SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTUNÁZOV FAKULTYNÁZOV

VYSOKEJ ŠKOLY

2117883

VÝROBA A ODBYT MLIEKÁRENSKÝCH VÝROBKOV VO

VYBRANOM AGROPODNIKATEĽSKOM SUBJEKTE

2010 Bc. Júlia PATRIARCHOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

VÝROBA A ODBYT MLIEKÁRENSKÝCH VÝROBKOV VO

VYBRANOM AGROPODNIKATEĽSKOM SUBJEKTE

(Diplomová práca)

Študijný program: Agrárny obchod a marketing

Študijný odbor: 3.3.10 Obchod a marketing

Školiace pracovisko: Katedra manažmentu

Školiteľ: Ing. Adriana Veselá, PhD.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Júlia Patriarchová týmto prehalsujem, že diplomovú prácu na tému

„Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov vo vybranom agropodnikateľskom

subjekte“ som vypracovala samostatne pod vedením vedúcej mojej diplomovej práce Ing.

Adriane Veselej, PhD. v bezprostrednej nadväznosti na moju bakalársku prácu pod názvom

„Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov na domácom a zahraničnom trhu“ a

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra, apríl 2010 Podpis:_____________________

3

POĎAKOVANIE

Dovoľujem si týmto poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing. Adriane Veselej,

PhD. za dôsledné vedenie, starostlivosť a cenné metodické a odborné rady pri spracovávaní

diplomovej práce.

Nitra, apríl 2010 ......................................................

podpis autora diplomovej práce

4

POUŽITÉ OZNAČENIE

€ Euro

% Percento

a. s. Akciová spoločnosť

ČR Česká republika

EÚ Európska únia

g Gram

HD hovädzí dobytok

ISO Medzinárodn organizácia pre normálizáciu

kg Kilogram

ks Kus

l Liter

mg Miligram

ml Mililiter

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR

n. p. Národný podnik

PD Poľnohospodárske družstvo

Sk Slovenská koruna

SR Slovenská republika

s. r. o. Spoločnosť s rúčením obmedzeným

t Tona

UHT Ultravysokotepelný ohrev

5

ABSTRAKT

Mliekárenský priemysel patrí vo všetkých krajinách k jedným z najdôležitejších

odvetví národného hospodárstva. Preto je potrebné si uvedomiť, že krajiny, ktoré sa snažia

udržať si potravinovú bezpečnosť, venujú náležitú pozornosť spracovaniu surového kravského

mlieka a produkcii mliečnych výrobkov .

Diplomová práca je orientovaná na konkrétne problémy manažmentu podniku, ktorý sa

zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom

diplomovej práce je kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu

mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE.

Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka a výrobe

konzumného mlieka a mliečnych výrobkov a patrí medzi najväčšie podnikateľské subjekty

levického regiónu, ktorý vytvára mnoho pracovných príležitosti pre okolité obyvateľstvo.

Výskumom sme ziskali kompletný obraz o činnosti daného podniku, o dodávateľsko-

odberateľských vzťahov, výrobnej činnosti, cenovej tvorbe, distibučných cestách, o

propagácii, konkurencii a o finančnej situácii podniku.

Pri spracovávaní, vyhodnocovaní a interpretácií záverov boli použité metódy analýzy,

komparácie, syntézy, dedukcie a matematické metódy a výpočty. Metóda riadeného rozhovoru

bola jednou z najdôležitejších metód zisťovania skutočností a faktov o podniku.

Vývoj spoločnosti závisí od poznatkov a skúsenosti manažmentu, no aj napriek

všetkým problémom, ktoré existujú na trhu s mliekom, môžeme skonštatovať, že Levické

mliekárne a.s. majú dobré predpoklady, aby sa úspešne zaradili medzi prosperujúce

mliekárenské podniky a kvalitnými výrobkami obohatili domáci aj zahraničný trh.

Kľučové slová:

mliekárenský priemysel, manažment podniku, výroba, odbyt, SWOT analýza

6

RESUME

The dairy industry belongs to one of the most important branches of the national

economy of every country. Therefore it is necessary to realise that the countries which are

trying to keep their food safety, pay appropriate attention to the processing of raw cow milk

and the production of dairy products.

The diploma work is oriented on specific problems of enterprise management that is

aimed at processing of milk and dairy production. The main target of the diploma work is

a thorough examination of current situation of production and sale management of dairy

products in the enterprise LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s ( LEVICE DAIRY, p.l.c.).

This company has more than a 50 – year – long tradition of processing cow milk and

producing consumer milk and dairy products and belongs to the biggest business companies in

the region of Levice which creates many employment opportunities for local population.

Through a research we gained a complete picture of the functioning of the respective

enterprise, of customer – supplier relationships, production process, pricing, distribution

channels, promotion, competition and financial situation of the enterprise.

In editting, evaluating and interpreting the conclusions we used methods of analysis,

comparison, synthesis, deduction and mathematic methods and calculations. The method of

structured interview was one of the most important methods of discovering informations and

facts about the company.

The development of the company depends on the knowledge and experience of

management. Nevertheless, despite all the problems existing on the milk market we can

ascertain that Levice dairy p.l.c. has good foundations to be successfully integrated among the

prosperous dairy companies and to enrich the domestic as well as foreign markets with their

quality products.

Keywords:

dairy industry, enterprise management, production, sale, SWOT analysis

7

OBSAH

ÚVOD..............................................................................................................................................................................8

1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...................................................................................................................10

1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV....................................................................................................10

1.2 VÝZNAM MLIEKA VO VÝŽIVE.....................................................................................................................17

1.3 EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA.................................................................................................................22

1.4 SÚČASNÁ SITUÁCIA NA MLIEKARENSKOM TRHU..............................................................................24

2. CIEĽ PRÁCE.................................................................................................................................................................27

3. METODIKA PRÁCE................................................................................................................................................28

4. VÝSLEDKY PRÁCE................................................................................................................................................31

4.1 STRUČNÁ HISTÓRIA PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU......................................................................31

4.2 ORGANIZÁČNE A PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE VÝROBY..............................................................324.2.1 ORGANY SPOLOČNOSTI......................................................................................................................................324.2.2 AKCIONÁRI SPOLOČNOSTI.................................................................................................................................344.2.3 PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE.............................................................................................................................36

4.3 MANAŽMENT VÝROBY.................................................................................................................................394.3.1 ANALÝZA MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY....................................................................................................................394.3.2 DODÁVATELIA...................................................................................................................................................424.3.3 VÝROBNÝ PROGRAM.........................................................................................................................................434.3.4 FINANČNÁ ANALÝZA..........................................................................................................................................46

4.4 MANAŽMENT ODBYTU............................................................................................................................514.4.1 ODBERATELIA NA DOMÁCOM A ZAHRANIČNOM TRHU....................................................................................514.4.2 SPÔSOBY DISTIBÚCIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S........................................................................................544.4.3 TVORBA CIEN....................................................................................................................................................564.4.4 PROPAGÁCIA VÝROBKOV...................................................................................................................................574.4.5 KONKURENČNÉ POSTAVENIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S..................................................................................59

4.5 SWOT ANALÝZA.........................................................................................................................................61

4.6 NÁVRHY A ODPORÚČANIA...................................................................................................................63

5. ZÁVER...................................................................................................................................................................66

6. POUŽITÁ LITERATÚRA...............................................................................................................................................68

7. PRÍLOHY.....................................................................................................................................................................72

8

ÚVOD

Slovenské mliekárenstvo prešlo v uplynulom desaťročí významnými zmenami, ktoré ho

posunuli na úroveň európskeho mliekárenstva. Zmena vlastníckej štruktúry v prospech

zahraničných spoločností nastúpila už v procese privatizácie a intenzívnejšie pokračovala

v predvstupovom období a po vstupe Slovenska do EÚ. Reštrukturalizácia a budúcnosť

slovenského mliekárenstva bola v uplynulých rokoch najmä v rukách nadnárodných

európskych mliekárenských spoločností. Rozhodujúci európski mliekárenskí lídri sú

etablovaní na Slovensku a v ostatných krajinách V4 s rôznym podielom na konkrétnom trhu

a s diferencovaným sortimentom mliečnych produktov. Spravidla zachovali produkciu

rozhodujúcich domácich značiek a rozvinuli aj výrobu vlastných produktov.

Časť domácich producentov už teraz úspešne existuje vedľa renomovaných európskych

spoločností a upevňuje svoju pozíciu na domácom trhu. Základným predpokladom úspechu

domácich výrobcov je, popri kvalite, praktickom a lákavom obale, najmä cenová

konkurencieschopnosť finálnych mliečnych výrobkov. Tá sa bude naďalej odvíjať od ceny

vstupov, t. j. surového mlieka a jeho efektívneho spracovania v mliekárenskom priemysle.

Dlhodobé dodávateľsko-odberateľské vzťahy s producentmi mlieka by mali byť súčasťou ich

obchodnej stratégie.

Cieľom poľnohospodárskej politiky v sektore mlieka na Slovensku je produkovať

a spracovávať mlieko na zabezpečenie jeho domácej spotreby. Dôležité je hlavne zvýšiť jeho

spotrebu, keďže patríme k štátom s najnižšou spotrebou mlieka v EÚ.

Najdôležitejší prínos vo výrobe a spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, ktorý sa práve

v súčasnosti dostáva do popredia pracovníkov vo výžive i ďalších odborných lekárov je prínos

pre zdravie človeka. Mlieko a výrobky z mlieka sú svojím bohatým vitamínovým obsahom,

liečebno-dietetickými vlastnosťami a vhodnou skladbou minerálnych látok jednou z hlavných

zložiek vo výžive obyvateľstva, najmä však detí a starších ľudí. Práve prostredníctvom mlieka

a mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje osobitné

zdravotné problémy.

9

Diplomová práca má za cieľ upriamiť pozornosť na úlohy manažmentu podniku, ktorý sa

zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov vo vybranom

agropodnikateľskom subjekte, ktorým je akciová spoločnosť Levické mliekárne. Touto prácou

chceme poukázať na to, ako sa konkrétny podnikateľský subjekt snaží presadiť na dnešnom

mliekárenskom trhu, ktorý sa vyznačuje vysokou konkurenciou nielen na domácom, ale aj na

zahraničnom trhu, neustále meniacimi sa podmienkami a rastúcimi požiadavkami na kvalitu

mlieka.

Zamerali sme sa na mliekárenský priemysel, pretože sektor produkcie a spracovania

mlieka patrí k veľmi dôležitým sektorom poľnohospodárstva a potravinárstva v SR a úlohou

manažmentu v tejto oblasti je zvýšiť konkurencieschopnosť mlieka a výrobkov z neho,

vytvoriť podmienky pre odbyt domácich výrobkov aj na zahraničných trhoch, využívať nové

vedecké poznatky na inováciu produktov a efektívnejšie technológie, ktoré spĺňajú správnu

výrobnú a hygienickú prax a ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie a taktiež

zefektívniť propagáciu mlieka a mliečnych výrobkov.

Ak sa chcú slovenskí výrobcovia udržať na trhu, musia spotrebiteľovi ponúknuť výrobky,

ktoré ho dokážu upútať a uspokojiť, splniť očakávania nachádzajúce sa v zahraničných

výrobkoch ponúkaných na slovenskom trhu, musia dokázať pružne reagovať na kvalitatívny,

sortimentný a cenový vývoj na domácom i zahraničnom trhu, pretože v opačnom prípade

neudržia krok s konkurenciou.

10

1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

Paška (2002) tvrdí, že všeobecne manažment ako veda o riadení je pomerne zložitá

problematika skladajúca sa z poznatkov rôznych oblastí ľudskej činnosti. Ďalej cituje názory

rôznych autorov, ako sú K.H. Chung, M. Leščišin, E. Dale, J, Hayes, J.A. Peare, R.B.

Robinson, na definovanie pojmu manažment. Podľa ich názorov manažment je:

proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných

na dosiahnutie organizačných cieľov.

má všeobecné priority v riadení podnikania a manažment výroby má ťažisko v riadení

podnikateľskej činnosti vo výrobe.

vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných ľudí.

proces optimalizácie využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu

stanovených organizačných cieľov.

Manažment je riadenie organizácií fungujúcich v podmienkach trhového hospodárstva,

ktoré sa vyznačuje dostatočne pružnou konkurenčnou štruktúrou a nezablokovanými

cenovými mechanizmami, schopnými poskytovať kritériá pre objektívnu kalkuláciu

nevyhnutnú na efektívnu alokáciu disponibilných zdrojov, ako aj spontánne impulzy pre

ekonomický rast, definujú Šajbidorová – Ubrežiová (2003).

Podľa Koontza - Weihricha (1993) je manažment procesom tvorby a udržiavania

prostredia, v ktorom sa jednotlivci spájajú spoločne v skupinách, aby účinne dosahovali

vytýčené ciele. Proces tvorby a udržiavania prostredia sa uskutočňuje v podnikoch či

organizáciách rozdielnych podľa organizačno-právnej formy, či druhu. To, že pracujú

spoločne spôsobuje synergický efekt.

11

Autori v definícii pokračujú ďalej a hovoria o tom:

ako manažéri uskutočňujú funkcie riadenia (plánovanie, organizovanie, personalistika,

vedenie ľudí a kontrola),

ako je manažment uplatňovaný v rozličných druhoch organizácií,

ako je manažment uplatňovaný na rôznych stupňoch riadenia podniku (vrcholový,

stredný a najnižší manažment),

že cieľom všetkých manažérov je dosiahnuť zisk,

že riadenie je spojené s produktivitou, ktorá obsahuje aj efektívnosť a účinnosť;

efektívnosť znamená to, ako sú ciele plánu dosahované s najnižšími vstupmi, účinnosť

znamená dosahovanie cieľov.

Vicen - Hudák – Torok – Ubrežiová (2000) popisujú manažment ako riadenie

organizácií fungujúcich v podmienkach trhového hospodárstva. Pre manažment je

charakteristická jeho podnikateľská orientácia na rozdiel od metód podnikového riadenia,

ktoré vychádzali z centrálneho rozpisu národohospodárskeho plánu.

Obchodný zákonník definuje podnik ako súbor hmotných, ako aj osobných

a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,

ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju

povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Svoboda (2006) konštatuje, že podnikový manažment je možné posudzovať a skúmať

z troch vzájomne súvisiacich aspektov, a to jednak z hľadiska súboru sformulovaných

vedeckých poznatkov, t. j. z hľadiska teórie, ďalej z hľadiska jeho využívania v praxi

podnikateľského subjektu, t. j. z hľadiska praktickej manažérskej práce. Ako tretie hľadisko

môžeme skúmať vlastných predstaviteľov podnikov, ktorí k ich riadeniu majú určitú

právomoc a zodpovednosť. Podobné hľadiská môžeme využiť tiež pre oblasť marketingovej

12

činnosti a činnosti podnikateľskej, ktoré s podnikovým bezprostredne súvisia a v trhovom

prostredí mu určujú správnu orientáciu.

Jassinger (1995) chápe podnikový manažment predovšetkým ako produkt duševného

pochodu a rozumu vedenia podniku, zameraný na usmerňovanie a rozvoj, ktorý sa vždy začína

určitou víziou alebo predstavou o budúcom rozvoji podniku, ktoré sa formulujú do sústavy

podnikových cieľov a rozpracúva sa do podnikovej stratégie. Preto sa manažment podniku

člení na tieto etapy:

1. Etapa stanovenia strategického podnikového cieľa – stanovuje sa na základe hlavného

cieľa podniku, analýzy rozvoja podnikového okolia, jeho silných a slabých stránok

a vypracovania podnikovej stratégie.

2. Etapa realizácia podnikovej stratégie – uskutočňuje sa prostredníctvom základných

manažérskych funkcií: plánovanie, organizovanie, kontrolovanie, vedenie ľudí a pracovnej

skupiny.

Mižičková – Ubrežiová (2006) hovoria, že manažment ako každá vedná disciplína má

svoj predmet skúmania, cieľ, obsah a vlastný pojmový aparát. Za základné pojmy považujeme

manažment, manažér, organizácia, podnik, podnikanie, podnikateľ, informácia, subjekt

riadenia, objekt riadenia, systém, systémový prístup.

Manažment pôvodne anglické slovo vo všeobecnosti znamená riadenie. V literatúre možno

nájsť desiatky definícií, ktoré sa navzájom líšia v detailnejšom charakterizovaní obsahu

riadenia. Spoločnými znakmi takmer všetkých definícií sú ľudia, alebo ich aktivity, funkcie

riadenia, alebo manažérske funkcie, alebo tvorivý prístup k riadeniu. Na základe spoločných

znakov a rôznych prístupov definíciou manažmentu pre mikroekonomickú sféru je,

manažment je otvorená sústava poznatkov o špecifických činnostiach manažérov, ktoré

uskutočňujú pri napĺňaní cieľov organizácie, podnikateľského subjektu.

13

Višňovský (2000) tvrdí, že kľúčovou aktivitou manažmentov podnikov (organizácií) je

projektovanie a realizácia zmien. Nejde pritom iba o technický či technologický problém, ale

(a to prednostne) o problém riadenia ľudských zdrojov. Ukazuje sa, že jednou z hlavných

prekážok efektívnejšej realizácie zmien v našich podnikoch sú pretrvávajúce hierarchické

štruktúry, pre ktoré sú typické:

zodpovednosť jednotlivca (pričom každý v hierarchickej štruktúre sa cíti nenahraditeľný),

informačný monopol (manažéri dostatočne neinformujú),

myslenie vo funkciách a nie v úlohách (čo sa prejavuje udržiavaním odstupu).

Ubrežiová a kol. (2005) definujú medzinárodný manažment ako proces plánovanie,

organizovania, vedenie a kontroly ľudí pracujúcich v medzinárodnej organizácii. To znamená,

že základné manažérske funkcie, plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola sa vykonávajú

nie v jednoduchom národnom prostredí, ale v prostredí multinárodnom. Aj preto sa kladú

vysoké požiadavky na riadiacich pracovníkov, pri ktorých nie je dôležité z ktorej krajiny

pochádzajú, ale dôležité je to, ako zvládnu riadenie nadnárodnej organizácie a v podmienkach

globalizácie. Musia vedieť využívať prednosti globalizácie, ale zároveň čeliť globalizácii

v záujme presadenia sa na medzinárodnej úrovni, ale aj v záujme udržania sa v silnej

nadnárodnej konkurencii.

Višňovský – Nagyová – Šajbidorová (2007) konštatujú, že manažment je činnosť zložitá,

skladajúca sa z mnohých čiastkových činností (riadiacich prvkov), ktoré vo svojom súhrne

a vzájomných väzbách vytvárajú jeho obsah. Čiastkovými činnosťami sú tak elementárne

činnostné prvky (napr. odovzdanie alebo vypočutie verbálnej informácie, vydanie pokynu, či

príkazu), ako aj jednotlivé skupiny riadiacich činností, pre ktoré sa aj v súčasnosti používa

pojem funkcie manažmentu. Funkcie manažmentu sú hlavné zoskupenia typických

manažérskych činností, ktoré musia manažéri v určitom rozsahu v záujme úspešného

vykonávania svojej funkcie vykonávať.

V teórii nie je jednotný názor na počet a štruktúru funkcií manažmentu. Najčastejšie sa

spomínajú tieto funkcie manažmentu:14

plánovanie

organizovanie

vedenie

kontrolovanie

Gozora (2000) ďalej konštatuje, že medzinárodný manažment je uskutočňovanie

manažérskych aktivít za hranicami štátu. Rozširuje podnikové ciele o ciele, ktoré chce

podnikový manažment dosiahnuť v podnikoch druhých krajín. V praktickej forme sa uvedené

ciele môžu dosiahnuť rozdielnymi formami, ktoré môžu postupne prejsť od jednoduchých

kooperačných vzťahov až k vytvoreniu oficiálnych zmluvných vzťahov so zahraničnými

spoločnosťami. Vytváraním medzinárodných kooperačných vzťahov a uplatňovaním

medzinárodného manažmentu sa vytvárajú podmienky prílivu zahraničného kapitálu, oživenia

výroby, rozvoja zamestnanosti a zvyšovania ekonomickej stability podnikov. Zvyšuje sa obraz

zahraničného obchodu a rastie konkurenčná schopnosť výrobkov.

Manažéri sú vykonávatelia procesu manažmentu a plnia štyri základné funkcie

manažmentu: plánovacie, organizačné, vedenia ľudí a kontrolné funkcie. Na základe toho

možno manažéra definovať ako človeka, ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske

funkcie, pomocou ktorých pôsobí na objekt manažmentu, človeka, ktorý plánuje, organizuje,

vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje, popisujú Šajbidorová – Ubrežiová

(2003).

Višňovský (2000) tvrdí, že osobnú kvalitu manažéra determinujú parametre jeho

pracovných a osobnostných predpokladov. Prakticky u každého človeka sa však aktuálna

osobná kvalita líši od ideálnej osobnej kvality. Podstata výnimočnosti človeka (manažéra)

spočíva už v samom smerovaní k ideálnemu stavu (ideálnemu „ja“).

15

Paradoxné je, že ľudia s vyššou mierou aktuálnej osobnej kvality, hodnotia samých seba

nižšie. A napokon, subjekty s vyšším sebahodnotením nemávajú vždy zodpovedajúcu osobnú

kvalitu.

Dobrý manažér by mal dokázať:

vždy jasne a konkrétne vymedziť problém, zámery a cieľ,

zreteľne vyjadrovať svoje názory, pokyny, námety atď.,

presne formulovať svoje myšlienky a vecne a zrozumiteľne ich odovzdávať

spolupracovníkom,

rozhodovať i v zložitých situáciách,

akceptovať správanie spolupracovníkov, rozumieť im, tolerovať ich a usmerňovať ich,

poskytovať spolupracovníkom spätnú väzbu a túto od nich tiež očakávať a prijímať,

ľahko sa orientovať v zložitých situáciách,

tvorivo pristupovať k riešeniu odborných a riadiacich situácií,

dobre organizovať prácu podriadených spolupracovníkov,

pružne reagovať v nových situáciách,

vedieť zvládať vysoké psychické zaťaženie,

konať v zhode so svojim svedomím, byť čestný a zodpovedný.

Mižičková – Ubrežiová (2006) hovoria, že manažér tiež nie je rovnako jednoznačne

definovaný. Je to človek, ktorý pomocou manažérskych funkcií usmerňuje aktivity

organizácie, organizačných jednotiek, kolektívov pracovníkov v záujme naplnenia vytýčených

cieľov. Pre manažérsku prácu sú charakteristické niektoré prvky, napríklad, manažérska práca

je tvorivá činnosť, časť manažérskej práce, hlavne riadiacej práce vrcholových manažérov je

neopakovateľná, predpokladom úspešnosti manažérskej práce sú špecifické zručnosti a pod.

Práca manažérov tiež nie je rovnaká. Závisí od úrovne na ktorej organizácie riadia.

Podľa Tomšíka (2006) manažment a riadenie ľudských zdrojov sú v úspešných firmách

vzájomne vykonávané disciplíny, ktoré uskutočňujú špecializovaní podnikoví manažéri.

Línioví manažéri pri svojich rozhodnutiach musia využívať všetky podnikové zdroje 16

a manažéri ľudských zdrojov im musia v týchto aktivitách pomáhať, aby usmerňovali podnik

k dosahovaniu podnikových strategických cieľov. Riadenie ľudských zdrojov sa od

personalistiky, ktorá bola v historických dobách rozvoja podniku len internou službou, líši

tým, že je aktívna činnosť, ktorá berie do úvahy obe zložky podnikového prostredia a súčasne

núti manažérov, aby sa ľudskými zdrojmi zaoberali aj oni a hodnotili ich ako významný

tvorivý podnikový zdroj. Zdroj, ktorý je nielen nákladný, ale súčasne je nebývalou mierou

schopný prinášať organizáciám zisky pretože napĺňajú aktívne podnikové vízie. Predmetom

riadenia ľudského činiteľa v podniku je zamestnanec – jeho funkcie, roly, pozície, záujmy

a vzťahy. Ďalej nás zaujíma zamestnanec ako člen podnikového týmu, od ktorého sa očakáva

zdieľanie podnikových cieľov, šírenie dobrého mena, iniciatíva a kvalita práce. Podnik však

musí taký ľudský činiteľ správnym smerom motivovať a chápať jeho potreby, pretože dnešný

ľudský zdroj je vzdelanejší a uvedomuje si svoju hodnotu pre podnikateľský subjekt.

Výroba je zámerná ľudská činnosť, ktorej cieľom je vytvárať potrebné hodnoty (t. j.

výrobky a služby) pre uspokojovanie aktuálnych potrieb trhu a dosahovanie zisku, hovorí

Paška (2002).

Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje efektívnosť podniku a konkurenčnú

schopnosť jeho výrobkov. Bielik (2001) definuje výrobu ako proces transformácie výrobných

zdrojov na výrobky a služby určené pre spotrebu a investície. Výroba je každá činnosť, ktorá

vytvára nejaký prítomný alebo budúci úžitok buď v hmotnej (výrobky), alebo nehmotnej

(práce a služby) podobe.

Pataky (2006) zastáva názor, že manažment výroby ovplyvňujú materiálové vstupy,

úroveň technicko-technologickej vybavenosti, finančná stabilita podniku a zvlášť ľudský

faktor. Úroveň manažérskych rozhodnutí je daná vytvoreným informačných zázemím

a schopnosťou manažérov pracovať s informáciami v nových podmienkach.

17

Podľa Pašku (2002) základnou náplňou manažmentu výroby je vypracovať a potom

zrealizovať taký výrobný program, ktorý bude pre podnikateľský subjekt ekonomicky

výnosný a pre trh zaujímaný. Tak by sa mala zabezpečiť komerčná a ekonomická úspešnosť

podnikateľskej jednotky. Zo strany manažmentu výroby sa žiada schopnosť predvídať potreby

zákazníkov, sledovať konkurenčnú situáciu na trhu, analyzovať trendy vedecko-technického

rozvoja a jeho výsledky sústavne premietať do zvyšovania kvality produkcie. Rozhodujúci

obsah manažmentu výroby by mala v podnikateľských subjektoch tvoriť príprava nových

a pre trh žiadaných výrobkov, rozvoj kvality, manažment hlavnej výroby a obslužných

činností, priestorová a časová organizácia výrobných procesov, logistika materiálových tokov

a povýrobné servisné služby zákazníkom.

Z uvedeného vyplýva, že manažment výroby by nemal riešiť problémy ako vyrábať, to je

záležitosť technikov a technológov, ale ako riadiť výrobný proces, výrobný systém

a zabezpečiť jeho efektívny rozvoj.

Základná obsahová náplň manažmentu výroby vychádza z potrieb podnikateľskej ekonomiky

orientovanej na trh, v ktorej je hlavný dôraz kladený na hodnotové, ekonomické, personálne,

marketingové a vedecko-technické aspekty riadenia výroby.

1.2 VÝZNAM MLIEKA VO VÝŽIVE

Surové mlieko je v zmysle Nariadenia vlády SR č. 312/2003 a Potravinového kódexu

SR definované ako sekrét mliečnej žľazy získaný nadojením od kravy, ovce, kozy alebo

byvolej kravy alebo od viacerých kráv, oviec, kôz alebo byvolích kráv, ktorí nebol zahriaty na

teplotu vyššiu ako 40 °C, alebo nebol ošetrený iným spôsob, ktorý má rovnocenný účinok ako

zahriatie na teplotu vyššiu ako 40 °C, uvádzajú Čuboň – Haščík – Michalicová (2007)

a ďalej rozdeľujú mlieko z viacerých hľadísk:

z praktického hľadiska:

druhové mlieka – kravské, ovčie, kozie, byvolie a i.,

18

kazeinové mlieka – v týchto mliekach je obsah kazeinu vyšší ako 75 %, sú to mlieka

prežúvavcov , t. j. kravské, kozie, ovčie a i.,

albumínové mlieka – v týchto mliekach je obsah kazeinu nižší ako 75 %, sú to mlieka

neprežúvavcov.

podľa štádia laktácie:

nezrelé mlieko – mledzivo,

zrelé mlieko – mlieko z obdobia od 5 (kravské) resp. 7 dní (ovčie, kozie) do pôrode do

4 – 6 týždňov pred pôrodom,

starodojné mlieko – mlieko z obdobia konca laktácie t. j. z obdobia vysokého štádia

gravidity – zasúšania,

oberatné mlieko – z tzv. nepravej gravidity.

z technologického hľadiska:

individuálne mlieko – pochádza od skupiny 1 až 5 samíc,

zmiešané mlieko – pochádza od skupiny viac ako 5 samíc.

Druhy mlieka podľa spôsobu jeho úpravy:

Pasterizované mlieko: je mlieko tepelne ošetrené pasterizáciou. Je to zahriatie mlieka

teplotou najmenej 71,7 °C počas 15 sekúnd. Vďaka tomuto ošetreniu sa docieli zdravotná

bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať jeho pôvodné fyzikálne,

chemické a biologické vlastnosti. Spravidla sa však používa zahriatie mlieka na teplotu 85 °C

počas pár sekúnd a takéto konzumné mlieko sa označuje ako vysokopasterizované mlieko.

Sterilizované mlieko: termosterilizácia je proces tepelného ošetrenia mlieka pri teplote nad

100 °C a pri určenom čase ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy.

Sterilizovaným mliekom sa rozumie mlieko, ktoré je termosterilizované po naplnení

a hermetickom uzatvorení v obaloch.

Trvanlivé mlieko: je konzumné mlieko, ktoré sa vyrába z kravského mlieka a je tepelne

ošetrené ultravysokotepelným ohrevom (UHT). Mlieko sa zahreje na teplotu najmenej 135 °C

v trvaní najmenej 1 sekundy, potom sa rýchlo schladí a plní do sterilných obalov. Mlieko takto

získava najmenej 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Trvanlivosť mlieka však

19

zabezpečuje UHT technológia a nie pridanie konzervačných látok, ako sa niektorí ľudia mylne

domnievajú.

Druhy mlieka podľa obsahu tuku:

plnotučné neštandardizované alebo gazdovské: bez úpravy tuku,

plnotučné štandardizované: mlieko s obsahom tuku najmenej 3,5 %,

čiastočne odtučnené alebo polotučné: mlieko s obsahom tuku 1,5 % až 1,8 %,

odtučnené alebo nízkotučné: mlieko s obsahom tuku najviac 0,5 %.

Mnohí neprajníci mlieka tvrdia, že odtučnené mlieko je ako voda. Ale nie je to tak.

Mlieko so zníženým obsahom tuku obsahuje iba menej mliečneho tuku a jeho zložiek, a teda

aj prirodzene menej vitamínov rozpustných v tuku. Ostatné výživné látky ostávajú v takomto

mlieku zachované v plnom rozsahu. Obsah výživných látok je uvedený v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Výživné látky v jednotlivých druhoch mlieka

Mlie

ko

(100

g)

Bie

lkov

iny

g Tuk

y

g SFA

g MU

FA

g PUFA

g Cho

lest

erol

mg

Váp

nik

mg

Fosf

or

mg

Dra

slík

mg

Dus

ík

mg

Žel

ezo

mg

plnotučné 3,3 3,5 2,09 0,97 0,12 7 120 100 155 50 0,382

polotučné 3,3 2 0,91 0,41 0,09 5 120 100 155 59 0,382

odtučnené 3,3 0,5 0,04 0,02 0,0003 3 120 100 155 60 0,382

ZDROJ: Výskumný ústav potravinársky, tabuľka výživových hodnôtVysvetlivky: SFA – nasýtené mastné kyseliny, MUFA – mononenasýtené mastné kyseliny, PUFA – polynenasýtené mastné kyseliny

Mlieko je nevyhnutnou súčasťou ľudskej výživy a sprevádza nás po celý život,

konštatuje Trusková (2002). Mnohé ochorenia sú spôsobené nesprávnou výživou, a preto

musíme myslieť na to, ako sa stravovať rozumne a vyvážene, to znamená jesť pestrú stravu

a do nej patrí aj mlieko a mliečne výrobky.

20

Ubrežiová (2006) tiež hovorí, že mlieko má kľúčovú úlohu v „stravnom lístku“

obyvateľov vo svete, pretože denne dodáva do organizmu potrebné množstvo nevyhnutných

živín. Prostredníctvom bielkovín, tukov, mliečneho cukru, vitamínov, esenciálnych

a minerálnych látok predstavuje ochranný výživný prostriedok s najširším účinným spektrom.

Zastáva prvé miesto medzi živočíšnymi zdrojmi významných bielkovín u detí, mládeže

a dospelých.

Podľa Zeleňakovej (2008) je mlieko mnohozložková zmes a súčasne polydisperzný

systém troch hlavných fáz – emulznej (tukovej), koloidnej (bielkovinovej) a molekulovej

(laktóza, minerálne soli). Taktiež obsahuje vitamíny a ďalšie zložky, pričom je veľmi dôležitý

pomer, v akom sú živiny zastúpene a práve v mlieku je tento pomer veľmi priaznivý.

Zloženie mlieka je ovplyvnené veľkým množstvom faktorov. Základnými

predpokladmi produkcie plnohodnotnej potraviny je zdravá mliečna žľaza a adekvátna výživa.

Jednotlivé zložky mlieka predstavujú z pohľadu chovateľa nielen významný ekonomický

faktor, pretože rozhoduje o speňažovaní produkovaného mlieka, ale tiež dôležitý ukazovateľ

zdravotného stavu zvierat, uľahčujúci racionálne manažérske opatrenia uvádza Ticháček

a kol. (2007).

Kravské mlieko je bohaté na vitamíny D, B2, B12, A, niacín, minerálne látky, vápnik,

fosfor a draslík. Obsahuje kyselinu linolovú s protirakovinovými účinkami. Je cenné pre

zastúpenie kvalitných bielkovín s výrazným spektrom esenciálnych aminokyselín, ktoré si

organizmus človeka nevie vytvoriť. Je však možným alergénom a je ťažšie stráviteľné. Podľa

údajom Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete asi 50 miliónov ľudí, ktorí zo

zdravotných dôvodov nemôžu konzumovať kravské mlieko, čo však z celej populácie

predstavuje len 0,75%. Príčiny môžu dve – intolerancia laktózy a alergia na proteíny

kravského mlieka. Toto ochorenie je typické pre deti od narodenia do 15 rokov. Na Slovensku

trpia alergiou na bielkoviny kravského mlieka 3% detí konštatuje Dubríkova (2009). Hovorí,

že zloženie mlieka ovplyvňuje plemeno, činitele životného prostredia, pohoda zvierat, štádium

21

laktácie, sezónnosť, zdravotný stav mliečnej žľazy (vemena). Ďalej uvádza, že najčastejšie

konzumované mlieko je mlieko kravské (97 %). Kozie a ovčie mlieko nie sú v čerstvom stave

bežne dostupné. Skôr sú konzumované priamo z fariem, kde sa dorábajú, alebo sú

v spracovaných kozích a ovčích výrobkoch, zvlášť v syroch. Obsah živín v jednotlivých

druhoch mliek aj uvedený v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2: Obsah živín v rôznych druhoch mlieka

ZložkaObsah živín v rôznych druhoch mliek (%)

Kravské Kozie Ovčie Materské

Celkové bielkoviny 3,2 3,2 4,6 0,9

Kazeíny 2,6 2,6 3,9 0,4

Bielkoviny srvátky 0,6 0,6 0,7 0,5

Tuky 3,9 4,5 7,2 4,5

Sacharidy 4,6 4,3 4,8 7,1

Minerálne látky 0,7 0,8 0,9 0,2

ZDROJ: Nepredajný časopis „Objav mlieko“ , roč. 1, 2009, č. 2, s. 5

Podľa Heriana (2002) samotné mlieko označujeme za ochranný výživný prostriedok

s najširším účinným spektrom a tiež ako symbol biologickej ekonómie pre všetky vekové

kategórie. Už v prvej fáze nášho života sme odkázaní na mliečnu výživu a z toho, ako v tomto

období organizmus rastie, vidíme, že mlieko obsahuje všetky výživné a ochranné látky

v dostatočnom množstve. Jeden liter kravského mlieka síce obsahuje cca 32 g bielkovín, 38 g

uhľohydrátov a cca 1 g minerálií, ale toto je však veľmi hrubé chemické zloženie, lebo

samotné mlieko obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, esenciálne aminokyseliny,

ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálií – napr. vápnik a fosfor. Nachádza sa

v ňom veľa vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu, pre

normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka.

O všestrannosti mlieka svedčí aj podiel celkovej dennej spotreby k životu potrebných látok,

ktoré uhradí dospelý človek z 1 litra mlieka:

22

vápnik 100 %

fosfor 67 %

vitamín B2 66 %

bielkoviny 49 %

vitamín A 30 % atď.

Keď sa hovorí o spotrebe mlieka a jeho význame pre zdravie, nemyslí sa tým iba konzumácia

konzumného mlieka, ale celá škála mliečnych výrobkov, ktorých je už na trhu veľké

množstvo.

Obsah vápnika v mlieku, resp. i v syroch má nezanedbateľnú úlohu pri zabezpečení správneho

rastu kostí, zníženiu rizika osteoporózy a to zvlášť u ľudí v staršom veku a u žien.

1.3 EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA

Podľa Hudákovej (2000) rozhodujúcim činiteľom pre posúdenie ekonomickej

efektívnosti výroby mlieka sú vlastné náklady na jednotku produkcie, ktoré sú

v celoslovenskom meradle veľmi vysoké a preto sú podniky s nižšou úžitkovosťou stratové.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tieto náklady znižovať a súčasne zvyšovať kvalitu

surového kravského mlieka. Najvyššou nákladovou položkou, ktorá rozhodujúcim spôsobom

ovplyvňuje vlastné náklady pri výrobe mlieka, sú náklady na spotrebované krmivá (vyrobené

a nakúpené), náklady na odpisy zvierat, zostatková cena zvierat a režijné náklady. Zlepšenie

súčasnej nepriaznivej situácie pri výrobe a spracovaní mlieka je potrebné riešiť

zefektívňovaním celého systému chovu dojníc. Na nižšej ekonomickej efektívnosti vstupov do

výroby mlieka sa podieľajú predovšetkým nasledovné faktory:

úroveň podnikového manažmentu

technicko-technologická vybavenosť produkčných chovov

peňažné a materiálové toky

úroveň hmotnej zainteresovanosti a osobnej stimulácie

23

odbytovanie a speňažovanie mlieka a iné.

Výroba mlieka a jeho spracovanie na mliečne výrobky patrí v každej krajine medzi

významné činností dôležité pre celú spoločnosť. Však výroba mlieka tvorí podstatný zdroj

v poľnohospodárskej prvovýrobe, zamestnáva ľudí na vidieku, podieľa sa na krajinotvorbe

a hlavne je podstatným prínosom ku zdravej výžive. Z týchto dôvodov si preto prevažná časť

krajín chráni svoju poľnohospodársku a potravinovú výrobu a snaží sa udržať vlastnú

výživovú sebestačnosť, hovorí Herian (2003).

Hudák (2000) konštatuje, že chov hovädzieho dobytka má v slovenskom

poľnohospodárstve kľúčové postavenie. Pozitívne ovplyvňuje zamestnanosť, má veľký

význam pre zachovanie úrodnosti pôdy, má funkciu krajinotvornú, sociálnu, ekologickú

a mlieko je nepostrádateľné pre ľudský organizmus. Ekonomické výsledky vo výrobe mlieka

vo veľkej miere ovplyvňujú úspešnú podnikateľskú činnosť poľnohospodárskeho podniku.

Preto produkcii mlieka, spracovaniu a odbytu danej komodity je potrebné venovať sústavnú

pozornosť.

Podľa Murgaša (2000) nie je možné vnímať ekonomiku výroby mlieka a mäsa

izolovane iba ako ekonomiku chovu kráv. Je to zložitý reprodukčný proces, v ktorom sú

previazané výrobné a ekonomické vzťahy nielen medzi jednotlivými kategóriami chovu HD,

ale aj medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou a spracovateľským priemyslom. Ekonomika

výroby mlieka a mäsa závisí tiež od zabezpečenia výživy a kŕmenia zvierat a od výroby

kvalitných krmovín a krmív v požadovanej štruktúre a kvalite. Stále platí, že efektívna výroba

mlieka a mäsa závisí od objemových krmív a preto treba nápravu často hľadať v rastlinnej

výrobe.

24

1.4 SÚČASNÁ SITUÁCIA NA MLIEKÁRENSKOM TRHU

Ubrežiová – Horská (2003) popisujú čo žiada spotrebiteľ. Na Slovensku sa v súčasnosti

– podľa údajov Výskumného ústavu mliekárenského v Žiline – vyrába približne 1 100 druhov

mliečnych výrobkov, ktoré sa priamo podieľajú na zvyšovaní spotreby prepočítaného mlieka.

Progresívne sa rozvíja výroba syrov, sladkej a kyslej smotany, ako aj tvarohových dezertov.

Miernym tempom sa zvyšuje spotreba kyslomliečnych výrobkov. Záujem rastie aj o ochutené

mliečne nápoje. Sortiment mliečnych výrobkov na našom trhu je dostatočne širokým, takže

spotrebiteľ má možnosť vybrať si podľa svojej chuti a potrieb.

Produkcia mlieka na Slovensku je regulovaná minimálnou cenou a produkčnou dotáciou.

Ponuka výrobcov mlieka je neelastická vo vzťahu k zmenám v minimálnej cene a v

produkčnej dotácii. Ponuka je vo väčšej miere závislá od produkčných parametrov, ako

napríklad počet dojníc a dosahovaná dojnosť. Dopyt spracovateľov mlieka je neelastický vo

väzbe na kúpnu cenu a príjmy spracovateľov. Rast minimálnej ceny mlieka spôsobuje na

jednej strane rast blahobytu producentov, na druhej strane spôsobuje pokles blahobytu

spracovateľov, definujú Zentková – Švercová (2004).

Tabuľka č. 3: Produkcia kravského mliekaUkazovateľ 2005 2006 2007 2008

Produkcia kravského mlieka ( tis. l) 1 067 793 1 059 939 1 043 354 1 026 456

Priemerná ročná dojnosť na kravu (l) 5 380,4 5 505,0 5 778,0 5 849,4

Produkcia na 1 ha poľnoh. pôdy (l) 550 547 540 530

Produkcia na 1 obyvateľa (l) 198 197 193 190

ZDROJ: http://www.statistics.sk

25

Hudák (2000) spísal silné a slabé stránky slovenských mliekárenských subjektov

nasledovne:

Silné stránky:

široká škála výrobkov mliečnej produkcie,

dôvera zahraničných odberateľov,

vysoký podiel exportu vyrábaných syrov do Západnej Európy,

vysoká kvalita potvrdená získaním certifikátu kvality,

priemerná technologická úroveň podnikov.

Slabé stránky:

nízka produktivita práce,

sezónnosť vo výrobe aj distribúcii,

v manažmente riadenia,

dlhé doby splatnosti,

vysoká miera zadlženosti,

nedostatočná propagácia výrobkov.

V súčasnosti je situácia na Slovensku nasledovná:

máme 213 854 kráv a 177 200 dojníc,

1 dojnica nadojí 5951 litrov mlieka ročne,

1 dojnica nadojí priemerne 30 l mlieka denne,

počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku je 680,

priemerná krava váži 500 – 700 kg.

Bročko (2003) hovorí o SZM. Slovenský mliekárenský zväz vznikol v roku 1990 ako prvé

združenie fyzických a právnických osôb na Slovensku podnikajúcich vo výrobe mlieka

a mliečnych výrobkov. Uspokojovanie potrieb spotrebiteľov v celom komplexe kvality

mliekárenských výrobkov vrátane obalov sa stalo ich dominantnou úlohou. V súvislosti

26

s uvoľňovaním a otvorením domáceho trhu sa postupne zvyšoval mediálny tlak smerujúci

k obmedzeniu spotreby mliečnych výrobkov. Aby sa predišlo silnej konkurencii zo zahraničia

boli naši výrobcovia nútení prispôsobiť sortiment, zvýšiť trvanlivosť výrobkov, spestriť

a zlepšiť funkčnosť obalov. V rokoch 1995 – 1998 bolo potrebné investovať obrovské

finančné prostriedky do fyzicky aj morálne opotrebovaných mliekarenských technológií.

Zahraničné trhy tradičných mliekárenských výrobkov ako je sušené mlieko, maslo a niektoré

syry sú silno obmedzované limitmi Svetovej obchodnej organizácie WTO a zvýšenými

subvenciami z ekonomicky silných krajín.

Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je nízka a najhoršia je u detí

a mládeže. Epidemiologické štúdie Výskumného ústavu výživy zistili, že len 43 % detí pije

mlieko denne, 12 % ho nepije vôbec a 45 % nepravidelne. Odporúčaná dávka sú 2 – 3 poháre

mlieka denne. Nahradíte ich vtedy, ak denne vypijete 2,5 dl mlieka, zjete 30 g syra a 1 jogurt.

Producentom mlieka sa do 30. júna 2010 poskytne jednorazová podpora z prostriedkov

Európskej únie. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády Slovenskej Republiky, ktorým sa

ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka a ktoré

do medzirezortného konania predložilo ministerstvo pôdohospodárstva. Nariadenie vlády

navrhuje, že jednorazovú podporu budú poskytovať na dojnicu pre rok 2010 osobám, ktoré

vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej Republiky. Sumu vyplatenú

jednotlivým žiadateľom zverejnia do 31. augusta 2010. Žiadosť o dotáciu predloží žiadateľ

Pôdohospodárskej platobnej agentúre od 15. do 30. apríla 2010. Prílohou k žiadosti bude aj

potvrdenie o počte kráv k 31. marcu 2010 vydané Centrálnou evidenciou hospodárskych

zvierat pre žiadateľa, ktorý je zároveň držiteľom individuálnej kvóty mlieka. Účinnosť

nariadenia vlády SR o podmienkach poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie

mlieka sa predpokladá od 1. marca do 31. augusta 2010.

2. CIEĽ PRÁCE

27

Diplomová práca je orientovaná na konkrétne problémy manažmentu podniku, ktorý sa

zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom

diplomovej práce je kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu

mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE.

Na dosiahnutie tohto cieľa bol stanovený nasledovný postup, ktorý sa člení na niekoľko

na seba nadväzujúcich dielčích cieľov:

1. oboznámenie sa so súčasnou situáciou v danom výrobnom odvetví,

2. výber konkrétneho podnikateľského subjektu,

3. preštudovanie odbornej literatúry súvisiacej s problematikou, ktorá sa týka manažmentu

výroby a odbytu a následné spracovanie teoretickej časti práce,

4. získanie podkladov na zhodnotenie celkovej činnosti spoločnosti,

5. spracovanie získaných údajov a ich analýza,

6. na základe poskytnutých informácií a získaných teoretických poznatkov vypracovanie

návrhov, opatrení a odporúčaní pre ďalšie úspešné podnikanie spoločnosti LEVICKÉ

MLIEKÁRNE, a. s.

Vzhľadom na to, že diplomová práca nadväzuje na bakalársku prácu s rovnakým

zameraním, niektoré dielčie ciele boli čiastočne splnené, ale bolo potrebné určité časti práce

rozšíriť, niektoré pozmeniť a na vytvorenie iných bolo potrebné tento postup naštudovať celý

od začiatku.

3. METODIKA PRÁCE

28

Objektom skúmania bola akciová spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE so sídlom

v Leviciach. Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka

a výrobe konzumného mlieka a mliečnych výrobkov.

Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra : oddiel Sa, vložka č.: 47/N

Obchodné meno : LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.

Sídlo : Júrska cesta č. 2, Levice 934 01

IČO : 31 412 271

Výber podniku bol ovplyvnený geografickou polohou a ochotou spoločnosti poskytnúť

potrebné podklady pre spracovanie diplomovej práce.

Pre dosiahnutie stanoveného cieľa bolo potrebné zostaviť metodický postup, ktorý sme

sa dodržiavali pri písaní diplomovej práce:

štúdium odbornej literatúry a získanie teoretických vedomostí v danej problematike,

výber konkrétneho podnikateľského subjektu,

zozbieranie informácií,

sústredenie získaných informácii,

triedenie a spracovanie informácií,

syntéza získaných vedomostí a praktických skúsenosti,

písomné spracovanie,

návrh opatrení pre zlepšenie súčasnej situácie.

Vzhľadom na to, že diplomová práca sa orientovala na konkrétny podnikateľský subjekt, na

získanie potrebných informácií bolo potrebné sa osobne kontaktovať s kompetentnými

zástupcami manažmentu podniku. Informácie sa získavali prostredníctvom riadeného

rozhovoru a tiež z poskytnutých podkladových údajov z vnútropodnikovej evidencie,

konkrétne z Výkazu ziskov a strát a zo Súvahy. Pre aktuálnosť diplomovej práce sa

podkladové údaje pre analýzu sledovali za obdobie rokov 2007 až 2009.

Celú diplomovú prácu môžeme rozdeliť na dve časti:

29

1. časť je orientovaná na teoretické pochopenie danej problematiky získavaním

podkladov štúdiom odbornej literatúry.

2. časť je zameraná na analyzovanie konkrétneho podnikateľského subjektu, sledovanie

jeho výrobnej a odbytovej činnosti, preskúmaním jeho súčasnej situácie a návrhom na

zlepšenie daného postavenia na trhu.

Pri spracovávaní, vyhodnocovaní a interpretácií záverov boli použité metódy analýzy,

komparácie, syntézy, dedukcie a matematické metódy a výpočty. Metóda riadeného rozhovoru

bola jednou z najdôležitejších metód zisťovania skutočností a faktov o podniku. Bola

východiskovou metódou aj pre spracovanie SWOT analýzy, t. j. zistenie slabých a silných

stránok podniku, príležitosti a ohrození, ktoré sa môžu vyskytnúť a pôsobiť na podnikateľskú

činnosť podniku.

Kvôli prehľadnosti sa niektoré číselné údaje znázornili aj graficky.

Pre posúdenie ekonomickej situácie Levických mliekárni a. s. boli použité nasledovné

ukazovatele, ktorých výsledky ovplyvňujú manažérov pri tvorbe dôležitých rozhodnutí.

Ukazovatele rentability:

Vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia, do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň

a vývoj likvidity, aktivity a zadlženosti a ukazovatele rentability ich syntetizujú.

Rentabilita celkového kapitálu = hospodársky výsledok / celkový kapitál * 100

Rentabilita vlastného kapitálu = hospodársky výsledok / vlastný kapitál * 100

Rentabilita základného imania = hospodársky výsledok / základné imania * 100

Rentabilita tržieb = hospodársky výsledok / tržby *100

Ukazovatele aktivity:

Kvantifikujú ako účinne podnik využíva svoj majetok. Ak má podnik majetku priveľa,

sú s tým spojené nadpriemerné náklady, majetok treba udržiavať, jeho veľká časť je krytá

úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok.

Nedostatočný stav zásob má za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby,

ktoré by mohol dosiahnuť.

30

Dobra obratu zásob = zásoby / tržby * 365

Doba inkasa pohľadávok = pohľadávky / tržby * 365

Doba splatnosti záväzkov = záväzky / tržby * 365

Ukazovatele likvidity:

Vypovedajú o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. Likvidita je schopnosťou

firmy rýchlo previesť určitú položku aktív na hotové peniaze a v záujme firmy splatiť svoje

záväzky v stanovenej lehote splatnosti.

Pohotová likvidita = finančné účty / krátkodobé záväzky

Bežná likvidita = (finančné účty + krátkodobé pohľadávky) / krátkodobé záväzky

Celková likvidita = obežný majetok / krátkodobé záväzky

Ukazovatele zadĺženosti:

Slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných

a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov

robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný.

Celková zadĺženosť = cudzí kapitál / celkový kapitál * 100

Dlhodobá zadĺženosť = (dlhodobé záväzky + dlhodobé bankové úvery) / celkový kapitál * 100

Úverová zadĺženosť = bankové úvery / celkový kapitál * 100

4. VÝSLEDKY PRÁCE

31

4.1 STRUČNÁ HISTÓRIA PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU

Spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., má dlhodobú tradíciu v spracovaní mlieka

a výrobe mliekárenských výrobkov.

Organizované spracovanie mlieka sa začalo v okrese Levice už od roku 1905, kedy

bola v obci Bátovce založená prvá družstevná mliekáreň. Zaoberala sa predovšetkým výrobou

masla, cmaru, hrudkového syra a srvátky za kravského mlieka. Svoju činnosť však po

niekoľkých rokoch ukončila aj v dôsledku 1. svetovej vojny.

Prvá mliekáreň bola založená v roku 1947, bola postavená za účelom výroby tvrdých

syrov eidamského typu. Po spustení prevádzky sa začalo s výrobou konzumného

mlieka, tvarohu a masla. Na začiatku 50-tých rokov sa výroba syrov rozšírila o výrobu

eidamskej tehly.

Levické mliekárne n.p. so sídlom v Leviciach vznikli v januári 1953 a pod tento

podnik patrili závody: Levice, Bátovce, Tekovské Lužany, Štúrovo, Komárno a Nové Zámky.

V júni 1955 sa podnikateľský subjekt včlenil do podniku Nitrianske mliekárne n.p. Nitra, kde

patril až do roku 1960. V roku 1960, po vytvorení nových krajov, vznikol nový podnik

Západoslovenské mliekárne n.p. Bratislava. Súčasne s uvedeným bol vytvorený závod Levice

s prevádzkami Bátovce, Tekovské Lužany, Levice a Šahy. V roku 1972 bol názov podniku

zmenený na MILEX n.p. Bratislava, závod Levice a jednotlivé prevádzky. Tento stav trval do

roku 1991.

V roku 1992 sa podnik stáva formou privatizácie akciovou spoločnosťou s názvom

LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. so sídlom Jurská cesta č. 2, 934 01 Levice a v tejto právnej

forme zotrváva až doposiaľ. Spoločnosť zamestnáva v priemere 235 ľudí a radí sa medzi

najvýraznejšie podnikateľské subjekty regiónu Levice.

4.2 ORGANIZÁČNE A PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE VÝROBY

32

4.2.1 ORGANY SPOLOČNOSTI

Orgánmi spoločnosti sú :

valné zhromaždenie

predstavenstvo

dozorná rada

Valné zhromaždenie – je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobenia patrí :

a) zmena stanov,

b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, a o poverení predstavenstva zvýšiť

základné imanie podľa § 210 Obchodného zákonníka,

c) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,

d) voľba a odvolanie členov dozornej rady spoločnosti s výnimkou členov dozornej rady

volených zamestnancami,

e) schválenie ročnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku ,

f) schválenie výročnej správy,

g) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované

cenné papiere a naopak.

Predstavenstvo – je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať v mene

spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom

a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých

záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito stanovami vyhradené do

pôsobnosti iných orgánov spoločnosti najmä :

a) vykonáva obchodné vedenie spoločnosti a zabezpečuje všetky jej prevádzkové

b) a organizačné záležitosti,

c) vykonáva zamestnávateľské práva,

d) zvoláva valné zhromaždenie, organizačne, obsahovo a technicky zabezpečuje jeho

prípravu a priebeh,

e) vykonáva uznesenia valného zhromaždenia,

33

f) rozhoduje o použití rezervného fondu, rozhoduje o spôsobe krytia strát po schválení

dozornou radou a iné.

V súčasnosti predstavenstvo spoločnosti tvoria:

Predseda: MUDr. Marián Šolty, (od 29. 06. 2007)

Členovia: Ing.Jana Fabianová (od 29. 06. 2007)

Mgr.Daniel Poturnay (od 01. 01. 2006)

Dušan Sámela (od 27. 06. 2006)

Ing.Michal Bóna (od 01. 11. 2008)

Dozorná rada – je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon

pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. V prípade

zistenia závažného porušenia povinností členmi predstavenstva, závažných nedostatkov

v hospodárení spoločnosti a v prípade iných mimoriadnych okolností je dozorná rada povinná

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie.

Dozorná rada overuje postupy vo veciach spoločnosti a je oprávnená kedykoľvek nahliadnuť

do účtovných dokladov, spisov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a zisťovať stav

spoločnosti. Pritom kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá závery a odporúčania

týkajúce sa najmä :

a) plnenia úloh uložených valným zhromaždením predstavenstvu

b) dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov v činnosti spoločnosti

c) hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov, účtov, stavu

majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok

Dozornú radu tvoria: Ing. Juraj Varsányi, CSc.- predseda

Jana Kocková

PhDr. Eduard Šebo

Orgány spoločnosti sú povinné konať v dobrej viere, s náležitou odbornou starostlivosťou

a zohľadnením všetkých dostupných informácií, s povinnosťou neuprednostňovať svoje

záujmy alebo záujmy len niektorých akcionárov a tretích osôb pred záujmami spoločnosti 34

a povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách s cieľom zabrániť ohrozeniu

spoločnosti alebo jej akcionárov.

Riadiaci aparát společnosti tvoria generálny riaditeľ a šiesti odborní riaditelia a to:

ekonomický riaditeľ - má za úlohu vytvárať stratégie v oblasti finančnej politiky, má

na starosti finančnú hotovosť spoločnosti, zodpovedá za spracovanie, komplexnosť

a kvalitu ekonomických činnosti a informácií,

výrobný riaditeľ – zabezpečuje plnenie výrobných úloh, riadi nákup surového

kravského mlieka, sleduje využívanie výrobných kapacít a koordinuje samotnú výrobu,

obchodný riaditeľ – má na starosti zostavovanie obchodného plánu, zabezpečovanie

prieskumu trhu, hľadanie nových odbytových ciest, skúmanie objednávok, ktoré sa

týkajú exportu,

technický riaditeľ- stará sa o údržbu dlhodobého hmotného majetku, zostavuje plán

revízií a opráv a predkladá vedeniu správu o stave zariadenia spoločnosti,

manažer logistiky – zaisťuje dopravu v podniku, zostavuje plány dopravy, zodpovedá

za účelné a úsporné využitie dopravných prostriedkov,

manažer nákupu SKM – kontroluje kvalitu nakupeného surového kravského mlieka,

ručí za plnenie záväzkov voči dodávateľov.

4.2.2 AKCIONÁRI SPOLOČNOSTI

Levické mliekárne ako akciová spoločnosť má v súčasnosti vydaných 76 787 akcií,

ktoré sú vo forme „na doručiteľa“ a majú zaknihovanú podobu. Akcie tvoria 100 %

základného imania spoločnosti a nominálna hodnota jednej akcie je 33, 1939 €.

Podnikateľský subjekt patrí do skupiny United Industries a. s. Je to talianska

spoločnosť, ktorá je tvorená centrálou a odvetvovými divíziami. Sídlom centrály je budova na

Šafárikovom námestí 4, Bratislava.

35

Odvetvovými divíziami sú:

1. Vinárstvo a vinohradníctvo

2. Mliekarenstvo

3. Ubytovanie a služby

4. Výroba zdravotných pomôcok

5. Stavebníctvo

6. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi

7. Nehnuteľnosti a developerská činnosť

Spoločnosť United Industries a. s. vlastní najväčší balík akcií. Medzi ďalších

akcionárov patria Multicredit finance Žilina, Global Pacific West Bratislava a iní drobní

akcionári. Podiel jednotlivých akcionárov v peňažnom a percentuálnom vyjadrení uvádzame v

tabuľke č. 4.

Tabuľka č. 4: Štruktúra akcionárov k 30.06.2009

Názov spoločnosti € %United Industries a. s. 2 176 259,71 85,38Multicredit finance Žilina 22 771,03 0,89Global Pacific West Bratislava 12 713,27 0,50Drobní akcionári 337 117,44 13,23SPOLU 2 548 861,45 100,00

ZDROJ: Interné údaje spoločnosti + vlastné výpočty

Práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a stanovy akciovej

spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE , a.s. Akcionárom spoločnosti môže byť právnická

alebo fyzická osoba. Akcionár má právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, má právo na

podiel zo zisku, ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Akcionár má nárok na podiel

na likvidačnom zostatku v prípade likvidácie spoločnosti. Akcionár môže vykonávať svoje

práva na valnom zhromaždení osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca.

36

4.2.3 PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE

Spoločnosť Levické mliekárne a. s., ako jeden z najvýznamnejších podnikateľských

subjektov levického regiónu, vytvára mnoho pracovných príležitostí pre obyvateľov Levíc a

okolia. Priemerné počty zamestnancov za jednotlivé polroky rokov 2006 -2009 sú uvedené

v tabuľke č. 5 a pre lepšiu prehľadnosť sú znázornené aj graficky (graf č. 1).

Tabuľka č. 5: Priemerný počet zamestnancov za sledované obdobie 2006 – 2009

Obdobie Priemerný počet zamestnancov2. polrok 2006 2481. polrok 2007 2362. polrok 2007 2301. polrok 2008 2362. polrok 2008 2241. polrok 2009 2232. polrok 2009 230

ZDROJ: Personálne oddelenie podniku

Graf č. 1: Priemerný počet zamestnancov za sledované obdobie 2006 – 2009

2. polro

k 2006

1. polro

k 2007

2. polro

k 2007

1. polro

k 2008

2. polro

k 2008

1. polro

k 2009

2. polro

k 2009

210215220225230235240245250

priemerny počet zamest-nancov

ZDROJ: Vlastné vypracovanie

Z tabuľky a grafu vyplýva, že priemerný počet zamestnancov v podniku za sledované

obdobie mierne poklesol. Predpokladáme, že to môže súvisieť s tým, že spoločnosť Levické

mliekárne vzhľadom na znižujúci sa dopyt a cenu sušeného mlieka minimalizovala jeho

produkciu. Pokles je však minimálny, dokonca v druhom polroku 2009 sledujeme opäť mierne

zvýšenie počtu zamestnancov, ide najmä o pracovníkov v administratíve a všeobecne môžeme

konštatovať, že podnik vykazuje veľmi nízku fluktuáciu zamestnancov.

37

Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia:

Graf č. 2: Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia

34%

66%

mužžena

ZDROJ: Vlastné vypracovanie

Ako vidíme na  grafe, v podniku pracuje väčšia časť žien ako mužov. Konkrétne 151

žien a 79 mužov. Môže to vyplývať z druhu práce, keďže väčšia časť výrobných procesov má

znaky pásovej výroby, ktorá je viac príznačná pre ženy ako pre mužov.

Veková štruktúra zamestnancov:

Tabuľka č. 6: Veková štruktúra zamestnancov

Vek Počet %do 25 r. 5 2,1725 - 50 r. 140 60,87nad 50 r. 85 36,96SPOLU 230 100

ZDROJ: Personálne oddelenie podniku + vlastné prepočty

Z tabuľky vyplýva, že najviac zamestnancov je v najproduktívnejšom veku ( 25 – 50

r.), konkrétne 140 pracovníkov. Ďalšiu pomerne početnú časť tvoria zamestnanci starší ako 50

rokov, sú to väčšinou vedúci a technickí pracovníci, ktorí k výkonu svojej práce potrebujú už

určité skúsenosti. Najmenej početnú časť tvoria zamestnanci do 25 rokov a ide zväčša

o pomocných pracovníkov.

Vzdelanostná štruktúra zamestnancov:

38

Na kvalifikáciu a pracovnú pozíciu zamestnancov má veľký význam dosiahnuté

vzdelanie.

Tabuľka č. 7: Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania

dosiahnuté vzdelanie muži ženy

muži (%) ženy (%)

SPOLU

SPOLU (%)

vysokoškolské 10 10 12,66 6,62 20 8,70úplne stredoškolské 42 64 53,16 42,38 106 46,09stredné odborné 23 58 29,11 38,41 81 35,22Základné 4 19 5,06 12,58 23 10,00SPOLU 79 151 100,00 100,00 230 100

ZDROJ: Personálne oddelenie podniku + vlastné prepočty

Najväčší podiel (46,09 %) tvoria zamestnanci, ktorí dosiahli úplne stredoškolské

vzdelanie. Sú to zväčša vedúci jednotlivých oddelení, zamestnanci manažmentu, marketingu,

personálneho oddelenia a podobne. Ďalšiu početnú časť tvoria pracovníci so stredným

odborným vzdelaním, ktorí tvoria 35,22 %. Sú to zamestnanci, ktorí sa bezprostredne

zapájajú do výrobného procesu, či už hlavného alebo vedľajšieho. Najmenej početnú časť

tvoria zamestnanci so základným vzdelaním (10 %), zväčša tvoria pomocný personál

a zamestnanci s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním ( 8,7 %), ktorí sú obsadení na

najvyšších postoch vo vedení firmy.

Graf č. 3: Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania

muži (%) ženy (%)0%

20%

40%

60%

80%

100%

základnéstredné odbornéúplne stredoškolskévysokoškolské

ZDROJ: Vlastné vypracovanie

39

4.3 MANAŽMENT VÝROBY

4.3.1 ANALÝZA MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY

Keďže štruktúra majetku a hlavne dlhodobého hmotného majetku má veľký vplyv na

výrobný profil podniku, v tejto časti sa budeme venovať analýze DHM, jeho podielu na

celkovom neobežnom majetku spoločnosti a vývoju a štruktúre tohto majetku. Potrebné údaje

boli čerpané zo základného účtovného výkazu, čiže súvahy a to za sledované obdobie rokov

2007 – 2009.

Analýza neobežného majetku akciovej spoločnosti je znázornená v nasledujúcej

tabuľke. Hodnoty sú vyčíslené v tis. Sk aj v eurách, keďže 1. januára 2009 naša republika

vstúpila do európskej menovej únie.

Tabuľka č. 8: Vývoj a štruktúra neobežného majetku

Neobežný

majetok

2007 2008 2009 Rozdiel (€) Index

tis. Sk € tis. Sk € tis. Sk € 09-07 09-0809/0

709/0

8DNM 409 13576,3 526 17460 568 18849 5272,69 1389 1,39 1,08

DHM14071

7467094

915364

1509994

716450

8546067

8 78972936073

1 1,17 1,07

DFM 38754128639

7 962 31932,5 962 31932,6-

1254465 0 0,02 1,00

SPOLU17988

0597092

215512

9514933

916603

8551145

9 -45946336212

0 0,92 1,07ZDROJ: Interné údaje spoločnosti (súvaha) + vlastné prepočty

Spoločnosť disponovala najväčším neobežným majetkom v roku 2007, a to

179 880 000 Sk. Ako vyplýva z tabuľky v  roku 2008 poklesol majetok o takmer 2 500 000

Sk, najviac sa na tomto poklese podieľa dlhodobý finančný majetek, ktorý je v danom roku

nižší až o 37 792 000 Sk, čo je takmer 21 %. Predpokladáme, že tento výrazný pokles by

mohol súvisieť s medzinárodnou finančnou krízou, kedy spoločnosť prišla o veľkú časť

investícii na kapitálovom trhu. Naopak, dlhodobý hmotný majetok zaznamenal vzrast o

12 924 000 Sk a môžeme predpokladať, že to súvisí z technologickým a technickým

40

pokrokom podnikateľského subjektu. Tento majetok zároveň tvorí aj najväčšiu časť

neobežného majetku počas celého sledovaného obdobia. Dlhodobý nehmotný majetok tvorí

len nepatrnú časť neobežného majetku a počas tohto obdobia sa výrazne nemenil. Zmeny

v roku 2009 sú oproti roku 2008 veľmi nevýrazné, čo stále súvisí s už spomínanou finančnou

krízou, kedy kapitálový trh stagnuje a takmer všetky podnikateľské subjekty musia čeliť

nepriaznivej finančnej situácii.

Pre lepšiu prehľadnosť je štruktúra a vývoj neobežného majetku znázornený aj

graficky. Údaje sú vyjadrené percentuálne pre lepšiu porovnateľnosť, vzhľadom na to, že

v tabuľke bola použitá dvojitá mena.

Graf č. 4: Vývoj a štruktúra neobežného majetku

2007 2008 20090.00

10.0020.0030.0040.0050.0060.0070.0080.0090.00

100.00

0.23 0.34 0.34

78.23

99.04 99.08

21.54

0.62 0.58

dlhodobý nehmotný majetok dlhodobý hmotný majetokdlhodobý finančný majetok

ZDROJ: Vlastné vypracovanie

Samostatný vývoj a štruktúra dlhodobého hmotného majetku spoločnosti sú

znázornené v tabuľke č. 9. Údaje v nej sú analyzované v tis. Sk a v roku 2009 v eurách, pre

lepšiu porovnateľnosť uvádzame aj percentuálne vyjadrenie.

Tabuľka č. 9: Vývoj a štruktúra DHM

Dlhodobý hmotný majetok 2007 2008 2009tis. Sk % tis. Sk % € %

Pozemky 10034 7,13 10034 6,53 333076 6,10Stavby 67484 47,96 61659 40,13 1875145 34,34

41

samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 62160 44,17 55150 35,90 2453820 44,94obstaraný DHM 1039 0,74 884 0,58 18490,1 0,34poskytnuté preddavky na DHM 0 0,00 25914 16,87 780146 14,29SPOLU 140717 100 153641 100 5460678 100

ZDROJ: Interné údaje podniku (súvaha) + vlastné prepočty

Jednou z významných položiek dlhodobého hmotného majetku sú stavby aj keď ich

podiel sa každý rok znižuje. Stavby zaznamenali v roku 2008 pokles o viac ako 7 % oproti

roku 2007 a aj v roku 2009 sa ich podiel na dlhodobom hmotnom majetku znížil o ďalších

5,79 %. Celkovo za sledované obdobie rokov 2007 – 2009 podiel stavieb na DHM poklesol

o 13,62 %. Ďalšou veľmi významnou položkou sú samostatné hnuteľné veci a súbory

hnuteľných vecí, ktoré aj keď v roku 2008 poklesli zo 44,17 % na 35,9 % v nasledujúcom

roku sa opäť dostali na úroveň 44,94 %, čiže mierne vzrástli aj oproti roku 2007. Tento vývoj

môže súvisieť s tým, že spoločnosť sa snaží minimalizovať výrobu a odbyt sušeného mlieka

z dôvodu nízkych cien a eliminácie tvorby strát, ale zároveň priebežne realizuje vývoj nových

výrobkov vo svojej prevádzke.

Čo sa týka pozemkov ich hodnota za sledované obdobie mierne poklesla a to zo 7,13

% v roku 2007 na 6,1 % v roku 2009. Ďalší nepatrný pohyb môžeme sledovať aj pri

obstaranom dlhodobom hmotnom majetku, ktorého podiel sa taktiež znížil o 0,4%.

K najväčšej zmene v štruktúre DHM došlo u poskytnutých preddavkov na DHM, ktoré

podnikateľský subjekt poskytuje svojim dodávateľom a ktoré mu slúžia ako určitá záruka

splnenia obchodnej operácie. Ich podiel bol v roku 2007 nulový, ale už nasledujúci rok tvoril

16,87 % a v roku 2009 zaznamenal mierny pokles na 14,29 %.

Graf č. 5: Vývoj a štruktúra DHM ( % )

42

2007 2008 20090.00

20.00

40.00

60.00

80.00

100.00

poskytnuté preddavky na DHMobstaraný DHMsamostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecístavbypozemky

ZDROJ: Vlastné vypracovanie

4.3.2 DODÁVATELIA

Hlavným vstupom do výroby spoločnosti Levické mliekárne a. s., je surové kravské

mlieko, z ktorého sa vyrába celý sortiment spoločnosti. Dodávateľská základňa je zmluvne

zabezpečená od okruhu stálych dlhoročných dodávateľov, v drvivom objeme od

poľnohospodárskych a roľníckych družstiev alebo od samostatne hospodáriacich roľníkov.

Dodávatelia z levického okresu pokrývajú nadpolovičnú väčšinu dodávok surového kravského

mlieka.

Medzi najväčších dodávateľov spoločnosti patria:

PD Kalná nad Hronom

PD Júr nad Hronom

Poľnohospodár Nové Zámky

PD Žemberovce

PD Ludince

PD Trnava

PD Topoľniky

PD Prenčov

43

PD Senohrady

Ďalší dodávatelia sú z ostatných okresov a ročné dodávky predstavujú objem väčší ako

2 000 000 litrov surového kravského mlieka. Takýmito dodávateľmi sú napr.: Kappa Štúrovo,

Alinvest Bridlična, Voft Trnava, Greiner Slušovice.

4.3.3 VÝROBNÝ PROGRAM

Levické mliekárne a.s. sa špecializujú na výrobu prírodných syrov – Tekovská tehla,

Levická tehla, Tekovský salámový syr, Gazdovský syr, Niva-syr s ušľachtilou modrou

plesňou. Súčasný výrobný program obsahuje približne 33 druhov výrobkov:

Mlieko polotučné – pasterizované homogenizované mlieko, balenie 1 liter vrecúško

Mlieko polotučné LeanPack – vysokopasterzované homogenizované polotučné mlieko

v ekologickom obale LeanPack, balenie 1 liter

Maslo čerstvé - balenie o hmotnosti 100g

Levická tehla na vyprážanie 45 % - balenie o hmotnosti 2,2 kg

Levický salámový údený syr na vyprážanie 45 % - balenie o hmotnosti 2 kg

Tekovská tehla 45 % - balenie o hmotnosti 2,5 kg

Tekovský údený salámový syr 45 % - balenie o hmotnosti 2,1 kg

Tekovský salámový syr 45 % - balenie o hmotnosti 2,1 kg

Tekovský údený salámový syr 45 % porciovaný - balenie o hmotnosti 100 g

Tekovský salámový syr 45 % porciovaný - balenie o hmotnosti 100 g

Gazdovský syr – balenie o hmotnosti 250 g

Niva – syr s ušľachtilou modrou plesňou – balenie o hmotnosti 125g a 2,5 kg

Tavený syr NIVA - balenie o hmotnosti 100 g

Tavený syr Levík - balenie o hmotnosti 100 g

Tekovský tavený syr údený – balenie o hmotnosti 100 g

Šľahačka 30 % Babička - balenie 200 ml

Smotana 16 % Babička - balenie 200 ml

Tvaroch mäkký hrudkovitý Babička – balenie o hmotnosti 250 g44

Tvaroch tučný hrudkovitý Babička– balenie o hmotnosti 250 g

Ricotta – balenie o hmotnosti 250 g

Kefírové mlieko – balenie 200 ml

Kefírové mlieko jahodové - balenie 200 ml

Sušené mlieko odstredené – balenie o hmotnosti 25 kg

Sušené mlieko 26 % - balenie o hmotnosti 25 kg

NIVA – lahodná syrová nátierka – balenie o hmotnosti 150 g

Gazdovská nátierka - – lahodná syrová nátierka – balenie o hmotnosti 150 g

Špecifické vlastnosti mliečnych produktov LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.:

Kefírové mlieko – kyslo mliečny výrobok so zníženým obsahom tuku ( najmenej 20

g.l1), vyrába sa z pasterizovaného mlieka zakýsaného smotanou a kefírovou kultúrou. Je ľahko

stráviteľné a má vynikajúcu konzistenciu, téglik s objemom 230 ml.

Levická tehla – polotvrdý nezrejúci plnotučný syr na vyprážanie. Vyrába sa

z pasterizovaného mlieka, vákuové balenie s hmotnosťou približne 2,5 kg.

Šľahačka, pasterizovaná smotana 33 % - je vyrobená z tepelne ošetrenej smotany,

získanej odstredením surového kravského mlieka, téglik s objemom 200 ml.

Balada – zmesný emulgovaný tuk, vyrobený zmiešaním pasterizovanej sladkej

smotany a rastlinného tuku, balenie o hmotnosti 125 a 250 g.

Sušené mlieko – mliečny výrobok, vyrobený sušením pasterizovaného mlieka, so

štandardizovaným množstvom tuku. Technológia výroby pozostáva z nasledovných krokov:

základné ošetrenie mlieka, štandardizácia mlieka, vysokotepelné ošetrenie, viacstupňové

zahustenie mlieka, homogenizácia, sušenie v sušiarňach stykom s prúdom horúceho

filtrovaného vzduchu, prípadne na vyhrievaných rotačných valcoch, chladenie, balenie a

hodnotenie.

Levická Riccota, smotanový srvátkový syr – vyrobená zo srvátky získanej z výroby

syrov z kravského mlieka, vyzrážaním albumínových a globulínových bielkovín. Je ľahko

stráviteľná, dobre a ľahko roztierateľná. Spotrebiteľské balenie o hmotnosti 250 g.45

Výrobky spoločnosti Levické mliekárne a.s. sú prezentované značkou Levmilk, NIVA

a Babička. Brand Babička používajú pre fresh program a to pre smotany, maslo, tvarohy. Táto

značka je zárukou vysokej kvality, výnimočnej chuti a čerstvosti výrobkov spoločnosti. Jej

úlohou je odlišovať vlastné výrobky mliekarne od výrobkov iných mliekarní. Brand Niva je

oficiálne registrovaný na Úrade patentového vlastníctva v Banskej Bystrici a jedinými

majiteľmi sú Levické mliekarne a.s.

Head line, ktorý spoločnosť používa „Výzva pre Vaše zdravie“ vypovedá presne o kvalite,

tradícii a blahodarných účinkoch pre naše zdravie.

Program kvality spoločnosti Levmilk a. s.

Levické mliekárne majú systém kvality v zmysle STN EN ISO 9001. Každoročne si

stanovujú svoju politiku a ciele kvality.

1. Prvoradým cieľom Levmilk, a.s. je dodávať zákazníkom kvalitné výrobky, vyhovujúce

požiadavkám predpisov a legislatívnym požiadavkám tak, aby boli uspokojené potreby

a očakávania zákazníka, aby zákazník získal dôveru v schopnosť organizácie.

2. Akciová spoločnosť vedie svojich pracovníkov k tomu, aby sa kvalita stala samozrejmou

súčasťou ich činností.

3. Úspešnosť podnikania a.s. pramení v úzkej spolupráci s dodávateľmi – na základe

vybudovania dlhodobých vzťahov vzájomnej dôvery.

4. Spoločnosť pre trvalú funkčnosť systému manažérstva kvality zabezpečuje všetky

podmienky finančné, materiálne a personálne.

5. Vrcholový manažment sa zaväzuje k trvalému zlepšovanie efektívnosti systému

manažérstva kvality. Princíp trvalého zlepšovania je cieľom vo všetkých činnostiach

46

každého pracovníka firmy. Každý pracovník musí byť pevne presvedčený, že kvalita je pre

našu firmu prvoradá.

Minister Pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Stanislav Becík udelil dňa 20.8 2009

ZNAČKU KVALITY SK pre LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. Po splnení všetkých kritérií

kvality a bezpečnosti potravín stanovených štatútom značky v zmysle legislatívy Európskej

únie značku dostali výrobky: 

Vysokopasterizované homogenizované plnotučné mlieko tuk 3,5%

Vysokopasterizované homogenizované polotučné mlieko tuk 1,5%

4.3.4 FINANČNÁ ANALÝZA

Finančná analýza je súčasťou podnikovej analýzy a musí rešpektovať jedinečnosť

podnikateľského subjektu. Rozdeľujeme ju na dve časti, a to:

1. ex post – táto analýza vychádza z nemenných procesov, ktoré v podniku prebiehajú, sú

predvídateľné a  nedajú sa zvrátiť

2. ex ante – je to predikcia budúceho vývoja spoločnosti, vychádza z analýzy ex post

V tejto časti diplomovej práce sa budeme zaoberať analýzou ex post, ktorou chceme

zhodnotiť súčasnú situáciu podnikateľského subjektu. Na to sme použili finančné pomerové

ukazovatele:

rentability

aktivity

likvidity

zadlženosti

Tieto ukazovatele manažéri používajú najčastejšie pre posúdenie aktuálnej situácie firmy.

Výsledky odrážajú vývoj spoločnosti a ukazujú, či rozhodnutia manažérov v minulosti

priniesli požadovaný efekt v súčasnosti.

47

Pre výpočet daných ukazovateľov sme čerpali údaje zo súvahy a z výkazu ziskov a strát za

sledované obdobie rokov 2007-2009. Dáta zo súvahy nás tiež informujú o tom, ako

podnikateľský subjekt zabezpečuje dodržiavanie určitých vzťahov medzi jednotlivými

položkami majetku a kapitálu. Údaje sú vyčíslené v tisícoch Sk a aj v roku 2009 boli

prepočítané z eur na slovenské koruny pre lepšiu porovnateľnosť informácii.

Tabuľka č. 10: Súvaha (tis. Sk)

POLOŽKA ROK2007 2008 2009

spolu majetok 460719 446982 404869neobežný majetok 179880 155129 166038dlhodobý nehmotný majetok 409 526 568dlhodobý hmotný majetok 140717 153641 164508dlhodobý finančný majetok 38754 962 962obežný majetok 280815 291848 238226Zásoby 58714 105084 89832dlhodobé pohľadávky 0 0 0krátkodobé pohľadávky 160936 174226 147314finančné účty 61165 12538 1079časové rozlíšenie 24 5 605spolu vlastné imanie a záväzky 460719 446982 404869vlastné imanie 105655 112872 84406základné imanie 76787 76787 76801kapitálové fondy 10062 0 0fondy zo zisku 2474 4512 1878VH minulých rokov 13197 31036 -14VH za účtovné obdobie 3135 537 5741cudzí capital 333696 315854 301693Rezervy 8637 8054 3291dlhodobé záväzky 5222 4011 2445krátkodobé záväzky 209146 210828 182972bankové úvery a výpomoci 110691 92961 112985časové rozlíšenie 21368 18256 18769

ZDROJ: Interné údaje podniku + vlastné prepočty

Výšku a vývoj výnosov a nákladov môžeme sledovať vo Výkaze ziskov a strát. Údaje

sú taktiež vyčíslené v tisícoch Sk za celé sledované obdobie.

Tabuľka č. 11: Výsledovka (tis. Sk)

48

POLOŽKA ROK2007 2008 2009

Výnosy 600100 607000 416830Náklady 596400 606540 411090VH 3700 460 5740

ZROJ: Interné údaje podniku + vlastné prepočty

Tabuľka č. 12: Finančné pomerové ukazovatele

UKAZOVATELE ROK INDEX 2009/20072007 2008 2009

RentabilityRentabilita celkového kapitálu 0,80 % 0,10 % 1,42 % 1,77Rentabilita vlastného kapitálu 3,50 % 0,41 % 6,80 % 1,94Rentability základného imania 4,80 % 0,60 % 7,50 % 1,56Rentabilita tržieb 0,60 % 0,10 % 1,30 % 2,17AktivityDoba obratu zásob 35 dní 67 dní 77 dní 2,20Doba inkasa pohľadávok 95 dní 111 dní 126 dní 1,33Doba splatnosti záväzkov 129 dní 128 dní 164 dní 1,27LikvidityPohotová likvidita 0,20 % 0,04 % 0,004 % 0,02Bežná likvidita 0,70% 0,60 % 0,50 % 0,71Celková liktidita 0,90 % 1,00 % 0,90 % 1,00ZadĺženostiCelková zadĺženosť 72,43 % 70,66 % 74,52 % 1,03Dlhodobá zadĺženosť 5,70 % 2,90 % 4,70 % 0,82Úverová zadĺženosť 24,00% 20,80 % 27,90 % 1,16

ZDROJ: Vlastné prepočty

Ukazovateľ rentability (výnosnosti) celkového kapitálu označovaný tiež ako ROA

(Return on Assets) porovnáva výsledok hospodárenia podnikateľskej činnosti s objemom

vloženého kapitálu. Vypovedá o zhodnotení celkového kapitálu, ktorý spoločnosť využíva na

podnikanie. Ako vidíme v tabuľke, ukazovatele boli veľmi kolísavé, najmä v roku 2008

prudko klesli, súvisí to s tým, že v tomto roku sa značne znížil výsledok hospodárenia

podnikateľského subjektu, čo dávame do súvisu s medzinárodnou finančnou krízou, ktorá

prepukla práve začiatkom roka 2008. Naopak v roku 2009 sa ukazovatele rentability opäť

49

zvýšili na takmer dvojnásobok oproti roku 2007 o čom vypovedá aj index, ktorý porovnáva

rok 2009 s rokom 2007

Rentabilita vlastného kapitálu, teda výnosnosť vlastného kapitálu je tiež veľmi

dôležitým ukazovateľom. Hodnota ukazovateľa nám vypovedá o výške zhodnotenia práve

vlastného kapitálu. Dynamika zhodnotenia vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako

dynamika zhodnotenia celkového kapitálu, čo podnik splnil. Tento ukazovateľ je známy pod

skratkou ROE (Return of Equity) a vypovedá v akej výške spoločnosť zhodnotila vlastný

kapitál.

Rentabilita základného imania rovnako patrí medzi veľmi významné ukazovatele.

Hodnota ukazovateľa nám vypovedá o výške zhodnotenia základného imania spoločnosti.

Základné imanie je zdrojom krytia a financovania dlhodobého majetku podnikateľkého

subjektu, preto je pre majiteľov spoločnosti zaujímavý práve tento ukazovateľ, ktorý

chrarakterizuje základnú výnosnosť. Toto imanie je tvorené buď finančnými vkladmi alebo

hmotnými ako i nehmotnými investíciami.

Pri rentabilite majetku, či už celkového, vlastného alebo základného si treba uvedomiť,

či bola dosiahnutá požadovaná výška rentability, ktorú si manažment podniku stanovil na

začiatku obdobia ako cieľ. Výška výnosnosti nám napovie, či má zmysel a perspektívu

podnikateľská aktivita spoločnosti a či sa oplatí aj naďalej investovať do podnikania, pretože

dané prostriedky by mohol podnikateľský subjekt investovať aj bezrizikovejšie a s

porovnateľnou výnosnosťou, napr. vkladom do banky.

Ukazovateľ rentability tržieb meria zisk k objemu podnikovej činnosti. Vypovedá o

výške zisku, ktorý pripadá na 1 korunu (1 euro) tržieb. Tento ukazovateľ vlastne vypovedá o

hospodárnosti výroby a zhodnotení tej časti majetku, ktorá bola použitá na výrobu výrobkov.

Napr. výnosnosť podnikateľskej činnosti k objemu výroby bola v roku 2007 0,6 %, ale už v

roku 2009 to bolo 1,3 %, čiže môžeme zhodnotiť, že rozhodnutia manažmentu v oblasti

výroby boli správne, výroba je hospodárnejšia a majetok použitý na výrobu sa viac

zhodnocuje.

Ukazovateľ doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá premena zásob na

peňažné prostriedky. Pod obratom zásob sa rozumie deň umiestnenia zásob na sklade až po

50

ich vyskladnenie teda predaj odberateľovi. Podnik by mal zvážiť či má zmysel zbytočne

viazať finančné prostriedky v nepredajných zásobách, pretože s tým sú spojené zbytočné

náklady. Ani opačná situácia, keď je nedostatok zásob nie je dobrá, pretože tetno stav má za

následok nízky objem výroby čo priamo ovplyvňuje tržby z predaja. Ako môžeme vidieť v

tabuľke, doba obratu zásob sa v podnikateľskom subjekte každý rok zvyšovala, a to z 35 dní v

roku 2007 až na 77 dní v roku 2009. Táto situácia nie je pre podnikateľský subjekt veľmi

priaznivá, manažement by sa mal zamyslieť nad tým, ako tento stav zlepšiť, napr. znížením

objemu zásob alebo znížením frekvencie objednávania zásob.

Ukazovateľ doba inkasa pohľadávok vypovedá o skutočnosti, koľko dní trvá

zinkasovanie vyfakturovaných výkonov. Všeobecne sa považuje za lepší výsledok, čím je

priemerný počet dní menší. Z tohto ukazovateľa sa podnik dozvedá o platobnej disciplíne

svojich odberateľov. Aj tento ukazovateľ sa v podnikateľskom subjekte každoročne zvyšuje,

preto by manažéri mali zvážiť, ako dosiahnuť zníženie tohto počtu dní, napríklad zvýšením

penále alebo pokút pri nedodržaní termínu splatnosti faktúr.

Ukazovateľ doba úhrady záväzkov vypovedá o skutočnosti, koľko dní v priemere

trvá spoločnosti zaplatenie záväzku, teda čas od obdŕžania faktúry po jej uhradenie. Za lepší

sa považuje čím menší počet dní. Pochopiteľne, že každý podnikateľský subjekt radšej

inkasuje ako platí, ale mal by brať do úvahy, ako takú spoločnosť bude vnímať okolie a

hlavne dodávatelia.

Likvidita 1.stupňa nazývaná tiež pohotová likvidita je zabezpečená vtedy, keď jej

hodnoty sa pohybujú v rozmedzí od 0,2 do 0,6. Ukazovateľ likvidity 2.stupňa, nazývaný

taktiež bežná likvidita nám vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky, pričom

rozširuje výpočet pohotovej likvidity o hodnotu krátkodobých pohľadávok. Ukazovateľ

likvidity 3.stupňa, nazývaný aj celková likvidita hovorí o schopnosti podniku hradiť všetky

svoje záväzky, v prípade keby podnik vyplatil tieto záväzky okamžite zo všetkých peňažných

prostriedkov, uhradených pohľadávok od odberateľov aj speňažených zásob.Len pri likvidite

1. stupňa v roku 2007 dosahoval podnikateľský subjekt ideálnu hodnotu krytia krátkodobých

záväzkov (0,2), preto mal manažment podniku dodržiavať dosiahnutý pomer medzi hodnotou

krátkodobých záväzkov a hodnotou finančných účtov, ale ako vidíme v tabuľke tato hodnota

51

sa v ďalších rokoch rapídne znižovala. Taktiež hodnoty ostatných ukazovateľov

nezodpovedajú norme, preto by mali manažéri uvažovať o tom, ako zvýšiť objem finančných

prostriedkov, či už na účtoch alebo v hotovosti, aby podnik bol schopný kryť svoje krátkodobé

záväzky.

Ukazovateľ celková zadlženosť vyjadruje štruktúru finančných zdrojov. Vypovedá o

rozsahu použitia cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku. Tento rozsah použitia

cudzieho kapitálu môže značne ovplyvniť dosahovanú rentabilitu vložených prostriedkov. Za

kritickú hodnotu sa všeobecne považuje hodnota 70%, resp. podiel cudzieho kapitálu na

celkovom kapitále by nemal presiahnúť dve tretiny. Ako vidíme spoločnosť Levmilk a. s. sa

pohybuje tesne nad touto hranicou, čo manažéri považujú za celkom priateľný stav.

Ukazovateľ dlhodobá zadlženosť nám udáva v akom rozsahu je spoločnosť dlhodobo viazaná

splatením záväzku a hodnota úverovej zadlženosti vypovedá v akom rozsahu spoločnosť

kryje svoj majetok úverovou formou z bánk.

4.4 MANAŽMENT ODBYTU

4.4.1 ODBERATELIA NA DOMÁCOM A ZAHRANIČNOM TRHU

Ak chceme zhodnotiť trhovú pozíciu spoločnosti Levmilk a. s., môžeme konštatovať,

že je to podnikateľský subjekt, ktorý patrí do skupiny výrobcov s regionálnym charakterom a s

čiastočnou sezónnosťou výroby a predaja niektorých druhov výrobkov.

Spoločnosť predáva svoj sentiment ako veľkoodberateľom tak aj maloodberateľom a

tým zásobuje svojimi výrobkami viaceré regióny najmä západného Slovenska, napr.

Bratislavský, Trnavský, Nitrianský, Levický, Novozámocký, Trenčiansky, Dunajskostredský,

Senický, ale aj regióny stredného Slovenska ako Banskobystrický, Zvolenský, Žiarsky,

Prievidzký, Žilinský, Liprovský a aj niektoré regióny východného Slovenska, medzi ktoré

patria Michalovský, Popradský a Prešovský. Z hľadiska objemu predaja však treba

vyzdvíhnuť najmä regióny Levice, Nitra, Galanta a Bratislava.

52

Medzi odberateľov spoločnosti spomedzi silných obchodných sietí patria: Metro, Tesco,

Billa, Cerrefour, Kaufland. Ďalším silným odberateľom Levickej mliekárne a.s. je obchodná

sieť COOP Jednota.

Atraktívnu zákaznícku základňu spoločnosti tvoria veľkoodberatelia, ktorí nakupujú

produkty spoločnosti pre svoje veľkosklady. Najväčšími veľkoodberateľmi spoločnosti je

CBA Slovakia, ktorá zastrešuje obchodné spoločnosti: KOMFOS Prešov s.r.o., SINTRA spol.

s.r.o., NITRAZDROJ a.s., atď.

Skupinu odberateľov „ostatní“, ktorí sa podieľajú 49,70 % na obrate spoločnosti tvoria

maloobchodníci s podielom necelých 17 %, kde môžeme zaradiť prevažne súkromných

podnikateľov, školské prevádzky a jedálne, sociálne zariadenia a ústavy, nemocnice, vojsko

a prevádzky spotrebných družstiev. Zvyšných 33 % patrí zahraničným odberateľom, pretože v

súčasnosti spoločnosť Levické mliekárne a.s. okrem predaja výrobkov na domácom trhu

vyvíja exportné aktivity do krajín EÚ - Maďarska, Holandska, Dánska, Nemecka a Českej

republiky. Obchodovanie s Českou republikou sa začalo realizovať v roku 2005, kde prvé

kontakty boli so spoločnosťou MAKRO CZ. Podiel odberateľov na obrate spoločnosti je

znázornený na grafe 6.

Graf č. 6: Podiel odberateľov na obrate spoločnosti Levmilk a. s.

CBA Nadnárodné siete

COOP Jednota

Ostatní 5,77%20,53%

24,01%49,70%

Zdroj: Interné údaje podniku + vlastné vypracovanie

Výhodou Levmilk a.s. pri exporte je, že majú certifikát systému riadenia kvality ISO

9002. Firmy, ktoré od nich nakupujú, im dôverujú, pretože len mliekárne vlastniace tento

certifikát môžu vyvážať mlieko a mliečne výrobky na zahraničné trhy.

53

Plnenie exportných dodávok viaže 40 % z celkovej výrobnej aktivity. V súčasnosti

spoločnosť pôsobí aj na týchto exportných teritóriách:

Chorvátsko

Kuba

Thajsko

niektoré krajiny Afriky

Za perspektívne trhy spoločnosť Levické mliekárne a. s., považujú Čínu a Rusko, kde by

chceli začať exportovať svoje výrobky. Za tradične najúspešnejší výrobok na zahraničnom

trhu podnik stále považuje sušené mlieko, aj keď vzhľadom na znižujúci sa dopyt a ceny

tohto produktu sa snaží minimalizovať jeho produkciu, ale ako kladné dôvody manažment

uvádza nedostatok mlieka vo svete a viacstranné využitie tohto produktu.

Faktory, ktoré sú dôvodom pôsobenia spoločnosti na zahraničnom trhu podľa miery vplyvu:

1. dopyt na zahraničnom trhu

2. akceptovanie „internacionalizácie“ ako súčasného trendu v globalizujúcom sa

svete

3. nedostatok subdodávateľov na domácom trhu

4. nedostatočný dopyt na domácom trhu

5. úspech konkurencie na zahraničných trhoch

Pred vstupom podniku na zahraničné trhy mali niektorí manažéri spoločnosti

medzinárodné skúsenosti. Viacerí pôsobili v zahraničí, niektorí mali pracovné skúsenosti

v inej domácej firme pôsobiacej na zahraničných trhoch, iní mali pracovné skúsenosti

v zahraničnej firme na domácom trhu a niektorí zas mali kontakty, ktoré podniku

sprostredkovane umožnili vstup na zahraničný trh. Vzhľadom na to, pri uplatňovaní

personálnej stratégie v medzinárodnom podnikaní spoločnosť využíva vybraných výkonných

pracovníkov z radov vlastných zamestnancov, ktorí podporujú záujmy firmy v zahraničí. Aj

keď spoločnosť svoje výrobky nepovažuje za značne konkurencieschopné, top manažment je

54

zameraný na rozvíjanie zdrojov potrebných na dosiahnutie cieľov na zahraničných trhoch a

podnik sa snaží o budovanie dlhodobých vzťahov so zahraničnými zákazníkmi (odberateľmi).

Na udržanie postavenia na zahraničnom trhu sa spoločnosť inšpiruje vlastnými

zahraničnými činnosťami v inovačných aktivitách a zahraničnými kontaktmi v expanzívnych

cieľoch. Podnik využíva už existujúce zahraničné kontakty na získavanie nových kontaktov na

ďalších zahraničných trhoch, organizuje rôzne spoločenské aktivity na upevnenie

profesionálnych zahranično-obchodných kontaktov, napr.: návštevy, pozvania, stretnutia

počas veľtrhov, rôzne darčeky a gratulácie.

4.4.2 SPÔSOBY DISTIBÚCIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S.

Spoločnosť Levické mliekárne a.s. sa snaží o intenzívnu distribúciu svojich produktov.

Snahou podniku je predávať výrobky v čo najväčšom počte predajní tak, aby boli

spotrebiteľom dodané na čas, pretože sa jedná o výrobky každodennej spotreby.

Cieľom manažmentu spoločnosti je snaha rozšíriť distribúciu a naďalej pokračovať

v zásobovaní súčasných regiónov a v rozšírení okruhu odberateľov na domácom trhu aj

v zahraničí.

Levické mliekárne a.s. využívajú nasledovné typy distribučných kanálov:

priamy odbytový kanál – priama distribúcia výrobkov do maloobchodných predajní,

výrobných podnikov, školských a zdravotníckych zariadení v okresoch Levice, Nitra,

Topoľčany, Nové Zámky a iné.

cez distribútorov – distribúcia výrobkov do medziskladov a z medziskladov

prostredníctvom distribútorov do obchodných reťazcov.

prostredníctvom ambulanta – podnik ponúka svoje výrobky prostredníctvom ambulanta,

ktorý je zamestnancom Levických mliekarní. Jeho úlohou je plnenie individuálnych

požiadaviek potenciálnych odberateľov, ponúka výrobky spoločnosti na predajných

akciách, predajných trhoch alebo ochutnávkach spojených s predajom produktov.

55

Na úseku odbytu sa prijímajú domáce i zahraničné objednávky telefonicky, faxom,

písomne, prostredníctvom distribútorov alebo záujemcovia ich môžu priniesť osobne. Potom

sa priamo v podniku vykoná kontrola správnosti vyhotovenia objednávky. Objednávka sa

zaplánuje do logistického systému podniku. Kompetentní zamestnanci spracujú doklady

(dodacie listy) a následne sa uskutoční tvorba zásielok - komisionovanie tovaru v sklade

a expedícia. Objednávky tovaru môžu byť denné, týždenné alebo stále.

Rozvoz hotových výrobkov zabezpečuje spoločnosť vlastnými dopravnými

prostriedkami a pomocou externej distribučnej spoločnosti HOPI. Nákladné autá, ktoré

zabezpečujú rozvoz výrobkov, sú označené firemným logom.

Spoločnosť má vypracované distribučné linky a trasy, po ktorých sa tovar rozváža.

Distribúcia sa uskutočňuje hlavne v noci rozvoznými linkami do jednotlivých predajní.

Rozvoz sa realizuje v závislosti od záujmu odberateľov, ale obvyklá frekvencia je 3 – 4 krát

týždenne.

Medzinárodná doprava je tak isto zmluvne zabezpečená prostredníctvom distribučnej

spoločnosti HOPI a vlastnou dopravou. Predaj prebieha na základe vnútropodnikových

smerníc, tak aby bola dodržaná legislatíva.

Externá dopravná spoločnosť zabezpečuje Levickým mliekarniam a.s. vývoz dvomi

nákladnými vozidlami do 1,5 tony, jedným nákladným vozidlom do 7,5 tony a šiestimi

nákladnými vozidlami typu AVIA do 2,5 tony. Vozidlá externej spoločnosti sú špeciálne

upravené na rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov.

Za svoju konkurenčnú výhodu v oblasti distribúcie manažment považuje využívanie

kontroly nad distribučnými cestami, pretože podnikateľský subjekt, ktorý má prevahu, môže

úspešne stavať prekážky konkurencii a vstupovať na príslušné trhy.

4.4.3 TVORBA CIEN

56

Pri stanovovaní cien manažment spoločnosti vychádza najmä z charakteru produktu

a cieľovej skupiny. Základná metóda stanovenia cien v podniku Levické mliekárne a.s. je

kalkulačná metóda. Jej úlohou je stanoviť cenu, ktorá pokryje vynaložené náklady pri výrobe

produktu a zároveň zabezpečí požadovanú ziskovosť.

Ceny výrobkov spoločnosti závisia do veľkej miery od ceny základnej suroviny,

ktorou je surové kravské mlieko. V súčasnosti sa nákupná cena surového kravského mlieka

pohybuje na úrovni približne 18,60 Eur/100kg (júl 2009), ale tento vývoj je veľmi kolísavý.

Ďalej na cenu výrobkov  pôsobia nasledovné nákladové položky :

materiálové náklady

výrobné náklady (platy, stroje, energia)

distribučné náklady

marketingové náklady

Sčítaním uvedených položiek dostaneme celkové vlastné náklady, ku ktorým si spoločnosť

pripočíta zisk/prirážku. Výsledkom tohto kalkulačného vzorca je ponuková cena.

Manažment spoločnosti pri stanovení konkrétnej cenovej stratégie musí brať do úvahy

viaceré aspekty, ako napr. veľkosť, umiestnenie a typ trhu, ceny konkurencie a samotných

výrobkov. Po posúdení situácie môže spoločnosť použiť jednu z nasledujúcich stratégií:

cenová stratégia bežnej ceny, ktorá vychádza z toho, že bežná trhová cena reprezentuje

kolektívnu múdrosť a teda zabezpečuje primeranú návratnosť vložených prostriedkov. Pri

stanovení tejto ceny sa berú do úvahy aj potreby a požiadavky trhu, čím sa podnik snaží

zohľadniť aj elasticitu dopytu.

stratégia cenovej diferenciácie - najčastejšou formou cenovej diferenciácie, ktorú

spoločnosť využíva je časová diferenciácia. Podnik v rôznych časových úsekoch

prostredníctvom predajných akcií používa odlišné ceny s cieľom dosiahnuť vyšší predaj

výrobkov a dosiahnuť lepšie využitie výrobných kapacít.

stratégia uvádzacej ceny - jej cieľom je vytvoriť čo najrýchlejšie masový trh výrobku

a získať segmenty nízkych cien. To znamená, že nízkou cenou nových výrobkov chce

57

podnik získať zákazníkov a tým podraziť nohy konkurencii. Vo fáze rastu cena mierne

stúpa a udržiava sa na danej úrovni. Podnik sa v tejto fáze snaží presadiť na trh cenou

a prilákať ďalších zákazníkov. Vo fáze zrelosti sa ceny výrobkov prispôsobujú cenám

konkurenčných výrobkov. Cena zohľadňuje bonusy a promočné poplatky, ktoré spoločnosť

platí svojim odberateľom. Vyradenie výrobku z trhu je sprevádzané nízkou cenou, ktorá sa

často dostáva pod úroveň výrobných nákladov. Spoločnosť sa snaží dopredať svoje

výrobky

Pre odberateľov v tuzemsku má podnik vypracovaný cenník mliekarenských výrobkov,

ktorý sa priebežne mení v závislosti od interných a externých faktorov ovplyvňujúcich

spoločnosť. Cenové akcie uskutočňuje podnik prevažne s veľkými obchodnými reťazcami

podľa Plánu promočných akcií. Manažment podniku sa rozhodne pre výrobky, ktoré sa

zúčastnia akcie a navrhne zľavu, ktorú poskytne. Obchodný reťazec zhodnotí výrobky, výšku

poskytnutej zľavy a návrh buď príjme alebo v opačnom prípade, urobí protinávrh. Po

vzájomnej dohode sa stanú výrobky súčasťou promočnej akcie.

Za hlavný cieľ si manažéri spoločnosti kladú zvýšiť predajné ceny, znížiť vstupy

a naďalej podporovať značku LEVMILK podľa aktuálnych finančných možností.

4.4.4 PROPAGÁCIA VÝROBKOV

Manažment spoločnosti si za hlavný cieľ v oblasti propagácie kladie dostať výrobky

Levických mliekarní a. s. do povedomia ľudí, zvýšiť záujem o ne hlavne vo vzťahu k zdravej

výžive a dosiahnuť stabilné postavenie na domácom i zahraničnom trhu. Takisto si spoločnosť

chce udržať úroveň kvality svojich výrobkov na trhu. Tento, jeden z hlavných cieľov, sa snaží

dosiahnuť rôznymi formami, najmä účasťou na výstavách a verejných propagáciách.

Na splnenie uvedených cieľov manažéri využívajú nasledujúci spôsoby propagácie:

osobný predaj

ochutnávky výrobkov58

letáky, ponukové cenníky výrobkov

prezentácie na výstavách

reklama v tlači

práca s verejnosťou - organizácia propagačno-vzdelávacích akcií na školách, sponzorovanie

kultúrnych, charitatívnych akcií ako napr. Úsmev ako dar, športových podujatí a iných

akcií formou výrobkov vlastnej spoločnosti

firemné automobily s logom a adresou spoločnosti

propagačné suveníry: reklamné perá, diáre, kalendáriky, orezávatká, zapaľovače, kľúčenky

s logom spoločnosti.

domovská stránka na internete (http://www.levmilk.sk/)

Spoločnosť sa každoročne zúčastňuje na niekoľkých výstavách a akciách a úspešne

reprezentuje svoje výrobky, ciele a postavenie na domácom i zahraničnom trhu. Zúčastnila sa

napríklad výstav a akcií ako sú Agrokomplex v Nitre a Slovak Gold - táto výstava je

zameraná na zviditeľnenie slovenských výrobkov a propagáciu slovenských podnikov.

Medzi ďalšie činnosti akciovej spoločnosti Levické mliekárne patrí reklama

a prezentácia výrobkov. Podporu svojich výrobkov manažment zabezpečuje hlavne tým, že sa

snaží spoločnosť často zapájať do letákových akcií, čo predstavuje do roka značnú sumu

finančných prostriedkov. Ďalej sa robia ochutnávky výrobkov na rôznych predajných

miestach, ako aj tlač rôznych informačných katalógov. Cieľom prezentácie a ochutnávok

výrobkov podniku je zistenie požiadaviek a „chúťok“ zákazníkov a zároveň sa manažéri

snažia získať spätnú väzbu na svoje výrobky.

Jednou z mnohých podporných aktivít spoločnosti je domovská stránka na internete,

ktorá sa rozmohla v posledných rokoch. Nachádzajú sa tu všetky aktuálne informácie

o spoločnosti, o produktoch formou textu a obrazu, takisto tu možno nájsť kontakty na

vedúcich pracovníkov podniku. Všetky informácie je možné získať aj v anglickom jazyku.

Všetky údaje na tejto stránke sú priebežne aktualizované a zákazník má v prípade záujmu

k týmto informáciám možnosť bezprostredného prístupu dvadsaťštyri hodín denne.

59

Vzhľadom k tomu, že Levické mliekárne a.s. majú veľmi vysoké ekonomické vstupy

a nízke predajné ceny, manažment spoločnosti si nemôže dovoliť vynaložiť finančné

prostriedky na reklamu v takom množstve, ako by si to predstavoval. Na reklamu spoločnosť

vydáva veľmi málo finančných prostriedkov, preto výrobky tejto spoločnosti nie je možno

vidieť na žiadnej televíznej obrazovke slovenskej stanice. Manažéri sa rozhodli preferovať

nižšie ceny výrobkov bez reklamy.

Pri uplatňovaní jednotlivých foriem propagácie musia manažéri podnikateľského subjektu

zohľadňovať okrem iného aj to, v akej životnej fáze sa daný výrobok práve nachádza, a to

môže byť:

vo fáze uvádzania výrobku na trh sa spoločnosť zameriava na propagáciu výrobku tak,

aby prenikol do povedomia zákazníkov, manažéri využívajú v tejto fáze stratégiu podpory

predaja vo forme ponukových listov a letákov.

vo fáze rastu a zrelosti dochádza k zvyšovaniu podpory predaja a to využívaním

letákových akcií, ktoré robia obchodné reťazce ( Metro, Tesco, Billa). Spoločnosť

uskutočňuje osobný predaj a ochutnávky výrobkov v záujme udržať výrobok na trhu.

v konečnej fáze životného cyklu výrobky manažment propagáciu vylučuje.

4.4.5 KONKURENČNÉ POSTAVENIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S.

Hlavným cieľom manažmentu spoločnosti Levické mliekárne a.s. je rozšírenie

predávaného sortimentu a zvyšovanie objemu predaja doma i v zahraničí. Nakoľko spoločnosť

je ovplyvnená objemom výroby a tým, že realizuje čerstvý program, snaží sa v prvom rade

predávať svoje výrobky na slovenskom trhu.

V súčasnosti spoločnosť vyvíja novinky hlavne u syrov, ktoré by sa mohli na domácom

i zahraničnom trhu adaptovať. U niektorých výrobkoch sa modernizuje dizajn a doplňujú texty

v češtine a v maďarčine, pretože podnik má záujem o ich export vo väčšom množstve.

Na domácom trhu medzi najväčších konkurentov spoločnosti Levické mliekárne a.s.

bezpochyby patria nasledujúce mliekarne:

60

RAJO, Bratislava

Tatranská mliekáreň a.s., Kežmarok

MILSY, Bánovce nad Bebravou

SENOBLE, Zvolen

Liptovská mliekáreň, Liptovský Mikuláš

Všetky uvedené spoločnosti sa radia medzi ekonomicky najsilnejšie a najstabilnejšie

mliekárenské spoločnosti na Slovensku. Uvedené mliekárne sa zaraďujú k najväčším

spracovateľom mlieka nielen obratom, ale i množstvom spracovaného mlieka. Zámerom

týchto mliekarní je zachovať si rastúci trend nákupu a spracovania mlieka. Kvalita mliečnych

výrobkov týchto spoločností je vysoká a plne konkurencieschopná. Spoločnosti ponúkajú

svojim tuzemským odberateľom komplexný mliekarenský sortiment. Hlavným cieľom

uvedených mliekarní je záujem o serióznu a dlhodobú spoluprácu s obchodnými

spoločnosťami, ako aj s nadnárodnými obchodnými spoločnosťami. Ďalšou silnou stránkou

týchto mliekarní je realizácia rozsiahleho a náročného programu zameraného na technologickú

modernizáciu, rast kvality, produktivity práce a ochrany životného prostredia. Hlavnú

pozornosť venujú najmä inovácii a vývoju nových výrobkov. Všetky uvedené spoločnosti sú

úspešnými slovenskými exportérmi mlieka a mliečnych výrobkov na zahraničné trhy.

Čo sa týka zahraničia manažment spoločnosti Levické mliekárne a. s., považuje za

silných konkurentov mliekárne z Poľska, Českej republiky a Maďarska. Poľsko sa javí ako

hlavný konkurent pri exporte sušeného mlieka, nakoľko majú veľké objemy danej komodity

a prístavy pre lode. Pri syroch a kyslomliečnych výrobkoch je veľmi silná konkurencia

v Českej republike ( Laktos, Dolni prim, Olma, Kunin, Madeta). Aj napriek tomu sa

manažérom darí úspešne presadzovať svoje výrobky, najmä syr NIVA, ktorý patrí medzi

najobľúbenejšie výrobky spoločnosti najmä na českom trhu.

4.5 SWOT ANALÝZA

61

Na súhrne posúdenie podnikatateľským aktivít spoločnosti Levické mliekárne a. s. sme

vypracovali SWOT analýzu, v ktorej sme identifikovali silné a slabé stránky podniku súčasne

s potenciálnymi príležistosťami a ohrozeniami z externého prostredia.

V tabuľke č. 13 uvádzame stručný prehľad silných a slabých stránok, príležitosti a

ohrození spločnosti Levické mliekárne a. s.

Tabuľka č. 13: SWOT analýza

Silné stránky Slabé stránky

Široký sortiment Náklady a výška cien

Vysoká kvalita Nedostatočná propagácia

Špeciálne vlastnosti určitých produktov Doprava

Vysoko pozitívny vplyv na zdravie

konzumenta

Distribučné pokrytie cieľových oblastí

Veľmi dobré povedomie značiek LEVMILK,

NIVA, Babička

Príležitosti Ohrozenia

Lepšia technológia výroby Silná konkurencia

Vývoj nových výrobkov Nízka kúpyschopnosť

Rozšírenie výrobkovej rady

Možnosti získania nových dodávateľov mlieka

Možnosti obsadenia trhu v ďalších regiónoch

Slovenska a v zahraničíZDROJ: Vlastné vypracovanie

Silné stránky – ( S ) :

62

Jednou zo silných stránok podniku je široký výrobný sortiment, ktorý umožňuje

konečnému spotrebiteľovi vyberať podľa svojich individuálnych potrieb a chutí a to dáva

spoločnosti možnosť získať silnejšie a stabilnejšie postavenie na trhu.

Ďalšou silnou stránkou je vysoká kvalita produktov, ktorú pravidelne potvrdzujú

získané certifikáty kvality, ktoré udeľuje ministerstvo pôdohospodárstva po splnení všetkých

kritérií kvality a bezpečnosti potravín stanovených v mysle legislatívy Európskej únie. 

Ďalej treba vyzdvihnúť špeciálne vlastnosti určitých druhov výrobkov, pozitívny vplyv

na zdravie konzumenta a najmä dobré povedomie značiek LEVMILK, NIVA a Babička, ktoré

sú známe aj v zahraničí. To umôžňuje podniku získať dominantnejšie postavenie na trhu,

pretože konkurenčné podnikateľské subjekty podobné výrobky neponúkajú.

Slabé stránky – ( W ) :

Keďže v dnešnej dobe je cena jedným z hlavných faktorov pri tvorbe rozhodnutí u

potencionálneho zákazníka, môžme konštatovať, že je to najdominantnejšia slabá stránka

podniku v porovnaní s niektorými konkurenčnými mliekárňami. Je to ovplyvnené hlavne

vyššími nákladmi, ktoré sa samozrejme prejavia aj vo vyššej predajnej cene. Pri jej stanovení

sú dôležité okrem ceny hlavnej vstupnej suroviny, ktorou je surové kravské mlieko aj fixné

náklady, ako sú ceny energií, mzdové náklady, ceny pohonných hmôt a iné.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje zákazníka pri kúpe mliečnych výrobkov

je reklama, preto propagáčnú politiku spoločnosti zaraďujeme tiež medzi slabé stránky. Súvisí

to s nedostatkom finančných prostriedkov.

Slabou stránkou spoločnosti Levické mliekárne a. s. je aj distribúcia produktov,

pretože väčšina výrobkov smeruje prevažne do regiónov západného Slovenska.

Príležitosti – ( O ) :

63

Spoločnosť vidí svoje príležitosti hlavne vo vývoji nových druhov výrobkov, ktorému

v súčastnosti podnik venuje nemalú pozornosť a finančné prostriedky a v inovácii technológie

výroby, ktorá má zrýchliť a skvalitniť výrobu.

Pre udržanie starých zákazníkov a prilákanie nových sa spoločnosť snaží neustále

rozširovať svoje výrobkové rady, poskytovať rôzne množstevné zľavy a tým prenikať aj na

nové trhy doma a v zahraničí.

Ďalšou príležitosťou pre podnik je možnosť získania nových dodávateľov mlieka a

tiež v ponuke výhodnejšej doby splatnosti dodávateľských faktúr.

Ohrozenia – ( T ) :

Najväčším ohrozením pre spoločnosť je silná konkurencia na domácom aj

zahraničnom trhu. Konkurenčné podnikateľské subjekty sa snažia presadiť nižšou cenou, ktorá

značne ovplyvňuje potenciálnych zákazníkov, vývojom nových výrobkov a tiež silnou

propagáciou svojich produktov, na ktorú niektoré konkurenčné podniky vynakladajú oveľa

vyššie financie ako spoločnosť Levmilk a. s.

4.6 NÁVRHY A ODPORÚČANIA

SWOT analýza ukázala, že podnikateľský subjekt Levické mliekárne a. s. má

predpoklady pre presadenie sa nielen na domácom ale aj na zahraničnom thru. Toto tvrdenie

vyplýva predovšetkým z vysokej kvality produkcie, ktorú podnik uprednostňuje pred

neuváženým zvyšovaním objemu výroby a tiež zo širokého sortimentu produkcie, ktorý

poskytuje konečnému spotrebiteľovi možnosť výberu.

Dôležité pre spoločnosť je, aby manažment zameral svoju pozornosť na výrobu špecialít

a  naďalej pokračoval v inovačnom trende. Podnik by mal vylepšovať svoje výrobkové rady

64

a hlavne investovať do strojového vybavenia, zefektívňovať výrobné postupy a tým znižovať

náklady, čo sa premietne aj do znižovania cien, pretože vysoké ceny v porovnaní

s konkurenciou sú jednou z najslabších stránok podniku. Nižšími cenami by si spoločnosť

mohla zaistiť silnejšie konkurenčné postavenie nielen na domácom ale aj na zahraničnom

trhu.

Akciová spoločnosť Levické mliekárne by sa mala snažiť okrem iného obsadiť nové

trhy v ďalších regiónoch najmä stredného a východného Slovenska a tým si zaistiť viac

odberateľov a zvýšiť tržby z predaja.

Nevyhnutné pre manažment je i zlepšenie propagácie produktov, ktoré majú

rozhodujúci podiel vo výrobe, jedná sa najmä o výrobu prírodných syrov eidamského typu -

Tekovská tehla, Levická tehla, Salámové syry a syr NIVA s modrou plesňou vo vnútri hmoty,

Gazdovský syr a podpora rady výrobkov Babička. Je nevyhnutné pre vedenie spoločnosti

investovať viac finančných prostriedkov do propagačnej politiky, pretože veľká časť

konzumentov sa rozhoduje aj na základe reklamy, ktorá má na nich značný psychologický

účinok a ovplyvňuje ich rozhodovanie pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov.

Taktiež by sa spoločnosť mohla viac angažovať do propagačnej a osvetovej kampane

zameranej na spotrebiteľov s cieľom presvedčiť ich, aby kupovali výrobky domácej

produkcie, teda aj slovenské mlieko a mliečne výrobky. Manažment by sa mohol zamerať

hlavne na program „školské mlieko“, ktorý má za cieľ podporiť spotrebu mlieka a mliečnych

výrobkov u žiakov, a tak prispieť k zaisteniu zdravej výživy a súčasne vytvárať zdravé

stravovacie návyky. Týmto krokom by sa spoločnosť Levmilk a. s. mohla viac dostať do

povedomia spotrebiteľov už v nižšom veku a taktiež je to vhodný spôsob, ako prezentovať

špeciálne vlastnosti určitých druhov výrobkov a pozitívny vplyv na zdravie konzumenta.

Najväčším rizikom pre spoločnosť je vysoká konkurencia v mliekárenskom priemysle

na domácom aj zahraničnom trhu. Tento fakt však podnikateľský subjekt vie ovplyvniť už

spomínanými spôsobmi, ako sú inovácie výrobkov, zefektívňovanie technológie výroby,

neustále zlepšovanie kvality, nižšie ceny alebo zlepšenie propagácie.

65

Ďalším rizikom pre podnikateľský subjekt okrem nezáujmu o pitie mlieka

a konzumácie mliekárenských výrobkov je aj stále nízka kúpna sila obyvateľstva, tento fakt

však spoločnosť nevie priamo ovplyvniť.

5. ZÁVER

66

Mlieko je nevyhnutnou súčasťou ľudskej výživy a sprevádza nás po celý život. Mnohé

ochorenia sú spôsobené nesprávnou výživou, a preto musíme myslieť na to, ako sa stravovať

rozumne a vyvážene, to znamená jesť pestrú stravu a do nej patrí aj mlieko a mliečne výrobky.

Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je nízka a najhoršia je u detí

a mládeže. Epidemiologické štúdie Výskumného ústavu výživy zistili, že len 43 % detí pije

mlieko denne, 12 % ho nepije vôbec a 45 % nepravidelne. Odporúčaná dávka sú 2 – 3 poháre

mlieka denne. Nahradíte ich vtedy, ak denne vypijete 2,5 dl mlieka, zjete 30 g syra a 1 jogurt.

Každá mliekáreň sa chce na trhu presadiť, predať čo najväčší objem svojich výrobkov,

ale to musí vždy urobiť na úkor niekoho iného. Preto je veľmi dôležité pružne reagovať na

zmeny, ku ktorým na trhu dochádza a tým zabezpečiť konkurencieschopnosť jej výrobkov.

Aby podnikateľská činnosť bola úspešná, musí manažment poznať dokonale trhy, na ktoré

chce vstúpiť, konkurenciu na nich a porovnať ju s vlastnými možnosťami.

Cieľom diplomovej práce bolo poukázať na problémy manažmentu podniku, ktorý sa

zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom

diplomovej práce bolo kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu

mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE so sídlom v Leviciach.

Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka a výrobe

konzumného mlieka a mliečnych výrobkov a patrí medzi najväčšie podnikateľské subjekty

levického regiónu, ktorý vytvára mnoho pracovných príležitosti pre okolité obyvateľstvo.

V nadväznosti na daný cieľ sa vykonala analýza jednotlivých manažérskych aktivít

v danom podniku, teda analýza dodávateľsko-odberateľských vzťahov, výroby, tvorby cien,

distribúcie a odbytových kanálov, analýza propagácie a konkurencie a taktiež finančná analýza

zo získaných interných údajov podniku. Na základe konzultácií s pracovníkmi firmy sa

zostavila aj SWOT analýza, ktorá vyzdvihuje silné stránky podniku, poukazuje aj na slabé

stránky a identifikuje príležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia.

Spoločnosť Levické mliekárne a.s. je dynamicky rozvíjajúci sa podnik, ktorý sa snaží

čo najpružnejšie prispôsobiť požiadavkám zákazníkov o čom svedčí mnoho faktorov.

67

Podnikateľský subjekt sa neustále usiluje o inovovanie a zefektívňovanie výrobných

procesov, rozširovanie výrobných radov a hlavne o skvalitňovanie svojich produktov o čom

svedčia získané značky kvality. Naposledy udelil ZNAČKU KVALITY SK minister

pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Stanislav Becík dňa 20. 8. 2009. Po splnení

všetkých kritérií kvality a bezpečnosti potravín stanovených štatútom značky v zmysle

legislatívy Európskej únie značku dostali výrobky - vysokopasterizované homogenizované

plnotučné mlieko s obsahom tuku 3,5% a vysokopasterizované homogenizované polotučné

mlieko s obsahom tuku 1,5%.

Na posúdenie súčasného finančného stavu podniku bola vykonaná finančná analýza ex

post pomocou vybraných pomerových ukazovateľov. Sledovaným obdobím boli roky 2007 až

2009, ktoré boli poznamenané medzinárodnou finančnou krízou no aj napriek tomu na základe

výsledkov môžeme konštatovať, že podnik si udržuje svoje postavenie na trhu, aj keď v roku

2008 bol zaznamenaný negatívnejší výkyv, kedy spoločnosť prišla o veľkú časť investícii na

kapitálovom trhu.

Spoločnosť patrí medzi etablované podniky v mliekárenskom priemysle, ktorá si udržuje

svoje tradične dobré meno nielen v Nitrianskom kraji, ale buduje ho a prezentuje vo všetkých

regiónoch Slovenska. Má vybudované distribučné kanály, ktoré sa rozširujú o nových

odberateľov. Svoj ďalší vývoj dokáže realizovať aj v situácii, keď na Slovensku, ale aj

v zahraničí, vládne agresívna obchodná politika konkurencie.

Ďalší vývoj spoločnosti závisí od poznatkov a skúsenosti manažmentu, no aj napriek

všetkým problémom, ktoré existujú na trhu s mliekom, sme skonštatovali, že Levické

mliekárne a.s. majú dobré predpoklady, aby sa úspešne zaradili medzi prosperujúce

mliekárenské podniky a kvalitnými výrobkami obohatili domáci aj zahraničný trh.

68

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BIELIK, Peter (2001) Podniková a produkčná ekonomika. In Bielik, P. a kol.:

Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001. s. 44. ISBN 80-7137-

861-5.

2. BROČKO, J (2003) Mliekari museli investovať, aby prežili. In Mliekarstvo, roč. 34,

2003, č. 2, s. 16.

3. ČUBOŇ, Juraj – HAŠČÍK, Peter – MICHALCOVÁ, Anna (2007) Hodnotenie surovín

a potravín živočíšneho pôvodu. Nitra: SPU, 2007, 179 s. ISBN 978-80-8069-891-1

4. DUBRÍKOVÁ, Eva (2009) Kravské, kozie alebo iné? In Objav mlieko, roč. 1, 2009, č.

2, s. 4-5.

5. GOZORA, Vladimír (2000) Podnikový manažment. Nitra: SPU, 2000. 193 s. ISBN 80-

7137-690-6.

6. HERIAN, Karol (2003) Mliekarenský priemysel na Slovensku pred vstupom do EÚ. In

Mliekarstvo, roč. 34, 2003, č. 2, s. 11-16.

7. HERIAN, Karol (2002) Odkaz svetového dňa mlieka. In Mliekarstvo, roč. 33, 2002, č.

2, s. 2.

8. HUDÁK, Jozef (2000) Marketingové prístupy k výrobe a efektívnej realizácii mlieka a

mliečnych výrobkov v SR. In Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka

v SR na prahu 3. tisícročia. Agroinštitút Nitra: 2000. s. 338. ISBN 80-7139-040-2.

9. HUDÁK, Jozef (2000) Marketingové prístupy k výrobe a efektívnej realizácii mlieka a

mliečnych výrobkov v SR. In Zborník z vedeckej konferencie s medzinárdnou účasťou.

Nitra: SPU, 2000. s. 103-105. ISBN 80-7137-750-3.

10. HUDÁKOVÁ, Monika (2000) Technicko-technoligická prestavba a integračné

tendencie v produkčných chovoch dojníc. In Transfery projektov hlavných úloh:

Zborník vedeckých prác. Nitra: 2000. s. 48-54.

11. JASSINGER, Alfréd (1995) Podnik v trhovom hospodárstve, jeho management

a správanie sa v krízovej situácii, Nitra: Agroinštitut, 1995. 173 s.

69

12. KAZLOV, Ladislav (2008) Interné údaje o podniku LEVMILK, a. s. [elektronická

pošta]. Sprava pre: Júlia PATRIARCHOVÁ. 2008-02-22 [cit. 2008-02-20]. Osobná

komunikácia.

13. Koncepcia rozvoja produkcie mlieka a mliekarenského priemyslu v Slovenskej republike.

2009. [online]: B. m. aktualizované 2010. [cit.2010-2-19]. Dostupné na:

www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/.../$FILE/vlastnymat.doc

14. KOONTZ, Harold – WEIHRICH, Heinz (1993) Management, Praha: Victoria

Publishing, 1993. 659 s. ISBN 80-85605-45-7

15. KRETTER a kol. (2004) Marketing. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2004. 288 s. ISBN 80 –

8096-390-0

16. MIŽIČKOVÁ, Ľudmila – UBREŽIOVÁ, Iveta ( 2006) Manažment pre FAPZ, FBP

a FZKI. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2006. 102 s. ISBN 80-8069-754-X.

17. MURGAŠ, Jozef (2000) Situačná analýza chovu HD na Slovensku a základné stratégie

jeho rozvoja na prahu 3. tisícročia. In Marketingový manažment chovu HD v SR na

prahu 3. tisícročia. Bratislava: MP SR, 2000. s. 38-40. ISBN 80-7139-040-2.

18. Obchodný zákonník: Zákon č. 513/1991 Zb.

19. PAŠKA, Ladislav (2002) Manažment výroby. 2. nezmenené vydanie. Nitra: SPU, 2002.

182 s. ISBN 80-8069-091-X.

20. PATAKY, Jozef (2006) Manažment výroby a vnútropodnikový manažment. In

Manažérske a marketingové prínosy vedy a výskumu v edukácii na vysokých školách:

Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 269-274. ISBN 80-8069-687-X.

21. PATRIARCHOVÁ, Júlia (2008) Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov

na domácom a zahraničnom trhu: Bakalárska práca. Nitra: SPU, 2008. 50 s.

22. Podpora producentom mlieka, In Farmár, B. m. roč. 3, 2010, č. 6, s. 6.

23. Predaj živočíšnych výrobkov z prvovýroby. 2010 [online]: Štatistický úrad SR,

aktualizované 2010. [cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?

docid=4786

24. Reprodukcia kravského mlieka. 2010 [online]: Štatistický úrad SR, aktualizované 2010.

[cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg

70

25. SVOBODA, Emil (2006) Využití metod strategického rozhodování v podnikovém

managementu v oblasti manažérske a marketingové činnosti. In Manažérske

a marketingové prínosy vedy a výskumu v edukácii na vysokých školách: Zborník

vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 37-41. ISBN 80-8069-687-X.

26. ŠAJBIDOROVÁ, Mária – UBREŽIOVÁ, Iveta (2003) Návody na cvičenia

z podnikového manažmentu. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2003. s. 7. ISBN 80-8069-193-2.

27. TICHÁČEK, Antonín a kol. (2007) Poradenství jako nástroj bezpečnosti v prvovýrobe

mléka: ŠUMPERK 2007, 25 s. ISBN 978-80-903868-0-8

28. TOMŠÍK, Pavel (2006) Přínos řízení lidských zdrojů pro výzkum a výuku

managementu na vysokých školách. In Manažérske a marketingové prínosy vedy a

výskumu v edukácii na vysokých školách: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s.

42-51. ISBN 80-8069-687-X.

29. TRUSKOVÁ, Iveta (2002) Vývoj dospelej populácie so zameraním sa na spotrebu

mlieka. In Mliekarstvo, roč. 33, 2002, č. 2, s. 9.

30. UBREŽIOVÁ, Iveta (2007) Adaptácia vybraných krajín s mliečnymi výrobkami na

európskom trhu. In Program rozvoja vidieka SR 2007-2013: Zborník vedeckých

príspevkov z odborného seminára, 25. mája 2007 Huštín. Nitra: SPU, 2007. s. 38-44.

ISBN 978-8069-913-0.

31. UBREŽIOVÁ, Iveta (2006) Manažérske aspekty produkcie mlieka a mliečnych

výrobkov na svetovom trhu. In Manažérske a marketingové prínosy vedy a výskumu

v edukácii na vysokých školách: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 129-133.

ISBN 80-8069-687-X.

32. UBREŽIOVÁ, Iveta a kol. (2005) Medzinárodný manažment a podnikanie. 1. vydanie.

Nitra: SPU, 2005. 126 s. ISBN 80-8069-619-5.

33. UBREŽIOVÁ, Iveta – HORSKÁ, Elena (2003) Čo si žiada spotrebiteľ? In Slovenský

výber, roč. 7, 2003, č. 4, s. 34-35.

34. Úroveň živočíšnej výroby. 2010 [online]: Štatistický úrad SR, aktualizované 2010.

[cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4787

35. VICEN, Michal – HUDÁK, Jozef – TOROK, Ján – UBREŽIOVÁ, Iveta (2000)

Manažment. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2000. 137 s. ISBN 80-7137-677-9.

71

36. VIŠŇOVSKÝ, Jozef (2000) Možnosti hodnotenia predpokladov úspešnosti tímovej

práce. In Zemědelská ekonomika, roč. 46, 2000, č. 10, s. 464-466.

37. VIŠŇOVSKÝ, Jozef (2000) Personálny manažment v chove hovädzieho dobytka. In

Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v Slovenskej republike na prahu

3. tisícročia. Agroinštitút Nitra 2000. s. 280-285. ISBN 80-7139-040-2.

38. VIŠŇOVSKÝ, Jozef – NAGYOVÁ, Ľudmila – ŠAJBIDOROVÁ, Mária (2007)

Manažment ľudských zdrojov. 4. nezmenené vydanie. Nitra: SPU, 2007. s. 8. ISBN 978-

80-8069-956-7.

39. WAGNEROVÁ, A (2005) Manažment spracovania mlieka a výroba mliečnych

výrobkov v podniku: Bakalárska práca. Nitra: SPU, 2005. 41 s.

40. ZELEŇAKOVÁ, Lucia – GOLIAN, Jozef (2008) Aplikácia ELISA testov na detekciu

falšovania mlieka a syrov, Nitra: SPU, 2008, s. 5-7, ISBN 978-80-552-0075-0

41. ZENTKOVÁ, Iveta – ŠVARCOVÁ, Elena (2004) Kvantitatívna analýza vplyvu

minimálnej ceny mlika na jeho výrobu a spotrebu. In Medzinárodné vedecké dni 2004

[CD-ROM]. Nitra: SPU, 2004. s. 1212-1216. ISBN 80-8096-356-0.

42. http://www.levmilk.sk

72

7. PRÍLOHY

73

Príloha 1: Čerstvé mlieko

Čerstvé mlieko Air pack - ekologický obal

Čerstvé mlieko

74

Objem 1 l

Obsah tuhu 1,5 %

Trvanlivosť 5 dní

EAN 8588000057689

Kód výrobku 2284

Objem 1 l

Obsah tuku 1,5 %

Trvanlivosť 5 dní

Počet ks/balenie 12

EAN 8588000057092

Kód výrobku 2281

Príloha 2: Syr NIVA

Syr s ušľachtilou modrou plesňou

Valec Porciovaná

Objem cca 2,2 kg cca 0,125 kg

Obsah tuku 48 % 48 %

Trvanlivosť 40 dní 40 dní

Počet ks/balenie 3 32

EAN 298131 290309

Kód výrobku 3311 3318

Príloha 3: Smotana75

Pochúťková kyslá smotana

Pochúťková kyslá smotana veľkonočná

76

Objem 200 ml

Obsah tuku 16 %

Trvanlivosť 21 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057139

Kód výrobku 6262

Objem 200 ml

Obsah tuku 16 %

Trvanlivosť 21 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057139

Kód výrobku 6262

Príloha 4: Šľahačka

Šľahačka

Šľahačka veľkonočná77

Objem 200 ml

Obsah tuku 30 %

Trvanlivosť 12 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057887

Kód výrobku 6223

Príloha 5: Maslo

Čerstvé maslo

Balada - zmesná tuková nátierka78

Objem 200 ml

Obsah tuku 30 %

Trvanlivosť 12 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057887

Kód výrobku 6223

Objem 100 gObsah tuku 82 %Trvanlivosť 21 dní

Počet ks/balenie 40EAN 8588000057177

Kód výrobku 4100

Príloha 6: Kefírové mlieko

Kefírové mlieko

79

Objem 100 g

Obsah tuku 55 %

Trvanlivosť 60 dní

Počet ks/balenie 60

EAN 5904951000858

Kód výrobku 4159

Kefírové mlieko s jahodovou príchuťou

Príloha 7: Tavený syr

Tekovský údený syr – tavený          

80

Objem 200 ml

Obsah tuku 2 %

Trvanlivosť 10 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057429

Kód výrobku 6138

Objem 200 ml

Obsah tuku 1,7 %

Trvanlivosť 10 dní

Počet ks/balenie 20

EAN 8588000057344

Kód výrobku 6138

NIVA – tavený syr

Levík – tavený syr

Príloha 8: Prírodný syr

81

Objem 100 gObsah tuku 45 %Trvanlivosť 60 dní

Počet ks/balenie 24EAN 8588000057122

Kód výrobku 3467

Objem 100 gObsah tuku 48 %Trvanlivosť 60 dní

Počet ks/balenie 24EAN 8588000057191

Kód výrobku 3469

Objem 100 gObsah tuku 63 %Trvanlivosť 60 dní

Počet ks/balenie 24EAN 8588000057085

Kód výrobku 3468

Tekovský údený/neúdený salámový syr

Levický salámový údený syr  (vhodný na vyprážanie)

82

Objem Cca 2,1 kg

Trvanlivosť 90 dní

Počet ks/balenie 5

EAN údený 8588000057559

EAN neúdený 8588000057214

Kód výrobku údený 3196

Kód výrobku neúdený 3235

Objem Cca 2,1 kg

Trvanlivosť 70 dní

Počet ks/balenie 5

EAN 8588000057283

Kód výrobku 3216

objem 250 g, 500 g

Trvanlivosť 90 dní

Počet ks/balenie 20, 10

EAN 250 g 297820

EAN 500 g 295543

Kód výrobku 250 g 3187

Kód výrobku 500 g 3188

Gazdovský  syr

Príloha 9: Tvaroh

Tvaroh tučný hrudkovitý

83

Objem 250 gObsah tuku 38 %Trvanlivosť 14 dní

Počet ks/balenie 16EAN 8588000057306

Kód výrobku 6445

Tvaroh mäkký hrudkovitý

Levická Ricotta

84

Objem 250 g

Trvanlivosť 14 dní

Počet ks/balenie 16

EAN 8588000057153

Kód výrobku 6435

85

Objem 250 g

Obsah tuku 33 %

Trvanlivosť 10 dní

Počet ks/balenie 16

EAN 8588000057078

Kód výrobku 6412