26
Editorial Po dlhšom čase prichádzame s newsletterom, kto- rý sa okrem obsiahlej analýzy britského systému hodnotenia výskumných a pedagogických inštitúcií (RAE) venuje možným špecifikám v hodnotení spo- ločenských a humanitných vied. Otázka hodnotenia spoločenskovedných a hu- manitných odborov, či už študijných alebo výskum- ných, sa v diskusiách objavuje často a opakovane, a to nielen na Slovensku. V prvej časti newslettera sme sa pokúsili na ňu pozrieť z viacerých uhlov. Na základe rozsiahlej analýzy odpovedá Miro- slav Medveď, analytik ARRA, na rôzne námietky proti využívaniu medzinárodných vedeckých databáz na hodnotenie v týchto oblastiach. Ukazuje sa, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými vednými oblasťami. Kým v niektorých z nich nemožno akceptovať výhrady a musíme konštatovať, že ich stav na Slovensku výrazne zaostáva za vyspelým svetom i za okolitými krajinami, sú bezpochyby také, kde so scientometrickou analýzou nevystačíme. Ján Pišút uvažuje o použití inej metódy – peer review, teda expertného hodnotenia vedcami z toho- ktorého odboru – ktorá je bežná najmä v anglosas- kých krajinách. Určite má mnoho výhod, je však veľ- mi nákladná a pre veľkosť (resp. skôr malosť) slo- venského priestoru a jazykovú bariéru aplikovateľná u nás len v obmedzenej miere. Ak by ju niekto urobil dôkladne, iste by hodnotenie slovenských vysokých škôl a výskumných inštitúcií obohatila a vylepšila. V článku Jany Ilavskej je viacero návrhov ako sa s hodnotením vedeckej produkcie spoločenských a humanitných výskumníkov vyrovnať. Za veľmi užitočný a aj dobre realizovateľný pokladám návrh pracovne nazvaný „peer review vydavateľstiev a časo- pisov“ podľa nórskeho príkladu. Naozaj by bolo vhodné, ak by sme aj v oblastiach, kde si nevystačíme so zabeh- nutými medzinárodnými databázami, začali rozlišovať kvalitné a menej kvalitné výstupy, a toto je prvý krok. Dôležitejšie však je iné – mnohé spoločenské a niektoré humanitné vedy fungujú vo svete podľa modelu, ktorý sa nijako nelíši od vied prírodných. Niet najmenšieho dôvodu, aby na Slovensku fun- govali inak. Ukazuje sa, že v prípade ekonómie či psychológie je úplne relevantné a postačujúce hodnotiť slovenské vedecké výstupy rovnakým spôsobom, ako to robíme v chémii či vo fyzike; a čím ďalej viac to bude platiť zrejme aj v sociológii, politológii a iných spoločenských vedách. Juraj Barta Predseda Valného zhromaždenia ARRA V dvojčísle nájdete: Stručné zhrnutie problému hodnotenia humanitných a spoločenskovedných disciplín autori: Ján Pišút, Ivana Kullová strana 2 autor: Miroslav Medveď strana 4 autorka: Jana Ilavská strana 16 autor: Ján Pišút strana 19 Trendy hodnotenia výskumu vo svete ako príklad pre Slovensko Evaluácia publikačnej činnosti v humanitných a spoločenskovedných odboroch Možnosti hodnotenia spoločenskovedných odborov prostredníctvom databázy Web of Knowledge. Porovnanie Slovenska so svetom Téma dvojčísla Problémy a možnosti riešenia hodnotenia huma- nitných a spoločensko- vedných odborov NEWSLETTER máj 2011 | ročník 5 | číslo 1 – 2 Akademická rankingová a ratingová agentúra

Newsletter 2011 01-02

  • Upload
    arraweb

  • View
    2.003

  • Download
    1

Embed Size (px)

DESCRIPTION

 

Citation preview

Page 1: Newsletter 2011 01-02

EditorialPo dlhšom čase prichaacutedzame s newsletterom kto-ryacute sa okrem obsiahlej analyacutezy britskeacuteho systeacutemu hodnotenia vyacuteskumnyacutech a pedagogickyacutech inštituacuteciiacute (RAE) venuje možnyacutem špecifikaacutem v hodnoteniacute spo-ločenskyacutech a humanitnyacutech vied

Otaacutezka hodnotenia spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov či už študijnyacutech alebo vyacuteskum-nyacutech sa v diskusiaacutech objavuje často a opakovane a to nielen na Slovensku V prvej časti newslettera sme sa pokuacutesili na ňu pozrieť z viaceryacutech uhlov

Na zaacuteklade rozsiahlej analyacutezy odpovedaacute Miro-slav Medveď analytik ARRA na rocirczne naacutemietky proti využiacutevaniu medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech databaacutez na hodnotenie v tyacutechto oblastiach Ukazuje sa že je potrebneacute docircsledne rozlišovať medzi jednotlivyacutemi vednyacutemi oblasťami Kyacutem v niektoryacutech z nich nemožno akceptovať vyacutehrady a musiacuteme konštatovať že ich stav na Slovensku vyacuterazne zaostaacuteva za vyspelyacutem svetom i za okolityacutemi krajinami suacute bezpochyby takeacute kde so scientometrickou analyacutezou nevystačiacuteme

Jaacuten Pišuacutet uvažuje o použitiacute inej metoacutedy ndash peer review teda expertneacuteho hodnotenia vedcami z toho-ktoreacuteho odboru ndash ktoraacute je bežnaacute najmauml v anglosas-kyacutech krajinaacutech Určite maacute mnoho vyacutehod je však veľ-mi naacutekladnaacute a pre veľkosť (resp skocircr malosť) slo-venskeacuteho priestoru a jazykovuacute barieacuteru aplikovateľnaacute u naacutes len v obmedzenej miere Ak by ju niekto urobil docirckladne iste by hodnotenie slovenskyacutech vysokyacutech škocircl a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute obohatila a vylepšila

V člaacutenku Jany Ilavskej je viacero naacutevrhov ako sa s hodnoteniacutem vedeckej produkcie spoločenskyacutech a humanitnyacutech vyacuteskumniacutekov vyrovnať Za veľmi užitočnyacute a aj dobre realizovateľnyacute pokladaacutem naacutevrh pracovne nazvanyacute bdquopeer review vydavateľstiev a časo-pisovldquo podľa noacuterskeho priacutekladu Naozaj by bolo vhodneacute ak by sme aj v oblastiach kde si nevystačiacuteme so zabeh- nutyacutemi medzinaacuterodnyacutemi databaacutezami začali rozlišovať kvalitneacute a menej kvalitneacute vyacutestupy a toto je prvyacute krok

Docircležitejšie však je ineacute ndash mnoheacute spoločenskeacute a niektoreacute humanitneacute vedy fungujuacute vo svete podľa modelu ktoryacute sa nijako neliacuteši od vied priacuterodnyacutech Niet najmenšieho docircvodu aby na Slovensku fun-govali inak Ukazuje sa že v priacutepade ekonoacutemie či psycholoacutegie je uacuteplne relevantneacute a postačujuacutece hodnotiť slovenskeacute vedeckeacute vyacutestupy rovnakyacutem spocircsobom ako to robiacuteme v cheacutemii či vo fyzike a čiacutem ďalej viac to bude platiť zrejme aj v socioloacutegii politoloacutegii a inyacutech spoločenskyacutech vedaacutech

Juraj BartaPredseda Valneacuteho zhromaždenia ARRA

V dvojčiacutesle naacutejdete

Stručneacute zhrnutie probleacutemu hodnotenia humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech discipliacutenautori Jaacuten Pišuacutet Ivana Kullovaacute strana 2

autor Miroslav Medveď strana 4

autorka Jana Ilavskaacute strana 16

autor Jaacuten Pišuacutet strana 19Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

Možnosti hodnotenia spoločenskovednyacutech odborov prostredniacutectvom databaacutezy Web of Knowledge Porovnanie Slovenska so svetom

Teacutema dvojčiacutesla

Probleacutemy a možnosti riešenia hodnotenia huma-nitnyacutech a spoločensko- vednyacutech odborov

newslettermaacutej 2011 | ročniacutek 5 | čiacuteslo 1 ndash 2

Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute agentuacutera

2 ARRA Newsletter | maacutej 2011

Uacutevod

S probleacutemom hodnotenia vedeckyacutech vyacutestupov v humanitnyacutech (HUM) a spoločenskyacutech (SPOL) vedaacutech sa Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute agentuacutera (ARRA) stretaacuteva od čias priacutepravy prveacuteho hodnotenia verejnyacutech vysokyacutech škocircl a ich fakuacutelt (prvaacute spraacuteva bola publikovanaacute v roku 2005) Probleacutem vznikol najmauml v docircsled-ku snahy hodnotiť všetky odbory bdquorovnakyacutem metromldquo ndash a teda hodnotiť vedeckeacute vyacutestupy aj v tyacutechto discipliacutenach len s využitiacutem biblio-metrie pomocou medzinaacuterodnyacutech databaacutez ako WoK (Web of Knowledge) firmy Thomson Reuters alebo SCOPUS firmy Elsevier

1 Skuacutesenosť ARRA

Ako sa ukaacutezalo slovenskeacute vysokeacute školy v od-boroch HUM a SPOL publikujuacute v časopisoch registrovanyacutech v medzinaacuterodnyacutech databaacutezach len menšie množstvo praacutec Probleacutem sa neob-medzuje len na vysokeacute školy ndash pri hodnoteniacute kvality vyacuteskumu pracoviacutesk SAV ktoryacute ARRA realizovala v roku 2006 riaditelia uacutestavov SAV v korešpondencii s ARRA kategoricky odmietli hodnotenie ich uacutestavov len na zaacuteklade uacutedajov v databaacuteze WoK Probleacutem sme v ARRA ana-lyzovali a napokon sme sa rozhodli vocircbec nehodnotiť tie uacutestavy SAV kde existovala len slabaacute korelaacutecia medzi vyacutesledkami evidovanyacutemi v databaacuteze WoK a celkovyacutemi vyacutesledkami uacutestavov1

Probleacutem sa neobmedzuje len na Sloven-sko ndash na tuacuteto teacutemu existuje pomerne bohataacute zahraničnaacute literatuacutera pričom autori prichaacute-

dzajuacute spravidla k podobnyacutem zaacuteverom Podľa jednej z praacutec2 medzi spoločenskyacutemi vedami a humanitami na jednej strane a priacuterodnyacutemi vedami na druhej strane existuje niekoľko podstatnyacutech rozdielov

V priacuterodnyacutech vedaacutecha) najčastejšiacutem a hlavnyacutem typom publikaacutecie je člaacutenok v časopiseb) publikaacutecie suacute suacutestredeneacute do maleacuteho počtu medzinaacuterodnyacutech časopisovc) bibliografickeacute informaacutecie suacute suacutestredeneacute do maleacuteho počtu veľkyacutech medzinaacuterodnyacutech databaacutez

V spoločenskyacutech a humanitnyacutech vedaacutecha) publikaacutecie sa nachaacutedzajuacute vo veľmi diverzi- fikovanyacutech zdrojoch knihaacutech monografiaacutech a časopisochb) nižšia koncentraacutecia publikaacuteciiacute v medzinaacute- rodnyacutech časopisoch naacuterodneacute časopisy suacute tiež docircležiteacutec) bibliografickeacute informaacutecie sa nachaacutedzajuacute v mnohyacutech zdrojoch vraacutetane naacuterodnyacutech a špecializovanyacutech kataloacutegoch a biblio- grafiaacutech

V roku 2007 sme zverejnili naacutevrh3 na zaradenie publikaacuteciiacute mimo WoK do hodno-tenia publikačnej činnosti vysokoškolskyacutech odborov HUM a SPOL Naacutevrh vychaacutedzal z pri-raďovania určiteacuteho počtu bodov za publikaacutecie mimo WoK (domaacutece a zahraničneacute monografie praacutece v zborniacutekoch a inyacutech vedeckyacutech a odbor-nyacutech časopisoch) pričom sa použiacutevala klasi-fikaacutecia publikaacuteciiacute podľa Ministerstva školstva4

V niektoryacutech nasledujuacutecich spraacutevach ARRA o hodnoteniacute vysokyacutech škocircl a ich fakuacutelt bola taacuteto scheacutema použitaacute použiacutevať ju budeme (pre humanitneacute vedy) aj pri hodnoteniacute v roku 2011

2 Pohľad do zahraničia

Probleacutem s hodnoteniacutem vyacuteskumu v HUM a SPOL odboroch nie je slovenskyacutem špecifi-kom V zahraničiacute je situaacutecia často podobnaacute

Britskyacute systeacutem bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) sa použiacuteva na hodnotenie kvality a kvantity vyacuteskumu britskyacutech vyso-kyacutech škocircl už 25 rokov Je založenyacute na peer review pričom všetky discipliacuteny vraacutetane HUM SPOL a UMEL suacute hodnoteneacute na zaacuteklade rovnakej scheacutemy

Každaacute vysokaacute škola predkladaacute svoje vyacutestupy v danej oblasti vyacuteskumu (vyacuteber vyacutestupov je na zaacuteklade vlastneacuteho uvaacuteženia vysokej školy) Vyacutestupy naacutesledne priacutedu k da-neacutemu panelu odborniacutekov Panel roztriedi vyacutes- tupy každej vysokej školy v určitej vedeckej oblasti do niekoľkyacutech skupiacuten pričom v naj- vyššej skupine suacute vyacutesledky ktoreacute patria k celosvetovej špičke ndash je to vyacuteskum ktoryacute určuje smery a metoacutedy vyacuteskumu v danej oblasti V skupine ktoraacute nasleduje za uacuterov-ňou celosvetovej špičky suacute praacutece ktoreacute suacute len o niečo menej kvalitneacute ako praacutece v najvyššej skupine V ďalšej skupine suacute praacutece ktoreacute suacute kvalitneacute na naacuterodnej uacuterovni a potom suacute ešte praacutece ktoreacute majuacute menšiacute vplyv na svetovuacute a euroacutepsku vedu Hodnotenie panelu v ko-nečnom docircsledku vedie k bdquoprofilu vedeckej kvality vyacuteskumuldquo ndash je to praacutec v každej skupine Podľa tohto profilu sa potom vypo-čiacuteta množstvo inštitucionaacutelnych prostriedkov na vedu ktoreacute ziacuteska danaacute vysokaacute škola za vyacuteskum v určitej vedeckej oblasti

Stručneacute zhrnutie probleacutemu hodnotenia humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech discipliacutenJaacuten Pišuacutet12) bull Ivana Kullovaacute1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

1) Spraacutevy Hodnotenie uacutestavov SAV za roky 20062007 a 2008 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskhodnotenie-ustavov-sav-2006-20082) Moed HF Niederhof A Zuccala A Illescas CF de Moya Aragoacuten F(2009) Options for a comprehensive data-base for research outputs in Social Sciences and Humani-ties Madrid Center for Science and Technology Universityof Leiden and SCIMago Research Group3) Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N (2007) Naacutevrh na hodnotenie spo-ločenskovedne a humanitne zameranej publikačnej čin-nosti In ARRA Newsletter č22007 pp 2 ndash 6 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20074) Smernica č13 2008 ndash R zo 16 oktoacutebra 2008 o biblio-grafickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasu Ministerstvo školstva SR

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Každyacute panel na posudzovanie určitej ve-deckej discipliacuteny sa skladaacute z 12 členov pri-čom jeden z členov musiacute byť zo zahraničia Vyacuteber členov panelov sa uskutočňuje tak aby konflikt zaacuteujmov bol minimaacutelny alebo celkom odstraacutenenyacute V Britaacutenii je podstatneacute to že peer review je podstatnou suacutečasťou britskej kultuacutery ndash a to nielen pri hodnote-niacute vyacuteskumu Docircležiteacute je aj to že v pomerne veľkom systeacuteme sa daacute uskutočniť objektiacutevna analyacuteza vyacutesledkov vyacuteskumu podstatne jed-noduchšie ako v malom systeacuteme (Viac po-drobnostiacute o systeacuteme RAE uvedieme v druhej časti tohto ARRA Newslettera)

Dlhoročnyacute predseda organizaacutecie Higher Education Funding Council of England profe-sor Thiranamachandran5 sa na odbornom se-minaacuteri v Bratislave dotkol probleacutemov malyacutech krajiacuten pri hodnoteniacute vyacutesledkov vyacuteskumu

Prvyacutem priacutekladom bolo Daacutensko kde ve-deckaacute komunita prišla s naacutevrhom aby hod-notenie systeacutemu uskutočnili panely britskyacutech expertov ktoreacute hodnotili vyacutesledky vyacuteskumu v Britaacutenii Myšlienka zatiaľ nebola realizovanaacute

Druhyacutem priacutekladom maleacuteho vyacuteskumneacuteho systeacutemu bol Hong Kong Suacutečasnyacute naacutevrh na hodnotenie vyacuteskumu v Hong Kongu vychaacutedza z toho že všetci členovia hodnotiacich pane-lov buduacute zo zahraničia Vzhľadom na vysokeacute cestovneacute naacuteklady z Britaacutenie do Hong Kongu sa skocircr predpokladaacute že veľkaacute časť členov pane-lov bude z Čiacuteny aalebo z Japonska

Beruacutec do uacutevahy špecifikaacute Slovenska v suacutevislosti s využitiacutem hodnotenia zahraničnyacutech expertov treba spomenuacuteť dva zaacutesadneacute body resp barieacutery Prvyacutem z nich je naacutekladnosť ce-leacuteho procesu pričom v britskom systeacuteme RAE povinnosť niesť naacuteklady na realizaacuteciu hodno-tenia znaacutešajuacute konkreacutetne vysokeacute školy6 Tak-tiež treba spomenuacuteť jazykovuacute barieacuteru ktoraacute pre slovenskeacute podmienky predstavuje vaacutežnu prekaacutežku uskutočnenia hodnotenia pane-lom zahraničnyacutech expertov Zaacutesadnaacute vaumlčšina vedeckyacutech praacutec a publikaacuteciiacute (najmauml) v odbo-roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku čo by znamenalo buď prekladať materiaacutely do angličtiny (a zvyacutešiť tyacutem naacutekladnosť celeacuteho procesu) alebo prizvať do panelu expertov slovenskeacuteho resp českeacuteho pocircvodu pocircsobia-cich dlhuacute dobu v zahraničiacute

Zaacuteverečneacute poznaacutemky

Od roku 2005 kedy sa ARRA začala zaoberať hodnoteniacutem vysokyacutech škocircl a teda použiacutevať medzinaacuterodnuacute databaacutezu Web of Knowledge sme v suacutevislosti s databaacutezou zaznamenali nasledovneacute zmeny

Do časopisov analyzovanyacutech v databaacuteze WoK bolo počas šiestich rokov zaradenyacutech viac než 1 200 novyacutech časopisov z oblasti HUM a SPOL

Ukaacutezalo sa že aj v oblasti SPOL je možneacute uacutespešne publikovať v časopisoch zachyte-nyacutech v databaacuteze WoK (priacuteklad Košice Insti-tute for Society and Health7)

Na zaacuteklade porovnania so zahraničiacutem sa ukazuje že v širokej skupine SPOL suacute ve-deckeacute discipliacuteny ktoreacute je vhodneacute už dnes hodnotiť na zaacuteklade publikaacuteciiacute vo WoK (napriacuteklad ekonoacutemia a socioloacutegia) Zaacuteroveň však existujuacute discipliacuteny v ktoryacutech to je staacutele nereaacutelne (napriacuteklad etnografia Slovenska)

Publikačneacute a citačneacute zvyklosti autorov sa menia len veľmi pomaly8 Sme preto toho naacutezoru že pre SPOL a HUM discipliacuteny ndash možno s vyacutenimkou ekonoacutemie socioloacutegie a čiastočne aj inyacutech discipliacuten ndash je v najbliž-šom obdobiacute praktickejšie realizovať hod-notenie pomocou informed peer review V dlhodobej perspektiacuteve bude zrejme aj vo viaceryacutech discipliacutenach v oblasti SPOL pou-žiacutevaneacute hodnotenie pomocou medzinaacuterod-nyacutech databaacutez Komplexnaacute akreditaacutecia vy-sokyacutech škocircl hodnotila aj kvalitu a kvantitu vyacuteskumu na fakultaacutech s prevažnyacutem zameraniacutem na discipliacuteny HUM a SPOL ndash a to prostredniacutectvom metoacutedy inšpiro-vanej britskyacutem systeacutemom RAE založe-nom na peer review V pripravovanej novej verzii RAE nazvanej REF (bdquoResearch Excel-lence Frameworkldquo) si buduacute mocirccť hodnotiace panely ndash ak sa tak rozhodnuacute ndash pomocirccť vyacutesledkami z medzinaacuterodnyacutech databaacutez

V nedaacutevnom materiaacuteli vlaacutedy SR9 bdquoNaacuterodnyacuteprogram reforiem SR 2011 ndash 2014ldquo sa v časti 612 uvaacutedza že jednyacutem z cieľov do roku 2020 v raacutemci oblasti vedy a vyacuteskumu bude dosiahnuť počet citaacuteciiacute na jedneacuteho vyacuteskumniacuteka 70 priemeru EUacute Tento cieľ prinesie probleacutemy v oblasti HUM a SPOL discipliacuten Pomocou publikaacuteciiacute v medzinaacute-

rodnyacutech databaacutezach sa takeacuteto porovnanie daacute uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL Pri publikaacuteciaacutech zahrnutyacutech len do lokaacutel-nych databaacutez sa takeacuteto porovnanie daacute len veľmi ťažko uskutočniť Isteacute porovnanie počtu citaacuteciiacute Slovenska s krajinami OECD sa daacute naacutejsť v praacuteci10

Ak sa v horizonte niekoľkyacutech rokov povedzme troch až piatich podariacute zaviesť na Slovensku hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute scheacutemou inšpirovanou britskyacutem RAE bude to pravdepodobne hodnotenie informovanyacutemi panelmi expertov Medzinaacuterodneacute databaacutezy buduacute veľmi docircležiteacute pri porovnaacutevaniacute vyacutesled-kov slovenskyacutech skupiacuten so zahraničiacutem Skuacute-senosti ARRA by pritom mohli byť užitočneacute Pri prijatiacute inej scheacutemy hodnotenia bude po-trebneacute analyzovať podrobnosti danej scheacutemy

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory prveacuteho autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracov-niacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

3

5) Thirunamachandra R (5 apriacutela 2011) Research Assess-ment ndash a UK perspective Bratislava odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV6) Ročneacute priemerneacute naacuteklady na jednu britskuacute školu v suacute-vislosti s hodnoteniacutem RAE suacute viac než 87 000 libier Viac v dokumente RAE - 2008 Accountability Review k dispoziacutecii na stiahnutie wwwhefceacukpubsrdreports2009rd08_09rd08_09pdf7) Inštituacutetu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č 12009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20098) Probleacutemom však nie suacute len publikačneacute zvyklosti ale najmauml požiadavky na habilitaacutecie docentov a inauguraacutecie profesorov kde suacute tiež uprednostneneacute publikaacutecie v mono-grafiaacutech Pozri Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N (2007) Naacutevrh na hod-notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-kačnej činnosti In ARRA Newsletter č22007 pp 2 ndash 6k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20079) Naacuterodnyacute program reforiem SR 2011- 2014 časť 61 materiaacutel z 42 rokovania vlaacutedy SR z 20 apriacutela 2011 č uznesenia 2562011 dostupneacute na wwwrokovaniask10) Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N Porovnanie vyacutestupov vedy a vyacuteskumu Slovenska s krajinami OECD In ARRA Newsletter č42009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-2009

ARRA Newsletter | maacutej 20114

Uacutevod

Probleacutem hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou Web of Knowledge (WoK) data-baacutez (ako napr SSCI ndash Social Sciences Citation Index a CPCI-SSH ndash Conference Proceedings Citation Index-Social Science amp Humanities) je teacutemou nielen u naacutes ale aj v zahraničiacute Nasledu-juacuteci člaacutenok sa venuje trendom a možnostiam hodnotenia spoločenskyacutech vied prostredniacutec-tvom WoK databaacutez a potenciaacutelu ich aplikaacutecie v slovenskyacutech podmienkach Člaacutenok je roz-delenyacute na dve časti ndash prvaacute sa venuje všeo-becnej analyacuteze najvaumlčšiacutech predpokladanyacutech probleacutemov WoK databaacutez a druhaacute je zameranaacute na naacutesledneacute porovnanie vedeckej produkcie Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy-branyacutemi krajinami) sledujuacutec rozdiely medzi krajinami zaradenie v celkovyacutech rebriacutečkoch a tendencie v slovenskej vede

1 Predpokladaneacute probleacutemy WoK databaacutez

Celkovo sa v diskusiaacutech o nedostatočnosti WoK databaacutez pre hodnotenie spoločenskyacutech vied aj v rozvinutyacutech krajinaacutech spomiacutenajuacute šty-ri hlavneacute okruhy 1) Odlišneacute publikačneacute zvyklosti2) Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach3) Lokaacutelnosť vyacuteskumu4) Preferencia angličtiny

V nasledujuacutecich častiach si jednotliveacute prob- leacutemy rozoberieme podrobnejšie ponuacutekneme protiargumenty a zhodnotiacuteme validitu použiacute-vania WoK databaacutez pre spoločenskeacute vedy

11 Publikačneacute zvyklosti

Zaacutekladnou odlišnosťou spoločenskyacutech vied od vied priacuterodnyacutech je pomer knižnyacutech publikaacuteciiacute a člaacutenkov v časopisoch Kyacutem drvivaacute vaumlčšina vyacuteskumu v priacuterodnyacutech vedaacutech je publikovanaacute formou člaacutenkov spoločenskeacute vedy sa viac zameriavajuacute na knižneacute publikaacutecie A keďže knihy sa v databaacutezach WoK zatiaľ neevidujuacute viaceriacute argumentujuacute že sledovanie WoK databaacutez nezachytiacute dostatok docircležityacutech vyacutestu-pov a skresliacute celkoveacute vyacutesledky

Čiastočne suacute rozdiely v publikačnyacutech zvyklostiach spocircsobeneacute aj fundamentaacutelnymi rozdielmi v spocircsobe vedeckeacuteho vyacuteskumu Kyacutem priacuterodneacute vedy majuacute zaacutekladneacute pojmy zadefi-novaneacute a vyacuteskum prebieha vaumlčšinou v raacutemci istyacutech mantinelov spoločenskeacute vedy majuacute oveľa menej všeobecne uznaacutevanyacutech koncep-tov priacutepadne rocirczne naacutezvoslovie pre rovna-keacute koncepty Autori v spoločenskyacutech vedaacutech suacute skocircr členovia suacuteperiacich paradigiem a nakoľko publikaacutecie v časopisoch suacute už čiastočnyacutem vyjadreniacutem konsenzu a spoločneacuteho zaacutekladu autori v spoločenskyacutech vedaacutech rad-šej publikujuacute knižne Knihy totiž vaumlčšinou nie suacute podrobeneacute peer review do takej miery ako

člaacutenky vo vedeckyacutech časopisoch a aj preto mocircžu ľahšie posluacutežiť na ziacuteskanie poziacutecie i mimo prevlaacutedajuacutecich paradigiem1 Nakoľko sa ale mnoheacute discipliacuteny spoločenskyacutech vied dostaacutevajuacute na spoločneacute zaacuteklady je badateľnyacute trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo-piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotnyacute pomocou knižnyacutech publikaacuteciiacute

Publikaacutecie v časopisoch takisto byacutevajuacute viac kompetitiacutevne zatiaľ čo knižneacute publikaacutecie zaacutevisia skocircr od statusu a znaacutemostiacute Všeobecne suacute autori kniacuteh skuacutesenejšiacute a pomerne viac zas- tuacutepeniacute na elitnyacutech univerzitaacutech ako autori člaacutenkov Člaacutenky suacute tiež viac založeneacute na kvan-titatiacutevnych daacutetach a knihy skocircr na kvalitatiacutev-nych uacutedajoch (aj keď knihy zameraneacute na kvan-titatiacutevny vyacuteskum suacute citovaneacute najviac z celej literatuacutery)2 Ohľadom typoveacuteho zamerania člaacutenkov je tu ale tiež zrejmaacute tendencia častej-šieho skuacutemania čiastkovyacutech kvantitatiacutevnych cieľov čo sa prejavuje aj vo zvyacutešenej časopi-seckej produkcii spoločenskyacutech vied

Taktiež je často argumentovaneacute že spolo- čenskeacute vedy majuacute nižšiu citovanosť ako vedy priacuterodneacute Čo však vocircbec nie je vyacutenimoč-neacute ani pre niektoreacute odbory v raacutemci priacuterod-nyacutech vied (napr matematika) Suacute dva faktory ktoreacute vyacuterazne ovplyvňujuacute citovanosť praacutece ndash počet spoluautorov a priemernyacute vek refe-renciiacute Spoločenskeacute vedy sa od vaumlčšiny priacute-rodnyacutech liacutešia aj tyacutem že pokiaľ priemernyacute počet autorov na člaacutenok je v priacuterodnyacutech vedaacutech 47 a vyacuterazne stuacutepa (viac ako 50 za 20 rokov) vo vedaacutech spoločenskyacutech (okrem psycholoacutegie ktoraacute maacute priemer 32 a rast 60) je priemernyacute počet spoluautorov iba 19 a aj keď postupne stuacutepa (36) nedosahuje rast bežnyacute u priacuterodnyacutech vied3 Iba 50 člaacutenkov v spoločenskyacutech vedaacutech maacute viac ako jedneacuteho autora Toto všetko sa odraacuteža nielen na počte člaacutenkov každeacuteho autora ale naacutesledne aj na citovanosti ktoruacute je možneacute dosiahnuť (viac spoluautorov = viac člaacutenkov = viac citaacuteciiacute)

Možnosti hodnotenia spoločenskovednyacutech odborov prostredniacutectvom databaacutezy Web of Knowledge Porovnanie Slovenska so svetom

1) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp10ndash112) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Tech-nology Research Kluwer Academic pp7ndash83) Priacuteloha Tab 1 ndash Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Miroslav Medveď1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)

ARRA Newsletter | maacutej 20115

V spoločenskyacutech vedaacutech mocircže byť ten-to nepomer citovanosti spocircsobenyacute aj tyacutem že autori sa v globaacutele odvolaacutevajuacute na menej publikaacuteciiacute a jednotliveacute referencie suacute star-šie (počet citaacuteciiacute tak rastie pomalšie ako u priacuterodnyacutech vied) Napriacuteklad priemernyacute vek referenciiacute v biomediciacutene je 7ndash8 rokov zatiaľ čo v socioloacutegii až 125 roka Na druhej strane je tento argument neplatnyacute pre niektoreacute ďalšie odbory spoločenskyacutech vied konkreacutetne psy-choloacutegia (psychiatria) a ekonoacutemia (biznis) majuacute rovnakyacute priemernyacute vek referenciiacute ako mate-matika a fyzika pevnyacutech laacutetok (cca 10 rokov)4 Spoločenskeacute vedy teda zďaleka nie suacute homo-geacutenne a niektoreacute odbory majuacute aj porovnateľnyacute počet spoluautorov aj podobnyacute priemernyacute vek referenciiacute

Tyacutemto sa dostaacutevame k hlavneacutemu proti-argumentu ohľadne publikačnyacutech zvyklostiacute Aj keď je pravda že vo všeobecnosti tvoria člaacutenky len okolo polovice vedeckej produk-cie v spoločenskyacutech vedaacutech (celkovo 40ndash60 publikaacuteciiacute a cca 50 citaacuteciiacute) v niektoryacutech odboroch spoločenskyacutech vied suacute člaacutenky jedinyacutem najdocircležitejšiacutem meacutediom ndash konkreacutetne ide opaumlť o behavioraacutelne vedy a ekonoacutemiu ale napriacuteklad aj praacutevo Taktiež je už dlheacute roky ba-dateľnyacute trend čoraz častejšieho publikovania v časopisoch (najmauml v časopisoch vo WoK databaacutezach) u všetkyacutech odborov spoločen-skyacutech vied Rovnako aj pomer citaacuteciiacute na člaacutenky v časopisoch kontinuaacutelne rastie čo reflektu-je zvyacutešenyacute vedeckyacute zaacuteujem o toto meacutedium5 Celkovo sa teda daacute povedať že argument o odlišnyacutech publikačnyacutech zvyklostiach je ne-platnyacute pre ekonoacutemiu a psycholoacutegiu A aj pre ostatneacute spoločenskeacute vedy je platnyacute len čiastočne so staacutele sa zmenšujuacutecou silou

12 Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen-skyacutech vied pomocou WoK databaacutez uznajuacute zvyacute-šenyacute trend časopiseckej produkcie v spolo-čenskyacutech vedaacutech naacutesledne sa snažia uviesť do hry okruh argumentov o nedostatočnom pokrytiacute jednotlivyacutech odborov v databaacutezach WoK Napriacuteklad až 79 citaacuteciiacute v priacuterodnyacutech vedaacutech v databaacuteze SCI (Science Citation Index) odkazuje na ineacute člaacutenky nachaacutedzajuacutece sa tiež v SCI Na druhej strane v spoločenskyacutech vedaacutech v databaacuteze SSCI (Social Sciences

Citation Index) bol tento pomer v tom istom obdobiacute (2002) len 456 Taacuteto fragmentaacutecia je uacutezko spojenaacute s interdisciplinaritou spoločen-skyacutech vied Vo všeobecnosti platiacute že čiacutem menšiacute presah do inyacutech vednyacutech discipliacuten tyacutem menšia fragmentaacutecia vnuacutetri odboru a tyacutem vyššie percento pokrytia odboru WoK databaacutezami Interdisciplinarita sa daacute merať napriacuteklad po-merom referenciiacute na publikaacutecie mimo svojho odboru ndash ak suacute povedzme viac ako dve tretiny referenciiacute v sociologickom člaacutenku na praacute-ce primaacuterne sa zaoberajuacutece inyacutem vednyacutem odborom ako socioloacutegiou je danyacute člaacutenok pova-žovanyacute za interdisciplinaacuterny Vo všeobecnosti suacute takeacuteto člaacutenky v databaacutezach WoK menej za-stuacutepeneacute ako člaacutenky jednoznačne reflektujuacutece svoj odbor

Samozrejme fragmentaacutecia je v rocircznych odboroch spoločenskyacutech vied inaacute a preto by nemalo prekvapiť že existujuacute discipliacuteny ktoreacute majuacute pokrytie v databaacutezach WoK porovna-teľneacute s priacuterodnyacutemi vedami7 Opaumlť ide najmauml o ekonoacutemiu a psycholoacutegiu discipliacuteny ktoreacute suacute asi najviac podchyteneacute ako stabilneacute odbory a preto vaumlčšinou odkazujuacute na praacutece vnuacutetri odboru bez potreby vyacuterazne ukotvovať poznatky v publikaacuteciaacutech mimo svoj odbor

Ďalšiacutem argumentom proti použiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločenskyacutech vied byacuteva počet časopisov obsiahnutyacutech v SSCI Tu ale treba poznamenať že napriacute-klad od roku 2002 (štuacutedia uvedenaacute vyššie) sa počet sledovanyacutech časopisov v spoločen-skyacutech vedaacutech zvyacutešil o takmer 50 (z 1 700 v roku 2002 na 2 500 v roku 2010) Celkovo je najmauml v poslednyacutech rokoch citeľnyacute naacuterast pokrytia aj v spoločenskyacutech vedaacutech ndash každyacute tyacuteždeň pribudne takmer 3 000 novyacutech zaacutezna-mov a 60 000 novyacutech referenciiacute Niektoriacute tiež hľadajuacute rozdiely medzi spoločenskyacutemi a priacute-rodnyacutemi vedami v tom že vedy priacuterodneacute majuacute takmer trojnaacutesobneacute pokrytie (7 000 časopi-sov v databaacutezach WoK) Tu však treba podo-tknuacuteť že jednotlivyacutech discipliacuten je u priacuterodnyacutech vied tiež trojnaacutesobne viac ako discipliacuten u vied spoločenskyacutech (150 v 50)8 Zabuacutedať by sa tiež nemalo na tzv Bradfordovo pravidlo ktoreacute hovoriacute že pre akyacutekoľvek vedeckyacute odbor je zaacutekladnaacute a najdocircležitejšia literatuacutera pokrytaacute v malom percente z celkoveacuteho počtu časo-pisov Inyacutemi slovami takmer všetky docircležiteacute publikaacutecie suacute vydaneacute v relatiacutevne malom počte

najvyacuteznamnejšiacutech časopisov Jedna z analyacutez potvrdila že z takmer 8 000 impaktovanyacutech časopisov sa viac ako 50 citaacuteciiacute odvolaacutevalo na člaacutenky publikovaneacute v 300 najdocircležitej-šiacutech časopisoch a až 90 citaacuteciiacute referovalo na člaacutenky z najlepšiacutech 3 000 časopisov9 Z tohtodocircvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-tenia nutneacute sledovať všetky časopisy v da-nom odbore ale len dostatočne veľkyacute počet vybranyacutech časopisov Samozrejme počet tyacutech najdocircležitejšiacutech časopisov sa v čase meniacute preto je potrebneacute sledovať vaumlčšiacute počet aj po-tenciaacutelne kvalitnyacutech časopisov zďaleka však nie je nevyhnutneacute pokryacutevať všetky vydaacutevaneacute periodikaacute Najmauml v tyacutech najmenej fragmen-tovanyacutech odboroch spoločenskyacutech vied je už vaumlčšina signifikantnyacutech časopisov relatiacutevne ustaacutelenaacute a sledovanaacute databaacutezami WoK Preto v tomto ohľade nie je docircvod nepoužiacutevať databaacutezy WoK na hodnotenie minimaacutelne tyacutechto odborov (a treba dodať že aj ostatneacute odbory postupne ziacuteskavajuacute relevantneacute pokrytie)

13 Lokaacutelnosť vyacuteskumu

Tretiacute okruh probleacutemov ohľadne hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou WoK databaacutez sa tyacuteka lokaacutelnosti vyacuteskumu Pokiaľ ide o priacuterodneacute vedy vyacuteskum je zameranyacute takmer vyacuteluč- ne medzinaacuterodne v zmysle dopadov na vedu a spoločnosť Tento faktor je ale značne oslabenyacute u vied spoločenskyacutech kde probleacutemy ktoreacute si vyacuteskum stavia a ktoreacute sa snažiacute vyriešiť

4) Nederhof AJ et al International benchmarking and bibliometric monitoring of UK research performance in the social sciences ESCR Report Centre for Science and Tech-nology Studies University of Leiden5) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp 11ndash156) Leydesdorff L (2003) Can Networks of Journal-Journal Citation be used as Indicators of Change in the Social Sciences Journal of Documentation 59 pp 90ndash917) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Techno-logy Research Kluwer Academic pp 4ndash68) rocirczne straacutenky Thomson|Reuters napriacuteklad httpthom-sonreuterscomproducts_servicessciencescience_pro-ductsa-zweb_of_sciencetab29) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science Testa J The Thomson Reuters Journal Selection Pro-cess In httpthomsonreuterscomproducts_servicessciencefreeessaysjournal_selection_process priacutestup 1652011

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 2: Newsletter 2011 01-02

2 ARRA Newsletter | maacutej 2011

Uacutevod

S probleacutemom hodnotenia vedeckyacutech vyacutestupov v humanitnyacutech (HUM) a spoločenskyacutech (SPOL) vedaacutech sa Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute agentuacutera (ARRA) stretaacuteva od čias priacutepravy prveacuteho hodnotenia verejnyacutech vysokyacutech škocircl a ich fakuacutelt (prvaacute spraacuteva bola publikovanaacute v roku 2005) Probleacutem vznikol najmauml v docircsled-ku snahy hodnotiť všetky odbory bdquorovnakyacutem metromldquo ndash a teda hodnotiť vedeckeacute vyacutestupy aj v tyacutechto discipliacutenach len s využitiacutem biblio-metrie pomocou medzinaacuterodnyacutech databaacutez ako WoK (Web of Knowledge) firmy Thomson Reuters alebo SCOPUS firmy Elsevier

1 Skuacutesenosť ARRA

Ako sa ukaacutezalo slovenskeacute vysokeacute školy v od-boroch HUM a SPOL publikujuacute v časopisoch registrovanyacutech v medzinaacuterodnyacutech databaacutezach len menšie množstvo praacutec Probleacutem sa neob-medzuje len na vysokeacute školy ndash pri hodnoteniacute kvality vyacuteskumu pracoviacutesk SAV ktoryacute ARRA realizovala v roku 2006 riaditelia uacutestavov SAV v korešpondencii s ARRA kategoricky odmietli hodnotenie ich uacutestavov len na zaacuteklade uacutedajov v databaacuteze WoK Probleacutem sme v ARRA ana-lyzovali a napokon sme sa rozhodli vocircbec nehodnotiť tie uacutestavy SAV kde existovala len slabaacute korelaacutecia medzi vyacutesledkami evidovanyacutemi v databaacuteze WoK a celkovyacutemi vyacutesledkami uacutestavov1

Probleacutem sa neobmedzuje len na Sloven-sko ndash na tuacuteto teacutemu existuje pomerne bohataacute zahraničnaacute literatuacutera pričom autori prichaacute-

dzajuacute spravidla k podobnyacutem zaacuteverom Podľa jednej z praacutec2 medzi spoločenskyacutemi vedami a humanitami na jednej strane a priacuterodnyacutemi vedami na druhej strane existuje niekoľko podstatnyacutech rozdielov

V priacuterodnyacutech vedaacutecha) najčastejšiacutem a hlavnyacutem typom publikaacutecie je člaacutenok v časopiseb) publikaacutecie suacute suacutestredeneacute do maleacuteho počtu medzinaacuterodnyacutech časopisovc) bibliografickeacute informaacutecie suacute suacutestredeneacute do maleacuteho počtu veľkyacutech medzinaacuterodnyacutech databaacutez

V spoločenskyacutech a humanitnyacutech vedaacutecha) publikaacutecie sa nachaacutedzajuacute vo veľmi diverzi- fikovanyacutech zdrojoch knihaacutech monografiaacutech a časopisochb) nižšia koncentraacutecia publikaacuteciiacute v medzinaacute- rodnyacutech časopisoch naacuterodneacute časopisy suacute tiež docircležiteacutec) bibliografickeacute informaacutecie sa nachaacutedzajuacute v mnohyacutech zdrojoch vraacutetane naacuterodnyacutech a špecializovanyacutech kataloacutegoch a biblio- grafiaacutech

V roku 2007 sme zverejnili naacutevrh3 na zaradenie publikaacuteciiacute mimo WoK do hodno-tenia publikačnej činnosti vysokoškolskyacutech odborov HUM a SPOL Naacutevrh vychaacutedzal z pri-raďovania určiteacuteho počtu bodov za publikaacutecie mimo WoK (domaacutece a zahraničneacute monografie praacutece v zborniacutekoch a inyacutech vedeckyacutech a odbor-nyacutech časopisoch) pričom sa použiacutevala klasi-fikaacutecia publikaacuteciiacute podľa Ministerstva školstva4

V niektoryacutech nasledujuacutecich spraacutevach ARRA o hodnoteniacute vysokyacutech škocircl a ich fakuacutelt bola taacuteto scheacutema použitaacute použiacutevať ju budeme (pre humanitneacute vedy) aj pri hodnoteniacute v roku 2011

2 Pohľad do zahraničia

Probleacutem s hodnoteniacutem vyacuteskumu v HUM a SPOL odboroch nie je slovenskyacutem špecifi-kom V zahraničiacute je situaacutecia často podobnaacute

Britskyacute systeacutem bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) sa použiacuteva na hodnotenie kvality a kvantity vyacuteskumu britskyacutech vyso-kyacutech škocircl už 25 rokov Je založenyacute na peer review pričom všetky discipliacuteny vraacutetane HUM SPOL a UMEL suacute hodnoteneacute na zaacuteklade rovnakej scheacutemy

Každaacute vysokaacute škola predkladaacute svoje vyacutestupy v danej oblasti vyacuteskumu (vyacuteber vyacutestupov je na zaacuteklade vlastneacuteho uvaacuteženia vysokej školy) Vyacutestupy naacutesledne priacutedu k da-neacutemu panelu odborniacutekov Panel roztriedi vyacutes- tupy každej vysokej školy v určitej vedeckej oblasti do niekoľkyacutech skupiacuten pričom v naj- vyššej skupine suacute vyacutesledky ktoreacute patria k celosvetovej špičke ndash je to vyacuteskum ktoryacute určuje smery a metoacutedy vyacuteskumu v danej oblasti V skupine ktoraacute nasleduje za uacuterov-ňou celosvetovej špičky suacute praacutece ktoreacute suacute len o niečo menej kvalitneacute ako praacutece v najvyššej skupine V ďalšej skupine suacute praacutece ktoreacute suacute kvalitneacute na naacuterodnej uacuterovni a potom suacute ešte praacutece ktoreacute majuacute menšiacute vplyv na svetovuacute a euroacutepsku vedu Hodnotenie panelu v ko-nečnom docircsledku vedie k bdquoprofilu vedeckej kvality vyacuteskumuldquo ndash je to praacutec v každej skupine Podľa tohto profilu sa potom vypo-čiacuteta množstvo inštitucionaacutelnych prostriedkov na vedu ktoreacute ziacuteska danaacute vysokaacute škola za vyacuteskum v určitej vedeckej oblasti

Stručneacute zhrnutie probleacutemu hodnotenia humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech discipliacutenJaacuten Pišuacutet12) bull Ivana Kullovaacute1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

1) Spraacutevy Hodnotenie uacutestavov SAV za roky 20062007 a 2008 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskhodnotenie-ustavov-sav-2006-20082) Moed HF Niederhof A Zuccala A Illescas CF de Moya Aragoacuten F(2009) Options for a comprehensive data-base for research outputs in Social Sciences and Humani-ties Madrid Center for Science and Technology Universityof Leiden and SCIMago Research Group3) Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N (2007) Naacutevrh na hodnotenie spo-ločenskovedne a humanitne zameranej publikačnej čin-nosti In ARRA Newsletter č22007 pp 2 ndash 6 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20074) Smernica č13 2008 ndash R zo 16 oktoacutebra 2008 o biblio-grafickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasu Ministerstvo školstva SR

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Každyacute panel na posudzovanie určitej ve-deckej discipliacuteny sa skladaacute z 12 členov pri-čom jeden z členov musiacute byť zo zahraničia Vyacuteber členov panelov sa uskutočňuje tak aby konflikt zaacuteujmov bol minimaacutelny alebo celkom odstraacutenenyacute V Britaacutenii je podstatneacute to že peer review je podstatnou suacutečasťou britskej kultuacutery ndash a to nielen pri hodnote-niacute vyacuteskumu Docircležiteacute je aj to že v pomerne veľkom systeacuteme sa daacute uskutočniť objektiacutevna analyacuteza vyacutesledkov vyacuteskumu podstatne jed-noduchšie ako v malom systeacuteme (Viac po-drobnostiacute o systeacuteme RAE uvedieme v druhej časti tohto ARRA Newslettera)

Dlhoročnyacute predseda organizaacutecie Higher Education Funding Council of England profe-sor Thiranamachandran5 sa na odbornom se-minaacuteri v Bratislave dotkol probleacutemov malyacutech krajiacuten pri hodnoteniacute vyacutesledkov vyacuteskumu

Prvyacutem priacutekladom bolo Daacutensko kde ve-deckaacute komunita prišla s naacutevrhom aby hod-notenie systeacutemu uskutočnili panely britskyacutech expertov ktoreacute hodnotili vyacutesledky vyacuteskumu v Britaacutenii Myšlienka zatiaľ nebola realizovanaacute

Druhyacutem priacutekladom maleacuteho vyacuteskumneacuteho systeacutemu bol Hong Kong Suacutečasnyacute naacutevrh na hodnotenie vyacuteskumu v Hong Kongu vychaacutedza z toho že všetci členovia hodnotiacich pane-lov buduacute zo zahraničia Vzhľadom na vysokeacute cestovneacute naacuteklady z Britaacutenie do Hong Kongu sa skocircr predpokladaacute že veľkaacute časť členov pane-lov bude z Čiacuteny aalebo z Japonska

Beruacutec do uacutevahy špecifikaacute Slovenska v suacutevislosti s využitiacutem hodnotenia zahraničnyacutech expertov treba spomenuacuteť dva zaacutesadneacute body resp barieacutery Prvyacutem z nich je naacutekladnosť ce-leacuteho procesu pričom v britskom systeacuteme RAE povinnosť niesť naacuteklady na realizaacuteciu hodno-tenia znaacutešajuacute konkreacutetne vysokeacute školy6 Tak-tiež treba spomenuacuteť jazykovuacute barieacuteru ktoraacute pre slovenskeacute podmienky predstavuje vaacutežnu prekaacutežku uskutočnenia hodnotenia pane-lom zahraničnyacutech expertov Zaacutesadnaacute vaumlčšina vedeckyacutech praacutec a publikaacuteciiacute (najmauml) v odbo-roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku čo by znamenalo buď prekladať materiaacutely do angličtiny (a zvyacutešiť tyacutem naacutekladnosť celeacuteho procesu) alebo prizvať do panelu expertov slovenskeacuteho resp českeacuteho pocircvodu pocircsobia-cich dlhuacute dobu v zahraničiacute

Zaacuteverečneacute poznaacutemky

Od roku 2005 kedy sa ARRA začala zaoberať hodnoteniacutem vysokyacutech škocircl a teda použiacutevať medzinaacuterodnuacute databaacutezu Web of Knowledge sme v suacutevislosti s databaacutezou zaznamenali nasledovneacute zmeny

Do časopisov analyzovanyacutech v databaacuteze WoK bolo počas šiestich rokov zaradenyacutech viac než 1 200 novyacutech časopisov z oblasti HUM a SPOL

Ukaacutezalo sa že aj v oblasti SPOL je možneacute uacutespešne publikovať v časopisoch zachyte-nyacutech v databaacuteze WoK (priacuteklad Košice Insti-tute for Society and Health7)

Na zaacuteklade porovnania so zahraničiacutem sa ukazuje že v širokej skupine SPOL suacute ve-deckeacute discipliacuteny ktoreacute je vhodneacute už dnes hodnotiť na zaacuteklade publikaacuteciiacute vo WoK (napriacuteklad ekonoacutemia a socioloacutegia) Zaacuteroveň však existujuacute discipliacuteny v ktoryacutech to je staacutele nereaacutelne (napriacuteklad etnografia Slovenska)

Publikačneacute a citačneacute zvyklosti autorov sa menia len veľmi pomaly8 Sme preto toho naacutezoru že pre SPOL a HUM discipliacuteny ndash možno s vyacutenimkou ekonoacutemie socioloacutegie a čiastočne aj inyacutech discipliacuten ndash je v najbliž-šom obdobiacute praktickejšie realizovať hod-notenie pomocou informed peer review V dlhodobej perspektiacuteve bude zrejme aj vo viaceryacutech discipliacutenach v oblasti SPOL pou-žiacutevaneacute hodnotenie pomocou medzinaacuterod-nyacutech databaacutez Komplexnaacute akreditaacutecia vy-sokyacutech škocircl hodnotila aj kvalitu a kvantitu vyacuteskumu na fakultaacutech s prevažnyacutem zameraniacutem na discipliacuteny HUM a SPOL ndash a to prostredniacutectvom metoacutedy inšpiro-vanej britskyacutem systeacutemom RAE založe-nom na peer review V pripravovanej novej verzii RAE nazvanej REF (bdquoResearch Excel-lence Frameworkldquo) si buduacute mocirccť hodnotiace panely ndash ak sa tak rozhodnuacute ndash pomocirccť vyacutesledkami z medzinaacuterodnyacutech databaacutez

V nedaacutevnom materiaacuteli vlaacutedy SR9 bdquoNaacuterodnyacuteprogram reforiem SR 2011 ndash 2014ldquo sa v časti 612 uvaacutedza že jednyacutem z cieľov do roku 2020 v raacutemci oblasti vedy a vyacuteskumu bude dosiahnuť počet citaacuteciiacute na jedneacuteho vyacuteskumniacuteka 70 priemeru EUacute Tento cieľ prinesie probleacutemy v oblasti HUM a SPOL discipliacuten Pomocou publikaacuteciiacute v medzinaacute-

rodnyacutech databaacutezach sa takeacuteto porovnanie daacute uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL Pri publikaacuteciaacutech zahrnutyacutech len do lokaacutel-nych databaacutez sa takeacuteto porovnanie daacute len veľmi ťažko uskutočniť Isteacute porovnanie počtu citaacuteciiacute Slovenska s krajinami OECD sa daacute naacutejsť v praacuteci10

Ak sa v horizonte niekoľkyacutech rokov povedzme troch až piatich podariacute zaviesť na Slovensku hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute scheacutemou inšpirovanou britskyacutem RAE bude to pravdepodobne hodnotenie informovanyacutemi panelmi expertov Medzinaacuterodneacute databaacutezy buduacute veľmi docircležiteacute pri porovnaacutevaniacute vyacutesled-kov slovenskyacutech skupiacuten so zahraničiacutem Skuacute-senosti ARRA by pritom mohli byť užitočneacute Pri prijatiacute inej scheacutemy hodnotenia bude po-trebneacute analyzovať podrobnosti danej scheacutemy

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory prveacuteho autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracov-niacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

3

5) Thirunamachandra R (5 apriacutela 2011) Research Assess-ment ndash a UK perspective Bratislava odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV6) Ročneacute priemerneacute naacuteklady na jednu britskuacute školu v suacute-vislosti s hodnoteniacutem RAE suacute viac než 87 000 libier Viac v dokumente RAE - 2008 Accountability Review k dispoziacutecii na stiahnutie wwwhefceacukpubsrdreports2009rd08_09rd08_09pdf7) Inštituacutetu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č 12009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20098) Probleacutemom však nie suacute len publikačneacute zvyklosti ale najmauml požiadavky na habilitaacutecie docentov a inauguraacutecie profesorov kde suacute tiež uprednostneneacute publikaacutecie v mono-grafiaacutech Pozri Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N (2007) Naacutevrh na hod-notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-kačnej činnosti In ARRA Newsletter č22007 pp 2 ndash 6k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20079) Naacuterodnyacute program reforiem SR 2011- 2014 časť 61 materiaacutel z 42 rokovania vlaacutedy SR z 20 apriacutela 2011 č uznesenia 2562011 dostupneacute na wwwrokovaniask10) Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N Porovnanie vyacutestupov vedy a vyacuteskumu Slovenska s krajinami OECD In ARRA Newsletter č42009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-2009

ARRA Newsletter | maacutej 20114

Uacutevod

Probleacutem hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou Web of Knowledge (WoK) data-baacutez (ako napr SSCI ndash Social Sciences Citation Index a CPCI-SSH ndash Conference Proceedings Citation Index-Social Science amp Humanities) je teacutemou nielen u naacutes ale aj v zahraničiacute Nasledu-juacuteci člaacutenok sa venuje trendom a možnostiam hodnotenia spoločenskyacutech vied prostredniacutec-tvom WoK databaacutez a potenciaacutelu ich aplikaacutecie v slovenskyacutech podmienkach Člaacutenok je roz-delenyacute na dve časti ndash prvaacute sa venuje všeo-becnej analyacuteze najvaumlčšiacutech predpokladanyacutech probleacutemov WoK databaacutez a druhaacute je zameranaacute na naacutesledneacute porovnanie vedeckej produkcie Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy-branyacutemi krajinami) sledujuacutec rozdiely medzi krajinami zaradenie v celkovyacutech rebriacutečkoch a tendencie v slovenskej vede

1 Predpokladaneacute probleacutemy WoK databaacutez

Celkovo sa v diskusiaacutech o nedostatočnosti WoK databaacutez pre hodnotenie spoločenskyacutech vied aj v rozvinutyacutech krajinaacutech spomiacutenajuacute šty-ri hlavneacute okruhy 1) Odlišneacute publikačneacute zvyklosti2) Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach3) Lokaacutelnosť vyacuteskumu4) Preferencia angličtiny

V nasledujuacutecich častiach si jednotliveacute prob- leacutemy rozoberieme podrobnejšie ponuacutekneme protiargumenty a zhodnotiacuteme validitu použiacute-vania WoK databaacutez pre spoločenskeacute vedy

11 Publikačneacute zvyklosti

Zaacutekladnou odlišnosťou spoločenskyacutech vied od vied priacuterodnyacutech je pomer knižnyacutech publikaacuteciiacute a člaacutenkov v časopisoch Kyacutem drvivaacute vaumlčšina vyacuteskumu v priacuterodnyacutech vedaacutech je publikovanaacute formou člaacutenkov spoločenskeacute vedy sa viac zameriavajuacute na knižneacute publikaacutecie A keďže knihy sa v databaacutezach WoK zatiaľ neevidujuacute viaceriacute argumentujuacute že sledovanie WoK databaacutez nezachytiacute dostatok docircležityacutech vyacutestu-pov a skresliacute celkoveacute vyacutesledky

Čiastočne suacute rozdiely v publikačnyacutech zvyklostiach spocircsobeneacute aj fundamentaacutelnymi rozdielmi v spocircsobe vedeckeacuteho vyacuteskumu Kyacutem priacuterodneacute vedy majuacute zaacutekladneacute pojmy zadefi-novaneacute a vyacuteskum prebieha vaumlčšinou v raacutemci istyacutech mantinelov spoločenskeacute vedy majuacute oveľa menej všeobecne uznaacutevanyacutech koncep-tov priacutepadne rocirczne naacutezvoslovie pre rovna-keacute koncepty Autori v spoločenskyacutech vedaacutech suacute skocircr členovia suacuteperiacich paradigiem a nakoľko publikaacutecie v časopisoch suacute už čiastočnyacutem vyjadreniacutem konsenzu a spoločneacuteho zaacutekladu autori v spoločenskyacutech vedaacutech rad-šej publikujuacute knižne Knihy totiž vaumlčšinou nie suacute podrobeneacute peer review do takej miery ako

člaacutenky vo vedeckyacutech časopisoch a aj preto mocircžu ľahšie posluacutežiť na ziacuteskanie poziacutecie i mimo prevlaacutedajuacutecich paradigiem1 Nakoľko sa ale mnoheacute discipliacuteny spoločenskyacutech vied dostaacutevajuacute na spoločneacute zaacuteklady je badateľnyacute trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo-piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotnyacute pomocou knižnyacutech publikaacuteciiacute

Publikaacutecie v časopisoch takisto byacutevajuacute viac kompetitiacutevne zatiaľ čo knižneacute publikaacutecie zaacutevisia skocircr od statusu a znaacutemostiacute Všeobecne suacute autori kniacuteh skuacutesenejšiacute a pomerne viac zas- tuacutepeniacute na elitnyacutech univerzitaacutech ako autori člaacutenkov Člaacutenky suacute tiež viac založeneacute na kvan-titatiacutevnych daacutetach a knihy skocircr na kvalitatiacutev-nych uacutedajoch (aj keď knihy zameraneacute na kvan-titatiacutevny vyacuteskum suacute citovaneacute najviac z celej literatuacutery)2 Ohľadom typoveacuteho zamerania člaacutenkov je tu ale tiež zrejmaacute tendencia častej-šieho skuacutemania čiastkovyacutech kvantitatiacutevnych cieľov čo sa prejavuje aj vo zvyacutešenej časopi-seckej produkcii spoločenskyacutech vied

Taktiež je často argumentovaneacute že spolo- čenskeacute vedy majuacute nižšiu citovanosť ako vedy priacuterodneacute Čo však vocircbec nie je vyacutenimoč-neacute ani pre niektoreacute odbory v raacutemci priacuterod-nyacutech vied (napr matematika) Suacute dva faktory ktoreacute vyacuterazne ovplyvňujuacute citovanosť praacutece ndash počet spoluautorov a priemernyacute vek refe-renciiacute Spoločenskeacute vedy sa od vaumlčšiny priacute-rodnyacutech liacutešia aj tyacutem že pokiaľ priemernyacute počet autorov na člaacutenok je v priacuterodnyacutech vedaacutech 47 a vyacuterazne stuacutepa (viac ako 50 za 20 rokov) vo vedaacutech spoločenskyacutech (okrem psycholoacutegie ktoraacute maacute priemer 32 a rast 60) je priemernyacute počet spoluautorov iba 19 a aj keď postupne stuacutepa (36) nedosahuje rast bežnyacute u priacuterodnyacutech vied3 Iba 50 člaacutenkov v spoločenskyacutech vedaacutech maacute viac ako jedneacuteho autora Toto všetko sa odraacuteža nielen na počte člaacutenkov každeacuteho autora ale naacutesledne aj na citovanosti ktoruacute je možneacute dosiahnuť (viac spoluautorov = viac člaacutenkov = viac citaacuteciiacute)

Možnosti hodnotenia spoločenskovednyacutech odborov prostredniacutectvom databaacutezy Web of Knowledge Porovnanie Slovenska so svetom

1) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp10ndash112) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Tech-nology Research Kluwer Academic pp7ndash83) Priacuteloha Tab 1 ndash Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Miroslav Medveď1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)

ARRA Newsletter | maacutej 20115

V spoločenskyacutech vedaacutech mocircže byť ten-to nepomer citovanosti spocircsobenyacute aj tyacutem že autori sa v globaacutele odvolaacutevajuacute na menej publikaacuteciiacute a jednotliveacute referencie suacute star-šie (počet citaacuteciiacute tak rastie pomalšie ako u priacuterodnyacutech vied) Napriacuteklad priemernyacute vek referenciiacute v biomediciacutene je 7ndash8 rokov zatiaľ čo v socioloacutegii až 125 roka Na druhej strane je tento argument neplatnyacute pre niektoreacute ďalšie odbory spoločenskyacutech vied konkreacutetne psy-choloacutegia (psychiatria) a ekonoacutemia (biznis) majuacute rovnakyacute priemernyacute vek referenciiacute ako mate-matika a fyzika pevnyacutech laacutetok (cca 10 rokov)4 Spoločenskeacute vedy teda zďaleka nie suacute homo-geacutenne a niektoreacute odbory majuacute aj porovnateľnyacute počet spoluautorov aj podobnyacute priemernyacute vek referenciiacute

Tyacutemto sa dostaacutevame k hlavneacutemu proti-argumentu ohľadne publikačnyacutech zvyklostiacute Aj keď je pravda že vo všeobecnosti tvoria člaacutenky len okolo polovice vedeckej produk-cie v spoločenskyacutech vedaacutech (celkovo 40ndash60 publikaacuteciiacute a cca 50 citaacuteciiacute) v niektoryacutech odboroch spoločenskyacutech vied suacute člaacutenky jedinyacutem najdocircležitejšiacutem meacutediom ndash konkreacutetne ide opaumlť o behavioraacutelne vedy a ekonoacutemiu ale napriacuteklad aj praacutevo Taktiež je už dlheacute roky ba-dateľnyacute trend čoraz častejšieho publikovania v časopisoch (najmauml v časopisoch vo WoK databaacutezach) u všetkyacutech odborov spoločen-skyacutech vied Rovnako aj pomer citaacuteciiacute na člaacutenky v časopisoch kontinuaacutelne rastie čo reflektu-je zvyacutešenyacute vedeckyacute zaacuteujem o toto meacutedium5 Celkovo sa teda daacute povedať že argument o odlišnyacutech publikačnyacutech zvyklostiach je ne-platnyacute pre ekonoacutemiu a psycholoacutegiu A aj pre ostatneacute spoločenskeacute vedy je platnyacute len čiastočne so staacutele sa zmenšujuacutecou silou

12 Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen-skyacutech vied pomocou WoK databaacutez uznajuacute zvyacute-šenyacute trend časopiseckej produkcie v spolo-čenskyacutech vedaacutech naacutesledne sa snažia uviesť do hry okruh argumentov o nedostatočnom pokrytiacute jednotlivyacutech odborov v databaacutezach WoK Napriacuteklad až 79 citaacuteciiacute v priacuterodnyacutech vedaacutech v databaacuteze SCI (Science Citation Index) odkazuje na ineacute člaacutenky nachaacutedzajuacutece sa tiež v SCI Na druhej strane v spoločenskyacutech vedaacutech v databaacuteze SSCI (Social Sciences

Citation Index) bol tento pomer v tom istom obdobiacute (2002) len 456 Taacuteto fragmentaacutecia je uacutezko spojenaacute s interdisciplinaritou spoločen-skyacutech vied Vo všeobecnosti platiacute že čiacutem menšiacute presah do inyacutech vednyacutech discipliacuten tyacutem menšia fragmentaacutecia vnuacutetri odboru a tyacutem vyššie percento pokrytia odboru WoK databaacutezami Interdisciplinarita sa daacute merať napriacuteklad po-merom referenciiacute na publikaacutecie mimo svojho odboru ndash ak suacute povedzme viac ako dve tretiny referenciiacute v sociologickom člaacutenku na praacute-ce primaacuterne sa zaoberajuacutece inyacutem vednyacutem odborom ako socioloacutegiou je danyacute člaacutenok pova-žovanyacute za interdisciplinaacuterny Vo všeobecnosti suacute takeacuteto člaacutenky v databaacutezach WoK menej za-stuacutepeneacute ako člaacutenky jednoznačne reflektujuacutece svoj odbor

Samozrejme fragmentaacutecia je v rocircznych odboroch spoločenskyacutech vied inaacute a preto by nemalo prekvapiť že existujuacute discipliacuteny ktoreacute majuacute pokrytie v databaacutezach WoK porovna-teľneacute s priacuterodnyacutemi vedami7 Opaumlť ide najmauml o ekonoacutemiu a psycholoacutegiu discipliacuteny ktoreacute suacute asi najviac podchyteneacute ako stabilneacute odbory a preto vaumlčšinou odkazujuacute na praacutece vnuacutetri odboru bez potreby vyacuterazne ukotvovať poznatky v publikaacuteciaacutech mimo svoj odbor

Ďalšiacutem argumentom proti použiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločenskyacutech vied byacuteva počet časopisov obsiahnutyacutech v SSCI Tu ale treba poznamenať že napriacute-klad od roku 2002 (štuacutedia uvedenaacute vyššie) sa počet sledovanyacutech časopisov v spoločen-skyacutech vedaacutech zvyacutešil o takmer 50 (z 1 700 v roku 2002 na 2 500 v roku 2010) Celkovo je najmauml v poslednyacutech rokoch citeľnyacute naacuterast pokrytia aj v spoločenskyacutech vedaacutech ndash každyacute tyacuteždeň pribudne takmer 3 000 novyacutech zaacutezna-mov a 60 000 novyacutech referenciiacute Niektoriacute tiež hľadajuacute rozdiely medzi spoločenskyacutemi a priacute-rodnyacutemi vedami v tom že vedy priacuterodneacute majuacute takmer trojnaacutesobneacute pokrytie (7 000 časopi-sov v databaacutezach WoK) Tu však treba podo-tknuacuteť že jednotlivyacutech discipliacuten je u priacuterodnyacutech vied tiež trojnaacutesobne viac ako discipliacuten u vied spoločenskyacutech (150 v 50)8 Zabuacutedať by sa tiež nemalo na tzv Bradfordovo pravidlo ktoreacute hovoriacute že pre akyacutekoľvek vedeckyacute odbor je zaacutekladnaacute a najdocircležitejšia literatuacutera pokrytaacute v malom percente z celkoveacuteho počtu časo-pisov Inyacutemi slovami takmer všetky docircležiteacute publikaacutecie suacute vydaneacute v relatiacutevne malom počte

najvyacuteznamnejšiacutech časopisov Jedna z analyacutez potvrdila že z takmer 8 000 impaktovanyacutech časopisov sa viac ako 50 citaacuteciiacute odvolaacutevalo na člaacutenky publikovaneacute v 300 najdocircležitej-šiacutech časopisoch a až 90 citaacuteciiacute referovalo na člaacutenky z najlepšiacutech 3 000 časopisov9 Z tohtodocircvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-tenia nutneacute sledovať všetky časopisy v da-nom odbore ale len dostatočne veľkyacute počet vybranyacutech časopisov Samozrejme počet tyacutech najdocircležitejšiacutech časopisov sa v čase meniacute preto je potrebneacute sledovať vaumlčšiacute počet aj po-tenciaacutelne kvalitnyacutech časopisov zďaleka však nie je nevyhnutneacute pokryacutevať všetky vydaacutevaneacute periodikaacute Najmauml v tyacutech najmenej fragmen-tovanyacutech odboroch spoločenskyacutech vied je už vaumlčšina signifikantnyacutech časopisov relatiacutevne ustaacutelenaacute a sledovanaacute databaacutezami WoK Preto v tomto ohľade nie je docircvod nepoužiacutevať databaacutezy WoK na hodnotenie minimaacutelne tyacutechto odborov (a treba dodať že aj ostatneacute odbory postupne ziacuteskavajuacute relevantneacute pokrytie)

13 Lokaacutelnosť vyacuteskumu

Tretiacute okruh probleacutemov ohľadne hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou WoK databaacutez sa tyacuteka lokaacutelnosti vyacuteskumu Pokiaľ ide o priacuterodneacute vedy vyacuteskum je zameranyacute takmer vyacuteluč- ne medzinaacuterodne v zmysle dopadov na vedu a spoločnosť Tento faktor je ale značne oslabenyacute u vied spoločenskyacutech kde probleacutemy ktoreacute si vyacuteskum stavia a ktoreacute sa snažiacute vyriešiť

4) Nederhof AJ et al International benchmarking and bibliometric monitoring of UK research performance in the social sciences ESCR Report Centre for Science and Tech-nology Studies University of Leiden5) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp 11ndash156) Leydesdorff L (2003) Can Networks of Journal-Journal Citation be used as Indicators of Change in the Social Sciences Journal of Documentation 59 pp 90ndash917) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Techno-logy Research Kluwer Academic pp 4ndash68) rocirczne straacutenky Thomson|Reuters napriacuteklad httpthom-sonreuterscomproducts_servicessciencescience_pro-ductsa-zweb_of_sciencetab29) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science Testa J The Thomson Reuters Journal Selection Pro-cess In httpthomsonreuterscomproducts_servicessciencefreeessaysjournal_selection_process priacutestup 1652011

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 3: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Každyacute panel na posudzovanie určitej ve-deckej discipliacuteny sa skladaacute z 12 členov pri-čom jeden z členov musiacute byť zo zahraničia Vyacuteber členov panelov sa uskutočňuje tak aby konflikt zaacuteujmov bol minimaacutelny alebo celkom odstraacutenenyacute V Britaacutenii je podstatneacute to že peer review je podstatnou suacutečasťou britskej kultuacutery ndash a to nielen pri hodnote-niacute vyacuteskumu Docircležiteacute je aj to že v pomerne veľkom systeacuteme sa daacute uskutočniť objektiacutevna analyacuteza vyacutesledkov vyacuteskumu podstatne jed-noduchšie ako v malom systeacuteme (Viac po-drobnostiacute o systeacuteme RAE uvedieme v druhej časti tohto ARRA Newslettera)

Dlhoročnyacute predseda organizaacutecie Higher Education Funding Council of England profe-sor Thiranamachandran5 sa na odbornom se-minaacuteri v Bratislave dotkol probleacutemov malyacutech krajiacuten pri hodnoteniacute vyacutesledkov vyacuteskumu

Prvyacutem priacutekladom bolo Daacutensko kde ve-deckaacute komunita prišla s naacutevrhom aby hod-notenie systeacutemu uskutočnili panely britskyacutech expertov ktoreacute hodnotili vyacutesledky vyacuteskumu v Britaacutenii Myšlienka zatiaľ nebola realizovanaacute

Druhyacutem priacutekladom maleacuteho vyacuteskumneacuteho systeacutemu bol Hong Kong Suacutečasnyacute naacutevrh na hodnotenie vyacuteskumu v Hong Kongu vychaacutedza z toho že všetci členovia hodnotiacich pane-lov buduacute zo zahraničia Vzhľadom na vysokeacute cestovneacute naacuteklady z Britaacutenie do Hong Kongu sa skocircr predpokladaacute že veľkaacute časť členov pane-lov bude z Čiacuteny aalebo z Japonska

Beruacutec do uacutevahy špecifikaacute Slovenska v suacutevislosti s využitiacutem hodnotenia zahraničnyacutech expertov treba spomenuacuteť dva zaacutesadneacute body resp barieacutery Prvyacutem z nich je naacutekladnosť ce-leacuteho procesu pričom v britskom systeacuteme RAE povinnosť niesť naacuteklady na realizaacuteciu hodno-tenia znaacutešajuacute konkreacutetne vysokeacute školy6 Tak-tiež treba spomenuacuteť jazykovuacute barieacuteru ktoraacute pre slovenskeacute podmienky predstavuje vaacutežnu prekaacutežku uskutočnenia hodnotenia pane-lom zahraničnyacutech expertov Zaacutesadnaacute vaumlčšina vedeckyacutech praacutec a publikaacuteciiacute (najmauml) v odbo-roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku čo by znamenalo buď prekladať materiaacutely do angličtiny (a zvyacutešiť tyacutem naacutekladnosť celeacuteho procesu) alebo prizvať do panelu expertov slovenskeacuteho resp českeacuteho pocircvodu pocircsobia-cich dlhuacute dobu v zahraničiacute

Zaacuteverečneacute poznaacutemky

Od roku 2005 kedy sa ARRA začala zaoberať hodnoteniacutem vysokyacutech škocircl a teda použiacutevať medzinaacuterodnuacute databaacutezu Web of Knowledge sme v suacutevislosti s databaacutezou zaznamenali nasledovneacute zmeny

Do časopisov analyzovanyacutech v databaacuteze WoK bolo počas šiestich rokov zaradenyacutech viac než 1 200 novyacutech časopisov z oblasti HUM a SPOL

Ukaacutezalo sa že aj v oblasti SPOL je možneacute uacutespešne publikovať v časopisoch zachyte-nyacutech v databaacuteze WoK (priacuteklad Košice Insti-tute for Society and Health7)

Na zaacuteklade porovnania so zahraničiacutem sa ukazuje že v širokej skupine SPOL suacute ve-deckeacute discipliacuteny ktoreacute je vhodneacute už dnes hodnotiť na zaacuteklade publikaacuteciiacute vo WoK (napriacuteklad ekonoacutemia a socioloacutegia) Zaacuteroveň však existujuacute discipliacuteny v ktoryacutech to je staacutele nereaacutelne (napriacuteklad etnografia Slovenska)

Publikačneacute a citačneacute zvyklosti autorov sa menia len veľmi pomaly8 Sme preto toho naacutezoru že pre SPOL a HUM discipliacuteny ndash možno s vyacutenimkou ekonoacutemie socioloacutegie a čiastočne aj inyacutech discipliacuten ndash je v najbliž-šom obdobiacute praktickejšie realizovať hod-notenie pomocou informed peer review V dlhodobej perspektiacuteve bude zrejme aj vo viaceryacutech discipliacutenach v oblasti SPOL pou-žiacutevaneacute hodnotenie pomocou medzinaacuterod-nyacutech databaacutez Komplexnaacute akreditaacutecia vy-sokyacutech škocircl hodnotila aj kvalitu a kvantitu vyacuteskumu na fakultaacutech s prevažnyacutem zameraniacutem na discipliacuteny HUM a SPOL ndash a to prostredniacutectvom metoacutedy inšpiro-vanej britskyacutem systeacutemom RAE založe-nom na peer review V pripravovanej novej verzii RAE nazvanej REF (bdquoResearch Excel-lence Frameworkldquo) si buduacute mocirccť hodnotiace panely ndash ak sa tak rozhodnuacute ndash pomocirccť vyacutesledkami z medzinaacuterodnyacutech databaacutez

V nedaacutevnom materiaacuteli vlaacutedy SR9 bdquoNaacuterodnyacuteprogram reforiem SR 2011 ndash 2014ldquo sa v časti 612 uvaacutedza že jednyacutem z cieľov do roku 2020 v raacutemci oblasti vedy a vyacuteskumu bude dosiahnuť počet citaacuteciiacute na jedneacuteho vyacuteskumniacuteka 70 priemeru EUacute Tento cieľ prinesie probleacutemy v oblasti HUM a SPOL discipliacuten Pomocou publikaacuteciiacute v medzinaacute-

rodnyacutech databaacutezach sa takeacuteto porovnanie daacute uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL Pri publikaacuteciaacutech zahrnutyacutech len do lokaacutel-nych databaacutez sa takeacuteto porovnanie daacute len veľmi ťažko uskutočniť Isteacute porovnanie počtu citaacuteciiacute Slovenska s krajinami OECD sa daacute naacutejsť v praacuteci10

Ak sa v horizonte niekoľkyacutech rokov povedzme troch až piatich podariacute zaviesť na Slovensku hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute scheacutemou inšpirovanou britskyacutem RAE bude to pravdepodobne hodnotenie informovanyacutemi panelmi expertov Medzinaacuterodneacute databaacutezy buduacute veľmi docircležiteacute pri porovnaacutevaniacute vyacutesled-kov slovenskyacutech skupiacuten so zahraničiacutem Skuacute-senosti ARRA by pritom mohli byť užitočneacute Pri prijatiacute inej scheacutemy hodnotenia bude po-trebneacute analyzovať podrobnosti danej scheacutemy

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory prveacuteho autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracov-niacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

3

5) Thirunamachandra R (5 apriacutela 2011) Research Assess-ment ndash a UK perspective Bratislava odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV6) Ročneacute priemerneacute naacuteklady na jednu britskuacute školu v suacute-vislosti s hodnoteniacutem RAE suacute viac než 87 000 libier Viac v dokumente RAE - 2008 Accountability Review k dispoziacutecii na stiahnutie wwwhefceacukpubsrdreports2009rd08_09rd08_09pdf7) Inštituacutetu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č 12009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20098) Probleacutemom však nie suacute len publikačneacute zvyklosti ale najmauml požiadavky na habilitaacutecie docentov a inauguraacutecie profesorov kde suacute tiež uprednostneneacute publikaacutecie v mono-grafiaacutech Pozri Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N (2007) Naacutevrh na hod-notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-kačnej činnosti In ARRA Newsletter č22007 pp 2 ndash 6k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-20079) Naacuterodnyacute program reforiem SR 2011- 2014 časť 61 materiaacutel z 42 rokovania vlaacutedy SR z 20 apriacutela 2011 č uznesenia 2562011 dostupneacute na wwwrokovaniask10) Pišuacutet J Pišuacutetovaacute N Porovnanie vyacutestupov vedy a vyacuteskumu Slovenska s krajinami OECD In ARRA Newsletter č42009 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter-v-roku-2009

ARRA Newsletter | maacutej 20114

Uacutevod

Probleacutem hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou Web of Knowledge (WoK) data-baacutez (ako napr SSCI ndash Social Sciences Citation Index a CPCI-SSH ndash Conference Proceedings Citation Index-Social Science amp Humanities) je teacutemou nielen u naacutes ale aj v zahraničiacute Nasledu-juacuteci člaacutenok sa venuje trendom a možnostiam hodnotenia spoločenskyacutech vied prostredniacutec-tvom WoK databaacutez a potenciaacutelu ich aplikaacutecie v slovenskyacutech podmienkach Člaacutenok je roz-delenyacute na dve časti ndash prvaacute sa venuje všeo-becnej analyacuteze najvaumlčšiacutech predpokladanyacutech probleacutemov WoK databaacutez a druhaacute je zameranaacute na naacutesledneacute porovnanie vedeckej produkcie Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy-branyacutemi krajinami) sledujuacutec rozdiely medzi krajinami zaradenie v celkovyacutech rebriacutečkoch a tendencie v slovenskej vede

1 Predpokladaneacute probleacutemy WoK databaacutez

Celkovo sa v diskusiaacutech o nedostatočnosti WoK databaacutez pre hodnotenie spoločenskyacutech vied aj v rozvinutyacutech krajinaacutech spomiacutenajuacute šty-ri hlavneacute okruhy 1) Odlišneacute publikačneacute zvyklosti2) Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach3) Lokaacutelnosť vyacuteskumu4) Preferencia angličtiny

V nasledujuacutecich častiach si jednotliveacute prob- leacutemy rozoberieme podrobnejšie ponuacutekneme protiargumenty a zhodnotiacuteme validitu použiacute-vania WoK databaacutez pre spoločenskeacute vedy

11 Publikačneacute zvyklosti

Zaacutekladnou odlišnosťou spoločenskyacutech vied od vied priacuterodnyacutech je pomer knižnyacutech publikaacuteciiacute a člaacutenkov v časopisoch Kyacutem drvivaacute vaumlčšina vyacuteskumu v priacuterodnyacutech vedaacutech je publikovanaacute formou člaacutenkov spoločenskeacute vedy sa viac zameriavajuacute na knižneacute publikaacutecie A keďže knihy sa v databaacutezach WoK zatiaľ neevidujuacute viaceriacute argumentujuacute že sledovanie WoK databaacutez nezachytiacute dostatok docircležityacutech vyacutestu-pov a skresliacute celkoveacute vyacutesledky

Čiastočne suacute rozdiely v publikačnyacutech zvyklostiach spocircsobeneacute aj fundamentaacutelnymi rozdielmi v spocircsobe vedeckeacuteho vyacuteskumu Kyacutem priacuterodneacute vedy majuacute zaacutekladneacute pojmy zadefi-novaneacute a vyacuteskum prebieha vaumlčšinou v raacutemci istyacutech mantinelov spoločenskeacute vedy majuacute oveľa menej všeobecne uznaacutevanyacutech koncep-tov priacutepadne rocirczne naacutezvoslovie pre rovna-keacute koncepty Autori v spoločenskyacutech vedaacutech suacute skocircr členovia suacuteperiacich paradigiem a nakoľko publikaacutecie v časopisoch suacute už čiastočnyacutem vyjadreniacutem konsenzu a spoločneacuteho zaacutekladu autori v spoločenskyacutech vedaacutech rad-šej publikujuacute knižne Knihy totiž vaumlčšinou nie suacute podrobeneacute peer review do takej miery ako

člaacutenky vo vedeckyacutech časopisoch a aj preto mocircžu ľahšie posluacutežiť na ziacuteskanie poziacutecie i mimo prevlaacutedajuacutecich paradigiem1 Nakoľko sa ale mnoheacute discipliacuteny spoločenskyacutech vied dostaacutevajuacute na spoločneacute zaacuteklady je badateľnyacute trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo-piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotnyacute pomocou knižnyacutech publikaacuteciiacute

Publikaacutecie v časopisoch takisto byacutevajuacute viac kompetitiacutevne zatiaľ čo knižneacute publikaacutecie zaacutevisia skocircr od statusu a znaacutemostiacute Všeobecne suacute autori kniacuteh skuacutesenejšiacute a pomerne viac zas- tuacutepeniacute na elitnyacutech univerzitaacutech ako autori člaacutenkov Člaacutenky suacute tiež viac založeneacute na kvan-titatiacutevnych daacutetach a knihy skocircr na kvalitatiacutev-nych uacutedajoch (aj keď knihy zameraneacute na kvan-titatiacutevny vyacuteskum suacute citovaneacute najviac z celej literatuacutery)2 Ohľadom typoveacuteho zamerania člaacutenkov je tu ale tiež zrejmaacute tendencia častej-šieho skuacutemania čiastkovyacutech kvantitatiacutevnych cieľov čo sa prejavuje aj vo zvyacutešenej časopi-seckej produkcii spoločenskyacutech vied

Taktiež je často argumentovaneacute že spolo- čenskeacute vedy majuacute nižšiu citovanosť ako vedy priacuterodneacute Čo však vocircbec nie je vyacutenimoč-neacute ani pre niektoreacute odbory v raacutemci priacuterod-nyacutech vied (napr matematika) Suacute dva faktory ktoreacute vyacuterazne ovplyvňujuacute citovanosť praacutece ndash počet spoluautorov a priemernyacute vek refe-renciiacute Spoločenskeacute vedy sa od vaumlčšiny priacute-rodnyacutech liacutešia aj tyacutem že pokiaľ priemernyacute počet autorov na člaacutenok je v priacuterodnyacutech vedaacutech 47 a vyacuterazne stuacutepa (viac ako 50 za 20 rokov) vo vedaacutech spoločenskyacutech (okrem psycholoacutegie ktoraacute maacute priemer 32 a rast 60) je priemernyacute počet spoluautorov iba 19 a aj keď postupne stuacutepa (36) nedosahuje rast bežnyacute u priacuterodnyacutech vied3 Iba 50 člaacutenkov v spoločenskyacutech vedaacutech maacute viac ako jedneacuteho autora Toto všetko sa odraacuteža nielen na počte člaacutenkov každeacuteho autora ale naacutesledne aj na citovanosti ktoruacute je možneacute dosiahnuť (viac spoluautorov = viac člaacutenkov = viac citaacuteciiacute)

Možnosti hodnotenia spoločenskovednyacutech odborov prostredniacutectvom databaacutezy Web of Knowledge Porovnanie Slovenska so svetom

1) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp10ndash112) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Tech-nology Research Kluwer Academic pp7ndash83) Priacuteloha Tab 1 ndash Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Miroslav Medveď1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)

ARRA Newsletter | maacutej 20115

V spoločenskyacutech vedaacutech mocircže byť ten-to nepomer citovanosti spocircsobenyacute aj tyacutem že autori sa v globaacutele odvolaacutevajuacute na menej publikaacuteciiacute a jednotliveacute referencie suacute star-šie (počet citaacuteciiacute tak rastie pomalšie ako u priacuterodnyacutech vied) Napriacuteklad priemernyacute vek referenciiacute v biomediciacutene je 7ndash8 rokov zatiaľ čo v socioloacutegii až 125 roka Na druhej strane je tento argument neplatnyacute pre niektoreacute ďalšie odbory spoločenskyacutech vied konkreacutetne psy-choloacutegia (psychiatria) a ekonoacutemia (biznis) majuacute rovnakyacute priemernyacute vek referenciiacute ako mate-matika a fyzika pevnyacutech laacutetok (cca 10 rokov)4 Spoločenskeacute vedy teda zďaleka nie suacute homo-geacutenne a niektoreacute odbory majuacute aj porovnateľnyacute počet spoluautorov aj podobnyacute priemernyacute vek referenciiacute

Tyacutemto sa dostaacutevame k hlavneacutemu proti-argumentu ohľadne publikačnyacutech zvyklostiacute Aj keď je pravda že vo všeobecnosti tvoria člaacutenky len okolo polovice vedeckej produk-cie v spoločenskyacutech vedaacutech (celkovo 40ndash60 publikaacuteciiacute a cca 50 citaacuteciiacute) v niektoryacutech odboroch spoločenskyacutech vied suacute člaacutenky jedinyacutem najdocircležitejšiacutem meacutediom ndash konkreacutetne ide opaumlť o behavioraacutelne vedy a ekonoacutemiu ale napriacuteklad aj praacutevo Taktiež je už dlheacute roky ba-dateľnyacute trend čoraz častejšieho publikovania v časopisoch (najmauml v časopisoch vo WoK databaacutezach) u všetkyacutech odborov spoločen-skyacutech vied Rovnako aj pomer citaacuteciiacute na člaacutenky v časopisoch kontinuaacutelne rastie čo reflektu-je zvyacutešenyacute vedeckyacute zaacuteujem o toto meacutedium5 Celkovo sa teda daacute povedať že argument o odlišnyacutech publikačnyacutech zvyklostiach je ne-platnyacute pre ekonoacutemiu a psycholoacutegiu A aj pre ostatneacute spoločenskeacute vedy je platnyacute len čiastočne so staacutele sa zmenšujuacutecou silou

12 Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen-skyacutech vied pomocou WoK databaacutez uznajuacute zvyacute-šenyacute trend časopiseckej produkcie v spolo-čenskyacutech vedaacutech naacutesledne sa snažia uviesť do hry okruh argumentov o nedostatočnom pokrytiacute jednotlivyacutech odborov v databaacutezach WoK Napriacuteklad až 79 citaacuteciiacute v priacuterodnyacutech vedaacutech v databaacuteze SCI (Science Citation Index) odkazuje na ineacute člaacutenky nachaacutedzajuacutece sa tiež v SCI Na druhej strane v spoločenskyacutech vedaacutech v databaacuteze SSCI (Social Sciences

Citation Index) bol tento pomer v tom istom obdobiacute (2002) len 456 Taacuteto fragmentaacutecia je uacutezko spojenaacute s interdisciplinaritou spoločen-skyacutech vied Vo všeobecnosti platiacute že čiacutem menšiacute presah do inyacutech vednyacutech discipliacuten tyacutem menšia fragmentaacutecia vnuacutetri odboru a tyacutem vyššie percento pokrytia odboru WoK databaacutezami Interdisciplinarita sa daacute merať napriacuteklad po-merom referenciiacute na publikaacutecie mimo svojho odboru ndash ak suacute povedzme viac ako dve tretiny referenciiacute v sociologickom člaacutenku na praacute-ce primaacuterne sa zaoberajuacutece inyacutem vednyacutem odborom ako socioloacutegiou je danyacute člaacutenok pova-žovanyacute za interdisciplinaacuterny Vo všeobecnosti suacute takeacuteto člaacutenky v databaacutezach WoK menej za-stuacutepeneacute ako člaacutenky jednoznačne reflektujuacutece svoj odbor

Samozrejme fragmentaacutecia je v rocircznych odboroch spoločenskyacutech vied inaacute a preto by nemalo prekvapiť že existujuacute discipliacuteny ktoreacute majuacute pokrytie v databaacutezach WoK porovna-teľneacute s priacuterodnyacutemi vedami7 Opaumlť ide najmauml o ekonoacutemiu a psycholoacutegiu discipliacuteny ktoreacute suacute asi najviac podchyteneacute ako stabilneacute odbory a preto vaumlčšinou odkazujuacute na praacutece vnuacutetri odboru bez potreby vyacuterazne ukotvovať poznatky v publikaacuteciaacutech mimo svoj odbor

Ďalšiacutem argumentom proti použiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločenskyacutech vied byacuteva počet časopisov obsiahnutyacutech v SSCI Tu ale treba poznamenať že napriacute-klad od roku 2002 (štuacutedia uvedenaacute vyššie) sa počet sledovanyacutech časopisov v spoločen-skyacutech vedaacutech zvyacutešil o takmer 50 (z 1 700 v roku 2002 na 2 500 v roku 2010) Celkovo je najmauml v poslednyacutech rokoch citeľnyacute naacuterast pokrytia aj v spoločenskyacutech vedaacutech ndash každyacute tyacuteždeň pribudne takmer 3 000 novyacutech zaacutezna-mov a 60 000 novyacutech referenciiacute Niektoriacute tiež hľadajuacute rozdiely medzi spoločenskyacutemi a priacute-rodnyacutemi vedami v tom že vedy priacuterodneacute majuacute takmer trojnaacutesobneacute pokrytie (7 000 časopi-sov v databaacutezach WoK) Tu však treba podo-tknuacuteť že jednotlivyacutech discipliacuten je u priacuterodnyacutech vied tiež trojnaacutesobne viac ako discipliacuten u vied spoločenskyacutech (150 v 50)8 Zabuacutedať by sa tiež nemalo na tzv Bradfordovo pravidlo ktoreacute hovoriacute že pre akyacutekoľvek vedeckyacute odbor je zaacutekladnaacute a najdocircležitejšia literatuacutera pokrytaacute v malom percente z celkoveacuteho počtu časo-pisov Inyacutemi slovami takmer všetky docircležiteacute publikaacutecie suacute vydaneacute v relatiacutevne malom počte

najvyacuteznamnejšiacutech časopisov Jedna z analyacutez potvrdila že z takmer 8 000 impaktovanyacutech časopisov sa viac ako 50 citaacuteciiacute odvolaacutevalo na člaacutenky publikovaneacute v 300 najdocircležitej-šiacutech časopisoch a až 90 citaacuteciiacute referovalo na člaacutenky z najlepšiacutech 3 000 časopisov9 Z tohtodocircvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-tenia nutneacute sledovať všetky časopisy v da-nom odbore ale len dostatočne veľkyacute počet vybranyacutech časopisov Samozrejme počet tyacutech najdocircležitejšiacutech časopisov sa v čase meniacute preto je potrebneacute sledovať vaumlčšiacute počet aj po-tenciaacutelne kvalitnyacutech časopisov zďaleka však nie je nevyhnutneacute pokryacutevať všetky vydaacutevaneacute periodikaacute Najmauml v tyacutech najmenej fragmen-tovanyacutech odboroch spoločenskyacutech vied je už vaumlčšina signifikantnyacutech časopisov relatiacutevne ustaacutelenaacute a sledovanaacute databaacutezami WoK Preto v tomto ohľade nie je docircvod nepoužiacutevať databaacutezy WoK na hodnotenie minimaacutelne tyacutechto odborov (a treba dodať že aj ostatneacute odbory postupne ziacuteskavajuacute relevantneacute pokrytie)

13 Lokaacutelnosť vyacuteskumu

Tretiacute okruh probleacutemov ohľadne hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou WoK databaacutez sa tyacuteka lokaacutelnosti vyacuteskumu Pokiaľ ide o priacuterodneacute vedy vyacuteskum je zameranyacute takmer vyacuteluč- ne medzinaacuterodne v zmysle dopadov na vedu a spoločnosť Tento faktor je ale značne oslabenyacute u vied spoločenskyacutech kde probleacutemy ktoreacute si vyacuteskum stavia a ktoreacute sa snažiacute vyriešiť

4) Nederhof AJ et al International benchmarking and bibliometric monitoring of UK research performance in the social sciences ESCR Report Centre for Science and Tech-nology Studies University of Leiden5) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp 11ndash156) Leydesdorff L (2003) Can Networks of Journal-Journal Citation be used as Indicators of Change in the Social Sciences Journal of Documentation 59 pp 90ndash917) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Techno-logy Research Kluwer Academic pp 4ndash68) rocirczne straacutenky Thomson|Reuters napriacuteklad httpthom-sonreuterscomproducts_servicessciencescience_pro-ductsa-zweb_of_sciencetab29) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science Testa J The Thomson Reuters Journal Selection Pro-cess In httpthomsonreuterscomproducts_servicessciencefreeessaysjournal_selection_process priacutestup 1652011

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 4: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20114

Uacutevod

Probleacutem hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou Web of Knowledge (WoK) data-baacutez (ako napr SSCI ndash Social Sciences Citation Index a CPCI-SSH ndash Conference Proceedings Citation Index-Social Science amp Humanities) je teacutemou nielen u naacutes ale aj v zahraničiacute Nasledu-juacuteci člaacutenok sa venuje trendom a možnostiam hodnotenia spoločenskyacutech vied prostredniacutec-tvom WoK databaacutez a potenciaacutelu ich aplikaacutecie v slovenskyacutech podmienkach Člaacutenok je roz-delenyacute na dve časti ndash prvaacute sa venuje všeo-becnej analyacuteze najvaumlčšiacutech predpokladanyacutech probleacutemov WoK databaacutez a druhaacute je zameranaacute na naacutesledneacute porovnanie vedeckej produkcie Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy-branyacutemi krajinami) sledujuacutec rozdiely medzi krajinami zaradenie v celkovyacutech rebriacutečkoch a tendencie v slovenskej vede

1 Predpokladaneacute probleacutemy WoK databaacutez

Celkovo sa v diskusiaacutech o nedostatočnosti WoK databaacutez pre hodnotenie spoločenskyacutech vied aj v rozvinutyacutech krajinaacutech spomiacutenajuacute šty-ri hlavneacute okruhy 1) Odlišneacute publikačneacute zvyklosti2) Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach3) Lokaacutelnosť vyacuteskumu4) Preferencia angličtiny

V nasledujuacutecich častiach si jednotliveacute prob- leacutemy rozoberieme podrobnejšie ponuacutekneme protiargumenty a zhodnotiacuteme validitu použiacute-vania WoK databaacutez pre spoločenskeacute vedy

11 Publikačneacute zvyklosti

Zaacutekladnou odlišnosťou spoločenskyacutech vied od vied priacuterodnyacutech je pomer knižnyacutech publikaacuteciiacute a člaacutenkov v časopisoch Kyacutem drvivaacute vaumlčšina vyacuteskumu v priacuterodnyacutech vedaacutech je publikovanaacute formou člaacutenkov spoločenskeacute vedy sa viac zameriavajuacute na knižneacute publikaacutecie A keďže knihy sa v databaacutezach WoK zatiaľ neevidujuacute viaceriacute argumentujuacute že sledovanie WoK databaacutez nezachytiacute dostatok docircležityacutech vyacutestu-pov a skresliacute celkoveacute vyacutesledky

Čiastočne suacute rozdiely v publikačnyacutech zvyklostiach spocircsobeneacute aj fundamentaacutelnymi rozdielmi v spocircsobe vedeckeacuteho vyacuteskumu Kyacutem priacuterodneacute vedy majuacute zaacutekladneacute pojmy zadefi-novaneacute a vyacuteskum prebieha vaumlčšinou v raacutemci istyacutech mantinelov spoločenskeacute vedy majuacute oveľa menej všeobecne uznaacutevanyacutech koncep-tov priacutepadne rocirczne naacutezvoslovie pre rovna-keacute koncepty Autori v spoločenskyacutech vedaacutech suacute skocircr členovia suacuteperiacich paradigiem a nakoľko publikaacutecie v časopisoch suacute už čiastočnyacutem vyjadreniacutem konsenzu a spoločneacuteho zaacutekladu autori v spoločenskyacutech vedaacutech rad-šej publikujuacute knižne Knihy totiž vaumlčšinou nie suacute podrobeneacute peer review do takej miery ako

člaacutenky vo vedeckyacutech časopisoch a aj preto mocircžu ľahšie posluacutežiť na ziacuteskanie poziacutecie i mimo prevlaacutedajuacutecich paradigiem1 Nakoľko sa ale mnoheacute discipliacuteny spoločenskyacutech vied dostaacutevajuacute na spoločneacute zaacuteklady je badateľnyacute trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo-piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotnyacute pomocou knižnyacutech publikaacuteciiacute

Publikaacutecie v časopisoch takisto byacutevajuacute viac kompetitiacutevne zatiaľ čo knižneacute publikaacutecie zaacutevisia skocircr od statusu a znaacutemostiacute Všeobecne suacute autori kniacuteh skuacutesenejšiacute a pomerne viac zas- tuacutepeniacute na elitnyacutech univerzitaacutech ako autori člaacutenkov Člaacutenky suacute tiež viac založeneacute na kvan-titatiacutevnych daacutetach a knihy skocircr na kvalitatiacutev-nych uacutedajoch (aj keď knihy zameraneacute na kvan-titatiacutevny vyacuteskum suacute citovaneacute najviac z celej literatuacutery)2 Ohľadom typoveacuteho zamerania člaacutenkov je tu ale tiež zrejmaacute tendencia častej-šieho skuacutemania čiastkovyacutech kvantitatiacutevnych cieľov čo sa prejavuje aj vo zvyacutešenej časopi-seckej produkcii spoločenskyacutech vied

Taktiež je často argumentovaneacute že spolo- čenskeacute vedy majuacute nižšiu citovanosť ako vedy priacuterodneacute Čo však vocircbec nie je vyacutenimoč-neacute ani pre niektoreacute odbory v raacutemci priacuterod-nyacutech vied (napr matematika) Suacute dva faktory ktoreacute vyacuterazne ovplyvňujuacute citovanosť praacutece ndash počet spoluautorov a priemernyacute vek refe-renciiacute Spoločenskeacute vedy sa od vaumlčšiny priacute-rodnyacutech liacutešia aj tyacutem že pokiaľ priemernyacute počet autorov na člaacutenok je v priacuterodnyacutech vedaacutech 47 a vyacuterazne stuacutepa (viac ako 50 za 20 rokov) vo vedaacutech spoločenskyacutech (okrem psycholoacutegie ktoraacute maacute priemer 32 a rast 60) je priemernyacute počet spoluautorov iba 19 a aj keď postupne stuacutepa (36) nedosahuje rast bežnyacute u priacuterodnyacutech vied3 Iba 50 člaacutenkov v spoločenskyacutech vedaacutech maacute viac ako jedneacuteho autora Toto všetko sa odraacuteža nielen na počte člaacutenkov každeacuteho autora ale naacutesledne aj na citovanosti ktoruacute je možneacute dosiahnuť (viac spoluautorov = viac člaacutenkov = viac citaacuteciiacute)

Možnosti hodnotenia spoločenskovednyacutech odborov prostredniacutectvom databaacutezy Web of Knowledge Porovnanie Slovenska so svetom

1) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp10ndash112) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Tech-nology Research Kluwer Academic pp7ndash83) Priacuteloha Tab 1 ndash Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Miroslav Medveď1)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)

ARRA Newsletter | maacutej 20115

V spoločenskyacutech vedaacutech mocircže byť ten-to nepomer citovanosti spocircsobenyacute aj tyacutem že autori sa v globaacutele odvolaacutevajuacute na menej publikaacuteciiacute a jednotliveacute referencie suacute star-šie (počet citaacuteciiacute tak rastie pomalšie ako u priacuterodnyacutech vied) Napriacuteklad priemernyacute vek referenciiacute v biomediciacutene je 7ndash8 rokov zatiaľ čo v socioloacutegii až 125 roka Na druhej strane je tento argument neplatnyacute pre niektoreacute ďalšie odbory spoločenskyacutech vied konkreacutetne psy-choloacutegia (psychiatria) a ekonoacutemia (biznis) majuacute rovnakyacute priemernyacute vek referenciiacute ako mate-matika a fyzika pevnyacutech laacutetok (cca 10 rokov)4 Spoločenskeacute vedy teda zďaleka nie suacute homo-geacutenne a niektoreacute odbory majuacute aj porovnateľnyacute počet spoluautorov aj podobnyacute priemernyacute vek referenciiacute

Tyacutemto sa dostaacutevame k hlavneacutemu proti-argumentu ohľadne publikačnyacutech zvyklostiacute Aj keď je pravda že vo všeobecnosti tvoria člaacutenky len okolo polovice vedeckej produk-cie v spoločenskyacutech vedaacutech (celkovo 40ndash60 publikaacuteciiacute a cca 50 citaacuteciiacute) v niektoryacutech odboroch spoločenskyacutech vied suacute člaacutenky jedinyacutem najdocircležitejšiacutem meacutediom ndash konkreacutetne ide opaumlť o behavioraacutelne vedy a ekonoacutemiu ale napriacuteklad aj praacutevo Taktiež je už dlheacute roky ba-dateľnyacute trend čoraz častejšieho publikovania v časopisoch (najmauml v časopisoch vo WoK databaacutezach) u všetkyacutech odborov spoločen-skyacutech vied Rovnako aj pomer citaacuteciiacute na člaacutenky v časopisoch kontinuaacutelne rastie čo reflektu-je zvyacutešenyacute vedeckyacute zaacuteujem o toto meacutedium5 Celkovo sa teda daacute povedať že argument o odlišnyacutech publikačnyacutech zvyklostiach je ne-platnyacute pre ekonoacutemiu a psycholoacutegiu A aj pre ostatneacute spoločenskeacute vedy je platnyacute len čiastočne so staacutele sa zmenšujuacutecou silou

12 Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen-skyacutech vied pomocou WoK databaacutez uznajuacute zvyacute-šenyacute trend časopiseckej produkcie v spolo-čenskyacutech vedaacutech naacutesledne sa snažia uviesť do hry okruh argumentov o nedostatočnom pokrytiacute jednotlivyacutech odborov v databaacutezach WoK Napriacuteklad až 79 citaacuteciiacute v priacuterodnyacutech vedaacutech v databaacuteze SCI (Science Citation Index) odkazuje na ineacute člaacutenky nachaacutedzajuacutece sa tiež v SCI Na druhej strane v spoločenskyacutech vedaacutech v databaacuteze SSCI (Social Sciences

Citation Index) bol tento pomer v tom istom obdobiacute (2002) len 456 Taacuteto fragmentaacutecia je uacutezko spojenaacute s interdisciplinaritou spoločen-skyacutech vied Vo všeobecnosti platiacute že čiacutem menšiacute presah do inyacutech vednyacutech discipliacuten tyacutem menšia fragmentaacutecia vnuacutetri odboru a tyacutem vyššie percento pokrytia odboru WoK databaacutezami Interdisciplinarita sa daacute merať napriacuteklad po-merom referenciiacute na publikaacutecie mimo svojho odboru ndash ak suacute povedzme viac ako dve tretiny referenciiacute v sociologickom člaacutenku na praacute-ce primaacuterne sa zaoberajuacutece inyacutem vednyacutem odborom ako socioloacutegiou je danyacute člaacutenok pova-žovanyacute za interdisciplinaacuterny Vo všeobecnosti suacute takeacuteto člaacutenky v databaacutezach WoK menej za-stuacutepeneacute ako člaacutenky jednoznačne reflektujuacutece svoj odbor

Samozrejme fragmentaacutecia je v rocircznych odboroch spoločenskyacutech vied inaacute a preto by nemalo prekvapiť že existujuacute discipliacuteny ktoreacute majuacute pokrytie v databaacutezach WoK porovna-teľneacute s priacuterodnyacutemi vedami7 Opaumlť ide najmauml o ekonoacutemiu a psycholoacutegiu discipliacuteny ktoreacute suacute asi najviac podchyteneacute ako stabilneacute odbory a preto vaumlčšinou odkazujuacute na praacutece vnuacutetri odboru bez potreby vyacuterazne ukotvovať poznatky v publikaacuteciaacutech mimo svoj odbor

Ďalšiacutem argumentom proti použiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločenskyacutech vied byacuteva počet časopisov obsiahnutyacutech v SSCI Tu ale treba poznamenať že napriacute-klad od roku 2002 (štuacutedia uvedenaacute vyššie) sa počet sledovanyacutech časopisov v spoločen-skyacutech vedaacutech zvyacutešil o takmer 50 (z 1 700 v roku 2002 na 2 500 v roku 2010) Celkovo je najmauml v poslednyacutech rokoch citeľnyacute naacuterast pokrytia aj v spoločenskyacutech vedaacutech ndash každyacute tyacuteždeň pribudne takmer 3 000 novyacutech zaacutezna-mov a 60 000 novyacutech referenciiacute Niektoriacute tiež hľadajuacute rozdiely medzi spoločenskyacutemi a priacute-rodnyacutemi vedami v tom že vedy priacuterodneacute majuacute takmer trojnaacutesobneacute pokrytie (7 000 časopi-sov v databaacutezach WoK) Tu však treba podo-tknuacuteť že jednotlivyacutech discipliacuten je u priacuterodnyacutech vied tiež trojnaacutesobne viac ako discipliacuten u vied spoločenskyacutech (150 v 50)8 Zabuacutedať by sa tiež nemalo na tzv Bradfordovo pravidlo ktoreacute hovoriacute že pre akyacutekoľvek vedeckyacute odbor je zaacutekladnaacute a najdocircležitejšia literatuacutera pokrytaacute v malom percente z celkoveacuteho počtu časo-pisov Inyacutemi slovami takmer všetky docircležiteacute publikaacutecie suacute vydaneacute v relatiacutevne malom počte

najvyacuteznamnejšiacutech časopisov Jedna z analyacutez potvrdila že z takmer 8 000 impaktovanyacutech časopisov sa viac ako 50 citaacuteciiacute odvolaacutevalo na člaacutenky publikovaneacute v 300 najdocircležitej-šiacutech časopisoch a až 90 citaacuteciiacute referovalo na člaacutenky z najlepšiacutech 3 000 časopisov9 Z tohtodocircvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-tenia nutneacute sledovať všetky časopisy v da-nom odbore ale len dostatočne veľkyacute počet vybranyacutech časopisov Samozrejme počet tyacutech najdocircležitejšiacutech časopisov sa v čase meniacute preto je potrebneacute sledovať vaumlčšiacute počet aj po-tenciaacutelne kvalitnyacutech časopisov zďaleka však nie je nevyhnutneacute pokryacutevať všetky vydaacutevaneacute periodikaacute Najmauml v tyacutech najmenej fragmen-tovanyacutech odboroch spoločenskyacutech vied je už vaumlčšina signifikantnyacutech časopisov relatiacutevne ustaacutelenaacute a sledovanaacute databaacutezami WoK Preto v tomto ohľade nie je docircvod nepoužiacutevať databaacutezy WoK na hodnotenie minimaacutelne tyacutechto odborov (a treba dodať že aj ostatneacute odbory postupne ziacuteskavajuacute relevantneacute pokrytie)

13 Lokaacutelnosť vyacuteskumu

Tretiacute okruh probleacutemov ohľadne hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou WoK databaacutez sa tyacuteka lokaacutelnosti vyacuteskumu Pokiaľ ide o priacuterodneacute vedy vyacuteskum je zameranyacute takmer vyacuteluč- ne medzinaacuterodne v zmysle dopadov na vedu a spoločnosť Tento faktor je ale značne oslabenyacute u vied spoločenskyacutech kde probleacutemy ktoreacute si vyacuteskum stavia a ktoreacute sa snažiacute vyriešiť

4) Nederhof AJ et al International benchmarking and bibliometric monitoring of UK research performance in the social sciences ESCR Report Centre for Science and Tech-nology Studies University of Leiden5) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp 11ndash156) Leydesdorff L (2003) Can Networks of Journal-Journal Citation be used as Indicators of Change in the Social Sciences Journal of Documentation 59 pp 90ndash917) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Techno-logy Research Kluwer Academic pp 4ndash68) rocirczne straacutenky Thomson|Reuters napriacuteklad httpthom-sonreuterscomproducts_servicessciencescience_pro-ductsa-zweb_of_sciencetab29) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science Testa J The Thomson Reuters Journal Selection Pro-cess In httpthomsonreuterscomproducts_servicessciencefreeessaysjournal_selection_process priacutestup 1652011

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 5: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20115

V spoločenskyacutech vedaacutech mocircže byť ten-to nepomer citovanosti spocircsobenyacute aj tyacutem že autori sa v globaacutele odvolaacutevajuacute na menej publikaacuteciiacute a jednotliveacute referencie suacute star-šie (počet citaacuteciiacute tak rastie pomalšie ako u priacuterodnyacutech vied) Napriacuteklad priemernyacute vek referenciiacute v biomediciacutene je 7ndash8 rokov zatiaľ čo v socioloacutegii až 125 roka Na druhej strane je tento argument neplatnyacute pre niektoreacute ďalšie odbory spoločenskyacutech vied konkreacutetne psy-choloacutegia (psychiatria) a ekonoacutemia (biznis) majuacute rovnakyacute priemernyacute vek referenciiacute ako mate-matika a fyzika pevnyacutech laacutetok (cca 10 rokov)4 Spoločenskeacute vedy teda zďaleka nie suacute homo-geacutenne a niektoreacute odbory majuacute aj porovnateľnyacute počet spoluautorov aj podobnyacute priemernyacute vek referenciiacute

Tyacutemto sa dostaacutevame k hlavneacutemu proti-argumentu ohľadne publikačnyacutech zvyklostiacute Aj keď je pravda že vo všeobecnosti tvoria člaacutenky len okolo polovice vedeckej produk-cie v spoločenskyacutech vedaacutech (celkovo 40ndash60 publikaacuteciiacute a cca 50 citaacuteciiacute) v niektoryacutech odboroch spoločenskyacutech vied suacute člaacutenky jedinyacutem najdocircležitejšiacutem meacutediom ndash konkreacutetne ide opaumlť o behavioraacutelne vedy a ekonoacutemiu ale napriacuteklad aj praacutevo Taktiež je už dlheacute roky ba-dateľnyacute trend čoraz častejšieho publikovania v časopisoch (najmauml v časopisoch vo WoK databaacutezach) u všetkyacutech odborov spoločen-skyacutech vied Rovnako aj pomer citaacuteciiacute na člaacutenky v časopisoch kontinuaacutelne rastie čo reflektu-je zvyacutešenyacute vedeckyacute zaacuteujem o toto meacutedium5 Celkovo sa teda daacute povedať že argument o odlišnyacutech publikačnyacutech zvyklostiach je ne-platnyacute pre ekonoacutemiu a psycholoacutegiu A aj pre ostatneacute spoločenskeacute vedy je platnyacute len čiastočne so staacutele sa zmenšujuacutecou silou

12 Slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen-skyacutech vied pomocou WoK databaacutez uznajuacute zvyacute-šenyacute trend časopiseckej produkcie v spolo-čenskyacutech vedaacutech naacutesledne sa snažia uviesť do hry okruh argumentov o nedostatočnom pokrytiacute jednotlivyacutech odborov v databaacutezach WoK Napriacuteklad až 79 citaacuteciiacute v priacuterodnyacutech vedaacutech v databaacuteze SCI (Science Citation Index) odkazuje na ineacute člaacutenky nachaacutedzajuacutece sa tiež v SCI Na druhej strane v spoločenskyacutech vedaacutech v databaacuteze SSCI (Social Sciences

Citation Index) bol tento pomer v tom istom obdobiacute (2002) len 456 Taacuteto fragmentaacutecia je uacutezko spojenaacute s interdisciplinaritou spoločen-skyacutech vied Vo všeobecnosti platiacute že čiacutem menšiacute presah do inyacutech vednyacutech discipliacuten tyacutem menšia fragmentaacutecia vnuacutetri odboru a tyacutem vyššie percento pokrytia odboru WoK databaacutezami Interdisciplinarita sa daacute merať napriacuteklad po-merom referenciiacute na publikaacutecie mimo svojho odboru ndash ak suacute povedzme viac ako dve tretiny referenciiacute v sociologickom člaacutenku na praacute-ce primaacuterne sa zaoberajuacutece inyacutem vednyacutem odborom ako socioloacutegiou je danyacute člaacutenok pova-žovanyacute za interdisciplinaacuterny Vo všeobecnosti suacute takeacuteto člaacutenky v databaacutezach WoK menej za-stuacutepeneacute ako člaacutenky jednoznačne reflektujuacutece svoj odbor

Samozrejme fragmentaacutecia je v rocircznych odboroch spoločenskyacutech vied inaacute a preto by nemalo prekvapiť že existujuacute discipliacuteny ktoreacute majuacute pokrytie v databaacutezach WoK porovna-teľneacute s priacuterodnyacutemi vedami7 Opaumlť ide najmauml o ekonoacutemiu a psycholoacutegiu discipliacuteny ktoreacute suacute asi najviac podchyteneacute ako stabilneacute odbory a preto vaumlčšinou odkazujuacute na praacutece vnuacutetri odboru bez potreby vyacuterazne ukotvovať poznatky v publikaacuteciaacutech mimo svoj odbor

Ďalšiacutem argumentom proti použiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločenskyacutech vied byacuteva počet časopisov obsiahnutyacutech v SSCI Tu ale treba poznamenať že napriacute-klad od roku 2002 (štuacutedia uvedenaacute vyššie) sa počet sledovanyacutech časopisov v spoločen-skyacutech vedaacutech zvyacutešil o takmer 50 (z 1 700 v roku 2002 na 2 500 v roku 2010) Celkovo je najmauml v poslednyacutech rokoch citeľnyacute naacuterast pokrytia aj v spoločenskyacutech vedaacutech ndash každyacute tyacuteždeň pribudne takmer 3 000 novyacutech zaacutezna-mov a 60 000 novyacutech referenciiacute Niektoriacute tiež hľadajuacute rozdiely medzi spoločenskyacutemi a priacute-rodnyacutemi vedami v tom že vedy priacuterodneacute majuacute takmer trojnaacutesobneacute pokrytie (7 000 časopi-sov v databaacutezach WoK) Tu však treba podo-tknuacuteť že jednotlivyacutech discipliacuten je u priacuterodnyacutech vied tiež trojnaacutesobne viac ako discipliacuten u vied spoločenskyacutech (150 v 50)8 Zabuacutedať by sa tiež nemalo na tzv Bradfordovo pravidlo ktoreacute hovoriacute že pre akyacutekoľvek vedeckyacute odbor je zaacutekladnaacute a najdocircležitejšia literatuacutera pokrytaacute v malom percente z celkoveacuteho počtu časo-pisov Inyacutemi slovami takmer všetky docircležiteacute publikaacutecie suacute vydaneacute v relatiacutevne malom počte

najvyacuteznamnejšiacutech časopisov Jedna z analyacutez potvrdila že z takmer 8 000 impaktovanyacutech časopisov sa viac ako 50 citaacuteciiacute odvolaacutevalo na člaacutenky publikovaneacute v 300 najdocircležitej-šiacutech časopisoch a až 90 citaacuteciiacute referovalo na člaacutenky z najlepšiacutech 3 000 časopisov9 Z tohtodocircvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-tenia nutneacute sledovať všetky časopisy v da-nom odbore ale len dostatočne veľkyacute počet vybranyacutech časopisov Samozrejme počet tyacutech najdocircležitejšiacutech časopisov sa v čase meniacute preto je potrebneacute sledovať vaumlčšiacute počet aj po-tenciaacutelne kvalitnyacutech časopisov zďaleka však nie je nevyhnutneacute pokryacutevať všetky vydaacutevaneacute periodikaacute Najmauml v tyacutech najmenej fragmen-tovanyacutech odboroch spoločenskyacutech vied je už vaumlčšina signifikantnyacutech časopisov relatiacutevne ustaacutelenaacute a sledovanaacute databaacutezami WoK Preto v tomto ohľade nie je docircvod nepoužiacutevať databaacutezy WoK na hodnotenie minimaacutelne tyacutechto odborov (a treba dodať že aj ostatneacute odbory postupne ziacuteskavajuacute relevantneacute pokrytie)

13 Lokaacutelnosť vyacuteskumu

Tretiacute okruh probleacutemov ohľadne hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou WoK databaacutez sa tyacuteka lokaacutelnosti vyacuteskumu Pokiaľ ide o priacuterodneacute vedy vyacuteskum je zameranyacute takmer vyacuteluč- ne medzinaacuterodne v zmysle dopadov na vedu a spoločnosť Tento faktor je ale značne oslabenyacute u vied spoločenskyacutech kde probleacutemy ktoreacute si vyacuteskum stavia a ktoreacute sa snažiacute vyriešiť

4) Nederhof AJ et al International benchmarking and bibliometric monitoring of UK research performance in the social sciences ESCR Report Centre for Science and Tech-nology Studies University of Leiden5) Archambault E amp Vignola-Gagne E (2004) The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities Science-Metrix Final Report pp 11ndash156) Leydesdorff L (2003) Can Networks of Journal-Journal Citation be used as Indicators of Change in the Social Sciences Journal of Documentation 59 pp 90ndash917) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science In Moed H Handbook of Quantitative Science and Techno-logy Research Kluwer Academic pp 4ndash68) rocirczne straacutenky Thomson|Reuters napriacuteklad httpthom-sonreuterscomproducts_servicessciencescience_pro-ductsa-zweb_of_sciencetab29) Hicks D (2004) The Four Literatures of Social Science Testa J The Thomson Reuters Journal Selection Pro-cess In httpthomsonreuterscomproducts_servicessciencefreeessaysjournal_selection_process priacutestup 1652011

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 6: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20116

majuacute vo veľa priacutepadoch silneacute regionaacutelne zameranie bez medzinaacuterodnyacutech ašpiraacuteciiacute Pokiaľ je aj medzinaacuterodnyacute vyacuteskum v spolo-čenskyacutech vedaacutech v databaacutezach WoK pokrytyacute dostatočne to isteacute sa nedaacute celkom tvrdiť o vyacute-skume regionaacutelnom ktoryacute je na tom poznateľnehoršie Tyacutem paacutedom pri hodnoteniacute spoločen-skyacutech vied iba pomocou databaacutez WoK unikaacute z hodnotenia signifikantneacute percento publikaacuteciiacute

Aj keď probleacutem lokaacutelnosti vyacuteskumu maacute svoje raacutecio a je možneacute ho čiastočne uznať zďaleka nejde o devastujuacutecu kritiku hodnote-nia pomocou WoK databaacutez Ak si aj odmys-liacuteme radikaacutelne tvrdenia že skutočne akade-mickyacute vyacuteskum jednoducho musiacute byť medzinaacute-rodne relevantnyacute a čisto regionaacutelne zameranie by nemalo byť ani posudzovaneacute staacutele ostaacuteva prijateľnaacute menej striktnaacute forma tohto argu-mentu Taacute tvrdiacute že ozajstneacute vedeckeacute baacutedanie nezaacutevisle od odboru a zamerania by malo viesť k vyacutesledkom ktoreacute suacute relevantneacute aj mimo svojho regioacutenu Inak povedaneacute ndash aspoň niektoreacute vyacutesledky vyacuteskumu aj ak je tento zameranyacute čisto regionaacutelne si zasluacutežia byť odkomunikovaneacute vedcom z inyacutech krajiacuten10 Neznamenaacute to teda že lokaacutelny vyacuteskum by sa vocircbec nemal brať do uacutevahy ale že aj vyacutesledky lokaacutelneho vyacuteskumu by mali byť spriacutestupneneacute medzinaacuterodnej vedeckej komunite prostred-niacutectvom medzinaacuterodnyacutech časopisov Napriacute-klad štuacutedia miestneho probleacutemu X je siacutece zameranaacute regionaacutelne ale ak je odkomuniko-vanaacute na medzinaacuterodnom foacutere mocircže byť ďalšiacutem vedcom použitaacute pri prierezovyacutech či kompara-tiacutevnych štuacutediaacutech podobnyacutech probleacutemov X Y a Z v inyacutech krajinaacutech a priniesť noveacute cenneacute poznatky Ak maacute ale aj kvalitnaacute štuacutedia len lokaacutelnu cirkulaacuteciu bez porovnaacutevania so sve-tom jej dosah je citeľne menšiacute

Trend poklesu čisto regionaacutelne orientova-neacuteho vyacuteskumu v rozvinutyacutech zaacutepadnyacutech kraji-naacutech je badateľnyacute už teraz ndash napriacuteklad aj vyacutes-kum Fiacutenskej akadeacutemie vied ukaacutezal že praacutece suacute viac publikovaneacute v medzinaacuterodnyacutech časopi-soch na uacutekor časopisov domaacutecich11 Je zjavneacute že publikačneacute modely sa v čase menia smerom k vaumlčšej homogenizaacutecii v raacutemci spoločenskyacutech vied Je to spocircsobeneacute okrem ineacuteho najmauml postupujuacutecou globalizaacuteciou rozširovaniacutem inter- netu nadnaacuterodnyacutem financovaniacutem vyacuteskumu so zameraniacutem na medzinaacuterodnuacute spolupraacutecu

a v mnohyacutech krajinaacutech rozšiacuterenyacutem docircrazom na publikovanie vo vysoko impaktovanyacutech časopisoch Mnoheacute euroacutepske krajiny tak vyacuterazne zvyacutešili svoj podiel na medzinaacuterodnom vyacuteskume v spoločenskyacutech vedaacutech

14 Preferencia angličtiny

Poslednyacutem vyacuteraznyacutem argumentom proti pou-žiacutevaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied je jasnaacute prevaha publikaacuteciiacute v an-glickom jazyku Keďže sa neanglickeacute člaacutenky objavujuacute vo WoK databaacutezach zriedkavejšie je pravdepodobneacute že vyacuteznamnaacute časť vedeckej produkcie nebude pri hodnoteniacute pokrytaacute Ako priacuteklad sa obvykle uvaacutedza že v najvaumlčšej da-tabaacuteze periodiacutek (Ulrichlsquos Periodicals Directory) je v spoločenskyacutech vedaacutech v angličtine len 75 člaacutenkov zatiaľ čo v databaacutezach WoK tvoria anglickeacute člaacutenky až 9012

Na strane druhej je nepiacutesanyacutem pravi-dlom že angličtina je svetovyacute jazyk vedy ndash ak vedcovi zaacuteležiacute na tom aby mali jeho praacutece čo najvaumlčšiacute dosah mal by ich piacutesať praacuteve v tomto jazyku Celkovo je vyacuteraznaacute vaumlčšina člaacutenkov z neanglicky hovoriacich krajiacuten a predsa je aj v bdquoUlrichlsquosldquo podiel anglickyacutech člaacutenkov preva-žujuacuteci A aj napriek tomu že podiel člaacutenkov z euroacutepskych krajiacuten citeľne stuacutepa podiel člaacuten-kov piacutesanyacutech v angličtine ostaacuteva rovnakyacute Z toho vyplyacuteva že aj vaumlčšina euroacutepskych ved-cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom materinskom jazyku aby dokaacutezala osloviť šir-šie publikum13 Preferencia angličtiny je teda prirodzenyacutem vyuacutesteniacutem snahy o pokrytie tyacutech najlepšiacutech časopisov s najvaumlčšiacutem dosahom na formovanie vedy Ide o pokračovanie probleacutemu regionality vyacuteskumu a opaumlť je odpoveďou jasnyacute trend v internacionalizaacutecii vedy spomenutyacute v predchaacutedzajuacutecej časti

Radi by sme uviedli maluacute poznaacutemku k použiacutevaniu angličtiny v slovenskyacutech člaacuten-koch ndash aj na priacuteklade Slovenska jasne vidno akyacute dopad maacute publikovanie v angličtine na citovanosť a celkovyacute ohlas člaacutenkov Slovenskeacute praacutece v spoločenskyacutech vedaacutech piacutesaneacute v ang-ličtine majuacute priemernuacute citovanosť 219 pokiaľ suacute ale praacutece piacutesaneacute v slovenčine majuacute prie-mernuacute citovanosť iba 062 Tiež treba dodať že všetkyacutech 80 člaacutenkov s viac ako 10 citaacuteciami je piacutesanyacutech vyacutelučne v angličtine14 Ak by aj išlo

o špičkovyacute vyacuteskum piacutesanyacute len v slovenčine nemocircže mať celkovyacute medzinaacuterodnyacute dopad po-rovnateľnyacute s rovnakyacutem člaacutenkom v angličtine Len pre zaujiacutemavosť treba uviesť že anglicky piacutesaneacute člaacutenky sa na produkcii Slovenska zachytenej v databaacutezach WoK podieľajuacute menej ako 60 zatiaľ čo v Maďarsku dosa-hujuacute takmer 9515 Aj toto mocircže byť jednyacutem z faktorov podieľajuacutecich sa na relatiacutevnom uacutespechu maďarskej vedy oproti slovenskej Ale bližšiacutem informaacuteciaacutem a porovnaacutevaniu vybranyacutech krajiacuten sa budeme viac venovať až v nasledujuacutecej časti

Na zaacutever teda zhrnieme štyri hlavneacute teacutemy odporcov hodnotenia spoločenskyacutech vied pomocou databaacutez WoK

odlišneacute publikačneacute zvyklosti

slabeacute pokrytie spoločenskyacutech vied vo WoK databaacutezach

lokaacutelnosť vyacuteskumu

preferencia angličtiny

Prveacute dva body suacute čiastočne opraacutevneneacute ale určite neplatia pre odbory ako psycholoacutegia a ekonoacutemia a aj u ostatnyacutech discipliacuten so zlep-šujuacutecim sa pokrytiacutem a meniacimi sa publikač-nyacutemi zvyklosťami tieto argumenty postupne straacutecajuacute na sile Čo sa tyacuteka regionaacutelneho vyacuteskumu aj keď tento je opraacutevnenyacute a nevy-hnutnyacute vocircbec to nemaacute znamenať že vyacutesledky nemajuacute prekročiť hranice daneacuteho regioacutenu Aj lokaacutelne probleacutemy a ich riešenie by mali byť dostupneacute globaacutelnej vedeckej komunite (bdquoact locally teach globallyldquo) Pre probleacutem publiko-vania v angličtine platia obdobneacute argumenty ako pre lokaacutelnosť vyacuteskumu ndash dobryacute vyacuteskum si zasluacuteži dobruacute komunikaacuteciu a čo najširšiacute okruh posluchaacutečov

10) Moed H et al (2002) Towards Research Performance in the Humanities Library Trends Vol 50 No 3 pp 508-1311) Oksanen T et al ed (2003) Scientific Research in Fin-land Reports by the Academylsquos Research Councils Acade-my of Finland pp 199-20312) Priacuteloha Tab 2 ndash Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos13) Van Leeuwen T (2006) The Application of BibliometricAnalyses in the Evaluation of Social Science Research Scientometrics Vol66 No1 pp 135-15214) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku15) Priacuteloha Tab 3 ndash Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 7: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20117

2 Porovnanie Slovenska so svetom a vybranyacutemi krajinami

Zaacutekladnyacutem argumentom prečo by sa mini-maacutelne niektoreacute odbory spoločenskyacutech vied mali na Slovensku hodnotiť podľa databaacutez WoK je teacuteza že ak existujuacute naacutem podobneacute kra-jiny ktoreacute dosahujuacute v danom odbore vyacutesled-ky ktoreacute suacute dobre hodnotiteľneacute nie je docircvod hodnotiť Slovensko podľa inyacutech samostatnyacutech kriteacuteriiacute Inyacutemi slovami ndash ak suacute databaacutezy WoK dostatočne vyacutekonneacute na hodnotenie naacutem po-dobnyacutech krajiacuten musia byť vhodneacute aj na hod-notenie Slovenska A ak Slovensko nebude dosahovať žiadaneacute vyacutesledky nie je to chyba WoK databaacutez ale znak toho že možno danyacute odbor na Slovensku predsa len nie je dosta-točne kvalitnyacute

Na zaacuteklade predchaacutedzajuacutecej časti sme sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data-baacutez na hodnotenie najmenej kontroverznyacutech odborov ndash ekonoacutemie a psycholoacutegie a skuacute-šobne do hodnotenia zaradiť aj ďalšiacute viac-menej tradičnyacute odbor ktoryacute radikaacutelne nevybočuje z okruhu všeobecnyacutech spoločen-skyacutech vied ndash socioloacutegiu Ako referenčneacute kra-jiny boli vybraneacute krajiny V4 bdquosevernaacuteldquo bdquojužnaacuteldquo a bdquovyacutechodnaacuteldquo postkomunistickaacute krajina (Es-toacutensko Slovinsko Ukrajina) Na dokresle-nie obrazu bol vybranyacute aj tzv bdquobenchmarkldquo ndash Šveacutedsko a krajina mimo kresťanskyacutech tra-diacuteciiacute ndash Turecko V nasledujuacutecich častiach suacute bližšie rozobraneacute jednotliveacute odbory a zhod-notenaacute použiteľnosť databaacutez WoK na hodno-tenie daneacuteho odboru Ako smerodajneacute uacutedaje suacute použiteacute najmauml počet citaacuteciiacute na praacutecu H-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu praacutecu v danej kategoacuterii

21 Ekonoacutemia

V relatiacutevnom porovnaniacute svetovej vedeckej produkcie vyjadrenej počtom citaacuteciiacute na jednu vedeckuacute praacutecu je na tom ekonoacutemia rovnako dobre ako poľnohospodaacuterske vedy či vedy o materiaacuteloch mierne horšie ako fyzika či bdquozelenaacuteldquo bioloacutegia ale takmer dvojnaacutesobne lepšie ako matematika počiacutetačoveacute vedy a inžinierstvo16 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 883 ohlasov a styacute najlepšie citovanyacute člaacutenok 239 ohlasov Pre

porovnanie najlepšiacute člaacutenok z matematiky maacute za rovnakeacute obdobie 2 280 a styacute najlep-šiacute 144 citaacuteciiacute pre poľnohospodaacuterske vedy je to 699194 Za celyacute čas maacute najlepšiacute člaacutenok v ekonoacutemii až 1 944 citaacuteciiacute17 Ak teda hod-notiacuteme matematiku a poľnohospodaacuterske vedy pomocou WoK databaacutez nemal by byť ani s ekonoacutemiou vaacutežnejšiacute probleacutem

Je ale možneacute že ekonoacutemia nie je na-priacuteklad v postkomunistickyacutech krajinaacutech hod-notiteľnaacute všetky dosahujuacute slabeacute vyacutesledky a mocircže to byť spocircsobeneacute rocircznymi spoločnyacute-mi faktormi (napr slabyacute vyacuteskum počas ko-munizmu chyacutebajuacutece elity atď) Tento argu-ment s postupujuacutecim časom siacutece straacuteca na sile ale staacutele mocircže byť čiastočne relevantnyacute Ak ale majuacute aj ostatneacute sledovaneacute krajiny ekonoacutemiu na hodnotiteľnej uacuterovni neexis-tuje ďalšiacute docircvod proti hodnoteniu slovenskej ekonoacutemie pomocou WoK databaacutez

Priemernaacute citovanosť na praacutece zaobe-rajuacutece sa ekonoacutemiou biznisom financiami alebo manažmentom za roky 1994ndash2011 je na Slovensku 061 zatiaľ čo napriacuteklad v Ma-ďarsku 26 v Poľsku 332 a v Turecku 386 Celkovyacute H-index Slovenska je v ekonoacutemii za 18 rokov len 9 kyacutem v Česku 18 v Poľsku 30 a v Turecku 36 Najviac citovanyacute člaacutenok zo Slovenska maacute znova maacutelo len 22 citaacuteciiacute za-tiaľ čo najlepšiacute poľskyacute člaacutenok maacute 266 ma-ďarskyacute 230 a slovinskyacute 14918 (Už len treba dodať že z piatich najcitovanejšiacutech sloven-skyacutech člaacutenkov v ekonoacutemii majuacute až tri ako autora uvedeneacuteho J Fidrmuca pocircsobiaceho skocircr v zahraničiacute)

Daacute sa teda povedať že na hodnotenie ekonoacutemie suacute WoK databaacutezy vo vaumlčšine sle-dovanyacutech postkomunistickyacutech krajiacuten (a nie-len v nich) použiteľneacute v plnej miere Slovensko nemaacute radikaacutelne ineacute podmienky na vyacuteskum ekonoacutemie ako Maďarsko Poľsko či Slovin-sko a teda nelichotiveacute vyacutesledky nie suacute nedo-statkom WoK databaacutez ale reaacutelnym obrazom slovenskej ekonomickej vedy Celkovyacute citačnyacute vyacutekon Slovenska je v ekonoacutemii podľa ESI (Essential Science Indicator) na uacuterovni Thaj-ska Malajzie Kene Filipiacuten Etioacutepie Kolumbie a Indoneacutezie Čo sa tyacuteka priemernej citovanosti na praacutecu tak je na tom Slovensko druheacute naj- horšie zo všetkyacutech krajiacuten19

22 Psycholoacutegia

Pokiaľ ide o množstvo citaacuteciiacute na praacutecu je na tom v celkovom vyjadreniacute psycholoacutegia a psy-chiatria na uacuterovni cheacutemie farmaacutecie a geovied lepšie ako fyzika a približne trojnaacutesobne lepšie ako matematika20 Najcitovanejšiacute člaacutenok za po-slednyacutech 10 rokov maacute 2 037 styacute najlepšiacute 399 a najlepšiacute člaacutenok v databaacutezach WoK celkovo až 3 366 ohlasov21 Z globaacutelneho hľadiska teda znova ide o jednoznačne hodnotiteľnyacute odbor ktoryacute je dostatočne medzinaacuterodne ukotvenyacute

Čo sa tyacuteka sledovanej skupiny prevažne postkomunistickyacutech štaacutetov je na tom Slo-vensko s 192 citaacuteciami na praacutecu iba o niečo lepšie ako Ukrajina (154) inak zhruba dvojnaacute-sobne zaostaacutevajuacutece za Českom (352) a Slo-vinskom (406) takmer trojnaacutesobne zaostaacute-vajuacutece za Poľskom (501) a Tureckom (544) a viac ako štvornaacutesobne za Maďarskom (86) Najcitovanejšia praacuteca ktoraacute maacute 41 ohlasov je najhoršia z celej sledovanej skupiny Pre porovnanie desiata najcitovanejšia praacuteca z maleacuteho Estoacutenska je na tom lepšie ako najlepšia slovenskaacute Napriacuteklad Česko a Ma-ďarsko maacute približne desaťnaacutesobne lepšie citovanuacute najlepšiu praacutecu ako Slovensko (383 resp 466 ohlasov)22

Celkovo suacute databaacutezy WoK vhodneacute na hodnotenie Slovenska už aj priamo nielen prostredniacutectvom porovnaacutevania s vybranyacutemi krajinami nakoľko pri hodnoteniacute psycholoacute-gie už vychaacutedzajuacute vaumlčšie čiacutesla ako pri hod-noteniacute ekonoacutemie Staacutele však platiacute že Sloven-sko za danyacutemi krajinami vyacuterazne zaostaacuteva bez zjavneacuteho systeacutemoveacuteho docircvodu Ak sa znova pozrieme na celkoveacute poradie vo svete tak podľa počtu ohlasov je Slovensko na uacuterovni krajiacuten ako Libanon Thajsko Kuvajt Malajzia Uganda a Pakistan23 Podľa pomeru citaacuteciiacute na praacutecu sme opaumlť na samom konci tabuľky konkreacutetne tretiacute od konca

16) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 17) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI18) Priacuteloha Tab 6 ndash Ekonoacutemia - porovnanie19) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti20) Priacuteloha Tab 4 ndash Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v da-nom roku 21) Priacuteloha Tab 5 ndash Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI22) Priacuteloha Tab 8 ndash Psycholoacutegia ndash porovnanie23) Priacuteloha Tab 7 ndash Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 8: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20118

23 Socioloacutegia

Nakoľko socioloacutegia nie je samostatnaacute ESI kategoacuteria suacute dostupneacute len odvodeneacute daacuteta z ktoryacutech vyplyacuteva že aj keď je na tom s prie-mernou citovanosťou horšie ako dva pred-chaacutedzajuacutece odbory staacutele je na sociologickeacute praacutece viac ohlasov ako na povedzme mate-matiku či počiacutetačoveacute vedy a nachaacutedza sa nie- kde na uacuterovni inžinierstva Najcitovanejšia praacuteca aj celkovo aj za poslednyacutech 10 rokov maacute 1 274 ohlasov staacute najlepšia praacuteca ale iba 9524 Už z tyacutechto uacutedajov je zrejmeacute že prihliad-nuc na vyššiu interdisciplinaritu a naacuteslednuacute fragmentaacuteciu ako aj na viac regionaacutelne zame-ranie bude socioloacutegia pravdepodobne hodno-titeľnaacute horšie ako predchaacutedzajuacutece discipliacuteny Staacutele sa však čiacutesla držia vysoko nad uacuterovňou humanitnyacutech vied a je pravdepodobneacute že ten-to odbor už maacute položeneacute isteacute konsenzuaacutelne zaacuteklady na ktoryacutech sa daacute stavať vedeckeacute po-znanie a preto sa daacute očakaacutevať naacuterast časopi-seckyacutech publikaacuteciiacute v najbližšej dekaacutede

Porovnanie s vybranyacutemi krajinami prvyacute-kraacutet prinieslo prekvapivejšie vyacutesledky keď hneď niekoľko krajiacuten dosiahlo lepšie vyacutesledky v socioloacutegii ako v ekonoacutemii (Slovensko Česko Maďarsko Turecko) aj napriek tomu že žiadna krajina nemaacute v priemere viac ako štyri citaacutecie na praacutecu Naviac maacute Turecko prvyacute-kraacutet najvyššiu priemernuacute citovanosť z vy-branyacutech krajiacuten (viac ako bdquobenchmarkldquo Šveacuted-sko) Čo sa tyacuteka najcitovanejšiacutech člaacutenkov tu je situaacutecia badateľne skromnejšia ndash okrem Šveacutedska nemaacute žiadna krajina praacutecu s viac ako 100 ohlasmi Aj H-indexy sa vaumlčšinou pohy-bujuacute v jednocifernyacutech čiacuteslach25 Ale zatiaľ čo najlepšiacute českyacute člaacutenok vyšiel v Nature26 najlepšiacute slovenskyacute člaacutenok vyšiel v časopise z dolnej tretiny sociologickyacutech časopisov a maacute len 9 ohlasov27 Vzhľadom na to že socioloacutegia nemaacute vlastnuacute ESI kategoacuteriu a patriacute pod všeo-becneacute spoločenskeacute vedy nie je možneacute vypočiacute-tať relatiacutevne postavenie slovenskej socioloacutegie v medzinaacuterodnom porovnaniacute Čo ale možneacute je je aspoň porovnanie produkcie Slovenska s vybranyacutemi krajinami Tu sa v jednej skupine nachaacutedzajuacute slabšie krajiny ako Slovensko Česko a Poľsko s priemerom citovanos-ti od 063 po 109 a v druhej silnejšie kraji-ny ako Estoacutensko Slovinsko a Maďarsko (od 156 do 266)28 Celkovo sa daacute odporučiť hod-notenie socioloacutegie pomocou WoK databaacutez ale

pri aplikovaniacute jednotlivyacutech kriteacuteriiacute je potrebneacute byť trochu opatrnejšiacute s vyhodnocovaniacutem a prihliadnuť najmauml na vyššiu fragmentaacuteciu odboru

Zaacutever

Tyacutemto člaacutenkom sme sa snažili na jednej stra-ne zhodnotiť hlavneacute argumenty proti použiacute-vaniu WoK databaacutez na hodnotenie spoločen-skyacutech vied a na strane druhej zhodnotiť mož-nosti použitia tyacutechto databaacutez v slovenskyacutech podmienkach Z prvej časti vyplynulo že minimaacutelne na hodnotenie odborov ktoreacute suacute najmenej fragmentovaneacute a majuacute samostatnuacute ESI kapitolu (ekonoacutemia a psycholoacutegia) suacute da-tabaacutezy WoK dostačujuacutece Rovnako je možneacute hodnotiť aj niektoreacute ďalšie odbory ako napriacute-klad socioloacutegiu ale je potrebneacute brať do uacuteva-hy vaumlčšiu fragmentaacuteciu V druhej časti sa zase ukaacutezalo že aj vaumlčšina krajiacuten porovnateľnyacutech so Slovenskom maacute v spoločenskyacutech vedaacutech ľahko merateľnuacute a niekoľkonaacutesobne lepšiu produktivitu a teda ani na Slovensku nie je silnyacute docircvod nepoužiacutevať WoK databaacutezy na hod-notenie tyacutechto vybranyacutech odborov Ak teda pri hodnoteniacute nevyjduacute za Slovensko žiadne soliacuted-ne vyacutesledky nie je to chybou WoK databaacutez ale reaacutelne slabšiacutem pokrytiacutem tyacutechto odborov na Slovensku

Zaacuteverečnaacute poznaacutemka aj keď za posled-nyacutech 20 rokov počet študentov spoločen-skyacutech vied na Slovensku niekoľkonaacutesobne stuacutepol (1988=14 800 študentov 31 podiel --gt 2008=68 800 študentov a 525 podiel)29vedeckaacute produkcia vzraacutestla len nepatrne a žiadny slovenskyacute vedec nie je zarade-nyacute do bdquoHighly Cited Scientistldquo databaacutezy Na-priacuteklad z Maďarska sa v tejto databaacuteze v raacutemci bdquoSocial Sciences Generalldquo nachaacutedza Andraacutes P Schubert čo dokazuje že ani v na-šich končinaacutech nie je nemožneacute dostať sa v spoločenskyacutech vedaacutech medzi svetovuacute elitu Pre buduacutecnosť spoločenskyacutech vied na Sloven-sku je teda docircležiteacute či budeme naďalej vyna-chaacutedzať vlastneacute a špecifickeacute vnuacutetro-sloven-skeacute systeacutemy hodnotenia alebo sa otvoriacuteme svetu a začneme sa porovnaacutevať aj s tyacutemi naj-lepšiacutemi Toto porovnaacutevanie nemusiacute byť nutne s použitiacutem WoK databaacutez ale daneacute databaacutezy momentaacutelne tvoria najprepracovanejšiacute sys-teacutem hodnotenia prinajmenšom vo vybranyacutech odboroch ndash ekonoacutemii a psycholoacutegii

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

24) Priacuteloha Tab 5 ndash Najlepšiacute člaacutenok25) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie26) Stopka P et al (2003) Sociology-The Puzzle of Human Cooperation Nature Vol 421 Iss 6926 pp 911-1227) Prokop P et al (2009) Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes SocietyampAnimals Vol 17 Iss 3 pp 224-24028) Priacuteloha Tab 9 ndash Socioloacutegia ndash porovnanie29) Balaacutež V (2010) Social Sciences and Humanities in Slovak Republic METRIS Country Report

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 9: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 20119

Priacutelohy

Zdroj LSE ndash Impact of the Social Sciences Project

Zdroj Science-Metrix

(všetky uacutedaje boli stiahnuteacute v mesiac maacutej 2011)

Astronomy

Medical sciences

Biological sciences

Physics

Chemistry

Agricultural sciences

Geosciences

Engineering

Other life sciences

Psychology

Computer sciences

Mathematics

Social sciences

Average for all lsquosciencelsquo

Inštituacutecia

English

Czech

Russian

French

Multiple Languages

Dutch

German

Japanese

Swedish

Spanish

Italian

Danish

Portuguese

Chinese

Polish

Arabic

Turkish

Other Language

Tab1 Priemernyacute počet autorov na člaacutenok

Tab2 Jazykoveacute pokrytie databaacutez WoK a Ulrichlsquos

198825

36

33

33

31

27

24

25

2

2

19

15

14

31

WoK89

004

050

330

020

220

320

040

060

010

004

010

030

005

001

030

199332

41

37

38

33

29

27

28

21

22

2

16

15

34

Ulrichlsquos78

030

090

340

020

220

390

170

010

260

080

010

070

240

070

010

020

160

199836

45

42

42

36

33

32

31

24

25

23

18

16

38

Difference13

-85

-48

-3

-14

0

-18

-74

-100

-75

-83

-50

-85

-88

-92

-100

-95

- 80

Difference20

8

-24

-26

-45

-48

-50

-64

-69

-69

-80

-83

-86

-96

-100

-100

-100

-87

Average number of authors per journal article

Natural Sciences

Science field

Journal coverage rates by language of article

change

Social Sciences and Humanities

200345

5

46

47

39

38

35

34

29

28

26

19

18

42

WoK90

020

030

320

030

130

300

020

010

090

020

010

010

004

030

200859

56

53

53

43

43

4

38

32

32

3

2

19

47

88ndash08136

56

61

61

39

59

67

52

60

60

58

33

36

52

Ulrichlsquos75

020

040

440

050

260

580

060

040

300

110

030

100

120

090

030

010

240

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 10: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201110

Molecular Biology amp Genetics

Immunology

Neuroscience amp Behavior

Biology amp Biochemistry

Microbiology

Space Science

Clinical Medicine

Pharmacology amp Toxicology

Environment Ecology

Psychiatry Psychology

Chemistry

All Fields Avg

Geosciences

Physics

Plant amp Animal Science

Agricultural Sciences

Material Science

Economics amp Business

Multidisciplinary

Social Sciences general

Engineering

Computer Science

Mathematics

Tab4 Priemernaacute citovanosť na člaacutenok v danom roku

Tab3 Jazykoveacute pokrytie na Slovensku a v Maďarsku

20014634

3657

3492

2964

2799

238

2228

2141

2053

2111

1762

1891

1788

1432

1385

1325

1158

115

581

863

811

766

605

20024279

3347

315

2736

2574

1922

2131

2092

1944

1894

1761

1776

1562

1323

1299

1253

1073

1172

646

837

757

793

599

20033783

3032

2758

2484

2358

2065

1977

1826

1776

1808

1607

1608

1447

122

1174

1178

1072

1039

739

767

704

535

539

20043371

2827

2489

2197

2144

1821

1797

1757

1582

1584

1488

1456

1282

1152

1065

1062

957

925

639

721

669

399

48

20052786

2377

2127

1812

1891

1673

1551

1413

1315

1289

1309

1235

1079

10

87

875

826

743

661

619

563

351

419

20062234

1899

1697

1421

1428

1382

1229

1242

1045

1021

1057

982

921

818

692

719

695

558

702

482

454

251

336

20071694

1501

1272

1098

1059

1207

942

921

809

733

835

764

624

577

518

524

555

403

653

349

38

326

251

2008111

988

809

722

684

731

58

602

493

442

579

487

407

38

327

299

378

222

46

202

241

213

167

2009581

518

404

362

329

51

28

267

233

188

298

239

2

194

151

132

19

097

337

088

12

098

086

201009

074

057

052

05

11

055

036

035

034

044

041

043

039

026

019

028

02

105

02

016

015

014

All years2456

2022

1826

1585

1532

1380

1277

1230

1129

1110

1074

1048

935

814

751

739

693

633

552

495

472

375

350

Fields

Zdroj ESI

Zdroj WoK 1994ndash2011

Social Sciences Articles (SS Art)

SS Art in SK

SS Art in ENG

SS Art

SS Art in ENG

SS Art in HUN

SVK ENG Art

HUN ENG Art

Art

3366

1025

1990

Art

5466

5190

103

5912

9495

Cit

5292

635

4367

CitArt

157

062

219

UnCit

2177

697

1249

UnCit

65

68

63

2+Cit

433

68

327

10+Cit

80

0

80

Slovakia

Hungary

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 11: Newsletter 2011 01-02

Economics

Social Sciences

Psychology Psychiatry

Mathematics

Agriculture

Sociology

Economics

Sociology

Psychology Psychiatry

Politics

Most Cited Article

883

620

2037

2280

699

1274

Most Cited Article

1944

1274

3366

986

100th Art

239

214

399

144

194

95

World

All

ARRA Newsletter | maacutej 201111

Tab5 Najcitovanejšiacute člaacutenok v rokoch 2001 ndash 2010 podľa ESI

Tab5 Najlepšiacute člaacutenok v databaacuteze WoK celkovo

Zdroj ESI

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab6 Ekonoacutemia ndash porovnanie

Art1262

2927

1033

1340

679

223

5938

2444

613

Cit770

2665

2682

4448

1603

444

45136

9433

316

CitArt061

091

260

332

236

199

760

386

052

EconYears 1994 ndash 2011

Top122

123

230

266

149

40

537

100

20

Top109

28

45

92

30

10

193

54

11

H-index9

18

23

30

17

10

77

36

10

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 12: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201112

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK druheacute najhoršie po Ukrajine

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art65 94618 207

8 5285 8758 3787 0725 7224 7885 5364 2722 7032 3572 2981 7751 9441 5301 6812 3262 9401 6752 9861 4291 4271 314

9341 4351 106

8541 033

926849

1 034539

1 149483346336336353292460337197205

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

Rank45464748495051525354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384

CountryUSAENGLANDCANADANETHERLANDSGERMANYAUSTRALIAFRANCECHINASPAINITALYSWEDENSWITZERLANDBELGIUMISRAELSCOTLANDSINGAPOREDENMARKSOUTH KOREATAIWANNORWAYJAPANFINLANDNEW ZEALANDAUSTRIAWALESTURKEYGREECEIRELANDINDIAPORTUGALBRAZILSOUTH AFRICAMEXICOCZECH REPUBLICCHILELITHUANIARUSSIANORTH IRELANDARGENTINAHUNGARYPOLANDSLOVENIACYPRUSTHAILAND

Cit573 662119 567

53 00637 49836 15330 88929 57424 85022 05819 80216 20714 22612 90411 67011 105

9 8849 7939 5128 9288 4238 0246 3636 1555 9174 9604 5083 9013 5783 3803 1112 4941 8551 7391 4911 4821 3841 2681 2561 040

989957912909723

CitArt87

657622638432437517519398464

6604562657571646583409304503269445431

45531314353419327336294179323

13307

4377374295339208271461353

Economics amp Business Economics amp Business

Art334123135631

85154124

98162325

39135

5854

432104

4487

1186240572642674242

7502040242855373554291416

CountryMALAYSIAKENYAPHILIPPINESSLOVAKIAETHIOPIACOLOMBIAINDONESIALUXEMBOURGUNITED ARAB EMIRATESROMANIAKUWAITIRANICELANDLEBANONUKRAINENIGERIAURUGUAYESTONIACROATIAVIETNAMSRI LANKASAUDIA ARABIAZIMBABWEBANGLADESHTUNISIATANZANIACOSTA RICABOLIVIAEGYPTBARBADOSLATVIAUGANDATRINIDAD amp TOBAGOBULGARIAGHANACAMEROONFIJIMOROCCOZAMBIAECUADOR

Cit667546400471459394389346300257252241230213199194187182178177163162160150144126125120120111107106101100

999694919178

CitArt2

444356075

54256314353185079646179397394046187425209151285408284615357215

3298

171424

555267442361182268274174314

65488

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 13: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201113

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art194 215

45 59323 62720 30511 56214 358

7 3265 9647 4207 0154 8337 8234 0815 1003 8183 7473 3062 9094 2733 8062 9467 4093 9693 8433 4863 7922 2222 6891 5932 1641 9051 4061 7052 375

8081 017

507962

2 6041 1841 051

3111 067

509353787337893

1 175999301300

Rank123456789

10111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152

CountryUSAENGLANDCANADAAUSTRALIANETHERLANDSGERMANYSWEDENSCOTLANDCHINAFRANCEITALYSPAINNORWAYISRAELSWITZERLANDBELGIUMFINLANDWALESSOUTH AFRICANEW ZEALANDDENMARKBRAZILTAIWANJAPANSOUTH KOREATURKEYIRELANDINDIAGREECEMEXICOSINGAPORENORTH IRELANDAUSTRIACROATIAHUNGARYTHAILANDKENYAPORTUGALRUSSIAIRANCHILEINDONESIAPOLANDBANGLADESHTANZANIANIGERIAUGANDAARGENTINASLOVENIACZECH REPUBLICICELANDVIETNAM

Cit1 092 757

243 956117 784

86 17365 80150 46640 76030 56225 86523 94220 94220 58120 31120 06819 40518 02416 42916 39816 08315 98215 77414 87013 79313 053

9 1588 8758 6946 9756 8786 3256 3106 1025 9833 5673 2123 0232 8022 8002 7562 0932 0532 0152 0141 9701 8071 6571 6241 597 1 3501 3421 3271 200

CitArt563535499424569351556512349341433263498393508481497564376

42535201348

34263234391259432292331434351

15398297553291106177195648189387512211482179115134441

4

Social Sciences (General) Social Sciences (General)

Rank5354555657585960616263646566676869707172737475767778798081828384858687888990919293949596979899

100101102103104

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK 9 od konca

Art484597288284526325308186248138295217292382248151252170292291

66153589131227190158

77109122

5473978973967679566091

108174187

32142

36563039

10284

CountryESTONIAMALAYSIAGHANAETHIOPIACOLOMBIAPHILIPPINESPAKISTANZIMBABWELEBANONZAMBIAEGYPTPERUCYPRUSSLOVAKIABOTSWANAMALAWIJORDANSAUDI ARABIAVENEZUELALITHUANIAGEORGIAKUWAITROMANIANEPALUNITED ARAB EMIRATESCUBASRI LANKABURKINA FASOJAMAICATRINIDAD amp TOBAGONICARAGUACAMBODIACAMEROONMOROCCOBOLIVIACOSTA RICAURUGUAYFIJIGUATEMALAECUADORSENEGALBULGARIABOSNA amp HERCEGOVINASERBIASYRIAUKRAINEYUGOSLAVIAMOZAMBIQUEGAMBIAPANAMALUXEMBOURGMALTA

Cit1 1421 0661 0331 026

963952913855807725699668664621601599587568528517510499492458455448360357351342336330314306304301295286269244243238232215215205199192180172166166

CitArt236179359361183293296

46325525237308227163242397233334181178773326084

352

236226464322

28622452324344416314388362

48407267

22133115672144553343

6441163198

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 14: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201114

Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti Tab7 Ranking krajiacuten podľa celkovej citovanosti

Art117 688

24 77817 08917 0551058011 561

5 1665 6636 5594 1213 4423 3662 9713 5002 3614 1702 1733 2842 0202 2501 4811 4971 9251 0611 1981 6431 9481 375

956483712717700

10521173

622458587197326310288327192

Rank123456789

1011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344

CountryUSAENGLANDCANADAGERMANYNETHERLANDSAUSTRALIAITALYFRANCESPAINISRAELBELGIUMSWEDENSCOTLANDSWITZERLANDNEW ZEALANDJAPANFINLANDCHINAWALESNORWAYDENMARKAUSTRIABRAZILIRELANDSOUTH KOREATAIWANTURKEYSOUTH AFRICAGREECEHUNGARYINDIASINGAPOREPOLANDMEXICORUSSIAPORTUGALNORTH IRELANDCZECH REPUBLICICELANDARGENTINAIRANCOLOMBIACHILEESTONIA

Cit1 497 061

307 800200 545155 130124 908115 005

50 57149 80840 33440 25336 40634 74934 54532 93926 91524 79124 07423 60321 95920 79016 72313 56211 207

936990999086850476485913516251104204394837063086305229292338198817851685166416351480

CitArt127212421174

911181

995979

88615977

105810321163

941114595

1108719

1087924

1129906582883

76553437556619

1069718586564352263491

64398

1009548544578

5771

Psychology amp Psychiatry Psychology amp Psychiatry

Rank454647484950515253545556575859606162636465666768697071727374757677787980818283848586

Zdroj ESI (2001ndash2010)

CitArt je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku

Art181171

99235

79291114169169113

808487

11062665871463128

1043342585547604124222924285737

1542434102514

CountryNIGERIASLOVENIALEBANONCROATIABULGARIASLOVAKIATHAILANDKUWAITROMANIAMALAYSIAUGANDAPAKISTANEGYPTCYPRUSPHILIPPINESLITHUANIAINDONESIAVENEZUELASAUDI ARABIAYUGOSLAVIANEPALUNITED ARAB EMIRATESTRINIDAD amp TOBAGOCOSTA RICAKENYASRI LANKAUKRAINEPERUETHIOPIABOSNIA amp HERCEGOVINAMALTATANZANIABANGLADESHMOROCCOLUXEMBOURGCUBASERBIAVIETNAMZIMBABWELATVIABOTSWANASERBIA amp MONTENEGRO

Cit11561091

961960917829763715687682654575535498449433428416393378373363354335332319297296280267238229227214211205159142141140138125

CitArt639638971409

1161285669423407604818685615453724656738586854

12191332

3491073

798572

58632493683

11121082

79946764

37554103592415

14552893

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 15: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201115

Zdroj WoK

Zdroj WoK

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

SK

CZE

HUN

POL

SLO

EST

SWE

TUR

UKR

Tab9 Socioloacutegia ndash porovnanie

Tab8 Psycholoacutegia ndash porovnanie

Art361

660

158

324

142

55

1342

214

75

Art836

1686

1447

1750

515

465

9998

3112

468

Cit271

720

420

204

325

86

3985

850

32

Cit1608

5941

12442

8760

2093

3287

104260

16919

722

CitArt075

109

266

063

229

156

297

397

043

CitArt192

352

860

501

406

707

1043

544

154

Socio

Psi

Years 1994 ndash 2011

Years 1994 ndash 2011

Top19

32

51

26

35

12

202

68

26

Top141

383

466

188

95

158

1530

217

103

Top104

8

12

5

11

3

50

16

0

Top1023

72

132

77

37

49

273

93

18

H-index5

8

11

7

10

5

28

12

1

H-index17

33

48

41

23

30

106

47

13

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 16: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201116

Uacutevod

Napriek tomu že neexistuje objektiacutevny široko akceptovateľnyacute spocircsob evaluaacutecie je v raacutemci jednotlivyacutech inštituacuteciiacute na naacuterodnej uacuterovni i v medzinaacuterodnom kontexte bežnou praxou hodnotiť vedu a vyacuteskum prostredniacutec-tvom publikačnyacutech vyacutestupov V zaacutesade exis-tujuacute dva zaacutekladneacute priacutestupy ndash byrokratickyacute (vyacute-skum musiacute byť meranyacute a hodnotenyacute tak ako akyacutekoľvek inyacute druh vyacuteroby či produkcie v spo-ločnosti podľa možnosti s využitiacutem kvantita-tiacutevnych metoacuted) a pozitivistickyacute (zaacutevažnyacute vyacutes-kum by nemal byť kontrolovanyacute a meranyacute a už vocircbec nie prostredniacutectvom počiacutetania pu- blikaacuteciiacute a citaacuteciiacute mal by byť hodnotenyacute vyacutehradne expertmi z daneacuteho odboru prostredniacutectvom tzv peer review)

V člaacutenku bližšie rozoberieme možnosti využitia dostupnyacutech databaacutez na hodnotenie publikačnej činnosti s docircrazom na špecifikaacute humanitnyacutech a spoločenskyacutech vied Predsta-viacuteme aj naacutevrh spocircsobu kategorizaacutecie a posu- dzovania publikačnyacutech vyacutestupov aplikovateľnyacute na naacuterodnej uacuterovni

1Použitie bibliometrie a sciento-metrie v HUM a SPOL odboroch

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti je veľmi docircležiteacute v prvom rade určiť čo chceme zistiť (Akyacute vyacuteskum a v akom rozsahu sa na univer-zite realizuje Akyacute je jeho dopadvplyv Kto robiacute špičkovyacute vyacuteskum Kto ho nerobiacute vocircbec Akaacute je poziacutecia vyacuteskumniacutekainštituacutecie v porov-naniacute so zahraničiacutem Akaacute v raacutemci krajiny) a až

naacutesledne zvoliť vhodneacute indikaacutetory Často sa to robiacute naopak ndash použiacutevajuacute (resp zneužiacutevajuacute) sa tie indikaacutetory rankingy ktoreacute suacute dostupneacute a vyacutesledky takyacutechto hodnoteniacute suacute využiteacute na rocirczne ciele Nezriedka sa hodnotenie redu-kuje len na zaacutekladneacute počty publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute Pritom normalizovaneacute indikaacutetory (počet citaacuteciiacute na tvoriveacuteho pracovniacuteka normalizovanyacute počet citaacuteciiacute v raacutemci discipliacuteny) alebo kontextuaacutelne indikaacutetory (do uacutevahy sa berie celaacute publikačnaacute a citačnaacute sieť napr Eigenfactor) mocircžu po-skytnuacuteť objektiacutevnejšiacute a informatiacutevnejšiacute priacutestup k hodnoteniu dajuacute počty do kontextu

Aplikaacutecia bibliometrickyacutech metoacuted v raacutemci spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech odborov je komplikovanaacute vzhľadom na širokuacute škaacutelu a rocircznorodosť discipliacuten Špecifikaacute vidiacuteme v predmete skuacutemania spocircsobe vedeckej komunikaacutecie metoacutedach Vedeckeacute baacutedanie v oblasti spoločenskovednyacutech a humanitnyacutech discipliacuten je kumulatiacutevne a menej naacutechylneacute k zastaraacutevaniu komunikačneacute prostriedky suacute rocircznorodejšie než v priacuterodovednyacutech disci-pliacutenach kde je nosnyacutem komunikačnyacutem pro- striedkom časopiseckyacute člaacutenok V raacutemci spo-ločenskovednyacutech odborov a humaniacutet pozorujeme vyacuteznamnejšiu uacutelohu knižnyacutech publikaacuteciiacute kon-ferenčnyacutech priacutespevkov zborniacutekov nevedeckej a popularizačnej literatuacutery problematickeacute je aj využitie citačnej analyacutezy

Tradiacutecia citovania v humanitnyacutech discipliacute-nach nie je takaacute silnaacute v porovnaniacute s tzv bdquotvr-douldquo vedou1 Historik umenia pravdepodobne nebude formaacutelne citovať diela ako suacute Guer-nica či Mona Lisa Literaacuterny kritik necituje

Shakespeara zakaždyacutem keď spomenie Ham-leta V spoločenskyacutech a humanitnyacutech discipliacute-nach majuacute knihy ndash aj ako referenčneacute zdroje ndash oveľa vyacuteznamnejšiu rolu než časopiseckeacute člaacutenky Cieľovaacute skupina použiacutevateľov v priacute-rodnyacutech a technickyacutech discipliacutenach je medzi- naacuterodnaacute Naproti tomu predmet skuacutemania v raacutemci spoločenskyacutech vied a humaniacutet je často lokaacutelne orientovanyacute a ako takyacute je určenyacute pre-dovšetkyacutem cieľovej skupine z danej krajiny regioacutenu Vedci zo spoločenskovednyacutech a hu- manitnyacutech oblastiacute preukaacutezateľne viac publi- kujuacute v materinskom jazyku a v časopisoch s limitovanou distribuacuteciou Každaacute odlišnosť ovplyvňuje spocircsob aplikovania bibliometric-kyacutech metoacuted

Dve najznaacutemejšie bibliometrickeacute databaacutezy (produkty Thomson Reuters na baacuteze Web of Knowledge2 ndash WoK a SCOPUS3 od Elsevier) preferujuacute časopiseckeacute člaacutenky piacutesaneacute v anglič-tine takže ich použitie na hodnotenie publi-kačnyacutech vyacutestupov spoločenskovednyacutech a hu-manitnyacutech odborov je limitovaneacute Niektoriacute autori4 tvrdia že skutočnyacute akademickyacute vedeckyacutevyacuteskum musiacute byť relevantnyacute medzinaacuterodne a pokiaľ tomu tak nie je nemal by byť pred-metom bibliometrickyacutech hodnoteniacute Z tohto pohľadu by vedeckovyacuteskumneacute vyacutestupy ne-evidovaneacute v tyacutechto databaacutezach nemohli byť vocircbec hodnoteneacute Takyacuteto priacutestup ťažko pova-žovať za spraacutevny keďže stavia komerčneacute spo-ločnosti (Thomson Reuters Elsevier) do poziacute-cie rozhodcu ktoryacute určuje čo je a čo nie je kvalitnyacute vedeckyacute vyacutestup

Neexistuje medzinaacuterodnaacute bibliometrickaacute databaacuteza zameranaacute na knižneacute publikaacutecie a ineacute typy dokumentov V knižnyacutech publikaacuteciaacutech sa systematicky neuvaacutedzajuacute adresy pracoviacutesk takže by bolo veľmi komplikovaneacute jednoznačne

Evaluaacutecia publikačnej činnosti v humanitnyacutech a spoločenskovednyacutech odboroch

1) Garfield E (1980) Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science The effect that ISIlsquos citation index for the arts and humani-ties is expected to have on future scholarship In LibraryQuarterly pp 40ndash572) ISI Web of Knowledge Licencovaneacute databaacutezoveacute produkty fy Thomson Reuters (Web of Science Journal Citation Re-ports Current Contents Connect Essential Science Indica-tors) Dostupneacute na internete httpisiknowledgecom3) SCOPUS Licencovanyacute databaacutezovyacute produkt fy Elsevier BV Dostupneacute na internete wwwscopuscom4) Moed HF Nederhof AJ Luwel M (2002) Towards performance in the humanities In Library Trends pp 498ndash520

Jana Ilavskaacute1)

1) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 17: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201117

identifikovať autora a určiť jeho priacuteslušnosť k inštituacutecii krajine Zatiaľ ani nie je znaacutema platnaacute metodika vzaacutejomneacuteho porovnaacutevania kvality monografickej literatuacutery (ale určite je rozdiel medzi knižnou publikaacuteciou vydanou napr vydavateľstvom Oxford University Press a distribuovanou celosvetovo a publikaacute-ciou vydanou na naacuteklady autora prakticky neznaacutemym lokaacutelnym vydavateľom v minimaacutel-nom naacuteklade 50 ks)

2 Možnosti hodnotenia publikačnej činnosti na Slovensku

Aj keď uznaacutevame kvality medzinaacuterodnyacutech bib-liometrickyacutech databaacutez (WoK SCOPUS) nemocirc-žeme prehliadnuť viacereacute ich negatiacutevne straacutenky najmauml nerovnomerneacute zastuacutepenie discipliacuten a typov publikaacuteciiacute rocirczne formy naacutezvov a mien komplikujuacutece spoľahlivosť vyhľadaacutevania auto- citaacutecie a chybovosť uacutedajov Akademickeacute kniž-nice vysokyacutech škocircl ktoreacute majuacute zo zaacutekona5 po-vinnosť bibliografickej registraacutecie publikač- nej činnosti vysokoškolskyacutech učiteľov vyacutes-kumnyacutech zamestnancov a študentov denneacuteho doktorandskeacuteho štuacutedia budujuacute informačne veľmi cenneacute kompatibilneacute priebežne aktu-alizovaneacute a takmer uacuteplneacute inštitucionaacutelne da-tabaacutezy Na registraacuteciu publikačnej činnosti sa využiacutevajuacute rocirczne knižnično-informačneacute sys-teacutemy spracovanie a kategorizaacutecia publikaacuteciiacute a ohlasov sa riadi Smernicou č 132008-R6 o bibliografickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti umeleckej činnosti a ohlasov Na zaacuteklade smernice sa publikaacutecie delia podľa originaacutelnosti a druhovo-funkčnej charakteristiky (vedeckeacuteodborneacuteprehľadoveacute) bibliografickej uacuterovne (knižnaacute publikaacuteciačlaacute-nokkapitola) teritoriality a hodnotenia doku-mentu do 84 rocircznych kategoacuteriiacute Priacutelišnaacute pod- robnosť delenia však spocircsobuje probleacutemy pretože niektoreacute publikaacutecie spĺňajuacute kriteacuteriaacute viaceryacutech kategoacuteriiacute

Databaacutezy publikačnej činnosti vysokyacutech škocircl (VŠ) obsahujuacute komplexneacute a spoľahliveacute bibliografickeacute informaacutecie o publikaacuteciaacutech a ohla- soch lokaacutelneho i medzinaacuterodneacuteho charak-teru zahŕňajuacute všetky typy publikaacuteciiacute (člaacutenky knihy zborniacuteky konferenčneacute priacutespevky pa-tenty a i) zohľadňujuacute zviditeľnenie publikaacuteciiacute v raacutemci databaacutezy Current Contents Connect (CCC WoK) či ohlasov (Web of ScienceWoK

SCOPUS) V suacutečasnosti sa pracuje na noveli-zaacutecii danej smernice ktoraacute by mala zabezpe-čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikaacutecie (resp zdrojoveacuteho dokumentu) v ďalšiacutech renomova-nyacutech databaacutezach Bolo by optimaacutelne ak by sa na zaacuteklade tyacutechto lokaacutelnych (v suacutečasnosti skocircr bibliografickyacutech) inštitucionaacutelnych data-baacutez (v buduacutecnosti možno s ambiacuteciou prepo-jenia na inštitucionaacutelne repozitaacutere obsahujuacutece uacuteplneacute texty) vybudoval naacuterodnyacute bibliometrickyacute a scientometrickyacute systeacutem Teraz tieto databaacutezy mocircžu poskytnuacuteť len vyhľadaacutevanie publikaacuteciiacute a generovanie prehľadov pre interneacute potreby a hodnotenia Knižničneacute systeacutemy softveacuterovo neumožňujuacute uskutočňovanie komplexnyacutech sofistikovanyacutech matematickyacutech vyacutepočtov ktoreacute bibliometria a scientometria zahŕňa Agregaacutecia uacutedajov do jednotneacuteho systeacutemu zabezpečenie priebežnej aktualizaacutecie a dedu-plikaacutecie v priacutepade spoluautorstva medzi VŠ by priniesli mnohouacutečelne využiteľnyacute bibliomet-rickyacute a scientometrickyacute naacutestroj

Suacutestrediť informaacutecie o publikačnej čin-nosti VŠ sa určityacutem spocircsobom podarilo v raacutemci Centraacutelneho registra publikačnej činnosti SR (CREPČ)7 Register vznikol v roku 2007 za uacuteče-lom transparentnosti prideľovania finančnyacutech dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu pre verejneacute vysokeacute školy Akademickeacute knižnice v dohodnutyacutech intervaloch prenaacutešajuacute do tohto registra zaacuteznamy o publikaacuteciaacutech autorov z danyacutech VŠ ktoreacute boli publikovaneacute v sledovanom obdobiacute Informaacutecie o ohlasoch sa tč nesledujuacute a teda ani syste-maticky do CREPČ nevkladajuacute V suacutečasnej po-dobe CREPČ nemocircže sluacutežiť na ineacute uacutečely než na rozdeľovanie financiiacute Jednako pre kraacutetku časovuacute retrospektiacutevu (rok vydania 2006 a ne-skocircr) ale aj kvocircli tomu že daacuteta v CREPČ sa spaumltne neaktualizujuacute ndash dopĺňajuacute sa len uacutedaje o novo-vydanyacutech publikaacuteciaacutech spadajuacutecich do obdobia sledovaneacuteho pre uacutečely stano-venia rozpočtu Do CREPČ sa nenahraacutevajuacute zaacuteznamy ktoreacute boli z rocircznych docircvodov spra-covaneacute vysokou školou s oneskoreniacutem (napr zaacuteznam s rokom vydania 2007 spracovanyacute do lokaacutelnej databaacutezy v roku 2011 sa v suacutečasnosti do CREPČ nedostane) Suacutečasne sa ani neak-tualizujuacute informaacutecie o novyacutech ohlasoch ktoreacute medzičasom pribudli k zaacuteznamom ulože-nyacutem do CREPČ v uplynulyacutech rokoch Je pred-poklad že doplnenie aktualizaacuteciu a dedupli-kaacuteciu daacutet by bolo možneacute v spolupraacuteci s VŠ

dosiahnuť relatiacutevne bezprobleacutemovo Avšak ani CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-kyacutemi a scientometrickyacutemi funkciami (citačneacute analyacutezy identifikaacutecia spoluautorstva a pod)

Naacutestroj ktoryacute by uspokojivo zmeral kva-litu vplyv a dosah vyacuteskumu neexistuje Pra-cujeme skocircr s odhadmi než docirckazmi Biblio-metrickeacute naacutestroje zaznamenali veľkyacute pokrok ale predstavujuacute len nepriame spocircsoby mera-nia kvality vyacuteskumu prostredniacutectvom kvanti-tatiacutevnych metoacuted Hodnotenie publikačnej čin-nosti realizovaneacute predovšetkyacutem za uacutečelom rozdelenia finančnyacutech zdrojov ktoreacute vychaacutedza z kvantitatiacutevnych bibliometrickyacutech uacutedajov pri-naacuteša riziko zvyacutešenej miery nadhodnocova-nia fabulaacutecie a plagiaacutetorstva Suacutestredenie sa na publikovanie v preferovanyacutech typoch publikaacuteciiacute mocircže spocircsobiť zniacuteženie rocircznorodosti a adresnosti vyacutestupov bokom ostane zveda-vosť baacutedanie fascinaacutecia z objavov akademickaacute priacuteprava mladyacutech vedcov a pod Evaluaacutecia by určite mala byť založenaacute aj na kvalitatiacutevnom posuacutedeniacute vybranyacutech praacutec (peer review) Kva-litatiacutevne hodnotenie si vyžaduje sformovanie skupiny expertov pre danuacute oblasť ktoraacute určiacute vyacuteznam a hodnotu publikaacuteciiacute Tento spocircsob hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-zovateľnyacute predovšetkyacutem kvocircli nedostatočnyacutem kapacitnyacutem možnostiam (najmauml časovyacutem a ľudskyacutem) Určitou naacutehradu za hodnotenie jednotlivyacutech člaacutenkov priacutespevkov monografiiacute mocircže byť kvalitatiacutevne posuacutedenie zdrojovyacutech dokumentov vydavateľstiev Hodnota reno-meacute či prestiacutež časopisu vydavateľstva mocircže zastuacutepiť individuaacutelne hodnotenie publikaacuteciiacute Bolo by vhodneacute vybudovať alternatiacutevne indexy na naacuterodnej uacuterovni (voči Web of Science SCO-PUS) aj napriek tomu že by neposkytovali možnosť uacuteplne relevantneacuteho medzinaacuterodneacuteho porovnania

5) Zaacutekon č 1832000 o doplneniacute zaacutekona Slovenskej naacuterod-nej rady č 271987 Zb o štaacutetnej pamiatkovej starostlivos-ti a o zmene a doplneniacute Zaacutekona č 681997 Z z o Matici slo-venskej6) Smernica č 132008-R zo 16 oktoacutebra 2008 o bibliogra-fickej registraacutecii a kategorizaacutecii publikačnej činnosti ume-leckej činnosti a ohlasov Materiaacutel Ministerstva školstva SR Dostupneacute na internete wwwmineduskdataUSERDATALegislativaRezortnePredpisy200813_2008_R_smerni-ca_bibliografiazip7) Centraacutelny register publikačnej činnosti SR Dostupneacute na internete wwwcrepcsk

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 18: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201118

Naacuterodnyacute index resp databaacutezu relevant-nyacutech časopisov a vydavateľstiev možno vy-tvoriť analyacutezou suacutečasnej publikačnej činnosti Na zaacuteklade daacutet z databaacutez VŠ by bolo možneacute vytvoriť zoznam časopisovvydavateľstiev kde autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie publikujuacute Naacutesledne by sa uskutočnil rozsiahly prieskum (napriacuteklad formou online hodnote-nia) v raacutemci ktoreacuteho by jednotliviacute vedecko- vyacuteskumniacute pracovniacuteci hodnotili bdquovedeckosťldquo vyacuteznam renomeacute danyacutech publikačnyacutech kanaacute-lov (škaacutelovaneacute otaacutezky typu Považujete tento časopis za vedeckyacuteodbornyacutepopulaacuterno-naacuteučnyacuteJe pre Vaacuteš odbor smerodajnyacuteurčujuacuteci mienkotvornyacute) Vyacutesledky prieskumu by sa využili pri tvorbe prehľadaacutevateľnej databaacutezy obsahujuacutecej autorizovaneacute uacutedaje o časopisoch a vydavateľstvaacutech a ich docircležitosti a relevancii pre jednotliveacute vedneacute discipliacuteny (konečne by sme vedeli konkreacutetnejšie povedať ktoreacute vydavateľstvaacutečasopisy suacute renomovaneacute uznaacute- vaneacute) Takaacuteto databaacuteza by nielenže prispela k objektiacutevnejšiemu hodnoteniu vyacutestupov ale aj pomohla autorom identifikovať komuni-kačneacute kanaacutely relevantneacute pre danuacute komunitu discipliacutenu vyacuteskum Navrhovanyacute spocircsob vytvorenia databaacutezy by mal zabezpečiť trans-parentnosť objektivitu overiteľnosť aktuaacutel-nosť i udržateľnosť Suacutečasne by bolo vhodneacute vytvoriť určityacute kompenzačnyacute koeficient daacuteva-juacuteci do pomeru hodnotenie prostredniacutectvom WoK SCOPUS s touto naacuterodnou (diverzitu dis-cipliacuten rešpektujuacutecou) databaacutezou

Pri vaacutehovaniacute publikačnyacutech kanaacutelov (časopis vydavateľstvo) odporuacutečame zohľadniť

nakoľko jazyk naacuteklad a distribuacutecia garan-tuje priacutestup relevantnej cieľovej skupiny k tyacutemto publikaacuteciaacutem

peer review proces alebo ineacute kvalitatiacutevne hodnotenie

mieru zastuacutepenia autorov jednej inštituacutecie (komunikačnyacute kanaacutel s viac ako 23 autorov z jednej inštituacutecie by mal mať nižšiu vaacutehu resp by nemal byť vocircbec branyacute do uacutevahy)

Kvantifikaacutecia vaacuteh (bodov) je teacutemou na ďalšiu diskusiu Je možneacute sa inšpirovať noacuter-skou 2-uacuterovňovou klasifikaacuteciu ndash 20 pub-likaacuteciiacute zaradiť do vyššie bodovanej uacuterovne 80 publikaacuteciiacute do nižšie hodnotenej uacuterovne

Kriteacuteriaacute na zaradenie do vyššej uacuterovne by sa liacutešili v zaacutevislosti od vednej discipliacuteny Zodpo-vednosť za voľbu kriteacuteriiacute resp kategorizaacuteciu publikaacuteciiacute by mala byť na odborniacutekoch z da-nyacutech vednyacutech discipliacuten Otaacutezkou však je kto by mal byť zodpovednyacute za vytvorenie a prevaacutedz kovanie takejto databaacutezy (Ministerstvo škol-stva vedy vyacuteskumu a športu Centrum ve-decko-technickyacutech informaacuteciiacute SR Uacutestav infor-maacuteciiacute a prognoacutez školstva niektoraacute z vysokyacutech škocircl komerčnaacute firma)

Naacutevrh rozdelenia publikačnyacutech vyacutestupov podľa docircležitosti

1 karentovaneacute publikaacutecie (WoK ndash Current Contents Connect)8

2 publikaacutecie (monografie člaacutenky zborniacuteky) klasifikovaneacute podľa naacuterodneacuteho indexu databaacutezy ndash A mienkotvorneacute vyacuteznamneacute zviditeľneneacute B ostatneacute3 učebnice skriptaacute4 pozvaneacute konferenčneacute priacutespevky5 ostatneacute konferenčneacute priacutespevky6 abstrakty7 ostatneacute publikaacutecie

Publikaacutecie by sa pravdepodobne dali roz-deliť aj podrobnejšie avšak priacutelišnaacute granu-larita mocircže situaacuteciu zbytočne komplikovať Suacutečasťou hodnotenia publikaacuteciiacute aj v spoločen-skovednyacutech a humanitnyacutech discipliacutenach by sa mohli stať aj ohlasy Nemalo by sa však vy-chaacutedzať len z citačnyacutech databaacutez Web of Science či SCOPUS ale mali by sa brať do uacutevahy aj ineacute typy ohlasov ndash citaacutecie neregistrovaneacute v citačnyacutech indexoch recenzie kritiky

Zaacutever

Bibliometrickaacute analyacuteza využiacutevajuacuteca databaacutezy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko-vednyacutech discipliacuten a humaniacutet je aplikovateľnaacute až po preskuacutemaniacute nosnyacutech typov publikaacuteciiacute v raacutemci danej discipliacuteny a po zhodnoteniacute vyacuteznamu zahraničnyacutech medzinaacuterodnyacutech ča-sopisov Pokiaľ suacute pre danuacute vednuacute discipliacute-nu medzinaacuterodneacute časopisy dominujuacutecou ale-bo aspoň prevažujuacutecou formou vedeckej ko-munikaacutecie tak vo vaumlčšine priacutepadov je hodno-tenie s využitiacutem WoK SCOPUS možneacute inak je potrebneacute hľadať ineacute spocircsoby Riešeniacutem

mocircže byť kombinaacutecia peer review s vlastnyacutem (naacuterodnyacutem) systeacutemom hodnotenia publikač-nyacutech vyacutestupov Odborniacuteci z jednotlivyacutech ved-nyacutech oblastiacute by si sami mali určiť ktoreacute pu-blikačneacute kanaacutely suacute pre nich najdocircležitejšie najhodnotnejšie najvyacuteznamnejšie Databaacutezy publikačnej činnosti slovenskyacutech VŠ suacute z hľa-diska pokrytia discipliacuten i typov publikaacuteciiacute takmer uacuteplneacute obsahujuacute spoľahliveacute bibliogra-fickeacute uacutedaje jednoznačne identifikujuacute autora i pracovisko Po obsahovej straacutenke mocircžu sluacute-žiť na hodnotenie publikačnej činnosti avšak daacuteta suacute spracovaacutevaneacute v systeacutemoch ktoreacute neumožňujuacute rozsiahlejšie scientometrickeacute analyacutezy a hodnotenia Bolo by vhodneacute naacutejsť vhodnejšiacute softveacuterovo funkčne silnejšiacute systeacutem

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autorky kto-reacute nemusia byť zdieľaneacute pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

5) V priacutepade priacuterodovednyacutech a niektoryacutech spoločenskoved-nyacutech discipliacuten kde sa dajuacute bibliometrickeacute a scientometric-keacute metoacutedy aplikovať by bolo vhodneacute karentovanosť publi-kaacuteciiacute skombinovať s poziacuteciou zdrojoveacuteho dokumentu podľa impakt faktoru (rozdeleneacute kvartaacutelne 1Q ndash 80 2Q ndash 60 3Q ndash 40 4Q - 20) Pre humanity sa toto nedaacute aplikovať Journal Citation Index nemaacute relevantnuacute ediacuteciu

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 19: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201119

Uacutevod

V člaacutenku sa venujeme vybranyacutem zahranič-nyacutem postupom pri hodnoteniacute kvality a kvan-tity vyacuteskumu vedeckyacutech tiacutemov Zameriame sa pritom najmauml na model hodnotenia a naacute-sledneacuteho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech vo Veľkej Britaacutenii Vyacuteber britskeacuteho priacutekladu vychaacutedza z toho že ide o dobre znaacutemy a prepracovanyacute systeacutem kto-ryacute v nedaacutevnej minulosti prevzalo s istyacutemi obmenami viacero krajiacuten V praacuteci venujeme osobitnuacute pozornosť vyacutevoju hodnotenia vyacutes-kumu na Slovensku Jednou zo suacutečastiacute kom-plexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl na Sloven-sku bol aj systeacutem ktoryacute prevzal podstatneacute myšlienky z britskej metodiky

1 Jednotneacute protokoly ndash priacuteklad Holandska

Jednyacutem zo suacutečasnyacutech svetovyacutech trendov hod-notenia vyacutesledkov vyacuteskumu je použiacutevanie jednotnyacutech protokolov pre hodnotenie Idea spočiacuteva v tom že v určitej krajine sa o vzaacutecne prostriedky z verejnyacutech zdrojov prideleneacute na vyacuteskum uchaacutedza viacero inštituacuteciiacute Ak sa majuacute tieto prostriedky prideľovať podľa kvality vyacutes-kumu mali by sa jednotliveacute inštituacutecie posud-zovať podľa rovnakyacutech alebo aspoň podob-nyacutech kriteacuteriiacute Na to je ale potrebnyacute jednotnyacute postup popiacutesanyacute v určitom bdquoprotokoleldquo Myš-lienka vznikla v Holandsku kde sa jednotnyacute protokol použiacuteva už niekoľko rokov V suacutečas-nosti sa pracuje na priacuteprave jednotneacuteho eu-roacutepskeho protokolu (iniciatiacuteva ALLEA) Idea sa už udomaacutecňuje aj na Slovensku1

V Holandskom kraacuteľovstve sa v roku 2002 vytvorila pracovnaacute skupina bdquoQuality obligesldquo bdquoStandard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizationsldquo Pracovnaacute skupina zastupovala tri organizaacutecie ktoreacute združujuacute inštituacutecie štaacutetom podporovaneacuteho vyacuteskumu Asociaacutecia univerziacutet (wwwvsnnnl) Holandskaacute organizaacutecia vedeckeacuteho vyacuteskumu (wwwnwonl) a Kraacuteľovskaacute Holandskaacute Akadeacute-mia Vied (wwwknawnl)

Každaacute z hodnotenyacutech inštituacuteciiacute pripraviacute raz za tri roky samo-hodnotiacu spraacutevu a raz za šesť rokov sa podrobiacute externeacutemu hodnote-niu Cieľom hodnotenia je

zlepšenie kvality vyacuteskumu

zlepšenie manažmentu

zvyacutešenie zodpovednosti (accountability)

Externeacute hodnotenie uskutočňuje panel expertov metoacutedou peer review Predsedu a členov hodnotiacej komisie vyberaacute samot-naacute hodnotenaacute inštituacutecia pričom však musiacute byť zabezpečenaacute uacuteplnaacute nezaacutevislosť predsedu a členov komisie od hodnotenej inštituacutecie a komisia musiacute ziacuteskať adekvaacutetnu legitimitu u vedeckej komunity aj spoločnosti

Snahou je aj čo najnižšia administratiacutevna zaacuteťaž pre hodnoteneacute inštituacutecie Evaluaacutecia je kombinaacuteciou retrospektiacutevneho hodnote-nia (vyacutesledky dosiahnuteacute v minulom obdobiacute) a prospektiacutevneho hodnotenia (možnosti v buduacutecnosti) Spojenie obidvoch sa chaacutepe v zmysle diskusia o buduacutecnosti vyžaduje zna-losť minulosti Pri evaluaacutecii sa hodnotiacute jednak inštituacutecia ako celok a jednak jej vyacuteskumneacute

programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno- tlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten) Hlavnyacutemi kri-teacuteriami suacute

kvalita (medzinaacuterodneacute uznanie a inovačnyacute potenciaacutel)

produktivita (vedeckyacute vyacutestup scientome- tria technometria sociometria)

relevantnosť (vedeckyacute a socio-ekonomickyacute dopad vyacutesledkov)

životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro-jektov (flexibilita manažment vedenie)

Hodnotiaca spraacuteva komisie hodnotiacute inštituacuteciu ako celok aj jednotliveacute vyacuteskumneacute programy teda vyacuteskumneacute skupiny ktoreacute buduacute jednotliveacute programy riešiť Na zaacuteklade hodnotenia sa vyacuteskum v jednotlivyacutech in-štituacuteciaacutech mocircže pohybovať na 5-stupňovej škaacutele excellent very good good satisfac-tory insatisfactory

Po skončeniacute evaluaacutecie sa ešte uskutoč-ňuje bdquometaevaluaacutecialdquo ktoraacute hodnotiacute jednotliveacute hodnotiace spraacutevy

Použiacutevanie jednotneacuteho protokolu pre hodnotenie vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute aspoň v krajinaacutech Euroacutepskej uacutenie by určite prispelo k zlepšeniu možnostiacute porovnania inštituacuteciiacute v rocircznych krajinaacutech Probleacutemom však zostaacuteva naacuteročnosť panelov v jednotlivyacutech krajinaacutech

2 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii

21 Duaacutelny systeacutem podpory

Zaacutekladnaacute myšlienka britskeacuteho bdquoResearch Assesment Exerciseldquo (RAE) 2008 a jeho predchodcov od roku 1992 spočiacuteva v tom že inštitucionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech maacute byť zaacutevisleacute od kvality vyacuteskumu pričom najkvalitnejšiacute vyacuteskum maacute ziacuteskať najviac prostriedkov Najviac pros- triedkov majuacute pritom ziacuteskať tie oblasti vyacutes-kumu ktoreacute majuacute vyacutesledky porovnateľneacute so svetovou špičkou

Trendy hodnotenia vyacuteskumu vo svete ako priacuteklad pre Slovensko

1) Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) pod zaacuteštitou ministra školstva a predsedu SAV zorganizovala 30 novembra 2010 k tejto teacuteme medzinaacuterodnyacute seminaacuter

Jaacuten Pišuacutet12)

1) Akademickaacute rankingovaacute a ratingovaacute Agentuacutera (ARRA)2) Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Fakulta matematiky fyziky a informatiky

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 20: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201120

Tzv duaacutelny systeacutem grantovej podpory vyacute-skumu a vyacutevoja ktoryacute sa pocircvodne rozvinul v Britaacutenii (UK) bol neskocircr s istyacutemi obmenami prijatyacute aj v inyacutech krajinaacutech Jednou suacutečasťou tohto systeacutemu suacute granty udeľovaneacute grantovyacutemi agentuacuterami na zaacuteklade vyacuteberu spomedzi predloženyacutech projektov Scheacutema je v princiacutepe podobnaacute slovenskej scheacuteme APVV rozdiel je v tom že v Britaacutenii existuje viacero Vyacuteskum-nyacutech raacuted (bdquoResearch Councilsldquo) ktoreacute granty udeľujuacute Druhou suacutečasťou duaacutelneho systeacutemu suacute inštitucionaacutelne prostriedky ktoreacute sa pri-deľujuacute inštituacuteciaacutem (univerzitaacutem) najmauml na zaacute-klade hodnotenia kvality a kvantity vyacuteskumu uskutočneneacuteho tiacutemami pracujuacutecimi na jed-notlivyacutech vysokyacutech školaacutech Hodnotenie kva-lity a kvantity vyacuteskumu sa uskutočňuje na zaacute-klade peer review V poslednyacutech rokoch ba-dať snahu využiť viac medzinaacuterodneacute databaacutezy v tyacutech vedeckyacutech oblastiach kde je to mož-neacute a zjednodušiť administratiacutevu Takže sme-rovanie je tu od peer review k informed peer review pričom informaacutecie obsahujuacute najmauml vyacutesledky scientometrickej analyacutezy

22 Jednotliveacute kroky RAE 2008

V raacutemci systeacutemu bola stanovenaacute pomerne širokaacute definiacutecia vyacuteskumu ktoraacute zahrňuje nie- len humanitneacute a spoločenskeacute vedy ale aj ume-nie Ponuacutekame voľnyacute preklad definiacutecie vyacuteskumu2

bdquoVyacuteskum pre uacutečely RAE chaacutepeme ako originaacutelne skuacutemanie (investigation) za uacuteče-lom ziacuteskania poznatkov (knowledge) a po-rozumenia Vyacuteskum zahŕňa aj praacutecu ktoraacute je priamo docircležitaacute (of direct relevance) pre obchod priemysel verejnyacute a dobrovoľnyacute sektor a pre bdquoscholarshipldquo bdquoScholarshipldquo je definovanyacute ako tvorba vyacutevoj a udržiavanie intelektuaacutelnej infraštruktuacutery inštituacuteciiacute a discipliacuten napriacuteklad tvorba slovniacutekov vydania diel s vedeckyacutemi vysvetleniami kataloacutegy a hlavneacute vedeckeacute databaacutezy (pozn autora pojem bdquoscholarshipldquo je bliacutezky pojmu bdquosledovateľskyacute vyacuteskumldquo ktoryacute sa u naacutes často použiacuteva)

Ďalej k vyacuteskumu patriacute vytvaacuteranie ideiacute obrazov predstaveniacute (performance) artefak-tov vraacutetane dizajnu tam kde to vedie k noveacute-mu pohľadu (insight) využiacutevanie existujuacutecich poznatkov na tvorbu novyacutech materiaacutelov priacutestrojov produktov a procesov vraacutetane di-zajnu a konštrukcie K vyacuteskumu nepatriacute rutinneacute testovanie a analyacuteza materiaacutelov komponentov

alebo procesov ako napriacuteklad udržiavanie naacute-rodnyacutech štandardov (pozn JP napriacuteklad mier a vaacuteh) čiacutem sa odlišuje od vyacutevoja novyacutech ana-lytickyacutech techniacutek Z vyacuteskumu je tiež vyluacutečenaacute tvorba vzdelaacutevaciacutech materiaacutelov ktoreacute neobsa-hujuacute originaacutelny vyacuteskumldquo

Ďalšiacutem krokom pri priacuteprave RAE 2008 bol vyacuteber vedeckyacutech oblastiacute v ktoryacutech mali byť praacutece hodnoteneacute Ku každej oblasti bola vytvorenaacute hodnotiaca bdquoveľkaacute komisialdquo (pa-nel) ktoraacute mala ako svoje suacutečasti bdquomaleacute komisieldquo (sub-panely alebo bdquoUOA ndash Unit Of Assessmentldquo) Veľkyacutech komisiiacute bolo spolu 15 malyacutech (UOA) 67

Pri komplexnej akreditaacutecii vysokyacutech škocircl na Slovensku pracovalo 24 bdquomalyacutech komisiiacuteldquo (UOA) pre jednotliveacute odbory Do-mnievame sa že pri veľkosti Slovenska je tento počet dostatočnyacute

Vyacutezva na podaacutevanie naacutevrhov na predse-dov a členov komisiiacute bola zaslanaacute na vedeckeacute a vyacuteskumneacute inštituacutecie v UK ndash s vyacutenimkou vy-sokyacutech škocircl Potom organizaacutecie ako HEFCE (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili vyacuteber a zverejnili menaacute predsedov a členov komisiiacute Každaacute malaacute komisia mala aspoň jedneacuteho zahraničneacuteho člena

Za tyacutem nasledovala vyacutezva pre vysokeacute školy na zasielanie podkladov (submissi-ons) Spravidla jedna vysokoškolskaacute inšti-tuacutecia podaacuteva z danej oblasti vyacuteskumu len jedny podklady

Napriacuteklad všetky podklady z oblasti fyziky za roky 2001 ndash 2007 z Univerzity v Bir-minghame prišli do veľkej komisie E Taacuteto komisia obsahovala tri maleacute komisie č 17 Geovedy a Environmentaacutelne vedy č 18 Cheacute-mia a č 19 Fyzika Všetky podklady z fyzi-ky postuacutepili do malej komisie č19 Komi-sia UOA č 19 ndash Fyzika potom zanalyzovala všetky podklady ktoreacute prišli z jednotlivyacutech vysokyacutech škocircl Každyacute podklad obsahoval informaacuteciu o počte pracovniacutekov počte dok-torandov a najmauml dokumenty ktoreacute mali dokaacutezať kvalitu praacutec v podkladoch Po kon-zultaacuteciaacutech s veľkou komisiou UOA č 19 roz-hodla koľko z praacutec v podkladoch od Uni-verzity v Birminghame patriacute do triedy 4 koľko do triedy 3 koľko do 2 koľko do 1 a koľko praacutec nebude hodnotenyacutech vocircbec

V poslednom kroku HEFCE vypočiacutetalo inštitucionaacutelne finančneacute prostriedky ktoreacute ziacuteskala danaacute univerzita za praacutece vo svojich podkladoch Vyacutepočet je jednoduchyacute Celkovyacute počet pracovniacutekov ktoriacute suacute zahrnutiacute v pod-kladoch sa vynaacutesobiacute vyacutesledkov ktoreacute ziacutes-kali hodnotenie 4 a to sa vynaacutesobiacute prostried- kami pripadajuacutecimi na jedneacuteho pracovniacuteka v triede 4 Rovnako sa postupuje s pra-covniacutekov s menšiacutemi počtami hviezdičiek

Podstata scheacutemy spočiacuteva v tom že maleacute počty hviezdičiek znamenajuacute maleacute prideleneacute prostriedky a vysokeacute počty hviezdičiek veduacute k vysokyacutem pridelenyacutem prostriedkom Zaacutevis-losť pritom nie je lineaacuterna takže za 4 pribudne na konto univerzity podstatne viac prostried-kov ako za 3

V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskyacutech inštituacuteciiacute spolu 2 344 podkladov (submissions) čo je približne 16 podkladov na jednu inštituacute-ciu V priemere to tiež zodpovedaacute asi 35 poda-niam na jednu maluacute komisiu Na praacuteci komisiiacute sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudiacute

Priacutespevok z RAE na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutech je pomerne vysokyacute V akademickom roku 2010 ndash 2011 to bolo 1603 libier čo pred-stavuje asi 70 celkovej podpory vyacuteskumu z verejnyacutech zdrojov Zvyšnyacutech 30 verejnyacutech zdrojov prichaacutedza z grantov Vedeckyacutech Raacuted (Research Councils)

V Anglicku navrhuje rozpis štaacutetnej dotaacute-cie vysokyacutem školaacutem HEFCE (Higher EducationFunding Council for England) Celyacute proces je pomerne komplikovanyacute a viaceriacute akademici sa na to aj sťažujuacute Ako uvaacutedzame vyššie zaacute-kladnou myšlienkou je financovať prednostne excelentnyacute vyacuteskum

V Britaacutenii maacute HEFCE špecifickeacute postavenie a je otaacutezne či by ho mohla mať obdobnaacute inštituacute-cia na Slovensku HEFCE sa nachaacutedza bdquomedzildquo ministerstvom školstva a vysokyacutemi školami Riaditeľom HEFCE je osoba so skuacutesenosťami z akademickeacuteho prostredia (často byacutevalyacute rek-tor dekan alebo prodekan) Je menovanyacute mi-nistrom školstva ale nie je to politickaacute funkcia ktorej obsadenie sa meniacute po každyacutech voľbaacutech HEFCE obdržiacute z vlaacutedy prostriedky na financo-vanie vysokyacutech škocircl a tieto prostriedky potom rozdeľuje vysokyacutem školaacutem

1) Research Assessment Exercise (2008) The Outcome dostupneacute na wwwraeacuk v časti Publikaacutecie

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 21: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201121

V ostatnyacutech niekoľkyacutech rokoch sa zača-lo v Britaacutenii diskutovať o tom že systeacutem by sa mohol zjednodušiť a aspoň v priacuterodnyacutech ve-daacutech by sa peer review mohol opierať o scien-tometriu Z vyacutevoja diskusie sa zdaacute že v Ang-licku peer review systeacutem zostane a sciento-metriu mocircžu niektoreacute panely využiacutevať ak sa tak rozhodnuacute

23 Research Excellence Framework (REF)

HEFCE od roku 2008 na zaacuteklade povere-nia vlaacutedy vypracuacuteva novuacute metodiku hodnote-nia REF (bdquoResearch Excellence Frameworkldquo)3 Metodika REF sa maacute použiacutevať od roku 2013 a maacute zniacutežiť administratiacutevnu zaacuteťaž hodnotenyacutech inštituacuteciiacute Je založenaacute na posuacutedeniacute kvality vyacute-skumu jednotlivyacutech vedeckyacutech skupiacuten (alebo vaumlčšiacutech celkov) na zaacuteklade niekoľkyacutech para-metrov ako

ziacuteskaneacute grantoveacute prostriedky

vyacutechova doktorandov

normalizovanyacute priemernyacute počet citaacuteciiacute ccf pričom c je priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu danej skupiny a cf je priemernyacute počet citaacuteciiacute (celosvetovo) na jednu praacutecu v oblasti f (pole ndash field) v ktorej skupina pracuje

HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu vyacutestupu da-nej vyacuteskumnej skupiny nasledovne

0) ccf lt 08 ndash pod medzinaacuterodnyacutem prieme-rom1) 08 lt ccf lt 12 ndash približne medzinaacuterodnaacute priemernaacute uacuteroveň 2) 12 lt ccf lt 20 ndash signifikantne vyššie ako priemernaacute medzinaacuterodnaacute uacuteroveň3) 20 lt ccf lt 30 ndash veľmi dobraacute uacuteroveň v medzinaacuterodnom porovnaniacute4) 30 lt ccf ndash excelentnyacute vyacutekon v medzinaacute-rodnom porovnaniacute

Hodnotenie podľa indikaacutetora ccf je potom vstupom pre diskusiu (peer review) panelu4

Ukaacutežme si teraz na jednoduchom priacuteklade čo tento naacutevrh hovoriacute Podľa medzinaacuterodnyacutech databaacutez je celosvetovyacute priemer počtu citaacuteciiacute na jednu praacutecu vo fyzike cf = 882 Odtiaľ 3cf = 2646 Pohľad na informaacutecie o citaacuteciaacutech praacutec špičkovyacutech univerziacutet ukaacuteže že ani jedna ndash a to ani taacute najšpičkovejšia univerzita ndash nedosahuje 2646 ako priemernyacute počet citaacuteciiacute na svoje praacutece vo fyzike Ale v niektoryacutech z tyacutechto uni-verziacutet mocircžu existovať menšie pracovneacute tiacutemy

ktoreacute tento priemer dosahujuacute A presne tie si podľa anglickej filozofie zasluhujuacute aj špičkoveacute financovanie Toto odpovedaacute aj naacutevrhom financovania v jednotlivyacutech skupinaacutech 0 1 2 3 4

Scheacutema REF ako novyacute proces evalvovania vyacute-skumu na vysokoškolskyacutech inštituacuteciaacutech v UK

poskytne ohodnotenie (rating) vyacuteskumnej excelencie vo všetkyacutech discipliacutenach vyacutesku-mu na vysokyacutech školaacutechposkytne informaacuteciu pre všetky inštituacutecie v UK ktoreacute podporujuacute vedu a vyacuteskumumožniacute posuacutediť zodpovednosť (accounta-bility) pri verejnyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum na vysokyacutech školaacutechvyhodnotiacute excelenciu vo vyacuteskume pomo- cou posuacutedenia vyacutesledkov a projektov pa-nelmi expertov vyacutechodiskom buduacute materiaacutely ktoreacute vysokeacute školy pripravia o svojej vyacuteskumnej aktivite a o jej vyacutesledkoch Tieto materiaacutely posuacutedia panely expertov

Ciele REF suacutezvyacutešiť kvalitu vyacuteskumu na vysokyacutech ško-laacutech vo všetkyacutech oblastiach vyacuteskumuodmeniť a povzbudiť spolupraacutecu a vyacutemenu vyacuteskumniacutekov medzi vysokyacutemi školami priemyslom verejnosťou a mimovlaacutednymi organizaacuteciamiodmeniť a povzbudiť vysokeacute školy ktoreacute prinaacutešajuacute uacutežitok priemyslu ekonomike a spo-ločnosti na zaacuteklade excelentneacuteho vyacuteskumuidentifikovať excelentnyacute vyacuteskum na vyso-kyacutech školaacutech porovnaniacutem s medzinaacuterod-nyacutemi štandardmipodporiť lepšiacute manažment a udržateľnosť vyacuteskumnej zaacutekladne

Pri identifikaacutecii excelentnosti vyacuteskumu sa REF zameria na tri prvky

vyacutestupy ndash kvalita vyacuteskumnyacutech publikaacuteciiacute a inyacutech vyacutestupovvplyvy ndash dodatočneacute uznanie ziacuteskajuacute tiacute vyacutes-kumniacuteci a ich tiacutemy ktoriacute na zaacuteklade svojho excelentneacuteho vyacuteskumu priniesli dokaacutezateľ-nyacute uacutežitok pre ekonomiku spoločnosť ve-rejnuacute politiku kultuacuteru alebo kvalitu životaprostredie (environment) REF oceniacute aj to ako vyacuteskumneacute prostredie kontinuaacutelne pri-spieva k aplikaacuteciaacutem vyacutesledkov excelentneacuteho vyacuteskumu

Pri evalvaacutecii vyacuteskumu bude vytvorenyacutech okolo 30 sub-panelov pričom každyacute z nich bude posudzovať praacutece v jednej vyacuteskumnej oblasti (UOA ndash Unit Of Assessment) Zniacuteži sa počet hlavnyacutech panelov na štyri Lekaacuterske vedy a vedy o živote Fyzikaacutelne vedy Spolo-čenskeacute vedy Umenie a Humanity

Posudzovanie kvality vyacutestupov bude podstat-nou suacutečasťou hodnotenia

vysokaacute škola si sama určiacute ktoreacute vyacutestupy predložiacute na hodnoteniekriteacuteria pre posudzovanie vyacutestupov buduacute origi-naacutelnosť docirckladnosť (rigour) a vyacuteznam pričom vyacuteznam je chaacutepanyacute ako schopnosť ovplyvniť akademickuacute sfeacuteru alebo ineacute oblasti za jednu osobu je možneacute predložiť len tri vyacutestupyniektoreacute sub-panely využijuacute pri hodnoteniacute vyacutestupov aj informaacuteciu o citaacuteciaacutech a to naj- mauml v tyacutech oblastiach kde citaacutecie poskytujuacute spoľahlivuacute informaacuteciu o kvalite vyacutestupov (očakaacuteva sa že tomu tak bude v lekaacuterskych priacuterodnyacutech a inžinierskych vedaacutech ale nie v oblasti umenia či humaniacutet) HEFCE pripraviacute pre tie sub-panely ktoreacute buduacute citaacutecie použiacute-vať informaacuteciu o počtoch citaacuteciiacute a o medzi-naacuterodnyacutech štandardoch v citovaniacute

3 Systeacutem hodnotenia vedy a vyacutesku-mu na slovenskyacutech vysokyacutech školaacutech 31 Podpora vedy a vyacuteskumu v nedaacutevnej minulosti Financovanie verejnyacutech vysokyacutech škocircl5 (VVŠ) na Slovensku od roku 2000 postupne raacutestlo a to aj v staacutelych cenaacutech roku 2000 čo umož-nilo postupne vyčleniť vaumlčšie časti rozpočtu na vyacuteskum a vyacutevoj na VVŠ Zaacuteroveň raacutestli aj počty

3) The Research Excellence Framework (2009) A brief guide to proposals dostupneacute na wwwhefceacuk 4) Podrobnosti suacute v dvoch zaacutekladnyacutech materiaacuteloch HEFCE HEFCE (2007a) Research Excellence Framework November 200734 dostupneacute na wwwhefceacuk a HEFCE (2007b) Scoping study on the use of bibliomet-ric analysis to measure the quality of research in UK higher education institutions Report to HEFCE by the Cen-tre for Science and Technology Studies Leiden University November 2007 dostupneacute na wwwhefceacuk Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa tyacutekajuacute materiaacutely Bri-tish Academy (2009a) Research Excellence Framework 26 nov 2009 dostupneacute na wwwbritacacukreports a British Academy (2009b) Peer review The challenges for the humanities and social sciences dostupneacute na wwwbritacacukreports 5) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl popisuje vyacutebornaacute štuacutedia Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 22: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201122

študentov na dennom aj externom štuacutediu Na-priek rastu financiiacute v rozpočte suacute VVŠ a vyacutes-kum a vyacutevoj na nich podfinancovaneacute6 Podfi-nancovanie je veľmi vysokeacute v porovnaniacute so staršiacutemi krajinami EUacute a s USA a viditeľneacute v po-rovnaniacute s Českou republikou a Slovinskom Podobne ako na Slovensku suacute financovaneacute vysokeacute školy a vyacuteskum a vyacutevoj na nich v Poľsku a v Maďarsku

Na Slovensku maacuteme duaacutelny systeacutem pod-pory vyacuteskumu a vyacutevoja na verejnyacutech vysokyacutech školaacutech Jednou suacutečasťou suacute granty v raacutemci grantovyacutech agentuacuter Grantoveacute scheacutemy VEGA a KEGA sa na Slovensku zahrňujuacute tiež do in-štitucionaacutelneho financovania vedy a vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech Je to zdocircvodneneacute tyacutem že priacuteslušneacute prostriedky suacute prideleneacute v raacutem-ci dotaacutecie zo štaacutetneho rozpočtu vysokyacutem ško-laacutem Z hľadiska tiacutemov riešiteľov suacute to však prostriedky z inyacutech ako grantovyacutech scheacutem Ďalšou suacutečasťou je inštitucionaacutelne financova-nie podrobne špecifikovaneacute v Metodike roz-pisu štaacutetnej dotaacutecie pre verejneacute vysokeacute školy

Inštitucionaacutelna podpora vyacuteskumu na vy-sokyacutech školaacutech sa takto skladaacute z troch častiacute Prvuacute z nich označiacuteme IP1 (inštitucionaacutelna pod-pora časť 1) prostriedky suacute vyčleneneacute z pro-gramu 077 V roku 2009 sa 35 prostried-kov rozpiacutesalo podľa vyacutesledkov vyacuteskumu Dru-haacute časť inštitucionaacutelnych prostriedkov (IP2) z hľadiska Ministerstva školstva vedy vyacutesku-mu a športu predstavujuacute prostriedky na inter-neacute grantoveacute scheacutemy (ako VEGA KEGA) Tre-tia časť (IP3) je rozpis časti dotaacutecie na vzdelaacute-vanie Podľa praacutece Petra Mederlyho časť 23 odsek 55 bdquoOd roku 2005 sa začala časť dotaacutecie na osobneacute naacuteklady vysokoškolskyacutech učiteľov odbornyacutech zamestnancov a administratiacutevnych zamestnancov v raacutemci dotaacutecie na uskutočňo-vanie akreditovanyacutech študijnyacutech programov rozpisovať na zaacuteklade vyacutekonu vysokej školy vo vyacuteskume Ako kriteacuteriaacute na určenie vyacutekonu vo vyacuteskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili uacutespešnosť v ziacuteskavaniacute zahraničnyacutech vyacuteskumnyacutech grantov domaacutecich vyacuteskumnyacutech grantov počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia počet internyacutech doktorandov po dizer-tačnej skuacuteške a vyacutesledky dosiahnuteacute v publi-kačnej činnosti a v umeleckej tvorbeldquo 7

V roku 2005 bolo rozpiacutesanyacutech na zaacuteklade vyacutekonu vo vyacuteskume vysokej školy 15 dotaacuteciiacute na osobneacute naacuteklady V rokoch 2006 a 2007 to bolo 20 v roku 2008 to bolo 30 v roku 2009 35 a v roku 2010 až 40 Po roku 2006 sa

mierne menili podmienky pre ziacuteskanie tejto bdquovyacuteskumnejldquo dotaacutecie napriacuteklad namiesto dok-torandov po dizertačnej skuacuteške sa započiacutetavali všetci interniacute doktorandi ale podstata scheacutemy sa nemenila Podľa Mederlyho to v roku 2009 prakticky znamenalo že na 1 000 Sk zahranič-neacuteho grantu ziacuteskala vysokaacute škola dodatočnuacute dotaacuteciu 3 711 Sk pričom z toho bolo 698 Sk z IP1 a 3 013 z IP3 Podobne na 1 000 Sk do-maacuteceho grantu ziacuteskala VVŠ dodatočne 528 Sk (suacutečet z IP1 a IP3) za interneacuteho doktoranda 131 945 Sk (okrem štipendiiacute a odvodov) za ab-solventa doktorandskeacuteho štuacutedia 504 555 Sk za každeacuteho učiteľa alebo vedeckeacuteho pracovniacuteka 10 048 Sk za publikaacuteciu typu A1 (knižneacute publi- kaacutecie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk za publikaacuteciu typu A2 (ostatneacute knižneacute publikaacutecie) 73 273 Sk za publikaacuteciu typu B (publikaacutecie vo vedeckyacutech časopisoch autorskeacute osvedčenia patenty a objavy) 19 385 Sk za člaacutenok v zahra-ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk v domaacutecom karentovanom časopise 38 711 Sk za člaacutenok v recenzovanom časopise alebo v zborniacuteku v zahraničiacute 11 931 Sk

Podstatnyacute rozdiel medzi slovenskyacutem a britskyacutem (RAE) systeacutemom spočiacuteva v tom že slovenskyacute systeacutem vypočiacutetava priacuteslušnuacute časť dotaacutecie podľa určiteacuteho vzorca (špeciaacutelny priacute-pad je uvedenyacute vyššie) zatiaľ čo britskyacute sys-teacutem je založenyacute na peer review ktoryacute je siacutece časovo aj finančne naacuteročnejšiacute na druhej strane sa však nedaacute tak ľahko oklamať ako systeacutem založenyacute na určitom vzorci

Vzorec napriacuteklad prideliacute rovnakeacute pro- striedky na každuacute monografiu ale nemocircže roz-liacutešiť medzi vynikajuacutecou a slabou monografiou Podobne vzorec prideliacute rovnakeacute prostriedky na každeacuteho skončeneacuteho doktoranda ale neroz-liacuteši medzi slabyacutem a špičkovyacutem doktorandom Domnievame sa tiež že vzorec znevyacutehodňuje spoločenskeacute a humanitneacute vedy ktoryacutech autori publikujuacute zriedkavejšie v zahraničnyacutech karen-tovanyacutech časopisoch vzhľadom k priacuterodnyacutem a lekaacuterskym vedaacutem

32 Komplexnaacute akreditaacutecia verejnyacutech vy-sokyacutech škocircl na Slovensku a jej priacutebuznosť so scheacutemou RAE2008

Suacutečasťou komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl v SR a ich fakuacutelt bolo aj hodnotenie uacuterovne ich vyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Toto hodnotenie uskutočnila Akreditačnaacute komisia podľa vopred stanove-nyacutech kriteacuteriiacute8 Použitaacute metodika bola bliacutezka

scheacuteme RAE s istyacutemi rozdielmi vyplyacutevajuacutecimi zvaumlčša z podstatne vaumlčšieho počtu obyvateľov UK voči Slovensku a tyacutem paacutedom aj podstatne vaumlčšieho množstva hodnotenyacutech podkladov Jeden z rozdielov spočiacuteval v tom že v RAE boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 15 vaumlč-šiacutech skupiacuten ktoreacute mali spolu 67 podskupiacuten na Slovensku boli vyacuteskumneacute oblasti rozdeleneacute do 24 skupiacuten

Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč-neacuteho Každaacute fakulta predložila svoje podklady v určitej oblasti vyacuteskumu pričom Akreditačnaacute komisia rozdelila praacutece v danej vedeckej ob-lasti do 4 skupiacuten ndash každaacute skupina zodpovedala jedneacutemu z atribuacutetova) vyacutestupy vyacuteskumu (atribuacutet vyacutestupov)b) prostredie pre vyacuteskum (atribuacutet prostredia)c) ocenenie vyacutesledkov vyacuteskumu (atribuacutet ocenenia)

Pracovnaacute skupina Akreditačnej komisie zhodnotila na zaacuteklade podkladov predlože-nyacutech vysokou školou vyacuteskumnuacute činnosť po jednotlivyacutech atribuacutetoch a pre každyacute atribuacutet vypracovala hodnotenie atribuacutetu a profil kvality V profile kvality pre danyacute atribuacutet pracovnaacute skupina určila percentuaacutelne zaradenie posud-zovanyacutech činnostiacute resp ukazovateľov do kate-goacuteriiacute A B C a D V systeacuteme RAE2008 je takeacuteto hodnotenie veľmi podobneacute rozdiel je v tom že namiesto označenia A B C a D suacute skupiny podľa kvality označeneacute ako 4 3 2 1 a 0

Pre atribuacutet vyacutestupov a atribuacutet ocenenia majuacute piacutesmenkaacute nasledujuacuteci vyacuteznamA ndash špičkovaacute medzinaacuterodnaacute kvalitaB ndash medzinaacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaC ndash naacuterodne uznaacutevanaacute kvalitaD ndash kvalita ktoraacute nie je naacuterodne uznaacutevanaacute alebo priacuteslušneacute činnosti nespĺňajuacute pod- mienky určeneacute pre vyacuteskum v danej oblasti hodnotenia

6) BeblavyacuteM Kraacutelikovaacute R Pišuacutet J (2008) Znalostnaacute spo-ločnosť vysokeacute školy veda a vyacuteskum In Slovensko 2008 editori M Kollaacuter G Mesežnikov a M Buacutetora Bratislava Inštituacutet pre verejneacute otaacutezky7) Mederly P (2010) Systeacutem financovania vysokyacutech škocircl a jeho zmeny od roku 2006 In ARRA Newsletter č22010 pp 2 ndash 5 dostupneacute na straacutenke wwwarraskarra-newslettter8) Ministerstvo školstva SR Kriteacuteriaacute na hodnotenie uacuterovnevyacuteskumnej vyacutevojovej umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v raacutemci komplexnej akreditaacutecie činnosti vysokej školy Dostupneacute na straacutenke Akreditačnej komisie wwwakredkomsk Na str 1 tohto materiaacutelu je pozn p čiarou 2) v ktorej sa konštatuje že bdquopri naacutevrhu tyacutechto kriteacuteriiacute boli použiteacute aj nie- ktoreacute princiacutepy britskeacuteho systeacutemu Research Assessment Exercise použiacutevaneacuteho na hodnotenie vyacuteskumu vo Veľkej Britaacutenii od roku 1992ldquo

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 23: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 2011

Tab 1 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Cheacutemia(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 18 ndash Chemistry))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 2 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 12 ndash Cheacutemia chemickaacute technoloacutegia a biotechnoloacutegie (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 3 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Fyzika(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 19 ndash Physics))

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 4 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 9 ndash Fyzika a vedy o Zemi a vesmiacutere (V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre dve fakulty ktoreacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

Tab 5 Ukaacutežka vyacutesledkov RAE2008 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality vo vyacuteskume teda percentaacute v jednotlivyacutech stupňoch pre danuacute univerzitu a danuacute oblasť vied (UOA 38 ndash Law)

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab 6 Ukaacutežka vyacutesledkov Komplexnej akreditaacutecie Univerzity Komenskeacuteho v oblasti vyacuteskumu 7 ndash Praacutevo(V tabuľke uvaacutedzame celkovyacute profil kvality pre jednu fakultu ktoraacute pre tuacuteto oblasť vyacuteskumu predložili doklady)

Zdroj Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začleneniacute Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave dostupneacute na wwwakredkomsk v časti Spraacutevy

23

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Priacuterodovedeckaacute fakulta

Pracovisko

University of Cambridge

Pracovisko

Praacutevnickaacute fakulta UK

Pracovisko

University Birmingham

University Cambridge

University Oxford

Pracovisko

Fakulta matem fyziky a inform UK

Priacuterodovedeckaacute fakulta UK

4

10

40

30

A

10

A

90

85

A

30

4

20

25

20

4

25

3

50

40

45

B

50

B

10

15

B

70

3

40

40

35

3

35

2

35

20

25

C

35

C

0

0

C

0

2

30

30

35

2

35

1

5

20

0

D

5

D

0

0

D

0

1

10

5

10

1

5

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 24: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201124

Aj keď striktne vzateacute nie je možneacute tabuľky z RAE2008 a z Komplexnej akreditaacutecie v SR porovnať pretože škaacutely zodpovedajuacute ineacutemu počtu stupňov daacute sa očakaacutevať že stupne 4 3 a 2 zodpovedajuacute stupňom A B a C Ak je to tak potom tabuľky naznačujuacute že panely v britskom RAE2008 a Akreditačnaacute komisia použiacutevali pri hodnoteniacute ineacute kriteacuteriaacute

Poznaacutemka k porovnaniu profilov kvality vyacuteskumu na niektoryacutech britskyacutech a sloven-skyacutech vysokyacutech školaacutech Slovenskeacute vysokeacute školy odovzdaacutevali v podkladoch z určitej ob-lasti 50 vyacutestupov zatiaľ čo britskeacute odovzdaacute-vali až 4 vyacutestupy za každeacuteho pracovniacuteka Pri britskyacutech inštituacuteciaacutech bolo odovzda-nyacutech viac podkladov na jedneacuteho pracovniacuteka a mohlo sa stať že pri menšiacutech počtoch podkladov na slovenskej inštituacutecii bol fak-ticky urobenyacute vyacuteber podľa kvality

Vo Veľkej Britaacutenii sa vyacutesledky RAE2008 použiacutevajuacute pri rozpise inštitucionaacutelnych prostried- kov pre jednotliveacute vysokeacute školy Na Slovensku by to v princiacutepe bolo tiež možneacute ale bolo by užitočneacute predtyacutem uskutočniť podrobnuacute meta- evalvaacuteciu Komplexnej akreditaacutecie a možno aj preškaacutelovať hodnotenie v buduacutecnosti s prihliad- nutiacutem na porovnanie so zahraničiacutem

33 Suacutečasnyacute systeacutem financovania verej-nyacutech vysokyacutech škocircl podľa vyacutesledkov vo vyacuteskume a otaacutezka koncepcie financovania vyacuteskumu na Slovensku

Podľa Metodiky rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho roz-počtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 čl 6 piacutesm a) bdquov raacutemci vyacutekonoveacuteho delenia finančnyacutech prostriedkov na mzdy sa zvyšuje podiel finančnyacutech prostriedkov delenyacutech podľa vyacutekonu vo vede na 40ldquo Podľa piacutesm b) bdquov peda-gogickom vyacutekone vysokyacutech škocircl sa zohľadňuje uplatniteľnosť absolventov v odboreldquo9

Podrobnosti k vyacutepočtu vyacutešky finančnyacutech prostriedkov pridelenyacutech univerzite za vyacutesledky vo vede suacute v člaacutenku 57 Metodiky Podľa neho sa tento priacutespevok vypočiacuteta nasledovne

a) vyacuteskumneacute granty zo zahraničia 14b) vyacuteskumneacute granty domaacutece 14c) počet dennyacutech doktorandov 14d) počet absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia 14e) počet učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov 14f) publikačnaacute činnosť 27g) umeleckaacute tvorba 3

V texte sa hovoriacute o tom že Minister-stvo školstva bude prideľovať doktorandskeacute miesta najmauml na tie fakulty na ktoryacutech je intenziacutevny vyacuteskum Čo sa chaacutepe pod inten-ziacutevnym vyacuteskumom však nebolo v materiaacuteli špecifikovaneacute

Inštituacutecia

UK Bratislava

SAV

STU Bratislava

KU Praha

MU Brno

LE Uni Budapest

University of Helsinki

Uni Lund

ETH Zuumlrich

Uni Cambridge

Uni Harvard

Uni CALTECH

Svet

Fyzikapočet publikaacuteciiacute

741

1 831

1 609

876

1 550

2 715

4 151

7 491

4 135

4 369

833 345

Fyzikacitaacutecie publikaacutecia

1113

766

988

1241

2105

1757

1775

1455

2214

2062

882

Cheacutemiapočet publikaacuteciiacute

1 068

1 209

1 217

1 488

766

1 249

1 941

2 973

4 822

4 774

2 713

2 160

117 6594

Cheacutemiacitaacutecie publikaacutecia

729

805

731

1036

774

1034

1337

1589

1905

1531

3169

3169

1061

Zdroj Research Assessment Exercise The Oucome Dec 2008 dostupneacute na wwwhefceacuk

Tab7 Porovnanie počtov publikaacuteciiacute a citaacuteciiacute na praacutece z oblasti fyziky a cheacutemie pre niekoľko vybranyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech akademickyacutech inštituacuteciiacuteV tabuľke 7 uvaacutedzame pri každej z dvoch vybranyacutech vedeckyacutech oblastiacute celkovyacute počet publikaacuteciiacute za obdobie poslednyacutech desať a pol roka a v nasledujuacutecom stĺpci priemernyacute počet citaacuteciiacute na jednu praacutecu ako indikaacutetor (aspoň proxy) priemernej kvality praacutec Aj tu však treba pripo-menuacuteť že tak ako na Slovensku aj v zahraničiacute suacute priemerneacute hodnoty inštituacuteciiacute daneacute priemerom z jednotlivyacutech pracovnyacutech skupiacuten rocircznej kvality V poslednyacutech troch riadkoch tabuľky suacute Univerzita Cambridge Harvardova univerzita a CALTECH ktoreacute sa pravidelne umiestňujuacute na prvyacutech miestach svetovyacutech tabuliek Univerzita Cambridge je podľa tyacutechto tabuliek v oblastiach fyzika a cheacutemia evidentne uacutespešnej-šia ako najlepšie vysokeacute školy na Slovensku v tyacutechto discipliacutenach

9) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 25: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletter | maacutej 201125

Pri hodnoteniacute publikačnej činnosti sa pu-blikaacutecie v karentovanyacutech časopisoch hodnotia vyššie ako v nekarentovanyacutech pri domaacutecom karentovanom časopise sa počet publikaacuteciiacute naacutesobiacute dvomi a pri zahraničnom karentova-nom časopise piatimi

Zaacutever ndash zhrnutie a odporuacutečania pre slovenskyacute systeacutem

V kontexte dlhodobeacuteho podfinancovania slo-venskej vedy bolo oficiaacutelne oznaacutemenyacutech viacero strateacutegiiacute o podpore vedy vyacuteskumu a vyacutevoja vraacutetane projektu MINERVA (Mobili-zaacutecia Inovaacuteciiacute v Naacuterodnej Ekonomike a Rozvoj Vedecko- vzdelaacutevaciacutech Aktiviacutet) Projektu spo-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra-moveacuteho vyhlaacutesenia suacutečasnej vlaacutedy10 V oveľa menšej miere suacute rozpracovaneacute konkreacutetne kroky na podporu špičkoveacuteho vyacuteskumu

V minulosti vznikli naacutestroje ktoreacute by po určitom dopracovaniacute mohli podstatne pomocirccť pri vytvaacuteraniacute scheacutem pre financovanie špičko-veacuteho vyacuteskumu Patriacute k nim

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) APVV je často kritizovanaacute ale na-priek tomu je tyacutem najlepšiacutem čo v suacutečasnosti na Slovensku maacuteme Špičkovyacute vyacuteskum hodnyacute podpory tu definujuacute panely expertov vyacuteberom projektov navrhnutyacutech na udelenie grantov

Inštitucionaacutelna podpora vedy v raacutemci me-todiky rozpisu dotaacuteciiacute pre vysokeacute školy11

Scheacutema použitaacute v roku 2010 sa však nedaacute nazvať inštitucionaacutelnou podporou špičko-vej vedy Kriteacuteriaacute pre rozpis 40 mzdovyacutech prostriedkov nezodpovedajuacute špičkoveacutemu vyacuteskumu Je to zrejmeacute už z toho že ob-sahujuacute počty doktorandov (bez analyacutezy ich kvality) počty absolventov doktorandskeacuteho štuacutedia (bez analyacutezy kvality) počty publikaacuteciiacute (bez analyacutezy ich kvality napriacuteklad počtami citaacuteciiacute alebo pomocou peer review) a počty učiteľov a vedeckyacutech pracovniacutekov (tiež bez analyacutezy ich kvality) Ak sa maacute taacuteto scheacutema zachovať považujeme za potrebneacute analy-zovať jej viacereacute aspekty

Rozdeľuje scheacutema prostriedky rovno-merne alebo podľa kvalityAko sa prostriedky re-distribuujuacute na univerzitaacutech a na fakultaacutechNie je 40 mzdovyacutech prostriedkov priacute-liš veľa na to aby sa dalo politicky ustaacuteť ich rozdelenie podľa skutočnej kvality

Viacereacute nedostatky v Metodike rozdele-nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstraacuteneneacute v Metodike pre rok 2011

Zavedenie jednotneacuteho evalvačneacuteho pro-tokolu pre všetky vyacuteskumneacute inštituacutecie na Slo-vensku financovaneacute zo štaacutetneho rozpočtu by bolo podstatnyacutem krokom vpred Nie je to ale jednoduchaacute uacuteloha vyžaduje si to vytvorenie metodiky hodnotenia ktoraacute bude bdquonastavenaacuteldquo na medzinaacuterodnuacute uacuteroveň vyacuteskumu a uacuteplne vyluacuteči konflikt zaacuteujmov Ak odmietneme porovnanie so svetovou špičkou skončiacuteme spravidla pri tom že všetky naše pracoviskaacute suacute excelentneacute a zasluacutežia si najvyššie možneacute finan-covanie ndash ktoreacute bude veľmi skromneacute a bude veľmi maacutelo suacutevisieť s kvalitou vyacuteskumu

Aj s prihliadnutiacutem na všetky probleacutemy spojeneacute s procesom Komplexnej akreditaacutecie vysokyacutech škocircl treba vyzdvihnuacuteť že sa v slo-venskyacutech podmienkach podarila vyacutenimoč-naacute vec Uskutočnila sa verzia britskeacuteho sys-teacutemu RAE2008 Taacuteto naša verzia nebola až tak uacutespešnaacute v tom na čo mala byť aplikovanaacute teda pri začleňovaniacute vysokyacutech škocircl k univer-zitnyacutem či neuniverzitnyacutem vysokyacutem školaacutem12 bola ale uacutespešnyacutem pokusom implemento-vať britskyacute systeacutem RAE2008 na naše pod- mienky Keď použiacutevame spojenie bdquouacutespešnyacute pokusldquo nemaacuteme na mysli to že je možneacute scheacutemu hneď a bezo zmien použiť na inštitu-cionaacutelne financovanie vyacuteskumu na vysokyacutech školaacutech na Slovensku Skocircr maacuteme na mysli to že po dopracovaniacute podrobnostiacute by sa scheacute-ma dala použiť aj u naacutes ndash a to by bol mimo- riadny uacutespech Pred jej použitiacutem by určite bolo potrebneacute urobiť viacero analyacutez (či meta- analyacutez) a to najmauml porovnať naacuteročnosť oboch scheacutem napriacuteklad pomocou priemernej citovanosti praacutec v priacuterodnyacutech a lekaacuterskych vedaacutech ako aj doriešiť otaacutezky možneacuteho konfliktu zaacuteujmov v britskej a v slovenskej verzii

Na to aby sme dosiahli parametre brit-skeacuteho RAE ktoryacute sa vyviacuteja už 25 rokov bude potrebnaacute dlhoročnaacute systematickaacute praacuteca Tyacuteka sa to napriacuteklad nasledujuacutecich bodov

Britskyacute systeacutem RAE je veľmi selektiacutevny 75 inštitucionaacutelnej podpory ziacuteska len 16 inštituacuteciiacute

Prideľovanie množstva prostriedkov rastie strmo s počtom hviezdičiek Napriacuteklad praacute-ca s 4 ziacuteskala v roku 2008 7 bodov praacuteca

s 3 ziacuteskala 3 body praacuteca s 2 už len 1 bod a praacuteca s 1 nič Strmosť a selektivita ale raacutestla s časom takže ak by sa systeacutem zavaacutedzal aj u naacutes parametre by sa tiež s časom menili

Skuacutesenosti s RAE a s jeho zavaacutedzaniacutem v inyacutech krajinaacutech by mohli byť pre Slovensko veľmi užitočneacute V RAE s 12 členmi v jednom paneli majuacute spravidla len jedneacuteho zahraničneacuteho člena V oveľa menšom Hong Kongu kde ndash podobne ako na Slovensku ndash každyacute každeacuteho poznaacute nedaacutevno zvažovali možnosť že by všetci členovia panelov boli zo zahraničia

Briti suacute presvedčeniacute že použiacutevanie sys-teacutemu RAE podstatne prispelo ku kvalite vyacuteskumu u nich13 Cesta k dobreacutemu systeacutemu financovania vyacuteskumu podľa kvality a kvantity u naacutes je určite dlhaacute a namaacutehavaacute ale vyacutesledok by rozhodne staacutel zato

Oznaacutemenie Člaacutenok vznikol v raacutemci riešenia projektu podporeneacuteho grantom APVV ndash 0384 ndash 07 Praacuteca odzrkadľuje naacutezory autora ktoreacute nemusia byť zdieľaneacute ostatnyacutemi pracovniacutekmi a členmi orgaacutenov ARRA

10) bdquoVlaacuteda chce potiahnuť dopredu slovenskuacute vedu aby sa stala medzinaacuterodne konkurencieschopnou Jurzyca podot-kol že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou vedou a pave-dou Novyacute grantovyacute systeacutem podľa neho bude prioritne najviac peňaziacute daacutevať do špičkovej vedyldquo Zdroj Jurzyca Chceme po-hnuacuteť školstvom dopredu In wwwwebnovinysk 30 juacutela 2010bdquoV raacutemci podpory vedy a vyacuteskumu plaacutenuje rezort viac prihlia- dať na kvalitu vedeckyacutech projektov a vytvoriť novyacute grantovyacute systeacutemldquo Zdroj Tlačovaacute konferencia 30 juacutela 2010 straacutenka Ministerstva školstva wwwmineduskbdquoVlaacuteda transformuje Agentuacuteru na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na nezaacutevisluacute organizaacuteciu a podporiacute jej rastuacuteci vyacuteznam pri financovaniacute vyacuteskumu a vyacutevoja na Slovenskuldquo Zdroj Pro-gramoveacute vyhlaacutesenie vlaacutedy SR na roky 2010 ndash 201411) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vy-sokyacutem školaacutem na rok 2010 MŠ SR ndash 2010 ndash 7191332 ndash 1071 dostupneacute na straacutenke Ministerstva školstva wwwminedusk12) Metodika rozpisu dotaacuteciiacute zo štaacutetneho rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2011 dostupneacute na straacutenke Minis-terstva školstva wwwminedusk a Ostrovskyacute I (2010) Kla-sifikaacutecia vysokyacutech škocircl 2009 (prehľad) In ARRA Newsletterč1 2010 k dispoziacutecii na stiahnutie wwwarraskarra-newsletter Pozri aj Editoriaacutel F Deviacutenskeho13) Thirunamachandra R (5 apriacutel 2011) Research Assessment ndash a UK perspective odbornyacute seminaacuter s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedniacutectva SAV Bratislava

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame

Page 26: Newsletter 2011 01-02

ARRA Newsletterwwwarrask

ročniacutek 5 čiacuteslo 1ndash2 rok 2011

šeacutefredaktor Jaacuten Pišuacutet

vydaacutevacopy Akademickaacute rankingovaacutea ratingovaacute agentuacuteraBaacuterdošova 2A831 01 Bratislava 3

ARRA Newsletter je recenzovanyacute

Taacuteto praacuteca bola podporenaacuteAgentuacuterou na podporu vyacuteskumua vyacutevoja na zaacuteklade zmluvyč APVV-0384-07

Informaacutecia pre prispievateľovSvoje priacutespevky naacutemety a komentaacutere mocircžete zasielať e-mailom na adresuarraarrask (v predmete spraacutevy uveďte bdquonewsletterldquo) Akceptujeme priacutespevky vo formaacutete MS Word resp kompatibilnom formaacutete Nevyžiadaneacute priacutespevky nevraciame