VOLEBNÉ PROGRAMY 1998

a ich plnenie v oblasti

ŽENY A RODOVÁ AGENDA

Oľga Pietruchová

Programy politických strán

Volebné programy zamerané priamo na ženy mala vo voľbách 1998 len Strana demokratickej

koalície. ďalšie strany – SDĽ, SOP, HZDS, SNS spomenuli tému v rámci rodinnej alebo

sociálnej politiky. SMK sa ku problematiky žien nevyjadrila vôbec. Spoločnou témou

všetkých politických subjektov bol problém zladenia materskej a ekonomickej funkcie žien.

Strana demokratickej koalície

Program SDK pre ženy v plnom znení:

Analýza súčasného stavu

Napriek Ústavou SR zaručenej rovnosti podľa pohlavia a v zásade nediskriminačnej

legislatíve v praxi aj naďalej pretrváva diskriminácia žien podľa pohlavia a veku (priama a

nepriama). Aj naďalej pretrváva nevyužitie vzdelanostného a kvalifikačného potenciálu žien a

nízka mobilita v oblasti ich kariérového rastu. Pre ženy je aj naďalej dominantný

zamestnanecký pracovný pomer. Miera nezamestnanosti žien mierne prevažuje nad celkovou

nezamestnanosťou. Rastie podiel žien na dlhodobej nezamestnanosti. Nezamestnanosťou sú

najviac postihnuté vekové kategórie žien od 25 - 44 rokov. Ženy sú teda často diskriminované

pri prijímaní do zamestnania (najčastejšie z dôvodov ich materskej role), v zamestnaní, v

kariérovom vývoji a pod. Porovnateľná až vyššia úroveň vzdelania žien voči mužom sa

neodráža na ich účasti v riadiacej sfére a postavení v zamestnaní.

V oblasti odmeňovania aj naďalej v praxi pretrvávajú najmä skryté, ťažko preukázateľné

formy diskriminácie. Ženy spravidla prevažujú v zamestnaniach (odvetviach), kde sú už

tradične nízke mzdy (prehĺbila sa feminizácia niektorých odvetví - podiel žien v zdravotníctve

a školstve prekročil hranicu 80 %). Muži sa presunuli do odvetví s výraznejším nárastom

príjmov. Diskriminácia v odmeňovaní má nielen sociálne (feminizácia chudoby) a

psychologické dopady (zníženie sebadôvery žien, apatia a pod.), ale aj ekonomické dopady

(strata motivačnej funkcie mzdy). Ženy preto, aby dosiahli tú istú odmenu ako muži, musia

často vynaložiť oveľa vyšší výkon ako muži. Deje sa tak často aj preto, že ženy sú pokladané

za doplnkových živiteľov. V dôsledku celkovej podstatne nižšej úrovne miezd u nás je dopad

diskriminácie na ženy u nás dramatickejší ako vo vyspelých krajinách EÚ.

V praxi odmeňovania naďalej pretrváva subjektivizmus, a to najmä v oblasti nadtarifných

zložiek mzdy (prémie, odmeny, osobné príplatky a pod.) alebo pri zaraďovaní do

výhodnejších platových stupníc (napr. v rozpočtovej sfére ide o inštitút „špičkového

odborníka"). Z tohto prístupu najčastejšie profitujú muži, nakoľko aj naďalej pretrváva časté

subjektívne nadhodnocovanie práce mužov.

Matky s malými deťmi sú skupinou, ktorá ťažko nachádza uplatnenie na trhu práce, a to

napriek tomu, že úrady práce sú povinné venovať sa sprostredkovaniu práce pre túto skupinu

vo zvýšenej miere. Napriek pracovnoprávnej ochrane rodiča - možnosti vrátiť sa po 3-ročnej

rodičovskej dovolenke na pôvodné pracovné miesto - v praxi sa veľmi často stáva, že v

krátkom čase po návrate rodiča do zamestnania sa snaží jeho zamestnávateľ nájsť

kvalifikované dôvody na to, aby ho mohol prepustiť z práce.

Diskriminácia sa prejavuje v dôsledku materskej role aj v oblasti invalidných dôchodkov, čo

vedie k tomu, že chudoba sa týka veľkého počtu starých žien.

Rodičovský príspevok má v podstate nahrádzať príjem rodiča v dobe rodičovskej dovolenky,

ktorá sa započítava do dôchodku ako odpracovaný čas. Nie je však už odstupňovaný podľa

počtu detí, ale je to určitá pevne stanovená čiastka, ktorá sa vypláca jednému z rodičov za

podmienky, že jeho príjem po tento čas neprekročí polovicu minimálnej mzdy, kedy sa práci

môže venovať max. 2 hodiny denne.

Veľmi nepriaznivá situácia je aj v platení výživného na deti. Predovšetkým ženy sú za

efektívnejšiu úpravu systému plnenia vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že sa práca

stala nepovinnou, prejavili sa ešte väčšie ťažkosti, ako boli doposiaľ.

Plodnosť žien má vplyvom rôznych okolností klesajúcu tendenciu, čo sa prejavuje zvýšeným

počtom bezdetných manželstiev. Na okresných úradoch je pritom každoročne evidovaných

niekoľko sto žiadateľov o osvojenie si dieťaťa, mnoho ďalších žien a manželských párov o

tom uvažuje. Získať dieťa na osvojenie je ťažké, trvá niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že

v detských domovoch a internátnych školách žije niekoľko tisíc opustených detí. Príčinou

tohto stavu je absolútne neprepracovaný systém vyhľadávania a zbližovania budúcich rodičov

a detí. Na druhej strane existuje mimovládnou organizáciou overené riešenie tohto problému

formou zoznamovacích pobytov a prípravy manželov, resp. budúceho rodiča na rolu pestúnov

alebo adoptívnych rodičov. Všeobecným problémom je aj nevyvážený pomer rodičovských

práv pôvodných, biologických rodičov a práv dieťaťa.

V súčasnej dobe takmer neexistujú na Slovensku azylové domy pre ženy s deťmi. Polícia na

Slovensku zaznamenala veľa prípadov násilia v domácnosti, najmä na ženách a deťoch.

Podobne sa v tomto duchu vyjadrujú aj pracovníci poradensko-psychologických centier,

pracovníci pracujúci na linkách dôvery rôznych typov, ako aj zástupkyne mimovládnych

organizácií žien a pod.

Drogovo závislým ženám je poskytovaná len základná zdravotnícka starostlivosť. Vzhľadom

na rozšírenosť drog u mladej populácie výskyt tehotných žien a matiek drogovo závislých sa

zvyšuje. Rozsah ohrozenia zdravia počatých a narodených detí tým vzrastá.

Ciele

Chceme dôsledne sledovať a eliminovať diskrimináciu žien z hľadiska pohlavia a veku pri

uplatňovaní v zamestnaní. Pri ponuke práce budeme sankcionovať zverejňovanie

diskriminačných inzerátov. Zavedieme kroky na vyrovnanie mzdy mužov a žien za

rovnocennú prácu. Odstránime skryté formy diskriminácie žien obmedzovaním subjektívnych

prístupov k hodnoteniu práce.

Chceme vytvoriť nové možnosti rekvalifikácie rodičov - matiek i otcov - počas a po

rodičovskej dovolenke a budeme propagovať pružné pracovné režimy. Zvýšime

pracovnoprávnu ochranu rodiča po príchode z rodičovskej dovolenky pred následným

prepustením z práce. Odstránime diskriminačné podmienky v sociálnom zabezpečení žien pri

zápočte rokov pri výpočte invalidného dôchodku a pri finančnom ohodnotení o starostlivosť o

dieťa.

Chceme upraviť rodičovský príspevok a pripraviť nový systém výpočtu a platenia výživného

na deti. Zmenami v náhradnej rodinnej starostlivosti chceme umožniť bezdetným rodinám

realizovať sa v úlohe rodiča. Chceme uskutočniť transformáciu detských domovov v SR.

Chceme odtabuizovať tému domáceho násilia páchaného na ženách a na deťoch, podporíme

zriaďovanie a prevádzkovanie azylových domovov pre ženy (aj s deťmi), súvisiace

poradenské služby, linky SOS, kurzy obrany. Podporíme špeciálne postupy a zariadenia pre

pomoc tehotným ženám a drogovo závislým matkám, ich liečbu a resocializáciu.

Nástroje

Neutrálna ponuka práce pre ženy a mužov Budeme propagovať neutrálnu - nediskriminačnú formu ponuky práce ako takej, ako aj

neutrálny jazykový prejav - nediskriminačný z titulu pohlavia - vo všeobecnosti. Pri výchove

a vzdelávaní budeme zdôrazňovať neutrálnosť profesiového vzdelávania, čo sa týka

príslušnosti k pohlaviu. V profesiových systémoch, v katalógoch povolaní budeme používať

formu (aj obsah) neutrálnu voči pohlaviu (neuvádzať pohlavie, ale ani obsah povolania

nezamerať na výkon len jedného pohlavia). V štatistických systémoch dôsledne zavedieme

sledovanie štruktúry miezd podľa pohlavia, atď.

Zákon o rovnoprávnom postavení Vypracujeme v legislatíve zákon o rovnoprávnom postavení mužov a žien (v prístupe k

zamestnaniu, v odmeňovaní), zo zákona poveríme štátnu inšpekciu práce dozorom nad

dodržiavaním zákona o rovnoprávnom postavení mužov a žien v zamestnaní a v odmeňovaní

(vrátane sankcionovania), zavedieme inštitút ombudsmana pre odstraňovanie diskriminácie

podľa pohlavia.

Ochrana poškodených Vydáme vnútroštátne predpisy, aby každý zamestnanec, ktorý sa v dôsledku neuplatňovania

zásady rovnakej mzdy za rovnocennú prácu považuje za poškodeného, mal možnosť uplatniť

svoje práva na súde a bol efektívne chránený pred odvetnými opatreniami zo strany

zamestnávateľa (ochrana pred možným prepustením z práce a zmenami pracovných

podmienok).

Zabezpečíme, aby ustanovenia všetkých mzdových a platových predpisov a individuálnych

pracovných zmlúv, ktoré sú nezlučiteľné s touto zásadou, boli neplatné, alebo mohli byť za

neplatné vyhlásené.

Podporíme vznik Centra pre rovnoprávne postavenie mužov a žien (s podporou OSN -

UNDP). V prípade nedostatku zdrojov navrhneme rozpracovať viaczdrojové financovanie.

Súčasťou našej politiky trhu práce sa stane príprava ženy alebo muža pre návrat na trh práce

po rodičovskej dovolenke. Bude zahŕňať poradenstvo, rekvalifikáciu a sprostredkovanie práce

pre občana.

Rovnaké možnosti na trhu Zabezpečíme rovnaké možnosti pre ženy (mužov) evidované na úrade práce, i ženy, ktorým

trvá pracovný pomer so zamestnávateľom, zhodné podmienky pre tých, ktorí chcú prejsť

rekvalifikáciou pred ukončením rodičovskej dovolenky ako aj pre tých, ktorí po skončení

rodičovskej dovolenky chcú obnoviť svoje pracovné zručnosti pred nástupom do práce.

Zaručíme obnovu, rozšírenie alebo zmenu kvalifikácie pred nástupom do zamestnania ako aj

podporu pružných pracovných režimov, ktorá bude vo forme projektov rozvíjaná

predovšetkým zamestnávateľmi vo verejnom sektore.

Legislatívne upravíme súčinnosť zamestnávateľa a úradu práce pri poradenstve a

rekvalifikácii pre ženy (mužov) pri návrate do zamestnania po rodičovskej dovolenke.

Zákon o zamestnanosti Upravíme aj zákon o zamestnanosti tak, aby ťažisko zmien bolo hlavne v kreatívnej aplikácii

zákonov v praxi na konkrétnu situáciu konkrétnej ženy (muža).

Pracovnoprávna ochrana rodiča Zvýšime pracovnoprávnu ochranu rodiča po návrate z rodičovskej dovolenky novelizáciou

príslušných ustanovení Zákonníka práce tak, aby zamestnávateľ k výpovedi podanej v období

do 1/2 roka po jeho nástupe do práce potreboval súhlas príslušného úradu práce.

V novom zákone o sociálnom poistení budeme postupne zvyšovať poistné príspevky za

obdobie rodičovskej dovolenky zo súčasnej minimálnej mzdy na úroveň priemernej mzdy.

Starostlivosť o deti Zmeníme spoločenské ocenenie starostlivosti o deti a o domácnosť. Navrhneme nové

vyjadrenie materskej činnosti označením „materská starostlivosť", „rodičovská starostlivosť",

ktoré ju označuje primeranejšie ako spojenie „materská dovolenka" a je prvým krokom k

tomu, aby sa menilo aj vedomie a postoj spoločnosti. Prijatie nových slovných spojení

vyžaduje legislatívno-technickú úpravu všetkých zákonov, kde sa tento termín vyskytuje.

Vytvoríme ďalšími legislatívnymi návrhmi podmienky pre pružné kombinovanie

starostlivosti o dieťa a zamestnanie podľa individuálnych možností a potrieb konkrétneho

rodiča.

Súbežné poberanie príspevku Umožníme súbežné poberanie príspevku od zamestnávateľa alebo od úradu práce, ak je žena

/rodič zaradená do vzdelávacích kurzov pred vstupom na trh práce; umožníme prerušiť

rodičovskú dovolenku (3-5 rokov); zvýšime vedľajší povolený príjem k rodičovskému

príspevku do sumy minimálnej mzdy; zvýšime rodičovský príspevok.

Vyživovacia povinnosť Pripravíme zákon, ktorý uzákoní efektívnejší systém plnenia vyživovacej povinnosti a

zriadenie tzv. „alimentačného" fondu.

Podpora náhradnej rodinnej výchovy

Vypracujeme ucelenú koncepciu podpory náhradnej rodinnej výchovy pre opustené deti a

postupnú likvidáciu detských domovov (čím sa dosiahne aj ekonomická úspora). Posilníme

právne, sociálne a hmotné zabezpečenie náhradného rodiča. Ako súčasť preferencie náhradnej

rodinnej starostlivosti a výchovy pripravíme legislatívne medzinárodnú adopciu v zmysle

Haagskeho dohovoru, ktorá umožní osvojenie dieťaťa cudzím štátnym príslušníkom do

zahraničia, ak nie je záujem o osvojenie dieťaťa na Slovensku. Adopcii do zahraničia,

chránenej medzinárodnými zárukami, dávame prednosť pred dlhodobým pobytom dieťaťa v

detskom domove.

Krízové centrá Vo všetkých väčších mestách podporíme zriadenie krízového centra pre ženy a deti, ktoré sú

obeťami násilia. Projekt takéhoto krízového centra existuje a mimovládne organizácie

začínajú rozpracovávať jeho metodiku. Súčasťou projektu bude aj prevádzka SOS liniek a

kurzy sebaobrany.

V rámci siete krízových centier pre ženy a deti podporíme vytvorenie špecializovaných

centier pre závislé ženy (nielen na drogách). V spolupráci so zdravotníkmi pripravíme

metodiku pre liečbu, rehabilitáciu, resocializáciu a dlhodobý monitoring osobitne pre ženu (v

tehotenstve i po pôrode) a postihnuté dieťa. Aj týmto ženám chceme dať šancu vychovať

svoje dieťa.

Prevenčné aktivity Podporíme prevenčné aktivity, ktoré zapoja dospievajúce dievčatá a mladé ženy do

osvetových intervencií. Chceme dosiahnuť stav, aby mládež i dospelá populácia mali dostatok

informácií o dôsledkoch drogovej závislosti žien - matiek na zdravý psychický a fyzický

vývoj dieťaťa i ženy samotnej.

RODINA A RODINNÁ POLITIKA

Jarmila Filadelfiová Zdroj: IVO - Voľby 1998. Analýza volebných programov politických strán a hnutí

Hnutie za demokratické Slovensko

HZDS ako jedna z dvoch analyzovaných strán, ktoré boli v predchádzajúcom volebnom

období vo vláde, prezentuje svoj volebný program formou zmluvy – Zmluvy na tretie

tisícročie... Nejde o kompaktný text, ale o text formálne členený do podoby zmluvy medzi

občanmi a HZDS, kde „občania požadujú“ a „HZDS sa zaväzuje“. Takáto forma prezentácie

provokuje k poznámke mimo rámca rodinnej politiky. Volebný program HZDS ponúka

občanom hypotetickú zmluvu do budúcnosti. Ako jej však veriť, keď reálna zmluva za minulé

volebné obdobie medzi občanmi a vládou (v ktorej malo HZDS väčšinu) nebola dodržiavaná?

Občania požadovali, HZDS sa niekedy i zaviazalo, ale realita posledných štyroch rokov išla

väčšinou mimo tejto zmluvy, mimo toho, čo občania požadovali. Preto stojí za zamyslenie, že

vo volebnom programe HZDS odrazu opäť vie, čo občania požadujú. Prečo to počas svojej

vlády ignorovalo?

Uvedená forma prezentácie programu sťažuje hľadanie koncepčných východísk rodinnej

politiky HZDS. Pojem rodina je v programe HZDS najfrekventovanejší. Po prvý raz sa

spomína už v úvodnom slove, ktoré je signované predsedom hnutia V. Mečiarom. V časti

venovanej hľadaniu „hlbšieho dejinného zmyslu nášho národného bytia“, ktorým má byť

„blahobytný demokratický štát“, sa doslova uvádza: „Štát, v ktorom rodina nebude dejinným

reliktom, ale bude posvätným prameňom životodarnej sily a neustálej regeneračnej schopnosti

tých najlepších ľudských vlastností, základom štátu, ktorý sa zasa stane istotou, pevným

zázemím šťastnej rodiny.“

Rodinnej politike je v programe venovaná samostatná kapitola nazvaná Stratégia rozvoja

rodiny, ktorá nie je súčasťou sociálneho programu, ale nasleduje za ním ako druhá kapitola. Je

rozčlenená do piatich paragrafov. Rodinnej politike je však v skutočnosti venovaný len druhý

(Postavenie rodiny) a čiastočne piaty paragraf (Rodina a bývanie). Ostatné tri paragrafy síce

majú v názve rodinu, ale sú zamerané na úplne iné politiky: zdravotnú, kultúrnu, vzdelávaciu

a bezpečnostnú. Napríklad v paragrafe s názvom Rodina a výchova sa riešia problémy

školstva a učiteľov, v paragrafe Rodina a jej ochrana zasa otázky kriminality. Takýmto

spôsobom sa zvýšila frekvencia pojmu rodina v programe HZDS.

Pod hlavičkou Postavenie rodiny si HZDS vytýčilo päť zámerov rodinnej politiky:

1. posilňovať postavenie rodiny ako základu spoločnosti, ktorého naplnenie vidí

HZDS v nasledujúcich nástrojoch:

– nové zákony o štátnej sociálnej podpore,

– poberanie rodičovského príspevku 5 rokov,

– podmienky na zlaďovanie rodičovskej úlohy a výkonu zamestnania;

2. podporovať a ochraňovať mladé rodiny prostredníctvom

– dostupnosti predškolských zariadení a družín,

– pomoci pri získaní bytu;

3. zapojiť občanov do riešenia problémov rodiny. HZDS vidí riešenie v širšej

spoločenskej diskusii na rodinné témy a vo využití poznatkov pri legislatívnych

úpravách;

4. podporovať rodinu pri výchove mladej generácie, čo by – podľa HZDS – mali

umožniť „kroky na súčinnosť školy s rodinou“;

5. riešiť násilie páchané na deťoch, čo majú umožniť legislatívne, vecné a sankčné

opatrenia.

Riešenie situácie detí z rozvrátených rodín a postavenia žien v spoločnosti je zaradené

v sociálnom programe.

Ako už bolo spomenuté, pri útržkovitej forme prezentácie programu je hľadanie koncepčných

východísk zložité. Komplexnosť a systémový prístup vyžaduje analýzu súčasného stavu,

jasné definovanie východísk i základnej filozofie, na báze ktorých možno stanoviť opatrenia.

Program HZDS sa stopercentne vyhol prvej úlohe – neprináša analýzu súčasného stavu

situácie rodín v SR. Volič si musí sám zodpovedať otázku, či ide o náhodu, alebo o zámer.

V programovej časti venovanej rodine chýbajú aj východiská zvoleného prístupu, nedajú sa

identifikovať ani z proklamovaných zámerov, pretože sú príliš všeobecné a viac svetla

nevnášajú ani návrhy opatrení (napríklad zámer č. 3 a 4).

Prevažuje prílišné sústredenie na úlohy štátu v tejto oblasti, čo by mohlo naznačovať

tendencie k štátnemu paternalizmu. Málo sa zdôrazňuje suverenita rodiny, čo, podobne ako

v prípade SNS, naznačuje nerovnovážny vzťah rodina–štát v neprospech rodiny. Viacnásobné

opakovanie vymedzenia rodiny ako „základu štátu, spoločnosti“ náznaky o silnejšom

postavení štátu v koncepcii HZDS ešte väčšmi potvrdzujú.

Program HZDS v oblasti rodinnej politiky neprináša nové prístupy a zámery, dokonca ich

zahŕňa menej ako Koncepcia štátnej rodinnej politiky, ktorá bola prijatá pred dvoma rokmi

jeho vlastným ministerstvom.

Navyše, viaceré z prezentovaných cieľov sú poznačené populizmom. Napríklad v situácii,

keď všetky analýzy demografického vývoja naznačujú starnutie populácie a v najbližších

rokoch rast poproduktívnej časti populácie, je pri uzatváraní „zmluvy na ďalšie tisícročie“

prísľub nemennosti veku odchodu do dôchodku výrazne populistickým prísľubom, takisto aj

vyrovnanie životnej úrovne dôchodcov s ekonomicky aktívnymi. (Elegantnejším

východiskom by bolo pomlčať o probléme, ak nie je definované riešenie, alebo sľúbiť jeho

hľadanie, ako to urobila SNS.)

Podobne ako v sociálnom programe SNS aj HZDS sľubuje používanie „dvojakého metra“ pri

sociálnych dávkach: jeden na neprispôsobivých občanov, a to bez jasne vymedzených kritérií

„sociálnej neprispôsobivosti“, a druhý na všetkých ostatných.

Viazaním pojmu rodina s inými oblasťami spoločenského života chcelo pravdepodobne

HZDS vo svojom programe naznačiť nadrezortnosť rodinnej politiky a zdôrazniť dôležitosť,

akú prikladá riešeniu problémov a situácie rodín. Ak to bol zámer, množstvo, previazanosť

a originálnosť konkrétnych zámerov a opatrení ho nepotvrdili. Navrhnutých opatrení je totiž

v programe málo, nie sú vzájomne koncepčne prepojené a program neprináša nové riešenia.

Slovenská národná strana

SNS položila vo svojom programe na rodinu veľký dôraz, možno najväčší zo všetkých

siedmich politických strán. O významnosti prisudzovaného statusu svedčí už ten fakt, že sa na

rodinu odvoláva hneď v druhom odseku úvodného vyhlásenia. Pri prihlásení sa k tradíciám

politického konzervativizmu zdôrazňuje predovšetkým právny štát, patriotizmus, na treťom

mieste rodinu, nasleduje ešte poriadok a tradície. Rodina sa spomína aj v hlavných úlohách

vychádzajúcich zo straníckych cieľov. Ako úlohu č. 8 pri budovaní národného štátu si SNS

stanovila „výrazne posilniť úlohu rodiny ako základného článku spoločnosti, zvýhodniť úlohu

matky a zdôrazniť jej poslanie v štruktúre spoločenských vzťahov“.

Konkretizácia úloh a koncepcia rodinnej politiky však nezodpovedá deklarovanej vysokej

pozícii. Kým dôraz na národné povedomie je rozpracovaný nielen v samostatnom programe,

ale aj v kultúrnej, školskej, zahraničnej i regionálnej politike, deklarovaný dôraz na rodinu

nenašiel v programe SNS také široké a podrobné rozpracovanie. Program neobsahuje

samostatnú kapitolu „rodinná politika“, ale v sociálnom programe je ako tretia v poradí

zaradená podkapitola s názvom Rodina (spolu s ďalšími štyrmi: Morálka spoločnosti,

Sociálny charakter štátu, Zdravotná starostlivosť, Zdravotníctvo). Vysoká podpora rodiny nie

je v programovej časti konkretizovaná do podoby systému cieľov, úloh a nástrojov.

Konkretizácia cieľov je skôr kusá, neproporčná a heslovitá. Nepredkladajú sa návrhy riešení,

ide skôr len o vyhlásenia, proklamácie, bez uvedenia konkrétnych nástrojov. SNS si napríklad

vytýčila cieľ zvýšiť úctu k tradíciám „národného a kresťanského princípu“, aby sa dosiahlo

„zjednotenie spoločnosti“. Ale ako to SNS chce a môže dosiahnuť? Dovoláva sa jednoty

vnútri štátu (pričom prvým strategickým cieľom SNS je rozvoj pluralitnej demokracie),

hovorí za Slovensko, za všetkých Slovákov, nie za svojich voličov, chce byť zjednotiteľom

spoločnosti, ale iné než konzervatívno-kresťanské princípy nielenže neuznáva, ale ich vôbec

netoleruje. Ako chce dosiahnuť spoločenskú dohodu? Volič sa musí rozhodnúť bez poznania

postupov.

Iný príklad: Zvrátenie vývojových demografických trendov, ktoré napriek triezvejším

hodnoteniam väčšiny demografov SNS považuje naďalej za katastrofické, vidí vo

„vypracovaní a rozvíjaní komplexného programu“ (úloha č. 7). Čiže ani pre tú oblasť, ktorú

považuje priam za ohrozenie existencie národa (vymieranie), nemá pripravené konkrétne

riešenia. Aspoň v programe ich neprezentuje, a volič sa môže len domýšľať, aké návrhy

opatrení SNS uplatní, ak by jej delegoval moc.

SNS sa ako jedna z mála analyzovaných strán vyjadruje k interrupciám, pričom jej stanovisko

je striktne odmietavé. Opäť však nenavrhuje cestu, ktorú preferuje pri ich predchádzaní:

zákaz, sexuálnu výchovu, antikoncepciu? Skôr sa dá len tušiť, že viac tenduje k okamžitým

riešeniam, ktoré reprezentuje zákaz, než k trpezlivému presviedčaniu a výchove, ktoré boli

úspešné na Západe. Tendenciu riešiť tento problém zákazom naznačuje dikcia pri

formulovaní predstáv napríklad o morálnom povznesení obyvateľstva, kde sa príliš často

vyskytujú formulácie typu: „musí prijať“.

Medzi tézami politiky zameranej na rodinu sú v programe SNS okrem už spomínanej úlohy

vypracovať koncepciu progresívneho demografického vývoja SR (s dôrazom na Slovákov

žijúcich v južných regiónoch) a odmietavého postoja k interrupciám uvedené:

• postoj k rodine ako základnej bunke spoločnosti a národa, pričom SNS uznáva úplnú

rodinu založenú na manželstve;

• v ekonomickom zabezpečení rodiny vyzdvihuje len tvorbu možností na zladenie

rodičovských funkcií a kariéry (v tomto jedinom bode navrhuje konkrétne opatrenia

ako znovuzačleňovacie kurzy po ukončení starostlivosti o deti, pružný alebo skrátený

pracovný čas pre ženy-matky);

• morálne i hmotné ocenenie žien v domácnosti a matiek, ktoré sa venujú výlučne

práci v rodine a výchove detí (spôsoby nekonkretizuje);

• v časti Sebarealizácia mládeže, ktorá je zaradená medzi ciele rodinnej politiky, si

vytýčila sprostredkovať mládeži „fundovanú životnú orientáciu na základe

kresťanského svetonázoru a viesť ju k zodpovednému, tolerantnému a solidárnemu

správaniu“ a podporovať jej intenzívnu účasť pri spoločensko-politických

rozhodovaniach;

• v časti Dôstojnosť staroby vyjadruje podporu primeraným dôchodkom a rozvoju

dôchodkového pripoistenia.

Rodinná politika SNS by sa dala charakterizovať ako extrémne konzervatívna, nekoncepčná,

s jasnými čiastkovými cieľmi, ale bez konkrétnych predstáv o ich dosiahnutí, a ako skôr

proklamačná. Aj keď sú jasne uvedené priority (kusé), z programu vôbec nie sú jasné

prostriedky, akými ich chce SNS dosiahnuť. Hádam len explicitné a viacnásobné prihlásenie

sa k heslu „Za Boha, za národ!“ môže voličom niečo napovedať o preferovaných nástrojoch.

Chápanie rodiny je u SNS tzv. užšie, striktne konzervatívne. Za rodinu sa prednostne

považuje úplná rodina a výslovne sú odmietnuté – ako „nie vlastné slovenským národným

tradíciám“ – všetky ostatné formy rodinného spolužitia.

Vzťah štátu a rodiny sa v programe SNS chápe ako nerovnomerný, vyššie postavenie sa

prisudzuje štátu a národu; rodina a občan sa má časti autonómie vzdať v prospech vyššieho

celku.

V rámci sociálneho programu sa objavujú aj reštrikčné prvky (sociálne dávky nedávať tým,

ktorí nechcú pracovať).

Slovenská demokratická koalícia

Program SDK je podľa nazeraných kritérií objektívne najlepším programom pre rodinu.

Obsahuje samostatnú kapitolu o rodine, ktorá systematicky nadväzuje na kapitolu Sociálna

oblasť a predchádza kapitoly venované ženám, mládeži a seniorom.

Zvolený prístup prezentácie postupuje od analýzy celkového stavu cez stanovenie cieľov po

konkretizáciu nástrojov. Navrhované zámery tvoria celok, ktorý neodporuje všeobecným

programovým zásadám. Niet rozporov medzi návrhmi rodinnej politiky a ideovými zásadami

SDK. Operacionalizácia cieľov je dovedená do maximálne možnej konkrétnosti, často až po

nájdenie zdrojov riešenia. Návrhy obsiahnuté v programe SDK prinášajú veľa nových riešení

(v porovnaní s ostatnými stranami).

K najzaujímavejším zámerom SDK patria:

• posilnenie práv jednotlivých členov rodiny, najmä žien a detí, s cieľom zvýšiť

úroveň ich ochrany;

• podporenie rodiny ako celku, pretože má v ľudskom živote nezastupiteľné miesto;

• presadzovanie takých opatrení v rodinnej politike, ktoré podporia rodinu v jej

základnom poslaní, ale zároveň jej ponechajú „maximálnu mieru nezávislosti

a slobody rozhodovania o jej vlastnom vývoji“;

• vytváranie podmienok umožňujúcich, aby rodina mohla svoje rozhodnutia

a predstavy zodpovedne naplniť;

• medzi prioritami na najbližšie obdobie si SDK vytýčila dva typy rodín: rodiny so

zdravotne postihnutým členom a náhradné rodiny;

• dôraz na zodpovedné rodičovstvo, ochranu žien a matiek, rozvoj služieb pre rodinu;

• ako jediná z politických strán sľubuje v programe nový zákon o rodine;

• podpora všetkým rodinám s nezaopatrenými deťmi (zvýšenie odpočítateľnej položky

na dieťa, vzdelávanie detí – i rómskych, bezplatné cestovanie detí, stimulačné pôžičky

na štúdium na VŠ);

• podmienky na slobodnú voľbu medzi materskou a profesionálnou rolou, ako aj veľa

ďalších návrhov.

V programe SDK rodina získava autonómne postavenie vo vzťahu k štátu. Rodina sa chápe

predovšetkým ako výchovné prostredie pre deti a zdroj istoty pre dospelých. Úlohou štátu je

vytvárať podmienky na realizáciu svojich úloh a predstáv.

SDK sa vo svojom programe pre rodinu sústreďuje na podstatné problémy, nevyhnutné úlohy.

Tieto úlohy sú realizovateľné – pri koordinovanom postupe s ostatnými rezortmi. Pochybnosti

o ich realizovateľnosti by hádam mohlo vzbudzovať len množstvo vytýčených úloh, sú však

rozpracované do takých konkrétností a vlastne predpripravované, že ich uskutočnenie sa stáva

reálnym. Spolu so všeobecnou kapitolou o sociálnej oblasti, o ženách, mládeži a senioroch

vytvára kapitola o rodine ucelený komplex, aj keď niektoré veci sa zbytočne opakujú vo

viacerých kapitolách.

Programovými zámermi v rodinnej politike má najbližšie k SOP, v čiastkových návrhoch aj

k SDĽ a v chápaní rodiny k SMK.

Strana demokratickej ľavice

Volebný program SDĽ venuje priamo kategórii rodiny málo pozornosti, podobne ako SMK

a KSS. Viaceré čiastkové princípy rodinnej politiky a pohľady na rodinu prezentuje však

v rámci celého programu, najviac v kapitole o sociálnom zabezpečení. Ako ľavicová strana

zvolila na prezentáciu svojich zámerov skôr štrukturálny, stratifikačný prístup, pričom

najčastejšie hovorí o rôznych skupinách a vrstvách obyvateľstva (robotníkoch,

zamestnancoch, drobných podnikateľoch, dôchodcoch). Rozsah kapitoly Sociálne

zabezpečenie je pomerne malý – len tri strany zo 70-stranového programu.

V programe postupuje od kritickej analýzy súčasného stavu, na základe ktorej sumarizuje

hlavné problémy a ponúka vlastnú predstavu o riešení jednotlivých oblastí života spoločnosti.

Zo sociálnych otázok najviac pozornosti venuje životnej úrovni a životnému štandardu

obyvateľov. Z konkrétnych subjektov, ktoré sú najviac ohrozované nízkou životnou úrovňou,

sa v programe spomínajú rodiny s väčším počtom vyživovaných osôb, mladé rodiny, neúplné

rodiny, rodiny s nezamestnaným členom a rodiny dôchodcov.

Prameň získania a udržania primeraného a slušného životného štandardu vidí SDĽ v práci

(zamestnaní). Definuje sa ako „strana ľudí práce“. Zdôrazňuje princíp osobnej participácie

a zodpovednosti občana za seba i vlastnú rodinu súčasne s princípom solidarity medzi

občanmi. Pre prípad sociálnych situácií, ktoré sú nad sily občana, presúva garanciu pomoci

a podpory na štát.

Za základný predpoklad založenia a fungovania rodiny pokladá bývanie, a v tejto súvislosti si

kladie za cieľ zabezpečiť v „strednodobej budúcnosti“ možnosť získania bytu pre každú

rodinu. Na dosiahnutie tohto cieľa navrhuje aj konkrétne nástroje.

Za základný znak štátnej rodinnej politiky, za ktorú sa zasadí, považuje SDĽ „vytváranie

podmienok na ekonomickú nezávislosť rodín, čo je podmienkou relatívnej samostatnosti pri

napĺňaní ich funkcií spolu so slobodou podnikania ako základom politickej a ekonomickej

slobody“. Z takto definovanej politiky štátu voči rodine sa otvára možnosť spolupráce so

SOP, ale aj s SDK – najmä v otázke politickej a ekonomickej nezávislosti rodiny. Širšie

chápanie rodiny, základné zameranie rodinnej politiky (hoci v prípade SDĽ je požadovaná

samostatnosť pri plnení funkcií rodiny zjemnená slovkom „relatívna“), ako aj priorita pomoci

ľuďom so zmenenou pracovnou schopnosťou pri ich integrácii do spoločnosti sú rovnaké ako

u SDK. To znamená, že v týchto oblastiach by sa črtali možnosti povolebnej spolupráce.

V navrhovaných metódach postupu i vo viacerých ďalších prístupoch sa však objavujú aj

odlišnosti (rozoberá ich kapitola o sociálnej politike).

Z dlhodobejších cieľov pre rodinu SDĽ ešte uvádza:

• podporu stabilizácii rodiny a plnenie jej rodičovských funkcií vrátane reprodukčnej;

nekonkretizuje však nástroje, akými to chce dosiahnuť, len všeobecne konštatuje, že

prostredníctvom systému štátnej rodinnej podpory a štátnej rodinnej politiky;

• prídavky všetkým rodinám s deťmi (diferencované);

• zavedenie mladomanželských pôžičiek;

• ponuku predškolských zariadení ako možnosť zladenia rodičovských funkcií

a pracovnej kariéry;

• podporu rodinám s deťmi, ktoré sú v najproblémovejšej situácii.

Viaceré z týchto cieľov sú však príliš všeobecné, chýba návrh spôsobu, ako ich dosiahnuť.

Príliš veľa sa tiež zdôrazňuje úloha štátu pri ich riešení, aj keď v závere sociálneho bloku sa

objavuje všeobecný zámer postupne preniesť kompetencie na obec a vytvoriť priestor na

pôsobenie neštátnych subjektov.

Mnohé z otázok a úloh rodinnej politiky zostali v programe SDĽ nepokryté z hľadiska

zámerov. Mohlo to byť spôsobené tým, že výpočet cieľov rodinnej politiky SDĽ je viacmenej

náhodný, nepredchádza mu ucelená koncepcia (okrem sociálneho zabezpečenia, čím môže

byť determinovaný).

Ako sa už viackrát spomínalo, niektoré uvádzané zámery sú príliš všeobecné a v takejto

podobe by sa zhodli aj s tézami koaličných strán. Chýba tiež kritická analýza rodinnej politiky

doterajšej vlády. Pri analýze stavu sociálnej sféry sa v kritických náhľadoch zhoduje so

všetkými opozičnými subjektmi.

Na ľavicovo orientované strany sa obyčajne kladú vyššie očakávania v súvislosti s novými

prístupmi a riešeniami vo volebnom programe. Program SDĽ tieto očakávania nesplnil – len

opakuje známe, no dosiaľ nerealizované „recepty“. Pred nadchádzajúcimi voľbami SDĽ

pravdepodobne uprednostnila ekonomickú a hospodársku časť projektu.

Strana maďarskej koalície

Volebný program SMK neobsahuje samostatnú časť venovanú problematike rodiny

a nekladie sa na ňu špeciálny akcent (má iné programové priority). Niektoré zámery, ktoré

mohli spadať pod rodinnú politiku, sa vo veľmi stručnej podobe objavujú v kapitole

o sociálnej politike. Postupuje sa v nej – tak ako v ostatných programových kapitolách – od

stručnej kritiky existujúceho stavu k veľmi stručnému náčrtu východísk. O koncepčnom

prístupe však zďaleka nemožno hovoriť.

Z problémov a nástrojov riešenia presahujúcich do rodinnej politiky možno spomenúť:

• utváranie podmienok na životný štart mladých rodín, čomu by podľa SMK malo

pomôcť prehodnotenie systému sociálnych podpôr, prídavkov na deti, ako aj podpory

pri získavaní prvého bytu;

• v tej istej kapitole sa SMK venuje demografickej situácii v SR, pričom zdôrazňuje

najmä nepriaznivú demografickú situáciu v južných oblastiach s obyvateľstvom

maďarskej národnosti. Riešenie sa v programe ponúka len rámcovo: normalizácia

pomerov v krajine a zlepšenie životných podmienok;

• požiadavka primeraných príjmov pre viacdetné rodiny, najmä keď sa viacdetnosť

kombinuje s nezamestnanosťou alebo rozvodom. Posledná požiadavka vyznieva

v programe SMK pozitívnejšie, pretože viacdetnosť nie je problémom maďarských

spoluobčanov, skôr rómskych;

• výraznejšiu úlohu pri riešení sociálnych a rodinných problémov prisudzuje

samosprávam a neštátnym organizáciám, ktoré lepšie poznajú problémy a sú

pružnejšie; štát by mal zostať v úlohe konečného garanta a ponechať si kontrolnú

funkciu.

Program SMK kladie veľký dôraz na regionálne rozdiely a na zvažovanie miestnych daností

a lokálneho potenciálu rozvoja. Upozorňuje najmä na zlú situáciu regiónov s maďarským

obyvateľstvom – rovnako ako SNS vyzdvihovala problémy južného Slovenska, ale presne

z opačných pozícií (problémy Slovákov). Regióny s maďarským obyvateľstvom majú nižšie

ukazovatele pôrodnosti, ale nie je to dôsledok transformácie. Reprodukčné správanie

maďarských obyvateľov bolo aj v minulosti odlišné, malo bližšie k demografickým trendom

v Maďarsku: okrem nižšej pôrodnosti ho charakterizovala aj nižšia sobášnosť a vyššia

rozvodovosť. To znamená, že starnutie populácie nastalo v týchto regiónoch skôr, a dnes sa

prejavujú viaceré dôsledky pre život ich obyvateľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti

v programe SMK chýbajú návrhy na riešenie uvedeného stavu.

V rámcových cieľoch sa prejavuje určitá zhoda s viacerými stranami (SDK, SDĽ, SOP),

podobnosť nástrojov sa však nedá posúdiť, pretože SMK ich nekonkretizuje. V programe sa

napríklad hovorí: „Na usporiadanie čaká systém rodinných prídavkov,“ volič sa však

nedozvie, ako ho strana chce usporiadať, resp. akým princípom dáva prednosť.

Ak možno v programe SMK vôbec hovoriť o rodinnej politike, ako najpríhodnejšia sa ponúka

nasledujúca charakteristika: prílišná všeobecnosť, nekonkrétnosť, malá špecifikácia.

Z programu vyplýva širšie chápanie rodiny – širšie ako iba úplná manželská rodina – rodina

má jasnú suverenitu oproti štátu. Chápanie vzťahu rodina–národnosť sa z programu SMK

odvodiť nedá.

Strana občianskeho porozumenia

SOP takisto patrí k stranám, ktoré kladú na rodinu pomerne veľký dôraz. Jej program

obsahuje – podobne ako program SDK – samostatnú kapitolu o rodine (štvrtú) a je zaradená

za časť venovanú sociálnej sfére. Kapitola o rodine je vnútorne členená na základe

generačného prístupu na časť venovanú deťom, mládeži, strednej generácii a staršej generácii.

Chápanie rodiny v programe SOP je širšie a bez ideologických obmedzení. Pod pojem rodina

sa zaraďujú všetky typy rodín, aj neúplné. V programe je primárne rodina vymedzená ako

prostredie pre jednotlivca deti alebo ostatných dospelých členov – ktoré im poskytuje istotu,

ako priestor, kde sa stretávajú a ovplyvňujú viaceré generácie. SOP podčiarkuje

nenahraditeľnosť rodiny pre jednotlivca.

V programových zámeroch SOP sa dôraz kladie na posilneniu miesta rodiny v štáte a na

poskytnutie perspektívy všetkým generáciám. SOP v rámci programu prezentuje aj svoj

realistický prístup k riešeniu demografického vývoja v SR: cestu zvrátenia nepriaznivých

trendov vo vývoji pôrodnosti vidí vo vytváraní priaznivých podmienok na život.

Východiská z načrtnutej nepriaznivej situácie, v ktorej sa slovenská spoločnosť v súčasnosti

ocitla, vidí SOP:

• v opatreniach umožňujúcich zladiť funkciu ženy-matky s jej ekonomickou činnosťou

(podrobnejšie však tieto opatrenia nešpecifikuje);

• v opatreniach na podporu mladých rodín;

• vo zvyšovaní dôrazu na ochranu detí – po rozvode, pred násilím a pod.;

• v uľahčení adopcie a pestúnskej starostlivosti;

• v zmene systému prídavkov na deti – aby bol základnou dávkou, adresnou, aby

výplata a kontrola použitia prostriedkov spadala do kompetencie obce.

SOP vo svojom programe prináša nový zámer, ktorý sa u iných strán v takom veľkom

rozsahu nevyskytuje. Je ním dôraz na strednú generáciu a jej funkcie v spoločnosti. Strednú

generáciu považuje za „tvorcu hodnôt“, ktorý má zodpovednosť za životnú úroveň všetkých

generácií. Cieľom politiky SOP je aj vytvorenie „podmienok pre využitie potenciálu strednej

generácie na rast jej životnej úrovne a zdravý spôsob života“. Medzi konkrétnymi opatreniami

navrhuje ochranu ľudí preddôchodkového veku pred dôsledkami trhu, rozvíjanie

rekvalifikačných programov a poradenstva, ochranu ľudí so zmenenou pracovnou

schopnosťou.

Programové ciele SOP sú najbližšie k zámerom SDK, spolupráca v oblasti rodinnej politiky

sa zdá možná i so SDĽ a SMK. Od SNS a HZDS sa odlišuje v základnom prístupe k rodine

a v definovaní rodiny.

Záver

Z hľadiska rodinnej politiky majú k sebe najbližšie volebné programy SDK a SOP. Veľa

styčných bodov by tieto dve strany našli aj so SDĽ, ktorá síce nemá špeciálnu rodinnú

politiku, ale niektoré zámery má rozptýlené v iných programových oblastiach.

Reštrikčný tón viacerých opatrení spoločne zaznieva z programových návrhov SNS a HZDS.

Tieto politické subjekty sú si najbližšie aj z hľadiska nazerania na postavenie rodiny

v spoločnosti. Rodinu vnímajú predovšetkým ako inštitúciu podriadenú väčšej kolektivite –

štátu, národu, s obmedzenou suverenitou. Podobný prístup je pozorovateľný i v tézach KSS,

ktoré sú najviac štátno-paternalistické. KSS oproti SNS diametrálne odlišne definuje prístup

k ochrane života. Kým SNS je deklaratívne proti interrupciám, KSS deklaruje právo žien

rozhodovať sa o materstve.

SMK venuje rodine vo svojom programe tak málo priestoru, že je veľmi ťažké nájsť pre ňu

príbuzný program. Predsa len viac spoločných hľadísk sa dá nájsť s dvojicou strán SDK

a SOP, prípadne so SDĽ, než so SNS. S poslednou menovanou sa vylučuje nielen

v základnom chápaní rodiny, ale aj preferovanou skupinou obyvateľstva.

V podstate tak, ako sa politická scéna pred voľbami 1998 vyprofilovala v základných

politických otázkach, aj v prístupoch jednotlivých subjektov k riešeniu problémov rodiny sa

dajú nájsť spoločné prvky podľa ich príslušnosti k dvom hlavným zoskupeniam. Na jednej

strane stoja strany vládnej koalície (s občasným príklonom KSS), na druhej strane opozičné

strany.

VOLEBNÉ OBDOBIE 1998 – 2002

Plnenie programov a prístup politických strán

Vo volebnom období 1998 – 2002 bolo otvorených niekoľko otázok, týkajúcich sa ženskej /

rodovej agendy. Najvýraznejšie ovplyvnenie života žien – či už v pozitívnom alebo

negatívnom zmysle slova - mohli priniesť nasledujúce legislatívne snahy a návrhy:

1. Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou (november 2000)

2. snaha KDH pri novelizácii Ústavy SR zakotviť do ústavy ochranu života od počiatku.

Takáto novelizácia by bola znamenala protiústavnosť zákona 73/1986 Zb. z 23.októbra

1986 o umelom prerušení tehotenstva (február 2002)

3. návrh E. Rusnákovej (SDK) o zavedenie 30% kvót pre kandidátov/ky opačného pohlavia

pre voľby do VÚC (september 2001)

4. zákon o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného, novelizácia č.94/1963 Zb.

Zákona o rodine (apríl 2002)

5. zákon o rodičovskom príspevku (máj 2002)

6. zákon o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa (máj 2002)

7. séria noviel zákonov na pomoc obetiam donmáceho násilia – novela trestného zákona,

trestného poriadku, zákona o priestupkoch, zákona o odškodnení obetí násilných

trestných činov, občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku (jún 2002)

8. návrh Zákona o rovnakom zaobchádzaní tzv. antidiskriminačný zákon, (jún 2002)

Analýza zákonov a legislatívnych snáh a postoj politických strán

1. Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou

(november 2000)

Tzv. Vatikánska zmluva obsahuje niektoré formulácie, proti ktorým sa vyjadrovali ľudsko-

právne a ženské MVO, ako i členky Koordinačného výboru pre ženskú problematiku pri

MSVPR. Za najkonfliktnejšie boli zo strany žien považované nasledujúce ustanovenia:

- zmluva sa týka všetkých obyvateľov/liek Slovenska, teda nielen občanov/ky rímsko-

katolíckeho vyznania. Zmluva dáva právo cirkvi „využiť všetky vhodné prostriedky na

mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa

princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom SR" (článok 2, odst.2)

- zmluva podporuje zachovanie diskriminačný prístup k iným formám spolužitia, resp.

rodiny než je tradičný heterosexuálny manželský vzťah.

- zmluva je v rozpore s existujúcimi medzinárodnými dohovormi, ktoré SR podpísala a

ratifikovala. Okrem iného ide konkrétne o Dohovor OSN o právach dieťaťa (1991) a o

Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1987).

- zmluva zakladajúca autoritu katolíckej náuky v najrôznejších oblastiach života ohrozuje

koncepciu rovnosti príležitostí mužov a žien v SR, najvýraznejšie v oblasti vzdelávania a

reprodukčných a sexuálnych práv. Stereotypné chápanie mužskej a ženskej roly i

presadzovanie nespravodlivej deľby práce podľa pohlavia, ktoré potvrdzuje nerovné

rozdelenie moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti, odporuje viacerým článkom

dohovoru (1987), najvýraznejšie však článku 5. Tu sa štáty zaväzujú, že prijmú všetky

príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí týkajúcich sa

správania mužov a žien s cieľom odstrániť predsudky, zvyky a praktiky založené na

myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných

úlohách mužov a žien.

Pri ratifikácii zmluvy v NR SR vyslovili poslanci P.Kresák (SOP) a R.Fico (nezávislý)

výhrady voči spôsobu uzatvárania zmluvy, najmä voči nevypovedateľnosti a vplyvu na

právny systém SR. R.Fico navrhol, aby 4 dodatkové zmluvy mali charakter prezidetských

zmlúv, t.j. aby podliehali ratifikácii NR SR. Návrh neprešiel, čo znamená, že dodatkové

zmluvy môžu byť podpísané bez súhlasu a kontroly NR SR.

Hlasovanie:

Prítomní: 113

Hlasujúcich: 112

Za hlasovalo: 100

Proti hlasovalo: 0

Zdržalo sa: 12

Nehlasovalo:

1

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS nezávislí za za za za / zdržali sa za / zdržali sa za za R. Fico sa zdržal

2. Snaha KDH pri novelizácii Ústavy SR zakotviť do ústavy ochranu života

od počatia. (február 2002)

KDH obnovilo pri novelizácii Ústavy SR, krátko po vzniku vlastného poslaneckého klubu,

svoju agendu zákazu interrupcií. Takáto novelizácia by bola znamenala protiústavnosť zákona

73/1986 Zb. z 23.októbra 1986 o umelom prerušení tehotenstva a následný zákaz interupcií

a trestný postih pre ženy i lekárov.

Hlasovanie:

Prítomní: 140

Hlasujúcich: 106

Za hlasovalo: 59

Proti hlasovalo: 44

Zdržalo sa: 3

Nehlasovalo:

34

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS nezávislí

za

nezávislí

proti nehlasovalo

resp. proti

za proti proti nehlasovalo za za J.Langoš R.Fico

I.Sládeček

3. Návrh E. Rusnákovej (SDK) o zavedenie 30% kvót pre kandidátov/ky

opačného pohlavia pre voľby do VÚC (september 2001)

Poslankyňa SDK Eva Rusnáková predložila k vládnemu návrhu zákona o voľbách do orgánov

samosprávnych krajov pozmeňovací návrh, ktorý by zaväzoval politické strany stavať

kandidačné listiny s minimálne každým tretím kandidátom opačného pohlavia ako boli dvaja

predchádzajúci (tzv. ženské kvóty). Takýto zákon by zabezpečil minimálne 33% zastúpenie

žien na kandidačných listinách. Návrh sa v NR SR nestretol s veľkým pochopením najmä

u pravicových a konzervatívnych poslancoch.

Hlasovanie:

Prítomní: 136

Hlasujúcich: 118

Za hlasovalo: 53

Proti hlasovalo: 7

Zdržalo sa: 58

Nehlasovalo:

18

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS Smer 5 za,

zvyšok sa

zdržal

resp. proti

proti /

nehlasovalo

za za proti /

nehlasovalo

17 za,

zvyšok sa

zdržal

proti /

nehlasovalo

neprítomný

4. Zákon o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného, novelizácia

č.94/1963 Zb. Zákona o rodine (apríl 2002)

Návrh zákona o vytvorení tzv. alimentačného fondu predložili NR SR poslankyne za HZDS

Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková. Zákon upravuje spôsob a podmienky vyplácania

náhradného výživného štátom, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť.

V predloženom legislatívnom návrhu sa vychádza z koncepcie plnenia štátu za osobu

zaviazanú vyživovacou povinnosťou. Vychádza sa z toho, že štát poskytne finančné

prostriedky na úhradu výživného s tým, že v plnom rozsahu zostáva zachovaná vyživovacia

povinnosť osoby a to v plnej výške určenej v súdnom rozhodnutí.

Koncepcia náhradného výživného je stavaná na princípe individuálnej rozhodovacej činnosti

za splnenia zákonom stanovených podmienok a ich trvalého zachovania počas splácania

náhradného výživného. Zakotvuje sa oznamovacia povinnosť všetkých zmien, ktoré by mohli

vyplácanie náhradného výživného ovplyvniť, alebo zmeniť.

Finančné zabezpečenie navrhovaného zavedenia náhradného výživného sa rieši

prostredníctvom zriadenia fondu náhradného výživného na princípe viaczdrojového

financovania s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Každoročný finančný príspevok zo štátneho

rozpočtu sa chápe ako alikvotné finančné zainteresovanie štátu na riešení problému, ktorý

dospel do takého stupňa intenzity, že bez aktivizácie štátu, okruh osôb, ktorých sa právna

regulácia bude týkať, si nevie riešiť problémovú situáciu bez zainteresovania štátu.

Obdobnú novelizáciu zákona o rodine pripravili aj poslankyne Katarína Čižmáriková (SOP),

Jana Halušková (SDĽ) a Márie Angelovičová (SDĽ), ktoré však svoj návrh z rokovania

stiahli a podporili poslanecký návrh poslankýň za HZDS.

Pri rozprave sa ako málokedy prejavila súdržnosť žien - poslankýň bez ohľadu na

príslušenstvo k politickej strane. Nie všetky strany mali na tematiku vyhranený názor. Napr.

v KDH hlasovali za ženy (Pčolinská, Záborská, Sabolová), kým ostatní poslanci sa hlasovania

zdržali a zákon nepodporili.

Pozoruhodný postoj prejavili poslanci/kyne SDK, ktorí/é zákon nepodporili napriek tomu, že

v ich volebnom programe sa vyslovene hovorí: „Pripravíme zákon, ktorý uzákoní efektívnejší

systém plnenia vyživovacej povinnosti a zriadenie tzv. „alimentačného" fondu.“

Podobný kontroverzný postoj možno sledovať aj v Smere. Napriek deklarovanej snahe

podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej o vytvorenie tzv. alimentačného fondu (viď citát

z článku) predseda Smeru Robert Fico za návrh zákona nehlasoval. Dokonca samotná

M.Beňová sa v relácii Sito (21.5.2002) vyjadrila, že tento zákon bude musieť počkať.

Citát z článku M.Beňovej Ďalšie kroky na ceste pomoci ženám, apríl 2001

Na júnovú schôdzu parlamentu predložíme návrh zákona, ktorý sa týka problému neplnenia

vyživovacej povinnosti...Podstata návrhu zákona o náhradnom príspevku štátu na výživné

spočíva v tom, že v prípade neplatenia výživného, ktoré je právoplatne uložené súdom,

poskytne štát dieťaťu náhradný príspevok. Tým sa štát stane veriteľom osoby, ktorá si

vyživovaciu povinnosť neplní, a bude mať právomoc zaviazať vlastným rozhodnutím dlžníka,

aby mu uhradil splátky. Tento návrh predpokladá, že prostriedky na vyplácanie náhradných

príspevkov budú súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a

keďže tieto peniaze budú od dlžníkov priebežne vymáhané, nešlo by v zásade o nové náklady,

ktorými by bola zaťažená aj tak prázdna štátna pokladnica. Súčasťou tohto opatrenia je aj

novela Trestného zákona, ktorá by sprísnila kritériá na postihovanie zanedbania povinnej

výživy, a to skrátením lehoty potrebnej na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu na dva

mesiace.

Hlasovanie:

Prítomní: 123

Hlasujúcich: 118

Za hlasovalo: 76

Proti hlasovalo: 4

Zdržalo sa: 38

Nehlasovalo: 5

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS PSNS Smer SDA nehlasovalo

resp. proti

3 za /

ostatní

proti

za za 3 za,

ostatní

nehlasovali

za za za proti za

5. zákon o rodičovskom príspevku (máj 2002)

Vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku na zabezpečovanie osobnej starostlivosti

o dieťa do troch rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich

rokov veku dieťaťa.

Zákon o rodičovskom príspevku:

a) z hľadiska starostlivosti o dieťa

- vychádza z poznatkov odborníkov v starostlivosti o deti v útlom veku, že takéto deti

vyžadujú individuálnu starostlivosť, a preto podmieňuje poskytovanie rodičovského

príspevku osobnou starostlivosťou rodiča, resp. inej plnoletej osoby, ktorá zabezpečí

starostlivosť o dieťa mimo kolektívneho zariadenia,

- zdôrazňuje potrebu zabezpečovania riadnej starostlivosti o dieťa, vrátane dodržiavania

liečebno – preventívnych opatrení,

- v záujme psychického a fyzického rozvoja dieťaťa, v prípade odporúčania odborníkov

príslušných vedných odborov umožňuje, aby ťažko zdravotne postihnuté dieťa navštevovalo

odporúčaný typ zariadenia na čas, ktorý neprevýši štyri hodiny denne,

- vychádza v ústrety rodičom, ktorí pre svoje ťažké zdravotné postihnutie majú obmedzenú

komunikáciu so svojím zdravým dieťaťom, čo môže negatívne ovplyvňovať jeho ďalší vývoj,

a preto sa aj takémuto dieťaťu umožňuje návšteva zariadení v horeuvedenom rozsahu,

- zachováva poskytovanie rodičovského príspevku aj v čase, keď je dieťa zo zdravotných

dôvodov v nemocničnej starostlivosti alebo v liečebnom zariadení, najviac za tri po sebe

nasledujúce mesiace,

- v nadväznosti na vypracovaný návrh nového zákonníka práce, ktorý upravuje podmienky

nároku na rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa, ustanovuje obdobie

poskytovania rodičovského príspevku tiež do troch rokov veku dieťaťa,

- s prihliadnutím na Smernicu Rady ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke navrhuje

umožniť súčasne aj druhému rodičovi, ktorý je zárobkovo činný poberať v určenom rozsahu

rodičovský príspevok,

- navrhuje poskytovať rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov jeho veku; od šesť rokov veku dieťaťa majú

rodiny s takýmito deťmi možnosť poberať zo systému sociálnej pomoci napr. príspevok za

opatrovanie,

- oproti súčasnému právnemu stavu navrhuje poskytovať rodičovský príspevok aj rodičom,

ktorí majú prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,

- neobmedzuje poskytovanie rodičovského príspevku študentom, ktorí študujú v zahraničí

alebo na vysokých vojenských školách,

b) z hľadiska možnosti rodiča zladiť rodičovskú a profesijnú rolu

- vychádzajúc zo zámeru zohľadniť aktívny a zodpovedný prístup rodiča k riešeniu sociálnej

situácie vo svojej rodine, navrhuje poskytovať rodičovský príspevok v zníženej sume

rodičovi, ktorý popri osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa vykonáva zárobkovú činnosť,

pričom sa neobmedzuje dĺžka pracovného času ani výška dosiahnutého zárobku, alebo poberá

dávky nemocenského poistenia viazané na udalosti, pre ktoré bol dočasne vyradený z výkonu

zárobkovej činnosti (materstvo, choroba, úraz, ošetrovanie člena rodiny a pod.),

Návrh nového zákona o rodičovskom príspevku by s účinnosťou od 1. novembra 2002 upravil

výšku rodičovského príspevku na sumu 3 790 Sk mesačne zodpovedajúcu sume životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime

a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok a zaviedol by rodičovský príspevok

vo výške 1 200 Sk pre rodiča vykonávajúceho zárobkovú činnosť, ktorý zabezpečil pre dieťa

individuálnu starostlivosť a pre druhého rodiča za jeden mesiac pri súbežnom vyplácaní

rodičovského príspevku podľa § 2 ods. 3 návrhu zákona.

Návrh zákona pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Bol prijatý

koncenzuálne bez väčších výhrad.

Hlasovanie:

Prítomní: 101

Hlasujúcich: 101

Za hlasovalo: 100

Proti hlasovalo: 100

Zdržalo sa: 0

Nehlasovalo:

0

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS PSNS Smer SDA ANO za za za za za za za za neprítomný za neprítomný

6. zákon o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa (máj 2002)

Vládny návrh zákona o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, ktorý odstránil

limitovanie poskytovania prídavkov na dieťa v závislosti od príjmu rodiča a zaviedol tzv.

plošné vyplácanie prídavkov na deti. Nárok na prídavok na dieťa vzniká na všetky

nezaopatrené deti bez ohľadu na príjem rodiny.

Princíp adresnosti vo vzťahu k príjmovej situácii rodín sa premieta v návrhu na poskytovanie

príspevku k prídavku na dieťa príjmovo slabším rodinám, ktoré aj doteraz podľa platného

právneho stavu poberajú vyššie prídavky na deti. Pri skúmaní nároku na tento príspevok sa

navrhuje zachovať testovanie príjmu do 1,37 násobku súčtu súm na účely štátnych sociálnych

dávok pripadajúcich na spoločne posudzované osoby.

Ustanovuje sa okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na prídavok na dieťa. V

prvom rade sa navrhuje, aby takouto osobou bol rodič nezaopatreného dieťaťa. Za ďalšiu

oprávnenú osobu sa navrhuje osoba, ktorá prevzala nezaopatrené dieťa do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov o nezaopatrené dieťa na základe právoplatného

rozhodnutia príslušného orgánu. Ide o prípady náhradnej rodinnej výchovy - pestúnska

starostlivosť, opatrovníctvo, zverenie do výchovy iného občana ako rodiča podľa § 45 ods. 1

zákona č. 94/1963 Zb. o rodine. V súlade s účelom prídavku na dieťa navrhuje sa

neposkytovať prídavok na dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach na výkon

ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, do ktorého bolo umiestnené na základe

právoplatného rozhodnutia súdu alebo okresného úradu.

Návrh zákona pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Bol prijatý

koncenzuálne bez väčších výhrad. Za zákon nehlasovali poslanci OKS.

Hlasovanie:

Prítomní: 97

Hlasujúcich: 93

Za hlasovalo: 92

Proti hlasovalo: 0

Zdržalo sa: 1

Nehlasovalo:

4

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS PSNS Smer SDA ANO za za za za za za za za neprítomný za neprítomný

7. séria noviel zákonov na pomoc obetiam domáceho násilia – novela trestného

zákona, trestného poriadku, zákona o priestupkoch, zákona o odškodnení obetí

násilných trestných činov, občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho

poriadku (jún 2002)

Vládny návrh zákonov pripravilo Ministerstvo spravodlivosti na podnet MVO Aliancia žien

Slovenska, AdvoCats for Women a i. Paralelne boli formou poslaneckého návrhu Evy

Rusnákovej (SDK) predložené do NR SR obdobné návrhy, ktoré vypracovala Národná

asociácia sudkýň Slovenska. Tieto boli nakoniec zapracované do vládneho návrhu MS

a poslankyňa Rusnáková svoje návrhy z rokovania stiahla.

Najpodstatnejšie zmeny: v Trestnom zákone je to zakotvenie princípu, že ak sa páchateľ

dopustí trestného činu násilia proti jednotlivcovi, vydierania, znásilnenia, sexuálneho násilia a

sexuálneho zneužívania voči blízkej a zverenej osobe, stihne ho prísnejší trest, ako doposiaľ a

ako keby tento čin spáchal voči cudzej osobe. U trestného činu najčastejšie páchaného v rámci

domáceho násilia a to trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi sa

doterajšia trestná sadzba odňatia slobody zvyšuje z jedného roka až na dva roky. U trestného

činu vydierania spáchaného v rámci domáceho násilia sa doterajšia trestná sadzba odňatia

slobody zvyšuje z troch rokov na dva až osem rokov. U trestných činov znásilnenia a

sexuálneho násilia spáchaných v rámci domáceho násilia sa doterajšia trestná sadzba odňatia

slobody zvyšuje z dva až osem rokov na päť až dvanásť rokov. Pri trestnom čine sexuálneho

/pred novelou pohlavného/ zneužívania sa doterajšia sadzba odňatia slobody zvyšuje z jeden

až osem rokov na dva roky až desať rokov. Podstatným spôsobom nová právna úprava

definuje existujúci trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, podľa ktorého sa za týranie

považovalo až opakované bitie, neoprávnené uzatváranie, nadmerné vyvolávanie strachu a

stresu, alebo iné neprimerané alebo neodôvodnené trestanie, čo je v rozpore s

medzinárodnými dohovormi o ľudských právach osobitne právach detí, pretože takéto

formulácie okrem iného umožňovali telesné a iné tresty detí. Nová právna úprava vypúšťa

neadekvátne, proti ľudsko-právne a diskutabilné pojmy a vypočítava aké konania najmä, ak

ich výsledkom je fyzické alebo psychické utrpenie, sú považované za týranie.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa zavádza aj nové konanie, ktoré charakterizuje tzv.

ekonomické násilie a za neho bude potrestaný ten, kto blízku alebo zverenú osobu

neodôvodnene obmedzuje v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a spôsobí jej tým

utrpenie. Zvyšujú sa aj trestné sadzby za tento trestný čin, základná sadzba odňatia slobody

jeden rok až päť rokov sa zvyšuje na dva roky až osem rokov. Podľa novej právnej úpravy

trest odňatia slobody a to na tri roky až desať rokov hrozí aj takému páchateľovi, ktorý spácha

trestný čin týrania, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody prepustený. Zvyšuje sa trestná sadzba odňatia slobody u tohto

trestného činu spáchaného obzvlášť surovým spôsobom na to päť až dvanásť rokov. Ak pred

novelou najvyšším trestom za trestný čin týrania bolo odňatie slobody na desať až pätnásť

rokov a to vtedy, ak páchateľ týraním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, po novele ak

niekto úmyselne utýra blízku alebo zverenú osobu na smrť hrozí mu trest odňatia slobody na

dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočný trest. Každého z týchto trestných činov - teda

trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, násilia, vydierania, znásilnenia, sexuálneho

násilia a zneužívania voči nej sa za blízku osobu nebude považovať už len príbuzný v

priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, ale aj bývalý manžel, druh,

bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou –

príbuzným v pokolení priamom, osvojiteľom, osvojencom, súrodencom a manželom, ako aj

osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Novelou sa sprísňujú

podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného za trestný čin týrania blízkej a zverenej

osoby, znásilnenia, sexuálneho násilia a zneužívania, ak boli spáchané na blízkej a zverenej

osobe.

Novelou sa zavádza aj nové ochranné liečenie, ktoré bude môcť súd uložiť páchateľovi, ktorý

spáchal násilný trestný čin voči blízkej alebo zverenej osobe, ak možno vzhľadom na jeho

osobu dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Novelou sa zavádza aj

nový druh primeraného obmedzenia, ktorú bude môcť súd uložiť páchateľovi trestného činu

spáchaného na blízkej a zverenej osobe a spočíva v zákaze priblížiť sa k poškodenému na

vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

V trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia sa novelou doplnilo, že sa takého

trestného činu dopustí aj ten, kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom

súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím. V trestnom procesnom práve

najdôležitejšou zmenou je, že nebude vôbec potrebný súhlas poškodeného na trestné stíhanie

trestných činov spáchaných medzi blízkymi osobami. Novela Trestného poriadku umožňuje,

aby bol v trestnom konaní dieťaťu za opatrovníka ustanovený aj zástupca občianskeho

združenia so zameraním na ochranu ľudských práv, čo posilňuje a zvýrazňuje postavenie

občianskych združení poskytujúcich pomoc týraným deťom. Novela zavádza výsluch

maloletého dieťaťa v trestnom konaní v prípadoch trestných činov spáchaných voči blízkej a

zverenej osobe na videozáznam, aby už nemuseli byť opätovne vypočúvané a tak stresované.

Právna úprava bude platná a účinná od 1.9.2002.

Správne právo Od 1.9.2002 sa mení aj priestupkový zákon tak, že ani pri vyšetrovaní

priestupkov spáchaných medzi blízkymi osobami nebude potrebný súhlas poškodeného.

Po 1.9.2002 bude odškodnenie poškodených násilnými trestnými činmi pri znásilnení v

rovnakej výške ako pri ostatných trestných činov a pribudne aj nárok na také odškodnenie u

sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania.

V občianskom práve sa zavádza právna úprava u bytov a domov, ktoré sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve a u spoločného nájmu bytu manželmi. Zákon umožní, aby v prípadoch, keď

je v dôsledku násilia jedného z manželov alebo bývalých manželov voči druhému alebo

blízkej osobe ďalšie spolužitie neznesiteľné, súd na návrh jedného z manželov obmedzil

užívacie právo druhého manžela k spoločnému bytu či domu alebo ho z jeho užívania úplne

vylúčil.

Podľa novely sa v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ak príčinou

rozvodu bolo násilie, nebude ukladať druhému manželovi – obeti tohto násilia, aby

násilníkovi mal povinnosť zabezpečiť náhradný byt resp. náhradné ubytovanie.

Tieto úpravy sú premietnutím zásady „Obeť zostáva, násilník odchádza“. V rámci procesného

práva sa zavádza nový právny inštitút predbežného opatrenia, ktorým bude môcť súd uložiť

tomu, kto je dôvodne podozrivý z násilia proti blízkej a zverenej osobe, aby nevstupoval

dočasne do bytu alebo domu, v ktorom takáto osoba býva. Novela zároveň skracuje lehotu

prvostupňového súdu na rozhodnutie o predbežnom opatrení na ochranu osôb ohrozených

násilím na 7 dní a upravuje aj lehotu na rozhodnutie odvolacieho súdu na 30 dní.

Tieto právne úpravy by mali byť platné a účinné od 1.1.2003.

Návrhy boli prijaté konsenzuálne všetkými poslaneckými klubmi. Situáciu skomplikoval

prezident republiky, ktorý odmietol podpísať novelu Občianskeho zákonníka. Prezident

navrhoval, aby obmedzenie užívania bytu násilníkom bolo možné „za primeranú náhradu“.

Poslanci si jeho návrh neosvojili a opätovne schválili novelu Občianskeho zákonníka.

Hlasovanie o novele Občianskeho zákonníka vrátenej prezidentom:

Prítomní: 118

Hlasujúcich: 118

Za hlasovalo: 115

Proti hlasovalo: 0

Zdržalo sa: 3

Nehlasovalo:

0

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS PSNS Smer SDA ANO za za za za za za za za za za zdržal sa

8. návrh Zákona o rovnakom zaobchádzaní tzv. antidiskriminačný zákon, (jún

2002)

Vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní tzv. antidiskriminačného zákona vyvolal po

jeho predložení na rokovanie NR SR kontroverzné reakcie najmä zo strany konzervatívnych

politikov. Na návrh poslanca KDH Vladimíra Palka bol návrh zákona vypustený z programu

rokovania NR SR. Ani opätovnými pokusmi poslancov za SMK a SDĽ sa nepodarilo návrh

zákona zaradiť opäť na rokovanie.

Hlasovanie o vyradení zákona z programu rokovania:

Prítomní: 128

Hlasujúcich: 128

Za hlasovalo: 76

Proti hlasovalo: 32

Zdržalo sa: 20

Nehlasovalo:

0

SDK KDH SDĽ SOP SMK HZDS SNS PSNS Smer SDA ANO za za proti za proti 21 za,

zvyšok

proti

za za zdržal sa proti zdržal

sa

Záver

Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že citlivejší prístup k ľudským právam žien majú strany

ľavicovo a liberálne orientované. Konzervatívne kresťansko-demokratické a nacionalistické

strany majú tendenciu obmedzovať ľudské práva a osobné slobody a regulovať ich zákonom.

Najvýraznejšie sa tieto rozdiely prejavili pri hlasovaní o novele ústavy z dielne KDH

a antidiskriminačnom zákone.

V oblasti sociálnej politiky neboli v uplynulom období výraznejšie rozdiely medzi prístupom

politických strán. Zákony o rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa podporili s výnimkou

poslancov OKS všetky politické strany. Výnimku tvoril poslanecký návrh zákona o vytvorení

tzv. alimentačného fondu, kde sa prejavili rôzne názory dokonca i vnútri jednotlivých strán.

Pri tomto hlasovaní sa zreteľne ukázalo, že politické strany sa neriadia svojim vlastným

programom (SDK).

V oblasti práva sa pri zákonoch na pomoc obetiam domáceho násilia strany zhodli na podpore

zákonov. Výhrady sa ozývali len zo strany OKS a ANO, ktoré zrejme považovali ochranu

vlastníctva za nadradené právo nad ochranu obete pred násilím.

Tematika zastúpenia žien v politike rezonovala najmä ku koncu volebného obdobia zásluhou

mimovládnych organizácií. Ministerstvo vnútra pripravilo novelu volebného zákona,

v ktorom boli zakotvené kvóty pre ženy. Novela sa však nedostala ani na rokovanie NR.

Hoci politické strany jednotne deklarovali potrebu zvýšenia žien na kandidačných listinách,

skutočnosť sa ukázala iná. Jediná Sociálno-demokratická alternatíva postavila kandidátku,

kde na každom treťom mieste je žena. Najväčší handicap ženských kandidátiek je

u pravicových strán. Výnimku tu tvorí Demokratická strana, ktorá má v prvej dvadsiatke 25%

žien.