiciach - CPEK).

SAŽP Banská Bystrica taktiež vyvinie informačný systém environmentálnych záťaží(funkčnú web stránku s Registrom záťaží a GIS mapou environmentálnych záťaží) a napojí hona informačný systém životného prostredia SR.

Po prebehnutí verejného obstarávania sa podstatná časť prác presunie na odbornú organizáciualebo organizácie, ktorá/ktoré budú realizovať prieskumné práce na ostatnom územíSlovenskej republiky. Prípravu a priebeh verejného obstarávania svojim odbornýmpracoviskom taktiež zabezpečí SAŽP Banská Bystrica.

SAŽP má dostatočné skúsenosti a odborne spôsobilých zamestnancov na úspešné riešenieúlohy takéhoto rozsahu. Má za sebou úspešnú realizáciu geologických a environmentálnychúloh pokrývajúcich celé územie Slovenska, ako je napr.:

1. Realizácia geologických, sanačných a monitorovacích prác na územiach poškodenýchčinnosťou Sovietskej armády (2002),

2. Štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR (2003),ktorej súčasťou bol aj prieskum znečistenia vybraných priemyselných areálov.

Zodpovedným riešiteľom úlohy je RNDr. Juraj Bebej, CSc.

Zabezpečenie odborného zabezpečenia jednotlivých okruhov prác podáva tabuľka 11 a 12.

Tabuľka 11. Prehľad odborného zabezpečenia geologickej úlohy

Činnosť Vykonávateľ (riešiteľ, odborný garant)

Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy RNDr. Juraj Bebej, CSc.

Koordinácia, sled a riadenie prác

(v tom inštruktáže a informačné seminárepre zamestnancov štátnej správy)


SAŽP – CEI Banská Bystrica (Ing. KatarínaPalúchová - environmentálny manažér)

Informačný systém environmentálnychzáťaží

SAŽP Banská Bystrica (Ing. Erich Pacola, PhD. -databázový analytik)

Príprava a zabezpečenie verejnéhoobstarávania služieb

SAŽP Banská Bystrica (Ing. Miroslav Liška,odborne spôsobilá osoba pre verejné obstarávanie)

Vyhodnotenie prác a spracovaniezáverečnej správy


SAŽP – CEI Banská Bystrica (Ing. KatarínaPalúchová - environmentálny manažér)



40

Tabuľka 12. Prehľad odborného zabezpečenia jednotlivých pracovísk SAŽP,podieľajúcich sa na systematickej identifikácii environmentálnych záťaží

Predmetné územie Pracovisko Zodpovedný pracovník

SAŽP – CISK Bratislava Ing. Jan Králik, CSc. –riaditeľ CISK- Bratislavský a časť

Trnavského kraj aSAŽP – COHEM Bratislava Ing. Miroslav Lacuška, CSc. –

riaditeľ COHEM

- časť Banskobystrickéhokraja SAŽP – CEI Banská Bystrica Ing. Katarína Palúchová -

environmentálny manažér

- časť Košického kraja SAŽP – CPEK Košice Peter Bohuš – zástupcariaditeľa CPEK

5. VZŤAH K TVORBE A OCHRANE ŽIVOTNÉHOPROSTREDIARealizácia projektovanej úlohy je priamym plnením cieľov definovaných v Programovomvyhlásení vlády Slovenskej republiky, kde jedným z cieľov v oblasti ochrany a tvorbyživotného prostredia, na ktoré je potrebné sa zamerať je o.i. likvidácia starých záťaží a príčinpoškodzovania životného prostredia. Tieto ciele sú konkretizované v Investičnej stratégiiodstraňovania environmentálnych záťaží v SR (schválenej v decembri 2005), podľa ktorejv rokoch 2005 - 2007 je potrebné zabezpečiť inventarizáciu environmentálnych záťaží naSlovensku a vybudovať informačný systém environmentálnych záťaží.



41

6. ODÔVODNENIE GEOLOGICKEJ ÚLOHYFINANCOVANEJ ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTUV súčasnosti neexistuje ucelená a komplexná evidencia environmentálnych záťaží, anijednotný systém hodnotenia rizikovosti environmentálnych záťaží na Slovensku. Ako jeuvedené v predchádzajúcej kapitole, projektovaná úloha vychádza zo „Zásad a priorít štátnejenvironmentálnej politiky“ a vymedzený je rezortným plánom úloh Ministerstva životnéhoprostredia SR.

V decembri 2005 bola Ministerstvom životného prostredia SR prijatá Investičná stratégiaodstraňovania environmentálnych záťaží v SR, ktorej súčasťou v rámci krátkodobýchcieľov na roky 2005 - 2007 je zabezpečiť inventarizáciu environmentálnych záťaží naSlovensku a vybudovať informačný systém environmentálnych záťaží. Dosiahnuté výsledkyumožnia objektivizovať údaje o životnom prostredí SR, a zároveň sa stanú podkladom preúčinné a racionálne riešenie problematiky environmentálnych záťaží.

Požiadavku na vybudovanie informačného systému o environmentálnych záťažiach obsahujeaj návrh Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskejrepubliky III (National Environmental and Health Action Plan for the Slovak Republic III,ďalej len „NEHAP“). Návrh aktualizovaného NEHAP III je vypracovaný na základe revízieNEHAP II schváleného uznesením vlády SR č. 815/2000 a v zmysle záverov 4. ministerskejkonferencie o životnom prostredí a zdraví konanej v júni 2004 v Budapešti.

Základným cieľom akčného plánu je minimalizovať riziká vyplývajúce z nepriaznivéhovplyvu na životné a pracovné prostredie životného a pracovného prostredia a udržaťprostredie v takom stave, aby nepoškodzovalo a neohrozovalo zdravie ľudí, ale umožnilo jehopozitívny vývoj. NEHAP III obsahuje o.i. nasledovnú požiadavku:

33. Vybudovať informačný systém o environmentálnych záťažiach

Ukazovateľ:

Termín :

Gestor :

Finančné náklady:

Zdroj:

dátové údaje z informačného systému

2006 - 2010

MŽP SR

30 mil. Sk (6 mil. Sk ročne)

rozpočtová kapitola rezortu

Obstarávateľ upresnil svoje požiadavky a zdôraznil potrebu skorého riešenia problematikyenvironmentálnych záťaží, preto doba na vybudovanie informačného systémuo environmentálnych záťažiach (vrátane databázy environmentálnych záťaží z územia SR)bola stanovená na 3 roky (2006 - 2008 vrátane). Tým objem finančných prostriedkov určenýna 1 rok dosiahne 10 mil. Sk.



42

7. CENA A HARMONOGRAM PRÁCStanovenie ceny prác je kľúčové pre zaistenie racionálneho vykonania projektovaných prác,daného rozlohou prieskumného územia (obrázok 3) a charakterom prác.

Stanovenie ceny prác by bolo pomerne jednoduché, keby sme poznali početenvironmentálnych záťaží, pre ktoré sa budú spracovávať registračné listy environmentálnychzáťaží, lenže to je práve údaj, ktorý nepoznáme. Preto musíme cenu stanoviť iným spôsobom,s využitím pomocných údajov a štatistiky.

Pri riešení pilotného projektu v modelovom území okresu Piešťany podstatnú časťenvironmentálnych záťaží tvorili skládky registrované v Registri skládok odpadov (RSO).Konkrétne to bolo 17 skládok (vrátane hnojísk) z celkového počtu 26 registrovanýchenvironmentálnych záťaží, čo je 65 %. Pritom vieme, že do Registra záťaží za okres Piešťanysa dostala každá štvrtá skládka registrovaná v RSO. Mohli by sme odhadnúť početenvironmentálnych záťaží z tohto pomeru.

Z celkového počtu 8 209 registrovaných skládok vojde do Registra záťaží každá štvrtá, t.j.celkom 2 052 a to tvorí 65 % celkového počtu registrovaných záťaží, čo je celkom asi 3 157environmentálnych záťaží. Samozrejme „presné“ čísla takýchto odhadov je potrebné brať soznačnou rezervou. Predovšetkým tento odhad neberie do úvahy zložitosť problematikyidentifikácie environmentálnych záťaží z priemyselnej činnosti, dopravy, banskej činnostia pod.

Čo je ešte dôležitejšie, prístup k rozpočtovaniu cez predpokladaný počet environmentálnychzáťaží neberie do úvahy skutočnosť, že nie všetky informácie, ktoré počas práce anotátorzíska a overuje nakoniec aj použije pri tvorbe registra. V okrese Piešťany bol tento pomer(myslené počet preverovaných lokalít na počet registrovaných) pri skládkach odhadnutý na4 : 1, v iných okresoch však môže byť celkom iný. Nesprávnym odhadom predpokladanéhopočtu environmentálnych záťaží by sme pri väčšom ako reálne skutočnom počte nepriamopodnecovali anotátora, aby registroval aj environmentálne záťaže, ktorými nie je potrebné sazaoberať a naopak.

Osvojili sme si preto iný prístup k rozpočtovaniu.

Vychádzame z plochy prieskumného územia v km2 a z položiek podľa cenníka EKOSBílovice nad Svitavou (aktualizácia k 1.1.2000, bez valorizácie). Projektovaná činnosťz geologických prác najviac pripomína geologické mapovanie, preto do tvorby ceny vstupujúpoložky:

Merné jednotkyRozpis výkonu Cenníková položka

počet druh

Jednotková

cena (Sk)

Zľavy

1) Lož. map. - arch. excerpcia 904 501 500 005 1 bod 226,00

2) Lož. map. - M1:50000, jed. pom 904 501 502 126 1 km2 5 740,00 90 - 96,5%

3) Vyhod. map. v jed. pomeroch 904 501 502 308 1 km2 1 680,00 90 - 96,5%

Samozrejme, nie je možné rozpočtovať plnú sumu ako pri geologickom mapovaní, pretouplatňujeme zľavy na vybrané položky v rozsahu 90 - 96,5 %



43

Pri výpočte ceny za archívnu excerpciu sa uplatní náš odhad počtu environmentálnych záťaží,ktoré bude potrebné preveriť za príslušnú územnosprávnu jednotku - okres.

Odhad počtu environmentálnych záťaží, ktoré bude potrebné preveriť sa skladá z:

1) počtu skládok v RSO na daný okres,

2) počtu banských revírov rúd a palív v okrese násobených číslom 5 (zdroj údajov: Vranaa kol., 2005),

3) z korekcie zohľadňujúcej stupeň urbanizácie okresu.

Podobným spôsobom ako RSO sme chceli využiť aj Register starých environmentálnychzáťaží (RSEZ), aby sme mohli zohľadniť aj počty environmentálnych záťaží z priemyselnejvýroby a podobných. Tu je evidovaných celkom 1 102 záznamov, pričom niektoré záznamysú viacnásobné („... a ďalších 12 skládok v okrese“), preto sa uvádza počet 1 666 záznamov.Viacnásobné záznamy sme nedokázali premietnuť do štatistického vyhodnotenia, pretouvádzame počet 1 102 záznamov SEZ. Významnú časť záznamov tvoria SEZ typu KO(komunálny odpad), SO (stavebný odpad), DO a DRO (drevený a drevný odpad), ZO(odpadová zemina) a ich kombinácie, ktoré v podstate duplikujú záznamy v RSO. Takétozáznamy sme z databázy odfiltrovali s výsledným počtom 217 SEZ, čo je asi 20 % pôvodnýchzáznamov. Homogenita výslednej databázy však bola tak nízka, že sme ju nemohli použiť preúčely indexácie a preto sme zvolili spôsob korekcie cez stupeň urbanizácie okresu.

Z týchto bodových položiek sa skladá tzv. bodový index, použitý pri rozpočtovaní archívnejexcerpcie priamo a pri tvorbe ďalšieho tzv. korekčného indexu, ktorý vlastne udáva mieruzľavy z geologických prác pre dané okresy (pozri bližšie stranu „Indexácia“ v priloženomrozpočte - príloha 1), preto sa pri nich pristavíme bližšie.

Počty skládok registrovaných v RSO (aktualizácia k 31. máju 2005) sú uvedené v tabuľkách13 a (po krajoch) a 14 (po okresoch).

Tabuľka 13. Celkový počet a hustota skládok registrovaných v RSO po krajoch

Názov kraja Kód Počet skládok Rozloha kraja Počet skládok na 100 km2

Bratislavský kraj 1 237 2 053 300 000 11,5Trnavský kraj 2 947 4 147 700 000 22,8Trenčiansky kraj 3 590 4 499 200 000 13,1Nitriansky kraj 4 1 694 6 341 300 000 26,7Žilinský kraj 5 1 317 6 793 300 000 19,4Banskobystrický kraj 6 989 9 453 100 000 10,5Prešovský kraj 7 1 479 8 994 700 000 16,4Košický kraj 8 956 6 749 600 000 14,2Spolu 8 209 49 032 200 000 16,7

Hustota skládok registrovaných v RSO (vyjadrená ako počet skládok na 100 km2) značnekolíše, od 1,6 skládky na 100 km2 v okrese Košice IV až po 65,0 skládok na 100 km2

v susednom okrese Košice III. Celoslovenský priemer vychádza na 16,7 skládok na 100 km2.



44

Obrázok 7. Hustota skládok registrovaných v Registri skládok odpadov podľa okresov (stav k V/2005)



45

Tabuľka 14. Celkový počet a hustota skládok registrovaných v RSO po jednotlivýchokresoch

Názov kraja Názov okresu Počet skládok Plocha okresu(m2)

Počet skládokna 100 km2

Bratislava I 2 9.634.500 20,8Bratislava II 14 92.583.208 15,1Bratislava III 13 74.666.072 17,4Bratislava IV 21 96.254.752 21,8Bratislava V 20 94.123.448 21,2Malacky 42 950.370.000 4,4Pezinok 31 376.910.000 8,2

Bratislavský kraj

Senec 94 358.720.000 26,2Dunajská Streda 192 1.074.700.000 17,9Galanta 325 642.960.000 50,5Hlohovec 73 268.270.000 27,2Piešťany 64 381.190.000 16,8Senica 106 684.090.000 15,5Skalica 64 357.050.000 17,9

Trnavský kraj

Trnava 123 739.450.000 16,6Bánovce nad Bebravou 70 462.040.000 15,2Ilava 36 358.530.000 10,0Myjava 45 328.550.000 13,7Nové Mesto nad Váhom 56 578.100.000 9,7Partizánske 16 300.970.000 5,3Považská Bystrica 74 464.220.000 15,9Prievidza 182 957.370.000 19,0Púchov 59 375.320.000 15,7

Trenčiansky kraj

Trenčín 52 674.060.000 7,7Komárno 627 1.099.600.000 57,0Levice 204 1.552.500.000 13,1Nitra 295 870.610.000 33,9Nové Zámky 179 1.343.300.000 13,3Šaľa 142 353.930.000 40,1Topoľčany 99 597.660.000 16,6

Nitriansky kraj

Zlaté Moravce 148 523.640.000 28,3Bytča 50 281.630.000 17,8Čadca 221 761.740.000 29,0Dolný Kubín 60 491.990.000 12,2Kysucké Nové Mesto 63 174.150.000 36,2Liptovský Mikuláš 146 1.323.600.000 11,0Martin 205 736.890.000 27,8Námestovo 93 691.400.000 13,5Ružomberok 88 646.000.000 13,6Turčianske Teplice 112 391.870.000 28,6Tvrdošín 61 479.380.000 12,7

Žilinský kraj

Žilina 218 814.630.000 26,8



46

- pokračovanie tabuľky 14

Názov kraja Názov okresu Počet skládok Plocha okresu(m2)

Počet skládokna 100 km2

Banská Bystrica 52 808.900.000 6,4Banská Štiavnica 15 280.100.000 5,4Brezno 47 1.265.200.000 3,7Detva 55 447.520.000 12,3Krupina 68 584.240.000 11,6Lučenec 67 798.790.000 8,4Poltár 15 503.240.000 3,0Revúca 68 729.100.000 9,3Rimavská Sobota 113 1.469.900.000 7,7Veľký Krtíš 304 850.540.000 35,7Zvolen 84 759.700.000 11,1Žarnovica 50 424.000.000 11,8

Banskobystrický kraj

Žiar nad Hronom 51 531.890.000 9,6Bardejov 183 935.600.000 19,6Humenné 154 752.200.000 20,5Kežmarok 193 839.840.000 23,0Levoča 58 357.310.000 16,2Medzilaborce 51 425.790.000 12,0Poprad 181 1.121.900.000 16,1Prešov 144 934.970.000 15,4Sabinov 90 482.930.000 18,6Snina 76 805.400.000 9,4Stará Ľubovňa 90 627.250.000 14,3Stropkov 64 389.320.000 16,4Svidník 59 551.840.000 10,7

Prešovský kraj

Vranov nad Topľou 136 770.380.000 17,7Gelnica 54 582.320.000 9,3Košice I 43 85.001.736 50,6Košice II 14 79.418.656 17,6Košice III 11 16.927.338 65,0Košice IV 1 61.284.564 1,6Košice - okolie 229 1.533.800.000 14,9Michalovce 99 1.022.200.000 9,7Rožňava 153 1.172.800.000 13,0Sobrance 42 535.940.000 7,8Spišská Nová Ves 65 585.970.000 11,1

Košický kraj

Trebišov 245 1.074.000.000 22,8

Tento údaj sme doplnili údajmi z úlohy „Systém zisťovania a monitorovania škôd naživotnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou (K. VRANA A KOL., 2005)“, z ktorej smeprevzali údaj o ložiskových revíroch rudných a pre palivá.



47

Tabuľka 15. Tabuľka ložísk a ložiskových území podľa Vrana a kol., 2005

Č. o. Názov okresu Nerudy Palivá Rudy Súčet106 Malacky 4 1 5107 Pezinok 1 1205 Senica 3 3302 Ilava 1 1307 Prievidza 3 3308 Púchov 1 1309 Trenčín 2 2505 Liptovský Mikuláš 2 2511 Žilina 6 6601 Banská Bystrica 3 1 4602 Banská Štiavnica 2 1 3603 Brezno 1 1606 Lučenec 5 5607 Poltár 7 7608 Revúca 7 7609 Rimavská Sobota 7 7610 Veľký Krtíš 3 3612 Žarnovica 1 1613 Žiar nad Hronom 4 1 5706 Poprad 1 1707 Prešov 1 1713 Vranov nad Topľou 6 6801 Gelnica 3 2 5802 Košice I 2 2806 Košice - okolie 4 1 5807 Michalovce 3 3808 Rožňava 2 3 5810 Spišská Nová Ves 5 5811 Trebišov 4 4Celkový súčet 75 9 20 104

V tabuľke 15 uvádzame aj počty nerudných banských revírov, ktoré sme však nakoniecnepoužili (pozri tabuľka „Indexácia“ v rozpočte), lebo je malý predpoklad tvorbyenvironmentálnych záťaží chemického typu ťažbou nerúd.



48

Treťou položkou, vstupujúcou do bodového indexu je stupeň urbanizácie.

Obrázok 5. Stupeň urbanizácie okresov Slovenska

Zdroj: ŠÚ SR a SAŽP Banská Bystrica (www.sazp.sk)

Percentuálne triedy urbanizácie okresov Slovenska sme pre potreby rozpočtovania premenilina číselné (1 - 4) a vynásobili pre každý okres číslom 5. Dostali sme tak do bodového indexupočet iných ako banských lokalít a skládok implicitne 5 pre okresy s nízkou urbanizáciou a 20pre vysoko urbanizované okresy. Súčet jednotlivých bodových hodnôt (RSO + banské revíry+ urbanizácia) nám dal bodový index, použitý priamo pri rozpočtovaní archívnej excerpcie(počet archívnych údajov, ktoré je potrebné overiť).

Rozpočítaním bodového indexu na plochu (indexová hustota v tabuľke „Indexácia“ vrozpočte) a pretransformovaním bodového indexu na mieru uplatňovanej zľavy (v rozmedzí90 - 96,5%) sme dostali tzv. korekčný index, iný pre každý okres, ktorý sa použil priamo privýpočte ceny prác systematickej identifikácie za jednotlivé okresy (a následne kraje).

Korekčný index je nižší len u okresov Bratislava I a Košice III, pri ktorých vychádzalavzhľadom na ich malú rozlohu extrémne vysoká indexová hustota (228, resp. 183 údajovo environmentálnych záťažiach, ktoré je potrebné preveriť na 100 km2), preto boli zoštatistických operácií, stanovujúcich indexy zľavy tieto okresy vylúčené a výška indexu zľavydopočítaná z priemerov očisteného súboru dát. Ostatné pracovné výkony boli rozpočtovanéna základe hodinových sadzieb vykonávateľa prác.

V rozpočte je vyčlenená rozpočtová rezerva vo výške 300 000 Sk.

Pretože boli použité cenníkové ceny z roku 2000 bez ich valorizácie o inflačný koeficient(pozri str. 42) neošetrujeme ziskové cenníkové položky (položku 904 501 500 005 - archívnaexcerpcia) vo výkonoch SAŽP Banská Bystrica ako príspevkovej organizácie zľavou.

Podrobný rozpočet tvorí osobitnú prílohu (príloha 1) projektu geologickej úlohy.



49

Prehľadný rozpočet prác je v tabuľke 16.

Tabuľka 16. Rozpočet geologickej úlohy

Druh prác Geologicképráce

Ostatné práce Subdodávky Spolu [Sk]

Projekt 100 200 Sk 100 200 Sk

Systematická identifikácia 6 846 247 Sk 15 844 320 Sk 22 690 567 Sk

Informačný systém EZ 2 111 000 Sk 2 111 000 Sk

Rozpočtová rezerva 300 000 Sk 300 000 Sk

Spolu bez DPH [Sk] 7 246 447 Sk 2 111 000 Sk 15 844 320 Sk 25 201 767 Sk

DPH 19% 4 788 336 Sk

Spolu s DPH [Sk] 29 990 102 Sk

Prehľadný harmonogram prác je v tabuľke 17.

Tabuľka 17. Harmonogram prác

2006 2007 2008ČinnosťI II III IV I II III IV I II III IV

ProjektSystematická identifikácia - SAŽP,realizačná fázaPríprava a realizácia verejnéhoobstarávaniaSystematická identifikácia - iné subjekty,realizačná fázaSystematická identifikácia - SAŽP,vyhodnocovacia fázaSystematická identifikácia - iné subjekty,vyhodnocovacia fázaTvorba informačného systému

SAŽP Banská Bystrica sa zaviazala splniť plánované ciele úlohy do 30. novembra 2008.



50

8. AUTORI, PEČIATKA A PODPIS ZODPOVEDNÉHOZÁSTUPCU ORGANIZÁCIE

Autorský kolektív:

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––


Ing. Katarína Palúchová

Zodpovedný zástupca spracovateľa:

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

....................................................................

Ing. Miroslav Tončík, generálny riaditeľ

Slovenskej agentúry životného prostredia

Dátum a miesto vypracovania projektu

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Banská Bystrica, 13. február 2006



51

9. ZOZNAM PRÍLOH9.1 Obrázky v texteObrázok 1. Územno-správne členenie Slovenskej republiky na kraje a okresy ........................ 6

Obrázok 2. Mapa starých environmentálnych záťaží z návrhu NEAP III ............................... 23

Obrázok 3. Schéma členenia Informačného systému environmentálnych záťaží a jeho vzťaho ostatným informačným systémom................................................................................. 28

Obrázok 4. Titulná strana tlačovej zostavy registračného listu environmentálnej záťaže(prevzaté z SCHWARZ, J., ZAJACOVÁ, A. in SCHWARZ, J. A KOL., 2004)......................... 30

Obrázok 5. Územná pôsobnosť a sídla obvodných úradov...................................................... 32

Obrázok 6. Mapa pokrytia územia Slovenska prieskumnými prácami systematickejidentifikácie environmentálnych záťaží ........................................................................... 35

Obrázok 7. Hustota skládok registrovaných v Registri skládok odpadov podľa okresov (stav kV/2005)............................................................................................................................. 44

9.2 Viazané prílohyPríloha č. 1. Rozpočet prác geologickej úlohy (vrátane R-1 a R-2, spolu 7 strán)

A. Celkový rozpočet

Indexácia

B1. Práce SAŽP (okrem ISEZ)

B2. Subdodávky

B3. Informačný systém environmentálnych záťaží (ISEZ)

Rozpočet geologickej úlohy - vzor R-1

Rekapitulácia druhov prác - R-2

Príloha č. 2. Manuál pre systematickú identifikáciu environmentálnych záťaží

Príloha č. 3. Dokumentácia k riešeniu stretov záujmov

Documents

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republikyold.sazp.sk/public/index/open_file.php?file=CEI/EZ/projekt_EZ.pdf · mestá Stupeň urbanizácie Bratislavský kraj 1 BL 73