D U B N I C K Ý T E C H N O L OG I C K Ý I N Š T I T ÚT

V D U B N I C I N A D VÁ H O M

Pestúnska starostlivosť v kontexte náhradnej rodinnej

starostlivosti

BAKALÁRSKA PRÁCA

2013 Monika Michalovičová

D U B N I C K Ý T E C H N O L OG I C K Ý I N Š T I T ÚT

V D U B N I C I N A D VÁ H O M

Pestúnska starostlivosť v kontexte náhradnej rodinnej

starostlivosti

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Učiteľstvo praktickej prípravy

Študijný odbor: 1.1.2 Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy

Vedúci práce: PhDr. Eva Cisariková

Dubnica nad Váhom 2013

Monika Michalovičová

ZADANIE BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Monika Michalovičová

Názov bakalárskej práce: Pestúnska starostlivosť v kontexte náhradnej rodinnej

starostlivosti

Akademický rok: 2012/2013

Rámcový obsah: 1. Charakteristika a súvisiace pojmy

2. Náhradná rodinná starostlivosť a jej formy

3. Inštitút pestúnskej starostlivosti

Vedúci bakalárskej práce: PhDr. Eva Cisariková

RNDr. Karol Korintuš

prorektor pre vzdelávanie a marketing

poverený výkonom funkcie rektora

Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom

Dubnica Institute of Technology in Dubnica nad Váhom

Dukelská štvrť 1404/613, 018 41 Dubnica nad Váhom Slovakia

TEL./FAX: +421-42-4424123

http://www.dti.sk

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že bakalársku prácu som vypracovala samostatne s použitím odbornej

literatúry uvedenej na konci práce.

V Dubnici nad Váhom dňa 15. 4. 2013 ...............................................

Monika Michalovičová

Poďakovanie

Touto cestou ďakujem PhDr. Eve Cisarikovej za odborný dohľad nad prácou, dobré rady

a cenné pripomienky, ktoré mi poskytla počas spracovania bakalárskej práce.

ABSTRAKT

Michalovičová Monika: PESTÚNSKA STAROSTLIVOSŤ V KONTEXTE NÁHRADNEJ

RODINNEJ STAROSTLIVOSTI. [Bakalárska práca] - Dubnický technologický inštitút

v Dubnici nad Váhom. - Vedúci bakalárskej práce: PhDr. Eva Cisariková – Stupeň odbornej

kvalifikácie: Bakalár študijného odboru učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej

prípravy. - Dubnica nad Váhom 2013, 54 s.

Cieľom našej bakalárskej práce je priblížiť problematiku náhradnej starostlivosti so

zameraním na pestúnsku starostlivosť. Práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole sa

venujeme charakteristike a súvisiacim pojmom. V druhej kapitole bližšie rozpracúvame

náhradnú starostlivosť a jej formy. V tretej kapitole podrobne opisujeme inštitút pestúnskej

starostlivosti. V práci sme sa snažili osvetliť problematiku pestúnskej starostlivosti ako formy

náhradnej rodinnej výchovy. Priblížili sme históriu, podmienky vyňatia detí a všetky

podrobnosti k tejto problematike. Bakalárskou prácou sme chceli poukázať nato, že rodina je

veľmi dôležitá pre zdravý vývin detí. V prípade, že nie je možný život v biologickej rodine

prichádza do úvahy pestúnska starostlivosť , ktorá je najpodobnejšia životu v bežnej

fungujúcej rodine.

Kľúčové slová: rodina, dieťa, pestúnska starostlivosť, náhradná rodinná starostlivosť, pestún.

ABSTRACT

Michalovičová Monika: FOSTER CARE IN THE CONTEXT OF ALTERNATIVE FAMILY

CARE. [Bachelor thesis] – Institute of Tehnology in Dubnica. – Bachelor thesis supervisor:

PhDr. Eva Cisariková. – Qualitfication level: Bachelor of study program teaching vocational

subjects and practical training. – Dubnica nad Váhom 2013, 54 p.

The aim of our thesis is to clarify substitute care issues, focusing on foster care. The

thesis is divided into three chapters. First chapter is devoted to characteristics and related

concepts. Second chapter further elaborates substitute care and its forms. Third chapter closely

analyzes the Institute of foster care. Thesis sheds light on foster care issues as a form of

surrogate parenting. It brings closer history, conditions for exclusions of children and all the

details to this issue. Thesis points out that the family is very important for healthy

development of children. If biological parents for some reason can not raise their children,

than foster care is the best option, which is most similar to life in the normal functioning

family.

Key words: family, child, foster care, substitute family care, fosterer.

8

OBSAH

ÚVOD ..................................................................................................................................................... 9

1. CHARAKTERISTIKA A SÚVISIACE POJMY .................................................................. 11

1.1 Charakteristika pestúnskej starostlivosti a súvisiacich pojmov ....................................... 11

1.2 Súčasný stav teoretického rozpracovania problematiky .................................................. 14

2. NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ A JEJ FORMY ........................................... 16

2.1 Náhradná osobná starostlivosť ............................................................................................ 17

2.2 Pestúnska starostlivosť ........................................................................................................ 19

2.3 Detské domovy .................................................................................................................... 19

2.4 Osvojenie ( adopcia ) ........................................................................................................... 22

2.5 Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti .................................................................. 25

3. INŠTITÚT PESTÚNSKEJ STAROSTLIVOSTI ................................................................. 29

3.1 Príčiny odobratia detí z rodiny ........................................................................................... 30

3.2 História pestúnskej starostlivosti ........................................................................................ 33

3.3 Vznik pestúnskej starostlivosti............................................................................................ 34

3.4 Formy pestúnskej starostlivosti........................................................................................... 37

3.4.1 Individuálne pestúnstvo ...................................................................................................... 37

3.4.2 Skupinové pestúnstvo .......................................................................................................... 38

3.5 Zánik pestúnskej starostlivosti ............................................................................................ 40

3.6 Zabezpečenie náhradnej starostlivosti ................................................................................ 41

ZÁVER................................................................................................................................................. 46

POUŽITÁ LITERATÚRA .................................................................................................................. 48

PRÍLOHY ............................................................................................................................................ 50

9

ÚVOD

Kvalitu nášho života vo veľkej miere ovplyvňujeme vlastným zmýšľaním a konaním.

Život nám na jednej strane prináša pekné chvíle, na druhej strane pripravuje prekážky. Nikto na

svete nemá všetko. Ľudia hľadajú riešenia, ako zaistiť svoje potreby a zároveň, čo si možno

neuvedomujú pomôžu tým, ktorí to potrebujú. Myslíme deti, ktoré nemajú to šťastie žiť

v biologickej rodine. Uchyľujeme sa k rôznym riešeniam ako tento problém vyriešiť. Máme

možnosť adopcie, pestúnskej starostlivosti, či v súčasnosti najčastejšie riešenie a to profesionálne

rodičovstvo.

K spracovaniu danej témy bol náš osobný záujem vniknúť hlbšie do problematiky a získať

poznatky o pestúnskej starostlivosti, náhradnej rodičovskej starostlivosti a nimi zverených

deťoch. Je to téma zaujímavá, ale zároveň veľmi háklivá na spracovanie vzhľadom k deťom,

ktoré nemali to šťastie, že môžu žiť so svojimi biologickými rodičmi.

Tak ako v minulosti aj v súčasnosti sa stáva, že deti prichádzajú o svojich rodičov

a následne sú zverené do ústavnej starostlivosti. Spoločnosť sa preto snaží nájsť čo najlepšie

riešenia, ktoré najviac vyhovujú a prospievajú deťom a zabezpečili im tak pocit pravého domova.

Nájsť návody ako pracovať a vychovávať deti, ktoré máme v pestúnskej starostlivosti nie

je také jednoznačné a ľahké ako si možno niektorí ľudia môžu myslieť. Svoje biologické deti

vychovávame tzv. ,,automaticky“, ale deti nám zverené sú trocha,, iné“, vyžadujú viac

trpezlivosti a pochopenia. Pestúni, ktorí sa rozhodnú danú prácu vykonávať si musia veľmi dobre

zvážiť, čo všetko stratia, ale hlavne čo získajú ak si vezmú dieťa do pestúnskej starostlivosti.

Pestúnska starostlivosť prináša mnohé úskalia, ktoré nebudú ľahké pre pestúnov ani pre deti.

Náhradný rodič by sa nemal báť spolupráce s odborníkmi – psychológmi, špeciálnymi

pedagógmi, či inými pestúnmi, a to nielen pre potreby detí, ale hlavne pre svoje vlastné pri

rôznych vzniknutých situáciách. Ak chcú pestúni vychovávať zverené deti, mali by sa naučiť

prežiť každý deň s radosťou zo života, ráno vstávať s radostným očakávaním čo nám deň

prinesie, neprehliadať okamihy potešenia či pozitívnych skutočností, ktoré nám život prináša,

taktiež s vďakou prijímať aj prekážky i problémy a nachádzali v nich zdroje a možnosti

osobnostného i profesionálneho rastu.

Pestúnska starostlivosť je jedna z možností ako môže dieťa vyrastať vo vyrovnanej

rodine, ktorá je pre jeho vývin a vývoj najvhodnejšia a poskytuje mu dostatok bezpečia

10

a podpory, ktorej sa mu v biologickej rodine často nedostalo. Pestún mu poskytuje všetko, čo

dieťaťu chýbalo, či už lásku, porozumenie, pomoc ale aj materiálne zabezpečenie. Za výhodu

možno pokladať finančnú podporu poskytovanú štátom pre pestúnov a pestúnske rodiny, ktoré sa

rozhodnú pre prijatie dieťaťa do takejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti a umožnia mu tak

vyrastať v čo najprirodzenejších podmienkach. Deti z problémových rodín tak majú nadej, že

vyrastú v rodine hoci nie ich biologickej a prežijú tak plnohodnotný život ako majú ostatné deti,

ktoré vyrastajú so svojimi rodičmi.

Cieľom bakalárskej práce bolo priblížiť pozitíva a negatíva náhradnej rodinnej

starostlivosti, pozornosť sme venovali najmä pestúnskej starostlivosti a deťom, ktoré sú do tejto

starostlivosti zverené.

Predmetom bakalárskej práce je náhradná rodinná starostlivosť, objektom sú pestúni,

ktorí pracujú s deťmi im zverenými. V práci sme využili metódu štúdia odbornej literatúry.

11

1. CHARAKTERISTIKA A SÚVISIACE POJMY

Pre lepšie pochopenie problematiky sme považovali za potrebné priblížiť význam

niektorých základných pojmov, ktoré budeme v práci častejšie používať. Ide napríklad o pojem

rodina, ktorá predstavuje najdôležitejšiu sociálnu zložku spoločnosti a dáva mladým ľuďom

základ do života, ktorý sa neskôr odzrkadlí pri zakladaní ich vlastnej rodiny. Veľa ľudí si

neuvedomuje dôsledky nesprávnej výchovy, ktorá môže v budúcnosti viesť k alkoholizmu,

drogovej závislosti, vandalizmu, krádežiam a podobne. Je dôležite prípadne problémy zachytiť

hneď na začiatku, aby sa predišlo uvádzaným situáciám a problémom z dôvodu veľkej náročnosti

neskoršej nápravy. Existujú prípady, v ktorých sa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosiahol

požadovaný efekt.

1.1 Charakteristika pestúnskej starostlivosti a súvisiacich pojmov

V tejto podkapitole si bližšie charakterizujeme jednotlivé pojmy, s ktorými sa budeme

stretávať v práci. Ich znalosť je veľmi dôležitá pre ďalšie chápanie danej problematiky.

Patria sem pojmy:

rodina,

náhradná rodinná starostlivosť,

pestúnska starostlivosť,

pestún,

osvojenie (adopcia).

Rodina

S pojmom rodina sa stretol už každý z nás a vedel by vyjadriť, čo znamená rodina práve

pre neho. Charakterizovať rodinu je možné z rôznych hľadísk. Veľa autorov sa už pokúsilo čo

najlepšie vystihnúť význam rodiny.

„Rodina je najstaršou spoločenskou inštitúciou. Vznikla z prirodzeného pohlavného pudu

a hlavne z potreby ochraňovať, učiť, vzdelávať a pripravovať pre život svojich potomkov. Je

miestom vzniku života, formácie charakteru človeka, ale aj osvojovania hodnôt ako

najcennejšieho ľudského potenciálu“ (Kasanová, 2008, s. 47).

12

Rodina je pokladaná za základnú, primárnu sociálnu skupinu, ktorá plní v spoločnosti

mnoho funkcií. Medzi tieto funkcie patrí najmä biologická, sociálna, ekonomická

a psychologická. Zo všetkých skupín je pre jednotlivca najdôležitejšia. Skupinu

s najvýznamnejším formatívnym vplyvom na vytváranie všetkých dimenzií jeho osobnosti

(Oravcová a kol., 2007, s. 6).

„ Z hľadiska plnenia jednotlivých funkcií môžeme uviesť nasledovnú typológiu rodín:

harmonické, resp. funkčné rodiny – primerane plnia všetky funkcie a dokážu

zabezpečiť optimálne prostredie pre rozvoj všetkých členov rodiny;

konsolidované rodiny – pri plnení niektorých funkcií sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré

však nenarúšajú funkčnosť rodiny;

disharmonické, resp. dysfunkčné rodiny – vyskytujú sa vážnejšie problémy pri plnení

jednotlivých funkcií, čo môže ohroziť fyzický, psychologický a sociálny vývin členov

vrátane detí“ (Hudecová a kol., 2009, s. 18).

Náhradná rodinná starostlivosť

„Náhradná starostlivosť je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a

vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov

o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná

starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže

vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo

súdnym rozhodnutím.

Náhradnou starostlivosťou je:

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

(ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),

b) pestúnska starostlivosť a

c) ústavná starostlivosť“ (Zákon č. 36/2005 Z .z. o rodine, §44).

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je osobitou formou náhradnej rodinnej výchovy. Riadi, kontroluje

a hmotnou podporou ju zabezpečuje štát. Je jedným z výchovných opatrení, ktoré súd môže

nariadiť, keď rodičia nezabezpečujú riadnu výchovu dieťaťa. Odňatie dieťaťa z výchovy rodičov

13

znamená vždy závažný zásah do rodičovských práv, preto zákon vymedzuje podmienky na

zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti (Kubičková, 1990, s. 21-22).

Pestúnska starostlivosť sa využíva v prípadoch so zvláštnymi výchovnými požiadavkami.

Ide o deti predškolského veku a do stredoškolského veku, o ktoré sa vlastná rodiny nestará alebo

sa nedokáže postať. Deti nie sú vhodné pre adopciu a vyžadujú si individuálnu výchovnú

starostlivosť, takže pre ich výchovu nie je vhodný ani detský domov klasického typu. Jedná sa

o prípady zvláštne, problematické a výchovne náročné (Matějček, 2005, s. 223).

Pestún

Úloha pestúna nie je vôbec jednoduchá. Túto skutočnosť by si mal zvážiť každý kto sa

pohráva s myšlienkou o pestúnskej starostlivosti. Je nevyhnutné si uvedomiť svoju zodpovednú

úlohu voči dieťaťu, ktorú mu je zverené. Osoba, ktorá sa rozhodne vykonávať na túto neľahkú,

ale záslužnú činnosť musí v prvom rade splniť podmienky stanovené štátom.

Pestún je osoba, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa

v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Pestúni majú právo zastupovať maloleté

dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach (Mikloško, 2008, s. 41).

„Napriek tomu, že pestúni majú spravidla ako žiadatelia oveľa realistickejšie očakávania

ako adoptívni rodičia, stretávajú sa u zverených detí s častými výchovnými problémami.

Objavujú sa najčastejšie v pubertálnom období dieťaťa, keď dieťa intenzívnejšie prežíva svoju

dvojitú identitu či príslušnosť a neraz „experimentálne utečie“ k biologickej rodine“ (Škoviera,

2007, s. 51).

Osvojenie (adopcia)

Prostredie, v ktorom vyrastá osvojené dieťa je pre jeho zdravý vývin a vývoj

najvhodnejšie a najprirodzenejšie. Adoptívnych rodičov pokladá za svojich biologických a tí sa

mu snažia nahradiť nedostatok lásky a pozornosti, ktorej sa mu nedostalo v pôvodnej rodine.

Pod adopciou (osvojením) chápeme prijatie cudzieho maloletého dieťaťa za vlastné. Je

najstaršou formou náhradnej rodinnej výchovy. Poznali ju už viaceré staroveké kultúry. Napriek

historickej zakorenenosti nám aj súčasný stav ukazuje, že ani adopcia nie je celkom jednotný

právny inštitút, ktorý by nebol pod tlakom zmien (Škoviera, 2007, s. 46-47).

„Rozhodovanie o osvojení dieťaťa patrí do právomocí súdu, pretože osvojenie sa pokladá

za veľmi závažnú právnu skutočnosť, hlboko zasahujúcu do existujúcich rodinnoprávnych

14

pomerov dieťaťa, ktorá zakladá nové rodinnoprávne vzťahy s celoživotnými následkami“

(Mikloško, 2008, s. 43).

Bez ohľadu nato či ide o pestúnsku starostlivosť, osvojenie alebo inú formu náhradnej

rodinnej starostlivosti, všetky sa pokúšajú o zlepšenie životných podmienok, v ktorých dieťa

vyrastá. Myslíme si, že uvedené formy náhradnej starostlivosti sú vhodnejšie ako by malo dieťa

vyrastať v detskom domove. V detskom domove sa mu nedostane potrebná láska. Aj keď sú

uspokojené všetky základné potreby (jedlo, spánok, hygiena, ošatenie), po citovej stránke táto

výchova zaostáva.

1.2 Súčasný stav teoretického rozpracovania problematiky

S dysfunkčnými a problémovými rodinami sa dnes stretávame čoraz častejšie ako

v minulosti. Neplnia svoju funkciu a tým najviac trpia deti, ktoré túto skutočnosť vnímajú oveľa

viac ako si vieme predstaviť. Citlivá detská duša nepotrebuje materiálny prejav náklonnosti

rodičov, ale objatie, lásku, porozumenie. V prípade, že sa im týchto citových prejavov nedostáva,

ani oni samé ich nevedia prejaviť svojmu okoliu. Táto skutočnosť sa prejavuje v partnerských,

priateľských vzťahoch aj pri výchove vlastných detí.

Na druhej strane existujú prípady kedy je deťom venovaná dostatočná pozornosť, ale

chýba materiálne zabezpečenie. Nedostatok financií sa môže prejaviť v rôznych podobách.

Ktorými sú napríklad podvýživa, nedostatočná hygiena, nervozita rodičov, riešenie problémov

alkoholom a inými návykovými látkami. Toto všetko môže vyústiť do situácie, kedy je potrebné

v záujme dieťaťa zakročiť. Ak ani po upozornení od kompetentných inštitúcií nedochádza

k náprave, často dochádza k odobratiu dieťaťa z problémovej rodiny. V záujme dieťaťa prichádza

do úvahy náhradná rodinná výchova.

Problematike náhradnej rodinnej výchova je venovaná časť zákona č. 36/2005 Z. z.

o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov. Tento zákon obsahuje podrobne rozpracované

a definované charakteristiky pojmov, podmienky pri konkrétnej forme náhradnej starostlivost i.

Zákon o rodine v Slovenskej republike platí od roku 1963. Od tohto roku bol dvakrát

novelizovaný. Zákon sa skladá z piatich častí a trinástich hláv. Tretia hlava v druhej časti je

venovaná náhradnej starostlivosti.

15

Ďalšie zákony upravujúce túto problematiku sú zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na

podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Zákon je

rozdelený do 12 častí. Týmto zákonom sa zjednotila právna úprava sociálnoprávnej ochrany

a sociálnej kurately.

„Tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu a sociálnu kuratelu na zabezpečenie

predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov

detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu

a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu

sociálnopatologických javov“ (Kasanová, 2008, s. 214).

Okrem zákonov je tu aj knižná literatúra od rôznych autorov, ako napríklad Kasanová,

Oravcová, Mikloško, Škoviera, Kubičová, Matějček, Hudecová a iní. Tejto problematike sa

rovnako venujú odborné časopisy pre pedagógov, psychológov, vychovávateľov, medzi ktoré

patrí Psychológia dnes, Vychovávateľ a mnohé iné. Sú vydávané aj časopisy, ktoré sa venujú

celoštátnemu dianiu a prinášajú nám novinky z danej problematiky.

16

2 NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ A JEJ FORMY

K prijatiu opustených detí do nových náhradných rodín dochádzalo už v minulosti. Bolo

to bežný postup vo viacerých kultúrach. Slovo adopcia znamenalo pôvodne „ vyvoliť “, to

znamená, že deti boli svojimi novými náhradnými rodičmi vyvolené. Dnes je táto skutočnosť

trochu iná - noví rodičia sú pre opustené deti vyberaní. Práve výber vhodnej rodiny je veľmi

dôležitý a závisí od neho celý ďalší život opusteného dieťaťa i jeho budúcich rodičov. Adoptívne

rodiny sa v mnohom podobajú biologickým rodinám, ale v mnohom sa aj líšia. Tak ako

v biologických rodinách, aj tu sa dieťaťu vytvára bezpečné a podnetné prostredie pre vývin

a hľadanie podoby vlastnej dospelosti.

V minulosti si rodičia pre adopciu vyberali deti čo možno najmladšie a rodičom čo

najpodobnejšie. Následne sa rodina snažila žiť rovnako ako ostatné biologické rodiny. Adopcia

znamenala náhradu za nenaplnené rodičovstvo a zároveň popretie reality adopcie. Dnes sa

hľadajú vhodní rodičia pre dieťa, ktoré môže byť staršie, etnicky odlišné alebo môže mať

zdravotné postihnutie. A práve tieto deti potrebujú zvlášť naliehavo a ak je to možné, včas nájsť

nový domov a nových rodičov. Je potrebné nájsť rodičov dostatočne poučených, pripravených

a vybavených. Je zreteľné, že sa tu nezaobídeme bez rodičov alebo pestúnov profesionálov.

Profesionálov, ktorí dostali nielen patričné poučenie, ale i špeciálny terapeutický výcvik. Existuje

názor, že rodičia by skutočnosť adopcie nemali tajiť. Naopak utvoriť rodinu, ktorej konštitučná

odlišnosť je súčasťou jej identity. Tento názor sa dnes považuje za správny. Mnohé rodiny sa pre

túto informáciu nerozhodnú, iné len rozhodnutie večne odkladajú.

Typickým dieťaťom prichádzajúcim do verejnej starostlivosti je dnes dieťa z rodiny,

ktorá svoju funkciu neplní. Môže pochádzať z rodiny asociálnej, rozvrátenej, či alkoholickej.

Mnohým deťom sa náhradnej rodinnej výchovy nedostalo jednoducho preto, že nezodpovedali

kritériám pre adopciu. Najčastejšie z dôvodu problematickej heredity. Pestúnskou starostlivosťou

sa v 70. rokoch minulého storočia podstatne rozšírila „ponuka“ možností náhradnej starostlivosti.

Pričom deti, ktoré nevyhovovali kritériám adopcie, celkom dobre vyhovovali kritériám určeným

pre pestúnsku starostlivosť.

Detské domovy na Slovensku prechádzajú v posledných rokoch intenzívnym a náročným

procesom transformácie z internátnych na domovy s rodinným charakterom výchovy. Do

popredia sa dostáva adopcia, pestúnstvo, ale aj profesionálne rodičovstvo. Úplne na prvom

17

mieste je sociálnoprávna ochrana, prevencia a návrat dieťaťa do biologickej rodiny. Cieľom tejto

filozofie je, aby čo najviac detí malo rodinu, aby čo najmenej deti vyrastalo v detských

domovoch (Oravcová a kol., 2007, s. 346 – 348).

V modernej spoločnosti patrí náhradná rodinná výchova k významným právnym

prostriedkom, ktorý napomáha riešiť nepriaznivú situáciu detí, o ktoré sa vlastný rodičia

nestarajú. Ak existujú objektívne príčiny, na základe ktorých rodičia nemôžu dieťa vychovávať

vystupuje ako výchovné opatrenie náhradná rodinná starostlivosť. Pri tomto druhu starostlivosti

spoločnosť koná v záujme dieťaťa (Kubičková, 1990, s. 8-9).

„Rodina, to sú ľudia, ktorí sú len naši, ľudia, ktorí nás majú radi a ktorí sa o nás chcú

starať nielen počas pracovného času. Vôbec nie je dôležité, či sa voláme rovnako, či sme sa

v tejto rodine narodili, alebo nás do tejto rodiny prijali“ (Oravcová a kol., 2007, s. 348).

„Náhradná rodinná starostlivosť je forma starostlivosti o deti, kedy je dieťa vychovávané

„náhradnými“ rodičmi v prostredí, ktoré sa najviac podobá životu v prirodzenej rodine. K takejto

forme starostlivosti dochádza vtedy, ak rodičia zomreli, z objektívnych alebo subjektívnych

príčin nemôžu alebo nechcú zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa“ (Kasanová, 2008, s. 247).

„Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou

starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté

dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti“

(Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 54).

2.1 Náhradná osobná starostlivosť

„Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej

osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická

osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom

svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, §45).

O zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a

uprednostňuje predovšetkým príbuzného.

18

„Medzi príbuznými prevažovali starí rodičia, s ktorými dieťa obvykle už dlhšie žilo

v domácnosti. Príbuzní dieťaťa spravidla nemajú cielený záujem vykonávať náhradnú rodinnú

starostlivosť a nepodnikajú v tomto smere žiadne aktivity, ako napr. žiadosť o zapísane do

zoznamu žiadateľov o náhradnú starostlivosť. Ich rozhodnutie starať sa o dieťa z príbuzenstva

vyplýva z konkrétnej situácie, v ktorej sa dieťa ocitlo. Je motivované tým, že dieťa poznajú,

a nechcú, aby bolo umiestnené do ústavnej starostlivosti. To je dôvod, prečo zákon pri tejto

forme náhradnej starostlivosti nepredpisuje obdobný postup, ako pri uchádzačoch o pestúnsku

starostlivosť“ (Mikloško, 2008, s. 39).

Súd pri rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti vymedzuje tiež rozsah

práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej sa dieťa zverí do náhradnej osobnej

starostlivosti je povinná vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako

rodičia. Právo na zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných

veciach. Rodičia majú právo stretávať sa s dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti. Súd rozhoduje o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu. Súčasne

rozhodne, aby výživné poukazovali osobe, ktorej je dieťa zverené (Kasanová, 2008, s. 248).

„Náhradná osobná starostlivosť zaniká :

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b) smrťou maloletého dieťaťa,

c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,

f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo

maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti zanedbáva maloleté dieťa alebo

porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada“ (Zákon č. 36/2005 Z. z.

o rodine, §47).

Náhradná starostlivosť, na základe ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom

a inou osobou vznikajú len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené

19

zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Súd pri voľbe o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej

starostlivosti zvolí, vždy prihliada na záujem dieťaťa (Kasanová, 2008, s. 248).

Ak zomrie jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

V prípade ak zanikne náhradná osobná starostlivosť a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhoduje o ďalšej náhradnej

osobnej starostlivosti (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, §47).

2.2 Pestúnska starostlivosť

Hlavnom zložkou pre zdravý vývin osoby je stabilná a funkčná rodina. Napriek tomu sa

nie vždy stretávame s takou rodinou, ktorá dokáže dostatočne plniť svoju najdôležitejšiu funkciu,

nielen voči členom ale rovnako aj voči spoločnosti.

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nie sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti osoby, ktorá má záujem

túto pestúnsku starostlivosť vykonávať a spĺňa všetky potrebné podmienky (Zákon č. 36/2005 Z.

z. o rodine, § 48).

Pestúnstvo predstavuje výchovu a napomáhanie pri vývine dieťaťa. Náhradná rodinná

starostlivosť je výchova dieťaťa v prirodzenom rodinnom prostredí. Môže isť o krátkodobú alebo

dlhodobú náhradnú starostlivosť, ktorá je kontrolovaná štátom (Kasanová, 2008, s. 250).

2.3 Detské domovy

História starostlivosti o opustené deti sa začala písať pri samotnom zrode ľudskej

civilizácie a pravdepodobne nikto nevie s určitosťou povedať, kde pramenia jej korene.

Spoločnosť nemala k opusteným deťom vždy kladný vzťah. V období staroveku

i stredoveku boli opustené deti usmrcované. V tomto existovala prírodná zákonitosť

uprednostňujúca život dospelého človeka pred životom dieťaťa. Ak sa dieťa narodilo v období

nedostatku, bolo ponechané na opustenom mieste alebo zabité, rovnako sa zaobchádzalo aj

s chorým alebo postihnutým dieťaťom.

20

V Sparte boli deti hneď po narodení prehliadnuté a na základe toho sa rozhodlo ich

o ďalšom živote. V Aténach o dieťati rozhodoval otec a rovnako to bolo aj v Ríme.

Novonarodené dieťa bolo položené pred otca na zem, ktorý ak ho zdvihol, uznal jeho právo na

život.

Z uvedených skutočností je zjavné, že v tomto období neboli žiadne opustené, choré deti

ani siroty, o ktoré by bolo potrebné sa starať. Významný obrat nastal až vo 4. storočí, kedy podľa

rímskeho zákona z roku 374 sa usmrtenie dieťaťa považovalo za vraždu.

Cirkev sa už od svojho vzniku pokúšala zaistiť starostlivosť o opustené deti, ktoré boli

umiestňované do útulkov, nachádzajúcich sa v blízkosti kláštorov. Písomná zmienka o prvom

útulku pre opustené deti sa zachovala z roku 335 v Carihrade. Už v roku 787 bol v Miláne

založený tzv. „nálezinec“. Základy nového smeru v starostlivosti o opustené deti položil v roku

1198 pápež Inocent III, ktorý v Ríme zriadil sirotinec. Tento sirotinec mal zvláštnu otáčavú

schránku, do ktorej bolo možné nechcené dieťa odložiť. Idea takýchto sirotincov vydržala

v Európe až do polovice 20. storočia.

Prvé ucelené pedagogické idey zaoberajúce sa starostlivosťou o opustené deti vznikali

v 18. storočí. Už v tomto období sa pri výchove zdôrazňoval význam mravnej, pracovnej

a citovej výchovy. Rodina mala vplyv na prirodzený a harmonický rozvoj osobnosti.

V 19. storočí boli opustené a zanedbávané deti umiestňované v chudobincoch, ktorých

zriaďovateľmi boli spravidla dobročinné spolky. Dôležitú úlohu zohral aj Angličan Róbert Owen,

ktorý pre deti do 10 rokov zriadil materskú školu a školu. Od piatich do desiatich rokoch sa

všetky deti učili písať, čítať, počítať a nadobúdali základné poznatky z dejepisu, zemepisu

a prírodopisu. Koncom 19. storočia sa zriaďovateľmi ústavov stávali štátne územno-správne

orgány. V tomto období sa začali formovať nové základy pre ústavnú starostlivosť

a zodpovednosť za opustené deti niesla celá spoločnosť nielen dobrovoľníci (Vocilka, 1999, s.

19- 22).

„Detský domov je charakterizovaný ako prostredie utvorené a usporiadané na účely

vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia

a o uložení výchovného opatrenia, pričom dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné

prostredie alebo náhradné rodinné prostredie“ (Mikloško, 2008, s. 50).

„Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je

vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak

rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a

21

maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej

starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa

nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa“

(Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 54).

Ak je nariadená ústavná výchova, určený úrad v spolupráci s obcou a detským domovom,

sú povinní vypracovať plán výchovnej činnosti pre dieťa a jeho rodinou. Zákon zaväzuje aj obec

poskytovaním príspevku na dopravu rodiča do detského domova a na vyčlenenie prostriedkov,

ktoré sú prvý rok používané na sanáciu rodiny alebo vytvorenia podmienok pre náhradnú rodinnú

starostlivosť. V detskom domove je možné poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do

dosiahnutia plnoletosti. Mladý dospelý môže požiadať o poskytovanie starostlivosti až do jeho

osamostatnenia, najdlhšie však do 25 rokov veku (Mikloško, 2008, s. 50).

Poslaním detských domovov je vytvorenie optimálnych podmienok pre všestranný rozvoj

zverených detí, pripraviť ich na samostatný život a plniť celospoločenskú úlohu. Zameranie

výchovno-vzdelávacej práce v detských domovoch spája požiadavky školského výchovného

zariadenia, ktoré zaisťuje všestrannú starostlivosť o deti od ich detstva až po dospelosť,

s požiadavkami vytvoriť stabilné prostredie, ktoré má nahradiť rodinu na trvalo alebo len na

určitý stanovený čas. Vytvoriť trvalé prostredie, aby dieťa mohlo uspokojiť základné citové

potreby. Prostredie, ktoré by vytváralo podmienky na formovanie vedomostí, návykov

a zručností s ohľadom na spoločenské a osobné potreby. Taktiež aj záujmy a osobitosti

jednotlivca. Detský domov podporuje výchovno-vzdelávaciu činnosť školy, zabezpečuje deťom

hodnotný odpočinok, zábavu i rekreáciu.

Deti sa môžu uplatniť v rôznych druhoch záujmovej činnosti, učia sa sebaobsluhe, plniť si

pracovné povinnosti, oboznamujú sa s každodennou organizáciou v domove, zapájajú sa do

činností mimo detského domova, pestujú v nich dobré vzťahy k členom výchovnej skupiny

a celého detského domova. Hlavný výchovný činiteľ, ktorý pôsobí v detských domovoch na deti

a mládež je vychovávateľ. Jeho úloha závisí od poslania detského domova, ktorý poskytuje pevné

zázemie pre deti, ktorým rodina nezabezpečuje prechodne alebo trvalo svoju funkciu (Hrdličková

- Pávková, 1989, s. 11 – 16).

„Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka

hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s

príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú

starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa

22

primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne

vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych

pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich

rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie

o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do

pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno

zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli

dôvody, pre ktoré bola nariadená“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, §55).

V súvislosti s detskými domovmi je čoraz častejšie spomínaný pojem profesionálny rodič.

Táto činnosť je vykonávaná na základe zamestnaneckého pomeru medzi profesionálnym rodičom

a detským domovom. Biologický rodičia majú rovnaké postavenie, ako keby bolo ich dieťa

umiestnené v ústavnom zariadení. Právo rozhodovať o dieťati je rozdelené medzi

zamestnávateľa, profesionálneho rodiča (v menšej miere) a biologických rodičov. Profesionálny

rodič je v pozícii „dočasného“ rodiča- vychovávateľa. Biologický rodičia majú právo

kontaktovať sa so svojim dieťaťom prostredníctvom stretnutí, ktoré musia byť vopred dohodnuté

a uskutočňujú buď doma alebo na neutrálnej pôde detského domova (Škoviera, 2007, s. 132).

2.4 Osvojenie ( adopcia )

Adopcia predstavuje jednu z foriem náhradnej starostlivosti. Adoptovať si dieťa

predstavuje veľký krok v živote každého človeka. Osoba, ktorá sa rozhodne pre adopciu prijíma

dieťa za svoje vlastné, ale ešte pred týmto závažným krokom je potrebné dobre si zvážiť všetky

pre a proti. Treba si položiť niekoľko základných otázok.

Medzi tieto otázky patrí:

Viem si predstaviť, čo všetko výchova dieťaťa zahŕňa?

Mám sa pri problémoch a pochybnostiach o koho oprieť?

Je naše manželstvo alebo partnerstvo pripravené na príchod nového člena?

Dokážem milovať toto dieťa ako svoje vlastné?

Čo hovoria moje deti na nového člena rodiny?

Môžeme si to finančne dovoliť?

23

Mám dostatok trpezlivosti a tolerantnosti?

Ako príjme adoptované dieťa rodina a priatelia?

Som pripravený na prípadne negatívne ohlasy okolia?

Na tieto a mnohé iné otázky by si mal odpovedať každý, kto má záujem stať sa

adoptívnym rodičom. Adopcia, ako každá iná životná situácia prináša so sebou radosti aj starosti.

V odbornej aj laickej verejnosti sa na Slovensku používajú dva pojmy – osvojenie

a adopcia. Termín osvojenie je používaný viac v právnej terminológií. V laických kruhoch sa

viac vyskytuje termín adopcia. Adopcia aj osvojenie sú výrazy, ktoré pomenúvajú ten istý právny

vzťah (Mikloško, 2008, s. 42 – 43).

„Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi

rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský

vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako

rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická

osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä

zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa

osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti,

zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 97-

98).

Od osvojenia dieťaťa už biologickí rodičia nevykonávajú starostlivosť o jeho zdravie,

výchovu, výživu a všestranný vývoj. Nezastupujú dieťa a nespravujú ani jeho majetok. Taktiež

úplne zaniká vyživovacia povinnosť. Osvojením biologickí rodičia strácajú právo stýkať sa

s dieťaťom. Cieľom osvojenia je vytvoriť právny vzťah, ktorý sa bude čo najviac podobať

biologickým príbuzenským vzťahom, aby dieťa vyrastalo v stabilnom a úplnom rodinnom

prostredí.

Súd môže osvojenie zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme dieťaťa, a to do šiestich

mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Návrh na zrušenie osvojenia môže podať

osvojiteľ, osvojenec alebo súd začne konať aj bez návrhu.

Zákon bližšie neurčuje, čo je považované za vážne dôvody. Môže ísť o zanedbávanie

alebo zneužívanie práv a povinností zo strany osvojiteľov, psychické alebo fyzické násilie, aj

trestná činnosť osvojenca a podobne. Na osvojenie dieťaťa je potrebný súhlas biologických

rodičov. Tento súhlas musia udeliť obaja rodičia a možno ho odvolať až do okamihu pokiaľ nie je

24

dieťa zverené do pred osvojiteľskej starostlivosti budúcich rodičov na základe rozhodnutia súdu.

V určitých prípadoch môže byť dieťa vyhlásené súdom za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov.

Ide o výnimočné prípady, ktoré sú uvedené v zákone o rodine, a to vtedy ak rodičia:

neprejavili skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov,

neprejavili žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov od narodenia dieťaťa, (tu musí

byť splnená podmienka, že v prejavení záujmu o dieťa rodičom nebráni závažná prekážka

ako napríklad väzba rodiča, vážna choroba),

udelia vopred ešte pred začatím konania o osvojiteľnosti svoj súhlas k osvojeniu, a to

písomnou formou pred súdom alebo iným príslušným orgánom.

Dieťa sa stáva osvojiteľné po vyhlásení súdu formou rozsudku. Po právoplatnosti tohto

rozsudku je dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým je nutné sprostredkovať náhradnú rodinnú

starostlivosť. Vhodný náhradný rodičia sa vyhľadávajú v zozname žiadateľov. Pokiaľ sa po

nadviazaní vzťahu s dieťaťom náhradní rodičia rozhodnú o prijatie do rodiny, podajú na súd

návrh o zverenie dieťaťa do pred osvojiteľskej starostlivosti. Pred rozhodnutím o osvojení musí

byť dieťa určitý čas v starostlivosti budúcich náhradných rodičov. Pred osvojiteľská starostlivosť

trvá minimálne po dobu 9 mesiacov a bez jej absolvovania nie je možné aby došlo k osvojeniu

dieťaťa. Túto dobu možno chápať ako skúšobné obdobie pre osvojovateľa, počas ktorého je

potrebné zistiť, či je osvojovateľ schopný plniť si rodičovské povinnosti voči dieťaťu. Počas tejto

doby sa sleduje aj vzťah, ktorý vzniká medzi budúcimi osvojovateľmi a osvojencom, aby

osvojenie bolo v najlepšom záujme dieťaťa (Mikloško, 2008, s. 42-46).

Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré má zverené do pestúnskej

starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo dieťa v starostlivosti

pestúna minimálne po dobu 9 mesiacov, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa si chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa

osobne stará. V prípade osvojenia maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy

určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (Zákon č. 36/2005

Z. z. o rodine, § 101-103).

25

2.5 Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti

Jednu z osobitostí pestúnskej starostlivosti predstavuje skutočnosť, že je finančne

zabezpečovaná štátom. Toto zabezpečenie je upravené v zákone č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch

na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Tento zákon upravuje poskytovanie príspevkov,

ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť. Príspevky sú vo forme sociálnych dávok, ak

náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo na základe

rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba ako rodič.

Náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je:

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než je rodič

dieťaťa,

b) pestúnska starostlivosť,

c) poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa, to neplatí v prípade, ak sa poručník

osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí,

d) dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom,

e) zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení

predbežného opatrenia (Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej

starostlivosti o dieťa, § 1).

Druhý príspevkov

Medzi príspevky, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť patrí:

jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti,

jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti,

opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti,

opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,

osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (Zákon č. 627/2005 Z. z.

o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, § 2).

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je určený na podporu

zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa Hlavne na zabezpečenie jeho ošatenia,

26

obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí potrebných na uspokojenie

potrieb dieťaťa.

Nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti má dieťa:

a) ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti podľa rozhodnutia súdu,

b) ktorého náhradný rodič sa začal o dieťa osobne starať,

c) ktoré ku dňu zverenia do náhradnej starostlivosti je v ústavnej starostlivosti alebo v

ochrannej výchove.

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je možné poskytnúť aj

dieťaťu, ktorému nebola pred zverením do náhradnej starostlivosti nariadená ústavná

starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, ak pri začatí vykonávania náhradnej starostlivosti

nemá zabezpečené základné osobné vybavenie. Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej

starostlivosti predstavuje sumu 361, 68 EUR (Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu

náhradnej starostlivosti o dieťa, § 3).

Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti

Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti je určený na podporu

osamostatnenia sa dieťaťa. Nárok na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti

má plnoleté dieťa v prípade ak náhradná starostlivosť trvala aspoň jeden rok pred dosiahnutím

plnoletosti dieťaťa. Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti predstavuje

sumu 905, 99 EUR (Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o

dieťa, § 4).

Opakovaný príspevok dieťaťu

Opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä

na úhradu nákladov na výchovu, výživu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.

Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej

starostlivosti:

rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím príslušného orgánu,

plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej

starostlivosti a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti

27

bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa nemá príjem alebo má príjem nižší,

ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu.

Opakovaný príspevok dieťaťu je 135, 69 EUR mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa, vo

výške rozdielu medzi sumou a príjmom dieťaťa (Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na

podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, § 5).

Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi je určený na podporu vykonávania osobnej

starostlivosti o dieťa, ktoré má náhradný rodič zverené do náhradnej starostlivosti.

Nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi má náhradný rodič v prípade ak:

a) mu bolo na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa

do náhradnej starostlivosti,

b) sa začal osobne starať aspoň o jedno zverené dieťa,

c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

d) nevykonáva náhradnú starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti.

Nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi nevzniká v prípade ak:

a) náhradný rodič alebo manžel náhradného rodiča má pri osobnej starostlivosti o zverené

dieťa nárok na materské alebo nárok na dávku nemocenského poistenia, alebo

nemocenského zabezpečenia toho istého druhu v cudzine,

b) náhradnému rodičovi alebo manželovi náhradného rodiča sa pri starostlivosti o zverené

dieťa poskytuje rodičovský príspevok alebo dávka toho istého druhu v cudzine,

c) dieťa zverené do náhradnej starostlivosti je jeho príbuzným v priamom rade.

Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi predstavuje sumu 172, 52 EUR mesačne. Ak

sa náhradný rodič osobne stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, opakovaný príspevok

náhradnému rodičovi sa zvyšuje o sumu 122, 71 EUR mesačne. Suma patrí aj náhradnému

rodičovi, ktorému nevzniká nárok na opakovaný príspevok, ak sa osobne stará o tri deti a viac

detí, ktoré sú súrodenci (Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej

starostlivosti o dieťa, § 6).

28

Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi je určený na podporu vykonávania

osobnej starostlivosti o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, ktoré je občan s ťažkým

zdravotným postihnutím.

Nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi má náhradný rodič,

ktorému bolo na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené

dieťa do náhradnej starostlivosti,

ktorý sa začal osobne starať o dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi nevzniká, ak :

a) sa náhradnému rodičovi poskytuje za starostlivosť o dieťa peňažný príspevok za

opatrovanie,

b) náhradný rodič poskytuje dieťaťu opatrovateľskú službu alebo,

c) dieťaťu sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi je 71, 09 EUR mesačne za

starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím (Zákon č.

627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, § 7).

29

3 INŠTITÚT PESTÚNSKEJ STAROSTLIVOSTI

V prípade, že dieťa nespĺňa podmienky pre adopciu, ako možná alternatíva pripadá do

úvahy pestúnska starostlivosť. Osoby, ktoré chcú prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti

významne ovplyvnia jeho budúci život. Aj keď sa tento človiečik nemôže stať „plnohodnotným“

členom rodiny, má šancu aspoň na krátku chvíľu prežiť svoj život v prostredí plnom lásky

a nehy, ktorú dostáva prostredníctvom pestúnov. Obdobie strávené v takomto prostredí je dobrým

„odrazovým mostíkom“ pre jeho ďalší vývoj a jeho budúce vzťahy, či už priateľské alebo

partnerské. Táto starostlivosť je finančne zabezpečovaná štátom.

Mnoho pestúnov vykonáva túto činnosť nezištne z lásky k dieťaťu a pre vnútornú potrebu

pomáhať tým, ktorí nemali toľko šťastia vyrastať v úplnej a harmonickej rodine. Na druhej strane

sú aj pestúni, ktorých motivuje skôr finančné ohodnotenie, ako dobrý pocit z pomoci druhému.

Aj napriek tejto skutočnosti, ide o veľmi dôležitý a neoceniteľný inštitút.

„Duševný život malého dieťaťa je čosi ako odvrátená strana mesiaca – neznáma krajina

v nedohľadne, a my len nejasne tušíme, čo by v nej asi mohlo byť. Od svojho narodenia dieťa

prechádza neobyčajne zložitým psycho-somatickým vývojom. Z novorodenca vážiaceho

niekoľko tisíc gramov vyrastie za niekoľko rokov pri dobrej genetickej výbave, pri primeranom

naplnení psychických, biologických a sociálnych potrieb a pri neprítomnosti nepriaznivých

okolností harmonická osobnosť dospelého človeka“ (Mikloško, 2008, s. 5).

Deti potrebujú starostlivosť a výživu, ale len jedlo, oblečenie a bývanie nestačia pre

normálny vývin dieťa. Len pri dostatočnej pozornosti a láskavej opatere sa s nich stanú dospelý

ľudia, ktorí dokážu nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi. Vzťah vytvára základ pre zdravý vývin

človeka. Jeho prežitie záleží od vzťahu, puta ktoré si utvára k rodičom alebo dospelým

opatrovateľom. Najmenšie deti si vytvárajú silné emocionálne puto k ľuďom, ktorí uspokojujú

ich potreby. Deti, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť sú vystavené vážnemu riziku

mentálnej, emočnej, fyzickej a sociálnej retardácie. Pri dlhodobom nenaplnení ich psychických

potrieb môže dôjsť ku vzniku psychickej derivácie. Často sa aj dnes môžeme stretnúť už

s dospelými, ktorí sa už v detstve naučili, že ľuďom sa nedá veriť, že svet okolo nich je zlý

a tohto pocitu sa bez pomoci len ťažko vedia zbaviť (Mikloško, 2008, s. 5).

Ak prostredie ohrozuje zdravý fyzický, psychický a morálna vývin dieťaťa alebo dieťa

nevyrastá vo vhodnom rodinnom prostredí štát môžu podniknúť určité opatrenia na vyňatie

30

dieťaťa z takéhoto nevyhovujúceho prostredia a zaistiť náhradnú formu výchovy, ktorá bude

vhodná a vyhovujúca pre dané dieťa. Ak nie je možná adopcia deti sa zverujú do pestúnskej

starostlivosti. Pestúnska rodina vo veľkej miere pripomína klasickú rodinu, ktorú dieťa potrebuje

pre svoj čo možno najlepší vývin a vývoj.

3.1 Príčiny odobratia detí z rodiny

Rodičia by mali ísť svojim deťom príkladom, avšak nie vždy je to tak. V mnohých

prípadoch sa o pozitívnych príkladoch nedá ani hovoriť. Deti bývajú často odkázané sami na seba

a pod vplyvom prostredia z nich vyrastajú násilníci a kriminálnici. Je preto potrebné im venovať

dostatok času a usmerniť ich v činnostiach vykonávaných vo voľnom čase. Pri nedostatku

záujmu zo strany rodičov sa dieťa často pokúša na seba upútať pozornosť, pričom využíva širokú

škálu možností ako svoj cieľ dosiahnuť. Mnohokrát tento nezáujem rodičov zachádza až to

krajností a dieťa nevidí inú možnosť a hľadá únik z tejto situácie prostredníctvom požívania drog

alebo pitím alkoholu. V prípade, že rodičia problémovú situáciu nezvládnu často krát dochádza

k odobratiu dieťaťa z takejto rodiny.

„Rodina, ktorá si neplní niektoré zo svojich základných funkcií na úrovni, ktorá je

stanovená spoločenskými normami v danej krajine, sa považuje za nestabilnú. Nestabilné rodiny

sa podľa stupňa ich narušenia delia na problémové, dysfunkčné a afunkčné“ (Mikloško, 2008, s.

6).

Problémová rodina má poruchy v niektorých funkciách. Poruchy nie sú takého závažného

charakteru aby ohrozovali existenciu rodiny a výchovy detí. Rodina je schopná dané problémy

riešiť vlastnými silami.

Dysfunkčné rodiny majú vážnejšie poruchy funkcií. Tieto poruchy ohrozujú výchovu detí

a stabilitu rodiny. Rodina potrebuje sústavnú pomoc.

Afunkčné rodiny majú také vážne poruchy, že prestávajú plniť svoju základnú funkciu

a závažne ohrozujú výchovu alebo zdravie detí. Preto je nutné aby boli deti z rodiny vyňaté

a umiestnené do náhradného výchovného prostredia.

Ak rodina prestáva plniť niektorú zo svojich funkcií je pravdepodobné, že sa začnú

vytvárať podmienky pre vytváranie činiteľov, ktoré rušia harmonický vývin osobnosti dieťaťa.

Skryté alebo viditeľné poruchy rodinnej atmosféry nežiaduco ovplyvňuje osobnostný rozvoj

31

a vývin jej členov, hlavne detí. Duševné poruchy sa môžu objaviť v rôznych časových obdobiach,

v detskom a neskoršom veku, v dospievajúcom alebo dospelom veku. Narušené a nevyrovnané

rodinné vzťahy a manželstvá tvoria základ pre zlé a chybné postupy v rodine. Negatívne pôsobia

na optimálny osobnostný vývin dieťaťa. V prostredí, ktoré je naplnené hnevom, napätím,

konfliktami je nevhodná atmosféra pre kvalitné vzťahy. Výchova rodičov je nesústavná

a náhodná. Dieťa potrebuje pre vývin svojej osobnosti motivujúce a oporné podnety, ktorých

v takomto nevyhovujúcom prostredí nie je dostatok. Rodina, ktorej vzťahy sú takýmto spôsobom

porušené, namiesto toho, aby dieťa pritiahla, odoženie ho do inej spoločnosti. Do spoločnosti,

ktorá prekračuje pravidla a normy (Mikloško, 2008, s. 6-7).

„Ak určitý počet rodín zlyháva vo svojej výchovnej, citovej, ochrannej či zabezpečovacej

funkcii, dá sa s určitou pravdepodobnosťou odhadnúť koľko občanov – detí z týchto rodín bude

mať vo svojom živote sťaženú komunikáciu so svojim okolím, zhoršenú schopnosť

spolupracovať vo svojom školskom, neskôr pracovnom a občianskom prostredí a zníženú šancu

ako budúci rodič prežiť plnohodnotný život v budúcej rodine“ (Mikloško, 2008, s. 7).

„Do diagnostického centra je dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu. Zo

psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky dieťaťa zisťujeme:

1. príčiny všeobecne akceptované pre umiestnenie dieťaťa:

Závažná objektívna prekážka v starostlivosti (liečenie, úmrtie, väzba, vyhorenie

bytu, atď.) a závažná subjektívna prekážka na strane rodičov (drogová závislosť,

ťažší mentálny postih, mravné ohrozenie, a pod.), pri náhradných adoptívnych

a pestúnskych rodičov aj výrazné výchovné problémy s dieťaťom.

Závažná trestná činnosť (zabitie, prepadnutie, zverejnené sexuálne aktivity detí do

15 rokov, najmä detská prostitúcia, zaistené týranie a zneužívanie dieťaťa).

2. Príčiny akceptované iba výberovo:

Alkoholizmus rodičov, bežné zanedbávanie starostlivosti o dieťa (nízka úroveň

hygieny, ponechávanie malého dieťaťa samého na seba), vážny rodinný konflikt,

dramatický rozvod, „boj“ o zverenie do starostlivosti.

Nezvládanie výchovy dieťaťa (úteky z domu a túlanie, odmietanie štandardných

domácich pravidiel).

Problém dieťaťa – škola (záškoláctvo, poruchy správania v škole, tlak školy resp.

rodičov, spolužiakov na umiestnenie, a pod.).

32

Dlhodobá drobná trestná činnosť dieťaťa.

Drogová skúsenosť dieťaťa, dieťa po preliečení na psychiatrii“ (Kasanová, 2008,

s. 222).

Každé dieťa potrebuje mať okolo seba svojich ľudí - matku, otca, súrodencov, starých

rodičov, susedov. Pre každé dieťa je rodina, domov, blízki jedna z najdôležitejších hodnôt

a istota. Bez rodiny sú deti neisté, neúplné a osamelé. Navzdory tomu sa nájdu deti, ktoré

vyrastajú bez blízkych.

Veľmi často ide o :

deti, ktorých rodičia sú chorí, telesne alebo mentálne postihnutí, pre svoj zdravotný stav

nie sú schopní sa starosť o deti, v širšej rodine sa nenachádza nikto kto by sa mohol a

chcel postarať o deti;

deti, ktorých rodičia žijú nevyhovujúcim spôsobom života (drogy, alkohol, trestná

činnosť);

deti, ktorých rodičia sa nedokážu postarať o svojich potomkov vzhľadom na sociálne

podmienky (bezdomovci, nezamestnaní);

deti, ktoré majú zdravotné postihnutie a ich rodičia nezvládli povinnosti voči nim;

deti rodičov, ktorí zlyhávajú v starostlivosti o svoje deti, pretože sami nezažili láskyplný

vzťah a prístup a nedokážu ho ani vytvoriť (rodičia zvyčajne vyrastali v problémových

rodinách alebo v inštitúcii);

deti maloletých matiek, ktoré sú nezrelé na výchovu dieťaťa a nemajú rodinné zázemie,

ktoré by im s touto výchovou pomohlo;

deti rodičov, ktorí sa správajú voči deťom nevhodne – fyzicky alebo psychicky ich týrajú,

zanedbávajú alebo zneužívajú;

deti rodičov, ktorí neboli schopní prijať zmenu ekonomicko–spoločenských podmienok

a následne prepadli do siete sociálnej pomoci a ďalej sa nedokázali postarať o svoje deti;

deti, ktorých rodičia umreli a v rodine sa nenašiel nikto, kto by sa o ne mohol postarať

(Kasanová, 2008, s. 223).

„Vyňatiu dieťaťa z rodiny predchádzajú určité opatrenia, ktoré nemenia jeho život až tak

radikálne. Sú to opatrenia, ktorých cieľom je obnoviť prirodzené sociálne prostredie dieťaťa, t.j.

pôsobiť na rodinu a jej členov tak, aby v danej rodine mohlo dieťa ostať a zároveň sa i správne

33

vyvíjať po stránke telesnej, psychickej i sociálnej. Vyňatie dieťaťa z rodiny predstavuje často

poslednú možnosť (nie vždy) v procese pomoci dieťaťu – uplatní sa vtedy, ak iné opatrenia

neviedli k náprave, alebo ak je život dieťaťa vážne ohrozený“ (Kasanová, 2008, s. 223).

3.2 História pestúnskej starostlivosti

Za predchodcu pestúnskej starostlivosti môžeme považovať služby, ktoré poskytovali

dojky. Kedykoľvek sa v niektorej krajine v Európe spoločnosť ekonomicky zdvihla natoľko, že

sa utvorila vyššia trieda. Ideál ženskej krásy sa nezniesol s tehotenstvom, pôrodom a dojčením.

Z tohto dôvodu sa tieto povinnosti preniesli na platené dojky. V stredovekej Európe sa stali dojky

a opatrovateľky bežnou súčasťou služobníctva u šľachty, panovníkov a bohatých mešťanov.

Úloha dojky plynulo prechádzala do pestúnskej starostlivosti.

Pestúnska starostlivosť v čase prvej Československej republiky mala štyri podoby. Táto

starostlivosť v prvej podobe nadväzovala na pobyt dieťaťa v sirotinci. Zo sirotinca bolo dieťaťa

pridelené pestúnom. Najčastejšie boli pestúnmi manželia do určitého veku.

Ďalej to bola pestúnska starostlivosť kontrolovaná a riadená Okresnou starostlivosťou

o mládež, ktorá mala za úlohu vyhľadávať čo najspoľahlivejších pestúnov.

Treťou formou bola pestúnska starostlivosť v tzv. kolóniách, kde v neďalekom susedstve

žilo viacero pestúnskych rodín, takto bolo možné jednoduchšie ich kontrolovať a pomáhať im.

Posledná forma tejto starostlivosti bola súkromná dohoda medzi rodičmi dieťaťa

a pestúnmi bez súdneho rozhodnutia a pojednávania. Po roku 1948 nastali výraznejšie zmeny.

Zariadenia, ktoré boli označované ako sirotince sa premenovali na ústavy starostlivosti o dieťa.

Zanikla Okresná starostlivosť o mládež a bol zrušený doterajší prepracovaný systém starostlivosti

o ohrozené deti. Všetky dobročinné organizácie zrušili svoju činnosť. Pestúnska starostlivosť vo

všetkých svojich formách, okrem príbuzenskej, bola taktiež zrušená a obnovená bola až po 23

rokoch. Dnes upravujú pestúnsku starostlivosť v Slovenskej republike zákon č. 36/2005 Z. z.

o rodine a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane deti a sociálnej kuratele (Kasanová,

2008, s. 248-249).

„Od 1. 1. 2006 platí zákon 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej

starostlivosti o dieťa. Podľa tohto zákona sú vyplácané nasledovné príspevky:

jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti,

34

jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti (určený na podporu

osamostatnenia sa dieťaťa),

opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti,

opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (pri starostlivosti o 3 a viac detí, ktoré sú

súrodenci, sa opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zvyšuje),

osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ak je dieťa občan s ťažkým

zdravotným postihnutím“ (Kasanová, 2008, s. 249-250).

3.3 Vznik pestúnskej starostlivosti

Vznik tohto druhu starostlivosti je spájaný so zverením dieťaťa do starostlivosti pestúna.

Výber pestúna závisí od individuálnych potrieb dieťaťa, ktorému treba sprostredkovať náhradnú

rodinnú starostlivosť. Pestún musí spĺňať podmienky, ktoré podrobnejšie popisuje zákon

a absolvovať prípravu na výkon pestúnskej starostlivosti. Ide o veľmi zodpovednú úlohu, ktorá je

o to krajšia, keď dokáže zmeniť život dieťaťa k lepšiemu. Čím viac detí je v pestúnskej

starostlivosti, tým sa zvyšuje aj úspešnosť zaradenia týchto detí do spoločnosti.

Budúci pestúni by mali byť oboznámení so všetkými dostupnými informáciami

o psychickom a zdravotnom stave dieťaťa, o jeho sociálnoprávnej situácii a sociálnom pôvode.

Tieto informácie poskytujú ľudia z určených pracovísk pre náhradnú rodinnú starostlivosť,

psychológovia, sociálne pracovníčky a riaditelia zariadení, v ktorých sa deti nachádzali

(Oravcová a kol., 2007, s. 298).

„Pestúnstvo znamená vychovávať, napomáhať pri vývine dieťaťa, takže náhradná rodinná

starostlivosť predstavuje výchovu dieťaťa v prirodzenom prostredí, v rodine. Pestúnska

starostlivosť je krátkodobá alebo dlhodobá forma štátom kontrolovanej a riadenej náhradnej

výchovy v rodine. Vzniká rozhodnutím súdu a trvá do plnoletosti dieťaťa. Ak s tým pestún

a dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť

pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti“ (Kasanová, 2008, s. 250).

„Vymedzenie pojmu pestúnstvo nie je vôbec jednoduché. Problém spočíva najmä v tom,

že v poňatí pestúnstva v súčasnom slovenskom právnom poriadku i v jeho predchádzajúcich

zákonných úpravách a legislatíve iných štátov je oveľa menší stupeň zhody ako pri adopcii. Vo

35

viacerých štátoch sa stretávame s takými formami pestúnstva (napr. s formami krátkodobými

a dlhodobými, profesionálnymi i neprofesionálnymi), ktoré na Slovensku buď vôbec nemáme,

alebo sa chápu ako iná forma náhradnej starostlivosti (napr. profesionálna náhradná výchova

v rodine alebo náhradná osobná starostlivosť). Cieľom pestúnskej starostlivosti u nás je

poskytnúť rodinné prostredie prioritne deťom:

ktoré nemôžu dlhodobo vyrastať v svojej biologickej rodine,

nie je možné ich adoptovať (sú právne alebo iné prekážky),

inštitucionálna náhradná výchova je pre nich osobitne ohrozujúca (napr. mimoriadne

hyperaktívne deti alebo časť detí s CAN syndrómom)“ (Škoviera, 2007, s. 51).

„Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do

pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené

predpoklady“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, §48).

Pestún nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Rodičia majú obmedzené právo na výchovu

dieťaťa, ale ostatné práva a povinnosti k deťom im zostávajú. Právo na styk s dieťaťom, ak to nie

je súdom zakázané a obmedzené, vyživovacia povinnosť, zastupovať dieťa v dôležitých veciach

a spravovať jeho majetok (Kasanová, 2005, s. 250).

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky. Osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady,

najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Daná osoba je zapísaná do zoznamu žiadateľov o

pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu. Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré

s ňou žijú v jednej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme

maloletého dieťaťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti (Zákon č. 36/2005 Z. z.

o rodine, §48).

„Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu,

v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba

v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého

dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať,

aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd“ (Zákon č.

36/2005 Z. z. o rodine, §50).

36

Maloleté dieťa, ktorému je nariadená ústavná starostlivosť je možné zveriť do pestúnskej

starostlivosť iba so súhlasom rodičov. Je možné ho zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti

aj manželom. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov sa vyžaduje

písomný súhlas druhého manžela. Súhlas na zverenie sa nevyžaduje ak manželia nežijú v jednej

domácnosti, ak druhý manžel nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je

zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Dieťa, ktoré žije v domácnosti s

pestúnom, je povinné osobne sa podieľať pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce je povinný

prispievať z tohto príjmu na spoločné potreby rodiny (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, §48-50).

Vhodnosť žiadateľov o pestúnsku starostlivosť sa posudzuje na základe viacerých

písomných dokladov a pohovoru, ktorý sa uskutočňuje na príslušnom Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny. Žiadateľ musí absolvovať aj posúdenie vhodnosti spádovým Centrom poradensko-

psychologických služieb (Kasanová, 2008, s. 251).

Pestúnska starostlivosť je z psychologického hľadiska zväzok o niečo voľnejší, ako

predstavuje osvojenie. Z aspektu porozumenia dieťaťu a požiadaviek na prispôsobenie výchovy

jeho osobnosti, sú okolnosti prakticky tie isté, ako v prípade adopcie. Rozdiel je v otázke

rodičovskej identity. Pestúnstvo už zo zásady nepripúšťa postavenie do úlohy vlastných rodičov

alebo ju minimálne veľmi sťažuje. Vonkajšie znaky svojej identity ako priezvisko si dieťa do

nového zväzku donáša z vlastnej rodiny.

Taktiež niektoré právne úkony vzťahujúce sa k dieťaťu neprináležia pestúnom, ale táto

úloha je ponechaná biologickým rodičom alebo správnym inštitúciám. V súčasnosti je kontakt

dieťaťa s vlastnými rodičmi zachovaný častejšie ako predtým. Ak sú pestúni neprestajne vedení

k tomu, aby sa do úlohy biologických rodičov nevžívali, majú väčšiu šancu (ako adoptívni

rodičia) prijať dieťa také, aké je. Ľahšie sa vyhnú priveľkým očakávaniam a realistickejšie sa

pozerajú na účinnosť a moc svojej výchovy. Zhoršený alebo zlý školský prospech zvereného

dieťaťa prijímajú skôr s porozumením. Rovnako prijímajú aj výrazné prejavy jeho temperamentu.

Pravdepodobne je to z dôvodu, že pestúnsky zväzok nie je definovaný, a preto uvoľňuje pestúnov

k tomu, aby prijali deti s problematickou vývojovou prognózou a postihnutím (Kasanová, 2008,

s. 251-252).

„Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí

zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov

tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich

rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak

37

rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne

aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o

zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 55).

3.4 Formy pestúnskej starostlivosti

Slovenská legislatíva platná od roku 2005 už nerozoznáva medzi individuálnou

a skupinovou pestúnskou starostlivosťou. Túto skutočnosť spomíname z toho dôvodu, že

s takouto podobou pestúnskej starostlivosti sa stretávame v zahraničí. Na Slovensku tieto dva

typy pestúnskych zariadení „dožívajú“. Existuje viacero prvkov, v ktorých sa líšia. Je to

napríklad rozdiel v počte zverených detí, obsahové zameranie a je veľmi pravdepodobné, že ide

aj o rozdiely v motivácií pestúnov.

3.4.1 Individuálne pestúnstvo

Základ individuálneho pestúnstva predstavuje skutočnosť, že manželia alebo jednotlivec

príjmu do svojho rodinného prostredia obyčajne 1 až 2 deti. Individuálne pestúnstvo sa realizuje

v normálnom rodinnom prostredí.

Má dve formy:

1. pestúnska starostlivosť príbuzných dieťaťa;

2. pestúnska starostlivosť „klasická“, osoba bez príbuzenstva k dieťaťu.

1. Príbuzenská pestúnska starostlivosť je najčastejšou formou pestúnskej starostlivosti na

Slovensku. Za výhodu príbuzenskej pestúnskej starostlivosti sa považuje, že dieťa prichádza do

prostredia a k ľuďom, ktorých pozná. Nedochádza k vytrhnutiu dieťaťa z pôvodného sociálneho

prostredia a niektoré pozitívne hodnoty, tradície a zvyky sú v pôvodnej a pestúnskej rodine

podobné alebo rovnaké. Ako nevýhodu môžeme pokladať problematickosť zverenia dieťaťa do

starostlivosti starým rodičom.

Často sa stáva, že:

vo vzťahu k svojim vnúčatám zvyčajne opakujú rovnaké chyby, ktoré robili pri vlastných

deťoch – biologických rodičom,

38

nie sú schopní minimalizovať záporné zásahy biologických rodičov dieťaťa,

zamietajú odbornú pomoc.

Ukázalo sa, že pri dlhodobom pestúnstve starých rodičov sa deti častejšie ako v iných

prípadoch vracajú do inštitucionálnej náhradnej výchovy. Hlavne preto, že starí rodičia nezvládli

obdobie dospievania im zvereným deťom alebo sa starým rodičom natoľko zhoršil zdravotný

stav, že nie sú schopní dostačujúco si plniť povinnosti pestúna. Ďalšia nevýhoda môže byť aj

motivácia, ktorá je často viazaná na pocit viny, zachovanie „dobrého mena“ rodiny alebo

spoločenský tlak. U starších mnohonásobných pestúnov môže nastať syndróm vyhorenia.

2. Klasické nepríbuzenské pestúnstvo má viacero výhod.

Za tieto výhody pokladáme najmä:

šancu na výber skutočne najvhodnejších pestúnov pre dané dieťa,

absolvovanie odbornej predprípravy pre žiadateľov,

menší priamy nežiaduci vplyv zo strany biologických rodičov,

väčšiu prítomnosť na určených podporných aktivitách,

väčšiu sociálnu kontrolu,

pravdepodobne prosociálnejšiu motiváciu u žiadateľov (Škoviera, 2007, s. 52-54).

3.4.2 Skupinové pestúnstvo

Je realizované v osobitných pestúnskych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom na

Slovensku boli orgány štátnej správy a do ich pôsobnosti spadala oblasť sociálnej starostlivosti.

Orgán štátnej správy pre výkon skupinového pestúnstva pridelil obytné priestory, ktorých je

vlastníkom alebo urobil pestúnske zariadenie v obytných priestoroch pestúna, a taktiež sa

významne zúčastňoval na financovaní zariadenia. Na rozdiel od individuálneho pestúnstva, kedy

do rodiny pestúna prichádza väčšinou jedno dieťa, pri pestúnskych zariadeniach sa očakáva

príchod minimálne štyroch detí. Táto forma sa uplatňuje v prípadoch ak je potrebné umiestniť do

pestúnskej starostlivosti väčšiu súrodeneckú skupinu. V praxi dochádza k výskytom viacerých

problémov pri dopĺňaní pestúnskych rodín v rámci pestúnskeho zariadenia novými deťmi. Nové

deti výrazne zmenili skupinovú dynamiku a staré deti ich prijímali ťažšie alebo ich dokonca

odmietali.

39

Pri oboch formách pestúnskej starostlivosti sa uzatvára s pestúnom dohoda, v ktorej sa

bližšie špecifikujú vzájomné povinnosti zriaďovateľa a pestúna a umožňuje sa kontrola „vstupom

do rodiny“. V súčasnosti zavedená legislatíva neráta s pestúnskym zariadením (Škoviera, 2007, s.

54).

SOS dedinka

SOS dedinka je špecifický typ pestúnskeho zariadenia (skupinového pestúnstva). V tejto

podobe vznikol po 2. svetovej vojne v Rakúsku. Zakladateľom tejto formy bol študent medicíny,

ktorý chcel spojiť deti, ktoré hľadajú matky a matky, ktoré hľadajú deti. Dnes funguje viac ako

470 SOS dediniek v asi 132 štátoch sveta. Na Slovensku sa viac krát no neúspešne objavili

pokusy o zriadenie SOS dedinky. Chlapci vo veku 15 až 16 rokov a 18 ročné dievčatá,

prechádzajú z SOS dedinky do SOS domovov a komunít pre mladých ľudí – do akéhosi „domu

na pol ceste“, kde žijú pod supervíznym vedením až do ukončenia svojej prípravy na povolanie

a osamostatnenia sa.

SOS dedinky stoja na štyroch princípoch:

matka – osoba vychovávateľky (slobodná, rozvedená, vdova) s veľkým materským

a citový potenciálom,

súrodenci – pohlavne aj vekovo heterogénna skupina, často sa jedná o 2 – 3 reálne

súrodenecké zoskupenia.

domček – „vlastný“ rodinný dom spolu s vybavením,

dedinka – predstavuje skupinu niekoľkých domčekov, obyčajne do 10 domčekov.

Matka sa zvyčajne stará o 5 až 8 detí. Dbá sa nato, aby súrodenci vyrastali spolu.

V každom domčeku sa nachádza aj „teta - pomocníčka“. Dedinka je obvykle umiestnená

v okrajovej časti obce a využíva štandardnú ponuku v danej oblasti (škola, zdravotná

starostlivosť a podobne). Na čele dedinky je zvyčajne muž – riaditeľ. Je snaha o obsadzovanie

iných servisných služieb mužmi (údržbár, sociálny pracovník, psychológ).

Aj napriek svojej rozšírenosti je vnímanie SOS dedinky kontroverzné. SOS dedinky majú

svojich propagátorov, priaznivcov ale aj svojich kritikov. Na jednej strane sa oceňuje, že dieťa

má reálnu a osobne stabilnú starostlivosť. Táto starostlivosť nie je ohrozená manželskými

40

krízami ani rozvodom. Na strane druhej sa konštatuje, že neprítomnosť muža v rodine môže mať

zásadné výchovné dopady. Požiadavky na „obetovanie sa“ matky sú mimoriadne vysoké.

Výskumy ukázali, že chlapci pochádzajúci z SOS dediniek sa v dospelosti veľa krát

správajú agresívne. Sú dvakrát častejšie trestne stíhaní ako deti, ktoré vyrastali v individuálnej

pestúnskej starostlivosti, kde sa stretávajú s mužským aj ženským modelom správania. Napriek

týmto zisteniam je tento počet nižší ako počet výskytu trestného stíhania u chlapcov, ktorí

vyrastali v detských domovoch (Škoviera, 2007, s. 55-56).

3.5 Zánik pestúnskej starostlivosti

Zánik pestúnskej starostlivosti môže byť poznačený rôznymi skutočnosťami, či už

bolestivou stratou (smrťou) alebo skutočnosťou, že dieťa sa dokáže o seba postarať samo. Táto

skutočnosť zo sebou prináša sladko-trpkú príchuť, na jednej strane smútok z rozlúčenia a na

strane druhej radosť zo samostatnosti a dobre vykonanej práce, v podobe prípravy dieťaťa do

ďalšieho života. Podmienky zániku pestúnskej starostlivosti určuje štát.

„Pestúnska starostlivosť zaniká:

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

smrťou maloletého dieťaťa,

smrťou pestúna,

umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu

odňatia slobody,

právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,

rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej

starostlivosti“ (Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 52).

Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov. Hlavne v prípade ak pestún

zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti voči dieťaťu, ktoré mu

bolo zverené. Súd tak urobí vždy, ak o to požiada pestún. Ak zanikla pestúnska starostlivosť a

rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nie sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do

41

spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti. Takéto

rozhodnutie musí byť v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a

stabilitu výchovného prostredia. Tento návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom

na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti

zomrie, dieťa zostáva v pestúnskej starostlivosti u pozostalého manžela.

Ak zanikne pestúnska starostlivosť z uvedených dôvodov a rodičia naďalej nezabezpečujú

alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej

starostlivosti o dieťa. V prípade ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na

osvojenie, začne tak postupovať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti (Zákon č. 36/2005 Z. z.

o rodine, § 52).

3.6 Zabezpečenie náhradnej starostlivosti

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určený na účely organizovania

náhradnej rodinnej starostlivosti alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť

dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo,

informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť spôsobom

primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Prípravu dieťaťa realizuje určený orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo akreditovaný subjekt oboznámený o

potrebe pripraviť dieťa, alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, bezodkladne po naplnení

podmienok. Príprava dieťaťa sa nevyžaduje ak má dieťa nízky vek.

Ak je určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately známa fyzická

osoba, ktorá má k dieťaťu blízky vzťah, môže takú osobu prizvať k príprave dieťaťa na náhradnú

rodinnú starostlivosť. Určený orgán vypracúva o príprave dieťaťa správu. Správa o príprave

dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť obsahuje hlavne informácie o poskytnutí sociálneho

poradenstva dieťaťu, účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti, prizeraní na jeho názory a

želania a odporúčanie formy náhradnej rodinnej starostlivosti.

Sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti na účely tohto zákona je

a) vedenie prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť,

b) evidencia žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom

o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť,

42

c) príprava, posúdenie a odporúčanie osoby na zapísanie do zoznamu žiadateľov,

d) rozhodovanie o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo

osvojiteľom do zoznamu žiadateľov,

e) vedenie zoznamu žiadateľov,

f) sprostredkovať a nadviazať osobný vzťah medzi dieťaťom, ktorému treba sprostredkovať

náhradnú rodinnú starostlivosť, a žiadateľom o pestúnsku starostlivosť alebo o osvojenie.

Fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené, alebo fyzická osoba, ktorá podala návrh na

zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, môže požiadať o prípravu na vykonávanie

náhradnej rodinnej starostlivosti. Prípravu tejto fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej

rodinnej starostlivosti vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Zákon

č.305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, §33).

Prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, vedie určený

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Do tohto prehľadu sa bezodkladne,

najneskôr do 30 dní od doručenia správy o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť

zapíše určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dieťa.

Spisová dokumentácia obsahuje:

rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,

sociálnu správu o dieťati,

správu o zdravotnom stave dieťaťa,

rodný list dieťaťa, ak je získanie rodného listu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou,

doloží orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu o

dôvodoch, pre ktoré nie je možné doložiť rodný list do spisovej dokumentácie a rodný list

dieťaťa doloží dodatočne,

obrazový a zvukový záznam o podstatných udalostiach v živote dieťaťa,

fotografiu dieťaťa nie staršiu ako dva mesiace,

posudok o zdravotnom postihnutí dieťaťa ak bol vydaný,

správu o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorej súčasťou je vyjadrenie

k citovým väzbám dieťaťa k súrodencom.

Sociálna správa o dieťati obsahuje:

a) základné údaje o dieťati – meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné

číslo, štátna príslušnosť a národnosť dieťaťa,

43

b) základné údaje o rodičoch dieťaťa, jeho starých rodičoch, súrodencoch a iných fyzických

osobách, ku ktorým má dieťa blízky vzťah- meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia,

bydlisko, štátna príslušnosť a národnosť fyzických osôb,

c) informácie o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa a o ich aktuálnej úrovni,

o zvykoch dieťaťa a dôležitých udalostiach jeho života,

d) dôvody, pre ktoré bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov,

e) informácie o možnostiach úpravy rodinných pomerov dieťaťa,

f) odporúčanie formy náhradnej rodinnej starostlivosti (Zákon č. 305/2005 Z. z. o

sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých

predpisov, §34).

Evidenciu žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo

osvojiteľom, o zapísanie do zoznamu žiadateľov vedie určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov obsahuje osobné údaje fyzickej

osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom.

Medzi tieto údaje patrí:

meno a priezvisko,

dátum a miesto narodenia,

bydlisko a rodné číslo,

ďalšie údaje potrebné na podanie žiadosti a odpis z registra trestov.

K žiadosti musí byť priložený dotazník, správa o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá

má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, doklad o majetkových pomeroch na preukázanie

primeraného majetkového základu na plnenie ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny.

Určený orgán môže zastaviť konanie vo veci zapísania osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom

alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov.

K tomuto zastaveniu môže dôjsť v prípade ak:

podľa údajov z odpisu registra trestov zistí, že fyzická osoba nie je spôsobilá na

vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti,

podľa správy o zdravotnom stave osoby nie je schopná vykonávania náhradnej rodinnej

starostlivosti,

sa zistí, že fyzická osoba nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

44

fyzická osoba neukončí prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť do jedného roka od

podania žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov,

súd rozhodol inak.

Každá fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, môže

o informácie týkajúce sa podania žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov požiadať orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný

subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť (Zákon č. 305/2005 Z. z. o

sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, §35).

Príprava fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom sa vykonáva na základe

písomnej dohody uzatvorenej medzi subjektom, ktorý vykonáva prípravu a osobou, ktorá má

záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Manželia, ktorí sa chcú stať pestúnmi alebo

osvojiteľmi, uzatvárajú dohodu so subjektom spoločne. K uzavretiu dohody je možné prikročiť

až po overení splnenia podmienok spôsobilosti (Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej

ochrane detí a o sociálnej kuratele, §37).

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa

pestúnom alebo osvojiteľom, sa vykonáva v rozsahu najmenej 26 hodín, a to:

individuálnou formou,

skupinovou formou,

kombináciou individuálnej formy a skupinovej formy.

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby spočíva:

a) v poskytnutí základných informácií, najmä o náhradnej rodinnej starostlivosti, vývine a

potrebách dieťaťa, právach dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti vrátane práva

dieťaťa na udržiavanie a rozvíjanie súrodeneckých väzieb, právach a povinnostiach

rodičov dieťaťa;

b) v posudzovaní spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo

osvojiteľom, na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, vypracúva po

skončení prípravy záverečnú správu o jej príprave, s ktorou následne oboznámi žiadateľa.

Súčasťou záverečnej správy musí byť charakteristika osobnosti osoby, vyjadrenie k

predpokladom osoby vychovávať dieťa, k motivácii záujmu osoby stať sa pestúnom alebo

45

osvojiteľom, k stabilite manželského vzťahu a rodinného prostredia. Záverečná správa je

súčasťou spisovej dokumentácie (Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o

sociálnej kuratele, §38).

Určený orgán rozhoduje o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom

alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov do 15 dní odo dňa doručenia záverečnej správy o

príprave fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o zapísaní do zoznamu žiadateľov, môže byť žiadateľ zaradený do procesu

sprostredkovania nadviazania osobného vzťahu s dieťaťom, ktorému treba sprostredkovať

náhradnú rodinnú starostlivosť (Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o

sociálnej kuratele, §39).

Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo

zoznamu žiadateľov:

na základe právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení alebo zverení dieťaťa do

pestúnskej starostlivosti,

na jeho žiadosť.

Zaradenie žiadateľa do procesu sprostredkovania nadviazania osobného vzťahu s

dieťaťom, zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov. Určený orgán

môže poradie zmeniť v prípade ak je to v záujme dieťaťa. Zmenu poradia musí určený orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odôvodniť. Odôvodnenie sa pripojí do spisovej

dokumentácie o žiadateľovi. Pred nadviazaním osobného vzťahu s dieťaťom musia byť

žiadateľovi poskytnuté všetky informácie o dieťati dôležité na jeho rozhodnutie prijať dieťa do

náhradnej rodinnej starostlivosti. Ide o základné informácie, fotografie dieťaťa, obrazový a

zvukový záznam dieťaťa (Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej

kuratele, §41).

46

ZÁVER

Cieľom našej práce bolo vniknúť hlbšie do problematiky pestúnskej starostlivosti v

kontexte náhradnej rodinnej starostlivosti. Ak dieťa nemá to šťastie vyrastať v biologickej

rodine, ako možné riešenie prichádzajú do úvahy rôzne formy náhradnej rodinnej výchovy.

Medzi najznámejšie patrí náhradná osobná starostlivosť, ústavná starostlivosť, pestúnska

starostlivosť a adopcia. V práci sme rozobrali každú z týchto foriem starostlivosti, avšak prioritne

sme sa venovali pestúnskej starostlivosti.

Pri výbere témy bakalárskej práce zohral významnú úlohu náš osobný záujem o danú

problematiku, v ktorej sme si chceli prehĺbiť teoretické vedomosti. V súčasnosti sa téma

pestúnskej starostlivosti čoraz viac dostáva do povedomia, nielen v súvislosti s osobami, ktoré sa

chcú stať pestúnmi, ale aj širokej verejnosti.

V práci sme okrem samotnej pestúnskej starostlivosti venovali pozornosť aj pojmom

rodina, pestún, náhradná rodinná starostlivosť a osvojenie. Pri odobratí detí z nefunkčných rodín,

ktoré nespĺňajú podmienky na osvojenie dochádza k ich umiestneniu v detských domovoch alebo

do pestúnskych rodín.

Rodina je všeobecne považovaná za najmenšiu sociálnu skupinu, ktorá aj v tejto modernej

dobe plní nenahraditeľnú úlohu pri príprave detí na ich ďalší život. Rodina predstavuje základ pre

výchovu dieťaťa a na jej činnosť nadväzujú ďalšie výchovné činitele. Hoci vplyv rodiny na

jedinca s narastajúcim vekom klesá, jej pôsobenie trvá po celý život. Svojim členom poskytuje

pocit bezpečia, zázemia, istoty a lásky, ktorú nie je možné ničím nahradiť.

Rodina a spoločnosť sú prepojené množstvom väzieb, a z toho dôvodu nemôže byť

spoločnosť ľahostajná k výchove, ktorá v rodine prebieha. Preto je dôležité zabezpečiť, aby

pokiaľ je to možné, rodina čo najlepšie plnila všetky svoje funkcie. V prípade, že tento cieľ nie je

splniteľný, je potrebné zabezpečiť inú náhradnú formu výchovy dieťaťa.

Pestúnska starostlivosť, ako jedna z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti je realizovaná

v prirodzenom prostredí – v rodine. Výber pestúna je uskutočňovaný podľa potrieb a záujmov

dieťaťa, ktoré má byť do tejto starostlivosti umiestnené. Je preto nevyhnutné, aby každý pestún

spĺňal určité osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie.

Veľmi dôležitú úlohu plní aj štát, ktorý si uvedomuje potrebnosť rodiny pre každé dieťa.

V súvislosti s touto skutočnosťou rozhoduje o umiestnení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,

47

vykonáva prípravu budúcich pestúnov a poskytuje poradenské služby, určuje podmienky

výchovy dieťaťa pre pestúnov a biologických rodičov, zabezpečuje financovanie pestúnskej

starostlivosti a mnohé iné činnosti, ktoré významne ovplyvňujú život dieťaťa.

Na základe získaných poznatkov je možné konštatovať, že všetky formy náhradnej

rodinnej starostlivosti, vznikli za účelom poskytovania pomoci deťom. Ako každý systém, ani

tento nie je dokonalý, ale v prijateľnej miere zabezpečuje všetky potrebné funkcie, rovnako ako

biologická rodina, v niektorých prípadoch aj na vyššej úrovni. Mnohí však zastávajú názor, že

rodinu nemôže nič nahradiť. Je len na vlastnej úvahe každého z nás, aký postoj sa rozhodne

k pestúnskej starostlivosti zaujať. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že je lepšia funkčná

výchova v rodine pestúnov, ako nefunkčná výchova v biologickej rodine.

48

POUŽITÁ LITERATÚRA

DANEK, J. 2007. Výchova ako súčasť života: Teória a prax. Trnava: Univerzita sv. Cyrila

a Metoda, 2007. 155 s. ISBN 978-80-89220-72-4.

HAMAROVÁ, J. – HOLKOVIČ, Ľ. 1986. Výchova v rodine. Bratislava : Smena, 1986. 125 s.

ISBN 73–068–86–02.

HRDLIČKOVÁ, V. – PÁVKOVÁ, J. 1989. Výchovno – vzdelávacia práca v detských domovoch.

Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 273 s. ISBN 80-08-00047-3.

HUDECOVÁ, A. – BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A. 2009. Sociálna práca s rodinou.

Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2009. 250 s. ISBN 978-80-8083-845-4.

KAČÁNIOVÁ, J. 2008. Psychológia pre učiteľov. Bratislava : Ekonóm, 2008. 276 s. ISBN 978-

80-225-2649-4.

KASANOVÁ, A. 2008. Sprievodca sociálneho pracovníka. Nitra : Univerzita Konštantína

Filozofa, 2008. 449 s. ISBN 978-80-8094-27-9.

KUBIČKOVÁ, G. 1990. Náhradná rodinná výchova detí. Bratislava : Práca, 1990. 48 s. ISBN

80-7094-201-0.

MATĚJČEK, Z. 2005. Výbor z díla. Praha : Univerzita Karlova, 2005. 445 s. ISBN 80-246-1056-

6.

MIKLOŠKO, J. 2008. Náhradná starostlivosť. Bratislava : Slovak Academic Press, 2008. 94 s.

ISBN 978-80-89271-36-8.

ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2006. Rodina v novom miléniu. Nitra : Univerzita Konštantína

Filozofa, 2006. 168 s. ISBN 80-8050-982-4.

ORAVCOVÁ, J. a kol. 2007. Psychológia rodiny. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela,

2007. 366 s. ISBN 978-80-8083-490-6.

PLAŇAVA, I. 2000. Manželství a rodiny. Brno : Doplněk, 2000. 296 s. ISBN 80-7239-039-2.

REICHEL, J. 2008. Kapitoly systematické sociologie. 2. vyd. Praha : Grada, 2008. 240 s. ISBN

978-80-247-2594-9.

49

ROZINAJOVÁ, H. 1988. Pedagogika rodinného života pre učiteľov. Bratislava : Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, 1988. 272 s. ISBN 067-269-88.

SAEZÉDE, J. – SAUZÉDE LAGARDE, A. 2007. Spokojené soužití v nové rodině. Praha :

Portál, 2007. 160 s. ISBN 978-80-7367-295-9.

SATIROVÁ, V. 2006. Kniha o rodině. Praha : Práh, 2006. 357 s. ISBN 80-7252-150-0.

ŠKOVIERA, A. 2007. Dilemata náhradní výchovy. 1. vyd. Praha : Portál, 2007. 144 s. ISBN

978-80-7367-318-5.

ŠKOVIERA, A. 2007. Trendy náhradnej výchovy. Bratislava : Petrus, 2007. 172 s. ISBN 978-80-

89233-32-8.

ŠVEC, Š. 2005. Paedagogica 17. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. 143 s. ISBN 80-

223-2026-9.

VOCILKA, M. 1999. Dětské domovy v České republice I. – teoretická východiska, Praha:

Ministerstvo školství mládeže a tělovýchovy, 1999. 268s. ISBN 80-9022667-6-2.

ZBYNĚK, G. – NOVÁK, T. 2008. Psychologocké poradenství v náhradní rodinné péči. Praha :

Grada, 2008. 144 s. ISBN 978-80-24-1788-3.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

50

PRÍLOHY

Príloha č. 1 - Dotazník žiadateľa, občana Slovenskej republiky o osvojenie, pestúnsku

starostlivosť.

51

Príloha č. 1

DOTAZNÍK ŽIADATEĽA, OBČANA SLOVENSKEJ REPUBLIKY O OSVOJENIE, PESTÚNSKU

STAROSTLIVOSŤ

Vážená pani, vážený pán,

Tento dotazník je súčasťou dokumentácie potrebnej pre sprostredkovanie osvojenia a pestúnskej

starostlivosti. Ďakujeme za poskytnutie údajov a informácií, ktoré je úplne dobro- voľné. Na Vaše

prípadné otázky ku konkrétnym kolónkam dotazníka odpovedia zamestnanci orgánov alebo

organizácií, ktorí Vám vydali tento dotazník.

Žiadateľ / Žiadateľka o ....................................................................................................

Meno .............................................................. Rodné priezvisko ........................................ .........

Priezvisko ...................................................... Dátum narodenia .................................................

Rodné číslo ................................................................................................................. .................

Miesto narodenia (mesto, štát) .....................................................................................................

Národnosť ...................................................... Štátna príslušnosť ......................................... ......

Stav (slobodný / slobodná, ženatý / vydatá) ................................................................................

Manželstvo uzavreté dňa ..................................................................................................... ........

Predchádzajúce manželstvo zaniklo (akým spôsobom, kedy) .....................................................

Adresa trvalého pobytu ...................................................................................................... ..........

Č. tel. ............................................................................................................................................

Adresa prechodného pobytu ................................................................................................... .....

Č. tel. ............................................................................................................................................

Adresa obvyklého pobytu ..................................................................................................... ........

Č. tel. ............................................................................................................................................

Adresa súčasného zamestnávateľa .............................................................................................

Č. tel. / fax ....................................................................................................................................

Pracovná doba (od - do) .................................... e-mail ...............................................................

Funkcia ........................................................................................................................... .............

52

Akcionár, spoločník, zamestnanec ...............................................................................................

Pracovný pomer uzavretý na dobu (určitú, neurčitú) ...................................................................

Dĺžka trvania pracovného pomeru ............................................................................................. ..

Adresa predchádzajúceho zamestnávateľa .................................................................................

Dôvod skončenia pracovného pomeru .........................................................................................

Evidencia na Úrade práce (kde, od kedy – do kedy) .....................................................................

Opakovaná evidencia na Úrade práce .........................................................................................

Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi ...........................................................................................

............................................................................................................................. .........................

Dosiahnuté najvyššie vzdelanie (odbor) ......................................................................................

Sociálna poisťovňa .......................................................................................................... .............

Číslo poisťovne ............................................................ Výška poistenia ................................ .....

Zdravotná poisťovňa ....................................................................................................................

Číslo poistenca ............................................................. Výška poistenia ............................... ......

Poistenie životné Poisťovňa .........................................................................................................

Číslo poistenca ............................................................. Výška poistenia ............................... ......

Poistenie úrazové Poisťovňa .......................................................................................................

Číslo poistenca ............................................................. Výška poistenia ............................... ......

Poistenie dôchodkové Poisťovňa ................................................... ..............................................

Číslo poistenca ............................................................. Výška poistenia ............................... ......

Iné poistenie (uveďte poisťovňu, číslo poistenca a výšku poistenia) ...........................................

............................................................................................................................. .........................

Príjmové a majetkové pomery

Príjem zo závislej činnosti mesačne ............................................................................................

Výška dôchodku (uviesť, aký dôchodok), príp. súbehu dôchodkov mesačne ..............................

......................................................................................................................................................

Dom/Byt .......................................................................... Plocha ................................... .............

vo vlastníctve ...............................................................................................................................

v nájme ...................................................... Výška nájomného mesačne ....................................

v podnájme ..................................................................................................................................

Počet miestností ............................................................................................................ ...............

Iné nehnuteľnosti vo vlastníctve ............................................................................................ .......

53

Rodinné prostredie

Vyrastal/a ste

V úplnej rodine u svojich biologických rodičov .............................................................................

V úplnej rodine u svojich adoptívnych rodičov .............................................................................

V neúplnej rodine (u matky, u otca), od ktorého veku ..................................................................

V náhradnej výchove (v ústave), od ktorého veku .......................................................................

V pestúnskej starostlivosti, v opatrovníctve, od ktorého veku ......................................................

V starostlivosti iného občana než rodiča (§ 45 ods. 1 ZR), od ktorého veku ................................

Koľký/á v poradí ste sa narodili ....................................................................................................

Počet Vašich súrodencov (uviesť rok narodenia) .........................................................................

............................................................................................................................. .........................

Povolanie Vašich rodičov

matky ...........................................................................................................................................

otca ..............................................................................................................................................

Vážne ochorenia a zdravotné postihnutia v rodine (napr. diabettes mellitus, rakovina a pod.) ...

......................................................................................................................................................

Počet vlastných detí do 18 rokov, o ktoré sa staráte ....................................................................

Počet vlastných detí do 18 rokov, ktoré nemáte vo svojej starostlivosti a z akých dôvodov ........

............................................................................................................................. .........................

Počet detí, ktoré Vám boli zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti na základe rozhodnutia

súdu, o ktoré sa staráte ................................................................................................................

......................................................................................................................................................

Počet detí, ktoré Vám boli zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti na základe rozhodnutia

súdu, u ktorých ste ukončili starostlivosť a z akých dôvodov .......................................................

............................................................................................................................. .........................

Počet iných detí, o ktoré sa staráte ..............................................................................................

Počet iných detí, u ktorých ste ukončili starostlivosť a z akých dôvodov ......................................

.......................................................................................................... ............................................

Údaje o Vašom vzťahu k deťom a o dieťati, o ktoré máte záujem

Aký je Váš vzťah k deťom (všeobecne)? .........................................................................................

.................................................................................................................................................. .......

54

Ako hodnotíte svoje skúsenosti s výchovou detí (svojich, príp. detí v širšej rodine v osvojení alebo

pestúnskej starostlivosti)? .....................................................................................................

............................................................................................................................. ............................

Čo považujete vo výchove dieťaťa za dôležité, aká je Vaša predstava o dieťati, ktoré máte záujem

si osvojiť, príp. vziať do pestúnskej starostlivosti? ..............................................................

.........................................................................................................................................................

Prijali by ste dieťa so zdravotnými problémami? .............................................................................

......................................................................................................................................... ................

Čo Vás viedlo k tomu, že si chcete dieťa osvojiť/vziať do pestúnskej starostlivosti ........................

.................................................................................................................................. .............................

Súhlas manželky pri osvojení dieťaťa manželom matky dieťaťa .....................................................

Súhlas manžela pri osvojení dieťaťa manželkou otca dieťaťa ........................................................

Ako hodnotíte svoje manželstvo? ............................................................................................. ......

............................................................................................................................. ............................

Ako najradšej trávite voľný čas? ................................................................ .....................................

............................................................................................................................. ............................

Poznáte obsah medzinárodného dokumentu „Dohovor o právach dieťaťa“? .................................

............................................................................................................................. ............................

Iné informácie, ktoré považujete za dôležité uviesť ........................................................................

............................................................................................................................. ............................

Vyhlasujem, že všetky údaje, ktoré som v dotazníku uviedol/a, sú pravdivé a súhlasím s ich

poskytnutím iným subjektom výlučne pre účely uskutočnenia osvojenia alebo pestúnskej

starostlivosti.

...................................................... ......................................................

miesto, dátum vlastnoručný podpis