Číslo 2/2013 roČník V . Issn 1338-4147

SLOVO NA ÚVOD

Milí pacienti a klienti,vážené kolegyne a kolegovia z našejnemocnice, všetci čitatelia,

chcela by som dnes vašu pozornosť upriamiť najmä na to, ako nám bola a  je ajv súčasnosti sv. Alžbeta blízko. Bratislava je jedno z pravdepodobných miest, kdesa sv. Alžbeta narodila. Máme však istotu o tom, že prvé štyri roky svojho detstvamalá Alžbetka žila so svojimi kráľovskými rodičmi otcom Ondrejom II. a matkouGertrúdou na Bratislavskom hrade. Predstavte si, ako sa prechádzala po miest-nostiach hradu a hrávala so svojimi vrstovníčkami na nádvorí. Podľa životopisuju celý kráľovský dvor pre jej krásu a nevinnú detskú dobrodušnosť volal anjelomlásky. Po mnohých rokoch Alžbeta so svojím manželom Ľudovítom v roku 1222opäť navštívila Bratislavu a bývala na Bratislavskom hrade. Čakala vtedy prvé dieťaa stredobodom jej pozornosti bol najmä život prostého ľudu, pričom na obchôdz -kach pod hradom obdarila nejednu ubiedenú matku s dieťaťom a nejedného chu-dáka štedrými darmi prinesenými na tento účel z  Nemecka. Možno Alžbeta nasvojich obchôdzkach chodila práve aj po týchto miestach, kde sa teraz nachádzamemy. Sestry svätej Alžbety prišli do Bratislavy v roku 1738 z Viedne. Od začiatku pôso-benia v Bratislave sa venovali chorým a trpiacim. Prvú pacientku do improvizovanejnemocnice prijali 6. októbra 1738, teda tento rok slávime 275. výročie príchodualžbetínok i starostlivosti o chorých v duchu sv. Alžbety. Zakladateľka alžbetínok, Apolónia Radermecherová, ktorá videla veľký vzor svojejslužby chudobným chorým práve vo svätej Alžbete, si želala, aby sa služba pri cho-rých konala vždy z lásky. Drahí priatelia, je to výzva nielen pre nás sestry alžbetínky,ale pre všetkých, ktorí sa podľa vzoru sv. Alžbety starajú o chorých, trpiacich.

Čo znamená konať službu z lásky? Isto ste sami zakúsili, ako vám je, keď sa cítite byť milovaní, keď vám prejavujú po-zornosť, keď majú o vás záujem, keď vám pomôžu. To sú prejavy lásky. „Čo chcete,aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ Buďte tými, ktorí sú blízko pri choromčloveku, ktorí prejavujete pozornosť, záujem, vypočutie, rešpekt alebo pomoc.Buďte tými, ktorých práca je zároveň odborná a ľudská. V tom môže byť a je výni-močnosť vás všetkých.

číslo 2 /2013 2

3

Z tohto hľadiska sme výnimočnou nemocnicou. Máme vzor našej činnosti vosvätej žene, ktorá časť svojho života žila práve v tomto meste. Sme nemocnicou,ktorá chce svoju starostlivosť prejavovať v kresťanskom duchu. Kresťanstvo je,napriek rôznym pochybeniam, zamerané na človeka. Svätá Alžbeta vedela spojiťvnútornú hĺbku a vzťah k Bohu s veľkou ľudskosťou a priam sebastravujúcouláskou k človeku slabému, chorému, trpiacemu, chudobnému. Sv. Alžbeta roz-dávala chlieb chudobným, ošetrovala chorých, zakladala nemocnice. Svätá Al-žbeta neváhala obetovať svoj čas, svoje sily a schopnosti pre chorých. Komu myrozdávame chlieb? Komu dávame piť? Kto sú pre našu nemocnicu hladnía smädní? Kto potrebuje našu pomoc? Kto potrebuje uľaviť v ťažkostiach, úsmev,vypočutie, pochopenie, podanie ruky?V našej súčasnej nemocnici v prospech chorých pracuje spolu vyše 800 lekárov,zdravotných sestier, sanitárov, laborantov, vysokoškolákov nelekárov, technic-kého a  pomocného personálu. Denne poskytujú pomoc pacientom na dvestoposteliach a ďalším mnohým v ambulanciách. Všetka činnosť by sa nezaobišlabez tých, ktorí zabezpečujú jej vedenie v  súčasných náročných podmienkach,predovšetkým sú to naši konatelia. Som presvedčená, že odkaz svätej Alžbety ježivý i  dnes a  pôsobí práve v  nás všetkých. Ja vo vás všetkých, ktorí pracujetev našej nemocnici, vidím veľkých nasledovníkov sv. Alžbety. Chcem vám vyjadriť svoju vďaku a uznanie. Prajem vám, aby ste mali úspechv pracovnom, rodinnom, osobnom živote. Aby ste cítili blízkosť, prijatie a láskuod vašich najbližších a  aby ste blízkosť, prijatie a  lásku vedeli ponúkať ďalej.Boh nech vás sprevádza a požehnáva na každom kroku. Nech nám všetkým sv. Alžbeta, ktorá bola milujúcou manželkou a  matkoui Bohu zasvätenou ženou, zostáva veľkým príkladom spojenia vnútorného bo-hatstva s prejavmi lásky voči blížnemu človeku.

Sestra Viannea, MUDr. Mária Krasňanová,generálna predstavená Rehole svätej Alžbety

 

   

EDITORIÁL

2 Sv. Alžbeta a jej odkaz

Upriamte svoju pozornosť na to, ako nám bola a je ajv súčasnosti sv. Alžbeta blízko. Bratislava je jednoz pravdepodobných miest, kde sa sv. Alžbetanarodila. Vďaka Rehole svätej Alžbety, ktorá prišla doBratislavy v roku 1738 z Viedne a prvú pacientku doimprovizovanej nemocnice prijali 6. októbra 1738,teda pred 275 rokmi, a tiež aj pre OÚSA je odkazsvätej Alžbety živý i dnes a pôsobí práve na vásvšetkých, ktorí pracujete v našej nemocnici, vďakačomu ste aj vy veľkí nasledovníci sv. Alžbety...

UDIALO SA

6 XXXVIII. Rádiologický kongres

V dňoch 9. - 11. mája 2013 sav bratislavskom Kongresovom centre Správyúčelových zariadení (SÚZA) Ministerstvazahraničných vecí SR konal XXXVIII. Slovenskýrádiologický kongres. Šlo o tradičné odbornépodujatie venované zobrazovacej diagnostike,ktoré sa za posledných 12 rokov na Slovenskuusporadúva raz za štyri roky.

UDIALO SA

6 5. ročník celoslovenskejkonferencie

Koncom apríla (26. 4. 2013) sa v Bratislaveuskutočnil 5. ročník celoslovenskej konferenciezdravotníckych pracovníkov pracujúcichv mamológii Slovenskej spoločnosti sestier apôrodných asistentiek organizačnej zložkySlovenskej lekárskej spoločnosti.

NAŠE PRACOVISKÁ

8 II. Rádiologická klinika LF UK a OÚSA

Diagnostické zobrazovanie má v OÚSA dlhodobútradíciu. Rádiológia je odbor, ktorý sa dynamickyrozvíja a za existencie súčasných technologickýchpokrokov poskytuje možnosť detailnéhozobrazovania ľudských orgánov v zdraví aj v chorobe.V dôsledku veľmi úzkej spolupráce OÚSA s LF UKv Bratislave vznikla v roku 2006 II. Rádiologickáklinika LF UK a OÚSA.

POHYBOVÉ AKTIVITY

14Význam pohybu v živote človeka

Vo všeobecnosti nedostatok pohybu nepociťujemetak intenzívne ako nedostatok potravy alebo tekutín,ale pohybová činnosť je nenahraditeľná pre správnyvývoj a funkciu ľudského tela. Pohyb je základnýprincíp života.

UDALOSŤ

16Vŕba oslávila svoje 10-ročné jubileum

Milé slovo, tichá spoluúčasť, slzy či smiech, klubšikovných rúk, mobilná knižnica, ale ajpovzbudzujúca kávička a osviežujúci čaj – to všetkoa mnohé ďalšie aktivity v sebe skrýva službadobrovoľníkov Dobrovoľníckej skupiny Vŕba (DSVŕba) pôsobiacej v priestoroch nemocnice.

UDALOSŤ

18K 45. výročiu budovy stomatologických kliník

Koncom 50. rokov minulého storočia došlok rozhodnutiu postaviť novú stomatologickú klinikuv Bratislave, pretože doterajšia, situovaná v areáli FNna Mickiewiczovej ulici, už priestorovo nestačilazvládať výučbu stomatológov na LF UK.

číslo 2 /2013 4

ObSAh

5

Šéfredaktor: Peter Kresánek Šéfeditor: Peter ŠkorňaVedúci vydania: MUDr. Martin ChorváthRedakčná rada: Sestra M. Viannea, MUDr. Mária Krasňanová, generálna predstavená Rehole svätej Alžbety, doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc., h.prof., RNDr. Ing. Pavol Švec, CSc. (vedenie OÚSA), Mgr. Martina Balážová, Marta Foltinovičová, Zuzana Gumbirová, MUDr. Alena Kállayová,akad. arch. Karol Kállay, Dr. Peter Kresánek, CSc., doc. MUDr. Viera Lehotská, PhD., doc. MUDr. Izabela Makaiová, CSc., Mgr. Eva Massarová,JUDr. Alžbeta Milková, MUDr. Eva Siracká, DrSc., RNDr. Ľubomír Špaček, RNDr. Tibor Zonnenschein, akad. mal. Stanislav Trepač, Peter Škorňa.Tlač: CeTePe, s.r.o.Kopírovanie alebo rozširovanie magazínu, prípadne jeho častí, výhradne s povolením vydavateľa • Fotografia na titulnej strane: Mgr. Alžbeta Mračková - koordinátorka programu DS Vŕba a štatutárna zástupkyňa OZ DS Vŕba sa so spolupracov-níkmi starajú o to, aby pacienti OÚSA aj vo svojou trápení a chorobe neboli opustení a sami – navštevujú pacientov pri lôžkach, zhovárajú sa s nimi,spríjemňujú im čas hospitalizácie, a tak im aspoň symbolicky, pomocou svojej energie a ľudského tepla pomáhajú zmierňovať ich bolesť. Na fo-tografii počas oslavy narodenín pri príležitosti 10. výročia vzniku DS Vŕba. Foto: Peter Kresánek

OÚSA, s. r. o, heydukova 10, 812 50 bratislava, IČO 35 681 462www.ousa.sk

Oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa k 31.12. 2011: Rehoľa svätej Alžbety, Špitál-ska 21, 812 32 bratislava, IČO: 585718 – jediný spoločník Onkologického ústavu sv. Alžbety, s.r.o.

časopis (štvrťročník) Onkologického ústavu svätejAlžbety (OÚSA), Registračné číslo: EV 3726/09ISSN 1338-4147

VyDáVA:

Ročník 5 / číslo 2. Časopis je šírený zdarmaDátum vydania: 30. 6. 2013Pripravené za dobrovoľnej spolupráce, pomocia darov priaznivcov, pracovníkov, pacientov,klientov a partnerov OÚSA.

UDIALO SA

19Vďaka AVON Pochodu

Vďaka jubilejnému 5. AVON Pochodu proti rakovineprsníka, do ktorého sa tohto roku zapojilo doposiaľnajviac - 4,5 tisíca účastníkov, dostal z historickynajvyššej vyzbieranej sumy Onkologický ústav sv.Alžbety (OÚSA) v Bratislave príspevok 46 596 eur.

LIGA PROTI RAKOVINE

20Úspešný Deň narcisov

Nielen vnímanie Dňa narcisov bežnými ľuďmi, ale ajfinančný výsledok zbierky 17. ročníka Dňa narcisov, ktorýsa konal 12. apríla, dokazuje, že takáto forma pomoci mástále na Slovensku svoje miesto a opodstatnenie.Nakoniec, toho najvýraznejším dôkazom je samotná suma889 923,10 eura, ktorá sa vyzbierala počas jediného dňa!

ALERGIE

22Obdobie sennej nádchy

Niektorou z foriem alergie (choroby z precitlivenosti) v súčasnosti trpí takmer polovica ľudstva.Najrozšírenejšou formou sú respiračné alergie, čižealergické choroby dýchacích ciest, ktoré postihujú až 30 % populácie civilizovaných krajín. Nezaškodí preto ajv tomto ročnom období znova si niečo o nej povedať...

UMENIE

28Čary vody slovenských hôr

Slovenským horám, najmä Malej Fatry, Kysúc,Vysokých a Nízkych Tatier je venovaná 49. výstavaz tematického cyklu Umenie, ktoré lieči, tradičnekonaná v Preventívnom centre OÚSA. Fotograf,dokumentarista, publicista a vydavateľ Juraj Ďurnýna nej vystavuje 46 umeleckých farebných fotografií.

PREVENCIA

32UV žiarenie, fotokarcinogenéza...

Pred nadchádzajúcou letnou sezónou mi nedánezopakovať známe fakty o vplyve UV žiarenia nanašu kožu a pridať zopár novších. Incidencia kožnejrakoviny vo svete i u nás v posledných rokoch trvalenarastá. Väčšina ľudí považuje opálenie za prejavtelesnej i duševnej pohody, neraz túžia získaťopálenie nielen cez prázdniny, ale aj mimo letnejsezóny

VIETE, ŽE...

35Rakovina prsníka - amputácia alebo prirodzená prevencia?

Americká herečka Angelina Jolie si nechalapreventívne odstrániť oba prsníky, pretože jejgenetickým testom odhalili mutovanú formu génuBRCA1. Tá u nej výrazne zvyšuje riziko vznikurakoviny prsníka a vaječníkov.

6číslo 2 /2013

UDIALO SA

Šlo o tradičné odborné podujatie veno-vané zobrazovacej diagnostike, ktoré

sa za posledných 12 rokov na Slovenskuusporadúva raz za štyri roky. Kongres sakonal pod záštitou a organizačným zabez-pečením Slovenskej rádiologickej spoloč-nosti a jeho prezidentkou bola doc. MUDr.Viera Lehotská, PhD., vedecká sekretárkaSlovenskej rádiologickej spoločnosti. Sláv-nostné otvorenie Kongresu spestrilo maj -strovské vystúpenie tenoristu a člena Slo-venského národného divadla - Mgr. Art.Ivana Ožváta, za klavírneho sprievodu hu-dobného skladateľa, koncertného klaviristua dirigenta majstra Igora Bázlika.Kongres bol tematicky zameraný na neurorádiológiu, diagnostické zobrazo-vanie v otorinolaryngológiu a rádiológiamuskuloskeletálneho systému. Nielenvzdelávanie sa v danej problematike, aleaj prezentácia vlastných výsledkov prácejednotlivých pracovísk a vzájomné odo-

vzdávanie si skúseností z  každodennejpraxe bolo hlavným poslaním akcie, ktoré,ako sa zhodli všetci zúčastnení, sa naplnilov maximálnej miere. Počas priebehu kon-gresu odznelo 34 vysoko odborných pred-nášok, prezentovaných poprednýmia  skúsenými odborníkmi zo Slovenska,

Čiech a  Moravy a  z  Nemecka. Auditó-rium jednotlivých prednášok tvorili rá-diológovia špecialisti, ako aj mladí lekáriv špecializačnej príprave zo všetkých kú-tov Slovenska. Výtvarný návrh a konečnárealizácia loga a programu XXXVIII. Slo-venského rádiologického kongresu po-chádzala od Mira Országha, MD., neu -rorádiológa, pochádzajúceho z  BanskejŠtiavnice a už dlhodobo žijúceho a pôso-biaceho v nemeckom Freiburgu.Text: -VL-

Ako uviedla PhDr. Erika Zámečníková,predsedníčka Sekcie zdravotníckych pra-covníkov pracujúcich v mamológii Slo-venskej spoločnosti sestier a pôrodnýchasistentiek organizačnej zložky Sloven-skej lekárskej spoločnosti: „Konferenciusme už tradične organizovali v spolupráciso SEKCAMA SOS SLS a Slovenskouonkologickou spoločnosťou. Počas nej sauskutočnil celý rad prednášok dotýkajú-cich sa oblasti ochorení prsníkovej žľazy.“Konferencie sa zúčastnilo 130 účastní-kov, pričom z celkového počtu 24 pred-nášok (z ktorých bola jedna prednáška

od účastníka z Česka) bolo 15 od autorovpracujúcich v Onkologickom ústave sv.Alžbety, s.r.o., Bratislava. „O kvalite po-dujatia svedčí aj fakt, že prednášky bolispracované na vysokej odbornej úrovnia zachytávali oblasť prevencie, diagnos-tiky, liečby, psychológie, ošetrovateľstva,ale aj rehabilitácie. Niektoré prednáškyboli zamerané na zaujímavé kazuistiky,ako i diagnostické postupy, ktoré zatiaľnie sú bežne praktizované na všetkýchslovenských pracoviskách,“ poznamenalaPhDr. Erika Zámečníková. Text: Peter Škorňa

Kvalitný a úspešný 5. ročník celoslovenskej konferencieKoncom apríla (26. 4. 2013) sa v Bratislave uskutočnil 5. ročník celoslovenskej konferencie zdravotníckych pracovníkovpracujúcich v mamológii Slovenskej spoločnosti sestier a pôrodnýchasistentiek organizačnej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti.

V dňoch 9. - 11. mája 2013 sav bratislavskom Kongresovomcentre Správy účelovýchzariadení (SÚZA) Ministerstvazahraničných vecí SR konalXXXVIII. Slovenskýrádiologický kongres.

XXXVIII. Rádiologickýkongres v Bratislave

LOGO XXXVIII. Slovenského rádio-logického kongresu – autor MiroOrszágh, MD., Freiburg

Čestné predsedníctvo XXXVIII. SRK (zľava) doc. MUDr. Marek Mechl, PhD., prezidentČeskej rádiologickej spoločnosti, doc. MUDr. Viera Lehotská, PhD., vedecká sekretárkaSlovenskej rádiologickej spoločnosti a prezidentka XXXVIII. SRK, prof. MUDr. Jozef Bilický, CSc., prezident slovenskej rádiologickej spoločnosti

nárast inovácií v oblasti výskumu

SANOFI,DIVERZIFIKOVANÝ GLOBÁLNY LÍDER V OBLASTI ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI SO ZAMERANÍM NA POTREBY PACIENTOV

Vyd

ané

: jún

201

3

sanofi -aventis Pharma Slovakia, s.r.o.Einsteinova 24 - 851 01 - Bratislava - Slovenská republikaTel.: +421 2 33 100 100 - Fax: +421 2 33 100 199

Viac informácií nájdete na: www.sanofi .com www.sanofi .sk

14:30

NAŠE PRACOVISKá

8číslo 2 /2013

Vdôsledku veľmi úzkej spolupráceOÚSA s  Lekárskou fakultouUniverzity Komenského v Bra-

tislave vznikla v roku 2006 II. Rádiologickáklinika LF UK a OÚSA. Prednostkou kli-niky je doc. MUDr. Viera Lehotská, PhD.,a primárkou kliniky je MUDr. KatarínaRauová, PhD. Klinika odborne zastrešujedeväť špecializovaných pracovísk:

Pracovisko digitálnej skiagrafie Pracovisko digitálnej skiaskopie Pracovisko digitálnej klinickej mamografiea ultrasonografie prsníkovPracovisko digitálnej preventívnej(skríningovej) mamodiagnostiky

Pracovisko digitálnej mamografickej stereo-taxie 1 a 2Pracovisko digitálnej stomatologickej rádiológie Pracovisko všeobecnej ultrasonografie (USG)Pracovisko počítačovej tomografie (CT)Pracovisko magnetickej rezonancie (MR).

Vedúcou lekárkou úseku CT a MR pra-coviska je MUDr. Miroslava Smreková.Odborný lekársky personál tvoria 9 lekárišpecialisti: MUDr. Vojtech Merva,MUDr. Eliška Takáčová, MUDr. HanaFloreková, MUDr. Alexandra Vavrová,MUDr. Martin Polakovič, MUDr. Lucia

Vanovčanová, MUDr. Júlia Račková,MUDr. Lucia Valkovičová, PhD.,a MUDr. Lukáš Valkovič, PhD. Na klinikepracuje aj 6 mladých lekárov, ktorí sa pri-pravujú na špecializáciu v odbore rádioló-gia: MUDr. Katarína Fillová, MUDr. On-drej Bobík, PhD., MUDr. RomanaVrábelová, MUDr. Katarína Bálešová,MUDr. Jana Mičiníková a MUDr. Ľud-mila Bujdáková. Funkciu vedúcej rádiologickej asistentkykliniky zastáva Alžbeta Kneževičová a ve-dúcou rádiologickou asistentkou úsekuCT a MR pracoviska je Bc. Júlia Petríková.Na klinike pracuje ďalších 16 rádiologic-kých asistentov: Marta Belošičová, NikolaBenkovská, Alžbeta Dobročková, ZuzanaDubeňová, Bc. Eva Dzúriková, Eva Kau-šitzová, Kornélia Kostková, Danica Kraj-merová, Mgr. Mária Machanová, MáriaMikosová, Helena Šebová, Kamila Taká-čová, Bc. Jana Tešková, Bc. Patrícia Tlan-

II. Rádiologická klinikaLF UK a OÚSADiagnostické zobrazovanie má v OÚSA dlhodobú tradíciu.Rádiológia je odbor, ktorý sa dynamicky rozvíja a za existenciesúčasných technologických pokrokov poskytuje možnosťdetailného zobrazovania ľudských orgánov v zdraví aj v chorobe.

Spoločná fotografia II. Rádiologickej klinikyLF UK a OÚSA

9

dová a  Július Udai, 4  zdravotné sestry: Margita Daudová, Mgr. Emília Kadnárová,Alžbeta Parajková, Mgr. Ľubica Tren-čanská a  4  dokumentaristky: Lucia Kál-layová, Andrea Mikosová, Silvia Uhrováa Dáša Václavová.

Dominantné zameranieV rámci diferenciálnej diagnostiky onko-logických ochorení a  monitorovania lie-čebnej odpovede na základe zobrazovacích

metód dominantným zameraním klinikyje komplexná mamodiagnostika. Totosmerovanie bolo aj podkla-dom pre Ministerstvo

zdravotníctva SR k vytvoreniu Centra prediferenciálnu diagnostiku a  intervenčné

výkony atypických prsníkových léziípráve na pôde II. Rádiologickej kli-

niky LFUK a OÚSA s celoslo-venskou pôsobnosťou.

Na pracoviskách preventívneja klinickej mamodiagnostikysa vykonáva kompletná zo-brazovacia diagnostika ocho-

rení mliečnej žľazy u asympto-matických aj symptomatických

žien s využitím digitálnej mamo-grafie, sonografie, magnetickej rezo-

nancie, ako aj intervenčné metódy. Klinikaje vybavená dvoma plne digitálnymi mamo-grafmi, pracoviskom mamografickej stereo-taxie s digitálnou stereotaktickou jednotkoua digitálnym stereotaktickým bioptickýmstolom s možnosťou 360° prístupu k biop-tovanému ložisku, ultrazvukovým pracovis -kom určeným pre ultrasonografické vyšet -

Prednostka doc. MUDr. Viera Lehotská,PhD., a primárka MUDr. KatarínaRauová, PhD., pri vyhodnocovacej stanicidigitálnej skiagrafie, s fotografiou zakla-dateľa odboru Wilhelma Conrada Röntgena

RTG asistentka Kornélia Kostková

Zľava – prednostka doc. MUDr. Viera Lehotská, PhD., a primárka MUDr. KatarínaRauová, PhD., pri príprave zariadenia na výkon vákuovej mamotómie

odberový inštrument pri vákuovej

mamotómii zavedený do prsníka

rovanie prsníkov, vybaveným celkovo tromišpičkovými USG prístrojmi  s možnosťouUSG elastografie a kontrastných vyšetreníprsníkov s použitím špeciálnej USG kom-patibilnej kontrastnej látky. Na klinike savykonáva celé spektrum  intervenčných vý-konov na prsníku (tenkoihlová aspiračnácytológia, jadrová biopsia, vákuová mamo-tómia a predoperačné lokalizačné techniky)pod ultrasonografickou, mamografickou -stereotaktickou kontrolou, ako aj pod na-vigáciou magnetickej rezonancie. Ako jedno z mála pracovísk na Slovenskuklinika vykonáva minimálne invazívnediagnostické a liečebné zákroky pomocouvákuového mamotomického prístrojapod kontrolou mamografickej stereotaxie

a pod kontrolou magnetickej rezonancie.Napríklad za posledných 18 mesiacovpracovisko vykonalo 247 vákuových ma-motómií, čím vzrástol záchyt minimál-nych štádií rakoviny prsníka trojnásobne,čoho výsledkom je dobrá prognóza taktodiagnostikovanej pacientky. Prínosomtých to zákrokov je aj skutočnosť, že pripotvrdení prítomnosti nezhubného ocho-renia prsníka je žena ušetrená otvorenéhochirurgického výkonu na prsníku a  cel-kovej anestézie. Pracovisko má vedúce po-stavenie aj v  diagnostike ložiskových

zmien prsníka prostred-níctvom magnetickejrezonancie, a  to vďakadlhoročným skúsenos-tiam a  vynikajúcemutechnickému vybaveniu3T MR prístrojom. Jejediným pracoviskomna Slovensku, ktoré vy-konáva MR navigovanévákuové mamotómie.

Rozvoj pracoviskaPracovisko sa neustálerozvíja implementáciouprogresívnych inter-venčných metód a v naj-bližších týždňoch akoprvé na Slovensku zave-die metódu BLES(Breast Lesion ExcisionSystem). Metóda zís -kava tkanivo prsníka nahistologickú analýzu

pomocou vysokofrekvenčnej energie, pri-čom odoberá vzorku s  neporušenou ar-chitektúrou aj so zachovaným lemomokolo lézie. Prístroj možno používať jed-nak pod mamografickou – stereotaktic-kou kontrolou, ako aj pod ultrasonogra-fickou navigáciou. Výhodou tohtozákroku je rýchly a presný odber celej ne-poškodenej vzorky bez porušenia okoli-tého tkaniva iba v lokálnom znecitlivenív  priebehu ambulantného zákroku. Vý-sledkom procedúry je rýchle hojenie a re-konvalescencia pacientky bez potreby prá-ceneschopnosti. Keďže je pre nás veľmi dôležitá komuni-kácia s pacientom a psychologické aspektydiagnostiky, pracoviská klinickej a preven-tívnej mamografie pracujú na našej klinikeako oddelené samostatné jednotky. Pre-ventívne mamografické vyšetrenia prsní-kov sú efektívnym spôsobom odhaleniavčasných foriem karcinómu prsníka a našepracovisko preventívnej mamografie na zá-klade vykonávania tzv. vysoko objemovej

NAŠE PRACOVISKá

10číslo 2 /2013

Pohľad do vyšetrovne pracoviska magnetickej rezonancie.

Pracovisko preventívnej mamografie, vedúcarádiologická asistentka kliniky AlžbetaKneževičová (vzadu vľavo), MUDr.Katarína Bálešová (vpredu) a zdravotná ses-tra Mgr. Emília Kadnárová (vzadu vpravo)

Rádiologická asistentka Bc. Eva Dzúriková pripríprave digitálneho stereotaktického zariade-nia na výkon vákuovej mamotómie v sede

mamodiagnostiky so zabezpečením hod-notenia nálezov dvomi nezávislými lekármi(tzv. dvojité čítanie) významne prispievak napĺňaniu preventívneho programu SR.Pracovisko diagnostickej mamografie je za-merané na dispenzarizáciu žien s potvrde-nou rakovinou prsníka a včasnú diagnos-tiku rekurentného ochorenia. Obepracoviská majú priamu nadväznosť naprogresívne onkochirurgické, rádiotera-peutické a onkologické pracoviská.

Digitálna technikaNa pracovisku digitálnej skiagrafie a skia-skopie sa využíva digitálny skiagrafický prí-stroj a  digitálna multifunkčná sklopnástena a vykonávajú sa röntgenové vyšetre-nia pľúc, kostí a tráviaceho traktu, vrátaneintervenčných výkonov (ERCP, zavádza-nie stentov atď.) v spolupráci s gastroente-rológmi.

Na všeobecnom ultrasonografickom pra-covisku sa vyšetrujú prakticky všetky or-gány a systémy tela, najčastejšie parenchy-matózne orgány brucha a  panvy, krk,

vrátane štítnej žľazy, lymfatických uzlína  ciev. Vykonávame aj USG vyšetrenias vnútrožilovou aplikáciou špeciálnej kon-trastnej látky na báze mikrobublín a cielenépunkcie a biopsie ložísk v dostupnej loka-lizácii.Pracovisko digitálnej stomatologickej rá-diológie poskytuje široké spektrum zobra-zenia zubov, celého chrupu, ako aj špeciál-nych techník pre diagnostiku odchýloka zmien na temporomandibulárnom zhybea na lebke. Toto pracovisko úzko spolu-pracuje s Klinikou stomatológie a maxilo-faciálnej chirurgie LF UK a OÚSA.

Počítačová tomografiaNa pracovisku počítačovej tomografiemáme k  dispozícii dva vysokovýkonnémultidetektorové prístroje – so 40 a  16radmi detektorov. Využitím dvoch prístro-jov počítačovej tomografie sa vykonáva

11

Pracovisko preventívnej mamografie, rádiologická asistentkaKamila Takáčová pri digitálnom mamografe

Zdravotná sestra Margita Daudová pri príprave inštrumentáriana biopsiu

Recepcia preventívneho mamografického pracoviska a pracoviska zubnej rádiológie, doku-mentaristky Silvia Uhrová (vľavo) a Lucia Kállayová (vpravo)

MUDr. Hana Floreková pri ultrasonografickom doriešovaní prsníkových nálezov.

komplexná diagnostika rôznych nádoro-vých a  nenádorových ochorení, určenieštádiovosti onkologického ochorenia a sle-dovanie účinnosti liečby. Je to metóda vy-soko citlivá hlavne k  ochoreniam lokali-zovaným v  pľúcach, na cievnychštruktúrach a v skelete, s úspechom sa vy-užíva tiež v diagnostike chorobných pro-cesov v  parenchýmových orgánoch. Priväčšine vyšetrení je na presnejšie stanoveniediagnózy nutné vnútrožilové podanie jó-dovej kontrastnej látky. Nespornou výho-dou CT je aj možnosť virtuálneho zobra-zovania, napr. bronchiálneho stromua hrubého čreva, podobne ako aj možnosť3D rekonštrukcií na orgány ľudského telači detailné zobrazovanie ciev pomocou CT

angiografie. Súčasne sa realizujú aj inter-venčné výkony (biopsie, drenáže a  pod.)pod kontrolou priamej CT fluoroskopie.

„up-to-date“ metódaMagnetická rezonancia predstavuje „up--to-date“ vyšetrovaciu metódou, ktorá nazobrazovanie využíva špecifické chemickéa fyzikálne vlastnosti vodíkových protónovumiestnených do silného magnetickéhopoľa a  „vybudených“ rôzne modifikova-nými rádiofrekvenčnými pulzmi. Naše pra-covisko magnetickej rezonancie disponujejedným z najmodernejších MR prístrojovso silou stacionárneho magnetického poľaaž 3 tesla, patriacim k špičke v strednej Eu-rópe. Toto hardvérové vybavenie umož-

ňuje veľmi detailnú diagnostiku patologic-kých procesov predovšetkým mäkkotka-nivových štruktúr. Predstavuje zlatý štan-dard v  zobrazovaní ochorení mozgua miechy a muskuloskeletálneho systému.Využíva sa ako nadstavbová vyšetrovaciametóda pri diagnostike mnohých ochoreníbrušných a panvových orgánov, podobneako aj v oblasti tváre a krku a v oblasti prs -níkov. K zúženiu diferenciálnej diagnostikypatologických procesov prispieva tiež vy-šetrenie difúzie a perfúzie, ktoré predsta-vuje ďalšiu nadstavbovú aplikáciu MR. So-fistikované softvérové vybavenie poskytujev prípade potreby aj možnosť určenia che-mických charakteristík patologického pro-cesu cestou tzv. MR spektroskopie. Vy-užíva sa hlavne v  neurozobrazovaní,v diagnostike tumorov prostaty a prsníkov.Na základe zastúpenia konkrétnych che-mických látok je takto možné vyjadriť sapresne k  povahe zisteného procesu. MRpracovisko kliniky je vybavené okrem mož-nosti funkčnej MR diagnostiky aj možnos-ťou realizácie intervenčných zákrokov naprsníkoch pod MR kontrolou.

Výučbová bázaII. Rádiologická klinika LFUK a OÚSAje výučbovou bázou Lekárskej fakulty Uni-verzity Komenského v Bratislave, aktívnesa podieľa jednak na výučbe domácich a za-hraničných študentov LFUK, ako aj napríprave lekárov rádiológov v procese špe-

NAŠE PRACOVISKá

12číslo 2 /2013

Rádiologická asistentka Mária Mikosová pri nastavovaní ortopantomografu

MUDr. Katarína Fillová a rádiologická asistentka Kornélia Kostková pri punkcii štítnejžľazy pod sonografickou navigáciou

Rádiologická asistentka Helena Šebová napracovisku digitálnej skiagrafie

cializačného štúdia v  odbore rádiológia,realizovaného podľa európskej normy. Naklinike v  rámci európskeho edukačnéhoprogramu (European School of Radiology)pravidelne hosťujú študenti zahraničnýchlekárskych fakúlt, napr. v  poslednýchdvoch rokoch z  Dánska, Nemecka, Tu-recka, Lotyšska a Rakúska.

Vedecké projektyII. Rádiologická klinika LFUK a OÚSA jehlavným riešiteľom vedeckého projektuVčasná detekcia karcinómu prostaty  3Tmagnetickou rezonanciou. Tento výskumnýprojekt má za cieľ (a) kombinovať informáciekonvenčnej magnetickej rezonancie, dyna-mickej kontrastnej štúdie, difúzne váženéhozobrazovania a  magneticko-rezonančnejspektroskopie, (b) nájsť citlivosť, špecifickosťa  presnosť pre zobrazovacie modality oso-bitne alebo ich kombinácie v korelácii s pa-tologickými nálezmi, (c) zistiť vplyv veku nafarmakokinetické a metabolické MR para-metre. Na základe výsledkov tejto štúdiebude vyvinutý a overený nový efektívny zo-brazovací protokol na včasnú detekciu kar-cinómu prostaty.  Projekt je realizovanýv spolupráci s Department of Diagnostic Ra-diology, University of Turku, Fínsko, Me-dical Imaging Centre of Southwest Finland(VSKK) / TYKS, Turku, Fínsko a s Athi-noula A.  Martinos Center for BiomedicalImaging, Harvard Medical School, Charles-town, MA, USA.

Popredná pozíciaII. Rádiologická klinika LFUKa  OÚSA   zaujíma z  hľadiska odbornejúrovne a výkonnosti popredné miesto me-

dzi rádiologickými pracoviskami v SR a nazáklade publikačných a prezentačných ak-tivít je známa a uznávaná aj v zahraničí. Naším cieľom do budúcnosti je udržiavaťtento trend so snahou naďalej sa progresívnerozvíjať vo svojom odbore, ktorý v súčasnej

modernej, na dôkazoch založenej medicíne,predstavuje kľúčový medicínsky odbor.Text: Doc. MUDr. Viera Lehotská, PhD.,MUDr. Katarína Rauová, PhD., MUDr.Miroslava Smreková. Foto: Peter Kresánek

13

Kolektív pracoviska počítačovej tomografie (CT): zľava vpredu - rádiologické asistentkyEva Kaušitzová a Alžbeta Dobročková, zdravotná sestra Mgr. Ľubica Trenčanská,MUDr. Romana Vrábelová a dokumentaristka Dáša Václavová, vzadu vľavo – MUDr.Ondrej Bobík, PhD., a vzadu vpravo – vedúca lekárka úseku CT a MR pracovísk MUDr.Miroslava Smreková

Zľava - vedúca rádiologická asistentka CT a MR pracoviska Bc. Júlia Petríková, MUDr.Júlia Račková a MUDr. Lucia Vanovčanová pri vyšetrovacej konzole MR pracoviska

Zádiologické asistentky Alžbeta Dobročková (vľavo) a EvaKaušitzová (vpravo) pri vyšetrovacej konzole na CT pracovisku

Zľava – MUDr. Lucia Vanovčanová, MUDr. Martin Polakoviča vedúca rádiologická asistentka CT a MR pracoviska Bc. JúliaPetríková s pohľadom do vyšetrovne MR pracoviska

POhybOVÉ AKTIVITy

14číslo 2 /2013

Pohyb je nevyhnutný pre našu exis-tenciu, udržanie si zdravia a  akobonus navodzuje príjemný pocit

a eufóriu. Primeraný pohyb pomáha nie-len predchádzať ochoreniam, ale ich do-káže aj liečiť, vďaka čomu je pri mnohýchochoreniach cvičenie neoddeliteľnou sú-časťou terapie. V dávnoveku, aby si človekmohol získať potravu, vodu a prežiť, mu-sel denne prekonať chôdzou alebo behom

okolo 20 km. Organizmus bol na takétozaťaženie zvyknutý. Tento vzorec sprá-vania sa posledných niekoľko desiatokrokov začal postupne meniť. Aj to je dô-vod, prečo dnes ľudské telo reaguje nega-tívne na nedostatok pohybovej aktivity.Za pohodlie, sedavý spôsob života (predobrazovkou televízora či počítača), pla-tíme krutú daň v  podobe civilizačnýchchorôb.

Riziká ochoreníV organizme pri nedostatku pohybu viaznubiochemické procesy, vznikajú vyššie rizikárôznych ochorení a je len otázkou času, kedysa u jednotlivca prejavia v podobe zdravot-ných problémov. Homo sapiens nie je pri-pravený na nedostatok pohybu. Podľa „To-rontskej charty pohybovej aktivity“dochádza na celom svete k 3 miliónom zby-točných úmrtí ročne (najmä kardiovasku-lárne ochorenia, obezita, cukrovka ...). Jevšeobecne známe, že príčinou tohto stavu jenesprávny životný štýl, hlavne nevhodnéstravovanie, nedostatočná fyzická a pohy-bová aktivita a stres. Primeraný pohyb je je-den z  najdôležitejších komponentov zdra-vého spôsobu života, a  to najmäv postproduktívnom veku.

hrozivý nárast detskej obezityAlarmujúci je nárast obezity u detí. Na Slo-vensku máme na základných školách najnižšípočet hodín telesnej výchovy v celej Európe!Navyše, športové krúžky, ktoré boli predtýmvýznamným článkom mimoškolskej pohy-bovej aktivity, už takmer nefungujú. V ďalšejoblasti života to nie je o nič lepšie. Stačí saobzrieť na kúpalisku, kde čoraz zriedkavejšiemožno stretnúť štíhle postavy mladých ľudí.A pritom dobre trénovaný človek ľahšie zdo-láva námahu, je odolnejší voči infekciám,lepšie odoláva vonkajším a vnútorným zá-ťažiam, je lepšie pripravený na zvládnutie sú-časného života.

Pohybové aktivityPri opakovanom vykonávaní aeróbnych po-hybových aktivít (aktivity kondičného cha-rakteru v trvaní viac ako 20 minút) dochádzak tréningovému efektu – k zlepšeniu činnostisystémov zodpovedajúcich za zvýšené dodá-vanie a využitie kyslíka pracujúcim orgánom.Pri dlhodobejšom tréningu dochádza k pre-ladeniu vegetatívneho nervového systémuna parasympatikotoniu, čím sa ekonomizuje

Význam pohybových aktivít v živote človeka

Vo všeobecnosti nedostatok pohybu nepociťujeme takintenzívne ako nedostatok potravy alebo tekutín, ale pohybováčinnosť je nenahraditeľná pre správny vývoj a funkciu ľudskéhotela. Pohyb je základný princíp života.

15

práca srdca, znižuje sa krvný tlak, v koneč-nom dôsledku sa tak zníži zaťaženie srdca.Zvyšuje sa hodnota „dobrého“ cholesteroluHDL (vysokej hustoty) ako významnéhofaktoru v boji proti osteoporóze v podobepodpory novotvorby kostí. Kondičné cviče-nia sú neodmysliteľnou súčasťou pri redukciinadhmotnosti, pomahjú pri liečbe diabetesmellitus stupňovaním látkovej výmenya zlepšením aktivity enzýmov. Bolo preuká-zané, že 4 mesiace pravidelného cvičenia pri-niesli zlepšenie pamäti a ďalších parametrovduševných schopností u väčšiny sledovaných.Pravidelným cvičením vyháňame pocit nudy,negatívne emócie, zlepšujeme schopnosť vy-rovnať sa s konkrétnou stresovou situáciou,zvyšujeme výkonnosť v zamestnaní. Prime-rané pohybové aktivity kondičného charak-teru (turistika, beh, hry) sú najlepším fyzio-logickým utišujúcim prostriedkom,produkujú sa pri nich endorfíny (látky po-dobné morfínu, ktoré si organizmus vytvárasám), navodzujúce príjemný pocit až blaže-nosť.

Liečivé účinky pohybuV  neposlednom rade je významnátvorba serotonínu s jeho antidepre-sívnym účinkom. Povznášajúci pocits uvoľnením nie je iba príjemný, aledoslova liečivý, pretože vyššia nervováčinnosť reguluje činnosť ostatnýchtelesných systémov. Pravidelné po-hybové aktivity udržiavajú pevnéa pružné kĺby a šľachy. Zlepšená svalová vy-trvalosť je dôležitým faktorom stabilizačnejfunkcie pohybového aparátu vrátanechrbtice, a tým jeho ochrany pred preťažo-vaním. Organizmus si udržiava schopnosťodpovedať adaptačnými mechanizmami naadekvátnu záťaž aj v  pokročilejšom veku.Bolo objektivizované, že aj u starších ako 70--ročných ľudí došlo po 3 mesiacoch pravi-delnej primeranej tréningovej záťaže k 16 %vzostupu maximálnej spotreby kyslíka, čo sahodnotí ako znak lepšej trénovanosti. Podľaprofesora evolučnej biológie Dr. Bramblapri trénovaných bežcoch ešte 64-roční súschopní držať krok s 19-ročnými na vytrva-lostných tratiach. Pohyb môže nahradiťrôzne tabletky, avšak žiadna tabletka ne-môže nahradiť pohyb. Pohybové aktivity

nemusia pridať roky k  životu, ale bezpo-chyby pridávajú život k  rokom, zlepšujúkvalitu života. Deväťdesiatšesťročný aktívnyvytrvalostný bežec Jack Kirk hovorieval:„Neprestanete behať, pretože ste starí, alezostarnete, pretože prestanete behať. Trebazdôrazniť, že pohybový program by mal byťdlhodobý a pravidelný, pretože jeho priaz-nivé účinky trvajú, iba kým sa pravidelne hý-beme a doznievajú krátko po tom, ako pre-staneme. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že aksa napríklad vrcholoví športovci prestanúhýbať, ich fyzická zdatnosť pomerne rýchloklesne na úroveň bežnej populácie.

Ekonomický prínos pohybu Pravidelné pohybové aktivity majú aj pozi-tívny ekonomický prínos. Ekonómoviav  USA vypočítali, že investícia 1  USD dopodpory pohybovej aktivity obyvateľov vediek ušetreniu 3,2 USD v zdravotníctve. Ak za-číname s pravidelným pohybom, nesmiemebyť netrpezliví, nechať sa odradiť, ak hneď

nepocítime pozitívny efekt cvičenia. Je pri-rodzené, že po prvých pohybových dávkachsa, naopak, objaví svalová horúčka, pocit do-lámanosti. Môže trvať aj niekoľko mesiacov,kým sa telo začne zo športovej záťaže radovať.Avšak po prekonaní tejto hranice si telo užbude samo žiadať pohyb. Niečo, do čohosme sa predtým museli nútiť, sa premení napotešenie. Dosiahnutie tohto „bodu zlomu“je individuálne a závisí od počiatočnej kon-dície a  veku, ale jednoznačne sa oplatík nemu dopracovať. Je ideálne nájsť si nacvičenie partnera alebo skupinu, potiahnenás to v krízových situáciách, keď strácamemotiváciu alebo „nemáme čas“.

Chôdza, beh a loptové hryVeľmi účinné sú pohybové aktivity, ktoré sú

prístupné každému a nevyžadujú žiadne fi-nančné investície. Patrí medzi ne aj často ne-doceňovaná chôdza (prípadne beh), ktoráje pritom telu najvlastnejšia pohybová akti-vita. Avšak nie je najvhodnejšie behať potvrdých rovných povrchoch (asfalt a betón),kde sú tvrdým došľapovaním enormne pre-ťažované kĺby, šľachy a  svaly. Je ťažko po-chopiteľné, prečo ľudia behajú po asfaltenapr. na dunajskej hrádzi, keď hneď vedľamôžu bežať po tráve alebo aspoň po nerov-nom teréne. Pre deti a  mládež sú ideálnerôzne loptové hry. Veľmi účinné je aj pláva-nie a  cyklistika – aktivity ideálne pre ľudís nadváhou. Mnohí sa vyhovárajú, že v dneš-nej hektickej dobe nemajú na cvičenie čas.Nie je to pravda. Hýbať sa dá vždy a všade,treba len chcieť. Na základné cvičenie mô-žeme využiť prestávky, ktoré v našom životepočas dňa prirodzene nastávajú pri prerušenív práci, vo výťahu, keď čakáme v rade v ob-chode, na dopravu, ale aj pri pozeraní televí-zie. Všade môžeme efektívne využiť čas na

cvičenie. A  pritom – môžu to byťúplne nenápadné pohyby – napr. užpri jednoduchom narovnaní sa na sto-ličke a pretiahnutí chrbtice dochádzak aktivácii celej reťaze svalov od prstovnôh až po hlavu, ktoré sú sprevádzanémnožstvom pozitívnych zmien v or-ganizme. Pridať môžeme aj správnepredklony, úklony, záklony alebopodrepy. Odborníci odporúčajú všet-kým, ktorí si čas či chuť na cvičenie

nenájdu, aby pre seba spravili aspoň mini-mum. Aby vymenili auto za bicykel alebotenisky, výťahy za vlastné nohy, alebo sa as-poň prechádzali so svojím psíkom pri ven-čení. Akýkoľvek, naoko aj zanedbateľný po-hyb je neodškriepiteľne lepší ako žiaden.Jedinou nevýhodou cvičenia je, že ho za násnemôže urobiť nikto iný, teda že ho musímerobiť sami.

(V  ďalšom pokračovaní bližšie o  výberea podmienkach adekvátneho vykonávaniaurčitých pohybových aktivít tak, aby priná-šali pozitívny efekt.)

Text: MUDr. Juraj Mareček, primár Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia OÚSA Foto: Peter Kresánek, int

UDALOSŤ

16číslo 2 /2013

Uplyn ulo práve 10 rokov, akovzniklo toto jedinečné a ne-typické združenie – jediné

svojho druhu na Slovensku. Ľudia,ktorí patria k DS Vŕba, venujú raz týž-denne svoj voľný čas sprevádzaniuonkologicky chorých dospelých pacien-tov v Onkologickom ústave sv. Alžbety(OÚSA) v Bratislave. Ponúkajú svojuprítomnosť – navštevujú pacientov prilôžkach, zhovárajú sa s  nimi, sprí-jemňujú im čas hospitalizácie, a tak  imaspoň symbolicky, pomocou svojejener gie a  ľudského tepla pomáhajúzmierňovať ich bolesť. Nakoniec, je toprirodzené, keďže sa riadia mottom „Ja

Ťa budem sprevádzať, ale Ty mi ukážcestu“.

Dôstojná oslavaPri príležitosti 10. výročia vzniku DSVŕba sa v  pondelkový podvečer,15. apríla 2013, v priestoroch The Spotv OC Dunaj v Bratislave, konala oslavanarodenín, počas ktorej DS Vŕba pre-miérovo uviedla aj film o  svojom de-saťročnom pôsobení. Atmosféra počaspodujatia bola naplnená vďačnosťoua  uznaním voči nezištnej práci dob -

Vŕba oslávila svoje10-ročné jubileum Milé slovo, tichá spoluúčasť, slzy či smiech, klub šikovných rúk,mobilná knižnica, ale aj povzbudzujúca kávička a osviežujúci čaj– to všetko a mnohé ďalšie aktivity v sebe skrýva službadobrovoľníkov Dobrovoľníckej skupiny Vŕba (DS Vŕba)pôsobiacej v priestoroch nemocnice.

17

rovoľníkov v  nemocnici. Ako počasvečera poznamenal prof. MUDr.Stanislav Špánik, CSc., prednosta In-ternej onkologickej kliniky OÚSA:„Onkológia je oblasť, kde nestačí liečeniesomatických príznakov. Pacienti totižpotrebujú liečiť ubolenú dušu.“ „Keďvznikla Vŕba, splnil sa mi sen. Stala sapredvojom tzv. psycho-sociálnej medicíny.Aktivity Vŕby neustále rastú a    my jubudeme radi aj naďalej podporovať,“ do-plnila jeho slová MUDr. Eva Siracká,prezidentka Ligy proti rakovine SR.Koordinátorka programu DS Vŕba Alž-beta Mračková zdôraznila dôležitosťdobrej spolupráce s  nemocnicou,pričom uviedla, že: „V  týchto dňochokrem našich dlhodobých aktivít priamona oddeleniach rozbiehame novú služburozdávania kávy, čaju, časopisov a miléhoslova ambulantným pacientom. Mnohíz nich sú príjemne prekvapení, keď k nim

prichádzajú dobrovoľníci s toutoslužbou.“ Ako dodala na záver, jednouz vízií DS Vŕba je rozbehnúť podobnéprogramy aj v  iných nemocniciachv  Bratislave a  na Slovensku. Tie však

dnes často nie sú na tieto doplnkovénadštandardné služby ešte pripravené.

Ďalšie fotografie z  podujatia a  činnostiDS Vŕba nájdete na:www.facebook.com/dsvrba.Link na film o aktivitách DS Vŕbanájdete na:www.dsvrba.sk/page/permalink/ak-tualne.Text: Mgr. Alžbeta MračkováFoto: Peter Kresánek

DObROVOľNíCKASKUPINA VŕbA

ObČIANSKE zDRUžENIEDObROVOľNíCKA SKUPINAVŕbA VzNIKLO 17. APRíLA 2003.VENUjE SA SPREVáDzANIUDOSPELýCh ONKOLOgICKyChORýCh ľUDíV ONKOLOgICKOm ÚSTAVESV. ALžbETy V bRATISLAVEA ROzVíjA myŠLIENKUDObROVOľNíCTVAV zDRAVOTNíCKyChzARIADENIACh NASLOVENSKU. Kontakt: koordinátorka programu: Mgr. Alžbeta Mračkovádsvrba@dsvrba.sk tel.: 0904 368 693www.dsvrba.sk

STOmATOLÓgIA

18číslo 2 /2013

Iniciátorom a  organizátorom usku-točnenia tejto myšlienky bol vtedajšíprednosta Zubnej kliniky doc.

MUDr. Štefan Velgos, CSc. Stavba bu-dovy na Heydukovej ulici trvala 4  roky(1964 – 1967). Slávnostné otvorenie pre-vádzky v  tejto budove sa konalo začiat-kom januára 1968 za účasti významnýchpredstaviteľov vlády, príslušných minis-terstiev, univerzity, fakulty a  fakultnejnemocnice. V novej budove sa nachádzalo65 stomatologických kresiel, 30 miest na

stomatologickej pro-pedeutike, 30 miestv  zubnej technike,rtg. pracovisko, ve-decko-výskumnéstomatologické labo-ratórium, operačnýtrakt s dvoma sálami,lôžkové oddelenies  20 posteľami a.i.Tým došlo k  pod-statnému zlepšeniupodmienok na vý-učbu stomatológovna klinike. Na kli-nike v čase otvoreniaprevádzky pracovalocelkove okolo 130pracovníkov z  FNa LFUK všetkých ka-tegórií. Z  existujú-cich 3 stomatologic-kých kliník LF a FNv Bratislave sa do no-vej budovy presťaho-vala z areálu FN na

Mickiewiczovej ulici celá I. stomatologickáklinika s prednostom prof. MUDr. Štefa-nom Velgosom, DrSc., a časť III. stoma-tologickej kliniky s  prednostom doc.MUDr. Michalom Semjánom. V areáli FN na Mickiewiczovej ulici zos-tala vo vylepšených priestorových pod-mienkach druhá časť III. stomatologickejkliniky a celá II. stomatologická klinikapod vedením prof. MUDr. Juraja Hal-moša, DrSc. V tejto organizačnej štruk-túre prežili tri bratislavské kliniky aj spo-

ločenské zmeny, ktoré prišli roku1989.  Postupne došlo k  zmenám v  po-skytovaní zdravotníckej starostlivostia v školskom systéme, čo sa odrazilo navšetkých druhoch činnosti vykonávanejna klinike.

Problémy a reorganizáciaVážnym dôsledkom bol odchod strednejgenerácie učiteľov a lekárov do súkrom-nej praxe, čím na klinike zostali len staršía nedávni absolventi fakulty. Tento pro-blém chýbania strednej generácie pre-trváva dodnes a prináša trvalý personálnyproblém pri zaistení kvalitnej pedago-gickej činnosti. Významný zlom nastalv r. 2004, keď došlo k reorganizácii sto-matologických kliník FN v  Bratislave.Z  pôvodných 3  kliník vznikli 2,  a  to:Klinika stomatológie a  maxilofaciálnejchirurgie LFUK a OÚSA so sídlom naHeydukovej ulici a  Klinika ústnej, če-ľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a FNv ružinovskej FN. Tým sa skončila exis-tencia stomatologických kliník v areáliFN na Mickiewiczovej ulici. Po prvýkrátvznikla situácia v SR doteraz nebývalá,že ťažisko výučby jedného zo študijnýchodborov verejnej vysokej školy prešlo doneštátnej inštitúcie a klinika sa stala sú-časťou Onkologického ústavu sv. Al-žbety, s. r.o., v Bratislave. Po 36 rokochod jej vybudovania FN vykonávala lenbežnú údržbu budovy. Bolo potrebné zachodu kliniky vykonať úplnú vnútornúa vonkajšiu stavebnú rekonštrukciu bu-dovy, obnovu strojového parku, klima-tizáciu a počítačovú sieť. Vyžiadalo si toznačné finančné náklady, množstvo kaž-dodennej organizačnej práce, trpezlivosťa vzájomné pochopenie pracovníkov, pa-cientov a študentov pri plnení všetkýchčinností kliniky za týchto sťažených pod-mienok.

K 45. výročiu budovy stomatologických kliníkKoncom 50. rokov minulého storočia došlo k rozhodnutiupostaviť novú stomatologickú kliniku v Bratislave, pretožedoterajšia, situovaná v areáli FN na Mickiewiczovej ulici, užpriestorovo nestačila zvládať výučbu stomatológov na LF UK.

Na slávnostnom pracovnom stretnutí pri príležitosti 45. výročiaotvorenia novej budovy stomatologických kliník vystúpil a účastníkovpozdravil riaditeľ OÚSA doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc., h. prof.

19

Prof. MUDr. Štefan Velgos, DrSc., iniciátor a organizátor výstavby budovy na Heydukovej ul.

Z otvorenia budovy - január 1968.

Renovácia a modernizáciaVýsledkom tejto niekoľkomesačnej kom-plexnej prestavby bolo zrenovovanie 38ambulancií s 57 novými stomatologic-kými súpravami. V budove nachádza pracovné uplatnenie117 zamestnancov, z  toho 63 zdravot-níckych pracovníkov OÚSA a 54 škol-ských pracovníkov Lekárskej fakulty.Z nich je 54 lekárov pracovníkov LFUKa 9 zdravotníckych lekárov OÚSA. V bu-dove pracuje 55 sestier a  zubných asis-tentiek, 11 zubných technikov a  4  iní

pracovníci. V budove bol vychovaný zauplynulých 45 rokov jej existencie úcty-hodný počet viac ako 2 100 stomatológova zubných lekárov. Za osobitnú zmienkustoja pracovníci, ktorí v tejto budove pra-covali plných 45 rokov a ešte niektorí ďa-lej pracujú: doc. MUDr. V.  Bíla, CSc.,doc. MUDr. J.  Vodrážka, CSc., prof.MUDr. V.  Javorka, CSc., doc. MUDr.J. Mračna, CSc., doc. MUDr. A. Bach -ratý, DrSc., MUDr. Ľ.  Bachratá, CSc.,doc. MUDr. S.  Veselá, CSc., MUDr.Ľ. Antalová, Z. Červeňová, T. Chudá,H. Kulíšková.

Za dobrú spoluprácu patrí poďakovanievedeniu bývalej FN na Mickiewiczovejulici, vedeniu LFUK, vedeniu OÚSA,všetkým spolupracujúcim stomatologic-kým klinikám v SR a v ČR. Treba poďa-kovať aj všetkým doteraz nemenovanýmbývalým i terajším pracovníkom kliniky,ktorí obetavo odviedli a aj doteraz odvá-dzajú značné úsilie, odovzdávajú tvorivéschopnosti, vedomosti a  životnúsilu práci v tejto budove, ktorej 45. výro-čie si pripomíname.Text: Prof. MUDr. Vladimír Javorka, CSc.Foto: Peter Kresánek a archív

Symbolický šek prevzal pri-már mamologického odde-

lenia ústavu doc. MUDr. Vladi-mír Bella, PhD. Dar budev tomto ústave s celoslovenskoupôsobnosťou použitý na kúpuprístroja Intact BLES určenéhona diagnostiku a liečbu nádoro-vých ochorení. O  sprevádzko-vaní a využití tohto unikátnehozariadenia budeme na stránkachnášho časopisu informovať.

AVON Pochodu sa zúčastnili tiež známetváre tohto projektu: Ada Straková, NoraBeňačková, Hana Rapantová, Henrieta Mič-kovicová, Karin Habšudová, Beáta Dubasová,Alena Heribanová, Zlatica Puškárová, KvetaHorváthová, Martin „Pyco“ Rausch, MarošKramár a špeciálny hosť, topmodelka DanielaPeštová. V rámci sprievodného programu,ktorý moderovali Hana Rapantová a Roman

Juraško, vystúpili známi speváci a sku-piny ako Celeste Buckingham, PeterLipa Band, IMT Smile, Starmania, čie Cellmates.Text a foto: Peter Kresánek

UDIALO SA

„Sme veľmi radi, že verejnosť nám už popiatykrát prejavila svoju priazeň a pod-porila tento jubilejný ročník AVONPochodu. Vyjadrili tak spolupatričnosťa podali pomocnú ruku ženám, ktoré s týmto krutým ochorením bojujú,“uviedla zástupkyňa AVON CosmeticsČR a SR Alena Pytlíčková.

Vďaka AVON PochoduVďaka jubilejnému 5. AVON Pochodu proti rakovine prsníka, doktorého sa tohto roku zapojilo doposiaľ najviac - 4,5 tisíca účastníkov,dostal z historicky najvyššej vyzbieranej sumy Onkologický ústav sv.Alžbety (OÚSA) v Bratislave príspevok 46 596 eur.

LIgA PROTI RAKOVINE

20číslo 2 /2013

Úctyhodná suma, pozostávajúcaz dobrovoľných príspevkov odverejnosti v rámci jediného dňa

je o  to cennejšia, že Deň narcisov tentorok prešiel veľkou skúškou a  bol najná-ročnejší zo všetkých predchádzajúcich. Poprvé - „zaúradoval“ faktor počasia, druhýmfaktorom bolo, že ho sprevádzala i v tomtoroku neľahká ekonomická situácia. V ne-poslednom rade bol ovplyvnený konanímzbierok rôznymi občianskymi združe-niami zbierajúcimi prostriedky po celý rokväčšinou na detskú onkológiu, z ktorýchmnohé sa nerozpakovali používať ako pre-zentáciu „svojich“ zbierok práve narcis –dlhoročný symbol jedinej zbierky Ligyproti rakovine. Nepriamo, avšak úmyselnetak často priviedli prispievajúcich nazbierku Ligy proti rakovine do omylu.A pritom, mnohé už niekoľko rokov pô-sobia na Slovensku bez toho, aby transpa-rentne preukazovali použitie vyzbieraných

financií. Aj to bol dôvod, prečo Liga protirakovine spolu s  ďalšími známymi celo-slovenskými organizáciami oslovili MVSR s výzvou na zmenu resp. prípravu no-vého zákona o verejných zbierkach.

získané prostriedkyCeloslovenský výnos zbierky Ligy protirakovine počas Dňa narcisov, predstavu-júci sumu 889 923,10 eura, pozostávaz nasledovných hodnôt:

v pokladničkách dobrovoľníkov sa na-chádzalo 863 492,65 eura, v rámci mobilnej SMS zbierky na č. 848prispeli klienti všetkých troch mobil-ných operátorov sumou 23 590 eura*, priamo na účet Dňa narcisov bolo za-slaných 2 840,45 eura.

(*Výnosy uvádzané mobilnými operátormi súzatiaľ predbežné. Presná hodnota zbierkyv rámci SMS bude známa o niekoľko mesiacov,keď dôjde k reálnej úhrade zaslaných SMS zostrany zákazníkov a poskytnutí konečného zúč-tovania partnermi – mobilnými operátormi.)

Výnosy jednotliVých krajoV: Bratislavský kraj 223 604,03z toho BA: 184 642,29Trnavský kraj 102 194,20Trenčiansky kraj 85 439,85Nitriansky kraj 101 379,06Banskobystrický kraj 84 342,21Žilinský kraj 89 679,15Košický kraj 97 432,87Prešovský kraj 79 421,28spolu: 863 492,65

Čistý výnos Dňa narcisov predstavujehodnotu 830 321,23 eura.Na materiálne, organizačné a  prezen-tačné zabezpečenie zbierky bolo vynalo-

Úspešný Deň narcisovNielen vnímanie Dňa narcisov bežnými ľuďmi, ale aj finančnývýsledok zbierky 17. ročníka Dňa narcisov, ktorý sa konal 12.apríla, dokazuje, že takáto forma pomoci má stále na Slovenskusvoje miesto a opodstatnenie. Nakoniec, toho najvýraznejšímdôkazom je samotná suma 889 923,10 eura, ktorá sa vyzbieralapočas jediného dňa!

21

žených 210 701,87 eura (kvety narcisu,identifikátory pre dobrovoľníkov, me-diálna prezentácia zbierky). Keďže časťnákladov uhradili priamym finančnýmpríspevkom partneri LPR, bolo možnémaximalizovať čistý výnos zbierky a z vý-nosu zbierky sú uplatňované náklady vovýške 59 601,87 eura, čo predstavuje 6,7 %. V rámci mediálnej komunikácievýraznými zľavami (65 % - 100 %) pri-speli mediálni partneri.

Oblasti podporya konkrétna pomoc Liga proti rakovine z výnosu Dňa narci-sov už tradične podporuje grantovou for-mou i nemocničné a zdravotnícke zaria-denia, hospice, menšie pacientskezdruženia. Na základe toho rozhodla 11--členná Generálna rada Ligy proti rako-vine o  rozdelení a použití výnosu Dňanarcisov v  roku 2013 predbežne takto:

Projekty LigyAko uviedla Ing. Eva Kováčová, výkonnáriaditeľka Ligy proti rakovine SR: „Pod-pora širokej pacientskej základne zo stranyLigy proti rakovine nielenže pokračuje, alesa postupne rozširuje i v podobe projektupsychosociálnej pomoci pacientom a ich ro-dinám. Aktuálne služby psychológa finan-cované Ligou proti rakovine fungujú v 17nemocniciach Slovenska. Poradenstvo jepre pacientov a ich rodinných príslušníkovbezplatné. Novou službou, ktorú Liga pri-pravuje ako pilotný projekt, je pomoc me-diátora.“ Podľa jej ďalších slov od 15. júnapre prvých 60 pacientov pokračujú tra-dičné relaxačné týždňovky pre onkolo-gických pacientov v Dudinciach. Každýnasledujúci mesiac až do jesene sa usku-toční ďalšia „týždňovka“, pričom Ligarozšírila miesta pobytov a k Dudinciama  Štrbe sa pridali Smižany a  Malatiny.A nielen to - 300 pacientov z celého Slo-venska sa zrelaxuje na týždňovkách a ďal-ších 500 onkologických pacientok na re-kondičných pobytoch, ktoré saorganizujú od mája do októbra tiežv krásnych lokalitách na Slovensku. Sa-mozrejme, že pokračujú aj Ligou finan-cované tábory pre detských onkologic-kých pacientov, pokračovanie projektuvzdelávania a edukácie mládeže vo forme

pravidelných prednášok v  centrách po-moci LPR (Košice, Martin, Bratislava).„Aj preto Liga proti rakovine ďakuje zapodporu v mene svojom a v mene všetkých,v prospech ktorých sa príspevky počas celéhoroka používajú,“ uzavrela na margozbierky Ing. Kováčová.Text: Peter ŠkorňaFoto: LPR

Medicínske a výskumné projekty, medicínske služby a hospicovástarostlivosť

303 220,00 €

Psychosociálna starostlivosť o onkologických pacientov a ich rodiny 238 400,00 €

Projekty a programy smerujúce k rozvoju výchovy, informovanostia poradenstva

223 981,23 €

Suma ponechaná na zabezpečenie regionálnych potrieb a podporupacientov v organizačných zložkách LPR SR:

64 720,00 €

spolu 830 321,23 €

detailnejšie rozdelenie financií do jednotlivých oblastí podpory bude uverejnené na www.lpr.sk

KVIETOK NáDEjEpieseň zloženášpeciálne preDeň narcisov

TEXT: ján ŠtrasserhUDbA: braňo KostkaINTERPRETI: janka golisová a bratislavský chlapčenský zbor

1. V živote to už tak chodí, chvíľu je slnko, chvíľu dážď.Nič zlé sa ti neprihodí,ak silnú vieru v sebe máš.Príbuzní a kamarátipri tebe verne budú stáť,jasné nebo sa ti vráti,ak silnú túžbu v sebe máš.

Ref. Aj keď príde ťažká chvíľa,vedz, že ťa len navštívila.O chvíľu sa šťastie usmeje.Ako slnko sa ti vráti,do života nádej dá tižltý narcis – ten kvietok nádeje.

2. V živote to už tak býva,chvíľu je leto, chvíľu mráz. Zlé už toľko neprežívaj,neboj sa, všetko prekonáš.Myslíme to celkom vážne:Unikneš všetkým trampotám,tak sa usmej, veď je jasné,že sme tu s tebou, nie si sám.

Refrén...

ALERgIE

22číslo 2 /2013

Podľa priebehu alergickú nádchu roz -lišujeme sezónnu (vyskytuje sapočas viac či menej rovnakého ob-

dobia v  rôznej intenzite každý rok)a celoročnú (jej priebeh nezávisí od ročnéhoobdobia), respektíve intermitentnú (pre-javy obťažujú iba občas) a  perzistujúcu(chronická nádcha, často celoročná).Pojem senná nádcha je prekladom pôvod-ného anglického názvu „hay fever“, tentovýraz však nie je presný. Rôznych alergénovspôsobujúcich alergickú nádchu je veľaa  seno, respektíve jeho alergény (peľovéa  plesňové) nepatrí medzi najčastejšiepríčiny. V užšom zmysle slova sa tento po-jem rezervuje pre sezónnu nádchu spô-sobenú peľom, ale aj tu preferujeme pres-nejší názov, polinóza (od slova pollen = peľ).

Príčiny alergií Logicky nám napadne otázka, prečoalergény (peľ, roztoče…) niekomu robiaproblémy a  inému nie, a  prečoprecitlivenosti stále pribúda. Celkom jed-noznačne sa na túto otázku odpovedaťnedá, príčin je veľa a  nie všetky presnepoznáme. Základná príčina je spoločná prevšetky alergické choroby - vrodená dispozí-cia. Táto však sama osebe nestačí, o tom, čisa vloha k alergii prejaví, rozhoduje spôsobživota, to, čo jeme, pijeme, dýchame, akýmibaktériami sme osídlení, aké prekonávameinfekcie, ako často užívame antibiotiká,pričom toto je iba zjednodušený prehľadvyvolávačov, ktoré pôsobia veľmi kom-plexne na reaktivitu nášho imunitného sys-tému voči bežným látkam prostredia.Alergény sú bežné a  väčšinou celkomneškodné látky, na ktoré imunita nealer-gických jedincov reaguje toleranciou, avšak

u precitlivených jedincov so zvýšenou reak-tivitou imunitného systému vzniká na tietolátky precitlivenosť.V súčasnosti vieme, že infekcie sú ihneď ponarodení akousi školou imunitného sys-tému. Bez kontaktu s mikroorganizmamia prekonania celého spektra bežných infek-cií sa obranný systém človeka vôbecnerozvinie. Príliš sterilné podmienky a neu-vážená antibiotická liečba významne ov-plyvňujú prirodzený kontakt s mikroorga-nizmami. Negatívnym dôsledkomopakovanej liečby antibiotikami je zničenáprirodzená črevná mikroflóra, ktorá po -zitívne ovplyvňuje obranyschopnosť človeka.Naše priateľské mikroorganizmy, s ktorýmižijeme v symbióze, nahrádzajú „zlé“ bacily,ktoré spôsobujú chronický zápal čreva. Cezzapálenú črevnú sliznicu prenikajú do or-ganizmu rôzne bielkoviny, ktoré by sa doňza prítomnosti normálnych črevnýchmikróbov nedostali, a vyvolávajú alergiu.Za posledných sto rokov sa kvalita pôdy,vody, ovzdušia a  následne aj konzu-movaných potravín zmenili viac ako za celúdovtedajšiu existenciu ľudstva. Civilizáciaspoločnosti okrem nepopierateľne zlepšenejkvality života priniesla aj rad negatívv podobe toxických látok a škodlivín, ktoréovplyvňujú náš zdravotný stav. Ovzdušieznečisťujú exhaláty priemyselných pod-nikov a výfukové plyny automobilov, ktorésa sekundárne dostávajú aj do pôdy a vody.Pôdu a  vodu navyše znečisťujú rôzneodpady, či už priemyselné alebo z  poľno-hospodárstva. Látky vznikajúce pri spaľo-vaní benzínu a nafty po vdýchnutí na našichslizniciach napomáhajú rozvoj alergie. Ex-haláty ovplyvňujú aj rastlinnú ríšu: zistilosa, že rastliny rastúce pri frekventovanej

križovatke, produkujú peľ uvoľňujúci väčšiemnožstvo alergizujúcich bielkovín akorastliny z čistejších oblastí. Toto je súčasneaj jedno z vysvetlení, prečo je peľovej alergieviacej v populácii veľkých miest ako u vi-dieckeho obyvateľstva.Človek sám seba nazval Homo sapiens(človek rozumný), ale k  rozvoju alergiíprispievame mnohými nerozumnýmičinmi: používame čoraz voňavejšie a bielia -cejšie pracie prostriedky (tá vôňa a bielidlású však chemikálie!), prifarbujemea  chemicky konzervujeme potraviny(chemikálie!) a keďže nám nestačí napríkladsyr, ktorý by mal trvanlivosť 2 - 4 týždne,pridaním rôznych stabilizátorov a antioxi-dantov (opäť chémia!) predlžujeme dobukonzumovateľnosti aj na ½ roka. Načo jenám však tavený syr so záručnou lehotoupol roka? Načo sú nám prifarbené kompó-tové jahody či čerešne? Nestačili by tie vy-blednuté? Naše staré mamy by nám vedeliodpovedať. Ľudstvo pritom ani presnenevie, akým spôsobom nás všetky tieto vý-dobytky civilizácie môžu ovplyvniť. Väčši-nou totiž nejde o  okamžité vplyvy, aleúčinky uvedených faktorov sa prejavujú po-maly, nebadane, počas niekoľkých generácií.

Prejavy polinózyKlinické manifestácie polinózy sú veľmipestré. Všeobecne známym prejavom jesezónna alergická nádcha a zápal očnýchspojiviek. Súčasťou polinózy však môže byťaj priedušková astma. Odhaduje sa, že ažpolovica polinotikov (pacientov alergickýchna peľ) trpí rôznymi prejavmi astmy. Očnépríznaky zahŕňajú nepríjemné svrbenie,rezanie spojiviek (niekedy až pocit cudziehotelesa v očiach) spojené so slzením, prípadne

A opäť prišlo obdo Niektorou z foriem alergie (choroby z precitlivenosti) v súčasnosti trpí takmer polovica ľudstva.Najrozšírenejšou formou sú respiračné alergie, čiže alergické choroby dýchacích ciest, ktorépostihujú až 30 % populácie civilizovaných krajín. Vôbec najčastejšou alergickou chorobou jealergická nádcha a jej jarno-letná forma, ľudovo nazývaná senná nádcha. Nezaškodí preto ajv tomto ročnom období znova si niečo o nej povedať.

23

aj s opuchom a bolesťou za očami. Najty -pickejším nosovým prejavom polinózy jekýchanie, často vyčerpávajúce, v  salvách,s následným mohutným vodovým výtokomz  nosa. Neliečená alergická nádcha spô-sobuje zníženie priechodnosti nosa a v naj -ťažších formách môže prejsť až do úplnéhozastavenia dýchania cez nos. Postihnutý jenútený dýchať cez ústa, čím sa vyradíz funkcie prirodzená filtračná úloha nosa.Časté sú dráždivé pocity v hrdle, v dýchacejtrubici a  v  ušiach. Stredné ucho jes nosohltanom prepojené tzv. Eustachovoutrubicou, ktorú vystiela rovnaká sliznica akodutiny nosa, a tak nepríjemné svrbenie pa-cient často pociťuje aj akoby v ušiach. Medziprieduškové prejavy polinózy patrí suchýdráždivý kašeľ, ktorý môže prejsť až do ty -pických astmatických stavov (pocit dychovejtiesne spojený s pískaním na prieduškách).Priedušky polinotika charakterizuje zvýšenádráždivosť, a  tak v peľovej sezóne reagujúpacienti na rôzne inhalačné podnety (prach,parfumy, cigaretový dym, výfukové plyny...),ako aj na fyzickú námahu (ponámahováastma). Polinotici často trpia tzv. orálnymalergickým syndrómom. Takto sa nazývastav, keď rôzne druhy ovocia, zeleninya  orieškov spôsobujú svrbenie až páleniesliznice ústnej dutiny,  stredného uchaa spomínanej Eustachovej trubice. Podráž-dená sliznica môže aj zapuchnúť. Mnohépotraviny obsahujú rovnaké bielkoviny akovzdušné alergény. Alergické protilátky,ktoré si precitlivený organizmus vytvorilprimárne napríklad voči alergénom peľu,potom reagujú s podobnou bielkovinou ob-siahnutou v  potrave. Tento jav sa nazývaskrížená precitlivenosť. Ťažkosti sa častejšieobjavujú po zjedení surových potravín, pre-tože väčšina týchto alergénov sa varom roz -loží. Niekedy na vyvolanie príznakov stačílen kontakt s  potravinou (napr. šúpaniejabĺk alebo zemiakov) bez toho, aby došlok  ich konzumácii. Známe sú aj celkovéanafylaktické (šokové) reakcie. Typické súťažkosti pacientov precitlivených na peľ

brezy po konzumácii jabĺk, čerešní, nek-táriniek, kivi, lieskovcov, mandlí, orechov,kokosu, po zemiakoch, zeleri, mrkve a raj -činách. Trávoví alergici mávajú ťažkosti porajčinách, jablkách, melónoch a podzemni-cových orieškoch. Pacienti alergickí na peľpaliny či ambrózie často reagujú nakonzumáciu koreňovej zeleniny (zeler,petržlen, mrkva), niektorého ovocia (kivi,melón, banán) a mnohých korenín (aníz,estragón, fenikel, koriander, rasca, kôpor,vzácnejšie aj pamajorán, majorán, tymian,saturejka, piepor, paprika), ťažkosti môžumať aj po požití slnečnicových jadieroka  nerafinovaného, za studena lisovanéhoslnečnicového oleja (panenský olej), častésú u nich aj reakcie na med. Alergické pre-javy vznikajú u  polinotikov často pokonzumácii medu (môže obsahovať peľovéalergény, na ktoré je pacient precitlivený),prípadne po vypití bylinkových čajov (napr.

rumanček). Nebezpečný môže byť aj propo-lis. Nie každý med je pre polinotika rovnakonebezpečný. Až ¾ alergických reakcií named vznikajú po konzumácii lúčneho medua  najmä medu z  púpav, najčastejšie u  pa-cientov precitlivených na peľ astrovitýchbylín (palina, ambrózia). Menej časté súkožné prejavy. Zvyčajne ide o svrbenie, za-červenanie pokožky a žihľavku - tieto sa ob-javujú najčastejšie po priamom kontaktealergika s rastlinami, napríklad trávou, resp.celou zakvitnutou lúkou. Žihľavkové pu-pence môžu splývať do väčších plôcha vznikajú opuchy. Pacientovi, ktorý súčasnetrpí na alergický ekzém, sa v peľovej sezónemôže stav pokožky zhoršiť. Objaviť sa môžuaj zažívacie ťažkosti: pocit nevytrávenia,nadúvanie, črevné kŕče, hnačky. Organiz-mus peľ z  dýchacích ciest odstraňuje po-mocou hlienu, ktorý sa z nižších oddielovdýchacej trubice postupne presúva do hrdla,

bie sennej nádchy

Doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., mimoriadny profesor, primár OKIA OÚSA a prednosta Ústavu laboratórnej medicíny SZU a OÚSA.

kde sa premiešava so slinami. Takto sapeľové zrná dostávajú do zažívacieho traktua vnímavým jedincom spôsobujú uvedenéťažkosti. Mnohí pacienti sa sťažujú nacelkové problémy. Trpia zvýšenou únavou,zhoršenou schopnosťou koncentrácie, pre-dráždenosťou, nepokojom, zhoršenou kvali -tou spánku. Nejedna jarná únava môže byťnepoznanou sennou nádchou. Vzácne savyskytujú aj reumatické ťažkosti (prchavýopuch a  bolestivosť kĺbov). Počas peľovejsezóny sú polinotici vnímavejší na vírusovéa bakteriálne infekcie dýchacích ciest. Bežnánádcha sa môže komplikovať zápalomprínosových dutín, hltana, hrtana,priedušnice a priedušiek, ba dokonca aj zá-palom pľúc. Aj banálna infekcia máu alergika sklon k zdĺhavému priebehu.

Najdôležitejšie peľové alergényPeľové alergény sa rozdeľujú do trochskupín, na dreviny (kríky, stromy), trávya byliny. V tomto poradí ich nespomínamenáhodou, ale podľa obdobia kvitnutia. Predreviny je typické jarné obdobie (najmämarec - apríl), peľ tráv v ovzduší dominujekoncom jari a začiatkom leta (najmä máj -jún). Väčšina burín začína kvitnúť na vr -chole leta (august) a ich obdobie môže trvaťaž do prvých mrazov.Väčšina našich pacientov nie jeprecitlivených iba na jeden alergén, ale naviaceré, niekedy na všetky peľové alergénynášho regiónu. Takíto pacienti môžu maťsennú nádchu od skorej jari do neskorej je-sene. Navyše, mnohí sú precitlivení aj naceloročné alergény (roztočové, zvieracie,plesňové). Bolo by nad rámec tohtopríspevku vymenovať všetky druhy rastlín,ktoré môžu spôsobiť polinózu. Obmedzímesa preto iba na tie najdôležitejšie, o ktorýchby mal byť informovaný každý peľovýalergik.

DREVINyAlergikov rok sa začína sezónou drevín.Naše najdôležitejšie drevinové alergény pat -ria do príbuzenstva brezy. Ako prvá kvitnelieska, niekedy už v  januári, v  teplejšíchoblastiach Slovenska vo februári, v chlad-nejších regiónoch v marci. Lieskové vetvičky

s okrovožltými jahňadami si spolu s bah -niatkami (nerozkvitnuté kvety vŕba topoľov) radi nosievame z predjarných vy-chádzok do prírody domov do vázy. Väčšinaľudí ani nevie, že si do bytu priniesli silnýalergén! Ako druhá v  poradí kvitne jelša,podľa polohy, kde rastie, od februára doapríla. Kvety jelše tvoria krásne jahňadys červeným odtieňom. Jelše sú - na rozdielod lieskových kríkov - naozajstnými stro-mami, najviac sa vyskytujú na vlhkých pô-dach v okolí potokov a riek. Na kvitnutieliesok a  jelší nadväzujú brezy. V  teplýchrokoch a v teplejších polohách začínajú kvit-núť v prvej polovici apríla, väčšinou však ažv jeho druhej polovici, na severe sa kvitnutiemôže predĺžiť až do mája. Aj kvet brezy jeusporiadaný do jahňád. Na rozdiel od pre-došlých dvoch druhov, ktoré kvitnú eštepred pučaním listov, pre brezu je typické,že jahňady dozrievajú až s prvými listami.Brezy sú bežnou súčasťou lesov všetkých ty-pov na celom území Slovenska. Ako tzv.pio nierske stromy majú veľký význam prizalesňovaní zdevastovaných alebo kalami-tami zničených plôch. Preto sa v súčasnostinapríklad vyskytujú v  oveľa väčšommnožstve vo Vysokých Tatrách - pomáhajúnám zalesniť víchricovou a  kôrovcovoukalamitou postihnuté veľhory, súčasne všakzhoršili alergénny potenciál jarného tatran-ského ovzdušia. V  rovnakom období akobrezy kvitnú aj hraby, ktoré sú najmäv nižších a stredných polohách Slovenskačastou drevinou. Aj kvety hrabov sa ob-javujú spolu s listami, jahňady sú však menejnápadné. Do širšieho príbuzenstva brezypatrí aj buk a dub. Niektoré druhy dubovkvitnú už v marci - apríli, iné až v máji. Dubje typickou drevinou nižších polôh a teplej -ších oblastí. Buky tvoria na viacerých mies-tach Slovenska rozsiahle lesné porasty, naj -mä v  stredných polohách a  v  nižšíchhorských oblastiach. Kvitnú v máji. Alergiana peľ ostatných druhov drevín je vzácnejšia.V  našom zemepisnom pásme sa eštestretáme s alergiou na peľ jaseňa. Jaseň savyskytuje roztrúsene po celom územíSlovenska a  pestuje sa aj v  mestách akookrasná drevina. Jasene zvyčajne kvitnúv apríli, ešte pred pučaním listov. Ich kvetysú nenápadné a mnohí si ich ani nevšimnú.

Ako všetky vetrom opeľované rastliny jevšak aj jaseň obrovským producentom peľu.Jaseň je blízky príbuzný orgovánu, zlatovke(zlatý dážď), vtáčiemu zobu a olive. S prvýmitroma druhmi sa často stretáme najmä najar, keď si ich vetvičky pre ozdobné a voňavékvety radi dávame do váz. Hoci sa ich peľvzduchom prenáša iba málo (sú to rastlinyopeľované hmyzom), pri bezprostrednomkontakte môžu osobám precitliveným napeľ jaseňa spôsobiť ťažkosti. Olivy sú charak-teristickou drevinou stredomorskej oblasti,u  nás sa nevyskytujú. Niektorí ľudia sis olivou zamieňajú hlošinu úzkolistú, ktorávšak nie je významným alergénom. Ne-správne sa za silné alergény považujú topolea  vŕby. Klinicky významná precitlivenosťna ich peľ je veľmi vzácna. Kvety topoľova  vŕb, známe ako bahniatka, sa v  obdobízrelosti kvetu predlžujú do visiacichhuňatých jahňád (marec - apríl). Polinotici,ktorí sa zvyknú sťažovať na topole akopríčinu ťažkostí, prichádzajú do ambulanciív máji - júni. V tomto období najmä počasslnečných, suchých a veterných dní poletujev ovzduší známe páperie, ktoré topole a vŕbyvytvárajú na prenos svojich semien. Totoobdobie sa zhoduje s obdobím pelenia tráv,a preto prakticky každý pacient, ktorý vy-hľadá alergiológa s  tým, že je alergický natopole, býva alergický na peľ tráv. Rúbanietopoľov ako hlavných pôvodcov peľovejalergie v našich mestách treba preto považo-vať za nezmyselné.

TRáVyNa prvý pohľad majú trávy pomerne nená-padné kvety. Avšak vzhľadom na sku-točnosti, že sú opeľované vetrom, pro-dukujú veľmi veľké množstvo peľu. Trávysú rozšírené po celom svete, rastú voľnev prírode aj v ľudských sídlach. Medzi aler-giologicky najvýznamnejšie trávy patriamätonoh, timotejka, lipnica, tomka a rez-načka. Hlavným obdobím kvitnutia tráv jemáj a  jún, avšak trávový peľ sa v  rôznommnožstve môže v  ovzduší vyskytovať odkonca apríla až do septembra. Mnohí sineuvedomujú, že medzi trávy patria aj obil-niny (raž, pšenica, jačmeň, ovos, kukurica),spomedzi ktorých najmä peľ raže je silnýmalergénom. V mestách je kvitnutie tráv výz-

ALERgIE

24číslo 2 /2013

namne ovplyvnené údržbou trávnikov. Ibapravidelné kosenie každých 14 dní zamedzíkvitnutiu. Ak sa tento interval predĺži, čoje, žiaľ, viac ako časté, trávy zakvitnú. Ak satrávniky pokosia iba z  času na čas,prirodzený vývoj tráv sa naruší a dochádzak opakovanému zakvitnutiu. Dôležité je ajzhrabúvanie a  odvoz sena. V  nepozbiera-nom sene vznikajú procesy tlenia, množiasa plesne a vznikajú ďalšie alergény.

ByLINyTreťou skupinou peľových alergénov súbyliny, ktoré v ľudských sídlach rastú akoburiny. Sú to rastliny typické pre zanedbanéa  neupravené plochy na sídliskách, okolotovárenských objektov, skladištných budov,v  okolí smetísk, rastú na násypoch,v rigoloch, na úhoroch a podobne. Burinysú charakteristické pre umelú krajinu,napríklad pre topoľové monokultúrne pro-dukčné lesy. Kvety burín sú zvyčajnefarebne aj veľkosťou málo nápadné, uspo-riadané do rôznych klasnatých či metli-natých súkvetí. Tak ako ostatné vetroope-livé druhy rastlín produkujú obrovskémnožstvo peľu. Najvýznamnejšie bylinové

alergény nájdeme medzi astrovitými rastli-nami. Alergiologicky najvýznamnejšímidruhmi sú palina a ambrózia. Palina začínakvitnúť okolo 5. augusta, jej kvitnutie trvápribližne mesiac, ambrózia masívnejšiekvitne až v  druhej polovici augusta, výz-namné množstvo peľu sa vyskytuje v  ov -zduší počas celého septembra, v  menšommnožstve až do prvých mrazov. Čeľaď as-trovitých je druhovo veľmi bohatá. Ďalšímialergénmi, ktoré treba spomenúť, sú zlato-byľ (často sa predáva aj v kvetinárstvach akorezaný kvet do vázy!, v prírode kvitne odjúla), púpava - masovo rozšírenáv  trávnikoch (kvitne od skorej jaris prestávkami až do jesene), a tiež rumanček(takže alergici pozor na kamilky!). Medziastrovité rastliny patria aj mnohé pestované,ozdobné druhy ako gerbery, georgíny,chryzantémy, slnečnice a  samotné astry.Produkcia peľu týchto rastlín síce nie jeveľká, ale pri blízkom kontakte spôsobujúvnímavým jedincom ťažkosti (záhradníci,predavači kvetín, kytice doma vo vázea  pod.). To isté platí pre „astrovitéhoalergika“ pri prechádzke okolo slnečnico -vého poľa. Ostatné druhy bylín sú alergio-

logicky menej agresívne ako astrovitérastliny. Môžeme sa ešte stretnúť s alergiouna peľ pŕhľavy, skoroceľa, mrlíka, lobody,láskavca a štiavu. Vo všeobecnosti platí, žečím upravenejšia bude naša krajina, čímmenej rumovísk, smetísk a  iného nepo -riadku, tým bude menej burín, a teda aj ichpeľu v ovzduší.

možnosti liečby respiračných alergiíAj ten, kto u lekára ešte nebol, aj ten, ktouž bol, ale liek, ktorý dostal, mu veľmi nepo-mohol, by mal navštíviť všeobecného (prak-tického, rodinného) lekára. Všeobecný lekármôže predpísať účinnú antialergickú liečbu,ktorá v súčasnosti už nie je viazaná predpi-som špecialistu a posúdi, či pacienta trebaposlať na odborné vyšetrenie (alergiologické,krčné-nosové, pľúcne). Nie je vôbecsamoúčelné, ak vás praktický lekár najprvpozve na odber krvi a potom vás pošle nakrčné - nosové - ušné, prípadne pľúcne čiinterné vyšetrenie. Laici často takýto postuppovažujú za zbytočné preháňanie pacienta,avšak bez týchto vyšetrení alergiológnemôže stanoviť správnu diagnózu anivhodný liečebný postup. Pacient by nemalbyť liečený na alergiu bez aspoň raz absolvo-vaného odborného alergiologického vyšet -renia. Jedine alergiológ môže potvrdiť alebovylúčiť diagnózu precitlivenosti nakonkrétnu látku (peľ, roztoče, zvieratá,plesne...). Absolvovať odborné vyšetrenieznamená vyhnúť sa zbytočným omylom,nesprávne podávaným liekom a podobne.Iba pri stanovení správnej diagnózy a včaszačatej adekvátnej liečbe sa môže predísťneskorším následkom neliečenej alebo ne-správne liečenej choroby. Liečbu respi-račných alergií možno rozdeliť do trochskupín, na farmakologickú, desenzibili -začnú a pomocnú liečbu.

FARMAKOLOGICKá LIEČBAPri liečbe alergickej nádchy sa používajúlokálne lieky aplikované do nosa (prípadneniektoré aj do očí) a antialergiká v tabletách.Do nosa aplikované kortikosteroidy súv  súčasnosti liekmi prvej voľby. Sú zovšetkých farmák najúčinnejšie a  súčasnemajú vynikajúci bezpečnostný profil. Ne-

25

treba sa báť, že ide o liečivá na hormonál-nom základe, najnovšie prípravky účinkujúiba lokálne na sliznici nosa a v jej okolí, ne-majú žiadne systémové účinky. Druhúskupinu liečiv sennej nádchy tvoria tzv. an-tihistaminiká, pri ktorých využívame aj ichsystémovú účinnosť (môžu napríklad ov-plyvniť aj svrbenie tela). Najnovšie antihis-taminiká účinkujú veľmi rýchlo, stačídávkovanie l x denne a na rozdiel od staršíchprípravkov nežiaduce účinky (bolesť hlavy,ospalosť, priberanie na hmotnosti) sanevyskytujú. Okrem tabletovej formy saniektoré z nich podávajú aj v spreji do nosači v kvapkách do očí, z nich sa aplikujú pria -mo na postihnuté sliznice (do nosa, naočnú spojivku). Ak alergický zápalpostihuje aj sliznicu priedušiek a pacienttrpí aj prejavmi astmy, máme k dispozíciiinhalačné aj tabletové antiastmatiká.Alergiológ tak má na výber z via cerýchliečebných možností, ktoré sa s výhodoudajú aj navzájom kombinovať. Veľmidôležité je užívať protialergickú a pro-tizápalovú liečbu pravidelne. Ústup nez-namená automaticky ústup choroby,a  tak bez odporučenia lekára nie jevhodné liečbu vynechať. Vedie to kuskorému znovuobjaveniu sa príznakov.Ak je stav stabilizovaný a  po dohodes lekárom pacient už neužíva pravidelnežiadne lieky, je veľmi žiaduce ich aspoňjednorazové preventívne užitie predočakávanou záťažou, respektíve predmožným kontaktom s alergénom (predvychádzkou do prírody či športovou ak-tivitou vonku, pred odchodom na chalupua pod.). Je to oveľa účinnejšie, ako neskôr„hasiť požiar“ v podobe rozvinutých príz-nakov.

DESENZIBILIZáCIA(alergénová imunoterapia)Desenzibilizácia na rozdiel od ostatnýchliečebných postupov zasahuje priamo dopríčiny vzniku alergickej choroby. Jejprincíp spočíva v  podávaní špeciálnepripraveného pacientovho príčinnéhoalergénu. Takto sa obranný systém orga-nizmu postupne naučí látku, ktorá v ňomdoteraz vyvolávala precitlivenosť, tolerovať.Poznáme rôzne formy imunoterapie

(celoročné či predsezónne injekcie podkožu, kvapky či tablety pod jazyk), každémupacientovi sa alergiológ snaží liečbu „ušiťna mieru“. Podmienkou úspešnej liečby jeminimálne 3-ročné podávanie vakcíny, čovyžaduje tak zo strany pacienta, ako aj lekáratrpezlivosť. Najmä počas prvých 15 minútpo podaní desenzibilizačnej injekcie sa môževyskytnúť celková alergická reakcia (anafy-laxia - patrí medzi možné, očakávané nežia-duce účinky), preto je podmienkou desen-zibilizácie zotrvanie pacienta po injekciiv  čakárni minimálne 30 minút. Napriekriziku anafylaxie (ktoré je, mimochodom,nižšie ako napr. po podaní penicilínu či as-pirínu), sa táto liečba roky na celom svete

využíva, pretože ako jediná dlhodobozlepšuje priebeh alergie a  znižuje rizikovzniku ďalších alergických prejavov, vrátaneprieduškovej astmy. Riziko anafylaxie saznižuje pri moderných formách imunote -rapie podávaných pod jazyk.

POMOCNé LIEČEBNé METóDySvoje miesto v liečbe, pri rekonvalescenciiaj pri prevencii alergických chorôbdýchacích ciest má klimatická liečba(vysokohorská klimatická liečba aleboliečebné prímorské pobyty). O  vhodnostitoho-ktorého prostredia by mal rozhodnúťlekár. Najdôležitejšie je však obdobie,

v ktorom pacient na liečenie pôjde. Sezónnyalergik by mal mať klimatoterapiu napláno-vanú tak, aby v  období maximálnehovýskytu „svojho“ alergénu odcestoval namiesto, kde je výskyt alergénu podstatnenižší, prípadne kde sa alergén v danom ob-dobí nevyskytuje vôbec. Rovnaká zásadaplatí aj na plánovanie dovoleniek. Pacientodchádzajúci na klimatickú liečbu si všaknesmie robiť ilúzie, že liečebný pobyt honavždy zbaví choroby. Respiračné alergie súchronické a dlhodobo prebiehajúce, nerazceloživotné chorobné stavy. Základná liečbaje vždy farmakologická, vo vhodnom prí-pade doplnená o imunoterapiu (desenzibi-lizáciu). Pobyt v prostredí na čistom vzdu -

chu, bez výfukových plynov a  inýchexhalátov je síce užitočný, nemôže všaknahradiť lieky. Klimatická liečbanapomáha prerušiť bludný kruh, doktorého sa choroba dostane. Tým, že vy-padnú niektoré články inakuzatvoreného reťazca (kontakts  alergénom, znečistené životnéprostredie, styk s  infekciou, domáci čipracovný stres), sa tento bludný kruhzvyčajne podarí prerušiť a  takto saumožní liekom, aby lepšie účinkovali.Medzi pomocné liečebné metódymožno zahrnúť aj akupunktúru.Akupunktúra je stará čínska liečebnámetóda používaná s väčšími či menšímiúspechmi na liečbu najrôznejšíchchorobných stavov. Hoci má svojeracionálne jadro, neslobodno ju pre-ceňovať a  najmä ju nie je možné po-

važovať za náhradu spomínanej protialer-gickej a  protizápalovej liečby. V  rukácherudovaného lekára však môže byť vhodnoudoplnkovou metódou. Homeopatia je spô-sob liečby celkom odlišný od klasickejmedicíny (alopatie). Nie je poslaním tohtopríspevku polemizovať o  homeopatii akoo alternatíve alopatie, avšak treba konšta-tovať, že jednoznačný účinok tejto liečebnejmetódy sa doteraz pri žiadnej chorobenepotvrdil. Pacient riskuje podstatnézhoršenie svojho zdravotného stavu, aknamiesto klasickej protialergickej liečbyužíva iba homeopatiká. Homeopatia môžebyť pri liečbe alergií iba doplnkovou metó-dou a jej vhodnosť by mal pacient konzul-

ALERgIE

26číslo 2 /2013

tovať nie iba s homeopatom, ale aj s alergi-ológom. Napriek veľmi malým až stopovýmmnožstvám účinných látok v homeopatic -kých prípravkoch môžu niektoré z  nichu precitliveného pacienta vyvolať alergickúreakciu. Často sa zdôrazňuje prírodný zá -klad homeopatík. Práve tento však môžepeľovému alergikovi škodiť. Niektoréz prípravkov sa vyrábajú z rastlín, ktoré súznámymi alergénmi. V pretechnizovanomsvete sa ľudia radi vracajú k metódam, ktorémožno zhrnúť pod pojem ľudovéliečiteľstvo. Sem možno zaradiť liečbu čajmi,odvarmi či liehovými extraktmi pripravo-vanými z liečivých bylín, cibule, cesnaku čiiných rastlín, ich plodov, koreňova  podobne. Mnohé takto pripravenéprípravky môžu mať u  konkrétneho pa-cienta pri konkrétnej chorobe priaznivý po-mocný účinok (napríklad na uľahčenievykašľania, mierny protizápalový účinok).V prípade pitia čajov pôsobí v mnohých prí-padoch liečebne už samotný zvýšený príjemtekutín. Každý alergik by sa však o vhodnostipoužitia týchto prípravkov mal poradiť sosvojím lekárom. Mnohé z použitých rastlínmôžu byť alergénmi. Už sme upozornili namožné nebezpečné účinky rumančekapravého, hoci ide o liečivú bylinu. Veľa sadiskutuje o  prospešnosti liečebnej diéty.Treba rozlišovať medzi tzv. hypoalergénnoudiétou, ktorú v konkrétnych situáciách (prialergii na potraviny) na prechodný čas aleboaj natrvalo pacientovi odporučí lekára medzi diétou ako liečebnou metódou prialergických chorobách dýchacích ciest alebokože. Zatiaľ čo prospešnosť diéty pri po-travinovej precitlivenosti (t.j. vylúčeniealergénu zo stravy) je jednoznačná, o použitídiéty ako liečebnej metódy alergie všeobecnesa to povedať nedá. Každopádne by sa malalergik predtým, než sa pre niektorý typdiéty rozhodne, poradiť s alergiológom. Inakzdravá vegetariánska či surová strava môžeobsahovať zložky pre konkrétneho pacientanevhodné. Žiadna diéta nenahrádza lieky!Medzi prospešné zdravotné opatreniamožno zarátať otužovanie. Začať s ním všaktreba v bezpríznakovom období. Naopak,pri zhoršení prejavov choroby treba otužo-vanie na čas až do zlepšenia stavu prerušiť.Ako pri všetkých chorobách všeobecne, aj

pri alergiách je veľmi dôležitá celková živo-tospráva. Dôležité je najmä vyhýbanie sastresovým situáciám a  dostatok spánku.Alergik sa nemusí vyhýbať športu. Naopak,pre mnohých pacientov, najmä mladých, ješport vhodnou metódou na zvýšeniecelkovej výkonnosti organizmu. Aj o tomsa však treba poradiť s lekárom. Najvhod-nejšou - a  tak trocha zabudnutou - špor-tovou aktivitou pre mladých aj tých staršíchje turistika. Niekoľkohodinová prechádzkav lese je zdravšia ako posilňovanie vo fitnes-centre. V lese nie je iba vzduch bez exhalátov(najmä listnaté stromy pôsobia ako filter),ale aj bez alergénov. Čím hlbšie sme v lese,

tým menej alergénov je v ovzduší! Viacerípacienti profitujú z  jogy a  podobnýchcvičení. Joga spája telesné cvičenias duševnými, a čo je najdôležitejšie, učí násovládať vlastné telo. Mnohé z  cvikovpomáhajú pacientom naučiť sa správnedýchať.

Text: doc. MUDr. Martin Hrubiško,PhD., mimoriadny profesor, primárOKIA OÚSA a prednosta Ústavu labora-tórnej medicíny SZU a OÚSAFoto: Peter Kresánek, www.northside-ent.com, www.bostonglobe.com, www.tetonhealingarts.com

RADy PACIENTOm S ALERgIOU NA PEľ(zásady platné najmä počas peľovej sezóny)

vlasy majte nakrátko ostrihané, denne si ich sprchujte, ak bol deň suchý, veterný a vonkuprašno, zmyte si vlasy šampónompočas suchých, slnečných a veterných dní sa pohybujte vonku iba najkratší nutný čas,používajte ochranné slnečné okuliarenespite pri otvorenom okne, vetrajte cez druhú miestnosťpokiaľ sú vaše ťažkosti iba mierne, sporadické a neužívate lieky pravidelne pred pláno-vaným pobytom v prírode, na záhrade a podobne, každopádne užite liek preventívne(najlepšie 1/2 až 1 h protialergické kvapky do očí a sprej do nosa a 1 tabletku antihista-minika, astmatik by mal preventívne použiť sprej či prášok do priedušiek podľa radylekára)poraďte sa s alergiológom, odkedy máte užívať liek(y) pravidelne, je prospešné začaťs liečbou ešte v bezpríznakovom období - preventívne užitý liek je podstatne účinnejšíako ten istý liek užitý až pri ťažkostiachsledujte peľovú informačnú službu v masmédiách či na webe - pomôže vám prirozhodovaní, kedy začať užívať liek(y), kedy zvýšiť dávku lieku, kedy nechodiť do prírodya podobnena prechádzky choďte predovšetkým po daždi, búrke, skoro ráno a večer, ak fúka silnývietor, radšej nechoďte vonvyhýbajte sa poliam, lúkam, okrajom lesa – tam je peľu najviac, prechádzajte sav hlbokom lese, kde je najnižší výskyt alergénovpo vychádzke do prírody si vymeňte odev, použitý vyperte, osprchujte sa, umyte si vlasyporaďte sa s alergiológom, kedy a kam je pre vás vhodné ísť na dovolenku, plánujte do-volenku podľa možností tak, aby ste v období maximálneho výskytu „vášho peľu“ mohliodcestovať do oblasti, kde sa príslušné alergény nevyskytujú, prípadne kvitnú v inomobdobípred cestou vlakom, autom či autobusom užite preventívne liek(y) v prípade, že ichneberiete pravidelne, prípadne si jednorazovo zvýšte dávku, ak už lieky(y) užívate,neseďte pri otvorenom okne, vetrajte opatrne a krátkodobopravidelne vymieňajte peľový filter vášho autavyhýbajte sa konzumácii potravín, o ktorých viete, že vám zvykli spôsobovať ťažkosti,v peľovej sezóne sa vyhýbajte aj takým požívatinám, ktoré síce zvyčajne znášate, ale jeo nich známe, že spôsobujú tzv. orálny alergický syndróm (pozri v texte skrížené alergie)

27

Fotograf, dokumentarista, pub-licista a vydavateľ Juraj Ďurnýna nej vystavuje 46 umeleckých

farebných fotografií vyhotovenýchv rozmeroch od 30 x 401 do 70 x 100cm. Bližšie o motivácii svojej najnovšejtvorby hovorí a zo spätosti tejto výs-

JURAJ ĎURNÝ: Čary vody slovenských hôrSlovenským horám, najmäMalej Fatry, Kysúc, Vysokýcha Nízkych Tatier je venovaná49. výstava z tematického cykluUmenie, ktoré lieči, tradičnekonaná v Preventívnom centreOÚSA.

UmENIE

28číslo 2 /2013

49. výstava Umenia, ktoré lieči

tavy s  uvedeným cyklom sa autorvyznáva vo svojom príhovore. Juraj Ďurný (18.  1.  1957,  Čadca)prežil detstvo striedavo na Liptovea  na Kysuciach. Slovenské hory hospočiatku ako malého turistu uchvátilisvojou krásou, neskôr ako horolezcaho viedli tiež k odvahe, ale aj rešpektu,úcte a pokore.V roku 1990 založil agentúru a vyda-vateľstvo na Kysuciach, kde vzniklitiež prvé propagačné filmy pre priemy-selné podniky i dnes najznámejšie ky-sucké lyžiarske stredisko OščadnicaVeľká Rača. V roku 1993 vydal mono-grafiu obce na Kysuciach: Choluja,D. – Skalité; nasledovne ďalších obcí:Gacík, M.  - Kiripolský M.  Makov(1995), Gacík, M.  Ochodnica (1996),Dejčík F.  Svrčinovec (1998).Inicioval a autorsky sa podieľal na via -cerých publikáciách s  regionálnou tematikou. Napríklad na textoveja  obrazovej časti knihy Zákopčie -zabudnutý klenot Kysúc (2003).Kniha čitateľovi populárno-náučnýmspôsobom približuje jeden z najkrajšíchkútov Kysúc, malú dedinku len s 1 400

obyvateľmi, zato sozhruba sto kilomet -rami ciest a  horskýchcestičiek, ktoré spájajúich obydlia. Zaujal hoaj príbeh obyvateľovZborova nad Bystri-cou, ktorým sa akojedi ným na Kysuciachpodarilo počas min-ulého režimu postaviťkostol. A nie ledajaký,ale architektonicky ná-paditý, s  oknami vy -zdobenými  vitrážamiakademického maliaraVincenta Hložníkaa  s  oltárom, ktorémudominuje štyri metrevysoký kríž s  plastikou UkrižovanieJežiša Krista, ktorý stvárnil akademickýsochár Alexander Trizuliak.Z  autorových umeleckých fotografiíboli zostavené tiež viaceré nástennékalendáre kysuckých obcí, pohľadnicea  informačné publikácie, napríkladŠvábik, J.  Kysuce (1994); Dolné Ky-suce (1998), zamerané na rozvoj ces-

tovného ruchu v regióne.Juraj Ďurný sa najnovšie viac venujesvojej vlastnej tvorbe, čoho výsledkomje aj dnešná výstava fotografií. Rátatiež s  ich využitím ako nosnej častipripravovanej publikácie Čary vody.

Text a foto (z vernisáže): Peter Kresánek

29

UmENIE

30číslo 2 /2013

Chodila so mnou všade, len naposlednej ceste sa nemalazúčastniť. Chcel som fo-

tografovať sakrálne umelecké skvostyv  Ríme, chrámy tam sú však vysoké,často je v nich málo svetla, treba so se-bou niesť veľké teleobjektívy, spoľahlivýstatív a  ďalšie veci, ktoré sa určite ne -zmestia do dámskej kabelky.Požiadal som preto o  spoluprácu ka-maráta, veď manželka aj tak hovorila, že

bude musieť navštíviť lekára, len čo siv  hlave usporiada myšlienky. Bol sompriveľmi zaujatý plánovaním cesty, abysom pochopil význam jej slov. Akémyšlienky, nechápal som. Keď je človekchorý, tak ide k lekárovi! Čo s tým majúspoločné myšlienky? Tie ženy! Ťažkosa v  nich vyznať, uzavrel som svojuúvahu a pokračoval v zisťovaní najvhod-nejšej leteckej spoločnosti, lebo častonie je dôležité ani tak ušetriť niekoľko

eur na letenke, ako zvoliť správnu dobupríletu a  odletu, ktoré ak sú časovozladené s  nástupom na ubytovanie,zminimalizujú prípadné čakaniea odstránia hluché miesta v pracovnomprograme.Potom prišiel posledný večer pred odle-tom. Zbalené kufre stáli nachystanév chodbe, aby som ich ráno o pol piatejmohol čo najtichšie naložiť do kamará-tovho auta a nezobudil pritom ženu.„Už mi stanovil diagnózu,“ povedalamanželka. Sedela v  izbe pred televí-zorom, ale namiesto programu štu-dovala svoju zdravotnú kartu. Nazrelsom jej ponad plece a číslo diagnózy somzadal do počítača.„Rakovina prsníka, choroba, na ktorúu nás umiera najviac žien, zjavilo sa namonitore a ja som na chvíľu stratil dych.V mysli sa mi nevdojak vynorilo rozprá-vanie kamaráta, ktorého matka umieralana rakovinu. Prvý rok liečby veľmi chcel,aby sa uzdravila, druhý rok chcel, keďjej už ani morfium nezaberalo, aby čonajskôr umrela. „To preto, že idem bez teba,“ napadlomi. Hoci to nemalo žiadnu logiku, v tejchvíli som tomu uveril. „Nikam nej-dem!“ vyhlásil som, ale žena o  tomnechcela ani počuť.„Choď, len choď, len sa tu budešzožierať a ja si to budem vyčítať. Za týchpäť dní si všetko ešte premyslím, a ty satam za mňa pomodli,“ povedala a mnenapadlo, že okrem toho, že poprosímBoha o jej uzdravenie, toho veľa spraviťnemôžem.„Pomodlím, určite sa pomodlím,“ sľubo-val som.Ráno, keď sme vyrazili, som bol rozhod-nutý nič na sebe nedať znať, ale ne-dokázal som to. Keď sme v  Bratislavezastali na benzínovej pumpe, využil somčas, čo kamarát tankoval, a zatelefonovalsom žene. Nepamätám si, čo sme sipovedali, určite nič múdre ani dôležité,ale keď sa rozhovor skončil, nemoholsom zadržať slzy. Trvalo hodnú chvíľu,kým som sa ovládol natoľko, že som saopäť posadil ku kamarátovi do auta. Aleani tam som sa neovládol. Slzy ma

PRÍHOVOR AUTORA49. výstavy Umenia, ktoré liečiNa všetkých mojich fotografických potulkách ma v poslednýchrokoch sprevádzala moja žena. Či už to bolo v Egypte, Izraeli,Grécku,Turecku, alebo v slovenských horách a dolinách, kde sanám podarilo spraviť fotografie, ktoré tvoria základpripravovanej knihy Čary vody i dnešnej výstavy.

31

prezradili – musel som s pravdou von.„Vráťme sa, ak chceš,“ povedal kamarát.„Nie, idem sa do Ríma pomodliť.“V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne jekaždý deň veľký ruch. Turisti zavadzajúpútnikom a pútnici zavadzajú turistom,ešte šťastie, že chrám je obrovský a tu -ristov všade nepúšťajú. Sú miesta, ktorésú určené tým, ktorí sa chcú v bazilikepomodliť. Každý deň v Ríme som začí-nal práve tam. Sedel som pred bočnýmoltárom pod veľkým obrazom, naktorom akýsi žobrák o  niečo prosíKrista. Cítil som sa presne tak – akožob rák. Až na štvrtý deň som si všimol,že to nie je žobrák, ktorý prosebnenaťahuje ruku, ale neveriaci Tomáš,ktorý vkladá prst do Kristovej rany.Odrazu som sa cítil presne tak! Ako ne -veriaci Tomáš, ktorý svojou slabosťoudokáže leda tak jatriť rany! Veď žena saešte ani nezačala liečiť a ja už vidím tonajhoršie. Maľujem čerta na stenua  fňukám ako malý chlapec namiestotoho, aby som rozmýšľal, čo môžem uro-biť ako veľký chlap. Hoci sa zdalo, ženemôžem urobiť nič, nebolo to tak. Uz-draviť ju nemôžem, to bude v  inýchrukách, ale môžem predsa stáť po bokusvojej ženy, môžem jej dať pocítiť, ženaša cesta je spoločná a  po tej cestepôjdeme spolu až do konca, či už tobude o mesiac, o rok, o desať, alebo akBoh dá, aj o viac.Nič svetoborného som v Ríme nenafo-tografoval, zato telefónny účet bol drahšíako letenka. Lebo o maminej chorobe sadozvedeli deti – a veci nabrali rýchly spád.Manžel mojej dcéry má sestru a tej liečilinádor na prsníku v  nemocniciv Bratislave. S liečbou bola veľmi spoko-jná, nemocnicu odporúčala aj mojejmanželke - a keď som ja konečne prišielna Slovensko, bola už manželka pacien-tkou Onkologického ústavu svätej Alž-bety v Bratislave.Prebehli úvodné vyšetrenia, manželkeodobrali vzorky postihnutého tkanivaa my sme mali týždeň čakať na výsledky.Nechcel som len tak čakať a zožierať sa,navyše ma trápili výčitky svedomia,preto som sa spýtal pani primárky, či by

sme sa za ten týždeň nemohli ísť doRíma pomodliť. Povedala, že to nie jezlý nápad – a tak som sa do Ríma vybralzas. Tentoraz s  manželkou - a  môžempovedať, že to naozaj nebol zlý nápad.Úvodné vyšetrenia potvrdili, že nádorje zhubný a  invazívny, ale my sme užmali to, čo sme potrebovali. Vieru a naliečenie dobrých odborníkov. Liečba trvá už viac ako pol roka.Manželka pri chemoterapii prišla

o vlasy, ale nádor sa ďalej nešíril, naopak,zmenšil sa a bolo ho možné vyperovať. Rakovina je zlá choroba, len tak ľahkosa nezdáva. Môže sa vrátiť, ale nemusí.Klamal by som, keby som povedal, že sanebojíme. Bojíme sa, ale máme vieru,ktorú sme našli v  Ríme a  nádej, ktorúnám dali pracovníci Onkologického ús-tavu svätej Alžbety – a  za to im patrínaša vďaka. Som rád, že som dostal od paniprimárky Kállayovej ponuku na usporia -danie výstavy obrazov, ktoré som nafo-tografoval na spoločných potulkáchprírodou spolu s manželkou tesne predtým, než sa prejavila jej choroba. Veďako lepšie vyjadriť svoju vďaku, ak nietak, že sa podelíme s vami  a vašimi pa-cientmi o to, čo nám bolo najmilšie.Juraj Ďurný

Rakovina prsníka,choroba, na ktorú u násumiera najviac žien,zjavilo sa na monitorea ja som na chvíľu stratil dych.

PREVENCIA

32číslo 2 /2013

Incidencia kožnej rakoviny vo svetei u nás v posledných rokoch trvale na-rastá. Väčšina ľudí považuje opálenie

za prejav telesnej i duševnej pohody, neraztúžia získať opálenie nielen cez prázdniny,ale aj mimo letnej sezóny. Je dávno známe,že expozícia UV žiareniu je riziková prevznik rakoviny kože. Na zemský povrchdopadá UVA žiarenie, ktorého vlnovádĺžka je v  rozpätí 320 - 400 nm a  UVBžiarenie vlnovej dĺžky 290 - 320 nm. Krat-šie vlnové dĺžky (UVC ) sú odfiltrovanéatmosférou (najmä ozónovou vrstvou).Oba typy žiarenia (UVA aj UVB) majúbiologické účinky: sú zodpovedné za za-červenanie a pigmentáciu pokožky, akti-nické starnutie kože, nádory a UVB zložkažiarenia umožňuje fotosyntézu vitamínuD. Epiteliálne kožné nádory, najmä skva-mocelulárne karcinómy sa spájajú s kumu-latívnou dávkou UV žiarenia, zatiaľ čo me-lanóm sa zdá byť viac vo vzťahuk intermitentnej expozícii. To sa potvrdilopri experimentálne indukovaných mela-nómoch, čo naznačuje, že spálenie v detstvemôže byť dôležitý rizikový faktor pre me-lanóm. Pre vznik melanómu sú však po-

trebné aj iné faktory a genetická predispo-zícia. Sú to rodiny s veľkým počtom pig-mentových névov, rodiny so syndrómamidysplastických névov, rodiny s vysokou in-cidenciou melanómu, svetlé fototypy,pri  ktorých sú časté genetické alterácieMC1R a CDKN2A. UVA aj UVB žiare-nie poškodzujú bunky na úrovni DNA(cyklobutan-pyrimidínové dimery). Génp53 označovaný ako strážca genómu môževplyvom UV žiarenia zmutovať, podporísa tak rast keratinocytov rezistentných vočiapoptóze. Takéto keratinocyty môžu klo-nálne expandovať a  štartuje tvorba akti-nických keratóz (kožných prekanceróz) čirakoviny kože. Keratinocyty rezistentnévoči apoptóze dávajú základ agresívnymspinaliómom.

Starnutie kožeStarnutie kože je súčasťou prirodzenéhostarnutia celého organizmu. Avšak star-nutie kože je ovplyvňované aj vonkajšímifaktormi. Ultrafialové žiarenie má za ná-sledok predčasné alebo vonkajšie starnutiekože „photo-ageing“. Kratšie UVB vlnysú absorbované hlavne v epidermis, gene-

rujú poškodenie DNA formujúc fotokar-cinogénne cyklobutan-pyrimidinové di-mery a 6,4 fotoprodukty. UVA žiarenieje absorbované chromofórmi bunky, tietosvetlu exponované chromofóry generujúvoľné kyslíkové radikály, ktoré poško-dzujú DNA. Mutácie mtDNA (mito-chondriálnej DNA) sú početnejšie v kožizmenenej fotostarnutím než v koži, ktoráje pred slnkom chránená.UV expozícia znižuje produkciu kola-génu. Po expozícii suberytémovej dávkyUVB sa objavili trvalé elevácie matrixo-vých metaloproteináz ( MMPs). Matri-xové metaloproteinázy 1  (MMP-1) ini-ciujú štiepenie kolagénu. UV žiarením

Pred nadchádzajúcou letnou sezónou mi nedá nezopakovať známefakty o vplyve UV žiarenia na našu kožu a pridať zopár novších...

UV ŽIARENIE, fotokarcinogenéza, fotostarnutie, fotodermatózy, fotoprotekcia

MUDr. Katarína Poláková, PhD., derma-tovenerologička OÚSA

33

indukovaný oxidatívny stres štartuje sig-nálne kaskády cestou aktivácie viacerýchpovrchových bunkových receptorov.Táto aktivácia rezultuje do degradácie ex-tracelulárnej matrix a do zníženej regulá-cie novotvorby kolagénu.UVB radiácia vplýva na generovanie ne-zrelých ciev, pravdepodobne to vyplývazo zníženej regulácie TSP-1 (inhibítor an-giogenézy trombospondin 1) a nadregu-lácie VEGF (vaskulárny endotelový ras-tový faktor).

Poškodenie kožeFotopoškodená koža má signifikantnenižšie hladiny antioxidačných enzýmovnež koža chránená voči svetlu. Množstvooxidovaných dermálnych proteínov ko-reluje so závažnosťou klinických prejavovfotostarnutia. V  klinickej prezentácii sapre svetlé fototypy (I a II) objaví fokálnadepigmentácia, atrofia epidermis, pseu-dojazvy. Pre tmavšie fototypy (II a IV) jecharakteristická difúzna ireverzibilná hy-perpigmentácia kožovitého vzhľadu,hlboké vrásky, solárne lentigá. Histopa-tologicky je fotopoškodená koža rozlíši-teľná solárnou elastózou (akumulácia de-gradovaného elastického tkanivav dermis).

Fotosenzitívne ochorenia alebo fotoder-matózy sa aktuálne rozdeľujú do 4 sku-pín:

1. imunologicky mediované fotodermatózy(predtým idiopatické)

2. lieková alebo chemicky indukovaná fotosen-zitivita: exogénna (fototoxické a fotoaler-gické ochorenia), endogénna (kožnáporfýria)

3. hereditárne fotodermatózy (xeroderma pig-mentosum)

4. svetlom sa zhoršujúce dermatózy (dermati-tis herpetiformis Duhring, lupus erythe-matosus, herpes simplex)

Najčastejšou fotosenzitívnou dermatózou(1. skupina) je polymorfná svetelná erup-cia (PLE). Tvorí viac ako 90 % exantémovindukovaných UV žiarením. Predstavujeimunologickú hypersenzitívnu reakciu na

radiáciou indukovaný kožný antigén ( IV.typ podľa Coombsa a Gela ). U jednéhojedinca je raš zvyčajne monomorfný a léziesa strácajú o 7 - 10 dní. Prevalencia v Eu-rópe a v USA je 10 - 20 %. Genetická pre -dispozícia sa udáva od 5 – 45 %, ženy súpostihnuté 2- až 3x častejšie ako muži.V  liečbe je prvoradé vynechanie slnenia,používanie vysokých, širokospektrálnychfotoprotektív. Uplatní sa aj preventívnafototerapia - („hardening“ pomocou UVBa PUVA), nemenej významná je medika-mentózna liečba akútneho vzplanutia (lo-kálne a  systémové kortikosteroidy, anti-histaminiká, azatioprín, nikotínamid,beta-karotén, hydroxychlorochín). Vovšetkých spomenutých oblastiach (foto-karcinogenéza, fotostarnutie, fotosenzi-tívne ochorenia) je nevyhnutná fotopro-tekcia. V  letnej sezóne sa odhaduje, žedospelí sú týždenne exponovaní slnku 150minút pri rozličných prácach a  činnos-tiach. Deti a  tínedžeri strávia priemernedenne na slnku 1 hodinu. Ak sa zapájamedo vonkajších rekreačných aktivít akočlnkovanie, plávanie, rozličné športy, pik-niky, je potrebné, aby sme našu kožu chrá-nili pred UV žiarením.Ako na toDôležité je limitovať celkovú expozíciuUV žiareniu. Dôležité je správne použitieširokospektrálnych (UVA aj UVB ) fo-toprotektívnych prostriedkov, treba ichnanášať včas (minimálne 30 minút predplánovaným pobytom na slnku), v dosta-točnom množstve (40 mililitrov, čo je asi6 čajových lyžičiek). Bezpečné je vynechať

rizikové hodiny (nezdržiavať sa na pria-mom slnku medzi 10.00 a 16.00 h), vy-hľadať tieň, nosiť aj pokrývku hlavy,slnečné okuliare s UV filtrom a pri svet -lejších fototypoch a rizikových jedincoch(veľký počet névov, dysplastické névy,)doplniť aj špeciálnym oblečením so zabu-dovanou UV ochranou. Treba mať namysli, že potením a plávaním sa ochrannývplyv fotoprotektívneho prostriedkustráca. Nanášanie ochranných prostried-kov treba vo vhodných intervaloch opa-kovať. V júni 2012 americká FDA stano-vila špecifické podmienky na označovanie„širokospektrálnych“ a  „vodeodolných“prostriedkov. Vodeodolnosť podľa FDAznamená, že prostriedok je účinný pri plá-vaní 40 minút a pri potení 80 minút. Lenširokospektrálne výrobky s SPF viac ako15 sú doplnené nasledovným vyhlásením:„... ak sú používané správne spolu s ostat-nými ochrannými opatreniami voči slnku,redukujú riziko rakoviny kože a predčasnéstarnutie kože a pomáhajú zabrániť spá-leniu...“ Produkty s SPF 2 - 14 sú ozna-čené nasledovne: „... tento produkt na-pomáha zabrániť spáleniu, nie všakrakovine kože alebo predčasnému star-nutiu...“ Soláriá sú v niektorých štátochUSA zakázané deťom a  tínedžerom do18 rokov.

Kontroverzné témy Rada by som spomenula ešte dve kontro-verzné témy.Prvou je obava zo zníženej hladiny vita-mínu D pri dôslednom používaní vyso-

V dôsledku prevencie, skríningu, no-vých diagnostických zobrazovacích

metód, ako i nových liečebných postupovsa relatívna úmrtnosť na zhubný nádorprsníka nezvyšuje, ale dokonca v niekto-rých krajinách aj znižuje. Pri diagnostikea liečbe zhubného nádoru prsníka sa vy-užíva multidisciplinárny prístup. Z tohtodôvodu vznikla Sekcia pre karcinóm prs -níka (SEKCAMA) pri Slovenskej onko-logickej spoločnosti a Slovenskej lekárskejspoločnosti. Koncom apríla (25. - 26. 4.sa pod záštitou riaditeľa Národného on-kologického ústavu v Bratislave MUDr.Jozefa Dolinského a riaditeľa Onkologic-kého ústavu sv. Ažbety, Bratislava doc.MUDr. Juraja Kaušitza, CSc., konala už18. celoštátna pracovná konferencia SEK-CAMA (rozdelená do jednotlivých blo-kov: varia, patológia, diagnostika, chirur-gia a systémová liečba). Konferenciu, naktorej sa zúčastnilo 217 registrovaných

lekárov prevažne z  Česka a  Slovenskaz mnohých odborov (chirurgia, gyneko-lógia, mamológia, patológia, rádiodiag-nostika, nukleárna medicína, genetika,klinická a radiačná onkológia, experimen-tálna onkológia), otvorili doc. MUDr.Vladimír Bella, PhD. (predseda SEK-CAMA SOS SLS), doc. MUDr. JozefMardiak, CSc. (predseda SOS SLS),MUDr. Jozef Dolinský (riaditeľ NOÚBratislava) a doc. MUDr. Juraj Kaušitz,CSc. (riaditeľ OÚSA, Bratislava).Celkovo odznelo 71 prednášok, pričom

diskusia k  nim bola nielen podnetná,ale často pokračovala aj v kuloároch, kdetiež zazneli zaujímavé a podnetné infor-mácie. Samotná konferencia, založená na novin-kách a  multidisciplinárnom prístupev liečbe zhubného karcinómu prsníka, bysa nemohla uskutočniť bez podpory spon-zorov, medzi ktorých patria spoločnosti,akými sú AVON, Amgen, Egis, GedeonRichter, Janssen, Novartis, Pharmacenter,Piere-Fabre, Pfizer, Roche, Sandoz, Sanofi– Aventis, uasne, Ecopress či Solen. Text: Doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD.,predseda SEKCAMA SOS SLSFoto: Peter Kresánek

PREVENCIA

34číslo 2 /2013

kých fotoprotektív. Znížená hladina25(OH) D3 môže byť spájaná s vyššouincidenciou a nepriaznivým priebehomviacerých malignít, so zmenou kostnejdenzity a zvýšeným rizikom fraktúr, vyš-šou incidenciou niektorých kardiovasku-lárnych a autoimunitných ochorení. Prie-rezová štúdia z USA na 5 920 dospelýchnepotvrdila, že fotoprotektíva významneznižujú hladiny 25 (OH) D3, ale oble-čenie (dlhý rukáv) a chládok áno. Prísunvitamínu D sa okrem opaľovania dá za-bezpečiť aj vyváženou stravou alebo hotreba dodať umelo ako D2 (Calciferol,vitamín A,D), ako D3 (Vigantol, AlphaD3).

Druhou je obava, že používanie fotopro-tektív prináša zvýšené riziko vzniku mela-nómu. Skôr je to nadmerná expozícia UVžiarenia – mám ochranný faktor, nič sa minemôže stať, a vystavujem sa viac. Štúdiaz Austrálie, naopak, potvrdila, že správnepoužívanie SPF redukovalo incidenciu pri-márnych melanómov a vyskytovali sa ichmenej invazívne formy. Existujú štúdie,ktoré potvrdili, že pri orgánovo transplan-tovaných jedincoch, ktorí dlhodobo po-trebujú imunosupresívnu liečbu a  majúpreto vysokú incidenciu nemalanómovejrakoviny kože, dokázali vysoké SPF zabrá-niť vývoju aktinických keratóz a skvamo-celulárnych karcinómov.

Epilóg...Na záver mi dovoľte pripomenúť eštejedno praktické austrálske ponaučenie,na ktoré by sme nemali zabúdať pred let-nými dovolenkami, ktoré sme mohli na-zvať aj Nezabúdať na svojich päť S : „slip,slop, slap, seek, slide“.Slip on a shirt (vkĺzni do košele)Slop on the sunscreens (polej sa sanskrínom)Slap on a hat (naraz si klobúk)Seek shade (hľadaj tieň)Slide on the sunglasses (nasuň si slnečné oku-liare)Text: MUDr. Katarína Poláková, PhD.,dermatovenerologička OÚSAFoto: Peter Kresánek, int.

UDIALO SA

Významná konferencia o prístupoch v liečbe zhubného karcinómu prsníkaRakovina prsníka je najčastejšieonkologické ochoreniepostihujúce ženskú populáciu.Absolútny počet novodiagnostikovaných ochorení má,žiaľ, neustále sa zvyšujúci trend.

VIDEO - BEŇAMiroslav Beňa

natáčanie videokamerou a spracovanie

videozáznamu

K O N T A K T :

00421 905 269 95989A62A55A

17A 59A

68A

HĽADÁME PRÁVNIKOV DO NÁŠHO TÝMU

info@tomaskusnir.sk, www.tomaskusnir.sk

V prípade záujmu o inzerciu

kontaktujte vyda-vateľa:

OÚSA, s. r. o, Heydukova 10,

812 50 Bratislavawww.ousa.sk

30A

Viete, že Onkologický ústav sv. Alžbetybol prvým klinickým pracoviskom naSlovensku, kde sa vyšetrenia BRCA

génov realizovali a jeho Oddelenie lekárskejgenetiky (OLG) vykonáva túto diagnostiku užviac ako 13 rokov?

Okrem toho sa na OLG OÚSA v spolupráci soZdružením pre onkológiu organizuje cyklusbesied BRCAmut fórum, ktorého cieľom jeposkytnúť ženám s mutáciami v BRCAgénoch čo najviac informácií o ich genetic -kom riziku a širší obraz o formách primárnej

a sekundárnej prevencie rakovinovéhoochorenia.Bežne, a najmä v médiách, sa pri mutáciáchv BRCA génoch (BRCA1 a BRCA2) uvádzajúveľmi vysoké percentá rizika rakoviny,napríklad také ako v prípade Angeliny, 87 %riziko rakoviny prsníka a 50 % riziko rakovinyvaječníkov. Aká je však celá pravda? Čítajte s nami v budúcom čísle článok„amputácia alebo prirodzená prevencia?“a dozviete sa viac ....

Americká herečka Angelina Jolie si nechala preventívne odstrániť oba prsníky, pretože jej genetickým testom odhalili mutovanú formugénu BRCA1. Tá u nej výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov.

RAKOVINA PRSNÍKA - AMPUTÁCIAALEBO PRIRODZENÁ PREVENCIA?

72A