Postup auditu manarskeho systmu

Teoretick vchodisk auditu

pvod slova audit njdeme vlatinskom audire, ktor znamen pova-vychdza z13. storoia, kedy boli vsledky hospodrenia kontrolujcim orgnom tan. Vznik a prvopoiatky auditu sa poda veobecnho nzoru vzahuj k 19. storoiuPrvou prvnou pravou spojenou s auditom bol Zkon o britskch akciovch spolonostiach z roku 1844 vydan vo Vekej Britnii- ete nehovoril priamo oaudtoroch, stanovoval vak, e jeden alebo viac akcionrov preveruje svahy pripravovan riaditemi spolonosti. Akcionri tmto zskali prvo kontrolova tovn knihy spolonost aich sprvy akls otzky radnkom, manamentu azamestnancomZkon ospolonostiach zroku 1855-56 povooval vkon auditu aj inm osobm ako akcionrom. Spolonos bola povinn poveri kontrolou externho audtora, ak oto poiadalo petciou minimlne dvadsa percent akcionrov.1947 - najvznamnej medznk vo vvoji auditu v Britnii-zkonn povinnos vyjadri nzor audtora na to, i finann vkazy podvaj pln apravdiv obraz finannej situcie avsledkov podnikateskej innosti USA, Taliansko, Franczsko

Finann audit histria auditu svis srozvojom tovnctvaoverovanie rznych tovnch zvierok potvrdenie majetkovej, finannej a vnosovej situcie tovnej jednotky a potvrdenie uplatovania stanovench zkonov a zvznch nariaden, ako aj zkladnch tovnch princpov a zsad uplatovanch tovnou jednotkou

samostatn elov profesia, orientovan na mnohostrann skmanie a ucelen, kvalifikovan hodnotenie organizcie s jednoznanm zverom z hadiska elu, na ktor sa objednva

Defincia zkladnch pojmov

Audit: systematick, nezvisl azdokumentovan proces zskavania dkazov aich objektvneho vyhodnocovania scieom uri rozsah, vakom sa plnia plnovan zmeryIntern audit: intern previerka systmu manarstva organizcie. Sli na objektvne posdenie systmu manarstva (siln, slab strnky). Z hadiska druhu rozdeujeme intern audit systmu manarstva kvality na audit systmov, procesn a produktu.Intern audtor: osoba oprvnen vykonva intern audity.Audtovanie systmu manarstva kvalitySTN EN ISO 19 011 Nvod na audtovanie SMK a /alebo SEMaudity vykonvan prvou stranou, vykonva sama organizcia nevyhnutn aj z hadiska prpravy organizcie na certifikan alebo kontroln audit, ktor vykonva tretia strana tj. nezvisl certifikan organizcia

Audit systmu manarstva kvality

Audit procesu

Audit vrobku

Druhy auditovA. INTERN Plnovan (Ron pln auditov a previerok)Neplnovan (poruchy, odchlky, nespokojnos zkaznkaa pod.), maj prioritu pred plnovanmi

B. EXTERN certifikanZkazncke - vykonvan audtormi z organizcie, ktor sa touto innosou zaober alebo vykonvan audtormi poverenmi zkaznkom

C. EXTERN audity u dodvateov - vykonvan audtormi organizcie u vybranch dodvateov

Norma ISO 19011Medzinrodn norma, ktor dva nvod na auditovanie systmu manarstva kvality a/alebo systmu environmentlneho manarstva v organizci.Obsah:0. vod

Predmet normyOdkazy na normyTermny a defincieZsady auditovaniaRiadenie programu audituinnosti audituKompetentnos audtora

AdministratvneSystmovpoiadavky

STN EN ISO 19 011 : 2002ISOPredmet normyOdkazy na normyTermny a defincieZsady auditovaniaRiadenie programu audituinnosti audituKompetentnos a hodnotenie audtorov

Predmet normy STN EN ISO 19 011 : 2002 Poskytuje nvod na :zsady auditovaniariadenie programov auditurealizciu auditov SMK a SEM

Vhodn pre vetky typy organizcie

Odkazy na normyISO 9000:2000 Systmy manarstva kvality. Zklady a slovnk

ISO 14050:2002 Environmentlne manarstvo. Slovnk

Termny a defincieAuditKritri audituDkaz audituZistenia audituZver audituKlient audituAuditovan organizcia

AudtorAudtorsk tmTechnick expertProgram audituPln audituKompetentnos

Zsady auditovania estn prezentciaNezvislos od preverovanej innostiPrstup zaloen na dkazochProfesionalitaEtick sprvanie

Riadenie programu audituVeobecneCiele a rozsah programu audituZodpovednos za program auditu, zdroje a postupyZavdzanie programu audituZznamy z programu audituMonitorovanie a preskmavanie programu auditu

DManarstvo rizka krzovch situciGenerick Manarsky Systm Fyzickej bezpenosti osb a majetkuEnvironmentlnej bezpenostiEkonomickej bezpenostiBOZPBezpenosti infratruktryBezpenosti informanch systmovBezpenosti a kvality produkcieIntegrcia

GSMGenerick man. systm = rovnak normy mono aplikova na ktorkovek organizciu, vek i mal, ktorkovek jej produkt (produktom me by aj ponkan sluba), v ktoromkovek sektore innosti a bez ohadu na to, i ide o podnik, ttnu sprvu alebo ministerstvo vldy.

ISO nehodnot, ani neskma systmy manarstva kvality alebo P. Ke m organizcia certifikovan systm riadenia poda normy ISO, znamen to, e nezvisl audtor skontroloval, i proces ovplyvujci kvalitu, resp. proces ovplyvujci dopad innosti organizcie na P vyhovuje poiadavkm prslunej normy.

Poslanie audituManarsky nstroj na monitorovanie a overovanie efektvneho zavedenia politiky kvality a / alebo environmentlnej politiky do organizciePosudzovanie zhodyHodnotenie dodvateskch reazcovDozor (dohad) nad stavom systmu

Ciele a rozsah programu audituCielePriority manamentuKomern zmeryZmluvn poiadavkyRozsah (me sa meni poda vekosti organizcie)Predmet, cie a trvanie auditu, ktor sa m vykonaFrekvencia auditovPoet, zvanos, zloitos, podobnos a lokalizcia innostPoiadavky noriem, zmluvn poiadavky...Zujmy zainteresovanch strn

Zkladn pomcky audtoraDokumentovan postup internho audituKontroln otzky auditu (Check list)Osvedenie o spsobilosti audtoraPoverenie vykona auditPln auditu

Integrcia systmov riadenia kvality, prstupu k ivotnmu prostrediu a bezpenosti a ochrany zdravia pri prci

ISO 9001, ISO 14001, OHSAS 18001, ISO 27001,...ISO 19011Morlny a etick kdex audtora

Prprava a priebeh audituPripravi ron pln auditovUri audtorov

Pripravi pln audituZhromadi pracovn dokumentciuPriprva dotaznkovvodn stretnutiepravy plnuPrevierka - auditDokumentovanie porovnanPrediskutovanie vsledkov audituNvrh preventvnych anpravnch opatrenNapsanie sprvyUrenie aschvlenie navrhnutch opatrenRealizcia navrhnutch opatrenMonitorovanie inkov realizovanch opatrenPrprava pred auditominnos po auditeAudit123

Certifikcia GMSV dvoch krokoch:Oboznmenie sa s certifikovanou organizciou, preskmanie dokumentci, overenie zkladnch poiadaviek uplatovanch noriemi je dokumentcia v slade s poiadavkou

2.Preskmanie fyzickej skutonostii s poiadavky a dokumentcia v slade so skutonosou

Tm audtorovAudtori inn v certifikanom orgne musia preukza kvalifikciu poda Kvalifikan kritria pre certifikanch audtorov poda ISO 17021intern audtori Osvedenie o kolen a spsobilosti vykonva intern audit poda konkrtneho tandardu v danej organizciinajmenej jeden audtor by sa mal zastni vetkch auditov na mieste behom trojronho cyklupre kad trojron certifikan cyklus je nutn vybra inch lenov tmuje nevyhnutn sptn hodnotenie audtorov (cez odozvy, analzy...)

Program audituOznmenieKoordincia a rozpis audtorovStanovenie zdrojovRealizcia programuZabezpeenie riadenia zznamovZabezpeenie distribcie sprv z audituZabezpeenie nslednho auditu

Zodpovednos za program auditu

Vedci tmuKompetentnOvldajci techniku audituMajci zrunos manarovTechnicky a podnikatesky chpe problm

Zdroje na program audituNa vypracovanie, zavedenie, riadenie a zlepovanie innosti audituNa realizciu technk audituNa zabezpeenie kompetentnosti audtorovNa zabezpeenie prpadnch expertovNa rozsah samotnho audituNa krytie alch nrokov

Audit generickho systmu manarstvaKvalita (ISO 9001)Environment (ISO 14001)Bezpenos (OHSAS 18001)Informan systmy (ISO 27001).....vodn nvtevaPredben pohovorPreskmanie dokumentcieVlastn auditSTN EN ISO 19 011

Priebeh auditu poda EN ISO 19011:2002Zaatie auditu (6.2)Preskmanie dokumentov (6.3)Prprava na innosti auditu vykonvan na mieste (6.4.)Audtorsk innosti na mieste (6.5)Prprava, schvlenie a distribcia sprvy z auditu (6.6.)Ukonenie auditu (6.7.)

vodn nvtevaCie:Zkladn vzjomn zoznmenie sa certifikovanej a certifikanej spolonostiPrejednanie priebehu certifikanho procesu, resp. posdenia (prejednanie postupu a rozsahu certifikcie, resp. posdenia vrtane textu certifiktu, osvedenia o zhode, klasifikcie nezhd, podmienok a termnov vydania certifiktov, zoznmenie sa s reimom periodickch auditov)Zkladn praktick zoznmenie sa s prevdzkou spolonosti

Predben rozhovor Cie:overi stupe zavedenia a fungovania systmu umoujci prikroi k vodnmu certifikanmu auditu,resp. posdeniu,overi i zaveden GMS riadenia odra povahu innost vykonvanch v organizcii,overi i systm je zaloen na identifikcii primeranch aspektov a rizk,overi i zaveden systm spa zkladn princpy QMS a zvzky plynce z politiky kvality

Vykonvanie auditu na miesteNa zklade vopred vytvorenho katalgu otzok- dotaznka Systmov- na preverenie plnenia poiadaviek normyOdborn na potvrdenie spsobu plnenia poiadaviek normy

Otvoren- tvoren otzkami typu: o? Kto? Kde? Kedy? m ? Ako?Uzavret vyaduj odpove : no nie, maj zmysel, ak je potrebn nieo potvrdi.

Informcie z auditu musia by zaznamenvan,vyhodnoten poda kritri auditu,preskman.

Preskmanie dokumentcie Dokumentcia na preskmanie:Environmentlna politika spolonostiPrruka GMS (integrovan systm manarstva)Dokumenty popisujce zkladn prvky systmuRegister aspektov a rizkCiele, cieov hodnoty a programyPrehad prvnych a inch poiadaviek k predmetu prevdzkovch innost, vrobkov a sluieb

Vlastn audit (1)Cie:preveri, i GMS je v zhode so vetkmi poiadavkami (prvkami) prslunej normy, i vyhovuje prvnym poiadavkm, ktor s kladen na innosti, technologick procesy, vrobky a sluby, ktor sa v organizcii realizujpreveri, i systm a s nm spojen postupy s sprvne a inne zavedenpreveri, i systm, tak ako je zaveden spa princp trvalho zlepovania a prevencie.

Vlastn audit (2)

preveri, i s identifikovan vznamn aspekty,preveri, i spsob akm boli identifikovan zodpoved spsobu vyhodnotenia ich zvanosti,preveri, i ciele, cieov hodnoty a programy havarijnch plnov s stanoven na zklade identifikovanch vznamnch aspektov a rizk

Vlastn audit (3)

preveri, i existuje riadenie prevdzky, tzn. zabezpeenie prslunch aspektov v prevdzke organizcie,preveri, i sa inne vyuva nstroj vntornch auditov a preskmania systmu vedenm,preveri, i funguje sledovanie funknosti systmu, merania a monitoring kovch charakteristk systmu, podvania sprv a zznamov relevantnch k systmu,

Vlastn audit (4)

preveri, i je spolonos pripraven na mimoriadne alebo havarijne stavy,ktor s mon v jej organizciipreveri, i je stanoven zodpovednos a prvomoc v rmci organizanej truktry za riadenie prslunho systmu a funknos zavedenho systmu poda prslunej ISO normy,preveri, i dokumentcia systmu je riaden (aktulnos, efektvnos a praktick napanie),

Vlastn audit (5)

preveri, i je zabezpeen plnenie relevantnch prvnych a inch poiadaviek v oblastiach vzahujcich sa na organizciu,preveri, i existuj vzjomn vzby medzi politikou, aspektmi, rizikami a s nimi spojenmi dopadmi, ciemi a cieovmi hodnotami, zodpovednosami, programami, postupmi, ukazovatemi, internmi auditmi a preskmanm systmu vedenm.

Kov otzky auditu

Je GMS zaloen na identifikcii / hodnoten prslunch aspektov a rizk ?Existuj dokumentovan postupy ku vetkm prvkom tandardu ?Je systm zaveden dsledne a systematicky ?Poskytuje GMS zlepenie profilu organizcie, predchdzanie havri, zneisovaniu a zhodu s legislatvou ?

Nstroje pre hodnotenie vsledkov

Riadenie vznamnch environmentlnych aspektovCiele, cieov hodnoty a programy EMSZkonn poiadavkyIn poiadavky (rozhodnutia, normy,...)

Klasifikcia nezhd (1)Kategria I - Systmov nezhodyNedodranie zkladnch poiadaviek normyMe vies k okamitmu ukoneniu audituVystavuje sa odchlkov protokolNezhoda mas by odstrnen do 6 tdov

Nezohadnenie celho lnku normyNedostaton implementcia prvku systmuRad nezhd kategrie II vzahujce sa k jednmu prvku Pretrvvanie nezhody kategrie IINedslednos pri plnen npravnch opatrenPoruenie legislatvy, ktor nebolo zaznamenan v GMS

Klasifikcia nezhd (2)Kategria II odchlka od aplikovanej normy, platnej legislatvyOdchlka od zkladnch poiadaviek normyVystavuje sa odchlkov protokolNezhoda mus by odstrnen do 13 tdovNebrni vydaniu certifiktu, me by podmienka odstrni nezhodu

Izolovan zanedbanie poiadavky (systmu, procedurlnej poiadavky)Nesignalizuje nefunknos systmu

Klasifikcia nezhd (3)Kategria III - odporanie

Najmiernejia forma nezhodyUvedie sa v sprveSpolonos nemus na reagova

Hodnotenie audituKvantitatvne - Kad otzka je hodnoten poda danch poiadaviek a ich dslednho plnenia v procese.Hodnotenie kadej otzkyme by 0 - 10 bodov, meradlom je preukzan plnenie poiadaviek. pri hodnoten pod 10 bodov musia by stanoven npravn opatrenia s udanm termnu a zodpovednho pracovnka.

Npravn innos

Zvery auditu mu vyadova NPRAVN, PREVENTVNE alebo ZLEPOVACIE innosti

Dokonenie a efektvnos npravnej innosti me by sasou nslednho auditu

Vysporiadanie nezhdKategria I: vystavenie nezhody odshlasenie NO overenie do vydania certifiktu

Kategria II :nevystavenie nezhody napsanie do sprvy*odshlasenie NO overenie v rmci KA

Kategria III :nevystavenie nezhody nemus sa psa do sprvy, zvyajne no

Ukonenie auditu

Rekapitulcia k postupu, rozsahu, metdam a hodnoteniu nezhdCelkov vyhodnotenie zhody systmuPrejednanie nezhd (kategrie I, II) vrtane spsobu ich vysporiadaniaPrejednanie pozorovania a doporuenStanovisko k udeleniu certifiktuPrejednanie priebehu periodickch auditovVydanie prehlsenia o preveden a zvere z auditu Administratvne zleitosti

Sprva o audite a dokumentciaZamestnanec zodpovedn za proces auditupopis procesuznzornenie vsledkovhodnoty kritri, ktor maj za nsledok negatvne hodnotenie s odvodnenmtermn zhotovenia plnu opatrenschma hodnoteniaotzky auditu, ktor nemohli by hodnoten, prp. ktor boli dodatone prijat.Dleit - v sprve s popisovan zistenia, ktor boli prejednan v priebehu auditu a na zverenom jednan. Katalg otzok je sasou sprvy o audite

Dozorov audityUskutonuj sa po certifikcii a preveruj/zaisuj prieben efektivitu systmui je systm udriavan, vylepovan, i netreba pozastavi platnos certifiktuPovinn prvky:Riadenie dokumentcieIntern audity-sprvy, npravn opatreniaPreskmanie vedenmNepovinn prvky:Vol audtor na zklade zisten poas auditu

Recertifikan auditNa konci platnosti certifiktu (2 mesiace pred ukonenm platnosti certifikcie)Preveruje sa cel mana. systm riadeniaVykonva sa v jednom kroku

Vykonanie internho audituZmocnenec pre kvalitu menuje vedceho audtorskho tmu pre konkrtny audit. Vedci audtorskho tmu:si vyber lenov audtorskho tmu poda odbornej spsobilosti audtorov v rmci auditovanej oblastistanovuje v spoluprci s lenmi audtorskho tmu ciele auditu, predmet a kritria, preskmava dokumentciu vo firme, zahajuje vodn kontakt s manamentom organizcie, kde sa dohodn zkladn podmienky vykonvania auditu.vypracuje na zklade dostupnch informci pln auditu.

*Generick druhov, rodovVek vina noriem ISO sa zko pecializuje na urit produkt, materil alebo proces. ISO 9000 aj ISO 14000 s vak znme ako generick normy systmu riadenia. Generick znamen, e rovnak normy mono aplikova na ktorkovek organizciu, vek i mal, ktorkovek jej produkt (produktom me by aj ponkan sluba), v ktoromkovek sektore innosti a bez ohadu na to, i ide o podnik, ttnu sprvu alebo ministerstvo vldy. ISO 9000 sa v prvom rade zameriava na riadenie kvality. Defincia kvality v ISO 9000 sa tka vetkch tch t produktu (vrtane sluby), ktor vyaduje zkaznk. Riadenie kvality znamen, o rob organizcia pre to, aby zabezpeila, e jej vrobky vyhovuj poiadavkm zkaznka. ISO 9000 nie je znaka kvality produktu, ani jej zruka. ISO 14000 sa v prvom rade zameriava na riadenie ivotnho prostredia. To znamen, o rob organizcia pre to, aby eliminovala ekologicky kodliv inky svojej innosti. ISO 14000 nie je zelen nlepka na vrobkoch.

ISO nehodnot, ani neskma systmy manarstva kvality alebo ivotnho prostredia. Ke m organizcia certifikovan systm riadenia poda normy ISO 9000 alebo ISO 14000, znamen to, e nezvisl audtor skontroloval, i proces ovplyvujci kvalitu (ISO 9000), resp. proces ovplyvujci dopad innosti organizcie na ivotn prostredie (ISO 14000) vyhovuje poiadavkm prslunej normy. *