Nevýhodnosť a rizikovosť členstva Slovenska v eurozóne

Nevýhodnosť a rizikovosť

členstva Slovenska v eurozóne

Konferencia EUportal.cz a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

„Česká a Slovenská republika – Budoucnost evropské integrace“

(Praha, 30. 5. 2007)

PETER GONDA

Nevýhodnosť a rizikovosť členstva Slovenska v eurozóne 2

„Výhody spoločného trhu môžu byť zabezpečené pružnými výmennými kurzami medzi národnými menami...pre jednotný trh

nie je nevyhnutná jedna (spoločná) mena...“

(prof. Barry EICHENGREEN, University of California, Berkeley)

„Nijaký jednotný trh bez jednotnej meny, bez spoločnej európskej centrálnej banky - tak znie prevažujúca vízia v menovej

integrácii. Prijímajú ju tí, pre ktorých je konečný cieľ európskej integrácie vznik supernároda“

(prof. Pascal SALIN, bývalý prezident Mont Pelerin Society)

„Menová unifikácia je skok do tmy“ (prof. Barry EICHENGREEN, University of California, Berkeley)


Východiská (1)

(1) Pohľadom súčasnosti („čo je vidieť“): „EUROPRETEKY“ ??

1. Slovinsko: od 1. 1. 2007 2. Malta, Cyprus [2008]

SLOVENSKO [2009]

- záväzok Slovenska zo Zmluvy o pristúpení k EÚ- v ERM II (v „čakárni na vstup do eurozóny“) od 28.11.2005

(so zmenenou centrálnou paritou SKK/EUR v marci 2007)- návrh Zákona o zavedení eura v SR- plnenie maastrichtských kritérií – nevyzerá byť problém

= spokojnosť: pohľad cez finančné efekty: viac „viditeľnejšie“ a kvantifikovateľnejšie


Východiská (2)

Zdroj: www.euro.gov.sk, www.nbs.sk, autor

Pohľadom súčasnosti: kroky na ceste k zavedeniu eura v SR

Jún 2008 Stanovenie konverzného kurzu

19.3.2007 Posun centrálnej parity kurzu

Schéma 1

http://www.euro.gov.sk/

http://www.nbs.sk/


Východiská (3)

(2) Dlhodobejší pohľad: skúmať aj „čo nie je vidieť“

- súvislosť experimentu „euro“ v kontexte eurointegrácie a s podstatnými problémami eurozóny v súčasnosti

- skúsenosti s menovými úniami z minulosti a - ekonomické princípy a tradičné hodnoty, ktoré v praxi boli

a sú zdrojmi bohatstva jednotlivcov a národov

(osobná sloboda – vlastnícke právo – konkurencia – rôznosť..)

= pochybnosti problémy, riziká, výhrady alternatívne uvažovanie...

http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Bastiat.jpg


Východiská (4)

Posudzovanie potenciálnej ne/výhodnosti:

- prevažuje zúžený pohľad so zameraním na porovnávanie iba (čiastočne) kvantifikovateľných dosahov

- oddelené vnímanie výnosov a nákladov a nedostatočné zohľadňovanie nerovnomerných vplyvov na ek. subjekty

- preceňované (zanedbateľné a spochybniteľné) výhody

- nepoznané alebo nedoceňované skúsenosti z minulosti

- relativizované alebo podceňované problémy a riziká


Preceňované výhody (1) Prínosy z „prijatia“ eura

1. Zníženie transakčných nákladov

- odhad NBS: 0,3 - 0,36 % HDP

- týkajú sa časti obyvateľov (najviac cestujúcich po eurozóne), zväčša krátky čas v roku a podnikateľských subjektov (orientovaných na eurové transakcie)

- kompenzované budú čiastočne napr. poklesom transakčných výnosov bánk (odhad: 0,2% HDP; Graf 1)


Preceňované výhody (2)

Graf 1: Potenciálne ročné úspory z nižších transakčných nákladov a straty z nižších transakč. výnosov v SR

0,36 0,2

0

1

2

3

4

5%

HD

P

Úspory transakč. nákladov Straty transakč. v ýnosov

Zdroj: NBS (2006), graf autor



2. Zanedbateľné zníženie kurzového rizika

- spôsobené odstránením kurzového rizika voči euru, tým zvýšenie kurzovej stability pri transakciách v eurách

(odhad NBS: iba 0,02% HDP)

3. Zanedbateľný prínos vyššej transparentnosti cien

– motivácia k cenovej turistike: výraznejšie sa neprejavuje

- obmedzenejšia cenová konkurencia: možný rast cien niektorých komodít



Nepriame prínosy (podľa NBS):

- nižšie úroky, tým zníž. nákladov kapitálu a vyššia miera a výnosnosť investícií

- zvýšenie PZI

- nárast zahraničného obchodu, podľa NBS dlhod. o 50%

(pre obchodných partnerov: podstatné celkové komparatívne výhody a miera celkovej ekonomickej stability, nielen menovej)

- empiricky jednoznačne nepotvrdzované

? miera príspevku členstva v eurozóne


Spochybniteľné výhody (1)

1. Pozitívny príspevok členstva v eurozóne na reálny rast HDP (?), odhad NBS: za 20 r. zvýšenie HDP o 7-20%

- deklarovaný prínos nižších úrokov a ost. faktorov pravdepodobne prekryjú (aspoň stredno a dlhodobo)

- nižšia účinnosť ECB ako národných menových politík a zviazanosť fixným kurzom

- nepružné trhy (osobitne trh práce) a nepružná prac. sila

- príliš nákladné a stále viac nákladnejšie sociálne systémy

- stále viac harmonizované podmienky

= pozitívny príspevok eurozóny na ekonomický rast empiricky nepotvrdzovaný (Grafy 2 a 3).



Grafy 2 a 3: Reálny rast HDP vo vybraných krajinách EMU a v nečlenských krajinách eurozóny

-1

0

1

2

3

4

5

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

F

G

EMU

I

Legenda: I – Taliansko, F – Francúzsko, G – Nemecko, D – Dánsko, S – Švédsko, GB – Veľká Británia

Zdroj: OECD (2006), grafy autor

0

1

2

3

4

5

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

%

D

S

GB



2. Zvýšenie rozpočtovej disciplíny vlád po vstupe do eurozóny (?)

- pri centralizovanejšej menovej politike (ECB) a fiskálnych politikách na národných úrovniach: trend vlád zvyšovať deficity k a nad 3% HDP („fiskálne čierne pasažierstvo“)

- empiricky sa to potvrdzuje osobitne u vlád dominantných krajín EMU: Nemecko, Francúzsko a Taliansko (Graf 4)

- „motivácia“ k menej efektívnejšiemu a zodpovedn. splácaniu verejných dlhov v jednej spoločnej mene (euro)



Graf 4: Saldá verejných financií vo vybraných krajinách EMU

Legenda: I – Taliansko, F – Francúzsko, G - Nemecko

Zdroj: OECD (2007), graf autor

-8

-3

2

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

% H

DP

F

G

I


Podceňované skúsenosti z minulosti (1)

„Nie je známy prípad trvalo udržateľnej menovej únie, ktorá by nebola spojená so štátnou identitou.“ (Otmar Issing)

EURO-ŠTÁT (?)

„Chceme politickú unifikáciu Európy. Bez menovej únie nemôže vzniknúť politická.“ (Helmut Kohl)


Podceňované skúsenosti z minulosti (2)

Príklady z histórie:

- rozpady menových únii z viacerých štátov: napr. latinská únia, škandinávska únia, vzniknuté v 19. stor.

- pred vznikom menových únii vznik politických (Taliansko, 1861 a Nemecko v r. 1871 a 1990)

- negatívne dôsledky súčasnej menovej únie v Nemecku

- dlhý a náročný vývoj k menovej únii v USA (cca 150 r.)

- kríza v ERM II na začiatku 90. rokov (vystúpenie Veľkej Británie a Talianska z nej v r. 1992).


Dnešné systémové problémy (1)

Dnešná eurozóna:

- nemá pevné základy na jej dlhodobé fungovanie bez výrazných cyklických výkyvov a/alebo finančných otrasov

- preregulovanosť, nízka pružnosť podmienok a subjektov na jednotlivých trhoch

- urýchľuje ekonomickú integráciu na chybnom a konkurencieschopnosť brzdiacom základe (riadená harmonizácia)

- je nestabilná (Pakt stability a rastu, euroústava) a pnutie do budúcnosti (financovanie sociál. nákladov, vr. dôchodkov)


Dnešné systémové problémy (2)

Základné charakteristiky EMU USA

Menšie rozdiely v ekonomickej výkonnosti a hospodárskych cykloch

Menej regulácií, pružnejšie trhy, osobitne trh práce

Vyššia mobilita práce a kapitálu

Flexibilnejšie mzdy a iné ceny

Iné spoločné charakteristiky – centrálna vláda, spoločný jazyk...

Tabuľka 1 Porovnanie základných charakteristík men. únii USA a EMU

Zdroj: Autor, Feldstein (1997); Rockoff (2000)


Systémové riziká v budúcnosti (1)

Systémové: súvisia s „nepripravenosťou Európy“ na menovú úniu a s politickou centralizáciou Únie

1. Náchylnosť na cyklické výkyvy a/alebo finančné otrasy = eurozóna: zdroj nestability

- konflikt medzi (harmoniz.) nákladnými a nepružnými sociálnymi systémami a potrebami pre menovú úniu

- riziká asymetrického šoku, tlaku na inflačn. menovú politiku ECB a/alebo cyklických výkyvov z financ. dôchodkov, napr. v Pinera (2004), Niskanen (2005)

- „..zdroj rozpadu eurozóny do 10 rokov.“


Systémové riziká v budúcnosti (2) 2. Zhoršenie podmienok pre osobnú slobodu a konkurenciu

- zánik domácej meny a kurzu, administratívne nanútené používanie eura ako jediného zákonného platidla a presun men. právomocí na centralizovanejšiu úroveň

- nižšia účinnosť a kontrolovateľnosť menovej politiky 3. Tlak na harmonizovanie ostatných podmienok: pre SR

znamenajúce vyššie dane a finančne náročnejšie sociálne systémy

4. Brzdenie ekonomického rastu a rastu životnej úrovne ľudí


Pragmatické náklady a riziká (1)

Pragmatické: súvisia s nepripravenosťou ekon. subjektov a podmienok v SR na menovú úniu a

vychádzajú z:

- cenového zaostávania za krajinami E(M)U (aj za napríklad Portugalskom a Gréckom pred vstupom do EMU – Graf 5)

- štruktúry produkcie a zamestnanosti závislej na niekoľkých, cyklicky zraniteľných, odvetviach

- nízkej pružnosti a mobility pracovnej sily a nedostatočnej pružnosti trhu práce

- nízkej pružnosti cien a miezd...



Zdroj: Eurostat (2006), NBS (2006), graf autor

Graf 5: Porovnanie cenovej úrovne v SR s Portugalskom a Gréckom 4 roky pred vstupom do eurozóny

Cenová hladina

75

88

57

25

50

75

100

Slovensko(2005)

Portugalsko(1995)

Grécko(1997)

% p

riem

eru

EU



Nahradenie koruny eurom na úrovni vzdialenej dlhodobo rovnovážnemu kurzu

- pri príliš skorom vstupe s podhodn. kurzom napr. riziko (relatívnych) strát pre majiteľov úspor, zvýraznené poklesom reálnych úrokových sadzieb

Tlak na vyššiu infláciuTlak na vyššiu infláciu

- najmä v dôsledku približovania sa cenovej hladiny SR k cenovej hladine v EMU iba vyššou infláciou v SR (nie aj nominálnym zhodnocovaním kurzu ako dnes)

- osobitne rast cien niektorých služieb



Náchylnosť na cyklické výkyvy s negatívnymi dopadmi na nezamestnanosť

- vyššie riziko negatívnych dopadov externých šokov na ekonomiku Slovenska, ktorá je významne ovplyvnená niekoľkými firmami v cyklicky zraniteľných odvetviach

Nízka schopnosť „ekonomiky SR“ reagovať na prípadné externé (asymetrické) šoky

- nízka mobilita a pružnosť pracovnej sily, cien, miezd...


Záver (1)

Spôsob zavádzania eura potvrdzuje, že euro je nástroj politickej centralizácie Európy

Bude prinášať vyššie náklady na udržiavanie menovej únie s rastúcou nestabilitou Únie a/alebo centrálne zjednocovanie ostatných podmienok s rizikom (protiintegračných) konfliktov a neriad. rozpadu Únie

Pre obyvateľov Slovenska to znamená nezanedbateľné obmedzenia flexibility a slobôd, tým aj obmedzenia rýchlejšieho približovania sa k ekonomickej a životnej úrovni obyvateľov krajín Únie

Za takýchto predpokladov:

NEVÝHODNOSŤ A VYSOKÁ RIZIKOVOSŤ ČLENSTVA SLOVENSKA V EUROZÓNE


Záver (2) Odporúčania:

1. Zdôvodnene odložiť vstup Slovenska do eurozóny

2. Výhodnosť alebo nevýhodnosť členstva SR v eurozóne podmieňovať nielen plnením maastrichtských kritérií, ale aj:

- plnením systémových kritérií: „pripravenosťou Európy“ na fungujúcu menovú úniu (európskej integrácie na báze konkurencie, nie harmonizácie a centralizácie)

- plnením pragmatických kritérií: pripravenosťou „ekonomiky SR“ na vstup do eurozóny (Tabuľka 2).


Záver (3)

KRITÉRIÁ

ÁNO, splnené

NIE, nesplnené

1. Priaznivejšie podmienky pre osobnú slobodu a konkurenciu (vrátane daňových a sociálnych systémoch) x

2. Predpoklady pre vyšší ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov x

3. Záruka finančnej stability, s predpokladmi do budúcnosti x

SYST

ÉMO

VÉ

(v

onka

jšie

– „n

e/pr

ipra

veno

sť

„Eur

ópy n

a fu

nguj

úcu

men

. úni

u )

4. Podmienky pre fungujúcu menovú úniu bez významnejších rizík cyklických výkyvov a/alebo finančných otrasov x

5. Schopnosť využívať výhody nižších transakčných nákladov x

6. Nevyvolávanie tlakov na vyššiu infláciu a nenáchylnosť na cyklické výkyvy x

PRA

GM

ATI

CK

É

(vnú

torn

é –

„ne/

prip

rave

nosť

Slo

vens

ka“)

7. Schopnosť pružne reagovať na prípadné externé šoky x

Tabuľka 2: Kritériá ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne

Zdroj: Autor


Záver (4)

3. Vytvoriť zákonné podmienky na menovú súťaž v SR:

- paralelný obeh mien - ponechať slovenskú korunu a popri nej zlegalizovať aj euro (prípadne US dolár a iné zahraničné meny) ako zákonné platidlo (platidlá) v SR

4. Podporovať paralelný obeh eura a domácich mien aj v iných krajinách EU (obdoba britského návrhu z konca 80. rokov 20 st.)

= čerpať významnú časť očak. prínosov zo zavedenia eura, s určitými nákladmi z diverzity mien a vyhnúť sa viacerým rizikám a problémom spojených s členstvom v eurozóne.

Documents

Nevýhodnosť a rizikovosť členstva Slovenska v eurozóne