Pr. 6 interpretácia

N. Rockwell: Znalec (Connoisseur), olej na plátne, N. Rockwell: Trojica, olej na plátne,

predpoklady:

„Keď sa odvolávame na transcendenciu zastavujeme pohyb aby sme namiesto

experimentovania zaviedli interpretáciu. ... A interpretáciu vždy robíme

skutočne v mene čohosi, čo údajne chýba. Multiplicite chýba práve jednota,

takisto ako udalosti („prší“) chýba subjekt. Zaiste, sú aj fenomény nedostatku,

ale iba vzhľadom na nejakú abstrakciu, z hľadiska nejakej transcendencie,

prinajmenej tej, akou je Ja, a objavuje sa to vždy vtedy, keď nám niečo bráni

konštruovať rovinu imanencie. Procesy sú stávania a ako také ich nemožno

posudzovať podľa konečných výsledkov, ale podľa kvality ich priebehu a sily ich

napredovania: napríklad animálne stávania alebo nesubjektívne individuácie. V

tomto zmysle sme proti stromom postavili rizómy, lebo stromy, či skôr procesy

ich arborizácie, sú dočasnou hranicou, ktorá na chvíľu zastavuje rizómu a jej

premeny. Nejestvujú všeobecniny, ale iba jednotliviny. Pojem nie je

všeobecnina, ale iba súhrn jednotlivín, z ktorých každá presahuje až do

susedstva nejakej druhej. (Deleuze, G. (1998): Rokovania. Bratislava : Archa, s. 164)

problém:

umelec umelecké dielo publikum

- spojiť udalosti v autorovom živote s interpretovaným dielom, - prípadne chápať správnu interpretáciu ako tú, čo poskytne sám autor (špekulácie)

faktický intencionalizmus

konvencionalizmus

hypotetický intencionalizmus

Caspar David Friedrich: Pútnik nad morom hmly, olej na plátne (1818)

faktický intencionalizmus

čo umelec zamýšľal týmto dielom vyjadriť? => diela sú tu skutočným vyjadrením autorovho zámeru

časti diela sú tvrdeniami pochopiteľnými v danom kontexte (?kontext vytvorenia alebo kontext recepcie?)

def.: identifikuje správnu interpretáciu umeleckého diela so zámerom umelca, tak ako je vyjadrený v umeleckom diele.

námietky:1)nikdy nemôžeme skutočne vedieť/spoznať zámer umelca2) aj keď niekedy môžeme vedieť čo umelec zamýšľal je chybou stotožňovať zámery umelca s významom diela (nezamýšľané dôsledky našich činov)3) cieľ interpretácie – ide o zbytočné obmedzenie viacerých možných interpretácií diela ak naším cieľom je maximalizovať estetický zážitok z porozumenia a hodnotenia diela.

=> problémy:i) je len jeden správny cieľ interpretácie alebo ich je viac? problém správneho cieľa I.ii) či tento cieľ alebo ciele vyjadrujú ideál jednej správnej I. alebo plurality akceptovateľných interpretácií? problém monizmus/pluralizmus I. iii) či existuje niečo také ako význam diela? problém významu diela

i problém správneho cieľa I.

- je ťažké presne stanoviť, čo je cieľom interpretácie a podobne je ťažké vylúčiť nejaké ciele interpretácií ako nesprávne ak prinášajú zmysluplné neprotirečivé výsledky. (hľadanie významu diela,porozumenie zložitému dielu,zistiť čo dielo hovorí v zmysle niektorých teórií: feminizmus, marxismus, psychoanalýza....)

- I. nemá jeden správny cieľ

- ak je však viacero možných cieľov, ktoré môžeme interpretáciou sledovať, tak jeden z nich môže byť aj hľadanie intencie vyjadrenej umelcom v diele. (proti 3. námietke)- čo však musí byť upravené je vypustiť slovo "správnu" v definícii faktického intencionalizmu

m.duchamp: koleso z bicykla, replika pôvodného readymade, 1951

ii problém monizmus/pluralizmus I.

- či ciele interpretácie presadzujú ideál jednej správnej interpetácie alebo pluralitu akceptovateľných interpretáciií.=> a) kritický monizmus, b) kritický pluralizmus

„...teória interpretácie - aj keď príjma skutočnosť, že texty sú otvorené voči niekoľkým čítaniam - musí súčasne predpokladať, že je možné sa dopracovať k zhode; keď nie ohľadom významov, ktoré text podporuje, tak aspoň ohľadom tých, ktoré nepodporuje.“(Eco, 2004, 53 - 54)

iii problém významu diela

existuje medzi mnohými cieľmi interpretácie jeden privilegovaný, ktorým je odhalenie významu diela? - nie to, čo by dielo mohlo znamenať alebo čo znamená pri interpretácii s ohľadom na ten, či onen cieľ, ale čo skutočne znamená!

~ pristupovať k dielam ako k výrokom a ak napríklad výrokom "Mám po päť prstov na každej ruke." môžem mať podľa kontextu na mysli:- mám zdravé ruky a zarobím si- nie som mimozemšťan - potrebujem 10 prsteňov- ...

možno rozlíšiť to čo by to, čo hovorím mohlo znamenať od toho, čo skutočne hovorím, že teda mám po 5 prstov na každej ruke.

N. Rockwell: Znalec (Connoisseur), olej na plátne,

konvencionalizmus

ak nemožno význam diela stotožniť s intenciou autora, tak potom s čím?

konvencie určujú, čo dané dielo (výrok) znamená. - jazykové- daného žánru (krajinomaľba, poézia, román, sonáta, ...)- kultúrne - interpretačné...ale význam výroku niekdy nie je fixovaný iba konvenciami, ale aj kontextom (a možno aj intenciou hovoriaceho)

Caspar David Friedrich: Opátstvo v Oakwood, 1809, oil on canvas

nie to čo autor skutočne zamýšľal, ale to čo ako také vníma publikum, teda hypotetický zámer autoravýznam diela je identifikovaný so zámerom, ktorý je publiku v diele oprávnené nachádzať. --- zahŕňa teda na rozdiel od konvencionalizmu aj kontext.

problémy: - dielo D znamená V, ale V nebolo zamýšľané, a publikum diela D má dobrý dôvod sa domnievať, že V nebolo zamýšľané. – príklad nezamýšľaného významu, ktorý HI nie je v stave rozpoznať. alebo- umelec chcel vyjadriť v diele D význam V, publikum sa domnieva, že dielom malo byť vyjadrené V, ale umelec neuspel a V nebolo v D vyjadrené (to je často vidieť, čo sa chcelo a nepodarilo). HI tak bude tvrdiť, že D znamená V aj keď to tak nie je.

hypotetický intencionalizmus

zjednotený prístup

faktický intencionalizmus + konvencionalizmusvýznam diela je súčasne faktickou intenciou umelca a aj konvenciami platnými na mieste vytvorenia diela. ak by umelec neuspel v snahe vyjadriť význam, tak ten bude determinovaný konvenciami

problémy:- stavia na úspešnom vyjadrení intencie autora a pohybuje sa tak v kruhu, pretože je ťažké vysvetliť, čo úspech zahŕňa ak nemáme nezávislú def. významu diela- ťažko vysvetľuje ako obe koncepcie reálne fungujú dohromady pri determinácii významu

ďalšie otázky:

1. Môže sa správnosť interpretácie meniť v závislosti od rôznych štandardov

interpretačných komunít alebo dokonca od rôznych individuálnych

interpretov?

2. Neustále predpokladáme, že objekt interpretácie existuje nezávisle na

našich interpretáciách. Čo ak sa však objekt našou interpretáciou mení,

prípadne k nemu niečo pridávame? Nie je interpretovanie skôr

konštruovaním ?

delenie na základe vzťahu: interpretácia - dielo

Podľa R. Schustermana (Schusterman, 2003, s.?) existujú 3 základné druhy

interpretácií (na príklade Obraz - Text):

1. DESKRIPTÍVNE – obraz je toto

Pravda/nepravda interpretácie (Tu by bolo dobré si položiť otázku, či je

deskripcia interpretáciou?)

2. PRESKRIPTÍVNE – T je odporúčanie ako sa pozerať na O

Správnosť/nesprávnosť interpretácie

3. PERFORMATÍVNE – T vytvorí nové kvality, významy O

Úspešnosť/neúspešnosť ; Presvedčivosť/nepresvedčivosť interpretácie

Je možné odlíšiť deskripciu od interpretácie? Alebo je deskripcia už interpretáciou?Je dokonca všetko čo človek robí už interpretácia?

eco rozlišuje:

umelec umelecké dielo publikum

intentio auctoris intentio operis intentio lectoris

+ rozlišuje medzi

a) generatívnym prístupom (teória poskytuje pravidlá pre produkciu textového

objektu, ktorý môže byť pochopený nezávisle na svojich dôsledkoch) a

b) interpretačným prístupom

ak to dáme dohromady tak nám vyjde 6 rôznych možnosti kritických teórií.

závery:

fdv

Literatúra:ECO, U.: Meze interpretace. Praha : Karolinum, 2004. ECO, U., RORTY, R., CULLER, J., BROOKE-ROSEOVÁ, C.: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava : Archa, 1995.SCHUSTERMAN, R.: Estetika pragmatizmu. Bratislava : Kalligram, 2003. (hlavne kapitoly 4 a 5: Pragmatizmus a interpretácia, Dno interpretácie.)PANOFSKY, E.: Význam ve výtvarném umění. Praha : Odeon, 1981.MICHALOVIČ, P.: O textoch a interpretácii. Bratislava : Archa, 1997.BARTHES, R.: Mytologie. Praha : Dokořán, 2003. Margolis, J. (1980): časť 2 Criticism and Appreciation. In: Art and Philosophy. Brighton : Harvester Press. s.107 – 233.sekundárna lit.:Davies, S. (2006): kap. 5. Interpretation. In: The Philosophy of Art. Blackwell Publishing, s. 109 - 135. Stern, L. (2004): Interpretation in Aesthetics. In: Kivy, P. (ed.): Blackwell Guide to Aesthetics. Blackwell Pub. s. 109 – 125.Stecker, R. (2001): Interpretation. In: Gaut, B., McIver Lopes, D. (eds.) (2005) The Routledge Companion to Aesthetics. London and New York : Routledge, s. 239 - 251. ...