PROGRAMY A PROJEKTY RADU VEREJNHO ZDRAVOTNCTVA V SR

ROK 2017 -

odpoet plnenia

FEBRUR 2018

VYPRACOVAL RAD VEREJNHO ZDRAVOTNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Odbor organizano - dokumentan

HYGIENA IVOTNHO PROSTREDIA A ZDRAVIA

2

1.1 PLNENIE AKNHO PLNU PRE IVOTN PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY (NEHAP IV.) Gestor: VZ SR Akn pln pre ivotn prostredie a zdravie obyvateov Slovenskej republiky (NEHAP IV) je implementovan prostrednctvom konkrtnych aktivt, projektov zameranch na dosiahnutie jednotlivch regionlnych prioritnch cieov (RPG) rmcove stanovench v Deklarcii ministrov prijatej v Parme, 2010. Je dleitm nstrojom na posilnenie procesov v prospech zlepenia environmentlneho zdravia so zapojenm o najvieho potu partnerov z rznych oblast. Ide o plnenie medzinrodnho zvzku jednotlivch krajn WHO/EURO, ktor sa zaviazali prostrednctvom nrodnch NEHAP-s presadzova politiku v oblasti environmentlneho zdravia.

Jednotliv prioritn oblasti boli k 31. 12. 2017 vyhodnoten v rmci Nrodnej sprvy o stave implementcie NEHAP IV. v Slovenskej republike v spoluprci s rezortmi, ktor sa v rmci svojej innosti podieaj na jeho realizcii (rezort ivotnho prostredia; pdohospodrstva a rozvoja vidieka; prce, socilnych vec a rodiny; kolstva, vedy, vskumu a portu; hospodrstva; dopravy a vstavby). Vypracovanie Nrodnch sprv o stave implementcie NEHAP IV. a ich predkladanie do vldy vyplva z uznesenia vldy . 10 z roku 2012, ktorm bol prijat NEHAP IV. Uveden uznesenie uklad ministrovi zdravotnctva SR predklada na rokovanie vldy nrodn sprvu o stave implementcie NEHAP IV. v Slovenskej republike kad dva roky.

Sprva predloen k 31. 12. 2017 je zverenou sprvou implementcie aktivt sasnho NEHAP IV. V roku 2018 sa bude pripravova nov akn pln (NEHAP V.), ktor bude reflektova definovan priority aktulnej Ostravskej deklarcie ministrov (13 15. Jn 2017), ktor boli vsledkom 7 ronho silia lenskch ttov WHO/EURO o nastavenie novch priort v oblasti environmentlneho zdravia v kontexte politiky Zdravie 2020 a Agendy TUR 2030 (Agenda trvaloudratenho rozvoja v eurpskom regine). 1.2 PROTOKOL O VODE A ZDRAV PLNENIE - NRODNCH CIEOV Gestor: VZ SR Od doby nadobudnutia platnosti medzinrodnho dokumentu Protokol o vode a zdrav (alej len Protokol), SR stanovila nrodn ciele v roku 2014 u po tretkrt. Gestorom plnenia cieov Protokolu v SR je rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky (alej len VZ SR) a spoluzodpovednou intitciou je Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky (alej len MP SR). Pracovnka VZ SR, ktor je nrodnm kontaktnm bodom Protokolu za Slovensko, sa v priebehu roku 2017 zastnila na 2 pracovnch stretnutiach Pracovnej skupiny pre vodu a zdravie v eneve vo vajiarsku. V rmci jednho z cieov protokolu - Zlepenie kvality a zdravotnej bezpenosti pitnej vody, boli zrealizovan viacer projekty zameran na ochranu zdravia. V 2. polovici roku 2017 bol pracovnkami NRC pre pitn vodu pripraven informan materil Zdrav pitn voda z vlastnej studne, ktor sa zaober problematikou vlastnch vodnch zdrojov a je svojm obsahom uren pre irok verejnos. asou na 2 stretnutiach pracovnej skupiny 1/VODA v rmci prpravy novej Stratgie environmentlnej politiky SR do roku 2030 a poskytnutm psomnch podkladov sa prispelo k vypracovaniu novej Envirostratgie 2030. Dvodom na vypracovanie bola neaktulna a zastaran stratgia, ktor bola prijat ete v roku 1993. Za prpravu a koordinciu novej stratgie je zodpovedn Intitt environmentlnej politiky MP SR. Implementcia novch poiadaviek Smernice si vyiadala novelu zkona . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen niektorch zkonov

3

v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 355/2007 Z. z.) a prpravu novej vyhlky Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manamente rizk pri zsobovan pitnou vodou (alej len vyhlka . 247/2017 Z. z.), ktor nahradili nariadenie vldy SR . 354/2006 Z. z., ktorm sa ustanovuj poiadavky na vodu uren na udsk spotrebu a kontrolu kvality vody urenej na udsk spotrebu v znen neskorch predpisov. Novela zkona . 355/2007 Z. z. nadobudla platnos 7.6.2017 pod . 150/2017 a nepriamo novelizovala aj zkon . 442/2002 Z. z. o verejnch vodovodoch a verejnch kanalizcich a o zmene a doplnen zkona . 276/2001 Z. z. o regulcii v sieovch odvetviach v znen neskorch predpisov. Z novej legislatvy vyplynula aj poiadavka akreditcie odberov vzoriek pitnej vody. Odbor hygieny ivotnho prostredia (alej len OHP) v spoluprci s Odborom objektivizcie faktorov ivotnho prostredia (alej len OOFP) sa podielali na organizovan procesu akreditcie jednotlivch RVZ a zabezpeovali komunikciu s VVH ohadom organizovania kurzov vzorkovania pitnch vd a medzilaboratrnych porovnvacch skok. VZ SR a jednotliv RVZ priebene monitoruj situciu cca 80 prrodnch vodnch plch, 165 seznnych a 280 celoronch umelch kpalsk. Kadorone je odobratch cca 450 vzoriek z prrodnch vodnch plch a cca 3700 z umelch kpalsk. V rmci prevencie vzniku prenosnch ochoren v prostred umelch kpalsk bol pred kpacou seznou 2017 pripraven a vydan letk Bume ohadupln, kpme sa zdravie, ktor upozoruje verejnos na vznam hygieny pred vstupom do baznov. Povrchov vody na Slovensku boli sledovan aj v rmci lohy 7.1 Cyanobaktrie, ktorej garantom je NRC pre Hydrobiolgiu na VZ SR. Do plnenia lohy sa zapjali aj jednotliv RVZ. Cieom lohy bolo sledovanie vskytu cyanobaktri v prrodnch vodnch plochch a aj na biokpaliskch. Druhov diverzita a poetnos cyanobaktri a rias na vybranch lokalitch sa sledovali na VZ SR aj v rmci lohy 7.8 Monitoring vskytu enterovrusov vo vodch urench na kpanie. Vzorky na stanovenie enterovrusov boli spracovan v NRC pre ekotoxikolgiu na VZ SR. Plnenie nrodnch cieov na Slovensku naalej zabezpeuj priebene jednotliv gestorsk intitcie rezortu zdravotnctva a ivotnho prostredia poda termnov stanovench v dokumente (od roku 2015 po rok 2030). 1.3 UDSK BIOMONITORING SLEDOVANIE ZAE SKUPN OBYVATESTVA VYBRANM CHEMICKM FAKTOROM V IVOTNOM PROSTRED A PRACOVNOM PROSTRED Gestor: VZ SR

1. janura 2017 oficilne odtartoval prv rok 5-ronho medzinrodnho projektu oznaenho akornymom HBM4EU, ktorho je VZ SR partnerom.

V prvom polroku 2017 VZ SR - OHP ako koordinujci tvar partnerov projektu (National Hub pre udsk biomonitoring), zorganizoval prv pracovn stretnutie nrodnch partnerov, ktor s aktvne zapojen v spoluprci s VZ SR do projektu. Predmetom stretnutia boli finann a odborn otzky tkajce sa pracovnho plnu na rok 2017 a monosti participova v jednotlivch pracovnch skupinch. Naimi partnermi v projekte s SZU, UKF v Nitre a STU v Bratislave.

V druhom polroku 2017 sme sa zastnili pracovnho stretnutia v Berlne, ktorho cieom bola sumarizcia vsledkov prvho polroku a harmonogram prce na al polrok. V nadvznosti na Berln VZ SR zorganizoval alie 2 pracovn stretnutia s partnermi (august a oktber 2017), ktorch elom bolo vyjasnenie konkrtnych loh na ktorch sa v rmci jednotlivch pracovnch skupn podieame.

Hlavnmi vstupmi za rok 2017 boli:

4

spoluprca na tvorbe webovej strnky HBM4EU, ktor bude prezentova spolon

eurpsku iniciatvu pre udsk biomonitoring a zrove jednotliv partneri bud prezentova aktivity v oblasti HBM za krajinu

prprava informanho letku HBM4EU v slovenskom jazyku v elektronickej podobe spoluprca na prioritizcii chemickch ltok, na ktor by mal by HBM zameran prehad laboratri v SR schopnch vykonva potrebn analzy a podiea sa na alom vskume

koordincia loh v rmci prslunch pracovnch skupn jednotlivch partnerov zapojench do projektu na nrodnej rovni

prprava odbornch podkladov k vybranch chemickm ltkam z hadiska ich relevancie pre HBM

prprava sprv pre koordintora (UBA) v rmci reportovacieho obdobia 1.4 SLEDOVANIE VPLYVU KODLIVCH LTOK VO VNTORNOM OVZDU KL NA ZDRAVIE DET V RZNYCH REGINOCH SLOVENSKA Gestor: VZ SR loha je plnenm Regionlneho prioritnho ciea III (RPG III) uvedenho v Deklarcii ministrov prijatej na Parmskej konferencii o ivotnom prostred a zdrav, ktorm je prevencia aktnych a chronickch respiranch ochoren a alergi u det prostrednctvom zlepovania kvality vntornho prostredia v kolch uplatnenm environmentlno-zdravotnch indiktorov. loha sa realizovala v spoluprci odborov hygieny ivotnho prostredia, hygieny det a mldee a objektivizcie faktorov v ivotnom a pracovnom prostred. V predchdzajcich rokoch bol vykonan dotaznkov prieskum za asti tudentov a kolskho personlu a vykonan merania fyziklnych (teplota, relatvna vlhkos) a chemickch faktorov (VOC, formaldehyd, NO2, prachov astice PM2,5 a PM10, CO2) na vybranch kolch. Po vloen z dotaznkov do excelovskch sborov boli naplnen sbory zaslan na VZ SR. V roku 2017 pokraovali prce svisiace s vykonvanm pravy databzy a zrove diskutovan mon alternatvy pre jej alie vyuitie a analzu. Analza vak nebola doposia vykonan, a to najm z dvodu nedostatku vonch kapact odboru hygieny P, z dvodu potreby uprednostnenia inch termnovanch loh. V rmci aktualizcie obsahovho zamerania programov a projektov odboru hygieny P bolo navrhnut pokraova v analze dajov v rmci lohy 1.4 Zhodnotenie vybranch faktorov vntornho ovzduia v budovch kl na zklade vsledkov prieskumu v priebehu rokov 2018 2019, a to aj s vyuitm vstupov z medzinrodnch tdi obdobnho charakteru, do ktorch sa VZ SR zapojil, a ktor prieskumu predchdzali. 1.5 ZMAPOVANIE AKTULNEHO STAVU VSKYTU REZIDULNYCH PESTICDNYCH LTOK V PITNCH VODCH Gestor: VZ SR NRC pre pitn vodu V slade s eurpskou legislatvou uklad nrodn legislatva v Slovenskej republike povinnos zisova v pitnej vode pesticdy, ktorch prtomnos mono predpoklada. V praxi sa v tejto oblasti vykonvaj najm rutinn analzy, ktor nezohaduj informcie o mnostvch aktulne pouvanch ltok, oblastiach ich aplikcie a tvorbe metabolitov. Nov genercie pesticdnych ltok s u sce ahie odbraten, napriek tomu mu predstavova ohrozenie vodrenskch zdrojov i individulnych studn, vyuvanch pre zsobovanie obyvatestva pitnou vodou.

5

V hodnotenom obdob bolo vykonan prehodnotenie sasnch nrodnch prvnych poiadaviek na stanovovanie pesticdov v pitnej vode, rove ich dodriavania dodvatemi pitnej vody, vsledky monitorovania pesticdov orgnmi verejnho zdravotnctva a identifikcia zkladnch problmov pri vyetrovan pesticdnych ltok. Tmi vo veobecnosti s:

- nedostatky pri aktualizcii rozsahu vyetrovanch pesticdov na zklade mnostva a typu pouvanch pesticdnych prpravkov,

- potreba vyetrovania metabolitov pesticdov, - zavedenie procesu posudzovania relevantnosti metabolitov pesticdov a v prpade

nerelevantnch metabolitov stanovenia ich limitnej hodnoty, - rove odbornch poznatkov (o vskyte a ren) pesticdnych ltok vo vodch.

Urchlenie rieenia problematiky si vyiadalo i potvrdenie nadlimitnho vskytu atraznu v troch verejnch vodovodov v okrese Dunajsk Streda (zsobujcich 6 obc - Trsten na Ostrove, Baka, Jurov, Blatn na Ostrove, Holice a L na Ostrove) na konci roka 2017. Aj ke pouvanie atraznu bolo zastaven v krajinch Eurpskej nie v roku 2005, doteraz sa tto ltka aplikuje v krajinch mimo nie. Eurpska komisia zaradila na zklade hodnotenia pesticdov v pitnej vode za roky 2011 a 2013 v roku 2015 atrazn do zoznamu povinne reportovanch pesticdov a ich metabolitov v pitnej vode a sprstupnila aktualizovan zoznam 25 tzv. znepokojivch pesticdov a ich metabolitov, ktor zaha i atrazn. NRC pre pitn vodu poskytovalo RVZ so sdlom Dunajsk Streda sinnos pri rieen situcie v dotknutch obciach a bude pokraova pri organizovan odberov a analz pre preverenie obsahu pesticdov nielen v prpade kontaminovanch vodovodov, ale aj alch vodovodov v regine. 1.6 ROZRENIE SIETE MONITOROVACCH STANC NA SLEDOVANIE KONCENTRCIE BIOLOGICKCH ALERGIZUJCICH ASTC VO VONKAJOM OVZDU Gestor: VZ SR

Cieom projektu, ktorho prprava zaala v roku 2015 je zlepenie procesu zskavania aktulnych informci o vskyte jednotlivch druhov peovch alergizujcich astc na zem Slovenska prostrednctvom obnovy vybavenia existujcich peovch stanc ako aj rozrenia siete o alie nov stanice situovan vo vybranch reginoch Slovenska. Pripravovan sie peovch stanc je navrhnut s cieom optimlneho pokrytia zemia krajiny v snahe zabezpei vasn informcie pre verejnos trpiacu peovmi alergiami, o umon lepie identifikova potencilne vplyvy aktulneho vskytu peovch alergnov na zdravie ud trpiacich touto diagnzou a zrove vas nastavi podmienky prevencie a lieby. V roku 2017 pokraovala prprava projektovho zmeru v nadvznosti na harmonogram pripravovanch vziev OP Kvalita ivotnho prostredia. Prebehlo niekoko rokovan s SHM o monosti ich zapojenia sa a monej spoluprce v tejto oblasti z hadiska testovania automatizcie monitoringu a efektvnejieho prenosu informci. alie kroky bud zrealizovan v roku 2018.

6

1.7 ZHODNOTENIE DODRIAVANIA HYGIENICKCH POIADAVIEK V PREVDZKACH SOLRI Gestor: VZ SR

V rmci plnenia projektu bola v roku 2017 navrhnut dotaznkov forma prieskumu pre zhodnotenie dodriavania hygienickch poiadaviek v prevdzkach solri. Cieom prieskumu bolo vyhodnoti aktulnu situciu ohadne informovanosti tudentov a obyvateov v problematike solri. Poznatky z prieskumu bud orgnom verejnho zdravotnctva npomocn pri rieen hygienickej problematiky a prijman opatren na zvenie ochrany verejnho zdravia klientov solri.

V spoluprci s RVZ so sdlom v Banskej Bystrici bol v mji 2017 vypracovan Dotaznk pre tudentov zameran na zistenie vedomost tudentov strednch kl o kodlivosti UV iarenia a o nvtevnosti solri. Vlastn dotaznkov prieskum bol realizovan v spoluprci s odborom HDM, ktor zabezpeil distribciu a vyplnenie dotaznkov na kolch. Do prieskumu boli zapojen SO a gymnzi situovan v meste aj na vidieku. Celkov poet respondentov zapojench do projektu bol 3620, z toho 1421 muov, 2194 ien; 1705 respondentov bolo z mesta a 1890 z vidieka. Vek respondentov sa pohyboval medzi 16 20 rokom. Po zozbieran dotaznkov boli zskan daje pracovnkmi OHP vloen do excelovskch sborov a nsledne boli takto mpripraven iastkov databzy vytvoren na jednotlivch RVZ zaslan na VZ SR na vyhodnotenie vsledkov prieskumu za cel Slovensko. Okrem uvedenho dotaznkovho prieskumu VZ SR vypracoval aj elektronick dotaznk Informovanos obyvateov o inkoch ultrafialovho iarenia a ich nvtevnos v solrich uren vetkm obyvateom s monosou dobrovonho vyplnenia, ktor bol sprstupnen prostrednctvom internetovej strnky VZSR a propagovan aj prostrednctvom internetovch strnok viny RVZ v SR. Koncom roka 2017 sa VZ SR zameral na tatistick zhodnotenie dajov z oboch foriem dotaznkovho prieskumu a porovnanie dajov zskanch od tudentov a verejnosti. V sasnosti sa pripravuje spracovanie informanho materilu pre verejnos a mdi, s monosou iniciovania zmien v legislatve. Vsledky prieskumu predpoklad odbor HP prezentova aj pracovnkom RVZ v rmci celoslovenskej porady.

Pre zhodnotenie dodriavania hygienickch poiadaviek v prevdzkach solri bolo potrebn prehodnoti aj situciu vo vybaven pracovsk RVZ v SR prstrojovou technikou na vkon merania UV iarenia v solrich. V priebehu roka 2017 zakpili prstroje na objektivizciu UV iarenia alie pracovisk RVZ. Celkove je v SR v sasnosti prstrojovou technikou vybavench 5 pracovsk (VZ SR, RVZ Bansk Bystrica, Koice, Preov a Trenn). Postupnm dovybavenm prstrojovej techniky sa postupne zlepuje dostupnos meran v solrich a tm aj zlepenie rovne vkonu ZD v tchto zariadeniach.

V realizcii aktivt zameranch na problematiku ZD v solrich a zvyovania povedomia verejnosti sa bude pokraova aj v roku 2018.

7

PREVENTVNE PRACOVN LEKRSTVO A TOXIKOLGIA

8

2.1 Zniovanie miery zdravotnch rizk zamestnancov z pracovnho prostredia, pracovnch podmienok a spsobu prce Odbor preventvneho pracovnho lekrstva VZ SR v spoluprci s hlavnou

odbornkou HH SR pre odbor PPLaT doc. MUDr. Eleonrou Fabinovou, PhD. a poradnm zborom HH SR pre odbor PPLaT presadzuje preventvne opatrenia na ochranu zdravia pracujcej populcie najm legislatvnou innosou v oblasti ochrany zdravia pri prci a odbornm usmerovanm regionlnych radov verejnho zdravotnctva v SR v svislosti s vkonom ttneho zdravotnho dozoru.

V roku 2017 pripravil odbor PPL VZ SR legislatvne pravy prvnych predpisov: - nvrh zkona, ktorm sa men a dopa zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a

rozvoji verejnho zdravia v asti tkajcej sa ochrany zdravia pri prci a pracovnej zdravotnej sluby v slade s poiadavkou PVV na zefektvnenie a pravu PZS; zkon nadobudol innos 1.12.2017 pod . 289/2017 Z. z.

- nvrh nariadenia vldy SR, ktorm sa men a dopa nariadenie vldy SR . 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci v znen neskorch predpisov. Nvrhom NV SR sa preber smernica Komisie (E) 2017/164 z 31. janura 2017, ktorou sa stanovuje tvrt zoznam indikatvnych limitnch hodnt ohrozenia pri prci poda smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia smernice Komisie 91/322/EHS, 2000/39/ES a 2009/161/E. Nvrh NV SR bol schvlen uznesenm vldy SR . 18 zo 17. janura 2018.

- nvrh vyhlky MZ SR, ktorou sa men a dopa vyhlka MZ SR . 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch prce a pracovnho prostredia vo vzahu ku kategorizcii prc z hadiska zdravotnch rizk a o nleitostiach nvrhu na zaradenie prc do kategri v znen neskorch predpisov. Nvrh vyhlky zoslauje kritri na urenie kategri prce pri expozcii jednotlivm faktorom prce a pracovnho prostredia so zmenami v nvrhu zkona, ktorm sa men a dopa zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov v lnku IX nvrhu zkona o radianej ochrane a o zmene a doplnen niektorch zkonov.

V rmci usmerovania odbornej innosti regionlnych radov verejnho zdravotnctva

sa uskutonili nasledujce odborn podujatia: - celoslovensk pracovn porada odborov a oddelen preventvneho pracovnho lekrstva a

toxikolgie VZ SR a RVZ v SR v doch 31.05. 01.06. 2017 v Pieanoch - pracovn porada lenov poradnho zboru hlavnej odbornky hlavnho hygienika SR pre

odbor preventvne pracovn lekrstvo a toxikolgia v doch 07. - 08. 11. 2017 v Betliari - mimoriadna celoslovensk pracovn porada vedcich odborov a oddelen preventvneho

pracovnho lekrstva a toxikolgie VZ SR a RVZ v SR da 05.12.2017 v Bratislave.

Priebene boli poskytovan konzultcie, poradenstvo a odborn stanovisk ku konkrtnym otzkam tkajcim sa ochrany zdravia pri prci pre zamestnvateov, podnikateov, zamestnancov, pracovn zdravotn sluby aj regionlne rady verejnho zdravotnctva. Zver: loha sa priebene pln.

9

2.1.3 Zniovanie zdravotnch rizk z karcinognnych a mutagnnych faktorov vrtane azbestu a z ltok pokodzujcich reprodukciu a narajcich endokrinn systm

Plnenie: VZ SR v roku 2017 posudzoval dokumentciu k nvrhom postupov na

odstraovanie azbestu alebo materilov s obsahom azbestu zo stavieb. VZ SR na zklade posdenia vydal fyzickm osobm - podnikateom a prvnickm osobm 23 oprvnen na odstraovanie azbestu alebo materilov s obsahom azbestu zo stavieb (z toho 3 oprvnenia na odstraovanie v interiri, 13 oprvnen na odstraovanie v exteriri, 6 oprvnen na odstraovanie v exteriri a do 10 m3 - bytov jadr a 1 oprvnenie na odstraovanie do 10 m3 - bytov jadr). Odbor PPL VZ SR poskytol 84 konzultci - 60 telefonicky a 24 elektronickou potou odbornej aj laickej verejnosti. Informcie pre verejnos sa tkali najm inkov azbestovch vlkien na zdravie ud, postupu odstraovania materilov s obsahom azbestu zo stavieb a merania azbestovch vlkien v ovzdu; informcie pre iadateov o vydanie oprvnenia na odstraovanie azbestu alebo materilov s obsahom azbestu zo stavieb sa tkali najm pracovnch postupov, technickho vybavenia a zapzdrovacch prostriedkov.

VZ SR na zklade dajov z RVZ v SR vedie centrlny register rizikovch prc v programe ASTR (program evidencie rizikovch prc) zamestnancov, ktor s vystaven riziku (v 3. a 4. kategrii) karcinognnych a mutagnnych faktorov a pracovnm procesom s rizikom chemickej karcinogenity. Zver: loha sa priebene pln. 2.1.4 Pilotn testovanie novch navrhovanch metd hodnotenia fyzickej zae pri

prci

Plnenie: V roku 2017 v rmci pilotnho testovania novch navrhovanch metd hodnotenia

fyzickej zae pri prci pripravila vedca NRC pre fyziolgiu prce a ergonmiu pre vybran RVZ druh referenn video Hodnotenie zdravotnho rizika z loklnej fyzickej zae u pracovnky na horizontlnom lise s poiadavkou na identifikovanie zloiek rizika loklnej fyzickej zae, vyhodnotenie zae poda novej navrhovanej metodiky kontrolnch listov a urenie miery rizika rchlym odhadom, vrtane zaslania pripomienok a otzok.

Do lohy sa zapojilo 9 RVZ, ktor zaslali rieenie poda pripravovanej metodiky hodnotenia fyzickej zae. Vedca NRC pre fyziolgiu prce a ergonmiu MUDr. M. astn vyhodnotila rieenia a prostrednctvom odboru PPL VZ SR oboznmila rieitesk RVZ s vslednm rieenm. Zisten poznatky zapracovala do nvrhu novch metd hodnotenia fyzickej zae pri prci.

Uveden postup je vemi uitonm nstrojom testovania a zskavania sptnej vzby pri prprave legislatvneho nvrhu vykonvacieho predpisu tkajceho sa hodnotenia a kategorizcie fyzickej zae pri prci.

Zver: loha sa priebene pln.

10

2.2 Intervencie na podporu zdravia pri prci

Plnenie: Pracovnci odboru PPL VZ SR priebene poskytovali odborn poradenstvo,

konzultcie a informcie pre zamestnancov, fyzick osoby - podnikateov, zamestnvateov, pracovn zdravotn sluby a prostrednctvom medilneho odboru VZ SR aj pre mdi. Spolu bolo v roku 2017 bolo poskytnutch cca 422 odbornch stanovsk a 2 600 konzultci.

V rmci hromadnho zdravotno-vchovnho psobenia boli informcie uren irokej verejnosti zverejovan najm prostrednctvo internetovej strnky VZ SR a ku konkrtnym otzkam pre mdi.

Na lohe Zdrav pracovisk participuj vybran RVZ v SR. Odbory a oddelenia preventvneho pracovnho lekrstva VZ SR a RVZ v SR nie

s aktvne zapojen do aktulnej Eurpskej informanej kampane Eurpskej agentry pre BOZP; VZ SR poskytuje o nej informcie na svojej internetovej strnke. Zver: loha sa priebene pln.

11

HYGIENA VIVY, BEZPENOSTI POTRAVN A KOZMETICKCH VROBKOV

12

3.1 BEZPENOS VROBKOV Z BAMBUSU Vyhodnotenie lohy Cieom projektu realizovanho v spoluprci s NRC pre obaly a predmety prichdzajce do styku s potravinami pri RVZ so sdlom v Poprade (prprava vzoriek, laboratrne vyetrenie, hodnotenie) v spoluprci s RVZ v SR (ober vzoriek) je kontrola bezpenosti vrobkov z bambusu urench na priamy styk s potravinami vo vzahu k migrcii formaldehydu, melamnu a alch kontaminantov vyplvajcich z materilovho zloenia a kontrola sprvneho oznaovania v slade s poiadavkami nariadenia EP a Rady . 1935/2004.

V roku 2017 bolo celkovo laboratrne vyetrench 28 vzoriek vrobkov (dosky na krjanie, napichovadl, obracaky, lopatky, lyice, pajle, varechy, misy). Vo vyetrovanom ukazovateli formaldehyd splnilo 27 vrobkov poiadavky poda nariadenia EK (E) . 10/2011 o plastovch materiloch a predmetoch. 1 vrobok misa z bambusovch vlkien presiahla limitn hodnotu formaldehydu a bola stiahnut z trhu a hlsen do RASFF. loha bola ukonen 31. decembra 2017 a zveren sprva bude pripraven do 30. marca 2018.

3.2 PROBLEMATIKA PLASTIFIKTOROV V MATERILOCH A PREDMETOCH URENCH NA STYK S POTRAVINAMI Vyhodnotenie lohy

loha bola rieen v spoluprci spoluprci s NRC pre obaly a predmety prichdzajce do styku s potravinami pri RVZ so sdlom v Poprade (laboratrne vyetrenie, hodnotenie) v spoluprci s RVZ v SR (odber vzoriek). Kontrola bezpenosti materilov a predmetov urench na styk s potravinami vo vzahu k migrcii rznych typov plastifiktorov.

V roku 2017 bolo celkovo laboratrne vyetrench 43 vrobkov: z toho 29 rznych sklenench alebo plastovch dz alebo flia urench na konzervovanie potravn alebo uskladovanie potravn s twist off uzvermi a 14 mkench obalovch fli. Vo vyetrovanch ukazovateoch obsah esterov kyseliny ftalovej (dimetylftalt (DMP), dietylftalt (DEP), diizobutylftalt (DIBP), dibutylftalt (DBP), butylbenzylftalt (BBP), di(2-etylhexyl)ftalt (DEHP), di-n-oktylftalt (DNOP), diizononylftalt (DINP), dialylftalt (DAP), diizodecylftalt (DIDP), dicyklohexylftalt (DCHP) splnili vetky testovan vrobky poiadavky nariadenia EK (E) . 10/2011 o plastovch materiloch a predmetoch.

loha bola ukonen 31. decembra 2017 a zveren sprva bude pripraven do 30. marca 2018. 3.3 MONITORING PROBIOTK V POTRAVINCH NA OSOBITN VIVOV ELY A VO VIVOVCH DOPLNKOCH

Vyhodnotenie lohy Cieom lohy bolo prostrednctvom monitoringu zisti prtomnos deklarovanch probiotickch kmeov baktri vo vybranch potravinch na osobitn vivov ely a vo vivovch doplnkoch. Potraviny na osobitn vivov ely a vivov doplnky s obsahom baktri mlieneho kvasenia je skupina potravn, ktor je vyhadvan osobami s cieom obnovy, alebo i zlepenia revnej mikroflry. Monitoring bol realizovan RVZ so

13

zameranm sa na odber vzoriek a RVZ so sdlom v Trenne bolo zabezpeen ich laboratrne vyetrenie.

V roku 2017 bolo vyetrench 37 vzoriek vivovch doplnkov s obsahom baktri mlieneho kvasenia. Odber predmetnch vzoriek bol vykonan u vrobcov, v distribunch skladoch, pecializovanch predajniach a lekrach. Pri mikrobiologickom vyetrovan vivovch doplnkov na kvantitatvne zastpenie jednotlivch rodov baktri mlieneho kvasenia boli pouit kultivan mdia v zmysle platnch noriem STN ISO 15214 a SN ISO 29981. Z hadiska hodnotenia kvalitatvnych poiadaviek iba 9 vzoriek vivovch doplnkov (24 %) obsahovalo mnostvo baktri mlieneho kvasenia rovn alebo vyie mnostvu, ktor vrobca oznauje na obale. V ostatnch prpadoch t.j. 76% vzoriek bolo v neslade s oznaenm deklarovanm vrobcom. Vo vetkch vzorkch vivovch doplnkov bola zisten prtomnos baktri mlieneho kvasenie v hodnotch viac ako 1.106 KTJ a nebola zisten prtomnos inch mikroorganizmov. Vyhodnotenie obsahu baktri mlieneho kvasenia vo vivovch doplnkoch s zaznamenan v tabuke . 1. Tabuka . 1 Vyhodnotenie obsahu baktri mlieneho kvasenia vo vivovch doplnkoch

Por. slo

. protokolu/ vzorky

Obsahujce rody baktri

mlieneho kvasenie

Vyetren rody baktri

mlieneho kvasenia

Vsledok laboratrnej

analzy KTJ/g

KTJ/ml

Vsledok laboratrnej analzy po prepotan

KTJ/vrobcom stanoven

objem

Deklarovan mnostvo na

obale KTJ/vrobcom

stanoven objem

1 82/17 139

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

3,1 .108 KTJ/g

1,7.108 /2 kapsuly

10.108/2 kapsuly

Lactobacillus rhamnosus

Saccharomyces acidophilus

Saccharomyces boulardii

1,1 .108 KTJ/g

2

313/17 17

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

8,2 .109KTJ/g

6,6.109 /3kapsuly

1,2.1010/ 3 kapsuly Bifidobacterium

animalis lactis Bifidobacterium sp.

3,1 .109KTJ/g

3

335/17 469

Bifidobacterium lactis biotyp B

Bifidobacterium sp.

2,7. 108KTJ/g

2,6.108/ vrecko

2,5.108/ vrecko

Bifidobacterium lactis biotyp A Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

.

2,4.108KTJ/g

Lactobacillus salivarius

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus

paracasei Lactococcus

lactis

14

4

81/17 138

Lactobacillus Bulgarius

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,1 . 108 KTJ/g

2,3 .107 KTJ/tbl. 5 .10 8 KTJ/tbl.

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

3,1 . 107 KTJ/g

5

76/17 103

Lactobacillus Bulgarius

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,2 . 108 KTJ/g 2,2 .10 8 KTJ/tbl. 5 . 10

8 KTJ/tbl.

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

7,1 . 10 6 KTJ/g

6 77/17 104

Lactobacillus reuteri

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

8,6. 108KTJ/g

4,3.108/tbl. 1.108/tbl.

7

2816/17 5250

Bifidobacterium lactis

Bifidobacterium sp.

3,6. 108 KTJ/g

1,8. 109KTJ/g 2,5. 109 KTJ/g

Enterococcus faecium

Enterococcus sp.

6,2. 108 KTJ/g

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

8. 108 KTJ/g Lactobacillus paracasei

Lactobacillus plantatum

Lactobacillus salivarium

Lsctococcus lactis

8

2795/17 5225

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

1,6. 106 KTJ/g 6,4.109 /kapsula 1.108/kapsula

Bifidobacterium infantis

Bifidobacterium sp.

1. 107KTJ/g

1,6. 108 KTJ/kapsula

5,2. 109 KTJ/kapsula

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium breve

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

5,2.108KTJ/g

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus casei

9

3431/17 6273

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium sp.

1. 109KTJ/g

2. 109KTJ/kapsula

5. 109 KTJ/kapsula

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium breve

Lactobacillus helveticus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

4,8.109KTJ/g Lactobacillus rhamnosus

Lactococcus lactis

10 2883/17

Lactobacillus rhamnosus

5,4. 109KTJ/g

2,3 .109 /2 kapsule

20.109/2 kapsule

15

5372 Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

Lactobacillus casei

Lactobacillus plarum

Lactoccus lactis Bifidobacterium

Bifidum Bifidobacterium

sp.

2,2 .108 KTJ/g

Bifidobacterium longum

Bofidobacterium breve

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

8,4. 107KTJ/g

11

2884/17 5373

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

3. 109 KTJ/g

1,3 .109 / kapsula

4.109/kapsula

Bifidobacterium animalis

Bifidobacterium sp.

3,3. 109 KTJ/g

12 3647/17

6661

Lactobacillus Bulgaricus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1.2. 108KTJ/g 4,8 .107

/kapsula 3,3.109/kapsula

13

5344/17 9096

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1.8. 106KTJ/ml

2,6.

108KTJ/faka

5. 108KTJ/faka

Lactobacillus paracasei

Bifidobacterium Bifidobacterium 2,4. 107KTJ/ml Bacillus

colagulans 14

5346/17 9098

Enterococcus faecium

Enterococcus sp.

4,7. 108 KTJ/g

1,8. 109KTJ/g 1. 109 KTJ/g

Bifidobacterium lactis biotyp B

Bifidobacterium sp.

2,5. 108KTJ/g

Bifidobacterium lactis biotyp A

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,1.109KTJ/g

Lactobacillus salivarius

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus paracasei

Lactococcus lactis

15

5341/17 9093

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

6,5. 106 KTJ/g

9,2. 108 KTJ/kapsula

15,6. 109 KTJ/kapsula

Bifidobacterium infantis

Bifidobacterium sp.

9,2. 108KTJ/g Bifidobacterium

longum Bifidobacterium

breve

16

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

2,1.109KTJ/g

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus casei

16

5343/17 9095

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium sp.

6. 108KTJ/g

5,7. 109KTJ/kapsula

5. 109 KTJ/kapsula

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium breve

Lactobacillus helveticus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,2.1010KTJ/g Lactobacillus rhamnosus

Lactococcus lactis

17

5345/17 9097

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

5,5. 1010KTJ/g

13,5. 109KTJ/kapsula

21. 109 KTJ/kapsula

Bifidobacterium infantis

Bifidobacterium sp.

5,8. 109KTJ/g

Bifidobacterium longum

Lactobacillus helveticus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

2,9.1010KTJ/g

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus casei

18

5342/17 9094

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

7,8.108KTJ/g

5,6.108KTJ/tableta

1-2.109KTJ/tabletapoda dennej dvky uvedenej na obale

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus reuteri

Lactobacillus rhamnosus

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium sp.

3.10 7KTJ/g

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophiles

6,2.108KTJ/g

19

5877/17 9941

Rod. Lactobacillus

Mezofiln baktrie

mieneho kvasenia

7,5.107 KTJ/g

2,7.107 KTJ/kapsula

1,2.107 KTJ/kapsula

Rod. Bifidobacterium

Bifidobacterium sp.

2,6.107 KTJ/g

20

5581/17 9413

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium sp.

6,9.107 KTJ/g

1,1.109KTJ/2 kps.

9.109 KTJ/ 2kps.

Bifidobacterium breve

Bifidobacterium longum

17

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,5.109 KTJ/g

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Lactococcus Laris

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

2,4.107 KTJ/g

21

5582/17

9414

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

8,5.108KTJ/g

9,2.108KTJ/tableta

1-2.109KTJ/1-2 tablety poda dennej dvky uvedenej na

obale

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus reuteri

Lactobacillus rhamnosus

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium sp.

1,4.108KTJ/g

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophiles

1,3.109KTJ/g

22

6467/17 10860

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

2.108KTJ/g

2,9.108KTJ/tableta

6.109KTJ/tableta

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium sp.

3,8.108KTJ/g

23

5875/17 9939

Lactobacillus Bulgarius

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

3,5 . 108 KTJ/g

2,6 . 10 8 KTJ/tableta

2 . 109KTJ/tableta v ase vroby

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

1,7 . 10 8 KTJ/g

24 5882/17

9946

Bacillus coagulans

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,1.107 KTJ/g 2,6.106

KTJ/kapsula 4.107

KTJ/kapsula

25

5884/17

9948

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,3.109KTJ/g

1,2.109KTJ/tableta

1-2.109KTJ/1-2 tablety poda dennej dvky uvedenej na

obale

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus reuteri

Lactobacillus rhamnosus

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium sp.

1,5.109KTJ/g

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophiles

1,5.109KTJ/g

18

26

5885/17 9949

Lactobacillus Bulgarius

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

5,5 . 107 KTJ/g

2,5 . 10 8 KTJ/tbl. 5 . 10

8 KTJ/tbl.

Streptococcus thermophilus

Streptococcus thermophilus

9,6 .107KTJ/g

27

5883/17 9947

Rod. Lactobacillus

Mezofiln baktrie

mieneho kvasenia

4,4.109 KTJ/g

2,1 . 10 9 KTJ/kapsula

1 . 10 9 KTJ/kapsula

Rod. Bifidobacterium

Bifidobacterium sp.

4,1.109 KTJ/g

28 6128/17 10301

Lactobacillus plantarum

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,5.109 KTJ/g 6 . 10 9

KTJ/kapsula 10 . 10 9 KTJ/kapsula

29 6130/17 10309

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

9,1. 106KTJ/ml

3.

108KTJ/faka

0,5. 109KTJ/faka

Lactobacillus paracasei

Bifidobacterium Bifidobacterium 2,1. 107KTJ/ml

Bacillus coagulans

30

6250/17 10536

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

7,3.107 KTJ/g

2,7 . 10 7 KTJ/kapsula

1,2 . 10 7KTJ/kapsula Bifidobacterium

infants Bifidobacterium

sp. 8,2.106 KTJ/g

Enterococcus faecium

Enterococcus sp.

2,8.107 KTJ/g

31 6301/17 10635

Lactobacillus rhamnosus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,5.109 KTJ/g 6 . 10 8

KTJ/kapsula 5 . 109KTJ/kapsula Lactobacillus

reuteri

32

6352/17 10711

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

6.108KTJ/g

2,7 . 10 8 KTJ/kapsula

2,5 . 109KTJ/kapsula

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus brevis

Bifido longum Bifidobacterium sp.

4,9.106KTJ/g

Streptococcus thermophilus

Streptococcus sp.

6.106KTJ/g

333

5876/17 9939

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

1,9.108KTJ/g

2,3.108KTJ/tobolka

6.109KTJ/tobolka

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Bifidobacterium longum

Bifidobacterium sp.

2,6.108KTJ/g

34 Bifidobacterium Bifidobacterium 2.109KTJ/g 1,6 . 10 20.

19

6353/17 10712

bifidum sp. 9KTJ/kapsula 109KTJ/kapsula Bifidobacterium

breve Bifidobacterium

longum Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho hvasenia

3,3.109KTJ/g

Lactobacillus casei

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus bulgaricus

Lactococcus lactis

Streptococcus thermophilus

Streptococcus sp.

4.108KTJ/g

35 6354/17 10713

Lactobaciluus rhamnosus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

2,2.109KTJ/ml 8,8 . 10 8KTJ/10

kvapiek 2. 109KTJ/10 kvapiek

36

6129/17 10308

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium sp.

2,5.107KTJ/

2,3 . 10 8KTJ/g 5. 108KTJ/g

Bifidobacterium breve

Bifidobacterium infantis

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

2.108KTJ/g

Lactobacillus casei

Lactobacillus rhamnosus

37

6009/17 10140

Bifidobacterium bifidum

Bifidobacterium sp.

1,6.108KTJ/g

1 . 10 9KTJ/vrecko

4. 109KTJ/vrecko

Bifidobacterium breve

Bifidobacterium longom

Lactobacillus acidophilus

Mezofiln baktrie

mlieneho kvasenia

3.107KTJ/g

Lactobacillus casei

Lactobacillus lactis

Lactobacillus plantarum

Lactobacillus rhamnosus

Streptococcus thermophilus

Streptococcus sp.

1,1.107KTJ/g

V roku 2017 RVZ Trenn v rmci projektu realizoval aj skky stability baktri mlieneho kvasenia pri rznych podmienkach skladovania. Boli vyetren dva druhy vivovch doplnkov na zaiatku doby minimlnej trvanlivosti, v priebehu prvho polroku kad mesiac pri teplote skladovania 5C a 25 C ako i na konci doby minimlnej trvanlivosti. Na zklade laboratrnych vsledkov mono kontatova, e v prpade

20

sledovanch vivovch doplnkov teplota skladovania bola vznamnm faktorom stability potu baktri mlieneho kvasenia. Vvoj potu baktri mlieneho kvasenia v priebehu doby minimlnej trvanlivosti pri rznych podmienkach skladovania uvdzaj grafy . 1 a . 2.

3.4 MONITORING PRJMU JDU Vyhodnotenie lohy

Na plnen projektu zameranho na monitoring obsahu jdu v jedlej soli (vo forme KI, resp. KIO3) s cieom zabezpeenia kontinulneho prsunu jdu do udskho organizmu, sa podieali vetky RVZ v Slovenskej republike. Program bol plnen poda rozpracovanho plnu, a to odberom 2 vzoriek soli za mesiac, ktor odobral kad RVZ v SR.

21

Obsah jodidu, resp. jodinanu draselnho sa posudzuje poda vyhlky MPRV SR . 309/2015 Z. z. o pochutinch, jedlej soli, dehydrovanch pokrmoch, polievkovch prpravkoch a o ochucovadlch. Laboratrne bolo vyetrench celkom 860 vzoriek jedlej soli, o je o 18 vzoriek menej ako v roku 2016.

Z vsledkov stanovenia obsahu KI a KIO3 vo vzorkch jedlej soli vyplva: - z celkovho potu 860 skanch vzoriek poiadavke stanovenej vo vyhlke MPRV

SR minimlny obsah KI (15 mg/kg soli) nevyhovelo 20 vzoriek t. j.2,33 % (v roku 2016 bol zisten ni obsah KI v 11-tich vzorkch t.j. 1,25%);

- vy obsah KI ako stanovuje vyhlka MPRV SR (35 mg/kg) bol zisten v 15-tich

vzorkch t.j. 1,74 % (v roku 2016 bol zisten vy obsah KI v 28-mich vzorkch t.j. 3,19%);

- poiadavke vyhlky MPRV SR (15-35 mg/kg) vyhovelo celkom 825 vzoriek t.j.

95,93 % (v roku 2016 - 95,56%).

Prehad o obsahu KI (KI a KIO3 ako KI) Tab. . 1

Kraj Poet

vyetrench vzoriek

Hodnoty [mg/kg]

< 15 >= 15 ~ 35

poet % poet % poet %

Banskobystrick 144 3 2,08 141 97,92 0 0,00

Bratislavsk 23 0 0,00 23 100,00 0 0,00

Koick 120 1 0,83 119 99,17 0 0,00

Nitriansky 120 4 3,33 114 95,00 2 1,67

Preovsk 171 7 4,09 156 91,23 8 4,68

Treniansky 74 1 1,35 73 98,65 0 0,00

Trnavsk 97 1 1,03 94 96,91 2 2,06

ilinsk 111 3 2,70 105 94,59 3 2,70

SPOLU 860 20 2,33 825 95,93 15 1,74

V r. 2017 bolo zisten, e 52,79 % vyetrench vzoriek obsahovalo KI v rozpt 25-35

mg/kg (tab. . 2), priemern hodnota obsahu KI (tab. . 3) je 25,53 mg/kg, priom priemern hodnota je u niekoko rokov pribline rovnak.

22

Prehad o obsahu KI (KI a KIO3 ako KI) vo vzorkch jedlej soli odobratej pracovnkmi RVZ v SR v roku 2017 poda krajov

Tab. .2

Kraj Poet

vyetrench vzoriek

Hodnoty [mg/kg]

< 15 >= 15 ~ 25 ~ 35

poet % poet % poet % poet %

Banskobystrick 144 3 2,08 108 75,00 33 22,92 0 0,00

Bratislavsk 23 0 0,00 9 39,13 14 60,87 0 0,00

Koick 120 1 0,83 32 26,67 87 72,50 0 0,00

Nitriansky 120 4 3,33 27 22,50 87 72,50 2 1,67

Preovsk 171 7 4,09 65 38,01 91 53,22 8 4,68

Treniansky 74 1 1,35 40 54,05 33 44,59 0 0,00

Trnavsk 97 1 1,03 32 32,99 62 63,92 2 2,06

ilinsk 111 3 2,70 58 52,25 47 42,34 3 2,70

SPOLU 860 20 2,33 371 43,14 454 52,79 15 1,74

Prehad o minimlnej, maximlnej a priemernej hodnote obsahu KI

vo vzorkch jedlej soli odobratej pracovnkmi RVZ v SR v roku 2017 poda krajov Tab. . 3

Kraj Poet

vyetrench vzoriek

Hodnota [mg/kg]

minimlna maximlna priemern

Banskobystrick 144 0,00 33,40 23,59 Bratislavsk 23 19,62 31,80 26,16 Koick 120 0,00 33,90 26,38 Nitriansky 120 0,07 36,20 26,95 Preovsk 171 0,00 57,10 25,25 Treniansky 74 0,00 30,91 24,38 Trnavsk 97 0,40 39,40 26,73 ilinsk 111 0,00 39,10 24,81

SPOLU 860 0,00 57,10 25,53

Z odobratch 860 vzoriek jedlej soli bol obsah ferokynidu draselnho vyetren v 855

vzorkch, vetky vyetren vzorky vyhoveli poiadavke poda prlohy II as E nariadenia komisie (E) . 1129/2011, ktorm sa men a dopa prloha II k nariadeniu Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 1333/2008 pre prdavn ltky v potravinch (najvyie mnostvo ako bezvod ferokynid draseln 20 mg/kg), prehad o vyetrench vzorkch je v tab. . 4.

23

Prehad o obsahu FeCN6 vo vzorkch jedlej soli odobratej pracovnkmi RVZ v SR v roku 2017 poda krajov

Tab. . 4

Kraj

Poet vyetrench vzoriek na

FeCN6

Hodnoty [mg/kg]

20

poet % poet %

Banskobystrick 144 144 100,00 0 0,00 Bratislavsk 18 18 100,00 0 0,00 Koick 120 120 100,00 0 0,00 Nitriansky 120 120 100,00 0 0,00 Preovsk 171 171 100,00 0 0,00 Treniansky 74 74 100,00 0 0,00 Trnavsk 97 97 100,00 0 0,00 ilinsk 111 111 100,00 0 0,00

SPOLU 855 855 100,00 0 0,00

3.5 MONITORING SPOTREBY VYBRANCH PRDAVNCH LTOK V POTRAVINCH

Vyhodnotenie lohy Monitoring spotreby vybranch prdavnch ltok prebieha od roku 2010 prostrednctvom pracovsk hygieny vivy. Od roku 2012 s zapojen aj pracovisk hygieny det a mldee RVZ v SR pod vedenm VZ SR.

Monitorovanie spotreby vybranch prdavnch ltok v potravinch u dospelej populcie sa realizuje s cieom zisti rove ich spotreby a porovna prjem kadej vybranej prdavnej ltky s jej stanovenm prijatenm dennm prjmom (ADI). Takmto spsobom je mon odhadn prdavn ltky, u ktorch sa denn spotreba pribliuje k stanovenm hodnotm ADI alebo ich prekrauje. Hodnota ADI je najvyie mnostvo prdavnej ltky, ktor me lovek prijma kadodenne v priebehu celho ivota bez preukzatenho zdravotnho rizika.

Monitorovanie spotreby vybranch prdavnch ltok v potravinch je zkladom pre hodnotenie zdravotnho rizika z potravn s cieom zistenia miery zvanosti zae exponovanej populcie danm rizikovm faktorom v uritom asovom obdob. Monitorovanie spotreby, ako preventvne opatrenie, umouje vytvori bzu pre ochranu zdravia a prijatie legislatvnych opatren. Monitorovanie spotreby prdavnch ltok prebieha sasne na zklade poiadavky platnej eurpskej legislatvy s cieom zska informcie o rovni spotreby vybranch prdavnch ltok v potravinch v danom lenskom tte.

V rmci monitoringu spotreby vybranch prdavnch ltok do potravn v roku 2017 sa sledoval prjem prdavnch ltok (sladidiel) E 950 acesulfm K, E 952 cyklamty prostrednctvom spotreby potravn u dospelej populcie. Monitoring sa vykonva formou dotaznkovej metdy a laboratrneho vyetrenia vytypovanch potravn. Skupinu respondentov tvorila dospel populcia v dvoch vekovch kategrich 19 a 35 a 36 54

24

ron eny a mui, ahko pracujci. Respondenti vyplnili 24 hodinov dotaznk spotreby potravn, pokrmov a npojov.

Na zklade vyhodnotenia dotaznkov o spotrebe potravn s odobrat vzorky konzumovanch potravn na stanovenie obsahu sledovanch prdavnch ltok.

Projekt bol ukonen 30. 11. 2017. Sprva bude vypracovan v prvej polovici roku 2018. 3.6 MONITORING PRJMU KUCHYNSKEJ SOLI

Vyhodnotenie lohy Cieom monitoringu je postupn zniovanie prjmu soli v nadvznosti na prijat lohy

v oblasti rizikovch faktorov vo vive. Poas prvej etapy, ktor bola ukonen 31. 12. 2017 odoberalo kad RVZ v sdle

kraja najmenej 3 vzorky hotovch pokrmov (polievka alebo hlavn pokrm) a 3 vzorky chleba alebo pekrskych vrobkov (od vrobcu SR) v ZSS na laboratrnu kontrolu obsahu pridanej kuchynskej soli.

Spracovan vsledky bud zasielan na VZ SR do 30. 4. 2018. Zveren sprva bude spracovan do 30. 5. 2018. 3.7 BEZPENOS OBALOVCH MATERILOV NA KOZMETICK VROBKY

Vyhodnotenie lohy

Cieom projektu je kontrola bezpenosti obalovch materilov pouvanch na balenie kozmetickch vrobkov vo vzahu k migrcii vybranch ukazovateov zdravotnej bezpenosti vyplvajcich z materilovho zloenia v slade s poiadavkami nariadenia EP a Rady . 1935/2004 a nariadenia Komisie (E) . 10/2011.

Projekt na ochranu zdravia bol rozdelen na 2 etapy. Prv etapa roky 2017 2018 bola zameran na prpravu projektu, odber vzoriek vrobkov a ich analzu. V roku 2017 bol v rmci tejto lohy pripraven projekt: podmienky testovania as, teplota, potravinov simultory, typy kontaminantov a boli osloven 2 vrobcovia kozmetickch vrobkov v SR s poiadavkou o zaslanie rznych obalov na kozmetiku (PP, PS, HDPE) spolu s podpornou dokumentciou.

loha bude ukonen 31. decembra 2018 a zveren sprva bude pripraven do

30. marca 2019.

25

HYGIENA DET A MLDEE

26

4. 1 Aktivity prevencie detskej obezity v kontexte plnenia Nrodnho aknho plnu prevencie obezity na roky 2015 2025 (NAPPO)

Regionlne rady verejnho zdravotnctva v SR v roku 2017 priebene realizovali

naplnovan lohy programu NAPPO. V rmci zdravho tartu do ivota sa realizovali rzne loklne projekty. Vchovn

aktivity, zameran na poradensk a konzultan innos v oblasti zdravho ivotnho tlu a prevencie obezity, boli realizovan v zariadeniach, kde sa stretvaj matky s demi, akmi s matersk centr, rodiovsk centr a pod.

V oblasti podpory zdravieho prostredia v kolch bola zabezpeen kontrola predvanho sortimentu potravn s cieom zisti, ak je percentulne zastpenie ponkanch zdravch druhov potravn a potravn s mnostvom prebytonej energie, resp. potravn s vysokm obsahom soli, ktor nezabezpeuj zdrav vvoj dieaa a prispievaj k riziku vzniku nadhmotnosti a obezity. Pracovnci RVZ v SR zabezpeovali edukan aktivity v oblasti zdravho stravovania a zdravej vivy det, mlieneho programu pre deti a programu kolsk ovocie. V zariadeniach stravovacch prevdzok a vo vdajniach stravy sa vykonval efektvny a inn ttny zdravotn dozoru, kontrolovali sa hygienick podmienky pri prprave ditneho stravovania, dodriavanie pitnho reimu pre deti, v predkolskch zariadeniach bola snaha presadzova pri realizcii pitnho reimu det pouvanie pitnej vody a nesladench npojov. V rmci vkonu dozoru sa kontrolovalo dodriavanie zsad pri zostavovan jedlnych lstkov s ohadom na odporan vivov dvky.

Jednm z cieov projektu je aj poskytovanie nutrinho odbornm zamestnancom kolskho stravovania. Realizovali sa koliace akcie v rmci kurzov pred zskanm odbornej spsobilosti na epidemiologicky zvan innosti pri vrobe, manipulcii a uvdzan do obehu potravn a pokrmov v zariadeniach spolonho stravovania pre deti a mlde, sasou ktorch s aj prednky o racionlnej vive. Pracovnkom kolskho stravovania boli poskytovan edukan aktivity v oblasti zdravej vivy det, problematiky HACCP, prevdzkovej a osobnej hygieny, prevdzkovch poriadkov, aktulnej legislatvy, PZS v J, zdravotnm dsledkom pri nadmernej konzumcii kuchynskej soli a pod.

o sa tka podpory pohybovch aktivt, v roku 2017 bol komplexne zhodnoten monitoring telovchovnch podmienok iakov zkladnch a strednch kl, vrtane vonkajch telovchovnch plch z hadiska dodrania poiadaviek prslunej legislatvy.

4. 2 Projekt Zneuvanie nvykovch ltok (alkohol, tabak, drogy) u det a mldee na

Slovensku

V mesiaci mj 2017 sa zaala realizova pilotn tdia k alej etape projektu TAD 1,2,3 (Tabak, alkohol, drogy) u iakov, tudentov a pedaggov vybranch zkladnch a strednch kl na Slovensku. Gestorom lohy je odbor koordincie protidrogovch stratgi MZ SR.

Do sledovania v rmci pilotnej tdie boli zahrnut iaci ronkov 5,6,7, a 8 (TAD1). Pre iakov a tudentov 9. ronkov zkladnch kl a vetkch ronkov strednch kl boli uren dotaznky TAD2. Posledn typ dotaznkov TAD3 vypali pedaggovia.

V rmci dotaznkov TAD1, ktor s uren pre 5. a 8. ronk zkladnch kl, sa bud sledova viacer oblasti, ako je naprklad fajenie v rodinch (obasn alebo pravideln), konzumcia alkoholu (pivo, vno, tvrd alkohol), spsob konzumcie (obasn, nrazov, alebo pravideln), ako aj uvanie mkkch alebo tvrdch drog. Osobitn as dotaznka sa zaober novmi syntetickmi drogami, nakoko v poslednch rokoch sa zaali objavova nov syntetick drogy a alie psychoaktvne

27

ltky aj na prrodnej bze, ktorch inky s podobn, ako pri tradinch drogch (ako marihuana, extza, kokan ). Tieto nov ltky, tzv. nov syntetick drogy, legal highs sa vyskytuj sa v rznych formch, ako bylinn zmesi, krytly, prok, tablety, kpen soli a s ponkan aj na internete.

Z dvodu prebiehajcich maturitnch skok koncom mja 2017 boli prioritne distribuovan dotaznky pre tudentov 4. ronkov strednch kl.

Po vyhodnoten pilotnho projektu sa plnuje v roku 2018 zrealizova alia etapa projektu, ktor prebieha od roku 1994 pravidelne v tvorronch intervaloch. 4. 3 Projekt Monitoring razovosti u det predkolskho a kolskho veku

Cieom projektu je komplexn zmapovanie razovosti u det predkolskho a

kolskho veku v irom kontexte, t. j. pokia ide o druh razu, miesto jeho vzniku, mechanizmus vzniku poranenia, jeho prognzu, najexponovanejiu vekov skupinu det z hadiska razovosti a pod. a porovnanie zskanch vsledkov s vsledkami sledovania s predchdzajcimi rokmi.

Zkladn sbor tvorilo spolu 2187 det (1088 chlapcov a 1099 dievat). 50% det bolo z mestskch kl a 50% det z vidieckych kl. Najvy poet razov za posledn dva roky mali 13-ron chlapci 507 (19,5%) a 13-ron dievat 396 (15,2%). Lekrske oetrenie bolo potrebn v 935 prpadoch (500 chlapcov a 435 dievat) o predstavuje 36,06% z celkovho potu razov. Hospitalizovanch bolo 166 det (97 chlapcov a 69 dievat) o predstavuje 6,4% z celkovho potu razov. Hospitalizcia trvala najastejie 1 tde. A v 80,4% prpadoch bola poranen dsledku razu konatina a v 14,0% prpadoch bola poranen hlava respondentov.

Na zklade zskanch dajov sa over innos intervennch opatren, zameranch na znenie potu razov u det, ako aj ich vnych zdravotnch nsledkov v rmci predchdzajceho prieskumu. Vzhadom na to, e v Slovenskej republike dodnes nie je k dispozcii komplexn tatistika resp. evidencia detskch razov, vstupy z projektu by mali do istej miery poskytn prehad o situcii v tejto oblasti.

28

OCHRANA ZDRAVIA PRED IARENM

29

5.1 PRPRAVA A SPRACOVANIE VECNCH PODKLADOV A TEXTU NVRHU ZKONA O RADIANEJ OCHRANE A VYKONVACCH PREDPISOV ZKONA, V SLADE SO SMERNICOU EURPSKEJ KOMISIE . 2013/59/EURATOM Transpozcia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovuj zkladn bezpenostn normy ochrany pred nebezpeenstvami vznikajcimi v dsledku ionizujceho iarenia, a ktorou sa zruuj smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom bola uskutonen nvrhom zkona o radianej ochrane a o zmene a doplnen niektorch zkonov a vykonvacch predpisov. Zrove sa do nvrhu zkona prebrala u transponovan smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. oktbra 2013, ktorou sa stanovuj poiadavky na ochranu zdravia obyvatestva vzhadom na rdioaktvne ltky obsiahnut vo vode urenej na udsk spotrebu z dvodu zjednotenia problematiky radianej ochrany do jednho prvneho predpisu. Transpozin termn bol 6. februr 2018. Uznesenm vldy SR . 151/2014 bol gestor transpozcie MZ SR a spolugestori MPSVR SR, JD SR. Termn predloenia nvrhu zkona do vldy (poda plnu legislatvnych loh vldy SR)bol de 30.6.2017. Na zklade iadosti o zmenu termnu na predloenie do vldy bol schvlen termn odovzdania 31.8.2017. Vntrorezortn pripomienkov konanie sa uskutonilo v doch 28.4.2017 5.5.2017; na zklade zsadnch pripomienok sa uskutonili rozporov konania so sekciou financovania a so sekciou zdravia, (sekcia financovania uznali odvodnenie vysokch finannch nkladov v svislosti s prijatm zkona o radianej ochrane, no MZ SR nem k dispozcii uveden mnostvo financi, preto bol materil predloen do GP ministra s rozporom; sekcia zdravia pripomienky boli vyrieen). Nvrh zkona bol predloen na predrezortn pripomienkov konanie da 28.4.2017; materil nepreiel serverom MH SR, teda do doloky a pripomienky neboli k dispozcii na GP ministra. Da 7.6.2017 bol zkon znova zaslan na PPK na skrten legislatvne posdenie a pripomienky boli zapracovan. Nvrh zkona bol na GP ministra zdravotnctva da 7.6.2017 schvlen, no finann rozpor nevyrieen. Nvrh zkona bol v medzirezortnom pripomienkovom konan v doch 20.7.2017 9.8.2017 (pripomienky 843/167) a v doch od 15.8.2017 do 23.8.2017 sa uskutonili rozporov konania na MZ SR; finann rozpor neodstrnen. V HaSR SR bol nvrh zkona prerokovan da 14.8.2017. V LRV SR bol nvrh zkona prerokovan da 12.9.2017 a opakovane 19.9.2017. Na rokovan vldy SR bol nvrh zkona schvlen da 8.11.2017. Nvrh zkona bol predloen do NR SR. V priebehu mesiaca janur 2018 bol prerokovan vo vboroch a da 30.1.2018 bol schvlen v gestorskom vbore. Nvrh zkona bol zaraden do programu 26. schdze NR SR ako 26 bod a da 6.2.2018 bol schvlen poslancami NR SR. innos zkona a vykonvacch predpisov je navrhnut na termn 15.3.2018. 5.2 MONITOROVANIE RDIOAKTIVITY V IVOTNOM PROSTRED PRE ELY PLNENIA POIADAVIEK ODPORANIA EURPSKEJ KOMISIE A ZABEZPEOVANIE INNOSTI KOMUNIKANHO INFORMANHO SYSTMU MEDZI VZ SR A EURPSKOU KOMISIOU Plnenie lohy . 5.2 sa vykonva priebene. daje o monitorovan rdioaktivity v zlokch ivotnho prostredia poaduje Eurpska komisia na zklade l. 35 a 36 Euratom Treaty od kadej lenskej krajiny a slia ako zklad pre hodnotenie oiarenia obyvatestva. Tieto lohy sa musia vyhodnocova, spracova a v pravidelnch intervaloch zasiela Eurpskej komisii. loha zahruje aj zabezpeenie komunikanho informanho kanlu medzi VZ SR a Eurpskou Komisiou a reagovanie na poiadavky Eurpskej Komisie svisiace s obsahom monitorovania spsobov komunikcie vsledkov.

30

EPIDEMIOLGIA

31

6.1 Nrodn Imunizan program SR

loha sa priebene pln v slade so zkonom 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a vyhlkou MZ SR . 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prevencii a kontrole prenosnch ochoren. Nrodn imunizan program sa realizuje v slade s ciemi programu Svetovej zdravotnckej organizcie (SZO) Zdravie pre vetkch v 21. storo, v slade s odporaniami Eurpskej komisie a v slade s praxou lenskch ttov E. V roku 2017 prebiehal v doch od 24. do 30. aprla v porad u 12. ronk kampane EIW. Tma kampane Vaccines work, Vakcny funguj, zdrazovala funknos a innos vakcn a potrebu sstreova pozornos na tento spsob prevencie zvanch infeknch ochoren. Cieom tohoronej kampane bolo upriami pozornos aj na irok klu a dostupnos okovacch ltok, a preto WHO/EUROPE vyhlsilo za heslo kampane vrok Vaccination protects health at every stage of life, Okovanie chrni zdravie v kadom obdob ivota, m sa snailo zdrazni monos voby imunizcie po cel ivot ako najjednoduchej, bezpenej a prstupnej formy predchdzania infeknm ochoreniam, invalidizcie a aj smrti. Ako po in roky, aj v tomto roku sa Slovensk republika (SR) zapojila do kampane EIW. Aktivity boli realizovan pod ztitou hlavnho hygienika Slovenskej republiky a Kancelrie WHO na Slovensku. Koordintorom aktivt bol rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky (VZ SR). V rmci podpornej kampane imunizcie, VZ SR na svojej internetovej strnke kadorone uverejuje v elektronickej forme okovac kalendr na dan rok, ktor na svojich internetovch strnkach zdieaj regionlne rady verejnho zdravotnctva a Veobecn zdravotn poisova, a. s. (VZP, a. s.). Pri prleitosti kampane EIW hlavn hygienik Slovenskej republiky vydal tlaov sprvu so zkladnmi informciami o kampani, ktor je uverejnen na internetovej strnke VZ SR. Na webovej strnke www.uvzsr.sk boli pravidelne aktualizovan informcie tkajce sa imunizcie a epidemiologickej situcie v okolitch krajinch v svislosti s vskytom ospok a alie informcie. VZ SR v spoluprci s 36 regionlnymi radmi verejnho zdravotnctva so sdlom v Slovenskej republike (RVZ) vykonvali aktivity zameran na spropagovanie kampane EIW, innosti WHO/EUROPE v oblasti imunizcie a monost okovania v SR. Odbornci odborov a oddelen epidemiolgie zorganizovali spolu 123 prednok. V regionlnych mdich a v obecnom rozhlase boli prezentovan informcie svisiace s prebiehajcou kampaou EIW a imunizciou 146 krt. V spoluprci s almi intitciami boli tieto informcie propagovan na 351 internetovch strnkach. Odbornci VZ SR a RVZ poskytovali informcie laickej a odbornej verejnosti psomne telefonicky a aj osobne. Poas kampane EIW boli iadateom poskytnut informcie 1 962 krt. Vznamn lohu splnili aj informcie uverejnen na informanch paneloch, ktor boli umiestnen v priestoroch VZ SR a RVZ, v akrach a v ambulancich lekrov, v priestoroch predkolskch a kolskch zariaden a informcie uverejnen na obecnch tabuliach. Spolu bolo vyhotovench 358 informanch a nunch panelov a tab.

Kadorone sa vykonva administratvna kontrola pravidelnho povinnho okovania, pri ktorej sa sleduje zaokovanos det okovanch vzhadom na dosiahnut vek. V roku 2017 bola vyhodnoten celoslovensk zaokovanos k 31. 8. 2016. Zaokovanos sa zisovala zo zdravotnej dokumentcie vo vetkch ambulancich veobecnch lekrov pre deti a dorast v SR. Celoslovensk vsledky zaokovanosti v rmci pravidelnho povinnho

32

okovania det prekroili hranicu 95 % s vnimkou zkladnho okovania proti MMR - ronk narodenia 2014, kde celoslovensk zaokovanos dosiahla 94,5 %. Celoslovensk zaokovanos sa pohybovala na rovni 94,5% a 97,7 %.

Okrem zaokovanosti ronkov det, ktor mali by vzhadom na vek v slade s okovacm kalendrom k termnu kontroly kompletne okovan alebo preokovan, bola kontrola zameran aj na sledovanie kontraindikci okovania, neiaducich reakci po okovan, odmietanie povinnho okovania, sprvnos evidencie a dokumentcie okovania a na dodriavanie chladovho reazca pri uskladnen vakcn v ambulancii. Kontrolu zaokovanosti vykonali vetky RVZ v SR. V rmci medzinrodnej spoluprce Slovensk republika v roku 2017 poskytovala informcie o vskyte a okovan proti viacerm okovanm preventabilnm ochoreniam.

Vo vetkch krajoch SR bolo zaznamenan odmietanie povinnho okovania det. Pediatri s povinn hlsi odmietanie okovania na prslun RVZ. Pracovnci odborov a oddelen epidemiolgie sa snaia rodiom zdrazni vznam okovania a poui ich o monch nsledkoch, tkajcich sa ohrozenia zdravia dieaa ako aj verejnho zdravia v prpade neokovania. V roku 2017 boli hlsen viacer vpadky v dodvkach okovacch ltok urench na pravideln povinn okovanie det.

6.2 Surveillance infeknch ochoren

V roku 2017 sa celoslovensky pokraovalo v priebenom monitorovan vskytu prenosnch ochoren a v realizcii potrebnch preventvnych a represvnych opatren. daje z celoslovenskej epidemiologickej a laboratrnej surveillance boli vkladan, analyzovan a registrovan prostrednctvom epidemiologickho informanho systmu EPIS. Bola vypracovan analza vskytu ochoren v Slovenskej republike za rok 2016, analza vskytu chrpky a chrpke podobnch ochoren v chrpkovej sezne 2016/2017 a vyhodnotenie zaokovanosti proti chrpke. Pokraovala medzinrodn spoluprca a hlsenie ochoren do databz ECDC a WHO.

V Slovenskej republike mono roku 2017 hodnoti epidemiologick situciu vo vskyte prenosnch ochoren ako priazniv. Z celho zemia Slovenskej republiky bolo okrem hromadne hlsench aktnych respiranch ochoren (ARO) a chrpky a chrpke podobnch ochoren (CHPO) individulne hlsench 68 790 prpadov prenosnch ochoren, o je o 7 012 menej (t. j. 9,1 %) ako v roku 2016. Vskyt ochoren bol sporadick, rodinn a epidemick. Hlsench bolo 775 epidemickch vskytov, s potom dve a viac chorch.

V skupine revnch nkaz nebolo zaznamenan ochorenie na detsk obrnu, botulizmus a paratfus. Zaznamenan boli dva laboratrne potvrden prpady ochorenia na brun tfus u dospelch osb, z ktorch jeden chor udval v anamnze pobyt v zii, druh pobyt v Mexiku. Mierny vzostup (6 006 ochoren, chorobnos 110,51/100 000 obyvateov oproti 5 724) bol zaznamenan u salmonelz. Vrazn vzostup (276 ochoren, chorobnos 5,09/100 000 obyvateov oproti 150 ochoreniam) bol zaznamenan u bacilovej dyzentrie. Na rovnakej rovni bol vskyt hnakovch ochoren s objasnenou etiolgiou. Hlsench bolo 10 547 ochoren, chorobnos 194,10/100 000 obyvateov, v roku 2016 - 10 664 ochoren. Mierny pokles (2 332 ochoren, chorobnos 42,91) bol evidovan u hnakovch ochoren s neobjasnenou etiolgiou. V roku 2016 bolo hlsench 3543 tchto ochoren. Vrazn

33

pokles ochoren (51 oproti 174) bol u inch bakterilnych otrv potravinami. Najvou epidmiou v skupine revnch nkaz bola epidmia gastroenteritd, v ktorej ochorelo 193 zamestnancov jednej firmy, stravnkov zvodnej kuchyne. Epidmiu sa nepodarilo etiologicky objasni.

Dvojnsobn pokles bol zaznamenan u ochoren na vrusov hepatitdu A (z 1362 ochoren v roku 2016 na 673 v roku 2017, chorobnos 12,38/100 000 obyvateov). Zaznamenanch bolo 24 epidemickch vskytov, z toho 5 s potom 10 a viac ochoren. V najvej epidmii bolo evidovanch 25 ochoren.

V skupine nkaz dchacch ciest nebolo hlsen ochorenie na zkrt a rubeolu. Po vysokom vskyte ochoren na mumps, ktor trval od roku 2013 do roku 2015, bol v roku 2016 zaznamenan vrazn pokles ochoren (z 1 707 na 203, chorobnos 3,73), ktor pokraoval aj v roku 2017. Hlsench bolo u len 29 ochoren, chorobnos 0,53/100 000 obyvateov. Vrazn pokles bol zaznamenanch u ochoren na ierny kae ( z 289 ochoren na 191, chorobnos 3,51). V roku 2017 bolo v Slovenskej republike hlsench sedem laboratrne potvrdench prpadov ospok. Prv ochorenie zaznamenan v aprli bolo importovan, z alch iestich ochoren, ktor boli zaznamenan v decembri z Bratislavskho kraja boli tri pravdepodobne importovan, ostatn boli domce v kontakte s importovanmi prpadmi.

V priebehu roka 2017 ochorelo na aktne respiran ochorenie (ARO) na Slovensku 1 930244 osb, chorobnos 75 903,3 na 100 000 osb v starostlivosti hlsiacich lekrov, z toho na chrpku a chrpke podobn ochorenie (CHPO) 190 047 osb, chorobnos 7 473,3.

V chrpkovej sezne 2016/2017 bolo v SR hlsench 1 562 630 aktnych respiranch ochoren ARO, o predstavuje chorobnos 57 262,3 na 100 000 osb v starostlivosti hlsiacich lekrov, z toho hlsench 177 234 prpadov CHPO, o predstavuje chorobnos 6 494,7/100 000 osb v starostlivosti hlsiacich lekrov. Z celkovho potu hlsench ARO tvorili prpady CHPO 11,3 %. V porovnan s predchdzajcou seznou ide o nrast potu hlsench prpadov CHPO o 34 077, t. j. o 23,8 %. Aktivitu chrpky v chrpkovej sezne 2016/2017 mono charakterizova ako vyiu v porovnan s predchdzajcou seznou. V etiolgii chrpkovch ochoren prevldal vrus chrpky typu A nad vrusom chrpky typu B.

Z nkaz prenosnch zo zvierat na loveka bol zaznamenan vrazn pokles u ochoren na tularmiu ( 2 zo 6), leptospirzu (7 z 10), toxoplazmzu (110 zo 131), lymsk borelizu (806 z 1104) a klieov encefalitdu (76 zo 174). Vskyt listerizy stpol z 10 ochoren na 12.

Z krvnch nkaz vrazn pokles bol u ochoren na vrusov hepatitdu typu C (16 ochoren v porovnan s 32 ochoreniami). Hlsench bolo 52 ochoren na vrusov hepatitdu typu B (50ochoren v roku 2016).

Z neuroinfekci dolo k vzostupu u meningokovch meningitd (41 ochoren oproti 26), k poklesu u vrusovch meningitd a encefalitd, kde bolo zaznamenanch 85 ochoren oproti 110 v roku 2016.

Z nkaz koe a sliznc bolo zaznamenan jedno ochorenie na tetanus u neokovanho dieaa ijceho v nzkych hygienickch podmienkach vo veku 4 roky. Mierne klesol vskyt svrabu (2 283 na 2211 ochoren). Zaznamenalo sa jedno ochorenie na plynov flegmnu.

34

Z pohlavnch nkaz bol na rovni roku 2016 vskyt ochoren na syfilis. Vskyt gonokokovch infekci bol vrazne ni (88 ochoren oproti 280 v roku 2016). V SR bolo v roku 2017 (k 31. 10.) diagnostikovanch a epidemiologicky vyetrench 58 novch prpadov HIV infekcie u obanov Slovenskej republiky. V tomto obdob bolo diagnostikovanch 5 prpadov syndrmu zskanej imunitnej nedostatonosti (AIDS). Hlsen bolo jedno mrtie pacientov s HIV infekciou v tdiu AIDS. U cudzincov pri ich pobyte v SR bolo hlsench 5 novch prpadov HIV infekcie a 1 prpad AIDS. daje za rok 2017 sa v sasnosti spracovvaj.

Do eurpskeho informanho systmu TESSY je pravidelne hlsench viac ne 50 druhov prenosnch ochoren. Analza vskytu prenosnch ochoren je dostupn denne v tlaovch, grafickch a mapovch zostavch na portli EPIS (pre registrovanch uvateov je podrobnejia na aplikcii portlu EPIS). Obsahuje porovnanie vskytu prenosnch ochoren za poslednch p rokov a dlhodob trendy vskytu. Pravideln mesan analzy s dostupn na portli pre registrovanch uvateov www.epis.sk ako aj na www.vzbb.sk.

6.3 Informan systm prenosnch ochoren (IS EPIS)

loha sa pln priebene, vykonvaj sa pravideln kontroly kvality dajov vloench do systmu, ktor sa exportuj do ECDC TESSy.

6.4 Mimoriadne epidemiologick situcie

Pracovnci odborov epidemiolgie RVZ v SR aj v roku 2017 nepretrite monitorovali a bezodkladne uvdzali informcie o kadej mimoriadnej udalosti do Slovenskho systmu rchleho varovania (SRV) v rmci EPIS. Tieto informcie sa nsledne na vetkch rovniach tdenne spracovvali. Pracovnci odboru epidemiolgie VZ SR ich vyhodnocovali a kad piatok spracovali do sprv o mimoriadnych epidemiologickch a inch havarijnch situcich v Slovenskej republike, ktor sa zasielali vetkm zainteresovanm vrtane masmdi. Slovensk republika je aktvne zapojen do eurpskeho systmu rchleho varovania a odpovede (EWRS) pri vskyte mimoriadnej epidemiologickej situcie v ttoch E. Cieom systmu EWRS je rchla vmena informcii o vskyte infeknch ochoren resp. epidmi, ktor maj potencil ri sa za hranice krajiny ich vzniku, prpadne mu by hrozbou pre obyvateov ttov E alebo s mimoriadne a z odbornho hadiska si zasluhuj pozornos. Na VZ SR je z tohto dvodu trvale zabezpeen 24 hodinov sluba sedem dn v tdni, v rmci ktorej sa nepretrite monitoruje naa aj eurpska epidemiologick situcia. Aj v priebehu roka 2017 pokraovalo monitorovanie a okamit hlsenie akch aktnych respiranch ochoren oznaovanch ako SARI (Severe Acute Respiratory Infection), ktor bolo v SR celoplone zaveden 3. novembra 2009. Na zklade tohto monitoringu m rad verejnho zdravotnctva SR denne aktulne informcie o pote takchto hospitalizovanch pacientov a rovnako aj o pote mrt osb, u ktorch bol potvrden pandemick vrus. V roku 2017 bolo hlsench 36 prpadov SARI. Tak ako v predchdzajcom obdob, VZ SR zabezpeoval osobitn medzinrodn spoluprcu Slovenska pri mimoriadnych udalostiach v oblasti salmonelz a inch

35

alimentrnych infekci. Ilo o spoluprcu s eurpskym centrom pre kontrolu chorb (ECDC) so sdlom v tokholme v rmci eurpskeho programu Food and Waterborne Diseases (FWD). Program FWD riei vynrajce sa zdravotn hrozby prostrednctvom tzv. urgentnch poiadaviek (Urgent Inquires - UI), ktor s rozposielan kontaktnm miestam pre prslun infekcie vetkch lenskch ttov, vrtane Slovenska. Kad poslan urgentn poiadavka je na odbore epidemiolgie VZ SR dsledne rieen. Ak sa zist, e ide o medzinrodn epidmiu, cel problematika sa alej riei v rmci eurpskeho systmu rchleho varovania (EWRS).

36

OBJEKTIVIZCIA FAKTOROV IVOTNCH PODMIENOK

37

7.1 CYANOBAKTRIE loha bola zameran na monitorovanie cyanobaktri a kvalitu vd urench na kpanie,

prrodnch kpalsk, prrodnch vodnch plch, vodrenskch ndr a biokpalsk. Garantom lohy bolo Nrodn referenn centrum pre hydrobiolgiu (alej len NRC).

Na plnen lohy sa podiealo viacero pracovsk radu verejnho zdravotnctva SR (alej len VZ SR) a Regionlnych radov verejnho zdravotnctva v SR (alej len RVZ): NRC pre hydrobiolgiu v rmci lohy vyetrilo 45 vzoriek vd, o predstavuje 180 ukazovateov a 624 analz. Pracovisko sa zastnilo takmer vetkch odberov povrchovch vd. NRC pre ekotoxikolgiu vyetrovalo vo vzorkch vd a vodnch kvetov ukazovate aktna ekotoxicita. Na stanovanie ukazovatea sa pouvaj ekotoxikologick skky so skobnmi organizmami Thamnocephalus platyurus, Vibrio fischeri, Desmodesmus subspicatus a Sinapis alba. NRC pre ekotoxikolgiu celkovo spracovalo 9 vzoriek, z toho bolo 8 vzoriek povrchovej vody a 1 vzorka zahustenho planktnu, o predstavuje 118 ukazovateov a 1 335 analz. NRC pre mikrobiolgiu ivotnho prostredia stanovovalo vo vzorkch ukazovatele: Escherichia coli, revn enterokoky, Pseudomonas aeruginosa, koliformn baktrie, kultivovaten mikroorganizmy pri 22C, kultivovaten mikroorganizmy pri 36C, in patognne organizmy. Pracovisko vyetrilo 38 vzoriek, 161 ukazovateov a 488 analz. pecializovan laboratrium chmie vd stanovovalo vo vzorkch celkov organick uhlk, cekov fosfor a celkov dusk, vyetrilo 26 vzoriek, predstavuje to 62 ukazovateov a 124 analz. pecializovan laboratrium kvapalinovej chromatografie vykonva stanovenia cyanotoxnov (mikrocystny, cylindrospermopsn) v povrchovej vode a v biomase cyanobaktri. Spracovan bola 1 vzorka povrchovej vody s rozptlenm vodnm kvetom, o predstavuje 4 ukazovatele a 12 analz a 16 vzoriek vd z biokpalsk, kde boli stanovovan dusinany a dusitany 32 ukazovateov a 16 analz. Odberov skupina stanovovala priamo v terne pri odberoch vo vzorkch rozpusten kyslk, pH, teplotu vody a vzduchu poas odberu, priehadnos vody, sledoval sa vskyt odpadu, zneistenia a poveternostn podmienky na lokalite. Regionlne rady verejnho zdravotnctva zapojen do plnenia tejto lohy poda potreby zasielali na VZ SR vzorky vd a biomasy cyanobaktri z lokalt svojich reginov na vybran analzy. Vzorky boli tento rok doruen z RVZ V. Krt z biokpaliska Krtko. RVZ Trenn v rmci lohy odobral a vyetril 5 vzoriek vody z prrodnho kpaliska Zelen voda a 3 vzorky z prrodnho kpaliska Opatov. Na lokalite Zelen voda bola zaznamenan prtomnos cyanobaktri, limit vak nebol prekroen. RVZ Prievidza spracovalo 8 vzoriek z lokality Nitrianske Rudno a Kanianka, limit pre cyanobaktrie nebol prekroen. V rmci prpravy na letn kpaciu seznu spojen s odbermi vd a plnenm lohy, spolupracovalo NRC pre hydrobiolgiu a NRC pre ekotoxikolgiu s odborom Hygieny ivotnho prostredia radu verejnho zdravotnctva SR pri prprave pokynov pre monitoring a ttny zdravotn dozor pre seznu 2017. NRC pre hydrobiolgiu a NRC pre ekotoxikolgiu pripravili pre pracovnkov laboratri biolgie ivotnho prostredia RVZ Pokyny na odbery vzoriek z vd urench na kpanie, z prrodnch kpalsk a biokpalsk a na stanovenie biologickch a ekotoxikologickch ukazovateov. Pokyny boli rozposlan na vetky RVZ v SR.

38

Vsledky z monitorovanch lokalt Monitoring biokpalsk na Slovensku

Legislatva: Vyhlka MZ SR . 308/2012 Z. z. o poiadavkch na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o poiadavkch na prevdzku, vybavenie prevdzkovch plch, priestorov a zariaden na prrodnom kpalisku a na umelom kpalisku Spsob monitorovania: odbery a analzy biologickch, mikrobiologickch a chemickch ukazovateov vykonvali laboratri Odboru objektivizcie faktorov ivotnch podmienok dvakrt za rok pred zaiatkom letnej kpacej sezny a poas nej zo zdroja, plaveckej a neplaveckej asti a z asti urenej na istenie a filtrciu vody Ukazovatele: - legislatvny predpis obsahuje iba mikrobiologick ukazovatele Escherichia coli, revn enterokoky a Pseudomonas aeruginosa, nad rmec legislatvy boli vyetren aj koliformn baktrie - biologick ukazovatele (cyanobaktrie, chlorofyl-a, aktna ekotoxicita) sa vyetruj v prpade premnoenia cyanobaktri na biokpalisku, potom sa postupuje sa poda Vyhlky MZ SR . 309/2012 Z. z. o poiadavkch na vodu uren na kpanie v znen neskorch predpisov (alej len Vyhlka . 309/2012) - chemick ukazovatele boli vyetren nad rmec legislatvy, pretoe vznamne poukazuj na kvalitu vody, nie je udan medzn hodnota pre celkov dusk a fosfor, celkov organick uhlk je odporan ukazovate kontroly kvality vody na umelom kpalisku (m udan medzn hodnotu nad hodnotu napanej vody) - vzorky vd odobrat zo zdrojov boli vyetren v ukazovateoch pre pitn vody, kee s to (okrem biokpaliska v Snine) podzemn zdroje Tab. . 1 Prehad vsledkov laboratrnych analz vzoriek odobratch z biokpaliska Plaveck tvrtok Borovica

as biokpaliska

Predseznne vyetrenie vzoriek Vyetrenie vzoriek v sezne Ukazovatele

ZDROJ (studa pre HZ)

Biologick

Abiosestn: 1 % Vlkn. baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie: 0 % Mikromycty: 0 jed./ml iv organizmy: 0 jed./ml Mtve organizmy: 0 jed./ml

Abiosestn: 3 % Vlkn. baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie:

Mikro- biologick

E. coli: 21 KTJ/100 ml r. enterokoky: 2 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: -

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 0 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: 5 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp.

Chemick Dusinany/dusitany: ND/ND TOC: 5,31 mg/l P: ND, N:1,93 mg/l

Dusinany/dusitany: ND/ND TOC: 6,89 mg/l P: 0,0240 mg/l N: ND

NE- PLAVECK AS

Biologick Cyanobaktrie: 0 b/mlRiasy: 28 jed./ml (druhy vi. plaveck as)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 840 jed./ml (druhy vi. plaveck as)

Mikro- biologick

E. coli: 6 KTJ/100 ml r. enterokoky: 1 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: -

E. coli: 16 KTJ/100 ml r. enterokoky: 25 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Klebsiella oxytoca

FILTRAN AS

Biologick

Cyanobaktrie: 312 b/ml (Pseudanabaena limnetica), Riasy: 46 jed./ml (Tetraselmis cordiformis, Coelastrum astroideum, Peridiniopsis cunningtonii, Cymbella sp., Gomphonema sp., Cocconeis sp.)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 620 jed./ml (Granulocystopsis coronata,Tetraedron minimum, Pseudodidymocystis inconspicua, Dinophyta, Desmodesmus brasiliensis, Cryptomonas marssonii, Encyonemsp.)

Mikro- biologick

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 1 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Proteus mirabilis, Citrobacter sp.

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 1 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp.

ND nezisten pouitou metdou, KTJ kolnie tvoriace jednotky, jed./ml poet jedincov /mililiter, b/ml poet buniek/mililiter, mg/l miligram/liter, g/l mikrogram/liter, TOC celkov organick uhlk, P celkov fosfor, N celkov dusk Zvery: - cyanobaktrie schopn tvori vodn kvet neprtomn - zven hodnota ukazovatea TOC v plaveckej asti (medzn hodnota 2,5 mg/l nad

hodnotu napanej vody) - zven inhibin inok na skobn organizmus Sinapis alba, zven mortalita

skobnho organizmu Thamnocephalus platyurus nevyhovujce poiadavkm v ukazovateli aktna ekotoxicita (predpsan hodnota je 30 % inku)

Tab. . 2 Prehad vsledkov laboratrnych analz vzoriek odobratch z biokpaliska Vek Krt Krtko

as biokpaliska

Predseznne vyetrenie vzoriek Vyetrenie vzoriek v sezne Ukazovatele

ZDROJ (studa)

Biologick

Abiosestn: 3 % Vlkn. baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie: 2 % (Leptothrix sp., Gallionella sp.) Mikromycty: 0 jed./ml iv organizmy: 0 jed./ml Mtve organizmy: 0 jed./ml

Abiosestn: 5 % Vlkn. baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie: 2 % (Leptothrix sp., Gallionella sp.) Mikromycty: 0 jed./ml iv organizmy: 0 jed./ml Mtve organizmy: 0 jed./ml

Mikro- biologick

E. coli: 0 KTJ/100 ml Enterokoky: 0 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 6 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila

E. coli: 0 KTJ/100 ml Enterokoky: 0 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 2 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila

Chemick Dusinany/dusitany: 0,1407 mg/l/ND TOC: 1,17 mg/l Dusinany/dusitany: ND/ND TOC: 1,80 mg/l

40

PLAVECK AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 22 500 jed./ml (Fragilaria tenera, F. acus, Nitzschia palea, Chrysococcus rufescens, Trachelomonas nigra, Peridiniopsis cunningtonii, Ankistrodesmus spiralis, Desmodesmus subspicatus a i.) Chlorofyl-a: 6,1 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 1(stimulcia), Thamnocephalus platyurus 25 (mortalita), Sinapis alba 49 (inhibcia)

Cyanobaktrie: 379 500 b/ml (Aphanizome- non gracile, Pseudanabaena limnetica, Chrysosporum sp.) Riasy: 10 043 jed./ml (Fragilaria tenera, F. ulna, Dinobryon divergens, Peridiniopsis cunningtonii, P. penardiforme, Desmodesmus subspicatus, Ankistrodesmus spiralis) Chlorofyl-a: 37,9 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 4 (inhibcia), Thamnocephalus platyurus 41 (mortalita), Sinapis alba 5 (inhbcia)

Mikro- biologick

E. coli: 12 KTJ/100 ml r. enterokoky: 7 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila

E. coli: 8 KTJ/100 ml r. enterokoky: 2 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Klebsiella oxytoca

Chemick Dusinany/dusitany: ND/ND TOC: 2,37 mg/l P: 0,0245 mg/l N: 3,45 mg/l

Dusinany/dusitany: ND/ND TOC: 7,61 mg/l P: 0,050 mg/l N: 2,57 mg/l

NE- PLAVECK AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/mlRiasy: 22 500 jed./ml (druhy vi. plaveck as)

Cyanobaktrie: 355 500 b/ml (Aphanizome- non gracile, Pseudanabaena limnetica, Chrysosporum sp.) Riasy: 8 515 jed./ml (druhy vi. plaveck as)

Mikro- biologick

E. coli: 25 KTJ/100 ml r. enterokoky: 8 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: 5 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp.

E. coli: 0 KTJ/100 ml r. enterokoky: 2 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Klebsiella oxytoca

FILTRAN AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 1935 jed./ml (Rhodomonas pusilla, Cryptomonas ovata, Fragilaria tenera, F. acus, Tetraedron minimun, Pseudodidymocystis inconspicua, Granulocystis verrucosa, Ankistrodesmus spiralis a i.)

Cyanobaktrie: 10 785 b/ml (Aphanizomenon gracile, Pseudanabaena limnetica, Chrysosporum sp.) Riasy: 3 102 jed./ml (Fragilaria tenera, F. ulnaDinobryon divergens, Peridiniopsis cunning- tonii, P. penardiforme, Desmodesmus brasiliensis,Cryptomonas marssonii, Pseudodidymocystis inconspicua, Tetraedron minimun)

Mikro- biologick

E. coli: 12 KTJ/100 ml r. enterokoky: 11 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: 10 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp.

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 8 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: 3 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Klebsiella oxytoca

ND nezisten pouitou metdou, KTJ kolnie tvoriace jednotky, jed./ml poet jedincov /mililiter, b/ml poet buniek/mililiter, mg/l miligram/liter, g/l mikrogram/liter, TOC celkov organick uhlk, P celkov fosfor, N celkov dusk

Zvery: - prekroen limit ukazovatea cyanobaktrie (100 000 buniek/ml) v plaveckej a

neplaveckej asti v zmysle Vyhlky . 309/2012 Z. z. - zisten inhibin inok na skobn organizmus Sinapis alba, zven mortalita

skobnho organizmu Thamnocephalus platyurus nevyhovujce poiadavkm v ukazovateli aktna ekotoxicita (predpsan hodnota je 30 % inku)

- zven hodnota ukazovatea TOC v plaveckej asti poas sezny (medzn hodnota 2,5 mg/l nad hodnotu napanej vody)

41

Tab. . 3 Prehad vsledkov laboratrnych analz vzoriek odobratch z biokpaliska SninaSninsk rybnky

as biokpaliska

Predseznne vyetrenie vzoriek Vyetrenie vzoriek v sezne Ukazovatele

ZDROJ (povrchov tok-potok)

Biologick Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 6 jed./ml (Fragilaria sp., Nitzschia sp.)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 6 jed./ml (Cryptomonas sp., Cocconeis sp., Achnanthidium sp.)

Mikro- biologick

E. coli: 34 KTJ/100 ml r. enterokoky: 7 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 5,3.10 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Klebsiella sp.

E. coli: 71 KTJ/100 ml r. enterokoky: 35 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 7,6.10 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: 10 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp.

Chemick Dusinany/dusitany: 3,95 mg/l/ND TOC: 1,37 mg/l Dusinany/dusitany: 4,40 mg/l/ND TOC: 1,99 mg/l

PLAVECK AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 356 jed./ml (Fragilaria cf. capuciana, Nitzschia cf. palea, Cryptomonas marssonii, Willea irregularis, Planktosphaeria gelatinosa, Elakatothrix genevensis) Chlorofyl-a: 0,9 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 4 (inhibcia), Thamnocephalus platyurus 18 (mortalita), Sinapis alba 36 (stimulcia)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 22 465 jed./ml (Desmodesmus communis,Tetraedron minimum, T. hemisphaericum, zelen bikovce, Raphidocelisdanubiana, Coelastrum astroideum, Pseudodidymocystis inconspicua, Acutodesmus acuminatus a i.) Chlorofyl-a: 23,2 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 14 (inhibcia), Thamnocephalus platyurus 7 (mortalita), Sinapis alba 31 (inhbcia)

Mikro- biologick

E. coli: 8 KTJ/100 ml r. enterokoky: 1 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila , Klebsiella oxytoca

E. coli: 16 KTJ/100 ml r. enterokoky: 0 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Klebsiella sp.

Chemick Dusinany/dusitany: 3,23 mg/l/ND TOC: 1,78 mg/l P: 0,279 mg/l N: 2,61 mg/l Chlorenany: 0,322 mg/l

Dusinany/dusitany: 1,566 mg/l/ND TOC: 3,94 mg/l P: 0,0460 mg/l N: 0,82 mg/l

NEPLAVECK AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/mlRiasy: 390 jed./ml (Nitzschia acicularis, Cryptomonas marssonii, Willea irregularis, Planktosphaeria gelatinosa, Ankyra ancora,Pseudodidymocystis inconspicua, Coccomonas elliptica)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 20 225 jed./ml (zelen bikovce typu Chlamydomonas, ostatn druhy vi. plaveck as)

Mikro- biologick

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 0 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp., Aeromonas hydrophila , Klebsiella oxytoca

E. coli: 12 KTJ/100 ml r. enterokoky: 0 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp., Aeromonas hydrophila

FILTRAN AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 670 jed./ml (Rhodomonas pusilla, Cryptomonas marssonii, Tetraedron minimun,Oocystis parva, Pseudodidymocystis inconspicua, Willea irregularis, Ankistrodesmus spiralis, Planktosphaeria gelatinosa, Desmodesmus brasiliensis) Makrofyty: Oedogonium sp.

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 250 jed./ml (Desmodesmus communis, Rhodomonas pusilla, Tetraedroh hemisphaericum, Willea irregularis, Raphidocelis danubiana, Oocystis solitaria, Pseudodidymocystis inconspicua, Tetraedron minimun a i.) Makrofyty: Carex pseudocyperus, Juncus articulatus, Phragmites sp., Spirogyra sp.

Mikro- biologick

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 16 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp., Klebsiella oxytoca

E. coli: 69 KTJ/100 ml r. enterokoky: 10 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp., Klebsiella oxytoca

42

ND nezisten pouitou metdou, KTJ kolnie tvoriace jednotky, jed./ml poet jedincov /mililiter, b/ml poet buniek/mililiter, mg/l miligram/liter, g/l mikrogram/liter, TOC celkov organick uhlk, P celkov fosfor, N celkov dusk

Zvery: - cyanobaktrie schopn tvori vodn kvet neprtomn, pomerne vysok poty rias v kpacej

sezne v plaveckej a neplaveckej asti (premnoen zelen bikovce) - prekroen limity pre mikrobiologick ukazovatele Escherichia coli a revn enterokoky

v zdroji poas sezny (zdrojom je vak povrchov tok) - zven stimulan, resp. inhibin inok na skobn organizmus Sinapis alba

nevyhovujce poiadavkm v ukazovateli aktna ekotoxicita (predpsan hodnota je 30 % inku)

Tab. . 4 Prehad vsledkov laboratrnych analz vzoriek odobratch z biokpaliska LevoaRelax park, Levosk dolina

as biokpaliska

Predseznne vyetrenie vzoriek Vyetrenie vzoriek v sezne Ukazovatele

ZDROJ (studa, prame)

Biologick

Abiosestn: 5 % Vlknit baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie: 0 % Mikromycty: 0 jed./ml iv organizmy: 2 jed./ml( bezf. bikovce) Mtve organizmy: 0 jed./ml

Abiosestn: 3 % Vlknit baktrie: 0 jed./ml Fe+Mn baktrie: 0 % Mikromycty: 0 jed./ml iv organizmy: 0 jed./ml Mtve organizmy: 0 jed./ml

Mikro-biologick

E. coli: 8 KTJ/100 ml Enterokoky: 2 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 38 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Klebsiella oxytoca

E. coli: 12 KTJ/100 ml Enterokoky: 6 KTJ/100 ml Koliformn bakt.: 1,3.10 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Citrobacter sp.,

Chemick Dusinany/dusitany: 8,37 mg/l/ND TOC: 4,35 mg/l Dusinany/dusitany: 8,49 mg/l/ND TOC: 0,890 mg/l

PLAVECK AS

Biologick

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 403 jed./ml (Oocystis solitaria, O. parva, Peridiniopsis cunningtonii, Desmodesmus brasiliensis, Tetraedron minimum, Granulocystopsis coronata, Fragilaria tenera , Chromulina sp., Ochromonas sp.a i.) Chlorofyl-a: 3,4 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 9 (inhibcia), Thamnocephalus platyurus 22 (mortalita), Sinapis alba 7 (inhibcia)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 26 492 jed./ml (Cryptomonas ovata, C.marssonii, Oocystis solitaria, Cymbella sp., Desmodesmus brasiliensis, Granulocystis coronata, Tetraedron minimum, Peridiniopsis cunningtonii, Raphidocelis danubiana) Chlorofyl-a: 5,3 g/l Ak. ekotoxicita (% inku): Vibrio fischeri 7 (inhibcia), Thamnocephalus platyurus 5 (mortalita), Sinapis alba 26 (inhbcia)

Mikro-biologick

E. coli: 4 KTJ/100 ml r. enterokoky: 9 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Proteus vulgaris

E. coli: 39 KTJ/100 ml r. enterokoky: 4 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Citrobacter freundii

Chemick Dusinany/dusitany: 1,476 mg/l/ND TOC: 1,06 mg/l P: 0,1150 mg/l N: 1,03 mg/l

Dusinany/dusitany: 0,751 mg/l/ND TOC: 5,22 mg/l P: ND N: 1,32 mg/l

NE-PLAVECK AS

Biologick Cyanobaktrie: 0 b/mlRiasy: 652 jed./ml (druhy vi. plaveck as)

Cyanobaktrie: 0 b/ml Riasy: 27 760 jed./ml (druhy vi. plaveck as

Mikro- biologick

E. coli: 0 KTJ/100 ml r. enterokoky: 1 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1 KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Klebsiella oxytoca, Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Proteus vulgaris

E. coli: 34 KTJ/100 ml r. enterokoky: 40 KTJ/100 ml Ps. aeruginosa: < 1KTJ/100 ml In patognne org. v 100 ml: Klebsiella oxytoca, Aeromonas hydrophila, Citrobacter sp., Klebsiella sp.

FILTRAN Biologick Cyanobaktrie: 0 b/ml Cyanobaktrie: 0 b/ml

43

AS Riasy: 328 jed./ml (Cryptomonas marssonii, Oocystis sol