Upload
others
View
5
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
'ШШ-ШЩтЩшМш,
J 8 Р Я Ш И Ш !
ЩШШ,
Nech sa páči ohodnotiť: Saša Krížiková — Miss Academia.
V s o b o t u 15. m á j a opäť zaznel i aulou Univerzi ty K o m e n s k é h o f a n f á r y , za z v u k o v k t o r ý c h nas túpi l i poprední akademickí f u n k c i o n á r i č e s k o s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l n a č e s t n é m i e s t a v a u l e . T r a d i č n ý m ceremoniálom s a začalo s l á v n o s t n é z a s a d n u t i e V e d e o k e j r a d y Univ e r z i t y Komenského, r o z š í r e n é o v e d e c k é r a d y f a k ú l t p r i pr í lež i tos t i 20. výroč ia oslobodenia Českos lov e n s k a a o t v o r e n i a os láv 500. v ý ročia založenia p r v e j u n i v e r z i t y n a S lovensku Académie Is t ropol i tany.
NAŽA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Á S Q NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Ä S © V Ä S © NAŠA U
BLESKOVÉ
s Miss Academia Zlatým klincom š t u d e n t
s k é h o k a r n e v a l u v Horskom p a r k u bola voľba k r á ľ o v n e j k r á s y — Miss Academia. A k o u ž Iste v še tc i viete, s t a l a s a ňou poslucháčka II. ročníka Katedry knihovedy Fi lozof icke j f a k u l t y Sáša Krížiková. Titul si odniesla spomedzi osemnást ich a d e p -Bíek na t i tul n a j p r v ä e j v y s o k o š k o l s k e j k rásav ice . Pop r a v d e v š a k t reba povedať, ž e súťaž nesplnila o č a k á v a n i e — „haprovala" o r g a n i
zácia a v š e t k y súťažiace s a dostal i p r e d porotu ani n e vedel i ako.
Miss Academia 65 v š a k s č a s t i zatienila nedos ta tky . — o j e j p r v e n s t v e nebolo n a j m e n š í c h pochýb. Hneď p o vyhlásení v ý s l e d k o v j u obklopil d a v gratu lantov, obdivovateľov a s a m o z r e j m e i novinárov. A j n,ám s a podarilo dos tať s a d o j e j bl ízkosti a hneď „zahorúc a " s a s ňou pozhovárať.
Nuž, a k o s a cítiš, a k o Miss Academia?
Som prekvapená — s tým, ž e budem prvá, som n a o z a j nerátlala. Veď j e toľko p e k ných d i e v č a t . . .
Zúčastnila s i s a u ž pod o b n e j s ú ť a ž e ?
E š t e nie, bolo t o p o p r v ý r a z v mojom živote. Dokonca nebola som e š t e ani na plese.
Ako s i s a o súťaži d o z v e d e l a ?
Asi deň p r e d f e s t i v a l o m členovia KV ma nahovárali — a ž s o m s a našla pred prísnymi zrakmi poroty.
A k á odmena čakala Miss — a k i s t e k r á ľ o v s k á ?
Okrem š e r p y s nápisom Miss Academia a k v e t o v s o m dosta la b ižutér iu a k ô š s kadečím na vypi t ie a z a -jedenie.
Reklamné p l a g á t y pozýv a j ú c e na karneva l pr in iesli — dosť neser ióznu — zvesť, ž e Miss p ô j d e na S v e t o v ý f e s t i v a l mládeže do Alžírska. A ž ťu s m e s a d o zvedeli, ž e o ú č a s ť na f e s t i v a l e b u d e musieť b o j o v a ť s krá lovnami karneva lov z inýcíh miest . Čo mysl í š , m á š š a n c e ?
Ťažko povedať, a l e m y slím, ž e nemám. Keby som s a d o Alž í r ska dostala, b o la b y s o m veľmi p r e k v a p e ná.
( A k o s m e s a dozvedeli, skromnosť b r a t i s l a v s k e j k r á ľ o v n e j n i e j e n a mieste . Očití svedkov ia karnevalov v Brne a P r a h e nám povedali, ž e k e ď d o Alž í r ska niekto pô jde , tak t o b u d e Sáša Krížiková.)
- f l-/rm
УЛЗ » N A 5 A и . щ у и ш т д SA PÝTA ZA V A S » v A s Щ NAŽA UNIVERZITA SA P l ľ A ZA v f l s »
Na s l á v n o s t i s a zúčastni l i p r e d s t a v i t e l i a nóšho polit ického, v e r e j ného, v e d e c k é h o a k u l t ú r n e h o ž i vota, r e k t o r i a p r o r e k t o r i č e s k o s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h škôl , host ia zo s p r i a t e l e n ý c h u n i v e r z i t v Halle a Krakove, i vedúc i konzulárnych z a s t u p i t e ľ s t i e v , akredi tovaní v B r a t i s lave .
O r o z v o j i v y s o k é h o š k o l s t v a na S lovensku za pos ledných d v a d s a ť rokov, hovoril r e k t o r Univerzity Komenského p r o f . d r . V o j t e c h Fi l-korn, Dr. Sc. Len s a m o t n á U n i v e r zita Komenského vychova la za to to obdobie as i 13.000 a b s o l v e n t o v a Slovenská v y s o k á š k o l a technická 10.000 inžinierov.
Prof . d r . Igor H r u š o v s k ý , Dr. Sc. osvet l i l potom hi s tór iu A c a démie Istropoli tany, k t o r e j s l á v n o s t n ý ceremoniál bol s c h v á l e n ý 19. m á j a 1465 na podnet v t e d a j š i e h o panovníka M a t e j a Korvína. Univerzita, k t o r á začala s v o j u č innosť a ž o d v a r o k y n e s k ô r , mala v y r i e š i ť problémy vzdelanost i v Uhorsku, n a k t o r ú d o v t e d y mala monopol c i r k e v . Académia I s t ropo-litana mala š t y r i f a k u l t y — f i lozof ickú, právnickú, teologickú a l e k á r s k u , a prednášal i na n e j o k r e m p r o f e s o r o v z Nemecka a j poprední učenci z Florencie, Bologne, V e r o ny a iných s t r e d o v e k ý c h v z d e l a n e c k ý c h mies t .
Na s lávnos tnom zasadnut í udelili č e s t n é d o k t o r s k é hodnosti t rom zahraničným v y s o k o š k o l s k ý m p r o f e s o r o m . Titul č e s t n é h o doktora pr í rodných vied udeli l i a k o p r v é mu s o v i e t s k e m u vedcovi v históri i Univerzity Komenského, p r o f e s o r o vi Š t á t n e j univerz i ty T a r a s a S e v -Čenku v K i j e v e Ivanovi Trof imovi-čovi Švecovi, uznávanému odborníkovi v oblas t i t e p e l n e j e n e r g i e a aerohydrodynamitky. Hodnosť č e s t ného doktora f i lozof ických v ied d o s ta l p r o f e s o r Univerzity Martina Luthera v H a l l e - W i t t e m b e r g u Leo Stern a p r o f e s o r J a g e l l o n s k e j un iv e r z i t y v K r a k o v e Kazimierz Dobr o wol ski .
K j u b i l e j n ý m os lavám Académie Istropolitany s a eSte v r á t i m e v b u -däcocn i ' b i « , ( š ô )
Ročník X. čis lo 17—10
asa niverzita Bratis lava, 31. m á j a 1965. Kčs 1,—
Z OBSAHU 1REPO RTÁŽ ZO ZEME PE ST OVÁNÝCH BÝK O V • FOTOSPOMI ENKY N A KARNEV AL I HOVORIA DE KANI • CIRKUS V
KOŠICIACH
Do náročnejších rokov Dozneli f a n f á r y , aula s a vyprázdni la. Skončili s a dni os láv
dvoch jubi leí , s p á j a j ú c i c h — pravda, veľmi voľne — pol-t is ícročie: dvads ia teho výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou a päťs té výročie založenia p r v e j univerz i ty na území Slovenska, Academie Istropolitany.
Dni os láv boli s ú č a s n e dňami rozpomienok a úvah, k t o rých aktuálnosť s a s os lavami nepominula.
K p r v e j univerz i te na Slovensku, k t o r á s a zrodila v z n a mení renesančných a humanist ických tendencií, s a h lás ime ako k s v o j e j tradícii, lebo uvedomelé n a d v ä z u j e m e n a v š e t k o pokrokové v minulosti . Päťstoročný interva l nám v š a k s ú č a s n e pripomína spoločenský a k u l t ú r n y skok, k t o r ý nasta l v republ ike a osobitne na Slovensku v posledných 20 rokoch. Svedčí o ňom a j r o z v o j s lovenského š k o l s t v a a osobitne v y s o k ý c h škôl .
Prvá novodobá s l o v e n s k á univerzi ta bola založená — v podobe Univerzity Komenského — a ž 454 r o k o v po z a ložení a 428 rokov po zániku Academie Istropolitany. A ž po vzniku Č e s k o s l o v e n s k e j republ iky, k t o r á p r i n i e s l a p r v ý raz. v históri i š i r o k ú s ieť s l o v e n s k é h o š k o l s t v a — no univerz i ta os táva la dlho s a m a a a j ďalš í v ý v i n v y s o k ý c h škôl bol chudorľavý. Búrl ivý r o z v o j v y s o k ý c h škôl n a s t a l n a Slovensku, a k o j e známe, až po r o k u 1945 — a k o dôsledok
Prof. Július S E FRANĚK
ľ u d o v e j revolúcie, ako s ú č a s ť social is t ických spoločenských premien. Slovenský ľud, tak dlho pútaný ťažkými podmienkami feudal izmu a kapital izmu, zdržovaný sociálnym a národnostným útlakom, môže napokon uplatňovať s v o j e nadanie a schopnosti v n e b ý v a l e j m i e r e a r ý c h l e doháňa ekonomicky a k u l t ú r n e v y s p e l e j š i e národy. J e t o j e d e n z presvedč ivých p r e j a v o v prednost í socializmu a j z m e dzinárodného hľadiska.
Rozví ja s a a j n a š a univerzi ta . J e j pôsobenie — ako pôsobenie v š e t k ý c h našich v y s o k ý c h škôl — m á nový obsah, 11.520 abso lventov rôznych univerzitných odborov v y c h o vala od r . 1945 u ž p r e social is t ickú spoločnosť a p r e ňu vychováva z r o k a na r o k väčš í počet odborníkov. J e j v á h a ako dôležitého s lovenského kul túrneho centra i v ý z n a m n e j v e d e c k o - p e d a g o g i c k e j ustanovizne c e l e j ČSSR s a v š e o b e c n e uznáva.
No t o j e len j e d n a polovica p r a v d y . Druhá a n á s t o j č i v e j š ia polovica nám hovorí, ž e v n a j b l i ž š e j budúcnost i n á s č a k a j ú oveľa n á r o č n e j š i e úlohy. Zľahčoval b y s o m ich, k e b y s o m ich. chcel čo len v pr ib l ižne j úplnosti v y j a d r i ť v k r á t kom úvodníku. Ale všeobecne i s t e platí, ž e v s t u p u j e m e d o etapy, v k t o r e j s a m á úroveň v e d e c k e j p r á c e na univerz it e — ako n a os ta tných vysokých školách — dvíhať na úroveň s v e t o v ý c h „parametrov", v k t o r e j s a m á v ä č š m i využ ívať vedecká kapacita univerz i ty a pods ta tne r á s ť úroveň našich absolventov.
V y ž a d u j e t o n a š a spoločenská s i tuácia, ďalší r o z v o j n a š e j soc ia l i s t icke j spoločnosti . A k v našom národnom h o s p o d á r s t v e zaosta l r o z v o j techniky a nas ta l i — z t e j t o , a j z iných príčin — poruchy, vážnu spoluvinu na tom m á p r e d s t a v a dogmatického razenia, príznačná p r e obdobie kul tu osobnost i : ž e v y s p e l é kapi ta l i s t ické k r a j i n y s ú o d s ú dené na nevyl ieči teľnú s tagnác iu v ekonomike i v o v e d e . Táto p r e d s t a v a n á s viedla k škodl ivému sebauspokojeniu a k nerozumnej izolácii. Ideologicky nám nepomohla ani doma. ani na Západe. Pre to j e r o z v o j vedeckotechnicke j revolúcie v našich podmienkach prvou podmienkou toho, a b y s a prednost i socializmu p r e j a v i l i u nás, a k o a j v iných social is t ických kra j inách, znova v ý r a z n e j š i e , a b y s m e r ý c h l e j š i e pokročili — v z á u j m e v š e ľ u d s k o m — v súťažení s kapital izmom.
Myšlienka XII. s j a z d u KSČ o s t ú p a j ú c o m v ý z n a m e v e d y u n á s s i z a s l u h u j e rozš irovanie nielen v o vzťahu k r o z v o j u techniky a ekonomiky, a l e a j ku l túry , vzdelania, soc ia l i s t icke j uvedomelosti , morálnych vzťahov atď. S t ý m súvis í , ž e na rôznych f a k u l t á c h a katedrách, v rôznych odboroch sa rôzne r ie š i a b u d e r ieš iť spoločná úloha v š e t k ý c h nás, kolekt ívov a j jednot l ivcov — spieť k s v e t o v e j úrovni, v n a j p r o g r e s í v n e j š í c h smeroch v e d y a na zák lade m a r x i s t i c k e j , teda vedecky zdôvodnene j a t v o r i v e j m e t o dológie. Veľká j e a j zodpovednosť š t á t n e j s p r á v y pr i z a bezpečovaní podmienok tohto úsil ia.
Druhou komponentou toho i s tého problému — rovnako dôležitou a hádam a j rovnako zložitou — j e p o s t o j š t u d e n tov, alebo rozš í renie p o s t o j a dnešných na j lepš ích š t u d e n tov. Ide a s i o t a k ý t o p o s t o j : m o j e pos tavenie v odbore, v spoločnosti, m ô j ž ivotný r a á t a uspokojenie s a začína už tu, v o v e d e c k e j p r í p r a v e na f a k u l t e . Nie a ž s diplomom v rukách, k t o r ý môže mať (pr i nedocenení v e d e c k e j p r í p r a v y ) pochybnú cenu. Ako dosiahnuť tento p o s t o j ? Pop r e m ý š ľ a j m e o tom, a j vy, š tudenti , a j my, učitel ia !
Foto: M. T u l e j a
Obdobie dvadsiat ich rokov môže, a l e a j nemusí, v o v ý v i n e k u l t ú r y a v e d y národa znamenať veľa. Rozhodujúce s ú podmienky, v k torých vznikali. A k boli ony dobré, podnetné, mohla i v e d a a k u l t ú r a zapísať d o d e j í n národa s v o j u červenú, s t ú p a j ú c u k r i v k u .
Zamýšľali s m e s a v p r v ý c h m á j o v ý c h dňoch nad dvads ia t imi rokmi, k t o r é pribudli v análoch, nad v š e t k ý m , čo dobré i m e n e j dobré priniesl i a a k á p e r s p e k t í v a n á s na ich podklade očakáva. A j redakcia N a š e j univerzi ty využi la prí ležitosť k m a l e j bilancii i s t r u č n é m u náčr tu p e r s p e k t í v y . Obrátila s a na dekanov jednot l ivých f a k ú l t s dvoma otázkami:
1. Čo p o v a ž u j e t e za n a j v ä č š í pr ínos v d o t e r a j š o m v ý v i n e f a k u l t y ? 2. A k é s ú p e r s p e k t í v y ďalšieho v ý v o j a f a k u l t y ? Tu s ú odpovede:
CO JE ZA NAMI A ČO PRED NAMI
Pokračovanie a n k e t y na 4. s t r .
Čestné doktoráty do cudziny
Doc. dr.Šimon Ondruš FILOZOFICKÁ FAKULTA
Na f i l o z o f i c k e j f a k u l t e s a p r e d o v š e t k ý m vytvor i l i organizačn é a personálne predpoklady p r e s a m o s t a t n ý v ý s k u m a v ý u k u takých humanitných disciplín, k t o r é s a p r e d t ý m pestoval i o k r a j o v o a k o s ú č a s ť š i r š ích odborov. Kým napríklad p s y c h o lógia a pedagogika boli t e s n e p o oslobodení z a s t ú p e n é iba j e d n ý m p r o f e s o r o m a boli súčasťou odboru f i lozofie, d n e s m á psychológia na n a š e j f a k u l t e d v e základné pracoviská, k a t e d r u a ús tav , n a k torých p r a c u j e d v a d s a ť vedeckých, pedagogických a technických pracovníkov. V súčasnos t i p r i p r a v u j e m e t r e t i e psychologické pracovisko, k a t e d r u p e d a g o g i c k e j psychológie. Obdobne i odbor pedagogiky, k t o r ý bol pred d v a d siat imi rokmi zas túpený j e d n ý m učiteľom, má d n e s na f a k u l t e d v e základné pracoviská, pričom k u k a t e d r e pedagogiky v y sokých škôl organizačne pa t r í a j kabinet moderných učebných pomôcok, k t o r ý m á v procese t e c h n i c k e j modernizácie v ý u k y dôležitý z á s t o j p r e ce lú f a k u l t u .
Organizačno-personálne a v e d e c k o - v ý s k u m n é vyčleňovanie odborov zo všeobecného r á m c a f i lozof ie pokračovalo na f a k u l t e a j iným smerom. Prenikanie princípov marxizmu-leni-nizmu d o teór ie a p r a x e spoločenských vied s i vyžadovalo založenie odboru a k a t e d r y pol i t icke j ekonómie a k a t e d r y vedeckého komunizmu. Rapídne s t ú p a j ú c a dôležitosť metodológie a logiky vedeckého myslenia, s p o j e n á medziiným a j s rozvo jom k y b e r n e t i k y , s i vynút i la organizačné o s a m o s t a t - Karneval s a pohol ulicami, nenie odboru logiky na n a š e j f a k u l t e . Skoda, ž e s a logika e š t e n e š t u d u j e ako osobitný š t u d i j n ý odbor, čo by bolo z h ľ a diska p r í p r a v y poslucháčov p r e teoret ickú v e d e c k ú prácu na jednot l ivých disciplínách veľmi potrebné. Krit icky t r e b a konštatovať, ž e i pr i celkovom p r o c e s e di ferenciácie a o s a m o s t a t -ňovania f i lozof ických odborov s a n iektoré disciplíny h r i e š n e zanedbali . Stalo s a t a k s odbormi sociológia, e s t e t i k a a etika. Nie j e náhoda, ž e t l a k dogmatizmu, a k o negat ívna s t r á n k a minulého obdobia, zasiahol n a j c i t e ľ n e j š i e p r á v e t ie to vedné ú s e k y . Organizačné a personálni ' predpoklady p r e pestovanie sociológie s a vytvor i l i a ž v tomto r o k u konšt i tuovaním k a t e d r y sociológie. V n a j b l i ž š e j budu nosti b u d e potrebne takéto predpoklady v y t v o r i ť a j p r e odbor e s te t iky .
Osek his tor ických vied, hoci s a ce lkove nerozv í ja l tak, ako" b y s i t o vyžadoval i v e ľ k é úlohy his tor ických disciplín pri poznávaní a spr í s tupňovaní n á r o d n e j minulosti, p r e d s a s a oproti s i tuácii s p r e d d v a d s i a t i c h rok v značne rozrástol .
Dôležitý z á s t o j v o v ý c h o v e univerz i tne vzdelaných odborníkov p r e š i r o k é potreby k u l t ú r n e j a o s v e t o v e j p r á c e m a j ú na n a š e j f a k u l t e n o v i n á r s t v o a knihovníctvo, k t o r é v pos lednom desaťročí vznikli a k o od základov nové odbory.
V oblast i f i lologických v ied s a p o oslobodení od zakladov vybudovala r u s k á fi lológia, k t Tá j e dni s zastúpená 17 uči teľmi, k ý m v roku 1945 pracoval v t o m t o odbore iba j eden interný p r o f e s o r . Západné filológi• boli ob> hatem p r e d o v š e t k ý m o odbor španteis l tehe j azyka a l i t e r a t ú r y , na k torom nam popri domácich pracovníkoch veľmi zás lužne p o m á h a j ú d v a j a zahraniční učitel ia z Chile. Z rôznych dôvodov s a v minulom období s výnimkou r u š t i n y značne zanedbali s l o v a n s k é f i l o lógie. Popri s l o v a k i s t i k e a r u s i s t i k e s a veľmi s k r o m n e p e s t o va la polonistika, k ý m s r b o c h o r v á t s k á f i lológia s a otvori la iba v tomto š t u d i j n o m r o k u a zas túpená j e zat iaľ iba j e d n ý m interným učiteľom. Ani r a s t u odborníkov v m a ď a r s k e j f i lológii s a nevenovala náleži tá pozornosť, o čom s v e d č í skutočnosť, ž e na odbore n ie t uči teľa v hodnosti docenta ani p r o f e s o r a , hoci v celoštátnom rámci m á b y ť p r á v e n a š a f a k u l t a v h u n g a r i s t i k e základným vedecko-pedagogickým pracoviskom. Pri
JUBILEJNÉ FANFÁRY • ZA 20 ROKOV 23.660 DIPLOMOV • ŠTYRI FAKULTY ACADÉMIE ISTROPOLITANY • DOKTORÁTY DO KIJEVA,
HALLE A KRAKOVA
T e d a a f a r m á c i a V poslednom 6a s e v súv i s los t i s mimoriadnou pozornosťou, k t o r á
s a u n&s v e n u j e vede, prehodnocuje sa táto oasť činnosti a j n a v y
sokých školách. O aktiialnyi'h otázkach v e d e c k e j p r á c e na Farmaceu
t i c k e j f a k u l t e s«ne d n e s hovorili s prodekanom pre v ý s k u m p r o f .
RNDr. PhMr. Л. J i n d r o m. C. Sc.
• Aká j e náplň v ý s k u m n e j činnost i na F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t e ?
Naša f a k u l t a má m e d z i o s t a t n ý mi faku l tami UK mimoriadne p o s t a v e n i e v tom, ž e j e f aku l tou celoštátnou. Z tohto monopolného postavenia v y p l ý v a p r e f a k u l t u v e ľ k á zodpovednosť v p e d a g o g i c k e j a j v e d e c k e j práci . Chýbajúcu s p o luprácu a súťaživosť medzi f a k u l tami s m e boli nútení nahradiť s p o luprácou s terénnymi p r a c o v i s k a mi. Spolupracujeme s celým radom v ý s k u m n ý c h ú s t a v o v , s ú s t a v m i Akadémie v ied a v iacerými v ý r o b nými 2ávodmi. V s ú č a s n e j dobe s a s ú s t r e ď u j e v ý s k u m n a : v ý s k u m nových liečiv, technológiu l iekových for iem a š t ú d i u m ich s tá los t i , na organizáciu, ekonomiku a t e c h nické problémy l e k á r e n s k e j s lužby, na využi t ie rádioízotópov v o f a r mácii, a na biosyntézu pr í rodných
látok. Vo v š e t k ý c h prípadoch ide o š t á t n e v ý s k u m n é problémy, pr ípadne rezortné, k t o r é na š t á t n e p r e c h á d z a j ú . V ý s k u m n ý problém ..Využitie rádioizotópov na f a r m á ci i" j e úloha, koordinovaná RVHP.
• Ako možno /hodnotiť v ý s l e d k y v ý s k u m u za predchádza júce obdobie?
Minulé roky, vzhľadom na v e -decko-výskumnú prácu f a k u l t y možno charakter izovať a k o roky pr íprav a čerpania s í l k s ú s t a v n e j t v o r i v e j práci . Mnohokrát bolo t r e b a oveľa viac č a s u venovať prácam organizačným v súv i s los t i s p r e s t a v b o u pr ies torov f a k u l t y , a k o v e d e c k e j práci . A j napriek t o mu bol za posledné r o k y skončený v ý s k u m v iacerých rezor tných a š t á t n y c h úloh. z k t o r ý c h v iaceré našl i s v o j e miesto na patentovom úrade, prípadne priamo v prax i .
Prírodovedec už vyšiel Dlho očakávaný časopis Pr írodo
v e d e c k e j f a k u l t y UK ,,PRÍRODOVEDEC" už uzrel s v e t l o s v e t a . Pričinili s a o to hlavne š é f r e d a k t o r V . Büche l a p r e d s e d a FV ČSM L. Siroták Časopis vydal Fakultný v ý b o r ČSM p r i Pr í rodovedecke j f a k u l t e UK.
Na š e s t n á s t i c h s t r a n á c h f o r m á t u A 5 n á j d e č i tateľ veľa zau j ímavého. Napríklad rozhovor s Evou Pilařovou. pr íspevok o tom, a k o s i n i e k t o r é š t u d e n t k y „ p r i v y r á b a j ú " , o ž ivote mladých chlapcov a d i e v č a t v Juhoslávi i . Ďale j j e t u nie
koľko kr i t ických postrehov, básne, p r v é mikropoviedky d o súťaže (z nich n a j l e p š i e budú odmenené) i prehľad akcií, k t o r é c h y s t á f a ku l tný výbor . Na p o s l e d n e j s t r a n e j e t radičná r u b r i k a p r e špor tovcov .
V časopise pôsobí r u š i v o iba niekoľko g r a m a t i c k ý c h a š t y l i s t i c k ý c h chýb, k t o r ý m by s a autori mali v budúcnosti vyhýbať . Tieto v š a k z a t i e ň u j e s lušná formálna a obsahová úroveň. Predpokladáme, ž e tento ú s p e š n ý krok s v ä z á k o v z PFUK n e b u d e posledný.
I. V .
V t e j t o súv i s los t i rr.ožno spomenúť napr. patent doc. Schillera, podľa k torého už Tesla Liberec vyrába a j e x p o r t u j e tzv . rád iometr ický analyzátor.
V t e j t o súv i s los t i možno uviesť, ž e napr. za minulý r o k uvere jn i l i učitelia f a k u l t y v rôznych o d b o r ných v e d e c k ý c h časopisoch 66 pôvodných exper imentá lnych prác.
Dobrý prehľad o súčasnom s t a v e v e d e c k e j práce p o s k y t n e vedecká konferencia, k t o r ú uspor iadame pri prí ležitost i 20. výročia oslobodenia ČSSR v dňoch 23. a 24. m á j a . Na t e j t o konferenci i odznie 42 pôvodných vedeckých exper imentá lnych prác .
• Ako j e to u v á s s výchovou
vedeckých pracovníkov?
Farmaceut ická f a k u l t a j e jednou z na jmladš ích u n á s vôbec, a j keď samotný odbor j e naopak j e d n ý m z n a j s t a r š í c h . S t ý m súv i s í a j to, ž e f a k u l t a m á pomerne mladé u č i t e ľ s k é kádre, k t o r é väčšinou n a d o b ú d a j ú v e d e c k ú kval i f ikáciu ces tou e x t e r n e j a šp i rantúry . Farmaceut ická f a k u l t a okrem výchovy v l a s t ných vedeckých radov z a b e z p e č u j e a j výchovu ašpi rantov p r e ďalš ie pracoviská . V súčasnos t i s a nachád z a j ú za t ý m t o cieľom n a f a k u l t e napr . kolegovia z cudziny, n a p r . z Indie a V i e t n a m s k e j ľ u d o v e j r e publ iky. Zatiaľ nám v š a k chýba š i r š ia spolupráca, s p o j e n á s dlhodobými š t u d i j n ý m i pobytmi v c u dzine.
Samostatným problémom j e v ý chova našich poslucháčov na f a k u l t e k s a m o s t a t n e j v e d e c k e j p r á ci. Narážame zatiaľ na pomerne nedostatočné uplatnenie a b s o l v e n tov n a š e j f a k u l t y v o v e d e c k ý c h ús tavoch a s t ý m súvis iaci i p o m e r n e malý z á u j e m š t u d e n t o v o v e d e c k ú prácu. Zatiaľ sa s ú s t r e ď u j e m e v iac len na diplomové práce poslucháčov V. ročníka, v k t o r ý c h každý poslucháč r ieš i s a r .ostatnú užšiu v e d e c k ú úlohu. Rozhovor zaznamenal: V. Spr inger
S - / ••• ч
'' .
Ш'У ; ;
'• x
y'
Vo vedeckom Ж
laboratóriu FAFUK. Foto: V. Springer.
A D J U U b T O N Л \ \ O S Dňa 5. m á j a sa doc. RNDr.
Ján F i s c h e r , vedúci Katedry teoret ickej f y z i k y Prírodovedeckej fakul ty UK, dožil šesťdesiatich rokov. Narodil sa v Martine. Po maturi te na g y m náziu študoval na Prírodovedecke j fakul te Karlovej univerzity v Prahe, kde dosiahol s tredoškolskú aprobáciu z matematiky a fyziky. Počas š t u di jného pobytu v Ziirichu u prof. Wentzla bol promovaný na doktora prírodných vied. keďže po návrate z Zürichu d o Československa nemohol dostať vo v teda j š ích pomeroch miesto asistenta na v y s o k e j škole, pracoval prechodne v matematickom oddelení Všeobecného penzi jného ústavu v
Vmetni pLammaü a cowidy. Př í lež i tost vidieť na v l a s t n e o ř i Španielsko mal v minulých dňoch
odborný dokumentar i s ta FTVŠ s . Tibor REXA. Vrát i l sa z t e j t o c e s t y p l n ý do jmov, z k t o r ý c h niektoré nám ochotne vyrozprával .
Určite s i v i e t e predstav iť , a k é pocity v o m n e vyvola la t a k á t o n á v š t e v a . Myslím s i , ž e t a k á t o d a l e k á c e s t a do n e z n á m e j k r a j i n y j e i u r č i t ý m dobrodružs tvom. Počas n e j s a v ž d y s t r e t n e t e s niečím novým, č o v á s p r e k v a p í . To dobrodružs tvo s a začne napr ík lad tým, ž e v Par íži, odkiaľ s o m d o Španielska letel, n e m a j ú n a španie lskom konzuláte z p r á v u o tom, že v á š v s t u p za P y r e n e j e j e povolený. Telefonickým rozhovorom zist í te, ž e v ízum p o slali omylom d o Viedne. Na druhý deň j e v š a k u r č i t e v Paríži. Posledná e tapa c e s t y do Madridu, hlavného m e s t a Španielska, s a z a čala na veľkom par ížskom l e t i s k u Orly. Stretol som s a t u s m n o ž s t v o m pokladníc, váh, l ietadiel . Let i sko j e vzdialené asi 15 k i lometrov o d Paríža. Odviezol m a
n a ň autom i s t ý p a r í ž s k y komunis ta . Tento s ú d r u h p r a c u j e a k o sadzač p r e New York Times.
Z budovy na l e t i s k u n á s a u t o bus dopravil a ž k l ietadlu. Bola t o Caravela — „Provence" . Hoci s m e opúšťali Orly za s i lného dažďa, naša c e s t a h o r e a ž d o v ý š k y 8500 m e t r o v bola p r í j e m n á . Vonku -45 s t . C, dnu v l ietadle a k o v izbe. Pod nami u b i e h a j ú m e s t á Cognac, Bordeaux. Biaritz. V p r a v o A t l a n t i c k ý oceán, v ľ a v o P y r e n e j e . Po Pyrene jách s lnkoch a čím bližšie k Madridu, t ý m červenš ia zem. A p o necelých dvoch hodinách l e t u p r i s t á t i e v Madride.
Prvé, čo n á s privítalo, bolo l e t né počasie s 22 s tupňami nad n u lou. Prial som si , a b y ma s p r e vádzalo celých d e s a ť dni pobytu. A ž t u na l e t i sku som si o z a j s t n e uvedomil, ž e som v n e z n á m e j k r a
j ine . mal som obavy z p r i j a t i a . Veľmi dobre t o v š a k vyr ieš i l i h o s titel ia a organizátori Medzinárodného k o n g r e s u o t e l e s n e j výchove pracu júc ich. Priví tanie bolo s r d e č n é . Z l e t i s k a B a r a j a s k r á s n o u a u t o s t r á d o u s m e s a dosta l i do s t r e d u Madridu. Toto dva a polmiliónové m e s t o m á f r e k v e n c i u á u t r o v n a k ú a k o Paríž. Má veľa zelene, rázovi tú a r c h i t e k t ú r u . V y s o k é p a láce okolo c e s t y boli — p o š t o v é ú r a d y a te le fónne ú s t r e d n e .
Už c e s t o u bola viditeľná odl i šnosť Madridu od s t redoeurópskych m i e s t . Archi tektúrou, f a s á d a m i d o mov. Domy s ú z č e r v e n ý c h tehál, kombinované s bielym mramorom.
Panelových domov niet . Tehly a mramor s ú l acne j š í materiál . Keď som os ta l v hoteli sám, p r e mohla ma zvedavosť Я vybral som sa späť d o ulíc. V e č e r medzi ô s mou a des iatou hodinou s a zdá, ž e s ú v š e t c i ľudia v ulici. Sedia v otvorených kav iarňach a r e š t a u ráciách a živo d i s k u t u j ú . V úzkych uliciach, k t o r é n e s ú s topy m a u r s k e j k u l t ú r y , ich h las i té dialógy z o s i l ň u j e e š t e ozvena. Celý s t r e d Madridu j e akoby pos ia ty úzkymi uličkami s hostincami. A v nich špecial i ty š p a n i e l s k e j kuchyne. J e d
lá z r ý b , rakov, s l imákov. Na p r v ý k r á t to chuti lo v ý b o r n e . A š p a nie l ske vino s o s v o j o u chuťou a f a r b o u j e e š t e väčšou kapitolou.
Videl som v Španielsku d v e veci, k t o r é nemožno oddeliť o d ž ivota Španielov. P r v o u j e f l amengo. J e t o s p e v a t a n e c ľudí v národných k r o j o c h . Flamengo m u s í očariť každého s v o j o u bezprostrednosťou, okúzľu júc im rytmom, umením t a nečníc a improvizačnou schopnosťou hudobníkov. Flamengom v y j a d r u j ú Španieli s v o j u r a d o s ť i s v o j žiaľ. V každom nočnom podniku t v o r í f l a m e n g o vrcholné číslo p r o g ramu, s p r e v á d z a n é vlnami n a d š e nia. Štyr i tanečnice a d v a j a - t r a j a hudobníci s g i ta rami vedia celý v e č e r o k ú z ľ u j ú c o a pútavo zabávať temperamentné publ ikum. A keď som videl f l a m e n g o na v l a s t n é oči, prežíval som ho r o v n a k o a k o o s ta tní p r i z e r a j ú c i .
Rovnako čarovné s lovo ako f l a mengo, j e corrida. J e to d r u h zábavy, bez k t o r e j , zdá sa , by Španiel ani nežil. I tí, č o nechodia osobne n a corridu, s l e d u j ú j u z novín, k t o r é p r i n á š a j ú j e j podrobný priebeh, z p r á v y o zdrav í torera, o s m r t i b ý k a . Torero, muž, k t o r ý zápas í s býkom, j e španie ls k y m národným hrdinom. El Cor-dobec j e v s ú č a s n o s t i n a j l e p š í m š p a n i e l s k y m torerom a n a j s l á v n e j š í m mužom v t e j t o k r a j i n e . Samozre jme, nenechal som s i u j s ť prí ležitosť vidieť corridu. Na j e d n e j s t r a n e som obdivoval odvahu toreadorov, bandariol lasov, m a t a dorov, picadorov. No n a d r u h e j s t r a n e som videl i bezmocnosť b ý ka, k torého v každom prípade čaká smrť . Vždy musí prehrať . Ide len o č a s a spôsob s m r t i . Moment s m r t i j e t u v š a k v e d ľ a j š í . Ľudia s a o d d á v a j ú pr iebehu zápasu a
m n o h ý m t r e d i ŕ n y m z v y k o m . Patri m e d l i n e oblečenie, nástupy, s l o v n é o t v o r e n i e corr idy, p o v o l e n i e torera z a b i t byku a iné.
Predsa v š a k nie j e Španielsko len k r a j i n o u f l a m e n g a a corr idy. J e to a j zem hi s tor ických k u l t ú r nych pamiatok. Jednou z nich j e i ga lér ia v ý t v a r n é h o umenia El Prado. Zahŕňa v s e b e s k v o s t y v ý t v a r n é h o umenia c e l e j Európy. Okrem domácich a u t o r o v V e l a z -queza, Rivera, Goyu s ú t u diela Rubensa, Tiziana, Tintoretta, D ü -r e r a , Holbeina a ďa l š ích s v e t o v ý c h maliarov. J e t o o b r o v s k á galér ia, k d e s a da.jú s t r á v i ť celé hodiny. Dalšim pútačom j e v e ľ k ý Kráľovs k ý palác s o záhradou na spôsob V e r s s a i l s k e j záhrady.
Z a u j í m a v é j e námest ie Placa Ma y o r , t v a r u š t v o r c a , v s t r e d e k t o r é h o s a konala kedys i corr ida. Priam v s t r e d e Madridu j e v e ľ k á botanická záhrada. Väčšina r a s t l í n j e t e r a z v p l n e j vegetác i i . Moderný Madrid j e m e s t o s o š i rokými u l i cami s odvážnou archi tektúrou, z a u j í m a v ý m i inter iérmi. S tavebným materiálom j e t u č a s t o s k l o a a l u mínium. S miestom s a t u nesporí , schodišt ia, chodby, haly s ú t u š i r o k é a p r i e s t r a n n é . Madrid j e i c e n t r u m v e r e j n é h o života a o b chodu. Z v y s o k ý c h škôl j e známa univerzi ta a t e r a z s a b u d u j e nová V y s o k á škola poľnohospodárska. Univerzitné m e s t o tvor ia 8 — 1 0 -poschodové budovy. Budovy ško ly s ú v š a k nižš ie . Madridská opera j e už dlhé r o k y zatvorená, p r e t o ž e j u podmýva spodná voda. Novú budovu začnú s t a v a ť n a budúci r o k podľa p r o j e k t u Poliakov, k tor í k o n k u r z na budovu n o v e j opery v y hrali.
Dokončenie v budúcom čísle.
Prahe a v roku 1934 vstúpil do š t á t n e j š k o l s k e j služby. Po úspešnom pôsobení na s t r e d ných školách vyučoval a j za tzv. slovenského š t á t u na g y m náziu až clo vyhlásenia židovského štlatútu, t. j . do októbra 1940. Zatiaľ učil na ž idovskej škole v Michalovciach ako v ý -pomocný učiteľ. V čase deportácie židov bol ako potrebný odborník pr i ja tý do š t á t n e j š k o l s k e j služby na odbornej škole.
Za Slovenského národného povstania pôsobil na povstaleckom povereníctve školstva Po potlačení odboja odišiel spolu s rodinou do partizáns k e j obce Kalištie, k d e robil p r e partlizánsky š t á b tlmočníka a prekladateľa. Pri útoku Nemcov na Kalištie bol ranený.
Po oslobodení ho Povereníctv o školstva povolalo do Bratis lavy na Cvičné gymnázium, na ktorom pôsobil ako profesor a lektor p r e metodiku fyz iky na Prírodovedeckej fakul te UK.
Neskôr s a s tal riaditeľom tohto gymnázia.
V roku 1950 prešiel na Fyzikálny ústtav Prírodovedeckej fakul ty UK a po odchode prof. Kunzla sa s ta l vedúcim Kat e d r y f y z i k y PFUK.
V t e j t o funkcii vykonal docent Fischer významné dielo. Dobudoval bývalú ka tedru f y ziky organizačne, materiálne, i kádrové tak, že sa mohla rozdeliť na katedru experiment á l n e j fyziky, katedru j a d r o v e j f y z i k y a katedru teoret icke j fyz iky. Od zriadenia katedry teoret icke j fyz iky v roku 1961 j e vedúcim tohto pracoviska.
Jubilantovi, nestorovi s lovenských fyzikov, z príležitost i doži te j šesťdes iatky úprimne želáme veľa zdravia a spokojnosti v rodinnom i vere jnom živote, a mnoho ďalších úspechov v jeho mimoriadne zás lužne j a bohate j organizačnej, v e -decko-výskumnej a pedagog i c k e j práci. A d m u 1 Г o s a n n o s ! -n-
Dobrý, lepší, najlepší - filozofický Smiech, vti-p, veselost vždy
patrili k študentskému životu. Patrili k nemu tiež kedysi karnevaly a sprievody. Nie je to tak dávno, ked sa „začalo blýskat na lepšie časy" a stará študentská tradícia začala znova ožívať.
Tento rok už Bratislava videla množstvo lokálnych sprievodov, ktorými sa poslucháči medicíny, strojári, prírodovedci a stavbári lúčili so školou a mestom. Videla tiež vydarený karnevalový sprievod všetkých bratislavských vysokoškolákov ... len sprievod posledného ročníka filozofov sa doteraz nepodarilo nikomu zhliadnut. A tak sa filozofi rozhodli, že ukoja túžby zábavy chtivý ch a zvedavých Bratislavčanov a ukážu im, ako má taký sprievod vyzerať. Čo medici, strojári, alebo prírodovedci, to my, filozofi, urobíme taký sprievod, až budú masy oči zavracať. Musi prekypovať vtipom, nápadmi, maskami, heslami, mávatkami, povozmi rôzneho druhu a mali by sme mat aj tribúnu na rečnenie... A aj sa zapálené hlavy zišli, aby sprievodu dali definitívnu tvár. Aj si rozdelili konkrétne úlohy a vzrušovali sa, ako sa na ostatných vytiahnu. Aj mali kopu originálnych návrhov ... a zišli sa
tiež druhý raz v menšom počte a mali už menej zapálené hlavy, menej originálnych návrhov, už nesršali vtipom. Nakoniec sa v tichosti rozišli a boli radi, že majú o problém menej.
Spočiatku mi to prišlo ľúto. Medici, stavbári atd. mali rozlúčkový sprievod a my nič. Potom som však „zobral rozum do hrsti" a prišiel som na to, že je vlastne dobré, že sprievod nebude. Lebo človek nikdy nevie... a nepríjemnosť, tá sa prihodí raz-dva a to by nám tak ešte chýbalo — dva mesiace pred promóciou. Sme my predsa len hodní hrdého mena filozofov, sme my otvorené hlavy.
A tak sme sa dohodli, že pôjdeme na pivo a tam si budeme rozprávať o NAŠOM sprievode a budeme hovoriť o krásnych maskách a o heslách, ktoré by sme niesli. Tiež o tom, že ľudom by sme sa páčili najviac. Potom si dáme ešte pivo a budeme spievať ľudové pesničky a bude nám fajn lebo sa budeme môcť pozerať na ostatných zhora a pritom si myslieť „pf, pf, keby ste vy, neschopníci, vedeli, aký sme mali karneval my, FILOZOFI!"
Jiro Hora
K e ď k a r n e v a l р т е л й ш i * !
j
1 Filozofi nechcel i poč ú v n u ť vola, v ô l n e c h c e l počúvať
f i l o z o f o v . . . 2 . . .a p r e t o s a n a č e l o s p r i e
v o d u dos ta l i s o m á r i . . . 3 p o n i e k t o r í z n i c h ž iada l i z n í ž e n i e p l a t o v . . .
I . . , ;я
» m i l » , 3 . - c ľ ™ * < 4 J
A / . ' - « H s
Г Щ щШШШШ
in í s i p r e v o l á v a l i n a s l á v u . . .
hodnotení f i lologických odborov t reba takt iež otvorene konštatovať, že s a značne zanedbala p r á v e teoret ická nadstavba týchto odborov, a to tak všeobecná jazykoveda, ako a j l i t e rárna teória, čo s a dosť markantne p r e j a v u j e na k u l t ú r e teoretického myslenia absolventov fi lologických odborov.
Ak m á m e súhrnne hodnotiť r o z v o j faku l ty za posledných dvadsať rokov, môžeme s radosťou konštatovať, ž e k ý m roku 1945 mala Filozofická fakul ta UK celkove 50 učiteľov a 550 poslucháčov, zatiaľ roku 1965 p r a c u j e na katedrách a ú s t a voch 250 interných pracovníkov a celkove na dennom štúdiu a š túdiu popri zamestnaní j e v y š e 2.000 poslucháčov. Počet učiteľov teda vzrástol päťnásobne a počet poslucháčov skoro štvornásobne.
Toto s ú f a k t y t ý k a j ú c e s a v i a c e j k v a n t i t a t í v n e j s t r á n k y odborov učiteľov a poslucháčov fakulty. Ako v ieme zo zákonov dialektiky, kvant i ta iba v určitom uzlovom vývinovom bode preras tá do kval i ty. Keby s m e s a mali pokúsiť o odpoveď na otázku, či a j v kva l i te v e d e c k e j práce, v metodologickej a t e o r e t i c k e j náročnosti vedeckého myslenia a v závislosti od toho a j v kva l i te pedagogického procesu znamená obdobie k t o r é tu hodnotíme, vyšš iu, dokonale jš iu etapu -vo v ý v o j i fakulty, nemohli by s m e pri v še tkých odboroch hovoriť jednoznačne. Príčiny s ú o b j e k t í v n e i sub jekt ívne . J e všeobecne známe, že jednou zo základných podmienok vysokého teoretického myslenia a tým a j vzniku vrcholných vedeckých diel a v závislost í od toho skvali tňovania pedagogického procesu j e relat ívna - pracovná stabilizácia minimum organizačno-administrat ívneho pohybu a maximum pracovného mys l i teľského ruchu. V minulom období s m e v š a k o b j e k t í v n e boli nútení v oveľa v ä č š e j miere čerpať energiu mozgov i r ú k na organizačné prípravy, úpravy a p r e s t a v b y učebných plánov a kádrov a v značne menšom rozsahu na skutočne tvor ivé a produktívne plnenie vedeckých a pedagogických úloh.
No i pri v ý s k y t e týchto negatívnych momentov dosiahli sa na f a k u l t e význačné úspechy vo vedeckom napredovaní i vu výsledkoch pedagogicke j práce. O vedeckom r a s t e učiteľov svedčí napríklad tá skutočnosť že v tomto období 13 učiteľov fakul ty dosiahlo hodnosť doktorov vied a ôsmi profesor i sa stali členmi S lovenske j akadémie v:ed alebo c e l o š t á t n e j Česk o s l o v e n s k e j akadémie vied. V súčasnost i má f a k u l t a 20 učiteľov v hodnosti profesorov a 50 učiteľov v hodnosti docentov.
O pedagogických úspechoch v práci f a k u l t y svedčí fakt , že z radov poslucháčov f a k u l t y vyrás t l i významné osobnosti n á š ho kul túrneho života poprední umelci, spisovatelia, novinári, vedeckí pra ovníci atď. Stredná a mladá generácia vedeckých pracovníkov v spoločenskovedných ústavoch S lovenske j a k a demie vied a na iných pracoviskách, to s ú skoro, napospol odchovanci n a š e j fakul ty . A za i s te a j s tovky, ba t i s ícky a b solventov. pôsobiacich akoby anonymne na s t redných školách, plnia s v o j u odbornú výukovú a výchovnú prácu tak, že p r i s p i e v a j ú veľkou mierou k u vzdelanostnému a kultúrnemu r a s t u mladých generácií budovateľov socializmu a komunizmu. A pri takomto celkovom pohľade na výs ledky práce f a k u l t y za obdobie dvadsiat ich rokov od oslobodenia po súčasnosť s m e plne oprávnení k optimizmu a j do budúcich desaťročí.
Doc. PhMr. Milan Chalabala, C. Sc.
FARMACEUTICKÁ FAKULTA
Tohoročný 9. m á j j e príležitosťou k 20-ročnej bilancii. Pre našu f a k u l t u uplynulých dvadsať rokov j e obdobím v ktorom nielen vznikli samosta tné farmaceut ické fakul ty , a le bola a j vytvorená t e r a j š i a f a k u l t a celoštátna v Bratis lave. Ľahko sí predstaviť, koľko organizačnej činnosti a koľko obetavosti v š e t k ý c h prís lušníkov f a k u l t y si taká v ý s t a v b a vyžiadala.
Výs ledky školy sa v š a k n e m e r a j ú podľa počtu hodín, s t r á vených nad plánmi a návrhmi, alebo podľa hodín medzi d e b -nami a sťahovacími vozmi. Škola musí mať v ý s l e d k y pedagogické, musí m a t absolventov, na ktorých j e hrdá a ktorí šíria j e j dobré meno a musí mať a j výs ledky vedecké, v ý s l e d k y práce učiteľov, podieľajúcich s a na r iešení závažných úloh s v ö j h o odboru . P r e t o , a k m á m e t e r a z s t r u č n e v y j a d r i ť , v čom vidíme hlavné výs ledky, vykonané našou fakul tou v uplynulom období, ceníme si na prvom m i e s t e konšt i tuovanie hlavných farmaceut ických odborov, vyr iešenie organického spojenia p r a x e s o štúdiom, objasnenie f u n k c i e fa rmaceuta v social ist i c k e j spoločnosti, a konečne vytvorenie predpokladov p r e nov ú kva l i tu v o v e d e c k o - v ý s k u m n e j práci fakul ty .
Pre budúce obdobie si v y t y č u j e m e úlohu intenzif ikovať výučbu a štúdium, chceme lepšie a dokonale j š ie využiť čas s t r á v e n ý v posluchárňach a laboratóriách a t ý m zlepšiť odbornú a vedeckú i politickú úroveň našich absolventov. Chcem e s v o j u vedecko-výskumnú činnosť usmerniť tak, aby j e j v ý s l e d k y s a stali nepostrádateľnými v s y s t é m e zdravotníckeho vedeckého v ý s k u m u a konečne chceme s v o j o u prácou a s v o j imi výs ledkami zaslúžiť si miesto na čele č e s k o s l o v e n s k e j f a r m a c e u t i c k e j vedy a praxe.
Doc. dr. Michal Greguš
PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA
Rozvoj prírodných vied a matemat iky podstatne o v p l y v ň u j e r o z v o j techniky a národného hospodárstva. V ý s k u m v pr í rodných vedách s l e d u j e dva hlavné ciele: pomáhať výrobe a budovať s v o j e teórie ako samosta tné logické celky, aby tak bola pr ipravená r e z e r v a na j rozmani te j š ích poznatkov p r e techniku a národné hospodárstvo.
T e j t o skutočnost i j e si v p l n e j miere vedomá naša social ist ická republika a preto hneď po Februári 1948 začala naša vláda prednostne podporovať r o z v o j prírodných vied, k torý bol predtým u n á s na poslednom mieste. Prírodovedecká f a k u l ta kádrové vyrás t la na vedeckú základňu, ktorá j e d n e s schopná pínií a j t ie n a j z á v a ž n e j š i e úlohy praxe. No napriek tomu
uskutočňovať vo väčšom meradh len a len vo vyhovujúcich priestoroch a laboratóriách.
Perspekt ívy v ý v o j a f a k u l t y by boli minimálne bez predpokladu u r ý c h l e n e j v ý s t a v b y objektov. A v š a k som presvedčený ž e v ý s t a v b a f a k u l t y s a značne v roku 196(5 Za tohto predpokladu pomýšľame vybudovať pr: jednotl ivých sekciách a k a tedrách centrá vedeckého a pedagogického výskumu, ktoré budú d ô s t o j n e reprezentovat Univerzitu Komenského i našu vlasť. Centrá budú napojené na r u š e n i e š tátnych úloh a budú zárukou výchovy kval i tných absoiv-ntny-prlrodovedcov Univerz i ty Komenského.
Prof. dr. Andrej Kuchen
FAKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU
ich vedecká kval i f ikácia. Dnes má f a k u l t a 30 profesorov, 36 docentov a z nich 14 doktorov vied.
Za uplynulé roky s ta la s a fakul ta význačnou základňou pestovania vedy a výchovy odborníkov. Dala základ vzniku SAV — lekárskym disciplínám, Slovenskému ús tavu p r e d o -školovanie lekárov, l e k á r s k e j f a k u l t e v Košiciach a pobočke v Martine. Naša fakul ta s tá la a j pri z rode f a r m a c e u t i c k e j fakul ty .
Odchovala veľa úspešných odborníkov, vynika júcich organizátorov vedy a zdravotníctva, k tor i vedeli n á j s ť s v o j e mies to po boku ľudu v dňoch bojov, utrpenia i s lávy .
Naša f a k u l t a počtom š tudentov j e druhá n a j v ä č š i a v ČSSR. Priestorovým vybavením zaostáva za potrebami. Preto prvou požiadavkou a s ú č a s n e prianím v š e t k ý c h fakul tných pracovníkov j e odstránenie t e j t o disproporcie. V ý s t a v b a f a k u l t n e j nemocnice j e v ideovom pláne nášho zdravotníctva. Prevod do reali ty p r e nas ledujúcu piatu päťročnicu j e naš ím p r v o r a dým želaním a súčasne dobrou perspekt ívou do budúcnosti .
Ďalej r o z v o j technických a kádrových podmienok na v y sokých školách p r e pestovanie vedy a s ú č a s n e zaradenie do v e d e c k e j základne ČSSR j e n a j r a d o s t n e j š o u perspekt ívou v y sokých škôl a tým a j n a š e j fakul ty , čím v plnom rozsahu vrát i s a vysokým školám postavenie, k t o r é j e určované p o t r e bou a postavením vysokých škôl v ž ivote národov.
Z. prof. dr. Karol Plank, C. Sc.
PRÁVNICKÁ FAKULTA
Fakulta s a v y v í j a l a postupne i u-; k u l t e pred 25 rokmi na samosta u i f a v ý v o j a samotný f a k t , že pr íp tď. k gógov j e fakultou, j e n a j v ä č š í m p r m
Prínosom ď a l e j s ú t ie to skut> n< u- prípravka vychovala zo s v o j i c h absolventov učiteľov s vedecko-pedagogickou hodnosťou ( 7 docentov, 9 kandidátov), ktorí spolu s dvoma profesormi (absolventmi Univerzity K a r l o v e j ) môžu zabezpečiť vedenie školy, vedenie 8 katedier, školenie ašpirantov (spolu 48), koordináciu h l a v n e j úlohy v ý s k u m u v š tátnom pláne a spolu s 32 odbornými as i s tentmi a j zložitú pedagogickú činnosť. Jednotl ivé k a t e d r y s a postupne d o s t á v a j ú na t a k ú úroveň že kladne o v p l y v ň u j ú nielen úroveň t e l e s n e j výchovy na školách II. a III. cyklu, a le a j výkonnosť I. l igových d r u ž s t iev vo väčš ine š p o r t o v na Slovensku (dobrovoľnou t r é n e r skou prácou 12 učiteľov FTVŠ a t rénerskou prácou absolventov alebo poslucháčov ŠpZ). Prínosom j e t iež ž e vp lyv FVŠT s a p r e j a v u j e v telovýchovnom hnutí v ČSSR v ď a k a výs ledkom niektorých konferenci í FTVŠ, zameraných n a j m ä na zvýraznenie spoločenske j funkc ie t e l e s n e j výchovy a vďaka práci dobrovoľných pracovníkov z učiteľov a zamestnancov školy v o v š e t k ý c h zložkách ČSTV. V ý s l e d k y d o t e r a j š e j v e d e c k e j činnosti p r e j a v u j ú s a a j v tom, ž e s a r o z š i r u j e z á u j e m zahraničných vysokých škôl a výskumných inštitúcií o užš iu spoluprácu s FTVŠ v Brat i s lave (Budapešť. Viedeň. Halle, Lipsko, Varšava, Gent, Helsinki, Sara jevo, Sofia a ďalš ie) .
Teda n a j v ä č š í m prínosom s ú v ý s l e d k y práce celého kolekt ívu a j za d o t e r a j š í c h veľmi neutešených podmienok na f a kulte.
Cieľ uspokojenia požiadaviek FTVŠ j e ďaleký, a le podnecu je k optimizmu. V súčasnost i n a j v ä č š í m nedostatkom j e pr iamo katas t ro fá lny s t a v o b j e k t o v p r e v ý u k u a výskum. V p e r s p e k tívnom pláne s a rá ta s vybudovaním komplexu budov a te lovýchovných o b j e k t o v v Mlynske j doline, k torý bude na úrovni požiadaviek p e d a g o g i c k e j a v e d e c k e j činnosti. S výs tavbou s a má začať po roku 1974.
Počet poslucháčov má s túpať tak, že v roku 1970 dosiahne asi 1.000 na dennom štúdiu. Umožní to prehĺbiť špecializáciu na katedrách, skval i tniť pedagogický proces, pomoc t e l o v ý chovnému hnutiu a rozšír iť v ý s k u m z experimentálnych škôl a j na skúmenie vplyvu t e l e s n e j výchovy na v š e s t r a n n ý r o z v o j mládeže tak, ako to u r č u j e p r e budúcnosť š tá tny plán. Vybudovanie v lastných telovýchovných o b j e k t o v umožní v š i r šom rozsahu ako te raz pomoc pri organizovaní z á u j m o v e j t e l e s n e j výchovy poslucháčov a zamestnancov UK. Očakávame od š i r šieho s t y k u s fakultami v zahraničí ďa l š ie kval i ta t ívne zmeny v o v ý v o j i n a š e j fakul ty .
Za n a j v ä č š í prínos v o v ý v o j i f a k u l t y za posledných 15 rokov považu jem predovšetkým k á d r o v é dobudovanie f a k u l t y . Po oslobodení n a š e j v las t i os ta lo na p r á v n i c k e j f a k u l t e len malé percento pôvodných vysokoškolských učiteľov. Ostatní odišli alebo museli odísť, pretože mnohí z nich boli za býva lých vykorisťovateľských režimov úzko alebo z á u j m o v é osobne spojení s týmito režimami a neboli ochotní alebo schopní pr ispôsobí t s a novým podmienkam. Pred f a k u l t u bola t a k t o postavená vážna úloha doplniť uč i teľ ský ú s e k novými, pokrokovými pracovníkmi, ktor í boli schopní v k r á t k o m č a s e zv ládnuť v š e t k y úlohy, k t o r é s a k ladú na vysokoškolského učiteľa. Už v roku 1950 bolo p r i j a t ý c h niekoľko schopných mladých pracovníkov, ktor í sa vypracoval i behom k r á t k e h o času na vysokokval i f ikovaných pracovníkov. V ďalš ích rokoch pribudli ďalší pracovníci, ktorí s a väčšinou kval i f ikoval i cestou ašpirantúr. Kým v roku 1950 pracoval na f a k u l t e len j e d e n profesor , iba niekoľko docentov a as is tentov, a os ta tná v ý u k a sa zabezpečovala n a j m ä externými silami, j e d n e s s t a v taký, že m á m e 6 profesorov, 16 docentov a 32 odborných as is tentov, z čoho j e j eden doktor vied a 14 kandidátov. Naše k a t e d r y spolupracu jú s pomerne veľkým počtom externých pracovníkov, prostredníctvom ktorých s a z a b e z p e č u j e s t y k teór ie s praxou. Fakulta sa a j n a ď a l e j dobudovává a to h lavne c e s tou zvyšovania kva l i f ikác ie našich učiteľov. V tomto s m e r e j e obzvlášť významný posledný rok. kedy s a f a k u l t e podarilo dosiahnuť udelenie práva obhajovať kandidátske práce vo
Prof. MUDr. Jozef Kukura
LEKÁRSKA FAKULTA
Keď lekárska fakul ta v roku 1919 začínala mala 18 učiteľov, d n e s ich má v y š e 400. Čo j e zvlášť hodné spomenutia, j e
-o > Я 2 *"0 ?s 33 ГП
£ Í
v š e t k ý c h vedných odboroch š t á t u a p r á v a a d o k t o r s k é p r á c e v o väčš ine odborov. Pri dnešnom kádrovom s t a v e j e f a k u l t a schopná plniť v š e t k y úlohy na poli p e d a g o g i c k e j a v e d e c k e j práce. V poslednom č a s e s a podarilo f a k u l t e z í skať dobré m e no n a j m ä v oblasti spolupráce t e ó r i e s praxou, a t o tým, že fakul ta účinne pomáha n a š e j l eg i s la t ívne j prax i pri t v o r b e nových právnych predpisov. Spomenúť t r e b a n a j m ä n a š u novú social ist ickú ús tavu, nový občiansky zákonník, t r e s t n ý zákon, občiansky a t r e s t n ý poriadok, zákon o rodine, pracovný kódex a mnohé iné, k t o r é vznikli za úč inne j spolupráce s našou fakul tou. Pracovníci n a š e j f a k u l t y pôsobia v o v iacerých k o misiách celoštátneho charakteru, v legis lat ívnych sboroch, v komisiách expertov, v komisiách národných výborov, niektor í pôsobia a j ako sudcovia rozhodcovského s ú d u pr i Obchodnej komore v Prahe, ako sudcovia k r a j s k ý c h a okresných súdov atď.
Pred fakul tou s t o j a v e ľ k é úlohy n a j m ä v oblast i zavedenia postgraduálneho štúdia. Náš š t á t n y a p a r á t a hospodárske organizácie budú potrebovať čoraz k v a l i t n e j š í c h a v y s p e l e j ších právnikov, ktor í by zvládli v š e t k y úlohy pri r iadení m o d e r n e j socia l i s t icke j spoločnosti. K t e j t o úlohe chce f a k u l t a prispieť predovše tkým zavedením špecializovaných p o s t g r a duálnych kurzov a osobitným zameraním p r e pracovníkov j u s t i č n e j praxe, š tátneho a hospodárskeho a p a r á t u a pracovníkov, pôsobiacich v oblasti medzinárodnopolitických a medzinárod-noobchodných vzťahov. Spolu s právnickou f a k u l t o u v Prahe a v spolupráci s o zainteresovanými ús t rednými orgánmi a úradmi robí f a k u l t a potrebné kroky, a b y s a pos tgraduá lne š túdium čo n a j r ý c h l e j š i e realizovalo. V oblasti p e d a g o g i c k e j práce na f a k u l t e s t o j í p red ňou dôležitá úloha modernizácie výukového procesu a t o p r e d o v š e t k ý m doplnením hovoreného s lova názornými učebnými pomôckami, f i lmami, m a g n e t o f ó novými záznammi, inscenovanými súdnymi a arbi t rážnymi procesmi a pod. V oblasti v e d e c k e j práce s t o j í p red f a k u l t o u predovšetkým realizácia uznesenia predsedníctva ÜV KSČ o spoločenských vedách. P ô j d e p r e d o v š e t k ý m o zameranie v e d e c k e j práce na kľúčové úlohy v oblasti v e d y o š t á t e a p r á ve. o vytvorenie pracovných teamov a o úč inne j š iu spoluprácu s pracoviskami akadémie a s rezortnými vedeckovýskumnými pracoviskami.
k l a d á m za naJvaéSI prínos v doterajSom rozvoji schválenie l e e t i č n e j ú lohy v ý s t a v b y faku l ty a vypracovanie úvodného o j e k t u pr«' Mlynskú dolinu, pretože kvalitnú výchovu a ve-( k ý v ý s k u m merateľný medzinárodnou mierou j e možné
WM»,
шшшж
Študenti č a s t o n a d á v a j ú n a nízky pr ídel сЫеЬа k obedu i večeri . Jeden-dva t e n u č k é chlebíčky s ú n a o z a j p r e š t u d e n t a málo. Nový v e dúci s a vys lovi l a j k tomuto problému. Chce h o r ieš iť tak, ž e b u d e znížená kalorická hodnota s t r a v y . K r á s n e ! V u n i v e r z i t n e j jedálni a lebo v Suvorovovom i n t e r n á t e s ú a j porcie o b s t o j n é , a j chleba s i š t u d e n t môže zobrať, k o ľ k o chce.
Čo e š t e trápi š tudentov v Horskom p a r k u ? Mnohým s a s tane, ž e pr ídu n e s k o r o z o ško ly a t a k nemôžu dať opečiatkovať l í s t k y n a b u dúci deň. Na č i s t ý l í s tok im ani obed ani v e č e r u n e d a j ú . P r e č o môžu v u n i v e r z i t n e j jedálni opečiatkovať l í s t k y i pred v ý d a j o m ba a j počas v ý d a j a s t r a v y ? V Horskom p a r k u b y t o n e š l o ? R a d š e j m á í s ť to, čo o s t a l o od obeda a večere , d o odpadkov? Na dupľu s a t u spoliehať n e dá — dostanú j u iba tí, k tor í s i p r inesú v l a s t n ú š á l k u a s t r a v n ý p r e u k a z — a k o v iz i tku, ž e s i š t u d e n t l í s t k y k u p u j e . A t c iba v tedy, keď p r i v ý d a j i j e vedúci . A k j e pr i v ý d a j i s t r a v y „ h l a v a " s t r a v n e j k o mis ie — k r s t n ý m menom Kamil — t a k dupľu podá s v o j i m priateľom, a j keď iní č a k a j ú c i s tá l i v r a d e oveľa dlhšie. A t á „ h l a v a " s t r a v n e j komis ie s a potom r a d o s t n e u s m i e v a : „Predsa s o m dával dupľu, či n i e ? " A potom s i p e k n e naloží na tanier, n a r u k y a u ž s i dáva. A to, čo ostalo, dovolí vhodiť d o odpadkov (prípadne inde) .
A p r e t o j e nová s t r a v n á komisia dobrá . Z ú č a s t ň u j e s a zostavovania j e d á l n y c h l í s t k o v ? Z ú č a s t ň u j e . — Ale pomáha bo jovať za to, čoho s a d o ž a d u j ú š t u d e n t i ? Nepomáha! Škoda, ž e š tudent i z Horského p a r k u s a musia s t r a v o v a ť len v o s v o j o m internáte . V u n i v e r z i t n e j jedálni a lebo n a S u v o r o v o v e j by s a v ý b o r n e na jedl i , a j n a čas , a j chleba b y s i mohli zobrať, k o ľ k o by chceli, a j č i s tý l í s tok by im v pr ípade p o t r e b y opečiatkovali, a j dupľu by im k u c h á r k y s a m é ponúkli — bez v l a s t n e j nádoby a b e z s t r a v n é h o preukazu.
Teda — len v i a c e j novôt v Horskom parku, s ú d r u h vedúci ! A v i a c e j s t r a v y do odpadkov! A ty, Kamil, m a j s a e š t e lepš ie a k o doteraz.
Za s t r a v n í k o v v Horskom p a r k u : FRAŇO HLADNÝ
Bola raz jedna fakul ta, na k torú sa hlásievalo rok čo rok s t r a š n e veľa študentov. Steny posluchární s a rozpínali a mladosť z nich kypela a ž na b r a t i s lavské ulice (podaktorí nechodili na prednášky). Na n a j vyšších fakultných a rektorá tnych úradoch s a povedalo: Dosť! A bolo dosť. Prstom na mape vyhľadali mesto, pravé, slovenské, a spravi l i v ňom pobočku. Najskôr sa rozhodli, k t o tam pôjde, potom na prstoch vymenovali výhody, bolo ich neúrekom, o ťažkostiach (ako obyčajne) s a cudne mlčalo.
Ubehol rok-dva a pobočka ostala pobočkou. Z Bratis lavy zavše niekto príde, odprednáša si s v o j e a h a j d e na vlak, lebo študenti s ú študenti, v še tka česť, ale rodina j e prvá. Tak t o šlo a ž doteraz. Dievčence a chlapci si zašomrali a žilo s a inak normálne. No z podaktorých s a medzičasom stal i š iestaci, čiže vážni uchádzači o lek á r s k y diplom. Predpokladali, že keď v Bratis lave začínali, t u a j d a j a k o skončia. Máte t o v idieť! V Martine, tam budú promovať, veď akoby a j inak?
Tamojší m a j ú jedinečnú možnosť obliecť si ta láre a zahrať s a na tých, ktorí rozdáva jú vedomosti, plus diplom. Bude to n a n a j v ý š komické, hoci pobočkoví učitelia zaruču jú absolútnu spokojnosť. Pokúsme sa predstaviť si, aké budú m a r t inské promócie:
V isté čarovné letné predpoludnie tesne po lejaku, vošlo do stomiestnej sály sto zablatených medikov v čiernom oblečení. Za nimi sa ozlomkrky hnalo 500 príbuzných. Kvetiny sa lámali a žalostne padali na čerstvo vyleštené parkety. Pravda, aby promócie mali nerušený priebeh, za kandidátmi sa zatvorili dvere a rodičia ostali vonku. Z dlhej chvíle si poplakali na tému „tak predsa tá naša dcéra bude pani doch-torka, len aby sa ešte šťastne vydala ..." Vnútri bol zatiaľ slávnostný ceremoniál. V rozhlase po drôte dávali práve fanfáry z Libuše, v takte ktorých mládež sľúbila, že naozaj a všetko pre vlasť. Potom spoza talárov sa odhrnuli gentlemanské ruky, ktoré potriasli
najskôr pravicami červenodi-plomovaných, potom modrodi-plomovaných lekárov.
Vonku slnko pripekalo a veľká časť príbuzných — najmä rodu mužského — sa išla potúžiť do neďalekej IV. cenovej skupiny. Kým vyšli hotoví ľudia, ktorí za činorodej pomoci rozhlasu po drôte práve prevzali svoje patenty na rozum, rodinní príslušníci boli tiež pohromade. Túžobne čakajúc túto chvíľu, prudko sa hrnuli k vychádzajúcim absolventom martinskej pobočky. Situácia však bola veľmi komplikovaná promočnou rovnošatou a veľkou trmou-vrmou, takže mamky, ktorým promovali synovia, srdečne objímali cudzie dcéry a naopak. V tom by ešte nebola tragédia, ale po slávnostnej slávnosti sa išlo na promočné posedenie. Iba niektorí, lebo kapacita Slovana nestačila všetkých pojať, hoci sa jedlo a pilo i na pódiu pre hudbu. Tí, ktorí boli pomalší v štúdiu, nezapreli sa ani teraz, čo sa im však vypomstilo, lebo namiesto slávnostného posedenia mali slávnostné postátie i s príbuz
nými v miestnych automatoch. Vypilo sa promočné martinské pivo, vyrobené na počesť pobočky, a bolo po paráde. Cestou na vlak sa ešte mnohí postretali so známymi, ktorí si neodpustili obligátne gratulácie. Zamestnanci OÚNZ vážne podávali ruky svojim bývalým stážerom a tvárili sa, akoby boli z fakultnej nemocnice. Natrieskané vlaky odchádzali, aby urobili miesto budúcim kandidátom. Tí, čo boli pomalší v štúdiu, cestovali s celou familiárnou perepúťou až na druhý deň.
* * *
Možno tak, možno inak budú vyzerať mart inské promócie, kde zatiaľ nie s ú vytvorené základné predpoklady pre taký dôsto jný akt. Skutočnosť j e v š a k taká, že ak pobočka LFUK v Martine naoza j patrí pod na jvýznamnejš iu univerzitu na Slovensku, bolo by var i nepekné pripraviť š tudentov a ich príbuzných o- jeden z n a j k r a j ších zážitkov v živote tým, že sa promócia urobí silou-mocou v Martine. J e t o tak, nech povie k t o chce čo chce.
Ľudovít Szabó
t i a h o l u l i c a m i . . . Z'mm
RECEPT-decentralizácia Čoskoro s a skončí semester
a tak ako po iné roky, t is ícky študentov sa zúčastnia na le tných brigádach.
Príprava tohtoročnej l e t n e j aktivity študentov už pomaly končí. V j e j organizácii možno vybadať nový moment — dôslednú decentralizáciu. V minulých rokoch ťažisko príprav spočívalo na SÜV ČSM, kým dnes s a presunulo na jednotliv é fakultné výbory. Teda, v ý ber pracovísk, nábor na br igády, rozdelenie brigádnikov, uzatváranie pracovných zmlúv — to všetko si t e raz robia FV sami.
Tento krok bol potrebný p r e to, lebo bolo čoraz z javne j š ie , že pri súčasnom rozsahu brigád ( v min. roku s a ich zú
častnilo do 30 000 študentov, z toho 7500 vysokoškolákov) nie j e možné ich organizačne zvládnuť z jedného centra. Preto sa často stávalo, že br igádnici nemali na pracoviskách ani základné pracovné a hygienick é podmienky a ani pracovná morálka niektorých kolektívov nebola uspokojivá. Niekedy si brigádnici nezarobili ani na s t ravu a museli doplácať. Dnešný nový spôsob má zaručiť, že pod priamym patronátom f a kúl t s a s podobnými z javmi nestretneme.
A j tento rok sa na SÚV ČSM vytvoril Štáb brigád, aby pohotovo pomáhal fakul tám v pr íprave a vedení l e t n e j aktivity. Organizuje a j medzinárodné brigády, hoci v budúcich ro-
Angličania na Slovensku Prostredníctvom organizácie
The Educational Interchange Council zavítala skupina š t r nástich študentov z rôznych pedagogických fakúlt V e ľ k e j Británie do n a š e j republiky. Trasu s v o j h o trojtýždenného cestovania nastúpili v Prahe a viedla cez Olomouc a Vysok é Tatry d o Bratislavy.. Tu potom strávi l i záverečné dni svo jho pobytu u nás.
Skupinu mladých Angličanov
na cese po Slovensku sprevádzali poslucháči angličtiny naš e j univerzity, z ktorých niektorí budú v lete na revanš na návš teve vo V e ľ k e j Británii.
Účelom týchto návš tev j e praktické overovanie si nadobudnutých znalostí, n a j m ä j a zykových, u študentov, a prehlbovanie priateľských a kultúrnych stlykov medzi Veľkou Britániou a Československom.
-ik-
Otvorený list stravníkov z Horského parku
Radšej vyhodif, ako študentom ? K t o b ý v a v internáte v Horskom parku, mal možnosť n e d á v n o p o -
í u ť v internátnom rozhlase rozhovor s n o v ý m vedúcim t a m o j š e j š t u d e n t s k e j j edá lne . Nový vedúci j e d á l n e v t e d y hovoril o tom, č o n o v é h o by v t e j t o jedálni e š t e rád l a v i e d o l . Samozre jme, j e h o novoty s l e d u j ú p r e d o v š e t k ý m k u l t ú r u s t ravovania . Ráta s a s o zavedením d v o j i t é h o označovania s t r a v y . Na s t r a v n ý l ístok, opečiatkovaný jedničkou b u d e s i môcť š t u d e n t v y b r a ť z t roch d r u h o v mäsi tých j e d á l . Na l í s t o k opečiatkovaný d v o j k o u b u d e m a ť možnosť v y b r a ť s i z t roch d r u h o v múčnych, r e s p . kombinovaných (múčnych, zeleninových, v a j e č n ý c h ) j e d á l . S t ý m len — rá ta . Študenti zatiaľ r á t a j ú s tým, ž e t á t o novota v Horskom p a r k u s a zavedie n a j s k ô r o niekoľko rokov .
O jednom s a %iak novy vedúci nezmienil. O p r a c o v n e j morá lke s v o j i c h zaměstnankyň. Prečo? Jednoducho preto, ž e s v ý d a j o m s t r a v y s i poko jne začnú o 10—30 minút n e s k o r š i e ( v u n i v e r z i t n e j jedálni o 10—30 minút s k ô r ) , a keď a j začnú, musia š t u d e n t i e š t e čakať, k ý m jedna pracovníčka pr ide na s v o j e m i e s t o s príbormi.
koch a j ich príprava p r e j d e do r ú k fakultných výborov. Zo Slovenska pôjde v le te 90 v y sokoškolákov do Maďarska, 20 do SSSR, asi 30 do Bulharska a pol s tovky do Poľska. Tieto brigády budú t rvať dva a ž päť týždňov, pričom n e m a j ú iba pracovný charakter, lebo po skončení brigády sa študenti môžu počas troch dní (niekde i týždeň) zoznámiť s kra j inou. Rovnaký počet š tudentov-bri-gádnikov príde zo spomínaných k r a j í n k nám. Na medzinárodné brigády s a dostanú predovšetkým poslucháči tých f a kúlt, k d e už dosiahli počas dotera j š ích letných brigád výrazn é úspechy.
SÚV ČSM organizuje t iež medzinárodné budovateľské tábory, k d e bude pracovať okolo 100 študentov z Francúzska, Anglicka, NSR, a škandidáv-skych kra j ín . Od nás do týchto š tá tov odíde 70 študentov.
Vysokoškolské brigády budú rozmiestnené takmer po celom Slovensku. Hlavnou náplňou brigád bude pomoc stavebníct v u a poľnohospodárstvu. V y sokoškoláci budú poväčšine s tavať vodné nádrže a melioračné zariadenia. Ako vždy, budú brigády štvortýždenné po dvoch turnusoch. P r v ý začína dňom 5. jú la a druhý od 2. augusta. Fakulty, k torým by tieto termíny nevyhovovali si môžu brigády presunúť i na september. Krokom vpred j e ž e na niektorých fakultách účasť na letných brigádach nahradí výrobnú prax.
A na záver e š t e jedna novota. Tohto roku nebude vychádzať Brigádny zpravodaj . Jeho výrobná lehota bola dlhá a na pracoviská dochádzal oneskorene, takže strácal na účinnosti Prostriedky určené p r e noviny. SÚV ČSM r a d š e j v e n u j e na f i nančné i vecné odmeny j e d notlivcom kolektívom prípadn«' i fakultám. -or-
Foto: M. Tuleja
STUDENTI V E D E C K Y . K o n com apríla bola na FaFUK š t u dentská vedecká konferencia, na k t o r e j odznelo 15 referátov. Päť pripravili zahraniční poslucháči, ktorí u nás š tudujú .
z farmaceutickej fakulty SEDEM FILATELISTOV. Už
v marci začal na FaFUK a k tívne pracovať f i latel ist ický krúžok pri Červenom kútiku Farmaceutickej fakul ty . Vedúcim sedemčlenného krúžku j e PhMr. L. Nováček CSc.
BESEDA O KNIHE. V polo-* * * vici m á j a bola na fakul te či ta-
ZAHRANIČNA PRAX. Okolo te ľ ská beseda o knihe Z. Red-III. a IV. roční- l o v e j „Príbeh z lekárne". Na
besede sa zúčastnila a j autorka.
V. Špringer
posluc t, farmácie pô jde na prázdní
ků prax do Poľska, Maďar-i. NDR a Juhoslávie.
Dokument družby Počas dní družby medzi LFUK a
LF UJEP v Brne udelili prof . MUDr. F. Ningerovi DrSc z b r n e n s k e j f a k u l t y Pamätnú medai lu Univerzity Komenského. Prof . Ninger s a za udelenie medaile poďakoval l istom, k t o r ý radi u v e r e j ň u j e m e .
Váženým soudruhům r e k t o r u UK a děkanu LFUK.
i S r a d o s t n ý m vědomím spolupat
r ičnost i Slováků a Čechů a s p ř e svědčením, ž e oba n a š e národy j a k o d v ě s r o s t l é v ě t v e s l o v a n s k é lípy, t v o ř í d l e P. O. Hviezdoslava obě spolu u t ě š e n ý vrchol s t r o m u š i r o kého a vysokého, p ř i j í m á m v k o nečném období s v é h o života v d ě č n ě pamětnou medaili Komenského univers i ty, k t o r á s e j m é n e m učit e l e národů a průkopníku s v ě t o v ý c h mírových s n a h a úsil í o s v ě tové b r a t r s t v í vstoupi la mezi o s t a t ní univer s i ty s v ě t a po boku s t a r o s l a v n é Karlovy univer s i ty a nově zrozené Univers i ty Masarykovy po národním osvobození r o k u 1919 j a k o p r v n í s lovenská v y s o k á ško la . S v e l i k ý m potěšením p ř i j í m á m z r u k o u r e k t o r a Komenského univ e r s i t y t e n t o p r o j e v upřímného p ř á t e l s t v í a d r u ž b y našich vysokých ško l v Brat i s lavě a v Brně, k t e r á s e j i ž po mnohá lé ta u s k u t e č ň u j e a o s v ě d č u j e v oboustranném vědomí, ž e p ř á t e l s k á spolupráce s uš lecht ilou soutěží i v z á j e m n o u pomocí př i spívá v y n i k a j í c í měrou k tomu, a b y n a š e s l o v e n s k é a č e s k é v y s o k é ško ly mohly ú s p ě š n ě plnit s v é k u l t u r n í poslání v s rdc i Evropy a na kř ižovatce s t a r ý c h k u l t u r .
D ě k u j í děkanovi LFUK prof . A. Kukurovi za l a s k a v é osobní pozvání k u s lávnos tn ímu zasedání v ě d e c kých r a d obou našich f a k u l t v r á m ci os lav 20. v ý r o č í osvobození ČSSR. J e t o zároveň 20. výročí obnoveného b r a t r s t v í Čechů a Slováků v duchu v e l k é s l o v a n s k é m y š l e n k y — humanitního ideálu, k t e r o u v y slovil n á š společný budite l v době našeho národníhi ohrození J á n Kol-lár : .,A v ž d y zvoláš-l i Slovan, nechť s e t i ozve č l o v ě k " . Významným bojovníkem z o humanitní ideál s v o body, rovnost i a b r a t r s t v í byl uč ite l národů J . A. Komenský, s j e -hež jménem a posláním j e s t nerozlučne s p j a t a prvn í s lovenská univ e r s i t a j e j í ž pamětnou medailí p ř i j ímám s díky, vděčně a r á d j a k o p r o j e v nerozborné d r u ž b y našich škol a našich národů s přáním, a b y n a š e l é k a ř s k é f a k u l t y r u k u v r u c e s p o j e n ý m i s i lami ú s p ě š n ě plnily s v é humanitní poslání v naš í v las t i .
Prof. MUDr. F. NINGER DrSc
Pobočné promócie
a> u с o U -м СО
X Ф
СО > О а , з ° (Л дэ СО N ^ >, л ; V 1Л 4_> >0
"3 s 5 со
3 •а £> ф £ л
4 - >
Он >сn
g Ä >> *а> -X G т з О) > о 43 о и
а
СО > <о Си
'ОШГОШГ
6iní pr i š l i a j d o s p r i e v o d u
s p r a c o v n ý m i n á s t r o j m i
Veľká cena z NANCY
Z i n s c e n á c i e s ú b o r u A m f o r . J. Z á v o d s k ý
— B. Hluboeký: R e k v i e m p r e n a r n o k o p y t -
n í k o v . ( F o t o : H o r v á t )
Ešte sa nestihli vybaliť, ani vyspať po únavn e j ceste, a le predsa boli ochotní rozprávať. Rozprávať o dojmoch, na ktoré s a nezabúda. Už druhýkrát získali študenti VŠMU pre s v o j u školu Veľkú cenu Svetového íes t ivaiu univerzitných divadiel v Nancy. Tentoraz to bol 3. a
4. ročník, ktorý uviedol hru P. Kyrmezera „O bohatci a lazarovi" v réžii Sládka a Žláb-ka. Rozkošná, det sky hravá, výborne podaná hra očarila Francúzov. Na to, čo zažili a s k ú sili naši reprezentanti, sme s a opýtali Oľgy Š a l a g o v e j .
0 vojne v kooprodukcii
„ Italiano, brava gente " Už niekoľko mesiacov j e na programe talianskych kín t a -
liansko-sovietsky kooprodukčný f i lm — Italiano, brava gen te . Popud k vzniku tohoto f i lmu dalo s t r e t n u t i e sovietskeho sp isovateľa Sergeja Smirnova s o svetoznámym talianskym režisérom Giuseppe d e Santisom na filmovom fes t iva le v Moskve.
De Santis. k torý s a aktívne zúčastnil na odboji proti Mussoliniho diktatúre, povedal Smirnovovi, že sa už dlhšie zaoberá myšlienkou zachytiť vo f i lme tragédiu expedičnej jednotky Admira, ktorú Mussolini poslal na východný front. Vo f i lme chcel poukázať na to, ako odpor talianskeho ľudu proti faš ist ickému režimu vznikal i priamo na frontoch II. s v e t o v e j vojny. Smirnova zaujímali de j iny talianskeho odbojového hnutia a tak spoločne s d e Santisom a tromi t a lianskymi spolupracovníkmi napísali scenár k f i lmu Italiano brava gente — v prek lade Taliani, dobr í ľudia.
Dej f i lmu s a odohráva na východnom f r o n t e od leta 1941 do zimy 1943 a j e natočený výlučne z exteriérových záberov. Tvorcovia fi lmu na príklade osudov jednoduchých ľudí líčia vojnu, ktorá nútila Talianov zabíjať, k torá im brala životy — ale nebola vs tave ubiť v nich ľudskosť.
Na nakrútení f i lmu s a zo s o v i e t s k e j s t rany okrem iných zúčastnili Tat jana Samojlovová, as is tent réžie Dmitri j Vas i l j ev a návrhár kostýmov David Vinickij. Zo známych talianskych hercov vo f i lme h r a j ú Raffaele Pisu, Andrea Checchi a Riccar-do Cucciola.
Podľa Volksstimme — K a j a
— Cestovali s t e pr iamo do l ianskym a f rancúzskym súbo- bolo vypredané. Dostali sme Nancy? гош. Mali sme ohromnú trému, mnoho pozvaní.
Vyrazili s m e 23. apríla cez a l e už počas hry s m e videli, _ "д č o P a r í ž ' Viedeň. Po jednodňovej za- ž e publikum j e naše. Dvadsať s t á v k e sme pokračovali cez minút nás obecenstvo nepusti- Päť naj lepších súborov ces-Eakúsko, západné Nemecko až l o z javiska. A potom nastal tovalo z Nancy do Paríža, kde do Nancy. Privítanie bolo úžas- na jnapínave jš í okamih: 36- sme boli až do 7. m a j a . Vidieť né Každý z nás dostal na pa- členná porota rozhodla, že Veľ- miesta, k d e žili toľkí veľkí l u -miatku opálové poháre a or- k ú cenu Svetového fest ivalu dia pera a štetca, miesta, o ganizátori fes t ivalu dokonca z í s k a v a j ú : súbor z Bratislavy ktorých s m e doteraz iba čítali zohnali českého študenta v o a Španielska. Mali sme všetci — t o bolo úžasné. A nakoniec, Francúzsku, aby nás informo- s lzy v očiach. Dovtedy sme boli úspech v Divadle národov na val v rodnej reči. celkom nenápadná skupina, Montparnasse. Mali sme ohrom-
málokto si nás všimol, a zrazu nú radosť, že s m e sa vráti l i — Ako bol organizovaný pro- a k o b y to všetci chceli napra- ako víťazi.
g ram a čo s t e robili vo voľ- v j t T e š j , j s a z n ä § h o úspechu. nom č a s e ? q d v a n á s t e j v noci bolo s láv-
Každý večer s a predstavovali nostné zakončenie fest ivalu. s i e ( j n ý so svoj imi hrami tr i súbory. V tú noc sme ani nespali. Ako Prirodzene, navštívili sme kaž- víťazi sme nad ruhý deň večer dé z nich. Zúčastňovali s m e sa museli hru opakovať. Divadlo na recepciách i na prednáškach, ktoré boli prekladané do niekoľkých jazykov. Voľné chvíle s m e venovali prehliadke m e s ta. Ešte pred naším súťažným večerom sme hrali jedno predstavenie v mestečku Longwi pri belgických hraniciach. Každý súbor organizoval takéto predstavenie v niektorom m e s te.
— Verili s te , že vyhrá te? Festival mal takú vysokú
úroveň, že sme sa až do pos ledne j chvíle neodvážili dúfať. Bola určená lehota, že v y stúpenie nesmie t r v a ( viac ako poldruhej hodiny. Mexičania, i keď boli výborní, boli po trojhodinovej hre diskval i f iko- <
vaní. Vystupovali s m e v posledný deň festivalu, spolu s t a -
Pre oči
Tešíme sa spolu s vami a v e ríme, že to nebol úspech po
zhovárala s a J . A n d r e j č á k o v á
Monika Varsányiová
Okno. Otvorené okno. J e už tma. PrSl. Holé konáriky stromu. A na nich kvapky. Biele, krištáľové, lesklé, pohyblivé, strieborné. A na ne svieti žltá lampa. Spolu, t á lampa, ten s trom a tie kvapky, ten dážď a t á tma sp ieva jú tichú, pokojnú, pri jemnú, milú, zvončekovú rapsódiu p r e oči. Spievajú, že sa netreba obávať, utekať, skrývať sa. ale že oči, pre k t o r é tá t rasľavá k r á s a ž i je , &a musia otvoriť, aby i znavené únavou priľnuli a vedeli hriať s v e t okolo seba. Padla kvapôčka.
Regenerácia westernu, alebo... V k u l t ú r n e j politike odstra
ň u j e m e zvyšky schematizmu. Prehodnocujeme v š e t k y doter a j š i e hodnoty, podrobnou analýzou zisťujeme, že nie v š e t ko, čo sme zaznávali, j e o z a j nanič. Staviame s i nové kr i tériá. Konkrétnym príkladom môže byť western, v l i te rárne j alebo f i lmove j podobe. Donedávna jednoznačne odsudzova-ný druh i umeleckého v y j a d r e nia s táva s a dnes pochúťkou p r e čitateľov i divákov.
Obecenstvo, l i terárne i f i l
mové, si žiada wes tern ako náv r a t k romantike, zábavu, i — svoj ím spôsobom návrat do detských rokov. Predom v š a k t reba upozorniť, že poznáme westerny dva. Jeden ako hodnotné umelecké dielo a druhý v podobe rôznych odvarov a napodobenín t e j t o národnej zá-padoamerickej l i teratúry a k u l túry. Klasickým príkladom prv e j skupiny j e t r e b á r s f i lm „Na pravé poludnie" alebo „Sedem statočných". O d r u h e j
skupine s a r a d š e j nezmieňujem.
V n a š e j k u l t ú r n e j politike však zatiaľ nebadať sklon k zlepšeniu t e j t o situácie. A záu j e m i podmienky by boli, ako ukázala nedávna anketa Mladej tvorby. My zatiaľ tv rdoš i jne sup lu jeme t ieto hodnoty pochybnými koprodukciami a zlátaninami z Karia Maya v o f i l m o v e j podobe. Asi e š t e s tá le nepoznáme svoj ich divákov, alebo, že by sme ich takto podceňovali? Igor Dobiš
Tanečná pieseň,
hudobná sazka,
etc. Nebol t o zlý n á p a d p o s k y t n ú ť
pos lucháčovi možnosť z a s a z k o -v a ť s i na s l o v e n s k e j t a n e č n e j piesni. Hoci a j b e z t i k e t o v , b e z d e s a ť t i s í c o v ý c h v ý h i e r , a l e a j b e z d e s i a t i č h - p ä t n á s t i c h k o r ú n inves t íc i í p o c h y b n e j r e n t a b i l i t y .
Hudobná s a z k a , v t e j podobe, s a k o u pr i š ie l k s v o j í m p o s l u c h á č o m b r a t i s l a v s k ý rozhlas , j e p r e d s a len t r o c h u o d l i š n e j š i a od b e ž n ý c h súťaž í o n a j l e p š i u p e s n ičku, č i s ú ť a ž e a la H ľ a d a j m e n o v é t a l e n t y ( p r e t o ž e Hudobná s a z k a j e t a k t r o c h u a j p r e h l iadkou i n t e r p r e t o v — s t a r š í c h , n o v š í c h i c e l k o m n o v ý c h ) . P r í ť a ž l i v e j š i a j e t ý m , ž e nie j e j e d n o r á z o v á , ž e s a v y v í j a , ž e p o s l u c h á č m á možnosť s l e d o v a ť j e j v ý v o j , a k t í v n e naň pôsobiť, b y ť s v e d k o m s ú b o j a , ,nasaden ý c h " pesn ič iek z p r v é h o kola s ďa l š ími novinkami.
Situácia v s l o v e n s k e j t a n e č n e j p iesni s i podobnú súťaž v y s l ú žila. Len n a j č i e r n e j š í p e s i m i s t i s i d o t e r a z nevš imli , ž e s l o v e n s k á t a n e č n á p e s n i č k a s a v s v o j i c h š p i č k o v ý c h v ý t v o r o c h n e podobá s l a ď á k o m a š l á g r o m s p r e d n i e k o ľ k ý c h r o k o v , ž e r e a g u j e na v ý v o j s v e t o v e j t a n e č n e j p iesne, ž e m á o b s a ž n e j š i e , m e l c d i c k e j š i e a o b r a z n e j š i e t e x t y a k o s t a r u č k é t a n g á o očiach n e v e r n ý c h , b u d o v a t e ľ s k é p o p e v k y a k o e j chlapci p r e -mil í t r a k t o r o m rozora l i l á n y a l e b o ľ u d o v k y a k o l í s t o č e k z b r e z y ( č o p r a v d a , n i e j e c e l k e m z o d p o v e d a j ú c i m m e r a d l o m ) .
J e t u nová g e n e r á c i a t v o r c o v , mladí hudobní sk ladate l ia , a l e p r e d o v š e t k ý m s k u p i n a m l a d ý c h , v t ipných, p o e t i c k ý c h t e x t á r o v , k t o r í d o s l o v e n s k e j t a n e č n e j t v o r b y p r i n á š a j ú p r e ň u d o t e r a z n e z n á m e hodnoty . A l e a j s t a r š í sk ladate l ia , z v y k n u t í na s t a r é t v o r i v é p o s t u p y . na o š ú c h a n é s c h é m y , m u s i a j e d n o d u c h o p r i spôsobiť s v o j e h u d o b n é z m ý š ľ a nie. Hudobná s a z k a a k o c i t l i v ý b a r o m e t e r z a r e g i s t r u j e p o č ú v a -t e ľ n o s ť ich t v c r b y . N i e k t o r ý m n e z o s t a n e po f i a s k u ich s k l a d b y s , . sazke" nič iné, a k o v y b r a ť s i t v o r i v ú d o v o l e n k u a dumať.. .
Z v y č a j n ý m z o r n ý m uhlom, c e z k t o r ý s a p o z e r á na s l o v e n s k ú t a n e č n ú h u d b u , j e č e s k á p e s n i č k a . V y t y č u j ú s a p o ž i a ô a v -k y — d o s t a ť s a n a j e j ú r o v e ň . Z a b ú d a m e pr i tom, ž e č e s k á t a n e č n á p i e s e ň p a t r í k š p i č k o v ý m z j a v o m s v e t o v e j t a n e č n e j p r o dukcie . A t u ť a ž k o doháňať. P r í v l a s t o k č e s k ý znamená p r e n i e k o h o o k a m ž i t e s y n o n y m u m s v y n i k a j ú c i m ; a p r i t o m n e j e d na č e s k á p e s n i č k a s a honos í r e v n a k o s t u p í d n y m t e x t o m , j e r o v n a k o obšúchaná, a k o d n o s l o v e n s k e j p r o d u k c i e . A na m a r g o b o h o r o v n ý c h i n t e r p r e t o v — s k ú s t e s i v y p o č u ť č e s k ú n a h r á v k u Zelených plání a p o r o v n a ť j u s a n g l i c k ý m o r g i n á -lom. P r í d e t e k z á v e r e , ž e j e n a m i e s t e s p o m e n ú ť ,,nebe a d u -dy". (is)
V r a n e j mladosti s m e všetci mali rôzne sny a predstavy o svojom budúcom povolaní. Postupom času krištalizovali a definitívnu podobu im v mnohých prípadoch dala s tarost l ivá matka. Jedným z . j ed incov", s ktorým si osud takto poihral, j e a j Ivan Krajíček, herec Novej scény. Snom jeho mladosti bolo stať s a hotelovým tajomníkom. Robiť divadlo ho napadlo iba raz, ako päťročného, ketf bol v kine, k tor é naňho urobilo veľkolepý dojem. Vtedy chcel hrať, „aby mohol zarábať peniaze".
Aká bola, ma j s t re , vaša t ŕnistá cesta ku s láve?
Pred maturitou matka ob javila dramatickú školu. Z prospektov som sa dozvedel, čo j e to 'horeograf ia a rozhodol som sa j u ísť študovať. V hnedom obleku, (vo vačku ktorého ma hrialo 200 Kčs od roflíčov) a
i nimi
v okuliaroch s o zlatým rámom som nasadol na vlak do Bratis lavy. V jedálnom vozni som si dal hemendex a dva rumy, ďalš ie potom v Savoyke. Na pri j ímacích pohovoroch v Re-dute som s a dozvedel, že choreografiu neotvára jú a tak som išiel na herecké skúšky. Skôr než som predstúpil pred porotu, mi Adamovič povedal „teba pr í jmu a d a j si dolu okuliare", čo som a j urobil. Vs túpil som do pr i j ímace j miestnosti. Pretože som dobre nevidel, tak som sa postavil bokom k u komisii a povedal Práci česť! . .Prijímatelia" sa rozrehotali a šuškali si „aha, komik prišiel". Dokopy som toho veľa nevedel, pretože som sa na „hereckú dráhu" nepripravoval. Po prvom kole vyhlásili, že do ďalšieho postupuje súdr. K r a j čovič a súdr. Sládek. Chcel som odísť, no s tar š í kolegovia, ktorí na mňa sádzali, ma presvedčili, že to som ja . Prebojoval som sa až do finále. To i s té sa potom opakovalo a j na druhých skúškach. To všetko sa s talo v roku 1957.
Majstre, idú o vás také chýry, že s t e VŠMU neukončili promóciou. Nie Je to len plané ohováranie od vašich nepra jník o v ?
Školu som neukončil. V tom čase mali totiž poslucháči zakázané v e r e j n e vystupovať. Robil som f u š k y hlavne v televízii, a keď mi na to v škole prišli, tak ma podmienečne v y lúčili. Pretože som však musel
niektoré veci dorobiť a nemohol s t ým pres tať ihneď, t a k ma vyhodili nepodmienečne, nadobro. Táto neprí jemná udalosť s a mi prihodila dva mesiace pred promóciou.
Kam s t e s a podeli potom? Nastúpil som vo jenskú s luž
bu do VUS-u (vo jenský umelecký súbor).
Ako herec? Nie. Nemali voľné miesto
herca a tak ma angažovali ako speváka do sboru.
Vtedy začala vaša spevácka kar iéra?
Tá začala už v roku 1957 v prvom ročníku VŠMU. Vtedy som sa zúčastnil spevácke j s ú ťaže v Slovenskej pivnici. Umiestnil som sa čestne. V s i ln e j konkurencii 22 spevákov som obsadil 22. miesto. Nepáčil som sa komisii. ( J e j zloženie j e dôverné a ta jné, pozn. red.). PQ tomto skvelom začiatku som znova spieval až vo VUS-e. Prvá „trvalka", ktorú som naspieval bola pieseň „Mať tak znovu 22".
O koľko piesní sa odvtedy obohatil váš repertoár?
Doteraz som naspieval 50 skladieb.
S ktorými textármi a orchestrom sa vám naj lepš ie spolup r a c u j e ?
S Droppom, Petiškom, Jano-vicom, Dobrovodským, Orad-nlčkom, Slobodníkom a s Tra ditional clubom.
Čo spievate n a j r a d š e j ? Aznavourovu Mammu a pes
ničky Melkoviča a Droppu. Na „doskách, ktoré zname
n a j ú s v e t " v Novej scéne s t o j í t e už druhú sezónu. V koľkých predstaveniach s t e doteraz hral i?
Vytvoril som postavy v 35 hrách. Spolu s televíznymi inscenáciami j e to asi 500 predstavení.
Vaša najmilšia úloha? Postava novinára Kolíka v
„Kráľovi Vávrovi" (vy lichot-ník — pozn. red . ) .
Majs t re , spomínali s t e te levíziu, aká j e vaša skúsenosť televízneho herca?
Dobrá. V televízii som doter a z robil asi 150 ráz a musím zdôrazniť, že sa mi tam pracuj e dobre, už a j len preto, že tam netreba toľko kričať a t e levízni pracovníci vám veľa ráz pr ichysta jú „pri jemné" prekvapenia. Rád účinkujem tiež v rozhlase.
Chceli by s t e hrať na n a š e j p r v e j scéne?
Ano. Keby Národné divadlo uvádzalo okrem hier s o s p e v mi tiež musicaly. Na Hamleta chuť nemám . . . a keby som mal za partnera Jožka Krónera.
Ktorý herec j e vašim s v e t lým vzorom?
Króner, herec s veľkým t a lentom a neobyčajne veľkým rozsahom.
Co chystá le pre naše obecenstvo v na jb l i ž še j dobe?
V divadle Drotára. V televí
zii budem hrať v detekt ívke a vo veľkom televíznom musicale režiséra Georgesa Skale-nakisa „Figaro s e m a t a m — t a m " . Okrem t o h o b u d e m spievať s orchestrom F. Havlíka a big beatom Mefisto mnoho p e s ničiek v televíznom te letextap-peali pod názvom Majmarádiá-da.
A k é j e v a š e osobné želanie do budúcnosti?
Dožiť s a 30 rokov. Práce j e niekedy s t r a š n e veľa a človek j e len človek, treba si mu a j odpočinúť.
Obdivovateľov „hviezd" za
u j í m a j ú okrem iného tiež ich proporcie. Boli by s t e t a k ý l á s kavý . . .
Meriam 175 cm, vážim 65-70 kilo, nohy mám 42 (osmičky), golier košele číslo 39, hlavu 59 ( jedna z na jväčš ích v s t r e d n e j Európe — pozn. h e r c a Ivana Kraj íčka), okuliare — 3 dioptrie, zubov mám 22, z toho dva zlé a, aby som nezabudol, f a j čím od ôsmich rokov.
V mene n a š e j č i ta teľske j obce vám, m a j s t r e , ď a k u j e m za rozhovor.
(Stručný rozhovor viedol Jiro H o r a . )
Mali to byť akademické majstrovstvá
Prvé pokusy s raketou . . . • f M I M t » » »
Čo v o v o ľ n o m č a s e ? V s ú č a s n o s t i s a š t a t i s t i k a u d o
m á c n i l a v š a d e . U v á d z a s a , ž e m á m e x v y s o k o š k o l á k o v , y š t a d i ó n o v , t o ľ k o a t o í k o t e l o c v i č n í , 1 2 3 4 5 ľ u d i s e l á n o m n a c v i č u j e n a s p a r t a k i á d u . A e š t e s a k ý m e l á n o m ! V e ď s m e g e n e r á c i a , k t o r á n a d š e n e a b e z a k ý c h k o ľ v e k z á b r a n p ln í v š e t k y h e s l á a c v i č í . .Hodinu d e n n e " , p r e t o ž e c h c e m a t v z d r a v o m t e l e z d r a v é h o d u c h a . A p r i t o m s k u t o č n o s ť j e t r o c h u i n á . Š p o r t o v a n i e š t u d e n t o v i n a ď a l e j n i e j e n a ž i a d ú c e j ú r o v n i . A l e n a v i n e s m e s i a j s a m i .
V e ď tí . k t o r í m a j ú c h u ť a č a s , m ô ž u s p o j i ť p r í j e m n é s u ž i t o č n ý m t a k , a k o t o r o b í a s i s t o v k a ľ u d í n a u n i v e r z i t e ( a n a j v i a c p r á v n i c i ) , k t o r í s v o j v o ľ n ý č a s v e n u j ú t e n i s u . A t e n t o š p o r t , k t o r ý o k r e m t o h o , ž e p o d p o r u j e r o v n o m e r n é p o s i l ň o v a n i e s v a l s t v a h o r n ý c h a d o l n ý c h k o n č a t í n , s r d c a , p ľ ú c , z v y š u j e r ý c h l o s ť r e a k c i e , s i v y ž a d u j e i b a m i n i m á l n e n á k l a d y .
V e d ú c i K a t e d r y t e l e s n e j v ý c h o v y n a P r á v n i c k e j f a k u l t e UK h o v o r í : ., / . ä u j e i n c i o t e n i s s a
m ô ž u p r i h l á s i ť u m ň a n a k a t e d r e , a l e b o p r i a m o n a t e n i s o v ý c h k u r t o c h z a c y k l i s t i c k ý m š t a d i ó n o m . K u r t y m á m e k d i s p o z í c i i k a ž d ý d e ň o d 7 . d o 1 2 . h o d . o k r e m n e d e l e . R a k e t y a l o p t i č k y z á u j e m c o m p o ž i č i a m e . Chcel i b y s m e v y t v o r i ť i p r e t e k á r s k y o d d i e l z o s k ú s e n ý c h h r á č o v . V e ď k o ľ k o s c h o p n ý c h t e n i s t o v p r i c h á d z a z v i d i e k a a a k t í v n u č i n n o s ť z a n e c h á v a j ú p r e n e d o s t a t o č n é p o d m i e n k y . A l e o b a v y n e m u s i a m a ť . K e ď b u d e z á u j e m , u r o b í m e m n o h o ! "
T e d a p o d m i e n k y m á m e . . A v ý s l e d k y z á v i s i a u ž l e n o d n á s . A p o t o m s i o t á z k u : „ č o v o v o ľ n o m č a s e ? " v ä č š i n a n a š i c h š t u d e n t o v k l á s ť n e b u d e . R e d .
(
Mali, ale bola to akási odplata či pomsta, za v r a j s tá le poškodzovanie ko-ických vysokoškolákov
na predchádzajúcich ročníkoch vysokoškolských majs t rovs t iev Slovenska
ф v basketbale.
Do Košíc, tohoročného d e j i s ka tohto turnaja, s a zišli už tradične š tyr i družstvá — s t á ly obhájca titulu brat i s lavská SVŠT, Univerzita Komenského, VŠLD Zvolen a domáca Technika. SVŠ! chýbali d v a j a r e prezentanti Gabányi a Žiak a p r e š tud i jné povinnosti rad ďalších hráčov. Univerzite chýbal chorý Lezo a Brunovský.
Momentálny dobrý hráčsky materiál — Weber a Paul ík h r a j ú I. l igu a ostatok II. l ig u — handicapovan í súperi a predovšetkým domáce prostredie, to všetko dávalo šance, k toré však prerást l i v akúsi stopercentnú istotu prvenstva Košičanov — v íťazstva za každú cenu. V prvom zápase proti Zvolenu vyhrali domáci len v zápise vďaka ,,pohotovému" zapisovateľovi, ktorý potrebné bodiky pripísal. A stranícke rozhodovanie v zápase s brat is lavskou Univerzitou, jedna technická za druhou, Košičanmi vyprovokovaná bitka, pästný s ú b o j Webera s Matulom a nakoniec tesná prehra UK dávali tušiť, že f inále s o SVŠT bude skutočným „zlatým" klincom. Stalo sa.
Zmätok nastal zvlášť po pre-dlžení. prispel k tomu n a j v ä č
šou mierou stranícky rozhodca Zeleň. Zápas s a nedokončil, družstvo SVŠT odišlo z ihriska, keď s tretnut ie zavŕšili v z á j o m né potýčky hráčov, napadnutie Házela Paulíkom a napokon útek rozhodcu Zelena a j s o zápisom z ihriska. Tak vyzeralo f inále akademických m a j s t r o v s t iev Slovenska! Košice takto po „nevídanom" výkone obsadili na ňom po p r v ý r a z p r v é miesto. Proti neregulárností ma j s t rovs t iev podala SVŠT protest .
U žien suverénne zvíťazila Univerzita Komenského pred Ekonómiou Bratislava, Košica
mi a Banskou Bystricou. Oba víťazné celky s a kvalif ikovali na m a j s t r o v s t v á ČSSR v Brne.
Výsledky — muž i : VŠT Koš ice — VŠLD Zvolen 58:55, VŠT Košice — UK Brat is lava 58:55, VŠT Košice — SVŠT Bratis lava 54:52, SVŠT — UK 73:67, UK — Zvolen* 94:62, SVŠT — Zvolen 80:60.
Ženy: UK Bratislava — VŠE Bratislava 60:35, UK — Univerzita Košice 68:37, UK — P F B. Bystr ica 96:26, VŠE — Koš ice 41:38, VŠE — B. Bystr ica 37:22, Košice — B. Bystr ica 46:20. - i m -
Kvalifikácia na blate V dňoch 11. a 12. m á j a bolo
na štadióne Mladej gardy oblastné m a j s t r o v s t v o s lovenských vysokoškolákov v ľ a h k e j atletike. Za veľmi nepriaznivého počasia štartovalo 120 p r e tekárov z 12 škôl. Oblastné m a j s t r o v s t v o bolo zároveň i kvalifikáciou na letnú Československú univerziádu, k torá bude v dňoch 28. a 29. m á j a v Brne. Výsledky: muži — 100 a 200 m Eichler 10,7 a 22,5 sek.., 1500 m Čech ( o b a j a SVŠT) 4:21,8 min., 5000 m T e j -bus (UK) 15:37,2, 110 m prek.
Židek (VŠD) 15,2, v ý š k a Rožá-nek (UK) 200 cm, diaľka Kup-kovič 712 cm, žrď Jablonský 422 cm (oba ja SVŠT), guľa a disk Kládek (UK) 15,47 m a 54,48 m, kladivo Kollárik (VŠP) 47,87 m, 4x100 m SVŠT 45,3 sek.
Ženy — 100 m Ondrušová (PF Prešov) 12,7 sek., 80 m prek. Forbaková (VŠD Žilina) 14 3 sek., v ý š k a Faithová (UK) 150 cm, disk Pápayová (PF Nit r a ) 37,22 m, guľa Sokolíková (UK) 11,45 m. -1-
Trofej zostala doma
n a š e j u n i v e r z i t y
Medičky obhájili titul S l a b š i a ú r e v e ň , a iba n i e k o ľ k o
d o b r ý c h v ý k o n o v — t o bo l i c h a r a k t e r i s t i c k é z n a k y v y s o k o š k o l s k ý c h h i e r v u m e l e c k e j g y m n a s t i k e эге p r e t e k á r k y II. a IIII. v ý k o n n o s t n e j t r i e d y . P o d ľ a s l o v riaditeľky p r e t e k o v s . S c h i l l e r o v e j s l a b ú ú r o v e ň z a p r í č i n i l a h l a v n e n e s y s t e m a t i c k á p r á c a s v y s o k o š k o l á č k a m i , p r e v ä č š i n u k t o r ý c h k o n i e c s e m e s t r a z n a m e n á i k o n i e c t r é n i n g u . K a z o m t o h t o p o d u j a t i a bo la i n e ú č a s ť g y m n a s t i e k z N i t r y , k t o r é k e ď v h a l e
PKO n i k o h o n e n a š l i ( t a m s a p r e t e k y m a l i p ô v o d n e k o n a ť ) , o d i š l i d o m o v . P o d o b n e t o b o l o i s p r e t e k á r k a m i z P r e š o v a . V ý s l e d k y — II. v ý k . t r i e d á : 1 . R a d h a u s o v á SVŠT 17,50 b., 2 . B r ň á k o v á V Š E 17.40 b., III. v ý k . t r i e d a : 1. L u k á č o v á LFUK 18,30 b . , 2 . R a d o v á LFUK 18,25 b . D r u ž s t v á : 1 . LFUK B r a t i s l a v a , 2. SVŠT B r a t i s l a v a , 3 . PI B. B y s t r i c a , 4 . LF P J Š K o š i c e .
Š. D r d o l - J a š í k
V d ň o c h 3 . a 4 . m á j a . p o d v o c h r o k o c h o p ä ť p r i v í t a l i n a L e k á r s k e j f a k u l t e UK s v o j i c h t r a d i č n ý c h s ú p e r o v , b r n e n s k ú L e k á r s k u f a k u l t a J . E. P u r k y n é h o . Boli t o v p o r a d í u ž t r e t i e Dni d r u ž b y . K r á s n e p o č a s i e , k t o r é s a u d r ž a l o p o o b a dni, p r i d a l o n a d o b r e j n á l a d e a z v ý š i l o z á u j e m o š p o r t o v é s t r e t n u t i a .
K t r a d i č n ý m b o j o m v o v o l e j b a l e , f u t b a l e a b a s k e t b a l e š t u d e n t o v ;j v o l e j b a l e a f u t b a l e z a m e s t n a n c o v . P o h á r d e k a n o v , h l a v n á t r o f e j t ý c h t o s t r e t n u t í , b o l o d m i n u l é h o r o k u v r u k á c h B r a t i s l a v č a n o v . P r v o u o d p o v e ď o u n a t o , č i p o h á r z m e n í m a j i t e ľ a , b o l o v o l e j b a l o v é s t r e t n u t i e š t u d e n t i e k o b o c h f a k ú l t . V p r v o m s e t e B r a t i s l a v č i a n k a m p r i h á r a l o , l e b o p r e h r á v a l i u ž 0 :8 . M e d i č k y s a v š a k s c h u ť o u z a h r y z l i d o s ú p e r a a n a v š e o b e c n é p r e k v a p e n i e s t r e t n u t i e v y h r a l i 3 : 2 . V t o m i s t o m č a s e p r e b i e h a l o s t r e t n u t i e š t u d e n t o v v o f u t b a l e n a š t a d i ó n e D y n a m a S p o j . B r n e n s k í m e d i c i p o k r a č o v a l i v t r a d í c i i p r e h i e r a od i š l i z i h r i s k a s v y s o k o u p o r á ž k o u 9 :0 . V ý s l e d o k
v 5 a k m o h o l b y t ľ a h k o i d v o j c i f e r n ý . Z a h a n b i l s a n e d a l i a n i f u t b a l i s t i -l a n u ' S t n a n r i b r a t i s l a v s k e j f a k u l t y , k t o r í t a k i s t o p o r a / i l i s ú p e r o v z B r n a 7:1, ke<f h o s t i a n e p r e m e n i l i t r i p o k u t o v é k o p y . H l a d k o v y h r a l i a j b a s k e t b a l i s t k v v p o m e r e 44:24. č i m u p r a v i l i c e l k o v ý s t a v p o p r v o m d n i n a 4 :0 p r e B r a t i s l a v u .
A b y p u t o v n é t r o f e j o s t a l a B r a -t U l a v e . n a d r u h v dt-Л s t a č i l o n a š i m m e d i k o m z í s k a t iba i e d e n b o d . Pod a n i u u t o v o l e j b a l i s t o m , k t o r ý c h t v r d é s m e č e a d o b r á h r a v pol i „ : . . . . d a l s U v l t a z s t v o p r e B r a t i s l a v u 3 :0 . P o d o b n e t o m u b o l o a j v b a s k e t b a l e . B r n e n s k í š t u d e n t i v ú l o h e f a v o r i t a s k l a m a l i a p r e h r a l i 56 :30 . O d p o l u d n i e p a t r i l o z a m e s t n a n c o m . V o v o l e j b a l e z a m e s t n a n c i f a k u l t y z B r a t i s l a v y v y h r a l i 2 : 0 . I b a s k e t b a l s a s t a l j e d n o s t r a n n o u z á l e ž i t o s ť o u d o m á c i c h . B r a t i s l a v s k á f a k u l t a v y h r a l a 73 :34 . Č e s t n ý b o d s i v y b o j o v a l i h o s t i a z B r n a i b a v k o l k o c h , k e ď zv íťaz i l i 450:321.
D r . J . MENTEL
V Kijeve na nulu
K špecializácií V posledných rokoch s m e s a stali svedkami zavádzania rôz
nych špecializácií na našich vysokých školách. Nestačilo nám, že jednotl ivé fakul ty pripravovali absolventov p r e celý odbor, ale zaviedli s m e špeciálnu výchovu len p r e určitý úsek daného odboru. Zo škôl vychádzali detskí lekári, hygienici, s tav itelia mostov a pod.
Bolo by veľmi zau j ímavé zistiť, koľko takto vyškolených špecialistov skutočne p r a c u j e v špecializácii, k torú si vybral. J e totiž známe, že veľké percento absolventov vysokých škôl nielen že nepracu je vo s v o j e j špecializácii, ale dokonca ani vo svojom odbore. Poznám stavbára, špecialistu p r e s tavanie mostov, k torý nepostavil ani jeden most a j e nepravdepodobné, že by v budúcnosti i n e j a k ý staval. J e veľa detských lekárov, ktorí liečia dospelých, hygienikov, ktorí takisto liečia a pod.
Preto myslím, že špecializovať s a už na v y s o k e j škole j e predčasné, ako nám to koniec koncov dokazuje a j samotná prax. Až po skončení štúdia s a uvidí, k d e sa v lastne absolvent „uchytí" a a ž p r a x ukáže, na čo má schopnosti a čo ho zaujíma. Špecializácia by mala byť nadstavbou nad všeobecným vysokoškolským štúdiom. Ako vzor t u môže slúžiť Farmaceutická fakulta, kde j e j absolvent môže nastúpiť na v še tky druhy pracovísk a až potom s a špecial izuje na jednotlivé úseky.
Takíto špecialisti sú oveľa cennejší, lebo poznajú problémy svo jho odboru a tým i vzá jomné súvislosti a náväznosti medzi Jednotlivými špecializáciami. Sú celými ľuďmi a nie iba tor-
P h M r . J u r a j Sréter
Pozn. redakcie: I keď nesúhlas íme so vše tkými názormi autora, predsa pokladáme za potrebné uverejniť tento č lánok, preto, lebo nakúsol n a n a j v ý š aktuálny problém — špecializáciu. Boli by s m e radi, k e b y n á m i ostatní čitatelia napísali s v o j e názory k nadhodenému problému.
V o l e j b a l i s t k y S l á v i e UK s a v m i n u l ý c h d ň o c h v r á t i l i z ú s p e š n é h o z á j a z d u d o K i j e v a , k d e s a z ú č a s t ni l i t u r n a j a , u s p o r i a d a n é h o d o m á c o u U n i v e r z i t o u T a r a s a Š e v č e n k u .
V r á t i l i s a s o š t í t o m , k e ď v š e t k y z ú č a s t n e n é d r u ž s t v á p o r a z i l i , p r i č o m n e s t r a t i l i a n i s e t . T r é n e r d o c . R o v n ý o k r e m h r á č o k z á k l a d n e j š e s t k y P i s á r č i k o v e j , B e n d e o v e j , R o v n e j , Š t e f f k o v e j , M a č u h o v e j a V a v r o v i -čove.i d a l m o ž n o s ť z a h r a ť s i a j m l a d ý m , n á d e j n ý m h r á č k a m , N a j v y š š i u ú r o v e ň z o všet*cých s t r e t n u t í m a l o f i n á l e , k d e s a s t r e t l i U T Š K i j e v a
S l á v i a UK. Z a d o m á c e d r u ž s t v o n a s t ú p i l i t r i m a j s t e r k y š p o r t u , č o v e š t i l o t u h ý b o j . D o m á c e h r á č k y b ú r l i v o p o v z b u d z o v a n é o b e c e n s t v o m s a h n e ď n a z a č i a t k u „ u c h y t i l i " . S l á -v i s t k y s a v š a k r ý c h l o s p a m ä t a l i , h r u v y r o v n a l i a s t r e t n u t i e v y h r a l i h l a d k o 3 : 0 a t ý m a j c e l ý t u r n a j .
E. H L A V Ä Č K O V Ä
Na Vysokoškolských hrách la i Helga MATTNEROVÄ mácie.
umelecke j gymnast ike š t a r t o v a -NDR, poslucháčka 3. ročníka f a r -
Foto: J. Vatrá l
0 Slávií v Paríž i
\'aj\yšši čas uvítať j<ir,
a to У
Koncom apríla sa plavci Slávie UK vrátil i zo zá jazdu do Francúzska. Požiadali s m e jedného z nich, Eugena K ö r ö s a, poslucháča IV. ročníka FTVŠ, aby nám o tomto peknom záj a z d e čo-to povedal.
v p e k n o m
ženskom oblečení
pre ženy,
m u ž o v a deti
z p r e d a j n í
s*
Tento inzerát s m e si s o záujmom prezreli v Hlase ľudu v sobotu 8. m á j a t . r . Už s a tešíme, kedy hlavne mužskú polovičku redakcie Hlasu ľudu uvidíme na slnkom zaliatych uliciach pôvabne hopsať v „peknom ženskom oblečení".
• Ako dlho s t e vo Francúzsku boli a akých pretekov s t e sa zúčastnili?
Zájazd trval desať dní a bol pre nás ako odmena za naše výkony, k toré s m e podali v t o horočnej p lavecke j lige. Naši hostitelia — FSGT (Francúzska športová robotnícka federácia) sa o nás vzorne starali, povodili nás po Paríži cez deň i v noci, autobusom i peši. Paríž s m e videli i z v t á č e j p e r spektívy, z E i f fe love j veže. Okrem ťoho s m e s a zúčastnili i na pretekoch o Pohár priateľstva, kde okrem Slávie s a zúčastnilo i ďalších päť domácich plaveckých celkov. Okrem víťazstiev v jednotlivých pretekoch s m e zvíťazili a j celkove.
• Vo Francúzsku s t e veľa videli i zažili. Ktorý zážitok si ceníš n a j v i a c ?
Nuž, na toto j e veľmi ťažko odpovedať. Veď sme videli Louvre, Montmartre, Pigalle, navštívili s m e a j automobilku Renuult, chodili po Champs F.lyseé, ba odskočili s m e si I do Versailes. Ako telocvikára
ma v š a k na jv iac ohromila n á vš teva telovýchovného inšti tútu. Inštitút v nádhernom pros t redí vlastní komplex p e r f e k t ne vybavených športových z a riadení, aký u nás nemáme. J e tu k r y t á hala p r e atlétov, celá zo skla a z dreva. Okrem hodu kladivom a oštepom t u možno pestovať v š e t k y atletické d i sciplíny. V komplexe j e i hala p r e plavcov s 50 metrovým b a zénom a s 33 metrovým p r e pólistov a skokanov, ď a l e j s ú t u d v e nafukovacie haly, v j e d n e j j e cyklistická klopená d r á ha a druhá j e určená p r e sá lov é športy.
Svo je zvláštne priestory, s a mozre jme t iež pod strechou, m a j ú a j gymnasti a šermiari . Miesta j e dosť i p r e futbalové, basketbalové, volejbalové a iné ihriská. K vybaveniu komplexu patrí i dokonalé klimatizačné zariadenie. V t e j t o „športovej f a b r i k e " s a kona jú sústredenia popredných športovcov od dvoch do tr idsať dní, počas ktorých žiaden športovec nesmie komplex opustiť. Za zmienku s t o j í 1 to, že klimatizačné
— f Г*1' raHŕ"-:'
zariadenie vytvor í p r e f rancúzskych olympionikov podobné prostredie, a k é bude v d e j i s k u budúcich OH, v Mexico City.
Otázku, a k ý m i zar iadeniami d i s p o n u j e brat is lavská FTVŠ, s m e sa p o h o r e u v e d e n o m neodváži l i položiť.
-jaj-
V y d á v a CZV K S S n a UK a LF, Z V ROH n a UK a LF, V V ČSM n a UK a L F a R e k t o r á t U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o , B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . č . 1 2 . V e d ú c i r e d a k t o r J u r a j V e r e š , r e d a k t o r i F r a n t i š e k L e t o v a n e c a J á n K a m e n i s t ý . R e d a k c i a a a d m i n i s t r á c i a : K a t e d r a n o v i n á r s t v a FFUK, G o n d o v a 2, B r a t i s l a v a . T e l . 5 5 0 - 2 0 . V y c h á d z a d v o j t ý ž d e n n e . T l a č i a Z á p a d o s l o v e n s k é t l a č i a r n e 0 1 , n . p., B r a t i s l a v a , D u k e l s k á 5 1 .
K-16-51309