Ročenka elektrotechniky a energetiky 2002

RR OO ČČ EE NN KK AA EE LL EE KK TT RR OO TT EE CC HH NN II KK YY AA EE NN EE RR GG EE TT II KK YY

2 0 0 2

Aby sa elektrická energia dostala z miestefektívnej výroby na miesta spotreby, prekonávaobrovské vzdialenosti i časové pásma. Hľadámeinteligentné riešenia, ktoré umožnia dopraviťenergiu z elektrárne až do zásuvky.Zaujímajú Vás možnosti hospodárneho prenosu a rozvodu energie, plynom izolovanévysokonapäťové vedenia či supravodivétechnológie? Oslovte nás. Máme pre Vás riešenia, ktoré Vám umožniaspoľahlivo zvládnuť vysoké nárokydnešných energetických trhov.

Siemens, s.r.o.Stromová 9837 96 BratislavaTel.: 02/5968 2600Fax: 02/5968 5260

www.siemens.sk/energetika

Siemens. Siete, ktoré nás spájajú.

SIEMENS social3 CMYK A4P 19.8.2002 9:54 Stránka 1

V symbióze človeka, prírody a techniky

privádzame na svet E n e r g i u .

Prúdi v žilách a žilkách do miest, kde bývate, pracujete, milujete... a nachádzate svoj zmysel.

Prinášať vám E n e r g i u pre život - je zase náš zmysel.

ww

w.s

eas.

sk

energia pre život

RRooččeennkkaa eelleekkttrrootteecchhnniikkyy aa eenneerrggeettiikkyy 22000022

Vydal Spolok absolventov a priateľov FEI STU (EF SVŠT)v spolupráci so spoločnosťou RE-PUBLIC s.r.o.

Pripravil kolektív autorov.Zostavil: Mgr. Jozef Dermek

Redakčné spracovanie: RE-PUBLIC s.r.o. a redakciaČasopisu EE.Počítačová sadzba a grafika: FAN studioSpracovanie CD-ROM: FAN studioWeb a wap: Akronet

Vytlačila tlačiareň BB Print Bratislava.

© Spolok absolventov a priateľov FEI STU (EF SVŠT), RE-PUBLIC s.r.o., Bratislava 2002.

Prvé vydanie.

2

>>

Ročenka elektrotechniky a energetiky 2002

OOBBSSAAHH

ÚÚvvoodd.......................................................................................... 3

PPrrííhhoovvoorr pprreezziiddeennttaa SSRR............................................................... 4

PPrrííhhoovvoorr ddeekkaannaa FFEEII SSTTUU............................................................ 6

1. EElleekkttrrootteecchhnniikkaa aa iinnffookkoommuunniikkaaččnnéé tteecchhnnoollóóggiiee.............. 91.1 Inštitúcie a organizácie................................................... 101.2 Meracia, regulačná, riadiaca technika,

elektrické prístroje a konštrukčné prvky........................... 131.3 Infokomunikačné technológie a služby............................ 37

2. EEnneerrggeettiikkaa..................................................................... 432.1 Inštitúcie a organizácie.................................................. 442.2 Elektroenergetika.......................................................... 592.2.1 Výrobné podniky........................................................... 602.2.2 Rozvodné podniky......................................................... 712.2.3 Projekcia, výroba a montáž zariadení pre energetiku...... 752.3 Plynárenstvo a kvapalné palivá...................................... 872.4 Teplárenstvo.................................................................. 96

3. VVzzddeelláávvaanniiee aa vveeddaa........................................................ 99

4. HHiissttóórriiaa..........................................................................105

5. DDookkuummeennttyy,, lleeggiissllaattíívvaa,, ssmmeerrnniiccee....................................111

6. AAddrreessáárr..........................................................................133

www.ročenka.skwap.ročenka.sk

úvod

3

<<


ÚÚvvoodd

Myšlienka vydať Ročenku elektrotechniky a energetiky sa zrodila na pôde Fakultyelektrotechniky a informatiky STU už koncom roka 2001. Hlavným motívom bolo a je inte-grovať informácie z elektrotechniky, energetiky, informatiky a súvisiacich oblastí do jed-ného informačného zdroja. Od nápadu k jeho realizácii nebola jednoduchá cesta, ale všet-ci vieme, že dobré veci sa nikdy nerodia ľahko.

Ročenka elektrotechniky a energetiky 2002 je pilotným projektom, v ktorom si zostavo-vatelia chcú overiť, akým smerom sa má uberať publikácia tohto charakteru, ktorá na Slovensku doteraz chýbala. Ročenka obsahuje prezentácie spoločností, inštitúciía organizácií, ktoré pôsobia v elektrotechnike a energetike, programové dokumenty,príslušnú platnú legislatívu a články z histórie a súčasnosti sektoru. Okrem tlačenej verzie si ju môžete prečítať aj na CD, na internete na stránke www.rocenka.sk a časť informácií je prostredníctvom mobilných telefónov dostupná na wap stránke wap.rocenka.sk.

Vložili sme do predloženej publikácie veľa úsilia, času a námahy a snažili sme sa priniesťkvalitný mediálny produkt. Tohtoročným vydaním ročenky sa však práca nekončí, skôrnaopak. Už v súčasnosti sa začali prípravy na jej ďalšie vydanie. Publikácia obsahuje veľkémnožstvo informácií. Veríme, že svojimi pripomienkami a návrhmi aj vy prispejete k lepšeja kvalitnejšej podobe tejto publikácie a privítame váš príspevok v Ročenke elektrotechnikya energetiky 2003.

Ďakujeme všetkým spolupracovníkom a nadšencom, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii vydania Ročenky elektrotechniky a energetiky 2002.

Autorský a realizačný kolektív

4

>>


Vážené dámy, vážení páni,

často s údivom sledujeme, ako sa svet okolo nás mení. Naviac, dynamikatýchto zmien stále viac rastie. Ak sa dnes pozrieme na dobové obrázky z počiatkov budovania industriálnej spoločnosti, neraz sa ťažko ubránimeúsmevu nad jednoduchými parnými strojmi. I keď, samozrejme, nemožnospochybňovať technickú vynaliezavosť a šikovnosť, neraz priam genialitu,ich vtedajších tvorcov. Nie je to ešte tak dávno, čo ľudia diskutovali či vecťažšia ako vzduch môže lietať. Dnes s úplnou samozrejmosťou využívameslužby telekomunikačných družíc. Je to iba história niekoľkých desaťročí,keď prvé počítače boli obrovské kolosy. V súčasnosti sa počítač podobnéhovýkonu zmestí do dlane. Tých nie veľa desaťročí je z hľadiska histórie ľudstva zanedbateľných. Avšak z pohľadu zmien priam prevratných.Dvadsiate storočie sa stalo aj koncom rozvoja industriálnej spoločnosti. Totonové - začínajúce sa - je už definitívne postindustriálnou epochou ľudstva. Je predznamenané aj stále rastúcim významom informačných technológií,čoraz dokonalejších telekomunikačných riešení.Vrátim sa však ešte do minulosti. Neraz na Slovensku nevieme objektívnezhodnotiť svoju históriu. Bagatelizujeme, či preceňujeme, ale oboje je na škodu veci. Vývoj u nás na sklonku 19. a počas 20. storočia neboljednoduchý. Ale i napriek tomu sa u nás rozvíjali vtedy moderné výroby a technológie. Možno spomenúť rozvoj elektrifikácie dopravy, či elektrickéosvetlenie miest. Dnes skloňujeme čoraz viac slovo ekológia. Pritom je to už90 rokov, čo vo Vysokých Tatrách začali premávať prvé súpravy Tatranskejelektrickej železnice. Aj obdobie po druhej svetovej vojne bolo zložité.Ovplyvňovali ho aj viaceré nepriaznivé faktory. Výsledkom bolo postupnézaostávanie sociálneho rozvoja spoločnosti, ale aj rozvoja vedy a techniky.Kvalita a efektívnosť produkcie nestačili s tempom najrozvinutejším kra-jinám sveta. Avšak ani toto obdobie nemožno iba kritizovať, tvrdiť že všetkobolo zlé. V rámci rozvoja energetiky sa začala na Slovensku produkovať elek-trina využitím jadrovej energie. A uvedenie takejto elektrárne do prevádzky,to uzná asi aj veľký skeptik, si vyžaduje celkovú pomerne vysokú úroveňpriemyslu ako i vynikajúcu úroveň vzdelávacích inštitúcií. Na Slovensku sa v 70-tych a 80-tych rokoch taktiež začala dynamicky rozvíjať výrobavýpočtovej techniky, spotrebnej elektroniky, rástli tu vedecko-technickékapacity.Začiatkom deväťdesiatych rokov nastali v elektrotechnickom priemysle pre-

Dear ladies and gentlemen,

the world around us changes and we follow this often in amazement.Moreover, the dynamics of these changes grows more and more. If we lookat the pictures from the past, from the beginning of industrial society build-ing, we sometimes smile at simple steam engines. Technical skills and aninventive mind, many a time works of genius of that time creators cannot bedoubt about, though. It is not so long time ago, when people discussed if athing heavier than the air can fly. Today we use telecommunication satellitesand we take it for granted. It is just a few decades when the first computerswere great colossuses. Nowadays the same performance computers takeonly as size as a palm. From the point of the human history these fewdecades are not many but from the point of changes they are amazing. The twentieth century became the end of industrial society development.This new one - just beginning - has been definitely post-industrial humanepoch. Information technologies importance, more perfect telecommunica-tion solutions are significant for it. Let me go back to the past once again. In Slovakia we are often not able toevaluate the history accurately. We lessen or overestimate the importance,but both are wrong. The development was not simple at the end of the 19thand during the 20th century. In spite of that, modern production and tech-nologies were developed at that time not forget to mention traffic electrifi-cation development or electric lighting in cities. The word "ecology" hasbeen talked about a lot these days. However, it's been more than 90 yearswhen the first electric trains started to run in High Tatras. The period after theWorld War II was difficult too, influenced by many unfavourable factors. As aresult the social as well as scientific and technical development laggedbehind gradually. The quality and effectiveness of production couldn't keepstep with the most developed countries of the world. However, even this peri-od cannot be criticised only and took as all the wrong. In the framework ofenergy development the nuclear power started to be used in Slovakia. Eventhe worst sceptic has to agree that this kind of power plant running asks forhigh industry and educational institutions level. Programming techniqueproduction and consumption electronics started to be developed dynami-cally in 70s and 80s in Slovakia, scientific - technical capacities grew there. At the beginning of 90s big changes happened in electrotechnical field ofindustry. We opened the door to the world and market laws replaced the

prez

iden

t SR

5

<<


central directive planning valid until that time. Many traditional producerswere not able to accommodate to the new difficult conditions and many fac-tories were closed. On the other hand, foreign investors entered Slovak mar-ket. We started to compare with professionals from well-known companies,which are often the world leaders in their field. We were also able to verify inpractice that our technical workers, programmers but also students or theirteachers don't lag behind foreign colleagues and they can find the jobabroad easily. International companies as Alcatel, Siemens, IBM and many others oftenplace products and service produced in Slovakia to the most importantworld markets. Electrotechnical industry grows rapidly in Slovakia and thereare a lot of new workplaces created, which is very important. It is also a veryinteresting fact, as many world telecommunication companies and informa-tion technologies production firms have been dealing with the deepest crisisat present. Let me emphasise that Slovak electrical energy has been comingthrough difficult transformation and privatisation. I don't doubt that energyprofessionals will handle this difficult task as they did always in the past. Slovak electrotechnical and energy fields are important parts of our, but wecan also say of the European as well as the world economy. Their develop-ment moves us closer to the information society and includes us to the mostdeveloped countries in the world. I believe, that their development will forceother resorts to move, too and that it will show the way, how to be success-ful in the global world.

Rudolf SchusterThe President of the Slovak Republic

vratné zmeny. Otvorili sme sa svetu a trhové zákonitosti nahradili dovtedyplatné centralistické direktívne plánovanie. Mnohí tradiční výrobcovia sa nevedeli vyrovnať s novými náročnými podmienkami, brány fabrík sa začalizatvárať. Na druhej strane na Slovensko začali prenikať zahraniční investori.Mohli sme sa začať porovnávať so špičkovými odborníkmi z renomovanýchfiriem, ktoré sú neraz vo svojom segmente podnikania svetovými lídrami. A naraz sme si mohli v praxi overiť aj to, že naši technici, programátori, ale aj študenti či ich pedagógovia v ničom podstatnom nezaostávajú za zahraničnými kolegami, nachádzajú bez problémov uplatnenie v zahraničí. Na Slovensku vznikajú produkty a služby, ktoré nadnárodné spoločnosti akoAlcatel, IBM, Siemens a mnohé ďalšie umiestňujú nielen u nás, ale aj na najnáročnejších svetových trhoch. Veľmi podstatný je i fakt, že rozvoj elektrotechnického priemyslu má na Slovensku vysokú dynamiku a v tomto rezorte rastie zamestnanosť. Je to pozoruhodné aj preto, lebo sve-tové telekomunikačné spoločnosti a firmy zamerané na produkciu infor-mačných technológií prežívajú v súčasnosti jednu z najhlbších kríz. Treba tiežzdôrazniť. že slovenská elektroenergetika sa nachádza v stave náročnejtransformácie a privatizácie. Nepochybujem však, že energetici túto ťažkúúlohu zvládnu tak, ako vedeli aj v minulosti vyriešiť náročné úlohy.Slovenská elektrotechnika a energetika sú dôležitými súčasťami nášho, ale už možno povedať, že aj európskeho a svetového hospodárstva. Ich rozvoj nás posúva bližšie k informačnej spoločnosti a zaraďuje medzinajvyspelejšie krajiny sveta. Verím, že ich rozvoj dodá impulz k napredovaniu aj pre ďalšie rezorty a ukáže spôsob a cesty ako byť úspešný v globalizujú-com sa svete.

Rudolf Schusterprezident Slovenskej republiky

6

>>


Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

novučičká ročenka, orientovaná na oblasť elektrotechniky a elektroener-getiky, je pre mňa srdcovou záležitosťou a zároveň milou príležitosťou pri-hovoriť sa vám ako kolegom "z brandže". Základnou súradnicou pri prípravejej prvého vydania bolo zostaviť zaujímavý prehľad faktov ako pomôckupráve pre študentov a pracovníkov v uvedenej oblasti.Ak Vás oslovujem ako kolegov, je to preto, že sám v tejto "brandži" pracu-jem a že mnohí z Vás ste absolventmi Fakulty elektrotechniky a informatikySTU (resp. EF SVŠT) v Bratislave. Dovoľte mi, aby som túto inštitúciu v krátkosti predstavil širšej verejnosti.História výchovy elektrotechnických inžinierov sa začala písať v r. 1941vznikom Oddelenia elektrotechnického inžinierstva Slovenskej vysokej školytechnickej v Bratislave, z ktorej sa v r. 1951 odčlenila samostatnáElektrotechnická fakulta. V minulom roku sme teda oslávili dve významnévýročia - 60 rokov výchovy elektrotechnikov a informatikov a 50 rokov exis-tencie Elektrotechnickej fakulty, ktorá sa v r. 1994 premenovala na Fakultuelektrotechniky a informatiky STU.Prirodzene, oveľa viac ako názvy sa v súlade s vedecko-technickýmpokrokom menila náplň štúdia a štruktúra fakulty. V súčasnosti je na fakulte18 katedier a 6 akreditovaných študijných odborov: Automatizácia,Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo, Elektromateriálové inžinier-stvo, Elektronika, Informatika a Telekomunikácie.Po roku 1989 sa aj u nás začali rozbiehať procesy približujúce sa sytémuštúdia na vysokých školách vo svete. Legalizovali sa akademické práva a slobody, ktoré sú základným predpokladom plnenia poslania univerzít v civilizovaných krajinách. Už v školskom roku 1993-94 sme zaviedli trojstupňový systém štúdia(bakalárske, inžinierske a doktorandské). Zároveň sme prešli na kreditovýsystém hodnotenia študijných výsledkov, plne vyhovujúci požiadavkámEurópskeho systému prenosu kreditov (European Credit Transfer System),ktorý umožňuje študentom prostredníctvom výberu voliteľných predmetovvýznamne sa podieľať na tvorbe svojho odborného profilu a prispôsobovaťsi tempo štúdia podľa individuálnych možností. Študenti získavajústanovené počty kreditov podľa náročnosti predmetu po jeho úspešnomabsolvovaní. Súčasne uľahčuje variabilné absolvovanie časti štúdia na inejuniverzite, čo je jedným z predpokladov domácej i zahraničnej mobility

Dear readers,

the new annual, which is orientated to the field of electrical engineeringand power engineering is a matter of my heart. It is also a kind opportuni-ty to address you as colleagues from the field. Making an interestingreview of facts to help students and workers in this field was the main ideaof the first issue preparing.The reason, why I address you as my colleagues is that I have been work-

ing in this field myself and that many of you graduated from the Faculty ofElectrical Engineering and Informatics of Slovak Technical University inBratislava. Let me introduce this institution to the wider public. The history of electrical engineering education started to be written in1941 when there became Electrical Engineering Department of the SlovakTechnical University in Bratislava. In 1951 the own Faculty of ElectricalEngineering separated from it. So we celebrated two important anniver-saries last year, 60th anniversary of electrical engineering and informat-ics education and 50th anniversary of the Faculty of Electrical Engineeringexistence. In 1994 the faculty change the name to the Faculty of ElectricalEngineering and Informatics of the Slovak Technical University. In accordance with scientific and technical progress more than name thefaculty changed the structure and study content. At present there are 18departments and 6 accredited study branches : Automatization, Powerand heavy current engineering, Electromaterial engineering, Electronics,Informatics, Telecommunications.After 1989 we have come closer to the study system of universities in the

world. We legalised academic laws and freedom as basic conditions of ful-filling the university mission in civilised countries.In the school year 1993-1994 we introduced 3 degree study - bachelor,engineer (a diploma in engineering), and doctor's degree(PhD . At thesame time we changed to credit system of study results evaluation, whichfully meets the demands of European Credit Transfer System. It enablesstudents to take part in creating their individual abilities. Students getgiven credits after successful completing according to the subjectdemands. It also makes easier to graduate from the other university, whichis one condition of home and foreign education mobility in Europe. Wemay confirm today, that this was the right decision of the faculty.According to the Law of Universities in Slovak Republic valid since the 1st,

deka

n FE

I STU

7

<<


vzdelávania v Európe. Dnes môžeme s istotou povedať, že toto rozhodnutiefakulty bolo správne; v zmysle nového vysokoškolského zákona, platného od1. apríla 2002, na tento systém prechádzajú všetky univerzity v Slovenskejrepublike.Spoločenský význam univerzít je spojený aj so sprístupňovaním najnovšíchvedeckých poznatkov a informácií, ktoré sa spravidla publikujú vo vedeckýchčasopisoch. Fakulta už desiatku rokov s nemalými finančnými vkladmistarostlivo buduje vlastnú zbierku časopisov. Takto vznikla snáď najrozsi-ahlejšia zbierka vedeckých a odborných periodík venovaných elektrotech-nike, informatike i aplikovanej fyzike a matematike na Slovensku, čo dávadobrý predpoklad pre intenzívne štúdium na svetovej úrovni.Naše základné poslanie - prípravu vysoko kvalifikovaných odborníkov -okrem klasických foriem výučby (prednášky, cvičenia) realizujeme aj zapá-janím študentov do projektov vedeckého výskumu pod vedením učiteľov.Vedecký výskum a vývoj sa preto chápe ako základný prvok výchovy k tvorivosti, ako pilier kvalitnej univerzitnej pedagogickej činnosti. Výsledkydosiahnuté v tejto oblasti v roku 2001 pracovníci fakulty zverejnili vo viacako 800 príspevkoch vo vedeckých a odborných časopisoch a v zborníkochz medzinárodných konferencií. Výskum a vývoj je na našej fakulte organizo-vaný formou projektov alebo zmlúv, o riešenie ktorých sa pracovníci fakultyuchádzajú na externých inštitúciách a grantových agentúrach.Aj medzinárodná spolupráca fakulty nadobudla nový rozmer po r. 1990.Tieto projekty sa stali nielen významnými finančnými zdrojmi pre väčšinupracovísk fakulty, ale aj impulzom, aby sme neprestali pracovať na sebe, aby sme sa stále vzdelávali. Aktívne sme sa zapojili do riešenia IV. a V. rám-cového programu Európskej únie, riešili sme úlohy v rámci programov TEM-PUS, CEEPUS, COST, COPERNICUS, najnovšie aj SOCRATES, LEONARDO.Dôležitou súčasťou medzinárodnej spolupráce sú aj priame kontaktyučiteľov a výskumníkov s renomovanými zahraničnými partnermi, organizo-vanie resp. účasť na desiatkach vedeckých a odborných podujatí, konferen-cií, sympózií a seminárov.Za 60 rokov fakulta vychovala približne 20 000 elektrotechnickýchinžinierov, ktorí nemajú problémy s uplatnením na trhu práce. Ťažko by smehľadali jednotku SI sústavy na vyjadrenie ich prínosu, ktorý je nepochybneveľmi významný. Výstižne ho vyjadruje názov našej jubilejnej publikácie „Odžiarovky až po internet“. Prínos je v obrovskom zrýchlení vývoja, v explóziipoznatkov, v ich aplikácii do praxe, do života. Pred 100 rokmi sa svet čudovalvynálezu telefónu a prvým automobilom, dnes je samozrejmosťou mobilnýtelefón a zemeguľu možno obletieť za pár hodín. Pred päťdesiatimi rokmi saelektrifikovali slovenské dediny, dnes naši študenti komunikujú so svetomcez internet.Dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na poďakovanie sa všetkým, ktorísvojou činnosťou prispievajú k technickému pokroku, ktorí nesú túto štafetuďalej a odovdávajú ju nasledujúcim generáciám. Verím, že aj vydanieRočenky elektrotechniky a elektroenergetiky je jedným zo svetlých bodov natejto ceste. Želám jej k tomu veľa úspechov.

prof. Ing. František Janíček, PhD.dekan Fakulty elektrotechniky a informatikySlovenskej technickej univerzity v Bratislave

April 2002 all the universities have changed to this system.Social importance of universities is connected to the newest scientific

knowledge and information access, published in scientific magazines most-ly. For many years the faculty has published its own magazines collectioncarefully. It is probably the biggest collection of scientific and professionalmagazines about electrical engineering, informatics and applied physicsand mathematics in Slovakia. That gives a good basis to study at interna-tional level.To prepare very qualified professionals is our basic task. Except classical

forms of study (lectures, practise) we also involve students into scientificresearch and projects under control of their teachers. Scientific researchand development is understood as a basic element of creative education, asa pillar of a good quality university work. The results achieved in 2001 werepublished in more than 800 contributes in scientific and professional mag-azines, and in international conferences summaries. Research and develop-ment is organised by the form of projects or contracts, which students canask for at external institutions and granted agencies. International co-operation has also got new dimension after 1990. Theseprojects have become not only important financial sources for many facultyworkshops but also an impulse how to work better and study more. We wereinvolved actively in EU IV. and V. programs solutions, such as TEMPUS, CEE-PUS, COST, COPERNICUS as well as SOCRATES and LEONARDO. Direct con-tacts of teachers and researchers with well known foreign partners, involvingin many scientific and professional events, conferences, symposiums andseminars are also a very important part of international co-operation.In 60 years time about 20000 electrical engineers have graduated from thefaculty and they have no problems to work in the field successfully. It wouldbe difficult to find such a unit in SI system to explain their contribution, whichis very important undoubtedly. The name of our jubilee publication "Fromthe light bulb to Internet" expresses that very accurately. The contribution isin fast development, knowledge explosion, in their application to practise, tolife. 100 years ago people were surprised by telephone and car invention,today mobile phone is pretty normal and you can orbit the earth in a fewhours. 50 years ago Slovak villages were electrified, today our students com-municate by means of Internet.Allow me to use this opportunity to thank to all, who contribute to technical

progress, who carry it further and pass it to next generations. I believe thatElectrical engineering and power engineering annual 2002 publishing is oneof the lights on this way.I wish it good luck!

Prof. Ing. František Janíček, PhDThe Dean of the Faculty of Electrical engineering and informatics of theSlovak Technical University in Bratislava

>>Od žiarovky po internet <<Je história slovenskej elektrotechniky chudobná? Na prvý pohľad by sa zdalo, že aj áno. No hlbší pohľad prezradí, že je sa čím aj pochváliť. Iba stručne.

Prvou vysokou školou technického zamerania na svete bola Banská akadémia, ktorá vznikla v Banskej Štiavnici v roku 1762.Medzi najuznávanejších fyzikov svojej doby patril Ján Andrej Segner, ktorý sa v roku 1704 narodil v Bratislave. Uvádzajú ho ako „otca“ vodnej turbíny. Jeho geniálne myšlienky však našli uplatnenie aj v reaktívnych motoroch…Ďalším významným bratislavským rodákom bol Philipp Lenard (1862 - 1947), ktorého experimenty s katódovým žiarenímnapokon viedli k objaveniu elektrónu. P. Lenard sa v roku 1905 stal laureátom Nobelovej ceny.Na dnešnej Krížnej ulici v Bratislave sa s pomocou elektriny začalo svietiť už v roku 1884. O päť rokov neskôr vznikla v Krompachoch elektráreň…Týchto niekoľko riadkov naznačuje, že mnoho zaujímavého sa dá dočítať v publikácii Od žiarovky po internet. Knižka vznikla v roku 2001, keď si Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pripomínalašesťdesiate výročie svojho vzniku. A FEI STU v Bratislave, predtým Elektrotechnická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej, to je bohatá história, úspešná súčasnosť a možno veriť, že i budúcnosť bude pre FEI STU v Bratislave priaznivá.

Ak si chcete kúpiť knižku Od žiarovky po internet, alebo aj Almanach absolventov FEI STU na nosiči CD Rom, možno sa obrátiť na:

DDeekkaannáátt FFEEII SSTTUU,, IIllkkoovviiččoovvaa uull.. 33,, 881122 1199 BBrraattiissllaavvaa..Cena publikácie je 495,- Sk a almanachu 250,- Sk (ceny sú vrátane DPH).

Získate tak možnosť viac sa dozvedieť o histórii, ktorá kládla základy technológiám tretieho tisícročia.

Elekt

rote

chni

ka a

info

kom

unika

čné

tech

noló

gie

10

>>


Inštitúcie a organizácie

Vážení kolegovia,

predstavitelia slovenskej vlády i ďalších hospodárskych inštitúcií radizdôrazňujú, že slovenský elektrotechnický a elektronický priemysel, vrá-tane odvetví vzťahujúcich sa k informačným technológiám, vykazuje v našej republike trvalo vysokú dynamiku rastu. Sme jednými z mála,ktorí už niekoľko rokov zaznamenávajú vo svojom rezorte zvyšovanierastu zamestnanosti, čím jednoznačne naznačujeme perspektívuďalšieho rozvoja. Veď len okrem ukazovateľa pridanej hodnoty sme vminulom roku dosiahli v takmer všetkých sledovaných ukazovateľochlepšiu dynamiku ako v roku 2000. Aj záporná obchodná bilancia, ktorúsme zaznamenali v našich štatistikách ide najmä na rub neustálemurastu dovozu informačných technológií a strojov na spracovanie dát prepotreby národného hospodárstva a jej efekt - často aj nepriamo - saobjaví až po určitom čase. Na druhej strane vieme, že zo Slovenska savýrazne zvýšil vývoz rádiových, televíznych a spojových zariadení,doplnený vývozom elektrických strojov a prístrojov, izolovaných káblovetc.

Prioritu postavenia elektrotechnického rezortu, ako najinovatívne-jšieho odvetvia podčiarkuje aj fakt, že od roku 1996 je celé odvetviesprivatizované. Zlepšením legislatívnych a motivačných opatrení v minu-lom období neustále počítame s ďalším vstupom zahraničnéhokapitálu. Niet pochýb o tom, že oproti iným odvetviam sa v súčasnostioblasť elektrotechniky a elektroniky definuje výraznou profiláciou, v ktorej z hľadiska objemu predaja a tržieb - najmä po strate trhov v kra-jinách východnej a strednej Európy - zastávajú dominantné postaveniespoločnosti so zahraničnou účasťou. Preto postupná implementáciasmerníc Európskej únie do našej legislatívy, aplikácia európskych tech-nických noriem, neustále zvyšovanie kvality výroby a výrobkov, zvyšujú-ca sa produktivity práce a nestále rastúci podiel novozaložených malýcha stredných podnikov na celkovej produkcii odvetvia sú cestami, naktorých chce byť ZEP SR pre svojich členov viac ako len sprievodcom.

Každodenná práca nášho zväzu, ktorému sme zadali ako jednu z hlavných úloh presadzovanie a obhajobu spoločných i špecifickýchzáujmov všetkých svojich členov nielen vo zväzovom prostredí, ale ajmimo neho, nie je ľahká. Mohol by som uviesť ako príklad pomernezdĺhavá vyjednávanie pred uzatvorením tohtoročnej Kolektívnej zmluvyvyššieho stupňa s Odborovým zväzom KOVO. Obdobné to bolo pri tvorbe„Národohospodárskej politiky a stratégie“, ktorú sme pripravovali v spolupráci s Asociáciou zamestnávateľských zväzova združení SR a soZdružením priemyselných zväzov ako náčrt vývojových smerov, ktorýmiby sa ekonomika Slovenska mala v najbližších piatich-šiestich rokovuberať. Aj keď nemálom sa na ich úspešnosti podpíše rast cien surovína najmä energií, ktoré očakávame v závere roka. Záber tejto štúdie jetaký širokový a fundovaný, že viaceré politické strany, uchádzajúce sa o svoje miesto v parlamente, si jej myšlienky prevzali do svojich voleb-ných programov, aby sa následne mohli stať nosnými aj v ich budúcomvládnom programe.

Nemôžem sa nezastaviť ani pri problémoch, s ktorými sa naši členoviamusia dennno-denne pasovať. V prvom rade je to nedostatok a najmänedostupnosť finančných zdrojov, použiteľných na technologický rozvoja reštrukturalizáciu výroby. Zastaralosť našich výrobných postupov,opotrebovanosť a zaostalosť technologických zariadení, nízka produk-tivita práce sú len nietoré z dôvodov, prečo vstup každého zahraničnéhoinvestora je sprevádzaný zdĺhavnými auditmi, zvažovaním a neistotou,ktoré hrajú do karát našim konkurentom. Obdobne by som moholpoukázať na nie vždy profesionálne zdatný manažment a nedostočnúiniciatívu pri vyhľadávaní zahraničných partnerov alebo takmer bežnénedodržiavanie platobnej disciplíny.

Celý náš elektrotechnický, elektronický a energetický priestor si uve-domuje, že najdôležitejšie je teraz sa čo najskôr priblížiť úrovni vyspelýchkrajín, najmä v Európskej únii. Máme na to, čo dokázali napríklad naši

Dear colleagues,

the Slovak Government and other economy institutions representativeslike to emphasise that Slovak electrical and electronical industry includinginformation technologies field has permanent high growing dynamics. Weare ones of a few that show the perspective of other development byemployment increasing in the field. Last year we achieved better results inall the coefficients than in 2000. Negative business results are caused byunceasing growth of information technologies and devices for data pro-cessing import needed for the national economy needs and the effect ofthem appears after some time mostly. On the other hand, we know thatthe export of radio, TV and connecting devices, completed by electricaldevices and apparatuses, isolated wires etc. has increased significantly.

The fact, that since 1996 has the field been privatised, emphasises itsprior position. As we improved legislative and motivation steps in the lastperiod, we expect other foreign capital access. There is no doubt, that, incomparison with other fields, electrical field is defined by significant pro-file nowadays. From the point of sales and income volume, especiallyafter the loss of market in East and Middle European countries, the com-panies with foreign share have the dominant position. The gradualEuropean Union directives implementation into our legislative, Europeantechnical standards application, production and products quality better-ing, work productivity increasing and gradual growing share of new smalland middle entrepreneurs in the total field production, these are the wayswhere ZEP SR wants to be more than guide for its members.

Everyday work of ZEP is not easy. One of the main tasks is to putthrough and defend joint and specific interests of all our members not onlywithin ZEP but also outside of it. As an example I could mention quite along negotiation with KOVO (Trade-union organisation) before signing TheHigher Level Collective Contract this year. It was similar with "Nationaleconomical policy and strategy", which we prepared in co-operation withAZZZ SR (Employment Association) and ZPZ (Industry OrganisationsAssociation) as a development direction outline, where should the Slovakeconomy lead in the following 5-6 years. It will be influenced by energycost growing expected at the end of this year. The extent of this study is sowide, that many political parties have taken its ideas to their electoral pro-grams to make them important in their future governing program.

We cannot also forget about everyday problems being solved by ourmembers. Firstly, it is a lack of financial sources being used for techno-logical development and production restructuralisation. Our productionprocedures are old fashioned, technological devices are worn out, thework productivity is low. These are only a few problems, why the foreigninvestors' access is long-lasting, accompanied by long audits, weighing

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

11

<<



kolegovia v Írsku, alebo známe „ázijské tigre“, ktorých krajiny za pod-pory cielených vládnych programov orientovaných na rozvoj infor-mačných technológií spravili obrovský krok vpred. Na to, aby sme sanelíšili od nich v sortimentnej štruktúre produkcie s vyšším podielomsofistikovaných výrob, v percente produktov s vyššou pridanou hod-notou, vo výške produktivity práce (zabezpečovanou vyššou úrovňoutechnologických procesov, prinášajúcou nižšiu náročnosť na mater-iálové vstupy) a pod.

Na zrealizovanie týchto zámerov však potrebujeme vyššiu účasťštátu, ktorý má najväčšiu silu pri sformovaní takého podnikateľskéhoprostredia, ktoré by vedome viedlo cez rozvoj nových technológii aj k rozvoju spoločnosti. Je predsa úlohou štátu cielenou daňovou poli-tikou vytvárať podmienky a prostredie, v ktorom by po reštruktural-izácii výrobných kapacít zvýšilo ich produkčnú výkonnosť, efektivitu a konkurencieschopnosť finálnych výstupov. A opäť je to štát, ktorýsvojim dosahom na školstvo može nasmerovať vzdelávanie svojichabsolvenstvov k potrebám trhu, neraz sa líšiacim od zaužívanýchpredstáv študentov alebo ich rodičov.

Ak chce byť dnes niekto úspešný, presadzuje sa vo svete konkuren-cie cestou spolupráce pred vzájomným osočovaním či zhadzovaním.Spolupráca medzi podnikateľskými subjektami, úspešnosť realizácievýsledkov vlastného vývoja a výskumu či vzájomné prepojeniamenších a slabších, na základe princípov technologických nad-väzností - sú cesty, ktoré nás môžu vyviesť z dnešnej situácie. Sú medzi nami jednotlivci, ktorí žiadaný prenik zahraničného kapitáluna náš trh považujú za vykrádanie národného bohatstva. Našťastie,nie je ich veľa. Ani tých, ktorí sú skalopevne presvedčení, že trh vyriešivšetko. Veľa razy potvrdená pravda dokazuje, že bez vytvoreniadobrých ekonomických, kvalifikačných i sociálnych podmienok v celejspoločnosti nemôžeme očakávať akési samospasenie.

So želaním osobných i pracovných úspechov

Jaroslav Mlynčekprezident

Zväz elektrotechnického priemyslu SR

the possibilities and uncertainty. I could also point out not always pro-fessional management, not accepting payment discipline and a lack ofinitiation to look for foreign partners.

The entire electrical, electrotechnical and energy world realises thatto come closer as much as possible to developed countries' level, espe-cially to those from the European Union, is the most important thing. Weare able to reach that level such as our Irish colleagues or well-known"Asian tigers" where the countries supported by the Government took agreat step forward. We are able to compete in production structure usingmore sophisticated procedures, in productivity level ensured by higherlevel of technological processes etc.

More state interest is needed for realisation of these aims as the statehas the most power to form such a business environment. It is the statetask to create conditions and environment for better production effec-tiveness and production capacities restructuralisation by good tax policy.And it is also the state task to influence the education, to direct it to themarket demands, which are usually different from students' and par-ents' ideas.

To be successful nowadays means the co-operation within competingcompanies, no denouncing and dishonouring. The co-operation withinbusiness subjects, successful development realisation, mutual connec-tions of smaller and weaker, this can only lead to the way out of presentsituation.

There are of course such individuals who think that foreign capitalaccess means to rob our own national property. Fortunately, there are notmany of them as well as those, who think that the market will solve every-thing. Many times confirmed truth is the evidence, that without good eco-nomical, professional and social conditions creating within all the socie-ty we cannot save ourselves.

Wishing you successful private and professional life,

Jaroslav MlynčekThe President ZEP SR

12

>>



EElleekkttrrootteecchhnniicckkýý pprriieemmyysseell SSRRV súčasnosti elektrotechnické spoločnosti na Slovensku vyrábajú:• kancelárske a počítačové technické zariadenia v malých množstvách• elektronické zariadenia (cca 4000 zamestnancov)• telekomunikačné zariadenia (cca 3000 zamestnancov)• zariadenia na nahrávanie a reprodukciu obrazu

a zvuku (cca 2500 zamestnancov)• meracie a testovacie zariadenia (cca 4000 zamestnancov)• zariadenia na priemyselnú procesnú kontrolu (cca 1000 zamestnancov)

V elektrotechnickej výrobe pracuje celkovo 45 000 zamestnancov, čo predstavuje 10% všetkých zamestnancov v slovenskom priemysle.Výskum a vývoj pre slovenský elektrotechnický priemysel zabezpečujúSlovenská , akadémia vied, univerzity, výskumné ústavy a vývojové oddeleniavýrobných spoločností. Dobré podmienky má odborné vzdelávanie v elek-trotechnických odvetviach. Vzdelávacie inštitúcie pripravujú profesionálnezdatných zamestnancov, ktorí našli uplatnenie v takých významnýchspoločnostiach ako Siemens, Alcatel, Sony, Philips, HP, Power-One atď.

PPeerrssppeekkttíívvyyV krátkodobom horizonte sa predpokladá dosiahnutie dvojnásobku súčasnejprodukcie v elektrotechnickom priemysle na Slovensku. Hlavnou devízou jekvalitné know-how, nevynímajúc oblasť vzdelávania, ktoré produkujemnožstvo profesionálov a expertov. Slovenský elektrotechnický priemysel máširokú základňu ľudských zdrojov. Elektrotechnický priemysel priviedol naSlovensko mnoho renomovaných zahrančiných spoločností, ktoré pomáhajúudržiavať vysokú úroveň exportu.Elektrotechnický priemysel možno definovať ako širokospektrálny a mámožnosť podporiť projekty v oblasti výroby energie, strojárstva, hutného a chemického priemyslu, dopravy a súvisiacich služieb. Tento potenciál jezatiaľ výrazne nedocenený.Od roku 1996 je celé odvetvie elektrotechnickej výroby privatizované. Právnenormy a motivačné opatrenia privádzajú na Slovensko nových investorov.Elektrotechnický priemysel je najrozvinutejším priemyselným odvetvím na Slovensku. V najbližšom období je dôležitá oblasť implementácia nariadenía smerníc EÚ do slovenskej legislatívy a aplikácia európskych technickýchnoriem.

HHllaavvnnéé úúlloohhyy ZZEEPP SSRR• predstavovanie a hájenie všeobecných a špecifických záujmov členských

organizácií a vytváranie podmienok pre členov Zväzu a pre spoločnosti, ktoré sa ešte členmi nestali

• iniciatívna účasť na príprave zákonov a iných legislatívnych opatrenívýznamne ovplyvňujúcich priemyselnú podnikateľskú sféru.

• spolupráca so štátnymi inštitúciami a reprezentatívnymi organizáciami• spolupráca s partnerskými organizáciami v zahraničí a otváranie

podmienok pre priamu spoluprácu s partnermi v ostatných krajinách• služby v oblasti poradenstva a vzdelávania• spolupráca s podnikateľskými zväzmi a komorami v záujme zvýšenia

konkurencieschopnosti a rozvoja odvetvia• aktívne pôsobenie pri presadzovaní odborných postojov pri príprave

národných a medzinárodných ekonomicko-politických rozhodnutí• získavanie členov pôsobiacich v sektore a spĺňajúcich kritériá na členstvo

PPrreeddssttaavviitteelliiaa ZZEEPP SSRR

Ing. Jaroslav Mlynčekprezident

Ing. Ľubomír Kollarikviceprezident

Ing. Peter Weberviceprezident

Mgr. Vlado Kalinagenerálny sekretár

ZZoozznnaamm ččlleennoovv ZZEEPP SSRRABB Komponenty, s.r.o. • Akutrade, spol. s r.o. • ALLIANT, s.r.o.ALCATEL Slovakia, a.s. • Alfex, a.s. • Artep, a.s. • BaRo, s.r.o.BEZ Transformátory, a.s. • C.E.S., a.s. • Camea Computer SystemsDelta Elektronika, s.r.o. • Eldor Slovakia, s.r.o. • Elektrokarbon, a.s.Elektroservis VN a VVN, a.s. • Elkond HHK, s.r.o. • Eltec, s.r.o. • Elteco, a.s.Esmo, a.s. • EVPÚ a.s. • EZ - Elektrosystémy, a.s. • Hewlett-Packard s.r.o.ICOM Trading, s.r.o. • InfoTrust, a.s. • InterWay, s.r.o. • Intram, s.r.o.Kastor s.r.o. • Kiwa spol. s r.o. • Křižík, a.s. • LIV Elektra spol. s r.o.MicroStep - HDO, s.r.o. • Mikromex, a.s. • Nový Elektrosvit, a.s.Optokon, s.r.o. • Optotel, s.r.o. • Penta, spol. s r.o. • Polyservis, s.r.o.Power-One, s.r.o. • PPA Controll, a.s. • Q-Nova, a.s. • Ralen, s.r.o.RMC, s.r.o. • S PoweR product s.r.o. • SAMO Automation, s.r.o.SAT Systémy automatizačnej techniky, s.r.o. • SEC, s.r.o. • Siemens, s.r.o.SkyLife, spol. s r.o. • Slovres, a.s. • Stroptel, s.r.o.TESLA Liptovský Hrádok, a.s. • Vinuta Rajec, s.r.o. • Vonsch, s.r.o.VUKI Bratislava, a.s. • VÚVT - Engineering, a.s. • X Control plus, s.r.o.ZTS Elektronika, a.s. • ZVT Tradeing, a.s.

KKoonnttaakkttZväz elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky Kominárska 2,4832 03 Bratislavatel.: +421(2)5023 4259fax: +421(2)5023 4507e-mail: [email protected]

ZZvvääzz eelleekkttrrootteecchhnniicckkééhhoo pprriieemmyysslluu SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyy

Na Valnom zhromaždení Zväzu elektrotechnického priemyslu SR dňa 4. decembra 2002 v Rudine, bolo zvolené nové vedenie Zväzu elektrotechnického priemyslu SR:

Ing. Teodor Lysákprezident ZEP SR

Ing. Peter Kollarikviceprezident ZEP SR

Ing. Jaroslav Mlynčekviceprezident ZEP SR

Ing. Dušan Dadopredseda Dozornej rady ZEP SR

13

MMeerr

aacciiaa

,, rreegg

uullaačč

nnáá,, rr

iiaaddii

aaccaa

tteecchh

nniikkaa

,, eellee

kkttrriicc

kkéépprr

ííssttrroo

jjee aa

kkoonn

ššttrruu

kkččnnéé

pprrvv

kkyy

Dlhodobou stratégiou spoloč-nosti Whirlpool – najväčšiehosvetového výrobcu a predajcudomácich spotrebičov – je ponú-kať zákazníkom spotrebiče,ktoré spĺňajú vysoké nároky naspoľahlivosť, funkčnosť, ale i naefektívnu spotrebu energie aďalších zdrojov. Preto väčšinavýrobkov značky Whirlpool jezaradená do najúspornejšíchenergetických tried A a B.

Chladničky už nie sú postrachom účtov za energiu

Chladničky a mrazničky sú spotrebiče, ktorésú pripojené do elektrickej siete nepretržiteaj niekoľko rokov. Preto je ich spotreba ener-gie veľmi dôležitá. A práve v tomto segmen-te získala spoločnosť Whirlpool významnýúspech – chladnička ART 561 bola zaradenádo triedy Energy +, kam patria len superefektívne výrobky s mimoriadne nízkou spo-trebou energie.

Efektívna spotreba energie je dosahovanávyužitím nových technológií, základ ktorýchtvoria senzor y. V chladničkách pracujesystém EDC (Electronic Dynamic Control),ktorý neustále monitoruje vnútornú teplotua pri každej zmene (otvorenie, vloženieneschladených potravín a pod.) okamžite dápokyn, aby kompresor začal pracovať, a abysa tak teplota vrátila na nastavenú hodnotu.Špeciálnym režimom práce kompresora sadosahuje úsporná prevádzka.

6. zmysel pre úsporu energie

V najvyšších modeloch práčok a umývačiekriadu značky Whirlpool je tiež využitásof istikovaná technológia. Patentovanýsystém elektronických senzorov podnázvom 6. zmysel dokáže doslova myslieťza užívateľa.

Pri praní v práčke so 6. zmyslom stačí lennastaviť druh pranej textílie a 6. zmysel sapostará o ostatné: nastaví najvhodnejšíprogram, čas prania, teplotu vody i otáčkyodstreďovania. Nezáleží na tom, či sa v práčke perie len zopár kúskov bielizne,alebo je využitá jej plná kapacita,6. zmysel vždy prispôsobí spotre-bu všetkých komponentov druhu a veľkosti náplne. Pri každompraní sa tak spotrebuje najmenšiemožné množstvo vody, energie i času. Práčky Whirlpool so 6.zmyslom sú preto zaradené donajúspornejšej energetickej trie-dy A, no zároveň do najvyššej triedy účinnosti prania A. V porov-naní s klasickými práčkami priná-šajú až 30% úsporu vody, 15%úsporu energie a 45% úsporučasu.

Podobne pracuje 6. zmysel aj v umývačkáchriadu. Duálny senzor každých 10 sekúndmeria znečistenie oplachovacej vody a name-raným hodnotám prispôsobuje teplotu,počet oplachovacích cyklov, a teda aj spo-trebu vody a energie. Umývačky riadu so 6. zmyslom tak dosahujú špičkové parametrenielen v účinnosti umývania a sušenia (patria do najvyššej triedy A), ale aj v úspor-nej spotrebe energie (sú zaradené do ener-getickej triedy A). Oproti bežným umývač-kám spotrebujú o 30% menej vody, energie i času a v porovnaní s ručným umývanímdokážu pracovať až 3-krát úspornejšie. Vyspelá technológia tak vnáša do našichživotov novú kvalitu.

ENERGETICKÁ

TRIE

DA

•ÚČINNOSŤ UMÝVANIA

•Ú

ČINN

OSŤSUŠENIA•

TRIEDA

s ú s t r e d e n á n a ú s p o r uE n e r g i a

Rocenka 11.11.2002 10:21 Stránka 1

16

>>


Meracia, regulačná, riadiaca technika, elektrické prístroje a konštrukčné prvky

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

17

<<



18

>>



elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

19

<<



HASMA, spol. s r.o. Krompachy bola založená v januári 1994.HASMA je súkromná spoločnosť výrobného charakteru so zameraním na výrobu a distribúciu:

AA.. KKáábblloovvéé rroozzvvooddnnéé sskkrriinnee nnnn vv ppllaassttoovvoomm pprreevveeddeenníí ((SSMMCC))::• káblové prípojkové skrine do prierezu káblu 35 mm2 , 240 mm2

• stožiarové rozpojovacie skrine do prierezu káblu 125 mm2

• káblové rozpojovacie skrine zapustené a pilierové do prierezu káblu 240 mm2

• elektromerové rozvádzače pre priame a polopriame meranie• rozvádzače nn pre distribučné trafostanice 160 A• rozvádzače verejného osvetlenia• istiace skrine s prepäťovou ochranou

BB.. IIssttiiaaccee pprrvvkkyy ddoo rroozzvvooddnnýýcchh sskkrrííňň nnnn::• poistkové spodky pre závitové poistky D III• poistkové spodky pre nožové poistky veľkosti 00, 1, 2• lištové odpojovače a odpínače pre nožové poistky

veľkosti 00, 1, 2

Spoločnosť je dodávateľom vyššie uvedeného sortimentu výrobkov pre energetickéspoločnosti v SR, ČR, Poľsku, Chorvátsku, Juhoslávii a pre maloodberateľovprostredníctvom veľkoobchodnej siete.

HHAASSMMAA,, ssppooll.. ss rr..oo..Hornádska 1053 42 Krompachytel./fax.: 00421-053-447 17 19e-mail: [email protected]

21

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie<<



Počiatky spoločnosti KŘIŽÍK, a. s. siahajú do začiatku 20.storočia. Jej meno je úzko spojené s menom českéhovynálezcu Františka Křižíka. Je pokračovateľom tradíciespoločnosti, ktorú založil v Prahe. Jeho podnikateľskéaktivity sa postupne rozšírili aj na územie Slovenska. Na konci 40-tych rokov minulého storočia bola časť výro-by elektromerov presťahovaná do Prešova.Prvý závod spoločnosti KŘIŽÍK vznikol v Prešove v roku1947. Výroba bola postavená na báze elektromerov, ktoréboli vyvinuté v pražských závodoch. Postupne dochádzalok rozširovaniu výroby aj o iné komodity, no v 90-tychrokoch sa spoločnosť vrátila k pôvodnému zámeru, k výrobe meracej techniky. Všetky ostatné komodity boliodčlenené do iných firiem. Nosným výrobným programomdnešnej spoločnosti KŘIŽÍK je opäť výroba elektromerov.Ťažkým obdobím firma prechádzala na prelome 90-tychrokov. Zrútili sa trhy v oblasti elektronickej výroby a zhorši-lo sa podnikanie na východných trhoch. V poslednýchdesiatich rokoch minulého storočia dochádzalo k reštruk-turalizácii firmy, menila sa jej organizačná štruktúra

i výrobný sortiment. Dnes je pripravená naďalej rozvíjaťkomodity, ktoré jej zostali - teda výrobu elektromerov a techniku, ktorá s meraním energií súvisí.Po privatizácii spoločnosti v roku 1994 sa začala veľmisilná expanzia spojená s investičnými aktivitami hlavne v juhovýchodnej Ázii a v Latinskej Amerike. Firma má stáleťažkosti spojené s finančnou reštrukturalizáciou. I napriektomu sa jej podarilo vytvoriť dobrú základňu pre ďalšírozvoj a tiež preto, aby mohla na dosiahnuté úspechy vo všetkých kontinentoch nadviazať a rozvinúť aktivity aj v nových odvetviach meracej techniky. Ide najmä o výrobu elektronických elektromerov schopnýchzabezpečiť diaľkový prenos údajov a vytvárať tak rozsiahlemeracie systémy. To je smer, ktorý táto firma bude naďalejsledovať - udržať si konkurencie schopnosť na svetovýchtrhoch prostredníctvom vysokej kvality, ktorú zákazníkpožaduje. Spoločnosť KŘIŽÍK sa stala globálnou spoločnosťou a v teritóriu strednej Európy je vedúcim výrobcom elektro-mechanických i elektronických elektromerov.

Roots of KŘIŽÍK, a. s. lie in the beginning of 20th century.Its name is closely connected with the name of a Czechinventor - František Křižík. It follows traditions of a com-pany he established in Prague. His entrepreneur activitywas expanded also on the territory of Slovakia.Production of electricity meters was partly moved to Prešov at the end of the forties of the last century.The first plant of KŘIŽÍK, a. s. came into being in 1947. Theproduction was based on single-phase electricity metersdesigned in Prague firm. Consequently the productionwas enriched by other commodities, but in the ninetiesthe company came back to the original aim - productionof measuring technology only. All other commodities weredetached to different firms. The production of the present KŘIŽÍK, a. s. is again based on the production ofelectricity meters.The firm passed through a difficult period in the beginningof nineties. Markets for electronic production collapsedand business on the eastern markets deteriorated. Thefirm was restructured during the last decade of the lastcentury. Its organisation structure was changed, as well

as its production range. Today it is prepared to continuedeveloping of the left commodities, i.e. production of electricity meters and technology connected withmeasuring of energy consumption.After privatisation in 1994 the firm started a strongexpansion connected with investment activities mainly inSoutheast Asia and Latin America. The firm has still diffi-culties resulted from the process of financial restructur-ing. Nevertheless, it was successful in creating of a goodbase for next development, for linking up to its traditionalsuccess on all continents and to develop activities in newbranches of measuring technology. It can be said mainlyabout production of electronic electricity meters avail-able to manage remote transmission of data and to create large measuring systems. It is a direction, whichwill be followed by this firm - to keep its competitive fea-tures on the world markets with high quality required byits customers.KŘIŽÍK became a global company and on the territory of Middle Europe it is a leading producer of electro-mechanical and electronic electricity meters.

22

>>



elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

23

<<



Prístroje, systémy a komplexné riešenia v elektrotechnike

MMooeelllleerr EElleeccttrriicc ss..rr..oo..Kopčianska 22851 01 Bratislava 5

tel. 02/6381 0115fax. 02/6383 8233email: [email protected]://www.moeller.sk/

Našim zákazníkom ponúkame najmä:• výstavbu, rekonštrukcie, modernizácie, opravy a údržbu

elektrických zariadení elektrární, rozvodní, transformovní bez obmedzenia napätia a priemyselných inštalácií

• kompletné kabeláže nn až vvn• elektromontážne práce všetkého druhu• stavebnú činnosť• vykonávanie revízií elektrických zariadení bez obmedzenia

napätia, vrátane bleskozvodov• výrobu rozvádzačov dodávateľským spôsobom• inžiniersku činnosť v oblasti elektroenergetiky• projekčnú činnosť na celý rozsah dodávok bez obmedzenia

napätia• špeciálne služby pre elektroenergetiku ako je poradenstvo,

meranie parametrov elektrických vedení, meranie, nastavovanie a opravy elektrických ochrán, výpočet parametrov pre nastavenieelektrických ochrán, revízie a následné opravy elektrických zariadení

• vývoj a výrobu elektronických zariadení pre elektroenergetiku podľa požiadaviek odberateľa

• vykonávanie školení a skúšok z odbornej spôsobilosti elektrotechnikov v zmysle vyhlášky č. 74/1996 Z. z.

• servis meracej techniky firmy SEBA KMT• servis a montáž vypínačov SF6 firmy ABB

• zastúpenie firmy ICE - CEE (Francúzsko), výrobcu ochrán elektrických vedení a strojov vn

• zastúpenie firmy ARTECHE (Španielsko), výrobcu meracích transformátorov vn a vvn

• výhradné zastúpenie pre Slovenskú republiku talianskej firmy ISA,výrobcu špecializovaných prístrojov pre kontrolu a údržbu v elek-troenergetike ako sú testery ochrán, prístrojových transformátorovprúdu a napätia, batérií, zvodičov prepätia

• zabezpečenie dodávok severoírskej firmy HATHAWAY, výrobcušpecializovaných prístrojov pre energetiku, ako sú testery vypínačov, lokátory porúch, poruchová signalizácia, podstaniceriadiacich systémov

LLiiVV EELLEEKKTTRRAA,, aa..ss..Sienkiewiczova 1811 09 Bratislavatel.: 02/ 52 92 67 03

52 92 67 07fax: 02/ 52 92 18 38 e-mail: [email protected]

PPoobbooččkkaa NNiittrraaUrbánkova 10949 01 Nitratel.: 037/ 65 55 81 11tel./fax: 037/ 652 41 53e-mail: [email protected]

http://www.livelektra.sk/http://livelektra.efs.sk/

ZZáárruukkaa kkvvaalliittyy,, pprruužžnnoossttii aa ssppooľľaahhlliivvoossttii vv oobbllaassttii ddooddáávvookk aa mmoonnttáážžíí eelleekkttrriicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí aa ssttaavviieebb nnnn,, vvnn,, vvvvnn

24

>>



Murat je obchodná spoločnosť zameraná a špecializovaná na zabezpečovanie dodávok veľkého sortimentu káblovéhomateriálu, elektroinštalačného materiálu a príslušenstva vo výrazne širšom meradle, než môže poskytnúť i ten najväčšívýrobca. Sídlom spoločnosti Murat, ktorá vznikla v roku 1993 je okresnémesto Pezinok ležiace neďaleko Bratislavy. Hlavným poslaním

firmy pri jej vzniku bolo a je zabezpečovaťdodávky káblov pre široké spektrumodberateľov. Naši pracovníci majúdlhoročné skúsenosti v oblasti produkciekáblov a veľmi dobréosobné kontakty.Vybudovali sme silnúspoločnosť, prioritneorientovanú na sloven-ský trh, ale realizujemeaj dodávky do okolitýchštátov.Zákazníkmi sú drobníodberatelia, maloob-chodné predajne,menšie veľkoobchodné

firmy, stavebné a montážne organizácie, výrobné fabriky aj najväčšie spoločnosti, ako telekomunikácie, energetika,ŽSR, plynárenský priemysel a najväčšie firmy ako Slovnaft,SCP, VSŽ, a pod.

Realizujeme dodávky tovaru od slovenských a českých výrob-cov i producentov z ďalších štátov, vrátane Ruska a Ukrajiny, ale i Nemecka, Holandska, Švédska, Rakúska, atď.V roku 1999 naša spoločnosť získala certifikát kvality podľaISO 9002. Ako jedna z prvých pripravovala široký rozsah certi-fikácie vybraných produktov a je držiteľom takmer všetkých cer-tifikátov na existujúce typy výrobkov.Okrem obchodu a technického zabezpečenia zákaziek, posky-tujeme zákazníkom aj technické poradenstvo, pomoc pri výbere najvhodnejších materiálov, ako aj komplexné spra-covanie ponuky slovenského trhu formou katalógu na CD-ROM,ktorý umožňuje na základe zadania technických parametrovkábla získať ponuku výrobkov, spĺňajúcich požadované kritériáa podľa jednotlivých katalógových listov výrobcov alebopodrobnejších technických údajov o takto vybraných káblochbližšie špecifikovať požiadavky zákazníka. Katalóg káblov a príslušenstva ponúka široký prehľad káblov, káblovýchsúborov a izolačných materiálov slovenských aj zahraničnýchvýrobcov s možnosťou interaktívneho vyhľadávania. Nájdete tu vyše 57 tisíc výrobkov rozdelených do 24 tovarových skupína viac ako 2500 katalógových listov jednotlivých výrobcov.Novinkou katalógu sú dve nové databázy s veľmi žiadanýmiohybnými a nehorľavými káblami.S katalógom je distribuovaný cenník, ktorý je jednoducho aktu-alizovaný zaslaním diskety, alebo stiahnutím nového cenníka z internetu. Medzi nové funkcie programu patrí priama tvorbaobjednávok a možnosť exportu do ekonomickej agendypoužívateľa.

SSvveett kkáábblloovv ssaa vvoolláá MMuurraattMurat ponúka široký sortiment káblov a káblových súborov, vodičov,chráničiek a izolačných materiálov.Silové káble, izolačné vodiče, prístrojové káble, kompenzačné vedenia, vodivé materiály, nehorľavé káble, ohybné káble, oznamovacie káble (tele-fónne káble, oznamovacie šnúry, optické káble, káble na prenos dát, signálnekáble, koaxiálne káble), vodiče na vinutia, lakované vodiče, upravené prívody(upravené oznamovacie šnúry, šnúry s neoddeliteľnou vidlicou, štruktúrovanákabeláž metalická, optická), káblové súbory, izolačné rúrky, chráničky.Elektroinštalačný materiál, svietidlá, svetelné zdroje, meraradlá, prístroje.Deóny, motorové spúšťače, ističe, prúdové chrániče, poistky nožové, valcové,príslušenstvo bytového rozvodu, tlakové a plavákové spínače, relé časové,pomocné, stykače, tepelné a istiace relé, hlavice T6, transformátory meracie,oddeľovacie, bezpečnostné, meracie prístroje, telefóny, žiarovky, žiarivky, svietidlá, ďalší elektromontážny materiál.K výborným cenám navyše poskytujeme zľavy podľa odberov až do 18 %, plat-by faktúrou, predfaktúrou, zvýhodnené platby v hotovosti, rozvoz k zákazníkom, dodanie tovaru na dobierku, osobný odber.

Bratislavská cesta 87SK-902 01 PEZINOK, Tel.: +421 33/6481 151-4,

6481 142, 6481 160Fax: +421 33/6423 672, 6481 164E-mail: [email protected], [email protected]: http://www.murat.sk

MMUURRAATT--EELLV portfoliu produktov a služieb spoločnostiMURAT patria aj kompletné dodávky servis a riešenia v oblasti IT.Spoločnosť MURAT-EL a.s. je pripravená Vámposkytnúť tieto služby:

NNáávvrrhh aa kkoommpplleettnnéé rriieeššeenniiaa IITT::Na báze Windows 2000, Windows NT,Windows 95/98, Linux, MS Office

PPrreevvááddzzkkoovvýý sseerrvviiss aa sspprráávvuu vvýýppooččttoovveejj tteecchh--nniikkyy::• Užívateľská podpora• Riešenie havarijnách stavov• Aplikačná podpora (Microsoft, Office,

Linux, Adobe, atď)• Správa internetového pripojenia (web,

e-mail, proxy, atď)• Dodávky harvéru a softvéru• Zálohovanie• Správa tlačovách zariadení• Plánovanie a rozvoj IT• Možnosť zapožičania potrebného hardvéru

počas opravy

KKoommpplleettnnéé ddooddáávvkkyy aa sseerrvviiss ppooččííttaaččoovvýýcchhssiieettíí::• Štruktúrovaná kabeláž 10/100/1000 Mbit• Projekt a inštalácia rozvodov• Dodávka hardvéru a softvéru• Inštalácia sieťového softvéru• Zaškolenie užívateľov• Analýza a optimalizácia systému

IInnoovváácciiaa ppoouužžíívvaannýýcchh ssyyssttéémmoovv• Nové zostavy• Modernizácia (repasásia - upgrade)• Opravy, reinštalácia softvéru• Bežná údržba, čistenie, odvírovanie

IInntteerrnneettoovvéé rriieeššeenniiaa• Grafické návrhy www-stránok• Tvorba HTML dokumentov

ŠŠkkoolleenniiaa• Bežná práca s PC, Windows, Office,• Linux a Internet

SS nnaammii ppooccííttiittee ssiilluu ssppoojjeenniiaaChcete napísať perfektne vyzerajúci doku-ment, stiahnuť si elektronickú poštu, nájsťšpecifické informácie na internete, spraco-vať si svoje domáce či firemné účtovníctvo,zahrať si vo chvíľach oddychu nejakú hru,alebo vykonať mnoho ďalších činností?Potom potrebujete počítač od nás!

MMUURRAATT--EELL,, aa..ss..Bratislavská cesta 87902 01 PEZINOKTel.: 033/648 12 15, 648 11 58,

648 11 23Fax: 033/648 11 19, 642 25 24E-mail: [email protected]

MMUURRAATT--CCKKMURAT-CK patrí medzi najväčšie veľkoobchody káblov, vodičov, elektroinš-talačných materiálov, svietidiel, svetelných zdrojov. Okrem iného tu nájdeteširoký sortiment pracovných rukavíc (textilné, kombinované, celokožené,zváračské, gumové), pracovnej obuvi (klasická, gumová, biela a vychádzková obuv), pracovných odevov (klasické, biele, nepremokavéodevy, šitie na zákazku vrátane podtlače loga), kožených zváračskýchdoplnkov a umývacích a čistiacich prostriedkov. Veľmi žiadanými sú výrobkyslúžiace na ochranu sluchu, zraku, ochranu hlavy a dýchacích ciest. Murat -CK má vo svojej ponuke aj zabezpečovacie práce vo výškach a zimný program.

MMUURRAATT--CCKK,, ss..rr..oo..Jiráskova cesta 12, 984 01 LučenecTel./fax: 047/451 15 63-65, 432 59 60Tel.: 047/432 57 18E-mail: [email protected]: www.murat.sk

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

25

<<



elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

27

<<



OOEEZZ SSlloovvaakkiiaa

Firma OEZ Slovakia, spol. s r.o. je dcérskou spoločnosťou českej firmy OEZLetohrad, s.r.o., ktorá je viac ako 60 rokov najväčším výrobcom a dodávateľom ističov a poistiek v Českej a Slovenskej republike. Firma vznikla v roku 1995 a od roku 1996 začala pôsobiť ako obchodné zastúpenie na sloven-skom trhu. Od júla 2000 sídli firma vo vlastných administratívno-skladovýchpriestoroch na Rybničnej ulici a zamestnáva 21 ľudí. Trh firmy OEZ Slovakia jerozdelený do troch segmentov - energetika, priemysel a veľkoobchody. Ponúkanýsortiment výrobkov je distribuovaný prostredníctvom veľkoobchodov konečnýmzákazníkom. OEZ Slovakia dodáva výrobky s vysokou úžitkovou hodnotou, ktoréspolu s poradenskými a servisnými službami napomáhajú rozvoju a prosperiteobchodných partnerov. Pre projektantov a výrobcov rozvádzačov organizuje OEZSlovakia vo vybraných mestáach Slovenska 4-krát ročne odborné semináre, naktorých sú účastníci informovaní o nových výrobkoch a službách. OEZ Slovakia sapravidelne zúčastňuje na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Nitre a výstavyelektrotechniky, elektroniky a energetiky EloSys v Trenčíne. Základnou pod-nikateľskou ideou spoločnosti OEZ je inovácia. Za ostatných 5 rokov inovovalaOEZ 80% vyrábaných a predávaných prístrojov. V roku 2001 získala spoločnosťcertifikát systému kvality podľa ISO 9001:2000. Zriadený internetový obchodurýchlil systém objednávania a umožňuje spolupracovať s klientami na presnejšej a spoľahlivejšej úrovni.

Otília Ondruškováriaditeľka OEZ Slovakia, spol. s r.o.

ČČoo ppoonnúúkkaammee

Spoločnosť OEZ neustále dopĺňa a obmieňa výrobný program o nové a moderni-zované prístroje. OEZ drží krok vo vývoji s poprednými európskymi výrobcamiistiacich prístrojov pre siete nízkeho napätia a svedčí o tom aj skutočnosť, žespoločnosť sa stala významnou zložkou nielen na slovenskom a českom trhu. Prístroje OEZ sa vyznačujú vysokými technickými parametrami a vysokou spoľahlivosťou.Výrobný program je rozdelený do troch základných skupín. Sú to Prístroje pre domové rozvody, Kompaktné a vzduchové ističe, Poistky a ich príslušenstvo.Nosným prístrojom v skupine prístrojov pre domové rozvody je istič LSN. Tentoprístroj je na slovenskom trhu dobre známy a obľúbený. Jeho hlavnou prednosťouje vysoká spoľahlivosť a veľmi nízka poruchovosť. V nedávnej minulosti pribudliďalšie dva prístroje odvodené od LSN. Je to ekonomický istič LSE, ktorý jevyrábaný v prúdovom rozsahu 40A - 125A a vo všetkých charakteristikách B,C,D.V skupine prístrojov pre domové rozvody sa nachádza veľké množstvo prístrojov.Nie menej dôležitým prístrojom je prúdový chránič, ktorý v súčasnosti zazna-menáva na slovenskom trhu veľký nárast používania. Dôvod je veľmi jednoduchý.

Od 1. septembra 2001 platí na Slovensku nová elektrotechnická norma STN EN2000 4.4.1, ktorá prikazuje používať prúdové chrániče. Ďalšími prístrojmi v tejtoskupine sú zvodiče prepätia, široká ponuka modulárnych tlačítok a vypínačov,multifunkčné časové relé, impulzné relé, inštalačné stykače, napájacie zdroje,spínacie hodiny a spúšťače motorov s príslušenstvom. Samozrejmosťou sú plas-tové rozvodnice, ktoré pojmú až 39 modulov. Vyrábané sú v rôznych prevedeniach(pod omietku, na omietku a so zvýšeným IP 55). Do druhej skupiny kompaktných a vzduchových ističov patria ističe s dlhšoudobou používania BA511. Tie sa stále tešia veľkej spokojnosti zo stranypoužívateľov. K týmto prístrojom pribudla nová skupina ističov s názvomModeion. Sú to ističe od 40A do 1600A. Ističe sa rozdeľujú do troch veľkostnýchskupín. Skupina do 250A s názvom BD250, do 630A BH630 a tretia skupinaBL800 a BL1600. Sú to ističe, ktoré si veľmi rýchlo získali svojich priaznivcov.Konštrukčné riešenie ističa je úplne iné ako pri dlhšie používaných ističochBA511. Ich hlavnou prednosťou je stavebnicová konštrukcia, takže zákazník môžeistič vybaviť akýmkoľvek príslušenstvom ponúkaným v katalógu. Veľkou výhodoutýchto prístrojov je možnosť nastavenia spúšte ističa podľa charakteru danejsiete. Možnosť regulácie nominálneho prúdu je 60%. V tejto skupine prístrojovdochádza k historickej výmene prístrojov. Namiesto ističa AR, ktorý bol používanýneuveriteľných 35 rokov, bol zavedený nový istič ARION. Je to istič, ktorý ponúkavysoký užívateľský komfort. Je riadený mikroprocesorovou spúštou a umožňujedopĺňanie príslušenstva kedykoľvek podľa požiadaviek zákazníka.V tretej výrobnej skupine sú zahrnuté všetky výrobky, súvisiace s poistkami.Poistky sa členia do troch základných skupín. Sú to výkonové nožové poistky,poistky pre istenie polovodičov a valcové poistky. Výkonové poistky sa členiapodľa technických parametrov. Sú to bežne používané poistky PN, nízkostratovéPLN, poistky pre vytvorenie IP 20 PNB a poistky pre napätie 690 V s označením PHN. Novinkou je i poistkový odpínač FH000, ktorý je určený prenožové poistky veľkosti 000. Valcové poistky sa začali vo väčšej miere používať potom, ako sa ich technické parametre vyrovnali nožovým poistkám. Vyznačujú savysokou vypínacou schopnosťou. Ako príslušenstvo je k valcovým poistkámponukaný poistkový odpínač, ktorý má vysoké technické parametre. Hlavnýmparametrom je schopnosť odpínať poistku pod záťažou. Túto schopnosť má akojeden z mála na slovenskom trhu. Určuje to parameter „trieda užitia AC 21B“.

Prehľad celej produkcie spoločnosti OEZ možno získať po zhliadnutí katalóguVýrobný program. Sú v ňom v skratke opísané všetky ponúkané prístroje. OEZzáleží na informovanosti svojich zákazníkov o zmenách vo výrobnom programe. Z tohto dôvodu spoločnosť pravidelne vydáva v katalógovej forme Spravodaj.Každoročne pre zákazníkov a všetkých záujemcov organizuje spoločnosť semi-náre. Plán seminárov, miesto a čas ich konania je možné nájsť na internetovejadrese www.oez.sk. Semináre sú bezplatné a všetky náklady spojené s ich orga-nizovaním hradí OEZ Slovakia. Bezplatne je všetkým záujemcom distribuovaná ajkatalógová dokumentácia. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na prevádzku:

OOEEZZ SSlloovvaakkiiaa,, ssppooll.. ss rr..oo..,, Rybničná ul. 36/c, Bratislava. Tel.: 02/4487 2766-9, fax: 02/4487 2770. E-mail: [email protected]

28

>>



Osram Slovakia, a.s. je 100%-ná dcérska spoločnosťkoncernu OSRAM, a je jediným výrobcom svetelných

zdrojov na Slovensku.

Vyrába a dodáva:

- Žiarovky pre všeobecné osvetelenie- Halogénové žiarovky- Úsporné kompaktné žiarivky- Lineárne žiarivky- Výbojky- Špeciálne a signalizačné žiarovky- LED-moduly- Automobilové žiarovky- Žiarovky pre foto-optiku- Elektronické predradníky- Svietidlá

Kontakty: OOSSRRAAMM SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss..Komárňanská cesta 7940 93 Nové Zámkytel. 035/6464 111fax: 035/6464 881e-mail: [email protected]

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

29

<<



30

>>



FFiirrmmaa RRiittttaall vvzznniikkllaa vv rrookkuu 11996611 vv mmaalleejj ddeeddiinnee RRiitttteerrsshhaauusseenn..

Založil ju pán Rudolf Loh a volala sa presne Loh KG Gerätebau. Je zau-jímavé sledovať, ako sa z malej začínajúcej firmičky stane prosperujú-ca firma, ktorá môže ďalej expandovať a zmeniť sa dokonca hoci aj na celosvetový koncern. Rittal má takúto históriu za sebou.Pokračovanie je ešte pred nami, ale medzičasom je Rittal už naozaj

veľmi silným a perspektívnym partnerom kdekoľvek na svete.Teraz sa už v Rittershausene nachádza centrálny sklad.Centrála Rittal je v mestečku Herborn (Nemecko).

Firma Rittal má medzičasom 8000 zamestnancov, 42dcérskych firiem, 70 zastúpení a 19 výrobných miest.Spracuje 2000 patentov a 300 priemyselných vzorov.Výroba prebieha prakticky na všetkých kontinentoch.Čo sa týka referencií, Rittal je takpovediac dvornýmdodávateľom najvýzamnejších firiem v oblasti priemy-selnej výroby, ale aj v oblastí dátových komunikácií.

Na Slovensku bol Rittal dostupný od roku 1994prostredníctvom zastúpenia. Koncom roka 1999 bolazaložená dcérska firma Rittal s.r.o. na Slovensku, ktorá priniesla pre zákazníkov podstatné výhody - lepšie ceny, lepšie dodacie pod-

mienky, vo väčšine prípadovokamžitú dostupnosť a ďalšie pred-nosti. Od začiatku fungovaniamáme totiž k dispozícii veľkýviacúrovňový sklad o rozlohe viacako 1100m2, kde skladujemeokolo 1500 druhov tovaru.

Sme si vedomí toho, že rýchla dos-tupnosť je často rozhodujúcouvýhodou. Navyše, sme schopnízákazníkovi poskytnúť aj doplnkovéslužby, teda dodatočné úpravyskriniek a skríň, napríklad predmon-táž, vyrezávanie otvorov - aj tvarových, tepelná izolácia skríň,

prelakovanie a to všetko za veľmi krátky čas, aby bola pružnosť našouďalšou výhodou.

pán Rudolf Loh, zakladateľ

31

<<



SSoorrttiimmeenntt RRiittttaall mmoožžnnoo rroozzddeelliiťž nnaa tteerraazz uužž 77 hhllaavvnnýýcchh sskkuuppíínn::

• Skrinky a skrine, ovládacie pulty a príslušenstvo pre priemysel

• Systémy pre zabudovanie elektroniky

• Klimatizácia elektrorozvádzačov- Filtroventilátory- Vyhrievacie jednotky- Výmenníky tepla vzduch- vzduch a vzduch - voda- Chladiace jednotky

• Komponenty pre rozvod prúdu

• Dátové rozvádzače a príslušenstvo

• Outdoor - skrine pre vonkajšie prostredie

• ITS terminály

Rittal vsádza už počas celej existencie, ale mimoriadne v poslednejdobe na uvádzanie veľkého počtu noviniek a to nielen dizajnovo alebotechnicky vylepšených výrobkov, ale aj kompletne prevratných sériíkomponentov, ktoré sa doteraz ani nechápali ako príslušenstvorozvádzačovej skrine. Príkladom môže byť napríklad aj systém na kon-trolu a sledovanie dátových skríň Computer Multi Control alebo zásu-vka s klávesnicou a monitorom s výškou 1U a s perfektnými vlast-nosťami. Príkladom na kompletne prebudovaný rad výrobkov je zasenový rad klimatizačných jednotiek, ktorým zo starých ostal snáď len princíp činnosti. Zaujímavé pritom je, že za podstatne vylepšenývýrobok sa platí rovnako a častokrát menej ako za pôvodné typy.

Kontakty Rittal s.r.o.

SSííddlloo RRiittttaall vv BBrraattiissllaavvee::Rittal s.r.o. Plynárenská 1, 821 09 Bratislavatelefón: 02-53630651fax: 02-53630951EMail: [email protected]: www.rittalsro.sk

SSkkllaadd RRiittttaall vv BBrraattiissllaavvee::Plynárenská 4, Bratislavatel: 02-53419653EMail: [email protected], [email protected]

KKaanncceelláárriiaa RRiittttaall vv KKooššiicciiaacchh::Južná trieda 2a, 00000 Košicetelefón: 055-7299655fax: 055-7299656EMail: [email protected]

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

32

>>



Už desaťročia sa profilujeme ako kompe-tentný partner v elektrotechnike prevšetkých zákazníkov v oblasti NN. Výraznýservis zákazníkom a neustály vývoj našichproduktov majú v našej firemnej filozofiiprioritu.Našich zákazníkov podporujeme na trhuvysokou kvalitou produktov a kvalitnýmporadenstvom.Od roku 1994 je Schrack Energietechniksúčasťou medzinárodnej skupiny REXEL.Systematický vývoj našich prístrojovvyústil do inovatívnych produktov, bezktorých by bola moderná inštalácia aleborozvod elektrickej energie nemysliteľný.

Od počiatku existencie našej spoločnostikladieme veľký dôraz na intenzívnyvýskum, kvalifikáciu našich zamestnan-cov a kvalitu našich produktov. Neustáleinvestujeme do výskumu, vývoja a dopravidelného vzdelávania našich zamest-nancov. Všetky naše produkty sú v každejfáze výroby podrobované prísnym kon-trolám kvality.

AAddrreessyy::

Schrack Energietechnik s.r.o.Langsfeldova 2036 01 Martin

Tel: 043 / 4220 182-3Fax: 043 / 4239 556e-mail: [email protected]

Obchodno-technické strediskoSchrack Energietechnik s.r.o.Vajnorská 137 831 04 Bratislava

Tel: 02 / 444 58162Fax: 02 / 444 61 840e-mail: [email protected]

TTeecchhnniicckkéé kkaanncceelláárriiee::

Prešov0905 / 271 712tel./fax: 051 / 77 [email protected]

Trenčín0905 / 271 713tel. / fax 032 / 741 4690 [email protected]

OObbcchhooddnníí zzáássttuuppccoovviiaa::

Banská Bystrica0905 / 429 611

Nitra0905 / 429 612

Žilina0905 / 271 714

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

33

<<



Automatizované odčítavanie elektromerov v podmienkach liberalizovaného trhu

Zmeny v systéme zásobovania elektrickou energiou sa plánovanou liberalizáciou trhu a pri-vatizáciou energetických spoločností začínajú prejavovať aj na Slovensku. Systémy auto-matizovaného zberu dát z elektromerov, dáta o profiloch záťaže, okamžitých hodnotáchmeraných veličín a kvalitatívnych parametroch dodávanej a odoberanej energie v reálnomčase, ako aj riadené automatizované poskytovanie informácií klientom systému, operá-torovi trhu, dispečerom a obchodným partnerom vrátane vzájomnej výmeny dát sú nevyhnutnosťou. Takéto systémy sú v súčasnosti budované s použitím moderných bezpečných a spoľahlivých technológií zberu, prenosu a archivácie dát, podľa požiadaviek výrobcovenergií a distribučných spoločností často v náväznosti na existujúce systémy so zachovanímvyhovujúcich už prevádzkovaných zariadení, ako sú napr. meracie transformátory, inštalo-vané impulzné elektromery, inštalované kódery, existujúce prenosové cesty, prípadnezáložné systémy a zariadenia.Základné funkčné požiadavky na systémy automatizovaného zberu dát AZD sú:

• automatický zber a vyhodnocovanie záťažových profilov z meraných miest v pravidelných intervaloch, napr. každých 15 minút

• prístupnosť dát už počas nasledujúcej meracej periódy• sumarizácia, štatistické vyhodnotenia a ďalšie spracovanie nameraných dát• komfortná vizualizácia výsledkov meraní a výpočtov • architektúra klient - server umožňujúca užívateľom on-line prístup z viacerých miest

súčasne • automatické porovnávanie hlavných a záložných meraní• automatické preverenie vierohodnosti a kompletnosti dát• mechanizmus tvorby náhradných hodnôt • prístup k dátam z minulosti• prístup k dátam z ostatných prídavných služieb systému a iných definovaných systé

mov• väzby a výmena dát s inými systémami• zber a vyhodnocovanie kvalitatívnych údajov o sieti podľa EN 50160• zálohovanie a bezpečnosť dát• poruchové hlásenia a alarmy • poskytovanie dát pre oprávnených partnerov cez internet bezprostredne po skončení

meracej periódy

Takýto projekt sa uplatňuje aj v rámci výrobní a rozvodní Slovenských elektrární, a.s.Systém je na základe výsledkov súťaže budovaný s použitím elektromerov firmy EMHElektrizitätszähler na základe know-how a zariadení firmy Görlitz prostredníctvom firiemSchrack Energietechnik a PPA Energo.

EElleekkttrroommeerryyPoužívajú sa štvorkvadrantné elektromery pre súčasné meranie činnej aj jalovej energie. U niektorých elektromerov (napr. EMH) sa v aktuálnych kvadrantoch merajú a zaznamená-vajú aj okamžité činné, jalové a zdanlivé výkony každej jednotlivej fázy a sumárne, prúdy a napätia jednotlivých fáz, počet aktívnych fáz, výpadkov, meria sa frekvencia siete, účiníkatď. V elektromeroch sú v integrované hodiny reálneho času s možnosťou synchronizácie.Elektromery sú so záznamom krivky zaťaženia (pri 15 min. meracej perióde 14 mesiacov nakanál, pri obsadení všetkých kanálov 3 mesiace) s možnosťou grafickej interpretácieodberových diagramov. Elektromer má nastaviteľné impulzné výstupy pre činnú a jalovúenergiu a dátové výstupy cez elektrické rozhrania CL0, RS232 alebo RS485. Presnosťmerania pre činnú energiu je podľa požiadaviek Tr. 0,2S; 0,5S a 1, pre jalovú energiu 0,5; 1a 2 %. Elektromery umožňujú automatickú kumuláciu napr. na konci mesiaca s možnosťou

zapamätania 15 predchádzajúcich kumulácií, bez možností nežiadúcich manipulácií. Dobazálohovania dát je vďaka lítiovej batérii viac ako 10 rokov.

MMuullttiiffuunnkkččnnéé kkóóddeerryy Údaje z elektromerov sa koncentrujú v kóderoch, ktoré umožňujú použiť nezávisle od kon-figurácie pripojenia tak impulzné vstupy ako aj sériové dátové komunikačné vstupy.Napríklad multifunkčný kóder Skalar môže prijať súčasne 6 impulzných vstupov z existujú-cich elektromerov a dátové vstupy so 4 (v prípade RS485 až z 32) štvorkvadrantných elek-tromerov s presnými IP adresami.Skalar zabezpečuje pravidelné odpočty a časovo programované vysielanie meraných a v ňom následne štatisticky spracovaných údajov v požadovaných intervaloch alebo nalokálny príkaz do centrály. Umožňuje synchronizáciu časovej základne meracích prístrojovpodľa interného aj externého časového zdroja, prepínanie taríf, dočasnú archiváciu a triede-nie dát, s možnosťou použiť na zber a vysielanie údajov ako komunikačnú cestu komuto-vané spojenie, pevnú linku, ISDN, GSM, alebo Ethernet sieť. Je užívateľsky programo-vateľný, obsahuje 32-Bit mikroprocesor s 1,5 MByte RAM pamäťou, je v ňom integrovanýmulti prevádzkový systém pracujúci v reálnom čase (RTOS). Pre prenos dát bol implemen-tový kompletný TCP/IP-protokol so štandardnými aplikáciami FTP servera. Je priamo kom-patibilný s rozšíreným prenosovým štandardom internetových protokolov.

MMeerraanniiee kkvvaalliittyy nnaappäättiiaa ssiieettee vv zzmmyyssllee EENN 5500 116600Súčasťou systémov je meranie kvalitívnych parametrov a poruchových stavov sietemilisekundovým rastrovaním. S nastavenými medznými hodnotami sa porovnáva meranénapätie, prúd, frekvencia, výkon, analyzujú sa vyššie harmonické, registrujú a vyhodnocujúsa prepätia, podpätia, nesymetria, zákmity, krátkodobé výpadky a prerušenia dodávok.

CCeennttrráállaa AAZZDD -- nnaapprr.. KKlliieenntt--SSeerrvveerr ssyyssttéémm EENNZZ--22000000 aa EEDDWWZákladnou úlohou systému je riadenie procesu, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých úrovní:Odčítanie elektromerov, diaľkový prenos dát, spracovanie dát, prezentácia dát v tabuľkoveja grafickej forme (s možnosťou exportu v štandardoch databáz, MS Word, Excel, ASCII) a samozrejme ochrana dát.

Centrála ENZ-2000 pre odčítavanie údajov diaľkovo komunikuje prostredníctvom komu-nikačného FTP servera s ostatnými zariadeniami. Systém využíva operačný systémMicrosoft Windows NT / Windows 2000. Základom dátového servera a modulu Energy DataWarehouse, v ktorom sú údaje ďalej spracovávané, je MS-SQL Server alebo Oracle.Prehľadné menu dovoľuje zriaďovanie meracích miest, zákazníkov, klientov, časové riadenieodčítacích príkazov, diaľkovú parametrizáciu konfigurácie prístrojov, automatické spracov-ávanie a vyhodnocovanie odčítaných údajov, vizualizáciu meraných hodnôt a záťažovýchkriviek meracích miest a výpočtov. Dôležitou súčasťou sú archivácia a zálohovanie odčí-taných údajov, overenie vierohodnosti, výpočty náhradných hodnôt s ich jednoznačnouidentifikáciou, bilančné výpočty, prognózy, ako aj následná výmena dát s inými systémami(fakturácia, dispečing) na základe definovaných väzieb a prístupových práv. Systém jeschopný porovnávať informácie z viacerých zdrojov a generovať rôzne výstupy a poruchovéhlásenia, ktoré môže popri prezentácii na klientských pracoviskách zasielať formou E-mailu,SMS správy, alebo poskytovať prostredníctvom modulu WEB servera cez internet.

Ing. Igor ChrapčiakSchrack Energietechnik s.r.o.

34

>>



�� ! "��###!�� ! "�

�

��

��

�� !��"!��"!�� !��#��$��%�%��&�� "$ ��%�&��&��%��'(��)*+,-�)./�� "$ ��%�$��'��0��'(��)*+, �1�� %'% %��&��%�$�%��2 �� "$ ��%��%'% %��0��)..��

3&�$�&��%��'(�4��%5�

��

*��64'4�%�"�� $��$ &��&��1�!��

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

35

<<



37

IInnffoo

kkoomm

uunniikk

aaččnnéé

tteecchh

nnoollóó

ggiiee

aa ssll

uužžbbyy

38

>>


Infokomunikačné technológie a služby

Spoločnosť Benning Slovensko je 100% dcérskou spoločnosťou BENNING Elektrotechnik GmbH & Co.

Benning sa špecializuje na vývoj a produkciu vysoko kvalitných zdrojov energie. Tvoria základtechnicky a ekonomicky optimalizovaných riešení na kľúč. Dlhoročné skúsenosti našichodborníkov s poskytovaním najlepších možných zdrojov energie širokému spektru zákazníkovsú zárukou úspechu.Do našej širokej škály produktov patria najmä usmerňovače, invertory, DC meniče, OEMzdroje, UPS systémy a nabíjače pre trakčné batérie. Sofistikované zariadenia určené prepotreby špeciálne náročného nasadenia napr. v podmienkach medicíny alebo telekomu-nikácií sú vyrábané technológiou v „switch“ móde. Medzi vlastnosti, ktoré nám priniesliúspech patrí inovatívny vývoj produktov a použitie najmodernejších výrobných postupov.

BBeennnniinngg SSlloovveennsskkoo ss..rr..oo.., Kukuričná 17, 831 03 BratislavaIng. Dušan Lipták, konateľ

tteell..:: 00421-2-44 45 99 42, 00421-2-44 63 45 94, 00421-2-44 63 45 96ffaaxx..:: 00421-2-44 45 50 05 mmoobbiill:: 00421-905-541 548ee--mmaaiill:: [email protected] wwwwww..bbeennnniinngg..sskk

Stúpame spolu. SpoloãnosÈ HP je vedúcim svetov˘m dodávateºom pro-duktov, technológií, rie‰enía sluÏieb pre podniky i jednot-livcov. Ponuka spoloãnostiobsahuje infra‰truktúru infor-maãn˘ch systémov, osobnépoãítaãe a prístupové zariade-nia, globálne sluÏby a zo-brazovacie aj tlaãové rie‰enia.DÀa 3. mája 2002 sa spoloã-nosÈ HP zlúãila s CompaqComputer Corporation. Obezlúãené spoloãnosti pôsobia vovy‰e 160 krajinách na celomsvete. Informácie o spoloãnostiHP a jej produktoch nájdete na stránkach www.hp.coma www.hp.sk.

Hewlett-Packard Slovakia s.r.o.Compaq Computer Slovakia s.r.o.Miletiãova 23825 09 Bratislava

� (+421-2-) 5022 2111

HPimageA4 30.9.2002 17:02 Stránka 1

40

>>



RRookk pprreekkoonnaall ooččaakkáávvaanniiaa

DDaammoovvoo bbiillaannccuujjee úússppeeššnnýý rrookk nnaa SSlloovveennsskkuu.. OObbrraatt ssaa zzvvýýššiill oo 6600 %% aa nnoovvéé rriieeššeenniiaa vv BBrraattiissllaavvee kkoonnzzuullttuujjúú zzáássttuuppccoovviiaa kkrraajjíínn VV44 aa vvrrcchhoollnníí pprreeddssttaavviitteelliiaa kkoorrppoorráácciiee..

Pred rokom vznikla v 18 krajinách sveta spoločnosť Damovo, globálny dodá-vateľ systémových telekomunikačných riešení pre podnikovú sféru.Vyjadrením úspešného pôsobenia slovenskej pobočky Damovo Slovakia,s.r.o. je organizácia stretnutia predstaviteľov regionálnych zastúpení z Českejrepubliky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Švajčiarska a Slovenska. Na stretnutísa zúčastňujú predstavitelia spoločnosti Paul Collinge, viceprezident pre obchod a vývoj a Joanne James, viceprezidentka pre marketing a komu-nikáciu. Na stretnutí sa hovorilo o riešeniach, ktoré bude spoločnosť ponúkať v budúcom roku.

„Dnes nasadzujeme aj technológie firiem, ktoré sa v čase nášho pôsobeniapod hlavičkou Ericssonu z konkurenčných dôvodov nemohli používať,“ hovoríPavol Róža, generálny riaditeľ Damovo Slovakia, s.r.o. V projektoch sa už používajú riešenia nielen od Ericssonu, ale aj od firiem ako Cisco, Mitel,Juniper Networks alebo Extreme Networks. „Nezávislosť na dodávateľochtechnológií má hlavný podiel na našom úspechu aj v celosvetovom meradle“dodáva P. Róža. Na Slovensku Damovo v porovnaní s rokom 2000 zvýšiloobrat o 60 %.

Damovo prináša novátorské riešenia nielen v oblasti hlasovej, ale aj mobilneja dátovej komunikácie. V súčasnosti sa orientuje aj na e-commerce, kontak-tné zákaznícke centrá a riadené služby. Medzi najzaujímavejšie projekty na Slovensku patrí celoslovenská multimediálna sieť Ministerstva vnútra SR,komplexná optická sieť Železníc Slovenskej republiky integrujúca hlasovéa dátové služby v uzle Bratislava, systém elektronického bankovníctva pre INGBank, ako aj projekty, kde spoločnosť Damovo dodávala partikulárneho rieše-nia telekomunikačnej infraštruktúry - EuroTel, Swan, Nafta Gbely, Slovenskýplynárenský priemysel, Energotel a iné.

V máji 2000 sa Ericsson Enterprise, divízia švédskeho koncernu Ericssonzameraná na podnikové riešenia, odčlenila od svojej materskej spoločnosti.Majoritný balík akcií získala spoločnosť Apax Partners a Ericsson si v novejspoločnosti ponechal len 20-percentný majetkový podiel. Výsledkom tejtoakvizície bol vznik spoločnosti Damovo. Za rok pôsobenia pod novým menomsa Damovo etablovalo na svetovom trhu ako významný systémový integrátorkomplexných telekomunikačných riešení pre podnikovú sféru v oblastihlasových, dátových a mobilných riešení, ktorý je nezávislý na dodávateľochtechnológií.

V rámci korporácie Damovo pôsobí 22 regionálnych spoločností, už v blízkejbudúcnosti sa však chystajú ďalšie akvizície v Európe a Severnej Amerike. Vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Austrálii a Brazílii pôsobia najväčšiepobočky, ktoré dosahujú najvyšší obrat. Spomedzi menších regionálnychzastúpení je Damovo Slovakia jednoznačným lídrom v stredoeurópskomregióne. Podľa slov Joanne James, viceprezidentky pre marketing a komu-nikáciu: „Damovo Slovakia pomohlo tejto krajine etablovať sa ako jeden z najviac sa rozvíjajúcich a úspešných nových obchodných trhov. Trh východ-nej Európy je pre Damovo veľmi dôležitý a Damovo Slovakia v súčastnostipredstavuje jeden z našich najsilnejších trhov.“ V prepočte na počet oby-vateľov krajiny dosahuje Damovo Slovakia najvyššie finančné obraty.Dôkazom tejto skutočnosti je ocenenie, ktoré slovenské Damovo získalo ako jedna z troch regionálnych pobočiek na celosvetovom stretnutí zástupcovkorporácie začiatkom tohto roka na amerických Bermudách.

The Year Beyond All ExpectationsDDaammoovvoo hhaadd aa ssuucccceessssffuull yyeeaarr iinn SSlloovvaakkiiaa wwiitthh rreevveennuueess iinnccrreeaassiinngg bbyy 6600%%..NNeeww ssoolluuttiioonnss aarree bbeeiinngg ccoonnssuulltteedd iinn BBrraattiissllaavvaa wwiitthh ""VV44"" ccoouunnttrriieess rreepprree--sseennttaattiivveess aanndd cchhiieeff ooffffiicceerrss ooff tthhee ccoorrppoorraattiioonn..

Damovo, the global services company focused on delivering world class cor-porate communications, was formed one year ago in 18 countries of theworld. Successful achievements of the Slovak branch of Damovo Slovakia,s.r.o. gave our country the honor of hosting a meeting of representatives ofregional Damovo organizations in the Czech Republic, Hungary, Poland,Germany, Switzerland and Slovakia. The meeting is being attended by offi-cials of the company - Paul Collinge, Vice President of Business and SolutionsDevelopment, and Joanne James, Vice President for Marketing and CorporateCommunications. The meeting is focused on solutions to be offered by thecompany in the year to come.

"Today we are implementing technologies by different companies that wecould not have been using from competitive reasons while being a part ofEricsson," said Pavol Róža, Director General, Damovo Slovakia, s.r.o.Nowadays projects include not only solutions by Ericsson, but also by com-panies such as Cisco, Mitel, Juniper Networks or Extreme Networks. "Vendorindependence is the key to our success on the local as well as on the globallevel," added Mr. Róža. Last year Damovo Slovakia reached a 60% increasein revenues against 2000.

Damovo introduces innovative solutions in voice as well as in mobile and datacommunication. At the present time it also focuses on e-commerce, cus-tomer contact centers (ERM) and managed services. The most importantprojects in Slovakia include a nation-wide multimedia network for the SlovakMinistry of Interior, a complex optical network for the Slovak Railroads thatintegrates voice and data services in the Bratislava node, an electronic bank-ing system for ING Bank, but also projects where Damovo provided particularsolutions of telecoms infrastructure for companies such as EuroTel, Swan,Nafta Gbely, Slovak Gas Industry, Energotel and others.

In May 2000, Ericsson Enterprise, an enterprise solutions division of theSweden based Ericsson, separated from its mother company. A majoritypackage of shares was acquired by Apax Partners; Ericsson retained only a20% stake in the new company. This acquisition resulted into what is nowknown as Damovo. In a year of doing business under the new name, Damovomanaged to establishe itself on worldwide markets as a significant systemsintegrator of complex telecoms solutions for enterprises. The company isfocused on the area of voice, data and mobile solutions, and is vendor inde-pendent.

The Damovo corporation includes 22 regional companies; more acquisitionsare under way in near future in Europe and North America. The largest branch-es with highest revenues are those in the United Kingdom, Germany, Italy,Australia and Brazil. Damovo Slovakia is an unequivocal leader among small-er organizations in the Central European region. Joanne James, VicePresident for Marketing and Corporate Communications, said: "DamovoSlovakia helped this country to establish itself as one of the fastest develop-ing and successful new markets. The Eastern European market is very impor-tant to Damovo, and Damovo Slovakia currently represents one of ourstrongest markets." Considering the number of inhabitants of the country,Damovo Slovakia reports the highest financial revenues. This fact was appre-ciated by an award granted to Damovo Slovakia as one of the three regionalbranches during a worldwide meeting of corporation representatives at thebeginning of this year in the Bermudas.

elek

trote

chni

ka a

info

kom

unik

ačné

tech

noló

gie

41

<<



Akciová spoločnosť Energotel bola založená vo februári 2000pod názvom Transtel, a.s. ako 100 % dcérska spoločnosťTranspetrol, a.s. Materskými spoločnosťami dnešnej akciovejspoločnosti Energotel sú najvýznamnejšie slovenské energet-ické spoločnosti: Slovenské elektrárne, a.s., Západoslovenskáenergetika, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s.,Východoslovenská energetika,a.s., Slovenský plynárenský priemysel, a.s., a Trans-petrol, a.s. Všetky spomí-nané spoločnosti majú v akciovej spoločnostiEnergotel rovnakú ma-jetkovú účasť.

Spoločnosť Energotel, a.s.vstúpila na trh s hlavnýmcieľom stať sa najsilnejšímalternatívnym poskyto-vateľom telekomunika-čných služieb. Sekundár-nym cieľom je udržanie a vylepšovanie pozície natrhu medzinárodných konek-tivít, vytvoriť križovatku tranzitusmerujúceho zo západu na východ a zo severu na juh.

Energotel, a.s. poskytuje služby na vlastných telekomunikačnýchzariadeniach a na telekomunikačnej infraštruktúre svojichakcionárov. Základom telekomunikačnej infraštruktúry sú SDHsiete akcionárov od firiem Alcatel a Lucent technologie. V sku-točnosti ide o tri samostatné SDH siete vybudované na linkovejúrovni STM4 a STM16 s kruhovou topológiou. Navzájom sú prepo-jené tak, aby dávali jeden funkčný celok poskytujúci pevné digitálneokruhy. Dosiahnuť požadovanú kvalitu umožňuje synchronizovaniecez samostatnú redundantnú synchronizačnú sieť postavenú na báze zariadení.

Na SDH chrbticovej sieti sú inštalované zariadenia umožňujúceposkytovať služby Frame Relay, ATM a pevné okruhy. Kvalitu služiebgarantujú prevádzkové skupiny s 24-hodinovou dispečerskouslužbou.

S cieľom dostať sa bližšie k zákazníkovi spoločnosť Energotel, a. s.vstúpila s 51 % majoritným podielom do spoločnosti SWAN, a.s.Spoločnosť SWAN, a.s. je prevádzkovateľom miestnych prístupovprostredníctvom FWA. Prostredníctvom spoločnosti SWAN, a.s.spoločnosť Energotel, a.s. poskytuje služby MPLS.

VVžžDDYY NNAAJJLLEEPPŠŠIIAA AALLTTEERRNNAATTÍÍVVAA

MMPPLLSS VVPPNN ((VViirrttuuáállnnaa pprriivvááttnnaa ssiieeťž ss tteecchhnnoollóóggiioouu MMPPLLSS))Virtuálne privátne siete založené na technológii MPLS umožňujúposkytovateľom služieb obsluhovať podstatne rozmanitejšiu zá-kladňu malých a stredných podnikov, pretože znižujú zložitosťbudovania siete pre zákazníka ako aj náklady.

PPoosskkyyttoovvaannéé sslluužžbbyy::• prenájom digitálnych

okruhov (medzinárodne,vnútroštátne)

• videokonferenčné služby• priečkovanie pobočkových

ústrední• alternatívny hlas• internet (internetovské

a webovské služby)• prenájom diskových polí

DDiiaaľľkkoovvéé ttrraassyy::• optické prenosové médiá

• technológia SDH

MMiieessttnnee pprrííssttuuppyy::• FWA• MW (garantované a voľné pásmo)• Digitálne okruhy od ST a.s.• Optické pripojenie (ak si to riešenie vyžaduje)

PPoorrttffóólliioo kklliieennttoovv::• poskytovatelia VoIP• poskytovatelia DATA• poskytovatelia Internet• výrobný sektor• finančný sektor• vládny sektor• priemyselný sektor

EENNEERRGGOOTTEELL,, aa..ss..Šumavská 38821 08 BratislavaTelefón: +421 2 5020 1799Fax: +421 2 5564 2411

www.energotel.sk

42

>>


VVáášš tteelleekkoommuunniikkaaččnnýý ppaarrttnneerr

divízia servis GSM - autorizované servisné stredisko mobilných telefónov

• Nokia• Sony - Ericsson• Motorola• Sagem• Panasonic

divízia Výstavba, údržba, montáže• telekomunikačných sietí a zariadení• silnoprúd• slaboprúd

SSÍÍDDLLOO SSPPOOLLOOČČNNOOSSTTII::Bratislava, Piesočná 7, 02/48209711PPRREEVVÁÁDDZZKKYY::Brarislava, Račianska 1/D - 48Banská Bystrica, Bakossova 8, 048/4715111Košice, Žižkova 13, 055/7203211

obchod s palivami

Miletičova 5, Bratislava

tel.: +421 2 5069 2537-9fax: +421 2 5069 2560

Ener

getik

a

Vážení priatelia,

v čase dynamických zmien v slovenskej energetike je v popredí pozornostiZväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska (ZZES), ako tiež vyplýva z jehoposlania, obhajoba záujmov svojich členov pred orgánmi štátnej moci a správy a ostatnými orgánmi a organizáciami, zastupovanie v kolektívnomvyjednávaní s odborovými orgánmi a uzatváraní kolektívnych zmlúv. Zväz tiežzastupuje členov v relevantných medzinárodných organizáciách a plní si povinnosti vyplývajúce z tohoto členstva. Zmenám v energetike pred-chádzali diskusie na rôznych úrovniach od akademickej pôdy až cezceloštátne, či medzinárodné konferencie. Je možné konštatovať, že postojodborníkov združených vo Zväze mal zásadný vplyv na konkrétne kroky neskôruskutočňované výkonnou mocou a legislatívou v oblasti reštrukturalizácie a privatizácie elektroenergetických spoločností.

Presadzovali sme, aby sa na celý proces pozeralo tiež z technického a finančného pohľadu, ako aj z hľadiska ďalších dosahov. V proceserozhodovania sme zdôrazňovali, že zároveň s oddeľovaním prenosu elektric-kej energie od jej výroby treba zabezpečiť vzťahy v rezorte tak, aby hlavný pro-ducent elektrickej energie na Slovensku, ktorý má veľké úvery v súvislosti s výstavbou zdrojov mohol splniť svoje záväzky, za ktoré ručí štát. Na Slovensku je - a celý rok bol - regulovaný trh s elektrickou energiou, ktorýsa pripravuje na liberalizáciu. Regulovaný trh spôsobil nedostatočnú tvorbuprostriedkov na prirodzenú reprodukciu elektroenergetického sektora, ktorý je v súčasnosti veľmi zaťažený úvermi. Odstránenie deformácií a postupnézreálňovanie cien je ekonomickou nevyhnutnosťou. No napriek naliehavosti a dôležitosti týchto opatrení sa v tejto oblasti takmer nič neudialo. Je už na zodpovednosti politikov, či budú postupovať podľa odborníkmi spra-covaných zásad. Tento proces má celospoločenské súvislosti. Dôrazne smeupozorňovali, že ak elektrickú energiu nebudeme vyrábať vo vlastných zdro-joch, vznikne problém v zamestnanosti. Za podstatnú sme tiež považovali nut-nosť rýchlo konšituovať regulačný orgán, ktorý má vytvoriť zásadné normysprávania sa jednotlivých subjektov po reštrukturalizácii a privatizácii.Slovenská energetika bola budovaná počas dlhých rokov ako jeden celistvýtechnologický celok. Napríklad riadiace informačné systémy sú postavenéako celok. Upozorňovali sme, že v Maďarsku alebo v iných krajinách, kde tentocelok rozdelili, museli dobudovať ďalší dispečing a ďalší riadiaci informačnýsystém pre každý samostatný subjekt. Po rozdelení môžeme očakávať podob-né úskalia a nároky na vyvolané investície. Osobitne v súvislosti s dispečin-gom, ktorý má celoslovenskú funkciu.

Ešte v závere roka 2001 sa ZZES podarilo dohodnúť so sociálnymi part-nermi Slovenským odborovým zväzom energetikov (SOZE) a so Združenímodborárov jadrovej energetiky Slovenska (ZOJES) o Kolektívnych zmluváchvyššieho stupňa (KZVS) na rok 2002, čím bol zabezpečený v odvetví elek-troenergetiky sociálny zmier. Uzatvorenie KZVS je každoročne dôležitýmkrokom ku spokojnosti ako zamestnancov, tak aj zamestnávateľov. To hlavnev roku 2002, teda v roku uskutočňovania transformácie všetkých veľkýchenergetických podnikov ZZES (SSE, VSE, SE a roku 2001 ZSE) dávalo pred-poklad, že výkon práce zamestnancov ale aj zamestnávateľov nebude rušenýsociálnymi vplyvmi.

O reštrukturalizácii elektroenergetiky rozhodla slovenská vláda koncomseptembra 2000. Uznesením č. 758/2000 schválila návrh transformácie a spôsob privatizácie častí majetku podnikov elektroenergetiky. V súlade s tým

Dear friends,

in the time of dynamic changes in Slovak energy field Zväz zamestnávateľovenergetiky Slovenska (ZZES) is interested in defending the interests of itsmembers in front of the state power bodies and other organisations as well asin representing them in negotiations with trade-union organisations and con-tracts making. It also represents the members within international organisa-tions and fulfils its responsibilities coming from this membership. Thechanges in energy field followed after the discussions at academic field aswell as national and international conferences. We may say, that the attitudeof professionals associated in ZZES influenced following steps in the field ofrestructuralisation and privatisation made by the executive power and legisla-tive very much.

We put through, that all the process should be looked upon from the tech-nical and economical point of view. In decision making process we empha-sised that together with separating the power production and power deliverywe have to ensure the relationships in the field. Then the main electric powerproducer in Slovakia, having big credits in relation to sources building, couldfulfil the responsibilities guaranteed by the state. In Slovakia there is a regu-lated market with electric power being prepared for liberalisation. Regulatedmarket caused insufficient creation of the means for natural reproduction ofelectric power field, which is loaded with credits nowadays. Doing away withthe deformations and gradual prices lowering is economically necessary. Inspite of the importance of these steps nothing has been done in this field. It isup on the politicians whether they will follow the professional advice. Thisprocess is a subject of universal interest. We called the attention to the factthat if we don't produce electric power in our own sources there will increasethe unemployment problem. A regulation body for creating the norms of sub-jects behaving after restructuralisation and privatisation was also very impor-tant step. During long years Slovak power field was built as one big techno-logical unit. For example regulatory information systems are built for the unit.In Hungary or other countries where they reunited these units they had to buildother regulatory workshop and other regulatory information system for everysingle subject. We can expect similar problems and economical demandsafter reuniting.

At the end of 2001 ZZES made agreement with social partners SOZE(Slovenský odborový zväz energetikov) and ZOJES (Združenie odborárovjadrovej energetiky Slovenska) about the Higher Level Collective Contracts(KZVS) for 2002. The social conciliation was ensured by this within the electricpower field. Annual KZVS contract signing is a very important step to meetdemands of employers as well as employees. Especially in 2002, in the yearof all big energy companies transformation this helped to social piece.

Slovak Government made a decision about electric power field restruc-turalisation at the end of September 2000. A 758/2000 resolution abouttransformation and privatisation was passed. In accordance with that 3 statedelivery enterprises were transferred into 3 stock holding companies,Západoslovenská energetika, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s.,Východoslovenská energetika, a.s., and heating plants of state enterpriseswere transferred into other stock holding companies. Similarly on 21st,January 2002 the biggest electric power company in SR - Slovenské elek-trárne a.s.

44

>>



ener

getik

a

45

<<



oli tri štátne rozvodné podniky transformované na tri rozvodné akciovéspoločnosti: Západoslovenská energetika a.s., Stredoslovenská energetikaa.s., Východoslovenská energetika a.s. a teplárne štátnych podnikov satransformovali na niekoľko ďalších akciových spoločností. V tomto duchutiež 21. januára 2002 z najväčšej elektrárenskej spoločnosti Slovenskejrepubliky z akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne - vznikli tri nové elek-troenergetické akciové spoločnosti: Slovenské elektrárne a.s., Slovenskáelektrizačná prenosová sústava a.s. a Tepláreň Košice a.s.

Po reštrukturalizácii nasledovali práce na návrhoch privatizácie a jejrealizácii, ktoré sú v súčasnosti v prípade rozvodných závodov v štádiudokončenia a v prípade akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne v pro-cese rozhodovania. Vďaka vysokej odbornosti a dôslednému postupu elek-troenergetických subjektov, členov ZZES, tieto zmeny nevyvolali žiadneproblémy, ktoré by pocítili slovenskí odberatelia elektrickej energie a tepla.Naši zákazníci určite ocenia, že sme urobili všetko pre to, aby sa zmeny udi-ali bez dopadu na nich.

V súvislosti so spomínanou reštrukturalizáciou elektroenergetiky sa v tomto roku členmi ZZES stali nové spoločnosti Bratislavská teplárenskáa.s., Tepláreň Košice a.s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava a.s.,Žilinská teplárenská a.s. a Zvolenská teplárenská a.s., ktoré vznikli na zák-lade rozhodnutí vlády SR o privatizácii ZSE, š.p. a SSE, š.p., respektívetransformáciou Slovenských elektrární a.s. V tomto roku tiež vzniklaOdvetvová rada hospodárskej a sociálnej dohody pre energetiku, ktorej úlo-hou je vytvoriť platformu pre vyjednávanie sociálnych partnerov (štátnaspráva - zamestnávatelia - odbory) s cieľom dosiahnuť dohody v zásadnýchotázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Podstatným problémomdiskutovaným v ZZES bol postup otvárania trhu s elektrickou energiou a ply-nom, ktorý na diskusiu predložilo Ministerstvo hospodárstva SR. Viaceríodborníci spracovali zásadné pripomienky.

Za výrazný posun pri spolupráci a koordinácii postupov elektroener-getikov a elektrotechnikov považujem začiatok spolupráce so Zväzom elek-trotechnického priemyslu SR (ZEP SR). Dohodli sme sa na spoločnom pos-tupe ZZES a ZEP SR pri legislatívnych procesoch, tvorbe technických noriem,výmene skúseností pri dojednávaní a uzatváraní Kolektívnych zmlúvvyššieho stupňa ako aj ďalších oblastiach, ktoré sú v našom spoločnomzáujme.

Na záver rád konštatujem, že slovenská elektroenergetika je vďakavysokej úrovni subjektov a odbornosti ľudí na všetkých postoch stabilným a spoľahlivým systémom v hospodárstve Slovenskej republiky.

- divided into 3 new stock holding companies SE a.s., Slovenská elektriza-čná prenosová sústava, a.s. and Tepláreň Košice, a.s. After re-structuralisa-tion there followed work on privatisation suggests and its realisation whichis at the moment nearly at the end in case of delivery companies and in theprocess of decision making in case of SE, a.s. Thanks to a very professionalwork and a very consistent proceeding of electric power subjects, ZZESmembers, these changes did not cause any problems felt by the customers.Hopefully, our customers will value the fact that all these changes weremade without any impact on them.

In connection with energy field restructuralisation new companies suchas Bratislavská teplárenská, a.s., Tepláreň Košice, a.s., Slovenská elektriza-čná prenosová sústava, a.s., Žilinská trplárenská, a.s. and Zvolenskáteplárenská, a.s. have become the ZZES members. This year Odvetvovárada hospodárskej a sociálnej politiky (Economy and social politics board)has become too. Its task is to create a platform for social partners negotiat-ing to reach the agreements about the important questions of economicaland social development. Electric power and gas market opening progresshas been a very important problem discussed in ZZES. Many professionalshave worked on important points.

There started a co-operation with Zväz elektrotechnického priemyslu(ZEP) SROV which I think is a very significant move in co-ordination process-es. We made agreement about joint access into legislative processes, tech-nical standards creating, experience exchange as well as other activities,which we are interested in together.

At the end I am pleased to state, that thanks to high subjects and pro-fessional level, Slovak energy field is a stable and reliable system in theSlovak economy.

Ing. Vincent Pillár, Dr. h. c.prezident Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska

predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární

ng. Vincent Pillár, Dr.h.c.The ZZES PresidentThe Chairman and Managing Director of SE, a.s.

46

>>



Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska je dobrovoľnázáujmová organizácia. Je organizáciou nezávislou, združujúcouzamestnávateľov v SR, ktorých predmetom činnosti je výroba a rozvod elektrickej energie (prípadne v kombinácii s tepelnouenergiou) a s tým priamo súvisiace činnosti ako je výskum, pro-jekcia, výroba, montáž a prevádzka zariadení pre potreby ener-getiky. Zväz združuje tak právnické ako aj fyzické osoby z vyme-novaných oblastí činnosti.

ZZáákkllaaddnnéé úúddaajjeeVznik ZZES: 7. február 1991 Počet členských organizácií (riadny člen): 25 Počet členských organizácií (pridružený člen): 1 Počet zamestnancov: cca 24.000

PPoossllaanniiee aa cciieellee ZZZZEESS• hájiť záujmy svojich členov pred orgánmi štátnej moci

a správy a ostatnými orgánmi a organizáciami, • koordinovať činnosť a postup pri kolektívnom rokovaní, • zastupovať svojich členov pri kolektívnom vyjednávaní

s odborovými orgánmi a uzatváraní kolektívnych zmlúv, • zjednocovať záujmy a odstraňovať rozpory medzi členmi

Zväzu, • informovať členov o závažných poznatkoch vo všetkých

oblastiach činnosti, • pri tvorbe a novelizácii právnych predpisov, súvisiacich

s činnosťou členov, napomáhať k zjednoteniu formulácií a cieľov,

• nadväzovať styky a spoluprácu s obdobnými inštitúciami v zahraničí, pomáhať členom Zväzu získavať poznatky zo zahraničia, organizovať vzájomné konzultácie, exkurzie,stáže a iné formy pomoci pre zveľaďovanie činnosti členskýchsubjektov,

• iné formy pomoci pre zveľaďovanie činnosti členských subjektov,

• pôsobiť v záujme členov Zväzu podľa ich rozhodnutí a potrieb.

Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska

ener

getik

a

47

<<



ČČlleennoovviiaa ZZZZEESS• Bratislavská teplárenská, a.s.• Elektrovod Holding, a.s.• EGÚ - Výskumný ústav energetický Bratislava, s.r.o.• Energoprojekt Slovakia, a.s. • ENERGOPROJEKTING, a.s. • ELV PRODUKT, a.s.• ELV-SERVIS, spol. s.r.o.• ENCON, s.r.o. Paroplynový cyklus, a.s.• SES real, s.r.o. • Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.• Slovenská energetická agentúra• Slovenské elektrárne, a.s.• Slovenské energetické strojárne, a.s.

• Stredné odborné učilište energetické Bratislava• Stredné odborné učilište energetické Trnava• Stredné odborné učilište energetické Veľké Kapušany• Stredné odborné učilište energetické Žilina• Stredoslovenská energetika, a.s.• Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení• Tepláreň Košice, a.s. • Východoslovenská energetika, a.s.• VÚJE Trnava, a.s. • VUPEX, a.s.• Západoslovenská energetika, a.s.• Zvolenská teplárenská, a.s.• Žilinská teplárenská, a.s.

PPrreezzííddiiuumm ZZZZEESS

Ing. Vincent Pillár, Dr.h.c.prezident ZZESpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava

Ing. Pavol Ponca1. viceprezident ZZESpodpredseda predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku obchoduSlovenské elektrárne, a.s., Bratislava

Ing. Tomáš Malatinský2. viceprezident ZZESpredseda predstavenstva a generálny riaditeľElektrovod Bratislava, a.s.

Generálny sekretár ZZES Ing. Vladimír Tonka

KKoonnttaakktt

ZZvvääzz zzaammeessttnnáávvaatteeľľoovv eenneerrggeettiikkyy SSlloovveennsskkaa Hraničná 12 827 36 Bratislava 212 tel.: 02-50693586 fax: +421905675586 e-mail: [email protected]://www.zzes.sk

48

>>



Svetová energetická rada (WEC) je unikátna multienergetická nevládnaorganizácia pozostávajúca z asi 100 členských krajín z celého sveta. Jejcieľom je študovať, analyzovať a diskutovať problematiku energie a záležitostispojené s energiou v záujme poskytnúť všetkým záujemcom, či už publicistomalebo politikom, svoje názory, rady a doporučenia.

WEC bola založená v roku 1924 vtedy ako Svetová energetická konferen-cia pôvodne orientovaná na elektroenergetiku. V roku 1968 zmenila názov na Svetovú energetickú radu. V súčasnosti vzhľadom na vyvážené zastúpeniepozornosti všetkým formám energie je jedinečnou celosvetovou inštitúciouschopnou prezentovať záujmy svojich členov na nevládnej a neziskovej báze.

Cieľom WEC je podporovať udržateľné zásobovanie a využitie energie pre dobro všetkých. Zo štatútu WEC vyplýva, že táto podpora sa vzťahuje iba na mierové využívanie energie. Sídlom sekretariátu WEC je Londýn.Záujmy Slovenska vo WEC zastupuje Slovenský výbor Svetovej energetickejrady (SV WEC). V súčasnosti eviduje SV WEC dvadsaťsedem aktívnych kolek-tívnych členov z radov spoločností pôsobiacich vo všetkých sférach energet-ického hospodárstva Slovenska ako aj inštitúcií a štátnych orgánov činných v tomto sektore národného hospodárstva.V súlade so svojim plánom práce WEC vypracováva a publikuje materiály o:• úlohe nových a obnoviteľných foriem energie • energii a verejnosti• požiadavkách na financovanie energetiky v budúcnosti• optimalizácii využitia energie v rôznych procesoch • výsledkoch energetickej efektívnosti a racionálneho využitia energie• spôsoboch prechodu bývalých centrálne plánovaných ekonomík

na trhové podmienky• energetických perspektívach v kratších a dlhších časových horizontoch• lokálnych, regionálnych a globálnych environmentálnych problémoch

vo väzbe na využitie energie.

Pravidelne sa spracovávajú odborné referenčné publikácie ako:• celosvetový prehľad o energetických zásobách• globálne energetické perspektívy• národné energetické databázy• energetická terminológiaNa mnohých týchto prácach sa aktívne zúčastňujú mimo rámca svojichslužobných povinností aj renomovaní zástupcovia členov SV WEC. Ich ťažiskom je v súčasnosti práca v regionálnej skupine Stredná a východnáEurópa a študijná skupina pre uhlie s celosvetovou pôsobnosťou.

Vytvára sa takto a je k dispozícii rozsiahly výber vlastných vysokokvalitnýchspráv a publikácií, ktoré sú uznávané OSN a inými ako pôvodné správy. SVWEC poskytuje tieto materiály pre svojich členov zadarmo, alebo sprostred-kováva prístup k nim, pokiaľ sa zverejňujú na chránených internetovýchstránkach sekretariátu WEC (INTERNET - GEIS).V ostatnom čase rozhodujúcimi publikáciami tohoto charakteru boli Energiapre zajtrajší svet - Akcia pre dnešok (Energy for Tomorows World - Aktion Now)a Žijeme v spoločnom svete (Living in One World). Ako napovedajú názvy, sú to publikácie s cieľom vytipovať hlavné akcie - opatrenia na dosiahnutiestanovených cieľov trvalo udržateľného rozvoja. SV WEC zabezpečil tieto pub-likácia pre každého svojho člena po jedenom výtlačku zadarmo.

Organizačná štruktúra WEC je jednoduchá, ako u všetkých mimovládnych

organizácií s obmedzenými zdrojmi. Výkonný výbor WEC, zložený so zástupcovvšetkých členov, rešpektujúc zásadu jeden NČV (národný členský výbor) =jeden hlas. Výkonný výbor je výkonným orgánom a stretáva sa každý rok.Výkonnému výboru podliehajú tri stále výbory: • finančný (financie, členstvo, komunikácia)• programový (príprava kongresov a technické zabezpečenie) a • študijný (zabezpečenie technických štúdií)

Na zasadaní Výkonného výboru WEC v New Delhi v roku 2000 sa odsúh-lasila transformácia WEC na neziskovú charitatívnu organizáciu podľa britskejlegislatívy (sekretariát je v Londýne) bez zmeny svojho zamerania alebo plat-ných princípov činnosti.

Ústredný sekretariát sa financuje z členských príspevkov NČV, ktoré sakalkulujú podľa vzorca z výroby energie a štatistiky spotreby podľa údajov OSNpre každú členskú krajinu. Tým menej vyvinuté krajiny platia menej akopriemyselné krajiny. WEC je dobrovoľná organizácia a aktívni účastníci prác a podujatí z národných členských výborov si hradia svoje výdavky sami. WECudržiava pracovné kontakty a má prístup k energetickým údajom z vyše 50svetovo významných vládnych a mimovládnych organizácií.Svetová energetická rada je:• organizácia zložená z asi 100 krajín od najvyspelejších po rozvojové• mimovládna nezisková organizácia, teda schopná vykonávať svoju prácu

nezávisle bez obmedzení• stále fórum významných osobností z oblasti energetiky, ktorých názory

a doporučenia sú sprostredkovávané ľuďom zodpovedným za rozhodovanie na celom svete

• vzhľadom na svoje aktivity jedinečná vo všetkých aspektoch energetiky a na celom svete

• schopná pracovať vo všetkých oblastiach ovplyvňovania životnéhoprostredia energetikou, energetickej účinnosti, hospodárnosti využitiaenergie, financovania a technického rozvoja energetických odvetví a energetických služieb

• uznávaná svetovým spoločenstvom ako prvoradá energetická odborná organizácia.

Svetová energetická rada:• podporuje rozvoj mierového využitia energie za podmienok sociálnej

a environmentálnej akceptovateľnosti • odolala skúške časom.

SV WEC je spolu s Asociáciou energetických manažérov a Slovenskou ener-getickou agentúrou spoluorganizátorom najvýznamnejšej energetickej konfer-encie na Slovensku, ktorá sa uskutočňuje v dvojročnom cykle s názvom„Energetická efektívnosť - enef“. Taktiež sa každoročne zapája do organiza-čných prác na medzinárodnom veľtrhu elektrotechniky, elektroniky a ener-getiky so sprievodnou konferenciou „ELOSYS“.Členom Slovenského výboru Svetovej energetickej rady patrí vďaka za podporučinnosti SV WEC, či už za priamu finančnú vyjadrenú platením každoročnéhočlenského poplatku, alebo účelových sponzorských príspevkov, ale aj za aktívnuspoluprácu na príprave a poskytovaní technických podkladov, ktorými saSlovensko prezentuje na tomto celosvetovom fóre.

Slovenský výbor Svetovej energetickej rady

ener

getik

a

49

<<



V súčasnej dobe je na Slovensku prevádzkovaných 9 jadrových zariadení a to vrátane6 blokov prevádzkovaných jadrových elektrární, ktoré produkujú približne 53% vyrobenejelektrickej energie v SR.

Aby štát zaručil svojim občanom aj medzinárodnému spoločenstvu, že jadrová ener-gia a jadrové materiály na Slovensku sa budú využívať iba na mierové účely a bezpečnýmspôsobom, zriadil v súlade so zákonom č. 2/1993 Z. z. Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR.Na základe tohto zákona je ÚJD zodpovedný za výkon štátneho dozoru nadbezpečnosťou jadrových zariadení vrátane dozoru nad nakladaním s rádioaktívnymiodpadmi, vyhoretým palivom, ako aj nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evi-dencie a ďalšími fázami palivového cyklu.

Poslaním ÚJD je taktiež dohliadať na to, aby prevádzka jadrových zariadení v SRneohrozila obyvateľstvo alebo samotných zamestnancov jadrových zariadení a abynemala negatívny vplyv na životné prostredie, alebo nespôsobila ujmu na majetku.

Dôležitou činnosťou, ktorá úzko súvisí s hlavným poslaním ÚJD je i kontrola jadrovýchmateriálov, špeciálnych materiálov a zariadení, to znamená položiek, ktoré by sa dali za určitých okolností i zneužiť na iné ako mierové účely. ÚJD plní štyri principiálne dozornéfunkcie: vytvára normatívne dokumenty a vyhlášky, vydáva licencie pre jadrové zariade-nia, organizácie, vybraný personál a užívateľov jadrových materiálov, vykonáva inšpekciena jadrových zariadeniach, v organizáciách a u užívateľov jadrových materiálov a vykoná-va posudzovanie a hodnotenie bezpečnostnej dokumentácie.

Hlavnou udalosťou hodnotiacej činnosti ÚJD v roku 2001 bolo úspešné ukončeniepostupnej rekonštrukcie 1. a 2. bloku JE V-1 Bohunice. Výsledky rekonštrukcie JE V-1Bohunice okrem ÚJD posúdil aj medzinárodný tím expertov Medzinárodnej agentúry preatómovú energiu (MAAE). Správa expertov, vrátane odborníkov z krajín EÚ, hodnotilabezpečnosť jadrovej elektrárne V-1 Bohunice pozitívne. Po posúdení bezpečnostnejsprávy po postupnej rekonštrukcii a po zhodnotení bezpečnosti zrekonštruovanýchblokov bol vydaný súhlas na ďalšiu prevádzku rozhodnutiami ÚJD pre 1. a pre 2. blok JEV-1 Bohunice.

JE Mochovce tvoria štyri bloky VVER 440 s reaktormi typu V213 so zvýšenoubezpečnosťou. Prvý blok bol spustený v roku 1998 a druhý v apríli roku 2000. Tretí a štvrtý blok sú vo fáze výstavby, ktorá je od roku 1994 prerušená. Od 1.júla 2001 došlok odčleneniu 3. a 4. bloku od JE Mochovce a bol zriadený nový odštepný závod SE -MO3,4, ktorý zabezpečuje starostlivosť o zariadenia 3. a 4. bloku. V priebehu roka sa dokončovala realizácia časti bezpečnostných opatrení, ktoré boli uložené rozhodnuti-ami ÚJD. Celkový počet a charakter udalostí v 1. a 2. bloku JE Mochovce nevybočoval z rámca obvyklých technických porúch a ich príčin, charakteristických pre nové zariade-nie. Systémy a zariadenia, dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, pracovali počascelého roka spoľahlivo.

V minulom roku ÚJD vydal povolenia na trvalú prevádzku Bohunickéhospracovateľského centra rádioaktívnych odpadov a Republikového úložiska rádioak-tívnych odpadov. Na základe výsledkov kontrol ÚJD môže konštatovať, že prevádzkavšetkých jadrových zariadení, ktoré slúžia na úpravu a ukladanie rádioaktívnych odpadova skladovanie vyhoretého jadrového paliva je bezpečná a spoľahlivá.

V súvislosti so septembrovými udalosťami v USA bol kvalitatívne zvýšený dozor nadfyzickou ochranou jadrových zariadení v SR a prehĺbila sa spolupráca s ďalšími štátnymiorgánmi v tejto oblasti.

ÚJD zabezpečoval podklady k negociačnému dokumentu Kapitola 14 - Energetika.Jednalo sa predovšetkým o dodatočné spracovanie súboru odporúčaní k jadrovejbezpečnosti, ktoré bolo požadované Európskou komisiou (EK). Prístupové rokovania kuKapitole 14 - Energetika boli úspešne ukončené v októbri 2001.

V oblasti Kapitoly 22 - Životné prostredie boli poskytované podklady pre hodnoteniepripravenosti SR. Boli spracované tabuľky implementácie Acquis legislatívy EÚ do národ-nej legislatívy za oblasť prepravy radioaktívnych odpadov. Boli spracované materiály preNárodný program aplikácie Acquis a pravidelne sa hodnotilo jeho plnenie. Na základepožiadaviek misie EÚ v SR boli spracovávané podklady do Pravidelnej správy o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.

Na základe odporúčaní medzinárodných misií a skúseností zo zahraničia sa postupnevytvorila skupina vlastnej nezávislej technickej podpory ako samostatný odbor ÚJD, ktorýzabezpečuje predovšetkým vykonávanie bezpečnostných analýz. Útvar bol vytvorený nazáklade pomoci Švajčiarskej vlády v rámci projektu SWISSLOVAK v rokoch 1996 - 1999.Zamestnanci boli vyškolení v USA, SRN a Švajčiarsku na používanie výpočtových pro-gramov, ktoré slúžia ako analytické nástroje na hodnotenie jadrovej bezpečnosti.

ÚJD v spolupráci so švajčiarskym dozorom pripravoval vybudovanie Centra jadrovejbezpečnosti pre krajiny strednej a východnej Európy (CENS). Slovenským príspevkom do CENSu bolo vybudovanie priestorov pre jeho činnosť. CENS zahájilo činnosť 27. apríla2002. Služby poskytované Centrom budú orientované predovšetkým na pokrytie potriebštátnych dozorných orgánov krajín strednej a východnej Európy. Centrum bude tiež slúžiťako podpora aktivít MAAE a EÚ v regionálnych programoch, čo výrazne prispeje k zviditeľneniu integračných snáh Slovenskej republiky. Okrem dozorných orgánov stred-nej a východnej Európy sa členmi Centra postupne môžu stať i iné organizácie z krajín EÚ.

Cieľom dozornej činnosti ÚJD v oblasti nakladania s jadrovými materiálmi jezabezpečiť, aby sa jadrové materiály používali v súlade s platnou legislatívou v SR.Povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi vydáva ÚJD len tým žiadateľom, ktorípreukážu schopnosť nakladať s jadrovými materiálmi v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami SR. Štátny systém evidencie a kontroly jadrových mate-riálov je založený na požiadavkách Dohody o uplatnení záruk na jadrové materiály medzi

MAAE a vládou SR. V minulom roku pokračovala rozsiahla medzinárodná spolupráca ÚJD s MAAE. Dôležitým krokom na začiatku roku 2002 bola misia OECD/NEA, ktorá hodnotila štát-

ny dozor nad jadrovou bezpečnosťou, jadrové zariadenia ako i výskumnú základňu SR v tejto oblasti, ktorá slúžila na posúdenie pripravenosti SR na vstup do tejto organizácie.Aj na základe odporúčania tejto misie bola SR dňa 13.6.2002 prijatá za člena Agentúrypre jadrovú energiu OECD (OECD/NEA), ako jej 28 členská krajina. Základným cieľomOECD/NEA je podporovať spoluprácu medzi vládami členských štátov a prispievať k rozvoju jadrovej energetiky ako bezpečného, z hľadiska životného prostredia akcepto-vateľného a ekonomického zdroja energie. V dňoch 15.-16.10.2002 sa konalo v Parížizasadnutie výkonného výboru Agentúry pre jadrovú energiu OECD, na ktorom bola po prvýkrát privítaná slovenská delegácia ako členská krajina. Na rokovaní boli odsú-hlasené programy spolupráce v oblasti vedeckých a technických informácií a procesochvyraďovania z prevádzky jadrových zariadení. Do činnosti práce OECD/NEA sú zaradenésú aj spoločné projekty NEA s MAAE z problematiky ochrany pred účinkami ionizujúcehožiarenia a zabezpečenia zdravia obyvateľstva v rámci protihavarijných rádiologických pro-gramov.

Naďalej pokračuje i úspešná spolupráca ÚJD s EK. Spolupráca je orientovaná pre-dovšetkým na dozorné aktivity a činnosti, napr. v rámci pravidelných stretnutí vedúcichpredstaviteľov jadrových dozorov krajín Európy. ÚJD aktívne pracuje i v ďalších pracov-ných skupinách EK, ktoré sa zaoberajú jadrovou bezpečnosťou, rádioaktívnymi odpadmia nezávislosťou štátnych dozorných orgánov. V tomto roku pokračovala aj bilaterálnaspolupráca ÚJD na výmenu informácii so všetkými susednými krajinami a okrem toho soSlovinskom, Nemeckom, Japonskom, Švajčiarskom a USA. ÚJD bude dohliadať i naplnenie odporúčaní Pracovnej skupiny otázok jadrovej bezpečnosti EK tak, aby i v tejtooblasti bolo Slovensko pripravené na vstup do EÚ.

ÚJD zorganizoval všetky plánované protihavarijné cvičenia a v rámci medzinárodnejspolupráce i medzinárodné cvičenie protihavarijnej pripravenosti, na ktorom sa aktívnezúčastnili i ďalšie krajiny - Rakúsko, Maďarsko a Poľsko.

ÚJD plní funkciu národného orgánu i v organizácii Zmluvy o všeobecnom zákazejadrových skúšok (CTBTO). V roku 2001 sa na Tureckom vrchu pri Stupave uskutočnilmedzinárodný poľný experiment. Tento experiment bol úspešný a veľmi dobre hodnotenýzo strany CTBTO aj účastníkov.

Veľmi dôležitou činnosťou ÚJD v roku 2002 bolo druhé hodnotiace stretnutí na pôdeMAAE, v zmysle Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, na ktorom sa uskutočnila úspešnáprezentácia Národnej správy SR.

Veľmi dôležitou oblasťou v tomto roku je aj aplikácia zákona o štátnej a verejnej službev podmienkach ÚJD.

ÚJD ako ústredný orgán štátnej správy poskytuje na požiadanie informácie o bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nezávisle od ich prevádzkovateľa a umožňuje verejnosti a masmédiám kontrolu údajov a informácií o jadrových zariadeni-ach. Úroveň vzťahov s verejnosťou je jednou z najcitlivejších oblastí v živote spoločnosti a je súčasne jedným z rozhodujúcich faktorov prijateľnosti jadrovej energetiky v súčas-nosti i pre budúcnosť.

Jadrová energetika je chápaná vo verejnosti ako špecifické priemyselné odvetvie,ktoré sa vymyká bežne akceptovateľnému priemyselnému štandardu. S tým je spojenáaj nedôvera časti verejnosti v jadrovú energetiku, ktorá má z nej obavy. Tento pocit ječasto umocňovaný činnosťami najrôznejších protijadrových hnutí a organizácií v dôsled-ku ich jednostranného negatívneho ponímania jadrovej energetiky. Z tohto dôvodu jenutné vynaložiť maximálne úsilie v oblasti komunikácie s verejnosťou a masmédiami,aby postupne došlo k zmene tohto stavu a aby verejnosť chápala potrebu jadrovej ener-getiky v našej republike a vnímala ju ako zdroj bezpečnej energie a tepla, ktorý slúžiľuďom, neohrozuje ich a jej existencia, pri dodržaní požadovaných vysokých štandardovjadrovej bezpečnosti, napomáha riešiť energetické, ekologické a sociálne problémySlovenska.

Aj z týchto dôvodov medzi hlavné úlohy ÚJD patrí aj informovanie a včasné sprís-tupňovanie údajov z oblasti komplexného prístupu k mierovému využívaniu jadrovejenergie a ich sprístupňovanie pre školy, úrady štátnej správy, poslancov NR SR, nov-inárov, nevládne organizácie a hlavne pre najširšiu verejnosť.

V ostatnom období s problémom posilňovania fyzickej ochrany jadrových zariadení a jadrových materiálov, ako jedného z možných prostriedkov predchádzania hrozby predjadrovým terorizmom, vzniká nový fenomén v komunikácii a v poskytovaní informácií. Z tohto pohľadu vzniká dilema medzi tým, čo poskytnúť verejnosti z tejto citlivej oblasti a čo neposkytnúť z pohľadu možného teroristického zneužitia.

Už druhý rok platí Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,ktorým vláda SR určila spôsob prístupu k informáciám orgánov verejnej správy. DoposiaľÚJD vybavil viac ako 80 žiadostí v zmysle predmetného zákona a na web stránke ÚJDhttp://www.ujd.gov.sk sú sprístupnené všetky doporučené dokumenty a materiálypodľa tohto zákona. Web stránka ÚJD obsahuje i ďalšie informácie o činnosti a o domá-cich a zahraničných aktivitách ÚJD.

Poslanie a zodpovednosť Úradu jadrového dozoru SR

50

>>



11.. HHiissttóórriiaa

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) slúži ako najdôležitejšiemedzivládne fórum pre vedeckú a technickú spoluprácu v oblasti mierovéhovyužívania jadrových technológií.MAAE bola založená ako autonómna organizácia v rámci Organizácie spo-jených národov (OSN) v roku 1957 a za jej sídlo bola zvolená Viedeň, hlavnémesto Rakúska. Počiatky vzniku možno datovať ešte do roku 1953, keď prezi-dent USA Eisenhower predniesol na Valnom zhromaždení OSN prejav „Atómpre mier“. Víziou Eisenhowera bolo vytvorenie medzinárodnej organizácie na rozvoj a kontrolu použitia atómovej energie. Súčasná MAAE sa zaoberá širokým spektrom služieb, programov a aktivít nazáklade potrieb jej 134 členských štátov. Jadrové technológie sa používajú narôzne mierové aplikácie pre rozvoj ľudstva. Príkladmi sú oblasti využívania v medicíne, vodnom hospodárstve, priemysle, jadrovej energetike a poľnohospodárstve. MAAE slúži 134 členským štátom v oblasti používania jadrových technológií,zvyšovania jadrovej a radiačnej bezpečnosti a overuje, že členské štátypoužívajú jadrové technológie výlučne na mierové účely.

22.. MMiissiiaa MMAAAAEE

- MAAE je nezávislá medzivládna organizácia založená na vede a technológii.Je súčasťou OSN a slúži ako miesto spolupráce v oblasti jadrových tech-nológií.- MAAE slúži členským štátom v oblasti dosiahnutia sociálnych a ekonomick-ých cieľov pri plánovaní a používaní jadrovej vedy a technológie pre rôznemierové účely, vrátane výroby elektrickej energie a zabezpečuje prenostakýchto technológií a vedomostí na trvalo udržateľný rozvoj v členských štá-toch.- MAAE vyvíja medzinárodné štandardy jadrovej bezpečnosti a na základetýchto štandardov podporuje zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti, ako i ochrany ľudského zdravia a životného prostredia proti ionizujúcemužiareniu.- MAAE overuje pomocou svojho inšpekčnému systému či členské štáty plniasvoje záväzky v zmysle konvencie o nešírení jadrových zbraní, ako i v zmysleďalších konvencií o využívaní zariadení a jadrových materiálov výlučne na mierové účely.

33.. OOrrggaanniizzáácciiaa MMAAAAEE

Rada guvernérov - má členov z 35 členských štátov a rokuje päťkrát do roka.Skúma a doporučuje pre Generálnu konferenciu dôležité dokumenty akorozpočet, program, výsledky zúčtovania a návrhy na nových členov MAAE.Rada schvaľuje dohody o zárukách jadrových materiálov a medzinárodnéštandardy MAAE. Prvým predsedom rady sa stal v roku 1957 československýdiplomat, Slovák pán Winkler.

Generálna konferencia - na Generálnej konferencii rokujú jedenkrát do rokapredstavitelia všetkých členských štátov. Schvaľuje najdôležitejšie dokumen-ty a správy MAAE a je diskusným miestom rozvoja politiky a programov MAAEdo budúcnosti.

Sekretariát MAAE je vedený Generálnym riaditeľom - Dr. Mohamed ElBaradei.Celkovo na sekretariáte pracuje 2173 pracovníkov 93 národností v šiestichúsekoch:• úsek jadrovej vedy a aplikácií - Werner Burkart• úsek manažmentu - David Waller• úsek jadrovej energie - Victor M. Mourogov• úsek technickej spolupráce - Jihui Qian• úsek jadrovej bezpečnosti - Tomihiro Taniguchi• úsek záruk jadrových materiálov - Pierre Goldschmidt

44.. SSttrraattééggiiaa MMAAAAEE

Stratégia činnosti MAAE je založená na troch pevných pilieroch - technológia,bezpečnosť a kontrola. V oblasti technológií sa MAAE zaoberá jadrovou energetikou - plánovaním,realizáciou, výsledkami a vývojom nových technológií. Vo svete je v súčasnom období v prevádzke 448 blokov jadrových elektrární,ktoré zabezpečujú asi 17% spotreby elektrickej energie sveta. Jadrové elek-trárne sa najviac používajú vo vysoko rozvinutých krajinách ako USA,Francúzsko, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Švajčiarsko a Švédsko.Počet jadrových elektrární v týchto krajinách predstavuje vyše 60% z celkového počtu jadrových elektrární sveta. Ďalšou aktivitou v rámci prvého piliera je rozvoj palivového cyklu a manažment rádioaktívnych odpadov, porovnávacie hodnotenia pre trvaloudržateľný rozvoj energetiky, pôda a poľnohospodárstvo, zásobovanie pitnouvodou, produkcia potravín, zdravie zvierat, regulácia hmyzu, ochrana potravína životného prostredia. Ďalšou oblasťou je ochrana ľudského zdravia pomo-cou nukleárnej medicíny, rádioterapie a dozimetrie, prostredie morskej vody a vodných zdrojov. Poslednou oblasťou je aplikovanie fyziky a chémie ako základných vied -používanie výskumných reaktorov, urýchľovačov, rádioizotopov, radiačnýchtechnológií, výskum v oblasti jadrovej fúzie a plazmy.V oblasti jadrovej bezpečnosti sa MAAE zaoberá predovšetkým jadrovou a radiačnou bezpečnosťou.Jadrová bezpečnosť je zameraná na rozvoj v oblasti hodnotenia bezpečnosti,vývoj medzinárodných bezpečnostných štandardov a MAAE vykonáva servisyhodnotenia bezpečnosti jadrových zariadení.Pyramída štandardov pozostáva z troch úrovní. Sú to bezpečnostné základy,bezpečnostné požiadavky a bezpečnostné návody. Úlohou MAAE je, aby satieto štandardy dostatočne využívali v členských krajinách pri umiestňovaní,výstavbe, prevádzke, vyraďovaní jadrových zariadení a pri činnosti národnýchdozorov nad jadrovou bezpečnosťou.Servisy MAAE sú zamerané na hodnotenie dozorov (IRRT), prevádzky (OSART,PROSPER, Kultúra bezpečnosti), projektu (pravdepodobnostné hodnotenie,umiestňovanie, modifikácie, bezpečnostné správy) a na hodnotenie projektui prevádzky výskumných reaktorov.

Najznámejším servisom MAAE je OSART - tím hodnotenia prevádzkovejbezpečnosti. Tento servis bol prvýkrát použitý v roku 1982 v Južnej Kórei a odvtedy vykonal previerku na 116 jadrových elektrárňach sveta. OSART pre-veruje manažment a organizáciu, výcvik a kvalifikáciu personálu, prevádzku,údržbu, technickú podporu, radiačnú ochranu, chémiu a protihavarijnúpripravenosť. OSART na základe hodnotenia vypracováva doporučenia nazvýšenie bezpečnosti, ale i rozširuje dobré výsledky do ostatných členskýchštátov. OSART tiež následne preveruje ako sa plnia jeho doporučenia.PROSPER sa zaoberá hodnotením udalostí v jadrových elektrárňach

Medzinárodná agentúrapre atómovú energiu

Ing. Miroslav Lipár

ener

getik

a

51

<<



a rozširovaním spätnej väzby - poučení z udalostí.Radiačná ochrana sa zaoberá vypracovávaním a aplikovaním základnýchbezpečnostných štandardov, bezpečnosťou a ochranou rádioaktívnych zdro-jov, transportom rádioaktívnych materiálov, protihavarijnou pripravenosťou a vykonáva servisy v uvedených oblastiach. Okrem toho sa zaoberá i bezpečnosťou rádioaktívnych odpadov.

V oblasti záruk jadrových materiálov sú aktivity MAAE zamerané na kontrolu a ochranu jadrových materiálov a jadrového paliva. Inšpektori MAAE vykoná-vajú pravidelné kontroly hlavných užívateľov jadrových materiálov v spoluprá-ci s národnými dozormi. Okrem toho má MAAE v jadrových elektrárňach nainš-talované zariadenia na kontrolu jadrových materiálov. Cieľom je kontrolovať,aby sa jadrové materiály využívali výlučne na mierové účely.

55.. SSppoolluupprrááccaa MMAAAAEE ssoo SSlloovveennsskkoouu RReeppuubblliikkoouu

Garantom spolupráce s MAAE je na Slovensku Úrad jadrového dozoru. Úradpravidelne vo svojich výročných správach hodnotí túto spoluprácu ako najvýz-namnejšiu zo všetkých medzinárodných aktivít. Napr. v roku 2001 bola SRzapojená v štyroch národných a desiatkach regionálnych a interregionálnychprojektov. V histórii spolupráce s MAAE boli najvýznamnejšie projekty oriento-vané na posilnenie Úradu jadrového dozoru, pomoc pri vyraďovaní prvejexperimentálnej elektrárne A - 1, školenie a prípravu personálu, banku steril-ných tkanív nemocnice v Ružinove, ako i budovanie cyklotrónu v Bratislave nazdravotnícke účely. SR veľmi účinne využíva servisy MAAE a prakticky všetkyjadrové elektrárne boli podrobené mnohým previerkam, misiám organizo-vanými MAAE. Výsledky misií zo Slovenska ukazujú, že otázkam bezpečnostisa venuje veľká pozornosť a dosiahli sa vynikajúce výsledky. Celosvetovýmrekordérom v tejto oblasti je určite elektráreň V - 1 v Jaslovských Bohuniciach,kde bolo 18 medzinárodných misií a tie skonštatovali vysokú úroveňbezpečnosti. Žiaľbohu i napriek vynikajúcim výsledkom a množstvu financiíinvestovaných do zvýšenia bezpečnosti, platí politické rozhodnutie o predčas-nom odstavení z prevádzky tejto jadrovej elektrárne.

66.. SSlloovveennsskkáá rreepprreezzeennttáácciiaa vv MMAAAAEE

Vynikajúce výsledky, ktoré SR dosiahla v oblasti zvyšovania bezpečnosti sa odrazili i v tom, ako je Slovensko reprezentované v MAAE. Naša republikasa stala členom MAAE na Generálnej konferencii v septembri 1993 po vznikuSR (Československo bolo jedným zo zakladajúcich štátov v roku 1957).Prvý predseda ÚJD Ing. Jozef Mišák sa v roku 1995 stal guvernérom MAAEv roku 1996 podpredsedom Rady guvernérov. Autor článku, Ing. MiroslavLipár, sa stal predsedom ÚJD v roku 1997, v roku 1998 sa tiež stal členomRady guvernérov a v roku 1999 jej podpredsedom.

Významný počet pracovníkov zo Slovenska pracuje i v sekretariáte MAAE.Najsilnejšie zastúpenie máme v úseku jadrovej bezpečnosti. Akoby i týmto SRdeklarovala prioritu jadrovej bezpečnosti.V tomto úseku pracuje Ing. Alexander Tóth a to v sekcii prevádzkovejbezpečnosti jadrových zariadení, Ing. Jozef Mišák ako vedúci oddelenia vývo-ja metód hodnotenia bezpečnosti a Ing. Miroslav Lipár ako vedúci sekcie pre-vádzkovej bezpečnosti jadrových zariadení. V úseku jadrovej energie pracuje Ing. Rudolf Burcl v sekcii rádioaktívnych

odpadov, v úseku záruk jadrových materiálov Ing. Stanislav Bezák, Ing.Rastislav Hajdúšek a Ing. Dominik Pacala.V úseku technickej spolupráce pracuje Ing. Jozef Zlatňanský, Ing. ElenaDošeková a Ingrid Biela.V úseku jadrovej vedy a aplikácií pracujeIng Jansta, v laboratóriáchSeibersdorfe a Ing Povinec ako veduci rádiometrickeho laboratória v Monaku.

Takéto zastúpenie odborníkov z malého Slovenska je nesporným dôkazomvysokej úrovne jadrových odborníkov v SR, ale i výsledkom výbornejspolupráce Slovenska s MAAE, ktorú zabezpečuje Úrad jadrového dozoru na čele s predsedníčkou Martou Žiakovou ako i stála misia SR pri OSN a ostat-ných medzinárodných organizáciách, ktorú vedie veľvyslanec Alojz Némethy.

77.. SSúúččaassnnoossťť aa bbuuddúúccnnoossťť jjaaddrroovveejj eenneerrggeettiikkyy nnaa SSlloovveennsskkuu

Okrem odborníkov si zrejme málokto uvedomuje akú významnú úlohu hrájadrová energetika pre slovenskú ekonomiku. Vyrába vyše 50 % spotrebynajušľachtilejšej a najdôležitejšej energie - elektrickej energie. Priamo a ne-priamo zamestnáva a živí desaťtisíce našich občanov. Za posledné obdobieurobili slovenskí odborníci obrovský kus práce vo všetkých oblastiach využíva-nia jadrovej energie.V oblasti dozoru bol vytvorený Úrad jadrového dozoru, ktorý sa za krátky časexistencie stal uznávaným pracoviskom. Žiaľ viac je uznávaný v zahraničí neždoma. Bola vytvorená legislatíva s atómovým zákonom a 16 vyhláškami, ktorédopĺňajú zákon. Pri jej tvorbe boli plne využívané medzinárodné štandardyMAAE.Slovenské jadrové elektrárne dosiahli vysokú úroveň bezpečnosti.Rekonštrukcia JE V - 1 je unikátnym dielom, ktorého rozsah a kvalita nemá vo svete obdobu. Na JE V - 2 sa realizuje program modernizácie s cieľom ďalejzvýšiť bezpečnosť, ale i výkon a predĺžiť životnosť. Elektráreň Mochovce je špičkou medzi blokmi VVER 440/213. Slovensko nezabúda ani na vyhorené palivo, spracovanie rádioaktívnych odpadov, ich ukladanie a vyraďovanie prvej jadrovej elektrárne v Československu - JE A - 1.

Všetky tieto aktivity a výsledky sú možné za troch predpokladov, legislatívnejbázy a dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, snahe Slovenských elektrární, a.s.venovať otázkam bezpečnosti prvoradú pozornosť a infraštruktúre, ktorá je schopná ciele SE, a.s. realizovať t.j. výskumnej a realizačnej základni. V tejto oblasti sa Slovensko má naozaj čím pýšiť. Výskumný ústav jadrovýchelektrární (VÚJE) predstavuje skúsenosti a kvalitu vo výskume, projektovaní,realizácii a podpore prevádzkovateľov. SR má vo VÚJE špičkové tréningovéstredisko personálu JE s využívaním moderných didaktických pomôcok vrá-tane plnorozsahových trenažérov. Okrem VÚJE existujú na Slovensku i ďalšiešpecializované firmy na podporu jadrovej energetiky a jej programov (DECOM,VÚEZ, RELKO...).

Aj v budúcnosti bude význam jadrovej energetiky na Slovensku veľmi dôležitý.A to i napriek politickému rozhodnutiu o predčasnom odstavení JE V - 1.Predpokladám, že elektrárne V - 2 a Mochovce budú naďalej zlepšovať svojebezpečnostno - prevádzkové ukazovatele a ostanú najdôležitejším zdrojomelektrickej energie na Slovensku po dlhé roky. Nie som si istý, pri súčasnejkonštelácii, dostavbou 3. a 4. bloku EMO. Nedostavba by však bola veľkáškoda pre energetiku SR ako i pre infraštruktúru spojenú s energetikou.

52

>>



Slovenská energetická agentúra

PPoosskkyyttoovvaanniiee sslluužťiieebb::

• informačný servis v energetike pre orgány štátnej správy a samosprávy • hodnotenie hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení na základe

overenia• poradenstvo v energetike, najmä v oblasti energetickej efektívnosti

a využitia obnoviteľných energetických zdrojov• energetické audity energetických hospodárstiev firiem, hodnotenie

efektívnosti prevádzky zdrojov, rozvodov a spotrebičov energie• príprava projektov racionalizácie riadenia energetického hospodárstva,

nasadenia energetických racionalizačných zariadení a kombinovanejvýroby tepla a elektriny

• vzdelávanie v krátkodobých, strednodobých kurzoch i 4-semestrálnomšpecializačnom štúdiu

• vydavateľská činnosť• kompletná organizácia konferencií, seminárov, firemných dní

SSííddlloo:: Bajkalská 27, 827 99 Bratislava 27tteell..:: 02-5342 10 36ffaaxx:::: 02-5342 10 19wweebb:: wwwwww..sseeaa..ggoovv..sskk

ener

getik

a

53

<<



Slovenský plynárenskýa naftový zväz

Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) je nezávislé združenie firiem a odborníkov pôsobiacich v plynárenstve a v súvisiacich odboroch, ktorývzniklo v roku 1993 rozdelením Československého plynárenského zväzu.SPNZ je riadnym členom Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU).

CCiieellee ččiinnnnoossttii SSPPNNZZ • Podpora a zvýrazňovanie imidžu zemného plynu ako energeticky

výhodného a ekologicky priaznivého paliva s dostatočnými zdrojmi pre svet aj Slovenskú republiku.

• Presadzovanie záujmov kolektívnych členov v Slovenskej republike• Reprezentácia plynárenstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej

plynárenskej únii, aktívny podiel na jej činnosti, spolupráca s ďalšímieurópskymi a svetovými mimovládnymi organizáciami.

• Aktívna podpora technického a ekonomického pokroku v slovenskomplynárenstve

• Zastupovanie plynárenstva pri tvorbe zákonných noriem a technických predpisov a prispôsobovaní slovenskej legislatívy právnemu prostrediuEurópskej únie.

HHllaavvnnéé aakkcciiee SSPPNNZZ vv rrookkuu 22000033• Medzinárodná konferencia GAS FORUM 2003, Bratislava• Zasadanie Výkonného výboru a Technicko-koordinačného výboru IGU

(EXC/TCC IGU), Tatranská Lomnica• Svetový plynárenský kongres (WGC Tokyo 2003)• Snem SPNZ

ZZoozznnaamm ččlleennoovv SSPPNNZZAgrostav Družstvo, Rožňava • Aquagas, s.r.o. Piešťany • Cech vykurovania a tepelnej techniky, Zvolen • Ediko SK, a.s. Bratislava • Ekoprim, s.r.o.Prešov • Energo Controls, spol. s r.o., Žilina • Emerson ProcessManagement, s.r.o., Bratislava • Flaga Slovplyn, s.r.o., Pezinok • GaG - JozefGreš, Košice • Gamo, a.s. Banská Bystrica • Gas&Oil, s.r.o., PopradGawaplast, s.r.o., Bratislava • Gaz de France, Bratislava • Glynwed, s.r.o.,Trnava • Fakulta BERG TU, Košice • H&H Unikov, s.r.o., Trnava • Hutiras.r.o., Prievidza • Hutnícka fakulta TU, Košice • Hydrostav, a.s., BratislavaInsituform Hulín, Rohrsanierungstechniken, s.r.o. Hlohovec • Inžinierskestavby, a.s. Košice • Istroenergo Group, a.s., Levice • Křižík, a.s., Prešov

Menerit, s.r.o., Šaľa • Metalfin, a.s. Šaľa • Miva, s.r.o., Smižany • Montrúr,s.r.o., Košice • Nafta, a.s., Gbely • MTF STU, Trnava • PKP systém, s.r.o.,Šaľa • Pozagas, a.s., Malacky • PPS, a.s., Levice • Premagas, s.r.o., StaráTurá • Prematlak, a.s., Stará Turá • Probugas, a.s., Bratislava • Prvá paro-plynová spoločnosť, a.s., Levice • RMG Regel+Messtechnik GmbH Slovakia,Bratislava • SCHUCK Slovensko, Protikorózna ochrana, s.r.o., PadarovceSigmatech, a.s., Šaľa • SPP, a.s., Bratislava • Slovgeoterm, a.s., BratislavaSPP Bohemia, a.s. Praha • SPP Servis, a.s., Bratislava • Stavasta, s.r.o.,Banská Štiavnica • Strojnícka fakulta STU, Bratislava • Strojnícka fakultaŽU, Žilina • Sukmont, a.s., Snina • 4U, a.s., Trenčín • Trimont, s.r.o., TrenčínVÚSAPL, a.s., Nitra • Výskumný ústav zváračský, Bratislava • YMS, a.s.,Trnava

SSlloovveennsskkáá ppllyynnáárreennsskkáá aaggeennttúúrraa,, ss..rr..oo..Slovenská plynárenská agentúra, s.r.o. (SPA) je 100% dcérska spoločnosťSPNZ. SPA je akreditovanou organizáciou pre odborné vzdelávanie v oblastivyhradených technických zariadení plynových a vyhradených technickýchzariadení tlakové nádoby. Cieľom SPA je pôsobiť ako odborná profesná orga-nizácia vytvárajúca jednotný prístup k riešeniu problémov plynárenstva na Slovensku s prostredí zjednocujúcej sa Európy a vznikajúcich potriebadaptácie technických normatívov a prieniku nových technických prvkov a technológií. SPA sa zameriava na prípravu a organizačné zabezpečenieodborných seminárov, sústavné vzdelávanie odborníkov v plynárenstve a ostatné súvisiace činnosti.

PPrreeddssttaavviitteelliiaa SSPPNNZZPrezident: Ing. Pavol JanočkoViceprezident: Ing. Ivan SlezákGenerálny sekretár: Ing. Imrich Discantini

SSlloovveennsskkýý ppllyynnáárreennsskkýý aa nnaaffttoovvýý zzvvääzzsídlo: Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislavasekretariát: Pribinova 23, 810 11 Bratislava 111, P.O.Box 2Tel.: +421(2)5273 3056, 5273 3057Fax: +421(2)5273 3057e-mail: [email protected]: www.spnz.sk, www.sgoa.sk

54

>>



Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky (ZHŤPGSR) je zamestnávateľská organizácia, ktorá vznikla 24. augusta 1990 v Banskej Bystrici. Združuje organizácie pôsobiace v oblastiach:

• železo a oceľ• neželezné kovy• hutnícka druhovýroba• uhoľný priemysel• železnorudné baníctvo• nerudné baníctvo• magnezitový priemysel• ťažba a uskladňovanie uhľovodíkov• geológia

ZHŤPG SR je ovorenou zamestnávateľskou organizáciou, združujúcou výrobnéa obchodné organizácie, výskumné a projektové, ale aj vzdelávacie a spoločenské organizácie vyššie uvedených odvetví. Poslaním ZHŤPG SR je vytváranie objektívnych podmienok pre dynamický rozvojzamestnávateľských a podnikateľských aktivít, na ochranu a presadzovaniezáujmov členov. ZHŤPG SR koordinuje postup a presadzuje spoločné záujmysvojich členov vo vzťahu k zastupiteľským zborom a orgánom štátnej správy,odborovým organizáciám a vo vzťahu k partnerským zamestnávateľskýmorganizáciám doma a v zahraničí.

ŠŠttrruukkttúúrraa ťťaažťoobbnnééhhoo pprriieemmyysslluu SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyyOdvetvie ťažby a spracovania nerastných surovín na Slovensku tvorí ťažbahnedého uhlia, ťažba a spracovanie surovín pre žiaruvzdorný priemysel, ťažbasideritu, niektorých monominerálnych rúd a viacerých nerudných surovín ako kamenná soľ, bentonit, mastenec, kremenec a ťažba a uskladňovaniezemného plynu a ropy.

UUhhooľľnnéé bbaannííccttvvooHnedé uhlie predstavuje v podmienkach SR jediný významný domáci palivo-vo-energetický zdroj, pričom až 86% primárnych energetických zdrojov musíSR dovážať. Vzhľadom na túto skutočnosť musí byť tento zdroj považovaný za strategickú energetickú základňu pre prípady krízových situácií. Hnedéuhlie sa produkuje v piatich lokalitách tromi podnikateľskými subjektami. Po sústavnom poklese od 80. rokov je jeho ťažba v súčasnosti prakticky sta-bilizovaná na úrovni 3,7 mil. ton ročne, čo zabezpečuje 75% potrieb vnú-torného trhu. V regiónoch s rozvinutou ťažbou predstavuje významnú časťzamestnanosti. Zásadným problémom ťažby uhlia na Slovensku je dopad reg-ulácie cien elektrickej energie a plynu na ťažobné organizácie, čo vyvoláva tlakna cenu uhlia. Prírodný potenciál bilančných uhoľných zásob umožňuje rozví-jať intenzitu odbytovej ťažby na úrovni 3600 až 3800 kt ročne. Táto ťažba je dosahovaná v súčasnosti a predstavuje optimum vo vzťahu k prírodnýmzdrojom.

Ťťaažťbbaa aa uusskkllaaddňňoovvaanniiee uuhhľľoovvooddííkkoovvV podmienkach Slovenska predstavuje táto oblasť ťažbu plynu, ropy, gazolínua propán-butánu, ďalej podzemné uskladňovanie zemného plynu, realizáciukonverzie plynových ložísk na podmienky uskladňovania zemného plynu,

výstavbu podzemných zásobníkov plynu a ich prevádzkovanie, obchod s ply-nom, spoluprácu na realizácii využívania termálnej energie a geologicko-prieskumnú činnosť. Dominantnou aktivitou je uskladňovanie zemného plynu v podzemných zásobníkoch. Význam uskladňovania plynu na Slovensku vyplý-va hlavne z lukratívnosti lokality, ktorá leží v blízkosti rozhodujúcej križovatkytranzitných plynovodov v smere východ-západ-juh. Týmto tranzitným systé-mom prúdi zemný plyn od ruského producenta k spotrebiteľom v západnej a južnej Európe, pričom ročne sa cez tento koridor prepraví 83 mld. m3.Zároveň sa neustále predlžuje vzdialenosť od producenta ku spotrebiteľovi.Výsledky geologicko-prieskumných prác za posledné obdobie neumožňujúzásadný zvrat v ťažbe ropy a zemného plynu. V najbližších rokoch je predpok-lad poklesu ťažby ropa zo súčasných cca 60 kt ročne a v prípade ťažby zem-ného plynu sa očakáva stabilizácia na úrovni 220 mil. m3 ročne.

MMeeddzziinnáárrooddnnáá ssppoolluupprrááccaa• Výbor OECD pre oceľ• Bilaterálna spolupráca s odvetvovými zamestnávateľskými združeniami• Účasť v orgánoch Svetového baníckeho kongresu (WMC)• Účasť v medzinárodných projektoch

ZZoozznnaamm ččlleennoovv ZZHHŤťPPGG SSRRAlcupro, a.s. • Banská obchodná spoločnosť, a.s. • Baňa Dolina, a.s.Baňa Záhorie, a.s. • ČSRB, s.r.o. • Drôtovňa Drôty, a.s. • Drôtovňa Kordy,a.s. • Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, TU KošiceFarmet, a.s. • Geocomplex, a.s. • Geohyco, a.s. • Hornonitrianske banePrievidza, a.s. • Hosta, a.s. • Hutnícka fakulta, TU Košice • Hutný projektKošice a.s. • IDO - Hutný projekt, a.s. • INCO - Banské projekty, a.s. • Ingeoa.s. Žilina • Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava • Keramika a.s.Košice • MR Trading, a.s. • Nafta, a.s. • OFZ, a.s. • OFZ Trading, a.s.Ostpol Lučenec, s.r.o. • Rudné bane, štátny podnik `adi• Rudný projekts.r.o. Košice • SEKO Slovakia, a.s. • Slovenská banícka spoločnosť, BanskáBystrica • Slovenská hutnícka spoločnosť, Košice • SMZ, a.s. • Solivaryakciová spoločnosť Prešov • Štátny geologický ústav Dionýza ŠtúraTechnická univerzita v Košiciach • U.S.Steel Košice, s.r.o. • VSŽ akciováspoločnosť Košice • Výskumný ústav hutníckej keramiky • ZSNP, a.s.Želba, a.s. • Železiarne Podbrezová a.s.

PPrreeddssttaavviitteelliiaa ZZHHŤťPPGG::Prezident: Dr.h.c., Ing. Jozef PittnerGenerálny sekretár: Ing. Bartolomej Petö

KKoonnttaakktt::Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republikyJašíkova 2821 03 Bratislava 2Tel.: +421(2)4333 7266Fax: +421(2)4342 7567e-mail: [email protected]: www.zhtpg.sk

Zväz hutníctva, ťažobnéhopriemyslu a geológieSlovenskej republiky

ener

getik

a

55

<<



Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíÚrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgán štátnej správy, ktoréhopotreba existencie v novom trhovom prostredí v minulom období z roka na rok narastala. Požiadavka jeho zriadenia zo strany Európskejúnie, ako nezávislého národného regulátora tzv. prirodzenýchmonopolov, bola aj jednou z hlavných podmienok úspešného zavŕše-nia prístupového procesu Slovenskej republiky v kapitole Energia.

Sieťové odvetvia - plynárenstvo, elektrina, zásobovanie teplom a vodohospodárske činnosti - sú existenčne nevyhnutné pre chodcelého hospodárstva i pre chod každej jednej domácnosti. Je pretonevyhnutné reguláciou zo strany štátu zladiť záujmy podnikateľov v oblasti výroby, transferu a predaja energií a investorov na jednejstrane a záujmy spotrebiteľov na strane druhej. Regulácii podliehakaždý subjekt podnikajúci v sieťových odvetviach, bez ohľadu na formu vlastníctva. Cieľom vytvorenia nového regulačného rámcateda nebol len samotný proces regulácie, ale celková zmena riadeniaoblasti energetiky. Mala v prvom rade dosiahnuť nezávislosť regulácieod výkonnej moci. Až potom sa dalo postupovať vo zvyšovaní efek-tívnosti všetkých procesov v energetike a zabezpečení spoľahlivéhozásobovania energiami. Len vymedzením jasných pravidiel podnika-nia orgánom nepodliehajúceho politickým tlakom, kontrolou ich dodržiavania sa mohla energetika stať atraktívnou pre našich i zahraničných investorov.

Dôležitým prvkom novej situácie bola aj požiadavka zjednotenia vec-nej a cenovej regulácie, vykonávanej dovtedy na dvoch miestach - na Ministerstve hospodárstva SR a Ministerstve financií SR. Takýtostav bol zdrojom netransparentnej regulácie, lebo išlo o spojenievlastníckych a regulačných funkcií a vyžadoval si ich striktné oddele-nie.

Zákon 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach prijalaNárodná rada SR v júni 2001 a účinnosť zákon nadobudol 1. 8. 2001s výnimkou oblasti regulácie cien, v ktorej nadobudne účinnosť 1. 1.2003.

Dňa 16.10.2001 vymenoval prezident Slovenskej republiky v zmyslezákona č. 276/2001 Z.z. regulačnú radu v zložení: Ing. PeterČarakčiev, Ing. Ján Klepáč, Ing. Ján Matuský, Ing. František Švec, Ing. Stanislav Reguli a Prof. Ing. Dušan Holoubek, CSc.

Regulačná rada dňa 17.10.2001 zvolila za svojho predsedu Ing. Čarakčieva, ktorý sa podľa zákona stal súčasne predsedomÚradu pre reguláciu sieťových odvetví. Za podpredsedu regulačnejrady bol zvolený Ing. Ján Matuský, ktorý sa súčasne stal podpredse-dom ÚRSO.

Hlavné ciele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sú definované v zákone. Sú to:• vytvorenie a podpora konkurenčného prostredia• podpora fungovania trhových síl v sieťových odvetviach• zabezpečenie poskytovania spoľahlivej, úspornej

a vysokokvalitnej dodávky tovarov a služieb.

Zákon je koncipovaný tak, aby vytváral rovnováhu medzi záujmamispotrebiteľov a investorov a podporoval poskytovanie kvalitnýchtovarov a služieb. Úlohou regulačného orgánu je chrániť záujmyspotrebiteľov pred monopolistickým správaním sa regulovaných pod-nikov a súčasne chrániť záujmy investorov tým, že im poskytnepríležitosť na dosiahnutie primeranej návratnosti svojich investícií a zároveň stimulovať regulované firmy, aby fungovali účinne a efek-tívne.

Ako súčasť zmien v regulačnom prostredí preberá ÚRSO zodpoved-nosť za niektoré regulačné aktivity štátu, ktoré vykonávali Ministerstvohospodárstva SR a Ministerstvo financií SR. Sú to najmä:• vydávanie licencií pre výkon regulovaných činností,• regulácia cien,• schvaľovanie výstavby, rekonštrukcie alebo zrušenia objektov

sieťových odvetví, ak to vyžaduje zákon,• prístup k sieťam,• štátny dohľad nad vedením obchodu zo strany regulovaných

subjektov,• účasť pri navrhovaní zákonov a vyhlášok týkajúcich sa sieťových

odvetví.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už má za svoju krátku existenciuza sebou niekoľko dôležitých úloh. Jedna z nich bola exaktnestanovená priamo v § 18 ods.3 zákona., ktorý uložil úradu povinnosťdo 31. decembra 2001 určiť spôsob výpočtu maximálnych cien a tarífza dodanie zemného plynu pre jednotlivé skupiny odberateľov, ktorýbude platný od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005.

V marci 2002 vydal úrad rozhodnutie o rozsahu regulácie cien za dodávku elektriny pre chránených odberateľov a distribúciu elek-triny pre oprávnených odberateľov.V súčasnosti regulačná rada prijala rozhodnutie o rozsahu reguláciecien tepla a rozhodnutie o rozsahu regulácie cien vodného a stočného. Úrad sa významnou mierou podieľa na príprave novely zákonač.70/1998 Z.Z. a nadväzujúcej sekundárnej legislatívy. Všeobecnezáväznými predpismi upraví podrobnosti o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky opráv-nených nákladov a primeraného zisku.

Veľmi dôležitou oblasťou činnosti bude od roku 2003 kontrolná čin-nosť úradu. Úrad bude vykonávať dohľad nad podmienkami podnika-nia v sieťových odvetviach so zameraním na dodržiavanie podmienokdržiteľov licencií, dohľad nad súladom činnosti s ich obchodnými pod-mienkami, rozsahom cenovej regulácie a riešenie podnetov pod-nikateľských subjektov a občanov.

Ďalšie informácie o úrade a jeho činnosti môžu záujemcovia nájsť na webovej stránke úradu: wwwwww..uurrssoo..ggoovv..sskk

56

>>



Slovenské jadrové fórum (SJF) vzniklo v roku 2000 a združuje vedcov, te-chnikov a ostatných pracovníkov v jadrovej energetike. SJF vzniklo podľa vzoruiných organizácií v Európe, ktoré sú združené v organizácii FORATOM.FORATOM má sídlo v Bruseli a má priamu väzbu na Európsku úniu. SJF vydá-va časopisy, organizuje semináre, vypracováva odborné stanoviská, infor-mačné materiály a články. Prispieva do novín a časopisov a na svojej webovejstránke www.sjforum.sk poskytuje podrobné informácie. SJF disponujevysokým vedeckým a technickým potenciálom odborníkov.

My, členovia Slovenského jadrového fóra zastávame názor, že jadrováenergia sa po niekoľkých rokoch stagnácie dočká renesancie. Stagnácia bolaspôsobená tým, že v priemyselne vyspelých štátoch sveta už jadrová ener-getika zaujala svoje miesto vo vyváženej skladbe zdrojov a pracuje so stále sa zvyšujúcou spoľahlivosťou. Svedčia o tom štatistické údaje o prevádzke,zbierané odbornými celosvetovými organizáciami. Neustále sa zvyšujebezpečnosť jadrových elektrární tým, že sa neustále zdokonaľujú bezpečnost-né systémy a akékoľvek poruchy boli dôkladne analyzované a príčiny bolipresne špecifikované. Opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť výskytu prípadnýchporúch a závad, sú publikované v celosvetovom meradle a sú posudzované a aplikované na všetkých jadrových reaktoroch vo svete.

V prostredí, ktoré naliehavo vyžaduje potrebu trvalo udržateľného rozvojaa kde jedna polovica obyvateľov zeme nemá prístup ku zdrojom energie, pit-nej vody a trpí nesmiernou chudobou, v prostredí, ktoré je ohrozené globálnouzmenou klímy a v prostredí, ktoré je poznačené vyčerpávaním zdrojov fosíl-nych palív, sa jadrová energetika javí ako možné riešenie nedostatkov a spô-sob, ako chudobné krajiny sveta môžu zvýšiť svoju životnú úroveň.

Najvyspelejšie priemyselné štáty sveta - USA, Japonsko, Veľká Británia,Francúzsko, Nemecko, Rusko, Kanada a iné - sa pripravujú na nový „atómovývek“, ktorý by mal prísť okolo roku 2010. Pripravujú sa nové typy jadrovýchreaktorov so zlepšenou ekonomikou, s vynikajúcimi bezpečnostnými charak-teristikami (hoci o dnešných reaktoroch sa rozhodne nedá povedať, že by bolinebezpečné). Nové jadrové elektrárne pomôžu nahradiť staršie dožívajúcejadrové bloky, ale taktiež i dožívajúce konvenčné elektrárne, predovšetkým tie,ktoré spaľujú fosílne palivá.

Alternatívne zdroje energie nevyriešia v najbližších desaťročiach problémzásobovania energiou. Cena za jednotku energie pri využívaní alternatívnychzdrojov je stále niekoľkonásobne vyššia ako cena energie z jadrových, či kon-venčných elektrární a problémom je stále závislosť od prírodného výskytuprimárnej energie slnka, vetra a vody. Ich význam bude preto aj v budúcnostiiba doplnkový.

Obrovský problém znečisťovania atmosféry skleníkovými plynmi si naliehavo vyžaduje riešenie. Jedno riešenie ponúka priemyselnenajvyspelejšia krajina sveta - USA, kde sa automobilová doprava v priebehucelého 20. storočia rozvíjala na báze spaľovania uhľovodíkových palív.Najnovšie zákonné úpravy v USA obmedzujú rozvoj spaľovania uhľovodíkovpre automobily. Budovanie výrobnej a distribučnej siete nového, ekologickynezávadného paliva - vodíka - si vyžiada veľké množstvo energie a to môžeposkytnúť jedine atómová energia. Prechod na vodíkové palivo v automo-bilovej doprave prinesie aj výhodu zmenšenia závislosti na producentoch ropya zemného plynu, ktorá často vyúsťuje do medzinárodno-politických problé-mov.

Čo je potrebné urobiť, aby jadrové energetika bola lepšie prijímaná verejnosťou a aby bola očistená od nezaslúžených prívlastkov?Je potrebné poskytovať verejnosti informácie o tom, že:• jadrová energetika nemá už dávno nič spoločné s jadrovými zbraňami,• jadrové elektrárne zo všetkých druhov priemyselných elektrární najviac

šetria životné prostredie,• bezpečnosť jadrových elektrární sa dnes dostala na veľmi vysokú úroveň

vo svete i u nás,• problémy spracovania a ukladania jadrových odpadov sú vyriešené,• problém globálnej zmeny klímy je skutočne vážny a jadrová energetika

môže pomôcť k jeho zmierneniu,• zásoby fosílnych palív míňame rýchlejšie ako na to má naša generácia

právo,• elektrická energia je na Slovensku vyrábaná tak, aby boli dosiahnuté

najnižšie náklady,• najlepšie ekologické a ekonomické parametre dosahuje energetická

sústava Slovenska pri prevádzke šiestich jadrových blokov,• po realizovanej postupnej rekonštrukcii je pasívna a aktívna bezpečnosť

jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach porovnateľná s bezpečnosťou iných jadrových blokov podobného veku v západnej Európe,

• bloky jadrovej elektrárne Mochovce po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňajú tie najprísnejšie bezpečnostné kritériá,

• jadrové bloky „sovietskeho typu“ po realizácii bezpečnostných vylepšení a pri prevádzkovaní kultivovaným európskym spôsobom sú vysoko bezpečné a nemajú nič spoločné s neľudskosťou bývalého „sovietskeho režimu“,

• prevádzkovanie jadrových elektrární na Slovensku neuprednostňujeme na základe príslušnosti k istej profesnej skupine, ale:- s uvedomením si zodpovednosti za zásobovanie Slovenska elektrickou

energiou,- so zodpovednosťou za životné prostredie v národnom a celosvetovom

rozmere,- so zodpovednosťou za hospodársky vývoj Slovenska,- s vedomím zodpovednosti za udržanie sociálneho zmieru,- s vedomím príspevku zodpovednosti za vývoj zahraničného obchodu.

Jadrové elektrárne sú dôležitým a spoľahlivým spôsobom získavaniaenergie vo všetkých vyspelých priemyselných krajinách. Viac ako polovicaelektrickej energie sa vyrobí v jadrových elektrárňach vo Francúzsku, Litve,Belgicku a na Slovensku. Viac ako pätina elektrickej energie pochádza z jadravo Švédsku, Nemecku, USA, Kanade, Japonsku, Fínsku, Španielsku a v inýchvyspelých štátoch. Ďalší rozvoj jadrovej energetiky plánujú v USA, Japonsku,Fínsku a v niektorých štátoch Ázie a Afriky, kde trpia nedostatkom iných ener-getických zdrojov.

Jadrová technológia sa vyvíjala päťdesiat rokov a za ostatné desaťročia sa zdokonalila na bezpečné a spoľahlivé priemyselné odvetvie. Odsudzovaniejadrovej energie je založené najmä na nevedomosti. SJF chce, aby sa širokáverejnosť dozvedela o jadrovej energetike čo najviac, a aby všetci boli infor-movaní pravdivo a úplne.

Postarajme sa spoločne o to, aby slovenská energetika bola odvetvím,ktoré spoľahlivo, bezpečne a za rozumné, pre konzumenta prijateľné ceny,zásobuje obyvateľstvo a hospodárstvo elektrickou energiou. Hoci nemámedostatok primárnych energetických zdrojov a väčšinu musíme dovážať, jestvu-je možnosť a výzva, aby pridaná hodnota vo výrobe elektrickej energie vznikalaa zostala na Slovensku. Slovensko má všetky techické predpoklady, aby boli tieto ciele splnené.

Poštová adresa: SSlloovveennsskkéé jjaaddrroovvéé ffóórruummJ. Bottu 2, 917 00 Trnava Tel.: +421 - 033 - 53 40 862Fax: +421 - 033 - 55 22 317 Kontaktná osoba: Ing. Vladimír Grujbárgenerálny sekretárSlovenského jadrového fóra e-mail: [email protected] www.sjforum.sk

Slovenské jadrové fórum Ing. Vladimír Grujbár

ener

getik

a

57

<<



HHiissttóórriiaa zzddrruužťeenniiaa Energetické centrum Bratislava (ECB) založila v roku 1993 Európska komisia v rámci

programu THERMIE a od jesene roku 1995 do konca roku 1995 pracovalo ako súčasť pro-gramu SYNERGY. Oba tieto programy riadi Generálne riaditeľstvo pre energiu - DG XVIIEurópskej komisie. V roku 1992 poverilo DG XVII Hornorakúske Združenie pre úsporyenergie - OÖ ESV Linz založením a riadením ECB. Od roku 1997 bolo ECB na základe dohodymedzi DG XVII, MH SR, OÖ ESV Linz a SEI-EA začlenené do štruktúry Slovenskej EnergetickejInšpekcie - Energetickej Agentúry (SEI-EA), ako útvar zahraničnej spolupráce so zameranímna projekty EÚ realizované na Slovensku. Po rokoch úzkej a úspešnej spolupráce so SEI-EApodniklo Energetické centrum krok smerom k nezávislosti a v januári 1999 vytvorilosamostatný subjekt - združenie Energetické centrum Bratislava. Na základe výberovéhokonania Európskej komisie sa ECB v rámci SEI-EA stalo členom siete FEMOPET Európskejkomisie (Fellow Members (pridružení členovia) of the Organization for the Promotion of Energy Technologies) zameranej na podporu energeticky efektívnych technológií a OEZ. V roku 1999 sa ECB spolu so SEA zúčastnilo výberového konania Európskej komisie na pri-jatie za plnohodnotného člena siete OPET. Vo výberovom konaní konzorcium ECB - SEAuspelo a od 1. 1. 2000 zastupuje Slovensko v tejto sieti.

ČČoo jjee ttoo ssiieeťť OOPPEETT aa aakkoo bboollaa vvyyttvvoorreennáá??Sieť OPET (Organizácie pre Podporu Energetických Technológií), dnes evidujúca

už viac ako 100 členských organizácií, bola založená v rámci programu THERMIE, s úlohoupodporovať prienik nových a úspešných energetických technológií na domáci trh, ako aj rozšírenie spolupráce v energetickom výskume a vývoji v členských štátoch EÚ. Člen-mi siete sú tak súkromné, ako aj verejné inštitúcie, so skúsenosťami v oblasti realizácie ino-vačných energetických systémov v rôznych technologických odvetviach. Organizácie OPETpri plnení svojich úloh využívajú rôzne prostriedky, najmä špecializované odborné seminárea konferencie, významné odborné výstavy, školenia, marketingové štúdie, informácie o ino-vačných technológiách a o možnostiach podpory z programov EÚ.

PPrrííkkllaaddyy aakkttiivvííttSilnou stránkou ECB je predovšetkým celoeurópsky, nadnárodný rámec, široké port-

fólio a množstvo aktivít. Venuje sa vypracovávaniu analýz jednotlivých sektorov národnéhohospodárstva v rámci energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a dopadov na životné prostredie spolu s navrhovaním možností budúceho rozvoja.Spolupracuje pri samotnej implementácií projektov, čo poskytuje ideálnu príležitosť otesto-vať kvalitu vlastných odporúčaní. ECB organizuje medzinárodné a národné konferencie,semináre, odborné školenia, poradenské a konzultačné stretnutia, ktoré umožňujú získaťprehľad o globálnom dianí a aktualitách.

Spomedzi významnejších aktivít je ECB členom medzinárodného konzorcia zodpoved-ného za prípravu Národnej štúdie energetickej efektívnosti pre Slovensko, ktorej výstupmisú konkrétne akčné plány rozvoja energetickej efektívnosti a OEZ. Klientom štúdie je Ministerstvo hospodárstva SR, iniciovala ju Svetová banka v spolupráci s rakúskymkonzultačným fondom z cieľom asistovať Slovenskej vláde pri zostavovaní priorít pre politikyzamerané na zvyšovanie celkovej efektívnosti Slovenskej ekonomiky.

Centrálne zásobovanie teplom, identifikácia investičných možností s uplatnenímkogenerácie je projekt spracovaný pre Dánske ministerstvo životného prostredia v rámciprogramu „Dánska ko-operácia v oblasti životného prostredia v krajinách strednej a východnej Európy“. V procese tvorby je štúdia určovania potenciálu biomasy ako obnoviteľného zdroja energie na Slovensku v spolupráci s Technickou Univerzitou Zvolen.

Tak ako v rokoch 1998 a 2000, aj počas v roku 2002 je spracovaná publikácia „EnergySector of Slovakia“, ktorej cieľom je poskytnúť komplexný obraz situácie a nových trendov v slovenskej energetike. Publikácia je vzhľadom na celoeurópsky kontext pripravovaná v anglickom jazyku a o záujme svedčí spolu 7 vydaní prvých dvoch verzií.

Čo sa týka kogenerácie a jej využitia v slovenských podmienkach, ECB spolu so spoločnosťou Intech a SEA, pripravuje v rámci medzinárodného konzorcia analýzuaplikácie alternatívnych finančných metód, medzi ktoré patrí aj financovanie treťou stranou(TPF), pri implementácií projektov malého a stredného inštalovaného výkonu (do 100MWe). Klientom štúdie je Európska komisia a domáci účastníci trhu.

Združenie Energetické centrum Bratislava

58

>>



V rámci implementačných aktivít, ktoré ECB postupne rozširuje, boli po založenízdruženia právnických osôb „BIOMASA“, zameraného na energetické využívanie biomasy v regiónoch, realizované prvé dva pilotné projekty v obciach Klokočov a Lúky v Žilinskom a Trenčianskom kraji. V spolupráci s nadáciou Ekopolis, firmou Thermosolar Žiar nad Hronom a firmou Ekoenergia, bolo inštalované solárne zariadenie na zabezpečenie TÚVpre domov dôchodcov v obci Nesluša v okrese Kysucké Nové Mesto.

Ďalšou z našich aktivít je príprava medzinárodne vytvoreného a podporenéhoobrátkového fondu spravovaného domácim finančným subjektom, ktorý je určený na realizáciu reťazca projektov rekonštrukcie verejného osvetlenia v slovenských obciach.Projekt nadväzuje na sériu energetických auditov v slovenských mestách a obciach, ktorézabezpečili naši partneri - Slovenské Elektrárne a.s. a Slovenská Technická Univerzita (STU),Fakulta elektrotechniky - v rámci „Demand Side Management“ aktivít.

V oblasti vzdelávacích aktivít ECB iniciovalo a zorganizovalo 2 ročníky medzinárodnejkonferencie „International Slovak Biomass Forum“ (2001 a 2002). Každý z ročníkov konfer-encie navštívilo viac ako 130 účastníkov z 15 európskych krajín, zväčša členských krajín EÚ,ako aj vysoké slovenské a európske štátne autority. Cieľom konferencie, ktorej tretí ročník sa uskutoční vo februári 2003, je poukázať na možnosti, aktuálny stav, prínosy a bariéry a hlavne medzinárodné riešenia globálneho rozvoja energetického využívania biomasy.

Ako príklad nadnárodnej spolupráce krajín strednej Európy bol 16.-17. mája 2002 uspo-riadaný prvý ročník medzinárodnej konferencie „Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdro-je energie v strednej Európe“ - „Central European Energy Efficiency and Renewable EnergySources“ (CEEERES). Špecifikom konferencie je, že bude „cestovať“ z krajiny do krajiny,pričom jej druhý ročník bude organizovaný v Českej republike.

V rámci podpory využívania malej a strednej kogenerácie boli v spolupráci so spoločnosťou Intech a SEA usporiadané 2 série školiaceho kurzu „Aplikovanie kogenerá-cie v praxi“. Na oboch školiacich kurzoch, zastrešených Ministerstvom hospodárstva SR,boli prítomní zástupcovia štátnych autorít, podnikatelia, priemyselní energetici, projektanti i univerzitní odborníci.

Okrem vyššie uvedených aktivít sa postupne vytvára celoslovenský energetickýporadensko-konzultačný komplex vo forme internet - manuál - osobné stretnutia.Internetový portál www.e-filip.sk je v slovenskej mutácii k dispozícií od apríla 2001. jehozmyslom je poradiť ako rozumne stavať a rekonštruovať, z čoho stavbu financovať a na aképrávne úskalia je vhodné sa sústrediť. Portál navyše flexibilne odpovie na otázky a pripomienky návštevníkov, ponúka zábavu, aktuálne informácie a novinky. Koncom roka2001 bola na trh slávnostne uvedená poradenskú publikácia - manuál „Stavajme a býva-jme s Filipom“ ktorá čitateľom približuje problematiku energetických úspor, ktoré je možnédosiahnuť v každodennom živote domácnosti. Publikácia je k dispozícii vo viacerých kníhku-pectvách, je možné si ju taktiež objednať priamo v ECB alebo prostredníctvom internetovejstránky www.ecb.sk. V súčasnosti sa pripravuje spustenie siete poradenských centier ECB v krajských mestách SR, v ktorých budú vybraní experti prostredníctvom osobných konzultá-cií zodpovedať otázky návštevníkov a riešiť ich technické problémy pri stavbe a rekonštrukcii.

PPoonnuukkaa sslluužťiieebb zzáákkaazznnííkkoovviiECB ponúka vysokokvalifikovanú asistenciu (formou školiaceho strediska) pre priemyselmestá a obce, pri príprave individuálnych podnikateľských zámerov a medzinárodných pro-jektov aj pre predvstupové fondy Európskej únie, ktoré si vyžadujú všeobecný odbornýposudok, špecifické zhodnotenie vhodnosti témy zámeru, technickú asistenciu, monitoringzahraničných partnerov z viac ako 50 krajín a v nemálo prípadoch aj prísun dodatočnéhofinančného zabezpečenia. Zanedbateľná nie je ani spolupráca pri organizácii odbornýchškolení, konferencií, seminárov a workshopov medzinárodného rozmeru a asistencia prihľadaní externej odbornej spolupráce pri príprave a realizácii projektov.

Príprava údajov a informácií o sektore energetiky na Slovensku, príprava informácií o aktuálnych energetických projektoch a možnostiach účasti na ich realizácii, komplexnéenergetické poradenstvo pre priemysel a domácnosti, vypracovávanie analýz prieskumovtrhu tvoria najväčšie percento z našich realizovaných aktivít.

ENERGETICKÉ CENTRUM BRATISLAVA, BAJKALSKÁ 27, 821 01 BRATISLAVATel. ++421 2 582 484 72, Fax. ++421 2 582 484 70wwwwww..eeccbb..sskk

59

EElleekk

ttrrooeenn

eerrggee

ttiikkaa

60

>> Výrobné podniky

HHllaavvnnáá ččiinnnnoossťť :: výroba a obchod s elektrickou energiou a teplomVVýýrroobbnnáá zzáákkllaaddňňaa :: jadrové elektrárne, konvenčné tepelné elektrárnea vodné elektrárne

Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť sú najväčšou elektráren-skou spoločnosťou v Slovenskej republike. Energetické zdroje SE, a.s.majú približne 85 percentný podiel na celkovej výrobe elektrickejenergie v SR.Hlavnou činnosťou akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne je výro-ba elektrickej energie a tepla, ďalej obchod s elektrickou energiou a s teplom. Elektrickú energiu predáva trom regionálnym distribučnýmpodnikom a piatim vybraným veľkým priemyselným podnikom v SR.

Medzi najdôležitejšie ciele spoločnosti patrí: • bezpečná, spoľahlivá, ekonomicky výhodná a ekologicky

vyhovujúca prevádzka výrobno-technickej základne, • zabezpečenie plynulého uspokojovania potrieb zákazníkov

dodávkami elektriny a tepla v dostatočnom množstve,požadovanej kvalite a za primerané ceny,

• trvalé znižovanie pôsobenia negatívnych dopadov na životnéprostredie,

• vytváranie potrebných finančných predpokladov pre zabezpečenieprimeraného rozvoja a obnovy výrobno-technickej základne SE, a.s.,

• postupné prispôsobovanie sa podmienkam európskeho trhu s elektrickou energiou podľa smerníc EÚ 96/92 a príprava SE, a.s.na reštrukturalizáciu a privatizáciu pre zachovanie postaveniaspoločnosti pri otváraní trhu.

Každoročné výsledky dokazujú, že elektrická energia a teplovyrobené v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne patria k spotreb-ným tovarom, ktoré pre odberateľov fungujú „samozrejme“ v každomčasovom okamžiku. Bolo tak vďaka tomu, že akciová spoločnosť

Slovenské elektrárne (SE, a.s.) dôsledne plní svoje hlavné poslanie,pre ktoré bola zriadená, spoľahlivo, bezpečne a v požadovaných para-metroch vyrába a rozvádza elektrickú energiu a teplo podľaokamžitých požiadaviek svojich zákazníkov. Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne má perfektnú skladbu zdro-jov. V diagrame denného zaťaženia spotreby elektrickej energie tak-mer celé základné zaťaženie - vyše 60 % výroby, pokrýva výrobou na báze jadrovej energie. Má výbornú skladbu tepelných zdrojov, ktorépracujú tiež v základnom alebo v pološpičkovom zaťažení. Vlastnívodné elektrárne, ktoré voľakedy slúžili celej energetickej sústavebývalého Česko-Slovenska. Dnes je prebytok tohto výkonu. Jej prečer-pávacie vodné elektrárne umožňujú celej sústave veľmi operatívnereagovať na rôzne zmeny. Reliéf krajiny tiež dovoľuje perspektívnepostaviť ďalšie prečerpávacie elektrárne. Tieto možnosti sú vytipovanéna rieke Ipli a Hornáde. Návštevy energetikov zo zahraničia často vyzdvihujú vysokú technickú úroveň zariadení, ktoré majú svetovúúroveň. V poslednom období však chýbajú prostriedky na ich výrazne-jšiu modernizáciu. V spoločnosti pracuje takmer 10-tisíc zamestnancov, pričom ide o vysoko kvalifikovaný personál. Energetická sústava SR a zdrojeakciovej spoločnosti Slovenské elektrárne sú v strede Európy, teda vo vhodnej polohe na obchod s elektrickou energiou v smeroch zo severu na juh, z východu na západ Európy. Inštalovaný výkon elektrární spoločnosti v roku 2002 bol celkom6881,64 MW, z toho 2640,00 MW (37,7 % celkového inštalovanéhovýkonu) pripadalo na jadrové elektrárne, ktoré pracujú v dvochlokalitách. V Jaslovských Bohuniciach je jadrová elektráreň V-1 s inštalovaným výkonom 2x440 MW a jadrová elektráreň V-2 s inštalo-vaným výkonom 2x440 MW. V lokalite Mochovce je v prevádzke novájadrová elektráreň s inštalovaným výkonom 2x440 MW.

Konvenčné tepelné elektrárne sú v troch lokalitách. Vo VojanochElektráreň Vojany 1 s inštalovaným výkonom 6x110 MW a ElektráreňVojany 2 s inštalovaným výkonom 6x110 MW. V Novákoch pracujeElektráreň Nováky A s výkonmi 1x28, 1x32 MW, 1x22,44 MW a Elektráreň Nováky B s výkonom 4x110 MW. Osobitne významnouzdrojovou časťou sú vodné elektrárne, ktorých priame riadenie je sústredené do odštepného závodu v Trenčíne. Do Vodných elek-trární spadá prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh s inštalo-vaným výkonom 735,16 MW, Gabčíkovo s inštalovaným výkonom746,54 MW, Liptovská Mara s inštalovaným výkonom 202,64 MW,Mikšová - 180,30 MW, Sučany 101,33 MW, Nosice 65,50 MW, Oraca27,85 MW, Madunice 93,58 MW, Nové Mesto nad Váhom - 76,50


elek

troen

erge

tika

61

<<Výrobné podniky

MW, Dubnica s inštalovaným výkonom 63,60 MW. Patria sem i malévodné elektrárne s inštalovaným výkonom 18,80 MW, elektráreňRužín s inštalovaným výkonom 60,00 MW, Dobšiná s inštalovanýmvýkonom 24,00 MW, Domaša s inštalovaným výkonom 12,40 a malévodné elektrárne s inštalovaným výkonom 4,72 MW.Ako moderná spoločnosť si SE, a.s. stanovuje ciele do budúcnosti,ktoré majú zabezpečiť prirodzenú reprodukciu a napredovaniespoločnosti. V súvislosti s tým je prioritným zámerom snaha o vstupekonomicky a finančne silného strategického partnera. Programrozvoja SE, a.s. a z neho vyplývajúce strategické zámery na najbližšieroky sa v dvojročných cykloch pravidelne aktualizujú a využívajú pri príprave obchodného plánu a finančného rozpočtu spoločnosti akoaj pri príprave a tvorbe energetickej politiky SR. Program predstavujetiež základný materiál pri posudzovaní ekonomickej účelnosti realizá-cie rozvojových zámerov a ich finančného zabezpečovania. Je nutnézdôrazniť, že program rozvoja i strategické zámery tiež podliehajúzmenám v súlade s pokračujúcou reštrukturalizáciou spoločnosti.V súčasnosti je SE, a.s. v procese privatizácie 49 percentného podieluakcií. Zachovanie významných komparatívnych výhod SE, a. s.(založených na priaznivej štruktúre výrobných zdrojov, využití jadrovejenergetiky a pod.) by malo byť nevyhnutnou súčasťou optimálnehoriešenia tohto procesu. Na základe zmluvy s FNM SR výkon prác priva-tizačného poradcu SE, a. s. zabezpečuje v súťaži vybrané konzorciumvedené spoločnosťou PricewaterhouseCoopers (ďalej „PwC“). Jehoúlohou je pripraviť vláde a Národnej rade SR odporúčanie na výbernajvhodnejšieho strategického investora tak, aby spĺňal predpísanékritéria kúpy ponúkaného podielu akcií SE, a.s.Varianty možného vstupu strategického investora/ov do SE, a. s. už privatizačný poradca PricewaterhouseCoopers navrhol. Návrh bolvo vláde doplnený o podmienku zabezpečenia súladu s medzinárod-nou zmluvou s Maďarskom z roku 1977, podľa ktorej je Vodné dieloGabčíkovo (VDG) spoločným majetkom dvoch štátov. Išlo o dvojvariantný spôsob privatizácie. Podľa prvého variantu sa bude kombinovať predaj akcií SE, a.s. s navýšením ich základného imania tak, aby sa zachovala majetkováúčasť štátu vo výške 51 %. V tomto prípade by sa SE, a.s. predali ako celok, s tým že by elektroenergetické zariadenia VDG , ktoré terazpatria SE, a.s., zostali mimo ich majetku. Druhý variant znamená založenie dvoch „dcérskych“ spoločností (v jednej by boli jadrové elektrárne a v druhej by ostali klasické tepel-né elektrárne - TE a VE) v 100% vlastníctve SE, a.s. a a následnepredaj majetkových podielov (49 %) v týchto novovytvorených

dcérskych spoločnostiach. Elektroenergetické zariadenia VDGabčíkovo by v tomto prípade zostali v materskej SE, a.s.Úspešnosť vstupu strategického investora je podmienená doriešenímproblematiky regulačného rámca trhu s elektrinou v SR, ktorý je v súčasnosti riešený spoločnosťou NERA ( National EconomicResearch Associates, Inc., USA) na základe objednávky FNM SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO SR). Práca na privatizácii SE, a.s. ako aj jej časový plán je rozvrhnutý do dvoch fáz:a) fázy prípravy - zahrňujúcej diagnostiku SE, zostavenie

privatizačného plánu a ocenenie, b) fázy implementácie - zahrňujúcej stanovenie stratégie predaja,

marketingu, rokovania, uzavretia transakcie a post-transakčnejčinnosti.

Celý proces sa postupne zrealizuje v období od apríla 2002, keď sa začal, až do polovice roku 2003. To znamená za 13 až 15 mesiacovodo dňa podpísania zmluvy o výkone prác v danej oblasti medzi PwCa FNM SR. Výber variantu privatizácie SE, a.s. bude závisieť od ponúkinvestorov. Podľa vyjadrenia vlády SR bude prijatý ten variant, ktorýbude najlepšie spĺňať finančné a ostatné ňou stanovené kritériá. V závere roka 2002 sa schyľuje k zásadným rozhodnutiam. Ďalšímdôležitým procesom, ktorý významne zmení život SE, a.s. je prechodna zákaznícky orientovanú spoločnosť, podľa novokoncipovanejstratégie rozvoja spoločnosti.

SSlloovveennsskkéé eelleekkttrráárrnnee,, aakkcciioovváá ssppoollooččnnoossťťHraničná 12827 36 Bratislavawwwwww..sseeaass..sskk


62

>>


Výrobné podniky

Nuclear power plants Bohunice are located in west Slovakia 2,6 km away from the village of Jaslovské Bohunice close to Trnava and Piešťany towns. Electric energy is producedin 2 V1 NPP reactor Units and in 2 V2 NPP reactor Units. Every reactor unit has two turbines installed with the output of 220 MW. The units were gradually connected to the gridfrom 1978 to 1985 with the total output of 1760 MW. It is biggest capacity in one locality within Slovakia. The annual electric energy productions is about 12 000 GWh. Since1987 V2 NPP has been supplying Trnava town and Jaslovské Bohunice villlage and since 1997 also Leopoldov and Hlohovec towns with heat.

Odštepný závod Slovenských elektrárníVVyyrraaďďoovvaanniiee jjaaddrroovvooeenneerrggeettiicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí,,zzaaoobbcchhááddzzaanniiee ss rrááddiioo--aakkttíívvnnyymmii ooddppaaddmmii aa vvyyhhoorreennýýmm ppaalliivvoomm (SE-VYZ) vznikol 1.1.1996na základe Koncepcie zneškodňovania rádioak-

tívnych odpadov (RAO) z jadrových zaria-dení a ostatných pracovísk so zdrojmi ion-izujúceho žiarenia, schválenej vládou Slovenskej republiky v marci roku 1994.Keďže podľa legislatívy je prevádzkovateľ jadrových zariadení vždy zodpovedný zanakladanie s RAO a vyhoreným palivom, ktorých je pôvodcom, ako aj za vyradeniesvojich jadrových zariadení z prevádzky, závod vznikol v rámci SE a.s.. PPrreeddmmeettoomm ččiinnnnoossttii ooddšštteeppnnééhhoo zzáávvoodduu SSEE--VVYYZZ jjee::• vyraďovanie jadrovej elektrárne A-l z prevádzky, zabezpečenie vypra-

covania projektov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky na Slovensku a realizácia ich vyradenia z prevádzky podľa týchto projektov

• spracovanie, úprava, bezpečné dočasné skladovanie a uloženievšetkých druhov rádioaktívnych odpadov vyprodukovaných z prevádzky jadrových elektrární A-l, V-1, V-2, z blokov JE Mochovce(SE-EMO), ako aj z ich vyraďovania z prevádzky

• bezpečné skladovanie vyhoreného jadrového paliva z prevádzkyjadrových elektrární V-l, V-2, A-l a z blokov SE-EMO Mochovce, resp. príprava a transport vyhoreného jadrového paliva do prepracovateľského závodu

• zneškodňovanie všetkých druhov rádioaktívnych odpadov vyproduko-vaných z činností nesúvisiacich s prevádzkou jadrových elektrární (tzv. inštitucionálne odpady). Sú to odpady z nemocníc, výskumnýchústavov a z priemyslu.

PPrree vvššeettkkyy ttiieettoo ččiinnnnoossttii mmáá SSEE--VVYYZZ kk ddiissppoozzíícciiii aa vv JJaasslloovvsskkýýcchh BBoohhuunniicciiaacchh pprree--vvááddzzkkuujjee pprríísslluuššnnéé zzaarriiaaddeenniiaa.. SSúú ttoo nnaajjmmää::• linky pre dočasné skladovanie, pre spracovanie a úpravu rádioak-

tívnych odpadov metódami fragmentácie, odparovania, triedenia,cementácie, bitúmenácie, vitrifikácie, spaľovania a superlisovania

• medzisklad vyhoreného jadrového paliva (MSVP) z JE s VVER, ktorý umožní dočasne (50 rokov) skladovať všetko palivo vyproduko-vané v blokoch v lokalite Jaslovské Bohunice až do konca ich pláno-vanej životnosti.

Zariadenia pre tento účel sa začnú v krátkej dobe budovať aj v lokalite Mochovce.Pre ukladanie upravených nízko a stredno rádioaktívnych odpadov vo vláknobetónových kontajneroch SE-VYZ prevádzkuje Republikové úložisko v lokalite Mochovce.

VVyyrraaďďoovvaanniiee jjaaddrroovvooeenneerrggeettiicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí,, zzaaoobbcchhááddzzaanniieess rrááddiiooaakkttíívvnnyymmii ooddppaaddmmii aa vvyyhhoorreennýýmm ppaalliivvoomm

Slovenské elektrárne, a.s. Vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioak-tívnymi odpadmi a vyhoreným palivom SE - VYZ Jaslovské Bohunice (Nuclear InstallationsDecommissioning, Radwaste and Spent Fuel Management) had been established on 1st January1996. The mission of the SE - VYZ is to provide and carry out decommissioning of nuclear installa-tions, safe and reliable management of radioactive waste and spent fuel in the SlovakRepublic.Within SE - VYZ activity, the management of radioactive waste (RAW) produced in nuclearpower plant operation and decommissioning as well as so called instituional waste generated inorganizations (hospitals, research institutions) from across Slovakia is a significant area.

63

<<


Výrobné podniky

VVOODDNNÉÉ EELLEEKKTTRRÁÁRRNNEE -- PPRREEVVÁÁDDZZKKAA AA RROOZZVVOOJJ EEKKOONNOOMMIICCKKYY AA EEKKOOLLOOGGIICCKKYY NNAAJJVVÝÝHHOODDNNEEJJŠŠÍÍCCHH ZZDDRROOJJOOVV EELLEEKKTTRRIICCKKEEJJ EENNEERRGGIIEE

Slovensko je síce sebestačné vo výrobe elektrickej energie, ale až 90% primárnychenergetických zdrojov (na pokrytie všetkých našich energetických potrieb, nielen na výrobu elektrickej energie) musíme dovážať. Popri malých zásobách hnedéhoenergetického uhlia a niekoľkých málo percent ročnej spotreby ropy a zemnéhoplynu, máme na našom území už jedine hydroenergetický potenciál (HEP). Jehovýhodou je to, že na rozdiel od fosílnych zdrojov je trvalo sa obnovujúci a pretonevyčerpateľný a jeho využívanie nie je závislé na zmenách cien na svetových trhoch,alebo na zmenách politickej situácie kdekoľvek na svete. Nevyťažením uhlia, ropy, či zemného plynu zostávajú ich zásoby budúcim generáciám, ktoré ich možno budúvedieť využiť rozumnejšie. Nevyužívaním HEP však vznikajú straty, ktoré nám už niktonikdy nenahradí, preto je účelné využívať HEP v súlade s podmienkami ochranyživotného prostredia na čo najvyššiu mieru. To v rámci a. s. Slovenské elektrárnezabezpečuje práve odštepný závod Vodné elektrárne so sídlom v Trenčíne.Po uvedení vodného diela (VD) Gabčíkovo do prevádzky dodávajú vodné elektrárnepribližne 20% výroby elektrickej energie Slovenských elektrární, a.s. Dôležitou sku-točnosťou je však fakt, že týmito zhruba 20 %-mi VE pokrývajú podstatnú časť pre-menlivého zaťaženia našej elektrizačnej sústavy (ES). Je to tak preto, že tepelnéelektrárne spaľujú nekvalitné hnedé uhlie, preto môžu svoj výkon meniť len v malomrozsahu a atómové elektrárne sú konštruované na stálu, dlhodobú prevádzku, takžedodávajú stále približne rovnaké množstvo elektrickej energie. Naproti tomu vodnéelektrárne majú turbíny a generátory konštruované na premenlivé zaťaženie a je jednoduché v dobe zníženého zaťaženia ES odstaviť ich aj úplne. V porovnaní s tepelnými a atómovými elektrárňami je jednoduché aj ich spúšťanie do prevádzky.Pritom v čase, keď sú VE odstavené, zbierajú - akumulujú vodu, aby v dobe, keď je potrebné vyrábať viac, mohli použiť aj viac vody, ako je prirodzený (momentálny)prietok v rieke. Prečerpávacie vodné elektrárne môžu dokonca prebytočnú časť elek-trickej energie z ES odčerpať a „uskladniť“ vo forme potenciálnej energie prečer-panej vody v hornej nádrži a v čase špičkového zaťaženia ju zase do ES dodať. V našich podmienkach je toto jediný technicky použiteľný spôsob „uskladnenia“elektrickej energie, pretože každá ES môže pracovať len za tej podmienky, že výrobaa spotreba elektrickej energie je v každom okamihu rovnaká.Vodné diela s energetickým využitím plnia vždy viacero funkcií a výroba elektrickejenergie je len jednou z nich. Takže VD s energetickým využitím neslúži celé iba ener-getike na získavanie elektrickej energie, ale na rozdiel od iných energetických zdro-jov aj iným účelom a inému právnemu subjektu. Často získavanie elektrickej energieani nebýva hlavnou funkciou vodného diela. Tak je to napr. na Vážskej kaskáde, kde prioritnou úlohou vodných diel je ochrana priľahlého územia a zabránenieškodám spôsobeným veľkými vodami. Podobne to je aj na VD Gabčíkovo, resp. SVDGabčíkovo - Nagymaroš, kde bolo stanovené nasledovné poradie priorít:

1. ochrana územia2. vytvorenie podmienok pre medzinárodnú plavbu3. energetické využitie4. ochrana životného prostredia5. rozvoj priľahlého územia

VD s energetickým využitím sú teda viacúčelovými vodnými dielami.

Dôležitý je ešte jeden zásadný fakt: naša ES by bez vodných elektrární nemohla pra-covať optimálne, pretože pokrývanie premenlivých zložiek zaťaženia by boloakýmkoľvek iným spôsobom podstatne drahšie a aj zložitejšie. Práve preto musiamať v našej Elektrizačnej sústave VE také parametre, aké sú u našich už vybu-dovaných VE obvyklé. Tento súčasný stav je dôkazom komplexného riešenia nielenenergetickej časti VD, ale aj všetkých ich verejnoprospešných funkcií.

SSlloovveennsskkéé eelleekkttrráárrnnee,, aa..ss..VVooddnnéé eelleekkttrráárrnnee,, oo..zz..Soblahovská 2911 69 Trenčínwww.seas.sk

elek

troen

erge

tika

64

>>


Výrobné podniky

Začiatok výstavby JE Mochovce - jún 1981

Spustenie 1. bloku JE - 7. októbra 1998Spustenie 2. bloku JE - 11. apríla 2000

Denná výroba na jednom bloku - 10 560 MW

69 blokov v jadrových elektrárňach v strednej a východnejEurópe ročne ušetrí približne:• 55 mil. ton uhlia• 33 000 mil. m3 zemného plynu• 5,5 mld i ropy

Tieto elektrárne prispievajú k znížovaniu emisií o:• 50 mil. ton CO2

• 1 mil. ton SO2

• 1 mil. ton NOx

Bez jadrových elektrární by emisie boli o 28% vyššie.Jeden blok VVER 440 tvorí 1% z uvedených hodnôt emisií.

Jadrová elektráreň Mochovce je prvou elektrárňouruského projektu dokončená vo východoeurópskej krajine,ktorá dosiahla úroveň bezpečnosti porovnateľnú so západnými normami.

Kontakt: IInnffoorrmmaaččnnéé cceennttrruumm MMoocchhoovvcceetel./fax.: +421-036-639 11 02www.seas.sk

elek

troen

erge

tika

65

<<


Výrobné podniky

Odštepný závod Slovenských elektrární, a.s. - 3. a 4. blok elektrárneMochovce vznikol 1. 7. 2001 odčlenením rozostavaných blokov 2x440 MW,od prevádzkujúcej Elektrárne Mochovce.Podľa pôvodného projektu elektráreň pozostáva zo 4 blokov typu VVER-440s tlakovodnými reaktormi typu V-213, ktoré sa vyznačujú veľmi dobroupasívnou bezpečnosťou.

Výstavba bola v roku 1992 utlmená a bol spustený projekt konzervácie. V roku 2000 bol podľa odporúčaní medzinárodnej agentúry MAAE spracov-aný „Strategický plán konzervácie, údržby a ochrany 3. a 4. bloku JEMochovce“, podľa ktorého sú zabezpečované konzervácie a ochrana staveb-ných objektov a technologických zariadení. Pre prípadnú dostavbu 3. a 4.bloku bol zvolený ako „referenčný“ projekt 1. a 2. bloku s bezpečnostnouúrovňou porovnateľnou so západnými štandardmi.

The branch office of Slovenske elektrarne, a.s. Mochovce Power Plant Units3&4 has been established on 1 July 2001 by separation of uncompletedunits 2 x 440 MW from operating units.The power plant, according to the original design, is composed of 4 VVER-440 units with pressurized water reactors V-213, which have very goodparameters of passive safety.Construction was halted in 1992 when preservation project was started.Due to the recommendations of IAEA in 2000 was developed the „StrategicPlan of Preservation, Maintenance and Protection of Mochovce NPP Units3&4“ according which preservation and protection works of civil construc-tions and technological equipment are ensuring. For eventual completion ofthe units 3&4 has been unit 1&2 project classified as „referential“ becauseof the safety level comparable with western standards.

SSlloovveennsskkee eelleekkttrraarrnnee,, aa..ss..MMoocchhoovvccee PPoowweerr PPllaanntt UUnniittss 33&&44

Rozostavanosť 3. a 4. bloku podľa pôvodného projektuStavebná časť: 70%Technologická časť: 30%Elektro a ASRTP: 1%

Budúca perspektíva• analyzovanie možností dokončenia 3. a 4. bloku• náhrada za odstavenie energetických kapacít do roku 2010• zhodnotenie doteraz vynaložených finančných nákladov• dlhodobo vyššia ekonomická efektívnosť oproti porovnateľným

zdrojom• vysoká úroveň bezpečnosti porovnateľná so západoeurópskymi

štandardmi (min. referenčná úroveň s projektom 1.a 2.bloku elektrárne Mochovce)

• vysoké optimalizácia investičných nákladov projektu dostavby (1.000 000 EUR/ MW)

Status of units 3&4 completion according to the original designCivil part 70%Mechanical part 30%Electric and I&C 1%

Future perspective• Investigation of units 3&4 completion possibilities• replacement for power capacities to be shut down by 2010• upvaluation of financial costs incurred so far• long-term higher economic efficiency as compared to other

sources• high safety level comparable with western standards (minimal

"referential" level with Mochovce Power Plant Units 1&2)• high optimization of investment costs for completion

(1.000 000 EUR/MW)

SSlloovveennsskkéé eelleekkttrráárrnnee aa..ss..33.. aa 44.. bbllookk eelleekkttrráárrnnee MMoocchhoovvccee

66

>>


Výrobné podniky

EElleekkttrráárreeňň VVoojjaannyy II (( EEVVOO II ))Výhodná poloha v blízkosti ukrajinských hraníc, maximálne skrátenie prí-sunovej širokorozchodnej trasy uhlia z Donbasko - Kuzbeckej ťažobnej oblastia možnosť odberu chladiacej vody z Laborca boli najdôležitejšími hľadiskamipri výbere vojanskej oblasti pre výstavbu tepelnej elektrárne.

Technologická schéma EVO I

Inštalovaný výkon EVO I: 660 MWPočet blokov: 6Palivo: poloantracitické, antracitické uhlie Kotol č. 1 - 4: jednobubnový s prirodzenou cirkuláciou

práškovým kúrením a výtavným ohniskomVýkon: 350 t/ hodVýstupný tlak pary: 13,6 MPaZačiatok výstavby: 1961Uvedenie do prevádzky: 1966

Kotol č. 5 - 6: jednobubnový, s prirodzenou cirkulácioua cirkulujúcou fluidnou vrstvou

Výkon: 325 t/ hodVýstupný tlak pary: 14,6 MPaZačiatok výstavby: 1997Uvedenie do prevádzky: 2001

Elektráreň Vojany I bola uvedená do prevádzky v roku 1966 s projektovanou životnosťou 20 rokov(120 000 prevádzkových hodín). Napriek pravidel-nej údržbe i čiastočným rekonštrukciám bolo na konci osemdesiatych rokov nevyhnutnépristúpiť k inovácii výrobného zariadenia. Na blokoch č.1 a 2 EVO I boli v rokoch 1987 - 1989(K1), a 1989 - 1992 (K2) vykonané kompletnérozšírené generálne opravy (KRGO). Okrem zvýšeniabezpečnosti prevádzky, účinnosti energetických pre-mien a predĺženia životnosti zariadenia došlo k výmene mechanických odlučovačov s účinnosťou82,5 % za elektro-statické s 98 % účinnosťou.Nadobudnutím platnosti zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov, emisné hodnoty kotlov

po KRGO nespĺňali požiadavky legislatívy. Na základe vykonaných odbornýchposúdení a expertíz bolo preto v rámci rozsiahleho programu Obnovy a rekonštrukcie SE - EVO v rokoch 1997 - 2001 zrealizované odsírenie a den-itrifikácia blokov č. 1 a 2 EVO I a obnova blokov č. 5 a 6 EVO I. Obnova blokovvýmenou klasickej technológie spaľovania na spaľovanie vo fluidnej cirkulu-júcej vrstve umožnila diverzifikáciu zdrojov paliva.

EElleekkttrráárreeňň VVoojjaannyy IIII (( EEVVOO IIII ))

Technologická schéma EVO II

Inštalovaný výkon EVO II: 660 MWPočet blokov: 6 Palivo: zemný plyn naftový, ťažký vykurovací olej

Kotol : jednobubnový s prirodzenou cirkulá-ciou, olejovým alebo plynovým kúrením

Výkon: 355 t/ hodVýstupný tlak pary: 13,6 MPaZačiatok výstavby: 1968Uvedenie do prevádzky: 1973 - 1974

Projekcia Elektrárne Vojany II vychádzala z riešeniaEVO I s využitím pôvodných zdrojov paliva. V priebe-hu výstavby došlo k zmene palivovej základne EVO IIna ťažký vykurovací olej. Po energetickej kríze v roku 1978 boli bloky EVO II rekonštruované aj na spaľovanie zemného plynu. Výstavba EVO IIzačala v roku 1968. Jednotlivé bloky boli uvádzané

Elektrárne Vojany, o.z. ( SE - EVO ) sa nachádzajú na východnom Slovensku v okrese Michalovce, približne 7 km západne od Veľkých Kapušian.Pozostávajú z dvoch energetických výrobní: Elektrárne Vojany I (6 x 110 MW)a Elektrárne Vojany II (6 x 110MW). S celkovým inštalovaným výkonom 1320MW sú Elektrárne Vojany najväčšími tepelnými elektrárňami na Slovensku.

Hlavným poslaním odštepného závodu Elektrárne Vojany je v oblasti pôsob-nosti akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne neustále uspokojovať potrebya požiadavky elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky a potreby výroby a dodávky tepla v najvyššej kvalite, bezpečnosti a spoľahlivosti, s čo najnižšímvplyvom na životné prostredie.

EElleekkttrráárrnnee VVoojjaannyy

elek

troen

erge

tika

67

<<


Výrobné podniky

The electric power started to be used in our region before 1890. However,the first small power plants were found in Banská Bystrica and Žilina in1923. In the region of Upper Nitra there run power plant in Handlová since1913 but later it was impossible to cover electricity needs and otherexpanding was a big problem. In the town of Nováky brown coal wasmined and there was chemical production placed. Of course electricityand heat delivers were necessary. That is why small power plant in Novákywas extended for chemical enterprise as well with the output of 44.8 MW.The total output increased to 128.8 MW and therefore all the investmentwas passed to Slovak Power Plants, plc.At present after many reconstruction and investment works in the last 10years there are 4 blocks running with the output of 110 MW, one antipres-sure turbine with the output of 28 MW and two condensing purchase tur-bines with the output of 22.4 and 32 MW. The entire installed output of SE-ENO reaches 522.4 MWe.In 1998 a great attention was paid to the biggest ecological constructiondealing with burns antisulphuring, 1 and 2 ENO B blocks. They started tobe built in July, 1992 with respect to strict criteria given by 309/91 S.B.There is a great contribution of these two blocks especially to lowering ofwaste release into environment. In practice it means important loweringof:- SO2 emissions to the air by about 40 000 tones a year- dust emissions to the air by cca 700 tones a year- partial catching of other waste such as chlorine, fluorine and arsenicand ecological storage of secondary products by stabilizationAfter deep technical and economical analyses with respect to ecologicalneeds and effectiveness in 1990 it was decided about gradual renovationof the oldest block ENO A based on fluid technology. Therefore in 1996fluid boiler FK 1 started running. The use of fluid technology ensures notonly emission limits keeping but also by higher effectiveness it reacheseven higher primary fuel evaluation. In comparison, with granulate boilersENO A by using fluid technology with the same output there is 20 timeslower waste making. Flue dust is 40 times lower and heat effectivenesshas increased by 10% which is 30 000 tones of coal saving a year.At present attention is paid on development of new access to existingtechnology using in the future according to new legislative conditions inorder to ensure the progress of thermal and electric energy production.The investment activities with ENO B to ENO A heat entry and TG 12 tur-bine are evidences of that.

do prevádzky v priebehu rokov 1973 - 74. EVO II sa veľkou mierou podieľa na spoľahlivom krytí spotreby elektrick-ej energie pri súčasnom zabezpečovaní regulačných požiadaviek ES SR.Zníženie hodnôt NOx v súlade s platnou legislatívou v oblasti ochrany ovz-dušia dosiahli SE - EVO výmenou horákov blokov č. 21 - 24 EVO II za nízkoemisné (LOW - NOx) v rokoch 1997 - 2000.

Ochrana životného prostrediaSE - EVO venuje systematickú pozornosť znižovaniu vplyvu prevádzky na život-né prostredie, predovšetkým minimalizácii emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia.Požiadavky na dodržanie slovenskej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia,nevyhnutnosť modernizácie a zvýšenia ekonomiky prevádzky existujúcichvýrobných zariadení viedla v rokoch 1997 - 2001 k realizácii rozsiahleho pro-gramu Obnovy a rekonštrukcie SE - EVO.Rozhodujúce investičné projekty - Odsírenie a denitrifikácia blokov č. 1 a 2EVO I, Obnova blokov č. 5 a 6 EVO I a Výmena horákov EVO II za nízkoemisnéumožnili celkové zníženie produkcie oxidov dusíka (NOx) o viac ako 35 %, oxi-dov síry (SOx) o približne 60 % a tuhých úletov o takmer 30 %. Na všetkých ekologizovaných blokoch v SE-EVO sú nainštalované kontinuálne monitorovacie zariadenia emisiíznečisťujúcich látok ( TZL, SO2, NOx, CO ) s prenosom údajov na orgány štát-nej správy.

NNoovváákkyy ppoowweerr ppllaanntt

68

>>


Výrobné podniky

PPrrvvéé ppoorraaddeennsskkéé eenneerrggeettiicckkéé cceennttrruumm pprree oobbllaassťť eelleekkttrriinnyy aa ppllyynnuu bboolloo vv BBrraattiissllaavvee zzrriiaaddeennéé uužť vv rrookkuu 11991100.. SSúúččaassnnéé zzmmeennyy vv eenneerrggeettiikkee zzvvyyššuujjúú nnaa ttrrhhuu kkoonnkkuurreenncciiuu aa nnúúttiiaa eenneerrggeettiicckkéé ssppoollooččnnoossttii bboojjoovvaaťť oo zzáákkaazznnííkkoovv.. TTrrhh ss eenneerrggiiaammii ssaa ppoossttuuppnnee lliibbeerraalliizzuujjee aa oobbjjaavvíí ssaa ttiieežť mmoožťnnoossťť vvooľľbbyy ddooddáávvaatteeľľaaeelleekkttrriicckkeejj eenneerrggiiee.. AAkkcciioovváá ssppoollooččnnoossťť SSlloovveennsskkéé eelleekkttrráárrnnee ppoosskkyyttuujjeeppoorraaddeennssttvvoo oobbččaannoomm aa ppooddnniikkaatteeľľsskkeejj ssfféérree uužť oodd rrookkuu 11999922.. KKvvaalliiffiikkoovvaannýýkkoolleekkttíívv bbrraattiissllaavvsskkééhhoo DDoommuu eenneerrggeettiicckkééhhoo ppoorraaddeennssttvvaa ppoosskkyyttuujjee nniieelleennppoorraaddeennsskkéé sslluužťbbyy,, aallee ppoommááhhaa ooppttiimmaalliizzoovvaaťť vvýýssttaavvbbuu nnoovvýýcchh zzddrroojjoovv eelleekk--ttrriicckkeejj eenneerrggiiee,, ssppoolluupprraaccuujjee ss vvýýrroobbccaammii eelleekkttrroossppoottrreebbiiččoovv aa nneezzaanneeddbbáávvaaaannii eekkoollooggiicckkéé oottáázzkkyy..

Odbor energetického poradenstva Slovenských elektrární je od roku 1994riadnym členom nemeckej organizácie HEA (Fachverband fűr EnergieMarketing und Anwendung), s ktorou spolupracuje najmä v oblastiach vplyvuotvárania trhu s elektrickou energiou, poradenstve a pilotných projektochracionalizácie spotreby elektriny.

Všetky aktivity odboru vychádzajú z programu DSM Slovensko 1996 - 2010(riadenie spotreby energie), prijatého v roku 1995 Ministerstvom hospodárst-va SR, ktorý bol pripravený v spolupráci s kanadskou elektrárenskouspoločnosťou BC Hydro Vancouver a s grantovou podporou kanadskej vlády.Jeho základným cieľom je navrhovanie programov racionalizácie spotrebyenergie pre obdobie do roku 2010. Programy DSM sa zintenzívnili najmä v súvislosti so známou energetickou krízou v Kalifornii (USA). Všetky veľkéelektrárenské spoločnosti začali uplatňovať princíp: rozumne ušetrená elek-trická energia u existujúceho užívateľa je ponúknutá ďalšiemu užívateľovi bezpotreby ďalších investícií do výstavby nových zdrojov. Programy DSM pod-porujú aj snahu elektrárenských spoločností ponúknuť ďalšie služby ako pri-danú hodnotu pre zákazníkov s motívom udržať si tak ich loajalitu v narasta-júcom konkurenčnom prostredí.

Počas rokov svojej existencie získali poradenské služby Slovenských elektrárníveľmi pozitívne ohlasy zo strany verejnosti. Okrem priamej poradenskej čin-nosti spolupracuje Dom energetického poradenstva s rôznymi médiami, v ktorých sa spolupodieľa pri príprave článkov a relácií na tému efektívnehovyužívania energie. Každoročne v októbri organizuje Dom energetickéhoporadenstva mesiac rozumného využívania energie.

V spolupráci s úsekom obchodu Slovenských elektrární, a. s. sa odbor ener-getického poradenstva podieľa na tvorbe cenovej politiky v oblasti cien elek-trickej energie, tarifnej politike a pripomienkovaní legislatívy. Odbor už mnohorokov pravidelne zabezpečuje ročenku spotreby elektriny v Slovenskej repub-like.

Odbor energetického poradenstva začal ako prvý na Slovensku poskytovaťslužby v oblasti energetického auditu pre odberateľov. Audity umožňujú kon-covým odberateľom elektriny sformovať prognózy ďalšieho vývoja spotreby.Odbor energetického poradenstva v rokoch 2002-2003 vykoná komplexnéaudity pre desať výrobných a obchodných subjektov. V spolupráci so ZMOS a FEI STU vykonáva audity verejného osvetlenia v mestách a obciach.

V rámci poradensko-informačnej činnosti je pripravovaných niekoľko aktivít:• cielené poradenstvo pre odberateľov v oblasti zariadení s vysokými nárok-

mi na spotrebu (klimatizácia, tepelné čerpadlá, elektrické vykurovanie a ohrev vody a pod.)

• príprava pilotných projektov a konkrétnych kampaní na podporu využíva-nia tepelných čerpadiel s el. pohonom na vykurovanie objektov a ohrevúžitkovej vody, slnečných kolektorov kombinovaných s el. akumulačným

zásobníkom na ohrev úžitkovej vody, klimatizácie a elektrického varenia• informačná kampaň na podporu labellingu - označovanie energetickej

úrovne spotrebičov podľa smerníc EU• organizovanie marketingových prieskumov v spotrebe elektriny• porovnávacie skúšky vybraných typov elektrospotrebičov.

DDoomm eenneerrggeettiicckkééhhoo ppoorraaddeennssttvvaa

70

>>


Výrobné podniky

In 2001, Paroplynový cyklus, a.s., Bratislava (PPC) supplied the Slovak mar-ket in electricity 1,138 GWh of electricity as required by the Slovak LoadDispatching Centre, in accordance with the Electricity Supply Agreementmade between PPC, a.s., and SE, a.s.Obvious benefits to the Slovak LoadDispatching Centre was the PPC´s operational variety with the possibility ofusing control capabilities of the unit ranging between 60 and 100 % of unitrated output. 1,975 TJ in heat were supplied to the Bratislava - east hot watersupply system. The use if state-of the-art co-generation technology in theSlovak Republic together with highly professional approach of operation andmaintenance staff has manifested itself with a nearly zero failure rate of 0.3 %. The introduction of the system for control and continuous process-ing of operation data, including operating diagnostics and monitoring ofrespective technological devices, made it possible to prevent possible faultystates. Knowledge obtained from the above monitoring has been used indeveloping a programme for repairs during the summer shutdown. The resultof the summary of facts set out here is a high cost-effectiveness of fuel ener-gy conversion. As regard the environment, the power plant complies witheven the most demanding requirements. Clearly, PPC ranks amongEurope´s top power installations.

Paroplynový cyklus, a. s. Bratislava (PPC) v roku 2001 dodal na slovenský trhs energiami 1 138 GWh elektrickej energie, podľa požiadaviek energetickéhodispečingu SR, v súlade so zmluvou o dodávke a odbere elektriny, uzatvore-nou medzi PPC, a. s. a SE, a. s. Zrejmým prínosom pre energetický dispečingSR bola prevádzková variabilita bloku PPC s možnosťou využitia regulačnýchschopností bloku v rozmedzí od 60 do 100 % menovitého výkonu bloku.

V teple bolo do horúcovodnej sústavy Bratislava - východ dodaných 1,975 TJ.Využívanie najmodernejšej kogeneračnej technológie v SR spolu s vysoko pro-fesionálnym prístupom personálu prevádzky a údržby sa prejavil takmernulovou poruchovosťou vo výške 0,3 %. Zavedenie systému kontroly a priebežného spracovania údajov o prevádzke, vrátane prevádzkovej diag-nostiky a monitoringu jednotlivých technologických zariadení, umožnil pred-chádzať možným poruchovým stavom. Poznatky získané z uvedeného moni-toringu boli využité pri spracovaní programu opráv počas letnej odstávky.Výsledkom súhrnu tu uvedených skutočností je vysoká hospodárnosť preme-ny energie v palive . V oblasti ochrany životného prostredia spĺňa elektráreň aj tie najnáročnejšie požiadavky. PPC jednoznačne patrí v Európe medzišpičkové energetické zariadenia.

PPaarrooppllyynnoovvýý ccyykklluuss

PPaarrooppllyynnoovvýý ccyykklluuss,, aa..ss.. BBrraattiissllaavvaaMagnetová 12

83104 BratislavaTel: +421 - 2 - 50 61 37 51Fax: +421 - 2 - 44 45 80 96

e-mail: [email protected]

71

RRoozzvv

ooddnnéé

ppoodd

nniikkyy

Slovenská elektrizaèná prenosová sústava, a.s.Miletièova 5, 824 84 Bratislava

“Naša cesta vedie k Vám“

www.sepsas.sk

Fax: 00 421 2 5069 2100

Tel: 00 421 2 5069 1111

[email protected]

Naša spoloènos� vznikla ako nezávislý právny subjekta pôsobí ako prevádzkovate¾ prenosovej sústavy v Slovenskej republike.

21. januára 2002

Aktivity SEPS, a.s. sú vykonávané v súlade s platnou energetickou

legislatívou (). Technické pravidlá pre pripojenie do sústavy budú zverejnené

v

Zákon è. 70/1998 Z.z., Zákon è. 276/2001 Z.z., Vyhláška MHè. 526/2001

Kódexe prenosovej sústavy.

elek

troen

erge

tika

73

<<


Rozvodné podniky

NNaaššaa eenneerrggiiaappaattrríí VVáámm

VVýýcchhooddoosslloovveennsskkáá eenneerrggeettiikkaa aa..ss..

Výst

ražn

é ta

bulk

y z 2

0-ty

ch ro

kov

20.s

toro

čia

75

Proj

ekci

a, v

ýrob

a a

mon

tá�

zaria

dení

pre

ene

rget

iku

76

>>


Projekcia, výroba a montáž zariadení pre energetiku

SSppoollooččnnoossťť RReellkkoo ss..rr..oo.. bboollaa zzaalloožťeennáá vvoo ffeebbrruuáárrii 11999933.. JJeejj cciieeľľoomm jjee hhoodd--nnoottiiťť aa rroozzvvííjjaaťť tteecchhnniicckkúú bbeezzppeeččnnoossťť vv jjaaddrroovveejj eenneerrggeettiikkee aa vv iinnýýcchh ppootteenn--cciiáállnnee nneebbeezzppeeččnnýýcchh tteecchhnnoollóóggiiáácchh.. VVyykkoonnáávvaa bbeezzppeeččnnoossttnnéé aannaallýýzzyy,,hhooddnnootteenniiee pprreevvááddzzkkoovvýýcchh sskkúússeennoossttíí aakkoo aajj ppoorraaddeennsskkúú ččiinnnnoossťť vv oobbllaassttiibbeezzppeeččnnoossttii pprreevvááddzzkkyy..Hlavným zameraním spoločnosti sú:• pravdepodobnostné analýzy bezpečnosti (PSA - Probabilistic Safety

Assessment),• vývoj monitorov rizika na báze PSA,• optimalizácia údržby na báze PSA,• analýza požiarnej bezpečnosti,• analýza vplyvu externých udalostí (záplavy, zemetrasenie, atď)

na bezpečnosť prevádzky,

• rozvoj havarijného plánovania, • návrhy bezpečnostných požiadaviek, noriem a návodov.Spoločnosť zamestnáva vedeckých a výskumných pracovníkovso zameraním na analýzu rizika technických zariadení.Pracovníci spoločnosti majú bohaté skúsenosti v oblasti bezpečnostijadrových elektrární. Významné projekty, riešené spoločnosťou sú kom-plexné pravdepodobnostné hodnotenia bezpečnosti blokov JE V1 a JE V2 v Jaslovských Bohuniciach. Spoločnosť spolupracovala na PSA analýzach aj pre JE Mochovce, Dukovany a Temelín.Spoločnosť poskytuje svoje inžinierske služby pre renomované zahraničnéfirmy a spolupracuje na zvyšovaní bezpečnosti prevádzky jadrových elek-trární v zahraničí. V rámci jadrovej energetiky sa zúčastňuje na riešení pro-jektov PHARE. Experti spoločnosti úzko spolupracujú aj s Medzinárodnouagentúrou pre atómovú energiu vo Viedni. Poskytujú expertíznu, poradenskúa konzultačnú činnosť pre Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. V spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave sa podieľajúna výchove kádrov pre jadrovú energetiku.

RREELLKKOO ss..rr..oo.., Račianska 75, P.O.BOX 95, 830 08 Bratislavatel.: 44460138, fax: 44460139, E-mail: [email protected]

www.relko.sk

AALLSSTTOOMM PPoowweerr SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Kukuričná 8831 03 Bratislava 3tel.: +421 2 492 66 201fax: +421 2 492 66 266

[email protected]

• tepelné, vodné elektrárne• systémy ochrany životného prostredia• potrubné systémy diaľkového rozvodu tepla• servis parných, plynových turbín a kotlov, prevádzkovanie a denná údržba• teplárne

Ing. Peter Bodnár - generálny riaditeľ

AALLSSTTOOMM TT&&DD,, ssppooll.. ss rr.. oo..Leškova 10811 04 Bratislavatel.: +421-2-52 44 28 73fax: +421-2-52 44 28 74e-mail: [email protected]://www.alstom.com

Zastúpenie koncernu ALSTOM T&D

• dodávka zariadení a prístrojov na prenos, distribúciu a rozvod elektrickejenergie (vypínače - vákuové, s plynom SF6, odpojovače, meniče a zapúzdrenérozvodne)

• ochrany a riadiaca technika pre rozvodné zariadenia

Ing. Dušan Polák - riaditeľ

The RELKO team is a distinguished group of engineers, applied scientistsand management consultants who are widely recognised for their prob-lem solving capabilities in the field of nuclear power plant safety. Theteam has gained experience with nuclear power plant safety (equippedwith VVER440 type reactors) within the comprehensive probabilistic safe-ty assessment (PSA) of the J. Bohunice V1, J.Bohunice V2 and MochovceNPP (all in Slovak Republic). The objective of the company is the evalu-ation and further development of technical safety, mainly for thenuclear power plants. Major activities of current importance are:Systemreliability analyses using the fault tree method:- calculation of failure

probability,- identification of minimal cut sets (smallest combinations ofcomponents failures leading to failure of the system), - identification ofweek points of the system,- proposals to improve the reliability. Fullpower, low power and shutdown level 1 and level 2 PSA:- quantification ofthe risk using the fault tree and event tree methods,- identification ofdominant accident sequences,- proposals to improve safety anddecrease the risk,- prioritization of safety improvements.PSA applica-tions:- risk monitoring,- optimisation of technical specifications (allowedoutage times and test intervals),- risk based maintenance, etc.

elek

troen

erge

tika

77

<<



DECOM Slovakia spol. s r.o. vykonáva konzultačnú, inžiniersku a dokumentačnú činnosť a poskytuje technickú podporu v nasledu-júcich oblastiach:• Technicko-ekonomické analýzy rôznych variantov vyraďovania

jadrovo-energetických zariadení z prevádzky a vývoj zodpovedajú-cich metodologických postupov

• Vypracovanie základnej technickej dokumentácie pre vyra-ďovanie jadrových energetických zariadení z prevádzky

• Vypracovanie základnej technickej dokumentácie pre zneškodňo-vanie rádioaktívnych odpadov z jadrovo-energetických zariadení

a hospodárenie s vyhoreným jadrovým palivom• Vypracovanie bezpečnostných správ pre jadrovo-energe-tické

zariadenia so zameraním na ich vyraďovanie z prevádzky• Vypracovanie bezpečnostných správ pre technologické systémy

zneškodňovania rádioaktívnych odpadov a zaobchádzanie s vyhoreným jadrovým palivom

• Vývoja databanky pre vyraďovanie jadrovo-energetických zariadení z prevádzky a jej aplikácia

• Uvoľňovanie materiálov z jadrovo-energetických zariadení do životného prostredia a kritéria

• Zaobchádzanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi:vypracovanie dokumentácie a technická podpora

DDEECCOOMM SSlloovvaakkiiaa ssppooll.. ss rr..oo..ul. Jána Bottu 2, 917 00 Trnava

www.decom.sk

PPrrooffiill ssppoollooččnnoossttiiSpoločnosť Reaktortest s.r.o. bola založená v roku 1991 ako jeden z prvýchspoločných podnikov so zahraničnou účasťou vo vtedajšom Českosloven-sku. Jej zakladateľmi boli Slovenský energetický podnik š.p. (SEP) (s podielom 49%) a Siemens skupina Power Generation (KWU) (s podielom51%). Od roku 2001, po zlúčení aktivít v jadrovoenergetickej oblasti medzifirmami Siemens AG a Framatome, nemecký podiel na spoločnom podnikuvlastní Framatome ANP GmbH Erlangen, spoločnosť Siemens - AREVA.Reaktortest je výhradným zástupcom spoločnosti Framatome ANP na Slovensku. Hlavnými predmetmi činnosti spoločnosti Reaktortest sú:• Nedeštruktívne kontroly zariadení, zvlášť pre jadrový priemysel • Ostatné služby, ako predaj a leasing zariadení, poradenská

a konzultačná činnosť • Kvalifikácia a certifikácia personálu v nedeštruktívnom skúšaní

Reaktortest v hlavnom predmete svojej činnosti vykonáva nedeštruktívnekontroly tlakových nádob reaktorov (TNR) typu VVER, ako i kontroly ďalšíchkomponentov primárneho okruhu jadrových elektrární špičkovými zariadeni-ami a metódami. Reaktortest ponúka vyspelé technológie a medzinárodnepožadované štandardy kvality, garantované zahraničným partnerom,intelligeNDT/Framatome ANP. Prednosťou spoločnosti je vysoká operatívnosť pri realizácií všetkých služieba dodávok.

OOssttaattnnéé sslluužťbbyy• Potvrdzovanie sprievodnej technickej dokumentácie pre nedeštruktívne

kontroly • Komplexné dodávky dozorovacích a diagnostických systémov

Framatome ANP • Predaj, leasing a prenájom meracích a skúšobných prístrojov

a priemyselných zariadení.

Reaktortest ponúka dodávky špičkových kontrolných a diagnostických

zarriadení. Pre dodávky high-tech zariadení sú pripravené možnosti systémusplátkovania alebo investične výhodného leasingu.

AAkkttuuaalliittyy ssppoollooččnnoossttiiV roku 2002 sme úspešne vykonali 2 kontroly tlakových nádob reaktora v SE- Atómových elektrárňach Mochovce o.z. na 2. bloku a v maďarskej atómovejelektrárni v Pakši na štvrtom bloku. Kvalita oboch tlakových nádob reaktorova bezpečnosť prevádzky sú potvrdené na medzinárodnej a akreditovanejúrovni.

RReeaakkttoorrtteesstt ss..rr..oo..ul. Jána Bottu 2 917 00 Trnava

Slovak Republictel. +421 33 5521 030

www.reaktortest.sk

TThhee ccoommppaannyy pprrooffiilleeThe company Reaktortest Ltd. was founded in 1991 as one of the first jointventures with foreign participation in the Slovak Republic. Slovenský ener-getický podnik š.p. and Siemens group Power Generation were thefounders. Since 2001, after a merger in the nuclear-power area betweenthe companies Siemens AG and Framatome, the German shares of thejoint venture are held by Framatome ANP GmbH Erlangen, a company ofSiemens and AREVA. Reaktortest is a the representative of FramatomeANP in Slovakia. Reaktortest main business lines are:• Supplies and services for non destructive inspections, mainly fornuclear industry • Other services like sale and leasing of equipment, consulting and advi-sory activity • Qualification and certification of personnel for non-destructive testing • Acknowledgement of the accompanying technical documentation fornon-destructive testing • Provision of complex of surveillance- and diagnostic- systems fromFramatome ANP • Sale and leasing of measuring and testing instruments and industrialequipment

78

>>



CSA & EBO sro. TRNAVA, podniká v oblasti tvorby trojrozmerných modelovpriemyselných komplexov, alebo ich vybraných uzlov a zariadení. Na zabezpečenie vysokej kvality poskytovaných služieb používame pracovnéstanice Silicon Graphics, ako aj bežné PC s programovým vybavením našejmaterskej firmy CSA Inc., Plant/Configuration Management System.Prednosťou nášho trojrozmerného počítačového modelu je jeho schopnosťumožniť rýchle a mnohostranné overenie projektu pri výstavbe, prevádzke a modernizácii.Počas projektovania zabezpečuje „objektovo orientovaný“ model nevyhnut-nú koordináciu a vzájomne previazanie informácií viacerých projektovýchorganizácií rôzneho odborného zamerania, aby sa vylúčili kolízie a iné kon-fliktné situácie pri výstavbe. Nie na konci nášho snaženie je aj dokumentá-cia skutočného vyhotovenia, ktorá odráža realizovanú skutočnosť. Táto je súčasťou našej objektovo orientovanej databázy vo forme elektronickéhoarchívu. Jeho súčasťou sú aj prevádzkové predpisy a predpisy pre opravu

a údržbu. Priestorový model a elektronický archív umožňuje rýchle získaniepresnej a komplexnej informácie, ktorá je v priebehu sekúnd k dispozíciímanažmentu, alebo údržbe. Elektronický archív je vytváraný či už formousamostatných databáz, alebo WWW stránok umiestnených v lokálnychsieťach spoločností.

PPoonnuukkaa sslluužťiieebb ssppoollooččnnoossttii CCSSAA && EEBBOO::• mnohostranné overenie projektu pri výstavbe, prevádzke

a modernizácii.• optické snímanie bitových máp (scanovanie)• rozpoznávanie textu z rastrového formátu do formátu textových editorov• vektorizácia výkresov pre grafické programy• vytvorenie databáz elektronického archívu, či už ako samostatných

databáz, alebo WWW stránok v lokálnych sieťach podnikateľskýchspoločností (napr. miestne prevádzkové predpisy)

CCSSAA && EEBBOO ss..rr..oo.. TTRRNNAAVVAAJána Bottu č.2, 917 01 TRNAVA

Tel.:033/5521052, Fax.: 033/5521049www.csaebo.sk

CSA & EBO

PPôôssoobbnnoossťť ssppoollooččnnoossttii::•realizácia výstavby, uvádzanie do prevádzky, údržba a

opravy, moderni-zácia a likvidácia zariadení v jadrovej energetike ahydroenergetike,

•údržba a opravy, modernizácia a likvidácia zariadení v kla-sickej energetike, chemickom, petrochemickom a vťažkom priemysle,

•inžinierske služby a činnosti spojené s výstavbou staviebna kľúč.

TThhee ttoottaall ssccooppee ooff tthhee ccoommppaannyy::•realization of construction, putting into operation, maintenance and

repair work, modernization and liquidation of the equipment in nuclearand hydro energetics,

•maintenance and repair work, modernization and liquidation of theequipment in classical energetics, in chemical, petrochemical and inheavy industry,

•engineering services and activities connected with the construction offully completed buildings.

ŠŠKKOODDAA,, SSLLOOVVAAKKIIAA,, ss..rr..oo..Hornopotočná 4917 00 Trnava

tel: +421-33-5502 023-24+421- 33-5513 452

fax: +421-33-5502 025http://www.skodasl.ske-mail: [email protected]

elek

troen

erge

tika

79

<<



EENNEERRGGOOPPRROOJJEEKKTT,, ssppooll.. ss rr..oo..

Spoločnosť pre projektovanie energetických stavieb

Tomášikova 32, 821 01 Bratislava,tel.: +421 2 4341 3292 - 4, fax: 4342 4446

e-mail: [email protected], web: www.energoprojekt.sk

®

CChhllaaddiiaaccee vveežťee BBoohhuunniiccee,, ss..rr..oo.. vv ssúúččaassnnoossttii nnaajjvvääččššíí ppoosskkyyttoovvaatteeľľ sslluužťiieebb vv oobbllaassttii vvýýssttaavvbbyy,, ggeenneerráállnnyycchh oopprráávv aa rreekkoonnššttrruukkcciiíí cchhllaaddiiaacciicchh vveežťíí,, zzaaččaalliippííssaaťť ssvvoojjuu hhiissttóórriiuu vv rrookkuu 11999944.. OOddvvtteeddyy ssppoollooččnnoossťť zzaazznnaammeennaallaa oobbrroovvsskkúúeexxppaannzziiuu vv oobbllaassttii iinnvveessttíícciiíí,, rroozzvvoojjaa tteecchhnnoollóóggiiíí aa oobbcchhooddnnýýcchh kkoonnttaakkttoovv,,ččíímm ssaa ssppoollooččnnoossťť ppoossttuuppnnee vvyypprrooffiilloovvaallaa aa nnaajjmmää rroozzššíírriillaa rroozzssaahh ppoosskkyyttoo--vvaannýýcchh sslluužťiieebb..V súčasnosti vystupuje ako univerzálna stavebná spoločnosť, ktorá ponúkaširokú škálu činností cez generálne dodávateľstvo až po stavebné poddodá-vateľstvo, v stavebnej a technologickej časti. Realizovaním náročných zákaziek sa spoločnosť zaradila medzi poprednéstavebné spoločnosti na Slovensku. Svojou kvalitnou prácou sa spoločnosťdokázala presadiť hlavne v oblasti jadrovej a tepelnej energetiky, kde medzijej významných zákazníkov patria Slovenské elektrárne, a.s. a jej odštepnézávody (EBO, o.z., ENO, o.z., EVO, o.z.). Úspešnou realizáciou náročných úlohpri zvyšovaní jadrovej bezpečnosti na elektrárni V1 a V2 v EBO, o.z. JaslovskéBohunice si spoločnosť vyslúžila obdiv a uznanie. Výsledkom schopnostía vedomostí zamestnancov spoločnosti sú realizované akcie nielen v oblastienergetiky, ale aj v chemickom, potravinárskom a strojárskom priemysle.Spoločnosť postupne realizovala zákazky u významných slovenských firmáchako sú napr. Slovnaft, a.s., Duslo Šaľa, a.s., Matador Púchov, a.s., Slovenskýhodváb, a.s. Senica, Železiarne Podbrezová, a.s., a iných. V súčasnosti vý-znamným zákazníkom spoločnosti je U.S. Steel Košice, s.r.o., kdespoločnosť postupne realizuje kompletnú výstavbu a rekonštrukciu chla-diacich veží v rozsahu stavebnej a technologickej časti. V oblasti generálnehododávateľa stavebných objektov si spoločnosť neustále buduje a rozvíja svojupozíciu, čoho dôkazom sú aj realizované výstavby priemyselných hál a admi-nistratívnych objektov pre zahraničných investorov ako sú napr. SwedwoodSlovakia, s.r.o., Boge Slovakia, s.r.o., Sony, s.r.o., Emerson, a.s. a iných.

Zárukou plnenia i najnáročnejších úloh je silné technické, výrobné a stabilnépersonálne zázemie spoločnosti. Spoločnosť je držiteľom certifikátu systé-mu manažérstva kvality podľa STN EN ISO 9001:1994. Za realizáciu akcie„Generálna oprava chladiacej veže č.1 na Sva v U.S. Steel Košice, s.r.o.“ bolospoločnosti udelené profesné ocenenie „Sanácia roka 2000-2001“Združenia pre sanáciu betónových konštrukcií. Za uplatňovanie etickýchprincípov v podnikaní bolo spoločnosti udelené čestné uznanie v súťaži„Veľká cena SOPK“ za rok 2001.

KKoonnttaakkttyy::

Tel.: 033/5592 122,033/5592 402

Fax.: 033/5592 142,033/5592 521

e-mail: [email protected]: www.chvb.sk

80

>>



EEnneerrggoopprroojjeekktt SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss..

HHllaavvnnýýmm pprreeddmmeettoomm ppooddnniikkaatteeľľsskkeejj ččiinnnnoossttii ssppoollooččnnoossttiiEEnneerrggoopprroojjeekktt SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss.. jjee sspprraaccoovvaanniiee pprroojjeekkttoovv ddookkuummeennttáácciieepprree vvššeettkkyy ddrruuhhyy eenneerrggeettiicckkýýcchh iinnvveessttiiččnnýýcchh cceellkkoovv vv oobbllaassttiikkoommuunnáállnneejj aa pprriieemmyysseellnneejj eenneerrggeettiikkyy ((eelleekkttrráárrnnee,, ppaarrooppllyynnoovvééccyykkllyy,, tteepplláárrnnee,, kkoottoollnnee)).. PPootteenncciiááll ssppoollooččnnoossttii bbooll vvyyuužťiittýý pprriiddoossttaavvbbee JJEE MMoocchhoovvccee,, pprrii kkttoorreejj úússppeeššnnee ssppoolluupprraaccoovvaallaa ssoozzaahhrraanniiččnnýýmmii ffiirrmmaammii SSiieemmeennss aa FFrraammaattoommee.. EEnneerrggoopprroojjeekkttSSlloovvaakkiiaa,, aa..ss.. ssaa vvýýzznnaammnnoouu mmiieerroouu ppooddiieeľľaa nnaa mmooddeerrnniizzáácciiii aa eekkoollooggiizzáácciiii jjeessttvvuujjúúcciicchh eenneerrggeettiicckkýýcchh zzddrroojjoovv,, kkoommuunnáállnneejj eenneerr--ggeettiikkyy nnaavvrrhhoovvaanníímm aa uuppllaattňňoovvaanníímm kkooggeenneerraaččnneejj vvýýrroobbyy tteeppllaaaa eelleekkttrriicckkeejj eenneerrggiiee ss ddôôrraazzoomm nnaa eekkoonnóómmiiuu vvyyrráábbaanneejj eenneerrggiieeaa eekkoollooggiicckkýý ddooppaadd ssttaavvbbyy..

Spoločnosť Energoprojekt Slovakia, a.s. je držiteľom certifikátu kvality podľa normy EN ISO 9001 od spoločnosti TÜV CERT.

PPrreeddmmeett ppooddnniikkaanniiaa::• komplexná projektová činnosť v investičnej výstavbe energetic-

kých stavieb • konzultačná a inžinierska činnosť • štúdie, analýzy • normalizačná činnosť v odbore energetiky • prieskumné a geodetické práce • dodávateľská činnosť

EEnneerrggoopprroojjeekktt SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss.. Miletičova 5, 821 08 Bratislava

tel./fax: +421-2-5069372,7 e-mail: [email protected]

Pracovisko Nitra:Cintorínska 5, 949 01 Nitra, tel./fax: +421-37-7413038


Pracovisko Mochovce:935 39 Mochovce

tel.:+421-36-6391220, fax:+421-36-6391277

e-mail: [email protected]: www.netax.sk/energoprojekt/

BBuussiinneessss ffiieelldd::• complex project activity in power buildings construction

• consulting and engineering activity• studies, analyses

• normalisation activity in energy field• investigation and survey work

• delivery activity

82

>>



ELV PRODUKT, a. s.Nitrianska 3, 903 12 Senec, SLOVAKIAIČO: 34110135, DIČ: 34110135/609Tel.: +421-2-40202611, Tel./fax: +421-2 40202602,603,604e-mail: [email protected], [email protected]

Kontaktujte nás, radi vás obslúžime.

ELV PRODUKT a.s. vyrába a dodáva

� oceľové osvetľovacie a trakčné stožiare, signalizačné stožiare, diaľničné portály, mestský mobiliár, záhradné stĺpiky

� v našom sortimente sú štandardné rúrové, kužeľové a ihlanovité stožiare vyrábané modernou technológiou a taktiež zákaznícke konštrukčné riešenia od výšky 2,5 m do 40 m

� žiarové zinkovanie zaručuje dlhú životnosť a protikoróznu ochranu� na želanie výrobky upravuje ekologickými nátermi vo farebnej

palete RALreferencie: Bratislava – Aupark, Carrefour a Polus Center, Obchodné domy Tesco v Bratislave, Prešove, Martine, Žiline,osvetlenie v Galante, Piešťanoch, Nitre a.i., diaľničných úsekov D1,Senecká - Mierová v Bratislave, vstupu do tunela Branisko Export: ČR, Maďarsko, Nemecko atď.

Osvetľovacie stožiare do mestských štvrtí, parkov a peších zón Osvetľovacie a signalizačné stožiare na cestné komunikácie a križovatkyOsvetľovacie výškové stožiare a veže Trakčné ohraňované stožiare Predpäté betónové stožiare 9; 10,5; 12 a 13,5 m, 3 - 25 kN

Osvetľovacie stožiare do mestských štvrtí, parkov a peších zón Osvetľovacie a signalizačné stožiare na cestné komunikácie a križovatkyOsvetľovacie výškové stožiare a veže Trakčné ohraňované stožiare Predpäté betónové stožiare 9; 10,5; 12 a 13,5 m, 3 - 25 kN

Aj táto plocha mohla byť vaša!Využite možnosť inzerovať

svoje výrobky a služby

v RRooččeennkkee eelleekkttrrootteecchhnniikkyy aa eenneerrggeettiikkyy 22000033www.rocenka.skwap.rocenka.sk

83

<<



elek

troen

erge

tika

PPrreennooss aa rroozzvvoodd eelleekkttrriicckkeejj eenneerrggiiee,, VVýýrroobbaa eenneerrggiiee••

PPoowweerr TTrraannssmmiissssiioonn aanndd DDiissttrriibbuuttiioonn,, PPoowweerr GGeenneerraattiioonn PPTTDD//PPGG

ZZaabbeezzppeeččeenniiee ppllyynnuullééhhoo zzáássoobboovvaanniiaa vvššeettkkýýcchh oobbllaassttíí hhoossppooddáárrssttvvaa ii ddoommááccnnoossttíí eelleekkttrriicckkoouu eenneerrggiioouu ssii ččoorraazz ddôôrraazznneejjššiiee vvyyžťaadduujjee ssooffiissttiikkoo--vvaannéé tteecchhnnoollóóggiiee.. PPrrii zzvvyyššoovvaanníí ppooččttuu ľľuuddíí nnaa ZZeemmii rraassttiiee ssppoottrreebbaa,, aalleezzáárroovveeňň jjee nneevvyyhhnnuuttnnéé ššeettrriiťť pprríírrooddnnéé zzddrroojjee aa zznníížťiiťť eemmiissiiee vv oovvzzdduuššíí.. TTiieettooppooddmmiieennkkyy uurrččuujjúú ssppoolluupprrááccuu nnaaššiicchh eexxppeerrttoovv pprrii vvýýrroobbee eenneerrggiiee,, jjeejj pprreennoosseeaa rroozzvvooddee,, pprrii vvýývvoojjii aa vvýýrroobbee zzaarriiaaddeenníí,, aabbyy nnaaššllii ooppttiimmáállnnee rriieeššeenniiaa pprreessppoottrreebbiitteeľľoovv ii žťiivvoottnnéé pprroossttrreeddiiee..

Siemens je jediným dodávateľom, ktorý ponúka komplexné spektrumtechnológií - uhoľné elektrárne, elektrárne s plynovými a parnými turbínami,jadrové, vodné a veterné elektrárne, ale aj elektrárne, ktoré produkujúenergiu na báze biomasy, či slnečného svetla. Naša koncepcia sa orientujena znižovanie nákladovosti, zvyšovanie účinnosti a minimalizáciu vplyvov naživotné prostredie. Špičkové zariadenia na spaľovanie komunálneho odpaduumožňujú popri elektrickej energii aj produkciu tepla, pričom dokonalezneškodňujú nebezpečné látky.

OObbnnoovviitteeľľnnéé zzddrroojjee eenneerrggiieeTechnológie pre využitie nevyčerpateľných zdrojov z prírody patria kukľúčovým oblastiam našej činnosti. Platí to predovšetkým pre vodnéelektrárne, ktoré produkujú dnes vo svete už 19 % energie.

Zabezpečujeme• Komplexné dodávky technoógie vodnej elektrárne na kľúč• Komponenty vodných elektrární• Fotovoltaické kolektory a príslušenstvo

PPrriieemmyysseellnnéé ttuurrbbíínnyy aa sseerrvviiss ttuurrbbíínnPoskytujeme• Dodávky priemyselných turbín• Servis turbín

KKoommpplleexxnnáá ddooddáávvkkaa eelleekkttrráárrnníí nnaa kkľľúúčč• Paroplynové elektrárne• Komponenty elektrární• Spaľovne komunálneho odpadu• Riadiace systémy pre elektrárne, teplárne a spaľovne komunálnehoodpadu• Servis a služby

MMeerraanniiee eenneerrggiiííRegistrujeme rast konkurencie, meniace sa podmienky v oblasti ener-getických trhov a zostrujúci sa tlak na znižovanie nákladov. Elektromery a meracie fakturačné systémy Siemens patria k svetovej špičke.

Ponúkame• Indukčné elektromery• Digitálne elektromery• Zariadenia HDO• Ultrazvukové merače tepla• Ciachovacie a kalibračné zariadenia• Centrály pre automatizovaný zber dát

PPrreennooss aa rroozzvvoodd eelleekkttrriicckkeejj eenneerrggiieeV oblasti prenosu a rozvodu elektrickej energie je Siemens systémovým inte-grátorom a poskytovateľom služieb pre prenos energie od výrobcu k spotrebiteľom. Patríme k lídrom na svetovom trhu meracej a riadiacej tech-niky a ponúkame riešenia pre meranie, vyhodnocovanie a zúčtovanie spotre-by elektrickej energie, plynu, tepla a vody. Okrem výstavby investičnýchcelkov podporujeme svojich zákazníkov aj financovaním projektov. Aj naSlovensku vznikajú nové podmienky v energetike. Trh s elektrickou energiousa liberalizuje a zároveň sa uskutočňuje reštrukturalizácia rozvodnýchpodnikov. Zaznamenali sme veľké úspechy v získavaní projektov v oblastirozvodu elektrickej energie a svojim zákazníkov dokážeme ponúknuť aj kom-plexné dodávky na kľúč.Elektrická energia sa musí rýchlo a hospodárne dostať z miesta výroby k spotrebiteľovi. Komplexnú ponuku dodávok dopĺňa rozsiahla ponukaslužieb, ako sú analýza, plánovanie a projektovanie.

Dodávame• Rozvodne vn a vvn• Zariadenia vn a vvn• Výkonové a distribučné transformátory• Zariadenia na kompenzáciu jalového výkonu nn, vn, vvn• Komponenty vn a vvn, zvodiče prepätia

SSeekkuunnddáárrnnee ssyyssttéémmyyNaša ponuka zahŕňa komplexné spektrum ochrany zariadení ako aj riadiacich systémov rozvodní vn a vvn.

Dodávame• Digitálne ochrany vedení, transformátorov, generátorov, motorov, rozvodní a transformovní• Koncentrátory dát pre digitálne ochrany• Riadiace systémy rozvodní• Meracie a diagnostické systémy• Digitálne prenosové zariadenia

SSiieemmeennss,, ss..rr..oo..PPrreennooss aa rroozzvvoodd eelleekkttrriicckkeejj eenneerrggiieeVVýýrroobbaa eenneerrggiiee ((PPTTDD//PPGG))Stromová 9, P.O. BOX 96837 96 BratislavaSlovenskoTel.: 02/5968 2600Fax: 02/5968 5260www.siemens.sk/energetika

SSiieemmeennss,, ss..rr..oo..PPoowweerr TTrraannssmmiissssiioonn aanndd DDiissttrriibbuuttiioonnPPoowweerr GGeenneerraattiioonn ((PPTTDD//PPGG))Stromová 9, P.O. BOX 96837 96 BratislavaSlovakiaTel.: 02/5968 2600Fax: 02/5968 5260www.siemens.sk/energetika

84

>>



VVýýsskkuummnnoo--vvýývvoojjoovvéé zzáázzeemmiiee bbeezzppeeččnneejj,, ssppooľľaahhlliivveejj aa eekkoo--nnoommiicckkyy eeffeekkttíívvnneejj pprreevvááddzzkkyy eelleekkttrráárrnníí aa oossttaattnnýýcchheenneerrggeettiicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí vvrrááttaannee ssiieettíí,, pprrii mmiinniimmaalliizzáácciiii iicchhmmoožťnnééhhoo nneeggaattíívvnneehhoo vvppllyyvvuu nnaa ppeerrssoonnááll aa ookkoolliiee..

KKľľúúččoovvéé úúddaajjeeVýskumný ústav jadrových elektrární vznikol v roku 1977pre riešenie výskumno-vývojových problémov jadrovejenergetiky. V roku 1994 sa pretransformoval na zamest-naneckú akciovú spoločnosť. Svoje výskumno-vývojovéaktivity rozvíja v oblastiach:• Diagnostika jadrových zariadení• Jadrová bezpečnosť• Príprava personálu jadrových elektrární• Spúšťanie a podpora prevádzky jadrových blokov• Modernizácia energetických blokov• Likvidácia jadrových elektrární• Spracovanie a ukladanie RAO• Ochrana životného prostredia• Klasická energetika a obnoviteľné zdroje energie• Budovanie a podpora prevádzky sietí a rozvodní

vysokého napätia• Informačné technológie

Spoločnosť má vybudovaný a zavedený systém riadeniakvality v súlade s normami radu STN ISO 9001-2000a normami NUSS MAAE, certifikovaný LRQA.

Počet zamestnancov: 612Ročný obrat: 2 631 mil. SkMajetok: 1 670 mil. SkDcérske spoločnosti: VUPEX, Energoprojekt

Slovakia, VÚJE ČR, NUP-services, Atoming

PPoossllaanniieeSpoločnosť pokrýva výskumno-vývojové potreby pre-vádzky jadrovo-energetických blokov, ale rieši aj konkrétneproblémy vo fáze projektovania, výstavby a spúšťaniajadrovo-energetických zariadení vrátane výkonu

spúšťacích prác. Osobitnú pozornosť venuje spoločnosťzdokonaleniu procesu údržby, opráv a rekonštrukcií jednotlivých uzlov i celých blokov jadrových elektrární.

Školiace a výcvikové stredisko zabezpečuje komplexnúprípravu personálu jadrových elektrární, operátorov elek-trických staníc a operátorov trhu s elektrickou energiou,vrátane výcviku na špeciálnych a plnorozsahovýchtrenažéroch blokov.V súlade s potrebami prevádzky vyvíjame technológie

spracovania rádioaktívnych odpadov a likvidácie jadrovo-energetických zariadení po skončení ich životnosti vrátanenávrhu spôsobov dlhodobého ukladania rádioaktívnychodpadov i vyhoreného jadrového paliva.Poskytujeme výskumno-vývojové a inžinierske služby prevýstavbu a rekonštrukcie klasických energetických zdrojov,elektrických vedení a rozvodní vysokého a veľmi vysokéhonapätia.

MMeeddzziinnáárrooddnnáá ssppoolluupprrááccaaNajvýznamnejšie miesto medzi spolupracujúcimi orga-nizáciami má Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiuvo Viedni. Svojimi odbornými výsledkami sa spoločnosťpresadila aj v rámci výskumno-vývojových programovEurópskeho spoločenstva, najmä programu PHARE

elek

troen

erge

tika

85

<<



a 5. Rámcového programu EÚ.Ďalej spolupracujeme:• ITU, NUKEM, Babcock - SRN,• EdF, Framatome, IPSE, CORYS - Francúzsko,• NRG Arnhem - Holandsko,• AEA Technology, Sheerbonnet, NNC - GB,• Westinghouse, US DOE, ANL ARGONN, NRC - USA,• TECNATOM - Španielsko,• ŠKODA, EGP, ÚJV Řež - ČR,• Atomenergoexport - RF,• JE Qinshan I - Čína

IInnvveessttíícciieeNosné projekty investičného charakteru, na ktorých saspoločnosť zúčastňovala ako generálny dodávateľ, resp.ako významný účastník stavby, sú:• postupná rekonštrukcia jadrovej elektrárne V-1, realizo-vaná konzorciom REKON, v spolupráci so SIEMENS• seizmické zodolnenie medziskladu vyhoreného paliva• dokončenie stavby Republikového úložiska rádioak-tívnych odpadov v Mochovciach• transportné kontajnery rádioaktívnych odpadov• dostavba 1. a 2. bloku Atómových elektrární Mochovcea realizácia spúšťacích prác• zariadenie pre prípravu paliva jadrovej elektrárne A-1 natransport• vysokonapäťové vedenie (400 kV) Sučany - Varín.

SSttrraattééggiiaa aa zzáámmeerryyAko reakcia na potreby Slovenských elektrární a.s.,spoločnosť postupne rozširuje svoju orientáciu aj naoblasť klasickej energetiky a ochrany životného prostredia.Spoločnosť si svojimi odbornými výsledkami získala významné postavenie v rámci energetiky Slovenska.Ministerstvo hospodárstva ju menovalo vedúcim pra-coviskom Technického centra pre rozvoj energetiky.Spoločnosť v rámci svojich kapacít vytvára priestor naprípravu veľkých investičných akcií, ktoré jej zabezpečiakontinuitu výskumno-vývojovej a inžiniersko-realizačnejpráce.

V budúcnosti sa chce uchádzať o zabezpečovanie prípravya realizácie investičných akcií v oblasti likvidácie jadrovo-energetických zariadení, akými sú:• Uvedenie JE A-1 do radiačne bezpečného stavu• Modernizácia a zvyšovanie bezpečnosti JE V-2• Spracovateľské centrum RAO Mochovce• Manipulačný sklad RAO Mochovce• Projekt vývoja hlbinného úložiska vrátane jeho realizácie• Výstavba a rekonštrukcia vedení a rozvodní VNa VVN.

Ako reprezentant SR v projekte HALDEN chceme využívaťvýsledky tohto projektu v praxi energetiky Slovenska.

VVÚÚJJEE TTrrnnaavvaa,, aa..ss..Okružná 5

918 64 TrnavaSlovenská republika

Tel: +421-033-599 1111Fax: +421-033-599 1200

http://www.vuje.sk

86

>>



KKEEYY FFIIGGUURREESSThe Nuclear Power Plant Research Institute was established in 1977to address research and development issues in nuclear power. Itwas restructuralized into a share-holding company owned byemployees in 1994. The Institute has evolved its research and devel-opment activities in the following areas:Nuclear safetyNuclear component diagnosticsNPP personnel trainingCommissioning and operation NPPModernization of PPRadiation safetyRadwaste management, Environmental protectionConventional power sector and renewable energy sourcesConstruction and operation of electric grid Information technologies

The Company has launched a Quality Control system in accordancewith Slovak Technical Codes, with ISO 9001:2000 and with IAEANUSS standards.

The amount of employees: 612Annual revenues: 2 631 mil. SkAssets: 1 670 mil. SkFinancial participation in other companies: VÚPEX, ENERGOPRO-JEKT Slovakia, VÚJE ČR, Atoming

MMEESSSSAAGGEEThe Company has met research and development needs of opera-tion of nuclear power units, however, it has addressed also particu-lar issues in the phase of design, construction and commissioning ofnuclear power installations, including performance of commission-ing work. The Institute has paid special attention to the improvementof maintenance, repair and reconstruction processes. In line with demands from operation, the Company has developedtechniques for radioactive waste management and decommission-ing of nuclear power installations following termination of their lifetime, including proposals for final disposal of radioactive waste andspent nuclear fuel.

IINNTTEERRNNAATTIIOONNAALL CCOONNTTAACCTTSSThe top position among cooperating organizations has the Vienna-based International Atomic Energy Agency (IAEA). The Company was successful with its professional results also inresearch and development projects of the European Community,especially in PHARE and 5th FP EU programmes.

IINNVVEESSTTMMEENNTTSSThe dominant projects of investment character in which theCompany takes part as general supplier or important participant inthe construction are as follows:• gradual safety upgrading of the nuclear power plant V-1 Bohunice• seismic strengthening of spent fuel intermediate storage facility

on Bohunice site• completion of the construction of country disposal facility

of radioactive waste in Mochovce• transport containers for radioactive waste• completion of the construction of units 1 and 2 in the nuclear

power plant Mochovce and implementation of their commissioning work

• facilities for fuel preparation from the nuclear power plant A-1Bohunice

CCHHAALLLLEENNGGEESSIn response to the demands of the utility Slovak Electric (SE) Inc, theCompany has expanded gradually its orientation on the field of non-nuclear power sector and protection of the environment.The Company achieved a significant position in the Slovak powersector thanks to its professional results. The Ministry of Economydesignated the Institute as a leading organization of the TechnicalCenter for Power Industry.The Company within its capacities establishes space for preparationof major investment actions which will assure continuity for theInstitute in research & development and engineering & implementa-tion work.In the future, the Company wants to compete for the assurance ofpreparation and implementation of investment actions in the field ofdecommissioning of nuclear power installations such as:• Modernization and safety upgrading of the V-2 Bohunice plant• Decommissioning of the A-1 Bohunice plant• Radwaste processing center on Mochovce site• Radwaste manipulation storage on Mochovce site• Design of development of a deep disposal facility including

its implementation

The Company as a Slovak representative in the HALDEN project wantsto use the results of this project in practice in the Slovak power sector.

www.vuje.sk

Plyn

áren

stvo

a k

vapa

lné

paliv

á

87

88

>>


Plynárenstvo a kvapalné palivá

VVeeddeenniiee ssppoollooččnnoossttii (od 11.7.2002):

generálny riaditeľ - Ing. Miroslav Lapuník

Predstavenstvo :predseda - Ulrich Schöler podpredseda - Pavol Janočkočlenovia: Jan Massman,Philippe Boucly, Jean-Francois Carriére, JurajHorváth, Ján Kasper.

Dozorná rada :predseda - Ján Sabolpodpredseda - Jacques Deyirmendjiančlenovia : Jozef Kojda, Jozef Titka, Ondrej Studenec, Vladimír Tvaroška, PavolHric, Marta Tomčíková, Zoltán Névery, Peter Kováč, Július Kolesár, PeterStaňa, tajomník - Peter Kršjak.

ÚÚČČAASSŤť SSPPPP,, aa.. ss.. VV MMEEDDZZIINNÁÁRROODDNNÝÝCCHH OORRGGAANNIIZZÁÁCCIIÁÁCCHH

EEUURROOGGAASS -- EEuurróóppsskkaa aassoocciiáácciiaa eeuurróóppsskkyycchh ppllyynnáárreennsskkýýcchh zzvvääzzoovvPopredná vplyvná medzinárodná inštitúcia združujúca významné európskeplynárenské firmy a zväzy z 15 krajín (SPP je pridruženým členom od mája1997).

UUNN//EECCEE -- OOrrggaanniizzáácciiaa ssppoojjeennýýcchh nnáárrooddoovv//EEkkoonnoommiicckkáá kkoommiissiiaa pprree EEuurróóppuu --PPllyynnáárreennsskkéé cceennttrruumm

UN/ECE má 26 členských štátov (SPP je členom od 1994).Hlavné aktivity:• semináre s výmenou informácií o vývoji v európskom plynárenstve (straté-gia, preprava, uskladňovanie a tarify)•informatika a databanky• spolupráca s ďalšími asi päťdesiatimi plynárenskými spoločnosťami• pracovné skupiny (aktívna účasť zástupcov SPP)• Smernica EÚ pre vnútorný trh s plynom• Databáza Plynárenského centra• Kontrakty a tarify

WWEECC -- SSvveettoovváá eenneerrggeettiicckkáá rraaddaaCelosvetová organizácia združujúca zástupcov národných výborov WEC,spoločností a inštitúcií pôsobiacich v oblasti energetiky a palív (vyše 100). SPP (od roku 1994) je členom Slovenského výboru Svetovej energetickej rady(viac oko 20 členov).

GGTTEE -- PPrreepprraavvaa zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu vv EEuurróóppeeMedzinárodná organizácia založená v r. 2000, ktorá združuje bezmála 30renomovaných európskych plynárenských spoločností. Jej hlavným poslanímje koordinovať spoluprácu medzi členskými krajinami so zameraním naaktuálne technické, obchodné a legislatívne aspekty prepravy zemného plynuv EÚ a v jej kandidátskych štátoch.V marci 2002 na pravidelnom zasadaní výkonného výboru sa SPP, a.s. stalčlenom tejto organizácie.

IIGGUU -- MMeeddzziinnáárrooddnnáá ppllyynnáárreennsskkáá úúnniiaaCelosvetová asociácia združujúca zástupcov národných plynárenských a naftových zväzov jednotlivých členských štátov.

SSPPNNZZ -- SSlloovveennsskkýý ppllyynnáárreennsskkýý aa nnaaffttoovvýý zzvvääzz SPNZ reprezentuje Slovenskú republiku v rámci IGU. SPP je dominantnýmčlenom SPNZ. Činnosť IGU riadi Rada a konkrétne aktivity sú realizované v rámci Pracovných komisií. Delegáti SPP sú nominovaní do mnohých pra-covných komisií (PK) IGU.

EENNGGVVAA -- EEuurróóppsskkee zzddrruužťeenniiee pprree ddoopprraavvuu nnaa zzeemmnnýý ppllyynnMedzinárodné zoskupenie založené v roku 1994 s hlavným poslaním rozvíjaťtrh pre dopravu plynu, najmä prostredníctvom výskumu nových technológií a vývoja palivovej infraštruktúry. Jeho aktívnym členom je SPNZ, ktorýodborníci zo SPP, a.s. zastupujú na projektoch s vozidlami na stlačený zemnýplyn.

CCEEOOCCOORR -- EEuurróóppsskkyy vvýýbboorr pprree ššttúúddiiuumm kkoorróózziiee aa pprroottiikkoorróózznneejj oocchhrraannyyCEOCOR bol založený v roku 1955 a sídliaci v Bruseli. Činnosť je zameraná naštúdium problémov korózie a protikoróznej ochrany kovových konštrukciíuložených v pôde alebo vo vode a určených k preprave a uskladňovaniu plynua vody. Náplň činnosti je orientovaná na spracovanie odborných technickýchdoporučení, ktoré v mnohých prípadoch slúžia ako východiskový materiál pretvorbu európskych technických noriem pre uvedenú problematiku.CEOCOR združuje 13 európskych krajín. SPNZ, reprezentovaný zástupcomSPP, a.s. je členom od roku 1998 a podieľa sa na práci študijných skupín.

89

<<


plyn

áren

stvo

a k

vapa

lné

paliv

á


Kapitálové účasti SPP, a.s.

Kapitálová účasť v podnikoch s rozhodujúcim a podstatným vplyvom

Nafta, a.s. GbelyPozagas, a.s. Malacky

Probugas, a.s. BratislavaSlovrus gas, a.s. Bratislava

Geoterm, a.s. KošiceSlovgeoterm, a.s. BratislavaGalantaterm, s. r. o Galanta

Prvá paroplynová spoločnosť, a.s. LeviceInfoGas, a.s. Bratislava

InterKVET, s.r.o. BratislavaEkomil, s.r.o Žilina

Inova Holding, a.s. BratislavaNaftoprojekt, s. r. o. Poprad v konkurze

Slovenská kreditná banka, a.s. Bratislava v konkurzeOravské ferozliatinárske závody, a.s. Istebné n/Oravou v konkurze

Kapitálová účasť v podnikoch s menšinovým vplyvom

Energotel, a.s. BratislavaKerametal, a.s. Bratislava

Priemyselná banka, a.s. Košice

Kapitálová účasť v zahraničí

SPP Bohemia, a.s. Praha, Česká republikaSeveromoravská plynárenská, a.s. Ostrava, Česká republika

Východočeská plynárenská, a.s. Hradec Králové, Česká republikaVVNP, s. r. o. Ostrava, Česká republika

SPP Hellas, A.B.E.E. Thessaloniki, GréckoAdria LNG Company Limited, Malta

SSúúhhrrnnnnéé vvýýsslleeddkkyy zzaa rrookk 22000011 ++ ccaasshh fflloowwVVýýkkaazz zziisskkoovv aa ssttrráátt vv mmiill.. SSkk

((vv mmeettooddiikkee ppllaattnneejj vv SSRR kk 3311..1122..22000011))

SSúúvvaahhaa vv mmiill.. SSkk((vv mmeettooddiikkee ppllaattnneejj vv SSRR kk 3311..1122..22000011))

OObbcchhoodd ssoo zzeemmnnýýmm ppllyynnoomm

Najvýhodnejším, najatraktívnejším prírodným palivom, ktoré chráni životnéprostredie je zemný plyn. Patrí k najhospodárnejším nosičom energie navykurovanie, varenie, prípravu teplej úžitkovej vody a je využívaný v priemyslovom odvetví národného hospodárstva Slovenskej republiky.Vysoké zásoby zemného plynu vo svete ho predurčujú k palivu budúcnosti.

Prirodzeným monopolným podnikom v plynárenstve na Slovensku je akciováspoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom v Bratislave.Cieľom SPP, a. s. je v Slovenskej republike kontinuálne zabezpečovanierovnováhy medzi zdrojmi a spotrebou zemného plynu s prihliadnutím na efek-tívnosť a spoľahlivosť prepravy a distribúcie zemného plynu odberateľom

90

>>



v zmysle uzatvorených dodávkových zmlúv ako aj tranzitnej prepravy zemnéhoplynu územím Slovenskej republiky v zmysle uzatvorených medzinárodnýchzmlúv, tzn. zabezpečovanie plynulého zásobovania tuzemských odberateľovzemným plynom v stanovenej kvalite a zabezpečenie tranzitnej prepravy prezahraničných odberateľov.

NNáákkuupp zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu

Slovenský plynárenský priemysel realizoval v roku 2001 nákup zemnéhoplynu vo výške 7,2 mld.m3, čo bolo o 0,5 mld.m3 menej ako v roku 2000.Z uvedeného objemu sa nakúpilo z Ruskej federácie 7,1 mld.m3 a z tuzemskejťažby od Nafta, a.s. Gbely 0,1 mld.m3 zemného plynu. V priebehu sledovaného obdobia prebiehali dodávky zemného plynu plynule,na základe dohodnutých zmlúv. Rovnako ťažba a vtláčanie zemného plynu dopodzemných zásobníkov Láb I. - IV. stavba a Dolné Bojanovice prebiehali bezproblémov, podľa požiadaviek Slovenského plynárenskeho priemyslu.Stav prevádzkových zásob zemného plynu v podzemných zásobníkoch Láb I.-IV. stavba a Dolné Bojanovice k 1.1.2001 bol 1,4 mld.m3. V roku 2001 bolovtlačených do podzemných zásobníkov celkom 1,3 mld.m3 zemného plynu.Ťažba z podzemných zásobníkov dosiahla výšku 1,7 mld.m3 zemného plynu.Konečná zásoba v podzemných zásobníkoch Láb a Dolné Bojanovice k 31.12.2001 dosiahla výšku 1,0 mld.m3 zemného plynu. Vývoj nákupu zemného plynu v rokoch 1997 až 2001 dokumentuje aj nasle-dovná tabuľka (v mld.m3):

PPrreeddaajj zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu

Predaj zemného plynu za rok 2001 dosiahol objem 7,5 mld. m3, čo je o 0,5mld.m3 viac ako v roku 2000. V kategórii veľkoodber (VO) celkom dosiahol predaj k 31.12. 2001 výšku 5,0mld.m3 a bol oproti roku 2000 vyšší o 0,2 mld.m3 (index 1,04). Oprotiminulému roku bol zaznamenaný najvyšší nárast odberov u spoločnostíElektráreň Vojany II., U. S. Steel Košice, Duslo Šala - chémia a C-TermBratislava.V kategórii maloodber dosiahol predaj výšku 0,4 mld.m3, ktorá bola rovnakáako v roku 2000. V kategórii obyvateľstvo dosiahol predaj výšku 2,1 mld.m3

a oproti minulému roku bol vyšší o 0,3 mld.m3 (index 1,17).

Vývoj predaja zemného plynu dokumentuje aj nasledovná tabuľka (v mld.m3):

Celková predajná cena dosiahla úroveň 4,54 Sk/m3.V roku 2001 boli predajné ceny zemného plynu pre odberateľskú kategóriuvýrobná spotreba (VO a maloodber) v platnosti v nasledovnej štruktúre :

*) Táto kategória bola zrušená k 1.5.2001 rozhodnutím MF SR. Uvedené ceny sú bez DPH.

Celkové množstvo zemného plynu predaného pre túto kategóriu bolo 5,4mld.m3, čo predstavuje zvýšenie o 0,2 mld.m3 oproti roku 2000. Tržby z predaja zemného plynu týkajúce sa odberateľskej kategórie výrobná spotre-ba dosiahli výšku 25,1 mld. Sk a boli o 5,4 mld. Sk vyššie ako minulý rok(index 1,28). V zmysle uznesenia vlády SR zo dňa 24.10.2001 sa pre skupinuodberateľov kategórie výrobnej spotreby zmenil spôsob regulácie predajnýchcien zemného plynu z vecného usmerňovania na usmerňovanie formou urče-nia maximálnych cien. V zmysle Zákona NR SR č. 276/2001 Z.z. o reguláciisieťových odvetví bol zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorýreálne začne regulovať tvorbu a uplatnenie cien regulovaných subjektov od1.1.2003. Do tohto termínu sú predajné ceny zemného plynu naďalej v plnejkompetencii Ministerstva financií SR.

V sledovanom období boli v platnosti maximálne ceny pre kategóriu domác-nosti obyvateľstvo), ktoré sú určené Opatrením MF SR č. R-1/2001 a súzaradené do jednotlivých sadzieb v závislosti od veľkosti ročného odberu (fak-turačné obdobie 12 mesiacov) zemného plynu nasledovne:

*) Neoznačené ceny uvedené v tabuľke sú vrátane DPH. Označená cena je bez DPH.

Celkové množstvo predaného zemného plynu pre túto kategóriu bolo 2,1mld.m3, čo bolo o 0,3 mld.m3 viac ako minulý rok. Tržby z predaja zemnéhoplynu domácnostiam v roku 2001 dosiahli výšku 9,1 mld. Sk, teda boli o 2,7mld. Sk vyššie ako minulý rok (index 1,31).

VVnnúúttrrooššttááttnnaa pprreepprraavvaa aa ddiissttrriibbúúcciiaa zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu

Ku koncu roka 2001 dosiahla dĺžka prevádzkovaných vnútroštátnychplynárenských sietí 27 944 km, z toho dĺžka diaľkovodných sietí predstavo-vala 6 094 km a distribučná sieť 21 850 km.Vývoj dĺžky plynovodov v rokoch 1997 až 2001 (v km):

V roku 2001 pribudlo na Slovensku 71 plynofikovaných obcí, čím bol dosiahnutý celkový počet 2006, čo predstavovalo 69% z celkového počtuobcí. Koncom roka 2001 Slovenský plynárenský priemysel zabezpečoval dodávkyplynu pre 1 372 778 odberateľov, čo bolo v porovnaní s rokom 2000 viac o 28 792 odberateľov. Kategóriou s najväčším nárastom bolo obyvateľstvo(domácnosti).

91

<<


plyn

áren

stvo

a k

vapa

lné

paliv

á


VVýývvoojj ppooččttuu ooddbbeerraatteeľľoovv vv rrookkoocchh 11999977 aažť 22000011

MMeeddzziinnáárrooddnnáá pprreepprraavvaa zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu

Tranzitný plynovod Slovenskej republiky je súčasťou medzinárodnejplynárenskej siete. Hlavná trasa tranzitného plynovodu má 5 línií a vrátaneodbočiek do Českej republiky, Rakúska a ostatných plynovodov dosahujedĺžku 2 268 km. Slovenský dopravný systém medzinárodnej prepravy je prepojený s hlavnýmieurópskymi dopravnými systémami a poskytuje spoľahlivú službu významnýmeurópskym plynárenským spoločnostiam, ako je Gazexport, Verbundnetz Gas,Wintershall, Transgas a prostredníctvom Gazexportu aj Ruhrgas, OMV, Gaz deFrance a SNAM.Preprava plynu bola zabezpečovaná režimom dohodnutým s predstaviteľomdodávateľa Gazexport Moskva.Samostatné riadenie tranzitnej sústavy na území Slovenskej republikyzabezpečuje Dispečerské centrum v Nitre.Rok 2001 bol z hľadiska prepravy nižší o 9,7 % ako v roku 2000. Taktiež medziročne mierne pokleslo i vnútroštátne zásobovanie zemným ply-nom cez tranzitnú sústavu z 5,3 mld. m3 na 5,2 mld.m3.

Za sledované obdobie dosahovala preprava denný priemer 189 mil. m3. Rok2001 je charakterizovaný zníženým dopytom po tranzite plynu, ako aj nízkymvstupným tlakom do sústavy na HPS Veľké Kapušany, pri súčasnej realizáciiväčšiny plánovaných opráv a údržby tranzitnej sústavy.Za sledované obdobie boli dodržané kontrahované hodnoty parametrov naHPS Veľké Kapušany a to rosný bod uhľovodíkov a výhrevnosť ZP. Neboldodržaný tlak a to v období 195 dní a rosný bod vody v 142 dňoch.Na výstupe zo sústavy (HPS Baumgarten) nebol v sledovanom obdobídodržaný tlak v troch dňoch. Na HPS Lanžhot Sever nebol dodržaný tlak v 48dňoch a na HPS Lanžhot Juh v 55 dňoch.Vývoj medzinárodnej prepravy zemného plynu a dodávky pre Slovenskúrepubliku z tranzitnej sústavy v rokoch 1997-2001 dokumentuje nasledovnátabuľka (v mld. m3):

OOddšštteeppnnéé zzáávvooddyy SSPPPP,, aa..ss..

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ BratislavaVotrubova ul. 1825 17 Bratislavatel.: +421-(2)-5868 1111fax: +421-(2)-5341 4882

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ KomárnoMederčská 81945 01 Komárnotel.: +421-(35)-7720 615-7fax: +421-(35)-7720 277

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ NitraPiesková 32950 54 Nitratel.: +421-(37)-691 1111fax: +421-(37)-741 7575

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ Nové Mesto nad VáhomĽ. Podjavorinskej 10915 83 Nové Mesto nad Váhomtel.: +421-(32)-772 1111fax: +421-(32)-7713 834

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ ŽilinaZávodská cesta 26/2949010 22 Žilinatel.: +421-(41)-514 2201fax: +421-(41)-7246 559

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ PrievidzaVápenická ul. č. 16971 01Prievidzatel.: +421-(46)-552 1111fax: +421-(46)-542 6916

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ ZvolenLieskovská cesta 1418/5960 24 Zvolentel.: +421-(45)-511 1111fax: +421-(45)-5361 553

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ LučenecMikušovská cesta984 01 Lučenectel.: +421-(47)-465 1111fax: +421-(47)-465 2351

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ KošiceMoldavská 12040 11 Košicetel.: +421-(55)-649 1111fax: +421-(55)-649 2155

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ PopradKežmarská 3524/9058 01 Popradtel.: +421-(52)-719 1111fax: +421-(52)-7725 324

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ MichalovcePlynárenská 4071 01 Michalovcetel. : +421-(56)-645 2111fax : +421-(56)-6421 696

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.OZ Výskum a vyhľadávanie nafty a plynu(OZ VVNP)Votrubova ul. 11/A825 05 Bratislavatel.: +421-(2)-5341 5950tel./fax: +421-(2)-5341 1242, 53411244

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.Inžiniersko-dodávateľský odštepný závodHruštiny 602010 22 Žilinatel.: +421-(41)-7243688, 5142401fax: +421-(41)-5650097

prevádzka Košicetel.: +421-(55)-6492152fax: +421-(55)-6491255

prevádzka Lučenectel.: +421-(47)-4652371fax: +421-(47)-4652672

DDiivvíízziiee SSLLOOVVTTRRAANNSSGGAAZZ

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 01079 48 Veľké Kapušanytel.: +421-(56)-6301 111fax: +421-(56)-6301 123

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 02049 43 Jablonov nad Turňoutel.: +421-(58)-7776 111, 7961 321-2fax: +421-(58)-7961 232

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 03991 23 Veľké ZIievcetel.: +421-(47)-4810 111fax: +421-(47)-4810 123

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 04Mojmírovská 11 951 12 Ivanka pri Nitretel.: +421-(37)-6571 111fax: +421-(37)-6571 120

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 05Gemerská 604048 01 Rožňavatel.: +421-(58)-7775 111fax: +421-(58)-7321 394

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.divízia Slovtransgaz závod 06Levická 9949 01 Nitratel.: +421-(37)-6576312fax: +421-(37)-6576 360

Slovenský plynárenský priemysel, a.sdivízia Slovtransgaz závod 07Železničná 356/134905 01 Senicatel.: +421-(34)-6944 111fax: +421-(34)-6545 411

92

>>

Vývoj a tendencie k zjednotenej Európe sú vážnym podnetom a tennúti všetkých zainteresovaných zamyslieť sa všeobecnejšie o príležitostiach a výzvach, ktoré nové prostredie vytvára. Pre ener-getickú sféru a plynárenstvo obzvlášť sú v súčasnosti v strednejEurópe tieto skutočnosti jednou z najcitlivejších tém.

Hlavným hybným momentom zmien na plynárenských trhoch v Európe v poslednom období je prebiehajúca liberalizácia odvetvia a uplatňovanie trhových mechanizmov na doteraz monopolné prostredie.Ďalším aspektom prebiehajúcich zmien je všeobecnosť dopaduzmien, pretože v žiadnej z oblastí plynárenstva nemôžeme novú dobuvnímať inak ako intenzívne a všestranne.

Pre oblasť podzemného skladovania plynu platilo, že pôvodné kapacityboli budované a využívali sa najmä ako strategický nástroj prebezpečnosť dodávok a vykrývanie sezónnych výkyvov v dopyte po zem-nom plyne. Hlavnými sledovanými charakteristikami bol zväčša maximál-ny skladovaný objem zemného plynu a denný výkon viac-menej akojeho súčasť. Aj keď pre objektívnosť treba poukázať na dlhodobý trendvýstavby špičkových zdrojov.

S nástupom konkurencie na liberalizovaný trh sa postupne mení aj úlohapodzemných zásobníkov. A tak nástroj vyvinutý na stabilizáciu fyzickéhotoku zemného plynu sa vplyvom zmien konvertuje na trhovo-komerčnýnástroj, ktorého dominujúcou prednosťou je flexibilné obchodovanie sozemným plynom podľa situácie na trhoch, podľa potrieb klientov, aleboako nástroj na vyvažovanie sústavy. Úlohu hlavného sledovaného para-metra podzemných zásobníkov bol prenesený na denný ťažobnývýkon, flexibilitu zásobníka a jeho pripojenie k trhom. Kombináciou týchto parametrov vznikajú pod-mienky pre nové komodity a služby. Ak by sme popustili fantázii uzdy viac,mohli by sme tvrdiť, že podzemné zásobníky budúcnosti sa stanú viacfinančnými nástrojmi ako strategickými.

Často si preto kladieme otázky: „Ktorým smerom sa bude uberaťplynárenská Európa? Bude aj na kontinente prijateľná plná otvorenosťtrhu? Aké hranice bude mať plynárenská Európa? Prevládne konkuren-cia, alebo spolupráca?“

V dobe, keď reálne existuje kontinuálny tlak na zvyšovanie produktivity a teda aj na znižovanie nákladov:• v reťazci Producent - Prepravca - Skladovateľ - Distribútor - Klient,• tiež ako dôsledok vôle vlastníkov zabezpečiť rozvojovú a dividen-dovú politiku,• či ako dôsledok stimulačných vplyvov regulácie,rastie význam spolupráce všetkých spoločností vlastniacich, resp. pre-vádzkujúcich zariadenia plynárenskej infraštruktúry bezohľadu na ichkonkurenčné postavenie.

Konkurenciu vnímame ako prirodzený prejav súťaživosti v trhovomprostredí, ktorá nás núti procesy dynamizovať a zlepšovať podmienky v prospech klientov i akcionárov. Prostredníctvom kooperácií hľadámesvoje možnosti na ich riešenie. Umenie vyvážiť tieto protiklady želámenielen všetkým plynárom, ale aj celej spoločnosti.

Ing. Jozef PAGÁČgenerálny riaditeľ NAFTA a.s.


Aké hranice bude mať plynárenská Európa?


93

<<



plyn

áren

stvo

a k

vapa

lné

paliv

á

NNaaffttaa aa..ss.. GGbbeellyyNaftárska 96590845 Gbely

tel.: 00421 34 771 2112, 2113 fax: 00421 34 6621 103

www.naftagbely.sk

Nafta a.s. Gbely is one of the most important compa-nies in the Slovak Republic. The company has been anoil producer since 1914 and a natural gas producersince 1951. In 1972 the company started the storage ofimported natural gas and the construction of the exten-sive complex of Underground Gas Storage Láb.The main activities of Nafta a.s. Gbely are research andexploration of new natural hydrocarbon deposits, theirpreparation for production and exploration and con-struction of new objects for the storage of natural gas.The company provides complete operations associatedwith the hydrocarbon production and storage - drillingworks for exploration and production, well testing,underground workovers of wells, repair and reconstruc-tion of technological equipment, mine rescue service,engineering and projecting works for investment con-struction, mechanical engineering and constructionproduction, etc.The company is also active in the field of explorationand utilisation of geothermal energy and in the con-struction of technology required for geothermal energyusage, in the field of ecology and liquid waste disposal.Present core activity of NAFTA a.s. Gbely is the storageof natural gas. The company´s objective is to provideboth, the extensive volume of storage capacities andthe high level of delivery flexibility and adaptability tothe requirements of the customers.

Spoločnosť NAFTA a.s. Gbely patrí k najvýznamnejšímpodnikom v Slovenskej republike. Ťažbou ropy sazaoberá od roku 1914 a ťažbou plynu od roku 1951. V roku 1972 sa začalo uskladňovanie importovanéhozemného plynu a výstavba rozsiahleho komplexuPodzemného zásobníku zemného plynu Láb. V rámci hlavných činností vykonáva NAFTA Gbelyprieskum a vyhľadávanie nových ložísk živíc a ichprípravu k ťažbe a prieskum a výstavbu nových objektovna uskladňovanie zemného plynu. Spoločnosť kom-plexne zabezpečuje činnosti súvisiace s ťažbou a uskladňovaním, ako sú vrtné práce pre prieskum a ťažbu, výskum a kontrola sond, podzemné opravysond, opravy a rekonštrukcie technologických zariadení,banská záchranná služba inžinierska a projekčná čin-nosť v investičnej výstavbe, strojárenská a stavebnávýroba ap. Spoločnosť tiež pôsobí aktívne aj v oblasti vyhľadávaniaa využívania tepla geotermálnych vôd a výstavby k tomupotrebných zariadení, ekológii a narábaní s tekutýmiodpadmi. Jadrom podnikateľskej činnosti firmy je v súčasnej dobeuskladňovanie zemného plynu. Cieľom spoločnosti je,aby popri ponuke rozsiahleho objemu skladovacíchkapací t poskytovala vysokú f lex ib i l i tu dodá-vok a adaptabilitu požiadavkám zákazníkov.

94

>>


Výrobné podniky

Výstavba PZZP Láb 4. stavba bola financovaná najmä z úveru, ktorý na tentoúčel poskytla Európska investičná banka Luxemburg. Úverová zmluva bolapodpísaná ešte v roku 1993. K uvoľneniu finančných prostriedkov úveru EIBbolo potrebné, aby bolo splnených viacero podmienok, okrem inéhospoločnosť musela mať uzatvorené dlhodobé skladovacie zmluvy, využívajúceskladovacie kapacity PZZP Láb 4. stavba.

V roku 1994 sa spoločnosť Pozagas kapitálovo zmenila vstupom francúzskejspoločnosti G.D.F International, ktorá v súčasnosti vlastní 30%-ný podiel nazákladnom imaní. Slovenský plynárenský priemysel a.s. a Nafta a.s. majú rov-naký podiel - 35%.

Vlastná výstavba prebiehala etapovite a bola ukončená v roku 1997. Z geo-logicko - ložiskového pohľadu ďalej pokračuje nábeh zásobníka na projekto-vanú skladovaciu kapacitu. Taktiež v tomto roku bolo ukončené čerpanieúveru a EIB pozitívne hodnotila priebeh výstavby, ako aj finančnú disciplínučerpania úveru.

Komplex zásobníka Láb 4 má strategicky významnú polohu, pretože leží blízkoprepravných ciest plynu, ktorými sa transportuje plyn do západných a južnýchkrajín Európy. Vyznačuje sa modernou technológiou stredísk a medzinárodnejmeracej stanice a tiež priamym napojením na medzinárodnú plynárenskú sústavu prostredníctvom prepravného plynovodu Láb - Baumgarten.

Podzemný zásobník PZZP Láb 4. stavba je vybudovaný na báze vyťaženýchložísk zemného plynu v Lábskom komplexe v oblasti západného Slovenska. Z geologicko-ložiskového hľadiska sú konečné parametre zásobníka dosaho-vané postupne a nábeh trvá niekoľko rokov. Pri porovnaní súčasnejskladovacej kapacity a denného výkonu PZZP Láb 4. stavba s pôvodným pro-jektom je zrejmé, že výsledky sú lepšie. V praxi sa realizujú také opatrenia,ktoré zabezpečujú zlepšenie technických parametrov Lábu 4 s prioritou nadenný výkon zásobníka. Úlohou spoločnosti je skladovanie plynu, pri dodržaníkvantitatívnych ako aj kvalitatívnych ukazovateľov dodávok zemného plynu doaj zo zásobníka, takže zariadenia musia nevyhnutne dosahovať vysokú tech-nickú a technologickú úroveň. PZZP Láb 4. stavba, ktorý technicky a techno-logicky nadväzuje na už vybudovaný komplex zásobníkov Láb 1. - 3. stavba,bol skôr postavený na filozofii a s parametrami sezónneho zásobníka - v letesa plyn uskladňuje a v zime sa ťaží.

Podzemný zásobník zemného plynu Láb 4 bol vybudovaný na báze najnovšíchpoznatkov. Všetky prevádzkové zariadenia sú nové, moderné a spĺňajúnajnáročnejšie technologické a bezpečnostné kritériá európskeho štandardu.Pri navrhovaní, projektovaní a realizácii stavby bol kladený dôraz taktiež na to,aby rešpektoval reliéf krajiny a prírodné podmienky.

Plynárenský trh súčasnosti si vyžaduje spoľahlivosť, rýchlosť a prispôsobivosťdodávky. V snahe prispôsobiť sa týmto trendom spoločnosť Pozagas už v súčasnosti flexibilne reaguje na požiadavky svojich klientov a sústavnezvyšuje rozsah a kvalitu poskytovaných služieb.

Cieľom spoločnosti je zabezpečiť komercionalizáciu skladovacích kapacítzásobníka Láb 4, promptne reagovať na požiadavky trhu, zlepšovať skladova-cie parametre Lábu 4 a zvyšovať rozsah a kvalitu skladovacích služieb presúčasných i budúcich obchodných partnerov. Snahou spoločnosti je pri svojejčinnosti maximálne rešpektovať princípy ochrany životného prostredia, mini-malizovať nežiadúce dopady a zabezpečiť diskrétnosť umiestnenia technolo-gických zariadení v reliéfe krajiny.

Zemný plyn je ekologickým palivom 21. storočia a plynárenstvo je v súčasnostipovažované za ekologické odvetvie. Využívanie zemného plynu v rôznychoblastiach ľudského života prispieva výrazným spôsobom k zníženiu emisiísplodín fosílnych palív do ovzdušia. V konečnom dôsledku je pozitívnym príno-som k spomaľovaniu globálnych zmien na Zemi spôsobovaných kyslýmidažďami, skleníkovým efektom a zmenšovaním ozónovej vrstvy atmosféry.Spoločnosť Pozagas je jednou zo spoločností, ktoré svojou činnosťouprispievajú k vytváraniu lepšieho životného prostredia.

PPoozzaaggaass,, aa..ss..Malé námestie 1901 01 Malacky

tel.: 034/7725939, 7725946fax: 034/7724056

[email protected]

ZZeemmnnýý ppllyynn jjee eekkoollooggiicckkýýmm ppaalliivvoomm 2211.. ssttoorrooččiiaa

NNááppllňňoouu ččiinnnnoossttii ssppoollooččnnoossttii PPoozzaaggaass,, aa..ss.. MMaallaacckkyy jjee uusskkllaaddňňoovvaanniiee zzeemm--nnééhhoo ppllyynnuu aa jjeehhoo bbeezzppeeččnnéé aa ssppooľľaahhlliivvéé ddooddáávvkkyy kklliieennttoomm ssppoollooččnnoossttii..ZZaalloožťeenniiee ssppoollooččnnoossttii PPoozzaaggaass,, aa..ss.. jjee úúzzkkoo ssppäättéé ss rroozzvvoojjoomm ppllyynnáárreennssttvvaa vv EEuurróóppee ii nnaa SSlloovveennsskkuu.. PPoozzaaggaass,, aa..ss.. zzaalloožťiillii ssppoollooččnnoossttii SSlloovveennsskkýýppllyynnáárreennsskkýý pprriieemmyysseell,, šš..pp.. BBrraattiissllaavvaa aa NNaaffttaa aa..ss.. GGbbeellyy vv rrookkuu 11999933 zzaa úúččeelloomm vvýýssttaavvbbyy aa pprreevvááddzzkkyy ppooddzzeemmnnééhhoo zzáássoobbnnííkkaa zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu LLáább44.. ssttaavvbbaa..

MS Láb IV

Časopis pre elektrotechniku a energetiku

V budúcom roku začne Časopis EE vychádzať už deviaty rok. Za obdobie svojej existencie si táto revue získala rešpekt a uznanieslovenských elektrotechnikov a energetikov. Najmä za svojuodbornosť a erudovanosť. Nájdete v nej ako teoretické články, takaj praktické skúsenosti elektrotechnikov, umožní Vám tiež sledovaťlegislatívne zmeny v rezorte.Preto sa dvojmesačník, ktorého vydavateľom je Spolok absolven-tov a priateľov FEI STU (EF SVŠT) v Bratislave, stal aj vyhľadávanýmperiodikom pre prezentáciu firiem - od menších až po svetoznámenadnárodné spoločnosti.

Predplatné si možno objednať na adrese :Redakcia Časopisu EEFEI STU v BratislaveIlkovičova ul. 3812 19 Bratislava

Cena jedného výtlačku je 35,- Sk (vrátane DPH aj poštovného), ročné predplatné je 210,- Sk.Podmienky pre inzerciu Vám poskytnú v redakcii na telefónnom čísle: 02/ 60 29 15 74, tel./fax : 02/ 65 42 58 21, alebo na e-mailovej adrese: [email protected].

Adresa vydavateľa: Spolok absolventov a priateľov FEI STU v BratislaveIlkovičova ul. 3, 812 19 BratislavaIČO: 317 95 528, DIČ : 00 317 95 528/603

bankové spojenie: Tatra Banka - Bratislava, číslo účtu: 2 666 43 0006/1100

www.re-public.skwap.re-public.sk

www.re-public.sk

97

Tepl

áren

stvo

98

>>


Teplárenstvo

PPaarrooppllyynnoovvýý ccyykklluuss,, aa..ss.. BBrraattiissllaavvaaMagnetová 12

83104 BratislavaTel: +421 - 2 - 50 61 37 51Fax: +421 - 2 - 44 45 80 96


Vzde

láva

nie

a ve

da

Fakulta elektrotechniky a informatiky je jednou zo šiestich fakúlt Slovenskej technick-ej univerzity v Bratislave (STU FEI). Patrí medzinajväčšie fakulty na Slovensku. Počas viac ako60-ročnej histórie vychovala cez 20 000

inžinierov pre oblasť elektrotechniky a informatiky, ktorí výz-namnou mierou prispeli k rozvoju slovenskej vedy, techniky a priemyslu.Jej poslaním, ako jednej z najstarších technických fakúlt na Slovensku s bohatou vedeckou a výskumnou činnosťou, je predovšetkým poskytovanie kvalitného univerzitného vzdelá-vania všetkých stupňov na báze slobodného vedeckého báda-nia a tvorivej výskumnej práce.Od roku 1993 má fakulta zavedený nový univerzitný systém štú-dia, koncipovaný v zmysle trendov vo vyspelom svete. Je organi-zovaný v súlade s európskymi dokumentmi ako trojstupňové, t. j. vzájomne na seba nadväzujúce bakalárske, inžinierske a doktorandské štúdium. Bakalárske štúdium je koncipovanéako pregraduálne, ucelené, široko profilované univerzitné štúdi-um s nominálnou dĺžkou 4 roky. Na bakalárske štúdium sa môžu prihlásiť absolventi stredných škôl s maturitou.Absolvent získava titul bakalár v danom odbore. Inžinierskeštúdium stavia na bakalárskom vzdelaní študentov a zameriavasa na ďalšie rozvíjanie nezavislého tvorivého myslenia a schop-nosti riesiť zložité problémy. Jeho nominálna dĺžka sú 3 semes-tre a absolvent získava titul inžinier v danom odbore.Doktorandské štúdium predstavuje najvyššie možné vzdelanie.Má charakter vedeckej výchovy s nominálnou dĺžkou štúdia v dennej forme 3 roky, pri externej forme 5 rokov a absolventzískava titul PhD. Na hodnotenie výsledkov štúdia sa používakreditný systém, kompatibilný s Európskym systémom transferukreditov ECTS (European Credit Transfer System). Tento pod-poruje individuálnu mobilitu študentov a umožňuje študentom v prípade potreby zvoliť si vlastné tempo štúdia.V rámci bakalárskeho a inžinierskeho štúdia poskytuje STU FEIvysokoškolské vzdelanie v študijných odboroch akreditovanýchMinisterstvom školstva SR:

• Automatizácia• Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo • Elektromateriálové inžinierstvo • Elektronika • Informatika • TelekomunikácieVedecký výskum a vývoj je prirodzenou súčasťou univerzitnéhovzdelávania a sú do neho zapájaní aj študenti, najmäinžinierskeho a doktorandského štúdia. Vyskumná činnosť na fakulte zasahuje takmer do všetkých oblastí elektrotechnic-kého inžinierstva a informačných technologií, ako aj do vybra-ných oblastí matematiky, fyziky a manažmentu. Organizovanievýskumu je založené na vypracovávaní výskumných projektov, s ktorými sa navrhovatelia uchádzaju o financovanie mimozdrojov fakulty. Ide najmä o grantové agentúry doma a v zahraničí, rôzne programy podpory výskumu i medzinárodnejspolupráce ako napr. 4. a 5. rámcový program Európskej unie,alebo programy Leonardo da Vinci, či Socrates. Významnémiesto má aplikovaný výskum a vývoj, vykonávaný najma v rámci priamej spolupráce s podnikovou sférou na zmluvnejbáze, zabezpečujúci transfer know-how. Spolupráca s aka-demickými a výskumnými inštitúciami, s priemyselnými podnik-mi a firmami doma i v zahraničí rozširuje a obohacuje obzor a možnosti fakulty v oblasti vzdelávacieho i poznávacieho procesu.Vo februári 2000 bola založená Kancelária programovEurópskej únie (KPEÚ) pri STU FEI. Jej hlavným poslaním je podpora a rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelá-vacích výskumných, kultúrnych a podnikatel'ských aktivít.Medzinárodná spolupráca sa uskutočňuje na báze vzájomnýchkontaktov s pracoviskami Európy i zámoria. Je financovanánajmä z medzinárodných programov spolupráce Európskej únieako sú: Tempus, Phare, Socrates, Erazmus, Leonardo, stre-doeurópsky program CEEPUS, 5. rámcový program Európskejúnie, výskumné programy Cost, Copernicus, ale aj na základebilaterálnych dohôd. Ťažisko práce kancelárie sa v súčasnostisústreďuje na prípravu 6. rámcového programu Európskej únie.

100

>>


Vzdelávanie a veda

FFaakkuullttaa eelleekkttrrootteecchhnniikkyy aa iinnffoorrmmaattiikkyySlovenskej technickej univerzity v Bratislave

Na fakulte je od roku 1963 prístupná akademická knižnica. Jej hlavným poslaním je budovanie a sprístupňovanieknižničných fondov a poskytovanie odborných knižnično-infor-mačných služieb z vlastných aj vonkajších informačných zdrojovpre potreby štúdia a výskumu v oblasti elektrotechniky, infor-matiky i aplikovanej matematiky a fyziky. Okrem štandardnýchknižných titulov a knižničných služieb disponuje aj unikátnoučasopiseckou zbierkou vedeckých a odborných periodík inten-zívne a systematicky budovanou od roku 1990. Tieto fondy sú prístupné aj mimofakultným používateľom na prezenčnéštúdium v študovni s možnost'ou reprografie, absenčné

len prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby. Veľmicenným a využívaným zdrojom exaktných odborných informáciísa stala WEEEE (Wiley Encyclopedia of Electrical andElectronics Engineering), ako aj množstvo ďalších prameňovprístupných elektronicky.Fakulta disponuje viac než 1200 počítačmi PC, desiatkamilokálnych serverov a prevádzkuje desiatky fakultných počí-tačových učební. Rýchla počítačová sieť umožňuje prístup prak-ticky z ľubovoľného miesta fakulty k údajom, prístupnýmkdekoľvek vo svete.V súčasnosti je fakulta jednou z najväčších výskumno-vzdelá-vacích inštitúcií na Slovensku s významným prepojením na medzinárodnú vedeckú komunitu. Absolventi fakulty sú veľmi dobre pripravení adaptovať sa v praxi a majú široképole uplatnenia sa na trhu práce. Sú vel'mi žiadaní nielendoma, ale aj v zahraničí. Ich nezamestnanosť je takmer nulová.

FFaakkuullttaa eelleekkttrrootteecchhnniikkyy aa iinnffoorrmmaattiikkyySlovenskej technickej univerzity v BratislaveIlkovičova 3 812 19 Bratislava tel.: 02 60291 111-2 fax: 02 65420415 www.fei.stuba.sk

101

<<


Vzdelávanie a veda

vzde

lavá

vani

e a

veda

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne sídli vo významnom obchodnom a priemyselnom centre stredného Považia, ktoré je dôležitou súčasťou hospodárstvaSR. V súčasnosti má 3 240 študentov.

Výchovno-vzdelávacia a vedeckovýskumná činnosť univerzity vychádza predovšetkým z potrieb regiónu, ale aj Slovenska a zahŕňa nasledovné aktivity:

- Rozvoj moderných technológií a materiálov pre gumárensky, sklársky, textilnýa odevný priemysel

- Vývoj a výroba strojov a zariadení na spracovanie materiálov, mobilnú techniku a systémy pre obranný priemysel

- Využitie synergických efektov pri navrhovaní mechatronických systémov s vysokýmstupňom komputerizácie, inteligentného riadenia, použitia mikro- a nanotechnológií s dôrazom na uplatňovanie najmodernejších poznatkov v oblasti systémov kvality.

Trenčianska univerzita A. Dubčeka (TnUAD) sa opiera o partnerstvo s priemyslom situovaným prevažne v trenčianskom regióne (RONASlovakia, EVPÚ Nová Dubnica, TRENS Trenčín, Matador Púchov,Merina Trenčín, MAKYTA Púchov) a výskumnými inštitúciami(SAV Bratislava), ktoré smerujú k lepšej implementácii teoret-ických a praktických poznatkov univerzitných poslucháčov.

TnUAD má štyri fakulty a jeden ústav:- Fakulta špeciálnej techniky- Fakulta mechatroniky- Fakulta priemyselných technológií - Fakulta sociálno - ekonomických vzťahov- Ústav prírodných a humanitných vied

Štúdium na univerzite prebieha vo forme inžinierského štúdia(denné alebo externé) a bakalárskeho (denné). Denné inžinierskeštúdium trvá päť rokov a je organizované ako dvojstupňové. V I.stupništúdia sa kladie dôraz na výučbu predmetov prírodovedného základu a vybratých disciplín všeobecného inžinierstva. V II.stupni sa študent profiluje na zák-lade povinne voliteľných a voliteľných predmetov odboru. Bakalárske štúdium je 3alebo 4-ročné a končí sa vykonaním štátnej skúšky a obhajobou bakalárskej práce.

ŠŠttuuddiijjnnéé ooddbboorryy

FFAAKKUULLTTAA ŠŠPPEECCIIÁÁLLNNEEJJ TTEECCHHNNIIKKYYKonštrukcia a výroba špeciálnej techniky (inžinierske štúdium) so študijnými zameraniami:

- Konštrukcia špeciálnej techniky- Výroba špeciálnej techniky- Prevádzka, spoľahlivosť a obnova techniky- Elektronické riadiace systémy v špeciálnej technike

Inžinierstvo strojov a zariadení (inžinierske aj bakalárske štúdium)Strojárske technológie a materiály v špecializácii (doktorandské štúdium)

FFAAKKUULLTTAA MMEECCHHAATTRROONNIIKKYYMechatronika (inžinierske štúdium) zahŕňa nasledovné študijné zamerania:

- Mechatronické systémy s elektromechanickými akčnými členmi- Mechatronické systémy s tekutinovomechanickými akčnými členmi- Riadenie mechatronických systémov- Mikromechatronika- Informatické zabezpečenie mechatronických systémov- Inžinierstvo kvality mechatronických systémov

Inžinierstvo kvality produkcie (bakalárske štúdium)

FFAAKKUULLTTAA PPRRIIEEMMYYSSEELLNNÝÝCCHH TTEECCHHNNOOLLÓÓGGIIÍÍMateriálové inžinierstvo (inžinierske štúdium) sa orientuje na:

- Chémiu a technológiu výroby gumy- Chémiu a technológiu výroby skla- Textilnú a odevnú technológiu - Fyzikálne inžinierstvo materiálov- Riadenie priemyselných systémov- Environmentálne inžinierstvo a udržateľný rozvoj

Priemyselný dizajn (bakalárske štúdium)

DDookkttoorraannddsskkéé ššttúúddiiuumm vv ooddbboorroocchh::Materiálové inžinierstvo a medzné stavy materiálovAnorganická technológia a materiályTechnológia makromolekulových látok

FFAAKKUULLTTAA SSOOCCIIÁÁLLNNOO -- EEKKOONNOOMMIICCKKÝÝCCHH VVZZŤŤAAHHOOVVĽudské zdroje a personálny managementVerejná správa

ÚÚSSTTAAVV PPRRÍÍRROODDNNÝÝCCHH AA HHUUMMAANNIITTNNÝÝCCHH VVIIEEDD ((ÚÚPPHHVV))Úlohou ústavu je výučba cudzích jazykov, fyziky a príbuzných vedných disciplín, matem-atiky a telesnej výchovy na TnUAD. Výučbu týchto predmetov zabezpečujú katedry:Katedra matematiky, Katedra fyziky, Katedra jazykov, Katedra telesnej výchovy a športu.Súčasťou ÚPHV je Spoločné laboratórium výskumu skla (Ústavu anorganickej chémie

SAV a TnUAD), ktorého poslaním je výskum a vývoj pokročilých anorganic-kých materiálov.

VVeeddaa,, vvýýsskkuumm aa mmeeddzziinnáárrooddnnáá ssppoolluupprrááccaaPredpokladom úspechu kvalitného univerzitného vzdelávania

je rozvoj vedeckovýskumnej a bádateľskej činnosti vo všetkých oblastiach, v ktorých univerzita zabezpečujevýchovu. Na Fakulte mechatroniky vedeckovýskumná činnosťsmeruje najmä do oblasti mechatronika, automatizácia a riadenie, elektronika a mikroelektronika, informatika,

manažment kvality. Fakulta špeciálnej techniky sa zasa orientuje na výskum

vplyvu konštrukčných, materiálových a technologických fak-torov na funkčnosť strojov a zariadení. Hľadá cesty a využitia

nových materiálov v exponovaných prostrediach a činnostiach.Fakulta priemyselných technológií sa zameriava na oblasť gumáren-

ských a sklárskych strojov a technologických komplexov, na výskum a vývojnových materiálov ako aj progresívnych gumárenských, sklárskych a textilných tech-nológií.Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov rozvíja vedecko-výskumnú činnosť pri riešeníproblémov kvalifikačnej štruktúry pracovníkov regiónu v štátnej správe a samospráve,normatívneho vybavenia zdravotníckych zariadení trenčianskeho regiónu s návrhomkapacitnej vybavenosti podľa jednotlivých typov zdravotníckych zariadení, pri ekonom-ickej transformácii majetku so zameraním na formy privatizácie, zamestnaneckéakciové spoločnosti a problémy revitalizácie podnikov.Časť výskumnej kapacity univerzity bude zameraná na rozvoj nových technológií pre trvalo udržateľný rozvoj založený na mikromechatronike, na využití umelej inteligen-cie a riešení ekologických problémov s aplikáciou biotechnologických procesov.Vizitkou univerzity je i kvalitná bilaterálna medzinárodná spolupráca. Za päť rokovjestvovania Trenčianska univerzita A. Dubčeka nadviazala medzinárodné kontakty s partnermi v Českej republike a Ruskej federácii. Má zmluvu o medzinárodnejspolupráci s Iževskou štátnou technickou univerzitou (ISTU) v oblasti vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti. Realizuje sa vzájomnou výmenou študentov a pedago-gických pracovníkov Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov TnUAD a ISTU. Osobitne významným medzníkom v rozširovaní medzinárodnej spolupráce univerzity sú rámcové dohody o spolupráci uzavreté v roku 2002 s Univerzitou Tomáše Bati v Zlíne(ČR), najstaršou univerzitou v Európe - Bolognskou univerzitou (Taliansko), Savojskouuniverzitou (Francúzsko), s Moskovskoj gosudarstvennoj akademii tonkoj chimičeskojtechnologii imeni M. V. Lomonosova, Moskva (Ruská federácia). V roku 2003 sa našezahraničné kontakty budú ďalej rozrastať. Ku skvalitneniu vedeckovýskumnej činnosti TnUAD a k rozvoju jej experimentálnej základne prispieva zapojenie sa do medzinárodných grantových programov COST, 5. Rámcový program EÚ, Leonardo da Vinci, CEEPUS a podobne.

Rektordoc. Ing. Juraj Wagner, PhD.

TTrreennččiiaannsskkaa uunniivveerrzziittaa AAlleexxaannddrraa DDuubbččeekkaaŠtudentská 2911 50 TrenčínFax: + 421/32/74 00 522

+ 421/32/74 41 383www.tnuni.sk

102

>>


Vzdelávanie a veda

TTrreennččiiaannsskkaa uunniivveerrzziittaa AAlleexxaannddrraa DDuubbččeekkaa

www.fan.sk

www.akronet.sk

Hist

ória

Minulosť, pre mnohých, alebo do konca pre väčšinu nič nehovoriace slovo a predsasúčasnosť a budúcnosť má svoje korene v minulosti, či sa nám to páči, alebo nie. Častokrát si to neuvedomujeme, že zručnosť s ktorou sú Slováci známi, má svoje počiatky v dávnych storočiach, kedy na území dnešného Slovenska existovala na svoju dobu rozv-inutá technika, ktorá často bola prvou lastovičkou v Uhorsku, Európe ba aj vo svete.Súčasné vytváranie Európskej únie, to je len návrat do čias 14. a 15. storočia, kedy pra-covná sila voľne migrovala po Európe bez prekážok tvoriacich hranice. Poznatky a vynálezy sa v tejto dobe šírili bez elektronických médií - priamym kontaktom.Skôr z nadšenia jednotlivcov ako systémovým prístupom sa obnovujú a zachraňujú torzáumeleckých a technických pamiatok. Vzhľadom na rozlohu Slovenska je tu pamiatokpriam neuveriteľne veľa. Z oblasti energetického využitia vody je možné rozdeliť stopy, ale aj našťastie niekedy aj zachované a zreštaurované vodohospodárske objekty donasledujúcich skupín: a.) zásobovacie vodovodné systémy:

•Turčekovský vodovod,•Špaňodolinský banský vodovod,•Banskoštiavnický vodohospodársky systém,•Systém tajchov a hámrov v oblasti Medzeva,•Starohorský energetický systém,

b.) sólo vodohospodárske objekty:•zachovalé vodné kolesá (skanzeny, oblasť Medzeva), •vodné elektrárne v Jasení, Podbrezovej, Piesku, Rožňave, Lopeji, •čerpacia stanica v Patinciach, •vodné mlyny Jelke a Kolárove, •iné známe, alebo menej známe objekty.

V našom článku, ktorý sa rodil v knižniciach a v teréne, sa vám pokúsime priblížiť vývojvyužitia vodnej energie na území dnešného Slovenska. Istotne nebude úplný, ale je nakaždom z vás, aby sme ho doplnili o fakty, ktoré autorovi unikli. Existuje obrovská časovámedzera počas ktorej sa týmto drahokamom našej minulosti venovala minimálna, resp.žiadna pozornosť. V súčasnej dobe sa situácia aspoň trochu zlepšuje a historickévodohospodárske systémy a objekty sa dostávajú čoraz viac do stredu záujmu pre-dovšetkým ako jedna z atrakcií cestovného ruchu. Oblasť energetického využitia vody na území dnešného Slovenska má mimoriadne bohatúa starú históriu. Malo to viac príčin, ale za hlavné je možné považovať dva faktory: potre-bu energie a relatívnu dostupnosť vodnej energie na území Slovenska. Energia je definovaná ako sila vykonávajúca prácu, alebo pohyb. Na úplnom začiatkuvyužitia energie pre vykonanie práce to bola ľudská práca, ktorá slúžila na ručné mletieobilia. Mletie na rotačných mlynoch v Európe rozšírili pravdepodobne Kelti. Na územíSlovenska to potvrdzujú nálezy mlynských kameňov z Keltského obdobia v Blažiciach. U starých Slovanov hlavnou súčasťou obilného mlyna boli žarnovy, zložené z dvoch častí- zo spodného nepohyblivého a horného pohyblivého kameňa (behúňa). Spodný kameň

bol obyčajne mierne vyhĺbený a behúň mierne vypuklý. Vzájomná vzdialenosť kameňov a tým aj hrubosť mletia sa regulovala pomocou jednoduchého zariadenia. Behúň uvádza-la do pohybu ľudská sila. Experimenty s takýmto spôsobom mletia ukázali, že bolo na ňom možné za deň namlieť približne 20 kg obilia. Používanie rotačných obilných mlynov sa na mnohých miestach na Slovensku udržalo až do 18. storočia a to predovšetkým tam, kde neboli iné možnosti získať potrebnúenergiu. Bolo to napr. na hradoch a v poddanských hospodárstvách, čím sa poddaní vyhlipovinnému mletiu v pánskych mlynoch.Ľudskú silu pri tzv. suchých mlynoch nahradili neskôr zvieratá. Tento spôsob pohonuvydržal miestami až do 20. storočia. V roku 1872 bolo takýchto mlynov na Slovensku135. Mimo týchto suchých mlynov bolo v tomto roku na Slovensku činných 24 veternýchmlynov.Prevážne boli situované na Záhorí (Skalica, Holíč, Borský Mikuláš), ale aj na VýchodnomSlovensku (Leles). Existencia veterných mlynov na území Slovenska potvrdzuje, že aj vietor, ako obnoviteľný zdroj energie má význam aj v dnešnej dobe. Najrozšírenejšími mlynmi až do 2. polovice 19. storočia boli však vodné mlyny, ktoré boliuž známe z antickej doby. Využívanie vodnej energie pomocou vodného kolesa je vo sve-tovej technike známe už od r.135 pred.n.l. u Grékov. Z rímskeho obdobia - kresťanskejéry - nachádzame písomné doklady o využívaní vodných mlynov vo Vitruviusovom dieleDesať kníh o architektúre. Prvý doklad o ich existencii na území Slovenska je z roku 1135a týka sa kláštora v Bzovíku. V 12. stor. sú dokladované vodné mlyny aj na majetkochkláštorov v Hronskom Beňadiku, nitrianskeho biskupstva a ostrihomského arcibiskupst-va. Vodný mlyn bol strojným zariadením, zloženým z 3 základných častí; motora (vodné kole-so), prevodového zariadenia (hriadeľ, súkolie, ozubené kolesá) a pracovného zariadenia(mlynské kolesá). Vodné koleso v podstate od samého počiatku slúžilo ako pohon stro-jov na rôzne použitie. Môžeme to vidieť ešte aj dnes na východnom Slovensku (hámre,ale aj zariadenia na výrobu drevených rúr). Treba si uvedomiť, že názvom mlyn sa označo-vali ešte začiatkom 20. stor. všetky výrobné strojové zariadenia na mechanický pohon. U nás sú dokladované nie len mlyny obilné, múčne, krupné, ale aj tzv. mlyny pilné,stupové, valachové, prachové, papierové. Mlyn v užšom význame značí obilný mlyn. Na území Slovenska existujú už z roku 1225 doklady o vodných stupách, v 14. stor. o hámroch, mlynoch na drvenie rúd, neskôr o vodných pílach, olejárňach, papierňach,prachárňach atď. Vodné kolesá sa budovali pri riekach a potokoch, pričom väčšinou bolopotrebné vybudovať pomocné zariadenia, akými boli predovšetkým mlynské náhony a hate. Zvláštnym typom vodných mlynov boli lodné mlyny. Umiestnené boli na dvoch rov-nako veľkých člnoch - kompách, vpredu a vzadu spojených trámom a upevnených lanomk brehu. Podľa potreby sa mohli po toku premiestňovať. Na zimu sa vyťahovali na breh,aby ich nepoškodili ľady. Rozšírené boli najmä na Váhu, Malom Dunaji, Dunaji, Nitre aleaj na Hrone. Najväčšie mlyny na spodnú vodu bývali na strednom a dolnom toku Nitry a mali 8 až 12 vodných kolies. Podľa miesta dopadu vody na vodné koleso hovoríme o kolesách či mlynoch vrchových, spodových a stredových. Vodné kolesá postupným vývi-nom boli nahradené vodnými turbínami, ktoré mali samozrejme podstatne väčšiu účin-nosť.Banskoštiavnický vodohospodársky systém bol a je perlou vo využívaní vodnej energie.Problémy, ktoré mali bane v lokalite Banskej Štiavnice s banskými vodami boli takéhorozsahu, že ohrozovali samotnú existenciu ťažby. Na konci 17. stor. dosahovala hĺbkašácht 200-300 m a ručné pumpy, vrátky (rumpále), konské gáple, ale ani veľkolepépodzemné banské diela - dedičné štôlne - už na vyčerpanie vôd nestačili. Požiadavky na ľudskú silu a zvieraciu (kone) už presahovali únosnosť. Pokusy vyrobiť efektívnejšiečerpacie zariadenia i napriek záujemcom z celej Európy boli neúspešné. Situáciuúspešne zachránil vo funkcii hlavného banského strojmajstra - Matej Kornel Hell (1653-1743). M.K. Hell prišiel do Banskej Štiavnice už okolo 1693 z Kremnice. Už v roku 1696úspešne vylepšil konský gápeľ bez lomeného kľukového hriadeľa, ktorý mal celý rad výhodoproti pôvodnému. Predovšetkým bol ľahší a výkonnejší a naviac menej náročný na potre-bu koní. Situácia vplyvom vonkajších, ale aj vnútorných príčin sa stále zhoršovala.Situácia sa dostala do takej situácie, že Dvorská komora vo Viedni sa rozhodla banezatvoriť. Proti tomuto rozhodnutiu veľmi rozhodne vystúpil M. K. Hell, ktorý svojim smelýmplánom a argumentami presvedčil samotného cisára Karla VI., ktorý prijal Hellove argu-mentácie a jeho aktivity aj finančne podporil. Začala sa realizácia obrovského

106

>>


História

História energetického využitia vodyna území Slovenska

vodohospodárskeho projektu, ktorý obsahoval výstavbu desiatok vodných nádrží (taj-chov) a množstvo čerpacích zariadení na vodný pohon s kyvadlovým pákovým prevodom.Banskoštiavnické bane boli zachránené. Na práce M. K. Hella nadviazal geniálnypokračovateľ vo výstavbe vodohospodárskeho systému - Samuel Mikovíni (1686-1750).Tento vynikajúci matematik, kartograf, geodet a staviteľ prišiel do Banskej Štiavnice z poverenia cisára Karola VI. Počas svojho pôsobenia v tomto meste, ale aj predtým,budoval ďalšie vodné nádrže - omnoho väčšie, ale hlavne konštrukčné veľmi spoľahlivé a ekonomické. Projektoval a realizoval tiež desiatky dlhých zberných a náhonových jarkova popri tom riadil vlastnú výstavbu týchto zariadení. Samuel Mikovíni z rozhodujúcej častirealizoval vodohospodársky systém v Banskej Štiavnici, ktorý sa vďaka predovšetkýmpodniku Povodie Hrona a neskôr Slovenského vodohospodárskeho podniku dostáva do takého technického stavu, že môže slúžiť pre zásobovanie pitnou vodou a pre rekreačné účely aj v súčasnej dobe. Vodné tajchy a k ním pridružené hámre v Medzeve a jeho okolí nemali toľko šťastia ako Banskoštiavnicé tajchy. I keď v minulosti tvorili jedinečný systém hámrov pracujúci v tandeme na potokoch, ktorých výdatnosť bola zvýšená akumuláciou jednotlivými zem-nými hrádzkami, v súčasnej dobe sú z týchto objektov viac menej torzá, o záchranuktorých je potrebné čo najskôr začať bojovať, ak o ne nechceme úplne prísť. Prvý krát sa hámre v oblasti Medzeva spomínajú už v roku 1359, kedy uzatvára medzevský pod-daný zmluvu s jasovským prešporstvom o postavení troch hámrov, dielni a iných budov.Špecialitou železiarskej výroby v oblasti Medzeva bola po celé stáročia výrobapoľnohospodárskeho náradia, grací, rýľov apod. K ozajstnému rozkvetu hámornictvadošlo v 2. pol. 19. stor. kedy len v Dolnom Medzeve pracovalo 109 hámrov so 198 vyhňa-mi. Po roku 1918 tieto hámre postupne zanikali. V súčasnej dobe najznámejší z existu-júcich hámrov je hámor patriaci VSŽ v Košiciach, kde hostia pána prezidenta Schustramajú možnosť vyskúšať si prácu kováčov vlastnými rukami a získať o tom písomný certi-fikát. Začiatok, resp. zmenu využitia vodnej energie od jednoduchého vodného kolesa k výrobeelektrickej energie na Slovensku vieme identifikovať celkom presne. Týmto impulzom bolamedzinárodná elektrotechnická výstava, ktorá bola od 1. augusta 1883 vo Viedni. Tátovýstava dala štart k využívaniu novo sa rodiaceho odboru - elektrotechniky. Začala sa elektrická doba.

Už rok po výstave bol osvetlený mlyn S. Ludwiga na Krížnej ulici v Bratislava. Použité bolo2,2 kW dynamo na jednosmerný prúd a 85 ks cca 15 kW žiaroviek s uhlíkovým vláknom.Celý systém fungoval veľmi jednoducho. K vodnému kolesu (motoru) bolo pripojenépomocou remeňa dynamo.

Za Bratislavou nasledovali Krompachy, kde v roku 1889 začala pracovať vodná elektráreňs výkonom 22 kW a 110 V jednosmerného prúdu, čo bolo pri štarte elektrifikácie jedinémožné riešenie. Na pohon príklepového zariadenia v bani Vilém I v Žakartovciach bola okolo roku 1890daná do prevádzky MVE s výkonom 4 k. Vodnej energii, ale výrazne už v tom časekonkurovala para, ktorá postupne vytláčala, resp. presadzovala sa tam, kde nebol dosta-tok vody. Bola to však vodná energia, ktorá pomohla v Gelnici, ako prvej na Slovenskuuskutočniť verejnú dodávku elektrickej energie na území dnešného Slovenska v roku1894. Prvými odberateľmi boli priemyselná škola a stolárski živnostníci. Ďalšie prvenstvo do konca v rámci Európy má Hnilčík - osada Binndt, kde na MVE na Železnom potoku s výkonom 30 k boli prvýkrát v Európe použité elektrické vŕtacie stro-je. Bolo to v roku 1894. Táto lokalita sa môže popýšiť ešte ďalším prvenstvom, tento krátna území Slovenska. V roku 1902 tu bola elektrifikovaná železničná trať, pre potreby nák-ladnej dopravy. Táto dráha bola postavená v roku 1878 a postupne sa na nej vystriedalťažné zariadenia na paru, potom koňmi (parná prevádzka bola veľmi drahá), aby na koniec bola trať elektrifikovaná. Kežmarská elektrická spoločnosť, ktorú založili v roku 1893 postavila na rieke Popradvodnú elektráreň s dvomi turbínami po 45 kW s napätím 2100kW na striedavý prúd.Vyrobený prúd sa v roku 1894 použil na verejne osvetlenie mesta. V roku 1918 elektri-fikovali z Kežmarku obec Ľubica postavením vedenia 2,1 kW a transformačnej stanice. Postupne sa vo väčšine mlynov pripájali k vodným kolesám elektrické dynamá, ktoré poháňali rôzne zariadenia (pod pojmom mlyn sa rozumejú rôzne zariadenia, ktoré využívali vodnú, alebo veternú jednotku na pohon). V rokoch 1894 - 1900 boli vybudované vodné elektrárne v Spišskej Novej Vsi, Prešove a v Rožňave. V rokoch 1902 až 1908 boli vybudované na Hrone a v jeho povodí vodnéelektrárne v Banskej Bystrici, Podbrezovej, Piesku, Lopeji a Dubovej. Mimoriadne bohaté na výstavbu zaujímavých vodných elektrárni bolo obdobie 30-tychrokov minulého storočia. Medzi Európsku, ale aj svetovú technickú zaujímavosť patrí rozhodne systém troch vod-ných elektrárni v Baníckej Kremnici, špeciálne podzemná, postavená v banskej šachteč. IV. v hĺbke 240 m pod terénom. Do prevádzky bola spustená v máji 1922.Nainštalované boli tri horizontálne Peltonové turbíny každá s výkonom 575 k. K tomuto energetickému systému neodmysliteľne patrí Turčekovský vodovod. Nedostatokvody pre banské aktivity na strednom Slovensku bol príčinou prečo sa v tejto oblasti už koncom 15. storočia začali budovať rozsiahle podporné vodovodné systémy, okrem

107

<<


História

hist

ória

spomenutého Turčekovského aj Špaňodolinský banský vodovod. Prívodný kanál Turčekovského vodovodu (pôvodne nazývaný jarok) bol dlhý 22 km. Viedolpo vrstevnici na ľavej strane úbočia doliny potoka Turca v katastri obcí Horný Turček,Dolný Turček, Krahule a Kremnické Bane. Posledný úsek, dlhý asi 6km, chudobný na vodua veľmi náročný na údržbu, v r. 1859 opustili a obnovili ho až v rokoch 1866-1869. V 19.stor. mal privádzač dĺžku 16 896 km a zachytávalo sa doň 15 zdrojov vody, vrátane poto-ka Turca s celkovým povoleným odberom pre mesto Kremnicu 0,6 m3/s. Prívodný kanál bol z väčšej časti vykopaný v zemi, po bokoch bol opevnený guľatinou.Jeho šírka v skale bola 1,3 až 1,5 m, v mäkkých horninách až 2 m. Jeho hĺbka bola 0,6- 1 m a čo je zaujímavé, celé dno kanála bolo vystlané ílom, ktorý plnil dve funkcie; tes-nil kanál a zároveň vyrovnával nerovný povrch dna do požadovaného sklonu. V úsekoch s veľmi priepustným podložím boli zhotovené žľaby z ihličnatého kresaného dreva. Celý

privádzač bol pokrytý štiepaným drevom (šindľami) a vrstvou zeminy proti znečisteniu a proti premŕzaniu. Údržbu žľabov mali na starosti špeciálne na to určení pracovníci(rinmeistri), ktorí vykonávali všetky potrebné opravy, zhotovovali a vymieňali žľaby. V 19.stor. počas opráv sa niektoré časti prívodu v neúnosných a priepustných zeminách pre-budovali na murované. Turčekovský vodovod ústil pod vrtnou dielňou na drevené rúry v Kremnických Baniach.Odtiaľ sa voda odvádzala do potoka z ktorého sa viedla jarkami na využitie na všetkýchvtedajších šachtách, stupách, mlynoch a pod. Na prelome 19. a 20. stor. dochádza pre nerentabilnosť k zatvoreniu väčšiny šachiet. Voda našla nové využitie v Kossuchovejtovárni na majoliku, v mincovni, v Schollerovej papierni a v biskupskom mlyne. Začína sa s výstavbou vodných elektrárni. V tridsiatych rokov 20. stor. bol tento vodohospodársky systém rekonštruovaný za účelomzvýšenia výroby elektrickej energie. Vodovod bo prebudovaný na krytý privádzač, pričomsa jeho dĺžka prerazením niekoľkých štôlní skrátila na 17 km. Boli zrekonštruované vodnéelektrárne II. a IV. stupňa, vybudovaná bola vodná elektráreň na I. stupni a akumulačnénádrže. Dedičná štôlňa bola upravená tak, aby popri funkcii gravitačného odvodneniakremnických baní slúžila aj ako odpad podzemnej elektrárne do Hrona. V súčasnej dobesa toto historické dielo využíva ako kaskáda vodných elektrární. Druhým historicky zaujímavým vodohospodárskym systémom je Špaňodolinský banskývodovod. Začiatky jeho budovania siahajú už do roku 1496, kedy pre potreby šachtyFerdinand v centre Španej doliny začali budovať konský gápeľ a vodné koleso. To bolapravdepodobne doba zrodu Špaňodolinského banského vodovodu a jeho prvá etapa. V roku 1561 Banská komora svojim komisárom v Banskej Bystrici nariadila postarať sa o vyhľadanie a využitie ďalších zdrojov vody. V roku 1569 cisár Maximilián povolilvyhĺbiť novú rovnomennú šachtu a bolo potrebné doviesť k nej vodu na pohon, pretožestarý systém už nevyhovoval. Z písomných materiálov vieme, že v roku 1639 boli na starý vodovod napojené ďalšievzdialenejšie vodné zdroje až po pramene v osade Buly, čím bola realizovaná druhá etapajeho výstavby. Vodovod mal dĺžku 13 653 m a jeho rozvodná sieť k šachtám na ŠpanejDoline merala 3 975 m. V 18. stor. bol vodovod predĺžený z Donovalov až po severné úbočie masívu Prašivej, do Pustej doliny - tým sa definitívne skončila tretia a posledná etapa výstavby. V Zlatejknihe baníckej z roku 1764 sa uvádza, že v tom čase mal Špaňodolinský banský vodovod

celkovú dĺžku 35 364 m, z toho 30 181 m drevených žľabov a 5 183 m vodných jarkov.Konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá. V zložitom teréne, prevážne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný chodník šírky 2,5 - 3,0 m . V ňom bližšie k svahu boljarok zahĺbený alebo na podložkách boli uložené vzájomne začapované drevené žľaby(pravdepodobne 8 m dlhé). Na zimu sa žľaby zakrývali drevenými krytmi a zasypávali sa listím, aby voda nezamŕzala. Profil žľabov nie je známy, ale zrejme bol polokruhový,vydlabaný do guľatiny, ako sa v tomto regióne donedávna bežne robilo. Čo sa týka kapac-ity vodovodu, odhaduje sa, že bola 70 - 100 l/s. Je ťažko porovnávať technickú dômyselnosť jednotlivých historických vodohospodárskychsystémov. Je to problém z hľadiska rôznosti technického riešenia, jeho zachovalosť a súčasné využitie. Vzhľadom na uvedené kritériá má svoje prvenstvo Banskoštiavnickývodohospodársky systém, ktorý obsahoval približne 60 nádrží (tajchov) a desiatky kmzáchytných jarkov a štôlni. Rovnako ako Turčekovský a Špaňodolinský vodovod, aj tentosystém mal jediný cieľ zabezpečiť dostatok vody pre banský priemysel. Vrchol realizácietohto systému prebiehal v 18. stor. V súčasnej dobe je obnovených, alebo známych 23nádrží. Mimoriadne cenná je jedinečná technická dokumentácia k tomutovodohospodárskemu systému, ktorá je uložená v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Celá archívna zbierka historických plánov bola vyhlásená za národnúkultúrnu pamiatku. Energetické využitie Starohorského potoka . V rokoch 1923 - 1925 bola vybudovaná,technický veľmi náročná kaskáda vodných diel na Starohorskom potoku medzi obcamiMotyčky a Staré Hory. Z pôvodne plánovaných troch stupňov (posledný mal byť pri Ulmanke), boli vybudované dva. Prvý stupeň je vytvorený akumulačnou nádržou pod obcou Motyčky. Nádrž je dosková, vytvorená zo železobetónu - Ambrusenovho typu. Z akumulačnej nádrže vedie derivačná štôlňa cez skalný masív až nad ústie Jelenskejdoliny, kde je vyrovnávacia komora. Odtiaľ vedie k vodnej elektrárni tlakové potrubie so spádom 105 m. Odpad z elektrárne je zaústený do dolnojelenskej nádrže, ktorá je zároveň vyrovnávacou a akumulačnou nádržou pre vodnú elektráreň v Starých Horách.Priehrada je tiež Ambrusenovho typu. Privádzač na Starohorskú elektráreň je vybudovanýz časti ako železobetónové potrubie a z časti ako štôlňa. Privádzač končí vyrovnávacoukomorou kruhového tvaru o priemere 9 m. Tlakové potrubie, ktoré vedie k elektrárni je oceľové s vnútorným priemerom 1000 mm dľžky 178 m. Maximálny spád je 83 m. Vodná elektráreň v Jasení. Koncom 19. a začiatkom 20. stor. dochádza k prudkémurozvoju železiarskej a strojárskej výroby v Hronci, Podbrezovej a v priľahlých osadách.Samozrejme, tento rozvoj si vyžadoval značné množstvo elektrickej energie. Budujú sa preto derivačné vodné elektrárne v Podbrezovej, Lopeji, Dubovej a v Piesku na Hrone

108

>>


História

hist

óriaa jeho prítokoch. Začína sa vážne rozmýšľať a náročnejšej vodnej elektrárni

na Jasenskom potoku. Prvé návrhy sa objavili v rokoch 1907 až 1911, ale až v roku 1918vydáva Župný úrad vo Zvolene povolenie na využitie vodnej energie potokov Biela voda,Prostredná, Lomnistá a ich prítokov. Maximálny odber vody bol stanovený na 1,2 m3/s,ktorý bol neskôr zvýšený na 1,4m3/s. Stalo sa tak po roku 1921, kedy došlo na eštenedokončenej stavbe k určitým zmenám. Prevádzka vodného diela sa začala v roku 1925a vzhľadom na nepriaznivý vplyv vodného režimu na Jasenský potok bola v roku 1936realizovaná cca 125 pod VE vyrovnávacia nádrž. Systém vodnej elektrárne v Jesení pozostáva z nasledujúcich objektov:

• hať a odberný objekt na Bielej vode,• hať a odberný objekt na Prostrednom potoku,• hať a odberný objekt na Lomnistej,• privádzač,• akumulačná nádrž,• tlakový privádzač a budova vodnej elektrárne,• odpad a vyrovnávacia nádrž.

Vodná elektráreň bola osadená štyrmi Peltónovými turbínami s hltnosťami 1,0m3/s, 0,5 m3/s a dve malé turbínky s hltnosťami po 0,035 m3/s. Návrhový spád bol 196 m.Dĺžka práce elektrárne závisí od zrážok. Približne 4 mesiace pracuje ako priebežná a zby-tok roka ako špičková vodná elektráreň. Minimálny čas práce v suchom období je cca 1,5hod. Vodná elektráreň v Jasení je stále v prevádzke. Vodná elektráreň v Podbrezovej, bola prvou vodnou elektrárňou na Hrone pre potrebyželeziarní v Podbrezovej. Vybudovaná bola v r. 1902 priamo pri závode. Využívali sa pri-etoky Hrona a potoka Bystrá (spolu 13,0 m3/ s) a spád 7,5 m v dvoch Franciscových tur-bínach, každá s výkonom 368 kW. Vzdúvacie zariadenie bolo vybudované ako pohyblivávalcová hať. Vzhľadom na územné požiadavky rozširujúceho sa závodu bola táto elek-tráreň v šesťdesiatych rokoch zrušená. Vodná elektráreň v Piesku, patrí do systému VE pre železiarne v Podbrezovej. Postavenábola v roku 1903 na potoku Bystrá. Privádzač začínal pri hati, odkiaľ sa voda viedla z časti otvoreným privádzačom a z väčšej časti betónovým potrubím kruhového prierezus priemerom 1,7 m. Dosiahnutý spád 73,0 m a využívaný prietok 3,1 m3/s bol využívaný2 Francisovými turbínami každá s výkonom 882 kW. Vodná elektráreň bola v rokoch 1969- 1972 zrekonštruovaná. Vodná elektráreň v Lopeji, bola postavená v roku 1905 tiež pre potreby železniarní v Podbrezovej. Využívala sa voda z elektrárne v Podbrezovej. Na Lopejskú VE sa vodaprivádzala betónovým kanálom obdĺžnikového prierezu, šírky 6,0 m. Dĺžka kanála bola 3 km. Odpadný kanál pri neskorších úpravách bol upravený tak, že voda z Lopejskej VE, z Hrona a z Vajskovského potoka bola využívaná na vodnej elektrárni v Dubovej. V súčas-nej dobe Lopejská vodná elektráreň už nie je funkčná. Priestory VE sa využívajú pre vodárenské účely. Vodná elektráreň v Dubovej bola realizovaná v roku 1908 s využitím uvedených vôd. Vodasa odoberá od nízkej 40 m širokej pevnej hate na Hrone v Lopeji. Prívod vody bol urobenýv dĺžke 260 m ako otvorený kanál, v dĺžke 1200 ako zakryté potrubie a v dĺžke 3680 mako štôlňa. Doplnkový odber je ešte z Jasenského potoka v obci Predajná. Vlastná budo-va vodnej elektrárne je umiestnená pri Dubovej. Na využitie prietoku 6,0 m3/s so spádom22,6 m sú v nej inštalované dve Francisove turbíny, každá s výkonom 735 kW. Výstavbu vodnej elektrárne v Prešove ovplyvnili úspechy pri prevádzke VE v Kežmarku a Spišskej Novej Vsi v roku 1894. Pre tento účel bola v Kežmarku v r. 1894 založenáakciová spoločnosť, ktorá po roku 1922 prijala názov „Prešovská električná účastinnáspoločnosť“. Táto spoločnosť sa rozhodla využiť existujúce hydrotechnické zariadenia prepohon dvoch obilných mlynov a jeden z nich adoptovať na výrobu elektrického prúdu. To bol v tom období typický postup pre vznikajúce miestne elektrárne. Postupom času saelektráreň rozrástla o parný stroj, neskôr v roku 1911 bolo vodné koleso nahradenéFrancisovou turbínou, ktorá poháňala generátor s výkonom 120 kW. Vzhľadom na vzras-tajúce požiadavky a stále nedostatočnú kapacitu vodnej a parnej elektrárne bola elek-tráreň zrušená. Vodná elektráreň v Rakovci bola vybudovaná na rieke Hnilci pri Spišskej Novej Vsi v rokoch 1912-1916. Účelom vodnej elektrárne bolo zásobovať elektrickou energioumesto Dobšiná. Vodné dielo pozostávalo z hate, tlakového železobetónového potrubia a vodnej elektrárne. Účelom hate bolo vzdúvať a čiastočne akumulovať vody rieky Hnilcaa Havranieho potoka. Prívod do elektrárne tvorí železobetónové tlakové potrubie o priemere 1,1 m a dĺžky 2 847 m. Súčasťou privádzača je vyrovnávacia komora. V elek-trárni sú inštalované dve Francisove turbíny, ktoré majú každá výkon 250 kW. tento výkonsa dosadzuje pri spáde 30,0 m a hltnosti 1,1 m3/s. Po postavení prečerpávacej vodnej elektrárni v Dobšinej sa systém práce VE v Rakovci

zmenil. VE prestala pracovať ako prietočná a využívaný prietok sa zmenšil len na 30 l/s. V 30-tych rokoch 20. stor. sa situácia vo výstavbe VE na Slovensku zásadne mení. Začínasa výstavba Vážskej kaskády, ktorej prvá elektráreň bola postavená v Ladcoch a súčasťtretej derivačnej skupiny VE na Váhu; Ladce - Ilava - Dubnica - Trenčín. Stavba VE začalav r.1932 a ukončená bola v roku 1936, ale to je už nedávna minulosť, ktorej význam a efektívnosť budú posudzovať ďalšie generácie. História vodného kolesa na území dnešného Slovenska je v podstate históriou priemy-selnej výroby. Je pravdou, že z dnešného pohľadu realizácia vodohospodárskych systémova objektov nebola v súlade so súčasnými ekologickými pohľadmi. Výstavbavodohospodárskych objektov v každom prípade mení vodnú bilanciu v toku smerom k horšiemu. Žiaľ, táto situácia sa smerom k výstavbe veľkých vodných elektrárni a nádržíz pohľadu životného prostredia ešte zhoršovala. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že vodná energia bola vlastne jediná v konkrétnom časovom období, ktorá pomáhalapriemyslovému rozvoju. Či táto cesta bola historický nevyhnutná, alebo bola len epizódouv existencii ľudstva ukáže ďalší vývoj ľudstva. Faktom je, že karty sú zle rozdané a vysokáprodukcia, ktorú dosahuje človek pomocou modernej techniky neslúži jednoznačne k jeho zdravému a spokojnému životu. Neznamená to však, že by sme sa nemali o historické pamiatky na Slovensku zaujímať,práve naopak. Poznanie ich vývoja, znamená veľmi dôležitý bod v poznávaní historickéhovývoja obyvateľov žijúcich na území dnešného Slovenska a potomkami týchto obyvateľovsme my a generácie, ktoré prídu po nás. Možnože pochopením tejto historickej cesty saľudstvu podarí nájsť cestu, ktorá povedie k ďalšiemu trvalo udržateľnému rozvoju ľudskejkomunity.

Použitá literatúra: 1. Vojtech Sládek: Elektrárenstvo na Slovensku 1920 - 1994, Bratislava 1996,

Alfa - press.2. Encyklopédia Slovenska VII. zv. SAV 19793. Asociáca seniorov expertov Banská Bystrica: Historický Špaňodolinský banský

vodovod, Vodohospodársky spravodajca, č.2/20024. Marián Lichner: Banskoštiavnické tajchy, Vydalo Štúdio Harmony, s.r.o.

Banská Bystrica v roku 1999.

109

<<


História

111

DDookkuu

mmeenn

ttyy,, ll

eeggiiss

llaattíívv

aa,, ss

mmeerr

nniiccee

IIII.. PPRROOGGRRAAMM VVLLÁÁDDYY

22.. EEKKOONNOOMMIICCKKÁÁ PPOOLLIITTIIKKAA

BB.. PPOODDPPOORRAA PPOODDNNIIKKAANNIIAA AA KKOONNKKUURREENNCCII--EESSCCHHOOPPNNOOSSTTII EEKKOONNOOMMIIKKYY

Vláda bude podporovať podnikanie a zlepšovaťpodnikateľské prostredie. Cieľom vlády je zjednodušiť vstup do podnikania, najmäzjednodušením jeho administratívneho procesu.Vláda podporí prílev investícií, a tým aj konkuren-cieschopnosť slovenského hospodárstva.Vláda je odhodlaná zásadne znížiť mieru korpora-tivizmu a v tejto súvislosti bude najmä analyzovaťopodstatnenosť existencie komôr s povinnýmčlenstvom a redukovať ich tak, aby nedochádzalok obmedzovaniu konkurencie, najmä obmedzo-vaním vstupu do podnikania.Vláda sprehľadní pravidlá dotačnej politiky a zároveň dokončí realizáciu schválenej licenčnejpolitiky. Jej výsledkom bude sprehľadnenie proce-su udeľovania licencií s maximálnym dôrazom na uplatnenie nárokového a aukčného prideľova-nia licencií.Vláda prehodnotí doterajší spôsob podporymalého a stredného podnikania s akcentom na územnú samosprávu a prihraničnú spoluprácu.Vláda zabezpečí zlepšenie koordinácie pod-porných programov a inštitúcií.Vláda prehodnotí doterajší spôsob aplikovanéhovýskumu s cieľom zvýšiť účelnosť, návratnosť

a transparentnosť použitých prostriedkov.Vláda pripraví a realizuje novú koncepciu rozvojacestovného ruchu, s ťažiskom na podporu aktívne-ho cestovného ruchu so zameraním najmä na eko-turizmus, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, agro-turistiku a vidiecky cestovný ruch, a to v silnej väzbe na participáciu územnej samo-správy.Vláda vyhodnotí systém podpory exportu a investícií a navrhne zmeny v súlade s pravidlamiEÚ.Vláda bude podporovať dobrovoľné mechanizmyochrany životného prostredia, ktoré predchádzajúnásledným investíciám na odstránenie škôd,najmä zavedenie systému environmentálne orien-tovaného riadenia a auditu, systémov noriem ISO14000 a environmentálneho označovaniavýrobkov.Vláda zabezpečí zavedenie elektronického pod-pisu. Vytvorí podmienky pre elektronický obchod a bude posilňovať dôveru verejnosti k elektronick-ému obchodovaniu. Vláda vykoná revíziu opodstatnenosti kompetenciívo vzťahu k pripravovaným reformám hospodárst-va s osobitným zameraním na efektívne fungo-vanie štátneho aparátu pri podpore podnikania,investovania a v podmienkach začlenenia SR do EÚ.Vláda navrhne efektívne prerozdelenie kompeten-cií medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi samo-správy a taký model organizačnej štruktúry, ktorýbude schopný zabezpečovať potreby slovenskéhohospodárstva a úlohy vyplývajúce z členstva SR v EÚ.

PPrríípprraavvaa nnaa ččlleennssttvvoo vv EEÚÚVláda pripraví program zameraný na ekonomickýrozvoj, v rámci tohto programu vypracuje podpro-gramy pre jednotlivé sektory. Cieľom bude plnévyužitie finančných zdrojov zo štrukturálnych fon-dov na podporu ekonomiky krajiny.Vláda zabezpečí ďalšiu harmonizáciu legislatívy SRs legislatívou EÚ v oblastiach ochrany spotrebiteľa,priemyselnej politiky, malého a stredného pod-nikania, energetiky.Vláda pripraví spoločnú obchodnú politiku SR akobudúceho člena EÚ, vrátane nástrojov na re-alizá-ciu a koordináciu vonkajších obchodných pozíciíSR, ako aj pozície SR na vnútornom trhu v rámci EÚ.Vláda pripraví liberalizačnú stratégiu SR vo vzťahu k WTO v rámci nového kola mnohostran-ných obchodných rokovaní v záujme rozširovaniaobchodných príležitostí SR na trhoch nových člen-ských krajín EÚ.Vláda zlepší súčasný stav nedostatočnej ochranyslovenského spotrebiteľa a výrobkov vyrábanýchna území SR. U dovážaných produktov zabezpečíelimináciu tých, ktoré nespĺňajú kritériá kvality a ktoré neprešli colným a daňovým vysporiadaním.Vláda pripraví a realizuje systém ochrany sloven-ského spotrebiteľa a prostredníctvom legislatívyho prispôsobí stavu, ktorý bude zodpovedať legis-latíve EÚ.

SSiieeťťoovvéé ooddvveettvviiaaVláda urýchli liberalizáciu trhu a vytvoríkonkurenčné prostredie v energetike.Vláda vytvorí podmienky pre zriadenie operátoratrhu pri obchodovaní s elektrinou, vrátane trans-parentných a nediskriminačných podmienok na trhu.Vláda ukončí dereguláciu energetického trhu (vrá-tane cenovej oblasti) a vytvorí podmienky pre prispôsobenie sa energetického sektorunovým podmienkam vnútorného trhu EÚ. Zvážimotivačné pravidlá pre využívanie domácichprimárnych energetických zdrojov, vrátane využíva-nia obnoviteľných zdrojov energie.

CC.. DDOOPPRRAAVVAA,, PPOOŠŠTTAA,, TTEELLEEKKOOMMUUNNIIKKÁÁCCIIEE AA RROOZZVVOOJJ IINNFFOORRMMAAČČNNEEJJ SSPPOOLLOOČČNNOOSSTTII

Vláda vytvorí podmienky pre racionalizáciu a zefektívnenie informačných systémov,rozhodovacích a riadiacich procesov tak, aby viedlik znižovaniu administratívnej náročnosti rušenímnepotrebných a viacnásobne vykonávanýchneefektívnych riadiacich a správnych činností.Zámerom vlády je eliminácia podmienok a činnos-tí rizikových pre pôsobenie korupcie v oblastiudeľovania licencií. Vláda vytvorí efektívny systémzaložený na dôslednej realizácií Plánu implemen-tácie licenčnej politiky SR v rezorte dopravy, poštya telekomunikácií. V súlade s doterajšími poz-natkami z čerpania predvstupových fondov a očakávaným čerpaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vláda vytvorí efektívny a účinnýsystém vnútornej finančnej kontroly zameraný na odstránenie podmienok a činností umožňujúci-ch korupciu, najmä pri čerpaní finančnýchprostriedkov EÚ na rozvojové programy v tomtosektore.

Vláda bude venovať náležitú pozornosť procesomeurópskej integrácie v odvetviach dopravy, pošty a telekomunikácií a vytvorí zodpovedajúce admi-nistratívne a riadiace štruktúry s cieľom ukončiťproces aproximácie právnych predpisov a tech-nických noriem SR s EÚ. Vláda pripraví a zabezpečíinštitucionálne podmienky pre efektívne pôsobe-nie SR ako členského štátu EÚ v európskychinštitúciách a zabezpečí aktívne pôsobenie SR v oblasti dopravy, pošty a telekomunikácií vo vrcholových a pracovných orgánoch medzinárodných vládnych organizácií.

IInnffoorrmmaaččnnáá ssppoollooččnnoossťťVláda si uvedomuje výzvy informačného veku.Vláda prijme účinné opatrenia na podporu infor-matizácie spoločnosti doriešením inštitucionálnejpodpory na odbornej a administratívno-legis-latívnej úrovni, v rámci ktorých sa zabezpečí optimálne rozdelenie kompetencií a dôslednákoordinácia domácich a medzinárodných aktivít.Vláda bude presadzovať čo najširšie informovanieverejnosti o činnosti orgánov štátnej správyprostredníctvom internetu.Vláda pripraví zákon o elektronických komuniká-ciách transponujúci nový regulačný rámec EÚ tak,

112

>>


IIII.. PPRROOGGRRAAMM VVLLÁÁDDYY

22.. EEkkoonnoommiicckkáá ppoolliittiikkaab. Podpora podnikania a konkuren-

cieschopnosti ekonomiky• Príprava na členstvo v EÚ• Sieťové odvetvia

c. Doprava, pošty, telekomunikácie a rozvoj informačnej spoločnosti• Informačná spoločnosť

33.. SSoocciiáállnnaa oobbllaassťťc. Výchova a vzdelávanie

• Vysoké školstvo• Veda a technika

44.. BBeezzppeeččnnýý aa eeffeekkttíívvnnyy ššttááttd. Zahraničná politika

• Európska únia• Vzťahy so susednými štátmi

a cezhraničná spolupráca• Ďalšie oblasti dvojstrannej

a mnohostrannej diplomacie

PPrrooggrraammoovvéé vvyyhhlláásseenniiee vvllááddyy SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyy

november 2002(krátené)

doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

niceaby mohol byť schválený ešte pred prijatím SR

do EÚ. Vláda zabezpečí harmonizáciu a štandard-izáciu informačných technológií a dátových štruktúr s cieľom vytvorenia podmienokpre prepojenie informačných systémov dopravy,pôšt a telekomunikácií s EÚV oblasti podpory prístupu k širokopásmovýmelektronickým komunikačným službám bude vládavenovať pozornosť zníženiu bariér tohto prístupupredovšetkým podporou rozvoja súťaže, efektívne-mu využitiu frekvenčného spektra a podporeslužbieb informačnej spoločnosti aj vo vidieckychregiónoch. Uvedomujeme si, že pre rozvoj služiebinformačnej spoločnosti a modernej komu-nikačnej infraštruktúry je dôležitá úzka spoluprácaštátu so súkromným sektorom, pričom štát budetento proces monitorovať a v nevyhnutných prí-padoch ho regulačnými zásahmi usmerňovať a stimulovať.

Vláda pripraví podmienky pre sústredenie kompe-tencií v oblasti regulácie a koordinácie elektronic-kej komunikácie a rozvoja informačnej spoločnostiz rôznych orgánov na jeden regulačný orgán.

33.. SSOOCCIIÁÁLLNNAA OOBBLLAASSŤť

CC.. VVÝÝCCHHOOVVAA AA VVZZDDEELLÁÁVVAANNIIEE

Vláda si uvedomuje strategický význam výchovy a vzdelávania pre ďalší vývoj a fungovaniespoločnosti a pre budúcnosť Slovenska v spoločenstve európskych národov. Nástup infor-mačnej spoločnosti a globalizácia ekonomiky vedúk novému vnímaniu vzdelávania a jeho úlohy v spoločnosti. Rozvoj technológií a premeny trhupráce vyžadujú celoživotné učenie sa. Vzdelanie sastáva kľúčom k životnému úspechu, najlepšouinvestíciou do budúcnosti, účinnou prevencioupred nezamestnanosťou, zločinnosťou, drogami.

Kľúčové miesto vo vzdelávaní zastáva škola. Jejúlohou je vychovávať deti k samostatnosti, zod-povednosti a tvorivosti rešpektujúc národné a občianske hodnoty. Škola sa musí stať v regiónekultúrnym, športovým a spoločenským centromobecnej komunity. Preto je hlavným a dlhodobýmcieľom vlády v oblasti výchovy a vzdelávania trans-formácia tradičného školstva na moderné školstvo21. storočia, ktoré spolu s ostatnými zložkami sys-tému celoživotného vzdelávania bude pripravovaťľudí pre život a prácu v nových podmienkach.Prioritou bude realizácia práva na slobodnú voľbuvzdelávacej cesty a jej prostredníctvom vytvoreniepodmienok pre každého jednotlivca plnohodnotnežiť a úspešne sa uplatniť na európskom trhu práce.

Transformácia oblasti výchovy a vzdelávania sa bude dotýkať všetkých jej súčastí, tedaregionálneho školstva, vysokého školstva, ako ajsystému celoživotného vzdelávania, športu i mládeže.

Vláda podporí viaczdrojové financovanie školstvaa jeho vyššiu efektivitu prostredníctvom nor-

matívneho financovania na žiaka. Podporenímpriestupnosti školského systému v oblasti pre-chodu žiakov na vyšší stupeň školy bez prijímacíchskúšok, vláda minimalizuje podmienky na korup-ciu v školstve. Uskutoční obsahovú prestavbu a modernizáciu učiva s dôrazom na skvalitnenievýučby cudzích jazykov a urýchlenie procesu infor-matizácie školstva. V súlade s medzinárodnýmitrendmi pripraví novú koncepciu celoživotnéhovzdelávania.

Bude usilovať o vyššie spoločenské uznanie a diferencované platové ohodnotenie pedagogick-ých pracovníkov na všetkých úrovniach adekvátnekvalite ich práce a významu tohto povolania prespoločnosť tak, aby sa táto práca stala atraktívne-jšia aj pre mladých učiteľov.

VVyyssookkéé šškkoollssttvvooVláda si uvedomuje zásadnú úlohu vysokého škol-stva pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvojaspoločnosti. Jej hlavným zámerom a strategickýmcieľom v tejto oblasti je vytvoriť podmienky preefektívne fungovanie vysokoškolského systémutak, aby sa vysokoškolské vzdelávanie na garanto-vanej úrovni kvality zodpovedajúcej medzinárod-ným štandardom stalo v priebehu 5 - 6 rokov prís-tupné všetkým občanom, ktorí oň prejavia záujema preukážu predpoklady na jeho úspešné absolvo-vanie. Vláda podporí rozvoj základného a apliko-vaného výskumu na vysokých školách ako nevyh-nutnej podmienky na poskytovanie kvalitnéhovysokoškolského vzdelávania a na zabezpečeniedlhodobo udržateľného rozvoja spoločnosti.

Východiskom pre dosiahnutie týchto cieľov budepre vládu pokračovanie v transformácii vysokéhoškolstva v súlade s prijatou koncepciou jehoďalšieho rozvoja, ktorou sa slovenské vysoké škol-stvo prihlásilo k spoluúčasti na vytváraníeurópskeho priestoru vysokoškolského vzdeláva-nia vychádzajúceho z bolonskej deklarácie. S využitím európskeho systému prenosu kreditov,ktorého princípy sa stali súčasťou slovenskejvysokoškolskej legislatívy, sa podstatne uľahčímobilita študentov, a tým skvalitnenie ichvysokoškolskej prípravy.

V rámci transformačného procesu sa vládasústredí na účinné riešenie problému dlhodobonedostatočného financovania vysokého školstva a na komplexné dopracovanie vysokoškolskej leg-islatívy, ktorej súčasťou je aj zabezpečenieautonómie vysokých škôl potrebnej na ich opti-málne fungovanie, ako i úprava ich povinností vočispoločnosti.

Zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečíaktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viacz-drojového financovania vysokého školstva, vrá-tane zavedenia príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme. Vláda bude tiež zvyšovať dotáciedo vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpoveda-júcu krajinám OECD.

Pre rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelá-vaniu vláda pokladá za rozhodujúce, popri zlepšenífinancovania, aj diverzifikáciu ponuky vysokoškol-ského vzdelávania. Podporí diferenciáciu stupňovvysokoškolského vzdelávania s dôrazom na bakalárske štúdium vrátane vytvárania pod-mienok pre uplatnenia jeho absolventov a na podstatné zvýšenie efektívnosti a rozsahudoktorandského štúdia. Za súčasť diverzifikácie a vytvárania súťaživého prostredia vláda pokladáaj vznik kvalitných súkromných vysokých škôl.

Osobitnú pozornosť bude vláda venovať zlepšeniusystému sociálnej podpory študentov s cieľomzaviesť účinný systém študentských pôžičiek.

Vláda bude klásť mimoriadny dôraz na podporukvality vysokoškolského vzdelávania. V tejto súvis-losti vytvorí ekonomické a legislatívne podmienkyna podporu zvyšovania výkonnosti vysokých škôl v oblasti vedy a techniky. Za veľmi dôležité vládapokladá dobré fungovanie Akreditačnej komisie.

Na preklenutie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre sa vláda zaväzuje v prvom roku voleb-ného obdobia k vytvoreniu univerzity prevysokoškolskú prípravu občanov maďarskejnárodnosti.

VVeeddaa aa tteecchhnniikkaaVláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uzná-va a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárne-ho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschop-nosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovneobčanov a rozvoja poznatkovej základne. Budeklásť dôraz na zvýšenie a zefektívnenie rôznychforiem priamej aj nepriamej podpory výskumu a vývoja tak, aby sa aj v tejto oblasti Slovensko priblížilo krajinám EÚ a aby sa veda a technika stala jedným z nástrojov integrácie SRdo európskeho výskumného priestoru, a tým aj do európskych a transatlantických štruktúr.

Vláda bude dbať na to, aby sa pri podpore vedy a techniky zohľadňovali celospoločenské priority, a to hlavne pri zabezpečovaní riešenia štátnychprogramov, štátnych objednávok a projektov pod-porovaných Agentúrou pre podporu vedy a tech-niky. Bude vytvárať podmienky podporujúce zvyšo-vanie iniciatívy výrobcov smerom k výskumu vrá-tane zodpovedajúcich opatrení v daňovej a úverovej oblasti na podporu podnikov.

Vláda podporí zapojenie výskumu do medzinárod-ných programov EÚ, najmä do 6. rámcového pro-gramu.

113

<<


44.. BBEEZZPPEEČČNNÝÝ AA EEFFEEKKTTÍÍVVNNYY ŠŠTTÁÁTT

DD.. ZZAAHHRRAANNIIČČNNÁÁ PPOOLLIITTIIKKAA

Vláda bude vykonávať primeranú a realistickúzahraničnú politiku, ktorej základným cieľom a princípom bude presadzovanie záujmovSlovenskej republiky v ich najširšom spektre a ochrana práv jej občanov v zahraničí. Za prirodzené považuje zachovanie kontinuitydoterajších priorít zahraničnej politiky Slovenskejrepubliky a je pripravená nadviazať na všetko poz-itívne, čo sa v tejto oblasti dosiahlo.

Vláda považuje za kľúčové priority slovenskejzahraničnej politiky dosiahnutie členstva a následne efektívne pôsobenie v Európskej únii a NATO, ako aj rozvoj vzťahov so susednými kraji-nami a cezhraničnú spoluprácu.

Vláda bude venovať pozornosť aj ďalším súčasti-am slovenskej zahraničnej politiky, medzi ktorépatria viaceré oblasti dvojstrannej a mnohostran-nej diplomacie, otázky ľudskej dimenzie, ekonom-ický rozmer diplomacie, optimalizácia zahraničnejslužby.

EEuurróóppsskkaa úúnniiaaStrategickým cieľom SR je členstvo v EÚ. Vládavyvinie maximálne úsilie, aby sa ukončili rokovanias EÚ do konca roku 2002, úspešne prebehol rati-fikačný proces v členských krajinách EÚ a Slovenská republika sa tak mohla zúčastniť navoľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004ako členský štát.

Vláda vytvorí ešte pred vstupom do EÚ podmienkya nevyhnutné štruktúry pre zabezpečeniekoordinácie rozhodovacieho procesu v záležitos-tiach EÚ na všetkých ústredných orgánoch štátnejsprávy v záujme aktívneho presadzovania priorít a národných záujmov Slovenskej republiky v štruk-túrach EÚ. Koordináciu európskej politiky štátuako súčasti zahraničnej politiky bude zabezpečo-vať MZV SR v úzkej spolupráci s ostatnými ústred-nými orgánmi štátnej správy.

Po vstupe do EÚ sa bude vláda zasadzovať za reformy a opatrenia, ktoré budú v primeranejmiere zohľadňovať vplyv členských krajín nezávislena ich veľkosti, ako aj za zachovanie národnejidentity v kultúrno-etických záležitostiach,pristúpenie Slovenskej republiky k menovej únii.Súčasne vláda zabezpečí prijatie potrebných opa-trení pre prístup Slovenskej republiky k Schengenským dohodám.

Slovenskej republike záleží na budúcej podobeÚnie, preto sa vláda bude aktívne zúčastňovať nadiskusii o budúcom ústavno-právnom usporiadaníEÚ s cieľom plnohodnotnej účasti na medzivládnejkonferencii o reformách EÚ v roku 2004.

Vláda bude podporovať posilňovanie Spoločnejzahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky,

ako výraz legitímnych snáh EÚ zladiť svoj politický,ekonomický a kultúrny potenciál s medzinárodnýmvplyvom a zodpovednosťou za svetový vývoj.

Vláda vytvorí podmienky pre efektívnejšie a transparentné využitie európskych fondov, a to tak v rámci predvstupového procesu, ako aj po získaní členstva v EÚ.

Vláda vytvorí podmienky pre uskutočnenieúspešného referenda o vstupe do EÚ, ktoré budedokumentovať udržanie širokej podpory verejnostitomuto historickému kroku.

7700ZZÁÁKKOONN

zz 1111.. ffeebbrruuáárraa 11999988

oo eenneerrggeettiikkee aa oo zzmmeennee zzáákkoonnaa čč.. 445555//11999911 ZZbb.. oo žťiivvnnoosstteenn--sskkoomm ppooddnniikkaanníí ((žťiivvnnoosstteennsskkýý zzáákkoonn)) vv zznneenníí nneesskkoorrššíícchh pprreedd--

ppiissoovv

Zmena: 276/2001 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

ČČll.. IIPPRRVVÁÁ ČČAASSŤť

ZZÁÁKKLLAADDNNÉÉ UUSSTTAANNOOVVEENNIIAA

§§ 11PPrreeddmmeett úúpprraavvyy

Tento zákon ustanovuje a) podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve

a zásobovaní teplom (ďalej len „energetické odvetvia“), b) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb,

ktoré podnikajú v energetických odvetviach, c) práva a povinnosti odberateľov elektriny,

plynu a tepla, d) obmedzujúce opatrenia v stavoch núdze a pri predchádzaní

stavom núdze v energetických odvetviach, e) štátnu reguláciu v energetike, f) dozor nad dodržiavaním tohto zákona.

§§ 22PPrreeddmmeett ppooddnniikkaanniiaa

(1) Predmetom podnikania1) v energetických odvetviach je výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzitelektriny a plynu.

(2) Rozvodom elektriny, plynu alebo tepla sa podľa tohtozákona rozumie prenos, preprava, distribúcia elektriny,plynu alebo tepla a predaj elektriny, plynu alebo tepla fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Rozvodomplynu sa rozumie aj podzemné skladovanie plynu.

§§ 33LLiicceenncciiaa

(1) Podnikať v energetických odvetviach možno len na zák-lade licencie udelenej Úradom pre reguláciu sieťovýchodvetví (ďalej len „úrad“) fyzickej osobe alebo právnic-kej osobe, ktorá spĺňa podmienky podľavšeobecných predpisov o podnikaní2) a tohto zákona.

(2) Úrad udeľuje licenciu na a) výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny, b) výrobu, výkup, tranzit a rozvod plynu, c) výrobu, výkup a rozvod tepla.

(3) Úrad môže licenciu podľa odseku 2 udeliť jednotlivo na každú činnosť alebo na viac činností v príslušnomenergetickom odvetví alebo na jednu alebo na viac činností v niekoľkých energetických odvetviach.Držiteľom licencie na výkup elektriny, plynu alebo tepla môže byť len držiteľ licencie na rozvod elektriny, plynualebo tepla, a to na území vymedzenom licenciou.

(4) Licencia sa udeľuje na určitú dobu, najmenej na obdobie 20 rokov.

(5) Licencia sa nevyžaduje a) na výrobu elektriny alebo tepla z obnoviteľných zdro-jov v energetických zariadeniach s celkovým

inštalovaným výkonom do 5 MWe alebo 5 MWt, ak ide o1. výrobu elektriny v malých vodných elektrárňach

a vo veterných elektrárňach,2. výrobu elektriny alebo tepla v solárnych zaria-

deniach a v zariadeniach na využitie geotermálnej energie,

3. výrobu tepla z bioplynu, b) na výrobu elektriny alebo tepla v ostatných energe-

tických zariadeniach s celkovým inštalovanýmvýkonom do 0,5 MWe alebo 0,5 MWt,

c) na výrobu plynu z biologicky degradovateľných látok.

(6) Prevádzkovateľ zariadenia uvedeného v odseku 5 je povinný oznámiť úradu začatie a skončenie výrobyalebo rozvodu elektriny alebo výroby alebo rozvodu tepla,alebo výroby alebo rozvodu plynu v tomto zariadení najneskoršie 15 dní pred dňom začatia alebo skončeniavýroby alebo rozvodu. Prevádzkovateľ tohto zariadenia v oznámení uvedie, a) ak prevádzkovateľom je fyzická osoba,

1. meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt,2. predmet, miesto a rozsah podnikania;

pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené územie,

3. obchodné meno a identifikačné číslo organizá-cie (IČO), ak bolo pridelené,

4. druh a výkon energetického zariadenia, na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti uvedené v odseku 5,

b) ak prevádzkovateľom je právnická osoba,1. obchodné meno, právnu formu a sídlo právnic-

kej osoby, 2. meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt

štatutárneho zástupcu,3. predmet, miesto a rozsah podnikania;

pri podnikaní v oblast i rozvodu energieaj vymedzené územie,

4. identifikačné číslo organizácie (IČO), 5. druh a výkon energetického zariadenia,

na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti uvedené v odseku 5.

(7) Prevádzkovateľovi energetického zariadenia na výrobualebo rozvod elektriny alebo na výrobu alebo rozvodtepla, alebo na výrobu alebo rozvod plynu podľa odseku 5, ktorý spĺňa podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) alebo ods. 2 písm. a) a b) a ktorý splní oznamovaciu povinnosť podľa odseku 6,vydá úrad osvedčenie o registrácii prevádzkovateľa a jeho energetického zariadenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v energetickom odvetví v rozsahu uvedenom v osvedčení o registrácii. Práva a povinnostidržiteľa licencie podľa § 9, § 11 ods. 3, 5 a 6, § 12 ods. 10 a 11 sa vzťahujú aj na prevádzkovateľaenergetického zariadenia, ktorému bolo vydanéosvedčenie o registrácii.

(8) Osvedčenie o registrácii podľa odseku 7 vydá úradžiadateľovi v lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia.

§§ 44PPooddmmiieennkkyy nnaa uuddeelleenniiee lliicceenncciiee

(1) Podmienky na udelenie licencie fyzickej osobe sú: a) vek najmenej 21 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, c) odborná spôsobilosť žiadateľa v príslušnom ener-

getickom odvetví alebo zodpovedného zástupcu (§ 5),

d) súlad požadovaného predmetu podnikania s energetickou politikou Slovenskej republiky (ďalejlen „energetická politika“).

(2) Podmienky na udelenie licencie právnickej osobe sú: a) ustanovenie zodpovedného zástupcu, ktorý má

odbornú spôsobilosť v príslušnom energetickomodvetví,

b) súlad požadovaného predmetu podnikania s energetickou politikou.

(3) Žiadateľ o udelenie licencie je povinný preukázať technické a materiálne predpoklady na vykonávaniepodnikateľskej činnosti v požadovanom energetickomodvetví.

(4) Žiadateľ o udelenie licencie na podnikanie vo výrobeelektriny a tepla v jadrových elektrárňach musí okremsplnenia podmienok uvedených v odsekoch 1 až 3preukázať aj finančné krytie svojej zodpovednosti

114

>>


ZZáákkoonn čč.. 7700//9988 ZZ.. zz..

doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

niceza jadrovú škodu3) a spôsob finančného zabezpečenia

likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.4)

(5) Na udelenie licencie na podnikanie vo výrobe elektriny a tepla v jadrových elektrárňach sa vyžaduje súhlasÚradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

(6) Odbornú spôsobilosť preukazuje žiadateľ o udelenielicencie alebo ním ustanovený zodpovedný zástupcaosvedčením o odbornej spôsobilosti.

(7) Podmienkou na udelenie osvedčenia o odbornej spô-sobilosti je úspešné vykonanie skúšky pred skúšobnoukomisiou ustanovenou úradom podľa tohto zákona a splnenie požiadavky vzdelania a požiadavky na odbornú prax v príslušnom energetickom odvetví, ktoré sa preukazujú dokladom a) o ukončení úplného stredného odborného vzdelania

príslušného technického zamerania a o vykonanípäťročnej odbornej praxe alebo

b) o ukončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technickéhozamerania a o vykonaní päťročnej odbornej praxe,alebo

c) o ukončení vysokoškolského vzdelania príslušnéhotechnického zamerania a o vykonaní trojročnejodbornej praxe, alebo

d) o ukončení bakalárskeho štúdia príslušného tech-nického zamerania a o vykonaní štvorročnejodbornej praxe.

(8) Úrad vydá licenciu, ak žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie licencie. Ak bol žiadateľovi udelený predchádzajúci súhlas na výstavbu alebo rekonštrukciuenergetického zariadenia, alebo na zmenu palivovej základne energetického zariadenia (§ 10 ods. 3) a ak žiadateľ dodržal podmienky uvedené v tomto predchádzajúcom súhlase, úrad vydá licenciu v rozsahua za podmienok uvedených v tomto predchádzajú-com súhlase; v tomto prípade sa nevyžaduje splneniepodmienok podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 2 písm. b).

(9) Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, výučbe a rozsahu skúšky odbornej spôsobilosti, zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti na podnikanie v energetickýchodvetviach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 55ZZooddppoovveeddnnýý zzáássttuuppccaa

(1) Zodpovedným zástupcom sa podľa tohto zákona rozumiefyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzko-vanie podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona predpisov vydaných na jeho základe.

(2) Zodpovedný zástupca musí mať odbornú spôsobilosť. (3) Funkciu zodpovedného zástupcu možno vykonávať

len pre jednu fyzickú osobu alebo pre jednu právnickúosobu.

(4) Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byťčlen dozornej rady alebo iného kontrolného orgánu tejto

právnickej osoby. (5) Ak zodpovedný zástupca prestane v priebehu

podnikateľskej činnosti vykonávať svoju funkciu, fyzickáosoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom licenciena podnikanie v energetických odvetviach, je povinná do 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a bezodkladne to oznámiť úradu.

(6) Práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby podľa všeobecných predpisov o podnikaní5) nie sú týmto zákonom dotknuté.

§§ 66Žť iiaaddoossťť oo uuddeelleenniiee lliicceenncciiee

(1) V žiadosti o udelenie licencie fyzická osoba uvedie a) meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt,

odbornú spôsobilosť, b) predmet, miesto a rozsah podnikania, pri podnikaní

v oblasti rozvodu energie aj vymedzené územie, c) obchodné meno a identifikačné číslo organizácie

(IČO), ak bolo pridelené, d) dobu, na ktorú sa požaduje udeliť licenciu, e) zodpovedného zástupcu a údaje o ňom podľa

písmena a), ak žiadateľ nemá odbornú spôsobilosť. (2) K žiadosti o udelenie licencie fyzická osoba pripojí

a) osvedčenie o odbornej spôsobilosti žiadateľa, alebob) ak žiadateľ nemá odbornú spôsobilosť, osvedčenie

o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu. (3) V žiadosti o udelenie licencie právnická osoba uvedie

a) obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickejosoby,

b) predmet, miesto a rozsah podnikania; pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené územie,

c) identifikačné číslo organizácie (IČO), ak už bolo pridelené,

d) meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu,

e) meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt konateľa alebo iného štatutárneho orgánu právnickej osoby,

f) dobu, na ktorú sa požaduje udeliť licenciu. (4) žiadosti o udelenie licencie právnická osoba pripojí

a) osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu,

b) overenú kópiu zmluvy alebo listiny o založení právnickej osoby; ak už bola zapísaná v obchodnom registri, tak výpis z obchodného registra nie staršíako tri mesiace.

(5) Fyzická osoba a právnická osoba k žiadosti o udelenielicencie pripoja

a) preukázanie materiálneho a technickéhozabezpečenia predmetu podnikania, na ktorý mábyť udelená licencia,

b) preukázanie finančnej záruky na úhradu jadrovejškody a finančného zabezpečenia vyraďovania jadrových zariadení, ukladania rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, ak má byťudelená licencia na podnikanie vo výrobeelektriny a tepla v jadrových elektrárňach.

(6) Podrobnosti o náležitostiach žiadosti o udelenie licencie na podnikanie v energetických odvetviach ustanovívšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 77UUddeelleenniiee lliicceenncciiee

(1) Úrad rozhodne o udelení licencie, ak sú splnené podmienky a požiadavky uvedené v § 4 a žiadosť obsahuje náležitosti uvedené v § 6. Lehota na vydanierozhodnutia je tri mesiace odo dňa doručeniažiadosti úradu.

(2) Rozhodnutie o udelení licencie obsahuje najmä a) obchodné meno a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo

obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby,

b) predmet, miesto a rozsah podnikania, pri licencii na rozvod energie aj vymedzené územie, v ktorom sa držiteľovi licencie ukladá zásobovacia povinnosť,

c) dobu platnosti licencie vrátane termínu začatiavýkonu činnosti podľa udelenej licencie,

d) meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

e) technické a iné podmienky, za ktorých možno vykonávať činnosti, na ktoré sa licencia udelila.

(3) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na podnikanie v energetickom odvetví(ďalej len „držiteľ licencie“), sa zapisuje do obchodnéhoregistra.

§§ 88ZZáánniikk lliicceenncciiee

(1) Platnosť licencie zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola udelená, b) výmazom držiteľa licencie z obchodného registra, c) vyhlásením konkurzu a vyrovnania na držiteľa

licencie alebo zamietnutím návrhu na vyhláseniekonkurzu na držiteľa licencie pre nedostatokmajetku,

d) rozhodnutím úradu o odňatí licencie alebo rozhodnutím úradu o zrušení licencie,

e) smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením za mŕtveho. (2) Úrad môže rozhodnúť o odňatí licencie, ak zistí, že držiteľ

licenciea) prestal spĺňať podmienky udelenia licencie, b) porušuje závažným spôsobom alebo opakovane

predpisy o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení,6)

predpisy o jadrovej bezpečnosti jadrových

zariadení,7) predpisy o ochrane životného prostredia8) alebo povinnosti ustanovené týmtozákonom.

(3) Úrad môže licenciu zrušiť, ak držiteľ licencie nezačalvykonávať podnikateľskú činnosť v termíne určenom

v rozhodnutí o udelení licencie alebo ak o jej zrušeniepožiada písomne držiteľ licencie; v týchto prípadoch úradzároveň rozhodne o opatreniach na zabezpečenie plynulosti dodávok energie.

§§ 99PPrráávvaa aa ppoovviinnnnoossttii ddrržťiitteeľľaa lliicceenncciiee

(1) Držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou,ktorá energiu odoberá (ďalej len „odberateľ“), môžedodávku energie obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnomrozsahu len a) pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv,

údržby a revízií energetických zariadení, b) pri stavoch núdze (§ 11) alebo pri činnostiach

zamedzujúcich ich vzniku, c) pri bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb

a majetku alebo pri likvidácii príčin týchto stavov, d) pri vzniku a odstraňovaní havárií a porúch

na energetických rozvodných zariadeniach a pri poruchách zdroja tepla na dobu nevyhnutnú na nábeh záložného zdroja,

e) pri neoprávnenom odbere energie, f) pri odbere energie zariadením, ktoré ohrozuje život

a zdravie osôb a majetok, g) ak odberateľ používa pri odbere energie zariadenie,

ktoré ovplyvňuje kvalitu energie v neprospech ostatných odberateľov, a nevykonal opatrenia na obmedzenie tohto vplyvu,

h) ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvnedohodnutej preddavkovej platby alebo so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie a ak odberateľ túto preddavkovú platbu alebo tento nedoplatokneuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú mu vo výzveurčil držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy; na doručenievýzvy sa primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.8a)

(2) Pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) je držiteľ licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému dispečingu začiatok a skončenie tohtoobmedzenia alebo prerušenia najmenej 30 dní vopredpísomne alebo miestne obvyklým spôsobom.

(3) Po odstránení príčin obmedzenia alebo prerušenia dodávok energie uvedených v odseku 1 je držiteľ licenciepovinný neodkladne obnoviť dodávku energie.

(4) Ak vznikla odberateľovi škoda pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), odberateľ môže uplatňovať náhraduškody a ušlého zisku voči držiteľovi licencie len vtedy, ak tento nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa odseku 2.

(5) Držiteľ licencie môže skončiť dodávku energie odberateľovi, ktorý ani po písomnej výzve neskončil neoprávnený odber.

(6) Držiteľ licencie pri plnení úloh podľa tohto zákona je oprávnený a) vstupovať na cudzie pozemky a do objektov

a zariadení v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkou,opravami a údržbou rozvodných zariadení (odsek 8); na vyvlastnenie nehnuteľností a obmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania týchto rozvodnýchzariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení.10a)

b) odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porastyohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkyrozvodných zariadení, ak tak po predchádzajúcejvýzve neurobil ich vlastník alebo nájomca,alebo správca (ďalej len „vlastník“),

c) zriaďovať a prevádzkovať telekomunikačné zariade-nia a telekomunikačné siete na riadenie, meranie,zabezpečovanie a automatizáciu prevádzky elektrizačnej sústavy a plynárenskej sústavy a na prenos súvisiacich informácií,

d) vstupovať v súlade s osobitnými predpismi9)

na účely zriaďovania, údržby a opráv energetickýchzariadení, ktoré držiteľ licencie prevádzkuje, do uzavretých priestorov a zariadení slúžiacich na výkon činností a služieb Ministerstva obranySlovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky, Armády Slovenskej republiky, Policajnéhozboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskejrepubliky, Slovenskej informačnej služby a Železníc

115

<<


Slovenskej republiky po ich predchádzajúcom súhlase,

e) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorýchsú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia, v rozsahu a spôsobomnevyhnutným na výkon licencovanej činnosti.

(7) Držiteľ licencie pri výkone oprávnení podľa odseku 6koná vo verejnom záujme.

(8) Držiteľ licencie je povinný pri výkone oprávnení podľaodseku 6 počínať si tak, aby nespôsobil ujmu na právachvlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedávyhnúť, obmedziť ju na najmenšiu možnú mieru. Vstup na cudzie pozemky musí držiteľ licencie ich vlast-níkovi oznámiť 15 dní vopred; to však neplatí, ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach. Po skončení nevyhnut-ných pozemných prác je držiteľ licencie povinný uviesť pozemky do predošlého stavu, alebo ak to nie jemožné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.

(9) Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonupráv držiteľa licencie podľa odseku 6 majetková ujma,vznikne mu nárok na náhradu škody, alebo ak bolobmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľností, vzniknemu nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútenéobmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu škody alebo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa licencie, ktorý túto škodu alebo obmedzeniespôsobil, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tompoškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo od nútenéhoobmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo poškodeného na náhradu škody alebo na primeranúnáhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnostizaniká.

(10)Držiteľ licencie je povinný a) zabezpečiť, aby práce spojené s výkonom licenco-

vanej činnosti, vyžadujúce odbornú spôsobilosťpodľa osobitných predpisov10) vykonávali len osoby,ktoré sú na túto činnosť odborne spôsobilé,

b) zabezpečiť, aby technické zariadenia používané na výkon licencovanej činnosti spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,bezpečnosť technických zariadení a životnéprostredie ustanovené osobitnými predpismi, 6), 7)a 8)

c) poskytovať orgánom dozoru na ich požiadanie informácie nevyhnutné na výkon dozoru,

d) umožniť orgánom dozoru vstup do objektov, v ktorých sa vykonáva licencovaná činnosť,

e) poskytovať oprávneným fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré preukážu právom chránený záujem, informácie o umiestnení svojichzariadení na rozvod energie a technické údaje o nich.

(11)Držitelia licencií na výrobu elektriny v elektrárňach na tuhé alebo na kvapalné palivo, na výrobu tepla v teplárňach na tuhé alebo na kvapalné palivo a na rozvod plynu sú povinní držať pohotovostnú zásobutýchto palív v rozsahu, ktorý určí úrad rozhodnutím; totorozhodnutie doručí úrad aj Správe štátnych hmotnýchrezerv Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiuúradu možno podať odvolanie. Podané odvolanie nemáodkladný účinok.

(12)Držiteľ licencie na rozvod energie je ďalej povinný a) uzavrieť s odberateľom, ktorý spĺňa podmienky

podľa tohto zákona a nachádza sa vo vymedzenomzásobovacom území, zmluvu o dodávkachvybraného druhu energie,

b) na území vymedzenom v licencii bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energioukaždého odberateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu,

c) prevziať na základe rozhodnutia úradu zásobovaciupovinnosť za iného držiteľa licencie, ktorý spôsobilprerušenie alebo obmedzenie dodávok energie v dôsledku zániku licencie (§ 8) alebo v dôsledkustavu núdze (§ 11),

d) poskytovať odberateľom informácie o možnostiachúsporného využívania dodávanej energie a o cenácha tarifách,

e) oznámiť včas odberateľovi výmenu zariadení na meranie energie a na výmenu ho prizvať,

f) uskutočňovať a zverejňovať raz ročne audit účtov. (13)Držiteľ licencie, ktorý na základe jej udelenia súčasne

vykonáva výrobu a rozvod elektriny, plynu alebo tepla, je povinný viesť účtovníctvo, sledovať a kalkulovaťcelkové ekonomicky oprávnené náklady a primeraný ziskosobitne na výrobu a osobitne na rozvod takto vyrábaneja rozvádzanej elektriny, plynu alebo tepla.

(14)Držiteľ licencie na tranzit elektriny a plynu je povinnýumožniť na základe zmluvy a za odplatu každému, kto spĺňa technické podmienky, tranzit elektriny a plynudo tretej krajiny, pokiaľ to umožňujú technické podmienky sústavy energetických zariadení, ktorú prevádzkuje.

(15)Povinnosť držiteľa licencie prevziať za iného držiteľa licencie zásobovaciu povinnosť podľa odseku 12 písm. c)je službou vo verejnom záujme.

(16)Na prevzatie zásobovacej povinnosti podľa odseku 12písm. c) vydá úrad rozhodnutie na určitú dobu, najdlhšiena jeden rok. Proti tomuto rozhodnutiu môže držiteľ licencie podať rozklad. Podaný rozklad nemá odkladnýúčinok.

(17)Preukázanú stratu, ktorá vznikla držiteľovi licencie, ktorýprevzal zásobovaciu povinnosť za iného držiteľa licenciena základe rozhodnutia úradu podľa odseku 16, uhradítomuto držiteľovi licencie úrad len v prípade, ak k odňatiulicencie držiteľovi licencie, ktorý mal pôvodnú zásobovaciu povinnosť, nedošlo z dôvodov uvedených v § 8 ods. 2. V prípade, že došlo k odňatiu licencie podľa§ 8 ods. 2, preukázanú stratu uhradí ten, za koho prevzaldržiteľ licencie zásobovaciu povinnosť.

(18)Pri styku verejného rozvodu elektriny, plynu a teplas komunikáciami, vodnými tokmi, nádržami, priehradami, železnicami a inými zariadeniami charakteru líniových stavieb sú vlastníci alebo prevádzkovatelia týchto rozvodných zariadení povinnívykonávať v spolupráci s vlastníkmi alebo s prevádzko-vateľmi líniových stavieb dostupné technické opatreniana zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti prevádzkyrozvodných zariadení a možnosti ich údržby. Náklady na úhradu týchto opatrení uhradí ten, kto potrebu vykonania týchto opatrení vyvolal, pokiaľ sa nedohodne inak.

(19)Najmenší objem ročnej spotreby elektriny a plynu pre odberateľov, ktorí budú oprávnení uzatvárať zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu s ľubovoľným držiteľomlicencie na výrobu alebo rozvod elektriny alebo plynu (ďalej len „oprávnený odberateľ“) podľa odseku20, určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalejlen „ministerstvo“).

(20)Držiteľ licencie na rozvod elektriny alebo plynu je povinnývykonať na základe zmluvy a za odplatu pre oprávnenéhoodberateľa, ktorý spĺňa technické podmienky, prenoselektriny alebo prepravu plynu prostredníctvom sústavyenergetických zariadení držiteľa licencie, ak to umožňujútechnické podmienky tejto sústavy energetických zariadení.

(21)Podrobnosti o pravidlách prenosu elektriny a prepravyplynu pre oprávnených odberateľov ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§§ 1100ŠŠttááttnnaa rreegguulláácciiaa

(1) Účelom štátnej regulácie v energetických odvetviach je vytvárať a podporovať prostredie blízke konkurenčné-mu prostrediu, chrániť spotrebiteľa, držiteľa licencie a zabezpečovať spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnúdodávku energie.

(2) Štátnu reguláciu v energetických odvetviach vykonávaúrad.

(3) Úrad vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu,rekonštrukciu alebo na zrušenie energetického zariade-nia, alebo na zmenu palivovej základne energetickéhozariadenia v súlade s energetickou politikou,ak ide o energetické zariadenia na a) výrobu elektriny o inštalovanom výkone

nad 10 MWe, b) rozvod a tranzit elektriny vysokého napätia a veľmi

vysokého napätia, c) rozvod plynu a tranzit plynu s výnimkou plynovodnej

prípojky (§ 24 ods. 1), d) výrobu tepla a teplej úžitkovej vody s inštalovaným

výkonom nad 5 MWt, e) horúcovodný rozvod tepla.

§§ 1111SSttaavv nnúúddzzee

(1) Stavom núdze v energetických odvetviach sa rozumienáhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok jednotlivých druhov energie v dôsledku a) mimoriadnych udalostí (živelná pohroma, technologická

havária alebo katastrofa)12) alebo b) opatrení štátnych orgánov za brannej pohotovosti štátu,

alebo c) dlhodobého nedostatku zdrojov energie, alebo d) teroristického činu, ktoré spôsobili zníženie alebo prerušenie dodávok energiealebo vyradenie z činnosti energetických zariadení na obdobie dlhšie ako 48 hodín na celom území Slovenskejrepubliky alebo na jeho časti.

(2) Stav núdze vyhlasuje úrad a zverejňuje ho vo verej-noprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch.

(3) Pri stave núdze sú držitelia licencie a odberatelia energiepovinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam.

(4) Obmedzujúce opatrenia sa uplatňujú v tomto poradí: a) obmedzenie odberu energie u veľkoodberateľov

a výrob náročných na spotrebu energie podľa s nimiprerokovaného plánu,

b) prerušenie dodávok energie pre veľkoodberateľov, c) obmedzenie dodávok energie pre obyvateľstvo.

(5) Držitelia licencií sú povinní bezprostredne po vzniku stavunúdze (odsek 1) pristúpiť k likvidácii jeho následkovpodľa havarijných plánov.

(6) Ak dôjde k vyhláseniu stavu núdze z dôvodov rozsiahlychhavárií na energetických zariadeniach, sú držitelia licenciípovinní podľa svojich možností podieľať sa na odstráneníhavárií a na obnovení dodávok energie.

(7) Podrobnosti o opatreniach pri stavoch núdze v elektro-energetike a plynárenstve ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 1122DDiissppeeččiinngg

(1) Rovnováha medzi zdrojmi a spotrebou jednotlivýchdruhov energie, spoľahlivosť dodávok energií a ich tranzitná preprava podľa medzinárodných zmlúv sa zabezpečujú prostredníctvom dispečingov.

(2) Dispečing s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskejrepubliky vykonáva a) v elektroenergetike Slovenský elektroenergetický

dispečing; zriaďuje ho držiteľ licencie, ktorý prevádzkuje rozvodné elektrické zariadenia s napäťovou úrovňou 220 kV a viac,

b) v plynárenstve Slovenský plynárenský dispečing; zriaďuje ho držiteľ licencie, ktorý prevádzkujevysokotlakové rozvodné plynové zariadenie.

(3) Slovenský elektroenergetický dispečing a) operatívne riadi elektrizačnú sústavu [§ 13 písm. c)],b) vyhlasuje odberové stupne elektrickej energie

pri haváriách na výrobných elektroenergetickýchzariadeniach a pri stavoch núdze a opatrenia na odstránenie následkov stavu núdze,

c) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri výmenách, tranzitoch a dodávkach elektrickej energie do zahraničiaa zo zahraničia,

d) technicky riadi účelné využívanie zdrojov elektrickejenergie s jednotkovým výkonom nad 10 MW, rozvodnýchzariadení s napäťovou úrovňou 400 kV a 220 kV

a vybraných rozvodných zariadení s napäťovou úrovňou 110 kV.

(4) Slovenský plynárenský dispečing a) operatívne riadi plynárenskú sústavu, b) vyhlasuje odberové stupne plynu pri haváriách

na výrobných alebo na rozvodných plynových zariadeniach alebo pri stavoch núdze a opatrenia na odstránenie následkov stavu núdze,

c) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri výmenách, tranzitoch a dodávkach plynu do zahraničia a zo zahraničia,

d) technicky riadi účelné využívanie zdrojov a rozvod-ných zariadení plynu s tlakovou úrovňou nad 2,5 MPa a vybraných rozvodnýchzariadení s tlakovou úrovňou do 2,5 MPa vrátanepodzemných zásobníkov plynu.

(5) Na zabezpečenie spoľahlivosti a kvality dodávok elek-trickej energie podľa uzavretých zmlúv o dodávke elektriny zriaďuje držiteľ licencie prevádzkujúci elektrickérozvodné zariadenia vysokého a veľmivysokého napätia vlastný dispečing (rozvodný elektro-energetický dispečing).

116

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

nice(6) Držiteľ licencie, ktorý prevádzkuje elektrické rozvodné

zariadenia vysokého napätia a nízkeho napätia, môže zriadiť dispečing pre vymedzené územie (rajónový dispečing).

(7) Držiteľ licencie na rozvod plynu, ktorý prevádzkuje plynové rozvodné zariadenie s tlakovou úrovňou pod 2,5 MPa, zriaďuje dispečing pre vymedzené územie, ak na vykonávanie tejto dispečerskej činnosti neuzavrel zmluvu so Slovenskýmplynárenským dispečingom.

(8) Slovenský elektroenergetický dispečing a Slovenskýplynárenský dispečing podrobne upravia spôsob operatívneho riadenia, kontrolu, vyhodnocovanie výsledkov a jednotný systém odovzdávania informá-cií elektrických a plynových výrobných a rozvodných zaria-dení za normálnej prevádzky a núdzových stavov v dispečerských poriadkoch, ktoré pred vydanímschvaľuje úrad.

(9) Dispečingy zriadené držiteľom licencie podľa odsekov 5 a 6 vykonávajú dispečerskú činnosť podľa prevádzkovýchinštrukcií, ktoré pred vydaním schvaľuje Slovenský elektroenergetický dispečing. Prevádzkové inštrukcie dispečingu zriadeného držiteľom licencie podľa odseku 7schvaľuje Slovenský plynárenský dispečing.

(10)Držitelia licencií na výrobu alebo na rozvod elektrickejenergie sú povinní ihneď ohlásiť Slovenskému elektro-energetickému dispečingu vznik udalostí uvedených v § 11 ods. 1 písm. a), c) a d), ktoré spôsobia stav núdzev dodávkach elektrickej energie. Vznik takýchto udalostí[§ 11 ods. 1 písm. a), c) a d)], ktoré spôsobia stav núdze v dodávkach plynu, sú držitelia licencií na výrobu alebo na rozvod plynu povinní ihneď ohlásiť Slovenskémuplynárenskému dispečingu.

(11)Držitelia licencií a odberatelia energie sú povinní sa riadiťpokynmi vydávanými príslušnými dispečingmi.

DDRRUUHHÁÁ ČČAASSŤť

EENNEERRGGEETTIICCKKÉÉ OODDVVEETTVVIIAA

PPRRVVÁÁ HHLLAAVVAA

EELLEEKKTTRROOEENNEERRGGEETTIIKKAA

§§ 1133ZZáákkllaaddnnéé ppoojjmmyy

Podľa tohto zákona sa rozumie a) dodávateľom elektriny držiteľ licencie na rozvod elektriny,

ktorý dodáva elektrinu podľa uzavretej zmluvy odbe-rateľovi elektriny,

b) odberateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá elektrinu na základe zmluvy o dodávke elektriny,

c) elektrizačnou sústavou súbor navzájom prepojených a ovplyvňujúcich sa elektroenergetických zariadení na výrobu, rozvod a odber elektriny vrátane telekomunikačnej siete elektroenergetiky,

d) verejným rozvodom elektriny súbor zariadení potrebných na rozvod elektriny medzi elektrárňou a odberateľmi elektriny,

e) elektrickou stanicou súbor zariadení slúžiacich na premenu, úpravu a rozvod elektriny,

f) odberným miestom miesto odberu elektriny jedného odberateľa elektriny meranej meracím zariadením dodávateľa elektriny, ktoré tvorí samostatný priestorovo aleboúzemne uzavretý a trvalo elektricky prepojený celok,

g) odberným elektrickým zariadením zariadenie, ktoré slúžina odber elektriny a ktoré sa môže pripojiť len na verejnýrozvod elektriny alebo na elektrickú prípojku,

h) elektrickou prípojkou zariadenie určené na pripojenieodberného elektrického zariadenia jedného odberateľaelektriny na verejný rozvod elektriny,

i) prívodom elektriny vedenie medzi elektrickou prípojkou a meracím zariadením vnútorného rozvodu alebo elektrickej inštalácie,

j) tranzitom elektriny prenos elektriny elektrizačnou sústavou do tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky bez odberu elektriny pre tuzemských odberateľov elektriny.

§§ 1144DDooddáávvkkaa eelleekkttrriinnyy

(1) Dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod

elektriny odberné zariadenie odberateľa elektriny, ak tento a) uzavrel zmluvu o dodávke elektriny, b) má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, c) má zriadenú elektrickú prípojku a odberné elektrické

zariadenie, ktoré zodpovedá predpisom na zaisteniebezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.13)

(2) Písomná zmluva na dodávku elektriny medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny sa uzaviera na každé odberné miesto; zmluva o dodávkeelektriny obsahuje najmä a) výkon, množstvo a časový priebeh odberu elektriny

(ďalej len „odberový diagram“), a to aj pre stav núdze,b) cenu podľa cenových predpisov11) a spôsob platby

za odoberanú elektrinu vrátane preddavkovýchplatieb,

c) spôsob merania odoberanej elektriny vrátane prístupu dodávateľa elektriny k určenému meradlu.14)

(3) Pri uzavieraní zmluvy o dodávke elektriny zo sietí nízkeho napätia sa odberový diagram nevyžaduje. Ak je predpo-klad, že odberateľ bude zmluvne dohodnutý odber sústavne prekračovať, môže dodávateľ elektriny vybaviťodberné miesto technickým zariadením obmedzujúcimveľkosť odberu.

(4) Dodávateľ elektriny je povinný zabezpečiť odberateľompripojeným na verejný rozvod dodávku elektriny v dohod-nutom množstve a zodpovedajúcej kvalite.

(5) Dodávateľ elektriny môže využívať elektrické rozvodné zariadenia aj na iné účely, ako je diaľkové riadenie, ovládanie, signalizovanie a zabezpečovanie systémov a prenos informácií, ak sa tým neporušia dohodnutéparametre dodávanej elektriny.

(6) Odberateľ elektriny je zodpovedný za riadny stav odberného elektrického zariadenia vrátane elektrospotrebičov a za dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.13)

(7) Odberateľ elektriny môže pripojiť na odberné elektrickézariadenie náhradný alebo iný zdroj elektriny len so súhlasom dodávateľa elektriny.

(8) Kvalitu dodávky elektriny nemusí dodávateľ elektriny dodržať, ak odberateľ elektriny porušuje a prekračujehranice negatívneho spätného pôsobenia svojich zariadení na elektrickú sieť, prevádzkuje elektrické zariadenie s nesymetrickými odbermi alebo zdrojmi a nedodržiava podmienky uzavretej zmluvy.

(9) Zmluva o dodávke elektriny zaniká a) zánikom licencie dodávateľa elektriny podľa § 8, b) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, c) doručením písomného oznámenia dodávateľovi

elektriny o odstúpení od zmluvy zo strany odberateľaelektriny,

d) doručením písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy zo strany dodávateľa elektriny, ak odberateľ elektriny závažným spôsobom a opakovane porušuje ustanovenia uzavretej zmluvy.

(10)Podrobnosti o niektorých podmienkach pripojenia, dodávok a merania elektriny, ako aj kategorizáciu odberateľov na tieto účely ustanoví všeobecne záväznýprávny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 1155EElleekkttrriicckkáá pprrííppoojjkkaa

(1) lektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od zariadenia na verejný rozvod elektrinysmerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou verejného rozvodu. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedeniapovažuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblovéhovedenia.

(2) Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovouskriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovouskriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode (napríklad strešník,konzola, stožiar), prípadne na hranici objektu odberateľa.

(3) Elektrická prípojka vysokého a veľmi vysokého napätia sa končí pri vzdušnom vedení kotvovými izolátormi

na odberateľovej stanici, pri káblovom vedení káblovoukoncovkou v odberateľovej stanici; kotvové izolátory a káblové koncovky sú súčasťou prípojky.

(4) lektrickú prípojku bez rozdielu napätia zriaďuje dodávateľ elektriny alebo za podmienok ním určených aj iné oprávnené fyzické osoby alebo právnické osoby.Náklady na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v čí prospech bola zriadená, ak sa dodávateľ elektriny a odberateľ elektriny nedohodnú inak.

(5) Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

(6) Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia alebo poškodenie majetku osôb.

(7) Dodávateľ elektriny je povinný za úhradu elektrickú prípojku prevádzkovať, udržiavať a opravovať, ak o to jejvlastník požiada.

(8) Elektrické vzdušné domové prípojky nízkeho napätia pre stavby slúžiace na trvalé bývanie s jedným prívodomdo dĺžky 30 m od miesta odbočenia z verejného rozvodusa zriaďujú na náklady dodávateľa elektriny.

(9) Pri elektrickej prípojke zaslučkovaním, ktorá je súčasťouelektrického rozvodu, je odberateľ elektriny povinnýbezodplatne umožniť dodávateľovi elektriny prenos elektriny cez svoje zariadenie.

§§ 1166OOddbbeerrnnéé eelleekkttrriicckkéé zzaarriiaaddeenniiee

(1) Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za jeho údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny.

(2) Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá predpisomo zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,13) a poskytovať požadované technické údaje dodávateľovi elektriny.

§§ 1177MMeerraanniiee eelleekkttrriinnyy

(1) Odberateľ elektriny je povinný zabezpečiť na novom alebo na rekonštruovanom odbernom elektrickom zariadení úpravu súvisiacu s meraním elektriny podľapokynov dodávateľa elektriny.

(2) Dodávateľ elektriny je povinný zapojiť a udržiavať určenémeradlo14) len po vykonaní úprav odberného elektrického zariadenia odberateľom elektriny podľapokynov dodávateľa elektriny.

(3) Odber elektriny zo zariadenia na verejný rozvod alebo z elektrickej prípojky, alebo z odberného elektrického zariadenia meria a účtuje dodávateľ elektriny podľa údajov určeného meradla. Akýkoľvek zásah do určeného meradla a jeho obvodov inou osobou ako dodávateľom elektriny je zakázaný.

(4) Dodávateľ elektriny je povinný overovať správnosť merania podľa osobitných predpisov.15)

(5) Ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti údajov určeného meradla alebo zistí na ňom závadu,písomne požiada dodávateľa elektriny o jeho preskúšanie.

(6) Dodávateľ elektriny je povinný na základe písomnejžiadosti odberateľa elektriny do 30 dní od jej doručeniaoveriť meradlo. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s jeho preskúšaním a výmenou dodávateľ elektriny. Ak sa na určenom meradle nezistila chyba, uhrádza náklady spojené s jehopreskúšaním odberateľ elektriny.

(7) Dodávateľ elektriny pri výmene určeného meradlapísomne potvrdí odberateľovi elektriny odpočty starého a nového určeného meradla.

§§ 1188VVýýkkuupp eelleekkttrriinnyy

(1) Úrad rozhodnutím určí držiteľa licencie, ktorý vykupujeelektrinu pre elektrizačnú sústavu (ďalej len „výkupca“).Toto rozhodnutie úrad uverejní v Obchodnom vestníku.Účastníkmi tohto konania sú výkupca, ako aj iné fyzickéosoby a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté.

(2) Výkupca je povinný vykupovať všetku elektrinu zo zdrojov,ak tie sú environmentálne odôvodnené a umožňujú to technické a ekonomické podmienky.

(3) Náklady spojené s pripojením vykupovanej elektriny(odsek 1) uhrádza vlastník zdroja elektriny, ak sa vlastníkzdroja elektriny nedohodne s držiteľom licencie na rozvodelektriny inak.

117

<<


(4) Technické podmienky pripojenia zdroja vykupovanejelektriny (odsek1) k rozvodnému zariadeniu určí držiteľlicencie na rozvod elektriny.

(5) Cenu vykupovanej elektriny dohodne výkupca podľa cenových predpisov.11)

(6) Z dôvodov bezpečnosti zásobovania úrad uloží výkupcoviuprednostniť pri vykupovaní elektrinu zo zdrojov používa-júcich domáce uhlie ako primárny zdroj v pomere, ktorýneprekročí za kalendárny rok 10 % z celkového množstvaprimárnej energie potrebnej na výrobu elektrinyvyrobenej v Slovenskej republike.

§§ 1199OOcchhrraannnnéé ppáássmmaa

(1) Na ochranu elekroenergetických zariadení sa zriaďujúochranné pásma.

(2) Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkostielektroenergetického zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôba majetku.

(3) Ochranné pásmo vonkajšieho elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča.

Táto vzdialenosť je a) 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v súvislých

lesných priesekoch 7 m, b) 15 m pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane, c) 20 m pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane, d) 25 m pri napätí od 220 kV do 400 kV vrátane, e) 35 m pri napätí nad 400 kV, f) ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia

s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu.

(4) V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané

a) zriaďovať stavby a konštrukcie, b) pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m;

vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodičavzdušného vedenia možno porasty pestovať do takejvýšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia,

c) uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, d) vykonávať iné činnosti, pri ktorých by sa mohla

ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky.

(5) Vlastník pozemku je povinný umožniť prevádzkovateľovivonkajšieho elektrického vedenia prístup a príjazd k takémuto vedeniu a na ten účel mu umožniť udržiavaťvoľný pruh pozemkov, tzv. bezlesie v šírke 4 m po každejstrane vonkajšieho elektrického vedenia. Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z vonkajšej strany elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu.

(6) Ochranné pásmo podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je

a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacejregulačnej a zabezpečovacej techniky,

b) 3 m pri napätí nad 110 kV. (7) V ochrannom pásme podzemného elektrického vedenia

a nad týmto vedením je zakázané a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky a vysádzať

trvalé porasty a jazdiť osobitne ťažkým mechanizmom, b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu

prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné prácea iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť jeho prevádzky,prípadne by podstatne sťažovali prístup k nemu.

(8) Ochranné pásma elektrickej stanice sú tieto: a) ochranné pásmo elektrickej stanice je vymedzené

zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnejvzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na obostavanú hranicu objektu stanice,

b) ochranné pásmo transformovne z vysokého napätiana nízke napätie je vymedzené vzdialenosťou 10 mod konštrukcie transformovne. V ochrannom pásmeelektrickej stanice vymedzenej v písmenách a) a b)je zakázané vykonávať činnosti, pri ktorýchby mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku,

ako aj spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky transformovne. (9) V blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení

uvedených v odsekoch 3 až 8 a) osoby, ktoré zriaďujú stavby alebo vykonávajú

činnosti, ktorými sa môžu priblížiť k elektrickým zariadeniam, sú povinné oznámiť túto činnosť prevádzkovateľovi elektrického zariadenia a dodržiavať ním ustanovené podmienky,

b) prevádzkovatelia zariadení napájaných jednosmerným prúdom v blízkosti ochrannéhopásma s možnosťou vzniku bludných prúdov spôsobujúcich poškodenie podzemného elek-trického vedenia sú povinní informovať o tejto skutočnosti prevádzkovateľa podzemného elektric-kého vedenia a po dohode s ním realizovať opa-trenia na ochranu podzemného elektrického vedenia.

(10)Pre ochranu elektrární platia ochranné pásma uvedené v odseku 8, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

(11)Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť úrad rozhodnutím.

(12)Stavby, konštrukcie, skládky, výsadba trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v rozpore s obmedzeniamipodľa odsekov 3 až 9 v ochrannom pásme alebo v blízkosti ochranného pásma po jeho vzniku je povinnýten, kto ich vykonal alebo dal vykonať, odstrániť na svojenáklady.

§§ 2200PPrreelloožťkkaa eelleekkttrrooeenneerrggeettiicckkééhhoo rroozzvvooddnnééhhoo zzaarriiaaddeenniiaa

(1) Preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmenajeho trasy.

(2) Preložku elektroenergetického rozvodného zariadeniazabezpečuje jeho vlastník na náklady toho, kto potrebupreložky vyvolal.

(3) Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadeniapo vykonaní preložky sa nemení.

§§ 2211NNeeoopprráávvnneennýý ooddbbeerr eelleekkttrriinnyy

(1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny alebo

v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, b) z tej časti elektroenergetického zariadenia, ktorou

prechádza nemeraná elektrina, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom,

ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľaelektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

d) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované dodávateľom elektriny alebo na ktorom boloporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(2) Spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

DDRRUUHHÁÁ HHLLAAVVAA

PPLLYYNNÁÁRREENNSSTTVVOO


Podľa tohto zákona sa rozumie a) plynom zemný plyn, svietiplyn, bioplyn, propán, bután

a ich zmesi a ďalšie uhľovodíkové plyny zabezpečujúcesvojimi kvalitatívnymi vlastnosťami ich využitie v energetických odvetviach, ak nie sú dodávané v tlakových fľašiach,

b) dodávateľom plynu držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod plynu, ktorý dodáva plyn podľa uzavretej zmluvy odberateľovi,

c) odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá plyn na základe zmluvy o dodávke plynu,

d) plynárenskou sústavou vzájomne prepojený súborplynárenských zariadení vrátane automatizovaného systému riadenia tejto sústavy,

e) verejným rozvodom plynu súbor plynárenských zariadenípotrebných na rozvod plynu od zdroja plynu po plynovodnú prípojku,

f) zdrojom plynu miesto vstupu obchodne zmeraného plynu do verejného rozvodu plynu,

g) plynárenským zariadením zariadenie slúžiace na výrobu a úpravu plynu, skladovanie, skvapalňovanie,

odparovanie, zmeny tlaku, meranie, rozvod a dodávkuplynu od zdroja plynu po hlavný uzáver plynu; tieto zariadenia sa podľa pracovného pretlaku rozdeľujúna nízkotlakové s pracovným pretlakom do 5 kPa, strednotlakové s pretlakom od 5 kPa do 0,4 MPa a vysokotlakové s pretlakom nad 0,4 MPa,

h) plynovodnou prípojkou plynárenské zariadenie určené na pripojenie odberného plynového zariadenia na verejnýrozvod plynu vrátane hlavného uzáveru plynu, domovéhoregulátora tlaku plynu a izolačného spoja,

i) hlavným uzáverom plynu uzavieracia armatúraoddeľujúca verejný rozvod plynu od zdroja plynu aleboplynovodnú prípojku od odberného plynového zariadenia,

j) odberným plynovým zariadením zariadenie za hlavnýmuzáverom plynu s výnimkou domového regulátora tlakuplynu a meracieho zariadenia; pri dodávke propánualebo propán-butánu je regulátor tlaku plynu súčasťouodberného plynového zariadenia,

k) tranzitom plynu preprava plynu tranzitným plynovodomdo tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky bez odberu plynu pre tuzemských odberateľov,

l) tranzitným plynovodom súbor plynárenských zariadení na tranzit plynu od obchodného miesta na vstupe do Slovenskej republiky až do obchodných miest na výstupe zo Slovenskej republiky.

§§ 2233ZZrriiaaďďoovvaanniiee,, pprreevvááddzzkkoovvaanniiee aa kkoonnttrroollaa ppllyynnáárreennsskkýýcchh zzaarriiaaddeenníí

aa ooddbbeerrnnýýcchh ppllyynnoovvýýcchh zzaarriiaaddeenníí (1) Úrad rozhodnutím určí držiteľa licencie, ktorý vykupuje

plyn pre plynárenskú sústavu. Toto rozhodnutie úraduverejní v Obchodnom vestníku. Účastníkmi tohto konania sú určený výkupca, ako aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté.

(2) Plynárenské zariadenia môže prevádzkovať len držiteľpríslušnej licencie na výrobu, výkup, tranzit alebo na rozvod plynu.

(3) Odberné plynové zariadenia zriaďujú a prevádzkujúodberatelia plynu na vlastné náklady.

(4) Zriaďovať nové, rozširovať alebo rekonštruovať odberné plynové zariadenia môže odberateľ plynu len po pred-chádzajúcom súhlase dodávateľa plynu.

(5) Bez súhlasu dodávateľa plynu sa nesmú vykonávaťžiadne zásahy na časti odberného plynového zariadenia,ktorým sa vedie nemeraný plyn od hlavného uzáveruplynu k určenému meradlu14) alebo k inému meradluplynu určenému v zmluve.

(6) V súvislosti s opravou odberného plynového zariadeniamôže hlavným uzáverom plynu uzavrieť alebo otvoriťprívod plynu aj odberateľ plynu. V prípade odvráteniamimoriadnych udalostí hlavný uzáver plynu môžeuzavrieť ktokoľvek; je však povinný o tom bezodkladneupovedomiť dodávateľa plynu. Opätovné otvoreniehlavného uzáveru plynu môže vykonať len osoba odbornespôsobilá.

(7) Dodávateľ plynu je oprávnený kontrolovať, či sa pri pripo-jení a prevádzke odberných plynových zariadení dodržujúpredpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení13)

a podmienky zmluvy o dodávkach plynu.

§§ 2244PPooddmmiieennkkyy pprriippoojjeenniiaa

(1) Plynovodnú prípojku zriaďuje dodávateľ plynu alebo za podmienok ním určených aj iné oprávnené právnickéosoby alebo fyzické osoby. Náklady na zriadenie plynovodnej prípojky uhrádza ten, v čí prospech sa zriadila, ak sa dodávateľ plynu a odberateľ plynunedohodnú inak.

(2) Vlastníkom plynovodnej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

(3) Vlastník plynovodnej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy tak, aby nespôsobilaohrozenie života a zdravia osôb a poškodenie majetku.

(4) Dodávateľ plynu je povinný za úhradu plynovodnú prípojku prevádzkovať, udržiavať a opravovať, ak jej vlastník o to požiada.

(5) Dodávateľ plynu je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie meradla plynu a vykonať nevyhnutné opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.

(6) Na požiadanie dodávateľa plynu je odberateľ plynupovinný vykonať nevyhnutné úpravy pri zriaďovaní,rekonštrukcii plynárenských zariadení alebo pri montáži

118

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

nicemeradla. Odberateľ plynu je povinný umožniť

dodávateľovi plynu kontrolu regulátora tlaku a meradla. (7) Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné

plynové zariadenie v stave, ktorý zodpovedá predpisomna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.13)

§§ 2255DDooddáávvkkaa aa mmeerraanniiee ppllyynnuu

(1) Dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľplynu

a) má zriadené odberné plynové zariadenie v súlade s podmienkami pripojenia určenými dodávateľomplynu a v súlade s predpismi na zaisteniebezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,13)

b) uzavrel zmluvu o dodávke plynu, c) má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, d) uhradil dohodnutý podiel na účelne vynaložených

nákladoch dodávateľa plynu spojených s pripojenímodberateľa plynu a zabezpečením ním požadovanejdodávky plynu.

(2) Zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi dodávateľomplynu a odberateľom plynu pre každé odberné miestoobsahuje najmä

a) tlak, množstvo, akosť a časový priebeh odberuplynu, a to aj pre stavy núdze,

b) cenu podľa cenových predpisov11) a spôsob platby za odoberaný plyn vrátane preddavkových platieb,

c) spôsob merania odoberaného plynu a povinnosťodberateľa plynu zabezpečiť prístup dodávateľaplynu k meradlu.

(3) Dodávateľ plynu meria a účtuje odber plynu podľa údajov vlastného určeného meradla, ktoré odberateľovi plynu na svoje náklady osadí, zapojí, udržiava a pravidelneoveruje správnosť merania podľa osobitných predpisov.15)

(4) Dodávateľ plynu je povinný na základe písomnej žiadosti odberateľa plynu overiť meradlo, do 15 dní od doručeniažiadosti je povinný vymeniť meradlo alebo dohodnúťnáhradný spôsob vyhodnocovania dodávok plynu, ako aj predložiť meradlo na preskúšanie správnosti merania podľa osobitného predpisu.15) V prípade zistenia chyby uhrádza náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla dodávateľ plynu. Ak na určenommeradle nebola zistená chyba, uhrádza náklady spojenés jeho preskúšaním odberateľ plynu.

(5) Akýkoľvek zásah do meradla inou osobou ako dodávateľom plynu je zakázaný.

(6) Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nezavinil poškodenie

meradla. (7) Podmienky pripojenia, dodávok a merania plynu,

ako aj kategorizáciu odberateľov na tieto účely podrobnejšie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 2266OOddbboorrnnáá ssppôôssoobbiilloossťť

Vyrábať, montovať, rekonštruovať, opravovať, vykonávať údržbu a vykonávať odborné prehliadky a odborné skúšky plynových zari-adení môžu iba osoby odborne spôsobilé podľa osobitných pred-pisov.13)


(1) Na ochranu plynárenských zariadení sa zriaďujú ochranné pásma.

(2) Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkostiplynovodu alebo iného plynárenského zariadeniavymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodualebo od pôdorysu technologického plynárenského zariadenia meranou kolmo na túto os alebo na hranu.Táto vzdialenosť je na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu iného plynárenského zariadenia takáto:

a) 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm,

b) 8 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 500 mm,

c) 12 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 700 mm,

d) 50 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou nad 700 mm,

e) 1 m pre nízkotlakové a strednotlakové plynovody

a plynovodné prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavanom území obce,

f) 8 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany,telekomunikačné zariadenia, zásobníky a skladypropán-butánu a pod.).

(3) Pre vysokotlakové plynovody v lesných priesekoch sú vlastníci pozemkov povinní zachovať voľný pás v šírke 2 m na obe strany od osi plynovodu a v šírke 5 m na obestrany od osi tranzitného plynovodu.

(4) Práce v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu sa vykonávať iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa plynu, za priamehodozoru ním povereného pracovníka a v súlade s dohodnutými podmienkami.

(5) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spôsobípoškodenie prevádzky zariadenia plynárenskej sústavy, je povinná okrem náhrady škody spôsobenej na plynárenskom zariadení uhradiť aj škodu za uniknutý plyn, ako aj škodu spôsobenú uniknutým plynom.

(6) Rozhodnutie o povolení stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môže stavebný úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho príslušné plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a plynovodných prípojkách sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

§§ 2288BBeezzppeeččnnoossttnnéé ppáássmmaa

(1) Bezpečnostné pásma sú určené na zamedzenie alebo na zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo haváriíplynárenských zariadení alebo odberných plynových zariadení a na ochranu života a zdravia osôb a majetku.

(2) Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meranou kolmo na túto os alebo na pôdorys. Táto vzdialenosť je na každú stranuod osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia takáto:

a) 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkáchna voľnom priestranstve a v nezastavanom území,

b) 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkáchs menovitou svetlosťou do 350 mm,

c) 50 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkáchs menovitousvetlosťou nad 350 mm,

d) 50 m pri plynovodoch a prípojkách prevádz-kovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitousvetlosťou do 150 mm,

e) 100 m pri plynovodoch a prípojkách prevádz-kovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitousvetlosťou do 300 mm,

f) 150 m pri plynovodoch a prípojkách prevádz-kovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitousvetlosťou do 500 mm,

g) 200 m pri plynovodoch a prípojkách prevádz-kovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitousvetlosťou nad 500 mm,

h) 50 m pri plniarňach a stáčiarňach propánu a propán-butánu.

(3) Pri nízkotlakových a strednotlakových plynovodoch a prípojkách, ak sa nimi rozvádzajú plyny v mestách a v súvislej zástavbe obcí, bezpečnostné pásma sa určiav súlade s technickými požiadavkami dodávateľa plynu.

(4) Rozhodnutie o povolení stavby v bezpečnostnom pásmeplynárenského zariadenia môže stavebný úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho príslušné plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

§§ 2299PPrreelloožťkkaa ppllyynnáárreennsskkééhhoo zzaarriiaaddeenniiaa

(1) Preložkou plynárenského zariadenia sa rozumie zmenajeho trasy alebo premiestnenie jeho častí.

(2) Preložku zabezpečuje vlastník plynárenského zariadeniana rozvod plynu na náklady toho, kto preložku plynárenského zariadenia vyvolal.

(3) Vlastníctvo plynárenského zariadenia na rozvod plynu sa po vykonaní preložky nemení.

§§ 3300NNeeoopprráávvnneennýý ooddbbeerr ppllyynnuu

(1) Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretejzmluvy o dodávke plynu alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

(2) Neoprávneným odberom je aj odber plynu

a) z tej časti plynárenského zariadenia, ktorouprechádza nemeraný plyn,

b) bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledkuneoprávneného zásahu odberateľa plynu buď vôbecnezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenávaodber plynu,

c) meraný meradlom, ktoré nebolo namontovanédodávateľom plynu alebo na ktorom bolo porušenézabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(3) Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynupovinný uhradiť dodávateľovi plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil.

(4) Spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynuneoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

TTRREETTIIAA HHLLAAVVAA

ZZÁÁSSOOBBOOVVAANNIIEE TTEEPPLLOOMM


Podľa tohto zákona sa rozumiea) dodávateľom tepla držiteľ licencie na výrobu alebo

na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla,

b) priamym odberateľom tepla fyzická osoba aleboprávnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvyo dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečnýmspotrebiteľom,

c) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodanéteplo,

d) sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu,rozvod a spotrebu tepla,

e) verejným rozvodom tepla časť sústavy tvorená tepelnýmisieťami na dodávku tepla viacerým priamymodberateľom tepla,

f) tepelnou prípojkou časť tepelnej siete od verejnéhorozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinémupriamemu odberateľovi tepla,

g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo14) na meraniedodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla;ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom viacerýchdomov, je odberné miesto osobitne na každej pätedomu,

h) primárnou stranou časť sústavy tepelných zariadenímedzi výstupnými armatúrami zdroja tepla a vstupnýmiarmatúrami odovzdávacej stanice,

i) sekundárnou stranou časť sústavy tepelných zariadenímedzi výstupnými armatúrami odovzdávacej stanice a vstupnými armatúrami odberného miesta,

j) dodávkou tepla teplo na vykurovanie, prípravu teplejúžitkovej vody a iné využitie.

§§ 3322DDooddáávvkkaa tteeppllaa

(1) Dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnúprípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlades predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdraviapri práci a bezpečnosti technických zariadení.13)

(2) Písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä

a) výkon, množstvo a teplotný spád, b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní

aj vykurovaciu krivku, c) umiestnenie určeného meradla14) a povinnosť

priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovitepla prístup k nemu,

d) cenu podľa cenových predpisov11) a spôsob platbyza odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

(3) Priamy odberateľ tepla môže vypovedať zmluvu o dodávke tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri mesiace pred požadovanýmskončením dodávky tepla.

119

<<


§§ 3333VVýýkkuupp tteeppllaa

(1) Dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny na zabezpečeniezmluvne dohodnutých dodávok s priamymi odberateľmitepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa alebonezníži energetická účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave.

(2) Pripojenie zdroja tepla k sústave dodávateľa teplavykonáva na vlastné náklady výrobca tepla z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny.

§§ 3344MMeerraanniiee

(1) Dodávateľ tepla je povinný a) merať teplo na odbernom mieste, b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie

určeného meradla14) na odbernom mieste a overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov,15)

c) na základe žiadosti priameho odberateľa teplaoveriť určené meradlo; náklady spojené s jeho overením alebo s výmenou za nové uhradí priamy odberateľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená chyba,

d) k výmene určeného meradla prizvať priamehoodberateľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a novom meradle.

(2) Priamy odberateľ tepla je povinný a) umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku

a údržbu určeného meradla vo svojom objekte, b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie

určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov,

c) na základe žiadosti konečného spotrebiteľa teplaoveriť určené meradlo; náklady spojené s jehooverením alebo s výmenou za nové uhradí konečnýspotrebiteľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená chyba,

d) k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a novom meradle.

(3) Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako dodávateľom tepla je zakázaný. Dodávateľ tepla je povinný zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenej manipulácii.

(4) Podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla ustanovívšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 3355NNeeoopprráávvnneennýý ooddbbeerr tteeppllaa

(1) Neoprávneným odberom tepla je odber tepla a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou

zmluvou o dodávke tepla, b) bez určeného meradla14) alebo s určeným

meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahupriameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebonesprávne zaznamenáva odber tepla.

(2) Dodávateľ tepla môže skončiť dodávku tepla na vykurovanie priamemu odberateľovi tepla, ktorý anipo písomnej výzve neskončil neoprávnený odber (§ 9 ods. 5), len ak tým dodávateľ tepla neprerušídodávku tepla pre tých konečných spotrebiteľov, ktorí si plnia zmluvné záväzky voči dodávateľovi tepla alebopriamemu odberateľovi tepla.

(3) Za škodu spôsobenú dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla zodpovedá priamy odberateľ tepla.Spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 3366HHoossppooddáárrnnoossťť pprreevvááddzzkkyy ssúússttaavvyy tteeppeellnnýýcchh zzaarriiaaddeenníí

(1) Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa rozumie racionálne využívanie zdrojov energie s cieľomefektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologickéúčely.

(2) Dodávateľ tepla je povinný a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie

hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto,

b) v sústave tepelných zariadení zabezpečiť

automatickú reguláciu dodávky tepla v závislosti od klimatických podmienok,

c) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení po odberné miesto.

(3) Priamy odberateľ tepla je povinný a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie

hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení za odberným miestom,

b) vybaviť sústavu tepelných zariadení za odbernýmmiestom automatickou reguláciou parametrovteplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovanýchmiestnostiach s trvalým pobytom osôb. Z tejtopovinnosti môžu v odôvodnených prípadoch povoliťvýnimku krajské inšpektoráty Štátnej energetickejinšpekcie (§ 39); výnimku možno povoliť najdlhšiena dve vykurovacie obdobia,

c) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení za odberným miestom.

(4) Technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vodyustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.


(1) Na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujúochranné pásma.

(2) Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkostitepelného zariadenia, ktorý je určený na zabezpečeniejeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenieochrany života, zdravia osôb a majetku.

(3) Ochranné pásmo primárneho rozvodu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranejkolmo na toto zariadenie. Táto vzdialenosť je

a) v zastavanom území na každú stranu 1 m, b) mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m

a na druhú stranu 1 m podľa určenia držiteľa licencie na rozvod tepla.

(4) Ochranné pásmo odovzdávacej stanice tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnejvzdialenosti 3 m kolmo na oplotenú alebo na obmurovanú hranicu objektu stanice.

(5) Ochranné pásmo sekundárneho rozvodu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranejkolmo na toto zariadenie len v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu plynulosti dodávky tepla a bezpečnosti prevádzky zariadenia, a to najviac

a) v zastavanom území na každú stranu 1 m, b) mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m

a na druhú stranu 1 m podľa určenia držiteľa licencie na rozvod tepla.

(6) Ak sú zariadenia rozvodu tepla vedené v technickomsuteréne budov alebo v kolektore inžinierskych sietíalebo ak je odovzdávacia stanica tepla umiestnená priamo v budove, ochranné pásmo sa nevymedzuje.

(7) V ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa licencie na rozvod teplazakázané vykonávať

a) činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelnýchzariadení, plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozenábezpečnosť osôb a majetok (napríklad práce s horľavinami a výbušninami alebo ich usklad-ňovanie, prejazdy ťažkých mechanizmov),

b) stavebné práce a výsadbu trvalých porastov. (8) V priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné

pásma je zakázané umiestňovať zariadenia alebovykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepel-ných zariadení alebo plynulosť a bezpečnosť jej pre-vádzky (napríklad výstavba plynojemov, stožiarov, vykonávanie trhacích prác).

(9) Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach a v ichblízkosti vznikajú dňom, keď územné rozhodnutie o umiestnení zariadenia na výrobu alebo na rozvod,alebo na spotrebu tepla nadobudlo právoplatnosť, a zanikajú dňom likvidácie týchto zariadení.

§§ 3388PPrreelloožťkkaa vveerreejjnnééhhoo rroozzvvoodduu tteeppllaa

(1) Preložkou verejného rozvodu tepla je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy.

(2) Preložku verejného rozvodu tepla zabezpečuje držiteľ

licencie na rozvod tepla na náklady toho, kto potrebupreložky vyvolal.

(3) Vlastníctvo verejného rozvodu tepla po vykonaní preložkysa nemení.

TTRREETTIIAA ČČAASSŤť

ŠŠTTÁÁTTNNYY DDOOZZOORR

§§ 3399ŠŠttááttnnaa eenneerrggeettiicckkáá iinnššppeekkcciiaa

(1) Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základea plnením opatrení uložených podľa tohto zákonavykonáva Štátna energetická inšpekcia. Štátna ener-getická inšpekcia je orgánom štátnej správy, ktorý je podriadený ministerstvu; člení sa na ústredný inšpektorátŠtátnej energetickej inšpekcie (ďalej len „ústrednýinšpektorát“) a jemu podriadené krajské inšpektorátyŠtátnej energetickej inšpekcie (ďalej len „krajský inšpektorát“).

(2) Štátnu energetickú inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky.

(3) Na čele krajského inšpektorátu je riaditeľ, ktoréhovymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ.

(4) Štátna energetická inšpekcia je rozpočtovou organizá-ciou16) so sídlom v Trenčíne.

(5) Sídla a územnú pôsobnosť krajských inšpektorátov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáministerstvo.

(6) Ústredný inšpektorát plní tieto úlohy: a) riadi výkon štátneho dozoru a činnosť krajských

inšpektorátov a rozhoduje o odvolaniach proti ich rozhodnutiam,

b) ukladá opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov s platnosťou presahujúcou územnúpôsobnosť jedného krajského inšpektorátu,

c) pripravuje na požiadanie úradu podklady na jehorozhodnutie o udelení licencie na výrobu, rozvod a dodávku elektriny, plynu a tepla.

(7) Ústredný inšpektorát určuje v rámci pridelených rozpoč-tových prostriedkov limity bežných a kapitálovýchvýdavkov pre krajské inšpektoráty.

(8) Krajské inšpektoráty pri výkone dozoru a) kontrolujú, či držitelia licencií, odberatelia

a iné osoby plnia povinnosti uložené im týmtozákonom, predpismi vydanými na jeho základe a opatreniami vydanými Štátnou energetickouinšpekciou,

b) kontrolujú, či fyzické osoby a právnické osobydodržujú zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach a bezpečnostných pásmachpodľa tohtozákona,

c) ukladajú opatrenia na odstránenie zistených závada nedostatkov,

d) môžu ukladať pokuty fyzickým osobám a právnickým osobám za porušenie ustanovení

tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. (9) Úlohy dozoru vykonáva Štátna energetická inšpekcia

prostredníctvom inšpektorov Štátnej energetickejinšpekcie (ďalej len „inšpektor“). Inšpektorov po splneníkvalifikačných predpokladov a úspešne vykonanejinšpektorskej skúške s výnimkou inšpektorov uvedenýchv odseku 14 vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ.

(10)Inšpektor pri výkone štátneho dozoru je oprávnenývstupovať na pozemky, do objektov a zariadení držiteľovlicencií, vykonávať potrebné zisťovania, nazerať do príslušných dokladov a vyžadovať potrebné vysvetlenia.

(11)Pri zistení nedostatkov je inšpektor oprávnený ukladaťopatrenia na mieste na odstránenie zistených závad a nedostatkov. Z vykonanej kontroly vyhotoví inšpektorprotokol o výsledku kontroly17), do ktorého zaznamená aj zistené nedostatky a uložené opatrenia. Protokolo výsledku kontroly odovzdá kontrolovanému držiteľovilicencie, prípadne inej fyzickej osobe alebo právnickejosobe, u ktorej bola kontrola vykonaná.

(12) Inšpektor pri výkone dozoru je povinný a) preukázať sa preukazom inšpektora, b) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých

sa pri výkone dozoru dozvedel. Táto povinnosťmlčanlivosti trvá aj po skončení platnosti povereniana vykonanie kontroly alebo po skončení pracovného pomeru so Štátnou energetickou

120

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

niceinšpekciou. O zbavení povinnosti mlčanlivosti

rozhoduje na návrh riaditeľa príslušného krajskéhoinšpektorátu ústredný riaditeľ.

(13)Držitelia licencií, fyzické osoby a právnické osoby podliehajúce štátnemu dozoru Štátnej energetickejinšpekcie podľa tohto zákona sú povinní poskytovaťinšpektorom potrebnú súčinnosť, umožniť im vstup na pozemky, do objektov a zariadení, predložiť im potreb-né materiály, dokumentáciu a podať požadovanévysvetlenia.

(14)Vo vybraných objektoch a zariadeniach v pôsobnostiMinisterstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstvavnútra Slovenskej republiky, Armády Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnejstráže Slovenskej republiky, Slovenskej informačnejslužby a Železníc Slovenskej republiky vykonávajú dozorpodľa tohto zákona inšpektori vymenúvaní a odvolávanívedúcimi týchto orgánov.

(15)Osobitné predpisy18), ktoré upravujú štátny dozor vykonávaný inými orgánmi dozoru, zostávajú nedotknuté.

§§ 4400PPookkuuttyy

(1) Štátna energetická inšpekcia môže uložiť pokutu a) do výšky 10 miliónov Sk za porušenie povinností

vyplývajúcich z § 9 ods. 3 a 11, ods. 12 písm. a) a b), ods. 14 a z § 11 ods. 3 až 6 a za porušeniepovinností vyplývajúcich z druhej časti tohtozákona; pri závažnom alebo pri opakovanomporušení možno túto pokutu zvýšiť až na dvojnásobok,

b) do výšky jedného milióna Sk za porušenie povin-ností vyplývajúcich z § 9 ods. 12 písm. f) a ods. 18,

c) do výšky 100 tisíc Sk právnickej osobe a do výšky 50 tisíc Sk fyzickej osobe za porušenie povinnostívyplývajúcich z § 9 ods. 2, ods. 10 písm. c), d) a e) a ods. 12 písm. d) a e) a za porušenie povinností vyplývajúcich z § 39 ods. 13.

(2) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť,spôsob, čas trvania, zavinenie a možné následky porušenia povinností.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Štátna energetická inšpekcia porušenie povinnosti zistila, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu; ich správu vykonáva Štátna energetická inšpekcia.

(5) Kópiu rozhodnutia o udelení pokuty s doložkou o vykonateľnosti zašle Štátna energetická inšpekcia,miestne príslušnému daňovému úradu.

ŠŠTTVVRRTTÁÁ ČČAASSŤť

SSPPOOLLOOČČNNÉÉ,, PPRREECCHHOODDNNÉÉ AA ZZRRUUŠŠOOVVAACCIIEE UUSSTTAANNOOVVEENNIIAA

SSppoollooččnnéé uussttaannoovveenniiaa

§§ 4411VVzzťťaahh kk sspprráávvnneemmuu ppoorriiaaddkkuu

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis osprávnom konaní,19) ak tento zákon neustanovuje inak.

§§ 4411aaOOpprráávvnneenniiee ssttaavveebbnnííkkaa eenneerrggeettiicckkééhhoo rroozzvvooddnnééhhoo zzaarriiaaddeenniiaa

Stavebník energetického rozvodného zariadenia, ktorý nie jedržiteľom licencie ani držiteľom osvedčenia (§ 3 ods. 7), má prizriaďovaní energetického rozvodného zariadenia na cudzíchpozemkoch práva a povinnosti držiteľa licencie uvedené v § 9ods. 6 písm. a), b) a c) a ods. 7 až 9.

§§ 4422PPrreecchhooddnnéé uussttaannoovveenniiaa

(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podniká v energetickom odvetví podľa doterajších predpisov a mieni ďalej podnikať, musí požiadať úrad o udelenielicencie podľa tohto zákona do jedného rokaodo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej doterajšieoprávnenie zaniká.

(2) Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

(3) Vlastnícke vzťahy k elektroenergetickým zariadeniam,plynárenským zariadeniam a zariadeniam tepelných sústav, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona,

zostávajú nedotknuté. (4) Ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov

a výnimky z nich zostávajú zachované i po nadobudnutíúčinnosti tohto zákona.

(5) Na ochranu elektrární prevádzkovaných ku dňu účinnostitohto zákona, pri ktorých nie je ochranné pásmo určené,sa primerane použije § 19 ods. 8.

(6) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnychvzťahov, majetkovo-právnych a iných vzťahov Slovenskejenergetickej inšpekcie nadobudnutím účinnosti tohtozákona prechádzajú na Štátnu energetickú inšpekciu.

§§ 4422aaPrevádzkovatelia zariadení uvedených v § 3 ods. 5, ktoré boliuvedené do prevádzky do 31. júla 2001 a ktoré sú naďalej v pre-vádzke, bez ohľadu na to, či im bola vydaná licencia alebo inéoprávnenie na podnikanie v energetike podľa doterajších pred-pisov, sú povinní oznámiť úradu výrobu alebo rozvod elektriny,výrobu alebo rozvod tepla a výrobu alebo rozvod plynu v týchtozariadeniach do 30. júna 2002.

§§ 4433ZZrruuššoovvaacciiee uussttaannoovveenniiee

Zrušujú sa:1. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe

elektriny (elektrizačný zákon), 2. zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití

vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon), 3. zákon č. 88/1987 Zb. o štátnej energetickej inšpekcii, 4. zákon č. 89/1987 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla, 5. vládne nariadenie č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva

zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon),

6. vyhláška Ministerstva energetiky č. 9/1958 Ú. v., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny(Elektrizačného zákona),

7. vyhláška Ministerstva energetiky č. 10/1958 Ú. v. o jednotných podmienkach pre pripojovanie odbernýchelektrických zariadení k zariadeniam na verejný rozvodelektriny (pripojovacie podmienky),

8. vyhláška Ministerstva palív a energetiky č. 153/1961 Zb.o zmene šírky ochranného pásma elektrického vedeniavysokého napätia,

9. vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetikyč. 175/1975 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoréustanovenia plynárenského zákona v znení vyhlášky č. 18/1986 Zb.,

10. vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu,

11. vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 92/1987 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o štátnej energetickej inšpekcii,

12. vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republikyč. 206/1991 Zb. o hospodárení s teplom, riadení sústav centralizovaného zásobovania teplom a o ochrannýchpásmach.

ČČll.. IIIIZákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenskýzákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z.,zákona č. 288/1997 Z. z. a zákona č. 379/1997 Z. z. sa menítakto: V § 3 ods. 2 písmeno d) znie: „d) výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzit elek-triny a plynu, /17/“. Poznámka pod čiarou k odkazu /17/ znie: „/17/ Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov.“.

ČČll.. IIIIIIÚÚččiinnnnoossťť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998. Zákon č. 276/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2001.

Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.

1) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. 2) Obchodný zákonník. 3) Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti

za škody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie č. 70/1996 Z.z.). Spoločný protokol k aplikáciiViedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru (oznámenie č. 71/1996 Z.z.).

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z.z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretýmjadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

5) Napríklad § 13 až 16 Obchodného zákonníka. 6) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vyhláška Úradu bezpečnosti práce Slovenskejrepubliky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnostitlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.

7) Napríklad vyhláška Slovenského úradu bezpečnostipráce č. 66/1989 Zb. na zaistenie bezpečnosti technic-kých zariadení v jadrovej energetike v znení vyhláškySlovenského úradu bezpečnosti práce č. 31/1991 Zb.

8) Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí,zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochraneovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb. a zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 148/1994 Z.z., zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z.z.

8a) § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnomkonaní (správny poriadok).

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva,služobného tajomstva, šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad jadrovoubezpečnosťou jadrových zariadení. Vyhláška Úradubezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z.z.

10a)§ 128 Občianskeho zákonníka, § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

11) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách. Vyhláška Ministerstva financiíSlovenskej republiky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonávazákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách.

12) § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

13) Vyhláška Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z.z.

14) § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 505/1990 Zb. o metrológii.

15) Zákon č. 505/1990 Zb. 16) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. 17) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. 18) Napríklad zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom

dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákon a Národnejrady Slovenskejrepubliky č. 256/1994 Z.z.

19) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

121

<<


227766

ZZÁÁKKOONN

zzoo 1144.. jjúúnnaa 22000011

oo rreegguulláácciiii vv ssiieeťťoovvýýcchh ooddvveettvviiaacchh aa oo zzmmeennee aa ddooppllnneenníí nniieekk--ttoorrýýcchh zzáákkoonnoovv

NNáárrooddnnáá rraaddaa SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyy ssaa uuzznniieessllaa nnaa ttoommttoozzáákkoonnee::

ČČll.. II

§§ 11PPrreeddmmeett úúpprraavvyy

Tento zákon upravuje

a) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciusieťových odvetví,

b) predmet a podmienky štátnej regulácie v sieťovýchodvetviach,

c) podmienky vykonávania regulovaných činností a práva a povinnosti regulovaných subjektov.

§§ 22VVyymmeeddzzeenniiee zzáákkllaaddnnýýcchh ppoojjmmoovv

Na účely tohto zákona sa rozumiea) sieťovými odvetviami

1. výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny, 2. výroba, výkup, tranzit a rozvod plynu,3. výroba, výkup a rozvod tepla,

b) štátnou reguláciou v sieťových odvetviach vytváranie a podpora prostredia blízkeho konkurenčnémuprostrediu, podpora pôsobenia trhových síl v sieťovýchodvetviach, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmovdržiteľov licencií na dosiahnutie primeranej návratnostiinvestícií a zabezpečovanie spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky tovarov a služieb,

c) regulovanou činnosťou podnikanie v sieťovom odvetví,na ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, 1)

d) regulovaným subjektom podnikateľ, ktorý vykonáva regulovanú činnosť alebo ktorého práva a povinnostiupravuje tento zákon alebo osobitný predpis, 1)

e) sieťou prepojená sústava technických prostriedkov,ktorých prostredníctvom regulovaný subjekt pri vykoná-vaní regulovanej činnosti dodáva tovar alebo poskytujeslužby.

§§ 33PPrreeddmmeett rreegguulláácciiee

Štátna regulácia v sieťových odvetviach (ďalej len „regulácia“)zahŕňa a) vydávanie povolení na vykonávanie regulovaných

činností,b) reguláciu cien podľa tohto zákona a podľa osobitného

predpisu, 2)

c) rozhodovanie o obchodných podmienkach pri vykonávaní regulovaných činností,

d) vydávanie predchádzajúceho súhlasu na výstavbu,rekonštrukciu alebo zrušenie objektov a zariadeníslúžiacich na vykonávanie regulovaných činností, ak takustanovuje osobitný predpis, 1)

e) rozhodovanie o prístupe do sietí podľa osobitného predpisu, 1)

f) vykonávanie štátneho dohľadu (ďalej len „dohľad“) nad podnikaním regulovaných subjektov.

§§ 44ÚÚrraadd pprree rreegguulláácciiuu ssiieeťťoovvýýcchh ooddvveettvvíí

(1) Zriaďuje sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) ako orgán štátnej správy.

(2) Úrad je rozpočtovou organizáciou3) so sídlomv Bratislave.

(3) Úrad môže zriaďovať pracoviská aj mimo svojho sídla.

§§ 55PPôôssoobbnnoossťť úúrraadduu

(1) Úrada) rozhoduje o vydaní, zmene alebo o odňatí povolenia

na vykonávanie regulovaných činností,

b) vedie a zverejňuje zoznamy držiteľov povolení na vykonávanie regulovaných činností,

c) reguluje ceny podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu, 2)

d) rozhoduje o obchodných podmienkach pri vykonávaní regulovaných činností,

e) vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu,rekonštrukciu alebo na zrušenie objektov a zariadeníslúžiacich na vykonávanie regulovaných činností, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1)

f) rozhoduje o povinnosti umožniť prístup do sietepodľa osobitného predpisu, 1)

g) vykonáva dohľad nad dodržiavaním tohto zákona a osobitných predpisov, 1)

h) ukladá opatrenia na odstránenie závad a nedostatkov zistených pri vykonávaní dohľadu naddodržiavaním tohto zákona a osobitných predpisov, 4)

i) ukladá sankcie za porušenie povinností vyplývajú-cich z tohto zákona a osobitných predpisov, 4)

j) vydáva na základe zákona všeobecne záväznéprávne predpisy, ktoré sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, 5)

k) podieľa sa na príprave návrhov zákonov a nariadení vlády Slovenskej republiky týkajúcich sa regulácie v sieťových odvetviach.

(2) Úrad rozhodne o vyňatí regulovaného subjektu aleboskupiny regulovaných subjektov, alebo regulovanej činnosti, alebo skupiny regulovaných činností z regulácie(§ 3), ak pominuli dôvody na reguláciu, najmä ak pôsobenie trhových síl postačuje na zachovanie účelusledovaného reguláciou [§ 2 písm. b)].

§§ 66OOrrggáánnyy úúrraadduu

Orgánmi úradu sú: a) predseda úradu, b) regulačná rada.

§§ 77PPrreeddsseeddaa úúrraadduu aa ppooddpprreeddsseeddaa úúrraadduu

(1) Na čele úradu je predseda. Predsedom úradu je predseda regulačnej rady.

(2) Predseda úradu a) riadi úrad a zodpovedá za jeho činnosť, b) koná ako štatutárny orgán úradu v mene úradu

vo všetkých veciach, pričom je viazaný rozhodnutiami regulačnej rady,

c) podpisuje všeobecne záväzné právne predpisyvydávané úradom,

d) schvaľuje organizačný poriadok úradu po jeho prerokovaní v regulačnej rade,

e) vymenúva a odvoláva po vyjadrení regulačnej rady[§ 8 ods. 2 písm. c)] vedúcich zamestnancov úradu,

f) určuje platové a ďalšie náležitosti zamestnancovúradu podľa osobitného predpisu. 6)

(3) Predsedu úradu v jeho neprítomnosti zastupuje podpredse-da úradu. Podpredsedom úradu je podpredseda regulačnejrady.

§§ 88RReegguullaaččnnáá rraaddaa

(1) Regulačná rada určuje regulačnú politiku a nástroje na jejuskutočňovanie.

(2) Regulačná rada a) schvaľuje návrh rozpočtu úradu, b) volí a odvoláva predsedu regulačnej rady

a podpredsedu regulačnej rady z členov regulačnejrady,

c) vyjadruje sa k návrhu predsedu úradu na vymeno-vanie a odvolanie vedúcich zamestnancov úradu,

d) schvaľuje rokovací poriadok regulačnej rady, e) schvaľuje správu o činnosti úradu, f) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu

vydanému v konaní na prvom stupni, g) plní ďalšie úlohy súvisiace s regulačnou činnosťou

úradu. (3) Regulačná rada má šesť členov. Regulačná rada

je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň štyriajej členovia, pričom vždy musí byť prítomný predse-da regulačnej rady alebo podpredseda regulačnej rady. Regulačná rada rozhoduje väčšinou hlasovvšetkých členov.

(4) Činnosť regulačnej rady riadi, jej rokovania zvoláva a vedie predseda regulačnej rady. Predseda regulačnejrady podpisuje spolu s podpredsedom regulačnej rady

alebo s iným členom regulačnej rady uznesenia a rozhodnutia regulačnej rady.

§§ 99ČČlleennoovviiaa rreegguullaaččnneejj rraaddyy

(1) Členov regulačnej rady vymenúva a odvoláva prezidentSlovenskej republiky. Členstvo v regulačnej rade je verejná funkcia.

(2) Člen regulačnej rady musí byť občanom Slovenskejrepubliky a musí spĺňať odborné a morálne predpoklady,ktorými sú: a) vysokoškolské vzdelanie, b) 10 rokov praxe, z toho 5 rokov v riadiacej funkcii, c) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, d) bezúhonnosť; za bezúhonného sa považuje ten,

kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin. (3) Prezident Slovenskej republiky vymenúva troch členov

regulačnej rady na návrh Národnej rady Slovenskejrepubliky a troch členov regulačnej rady na návrh vládySlovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Na každé miestočlena regulačnej rady sa navrhujú aspoň dvaja kandidáti.

(4) Funkčné obdobie členov regulačnej rady je šesť rokov.Regulačná rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dvaroky vždy tak, aby boli dodržané podmienky podľaodseku 3.

(5) S členstvom v regulačnej rade je nezlučiteľná funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, členavlády, funkcia alebo zamestnanie v ústrednom alebomiestnom orgáne štátnej správy, funkcia alebo členstvo v orgáne územnej samosprávy alebo zamestnanie v orgáne územnej samosprávy. Členstvo v regulačnejrade je ďalej nezlučiteľné s podnikaním a s členstvom v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch podnikateľských subjektov.

(6) Člen regulačnej rady nemôže byť zamestnancom regulo-vaných subjektov, členom riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov regulovaných subjektov, nemôžemať majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjek-tov, nemôže podnikať v regulovaných činnostiach vo vlastnom mene alebo prostredníctvom združeniaosôb; toto obmedzenie trvá ešte rok po zániku funkciečlena regulačnej rady.

(7) Za výkon funkcie patrí členovi regulačnej rady mesačnezákladná odmena vo výške štvornásobku priemernejmesačnej mzdy pracovníka národného hospodárstva za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlená nahor na celých 100 Sk. Predsedovi regulačnej rady patrí príplatok k základnej odmene vo výške 30 % základnejodmeny a podpredsedovi regulačnej rady patrí príplatokk základnej odmene vo výške 15 % základnej odmeny.

(8) Členstvo v regulačnej rade zaniká a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(9) Členstvo v regulačnej rade zaniká vzdaním sa funkcie, a to odo dňa doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcieprezidentovi Slovenskej republiky.

(10)Prezident Slovenskej republiky odvolá člena regulačnejrady, ak člen regulačnej rady prestal spĺňať podmienkypodľa odsekov 2, 5 a 6.

(11)Prezident Slovenskej republiky môže odvolať člena regulačnej rady, ak po čas dlhší ako šesť mesiacovnevykonáva svoju funkciu. Táto lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, ako sa po prvýkrát nezúčastnil na zasadnutí regulačnej rady.

(12)Na uvoľnené miesto člena regulačnej rady navrhujenových kandidátov ten orgán, ktorý navrhol člena,ktorého členstvo zaniklo; tento orgán predloží návrh na vymenovanie nového člena regulačnej rady preziden-tovi Slovenskej republiky do dvoch mesiacov odo dňa,keď zaniklo členstvo doterajšieho člena podľa odsekov 8 až 11. Ak bol nový člen regulačnej rady vymenovanýpred uplynutím funkčného obdobia člena, ktorého člen-stvo zaniklo, funkčné obdobie nového člena sa skončíodo dňa, keď by uplynulo funkčné obdobie člena,ktorého členstvo zaniklo.

§§ 1100PPrreeddkkllaaddaanniiee sspprráávv NNáárrooddnneejj rraaddee SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyy

Úrad každoročne predkladá Národnej rade Slovenskej republikysprávu o činnosti úradu, a to vždy do 31. mája nasledujúcehoroka.

122

>>


ZZáákkoonn čč.. 227766//22000011 ZZ.. zz..

doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

nice§§ 1111

PPooddmmiieennkkyy vvyykkoonnáávvaanniiaa rreegguulloovvaannýýcchh ččiinnnnoossttíí (1) Regulované činnosti možno vykonávať len na základe

a v rozsahu povolenia vydaného úradom podľa osobitného predpisu. 1)

(2) Úrad v udelenom povolení určí regulovanému subjektu najmä podmienky vykonávania regulovanej činnosti (§ 3).

§§ 1122RReegguulláácciiaa cciieenn vv ssiieeťťoovvýýcchh ooddvveettvviiaacchh

(1) Reguláciou cien v sieťových odvetviach je a) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny alebo

tarify za tovar alebo službu, ktorých dodanie aleboposkytnutie sa považuje za vykonávanie regulovanejčinnosti,

b) určenie maximálnej ceny alebo tarify za tovar aleboslužbu, ktorých dodanie alebo poskytnutie sa považuje za vykonávanie regulovanej činnosti,ako aj tarifných podmienok pri dodaní takého tovarualebo poskytnutí takej služby.

(2) Spôsob výpočtu maximálnej ceny alebo tarify podľaodseku 1 písm. a) a maximálna cena alebo tarifa určenápodľa odseku 1 písm. b) musí zohľadňovať ekonomickyoprávnené náklady a primeraný zisk 7) z vykonávaniaregulovanej činnosti.

(3) Rozsah regulácie cien ustanovuje úrad rozhodnutím o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien sa uverej-ňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(4) Podrobnosti o postupe pri regulácii cien v sieťovýchodvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky opráv-nených nákladov a primeraného zisku podľa odseku 2ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§§ 1133PPrráávvaa aa ppoovviinnnnoossttii rreegguulloovvaannééhhoo ssuubbjjeekkttuu

(1) Regulovaný subjekt môže a) predložiť návrh na určenie ceny, tarify a obchodných

podmienok alebo ich zmeny, b) zastaviť alebo prerušiť dodávku tovaru alebo služby

za podmienok podľa osobitného predpisu, 1)

c) využívať cudzí majetok na verejné účely podľa osobitného predpisu, 1)

d) žiadať o vyňatie z regulácie, ak sú na to splnené podmienky (§ 5 ods. 2).

(2) Regulovaný subjekt je povinný a) uskutočňovať dodávky tovaru alebo poskytovať

služby v súlade so schválenými cenami, tarifami a obchodnými podmienkami a dodržiavať pod-mienky určené v povolení na vykonávanie regulo-vaných činností,

b) umožniť prístup do siete ďalším podnikateľom podľaosobitného predpisu 1) a rozhodnutí úradu,

c) predložiť úradu návrh obchodných podmienok na rozhodnutie najmenej jeden mesiac pred začatímich používania; úrad môže obchodné podmienkyschváliť, zamietnuť alebo zmeniť,

d) informovať odberateľa vhodným spôsobom o postupe pri vybavovaní sťažností,

e) poskytovať úradu potrebnú súčinnosť pri výkonepôsobnosti úradu podľa tohto zákona a osobitných predpisov,4) najmä poskytovať mu potrebné podklady a informácie a umožniť povereným zamestnancom úradu vstup do objektov, zariadení a na pozemky,

f) viesť v rámci účtovníctva oddelenú evidenciu pre každú regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu 1) a podľa požiadaviek úradu.

§§ 1144KKoonnaanniiee

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,8) ak tento zákon alebo osobitný predpis4) neustanovuje inak.

(2) Konanie sa začína z podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania.

(3) Ústne konanie je verejné s výnimkou prípadov, keď skutočnosti, ktoré sa majú prerokovať alebo predložiť v konaní, majú povahu obchodného, služobného aleboštátneho tajomstva.

(4) Úrad svoje právoplatné rozhodnutia zverejňuje vo svojompublikačnom prostriedku. Nezverejňujú sa údaje a informácie chránené podľa osobitných predpisov.9)

(5) Na rozhodovanie o regulácii cien sa nevzťahuje všeobec-ný predpis o správnom konaní. 8) Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.10)

§§ 1155(1) Proti rozhodnutiu vydanému v konaní na prvom stupni

možno podať odvolanie s výnimkou rozhodnutia podľa § 14 ods. 5.

(2) O odvolaní rozhoduje regulačná rada. (3) Rokovanie regulačnej rady vo veci odvolania je neverejné. (4) Z rokovania regulačnej rady sa vyhotovuje zápisnica,

v ktorej sa uvedie stanovisko člena regulačnej rady, ak je odlišné od prijatého rozhodnutia.

(5) Proti rozhodnutiu regulačnej rady o odvolaní nie je prí-pustný opravný prostriedok. Rozhodnutie regulačnej radyo odvolaní je preskúmateľné súdom. 11)

§§ 1166PPookkuuttyy

(1) Úrad môže regulovanému subjektu uložiť pokutu a) do 100 miliónov Sk za porušenie povinností podľa

§ 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 písm. a), b) a f), b) do 10 miliónov Sk za porušenie povinností podľa

§ 13 ods. 2 písm. c), c) do 1 milióna Sk za porušenie povinností podľa

§ 13 ods. 2 písm. d) a e). (2) Pri opakovanom porušení povinností možno pokuty

uvedené v odseku 1 zvýšiť až na dvojnásobok. (3) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť,

spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následkyporušenia povinnosti.

(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úradporušenie povinnosti zistil, najneskôr však do troch rokovodo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5) Pokuty uložené úradom sú príjmom štátneho rozpočtu.Správu pokút uložených úradom vykonáva úrad.

§§ 1177SSppoolluupprrááccaa iinnýýcchh oorrggáánnoovv

Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy spolupracu-jú s úradom a sú povinné na jeho požiadanie predkladať úraduinformácie a údaje potrebné na vykonávanie jeho činnosti, ktorý-mi disponujú.

§§ 1188PPrreecchhooddnnéé uussttaannoovveenniiaa

(1) Konania začaté pred 1. augustom 2001 vo veciach, v ktorých úrad začne vykonávať pôsobnosť od 1. augusta2001, dokončí úrad podľa predpisov platných v čase,keď sa konanie začalo.

(2) Pri rozhodovaní o regulácii cien tovarov a služieb, ktorýchdodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových odvetviach, sa do 31. decembra 2002 postupuje podľa doterajších predpisov. Konania začatépred 1. januárom 2003 vo veciach, v ktorých úrad začnevykonávať pôsobnosť od 1. januára 2003, dokončí úradpodľa predpisov platných v čase, keď sa konanie začalo.

(3) Úrad do 31. decembra 2001 určí spôsob výpočtu maxi-málnych cien alebo taríf za dodanie zemného plynu pre jednotlivé skupiny odberateľov, ktorý bude platný od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005.

§§ 1199(1) Na prvé funkčné obdobie po zriadení úradu prezident

Slovenskej republiky vymenuje členov regulačnej rady takto: a) jedného člena navrhnutého Národnou radou

Slovenskej republiky a jedného člena navrhnutéhovládou na šesť rokov,

b) jedného člena navrhnutého Národnou radouSlovenskej republiky a jedného člena navrhnutého vládou na štyri roky,

c) jedného člena navrhnutého Národnou radouSlovenskej republiky a jedného člena navrhnutéhovládou na dva roky, pričom sa musia dodržať podmienky podľa § 9 ods. 3.

(2) Návrhy na vymenovanie členov regulačnej rady na prvéfunkčné obdobie predložia navrhovatelia podľa odseku 1prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní odo dňanadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Prvé zasadnutie regulačnej rady zvolá člen regulačnejrady určený prezidentom Slovenskej republiky do 30 dníod vymenovania členov regulačnej rady.

§§ 2200ZZrruuššoovvaacciiee uussttaannoovveenniiaa

Zrušuje sa § 6 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva financiíSlovenskej republiky č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákonNárodnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení vyhlášky č. 375/1999 Z. z.

ČČll.. IIIIZákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenskýzákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: 1. Slová „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“

alebo slovo „ministerstvo“ sa vo všetkých tvaroch v celomtexte zákona s výnimkou § 9 ods. 19 a 21 a § 39 ods. 1 a 5 a vo všetkých predpisoch vydaných na jeho základenahrádzajú slovami „Úrad pre reguláciu sieťovýchodvetví“ alebo slovom „úrad“ v príslušnom tvare.

2. § 3 sa dopĺňa odsekmi 5 až 8, ktoré znejú: „(5) Licencia sa nevyžaduje a) na výrobu elektriny alebo tepla z obnoviteľných

zdrojov v energetických zariadeniach s celkovýminštalovaným výkonom do 5 MWe alebo 5 MWt,ak ide o 1. výrobu elektriny v malých vodných elektrárňach

a vo veterných elektrárňach, 2. výrobu elektriny alebo tepla v solárnych zariade-

niach a v zariadeniach na využitie geotermálnejenergie,

3. výrobu tepla z bioplynu, b) na výrobu elektriny alebo tepla v ostatných

energetických zariadeniach s celkovým inštalo-vaným výkonom do 0,5 MWe alebo 0,5 MWt,

c) na výrobu plynu z biologicky degradovateľnýchlátok.

(6)Prevádzkovateľ zariadenia uvedeného v odseku 5 je povinný oznámiť úradu začatie a skončenie výrobyalebo rozvodu elektriny alebo výroby alebo rozvodu tepla,alebo výroby alebo rozvodu plynu v tomto zariadení najneskoršie 15 dní pred dňom začatia alebo skončeniavýroby alebo rozvodu. Prevádzkovateľ tohto zariadenia v oznámení uvedie, a) ak prevádzkovateľom je fyzická osoba,

1. meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, 2. predmet, miesto a rozsah podnikania; pri pod-

nikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzenéúzemie,

3. obchodné meno a identifikačné číslo organizá-cie (IČO), ak bolo pridelené,

4. druh a výkon energetického zariadenia, na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti uvedené v odseku 5,

b) ak prevádzkovateľom je právnická osoba, 1. obchodné meno, právnu formu a sídlo

právnickej osoby, 2. meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt

štatutárneho zástupcu, 3. predmet, miesto a rozsah podnikania; pri pod-

nikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzenéúzemie,

4. identifikačné číslo organizácie (IČO), 5. druh a výkon energetického zariadenia,

na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti uvedené v odseku 5.

(7) Prevádzkovateľovi energetického zariadenia na výrobu alebo rozvod elektriny alebo na výrobu aleborozvod tepla, alebo na výrobu alebo rozvod plynu podľa odseku 5, ktorý spĺňa podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) alebo ods. 2 písm. a) a b) a ktorý splníoznamovaciu povinnosť podľa odseku 6, vydá úradosvedčenie o registrácii prevádzkovateľa a jeho energe-tického zariadenia, ktoré je oprávnením na podnikaniev energetickom odvetví v rozsahu uvedenom v osvedčenío registrácii. Práva a povinnosti držiteľa licencie podľa § 9, § 11 ods. 3, 5 a 6, § 12 ods. 10 a 11 sa vzťahujú aj na prevádzkovateľa energetického zariadenia, ktorémubolo vydané osvedčenie o registrácii. (8) Osvedčenie o registrácii podľa odseku 7 vydá úradžiadateľovi v lehote do 30 dní odo dňa doručenia ozná-menia.“.

3. V § 4 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).

4. V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

5. V § 4 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie: „(8) Úrad vydá licenciu, ak žiadateľ spĺňa podmienky na ude-lenie licencie. Ak bol žiadateľovi udelený predchádzajúcisúhlas na výstavbu alebo rekonštrukciu energetického zariadenia, alebo na zmenu palivovej základne energetického zariadenia (§ 10 ods. 3) a ak žiadateľ dodržal podmienky uvedené v tomto predchádzajúcom súhlase, úrad vydá licenciu v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto predchádzajú-

123

<<


com súhlase; v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie pod-mienok podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 2 písm.b).“. Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9.

6. V § 4 ods. 7 sa v úvodnej vete za slovami „požiadavky na odbornú prax“ vkladajú slová „v príslušnom energetickomodvetví“ a v písmene d) sa za slovo „praxe“ vkladá bodka a vypúšťajú sa slová „v príslušnom energetickom odvetví.“.

7. V § 9 ods. 1 písmeno h) znie: „h) ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvnedohodnutej preddavkovej platby alebo so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energiea ak odberateľ túto preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú mu vo výzve určil držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňadoručenia výzvy; na doručenie výzvy sa primerane vzťahujevšeobecný predpis o správnom konaní. /8a/“. Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „/8a/ § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnomkonaní (správny poriadok).“.

8. V § 9 ods. 6 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „na vyvlastnenie nehnuteľností a obmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovaniatýchto rozvodných zariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení. /10a/“. Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie: „/10a/ § 128 Občianskeho zákonníka, § 108 až 116 zákonač. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriaku(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.“.

9. V § 9 ods. 11 v druhej vete sa slovo „rozklad“ nahrádzaslovom „odvolanie“ a v tretej vete sa slová „Podaný rozklad“nahrádzajú slovami „Podané odvolanie“.

10. § 9 sa dopĺňa odsekmi 19 až 21, ktoré znejú: „(19) Najmenší objem ročnej spotreby elektriny a plynu preodberateľov, ktorí budú oprávnení uzatvárať zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu s ľubovoľným držiteľom licencie navýrobu alebo rozvod elektriny alebo plynu (ďalej len „opráv-nený odberateľ“) podľa odseku 20, určí všeobecne záväznýprávny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstvaSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). (20) Držiteľ licencie na rozvod elektriny alebo plynu je povin-ný vykonať na základe zmluvy a za odplatu pre oprávnenéhoodberateľa, ktorý spĺňa technické podmienky, prenos elek-triny alebo prepravu plynu prostredníctvom sústavy energetických zariadení držiteľa licencie, ak to umožňujútechnické podmienky tejto sústavy energetických zariadení. (21) Podrobnosti o pravidlách prenosu elektriny a prepravy plynu pre oprávnených odberateľov ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

11. V § 10 odseky 2 a 3 znejú: „(2)Štátnu reguláciu v energetických odvetviach vykonáva úrad.(3)Úrad vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu,rekonštrukciu alebo na zrušenie energetického zariadenia,alebo na zmenu palivovej základne energetického zariadeniav súlade s energetickou politikou, ak ide o energetické zariadenia na

a) výrobu elektriny o inštalovanom výkone nad 10 MWe, b) rozvod a tranzit elektriny vysokého napätia a veľmi

vysokého napätia, c) rozvod plynu a tranzit plynu s výnimkou plynovodnej

prípojky (§ 24 ods. 1), d) výrobu tepla a teplej úžitkovej vody s inštalovaným

výkonom nad 5 MWt, e) horúcovodný rozvod tepla.“.

12. V § 10 sa vypúšťajú odseky 4 až 9. 13. V § 14 ods. 10 sa slová „dodávok elektriny“ nahrádzajú

slovami „pripojenia, dodávok a merania elektriny, ako aj kategorizáciu odberateľov na tieto účely“.

14. § 18 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Z dôvodov bezpečnosti zásobovania úrad uloží výkupcovi uprednostniť pri vykupovaní elektrinu zo zdrojov používajúcichdomáce uhlie ako primárny zdroj v pomere, ktorý neprekročíza kalendárny rok 10 % z celkového množstva primárnejenergie potrebnej na výrobu elektriny vyrobenej v Slovenskejrepublike.“.

15. V § 19 odsek 5 znie: „(5) Vlastník pozemku je povinný umožniť prevádzkovateľovivonkajšieho elektrického vedenia prístup a príjazd k takému-to vedeniu a na ten účel mu umožniť udržiavať voľný pruhpozemkov, tzv. bezlesie v šírke 4 m po každej strane vonka-jšieho elektrického vedenia. Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z vonkajšej strany elektrickéhovedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu.“.

16. V § 19 ods. 12 sa slová „odsekov 3 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 3 až 9“.

17. V § 23 ods. 2 sa vypúšťajú slová „zriaďovať a“. 18. V § 25 ods. 7 sa za slovo „plynu“ vkladá čiarka a slová

„ako aj kategorizáciu odberateľov na tieto účely“. 19. V § 40 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 1 až 5. 20. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až d) sa označia ako písmená a) až c). 21. V § 40 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „13a“. 22. V § 40 odsek 3 znie:

„(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Štát--na energetická inšpekcia porušenie povinnosti zistila, naj-neskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povin-nosti došlo.“.

23. V § 40 ods. 4 a 5 sa slová „orgán, ktorý pokutu uložil“nahrádzajú slovami „Štátna energetická inšpekcia“.

24. § 41 znie: „§ 41 Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, /19/ ak tento zákon neustanovuje inak.“.25. Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 41a Oprávnenie stavebníka energetického rozvodného zariadenia

Stavebník energetického rozvodného zariadenia, ktorý nie jedržiteľom licencie ani držiteľom osvedčenia (§ 3 ods. 7), má prizriaďovaní energetického rozvodného zariadenia na cudzíchpozemkoch práva a povinnosti držiteľa licencie uvedené v § 9ods. 6 písm. a), b) a c) a ods. 7 až 9.“. 26. Nad § 42 sa umiestňuje nadpis „Prechodné ustanovenia“ a doterajší nad-pis § 42 sa vypúšťa. 27. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý znie: „§ 42a Prevádzkovatelia zariadení uvedených v § 3 ods. 5, ktoré boliuvedené do prevádzky do 31. júla 2001 a ktoré sú naďalej v pre-vádzke, bez ohľadu na to, či im bola vydaná licencia alebo inéoprávnenie na podnikanie v energetike podľa doterajších pred-pisov, sú povinní oznámiť úradu výrobu alebo rozvod elektriny,výrobu alebo rozvod tepla a výrobu alebo rozvod plynu v týchtozariadeniach do 30. júna 2002.“.

ČČll.. IIIIIIZákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z. sa mení a dopĺňatakto: 1. § 1 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ustanovenia § 2 ods. 4, § 3 ods. 3, § 5 až 12, § 17 až 19,§ 21 a 22 sa nevzťahujú na ceny tovaru, ktorého dodaniealebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťovýchodvetviach podľa osobitného predpisu. /1a/“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie: „/1a/ Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvet-viach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 2 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa posledná veta. 3. § 2 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) V odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo financiíSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ustanoviťvšeobecne záväzným právnym predpisom najvyšší rozsahprimeraného zisku.“.

4. V § 4 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v prípadoch podľaodseku 3 písm. d)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: „/6a/ Napríklad zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomuni-káciách, zákon č. 276/2001 Z. z.“.

5. V § 4 ods. 3 písmeno d) znie: „d) existujú technologické, organizačné a ekonomické väzbymedzi predávajúcim a kupujúcim s výnimkou uvedenou v písmene e),“.

6. V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) ide o tovar, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových odvetviach podľa osobitného predpisu. /1a/“.

7. V § 5 ods. 3 úvodná veta znie: „(3) Reguláciou cien tovaru v prípadoch podľa § 4 ods. 3písm. d), najmä v telekomunikačných službách, vo vodnomhospodárstve a v regulovaných činnostiach podľa osobitných predpisov, 8) je“.

8. V § 13 sa vypúšťajú slová „podľa § 3 ods. 3“. 9. V § 16 ods. 2 sa slová „pri prirodzených monopoloch“

nahrádzajú slovami „v prípadoch podľa § 4 ods. 3 písm. d) a e)“.

10. V § 20 odsek 4 znie: „(4) Iný orgán štátnej správy vykonáva pôsobnosť v oblasticien podľa odseku 2 písm. b) až h) v prípadoch podľa § 4

ods. 3 písm. d) a e).“. 11. V § 20 ods. 5 sa slová „2 až 4“ nahrádzajú slovami

„2 a 3“. Čll.. IIVV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 1 ods. 1 sa za slová „ústredných orgánov štátnej

správy Slovenskej republiky,“ vkladajú slová „inýchorgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitnýzákon,“.

2. V § 4 ods. 1 a 2 sa za slová „ústredných orgánov štátnejsprávy Slovenskej republiky“ vkladajú slová „a inýchorgánov štátnej správy“.

3. V § 5 ods. 1 a 3 sa za slová „ústredné orgány štátnejsprávy Slovenskej republiky“ vkladajú slová „a iné orgányštátnej správy“.

4. V § 5 ods. 2 v úvodnej vete sa slovo „alebo“ nahrádzačiarkou a za slová „iného ústredného orgánu štátnejsprávy“ sa vkladajú slová „alebo iného orgánu štátnejsprávy“.

ČČll.. VVTento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2001 s výnimkou čl.I § 3 písm. b), § 5 ods. 1 písm. c), § 12, § 14 ods. 5, § 20 a čl.III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.

Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.

1) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnosten-ský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 276/2001 Z. z.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

3) § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtovýchpravidlách v znení neskorších predpisov.

4) Zákon č. 70/1998 Z. z. v znení zákona č. 276/2001 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z.

6) Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnúpohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

7) § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení zákona č. 276/2001 Z. z.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva,služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení nes-korších predpisov, § 38 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, § 23 zákonaSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, § 17 Obchodného zákonníka, zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

10) § 248 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 11) § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku.

124

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

nice

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/92/ECz 19. decembra 1996týkajúca sa základných pravidiel vnútorného trhu s elektrickouenergiou

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

s ohľadom na Dohodu, ktorá ustanovuje Európske spoločenstvo,a predovšetkým článok 57(2), článok 66 a článok 100a tohtodokumentu,

s ohľadom na návrh Komisie(1),

s ohľadom na názor Ekonomického a sociálneho výboru(2),

v súlade s postupom ustanoveným v článku 189b Dohody(3),

SCHVÁLILI TÚTO SMERNICU Z NASLEDUJÚCICH DÔVODOV:

(1) Je dôležité prijať opatrenia na zabezpečenie pokojného fungovania vnútorného trhu, pričom vnútorný trh budezahrňovať oblasť bez vnútorných hraníc, v rámci ktorejje zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

(2) Vytvorenie konkurenčného trhu s elektrickou energiou je dôležitým krokom k vytvoreniu vnútorného trhu s energiou;

(3) Ustanovenia tejto Smernice by nemali ovplyvniť celkovéuplatňovanie Dohody, predovšetkým predpisy týkajúce sa vnútorného trhu a konkurencie;

(4) Vytvorenie vnútorného trhu s elektrickou energiou je obzvlášťdôležité z dôvodu zvýšenia efektívnosti vo výrobe, prenose a rozvode tohto produktu, pričom sa posilní zabezpečeniedodávky, konkurencieschopnosť európskej ekonomiky a zohľadní sa ochrana životného prostredia;

(5) Vnútorný trh s elektrickou energiou sa musí vytvárať postupne, aby sa mohol priemysel flexibilne a organizo-vaným spôsobom prispôsobiť novému prostrediu a zohľadniťrozdielne spôsoby, akými sú v súčasnosti elektrizačné sústavy organizované;

(6) Pri vytvorení vnútorného trhu v elektroenergetike sa musípodporovať vzájomné prepojenie a prevádzkovanie jednotlivých sústav;

(7) Smernica Rady 90/547/EEC z 29. októbra 1990 o tranziteelektriny cez prenosové sústavy(4) a Smernica Rady90/377/EEC z 29. júna 1990 o postupe EU pri zlepšovanítransparentnosti cien elektriny a plynu pre priemyselnýchodberateľov(5), predstavujú prvú fázu vytvárania vnútornéhotrhu s elektrickou energiou;

(8) Teraz je potrebné prijať ďalšie opatrenia s ohľadom na tvorbuvnútorného trhu s elektrinou;

(9) Na vnútornom trhu musia byť elektrárenské podniky schop-né fungovať, bez predsudku k plneniu záväzkov na poskyto-vanie služieb verejnosti, s cieľom dosiahnuť konkurenciu na trhu s elektrinou;

(10)Členské štáty uplatňujú rôzne systémy regulácie elektro-energetiky z dôvodu existencie štrukturálnych rozdielov;

(11)V súlade s princípom subsidiarity (t.j. centrálny orgán je podriadený regionálnym) je potrebné zaviesť všeobecnézásady tvoriace celkový rámec na úrovni EU, ale ich podrob-ná implementácia by mala byť ponechaná na jednotlivéčlenské štáty, čím sa im umožní vybrať si režim, ktorý najlepšie zodpovedá ich konkrétnej situácii;

(12)Bez ohľadu na charakter prevládajúci v organizácii trhu musí v súlade s touto Smernicou byť prístup do sústavy otvorený a musí viesť k zodpovedajúcim ekonomickým výsledkom v jednotlivých štátoch, a tým k priamo porovnateľnej úrovniotvorenia trhov a priamo porovnateľnému stupňu prístupuna trh s elektrinou;

(13)Pre niektoré krajiny môže byť zavedenie povinností o posky-tovaní verejných služieb nevyhnutné na zabezpečeniedodávky a ochranu spotrebiteľa a životného prostredia,

ktoré z ich pohľadu samotná voľná konkurencia nemôžebezpodmienečne zaručovať;

(14)Dlhodobé plánovanie môže byť jedným z prostriedkov uskutočňovania týchto povinností poskytovať verejné služby;

(15)Dohoda stanovuje konkrétne pravidlá čo sa týkaobmedzenia voľného pohybu tovaru a konkurencie;

(16)Predovšetkým článok 90(1) Dohody núti členské štáty rešpektovať tieto predpisy s ohľadom na verejné podniky a podniky, ktorým boli udelené špeciálne alebo exkluzívne práva;

(17)Podľa článku 90(2) Dohody podliehajú týmto predpisompodniky poverené poskytovaním služieb vo všeobecnomekonomickom záujme za určitých podmienok;

(18)Implementácia tejto Smernice bude mať vplyv na činnostitýchto podnikov;

(19)Keď sa podnikom v elektroenergetike zavedie povinnosťposkytovať verejné služby, potom musia členské štátyrešpektovať relevantné predpisy Dohody, ako to interpretujeSúdny dvor;

(20)Pri vytváraní vnútorného trhu s elektrickou energiou by sa mal plne zvážiť cieľ EU zameraný na dosiahnutie ekonomickej a sociálnej kohézie, predovšetkým v oblastiachako sú infraštruktúry, národné alebo v rámci EU, ktoré sa využívajú na prenos elektrickej energie;

(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1254/96/EC z 5. júna 1996, ktorá zavádza súbor smerníc pre transeurópske energetické sústavy (6), prispieva k rozvoju integrovaných prenosových infraštruktúr;

(22)Je preto potrebné zaviesť spoločné pravidlá pre výrobu elektrickej energie a prevádzkovanie prenosových a distribučných sústav;

(23)Existujú dva systémy, ktoré sa môžu uplatniť pri otváraní trhus výrobou a to autorizačné postupy alebo výberové konania,a tieto musia fungovať v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami;

(24)V rámci tohto systému sa musí zohľadniť postaveniesamostatných a nezávislých výrobcov;

(25)Jednotlivé prenosové sústavy musia byť centrálne riadené,aby sa zaručila bezpečnosť, spoľahlivosť a účinnosť systémuv záujme výrobcov a ich odberateľov, pričom sa musí určiťprevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý je poverený prevádzkovaním, údržbou a, ak je to potrebné, rozvojom sústavy; prevádzkovateľ prenosovej sústavy sa musí správaťobjektívne, transparentne a neuplatňovať diskriminačnépraktiky;

(26)Technické predpisy pre prevádzkovanie prenosových sústava priamych vedení musia byť transparentné a musiazabezpečiť vzájomnú prevádzkovateľnosť;

(27)Pri riadení elektrárne sa musia uplatňovať objektívne a nediskriminačné kritériá;

(28)Z dôvodu ochrany životného prostredia sa musí uprednostňovať výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov;

(29)Na úrovni distribúcie sa môžu spotrebiteľom v danej lokaliteudeliť práva na dodávku a musí sa stanoviť správca, ktorý bude spravovať, udržiavať a, ak je to potrebné, rozvíjaťdistribučné systémy;

(30)Aby sa zabezpečila transparentnosť a neexistovala diskriminácia, funkcia prenosu v rámci vertikálne integrovaných podnikov by sa mala vykonávať nezávisle od ostatných činností;

(31)Jediný nákupca (single buyer) musí fungovať oddelene od aktivít súvisiacich s výrobou a rozvodom v rámci integrovaných podnikov, pričom tok informácií medzi aktivitami nákupcu a výrobou a distribúciou musí byť obmedzený;

(32)Účty všetkých integrovaných elektrárenských podnikov

by mali poskytovať predovšetkým maximálnu transparent-nosť, aby sa dali zistiť možné zneužitia dominantnéhopostavenia, ktoré spočíva napríklad v abnormálne vysokých alebo nízkych tarifách alebo diskriminačných praktikách týkajúcich sa príslušných transakcií, pričom jednotlivé aktivity musia mať samostatné účty;

(33)Taktiež je potrebné zabezpečiť kompetentným úradomprístup do interných účtov podniku s patričným ohľadomna dôveryhodnosť;

(34)Z dôvodu rozmanitosti štruktúry a špeciálnych charakteristík sústav v jednotlivých členských štátoch by mali existovať rôzne názory na prístup do sústavy, ktoré sa uplatňujú v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminač-nými kritériami;

(35)Malo by sa zabezpečiť oprávnenie na výstavbu a využitie priamych rozvodov;

(36)Je potrebné vypracovať bezpečnostné opatrenia a postupriešenia sporov;

(37)Malo by sa zabrániť každému zneužitiu dominantného postavenia alebo bezohľadnému správaniu;

(38)Keďže niektoré členské štáty prechádzajú pri adaptácii ich systému špeciálnymi ťažkosťami, mala by sa poskytnúť týmto prechodným sústavám pomoc alebo čiastočné oslo-bodenie zo zákona, predovšetkým pri prevádzkovaní malých izolovaných sústav;

(39)Táto Smernica tvorí ďalšiu fázu liberalizácie, pričom hneď ako vstúpi do platnosti, zotrvajú pri obchodovaní s elektrinou medzi členskými štátmi niektoré prekážky. Preto s ohľadom na skúsenosti je možné pripraviť návrh na zlepšenie fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou. Komisia by preto mala poskytovať informácie o uplatňovaní tejto smernice Rade a Európskemu parlamentu.

KKAAPPIITTOOLLAA II

CCiieellee aa ddeeffiinníícciiee

ČČlláánnookk 11Táto Smernica stanovuje všeobecné pravidlá pre výrobu, prenosa distribúciu elektriny. Ukladá pravidlá týkajúce sa organizácie a pôsobenia v elektroenergetike, prístupu k trhom, kritériá a pos-tupy vhodné pre vyhlásenie výberových konaní a udelenie opráv-není a pôsobenie v systéme.

ČČlláánnookk 22Pre účely tejto Smernice:1. „výroba“ („generation“) znamená výrobu elektriny,2. „výrobca“ („producer“) znamená fyzickú alebo právnickú

osobu vyrábajúcu elektrinu,3. „samovýrobca“ („autoproducer“) znamená fyzickú alebo

právnickú osobu vyrábajúcu elektrinu výhradne pre vlastnú spotrebu,

4. „nezávislý výrobca“ („independent producer“) znamená:a) výrobcu, ktorý nevykonáva prenosové a distribučné

funkcie na území pokrývanom sústavou, v ktorej pôsobí,b) v členských štátoch, v ktorých neexistujú vertikálne

integrované podniky a kde sa používa výberové konanie,výrobcu v zmysle definície z bodu a), ktorý nemusí byť výlučným ekonomicky prioritným subjektom prepojenej sústavy,

5. „vn-prenos“ („transmission)“ znamená prenos elektrinyvysokonapäťovou prepojenou sústavou z pohľadu dodávkykonečným spotrebiteľom alebo distribútorom,

6. „distribúcia“, „rozvod“ („distribution)“ znamená rozvod elektriny stredne a nízkonapäťovou sústavou z pohľadudodávky spotrebiteľom,

7. „spotrebitelia“ („customers)“ znamená konečnýchveľkospotrebiteľov elektriny a distribučné spoločnosti,

8. „veľkoodberatelia“ („wholesale customers“) znamenáľubovoľné fyzické alebo právnické osoby, ak členské štáty schvália ich existenciu, ktoré nakupujú alebo predávajú elektrinu a ktoré nevykonávajú prenosové, výrobné a distribučné funkcie vnútri alebo mimo sústavy v ktorej pôsobia,

9. „konečný spotrebiteľ“ („final customer“) znamenáspotrebiteľa nakupujúceho elektrinu pre vlastnú spotrebu,

10. „prepojenie“, „spojovacie vedenie“ („interconnectors“)

125

<<


SSmmeerrnniiccaa čč.. 9966//9922//EECC

znamená zariadenie na prepojenie elektrických sústav,11. „prepojená sústava“ („interconnected system“) znamená

určitý počet prenosových a distribučných sústav vzájomne prepojených pomocou jedného alebo viacerých spojovacích vedení,

12. „priame vedenie“ („direct line“) znamená elektrické vedenie doplnkové k prepojenej sústave,

13. „ekonomická priorita“, „nadradenosť“ („economic precedence“) znamená klasifikáciu zdrojov elektrického zásobovania (dodávky) v zhode s ekonomickými kritériami,

14. „prídavné služby“ („ancillary services“) znamená všetky služby nevyhnutné pre prevádzku prenosovej alebo distribučnej sústavy,

15. „užívateľ sústavy“ („system user“) znamená ľubovoľnú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá zásobuje prenosovú alebo distribučnú sústavu, alebo je z nej zásobovaná,

16. „dodávka“ („supply“) znamená dodávku a / alebo predaj elektriny zákazníkom,

17. „integrovaný elektrárenský podnik“ („integrated electricity undertaking“) znamená vertikálne alebo horizontálne integrovaný podnik,

18. „vertikálne integrovaný podnik“ („vertically integrated undertaking“) znamená podnik vykonávajúci dve alebo viac z funkcií: výroba, prenos a distribúcia elektriny,

19. „horizontálne integrovaný podnik“ („horizontally integrated undertaking“) znamená podnik vykonávajúci aspoň jednu z funkcií: výroba na predaj, alebo prenos, alebo distribúcia elektriny, a ďalšiu (inú) neelektrárenskú aktivitu,

20. „výberové konanie“ („tendering procedure“) znamená postup, prostredníctvom ktorého je plánovaná dodatočnápotreba a doplnková kapacita pokrývaná zásobovaním z novej alebo existujúcej výrobnej kapacity,

21. „dlhodobé plánovanie“ („long-term planning“) znamenáplánovanie potreby pre investície vo výrobnej a prenosovej kapacite na dlhodobom základe z pohľadu uspokojovania dopytu po elektrine v sústave a zabezpečenia dodávok spotrebiteľom,

22. „jediný nákupca“ („single buyer“) znamená ľubovoľnú právnickú osobu, ktorá v rámci sústavy v ktorej pôsobí je zodpovedná za jednotné riadenie prenosovej sústavy a/alebo centralizovaný nákup a predaj elektriny,

23. „malá izolovaná sústava“ („small isolated system“) znamená ľubovoľnú sústavu so spotrebou menšou ako 2 500 GWh v roku 1996, kde je menej ako 5 % ročnej spotreby získané pomocou prepojení s inými sústavami.

KKAAPPIITTOOLLAA IIII

VVššeeoobbeeccnnéé pprraavviiddlláá pprree oorrggaanniizzoovvaanniiee ooddvveettvviiaa

ČČlláánnookk 331. Členské štáty zabezpečia prostredníctvom ich inštitucionál-

nych organizácií a s náležitým zreteľom na princípy subsidiarity, že bez predsudku voči bodu 2 budú elektráren-ské podniky pracovať v zhode s princípmi tejto Smernice za účelom vytvoriť konkurenčný trh s elektrinou a budú brániť diskriminácii medzi týmito podnikmi čo sa týka ich práv alebo povinností. Dve priblíženia sa prístupu do sústavy, ako sa uvádza v článkoch 17 a 18, musia viesť k ekvivalent-ným ekonomickým výsledkom a teda k priamo porovnateľnej úrovni otvorenia trhov a k priamo porovnateľnému stupňuprístupu k trhom s elektrinou.

2. S ohľadom na relevantné ustanovenia Dohody najmä v článku 90 môžu členské štáty uložiť podnikom pracujúcim v elektroenergetike na základe všeobecného ekonomickéhozáujmu záväzky verejných služieb, ktoré sa môžu týkaťbezpečnosti, vrátane bezpečnosti dodávok, pravidelnosti, kvality, cien a ochrany životného prostredia. Tieto záväzkymusia byť jasne definované, transparentné, nediskrimi-načné a overiteľné a každá ich zmena bude publikovaná a bez meškania oznámená členskými štátmi Komisii. Ak si to budú členské štáty želať, môžu si povinnosti týchto verejných služieb zahrnúť do dlhodobého plánovania.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nepoužiť ustanovenia článkov 5, 6, 17, 18 a 21, pokiaľ by ich aplikácia blokovala právne alebo skutočné plnenie záväzkov uložených elek-trárenským podnikom v zmysle všeobecného ekonomického záujmu a pokiaľ by rozvoj obchodu pôsobil v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Spoločenstva. Záujmy Spoločenstva zahŕňajú medzi iným konkurenciu týkajúcu sa oprávnených zákazníkov v súlade s touto Smernicou a článkom 90 Dohody.

KKAAPPIITTOOLLAA IIIIII

VVýýrroobbaa

ČČlláánnookk 44Členské štáty si môžu pri výstavbe novej výrobnej kapacity vybraťmedzi autorizačným postupom a/alebo výberovým konaním.Autorizácia a výberové konanie musia byť uskutočňované v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnýmikritériami.

ČČlláánnookk 551. Členské štáty, ktoré si vybrali autorizačný postup, navrhnú

kritériá pre udelenie autorizácie pre výstavbu výrobnej kapacity na ich území. Tieto kritéria sa môžu týkať:

(a) bezpečnosti a zabezpečovania elektrizačnej sústavy, inštalácií a pridružených zariadení,

(b) ochrany životného prostredia,(c) využitia územia a umiestenia,(d) použitia verejných pozemkov,(e) energetickej účinnosti,(f) druhu primárnych zdrojov,(g) jednotlivých charakteristík žiadateľa ako sú technické,

ekonomické a finančné spôsobilosti,(h) ustanovenia podľa článku 3.

2. Uverejnené budú podrobné kritériá a postupy.

3. Žiadatelia budú informovaní o dôvodoch, ktoré musia byťobjektívne a nediskriminačné pri každom odmietnutí udelenia autorizácie, dôvody musia byť dobre podložené a riadne odôvodnené a postúpené Komisii. Žiadateľ o autorizáciu musí mať k dispozícii odvolacie postupy.

ČČlláánnookk 661. Ak sa členské štáty rozhodnú pre výberové konanie, potom

oni alebo nimi určený kompetentný orgán vydajú súpis nových výrobných zariadení, vrátane náhradných kapacít na základe pravidelného odhadu uvedeného v bode 2. Súpis bude brať do úvahy potreby pre prepojenie sústav. Požadované kapacity budú pridelené prostredníctvom výberového konania v zhode s postupom navrhnutým v tomto článku.

2. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo ľubovolný iný kompetentný orgán určený dotknutým členským štátom navrhne a zverejní pod dohľadom štátu najmenej každé dva roky kvalifikovaný odhad výrobnej a prenosovej kapacity, ktorá prichádza do úvahy na pripojenie do sústavy pre potreby prepojení s inými systémami, potenciálne prenosové kapacity a požiadavky na dodávku elektriny. Odhad bude urobený pre obdobie definované individuálnekaždým členským štátom.

3. Podrobnosti výberového konania na výrobné kapacity budú publikované v Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal of the European Communities) najmenej šesť mesiacov pred záverečným termínom pre výberové konanie.

Podmienky pre výberové konanie budú prístupné každému pod-niku zriadenému na území členského štátu, ktorý sa o ne zaujímatak, že bude mať dostatočne dlhý čas na predloženie ponuky.

Podmienky pre výberové konanie budú obsahovať podrobnýpopis špecifikácií zmluvy a následného postupu pri všetkýchvýberových konaniach a tiež vyčerpávajúci zoznam kritériíurčených k výberu účastníkov výberového konania a priznaniukontraktu. Tieto špecifikácie sa musia tiež týkať oblastí uve-dených v článku 5(1).

4. V oznámení o výberových konaniach na potrebné výrobnékapacity musia byť tiež uvažované dané ponuky na dodávky elektriny s dlhodobými garanciami z existujúcich výrobných jednotiek za predpokladu, že dodatočné požiadavky môžu byť kryté týmto spôsobom.

5. Členské štáty určia úrad alebo verejný resp. súkromný právnický subjekt nezávislý na aktivitách v oblasti výroby, prenosu a distribúcie, ktorý bude zodpovedný za organizovanie, dozor a kontrolu výberového konania. Tento úrad alebo orgán prijme všetky nevyhnutné kroky k zabezpečeniu dôvernosti informácií týkajúcich sa výberových konaní.

6. Členské štáty, ktoré sa rozhodli pre výberové konanie však musia mať možnosť získať pre samovýrobcov a nezávislých výrobcov autorizáciu na základe objektívnych, transparent-ných a nediskriminačných kritérií, ako je to uvedené v článkoch 4 a 5.

KKAAPPIITTOOLLAA IIVV

PPrreevvááddzzkkaa pprreennoossoovveejj ssúússttaavvyy

ČČlláánnookk 771. Členské štáty stanovia alebo budú požadovať od podnikov,

ktoré vlastnia prenosové sústavy, aby určili na obdobie definované členským štátom s ohľadom na uvažovanú účinnosť a ekonomickú rovnováhu prevádzkovateľa sústavy zodpovedného za riadenie, zabezpečenie údržby a ak to bude potrebné aj rozvoj prenosovej sústavy na danom území a v jej prepojeniach s inými sústavami s cieľom zaručiť bezpečnosť zásobovania.

2. Členské štáty zabezpečia, že sa vypracujú a zverejnia technické predpisy stanovujúce minimálny technický návrh a prevádzkové požiadavky na prepojenie sústav výrobnýchzariadení, distribučných sústav, priamo pripojených zariadení odberateľov, okruhov vedení a priamych vedení. Tieto požiadavky zabezpečia schopnosť vzájomnej prevádzky sústav a budú objektívne a nediskriminujúce. Budú oznámené Komisii v súlade s článkom 8 Smernice Rady83/189/EEC z 28. marca 1983, kde bol navrhnutý postup pre zabezpečenie informácií v oblasti technických štandardov a noriem(7).

3. Prevádzkovateľ sústavy bude zodpovedný za riadenie energetických tokov v sústave pri rešpektovaní účtovaných výmen s inými prepojenými sústavami. Preto prevádzkovateľ sústavy bude zodpovedný za záruky bezpečnosti, spoľahlivosti a účinnosti sústavy a v tomto kontexte i za záruky dostupnosti všetkých pomocných služieb.

4. Prevádzkovateľ sústavy poskytne dostatočné informácie každému prevádzkovateľovi inej sústavy, s ktorou je jeho sústava prepojená, aby tak zaručil bezpečnú a účinnú prevádzku, koordinovaný rozvoj a vzájomnú prevádzko-vateľnosť prepojenej sústavy.

5. Prevádzkovateľ sústavy nebude diskriminovať žiadnych užívateľov sústavy alebo žiadne skupiny užívateľov sústavy, najmä nie v záujme svojich pridružených podnikov alebo akcionárov.

6. Pokiaľ prenosová sústava nie je ešte nezávislá od aktivít v oblasti výroby a distribúcie, prevádzkovateľ sústavy budenezávislý aspoň v oblasti riadenia od iných činností nesúvisiacich s prenosovou sústavou.

ČČlláánnookk 881. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude zodpovedný

za dispečerské riadenie výrobných zariadení na svojomúzemí a za určenie pravidiel používania prepojení medziinými sústavami.

2. Bez predsudku voči dodávke elektriny na základe zmluvnýchzáväzkov, vrátane tých, ktoré sú odvodené zo špecifikáciívýberových konaní, musí byť riadenie výrobných zariadení a použitie prepojení určené na základe kritérií, ktoré môžubyť schválené členským štátom, a ktoré musia byť objek-tívne, zverejnené a aplikované nediskriminačným spôsobom, ktorý zabezpečí správne fungovanie vnútornéhotrhu s elektrinou. Kritériá budú brať do úvahy ekonomickúvýhodnosť dodávky elektriny z dostupných výrobných zariadení pomocou prepojených prenosov a technickéobmedzenia sústavy.

3. Členský štát môže žiadať od prevádzkovateľa prenosovejsústavy, ktorý dispečersky riadi výrobné zariadenia, aby dal prednosť výrobným zariadeniam využívajúcimobnoviteľné zdroje alebo odpad alebo kombinovanú výrobuelektriny a tepla.

4. Členský štát môže za účelom bezpečnosti dodávky nariadiť, aby sa uprednostnili v dodávke tí výrobcovia elektriny, ktorí používajú domáce primárne zdroje palív, ale len v takej miere, ktorá neprekračuje v danom kalendárnom roku 15% z celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrinyspotrebovanej v príslušnej krajine.

126

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

niceČČlláánnookk 99

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí zachovávať dôvernosťobchodne citlivých informácií, ktoré získa počas uskutočňovaniasvojho podnikania..

KKAAPPIITTOOLLAA VV

PPrreevvááddzzkkaa ddiissttrriibbuuččnneejj ssúússttaavvyy

ČČlláánnookk 11001. Členské štáty môžu uložiť distribučným podnikom povinnosť

zásobovať zákazníkov nachádzajúcich sa na určenom území. Tarify pre takéto dodávky môžu byť regulované napríklad tak, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie so všetkými dotknutými zákazníkmi.

2. Členské štáty určia alebo budú požadovať od podnikov, ktoré vlastnia alebo sú zodpovedné za distribučné sústavy, aby určili prevádzkovateľa sústavy zodpovedného za riadenie, zabezpečenie údržby a v prípade nutnosti i za rozvoj distribučnej sústavy na určenom území a jej prepojenia s inými sústavami.

3. Členské štáty zabezpečia, že konanie prevádzkovateľa distribučnej sústavy bude v zhode s článkami 11 a 12.

ČČlláánnookk 11111. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy bude udržiavať

bezpečnú, spoľahlivú a účinnú distribúciu elektriny v sústave na určenom území s ohľadom na životné prostredie.

2. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k diskriminácii niektorýchužívateľov sústavy alebo niektorých skupín užívateľov sústavy, obzvlášť nie v prospech pridružených podnikov prevádzkovateľa alebo akcionárov.

3. Členské štáty môžu žiadať od prevádzkovateľa distribučnejsústavy, ktorý dispečersky riadi výrobné zariadenia, aby uprednostňoval výrobné zariadenia využívajúceobnoviteľné zdroje alebo odpad a zdroje s kombinovanouvýrobou elektriny a tepla.

ČČlláánnookk 1122Prevádzkovateľ distribučnej sústavy musí zachovávať dôvernosťobchodne citlivých informácií, ktoré získa počas uskutočňovaniasvojho podnikania.

KKAAPPIITTOOLLAA VVII

OOddddeelleenniiee aa ttrraannssppaarreennttnnoossťť úúččttoovvnnííccttvvaa

ČČlláánnookk 1133Členské štáty alebo iný určený kompetentný orgán, ako aj inštitú-cie na urovnávanie sporov podľa článku 20(3), budú mať právoprístupu k účtovným výkazom o výrobe, prenosoch a distribúcii v podnikoch, ktoré prichádzajú do úvahy pri vykonávaní kontroly.

ČČlláánnookk 11441. Členské štáty urobia nevyhnutné kroky k zabezpečeniu toho,

aby účty elektrárenských podnikov boli v súlade s bodmi 2 až 5.

2. Elektrárenské podniky ľubovoľnej formy vlastníctva alebo právnej formy predložia k revízii a k zverejneniu svoje ročné účtovné výkazy podľa pravidiel národného zákonatýkajúceho sa ročných účtovných výkazov spoločností s ručením obmedzeným, prijatého v zhode so štvrtou Smernicou Rady 78/660/EEC z 25. júla 1978 na základe článku 54 (3) (g) Dohody o ročnom účtovaní niektorých typov spoločností (8). Podniky, ktoré nemajú právnu povinnosť publikovať svoje ročné účtovné výkazy, musia mať jednukópiu týchto účtov k dispozícii pre zverejnenie na svojom riaditeľstve.

3. Integrované elektrárenské podniky budú vo svojom vnútornom účtovníctve viesť oddelené účty pre výrobu, prenos a distribučné aktivity, a kde je to vhodné tiež zlúčené účty pre iné neelektrárenské činnosti (ktoré by sa vyžadovali aj vtedy, ak by predmetné činnosti vykonávali iné podniky), za účelom vyvarovať sa diskriminácii, krížovým dotáciám a narušeniu konkurencie. Účtovné výkazy tiež zahrnúbilančnú tabuľku a výkaz ziskov a strát pre každú z týchtočinností podľa komentára.

4. Podniky budú špecifikovať v komentári k ročným účtovným výkazom pravidlá rozdelenia aktív a pasív a výdavkov

a príjmov, ktoré vyplývali z oddelených účtov podľa bodu 3. Tieto pravidlá môžu byť pozmenené len vo výnimočných prí padoch. Zmeny musia byť uvedené v komentári a musia byť riadne zdôvodnené.

5. Ročné vyúčtovanie poukáže v komentári na akúkoľvektransakciu určitého rozsahu vykonanú s pridruženými podnikmi v zmysle článku 41 siedmej Smernice Rady83/349/EEC z 13. júna 1983 podľa článku 54 (3) (g) Dohodytýkajúcej sa konsolidovaných účtov(9), alebo s pridruženými podnikmi podľa článku 33(1), alebo s podnikmi, ktoré patriatým istým akcionárom.

ČČlláánnookk 11551. Členské štáty, ktoré určili ako jediného nákupcu vertikálne

integrovaný elektrárenský podnik alebo časť vertikálne integrovaného podniku, navrhnú predpisy, ktoré budú od jediného nákupcu požadovať oddelenie výrobných a distribučných aktivít v integrovanom podniku.

2. Členské štáty zabezpečia, že neuniknú informácie medzi činnosťami týkajúcimi sa jediného nákupcu vertikálne integrovaného elektrárenského podniku a jeho aktivitami v oblasti výroby a distribúcie, s výnimkou informácií nevyhnutných k záväzkom jediného nákupcu..

KKAAPPIITTOOLLAA VVIIII

OOrrggaanniizzáácciiaa pprrííssttuuppuu ddoo ssúússttaavvyy

ČČlláánnookk 1166Pre organizáciu prístupu do sústavy si môžu členské štáty vybraťmedzi postupmi uvedenými v článku 17 a/alebo v článku 18.Obidva postupy budú pôsobiť v zhode s objektívnymi transpar-entnými a nediskriminačnými kritériami.

ČČlláánnookk 11771. V prípade dohodnutého prístupu do sústavy (negotiated

access) členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia pre výrobcov elektriny a tam, kde členské štáty schvália ich existenciu, určia podniky a tiež oprávnených zákazníkov vnútri a mimo územia pokrývaného sústavou, ktorí budúschopní dohody o prístupe do sústavy a uzavrú vzájomné zmluvy o zásobovaní na dobrovoľnej obchodnej báze.

2. Ak je na distribučnú sústavu pripojený oprávnený zákazník,prístup do sústavy musí byť predmetom rokovania s prevádzkovateľom príslušnej distribučnej sústavy, a ak je to nutné aj s prevádzkovateľom príslušnej prenosovejsústavy.

3. Pre podporu transparentnosti a uľahčenia rokovaní o prístupe do sústavy musí prevádzkovateľ sústavy zverejniťv prvom roku po implementácii tejto Smernice cenový rozsah za použitie prenosovej a distribučnej sústavy. Ak to bude možné, cenový rozsah publikovaný pre nasledujúce roky by mal byť založený na priemerných cenách dohodnutých na rokovaniach za predchádzajúce 12-mesačné obdobie.

4. Členské štáty si môžu tiež zvoliť regulovaný spôsobumožňujúci prístup do sústavy, ktorý poskytuje oprávneným zákazníkom právo prístupu na základe zverejnených taríf za použitie prenosovej a distribučnej sústavy, čo je prinajmenšom ekvivalentné podmienkam prístupu do sústavy ako u iných spôsobov prístupu, o ktorých pojednáva táto kapitola.

5. Prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môžeodmietnuť prístup, ak mu chýba potrebná kapacita. Príčinyodmietnutia musia byť riadne odôvodnené, najmä vzhľadomk článku 3.

ČČlláánnookk 11881. V prípade postupu s použitím jediného nákupcu členské

štáty určia právnickú osobu, ktorá bude jediným nákupcom na území podliehajúcom prevádzkovateľovi sústavy. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby:

(i) boli publikované nediskriminačné tarify za použitieprenosovej a distribučnej sústavy;

(ii) oprávnení zákazníci mohli slobodne uzavrieť dodávateľské zmluvy s výrobcami na krytie ich vlastných potrieb a tiež so zásobovacími podnikmi mimo územia pôsobnosti sústavy, keď členské štáty schválili

ich existenciu;

(iii)oprávnení zákazníci mohli slobodne uzavrieťdodávateľské zmluvy s výrobcami na krytie ich vlastných potrieb vnútri územia pôsobnosti sústavy;

(iv)nezávislí výrobcovia dohodli prístup do sústavy s prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy, aby mohli uzatvoriť dodávateľské zmluvy s oprávnenými zákazníkmi mimo sústavy na základe dobrovoľnýchobchodných vzťahov.

2. Jediného nákupcu možno zaviazať k nákupu elektriny zmluvne dohodnutej oprávneným zákazníkom u výrobcuvnútri alebo mimo územia pôsobnosti sústavy za cenu, ktorá sa rovná predajnej cene ponúkanej jediným nákupcom oprávneným zákazníkom mínus cena publikovaná podľabodu 1 (i).

3. Ak záväzky týkajúce sa nákupu podľa bodu 2 nie sú jedinému nákupcovi uložené, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie dodávateľských zmlúv podľa bodu 1 (ii) a (iii), ktoré budú realizované buď cestou prístupu do sústavy na základe zverejnených taríf podľa bodu 1 (i), alebo cestou dohodnutého prístupu do sústavy podľa podmienok uvedených v článku 17. V druhom prípade by nemal platiť pre jediného nákupcu záväzok publikovať nediskriminačnú tarifu za použitie prenosovej a distribučnej sústavy.

4. Jediný nákupca môže odmietnuť prístup do sústavy a môžeodmietnuť nákup elektriny pre oprávneného zákazníka, keď nemá dostatočnú prenosovú alebo distribučnú kapacitu. Príčiny zamietnutia musia byť riadne odôvodnené,najmä vzhľadom k článku 3.

ČČlláánnookk 11991. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie

otvorenia ich trhov s elektrinou tak, aby zmluvy podľa podmienok uvedených v článkoch 17 a 18 mohli byť uzavreté prinajmenšom do významnej úrovne, čo bude raz ročne oznámené Komisii.

Podiel na národnom trhu sa vypočíta na základe podielu spotreby elektriny konečných spotrebiteľov s ročnou spotrebou viac než 40 GWh v Spoločenstve (na strane spotreby vrátane vlastnej výroby).

Priemerný podiel Spoločenstva bude vypočítaný Komisiou na základe informácií pravidelne poskytovaných členskými štátmi. Komisia bude zverejňovať tento priemerný podiel Spoločenstva definujúci stupeň otvorenia trhu v Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal of the European Communities) do novembra každého roku, so všetkými potrebnými informáciami objasňujúcimi výpočet.

2. Podiel na národnom trhu podľa bodu 1 sa bude postupne zvyšovať počas 6 rokov. Tento vzrast sa vypočíta pomocou zníženia hranice ročnej spotreby Spoločenstva zo 40 GWh podľa bodu 1 na úroveň 20 GWh ročnej spotreby energie do troch rokov po začatí účinnosti tejto Smernice a na úroveň 9 GWh ročnej spotreby do 6 rokov po začatí účinnosti tejto Smernice.

3. Členské štáty špecifikujú na svojom území tých spotrebiteľov, ktorí predstavujú podiely, ako je uvedené v bodoch 1 a 2 a majú oprávnenie uzatvárať zmluvy na dodávku elektriny v súlade s článkami 17 a 18 za predpokladu, že všetci koneční spotrebitelia so spotrebou nad 100 GWh ročne (na strane spotreby vrátane vlastnej výroby) musia byť zahrnutí do vyššie uvedenej kategórie.

Distribučné spoločnosti, ak už nie sú určené ako oprávnenízákazníci podľa tohoto bodu, budú mať oprávnenie uzatváraťzmluvy na zásobovanie svojich zákazníkov za podmienok daných článkami 17 a 18 na množstvo elektriny, ktoré ich zákazníci označení ako oprávnení zákazníci spotrebujú vnútri ich distribučnej sústavy.

4. Členské štáty zverejnia do 31. januára každého roku kritériá pre definovanie oprávnených zákazníkov, ktorí sú schopní uzavrieť zmluvy podľa podmienok uvedených v článkoch 17 a 18. Táto informácia, spolu so všetkými ďalšími potrebnými informáciami dokumentujúcimi oprávnenie uskutočňovať

127

<<


otvorený trh podľa bodu 1, bude odoslaná Komisii na zverejnenie v Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal of the European Communities). Komisia môže požiadať členské štáty, aby upravili svoje predpisy, ako je uvedené v bode 3, ak tietotvoria prekážky pre správnu aplikáciu Smernice čo sa týkahladkého fungovania vnútorného trhu s elektrinou. Ak dotknutý členský štát nevyhovie žiadosti do troch mesiacov, bude prijaté konečné rozhodnutie v súlade s Procedúrou I článku 2 Rozhodnutia Rady (CouncilDecision) 87/373/EEC z 13. 7 1987, ktorý navrhuje postupy pre uplatňovanie právomoci udelenej Komisii(10).

5. Aby sa vyhlo nerovnováhe pri otváraní trhov s elektrinouv priebehu obdobia podľa článku 26:

(a) zmluvy na dodávku elektriny podľa ustanovení článkov 17 a 18 s oprávnenými zákazníkmi v sústave iného členského štátu nebudú zakázané, ak je zákazník schválený ako oprávnený v obidvoch dotknutých sústavách;

(b) v prípadoch, že transakcie podľa odstavca (a) budúodmietnuté, pretože zákazník je oprávnený iba v jednej z dotknutých sústav, Komisia reagujúc na situáciu na trhu a všeobecný záujem môže zaviazať odmietajúcu stranu, aby uskutočnila požadovanú dodávku elektriny na základe požiadavky členského štátu, z ktorého je oprávnený spotrebiteľ.

Súbežne s postupom a časovým rozvrhom podľa článku 26, naj-neskôr do polovice obdobia podľa tohoto článku, preskúmaKomisia aplikáciu odstavca (b) na základe vývoja trhu berúc doúvahy spoločný záujem. Na základe získaných skúsenostíKomisia zhodnotí situáciu a oznámi možnú nerovnováhu v otváraní trhov s elektrinou s ohľadom na tento bod.

ČČlláánnookk 22001. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby umožnili:

(i) nezávislým výrobcom a samovýrobcom dohodnúť prístupdo sústavy, aby mohli zásobovať svoje vlastné prevádzky a pridružené podniky v tom istom alebo v inom členskom štáte pomocou prepojenej sústavy;

(ii) výrobcom nachádzajúcim sa mimo územia danej sústavy uzatvoriť zmluvu na dodávku v náväznosti na konkurz vyhlásený na novú výrobnú kapacitu a umožniť prístup do sústavy, aby mohli zmluvu plniť.

2. Členské štáty zabezpečia, že strany budú rokovať v dobrejviere a žiadna z nich nezneužije svoje postavenie k zmareniuúspechu jednania.

3. Členské štáty určia kompetentný orgán nezávislý na zúčastnených stranách, ktorý bude riešiť spory súvisiace so zmluvami a záležitosťami pri obchodovaní. Tento orgánmusí detailne riešiť najmä spory týkajúce sa zmlúv, jednaní a odmietnutia prístupu alebo odmietnutia nákupu.

4. V prípade cezhraničných sporov bude orgánom urovnávajúcim spor orgán prislúchajúci sústave jedinéhonákupcu alebo prevádzkovateľa sústavy, ktorý odmietol použitie alebo prístup k sústave.

5. Odvolanie sa na túto autoritu nebude mať ujmu pre uplatnenie dovolávania sa práva podľa zákonov Spoločenstva.

ČČlláánnookk 22111. Členské štáty prijmú opatrenia pre postupy a pravidlá podľa

článkov 17 a 18, aby umožnili:

- všetkým výrobcom elektriny a dodávateľom elektriny,ktorým členské štáty schválili ich existenciu na svojomúzemí, zásobovať ich vlastné prevádzky, pridružené podnikya oprávnených zákazníkov cez priame vedenia,

- zásobovať každého oprávneného zákazníka v rámci danéhoúzemia pomocou priameho vedenia od výrobcu alebo dodá-vateľa elektriny, keď je takýto dodávateľ schválený v člen-skom štáte.

2 Členské štáty navrhnú kritériá pre poskytnutie oprávnenia na výstavbu priamych vedení na ich území. Tieto kritériá

musia byť objektívne a nediskriminačné.

3. Možnosť zásobovania elektrinou pomocou priamych vedení podľa bodu 1 neovplyvní možnosť uzavrieť kontrakt na elektrinu v súlade s článkami 17 a 18.

4. Členské štáty môžu podriadiť udelenie oprávnenia na výstavbu priamych vedení buď odmietnutím prístupu do sústavy ako nevhodného na základe článku 17 (5) alebo článku 18 (4), alebo začatím procedúry urovnávania sporov podľa článku 20.

5. Členské štáty môžu zamietnuť schválenie priameho vedenia, keď by poskytnutie takéhoto povolenia prekážalo ustanoveniam článku 3. Príčiny zamietnutia musia byť riadne odôvodnené..

ČČlláánnookk 2222Členské štáty vytvoria vhodné a účinné mechanizmy pre regulá-ciu, kontrolu a transparentnosť tak, aby sa vyvarovali každéhobezohľadného chovania a každého zneužitia dominantnej pozíciea to najmä v záujme zákazníkov. Tieto mechanizmy budú brať doúvahy ustanovenia Dohody, obzvlášť článku 86.

KKAAPPIITTOOLLAA VVIIIIII

ZZáávveerreeččnnéé uussttaannoovveenniiaa

ČČlláánnookk 2233V prípade náhlej krízy na energetickom trhu, v prípade fyzickéhoohrozenia bezpečnosti osôb, prístrojov a zariadení, alebo ak je ohrozená integrita systému, môžu členské štáty prijať nevy-hnutné dočasné bezpečnostné opatrenia.

Takéto opatrenia musia čo najmenej narušiť fungovanie vnú-torného trhu a nemali by byť rozsiahlejšie ako je to nevyhnutné k náprave vzniknutých ťažkostí.

Dotknutý členský štát bez meškania oznámi tieto opatrenia ostat-ným členským štátom a Komisii, ktorá môže rozhodnúť, či dotknutý členský štát musí pozmeniť alebo zrušiť tieto opatre-nia, pokiaľ deformujú konkurenciu a nepriaznivo pôsobia na trh,čo je v rozpore so spoločným záujmom.

ČČlláánnookk 22441. Tie členské štáty, ktorých záväzky alebo záruky na prevádzku

boli prijaté predtým ako vstúpila do platnosti táto Smernica, nemusia akceptovať jej ustanovenia a môžu požiadať o dočasný režim, ktorý im môže Komisia umožniť, berúc do úvahy medzi iným veľkosť dotknutej sústavy, úroveň prepojenia sústavy a štruktúru elektroenergetiky v danom štáte. Komisia bude informovať členské štáty o týchtožiadostiach skôr ako prijme rozhodnutie, pričom zachová dôvernosť. Rozhodnutie bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal of the European Communities).

2. Dočasný režim bude mať obmedzené trvanie, ktorého ukončenie bude spojené s vypršaním záväzkov a záruk uvedených v bode 1. Dočasný režim môže kompenzovať odchýlky podľa kapitol IV, VI a VII tejto Smernice. Žiadosti o dočasný režim sa musia nahlásiť Komisii najneskôr do roka po vstupe tejto Smernice do platnosti.

3. Členské štáty, ktoré môžu preukázať, že po vstupe Smernice do platnosti budú mať podstatné problémy v prevádzke ich malých izolovaných sústav, môžu požiadať o úľavy z príslušných ustanovení kapitol IV, V, VI a VII, ktoré im môže Komisia poskytnúť. Komisia bude informovať členské štáty o týchto žiadostiach ešte pred prijatím rozhodnutia, pričom zachová dôvernosť. Rozhodnutie bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal of the European Communities). Tento bod bude aplikovateľný tiež pre Luxemburg.

ČČlláánnookk 22551. Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu pred

koncom prvého roka nasledujúceho po vstupe tejto Smernice do platnosti správu o harmonizácii požiadaviek, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami tejto Smernice. Ak to bude potrebné, Komisia pripojí k správe všetky harmonizačné návrhy potrebné k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu s elektrinou.

2. Rada a Európsky parlament predložia svoje stanoviská

k týmto návrhom do dvoch rokov od ich podania.

ČČlláánnookk 2266Komisia preskúma použitie tejto Smernice a predloží správu nazáklade skúseností získaných z fungovania vnútorného trhu selektrinou a implementácie všeobecných pravidiel uvedených včlánku 3, aby umožnila Európskemu parlamentu a Rade na zák-lade získaných skúseností uvážiť v dostatočnom časovom pred-stihu možnosť ďalšieho otvorenia trhu, ktoré by sa malo usku-točniť deväť rokov po vstupe Smernice do platnosti berúc doúvahy koexistenciu systémov uvedených v článkoch 17 a 18.

ČČlláánnookk 22771. Členské štáty sú povinné uviesť do platnosti zákony,

predpisy a administratívne opatrenia potrebné k prispôsobeniu sa tejto Smernici do 19. februára 1999. Sú tiež povinné bezodkladne informovať o tom Komisiu.

2. Belgicko, Grécko a Írsko vzhľadom na špecifické technické charakteristiky ich elektroenergetických systémov môžu mať dodatočnú lehotu 1 rok, resp. 2 roky, resp. 1 rok k aplikovaniu záväzkov vyplývajúcich z tejto Smernice. Ak uvedené členské štáty využijú túto možnosť, informujú o tom Komisiu.

3. Keď členské štáty prijmú dané opatrenia, tieto budú obsahovať odvolávku na Smernicu, alebo budú takoutoodvolávkou doplnené pri ich oficiálnom publikovaní. Metódu uskutočnenia odvolávky navrhnú členské štáty.

ČČlláánnookk 2288Táto Smernica vstúpi do platnosti dvadsiaty deň po jej uverejnenív Úradnom vestníku Európskeho Spoločenstva (Official Journal ofthe European Communities).

ČČlláánnookk 2299Táto Smernica je určená členským štátom.

V Bruseli, 19. decembra 1996

za Európsky parlament za Raduprezident prezident

K. HÄNSCH S. BARRET

(1) OJ No C 65, 14.3.1992 str.4 a OJ No C 123, 4.5.1994 str.1(2) OJ No C 73, 15.3.1993 str.31(3) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17.11.1993

(OJ No C 329, 6.12.1993 str.150). Spoločné stanovisko Rady z 25.7.1996 (OJ No C 315, 24.10.1996 str.18) a Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11.12.1996 (eštenepublikovaného v Úradnom vestníku - Official Journal). Rozhodnutie Rady z 19.12.1996

(4) OJ No L 313, 13.11.1990 str.30, Smernica naposledy zmenená Rozhodnutím Komisie 95/162/EC (OJ No L 107,12.5.1995 str.53)

(5) OJ No L 185, 17.7.1990 str.16, Smernica naposledy zmenená Smernicou Komisie 93/87/EEC (OJ No L 277,10.3.1993 str.32)

(6) OJ No L 161, 29.6.1996 str.147(7) OJ No L109, 25.4.1983, str.8. Smernica naposledy

zmenená Protokolom o priblížení z 1994(8) OJ No L222, 14.8.1978, str.11. Smernica naposledy

zmenená Protokolom o priblížení z 1994(9) OJ No L193, 18.7.1983, str.1. Smernica naposledy

zmenená Protokolom o priblížení z 1994(10)OJ No L197, 18.7.1987, str.33.

128

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

nice

Smernica č. 98/30/EC Európskeho parlamentu a Európskej radyzo dňa 22. júna 1998o spoločných pravidlách vnútorného trhu zemného plynu

Európsky parlament a Rada Európskej únie

vzhľadom k Zmluve, ktorou sa zakladá Európske spoločenstvo, a taktiež jej čl. 57 (2), čl. 66 a čl. 100a, vzhľadom k návrhuKomisie1, ako aj vzhľadom k vyjadreniu ekonomického a sociál-neho výboru2 a v súlade s postupmi stanovenými v čl. 189bZmluvy3 s ohľadom na nižšie uvedené:

1) podľa čl. 7a Zmluvy pokrýva vnútorný trh územia okrem vnútorných hraníc, v ktorom je zaistený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, že je dôležité prijať opatrenia k ďalšiemu dobudovaniu vnútorného trhu,

2) podľa čl. 7c Zmluvy je potrebné brať do úvahy rozdiely v stupni rozvoja niektorých ekonomik, pritom však derogácia (neplatnosť právne záväzných ustanovení) musí byť iba dočasná a spôsobiť čo najmenšie narušenie vo fungovaní vnútorného trhu,

3) zavedenie konkurenčného trhu zemného plynu je významným prvkom dobudovania vnútorného trhu energií,

4) smernica Rady č. 91/296/EEC z 31.5.1991 o tranzite zemného plynu sústavami4 a smernica Rady č. 90/377/EEC z 29.6.1990 týkajúca sa postupu Spoločenstva k zvýšeniu transparentnosti cien plynu a elektriny účtovaných konečným užívateľom v oblasti priemyslu5 predstavuje prvú fázu dobudovania vnútorného trhu zemného plynu,

5) v súčasnej dobe je dôležité prijať ďalšie opatrenia k zavedeniu vnútorného trhu zemného plynu,

6) ustanovenia tejto smernice nesmú ovplyvniť plné uplatnenieZmluvy, najmä ich ustanovenia o voľnom pohybe tovaru na vnútornom trhu a o pravidlách konkurencie a neovplyvňujú právomoci Komisie vyplývajúcej zo Zmluvy,

7) vnútorný trh zemného plynu je potrebné zavádzať postupne tak, aby plynárenstvo malo možnosť sa pružne a usporiadane prispôsobiť novému prostrediu a aby sa zohľadnili rôzne štruktúry trhu v členských štátoch,

8) zavedenie vnútorného trhu v plynárenstve musí byť v prospech vzájomného prepojovania a vzájomnej prevádzkyschopnosti sústav, napr. pomocou vzájomne zlučiteľnej kvality plynu,

9) k organizácii a fungovaniu plynárenstva by mal byť zavedený istý počet spoločných pravidiel, tak aby v súlade so zásadousubsidiarity tieto pravidlá predstavovali iba bežné princípyzaisťujúce rámec, ktorého podrobná realizácia by mala byť ponechaná na členských štátoch a umožnila tak každému členskému štátu zachovať alebo zvoliť ten režim, ktorý najlepšie zodpovedá konkrétnej situácii, najmä s ohľadom na autorizáciu a na dohľad nad dodávkovými zmluvami,

10) externé dodávky zemného plynu majú zvláštny význam pri nákupe zemného plynu v členských štátoch s vysokou závislosťou na dovoze,

11) bežným pravidlom podnikov v odvetví plynárenstva by mala byť schopnosť prevádzkovania svojej činnosti bez akejkoľvek diskriminácie,

12) v niektorých členských štátoch môže byť nevyhnutné zaviesť povinnosť verejnej služby k zaisteniu bezpečnosti dodávok a k ochrane spotrebiteľov a životného prostredia, čo podľa ich názoru nemôže voľná súťaž sama o sebe zaručiť,

13) k realizácii týchto povinností verejnej služby môže ako jeden z prostriedkov slúžiť dlhodobé plánovanie zohľadňujúce možnosti vstupu tretích strán do sústavy a sledovania uzavretých zmlúv take-or-pay členskými štátmi tak, aby boli vždy o situácii v dodávkach aktuálne informované,

14) čl. 90 (1) Zmluvy zaväzuje členské štáty k rešpektovaniu pravidiel o konkurencii v súvislosti s verejnoprávnymi podnikmi a s podnikmi, ktorým boli zaručené zvláštne alebo výlučné práva,

15) čl. 90 (2) Zmluvy týmto pravidlám za konkrétnych podmienok podrobuje podniky, ktorým bolo zverené prevádzkovanie služieb bežného ekonomického záujmu, realizácia tejto smernice ovplyvní činnosť takýchto podnikov, kde podľa čl. 3 (3) členské štáty nemusia uplatňovať čl. 4, najmä na svoju distribučnú infraštruktúru, aby tak de iure alebo de facto nestáli v ceste plneniu povinností všeobecného ekonomického záujmu uložených plynárenským podnikom,

16) pri stanovení povinností verejnej služby podnikom v odvetví

plynárenstva musia členské štáty rešpektovať príslušné pravidlá Zmluvy v súlade s výkladom Justičného súdu Európskych spoločností,

17) v súvislosti s autorizáciami, ktoré členské štáty udeľujú na výstavbu alebo prevádzku príslušných zariadení v rámci svojich národných sústav, by mali byť stanovené základné kritériá a postupy a tieto ustanovenia by nemali ovplyvniť príslušné pravidlá národnej legislatívy, ktorá podrobujú výstavbu a prevádzku príslušných zariadení, požiadavky získania autorizácie, pričom tieto požiadavky by nemali spôsobiť obmedzenie konkurencie medzi podnikmi v plynárenstve,

18) rozhodnutie č. 1254/96/EC Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 5.6.1996, v ktorom je stanovený rad smerníc pre transeurópske energetické siete6, prispieva k budovaniu integrovanej infraštuktúry v plynárenstve,

19) technické pravidlá prevádzkovania sústav a priamych plynovodov musia byť transparentné a musia zaistiť vzájomnú prevádzkyschopnosť sústav,

20) v súvislosti s prepravou, uskladňovaním a podnikmi LNG a v súvislosti s distribučnými a zásobovacími podnikmi musia byť stanovené základné pravidlá,

21) s riadnym ohľadom na utajenie je dôležité kompetentným orgánom zaistiť prístup k vnútornému podnikovému účtovníctvu,

22) účtovníctvo všetkých integrovaných plynárenských podnikov by malo zaistiť vysoký stupeň transparentnosti. Malo by byť vedené zvláštne účtovníctvo pre rôzne činnosti, ak je to nevyhnutné k zamedzeniu diskriminácie, krížových dotácií a iných deformácií konkurencie v relevantných prípadoch s uvážením skutočností, že pre účely účtovníctva preprava zahŕňa aj znovuuvedenie do plynného stavu, pričom oddelené účtovníctvo by nemalo byť vyžadované od právnických osôb typu burzy cenných papierov alebo burzy termínovaných obchodov, ktoré okrem tejto svojej obchodnej funkcie neplní žiadne funkcie plynárenského podniku a pre ťažbu uhľovodíkov a súvisiacich činností je možné viesť integrované účtovníctvo v rámci požiadavok na zaúčtovanie neplynárenských činností podľa tejto smernice, pričom relevantné informácie v čl. 23 (3) by podľa potreby mali zahŕňať účtovné informácie o ťažobných plynovodoch,

23) prístup d sústavy musí byť v súlade s touto smernicou otvorený a musí viesť k dostatočnému - a ak je to účelné aj zrovnateľnému - stupňu otvorenia sa trhu v rôznych členských štátoch, pričom otvorenie sa trhu by zároveň nemalo spôsobiť zbytočnú nerovnováhu v konkurenčnej situácii podnikov v rôznych členských štátoch,

24) vzhľadom k rozmanitosti štruktúr a zvláštnym charakteristikám sústav v členských štátoch by mali existovať rôzne procedúry zaisťujúce prístup do sústavy a pôsobiace v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami,

25) s cieľom dosiahnuť konkurenčný trh zemného plynu musí byť zaistený prístup k ťažobným plynovodným sieťam, ktorý si vyžaduje iný, oddelený spôsob zaobchádzania alebo s ohľadom na zvláštne ekonomické, technické a prevádzkové charakteristiky tejto smernice v žiadnom prípade neovplyvní daňové predpisy toho-ktorého štátu,

26) musí byť zabezpečená autorizácia, výstavba a využitie priamych plynovodov,

27) musia byť zavedené poistky a postupy pre riešenie sporov,28) musí byť zabránené zneužitiu dominantného postavenia

a bezohľadnému lúpežnému chovaniu,29) mali by byť vytvorené podmienky pre dočasné derogacie,

lebo niektoré členské štáty sú pri úprave svojich sústav náchylné k zvláštnym ťažkostiam,

30) pri zabezpečovaní zásobovania členských štátov plynom predstavujú dlhodobé zmluvy take-or-pay realitu na trhu, a preto by mali byť vytvorené najmä podmienky pre derogáciu niektorých ustanovení tejto smernice v prípade tých plynárenských podnikov, ktoré sa nachádzajú alebo by sa nachádzali vo vážnych ekonomických problémoch kvôli svojim záväzkom take-or-pay. Tietoderogácie by nemali ohroziť účel tejto smernice zameraný na liberalizáciu vnútorného trhu zemného plynu. Všetky zmluvy take-or-pay uzatvorené alebo predĺžené v dobe od vstupu tejto smernice do platnosti by mali byť uzatvárané tak, aby nebránili významnému otvoreniu sa trhu. Takéhoderogaácie musia byť preto časovo a rozsahom obmedzené a musia byť priznané transparentným spôsobom pod dohľadom Komisie.

31) v súvislosti s trhmi a investíciami v iných oblastiach, ktoré ešte nedosiahli daný stupeň rozvoja, je potrebné zaviesť špecifické opatrenia. Derogácia pre tieto trhy a oblasti

by mala byť časovo a rozsahovo obmedzená. Za účelom transparentnosti a jednotnosti by mala Komisia zohrávať pri udeľovaní derogácie významnú úlohu,

32) táto smernica predstavuje ďalšiu fázu liberalizácie, pričom aj po nadobudnutí účinnosti tejto smernice sa predsa niektoré prekážky v obchode so zemným plynom medzi členskými štátmi neodstránia. Návrhy na zlepšenie funkcie vnútorného trhu zemného plynu by mali byť podávané vo svetle nadobudnutých skúseností. Komisia by preto malapodávať správy o uplatňovaní tejto smernice Rade a Európskemu parlamentu, prijali túto smernicu:

KKaappiittoollaa II

RRoozzssaahh aa ddeeffiinníícciiee

ČČlláánnookk 11Touto smernicou sa zavádzajú spoločné pravidlá pre prepravu,distribúciu, dodávku a uskladňovanie zemného plynu. Stanoviasa pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania plynárenstva,včítane odvetvia skvapalnenia zemného plynu LNG, prístupu na trh a prevádzku sústav a kritéria a postupy vzťahujúce sa k udeľovaniu autorizácii k preprave, distribúcii, dodávke a uskladňovaniu zemného plynu.

ČČlláánnookk 22Pre účely tejto smernice

1. „plynárenský podnik“ - je právnickou alebo fyzickou osobou zaoberajúcou sa aspoň jednou z týchto funkcií: ťažba, preprava, distribúcia, dodávky, nákup alebo uskladňovanie zemného plynu včítane LNG, ktorá nesie zodpovednosť za obchodné alebo technické úlohy alebo údržbu súvisiacu s týmito funkciami. Neznamená však konečného odberateľa.

2. „ťažobná plynovodná sieť“ - je plynovod alebo sieť plynovodov prevádzkovaných alebo vybudovaných v rámci projektu ťažby ropy alebo plynu alebo používaných k doprave zemného plynu z projektu do spracovateľského závodu alebo do terminálu alebo do konečného terminálu na pobreží;

3. „preprava“ - je transport zemné plynu pomocou vysokotlakovej plynovodnej siete, avšak nie pomocou ťažobnej plynovodnej siete s cieľom dodať ju odberateľom;

4. „prepravný podnik“ - je právnickou alebo fyzickou osobou zaoberajúcou sa funkciou prepravy;

5. „distribúcia“ - je transport zemného plynu pomocoumiestnych alebo regionálnych plynovodných sietí s cieľom dodať ju odberateľom;

6. „distribučný podnik“ - je právnickou alebo fyzickou osobou zaoberajúcou sa funkciou distribúcie;

7. „dodávka/zásobovanie“ - je dodávka alebo predaj zemnéhoplynu včítane LNG odberateľom;

8. „dodávateľský podnik“ - je právnickou alebo fyzickou osobouzaoberajúcou sa obstarávaním dodávok plynu/zásobovaním;

9. „zásobník“ - je zariadenia využívané pre uskladňovanie zemného plynu, ktoré je vo vlastníctve alebo j prevádzkované plynárenským podnikom, s vylúčením tej jeho časti, ktorá sa používa pre ťažobné operácie;

10. „podnik zaoberajúci sa uskladňovaním“ je právnickou alebofyzickou osobou zaoberajúcou sa funkciou uskladnenia;

11. „zariadenie LNG“ - je terminál, ktorý sa využíva k skvapalneniu zemného plynu alebo k vyloženiu a uskladneniu skvapalneného zemného plynu (LNG) a jeho znovuprevedenie do plynného stavu;

12. „sústava“ - je prepravná sieť alebo distribučná sieť alebo zariadenia LNG, ktoré sú vo vlastníctve alebo sú prevádzkované jedným plynárenským podnikom, včítane jeho zariadenia, ktoré poskytujú pomocné služby a včítane zariadenia jeho príbuzných podnikov, dôležitých k zaisteniu prístupu k preprave a distribúcii;

13. „prepojená sústava“ - je rad sústav, ktoré sú navzájom prepojené;

14. „priamy plynovod“ - je plynovod komplementárny k prepojenej sústave;

15. „integrovaný plynárenský podnik“ - je vertikálne alebo horizontálne interg. podnik;

16. „vertikálne integrovaný podnik“ - je plynárenský podnikzaoberajúci sa dvomi alebo viacerými úlohami ťažby, prepravy, distribúcie, dodávky alebo uskladňovania zemného plynu;

17. „horizontálne integrovaný podnik“ - je podnik zaoberajúci sa aspoň jednou z funkcií ťažby, prepravy, distribúcie,dodávky alebo uskladňovania zemného plynu a neplynárenskou činnosťou;

18. „príbuzný podnik“ - je afiláciou v zmysle čl. 41 smernice

129

<<


SSmmeerrnniiccaa čč.. 9988//3300//EECC

č. 83/349/EEC siedmeho zasadania Rady zo dňa 13.6.1983 na základe čl. 54(3)(g) Zmluvy o konsolidovanom účtovníctve alebo asociovaný podnik v zmysle čl. 33(1) toho istého alebo podniky priliehajúce rovnakým akcionárom;

19. „užívateľ sústavy“ - je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá do sústavy dodáva alebo je zo sústavy zásobovaná;

20. „odberatelia“ - sú veľkoobchodníci alebo koneční odberatelia zemného plynu a plynárenské podniky, ktorí nakupujú zemný plyn;

21. „konečný odberateľ“ - je spotrebiteľ, ktorý zemný plynnakupuje pre svoju vlastnú spotrebu;

22. „veľkoodberateľ“ - pokiaľ členské štáty existenciu takýchto subjektov uznávajú, je právnickou alebo fyzickou osobou,ktorá nakupuje a predáva zemný plyn a nezaoberá sa prepravnými alebo distribučnými funkciami vo vnútri sústavy ani mimo sústavy, v ktorej bola založená;

23. „dlhodobé plánovanie“ - je plánovanie dodávok a prepravnejkapacity plynárenských podnikov na dlhodobom základe, s cieľom uspokojiť záujem o zemný plyn, diverzifikovať zdrojea zabezpečiť dodávky odberateľom;

24. „vznikajúci trh“ - je členský štát, v ktorom bola prvá komerčná dodávka na základe jeho prvej dlhodobej zmluvy na dodávky zemného plynu uskutočnená najskôr pred desiatimi rokmi;

25. „bezpečnosť“ - je bezpečnosť dodávok a zásobovania, ako aj technická bezpečnosť.

KKaappiittoollaa IIII

VVššeeoobbeeccnnáá pprraavviiddlláá oorrggaanniizzáácciiee ppllyynnáárreennssttvvaa

ČČlláánnookk 331. Na základe svojho inštitucionálneho usporiadania

a s riadnym ohľadom na zásadu subsidiarity členské štátyzaistia, aby bez ujmy ustanovenia odst. 2 boli plynárensképodniky prevádzkované v súlade so zásadami tejto smernice, s cieľom dosiahnuť v oblasti zemného plynu konkurenčný trh. Členské štáty nesmú na tieto podniky v súvislosti s ich právami a povinnosťami uplatňovať diskrimináciu.

2. Berúc plný ohľad na príslušné ustanovenia Zmluvy, hlavne čl. 90, môžu členské štáty vo všeobecnom ekonomickomzáujme plynárenským podnikom stanoviť plnenie povinnostíverejnej služby. Tá sa môže vzťahovať na bezpečnosť, včítane bezpečnosti dodávok, pravidelnosť, akosť a cenu dodávok a na ochranu životného prostredia. Tieto povinnosti musia byť jednoznačne definované a musia byť transparentné, nediskriminačné a overiteľné. Tieto povinnosti a všetky ich novelizácie musia byť bez meškania členskými štátmi publikované a oznámení Komisii. Ako prostriedok k realizácii povinnosti verejnej služby v oblasti bezpečnosti dodávok môžu členské štáty, ktoré si to prajú, zaviesť realizáciu dlhodobého plánovania. Berú do úvahy možnosť, že sa budú snažiť získať prístup tretej strany k sústave.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustavenia čl. 4 na distribúciu v takom prípade, ak by uplatnenie týchto ustanovení bránilo de iuro alebo de facto plneniu povinností uložených plynárenským podnikom vo všeobecnom ekonomickom záujme a v prípade, keď by rozvoj obchodu bol ovplyvnený v takomrozsahu, ktorý by bol v protiklade zo záujmom Spoločenstva.Záujmy Spoločenstva zahrňujú konkurenciu s ohľadom na oprávnených odberateľov v súlade s touto smernicou a čl. 90 Zmluvy.

ČČlláánnookk 441. V prípade, že k výstavbe alebo prevádzke plynárenských

zariadení je potrebná autorizácia (napr. v podobe licencie, povolenia, koncesie, súhlasu alebo schváleniu), túto autorizáciu k výstavbe alebo prevádzke týchto zariadení, plynovodov a s nimi súvisiacich vybavení na svojom území udeľuje členský štát alebo jemu určený kompetentný orgán v súlade s odst. 2 až 4. Členský štát alebo jemu určený kompetentný orgán môže na rovnakom základe udeliť autorizáciu na dodávky zemného plynu a autorizáciuveľkoodberateľom.

2. Ak má členský štát zavedený systém autorizácie, musí stanoviť objektívne a nediskriminačné kritériá, ktorémusí podnik žiadajúci o autorizáciu k výstavbe alebo prevádzke plynárenského zariadenia alebo podnik žiadajúci o autorizáciu k zásobovaniu zemným plynom splniť.Nediskriminačné kritériá a postupy udeľovania autorizácie musia byť zverejnené.

3. Členské štáty zaistia, aby dôvody zamietnutia vydania

autorizácie boli objektívne a nediskriminačné a aby boli žiadateľovi doručené. Dôvody zamietnutia musia byť za účelom informovanosti dodané aj Komisii. Členské štáty zavedú postup, ktorý žiadateľovi umožní sa proti zamietnutiu odvolať.

4. Bez ujmy ustanovenia čl. 20 môže členský štát za účelom rozvoja novo zásobovaných oblastí a všeobecne za účelom zaistenia efektívnosti prevádzky udeliť ďalšiu autorizáciu k vybudovaniu a prevádzke systému distribučných plynovodov v konkrétnej oblasti a zamietnuť v prípade, že výstavba takýchto plynovodných systémov v danej oblastiuž bola navrhnutá alebo je navrhovaná a pritom nie je saturovaná jestvujúca alebo navrhovaná kapacita.

ČČlláánnookk 55Členské štáty zaistia vypracovanie a dostupnosť technických

pravidiel, ktoré stanovia minimálne technicko-konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripojenie zariadenia LNG, zásobníkov, iných prepravných a distribučných systémov a priamych plynovodov k sústave. Tieto technické pravidlá musiazaistiť vzájomnú prevádzkyschopnosť sústav a musia byť objektívne a nedistriminačné. Musí to byť oznámené Komisiiv súlade s čl. 8 smernice Rady č. 83/189/EEC zo dňa 28.3.1983, ktorá stanoví postup odovzdávania informáciív oblasti technických noriem a predpisov.

KKaappiittoollaa IIIIII

PPrreepprraavvaa aa uusskkllaaddňňoovvaanniiee zzeemmnnééhhoo ppllyynnuu,, LLNNGG

ČČlláánnookk 66Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné k zaisteniu takéhojednania prepravných podnikov, podnikov zaoberajúcich sauskladňovaním a podnikov LNG, ktoré je v súlade s čl. 7 a 8.

ČČlláánnookk 771. Každý podnik zaoberajúci sa prepravou

alebo uskladňovaním plynu alebo LNG prevádzkuje, udržujea buduje bezpečné, spoľahlivé a efektívne prepravné aleboskladovacie zariadenia LNG a to za ekonomických podmienok a s ohľadom na životné prostredie.

2. Podnik zaoberajúci sa prepravou alebo uskladňovaním plynu alebo LNG nesmie v žiadnom prípade medzi užívateľmi alebokategóriami užívateľov sústavy uplatňovať diskrimináciu, najmä nie v prospech svojich príbuzných podnikov.

3. Každý podnik zaoberajúci sa prepravou alebo uskladňovaním plynu alebo LNG musí iným podnikom zaoberajúcim sa prepravou, uskladňovaním alebo distribúciou plynu poskytovať dostatočné informácie tak,aby preprava a uskladňovanie zemného plynu prebiehali spôsobom zlučujúcim sa s bezpečnou a efektívnou prevádzkou prepojenej sústavy.

ČČlláánnookk 881. Bez ujmy ustanovenia článku 12 alebo inej zákonnej

povinnosti poskytovať informácie rešpektuje každý podnik, zaoberajúci sa prepravou alebo uskladňovaním plynu aleboLNG, dôvernú povahu obchodne citlivých informácií získaných v priebehu vykonávania svojich podnikateľských činností.

2. Prepravný podnik nesmie v súvislosti s predajom alebo nákupom zemného plynu, ktorý realizuje sám alebo jeho príbuzný podnik, zneužiť komerčne citlivé informácie získané od cudzích osôb v súvislosti s poskytovaním alebodojednávaním prístupu do sústavy.

KKaappiittoollaa IIVV

DDiissttrriibbúúcciiaa aa ddooddáávvkkyy

ČČlláánnookk 991. Členský štát zaistí, aby distribučné podniky rokovali v súlade

s čl. 10 a 11.2. Členský štát môže distribučným alebo dodávateľským

podnikom uložiť povinnosť dodávať zemný plyn odberateľomv určitej oblasti alebo odberateľom určitej kategórie aleboobidve. Sadzby za tieto dodávky môžu byť regulované, napr. k zaisteniu rovnoprávneho zaobchádzania s týmito odberateľmi

ČČlláánnookk 11001. Každý distribučný podnik za ekonomických podmienok

prevádzkuje, udržuje a rozvíja bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu sústavu, s riadnym ohľadom na životnéprostredie.

2. Distribučný podnik v žiadnom prípade nesmie medziužívateľmi alebo kategóriami užívateľov sústavy uplatňovať diskrimináciu, najmä nie v prospech svojich príbuzných podnikov.

3. Distribučný podnik musí iným podnikom zaoberajúcim sa distribúciou, prepravou alebo uskladňovaním poskytovaťdostatočné informácie tak, aby preprava plynu prebiehala spôsobom zlučiteľným s bezpečnou a efektívnou prevádzkou prepojenej sústavy.

ČČlláánnookk 11111. Bez ujmy ustanovenia čl. 12 alebo inej zákonnej povinnosti

poskytovať informácie, rešpektuje každý distribučný podnikdôvernú povahu obchodne citlivých informácií získaných v priebehu vykonávania svojich podnikateľských činností.

2. Distribučný podnik nesmie v súvislosti s predajom alebonákupom zemného plynu, ktorý realizuje sám alebo jehopríbuzný podnik, zneužiť komerčne citlivé informácie získané od cudzích osôb v súvislosti s poskytovaním alebo zjednávaním prístupu do sústavy.

KKaappiittoollaa VV

RRoozzkkľľúúččoovvaanniiee aa pprriieehhľľaaddnnoossťť úúččttoovvnnííccttvvaa

ČČlláánnookk 1122Členský štát alebo ním určený kompetentný orgán, včítane

orgánov určených k riešeniu sporov podľa odst. 2 čl. 21 a odst. 3čl. 23, je podľa čl. 13 oprávnený nahliadnuť do tých účtovplynárenských spoločností, ktoré potrebuje k plneniu svojichfunkcií. Členský štát alebo ním určený kompetentný orgán, včítane orgánov určených k riešeniu sporov, rešpektuje dôvernúpovahu obchodne citlivých informácií. Ak je to nevyhnutné k plne-niu funkcií kompetentných orgánov, môže členský štát zo zásady

utajenia urobiť výnimky.

ČČlláánnookk 11331. Členský štát príjme nevyhnutné opatrenia k zaisteniu

vedenia účtovníctva plynárenských podnikov v súlade s odst. 2 až 5 tohto článku.

2. Bez ohľadu na svoje vlastnícke vzťahy alebo právnu formumusia plynárenské podniky svoje ročné účtovné výkazyvypracovať, predložiť k auditu a publikovať v súlade s pravidlami tých zákonných noriem daného štátu, ktoré sa týkajú ročných účtovných výkazov spoločnosti s ručenýmobmedzením, prijatých podľa Smernice štvrtého zasadania Rady š. 78/660/EEC zo dňa 25. júla 1978 na základe čl. 54(3)(g) Zmluvy o ročných účtovných výkazoch niektorých typov spoločností.

Podniky, ktoré podľa zákona nie sú povinné ročné účtovnévýkazy publikovať, musia jeden z výtlačkov uchovávať vo svo-jom sídle k dispozícii verejnosti.

3. Integrované plynárenské podniky vo svojom vnútropodnikovom účtovníctve vedú účtovníctvo oddelene pre činnosti v oblasti prepravy, distribúcie a uskladňovania zemného plynu a kde je to účelné, tak isto konsolidované účtovníctvo neplynárenských činností a to tým spôsobom, ktorým by boli vedením účtovníctva povinné vtedy, kedy tieto činnosti realizovali jednotlivé samostatné podniky, s cieľom zabrániť diskriminácii, krížovým dotáciám a deformáciám v konkurencii. Vnútropodnikové účtovné výkazy musiazahŕňať súvahu a výkaz ziskov strát vypracované pre jednotlivé činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje čl. 16 a keď prístup do sús-tavy vychádza z jediného poplatku zahrňujúceho akoprepravu, tak aj distribúciu, je možné účtovné výkazy týchtodvoch činností - prepravy a distribúcie zlúčiť.

4. Podnik musí vo vnútropodnikovom účtovníctve konkretizovať pravidlá pre alokáciu aktív a pasív a nákladov a príjmov, aj pravidlá odpisovania, avšak bez ujmy pravidiel účtovníctva platných v danom štátne, ktoré pri vedení oddelených účtov podľa odst. 3 musia dodržiavať. Tietopravidlá je možné upraviť iba vo výnimočných prípadoch. Úpravy a zmeny musia byť uvedené a riadne odôvodnené.

5. V poznámkach k ročným účtovným výkazom sa uvedú všetkytransakcie určitej veľkosti, realizované s príbuznými podnikmi.

130

>>


doku

men

ty, l

egis

latív

a, s

mer

niceKKaappiittoollaa VVII

PPrrííssttuupp ddoo ssúússttaavvyy

ČČlláánnookk 1144K usporiadaniu prístupu do sústavy môže členský štát zvoliť jedenalebo obidva postupy uvedené v čl. 15 a 16. Oba postupy musiafungovať v súlade s kritériami objektivity, transparentnosti anediskriminácie.

ČČlláánnookk 11551. V prípade dohodnutého prístupu príjme členský štát

potrebné opatrenia k tomu, aby plynárenským podnikom a oprávneným odberateľom nachádzajúcim sa buď vo vnútriteritória pokrytého prepojenou sústavou alebo mimo neho umožnil dohodou prístup do sústavy tak, aby tieto subjekty vzájomne uzatvárali zmluvy na základe dobrovoľných komerčných dohôd. Zmluvné strany sú povinné prístup do sústavy dohadovať v dobrej viere.

2. Zmluvy na prístup do sústavy musia byť dohodnuté s príslušným plynárenským podnikom. Členský štát musí vyžadovať, aby do jedného roku od začiatku zavedenia tejto smernice a následne každý rok, plynárenské podniky publikovali hlavné obchodné podmienky pre využitie sústavy.

ČČlláánnookk 1166Členský štát, ktorý si zvolí postup regulovaného prístupu, musíprijať nevyhnutné opatrenia tak, aby plynárenským podnikom a oprávneným odberateľom nachádzajúcim sa buď vo vnútri ter-itória pokrytého prepojenou sústavou alebo mimo neho, poskytolprávo prístupu do sústavy na základe publikovaných sadziebalebo iných podmienok a povinností pre využitie sústavy. Totoprávo prístupu oprávnených odberateľov môže byť poskytnutétak, že im bude umožnené uzatvárať zmluvy na dodávku aj s inými, konkurenčnými plynárenskými podnikmi než s vlast-níkom alebo prevádzkovateľom sústavy alebo s jeho príbuznýmpodnikom.

ČČlláánnookk 11771. Plynárenské podniky môžu prístup do sústavy odmietnuť

na základe nedostatku kapacity alebo v prípadoch, kedy im prístup do sústavy zabránil v plnení povinností verejnej služby uvedených v odst. 2 čl. 3, ktoré im boli uložené alebo na základe vážnych ekonomických a finančných ťažkostí so zmluvami take-or-pay s ohľadom na kritéria a postupy čl. 25 a na alternatívu zvolenú členským štátom podľa odst. 1 tohto článku. Takéto odmietnutie musí byť riadnezdôvodnené.

2. Členský štát môže prijať opatrenia nevyhnutné k zaisteniu toho, aby plynárenský podnik odmietajúci prístup do sústavy na základe nedostatku kapacity alebo chýbajúceho pripojenia previedol nevyhnutné rozšírenie, ak je to hospodárne alebo ak je potencionálny odberateľochotný rozšírenie uhradiť. Za okolností, keď členský štát uplatňuje odst. 4 čl. 4, prijme tieto opatrenia členský štát.

ČČlláánnookk 11881. Členský štát musí konkretizovať, kto je oprávnený odberateľ,

t.j. tých odberateľov na svojom území, ktorí majú právnu spôsobilosť kontrahovať alebo nakupovať zemný plyn podľačl. 15 a 16, s tým, že musia byť zahrnutí všetci odberatelia podľa odst. 2 tohto článku.

2. Členský štát prijme opatrenia nevyhnutné k tomu, aby ako oprávnení odberatelia boli určení aspoň títo odberatelia:• výrobcovia elektrickej energie v tepelných elektrárňach

spaľujúcich plyn, a to bez ohľadu na ročnú spotrebu.Členský štát však môže za účelom ochrany vyváženosti svojho trhu s elektrickou energiou zaviesť prahovú hodnotu, ktorá nesmie prekročiť úroveň predpokladanú pre iných konečných odberateľov, pri ktorých sa oprávnenými odberateľmi stávajú výrobcovia kombinovanej tepelnej a elektrickej energie. Tieto prahové hodnoty musia byť oznámené Komisii;

• ďalší koneční odberatelia, ktorých ročná spotreba na každom odberom mieste je vyššia než 25 miliónov m3

plynu.

3. Členský štát zabezpečí, aby definícia oprávneného odberateľa uvedená v odst. 1 viedla k otvoreniu sa trhu v rozsahu aspoň 20 percent celkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu plynu.

4. Percentuálna hodnota uvedená v odst. 3 sa zvýši

na 28 percent celkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu plynom päť rokov potom, keď táto smernica vstupuje do platnosti a na 33 percent celkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu plynu desať rokov potom, keď táto smernica vstupuje do platnosti.

5. V prípade, že definícia oprávneného odberateľa podľa odst. 1 povedie k otvoreniu sa trhu v rozsahu viac než 30 percentcelkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu s plynom, môže dotknutý členský štát definíciu oprávneného odberateľa upraviť tak, aby sa otvorenie trhu zredukovalo na najmenej 30 percent celkovej ročnej spotreby na celoštátnom trhu s plynom. Členský štát musí definíciu oprávneného odberateľa upraviť spôsobom vyváženým,nedávajúcim možnosť vzniku konkrétneho znevýhodnenia u niektorých typov alebo kategórií oprávnených odberateľov, avšak s ohľadom na jestvujúce tržné štruktúry.

6. K zabezpečeniu stále väčšieho otvárania sa trhu zemnéhoplynu po dobu 10 rokov príjme členský štát tieto opatrenia:• Za 5 rokov odo dňa, keď táto smernica vstúpi

do platnosti, musí byť prahová hodnota uvedená v druhejodrážke odst. 2 pre oprávnených odberateľov - s výnimkou výrobcov elektrickej energie v elektrárňachspaľujúcich plyn - zredukovaná na každom jeho odbernom mieste na 15 miliónov m3 ročne a za 10 rokovodo dňa, keď táto smernica vstúpi do platnosti, zredukovaná na každom odbernom mieste na 5 miliónovm3 ročne.

• Percentuálna hodnota uvedená v odst. 5 sa zvýši na 38 percent celkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu s plynom za 5 rokov odo dňa, keď táto smernica vstúpi do platnosti a na 43 percentcelkovej ročnej spotreby plynu na celoštátnom trhu s plynom mu za 10 rokov odo dňa, keď táto smernicavstúpi do platnosti.

7. Na novovznikajúce trhy sa ustanovenia tohto článku o postupnom otváraní sa trhu začnú vzťahovať odo dňa, keď uplynie obdobie derogácie podľa čl. 26(2).

8. Distribučné podniky, pokiaľ už neboli konkretizované ako oprávnení odberatelia podľa odst. 1, budú mať právnuspôsobilosť kontrahovať zemný plyn v súlade s čl. 15 a 16 v tom objeme, ktorý spotrebujú ich odberatelia označení ako oprávnení odberatelia v rámci distribučnej sústavy daného distribučného podniku, s cieľom zabezpečiť zásobovanie týchto odberateľov.

9. Členské štáty každoročne do 31.1. zverejnia kritéria pre definovanie oprávneného odberateľa podľa odst. 1. Tieto informácie spolu so všetkými ostatnými náležitýmiinformáciami k preukázaniu plnenia ustanovenia tohtočlánku o otváraní sa trhu musia byť zaslané Komisii, ktorá ich zverejní v zbierke Official Journal of The EuropeanCommunities. Komisia môže členský štát vyzvať, aby tieto svoje špecifikácie upravil v prípade, že kladúprekážky správnemu uplatňovaniu tejto smernice v súvislosti s bezchybným fungovaním vnútorného trhu zemného plynu.Ak členský štát nesplní túto výzvu do troch mesiacov, budúdefinitívne rozhodnutia prijaté v súlade s postupom uvedeným v čl. 2 Rozhodnutia Rady č. 87/373/EEC zo dňa 13.7.1987, v ktorom sú stanovené postupy pre uplatňovanie Komisiou zverených realizačných právomocí10.

ČČlláánnookk 11991. K zamedzeniu nevyváženého otvárania sa plynárenského

trhu v priebehu obdobia, ktoré je uvedené v čl. 28,a) nesmú byť zakázané zmluvy na dodávky plynu podľa

ustanovenia čl. 15, 16 a 17 s oprávneným odberateľom v sústave iného členského štátu, ak je tento odberateľ považovaný za oprávneného v oboch dotknutých sústavách.

b) môže Komisia v prípadoch, keď dôjde k odmietnutiu transakcií uvedených v odst. (a) z dôvodu oprávnenosti odberateľa iba v jednej sústave, odmietajúcu stranu s ohľadom na situáciu na trhu a na spoločný záujem zaviazať, aby vyžiadanú dodávku plynu realizovala na žiadosť členského štátu, v ktorom je oprávnený odberateľ umiestnený.

2. Zároveň s postupom a časovým rozvrhom uvedeným v čl. 28,ale najneskôr po uplynutí jednej polovice obdobia uvedeného v tom istom článku, Komisia posúdi uplatňovanie odst. 1(b) tohto článku a to na základe vývojana trhu, pritom berie do úvahy spoločný záujem. Komisia túto situáciu vyhodnotí a o prípadné nevyváženosti otvárania sa plynárenského trhu podá s ohľadom na odst. 1(b) správu.

ČČlláánnookk 22001. Členský štát príjme nevyhnutné opatrenia umožňujúce

• plynárenským podnikom založeným na jeho území zásobovať odberateľov určených v čl. 18 tejto smernice priamym plynovodom,

• aby každý takýto oprávnený odberateľ na jeho území bol zásobovaný od plynárenských spoločností priamymplynovodom.

2. Za okolností, keď je k výstavbe alebo prevádzke priameho plynovodu nevyhnutná autorizácia (napr. v podobe licencie,povolenia, koncesie, súhlasu alebo schválenia), stanovíčlenský štát alebo im určený kompetenčný orgán kritéria pre udelenie autorizácie na výstavbu alebo prevádzkutakýchto plynovodov na svojom území. Tieto kritéria musiabyť objektívne, transparentné a nediskriminačné.

3. Členský štát môže udelenie autorizácie k výstavbe priameho plynovodu podmieniť buď odmietnutím prístupu do sústavy

podľa čl. 17 alebo zahájením riadenia k urovnaniu sporupodľa čl. 21.

ČČlláánnookk 22111. Členský štát zabezpečí, aby strany vyjednávali o prístupe

do sústavy v dobrej vôli a by žiadna strana nezneužila svojepostavenie k tomu, aby zabránila úspešnému výsledkuakých rokovaní.

2. Členský štát určí nezávislý kompetentný orgán, ktorý spory súvisiace s vyššie uvedeným vyjednávaním urýchlene vyrieši. Tento orgán rieši iba spory týkajúce sa vyjednávania a odmietnutia prístupu v rozsahu tejto smernice.Kompetentný orgán svoje závery predloží bez odkladu alebopokiaľ možno do 12 týždňov od predloženia sporu. Hľadanie opory u tohto orgánu nie je na ujmu uplatnenia apelačného práva podľa právneho poriadku Spoločenstva.

3. V prípade medzinárodných sporov má pôsobnosť k ich riešeniu ten orgán, do ktorého pôsobnosti riešiť spory spadá sústava toho plynárenského podniku, ktorý odmieta jeho využitie alebo prístup do nej. Tam, kde v prípade medzinárodných sporov spadá sústava do pôsobnosti viacerých orgánov, tieto príslušné orgány navzájom konzultujú, s cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanieustanovenia tejto smernice.

ČČlláánnookk 2222Členské štáty vytvoria účelné a efektívne mechanizmy k regulácii,riadeniu a transparentnosti tak, aby zabránili zneužitiu dominant-ného postavenia, najmä na úkor spotrebiteľov a bezohľadnémulúpežnému chovaniu. Tieto mechanizmy musia rešpektovaťustanovenie Zmluvy, najmä jeho čl. 86.

ČČlláánnookk 22331. Členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby plynárenským

podnikom a odberateľom, ktorí sa podľa čl. 18 musia sťažoprávnenými, nech sa nachádzajú kdekoľvek, umožnil získaťprístup k ťažobným plynovodným sieťam, včítane tých zariadení, ktoré poskytujú technické služby spojené s týmtopostupom, v súlade s týmto článkom, s výnimkou tých častítakých sietí a zariadení, ktoré sa využívajú k miestnejťažobnej prevádzke na tom mieste náleziska, kde je plynťažší. Tieto opatrenia musia byť Komisii oznámené v súlade s ustanoveniami čl. 29.

2. Prístup podľa odst. 1 musí poskytovať spôsob určený členským štátom v súlade s príslušnými právnymi nástrojmi. Členský štát uplatní ciele spravodlivého a otvoreného prístupu, ktorým sa dosiahne konkurenčný trh zemnéhoplynu a zabráni zneužitiu dominantného postavenia. Berie sa do úvahy bezpečnosť a pravidelnosť dodávok, kapacita,ktorá je k dispozícii alebo je možné dať ju k dispozícii a ochranu životného prostredia a môže rešpektovať tieto potreby:a) odmietnuť prístup tam, kde existuje nezlučiteľnosť

technických špecifikácií, ktorú nie je možné primerane prekonať,

b) vyhnúť sa ťažkostiam, ktoré nie je možné primeraneprekonať a ktoré by mohli ohroziť efektívnu súčasnú aj budúcu ťažbu uhľovodíkov, vrátane ťažby z nálezíšť s iba okrajovou ekonomickou životaschopnosťou,

c) rešpektovať riadne opodstatnené primerané potrebyvlastníka alebo prevádzkovateľa ťažobnej plynovodnej siete, transportovať a spracovávať plyn a záujmyvšetkých ďalších užívateľov ťažobnej plynovodnej sietealebo príslušných spracovateľských a manipulačnýchzariadení, ktoré by tým mohli byť postihnuté,

d) uplatňovať vlastné zákony a administratívne postupy - v súlade s právnym radom Spoločenstva - pri udeľovaní

131

<<


autorizácie na ťažbu alebo výstavbu a rozvoj realizované v oblasti upstream.

3. Členský štát zabezpečí existenciu postupov k riešeniu sporov, včítane nezávislého orgánu s prístupom ku všetkým smerodatným informáciám, aby umožnil urýchlené riešenie sporov týkajúcich sa prístupu k ťažobným plynovodným sieťam. Pritom berie do úvahy kritéria uvedené v odst. 2 a počet strán, ktoré by mohli byť zapojené do vyjednávania o prístupe k takýmto sieťam.

4. V prípade medzinárodných sporov sa uplatnia postupy riešenia sporu platné pre ten členský štát, do ktorého pôsobnosti spadá ťažobná plynovodná sieť odmietajúca prístup. Tam, kde v prípade medzinárodných sporov spadá sústava do pôsobnosti viac členských štátov, dotknuté členské štáty navzájom konzultujú s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie ustanovenia tejto smernice.

KKaappiittoollaa VVIIII

ZZáávveerreeččnnéé uussttaannoovviiaa

ČČlláánnookk 22441. V prípade náhlej krízy na energetickom trhu alebo tam,

kde dôjde k ohrozeniu fyzickej bezpečnosti, osôb, prístrojov a zariadení alebo integrity sústavy, môže členský štát dočasne prijať nevyhnutné ochranné opatrenia.

2. Tieto opatrenia môžu vo fungovaní vnútorného trhu spôsobiťiba to najmenšie narušenie a ich rozsah nesmie byť väčší, než je k náprave náhle vzniknutých ťažkostí nevyhnutné.

3. Dotknutý členský štát o týchto opatreniach bezodkladne upovedomí ostatné členské štáty a Komisiu, ktorá môže rozhodnúť, aby tento členský štát také opatrenia upravil alebo zrušil vtedy, keď deformujú konkurenciu a negatívne ovplyvňujú obchod spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

ČČlláánnookk 22551. Ak sa stretne plynárenský podnik v dôsledku realizácie tejto

smernice - alebo uvažuje, že by sa stretol - so závažnými hospodárskymi a finančnými ťažkosťami vyplývajúcimi z jeho záväzku take-or-pay prijatého v nejakej zmluve (zmluvách)na nákup plynu, môže sa obrátiť na príslušný členský štátalebo im určený kompetentný orgán so žiadosťou o dočasnúdegoráciu článku 15, popr. 16. Podľa rozhodnutia členskéhoštátu so žiadosťou predkladajú prípad od prípadu buď predodmietnutím prístupu do sústavy alebo po ňom. Členská štátmôže tak isto poskytnúť plynárenskému podniku možnosťvoľby, ak žiadosť predloží pred odmietnutím prístupu do sústavy alebo po ňom. Tam, kde prístup odmietneplynárenský podnik, musí byť žiadosť predložená bezodkladne. Žiadosť musí byť doložená všetkými relevantnými informáciami o povahe a rozsahu problému a popisom úsilia, ktoré bolo plynárenským podnikom k riešeniu problémov vynaložené.

Ak nie sú k dispozícii alternatívne riešenia a s ohľadom na ustanovenie odst. 3, môže sa členský štát alebo ním určený kompetentný orgán rozhodnúť dorogáciu udeliť.

2. Členský štát alebo ním určený kompetentný orgán musísvoje rozhodnutie o udelení derogácie Komisiibezprostredne oznámiť, včítane všetkých relevantných informácií týkajúcich sa derogácie. Tieto informácie môžubyť Komisii predložené v súhrnnej podobe, ktorá Komisiiumožní dospieť k serióznemu rozhodnutiu. Do štyrochtýždňov od obdržania tohto oznámenia môže Komisiapožiadať, aby daný členský štát alebo ním určený kompetentný orgán rozhodnutie o udelení derogácie upravilalebo stiahol. Pokiaľ členský štát alebo určený kompetentnýorgán tieto požiadavky do štyroch týždňov nesplní, budeurýchlene prijaté definitívne rozhodnutie v súlade s postupom čl. 2 rozhodnutie č. 87/373/EEC.

Komisia musí zachovávať dôvernosť komerčne citlivýchinformácií.

3. Pri rozhodovaní o derogácii podľa odst. 1 berie členský štát,resp. určený kompetentný orgán a Komisia do úvahy najprvtieto kritéria:a) cieľ dosiahnúť konkurenčný plynárenský trh,b) potrebu plniť povinnosti verejnej služby a zabezpečiť

bezpečnosť dodávok,c) postavenie daného plynárenského podniku

na plynárenskom trhu a skutočný stav konkurencie

na tomto trhu,d) závažnosť hospodárskych a finančných ťažkostí, ktorým

plynárenský podnik a prepravný podnik alebo oprávneníodberatelia čelia,

e) dátum podpisu a podmienky dotknutej zmluvy (zmlúv),vrátane rozsahu, v ktorom sa pamätá na zmeny na trhu,

f) úsilie vynaložené k nájdeniu riešenia problému,g) rozsah, v ktorom v dobe akceptovania príslušných

záväzkov take-or-pay mohol podnik primerane s ohľadomna ustanovenie tejto smernice predpokladať, že pravdepodobne vzniknú vážne problémy,

h) stupeň prepojenia danej sústavy s inými sústavami a stupeň vzájomnej prevádzkyschopnosti týchto sústav,

i) vplyv, ktorý by malo udelenie derogácie na správneuplatňovanie tejto smernice v súvislosti s bezchybnýmfungovaním vnútorného trhu zemného plynu.

Rozhodnutie o žiadosti o derogácii týkajúcej sa zmlúv take-or-pay uzatvorených v dobe pred vstupom tejto smernice doplatnosti by nemalo viesť k situácii, v ktorej nie je možnénájsť ekonomicky zhodné alternatívne odbytisko. V žiadnomprípade sa však za závažné ťažkosti nepovažujú tie prípady,keď predaj zemného plynu neklesne pod úroveň záruk min-imálneho odberu obsiahnutých v zmluve na nákup plynutypu take-or-pay, ani prípady, keď je možné túto zmluvu nanákup plynu typu take-or-pay upraviť alebo keď je plynáren-ské podnik schopný nájsť alternatívne odbytisko.

4. Plynárenské podniky, ktorým nebola priznaná derogácia podľa odst. 1, nesmie odmietnuť ani pokračovať v odmietaníprístupu do sústavy kvôli záväzkom take-or-pay prijatým v zmluvách na nákup plynu. Členské štáty zabezpečia, aby boli rešpektované príslušné ustanovenia kap. VI tejtosmernice.

5. Každá derogácia udelená na základe vyššie uvedenýchustanovení musí byť riadne zdôvodnená. Komisiarozhodnutie zverejní v zbierke Official Journal of the European Communities.

6. Komisia do 5 rokov odo dňá, keď táto smernica vstúpi do platnosti, predloží kontrolnú správu o skúsenostiach s uplatňovaním tohto článku tak, aby Rade a Európskemuparlamentu umožnila behom nasledujúceho obdobia zvážiťpotrebu úpravy tohto článku.

ČČlláánnookk 22661. Členské štáty, ktoré nie sú priamo napojené na prepojenú

sústavu iného členského štátu a ktoré majú iba jednéhohlavného väčšieho dodávateľa, môžu uznať za neplatné čl. 4,čl. 18 odst. 1, 2, 3, 4, 6 a podr. i čl. 20 tejto smernice. Za hlavného dodávateľa sa považuje dodávateľ s viac ako 75% podielom na trhu. Účinnosť takej derogácie automaticky uplynie v okamihu, keď aspoň jedna z týchtopodmienok prestane platiť. Komisia musí byť oboznámená o každej takejto derogácii.

2. Členský štát kvalifikujúci sa ako vznikajúci trh, ktorý by bol z dôvodu realizácie tejto smernice vystavený podstatnýmproblémom, nesúvisiacim však so zmluvnými záväzkamitake-or-pay podľa čl. 25, môže uznať za neplatné čl. 4, čl. 18 odst. 1, 2, 3, 4, 6 a popr. i čl. 20 tejto smernice. Účinnosťtakej derogácie automaticky uplynie v okamihu, keď pominiekvalifikácia členského štátu ako vznikajúceho trhu. Komisiamusí byť oboznámená o každej takejto derogácii.

3. Tam, kde by realizácia tejto smernice spôsobila podstatné problémy v nejakej zemepisne obmedzenej oblasti členského štátu, najskôr v súvislosti s budovaním prepravnejinfraštruktúry a s ohľadom na podporu investícií, môžu členské štáty požiadať Komisiu o dočasné zrušenie platnosti čl. 4, čl. 18 odst. 1, 2, 3, 4, 6 a popr. i čl. 20 tejto smernice z dôvodu budovania v tejto oblasti.

4. Komisia môže derogáciu podľa odst. 3 udeliť. Pritom berie do úvahy najprv tieto kritériá:• potrebu investícií do infraštruktúry, ich prevádzky, aby

nebol v podmienkach konkurenčného trhu ekonomický,• výšku potrebných investícií a predpokladanú dobu ich

návratnosti,• veľkosť a vyspelosť plynárenskej sústavy v danej oblasti,• perspektívy daného plynárenského trhu,• zemepisnú veľkosť a charakteristiky danej oblasti alebo

regiónu,• spoločensko-hospodárske a demografické faktory.

Derogácia môže byť udelená iba vtedy, ak v danej oblasti nie jezavedená plynárenská infraštruktúra alebo je zavedená po dobukratšiu než 10 rokov. Platnosť dočasnej derogácie nesmie byťdlhšia ako 10 rokov od prvej dodávky plynu do tejto oblasti.

5. Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa odst. 4 informuje členské štáty o žiadostiach podaných na základe odst. 3, rešpektujúc pritom aspekt utajenia. Toto rozhodnutie aj derogácia uvedené v odst. 1 a 2 sa zverejnia v zbierkeOfficial Journal of the European Communities.

ČČlláánnookk 2277Komisia pre uplatňovanie tejto smernice posúdi a predloží správuo skúsenostiach fungovania vnútorného trhu zemného plynu, o realizácii všeobecných pravidiel uvedených v čl. 3 tak, aby Radea Európskemu parlamentu umožnila vo svetle získanýchskúseností v príslušnej dobe zvážiť možnosť prijatia ustanoveniao ďalšom zlepšení vnútorného trhu zemného plynu, ktorá by nadobudla účinnosť z a10 rokov odo dňa, keď táto smernicavstúpi do platnosti.

ČČlláánnookk 2299Členské štáty uvedú do platnosti zákony, predpisy a administratívne opatrenia nevyhnutné k zabezpečeniu súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od dátumu uvedeného v čl. 30. O tomto kroku Komisiu bezodkladne obozná-mi. Pri prijatí vyššie uvedených predpisov a opatrení v nich uvedených členské štáty musia uviesť odvolanie na túto smernicu. Taká zmienka môže byť prípadne uvedená v súvislostis ich úradným zverejnením. Spôsob, akým sa zmienka aleboodvolanie má učiniť, si stanoví členský štát.

ČČlláánnookk 3300Táto smernica vstúpi do platnosti dvadsiaty deň odo dňa zverej-nenia v zbierke Official Journal of the European Communities.

ČČlláánnookk 3311Táto smernica je určená členským štátom.

V Luxemburgu, dňa 22. júna 1998Za Európsky parlament Za Európsku radu

predseda predsedaJ.M. Gil-Robles J. Cunningham

POZNÁMKY

1) OJC 65, 14.3.1992, str. 14 a OJC 123, 4.5.1994, str. 262) OJC 73, 15.3.93, str. 31 a OJC 195, 18.7.1994, str. 823) Vyjadrenie Európskeho parlamentu zo dňa 17.11.1993

(OJC 329, 6.12.93, str. 182), spoločného stanoviska Radyč. 17/89 zo dňa 12.2.1998 (OJC 91, 26.3.1998, str. 46) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo dňa 30.4.1998 (OJC 152, 18.5.1998). Rozhodnutie Rady zo dňa 11.5.1998.

4) OJL 147, 12.6.1991, str. 37 Smernica novelizovaná smernicou 95/49/EC (OJL 233, 30.9.1995, str. 86).

5) OJL 185, 17.7.1990, str. 16. Smernica novalizovaná Aktom o pristúpení z r. 1994.

6) OJL 161, 29.6.1996, str. 147. Rozhodnutie novelizovanérozhodnutím č. 1047/97/EC (OJL 152, 11.6.1997, str. 12).

7) OJL 193, 18.7.1983, str. 1 Smernica novelizovaná Aktom o pristúpení z r. 1994.

8) OJL 109, 26.4.1983, str. 8 Smernica novelizovaná smernicou 96/139EC (OJL 32, 10.2.1996, str. 31).

9) OJL 222, 14.8.1978, str. 11. Smernica novelizovaná smernicou 94/8/EC (OJL 82, 25.3.1994, str. 33).

10) OJL 197, 18.7.1987, str. 33

Slovenský preklad smernice uverejnenej v Official Journal of theEuropean Comumunities. Vyšlo ako zvláštna príloha časopisuSlovgas č. 6/1998.

132

>>


133

AAddrree

ssáárr

33QQ SSEERRVVIICCEE ssppooll.. ss rr..oo..Hollého 59, 010 08 Žilinawww.trikve.sk

AABBBB KKoommppoonneennttyy,, ss..rr..oo..Magnezitárska 11, 043 05 Košicewww.abb.com

AALLCCAATTEELL SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss..Prievozská 6/A, 821 09 Bratislavawww.alcatel.sk

AALLSSTTOOMM PPoowweerr SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Kukuričná 8, 831 03 Bratislava 3www.alstom.com

AALLSSTTOOMM TT&&DD,, ssppooll.. ss rr..oo..Leškova 10, 811 04 Bratislavawww.alstom.com

AALLTTRROONN SSKK,, ssppooll.. ss rr..oo..Tomanova 72, 831 07 Bratislava 3www.altron.sk

AAMMII ssppooll.. ss rr..oo..Považská 16, 940 67 Nové Zámkywww.ami.sk

BBaaRRoo,, ss..rr..oo..Devínska cesta 28, 900 31 Stupavawww.baro.sk

BBeennnniinngg SSlloovveennsskkoo ss..rr..oo..Kukuričná 17, 831 03 Bratislavawww.benning.sk

BBlluummeennbbeecckkeerr SSlloovvaakkiiaa ss..rr..oo..Pezinská 1098, 901 01 Malackywww.blumenbecker.sk

CCSSAA&&EEBBOO ssppooll.. ss rr..oo.. TTrrnnaavvaaJána Bottu 2, 917 01 Trnavawww.csaebo.sk

ČČaassooppiiss EEEEIlkovičova 3, 812 19 Bratislava 1www.eecas.sk

DDaallkkiiaa aa..ss..Mokrohájska 6, 841 05 Bratislavawww.dalkia.sk

DDaammoovvoo SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Westend TowerDúbravská cesta 2, 841 04 Bratislavawww.damovo.sk

DDeeccoomm SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Jána Bottu 2, 917 01 Trnavawww.decom.sk

EECCOOXX ss..rr..oo..Cintorinska 2/547, 931 01 Samorinwww.ecox.sk

EEGGÚÚ -- VVýýsskkuummnnýý úússttaavv eenneerrggeettiicckkýý,,ss..rr..oo.. Kominárska 2,4; 832 03 Bratislavawww.egu.sk

EEKKOOIILL aa..ss..Hríbová 18, 821 05 Bratislavawww.ekoil.sk

EELL--IINNŠŠPriemyselná 2, 917 01 Trnavawww.el-ins.sk

EEllbbaa aa..ss..ČSA 264/58, 967 01 Kremnicawww.elba.sk

EELLEEKKTTRROOVVOODD HHOOLLDDIINNGG,, aa.. ss..Čulenova 5, 816 46 Bratislava 1www.elektrovod.sk

EELLVV PPRROODDUUKKTT,, aa..ss..Nitrianska 3, 903 12 Senecwww.elv.sk

EEnneerrggeettiicckkéé cceennttrruumm BBrraattiissllaavvaaBajkalská 27, 821 01 Bratislavawww.ecb.sk

EEnneerrggoopprroojjeekktt,, ssppooll.. ss rr..oo..Tomášikova 32, 821 01 Bratislavawww.energoprojekt.sk

EEnneerrggoopprroojjeekktt SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss..Miletičova 5, 821 08 Bratislavawww.netax.sk/energoprojekt/

EEnneerrggootteell,, aa..ss..Šumavská 38, 821 08 Bratislavawww.energotel.sk

EEZZ -- EElleekkttrroossyyssttéémmyy,, aa..ss..Ružová dolina 10, 824 77 Bratislava 26www.ez.sk

FFaakkuullttaa eelleekkttrrootteecchhnniikkyy aa iinnffoorrmmaattiikkyySSlloovveennsskkáá tteecchhnniicckkáá uunniivveerrzziittaaIlkovičova 3, 812 19 Bratislavawww.elf.stuba.sk

GGEENNEERRII SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Nádražná 1911, 901 01 Malackywww.generi.cz

HHAASSMMAA,, ssppooll.. ss rr..oo..Hornádska 1, 053 42 Krompachywww.hasma.sk

HHeewwlleetttt--PPaacckkaarrdd SSlloovvaakkiiaa,, ss..rr..oo..Miletičova 23, P.O.Box 29, 825 09 Bratislavawww.hp.sk

CChhllaaddiiaaccee vveežťee BBoohhuunniiccee,, ss..rr..oo..919 30 Jaslovské Bohunice 171www.chvb.sk

KKŕŕiižťííkk,, aa..ss..Solivarská 1/A, 080 01 Prešovwww.krizik.sk

KKOOPPOOSS SSLLOOVVAAKKIIAA,, ss..rr..oo..Rešetkova 9, 831 03 Bratislavawww.kopos.sk

LLIIVV EElleekkttrraa ss..rr..oo..Sienkiewiczova 1, 811 09 Bratislavawww.livelektra.sk

LLooggiiccaa ss..rr..oo..,, oorrggaanniizzaaččnnáá zzlloožťkkaaLazaretská 12, 811 08 Bratislava 1www.logica.sk

134

>>


www.trikve.sk

www.abb.com

www.alcatel.sk

www.alstom.com

www.alstom.com

www.altron.sk

www.ami.sk

www.baro.sk

www.benning.sk

www.blumenbecker.sk

www.csaebo.sk

www.eecas.sk

www.dalkia.sk

www.damovo.sk

www.decom.sk

www.ecox.sk

www.egu.sk

www.ekoil.sk

www.el-ins.sk

www.elba.sk

www.elektrovod.sk

www.elv.sk

www.ecb.sk

www.energoprojekt.sk

www.netax.sk/energoprojekt

www.energotel.sk

www.ez.sk

www.elf.stuba.sk

www.generi.cz

www.hasma.sk

www.hp.sk

www.chvb.sk

www.krizik.sk

www.kopos.sk

www.livelektra.sk

www.logica.sk

adre

sár

MMIICCRROONNIIXX ss..rr..oo..ul.ČSA 4, 974 01 Banská BystricaKošická 6, 821 09 Bratislavawww.micronix.sk

MMooeelllleerr EElleeccttrriicc ss..rr..oo..Kopčianska 22, 851 01 Bratislavawww.moeller.sk

MMoovvyyss aa..ss.. Piesočná 7, 821 04 Bratislavawww.movys.sk

MMUURRAATT,, aa..ss..Bratislavská cesta 87, 902 01 Pezinokwww.murat.sk

NNaaffttaa aa..ss.. GGbbeellyyNaftárska 965, 908 45 Gbelywww.naftagbely.sk

OOEEZZ SSlloovvaakkiiaa,, ssppooll.. ss rr..oo..Rybničná ul. 36/c, 831 07 Bratislavawww.oez.sk

OOSSRRAAMM SSlloovvaakkiiaa,, aa..ss..Komárňanská cesta 7, 940 93 Nové Zámkywww.osram.sk

PPaarrooppllyynnoovvýý ccyykklluuss aa..ss..Magnetová 12, 831 04 Bratislava 3

PPhhooeenniixx ZZeeppppeelliinn,, ssppooll.. ss rr..oo..Partizánska cesta 89, 974 01 Banská Bystricawww.cat.sk

PPoozzaaggaass,, aa..ss..Malé námestie 1, 901 01 Malacky

RReeaakkttoorrtteesstt ss..rr..oo..ul. Jána Bottu 2, 917 00 Trnava www.reaktortest.sk

RREELLKKOO ss..rr..oo..Račianska 75, P.O.BOX 95, 830 08 Bratislavawww.relko.sk

RRIITTTTAALL ss..rr..oo..Plynárenská 1, 821 09 Bratislavawww.rittalsro.sk

SSAATT SSyyssttéémmyy aauuttoommaattiizzaaččnneejj tteecchhnniikkyy,, ss..rr..oo..Kominárska 1, 831 04 Bratislava 3www.sat-automation.sk

SSeemmiikkrroonn ss..rr..oo..Šteruská 3, 922 03 Vrbovéwww.semikron.sk

SScchhrraacckk EEnneerrggiieetteecchhnniikk ss..rr..oo..Langsfeldova 2, 036 01 Martinwww.schrack.com, www.schrack.sk

SSiieemmeennss,, ss..rr..oo..Prenos a rozvod elektrickej energieVýroba energie (PTD/PG)Stromová 9, P.O. BOX 96, 837 96Bratislavawww.siemens.sk/energetika

SSlloovveenneerrggoo aa..ss..Miletičova 5, 824 84 BratislavaPalackého 14, 040 11 Košicewww.slovenergo.sk

SSlloovveennsskkáá eenneerrggeettiicckkáá aaggeennttúúrraaBajkalská 27, 827 99 Bratislava 27www.sea.gov.sk

SSlloovveennsskkéé eelleekkttrráárrnnee aa..ss..Hraničná 12, 827 36 Bratislava 212www.seas.sk

SSEE aa..ss.. AAttóómmoovvéé eelleekkttrráárrnneeBohunice, o.z.919 31 Jaslovské Bohunicewww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, VVyyrraaďďoovvaanniiee jjaaddrroovvooeenneerrggee--ttiicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí,, zzaaoobbcchhááddzzaanniiee ss rrááddiiooaakkttíívvnnyymmii ooddppaaddmmii aa vvyyhhoorreennýýmm ppaalliivvoomm,, oo..zz..919 31 Jaslovské Bohunicewww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, AAttóómmoovvéé eelleekkttrráárrnneeMochovce, o.z.935 39 Mochovcewww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, 33.. aa 44.. bbllookk eelleekkttrráárrnneeMochovce, o.z.935 39 Mochovcewww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, VVooddnnéé eelleekkttrráárrnnee,, oo..zz..Soblahovská 2, 911 69 Trenčínwww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, EElleekkttrráárrnnee VVoojjaannyy,, oo..zz..076 73 Vojanywww.seas.sk

SSEE aa..ss..,, EElleekkttrráárrnnee NNoovváákkyy,, oo..zz..972 43 Zemianske Kostoľanywww.seas.sk

SSEE,, aa..ss..,, ooddbboorr EEnneerrggeettiicckkééhhooppoorraaddeennssttvvaaDDoomm eenneerrggeettiicckkééhhoo ppoorraaddeennssttvvaaMiletičova 5, 821 08 Bratislavawww.enpose.sk

SSlloovveennsskkáá eelleekkttrriizzaaččnnáá pprreennoossoovváássúússttaavvaa aa..ss..Miletičova 5, 824 84 Bratislavawww.sepsas.sk

SSlloovveennsskkéé jjaaddrroovvéé ffóórruummJána Bottu 2, 917 00 Trnavawww.sjforum.sk

SSlloovveennsskkýý ppllyynnáárreennsskkýý aa nnaaffttoovvýý zzvvääzzsídlo: Mlynské nivy 44/a, 825 11Bratislavasekretariát: Pribinova 23, 810 11Bratislava 111, P.O.Box 2www.spnz.sk

SSlloovveennsskkýý ppllyynnáárreennsskkýý pprriieemmyysseell,,aa..ss..Mlynské nivy 44/a, 825 11Bratislavawww.spp.sk

SSlloovveennsskkýý vvýýbboorr WWoorrlldd EEnneerrggyyCCoouunncciillIlkovičova 3, 812 19 Bratislavahttp://feise.elf.stuba.sk/INFELEN/Co_je/WEC_SK1.shtmlwww.sea.gov.sk/Kontakty/Slov_vyb_WEC.htm

SSlloovveennsskkýý eelleekkttrrootteecchhnniicckkýý zzvvääzzRadlinského 28, 811 07 Bratislava 1

SSppoollookk aabbssoollvveennttoovv aa pprriiaatteeľľoovv FFEEIISSTTUU ((EEFF SSVVŠŠTT))Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava 1www.elf.stuba.sk/spolok/

SSttrreeddoosslloovveennsskkáá eenneerrggeettiikkaa,, aa..ss..Ulica republiky 5, 010 47 Žilinawww.sse.sk

135

<<


www.micronix.sk

www.moeller.sk

www.movys.sk

www.murat.sk

www.naftagbely.sk

www.oez.sk

www.osram.sk

www.cat.sk

www.reaktortest.sk

www.relko.sk

www.rittalsro.sk

www.sat-automation.sk

www.semikron.sk

www.schrack.com

www.schrack.sk

www.siemens.sk/energetika

www.slovenergo.sk

www.sea.gov.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.seas.sk

www.enpose.sk

www.sepsas.sk

www.sjforum.sk

www.spnz.sk

www.spp.sk

http://feise.elf.stuba.sk/INFELEN/Co_je/WEC_SK1.shtml

www.sea.gov.sk/Kontakty/Slov_vyb_WEC.htm

www.elf.stuba.sk/spolok

www.sse.sk

SSYYSSTTEEMMOOTTRROONNIICC,, ssppooll.. ss rr.. oo..Hybešova 38, 602 00 Brnowww.systemotronic.cz

ŠŠKKOODDAA,, SSLLOOVVAAKKIIAA,, ss..rr..oo..Hornopotočná 4, 917 00 Trnavawww.skodasl.sk

TTeeccttrraa ss..rr..oo.. Pod amfiteátrom 7, Poštový priečinok 163, 934 01 Levicewww.tectra.sk

TTeecchhRReegg,, ss..rr..oo.. Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenecwww.techreg.sk

TTeepplláárreennsskkéé zzddrruužťeenniiee nnaa SSlloovveennsskkuuČulenova 6, 816 47 Bratislava 1www.tzs.szm.sk

TTeepplláárreeňň KKooššiiccee,, aa..ss..Teplárenská 3,042 92 Košice

TTEESSLLAA LLiippttoovvsskkýý HHrrááddookk aa..ss..Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádokwww.teslalh.sk

TTrraaccoonn SSlloovvaakkiiaa,, ss.. rr.. oo..Rozmarínová 10, 945 01 Komárnowww.tracon.sk

TTrriiccoommKollárova 5, 903 01 Senecwww.tricom.sk

ÚÚrraadd jjaaddrroovvééhhoo ddoozzoorruu SSlloovveennsskkeejjrreeppuubblliikkyyBajkalská 27, 827 99 Bratislava 27www.ujd.gov.sk

ÚÚrraadd pprree rreegguulláácciiuu ssiieeťťoovvýýcchh ooddvveettvvííBajkalská 27, 827 99 Bratislava 27www.urso.gov.sk

VVoonnsscchh,, ss..rr..oo..Budovateľská 13, 977 03 Breznowww.vonsch.sk

VVÚÚJJEE,, aa..ss..Okružná 5, 918 64 Trnavawww.vuje.sk

VVýýcchhooddoosslloovveennsskkáá eenneerrggeettiikkaa,, aa..ss..Mlynská 31, 042 91 Košicewww.vse.sk

WWhhiirrllppooooll SSlloovvaakkiiaa,, ssppooll.. ss rr..oo.. Jašíkova 2, P.O.Box 23, 820 09 Bratislava 29 www.whirlpool.sk

ZZááppaaddoosslloovveennsskkáá eenneerrggeettiikkaa,, aa..ss..Čulenova 6, 816 47 Bratislavawww.zse.sk

ZZvvääzz eelleekkttrrootteecchhnniicckkééhhoo pprriieemmyysslluuSSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyyKominárska 2,4, 832 03 Bratislavawww.zep.sk

ZZvvääzz hhuuttnnííccttvvaa,, ťťaažťoobbnnééhhoo pprriieemmyysslluuaa ggeeoollóóggiiee SSlloovveennsskkeejj rreeppuubblliikkyyJašíkova 2, 821 03 Bratislava 2www.zhtpg.sk

ZZvvääzz zzaammeessttnnáávvaatteeľľoovv eenneerrggeettiikkyySSlloovveennsskkaaHraničná 12, 827 36 Bratislava 212www.zzes.sk

136

>>


www.systemotronic.cz

www.skodasl.sk

www.tectra.sk

www.techreg.sk

www.tzs.szm.sk

www.teslalh.sk

www.tracon.sk

www.tricom.sk

www.ujd.gov.sk

www.urso.gov.sk

www.vonsch.sk

www.vuje.sk

www.vse.sk

www.whirlpool.sk

www.zse.sk

www.zep.sk

www.zhtpg.sk

www.zzes.sk

Document1 10-12-02 11:49 Page 1

damovo nohy 210x297 13.11.2002 17:24 Stránka 1

Documents

Ročenka elektrotechniky a energetiky 2002