MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE

SO SÍDLOM V TRNAVE

Ing. Viera Bestvinová - Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc.

PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO

MtF STU 2003

Recenzenti: Prof. Ing. Ján Štefánik, CSc. – Strojnícka fakulta ŽU, Žilina Doc. Ing. Eva Doubková, CSc. – MtF STU, Trnava © Autori: Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. časť: II. a III. Ing. Viera Bestvinová časť: I. a IV. Za odbornú stránku textu a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori. Publikácia schválená pedagogickou a edičnou komisiou MtF STU v Trnave v edičnom programe na rok 2003 ako vysokoškolské skriptum. ISBN 80-......

4

Úvod Skriptá podnikové hospodárstvo predstavujú študijnú literatúru (sú doplnkom prednášok)

a sú určené pre všetky študijné odbory na MtF STU pre predmety:

1. Podnikové hospodárstvo I,

2. Podnikové hospodárstvo,

3. Základy podnikového hospodárstva.

Predmet s poradovým číslom 1 je obsahom osnovy študijného odboru Priemyselné

inžinierstvo a manažment, s poradovým číslom 2 študijného odboru Inžinierstva kvality

produkcie. Predmet pod poradovým číslom 3 je obsahom štúdia ostatných študijných

odborov. Snahou autorov bolo napísať predkladané skriptá tak, aby poskytli poslucháčom

(prípadne i pracovníkom v praxi priemyselných podnikov) prehľad v rozsiahlej problematike.

Osobitosť predmetnej problematiky je v tom, že vychádza z časti teoretických poznatkov a z

časti z praktických poznatkov tak, aby poslúžili okrem poslucháčov i pracovníkom

hospodárskej praxe s cieľom prispieť k zvýšeniu účelnosti a ekonomickosti ich činností.

Obsah skrípt je rozdelený do štyroch častí:

V prvej časti analyzujeme základy ekonómie ako vednej disciplíny, zákony fungovania a

skúmania ekonomiky, princípy trhového mechanizmu a úlohu vlády v ekonomike.

V druhej časti rozoberáme podstatu, právne formy a postavenie podniku - firmy v trhovej

ekonomike. Analyzujeme podmienky existencie firmy od jej vzniku až po jej prípadné

ukončenie tak, aby si čitateľ vedel urobiť záver o výhodách - nevýhodách a vedel sa

rozhodovať i pre prípadný výber vhodnej formy pre vlastné podnikanie.

Tretia časť je najrozsiahlejšia, zaoberáme sa v nej činnosťami podniku. V tejto časti je

vymedzený transformačný proces a jeho výrobné faktory, dlhodobý majetok podniku, jeho

štruktúra, zabezpečenie prevádzkyschopnosti strojov a zariadení. Analyzujeme krátkodobý

majetok podniku a jeho kolobeh v transformačnom procese. Záver tejto časti je venovaný

výrobnému procesu a vedecko-technickej činnosti podniku.

V štvrtej časti opisujeme ekonomickú stránku podnikových činností. Zameriavame sa na

podstatu nákladov, ich členenie, hospodárenie a možnosti znižovania nákladov. V závere

rozoberáme finančnú stránku transformačného procesu.

V niektorých častiach skrípt sú uplatnené poznatky z riešenia úlohy VEGA č. 1/9099/2. Na

záver ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili napísanie a vydanie týchto skrípt. Budeme

čitateľom povďační za prípadné pripomienky.

5

Autori

I. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO

HOSPODÁRSTVA

Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:

• stručne charakterizovať etapy vývoja ekonomického myslenia,

• vysvetliť podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a cieľ neoklasickej syntézy,

• definovať ekonómiu ako vedu,

• porovnať prístupy makroekonómie a mikroekonómie, pozitívnej a normatívnej ekonómie

k ekonomickej realite,

• chápať metódy skúmania používané v ekonómii,

• analyzovať a interpretovať základné ekonomické zákony,

• vysvetliť základné problémy organizácie ekonomiky.

Prvá kapitola bude obsahovať stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia. Vysvetlíme

podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a poukážeme na snahu neoklasickej

syntézy o ich spojenie. Budeme sa zaoberať ekonómiou ako vedou, vymedzíme rozdielny

prístup makroekonómie a mikroekonómie ku skúmaniu ekonomiky. Popíšeme základné

metódy skúmania používané v ekonómii. Budeme analyzovať základné ekonomické zákony.

Popíšeme základné ekonomické problémy súvisiace s organizáciou ekonomiky. Porovnáme,

ako alternatívne ekonomické systémy riešia triádu ekonomických problémov.

„Vek rytierov pominul; nadišiel čas učencov,

ekonómov a matematikov.”

Edmund Burke1

1. Úvod do ekonómie

Ekonómia je spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími zákonitosťami

ekonomického života, opisuje mechanizmy jeho fungovania a pomáha pochopiť reálne

ekonomické procesy. Jej skúmanie musí vychádzať z reality ekonomického života a jej závery

musia byť pre spoločnosť prakticky využiteľné.

1 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 21.

6

1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia

S rozvojom hospodárskeho života ľudskej spoločnosti v dávnej minulosti sú späté začiatky

ekonomického myslenia. Ekonomická teória spočiatku neexistovala ako samostatná vedná

disciplína, ale bola súčasťou filozofických, teologických a politických názorov v spoločnosti.

Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce zo starovekého

antického Grécka a to z diel takých mysliteľov, akými boli Xenofón, Platón a Aristoteles.

Stredoveké ekonomické myslenie sa rozvíjalo v duchu náboženského, v Európe najmä

kresťanského učenia. V západnej Európe vyvrcholilo v učení talianskeho dominikánskeho

mnícha Tomáša Akvinského. Rozdelenie stredovekej spoločnosti na triedy a stavy, na

poddaných a pánov považoval za prirodzené a večné. Pokora bola cnosťou poddaných,

ktorých prirodzená deľba práce predurčila na fyzickú prácu. Tomáš Akvinský zdôrazňoval

veľký význam súkromného vlastníctva. Hromadenie bohatstva nebolo podľa neho hriešnym

konaním, bolo treba pritom zachovávať určitú umiernenosť a nezabúdať na almužny

chudobným. Peniaze chápal ako mieru hodnoty, prostriedok výmeny a záruku na budúce

statky.

V novoveku začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvú ucelenú podobu, v ktorej

sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky,

predstavuje merkantilizmus. Toto učenie sa vyvíjalo od 16. do polovice 18. storočia

predovšetkým v Anglicku a vo Francúzsku nielen v podobe ekonomickej teórie, ale aj ako

praktický prúd ekonomických názorov. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola

bohatá a vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa považoval vývoz tovarov, ktorý

zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Snahou bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú

bilanciu. V období rozvinutého merkantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí

zamerali aj na podporu manufaktúrnej výroby. Táto výroba bola považovaná za hlavný zdroj

zväčšovania bohatstva krajiny.

Ako reakcia na učenie merkantilizmu vznikol vo Francúzsku v polovici 18. storočia

fyziokratizmus. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli F. Quesnay a A. R. Turgot. Kritizovali

merkantilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére obehu. Odmietali peniaze a drahé

kovy ako zdroj bohatstva krajiny. Za hlavný zdroj bohatstva považovali výrobu, avšak

obmedzenú len na poľnohospodárstvo. Priemysel považovali za neproduktívne odvetvie

7

hospodárstva. Na základe týchto tvrdení odvodili triednu štruktúru spoločnosti. Vtedajšiu

spoločnosť delili na tri triedy: produktívnu triedu, ktorú tvorili poľnohospodárski pracovníci,

triedu vlastníkov, do ktorej patrili panovník a ostatní pozemkoví vlastníci a napokon sterilnú

triedu, ktorá zahŕňala všetkých obchodníkov, priemyselníkov a remeselníkov. Zásluhou

fyziokratov bolo, že uskutočnili analýzu kapitálu. Za produktívny považovali len kapitál

vložený do poľnohospodárstva. Kapitál používaný v priemysle nazývali sterilným.

Vyvrcholením učenia fyziokratov bola Quesnayho ekonomická tabuľka, v ktorej názorne

vyjadril, akým spôsobom sa úhrnný ročný produkt krajiny rozdeľuje medzi triedy, aby sa

mohol uskutočniť jednoduchý reprodukčný proces.

Vznik ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny má podstatne kratšiu, vyše dvestoročnú

históriu a súvisel so vznikom klasickej ekonómie, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli W.

Petty, Adam Smith, David Ricardo, Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus a iní.

Základom vzniku klasickej ekonómie bolo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a

podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku 1776. V tejto práci Adam

Smith vysvetlil princípy fungovania trhového hospodárstva, najmä podstatu hospodárskeho

liberalizmu. Predpokladal, že práca je významným predpokladom spoločenského bohatstva,

jeho veľkosť závisí od množstva vynaloženej práce a jej produktivity. Za najdôležitejší faktor

rastu produktivity práce považoval rozvoj deľby práce. Bol stúpencom teórie pracovnej

hodnoty a vysvetlil aj tzv. dôchodkovú teóriu hodnoty, podľa ktorej hodnotu určujú tri

základné dôchodky: mzda, zisk a renta. Podľa Smitha základným motívom hospodárskej

činnosti ľudí je záujem o vlastný prospech. Ľudia si ho môžu zabezpečiť len vtedy, keď

poskytujú služby iným ľuďom, keď vymieňajú produkty svojej práce. Ľudia pomáhajú jeden

druhému a zároveň prispievajú k rozvoju spoločnosti. Tým, že človek ide za svojím vlastným

záujmom, neraz prospeje záujmom spoločnosti vo väčšej miere, než by naozaj chcel. Čím

slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia medzi ľuďmi, tým väčší bude aj blahobyt

jednotlivcov a celej spoločnosti.

Na Smithovo učenie nadviazal David Ricardo svojím najdôležitejším dielom Zásady

politickej ekonómie a zdaňovania. K jeho najvýznamnejším príspevkom patrí objasnenie

podstaty ekonomickej renty, teórie komparatívnych výhod, zákona klesajúcich výnosov,

kvantitatívnej teórie peňazí. Ricardo vychádzal z predpokladu, že krajina môže zvýšiť svoju

životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou

produktivitou práce.

8

Thomas Robert Malthus je známy svojou populačnou teóriou, podľa ktorej má ľudstvo

tendenciu rozmnožovať sa geometrickým radom, t. j. rýchlejšie, kým prostriedky obživy sa

rozmnožujú aritmetickým radom, teda pomalšie. Takémuto extrémnemu rastu obyvateľstva

v skutočnosti bránia podľa Malthusa pozitívne a preventívne prekážky. K pozitívnym

prekážkam zaradil choroby, epidémie, vojny, hlad, chudobu a pod. K preventívnym

prekážkam zaradil mravnú zdržanlivosť, uzatváranie manželstiev v pokročilejšom veku,

staromládenectvo a pod.

Jean Baptiste Say sformuloval a vysvetlil jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky,

známy ako Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona ponuka automaticky vytvára dopyt, rozsah

dopytu je úmerný rozsahu ponuky, čo je predpokladom toho, že všetky tovary sa na trhu

predajú.

Klasická ekonómia vyvrcholila v diele Johna Stuarta Milla, ktorý sa pokúsil zhrnúť všetky

výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia.

V 40. rokoch 19. storočia vznikol marxizmus ako filozofická, sociálno-politická a tiež

ekonomická teória, ktorá tvorila ideologický základ ekonomickej organizácie spoločnosti

bývalých socialistických krajín.

Od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia mala dominantné postavenie

neoklasická ekonómia, ktorá nadväzovala na ekonomické myslenie Smitha a Ricarda.

Základy tohto prúdu v ekonomickej teórii položili Wiliam Stanley Jevons, Carl Menger a

Leon Walras. Títo ekonómovia nezávisle od seba rozvíjali teóriu hraničnej užitočnosti, podľa

ktorej spotrebitelia i firmy sa snažia maximalizovať svoje uspokojenie a vďaka výmene

racionálne využívajú výrobné zdroje.

V Jevonsovom ekonomickom učení osobitné miesto mala matematika, pripisoval jej veľký

význam, ekonómiu chápal ako matematiku pocitov slastí a strastí. Základnú myšlienku teórie

hraničnej užitočnosti, ktorou je myšlienka racionálnosti, vysvetľoval tak, že každá

hospodárska činnosť je porovnávaním rozsahu výhod a nevýhod. Preto základom

optimalizácie podnikovej činnosti podľa neho je voľba takej činnosti, ktorá prináša najväčší

úžitok.

Menger bol zakladateľom rakúskej školy a teórie hraničnej užitočnosti. Okrem toho, že

zdôrazňoval potrebu postaviť ekonómiu na vedecký základ metódou abstrakcie, dedukcie a

indukcie, tiež presadzoval používanie matematiky pri vedeckej ekonomickej analýze.

9

Prínos Walrasa, francúzskeho ekonóma, do ekonomickej teórie spočíva najmä v tom, že

bol tvorcom modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a dokázal, že systém dokonalej

konkurencie predstavuje relatívne optimum všetkej hospodárskej činnosti.

Neoklasická ekonómia sa zaoberala len mikroekonomickými problémami, chýbala

vyargumentovaná makroekonomická teória.

K obratu prispel John Maynard Keynes, jeden z najvýznamnejších ekonómov 20.

storočia. Keynes teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového

hospodárstva, čím významne prispel k novej makroekonomickej orientácii ekonómie. Jeho

najvýznamnejšou prácou, v ktorej vysvetlil základné princípy svojej teórie, je Všeobecná

teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936). Keynes dospel k presvedčeniu, že politika laissez

fair musela byť nahradená regulovaním ekonomiky štátom. V rozvinutej trhovej ekonomike

úlohou štátu je kontrolovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu, ktorý je funkciou

dôchodkov, ako aj úroveň dopytu po investíciách, ktorý závisí od výšky úrokovej miery.

Keynesova teória bola úspešná v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70. rokov sa

stali štátne zásahy málo účinné, čo viedlo ku kritike keynesovstva a zároveň sa populárnejšími

stali teórie vyzdvihujúce slobodný trh. Medzi takéto teórie patrí hlavne monetarizmus, teória

racionálnych očakávaní a ekonómia ponuky.

Monetarizmus je jeden zo súčasných ekonomických smerov považujúci za základ

úspešného fungovania ekonomiky rovnováhu na peňažnom trhu, ktorú vysvetľuje a

zdôvodňuje kvantitatívnou teóriou peňazí. Tempo rastu peňazí v obehu musí zodpovedať

tempu rastu hrubého domáceho produktu. Ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, vedie to

k zvýšeniu cien, k následnému rastu nezamestnanosti a poklesu výroby. Najznámejším

predstaviteľom monetarizmu je laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton

Friedman.

Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že sa spotrebitelia i podnikatelia správajú

racionálne, robia všetko, ako najlepšie vedia. Využívajú všetky dostupné zdroje informácií

pri formulovaní svojich budúcich predstáv. Hlavným predstaviteľom tohto ekonomického

smeru je Robert Lucas.

Ekonómia ponuky sa usiluje vysvetliť, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie.

Riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní

nových poznatkov a v neustálom zavádzaní inovácií. Potrebné je tiež ľudí motivovať

k záujmu o prácu, investície a úspory. Predstaviteľom tejto ekonomickej teórie je Arthur

10

Laffer, ktorý sa stal známy predovšetkým tzv. Lafferovou krivkou, vyjadrujúcou optimálne

daňové zaťaženie, ktoré maximalizuje daňové príjmy štátu. Ak je daňové zaťaženie vyššie než

optimálne, vedie to k znižovaniu výroby a príjmov do štátneho rozpočtu.

Uvedené teórie sú zdrojmi, z ktorých vychádza a o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových

ekonomík.

Tab. 1.1

Prehľad vývoja ekonomického myslenia2

Starovek Xenofón, Platón, Aristoteles Scholastika Tomáš Akvinský Merkantilizmus Anglicko – T. Mun

Francúzsko – J. B. Colbert za zdroj bohatstva považujú drahé kovy

Predklasické obdobie

Fyziokratizmus Francúzsko – F. Quesnay zdroj bohatstva – poľnohosp.

W. Petty zakladateľ klasickej ekonómie A. Smith Bohatstvo národov

hospodársky liberalizmus D. Ricardo Zásady politickej ekonómie a

zdaňovania: zákon klesajúcich vý- nosov, teória komparatívnych výhod

T. R. Malthus populačná teória J. B. Say zákon trhu

Klasická ekonómia (teória prac. hodnoty: veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva vy- naloženej práce)

J. S. Mill zhrnutie poznatkov klasikov Marxistická ekonómia K. Marx Kapitál

rozvinul teóriu prac. hodnoty C. Menger W. S. Jevons L. Walras A. Marshall

Neoklasická ekonómia

J. B. Clark

zaoberala sa mikroekonómiou teoretické východisko: teória hraničnej užitočnosti

Keynesovská ekonómia John Maynard Keynes zdôvodnil štátne zásahy do trhovej ekonomiky Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí

• monetarizmus

Milton Friedman kritika keynesov- ských teórií, do popredia teórie

kvantitatívna teória peňazí

2 Spracované podľa: Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 16.

11

Robert Lucas racionálne správa- nie spotrebiteľov a podnikateľov

•

•

teória racionálnych očakávaní

ekonómia ponuky Arthur Laffer

zdôvodňujúce význam slobod- ného trhu bez štát. zásahov

navrhuje zníže- nie daní

1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza

Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa dejinách

vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp. neoklasický prúd a

keynesovský prúd.

Ekonómovia klasickej, resp. neoklasickej ekonómie (napr. A. Smith, J. B. Say, J. S. Mill,

A. Marschal, M. Friedman) boli zástancami hospodárskeho liberalizmu, ktorý hlásal slobodu

podnikania, voľnú konkurenciu a automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov

štátu. Títo ekonómovia odporúčali využívať monetárne (peňažné) nástroje regulácie trhu a

ekonomickú rovnováhu nastoľovať najmä regulovaním množstva peňazí v obehu

(kvantitatívna teória peňazí).

Keynesovský prúd predpokladal, že neviditeľná ruka trhu môže čiastočne alebo úplne

zlyhať, a preto sú nevyhnutné štátne zásahy. Predstaviteľmi tohto prúdu v ekonómii boli,

napr. J. M. Keyns, A. Domar, R. Harrod. Títo ekonómovia odporúčali aktívnu rozpočtovú

politiku, ktorá zabezpečí zvýšenie efektívneho dopytu, výroby a tým aj zamestnanosti.

V ekonomickej teórii i v hospodárskej praxi sa prejavovala tendencia k spojeniu – syntéze

týchto dvoch hlavných ekonomických prúdov. Toto spájanie a prelínanie neoklasického a

keynesovského prúdu sa nazýva neoklasická syntéza, ktorá v 50. a 60. rokoch 20.storočia sa

spájala s menom amerického profesora ekonómie, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu

v roku 1970, Paulom Anthony Samuelsonom. Podľa stúpencov neoklasickej syntézy v období

krízy a depresie, ako aj z krátkodobého hľadiska, keď zlyháva automatický trhový

mechanizmus, potrebná je regulácia zo strany štátu. V hospodárskej politike sa opierajú o

keynesovskú ekonomickú teóriu. V období oživenia a rozmachu, ako aj z dlhodobého

hľadiska je potrebné rešpektovať neoklasickú teóriu a je nevyhnutné nechať pôsobiť

v hospodárstve trhový mechanizmus.

12

1.3 Predmet ekonómie

Čo je ekonómia? Čo je predmetom jej skúmania? V odbornej literatúre možno nájsť mnohé

definície tejto vedy. Autori učebnice Ekonómia, P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus,

uvádzajú tieto:3

• Ekonómia skúma tie činnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou a výmenou tovarov.

• Ekonómia analyzuje celkový pohyb v ekonomike - vývoj cien, výroby a zamestnanosti.

Na základe pochopenia týchto javov ekonómia pomáha rozvíjať politiku, pomocou ktorej

môže vláda zlepšiť fungovanie hospodárstva.

• Ekonómia je veda o voľbe. Skúma, ako ľudia rozhodujú o využití vzácnych alebo

obmedzených výrobných zdrojov (pôdy, práce, technického vybavenia, technických

poznatkov) na produkciu rôznych tovarov (pšenice, mäsa, odevov, ciest a ďalších) a ako

sa tieto tovary rozdeľujú medzi rôznych členov spoločnosti na spotrebu.

• Ekonómia je veda o obchode medzi krajinami. Pomáha vysvetľovať, prečo krajiny

niektoré tovary vyvážajú a iné dovážajú, a analyzuje účinky ekonomických bariér, ktoré

sú dané hranicami štátov.

• Ekonómia je veda o peniazoch, bankách, kapitáli a bohatstve.

Ak si spojíme všetky uvedené definície, tvrdia autori, nájdeme v nich nasledujúce spoločné

črty: Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu

užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.4

Vo veľkej ekonomickej encyklopédii je vymedzená ekonómia ako spoločenská veda,

ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o

alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov, skúma spôsoby rozdeľovania

výrobných statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a spoločenské

skupiny, výmenné procesy, ku ktorým pritom dochádza.5

Ekonómia plní tri významné funkcie:6

3 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 22. 4 Tamtiež, s. 23. 5 Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996, s. 154. 6 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 34.

13

1. poznávaciu – skúma ekonomické javy a procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje sa

ich vysvetliť,

2. pragmatickú (praktickú) – jej poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych

ekonomických subjektov,

3. metodologickú – je metodologickým základom pre ostatné ekonomické vedy.

Existujú dve základné roviny skúmania ekonómie: mikroekonómia a makroekonómia.

• Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom

(domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Vysvetľuje, napr.

proces tvorby ponuky a dopytu po určitom tovare, proces tvorby ceny tohoto tovaru,

vysvetľuje, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby. Skúma dôsledky

monopolného postavenia výrobcov na jednotlivých trhoch.

• Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Zaoberá sa

výrobou tovarov a služieb, poklesom a rastom ekonomickej aktivity, mierou inflácie,

mierou nezamestnanosti v spoločnosti. Venuje pozornosť menovej a fiškálnej politike,

vzťahu medzi spotrebou, úsporami a investíciami, vývoju úrokovej miery, väzbám medzi

trhmi tovarov, práce a kapitálu a pod.

Jednotlivé ekonomické teórie sa od seba líšia svojím prístupom ku skúmaniu

ekonomických javov a na základe toho rozoznávame dva prístupy: pozitívnu ekonómiu a

normatívnu ekonómiu.

• Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti

jej fungovania. Pri skúmaní rozličných vzťahov v ekonomike sústreďuje sa na

konštatovanie a popis faktov. Napríklad konštatuje sa existencia určitej miery

nezamestnanosti, miery inflácie, miery rastu. Odpovedá na otázky: Aký vplyv bude mať

zmena ceny benzínu na výšku jeho spotreby? Aké dôsledky bude mať zvýšenie cien

energií na výrobu a spotrebu obyvateľstva?

• Normatívna ekonómia vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie. Ide však nad jej

rámec tým, že vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú

problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického

systému. Napríklad rieši otázky: Aká je pre štát únosná miera nezamestnanosti? Aká

miera inflácie je v spoločnosti prijateľná? Na otázky takéhoto typu neexistuje správna

alebo nesprávna odpoveď, riešia sa na základe politických rozhodnutí.

14

Predmetom skúmania ekonómie je ekonomika, t. j. organizovaný systém výroby,

rozdeľovania, výmeny a spotreby.

Využitie ekonomických poznatkov je mnohostranné. Pomáhajú nám zvládnuť problémy

každodenného života, porozumieť ekonomickým javom. Bez ekonomických znalostí sa

nezaobídu tak podnikatelia, ako aj hospodárski a technickí zamestnanci. Nadobudnutie

ekonomických vedomostí ako súčasť vysokoškolského vzdelania vám umožní pochopiť

fungovanie spoločnosti ako aj hospodársku politiku vlády.

1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii

Ekonomická realita patrí k najzložitejším objektom skúmania. Pochopiť a vysvetliť

ekonomické javy v ich zložitosti a rozpornosti možno len na základe vedeckého prístupu,

ktorý umožňuje pochopiť príčiny a súvislosti ekonomických javov a usporiadať roztrieštené

fakty do ucelenej ekonomickej teórie.

Vedecký prístup je založený na používaní takých metód skúmania, akými sú: pozorovanie,

analýza (ekonomická), štatistika a experimenty.

Pozorovanie je metóda výskumu, slúžiaca na zber primárnych informácií pozorovaním.

Pozorujeme súčasné i historické javy. Pozorovanie môže vyústiť do jednoduchého opisu javu

a triedenia javu.

Analýza. Fakty získané pozorovaním (zberom informácií) majú malú vypovedaciu

schopnosť. K formulovaniu záverov je potrebné celok rozložiť na časti, hľadať medzi nimi

súvislosti, abstrahovať od nepodstatných stránok javu. Následne sa formuluje hypotéza, ktorá

sa testuje a overuje. Napokon sa čiastkové poznatky spájajú a vytvára sa ekonomická teória.

Teória vysvetľuje fakty a poskytuje o nich ucelený prehľad.

Na základe toho možno urobiť záver, že ekonomická analýza je postup, ktorý dedukuje

alebo predikuje určité formy ekonomického správania na základe východiskových hypotéz o

tom, ako sú ľudia či firmy motivovaní alebo budú konať.

Štatistika sa zameriava na zber údajov, spracúva tieto údaje a na základe nich vyvodzuje

konkrétne závery. Predpokladom správnosti pochopenia sledovaných javov je zvládnutie

nielen matematických a štatistických metód, ale aj ekonomickej teórie a logické uvažovanie.

Experimenty sú najnovším spôsobom skúmania ekonomických vzťahov. Ekonómovia sa

čoraz častejšie obracajú k laboratórnym a iným riadeným experimentom. Podstatou

experimentov v ekonómii je vytváranie skupín ľudí, ktoré predstavujú firmy a spotrebiteľov,

15

pričom s každou skupinou sa zaobchádza rovnako, s výnimkou jedného faktora, ktorý sa

experimentom overuje. Experimenty v ekonómii sú oveľa zložitejšie ako vo väčšine ostatných

vied, pretože napodobniť ekonomickú realitu v laboratóriu je veľmi ťažké. Aj ľudia sa

v experimentálnych situáciách často správajú neprirodzene.

Chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, sú:

• Nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus). Znamená

to, že pri skúmaní vplyvu jedného meniaceho sa faktora, ostatné faktory musia zostať

nezmenené.

• Post hoc klam predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti

javov. Ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A je príčinou vzniku javu B.

• Omyl kompozície je chybné usudzovanie z častí na celok. Nie vždy to, čo platí pre

jednotlivú časť celku, platí aj pre celok.

• Subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní je spôsobená tým, že ekonóm je ovplyvnený

doterajšími znalosťami, osobnými skúsenosťami, presvedčením a záujmami, s ktorými sa

stotožňuje.

• Neistota v ekonomickom myslení. Ekonomické zákony na rozdiel od exaktných zákonov

platia v priemere, nie pre jednotlivý prípad. Platia pre veľa javov, ale nie pre ojedinelý

jav.

• Ignorovanie sekundárnych účinkov, ktoré bývajú často významnejšie ako primárne.

Sekundárne účinky sa môžu prejaviť neskôr a nemusia byť vždy zreteľné.

V ekonomickom skúmaní sa však musia brať do úvahy.

1.5 Výroba a výrobné faktory

Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie

potrieb ľudí. Ľudia vyrábajú, aby uspokojili svoje potreby. Potrebou sa rozumie pocit určitého

nedostatku, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa ho nejakým spôsobom odstrániť. Ľudia

uspokojujú svoje potreby:

• statkami,

• službami.

Statkom rozumieme každú vec, ktorá slúži na uspokojovanie ľudských potrieb, má

hmotnú podobu.

Z hľadiska dostupnosti statky možno rozdeliť na:

16

• voľné,

• ekonomické (vzácne) statky.

Voľné statky sú tie, ktoré sú pre človeka dôležité, ale zároveň sa nachádzajú voľne

v prírode (napr. vzduch, hríby nazberané v prírode, voda v riekach).

Väčšina predmetov, ktoré človek potrebuje na uspokojenie potrieb, sú ekonomické statky.

Ekonomické statky sú tie predmety, ktoré neexistujú v neobmedzenom množstve a ktoré sú

výsledkom výroby v spoločnosti. Preto ich nazývame aj výrobkami, čo je užší pojem ako

statok. Ešte užší pojem je tovar – to je výrobok, ktorý je určený na predaj a spotrebiteľ si ho

obstaráva (kupuje) na trhu. Pre ekonomické statky je typická ich vzácnosť.

Vzácnosť ekonomických statkov vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov a

zároveň z ich užitočnosti. Preto spoločnosť musí rozhodovať o tom, na výrobu akých statkov

využije jestvujúce výrobné zdroje a akým spôsobom budú vynaložené, aby boli efektívne

využité.

Službou rozumieme takú užitočnú ľudskú činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí

svojím priebehom, má teda nehmotnú podobu. Služby možno deliť na výrobné (napr.

údržbárske a opravárenské) a nevýrobné (napr. lekárske ošetrenie, návšteva kina, divadla),

resp. trhové a netrhové.

Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým zabezpečuje vyšší stupeň uspokojovania potrieb

hmotnými statkami a tiež rastie záujem ľudí o služby. Statky a služby sú výsledkom

spoločenskej výroby. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov

(inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí.

Inputy teda predstavujú všetky vstupy do výroby. Označujeme ich aj pojmom výrobné

zdroje, výrobné činitele či výrobné faktory. Outputy predstavujú výsledky (výstupy)

ekonomickej činnosti v podobe statkov a služieb, ktoré sa buď bezprostredne spotrebúvajú,

alebo používajú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).

Na zabezpečenie výroby sú potrebné tri základné výrobné faktory:

• práca,

• pôda a prírodné zdroje,

• kapitál.

17

Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, je to vynakladanie fyzických a duševných

schopností človeka. Práca ako výrobný faktor predstavuje vlastný ľudský kapitál.

Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a

ochotných pracovať. Pokiaľ ide o konkrétnu prácu, jej množstvo závisí od dĺžky pracovného

času a od intenzity práce. Kvalitu práce určuje predovšetkým vzdelanie ľudí, ich kvalifikácia,

prax, iniciatíva a tvorivosť.

Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre výrobné procesy. Zahŕňajú pôdu

využívanú na poľnohospodárske i na nepoľnohospodárske účely, zdroje energie, minerálne

látky a neenergetické zdroje. V širších súvislostiach súčasťou prírodných zdrojov je i vzduch

a voda.

Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia na bezprostrednú

spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov, napr. stroje, výrobné zariadenia. Kapitál môže mať

naturálno-vecnú podobu alebo peňažnú podobu.

Osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá má podobu myšlienky, invencie,

tvorivosti. Dobrá technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce, pôdy i kapitálu. Preto

sa samotná technológia stáva výrobným faktorom.

Vlastníctvo výrobných faktorov prináša jeho vlastníkovi dôchodok. Dôchodky majú veľký

motivačný význam. Keby pôda neprinášala vlastníkovi rentu, ľudia by ju neobrábali. Keby

práca nezabezpečovala ľuďom mzdu, nikto by pravdepodobne nepracoval. Keby kapitál jeho

vlastníkovi neprinášal zisk, nemal by podnikateľ dôvod podstupovať podnikateľské riziko.

Dôchodky z troch výrobných faktorov – mzda, renta a zisk – sú hnacím motorom trhovej

ekonomiky.

1.6 Základné ekonomické zákony

Základné ekonomické zákony vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti. Vychádzajú

z toho, že výrobné zdroje sú obmedzené, preto sú vzácne a spoločnosť nemôže vyrobiť

všetko, čo by potrebovala a chcela.

1.6.1. Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností

Zákon vzácnosti vyjadruje, že výrobné zdroje sú vzácne, preto nie je možné vyrábať

všetko, čo by ľudia chceli. Ľudia a spoločnosť musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na

18

výrobu jednotlivých výrobkov. Problém nedostatku (vzácnosti) a výberu možno ilustrovať

pomocou krivky PPF (Production-Possibility Frontier), t. j. krivky hranice produkčných

možností. Táto krivka sa nazýva aj transformačná krivka, pretože predstavuje transformáciu

obmedzených zdrojov z jedného využitia na iné využitie. Hranica produkčných možností

zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov (dvoch skupín statkov), ktoré sa môžu

vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiá.

0

20

40

60

80

100

120

140

160

0 20 40 60 80 10Statok A

Stat

ok B

0

● Y

● Z

C

D

Obr. 1.1 Krivka hranice produkčných možností

Obrázok 1.1 predpokladá obmedzenosť zdrojov: keby všetky zdroje boli vynaložené na

výrobu statku A, mohlo by sa ho vyrobiť 80 jednotiek a žiadny výrobok B. Naopak, ak sa

zdroje vynaložia len na výrobu statku B, vyrobí sa tohto statku 120 jednotiek a nevyrobí sa

žiadny statok A. Pri kombinovanej alokácii zdrojov sa môže vyrobiť rôzne množstvo statkov

A a B (napr. body C, D na krivke PPF). Body za krivkou PPF (napr. bod Z) sú

nedosiahnuteľné, ekonomika nemá dostatočné zdroje na výrobu zodpovedajúcich kombinácií

statkov A, B. Body vnútri PPF (napr. bod Y) znamenajú, že zdroje sa nevyužívajú úplne, resp.

využívajú sa neefektívne.

Efektívna je taká ekonomika, v ktorej sa plne využívajú výrobné zdroje. Takáto ekonomika

sa pohybuje na krivke hranice produkčných možností, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť –

Paretovo optimum. Alokačná efektívnosť je stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží

maximálny objem statkov, nemožno zvýšiť výrobu statku bez toho, aby sa neznížila výroba

druhého statku.

19

Krivka PPF nie je navždy daná. Ak vzrastie množstvo zdrojov, začnú sa zdroje využívať

novým, efektívnejším spôsobom, alebo sa zavedú výsledky vedecko-technického pokroku do

výroby, krivka PPF sa posúva doprava, navonok, dochádza k rastu výroby (obr. 1.2).

V súvislosti s voľbou využitia výrobných faktorov na výrobu rôznych výrobkov súvisí

pojem alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti). Alternatívne náklady

predstavujú hodnotu druhého najlepšieho variantu, ktorého sme sa vzdali.

0

20

40

60

80

100

120

140

160

0 20 40 60 80 100

Statok A

Stat

ok B

PPF 1 PPF 2

Obr. 1.2 Posun krivky PPF

1.6.2 Zákon klesajúcich výnosov

Za tvorcu tohto zákona sa považuje fyziokrat A. R. Turgot, prevzali ho aj predstavitelia

klasickej ekonómie okrem A. Smitha. Zákon klesajúcich výnosov sa týka vzťahu medzi

klesajúcimi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného inputu (napr. práca), ktorý

pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), output rastie stále pomalšie a

dodatočný output klesá.

Tab. 1.2 Zákon klesajúcich výnosov

Jednotky práce Jednotky pôdy Celkový output Dodatočný output 0 1 0 150

1 1 150 100

2 1 250 70

3 1 320 50

4 1 370 30

20

5 1 400

Ak sa bude meniť viac inputov zapojených do výroby, hovoríme o výnosoch z rozsahu a

môžu nastať nasledujúce prípady:

• Ak output rastie rýchlejšie ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o rastúcich

výnosoch z rozsahu.

• Ak output rastie proporcionálne s množstvom zapojených inputov, hovoríme o

konštantných výnosoch z rozsahu.

• Ak output rastie pomalšie, ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o klesajúcich

výnosoch z rozsahu.

Zákon klesajúcich výnosov patrí medzi základné ekonomické zákony a v modifikovanej

forme sa vyskytuje i v teórii A. Marshalla. Tento zákon v súčinnosti s Malthusovou

populačnou teóriou sa stáva limitujúcim faktorom ekonomického rastu spoločnosti.

1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôznych typoch ekonomík

Každá spoločnosť musí riešiť tri základné, navzájom súvisiace problémy: ČO, AKO a PRE

KOHO vyrábať, aby ekonomika bola efektívna.

• Čo, aké outputy vyrábať, v akom množstve, teda aké statky a služby má spoločnosť

vyrobiť, aby sa efektívne využili výrobné faktory a zároveň, aby sa dosiahlo najlepšie

uspokojenie potrieb ľudí.

• Ako outputy vyrábať, teda kto ich má vyrábať, s akými zdrojmi a s akými

technologickými postupmi.

• Pre koho outputy vyrábať, t. j., kto bude spotrebiteľ, ako sa statky a služby rozdelia

medzi osoby a jednotlivé skupiny.

Uvedenú triádu ekonomických problémov v historickom vývoji každá spoločnosť riešila

rôzne. V rôznych teoretických prácach nachádzame rôzne vymedzenia toho, ako alternatívne

ekonomické systémy riešili trojakú úlohu ekonomiky.

P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus rozlišujú tieto typy ekonomík:7

7 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 41, 42.

21

V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom, čo, ako a pre

koho vyrábať spravidla rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie.

V príkazovej ekonomike vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Takáto

vláda môže byť diktátorská, ale aj demokratická. V extrémnych prípadoch prikazuje ľuďom aj

to, čo majú jesť a piť, ako sa majú vyrábať potraviny a oceľ a kto má žiť dobre a kto má byť

chudobný.

Čo, ako a pre koho vyrábať sa v trhovej ekonomike určuje pomocou systému cien, trhov,

ziskov a strát, stimulácií a odmien. Firmy produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najvyšší zisk,

výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné a spotreba ľudí sa riadi ich

rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré

im plynú z vlastníctva majetku. Stopercentná trhová ekonomika nikdy neexistovala (najbližšie

jej bolo Anglicko v 19. storočí).

V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje niektorú z týchto čistých foriem.

Spravidla ide o zmiešané ekonomiky s prvkami trhu, príkazov a zvyku.

Predstaviteľ neoliberalizmu, Walter Eucken, rozlišuje tzv. dva ideálne typy hospodárstiev:

trhové a riadené, ktorým zodpovedajú reálne typy hospodárstiev a tzv. riadené trhové

hospodárstvo v reálnej podobe.

Český ekonóm K. Engliš a slovenský ekonóm I. Karvaš pristupovali k reálnej ekonomike

ako k zmesi čistých hospodárskych sústav. Za čisté hospodárske sústavy považovali sústavu

individualistickú a solidaristickú. V individualistickej sústave je subjektom vôle jednotlivec a

jeho cieľom je maximalizácia vlastného blahobytu. V solidaristickej sústave je subjektom

vôle štát a jeho cieľom je zdravý a kultúrny národ.

Spomenuté prístupy, napriek rozdielnosti pomenovania jednotlivých alternatívnych

hospodárskych systémov, sa zhodujú v podstate v jednom: či triádu ekonomických problémov

má riešiť trh alebo štát, resp. v realite prepojenie obidvoch princípov. Riešenie tejto triády

ekonomických problémov je základným problémom i súčasných ekonomických teórií

Zhrnutie

Ekonómia ako samostatná veda vznikla v období klasickej ekonómie a jej základom sa

stalo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo

národov), ktoré vyšlo v roku 1776.

22

Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa v dejinách

vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp neoklasický prúd a

keynesovský prúd. Klasická, resp. neoklasická ekonómia hlásala hospodársky liberalizmus,

automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Keynesovský prúd

predpokladal nevyhnutnosť štátnych zásahov do ekonomiky. Syntéza týchto dvoch prúdov

v ekonómii sa nazýva neoklasická syntéza.

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne obmedzené zdroje

s alternatívnym použitím na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné

skupiny ľudí.

Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam,

firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Makroekonómia analyzuje ekonomiku

ako celok a vysvetľuje jej fungovanie.

Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej

fungovania. Normatívna ekonómia vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty,

ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého

ekonomického systému.

Metódy skúmania používané v ekonómii sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika

a experimenty. Medzi chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, patria:

nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus), post hoc klam, omyl

kompozície, subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní, neistota v ekonomickom myslení a

ignorovanie sekundárnych účinkov.

Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie

potrieb ľudí. Prostriedky uspokojovania potrieb sú statky a služby. Väčšina statkov sa získava

výrobou. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a

služby (outputy) užitočné pre ľudí. Základné výrobné faktory sú práca, pôda a prírodné zdroje

a kapitál.

Zákon vzácnosti vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov. Problém vzácnosti a výberu

zdrojov na výrobu rôznych statkov ilustruje krivka hranice produkčných možností (krivka

PPF). Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke PPF, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť.

Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje skutočnosť, že s rastúcim množstvom jedného inputu

pri fixnom množstve druhého inputu rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá. Ak

sa menia všetky inputy, možno hovoriť o rastúcich, klesajúcich alebo konštatných výnosoch

z rozsahu.

23

Triáda ekonomických problémov predstavuje otázky: čo, ako a pre koho vyrábať. Rôzne

spoločnosti sa s týmito problémami vyrovnávajú rôzne: zvykom, príkazmi alebo systémom

cien a trhov. Základné alternatívne systémy sú zvyková, príkazová, trhová a zmiešaná

ekonomika.

Otázky na diskusiu

1. Čo je charakteristické pre jednotlivé etapy vývoja ekonomického myslenia?

2. Čím sa vyznačujú dva hlavné prúdy ekonomickej teórie a aký je cieľ neoklasickej

syntézy?

3. Čo je predmetom ekonómie a aký je prístup makroekonómie a mikroekonómie, ako aj

pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite?

4. Aké metódy skúmania sa používajú v ekonómii?

5. V čom tkvie podstata zákona vzácnosti?

6. V čom tkvie podstata zákona klesajúcich výnosov?

7. Ako riešia alternatívne ekonomické systémy základné problémy organizácie ekonomiky?

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995

[2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,

2002

[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992

[4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996

24

2. Úloha trhu a štátu v ekonomike

Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:

• vysvetliť pojmy trh a úlohy trhu ,

• vysvetliť fungovanie trhu,

• zdôvodniť, prečo zlyháva fungovanie trhu,

• analyzovať ekonomické úlohy štátu v trhovej ekonomike.

V druhej kapitole vysvetlíme teoretické názory na trh a jeho fungovanie. Vymedzíme

pojem trh, základné úlohy trhu a typy trhov. Popíšeme subjekty trhu a systém fungovania

trhu. Poukážeme na to, že trh zlyháva v dôsledku nedostatkov a nedokonalosti trhu. V závere

kapitoly budeme krátko analyzovať úlohu štátu v trhovej ekonomike.

Každý jednotlivec sa snaží využiť svoj kapitál tak,

aby vyrobil čo najväčšiu hodnotu....

Tým, že má pred sebou len svoj vlastný záujem,

slúži často záujmom spoločnosti účinnejšie,

než keď sa o to vedome usiluje.

Adam Smith

Bohatstvo národov (1776)8

2.1 Vymedzenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov

Trh a trhový mechanizmus sú základom celej ekonomickej teórie. Základné črty

fungovania trhu a trhovej ekonomiky položil koncom 18.storočia škótsky ekonóm Adam

Smith koncepciou „neviditeľnej ruky“. Jej podstata spočíva v tom, že každý účastník

hospodárskeho života sleduje síce svoj vlastný súkromný záujem, ale trhový systém napriek

tomu funguje v prospech všetkých, ako keby celý proces usmerňovala neviditeľná ruka.

Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje

vlastné ekonomické záujmy (hospodársky liberalizmus). Prirodzené úsilie ľudí zlepšovať

svoje materiálne postavenie je takým silným stimulom, že ak môže nerušene pôsobiť, vedie k

blahobytu jednotlivca i celej spoločnosti.

8 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 53.

25

Trhová ekonomika je ekonomikou slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva,

voľná konkurencia a voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu.

Základy teórie trhu rozpracovali i ďalší predstavitelia klasickej ekonómie (Ricardo, Say,

Malthus, Mill), ale najmä neoklasickej ekonómie (Menger, Jevons, Marshall, Clark, Wallras).

Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky

svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t. j. súhrn

rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré

túto výmenu umožňujú.9

Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby

práce. V dôsledku rozvoja spoločenskej deľby práce sa výroba špecializovala, sebestačnosť

výrobcov klesala, rástla ich vzájomná závislosť a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich

činnosti. Výmena sa uskutočňovala najskôr ako naturálna výmena (barter), kde sa priamo

zamieňala vec za vec. Neskôr sa vyvinula peňažná výmena, kde sa statky vymieňajú

prostredníctvom peňazí.

Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje

výrobky a služby pre množstvo iných výrobcov či spotrebiteľov. Všetci sú navzájom

prepojení prostredníctvom trhu.

Trh predstavuje mechanizmus realizácie trhovej ekonomiky, ktorý sa všeobecne vyznačuje

nasledujúcimi znakmi:

• slobodou ekonomickej činnosti hospodárskych subjektov a ich zodpovednosťou za jej

výsledky,

• slobodnou voľbou partnerov,

• voľnou tvorbou cien,

• konkurenciou medzi účastníkmi trhu,

• minimálnou priamou účasťou štátu v hospodárskej činnosti uskutočňovanou pomocou

príslušných regulátorov.

Pri riešení triády problémov (čo, ako a pre koho vyrábať) trh plní tri úlohy:10

• poskytuje informácie, 9 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 54 10 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 55.

26

• poskytuje podnety pre správanie spotrebiteľov a výrobcov,

• rozdeľuje dôchodky.

Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií, pričom informácie sa šíria automaticky, bez

toho, aby sa niekto o to staral. Hlavným nositeľom informácií je cena. Trh cez systém cien

sprostredkúva informácie a poskytuje podnety pre správanie kupujúcich a predávajúcich na

trhu. Ak napr. dopyt po tovare rastie, rastie aj cena tohto tovaru, pre výrobcu je to signál, že

zvýši výrobu tohto tovaru a naopak. Ak dopyt po tovare klesá, výrobca v snahe predať tovar,

cenu tohto tovaru zníži a zníži aj jeho výrobu. Cena teda pôsobí ako nástroj nastoľovania

rovnováhy na trhu.

K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk.11

Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, trh regionálny, trh národný, trh

ekonomických zoskupení a trh svetový.

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja členíme trhy na: trh tovarov a služieb, trh výrobných

faktorov ( trh práce, trh pôdy, trh kapitálu), finančný trh.

Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu trh môže byť voľný (ponuka

a dopyt sú veľmi pružné) alebo regulovaný (ponuka a dopyt sú úradne alebo iným spôsobom

regulované).

Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované (napr. burza)

a neorganizované (napr. susedská výpomoc).

Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť trh legálny (oficiálny)

a nelegálny (čierny) trh.

Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme čiastkový a agregátny trh.

Uvedené členenie trhov je v značnej miere relatívne. V reálnej ekonomike jednotlivé trhy

spolu úzko súvisia a sú navzájom prepojené.

2.2 Trh a jeho fungovanie

Na trhu vystupujú tri skupiny ekonomických subjektov: domácnosti, firmy a štát.12

Tieto subjekty prichádzajú na trh s rôznymi cieľmi.

11 Spracované podľa: Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 56. 12 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58

27

1. Domácnosti – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci. Na druhej strane, na trhu

výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci práce, pôdy a kapitálu. Cieľom

domácností na trhu je zabezpečenie prostriedkov na uspokojovanie potrieb.

2. Firmy (organizácie) – sú subjekty trhu vyrábajúce tovary za účelom ich predaja. Na trhu

tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci.

Ich cieľom je dosiahnutie zisku.

3. Štát – je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len vtedy, keď je potrebné

odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a keď je potrebné stimulovať pôsobenie

pozitívnych vplyvov. Mal by tiež vytvárať a ochraňovať slobodné konkurenčné prostredie.

kupujúci

kupujúci

predávajúci

predávajúci

Vytvára právne predpoklady pre hospodársky život a ochraňuje konkurenciu

Trh výrobných faktorov

Trh tovarov a služieb

Domácnosti Firmy Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?

Štát

Obr. 2.1 Prepojenie subjektov na trhu

Na trhu tovarov a služieb v závislosti od ceny sa kupujúci i predávajúci rozhodujú, či sa

kúpa alebo predaj tovaru uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš vysoká a

konkurencia ponúka nižšiu cenu alebo vyššiu kvalitu tovaru, daný tovar nekúpi. Predávajúci

musí znížiť cenu na úroveň, za akú sú kupujúci ochotní tovar kúpiť. Ak je na trhu tovaru

nedostatok, sú kupujúci ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú cenu. Ceny vzrastú

na takú úroveň, pri ktorej sa ešte všetky výrobky a služby príslušného druhu predajú.

28

Situácia na trhu výrobných faktorov je obdobná. Nástrojom zladenia ponuky práce

a dopytu po práci je cena práce, mzda. Na trhu pôdy je takýmto nástrojom cena pôdy, renta.

Na finančnom, resp. peňažnom trhu je nástrojom zlaďovania ponuky a dopytu po rôznych

druhoch peňazí úroková miera. V prípade otvorenej ekonomiky, kde na peňažný trh vstupujú i

cudzie meny, takýmto nástrojom je menový kurz. Jednotlivé trhy sú prostredníctvom

ekonomických subjektov a tokov peňazí navzájom úzko prepojené.

Hybnou silou trhu je trhová konkurencia. Je to proces, v ktorom sa stretávajú záujmy

spotrebiteľov a výrobcov, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú

výhodu. Trhová konkurencia sa môže realizovať v niekoľkých rovinách:13

Konkurencia medzi ponukou a dopytom. Záujmy spotrebiteľov a výrobcov sú protichodné:

spotrebiteľ má záujem lacno kúpiť, výrobca má záujem draho predať. Na trhu prichádza

ku vzniku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami.

Konkurencia medzi spotrebiteľmi ( konkurencia na strane dopytu) je motivovaná záujmom

kúpiť čo najlacnejšie a čo najviac, a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Táto forma

konkurencie sa najviac prejavuje, ak je tovaru nedostatok.

Konkurencia medzi výrobcami ( konkurencia na strane ponuky) je motivovaná záujmom

výrobcov predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Cieľom je maximalizácia zisku a

vytlačenie konkurenčného výrobcu z trhu. Najsilnejšie sa táto konkurencia prejavuje pri

prebytku tovaru na trhu.

Konkurencia medzi výrobcami sa uskutočňuje ako cenová a necenová konkurencia.

Cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu, necenová konkurencia je

založená na snahe získať kupujúceho inými než cenovými nástrojmi, napr. reklamou,

príťažlivým dizajnom, predajom na úver, dokonalejším servisom. Konkurencia na strane

ponuky sa zvyčajne realizuje ako kombinácia cenovej a necenovej konkurencie.

Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia na trhu, rozlišujeme dokonalú a

nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, stav,

ktorý v reálnej ekonomike sa prakticky nevyskytuje. V hospodárstve nie je možné totiž

vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov na trhu. V reálnej ekonomike existuje

nedokonalá konkurencia, ktorá má tieto formy: úplný (čistý) monopol, oligopol,

monopolistickú konkurenciu.

13 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58

29

Úplný (čistý) monopol sa vyskytuje vtedy, keď existuje len jeden výrobca, neexistujú

blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia nie je možný (napr. výroba plynu,

elektriny).

O oligopole hovoríme vtedy, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem a existujú

čiastočné bariéry pre vstup do odvetvia (napr. výroba automobilov, strojov).

Ak existuje veľký počet malých výrobcov vyrábajúcich rôzne výrobky, ide o

monopolistickú konkurenciu. Vstup nových výrobcov do odvetvia je možný. Táto forma

konkurencie sa vyskytuje najmä v službách a maloobchode.

2.3 Nedostatky a nedokonalosti trhu

Reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou

monopolu, externalít a verejných statkov.

Niektorý výrobca môže na trhu získať neoprávnené výhody a dostáva sa do postavenia

monopolného výrobcu. Monopol je pre spoločnosť škodlivý, pretože výrobca s takýmto

postavením nevyrába efektívne. Nie je totiž nútený pod tlakom konkurencie znižovať výrobné

náklady, svoj tovar predáva za vyššie ceny, čo zasahuje nepriaznivo spotrebiteľov. Vysoké

ceny môžu znamenať i neprimerane vysoké zisky. Štát preto považuje každú formu monopolu

za nežiadúcu a jeho úlohou je vytváranie konkurenčného prostredia v ekonomike.

Externality sú vedľajšie, neželateľné efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré

neprechádzajú trhom. Znamená to, že náklady alebo výnosy sa prenášajú na tretie osoby a

prinášajú im prospech alebo ujmu. Podľa toho externality môžu byť buď pozitívne alebo

negatívne. Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez

toho, aby za ne platili. Napr. výstavba nového podniku zvýši cenu bytov v regióne.

Negatívna externalita vzniká vtedy, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné

náklady z ekonomickej činnosti iných subjektov. Typickým príkladom negatívnych externalít

je znečisťovanie životného prostredia, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.

Trh nie je v plnej miere schopný podnecovať a stimulovať výrobu verejných statkov.

Fungovanie takých oblastí ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, armáda, polícia a pod. má

neziskový charakter, je finančne veľmi nákladné a presahuje možnosti súkromného sektora.

Preto existencia verejných statkov je v značnej miere podporovaná štátom.

30

2.4 Úloha štátu v ekonomike

Najčastejším typom hospodárstva v súčasnosti je zmiešaná ekonomika, kde popri

"neviditeľnej ruke" trhu pôsobí „viditeľná ruka“ štátu. Štát je pritom veľmi široký pojem -

zahŕňa zákonodarné orgány (parlament), výkonné orgány (vládu), súdnictvo a samostatnú

funkciu plní aj centrálna banka.

Prečo zlyháva „neviditeľná ruka“ trhu, prečo trh nedostatočne plní úlohu

samoregulujúceho mechanizmu? Príčiny zlyhávania „neviditeľnej ruky“ trhu vidí ekonomická

teória v nedokonalostiach trhového mechanizmu, ktoré sú spôsobené:

• neefektívnosťou, ktorá vyplýva z existencie nedokonalej konkurencie, z externalít a

verejných statkov,

• nerovnosťou v rozdeľovaní dôchodkov trhom,

• nestabilitou ekonomiky, prejavujúcou sa v cyklických kolísaniach ekonomiky.

Úlohy štátu v ekonomike možno zjednodušene rozdeliť na:

• Zákonodarnú (normatívnu) úlohu, ktorá znamená vytváranie zákonov, určenie

"pravidiel hry" pre trhovú ekonomiku. Túto úlohu plní najmä parlament.

• Ekonomickú úlohu, ktorá znamená zasahovanie štátu do ekonomiky. Túto úlohu plní

najmä vláda a centrálna banka.

Obsahom ekonomickej úlohy štátu je:14

• podporovať efektívnosť,

• podporovať sociálnu rovnosť,

• podporovať stabilitu ekonomiky.

Uvedenú ekonomickú úlohy štátu možno presnejšie charakterizovať prostredníctvom troch

funkcií ekonomickej úlohy štátu, ktorými sú:15

1. Alokačná funkcia, ktorá je zameraná na odstránenie neefeektívnosti trhu spôsobenej

nedokonalou konkurenciou, externalitami a verejnými statkami. Vláda odstraňuje

14 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 59. 15 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 67, 68.

31

prekážky brániace utváraniu konkurenčného prostredia antimonopolnými opatreniami,

ktoré zamedzujú vzniku monopolov. Súťaživé, konkurenčné trhové prostredie je

predpokladom a podmienkou toho, aby trh dobre fungoval. Efektívnosť v ekonomike je

narušovaná tiež existenciou negatívnych externalít. Rôzne legislatívne normy na ochranu

životného prostredia, poplatky a pokuty za jeho znečisťovanie a pod. majú zabrániť

vzniku týchto externalít. Na druhej strane môže štát produkciu pozitívnych externalít

podporovať, pokiaľ má spoločnosť o ne záujem. Pretože verejné statky predstavujú

tovary, za ktoré sa síce neplatí, ale nemožno ich v spoločnosti nikomu uprieť, musí ich

poskytovať štát.

Cieľom alokačnej funkcie je odstraňovanie príčin neefektívnosti v ekonomike a zabezpe-

čenie rozdeľovania nedostatkových (vzácnych) zdrojov na rôzne alternatívne použitia.

2. Distribučná funkcia znamená ovplyvniť znovurozdeľovanie dôchodkov, pretože trhové

rozdelenie dôchodkov vedie k ostrej sociálnej nerovnosti. Demokratická spoločnosť musí

podnikať kroky k zmierneniu tejto nerovnosti.

3. Stabilizačná funkcia je zameraná na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky.

Nerovnovážne stavy majú pre spoločnosť negatívne dôsledky, sú ekonomicky škodlivé,

pretože znižujú efektívnosť. Vláda sa preto usiluje o stabilitu ekonomického rozvoja.

Realizácia ekonomickej úlohy štátu a nástroje, ktoré pri jej uskutočňovaní sú využívané,

tvoria obsah hospodárskej politiky štátu. Hospodárska politika štátu vychádza z určitého

smeru ekonomického myslenia, ktoré si politici osvojili a preberajú ho, ako aj zo záujmov

voličov, ktorí ich poverili realizáciou hospodárskej politiky.

Nástroje, ktoré v hospodárskej politike štát využíva, možno podľa ich charakteru rozdeliť

na:

• Nástroje bežnej politiky - kvantitatívne, ktorých efekt možno vopred vyčísliť, lebo

nespôsobujú zásadnú zmenu v správaní ekonomických subjektov,

• Systémové nástroje - kvalitatívne, ktoré zásadne menia správanie ekonomických

subjektov, napr. reforma celého daňového systému.

V súčasnom systéme ekonomík vyspelých krajín sa presadzuje tendencia kompenzovania

nedostatkov fungovania trhu štátnou reguláciou ekonomiky.

32

Zhrnutie

Trh je miesto, kde dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými trhovými subjektami.

Predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených statkov a služieb pomocou peňazí.

Na trhu vystupujú tri základné subjekty: domácnosti, firmy (podniky), štát. Z územného

hľadiska členíme trh na miestny, regionálny, trh ekonomických zoskupení (medzinárodný

regionálny trh) a svetový trh. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja poznáme trh výrobných

faktorov (práce, pôdy a kapitálu) tovarov a služieb, peňazí a kapitálu.

Nedostatky a nedokonalosti trhu vyplývajú z existencie monopolu, verejných statkov a

externalít. Externality predstavujú neželateľný, vedľajší efekt fungovania trhu. Vznikajú ako

vedľajšie efekty výroby a spotreby. Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré

subjekty dosahujú výhody, ktoré samotné nehradia. Negatívna externalita vzniká vtedy, keď

subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov.

Nedostatky a nedokonalosti trhu si vynucujú dodatočné zásahy štátu do ekonomiky.

Ekonomická úloha vlády spočíva v podpore efektívnosti, sociálnej rovnosti a stability

ekonomiky. Ekonomická úloha štátu sa napĺňa v troch funkciách: v alokačnej, v distribučnej a

v stabilizačnej.

Otázky na diskusiu

1. Čo je trh, akými znakmi sa vyznačuje trh a aké úlohy trh plní?

2. Ktoré sú subjekty trhu a ako trh svojím fungovaním zabezpečuje riešenie triády

ekonomických problémov?

3. Aký je význam konkurencie na trhu?

4. Čím je narúšané fungovanie trhu?

5. V čom spočíva ekonomická úloha štátu v trhovej ekonomike?

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995

[2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,

2002

[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992

[4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996

33

3. Trhový mechanizmus a jeho fungovanie

Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:

• vymedziť základné trhové kategórie: ponuka, dopyt, konkurencia,

• vysvetliť mechanizmus utvárania dopytu,

• vysvetliť mechanizmus utvárania ponuky,

• vysvetliť mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny,

• analyzovať prípady trhovej nerovnováhy,

• popísať utváranie rovnováhy na trhu v rôznych časových obdobiach,

• vysvetliť jednotlivé prípady pavučinovej teorémy,

• vysvetliť cenovú elasticitu ponuky a dopytu.

V tretej kapitole vymedzíme základné kategórie trhu, vysvetlíme fungovanie trhového

mechanizmu. Popíšeme utváranie rovnováhy na trhu v rôznych časových úsekoch a

vysvetlíme jednotlivé prípady pavučinovej teorémy. Objasnená bude elasticita ponuky a

dopytu a dopad cenovej elasticity dopytu na celkový príjem.

3.1 Vymedzenie trhového mechanizmu

Fungovanie trhu možno vymedziť ako mechanizmus, prostredníctvom ktorého kupujúci a

predávajúci vstupujú do vzájomných interakcíí, aby určili cenu tovaru (služby) a množstvo,

ktoré sa na trhu nakúpi a predá. Trhový mechanizmus predstavuje súhrn vzťahov a procesov,

ktoré zahŕňajú:

• mechanizmus utvárania dopytu,

• mechanizmus utvárania ponuky,

• mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny.

Pri analýze trhového mechanizmu budeme predpokladať, že existuje:

• individuálny trh, t.j. trh jedného tovaru,

• dokonalá konkurencia, t.j. situácia, keď na trhu je mnoho predávajúcich a kupujúcich,

každý účastník trhu je dokonale informovaný o cenách a napokon každý účastník má len

zanedbateľný vplyv na ceny prevládajúce na trhu.

34

3.1.1 Proces utvárania dopytu

Domácnosti (kupujúci, spotrebitelia) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu.

Rozhodujú o tom, čo, v akých množstvách a za aké ceny budú nakupovať a spotrebúvať.

Cieľom spotrebiteľov je maximalizovať uspokojovanie svojich potrieb.

Dopyt (D - demand) je množstvo tovarov (služieb), ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť

za určitú cenu. Vyjadruje vzájomnú závislosť medzi požadovaným množstvom tovarov

a služieb (Q) a ich cenou (P).

Požadované množstvo závisí od viacerých faktorov ( bude o nich písané neskôr) ,

kľúčovým faktorom je cena tovaru. Ak budeme abstrahovať od ostatných faktorov, dopyt je

funkciou ceny, Dx = f (Px). Vždy existuje určitý vzťah medzi trhovou cenou tovaru a

požadovaným množstvom tohto tovaru. Tento vzťah vyjadrujeme funkciou dopytu alebo

krivkou dopytu.

Tabuľka 3.1 uvádza príklad hypotetickej funkcie dopytu.

Funkcia dopytu po automobiloch Tab. 3.1

Požadované množstvo (tis. ks) 10 8 6 4 2 Cena (tis. Sk) 320 340 380 460 580

Grafickým znázornením závislosti požadovaného množstva tovaru a jeho ceny je krivka

dopytu ( obr. 3.1).

220

320

420

520

620

0 2 4 6 8 10 12

Požadované množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

Obr. 3.1 Krivka dopytu

D

35

Z uvedenej tabuľky dopytu a krivky dopytu vyplýva, že vzťah medzi množstvom

požadovaných áut a ich cenou je inverzný (negatívny, nepriamoúmerný). Množstvo áut, ktoré

budú kupujúci ochotní kúpiť, bude rásť, ak cena automobilov bude klesať a naopak, ak cena

automobilov sa zníži, ich požadované množstvo sa zvýši. Krivka dopytu je klesajúca, vyplýva

to zo zákona klesajúceho dopytu.

Zákon klesajúceho dopytu znie:16 Keď cena tovaru rastie (a ostatné premenné sa

nemenia), dopyt po tovare klesá. Podobne, ak sa cena zníži, pričom ostatné premenné sa

nemenia – požadované množstvo sa zvýši. V čom je princíp zákona klesajúceho dopytu?

Požadované množstvo tovaru má tendenciu rásť, keď cena klesá, pretože spotrebitelia budú

spravidla týmto, teraz už lacnejším tovarom, nahrádzať iné tovary.

Prečo je krivka dopytu klesajúca? Prečo platí zákon klesajúceho dopytu? Príčiny sú dve:17

substitučný efekt: Pri zvýšenej cene ľudia menia štruktúru svojej spotreby, znížia podiel

zdraženého výrobku a zvýšia podiel iných výrobkov. Napr. ak sa zvýši cena bravčového

mäsa, budú kupovať viac hydiny a rýb.

dôchodkový efekt: Ak je dôchodok spotrebiteľov stály, môžu si pri nižších cenách kúpiť

tovarov väčšie množstvo a naopak, ak sa ceny zvýšia, menšie. Napr. ak sa zvýši cena

benzínu, dôchodok spotrebiteľa sa zníži, pretože bude môcť kúpiť zo svojho dôchodku

menšie množstvo benzínu i ostatných tovarov. Keď ceny tovarov sa zvyšujú, spotrebitelia

sa cítia byť chudobnejší.

Zo zákona klesajúceho dopytu existuje výnimka, tzv. Giffenov efekt. Platí pre inferiorné

tovary. Napr. ak zlacnie chlieb, uvoľnený dôchodok ľudia venujú na nákup iného tovaru,

napr. mäsových výrobkov. Nákup chleba sa nezvýši, ba dokonca môže i klesnúť. Ide o

zvláštnu kombináciu substitučného a dôchodkového efektu, kedy dôchodkový efekt úplne

potláča substitučný.

V analýze dopytu sme doposiaľ uvažovali o dopyte všetkých spotrebiteľov po jednom

výrobku. Na trhu možno sledovať individuálny, čiastkový a agregátny dopyt. Individuálny

dopyt predstavuje dopyt jediného kupujúceho, resp. dopyt po jednom výrobku. Čiastkový

16 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 72. 17 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992,, s. 72

36

dopyt predstavuje dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Agregátny dopyt

predstavuje súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch.18

Okrem ceny tovaru (Px) dopyt ovplyvňujú aj iné faktory:

• zmena cien substitučných a komplementárnych tovarov (Py). Substitučný tovar

nahradzuje v spotrebe daný tovar, zmena jeho ceny pôsobí opačným smerom ako cena

samotného výrobku. Napr. zlacnenie džúsov vyvolá pokles dopytu po malinovkách.

Komplementárne tovary sú doplnkové tovary, zmena ich ceny pôsobí rovnakým smerom,

akým by pôsobila zmena ceny samotného tovaru. Napr. zlacnenie benzínu vyvolá vyšší

dopyt po benzíne, ale i po autách, aj keď ich cena zostane nezmenená.

• zmena úrovne dôchodkov (I). Zvýšenie priemernej mzdy vedie k vyššiemu dopytu.

• rozsah trhu (X), t. j. počet domácností. Čím väčší je rozsah trhu, tým je väčší dopyt po

výrobkoch.

• zmeny v preferenciách spotrebiteľov (T), teda v potrebách, záujmoch, móde, na ktoré

pôsobia najmä reklama, informovanosť, tradície a pod.

• ostatné faktory (F), napr. klimatické podmienky.

Veľkosť dopytu po tovare X v závislosti od uvedených faktorov možno vyjadriť nasledovne:

Dx = f (Px; Py; I; X; T; F)

220

320

420

520

620

0 2 4 6 8 10 12

Požadované množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

D

D’

D’’

Obr. 3.2 Pohyb po krivke dopytu a posun krivky dopytu

18 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 79.

37

Ak sa mení cena tovaru Px, ide o zmenu požadovaného množstva a nastáva pohyb po

krivke dopytu. Ak sa menia ostatné faktory ovplyvňujúce dopyt, ide o zmenu dopytu (rast

alebo pokles), nastáva posun krivky dopytu (obr. 3.2).

Napr. ak sa zvýšia priemerné dôchodky obyvateľstva alebo sa zvýši počet kupujúcich,

môžu títo pri danej cene kúpiť väčšie množstvo tovaru (napr. áut). V tomto prípade sa krivka

dopytu posúva doprava, ide o rast dopytu. Pri znížení dopytu sa krivka posúva doľava.

3. 1. 2 Mechanizmus utvárania ponuky

Na trh vstupuje veľké množstvo výrobcov (firiem, organizácií), ktorí sa relatívne nezávisle

od seba rozhodujú, aké výrobky budú vyrábať a v akom množstve.

Ponuka (S – supply) je množstvo tovarov (služieb), ktoré sú predávajúci ochotní

predať v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosť medzi ponúkaným

množstvom tovarov a služieb (Q) a ich cenou (P).

Ak budeme abstrahovať od ostatných faktorov (budú rozobrané neskôr), ponuka je

funkciou ceny tovaru, Sx = f (Px). Vždy existuje určitý vzťah medzi trhovou cenou tovaru a

ponúkaným množstvom tohto tovaru. Tento vzťah vyjadrujeme funkciou ponuky alebo

krivkou ponuky.

Tabuľka 3.2 uvádza príklad hypotetickej funkcie ponuky.

Funkcia ponuky po automobiloch Tab. 3.2

Ponúkané množstvo (tis. ks) 2 4 6 8 10 Cena (tis. Sk) 320 340 380 460 580

Grafickým znázornením závislosti ponúkaného množstva tovaru a jeho ceny je krivka

ponuky ( obr. 3.3).

Z tabuľky ponuky a krivky ponuky vyplýva, že vzťah medzi množstvom ponúkaných áut

a ich cenou je pozitívny (priamoúmerný). Ak cena automobilov bude relatívne vysoká, ich

dodávané množstvo na trh stúpa. Ak naopak cena bude relatívne nízka, budú výrobcovia

ponúkať menšie množstvo áut. Výrobcovia sa tak správajú preto, že vysoká cena je pre nich

38

stimulom, pretože za inak nezmenených podmienok dosiahnu vyšší zisk ako pri nízkej cene.

Krivka ponuky je rastúca, smeruje doprava a hore.

220

270

320

370

420

470

520

570

620

0 2 4 6 8 10 12

Ponúkané množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

S

Obr. 3.3 Krivka ponuky

Platí zákon rastúcej ponuky: Keď rastie cena tovaru (a ostatné premenné sa

nemenia), ponúkané množstvo sa zvyšuje, a naopak (pokles ceny vyvolá pokles výroby).

V analýze ponuky sme doposiaľ uvažovali o ponuke jedného výrobku všetkými

výrobcami. Na trhu možno rozlišovať individuálnu, čiastkovú a agregátnu ponuku.

Individuálnu ponuku tvorí ponuka jedného výrobcu, t. j. množstvo výrobkov vyrobené

týmto výrobcom. Čiastková ponuka predstavuje ponuku jedného výrobku rôznymi

výrobcami. Agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkého tovaru vyrábaného a ponúkaného

všetkými výrobcami pri rôznej úrovni cien.19

Okrem ceny tovaru (Px) ponuku ovplyvňujú aj iné faktory:20

• výrobné náklady (C). Keď sú tieto v porovnaní s trhovou cenou nízke, pre výrobcov

bude výhodné vyrábať veľké množstvo výrobkov. Keď sú výrobné náklady v porovnaní

s cenou veľmi vysoké, budú výrobcovia produkovať len málo, alebo úplne prestanú

vyrábať. Výrobné náklady najviac ovplyvňuje technológia výroby a ceny inputov.

19 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 80. 20 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 74, 75.

39

• ceny substitučných výrobkov (Pn). Sú to také výrobky, ktorými možno veľmi ľahko

nahradiť výrobu iných výrobkov. Ak rastie cena jedného výrobného substitútu, zníži to

ponuku ostatných substitútov. Napr. rafinéria ropy môže rovnako vyrábať benzín ako aj

dieselové oleje. Ak sa zvýši cena benzínu, bude to viesť k zníženiu ponuky dieselových

olejov.

• organizácia trhu (O). Ak sa trh monopolizuje, zvýšia sa ceny na každej úrovni outputu.

Ak sa niektorí producenti vylúčia z trhu, potom ceny tovarov zostávajúcich výrobcov na

trhu, majú tendenciu rásť. Pri daných cenách inputov a danej technológii bude dokonale

konkurenčný trh obvykle produkovať najvyššiu možnú úroveň outputu na každej úrovni

cien.

• iné faktory (F). Napríklad počasie má veľký vplyv na poľnohospodársku výrobu, ročné

obdobie na výrobu lyží.

Veľkosť ponuky tovaru X v závislosti od uvedených faktorov možno vyjadriť nasledovne:

Sx = f (Px; C; Pn; O; F)

Ak sa mení cena tovaru Px, ide o zmenu ponúkaného množstva a nastáva pohyb po krivke

ponuky. Ak sa menia ostatné faktory ovplyvňujúce ponuku, ide o zmenu ponuky (rast alebo

pokles), nastáva posun krivky ponuky (obr. 3.4).

220

270

320

370

420

470

520

570

620

0 2 4 6 8 10 12

Ponúkané množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

S

S’’

S’

Obr. 3.4 Pohyb po krivke ponuky a posun krivky ponuky

Napr. ak sa zvýšia výrobné náklady, výrobcovia obmedzia alebo zastavia výrobu, krivka

ponuky sa posunie doľava, ide o pokles ponuky. Ak výrobca zníži výrobné náklady a ostatné

podmienky sa nezmenia, na trh bude dodávať väčšie množstvo výrobkov, krivka ponuky sa

posúva doprava, ide o rast ponuky.

40

3. 1. 3 Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny

Trh sme vymedzili ako miesto, kde nastáva výmena tovarov medzi rôznymi trhovými

subjektami. Kupujúci sa samostatne rozhodujú a požadujú rôzne množstvá tovarov. Taktiež

predávajúci na základe svojich rozhodnutí ponúkajú rôzne množstvá výrobkov. Ak sa na trhu

ponuka rovná dopytu, znamená to, že ponúkané množstvo tovarov sa rovná požadovanému.

Práve takémuto množstvu hovoríme rovnovážne množstvo. Cena, za ktorú sa tovar v prípade

rovnosti ponuky a dopytu vymieňa, sa nazýva rovnovážna cena. Situácia, ktorá na trhu

vznikne, je trhová rovnováha a spravidla trvá len veľmi krátko, lebo v ekonomickom živote

sa podmienky rýchlo menia. Nasledujúca tabuľka a obrázok poukazujú na proces utvárania

trhovej rovnováhy a rovnovážnej ceny. Dopyt a ponuka automobilov Tab. 3.3

Cena (tis. Sk) Požadované

množstvo (tis. ks)

Ponúkané množstvo

(tis. ks) Stav na trhu Tlak na ceny

320 10 2 nedostatok rast 340 8 4 nedostatok rast 380 6 6 rovnováha žiadny 460 4 8 prebytok pokles 580 2 10 prebytok pokles

220

270

320

370

420

470

520

570

620

0 2 4 6 8 10 12

Množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

E

QE =

PE = 380

Obr. 3.5 Trhová rovnováha

Rovnovážna cena sa ustáli na cene 380 tis. Sk. Ponúkané a požadované množstvo

automobilov bude pri takejto cene rovnaké (6 tis. kusov).

41

Rovnovážna cena je cena vyčisťujúca trh, všetky vyrobené výrobky sa predajú. Tlak na

cenu je neutrálny a na trhu je rovnováha.

Priesečník krivky ponuky a dopytu (E – ekvilibrium) je bodom trhovej rovnováhy. Cena,

ktorá zodpovedá priesečníku, sa nazýva rovnovážna cena PE, množstvo produkcie rovnovážne

množstvo QE.

Cena vystupovala ako určujúca premenná, od ktorej závisí ponuka a dopyt.

V podmienkach fungujúceho trhového mechanizmu sa mení táto jednosmerná závislosť na

obojstrannú. Nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka a dopyt spätne

vplývajú na cenu.

V trhovom systéme sa takto vytvára mechanizmus založený na spätných informačných

väzbách, ktorý za určitých podmienok automaticky reguluje spoločenskú výrobu. Na základe

toho dochádza k alokácii výrobných zdrojov v súlade s potrebami hospodárstva a

k prispôsobovaniu individuálnych nákladov k spoločensky priemerným, k tlakom na

znižovanie nákladov.21

Cena plní niekoľko funkcií. Základnou funkciou je informačná funkcia. Cena poskytuje

informácie kupujúcim i predávajúcim. Dôležitá je tiež alokačná (regulačná) funkcia. Táto

funkcia je spojená s cenovými pohybmi. Vo všeobecnosti platí, že cenový vzostup je odrazom

prevahy dopytu a vyjadruje väčšiu ochotu kupujúcich zaplatiť za tovar vyššiu cenu. Prevaha

ponuky signalizuje cenový pokles. Na základe cenových zmien sa trhové subjekty z trhu

vylučujú, alebo naopak, na trh vstupujú. Cena plní stimulačnú funkciu. Ide o to, že tá istá

cena nie je rovnako výhodná pre všetkých výrobcov. V podmienkach dokonalej konkurencie,

keď výrobca nemá možnosť ovplyvniť cenu, môže tú istú cenu urobiť pre seba výhodnejšou,

len ak zníži náklady. Prostriedkom ich znižovania je zdokonaľovanie techniky, technológie a

organizácie výroby. Stimulačná funkcia je prejavom vnútorného podnetu presadzovať

technický pokrok vo výrobe. Vo vzťahu ku spotrebiteľovi cena plní obmedzovaciu funkciu.

Produkciu získavajú tí, ktorí sú ochotní trhovú cenu zaplatiť. Ekonomicky významnou je aj

distribučná funkcia. Cena je nástrojom prerozdeľovania (distribúcie) dôchodkov.22

Na trhu sa trhová cena môže odchyľovať od rovnovážnej ceny. V prípade trhovej

nerovnováhy vzniká na trhu nedostatok alebo prebytok tovarov (obr. 3.6). Ak je na trhu cena

príliš nízka, nižšia ako rovnovážna cena, potom spotrebitelia požadujú väčšie množstvo

21 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 41. 22 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 121, 122.

42

tovarov a na trhu vzniká nedostatok, prevaha dopytu nad ponukou. Táto situácia vedie

k rastúcej konkurencii medzi spotrebiteľmi, čo zapríčiňuje rast cien. Ak je na trhu cena príliš

vysoká, predávajúci chcú predať viac než spotrebitelia chcú kúpiť, výsledkom čoho je

prebytok tovarov, prevaha ponuky nad dopytom. Rastie konkurencia na strane ponuky, čo

vedie k poklesu ceny.

220

270

320

370

420

470

520

570

620

0 2 4 6 8 10 12

Množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

E

nedostatok

prebytok

Obr. 3.6 Trhová nerovnováha

Nielen cena výrobkov , ale aj ostatné faktory ovplyvňujú ponuku a dopyt. V dôsledku

zmeny týchto faktorov, ako bolo už povedané, dochádza k posunom kriviek ponuky a dopytu,

a tým aj k zmene rovnovážnej ceny a rovnovážneho množstva.

Posun krivky ponuky doľava je spôsobené, napr. rastom cien výrobných faktorov, nižšou

produktivitou práce. Znamená to, že pri pôvodnej cene vzniká na trhu nedostatok tovarov, a

preto sa cena zvyšuje, až kým sa ponúkané a požadované množstvá nedostanú do rovnováhy

( obr. 3.7 ). Opačné zmeny v činiteľoch posúvajú krivku ponuky doprava.

Posun krivky dopytu doprava vyvoláva rast dôchodkov, rast počtu domácností, zvýšenie

cien substitučných tovarov a pod. Posun krivky dopytu doprava vedie k prevahe dopytu, čo

vyvoláva rast ceny a rast množstva (obr. 3.8). Opačná zmena činiteľov vedie k posunu krivky

dopytu doľava.

43

Obr. 3.7 Posun krivky ponuky Obr. 3.8 Posun krivky dopytu

. 2. Rovnováha na trhu a časový prvok

Doposiaľ sme vychádz predpokladu, že výrobcovia sa pružne prispôsobujú situácii na

trh

Z hľadiska utvárania rovnováhy môžeme rozlišovať tri časové obdobia:23

•

o veľmi dlhom období.

Ak predpokladáme určitý stav ponuky (S), potom zmena ceny na trhu je prejavom zmeny

do

ši, cena vzrastie a jej výška bude závisieť od dĺžky časového

obdobia, v ktorom sa pohyb sleduje.

220

320

420

520

620

0 2 4 6 8 10 12

Cen

a P

(tis.

Sk)

220

320

420

520

620

0 2 4 6 8 10 1

Množstvo Q (tis. Sk)

Cen

a P

(tis.

Sk)

E

E’

D

S

D’ E E’

D

S’

S

2

Množstvo Q (tis. Sk)

3

ali z

u. Pri poklese ceny znižujú výrobu a pri raste ceny výrobu zvyšujú, a tak sa ustavične

utvára rovnováha na trhu. Trhovú rovnováhu však nemožno považovať za raz navždy danú.

Rovnováha je skôr výnimočný jav. Dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim podmienky

rovnováhy na trhu je časový úsek, v priebehu ktorého sa podmienky rovnováhy menia.

rovnováha vo veľmi krátkom období,

• rovnováha v krátkom období,

• rovnováha v dlhom období a v

pytu. Ak sa kúpyschopný dopyt znižuje (posun krivky dopytu doľava), nastane cenový

pokles, na ktorý bude ponuka reagovať obmedzením ponúkaného množstva, nižším

využívaním výrobných kapacít.

Ak sa kúpyschopný dopyt zvý

23 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 123

44

Vo veľmi krátkom období je krivka ponuky nepružná. Ak sa zvýši dopyt z úrovne D na

D´, cena sa zvýši z P0 na P1. Novým bodom rovnováhy sa stane bod E1. Množstvo produkcie,

toré zodpovedá novému bodu rovnováhy, je rovnaké Q0 = Q1 (obr. 3.9).

V krátkom dopyte lepším využitím

2, cena sa zvýši z P0 na

2, ale rast ceny bude menší než vo veľmi krátkom období (obr. 3.10).

V dlhom a veľ ť napr. tým, že

ôsledku čoho môžu zvýšiť

onuku tovarov. Ponuka je pružná a nový bod rovnováhy E3 znamená, že ponúkané množstvo

Q3 je vyššie a cena P3 je nižšia ako v prípade krátkeho obdobia (obr. 3.11).

k

Obr. 3.9 Rovnováha vo veľmi krátkom období

období môžu výrobcovia reagovať na zmeny v

existujúcich výrobných kapacít. Objem produkcie sa zvýši z Q0 na Q

P

Obr. 3.10 Rovnováha v krátkom období

mi dlhom období výrobcovia môžu na rast dopytu reagova

rozšíria investičnou činnosťou jestvujúce výrobné kapacity, v d

p

0

1

2

3

4

5

6

7

0 1 2 3 4 5 6

8

9

Cen

a (P

)S

Q0 = Q1

P0

P1

E0

E1

D

D’

7

8

9

Cen

a (P

)

0

1

2

3

4

5

6

0 1 2 3 4 5 6Množstvo (Q)

P2

P0

E2

E0

D

D’

Množstvo Q (tis. Sk)

Q0 Q2

S

45

Obr. 3.11 Rovnováha v dlhom a vo veľmi dlhom období

vývoj cien, množstvo a vznik rovnováhy vyvolaný pôvodnou zm

ore) vidíme, že predlžujúce sa časové obdobie je fa

Ak porovnáme enou

dopytu (doprava h ktorom, ktorý umožňuje

kcie. Tým zároveň

ôsobí proti prvotnému cenovému rastu a stláča cenu dole.

3.

vá teoréma vysvetľuje pôsobenie časového horizontu na utváranie rovnovážnej

eny. Na zmenu ceny najskôr reaguje dopyt a až po určitom čase aj ponuka. Výrobcovia

eho obdobia.

Ak predpokladáme, že trhová cena sa odchyľuje od rovnovážnej ceny, v závislosti od

skl

•

árne oscilácie.

ponuke, aby sa prispôsobila cenovým vzostupom rozširovaním produ

p

Zvýšenie dopytu vyvolalo cenový rast, aj keď sa dlhodobo presadzuje tendencia k poklesu

ceny. Intenzita sily stláčajúca cenu závisí od schopnosti ponuky zvyšovať ponúkané

množstvo.

3 Pavučinová teoréma

Pavučino

c

reagujú na cenu predchádzajúc

onu krivky dopytu a krivky ponuky môžu na trhu nastať štyri prípady pavučinového

modelu:24

• dynamická, resp. konvergujúca pavučina,

divergujúca pavučina,

• dokonalá pavučina, resp. stabilný pavučinový model,

• neline

24 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 43 – 45.

0

1

2

3

4

0 1 2 3 4 5 6Množstvo (Q)

5

6

7

8

Cen

a (P

)

E3 S P3

P0 E0

D

D’

Q0 Q3

46

Dynamickú, resp. konvergujúcu pavučinu (obr. 3.12) môžeme vysvetliť na základe

nuky. V prvom období výrobcovia

kov Q1 za nízku cenu. V druhom období za takúto nízku cenu sú

ýrobcovia ochotní vyrobiť len množstvo tovaru Q2, čo zasa vedie k zvýšeniu ceny na P2.

Vy

Iný prípad nastáva vtedy, ší sklon ako krivka ponuky. Vtedy

nastáva prípad prvom období ponúkaného tovaru Q1

m výroby na Q2 pri cene P2.

ysoká cena P2 vyvolá v treťom období zvýšenie objemu výroby na Q3, čo má za následok

zn

Q1za nízku cenu. V dôsledku takejto ceny

v druhom období znížia ponúkané množstvo na Q2. Toto malé množstvo môžu predať za

toho, že krivka dopytu má menší sklon ako krivka po

vyrábajú množstvo výrob

v

soká cena vyvolá zvýšenie ponuky na Q3. To zasa vedie k zníženiu ceny na P3. V štvrtom

období táto cena prináša zníženie množstva ponúkaných výrobkov na Q4 a následné zvýšenie

ceny na P4. Mechanizmus fungovania trhu takto postupne obnovuje rovnováhu a trhová cena

sa postupne približuje k rovnovážnej cene.

Obr. 3.12 Konvergujúca pavučina

keď krivka dopytu má väč

divergentnej pavučiny (obr. 3.13). V

zodpovedá cena P1. V druhom období sa zníži celkový obje

V

íženie ceny na P3 v ďalšom období. V dôsledku nízkej ceny dochádza v štvrtom období

k zníženiu objemu výroby na Q4, čoho dôsledkom je ďalší rast cien. Trhová cena diverguje od

rovnovážnej a na trhu sa prehlbuje nerovnováha.

Ak krivka dopytu a krivka ponuky má rovnaký sklon, nerovnováha na trhu sa ani

neprehlbuje, ani neodstraňuje, reprodukuje sa v rovnakom rozsahu. Takúto situáciu na trhu

popisuje dokonalá pavučina, resp. stabilný pavučinový model (obr. 3.14). V prvom období

výrobcovia dodávajú na trh množstvo výrobkov

Q12 34

P0

P1

P2

P3

P4

D

S

Q QQ0

2

4

6

8

0 2 4 6 8 10 12Množstvo (Q)

Cen

a (P

)

10

12

47

vy

ergujúca pavučina

Obr. 3.14 Stabilný pavučinový model

Posledným prípadom sú nelineárne oscilácie. Trhová cena sa najskôr vzďaľuje od

rovnovážnej ceny a potom sa systém dostane do stabilnej polohy a trhová cena osciluje okolo

rovnovážnej ceny.

sokú cenu P2. V treťom období reagujú na zvýšenú cenu zvýšením objemu výroby na Q3,

ale toto množstvo sa predá za nižšiu cenu, za cenu P3. Za týchto podmienok trhová cena

osciluje okolo rovnovážnej ceny.

Obr. 3.13 Div

Q1Q2 Q3Q4

P0

P1

P2

P3

P4

D

S

Q1 = Q3Q2

P1 = P3

D

S

P0 = P2

0

2

4

6

8

0 2 4 6 8 10 12

Cen

a (P

)10

12

Množstvo (Q)

0

2

4

6

8

10

12

0 2 4 6 8 10 12Množstvo (Q)

Cen

a (P

)

48

3.4 Elasticita dopytu a ponuky

Každá organizácia (firm ceny, aby predala na trhu viac

svojich výrobkov, a do úvahy cenovú elasticitu

dopytu. Elastici , citlivosť, poddajnosť.

Najvýznamn ktorá vyjadruje vzťah

percentuálnej zm percentuálnej

zmene jeho ceny.

Zo zákona klesajúceho dopytu vyplýva, že požadované množstvo statku sa mení

nepriamoúmerne s a klesá a naopak.

Súvislosť medzi zm enou jeho ceny odráža cenová

elasticita dopytu. dzi percentuálnou zmenou

požadovaného m

Cenovú elasticitu dopytu m opytu (ED), ktorý

vypočítame nožstva k

určitom bode krivky

dopytu zisťujeme

a, podnik), ktorá sa snaží znižovať

tým dosiahla vyššie tržby a zisk, musí brať

ta je slovo gréckeho pôvodu a vyjadruje pružnosť

ejšou elasticitou dopytu a ponuky je cenová elasticita,

eny požadovaného alebo ponúkaného množstva statku k

3. 4.1 Cenová elasticita dopytu

jeho cenou; požadované množstvo sa zvyšuje, ak cen

enou požadovaného množstva statku a zm

Cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah me

nožstva a percentuálnou zmenou ceny.

eriame koeficientom cenovej elasticity d

ako podiel percentuálneho rastu (poklesu) požadovaného m

percentuálnemu poklesu (rastu) ceny statku. Pri určovaní elasticity v

bodovú elasticitu podľa nasledujúceho vzťahu:

∆ QD∆ QD (%) QD

- ∆ P ED = ∆ P (%) =

P kde ∆ QD = Q D2 – Q D1 a ∆P = P2 – P1. Q D1 a P1 predstavujú pôvodné požadované množstvo a

D2 a P2 predstavujú nové požadované množstvo a novú cenu.

QD + Q D2

pôvodnú cenu, Q

Na zistenie cenovej elasticity dopytu medzi dvoma bodmi krivky dopytu sa používa

oblúková elasticita, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu:

∆

Q D12

- ∆ P P1 + P2

ED =

2

49

Pri elasticite dopytu rozlišujeme:

•

pyt, ak 0 < ED < 1; dopyt je cenovo neelastický, ak percentuálny rast

(pokles) požadovaného množstva je menší ako percentuálny pokles (rast) ceny,

onečnú elasticitu), ak ED = ∞; dopyt je dokonale

elastický, ak sú spotrebitelia ochotní kúpiť neobmedzené množstvo tovaru pri tej istej

Elastický dopyt Jednotková elasticita dopytu Neelastický dopyt

Nekonečná elasticita Nulová elasticita

Obr. 3.15 Rôzne podoby cenovej elasticity dopytu

elastický dopyt, ak 1 < ED < ∞; dopyt je cenovo elastický, ak percentuálny rast (pokles)

požadovaného množstva je väčší ako percentuálny pokles (rast) ceny,

• jednotkovú elasticitu dopytu, ak ED = 1; dopyt má jednotkovú elasticitu, keď

percentuálny rast (pokles) požadovaného množstva je vyvolaný presne rovnakým

poklesom (rastom) ceny,

• neelastický do

• dokonale elastický dopyt (nek

cene, resp. pri minimálnej zmene ceny,

• dokonale neelastický dopyt (nulovú elasticitu), ak ED = 0; dopyt je dokonale neelastic-

ký, ak spotrebitelia sú ochotní pri akejkoľvek zmene ceny kúpiť to isté množstvo tovaru.

Jednotlivé prípady cenovej elasticity dopytu sú znázornené na obr. 3.15.

QD Q QD

QD

D

P P P

D

D

D

P

D

QD

P D

50

Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu dopytu sú:25

• ých predmetoch je

•

tovaru inými tovarmi, tým je elasticita dopytu vyššia,

•

•

Cenová elasticita dopytu a celkový príjem

Pochopenie cenovej elasticity dopytu

elkový

príjem sa rovná cene vynásobenej množstvom; P x Q. V grafe sledujeme pravouholník,

ktorého plocha je vymedzená velič i P a Q (obr. 3. 16).

Ak klesne cena:

• pri elastickom dopyte, celkový príjem stúpne,

• dopyte, celkový príjem

• pri jednotkovej elasticite, celkový príjem

P

význam tovaru pri uspokojovaní potrieb: elasticita dopytu po luxusn

vyššia ako elasticita dopytu po predmetoch každodennej potreby,

možnosť uspokojovať danú potrebu tovarmi, substitútmi: čím jednoduchšie je možné

nahradiť spotrebu jedného

podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte spotrebiteľa: čím je podiel výdavkov na

nákup daného tovaru vyšší, tým vyššia je elasticita dopytu po tomto tovare,

dĺžka časového obdobia: v dlhšom časovom úseku sa elasticita dopytu zvyšuje.

je dôležité pre mnohé podnikateľské rozhodnutia,

pretože elasticita určuje vplyv cenových zmien na celkový príjem z predaja tovaru. C

inam

pri neelastickom sa zníži,

sa nemení.

P P

D

51

D D

QD QD QD

Elastický dopyt Jednotková elasticita dopytu Neelastický dopyt

Obr. 3.16 Vplyv cenovej elasticity dopytu na celkový príjem

Doposiaľ sme skúmali vzťah medzi zmenou ceny a zmenou požadovaného množstva

určitého statku. V tak

omto prípade ide o priamu elasticitu dopytu.

25 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 50.

O nepriamej elasticite dopytu (krížovej elasticite) hovoríme vtedy, keď chceme určiť

dôs

(QD ťahu:

ledok zmeny ceny jedného tovaru (Py) na zmenu požadovaného množstva iných tovarov

x). Nepriamu elasticitu dopytu (EDx Py) možno vypočítať podľa vz

∆ QDxQ Dx1 2 + Q Dx

2 - ∆ Py

P + P

EDx Py =

y1 y2

2

kde ∆ QDx = Q Dx2 – Q Dx1 a ∆P = Py2 – Py1. Q Dx1 predstavuje pôvodné požadované množstvo

Q Dx2 nové požadované množstvo statku x, Py1 predstavuje pôvodnú cenu a Py2 novú cenu

sta

ho množstva statku x, EDxPy < 0.

Napr. pokles ceny CD– čiek vyvolá pokles dopytu po magnetofónových kazetách. Ak sa

stat y, potom pokles ceny statku y vyvolá rast

pož kles ceny CD – prehrávačov vyvolá rast

dop í požadované množstvo statku x, ide

nezávislé statky, napr. chlieb a televízory a EDxPy = 0.

3. 4. onuky

S n eny

ceny.

a výp et cen vej e ticit ponuky sa používa eficient elasticity o uky ktorý

tva k

percentuálnemu rastu (poklesu) ceny statku.

Pri elasticite p

elastickú ponuku, ak 1 < ES < ∞; ponuka je cenovo elastická, ak percentuálna zmena

sticitu, ak sa ponúkané

množstvo mení v tej istej miere ako cena,

a

tku y.

Reakcia zmeny požadovaného množstva statku x na zmenu ceny tovaru y závisí od

vzájomného vzťahu statkov. Ak sú statky vzájomne zameniteľné, t. j. ide o substitučné stat-

ky, potom pokles ceny statku y vedie k poklesu požadované

ky dopĺňajú, t. j. ide o komplementárne statk

adovaného množstva statku x , EDxPy > 0. Napr. po

ytu po CD- čkách. Ak zmena ceny statku y neovplyvn

o

2 Cenová elasticita p

Cenová elasticita ponuky (E ) odráža závislosť zmeny ponúkaného m ožstva od zm

N oč o las y ko p n ,

vypočítame ako podiel percentuálneho rastu (poklesu) ponúkaného množs

onuky rozlišujeme:

•

ponúkaného množstva je väčšia ako percentuálna zmena ceny,

• jednotkovú elasticitu, ak ES = 1; ponuka má jednotkovú ela

52

•

ka je dokonale

elastická, ak pri malom znížení ceny môžu výrobcovia ponúkané množstvo znížiť na nulu,

alebo pri minimálnom zvýšení ceny môže dôjs onečnému zvýšeniu ponúkaného

množstva tovaru.

• dokonale neelastickú ponuku (nulovú elasticitu), ES = 0; ponuka je dokonale

neelastická, ak výrobcovia sú ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu,

Jednotlivé prípady cenovej elasticity ponuky sú znázornené na obr. 3.17.

cenovej elasticity ponuky

pon ponuky sa skúma vzťah

me

cen tva nielen daného statku, ale aj rast statku x,

statky sa vzájomne dopĺňajú, ide o komplementárne statky, ESxPy > 0. Napr. ak sa zvýši

neelastickú ponuku, ak 0 < ES < 1; ponuka je cenovo neelastická, ak percentuálna zmena

ponúkaného množstva je menšia ako percentuálna zmena ceny,

• dokonale elastickú ponuku (nekonečnú elasticitu), ES = ∞; ponu

ť k nek

P P P

QS QS QS

S S S

Elastická ponuka Jednotková elasticita ponuky Neelastická ponuka

P P S

QS QS

S

Nekonečná elasticita Nulová elasticita

Obr. 3.15 Rôzne podoby

Pri priamej elasticite ponuky sa skúma vplyv medzi zmenou ceny statku a zmenou

úkaného množstva toho istého statku. Pri nepriamej elasticite

dzi zmenou ceny jedného statku a zmenou ponúkaného množstva iného statku. Ak rast

y statku y vyvolá rast ponúkaného množs

53

cen

aut o množstva iného statku,

ide

mn

nap

•

• technológia výrobného procesu: ak sa vyrábajú výrobky, ktoré majú substitúty, alebo

pomocou daného technologického zariadenia je možné bez väčších problémov vyrobiť iný

• asové obdobie: elasticita ponuky časového obdobia.

3. 4. 3 Iné formy elasticity: dôchodková a daňová elasticita

a

ercentuálnou zmenou požadovaného množstva. Väčšinou s rastom dôchodku rastie aj

požadované množstvo, t. j. dôchodková elasticita je pozitívna. Pozitívna dôchodková

elasticita sa vzťahuje na normálne statky. Na sa zvyšujú dôchodky, spotrebitelia

viac cestujú, chodia vi

zmenu dôc h prípadoch odlišná, preto rozlišujeme elastický

Ak percentuálna zmena v požadovanom množstve je väčšia než percentuálna zmena

dôchodku, ide o elastický dôchodok a elasticita dôchodku je väčšia ako jedna. Ak

zmena dôchodku,

ide o neelastický dôch prípade, že

tuálne zmeny sú totožné, ide o jednotkovú dôchodkovú elasticitu a elasticita

dôchodku sa rovná jednej. Ke

a automobilov, výrobcovia budú ich ponúkať väčšie množstvo a tiež sa aj zvýši ponuka

oalarmov. Ak rast ceny jedného statku vyvolá pokles ponúkanéh

o substitučné statky, EDxPy < 0. Napr. ak sa zvýši cena chleba, zníži sa ponúkané

ožstvo pečiva. Ak rast ceny jedného statku neovplyvní ponúkané množstvo iného statku,

r. knihy a uteráky, ide o nezávislé statky, EDxPy = 0.

Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky:26

podmienky a možnosti skladovania, trvanlivosť výrobkov: ak je skladovanie náročné a

príliš nákladné, tak elasticita ponuky je menšia,

tovar, vtedy je ponuka elastická,

č rastie s predlžovaním

Dôchodková elasticita odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou dôchodku

p

pr. ak

nakupujú viac luxusných tovarov, ac do kina a do divadla. Reakcia na

hodku je však v jednotlivýc

dôchodok, neelastický dôchodok a jednotkovú dôchodkovú elasticitu.

percentuálna zmena v požadovanom množstve je menšia než percentuálna

odok a elasticita dôchodku je menšia ako jedna. V

percen

ď zvýšenie dôchodku nevyvolá žiadnu zmenu v požadovanom

množstve, hovoríme o nulovej dôchodková elasticite.27

26 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s 51. .

27 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 142.

54

Môžu nastať prípady, keď s rastúcim dôchodkom klesá záujem o určité statky. Ide o

negatívnu dôchodkovú elasticitu. Negatívna dôchodková elasticita sa spája s inferiórnymi

statkami. Spotrebitelia lacnejšie tovary nahrádzajú drahšími, napr. minerálne vody zamieňajú

spotrebou džúsov.

Aj v prípade dôchodkovej elasticity je dôchodková elasticita zvyčajne v dlhom období

yššia ako v krátkom období. Môžu nastať prípady, keď spotrebitelia reagujú na zmenu

dô

tuálnou zmenou ponúkaného množstva

a p

ina

dan sa zisťuje pomocou koeficienta daňovej elasticity. Čím

koe ekonomiku.

a dopyt spätne vplývajú na cenu.

Dôležité funkcie ceny sú: informačná funkcia, alokačná (regulačná) funkcia, stimulačná

funkcia, obmedzovacia funkcia a distribučná funkcia.

Základné prípady trhovej nerovnováhy sú prebytok a nedostatok tovarov na trhu.

v

chodku okamžite.

Daňová elasticita odráža vzťah medzi percen

ercentuálnou zmenou daní. Zníženie daňových sadzieb oživuje výrobu, čiže výrobcovia za

k nezmenených podmienok ponúkajú väčšie množstvo výrobkov. Miera vplyvu zníženia

í na rast ponúkaného množstva

ficient daňovej elasticity je vyšší, tým výraznejší má vplyv zníženie daní na

Zhrnutie

Dopyt predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní spotrebitelia kúpiť v závislosti od

ceny. Čím nižšia je cena, tým väčšie je požadované množstvo.

Ponuka vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní ponúknuť v závislosti od

ceny. Čím vyššia je cena, tým väčšie je ponúkané množstvo.

Pri pohybe pozdĺž krivky dopytu mení sa len cena tovaru. Zmeny ostatných faktorov

(zmena ceny substitučných a komplementárnych tovarov, dôchodkov spotrebiteľa atď.)

spôsobujú posun celej krivky dopytu.

Pri pohybe pozdĺž krivky ponuky mení sa len cena tovaru. Zmena ostatných faktorov

(napr. zmena ceny vstupov, zavedenie novej technológie) spôsobuje posun celej krivky

ponuky.

Priesečník krivky ponuky a dopytu (E – ekvilibrium) je bodom trhovej rovnováhy. Cena,

ktorá zodpovedá priesečníku, sa nazýva rovnovážna cena PE, množstvo produkcie rovnovážne

množstvo QE.

Nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka

55

Dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim podmienky rovnováhy na trhu je časový úsek.

Z hľadiska utvárania rovnováhy na trhu môžeme rozlišovať tri časové obdobia: rovnováha vo

veľmi krátkom období, rovnováha v krátkom období, rovnováha v dlhom období a vo veľmi

dlhom období.

Ďalším riešením trhovej rovnováhy sú prípady pavučinového modelu, a to dynamická,

resp. konvergujúca pavučina, divergujúca pavučina, dokonalá pavučina, resp. stabilný

pavučinový model, nelineárne oscilácie.

lasticita dopytu, resp. cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah medzi percentuálnou

zm

počíva mechanizmus utvárania dopytu?

Od ktorých činiteľov závisí dopyt?

3.

5.

?

7.

ho modelu popisujú utváranie rovnováhy na trhu?

9.

Zo

K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995

[2.

Bratislava : BRADLO, 1992

[4.

E

enou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny. Cenová elasticita ponuky

vyjadruje vzťah medzi percentuálnou zmenou ponúkaného množstva a percentuálnou zmenou

ceny. Iné formy elasticity sú: dôchodková a daňová elasticita.

Otázky na diskusiu 1. V čom s

2.

V čom spočíva mechanizmus utvárania ponuky?

4. Ktoré činitele ovplyvňujú ponuku?

Ako sa utvára rovnováha na trhu?

6. Aké prípady nerovnováhy na trhu nastávajú a ako sa riešia

Ako sa utvára rovnováha na trhu vo veľmi krátkom, krátkom, dlhom a veľmi dlhom

období?

8. Ako jednotlivé prípady pavučinové

Čo je cenová elasticita dopytu a ako vplýva elasticita dopytu na celkový príjem?

10. Čo je cenová elasticita ponuky?

znam použitej a odporúčanej literatúry

[1.] Hontyová,

] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,

2002

[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I.

] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996

56

4.

jmy: užitočnosť, celková užitočnosť, hraničná užitočnosť,

•

•

analyzovať substitučný a dôchodkový efekt,

ombinácii výrobných faktorov podnik optimalizuje výrobu,

definovať fixné, variabilné, hraničné a priemerné náklady,

okonalej konkurencie,

dmienkach nedokonalej konkurencie

rávanie spotrebiteľa a firmy v trhovom hospodárstve.

nálne uspokojuje svoje potreby z pohľadu teórie

udeme analyzovať, pri akej

spo podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencii.

Teoretickým východiskom analýzy správania spotrebiteľa je neoklasická ekonómia,

racovali ju ekonómovia C. Menger, W. St.

evons a L. Walras. Základné princípy tejto teórie ešte skôr sformuloval ich menej známy

odľa prvého

klesá. Druhý zákon hovorí, že ak teda s postupným uspokojením intenzita užitočnosti klesá,

Správanie spotrebiteľa a firiem v trhovom hospodárstve

Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:

• vysvetliť po

vysvetliť zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti,

• vysvetliť, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby z pohľadu kardinálneho

prístupu,

charakterizovať a zostrojiť indiferenčnú krivku (krivku ľahostajnosti),

• charakterizovať a zostrojiť dôchodkovú (rozpočtovú) priamku,

• vysvetliť rovnováhu spotrebiteľa z ordinálneho prístupu,

•

• vysvetliť, pri akej k

•

• analyzovať rovnováhu podniku v podmienkach d

• analyzovať rovnováhu podniku v po

V tejto kapitole bude analyzované sp

Vysvetlíme, kedy spotrebiteľ racio

užitočnosti a indiferenčnej analýzy. V ďalšej časti kapitoly b

kombinácii výrobných faktorov podnik dosahuje najvyšší zisk. Vysvetlíme rovnováhu

trebiteľa v

4.1 Rovnováha spotrebiteľa

predovšetkým teória hraničnej užitočnosti. Rozp

J

predchodca, nemecký ekonóm Gossen. Známe sú ako Gossenove zákony. P

zákona s postupným uspokojením určitej potreby intenzita užitočnosti spotrebúvaného statku

57

racionálny spotrebiteľ má uspokojovať svoje rôznorodé potreby do rovnakého stupňa

tenzity, pretože len vtedy maximalizuje svoju užitočnosť.28

ť, že spotrebitelia postupujú

in

Pri analýze rovnováhy spotrebiteľa budeme predpoklada

racionálne, t. j. pri daných cenách tovarov sa snažia rozdeliť svoj dôchodok na nákup

aximálne uspokojenie potrieb.

Východiskom analýzy je kategória

užito erať, rozlišujeme v teórii dopytu dva prístupy:

• kardinálny (vychádzajúci zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť) a

• ordinálny (vychádzajúci z nemerateľnosti užitočnosti, ale zo schopnosti spotrebiteľa

točnosť, zákon klesajúcej hraničnej

vidla vyberajú tie

t om užitočnosť.

Už očnosť je subjektívny pocit uspokojenia, ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou

ur

elková užitočnosť (Total Utility – TU) je daná celkovým uspokojením potrieb. Závisí od

v, od ich kvality a od miery, akou sú schopné potreby

potrebiteľa uspokojovať. Keď človek konzumuje čoraz väčšie množstvo určitého statku,

cel

rozličných tovarov tak, aby za daných podmienok dosiahli m

užitočnosť (Utility). V závislosti od toho, či sa dá

čnosť kvantitativne m

zaradiť spotrebúvané statky podľa dôležitosti a preferencií).

4.1.1 Celková užitočnosť, hraničná uži

užitočnosti, podmienka rovnováhy spotrebiteľa

Teória užitočnosti vychádza zo základného predpokladu, že ľudia si spra

sta ky, ktoré majú pre nich najvyššiu hodnotu. Tento jav označujeme pojm

it

čitého statku alebo služby. Z tohto hľadiska je užitočnosť určitou vedeckou abstrakciou,

ktorá umožňuje spoznávať, ako racionálne spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje

medzi tovary, ktoré im prinášajú uspokojenie. Užitočnosť je vlastnosť, ktorú tovar nadobúda

tým, že si ho niekto kúpi.

Musíme rozlišovať celkovú užitočnosť a hraničnú užitočnosť.

C

množstva spotrebúvaných statko

s

ková užitočnosť sa zvyšuje stále pomalšie.

Hraničná užitočnosť (Marginal Utility – MU) vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak

sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. Pojem hraničná treba chápať ako

dodatočná. Hraničná užitočnosť s množstvom spotrebúvaného tovaru klesá a naopak.

Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka tovaru, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.

Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti vyjadruje, že množstvo dodatočnej alebo

28 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 93.

58

hraničnej užitočnosti klesá, keď človek konzumuje čoraz väčšie množstvo určitého

statku.

Celková a hraničná užitočnosť Tab. 4.1

Množstvo statku (Q)

Celková užitočnosť Hraničná užitočnosť (TU) (MU)

0 0 0 1 10 10 2 17 7 3 22 5 4 25 3 5 27 2 6 28 1 7 28 0

raničná užitočnosť

preto chce maximalizovať svoje uspokojenie

z r

Túto základnú podmienku rovnováhy spotrebiteľa vyjadruje nasledujúci vzťah:

Obr. 4.1 Celková užitočnosť Obr. 4.2 H

Rovnováha spotrebiteľa znamená, že spotrebiteľ nemohol uskutočniť lepšiu voľbu,

že kombinácia nakúpených tovarov je optimálna.

Spotrebiteľ nenakupuje iba jeden statok, a

ôznych druhov tovarov, a pri tom je ohraničený svojimi príjmami.

Rovnováhu spotrebiteľa možno sformulovať nasledovne: Racionálne postupujúci

spotrebiteľ rozširuje spotrebu každého tovaru až potiaľ, pokiaľ nie je hraničná

užitočnosť na poslednú jednotku výdavkov na prvý tovar rovnaká ako hraničná

užitočnosť na poslednú jednotku výdavkov na druhý tovar atď.

0

2

4

6

8

0 2 4 6 8

Množstvo statku (Q)

Hra

ničn

á už

itočn

osť

10

(MU

)12

0

5

10

15

20

0 2 4 6 8

Množstvo statku (Q)

Cel

ková

uži

to

25

30

čnosť

(TU

)

59

MUA MUB MUZ

PA=

PB= ..... =

PZ

re vyjadruje, že

dopyt po každom e o očnosť poslednej

koruny, ktorá sa naň vynaloží, rovná hran j užitočnosti poslednej koruny vydanej za

akýkoľvek iný tovar.

Na základe tohto zákona môžeme vysvetli rečo má krivka dopytu klesajúci charakter.

Ak sa zvýši cena tovaru bez toho, aby sa zmenila jeho užitoč sť, pomer MU / P u tohto

tovaru bude väčší než všetky ostatné pomery. Rovnováha spotrebiteľa bude porušená, aby sa

vnováha opäť nastolila, spotrebiteľ bude m ť znížiť spotrebu tohoto statku, čím sa zvýši

er MU /P sa zasa bude rovna

k cenám ostatných tovarov.

Podľa teórie hraničnej užitočnosti je cena ur

užitočnosťou, ktorú prináša posledná spotrebúvaná jedno

na trhu je však jednotná a spotrebiteľ

nielen poslednú jednotku. Pritom predchádza

naliehavejšiu potrebu, prinášajú spotrebiteľovi vä

spotreba určitého tovaru človeku prináša, bude teda vyšši

ento rozdiel sa nazýva spotrebiteľský prebytok (renta spotrebiteľa). Teória spotrebiteľského

4.1

y užitočnejšie. Vytvára

pre

Zákon rovnakej hraničnej užitočnosti každej koruny pri každom tova

tovare sa zvyšuj až po bod, v ktor m sa hraničná užit

ične

ť, p

no

ro usie

jeho hraničná užitočnosť a pom ť pomeru hraničných užitočností

čená hraničnou užitočnosťou (t. j.

tka) príslušného tovaru. Cena tovaru

za túto cenu nakúpi všetky jednotky príslušného tovaru,

júce jednotky tovaru, ktoré uspokojovali

čší úžitok. Suma celkovej užitočnosti, ktorú

a než suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí.

T

prebytku má praktický význam pre rozhodovanie o tzv. verejných statkoch.29

.2 Indiferenčná analýza a rovnováha spotrebiteľa

Indiferenčná analýza vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný porovnávať

užitočnosť jednotlivých tovarov, a tým určiť, čo je pre jeho potreb

ferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov a služieb. Kombinácie, ktoré prinášajú

spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť, ležia na tzv. indiferenčnej krivke, krivke ľahostajnosti

(body A, B, C, obr. 4.3).

29 Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992.

60

ejto kombináci

aopak. Sieť indiferenčných kriviek sa nazýva indi

br. 4.4 Dôchodková priamka

●

Stat

ok Y

A

C ●

Obr. 4.3 Indiferen

Body ležiace na indiferenčnej krivke sú ko

ktoré predstavujú rovnakú užitočnosť. Ak e

tovarov s vyššou užitočnosťou, bod t

n

Koncepcia indiferenčných kriviek sa v ekono

Vilfreda Pareta.

Indiferenčné krivky sa týkajú substitučných sta

pretože pri danom dôchodku spotrebiteľa rozšírenie

sa zníži spotreba iného tovaru, čiže v spotrebiteľsko

Rovnováhu spotrebiteľa odvodíme tak, že do in

obmedzenie, t. j. dôchodkovú priamku (obr. 4.4).

Statok X

O

A ●

množstvo statku X

mno

žstv

o st

atku

Y

Stat

ok Y

61

● D

B

E●

e tovarov leží nad indiferenčnou krivkou a

ferenčná mapa.

Obr. 4.5 Rovnováh

●

Statok X

čná krivka

mbinácie dvoch substitučných tovarov,

xistuje kombinácia dvoch substitučných

mickej teórii spája s menom ekonóma

tkov, ktoré môžeme chápať veľmi široko,

spotreby jedného tovaru je možné, len ak

m koši nahradí jeden tovar iný.

diferenčnej mapy zakreslíme dôchodkové

A ●

● C

● B

indiferenčná krivka

a

dôchodkovápriamka

spotrebiteľa

Statok X

Rovnováha spotrebiteľa čnej krivky a

ôchodkovej priamky (obr. 4 5).

Udržanie rovnováhy spotrebiteľa závisí od:

výšky dôchodku spotrebiteľa,

cien statkov a služieb.

Zvýšenie dôchodku spôsobuje posun línie dôchodku doprava hore a zníženie dôchodku

oľava dole (obr. 4.6).

Zmena cien spôsobuje zmenu sklonu dôchodkovej priamky (obr. 4.7).

. 1. 3 Dôchodkový a substitučný efekt

Zmena ceny tovaru ovplyvňuje rozhodnutia spotrebite dvojakom smere. Na

dnej i nezm

substitúcii tohto tovaru inými tovarmi. To je tz substitučný efekt a znamená, že sa oplatí

ubstituovať tovar, ktorého cena sa zvýšila, inými tovarmi.

Na druhej strane zmena cien tovarov vedie k zmene v reálnom dôchodku spotrebiteľov.

zniká tzv. dôchodkový efekt. Zníženie cien zvyšuje reálne dôchodky a naopak, zvýšenie

ien reálne dôch dky znižuje. Keď reálny dôchodok spotrebiteľa klesá v dôsledku rastu cien,

potrebiteľ pravdepodobne kúpi menej skoro zo všetkých tovarov, vrátane tovaru, ktorého

spotrebiteľ si môže dovoliť kúpiť viac rozličných tovarov. Dôchodkový efekt môže

nastáva v dotykovom bode indiferen

d .

•

•

d

Y

4.6 Zmena dôchodkovej priamky 4.7 Zmena dôchodkovej priamky pri zmene dôchodku pri zmene cien statkov

4

ľa o kúpe v

je strane zmena ceny jedného tovaru pr enených cenách ostatných tovarov vedie

k v.

s

V

c o

s

cena sa zvýšila. A naopak, pri zvýšení reálneho dôchodku v dôsledku poklesu cien,

Stat

ok

Statok X

Y

Stat

ok

b a

b

c

a c

Statok X

62

zo

ých cena sa zmenila. Napr. zvýšenie nájomného môže

spô ude vydávať na nevyhnutné životné potreby a

výrazne zníži nákup luxusných tovarov.

ný efekt môžeme znázorniť aj na indiferenčnej mape spotrebiteľa

(ob

ekt sa prejaví v posune dôchodkovej priamky, a tým aj v presune

rov

Koncepcia dôchodkového a substitučného efektu je veľmi dôležitá pre podnik, ktorý sa

snaží an

časť

celkových spotrebite

silňovať pôsobenie substitučného efektu. To znamená, že môže byť príčinou zníženia alebo

zvýšenia dopytu po tovaroch, ktor

sobiť, že spotrebiteľ väčšiu časť dôchodku b

Dôchodkový a substituč

r. 4.8). Substitučný efekt sa prejaví ako posun do iného bodu na tej istej indiferenčnej

krivke. Dôchodkový ef

nováhy spotrebiteľa na inú indiferenčnú krivku.

Obr. 4.8 Dôchodkový (b) a substitučný (a) efekt

alyzovať potenciálny dopyt po svojej produkcii. Pri analýze dopytu musí brať do

úvahy nielen vzťah medzi cenou príslušného výrobku a výškou dopytu, ale aj možnosť

substitúcie tohto výrobku inými výrobkami a vplyv cenových zmien na reálne dôchodky

spotrebiteľov (najmä ak ide o zmeny cien tovarov, ktorých nákupy tvoria podstatnú

ľských výdavkov). Pri radikálnej zmene celkovej cenovej hladiny (pri

vysokej miere inflácie) môže dôjsť k zásadnej zmene celej štruktúry spotrebiteľských

výdavkov a aj k takým zdanlivo paradoxným javom, že sa zvyšuje dopyt po tovaroch, ktorých

ceny vzrástli – ak ide o nevyhnutné životné potreby.30

30 Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992.

ok Y

St

at

E2● E0

●

E1●

b a

Statok X

63

4.2 Analýza správania firiem

V teórii firmy vystupuje podnik ako jednotka, ktorá na trhu výrobných faktorov nakupuje

inputy – prácu, pôdu, kapitál a na trhu výrobkov predáva outputy, teda výsledky svojej

po

zovať zisk. Maximalizácia zisku však nie

jediným cieľom firmy. Cieľom firmy môže byť, napr. rast, prežitie, trvalá existencia,

ískanie nových trhov, minimalizácia poškodzovania životného prostredia, platobná

chopnosť. V súčasnosti sa základným cieľom podniku stáva maximalizácia trhovej hodnoty

odniku.

.2.1 Maximalizácia zisk

Každá firma sa usiluje kom výrobné faktory tak, aby realizáciou produkcie

osiahla čo najvyšší zisk. Výška celkovej produkcie závisí od kombinácií množstiev rôznych

ýrobných faktorov. Tento v čná funkcia:

de x1, ...n – výrobný faktor,

zlišujeme nasledujúce druhy produkčných funkcií: dvoj-, troj- a mnohofaktorové

pro

n ho faktora iným:

Q = β . K

Q = ω . L

dnikateľskej činnosti. V transformačnom procese podniku dochádza k premene inputov na

outputy. Každý podnik sa snaží dosiahnuť čo najúčinnejšiu kombináciu inputov, pri ktorej

dosiahne čo najväčší rozdiel medzi celkovými príjmami z realizácie výrobkov a celkovými

nákladmi na obstaranie inputov. Usiluje sa maximali

je

z

s

p

4 u z hľadiska inputov

binovať

d

v zťah vyjadruje produk

Q = f(x1, x2, x3, ... xn),

k

Q – objem produkcie.

Ro

dukčné funkcie. Analýza mnohofaktorovej produkčnej funkcie je veľmi zložitá, preto sa

v ekonomickej teórii používa dvojfaktorová produkčná funkcia, ktorá zohľadňuje dva

výrobné faktory: prácu a kapitál.

Q = f(K, L),

kde K – množstvo kapitálu,

L – množstvo práce.

Ďalej rozlišujeme produkčné funkcie komplementárne a substitučné. Komplementárna

produkčná funkcia vyjadruje vzťah medzi vytvoreným produktom a jednotlivými výrobnými

faktormi, pričom nepripúšťa možnosť substitúcie jed é

64

kde: β – koeficient efektívnosti vyjadrujúci množstvo vytvoreného produktu, pripadajúceho

na jednotku kapitálu (K)

klesajúcej hraničnej produktivity práce a klesajúcej hraničnej efektívnosti

kapitálových statkov za predpokladu, že a + b = 1,

R. M. Solow túto funkciu ďalej rozvinul a zapracoval do nej ako ďalší výrobný faktor

tec

času

ikov o optimálnej kombinácii výrobných faktorov je dôležitý

aktorov a ich ceny. Hraničný produkt výrobného faktora je

pr

málna kombinácia výrobných faktorov a hraničný produkt

bude stále nižší. Túto tendenciu klesajúc roduktivity výrobného faktora vyjadruje

onálne zvyšovať všetky výrobné faktory, hovoríme o výnosoch

z r

množstvá výrobných

faktorov, hovoríme o klesajúcich výnosoc lesajúcich výnosov, ako aj typy výnosov

z rozsahu boli rozobrané v časti 1.6.2.

ω – koeficient produktivity práce vyjadrujúci množstvo produktu, pripadajúceho na

jednotku práce (L)

Substitučná produkčná funkcia vyjadruje závislosť objemu produkcie od všetkých

výrobných faktorov súčasne. Pripúšťa čiastočnú substitúciu jedného výrobného faktora iným.

Najznámejšou substitučnou produkčnou funkciou je Cobb-Douglasova produkčná funkcia:

Q = A . La . Kb

kde: A, a, b – konštatné parametre vzhľadom na L a K

Táto produkčná funkcia vyjadruje:

• princíp

• princíp substitúcie medzi výrobnými faktormi.

hnický pokrok:

Q = A . ert . La . Kb

kde: ert – technický pokrok vyjadrený ako exponenciálna funkcia

Pre rozhodovanie podn

hraničný produkt týchto f

írastok outputu, ktorý získame z použitia dodatočnej jednotky príslušného výrobného

faktora, napr. hraničný produkt práce je prírastok produkcie dosiahnutý zo zamestnania

ďalšieho robotníka. Čím viac sa bude zvyšovať použité množstvo len jedného výrobného

faktora, tým viac sa poruší opti

ej hraničnej p

zákon klesajúcich výnosov.

Ak sa budú proporci

ozsahu. Ak sa produkt zvýši v rovnakej miere ako výrobné faktory, hovoríme o

konštantných výnosoch. Ak produkt rýchlejšie rastie ako použité výrobné faktory, hovoríme

o rastúcich výnosoch. Ak sa produkt zvýši v menšej miere ako použité

h. Zákon k

65

Pre rozhodovanie podniku o spôsobe výroby sú dôležité ceny výrobných faktorov. Podľa

iu výroby. Ak sú napr. mzdy vysoké, bude sa snažiť podnik

,

aktory, napr. vplyv na produktivitu práce, na kvalitu výrobkov,

na

Indiferenčné krivky výroby alebo tz yjadrujú kombinácie dvoch výrobných

ý objem produkcie. Čím vyššia je

izokvanta, tým väčší celkový objem produkcie znázorňuje. Analógiou dôchodkových priamok

z t iamky rovnakých nákladov – izokosty, vyjadrujúce

rov t.j. rovnováha nastane v bode dotyku

váhy sa pomer hraničných produktov

pr

dnik na dosiahnutie rovnováhy musí použiť inú kombináciu výrobných

faktorov.

á veľký význam aj pre rozhodnutia podniku o veľkosti

ponuky.

nich podnik vlastne volí technológ

nahradiť živú prácu strojmi a naopak. Pre zavádzanie mechanizácie a automatizácie sú

samozrejme, dôležité aj iné f

organizáciu výroby.

Pri akej kombinácii výrobných faktorov podnik optimalizuje výrobu pri daných

nákladoch?

v. izokvanty v

faktorov, pomocou ktorých možno dosiahnuť rovnak

eórie spotreby sú v teórii výroby pr

také kombinácie dvoch faktorov, pri ktorých sú celkové náklady na jednotku produkcie

naké. Optimálna kombinácia výrobných faktorov,

izokvanty s izokostou (obr. 4.9). V bode rovno

íslušných dvoch faktorov rovná pomeru ich cien. Zmena ceny výrobných faktorov zmení

sklon izokosty, po

Y

Výr

obný

fakt

or

Výrobný faktor X

E ●

izokvanta

izokosta

Obr. 4.9 Optimálna kombinácia výrobných faktorov

Doteraz sme sa zaoberali len rozhodovaním podniku o optimálnej kombinácii výrobných

faktorov. Znižovanie nákladov súvisiacich s používaním výrobných faktorov

v transformačnom procese je alternatívou pre maximalizáciu zisku podniku. Vzťah medzi

výškou nákladov a objemom outputu m

66

4.2

2.

klady ( fixed cost - FC) sú v krátkom období stále náklady, ktoré sa nemenia

s o

ch nákladov s rozširovaním výroby zvyšujú, ide o tzv. progresívne náklady. Teória

rmy predpokladá, že spočiatku firma dosahuje rastúce výnosy a variabilné náklady rastú

omaly, potom sa podnik dostane do rozpä ntné výnosy a napokon po

rekročení optim nikajú klesajúce výnosy a variabilné

áklady začínajú prudšie rásť (obr. 4.10).

.2 Náklady podniku

Závislosť nákladov podniku od objemu výroby vyjadruje funkcia nákladov. Celkové

náklady podniku v závislosti od objemu výroby tvoria:

1. fixné náklady,

variabilné (premenlivé) náklady.

Fixné ná

bjemom výroby. Podnik ich musí hradiť aj vtedy, keď vyrába nulový objem produkcie

(napr. nájomné za budovy, platy manažérov, náklady na údržbu). V dlhom období sa tieto

náklady môžu meniť skokom pri zmene výrobnej kapacity (obr. 4.10).

Variabilné náklady (variable cost – VC) sa menia viac alebo menej úmerne so

zmenou objemu výroby a možno ich zmeniť aj v krátkom období. Patria sem, napr. náklady

na suroviny, energiu, mzdy robotníkov. Vývoj variabilných nákladov závisí od výnosov

z rozsahu. Konštantným výnosom z rozsahu zodpovedajú proporcionálne náklady. Rastúcim

výnosom zodpovedajú degresívne náklady, t. j. prírastky variabilných nákladov

s rozširovaním výroby postupne klesajú. V prípade klesajúcich výnosov sa prírastky

variabilný

fi

p tia, kde dosahuje konšta

p álneho rozsahu výroby v podniku vz

n

Nák

lady

Obr. 4.10 Celkové, fixné a variabilné Obr. 4.11 Priemerné a hraničné náklady31

náklady

ol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992 31 Iša, J. a k

Objem výroby

FC

VC

TC

Nák

lady

Objem výroby

AFC

AVC

AC MC

67

Ak zvýšime objem produkcie o jednotku, prírastok celkových nákladov predstavujú

raničné náklady ( marginál cost – MC). Keďže fixné náklady sa s objemom produkcie

ne

e výroby, cenách a pod. sú dôležité priemerné

náklady na jednotku produkcie. Rozlišujeme: celkové

pr

bilné náklady, ako aj

cel

Obr. 4.12 Dlhodobá krivka nákladov a krátkodobé krivky nákladov

h

menia, hraničné náklady sú vlastne rozdielom medzi variabilnými nákladmi pri výrobe

n + 1 a n–tého výrobku.

Pre rozhodovanie podniku o objem

náklady ( average cost – AC), t. j.

iemerné náklady ( ATC = TC / Q), priemerné fixné náklady ( AFC = FC / Q ) a

priemerné variabilné náklady ( AVC = VC / Q ) (obr. 5.11). Keďže fixné náklady sa pri

zmene objemu produkcie nemenia, pri raste objemu produkcie na jednotku produkcie klesajú,

no ich pokles sa s rozširovaním výroby spomaľuje. Priemerné varia

kové priemerné náklady a hraničné náklady pri raste objemu produkcie spočiatku klesajú,

neskôr začínajú rásť. Krivka hraničných a priemerných nákladov má tvar písmena U, pričom

krivka hraničných nákladov pretína krivku priemerných nákladov v jej minime (obr. 4.11).

Znázornené funkcie nákladov predstavujú vývoj nákladov pri zmene objemu produkcie

v krátkom období a predpokladajú určitý stav techniky a technológie (teda konštantné

množstvo a kombináciu výrobných faktorov). V dlhom období podnik môže obstarať nové

stroje, zaviesť nové technológie a pod tlakom konkurencie znižovať náklady. Dlhodobá

krivka priemerných nákladov preto vzniká spojením bodov krátkodobých kriviek priemerných

nákladov po sebe nasledujúcich období, pri ktorých sú náklady minimálne. Dlhodobá krivka

nákladov tak vytvára obalovú krivku krátkodobých priemerných nákladov (obr. 4.12).

klad

y

N

á

Objem výroby

SAC4

LAC SAC3

SAC1

SAC2

68

4.2

riem na trhu, pričom každá firma disponuje veľmi nízkym trhovým

po

ad

úro

beh.

Firma maxima príjmom (MC

MR) a firma nemá motív meniť objem vyrobenej produkcie. Ak by firma vyrábala taký

bjem produkcie, pri ktorom by MC < MR, pre firmu by bolo výhodné zvyšovať objem

rodukcie, lebo z každého dodatočného výrobku by firma mala vyššie hraničné príjmy než

raničné náklady. Firma by zvyšovala objem výroby (a približovala sa tým k rovnováhe) až

ovtedy, pokiaľ by sa hraničné náklady nerovnali hraničným príjmom. Ak by firma naďalej

zširovala výrobu, každý dodatočný výrobok by priniesol vyššie hraničné náklady ako

raničné príjmy (MC > MR) a znižoval by ekonomický zisk firmy, prípadne zvyšoval

konomickú stratu.

Pri hľadaní rovnováhy firmy v podmienkach dokonalej konkurencie je potrebné rozlišovať

V krátkom období podnik môže dosiahnuť ekonomický zisk, ekonomickú stratu alebo

ulový ekonomický zisk, a to v závislosti od konkrétneho vývoja hraničných a priemerných

ákladov firmy. Podnik dosiahne ekonomický zisk v prípade, ak pri dosiahnutí rovnováhy

.3 Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie

Ideálnou trhovou štruktúrou je dokonalá konkurencia. Je charakteristická pôsobením

veľkého počtu malých fi

dielom a nemôže ovplyvniť cenu. Podniky sú preberateľom trhovej ceny a musia

prispôsobovať objem výroby, výrobnú technológiu aj náklady tak, aby boli schopné predávať

pri danej cene. Všetky firmy vyrábajú identické produkty, vstup nových firiem do odvetvia a

výstup z odvetvia je voľný. Všetci účastníci trhu sú dokonale informovaní o podmienkach na

trhu. Dokonalá konkurencia predstavuje ideálnu, teoretickú koncepciu trhu, ktorá sa v reálnej

ekonomike vyskytuje zriedkavo.

Cieľom firmy pôsobiacej v podmienkach dokonalej konkurencie je maximalizovať zisk.

Teda vyrábať taký objem produkcie, pri ktorom rozdiel medzi celkovými príjmami a

celkovými nákladmi je najväčší, t. j. podnik dosahuje ekonomický zisk, dodatočný zisk n

veň normálneho zisku. Tento stav je stavom rovnováhy firmy.

Objem produkcie, pri ktorom firma maximalizuje svoj zisk, sa dosahuje vtedy, keď

sa cena outputu rovná hraničným nákladom a súčasne hraničnému príjmu (bod X, obr.

4.13).

Cena outputu sa rovná hraničnému príjmu, pretože za predpokladu ceny danej trhom

z predaja každého dodatočného výrobku podnik získa konštantný hraničný príjem vo výške

ceny výrobku. Preto má priamka znázorňujúca cenu a hraničný príjem horizontálny prie

lizuje svoj zisk, keď sa hraničné náklady rovnajú hraničným

=

o

p

h

d

ro

h

e

krátke a dlhé obdobie.

n

n

69

budú priemerné náklady nižšie ako hraničné náklady (obr. 4.13). A naopak, podnik dosiahne

konomickú stratu v prípade, ak pri dosiahnutí rovnováhy podniku budú priemerné náklady

vy

br. 4.1

preto, lebo ak

via

e

ššie ako hraničné náklady. Ak sa v bode rovnováhy rovnajú hraničné náklady priemerným,

podnik dosahuje nulový ekonomický zisk.

O

V dlhom o

zvýši ponuku

odvetvia dovt

keď firmy dlh

predstavuje od

nákladov.

4.2.4 Rovno

Nedokonal

prípadne jeden

ceré formy

• úplný mon

• oligopol,

C

, P, M

R

C

, P, M

R

LAC

LMC

Ek

ATC

3 Krátkodobá v dokonale

firm

kto

bdobí podni

a dosahu

výrobkov a v

edy, pokiaľ b

odobo nemôž

menu, ktorá

váha podnik

osť konkuren

výrobca,

nedokonalej

opol,

onomický zisk

MC

rovnováhaj konkurenc

rí môžu ov

k nemôže d

je ekonomic

yvolá pokle

ude v odvet

u dosahova

plynie pod

u v podm

cie nastáva v

konkurencie

Objem výr

X X ● ● Y

AVC

●

P = MR

firmy Obr. 4.14 Dlhodobá rovnováii

plyvňovať ceny predávaných výrobkov.

v dokonalej konkur

osiahnuť ekonomický zisk (obr. 4.14)

ký zisk, priláka do odvetvia nové firmy,

s cien výrobkov. Firmy budú mať motív

ví existovať možnosť dosiahnuť ekonom

ť ekonomický zisk, dosahujú tzv. norm

nikateľovi za to, že podniká a je súčasť

ienkach nedokonalej konkurencie

tedy, keď outputy vyrába ohraničený po

:

oby Objem

70

P = MR

ha firmy

k

Rozoznávame

encii

. Je tomu ta

ktorých vstup

vstupovať do

ický zisk. Aj

álny zisk. Ten

ou celkových

čet výrobcov,

výroby

71

s celkovým dopytom na príslušnom trhu. Firma

vyrába unikátny výrobok, ktorý nemá substitút. Vstup nových firiem na trh a výstup z trhu je

bmedzený. Účastníci trhu sú nedokonale informovaní o podmienkach trhu.

Prečo vznikajú monopoly? Príčiny môžu byť viaceré: firma ovláda rozhodujúci výrobný

ktor v čitého

ýrobku na

apacitu trhu by bolo neefektívne (prirodzený monopol), firma vlastní patent na výrobu

rč onopol).

Monopolista sa podobne ako podnik v iných trhových štruktúrach snaží maximalizovať

isk. Keďže je cenotvorcom, môže tento cieľ dosiahnuť o objeme

onúkaných tovarov, ale aj voľbou ceny, za ktoré bude tovary predáva . Do akej miery môže

onopo

ytu nižšia, tým väčšia je možnosť regulácie ceny zo strany monopolu.

po

lista ju

ôže ovplyvniť). Znamená to, že pri vyššej cene môže monopolista predať menej výrobkov a

na

ienkach monopolu môže podnik dosiahnuť rovnováhu pri rovnosti

raničných príjmov a hraničných nákladov (MR = MC). Ide však o trvalú rovnováhu,

Kolmica spustená nadol z bodu rovnováhy určuje objem produkcie, pri ktorej podnik

do

lo dosahovaný monopolistom.

• monopolistická konkurencia.

Úplný monopol predstavuje extrémny prípad, keď ponuku na trhu ovláda jedna firma.

Dopyt po produkcii tejto firmy je totožný

o

fa na ýrobu určitého výrobku, štát udelí určitej firme koncesiu na výrobu ur

v (umelý, administratívny monopol), fungovanie viacerých firiem na trhu vzhľadom

k

u itého výrobku alebo technológiu (patentový m

z nielen rozhodovaním

p ť

m lista určovať ceny, závisí od elasticity dopytu na príslušnom trhu – čím je elasticita

dop

Trhová krivka dopytu po výrobkoch je totožná s individuálnou krivkou dopytu

výrobkoch monopolistu a má klesajúci charakter (cena nie je daná trhom, monopo

m

opak, pri nižšej cene viac výrobkov. Na rozdiel od dokonalej konkurencie sa cena nerovná

hraničným príjmom a priebeh ich kriviek nie je horizontálny. V podmienkach monopolu

krivka hraničných príjmov klesá, a to rýchlejšie ako krivka dopytu (obr. 4.15). Teda ak sa

podnik rozhodne predať dodatočnú jednotku tovaru, musí znížiť cenu nielen dodatočnej

jednotky, ale všetkých vyrábaných tovarov, čo bude viesť k intenzívnejšiemu poklesu

hraničných príjmov než samotnej ceny výrobku.

V podm

h

nakoľko do odvetvia nemôžu vstupovať ďalšie firmy (bod X, obr. 4.15).

sahuje rovnováhu a kolmica smerom nahor určuje predajnú cenu výrobkov podniku.

Rozpätie medzi cenou a priemernými nákladmi vyjadruje zisk monopolistu, ktorý je vyšší než

normálny zisk (monopolný zisk) a je trva

že požadovať rôzne

cen

trh a výstupu z neho

sú

dné podniky. Podľa

charakteru výrobkov rozdeľujeme oligopoly na homogénne vyrábajúce identické výrobky a

na eterogénne produkujúce čiastočne odlišné produkty.

C

, P, M

R

Objem výroby

D

● X

Y ●

Monopolný zisk

● Z

MC

AC

MR

Obr. 4.15 Rovnováha monopolu

Monopolista môže zvyšovať zisk aj tzv. cenovou diskrimináciou. Cenová diskriminácia

predstavuje jav, keď podnik predáva jeden a ten istý výrobok za viaceré ceny, pričom rozdiel

v cenách nie je spôsobený rozdielmi v nákladoch. Monopolný podnik mô

y od rôznych kupujúcich, na rôznych trhoch alebo pri odbere rôznych množstiev tovarov.

Maximalizácia zisku monopolného výrobcu je efektívna pre neho samotného, avšak nie je

efektívna pre spoločnosť ako celok. Monopol predáva za vyššie ceny v porovnaní s cenami,

aké by boli dosiahnuté v podmienkach dokonalej konkurencie. Nevyrába také množstvo

produkcie, aké požaduje trh a výrobky nevyrába s najnižšími priemernými nákladmi ani pri

plnom využití výrobnej kapacity. Túto neefektívnosť sa snaží eliminovať štát prijímaním

protimonopolných zákonov, využívaním nástrojov daňovej politiky a ekonomickej regulácie,

zavedením inštitútu štátneho vlastníctva.

Oligopol predstavuje ďalšiu formu nedokonalej konkurencie, charakteristickú existenciou

malého počtu firiem na trhu, z ktorých každá má výrazný trhový podiel. V podmienkach

oligopolu sú účastníci trhu nedokonale informovaní a bariéry vstupu na

dosť neprekonateľné.

Rozlišujeme absolútne koncentrovaný oligopol, ktorý predstavuje takú trhovú štruktúru,

kde v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem a relatívne koncentrovaný oligopol,

kde popri 2 – 3 veľkých firmách existujú v odvetví aj malé a stre

h

72

73

Oligopolistické firmy môžu využívať 3 rozdielne cenové stratégie:

Firmy v podmienkach oligopolu vedú medzi sebou intenzívny konkurenčný boj v oblasti

cien, nákladov, kvality výrobkov. Môže dôjsť k vytláčaniu niektorých firiem z trhu a až

k ničivej konkurencii.

Oligopolistické firm kartelovú dohodu o cenách a rozdelení trhov.

Väčšina krajín tieto dohody zakazuje.

Oligopolisti uzatvárajú m álne dohody o cenách a navzájom si

konkurujú v jšou formou takejto dohody je cenové

vodcovstvo. Jedna firm uje cenu a ostatné firmy ju nasledujú.

V prípade monopolu i oligopolu existujú bariéry vstupu nových firiem do odvetvia. Nimi

ôžu byť, napr. veľkosť kapitálu potrebného pre vstup do odvetvia, vysoké náklady na

Z

ove zákony. Platí, že spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, ak

po

•

• y uzavrú medzi sebou

• edzi sebou tiché, neform

necenovej oblasti. Najrozšírene

a (vodca) urč

m

reklamu, stály okruh zákazníkov.

Monopolistická konkurencia je charakteristická relatívne vysokým počtom firiem na

trhu, pričom každá z nich vlastní malý trhový podiel. Výrobky jedného podniku sú neúplným

substitútom výrobkov inej firmy. Firmy pri tvorbe cien neuvažujú nad reakciami svojich

konkurentov vzhľadom na ich veľký počet na trhu a vstup na trh aj výstup z neho je voľný.

V krátkom období sa výrobca v podmienkach monopolistickej konkurencie správa ako

monopolista a pri maximalizácii zisku by úroveň jeho individuálnej rovnováhy bola rovnaká

ako v prípade úplného monopolu (MR = MC). Ak je cena vyššia ako priemerné náklady,

výrobca dosahuje monopolný zisk. Vysoký zisk priláka do odvetvia ďalšie firmy. Vstup

nových firiem sa zastaví až vtedy, keď výrobca začne dosahovať iba normálny zisk. V dlhom

období teda nastáva rovnováha za rovnakých podmienok ako v dokonalej konkurencii

(MR = MC = ACmin).

hrnutie

Kardinálny prístup v teórii dopytu vychádza zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť

a opiera sa o dva Gossen

mer medzi hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám sa rovná.

Ordinálny prístup vychádza z nemerateľnosti užitočnosti, ale zo schopnosti zaradiť

spotrebúvané statky podľa dôležitosti a preferencií. Rovnováhu vysvetľuje na základe

ind bode dotyku určitej

rov hodku spôsobuje posun dôchodkovej priamky a taktiež zmenu

Sub v dôsledku substitúcie relatívne drahšieho tovaru

uži

čo nčnú krivku a

v z

i sú Cobb-Douglasova a Solowova produkčná funkcia.

ptimálna kombinácia výrobných faktorov, t.j. rovnováha, nastane v bode dotyku izokvanty

s iz

y

v p

MC. Monopolista dlhodobo dosahuje monopolný zisk. Cena

podmienkach oligopolu je buď výsledkom konkurenčného boja, uzavretia kartelovej dohody

j dohody. Najznámejšou formou tichej dohody je cenové vodcovstvo.

podmienkach monopolistickej konkurencie sa firma správa v krátkom období ako monopol

a k

1. V čom spočíva podstata zákona klesajúcej hraničnej užitočnosti?

iferenčnej analýzy. Spotrebiteľ dosahuje svoje optimum v

indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky.

Zmena ceny daného tovaru vedie k zmene dôchodkovej priamky, k zmene bodu

nováhy. Zmena dôc

rovnováhy spotrebiteľa. Zmena cien tovarov vedie k substitučnému a dôchodkovému efektu.

stitučný efekt znamená zmenu dopytu

tovarom lacnejším. Nastáva posun po indiferenčnej krivke, čo znamená zachovanie rovnakej

točnosti. Dôchodkový efekt znamená zmenu dopytu v dôsledku zmeny reálneho dôchodku,

sa prejavuje v presune rovnovážnej pozície spotrebiteľa na inú indifere

mene užitočnosti.

Produkčná funkcia vyjadruje súvislosť medzi množstvom outputu a kombináciami

množstiev inputov. Najznámejším

O

okostou. V bode rovnováhy sa pomer hraničných produktov príslušných dvoch faktorov

rovná pomeru ich cien. Z hľadiska závislosti od objemu produkcie analyzujeme vývoj

celkových nákladov, fixných a variabilných nákladov, hraničných nákladov, priemerných

nákladov a priemerných fixných a variabilných nákladov. Analýza rovnováhy firm

odmienkach dokonalej konkurencie vedie k záveru, že z krátkodobého hľadiska firma

môže dosahovať ekonomický zisk. Z dlhodobého hľadiska, keď konkurenčné firmy zareagujú

na existenciu ekonomického zisku v príslušnom odvetví vstupom do odvetvia, nie je

v podmienkach dokonalej konkurencie možné, aby firma dosahovala ekonomický zisk.

Formami nedokonalej konkurencie sú: monopol, oligopol a monopolistická konkurencia.

Monopol vystupuje ako cenotvorca, za predpokladu maximalizácie zisku je jeho rovnováha

daná vzťahom MR =

v

alebo tiche

V

rátkodobo dosahuje monopolný zisk. V dlhom období vplyvom vstupu nových firiem do

odvetvia firma dosahuje iba normálny zisk a rovnováha nastáva za rovnakých podmienok ako

v dokonalej konkurencii.

Otázky na diskusiu

74

2. Kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby z hľadiska teórie užitočnosti?

3. Čo je indiferenčná krivka (krivka ľahostajnosti) a čo je dôchodková (rozpočtová)

!

10.

priamka?

4. Kedy dosahuje spotrebiteľ rovnováhu z pohľadu indiferenčnej analýzy?

5. Čo je dôchodkový a substitučný efekt?

6. Kedy podnik optimalizuje výrobu z hľadiska vstupov?

7. Definujte: fixné a variabilné náklady!

8. Čo sú hraničné náklady?

9. Charakterizujte: priemerné celkové náklady, priemerné fixné náklady a priemerné

variabilné náklady

Analyzujte rovnováhu podniku v podmienkach dokonalej konkurencie!

11. Analyzujte rovnováhu podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie!

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995

[2.] Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava: Elita, 1992

[3.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,

2002

[4.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992

[5.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996

75

II. Podstata a postavenie podniku v trhovej ekonomike Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

nia,

úspešné podnikanie,

• podniku,

opísať základné environmentálne problémy systému environmentálneho manažérstva.

Ako sme si ukázali v predošlej kapitole, najdôležitejším podnikateľským subjektom v

ik, prevážne

ikateľské príležitosti v

disponibilné zdroje. Podnikanie je tvorivá ľudská činnosť spojená s hľadaním, vytváraním a

môže byť

jednotky sú

ombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť podnikateľskej činnosti a finančná rovnováha.

irma existuje v určitom priestore a čase, so svojimi väzbami, okolím, cieľmi a jednotlivými

zami životného cyklu. Významnou mierou na jednotlivých fázach životného cyklu firmy

výrobku sa podieľa systém environmentálneho manažérstva.

„Podnikanie je hybná sila ekonomiky

a firma je motorom, ktorý ju ženie“

. Podnikanie

Výrobky a služby v ekonomike sa produkujú v podnikateľských jednotkách, či už ide o

alé alebo veľké firmy – organizačné jednotky – podniky. Pojmy firma, podnikateľ,

• analyzovať základné atribúty v trhovej ekonomike,

• charakterizovať hlavné znaky podnika

• určiť obsah podnikateľského zámeru,

• vymenovať objektívne a subjektívne predpoklady podnikania,

• čo je najdôležitejšie pre

• opísať vertikálne a horizontálne väzby podniku,

analyzovať okolie

• opísať množinu cieľov podniku,

• analyzovať fázy životného cyklu podniku,

•

trhovej ekonomike je podnik (v ďalšom texte budeme používať na miesto podn

všeobecnejší názov organizácia alebo firma). Firma hľadá podn

podnikateľskom prostredí tak vonkajšom, ako i vnútornom s cieľom efektívne zhodnotiť

využívaním ekonomických príležitostí, ktoré poskytuje trh. Subjektom podnikania

jednotlivec alebo podnikateľská jednotka. Základnými znakmi podnikateľskej

k

F

fá

a

5

m

76

podnikanie sú nevyhnutným atribútom trhovej ekonomiky. Podľa J. A. Schumpertera.32

odnikateľ je činiteľom, ktorý podnikateľskou a inovačnou činnosťou (hľadaním a

omiku do dynamického

kombinácie, zdokonalenia v oblasti

ch výrobkov, nových technológií, nových

é s otázkami vlastníctva.

ýrobné kombinácie bez ohľadu na to, aké

est všetkých tých vlastníkov, manažérov,

me ujú inovácie vo výrobe a službách.

Sc ýsledok podnikateľskej činnosti, nepokladá ho však za

lačný efekt nepodceňuje. Konečná motivácia

v

podnikateľa.

produkcie verejných statkov.

Cieľavedomosť vo vytváraní ekonomických príležitostí sa pokladá za nevyhnutný predpoklad

úspešného podnikania.

Existencia, prípadne ďalší rozvoj podnikania má priam súvislosť s nedokonalosťou trhu,

fungovaní, objavuje v nich svoje ekonomické príležitosti, ktoré sa snaží

fektívne zaplniť, uplatniť sa na trhu a dosiahnuť zisk z podnikania. Takto chápané

p

vytváraním nových podnikateľských príležitostí) uvádza trhovú ekon

pohybu. Hľadá nové príležitosti, nové trhy, nové výrobné

odbytu, zavádzania nových – resp. inovovaný

zdrojov surovín a pod.

Schumperterove teoretické poznatky nie sú bezprostredne spojen

Pokladá za podnikateľa toho, kto presadzuje nové v

mi o zaujíma v spoločnosti. Za podnikateľa pokladá

za stnancov, čo prakticky realiz

humpeter považuje síce zisk za v

prvotný motív pre podnikanie, aj keď jeho stimu

podnikania vychádza skôr z hlbších psychologických sklonov, preferencií a predstá

V teórii manažmentu vyspelých trhových ekonomík sa podnikanie chápe ako vlastnosť

človeka, jeho umenie inovovať, motivovať, vytvárať a využívať príležitosti na rozvoj

výrobnej a hospodárskej činnosti, na zvýšenie prosperity podnikateľského subjektu.

Podľa modernej teórie podnikania je podnikaním taká činnosť, ktorá sa zameriava na

dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Je to stav, keď sú výrobné zdroje vynaložené

optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Podnikanie sa

považuje za ekonomickú činnosť, ktorú vyvolávajú ekonomické podnety. Zisk sa v modernej

teórii podnikania považuje za základný motivačný faktor, ktorý podnecuje a stimuluje

podnikateľa a súčasne za výsledok podnikania. Podnikanie je tvorivou činnosťou, ktorú

vyvíjajú podnikatelia. Tieto vznikajú buď ako odozva na ekonomické príležitosti, alebo sú

vytvárané cieľavedome, napr. štátom či obcou z dôvodov

u

s medzerami v jeho

e

podnikateľské aktivity si vyžadujú, aby podnikateľ:33

32 J. A. Schumpert – rakúsky ekonóm zaoberajúci sa úlohou podnikania a inovácií v ekonomike 33 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

77

• mal ideovú predstavu o ekonomickej príležitosti, ktorú mu poskytuje trh (spoznať reálnu

nasýtenosť trhu, konkurenčnú situáciu, cenovú politiku podnikania a pod.),

• poznal právne aspekty podnikania platné v podnikateľskom prostredí,

• zvolil správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu, stav

konkurencie,

• bol profesionálne a finančne zabezpečený,

ie je preto vždy spojené

hov ľudských činností. Medzi najdôležitejšie znaky podnikania podľa súčasnej

•

ali v praxi vytvárať organicky súvisiaci celok.

ť

ľského subjektu a podnikateľského

ľské príležitosti vo väzbe na trh, najmä na zákazníkov,

konkurentov, finančných partnerov a pod. V nadväznosti na ekonomické príležitosti

• mal pripravený podnikateľský zámer a zvolil správny okamih vstupu na trh.

Podnikateľský zámer, jeho správnosť, reálnosť sa overuje prostredníctvom trhu. Trh je

však z hľadiska zmien veľmi dynamický, neistý a rizikový. Podnikan

s rizikom a vyžaduje ochotu podnikateľa podstupovať toto riziko.

Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť má určité charakteristické znaky, ktorými sa líši od

ostatných dru

teórie môžeme počítať:

• samostatné konanie hospodárskych subjektov,

• smelosť a vynachádzavosť,

iniciatívnosť,

• novátorstvo v riešení neštandardných úloh a pri dosahovaní cieľov,

• schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty,

• ochota preberať a znášať hospodárske riziká.

5.1 Predpoklady podnikania

Pre úspešnú podnikateľskú činnosť musia byť vytvorené subjektívne a objektívne

predpoklady, ktoré by m

Objektívne predpoklady podnikania sa prejavujú vo forme vonkajšej podnikavosti, ako

aj vnútri podnikateľských subjektov.

Vonkajšia podnikavosť je schopnosť zámerne vytvoriť a v nadväznosti aj efektívne využi

príležitosti, ktoré vznikajú na základe interakcie podnikate

prostredia. Ide o podnikate

78

konkurenčného prostredia sa podnikateľ snaží efektívne zhodnocovať disponibilné zdroje, ako

yrábané výrobky a poskytované služby. aj v

v oblasti inovácií,

strojov a zariadení, zásob, pracovníkov a pod. Účelnou kombináciou vnútornej a vonkajšej

nikateľský výsledok.

vlastnostiach

jednotlivcov pri realizácii podnikania. Jednotlivec – podnikateľ má určitú osobnostnú

cha

ť optimistický pohľad na

budúcnosť, snahu stanovovať náročné ciele a ochotne ich realizovať, i z prípadného

ne

preto, že v mnohých prípadoch splýva rola vlastníka a manažéra.

ností, kde manažér vlastní významnú časť

ním obmedzeným, kde jeden zo spoločníkov je konateľom a

č m manažérom. V podstate tieto role manažér a podnikateľ – vlastník, sú

Podnikate ť, je

oženého kapitálu a je vo svojej aktivite

lý.

ťahu k vlastníkom. Vystupuje ako „symbol“, je predstaviteľ

, vedie svojich podriadených, rieši problémy, rokuje a

ľadá kompromisy, zabezpečuje interpersonálne vzťahy vo vnútri organizácie a mimo

znaky podnikania v SR, je Obchodný zákonník,

Vnútorná podnikavosť využíva ekonomické príležitosti najmä

racionality a kvality jednotlivých činností vo firme, lepšie využívanie plôch, budov stavieb,

podnikavosti môže vzniknúť nadpriemerný pod

Subjektívne predpoklady podnikania sa prejavujú v individuálnych

rakteristiku, ktorá je odrazom jeho vlastných schopností na podnikanie, je to najmä

iniciatívnosť, schopnosť presadiť sa, podstupovať riziká, získať prirodzenú autoritu až

prevahu, mať pozitívnu predstavu o sebe, byť nezávislý, ma

úspechu vedieť vyvodzovať správne závery.

Osobnostná charakteristika podnikateľa sa často stotožňuje s charakteristikou vlastníka,

prípadne manažéra a to

Vyskytuje sa to napr. v prípade akciových spoloč

akcií, alebo v spoločnosti s ruče

sú asne vrcholový

dve rozdielne funkcie, i keď sú vzájomne určitým spôsobom prepojené.

ľ vkladá do podnikania finančné zdroje, znáša riziko, zodpovednos

bezprostredne zainteresovaný na zhodnocovaní vl

nezávis

Manažér je v podriadenom vz

organizácie vo vzťahu k zamestnancom

h

organizácie. Ťažiskom manažmentu je realizácia podnikateľských príležitostí racionálnym

riadením vo vnútri, ako aj navonok organizácie.

Nevyhnutnou súčasťou predpokladov podnikania sú aj právne predpoklady. Základnou

právnou normou, ktorá upravuje podstatu a

ktorý vymedzuje v § 2, ods. 1 podnikanie.

Podnikanie je sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

79

Podľa Obchodného zákonníka34 sa za podnikateľa považuje právnická alebo fyzická osoba,

ktorá:

• je zapísaná v obchodnom registri,

• podniká na základe živnostenského oprávnenia,

• podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, podľa osobitných predpisov,

• je fyzická osoba, ktorá uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a je pre jej výkon

bchodného zákona, Živnostenského zákona35,

mostatný, vlastnícky

teľské jednotky sú tiež právne samostatné a vlastnícky oddelené subjekty

ktívne zhodnocovať disponibilné zdroje a

evidovaná.

V zmysle obchodného zákonníka sú teda podnikateľmi všetky výrobné, obchodné

spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby (burzy, banky), zahraničné osoby registrované na

obchodnom súde, živnostníci, slobodné povolania (podniká sa podľa osobitných predpisov),

osoby, ktoré podnikajú v hrách, lotériách (podniká sa podľa osobitných predpisov), ako aj

samostatne hospodáriaci roľníci. Podnikateľom môže byť jednotlivec alebo kolektív. Z toho

vyplýva, že všetky druhy podnikania (podľa O

Občianskeho zákonníka36 a osobitných predpisov) realizujú subjekty podnikania, ktoré

môžeme rozčleniť do dvoch kategórií:

• jednotlivci,

• podnikateľské jednotky.

Jednotlivec - podnikateľ môže byť buď fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmysle

zákonnej úpravy realizuje podnikateľskú činnosť. Vždy ide o právne sa

oddelený právny subjekt, reprezentovaný jednotlivcom, ktorý v plnej miere a neobmedzene

ručí za výsledky svojej podnikateľskej činnosti a sám znáša podnikateľské riziká.

Podnika

podnikania, v ktorých rozvíja podnikateľské aktivity kolektív podnikateľov. Podnikateľskými

jednotkami sú všetky obchodné spoločnosti, družstvá, banky, združenia podnikov.

Najdôležitejším podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike je organizácia – firma -

podnik, (výrobná jednotka), ktorý v konkurenčnom podnikateľskom prostredí hľadá

ekonomické príležitosti, pričom má snahu efe

dosahovať podnikateľský zisk.

34 Obchodný zákonník č. 513/1991 Z. z. 35 Živnostenský zákon č. 132/1994 Z. z. 36 Občiansky zákonník č. 526/2002 Z. z.

80

Na

vať do malých alebo veľkých organizácií, aby vyrábali tovary, odpovedajú P. A.

mu e:37

ť výrobu vo firmách, vyplýva z úspor z

vyrob , digitálne hodinky, stereosystém a košeľu z jemného materiálu. Je zrejmé,

vé myšlienky, výrobky alebo výrobné technológie,

kateľské rozhodnutia a je zodpovedná za úspech alebo zlyhanie podniku.

Z výroba organizovaná v podnikoch, pretože efektívnosť si

osti),

• princíp ziskovosti,

• princíp súkromného vlastníctva.

Medzi špecifické znaky podniku v centrálne riadenej ekonomike podľa E. Gutenberga

patrí:38 princíp spoločného vlastníctva, princíp nadriadeného orgánu a princíp plánovitého

otázku, prečo sa podnikateľská aktivita uskutočňuje vo firmách, prečo sa musia ľudia

združo

Sa elson a W. D. Nordhaus nasledovn

Faktor, ktorý najviac vyvoláva potrebu organizova

rozsahu. K úsporám z rozsahu dochádza, ak výrobné náklady s rastúcim objemami výstupu

klesajú. Keby nebolo úspor z rozsahu a špecializácie, mohol by si každý na vlastnom dvore

iť svoje auto

že takéto „umelecké výkony“ sú nad naše sily, a preto je pre nás obrovskou výhodou, že je

výroba organizovaná vo veľkých firmách.

Ďalšou funkciou firiem, ktorá súvisí s predchádzajúcou funkciou, je obstaranie zdrojov pre

výrobu vo veľkom rozsahu. Vybudovanie nového kombinátu, výdavky na výskum a vývoj

nového výrobku, môžu byť natoľko finančne náročné, že ani bohatý jednotlivec nie je

schopný ich uhradiť. Väčšina takýchto fondov sa získava zo ziskov spoločností alebo úverom.

Ďalším dôvodom pre existenciu firiem je nevyhnutnosť manažmentu. Manažér je osoba,

ktorá organizuje výrobu, zavádza no

uskutočňuje podni

uvedených dôvodov je

vyžaduje výrobu vo veľkom rozsahu, obstarávanie značných vonkajších zdrojov, starostlivé

riadenie a monitorovanie prebiehajúcich činností.

Charakteristickým prvkom podniku je v trhovej ekonomike ekonomická samostatnosť,

právna subjektivita a účelná kombinácia výrobných faktorov.

Ekonomická samostatnosť je prejavom slobody v podnikaní a plnej zodpovednosti za

hospodárske výsledky. Podnik rozhoduje o cieľovom zameraní svojich podnikateľských

aktivít (o výrobnom programe, sortimente, predaji, cenách, získaní a použití finančných

zdrojov a pod.). To sa prejavuje v princípe hospodárnosti, výnosovosti (rentabilite), a

finančnej stability (rovnováhy) firmy. K uvedeným znakom ešte môžeme pripojiť znaky

závislé od hospodárskeho systému, ktorými sú:

• princíp autonómie(nezávisl

37 Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D.: Ekonómia. Bradlo, Bratislava 1992 38 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

81

riadenia. Znaky podniku v závislosti od hospodárskeho systému sú uvedené v prehľade v tab.

5.1.

Tab. 5.1

Právna subjektivita umožňuje firme vstupovať do právnych vzťahov s ostatnými

podnikateľskými i nepodnikateľskými organizáciami. To znamená, že firma - podnik je

nositeľom práv a povinností vo sfére zmluvných vzťahov (občianskoprávnych,

majetkovoprávnych a ďalších), a preto sa v ďalšom texte budeme veľmi stručne venovať

členeniu podnikov.

5.2 Členenie podnikov

Podniky možno členiť, prípadne zoskupovať - klasifikovať podľa rôznych hľadísk a na ich

yslu, priemyslu stavebných hmôt, priemyslu

papieru a celulózy, polygrafického priemyslu, atď.).

Sektory hospodárstva (primárny, sekundárny, terciálny).

4. Technicko-organizačná charakteristika (špecializácia podnikov, typ výroby, koncentrácia-

integ

ké).

Podniky podľa vlastníctva a financovania (podniky súkromné, verejné, zmiešané a

základe tvoriť rozličné typy podnikov. Z dôvodu nedostatku priestoru v tejto publikácii sa

tejto rozsiahlej problematiku budeme venovať iba heslovite.

K najčastejšie používaným kritériám pre klasifikáciu podnikov patrí:

1. Charakter konečného výsledku podnikovej činnosti (výrobné podniky a podniky služieb).

2. Odvetvie hospodárstva (strojárstva, energetiky, hutníctva, elektrotechnického a

elektronického priemyslu, kožiarskeho priem

3.

rácia činností a pod.).

5. Veľkosť podniku (malé, stredné, veľ

6.

82

podniky ziskové , neziskové). Podniky vo vlastníctve verejnej správy môžeme rozdeliť na

podniky verejné štátne a na podniky verejné samosprávne.

5.2.1 Právne formy podnikov

Právny poriadok štátov poskytuje podnikateľskej sfére značný počet právnych foriem, s

možnosťou ich výberu. Výber právnej formy patrí k dlhodobo pôsobiacim podnikovým

rozhodnutiam. Otázka voľby najúčelnejšej formy podnikania je aktuálna nielen pri jeho

zakladaní, ale aj pri zmene personálnych, ekonomických, právnych alebo d ových

odmienkach. Právne formy podnikov v jednotlivých štátoch sa navzájom podobajú,

ne

7. Právna forma súkromných podnikov (túto formu v ďalšej časti 5.2.1 stručne opíšeme).

aň

p

existuje však ich jednotná klasifikácia, ale sú podľa jednotlivých štátov určité rozdiely .

Právne formy súkromných podnikov v SR v súlade so súčasnými zákonmi sú zrejmé zo

schémy na obr. 5.1 a tab. 5.2.

´

Obr. 5.1 Právne formy podnikov v SR

5.1 a tab. 5.2, existujú i štátne,

dňo istra.

Okrem uvedených foriem súkromných podnikov v obr.

ktoré sú zriaďované orgánom štátnej správy. Vznikajú na základe rozhodnutia zakladateľa

m zápisu do obchodného reg

83

Tab. 5.2 Prehľad jednotlivých organizačno – právných foriem podnikania v SR

Osobné - personálne Kapitálové spoločnosti Osobitnspoločnosti

é

Hľadisko Samostatný Verejná á sť

Komanditná spoločnosť

Spoločnosť z ručením

obmedzeným

Akciová spoločnosť

družstvo podnikateľ obchodn

spoločno

Mpo

inimálny čet

1 2 2 1 1 právnická alebo

2 právnické alebo

zakladateľov 2 fyzické osoby 5 fyzických osôb Pomenovanie vlastníka

majiteľ spoločník Komplementár Komanditista

spoločník akcionár člen

Ručenie

Ručí celým svojím majetkom (neobmedzené ručenie)

v.o.s zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom (neobmedzené

Komandisti ručia do výšky svojho nesplateného vkladu (obmedzené ručenie) komplementári celým svojím majetkom

Spoločnosť ručí celým svojím majetkom, spoločník ručí do výšky svojho nesplateného vkladu

Spoločnosť ručí celým svojím majetkom, akcionár neručí za záväzky spoločnosti, má len uhradzovaciu povinnosť splatiť upísané akcie

Celým majetkom člen neručí za záväzky spoločnosti, má len uhradzovaciu povinnosť splatenia členského vkladu určeného stanovami

ručenie) (neobmedzené ručenie)

loženie (ohlasovacia živnosť) žiadosť o vydanie koncesie (konces. živnosť)

čenská zmluva podpísaná všetkými spoločníkmi

Spoločenská zmluva podpísaná všetkými spoločníkmi

Spoločenská zmluva, ak ju zakladajú viacerí spoločníci, zakladateľská listina, ak ju zakladá jeden zakladateľ

zmluva, ak ju zakladajú viacerí zakladatelia, zakladateľská listina, ak ju zakladá jeden zakladateľ

Ustanovujúca členská schôdza

Ohlásenie živnostenskému úradu

Spolo

Zakladateľská

Za

Vznik

Ohlasovacia živnosť dňom ohlásenia koncesovaná živnosť dňom doručenia koncesnej listiny

Dňom zápisu do Obchod, registra

Dňom zápisu do Obchodného registra

Dňom zápisu do Obchod, registra

Dňom zápisu do Obchod, registra

Dňom zápisu do Obchod, registra

Základné imanie

Nie je povinné

Nie je povinné spoloč. Zmluva môže stanoviť pre spoločníka povinnosť vložiť vklad do spoločnosti

Je tvorené vkladmi komandistov, zákon určuje výšku vkladu minimálne 10 000,- Sk

200 000,-Sk

1 000 000,-Sk

50 000,-Sk

Účasť na riadení spoločnosti

Zvyčajne zabezpečuje sám majiteľ

Oprávnený každý spoločník, resp. podľa spoloč. zmluvy

Oprávnení komplementári

Valné zhromaždenie konateľ dozorná rada

Valné zhromaždenie predstavenstvo dozorná rada

Členská schôdza predstavenstvo kontrolná komisia

Rezervný fond Nie je povinný Nie je povinný Nie je povinný (fakultatívne povinný, výška podľa stanov

nedeliteľný fond povinný, výška podľa stanov

povinný, výška podľa stanov

Jednotlivé formy podnikov majú pri svojich podnikateľských aktivitách množstvo výhod,

ale aj nevýhod, rozdielnych, ale aj spoločných osobitostí. Napr., vybrané osobitosti

personálnych a kapitálových spoločností môžeme vymedziť, ako je uvedené v tab. 5.3.

84

Vymedzenie vybraných osobitostí Tab. 5.3

Osobné spoločnosti Kapitálové spoločnosti

Ručenie za

spo rozdi

Riadenie osobnou úča ou

Zánikom astníka - zan

(alebo zmena sp ml

V zákl t

p

ky buď

ručia, alebo iba

ne

Ri enie org

čast o

zánik spolo

ie ho

u je

záväzky - neobmedzené, Spoločníci za zá

ločné a ne elne

sť

úč iká spoločnosť

oločenskej z

adného maje

uvy)

ytváranie

ovinné

ku nie je

väz

vôbec ne

obmedze

ad ánmi

Zánik ú níka nespôs bí

čnosti

základné

povinné

Vytváran

majetk

Prax ukazuje potrebu m veľkých podnikateľských organizácií. Malé

organizácie spravidla dop ajú medzery na trhu takými výrobkam

ická irm nik aj z ľké lých firiem s

m . Na

firiem v am m

existencie alých i

ĺň i, ktorých výroba nie je

množstvo maekonom pre veľké f

ným objemo

erickej ekono

y. Tak vz

výroby

ike.

á (súčasne

pr. na obr. 5.2 sú znázornené typy podnikate

aniká) ve

nie význam ľských

Obr. 5.2 Formy podnikateľských organizácií v USA

85

Na obrázku vidieť určitú odlišnosť v názvoch firiem, čo v podstate platí všeobecne pre

trhové n význam - obsah jedn obný, ako je v

legislat áva rporácie

(určitá an stvá (naše pers dividuálne

vlastníctva. Vertikálna os ukazuje priemernú veľkosť (m i tržbami vyjadrenými

v dolár jednotlivých p t tržby) označuje,

aký po á i, že hoci

počet korp dujúci o aktivity.

Pre zvá rizík, ktoré

v podnika konkurenčnom prostredí pôsobia a ic ospech. Interak-

ie podniku s prostredím sú rozmanité a ich intenzita a významovosť závisí od toho, či ide o

už

Skúmanie prostredia je jedným zo základných východiskových krokov pri formovaní

stratégie podniku - organizácie. Ideálny stav je, ak sa prekrývajú špecifické prednosti (silné

stránky) s podnikateľskými príležitosťami prostredia. Názornú ilustráciu prostredia firmy

zobrazuje obr. 5.3.

ekonomiky, napoko otlivých foriem je pod

íve SR. Na obr. 5.2 horizontálna os ud

alógia našich a.s.), partner

percento firiem, ktoré tvoria ko

onálne spoločnosti) a in

eranú ročným

och) jednotlivej firmy. Plocha ásov (počet firiem krá

diel na celkovej ekonomickej aktivite pripad

orácií nie je vysoký, predstavujú rozho

na každý segment. Všimnime s

bjem ekonomickej

úspešné podnikanie je dôležité dôkladné

teľskom –

ženie všetkých príležitostí –

h využitie vo svoj pr

c

šie alebo širšie chápané prostredie. Podnik potrebuje k svojej činnosti dodávateľov výrob-

ných činiteľov, ale aj odberateľov svojich výkonov. Na výsledky činnosti podniku význam-

nou mierou vplýva úroveň a kvalifikácia kádrov, používanej techniky a technológie; ale tiež

sociálna, ekonomická, legislatívna a ekologická klíma, konkurencia a príp. ďalšie činitele.

5.3 Podnikateľské prostredie

Obr. 5.3 Prostredie firmy

86

Z o

úlohou

ťaže),

zachovanie a zvyšovanie životnej úrovne),

cich pravidlá a hranice podnikania.

Horizontálne väzby majú podobu obchodných záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú na

základe zmlúv. K základným druhom zmlúv podľa Obchodného zákonníka patria kúpna

zmluva, zmluva o dielo, licenčná zmluva, zmluva o skladovaní, zmluva o úvere, zmluva o

kontrolnej činnosti, zmluva so zástupcami, zmluva o prevádzke dopravných prostriedkov,

zmluva o bankových obchodoch, a zmluva o tichom spoločenstve. Ďalšie časti horizontálnych

väzieb sú medzi konkurenčnými podnikmi, kde ide o prestížne súťaživé vzťahy. Snaha po

vysokej konkurenčnej schopnosti začína spravidla marketingovou stratégiou, výskumom a

vývojom trhovo úspešných výrobkov, pokračuje výberom dodávateľov, premieta sa do

odbytovo kvalitných výrobkov a vrcholí spokojnosťou zákazníka a dobrej povesti firmy vo

verejnosti.

br. 5.3 vyplýva, že celú množinu väzieb možno rozčleniť na väzby:

• vertikálne (štát, obec, verejnosť),

• horizontálne (väzby medzi podnikateľskými subjektami, ide najmä o obchodno - právne

vzťahy).

Vertikálne väzby majú čiastočne mocenský charakter, lebo aj v trhovej ekonomike sú

nevyhnutné určité aktivity štátu, ktoré sú nenahraditeľné neviditeľnou rukou trhu. Charakter

trhového mechanizmu, založený na zákonom stanovených pravidlách správania sa

podnikateľských subjektov, vyžaduje inštitucionalizované ekonomické centrum. Jeho

je pôsobiť na rozvoj podnikateľských aktivít vytváraním podmienok pre dobrú podnikateľskú

klímu. K tomu využíva najmä:

• fiškálnu politiku (rozpočet, dane, dotácie, clá a pod.)

• vedecko - technickú politiku (účelová podpora rozvoja vedy a techniky, napr. formou

grantov),

• ekologickú politiku (limity čerpania prírodných zdrojov, stimulácia ekologicky

vhodných technológií),

protimonopolnú politiku (ochrana hospodárskej sú

politiku zamestnanosti a sociálnu politiku (

•

•

• zahranično - obchodnú politiku (vytváranie podmienok pre liberalizáciu zahraničného

obchodu opatreniami v oblasti ciel, cien, miezd, menových kurzov, úrokov a pod.)

Vzťah medzi podnikom a ekonomickým centrom je daný súborom právnych noriem,

zákonov vymedzujú

87

V konkurenčnom prostredí tkvie motivácia podnikania. Kupujúci hľadá, kde kúpi

a ajúci súťaží v kvalite, cene, obale, poradenstve, značke,

né horizontálne väzby v trhovej ekonomike vytvára najmä dokonalá

ko

vne ho zabezpečuje Zákon o ochrane hospodárskej súťaže.39

trebiteľa40 a Zákon o vymedzení

určuj ky podnikania najmä z pozície ochrany práv a záujmov spotrebiteľa a

me

realizáciu spravodlivosti v podnikaní patria zákony, ktoré sú na obr. 5.4. Reálne fungujúci trh

lnych a horizontálnych väzieb.

ač

kv litnejší a lacnejší výrobok; predáv

ponuke komplexných služieb a pod.

Konkurenč

nkurencia, od ktorej skutočne fungujúca trhová ekonomika sa spravidla viac alebo menej

vzďaľuje. Existencia monopolov či dominantného postavenia firiem, nevytvára dostatočné

impulzy na ich racionálne trhové správanie, negatívne vplýva na vývoj cien, výkonnosť a

hospodárnosť. Na podporu súťaživých konkurenčných vzťahov v SR vzniklo podľa vzoru

vyspelých trhových ekonomík protimonopolné zákonodarstvo. Inštitucionálne ho zabezpečuje

protimonopolný úrad. Legislatí

Na ochranu spotrebiteľa bol prijatý Zákon o ochrane spo

pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa.41 Tieto úpravy horizontálnych vzťahov

ú podmien

vy dzuje úlohy verejnej správe (štát, obec) v tejto oblasti. K rozhodujúcim zákonom pre

môže dobre existovať pri vzájomne vyváženom okolí vertiká

Zn ný vplyv na okolie firmy má svetové okolie.

Obr. 5.4 Právne normy pre podnikanie v SR

39 Zákon o ochrane hospodárskej súťaže č. 188/1994 Z. z. 40 Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Z. z. 41 Zákon o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa č. 274/1993 Z. z.

88

Svetové okolie firmy vplýva najmä prostredníctvom nasledovných javov:42

• Internalizácia – pod jej vplyvom zanikli ekonomické hranice medzi členskými krajinami

Európskeho spoločenstva, vzniká celoeurópsky trh, ktorý vytvára zdroje ekonomických

m, športom, vzdelávaním, voľným časom,

pokles dopytu po spotrebných výrobkoch.

• Ekologizácia má snahu o zachovanie a skvalitnenie životného prostredia, uprednostňuje

také podnikateľské aktivity, ktoré spĺňajú náročné ekologické kritériá, ktoré sa

uprednostňujú pred ekonomickými kritériami.

• Humanizácia sa prejavuje prekonaním zastaralých metód práce, pri ktorých sa preferovala

úzka špecializácia.

• Intenzifikácia predstavuje úsilie o účinnejšie zhodnotenie disponibilných zdrojov, a to

pracovníkov, materiálov, surovín, strojov, zariadení, budov, finančných prostriedkov a

pod.

• Interakčné väzby firmy a svetového okolia spolu pôsobia aj pri stanovení cieľov firmy.

efektov pre jednotlivé firmy. Umožňuje pohyb ľudí a kapitálu, väčšiu súťaživosť medzi

subjektami trhu; vytvára podmienky pre zhromadňovanie výroby, pre optimálnu aplikáciu

výrobných zdrojov, pre účinné využívanie výrobných faktorov, pre konkurenciu medzi

národnými výrobcami a nadbytok ponuky (napr. nadbytok hutníckych a oceliarskych

výrobkov) a pod.

• Intelektualizácia sa prejavuje rastúcim významom podnikania súvisiaceho s tvorivou

prácou.

• Informatizácia sa prejavuje prenosom a spracovaním informácií v reálnom čase a priestore.

• Akcelerácia sa prejavuje zrýchľovaním hospodárskych procesov pod vplyvom vedecko-

technického pokroku; praktickou aplikáciou vo výrobe, obchode, doprave, školstve,

zdravotníctve, armáde (mikroelektronika, počítačové systémy) a pod.

• Flexibilita je vývojová tendencia, ktorá vyjadruje potrebu vysokej prispôsobivosti

meniacim sa podmienkam trhu, je dôsledkom meniaceho sa dopytu zákazníkov, napr.

rastúci dopyt po tovaroch súvisiacich so zdraví

42 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

89

5. 4 Firma ako cieľovo orientovaný systém

Pre zabezpečenie úspešnosti firmy na trhu je aj exaktne vypracovaná stratégia jej rozvoja,

rej nosnou súčasťou je cieľ (či množina cieľov).

Firma - organizácia - podnik vytvára na základe rozdielnych záujmov jednotlivcov, skupín

dnikov a okolia systém cieľov. Základným cieľom je dosahovanie primeraného zisku

duceho pre dlhodobý rozvoj, pri súčasnom rešpektovaní legislatívnych, spoločenských a

kto

po

žia

ekologických požiadaviek a obmedzení.

pre vé oblasti podnikového hospodárenia, ktoré sú buď priamo alebo nepriamo

vst

kv ktoré majú zásadný

•

•

•

•

• ľmi,

jednotka má plniť predovšetkým ekonomické ciele, ktoré sa môžu rozložiť do troch

V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že predmetom skúmania ekonomiky firmy sú

redovšetkým ekonomické ciele. Ciele v oblasti vedy a výskumu, výroby, techniky,

chnológie, a sociálne dôsledky realizácie týchto cieľov na ekonomický dopad organizácie.

a najdôležitejšie ekonomické ciele sa najčastejšie považujú zisk, rentabilita, cash flow,

kvidita a hospodárnosť.

Pre splnenie základného cieľa musia byť sformulované ďalšie špecifické a konkrétne ciele

čiastko

podriadené základnému ekonomickému cieľu. Ciele organizácie tvoria východiská pre

vypracovanie stratégie rozvoja organizácie.. Vypovedajú o budúcom stave organizácie, jeho

upoch, výstupoch a transformačnom procese, ktoré sa dajú vyjadriť kvantitatívnymi a

alitatívnymi ukazovateľmi. Dôležité je ich správne formulovanie , na

vplyv dve záujmové skupiny:

interné – vlastníci, manažéri a ostatní zamestnanci,

externé – veritelia, dodávatelia, odberatelia, štát a samospráva obcí a miest.

Najčastejšími hľadiskami klasifikácie cieľov organizácie sú:43

obsah cieľov,

hierarchia cieľov,

• časové hľadiská cieľov,

vzťahy medzi cie

• rozsah (veľkosť cieľov).

Ekonomický obsah cieľov vychádza zo skutočnosti, že organizácia ako podnikateľská

podmnožín - výkonové, finančné a výsledkové, čo je názorne vidieť na obr. 5.5.

p

te

Z

li

43 Synek, M. a kol.: Podniková ekonomika. C. H – Beck, Praha 1999

90

Obr. 5.5 Členenie ekonomických (operatívnych) cieľov

Výsledkové ciele

- rentabilita kapitálu

EKONOMICKÉ CIELE

Finančné ciele Výkonové ciele - celkový kapitál - vlastný kapitál - cudzí kapitál - dlhodobý finančný

majetok -

- výnosy - náklady - zisk pred zdanením - zisk po zdanení - cash flow

- obrat - trhový podiel - objem výroby - výrobná kapacita - zásoby a ich

štruktúra likvidné aktíva celkom

- štruktúra likvidných aktív

- pohľadávky

- produktivita práce

Zi čovaní

e s ďalšími

ieľmi môže ísť o stanovenie minimálneho zisku, ktorý zabezpečí prežitie organizácie. V

k postačoval na minimálnu

u, na primerané príjmy vlastníkov a zamestnancov organizácie

i v príbuzenských odboroch podnikania), ako aj na sociálne výdavky

Re lita kapitálu vypovedá o účinnosti vloženého kapitálu, cash flow

ikvidita vypovedá o platobnej pohotovosti, hospodárnosť

Na vrchole

hie

sk vytvára nevyhnutné predpoklady na prežitie a ďalší rozvoj organizácie. Pri ur

jeho výšky nemusí ísť v mnohých prípadoch o jeho maximalizáciu, ale v súlad

c

každom prípade však je potrebné rátať s tým, aby takýto zis

reprodukciu majetk

(porovnateľné s príjmam

v prospech zamestnancov.

ntabilita, napr. rentabi

je prejavom toku peňazí, l

prostredníctvom nákladov vypovedá o úrovni spotreby výrobných faktorov, atď.

Hierarchická klasifikácia množiny cieľov organizácie člení ciele do skupín podradených a

nadradených cieľov, podľa ich významu dôležitosti a vzájomných väzieb.

rarchickej klasifikácie je vrcholový (primárny) strategický cieľ na dlhodobé obdobie 5-10

rokov, pod ním je skupina základných cieľov na obdobie 1-5 rokov, ktoré sú podporné

vrcholovému cieľu a nadradené odvodeným cieľom. Odvodené ciele majú operatívny

charakter na obdobie do 1 roku. Na obr. 5.6 je príklad hierarchického usporiadania cieľov

organizácie.

91

Obr. 5.6 Hierarchické usporiadanie cieľov

Hierarchickú klasifikáciu ekonomických cieľov možno prakticky využiť pri tvorbe

ekonomických uk zácie z pohľadu

rosperity. Umožňuje merať vplyv jednotlivých parciálnych cieľov na základné ciele až

vrc

krátkodobý cieľ je situovaný do nižšej úrovne hierarchickej klasifikácie, má

parciálnu podobu.

azovateľov, ktorými sa hodnotí budúci stav organi

p

holový cieľ organizácie, napr. na rast organizácie, čo je názorne vidieť na obr. 5.7.

92

Obr. 5.7 Hierarchická klasifikácia rastového cieľa organizácie

Z časového hľadiska rozdeľujeme ciele na dlhodobé a krátkodobé. Za dlhodobé ciele sa

považujú ciele s časovým horizontom nad 3 roky, krátkodobé s kratším časovým horizontom.

Dlhodobý cieľ je situovaný na vyššej úrovni hierarchickej klasifikácie, má komplexnú

podobu, kým

Rast organizácie (meraný rastom majetku)

Obrat - ceny - objem

Zisk - vý- nák

Kapitál Zamestnanci Verejnosť nosy

lady - vlastný - cudzí

- mzdy - účasť na

- funkčné zdroje na

ekologické účely

výroby - trhový podiel - výrobná

kapacita - produktivita

práce

- dane - rozdelenie

zisku

- dlhodobé úvery

- krátkodobé úvery

- likvidita

zisku - počet

zamestnancov

- pracovné podmienky

verejné statky

- finančné zdroje na

- sociálne - sponzorstvo

93

Okrem uvedených cieľov možno spomenúť i ďalšie, napr. ciele minimalistické a maxi-

malistické, alebo sociálne, identické, komplementárne, konkurenčné, indiferenčné ciele a pod.

Množina konkrétnych a mobilizujúcich cieľov organizácie vytvára predpoklady pre jej

účinný strategický životný cyklus.

6. Životný cyklus organizácie

Životný cyklus organizácie (podobne ako pri výrobku) je tvorený niekoľkými fázami,

ktorými prechádza od svojho vzniku až po zánik, resp. revitalizáciu. Životný cyklus môže byť

dlhý alebo krátky. Odrážajú sa v ňom všetky jeho manažérske, výrobné, technologické,

právne, etické, ekologické a ekonomické aspekty. Životný cyklus odzrkadľuje kvalitu

všetkých týchto aktivít, zr ňuje predikovať aj ďalší

vý

rast organizácie,

úpadok a revitalizácia organizácie,

zánik organizácie.

elosť, stabilitu, resp. nestabilitu a tým umož

voj.

Životný cyklus organizácie vytvára niekoľko ohraničených fáz, ktorými môže (nemusí)

organizácia počas svojej životnosti prechádzať. Základné fázy životného cyklu sú:

• založenie a vznik organizácie,

•

• stabilizácia organizácie,

•

•

Obr. 6.1 Životný cyklus organizácie

Obr. 6.1 vyjadruje grafické zobrazenie životného cyklu organizácie prostredníctvom

krivky príjmov a výdavkov v závislosti od času.

Obdobie medzi vznikom a zánikom nemusí vždy obsahovať všetky fázy životného cyklu,

môže napr. prísť ku kríze, resp. zániku skôr, ako organizácia dosiahne stabilizáciu. Na priebeh

ivotného cyklu vplývajú vnútorné a vonkajšie podmienky pre podnikanie, napr.

ch firiem, fiškálna politika štátu, inovačná politika

rganizácie, kvalifikácia pracovníkov, nákladovosť logistických činností, nákladovosť

adateľa, a

inančných zdrojov (kapitálu), ktoré si vyžaduje

ple ateľskej idey. Súčasťou analýz je vypracovanie podnikateľského

me

stratégia podnikateľa či podnikateľov a spravidla

• Analyzovať východiskový stav v odbore podnikania.

• Ujasniť ďalšie možnosti rozvoja a odbytu.

• Dokázať, že sa predpokladané ciele dajú splniť.

• Dokázať, že výsledky podnikania uspokoja potreby podnikateľských subjektov

a zákazníkov.

• Podnikateľský zámer je strategickým dokumentom, ktorým sa prezentuje budúci

podnikateľ pred predpokladanými budúcimi spoluvlastníkmi, bankou, manažérmi, ale aj

budúcimi zákazníkmi. Je súčasne aj propagačným materiálom, preto by mal byť príťažlivo

spracovaný, aby reprezentoval dokument, ktorý by vytváral imidž u zákazníka, aby bol

presvedčivým pre možnosť získania dotácie, úveru, kapitálovej spoluúčasti a pod.

ž

podnikateľská aktivita konkurenčný

o

transformačného procesu, atď. Životný cyklus vypovedá aj o stupni rozvoja organizácie, jeho

postavenia na trhu a tvorí východiskové informácie pre prognózovanie budúcej existencie a

vývoja organizácie.

6.1 Založenie a vznik organizácie

Pri zakladaní organizácie je idea budúceho podnikateľa či podnikateľov, ktorá sa v procese

zakladania overuje prostredníctvom analýzy budúceho trhu, osobnosti zakl

prostredníctvom disponibilných f

im mentácia podnik

zá ru.

Podnikateľský zámer je zjednodušená

jeho cieľom je:44

44 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

94

•

výsledky analýz zakladania, organizácie.

aby sa dosiahol čo najskôr bod rovnováhy medzi príjmami a výdavkami,

čo dokumentuje obr. 6.1. Príjmová krivka by mala mať čo najstrmší priebeh, aby čo najskôr

od rovnováhy - prah zisku. Od prahu zisku sa otvára

óna prebytku, v ktorej príjmy organizácie prevyšujú výdavky a hospodárskym výsledkom je

(personál, pozemky, budovy, stroje a zariadenia,

obkov, k zvýšeniu odbytu existujúcich výrobkov na existujúcom trhu. Treba

, resp. inovovaných výrobkov pre

č

ej investičnej činnosti, najmä zo zisku,

prostredí a pod. Významné miesto tu má tiež účinná motivácia pracovníkov na dosahovaní

nap

form

tatívnej

tránke. Kvantitatívna stránka rastu sa prejavuje vo zvýšení obratu, počtu zamestnancov, vo

väčšení majetku a pod. Kvalitatívnou stránkou rastu je prosperita organizácie - nachádza sa

za prahom zisku v zóne prebytku. Prosperujúca organizácia je vtedy, ak jej rastie obrat, ak je

Súčasťou fázy zakladania a vzniku organizácie je aj rozhodovací proces o organizačno-

právnej forme, v ktorom sa využívajú

Problematiku potrebnej výšky vlastného kapitálu, možnosti získania úveru, dotácií,

rozdelenie podnikateľského rizika, spôsoby delenia zisku a pod., je treba riešiť tak, ako je

uvedené v Obchodnom zákonníku. Organizácia vzniká zápisom do obchodného registra.

6.2 Rast organizácie

Fáza rastu by mala nasledovať po fáze zakladania a vzniku organizácie. Jej priebeh by mal

byť orientovaný tak,

preťala krivku výdavkov, kde vzniká b

z

zisk. Fáza rastu je ukončená v tom období, keď krivky príjmov a výdavkov strácajú strmosť a

sú pomerne stabilizované, organizácia sa úspešne presadzuje na trhu a tým si vytvára

podmienky pre svoj rast. Rast organizácie môže byť interný a externý.

Pri internom raste organizácie ide o čo najúčinnejšie využívanie výrobných faktorov,

ktoré sme vložili do firmy pri jej zakladaní

zásoby a pod.). Účinné využívanie majetku a personálu vedie k zvyšovaniu objemu výroby, k

diverzifikácii výr

však neustále hľadať ďalšie možnosti zavedenia nových

sú asné, ale i nové trhy.

Interný rast možno dosiahnuť na základe vlastn

inováciami, štrukturálnymi zmenami, rastom kvality výrobkov (služieb) v konkurenčnom

lepších výsledkov.

Externý rast organizácie je rast vyvolaný buď získaním externých (cudzích) zdrojov ,

r. prijatie ďalšieho spoločníka, alebo fúziou - splynutím s ďalšou organizáciou.; alebo

ou Joint-venture ako dohoda o spoločnom podnikaní vo vymedzených oblastiach a pod

Rast a dynamika rastu organizácie sa prejavuje v kvantitatívnej, ale aj v kvali

s

z

95

trhový podiel stabilný, resp. stúpa, ceny výrobkov a náklady sú stabilizované, resp. ceny

ajú, náklady klesajú, zisk má vzostupnú tendenciu, atď. Aby sa organizácia udržala vo

e rastu a plynule sa dostala do fázy stabilizácie, je potrebné rozvíjať ďalšie podnikateľské

ivity, napr.:

uskutočňuje dôslednú analýzu trhu a volí vhodnú cenovú stratégiu,

stúp

fáz

akt

•

zvyšuje kvalitu výrobkov a zavádza nové - inovované výrobky na trh,

orné aktivity predaja.

Prosperujúca organizácia vo fáze rastu by si mala vytvárať predpoklady pre prechod do

•

• realizuje viaceré podp

fázy stabilizácie. Už vo fáze rastu sa však môže prejaviť viacero druhov kríz, ktoré môžu

spôsobiť predčasný zánik organizácie. Závislosť veľkosti a veku organizácie je znázornená

diagramom Howarda Grosiera na obr. 6.2.

Obr. 6.2 Fázy rastu organizácie - diagram Howarda Grosiera45

45 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

96

V diagrame ide o vzťah veku a veľkosti organizácie, súčasne sa však identifikujú

najčastejšie príčiny kríz, ktoré môže spôsobiť prerušenie spojitosti rastu a naznačujú sa

spôsoby ich prekonania.

6.3 Stabilizácia prosperujúcej organizácie

Väčšina organizácií dosiahne fázu zrelosti, stability po fáze rastu. Niektoré zostávajú

Pozíciu organizácie v konkurenčnom prostredí môžeme charakterizovať ako:

• dominujúca pozícia sa vyskytuje spravidla u monopolov, alebo v silne chránenej

technologicky vedúcej pozícii,

• silná pozícia je charakterizovaná pre silné organizácie, ktoré si môžu vytvárať stratégie

nezávislé od konkurentov,

• vhodná pozícia organizácie vzniká v značne rozčlenenom odvetví a nevyskytuje sa v ňom

žiaden mimoriadne ekonomicky silný konkurent,

• stála pozícia je vlastná organizácii špecializovanej na užší trhový segment v rámci

výrobkovej, trhovej alebo geografickej špecializácie,

• slabá pozícia je vyvolaná ekonomicky silnou konkurenciou, ktorej slabí konkurenti

nedokážu čeliť.

Slabá pozícia organizácie na trhu spravidla vyvoláva ukončenie fázy stabilizácie a príchod

sanácie – revitalizácie - úpadku.

6.4 Kríza - úpadok a revitalizácia organizácie

Po úspešných fázach životného cyklu sa môže prosperujúca organizácia dostať do štádia

sanácie, ktorá signalizuje vznik fázy krízy, zhoršenia hospodárskych výsledkov a možnosti

prípadného zán čnej

trhovej pozície, alebo z vyššej nákladovosti v porovnaní s konkurenciou, či z iných slabých

stránok podnikateľských aktivít.

dlhšie stabilné, iné rýchlo zostarnú, ale vyskytujú sa aj prípady, keď organizácie zažijú

oživenie ako ďalšiu fázu životného cyklu, napr. získaním nových trhov a tým rastu trhového

podielu. Trhový podiel je jedným z najdôležitejších činiteľov, ktorý ovplyvňuje pozíciu

organizácie v konkurenčnom prostredí.

iku. Príčiny podnikateľských neúspechov vyplývajú buď z nedostato

97

tová, treba prikročiť k jej revitalizácii - ozdraveniu.

Prvým krokom revitalizácie organizácie je hĺbková analýza jej hospodárenia a návrh

n zastaviť úpadok, ale prejsť od stratovosti

ostupne k ziskovosti. Ozdravenie organizácie a dosiahnutie ziskovosti vyžaduje

a trhov a pod.,

• vnútorné, spôsobené nedôsledným spracovaním podnikateľského plánu, zlým

„oz ospodárenia organizácie, z ktorej môžu vyplynúť, napr.

• vaná, a preto je treba zväčšiť kapitál, napr. emisiou akcií,

• ého fondu, a pod.

org zaniká.

• organizácie s cieľom minimalizovať náklady,

•

ť konsolidačných programov tkvie v schopnosti organizácie odvrátiť úpadok, v

Začiatok sanácie a úpadku sa niekedy ťažko pozná. Môže trvať dlhé obdobie.

Presvedčivým signálom začiatku úpadku je výrazný pokles zisku a vykazovanie strát. Ak je

organizácia dlhodobo stra

opatrení, ktoré by mohli organizácii pomôcť niele

p

uskutočnenie množstva opatrení zameraných na odstránenie príčin a následkov jej

nepriaznivého vývoja.

Príčiny úpadku môžu byť:

• vonkajšie, vyplývajúce z nepriaznivého vývoja okolia organizácie, ako napr. recesia

hospodárstva, nestabilita meny, strat

manažmentom, prílišnou sebadôverou a pod.

Revitalizácia prebieha na základe konsolidačného programu, ktorý má organizáciu

draviť“. Vychádza z analýzy h

nasledovné problémy a opatrenia:

organizácia je podkapitalizo

• organizácia je preinvestovaná a ozdravenie sa realizuje predajom nadbytočného majetku,

organizácia vykazuje stratu, ktorú možno uhradiť z rezervn

Riešením stratovosti a zastavením úpadku môže byť aj fúzia s dobre prosperujúcou

anizáciou. V takom prípade samostatnosť organizácie

Postup revitalizácie najčastejšie spočíva v nasledujúcich krokoch:

redukcia činnosti

konsolidácia činnosti organizácie,

• postupné zvyšovanie výrobnej aktivity.

Úspešnos

opačnom prípade dochádza k jej zániku.

6.5 Zánik organizácie

Transformácia a fúzia organizácií sú takým spôsobom záchrany organizácie, ktorého

dôsledkom je síce právny a formálny zánik, nie však materiálny zánik. Pri transformácii sa

98

organizácia mení na inú právnu formu, alebo sa rozdeľuje na viacero organizácií. Ak ide o

obchodnú spoločnosť, transformácia je sprevádzaná výmazom z obchodného registra a novým

zápisom, či zápismi viacerých obchodných spoločností. Pri transformácii jednej organizácie

álny zánik organizácie, avšak bez likvidácie.

á však podobu nielen formálneho zániku, ale aj materiálneho

príčin:

•

ventívnej likvidácii zostane

lne zaniknúť.

a o konkurze a vyrovnaní

organizácií súdnou cestou:

veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje

rávo voľne disponovať s majetkom),

ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké

ojim veriteľom (ak veritelia príjmu ponúkanú formu vyrovnania,

súd vyrovnanie potvrdí).

na inú bez materiálnej likvidácie prechádza majetok, záväzky, často aj obchodné meno na inú

organizáciu. Pre účely transformácie sa taktiež vypracováva transformačný projekt. Jeho

súčasťou je inventarizácia majetku a účtovná uzávierka, ktorú overuje audítor.

Fúzia je spôsob záchrany, keď organizácia v úpadku splýva s ďalšou organizáciou. Aj v

tomto prípade ide o form

Úplný zánik organizácie m

zániku, keď sa úplne končí jeho podnikateľská aktivita.

Materiálne organizácia zaniká najmä z nasledovných

• uplynutím doby, na ktorú bola založená,

splnením cieľa, na ktorý bola založená,

• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa,

• úmrtím podnikateľa,

• súdnym rozhodnutím,

• preventívnou likvidáciou,

• núteným rozhodnutím, na základe Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 122/1993 Z.z.

Preventívna likvidácia organizácie sa uskutočňuje z podnetu vlastníka (vlastníkov) ako

prevencia voči nadmernému zadĺženiu, až bankrotu. Ak po pre

majiteľovi priemerný likvidačný zostatok, organizácia nemusí materiá

Zánik organizácie na základe núteného rozhodnutia podľa Zákon

upravujú dva základné spôsoby zániku

1 ak je dlžník vo finančnom úpadku, má

záväzky, cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z úpadcového

majetku (po vyhlásení konkurzu úpadca stráca p

2

vyrovnanie ponúka sv

Veľmi významnú úlohu konkurencieschopnosti životného cyklu výroby a výrobku

zohrávajú ekologické aktivity.

99

7. Ekologické aktivity z hľadiska životného cyklu výrobku Ekologická problematika je jedna z významných otázok konkurencieschopnosti životného

cyklu výrobku. Najlepších výsledkov predmetnej problematiky možno dosiahnuť začlenením

ekologických aktivít už od samotného začiatku do činnosti firmy. Aby firma mohla vyrábať,

poskytovať tovary a služby, ktoré trh vyžaduje, musí o. i. získavať suroviny z prírody,

prírode je znázornená

Obr. 7.1 Zjednodušený materiálový tok od prírody k prírode

systému

EMAS je ve

základné prínosy pre firmu je potrebné vidie

• kceptácia v najširšom okolí firmy),

íja enviromentálne vedomie zamestnancov, dodávateľov,

odberateľov i širokú verejnosť.

pretvárať ich na užitočné výrobky a prepravovať na trh. Pri uvedených činnostiach vzniká vo

firmách i odpad. Zjednodušené schéma materiálového toku od prírody k

na obr. 7.1.

PRÍRODA PRÍRODA

ODPAD - ZNEČISŤOVANIE

OVZDUŠIA, VODY - TUHÝ ODPAD - NEBEZPEČNÝ

ODPAD - HLUK

B ANED

DAĽNRO

V

BANE A

Manažment firmy musí mať preto na zreteli pri tvorbe výrobku (služby) náklady a riziká

spojené s využitím zdrojov - inputov, ich pretváraním v transformačnom procese na hotový

výrobok, distribúciou, problematiku u zákazníka až po tvorbou odpadov. V podstate ide o

využívanie (v súčasnosti ide u väčšiny firiem skôr o zavádzanie, ako o využívanie)

enviromentálneho manažmentu (EMS) s cieľom Eko - auditu (EMAS). Systém EMS ako aj

ľmi zložitým, náročným, ale veľmi významným procesom pre firmy. Ich

ť najmä v:

• redukcii nákladov na poistenie, v uvádzaní na trh certifikovaných výrobkov, v platbách za

znečisťovanie životného prostredia, a pod.,

v zlepšení imidžu firmy (a

• znížení rizika firmy vyplývajúce z porušenia zákonov, - etnických vzťahov tým, že

vytvára, aktivuje a rozv

OVZ UŠIE VO

LOMY

TOVARY SLUŽBY

ENERGIA

FIRMY

PO OHOSPODÁRSKE VÝ BKY DRE O

100

Veľký význam EMS a EMAS je v ich všeobecnej aplikovateľnosti vo všetkých typoch

odnikateľských subjektov (bez rozdielu legislatívno - právnej formy existencie, veľkosti či

čelom zníženia množstva použitých surovín v procese výroby a minimalizácie

dpadov. Je potrebné ohraničiť - definovať hranice analýzy. Napr. niektoré výrobky sa

trojov, atď. Ekologické znečistenie je súčtom všetkých emisií počas životného cyklu výrobku

obr. 7.2.

p

druhu, produkcie). Význam tkvie aj v tom, že predstavuje účinný nástroj na riešenie

ekonomických, sociálnych a ekologických protirečení podnikania.

7.1 Analýza znečisťovania počas životného cyklu výrobku

Analýza životného cyklu výrobku zaznamenáva a hodnotí ekonomické dopady firmy a

výrobku za ú

o

vyrábajú z ropy. Ropa sa ťaží pomocou strojných zariadení a tie sa vyrábajú pomocou ďalších

s

-

EMISIE

Obr. 7.2 Znečistenie počas životného cyklu výrobku

Na základe fyzikálnych zákonov zachovania hmoty a energie by sa mali vstupné a výstup-

né materiálové a energetické toky zhodovať. Nestačí však len zameranie na fyzické objemy

nee ázaný opis ekologickej závadnosti, opatrenia

noriem zavedených vo

prib

firm

emisií. Emisie je potrebné vážiť podľa ich škodlivosti pre životné prostredie (ŽP). Keďže

xistuje žiadny uzákonený, ani vedecky dok

musia vychádzať zo sociálno-ekonomických kvantitatívnych

vyspelých krajinách po celom svete. Pri tomto druhu analýzy je lepšie urobiť ju len

ližne správne a niečo podniknúť pre zlepšenie, než ako riskovať, nič neurobiť a vystaviť

u riziku.

101

Cieľom analýzy je minimalizovať znečistenie generované výrobkom v procese výroby,

funkcií zariadení vo firme, v regióne, štáte. Technologický vývoj ide rýchlym tempom

dopredu. V priebehu desaťročia je schopný mnohonásobne zmenšiť množstvá

vyprodukovaného odpadu na jednotku čistej produkcie. Výsledkom pokroku v technológii je

enšie množstvo vstupných surovín a oveľa menej odpadu pri rovnakom množstve

niu efektívnosti zmenou

omeru množstva hotových výrobkov k odpadu na jednotku vstupov dosiahla nasledujúce

m

rovnakého výrobku. Napr. svetová firma CIBA-GEIGY46 k zvýše

p

výsledky:

Roky Vstupy Hotové výrobky Odpad

1979 100 30 % 70 %

1988 100 62 % 38 %

2000 100 75 % 25 %

7.2 Model zdravého ŽP cyklu výrobku

Cieľom zodpovednosti za výrobok vo firme je reagovať na očakávanie spoločnosti na

zdravé ŽP pri výrobkoch, ktoré možno bezpečne vyrobiť, distribuovať a likvidovať. Do-

sahovanie tohto cieľa je podporovať a ešte viac posilňovať postavenie výrobkov firmy na

trhu.

V súčasnom podnikateľskom ovzduší sú otázky ŽP, zdravia, bezpečnosti a dodržiavania

nariadení integrálnou súčasťou celkových požiadaviek na výrobok. Takýto model životného

cyklu výrobku je nástrojom, ktorý napomáha pracoviskám vyvíjať výrobky s optimálne

vyváženým výkonom ravie a bezpečnosť. , nákladmi, nákladmi splňujúcimi normy pre ŽP, zd

Jeho úlohou nie je obmedzovať tvorivosť a inovácie, ani doviesť pracoviská k tomu, aby sa

vyhýbali využívaniu chemikálií, podliehajúcich regulácií. Naopak, jeho úlohou je vyzvať a

podporiť pracoviská, aby prijímali rozvážne rozhodnutia pri vývoji takýchto výrobkov (a

obalov), ktoré možno bezpečne vyrábať, distribuovať, používať a likvidovať. Takýto model je

kompatibilný s cieľmi skrátenia časových termínov firmy. Nabáda k zvažovaniu otázok ŽP,

zdravia a bezpečnosti v súvislosti s materiálmi a s návrhmi v koncepčnej fáze, čím sa zabráni

46 Sakál, P. – Bu kle výrobku. In

rcl, R. – Glos, F. – Hyršlová, J.: Vybrané aspekty environmentálnych problémov v životnom cy- : Zborník prednášok medzinárodnej konferencie „Ekoma 2000“ Univerzita Pardubice 2000

102

možným časovým sklzom, spôsobeným potrebou ich neskoršieho prepracovania. Je potrebné,

aby požiadavky, vyplývajúce z predpisov a zákonov, boli známe včas, aby bolo možné

naplánovať si čas potrebný na testovanie splnenia zákonných požiadaviek a prípadnej toxicity

výrobkov. Ekologické alebo elektro-mechanické testy je treba zaradiť do časového obdobia

vo fáze vývoja výrobku. Fázy modelu životného cyklu výrobku sú nasledujúce:

• koncepcia výrobku - vychádza z definovania požiadaviek zákazníka. Zo strany firmy je

potrebné výber komponentov, najmä z hľadiska minimalizovania toxicity, obnoviteľnosti

zdrojov, redukcie energie, bezpečnosti a opätovnej recyklovateľnosti,

obaly - ich opätovnej možnosti použitia, recyklovateľnosti, vratnosť, odstrániteľnosť

toxicity a pod.,

• hodnoten ka výrobku

• výrobný proces - efektívne využívanie vstupov, redukovanie odpadov a emisií a

bezzávad o zdravotn bezpečnostného ska,

distribúcia - bezpečná preprava a manipulácia,

účania pre bezpečné zaobchádzanie, redukcia

odpadov a emisií a pod.,

riadení a zákonov na bezpečnosť výrobkov a pod.,

a využívaním ekonomických príležitostí, ktoré poskytuje trh. Subjektom podnikania môže byť

jednotlivec alebo podnikateľská jednotka. Základnými znakmi podnikateľskej jednotky sú

kombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť podnikateľskej činnosti a finančná rovnováha.

•

ie rizi ,

nosť z ého a hľadi

•

• použitie - energetické požiadavky, odpor

• likvidácia - opätovne použiteľné, recyklovateľné, vratné odporúčania na likviditu, zvážiť

konkurenčné a právne dôsledky,

• predvídať prijímanie výrobkov firmy verejnosťou, predvídať a dodržiavať požiadavky

na

• dizajn výrobku.

Tento model životného cyklu výrobku je dôsledne sa opakujúci proces. Všetky prvky

životného cyklu musia byť zvažované v koncepčnej a návrhovej fáze, ako aj vždy v prípade

nejakej zmeny dizajnu výrobku alebo procesu jeho výroby vo výrobnej fáze. Každú zmenu je

potrebné vyhodnotiť z hľadiska jej účinkov na všetky aspekty životného cyklu výrobku,

počnúc vznikom (vstupmi) a končiac likvidáciou.

Zhrnutie

Podnikanie v trhovej ekonomike je tvorivá ľudská činnosť spojená s hľadaním, vytváraním

103

Podnik existuje v určitom priestore a čase, so svojimi väzbami, okolím a cieľmi. Jasne

vymedzené ciele organizácie, spôsoby ich splnenia na základe dôkladnej analýzy možností

(príležitostí, rizík), ktoré poskytuje externé prostredie a schopností (silných a slabých stránok,

špecifických predností, resp. nedostatkov), ktoré zistí pri skúmaní vnútorného prostredia

organizácie. Aby organizácia prosperovala, musí využívať svoje špecifické prednosti v rámci

tak

jeh nosť sa podieľajú

Otázky na diskusiu

manažér

4. dnikateľsky úspešný podnikateľ a firma?

6. ntrum vlády vo vzťahu k podnikom?

8.

tu, štruktúru a cieľ podnikateľského zámeru.

0. V čom spočíva interný a externý rast firmy?

cyklu výrobku?

6. Popíšte ekologické pôsobenie na jednotlivé fázy modelu životného cyklu výrobku vo

príležitostí, ktoré jej prostredie poskytuje a vyhnúť sa rizikám vzhľadom na slabé miesta, a

si predĺžiť fázu prosperity v rámci životného cyklu. Veľkou mierou na imidži organizácie,

o výrobkoch a v konečnom dôsledku na jeho konkurencieschop

ekologické aktivity uskutočňované v priebehu celého životného cyklu výrobku.

1. Prečo sú pojmy podnik (organizácia, firma), podnikateľ, podnikanie a

nevyhnutným atribútom trhovej ekonomiky?

2. Vysvetlite podstatu podnikania.

3. V čom tkvie podstata objektívnych a subjektívnych predpokladov podnikania?

Aké vlastnosti má mať po

5. Vysvetlite okolie podniku a jeho väzby na okolie podniku.

Aké funkcie spĺňa ekonomické ce

7. Vysvetlite význam a hľadiská klasifikácie cieľov organizácie.

Klasifikujte jednotlivé druhy cieľov v organizácii.

9. Vysvetlite podsta

1

11. Nakreslite a vysvetlite graf - obr. životného cyklu organizácie.

12. Aký postup by ste volili pri revitalizácii organizácie?

13. V čom tkvie podstata jednotlivých fáz životného cyklu organizácie?

14. Aké sú najčastejšie dôvody zániku organizácie?

15. Čo je cieľom analýzy znečisťovania životného

1

firme.

104

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

[2] Sakál, P. - Burcl, R: - Glos, F. - Hyršlová, J.: Vybrané aspekty environmentálnych

problémov v životnom cykle výrobku. In: Zborník prednášok medzinárodnej konferencie

„Ekoma 2000“ Univerzita Pardubice 2000.

[3] Sedlák, M.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995

[4] Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D. : Ekonómia. Bradlo, Bratislava 1992

[5] Synek, M. a kol.: Podniková ekonomika. C. H- Beck, Praha 1999

[6] Sablik, J.: Organizačné a ekologické aspekty budovania environmentálnych systémov

riadenia. MASM, Žilina 1998

EGA č. 1/9099/02, STU MtF Trnava

jaková, F.: Podniková ekonomika.

[7] Sakál, P. a kol.: Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika stra-

tegických podnikateľských jednotiek. In.: V

[8] Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chrom

VŠDS, Žilina1996

105

III. ČINNOSTI ORGANIZÁCIE

Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

stí,

•

• rozlišovať elementárne výrobné faktory,

•

či už ide o malé podnikateľské jednotky, ako sú personálne (či

ľké organizácie, ako sú akciové spoločnosti (či korporácie).

Túto produkciu organizácie uskutočňujú množstvom činností tak, aby sa inputy -

spotrebovávané výrobné činitele, ktoré vstupujú do organizácie, a sú nevyhnutné pre

uskutočňovanie výkonu organizácie, zmenili na outputy - trhom žiadané výrobky,

zabezpečujúce prosperitu organizácie a to či už v podobe realizovanej produkcie alebo

služieb.. Množinu činností, ktorých cieľom je zmena vstupov v organizácii na trhom žiadané

výstupy, nazývame transformačným procesom organizácie. V časti 8 a 9 si ukážeme základné

činnosti tejto problematiky.

8. Transformačný proces

Transformačný proces organizačnej jednotky chápeme ako množinu činností, ktorých

cieľom je premeniť (zhodnotiť) vstupy organizácie na trhom žiadané výstupy. Organizáciu

(organizačnú jednotku, firmu, tiež pomenovanú názvom podnik) považujeme za kompletný

transformačný systém, ktorého vstupy zabezpečuje jeho dodávateľský systém a výstupy

odberateľský ( užívateľský) systém.

• charakterizovať transformačný proces organizácie z hľadiska jeho podnikateľských

činností,

• opísať princíp primárnych a podporných hodnotových činno

• klasifikovať výrobné faktory,

charakterizovať dispozitívne a doplnkové výrobné faktory,

charakterizovať potenciálne a spotrebovávané zložky,

• zosúladiť výrobné faktory do funkčnej jednoty.

Väčšina tovarov a služieb v ekonomike - od lokomotív po špendlíky sa produkuje

v podnikateľských jednotkách,

partnerské) podniky; alebo ve

106

Úlohou vstupov je zabezpečovať ich transformáciu na výstupy v rôznych formách.

šeobecný transformačný proces je znázornený na obr. 8.1.

organizácie

nsformačného procesu z

a br. 8.2.

tenty, licencie),

procese treba mať na zreteli, že tak dodávatelia,

odberatelia, ako aj používatelia a obchod predstavujú podobné transformačné systémy, ktoré

ňuje obr. 8.3. Vytvára sa tak všeobecný podnikateľský systém.

V

Organizácia (podnik) Vstup Výstup

Obr. 8.1 Všeobecná schéma transformačného procesu

Podľa domácich i zahraničných autorov schému členenia tra

hľ diska jeho základných činností vidieť na o

Obr. 8.2 Základná schéma fázy členenia transformačného procesu

V rámci obstarávania organizácia zabezpečuje najmä tieto vstupy:

• pracovné sily

• budovy, pozemky, stroje, zariadenia a nástroje,

• materiál, suroviny, polotovary,

• pomocný materiál, náhradné diely, obaly, palivo, energiu, hmotný majetok so vstupnou

cenou do 30 000 Sk,

• nemateriálne hodnoty (pa

Do ávatelia d Odberatelia

Obstarávanie (zdroje)

Výroba

Odbyt (predaj)

• informácie,

• peňažné prostriedky.

Okrem uvedených vstupov sem môžeme zahrnúť i ďalšie vstupy, ako napr. výsledky vedy

a výskumu, prieskumu trhu a pod.

Organizácia prostredníctvom odbytu realizuje svoje výstupy, t.j. vyrobenú produkciu

alebo nakúpené výrobky, práce. služby, informácie a pod.

Pri komplexnom transformačnom

znázor

107

Transformačný proces organizácie si ukážeme na nasledovnej štruktúre:

• podnikateľské činnosti,

• primárne a podporné hodnotové činnosti a ich vzťahy,

vzťahy transformačného systému organizácie k iným systémom.

čného procesu organizácie

8.1 Podnikateľské činnosti transformačného procesu

Cieľom podnikateľskej činnosti transformačného procesu organizácie je m

zisk náklady na

tvorbu. Podnikateľské systémy majú rôzne činnosti, ktoré iba ako celok úplne ch

n anizácie a určujú aj jeho hodnotový priebeh.

vstupy na výstupy. Každ

činnosť používa a ďalej odovzdáva informácie od dodávateľov k odberate

hodnotový re

Podnikateľské činno

•

Finančné úlohy

Peniaze Peniaze

Úlohy riadenia

Sklado-vanie Výroba

Sklado-vanie Odbyt

Peniaze Peniaze

Zásobovací trh

Obstarávanie

V

Obr. 8.3 Čiastkové úlohy transforma

. To znamená vytvárať užívateľskú hodnotu, ktorá prevyšuje

tra sformačný proces org

V podnikateľskom systéme je možno považovať každú činnosť za subsystém

vstupmi a určitou technológiou, ktorá transformuje

ťazec zahŕňa všetky hodnotové činnosti, vrátane príjmov, ktoré sú

medzi získanou hodnotou a nákladmi všetkých činností.

v zásade deliť na dve základné činnosti:

• primárne (výkonovo-hospodárske),

• podporné – prierezové.

108

tový trh Odby

ýstup

Vstup

aximalizovať

jej vlastnú

arakterizujú

á hodnotová

ľom. Úplný

sti môžeme

s vlastnými

rozdielom

Medzi primárne hodnotové činnosti zahŕňame zásobovanie, výrobu a odbyt. Každá

zne špecifické funkcie.

obecných kategórií a každá z nich

odvetvia. Môžeme sem

ahrnúť najmä: financovanie, investovanie, personalistiku, výskum a vývoj, a všeobecnú

dministratívu.

. 1. 1 Primárne a podporné č

Obidve činnosti, ako primárne, tak i podporné možno roztriediť do niekoľkých

šeobecných kategórií a každá z nich zah a rozdielne špecifické funkcie v závislosti od

harakteru odvetvia.

Medzi primárne činnosti v podnikateľskom systéme patria tri typy hodnotových činností,

to oblasť zásobovania , výroba a odbyt.

Medzi podporné činnosti patria personalistika, financovanie, investovanie, výskum a vývoj

všeobecná administratíva. Týmto jednotlivým hodnotovým činnostiam sa budeme venovať

ďalšom texte iba v obmedzenom rozsahu. Pri tom zdôrazňujeme, že aj keď sú tieto činnosti

ovažované za oddelené a samostatné, nie sú vzájomne nezávislé. Práve naopak, väčšina

hodnotových

ýznam pre stratégiu organizácie má systém jej riadenia, ako aj jej organizačná štruktúra, čo

redmete. Medzi podpornými a

rimárnymi činnosťami existuje množstvo väzieb. Môžeme ich rozdeliť na hmotné a

entom a ostatnými

po

jefektívnejších ciest zhodnotenia kapitálu.

z týchto troch činností má rô

Do podporných činností môžeme zatriediť niekoľko vše

taktiež zahŕňa rozdielne špecifické funkcie v závislosti od charakteru

z

a

8 innosti

v ŕň

c

je

a

v

p

činností je závislá od ostatných činností v hodnotovom reťazci. Zásadný

v

je predmetom podrobného riešenia v samostatnom učebnom p

p

nehmotné (informačné väzby)

Hmotné väzby predstavujú pohyb surovín, materiálu, polotovarov, výrobkov a pod. Tieto

väzby prebiehajú najmä v rámci primárnych činností.

Informačné väzby prebiehajú predovšetkým medzi TOP manažm

dnikovými útvarmi.

TOP manažment predstavuje vrcholové riadenie podniku a orientuje sa na splnenie

vrcholového cieľa a riadenie podniku ako celku. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:

• riadenie procesov dlhodobých až strednodobých stratégií firmy,

• riadenie, usmerňovanie a hľadanie na

109

Je veľmi dôležité, aby bola jednoznačná deľba kompetencií medzi TOP manažmentom a

jeho útvarmi na jednej strane a hospodárskymi strediskami na strane druhej. Musí byť jasné,

Strední manažéri ako skupina sú omnoho rôznorodejší ako vyšší manažment. Rozdiely sú

pracovných skúsenostiach a pod. Výsledkom je

ť

pôsobiť informácie o novom projekte pre každú skupinu pracovníkov

ale

zamýšľaných zmenách v rámci celej organizácie.

Pro

ie ako zlyhanie.

covníci buď odídu, alebo budú málo

om pozornosti svojich vedúcich, väčšinou svoje nepriaznivé pocity

edajú pred svojimi ľuďmi najavo. Naopak, väčšina z nich urobí všetko preto, aby sa

vy

Okrem toho, že musia

logické a

konomické problémy, poskytujú podporu a pomoc svojim ľuďom. V niektorých prípadoch

ktoré činnosti a útvary patria do pôsobnosti TOP manažmentu (funkčný charakter a nie

hospodársky) a aké sú kompetencie vedúcich hospodárskych stredísk. Veľmi dôležitú úlohu

tu zohráva stredný manažment, ktorý nie vždy je dostatočne docenený, najmä v posledných

rokoch.

v hierarchickej úrovni, funkčnej oblasti, v

rôznorodos ich zorných uhlov pohľadu na riešený problém, čo vytvára predpoklady pre

vznik kreatívnych myšlienok o tom, ako rozvíjať firmu v neformálnych vzťahoch. Strední

manažéri dokážu pris

bo dokonca pre jednotlivca tak, aby sa nikto necítil ohrozený. Strední manažéri sa

neobyčajne dobre hodia pre komunikáciu o

jekty majú spravidla dve základné fázy – koncepčnú a realizačnú. Problém je spravidla

v druhej fáze. A práve tomuto problému dokáže presvedčivou komunikáciou napomôcť

stredný manažment. Dokáže jasnou a zrozumiteľnou formou informovať a získavať

pracovníkov pre zmenu, lebo majú s nimi zo všetkých manažérov spravidla najlepšie

kontakty. Poznajú sa s kde-kým osobne. Väčšina stredných manažérov začínala od piky, buď

ako operátori u strojov, alebo ako špecialisti v rôznych oblastiach THP. Z toho titulu dobre

vedia, kto čo vie a ako dostať problematiku do pohybu. Z prípadných chýb vedia vyvodiť

správne závery pre poučenie a n

Strední manažéri nemajú inú voľbu, ako sa zaoberať aj prípadnými emocionálnymi

problémami zamestnancov. Pokiaľ tak neurobia, pra

použiteľní pre produktívnu prácu. Aj keď tiež strední manažéri sú častokrát rozladení rôznymi

problémami, nedostatk

n

tvorilo a udržalo psychicky priaznivé pracovné prostredie. Sú schopní to dosiahnuť, lebo

dobre poznajú svojich ľudí, a komunikujú s nimi priamo - osobne.

Strední manažéri majú na svojich pleciach značnú záťaž.

informovať, inštruovať, riešiť a zvládať každodenné prevádzkové, ekologické, socio

e

110

sam

né faktory majú v transformačnom procese rozhodujúcu úlohu. Môžeme ich

hnacia energia a pod. Národné hospodárstvo každej krajiny disponuje určitým prírodným

strojmi, materiálom a pod. (prostriedky na

podrobnejšiu analýzu. Ide tu o vzájomné vzťahy, ktoré vznikajú vo vnútri organizácie pri

otní strední manažéri potrebujú odbornú pomoc, napr. od poradcov, kaučov, personalistov

a pod.

8.2 Členenie a druhy výrobných faktorov v transformačnom procese

Výrob

sledovať buď v rovine národného hospodárstva (NH) ako národohospodárske faktory, alebo

v rovine hospodárstva organizácie ako výrobné faktory organizácie.

Na úrovni NH podľa prevažujúcich ekonomických teórií najčastejšie rozlišujeme tieto

výrobné faktory:

• Prácu ako pôvodný faktor; je to cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá pri pôsobení vecných

výrobných faktorov pretvára prírodné zdroje na zdroje využiteľné pre človeka.

• Prírodu ako pôvodný faktor, ktorá má primárnu dôležitosť v podnikoch, ktoré ovplyvňujú

alebo umožňujú tvorbu finálneho produktu. Predovšetkým z hľadiska výrobného procesu

má príroda v niekoľkých smeroch dôležitý význam, napr. fyzické prostredie, suroviny,

bohatstvom (pôdnym fondom, vodnými zdrojmi a vzdušným priestorom). Pri prírode ako

výrobnom faktore treba si, rovnako ako pri ostatných faktoroch, všímať otázky možného

úžitku. výnosu, nákladov a cien. Pri prírode vystupujú do popredia ešte ďalšie požiadavky,

najmä ochrana životného prostredia a šetrenie prírodnými zdrojmi.

• Kapitál ako odvodený faktor, ako vecný - reálny kapitál (nie finančný), ktorým je práca

vybavená, napr. strojmi a zariadeniami, ná

zabezpečenie transformačného procesu v organizácii).

Na úrovni organizácie ide o hlbší stupeň konkretizácie, členenia a tým v podstate o ich

podrobnejšiu analýzu, ako u NH. Ide o hlbšie vzájomné vzťahy, ktoré vznikajú podľa ich

pôsobenia vo vnútri reprodukčného procesu.

8.2.1 Výrobné faktory organizácie

Napriek tomu, že pri skúmaní výrobných faktorov (činiteľov) z národohospodárskej

úrovne a úrovne organizácie, zistíme určité rozdiely, spolu však tvoria jednotu. U výrobných

činiteľoch organizácie ide o hlbší stupeň konkretizácie, členenia a tým v podstate o ich

111

hlbšom rozčlenení činiteľov, podľa ich pôsobenia vo výrobnom procese. Výrobné faktory sú

v literatúre členené rôzne. Pri detailnejšom rozpracúvaní sa v literatúre členia na dispozitívne,

lementárne a doplnkové, čo je názorne vidieť na obr. 8.4. Niektorí autori vo svojich úvahách

Dispozitívne výrobné faktory chápeme ako dispozitívnu prácu - manažment organizácie:

ocese majú rozhodujúcu

e

vynechávajú doplnkové výrobné faktory.

predvídanie a plánovanie, riadenie, organizovanie, kontrola a koordinácia, informácie. Tejto

problematike sa podrobne venuje samostatný učebný predmet.

Elementárne výrobné faktory v podnikovom transformačnom pr

úlohu a rozdeľujú sa na potenciálne a spotrebúvané. Potenciálne výrobné faktory sa členia na

aktívne a pasívne.

Výrobné faktory organizácie

Dispozitívne faktory Elementárne faktory Doplnkové faktory

- predvídanie a plánovanie - vedenie - riadenie - organizácia - kontrola a koordinácia - informácie

- osobitné faktory vstupujúce do organizácie vo vzťahu k: - štátu - zväzom - bankám - poisťovniam (dane, poplatky, príspevky,

Obr. 8.4 Klasifikácia výrobných faktorov organizácie

úroky, poisťovacie prémie, penále a pod.)

Potenciálne faktory Spotrebúvané výrobné faktory

Priame tvoria substanciu produktu

Nepriame nie sú substanciou produktu Aktívne Pasívne

- suroviny - nástroje rýchlo - p- dielce

olotovary

rátane informácií

opotrebúvané - podnikové služby

ií

- stroje a zariadenia - duševná a telesná práca ľudí - nástroje a ďalšie pomocné prístroje vrátane nosičov informácií

- budovy - pozemky - nevýrobné a pomocné zariadenia - aparatúry

- pomocné látky - výrobné služby

vrátane informác

v a software

112

Potenciálne aktívne výrobné faktory, ako vidieť na obr. 8.4, pôsobia v podnikovom

transformačnom procese aktívne, to znamená bezprostredne svojou činnosťou odovzdávajú

výkon, napr.:

• duševne a fyzicky pracujúci ľudia,

•

ýrobnom procese postupne

, patria sem:

budovy, stavby a pozemky,

aparatúry a zariadenia, napr. osvetľovacie telesá, vykurovacie zariadenie a pod.

Uvedené členenie potenciálnych faktorov podľa ich účasti vo výrobnom procese je

ôležité z hľadiska ich využívania a tým aj ich účasti na tvorbe výrobku či služby.

Spotrebovávané elementárne výrobné faktory sú faktory, ktoré prevážne jednorázovo

rechádzajú počas jedného transformačného procesu do výrobku či služby a tvorí ich priamu

ecnú substanciu. Menšia časť z nich nie je spotrebovávaná priamo, ale napomáha priebehu

ýrobného procesu.

Medzi faktory, ktoré svojou vecnou podstatou (substanciou) vchádzajú do nového

roduktu, patria:

suroviny, materiál, polotovary,

stavebné dielce, montážne komponenty a celky,

pomocné materiály a komponenty - farby, mazivá.

Medzi spotrebovávané činitele, ktoré svojou podstatou (substanciou) nevchádzajú do

roduktu, ale ovplyvňujú priebeh výroby, patria:

• výrobné služby, ktoré zabezpečujú pripravenosť potenciálnych faktorov (manipulácia

s materiálom, údržba stlačený vzduch a pod.),

• chladiace a mazacie látky,

• pomocné služby – doprava.

stroje a zariadenia, ktoré pôsobia vo výrobnom procese, ktoré sa postupne opotrebúvajú a

stávajú sa nehospodárnymi alebo nepotrebnými,

• náradie a drobné pracovné pomôcky, ktoré sa vo v

spotrebúvajú.

Potenciálne pasívne výrobné faktory pôsobia prostredníctvom statických funkcií nepriamo

na výrobný proces

•

• sociálne zariadenia,

•

d

p

v

v

p

•

•

•

p

113

Z ekonomického hľadiska sú dôležité u spotrebovávaných činiteľov najmä tieto vlastnosti:

• môžu mať rovnaké vlastnosti, a preto môžu byť zameniteľné, alebo majú rôzne vlastnosti a

tie nie sú zameniteľné v transformačnom procese,

procese úplne až na odpad, ktorý môže byť znovu

• dnotku je pri substitučných faktoroch,

visí od vlastností spôsobu nasadenia potenciálnych faktorov (druh práce,

pôsobia vo výrobnom procese priamo svojou činnosťou

e strojov a ľudí) alebo prostredníctvom statických funkcií, ako je

s aktívnou

Doplnkové (dodatočné) podnikové výrobné faktory vyplývajú z väzieb organizácie na

organizácie je potrebné zosúladiť všetky výrobné faktory

bináciou výrobných faktorov, ktorá musí

vrcholového cieľa organizácie.

by pôsobili aktívne na produktívne výrobné

fak vysoký synergický efekt. Práce v podobe

. potenciálneho výrobného faktora, kde prevláda v pracovne

e je ručná výroba, alebo je iba nízko mechanická výroba (ale aj

edecká a organizačná činnosť), v službách a pod. Naproti tomu produktívne výrobné

• spotrebovávajú sa vo výrobnom

využiteľný, či už v tom istom výrobnom procese, alebo sa môže využiť inak,

spotrebovávané množstvo činiteľov za časovú je

ktoré vchádzajú do produktu, primárne určené množstvom výroby za časovú jednotku,

sekundárne zá

výkonnosť strojov a pod.).

Potenciálne výrobné činitele

(napr. pracovné operáci

ochrana hodnôt pred znehodnotením. V prvom prípade sú to potenciálne činitele

účasťou a v druhom prípade s pasívnou účasťou vo výrobnom procese.

jeho okolie, t.j. na domáce alebo zahraničné podnikateľské subjekty, peňažné a poisťovacie

sústavy, leasingové spoločnosti, ale aj priamo na štátne inštitúcie. K týmto faktorom patria

dane, penále, rôzne poplatky, odvody, príspevky, úroky, prémie, honoráre, clá a pod.

8.2.2 Kombinácia výrobných faktorov

Pre správne fungovanie činnosti

do funkčnej jednoty. Tento proces nazývame kom

v určitej zodpovedajúcej podobe smerovať k naplneniu

Pre dosiahnutie vysokého úžitku práce je dôležité, aby boli pracovné sily v optimálnom

množstve, aby boli racionálne kombinované, a a

prostriedky organizácie. Proces kombinácie takto pozdvihuje vedľa seba stojace výrobné

tory na kvalitatívne vyššiu úroveň a dosahuje

prvotnej (výkonnej) práce, t.j

int nzívnych organizáciách, ako

v

114

prostriedky - elementárne výrobné faktory prevládajú v tzv. kapitálovo- intenzívnych

rvok z elementárnych faktorov chýbať

pô dené. Práca

v p

spotrebúvané aj potenciálne, avšak s výnimkou pracovnej sily, nazývame v hodnotovom

yjadrení majetok podniku..

Budovy 110 mil. Sk

organizáciách.

Je vcelku úplne samozrejmé, že môže ktorýkoľvek p

buď čiastočne alebo úplne. Práca však nechýba nikdy. Preto niektorí autori považujú prácu za

vodný a nenahraditeľný výrobný faktor, od ktorého sú všetky ostatné odvo

tvorí základ (prvotná - výkonná práca), ale aj spojivo (dispozitívna práca), je dôležitá

rocese kombinácie výrobných faktorov.

Z hľadiska bilancie (súvahy) a pre praktické použitie, elementárne výrobné faktory -

v

Príklad:

Výrobná organizácia má k dispozícii nasledovné druhy výrobných faktorov v hodnotovom

vyjadrení:

Výrobné stroje 80 mil. Sk

Počítače 40 mil. Sk

Ostatné výrobné zariadenia 20 mil. Sk

Suroviny 10 mil. Sk

Rýchlo sa opotrebujúce nástroje 5 mil. Sk

Pomocné suroviny 2 mil. Sk

Polotovary 3,5 mil. Sk

Vyplatené mzdy 2 mil. Sk

Režijné náklady:

Na riadenie 3 mil. Sk

Na plánovanie 1 mil. Sk

Na organizáciu 0,5 mil. Sk

Na kontrolu 1 mil. Sk

Na informačný manažment 0,5 mil. Sk

Nájomné 7 mil. Sk

Dane 4 mil. Sk

Miestne poplatky 2 mil. Sk

115

Úlohy:

1. Vypočítajte hodnotu jednotlivých skupín výrobných faktorov v danej organizácii.

0,5 mil. Sk

a plánovanie 1 mil. Sk

mačný manažment 0,5 mil. Sk

2. Percentuálne vyjadrite štruktúru jednotlivých skupín výrobných faktorov a zhodnoťte ju

z pozície splnenia vrcholového (monetárneho) cieľa organizácie.

Riešenie:

Úloha 1.

a) Dispozitívne výrobné faktory:

náklady na riadenie 3,0 mil. Sk

náklady na organizáciu

náklady n

náklady na kontrolu 1 mil. Sk

náklady na infor

Spolu: 6 mil. Sk

b) Dodatočné (doplnkové)

nájomné m

dane 4 mil. Sk

miestne poplatky 2 mil. Sk

výrobné faktory:

7 il. Sk

Spolu: il. Sk

c) Elementá

spotrebovávan 10 mil. Sk

1 mil. S

3,5 mil. Sk

13 m

rne výrobné faktory:

é - priame: suroviny

pomocné materiály k

polotovary

14,5 mil. Sk

- nepriame: nástroje 1 mil. S

potenciálne :

aktívne: 80 mil.

40 mil. S

2 mil.

Spolu

k

stroje Sk

počítače k

mzdy Sk

122 mil. S

pasívne: 110 mil.

20 mil. S

Spolu k

budovy Sk

nevýrobné zariadenie k

Spolu 130 mil. Sk

116

Úloha 2.

ná

organizáciu 8,33%

a plánovanie 16,67%

16,67%

a ent

Podiel jednotlivých skupín výrobných faktorov na celkovej hodnote je nasledovný:

a) Dispozitívne výrobné faktory:

klady na riadenie 50%

náklady na

náklady n

náklady na kontrolu

náklady na informačný man žm 8,33%

Hodnotenie: Štruktúra zodpovedá lk st i r ce ovej ratégi ozvoja podniku - orientácia na rozvoj

dane 30,8%

15,4%

manažmentu.

b) Dodatočné (doplnkové) faktory

nájomné 53,8%

miestne poplatky

výr bné faktory

priame 75,61%

24,39%

výrobných faktorov

hovu úca.

51,59%

ujúca vzhľadom na

ch podmienok pre

en štruk a musela zm h vyššieho podielu

Hodnotenie: Štruktúra je vyhovujúca.

c) Elementárne o

spotrebovávané výrobné faktory :

nepriame

Hodnotenie: V tejto štruktúre vysoko prevláda percento priamych

(prevádzkového majetku), preto je štruktúra vy j

potenciálne výrobné faktory:

aktívne 48,41%

pasívne

Hodnotenie: Štruktúra v tejto skupine výrobných faktorov nie je vyhov

vysoký podiel pasívnych výrobných faktorov. V prípade nepriaznivý

činnosť organizácie, by sa uved á túr eniť v prospec

aktívnych výrobných faktorov.

117

Celková štruktúra výrobných faktorov:

entárne (základné) dodatočné

výrobné faktory výrobné faktory výrobné faktory

il. Sk 13 mil. Sk

koľko až 93 % sa na ne entárne výrobné faktory,

čných výrobných faktorov vo vzťahu k dispozitívnym

Zhrnutie

dým ľom rgani ácie je dosiah utie n

h, dobre predajných

na outputy, čo najvyšším

. Toto je možné dosiahnuť zabezpečením plynulého

transformačnom procese, s dôrazom na kvalitu a

ľom transformačného procesu je maximalizácia zisku

je hospodárnos ľskú ť môžeme považovať za

Výrobné faktory vystupujú v podobe prvkov a väzieb medzi sebou a väzieb na vonkajšie

nej charakteristiky vyplýva ich členenie na dispozitívne,

odato

y, ktoré v rôznych

odobách vstupujú do transformačného procesu a delíme ich na potenciálne a

ácie na jeho vonkajšie okolie.

dispozitívne elem

6 mil. Sk 272,5 m

2% 93,5% 4,5%

Štruktúra vyhovuje, na ,5 j podieľajú elem

avšak vysoký je podiel dodato

výrobným faktorom.47

Prvora cie o z n a trhu maximálnej konkurencieschopnosti.

Tento cieľ si organizácia zabezpečuje hospodárnou výrobou kvalitnýc

výrobkov. K tomu účelu využíva efektívnu premenu inputov

zhodnotením spotrebovaných zdrojov

priebehu všetkých činností obsiahnutých v

ekonomickosť výrobných faktorov. Cie

a jeho znakom ť. Každú podnikate činnos

subsystém s vlastnými vstupmi a určitou technológiou transformujúcou na výstupy.

činnosti je možné rozdeliť na primárne, ktoré zabezpečujú hlavné výkonovo Podnikateľské

hospodárske funkcie organizácie a prierezové – podporné.

okolie organizácie. Z uvede

elementárne a d čné výrobné faktory.

Elementárne výrobné faktory predstavujú prvotné originálne prvk

p

spotrebovávané.

Dispozitívne výrobné faktory zabezpečujú usmernenie väzieb medzi elementárnymi

výrobnými faktormi.

Dodatočné výrobné faktory vyplývajú z väzieb organiz

Vo vyspelých trhových ekonomikách je percentuálny podiel dispozitívnych výrobných faktorov niekoľko- násobne vyšší

47

118

Spojenie a zosúladenie všetkých výrobných faktorov do funkčnej jednoty nazývame

ombináciou výrobných faktorov. Z hľadiska bilancie (súvahy) a pre praktické použitie,

racovnej sily,

dstata primárnych a podporných činností v podnikateľskom systéme?

. Opíšte, od čoho závisí štruktúra vstupov do transformačného procesu.

hlavné činnosti sú obsiahnuté v transformačnom procese?

. V čom spočíva podstata elementárnych výrobných faktorov?

rencie Akademická Dubnica 2002,

89

odniková ekonomika. C. H- Beck, Praha 1999

jaková, F.: Podniková ekonomika.

k

elementárne výrobné faktory - spotrebúvané aj potenciálne, avšak s výnimkou p

nazývame v hodnotovom vyjadrení majetok podniku..

Otázky na diskusiu

1. Uveďte podstatu výrobných faktorov podniku.

2. V čom tkvie po

3

4. Aké

5

6. Charakterizujte potenciálne a spotrebovávané výrobné faktory.

7. Vysvetlite podstatu dispozitívnych a dodatočných výrobných faktorov.

8. Aká kombinácia výrobných faktorov je potrebná pre dosiahnutie vysokého

synergického efektu?

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. ALFA, Bratislava 1971

[2] Burcl, R.: Úloha stredných manažérov v období zásadných organizačných zmien. In:

Zborník prednášok z 8. vedeckej medzinárodnej konfe

Dubnica nad Váhom 2002

[3] Gutenberg, E.: Grundlangen der Betriebswirtschalftslehre, Band I. Die Produktion,

Springe Verlag, Berlin, Heidelberg 19

[4] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

[5] Sedlák, M.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995

[6] Synek, M. a kol.: P

[7] Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chrom

. VŠDS, Žilina1996.

119

9. Dlhodobý majetok organizácie

Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

• definovať majetok organizácie,

• klasifikovať a oceňovať dlhodobý majetok,

lhodobého hmotného a nehmotného majetku,

vysvetliť problém opotrebovávania majetku organizácie,

vys isovania,

analyzova

analyzova

charak

vedie

charak

Nevyhnutným uskutočňovania transformačného procesu organizácie je, ako

e si ukázali v predchádzajúcom opise, existencia jej výrobných faktorov. Rozhodujúcu

tory, ktoré bezprostredne svojou činnosťou

transformačnom procese výkon (napr. duševne a fyzicky pracujúci ľudia,

ostredníctvom statických funkcií (ako napr.

rov (okrem pracovnej sily)

sú

ktorov, pričom nezastupiteľné miesto má správne určenie –

je

pecializácia, ochrana životného prostredia,

nmentálnych

ec, ktorá dohnala viac ľudí

aze.

Benjamin Disraeli

• vymedziť podstatu d

•

• vetliť význam odpisov a rozlišovať metódy odp

• ť problémy modernizácie, rekonštrukcie a leasingu,

• ť hlavné činitele, ktoré vplývajú na využívanie dlhodobého majetku,

terizovať výrobnú kapacitu a metódy jej určovania, •

• ť opísať hlavné dôvody vysokej nákladovosti ÚOČ,

• terizovať jednotlivé systémy ÚOČ.

predpokladom

sm

úlohu majú potenciálne elementárne výrobné fak

odovzdávajú v

stroje a zariadenia a pod.); lebo pôsobia pr

budovy, stavby, pozemky a pod.). Tieto súčasti výrobných fakto

tvoria majetok organizácie, ktorý členíme podľa rôznych hľadísk. Na majetok organizácie

kladené vysoké nároky na jeho optimálnu voľbu a prevádzkyschopnosť. Na optimálnu voľbu

majetku má vplyv množstvo fa

výpočet výrobných kapacít. Pre zabezpečovanie prevádzkyschopnosti majetku firmy

potrebná správna voľba systému ÚOČ, š

aplikovanie pokrokových technológií, výpočtovej techniky, správna voľba enviro

technológií.

Jediná v

do šialenstva ako láska, sú peni

120

9.1 Klasifikácia majetku

Organizácia, aby mohla podnikať, musí si zabezpečiť potrebné prostriedky - majetok.

ho podstatnú časť. Môžeme ho členiť z rôznych hľadísk.

h namnejší účtovnícky pohľad členenia, t.j.

a (KM)

Každý druh majetku , ktorý má organizácia k dispozícii, musel byť financovaný z určitého

é hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory

hnuteľn

Majetok firmy - organizácie tvorí je

Z ľadiska ekonomiky organizácie je najvýz

z č sového hľadiska na dlhodobý majetok (DM) a krátkodobý majetok

Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti je najviac jeden rok.

Dlhodobý majetok sa člení na:

• dlhodobý hmotný majetok (DHM),

• dlhodobý nehmotný majetok (DNM),

• dlhodobý finančný majetok (DFM),

• dlhodobé pohľadávky.

finančného zdroja podľa svojej povahy, dĺžky viazanosti a pod. Ak sa pozeráme na majetok

z hľadiska formy, hovoríme o aktívach. Ak chceme vyjadriť pôvod majetku (z akých

finančných zdrojov bol obstaraný), hovoríme o kapitáli alebo o pasívach.

Súbežná dvojaká klasifikácia majetku predstavuje základný kameň, na ktorom je

účtovníctvo ako systém založené. Jeho ústrednou charakteristikou, východzím metodickým

prvkom je bilančný princíp.

Bilančný princíp je základom konštrukcie účtovného výkazu – súvahy (alebo bilancie), pre

ktorú platí rovnica: aktíva = pasíva

Dlhodobý hmotný majetok (DHM) sa člení na:48

a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých

kovov,

b) samostatn

ých vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou

opatrenie MF SR zo 16. 12. 2002 č. 23054/2002-92 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania

a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

48

121

použiteľnosti dlhšou ako 1 rok a v ocenení vyššom, ako je suma ustanovená v osobitnom

predpise,49

bého hmotného

unikácie,

technickej

rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak

ovná sume podľa osobitného predpisu alebo je nižšie,

doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

sú zložky majetku, ktorých ocenenie je

obého nehmotného

tok (DFM) sa člení na:

ako jeden rok (napr. vklad tichého spoločníka),

čné cenné papiere a vklady so splatnosťou dlhšou ako jeden rok,

• ety z drahých kovov, ktoré podnik

ch prostriedkov do majetku.

c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky,

d) základné stádo a ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,

e) otváranie (zriaďovanie) nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a

technické zhodnotenie ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodo

majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad kom

ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie

ustanovuje osobitný predpis.

Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa r

možno zaradiť do dlhodobého majetku, ak

Dlhodobým nehmotným majetkom (DNM)

vyššie ako suma podľa osobitného predpisu50 a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok

(zriaďovacie náklady, aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva, goodwill a

ostatný dlhodobý nehmotný majetok). Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume

podľa osobitného predpisu alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhod

majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako 1 rok.

Dlhodobý finančný maje

• finančné cenné papiere a vklady, ktoré budú v držbe podniku dlhšie ako jeden rok,

• pôžičky s dobou platnosti dlhšou

• ostatné investi

nehnuteľnosti, umelecké diela, zbierky a predm

nakupuje alebo vlastní za účelom obchodovania s nimi, alebo na uloženie voľných

peňažný

Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako 1 rok.

49 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov musí byť vstupná cena vyššia ako 30 000 Sk. 50 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov musí byť vstupná cena vyššia ako 50 000 Sk.

122

inv dmet. Je to jednotlivý predmet, súbor predmetov, alebo kombinovaný

kú funkciu a

júce pre sledovanie,

dob

tech

vla

inv ajúcich sa v podniku, dobre sledovať, evidovať a efektívne

om objeme

yjadruje jeho štruktúru. Analýza tejto štruktúry umožňuje získať informácie potrebné pre

rôz

účasti vo výrobnom procese,

• využitia,

•

• technického stavu, atď.

jednotnej klasifikácie

1.

2. tavby,

. pracovné stroje a zariadenia,

. prístroje a špeciálne technické zariadenia,

6. dopravné prostriedky,

Podstatnú časť DM tvorí dlhodobý hmotný majetok, ktorého základnú jednotku tvorí

entárny pre

technologický a stavebný celok, ktorý má určitú prevádzkovo-technologic

označuje sa v organizácii inventárnym číslom. Inventárne číslo je rozhodu

evidovanie a efektívne riadenie reprodukcie DM.

DM je veľmi rozmanitý, má rôznu hmotnú podobu, rôzne technologické funkcie, rôznu

u použiteľnosti, zúčastňuje sa rôznym spôsobom vo výrobnom procese. DM s podobnými

nickými vlastnosťami, podobným charakterom opotrebenia či s inými charakteristickými

stnosťami tvorí väčšie alebo menšie celky skupiny na to, aby sme mohli veľký počet

entárnych predmetov, nachádz

riadiť ich reprodukciu. Je potrebné triediť DM podľa stanovených hľadísk - podľa jednotnej

klasifikácie na rovnorodé skupiny. Podiel jednotlivých skupín DM na jeho celkov

v

ne účely, napr. na určenie objemu opráv, objemu a zamerania investícií, pre využitie

výrobných kapacít, pre vytváranie vhodnej špecializácie a kooperačných vzťahov vo

výrobnom procese, atď. DM sa v praxi triedi pre rôzny účel a podľa rôznych hľadísk, napr.

podľa:

• technologickej štruktúry,

• vekovej štruktúry,

•

technickej úrovne,

Podľa technologickej štruktúry sa v praxi používa triedenie dlhodobého majetku podľa

do deviatich tried:

budovy,

s

3. energetické a hnacie stroje a zariadenia,

4

5

123

7. inventár,

8. zvieratá,

9. pozemky a trvalé porasty.

Zákon o daniach z príjmov rozlišuje majetok:

• odpisovaný,

• neodpisovaný.

Do skupiny predmetov, ktorá je z odpisovania vylúčená, patria napr. pestovateľské celky

trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu;

pozemky; umelecké diela a zbierky; nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej

spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne

(napr. obchodná značka, know-how a pod.); hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich

súbory, ktoré sa spravidla nedajú oceniť podľa platných právnych predpisov.

Triedenie podľa využitia umožňuje DM rozdeliť na majetok v prevádzke, v oprave,

v rezerve, v konzervácii, prenajatý iným podnikom, prípadne nevyužitý z iných príčin.

Triedenie DM z hľadiska vekovej štruktúry je dôležité pre riadenie jeho reprodukcie; ako

aj určovanie miery opotrebenia; skracovanie - či predlžovanie priemernej životnosti; má

nosť opráv a údržby a pod. Pri sledovaní HM podľa vekovej

pravidla päťročné intervaly.

čítať podľa vzťahu:

bezprostredný vzťah na nároč

štruktúry sa používajú s

Priemerný vek DM môžeme vypo

n

ni

C C . p

xpr pS =

kde S je priemerný vek DM,pr

čet predmetov, alebo objem DM v obstarávacích (nadobúdacích) cenách.

ý objem DM vypočítame podľa vzťahu:

px - rok, v ktorom zisťujeme vek súboru,

pi - rok obstarania zariadenia,

Cn - po

Priemern

1 -n Cn/2 Cn .... C2 C1/2 + +++ =

o nadobúdacia) hodnota DM

n - počet období .

r

kde r je priemerný stav DM za n obdobie

Cn - zostatková (aleb

124

Príklad:

Určite priemerný objem a vek strojov a zariadení podľa údajov v nasledujúcich tabuľkách č.

.1 a 9.2.

bjem:

9

Riešenie:

1. Priemerný o

Tab. 9.1

Obdobie n Stav DM v nadobúdacej cene

1. 01. 03 21 213

31. 01. 03 21 415

28 .02. 03 21 615

31. 03. 03 22 223

30. 04. 03 23 126

31. 05. 03 23 220

30. 06. 03 22 457

31. 07. 03 22 873

31. 08. 03 21 111

30. 09. 03 22 985

31. 10 03 23 650

30. 11. 03 22 768

31. 12. 03 21 203

58,2238712

==r 203 21 ... 615 21 415 21 213 21 ++++ mil. Sk.

Priemerný objem DHM je 22 387,58 mil. Sk

125

2. Priemerný vek Tab. 9.2

p. č.

Rok nadobudnutia stroja pi

Hodnota strojov v Cn (mil. Sk)

Pi . Cn

1. 1994 3 259 6 469 115

2. 1995 4 123 8 188 278

3. 1996 685 1 361 095

4. 1997 2 226 4 425 266

5. 1998 3 457 6 875 973

6. 1999 1 153 2 294 470

7. 2 2 15 614 000 4 4 288

8. 2 3 245 6 464 040 001

9. 2 1 234 2 459 362 002

10. 2 4 157 8 289 058 003

Spolu: 25 693 51 115 293

98,3693000 25

293 115 512003 ==prS

Priemerný vek DHM je 3,98 roku.

9.2 Oceňovanie dlhodobého majetku

DM sa oceňuje v

eny, ku ktorým dochádza v DM v procese ich využívania.. Dlhodobý majetok sa môže

ňovať:

obstarávacou cenou,

• reprodukčnou cenou,

• zostatkovou cenou.

Obstarávacia cena (v niektorej literatúre i v praxi sa vyskytujú aj iné - rovnocenné názvy,

. vstupná cena, nadobúdacia cena, poriaďovacia cena a pod.) vyjadruje skutočné náklady

náklady na jeho zakúpenie, dopravu, montáž,

pridanej hodnoty, clá, dovozné prirážky, prípadne licenčné poplatky a pod.

peňažných jednotkách. Pomocou jednotlivých druhov cien sa vyjadrujú

zm

oce

•

napr

podniku súvisiace s obstaraním DM. Patria sem

za patenty, dane z

126

Po určitom čase nie je toto ocenenie reálnou základňou na výpočet odpisov (napr. vplyvom

flácie zmen cien, menovou politikou, a pod.).

Reproduk c DM kčných enkach. Je to cena,

prepočítaná podľa súč ä pr í a preceňovaní

staršieho DM

Zostatkov ena ukazuje, aká časť hodnot ešte nep cou odpisov do

nákladov výrobkov. Je ukazovateľom opotrebenia DM a urč edzi

pôvodnou alebo reproduk M a je i, je teda

ukazovateľom opotrebenia DM.

Súčasná odpisová prax používa i pojem vstupná cena a zvýšená vstupná cena DM.

Vstupnou cenou rozumiem

• obstarávaciu cenu za predpokladu, že organizácia

• vlastné náklady za predpokladu, že prísluš

• reprodukčnú cenu za predpokladu, že príslušný majetok nemá obstarávaciu cenu (napr. ak

ho organizácia získala darovaním).

Zvýšenou vstupnou cenou je vstupná cena zvýšená o technické zhodnotenie, okrem

chnického zhodnotenia, odpisovaného samostatne nájomcom, a okrem technického

u.

Okrem uvádzaných cien existuje množstvo i ďalších, napr. cena bilančná, účtovná, trhová

ovávanie je proces zmien vlastností DM, v dôsledku čoho stráca schopnosť plniť

o , alebo ju plní nedokonale a pri vyšších nákladoch, ako je

vyhnutné. Poznáme materiálne (fyzické) a ekonomické (morálne)

in , y

čná ena vyjadruje cenu

asnej úrovne cien. Využíva sa najm

v nových reprodu podmi

i oceňovan

.

á c y DM rešla pomo

uje sa ako rozdiel m

čnou obstarávacou cenou D ho oprávkam

e:

si príslušný majetok obstarala za úplatu,

ný majetok vyrobila vo vlastnej réžii,

te

zhodnotenia, plne odpísaného majetk

a iné.

9.3 Opotrebovávanie DM

Opotreb

sv ju pôvodnú funkciu

v podnikateľskej sfére ne

opotrebenie.

Materiálne (fyzické) opotrebovávanie sa prejavuje tým, že sa znižuje jeho výrobná

schopnosť, a to v dôsledku činnosti, ale aj v dôsledku nepoužívania - nečinnosti (v dôsledku

pôsobenia prírodných a iných vplyvov). Materiálne opotrebovávanie ovplyvňujú tieto

činitele: kvalifikácia pracovnej sily, pracovný režim, intenzita využívania, pracovné

127

prostredie, technologický proces, suroviny a materiál, úroveň a kvalita údržby a opráv DM a

pod.

Ekonomické (morálne) opotrebovávanie sa prejavuje najmä v dôsledku rozvoja vedy a

techniky, a teda tým, že vo svete každým dňom vzniká nová, výkonnejšia a úspornejšia

technika.

Podstata ekonomického opotrebovávania tkvie v tom, že individuálna technická úroveň

DM nezodpovedá súčasnej spoločenskej technickej úrovni rovnakého druhu DM, potom i

náklady na výrobky pri morálne zastaralom DM sú vyššie. Organizácia však musí vedieť

ť, kedy je účelné zastaralé zariadenie nahradiť modernejším, napriek tomu,

ôže využiť ich vysoká produkčná schopnosť, čo

m

rozhodujúcim

zariadenia. V organizácii je dôležité sledova

•

správne zvažova

že je ešte technicky schopné plniť svoju funkciu. Totiž technické zdokonalenia sa často

stávajú efektívnymi iba vtedy, ak sa m

v enšej organizácii alebo v organizácii s jednoduchším výrobným programom spravidla nie

je účelné. Veľkosť organizácie, typ výroby, charakter výrobkov, ktoré organizácia vyrába, sú

i kritériami pre určenie morálneho opotrebenia (pre výmenu) konkrétneho

ť i stupeň opotrebenia, čo je možno určiť, napr.:

časovou metódou - udáva stupeň opotrebenia pomerom skutočného veku HM v rokoch

k jeho normovanej životnosti

nT

=O sT

de O je stupeň opotrebenia,

majetku,

n - normovaná (odhadnutá) doba životnosti DM

k

Ts - skutočný vek hmotného

T

ďalšou metódou môže byť stupeň využitie z hodnotového hľadiska podľa vzťahu:

100.V

C - Vc

zc=O [%]

kde Vc - je vstupná cena,

Cz - zostatková cena,

pre stupeň morálneho opotrebenia môžeme použiť vzťah:

128

100.C - V rc=mO [%]

Vc

•

• degresívna metóda,

progresívna metóda,

• kombinovaná metóda.

V súčasných podmienkach hospodárstva sa v SR uplatňujú modifikované odpisové

ou a reformou v účtovníctve sa zmenilo i ponímanie

majetku sa uskutočňujú odpisy:

daňové,

Ú ľa sadzieb uvedených v odpisovom pláne organizácie,

ktorý je stanovený interným predpisom. Možno ho stanoviť rôzne, napr.:

eny,

nu a pod.

kde Om je stupeň morálneho opotrebenia,

Cr - reprodukčná cena. Ekonomickým vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia DM sú odpisy.

9.4 Odpisovanie dlhodobého majetku

Odpisovanie DM v peňažnej forme predstavuje tú jeho časť, ktorá postupne prechádza do

hodnoty výrobkov. DM sa odpisuje zo vstupnej ceny a v stanovených prípadoch

z reprodukčnej ceny. Odpisovanie predstavuje postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu

DM do nákladov. V trhových ekonomikách sú metódy odpisov a daňové sadzby dané

legislatívne. Vo všeobecnosti vo vyspelých trhových ekonomikách sú známe a využívajú sa

rôzne odpisové metódy, najčastejšie sú tieto:

lineárna metóda,

•

metódy. V súvislosti s daňovou reform

odpisov hmotného majetku. Pri dlhodobom

• účtovné,

•

• kalkulačné.

čtovne sa majetok odpisuje pod

• percentom zo vstupnej c

• podľa merateľného výko

Príklad:

129

Osobný automobil Škoda Fabia má vstupnú cenu 300 tis. Sk, predpokladaná doba používania

tohto automobilu je 4 roky. Aké budú účtovné odpisy podľa odpisového plánu a merateľného

ýkonu?

odpisová sadzba bola stanovená na 25%:

5% z 300000 Sk činí 75000 Sk

v

Výpočet:

a) podľa odpisového plánu organizácie ročná

2

b) podľa merateľného výkonu v roku 2003 automobil podal výkon 35000 km, maximálne

očakávaný výkon je 300000 km.

Skodpis 35000300000

300000 . 35000==

Daňové odpisy sú v súčasnosti v SR upravené Zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.

Tento zákon je normou, ktorá stanovuje, akú časť z odpisov možno zahrnúť do nákladov pri

z príjmov fyzických a právnických osôb. Menšie účtovné jednotky

vné odpisy daňovými; no vo veľkých podnikoch by týmto postupom

ásledkom toho k vykázaniu fiktívnych

D

re účely odpisovania rozdelený do štyroch odpisových skupín. V prvom roku

pi zaradí podnik DHM v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie

lušných odpisových skupín uvedených v prílohe Zákona o dani z príjmov.

4. skupinu 20 rokov

výpočte základu dane

môžu plne nahradiť účto

mohlo dôjsť ku skresleniu výsledku hospodárenia a n

ziskov alebo strát.

NM sa musí odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými pred-

pismi najviac do výšky vstupnej ceny. Technické zhodnotenie tohto majetku sa musí odpísať

najneskôr do 5 rokov od jeho dokončenia a zaradenia do užívania.

DHM je p

od sovania

stavieb51 do prís

Doba odpisovania je pre:

1. skupinu 4 roky

2. skupinu 6 rokov

3. skupinu 15 rokov

51 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie. Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vydáva klasifikácia stavieb.

130

V SR možno v súčasnosti používať tieto metódy odpisovania:

• rovnomernú (lineárnu) a

• zrýchlenú (degresívnu) metódu odpisovania.

Spôsob odpisovania sa určí pre každý novoobstaraný DHM a nemožno ho zmeniť po celú

sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne

výšky

lušnú odpisovú skupinu. Ročné odpisy sa určia podľa tab.

9.3.

dobu jeho odpisovania. Majetok

zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do

zvýšenej zostatkovej ceny.

Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny DHM a doby

odpisovania ustanovenej pre prís

Tab. 9.3

Odpisová skupina Ročný odpis

1 1/4

2 1/6

3 1/12

4 1/20

Vypočítaný ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Priebeh lineárneho odpisovania je znázornený na obr. 9.1.

Cena [Sk]

zostatková cena

oprávky

Životnosť v rokoch

131

Obr. 9.1 Priebeh lineárneho odpisovania

300 000 / 4 = 75 000 Sk

O1 = O2 = O3 = O4 = 75 000 Sk

∑ odpisov za 4 roky = 300000 Sk

Pri zrýchlenom odpisovaní DHM sú pre jednotlivé odpisové skupiny stanovené

ľa tab. 9.4

Tab. 9.4

Príklad rovnomerného odpisovania:

Automobil má vstupnú cenu 300 000 Sk, je zaradený do 1. odpisovej skupiny.

V prvom roku je odpis O1 v ďalších rokoch O 2, 3, 4.

O1 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk O2 = O3 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk O4 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk

koeficienty pod

Koeficienty pre zrýchlené odpisovanie: Ročná odpisová sadzba

Odpisová skupina v 1. roku

odpisovania K1

v ďalších rokoch odpisovania K2...n

pre zvýšenú vstupnú cenu

1 4 5 4

2 6 7 6

3 12 13 12

4 20 21 20

Pri degresívnom - zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z DM nasledovne:

• v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre

zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,

132

• v ďalších rokoch zdaňovacieho obdobia ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny

a rozdielu medzi é odpisovanie platným

v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

priradeným koeficientom pre zrýchlen

KC O n

1 =

u-K )O - .(C 2 O pn

...n2 =

de O1,2,3...n sú ročné odpisy,

ov za určité obdobie),

torých sa majetok už odpisoval,

K je príslušný koeficient odpisovania v 1. a v ďalších rokoch.

nia je znázornený na obr. 9.2.

br. 9.2

Príklad zrýchleného odpisovania (

k

Op sú oprávky (súčet odpis

u je počet rokov, počas k

Priebeh degresívneho odpisova

O Priebeh degre iasívneho odpisovan

pre rovnaký DHM ako u rovnomerného odpisovania); t.j.:

Automobil má vstupnú cenu 300 000 Sk, je zaradený do prvej odpisovej skupiny.

Sk750004

300000 O1 ==

Sk1125001-5

75000) - .(300000= 2 O2 =

zostatková cena

oprávky

Cena [Sk]

Životnosť

133

134

Sk750002-5

187500) - (300000 . 2 == O3

Sk375003-5

37500 . 2 O4 ==

é a zrýchlené odpisovanie je v tab. 9.5:

Tab. 9.5

Rekapitulácia príkladov na rovnomern

Rovnomerné odpisovanie Zrýchlené odpisovanie Koniec roku

ročné odpisy zostatková cena ročné odpisy zostatková cena 1. 75000 225000 75000 225000

2. 75000 150000 112500 187500

3. 75000 75000 75000 37500

4. 75000 0 37500 0

Kalkulač trhovej ceny

ajetku a z aktuálnej ceny majetku platnej v momente zostavovania kalkulácie.

Okrem dosiaľ uvedených štandardných odpisových metód existuje množstvo ďalších

etód, ktoré je možno použiť v prípade, keď tak ustanovuje daňový zákon.

Napr. podnik sa na základe aktuálnej ceny k rastúcej trhovej cene postupne približuje tak,

ko sa infláciou aktuálna cena postupne posúva k obstarávacej cene dlhodobého majetku,

torú dosiahne v dobe svojej likvidácie.

Príklad odpisovania na z

redmet odpisovania má pôvodnú nadobúdaciu hodnotu 300 000 Sk. Ročný kalkulačný odpis

25 % z aktuálnej ceny. Odpisovanie na základe aktuálnej trhovej ceny je v tab. 9.6.

né odpisy vychádzajú z odpisovej základne predpokladanej budúcej

m

m

a

k

áklade aktuálnej ceny

P

je

Tab. 9.6

Odpisovanie na základe aktuálnej trhovej ceny Roky Účtovný odpis Aktuálna cena Kalkulačný odpis

1 75000 300000 75000

2 75000 350000 87500

3 75000 400000 100000

4 75000 500000 125000

∑ 300000 ∑ 387500

Vo vyspelých trhových ekonomikách centrálne štatistické úrady vydávajú každoročne

o

upravených reprodukčný organizácie . Tým

sa zabraňuje zdaňova pod

V zása tým, že sa ňových odp y z času legislat vujú,

vytvárajú nosť zvyšovanie životnej úrovne obyvateľst ípade

rýchlejšieho odpísania dlhodobého majetku y majú m jeho obno yššími

technickými parametrami s vyššou produktivito ráce atď.

Žiaľ, v súvislosti so zmenou našej ekonomiky, bol v posledných rokoch vysoký nárast

iu hmotného

9.5

ovanie technickej a organizačnej úrovne výroby

zdokonalia technologický proces výroby.

• mechanizovať a automatizovať technologické (pracovné) procesy na DM,

produkcie

a služieb a po

Rekonštrukcia činnosť zam es yselných

objektov a budov ieľom je do oveň výroby, za

účelom zvýšenia prosperity organizácie. Medzi hlavné ciele rekonštru ť:

• významne zvý produkciu z kapacít álnymi ná

• zvýšiť sortiment a zvýšiť ci

zvýšiť komplexnosť využívania surovín,

indexy rastu cien hmotného majetku, ktorými sa upravujú ich reprodukčné ceny. Z takt

ch cien hmotného majetku počítajú daňové odpisy

niu substancie nikov.

de dzby da isov štát na čas ívne upra

podmienky pre mož va. V pr

, podnik ožnosť vy - s v

u p

reprodukčných cien hmotného majetku. Z toho vyplýva, že pri takomto inflačnom vývoji

vytvárané odpisy neumožňujú podnikom financovať ani jednoduchú reprodukc

majetku.

Modernizácia, rekonštrukcia a leasing DM

Modernizáciou sa snažíme o zvyš

pomocou takých čiastkových opatrení, ktoré

Modernizácia je efektívna vtedy, ak zníži na jednotku produkcie výrobné náklady.

Cieľom modernizácie je:

• využiť modernizované (výkonnejšie) zariadenie,

• znížiť náklady, uľahčiť živú prácu, zvýšiť bezpečnosť pri práci, zvýšiť kvalitu

d.

je eraná na pr tavb vuu a obno SaZ, prípadne priem

. C siahnuť vyššiu technickú a ekonomickú úr

kcie možno zaradi

šiť väčšením s minim kladmi,

kvalitu produk e,

•

135

• zvýšiť technickú úroveň výroby,

u a úveru možno z hľadiska potreby kapitálu

ladu. Ide v podstate o prenájom

g môže byť operačný alebo dlhodobý. Jeden systém, aj druhý, má množstvo výhod,

keď aj určité nevýhody.

Medzi hlavné výhody prenájmu pre používateľa počítame najmä:

•

• ch miest v kapacite,

• fixnými nákladmi,

•

M

olovičný podiel.

nižší, má stále narastajúcu tendenciu.

tku

• uľahčiť podmienky realizácie hotovej produkcie,

• pomôcť riešiť sociálne a ekologické problémy, atď.

V súčasných podmienkach nášho hospodárstva má modernizácia a rekonštrukcia veľký

význam, lebo pri nedostatku vlastného kapitál

znížiť jeho potrebu až o polovicu. Modernizácia a rekonštrukcia má spravidla kratšiu dobu

účinnosti ako nová výstavba.

Leasing umožňuje rýchle obstaranie DM bez potreby vk

DM za dohodnutú cenu a čas. Súčasťou nájomnej zmluvy sú spravidla aj otázky spojené

s uskutočňovaním a úhradou servisu a údržby, vrátane záruk a sankcií, a produkuje teda bez

vlastného investovania, ale na druhej strane nevytvára odpisy na akumuláciu kapitálu.

Leasin

i

presunutie technického rizika na prenajímateľa,

• 100 % financovanie cudzím kapitálom,

• ekonomické výhody v čase inflácie,

dočasné preklenutie úzky

• prípadné daňové zvýhodnenie,

• ľahšie získanie ako úver.

Nevýhody prenájmu pre nájomcu sú, napr.:

veľké zaťaženie

súhrn nákladov nájomného spravidla prevyšuje až 25 % nadobúdacej ceny DM.

Leasingové transakcie sa presadzujú na celom svete. Napr. v USA pripadá polovica D

na leasing. Vo vyspelých trhových ekonomikách má leasing častokrát až nadp

Napriek tomu, že v SR je tento podiel podstatne

9.6 Využívanie dlhodobého maje

136

Úroveň využívania dlhodobého majetku závisí v podstate od jeho extenzívneho a

intenzívneho využívania.

Extenzívne - časové využívanie DM je jeho využívanie z časového hľadiska. Je

ovplyvňované množstvom činiteľov, najmä smennosťou, pracovným režimom, vedľajšími

asmi, časmi prípravy a zakončenia, technicko-organizačnými stratami, rozsahom opráv,

•

operačných časov, najmä vysokou úrovňou organizácie a

nipulácia, atď.),

kádrov,

techniky a pod.

ní rezerv využívania DM u obidvoch foriem, sú približne

rovnaké, avšak kvalitatívne odlišné. Intenzívne využívanie je kvalitatívne na vyššej úrovni,

sti, ktorý

vypočítame zo vzťahu:

.

Intenzívne využívanie môžeme určiť pomocou koeficientu intenzívneho využívania Ki

bkov k maximálne možnej výrobe:

č

m

č

poruchovosťou, prestojovosťou, absenciou a pod.

Intenzívne - výkonové využívanie je závislé od využívania technických parametrov DM. Ide

o to, aby sa vyrobilo čo najväčšie množstvo výrobkov za jednotku času. Medzi hlavné cesty

zlepšenia intenzívneho využívania DM možno uviesť:

správna voľba strojov a zariadení, využívanie ich funkcií a technických parametrov,

• skracovanie hlavných

technológie,

• využívanie mechanizácie a automatizácie (upínanie, kontrola, ma

• správna deľba práce (špecializácia),

• správne určenie výkonov,

• zvyšovanie a využívanie kvalifikácie

• dodržiavanie technologickej disciplíny,

• využívanie prístrojovej meracej

Pri podrobnejšom skúma

ale v praxi nie je dostatočne ocenené.

Súhrnný ukazovateľ využívania dlhodobého majetku je ukazovateľ účinno

E = Q/Im

Kde E je účinnosť DM v Sk pripadajúca na 1 Sk DM –„Im, na ročný objem výroby Q

SaZ, t.j. pomerom objemu vyrobených výro

Ki = Qs/ Qm

kde K je koeficient intenzívneho využívania SaZ, i

Qs - skuto ný objem výrobkov vyrobených za sledované obdobie,

Q - maximálne možný objem výroby za sledované obdobie.

137

Extenzívne využívanie môžeme vypočítať pomocou koeficientu Ke , t.j. pomerom skutočne

odpracovaného času k minimálne možnému:

se

tm

t K =

kde t je skutočne odpracovaný čas,

t

Extenzívne využívanie môžeme sledovať aj pomocou koeficientu smennosti K :

Ks = P/Phs

s

m - je maximálne možný čas.

s

hs

sP

P K 1

∑=

n

kde ∑ P1

je skutočný počet robotníkov (pran

covísk) v 1., 2. a3. zmene,

ene.

m vzorci:

Phs - počet robotníkov (pracovísk) v hlavnej zm

Súčin koeficientov intenzívneho a extenzívneho využívania je koeficient integrálneho

využitia výrobného zariadenia Kint, to predstavuje využitie výrobnej kapacity, čo je názorné

na obr. 20 a matematicky v nasledujúco

Kint = Ki . Ke

80

70

70 0

Ki 100%

50

100%

Ke

Kint= 56 %

138

kapacitné) využitie výrobného zariadenia

9.6.1 Výrobné kapacity

ný realizovateľný objem

nej štruktúre za jednotku času a pri

• optimálnou kvalifikačnou štruktúrou pracovníkov,

• progresívnou technikou a technológiou,

zosúladením výrobnej štruktúry s výrobným programom,

kvalitnými surovinami, materiálmi a energiou,

optimálnym pracovným režimom a okolím činností (doprava, zásobovanie a pod.).

Veľkosť výrobnej kapacity určujeme prepočtami. Prepočty sa najčastejšie sústreďujú na

tanovenie potreby pracovníkov, strojov, pracovísk, plôch a jednotlivých druhov energií.

oľba metódy kapacitných prepočtov a podrobnosť ich spracovania závisí od týchto hlavných

initeľov:

úč

úroveň vstupných informácií,

spôsob zadania výrobného programu.

Základné metódy (druhy) kapacitných prepočtov možno zhrnúť nasledovne:

presné kapacitné prepočty podľa:

presného výrobného programu,

prepočítaného výrobného programu;

• približné kapacitné prepočty podľa:

priamyc

nepriamych ukazovateľov.

čty sa realizujú podľa presného výrobného programu (plánu).

tomu sú potrebné jednoznačné a komplexné vstupné údaje (konštrukčné výkresy,

Obr. 9.3 Integrálne (

Pod pojmom výrobná kapacita rozumieme maximálne mož

výroby požadovaného sortimentu a kvality pri danej výrob

uplatnení overených výrobných skúseností a efektívnej organizácii výrobného programu.

Maximálne možný realizovateľný objem výroby môže firma dosiahnuť za určitých

predpokladov, najmä:

•

•

•

s

V

č

• el spracovania kapacitných prepočtov,

•

•

•

h ukazovateľov,

Presné kapacitné prepo

K

139

kusovníky, výrobné množstvá, technologické postupy a pod.), t. j. zvyčajne pre hromadnú a

veľkosériovú výrobu výrobkov.

Presné kapacitné prepočty podľa prepočítaného výrobného programu sa realizujú najmä

vte

program výrobku – predstaviteľa, ktorým by mal byť výrobok

jú najmä vtedy, ak treba v krátkom čase získať

druhu kapacitných prepočtov je

riamych alebo nepriamych.

oznať

K = F/t

ýrobkov za jednotku času,

viska, robotníka) v jednotkách času (hod.),

rmohodín (Nh).

botníka,

stroja, pracoviska za rok pri jednozmennej prevádzke. Pre potreby kapacitných prepočtov

rozli

Efektívny

dy, ak sú k dispozícii iba neúplné vstupné údaje. V takom prípade sa výrobný program

prepočíta na výrobný

s komplexnou dokumentáciou.

Približné kapacitné prepočty sa používa

predstavu o možnostiach výrobných zdrojov. Základom tohto

sústava rôznych pomerových ukazovateľov, napr. p

Ako vyplýva z doterajšieho opisu, pre spracovanie kapacitných prepočtov treba p

množstvo informácií. Ak vychádzame zo základnej definície, môžeme konštatovať, že

výrobná kapacita, (jej veľkosť) je priamo závislá od časového fondu (stroja, robotníka,

pracoviska), na ktorý sa výpočet vzťahuje a nepriamo závislá od prácnosti výrobku.:

Kde K je výrobná kapacita stroja v kusoch v

F - časový fond (stroja, praco

t - prácnosť výrobku v jednotkách no

Časový fond predstavuje disponibilný (plánovaný) počet pracovných hodín ro

šujeme:

časový fond stroja

)100t1].().( Fefstr =oprs

−−[ hdd czdp [hod]

kde dp

Fefr = (dp – da) . h [hod]

je počet pracovných dní v roku ,

dczd – počet dní celozávodnej dovolenky,

h - dĺžka pracovnej zmeny,

topr - plánovaný čas opráv strojov a zariadení (5 až 12 % z nominálneho časového

fondu);

Efektívny časový fond pracoviska:

Fefp = (dp - dczd) . h [hod]

Efektívny časový fond robotníka:

140

kde da je priemerný počet dní absencie (dovolenka, materská dovolenka, chorobnosť,

mimoriadne voľno).

Takto stanovené hodnoty časového fondu je treba korigovať podľa zmennosti.

9.6.1.1 Stanovenie počtu strojov, pracovníkov a pracovísk

Počet strojov vypočítame nasledovne:

os

P⇒ =π.s.F sefstr

k . k . p . ndQ P´o n

nejšie číslo(podľa korekcie),

),

kn - koeficient zvýšenia objemu výroby o rozsah technologicky nevyhnutných

2 %),

ss - zmennosť práce strojov,

πs - ukazovateľ kvality (efektívnosti) práce strojných robotníkov, ktorý sa určí zo

nových noriem α a ukazovateľov využitia

.β

ieto hlavné zásady:

ľadať riešenie v úprave technológie,

- vypočítaná potreba strojov P´o sa zníži na celé nižšie číslo,

ť prípadne ešte zaťažený ďalším kapacitným nárokom,

- vypočítaná potreba P´o sa zvýši (zaokrúhly sa na najbližšie celé číslo).

Takto vypočítanú potrebu strojov P čtom koeficientu využitia k

Kde P´o je teoretický počet strojov,

Po - teoretický počet strojov zaokrúhlený na najvhod

Fefstr - efektívny časový fond stroja za rok,

knd - koeficient zvýšenia objemu výroby o plánované % náhradných dielov (10 až 20

%

nepodarkov (0,2 až

známych ukazovateľov plnenia výko

pracovného času τ podľa vzťahu: π = α

Pri korekcii P´o na Po treba dodržať t

Ak P´ < 0,5 – kapacitný nárok treba pripočítať k nároku na iný stroj, ktorý môže tento nároko

splniť,

- ak to nie je možné, treba h

Ak P´o > 0,5 - daný stroj môže by

treba ešte preveriť prepoo v

(zamestnanosti) strojov podľa vzťahu:

o

ov

P k = P´

vypočítanú hodnotu treba porovnať so smernou hodnotou kv pre jednotlivé typy výroby:a

pre kusovú a sériovú výrobu kv = 0,7 až 0,8

141

pre hromadnú výrobu (linky) kv = 0,75 až 0,95

čet strojov pre realizáciu jednotlivých ope a linke sa určí podobným spôsobom ako Po rácií n

počet pracovísk linky.

Počet robotníkov vypočítame nasledovne:

efrF.k . k . p . Q nnd lr

π =

ov (napr.

ce pece a pod.), celkový počet robotníkov pre danú

iek strojového zariadenia podľa vzťahu:

V prípade, že na určitom pracovisku predpisuje norma obsluhy viac pracovník

veľké lisy, valcovacie trate, kalia

prevádzku sa odvodí z počtu jednot

efrF.πs . F . l . P l sefsno

= r

ce strojov,

Fef

kde Po je stanovený počet strojov,

ln - norma obsluhy,

Fefs - efektívny časový fond stroja,

ss - zmennosť prá

r - ročný efektívny časový fond robotníka.

Pre prípad viacstrojovej obsluhy sa podobne vypočíta počet výrobných robotníkov zo vzťahu:

efrFa ..k . k . t. Q l nnds

rπ

= , resp. efrFa ..

s . F . P l sefsor

π =

kde a je stupe

s

Počet pomocných robotníkov závisí od viacerých aspektov, najmä od stupňa mechanizácie a

až 0,45 ) .lr

lrc = lr + l rp = (1,25 až 1,45) . lr

Pre celkový počet pracovníkov, je potrebné pripočítať inžiniersko – technických

covníkov lAP , čo je v praxi veľmi rozdielne a

pohybuje sa spravidla v rozpätí 0,10 až 0,25 k počtu robotníkov

ň viacstrojovej obsluhy (počet obsluhovaných strojov),

t - strojový čas normohodín na kus.

automatizácie výroby a priemerne sa môže počítať:

lrp = (0,25

Celkový počet robotníkov potom bude:

pracovníkov lTP a administratívnych pra

142

Počet pracovísk vypočítame nasledovne:

• Počet ručných pracovísk sa odvodzuje od vypočítaného počtu výrobných robotníkov

podľa vzťahu:

efprpr Fs .

efrrr

.Fl M =

kde Mr je počet ručných pracovísk,

obotníka za rok,

Fefpr - efektívny časový fond pracoviska za rok.

• Počet pracovísk linky M čujeme pre jednotlivé operácie podľa veľkosti

technologického času (norm Ai a rytmu práce linky r podľa

lr - počet výrobných robotníkov,

Fefr - efektívny časový fond r

spr - zmennosť pracovísk,

li ur

a času jednotkového) t

vzťahu:

rAi

lit =

me už skôr uviedli, najmä vtedy, ak treba

v krátkom čase získať predstavu o možnostiach výrobných zdrojov , ako aj vtedy,ak nie je

dostatok podkladov pre presné výpo oužívajú dve základné metódy:

riamych ukazovateľov,

• približné kapacitné prepočty pod a nepriam ov.

ra strojov a zariadení a pod.),

ekonomickými ukazovateľmi (hodnota výroby za rok, hodnota výroby na 1 m2 výrobnej

ok a pod.).

obs ladné údaje:

• objem výroby za rok (Sk, t, ks/rok),

za rok (Sk, Nh/m2 , rok),

M

Približné kapacitné prepočty sa používajú, ako s

čty. V praxi sa bežne p

približné kapacitné prepočty podľa p•

ľ ych ukazovateľ

Približné kapacitné prepočty podľa priamych ukazovateľov možno použiť vtedy, ak je

výrobný program zadaný:

• technickými ukazovateľmi (počet robotníkov, počet a štruktú

•

plochy, na jeden stroj alebo 1 robotníka za r

Sústava vstupných údajov (ukazovateľov) pre kapacitný prepočet by mala v tomto prípade

ahovať tieto zák

• výrobnosť na 1 m2 výrobnej plochy

• výrobnosť na stroj za rok,

143

• výrobnosť 1 výrobného robotníka za rok,

• jednotková prácnosť,

• spotreba energie na jednotku výroby,

• štruktúra jednotkovej prácnosti (Nhs : Nhr).

obd

Pre zabezpečenie vierohodnosti a čo najvyššej presnosti je potrebné porovnať získané

údaje z iných vstupných údajov (krížová kontrola).

odľa účelu a možností

jednotlivých prvkov, ako boli opísané v predchádzajúcich častiach textu, pritom musíme

zva

padne celej dielne s ohľadom na rôzne rozmiestnenie pracovísk.

jed e poznať kapacitu dielní a pod.

ri rovnakých pracoviskách, napr. pri technologicky usporiadanej výrobe je určenie výrobnej

kap

nie výrobnej kapacity takej výrobnej jednotky, ktorá sa

dieľa na výrobe jedného alebo viacerých výrobkov,

kej nadväznosti, teda najmä

ovane organizovanej výrobe. Jednotlivé pracoviská majú

široké miesta. Výrobná kapacita tu potom nutne

priepustnosť výrobkov cez všetky pracoviská v danom čase.

je obmedzovaná najužšími profilmi, pretože ich

výrobnej kapacity nie každé úzke miesto môže

ce (profilujúce) pracovisko, ktoré je:

Uvedené a prípadne ďalšie údaje možno získať zo štatistických údajov predchádzajúcich

obí, alebo porovnaním s podobnou výrobou.

Približné kapacitné prepočty podľa nepriamych ukazovateľov možno použiť vtedy, keď

získané údaje pre kapacitné prepočty nemožno použiť priamo, ale ich treba najskôr upraviť

(prepočítať), resp. treba získať ďalšie prevodové a doplňujúce údaje.

Pri výpočte výrobných kapacít vychádzame postupne p

z

žovať účelný rozsah výpočtov. Môžeme počítať výrobnú kapacitu jedného stroja, resp.

výrobného zariadenia, prí

V prípade určovania výrobnej kapacity vyššej výrobnej jednotky musíme vychádzať od

najnižších výrobných článkov (úsekov), pri určovaní kapacity dielne treba poznať kapacitu jej

notlivých pracovísk, pri výpočte kapacity prevádzky musím

P

acity jednoduché – je to súčet jednotlivých kapacít podľa pracovísk.

Zložitejšou otázkou je urče

viacerými základnými pracoviskami po

prechádzajúcich postupne z jedného pracoviska na druhé v úz

v predmetovo alebo kombin

spravidla rôznu výrobnú kapacitu, tzv. úzke a

vystupuje ako možná

V takomto prípade výrobná kapacita

priepustnosť je najmenšia. Pre správne určenie

byť smerodajné. Súčasná prax vychádza z toho, že sa pre výpočet kapacity ako určujúce

pracovisko neberie už najužší profil, ale tzv. vedú

144

•

Spravidla v praxi rozhodujúcim faktorom je prvá a druhá podmienka. Tretia podmienka by

y

typické pre technológiu daného výrobku a zaujíma obvykle najväčší podiel v prácnosti

daného výrobku,

• unikátne, drahé, ťažko dostupné (nenahraditeľné iným výrobným zariadením),

• výrobný článok, ktorý zabezpečuje najefektívnejšie využitie výrobných zariadení ako

celku.

mala b ť síce rozhodujúca, avšak v praxi sa nerešpektuje pri týchto výpočtoch. Nie je ani

známa metóda na jej uplatnenie, takže výpočet výrobnej kapacity pre vyššiu výrobnú jednotku

sa robí spôsobom znázorneným na obr. 9.4.

K

Obr. 9.4 Priepustnosť výrobkov podľa kapacít šiestich skupín pracovísk

Z obr. 9.4 vidieť, že najužší profil má pracovisko IV, avšak nie je určujúce, preto treba

pra e súčasne považované za vedúce pracovisko. Výrobná kapacita teda pri

e K a po

na určenie výrobnej kapacity pozrieme aj z hľadiska hospodárnosti (čo je zahrnuté

prijať opatrenia na zvýšenie jeho výrobnej kapacity tak, aby výrobnú kapacitu určovalo

covisko II, ktoré j

danej výrobnej jednotke bez ďalších technicko-organizačných opatrení (TOO) bud

zásahu v skupine strojov II a prijatím TOO bude K2.

Keď sa

aj v jej definícii), musíme rešpektovať aj náklady na vystrojenie jednotlivých výrobných

úsekov.

145

9.7 Prevádzkyschopnosť strojov a zariadení

Dlhodobý majetok organizácie môže plniť svoju funkciu iba vtedy, ak má zabezpečený

po

iba remeselný charakter, vyžadujúci

racovníkov a to aj v najvyspelejších trhových ekonomikách.

vysoké náklady na ÚOČ budú

ť, a to podstatne rýchlejšie ako

, vhodnej meracej techniky, správnou aplikáciou

trebný stupeň prevádzkovej spoľahlivosti strojov a zariadení, najvhodnejšie, ak je to na

analogickom princípe ako výrobný proces.

Zatiaľ čo v podnikateľskej sfére pri výrobných operáciách sú uplatňované progresívne

technológie a čoraz viac využívanie výpočtovej techniky; pri nevýrobných – údržbársko-

opravárskych činností (ÚOČ) je často uplatňovaný

nadmerné náklady a jej metódy nie sú ani dostatočne účinné. Zamestnanosť na ÚOČ je

vysoká a v priemysle sa pohybuje v jednotlivých odvetviach v rozpätí od 4-65 % zárobkovo

činných p

Prieskumy amerických firiem poukazujú na to, že tieto

s postupnou technizáciou a automatizáciou ďalej narasta

vlastné náklady výroby.

Uvedený nepriaznivý stav v UOČ je možno výrazne znížiť, napr. aplikovaním

pokrokových stratégií, výpočtovej techniky

enviromentálnych technológií apod. Súčasne s týmito opatreniami sa zvyšuje využitie SaZ,

predlžuje sa ich životnosť a zlepšuje sa i kvalita produkcie a tým aj konkurencieschopnosť

organizácie.

9.7.1 Generácie údržbársko-opravárskej činnosti

Vývoj údržby prekonával od počiatkov strojovej výroby určité generačné stupne.

Koncepcia vývojových štádií je názorne vidieť na obr. 9.5.

1910 1940 1980 1990 2000 2010

IV III II

VII

VI

V

I NÁSLEDNÁ

PREVENTÍVNA

AUTO ÚDRŽBA

Gen

erác

ie ú

držb

y

DIPS DIAGNOSTICKÁ PREDIKČNÁ

EXPERTNÉ ÚDRŽBÁRSKE SYSTÉMY

146

Obr. 9.5 Generácie údržbársko-opravárskej činnosti

Údržba po poruche je nevhodná v zložitej strojárskej výrobe. Mala by sa využívať iba vo

výnimočných prípadoch, ak sú to napr. SaZ v rezerve, nadbytočnom množstve, alebo majú

podradný význam vo výrobnom procese. Pokia sa praktizuje údržba SaZ po poruche, nemôže

prevádzkovateľ ovplyvniť ich výpadky. Odstávky vznikajú neočakávane. Operatívne

plánovanie výroby je obtiažne, až nemožné. úspechom uplatňujú

najmä v domácnostiach, napr. vysávač prachu, sušič vlasov, strojček na holenie a pod.

Údržba podľa časového plánu - pre entívna údržba (prevencia je lacnejšia a

jednoduchšia ako opravy) je vykonávaná podľa vopred určeného časového plánu. Po uplynutí

určitého času prevádzky, stanoveného na základe určitých zásad, a v súlade s plánom výroby

sa SaZ odstavia z prevádzky, prezrú, rozoberú a prípadne sa vymenia predpísané súčiastky

alebo celé agregáty. časti, ktoré

mohli by

9.7.1.1 Systém plánovania preventívnej údržbársko-opravárskej činnosti

Metodika plánovania preventívnej ÚOČ je udaná nasledujúcimi hlavnými činiteľmi:

• druh opráv,

• cyklus opráv,

• stupeň zložitosti opráv,

• časová norma prácnosti na jednotku zložitosti (JZ).

Druhy opráv sa v praxi rozoznávajú rôzne; v strojárstve je to prevážne: prehliadka, bežná

oprava, stredná a generálna oprava.

ľ

Opravy po poruche sa s

v

Táto metóda nie je optimálna, lebo často sa vymieňajú také

ť ešte upotrebiteľné; prípadne sa poškodené dielce nahrádzajú oneskorene. Napr., ak

sa valivé ložisko vymení predčasne, vznikajú zbytočné náklady; ale ak sa vymení

oneskorene, môže nastať napr., deformácia hriadeľov, havária spojok, poškodenie vinutia

elektromotorov, ako následky zadretého ložiska a pod. Takéto následné škody znamenajú

spravidla vysoké viacnáklady na prácu, náhradné diely; ale aj značné zníženie produkcie

v dôsledku dlhšieho výpadku stroja.

147

PREHLIADKA P zabezpečuje preventívnosť opravárskeho výkonu v jednotlivých

avársky

ýkon. Zisťuje sa technický stav strojov a zariadení, nastavujú sa spojovacie elementy,

vy ba pri

rave vymeniť, doplňujú sa zoznamy náhradných dielov, prác od externých

ypracovávajú sa náčrtky náhradných dielov, ktoré sa majú pripraviť pre

j kolónky tlačiva - počítača „príkaz

kladných dielov, ktoré sa rýchlejšie opotrebúvajú, oprava

zoznamov náhradných dielov, prác od externých dodávateľov atď..

STREDNÁ OPRAVA S je oprava väčšieho rozsahu, pri ktorej sa vykonávajú montážne

prá

y, opravujú alebo vymieňajú sa aj opotrebené súčiastky,

čis Podľa potreby sa

pravujú vodiace plochy. Pri strednej oprave môže dochádzať k opravárskym výkonom buď

rozptýleným do rozsahu celého stroja, alebo sústredene na niektoré jeho časti. Pred začatím

Cyklus opráv - je obdobie medzi dvoma generálnymi opravami, v ktorom sa pravidelne

opakujú jednotlivé druhy opravárskych výkonov.

Stupeň zložitosti opravy predstavuje obtiažnosť a rozsah opravy. Vyjadruje sa spravidla

v jednotkách zložitosti.

Časová norma udáva počet hodín, ktorý je normovaný pre vykonanie jednotlivých

opravárskych výkonov v prepočte na 1 jednotku zložitosti.

DRUHY OPRÁV - v zásade v strojárskej praxi rozoznávame 4 druhy opráv: prehliadka,

bežná, stredná a generálna oprava.

Pre plánovanie a činnosť je nasledujúci rozsah opravárskych výkonov:

opravárskych cykloch a vytvára vhodné podmienky pre kvalitnejší nasledujúci opr

v

medzuje sa vôľa o pod.. Súčasne sa preveruje opotrebenie dielov, určuje sa, čo tre

nasledujúcej op

dodávateľov a v

budúcu opravu.

Výsledky prehliadok sa zaznamenávajú do príslušne

k urobeniu opravárskeho výkonu“.

BEŽNÁ OPRAVA B sa skladá zo súhrnu menších opráv na celom stroji (napr. oprava

alebo výmena jednotlivých menej ná

krytov, nádržiek a pod.). Bežné opravy sa vykonávajú vždy v takom rozsahu, aby bol

spoľahlivo zabezpečený chod stroja až do ďalšej plánovanej opravy. Pri bežnej oprave sa

preveruje súčasný technický stav stroja, opotrebenie súčiastok a dielov a tieto nálezy sa

používajú pre dopĺňanie

Výsledky sa zapisujú do príslušnej kolónky tlačiva - počítača, „príkaz k urobeniu

opravárskeho výkonu“.

ce a nastavenie celého stroja. Ak sú potrebné väčšie demontáže, spravidla sa kontrolujú

všetky skrine a uzavreté mechanizm

tí sa a preplachuje mazacia sústava a vymieňajú sa olejové náplne.

o

148

str

nanie modernizácie a rekonštrukcie.

•

Katalóg je založený na tabu né údaje o každom

stroji, a mu prislúchajúce JZ

čšine prípadov výrobcovia udávajú v dokumentácii stroja aj počet JUP (JZ); ak

ednej opravy má byť na stroji vykonaná kontrola presnosti. Po ukončení opravy musí byť

vystavený protokol presnosti. Aj na strednú opravu sa vystavuje na tlačive - počítači „príkaz

k urobeniu opravárskeho výkonu“.

GENERÁLNA OPRAVA G je najrozsiahlejší opravársky výkon, ktorý odstraňuje

opotrebenie alebo poškodenie stroja, zariadenia tak, aby boli obnovené pôvodné technické

vlastnosti na predpísanú alebo vopred určenú hranicu. GO sú jednou z výhodných príležitostí

pre súčasné vyko

CYKLUS OPRÁV - rozoznávame v strojárstve dva druhy cyklu a to:

• cyklus A,

cyklus B.

Cyklus A je používaný pre stroje a zariadenia, ktoré pracujú v bežných pracovných

podmienkach, napr. to môžu byť obrábacie a tvárniace stroje a stanovuje tieto druhy

opravárskych výkonov:

G P P B P P B P P S P P B P P B P P S P P B P P B P P G

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27

DC = dĺžka A cyklu v hod.

Obr. 9.6 Striedanie opráv v cykle A

Numerické označenie je pre prípadné vstupné údaje do počítača. Rozdelenie dĺžky A cyklu

opráv je v tab. 9.6.

STUPEŇ ZLOŽITOSTI OPRÁV - vyjadruje obtiažnosť a rozsah opravy. Udáva sa

v jednotkách zložitosti (JZ), prípadne v niektorých podnikoch je zaužívaný pojem jednotka

údržbárskej prácnosti (JUP). Pre určenie počtu JZ (JUP) každému stroju slúži katalóg.

ľkovej forme, kde sú dostatočné identifikač

to : triediace číslo, názov a typ stroja, technické dáta stroja a k to

(JUP). Vo vä

149

tak

Označenie strojov a zariadení

Základná dĺžka cyklu v odpracovaných

i

nie je, možno počet JZ stanoviť prepočtom podľa nasledovnej definície: JZ možno

definovať ako hriadeľ uložený vo dvoch ložiskách.

Tab. 9.6

hod nách stroja Obrábacie stroje pre jemnú mechaniku, brúsky Sústruhy revolverové, sústruhy a ačky,

čky, kotúčové píly V čky, frézy, frézky na závity Zv

Stroje na ozubenie, vyvrtávacie stroje s hydraulickým pohonom V

14 400

17 100

19 800

25 200

utomaty, obrážačky, hobľovdrevoobrábacie stroje, mechanické lisy, navrtáva

ŕta

islé sústruhy a vyvrtávačky

22 500

alcovačky, preťahovačky, hydraulické lisy Presné zariadenia

27 000

30 600

NORMA PRÁCNOSTI je daná pre jednotlivé opravárske výkony počtom hodín na JZ.

Údaje získané z matematicko-štatistického vyhodnotenia veľkého súboru strojov a zariadení

v strojárstve sú v tab. 9.7. Je možná ich úprava podľa konkrétnych údajov zo štatistického

(historického) sledovania tej – ktorej firmy. Tab. 9.7

Výkon Označenie Norma času na 1 JZ v hod.

Prehliadka P 0,7

Bežná oprava B 7

Stredná oprava S 18

klus B je používaný pre stroje a zariadenia, ktoré pracujú v sťažených pracovných

podmienkach a obsahuje tieto druhy opravárskych výkonov:

Cy

150

P P B P P G

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18

v cykle B

Rozdele

Tab. 9.8

Základná dĺžka cyklu v odpracovaných

hodinách strojov a zariadení

G P P B P P B P P S P P B

DC = dĺžka B cyklu v hod.

Obr. 9.7 Striedanie opráv

nie dĺžky B cyklu opráv je v tab. 9.8.

Označenie SaZ

Bubny k čisteniu odliatkov, pieskové tryskače, vytriasacie rošty,

Kladivá, behúne m

Formovacie stroje, kovacie stroje na tepelné spracovanie, dopravníky, žeriavy a výťahy v hutiach a nechránených miestach Zdvíhacie mechanizmy, dopravníky, mostové žeriavy v strojných prevádzkach

4 400

9 800

14 400

kaliace pece

lynov, skyprovače piesku, kladkostroje, elektrické kladkostroje, akumulátorové vozíky

7 200

DIFERENCIÁCIA STROJOV A ZARIADENÍ vyplýva z objektívnej potreby pre

abezpečenie optimálnej prevádzkyschopnosti Sa vo výrobnom procese. Diferenciácia SaZ

ch podnikov ZŤS Martin,

AZ Praha, ZVL Považská Bystrica a vychádza zo skupín dôležitosti podľa:

prostredia, v ktorom SaZ pracujú,

z Z

vznikla z ich dlhodobého sledovania, najmä pracovníkov bývalý

Č

• typu výroby,

•

• dôležitosti vo výrobnom procese.

151

Tieto kritériá (diferenciáciu) si firmy môžu upravovať podľa svojich vysledovaných

štatistických údajov (pomocou koeficientov) a vytvoriť plán preventívnej OÚČ; ku

treba pripočítať čas na neplánované poruchy, na dennú údržbu, na ý

obsluhujúci personál.

nosti plánovaného odstavenia

SaZ v ľadiska vysokých nákladov,

a rôznych nebezpečí. Tieto nevýhody sa dajú znížiť na únosnú mieru tak, aby sa

SaZ odstavovali do opravy až vtedy, ke

a Skutočný technický stav strojov a zariadení je

možno pri m čnejších, zložitejších

d ticko - pred systém.

9 osticko - predikčný systém údržbársko-opravárskej činnosti

h skutočného technického stavu sa v predstihu pred

súčasný stav. Podľa reálneho stavu SaZ sa upravujú

ôvodne naplánované termíny opravárskych zásahov. Týmto spôsobom sa predíde

cesu pre opravársky zásah bez toho, aby sa zmenšila funkčná

spo

ktorému

mazanie a na pomocn

Pri preventívnej ÚOČ popri výhodách vyplývajúcich z mož

súlade s výrobným plánom, je tiež množstvo nevýhod z h

ko aj ďalších

ď to ich skutočný technický stav vyžaduje, diely-

gregáty dosiahli príslušný stupeň opotrebenia..

enej náročných a zložitých SaZ sledovať vizuálne; u náro

rahších SaZ (vyplýva to napr. z diferenciácie) je potrebný diagnos ikčný

.7.2 Diagn

Tento systém je založený na nasledujúcich princípoch:

• posúdenie reálneho technického stavu,

• porovnanie nameraných - získaných hodnôt s medznými hodnotami,

• včasná diagnostika závad - predikcia.

Pri starostlivosti o SaZ podľa ic

plánovanými termínmi preveruje ich

p

periodickej výmene takých dielov, ktorých technický stav to ešte nevyžaduje, ako sa často

stáva pri starostlivosti podľa časového plánu.

Uvedeným spôsobom sa zabráni aj predčasnému - prípadne i oneskorenému odstaveniu

SaZ z výrobného pro

ľahlivosť a bezpečnosť prevádzky. Príklad termínov opráv je názorne vidieť na obr. 9.8.

Krivka udáva možnú formu priebehu opotrebovávania SaZ pri ich používaní. Zisťuje sa

diagnostikou a závisí na jednej strane od daného SaZ a na druhej strane od vonkajších

vplyvov (úroveň UOČ, korózne pôsobenie okolia, prach a pod.) a po tretie od spôsobu

prevádzky (čiastkové zaťaženie, preťaženie, rázové namáhanie a pod.). Všetky tieto uvedené

faktory môžu síce priebeh krivky ovplyvniť, ale nemôžu ju kvalitatívne zmeniť.

152

Obr. 9.8 Príklad termínov opráv a možností využitia rezervy na opotrebenie pri rôznych

stratégiách údržby

Zo schémy vidieť, že podľa priebehu opotrebovávania stroja je vhodné určiť termín

nasledujúceho opravárskeho zásahu len tesne nad medzou poškodenia, t.j. v bode T2. Takéto

riešenie vyžaduje dokonalú znalosť technického stavu SaZ, ako aj čo najdokonalejší

manažment. Je však samozrejmé, že ani v prípade plne automatizovanej výroby nie je účelné

uplatňovať automatizovanú diagnostiku pri všetkých zariadeniach, resp. pri všetkých jej

rvkoch. Cena takéhoto zariadenia by bola neúmerne vysoká. Preto je účelné uplatňovať

diferenciáciu v kombinácii s preventívnou údržbou, s podporou počítača.

Táto koncepcia vyžaduje stálu znalosť skutočného stavu SaZ. Prevádzkovo dôležité

parametre je potrebné často, prípadne priebežne merať, diagnostikovať, vyhodnocovať a

interpretovať.52 Pritom sa neposudzuje iba skutočný stav SaZ, ale na základe trendov

nameraných hodnôt sa odvodzujú aj prognózy. Týmto spôsobom je možno s dostatočným

predstihom vypočítať reálne termíny údržby. Opísaný diagnosticko-predikčný systém dáva

predpoklad včasnej prípravy na zabezpečenie opravárskych kapacít, náhradných dielov,

p

52 Diagnostika vyžaduje náročné diagnostické prostriedky, ako sú meracie prístroje a metódy, ako aj schopných pracovníkov. Zahraničné pramene uvádzajú, že zo 100 inžinierov bolo pre špeciálne školenie na funkciu diagnostika vybraných 40 poslucháčov.

100%

potre

0 T1 T2 T3 ČAS

reze

rva

na o

beni

e

VÝPADOK MEDZA POŠKODENIA

Požadovaný stav (po oprave)

TRVANIE OPRAVY

153

zosúladenie s plánom výroby a odbytu; a v konečnom dôsledku získanie značne vysokých

ľkosť a zložitosť jednotlivých výrobných súborov, prípadne

icové riešenie systému ÚOČ. Výhodou tohto riešenia je možnosť postupného

atiky ÚOČ uľahčí

sa opotrebováva ekonomicky a fyzicky; jeho hodnota prechádza postupne do hodnoty

výrobkov vo forme odpisov. Odpisy sú v súčasnosti legislatívne dané a sú dôležitou

ekonomickou kategóriou. Poznáme odpisy daňové, účtovné a kalkulačné. Pre zvyšovanie

prosperity organizácie je účelné zvyšovanie technickej a organizačnej úrovne výroby formou

úspor na nákladoch.

9.7.3 Informačný systém údržbársko-opravárskej činnosti

Pokiaľ má byť ÚOČ efektívna, sú nevyhnutné podrobné informácie, presne a analyticky

triediteľné, so zaznamenávanou históriou, prehľadne usporiadané a v neposlednom rade

nadväzujúce na informačný systém organizácie. Spôsob riadenia ÚOČ, závislý od

profesionality a intuície vedúceho, nie je postačujúci – viac-menej aj ten najkvalifikovanejší

pracovník sa bude rozhodovať na základe exaktných údajov. V súčasnosti je aj na našom trhu

pomerne bohatý výber programového softvérového produktu pre zavedenie počítačovej

podpory riadenia ÚOČ. Pri výbere softvérového produktu je potrebné sa zamerať na taký

systém, ktorý je z hľadiska technického aj ekonomického pre dané podmienky najvhodnejší.

Je treba zvážiť prípadnú možnosť voľby tak, aby bol kompatibilný s inžinieringom

podniku; a to tak, aby bolo možno implementovať jednotlivé moduly od centrálneho riadenia

výpočtovej techniky až po výkonné zložky vlastnej ÚOČ. Jednotlivé moduly by mali vytvárať

samostatné celky vo väzbe na ve

stavebn

zavádzania jednotlivých modulov, čo pre zložitosť a náročnosť problem

aplikáciu na špecifické podmienky toho-ktorého stroja – organizačnej jednotky.

Zhrnutie

Prvoradým predpokladom podnikania je zabezpečenie potrebných prostriedkov - majetku.

Majetok členíme z rôznych pohľadov. Najčastejšie je to z ekonomického hľadiska na

dlhodobý, s dobou požitia dlhšou ako jeden rok; a krátkodobý, s dobou použitia kratšou ako

jeden rok.

Dlhodobý majetok členíme na hmotný, nehmotný a finančný a na dlhodobé pohľadávky.

DM oceňujeme nadobúdacou (obstarávacou) cenou, reprodukčnou a zostatkovou cenou. DM

154

modernizácie a rekonštrukcie. Veľmi dôležité je využívanie majetku, ktoré môže byť

extenzívne, intenzívne a integrálne (kapacitné). Pod pojmom výrobná kapacita rozumieme

maximálne možný realizovateľný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality, pri danej

výrobnej štruktúre za jednotku času a pri uplatnení overených výrobných skúseností a

efektívnej organizácii výrobného programu. Pre určovanie výrobných kapacít a následne

kapacitné prepočty je potrebné poznať efektívny časový fond SaZ a pracovníkov, množstvo a

štruktúru majetku organizácie, plán výroby, a pod.

Ďalšia významná činnosť je systematické zabezpečovanie prevádzkyschopnosti SaZ, čo je

Č. Ide tu o zachovanie SaZ, predídenie nepredvídateľným poruchám SaZ a tým

ýpadkom z výrobného procesu, zlepšenie bezpečnosti práce, kvality a ochrany životného

pro

1.

Z pri vyššej výrobnej jednotke poznáte?

14.

trebné dosiahnuť pomocou informačného systému ÚOČ?

možno ÚO

v

stredia.

Otázky na diskusiu

Čo je nevyhnutným predpokladom pre podnikanie?

2. Ako členíme dlhodobý majetok?

3. V akých cenách oceňujeme DHM a DNM?

4. Aké druhy opotrebovávania DHM a DNM poznáte?

5. Aké druhy odpisov DHM a DNM poznáte?

6. Aké metódy odpisovania DHM a DNM poznáte?

7. Aký je rozdiel medzi modernizáciou a rekonštrukciou DM?

8. Aké druhy leasingu poznáte?

9. Čo všetko má vplyv na využívanie DM?

10. Aké druhy využívania DM poznáte a od čoho závisí využívanie DM?

11. Definujte výrobnú kapacitu.

12. V čom spočíva význam a podstata kapacitných prepočtov?

13. Aké spôsoby vyrovnávania kapacít u skupiny Sa

Čo má najväčší dopad na vysokú nákladovosť na UOČ?

15. Opíšte jednotlivé generačné stupne ÚOČ.

16. V čom tkvie diagnosticko-predikčný systém ÚOČ?

17. Čo je po

155

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

cia. ALFA, Bratislava 1971

y v údržbe výrobnej techniky. In Zborník

ont, ČS VTS DT, Praha l989

ratislava 2002

rojární. ES SVŠT, Bratislava 1986

lava 1995

mjaková, F.: Podniková ekonomika.VŠDS,

[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizá

[2] Burcl, R.: Systém starostlivosti o SaZ. Učebný text pre vedúcich pracovníkov závodu

SNP, Žiar nad Hronom, Trnava, 1997

[3] Burcl, R.: Uplatnenie počítačov a diagnostik

prednášok z medzinárodnej konferencie Interrem

[4] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, B

[5] Sablik, J.: Navrhovanie a výstavba st

[6] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratis

[ ]7 Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chro

Žilina 1996

[8] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

156

10. Prevádzkový - krátkodobý majetok

Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

• opísať kolobeh krátkodobého majetku z hľadiska jeho pôsobenia v transformačnom

procese,

• vysvetliť fázy a formy premeny prostriedkov v priebehu ich kolobehu,

• analyzovať vplyvy hlavných ukazovateľov efektívnosti využívania prevádzkového

majetku,

• stanoviť normy spotreby materiálu,

• určiť normy a pohyb stavu zásob materiálu.

Prevádzkový (krátkodobý) majetok organizácie tvoria z hľadiska elementárnych

výrobných faktorov spotrebúvané výrobné faktory. Bez nich nie je možné uskutočňovať

výrobný proces, výkony, ani služby. Proces stále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho

kolobehu prevádzkového majetku vo všetkých jeho formách nazývame obratom

prevádzkového majetku. Doba obratu, rýchlosť obratu a viazanosť prostriedkov sú hlavné

atribúty ekonomickosti organizácie.

Vo výrobných zásobách má organizácia umŕtvený kapitál. V strojárskej výrobe je spotreba

materiálu významnou nákladovou položkou, preto je potrebné dosiahnuť jeho efektívnosť a

rentabilitu.

„Problém nie je iba v zaobstaraní majetku,

ale najmä v jeho optimálnom využití“

10. 1 Využívanie prevádzkového majetku

Vo výrobnej sfére sa za finančné prostriedky získajú výrobné zásoby, ktoré sa postupne

transformujú na rozpracovanú výrobu a tak vzniká nedokončená výroba. Dokončením

rozpracovanej výroby vznikajú hotové výrobky. Tie potom zo sféry výroby prechádzajú

(spravidla po výstupnej technickej kontrole) na sklad hotových výrobkov, čiže do sféry

obehu, kde sa ich kolobeh končí predajom. Takto sa opäť premieňajú na peniaze a kolobeh sa

môže opäť opakovať. Opísanú situáciu zobrazuje obr.10.1.

157

ajetok sledujeme v hodnotovej forme,

vy

Problém viazanosti skúmame spolu s požiadavkou

väčší

žeme

ť pomocou viacerých ukazovateľov, napr. je to:

rýchlosť obratu (počet obrátok),

Obr. 10.1 Kolobeh krátkodobého majetku

Proces stále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho kolobehu krátkodobého majetku vo

všetkých jeho formách nazývame obratom krátkodobého majetku. Snahou organizácie – firmy

je dosiahnuť čo najvyšší obrat, ktorý je označovaný tiež ako prevádzkový cyklus.

Z ekonomického hľadiska krátkodobý – prevádzkový m

jadrujúcej jej viazanosť k príslušnej forme transformačného procesu.

Viazanosť krátkodobého majetku je vo výrobnom procese prirodzenou nutnosťou.

Umožňuje jeho plynulý priebeh.

racionálneho využívania celkových prevádzkových aktív, so snahou dosiahnuť čo naj

objem realizácie výroby pri čo najnižšej viazanosti. Jeho efektívne využívanie mô

sledova

• doba obratu,

•

• miera obratu zásob,

• rentabilita zásob.

Doba obratu vyjadruje priemerný čas trvania jedného kolobehu prevádzkového majetku

v dňoch. Môžeme ju určiť podľa vzorca:

bOdS

o D =

P´

Hotové Finančné výrobky prostriedky

Výrobné zásoby

Rozpracovaná

Sféra obehu Výrobná

P

sféra

výroba

158

kde Do je doba obratu,

s - priemerný stav prevádzkového majetku,

d - poč

Ob - obrat (ročná spotreba, ročné náklady, ročná hodnota hotovej výroby).

Rýchlosť obratu (počet obrátok) je ukazovateľ, vyjadrujúci koľkokrát za sledované

bdobie prešiel príslušný prevádzkový majetok svojimi vlastnými štádiami kolobehu.

ôžeme ho určiť podľa vzorca:

et dní v sledovanom období,

o

M

sb

oO R = alebo

oDd Ro =

kde Ro je rýchlosť obratu.

čným ukazovateľom rýchlosti obratu je ukazovateľ viazanosti prevádzkového

vu prevádzkového majetku s

realizovanej produkcii Ob. To znamená, koľko prevádzkového majetku má organizácia

Recipro

majetku. Tento koeficient Kv vyjadruje pomer priemerného sta

k

viazaného na jednu Sk realizovanej produkcie; to vypočítame nasledovne:

bo ORs1 Kv = =

Zrýchľovanie obratu zásob zvyšuje efektívnosť činnosti organizácie. Miera obratu je

ukazovateľ sledovania rýchlosti obratu zásob. Vyjadriť ju môžeme buď ako počet obrátok za

sledované obdobie (väčšinou za rok), alebo ako dobu jednej obrátky v dňoch (za koľko dní sa

spotrebuje priemerná zásoba). Výpočet môžeme vyjadriť vzorcom:

zmpNV O = resp.

dV :N D zmp

o =

obrátok,

soba v sledovanom období.

ríklad:

oka a aký čas je potrebný na jednu obrátku?

kde O je počet

V - tržby (výkony, obrat),

Nzmp - priemerná zá

P

Firma-organizácia dosahuje ročné tržby 925 mil. Sk, priemerné zásoby sú 76 mil. Sk.

Koľkokrát sa obrátia zásoby za obdobie 1 r

159

Výpočet:

2,12925 O = = krát; 3076 Do = = dn76 365:925

í

ť obratu (počet

čo najvyššia a koeficient (miera – ukazovateľ) viazanosti čo najnižší.

ateriálu významnou nákladovou

položkou, je dôležité dosiahnuť potrebnú efektívnosť a rentabilitu v jeho potrebe.

Rentabilita je ďalším ukazovateľom hodnotenia zásob Rz. Tento ukazovateľ korešponduje

snosti aktív, resp. ekonomickej ziskovosti a vypočítame ho zo

Pre organizáciu je výhodné, aby bola doba obratu čo najkratšia, rýchlos

obrátok)

Vo výrobných zásobách má firma zbytočne umŕtvený kapitál, preto sa snaží ich objem

zosúladiť s výrobným programom. Východiskom je bilancia a plán, porovnávajúci so

zdrojmi. Nakoľko v strojárskej výrobe je spotreba m

s ukazovateľom tzv. výno

vzorca:

zmpNzisk Rz =

kde Nzmp sú priemerné zásoby za sledované obdobie.

Organizácia má záujem o rast tohto ukazovateľa. Zisk sa spravidla uvádza pred zdanením

Efektívne určenie potreby materiálu môžeme dosiahnuť pomocou normy spotreby.. Norma

spotreby materiálu predstavuje pri dan i a technicko – organizačných

podmienkach výroby maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky

ožstva materiálov vo výrobnom procese môžeme normy

y spotreby základného materiálu - ktorý vchádza do podstaty hotového výrobku.

ocného materiálu – ktorý spravidla nevchádza do podstaty – netvorí

základ hotového výrobku. Merná jednotka spotreby materiálu sa určuje podľa

a v menovateli priemerné zásoby za sledované obdobie.

10.2 Určovanie potreby materiálu

ej technológi

produkcie určenej kvality.

V závislosti od určenia mn

spotreby deliť na:

• Norm

Norma spotreby sa určuje spravidla na jednotku tohto výrobku. Mernou jednotkou

spotreby je jednotka (napr. kus, meter, kg, Sk apod.) výrobku.

• Normy spotreby pom

160

konkrétnych podmienok – nie vždy je priama súvislosť spotreby pomocného materiálu

.

Odpad a straty spôsobené technologickým procesom. Odpad je technologicky nutný a môže

byť vratný a nevratný.

iacerými metódami (napr. metódou

etódy závisí od množstva činiteľov,

apr. od druhu a typu výroby, od presnosti a spoľahlivosti noriem, ako aj výroby; ale aj a

metódu, od zvláštností jednotlivých druhov

e aspoň niektoré jednoduchšie metódy.

čtovo - analytická metóda vychádza z konštrukčnej a technologickej dokumentácie.

metóda sa môže realizovať v dvoch modifikáciách; ako

ienkach.

metóda vychádza z určenia normy spotreby materiálu na základe priemernej

t

pre

dosta

vyč

zvl

Vzh sť používaných metód uvedieme i s výpočtovými vzťahmi niektoré

s jednotkou výroby.

Väčšina spotrebných noriem má nasledujúcu štruktúru:

Ns = Gč + Gvo + Gno

kde Ns je norma spotreby v kg,

Gč –čistá váha v kg,

Gvo- váha odpadu vratného v kg,

Gno- váha odpadu nevratného v kg.

Čisté náklady (čistá váha) – je taká, ktorá je zistená meraním, vážením alebo teoretickým

prepočtom

Normy spotreby materiálu môžeme vypočítať v

priameho výpočtu, indexovou metódou, prepočtovo – analytickou, skúšobno –

experimentálnou, štatistickou metódou, atď.). Výber m

n

najmä od dostatku nevyhnutných údajov pre danú

materiálu a pod. V ďalšom opise ukážem

Prepo

Prepočtom konkrétnej spotreby predchádza analýza skutočných výrobných, konštrukčných,

technologických a organizačných podmienok vo firme. Dôležité sú tiež porovnania

s konkurenciou.

Skúšobno-experimentálna

skúšobno laboratórna alebo skúšobno prevádzková. Norma spotreby je výsledkom meraní pri

experimentoch v laboratóriu alebo prevádzkových podm

Štatistická

šta istickej-skutočnej spotreby za uplynulé obdobie. Nedostatkom tohto spôsobu je možnosť

nesenia nedostatkov z minulého obdobia, napriek tomu je v niektorých prípadoch

čujúci.

V praxi sa často využíva kombinácia uvedených, ako aj ďalších vhodných metód

ísľovania. Výber najvhodnejšej metódy závisí v každom jednotlivom prípade od

áštností potrebného materiálu, dodávateľov a od dostatku nevyhnutných údajov.

ľadom na rozmanito

ďalšie vhodné metódy, ako je napr. metóda:

161

• výrobková,

• typových predstaviteľov,

nožstvom výrobkov podľa programu výroby. Ak sa rovnaký materiál vyskytuje

materiálu je nasledovný:

ou všetkých výrobkov danej skupiny (QCELK):

skupiny (Ns) a špecifického

• porovnávacia a pod.

Pri výrobkovej metóde sa potreba určuje prenásobením normy spotreby daného materiálu

na výrobok m

vo viacerých výrobkoch, potom sa jeho spotreba určí sumou potrieb pre jednotlivé výrobky.

Vzorec určenia potreby

Pm = Ns .∑n

1

Q v

kde Pm je celková spotreba materiálu,

Ns - norma spotreby materiálu na výrobok,

Qv - plánovaný objem výroby daného výrobku v príslušnom období,

n - počet druhov výrobkov, na ktorých výrobu sa daný materiál používa.

Metóda typových predstaviteľov sa používa pri širšom sortimente výrobkov. Z danej

skupiny podobných výrobkov sa určí jeden typový reprezentant za všetky ostatné výrobky.

Potreba materiálu sa vypočíta prenásobením normy spotreby typového reprezentanta celkovou

plánovanou výrob

Pm = NTYP.QCELK

kde NTYP je norma materiálu typového reprezentanta a zistí sa ako priemerná veličina

noriem spotreby jednotlivých výrobkov, ktoré spadajú do danej

podielu týchto výrobkov na celkovom objeme výroby (Qv):

∑ v

n

s QN .

∑ vQ1

Porovnávacia metóda (podľa analógie) vyčísľovania potrieb materiálu sa používa v tom

prípade, kde sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby

materiálu. Podstata tejto metódy tkvie v tom , že tieto výrobky sa porovnávajú k iným

výrobkom, na ktoré existujú normy spotre

ntypN 1

by materiálu. Pri tom treba vyberať výrobky

ať na zreteli charakteristické konštrukčne a technologicky podobné. Nevyhnutné je tiež m

162

odlišné vlastnosti nového výrobku a zaviesť nové koeficienty. Potrebu materiálu môžeme

y materiálu pri danom výrobku, v porovnaní

s analogickým, základným výro ne ho možno určiť ako vzťah

hmotnosti základného výrobku.

ateriálu je možné určiť pomocou

na zabezpečenie plynulého

priebehu výrobného procesu medzi d imi dodávkami. Zásoby však viažu

Norma výrobných zásob je norma zásob potrebných pre zabezpečenie plynulého procesu

výroby pri dodržaní maximálnej hospodárnosti.

Pri určovaní normy výrobných zásob vychádzame z časovej normy zásob a z dennej

spotreby. Časová norma zásob vyjadruje potrebu zásob na určitý počet dní, počas ktorých

musí firma vystačiť so zásobami až do budúcej dodávky.

čas, napr. z dôvodov porúch v doprave).

ateriálu sa rovná súčtu troch uvedených časov, teda:

nz dc skl pz

určiť podľa vzťahu“

Pm = Nan . Q . K

kde Nan je norma spotreby základného (analogického) výrobku,

Q - plán výroby analogických výrobkov, na ktoré sa určuje norma spotreby,

K - koeficient zohľadňujúci špecifiká spotreb

bkom. Orientač

hmotnosti nalogického výrobku k

Určenie noriem spotreby materiálu a veľkosti potrieb m

normatívov zásob pre jednotlivé typy zásob.

10.2.1 Normy výrobných zásob

Výrobné zásoby surovín, materiálu, apod. sú nevyhnutné

voma po sebe idúc

značné množstvo finančných prostriedkov organizácie. Organizácia sa preto musí snažiť ich

viazanosť obmedziť, t. j optimalizovať ich normovaním. Toto optimalizovanie množstva

vyjadrujeme normou.

Časová norma zásob materiálu pozostáva z troch častí:

• Z času, na ktorý musí mať firma bežnú zásobu (v podstate je to dĺžka dodávkového cyklu,

v ktorom prichádzajú dodávky do firmy).

• Z času technickej zásoby (je to čas na technické skladovanie, zrenie materiálu).

• Z času poistnej zásoby (počet dní, počas ktorých firma musí vystačiť so zásobami

v prípade, že dodávka nepríde na

Časová norma zásob m

Č = T + T + T

163

kde Čnz je časová norma zásob materiálu v dňoch,

Tdc - čas (doba) dodávkového cyklu v dňoch,

Tskl - čas potrebný na technické skladovanie v dňoch,

Tpz - čas poistnej zásoby v dňoch.

Normu zásob materiálu Nzm vypočítame ako súčin časovej normy zásob materiálu a

ľkosti dennej spotreby materiálu v kusoch, kg, m2 a pod. Teda:

Nzm = Čnz . ds

Stav zásob materiálu (a výrobných zásob vôbec) každého druhu kolíše a zásoby sa

tlivých druhov materiálu sa neuskutočňuje v jednom a tom istom čase.

vičnej výške.

ve

kde ds je denná spotreba materiálu

pohybujú od maxima (v deň dodávky) po minimum (deň pred novou dodávkou), keď má

firma na sklade v podstate poistnú a technickú zásobu. Priebeh pohybu stavu zásob je

znázornený graficky na obr. 10.2.

Stav každého druhu zásob materiálu kolíše a zásoby sa pohybujú od maxima k minimu,

nákup a spotreba jedno

Táto skutočnosť sa rešpektuje pri výpočte normy výrobných zásob vyjadrenej v peňažnej

forme započítaním dodávkového cyklu iba v polo

Max

im.z

ásob

a Á

DoC

Dodacia doba Td

Odchýlka od dodacieho cyklu

Bod objedná

T

vky

minBež

ná z

ásob

a Po

istn

á

Tec

hnic

ká z

ásob

a

ba

záso

Ø dací Tdcyklus

Obr. 10.2 Priebeh pohybu stavu zásob materiálu

pz

164

Výpočet normy zásob materiálu je potom nasledovný:

Nzm = (Tdc/2 + Tskl + Tpz).

Tento spôsob výpočtu platí iba pre enie normy zásob materiálu a pre tie

ožstvo rôznych druhov surovín, materiálu atď.

álu,

Maximálnu normu zásob N

peňažné vyjadr

prípady, kde sa vyskytuje veľké mn

Pre priebeh pohybu stavu zásob môžeme vypočítať ďalšie hodnoty, napr.:

Minimálnu normu zásob materiálu Nzmin:

Nzmin = Spl . Tpz

kde Spl je plánovaná potreba materi

zmax: Nzmax = Nzmin + Sp . Tdc

Priemernú normu zásob materiálu Nzmp:

2.

minmindcp

zzTSNN =

od - čas potrebný na objednanie materiálu Bo:

Bo = Nzmin + Sp . Td

Pri zásobovaní je potrebné vždy vychádzať z podstaty vzťahov medzi dodávateľmi a

d estami spotreby m álových vstupov organizácie. Často sa tu využíva

etóda portfóliovej analýzy, metóda ABC ako pomocná metóda ďalšie.

Metóda portfóliovej analýzy u takých

skupín ma ť

t ch zá dných k v.

omogénnych skupín m teriálov, ktoré majú adiska vplyvu na

áklady a výkony organizác Ako vymedzujúce kritériá pre ur enie takýchto skupín

materiálov. Tieto vymedzujúce kritériá sa označujú ako strategické faktory prosperity

teriálmi. Keďže

v rámci portfóliovej analýzy ide o dvojrozmerné zobrazenie, znamená to, že treba vybrať dva

mal vzťahovať na okolie podniku

(podnikate sk prostredie) a dru

z okolia podniku možno uviesť:

B

o berateľmi a mi ateri

m a prípadne

sa využíva pri zásobovacej stratégii predovšetkým

teriálov, ktoré podstatnou mierou môžu ovplyvni prosperitu organizácie. Skladá sa

z ro sa roko

Prvým krokom portfóliovej analýzy pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne

h a strategický význam z hľ

n ie. č

materiálov možno použiť predovšetkým vlastnosti obstarávacieho trhu a nakupovaných

organizácie, ktoré súvisia s jednotlivými homogénnymi nakupovanými ma

takéto strategické faktory. Jeden z faktorov by sa

hý na samotný podnik. Ako príklady vhodných faktorov ľ é

165

• silu dodávateľského trhu (postavenie dodávateľov),

• riziko zásobovania,

• vývoj nákladov obstarania a pod.

Napr. výrobnými nákladmi organizácie môžu byť:

• relatívna sila organizácie na trhu – ,

osť voči poruchám v zásobovaní) apod.

Druhým krokom portfóliovej an menzií (rozmerov) faktorov, ktoré

á matica je štvorpolová alebo deväťpolová).

Tretím krokom portfóliovej analýzy je zobrazenie portfóliovej matice, ktorá je znázornená

ieme situáciu, keď poruchy v zásobovaní nevedú

k podstatnému ovplyvňovaniu nákladov a výkonov organizácie. Naopak, o malej flexibilite

postavenie na trhu

• flexibilita potrieb organizácie (odoln

alýzy je určenie di

bývajú dvoj alebo trojstupňové (portfóliov

v obr. 10.3.

Obr. 10.3 Portfóliová matica na odvodenie zásobovacej stratégie

Na obr. 10.3 vidieť, že ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch

strategických faktoroch:

• na riziku obstarávacieho trhu,

S1 I1 I2

01 S2 I3

FLEXIBILITA POTRIEB

VEĽKÉ

DNÉ

VEĽKÁ STREDNÁ MALÁ RIZIKO OBSTARÁVACIEH

O TRHU

STRE

S3 03 02 MALÉ

• na flexibilite potrieb organizácie.

Veľkou flexibilitou potrieb rozum

166

potrieb hovoríme vtedy, ak je nedostatok materiálu spojený so značným negatívnym vplyvom

n

výrobného

programu, substitučné možnosti materiálov bez podstatného následku na výkony a náklady

adiska

mn

oj dopytu na obstarávacom trhu apod.

Porovnávaním flexibility potrieb a trhového rizika vznikne portfóliová matica ako základ

úmania (prípadne zostavovania) stratégií zásobovania pre jednotlivé materiálové skupiny.

dnotlivým poliam portfóliovej matice sa priradia modelové (štandardné) stratégie, ktoré

ienených strategických odporúčaní. V portfóliovej matici,

znázornenej na obr. 26, sa môžu považovať za vhodné nasledujúce modelové stratégie:

cia stratégia),

• júca ďalšie

S - selektívna zásobovacia stratégia.

Modelové stratégie poskytujú priestor na odvodenie detailnejších individuálnych

zásobovacích stratégií, napr.:

• V zásobov potrieb

materiálov dominujú stratégie odčerpávania (O1, O2, O3).

•

• trhu a flexibilita potrieb na rovnakej úrovni, sa

a náklady a výkony organizácie.

Indikátorom flexibility potrieb sú možnosti znižovania potrieb zmenou

organizácie, možnosti vlastnej výroby dovtedy dovážaných materiálov a pod.

Riziko obstarávania trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľ

ožstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria konkurencia,

kapacita, výv

sk

Je

majú podobu všeobecne m

• 0 – stratégia odčerpávania (zdrojov je nenáročná, až úsporná zásobova

I - stratégia investovania (zdrojovo náročná zásobovacia stratégia, vyžadu

investovanie prostriedkov),

•

acích stratégiách s malým trhovým rizikom a vysokou flexibilitou

V stratégii vysokého rizika obstarávania na trhu a malej flexibility potrieb sú nevyhnutné

investičné stratégie (I1, I2, I3).

V prípade, keď je riziko na obstarávacom

volí selektívna zásobovacia stratégia (S1, S2, S3).

V poslednom pracovnom kroku portfóliovej analýzy sa skúma skutočné portfólio –

aktuálne situácie v jednotlivých homogénnych skupinách materiálov. V podstate sa

vyrovnávajú konkrétne zásobovacie stratégie pre uvedené skupiny materiálov, ktoré

167

vy

ky materiálové vstupy sú pre organizáciu

, ktorá

á najväčší význam pre organizáciu.. Napr. podľa obr. 10.4 pri vstupoch A,B a C je podľa

položiek, ktoré predstavujú 15-20 % hodnoty zásob,

• C – zahrňuje 6O-70 % materiálových položiek, ktoré predstavujú 10-15 % hodnoty

h

spotreby.

Rozdiel z celkového počtu

chádzajú z modelových stratégií odporúčaných portfóliovou maticou. Portfóliová analýza

teda vedie k odvodeniu konkrétnej zásobovacej stratégie pre jednotlivé skupiny materiálov.

Samozrejmou snahou organizácie je dostať väčšinu materiálov do políčok O, aby ušetrili

náklady na obstarávanie. Ďalšia, i keď pomocná, v praxi je často využívaná metóda ABC,

alebo XYZ.

Metóda ABC je založená na poznaní, že nie všet

rovnako dôležité. Pomocou tejto metódy sa rozdelia nakupované materiálové vstupy podľa

ich relatívneho podielu na celkovej hodnote (prípadne frekvencií, spotreby, obtiažnosti

získania, množstve, na type organizácie a pod.) nakupovaných materiálov na skupiny A, B a

C (môže byť podľa potreby aj viac skupín). Pri zostavovaní individuálnych zásobovacích

stratégií pre jednotlivé materiálové skupiny, sa venuje najväčšia pozornosť tej skupine

m

objemu spotreby materiálu rozdelenie nasledovné:

• A – zahrňuje 10-15 % materiálových položiek, ktoré predstavujú 60-80 % celkovej

hodnoty zásob,

• B – zahrňuje 15-20 % materiálových

zásob.

materiálu na sklade v %

Obr. 10.4 Členenie materiálových položiek pri metóde ABC

Za zvláštnu modifikáciu metódy A,B,C sa niekedy označuje metóda XYZ, ktorá je

založená na diferenciácii materiálových skupín podľa rozdielneho časového priebehu ic

C

B

A 20

40

60

80

100%

20

40

60

80

100%

Rozdiel z celkovej hodnoty spotreby

materiálu v %

168

Zhrnutie

Prevádzkový - krátkodobý majetok prechádza celou svojou podstatou do hodnoty nových

hotovej výroby.

eľov,

ako je, napr. doba obratu, rýchlosť obratu, počet obratov, koeficient viazanosti a rentabilita –

v o

voma

po sebe idúcimi dávkami je určenie optimálneho množstva materiálu. K tomu účelu slúži

iekoľko metód, napr. metóda výrobková, porovnávacia metóda, metóda typových

redstaviteľov atď. Pri vzťahoch dodávateľ - odberateľ sa často využíva portfóliová analýza,

etóda ABC a pod.

. Čo zaraďujeme z bilančného hľadiska do prevádzkového – krátkodobého majetku (KM)?

. Definujte obrat KM a jeho význam.

. Uveďte vplyv hlavných ukazovateľov na efektívnosť využívania KM.

. Čo predstavuje norma spotreby materiálu a aká je jej štruktúra?

. Akými metó

Z akých častí sa skladá norma výrobných zásob?

princípe je založená portfóliová analýza pri tvorbe zásobovacej stratégie?

á účelné využitie metóda ABC?

výrobkov. Jeho štruktúru tvoria: výrobné zásoby, nedokončená výroba, hotové výrobky, tovar

na ceste, pohľadávky a finančný majetok. Proces premeny jednotlivých prvkov, resp. skupín

krátkodobého majetku, ktoré prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a obehu a

vracajú sa do východiskovej fázy, nazývame kolobehom prevádzkového majetku.

Pod normatívom prevádzkového majetku rozumieme priemerné, resp. optimálne množstvo

peňažných prostriedkov, ktoré má organizácia viazané v určitej forme prevádzkového

majetku. Celkový normatív prevádzkového majetku v organizácii sa skladá z normatívov:

výrobných zásob, nedokončenej výroby a normatívu

Efektívnosť využívania prevádzkového majetku sledujeme prostredníctvom ukazovat

ýn snosť prevádzkového majetku.

Dôležitou súčasťou ekonomickosti priebehu plynulého výrobného procesu medzi d

n

p

m

Otázky na diskusiu 1

2. Vysvetlite kolobeh KM a jeho jednotlivé fázy.

3

4

5

6 dami môžeme určiť normu spotreby materiálu?

7.

8. Vysvetlite priebeh pohybu stavu zásob materiálu.

9. Uveďte spôsoby výpočtu pre hlavné druhy noriem zásob materiálu.

10. Na akom

11. Kedy m

169

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1] Burcl, R.: Hospodárenie s náhradnými dielmi. In: Špecializovaný kurz pre vedúcich

hospodárskych pracovníkov, IVS Praha, DT Žilina 1987

[2] Červeňan, Š. a kol. : Logistika v praxi manažéra. Tipsolt, Trnava 2003

[3] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

[4] Kubiš, J.: Logistika vo výrobných systémoch. Elita, Bratislava 1993

[5] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995

170

11. Pracovná sila a motivácia k práci Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní: • popísať význam pracovnej sily ako potenciálny výrobný faktor,

• správne sa orientovať pri výbere pracovníkov,

• optimalizovať tvorbu pracovných podmienok,

• analyzovať mzdové systémy a spôsoby odmeňovania,

• spôsoby merania a možnosti zvyšovania produktivity práce.

V tejto časti poukážeme na postavenie a význam pracovnej sily ako jedného z aktívnych

potenciálnych výrobných faktorov, ktoré aktívne pôsobia vo výrobnom procese a

odovzdávajú v ňom svoj výkon. Bližšie popíšeme spôsoby výberu pracovníkov, jeho

motivačné prvky v ekonomickej a sociálnej oblasti. Ďalej rozpracujeme sústavy miezd a

spôsoby odmeňovania pracovníkov. V závere sa budeme zaoberať vplyvmi faktorov, ktoré

pôsobia na produktivitu práce a možnosťou ich merania.

Primárnou funkciou každej organizácie by mala byť realizácia človeka

pre jeho radostnú a zmysluplnú existenciu. Frederick Herzberg

11.1 Motivácia zamestnanca k práci

Človek a jeho tvorivé schopnosti majú pre fungovanie organizácie rozhodujúci význam.

Na jeho aktivitu pôsobí množstvo činiteľov, sú to najmä jeho psychické a fyzické schopnosti.

Psychické a fyzické schopnosti determinujú pohyblivosť organizmu, vek, nadanie, odborné

vzdelanie a praktické skúsenosti. Človek a jeho tvorivé schopnosti majú pre činnosť

organizácie rozhodujúci význam. Na aktivitu ľudského činiteľa a teda na pracovné výsledky

pôsobí komplex faktorov, a to najmä vôľa človeka a jeho schopnosti, povaha vykonávanej

práce a jej ohodnotenie, ale aj organizácia práce, pracovné a mimopracovné podmienky. Tieto

faktory sa premietajú do pracovného procesu a od ich úspešného zladenia závisí účinnosť a

efektívnosť vynaloženej práce. Veľmi dôležitá je vôľa človeka, ktorú osobitne mobilizuje

motivácia k práci. Motivácia človeka k práci závisí najmä od nasledujúcich faktorov:

1. výber zamestnancov,

2. pracovné podmienky,

171

3. sociálne služby,

4. mzda.

.

onálnej politiky a stratégie organizácie.

uktúre a zdrojoch pracovných síl, a

í chcú zmeniť zamestnanie,

uvo není pracovníci z iných organizácií a pod.); a vnútorných (pracovníci uvoľnení

v d

om je optimalizácia rovnice, kde na

jednej strane stoja požiadavky organizácie na pracovníka a na druhej strane uchádzač o prácu:

á byť = je.

i

konomickým prínosom pre organizáciu a stupňom spokojnosti jednotlivých pracovníkov.

hu. Z toho môže pre organizáciu vyplývať výhoda

lebo nevýhoda a pre zamestnanca úspech alebo neúspech (sklamanie), ktoré zase spätne

11 1.1 Výber zamestnancov

Výber pracovníkov vychádza z potrieb pers

Východiskom sú informácie o potrebe pracovníkov, ich štr

to vonkajších (ponuka práce: absolventi škôl, pracovníci, ktor

ľ

ôsledku technického rozvoja, zmien v štruktúre výroby, organizačných zmien a pod.).

Personálna prax by mala dávať spravidla prednosť obsadzovaniu voľných miest z vnútorných

zdrojov. Sú známe ich schopnosti a vlastnosti, nižšie sú náklady na ich obstaranie a je u nich

predpoklad vyššej stability (a nie len u nich) v zamestnaní. V súčasných podmienkach

Slovenska je účelné zvážiť možnosť spätného prijatia pôvodne prepustených pracovníkov nie

z vlastnej viny. Ide tu o celý súbor činností, ktorých cieľ

m

Význam výberu pracovníkov vyplýva predovšetkým zo vzájomnej závislosti medz

e

Nie každý pracovník sa hodí na každú úlo

a

pôsobia na jeho výkon a spokojnosť v práci. Vzájomná väzba medzi psychologickými a

hospodárskymi následkami výberu je veľmi významná. Dôležitosť správneho výberu nových

pracovníkov sa zvyšuje predovšetkým z týchto dôvodov:

• rozvoj techniky a automatizácie spôsobil zmenu pracovných požiadaviek, a tým sa

zmenili aj kritéria spôsobilosti,

• mnohí ľudia majú pomerne vysokú kvalifikáciu, z čoho vyplývajú aj ich vyššie

očakávania a vyššie požiadavky na ocenenie ich osobnosti,

• rast osobných nákladov na vzdelanie zvyšuje obstarávacie náklady na pracovnú silu.

172

Pri výbere pracovníkov je treba čo najúčinnejšie vyvinúť snahu o zosúladenie cieľov

s cieľmi (záujmami) pracovníka. Za tým účelom je treba dodržať určitú

áslednosť logických krokov:

die pracovné miesto na pracovníka (presný popis práce,

požiadavky vyplývajúce z organizácie a komunikačných vzťahov s inými miestami a

acovníkov. Táto činnosť sa stáva súčasťou tzv. firemnej kultúry.

práce, fyziológia práce, sociológia

ráce, pracovné právo, medicína a hygiena práce. Ide aj o to, aby sa pri tvorbe pracovných

yšovať

výn

ím sa na

tvo aj režim práce a oddychu,

ohol

pracovať s plným pracovným nasadením a ochotou. Nemenej dôležité ako spomenuté

skutočnosti sú aj dobré vzťahy medzi kolegami navzájom a medzi pracovníkmi a ich

nadriadenými. Ide o medziľudské vzťahy v organizácii, ktoré môžeme nazvať firemná klíma.

organizácie

n

• analýza požiadaviek, ktoré kla

následne stanovenie požiadaviek a nárokov, ktorými by mali pracovníci disponovať, atď.),

• získavanie širšieho okruhu kandidátov (výberovým konaním, konkurzom, osobným

pohovorom, sprostredkovateľskou firmou, súčinnosť s miestnym úradom práce a pod.),

• analýza schopností uchádzačov (IQ testy, psychologické testy, jazykové a odborné testy

apod.),

• rozhodnutie o výbere (platí zásada slušnej informácie uchádzačov – i odmietnutých o

výsledkoch výberového konania).

Činnosti spojené so získavaním a výberom pracovníkov sú veľmi citlivou oblasťou

personálnej práce a majú vplyv na celú činnosť organizácie. Organizácia pri nich vstupuje do

kontaktu so širokou verejnosťou, spôsob jej postupu, serióznosť voči uchádzačom i vlastným

zamestnancom sa stávajú súčasťou imidžu podniku, zvyšujú sa tak predpoklady pre získanie

kvalitných pr

11.1.2 Tvorba pracovných podmienok

Tvorba optimálnych pracovných podmienok je úlohou organizácie práce, ktorá je

interdisciplinárnou vedou, využíva teoretické poznatky spoločenských, prírodných a

technických vied. Je to najmä ergonómia, psychológia

p

podmienok dodržiavali ľudské práva a súčasne taký systém práce, ktorý umožní zv

osy organizácie.

Problém optimálnych pracovných podmienok nemožno riešiť iba obmedzen

rbu vonkajších a vnútorných pracovných podmienok, ako

vytváranie vhodného pracovného prostredia; ale a najmä, aby pracovník chcel a m

173

Ak vládne medzi zamestnancami závisť a nedôvera, potom takáto pracovná klíma bude

narušená a bude brzdiť aj činnosť organizácie. Ak má pracovník pocit, že nadriadený

znevažuje jeho ľudskú dôstojnosť, ak sa k nemu správa nespravodlivo, potom treba rátať

ý ou)

výr žité

tech

.

rma

pos rodinným príslušníkom. V mnohých firmách, najmä vo

praktických skúseností so zmenami v požiadavkách na pracovníkov. Vzhľadom na zmeny

ľadom

eny v charaktere práce sa tento proces stáva celoživotnou úlohou každého pracovníka.

systematický a plánovitý postup vychádzajúci

z predpokladaného vývoja štruktúry pracovníkov a požiadaviek na ich schopnosti.

jnosť s prácou, príspevkami na stravovanie, bývanie, dôchodkové

zab

s t m, že sa mu práca nebude dariť. S postupujúcou intenzifikáciou (automatizáci

obného procesu sú potrebnejší kvalifikovanejší pracovníci, schopní obsluhovať zlo

nické zariadenia a niesť vlastnú zodpovednosť. Tým sa mení aj vzťah medzi

zamestnancom a zamestnávateľom – stávajú sa spolupracovníkmi.

11 1.3 Sociálne služby

Pod pojmom sociálne služby rozumieme komplex činností, resp. služieb, ktoré fi

kytuje svojim zamestnancom a ich

vyspelých trhových ekonomikách má práve tento faktor rozhodujúcu úlohu (nie zriedka stojí

pred výškou mzdy). K hlavným službám patrí systém vzdelávania. Hlavnou náplňou je oblasť

kvalifikácie, t j. oblasť profesnej prípravy orientovanej na špecificky profesne orientované

znalosti, zručnosti a skúsenosti. Sem patrí aj rekvalifikácia, t.j. dopĺňanie vedomostí a

charaktere práce sa tento proces stáva celoživotnou úlohou každého pracovníka. Vzhv

na zm

V príprave firemného vzdelávania je potrebný

Relatívne samostatnou oblasťou, najmä pre riadiacich pracovníkov, je tréning tzv.

sociálnych zručností, t.j. schopností komunikovať s ľuďmi, riešiť konflikty, motivovať

pracovníkov.

Významným faktorom utvárania pocitu spokojnosti s prácou je úroveň a zabezpečovanie

sociálnych potrieb pracovníkov a to rôznymi formami. Napríklad zabezpečovanie trvalého

zamestnania, spoko

ezpečenie, na rekreáciu, zdravotnícku starostlivosť, starostlivosť o deti predškolského

veku, organizovanie aktivít voľného času, poskytovanie výhodných pôžičiek, rôzne formy

poistenia, a pod.

Plošné a paušálne poskytovanie týchto výhod prináša zníženie ich motivačnej účinnosti.

Preto je účelné poskytovanie týchto pôžitkov legislatívnou úpravou, čo je spravidla formou

kolektívnej zmluvy.

174

Vo vyspelých trhových ekonomikách sa čoraz častejšie využíva tzv. cafeteria systém

v sociálnych pôžitkoch zamestnancov. Každý zamestnanec má k dispozícii určitú výšku

hodnoty bonus týchto služieb a podľa ponuky firmy si sám určuje štruktúru ich čerpania

podľa svojich záujmových a sociálnych preferencií. Zvyšuje sa tak celkový účinok týchto

pôžitkov a tým aj spokojnosť zamestnancov.

11.1.4 Odmeňovanie zamestnancov

V trhovej ekonomike chápeme odmeňovanie – mzdu podľa Zákona o mzde č. 1/1992 Zb.

. predovšetkým ako cenu práce. Problémom určovania odmeny za prácu sa zaoberajú viaceré

ýška závisí

ka, pohyb a diferenciácia závisia od konkrétnej situácie na trhu práce a od

z

vedné disciplíny, napr. ergonómia, národohospodárska náuka, podnikovohospodárska náuka,

pracovné právo, etika, sociológia a iné. Určité zjednodušenie v orientácii interdisciplinárnych

prístupov ku mzde predstavuje syntéza dvoch základných pohľadov na mzdu a to ako

kategória:

• národohospodárska,

• podnikovohospodárska.

Národohospodárska náuka sa zaoberá otázkami odmeňovania pracujúcich v rámci teórie

rozdeľovania, otázkami vymedzenia štátu v oblasti mzdovej politiky (napr. stanovenie

minimálnych miezd, mzdová regulácia) a voľby prostriedkov na zabezpečenie týchto úloh.

Mzdu považuje za dôchodok pracujúcich, slúži ako zdroj krytia ich potrieb a jej v

od viacerých činiteľov, najmä od:

• trhových činiteľov, kde mzdu determinuje trhový mechanizmus, mzda je cena práce,

ktorej výš

efektívnosti podnikania;

• mimotrhových činiteľov, kde mzdu determinujú aj také prvky, ako je nadanie, vzdelanie,

kvalifikácia, profesia, prax, vrodené a získané schopnosti, výkonnosť, vek, kreativita a

iné.

Podnikovo hospodárska náuka sa zaoberá otázkami odmeňovania pracujúcich a vymedzuje

mzdu ako:

• odmenu za prácu, tzn., že je cenou práce ako výrobného faktora organizácie,

• náklad organizácie, a teda ovplyvňuje výšku nákladov, ako aj zisk, prípadne stratu,

175

• výdavok organizácie, časť mzdy vyplácaná na základe pracovných zmlúv. Relatívne

nezávisí od výnosov organizácie (ide o časovú mzdu, úkolovú mzdu, mzdové príplatky a

pod.).

Obsahové vymedzenie mzdy nie je vždy jednoznačné, a preto treba vychádzať

v konkrétnych prípadoch z danej legislatívy. Vo vyspelých trhových ekonomikách nie je

riame štátne riadenie miezd. Aj v prípadoch, že štát má o niektoré pracovné činnosti

j), nezasahuje do odmeňovania príslušných skupín

racovníkov. Mzdová a sociálna politika sa realizuje v podmienkach tarifnej autonómie

íka pred zamestnávateľom.

á pracovník nárok nezávisle od pracovného zaradenia, vykonávanej

tých výsledkov a platobnej schopnosti zamestnávateľa. Výška

min málnej mzdy sa má zákonne upravovať podľa vývoja životných nákladov. Stanovená

ácie práce o kolektívnom rokovaní.53 Kolektívne rokovanie

zam

org na druhej strane. Kolektívne rokovanie je teda dvojstranné,

• tívna zmluva organizácie – firmy, ktorá je uzatvorená medzi príslušným odborovým

na zmluva vyššieho stupňa, uzatvorená medzi odborovým orgánom odvetvovým a

p

eminentný záujem (napr. výskum a vývo

p

organizácie, na základe rokovaní odborov s podnikateľmi. Zásahy štátu do mzdovej a

sociálnej politiky sa sústreďujú iba do týchto oblastí:

• sociálne zákonodarstvo, napr. sociálne zabezpečenie v chorobe, starobe, stanovenie

zákonnej dĺžky pracovného času, výmera dovolenky, bezpečnosť pri práci a pod.,

• stanovenie zaručenej minimálnej mzdy, ktorou sa zabezpečuje základná sociálna ochrana

pracovn

Na minimálnu mzdu m

pracovnej činnosti, dosiahnu

i

minimálna mzda je záväzná pri kolektívnom rokovaní odborov a zamestnávateľov.

Kolektívne rokovanie je základným prostriedkom tvorby miezd v trhovej ekonomike,

výsledkom ktorého sú dohody o celom komplexe mzdových, pracovných a sociálnych

podmienok na trhu práce. Obsah, formu a spôsoby kolektívneho rokovania upravuje

Konvencia Medzinárodnej organiz

u nás je legislatívne upravené zákonom,54 podľa ktorého ide o rokovanie medzi

estnávateľom, skupinou zamestnávateľov, alebo jednou či viacerými zamestnávateľskými

anizáciami zamestnancov

prípadne trojstranné:

Cieľom kolektívneho rokovania je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorá môže byť:

kolek

orgánom firmy a vedením firmy,

• kolektív

najmenej tromi zamestnávateľmi,

53 Konvencia č. 154/1981 Medzinárodnej organizácie práce, Ženeva 54 Zákon č.2/1990 Zb. o kolektívnom rokovaní zo dňa 4. 12. 1990

176

• generálna dohoda(GD), ktorá vzniká na základe tripartitného rokovania.(vláda,

zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov). GD má charakter politického dokumentu,

ktorého hlavným cieľom je udržanie sociálneho zmieru v spoločnosti. Obsahuje

álna výška taríf a zákonných príplatkov

zod

upr

Systémy

pcov zamestnancov do všetkých etáp – od navrhovania systému, cez

• na potreby organizácie a zamestnancov,

• ý za účasti zástupcov zamestnancov.

ustanovenia o hospodárskej politike, politike zamestnanosti, pracovných príjmov a

ustanovenia týkajúce sa sociálnej oblasti

Rokovania u nás sa teda uskutočňujú na troch úrovniach: na centrálnej, odvetvovej a

firemnej úrovni.

Ak v organizácii nie je uzatvorená kolektívna zmluva, platí podľa zákona o mzde55 tarifná

stupnica určená vládnym nariadením, a to ako minim

k mzde. Tým sa umožňuje, aby individuálni zamestnávatelia mohli vytvárať mzdové systémy

povedajúce potrebám špecifických podmienok organizácie.

Odbory v trhových ekonomikách nie sú prívržencami štátnej dôchodkovej politiky, ale

ednostňujú kolektívne rokovanie.

11.1.4.1 Systémy miezd

Systém peňažného odmeňovania je metóda určovania miezd – zárobku.

odmeňovania sú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych vzťahov a môžu mať rozhodujúci

(kladný alebo záporný) vplyv na efektívne hospodárenie firmy, ako i vzťahy medzi vedením a

zamestnancami. Je celkom prirodzené, že čím je daný systém v konkrétnych podmienkach

starostlivejšie zvolený a prispôsobený špecifickým potrebám organizácie a zainteresovanej

pracovnej skupine, tým väčšiu má nádej na úspech. Kľúčový význam pri zavádzaní systémov

odmeňovania hrajú aspekty výrobných vzťahov. Ak sa so systémom stotožnia sami

zamestnanci, bude systém fungovať oveľa lepšie. Stotožnenie možno dosiahnuť

zainteresovaním zástu

jeho zavedenie, sledovanie, až po vyhodnocovanie. Najlepší systém je preto ten, ktorý:

je starostlivo vybraný so zreteľom

• má dôveru na všetkých úrovniach a sekciách vedenia i zamestnancov,

bol vyvinutý, zavedený a udržiavan

55 Zákon o mzde, priemernom zárobku, a odmene za pracovnú pohotovosť č. 1/1992 Zb.z.a jej novelizácia. Pod mzdou rozumieme peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovanej zamestnancovi za prácu

177

I keď sú známe rôzne systémy - formy miezd, v praxi sa najčastejšie využívajú:

časové formy mzdy,

úkolové formy mzdy,

pohnútkové mzdové systémy.

•

•

•

losťou práce zariadenia, alebo režimom technologického procesu či

kon. V takých prípadoch, kde

rozsahu využíva v manažérstve, technicko-administratívnej

Pri robotníckych profesií ju vypočítame podľa vzorca:

nevznikajú spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

ho pracovného

pracuje, tým ľa čím

viac práce sa vykoná za rovnaký čas a na rovnakom zariadení, tým nižšie budú jednotkové

náklady. Základným predpokladom individuálneho odmeňovania za dosiahnuté výsledky je

spracovanie výkonových noriem. Pre spracovanie výkonových noriem je v súčasnosti

Časové formy mzdy sa používajú na pracoviskách s núteným pracovným tempom

určovaným rých

náročnosťou na veľmi presnú a kvalitnú prácu. Jej uplatnenie sa nemôže viazať na dôkladné

normovanie práce.

Podstata časovej mzdy spočíva v tom, že pracovník je odmeňovaný na základe množstva

odpracovaného času, čo nepodnecuje pracovníkov zvyšovať vý

sa požaduje vysoká kvalita, veľké výkony apod., možno uplatniť niektorú z foriem

pohnútkovej mzdy.

Časová mzda sa vo veľkom

práci i v robotníckych profesiách.

Mc = Mt . Ho

kde Mc je časová norma,

Mt - mzdová hodinová tarifa,

Ho -počet odpracovaných hodín za mesiac.

Časová mzda má množstvo výhod i nevýhod. Ako hlavné výhody možno stručne

spomenúť:

• ľahko a lacno sa administruje a pomáha vedeniu pri odhadoch nákladov na pracovnú silu,

• mnoho zamestnancov oceňuje stabilný zárobok,

• je jednoduchá na pochopenie,

•

Úkolové mzdy sa používajú pri odmeňovaní pracovníkov podľa dosiahnuté

výkonu. Tento individuálny druh odmeňovania má veľký význam. Čím efektívnejšie robotník

viac úloh splní a tým vyšší bude jeho zárobok. Z hľadiska zamestnávate

178

množstvo spôsobov, sú to analyticko - prepočtové metódy, rôzne druhy pracovných štúdií , a

veľké množstvo úkolových foriem miezd, ako aj ich rôznych

Podľa závislosti medzi výkonom robotníkov a ich zárobkom možno

• lasická úkolová mzda,

určuje podľa normovaného času stanoveného na vyrobenú jednotku

odne menená (ak je technicky zdôvodnená).

Jed rca:

ú =

mzda v Sk,

robenú jednotku v Sk,

systémy vopred určených časových normatívov a pod.

V praxi sa používa

modifikácií a kombinácií.

úkolové formy mzdy rozdeliť, napr. do piatich základných skupín:

k

• diferencovaná úkolová mzda,

• degresívna úkolová mzda,

• progresívna úkolová mzda,

• akordná mzda.

Klasická úkolová mzda (nediferencovaná). Pri nej existuje priama závislosť medzi

výkonom a zárobkom (v pomere 1:1). Poznáme úkolovú mzdu kusovú, pri ktorej výška mzdy

závisí od kusovej sadzby (odvodenej od normy času), a od množstva produkcie . V prípade

noriem sa zárobok

výrobku, prípadne na časť alebo celý objem výroby. Výkonová norma musí byť pracovníkom

vopred známa a nesmie byť bezdôv

noduchú (priamu) úkolovú mzdu Mú vypočítame zo vzo

M Sj . Q

kde Mú je priama úkolová

Sj - mzdová sadzba za jednu vy

60.čjMNS =

t

a času v minútach,

t .

. Pri nej sa používa niekoľko mzdových taríf. Robotníci,

a tí, ktorí normy neplnia, sa

Q - množstvo vyrobených jednotiek,

N - normč

M - mzdová tarifa

Diferencovaná úkolová mzda

ktorí dosahujú vysoký výkon, sa odmeňujú vyššími sadzbami,

odmeňujú nižšími (sankčnými) tarifami.

Degresívna úkolová mzda. Pri nej robotník dostane za zvýšené plnenie výkonovej normy

zvýšený zárobok (prémiu), samozrejme menší ako je prekročenie normy. Odôvodňuje sa to

tým, že robotník sa v určitých prípadoch musí deliť so zamestnávateľom o výsledky zvýšenia

produktivity práce.

179

Progresívna úkolová mzda. Pri tomto spôsobe odmeňovania sa použije opačný postup ako

pri predošlom prípade..

Akordná mzda je osobitnou formou úkolovej mzdy, pri ktorej je určenie rozsiahlejšej časti,

prípadne celej uzavretej úlohy so stanovením termínu splnenia a výšky odmeny za splnenie.

Uplatňuje sa napr. v stavebníctve.

Podielová forma mzdy. Táto forma je vysoko motivačná pre niektoré druhy činností.

odmeny pre pracovníka na vytvorenom prínose (napr. na

b dôležitou a citlivou otázkou je stanovenie výšky podielu.

zdy pre skupinu pracovníkov spolu je účelné stanoviť

lá deľby zárobku medzi členov skupiny.

ré praktizujú

a uvedomiť význam aspektu

zamestnanecko-zamestnávateľského vzť čiť efektívne metódy a procedúry na

formy. V praxi sa najčastejšie

vyskytujú: Prémie a odmeny, príplatky ku mzde, osobné hodnotenia a podiely na

hospodárskom výsledku, zainteresovanosť na zisku, participačné systémy zamestnaneckých

y často vzájomne kombinujú, a tak sa môžeme stretnúť

iou, časovou mzdou s výkonnostnou odmenou, s časovou mzdou

konnostnou odmenou a osobným ohodnotením, časovou mzdou s prémiou, alebo

ie

nosti – ako je práca účinná. Táto účinnosť práce ako výrobný faktor sa

všeobecne nazýva produktivita práce.

Základom je stanovenie podielu

trž ách, zisku apod.). Osobitne

Pri stanovení podielovej m

jednoznačné pravid

Kombinovaná mzda vychádza z kombinácie predchádzajúcich, prípadne ďalších

doplnkových. mzdových foriem.

Zavádzanie nových alebo revidovaných výkonových noriem vyžaduje, aby zamestnanci a

ich zástupcovia s nimi súhlasili.. Všetky zmeny, napr. zmeny typu výrobku, materiálu,

technických parametrov, strojov alebo technologických (pracovných) postupov, sa musia

prerokovať; čím sú zmeny častejšie, tým je viac dohadovania. Organizácie, kto

za dosiahnuté výsledky individuálne odmeňovanie, si tu musi

ahu a zabezpe

riešenie prípadných sporov a konfliktov.

K osobitným druhom môžeme počítať doplnkové mzdové

akcií a mnoho ďalších, nie zriedka i interne utajovaných.

V praxi sa uvedené mzdové form

s úkolovou mzdou s prém

s vý

podielom na hospodárskom výsledku a pod.

11.2 Produktivita práce a jej meran

V predchádzajúcej časti sme charakterizovali mzdu ako cenu práce, ako súčasť nákladov

organizácie. Je logické, že organizácia chce vedieť, ako sa mu tieto náklady zhodnotia vo

výstupoch svojej čin

180

Produktivitu práce môžeme vyjadriť dvoma spôsobmi:

• priamo,

• nepriamo.

Priamy spôsob vyjadruje úroveň produktivity práce P.

Pomerom objemu výkonu Q, ktorý je výrazom účinnosti práce, a množstva času (práce)

T spotrebovaného na dosiahnutý objem výkonu pomocou vzorca:

TQP =

Kde Q je objem výkonu,

T - čas spotrebovaný na objem výkonu,

P - produktivita práce.

Objem výkonu možno vyjadriť v peňažných jednotkách (tržby) alebo vo fyzických

jednotkách (kusoch, tonách apod.). Porovnanie produktivity práce je presnejšie vyjadrené vo

fyzických jednotkách.

Množstvo práce spotrebovanej na dosiahnutý objem výkonu možno vyjadriť

odpracovaným časom alebo počtom pracovníkov.

Nepriamy spôsob merania produktivity práce vyjadruje, koľko času je potrebné na

zhotovenie jednotky objemu výkonu. Vyjadrujeme ho vzorcom:

QTP =

Predstavuje tiež recipročnú hodnotu priameho spôsobu, čo vyjadruje aj prácnosť.

Podľa toho, z akého hľadiska – za akú časovú jednotku zisťujeme produktivitu práce,

rozoznávame produktivitu hodinovú, dennú, mesačnú, ročnú a pod.

Hodinová produktivita práce sa vypočíta:

sh

nn

PT

= P

kde Pn je hodinová produktivita práce,

Qn - objem výkonu za hodinu,

Psh - počet pracovníkov v evidencii.

181

Denná produktivita práce sa vypočíta:

sd

dd

PQP =

kd

Mesačná produktivita práce sa vypočíta:

e Pd je denná produktivita práce,

Qd - objem výkonu za deň,

Psd - počet pracovníkov v sledovanom dni.

sm

mm

PQP =

aný mesiac,

ce je:

kde Pm je mesačná produktivita práce,

Qm - objem výkonu za d

Psm - priemerný evidenčný stav pracovníkov v danom mesiaci.

Ročná produktivita prá

sr

r

PQ

=rP

kde Pr je ročná produktivita práce,

Qr - ročný objem výkonu za daný rok,

Psr - priemerný evidenčný stav pracovníkov v danom roku.

Z hľadiska vzťahu produktivity práce ako ukazovateľa práce a mzdy ako nákladového

mala rásť

rýc

patria:

. prácnosť produkcie – vzťah medzi prácnosťou a produktivitou je nepriamo úmerný, tj. ak

cnosť produkcie je možno znižovať mechanizáciou,

automatizáciou, zavádzaním progresívnej konštrukcie, techniky a technológie a pod.

2. zmena sortimentu výroby – orientácia na výrobky s nižšou prácnosťou,

– znižovaním absencií, zdokonaľovaním manažmentu

ti,

acovníkov – zvyšovaním kvalifikácie, znižovaním

fluktuácie apod.,

urovín a polotovarov,

6. zlepšovanie využívania dlhodobého i krátkodobého majetku a pod.

vyjadrenia práce všeobecne platí základné pravidlo, že produktivita práce by

hlejšie ako mzdy.

Medzi základné faktory, ktoré ovplyvňujú rast produktivity práce,

1

prácnosť klesá, produktivita stúpa. Prá

3. dokonalé využitie pracovného času

práce, znižovaním nepodarkovos

4. zlepšovanie kvalifikačnej štruktúry pr

5. zlepšovanie využívania materiálu, s

182

Ukazovatele produktivity práce sa členia na syntetické a analytické.

yjadrenie celkovej úrovne a vývoja produktivity práce a

výroby a objemom živej práce. Rozklad syntetických

terizovať produktivitu práce z určitého

využitia dlhodobého majetku, materiálu, plnenia

výkonových noriem a pod. Ako príklad uvádzame syntetický rozklad produktivity práce,

k ďalším ukazovateľom firmy, a to:

dm

Účinnosť DM a vybavenosti živej práce Up

Up = Q/Pp

Vybavenosť pracovníkov DM V

V = DM/Pp

ov na rast produktivity práce je dôležité, aby:

innosti DM a ten väčší ako

dex rastu vybavenosti pracovníka DM. Ak by táto nerovnosť nebola dodržaná, svedčilo by

iemer, váhou je čas, v ktorom sa stav pracovníkov sleduje).

zácie

aktivitu ľudského

získavanie a výber pracovníkov, plánovanie počtu a štruktúry pracovníkov, ich

práce, popis pracovných miest, tvorba mzdových systémov, sledovanie a zlepšovanie

alizácia vzdelávacích systémov,

odnocuje využívanie

racovnej sily pomocou rôznych ukazovateľov, najmä pomocou produktivity práce, prácnosti,

vy

Syntetické ukazovatele slúžia na v

vyjadrujú vzťahy medzi objemom

ukazovateľov na analytické umožňuje charak

zvoleného hľadiska, napr. z hľadiska

ktorý vyjadruje vzťah tohto ukazovateľa

Účinnosť – využitie dlhodobého majetku U

Udm = Q/DM

Pri sledovaní dynamiky uvedených faktor

Index rastu produktivity práce bol väčší ako index rastu úč

in

to, napr. o prekapitalizovaní danej firmy DM a o jeho nízkom využití.

Sledovanie stavy pracovníkov sa sleduje buď ako jednoduchý aritmetický priemer; alebo

vážený aritmetický pr

Zhrnutie

Ľudský potenciál so svojimi jedinečnými schopnosťami má pre činnosť organi

rozhodujúci význam. Organizácia má cieľ podporovať a zvyšovať

potenciálu, k tomu využíva motivačné faktory, medzi ktoré môžeme počítať najmä:

rozmiestňovanie a hodnotenie, hodnotenie ich pracovných výkonov, hodnotenie a normovanie

pracovných podmienok a bezpečnosti práce, plánovanie a re

optimalizovať sociálnu starostlivosť, atď. Organizácia skúma a vyh

p

bavenosti práce dlhodobým majetkom a pod.

183

pracovníkov?

3. Aký vplyv majú pracovné podmienk žby na zamestnancov?

5. Aké metódy výpočtu produktivity prá ?

ktivity práce?

Zo

va 2002

9

] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995

Tieto ukazovatele sú súčasťou hodnotenia a využívania výrobných faktorov organizácie a

ako také slúžia na prijímanie rozhodnutí.

Otázky na diskusiu

1. Čo je obsahom ľudského potenciálu?

2. Aké sú hlavné spôsoby získavania a výberu

y a sociálne slu

4. Aké mzdové systémy – formy poznáme?

ce poznáme

6. Ktoré hlavné faktory pôsobia na rast produ

znam použitej a odporúčanej literatúry

[l] Čambál, M.-Holková, A.-Horňák, F.: Manažérstvo podniku, Bratislava, STU 2000

[2] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratisla

[3] Sablik, J. Ergonómia. ES SVŠT, Bratislava 1984/1990

[4] Sakál, P. – Štrpka, A.: Operačná a systémová analýza. ES SVŠT Bratislava198

[4

184

12. Výrobný proces

o preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

u,

rocesu,

rozlíšiť tvrdú a pružnú automatizáciu – ich výhody, resp. nevýhody.

čas ktorého sa

výstupy v rozhodujúcej miere ovplyvňujú fungovanie organizácie, jej konkurencieschopnosť

ôžeme ho členiť

viacerých aspektov, najmä z hľadiska vzťahu k výrobku, charakteru jednotlivých zložiek

ýrobného procesu, stupňa zložitosti, výrobných fáz, spôsobu a miery opakovateľnosti,

Pre efektívne fungovanie výrobného procesu sa musí rešpektovať objektívne existujúce

ákonitosti, ako je jeho proporcionálnosť, paralelnosť, rytmičnosť a nepretržitosť. Veľmi

ôležité je priestorové a časové usporiadanie pracovísk, ich formy organizácie od fázovej

rmy organizácie až po výrobné systémy. Buďte slušní k ľuďom, keď postupujete nahor

Môžete ich stretnúť, keď budete padať dolu.

Wilson Mizner

2.1 Výrobný proces a jeho členenie

Výrobný proces je tvorivý proces, ktorý má hlavnú funkciu tvorbu úžitkových hodnôt a

sť organizácie. Jeho členenie môžeme robiť z rôznych aspektov.

edzi základné aspekty jeho členenia patrí hľadisko:

P

• charakterizovať výrobný proces,

• členiť výrobný proces z hľadiska základných aspektov,

• opísať základné typy výroby, ich výhody a nevýhody,

• vysvetliť podstatu optimalizácie výrobného program

• opísať priestorovú a časovú štruktúru výrobného procesu,

• vysvetliť metódy rozmiestňovania pracovísk,

• charakterizovať metódy a tvorbu toku materiálu,

• opísať jednotlivé formy organizácie výrobného p

•

Výrobný proces tvorí časť transformačného procesu organizácie, po

uskutočňuje premena vstupov (výrobných faktorov) na výstupy (výrobky a služby). Tieto

a postavenie na trhu. Vzhľadom na zložitosť výrobného procesu m

z

v

z

d

fo

1

predstavuje hlavnú činno

M

185

• vzťahu k výrobku,

• charakteru jednotlivých zložiek výrobného procesu,

j. podľa úlohy (účasti) jeho

a hlavný,

enia tvar, zloženie, akosť

obkov a tvoria ich

substanciu. Sú rozhodujúcou časťou výrobného procesu (napr. zhotovovanie výrobkov,

odliatkov, montáže a pod.).

ktorý

vací.

Zhotovovací proces je spôsob účelného spracovania

výrobok určený na expedíciu (len výnimočne zostá

Kontrolný proces je proces, v ktorom sa vykonáva kontrola kvality urobených operácií.

anipulačnú činnosť, začína príjmom materiálu a

y, pokračuje na pracoviskách, medzi pracoviskami až po expedíciu. Medzi

anipulácie s materiálom patrí: manipulácia operačná, medzioperačná, pri

odernizáciu, rekonštrukciu hmotného

• stupňa zložitosti,

• výrobných fáz,

• spôsobu a miery opakovateľnosti.

Výrobný proces z hľadiska jeho vzťahu k výrobku, t.

jednotlivých prvkov pri tvorbe výrobkov delíme na tri základné druhy procesov: n

pomocný a vedľajší.

Hlavný výrobný proces predstavuje súhrn operácií, ktoré m

surovín, materiálov, polotovarov, ktoré priamo prechádzajú do výr

Pomocný výrobný proces rovnako mení tvar, zloženie, akosť, ale takých výrobkov, ktoré

materiálne neprechádzajú do hotových výrobkov, opúšťajúcich organizáciu. Umožňuje

uskutočňovať hlavný výrobný proces; ide napr. o výrobu nástrojov, prípravkov a pod.

Vedľajší výrobný proces zabezpečuje všetky druhy energií, napr. elektrická energia,

stlačený vzduch, para, úžitková voda apod.

V niektorých prípadoch sa v organizáciách realizuje tzv. pridružený výrobný proces,

bezprostredne nesúvisí s výrobným programom organizácie.

Z hľadiska odlišnosti charakteru jednotlivých čiastkových prvkov, ktoré sa vyskytujú

v jednotlivých fázach výrobného procesu, môžeme výrobný proces členiť na: zhotovovací,

kontrolný, manipulačný, udržovací a sklado

jednotlivých súčiastok na hotový

va vo firme).

Manipulačný proces zahrňuje všetku m

surovín do firm

základné oblasti m

meraní, triedení, počítaní, vážení; závodná doprava, skladové hospodárstvo, obalové

hospodárstvo, paletizácia, kontajnerizácia a pod.

Udržovací proces zahrňuje údržbu a opravy, m

majetku firmy.

186

Skladovací proces obsahuje skladovanie surovín, materiálu, súčiastok i hotových

) rozsahu zodpovedajúcom potrebám výroby.

o materiálu a predstavujú jeden kus alebo rovnorodú hmotu). Jednotlivé

organizáciu, vzájomnú koordináciu na seba nadväzujúcich prác.

a výkovkov, výliskov, odliatkov apod.).

nických výrobkov to môže byť,

bku, konečná povrchová úprava apod.

členíme na: pretržitý,

cké, metalurgické procesy a pod.), ak sa

obný proces sa opakuje v pravidelných cykloch a hovoríme o sériovosti

výrobkov v primeranom (normovanom

Výrobné procesy z hľadiska zložitosti výrobkov sa členia na jednoduché a zložité.

V jednoduchom výrobnom procese sa zhotovujú jednoduché výrobky(získané z jedného

druhu východiskovéh

operácie neprechádzajú vedľa seba, ale postupne po sebe. Zladenie prác je nenáročné.

V zložitom výrobnom procese sa zhotovujú zložité výrobky (spojením rôznych

samostatných častí). Typickým príkladom sú stroje a zariadenia. Zložitý výrobný proces

kladie značné požiadavky na

Zložitý výrobný proces je charakteristický pre strojársku výrobu.

Výrobný proces sa obvykle člení na tri základné fázy: predhotovovania, zhotovovanie a

dohotovovanie.

Predhotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorej sa uskutočňuje výroba polotovarov

určených na ďalšie spracovanie (napr. výrob

Zhotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorom sa uskutočňuje výroba súčiastok a

dielov pomocou obrábania, tvárnenia, zvárania (u elektrotech

napr. navíjanie, impregnovanie a pod).

Dohotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorej sa uskutočňujú kompletovacie práce,

napr. predmontáž, montáž, vyskúšanie výro

Schematické znázornenie základných fáz strojárskej výroby je na obr. 12.1.

Výrobný proces z hľadiska spôsobu a miery opakovateľnosti

nepretržitý, cyklický a necyklický.

Pretržitý (nespojitý - diskontinuálny), výrobný proces sa prerušuje v závislosti od

organizácie práce (spôsobu priebehu technologických operácií) – je typický pre strojársku

výrobu.

Nepretržitý (spojitý – kontinuálny), výrobný proces predstavuje priebeh jednotlivých

operácií bez časového prerušenia (napr. chemi

preruší, tak iba pri opravách alebo vo výnimočných prípadoch .

Cyklický, výr

výroby.

Necyklický výrobný proces sa vyskytuje pri sporadickej a neopakovanej výrobe.

187

PREDHOTOVOVANIE DOHOTOVOVANI

VÝROBOK

Obr. 12.1 Schematické znázornenie základných fáz strojárskej výroby

lenení sa používajú aj ďalšie členenia výrobného procesu,

ňa automatizácie na ručné, strojno-mechanizované, aparatúrne a automati-

sa vyznačuje určitými technickými, organizačnými, ekonomickými a ďalšími

charakter vyrábaných výrobkov,

• rozsah a podrobnosť t

stupeň špecializácie, mechanizácie a automatizácie používaných strojných zariadení a

iadavky na kvalifikáciu pracovníkov,

Okrem uvedených základných č

napr.:

• podľa charakteru zložiek na pracovný, technologický, prírodný a prípadne ďalšie procesy,

• podľa stup

zované.

12.2 Typy výroby

Typ výroby

charakteristickými znakmi, ku ktorým patrí najmä:

•

echnickej prípravy výroby,

•

technológií,

• pož

188

• forma organizácie a zložitosti riadenia výrobného procesu,

• ekonomické výsledky výroby.

Pre vyme dzenie typu výroby je základným kritériom miera opakovateľnosti, resp. stupeň

tálosti výrobného procesu výrobkov počas určitého obdobia. Rozoznávame tieto tri základné

kusový typ,

eopakovateľnosťou, resp. nepravidelnou opakovateľnos-

ovaného obdobia. Kusový typ výroby sa

• otové výrobky sa od seba líšia, každý výrobok predstavuje nový druh

teľa (sú to najmä výrobky prototypov, vzoriek,

ostatnú technickú prípravu, rozsah technickej prípravy je

vykonávajú rôznorodé práce, čo vedie k univerzálnosti, na ktorú je potrebný

ň ich kvalifikácie,

riebeh výroby vyžaduje technologické usporiadanie výrobného procesu,

i zložité,

Sériový typ výroby sa vyzna

určitých množstiev – sérií rovnakých finálnych výrobkov. Vyrábané množstvo za plánované

opakovane zadávajú vo výrobných dávkach. Sériová výroba sa obvykle vnútorne člení na

ľ

ma ľkosériová ku hromadnej výrobe.

s

typy výroby:

•

• sériový typ,

• hromadný typ výroby.

Kusový typ výroby sa vyznačuje n

ťou výroby jednotlivých druhov výrobkov počas plán

vyznačuje nasledovnými osobitosťami:

jednotlivé h

zodpovedajúci predstave budúceho užíva

výrobkov ťažkého strojárstva a pod.),

• každý výrobok si vyžaduje sam

veľký - podrobnosť dokumentácie malá,

• využívajú sa prevážne univerzálne stroje a zariadenia, prípravky, nástroje a meradlá,

• robotníci

vysoký stupe

• rôznorodý p

riadenie výroby je veľm

• obvykle nižšia produktivita práce, nerovnomerné využívanie kapacít, dlhé priebežné časy

a značná viazanosť prevádzkových prostriedkov nepriaznivo ovplyvňujú ekonomickú

efektívnosť,

• vysoké náklady spojené so skladovaním materiálu a s vysokou rozpracovanosťou výroby.

čuje pravidelne alebo nepravidelne opakovaním výroby

obdobie sa delí na niekoľko výrobných sérií. Súčiastky vyrábaných výrobkov sa do výroby

ve kosériovú, strednesériovú a malosériovú. Presné vymedzenie charakteristických znakov je

obtiažne, pohybujú sa medzi charakteristickými znakmi kusovej a hromadnej výroby, pričom

losériová výroba sa blíži ku kusovej a ve

189

Hromadný typ výroby sa vyznačuje neustálym opakovaním výroby jedného alebo niekoľko

lo druhov výrobkov vo veľkých

má množstvách počas dlhého obdobia (najmenej rok).

•

• nštrukčne a technologicky vyzreté,

robotníkov,

•

yšší typ výroby

mickej efektívnosti výroby.

Typ výroby nie je nem ienok organizácie

a najm

Výrobný ktorom sú účelne usporiadané

z

ktorou obvykle rozumiem čité rozmiestnenie a usporiadanie pracovísk realizujúcich

r

poh u. Tak vzniká materiálový tok, ktorého priebeh zabezpečuje celý rad

timálne riešenie

robných nákladov.

Hromadný typ výroby sa vyznačuje:

vysoká úroveň technickej prípravy výroby a jej podrobné spracovanie,

výrobky sú ko

• dokonalá a podrobná deľba práce, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej špecializácii

vysoká úroveň organizácie práce a výroby,

• strojné zariadenie býva usporiadané predmetne do prúdových výrobných liniek, riadenie

je pomerne jednoduché,

• uvedené charakteristické znaky vytvárajú predpoklady pre vysokú ekonomickú

efektívnosť výroby.

Z uvedeného opisu jednotlivých typov výroby možno konštatovať, že čím v

môže organizácia uplatniť, tým vyššiu špecializáciu, typizáciu, unifikáciu, progresívnejšiu

techniku a technológiu môže využívať. To sú predpoklady pre podstatné zvyšovanie

produktivity práce a dosahovanie vysokej ekono

enný, ale môže sa meniť podľa konkrétnych podm

ä situácie na trhu.

12.3 Priestorová štruktúra výrobného procesu

proces prebieha v určitom priestore, v

(ro miestnené) výrobné faktory Hovoríme o priestorovej štruktúre výrobného procesu, pod

e ur

vý obný proces v danom, resp. navrhovanom priestore, kde je dôležité zabezpečiť plynulý

yb surovín a materiál

manipulačných pracovníkov a manipulačných prostriedkov. Na realizáciu materiálového toku

sa vynakladá značný objem živej a spredmetnenej práce, ktorý výrazne ovplyvňuje výrobné

náklady. Z praktických poznatkov, ako aj z literárnych prameňov vyplýva, že náklady na

manipuláciu tvoria 10 - 25 % z celkových výrobných nákladov. Op

usporiadania pracovísk a neustála racionalizácia materiálového toku majú značný ekonomický

význam pre znižovanie vý

190

12.3.1 Usporiadanie pracovísk

Podstatou priestorovej štruktúry výrobného procesu je optimálne usporiadanie pracovísk

vo výrobných útvaroch. Usporiadanie pracovísk je ovplyvňované množstvom faktorov, ku

ktorým patrí najmä:

• generel firmy, ktorý predstavuje komplexné situačné rozmiestnenie výrobných,

skladovacích, energetických objektov, komunikácií apod. v priestore firmy,

• komunikačná sieť horizontálna a vertikálna medzi objektami a vo vnútri objektov,

• inžinierske siete, ako rozvody vzduchu, pary, elektriny, vody apod.,

• budovy a ich vlastnosti, ako podlažnosť, plošnosť, pôdorysná a priestorová dispozícia,

• typ výroby, ktorý podmieňuje rôznorodosť materiálových tokov,

• technologický postup, ktorý určuje štruktúru a poradie technologických operácií, atď.

V zásade rozoznávame dva základné spôsoby usporiadania pracovísk a to technologické a

Technologické usporiadanie pracovísk je založené na zásade zoskupovania strojov a

u

o,

ne, sústružnícke dielne, frézarské dielne, atď. Takéto usporiadanie

ma

obného

jov, nedostatkami

žité

ebežné časy s vysokým

ieto

roblémy značne komplikujú riadenie výroby, vysokú viazanosť prevádzkového majetku a

gické zoskupenie pracovísk má aj svoje výhody, napr. koordinácia prác

predmetné.

zariadení podľa ich technologickej príbuznosti – obr. 12.2. V rámci jedného výrobného útvar

sú rozmiestnené technologicky rovnako špecializované pracoviská. Vznikajú tak útvary ak

napr. kováčske diel

pracovísk sa používa iba v menšej miere, prevláda pri nižších typoch výroby – kusová a

losériová s veľmi rôznorodými postupmi výroby výrobkov.

Technologické usporiadanie pracovísk je výhodné pri častých zmenách výr

programu, umožňuje operatívne riešiť problémy zapríčinené poruchami stro

v zásobovaní apod. Pri technologickom usporiadaní však vznikajú veľmi dlhé a zlo

prepravné trasy, rozvetvená medziútvarová kooperácia, dlhé pri

podielom časov manipulácie a kľudu, značná viazanosť prevádzkového majetku . T

p

značné manipulačné náklady, čo nepriaznivo ovplyvňuje výšku nákladov.

Technolo

robotníkov je ľahká, robotníci dosahujú veľmi hlbokú kvalifikáciu, lebo musia vedieť

spracovať vo svojom odbore najrôznejšie súčiastky všetkými možnými spôsobmi. Z pracovísk

s technologickým usporiadaním vychádzajú odborne najzdatnejší pracovníci aj pre ostatné

pracoviská.

191

Zmena výrobné

výroby a práce. Ro

je to pri predmetov

Predmetné usp

technologického p

Obr.

Obr. 12.2 Technologi

ho programu alebo s

vnako absencia, nep

om zoskupení praco

oriadanie pracovísk

ostupu operácií danéh

12.3 Predmetové usp

cké usporiadanie (zoskupenie) pracovísk

ortimentu neznamená v podstate zmenu v organizácii

odarky, apod. nenarušia výrobný priebeh natoľko, ako

vísk.

je založené na princípe usporiadania pracovísk v slede

o výrobku – obr. 12.3.

ori

adanie (zoskupenie) pracovísk

192

V rámci jedného výrobného útvaru sú teda rozmiestnené všetky pracoviská potrebné pre

výrobu jednej súčiastky, montážnej skupiny alebo finálneho výrobku. Toto usporiadanie

racovísk sa využíva vo vyšších typoch výrob s užším sortimentom vyrábaných výrobkov. Pri

predmetnom usporiadaní pracovísk sa podstatne skracuje a zrýchľuje materiálový tok, znižuje

je kombináciou predmetného a technologického

usporiadania. Vzniká tak, že v rámci prevládajúceho technologického usporiadania sa

zostávajú výrobky na jednom mieste a

•

12.

Pri pracovísk sa používa celý rad metód, pomocou kto-

ľadá také riešenie, pri ktorom budú minimálne prepravné vzdialenosti, resp. náklady

nálneho rozmiestňovania pracovísk patrí:

metóda ťažiska,

da.

iestoru v týchto skriptách a rozsiahlosť riešenia uvedených metód si

šenie aj s praktickým príkladom iba prvej metódy – metódu ťažiska.

p

sa viazanosť prevádzkového majetku, zlepšuje sa prehľadnosť výrobného procesu.

Výsledkom sú podstatne nižšie náklady na manipuláciu s materiálom. Nevýhodou tohto

usporiadania je nepružnosť voči zmenám výrobného programu, značná citlivosť na poruchy

pracovísk, vznik nepodarkov a pod.

Okrem uvedených dvoch prevládajúcich usporiadaní je možné sa stretnúť i s ďalšími

usporiadaniami, ku ktorým patrí napr.:

• Hniezdové usporiadanie, ktoré

vytvárajú predmetne usporiadané skupiny pracovísk, tzv. hniezda

• Stacionárne usporiadanie je také, pri ktorom

pohybujú sa pracovníci. Používa sa pri výrobe rozmerných výrobkov, ako napr. lodí,

traktorov a často sa nazýva aj stavenisková výroba.

Individuálne usporiadanie, tu sú pracoviská v rámci výrobného útvaru usporiadané úplne

náhodne bez zrejmých zákonitostí.

3.2 Metódy rozmiestňovania pracovísk

riešení problematiky usporiadania

rých sa h

na prepravu. Medzi najpoužívanejšie metódy racio

trojuholníková metóda,

kruhová metóda,

metóda CRAFT,

súradnicová metó

Pre nedostatok pr

ukážeme podrobné rie

193

Metóda ťažiska využíva pri rozmiestňovaní pracovísk obdobný princíp, aký je používaný

sa

3 4 5

v mechanike pre výpočet ťažiska. Pri riešení sa spracováva tabuľka, v riadkoch ktorej sú

uvedené jednotlivé pracoviská a v stĺpcoch operácie technologického postupu. V tabuľke

zaznamenávajú podľa technologických postupov jednotlivých súčiastok do príslušného poľa

označenie súčiastky a spracovávané množstvo materiálu za určitú časovú jednotku (ako

príklad je vidieť v tab. 12.1).56 Jednotlivé pracoviska sa umiestňujú v slede technologického

postupu, kde je celkový moment minimálny:

Tab. 12.1

Číslo operácie 1 2

Sústruh C 30

A 15 B 10

D 20 E 25 100

Vŕtačka

C 30 D 20 A 15 E 25 40

Hobľovačka

C 30 20

D E 25 75

A 15

Vertikálna

10

E 25 frézovačka

A 15

B D 20

55

Horizontálna 10 30

frézovačka

B A 15

C E 25 55

M = ΣM

de Σ M1 je súčet ľavotočivých momentov,

t ravotočivých momentov.

1 - ΣM p

k

ΣMp - súče p

Príslušnú sumu momentov vypočítame:

M1(p) = Q1 . a1 + Q 2 .a 2 +… Q n . a n

56 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT, Bratislava 1987

194

kde Qi je váha súčiastok v tonách,

ai - rameno momentu vyjadrené počtom políčok vzdialeností od umiestnenia pracovísk.

57

a

technologického postupu – tab. 12.1, pomocou metódy ťažiska. Percento odpadu na

ch pracoviskách považujeme za zanedbateľné.

= 100 . 0 = 0

Príklad:

Navrhnite rozmiestnenie pracovísk potrebných na výrobu daných súčiastok podľ

jednotlivý

Riešenie

Vypočítame postupne všetky momenty každého pracoviska, pre ich správne poradie

umiestnenia:

Pracovisko č. 1 - sústruh M11 = Q11 . a11

Pracovisko č. 1 je najvýhodnejšie umiestniť na 1. operácii, t. j. ako prvé v poradí.

.

M24 = -Q 43 . a43 + Q44 .a 44 + Q 45 . a 45 = -30 . 1 + 20 . 0 + 40 . 1 = 10

Pracovisko č 2 - vŕtačka M23 = Q33 .a33 + Q34 . a34 + Q35 . a35 = 30 . 0 + 20 , 1 + 40 . 2 = 100

M 25 = - Q53. a53 + Q 54 a54 + Q 55 . a 55 = -30 . 2 – 20 . 1 + 40 . 0 = -80

pracoviska č. 2 je ako

30

Minimálny moment je moment M24 , t. j. najvýhodnejšie umiestnenie

štvrté v poradí operácií.

Pracovisko č. 3 – hobľovačka M32 = 75 . 0 + 15 . 2 =

M33 = - 75 . 1 + 15 . 1 = -50

jšie umiestniť ako druhé v poradí.

čka

M43 = -15 . 1 + 55 . 0 = -15

M34 = - 75 . 2 + 15 . 0 = -150

Pracovisko č. 3 je najvýhodne

Pracovisko č. 4 – vertikálna frézova

M42 = 15 . 0 + 55 . 1 = 55

Pracovisko č. 4 je najvýhodnejšie umiestniť ako tretie v poradí.

57 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT, Bratislava 1987

195

Pracovisko č. 5 – horizontálna frézovačka

2 = 125

1 = 45

M52 = 10 . 0 + 15 . 1 + 55 .

M53 = -10 . 1 + 15 . 0 + 55 .

M54 = -10 . 2 – 15 .1 = -35

Pracovisko č. 5 je najvýhodnejšie umiestniť ako štvrté v poradí. Ako štvrté v poradí je však

– vŕtačku. Jedno z týchto pracovísk musíme umiestniť

enším momentom:

= -80

výhodné umiestniť aj pracovisko č. 2

ako piate v poradí a to pracovisko s m

M25 = -30 . 2 –20 . 1 + 40 . 0

e

a frézovačka,

tnenie pracovísk vidieť na obr. 12.4.

2.3.3

Pre

ateriá

a rea

M55 = -10 . 3 – 15 . 2 –55 . 1 = -115

Ako piate v poradí teda umiestnime pracovisko č. 2 – vŕtačka. Najvýhodnejšie umiestneni

strojov bude:

1. sústruh,

2. hobľovačka,

3. vertikálna frézovačka,

4. horizontáln

5. vŕtačka.

Výsledné rozmies

5

2 1

1

m

tok, kto

N

Obr. 12.4 Dispo

Materiálový tok

úsp

lu, polotovarov, ro

lizáciu materiálové

ešný priebeh v

rý zabezpečuje ce

3

zičné riešenie rozm

zpracovaných výrob

rad manipulačnýc

ho toku sa vynaklad

ýrobného procesu j

lý

1

4

iestnenia pracoví

kov apod. Tento

h pracovníkov a

á značný objem

e dôležité zabez

96

sk metódou ťažisk

pohyb nazývame

manipulačných p

živej a spredmet

pečiť plynulý poh

a

s

mate

rostr

nene

yb

urovín,

riálový

iedkov.

j práce,

ktorý výrazne ovplyvňuje výrobné náklady. Z praktických poznatkov, ako aj z literárnych

prameňov vyplýva, že optimálne riešenie usporiadania pracovísk a neustála racionalizácia

materiálového toku majú značný ekonomický význam pre znižovanie výrobných nákladov.

Úroveň materiálového toku analyzujeme a hodnotíme na základe viacerých ukazovateľov,

najmä:

• dĺžka materiálového toku,

• počet pracovníkov viazaných manipuláciou s materiálom,

• objem prepravovaného materiálu,

• náklady na manipuláciu s materiálom,

ácií na priebežnom čase výroby, atď.

ideálnej

rom je pohyb materiálu priamočiary, materiál plynule

icky sa spracováva bez zbytočného skladovania,

onaľovaní materiálového

ku sa používa celý rad spôsobov, z

ového toku – zjednodušená schéma materiálového toku, schéma

am materiálových tokov medzi

• podiel manipulačných oper

Pre optimálne riešenie materiálového toku máme snahu o priblíženie sa k

predstave materiálového toku, pri kto

prichádza od dodávateľa, plynule a rytm

prevážania, prenášania, merania, váženia apod. Pri riešení - zdok

toku je účelné zameriavať sa najmä na:

• zber a kvantifikovanie potrebných údajov,

• analýzu a návrh variantných riešení materiálového toku,

• výber najlepšieho variantu, popis a zobrazenie materiálového toku.

Na zobrazenie materiálového to ktorých

najpoužívanejšie sú:

• postupové diagramy – postupový list, postupový graf, schéma výrobného postupu,

diagram materiálového toku,

• tabuľky, šachovnicová tabuľka, trojuhoľníková tabuľka,

• schémy materiál

postupnosti pohybu materiálu, Sankeyov diagram materiálového toku, atď.

Ako príklad si uvedieme na obr. 12.5 Sankeyov diagr58skladmi a výrobnými útvarmi.

58 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenie. ES SVŠT, Bratislava 1987

197

Obr. 12.5 Sankeyov diagram materiálového toku

12.4 Časová štruktúra výrobného procesu

Výrobný proces z časového hľadiska charakterizuje priebežný čas priebehu výrobku

ladným prejavom časovej štruktúry. Časová

truktúra výrobného procesu, podobne ako priestorová, významne ovplyvňuje výšku

veľkosť dávok a ich vzájomný vzťah,

spôsob zoraďovania pracovísk,

výrobným procesom. Priebežný čas výroby je zák

š

výrobných nákladov. Preto má veľký ekonomický význam analýza a skracovanie priebežných

časov výroby. Skracovaním priebežného času výroby sa predovšetkým znižuje viazanosť

prevádzkového majetku, skracujú sa dodacie termíny a zvyšuje sa konkurencieschopnosť

výrobku. Dĺžku priebežného času výroby ovplyvňujú predovšetkým:

dĺžka technologických operácií a ich vzájomný vzťah,

198

spôsob odovzdávania dávok dielov.

Dĺžka technologických operácií priamo ovplyvňuje dĺžku priebežného času výroby. Veľmi

ií tAi, t. j. platí:

… = tAi = … = tAn

ť (organizovať) tak, aby boli celistvým

aby pri

následných dávkach boli časy zo o je to zrejmé z obr. 12.6.

Obr. 12.6 Prekrytý spôsob zoraďovania pracovísk

Spôsob odovzdávania dávok dielov z pracoviska na pracovisko je možno viacerými

pôsobmi, pričom rozlišujeme spôsob:

postupný, pri ktorom sa diely odovzdávajú z pracoviska na pracovisko v celistvých

výrobných dáv

súbežný, pri ktorom sa diely odovzdávajú z pracoviska na pracovisko po dopravných

vzdávajú z pracoviska na pracovisko po dopravných

výrobného procesu.

dôležité je zosynchronizovanie jednotkových časov operác

tA1 = tA2 =

Veľkosť dávok dopravných dd je treba spracova

deliteľom výrobných dávok dv.

Spôsob zoraďovania pracovísk je treba organizovať podľa možnosti tak,

raďovania tBi prekrývané, ak

s

•

kach.

•

dávkach,

• zmiešaný, pri ktorom sa diely odo

dávkach tak, aby sa celá výrobná dávka spracovala bez prerušenia.

Priestorové, aj časové usporiadanie výrobného procesu musí rešpektovať zákonitosti

tB3 dv.tA3

tB1 dv.tA1

č. oper

tB2 dv.tA2

čas

199

12.5 Zákonitosti výrobného procesu

ívanie zákonitostí výrobného procesu umožňuje pozdvihnúť úroveň

rganizovania výroby na vysokú úroveň. Medzi základné formy organizácie výrobného

rocesu patrí výroba:

skupinová,

anizácie výrobného procesu prevláda v nižších typoch výroby so

timentom čo vyvoláva

vé toky. Zadávanie výrobkov do výroby je po jednotlivých kusoch, poprípade

obných dávkach, medzi pracoviskami sa výrobky odovzdávajú postupným

lhé priebežné časy s vysokým podielom časov kľudu.

sa zadávajú do výroby vo veľmi malých dopravných dávkach, výroba

je synchronizovaná a používa sa takmer výhradne súbežný spôsob odovzdávania. Výroba sa

vyznačuje vysokým stupňom pravidelnosti, proporcionálnosti, rytmičnosti a nepretržitosti;

tým umožňuje zvyšovať produktivitu práce, znižovať vlastné náklady, skracovať materiálové

toky a priebežné časy výroby.

Prúdové výrobné linky sú vzhľadom na rôznorodé podmienky organizácie výrobného

procesu organizované rôznymi formami, najmä z hľadiska:

• počtu vyrábaných dielov, - jednopredmetné a viacpredmetné linky,

• stupňa synchronizácie, - synchrónne a nesynchrónne pracujúce linky,

Poznanie a využ

o

p

fázová,

prúdová,

pružná automatizácia.

Fázová forma org

širokým sor výrobkov. Pracoviská sú usporiadané technologicky,

zložité materiálo

v malých výr

spôsobom. Výsledkom sú d

Skupinová forma organizácie výrobného procesu prevláda v sériovej výrobe. Pracoviská

sú usporiadané predmetne, majú však vzhľadom na širší sortiment výrobkov univerzálnejší

charakter. Diely sa zadávajú do výroby vo väčších výrobných dávkach, medzi pracoviskami

sa odovzdávajú po dopravných dávkach. Používa sa zmiešaný, prípadne súbežný spôsob

odvádzania dávok dielov. Priebeh výrobného procesu je pomerne plynulý, čím sa dosahujú

krátke priebežné časy.

Prúdová forma organizácie výrobného procesu prevláda vo veľkosériovej a hromadnej

výrobe. Pracoviská sú úzko špecializované na jednotlivé operácie a sú usporiadané v slede

technologického postupu do prúdových výrobných liniek. Používajú sa vysokoproduktívne,

zväčša jednoúčelové strojné zariadenia, medzioperačná manipulácia je vysoko

mechanizovaná. Diely

200

• spôsobu pohybu výrobných činiteľov, - linky s pevnými a pohyblivými pracoviskami,

• spôsobu udržiavania rytmičnosti, stupňa mechanizácie a automatizácie a pod.

Prúdová forma organizácie (niekedy sa stretáme aj s pojmom tvrdá automatizácia) má

určité nedostatky, ku ktorým patrí najmä malá schopnosť prispôsobovania sa zmenám

sortimentu výrobkov (operácií), citlivosť liniek voči poruchám, monotónnosť a stereotypnosť

práce a pod. V posledných desaťročiach sa všade tam, kde je to len možné, uplatňuje pružná

automatizácia založená na progresívnej technike, ako je NC, CNC technika a jej

zoskupovanie do vyšších celkov, ako sú:

Pružné výrobné systémy (PVS), kde sú viaceré NC stroje navzájom pospájané

a počítač.59

Automatizované výrobné systémy (AVS) strojov a zariadení

i)

medzioperačnej dopravy a medzioperačného skladovania tak, aby zabezpečil výrobu

Výrobnej činnosti sa venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia

org

r m žiadané výstupy.

Vz

úra výroby a jej jednotlivých pracovísk dáva dobré predpoklady

ospodárnosti a konkurencieschopnosti.

automatickou dopravou a manipuláciou s materiálom tak, že postupnosť operácií možno

ľubovoľne meniť. Riadenie strojov a toku materiálu obstaráv

predstavujú súbor výrobných

na rôznej úrovni automatizácie, vzájomne prepojených automatizovaným prvkom (prvkam

žiadaného výrobného sortimentu, a ktorý je riadený prostriedkami automatizovaného systému

riadenia technologických procesov (ASRTP) nadväzujúcich na automatizovaný systém

riadenia procesov (ASRP).

Zhrnutie

anizácie. Ona v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné fungovanie podnikateľských

subjektov, ich postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť ich výrobkov. Pod výrobnou

činnosťou transformačného procesu sa rozumie premena vstupov na t ho

hľadom na zložitosť tohto procesu , členíme ho z viacerých aspektov, najmä z aspektu

vzťahu k výrobku, charakteru jednotlivých zložiek výrobného procesu, stupňa zložitosti

výrobných fáz, spôsobu a miery opakovateľnosti, atď. Za základné zákonitosti výrobného

procesu považujeme proporcionálnosť, paralelnosť, rytmickosť a nepretržitosť. Na základe

technologických znakov rozlišujeme kusový, sériový a hromadný typ výroby. Zdôvodnená

priestorová a časová štrukt

h

59 Pružné výrobné systémy sú v súčasnosti vo svete považované za výrobnú techniku, ktorá má kľúčový význam pre rozvoj strojárstva v nasledujúcich 50 rokoch. Predstavujú najdôležitejší technický výdobytok od objavenia montážneho pásu [5].

201

Otázky na diskusiu

1.

ýroby.

oznam použitej a odporúčanej literatúry

71

nia. ES SVŠT, Bratislava 1987

Kupkovi

Marko, J.: Ekonom j výroby. ES SVŠT, Bratislava

Š Alfa, Bratislava 1982

Charakterizujte výrobný proces a jeho členenie.

2. Z akých základných aspektov členíme výrobný proces?

3. Čo rozumiete pod typom výroby a aké typy poznáte?

4. Aké hlavné kritériá pre určenie typu výroby poznáte?

5. Ktoré hlavné faktory ovplyvňujú priestorové usporiadanie pracovísk?

6. Aké metódy rozmiestňovania pracovísk poznáte?

7. Čo rieši materiálový tok výroby?

8. Ktoré hlavné činitele ovplyvňujú priebežný čas výroby?

9. Aké spôsoby odovzdávania dávok z pracoviska na pracovisko poznáte?

10. Popíšte fázovú a skupinovú formu organizácie výroby.

11. Popíšte tvrdú a pružnú automatizáciu v

Z

[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. Alfa, Bratislava 19

[2] Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cviče

[3] č, M.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

[4] ika, organizácia a riadenie strojárske

1967

[5] čepka, I. – Dobrovodský, D. : Ekonomika a riadenie strojárstva.

202

13. Vedecko-technická činnosť podniku

Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:

• charakterizovať podstatu a význam výrobkových a technologických inovácií,

• analyzovať ekonomickosť inovovaných opatrení,

• opísať zabezpečovanie vedecko – výskumnej činnosti vo firme,

• vysvetliť jednotlivé etapy v rámci vykonávania TPV,

• opísať, ktoré hľadiská je potrebné zohľadniť pri projektovaní TPV,

• vysvetliť možnosť skrátenia vývojového cyklu výrobku,

• analyzovať najčastejšie používané kritériá ekonomickej efektívnosti.

Konkurenčné prostredie núti podnikateľov venovať sústavnú pozornosť zdokonaľovaniu

technických a ekonomických parametrov svojich výrobkov. Za tým účelom si podnikatelia

vytvárajú podmienky na inováciu súčasných výrobkov, ako aj nových výrobkov

pripravovaných do výroby. Pre predmetnú problematiku si organizácie vytvárajú pracoviská

(prípadne i externé jednorázové tími), ktoré im zabezpečujú vedecko-technickú činnosť.

13.1 Zameranie vedecko-technickej činnosti

Pre zabezpečenie dobrého postavenia na trhu, podnik musí venovať stálu pozornosť nielen

zdokonaľovaniu cenovej politiky svojich výrobkov, reklamy a odbytových ciest; ale aj ich

všestrannému zdokonaľovaniu. Spolu s týmito nástrojmi marketingového mixu sa musí pri

vypracovávaní stratégie opierať o využívanie vedecko-technického rozvoja. Ide tu o inovácie

výrobkové a technologické.

Výrobkové inovácie sú zamerané na zdokonalenie parametrov a vlastností už vyrábaných

výrobkov, alebo aj na vytvorenie úplne nových výrobkov.

Technologické inovácie sú zamerané na zdokonalenie výrobnej techniky za účelom

dosiahnuť značné zníženie výrobných nákladov.

Z analýz vyplýva, že v ČSFR v roku 1989 pripadalo na výrobkové inovácie 63,7 %

všetkých nákladov na inovácie, na technologické inovácie 33,6 % a na inovácie v riadení a

správe 2,7 %. V SRN to bolo v roku 1987 na výrobkové inovácie 56,8 %, na technologické

203

inovácie 31,2 % a na inovácie v riadení a správe 12,0 % zo všetkých nákladov na inovácie.60

Inováciám predchádza vynaloženie tvorivej aktivity vedúcej k zmenám, ktoré nazývame

ácie na trhu

ť, či inovácii výrobkovej, alebo

Proces ť množstvo činností, ktoré

podstatne ovplyv činnosti:61

Iniciácia námetov vychádza z podnetov a poznatkov viacerých činiteľov, najmä

h zástupcov, vedenia organizácie; ale aj

pozorovania konkurencie, spolupráce s reklamnými a poradenskými organizáciami,

ratu, očakávaného zisku apod. Ďalej je potrebné pre vypracovanie

ho výrobku sa robí viackrát počas

avné ukazovatele patrí veľkosť obratu, zisk,

invenciami.

Organizácia si musí na základe analýzy dosiaľ vyrábaných výrobkov a situ

ohraničiť inovačný priestor, kde sústredí väčšiu pozornos

technologickej.

13.1.1 Výrobkové inovácie

premeny invencie na inováciu vyžaduje zvládnu

ňujú rýchlosť a efektívnosť tohto procesu. Sú to najmä tieto

inovovanie invencie,

výber námetov,

voľba marketingovej stratégie,

analýza hospodárnosti,

vývoj výrobku,

uvedenie výrobku na trh.

zákazníkov, výskumných pracovníkov, obchodnýc

z

patentového úradu, odborných časopisov, výsledkov vedeckých konferencií a pod.

Výber námetov vychádza z využitia vhodných metodických postupov, ktoré podnecujú

tvorivé myslenie, napr. brainstorming, problémová analýza, morfologická analýza a pod.

Voľba marketingovej stratégie závisí od viacerých činiteľov, najmä od veľkosti a štruktúry

cieľových trhov, veľkosti ob

marketingovej stratégie kvantifikovať dlhodobé ciele v obrate, rentabilite a pod.

Analýza hospodárnosti navrhovaného, resp. inovované

celého rozhodovacieho procesu, pričom sa prepočty postupne spresňujú na základe

zreálňovaných informácií a podkladov. Medzi hl

cash flow apod. Taktiež sa zisťuje investičné riziko a doba návratnosti. Ak doterajšie kroky

Burcl, R.: Kritériá úspešnosti projektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

CO-MA-TECH 2001, STU MTF Trnava 61 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

60

204

nasvedčujú tomu, že navrhovaný projekt je realizovateľný, začína sa pripravovať vývoj

o, resp. inovovaného výrobku predstavuje súhrn činností, ktorých úlohou je

ypracovať technicky, ekonomicky a ekologicky účelné konštrukcie, technológie a

nosti sú v organizáciách spravidla zabezpečované v rámci

edecko-výskumnej činnosti buď vlastnými, alebo externými pracovníkmi – útvarom

. Čas

obku na trh (time to market), je v súčasnosti rozhodujúcim faktorom

nikania. Z oblasti vývoja je známa i ďalšia skutočnosť. Správny

ku ovplyvňuje až 80 % výrobných nákladov, pričom

ie) prípravy výroby spôsobujú menej ako 10 % nákladov na

rozloženie a organizácia jednotlivých činností TPV závisí od

et zostáv,

nky

, kvalifikácia

• projektovanie technológie výroby (TgPV),

• materiálna a organizačná príprava výroby.

nového výrobku.

13.1.2 Vývoj nového výrobku

Vývoj novéh

v

organizáciu výroby. Tieto čin

v

technickej prípravy výroby (TPV),alebo externými pracovníkmi.

Vývoj nového výrobku ovplyvňuje podstatným spôsobom úspešnosť firmy na trhu

pre zavedenie nového výr

pre úspešnosť pod

konštrukčný návrh a vývoj výrob

jednotlivé fázy (spracovan

výrobok.

Konkrétny obsah, časové

mnohých činiteľov, najmä od:

• situácie ekonomického okolia organizácie (trh pri nákupe a odbyte, účinnosť osobnej

hmotnej zainteresovanosti),

• technickej a ekonomickej funkcie výrobku( konštrukčná členitosť, poč

podzostáv a súčiastok výrobku, ich zložitosť a novosť),

• druh, charakter a typ výroby, technologická náročnosť výrobku, technické podmie

výroby, technologická náročnosť výrobku, technické podmienky výroby, povaha procesov

premeny materiálu),

• ekonomické a organizačné usporiadanie organizácie (organizačná štruktúra

pracovníkov TPV, kvalita a úplnosť technicko-ekonomických informácií vo výskumno-

vývojovej základni).

V strojárskych výrobách rozlišujeme v TPV podľa obsahu a zamerania:

• projektovanie výrobkov (konštrukčná príprava výroby – KPV),

205

TPV musí pri projektovaní zohľadňovať rôzne hľadiská, najmä požiadavky zákazníka a

možnosti výroby. Z právneho a spoločenského hľadiska musí byť nový výrobok v súlade

právnymi, kvalitatívnymi, ekologickými a bezpečnostnými predpismi. Pred zahájením

konomickú výhodnosť nákupu licencie.

Z hľadiska užívateľa ide najmä o nasledujúce hľadiská:

y, psychickej a telesnej

ne konzultovať alternatívne možnosti technológie spracovania a využitia

ožnosťou mechanizácie, automatizácie, chemizácie,

• ezpečená pri nových výrobkoch dostupná údržba, servis a

• tok a pod.

vyk

predpokladanej sériovosti, atď. Najčastejšie sú vykonávané najmä nasledujúce činnosti:

•

• by,

•

kytujúce; v praxi sa však môžeme stretnúť aj

• vývoj prototypu,

s

riešenia je treba zvážiť možnosť a e

• účel výrobku, pre ktorý sa výrobok pripravuje,

• prevádzkové vlastnosti výrobku (spoľahlivosť, náklady na prevádzku, servis, údržba,

bezpečnosť a pod.),

• vzhľad výrobku (estetika, kultúra prostredia a pod.),

• ergonomické vlastnosti výrobku z hľadiska bezpečnosti obsluh

únavy a pod.,

• konkurencia a predajné ceny, kvalita a environmentálne zásady, ktoré treba uplatňovať

v jednotlivých etapách TPV.

Z hľadiska výroby je treba brať do úvahy najmä nasledujúce hľadiská:

• vytvárať v úzkej spolupráci KPV a TgPV optimálne podmienky pre efektívnosť výroby

(vzájom

materiálu, pracovísk, nástrojov a kvalifikácie pracovníkov a pod.),

• uprednostňovať riešenia s m

biologizácie a energetizácie,

projektovať tak, aby bola zab

pod.,

maximálne využívanie STN, štandardy, dedičnosť súčias

Podľa časového sledu a nadväznosti čiastkových činností – jednotlivých etáp, sú

onávané jednotlivé činnosti v rôznom rozsahu. Závisí to najmä od zložitosti výrobku,

• prieskum domáceho a zahraničného trhu,

príprava prototypu,

príprava sériovej výro

zriadenie a rozsah sériovej výroby.

Uvedené členenie je síce najbežnejšie sa vys

s iným členením, napr.:

206

• osvojenie novej výroby;

Alebo niektoré činnosti TPV môžu odpadnúť, napr.:

• zákazník dodá dokumentáciu,

• zákazník dodá v kamiónoch (vagónoch) časť dielov,

•

u špičkový tím interných alebo externých

PV je dôležité organizovať taký systém prác, aby boli

sady.

13.1.2.1 Ekologické aspekty pri riešení jednotlivých etáp technickej prípravy výroby

kologických, zdravotných a bezpečnostných problémov

súv to proces postupne

s

prís ovať a

vyp je potrebné priebežne

, ktoré v

prie stredníctvom opakujúcich sa vyhodnocovacích techník je

hu

priebehu spracovávania jednotlivých etáp. Prípadné negatívne problémy je treba neustále

školenia o používaní,

rec ,

ať a

í jednotlivých etáp TPV rešpektovať ekologické,

é požiadavky a vybudovať konkurenčné postavenie, najmä:

vývoj ekologických prvkov,

prvkov komponentov, ktoré minimalizujú toxicitu,

odpad, umožňujú recykláciu, likviditu a pod.,

•

na ochranu životného prostredia do výrobkového vývoja, koncept

ov, stratégiu spätného vracania výrobkov,

organizácia vyrába na základe zakúpenej licencie,

• organizácia vytvorí jednorázovo pre danú úloh

pracovníkov, prípadne ich kombináciu.

Pri riešení jednotlivých etáp T

rešpektované aj ekologické, zdravotné a bezpečnostné zá

Riešenie - analyzovanie e

isiacich s jednotlivými etapami TPV je veľmi náročné. Spravidla je

prebiehajúci jednotlivými etapami. Poverený pracovník pre túto problematiku, spolu

lušnými pracovníkmi zodpovednými za jednotlivé etapy musí identifik

racovávať, neustále spresňovať predmetné riešenie. Každé riešenie

vyhodnocovať, hodnotiť podľa jeho prínosu, ako aj prípadných ďalších nedostatkov

behu riešenia vznikajú. Pro

pracovný tím schopný rozhodnúť, ktoré riešenie problému ponúka optimálnu rovnová

kontrolovať a vylepšovať, najmä v oblastiach efektívnej komunikácii a

yklácii manipulácii, likvidácii a pod.

Aby vyvíjaný výrobok bol konkurencieschopný, dal sa bezpečne vyrobiť, distribuov

nakoniec likvidovať, musí už pri spracovávan

zdravotné a bezpečnostn

• vyhľadávanie návrhov na

• vývoj výrobkov, komponentov a

spoluúčasť dodávateľov na vývoji a príprave dodávok pre budúcu výrobu,

• spracovanie prvkov

recyklácie výrobk

207

• vývoj obalov, čo podporujú distribúciu a predaj, ich ekologické riešenie z hľadiska vzniku

u, je nevyhnutné, aby bol dosiahnutý

časnom minimalizovaní

par ý je označovaný ako Simultánne inžinierstvo

3. 1. 3 Simultánne inžinierstvo

Simultánne inžinierstvo vyjadruje organizačnú stratégiu, ktorá pri vývoji výrobku

ironmentalistiky,

z pohľadu operatívneho – paralelizácia činností, integrácia úloh, združovanie kompetencií

ť čas na ich

realizovanie na trhu a súčasne znížiť celkové náklady na výrobok.

odpadov u zákazníka a prípadnej recyklácie.

Pre úspešnú podnikateľskú činnosť - úspešnosť na trh

čo najkratší čas od prieskumu trhu až po implementáciu, pri sú

nákladov. Jedna z osvedčených metód pre urýchlenie spracovania jednotlivých etáp TPV je

alelný spôsob organizácie prác, ktor

(Simultaneous Engineering, Concurent Engineering).

1

podporuje bezprostrednú spoluprácu medzi fázami vývoja a výroby vo firme, ako i medzi

firmou, dodávateľmi komponentov, výrobných prostriedkov a taktiež odberateľmi –

zákazníkmi. Cieľom takejto organizačnej stratégie je súčasne (paralelne) vyvíjať výrobok i

navrhovať výrobný proces či systém tak, aby celkový čas na implementáciu inovácie bol čo

najkratší a bola dosiahnutá vyššia úroveň kvality pri najnižších nákladoch, čo je názorné na

obr. 13.162 - skrátenie cyklu návrhu výrobku a výrobného procesu pri aplikácii Simultánneho

inžinierstva.

Zavádzaním Simultánneho inžinierstva sa dosiahne :

• z pohľadu strategického skrátenia času zavedenia výrobku na trh redukcia nákladov na

vývoj a výrobu, zvýšenie kvality a env

•

a pod.

Simultánne inžinierstvo pomáha urýchliť vývoj nových výrobkov, skráti

regor, M. – Košturiak, J.: Simultánne inžinierstvo. In.: Strojárstvo v hospoilina 1998

62 G dárstve a priemysle. Media, Ž

208

Obr. 13.1 Skrátenie cyklu návrhu výrobku a výroby pri aplikácii Simultánneho inžinierstva

.

dlhodobého majetku (DM) do rozvoja a modernizácie technickej základne firmy.

DM (vecný, kapitálový fyzický) majetok vytvára – rozširuje výrobnú kapacitu organizácie.

DM,

zdroje tvorí predovšetkým

ajetkový úver , predaj obligácií, leasing, výnimočné dotácie. Plánovanie majetku má vecnú

a finančnú stránku

ľadiska vecného ide o rozhodovanie o technickej stránke majetku (ako sa má zveľadiť –

rozšíriť výrobná kapacita, kto bude projektantom a dodávateľom, aký bude časový priebeh

výstavby a pod.).

13 2 Zameranie firmy na zlepšovanie štruktúry dlhodobého majetku

Väčšina výrobkových a technologických inovácií vyvoláva potrebu dodatočného vkladania

Zdrojom financovania DM sú odpisy, nerozdelený zisk, výnosy z predaja a vyradenia

novovydané akcie a pod. To sú vlastné zdroje organizácie. Cudzie

m

Z h

209

Z hľadiska finančného sa rozhoduje o tom, z akých zdrojov sa bude majetok hradiť, aká sa

očakáva ich efektívnosť pri použití rôznych zdr alternatívnych riešení.

Rozhodujúcimi kritériami pre posudzovanie ekonomickej efektívnosti sú:63

v užšom slova zmysle - skutočný efekt / spotrebované zdroje, ide o to, čie zdroje sa

životnosti,

•

•

analýza kritického bodu a ďalšie.

EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ e je účinnosť (prínos - úspory) prostriedkov E k

e = E / I [ Sk]

je z hľadiska efektívnosti efektívna,

ľadiska efektívnosti neefektívna,

ojov a

• v širšom slova zmysle - skutočný efekt / plánovaný efekt,

•

vynakladajú a v koho prospech.

13.3 Ukazovatele ekonomickej efektívnosti

Najčastejšie používané kritériá ekonomickej efektívnosti sú:

• ekonomická efektívnosť,

• doba úhrady,

• užitočný výsledok,

• priemerná doba

• výnosnosť DM - rentabilita,

• súčasná hodnota očakávaných výnosov,

• priemerné kapitálové náklady,

• metóda čistej súčasnej hodnoty DM,

index výnosnosti,

• metóda vnútorného výnosového percenta,

• náklady životného cyklu,

čisté úspory nákladov,

•

vynaloženým investičným prostriedkom I

Ak e > 1, činnosť

Ak e < 1, činnosť je z h

Ak e = 1, činnosť je z hľadiska efektívnosti neutrálna.

63 Burcl, R.: Kritériá úspešnosti projektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou CO-MA-TECH 2001, STU MTF Trnava

210

Rast efektívnosti možno dosiahnuť:

ákladov,

ladov,

i súčasnom znížení nákladov,

m znížení nákladov.

Užitočný výsledok (prínosy - úspory) E znamená celkovú efektívnosť za celú dobu

trvania čtom ročných efektov (v t - roku činnosti)

• zvýšením úžitku pri zachovaní n

• zachovaním úžitku pri zachovaní nák

• zvýšením úžitku pr

• znížením nadbytočného úžitku a primeraný

činnosti Tč a je daný sú

∑=

ť vykonávaná

činnosť.

ko bežná metóda rozhodovania o

=t

Et1

E [Sk]

Náklady činnosti I sú jednorázové, vopred vynaložené, aby mohla by

Tč

Doba úhrady tu (splatnosti - návratnosti) sa používa a

investíciách:

efZ I

=ut [rokov]

kde Zef je efekt, ktorý vyjadruje peňažný tok v danom roku t (po odpočítaní poistného

čných nákladov; zisku po zdanení; rezervného

por (zisku). Kritériom pre

posudzovanie doby úhrady (návratnosti) je priemerná doba životnosti Tž, ktorá by mala byť

podstatne dlhšia ako doba úhrady (splatnosti) investície.

tu << Tž

Priemernú dobu životnosti zistíme, keď hodnotu získaného DM majetku IMo

(odpisovaného, t.j. bez pozemkov a pod.), ale vrátane projektu, patentov, know - how

vydelíme ročným odpisom

Or.

majetku sadzbou cca 0,1 % z celkových investi

fondu; fondu sociálnych potrieb a plus odpisy).

„I“ sú investície (bez úveru, ten musí byť splácaný) z čistých ús

r

ož

OIMT = [rokov]

211

Prí

ročný efekt (cash - flow) je 100 tis. Sk.

klad:

Aká je doba úhrady (splatnosti) investícií, keď investičné náklady sú 400 tis. Sk a očakávaný

roky 4100400tu ==

Ak je efekt v každom

ov cash - flow tak dlho, až sa kumulovaný cash - flow vyrovná investičným

ná

Zef v prvom roku = 89 tis Sk, v 2. roku = 12O tis. Sk, v 3. roku 160 tis. Sk, v 4. roku

2 120000 200000

3 160000 360000

Doba úhrady je 3 roky +

roku rozdielny, potom dobu úhrady zistíme postupným sčítavaním

ročných objem

kladom, napr.ak:

Príklad:

100 tis. Sk.

Rok Čistý cash flow Čistý kumulovaný cash flow

1 80000 80000

4 100000 460000

10000040000 = 3,4 roku

(40

RENTABILITA INVESTÍCIÍ - VÝNOSNOS er zisku k hodnote daného

činiteľa. Napr. u rentability investícií je tento ukazovateľ recipročnou hodnotou doby

000 v čitateli je chýbajúca čiastka od 360 00 do 400 000. 100 000 v menovateli je čistý

cash flow v 4.roku).

Ť je vždy pom

splatnosti.

100.l

Zr ef1 = [% za rok]

zisk

Príklad:

Aká je rentabilita (výnosnosť), keď investičné náklady sú 400000 Sk a očakávaný ročný

100000 Sk.

%25100.400000

1000000r1 ==

212

Výnosnosť uvedenej investície je 25 % , čo je pomerne nízke, preto je potrebné hľadať

jej zvýšenie.

ľov

časný úrok z vkladov na

u v čase, je to teda statická metóda. Preto

počtoch vychádzame z toho, že hodnota

nota peňažnej jednotky v budúcnosti, to

značí, že časová hodnota peňazí sa mení. Nakoľko výnosy z investícií vznikajú v dlhšom

e ich na rovnakú časovú základňu. To býva rok

nadobudnutia investície. Budúcu hodnotu teda prepočítame na súčasnú hodnotu.

získali v stanovenej dobe späť, zväčšenú o očakávané výnosy. Ako prepočítavací koeficient

oužijeme sadzbu priemerných kapitálových nákladov k (podnikovú diskontnú mieru).

opatrenia na

Ukazovateľ výnosnosti investície je odvodený od všeobecne používaných ukazovate

výnosnosti kapitálu (aktív, majetku) - mala by byť vyššia, ako je sú

stredne dlhé obdobie. Nie je tu však rozloženie zisk

je potrebné zohľadňovať tzv. faktor času. V pre

súčasnej peňažnej jednotky je cennejšia, ako hod

časovom období, musím prepočítať

Súčasnú hodnotu definujeme ako peňažnú sumu, ktorá sa musí investovať, aby sme ju

p

SÚČASNÁ HODNOTA OČAKÁVANÝCH VÝNOSOV vyplýva z nasledujúceho

vzťahu.

t

t

n

n

2

2

1

1

k)(1CF

k)(1CF...

k)(1CF

k)(1CF

+=

+++

++

+=CHCF

kde SHCF je súčasná hodnota cash - flow v období t,

čakávaná životnosť v rokoch,

diskontná miera) a vypočíta

sa podľa vzťahu:

era kapitálových nákladov podniku (podniková diskontná miera),

zdrojov.

CFt - očakávaná hodnota cash - flow v období (t=1...n) rokov,

t - obdobie 1 až n rokov,

n - o

k - sadzba kapitálových nákladov na investície (podniková

k = Wd.kd (1 - T) + Wp.kp + Ws.ks

kde k je priemerná mi

kd - úroková miera pre nové úvery,

T - percento zdanenia podnikových príjmov,

Kp - miera nákladov na preferenčné akcie (miera preferenčných dividend),

ks - miera nákladov na zdražený zisk a kmeňové imanie (vo výške miery dividend z

akcií firmy)

Wd, Wp, Ws - váhy jednotlivých kapitálových zložiek určené percentom z celkových

213

V nasledujúcom texte uvedieme príklad na výpočet súčasnej hodnoty všetkých

očakávaných výnosov z investície; aby sme to mohli uskutočniť, ukážeme si najskôr výpočet

pri

Príklad

erná miera kapitálových nákladov, keď jednotlivé zložky kapitálu majú

nasledujúci podiel na celkových zdrojoch: dlhy Wd = 30 %, preferenčné akcie Wp = 10 %,

kmeňové imanie a nerozdelený zisk Ws = 60 %. Náklady na tieto zložky sú: kd = 10 %, kp =

0,6 . 14 = 12%.

12 %. Tento postup by mal zabezpečiť, že nová

Príklad:

Aká bude hodnota všetkých očakávaných výnosov v jednotlivých rokoch z investície vo

u

90. Podniková diskontná miera je 12 % (výpočet je

sh- flow) je

a, že investícia I musí za dobu svojej životnosti priniesť

Musí platiť:

ie zhodnotenie

vloženého kapitálu. Uvedený postup je základom metódy čistej súčasnej hodnoty investície.

a čistej súčasnej hodnoty investície predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou

emerných kapitálových nákladov (podnikovú diskontnú mieru), ktorá dokumentuje

percentuálne zlepšenie - zhoršenie dosiahnutej rentability pri novej investícii. 64

:

Aká je priem

12 %, ks = 14 %. Podnik platí 40 %-nú daň z príjmu.

k = 0,3 . 10 . (1 - 0,4) + 0,1 . 12 +

Priemerná miera kapitálových nákladov je

investícia nezhorší už dosiahnutú rentabilitu kapitálu.

výške 100 mil. Sk, keď očakávaný cash flow je v 1. roku 16; v 2. roku 24; v treťom rok

25,90; v štvrtom roku 25,90 a v 5. roku 82,

z predchádzajúceho príkladu).

Vypočítaná - súčasná hodnota všetkých očakávaných výnosov z investície (ca

115,20 mil. Sk, čo je vyššia hodnota, ako bola vložená do uvažovanej investície (100 mil.

SK); a tým bola naplnená zásad

aspoň takú hodnotu cash-flow, ako bolo vynaložené na jej obstaranie.

I < SHCF [Sk]

Keď hodnotíme rôzne investičné varianty, potom ekonomicky prípustný je každý variant,

ktorý spĺňa túto podmienku. Výhodnejší je však ten variant, ktorý prinesie väčš

Metód

očakávaných výnosov (cash flow) a nákladmi na investíciu:

ČSHI = SHCF - I [Sk]

64 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

214

kde ČSHI je čistá súčasná hodnota investície,

SHCF - súčasná hodnota cash flow (výnosov z investície),

CF = 115,20 a I = 100 ; potom ČSHI =

115,20 - 100 = 15,20 mil. SK, to je čistý prínos investície.

oty sa dopĺňa indexom súčasnej hodnoty, ktorý sa nazýva tiež

I - náklady na investíciu.

Príklad:

Príklad nadväzuje na predchádzajúce príklady, kde SH

Metóda čistej súčasnej hodnoty investície je základnou metódou hodnotenia efektívnosti a

keďže zohľadňuje faktor času, je metódou dynamickou.

Metóda čistej súčasnej hodn

index výnosnosti.

Index výnosnosti IV sa vypočíta z podielu súčasnej hodnoty cash flow k nákladom na

investíciu:

ISHCF IV =

Ak je možno investíciu lizáciu. Pri variantnom riešení sa

uprednostňuje variant s vyšším indexom výnosnosti.

j

1IV ≥ , navrhnúť na rea

Veľmi významnou metódou je metóda vnútorného výnosového percenta, vychádza tiež z

koncepcie súčasnej hodnoty. Pomocou tejto metódy hľadáme diskontnú mieru, pri ktore

súčasná hodnota očakávaných výnosov z investície (cash flow) sa rovná súčasnej hodnote

výdajov na investíciu.

SHCF = I

Ik) (1

CF1=

+∑

e k (sadzba kapitálových nákladov na investíciu -diskontná sadzba) je číslo, ktoré

a sa v praxi často používa, pretože

a predpokladanú výnosnosť investície, tú môžeme porovnávať s požadovanou

výnosnosťou, ktorú sme počítali pri predchádzajúcej metóde. Rozdiel je mierou istoty a

rizika. Keď je veľký, je istota malá a riziko veľké.

Pretož

hľadáme, musíme postupovať metódou pokusov a omylov a postupne znižovať rozdiel ľavej a

pravej strany tak dlho, až sa obe strany vyrovnajú. Metód

udáv

215

Z doteraz opísaného vyplýva, že je:

1. potrebné prvoradú starostlivosť venovať plánu Cash- Flow,

ch kritérií je možno využívať množstvo ďalších tiež podstatných kritérií,

napr. veľmi dôležitá je metóda analýzy kritického bodu.

itického bodu

Metóda analýzy kritického bodu je založená na porovnávaní priebehu výrobných

celkových nákladov Nc s priebehom výnosov z predaja výrobkov Qvt. Bod K, v ktorom

dochádza k rovno

o prienik dvoch priamok cQkr = NvQkr

+ N

2. účelné pri výpočtoch využívať výpočtovú techniku,

3. okrem uvedený

Analýza kr

sti Qvt = Nc , sa volá kritický, nulový alebo rovnovážny bod, čo je

zrejmé z obr. 35, matematicky to môžeme vyjadriť ak

f a z toho kritické výrobné množstvo Qkr je:

v

f Nkr

N - c Q = [ks/rok]

kde Nf sú fixné náklady,

Nv - variabilné náklady,

Nc - celkové náklady Nc = Nv + Nf

atnenia riešenia 1., resp. 2. variantu, atď.

Ná ilných nákladov Nv a fixných nákladov Nf, ktoré sú

áklady, ktoré vchádzajú do každého

priame mzdy,

(ak sú na jednotku vyčísliteľné).

Qkr - kritické výrobné množstvo,

c - cena výrobku,

Pokiaľ by plánované množstvo výrobkov Q bolo Q<Qkr, hospodársky výsledok by bol

stratový, naopak pri Q>Qkr by bol dosiahnutý zisk.

Na obr. 13.2 je vidieť množstvo ďalších údajov, ako sú napr. kritické výrobné množstvo,

doba úhrady, ekonomická životnosť, úspory z upl

klady celkové Nc sú súčtom variab

pre danú periódu (rok) relatívne nemenné.

Do variabilných nákladov sa zahŕňajú všetky tie n

jednotlivého výrobku. sú to najmä náklady na:

priamy materiál,

ostatné priame náklady

Podrobne sa nákladmi zaoberá ďalšia kapitola.

216

ho množstva výrobkov

a trhu, je nútená neustále prichádzať na trh

s inovovanými, prípadne s novými výrobkami, ktoré majú vyššie technické a ekonomické

arametre za súčasného znižovania výrobných nákladov. To si vyžaduje, o. i. urýchlené

zavádzanie inovácií, ako aj progresívnej techniky a technológie. K tomu účelu si firma

riaďuje v rámci svojich možností výskumno – vývojovú základňu, resp. jednorázový tím

špičkových odborníko skutočniť predmetnú

plementáciu.

ť dôkladnú TPV. Nie je zriedkavosťou

výšená potreba DM. To si vyžaduje dôkladnú analýzu DM, ktorý má firma k dispozícii a

Obr. 13.2. Schéma kritické

Zhrnutie

Aby si firma upevňovala – udržala postavenie n

p

z

v, ktorí sú schopní v relatívne krátkom období u

im

Väčšina týchto opatrení si vyžaduje spracova

z

podrobiť pripravované inovácie dôkladnému hodnoteniu ich ekonomickej efektívnosti,

z ktorých najpoužívanejšie sú: doba úhrady, užitočný výsledok, priemerná doba životnosti,

217

výnosnosť DM - rentabilita, súčasná hodnota očakávaných výnosov, priemerné kapitálové

náklady, metóda čistej súčasnej hodnoty DM, index výnosnosti, metóda vnútorného

výnosového percenta, náklady životného cyklu, čisté úspory nákladov, analýza kritického

bodu a mnoho ďalších.

Otázky na diskusiu 1. Charakterizujte výrobkové a technologické inovácie,

2. Aké hlavné činnosti zabezpečuje vo firme výskumno – vývojová činnosť?

3. Charakterizujte hlavné etapy vývoja nových výrobkov,

4. Kedy je výhodné využívať Simultánne inžinierstvo?

5. Čo sa musí zohľadňovať v TPV pri projektovaní výrobku, výroby a užívateľa?

6. Čo rozhoduje pri rozširovaní – zveľaďovaní DM?

7. Uveďte, ako sa vypočíta ekonomická efektívnosť, doba úhrady a užitočný výsledok.

. Uveďte, ako sa vypočíta priemerná doba životnosti, výnosnosť DM - rentabilita a súčasná

h výnosov.

ady, metóda čistej súčasnej hodnoty

čisté úspory nákladov a analýza

[2] ojektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s

[3] , Bratislava 1987

spol. s.r.o., Praha 1996.

5] Gregor, M. – Košturiak, J.:Simultánne inžinierstvo. In: Strojárstvo v hospodárstve a

6] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002

8

hodnota očakávanýc

9. Uveďte, ako sa vypočítajú priemerné kapitálové nákl

DM, index výnosnosti a metóda vnútorného výnosového percenta.

10. Uveďte, ako sa vypočítajú náklady životného cyklu,

kritického bodu.

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. Alfa, Bratislava 1971

Burcl, R.: Kritéria úspešnosti pr

medzinárodnou účasťou CO- MA-TECH 2001, STU MTF Trnava

Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT

[4] Dolanský, V.- Měkota ,V. - Němec, V: Projektový management. GradaghfPublishing,

[

priemysle.Media, Žilina 1998

[

[7] Marko, J.: Ekonomika, organizácia a riadenie strojárskej výroby. ES SVŠT, Bratislava

1967

218

[8] Ščepka, I. – Dobrovodský, D. : Ekonomika a riadenie strojárstva. Alfa, Bratislava 1982

va 2000.

for

. McGraw-Hill, 1983.

[9] Trávnik, I.: Súčasný stav prípravy certifikácie odborníkov na projektové riadenie na

Slovensku. In: Zborník z medzinárodného seminára ”Súčasnégtrendy v rozvoji

projektového riadenia.” Trna

[10] Turner, J. R.: The handbook of projekt-based management: In.: Improving the Proces

Achieving Strategic Objektives

219

IV. EKONOMICKÁ STRÁNKA TRANSFORMAČNÉHO

PROCESU

o preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:

charakterizovať náklady,

opísať členenie nákladov podľa druhového, kalkulačného hľadiska a podľa ich závislosti

od objemu výroby,

vysvetliť prostriedky a zdroje znižovania nákladov,

• op zy finančného riadenia podniku.

V tejto kapitole bude vymedzená podstata nákladov, ich klasifikácia z rôznych hľadísk a

de rozobraná finančná stránka

to zdroje financovania, finančné plánovanie a stanovovanie

ana

zom rozkazovať, a nie im slúžiť.

(Publicius Syrus, 1. stor. pred n. l.)

14

kú pozornosť venovať hospodárnosti transformačného procesu, teda

osahovaniu čo najvyšších výnosov pri súčasnej minimalizácii nákladov. Hospodárnosť

transformačného procesu nie je len záležitosť ekon

zamestnanec na svojom pracovisku. Preto základné poznatky o

onštruktérov, technológov, zásobovačov, výrobných robotníkov či údržbárov.

trebou výrobných faktorov vo výrobnom procese, ale

asť nákladov vzniká už vo fáze technickej prípravy výroby. A naviac, technická príprava

vý

P

•

•

•

• charakterizovať jednotlivé druhy finančných zdrojov podniku,

ísať jednotlivé fá

vysvetlené prostriedky a zdroje znižovania nákladov. Ďalej bu

transformačného procesu, a

finančných cieľov, finančné rozhodovanie a organizovanie finančných procesov, finančná

lýza a kontrola.

Je treba penia

. Charakteristika nákladov

V trhových podmienkach v riadení podniku patrí významná úloha nákladom. Náklady sú

dôležitým ukazovateľom kvality činnosti podniku a sú akýmsi barometrom podnikania.

Podniky musia veľ

d

ómov, ale môže ju ovplyvniť každý

nákladoch sú dôležité aj pre

k

Vznik nákladov síce súvisí so spo

č

roby (konštrukčná, technologická a organizačná) vo veľkej miere ovplyvňuje vlastné

220

náklady výkonov, pretože určuje, z akých surovín a materiálov bude výrobok zhotovený, aké

technologické postupy sa použijú, atď.

Určujúcim prvkom procesu vzniku a priebehu nákladov v podniku sú finálne výkony.

Materiálnym základom vzniku nákladov je spotreba elementárnych výrobných

faktorov, ktoré musia byť k dispozícii v potrebnom množstve a štruktúre.

V ekonomickej teórii môžeme nájsť viaceré vymedzenia nákladov, napr.:

• Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov

vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné vynaložené náklady spojené s jeho

činnosťou.65

•

• ňažne ocenená spotreba výrobných faktorov vrátane verejných výdajov,

spotreba hodnôt

•

m ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku

vyn vyjadrené v peňažnej forme, pričom účelnosťou rozumieme

vzť

stot

výr výkony a vznikajú v okamihu spotreby. Výdavky znamenajú

úb

Základným obsahom pojmu nákladov je vynaloženie určitého množstva práce v procese

hospodárskej činnosti za účelom získania požadovaného druhu a rozsahu výkonov, ktoré

uspokojujú ďalšie potreby.66

Náklady sú pe

ktorá je vyvolaná tvorbou podnikových výnosov. Účtovnými nákladmi je

(ich zníženie) v danom období zachytená vo finančnom účtovníctve.67

Náklady predstavujú zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom

období, pričo

peňažných prostriedkov.68

Z predchádzajúcich definícií vyplýva, že náklady predstavujú účelné a účelové

aloženie prostriedkov a práce

požiadavku uskutočňovať transformačný proces efektívne. Účelovosť znamená, že náklady sa

ahujú na konkrétny podnikový výkon.

Od nákladov je dôležité vedieť odlíšiť výdavky, pretože tieto pojmy sa niekedy nesprávne

ožňujú. Sú medzi nimi vecné i časové rozdiely. Náklady predstavujú použitie (spotrebu)

obných faktorov na určité

ytok finančných prostriedkov podniku a vznikajú v okamihu úhrady.

65 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 1996, str. 253 66 Janout, J.: Náklady a hospodárnost podniku. SNTL, Praha 1989 67 Synek, M. a kol.: Manažerska ekonomika. GRADA Publishing, Praha 1996 68 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

221

14.1 Klasifikácia nákladov

Náklady sú dôležitým syntetickým ukazovateľom kvality činnosti podniku. Úlohou

ma

ri klasifikácii nákladov sa tvoria skupiny nákladov s osobitnými charakteristickými

rtami. Pre potreby hospodárskej praxe sa náklady členia najmä podľa nasledujúcich hľadísk:

nie nákladov – poskytuje prehľad o štruktúre nákladov podľa

ekonomicky rovnorodých druhov,

•

ňuje získavať prehľad o štruktúre nákladov. Ide o

či s

ažovať nasledujúce položky:

b) xterné),

) osobné náklady (vrátane sociálneho poistenia),

) iné náklady na hospodársku činnosť,

f)

i)

nažmentu je preto usmerňovať ich a riadiť. Pre potreby riadenia nákladov, ich plánovanie a

analýzu je nevyhnutné náklady podrobnejšie členiť. Klasifikáciou nákladov podľa zvoleného

kritéria členenia sa vytvárajú relatívne rovnorodé nákladové skupiny. Kritériá klasifikácie

nákladov môžu byť rôzne, závisia od účelu, na ktorý má triedenie slúžiť.

P

č

• druhové (ekonomické) člene

kalkulačné (účelové) členenie nákladov – členenie nákladov podľa položiek kalkulačného

vzorca, obsahuje náklady členené podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, t. j. podľa

miesta ich vzniku a účelu vynaloženia,

• v závislosti od objemu produkcie – ide o členenie nákladov rôzne reagujúcich na objem

výroby.

14.1.1 Druhové členenie nákladov

Druhové členenie nákladov umož

zoskupenie nákladov z hľadiska jednotlivých činiteľov v transformačnom procese podľa toho,

úvisia so spotrebou majetku alebo so spotrebou práce.

Za základné nákladové druhy možno pov

a) spotrebované nákupy (spotreba materiálu a energie),

služby (e

c

d) dane a poplatky,

e

odpisy, rezervy a opravné položky nákladov na hospodársku činnosť,

g) finančné náklady,

h) rezervy a opravné položky finančných nákladov,

mimoriadne náklady,

j) dane z príjmov.

222

Podrobnejšie druhové členenie nákladov zachytáva rámcová účtová osnova a výkaz ziskov

ckou črtou druhového členenia nákladov je ekonomická jednotnosť

etože obsahujú len jeden nákladový druh. Teda

kali v podniku, bez

m, že umožňuje:

sledovať štruktúru vzniknutých prvotných nákladov podniku, t. j.

tvoria náklady materiálové, osobné, finančné, mimoriadne a iné,

•

porovnávanie nákladov v čase),

•

14.

uhové členenie nákladov. Podstata tohto

u k výrobnému procesu.

e

(vý

priame (jednotkové) náklady,

ame na kalkulačné jednotky

ne ajpoužívanejšou kalkulačnou metódou v hospodárskej

ych nákladov je daná kalkulačným vzorcom. Všeobecný

čný vzorec obsahuje odporúčané členenie nákladov. Podniky si ho môžu upraviť

a strát. Charakteristi

jednotlivých nákladových položiek, pr

obsahujú náklady vo forme a výške, v ktorej pôvodne (prvotne) vzni

ohľadu na miesto a účel, na ktorý boli vynaložené.

Význam druhového členenia nákladov spočíva v to

• podrobne a prehľadne

koľko z nákladov

prijímať dôležité ekonomické závery o zvýšení technickej úrovne, o raste produktivity

práce, o znížení pracovnej náročnosti a pod.,

• odkrývať rezervy znižovania jednotlivých nákladových druhov,

• poskytovať informácie pre analýzu hospodárnosti podnikovej činnosti (napr. ukazovatele

nákladovosti, ukazovatele rentability nákladov,

väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku.

1.2 Kalkulačné členenie nákladov

Kalkulačné členenie prehlbuje a dopĺňa dr

členenia spočíva v tom, že sa náklady rozdeľujú podľa ich vzťah

Úč lom kalkulačného členenia nákladov je zistiť výšku nákladov pripadajúcu na určitý výkon

robok, súčiastku, resp. službu), t. j. na kalkulačnú jednotku.

Podľa tohto členenia rozlišujeme:

•

• nepriame (režijné) náklady.

Priame (jednotkové) náklady sú tie, ktoré možno na kalkulačnú jednotku priamo zistiť,

napr. priamy materiál, priame mzdy. Nepriame (režijné) náklady sú spoločné pre viaceré

kalkulačné jednotky a nemožno ich priamo priradiť na kalkulačnú jednotku, resp. ich

priraďovanie by bolo nehospodárne. Tieto náklady rozpočítav

priamo, kalkulačnými metódami. N

praxi je kalkulácia delením.

Štruktúra priamych a nepriam

kalkula

223

po

bná) réžia,

1.

odbytové náklady,

1. – výkonu,

1. –

dovná:

Priamy (jednotkový) materiál zahŕňa výrobnú spotrebu surovín, základného materiálu,

perujúcich podnikov, prípadne aj spotrebu pomocného

materiálu, technologického paliva a technologickej energie. Teda pracovné predmety, ktoré

ho podstatu, alebo sú nevyhnutné pre jeho

zhotov

zdy sú mzdy priamo súvisiace s výkonom. Patria sem mzdy

ýrobných robotníkov, prípadne iných zamestnancov, ktorých mzda súvisí s výrobným

pro

ová (výrobná réžia) je súhrnom nákladov súvisiacich s riadením a obsluhou

vý

lady na údržbu a opravy.

dľa vlastnej potreby. Doposiaľ odporúčaný všeobecný kalkulačný vzorec obsahuje tieto

položky:

1. priamy (jednotkový) materiál,

2. priame (jednotkové) mzdy,

3. ostatné priame náklady,

4. prevádzková (výro

– 4. vlastné náklady prevádzky (výroby),

5. správna réžia,

1. – 5. vlastné náklady výkonu,

6.

6. úplné náklady realizovaného

7. zisk,

7. predajná cena.

Obsahová náplň kalkulačných položiek je nasle

výrobkov, polotovarov a služieb koo

vchádzajú do výkonu (výrobku a služby) a tvoria je

enie.

Priame (jednotkové) m

v

cesom.

Ostatné priame náklady tvoria náklady, ktoré neobsahujú priame materiálové náklady a

ktoré možno so zreteľom na ich význam v štruktúre nákladov stanoviť priamo na kalkulačnú

jednotku, napr. patenty a licencie, náklady na technický rozvoj, príspevky na sociálne

poistenie pripadajúce na priame mzdy.

Prevádzk

robného procesu, ktoré nemožno stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku. Napríklad sem

patria náklady na energiu, na prípravu a zábeh nových výrobkov, náklady na záručné opravy,

odpisy, nák

Správna réžia zahŕňa všetky náklady súvisiace s riadením a správou podniku,

s organizáciou a všeobecnou obsluhou výrobnej alebo nevýrobnej činnosti. Patria sem odpisy

224

administratívnych budov a zariadení, mzdy, príplatky a doplatky ku mzdám, prémie a odmeny

administratívnych zamestnancov, výkony spojov a podobne.

vynaloženia a miesta ich vzniku,

•

ach alebo plánovanými, príp.

odniku.

.

ním výkonov (výrobou výrobkov a

naj

pom

ednotlivé nákladové druhy reagujú na

menu objemu produkcie odlišne. Na zistenie reakcie jednotlivých druhov nákladov na zmenu

edovne:

(N1 / N0 x 100) - 100

Odbytové náklady sú spojené s odbytom podniku. Napríklad zahŕňajú náklady na obaly,

propagáciu a reklamu, náklady na prepravu.

Význam kalkulačného členenia nákladov spočíva v tom, že umožňuje:

• sledovať náklady podľa účelu ich

zostavovať kalkulácie vlastných nákladov výkonov,

• odkrývať zdroje a rezervy znižovania nákladov,

• uskutočňovať analýzu vlastných nákladov jednotlivých výrobkov a porovnávať ich

s výsledkami dosiahnutými v predchádzajúcich obdobi

porovnávať náklady na výrobu tých istých výrobkov v konkurenčných podnikoch,

• zistiť celkovú sumu vlastných nákladov p

14 1.3 Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby

Náklady vznikajú v súvislosti s uskutočňova

poskytovaním služieb). Preto aj vzťah nákladov k objemu výkonov patrí medzi

dôležitejšie. S rastom objemu výkonov rastú i náklady, čo možno matematicky vyjadriť

ocou funkcie nákladov: N = f (Q).

Náklady sú funkciou množstva výroby, avšak j

z

objemu produkcie slúži koeficient reakcie, ktorý vypočítame nasl

kr = (V1 / V0 x 100) - 100 pričom N1, N0 sú náklady v bežnom a predchádzajúcom období,

V1, V0 sú výnosy (ocenené výkony) v bežnom a predchádzajúcom období.

Členenie nákladov v závislosti od objemu produkcie bolo stručne charakterizované v časti

Správanie spotrebiteľov a firiem v trhovom hospodárstve. V tejto kapitole uvedené poznatky

rozšírime. Z hľadiska reakcie nákladov na zmenu objemu produkcie rozlišujeme:

• variabilné náklady a

fixné náklady. •

225

Variabilné náklady sú náklady závislé od objemu produkcie, t. j. ich objem sa mení pri

mene objemu výroby a to viac alebo menej úmerne tejto zmene. Podľa stupňa premenlivosti

ná

výrobných

né. Proporcionálnymi nákladmi sú, napr. priamy materiál, priame

nt reakcie je pri tomto druhu nákladov rovný 1.

2)

u výkonov rastú rýchlejšie a pri poklese objemu

poklese objemu výkonov

é palivo. Koeficient reakcie je väčší ako 0 a menší ako 1.

•

nych nákladov záporný.

Obr. 14.1 Vývoj celkových a jednotkových nákladov Legenda: 1 náklady proporcionálne, 2 náklady progresívne, 3 náklady degresívne, 4 náklady fixné

z

kladov členíme variabilné náklady na:

1) proporcionálne náklady – vyvíjajú sa v rovnakom pomere ako produkcia. Prepočítané

na jednotku produkcie sú pri zmene objemu produkcie a zachovaní

podmienok konštant

mzdy. Koeficie

neproporcionálne náklady – sa nevyvíjajú úmerne zmene objemu produkcie. Členíme

ich na náklady:

• progresívne – pri raste objem

výkonov klesajú pomalšie než samotný objem výkonov, napr. nadčasové príplatky,

príplatky za prácu v noci a v dňoch pracovného pokoja. Koeficient reakcie je väčší

ako 1.

• degresívne – pri raste objemu výkonov rastú pomalšie a pri

klesajú rýchlejšie než samotný objem výkonov, napr. náklady na opravu strojov,

technologick

regresívne - vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie. Teda pri raste

objemu produkcie ich celková výška klesá a naopak, pri poklese stúpa. Príkladom

môžu byť mzdy platené za prestoje, za čas čakania. Koeficient reakcie je u

regresív

1

2

3

4

Výkony

Cel

kové

nák

lady

4 1

3

Nák

la v

Výkony

ýkon

u

2

dy n

a je

dnot

ku

226

Celkové variabilné náklady sa skladajú z

regre lyvňuje vývoj celkových variabilných nákladov.

Fixné náklady sa pri meniacom sa objeme výkonov nemenia alebo sa menia iba čiastočne.

e o náklady viažuce sa na určité časové obdobie bez ohľadu na to, aký veľký objem

rodukcie sa v príslušnom období vyrobí. Medzi fixné náklady patria, napr. odpisy, náklady

a zábeh výroby, ná

1)

šak objem výkonov prekročí hranicu

dy naraz – skokom. Ide napr. o odpisy strojov.

strác objemu výkonov v rámci výrobnej kapacity dochádza

k pokles na jednotku

produkc city. Väčšinou sa v praxi tento jav

obr.

využ

Obr. 14.2 Využitie fixných nákladov

Význa losti od objemu výroby:

vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia

výrobnej kapacity,

používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku,

proporcionálnych, progresívnych, degresívnych

a sívnych nákladov. Ich štruktúra ovp

Id

p

n klady na vykurovanie a osvetlenie.

Fixné náklady členíme na dve skupiny:

absolútne fixné náklady – ide o náklady, ktorých celková výška sa nemení ani pri zmene

výrobnej kapacity. Môže ísť o:

• jednorazové náklady (napr. náklady spojené so zábehom novej výroby),

• priebežné náklady závislé od času (napr. platy).

2) relatívne fixné náklady sa vo svojom úhrne nemenia iba v rámci zmeny objemu

výkonov limitovanej výrobnou kapacitou. Len čo v

výrobnej kapacity, menia sa tieto nákla

Fixné náklady sa viažu k celkovému objemu výkonov, avšak pri prepočte na jeden výkon

ajú charakter stálosti. S rastom

u fixných nákladov na jednotku produkcie. Minimálne fixné náklady

ie sa dosahujú pri plnom využití výrobnej kapa

nevyskytuje a fixné náklady sa plne nevyužívajú. Vznikajú tzv. voľné fixné náklady (pozri

14.2), ktoré zhoršujú ekonomické výsledky podniku. Snahou podnikov je preto zvyšovať

itie výrobnej kapacity, a tým obmedzovať vznik voľných fixných nákladov.

Fixné náklady využité

Fixné náklady voľné

0 % Využitie výrobnej 100 % kapacity

Fixné náklady viazané kapa- citou podniku

m členenia nákladov v závis

•

•

227

• slúži na analýzu nulového bodu (kritického bodu),

• je základom pre zostavov

umožňuje určiť fixné náklady, ktoré sú významným neinvestičným zdrojom zvyšovania

14. dky znižovania nákladov

Úlohou ekonom čiť dosahovanie čo najmenších

o je dôležité odhaľovať

zdroje a prostriedky ich znižovania.

Pri h vychádzame z druhového alebo kalkulačného

lenenia nákladov. Efektívnosť pri vyhľadávaní zdrojov možno dosiahnuť sledovaním

nákladov, ktoré sú významné z hľadiska

ožnosti znižovania nákladov.

ajetku a zrýchľovanie jeho obratu,

•

kladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú

ne

Zn

otrebné sa zamerať najmä na priame

nam je daný ich vysokým podielom na

anie variantných rozpočtov,

•

efektívnosti.

2 Zdroje a prostrie

ického riadenia podniku je zabezpe

nákladov na realizované výkony rovnakej alebo vyššej kvality. Pret

ľadaní možností znižovania nákladov

č

štruktúry nákladov a zameraním sa na tie položky

m

Zdroje znižovania nákladov predstavujú skryté, nevyužité rezervy, ktorých odkrytie

vedie k zhospodárňovaniu činnosti podniku. Všeobecnými zdrojmi znižovania nákladov sú:

• lepšie využívanie krátkodobého m

stanovenie optimálneho výrobného programu,

• lepšie využívanie výrobnej kapacity,

• zvyšovanie kvality použitého materiálu, realizovaných výrobkov, atď.

Prostriedky znižovania ná

vyhnuté preto, lebo odkrytie zdrojov ešte nezabezpečuje, že rezervy sa aj skutočne využijú.

K základným prostriedkom znižovania nákladov patrí:69

• zavádzanie modernej techniky a technológie,

• zlepšovanie organizácie práce a riadenia činností,

• zvyšovanie odborného vzdelania zamestnancov.

ižovanie priamych (jednotkových) nákladov

Pri znižovaní priamych (jednotkových) nákladov je p

materiálové a priame mzdové náklady. Ich výz

celkových nákladoch.

69 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 1996, str. 274.

228

Zdroje znižovania priamych nákladov sú:

1) zníženie obstarávacích nákladov materiálu, ktoré sa docieli:

ateľov,

• poklesom vedľajších obstarávacích nákladov (náklady na manipuláciu, straty

množstva materiálu v zhotovovanom výrobku (napr. zmenou

znížením strát materiálu

3) rýchlej

tým vä d na jednotku produkcie.

Znižovanie

Podstatn

majetku, s u a mzdy technicko-hospodárskych pracovníkov.

• z

znižovanie nákladov na pomocný materiál, palivo a energiu,

a riadenie a obsluhu výroby.

Značný podiel na režijných nákladoch majú fixné náklady, ktorých podstatná časť sa so

zm

.

kladajú hospodárne, ani sa

ne

ľko halierov nákladov pripadá na 1 Sk

výnosov. V čitateli namiesto celkových nákladov sa môžu uvádzať aj jednotlivé

• správnym výberom materiálov a dodáv

materiálu pri doprave a pod.),

2) zníženie spotreby celkového množstva materiálu, ktoré možno dosiahnuť:

• znížením

konštrukcie),

• zvýšením stupňa využitia materiálu, čiže

v transformačnom procese.

ší rast produktivity práce ako rast priamych miezd. Čím väčší bude tento rozdiel,

čšia bude úspora priamych miez

nepriamych nákladov

ú časť režijných nákladov tvoria najmä náklady na údržbu, odpisy dlhodobého

potreba režijného materiál

Základnými zdrojmi znižovania nepriamych nákladov je:

nižovanie odpisov dlhodobého majetku,

•

• znižovanie mzdových nákladov n

enou objemu výkonov nemení. Hlavným prostriedkom znižovania týchto nákladov je

zvyšovanie objemu produkcie.

14 3 Náklady a hospodárnosť

Z absolútnej sumy nákladov nemožno zistiť, či sa náklady vyna

dá uskutočniť porovnanie medzi podnikmi. Na posúdenie hospodárenia podnikov sa

používajú tieto ukazovatele:

• ukazovateľ nákladovosti, ktorý vyjadruje, ko

229

nákladové položky (podľa druhového členenia nákladov). Potom hovoríme o materiálovej,

adovosti = výnosy

mzdovej a odpisovej nákladovosti.

náklady ukazovateľ nákl

ukazovateľ nákladovej účinnosti, ktorý vyjadruje, aké výnosy dosiahne podnik z 1 Sk

nákladov.

ukazovateľ nákladovej

•

výnosy =

účinnosti náklady • zisk, ako kladný ro ýnosmi a n . Ak je rozdiel záporný, podnik

m

podnikovej činnosti.

= výnosy – náklady

• ukazovateľ rentability nákladov, ktorá vyjadruje, aký zisk dosahuje podnik z 1 Sk

nákladov.

zdiel medzi v ákladmi

dosahuje stratu. Cieľom podniku je maximalizácia zisku. Zisk je syntetickým meradlo

efektívnosti

zisk

zisk ukazovateľ rentability nákladov

= náklady

14.4 Význam nákladov

ickú kategóriu podnikovej ekonomiky. Ich výška

rozhodujúcim spôsobom hosp árnosť a rentabilitu výroby, cenu a úžitkovosť

samotného výrobku, resp. s

Význam nákladov v podniku možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: 70

yjadrenie spotreby výrobných faktorov kvantifikujú kvalitatívne

rozdielnu spotrebu práce, čím ju umožňujú porovnávať. Iba pomocou nákladov možno

ohli spôsobiť finančnú tieseň.

Náklady predstavujú základnú ekonom

ovplyvňuje

lužby.

od

• Náklady ako peňažné v

vyčísliť, koľko stojí výroba a realizácia určitého výrobku.

• Náklady sú kritériom hospodárnosti. Podniky sú zainteresované na znižovaní nákladov,

lebo opačné tendencie by im m

70 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. SPRINT, Bratislava 1996.

230

• Úroveň nákladov je zrkadlom hospodárenia podniku s pracovnými, materiálnymi a

peňažnými zdrojmi a umožňuje hodnotiť efektívnosť podstatnej časti činnosti podniku.,

preto sú významným nástrojom riadenia.

• Náklady sú syntetickým ukazovateľom kvality práce podniku. Vyjadrujú množstvo

spotrebovanej zhmotnenej a živej práce s takou presnosťou, s akou ceny vyjadrujú

vynaloženej práce.

s ob mi.

odnik zabezpečuje vstupy – obstaráva zásoby materiálu, tovaru, nakupuje stroje, zariadenia,

zuje vlastné výstupy – výrobky,

lužby, a tým dochádza neustále ku kolobehu tovaru a peňažných prostriedkov. V podniku

vz

túru

podniku. Stav finančnej štruktúry je zobrazený v pasívach súvahy.

rôznych hľadísk:

podľa účelu, na ktorý finančné zdroje slúžia,

spotrebu podnikových výrobných nákladov. Napriek rozdielnemu ohodnoteniu úžitkových

vlastností cenami, náklady najlepšie charakterizujú spotrebu výrobných faktorov, úroveň

hospodárnosti a odrážajú štruktúrne zmeny

• Náklady sú základňou pre tvorbu cien, sú hlavnou zložkou predajných aj

vnútroorganizačných cien. Tým sú dôležité pre podnikové i vnútropodnikové riadenie.

Ovplyvňovanie nákladov a cien je vzájomné. Nielen náklady ovplyvňujú ceny, ale aj ceny

vplývajú na úroveň nákladov (cenami vstupov do transformačného procesu podniku).

15. Finančná stránka transformačného procesu

Transformačný proces má popri svojej naturálnej stránke aj stránku finančnú. Tá je spojená

ehom peňazí, pri ktorom podnik vstupuje do peňažných vzťahov s rôznymi subjekta

P

budovy, vypláca mzdy zamestnancom a pod. Súčasne reali

s

nikajú peňažné príjmy a výdavky, rozdielom ktorých k určitému okamihu je finančná

potreba.

Finančnou potrebou teda rozumieme potrebný objem finančných zdrojov pri zakladaní

podniku, pri každodennom priebehu podnikovej činnosti, ako aj pri rozširovaní podniku.

15.1 Finančné zdroje podniku

Finančné zdroje predstavujú všetky zdroje, z ktorých podnik získava peňažné prostriedky

v priebehu určitého obdobia. Zloženie týchto zdrojov označujeme ako finančnú štruk

Finančné zdroje môžeme členiť z

rozlišujeme kapitál a peniaze. Kapitál slúži

na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku. Je dlhodobým alebo

•

231

trvalým finančným zdrojom. Peniaze slúžia na zabezpečenie prevádzkových potrieb

podniku.

• z časového hľadiska možno finančné zdroje členiť na trvalé, ktoré má podnik k dispozícii

dobé (dlhodobé úverové zdroje) alebo

•

na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlho

krátkodobé (úverové zdroje s dobou splatnosti do 1 roka),

podľa toho, odkiaľ zdroje plynú do podniku, rozlišujeme externé a interné finančné

zdroje. Všetky zdroje prichádzajúce do podniku zvonka označujeme ako zdroje externé.

Do externých zdrojov sa zahŕňajú pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov, všetky druhy

•

úverov a pôžičiek, ako aj prípadné dotácie. Interné zdroje sú výsledkom samotnej

podnikateľskej činnosti. Internými zdrojmi sú najmä zisk a odpisy,

z hľadiska vlastníctva rozlišujeme vlastné a cudzie finančné zdroje.

v n

Krátkodobé úvery a záväzky

Jednotlivé finančné zdroje a ich členenie z uvedených hľadísk možno prehľadne zhrnúť

asledujúcej tabuľke.

Členenie finančných zdrojov podniku71 Tab. 15.1 Finančné

zdroje Zisk Odpisy Vklady Finančná

Dlhodobé a stredno-

Členenie podľa

vlastníkov pomoc dobé úvery a záväzky

času trvalé dlhodobé krátkodobé zdroja interné externé

vlastníka vlastné cudzie

15.1.1 Fina e z interných zdrojov

Pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania tvoria a aj používajú

v samotnom podniku. Základným mi, ktoré vznikli v innosti podniku, sú zisk

odpisy. Ich hlavnou prednosťou je, že znižujú potrebu úverov. Zvyšujú tiež nezávislosť

odnikateľov na kapitálovom trhu, na mienke a záujmoch nových spoločníkov a zmierňujú

treba splácať úvery a úroky z nich.

ncovani

i zdroj dôsledku č

a

p

tlak na zabezpečenie likvidity, lebo nevzniká po

Zisk má spomedzi interných finančných zdrojov podniku najväčší význam. Predstavuje

kladný výsledok hospodárenia podniku. Je ukazovateľom efektívnosti podnikania.

71 Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava, Súvaha 2002

232

Suma zisku, ktorú možno použiť na samofinancovanie podnikových potrieb, závisí od:

• Masy zisku vytvorenej v podniku – tá je daná objemom realizovaných produktov, ich

i, za ktoré sa realizujú a úrovňou nákladov jednotlivých realizovaných

. ako rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci a na začiatku sledovaného

tu,

nia vykazuje podľa základných oblastí podnikateľskej činnosti, a to

mimoriadnych

• In

• P

z

č

ma znižuje zisk, avšak nie sú peňažným výdavkom.

Tým

hodnota tohto m

dlhodobého m ulované odpisy

vytvárajú zdroj, ktorý za predpokladu stabilných cien môže slúžiť na nákup dlhodobého

ma

ajetku podnik

zap

y dlhodobého majetku, resp.

uvoľnením viazaného krátkodobého majetku,

štruktúrou, cenam

produktov a služieb;

Výšku výsledku hospodárenia podniku možno vyčísliť dvoma spôsobmi:

1

obdobia – v prípade prírastku imania podnik dosahuje zisk, v prípade jeho úbytku stra

2. ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku – ak výnosy prevyšujú náklady, je

výsledkom zisk, v opačnom prípade je výsledkom strata. V slovenských podnikoch sa

výsledok hospodáre

v oblasti hospodárskej činnosti, v oblasti finančnej a pre oblasť

výsledkov.

tenzity zdaňovania zisku – t. j. od objemu dane zo zisku, ktorú upravuje Zákon č.

595/2003 Z. z. o dani z;

oužitia disponibilného zisku – zisk po zdanení sa rozdeľuje na časť, ktorú odčerpajú

podniku jeho vlastníci na osobnú spotrebu, resp. na investovanie mimo podniku a na

sť, ktorá zostáva v podniku na samofinancovanie jeho rozvoja. a

Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebovávania dlhodobého hmotného a nehmotného

jetku. Sú nákladom, ktorý

, že sa hodnota dlhodobého majetku odpismi postupne prenáša do nákladov, znižuje sa

ajetku a tiež sa zabezpečujú zdroje na financovanie reprodukcie

ajetku. Ku koncu doby životnosti dlhodobého majetku naakum

jetku rovnakého druhu a parametrov. Ak podnik použije odpisy na iné účely, prípadne sa

zvýšia ceny dlhodobého majetku, musí pri obnove vyradeného dlhodobého m

ojiť v zodpovedajúcom rozsahu aj iné zdroje financovania.

Ostatné interné zdroje financovania môžu tvoriť tiež nezanedbateľnú časť finančných

zdrojov firmy. Ide o:

• zdroje z predaja majetku v prípade, že podnik už určité zložky majetku nepotrebuje,

• zdroje z realizácie technického pokroku, napr. zdroje získané zvyšovaním výkonnosti

jednotlivých zložiek dlhodobého majetku, znížením potreb

233

•

vanie potreby viazania majetku podniku.

.

počiatočné i dodatočné vklady vlastníkov

Vy akom na splácanie a na ich

poskytnutie nemusí podnikanie vykazovať vysokú rentabilitu. V dobe krízy nezaťažujú

Externé vlastné zdroje sú determinované plánovanou veľkosťou podniku a právnou formou

po

ných cudzích zdrojov

úroky ako náklady na získanie

udzieho kapitálu sú nákladovou položkou znižujúcou daňový základ.

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to

ek

tnosti prekračujúcou 5

rokov, strednodobé s lehotou splatnosti približne do 5 rokov a krátkodobé splatné do 1 roka.

zdroje z racionalizačných opatrení zameraných najmä na znižovanie vlastných nákladov

podniku a na znižo

15 1.2 Financovanie z externých vlastných zdrojov

Externými vlastnými zdrojmi financovania sú

podniku. Majú veľký význam najmä pri zakladaní podniku ako aj pri jeho ďalšom rozvoji.

značujú sa tým, že nie sú spojené so žiadnym právnym tl

podnikanie vysokými úrokmi.

dnikania. Objem vkladov je limitovaný v kapitálových spoločnostiach (s.r.o., a.s.) a

v družstvách. V ostatných spoločnostiach nie je minimálny objem vkladov vymedzený

právnymi predpismi.

15.1.3 Financovanie z exter

Externými cudzími zdrojmi sú všetky zdroje plynúce do podniku od iných subjektov, teda

všetky druhy úverov a pôžičiek. Ich využívanie vyplýva jednak z obmedzenosti vlastného

kapitálu a tiež z daňovej výhodnosti ich využívania, pretože

c

onomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej

hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti.72

Základným kritériom členenia úverových foriem je doba, na ktorú sa úver poskytuje.

Podľa tohto hľadiska sa rozlišujú úvery dlhodobé s lehotou spla

Medzi dlhodobé a strednodobé úvery patria:

• obligácie,

• finančné úvery,

72 Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava, Súvaha 2002

234

•

získania dlhodobého alebo strednodobého úveru. Predstavujú dlžobný úpis platný do

sta pis odkúpiť od majiteľa s určitým vopred

h rokom. Emitent vydané obligácie umiestni na kapitálovom trhu, teda predá

cú svoje voľné prostriedky investovať do cenných papierov a dosiahnuť

sa emitent zaväzuje vyplácať držiteľom obligácií úroky a v určenom

ch úverov.

ť okamžite jeho plnú hodnotu.

ca pre svoju podnikateľskú

čin

dodávateľské úvery,

• osobitné formy úverov (leasing, forfaiting a franchising).

Obligácie sú cennými papiermi vydávanými štátom, bankami alebo podnikmi za účelom

noveného termínu, do ktorého sa musí ú

do odnutým ú

subjektom, ktoré ch

úrokový výnos. Súčasne

termíne vrátiť dlh.

Finančné úvery sú úvery poskytované v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy

medzi konkrétnym veriteľom, finančným sprostredkovateľom alebo súkromnou osobou a

dlžníkom. Môžu slúžiť na financovanie rozvojových potrieb podniku – konkrétnych

plánovaných projektov podniku, na pokrytie prevádzkových potrieb s návratnosťou dlhšou

ako 1 rok, na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností, na splácanie predošlých

úverov, na podporu exportu alebo iný účel. Väčšinou majú formu strednodobých, resp.

dlhodobých bankový

Dodávateľské úvery predstavujú úvery poskytované dodávateľmi svojim odberateľom

v tovarovej forme. Nevyžadujú žiadne špeciálne záruky, avšak sú vo všeobecnosti drahšie ako

finančné úvery. Úroky sa zvyčajne zahŕňajú priamo do ceny dodávky.

Leasing je prenájom tovaru dlhodobej spotreby za úhradu, ktorú predstavujú leasingové

platby a to podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Jeho prednosťou je, že nájomca môže

nadobudnúť potrebný majetok bez toho, aby musel zaplati

Leasing umožňuje získať majetok na dobu, po ktorú ho nájom

nosť skutočne potrebuje. Leasingové platby sa zahŕňajú do nákladov nájomcu a znižujú

základ dane z príjmov. Nevýhodou leasingu sú vysoké náklady spojené s prenájmom a

dlhodobé zmluvné viazanie.

Podľa doby trvania leasingovej zmluvy sa leasing člení na operatívny a finančný. Pre

operatívny leasing je typická kratšia doba prenájmu, spravidla kratšia ako životnosť

prenajímaného majetku, pričom po uplynutí tejto doby nájomca vracia majetok späť

prenajímateľovi. Finančný leasing má dlhú dobu prenájmu a v zásade končí prevodom

prenajatej veci do vlastníctva nájomcu.

235

Forfaiting možno charakterizovať ako predaj exportnej pohľadávky bez spätného postihu

(regresu) z dôvodu dlžníkovej insolvencie, a to banke alebo inej finančnej inštitúcii, tzv.

for

ľom (franchisee), v ktorej poskytovateľ oprávňuje

odberateľa prevádzkovať podnik podľa jeho štandardných postupov a zároveň ho k tomu i

zav

).

faiterovi, forfaitingovej spoločnosti. Forfaiter v rámci odkupu pohľadávok vyplatí

vývozcovi čiastku faktúry po zrážke diskontu a poplatkov, riziko inkasa plne preberá na

seba.73

Franchising je dohoda medzi právne a finančne nezávislými podnikateľskými subjektami,

poskytovateľom (frachisor) a odberate

äzuje. Franchisor poskytuje odberateľovi obvykle technologické postupy, receptúry,

celkový systém prevádzkovania podnikania, ochrannú známku výrobkov a služieb, know-how

a iné práva duševného vlastníctva aj isté finančné prostriedky. Odberateľ je povinný za tieto

služby odvádzať franchisorovi dohodnutú časť svojich tržieb alebo zisku (napr. Mc

Donald’s

Ďalšiu skupinu úverov predstavujú krátkodobé úvery, ku ktorým patria:

• komerčné papiere,

• krátkodobé bankové úvery,

• obchodné úvery,

• stále a nestále pasíva,

• preddavky a

• faktoring.

omerčné papiere možno definovať ako krátkodobé nezaistené dlžobné úpisy, emitované

do úveryschopnosti.74

u na financovanie bežných prevádzkových potrieb. Slovenské podniky

jú.

sú úvery s dobou splatnosti do 1 roka poskytované

ieto úvery môžu byť poskytované v rôznych formách ako:

n very, účelové úvery, lombardné úvery, zmenkové úvery a pod.

K

bre známou spoločnosťou, ktorá je finančne silná a má vysokú triedu

Po žívajú sa spravidla

zatiaľ komerčné papiere neemitu

Krátkodobé bankové úvery

obchodnými bankami. T

ko tokorentné ú

73 Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia – Výkladový slovník A – Ž. Bratislava, Sprint 1996 74 Hrvoľová, B.: Analýza finančných trhov. In.: Finančný radca, č. 1-2/1999

236

Kontokorentný úver je kombináciou bežného a úverového účtu, saldo na ňom môže byť

kreditné, nulové alebo debetné. Podmienkou poskytnutia tohto typu úveru je uskutočňovanie

cel

sa úver

povolil. Lombardné úvery sú úvery zaručené konkrétnym obchodovateľným majetkom

dlžníka. V prípade, že dlžník nesplatí svoje záväzky, vyplývajúce z úverovej zmluvy, banka

existujúcich, no ešte neuhradených

záv

red začatím

vý

anou inštitúciou s cieľom jej správneho a včasného inkasa, a to bez práva spätného

po

ncovania je finančná pomoc štátu podnikom.

Predstavuje špecifické finančné zdroje, ktoré zabezpečujú špecializované finančné inštitúcie.

Mô

výdavkov. Napr.

čné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokovou sadzbou, štátne záruky na úvery,

ého platobného styku podniku výlučne prostredníctvom kontokorentného účtu. Ďalšou

formou sú účelové úvery, ktoré banky poskytujú podnikom na konkrétne dohodnuté ciele.

Podnik sa v úverovej zmluve zaväzuje použiť prostriedky len na účel, na ktorý

lombard speňaží a z výnosu uhradí svoju pohľadávku. Napokon zmenkové úvery predstavujú

bankové úverové operácie spojené s obehom zmeniek.

Pre obchodné úvery, podobne ako pre dodávateľské úvery, je charakteristické, že sú

poskytované v naturálnej forme. Základom tohto typu krátkodobého úveru je, že odberateľ

zaplatí dodávateľovi za dodaný tovar alebo službu po uplynutí dohodnutej lehoty.

Ďalším druhom krátkodobých úverov sú stále a nestále pasíva. Sú úverovým zdrojom,

ktorý má podnik bezplatne k dispozícii na zabezpečovanie svojich potrieb. Vznikajú vo forme

záväzkov voči zamestnancom a voči štátnemu rozpočtu. Podnik až po dobu výplaty mzdy a

úhrady daní dočasne disponuje prostriedkami z titulu

äzkov.

Preddavky, poskytnuté odberateľmi, možno tiež zaradiť medzi krátkodobé úvery. Ide o

poskytnutie peňažného preddavku dodávateľovi odberateľom podľa dohody ešte p

robného procesu alebo počas jeho priebehu.

Faktoring je osobitnou formou krátkodobého financovania. Znamená odkúpenie

krátkodobej pohľadávky od dodávateľa faktoringovou spoločnosťou (faktorom) alebo inou

špecializov

stihu z dôvodu platobnej neschopnosti alebo platobnej nevôle dlžníka.

Osobitným externým cudzím zdrojom fina

že byť poskytovaná v týchto formách:

• v priamych formách, ktoré zvyšujú podnikové príjmy. Môžeme k nim zahrnúť rôzne

formy dotácií, cenové príplatky, exportné prémie.

• v nepriamych formách, ktoré predstavujú zníženie podnikových

bezúro

237

poskytovanie výhodných štátnych zákaziek, daňové úľavy, odpustenie cla, bezplatné

poradenstvo a poskytovanie informácií.

Získavanie potrebných finančných zdrojov podniku nazývame financovanie podniku.

kácia týchto zdrojov do jednotlivých zložiek majetkAlo u je investovanie. Opačným procesom

zni

15.

hoduje o jeho štruktúre,

zhoduje o alokácii finančných zdrojov, o rozdeľovaní zisku, zaznamenáva, analyzuje a

nku činnosti podniku. Finančné riadenie zahŕňa štyri činnosti:

nančné plánovanie, finančné rozhodovanie, organizovanie finančných procesov, finančnú

an

čných cieľov podniku a zostavovaniu finančných plánov.

minulosti sa predpokladalo, že základným cieľom podnikania je maximalizácia zisku.

ľ podnikania a zároveň aj vrcholový finančný cieľ firmy

ovažuje maximalizácia trhovej hodnoty firmy. Od tohto cieľa boli odvodené ďalšie

fin

financovania a investovania je definancovanie a deinvestovanie. Dochádza k nim pri

žovaní podnikového kapitálu a pri predaji podnikového majetku.

2 Finančné riadenie

Nevyhnutnou súčasťou organizácie a riadenia podniku je riadenie všetkých finančných

procesov prebiehajúcich v podniku – finančné riadenie. Finančné riadenie prepája vecnú a

hodnotovú stránku transformačného procesu a zjednocuje celý systém riadenia. Plní tieto

úlohy: získava kapitál pre súčasné i budúce potreby podniku a roz

ro

kontroluje ekonomickú strá

fi

alýzu a kontrolu.

15.2.1 Finančné plánovanie

Finančné plánovanie je súčasťou podnikového plánovania. Plánovacie procesy podniku

završuje, pretože zachytáva pohyb a zmeny podnikových peňazí a kapitálu, ktoré sú vyvolané

činnosťami transformačného procesu podniku. V rámci finančného plánovania dochádza

k formulovaniu finan

V

V súčasnosti sa za základný cie

p

ančné ciele:

• likvidita,

• rentabilita,

• stabilita.

Likvidita je schopnosť podniku premieňať jednotlivé zložky podnikového majetku na

peniaze z časového hľadiska tak, aby bol podnik schopný v každom okamihu uhrádzať svoje

238

splatné záväzky. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebné, aby podnik disponoval

dostatočným množstvom likvidného majetku. Najlikvidnejším majetkom sú pohotové

ň riedky (peniaze v pokladnici, na bankových účtoch), pretože nimi možno platiť

j likvidné sú pohľadávky. Možno ich použiť až vtedy, keď odberatelia uhradia

o y. Ešte menej likvidné sú zásoby, pretože sa najskôr predajom menia na

po

ren

ň likvidity a

ren

odniku. Z časového hľadiska rozlišujeme dva

dru

pe ažné prost

okamžite. Mene

sv je záväzk

hľadávky a až potom na peniaze. Najmenej likvidný, resp. nelikvidný je dlhodobý majetok.

Základným predpokladom udržiavania schopnosti podniku plniť včas svoje záväzky je preto

zabezpečenie správnej štruktúry majetku a jeho obehu, prípadne včas zabezpečiť dodatočný

prísun likvidných zdrojov (napr. formou dodatočných vkladov spoločníkov, získaním úveru).

Rentabilita je ziskovosť, schopnosť prinášať zisk. Podnikateľská činnosť je rentabilná, ak

prináša aspoň primeraný zisk. Samotný objem zisku má však nedostatočnú vypovedaciu

schopnosť. Preto sa zvykne údaj o objeme zisku dopĺňať o mieru rentability, vyjadrujúcu

pomer medzi ziskom a zdrojmi vynaloženými alebo viazanými pri jeho tvorbe.

Likvidita a rentabilita sú v určitej miere cieľmi konkurenčnými. Najlikvidnejší majetok je

charakteristický tým, že prináša najnižší úrokový výnos. Ak chce teda podnik dosiahnuť

vysokú mieru likvidity a zvyšuje podiel likvidných aktív, znižuje tým celkovú mieru

tability podniku. Naopak, rozhodnutie o investovaní voľných finančných prostriedkov do

rentabilnejších foriem majetku vedie k zníženiu objemu likvidných aktív a zvyšuje riziko, že

sa podnik dostane do platobnej neschopnosti.

Stabilita znamená schopnosť podniku zabezpečovať požadovanú úrove

tability pri neustálych zmenách vonkajšieho aj vnútorného prostredia podniku. Tento

finančný cieľ však nemožno stotožňovať so strnulosťou a nemennosťou. Naopak,

dosahovanie stability vyžaduje veľkú pružnosť finančnej politiky a kvalitné riadenie podniku.

Výsledkom finančného plánovania je finančný plán. Finančný plán zachytáva rozhodnutia

o veľkosti a druhu použitých finančných zdrojov, ktoré sú potrebné k financovaniu majetku a

zabezpečeniu likvidity a finančnej stability p

hy finančných plánov – dlhodobý a krátkodobý finančný plán.

Dlhodobý finančný plán zachytáva obdobie presahujúce jeden rok. Nadväzuje na

investičné zámery podniku a jeho hlavným cieľom je určiť budúcu potrebu kapitálu a

optimalizovať finančnú štruktúru tak, aby zodpovedala požiadavkám likvidity a rentability.

Krátkodobý finančný plán sa spravidla zostavuje na obdobie jedného roka a kratšie

obdobie než rok. Súvisí s bežnou hospodárskou činnosťou. Konkretizuje peňažnú potrebu,

možné finančné zdroje a predovšetkým zabezpečuje trvalú platobnú schopnosť podniku.

239

15

ia

týk

sa

súčasný stav alebo tendencia vývoja líšia od žiaduceho a plánovaného stavu či vývoja.

Rozsah tohto hľadania závisí od povahy problému, ktorý

treba riešiť. Od toho sa odvíja množstvo potrebných informácií. Pri strategických

vinutých viacero

• ko

15.

prij anizovanie komunikácie vo

5.2.4 Finančná analýza a kontrola

Jednou zo základných činností finančného riadenia podniku je aj finančná analýza a

ko

itia finančných zdrojov, analyzuje výsledky

nančného hospodárenia, odhaľuje finančné rezervy a možné spôsoby ich využitia.

vaná manažmentom samotného podniku ako tzv.

terná finančná analýza. Rovnako dôležitá je aj externá finančná analýza, ktorú vykonávajú

.2.2 Finančné rozhodovanie

Na finančné plánovanie nadväzuje finančné rozhodovanie. Zahŕňa strategické rozhodnut

ajúce sa vzťahu podniku k ekonomickému okoliu a operatívne rozhodnutia zväčša

zamerané do vnútra podniku. Rozhodovanie možno rozčleniť na štyri fázy:75

• Rozpoznanie a definovanie potreby rozhodovať. Taká potreba vzniká vždy, keď

• Hľadanie alternatívnych riešení.

rozhodnutiach môže byť potrebný aj cielený výskum a vývoj.

• Hodnotenie alternatív z hľadiska očakávaných dôsledkov ich akceptovania. Základnými

kritériami sú výnosnosť a rizikovosť riešenia. Na hodnotenie je vy

modelových prístupov uľahčujúcich kvantifikáciu výsledkov.

Prijatie rozhodnutia – t. j. voľbu jednej z možných alternatív riešenia, ktorá sa javí a

najefektívnejšia.

2.3 Organizovanie finančných procesov

Úlohou organizovania finančných procesov je permanentné zabezpečovanie realizácie

atých finančných rozhodnutí. Súčasťou tejto činnosti je aj org

vnútri podniku a motivovanie zamestnancov.

1

ntrola. Finančná analýza sa zameriava na skúmanie podnikových finančných procesov a

ich dôsledkov, kvantifikuje ich príčiny a navrhuje opatrenia na dosahovanie podnikových

cieľov. Rozoberá spôsoby získania a využ

fi

Finančná analýza je často uskutočňo

in

75 Kráľovič, J., Vlachynský, K.: Finančný manažment. Bratislava, IURA EDITION 2002

240

na

ak môže

zam

h výsledkov (čiastkovú analýzu), ktorá sa vykonáva pre

po

jom údajov je účtovná závierka, pretože vecne, časovo a formálne

spr niku. Zaznamenáva, za akých podmienok sa realizoval

čtovná závierka pozostáva pri

ého účtovníctva zo súvahy, výkazu ziskov a strát a

iného výkaz peňažných tokov, pri podnikoch účtujúcich

ú o majetku a záväzkoch a výkazu o príjmoch a

vý

základe dostupných informácií iné subjekty, ktoré sú v styku s podnikom, napr. banky,

dodávatelia, potenciálni investori.

Podľa zámeru, s akým sa finančná analýza realizuje, sa volí jej zameranie, predmet záujmu

a rozsah. Podľa zamerania môže ísť o analýzu sústredenú na minulosť - ex post analýzu. Tá

hodnotí finančné procesy, ktoré prebehli v uplynulom období. Analýza sa vš

eriavať aj na budúcnosť, teda prognózovať budúci vývoj finančnej situácie podniku, tzv.

ex ante analýza. Z hľadiska predmetu záujmu rozlišujeme analýzu súhrnných výsledkov

podniku (komplexnú analýzu), ktorá umožňuje hodnotenie podniku vo všetkých vzájomných

súvislostiach a analýzu parciálnyc

treby operatívneho riadenia a je zameraná na analyzovanie určitého čiastkového javu alebo

procesu. Napokon môže mať analýza aj rôzny rozsah – od stručnej analýzy základných

veličín a vzťahov až po podrobné systematické hodnotenie čiastkových ukazovateľov a ich

vzájomných súvislostí.

Finančná analýza má tieto fázy:

• získanie východiskových údajov,

• výpočet pomerových ukazovateľov,

• porovnanie ukazovateľov,

• vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení.

Základom uskutočnenia finančnej analýzy je získanie potrebných východiskových

údajov. Hlavným zdro

ávne vypovedá o činnosti pod

transformačný proces, aký bol jeho priebeh a výsledky. Ú

podnikoch účtujúcich v sústave podvojn

poznámok obsahujúcich okrem

v s stave jednoduchého účtovníctva z výkazu

davkoch.

Okrem toho sa môžu pre potreby finančnej analýzy získavať údaje aj z kalkulácií, internej

štatistiky, z kapitálového trhu, rôznych štúdií a i.

Výpočet pomerových ukazovateľov má za úlohu kvantitatívne vyjadriť základné vzťahy

medzi získanými údajmi, ktoré by čo najlepšie vypovedali o stave a vývoji finančných

procesov a výsledkov podniku. Medzi najpoužívanejšie pomerové finančné ukazovatele

patria:

241

1. Ukazovatele likvidity – charakterizujú schopnosť podniku priebežne uhrádzať svoje

splatné záväzky. Môžu byť skonštruované ako relatívne (vzťahové) alebo absolútne

(ro

finančný majetok

zdielové) ukazovatele. Častejšie sa využívajú relatívne ukazovatele, nakoľko sú menej

citlivé na veľkosť podniku. Najčastejšie sa používajú tieto ukazovatele:

Likvidita pohotová (1. stupňa) = krátkodobé záväzky

finančný majetok + krátkodobé pohľadávky

V rozvinutých trhových ekonomikách sa za optimálnu hodnotu tohto ukazovateľa považuje

rozpätie 0,2 až 0,6.

Likvidita bežná (2. stupňa) = krátkodobé záväzky

Za odporúčané hodnoty sa považujú tie, ktoré sú v intervale 1 až 1,5.

finančný majetok + krátkodobé pohľadávky + zásobyLikvidita celková (3. stupňa) = krátkodobé záväzky

Ideálne hodnoty sa nachádzaj nter Príkladom rozdielového ukazovateľa je:

zásoby – krátkodo-

bé záväzky

vedajú o tom, ak žíva svoj majetok.

Charakterizujú rýchlosť a dobu obratu podnikového majetku.

tržby

ú v i vale 2 až 2,5.

čistý pracovný kapitál = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky +

2. Ukazovatele aktivity – vypo o účinne podnik vyu

Rýchlosť obratu celkového majetku = priem. stav celkových aktív

priem. stav celkových aktív x 365 Doba obratu celkového majetku = tržby

242

Podobne možno vypočítať rýchlosť a dobu obratu jednotlivých zložiek majetku, napr. zásob,

pohľadávok.

3. Ukazovatele zadĺženosti – vyjadrujú vzťah medzi cudzími a vlastnými finančnými

zdrojmi podniku. Jedným zo základných ukazovateľov je:

cudzí kapitál Stupeň zadĺženosti = celkový kapitál

4. Ukazovatele rentability – vyjadrujú výslednosť (výnosnosť, ziskovosť) podnikania.

V zahraničnej literatúre sú uvádzané na zistenie ziskovosti nasledujúce ukazovatele:

čistý zisk ROA (Ret curn on Assets) = elkové aktíva

čistý zisk ROE (Return on Equity) = vlastný kapitál

čistý zisk + úroky ROI (Return on Investment) = celkový kapitál

5. Ukazovatele trhovej hodnoty kterizujú, ako trh a investori

hodnotia minulú činnosť podniku, ako aj očakávaný vývoj v budúcnosti. Základnými

ukazovateľmi sú:

kcie

– tieto ukaz raovatele cha

trhová cena aVzťah kurzu a zisku (P/E Price/Earning Ratio) = zisk na 1 akciu

trhová cena akcie Kurz akcie = menovitá hodnota akcie

243

Porovnávanie ukazovateľov - aby vypoveda pomerových finančných

ukazovateľov bola čo najpresnejšia, je potrebné porovnávať tieto ukazovatele v troch

úrovniach:

• porovnávanie sku zovateľov s uk vanými vo finančnom

pláne,

porovnávanie podnikových ukazovateľov za viacero rokov (hodnotenie časových radov

odbore podnikania.

Poskytuje prehľad o výsledkoch hospodárenia podniku, umožňuje odhaliť slabé miesta

pot točné poznatky o procesoch prebiehajúcich v podniku. Bez dôsledného

výz

ických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, pričom ekonomickým

je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov. Náklady

ž v prípravnej fáze činnosti podniku a ich úroveň v rozhodujúcej miere je

Náklady sledujeme podľa ekonomicky rovnorodých druhov, podľa položiek kalkulačného

cia schopnosť

točných uka azovateľmi očaká

•

ukazovateľov),

• porovnávanie podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi dosahovanými

v danom

Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení je záverečnou fázou finančnej analýzy.

v podniku a navrhnúť opatrenia, ktoré ich umožnia odstrániť. Pre správne vyhodnotenie je

rebné mať dosta

vyhodnotenia výsledkov a navrhnutia opatrení by uskutočnenie finančnej analýzy nemalo

nam.

Finančná kontrola skúma dodržiavanie právnych noriem, predpisov a smerníc

upravujúcich finančné hospodárenie podnikov. Môže byť uskutočňovaná vnútornými

kontrolnými orgánmi samotného podniku alebo externými subjektami, najmä daňovými

orgánmi štátu.

Zhrnutie

V riadení a ekonomike podniku významnú úlohu majú náklady, ktoré predstavujú spotrebu

výrobných faktorov v hodnotovom vyjadrení. Z účtovného hľadiska náklady predstavujú

zníženie ekonom

úžitkom

vznikajú u

ovplyvnená technickou prípravou výroby.

vzorca a podľa ich závislosti od objemu výkonov. Podniky sa snažia znižovať náklady. Zdroje

znižovania nákladov predstavujú skryté, nevyužité rezervy, ktorých odkrytie vedie

k zhospodárňovaniu činnosti podniku. Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne

244

opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnuté preto, lebo odkrytie zdrojov ešte nezabezpečuje,

že rezervy sa aj skutočne využijú. K meraniu hospodárnosti používame ukazovateľ

ná

hy. Podnik môže

financovať svoje potreby vlastnými alebo cudzími zdrojmi.

ov a členenia nákladov v závislosti od objemu výkonov?

. Aké skupiny nákladov sa vyskytujú v členení nákladov podľa položiek kalkulačného

. Ako sa členia variabilné náklady a čím sú charakteristické fixné náklady?

8. mieme financovaním podniku? Charakterizujte základné zdroje financovania

kladovosti, nákladovej účinnosti, zisk a ukazovateľ rentability nákladov.

Hlavnou úlohou finančného riadenia podniku je zabezpečenie dostatočného objemu

finančných zdrojov vo vhodnej štruktúre a ich efektívne alokovanie do jednotlivých zložiek

majetku. Finančné zdroje predstavujú všetky zdroje, z ktorých podnik získava peňažné

prostriedky v priebehu určitého obdobia. Zloženie týchto zdrojov označujeme ako finančnú

štruktúru podniku. Stav finančnej štruktúry je zobrazený v pasívach súva

Finančné riadenie zahŕňa štyri činnosti: finančné plánovanie, finančné rozhodovanie,

organizovanie finančných procesov, finančnú analýzu a kontrolu. Základnými pomerovými

finančnými ukazovateľmi sú ukazovatele likvidity, aktivity, zadĺženosti, rentability a trhovej

hodnoty.

Otázky na diskusiu

1. Ktorá definícia najvýstižnejšie charakterizuje podstatu nákladov?

2. Aká je charakteristika a význam druhového členenia nákladov, kalkulačného členenia

náklad

3

vzorca?

4

5. Ako možno vysvetliť pojem zdroje znižovania nákladov?

6. Vysvetlite pojem prostriedky znižovania nákladov a ktoré sú základné prostriedky

znižovania nákladov?

7. Ktorými ukazovateľmi sa meria hospodárnosť?

Čo rozu

podniku.

9. Stručne charakterizujte fázy finančného riadenia podniku.

10. Ktoré ukazovatele sú základom finančnej analýzy a kontroly v priemyselnom podniku?

245

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry

or cenového rozhodovania. In:

8,

zväzok 6, s. 253 - 256

2] Bestvinová, V.: Zavedenie metódy ABC do firmy. In: CO-MAT-TECH 1998: 6.

medzinárodná vedecká konferencia. Bratislava: STU, 1998, časť 2, s. 22 - 26

Vedecké práce MtF STU v Bratislave so

sídlom v Trnave. Bratislava: STU, 2001, zväzok 11, s. 9 - 12

000. Bratislava: STU, 2000, diel II, s. 321 - 326

[6]

[8] slava 1996

[10] 96

[ – Ž. Sprint,

[

[

[1] Bestvinová, V.: Podnikové náklady ako významný fakt

Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Bratislava: STU, 199

[

[3] Bestvinová, V.: Kontroling nákladov. In:

[4] Horváthová, M.: Odlišnosti vo vymedzení nákladov v manažérskom a finančnom

účtovníctve. In: Zborník prednášok zo 7. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

Akademická Dubnica 2

[5] Hrvoľová, B.: Analýza finančných trhov. In.: Finančný radca, č. 1-2/1999

Janout, J.: Náklady a hospodárnost podniku. SNTL, Praha 1989

[7] Kráľovič, J., Vlachynský, K.: Finančný manažment., IURA EDITION, Bratislava 2002

Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. SPRINT, Brati

[9] Mulíková, D. – Horváthová, M.: Účtovníctvo. Základy podvojného účtovníctva pre

podnikateľov. STU Bratislava, 2000

Synek, M. a kol.: Manažerska ekonomika. GRADA Publishing, Praha 19

11] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia – Výkladový slovník A

Bratislava 1996

12] Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Súvaha, Bratislava 2002

13] zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

246

OBSAH

VOD

. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA

. Úvod do ekonómie 4

1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia 5

1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza 10

1.3 Predmet ekonómie 10

1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii 13

Výroba a výrobné faktory 14

16

zácnosti a hranica produkčných možností 1

1

ych typoch ekonomík

n

literatúry

2. 2.1 d

2.2

tu v ekonomike

Zhrnutie 31

O

ratúry

3. echanizmu

rania ponuky

trhu a časový prvok

Ú

I

1

1.5

1.6 Základné ekonomické zákony

1.6.1 Zákon v 6

1.6.2 Zákon klesajúcich výnosov 8

1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôzn 19

Zhr utie 20

Otázky na diskusiu 22

Zoznam použitej a odporúčanej 22

Úloha trhu a štátu v ekonomike 23

Vyme zenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov 23

Trh a jeho fungovanie 25

2.3 Nedostatky a nedokonalosti trhu 28

2.4 Úloha štá 29

tázky na diskusiu 31

Zoznam použitej a odporúčanej lite 31

Trhový mechanizmus a jeho fungovanie 32

3.1 Vymedzenie trhového m 32

3.1.1 Proces utvárania dopytu 33

3.1.2 Mechanizmus utvá 36

3.1.3 Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny 39

3.2 Rovnováha na 42

3.3 Pavučinová teoréma 44

3.4 Elasticita dopytu a ponuky 47

247

3.4.1 Cenová elasticita dopytu 47

3.4.2 Cenová elasticita ponuky 50

3.4.3 Iné formy elasticity, dôchodková a daňová 52 elasticita

n

literatúry

4. Sprá s ovom hospodárstve

4.1

júcej hraničnej

itočnosti, podmienka rovnováhy spotrebiteľa 56

čná analýza a rovnováha spotrebiteľa 58

t

65

4.2.3

Zhrn

Zoz

II. PODSTATA A POSTAVENIE PODNIKU V TRHOVEJ EKONOMIKE

5. Podn

5.1

podnikov

ormy podnikov

5 e

88

s organizácie

cie

6.3 izácie

ácia organizácie

Zhr utie 53

Otázky na diskusiu 54

Zoznam použitej a odporúčanej 54

vanie potrebiteľa a firiem v trh 55

Rovnováha spotrebiteľa 55

4.1.1 Celková užitočnosť, hraničná užitočnosť, zákon klesa

už

4.1.2 Indiferen

4.1.3 Dôchodkový a substitučný efek 60

4.2 Analýza správania firiem 62

4.2.1 Maximalizácia zisku z hľadiska inputov 62

4.2.2 Náklady podniku

Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie 67

4.2.4 Rovnováha podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie 68

utie 71

Otázky na diskusiu 72

nam použitej literatúry 73

ikanie 74

Predpoklady podnikania 76

5.2 Členenie 80

5.2.1 Právne f 81

.3 Podnikateľské prostredi 84

5.4 Firma ako cieľovo orientovaný systém

6. Životný cyklu 91

6.1 Založenie a vznik organizá 92

6.2 Rast organizácie 93

Stabilizácia prosperujúcej organ 95

6.4 Kríza – úpadok a revitaliz 95

6.5 Zánik organizácie 96

248

7. Ekologické aktivity z hľadis 98 ka životného cyklu výrobku

ivotného cyklu výrobku

P cyklu výrobku 1

n 101

1

rúčanej literatúry 1

8. 1

imárne a podporné činnosti 107

8 výrobných faktorov v transformačnom procese

ch faktorov 112

Zoz

9. 9.1

9.2

vávanie DM

9 odobého majetku

9 DM

tku

ity

strojov, pracovníkov a pracovísk

rojov a zariadení

árskej činnosti 144

vnej údržbársko-opravárskej

dikčný systém údržbársko-opravárskej činnosti 150

9.7.3

n

Otáz d

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry 154

7.1 Analýza znečisťovania počas ž 99

7.2 Model zdravého Ž 00

Zhr utie

Otázky na diskusiu 02

Zoznam použitej a odpo 03

III. ČINNOSTI ORGANIZÁCIE

Transformačný proces 04

8.1 Podnikateľské činnosti transformačného procesu 106

8.1.1 Pr

.2 Členenie a druhy 109

8.2.1 Výrobné faktory organizácie 109

8.2.2 Kombinácia výrobný

Zhrnutie 116

Otázky na diskusiu 117

nam použitej a odporúčanej literatúry 117

Dlhodobý majetok organizácie 118

Klasifikácia majetku 119

Oceňovanie dlhodobého majetku 124

9.3 Opotrebo 125

.4 Odpisovanie dlh 127

.5 Modernizácia, rekonštrukcia a leasing 133

9.6 Využívanie dlhodobého maje 134

9.6.1 Výrobné kapac 137

9.6.1.1. Stanovenie počtu 139

9.7 Prevádzkyschopnosť st 143

9.7.1 Generácie údržbársko-oprav

9.7.1.1. Systém plánovania preventí

činnosti 145

9.7.2 Diagnosticko - pre

Informačný systém údržbársko-opravárskej činnosti 152

Zhr utie 152

ky na iskusiu 153

249

10. Prevádzkov 155

10.1 Využívanie prev

10.2

ienok

ciálne služby

anie zamestnancov

Otáz

Zoz

12. Výrobný pr

12.1

12.2 Typy v

procesu

sporiadanie pracovísk

rozmiestňovania pracovísk

túra výrobného procesu

Zoz

13. Vede

13.1 nickej činnosti 201

ý – krátkodobý majetok

ádzkového majetku 155

Určovanie potreby majetku 158

10.2.1 Normy výrobných zásob 161

Zhrnutie 166

Otázky na diskusiu 167

Zoznam použitej a odporúčanej literatúry 168

11. Pracovná sila a motivácia k práci 169

11.1 Motivácia zamestnanca k práci 169

11.1.1 Výber zamestnancov 170

11.1.2 Tvorba pracovných podm 171

11.1.3 So 172

11.1.4 Odmeňov 173

11.1.4.1. Systémy miezd 175

11.2 Produktivita práce a jej meranie 178

Zhrnutie 181

ky na diskusiu 182

nam použitej a odporúčanej literatúry 182

oces 183

Výrobný proces a jeho členenie 183

ýroby 186

12.3 Priestorová štruktúra výrobného 188

12.3.1 U 189

12.3.2 Metódy 191

12.3.3 Materiálový tok 194

12.4 Časová štruk 196

12.5 Zákonitosti výrobného procesu 198

Zhrnutie 199

Otázky na diskusiu 200

nam použitej literatúry 200

cko–technická činnosť podniku 201

Zameranie vedecko-tech

13.1.1 Výrobkové inovácie 202

13.1.2 Vývoj nového výrobku 203

250

13.1.2.1. Ekologické aspekty pri riešení jednotlivých etáp technickej

prípravy výroby

ierstvo

uktúry dlhodobého majetku

Zhrn

Otáz

Zoznam po 217

IV. EKONOMICKÁ ST SFORMAČNÉHO PROCESU

14. Cha

alkulačné členenie nákladov

nákladov v závislosti od objemu výroby

1 dov

227

15. mačného procesu

15.1

v

drojov

novanie

nčných procesov

Zhrn

Otáz

rúčanej literatúry

205

13.1.3 Simultánne inžin 206

13.2 Zameranie firmy na zlepšovanie štr 207

13.3 Ukazovatele ekonomickej efektívnosti 208

utie 215

ky na diskusiu 216

užitej a odporúčanej literatúry

RÁNKA TRAN

rakteristika nákladov 218

14.1 Klasifikácia nákladov 220

14.1.1 Druhové členenie nákladov 220

14.1.2 K 221

14.1.3 Členenie 223

4.2 Zdroje a prostriedky znižovania nákla 226

14.3 Náklady a hospodárnosť

14.4 Význam nákladov 228

Finančná stránka transfor 229

Finančné zdroje podniku 229

15.1.1 Financovanie z interných zdrojo 230

15.1.2 Financovanie z externých vlastných zdrojov 232

15.1.3 Financovanie z externých cudzích z 232

15.2 Finančné riadenie 236

15.2.1 Finančné plá 236

15.2.2 Finančné rozhodovanie 238

15.2.3 Organizovanie fina 238

15.2.4 Finančná analýza a kontrola 238

utie 242

ky na diskusiu 243

Zoznam použitej a odpo 243

251