MÄSOŽRAVÉ RASTLINY V BOTANICKEJ ZÁHRADE, ICH LAPACÍ A TRÁVIACI SYSTÉM

CARNIVOROUS PLANTS IN BOTANICAL GARDEN, THEIR CATCH AND DIGEST SYSTEM

Milan Knoll (1) – Elka Kóňová(2)

(1)Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav FZKI SPU v Nitre(2)Botanická záhrada SPU v Nitre(1) Department of Green's Biotechnics HLEF, SUA in Nitra(2) Botanical garden SUA in Nitra

AbstraktPestovaním mäsožravých rastlín sa Botanická záhrada venuje viac rokov. Sortiment rastlín je rozdelený podľa skupín, najviac sú zastúpené rody Sarracenia a Nepentes. Vlastnosťou týchto rastlín je loviť a konzumovať drobné živočíchy. Všetky mäsožravé rastliny využívajú dva spôsoby výživy, autotrofný a heterotrofný. Rastliny nemôžu svoju korisť prenasledovať a preto majú vyvinutý dômyselný mechanizmus jej lákania a chytania.

Kľúčové slová: mäsožravé rastliny, lapací systém, tráviaci systém

AbstractBotanical garden dedicates to grow carnivorous plants for more years. Plant’s assortiment is divided in groups; the most represented are genus Sarracenia and genus Nepentes. Character of these plants is that they hunt and consume also tiny animals. The carnivorous plants use up two nutrition manners, autotrophous and heterotrophous. Plants can not pursue their quarry and that is why they have developed clever lure and catch mechanism.

Key words: carnivorous plants, catch system, digest system

Mäsožravé rastliny pestované v Botanickej záhrade (BZ) SPU patria medzi tematické zbierky. Ich pôvod je z BZ v Liberci, z objednaných semien cez Index seminum a dopestovaných technológiou in vitro, alebo priamym výsevom na rašelinový substrát. Nepenthes spectabilis (obr. 1), Nepenthes carunculata (obr. 2), Nepenthes sanguinea (obr. 3), Sarracenia alata (obr. 4), Sarracenia purpurea (obr. 5), Sarracenia psittacina (obr. 6)Mäsožravosť rastlín vzniká nezávisle pri niekoľkých rôznych vývojových líniách vyšších rastlín. Všetky mäsožravé rastliny patria medzi krytosemenné, vo svete sa vyskytuje približne 500 druhov ktoré patria do štrnástich rodov. Mäsožravosť je treba vnímať ako jednu z možných prispôsobení sa na nedostatok minerálov. U všetkých rodov mäsožravých rastlín boli zistené v lapacích a tráviacich orgánoch enzym proteáza a štiepiace bielkoviny.

Sarracenia – saracénia

Rastlina sa vyskytuje v močiaroch a slatinách na východnom pobreží USA od Texasu, Floridy až po Pensilvániu (obr. 7). Pasca listovej trubky je zariadená na chytanie veľkého množstva hmyzu a v rôzne veľkých listoch môžu uviaznuť i drobné žaby. Korisť lezúca po zemi je k hrdlu navádzaná pomocou nektárových žliaz na povrch a pomocou krídla smerujúceho k ústiu trubky. Vnútorný povrch je možno rozčleniť na 3 zóny. Prvá zahrňuje spodnú plochu viečka a takzvaný stĺpik, čím viečko rastliny prirastá k lievikovitému listu. Toto viečko slúži k navedeniu koristi k hrdlu lievikovitého lista. Druhá zóna siaha od ústia zhruba do jeden štvrtiny celkovej hĺbky vnútornej dutiny. Pri hrdle sú obrie nektárové žľazy, avšak smerom dole sa zmenšujú. Hmyz do listovej trubky nepadá ale zostupuje dole. Povrch tejto zóny je schodný iba smerom dole a hmyz nemá šancu sa vrátiť od sladkého nektáru. Táto zóna je šedozelene zafarbená. Povrch tretej zóny je jasne zelený a toto sfarbenie je na spodnej časti saracénie. Otvorený povrch tretej zóny má význam vstrebávania produktov trávením. Doposiaľ nebolo zistené či prebieha i vylučovanie tráviacej šťavy, alebo steká z niektorých špeciálnych žliaz z druhej zóny.

Nepenthes – krčiažnikKrčiažniky majú pomerne veľký areál výskytu, ktorý sa nachádza v monzúnovej oblasti na juhovýchode Ázie a západným smerom zasahujúc až na Madagaskar. Prevažná väčšina druhov sa vyskytuje na obzvlášť vlhkom území Kalimantanu, Sumatry, Malajzie a Filipín (obr. 7).Pasca krčiažnika je prispôsobená na chytanie podstatne väčšej koristi ako u iných druhov rastlín podobnej skupiny. Krčiažniky lovia korisť na celkom odlišnom princípe než iné rody. Ich lapacie listy je možno rozdeliť na tri hlavné časti, a to na lupeňovú asimilačnú časť, úponkovú a ascidium (krčiažok). Celý krčiažok je tuhý a pružný. Hrdlo je lemované tuhým, priečne ryhovaným, smerom dovnútra krčiažnika veľmi klzkým ústim. Po vonkajšej strane krčiažnika sa zhora dolu zbiehajú dve zubaté a štetinaté krídielka. Rastlina korisť láka farbou, pachom a nektárom vylučovaným na viečku a inde na povrchu krčiažnika. V snahe priblížiť sa k nektáru, ktorý je vylučovaný na vnútornom okraji ústia krčiažnika dostane sa hmyz na klzkú plochu a spadne do tekutiny. Po páde do krčiažka sa korisť utopí v slizovitej tekutine ktorá je vylučovaná na dolnej polovici krčiažnika. Ako náhle sa korisť ocitne v tekutine, začnú sa zvýšenou mierou vylučovať tráviace enzýmy, kyslosť roztoku sa upraví na optimálnu hodnotu pre tráviaci proces a behom niekoľkých hodín je korisť strávená.

Obr. 7

Referencie: HIEKE, K. 1979. Pokojové rostliny, SZN, Praha, 1979, s. 292, 370.MAREČEK, F. 1999. Zahradnický slovník naučný 4, ÚZPI, Praha, 1999, s. 37 – 38, ISBN 80-86153-60-6.MAREČEK, F. 2001. Zahradnický slovník naučný 5; ÚZPI, Praha, 2001, s. 183 ISBN 80-7271-075-3.STUDNIČKA, M. 1984. Masožravé rostliny, Academie, Praha, 1984, 147 s.

Kontaktná adresa: Ing. Milan Knoll, PhD. Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav, FZKI, SPU v NitreTulipánová 7 949 77 Nitratel. +421/37/6415434e-mail: Milan.knoll@uniag.sk