Mgr. Mário GodorMgr. Marcel Horňák, PhD.

Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského

Úvodvýznamný nárast záujmu geografov o štúdium

problematiky kvality života v ostatných 5 rokoch

empirické štúdie vs. formovanie teoretickej bázy

dominuje využívanie množstva indikátorov Cieľom príspevku je: - poukázať na úlohu indikátorov vo výskume kvality života

- identifikovať čo najväčšie množstvo indikátorov

- agregovať indikátory do jednotlivých domén

K pojmu kvalita života3 základné znaky koncepcie kvality života: - nejednotnosť - multidimenzionalita - multidisciplinárnosťskúma environmentálne, ekonomické, sociálne,

kultúrne, psychologické, duchovné a ďalšie podmienky pre zdravý a šťastný život (Ira a Murgaš, 2008)

existencia parciálneho konsenzu – subjektívna a objektívna dimenzia

Úloha indikátora v hodnotení kvality životaje obtiažne komplexným spôsobom zachytiť kvalitu

životaindexy, indikátory, faktory – snažia sa zachytiť

kvantitu a kvalitu „kvality života“aplikácia stoviek indikátorovindikátor = lakmusový papierik (podľa Babinčáka,

2005)výber indikátorov by mal podliehať formálnemu a

obsahovému kritériu (Ira a Murgaš, 2008)Indikátor v zmysle Hanušina et. al. (2000) - údaj

alebo hodnotu rôzneho charakteru, ktorá vyjadruje okamžitý stav alebo úroveň zmeny sledovaného javu

Identifikácia indikátorov a ich agregáciazložitosť ľudského života je formovaná

množstvom jeho častí – domén (Ira et. al., 2009)

v prácach rôznych autorov sledujeme agregáciu na 5 – 7 domén

výnimka – Murgaš (2009) – prosperita, deprivácia, humánny kapitál

v našej práci identifikujeme 108 indikátorovagregujeme ich do 7 domén - ekonomická,

bytového fondu, komfortu a vybavenosti bytov, environmentálna, dostupnosti a vybavenosti územia službami a tovarmi, demografická a bezpečnosti

Zdroje: Murgaš (2009); Horňák, Rochovská (2007); Ira, Šuška (2006); Ira, Andráško (2008); Michálek (2008); Michniak (2008); Spišiak, Danihelová (1998); Szekély (2008); Szöllös (2008).