Upload
erol
View
35
Download
1
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritérií. Ivan Šramko guvernér. Teória „Optimálnej menovej oblasti - Optimum Currency Area - OCA“. Ktoré sú základne črty tejto teórie? Stabilizovanie inflácie Silnejšia obchodná a ekonomická integrácia Väčšia mobilita kapitálu a pracovných síl - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
3. 3. 2008
Bratislava
NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA
Plnenie a udržateľnosť Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritériímaastrichtských kritérií
Ivan Šramkoguvernér
2
Teória „Optimálnej menovej oblasti - Teória „Optimálnej menovej oblasti - Optimum Optimum Currency AreaCurrency Area - OCA“ - OCA“
Ktoré sú základne črty tejto teórie? Stabilizovanie inflácie Silnejšia obchodná a ekonomická integrácia Väčšia mobilita kapitálu a pracovných síl Vyššia korelácia v prípade hospodárskych
kríz
3
Aké sú ciele OCA?Aké sú ciele OCA? Stabilný rast HDP Rovnováha PB Zdravá konkurencieschopnosť Cenová stabilita – nízka inflácia Politický cieľ – požiadavka ďalšej
integrácie, napr. finančného sektora Eliminovať prudké výkyvy výmenných
kurzov
4
Vyššia zladenosť cyklovVyššia zladenosť cyklov
-5
-4
-3
-2
-1
0
1
2
3
4
5
2000q01 2001q01 2002q01 2003q01 2004q01 2005q01 2006q01 2007q10
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
eurozóna Slovensko (pr. os)
Zdroj: Eurostat
korelácia 0,9
Rast HDP (v %)
5
Kde sú rizikáKde sú riziká?? Maastrichtské kritériá
perspektíva splnenia je v súčasnosti veľmi dobrá Kontinuita v štrukturálnych reformách
nízka flexibilita trhu práce a nízka flexibilita celej ekonomiky môžu byť prekážkou v naplnení potenciálnych výhod zavedenia eura
Technické prípravy vo všeobecnosti sú prípravy zatiaľ realizované
v rámci plánu
6
Plnenie maastrichtských kritériíPlnenie maastrichtských kritérií
KritériumJanuár 2008
Ref. hodnota
Jar 2008
Ref. hodn.v r. 2008
Inflácia (priemer, %) 2,0 2,9 2,1 2,9
Úrokové miery (%) 4,5 6,5 4,5 6,4
Verejný dlh (% HDP) 30,4 60,0 30,6 60,0
Verejný deficit (% HDP) 3,7* 3,0 2,5 3,0
Stabilita kurzu ERM II od Nov. 05 očakáva saZdroj: Eurostat, Európska Komisia, MF SR, NBS* Rok 2006, deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy bol 2,5% HDP.
7
zhodnocovanie nominálneho kurzu je dôsledkom vysokého diferenciálu produktivity práce a nízkeho diferenciálu inflácie
zhodnocovanie neohrozuje podnikovú sféru – rastie vývoz aj ziskovosť
Kritérium stability kurzu – udržateľnosťKritérium stability kurzu – udržateľnosť
8
Výmenný kurz a infláciaVýmenný kurz a inflácia Zhodnocovanie výmenného kurzu má slabý vplyv
Zdroj: NBS, ŠÚ SR
-13,0-11,0
-9,0-7,0-5,0-3,0-1,01,03,05,0
I.02
V.0
2
IX.0
2
I.03
V.0
3
IX.0
3
I.04
V.0
4
IX.0
4
I.05
V.0
5
IX.0
5
I.06
V.0
6
IX.0
6
I.07
V.0
7
IX.0
7
I.08
med
ziro
čná
zmen
a v
%
Výmenný kurz SKK/EURCeny priem. výroby bez energiíCeny obchodovateľných tovarov bez palív
9
0,01,02,03,04,05,06,07,08,09,0
I.04
III.0
4
V.0
4
VII
.04
IX.0
4
XI.0
4
I.05
III.0
5
V.0
5
VII
.05
IX.0
5
XI.0
5
I.06
III.0
6
V.0
6
VII
.06
IX.0
6
XI.0
6
I.07
III.0
7
V.0
7
VII
.07
IX.0
7
XI.0
7
I.08
%
Referenčná hodnota HICP inflácia v SR (12-mesačný priemer)
Vývoj referenčnej hodnoty Vývoj referenčnej hodnoty a inflácie na Slovenskua inflácie na Slovensku
zdroj: Eurostat
Vstup do EÚ
10
0,0%0,5%1,0%1,5%2,0%2,5%3,0%3,5%4,0%4,5%
2006 2007 2008f 2009f
Pod vplyvom negatívneho vývoja externých faktorov, predovšetkým ceny ropy a rýchlejšej dynamiky cien potravín sa inflácia v nasledujúcich rokoch zvýši.
Podobný vývoj sa však očakáva aj v ostatných krajinách EÚ. Inflácia sa preto naďalej udrží pod referenčnou hodnotou.
Výhľad vývoja inflácieVýhľad vývoja inflácie
zdroj: NBS
11
jadrová inflácia je dlhodobo relatívne nízka nepristupuje sa k znižovaniu nepriamych daní nedochádza k umelému poklesu regulovaných
cien ceny energií sú na úrovni priemeru EÚ,
prípadne vyššie neexistujú administratívne tlaky na posilnenie
výmenného kurzu – kurz sa vyvíja v súlade s fundamentmi
Kritérium inflácie – udržateľnosťKritérium inflácie – udržateľnosť
12
Je to už isté?Je to už isté? Splnenie maastrichtských kritérií je veľmi
pravdepodobné, ale nie je ešte úplne isté 100 % istotu budeme mať až v júli 2008
(možno 99% istotu budeme mať v apríli 2008) Šanca na úspešné splnenie kritérií nikdy nebola
lepšia než teraz finančné trhy aj medzinárodné inštitúcie (OECD,
MMF, ratingové agentúry) sú presvedčené, že Slovensko zavedie euro v roku 2009
13
Výhody prevyšujú nevýhodyVýhody prevyšujú nevýhody
* pre porovnateľnosť s trvalými vplyvmi sú jednorazové náklady na výmenu meny rozdelené na 5 rokov
dlhodobé zvýšenie HDP o 7-20 %
0 0,1 0,2 0,3 0,4
nevýhody
výhody
(% HDP)
finančnétransakčnénáklady
administratívnetransakčnénáklady
kurzové riziko
náklady navýmenu meny*
strata nezávislejmenovej politiky
14
Výhody a prínosy zavedenia €Výhody a prínosy zavedenia €Priame (okamžité) výhody odstránenie kurzového
rizika voči euru nižšie náklady kapitálu odstránenie niektorých
transakčných nákladov lepšia odolnosť voči
(kurzovým) krízam nižšie kurzové riziko voči
doláru vyššia transparentnosť cien
Nepriame (dlhodobé) výhody rast medzinárodného
obchodu zvýšenie priamych
zahraničných investícií rýchlejší hospodársky rast /
zvýšenie životnej úrovne / pokrok v reálnej konvergencii
15
Náklady a nevýhody €Náklady a nevýhody € technické náklady na výmenu meny:
jednorazový náklad 0,3% HDP strata časti zisku a jednorazovo vyššie
náklady bankového sektora strata nezávislej menovej politiky – strata
nástroja na stabilizáciu ekonomiky pravdepodobne mierne vyššia inflácia
16
Výsledky prieskumov medzi podnikmi: náklady na prechod na euro 0,1-0,3% obratu v priemere sú úspory z titulu eura na podobnej výške ako náklady menšie podniky budú mať relatívne vyššie náklady celkové náklady nefinančných korporácií približne 0,26% HDP okrem nákladov na prechod na euro nevidia podniky iné veľké
nevýhody (ako je zvýšenie konkurencie alebo strata trhov) priestor na rast je hlavne pri podnikoch so stredne vysokou
technologickou náročnosťou väčšina podnikov očakáva, že euro mierne zvýši ich obrat a zisk
Poznámka: prieskumy ŠÚ SR a NBS uskutočnené v období marec-apríl 2006
Očakávaný vplyv na podnikovú sféruOčakávaný vplyv na podnikovú sféru
17
Euro a obyvateliaEuro a obyvatelia euro by v priemere malo zvýšiť reálne príjmy
domácností o 4,6% za 10 rokov a o 9,8% za 20 rokov
najviac získajú zamestnaní jednotlivci a rodiny (vrátane živnostníkov)
čistý „zisk“ dôchodcov je asi polovičný oproti pracujúcim (pri súčasnom valorizačnom mechanizme)
nezamestnaní v sociálnej sieti nemusia pocítiť pozitíva eura – vláda má však možnosť to zmeniť
18
Povedie prepočet cien na euro k ich Povedie prepočet cien na euro k ich zvýšeniu?zvýšeniu?
Možno, ale iba málov súčasných krajinách eurozóny bol vplyv približne 0,2%, ale ľudia mali pocit oveľa vyššieho zvýšenia cien
•nástroje proti zvýšeniu cien: konkurencia v maloobchode povinné duálne oceňovanie pravidlá zaokrúhľovania dobrovoľné záväzky obchodov a tlak
verejnosti
Vnímaná inflácia pred a po zavedení hotovostného eura v eurozóne
-10
0
10
2030
40
50
60
I.98 I.99 I.00 I.01 I.02 I.03 I.04 I.050%
1%
2%
3%
4%
vnímaná infláciaHICP (pravá os)
zdroj: Eurostat
19
Prečo je vnímaná inflácia vyššia než Prečo je vnímaná inflácia vyššia než skutočná?skutočná?
silnejšie vnímanie zmien tovarov každodennej spotreby(cenu pečiva si všímame častejšie ako cenu televízora)
intenzívnejšie uvedomenie si rastu cien (rastu prisudzujeme zväčša 2 krát vyššiu hodnotu ako poklesu)
porovnávanie s cenami z dávnej minulosti (porovnávanie s cenami pred 10 rokmi, nie pred rokom)
prenos inflačných očakávaní do budúcnosti (súvislosť s bývalou extrémnou infláciou)
+ použitie nesprávneho alebo nesprávne zaokrúhleného konverzného kurzu pri prechode na euro
20
Spotrebný kôšSpotrebný kôš
5,4 5 6 4 10 4 9 2 9 717,9 22,0
0% 20% 40% 60% 80% 100%
POTRAVINY A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJEALKOHOLICKÉ NÁPOJE, TABAKODEVY A OBUVBÝVANIE, VODA, ELEKTRINA, PLYN A INÉ PALIVÁNÁBYTOK, BYTOVÉ ZARIADENIE A BEŽNÁ ÚDRŽBA DOMUZDRAVOTNÍCTVODOPRAVAPOŠTY A SPOJEREKREÁCIA A KULTÚRAVZDELÁVANIEHOTELY A REŠTAURÁCIEROZLIČNÉ TOVARY A SLUŽBY
pečivo ≈ 1%
Podiel skupín (v %)
spotrebiče ≈ 1%
zdroj: ŠÚ SR
21
18
18
4
4
3
5
5
7
6
6
6
5
15
15
17
8
22
7
7
8
9
6
4
4
3
3
4
16
18
15
15
10
3
4
5
3
4
10
10
12
9
9
9
7
6
18
9
8
10
10
5
7
16
13
16
0% 20% 40% 60% 80% 100%
Francúzsko
Holandsko
Malta
POTRAVINY A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJE ALKOHOLICKÉ NÁPOJE, TABAKODEVY A OBUV BÝVANIE, VODA, ELEKTRINA, PLYN A INÉ PALIVÁNÁBYTOK, BYTOVÉ ZARIADENIE A BEŽNÁ ÚDRŽBA DOMU ZDRAVOTNÍCTVODOPRAVA POŠTY A SPOJEREKREÁCIA A KULTÚRA VZDELÁVANIEHOTELY A REŠTAURÁCIE ROZLIČNÉ TOVARY A SLUŽBY
Porovnanie spotrebných košovPorovnanie spotrebných košov
zdroj: Eurostat
Podiel skupín (v %)
kraj
iny
s naj
nižš
ou
inflá
ciou
v ja
nuár
i
Slovensko
€-zóna
22
BE DK
FINFIN
FRFRNL
LT
LX
MTDEPL
AT
AT
AT
SE
SESE
UK
0
0,5
1
1,5
2
2,5
3
3,5
I.00
V.0
0IX
.00
I.01
V.0
1IX
.01
I.02
V.0
2IX
.02
I.03
V.0
3IX
.03
I.04
V.0
4IX
.04
I.05
V.0
5IX
.05
I.06
V.0
6IX
.06
I.07
V.0
7IX
.07
I.08
%
Vývoj referenčnej hodnoty Vývoj referenčnej hodnoty inflačného kritériainflačného kritéria
zdroj: Eurostat
Referenčná hodnotaReferenčná hodnotaVstup Slovenska do EÚ
Litva – krajina s najnižšou infláciou
NL
23
Zvýši euro infláciu?Zvýši euro infláciu?Pravdepodobne ánoSlovensko dobieha EÚ aj v cenovej hladine, po prijatí eura bude jediným kanálom inflácia
Príjmy však porastú ešte rýchlejšie ako ceny
Inflácia v eurozóne
0%
1%
2%
3%
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
pred zavedením eurav prechodnom obdobís hotovostným eurom
zdroj: Eurostat
24
Bolo by výhodné počkať, kým Bolo by výhodné počkať, kým koruna viac posilní?koruna viac posilní?
silnejšia koruna znamená viac € po výmene má to vplyv iba na nákupy v zahraničí
domáce ceny sa na euro prepočítajú rovnakým kurzom ako majetok / príjmy / úspory
má to vplyv iba na kúpnu silu úspor, nie bežných príjmov platy a dôchodky po zavedení eura nominálne porastú rýchlejšie –
rovnaký vplyv na kúpyschopnosť ako posilnenie kurzu posilňovanie kurzu nie je isté
dlhodobo nie je možné, aby sa kurz trvalo posilňoval a zároveň boli úspory „rozumne“ úročené
odloženie zavedenia eura znižuje dôveryhodnosť SR v zahraničí a môže skôr oslabiť kurz
25
Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť
2€ 1€
50, 20, 10 c 5, 2, 1 c