Embed Size (px)
Citation preview
NESEPARUJTE SA! SEPARUJTE S NAMI
Mgr. Rudolf PADOObčianske združenie TATRY
© 2008
SEPARÁCIA –
ODLÚČENIE, ODDELENIE, ROZDELENIE
(Ivanová
–
Šalingová, M., Maníková, Z.: Slovník cudzích slov, s. 789, Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo, Bratislava 1983)
Zneškodňovanie odpadov
Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré
nespôsobuje
poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí.
Medzi zneškodňovanie odpadov patrí napr. skládkovanie a spaľovanie
odpadov.
Zhodnocovanie odpadov
Zhodnocovanie odpadov sú
činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych,
chemických alebo biologických vlastností
odpadov.
Medzi zhodnocovanie odpadov patria rôzne typy recyklácie odpadov a
kompostovanie biologických odpadov.
Povinností
držiteľa odpadov
•
Zapojiť
sa do systému zberu komunálnych odpadov.
•
Užívať
zberné
nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci.
•
Ukladať
komunálne odpady alebo ich oddelené
zložky a drobné
stavebné
odpady
na účely ich zberu na miesta určené
obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.
1.1.2010 – deň „D“Obce sú
povinné
k tomuto dátumu zaviesť
separovaný zber:•
papiera,
•
plastov,•
kovov,
•
skla,•
biologicky rozložiteľných odpadov (vrátane tzv. kuchynského odpadu).
Od tohto dátumu pod túto povinnosť
spadajú
všetky obce, firmy, školy, občania ...
Farebné
odlíšenie kontajnerov
Podľa zaužívanej medzinárodnej škály, platí:
•
plasty –
žltý kontajner,•
papier –
modrý kontajner
•
farebné
sklo -
zelený kontajner•
číre sklo –
biely kontajner
•
červený resp. oranžový kontajner –
nápojové kartóny (tzv. tetrapaky)
•
zmesový komunálny odpad -
čierny alebo strieborný kontajner
Je potrebné
si uvedomiť, že napriek zaužívanej medzinárodnej farebnej
škále pre odlišovanie kontajnerov na separovaný zber, každá
obec má
iné
požiadavky na materiál, ktorý sa do príslušného kontajnera vhadzuje.
Napr. do žltého kontajnera na plasty môže zbierať
aj viacvrstvové
kombinované
obaly a kovy. Tieto materiály následne od seba vytrieďuje
na separačnej linke.
Separovaný zber a obec•
Poplatky za odpady v obci môžu byť
paušálne alebo množstevné.
•
Separovaný zber v obci môže byť kontajnerový, vrecový alebo kombinovaný.
•
Súčasťou systému separovaného zberu by mal byť
aj zberný dvor (mobilný zber
veľkoobjemového a nebezpečného odpadu), obecné
či komunitné
kompostovisko.
•
Množstvo vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu v
SR má
do roku 2010,
v
zmysle smerníc EÚ,
dosiahnuť
hodnotu 50 kg na obyvateľa.
•
Podiel obyvateľov zapojených do separovaného zberu má
v
roku 2010 dosiahnuť
80 %.
(Ministerstvo životného prostredia SR)
Smernica Európskej únie č. 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov stanovuje
pre SR nasledovné
ciele recyklácie a zhodnotenia odpadov z
obalov:
•
sklo –
min. 60 %, •
plasty –
min. 22,5 %,
•
papier –
min. 60%, •
kovy –
min. 50 %,
•
drevo –
min. 15 %.
Tieto ciele musíme dosiahnuť
do konca roku 2012.
Základné
podmienky pre zavedenie efektívneho
separovaného zberu
1. Je potrebné
zistiť, aké
odpady (materiály) vznikajú
vo vašej komunite (obci, škole).
2.
Je potrebné
zistiť čo najviac informácií
o
odbytových možnostiach komodít, ktoré
plánujete zbierať
(výkupné
ceny, kvalitu, ktorú
požaduje odberateľ
zbieraného materiálu, minimálne požadované odbery, náklady na prepravu k
odberateľovi a
pod.).
3.
Je potrebné
zvoliť
systém zberu (kontajnerový, vrecový, kombinácia oboch) a
vypracovať
jeho logistiku (rozmiestnenie
kontajnerov, frekvencia vyprázdňovania a
pod.).
4.
Je potrebné
vymyslieť
kvalitnú
informačnú
kampaň, ktorá
využíva všetky dostupné
nosiče informácií
(letáky, rozhlas, miestnu televíziu,
obecný a
školský informátor, vývesné
plochy v
obci, vzdelávanie obyvateľov metódou „od dverí
k
dverám“
prostredníctvom členov
„ekohliadok“
a
pod.).
5.
Je potrebné, na základe spätnej väzby od občanov, neustále vylepšovať
systém zavedeného separovaného zberu, realizovať
permanentnú
osvetu a
prácu s
verejnosťou.
PLASTY
•
Sú
ľahké, inertné
-
odolné
voči vode, slnku, UV žiareniu ....
•
Prvým plastom bolo umelé
vlákno – nylon (1935).
•
Plastový odpad tvorí
cca 15 % podiel v TKO.
•
Plasty sa vyrábajú
z neobnoviteľného zdroja –
ropy.
Do žltého kontajnera patria (podľa miestnych podmienok zberu stanovených VZN):
kelímky
od jogurtov, obaly od špagiet, cukríkov a „čipsov“, neznečistené
tácky z balenej
zeleniny a ovocia, obaly z CD, tašky –
igelitky, PET –
fľaše, obaly od šampónov, kozmetiky (telové
mlieka,
krémy, sprchovacie gély, tekuté
mydlá), obaly od
bežných domácich čistiacich prostriedkov (na umývanie riadu, okien, nábytku, podláh a pod.) a fólie od spotrebného tovaru, menšie kusy penového polystyrénu ...
Separovaný zber plastov + kovov a viacvrstvových kombinovaných obalov v meste Liptovský Mikuláš.
Vytriedené
materiály v žltej zbernej nádobe v meste Liptovský Mikuláš
Zmesové
plasty
V roku 2007 vypili občana SR 500 000 000 litrov minerálnych vôd.
Koľko PET-fliaš
to asi bolo?
Do žltého kontajnera nepatria (podľa miestnych podmienok zberu stanovených VZN):
podlahové
krytiny, PVC, novodurové
trubky,
koberce, silne znečistené obaly, obaly od
nebezpečných látok, farieb a chemikálií
...
A čo ďalej ...
•
Plasty zo žltého kontajnera sa odvezú
na dotrieďovaciu
linku.
•
Tu sa z plastových odpadov vyberajú
veci, ktoré
tu nepatria a hrubé
nečistoty. Plasty sa
ďalej triedia na jednotlivé
druhy a lisujú.
•
V recyklačnej firme sa z plastov pripraví
drť (vločky). Z vločiek sa môžu tavením vyrobiť granule a z nich ďalšie výrobky.
Separačné (triediace)
stredisko v Liptovskom Mikuláši.
Tu sa manuálne oddeľuje obsah žltého kontajnera –
plasty (PET-
fľaše, zmesové plasty, fólie)
viacvrstvové kombinované obaly, kovy.
Tak toto všetko je potrebné
vytriediť
... , ide o odpad vyseparova
ný do žltých nádob v meste Liptovský Mikuláš
za
necelý týždeň.
Ručné dotrieďovanie
plastov na jednotlivé
druhy.
Vytriedený materiál pripravený na lisovanie.
Jeden balík môže obsahovať
až
2 000 PET-fliaš
Dajme veciam nový zmysel ....
Vedeli ste, že ...
Na výrobu fleecovej
bundy
potrebujeme 30 plastových PET –
fliaš
a koberca 150 plastových PET -
fliaš.
•
penový polystyrén slúži k výrobe špeciálnych tehál
•
z plastových sáčkov a tašiek sa opäť
vyrobia fólie
•
z tvrdých plastov (napr. obaly od šampónov) sa vyrábajú
napr. palety, dielce
protihlukových
stien ...
•
zo zmesových plastov sa vyrába záhradný nábytok, zatrávňovacie
dlaždice, „korýtka“
na
ochranu káblov v zemi ...
Mýty a legendy
•
Mýtus č. 1: Každý plast je PET
Nie je pravda! Pravdou je iba to, že niektoré
obce zbierajú
iba PET –
fľaše,
nakoľko ide o najžiadanejšiu surovinu. Plastových obalov, z hľadiska ich materiálového zloženia, je celá
škála.
Materiálové
kódy obalov
Číselná
a grafická
značka
Skratka Materiál Použitie
1, PET PET polyetyléntereftalát nápojové
„PET“
fľaše
2, HDPE HDPE polyetylén (lineárny), vysokej hustoty
tvrdé
plastové
obaly (šampóny, prepravky,
kanistre)
3, PVC PVC polyvinylchlorid podlahové
krytiny
4, LDPE LDPE polyetylén (rozvetvený), nízkej hustoty
fólie, tašky sáčky
5, PP PP polypropylén niektoré
fólie, koberce, tkaniny
6, PS PS polystyrén tkaniny, vlákna, izolácie (penový)
7, PBT PBT polybutyléntereftalát ostatné
druhy umelej hmoty
8, PC PC polykarbonát
•
Mýtus č. 2: Uzávery a etikety z PET-fliaš
sa musia odstrániť
Nie je pravda! Pri drvení
a praní
PET materiálu sa tieto prímesy
odstránia.
•
Mýtus č. 3: PET-ky
len tak nahádžem do kontajnera a idem domov
Nie je pravda! Fľaše je potrebné
stlačiť! Zbierame plasty a nie vzduch.
•
Mýtus č. 4: Kelímky, napr. od jogurtov, sa musia vymývať
Nie je pravda! Rozdrvený plast sa perie, aby sa zbavil zbytkov potravín. Kelímky
sa
umývajú
len z dôvodu odstránenia zápachu v domácnosti resp. na triediacej linke.
•
Mýtus č. 5: Načo zbierať
plasty, na Slovensku ich nikto nespracuje
Nie je pravda! Spracovateľské
kapacity sú budované
aj prostredníctvom príspevkov
z Recyklačného fondu (http://www.recfond.sk).
PAPIER
•
Papier bol pred nástupom plastov takmer jediným dostupným obalovým materiálom.
•
Papierový odpad tvorí
8 až
25 % podiel v TKO. Cca 50 % sú
noviny a časopisy
a zvyšok predstavujú
papierové
obaly.
•
Papier sa dá
recyklovať
4 až
7-krát. Potom sú
už
papierové
vlákna natoľko
krátke, že nový papier sa z nich nedá vyrobiť.
Výroba papiera
•
Papier sa vyrába z rôznych surovín: drevo stromov, bavlnené
handry, zberový papier.
•
Suroviny sa najprv rozvlákňujú
–
opatrným mletím vo vode sa z nich získavajú
vlákna
celulózy (buničiny), ktoré
sa potom čistia a upravujú. V papierenskom stroji je nekonečne sito, na ktoré
nateká
zmes vody
s celulózovými vláknami. Vrstva sa následne odvodňuje, lisuje a suší. Výsledkom je papier.
Do modrého kontajnera patria (podľa miestnych podmienok zberu
stanovených VZN): noviny, časopisy,
krabičky od vrecúškových čajov,
vonkajší
obal od čokolády, vrecúška od
múky, strúhanky, cukru, ktoré
nie sú
potiahnuté
vnútornou fóliou, krabice od
topánok, lepenkové krabice od spotrebičov,
zošity, knihy bez väzby, kancelársky
papier, ostatný papier akéhokoľvek pôvodu
Do modrého kontajnera nepatria (podľa miestnych podmienok zberu
stanovených VZN): uhľový (karbónový)
papier, znečistený papier (mastný, od
farieb, od mäsa a potravín, časopisy s plastovou obálkou
Vedeli ste že ...
•
Recykláciou papiera sa znižuje znečistenie ovzdušia o 75 %, spotreba energie o 75 % a znečistenie vody o 35 %.
•
Na výrobu 1000 kg papiera potrebujeme 5 m3
dreva.
•
Vytriedením a recykláciou 110 ton starého papiera sa zachráni 1 ha 80-ročného lesa.
•
Miera návratnosti, teda podiel vyzbieraného papiera k
spotrebovanému, bola v
roku 2007 v
SR 53,9 %.
Možnosti
v
tomto smere siahajú
k
úrovni 80 %.
Materiálové
kódy obalov
Číselná
a grafická
značka
Skratka Materiál Použitie
22, PAP PAP papier
20 20 vlnitá lepenka
21 21 hladká lepenka
Mýty a legendy
•
Mýtus č. 1: Z papiera je potrebné
odstrániť sponky
Nie je pravda. Rozvlákňovacie
stroje majú magnetické
separátory.
•
Mýtus č. 2: Papier sa dáva do spaľovne
Nie je pravda. Do spaľovní
idú
len podiely, ktoré
sa nedajú
roztriediť
a extrémne
znečistený papier.
SKLO
•
Sklo je inertní, biologický a chemický neaktívni materiál. Dá
sa umývať
a udržiavať
v hygienicky prijateľnom stave. Preto je to výborný obal.
•
Sklo sa delí
na farebné
a číre.
•
Sklenený odpad tvorí
cca 9 % podiel v TKO.
Výroba skla
Sklo sa vyrába tavením zo sklárskeho piesku, sódy a oxidu vápenatého. Z týchto surovín sa namieša tzv.
sklársky kmeň, ktorý sa taví
pri teplote okolo 1 500 °C. Do sklárskeho kmeňa
sa pridáva významný podiel vytriedeného odpadu zo skla.
Do zeleného kontajnera patria (podľa miestnych podmienok zberu
stanovených VZN): fľaše od vína, nevratné
fľaše od piva, minerálok, malinoviek
a pod., nádoby z farebného skla,
tabuľové
sklo z okien a dverí, fľaše od
zaváranín ... Fľaše musíme zbaviť
všetkých umelohmotných a kovových častí.
Do zeleného kontajnera nepatria (podľa miestnych
podmienok zberu stanovených VZN):
porcelánové
taniere a hrnčeky, keramické
predmety a nádoby, sklo s drôtenou vložkou, kanvice a nádoby
z varného skla, monitory televízorov a počítačov, zrkadlá, automobilové
sklá, žiarovky a výbojky, predmety z hutníckeho
skla
Prečo nie???•
Porcelán:
Sklo je roztavený piesok a porcelán je
vypálená
hlina.
•
Sklo s drôtenou vložkou:
Bežným spôsobom sa kov a sklo nedajú
od seba oddeliť. Takýto materiál
odneste do zberného dvora.
•
Varné
sklo:
Je vyrobené
zo špeciálneho skla s posunutou hranicou tavenia.
•
Monitory televízorov a počítačov:
Sú
vyrobené
zo skla s prímesou ťažkých kovov a vo vnútri majú
nanesenú
vrstvu luminofóru. Je potrebné
odovzdať v zberných dvoroch.
•
Zrkadlá:
Na sklo je nanesená
kovová
vrstva. Zaniesť do zberného dvora.
•
Automobilové
sklá:
Medzi dvoma sklami je vlisovaná plastová
fólia, ktorá
pri zrážke udrží
črepy
pohromade. Odovzdať
do servisu alebo v zbernom dvore.
•
Žiarivky a výbojky:
majú
v sebe zariadenie, ktoré obsahuje ťažké
kovy (najmä
ortuť). Ide o nebezpečný
odpad. Odovzdať
do zberného dvora.
Materiálové
kódy obalovČíselná
a grafická značka
Skratka Materiál Použitie
GL GL sklo
70 70 sklo číre (biele)
71 71 sklo zelené
72 72 sklohnedé
Vedeli ste, že ....•
Recykláciou skla ušetríme až
25 % energie oproti jeho výrobe
z
primárnych surovín. Recykláciou jednej vínovej fľaše sa môže ušetriť
až
400 Wh
elektrickej energie (100 W žiarovka svietiaca
cca 4 hodiny).
•
Ak sa vráti do sklárne 1 milión sklenených fliaš
a pohárov, ušetrí sa pri výrobe nových výrobkov až
300 ton sklárskeho piesku,
1 000 ton sódy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76 mil. m3
zemného plynu.
•
Na výrobu dekoračnej vázy potrebujeme 5 sklenených fliaš.
•
Výroba jednej tony sklenených obalov z
črepov môže znížiť zaťaženie životného prostredia emisiami CO2 až
o
400 kg.
LCA -
Life
Cycle
Analysis
Analýza životného cyklu je veľmi zložitá disciplína.
Počas nej sa posudzujú
všetky procesy, ktoré súvisia s výrobkom „od kolísky ž
po hrob“
z hľadiska dopadov na životné
prostredie.
Takto môžete napr. porovnať
vratnú
sklenenú fľašu s PET-fľašou.
Zdroj: Spolkový úrad pre životné
prostredie v Berlíne (prepočítané
na spotrebu televízora
120 W)Spotreba energie pri
rôznych formách balenia, prepočítané
na minúty zapnutej televízie
Ušetrenie energie voľbou vratnej sklenenej fľaše v
minútach zapnutej televízie
Vratná
sklenená
fľaša 34 min. -
Nevratná
sklenená
fľaša 312 min. 278 min. (5 dielov seriálu „Dallas“)
Nevratná
pocínovaná
plechovka
380 min. 346 min. (7 dielov seriálu „Akty X“)
Nevratná
hliníková
plechovka 758 min. 724 min. (8 futbalových zápasov)
Ceny jednorazových obalov (Zdroj: Výrobcovia, plniči a obchody v SR,
jeseň
1999)
Druh obalu Cena obalu (Sk)
Viacvrstvový kombinovaný obal (1 l) 2,40 –
4,80
Plastová
nápojová
PET fľaša (1 l) 2,70 –
3,50
Plastová
nápojová
PET fľaša (1,5 l) 3,00 –
4,40
Plastová
nápojová
PET fľaša (2 l) 4,00 –
6,00
Hliníková
nápojová
plechovka (0,33 l) 3,20 –
4,00
Hliníková
nápojová
plechovka (0,5 l) 4,00 –
4,80
Plastový sáčok na mlieko (1 l) 0,80 –
1,00
Plastová
taška (bezplatný výdaj pri pokladni) 0,80 –
2,56 (malý sáčok: 0,25)
Vratná
fľaša (kalkulované
iba manipulačné) minerálka, pivo: 0,50, mlieko: 0,20 –
0,30
Nebalený tovar 0,00
Porovnanie niektorých dopadov na životné
prostredie sklenej fľaše a viacvrstvového kombinovaného obalu
(Zdroj: Teo Wams: Packaging
and sustainable development, Amsterdam 1992)
Spotreba surovín a produkcia odpadov na
1 mil. litrov nápoja
Sklenená
fľaša Viacvrstvový obal
Suroviny nutné
na prepravu 1 mil. litrov mlieka
27 t 31 t
Spotreba vody 486 m3 2 200 m3
Spotreba energie 1 510 GJ 2 195 GJ
Emisie oxidu siričitého 550 t 940 t
Tuhý odpad 17 t 31 t
Úspora energie recykláciou oproti výrobe z primárnych surovín
Zdroj: Friends
of
the
Earth
–
Waste, marec 1996
Oceľ 74 %
Plast 97 %
Sklo 25 %
Papier 70 %
Hliník 95 %
Porovnanie negatívnych dopadov sklenených a PET fliaš
na životné
prostredie
(Zdroj: M. Přibylová: Sklenené
a PET láhve
na minerální
vody –
posuzování
životního
cyklu, 1/2000,
ČR)Jednotky (kg) Sklo 40
cyklovSklo 20
cyklov
Sklo 1 použitie
PET spaľovňa
PET skládka
PET recyklácia
Spotreba energetických surovín 362 441 1 669 411 573 609
Spotreba dreva 23 23 31 13 13 13
Príspevok ku glob. otepľ. 853 879 1 222 2 124 1 483 1 735
Príspevok k acidifikácii 11 14 45 58 58 62
Škodlivosť
emisií
do ovzdušia na organizmy 555 739 2 375 3 100 3 100 3 100
Celková
škodlivosť
emisií
do vody 0,80 0,79 0,06 0,18 0,18 0,28
Celková
produkcia tuhého odpadu 58 72 6 660 119 399 159
Celkový negatívny dopad (CND) 1 862 2 169 12 033 5 825 5 626 5 679
Pomer CND oproti variantu sklo s obehom 40-krát
- 1,16 6,46 3,13 3,02 3,05
Dopad výroby rôznych obalových materiálov na životné
prostredie
(Zdroj: Teo Wams: Packaging
and sustainable
development, Amsterdam 1992)
Materiál Energia (MJ/kg)
Kritické
množstvo vody
(m3
/kg)
Kritické
množstvo
vzduchu (m3/kg)
Pevná
odpad (dm3
/kg)
Hliník 171,2 4 048 597 640,3 1 902,9
Sklo recykl. z 50 % 7,5 292 957 1,3 237,9
Polyetylén 47,4 231 184 107,3 292,8
Polypropylén 50,0 331 541 122,2 300,9
Polyetyléntereftalát 69,5 692 351 119,7 295,1
Polystyrén 56,2 675 888 60,2 338,4
Polyvinylichlorid 42,5 668 957 307,2 401,5
Papier nebielený 38,8 623 658 704,5 341,5
Papier bielený 47,3 718 711 1 487,7 355,2
Nápojový kartón 33,1 381 440 948,3 287,0
Pocínovaný plech 33,3 772 950 108,0 768,6
Environmentálne vhodný výrobok
•
Ide o
označovanie výrobkov, pri ktorých bol zohľadnený celý životný cyklus.
•
Udeľuje ho Ministerstvo životného prostredia v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia (Centrum environmentálneho hodnotenia a
označovania výrobkov
a
technológii). Udeľuje sa od roku 1997.
Medzi známejšie ekooznačenia
patria:
•
„Ekologicky šetrný výrobek“
(ekoznačka
ČR), •
„The
Flower“
(ekoznačka
EÚ),
•
„Der Blaue
Engel“
(ekoznačka
SRN), •
„Nordic
Ecolabel“
(ekoznačka
štátov severnej
Európy), •
„Produkt ekologického zemědělství“
(ČR),
•
„Ecology
Energy
Emissions
Ergonomics“
(TCO – značka pre úspornú
výpočtovú
techniku),
•
„Energy
Star“
(značka pre úspornú
výpočtovú techniku),
•
„energetický štítok“
(označenie spotrebnej elektroniky z hľadiska spotreby energie –
základná
škála A až
G
trieda, A je najúspornejšia), •
„Őko – Tex“ (ekologický nezávadný textil –
testovaný
na obsah
škodlivín) a
pod.
Ďalšie radyZamyslite sa nad vlastnosťami výrobku, ako je funkčnosť,
účinnosť, trvanlivosť.Zvážte spôsob, akým je výrobok zabalený! Koľko obalov je
použitých? Z
akých materiálov sú
obaly vyrobené? Dajú
sa tieto obaly recyklovať?
Pri elektrospotrebičoch si všímajte spotrebu energie (preštudujte energetický štítok výrobku). Cena výrobku totiž
pozostáva
z
obstarávacej ceny a
prevádzkovej ceny výrobku.Pri spotrebičoch si taktiež
všímajte spotrebu vody.
Pri čistiacich a
pracích prostriedkoch uprednostňujte koncentráty. Ich zriedením získate potrebné
množstvo
chemikálie.Zvážte „ekologickú
stopu“
(http://www.hraozemi.cz/ekostopa)
výrobku –
z
akej veľkej diaľky bol výrobok dovezený? Hľadajte zodpovedajúci výrobok z
miestnej produkcie.
Všímajte si informácie na obaloch a
etiketách.
Produkt ekologického poľnohospodárstva
Oznamuje spotrebiteľovi, že daný výrobok bol vyrobený zo surovín vypestovaných podľa
Predpisov ekologického poľnohospodárstva, bez použitia umelých hnojív
a
pesticídov. Priživočíšnom produkte znamená,
že so zvieratami bolo zaobchádzané
podľa
najvyšších etických noriem. Viac informácií
o ekologickom
poľnohospodárstve a biopotravinách
nájdete na
http://www.biospotrebitel.sk
Logo ekologického poľnohospodárstva Európskej únie
VIACVRSTVOVÉ KOMBINOVANÉ
OBALY
Viacvrstvové
kombinované
obaly,
ako už
naznačuje ich názov,
sú
zložené
s
viacerých vrstiev rôznych
materiálov. Voláme ich nápojové
kartóny resp. tetrapaky.
Najčastejšie je to polyetylén (21 %), bezdrevný kartón (73,5 %),
hliník vo forme fólie (5 %) a
tlačové
farby
(0,5 %).
Tieto nápojové
obaly môžu byť
aseptické
(obal určený na uchovávanie potravín po ich špeciálnom ošetrení, najčastejšie metódou rýchleho ohrevu tzv. UHT) a
neaseptické
(obal určený na nápoje ošetrené
pasterizáciou).
•
Viacvrstvové
kombinované
obaly sa väčšinou nezbierajú
samostatne, ale napr. do žltého
kontajnera spolu s plastovým odpadom.
•
Ak sa zbierajú
samostatne, tak do kontajnerov červenej resp. oranžovej farby.
•
Kombinované
obaly sa označujú
písmenom C/, pričom za lomítkom
je uvedený materiál, ktorý v
obale prevláda (C/PAP). Používajú
sa aj kódy 81, 84.
•
Prázdnu kartónovú
krabicu je potrebné
vymyť
troškou vody a stlačiť.
Ich recyklácia po vyzberaní
môže byť
priama tzv. downcyklácia
alebo recyklácia tzv. rozvlákňovaciou
metódou.
Downrecykláciou viacvrstvových kombinovaných obalov (tzv. tetrapakov) z
mlieka, džúsov ... sa
v
slovenskej firme Kuruc Company, s. r. o Veľké
Lovce vyrába stavebná
doska TETRA K
(http://www.kuruc.sk).
Rozvlákňovaním, ktoré
sa na Slovensku zatiaľ nevyužíva, sa od seba oddeľujú
jednotlivé
vrstvy
a
z
recyklovaného kartónu sa vyrábajú
baliace papiere a
lepenky, recyklovaný papier pre tlač, nasávaná
kartonáž
(obaly na vajcia, zeleninu), vreckovky, toaletný papier a
kuchynské
utierky.
Vedeli ste, že ....•
Na výrobu 1 m2 jednorázových kuchynských utierok potrebujeme 2 litrové
nápojové
kartóny (napr. od mlieka, džúsov
...).
•
Pri spaľovaní
kartónových obalov v
špeciálnych zariadeniach 1 tona použitých
kartónových obalov uvoľní
rovnaké
množstvo energie ako pol tony ropy.
•
Energia jedného litrového kartónového obalu vystačí
na prevádzku jednej 60 W žiarovky po
dobu jednej hodiny.
KOVOVÉ OBALY - KOVY
•
Plechovky od piva a nealkoholických nápojov, konzervy .... sa väčšinou zbierajú
spoločne s plastovými obalmi
do žltého kontajnera. Ich oddelený zber nie je ekonomicky únosný.
•
Je možné
zbierať
aj rôzne tenkostenné formy hliníka (napr. vnútorné
obaly z
čokolády). Tenkostenný hliník dokáže spracovať
TAVAL s.r.o. –
Prešov
(http://www.taval.sk).
Vedeli ste, že ....•
Na výrobu bicykla potrebujeme 670 hliníkových plechoviek.
•
Pri výrobe 1 000 kg hliníka, z
ktorého sú
vyrobené
plechovky na nápoje, vznikne až
1 500 kg toxického odpadu.
•
Recyklácia 1 ks hliníkovej plechovky ušetrí
toľko elektrickej energie, že by to stačilo na prevádzku počítača alebo televízora počas 3 hodín.
•
Recykláciou 1 kg železného šrotu ušetríme 2 kg uhlia a
4 kg železnej rudy.
•
Recykláciou 1 kg odpadovej medi ušetríme 142 kg rudy a
80 % energie.
•
Výroba hliníka je nesmierne energetický a
surovinovo náročná.
BIOLOGICKÝ ODPAD
•
Bioodpad
tvorí
v EÚ
okolo 40 % z celkovej produkcie odpadov v EÚ,
čo predstavuje asi
60 miliónov ton ročne.
•
V súčasnosti je bioodpad
v
najväčšej miere zneškodňovaný na skládkach odpadu, kde sa z
neho tvorí
skládkový plyn, ktorý obsahuje
metán a CO2
a prispieva k
tvorbe skleníkového efektu.
•
Do roku 2020 sa má
v EÚ
zabezpečiť zníženie množstva bioodpadu
ukladaného na
skládky odpadu na úroveň
35 % z
celkového množstva bioodpadu
vzniknutého v
roku
1995.
Zhodnocovanie bioodpadov
•
Kompostovať
sa dajú
napríklad poľnohospodárske odpady, slama, drevný odpad zo sadov, z vinohradov, odpad zo spracovania rôznych produktov pri spracovaní
olejnín,
okopanín, odpad zo živočíšnej výroby napríklad exkrementy, rôzne druhy maštaľného hnoja, hnojovica. Kompostovanie sa dá
rozčleniť
do viacerých skupín -
kompostovanie
v
domácnostiach, kompostovanie obecné, regionálne a
nakoniec poľnohospodárske kompostovanie.
•
Anaeróbna fermentácia
–
výroba bioplynu. Je to zhodnocovanie odpadu vhodné
najmä
pre kvapalný a
mokrý
materiál ako hnojovnica, zvyšky jedál a
tuky.
Podľa zákona o
odpadoch majú
obce zakázané zneškodňovať
biologicky rozložiteľný odpad
zo
záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb,
fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu (zaužívaná
je slovná
skratka „zelený odpad“). Tento zákaz nadobudol účinnosť
1.1.2006.
Vyššie uvedené
znamená
že
odpad nie je možné
zneškodňovať
–
t.j. skládkovať alebo spaľovať.
Od 1.10.2010 majú
obce a
mestá
povinnosť
zbierať
aj ostatné
biologické
odpady t. j. aj kuchynský odpad.
•
http://priateliazeme.sk/spz•
http://www.biospotrebitel.sk
•
http://www.sosna.sk•
http://www.ekoporadna.sk
Kompostovacie toalety
Informácie:OZ SOSNA
http://www.sosna.sk
ELEKTRONICKÝ ODPAD
•
Systém nakladania s
elektrozariadeniami a
elektroodpadom
sa v
Slovenskej republike
zaviedol (od 13. augusta 2005) po zapracovaní
príslušných európskych smerníc
do právnych predpisov SR.
•
Tento systém sa zakladá
na princípe predbežnej opatrnosti,
princípe prevencie
(aby sa poškodeniu životného prostredia zabránilo hneď
pri zdroji) a
napokon na
princípe „znečisťovateľ
platí“.
•
Jeho cieľom je minimalizovať
obsah nebezpečných súčiastok z
elektrických
a
elektronických zariadení
v komunálnom odpade.
Čo patrí
medzi elektroodpad?
veľké
domáce spotrebiče, malé
domáce spotrebiče, informačné
technológie
a
telekomunikačné
zariadenia, spotrebná
elektronika, svetelné
zdroje,
elektrické
a
elektronické
zariadenia, hračky a
zariadenia určené
na športové
a rekreačné
účely, zdravotnícke prístroje, prístroje na monitorovanie
a
kontrolu, predajné
automaty
Kam s nimi?•
Zber elektrospotrebičov v
systéme spätného odberu
(odovzdanie starého elektrospotrebiča pri kúpe nového v predajni).
•
Zber elektrospotrebičov v
systéme oddeleného zberu (možnosť
odovzdania starého elektrospotrebiča
v
zberných dvoroch v
obciach, alebo prostredníctvom mobilných kalendárových zberov).
•
Staré
elektrospotrebiče nesmú
byť
odovzdávané
do zberných surovín (výkupne kovového odpadu), pokiaľ
nemajú
súhlas na zber elektroodpadov
vydaný príslušným obvodným úradom životného prostredia.
•
Združenie
výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu –
ENVIDOM
(http://www.envidom.sk)
•
Kolektívne združenie
dovozcov a
výrobcov elektrických a
elektronických
zariadení
–
ZEO spol. s
r.o. (http://www.zeo.sk)
Súťaž
ENVIDOMu
Vedeli ste, že ....•
Stará
chladnička obsahuje 400 gramov freónu. Toto
množstvo, ak sa dostane do ovzdušia, spôsobí poškodenie atmosféry, ako keď
prejdete autom
20 000 km.
•
1 000 kg vyradených mobilných telefónov obsahuje 150 g zlata, 2 kg striebra a
200 kg medi.
•
Až
90 percent elektroodpadu
(počítače, televízory, kuchynské
spotrebiče, telefóny, káble, elektrické
náradie, chladničky a
mrazničky, rádia, mobily, nabíjačky a
pod.), sa dá
ďalej materiálovo využívať
(železné
kovy, neželezné
kovy –
hliník, meď, cín ... , plasty).
AKUMULÁTORY A
BATÉRIE
Vo všeobecnosti rozoznávame:
•
priemyselné
a automobilové
batérie a akumulátory
(napr. štartovacie, trakčné
a staničné
akumulátory, záložné
zdroje PC)
•
prenosné
batérie a akumulátory
•
Prenosné
batérie a akumulátory
sú
všetky hermeticky uzavreté
batérie a akumulátory,
ktoré
by priemerný človek mohol uniesť
bez ťažkostí
v ruke.
•
Prenosné
batérie a akumulátory
sú používané
v hračkách a prístrojoch
v domácnostiach holiacich strojčekoch, ručných vysávačoch, prenosných počítačoch, mobilných telefónoch, bezdrôtových elektrických nástrojoch
...) a podobných
zariadeniach používaných
v školách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach.
Na Slovensku sa zberom a
zhodnocovaním týchto materiálov zaoberajú:
•
spoločnosť
AKU-TRANS, s. r. o., Nitra, ktorá
zabezpečuje výkup, zber a dopravu týchto odpadov
•
kolektívny systém Slovak Electronic
Waste
Agency
-
SEWA, a.s. (http://www.sewa.sk).
Projekt – Baterky na správnom mieste
•
Projekt organizácie Strom života je zameraný na zber použitých batérií
a akumulátorov.
•
Projekt má
praktickú
a teoretickú
časť.
•
Je určený deťom zo základných a stredných škôl z celého Slovenska, ako aj obchodným spoločnostiam, ktorým nie je problematika separácie ľahostajná.
•
Informácie: http://www.stromzivota.sk, [email protected]
ŽIARIVKY A
VÝBOJKY
•
Aj tie najmodernejšie a
najúspornejšie žiarivky a
výbojky raz doslúžia a
stanú
sa elektroodpadom.
•
Je možné
z
nich zúžitkovať
viac ako 80 % materiálov –
kovy, plasty, sklo,
zvyšné
nebezpečné
komponenty sa po ich neutralizácii ekologický zneškodňujú.
•
Každý pôvodca elektroodpadu
má právo ho bezplatne odovzdať.
Čo zbierame?•
Lineárne žiarivky
(nízkotlakové
lineárne
žiarivky, jednokolíkové
a
dvojkolíkové lineárne žiarivky kruhové, tvaru
U
a
indukčné).
•
Kompaktné
žiarivky
(bez integrovaných predradníkov
s
kolikovými päticami ako aj
s
integrovaným elektronickým predradníkom).
•
Vysokotlakové
a
nízkotlakové
výbojky (halogenidové, ortuťové, sodíkové, zmesové,
xenónové).
Čo nezbierame?
žiarovky klasické, iluminačné, sviečkové, dekoračné, smerové, halogénové, žiarovky nízkovoltové, halogénové
žiarovky na sieťové
napätie
Separovaný zber a
ekologická
recyklácia žiariviek a
výbojok je realizovaná
prostredníctvom obchodných
miest, kde sa dajú
tieto zdroje zakúpiť
a ktoré sú zmluvnými partnermi:
•
Združenia
výrobcov a
distribútorov svetelnej techniky –
EKOLAMP Slovakia
(http://www.ekolamp.sk,
EKOLAMP hotline
–
0914 22 44 44)
• Združenia výrobcov a
dodávateľov svetelnej techniky – ETALUX (http://www.etalux.sk)
• na zmluvných zberných dvoroch.
STARÉ VOZIDLÁ
Konštrukčné
zastúpenie materiálov v
európskom automobile
je nasledovné:
•
oceľ
a
v
menšej miere liatina –
60 %•
neželezné
kovy, hlavne hliník –
7 %
•
plasty, najmä
polypropylén –
10 %•
guma, textil, zvukovoizolačné
hmoty –
9 %
•
sklo –
3 %•
farby, laky, tmely –
1 %
•
prevádzkové
kvapaliny –
7 %•
ostatné
materiály –
3 %
•
Od 1. januára 2006 bola novelou zákona o
odpadoch zrušená
možnosť
ponechania si starého vozidla na
základe čestného prehlásenia.
•
Pokiaľ
chce držiteľ
starého vozidla vyradiť
toto vozidlo z
evidencie vozidiel, musí
predložiť
okresnému dopravnému inšpektorátu spolu so žiadosťou o
vyradenie vozidla aj potvrdenie
o
prevzatí
starého vozidla vystavené
spracovateľom tohto starého vozidla, alebo osobou oprávnenou na spracovanie starých vozidiel v
inom členskom štáte
Európskej únie (v tomto prípade držiteľ
starého vozidla spolu s potvrdením predloží
aj jeho úradne
overený preklad).
•
Podľa zákona o
odpadoch odstránenie starého vozidla, ktorého držiteľ
nie je známy a ktoré
je odstavené
na ceste alebo na inom
verejnom priestranstve, zabezpečí
správca cesty. Ak je na inom mieste, zabezpečí
jeho odstránenie, so súhlasom vlastníka
nehnuteľnosti, obec. V prípade nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti prechádza povinnosť
na tohto vlastníka.
•
Odstránenie starého vozidla zabezpečí
osoba zodpovedná
za jeho odstránenie jeho odovzdaním na určené
parkovisko,
a to
bezodkladne po zistení, že staré
vozidlo, ktorého držiteľa sa nepodarilo zistiť
ani s pomocou okresného dopravného
inšpektorátu, je na pozemku odstavené
viac než
30 dní. Náklady spojené
s odstránením starého vozidla znáša
prevádzkovateľ
určeného parkoviska; môže však požiadať o následnú
úhradu z Recyklačného fondu, alebo od držiteľa
starého vozidla, ak sa ho dodatočne podarilo zistiť.
STARÉ LIEKY A
TEPLOMERY
•
Staré
lieky a teplomery patria do kategórie nebezpečných odpadov.
•
Občan by mal prebytočné
lieky či teplomery odovzdať
vo verejnej lekárni.
•
Verejná
lekáreň
ako držiteľ
povolenia na zaobchádzanie s
liekmi a
so zdravotníckymi
pomôckami je povinná
v
zmysle zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach zhromažďovať
lieky nespotrebované
fyzickými osobami a odovzdávať
ich štátnemu ústavu na kontrolu liečiv. Ten sa považuje za pôvodcu tohto odpadu a musí
zabezpečiť
zneškodnenie liekov podľa zákona o
odpadoch.
ZBERNÝ DVOR
Každá
obec je povinná zabezpečiť
podľa
potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností
s obsahom
škodlivín a drobných stavebných odpadov.
K tomuto účelu môže zriaďovať
zberné
dvory
(strediská).
Čo odovzdávame v zberných dvoroch?
V
zberných dvoroch je možné
vo všeobecnosti odovzdať:
•
elektroodpad
(počítače, televízory, kuchynské
spotrebiče, telefóny, káble, elektrické
náradie, chladničky a
mrazničky,
rádia, mobily, nabíjačky a
pod.), •
kovy (plechovky, hrnce, kovové
náradie, súčiastky, vo väčšom
množstve –
hliníkové
viečka, alobal), •
veľkoobjemový
odpad
(akýkoľvek nábytok, koberce, linolea,
staré
vane, umývadla),•
stavebnú
suť, dlaždice a
tehly,
•
pneumatiky, •
veľké
kusy penového polystyrénu,
•
biologický odpad, atď.
Ukladať
odpad mimo kontajnerov a miest na to určených je v rozpore so zákonom o odpadoch a VZN obce
V
zbernom dvore alebo prostredníctvom mobilného zberu (obec ho musí
realizovať
min. 2-krát ročne) sa zbierajú
aj nebezpečné odpady:
•
autobatérie, •
domáca chémia používaná
na silné
znečistenie, •
chemikálie (kyseliny, zásady),
•
ortuťové
teplomery, •
prostriedky na hubenie hmyzu,
•
repelenty, •
žiarovky a
žiarovky,
•
umelé
hnojivá,
•
moridlá
na semená, prostriedky proti pliesňam a
hubám,
•
prostriedky na ničenie buriny, škodlivého hmyzu a
hlodavcov,
•
nemrznúce náplne do motorov, •
použité
motorové
oleje,
•
organické
rozpúšťadlá, lepidlá, farby, laky, nátery všetkého druhu,
•
mazacie oleje, •
asfaltový papier,
•
práškové
pigmenty a
pod.
Mnohí
ľudia si robia „zberný dvor“
z okolitej krajiny
Prípadová štúdia – Liptovský Mikuláš
Výsledky triedenia odpadov v meste Liptovský Mikuláš
v rokoch 1994 –
2000 v porovnaní
s rokom
1998 (Mestský úrad –
Liptovský Mikuláš, OZ TATRY, bez školského zberu papiera)
Rok Množstvo vyseparovaných zložiek odpadov z TKO
(v tonách)1994 0
1995 16,9
1996 35,9
1997 18,3
1998 99,6
1999 104,3
2000 152,2
2008 1 092,10
Vyseparované
zložky tuhého komunálneho odpadu v meste Liptovský Mikuláš, bez biologicky rozložiteľných odpadov,
v roku 2007 (VPS Liptovský Mikuláš, 2008)
Druh odpadu Vytriedené
množstvo (v tonách)
Papier 365,00
Sklo 542,00
Plasty 144,00
Kovové
obaly 20,40
Viacvrstvové
kombinované
obaly 20,70
SPOLU 1 092,10
Základné
logistické
podmienky odpadového hospodárstva v meste
Liptovský Mikuláš
(2008)•
V meste je zavedený zber papiera, plastov (PET-fľaše, zmesové
plasty, fólie), kovov, viacvrstvových kombinovaných obalov (tetrapakov) a skla.
•
V meste a mestských častiach je rozmiestnených cca 500 kontajnerov na triedený zber odpadov + je realizovaný vrecový zber v domoch. Počet kontajnerov na separovaný zber sa neustále zvyšuje.
•
Existuje separačné
stredisko pre dotrieďovanie
vyseparovaných zložiek.
•
Sú
zriadené
2 zberné
dvory (Podtatranského ulica, Žiarska ulica).
•
Mesto má
kompostovisko
a zbierajú
sa bioodpady
(tzv. zelený odpad).
•
Mesto pravidelne organizuje mobilný zber nebezpečných a veľkoobjemových odpadov. V jarnom a jesennom období
mesto pristavuje VOK.
•
Od septembra 2008 OZ TATRY zavádza v 35 výchovno
–
vzdelávacích zariadeniach separovaný zber odpadov (zapožičanie 436 interiérových nádob v hodnote cez 270 tisíc Sk).
•
Je realizovaná
dlhodobá
kampaň
„Neseparujte sa! Separujte s nami“
(vydávanie a roznos informačných materiálov –
letákov pre cca 20 000 domácností, exkurzie, prednášky a interaktívne programy pre školy a verejnosť, PR aktivity –
seriál k téme v informátori Mikuláš, vysielanie propagačných spotov v TV Liptov ...). Je podpísané
MEMORANDUM o spolupráci medzi mestom Liptovský Mikuláš
a OZ TATRY.
Analýza obsahu 1 100 l kontajnerov na komunálny odpad a kontajnera na separáciu plastov, kovov a viacvrstvových
kombinovaných obalov v meste Liptovský Mikuláš
(VPS Liptovský Mikuláš, 28,2.2008, spracoval Mgr. Rudolf Pado)
Druh odpadu 1 100 litrová
nádoba na komunálny odpad –
m. č. sídlisko Podbreziny
(v kg / %)
1 100 litrová
nádoba na komunálny odpad –
m. č. centrum Liptovského
Mikuláša (v kg / %)
1 100 litrová
nádoba na separovaný zber plastov, kovov a viacvrstvových
kombinovaných obalov –
m.č. Liptovská
Ondrašová
( v kg / %)
Papier 18,82 / 28,87 17,94 / 21,17 7,15 / 9,87
Sklo 5,94 / 9,11 13,26 / 15,65 24,70 / 34,13
Viacvrstvové
kombinované
obaly
5,94 / 9,11 4,68 / 5,52 5,20 /7,18
Plasty 9,18 / 14,08 39,00 / 46,01 26,00 / 35,91
Kovové
obaly 7,02 / 10,77 4,68 / 5,52 1,95 / 2,69
Organický odpad 8,10 / 12,42 0,00 / 0,00 0,00 / 0,00
Elektronický odpad 1,50 / 2,30 0,00 / 0,00 0,00 / 0,00
Ostatný komunálny odpad 8,70 /13,34 5,20 / 6,13 7,40 / 10,22
SPOLU: 65,20 / 100,00 84,76 / 100,00 72,40 / 100,00
Množstvo vyseparovaných zložiek z KO
56,50 kg / 86,65 % 79,56 kg / 93,87 % -
Miera znečistenia kontajnera na separovaný zber
- - 39,25 kg / 54,21 %
Obsah 1 100 litrovej nádoby na TKO v meste, kde sa separuje odpad
Výsledky analýzy
•
Analýza vykonaná
počas februára 2008 ukázala, že priemerne sa v
1 100 litrových nádobách na komunálny odpad nachádzalo
18,38 kg papiera, 9,6 kg skla, 24,09 kg plastov, 5,85 kg kovov, 5,31 kg viacvrstvových kombinovaných obalov (tzv. tetrapakov) z
mlieka, džúsov a
krabicového vína a 0,75 kg elektronického
odpadu.
•
Pri dvoch zvozoch odpadu týždenne to len pri jedinej 1 100 litrovej nádobe znamená, že za rok nenávratné
vyhodíme na
skládku tuhého komunálneho odpadu (TKO) vo Veternej Porube: 1 911,52 kg papiera, 998,40 kg skla, 2 505,36 kg plastov, 608,4 kg kovov, 552,24 kg viacvrstvových kombinovaných obalov z
mlieka, džúsov a
78 kg elektronického
odpadu.
•
Analýza obsahu 1 100 litrovej žltej nádoby na separovaný zber pochádzajúcej z
Liptovskej Ondrašovej ukázala, že sa v
nej
nachádzalo 39,25 kg (54,21 %) zložiek odpadu, ktoré
do tejto nádoby na separovaný zber nepatria.
Anketa k separovanému zberu v meste Liptovský Mikuláš
(2008)
•
Anketa
k
separovanému zberu v
meste Liptovský Mikuláš
a
v
jeho mestských častiach reprezentuje
názory domácností, v
ktorých žije 7,64 % obyvateľstva mesta.
•
Anketu nie je možné
pokladať
za reprezentatívnu, nakoľko z
jej vyhodnotenia je zjavné, že
na ňu
odpovedali predovšetkým rodiny s
kladným vzťahom k
triedeniu komunálnych odpadov a
so záujmom
o
zlepšovanie systému separovaného zberu v
meste.
Bytové
domy(v %)
Rodinné
domy(v %)
Nemám dostatok informácií
prečo by som mal separovať 2 0
Je to nepohodlné
a
nepraktické
separovať
odpad 5 0
Vrecia na odpad sú
často špinavé - 6
Nemám informácie ako správne separovať
odpad 6 19
Veľká
vzdialenosť
kontajnerov od domov - 52
Kontajnery nie sú
dostupné
pri bytovke (50
m) 42 -
Kontajnery často nie sú
funkčné 7 -
Nejasné
označenia a
navigácia na kontajneroch 9 -
Kontajnery na separovaný odpad nie sú
pravidelne vyprázdňované
29 -
Zber plných vriec nie je pravidelný - 17
Iné
dôvody - 6
Otázka č. 2: Aké
sú
najčastejšie dôvody prečo neseparujete?
Bytové
domy(počet respondentov/%)
Rodinné
domy(počet respondentov/ %)
Počet respondentov
581 / 100 350 / 100
PET fľaše z
nápojov552 / 95,00 333 / 95,14
Kovové
obaly 247 / 42,51 170 / 48,57
Zmiešané
plasty 397 / 68,33 244 / 69,71
Tetrapakové
obaly 317 / 54,56 209 / 59,71
Sklo 539 / 92,77 322 / 92,00
Papier 431 / 74,18 228 / 65,14
Otázka č. 3: Ktoré
materiály triedite?
Bytové
domy(počet odpov./ %)
Rodinné
domy(počet odpov. / %)
Počet zvolených odpovedí740 / 100 372 / 100
Spálim 58 / 8,00 54 / 15,00
Odveziem na chalupu, darujem niekomu 73 / 10,00 33 / 9,00
Predám na súčiastky 139 / 19,00 6 / 2,00
Odložím do pivnice, na povalu alebo inde 52 / 7,00 34 / 9,00
Vyhodím na nelegálnu skládku 34 / 5,00 1 / 0,00
Odveziem do Zberného dvora na Podtatranského ulici
384 / 51,00 244 / 65,00
Otázka č. 5: Akým spôsobom najčastejšie likvidujete veľkoobjemový odpad?
•
Hlavným dôvodom neseparovania odpadov je v
bytových domoch nedostupnosť
kontajnerov na separovaný zber
a
preplnenosť
kontajnerov,
v
rodinných domoch
je to
veľká vzdialenosť
kontajnerov od domov
a
výhrady k
pravidelnosti
a
kvalite zberu (vyprázdňovania)
vriec s
vyseparovanými zložkami.
•
Z
výsledkov ankety ďalej vyplýva, že pomerne nízke percento domácností
separuje kovové
obaly
(42,51 % resp. 48,57 %)
a
viacvrstvové
kombinované
obaly
tzv. tetrapakové
obaly (54,56 % resp. 59,71 %), a
taktiež
bol očakávaný vyšší
podiel
obyvateľstva triediaceho papier.
•
15 % obyvateľov žijúcich v
rodinných domoch a
8 % v
bytovkách má
stále tendenciu objemné
odpady spaľovať
a
prekvapivé
je aj zistenie, že 5 % obyvateľov bytoviek sa podieľa na vytváraní
nelegálnych skládok odpadov.
INŠPIRÁCIE
Internetová
stránka Priateľov Zeme –
SPZ
•
http://www.priateliazeme.sk/spz
•
Na stránke nájdete informácie o
kampaniach, legislatíve, problematike skládok odpadov a spaľovní
odpadov, o kompostovaní,
zavádzaní
separovaného zberu v
obciach a
pod. V
časti „Informácie –
Naše materiály“
je množstvo letákov, brožúr, plagátov, ktoré
si môžete stiahnuť
do vášho počítača.
Recyklačný fond•
Recyklačný fond bol zriadený ako neštátny účelový fond
Zákonom o
odpadoch č. 223/2001 Z. z. (§
55), ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2001.
•
Od 1. januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať
na jeho účet finančné
prostriedky za komodity.
•
Účelom fondu je sústreďovať
finančné
prostriedky a tie v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR a s komoditnými programami sektorov fondu poskytovať
na podporu zberu,
zhodnotenia a spracovania: opotrebovaných batérií a
akumulátorov, odpadových olejov, opotrebovaných
pneumatík, viacvrstvových kombinovaných materiálov, elektrických a elektronických zariadení, plastov, papiera, skla, vozidiel a kovových obalov.
•
Viac na http://www.recfond.sk
Clean up the World•
Zakladateľom kampane „Clean
Up
the
World“
je
Austrálčan Ian
Kierman.
•
V roku 1993 sa v spojení
s
United
Nations Environmental
Programme
(UNEP,
http://www.unep.org) stala aktivita známou na celom svete pod menom „Clean
Up
the
World“
(Vyčistime
svet).
•
Aktivita „Clean
Up
the
World“
sa stala už neodmysliteľnou súčasťou septembrových dní
a
informácie o
nej nájdete na http://www.cleanuptheworld.org.
Zaregistrovaným
organizáciám koordinátor kampane zväčša zašle vrecia s
logom, infobaličky, plagáty a
pod.
Putovná výstava – „Kroky k rieke“•
Výstava OZ SOSNA je určená
pre všetkých, ktorí
plánujú
robiť
pre rieky niečo konkrétne.
•
Výstava má
dve verzie: prvá
verzia obsahuje 24 panelov (12 informačných, 12 fotografických) v prevedení
s plexisklom.
Druhá
verzia je v prevedení
laminovaný plagát (12 informačných posterov). Rozmery sú
v oboch prípadoch 70 x 100 cm.
•
Podmienky zapožičania: Termín objednania je minimálne 2 týždne pred predpokladaným vystavením. Výpožičné: 300,-
Sk/2 týždne, 400,-
Sk/3 týždne, 500,-
Sk/4 týždne.
•
Prevoz a dovoz panelov s plexisklom (cca 50 kg) na náklady záujemcu o výstavu. Poštovné
pri zapožičaní
laminovanej verzie
(cca 6 kg) na náklady záujemcu o výstavu.
•
Kontakt: OZ SOSNA, Zvonárska 12, 040 01 Košice, tel.: 055/62 519 03, e-mail: [email protected], [email protected]
Projekt –
„Vráťme život obecným potokom“
•
Cieľom projektu OZ SOSNA
je zapojiť miestnych občanov do aktivít, ktoré
zlepšia
stav potokov tečúcich cez obce Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom,
Sokoľ, aj potokov nachádzajúcich sa v blízkosti týchto obcí.
•
Viac informácií
získate na http://www.sosna.sk
(časť
Riečne programy),
odkiaľ
si môžete stiahnuť
aj brožúru „Vráťme život obecným potokom“.
Publikácia –
„Kroky k rieke“
•
Kroky k
rieke, metodický materiál pre mládež, CVČ, krúžky a
učiteľov, v
ktorom nájdu
jednotlivé
časti programu a
nápady na prácu v
teréne alebo v
triede pri objavovaní
tajomstiev riek a
potokov. Autori:
Silvia a
Štefan Szabóovci
(2005).
•
Možnosť
stiahnuť: http://www.sosna.sk/doc/Kroky_krieke_SOSNA.pdf
Tréning mladých lídrov organizovaný OZ TATRY na
Záježovej
Nádoby na separovaný zber odpadov
•
K 1.1.2010 sú
obce, podľa zákona o odpadoch (č. 223/2001 Z. z., §
39 ods. 14), povinne zaviesť
separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologický rozložiteľných odpadov. Ak túto skutočnosť
obec prenesie do miestneho VZN (čo je viac ako očakávané), budú
podľa tejto dikcie povinne tieto
komodity separovať
aj všetci občania, firmy, školy ...
•
Najpestrejšia ponuka nádob, košov, kontajnerov pre separovaný zber sa nachádza na http://www.mevako.sk
Separovaný zber odpadov na škole: 10 krokov
1.
Zvoľte si typ recyklačného programu, ktorý budete realizovať.2.
Zorganizujte koordinačný tím.
3.
Rozhodnite sa, ktoré
suroviny budete zbierať.4.
Identifikujte odberateľa vašich druhotných surovín.
5.
Urobte si rozpočet.6.
Vytvorte kontakty na zástupcov mesta
(obce) a
štátnej správy.
7.
Navrhnite systém zberu a
skladovania vytriedených materiálov.
8.
Premyslite si propagáciu
recyklačného programu.9.
Stanovte si cieľ.
10.
Myslite na neustálu motiváciu.
Text k
jednotlivým krokom
si môžete
vyžiadať
Propagačné
spoty ku kampani OZ TATRY –
„Neseparujte sa! Separuje s nami“
V
súvislosti s
kampaňou,
OZ TATRY vyrobilo pre TV Liptov 4 propagačné
spoty, ktoré
vás môžu inšpirovať
pri príprave
vašich lokálnych kampaní:
•
http://video.google.com/videoplay?docid=- 5890000720503372969
•
http://video.google.com/videoplay?docid= 8137787774281219903
•
http://video.google.com/videoplay?docid=- 7316526079024354190
•
http://video.google.com/videoplay?docid=- 7158578489660899468
Kompostovanie
Viete, že 30-45 % celkového obsahu smetných nádob tvorí
bioodpad, ktorý zbytočne končí
na skládkach alebo v
spaľovni? Viete, že od 1. 1. 2006 je podľa zákona o
odpadoch zakázané
zneškodňovať
bioodpad
zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov? OZ SOSNA vám ponúka nasledovné:
•
Poradenstvo: 3 x 2 hodiny, 7 000,-
Sk/1 obec. •
Prednášku pre verejnosť: prezentácia cca 45 min. a
30 min. diskusia, 500,-
SK.•
Zapožičanie informačných panelov: 3 ks panelov na tému kompostovanie –
„Ako začať“, „Na čo nezabudnúť“, „Výhody“. Súčasťou zapožičania je možnosť
1x vytlačiť
obsah informačných panelov ako letáky do domácností, resp. ako prílohu do miestnych novín. 300,-
SK/2 týždne. •
Školenie pre starostov obcí/mikroregiónu: o
potrebe zriaďovania obecných kompostovísk,
8 hodín, 9
000,-
Sk pre 1 mikroregión
(počet účastníkov max. 15). •
Školenie pre „kompost-majstrov“, ktorí
budú
na
obecnom (komunitnom, školskom) kompostovisku
pracovať, 4 hodiny, 5
000,-
Sk (počet účastníkov max. 15)•
Kontakt:
Ing. Paulína Urdová, [email protected]
Publikácie pre aktivistov•
Vydavateľstvo Slovart
vydalo ku Dňu Zeme knihu pre všetky
deti –
„Zachráň
svoju planétu“.
V
publikácii, ktorá
má
144 strán sa nachádza 101 jednoduchých, ale účinných návodov, ako môže každý mladý človek zmierniť
poškodzovanie planéty.
Cena publikácie je 249,-
Sk. Kontakt: http://www.slovart.sk
•
Česká
televízia a
EKO-KOM, a.s. pripravili publikáciu „Kam s
nimi –
vše o
třídění
a
recyklaci
odpadu.“
Kniha prináša
prehľadné
informácie o
triedení
a
recyklácii
jednotlivých typov odpadov. Súčasťou publikácie je DVD s
krátkymi filmami. Cena:
251,-
Sk. Kontakt: http://www.artforum.sk
Výstava –
„Bio
-
Nebio“
•
Výstava pozostáva zo
100
fotografií
formátu A4, ktoré
sú
zalaminované
(je ľahko prenosná).
•
Kontakt:
Centrum environmentálnych aktivít, Mierové nám 29, 911 01 Trenčín, tel.: 032/640 04 00, e-mail:
[email protected], [email protected], http://www.cea.sk, http://www.biospotrebitel.sk
Detská
ekopolícia v Zábiedove
•
Projekt vznikol v
rámci programu environmentálne uvedomelého občianstva, v
rámci ktorého chcú
v
Zábiedove vzdelávať
všetky generácie.
•
Cieľom projektu bolo propagovať
separovaný zber komunálnych odpadov v
obci, kontrolovať
komunálny odpad a
prideľovať
domácnostiam zelené pochvalné
a
červené
karhajúce značky.
•
Pred projektom detskej ekopolície
triedilo odpad 30 percent domácností, dnes je to už
77 percent.
•
Kontakt:
Krajina pre ľudí
– ľudia pre krajinu - aktivity OZ TATRY
Bulletin –
„Krajina pre ľudí
- ľudia pre krajinu“
Na stiahnutie v pdf. formáte:
http://web.changenet.sk/aa/files/c997e6fd3f6dc 6179b542f2d6c5f8198/krajina_pre_ludi_bullet in_screen_4.pdf
alebo cez internetovú
stránku:
http://www.sunshine-eu.org/sk/start.asp?ID=223364
Klimatická
Aliancia
•
Klimatická
Aliancia združuje mestá
a
obce v
17 európskych štátoch, ktorých spoločným záujmom je ochrana svetovej klímy, a to cestou realizácie opatrení
na miestnej úrovni. Pridruženými
členmi Klimatickej Aliancie môžu byť
aj školy a
mimovládne organizácie.
•
Klimatická
Aliancia poskytuje členom:
-
prestížnu značku využiteľnú
pri uchádzaní
sa o
finančné prostriedky z
rôznych fondov EÚ,
-
informácie, skúsenosti a
know
–
how,-
partnerstvá
a
spoločné
projekty s
členskými samosprávami
a
školami v
zahraničí, -
environmentálny imidž
mesta (obce) a
školy.
http://www.sunshine-eu.org
•
Na Slovensku
realizujú
Priatelia
Zeme
–
CEPA (http://www.priateliazeme.sk/cepa)
trilaterálny
projekt
„Let
the
sunshine
in“
(„Dajme
šancu
slnku“), ktorého cieľom
je získavať
mestá, obce
a školy
pre
osvojenie
si
vízie
a cieľov
Klimatickej
Aliancie.
•
Informácie o
cieľoch, aktivitách, členských subjektoch a podmienkach vstupu miest, obcí
a
škôl do
Klimatickej Aliancie nájdete na http://www.sunshine- eu.org, http://www.priateliazeme.sk/klima,
http://www.klimabuendnis.org, http://www.klimabuendnis.at
alebo ich žiadajte e-
mailom na [email protected]
(Mgr. Ivana Jaššová) alebo [email protected]
(Mgr. Rudolf Pado).
Certifikácia slovenských škôl –
projekt „Zelená
škola“
„Nie na každom mieste môže byť
studňa. Je však dôležité, aby sme sa pokúsili o
to, aby na
každom mieste studňa bola.“
(z rozprávky „Soľ
nad zlato“)
•
Federácia pre environmentálnu výchovu (FEE, http:// www.fee-international.org)
je
medzinárodná
nezisková
organizácia. Zastrešuje sieť
inštitúcií
zaoberajúcich sa
environmentálnym vzdelávaním a ochranou životného prostredia.
•
FEE bola založená
v roku 1981, s cieľom podporovať
medzinárodnú
environmentálnu
výchovu a myšlienky trvalo udržateľného rozvoja v súlade s Agendou 21. S podporou Európskej únie bol v roku 1994 spustený program „Eco-schools“
–
„Ekoškola“
(http://www.eco-schools.org).
„Ekoškola“
je program zameraný na environmentálny manažment, certifikáciu a environmentálne vzdelávanie škôl.
•
Na Slovenskú
je certifikácia materských, základných a
stredných škôl zabezpečovaná
prostredníctvom projektu „Zelená
škola“ (http://www.zelenaskola.sk),
ktorý koordinuje
Spoločnosť
environmentálne -
výchovných organizácií
Špirála (SEVO Špirála,
http://www.spirala.sk.)
•
Kontakt:
Centrum environmentálnych aktivít, Mgr. Richard Medal, Mierové
nám. 29,
911 01 Trenčín, tel.: 032/640 04 00, e-mail: [email protected]
Vyčistime si Slovensko
Internetové
zdroje informácií
O.z. Priatelia Zeme
-
SPZ
–
http://www.priateliazeme.sk/spzO. z. Dubnická
environmentálna skupina
–
http://www.des.skInternetová
stránka „Enviroportál“–
http://www.enviroportal.skO.z Pospolitosť
pre harmonický život
–
http://www.zajezka.skSlovenská
agentúra životného prostredia
–
http://www.sazp.skEkoporadňa
CEEV Živica
–
http://www.ekoporadna.skInternetová
stránka „Biospotrebiteľ“–
http://www.biospotrebitel.skProjekt „Zelená
škola“–
http://www.zelenaskola.skO.z SOSNA
–
http://www.sosna.skO.z TATRY
–
http://www.ekokompas.host.skInternetová
stránka „Zákon o
obaloch“
–
http://www.zakonoobaloch.skENVI-PAK
–
http://www.envipak.skRecyklačný fond
–
http://www.recfond.skGreenpeace
–
http://www.greenpeace.sk
Internetová
stránka „Ekolist“
–
http://www.ekolist.czZdruženie ENVIDOM
–
http://www.envidom.skSlovenská
inšpekcia životného prostredia
–
http://www.sizp.skInternetová
stránka „Zelený bod“
–
http://www.zelenybod.skInternetová
stránka „Triedenie odpadu“
–
http://www.triedenieodpadu.skZbierka zákonov SR
–
http://www.zbierka.skInternetová
stránka „Environmentálne záťaže“
–
http://www.zataze.skMinisterstvo životného prostredia SR
–
http://www.enviro.gov.skŠtátna ochrana prírody SR
–
http://www.sopsr.skInternetová
stránka „ENVIRONET“
–
http://www.environet.skPortál verejnej správy
–
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspxSystém právnych informácií
-
http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_maxi_fr0.htmRecyklovaný papier a
obálky
–
http://www.otto-office.skPublikácie k
environmentálnej výchove
–
http://www.cea.sk, http://www.sosna.sk, http://www.daphne.sk, http://www.zivica.sk
Časopis „Ďalekohľad“
–
http://www.dalekohlad.skRelácia „PORT“–
http://www.ctport.czO. z. Priatelia Zeme -
CEPA
–
http://www.priateliazeme.sk/cepaCentrum pre trvalo udržateľné
alternatívy
–
CEPTA –
http://www.cepta.skZdruženie miest a
obci Slovenska (ZMOS)
–
http://www.zmos.skVirtuálna akadémia ZMOS
–
http://zmos.exs.sk
Úspech nikdy nemôže byť
cieľom, úspech je len
sekundárnym dôsledkom systematickej práce. Úspech ako cieľ
je
väčšinou bez obsahu.
(R. Pado)
Ak si vyberieš
svoju cestu, vyberieš
si s ňou aj svoju
bolesť. Cesty bez bolesti sú
slepé
ulice.
(R. Pado)
... bronzové
busty na námestiach inštalujeme
vždy tým, ktorí
sa vo svojej dobe odlišovali. Masa je potrebná
len vo vojnách
a revolúciách. Dejiny vytvárajú
jednotlivci –
ich
vízie, postoje a rozhodnutia.
(R. Pado)
Všetci na tejto planéte sme tu len preto, že nie všetci, ktorí
tu
žili pred nami, boli zbabelci.
(R. Pado)
KONTAKT
Občianske združenie TATRYKEMI 627/5
031 04 Liptovský MikulášTel.: 044/553 10 27Mobil: 0903 028 364
E –
mail: [email protected]://www.ekokompas.host.sk
