Vycbodia tri razy do tjíilťia : t ntorok, Štvrtok a sobotu. Predplatní eena pre Rakásko-Cbonkn aa celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na stvrt roka 4 k., na meniac 1 k. 50 h.

Do tudzmemslu: do Nemecka 16 mariek, Kútika t roblov, Ameriky 4 doll. 76 c, ostatné cudzozemsko 24 franky.

PredulaUia ceua n* s o b o t ň a j š i e ŕ i s l a | » t

pre Rakú&ko-Uhorsko roäne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Kusko 2 rub., Ameriku l d. i* e , ostatné cudsoxemsko 6 fir.

jednotlivé činia predávajú sa I po 10 h., po&tou U h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVI. Štvrtok, 25. marca 1915. Číslo 36.

. I J e síce pravda, že nám často naše vrchnosti N a š a O b l o m O V Š t i n a . ipolienka pod nohy mecá. Tak sa stalo i mne,

t A. Gončarov napíaal významne charak- feed B o m zakladal v deväťdesiatych rokoch teristický román: Oblomov. Hrdina tohoto romána, Oblomov, je dobrosrdečný, nepoka zený, ale slabý, pomôct si nevediaci, apaticko-lenivý človek: on by chcel i v spoločnosti v dobrom smere účinkovat, svoj majetok, Oblomovku, do poriadku uviesť, palác si vy­stavit, a robí plány ležiaci, z doma sa ne­pohne a pri tých plánoch vždy zaspí. Priatel Oblomova, na svet súci Nemec, Štolo, jeho počínanie a konanie pomenuje „oblomovštinou" a chce ho ratovat, skrze vtipné dievča Oľga, do ktorej sa Oblomov zamiluje a jej k vôli potom neleží, nespí atd. Potia! sa mi hodí táto duchaplná práca k tomu, čo chcem tu podat.

Naša oblomovština počína sa už pri vy­

miň, stoletia hospodársko-shmeliarBky spolok, keď notár ma opísal ako pansláva — už som mal sedem medajlí a hŕba diplomov s výstav a od našej vlády sa zásluhy na poli hospo­dárskom, a predsa nám tá vláda i po dva razy stanovy nepotvrdila. No všetci notári a slúžni nie sú takí zlí a dá sa to pri dobrej vôli previesť, len nespime sen Oblomova.

Tak ako sú naše ženy-sedliaôky umelkyne, nedostižitelné vo vyšívaní, sú a boli naši re meselníci vo svojich remeslách sběhlí a do­konali, ale fabriky im nohy pod- a väzy vy­lomily, a my sme sa len chystali, plány robili, že im poradíme, spomôžeme, a i tu vy­pukle sa ukázala naša oblomovština. Re mo­

telmi, kde jeden-dvaja naši ladia majú živno­stenský sklep, pri ktorom živoria, lebo ioh našinci nepodporujú. Naproti na Dolniakoch po našich slovenských obciach, kde predtým 20—30 židovských rodín i obchodov žilo a dobre sa malo, dnes je tam najviao 3—6 rodín, a ani tí tam dlho nezostanú. Nepripi­sujem to neanavnej práci nás intelligentov, lebo vera si i my radi zaoblomovätíme, ale Židia nevydržia konkurrencin našioh sedliakov, remeselníkov, ktorí si sklepy pootvárali, ob­chodu s obilím, so statkom, švihmi atd. sa ohytili a uspokoja sa so skrovnějším zárob­kom, — tam Zidia bez bojkotu utekaj á, a to je dobrý znak, že sa lud hýbe, myslí, ako chlieb vozdajší ai zarobiť.

Odhoďme od seba oblomovština, a môj termometer klesne všade pod nulla.

Albert Martiš.

Svetová vojna. selníci sa nesorganizovali. ako inde, remeslá

chove nášho podrostu. I vidíme a sme pre- sa nevyplácaly, a E toho zas len nasledovala • svedčení, že sú naši učitelia primoo obťažení cesta cez more. Naše kvetúce mestá, preplnené a zapriahnutí Apponyovským školským zá- j remeselníkmi, ako Skalica, Žilina, Ratkovo a koňom, že im nezbývá easu na učenie mate-jiné, klesly na nulla. rinskej reči a tým menej na otavenie surovej j Obchod naši pradedovia už poznali. Z tur-, i_* 3 J / L Í I I ú U JI L , , , ., , r .. .. i "° š t v r > Po 1 mesačnom obkľúčení prijduc kôry srdca detského, lebo som pres vedäený: C i a nsky ch olejkárov a šefraníkov sa stal, v k o n i e c 8 V 0 J i c h 8 ( , ^ a m i P r 2 e m y 8 , p a d , a č e 8 t n e

ako bývalý učitel, že deti v 97o sú náklonné šírom svete obchodníci, ba veľkoobchodníci, diablovi, teda zlému, slúžiť a len v 1% svojej j to isté sa stalo i z oravských pláteníkov a povahy sú dobrému, teda božstvu, naklonené. * svolenských čipkárov. A predsa po našich

Úradní zpráva. f minútach.

Dňa 22. murca o 6. bod. 45

na

Tento atavizmus sa dá len múdrou výchovou odstranit, na čo- dnešný učiteľ úradník nemá stihu a deti výndu surovšie zo školy, ako šly do nej. A predsa sa spoliehame a smýšľame po oblomovsky: škola naučí a vychová naše

slovenských dedináoh a mestách niet nadostač obchodníkov. Najmä obchodníkov s obilím na šírom Slovensku pramálo najdeme, a toho je zas len tá naša oblomovština na príčine, že ich nemáme v dostatočnom počte. Keby sme . deti, načo sa budeme my doma s nimi t r á p i t ? I | i c h mali, i naše peňažné ústavy by ešte raz

Práve v dnešných ťažkých časoch, ked sú taký obrat malý, ako majú. ZkÚBil som, že mnohí učitelia na bojišti, ked sú školy poza­tvárané, otcovia detí bojujú tiel tam na bo­

sá naše peňažné ústavy obchodníkov boja,

Ked zásoby výživy n prostred toboto mesiaca mizly, rozhodol Ba generál pechoty Kuzmánek k po­slednému útoku.

Výpadové vojsko prešlo dňa 19. marca včasné raoo cez okružnú líniu, a držalo sa v sedemhodinovej bitke proti silným ruským silám až po krajnú možnost. Konečne presila ho prinútila utiahnnC sa za okružnú línia. (Gurtellinie). V noci nato išli Rusi proti via­cero frontom Przemysla.

Tieto útoky ako všetky prvSia ztoskotaly sa v ohni chrabro bráněných opevnení.

Ked po výpade dna 19. marca i najkrajneisie možno ich smutné zkušenosti k strachu pred . . ... , . ., . .. . . . , ..

..... . JI . i. • - . ' • . ' . i i « . "•" ' . . '« ', , . obmedzenie výživných porcií až iba trojdňové proti-jištiach: sú naši žiaci » ™ d b . n í . a ho, pone- n a š i m i obchodníkmi priviedly, ale pre d v o o h - j y e n i e 8 a d o v ( J i l 0 ) ^ k o m m a n d a n t p e Vnosti medzi-chaní a, žiaľbohu, i tam, kde sú starší uči-jtroch nemaji neveriť všetkým. Tak som P r e ! t ý m r 0 2 k a z > p o t o m t o t e m í u e . p o z n i č e n f v o j e n

telia doma, v tomto hroznom nepokoji málo ; jedného statočného ale chudobného obchodníka 8 k é h o m a t e r i a l u p r e p u 8 t i c p e v n o 9 t n e p r i aterovi. v škole pracujú, ved sú i oni čuvami ob ia- j u nášho istého peňažného ústavu len 500- Ako zvestuje istý letún, podarilo sa skutočne rení ludia. T u nasleduje práca nežnej duše,^korunový úver žiadal, a ústav nielen že úver fortý s kanónmi, muníciou a opevneniami dost včasné

nepovolil, ale ma požiadal v budúonosti vôbec!zničit. pre obchodníkov úveru nežiadať. Dnes ten i Žertvohojuému vydržania a poslednému boju po-

Naše ženy, matky, sestry nech sa prichytia i 8 tý obchodník má veľký sklep, platí hotovým • Hádky patrí nie menšia chvála, ako chrabrosti v pre-k práci výchovy a učenia detí doma, bez o d - : a peniaze si odkladá. došlých iturmoch a bitkách. Toto uznanie neodriekne horného vzdelania to môžu robiť, ved im j Môj termometer, že ako sa po našich ob-< a n i nepriate!-hrdinom Przemysla. srdcia diktujú, čo je dobré, čo je zlé: pr^ó'ciach a mestečkách pracuje: sú Židia. V tom I P á d P0 V n 0 8 t i« 8 ktm*m kommando armády ni nech utvrdzujú, druhé, ako burinu, nech p l e j ú , j B o m 8 i zkušenost nadobudol. Tam, kde sa o d ! o d d l h ô i e b o ó a 8 U p o č í t a t m u 8 e l ° ' n e m á v o v e I k u n i " odstraňujú a deti s modlitbou učia Bohu sa; Židov ľudia neučia — a od nich sa skutočne, j a k é h ° V l ' V U D B p o l o ž e n i e -

Oľgy, ktorá bezzištne milovala a len z lásky chcela Oblomova z jeho nečinnosti vyliečiť

pokořit a Jeho vôľu konať, to môžu.

My Slováci máme veľkú príčinu i v riad­nych pomeroch naše deti doma učit a vycho­vávať, veď ako daleko stojíme za našimi naj­bližšími bratmi Moravanmi v hospodárskom, remeselníckom a obohodníkm stave, to denne nadobúdame si zkušenost. Náš roľník div že ešte i dnes neorie radlom, dreveným pluhom, nepozná rozumné obrábanie pôdy a tým menej

Pri potnej armáde trvajú boje v Karpatskom oddiele Užockóbo priesmyku až po sedlo Roniečnej.

mnohému dá naučit — zostáva pri dobrej vôli a plánoch. Tam, kde je mnoho Židov, U sú všetky obchody v ich rukách a najviao v leutnant. dobrých rukách. Tam výnosnejšie remeslá 1 — — — — prevádzajú s kresťanskými tovaryšmi zas len i D n a 2 2 - m a r c a ! e h o o i s - a k r a I - 'ľ"808* F- M -Židia, a tak ich najdeme pri každom prameni j 8 r c i k n i e ž a F f i d r i c h d a l nasledujúci armádny rozkaz: dôchodku; no, a krčmári na Horniakooh sú P o é t * r ' Po1 mesačných hrdinských bojoch,

i Židia, lebo to i naše vrchaosti tak chcú v k t 0 r ý c h n e p r i a t e I b e z o h l a d n e > '«*». a l e T Ž dy n e -_jrf, náš sedliak, remeselník len v ich smrad- ú , p e t a " l t M ^ ohto™f f ^ u t r P e l a P° k " a '

, , , i j / » » - u i*u ú •• » _A i_ t i t i_ • . , - , . <vom odrazení jeho, v poslednom čase, zvlažte dňa pozná blahodarné účinky umelého hnoiiva v ľavých brlohoch svoj mozolný groš a zdravie n n . .-. . f . , . r -vi t . í . . . T . -~ . , 20. a 21. marca nocou i dňom robení hospodárstve. Matička zem mu neposkytne na nechávajú. I toto zapríčiňuje len naša oblo-výživu a daň, a preto uteká za more, za zá- movština: chystáme sa tomu odpomoct, robíme robkom. A m y sa len chystáme, robíme plány!plány a pri tých i zostaneme. našim sedliakom pomôct, a pritom ako Oblo- Poznám mnoho väčších miest a mestečiek mov zaspíme a zas len pri dobrej vôli zostane, na našioh Horniakoch s 10—15.000 obýva

robených poku30cn pevnost Przemyal silou zaujat, hrdinská pevnostná posádka ešte 19. marca s poslednými silami pokúsila si premocný krab obleženia prelomif, no bola hla­dom prinútená na rozkaz po zničení a roztriehní vBetkých fortov, mostov, zbraní, munície i vojenského

Carihrad, 22. marca. (Turecká zpráva). Dnes spo­jenci neurobili nijakého útoku na Dardanelly.

Miláno, 22. marca. Z Athén sa dozvedáme e ztrátách anglo francúzskej flatty: „Bouvet", „Afrika", „IrreBtible", .Ocean" a francúzsky torpédový čln. Z posádky je 3000 mužov mrtvých, 1000 bolo zachrá­něno, 100 zajato.

Londýn, 22. marca. Lord Churchill mal aa vy­jádřit: BO ztrátou 10 jednotiek ame počítali. My ticho očakávame čo príde.

Berlín, 22. marce. Sultán daroval felmarěallovi von der Goltz najvyšší rád za vojenské zásluhy.

Berlín, 22. marca. Parník .Beeswing" zahynul v Kanáli.

Berlín, 22. marca. V ríáakej komissi konštatovali že ztráty na loďach BÚ už dosadené. Iatenzívnost pod­morského boja sa ešte zosilní.

Kopenhagen, 22. marca. Mikádo rozkázal mobili­zovat celú japonskú flottu

•sakového materiálu, oddat ruiny Przemyala nepria-telovi.

Neporazeným hrdinom Przemyslu kamarátske po­zdravenie a vďaka!

Boli zmožení močiarni prírody a nie nepriateľom. Ostane nám vznešeným vzorom verného vyplnenia

povinnoati až po krajnú možnoBf Iudakej sily. Obrana Przemyslu ostane na večné časy jasnou

stranicon slávy našej armády. Feldmaršall arciknieža Fridrich.

Z vojenského tlačového tábora dúa 22. marca, zpráva ,Pester Lloydu" :

Ones o 6. hod. 55 minútach zvestoval radiový tellerjramm z Przemyala, že poslali z pevnosti plno-mocnika k obliehajúcej armáde, aby vyjednával o oddaní pevnosti.

Po hrdinskej obrane prestal Przemysl byt fakto­rom vo svetovej vojne. Naše najvyššie kommando po­čítalo B tou možnosťou.

Nepriatel nená príčiny plesat, nebo pád Prze­myslu nemôže nám priniest nijakých mravných a stra­tegických škôd.

Rusi naBtaväli okolo Przemyslu pevnoatam po­dobné opevnenia, preto mohli pokojne očakávat vý­pady.

Až v posledné časy bolo okolo pevnosti živo. V piatok narobili sme ešte Rusom velkých ztrát, vy­padnúc na východnom a severnom fronte. Artilleria pevnosti silno strielah. Do jej hrmotu miešaly sa vý buchy, až Ba zem triasla: kommando, pevnosti kázalo rad radom ničit muničné objekty, forty, batterie, me-gazíny, mosty, všetko, čo by mohlo byt nepriatelovi na osoh. Noc bola už pokojná. Ráno dorazil parla­mentár do obliehajúceho tábora.

Nepriatel nemohol po celý čas pevnosti poškodit, ešte menej mohol ju vydobyt silou. Kommando len preto išlo vyjednávat, aby usporilo garnizona a obe­censtvu muky hladu a biedy.

O osude obrancov dozvieme Ba len okružnými cestami, tak že rodiny zajatých skoro dostanú zo za­jatia listy Bvojicb milých.

Posledný výpad bol pokusom, vynutit si prielom na východ, kde bol prsteň obliehajúcich najslabáí. No on bol predsa dost silný, zmarnit prielom.

Jednotlivosti tohoto výpadu dokazujú nemožnost pevnost udržať.

Zmužilí obránci boli vyčerpaní. Oddanie pevnosti mohlo byt najviac o deb odročené. Rusi nevzali ani jedného fořtu. Naši zmužilí obrancovia nepodlabli zbrojam, ale hladu. Ich posledný čin bolo zničenie pevnosti a zbrane. Kanóny i 30 centm. mažiare, sme zničili. Rusi našli len runy, kde atála pevnost Prze­mysl. Oni BOtva Przemysl znovu vjstavia, lebo už j boly state. Náhrada je na ceste, strategický význam je i pre nich malý.

Priskočil som b svojmu delu. „Rovno mierit — ten čierny bod nad snehom

vŕšku viditelný!" „Kde?" mimovolne som aa pýtal. „Rovno za nosom! Tam na väži kostolnej je ruská

pozorovacia etráž. Tú vážu treba sborií. Chytro, aby nás neodkryli)"

„Ježiäu Nazaretský I* vykríkol som veď je to predsa väia nášho kostola v dedine, (oho kostola, kde ma krstili, kde ma sobášili, kde krstené moje deti."

„Hotovol" začul som. „Strielat." Jako omráčený vyplnil som rozkaz. Zahúklo to,

za chvilku zmizol Čierny bod na obzore... Zboril som väzu nášho kostola, akoby mi ruka zmeravela! V očiach začaly sa mi robit mžitky, skoro by Bom bol padol pri dele. Ale musí to byť... Do vlastného kostola v mojej dedinke! Tu máte osud delostrelca... Ak budete mat miesta vo vašich novinách teda uve­rejnite týchto niekoľko liadkov.

* Pôvod tureckého polmesiaca. Ako je kríž od­znakom celého krestanstva, tak predstavuje polmesiac svet mohamedánsky zvláště ríšu tureckú. Zfláštno je,

Stockholm, 22. marca. „Daily News" vyslovujú, f? Ä Ť fbd} p ôfv°d n? od

pBQa,k«m mohamedán-

' \ I skym. Je on pôvodu staršieho. Prvý raz pripomína sa Ba proti japonskej politika v Cíne. Keby sa vyplnily ob0\0 r o i jU 339 p r e ( 1 K riBt0m, V tom čase kráľ ma Japonské podmienky, Čína by prišla pod moc Ja- cedonský Filip, otec slávneho Akxindra Velkého zjavil ponska, a tak by bola smluva anglo-japonská ztro- ! f P£ed Biiaieion, terajším Carihradom, a po dlhší . . ' o t e :čas bo mame obliehal. Raz urobil prudký útok na

skotaná. j rjQ8ato pod ochranou daždivej a zachmúrenej noci. Na Berlín, 22. marca. Zeppelin v noci napadol As- nešťastie náhle zaduly vetry, mraky sa roztrhaly a

naraz padol bledý svit mesiaca na blížiacich sa Ma niéres, Neuvilly, Saint Oermani, Ärgentenil a Le Va-lois. Dva zeppelíny leteli ponad Paríž a shodily 16 bomb.

Londýn, 22. marca. Anglická lista ztrát od 15. marca vykazuje 87 olficierov mŕtvych, 121 ranených.

Zprávy najvyššieho nemeckého kommanda. Dna 22. marca. Nočný pokus Francúzov zmocniť sa juž­ného svahu výšiny Loretto nepodaril sa.

I v Champagni severne Le Mesnil nezdaril sa francúzsky nočný útok.

Všetky námahy Francúzov nazad dostat pozície na Reichaackerkopfe boly marné.

Z Memela sme Rusov po krátkom boji južne od meata a po tvrdom pouličnom boji odohnali.

Pod ochranou ruského vojska ruská luza brala súkromný majetok na vozy a vzala za bránicu.

Severne od Mariampolu Rus', utrpeli ztráty pri odklonenom útoku.

Západne Or/y c pri Jednorožku a severo-východne od Prasznyaa ruské denné i nočné útoky boly odklo­nené. 420 zajatých. Najvyššie kommando.

Londýn, 22. marca. „Reuter-Bureau" oznamuje, že kriiiak „Amethist" rozrezal kabel medzi Kilid-

cedoncov. Obležení rýchlo vytiahli proti nim a od­razili ich. Filipovi sa útok nepodaril a konečne musel vôbec opustit obliehanie. Mesto teda z vďačnoBti za svoje osvobodenie sriadilo bohyni Hekáte, ktorá bola zosobnením mesiačneho svitu, nádhernú sochu, na hlave skvel sa veľký zlatý polmesiac. Tento odznak prešiel potom na Byzantíncov vôbec a neakoršie pre­vzali ho i Turci od nich, ked dobyli Carihrad a sa usadili.

* Vynálezca ŠrapnelU. Bude SBÍ málo známo, že šrapnel, teraz vo vojne Uú. často spomínaný, vyna­šiel anglický generál Schrapnell. Koncom 18 storočia kázal naplniť až do tých čias užívané duté náboje prachom a gulami a Angličania boli prví, ktorí uží­vali týchto zdokonalených nábojov vo vojue proti Bvojim nepriateľom. Napriek nedostatkom, ktoré vy­nález mal, preukazoval prelaa Angličanom dobrá služby v Španielsku a Portugalsku, proti vojsku Na­poleonovmu a Wellington, aDglický vojevodca, bol tak rozradostněný účinkom a výsledkami jejich, že sa v dopise poslanom v jaseni roku 1806 siru Jobnovi Sinclaiovi rozpísal nadšene o vynálezu a zaujal aa n vlády, aby vynálezcovi bolo udelené zvláštne vyzna­čenie. Dokazujú však, že Schrapnellov vynález bol vlastne len zlepšenia vynálezu nemeckého, pravda, vtedy ešte nedokonalého a že náboje tohoto druha boly už známe v 16-tom storočí.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Stav hospodárstva v Abaujskej stolici. V admi­

nistratívnom výbore Abaujskej stolico 22. marca ho-

Celý západno-haliôský a karpatský boj bol iba pokus Przemy-el osvobodit. Przemysl sám bol mŕtvy punkt, v ktorom tisíci hladovali. Pevnosť musela byt oddaná. Jej sudba neznamená ničoho na priebehu vojny.

Dňa 16. septembra 1914 bol Przemysl po prvý raz obkľúčený. Dna 10. októbra 1914 vtiahol doňho Boroevič B armádou. Dňa 6. novembra počali Rusi znovu cernovat pevnosť. Po 4-mesačnom obliehaní padla.

Artilleriatický bol by Przemysl ešte vydržali nie­kolko meBiacov. To dokazuje odrazený útok Rusov. Vojensky znamená pád Przemysla osvobodenie ruskej obliehajúcej armády, ktorá má najviac Ô—6 infant, divízií, potom počet ťažkých diel a otvorenie železnic'

Bahr a Khanakom a že šest lodí vrátilo sa k Tene-doBú pre zlé počasie.

n ÍL nn m a ix x .. »x i A spodársky dozorca oznamoval: Paríí, 22. marca. „Temps" píše, že potonuté lode e J • -« _,

Jaaenné siatie vcelku dobre povzchodilo a pri levnom čase vzišlo i to, čo Ba pozde sialo; ale uka­zujú sa škody od myší urobené. Od 18—25. februára bývalo tak teplo, že sa oziminy príliš pohly a stromy

Duro Kazár na pohrabe Zuzinuy Fujko r. Krkoša * , , ... , , . . j . A . . . •_, v Trebostove soabieral........ K 3'40 z a č a l v P r e d č a 8 0 m P u ř í í ! o k ° I n o 8 t * á t o m ô ž e M nt>-

Na „Červený Kríž".

Národnie Noviny.

Chýrnik. Školské vysvedčenia bez zkúšky. V Ostrihome

gymnaziálny professorský sbor uzavrel, čo urobia, ak by azda bolo treba včaššie dokončit školský rok a rozpustit školu. Predovšetkým ustálili vysvedčenia žiakov, ktorých pri assantovsní odobrali za vojakov. Zo žiakov 8. triedy, odobratých, len takí budú povinní skladať zkúšku, ktorí dostali nedostatočné známky; ostatným bez zkúiky vydajú maturitné vysvedčenia. Uzavretie toto predložia na potvrdenie hlavnému di­rektorovi. — Do konca marca i v nižších triedach vyššieho gymnázia budú hotoví s predpísanou učebnou

neho uzla. Naše naj vygšie'kommando porobilo potrebné 1 1 ¾ ^ " ' ^ ^ ^ **** " ^ " " " " poriadky, aby pád pevnosti nepremenil všeobecný stav vojny. Pester Lloyd končí svoje zprávy: .Suraum corda! Nezronení, B nezlomnou istotou víťazstva ideme my: rakúsko-uhorská armáda, maďarský národ, idú všetky národy monarchie do ďalšieho boja. Pamäť Přemysla bude drahá naším srdciam, hrdinom, ktorí pevnost bránily patrí naša nehynúca vďaka. Ich stálost bude nám príkladom, bude záveťou pre ostatnú ar­mádu, ktorá bude ďalej bojovať pod slávnymi zásta­vami najvyššieho Pána vojny a dobyje víťazstva, na ktoré neotrasene veríme, a na ktoré je upriamená naša vôľa. Víťazstvo nevyrve nám nám z rúk ani lesť ani premoč nepriateľa 1"

+ Z dopisu poľského kanonfra. Krakovsky „Piast" uverejňuje zajímavý dopis jednoho kanoníra z bojiska, v ktorom píše: Stili sme v noci na pokraji hory, náš úkryt bol dobrý. Postavili sme svoje „devuchy" (delá). Sotva sme skončili prácu, priletí dôstojník a volá, že hneď márna začať strielat. Dívam Ba po okolí mne akosi dobre známom — prišli Brne v noci — i pýtam sa, kde vlastne sme? Hovorili: vo V . . . . — Ježiš Marial Veď to je neďaleko mojej rodnej dediny. Dívam Ba — vakutkul Za tým vrchom je moja dedinka. Za­búchalo v mojom srdci! Co tam áai robí moja Mag-duša? Co robia moje deti. Oj oj I Tak až sem zabočila v tieto strany vojna. Ah keby len neboli v dedine, lebo keď začneme strielat... Á hrúza mi zaujala.

„Páliti" zavzael povel a naše dve delá zaihraly.

dobrá i preto, že potom na počiatku marca přišly zimy. — Sena a slamy bolo by dosť; ale nedoBtatob otrúb je veľmi citeľný. Jarné roboty v poli ešte vždy nemohly sa začať; sú obavy, že ani nebude jmožnoBti porobiť všetko. Smlúv na žatvu ešte niet; lebo robot­níkov je primálo, a nakoľko by ich aj bolo, chcú mať príliš veľkú mzdu.

Rakúsko-uhorská Banka. Hlavná rada Rakósko-uhorskej Banky v stredu má zasadnutie. Ako v ok­tóbri minulého roku, i teraz bude rokovat o zmene úradného úrokomeru.

V októbrovom zasadnutí boli uzavreli sní řiť bank-rátu o pol percenta. Uzavretie znelo, že od 30 októbra počnúc úrokomer bude bx/2 percenta pri eakomptovanf zmeniek i pri cenných papieroch. Ináče bude Ba po­čítať 6 a 6V2 percenta.

Cukor ako krm. Na poradách vo Viedni vláda, gazdovia a cukrovary u t sa dohodly; dohodnutie pod-píaaly všetky stránky.

Metrický cent surového cukru v marci fabriky budú dávať po 27 korún, v apríli po 27 k. 20 halie­rov, a do augusta táto cena bude stúpať do 28 korún. Kupujúci bude povinný platiť hotovými; on dá vrecia a zaplatí i trovy miešania.

nwiai Socitóiove DoMadnice! Pitiu—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tř. Pod Kulovsm č. 19.

-

• b » a h I n z e r á t o v r e d a k c i a n i e j e x o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: S v e t o i á r Hurban. Majiteľ a vydavateľ: Consortium P a val Ufindrož a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účsstinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martin?.