48
Po stopách dejín 2012/13 Šk. e-časopis 2/2012-13 Lastovička Grantový vzdelávací projekt PO STOPÁCH DEJÍN

Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Citation preview

Page 1: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Šk. e-časopis 2/2012-13

Lastovička

Grantový vzdelávací projekt

PO STOPÁCH DEJÍN

Page 2: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Informačná publikácia

Grantový vzdelávací projekt

Po stopách dejín 2012/13

Tajomný príbeh

hradu Liptovský Hrádok (metodický materiál)

Mgr. Karol Rácz

Mgr. Ivana Tabajová

ZŠ s MŠ Hradná 342 Liptovský Hrádok

Page 3: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Obsah

Zoznam ilustrácií

Úvod

1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok)

2 Rytier magister Donč

2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou

3 Magna Via

3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta

4 Valentín Balaša (1554 - 1594)

4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik

5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629)

5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov

6 Osud hradu v neskoršom období

6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia

7 Dagmar Machová

7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu a charakter hradu

Zoznam bibliografických odkazov

Prílohy

Page 4: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Zoznam ilustrácií

Obrázok 1 - erb župana Donča

Obrázok 2 - dobová rytina hradu

Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert

Obrázok 4 - obchodná výprava po ceste Magna Via

Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk

Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa

Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu

Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu

Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky

Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308)

Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312

Obrázok 13 - rytier magister Donč

Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen

Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár

Obrázok 16 - husitské boje

Obrázok 17 - označenie Magny Vie

Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade

Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov

Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska

Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova

Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu

Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV.

Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi

Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa

Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi

Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku

Page 5: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu

Obrázok 31 - erb rodiny Zai

Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa

Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti

Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti

Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608

v Dóme Sv. Martina v Bratislave)

Obrázok 36 - rímsko-katolícky kostol v Dovalove

Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai

Obrázok 38 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai

Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna

Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb

Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch

(Vavrišovo, 2012)

Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012)

Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934

Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934

Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová

Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)

Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)

Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti)

Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti)

Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)

Page 6: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

6

Úvod

Cieľom tejto práce je podať širokej verejnosti ucelený obraz o histórii hradu

Liptovský Hrádok a významných osobnostiach, ktoré sa s dejinami tejto

pamiatky spájajú. Práca vznikla pre potreby vzdelávacieho projektu „Po stopách

dejín“, ktorý je realizovaný v rokoch 2012/13 cez centrum moderného

vzdelávania Edulab so sídlom v Bratislave.

Autori tejto publikácie Mgr. Karol Rácz, Mgr. Ivana Tabajová sú učiteľmi

dejepisu pre nižšie stredné vzdelávanie v Základnej škole s materskou školou

Hradná 342 v Liptovskom Hrádku. Od šk. roku 2011/12 sa v tejto spádovej

škole Horného Liptova (počet žiakov cca 600) v 5. a 6. ročníku vyučuje aj nový

predmet regionálny dejepis. A práve do vyučovacieho procesu žiakov 5. ročníka

sme „hrad Liptovský Hrádok a jeho históriu“ zaradili ako jeden z tematických

celkov. Žiaci tak cez tento predmet spoznávajú významné a zaujímavé dejiny,

ktoré sa v minulosti odohrávali v ich bezprostrednom okolí (regióne).

Pri tvorbe tohto vzdelávacieho materiálu sme vychádzali z historických faktov,

ktoré boli čerpané z vedeckej literatúry, odborných a náučných článkov

a archívnych materiálov Štátneho archívu v Bytči - pobočka Liptovský Mikuláš.

Informácie sme sa snažili interpretovať populárno-náučnou formou so

sprievodným doplnením ilustrácií tak, aby dielo mohlo slúžiť nielen pri

vyučovaní dejepisu (histórie), ale aj v rámci vyučovacieho procesu iných

predmetov (vlastiveda, geografia, občianska náuka, biológia, regionálna

výchova, cestovný ruch, atď.).

Hrad Liptovský Hrádok sa nachádza v meste s rovnakým názvom vo východnej

časti Liptovskej kotliny v Nízkych Tatrách, nad sútokom Váhu a Belej. Gotický

hrad (14. st.) a kaštieľ v renesančnom štýle (17. st.) predstavovali vždy

dominantu mesta a regiónu Horný Liptov. Jednou z jeho dôležitých úloh bolo

strážiť významnú cisársko-kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú

Page 7: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

7

Magna Via. Hradné panstvo často menilo svojich majiteľov, ktorí viac či menej

ovplyvňovali jeho dejiny. Ako väčšina hradov na Slovensku, ani tento hrad sa

nevyhol niekoľkým živelným pohromám (požiar a povodeň), ktoré natrvalo

poznačili jeho charakter.

Práca popisuje množstvo zaujímavých kapitol zo života hradu, od prvého

majiteľa a staviteľa, magistra Donča, až po poslednú a súčasnú majiteľku,

Dagmar Machovú.

Vstúpte spolu s nami do histórie hradu

a odhaľte jeho tajomný príbeh!

Page 8: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

8

1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok)

Kamenný hrad Wywar (prvý názov hradu Liptovský Hrádok) dal

postaviť župan (magister) Donč v rozmedzí rokov 1316 - 1340

pri prvej osade (dedine) Belsko, ktorú ľudia v tejto časti Liptova

osídlili približne v polovici 13. storočia. Osada Belsko (vtedajší

názov Belezk) dostala názov podľa neďalekej rieky Belá (vtedajší

názov Belezka).

Obrázok 1 - erb župana Donča

Hrad bol postavený

v gotickom štýle na

nevysokej vápencovej

skale, obkolesený

vodnou priekopou,

ktorá sa zachovala v

podobe jazierka

dodnes.

Obrázok 2 - dobová

rytina hradu

Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar.

Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert

Podľa archívnych dokumentov sa v roku 1341

majitelia pozemkov, na ktorých bol hrad

postavený, sťažovali u uhorského kráľa Karola

I. Róberta, že župan Donč dal postaviť hrad

Wywar bez ich vedomia a súhlasu a žiadali

odškodné. Kráľ rozhodol kompromisne - hrad

ponechal županovi Dončovi a pôvodným

majiteľom daroval nové majetky v inej časti

Liptova (v obci Malatíny).

Zaujímavosť

Page 9: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

9

Hrad sa v neskorších dokumentoch spomína pod názvami Ujwar, Haraduk,

Novum Castrum (Nový hrad), či Castrum Hradek. Jednou z jeho strategických

úloh bolo strážiť

dôležitú cisársko-

kráľovskú, poštovú

a obchodnú cestu

nazývanú Magna

Via (Veľká cesta).

Obrázok 4 -

obchodná výprava

po ceste Magna Via

Hrad mal pravdepodobne slúžiť aj ako občasné sídlo župana Donča, prípadne

iných významných osobností pri pobyte v tejto časti Liptova.

Predpokladá sa, že na mieste hradu stála už predtým drevená stavba alebo

kamenná strážna veža, ku ktorej sa hrad Wywar iba pristaval. Archeologické

výskumy potvrdili aj existenciu ďalšej strážnej veže na neďalekej "Skalke"

(skalná vyvýšenina vzdialená cca 100 m od hradu), ktorá mohla plniť

signalizačnú funkciu. Hrad bol vybudovaný ako celok dvoch strážnych veží,

ktoré sa po oboch stranách pripojovali k palácu a tvorili s ním nerozlučný celok

chránený vonkajším opevnením.

Týmto systémom stavby sa hrad podobá na české hrady Radyňe a Kašperk

v Západných Čechách, ktoré vznikli na podnet kráľa Karola IV. približne v

tom istom období (cca o 15-20 rokov neskôr). Pravdepodobne sú dielom

jedného architekta Michala Parléřa (brata projektanta Chrámu Sv. Víta v

Prahe, Petra Parléřa).

Zaujímavosť

Page 10: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

10

Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk

Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa

(nemecký architekt, staviteľ a sochár - v 14. st. dokončil

Chrám Sv. Víta v Prahe)

Pôdorys hradu: Jadro gotického hradu tvorí ruina dvojvežového paláca, ku

ktorému dodatočne pristavali priečne krídlo a do nárožia oboch budov vstavali

vonkajšie schodište. Hradný palác má zachovanú siluetu so strednou,

horizontálne pôsobiacou obytnou časťou a prevýšenými hmotami bočných veží.

Na fasádach sa zachovali početné otvory okien, arkierov, vstupov a štrbinových

striľní. Na fasáde schodišťa sú kamenné renesančné šambrány okien. Exteriér

kaštieľa je s výraznými opornými piliermi na nárožiach a vo dvore sa nachádza

arkádová chodba.

Gotický hrad bol postavený na 4-5 metrov vysokej vápencovej vyvýšenine.

Hlavný vchod bol situovaný na východ pozdĺž južnej steny. Na dvore boli

hospodárske budovy a studňa.

Celý areál bol obkolesený hradbami chránenými vodnou priekopou, ktorá sa

zachovala dodnes v podobe jazierka. Bol to teda typ vodného hradu, ktorý

patrí medzi ojedinelé na Slovensku. Neskôr začiatkom 17. st. (1601 - 1603) sa

k nemu pristaval renesančný kaštieľ.

Zaujímavosť

Page 11: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

11

Page 12: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

12

Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu

Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu

Page 13: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

13

Vysvetlivky:

1 = vápencová skala (4-5 m)

2 = hl. veža gotického hradu (14. st.)

2a = druhá, menšia veža hradu

3 = hradné múry paláca

4 = hospodárske sklady a budovy

5 = renesančný kaštieľ (17. st.)

6 = studňa na nádvorí

7 = drevené schodište

8 = hlavný vchod do kaštieľa

9 = drevený padací most (domn.)

10 = rieka Belá (Belezka)

11 = vodná priekopa (dnes jazierko)

12 = hradby (dnes len ruiny)

X = časť hradného komplexu, ktorá sa nezachovala (2a, 4, 9 a 11)

2 Rytier magister Donč

V tejto kapitole si povieme kto to bol rytier magister Donč, čím významným sa

zapísal do našich dejín a s akými významnými historickými osobnosťami sa

spája jeho meno. Ešte predtým si však vysvetlíme udalosti, ktoré sa stali

začiatkom 14. storočia.

2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou

Karol I. Róber z Anjou (* 1288, Neapol, Taliansko - † 16. júl 1342, Vyšehrad,

Maďarsko)

V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a dynastia Arpádovcov tým

vymrela po meči. Jeho smrťou sa začalo dvadsaťročné obdobie nepokojov a

vojen. Uhorská šľachta medzi sebou dlho bojovala o to, kto má byť Ondrejovým

Page 14: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

14

nástupcom. Najmocnejší veľmoži vytvárali veľké dŕžavy, v ktorých

nerozhodoval kráľ, ale oni.

Na východnom Slovensku sa stali

neobmedzenými pánmi Omodejovci z rodu Aba

a na juhozápadnom Slovensku Matúš Čák

Trenčiansky - „Pán Váhu a Tatier“ (pôvodom

sedmohradský Rumun). Títo samozvaní

vládcovia nezaberali len kráľovské majetky, ale

plienili a obsadzovali aj majetky cirkvi a svojich

menej vplyvných šľachtických susedov.

Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky

Práve v tomto období sa novým kráľom stáva

Karol I. Róbert z francúzskej dynastie

Anjouovcov. Väčšina bohatých veľmožov však od

jeho prvého zvolenia v roku 1301 nerešpektovala

jeho vládu a tak sa začalo dlhé obdobie

vojenských konfliktov, kedy sa kráľ pokúšal

získať späť svoje územie, moc a rešpekt. V roku

1308 bola opätovne potvrdená jeho moc a bol

druhý krát korunovaný za uhorského kráľa.

Vzájomné vzťahy s bohatými veľmožmi to však

nezlepšilo.

Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308)

Zmena prišla v roku 1312 keď sa kráľovi podarilo zlomiť moc silných

Omodejovcov na východe Slovenska. Rozhodujúca bitka sa odohrala v roku

1312 pri obci Rozhanovce, 12 km od mesta Košice, sídla Omodejovcov.

Page 15: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

15

Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 (po 700

rokoch, 2012)

(odkaz: http://kosice.korzar.sme.sk//bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-ludi.html)

V tejto bitke bojoval na kráľovej strane aj rytier magister Donč, hoci predtým

bol prívržencom práve Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1313 - 1321 sa

Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie

pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku

1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku

konečne pokoj a poriadok.

Obrázok 13 - rytier magister Donč

V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa mohol

Karol I. Róbert konečne venovať rozvoju

krajiny. Uhorsko pod jeho vedením sa stalo

jednou z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou

Uhorska sa stalo územia Slovenska.

V konsolidácii krajiny Karolovi I. Róbertovi výrazne napomáhal aj rytier

magister Donč, ktorý bol iniciátorom väčšiny kráľovských reforiem

týkajúcich sa územia Slovenska. Donč podporoval rozvoj baníctva a miest.

Zakladal nové mestečká a osady. Obyvateľov Kremnice, Martina, Slovenskej

Ľupče a Ružomberka dokonca oslobodil od poddanských povinností.

Magister Donč bol aj významným mecenášom, postavil 8 kostolov v

slovenských obciach a minimálne 13 kostolov (napríklad v Martine a Banskej

Bystrici) nechal prestavať vo vtedy modernom gotickom štýle. O vplyve

Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj fakt, že ho Karol I. Róbert

v roku 1323 poveril vedením uhorskej delegácie u pápeža Jána XXII.

Zaujímavosť

Page 16: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

16

Funkciu zvolenského župana

s právomocou aj nad

Liptovom, Oravou a Turcom

zastával Donč v rokoch 1317 -

1337.

Centrom zvolenskej župy bol

zvolenský Pustý hrad, kde

magister Donč aj sídlil.

Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen

Donč bol majiteľom hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Liptovskom

Hrádku (Belsko), Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho

dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovac a

Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo

Komárno. Neskôr, až do svojej smrti (asi 1349) bol komárňanským županom.

Po smrti župana Donča získal hrad jeho nástupca, liptovský župan Tomáš,

počas ktorého vlády pôsobil na hrade aj prvý kastelán (správca hradu)

Gregor. Po županovi Tomášovi dostal hrad do správy od kráľa Juraj Bubek

z Plešivca - liptovský, gemerský a trenčiansky župan.

V roku 1406 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za zásluhy všetky

hrady v Liptove spolu s mestami Ružomberok, Ľupča a Hybe do užívania

liptovskému županovi a uhorskému palatínovi Mikulášovi Gorjanskému

z Góry a jeho bratovi Jánovi. Hrad Novum Castrum mali vo svojej držbe do

roku 1418. Takýmto spôsobom hrad v tomto období často smeroval pod

patronát vtedajších županov, ktorí získavali hrad za zásluhy od kráľa.

Zaujímavosť

Page 17: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

17

V roku 1433 pritiahli do Liptova husiti pod

vedením Prokopa Veľkého a na niekoľko

mesiacov obsadili hrad. Ich výprava (700

jazdcov, 8-tis. pešiakov a 300 bojových vozov)

smerovala do spišských miest, ktoré vyplienili

a neskôr pokračovali späť do Turca.

Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský

a český kráľ, rímsky cisár (*1368 - †1437)

Obrázok 16 - husitské boje

3 Magna Via

3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta

Magna Via bola cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta vybudovaná v

16. st. na rozkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského, po obsadení južných

území monarchie tureckými vojskami.

Page 18: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

18

Úsek tejto cesty v Liptove bol nazývaný aj

„Považská cesta“ alebo „Cesta do Spiša“.

Obrázok 17 - označenie Magny Vie

Po dokončení Magny Vie v roku 1558 bola

jednou z najdlhších poštových a dopravných

spojení, mala celkom 56 poštových staníc a merala viac ako 1000 km (podľa

maps.google.sk 1266 km), pričom približne 520 km viedlo územím Slovenska.

Jej trasa prechádzala územím 5. štátov (Rakúsko, Slovensko, Ukrajina,

Maďarsko, Rumunsko) a viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Nitru,

Topoľčany, Prievidzu, Martin, Ružomberok,

Lipt. Mikuláš, Lipt. Hrádok, Levoču,

Prešov, Košice, Užhorod, Mukačevo,

Beregszász, Nyíregyházu, Debrecín, Oradeu,

Cluj-Napocu do Hermanstadtu v Rumusnku

(dnes mesto Sibiu).

Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade

Po tejto ceste sa prevážala pošta a slúžila pre cestujúcich, z ktorých okrem

šľachty a ich sprievodu tvorili veľkú časť obchodníci. Takýmto spôsobom bol

zabezpečený aj pohyb tovaru a kapitálu, z ktorého mali veľký osoh okrem

panstva aj centrá jednotlivých regiónov.

V rámci Liptovskej stolice viedla cesta cez Ružomberok (Rosenberg,

uhorský názov) - Galovany (Bettendorf) - Lipt. Sv. Mikuláš

(Liptószentmiklos) - Okoličné (Okolicsna) - Lipt. Hrádok (Hrádek) - Hybe

(Hibbe) a Východnú (Vichodna).

Zaujímavosť

Page 19: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

19

Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov

Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska

Page 20: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

20

Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova

Vysvetlivky:

A = Viedeň, Rakúsko

B = Bratislava, Slovensko

C = Trnava

D = Nitra

E = Topoľčany

F = Prievidza

G = Martin

H = Ružomberok

I = Galovany

J = Liptovský Mikuláš

K = Okoličné

L = Liptovský Hrádok

M = Hybe

N = Východná

O = Levoča

P = Prešov

Q = Košice

R = Užhorod, Ukrajina

S = Mukačevo

T = Beregszász

U = Nyíregyháza, Maďarsko

V = Debrecín

W = Oradea, Rumunsko

X = Cluj-Napoca

Y = Sibiu

Page 21: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

21

Celková vzdialenosť podľa aktuálneho zobrazenia na www.maps.google.sk je

1266 km (odporúčame vyhľadať trasu podľa web stránky).

Dóm Sv. Štefana, Viedeň Rakúsko Kostol Sf. Sevastius, Sibiu Rumunsko

Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu

Mesto Viedeň určite každý z Vás dobre pozná, no mesto Sibiu nachádzajúce sa

v Rumunsku je v našich končinách pomerne neznáme. Preto pár slov k tomuto

krásnemu a na históriu bohatému mestu.

Mesto založili v 12. storočí saskí (nemeckí) osadníci. Postupne sa stávalo

najbohatším mestom v Transylvánii. Jeho historický názov bol

Hermanstadt. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Preto v 15. storočí bohatí

saskí obchodníci rozhodli a zafinancovali pevné opevnenie mesta so štyrmi

strážnymi vežami. O kvalite opevnenia svedčí aj to, že trikrát odolalo útoku

Turkov. Sibiu tvorí horné mesto, kde sa nachádza väčšina historických

pamiatok a dolné mesto lemované farebnými domami a ohraničené

mestskými hradbami s obrannou vežou.

Medzi najväčšie pamiatky mesta patrí spomínaný opevnený kostol a

evanjelická katedrála dokončená v roku 1520. V krypte je náhrobok

Draculovho syna Mihneya Zlého, ktorý tu bol pochovaný.

Zaujímavosť

Page 22: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

22

Aj takto mohol vyzerať život pri hrade v stredoveku

Page 23: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

23

4 Valentín Balaša (1554 - 1594)

4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik

Najstarším známym predkom šľachtického uhorského

rodu Balašovcov bol Detrich, župan zvolenského komitátu a

kráľovský prokurátor (1222 - 1232), ktorý spolu so

synom Mikulášom vlastnili v Liptovskej stolici

Paludzu a Iľanovo. V roku 1246 kráľ Belo IV. tieto

majetky vymenil Mikulášovi za majetky v

Balážskych Ďarmotách (dnes Maďarsko) a tie sa

stali sídlom tohto rodu.

Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV.

Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi

Po smrti otca, Jána Balašu, získal hrad aj s panstvom

práve Valentín Balaša aj so svojim bratom

Františkom, ktorí sa vyznamenali hlavne v

protitureckých bojoch.

Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa

Tento rod vlastnil aj rozsiahle panstvá a hrady ako

Modrý Kameň, Sučany, Budatín, Lietavu, či Hričov. V

roku 1554 dostal Nový hrad (Novum Castrum) do

zálohu na 12 rokov Ján Balaša, krajinský hodnostár.

Hrad sa stal sídlom pre neho, jeho manželku Annu

Suľokovú a ich synov Františka a Valentína.

Zaujímavosť

Page 24: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

24

V 70-tych rokoch 16. st. dali hrad od základu obnoviť a postaviť nové hradné

múry. Valentín Balaša dal postaviť aj prvú kaplnku na skalke vyčnievajúcej z

jazierka (súčasná kaplnka však pochádza z konca 18. st. a nachádza sa v nej

socha Svätého Jána Krstiteľa).

Podľa zachovaných dokumentov vynaložili na celkovú rekonštrukciu hradu až 3

tisíc zlatých.

Potreba takýchto príjmov ich nútila čoraz viac

zdierať obce hradného panstva, ktorých

nespokojnosť sa znásobovala. Bratia Balašovci

mali takisto rôzne konflikty so zemianskymi

rodmi v okolí panstva. Najčastejšie sa sporili so

zemanmi z Kráľovej Lehoty, Podturne a

Liptovského Jána.

Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint

Balassi

Valentín Balaša bol takisto aj významným predstaviteľom renesančnej poézie

na Slovensku, ale hlási sa k nemu aj maďarská literatúra. Písal ľúbostné a

hrdinské básne, ktoré boli objavené až v roku 1874 v listoch Radvanského

kódexu. V roku 1958 slovenský literárny vedec Ján Mišianik objavil vo Viedni

jeho dielo „Krásnu maďarskú komédiu“.

Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané

v originálnom maďarskom jazyku

Page 25: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

25

Valentín Balaša bol nakoniec v bojoch proti Turkom pri meste Ostrihom v

Maďarsku ťažko ranený a na následky zranenia tu v roku 1594 aj zomrel.

Pochovaný bol na vlastnú žiadosť v krypte rímsko-katolíckeho kostola v

Hybiach, po boku svojich rodičov a brata.

Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu

5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629)

5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov

Príbeh Magdalény Zai (maď. Zay, slov. Zaiovej) je príbehom krásnej a mladej

hradnej pani (podľa legendy), ktorá sa min. päť krát vydala a každý z jej

manželov zomrel po krátkom čase, za veľmi záhadných okolností. Bohužiaľ

archívne dokumenty nám tieto zaujímavé tajomstvá neodkryli a preto si zámery

a konanie hradnej pani môžeme len domýšľať.

Dejiny by sa však mali interpretovať pravdivo a preto sme sa aj my držali len

historických faktov.

Page 26: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

26

V rokoch 1596 - 1600 vlastnili hrad bratia Žigmund a Imrich Balaša. Žigmund

Balaša sa krátko pred svojou smrťou oženil s Magdalénou

Zaiovou z Csömöru a Uhrovca.

Obrázok 31 - erb rodiny Zai

Po jeho smrti dostal hrad vo veľmi

zlom stave do zálohu za 33-tis.

zlatých bývalý dvorský radca

Mikuláš Šándorfi, ktorý sa

zároveň oženil s hradnou pani,

vdovou po predchádzajúcom

majiteľovi.

Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa

Na podnet hradnej pani dal M. Šándorfi v rokoch 1601 - 1603 postaviť okolo

hradu renesančný kaštieľ, ktorého dokončenia sa však nový majiteľ hradu už

nedožil.

Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí

boli zriadené reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí

boli zriadené sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Kaštieľ bol

spojený so starým gotickým hradom. Vonkajšia brána bola s hlavnou bránou

spojená dreveným padacím mostom. Na poschodí západného krídla kaštieľa

sa drevenými schodmi vchádzalo do veže. Vo východnej časti hradu stáli

hospodárske budovy a sklady spolu s priestorom na ustajnenie zvierat.

Na obdobie stavby kaštieľa upozorňujú dodnes zachované latinské nápisy na

juhozápadnej bašte - ich latinský preklad: „Magdaléna Zay z Čsömöru

postavila tieto múry usilovnosťou ako medonosná včielka a tvrdohlavosťou

ako rohatí býci“.

Zaujímavosť

Page 27: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

27

Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti

Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti

Po smrti M. Šándorfiho v roku 1603 musela M. Zaiová

vydať hrad Beňadikovi Pograňovi, protitureckému

bojovníkovi. Do svojho sídla sa vrátila až v roku 1608,

keď sa jej novým manželom stal barón Štefan Hosútoty,

ktorý musel za hrad kráľovi (Matej II. Habsburský)

zaplatiť záložnú sumu 10 tis. zlatých. Ani toto

manželstvo však dlho nevydržalo!

Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608

v Dóme Sv. Martina v Bratislave)

Page 28: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

28

M. Zaiová si po smrti tretieho manžela postavenie držiteľky hradu zmluvne

zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej ďalším manželom sa v

roku 1609 stal vysoký kráľovský hodnostár Imrich Mérej, ktorý si vdovu radšej

vzal, akoby jej mal vyplatiť záložnú sumu za hrad. Posledný krát sa vydala v

roku 1612 za Mikuláša Orlé z Kravian, bohatého protitureckého bojovníka.

Zomrel v roku 1616 a M. Zaiová ho prežila o 13 rokov, keď v roku 1629

zomrela vo svojom sídle na hrade v Liptovskom Hrádku.

Miesto jej posledného odpočinku nie

je známe a vzniklo okolo neho

viacero legiend.

Obrázok 36 - rímsko-katolícky

kostol v Dovalove

Podľa jednej z nich bola pochovaná

aj s významnými dokumentmi

týkajúcich sa hradu a panstva a to pravdepodobne v krypte rímsko-katolíckeho

kostola v Dovalove, ktorý tak náhle dala pred smrťou prestavať.

Spolu sa teda Magdaléna Zaiová vydala päť krát,

každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch

manželstva a všetci umreli za záhadných okolností. Jej

podoba nie je známa, k dispozícii máme len podobizeň

jej otca, Františka Zai.

Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai

V roku 1951 bola natočená krásna rozprávka Císařův pekař - Pekařův císař

(hl. obsadenie Jan Werich), ktorá zobrazovala aj rušné obdobie vládnutia

dvoch bratov, Mateja II. a najmä Rudolfa II. z dynastie Habsburgovcov

(film dávame do pozornosti).

Zaujímavosť

Page 29: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

29

Magdaléna mala dvoch bratov Vavrinca a Andreja, ktorí kon. 16. st. zdedili

po smrti svojho otca (1570) hrad aj s panstvom v Uhrovci (okres Bánovce nad

Bebravou).

František Zai dostal hrad

Uhrovec v roku 1547 od kráľa

Ferdinanda I.

Obrázok 38 - hrad Uhrovec,

sídlo rodu Zai

Hrad bol postavený na dobrom

mieste, vyhol sa tureckému

nebezpečenstvu aj stavovským povstaniam. V júli 1848 však počas revolúcie

vyhorel a odvtedy zostal len v ruinách.

6 Osud hradu v neskoršom období

6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia

V nepokojných časoch začiatkom 17. storočia bol Lipt. Hrádok zrejme

bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná

kráľovská Svätoštefanská koruna.

Prvá písomná zmienka o obci Uhrovec pochádza z roku 1258. Od pol. 16.

st. boli vlastníkmi celého uhrovského panstva práve príslušníci rodiny Zai

(maď. Zay), ktorá tu žila až do 2. sv. vojny. Obyvateľstvo sa zaoberalo

najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v

niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i

niekoľko rybníkov.

Medzi významných slovenských rodákov tejto obce patria Ľudovít Štúr (nar.

1815) a Alexander Dubček (nar. 1921).

Zaujímavosť

Page 30: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

30

Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských

povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu

zohral v období stavovských povstaní v 17.

storočí.

Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna

V roku 1709 došlo k významnej

Švihrovskej bitke medzi

povstalcami (kurucmi) a cisárskymi

vojskami (labancami). Veliaci

cisársky generál vybudoval proti

povstalcom Františka II. Rákocziho silnú šiancovú

obranu, vďaka ktorej odolali náporu kurucov, ale hrad

povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili.

Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb

Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch

(Vavrišovo, 2012)

Page 31: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

31

Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012)

V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina uhorská

kráľovská komora za 170-tis. zlatých. Odvtedy hrad upadal a panstvo Hrádok

bolo po predaji dočasne spravované vedením Soľného úradu. Zlúčením s

likavským komorským panstvom vzniklo v roku 1762 spojené likavsko-

hrádocké komorské panstvo, ktorého sídlom sa stal práve Hrádok, kde na zač.

18. storočia začalo v blízkosti hradu vznikať osídlenie lesníkov a panských

úradníkov (dnes ulica Hradná, kde sídli aj naša škola).

Komorský prefekt a jeho úradníci plnili množstvo úloh: vykonávali funkcie

feudálnej vrchnosti voči obciam komorského panstva, obhospodarovali

obrovský lesný komplex pôvodných hradných panstiev Hrádok a Likava,

rozprestierajúci sa po celom území Liptova, organizovali lesníctvo a obchod s

drevom. V 18. a 19. storočí nastal veľký technický a hospodársky rozmach

komorského panstva.

Prvým veľkým mužom a zveľaďovateľom na čele likavsko-hrádockého

panstva bol Ján Xaver Girsík, jeho nástupcom a novým komorským

prefektom sa stal František Wisner z Morgensternu, muž s bohatými

lesníckymi a vojenskými skúsenosťami a organizačným talentom. Po

príchode do Hrádku (1796) tu zriadil Lesnícku školu, ktorá bola prvá svojho

druhu v Uhorsku. Zaslúžil sa aj o vybudovanie vodných hatí v Malužinej

(1799), vo Svaríne (1800), budovanie mostov a rímsko-katolíckeho kostola v

Hrádku. Predovšetkým jeho zásluhou bol Hrádok cisárom Ferdinandom I.

Habsburským povýšený v roku 1805 na komorské mestečko!

Zaujímavosť

Page 32: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

32

Dejiny hradu na nasledujúce obdobie kruto poznačili dve katastrofy. Po ničivom

požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy

v ruinách (príčina požiaru nám nie je známa). No neostalo len pri tejto

pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni, kedy sa

priľahlá rieka Belá vyliala a zatopila okolie hradu a kaštieľa. Množstvo ľudí,

ktorí bývali v tomto období pri hrade prišli o svoje majetky a hospodárske

zvieratá, ktoré im vzala voda. Požiaru a povodni sa hrad nevyhol ani

v neskoršom období.

Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934

Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934

Page 33: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

33

V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný

súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti

starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do Nežnej revolúcie (1989) tu

sídlilo Národopisné múzeum Liptova.

7 Dagmar Machová

7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu aj charakter hradu

Hrad Liptovský Hrádok aj so svojím okolím

predstavoval vždy dominantu mesta navyše s

bohatou históriou. Po živelných pohromách, ktoré

ho postihli ešte zač. 19. storočia zostal hrad v

ruinách a jeho stav sa len zhoršoval. Na

zrenovovanie kaštieľa a konzerváciu hradu štát

nedokázal nájsť dostatok finančných prostriedkov.

Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar

Machová

Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiaducim

návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry

bez okien a dverí. Osud hradu však nezostal ľahostajný všetkým. V roku 2001

navštívila rekreačne Liptovský Hrádok Dagmar Machová, podnikateľka z

Bratislavy, ktorej sa hradný komplex zapáčil natoľko, že vypracovala projekt na

jeho rekonštrukciu. Do jeho záchrany investovala nielen veľkú časť svojich

finančných prostriedkov, ale predovšetkým veľa času, ochoty a citu.

(rozhovor s D. Machovou uvedieme v ďalšej časti projektu)

Page 34: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

34

Dagmar Machová sa pri kúpe hradu zaviazala zakonzervovať ruinu hradu,

ktorej statika bola v havarijnom stave. Kaštieľ je v súčasnosti zrenovovaný a

premenený na hotel Grand Castle, zariadený historickým nábytkom. O dizajn

sa postarala samotná hradná pani. Hostia sa môžu ubytovať v kráľovskom

apartmáne či rytierovej komnate, k dispozícii majú starožitnú knižnicu.

Samozrejme, je to najromantickejšie miesto na svadby v širokom okolí.

Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)

Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)

Page 35: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

35

Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti)

Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti)

Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)

Page 36: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

36

Zoznam bibliografických odkazov

Knihy:

VÍTEK, P. - CHURÝ, S. - ŠUBA, A. 2006. Z minulosti Liptovského Hrádku.

Liptovský Hrádok : Tranoscius Liptovský Mikuláš, 2006. 191 s. ISBN 80-7140-

271-0

VÍTEK, P. 2008. Významné osobnosti hradného a komorského panstva

v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : REPROservis Liptovský Mikuláš,

2008. 98 s. ISBN 978-80-970017-2-8

VÍTEK, P. 2008. Erby miest a obcí Liptova. Tranoscius Liptovský Mikuláš :

REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7

VRLÍK, P. - MIŠÁK, P. 2008. Povesti z Liptova. Martin : Matica Slovenská,

2008. 260 s. ISBN 978-80-709089-7-6

STRUHÁR, L. 2005. Liptov. Bratislava : Aktuell, 2005. 144 s. ISBN 80-89153-

16-X

KOLLÁR, D. - NEŠPOR, J. 2008. Hrady a zámky. Bratislava : Dajama, 2008.

127 s. ISBN 978-80-89226-56-6

Elektronické zdroje:

http://www.grandcastle.sk/sk/hrad-a-kastiel/historia%5bOnline%5d

http://kosice.korzar.sme.sk/c/6421040/bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-

ludi.html

http://www.dejinyliptova.guran.sk/osobnosti/55-strune-z-dejin-liptova-

.html%5bOnline%5d

Page 37: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

37

http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=505318%5bOnline%5d

http://www.kuruci.sk/page.php?pageid=17

http://www.mojliptov.sk/co-navstivit/hrady-pamiatky-a-zaujimavosti/hrad-a-

kastiel-liptovsky-hradok-grand-castle%5bOnline%5d

Historické pramene (archívny materiál):

ŠTÁTNY ARCHÍV V BYTČI, pobočka Liptovský Mikuláš

Page 38: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

38

Prílohy

Príloha A - rytina hradného komplexu

Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň

Príloha C - pohľad na okolie hradu

Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici

Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)

Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka

Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už

neexistuje)

Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.

Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)

Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)

Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)

Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka

Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou

Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou

Príloha N - významní majitelia hradu Liptovský Hrádok

Page 39: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

39

Príloha A - rytina hradného komplexu

Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň

Page 40: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

40

Príloha C - pohľad na okolie hradu

Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici

Page 41: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

41

Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)

Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka

Page 42: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

42

Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už

neexistuje)

Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.

Page 43: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

43

Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)

Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)

Page 44: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

44

Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)

Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka

Page 45: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

45

Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou

Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou

Page 46: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

46

Príloha N

Významní majitelia hradu Liptovský Hrádok

1) Magister rytier Donč (1316 - 1341 a viac)

2) Žigmund Luxemburský (1396 - 1435)

3) Matej Korvín (1474 - 1476)

4) Ján Zapoľský (1521 - 1527)

5) Ján Thurzo (1527 - 1528)

6) Ferdinand I. Habsburský (1538 - 1545)

7) Valentín Balaša (1577 - 1594)

8) Magdaléna Zaiová (1600 - 1629)

9) Mikuláš Šándorfi (1601 - 1603)

10) Emanuel Lichtenstein (1712 - 1731)

11) Štátny oblastný archív (a iné úrady), 20. st.

12) Dagmar Machová, súčasná majiteľka (2001 - 2013)

Page 47: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Po stopách dejín 2012/13

Page 48: Šk. časopis Lastovička 2/2012-13

Informačná publikácia „Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok“ bude

slúžiť ako vzdelávací (metodický) materiál pre širokú verejnosť.

Súčasťou celého projektu „Po stopách dejín 2012/13“

budú tieto publikované časti:

1) Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok (informačná publikácia)

2) Prehliadka hradu Liptovský Hrádok (video)

3) Dejiny hradu Liptovský Hrádok očami historika (video)

4) Divadelná scénka z histórie hradu Liptovský Hrádok (video a fotoreport)

© 2012/13