KALLIGRAM Bratislava 2011

Jazykov redaktorka: Zuzana Pekov Lektorsk posudok: doc. PhDr. Michal Oten\ CsC.

Vydanie knihy finanne podporila Zpadoslovensk energetika, a.s.

Copyright Peter Juk 2011 ISBN 978-80-8101-511-3

Mjmu otcovi

Motto:

Stretol som stovky a stovky ud najrozlinejch nrodnost a spoloenskch skupn, vypoul som stovky a stovky udskch osudov, bol som svedkom pomalho, zveri nedstojnho umierania naozaj cennch ud - t, o ostali naive, v ohavnom prostred neznamenali ni, len slo, loveenstva zbaven slo. Bez sdu a dkazov zomierali miliny, obete najhroznejieho nsilia a teroru.

tefan Mao, Slia

Obsah

11 I. kapitola

34 II. kapitola

127 III. kapitola

145 IV. kapitola

283 V. kapitola

329 VI. kapitola

343 Poznmka na zver

347 Resume

350 Pe3K)Me

352 Rsum

354 Literatra

356 Poakovanie

357 Obrazov prloha

372 Menn register

[11]

I. kapitola

Na zaiatku bol teror

Ak chceme hada odpovede na otzky, preo sa sovietsky civilizan prepad tak bolestne dotkol obanov bvalho eskoslovenska, mu-sme si na stl poloi mapu s vyobrazenm sveta od Vladivostoku po Lisabon. Prirodzene, samotn mapa nm neposta. Napordzi je mnostvo prameov - archvnych, kninch, beletristickch, fil-movch, osobnch vpoved, dennkov, zpiskov, zznamov, po-mocou ktorch nau mapu mono zaplni ozajstnmi umi a ich osudmi, alej politikmi a ich prvrencami najpestrejieho razenia: od slunch a oddanch vzdelancov cez primnch naivcov, karie-ristov, chamtivcov, zlodejov a po ozajstnch zloincov. Pre potreby naej mapy mono dokonca vzkriesi mtvych, starch a nevldnych omladi, zakri v kotloch parnch lokomotv, opri star noviny a oivi propagandu vtedajch ias. Naa literrna mapa oije len na chvu a ozajstn ivot ani mlados nikomu nevrti. Me nm vak pomc pri rekontrukcii jednej nepatrnej siastky koloslneho zloinu zvanho komunizmus.

Komunistick reim schovan za ideu socilnej rovnosti vznikol za asti bezprecedentnho nsilia a tento atribt ho sprevdzal a do jeho zniku. Nsilie bez hranc prilkalo na moc najm spodinu a zloincov, ve zloineck naturel sa vemi bystro obracia v ka-dom prostred a vyhadva jeho slabiny na posilnenie svojho vplyvu. Crsky reim v Rusku v roku 1917 bol na lopatkch, preto revolu-n dianie mohlo explodova a ri sa rchlosou poiaru. Zloinci, ktor sa v sedemnstom roku uchopili moci, vedeli, e udra ju do-ku len prostriedkami blzkymi vlastnmu naturelu - brutalitou

[ 1 2 ]

a nsilm. O tom je svedectvo autora reportnej eseje Rusko poas revolcie.1

V niom sa nejavia tak katastroflne inky boevickho pan-stva ako v plnom rozklade verejnho poriadku... vade panuje anarchia, ktor vyuva luza. Lupii na saniach a automobiloch pre-padvaj obanov i povozy v najivch tvrtiach, lpia svoje obete 0 aty pod vyhrkami smrti a polonah ich nechvaj na snehu. Obyvatestvo Petrohradu u privyklo strebe na ulici, z jednotlivch vstrelov si nikto ni nerob. Drancovanie vinrn a obchodov pod rkom likvidcie alkoholu sa deje na prkaz vldy za asistencie er-venej armdy. Opit zberba potom kon slvnos strebou do ud. V Sevastopole sa odohrali stran scny, ke boevick nmornci usporiadali pogrom proti svojim dstojnkom. Pri vyvlastovan bolo mnoho majiteov velkostatkov spolu so enami a demi up-lench vo svojich domoch. Vlda sce formlne zruila trest smrti, ale neinne sa prizer na prenasledovanie burozie a oponentov revolcie. Dedisk prvo je zruen, dedisk podiel prechdza do nrodnho majetku. Boevick sdnictvo nem s prvom ni spo-lon. Namiesto riadnych sdov boli zriaden revolun tribunly, ktor vynaj rozsudok bez akhokovek zkonnho podkladu, sudcovia bez vberu sdia poda svojej vle a nlady. V sdnych sieach sa odohrvaj scny, ke divci sa snaia protestova pro-ti obvinenm alebo proti sdom. Luza, ktor neshlas s miernymi rozsudkami, men ich na vlastn ps a popravuje obete najhrubm lynom..."

lenovia talianskeho socialistickho posolstva v Rusku" Nofri a Pozzani pomerne obrne opsali stav ruskej spolonosti tesne po revolcii a vyslovili mylienku, e Rusko nie je socialistick, naopak, je socializmu nesmierne vzdialen. Ostro kritizuj veobecn n-silie, dokonca cti obavy o alie civilizan napredovanie Ruska. V koch a bolestiach, o hlade a v biede slab podahli, no a skon a bezcitn sa vyvihli nad masy a vytvorili si pozcie panstva a vsad.

1 Rusko za revoluce, pomry za panstv boleviku, Steyerermuhl 1918 (v etine, au-tor textu sa neuvdza, ale ide pravdepodobne o lena zahraninej delegcie, ktor navtvila Rusko v obdob tesne po revolcii)

[ 1 3 ]

Preto Rusko, skr ne zane diktova svoje zkony a vnucova svoje dogmy, malo by sa ui na sksenostiach inch nrodov, ktor ich predbehli v obianskom vvoji socializmu," napsali na zver svojho skmania porevolunho Ruska.2 K podobnm zverom sa dopra-coval aj anglick socialista Bertrand Russell, ktor v Rusku pobudol v mji a jni roku 1920. Navtvil Kameneva, Lenina, ale aj dediny v Povol, diskutoval s menevikmi, esermi, aj so zvykami avice. V hospodrskej oblasti bol kolobeh mest-vidiek takmer znien, zsobovanie miest viazlo, ronci boli neastn a nepriatesky nala-den, robotnci pasvni... Za zstavou sovietov videl diktatru stra-ny: tm, e sa udov revolcia stiahla, nechala za sebou neobme-dzen moc apartu. Dodal, e boevizmus oslavuj viac v zahrani ako doma..."3

Nemeck socialista Wally Zepler o Leninovi napsal, e v jeho dui bola necta k udskmu ivotu, mal nzory na udstvo ako na mtvy mechanizmus. Prevrtil nrod na objekt svojich pokusov. Bezmy-lienkovit systematick zabjanie ud a celch spoloenskch sku-pn, to vetko sa dialo so shlasom a na prkaz Lenina".4

al, kto sprvne pomenoval Leninov reim, bol rusk filozof Nikolaj Berd'ajev. V roku 1928 v exile napsal, e sovietske spolo-enstvo nie je nijakou diktatrou proletaritu, ale diktatrou novej triedy nad proletaritom. Z hadiska dnenho poznania by sa dalo spresni, e ilo o diktatru - nad vetkmi, dokonca aj nad vlastn-mi vykonvatemi moci.

Z porovnania faizmu a komunizmu vylo franczskemu histori-kovi F. Furetovi nasledujce kontatovanie: ... oba reimy prejavili takmer sasne dve rty, ktor ich vylenili na okraj civilizovanho sveta: vldu jedinej strany nad ttom a absoltnu vldu jedinho mua nad spomnanou stranou. Politick systmy bez pevnch z-konov, kde ni nikoho nechrni a kde politick polcia me zatkn

2 Nofri, G., Pozzani, F.: Rusko, jak je ve skutenosti, Milno 1921, Praha bez vroe-nia, s. 184.

3 Furet, F.: Minulos jednej ilzie, Esej o idei komunizmu v 20. storo. Bratislava, 2000. 4 Kiselev-Gromov, N. I.: Lageri smerti v SSSR, anghaj 1936, s. 192.

[14]

a odstrni absoltne kohokovek s vnimkou jednho, jedinho. Tento univerzlny teror bol dlho jednm z pilierov sovietskeho re-imu..."

Poznamenajme, e izolcia politickch oponentov, ale aj kriminl-nych ivlov v nehostinnch koninch krajiny nie je sovietskym vynlezom. Tradcia vyhnanstva je v Rusku dlh. O ruskom cr-skom vzen na Sibri F. M. Dostojevskij napsal vynikajcu knihu Zpisky z mtveho domu. Dnes pri jej tan zisujeme, e ide o prv publicistick dielo o vyhnaneckch tboroch, hoci sa ho autor sna preklen do romnovej spomienky tretej osoby. o vak Dostojev-skij nemohol zai, ba ani len tui, bola komunistick realita v jeho mieste urenia", v Omsku o sto rokov neskr. Z toho istho Omska, z tej istej vznice podva obrnu sprvu Alexander Solenicyn, ale aj oban eskoslovenska, Rusn Ivan Kov. Obe knihy, Dostojev-skho i Solenicynova, spsobili rozruch. Niekdajie neahk crske vyhnanstvo premenili boevici na peklo, o akom sa velkmu spiso-vateovi nemohlo ani len snva. Apropo - poda rozprvania Iva-na Kova, vzni, prechdzajci okolo cely E M. Dostojevskho, na znak cty dstojne skladali apicu...

Zrod GULAGU

Masy, neschopn pochopi nov spolonos, chpali revolciu naj-m ako triednu krvn pomstu, nie ako prostriedok na tak zmeny, ktorch duch by mal vznikn z civilizcie, pretoe do tchto ms civilizcia doposia neprenikla," napsali talianski pozorovatelia o porevolunom Rusku. Ich kniha je nielen opis udalost revolcie, ale aj neradostn predpove alieho vvoja v Rusku, ktor sa, ia, naplnila.

Kontry budcej bezprecedentnej tyranie nartol vodca revol-cie Lenin pri zavdzan terie a praxe v koncentrovanej idei, kto nejde s nami, ide proti nm". Obludn revolun slogan razom vy-tvoril priestor na hadanie vadeprtomnho nepriatea. Je jasn, e po vybudovan mocenskej truktry sa toto heslo me napa len

[15]

tak, e cel truktra nasleduje vodcu bez ohadu na sprvnos jeho pokynov a rozhodnut. Systm uvaovania v podobe bud'-alebo" i my a oni" sa po upevnen celkom prirodzene premiea na niiv totalitu. V zvislosti od stupa teroru sa v mocenskej truktre na-pokon etabluj len najbrutlnej vodcovia, na druhej strane ostane vytesnen ustrchan ud. Systm kto nejde s nami, ide proti nm" oivil a naplnil Lenin predovetkm bezohadnm nsilm. Sstredil vetku energiu dlhodobej nespokojnosti obyvateov a nasmeroval ju na uchopenie a udranie moci.

Vbuch revolunho nsilia prostch obanov, vojakov, ronkov vyuil Lenin na renie revolcie po celom Rusku. Na jeho popud hne po uchopen moci vznikali prv koncentran tbory. Stanovil obraz nepriatea udu a revolcie" a pomenoval nepriatesk skupiny. Nepriateom revolcie bol prakticky kad - rusk achta, crski ds-tojnci, polcia, podnikatelia, obchodnci, radnci, vzdelanci kadho druhu, spenej ronci oznaen ako kulaci. K nim rchlo pribudli nespokojenci s revolunm chaosom a terorom, oznaen ako kon-trarevolucionri, prpadne pini, alebo jednoducho ako nepriatelia udu, akm mohol by kad, na koho revolun moc ukzala.

Autoritatvny reim sa doke etablova pomocou pomerne jednoduchej schmy, v dejinch mnohonsobne osvedenej a vy-uvanej: v prvom rade treba oslovi skupinu a presvedi ju, e m vnimon kvality, prpadne e z nejakch historickch prin jej je vnimono sden. A zrove vzbudzova v nej dojem, e oni, tto pravovern, s naozaj alebo domnelo ohrozovan (v tomto prpade robotncka trieda a ronci). Na vytvorenie iadanho naptia je ne-vyhnutn vytvori aj obraz nepriatea s vrodenou nenvisou voi skupine pravovernch, ktor nepraje jej vnimonosti, ohrozuje ju (tu crsky reim a vetci, o nie s zajedno s boevikmi). Potom nasleduje intenzvne masrovanie pravovernch a vyvolvanie ne-nvisti voi domnelm neprajnkom. Ke sa stratia vetky zbrany pred nepriateom", vtedy je mon vrhn sa na neho a s pocitom oprvnenho a spravodlivho nsilia druh stranu likvidova a za-chraova seba a svet pred skazou...

Tento nezloit algoritmus na ceste k totalitnej moci oivil Lenin so svojm najblim bolsevickm okolm. Vzbrencov vyburcoval

[16]

k maximlnemu nsiliu a postupne moc boevikov uplatoval po-mocou bezprecedentnho teroru. Obraz nepriatea udu" vypraco-vali dsledne a vyfarbili ho do tej miery, e pchanie nsilia na bez-brannch obanoch dlh roky nepripadalo revolucionrom nijako zvltne.

V prvch mesiacoch revolcie, ke sa zaala prejavova nespo-kojnos obyvatestva s chaosom v krajine, moskovsk vlda zaradila do stavy povestn 25. Na jeho zklade mohla by ktorkovek skupina obyvatestva zbaven vetkch politickch prv - ak jej innos orgny revolcie uznaj ako kodliv. Bezradnos revolu-cionrov a ich neschopnos riei skuton problmy krajiny dostali dobr zklad na zostrovanie represi a hadanie vinnkov za rozvrat v krajine.

Dekrt o sde z 24. 11. 1917 ustanovuje zriaovanie revolunch tribunlov na boj proti kontrarevolunm ivlom, sabotrom, kula-kom, kodcom a prpadom inho zneuitia zo strany obchodnkov, priemyselnkov, radnkov a inch osb". Tribunly mohli uklada pokuty, sankcie, tresty vzenia, konfikciu majetku, nten prce. Mali vlastn vyetrovacie komisie a prakticky neobmedzen kom-petencie. U o mesiac vak boevici pritvrdili a v decembri vydali al represvny dekrt so irou prvomocou - Dekrt o vzniku Veruskej mimoriadnej komisie (VK) pre boj s kontrarevolucio-nrmi a sabotrmi, povestnej eky. Pr tdov po vzniku eky jej prslunci nadobudli prvo na mieste zastreli nepriateskch agen-tov, pekulantov, lupiov, kontrarevolunch agittorov a pinov". VK predstavovala jednoliaty represvny apart, ktor pri potieran nepriateov vykonval vetky kony - zaistenie, sd, internovanie i popravu... Represvny zklad diktatry bol tak ustanoven na dlh desaroia.

Nasledujci dekrt s nzvom Socialistick vlas v nebezpeenstve z 21. 2. 1918 pridal prvo na mieste zastreli kadho podozrivho zo pekulantstva, pione, kontrarevolunej propagandy, darebc-tva..." Takto sa revolun teror postupne premenil na ttny teror v praxi. Zvyky zbran pri uplatovan teroru padli 5.9.1918, ke sa sovietska moc celkom otvorene prihlsila k teroru ako k politickmu nstroju, a to Dekrtom o ervenom terore. Toto vldne nariadenie

[17]

zmocnilo VK zriaova koncentran tbory pre kulakov, kazov, bielogvardejcov"; alie nariadenie onedlho umonilo takto tbor otvori v kadom oblastnom meste. Represlie pokraovali a po-stihovali achtu, podnikateov, crskych radnkov, dstojnkov a vbec vetkch, o sa nemienili podriadi novej ideolgii. Krvav preberanie moci boevikmi nadobudlo rozmery pohromy.

VK, zjednoduene eka, bola skuton politick nstroj moci, bezpenostn orgn pod priamym vedenm a kontrolou komunis-tickej strany. V revolunch doch plnila vetky lohy boevickho vedenia, tak aby jej represie proti kontrarevolcii" boli okamit, rozhodn, tvrd a neodkladn. Funkciu politickej polcie sm Lenin charakterizoval: Neptra po dkazoch, ani po svedkoch. Nepriate-ov nevyetruje, ani nesdi. Znekoduje ich."

O sovietskej eke zahranin pozorovatelia uviedli, e najm v provincii mali jej komisri neobmedzen moc. Ich brutalita zala tak aleko, e dokonca aj Lenin musel uzna a pranierova niektor zloiny ekistov, ktorch brutlne spsoby talianski pozorovatelia oznaili za stredovek. Samotn boevick vlda musela obas za-kroi a da zastreli niekoko ekistov, ktor sa dopustili surovch zloinov. eka tak i tak zostvala ttom v tte, ... psobila mimo obianskych zkonov, bez zsad, bola represvnou mocou, ktor ko-nala poda ubovle. Nadnesene si hovorila revolun moc, pritom terorizovala obyvatestvo vetkch krajov habanm rody a potravn, hromadnm zatkanm, bezodkladnm strieanm bez akhokolVek sdu. Ich brutalita a svojva zala tak aleko, e samotn star ko-munisti sa na jednej schdzi v Moskve uzniesli na jej zruen."

Prirodzene, k zrueniu represvneho orgnu nemohlo djs, na-opak, aj pvodn rusk revolucionri sa neskr stali obeou reimu, ktormu sami vdchli ivot, viedli ho za ruku a pomhali mu na nohy. Talianski socialisti o psoben eky uviedli: Napoly je tajnou spolonosou, napoly organizciou politickej moci. Psob aivo na cel verejn a skromn ivot, nemajc vlastn nzor, je slepm nstrojom boevizmu. Pri vzburch ronkov a v dobe teroru sa pre-ukzalo, e eka je neobmedzen vo svojej moci, stoj nad vetkmi orgnmi, ba aj nad mocou samotnho Lenina, ktor je sce jej vld-com, ale aj otrokom."

[18]

Represvny apart bolsevikov pozostval aj z vojska, etablovan-ho hne v prvch revolunch doch, s prznanm nzvom erve-n gardy. Revolucionri nemali privea vzorov na budovanie novej robotncko-ronckej armdy, preto sa, celkom prirodzene, vrtili k pvodnm crskym zvyklostiam. Nofri a Pozzani uvdzaj, e namiesto pvodnej stredovekej a slepej disciplny bolsevici zaviedli v armde nov, zdanlivo demokratick pravidl, v skutonosti vak predchnut vojenskm terorizmom. Vojsku s poskytnut zvlt-ne vhody, ktor z ervenej gardy urobili zvltnu vojensk kastu, ak neexistuje nikde na svete. Dostvaj zadarmo stravu, oblee-nie a vetky potreby benho ivota. Tieto vhody sa roziruj na vetkch lenov rodiny, rodiov, manelku, prbuznch, dokonca aj na milenky, ktor maj vyivovac prdavok a bezplatn byt, odev, bielize, prirodzene aj zbavu, zvltne vstupn v divadle a v pr-pade vojakovej smrti tieto vhody ostvaj aj pozostalm. erven garda, vojensk sila stmelen tvrdou disciplnou a vsadami, tvor hlavn oporu bolsevickej vldy."

Represvne orgny boevikov si utvrdzovali svoju moc a sasne prechdzali mnohmi organizanmi zmenami, ale aj intenzitou n-silia na nepriateoch udu" a kontrarevolucionroch".

V roku 1922 Verusk mimoriadnu komisiu VK zruili, jej miesto zaujala GPU - ttna politick sprva. Tto politick zloka na ochranu ttu a jeho ideolgie postupne zskavala aj represvne prvomoci. Po krtkom ase u v GPU rozhodovali o vyhnanstve nepriateov udu" a aj o treste smrti. GPU mala prvo mimosdneho konania vrtane zastrelenia nepriateskch osb. V roku 1923 GPU premenovali na Jednotn hlavn politick sprvu (OGPU) s roz-renmi represvnymi oprvneniami aj proti politickm protivn-kom (lenom predrevolunch politickch strn), bielogvardejcom a pod. Teda mono ju povaova za zloku boja proti vntornmu nepriateovi", teda inak zmajcim obanom, ktorch si totalitn reim vytvral, pripisoval im domnel nepriatesk postoje a iny, a zrove vytvral dvody na ich prenasledovanie. Bez takejto orga-nizcie sa nezaobde iadna totalitn moc, pretoe pre u je vntor-n nepriate" kad, kto je podozriv o i len z nznaku neshlasu, odporu, i inho spsobu myslenia. OGPU ako vern nstupkya

[19]

krvavej eky bola a do roku 1934 obvanou zlokou apartu, ve prve prslunci tejto sluby stli za masvnymi represliami proti obanom vlastnej krajiny.

V svislosti s mnohmi organizanmi zmenami stoj za zmien-ku aj zmena termnu koncentran tbor na nzov tbor pracovnej prevchovy". Tto zmena, posvajca sovietsky koncentrk do po-lohy prevchovnho zariadenia" bola schvlen Politbyrom Komu-nistickej strany ZSSR 27. jla 1929 ako oficilny nzov. Bolo to ob-dobie zmiernenia revolunho a porevolunho besnenia, ke teror a vradenie v tboroch utchli. Neznamen to vak, e stratili na v-zname. Naopak. Tbory naalej vznikali po celom zem ZSSR a ich loha internova nepriateov udu" a reimu sa rozrila o otrock prcu internovanch. Od roku 1930 tieto tbory u spravuje Hlavn sprva tborov so znmou skratkou GULAG (Glavnoje upravlenije lagerej). Hoci ide o skratku tborovej sprvy a nie o tbory ako tak, neskr, ke sa pravda o tboroch prevalila za hranice Sovietskeho zvzu, termn GULAG sa v zahrani ujal ako nzov pre miesto (t-bor, lger, zna), kde internovan vzni trvili dni neslobody.

Na zklade mylienky pvodnch tborov pre nepriateov so-vietskej moci" Verusk mimoriadna komisia (VK) zriadila v roku 1923 Tbor zvltneho urenia na Soloveckch ostrovoch. Soloveck ostrovy v Bielom mori s nehostinn kraj a zrove sdlo starho pravoslvneho kltora. Otcom mylienky zriadi na ostrovoch krut likvidan tbor pre burujov, kulakov, kontrarevolucionrov" bol komisr pre vntorn zleitosti Felix Dzerinskij. Leninovu teriu o potrebe teroru na obranu revolcie prijal s mimoriadnym zmys-lom pre plnenie povinnost ovea razantnejie, ako sa oakva. Svoj tbor zriadil na ostrovoch a poksil sa naplni atribty pekla u na zemi. udia, o zaili tbor na Solovkch, i dokonca z neho spe-ne uli na Zpad, neskr o stranch pomeroch psali. Neuveriten krutosti sce na Zpade zarezonovali, ale z rznych dvodov sa v ci-vilizovanom svete nezskali primeran spoloensk odozvu. Bval dozorca na Solovkch a dezertr Kyselev-Gromov v knihe Lagery smerti opisuje vystatovan pchu Dzerinskho na jeho soloveck dielo. Za mrmi kltora, kde mnsi stroia rozjmali o boch prav-dch, sa jeho iaci, ekisti, uili nii nepriatea" v zujme novch,

[20]

komunistickch prvd. Uvznen kontrarevolucionri" boli na So-loveckch ostrovoch vystaven neudskmu zaobchdzaniu, mue-niu, vradeniu bez ohadu na to, i ide o eny alebo muov, mladch alebo starcov, vysokokolskch vzdelancov i ronkov. Soloveck ostrovy v styku s represvnou mocou sa na dlh roky stali symbolom hrzy pre kadho obana. Poda leninskch revolunch kritri ich zaradili do kategrie nehodnch ivota; v boevickom argne ich s bohorovnm cynizmom nazvali bval udia.

Samotn pouitie kltora ako obrovsk muiare a popravisko malo svoj cielen zmer. Ideolgovia s V. I. Leninom na ele tmto krokom chceli potupi a poliapa svojho najvieho nepriatea -pravoslvnu cirkev. Stron cirkev a jej hodnoty potrebovali zmies nielen z povrchu zeme, ale znii v hlavch milinov veriacich. Le-nin so svojimi najblimi usdili, e zo spsobov, ako postupova v nien tchto hodnt, je najefektvnej prve ten soloveck - vst-pi do stronho chrmu revolunou nohou a s novm krvavm bostvom.

Medzi prvch nepriateov sa v tomto smere celkom prirodzene zaradila pravoslvna cirkev. Boevick vzenie pre achtu, cir-kevnch hodnostrov, kulakov... pyne poukazovalo, e nie cirkev a Boh, ale komunistick moc a jej ideologick svet na ele s Leninom s ven... A v pche vazov podobn tbory rozosievali po rnych a nehostinnch koninch celho Ruska.

alie organizan zmeny v represvnych zlokch nastali v roku 1934, ke OGPU premenovali na lepie znmu NKVD, udov ko-misarit vntra. lohy zdedila po svojej predchodkyni a viac-menej plnila tie ist represvne kony proti obanom vlastnej krajiny. Poas 2. svetovej vojny prili do styku s jej prslunkmi aj mnoh obania eskoslovenska. Ako ukzali vpovede naich obanov, stretnutie s prslunkmi NKVD a jej odnoe SMER po skonen vojny na na-om zem znamenalo neuveriten konfrontciu temnho komu-nizmu, bezprvia, nsilia s bezbrannosou obanov, zvyknutch na domce demokratick pomery. NKVD psobila v Sovietskom zvze relatvne dlho, od zriadenia v roku 1934 do roku 1954, ke po Stali-novej smrti vznikol na jej zklade nov samostatn orgn s nzvom Vbor ttnej bezpenosti (KGB).

[21]

Vrme sa na chvu sp, na koniec Obianskej vojny v Rusku v roku 1922. Po jej skonen sa mohlo zda, e revolun nsilie pominie spolu s ukonenm bojov medzi boevikmi a inak zm-ajcimi politickmi skupinami. Represlie sa sce zmiernili, ale nezanikli, zachovali sa v modifikovanej podobe. Po nstupe Stalina k moci sa systm pracovnch tborov zmenil. Km v Leninovch koncentranch tboroch ilo o internciu a postupn likvidovanie obanov oznaench ako nepriateov sovietskeho zriadenia a kon-trarevolucionrov, Stalin mylienku tborov prepracoval dklad-nejie. Pochopil, e mnostvo vznc so sttisckami otrokov do-ke vyprodukova znan hospodrske hodnoty s minimlnymi nkladmi.

V roku 1929 vyhlsil gigantick program premeny zaostalho Ruska na modern priemyseln krajinu. V prvom rade zottnil pdu ronkom, zriadil kolektvne hospodrenie a tch, o sa ne-podvolili, deportoval do nehostinnch oblast. Poas znmeho ukra-jinskho hladomoru za obe hladu a nsilia padlo 3 a 5 milinov muov, ien a det. Za trest, e sa nepodvolili Stalinovm predsta-vm o kolektivizcii. Pracovn tbory sa postupne napali a rst-li obrovsk stavby, no cena za hospodrsky rozmach bola stran. V primitvnych podmienkach zomierali vyerpan vzni jeden po druhom a dnes sa rzne zdroje zhoduj, e len na stavbe Bielomor-skho kanla od vyerpania, hladu, chorb a zlho zaobchdzania zomrelo do 250 tisc vzov. Na stavbch eleznc sa tradovalo, e poet obet z radov vyerpanch vzov sa rtal na poet podvalov na trati, o podval, to udsk obe...

Pracovn tbory boli pre Stalina a jeho reim mimoriadne dlei-t nstroj moci a zastraovania. Do tbora sa poahky dostal ktor-kovek oban za banlny priestupok i drobn krde, rovnako ako za vradu alebo in ak zloiny. Pri pravidelnch stranckych ist-kch tbory napali aj bval komunisti, ekisti, posluhovai moci. Nik si nebol ist, kedy prde na rad jeho profesia i socilna skupina. Stalin nevhal vzni aj manelky svojich najblich spolupracovn-kov, vysokch stranckych funkcionrov. Cel roky ich dral v achu a hral s nimi cynick hru, vydieral ich, posmieval sa im a upevoval svoju absoltnu moc krutosou hraniiacou so sadizmom.

[22]

Postupne vychdzalo najavo, e pokryteck boevick spo-lonos pod zsterkou spolonosti seberovnch, vldy robotn-kov a ronkov je v podstate diktatra niekokch vyvolench nad vetkmi - robotnkmi, ronkmi, vzdelancami. Veudsk huma-nizmus, rovnoprvnos, socilna rovnos, to vetko zostvalo v za-hmlenej, deklaratvnej podobe. V benom ivote tto biv filozofia ete ako-tak predstierala, e reimu ide predovetkm o blaho oba-na. Budovali sa velk stavby, elektrifikovala sa zaostal krajina, pod dohadom strany sa rozvjala prsne cenzurovan kultra a umenie. Zaiste, obania citlivo vnmali maskovan reim a jeho rozpory a uvedomovali si svoju bezmocnos. V tboroch vak reim mas-ku odhodil, tam sa nepotreboval pretvarova. Brutalita, sadizmus, cynizmus, necta voi udskmu ivotu sa u nezakrvali a nepre-tvarovali. Medzi vzami bolo vea skutonch zloincov, im vak na rozdiel od nepriateov zriadenia" stalinsk reim dval ancu na prevchovu. S prevchovou intelektulov a rznych kodcov" vak nertal. To bol jeden z dvodov, preo si zloinci tak ahko v tbo-roch a vzniciach vydobyli privilegovan postavenie a terorizovali ostatnch spoluvzov. V takto nastavench vzahoch sa v tboroch sstredilo vari vetko zlo od stvorenia sveta a je namieste otzka, ak si kldli mnoh intelektuli, i cel vvoj udskho rodu nebol mrny, ak sa dopracoval do stavu takho hlbokho civilizanho priepadliska...

Tbory so svojou primitvnou truktrou - neudsk pracovn vkony pod hrozbou smrti - poskytovali Stalinovi rieenie mnohch akch otzok, s ktormi by sa demokratick spolonosti borili cel roky. Totalitn moc si podobnmi otzkami nezaaovala ivot, ani rozhodovanie o osudoch ud. V tboroch konili cel nrody z Kau-kazu, Ukrajiny, baltskch krajn, uviazli tam eskoslovensk uteenci pred faizmom, t naivn ptnici do raja na zemi", vojnov zajatci, mui aj eny internovan z obsadench krajn, rovnako cynicky sa tam vak ocitli vlastn vojaci, ktor oslobodzovali eurpske krajiny, ale aj vedci a vskumnci, pracujci na dleitch objavoch priamo v tboroch... Pracovnmi tbormi rieil Stalin kad nznak za-tienenia svojho mocenskho vslnia, i duevn vkyvy. Stalin ich pokladal za univerzlny k rieenia mnohch politickch, hospo-

[ 2 3 ]

drskych, socilnych i nrodnostnch otzok. Vo vadeprtomnej atmosfre podozrievania a strachu moc dikttora Stalina mohla rs prakticky neobmedzene.

Po smrti dikttora v roku 1953 bolo novmu sovietskemu vod-covi Nikitovi Chruovovi aj celej mocenskej garnitre jasn, e t-bory s politickm aj ekonomickm anachronizmom a nie s udr-aten ani v dikttorskej krajine. Chruovova politika smerovala k prepaniu vzov a postupnej likvidcii tborov; po XX. zjazde Komunistickej strany ZSSR v roku 1956 boli tbory Hlavnej sprvy GULAG zruen. Napriek politickmu uvoneniu vak nebolo mo-n otvorene prizna spsob, akm sa komunisti uchopili moci, i obete, ak priniesli nrody ZSSR pod vldou zloincov, a e krajinu od novembra 1917 neriadila leglna vlda, ale tlupa gangstrov", ako to vstine zhodnotil len Stalinovho politbyra Anastaz Mi-kojan.5

Prv svedectv

teky z komunistickho vzenia i skr z tbora boli mimoriadne riskantn podnik a dodnes s svedectvom obrovskej odvahy, dmy-selnosti, neskrotnej tby po slobode a, samozrejme, astia. Obsa-huj aj pridan informan hodnotu - priniesli spravidla okujce svedectv, mimoriadne neiaduce pre ideolgov a strojcov astnej beztriednej spolonosti. tek z prsne strenho tbora bol takmer nemon, kad pokus ohrozovali vadeprtomn udavai a odme-ny za dolapenie uteenca. spench tekov bolo mlo a aj ivch svedectiev o dramatickom budovan novej spolonosti sa za hranice boevickho Ruska dostalo nevea. Rusk zdroje dnes uvdzaj oko-lo sedem desiatok memorovch titulov o osobnej sksenosti v so-vietskych vzniciach a tboroch. Od roku 1919 do roku 1938 vylo vo svete viacero knh na tmu sovietskych vzenskch praktk, v-inu z nich napsali uteenci z vzen alebo udia, ktor mali astie a podarilo sa im z krajiny sovietov emigrova.

5 Poda M. Borka a kol: Perzekuce obanu z zem dnen esk republiky v SSSR.

[24]

A. Kalpanikov bol lenom americkho ervenho kra; po zatknu-t strvil p mesiacov v Pevnosti svtho Petra a Pavla. V roku 1920 vyla v New Yorku jeho kniha Trockho vze.

achtic W. Mengden posielal z vzenia sestre listy, ktor neskr vyli v Bostone pod nzvom Tajn listy z boevickho vzenia.

Ameriana E. Grosecloseho chytili na Kaukaze, po obvinen zo pione oksil vzenie, ktor v roku 1923 opsal v diele Vznice z-falstva - sksenosti s ruskou ekou.

P. Stepanovov vydala charakterov tdie ien, ktor stretla v bo-evickom vzen.

Ostrov peklo: sovietske vzenia na alekom severe je nzov knihy S. A. Malsagova. Napsal ju po teku zo Soloveckch ostrovov, vyla v roku 1926.

V tom istom roku vyla v Pari kniha J. D. Besonova: Dvadsa es vznc a tek zo Soloviek.

P. E. Megunova-Stepanovov vydala memore s nzvom Kde ne-pou smiech o revolunch doch a vznici ubianka.

Mal broru vydal aj bval f sovietskych vznc E. Schirvindt o ideologickom prstupe k zloinu a trestu v prvom obdob soviet-skej vldy, o plnoch represvneho systmu aj o ivotnch podmien-kach vo vzeniach - Z ruskch vznc.

Fnsky obchodnk B. Cederholm bol po obchodnch pokusoch v Rusku v roku 1923 zatknut a oksil koncentran tbory na seve-re. V New Yorku o tom vydal knihu V prach EKA.

V. Jurenko napsal o ervenom terore Sljachami na Solovki. Spo-mna sa prv dni boevickej revolcie a obianskej vojny, zatknut a deportcii do koncentranho tbora Solovky.

I. M. Zajcev o vzen na ostrovoch vydal v anghaji Komunistick vzenie alebo miesto mk a smrti.

A. L. Tolst, dcra vekho ruskho spisovatea neula pozornosti represvnych orgnov. Desa rokov znala podozrievanie, prenasle-dovanie, vznenie a utrpenie, potom opustila ZSSR. Neskr o tom publikovala osobn monografiu Pracovala som pre Sovietov.

alia ensk monografia je anonymn, m nzov 18 rokov vldy sovietov. Ide o dcru predrevolunho diplomata Ogu Dmitrijevnu. Zatkli ju roku 1923 a osem rokov strvila v rznych vzniciach vr-tane Soloveckch ostrovov. Rusko opustila roku 1935.

[ 2 5 ]

V. V. echavin bol vedcom, po zatknut sa vyetrovatelia cel mesiace snaili z neho dosta priznanie". Po piatich rokoch sa mu podarilo ujs s rodinou do Fnska. Vydal knihu Hovorm za mlia-cich.

Pozoruhodn je, e odhalenie pomerov v sovietskych vzniciach a koncentranch tboroch nemalo na avicov zmanie v Eurpe nejak podstatn vplyv. Preto sa mohlo sta, e as eurpskych avicovch intelektulov s nadenm psala o sovietskej skuto-nosti, ktor pri svojich propagandistick motivovanch nvte-vch poznali z ahko odhalitench potemkinovskch obrzkov. Spomeme aspo Luisa Aragona, Romaina Rollanda, G. B. Sha-wa, Herberta Wellsa, Emila Ludviga. Do tohto idylickho obrzka krajiny sovietov treba kvapn trocha realistickho blenu: a po dlhch rokoch zverejnili dennk Romaina Rollanda, kde obdivo-vate komunistickej spolonosti smti nad tajomnmi sksenosa-mi v ZSSR a zmha ho boles a rozhorenie", no potla potrebu o tom psa". Preto nedovolil publikova svoj dennk pred rokom 1985, aby nebola zneven mylienka komunizmu".6 Vskutku dojemn starostlivos spisovatea a intelektula o komunistickch obrazoborcov a zloincov.

Aj al Francz podahol aru novej spolonosti. Franczsky funkcionr Kominterny, bojovnk za vec komunizmu Jacques Rossi sa z viery v politiku ZSSR vylieil a v lgri za polrnym kruhom. o je to komunizmus v praxi si sm odskal na sebe poas dvadsa-ronho ntenho pobytu v rznych lgroch v ZSSR. Vo franczskej avicovej spolonosti, obdivujcej krajinu robotnkov a ronkov, prejavil franczsky prozaik, slvny Andr Gide zdrav sudok. Po oslujcej nvteve ZSSR s franczskymi intelektulmi sa vrtil na pevn zem a svoje poznatky o desivej atmosfre v krajine Sovietov uviedol s uhladenosou a zrove zakdovanm desom v diele N-vrat zo ZSSR. V pozdravoch stachanovcov, poklonkovan akademi-kov a v zdvorilostnch pozdravoch pionierov Gide vade ctil vym-vanie mozgu, tyraniu a strach. Vybral sa na stretnutie s revolunou

6 Radzinskij, E.: Stalin, s. 306.

[ 2 6 ]

spolonosou, a zatia vade nachdzal otrokov zredukovanch na zboovanie Stalina."7

Pochopitene, ani nai domci vzdelanci a bojovnci za lepiu spo-lonos" neostali bokom. Slovensk komunistick bsnik, pvod-nm povolanm prvnik, Jn Ponian navtvil ZSSR s delegciou eskoslovenskch avicovch spisovateov u v tridsiatych rokoch, dokonca bol na exkurzii v pracovnom lgri. Jeho obdiv sovietskej reality to nezmenilo a naalej patril do poetnej skupiny zaslepen-cov, ktor sce videli, ale neuverili".

Prelom v chpan zloinnosti komunistickho reimu nastval po-maly a postupne; zsadn zlom priniesla a memorov kniha Ale-xandra Solenicyna Sostrovie Gulag. Kniha nielene obletela svet, ale dokonale odhalila praktiky totalitnej spolonosti, pomenovala jej zdroje, ciele a smerovanie. Preo vo vnman a posudzovan totalitnej komunistickej spolonosti nastalo prebudenie a po tokch rokoch? spech Solenicynovho diela treba vidie aj v mimoliterrnych svis-lostiach. Prve on toti potvrdzuje znmu skutonos, e nesta svoj osud pretrpie, pochopi ho, pomenova problm a napsa o om trebrs vynikajcu knihu. To ete nesta. Aby kniha splnila el, aby pohla svedomm sveta alebo aspo nejakej skupiny ud, treba okrem nej vyda napospas aj vlastn ivot - stavi ho do lotrie totalitnej zvo-le. Solenicyn preukzal nesmiernu odvahu a v tejto lotrii vyhral iste preto, e pevne veril v pravdu, a isto aj preto, e sttiscov hromady mtvol vzov GULAG-u u boli jednoducho neprehliadnuten.

Treba poznamena, e komunizmus, ako kad totalita, je ako ob-rovsk vzensk matrioka. V najvom lgri, strenom tankami a lietadlami, sa skrva men, ohraden ostnatm drtom, v om ete men, v tom ete men, a tak to pokrauje a ku kadmu jednmu loveku, ktor je napokon uvznen sm v sebe. Panstvo zloinu, zdeformovan zkonnos, ttny teror, inmi slovami ka-dodenn prax vypestovali dokonal model apatickho loveka. Jeho apatia je zchranou pred inkami vzenia v samom sebe. V takejto spolonosti je vzbura jednotlivca odsden na znik.

7 Furet, F.: Minulos jednej ilzie.

[27]

A o doma?

Vrme sa domov, do predvojnovho eskoslovenska. Ak politick a spoloensk vetry povievali nad nam zemm? 14. marca roku 1939 vznikol na mape nov tt, Slovensk republika. O princh jeho vzniku sa tie popsalo vea. Autori sa na jeho vznik pozerali spravidla z hadiska svojej svetonzorovej prslunosti - od komu-nistickch historikov sa mu dostalo nenvistnho zatratenia, u-dcka emigrcia so svojimi historikmi (vnmanmi asto so zasl-enou predponou pseudo-) ho vyzdvihovala do nebeskch vin. Triezvy pohad nestrannho historickho pozorovatea sa dostavil a po roku 1989, preto povaujem za uiton pridriava sa hodnoten prve tchto autorov. Nepopieraten teda je, e Slovensk republika vznikla v obdob vekej politickej krzy v celej Eurpe. Hniezdili tu a mrvili sa, hadali ivotn priestor dve vek totality - komunis-tick a faistick. Slovensk tt vznikol pod ntlakom tej druhej. Vnma jeho vznik ako spech niektorch osobnost, naprklad An-dreja Hlinku alebo Jozefa Tisa, i tiscronho nrodnho silia slo-venskho nroda" je len bludn predstava ijcich, ovajcich alebo aj neijcich nrodnch i politickch romantikov. T ijci by radi ponaprvali histriu poda svojich predstv o budcnosti a poda svojich osobnch plnov v nej. Nu ale historick pramene - ako to u bva - sa nerady priatelia s mytolgiou, ani ke ide o mytolgiu nrodn.

V chaose druhej polovice tridsiatych rokov sa udalosti v Eurpe aj eskoslovensku odohrvali na pozad troch prdov - nemeckho faizmu, sovietskeho komunizmu a alibizmu demokracie. Nein-nos demokratickch sl s istou dvkou irnie, ale zato dostatone zretene u v roku 1940 opisuje maarsk spisovate, koick rodk Sndor Mrai. Tento zaprisahan nepriate totality, faistickej i ko-munistickej, v jednej z esej ironicky pe:

Je tam Hitler, na ktorho v demokratickej tlai mono nadva, ale mdrejie je tajne mu dovoli, aby rstol, mohutnel a napokon porazil boevizmus. Ve v tejto bitke zhynie aj on sm. Faizmus a boevizmus sa zoer navzjom ako levy v rozprvke, a ke sa chvosty oboch eliem bud meta v prachu, anglick dentlmeni s Ti-

[ 2 8 ]

mesmi a novm vydanm Huxleyho vstan a vdne sa optaj: U je koniec? Prilo to skr, ako sme predpokladali. Smokingy si vyzdobia ervenm klinekom a pober sa do opery, lebo spieva Gilli."8

Na pozad mocenskho mrvenia sa dvoch brutlnych dikttor-skch mocnost, Nemecka a ZSSR, ktor mali velk starosti najm s budcim delenm Eurpy i sveta a tie s vyzbrojenm sa na vykona-nie tohto delenia, boli snahy mierumilovnch demokratov v oiach oboch totalt iba smienou hrou na nepotrebn morlku.

Udalosti pred vznikom Slovenskej republiky nes znaky nepoda-renho tragickho kabaretu. Na ospravedlnenie hdam treba pove-da, e obdoba sa diala aj v irom eurpskom okol, pretoe bolo na om budova - panovala pokriven morlka, rozklad hodnt, ve-obecn chaos a prebuden extrmizmus.

o sa teda stalo? Vynten vznik Slovenskej republiky, kptika bvalej SR, zasko-

il aj najvch nacionalistov na Slovensku. Z noci na rno pocho-pili, e je koniec jalovm roztrkm, rozporom, vitkm, pretoe celkom nepripraven mali v rukch to, o om vlastne - aspo vtedy - ani nesnvali: tt.

Mono hada v ivote obyajnch ud vinu, ktor mala padn na hlavu obanov Slovenskej republiky? Presnejie - kolektvnej viny? Nes niektor velk skupiny ud vinu za to, e z pozcie sily nakreslil Hitler aliu zo svojich iar na mape Eurpy? Nezlyhali dvno predtm politici Zpadu a Ameriky?

Ns vak vmi ako svetov politika zaujmaj skr osudy oby-ajnch ud, ktor sa starali, ako prei zimu, ako na jar zasia, neprs o prcu vo fabrike, da deti do kl. Zaujmaj ns prve t takzvan obyajn udia, lebo ako sa neskr uke, prve oni niesli na svojich pleciach najaie bremeno vekej politiky.

Velk politika ide spravidla cestou mench obet - niekedy vak aj cestou vch, ktovie preo. Kto sa zaujma o osud loveka, ten nerd pripa vynten smr desiatich na zchranu tisc. Humanis-ta zakadm ver, e mono zachrni vetkch ohrozench, aj ke mlokedy pozn nvod, ako to uini...

8 Mrai, .: Koick pochdzka, Koick obania, NAP, Dunajsk Streda, 2000.

[ 2 9 ]

Vrme sa na Slovensko, do jeho novho ttu. Pomery sa za krtky as stabilizovali. V novom tte vtedy ili dva miliny es-stotisc obyvateov. Moc mala v rukch Hlinkov slovensk udov strana (HSS), na jej ele stl prezident kaz Dr. Jozef Tiso. Strana mala v tte totalitn postavenie a bez jej asti sa prakticky nedalo zasahova do iadnej oblasti ivota. Vytvorila si satelity, Hlinkov gardu a Hlinkov mlde. Totalitn kruh ovldania obanov sa tak dokonale uzavrel. Do roku 1943 u HSS mala a na 300-tisc stra-nkov, sstredench do 2 500 miestnych organizci. Do Hlinkovej gardy hromadne vstupovali lenovia zakzanej komunistickej stra-ny, od zskania gardistickej legitimcie si vea subovali aj prslu-nci lumpenproletaritnych vrstiev, ktor oakvali zisky najm zo idovskho majetku".9 Pozoruhodn, vak? Pozorova spriaznenos dvoch ideologicky rozpornch totalt je zakadm vemi zaujma-v, ale pozor, zrove aj bolestn. Je priam fascinujce, ako si dve totality, raz bojujce, inokedy spolupracujce, doku v kritickch okamihoch bratsky poda ruky a vo vzjomnom objat prekona asy itia nevle. Aby potom udreli s ete vou silou proti nepriprave-nm - proti komu? Nu predsa proti demokratom a demokraticky zmajcim obanom! Vyaduje to len dobre ohybn chrbt, l charakter a pevn aldok.

Fascinuje ma to do tej miery, e niekedy potichu uvaujem, i v celch dejinch udstva nejde zakadm o t ist, ustavine a done-konena sa opakujcu totalitu: totalitu zloineckej due. Zloineck dua si u vhodn kook do kadej nepohody njde a s citlivosou seizmografu ho zves z klinca v dostatonom predstihu. Sli jednej a jedinej ideolgii, a tou je ideolgia vlastnho prospechu aj za cenu hlv padajcich v irokom okol. iastkov ideolgie, ktor slia tej hlavnej, mu by akhokovek druhu, no zloineck dua vbec nem problm sli trebrs obom znepriatelenm ideolgim s-asne...

Nu, vojnov slovensk tt. To, e jeho zahranin politika nikdy neprekraovala rmec vazalstva Nemecku, je asi tak udivujce, ako povojnov vazalstvo stredoeurpskych krajn ZSSR. Komickou

9 Kamenec, I.: Slovensk tt, ANOMAL, Praha 1992, s. 30, 64.

[30]

je vak jeho zkoprs nadutos, typick pre kad vazalsk duu. Slovensko v tieni re vstpilo do Paktu troch a vyhlsilo vojnu So-vietskemu zvzu, Velkej Britnii a USA. Medzinrodn protokoly niekedy skutone poskytuj komick situcie. ia, s komick len pre pozorovatea z pohodlia dostatonej historickej vzdialenosti. Komika sa v okamihu zmenila na tragiku pre vetkch, ktorm z ta-kejto politiky vyplynuli osobn zvzky. Naprklad: Slovensk vojaci v pote 60 000 z celkovej armdy 100 000 muov sa zastnili na vo-jenskom aen v ZSSR po boku nemeckej armdy. Ak mme poloi historickmi vetrami oahan otzku, za ie zujmy ich tam poslali umiera, potom sa po odpove zkonite otome na bezradnos pre-zidenta Tisa. Aby im nebolo zaako umiera za nemeck zujmy na Vchode, priiel ich povzbudi dokonca sm prezident a kaz v jednej osobe. Jeho zahranin politika nikdy neprekraovala r-mec vazalstva k Nemecku. Neskorie pokusy velijakch politickch dobrodruhov ospravedlni Tisov rozhodnutia stroskotvaj na sa-motnom fakte slovenskho aenia na Vchod.

Pravdiv odpove na Tisov politiku podali slovensk vojaci, ktor masovo prebiehali na druh stranu a dali sa zaja Sovietmi. Napriek tomu, e ich motivciou bol vzdor proti slube vo vazalskej armde, ich prijatie na druhej strane nebolo nijako vrel ani srden. Slovensk vojaci netuili, e z faistickho pekla prebehli do diabol-skch pazrov stalinskho systmu a konili v zajateckch a pra-covnch tboroch. Po uteencoch z Podkarpatskej Rusi tesne pred vypuknutm vojny patrili medzi prvch naich obanov s neblahmi sksenosami so sovietskym systmom sostrovia GULAG.

Medzitm sa na Slovensku intenzvne politizovalo, ale aj bohat-lo. Deportcia idov a arizcia ich majetku s kvrnou totalitnho slovenskho ttu, ktor nedoke zmy, zastrie ani ospravedlni nijak shra okolnost a argumentov". Oboje boli vykonan so zlo-ineckou brutalitou, ale aj s typickou slovenskou schizmou, ktor sprevdzala vznik, trvanie a napokon aj znik samho ttu. Nrod-n schizma ns, mimochodom, v mnohch vnych rozhodnutiach sprevdza do dnench dn. T vtedajia celkom typicky spovala v rchlom vzplanut pre vec" a nslednom spytovan svedomia. Deportcie sa sce uskutoovali v slade s politikou HSS, ktorej

[31]

lenom bol kad deviaty oban ttu, ale zrove mnoh tajne s de-portciami neshlasili, naopak, pomhali idom unika. Takchto prpadov je na tisce. Mono spomen aj poslanca snemu Pavla arnogurskho, ktor vo svojom vlastnom dome v Malej Frankovej ukrval idovsk rodinu a zachrnil ju pred istou smrou.

Z hadiska skmania morlky a ducha nroda, alebo modernej-ie - jeho zdravho genetickho kdu, treba nrodn dianie vnma na pozad atmosfry doby. Eurpa horela v plameoch, internova-li sttisce obanov, ktorch zbavili prv, majetku a ivota (o om sa nevedelo", hoci rodiny deportovali pod samopalmi a so psami na retazi), a na ostrove doasnho pokoja, na Slovensku, vedenom katolckym kazom a totalitnou stranou, sa vernm rozdval cudz majetok. Ten bol nsledne zdevastovan, zaden, znien a roz-kradnut. Z mravnho hadiska dostala kresansk morlka ak der. Ten jej - paradoxne - zasadil katolcky kaz v slubch faiz-mu. Nu a ttom organizovan zloin zvan faizmus sa napokon obrtil proti jeho strojcom. Keby len skrachoval politicky, vojensky a hospodrsky. Kdee! Do genetiky nroda vniesol niekolko v-znamne negatvnych t. Jednou z nich je presvedenie, e rozkrda s poehnanm ttu nemus by nemravn. Toto barbarsk posolstvo sa v ns v neskorom obdob prebudilo k ivotu ete niekokokrt - zakadm aj s neprjemnm dodatonm tom, ekonomickm. O alom morlnom prepade ani nehovoriac. Ak pripustme, e skromn majetok nie je posvtn, potom posvtnm prestane by aj lko kadho z ns, aj celoivotn silie pracujceho loveka, ale aj hranice krajiny a civilizcia, proste vetko. A posvtnou ostane len sila bez zkona.

V marci 1945, ke sa slovensk politici duovali za Boha a n-rod a zastrjali sa psami Moskve, vtedy u prv odvleenci, kto-r sa ako obe politiky spoluprce s nemeckm faizmom drgali v transportoch smrti smerom na Vchod, boli mtvi. Ich mtvolami boli posiate nsypy elezninch trat od Ukrajiny po alek Sibr. Niektorm skupinm odvleench v lgroch vysvetovali, e najprv bud musie vybudova to, o vo vojne zbrali, a potom ich pustia domov. Ak by sme akceptovali takto dvody odvleenia, potom by sme rovnako mohli poveda, e vina za odvleenie naich obanov

[32]

pad na hlavu prezidenta Tisa, ktor vyhlsil vojnu spojencom pro-tifaistickej koalcie a na vchodn front vyslal slovenskch vojakov. Lene dejiny nie s ni in ako reaz nekonenej viery v spravodli-vos na jednej strane a skutkov politikov, zneuvajcich tto vieru, na druhej. Vadeprtomn paradoxy s potom celkom zkonit jav a nemali by ns nejako mimoriadne prekvapova, hoci sa niekedy javia ako celkom nepochopiten. Napriek tomu neprestane sa ma zmocova div nad bizarnmi kontrami utrpenia nevinnch. Nad pohodlnm lavrovanm protagonistov ubovonho totalitnho re-imu na aktulnych vlnch moci, ktor prve v tomto okamihu pri-naj vhody...

A mapa, o sme si rozprestreli na stl, sa me zapa osudmi. S znien barbarstvom, ktor z povojnovho obdobia, ke kad akal mier, urobilo obdobie zvltnej tichej vojny. Vojny sovietskeho re-imu proti vlastnm obanom, jednotlivcom i skupinm - muom, enm, deom, vojakom i civilom, ideovm nepriateom aj vlastnm prvrencom, vojny, ak v dejinch udstva nem obdobu. Je to Le-ninova vojna. Stalin ju po uchopen moci dramaticky rozril a po skonen druhej svetovej vojny obohatil o pestr paletu zajatcov a odvleencov zo vetkch eurpskych a mnohch zijskch nro-dov. V sovietskej vojne proti loveku sa zabjalo hladom, smdom, chorobami, mrazom, vyerpvajcou prcou a degradciou udskej bytosti na rove zvieraa alebo ete niiu. Jej rozsah a brutalitu opsali mnoh u spomnan predvojnov autori - Megunov, Zajcev, Kiselev-Gromov, potom al a al, priom najznmejm sa stal pomerne neskoro Alexander Solenicyn svojou knihou Sostrovie Gulag.

Psali aj in autori so sksenosami z pracovnch tborov v ZSSR. Koick spoluvze A. Solenicyna z tbora v Omsku Dr. Ivan Ko-v prispel do Solenicynovej bibliotky stovkami strn zpiskov z lgrov. Ich vzcnos podiarkuje okrem inho aj skutonos, e zpisky, poznmky i aj obyajn ceruzka boli dvodom na ak tresty, asto so smrtenmi nsledkami. Drme Ivana Kova sa ve-nujeme v alch kapitolch.

Zaiatkom devdesiatych rokov som v mojom najbliom okol s divom nachdzal mnostvo postihnutch vrtane mojej bvalej

[33]

uiteky a bvalch, dnes u neijcich kolegov... Zvltnou sa mi jav neuveriten ahkos, s akou sa o odvleench len tu a tam poti-chu eplo: To je lovek, o bol v Rusku... Ni viac. Len tma uren na zabudnutie. Ve skutonos, e niekto pobudol v komunistickom Rusku, ete v nikom neevokovala fakt, e tam narazil na neznmu civilizciu ttnej paranoje a nslednho prenasledovania kadej mylienky, ktor nie je s nami". T, o stalinsk reim neoksili na vlastnej koi, nedokzali si jeho civilizan prepadlisko ani len pred-stavi, a asto ani pripusti jeho existenciu.

Nhle oiven prbehy faistickej i komunistickej krutosti z mj-ho najbliieho okolia dali povojnovm udalostiam priam hmatate-n rozmer, ako napokon vetko, o sa odohr v naej bezprostrednej blzkosti. Je to zvltne svedectvo, e kad spolonos raz zane vydva svoje trpk pravdy. Poznanie dlho zamliavanej pravdy, do-konca jej prekrcanie, tak typick pre dikttorsk reimy, prina div i smtok zrove. div nad mierou utrpenia a smtok nad bez-mocnosou a jej dvodmi. A krajina, po ktorej sa lovek tak rd pre-chdzal, udia, ktorch stretval, s po tomto poznan akoby trocha in, jedni zavalen archou bezmocnosti, in archou nezmazatenej viny.

[34]

II. kapitola

Prv prekvapenie

Bleskov nemeck tok na Sovietsky zvz a pomal, zato neodvratn nvrat sp s tuenou porkou na hlavu vyvolvali v naej krajine turbulencie, chaos a zmtok. Znsobila ho vlda Jozefa Tisa svojm nemeckm vazalstvom a slepm bojom proti boevizmu", avak po boku faizmu. Nebola to skuton nrodn vlda. Ukzalo sa, e na Slovensku existuj demokratick sily, ktor jej v Nrodnom povstan predostr relne predstavy o nrodnej slobode. V roku 1944 po akch vojnovch rokoch zaalo svita na lepie asy. Na jese bolo pou kanondu ruskch kau. Na sovietskych voja-kov sa akalo ako na spsu, a to nielen v bvalom eskoslovensku. Ich prchod mal znamena koniec faizmu, vojny, koniec utrpenia, chaosu. udia sa teili na pokoj, na mier, na nov ivot poda svojich predstv.

Ak vak bolo ich prekvapenie, ke sa na jese roku 1944 na v-chode republiky zjavili prv sovietski vojaci.

V jedno mraziv februrov rno sa do dediny ako studen vchor prihnali jednotky trestnho prporu ervenej armdy a zaali snori po domoch. Hadali Nemcov, faistov, gardistov a velijak svolo. Pristavovali ud na ulici a brali im hodinky, muom i enm, mla-dm i starm. V chalupch rabovali a vyhadzovali periny oblokmi na ulicu. uom nadvali do burujov a kulakov, o si ili v prepychu, km oni bojovali. Ako-tak ich utili plenkou, ale ke sa opili, zaali po dedine naha eny. Strancky predseda bol tak zaneprzdnen, e nestihol upozorni vlastn enu, aby sa schovala. Na dvore ju zba-dali dvaja krasnoarmejci, zvalili na zem a znsilnili.

[35]

Niekto udal Lojza Harudeka, e v studni ukrva bravov mas. Vojaci si ju ptali, ale on mas nedal. Natvali sa, priniesli hky a zo studne povyahovali pln hrnce. Potom ho do tej studne hodili... Dedina strpia, udia sa zarazili. o len s nami bude? Ve takto pek-lo sme tu dosia nepoznali... Ale to ete nebolo ni. Vetko sa len zanalo. udia v okolitch nemeckch dedinch pochodili ete hor-ie. Ak chytili Nemca (obana nemeckej nrodnosti, pozn. P. J.) zbili ho, naloili do auta a odviezli bohviekde. Mnohch pobili partizni cez Povstanie, teraz zasa zdiven vojaci. Najhor a najdiv sa v noci stratili a namiesto nich prili do dediny vojaci junho ukrajinskho frontu... T sa u sprvali plne inak." Kornel Dan

Citovan oslobodzovatesk vod je aplikovaten na irok plt-no. T, o akali na osloboditeov ako na spsu, sa zrazu zhili. Vari nebude mier? To sa vojna naozaj kon, alebo sa ete len zana? U sme zaili faizciu Slovenska, Povstanie, obsadenie nemeckmi voj-skami, a teraz, ke m nasta mier, zria po uliciach zdiven oslobo-ditelia? Kedy teda nastane naozajstn mier?

Jese 1944. Na juhu vchodnho Slovenska netrpezlivo oakva-j osloboditeov. Obania sa schovvaj v pivniciach, modlia sa, aby sa vojnov peklo o najskr skonilo. Peklo sa pre niekoho naozaj skon, ale, ia, navdy. Pre inch sa ete len zana.

Vo Vysokej nad Uhom boli medzi ustupujcimi Nemcami a Rusmi prestrelky a udia sa skrvali v pivniciach. Trvalo to asi dva tdne. Rusi rabovali po domoch, lebo boli hladn. Mj svokor po-slal svoju dcru, aby dala vojakovi nieo zjes. Dieva bolo v ier-nom, takto obliekali dcry, aby ich vojaci neobaovali. Ke prila do izby, chcela mu da jes, on ju chytil, ahal vonku a chcel ju znsilni. Zaala kria, vola o pomoc. Z pivnice vyiel jej otec a vytrhol ju vo-jakovi z rk. Vojak natiahol automat a poslal ho do pivnice. Potom prehliadol ud v pivnici. Zobral im hodinky a peniaze. Sadol si na schody, vystrelil do vzduchu a povedal jej, aby sa rozlila s rodinou. In jej neostalo, tak sa rozlila s otcom a bratom. Vojak jej vtedy strelil automatom do tvre a na mieste bola mtva. Tak vyhasol ivot mladho, 16-ronho dievaa. Bolo to 17. novembra 1944. udia boli z toho dlho v oku, jeden zo svedkov o dva tdne na to zomrel. Ke sa ludia spamtali a utchla strelba, ili oznmi sovietskemu ve-

[36]

liteovi, o sa stalo. On im povedal, aby ukzali na toho, kto to urobil, a on ho na mieste zastrel. Nai udia sa bli, aby neukzali na ne-vinnho. Dievau to u ivot nevrti. Brat zastrelenej sa trpil cel ivot, e jej nedokzal pomc, a predasne zomrel ako 42-ron. " Mria Kolesrov, Vysok n/Uhom

December 1944. O alej sksenosti s osloboditemi pe Mria Toronyiov z Byty:

Otec bol v tom ase v Rusku. Brat mal sedem rokov, ja tri a sestra dev mesiacov. Starala sa o ns naa matka. 17. decembra 1944 ju znsilnili dvaja Rusi a matka nm na mieste zomrela. Ma a sestru vzala do opatery teta, ktor sa o ns starala."

Mria Jackov napsala, e otec mal obchod s rozlinm tovarom. V ase oslobodzovania sovietski vojaci prepadli obchod, zobrali vetok tovar aj s peniazmi. Nu o. T, o preskkali vojnov pek-lo v prvej lnii, sa mu usmieva popod fzy. ivotnos frontov-ho vojaka bola takmer nulov, ilo sa pre okamih, nie pre hodnoty vesmru i, nebodaj, nejakho slovenskho obchodnka, ktor v ase krviprelievania, ak svet nevidel, mysl na svoj tovar. Kad jav sa na rozlinom pozad jav rzne. Niekedy a protichodne. Alebo as-po v inch kontrastoch. Mria Jackov v liste pokrauje: Potom NKVD zobralo aj otca."

Nepochopitenmi sa zdaj skutonosti, ke vojaci doslova svoj-vone zabjaj bezbrannch obanov na ulici. ako hada vysvet-lenie, ospravedlnenie, zdvodnenie. List pani Valrie Frankovej zo Spiskej Novej Vsi ani nepotrebuje komentr:

Da 27. februra 1945 pri oslobodzovan mesta ervenou arm-dou tragicky zahynul mj manel Andrej Kalina vo veku 32 rokov ako oficiant Okresnho radu v Spiskej Novej Vsi. Mala som dvad-sa rokov, bola som v siedmom mesiaci tehotenstva, ke ma chcel rusk vojak znsilni. Mj manel ma brnil so slovami: Nechaj ju, priate, to je moja manelka. A'on mu povedal: A ty to, Germn? V tom okamihu pustil cel zsobu nbojov z automatu, ktor mal na pleci, manelovi do brucha. Manel mal jednu ruku na vojakovom pleci, druhou dral ma za ruku. Vemi sa teil na dieatko, sn to ho ete niekoko dn dralo pri ivote, hoci v bezndejnom stave. Odviezli ho do nemocnice - terajieho gymnzia -, kde boli vojaci

[37]

rozdelen poda zdravotnho stavu. Leal v miestnosti medzi bezn-dejnmi prpadmi, kde kad chvu niekto zomrel. Vojaci sa zvja-li v bolestiach s prestrelenou hlavou a inmi asami tela. Ke som chcela by posledn hodiny s manelom, aby som mu aspo trochu pomohla, musela som gravidn oetrova ako ranench vojakov, robi t najpinaviu prcu. Dodnes neviem, ako som to dokzala v takom stave, ale bolo mi to jedno. Ke zomrel, ahala som ho v naj-tuhej zime spolu s bratom v rakve na saniach. Mala som 20 rokov, mj brat 22. Keby sa tieto okamihy dali namaova... Dva mesiace po jeho smrti sa mi narodila dcrka Valria. Nemala som sa kde ob-rti a prosi o podporu, lebo mi bolo povedan, aby som uviedla, e to urobil nemeck vojak. Neshlasila som s tm a napsala som na Poverenctvo financi, kde mi pridelili 220 korn mesane."

Albeta Bednrov z Malho aria mieni, e za nae oslobode-nie sovietskou armdou museli niektor udia kruto zaplati. Do ich domu prili rusk vojaci, zastrelili psa, lebo na nich tekal. Potom vyvliekli z matale kone a kravu, vybrali zrno a nakoniec prili za otcom, aby sa obliekol, e sa viac nevrti, lebo ide do Ruska.

Vzali nm vetko, ostalo ns es det, mama bola tehotn, v pia-tom mesiaci. Sestra Mria mala vtedy ptns rokov, pei la za ot-com z Malho aria do Humennho. Otca nala na elezninej sta-nici vo vagne na prepravu zvierat. Tam boli zatvoren tri dni a tri noci bez jedla a vody."

Albeta Bednrov tvrd, e boli hor ako Nemci. Otca dlho ne-videli, nedostali iaden list, nijak sprvu, mysleli si, e je mtvy: Vrtil sa po troch rokoch a troch mesiacoch, bola nedea, poludnie. Bolo to doma radosti. Ale len do veera do iestej. Lebo v t ist ne-deu nm zomrela mama. Takto sme zaplatili za nae oslobodenie."

Narodila som sa poas druhej svetovej vojny v Tehle. Cel naa rodina aj susedia sa poas frontu ukrvali v kryte. 17. marca prili nai osloboditelia, rusk vojaci. Vetci obania sa teili, e bude ko-niec vojny. Ke prili vojaci k krytu, kde sa schovvali eny a deti, zaali do striea. Otec vyiel von a povedal - tu s eny a deti. No oni nedbali a hodili grant rovno do jeho ps. Otec zomrel v dsled-ku poranenia srdca a pc. Mal 37 rokov. Druh fosforov grant hodili do krytu medzi ud. Viacerch z nich zranili, medzi nimi aj

[38]

moju sestru. 17-ron sesternica bola na mieste mtva. Ja som vye roka neotvorila oi, lekr povedal matke, e som oslepla od fosforo-vho dymu." Marta B.

Mj manel Teodor Zima bol riaditeom metianskej ko-ly v Uhorode," pe H. Zimov. V januri 1945 ho na schodoch domu, kde sme bvali, zobrali prslunci NKVD so sebou. V tom ase sme mali tri mal deti, najmladia dcra mala desa dn. O je-ho odvleen som nevedela ni, kam iel, kedy sa vrti. ila som sama s troma demi v nesmierne akch podmienkach, a tak som sa presahovala k svokre do obce Mal Lipnk v okrese Star ubov-a. Manel sa vrtil koncom marca 1948 s podlomenm zdravm." H. Zimov, Tlmae

Mal som 19 rokov a spolu so strkom som pracoval vo veko-sklade potravn v Uhorode. Stav bol ako vo vojne. Sklad nm asto vyrabovali partizni. V jeseni 1944 sa u blil front a my mlad sme sa teili, e bude konene pokoj. Star udia boli nepokojn, hovorili, e ak Rusi vyhraj vojnu, potom tu bude zle, pretoe systm v Rusku nie je dobr Tuili, e Rusi prines so sebou aj svoj reim. Neskr v lgroch sme na vlastnej koi zistili, e to bola pravda. Prvho no-vembra 1944 ns obsadili vojaci, obkili sklad a nikoho nepali dnu ani von. Mali medzi sebou aj domcich ud, ktor sa okamite stvali komisrmi, spolupracovali s NKVD. Hne 2. novembra ns odviezli do zbernho tbora do Svaljavy. Bolo tam vemi vea ud a Vianoce sme strvili v tomto tbore. Dostvali sme sprvy, e ber ud zo vetkch dedn a po Liptovsk Mikul. Povedali nm to hne - Nemnoko porabotaje a potom pjde domov. Ale bolo to preto, e maarsk a nemeck armda sa spojili, preto ns nenvide-li a v kadom z ns videli nepriatea." udovt Terebei, Kemarok

Rados z vazstva trvala sovietskym vojakom dlho, vlastne ne-prestajne, a kto by sa aj udoval poteeniu z toho, e preil, e sa raz vrti k svojim najblim, o naho netrpezlivo akaj a rovnako sa boja o jeho ivot, ako sa o svojich najblich boja vade na svete. Rados z konca vojny, ako ju opisuje Jlia Lippaiov z Biela, vak pri-niesla zrmutok a ia:

Bolo to v novembri roku 1946. Transport s vojakmi stl na elez-ninej stanici v naej obci a oslavovali vazstvo. Rusk vojaci sa teili

[39]

zo slobody a v dobrej nlade strieali len tak, na o doplatila moja matka, ke niesla mlieko do mliekrne. Mala 42 rokov. Gulku nosila v sebe dva tdne a nsledkom toho zomrela. Ostali sme doma traja srodenci. Ja som mala es rokov, sestra dev a brat dvadsa, vy-chovval ns otec. Aj on, Jozef Burku, bol v ruskom lgri, ale pustili ho po iestich mesiacoch, lebo ako ochorel. Zomrel v roku 1955."

V Saurove opisuje Edita Krejrov psobnos sovietskych pr-slunkov NKVD takto: tyria prili do bytu Ondreja Chlebana, an-drskeho velitea v obci. Zdemolovali byt a matku pisateky, ktor leala so zpalom mozgovch bln, zmltili. Otca vzali so sebou do ZSSR.

Vo Velkom Ruskove 5. janura 1945 sovietsky vojak zvolval muov do koly. Zili sa tam asi ptnsti, zatvorili ich do pivnice pod kolou, ale predtm im vyprzdnili vreck. Ich osud bol jasn, transport do ZSSR.

Kalinov je dedinka na severovchode Slovenska, zastren v kar-patskom oblku. Kalinovsk priesmyk je obben strategick miesto na prechod vojsk pohorm, prechdzali tadia u Napoleonovi vo-jaci, bojovalo sa tu aj poas prvej svetovej vojny. Obec Kalinov sa dlh roky pila svojm primtom - bola prvou oslobodenou obcou na zem SR, u 21. septembra 1944. To bol aj titul kadoronch pompznych oslv, dodnes s po dedine rozostavan kanny ako pamtnky na oslobodenie. O tieoch oslobodenia sa dozvedme a po takmer polstoro z listu bvalej obyvateky obce Mrie Gulovej, ijcej v Prahe:

Dedina zostala v alostnom stave ako velk splenisko. udia boli bez potravn a strechy nad hlavou. V aprli 1945 mali obania schdzu, kde zvaovali, o by malo by teraz prvoradou lohou. V ten ist de poas schdze prilo pr sovietskych vojakov a vyvo-lali tyroch muov, e maj s do Medzilaboriec na vsluch. Dodali, e mu s domov a vzia si nejak veci. Nikomu ani len nenapadlo, o ich ak. Po tyroch doch ich naloili do nkladnho vlaku a od-viezli do neznma."

Jozefa Boinskho z Levoe zadrali a odvliekli rusk vojaci kon-com janura 1945, hne po prchode do Levoe. Vzali ho na nezn-me miesto, pravdepodobne do ZSSR, dodnes je nezvestn. Manelka

[40]

dodva: Po jeho zadran urobili rusk vojaci domov prehliadku, pri ktorej mi odcudzili rzne veci." Mria Boinsk, Levoa

Johanka Valukov zo Zborov tvrd, e jej otca vzali celkom ne-vinne prv hodiny po prechode frontu. Mal 38 rokov:

Rabovali u ns, vzali, o sa im pilo a o bolo vzcne. Otec sa vrtil 6. decembra 1946, nohy po kolen mal omrznut s dsledkami na cel ivot."

Za zmienku stoj tvrdenie Rberta Vleka z Budnskej Lehoty, ktor napsal, e bol vojakom v pracovnej vojenskej slube v Jaku-bove. S prchodom frontu kasrne rozpustili a vtedy ich zastihla hliadka sdruhov Biaka a algovia, ktor ns odovzdali sovietskej NKVD". al smer putovania bol - Osvienim, Sibr, Karaganda.

Keby nelo o tragdiu, nalo by sa pri zatkan zopr komickch prhod. Jlius Herbst z Koc sa poas nho rozhovoru cel as smeje, ale potom upozoruje, e ten smiech mohol by aj plaom, nikdy k tomu vea nechbalo. Mal pri sebe lstok o zaplaten roz-hlasovej koncesie, a tak ho NKVD obvinilo zo pione. Tvrdoijne vyzvedali, kde m vysielaku. Vtedy som sa ete smial, reku, tuto na kopci. Ke ma naloili do transportu, smiech ma preiel. Viezli ns z Trebiova cez Maarsko sp do Koc. Tu ns zavreli do vznice. Do miestnosti pre smich ns zatvorili sto. Ani sedie, ani lea, ani st. Zvonku sme pouli hudbu, mesto jasalo, teilo sa zo slobody, a my sme hdali, o to m znamena, o s nami bude."

Jese 1944, as, ke sa zraky obanov eskoslovenska s ndejou obracaj na vchod ete stle rozbitej republiky. Vetky nznaky pri-naj vieru v skor oslobodenie a zaiste aj jej obnovenie. Je pravda, e oslobodzujca sovietska armda postupuje na Zpad, menej s u znme deportcie obanov z obsadench zem. Ako 20-ron som slil na eleznici v ope, kde ma vzali na trojdov prcu na obnovu ZSSR. ia, ten osudn de - psal sa 15. november 1944 - boli nie tri dni, ale p rokov." tefan Csorba, Biel

Osemdesiattyriron vdova Ema Zurbolov z Lelesa, malej obce ma juhu vchodnho Slovenska, kde ije prevane maarsk obyvatestvo, pe trasavou rukou, e v roku 1944 jej vzali syna do Sovietskeho zvzu a dodnes o om nem sprvu. akujem, e mi pomete," pe v zvere listu starenka, ktor dodnes ak na syna;

[41]

vetci vieme, e sa ho nikdy nedok. Starenka, ak ete ije, dodnes ver a ak. Jej viera pramen z udskej istoty a z neznalosti hbky komunistickho barbarstva. Ni netu o totalite, diktte, svetovld-nych chtkach faizmu i komunizmu. Ver len tomu, e ak raz niekto odde od matky, dobrovone alebo nsilm, vrti sa k nej. Cel roky ije s touto vierou. Netu, e mlyn na udsk mso - komunizmus - u zhrdzavel a obete zotleli.

Udavai

Ako si len predstavi ivot bez udavaov? Ako by to vyzeralo na tom-to Boom svete? Kto by sa postaral o neprvosti a podliactva? Kto by spestroval plejdu literrnych a dramatickch postv? Meme sa pta aj inak: o vetko treba v loveku pokrivi, polma, znii, aby sa stal udavaom? V hysterickom frontovom ase sa op, ako vdy, najrchlejie zorientovali pochybn ivly, prevajce priamo i nepriamo v zloineckom sruenstve.

Udavai mali na svoju innos hne viacero dvodov. Kolabo-ranti s faistickm reimom rchlo pochopili, e najlepou obranou pred prpadnou represiou je udanie. m viac a m prv sa nazbiera kvantum udanch, tm bezpenej priestor ostane pre tch s neis-tmi rukami i svedomm.

erven armda priniesla nielen oslobodenie od faizmu, ale aj totalitn praktiky komunizmu. Pod jej ochranou vznikali udov milcie, vyzbrojen zbraami ervenej armdy. Boli rovnako npo-mocn NKVD, dokonca ich sprevdzali pri zatkan vlastnch spo-luobanov.

Tu sa pri komunistickej politike treba pristavi. Orientovala sa na uchvtenie nekontrolovatenej moci a je vea dvodov veri, e Gottwaldovi nikdy nelo o fungovanie jeho KS v demokracii. Ne-spoetne rz sa o demokracii vyjadril dehonestujco, mono prve preto, e demokracia mu blahosklonne umonila existova a bez-trestne hlsa, ako jej jednho da poda vzoru sovietskych komu-nistov vykrti krk. Koick vldny program, vyhlsen 5. aprla 1945, bol jednm z prvch klincov do truhly, kam uloili polomtvu

[ 4 2 ]

demokraciu. Chaos v mjovch doch poskytol prleitos najm karieristom, ktor rozpoznali, komu bude patri moc, a usilovali sa vybudova si nov pozcie.

Na rznych miestach republiky vznikali prapodivn bezpenost-n tvary. Niekde sa menovali Nrodn milcie, inde Nrodn str bezpenosti, Nrodn str, Obianska str alebo Revolun garda. Spolonm znakom bolo, e sa vytvrali za asistencie ervenej ar-mdy, ktor im poskytovala zbrane. Kee ich vznik nevychdzal zo iadneho zkona, iba smernice moskovskho vedenia KS, vedenia KSS, vyhlsenia NF a URO, potom po prvnej strnke lo naozaj len o ozbrojen bandy." 10

Komunisti, stavajci sa do pozcie svedomia nroda, akali na sovietske vojsk o osi netrpezlivejie ako ni netuiaci obania. Komunisti, pouen z histrie, e pri triednom boji sa nehad na morlku ani na obete, vedeli, e teraz pjde nie o delenie, ale o uchopenie moci a s mocou aj inch prospench vec. Uzurpo-vali si prvo rozhodova o tom, kto a do akej miery sa previnil po-as faistickho reimu, a od prvej chvle spolupracovali s NKVD pri odhaovan vojnovch zloincov". Ako keby skuton vojnov zloinci akali so zaloenmi rukami len na tto chvu. K slovu sa teda dostalo udavastvo a vybavovanie velijakch starch tov, vemi asto nesvisiacich so slubou faistickej diktatre. Naprklad v Kemarku ileglna komunistick strana zostavila zoznam 220 osb, Nemcov, Slovkov a Maarov. Po vstupe ervenej armdy do mesta odovzdali zoznam NKVD. To alie je u znme... Frantiek Keppl, pvodom z Kemarku, hovor, e na zklade prve spom-nanho zoznamu bol spolu s otcom Karolom Kepplom internovan a odvleen do ZSSR. Vrtili sa spolu po tyroch rokoch, 15. janu-ra 1949 cez Odesu.

Svedectv hovoria o mnohch odsdeniahodnch charakteroch sliacich hociktorej vldnucej moci, o uoch vdy ochotnch z bezpeia moci vykonva aj t najhoriu prcu. Prbeh rodiny Minovcov zo Spiskej Novej Vsi je naplnen zlovou faistickej a vzpt komunistickej prisluhovaky, tajomnky okresnho pred-

10 Hejl, V.: Zprva o organizovanm nsil, Univerzum, Praha 1990.

[43]

sedu HSS a HG JUDr. Jliusa Magtha, poslanca slovenskho par-lamentu. Prve jej priinenm mal by oban Min oznaen ako americk agent a nebolo mu umonen emigrova za rodinou do USA. Po prchode A spomnan tajomnka sa stala lenkou KS, udala mnohch ud, ktorch odvliekli do Ruska. Zobrali aj mjho otca. U majora NKVD s menom Bezsmertnych, uitea anglitiny z Moskvy, sa otec prihlsil po anglicky. Vyrozprvali sa, nae rodin-n korene s navye na Ukrajine, a vetko sa zmenilo. Otca prepustil domov, ale otec sa dozvedel, e ho udala tto ena spolu s alm bvalm gardistom." Emil Min, Spisk Nov Ves

O podtatranskch udavaoch sa zmieuje aj Jlius Lacko z Kysuc-kho Novho Mesta. Hovor, e udania v Tatrch maj na svedom udia, ktor sa navzjom dobre poznali, mnoh udavai boli prslu-nci POHG. Po prchode Rusov napochytre vstpili do KS a potre-bovali obetnch barnkov.

Nemci odili zo Spiskej Novej Vsi bez boja. Druh de po oslo-boden priiel za mnou jeden tudent s tm, e sovietsky podplu-kovnk - politruk chce so mnou hovori. Usadil sa v skromnom dome v meste a vypytoval sa, i poznm nejakch komunistov, i by som mohol s nimi nadviaza spojenie a spolupracova s nimi. S ko-munistami som spojenie nemal, boli utajen, ale vyplynulo z toho, e kade prechdzala sovietska armda, organizovala komunistick bunky pripraven prevzia moc. O dva dni ma predvolali zase, ten-toraz na NKVD. Vsluch bol krtky. Ptali sa na meno a profesiu. Ke som povedal, e som profesorom na uiteskej akadmii, hne ma jeho tlmonk oznail - Vot faistickij pedagg -, a tm bolo o mne rozhodnut. Vojak mi vzal hodinky, snubn prste, napsal si moje meno na hrok papiera, zobral mi obiansky preukaz so slova-mi - Eto nenada -, roztrhal ho a hodil do koa. Vo vrecku mi naiel fotografiu, a ke dostal odpove, e je to moja manelka, odvetil - Ju viac neuvid -, roztrhal fotografiu a hodil tie do koa. Umiestnili ma do pivnice okresnho sdu," napsal udovt .

S komunistami mal praktick sksenosti aj tefan Bea z Preo-va. Tvrd, e ho zmltili ete za slovenskho ttu a zlomili mu ruku. Po osloboden Preova bol medzi prvmi, koho navtvili z NKVD. Jeden z prtomnch komunistov ho udrel po hlave tak, e odpadol.

[44]

Ke sa prebral a ptal sa, preo ho bij, odpovedali, vraj je vek gavalier". Odvliekli ho do Donbasu, kde pracoval tri roky.

Aj v Radaove, dedinke nealeko Preova, zatkali vojaci NKVD obanov. Chodili po dedine s mennm zoznamom a zatvrali ud do ovinca velkostatkra Gejzu Hedryho. Oit svedkovia tvrdia, e takto zoznamy videli v rukch prslunka NKVD, boli napsan ce-ruzou na ksku papiera. Z nevekej dedinky Radaov transportovali do ZSSR dvans obanov. Bol medzi nimi riadite ttnej slovenskej uiteskej akadmie v Preove Jozef tevek, riadite Rmskokatolc-kej udovej koly vo Svinnej Viktor Tabi. Dvaja obania Radao-va zomreli v lgri. O ast me hovori jeden zo zoznamu. Ke sa dozvedel, e ho hadaj, zavasu sa vytratil z domu a schoval v lese. Ke internovan odili smerom na Vranov, vrtil sa a nik ho viac nehadal. Frantiek Tabi

Preov a Koice pri osloboden sovietskou armdou koncom ja-nura 1945 zaplakali. Tahanovce, dedina nealeko Koc, bola typic-k ponohospodrska dedina a poschodov sedliacke domy dodnes svedia o tom, e ponohospodrom sa tam darilo. Samozrejme, gaz-dovia boli niekomu tom v oku, a tak sa stalo, e udavai z dediny s vkrikmi - Pod, ty boh, kulak...! pomhali odvdza muov do vyhnanstva. Takto vzali F. Halasa, Lacka, J. Nagya, J. Zverka, preto-e mali p, es, sedem hektrov pdy. Bolo to 18. janura, muov odviedli do koickej vznice. Konfidentom bol neboh H., ktor ne-skr z obv pred dsledkami odiiel do iech a osemns rokov o se-be nedal vedie. Otec, stodesakilov chlap, sa vrtil v januri 1946 s opuchnutmi nohami a mal 60 kg." tefan Berta, Koice

Zaujmav prpad udavastva sa odohral v Trebiove; stoj za to odcitova cel list Ladislava Bindasa z Koc:

Vo februri 1945 ma predvolali na OV KSS v Trebiove a ponkli mi funkciu mestskho tajomnka KSS, o som odmietol. Asi o 14 dn pribehol za mnou o polnoci pn Parihz, ktor bol kuriom na ko-mandatre v Trebiove, a oznmil mi, e ma dali do zoznamu tch, ktorch zajtra transportuj do ZSSR. Radil mi ujs, o som aj urobil, hoci som bol lenom Revolunho okresnho nrodnho vboru a len jeho predsednctva. Uiel som do Koc, pretoe som pocho-pil, e ide o pomstu niektorho funkcionra z OV KSS. Od marca

[45]

1945 som psobil ako tajomnk Demokratickej strany v Koiciach. 29. jna 1945 ma telefonicky predvolali na sovietsku komandatru a obvinili ma, e v decembri 1941 poas zimnej obrany na rieke Mius v ZSSR som zajal sovietsku hliadku a odovzdal ju Nemcom, za o som mal dosta vysok nemeck vyznamenanie. alie obvinenie bolo, e som tral zajatch ruskch vojakov. Ako dkaz zavolali ne-znmeho loveka, ktor vetky obvinenia potvrdil. iadal som, aby sa vyetrovanie konalo za prtomnosti s. orgnov, no oni sa mi vy-smiali - Vy u z naich rk nikam neujdete, znela odpove.

Ke ma viedli po Hlavnej ulici v Koiciach, vyuil som poulin ruch a sstavne som krial svoje meno, funkciu a iadal okolitch ud, aby moje zatknutie ohlsili na sekretarite Demokratickej strany. To sa pravdepodobne aj stalo, lebo o niekolko dn Ministerstvo zahra-ninch vec SR telegraficky iadalo sekretarit DS v Koiciach o za-slanie mojich dt a opis okolnost mjho zatknutia. Za tento in som bol prslunkmi NKVD surovo zbit a ponechan tri dni bez jedla. Zobrali mi vetky doklady a osobn veci. Ako som sa po nvrate do-zvedel, DS v Koiciach iadala moje prepustenie a hrozila demontr-ciou. Velite komandatry mesta plukovnk Zavalovi moje prepuste-nie prisbil, namiesto prepustenia ma vak v noci nechal previes do Preova a uvzni do tmavej mokrej pivnice, kde ma nechali op tri dni bez jedla a vody. Na tvrt de ma zaradili medzi vojenskch zbe-hov a transportovali smerom na Bardejov a cez Nowy S^cz do ZSSR.

Pred poskou dedinou Mokroluh som uiel z transportu, lebo, poznajc metdy NKVD, aj tak by som bol priiel o ivot. tek sa mi podaril, hoci na ma strieali, no naastie strely zo samopalov sovietskych str ma nezasiahli. Spoiatku som sa skrval v lese, potom u rodiov spoluiaka v Richvalde pri Bardejove. Tajne som sa dostal do Bratislavy, kde ma osobne prevzal prv nmestnk esko-slovenskej vldy Jn Ursny, dokonca som bval v jeho apartmne. Bol som pod jeho ochranou a akal som na de, ke ns mal prija sovietsky vevyslanec Zorin v Prahe. K stretnutiu nedolo, len v po-lovici augusta nm oznmil, e plukovnk Zavalovi bol za svoj in potrestan. Ukzalo sa, e vevyslanec Zorin klamal, pretoe soviet-ska komandatra odila z Koc 15. jla 1945, a teda s ou nemohol komunikova. Teda op typick sovietske metdy, klamstv a li.

[ 4 6 ]

V oktbri sme zistili, e udavaom bol Ondrej Kazienko z obce Veaty, ktor za platok jednho barana, jednej deky a pru iiem vymyslel prhodu, oznmil ju na OV KSS v Trebiove a tto alej na sovietsku komandatru. Tu menovan dostal intrukcie, ako m alej svedi v Koiciach. Mj ivot teda nemal vek hodnotu. Na moju iados udavaa zaistilo oddelenie OBZ" 10. peej divzie v Koiciach. Pri vpovedi kukoval, e o prhode na vojne poul od inch vojakov, a e si pomlil moje meno, e na vetko bol naveden pracovnkmi OV KSS, ale ich men si nepamtal. Bol to vemi pri-mitvny lovek, mal enu a tri deti, preto som netrval na jeho potres-tan. Tto tragick udalos ma prenasledovala po cel ivot. Mocn funkcionri strany ju vyuvali poda potreby. Ako bval tajomnk Demokratickej strany a protisovietsky delikvent som nemal udsk hodnotu."

Prbeh Ladislava Bindasa z Koc me posli ako jeden z d-kazov, e totalitn metdy Sovietov od prvho okamihu sledovali jedin cie - nepripusti nvrat demokracie a orientova sa na budo-vanie komunizmu.

Ondrej Vlka z Oovej pe o svojom otcovi, Jozefovi Vlkovi. Toho v roku 1945 odvliekli pracovnci NKVD, ale aj s pomocou Oovana Martina imiaka: Do dnenho da nemm sprvu, kde bol otec odvleen a ako skonil. Martin imiak po vojne pracoval v Banskej Bystrici ako kapitn tB, take od neho nebolo mon zis-ti, kde otca odvliekol spolu s NKVD, bol nedotknuten."

Otec pracoval na opravch mostov v Rumunsku. Tam na stavbe prichytil 17-ronho robotnka pri krdei potravn a materilu. Za to sa zlodej aj s jeho otcom vyhrali pomstou. Dva dni po prcho-de Rusov priiel otec domov, aby sa presvedil o naej bezpenos-ti. Boli sme astn len jedin de, pretoe zlodej so svojm otcom a tyria rusk vojaci vtrhli do nho domu a pod hrozbou zastrelenia odvliekli otca s poznmkou: Toto sme ti, nemeck pes, sbili. Pre dvoch podliakov tri deti navdy stratili svojho otca. Nsledne ns vyhnali z domu na ulicu so vetkm, o sme mali. Uloili sme vetko u susedov v zhrade a prikryli trovm papierom. Po dvoch rokoch,

" OBZ - skr. Obrann spravodajstvo, spravodajsk oddelenie v I. sl. armdnom zbore

[47]

ke sme dostali byt, bolo vetko zhnit a pokoden myami. Mam-ka sa nervovo zrtila a u nikdy plne zdrav nebola." Anonym

Dvaja komunisti udali aj J. Slovika, a to bol dvod, e ho NKVD zaistila s tm, e bol faistickm prisluhovaom. Jeho obranu a fakty nebrali do vahy a odvliekli ho do Samboru, vraj na opravu mostov. Z uhonch ban v Donbase sa vrtil a po troch rokoch.

Manelka zavleenho Jna Matraya z Popradu uvdza, e man-ela zatkli na ulici v Poprade, ke iel k rodiom do Spiskej Soboty. Pri vypovan videl podpsanch udavaov - boli to pni Lubak a Jacko. Manel bol v lgroch na Kaukaze, domov sa vrtil cez Ma-lacky.

Jozefa Mlynra-Doboa zaisovali traja miestni komunisti v Ma-tejovciach, sdruhovia Drobn, Kaprl, Rappensberger, a vypo-vali ho za prtomnosti kpt. Jelea, predsedu ONV v Poprade. Kapi-tn Jele dal vypovanm estn slovo, e neopustia hranice SR a oskoro sa vrtia k rodine. Skutonos vak bola tak, e ich od-vliekli do Alagiru, odtia v noci putovali pei 35 kilometrov do lgra Nuzal v Severoosetsku.

Ladislava Fabnyiho zo Strok zaistili lenovia aknho vboru obce ulk, Jachymiak a Stach, vypovalo ho NKVD a odvleen bol na Kaukaz. Zomrel v lgri 515 v nru spoluvza Alexandra Rekeneia, pe jeho synovec Jn Fabnyi.

Boena Medelsk rod. Kobov zo Svitu pe: Mj otec o tom nikdy nepsal, nikdy sa nesaoval, ale nm deom to rozprval so slzami v oiach. V roku 1944 ho odvliekli partizni do Brezna. D-vodom bolo, e mal kone a vozil kazov, uiteov, androv, inteli-genciu. Otec tomu hovoril, e fiakroval. Mono to bolo aj preto, e vea ud k nm chodilo prosi o radu, o pomoc. Preto sa stal nebez-penm a neiaducim. V ase, ke ho odvliekli do ZSSR, bol enat a mal tyri deti. Najmladie malo es mesiacov. Ke bola matka pl-ne zfal, nemala o da deom jes, obrtila sa na vedcich v dedine. Povedali jej - Ty iada o podporu? Ty bude odstrelen a tvoje deti bud hoden dolu hlavou do studne. Nevedela, e to boli udia, ktor podpsali otcovo odvleenie."

O komunistickej odbojrskej morlke vypoved Arpd Albrecht z Levoe. Ako partizn, len skupiny Kriv na vchodnom Sloven-

[48]

sku, bol zaisten v obci Vinn. Dostal sa do vzenia a po oslobode-n sa vracal domov. Ak bolo jeho prekvapenie, ke doma zistil, e majetok jeho svokra rozkrdaj novodosaden mocipni, ktor sa u nevedeli doka, a sa bud op deli majetky. Ke zaal rozkrda-om brni, aby brali majetok jeho manelky, oznaili ho za proti-ttny ivel a udali NKVD. Vzali ho rovno z ulice 17. februra 1945, cie - Donbas. Vrtil sa po dva a pol roku.

Imrich Gallik zo Spiskej Belej rozprval, e traja lenovia NKVD a jeden z udovch milci ho zobrali z prce v kemarskej horrni pri Pradiarni na vsluch do Spiskej Belej. Tam rozhodli o jeho odvleen na prce v ZSSR. Po piatich doch s almi boli eskortovan pei do Levoe. U v Levoi sa mu ulo trojdov sprs-nenie - betnov kobka bez svetla, o hlade. V Levoi ich drali dva tdne. Po zostaven kolny nkladnch ut nahnali po 15 - 20 mu-ov na korbu, na kabnu si sadli po dvaja rusk vojaci s odistenmi samopalmi - proti teku. Veer dorazili do Nowho S^czu v Posku a zavreli ich do vzenia, kde boli aj nemeck vojnov zajatci, ako aj vzni alch nrodnost. Jedlo a vodu im dali a na druh de. Nsledne ich eskortovali do Sanoku, kde nocovali v lgri postoja-ky. Rno po osobnej prehliadke museli vytvori pochodov kolnu na presun na eleznin stanicu. Nastpili do vagnov pre dobytok takto: Jednotliv rady po osem muov sa museli chyti pod pazuchy, na oboch koncoch kolny boli stre so samopalmi, a tak pocho-dovali. Vo vagnoch boli poschodov prine, a to tak, e sa mohli do nich iba vsun, nie na nich sedie. Na mal i vek potrebu slil ab vo dverch. Smrad bol na nevydranie, avak proti tomu sa nedalo ni robi. Tto cesta nkladnm vlakom trvala dev dn. Stravu dostvali raz denne, obvykle varechu bbu alebo fazule. Kto ndobu nemal, nejedol, ak si nedal svoju dvku vykyn do dlan a potom jes z nich. Vdy rno ich surovo spotavali, pabou pu-ky i samopalom do boku. Po deviatich doch dorazili do Alagiru, pei preli cez noc 35 kilometrov do lgra Nuzal. Nie kad vldal po tej trapcii. Aj on dostal svalov ke, zmocnila sa ho celkov slabos a nepomhala ani bitka pabou puky. Mal strach, aby ho nezastrelili, ale napokon dolo auto, ktor zberalo nevldnych, a tak rno dorazili do lgra.

[49]

Aj ja, Zoltn Endresz, nebol som pred vojnou ani teraz v iadnej politickej strane, za Slovenskej republiky som nebol vojakom, pra-coval som u firmy CASC Holz v Matejovciach. 14. februra 1945 ns odviedla milcia, a to asi 40 muov maarskej nrodnosti s tm, e pjdeme odprata sneh z ciest a opravova pokoden mosty, a to na tri dni. V Poprade ns milcia odovzdala NKVD. Boli sme zatvoren v stolrskej dielni pna Alexyho, tu nm dal kapitn Jele dstojnc-ke estn slovo, e neprekrome hranice SR. Po niekokch doch ns asi 2 000 Poliakov, Nemcov, Ukrajincov naloili do dobytch vagnov..."

Tisce naich ud sa poas vojny dostali do situcie, ktor by sme mohli nazva medzi mlynskmi kamemi". Unikali pred slubou faistickmu reimu, schovvali sa podstupovali vemon rizik, aby napokon padli do rk tch, o ich prili oslobodi. Je to aj prbeh Pavla Tunka, ktor vo svojich spomienkach pe:

Ke ma zatklo gestapo v Ruomberku, dali ma do vznice. Roz-hodli sme sa ujs, ale niekto to prezradil, a tak na ns akal transport do re. Zachrnil ns strko jednho spoluvza. Podarilo sa mu zariadi, aby sme robili hliadku pri Hlinkovom mauzleu. Tam ma pri prestrelke zranili a dostal som sa do nemocnice. Udal ma jeden horliv komunista, a tak ma Stalinove gorily prili navtvi do ne-mocnice. Chodil som o barlch, ale tie mi vzali a zahodili. Op som leal na prine v ruomberskej vznici. Odtia ns viezli na zpad."

Mj otec, Valent Sonoga, andrsky strmajster v Gelnici, bol nsilne zaisten ruskm NKVD 27. janura 1945. V tom ase bol tajomnkom ONV Uliczay, ktor dal zatvori androv, dosia sa nik nedozvedel preo. Jeho pomhami boli dajne T. a K., ktor spolu-pracovali s ruskmi dstojnkmi. Naloili ich do vagnov a odviezli do Koc. Tam sa rozhodlo, i pjdu na dva roky na Ukrajinu, alebo na p rokov na Sibr. Od otca sme dostali list, kde pe, e prili do Kudova a id do tbora, potreboval by tepl bielize a ponoky. O otcovi sme u potom nevedeli, a v roku 1948, ke sa niektor vr-tili, doniesli sprvy, e bol deportovan do tbora do Donbasu, kde vo vemi zlch podmienkach hladoval a onemocnel. dajne ho od-viezli do nemocnice v Erenke, Donsk oblas, a tam da 17. aprla 1946 zomrel," napsala Eva Krausov.

[50]

Pamtm sa, bola som trinsron dieva," pe Margita N-mepetrov z Kapuian pri Preove, ke sa otec vrtil domov, ne-mohla som ho spozna, tak vyzeral - zaviven, chud, sam vredy... Povedal, e sa zachrnil len tm, e mal siln vu a veril a modlil sa... len to mu pomohlo. Kto bol zfal, vinou nepreil. Otca vza-li rusk vojaci spolu s naimi, pomhali im K. a T. Odvliekli ho do pivnice Bandulajky, potom vetkch naloili do nkladnch vag-nov, v jednom bolo 45 ud bez jedla. Transportovali ich cez Posko, Ukrajinu k Azovskmu moru. Vojaci ich bili a surovo s nimi zaob-chdzali, vea ich nevydralo a pomreli..."

Matejovce obsadila sovietska armda koncom janura 1945 a 26. februra len z naej dediny zaistili 26 chlapov. Boli medzi nimi aj mj otec a strko. Dozvedeli sme sa, e ich zaviezli do Levoe, e trpia hladom, preto sme sa rozhodli zanies im nejak jedlo. Do Levoe sme li vlakom traja - Jano Jursk, Karol Pter a ja. Pri br-ne sme jedlo odovzdali strnikovi, ale i im ho niekto dal, to sme sa nedozvedeli. Vlaky nechodili, rozhodli sme sa prenocova u tety Jna Jurskho. V noci ns zobudil buchot na dvere. Domci otvorili a pouli sme vojensk hlasy, aby povedali men, koho maj na nv-teve. Museli sme sa obliec a s s nimi. Neskr sme sa dozvedeli, e ns udal ist ., ktor sa v tom ase robil dleitm partiznom. Vraj sme mali namieren cez front k Nemcom. Skonili sme v pivnici NKVD v Poprade, kde ns kad de vypovali. Nakoniec Karola Ptera prepustili, mal len ptns rokov. Jurskho a ma previezli do Levoe. Vo vznici sme sa stretli vetci, chlapi z Matejoviec a z cel-ho Spia, otec, strko... Mal som sedemns rokov, Jano Jursk est-ns." Ladislav ndor, Slavoovce

Obyajn zlodeji

Je zaujmav pozorova, kam a siaha udsk chamtivos, a o vet-ko doke lovek spravi, oho vetkho sa dopusti, aby naplnil najtemnejie hlbiny svojej chamtivosti. Tbu po cudzom majetku zaznamenvame v ase arizcie za slovenskho ttu ako kvrnu na temnom reime, ale aj na udskej povahe. Obrten karta v podobe

[51]

porazenho faizmu a vaznho komunizmu op oivila snahy ah-ko zska cudz majetok.

Ke otecka odviedli (NKVD, pozn. P. f.) z mlyna, hne ns z by-tu vyhnal lovek menom Kopala. Stroje boli po dedkovi, ale Kopala vzal vetko, dovolil nm zobra iba nbytok. Mamiku a ns, tri deti, vyhnal na ulicu. Mamike sa vyhral, e ju pole na Sibr za mu-om. Po cel roky chodila prichystan s braou..." Melitta Terem-tetkov, Preov

Mj otec Pavel Benko, naroden 1889, stavite, bytom v Trebi-ove, bol v novembri 1944 odvleen do ZSSR... Po odvleen otca, nakoko z rodiny nik v Trebiove nebol, bol rozkradnut sklad sta-vebnho materilu v hodnote 800-tisc - 1 milin korn." Jarmila imrikov, Martin

Otec sa obliekol a iel. Domov sa do rna nevrtil, preto ho mat-ka la hada a zistila, e stoj v transporte na prcu do ZSSR. Bol obleen ahko, preto sa matka vrtila domov po tepl aty a jedlo na cestu, ale nedovolili jej to odovzda. Otec odiiel a viac sa nevrtil. Moja matka ako 36-ron ostala sama s smimi demi. Otec bol ko-lesrskym majstrom a prekal vtedajm mocipnom v mesteku. Odvleen bol preto, aby sa lenovia strany bezplatne zmocnili jeho majetku, rozobrali stroje a zariadenia..." Viola Grokov, Krovsk Chlmec

Partizni a partizni"

Aj partiznske hnutie na Slovensku stoj pred celkovm historickm prehodnotenm, najm preto, e za partiznov sa vydvali aj krimi-nlne ivly a ich psobenie sa nijako nezhodovalo s mylienkou boja proti faizmu. Po skonen vojny sa s partiznmi roztrhlo vrece. Sku-ton odbojri boli doslova zaburinen dedinskmi zlodejmi a kri-minlnikmi. Jeden prklad, ktor ilustruje podobnch samozvanch bojovnkov, mi poslala pani Mria underlkov:

Vetku t hrzu mm pred oami, hoci som mala len trins ro-kov, dovtedy som mala krsne detstvo, dobrch rodiov a jednho brata. ili sme v Krime pri Bardejove. Vojna sa chlila ku koncu,

[52]

no pre ns sa akoby ete len zaala. Za jedin noc sa zrtilo vetko nae astie. Za es rokov vojny sme nevytrpeli toko, ako v januri 1945 a v mesiacoch, ktor nasledovali. Raz veer k nm z nioho ni prili dvaja rusk vojaci a dvaja partizni osloboditelia s automatmi na pleci. Otcovi a bratovi, ktor nemal ani estns rokov, povedali, aby sa obliekli a li s nimi. Partiznov mamka poznala, boli z blzkej dediny. Chodili si obas do nho hostinca posedie a vypi. J. Jur-kanin bol rusnskej nrodnosti z Koian, rd si zaspieval a vdy za-volal mjho brata Milana, aby mu zahral na harmonike. Nikdy mu neodmietol. V ten veer ho zobral do jednej miestnosti a strane ho bil, kopal, a brat odpadol. Cel ivot ho bolievala hlava, zomrel ako 46-ron na krvcanie do mozgu. Druh partizn bol tie Ru-sn, volal sa Babej. Zobrali aj obchodnka z Kurimy do miestneho kultrneho domu, kam predtm prila cel kolna asi sto zajatcov. Boli to Slovci, Poliaci, Nemci, Ukrajinci a al. Vetkch natla-ili do jednej miestnosti, take cel noc len stli. Hne im stiahli hodinky z rk, otcovi a bratovi vymenili topnky za ovea menie. Veer sa rusk vojaci opili a zaspali. Keby zajatci boli tuili, o ich ak, boli by v t noc niekam uli. Zavas rna krali s ostatnmi zajatcami do Giraltoviec. Mjho brata Milana na druh de pustili. Doviezli ho dvaja rusk vojaci na nkladom aute, ale dali si pod-mienku - musme im da garmoku, vodku, mku a slaninu. Mam-ka bola dvakrt prosi ruskch vojakov, aby pustili otca. Zakadm im doniesla plenku, slaninu, cigarety, jeden Rus jej prisbil, e otca pust. Na tret de la s radosou e si ho odvedie domov. Ke prila do kancelrie, dokonca ju posadil a zaal sa s ou rozpr-va, ke sa zrazu otvorili dvere. Bol to partizn J. Babej. Vyvolal ruskho vojaka von. Ke sa potom vrtil, oznmil mamke, e tento lovek zakzal pusti mjho otca. Ete v t noc, ako zaistili otca, zaali u ns s rabovanm. Rabovali kad de, vzali nm vetko, o sa im hodilo a o malo nejak hodnotu - zclony, uterky, posten bielize, fotoapart, alekohad, konzervy, zlato, perky... s auto-matom na pleci si naozaj mohli dovoli... Jurkanin po ase otvoril svojej sestre v dedine hostinec, sebe vo Svidnku retaurciu. U jeho sestry viseli nae zclony, pouvali nae uterky a in veci, ktor nm odcudzili."

[53]

Po rokoch sa podarilo zrekontruova aj prbeh spomnanho obchodnka z tej istej obce. Volal sa Juraj vec a jeho syn uviedol, e otec pracoval v Krime vo svojom obchode a raz tdenne taj-ne dodval partiznom potraviny. Obchod vemi nevynal, preto si privyrbal aj ako osobn ofr idovskho lekra Grunsteina. Ke sa po lekrovi zaalo zha gestapo, pomohol mu ujs aj s rodinou a vyslil si za to tvrd vsluch a gestapcke tranie. Starosti ho ne-obili ani po prchode sovietskych vojsk. Udal ho ten ist Babej, kto-r neskr manelke zavleenho Juraja veca povedal, e netuil, ako tragicky dopadne deportcia na prce do ZSSR. Juraj vec mal napo-kon aj trocha astia - z Donbasu sa vrtil po jedenstich mesiacoch. Jeho syn neskr zistil, e v zoznamoch NKVD bol registrovan pod slom 5659...

Na juhu bolo najteplejie

Prv sksenosti s internovanm, hne po Podkarpatskej Rusi, mali obania SR na juhu vchodnho Slovenska. Odvliekali priam ma-sovo v okrese Trebiov z obc Biel, Somotor, Maovce, Mal a Velk Trakany, Boany, Mal a Velk Kamenec, Zatn, Bora, Streda nad Bodrogom, Krovsk Chlmec, Mal Hore a z alch. Z kadej z nich odvliekli desiatky muov, len z nevekho Lelesa to bolo 168 osb! Ani jeden okres na Slovensku nebol postihnut tak dramatic-ky ako prve zemie dnenho Trebiovskho okresu.

Z Maoviec odvliekli 35 muov. Bolo to dielo prslunkov NKVD. Za spoluprce miestneho vboru na ele s Jurajom Jge-rom zaali triedi obanov obce. Prslunci NKVD u mali pri-praven zoznam osb a na koho Jger pred sovietskym majorom povedal ,da', jeho osud bol speaten. Na koho povedal ,ne, ten ostal doma. Tento mu ako vojnov zajatec po prvej svetovej vojne bojoval v ervenej armde na zem Ruska. Po skonen triedenia ns dali nastpi, ale ete ostrm elezom prepichali seno, i sa tam niekto neschoval. U bolo jasn, e to nebude iaden malenkij ro-bot." Z rozprvania Jna Bubka a Barnaba Pognyho zazname-nal Dr. Andrej Tth, esk Budejovice.

[54]

Rudolf adeck schovval partiznov medzi svojimi robotnk-mi, dokonca aj doma vo svojom byte. Poskytol im aty, prevdzal ich cez nemeck hliadky, tvrdiac, e s z jeho pracovnej skupiny. Mal vak spory pre urku na cti s istm Jozefom ., ronkom z Kysuc-kho Novho Mesta. Prve ten z pomsty udal Rudolfa adeckho NKVD za iny, ktorch sa nedopustil." tefnia adeck, Kysuck Nov Mesto

Koice boli po Viedenskej arbitri prilenen k Maarsku a poda logiky NKVD spadali medzi nepriatesk teritri. V meste bola si-tucia mimoriadne zloit. Do poslednch chv vyvdzali nyilaov-ci, ete posledn dni pred prchodom frontu verejne veali odbojrov na stromy na Hlavnej ulici. Sotva si obyvatelia vydchli od jednch hrz, u mali pred sebou alie. Tieto dramatick dni v Koiciach v rodinnej kronike opisuje Mria Vyehradsk. Jej manela odvliekli na zklade primitvneho udania podriadenho, potovho zriaden-ca, ktor si vysnval funkciu prednostu poty v Stropkove:

25. janura 1945. Na ulici s vyhlky, aby kad odovzdal roz-hlasov prijma. Star Bugrsky sa u vrtil z mesta a povedal, e si iba prezreli jeho legitimciu, na ni sa ho neptali a poslali ho domov. Rozkzal rdio zanies na potu. Ke som namietala, nech si zanesie svoje rdio a do nho nech sa nestar, zrivo na ma vy-skoil, myslela som si, e ma zabije. Andrej chcel rdio schova, ve ktoe v Koiciach vedel, e my mme svoje rdio zo Stropkova. Star bol neprosn. Luk s Andrejom teda zaniesli