cena 0,99 EUR / predplatné 0,806 EUR

Predplatnétel.: 02 48 238 238email: predplatne@mafraslovakia.skwww.hnonline.sk/predplatne

www.hnonline.sk vydáva MAFRA Slovakia, a. s. piatok – nedeľa 17. – 19. februára 2017, číslo 34, **

Bratislava – Cestujete do USA? Už roky stačí, ak vyplníte ESTA formu-lár na webe. A dovolenka sa môže začať. Pre mnohých sa však krát-kodobý povolený pobyt „preklopí“ napríklad do dlhodobej nelegálnej

práce. Podľa štatistík americké-ho imigračného úradu sú Slováci v tejto činnosti majstrami. Spome-dzi vyspelých štátov máme druhý najvyšší podiel tých, ktorí do USA vstúpia na ESTA, no po vypršaní jeho platnosti sa domov nevrátia.

Len v roku 2015 takto za veľ-kou mlákou nelegálne ostalo viac než tisíc Slovákov. A (nielen) pre

nich nastávajú po nástupe Donal-da Trumpa do prezidentského úra-du ťažké časy.

„Teraz je pre úrady omnoho jed-noduchšie odhaliť človeka kedy-koľvek,“ hovorí pre HN imigrač-ný právnik Matúš Varga, ktorý je partnerom advokátskej kancelárie v Miami. Počet prípadov ľudí, kto-rých chcú z Ameriky deportovať,

sa v jeho kancelárii za posledný mesiac zvýšil dvojnásobne.

Tamojšie úrady totiž začali byť aktívnejšie než za Obamovej ad-ministratívy. „Vytvárajú takzva-né road blocks. Zatvoria celé ulice a kontrolujú všetkých,“ tvrdí Varga. Na rozdiel od polície má imigrač-ný úrad právo skontrolovať oso-bu kdekoľvek a kedykoľvek. „Aj

bez dôvodu, napríklad v reštaurá-cii,“ dodáva. Ak človeka „prichy-tia“ bez povolenia, putuje rovno do cely. Koľko našincov je aktuál-ne v Amerike načierno, je takmer nemožné zistiť. „Sú tu aj takí, kto-rí prišli nelegálne cez kanadské či mexické hranice. Môžu tu byť de-saťtisíce nelegálne žijúcich ľudí zo Slovenska,“ tvrdí Varga. Podľa Pet-

ra Boháčka z výskumného centra AMO však stále platí, že Východo-európania nie sú pre úrady cieľ čís-lo jeden. Pokojní sú zatiaľ aj samot-ní prisťahovalci. „Poznám ľudí, čo sú tu roky, nemajú papiere a spia pokojne,“ vraví Tibor Kopil, ktorý pracuje ako kuchár v štáte Illinois.

Viac na strane 4, Trump...

Martin Ducár ©hn

František Kvarda, zm, vs

1,0651

USD 0,010

27,0211

CZK 0,000

4,3181

PLN 0,016

308,2401

HUF -0,180

PALIVÁ

Nové autá dostanú extra nálepky Bratislava – Na pumpách sa pre vo-dičov objavuje čoraz viac druhov paliva, ktoré môžu do svojho auta natankovať. Aj preto sa Brusel roz-hodol automobilkám nariadiť, aby na všetkých nových autách pribud-li grafické značky. Vďaka nim budú ich majitelia vedieť, na akú pohon-nú látku jazdí ich auto.

Značenia sa ocitnú aj na všet-kých európskych benzínových pumpách. Na tankovacej pištoli pribudne napríklad krúžok, ktorý bude reprezentovať benzín, alebo štvorec, ktorý bude označovať naf-

tu. „Je to prínos pre zákazníka, aby sa minimalizovali problémy pri vý-mene paliva alebo odstránení poru-chy v prípade, že dôjde k omylu pri tankovaní,“ povedal generálny sek-

retár Zväzu automobilového prie-myslu Ján Pribula.

Majiteľ banskobystrického auto-servisu H&M Tomáš Hollý však pri-pomína, že sa s prípadmi, keď zá-kazník natankuje zlé palivo, stre-táva ojedinele. Ročne odhaduje 15 až 20 prípadov. Európske automo-bilky sa musia novinke prispôsobiť do konca októbra 2018. Niektoré to stíhajú aj skôr. Napríklad Volkswa-gen začne vozidlá označovať už do konca tohto roka. (VAN)

Viac na strane 3, Autá v EÚ...

Matovič na seba upozornil dĺžkou prejavu

Bratislava – Líder Obyčajných ľudí a strojca odvolávania Roberta Fica ten-toraz ustúpil pravidlám predsedu parla-mentu. No šoumenstva sa nevzdal. Na-miesto vizuálnych pomôcok sa tentoraz snažil zaujať jedným z najdlhších preja-vov na pôde parlamentu. O kauzách sú-visiacich s premiérom hovoril takmer tri hodiny. Kritizoval nečinnosť vlády a Fico-vi navrhol, že mu kúpi akýkoľvek byt, na ktorý ukáže. Šéf Smeru strávil takmer celý čas v rokovacej sále. Nie vždy však venoval pozornosť rečníkovi. Keď sa na-pokon dostal k slovu, zdôraznil, že je v pléne z úcty k Ústave, nie k navrhovate-ľom. Opozícii odkázal, že asi spadla z duba. „Z dobre vysokého,“ povedal v reakcii na obvinenia, že jeho stranícki kolegovia zarábali na dotáciách za výro-bu zelenej energie. (SLM)

Viac na strane 5, Matovič rečnil tri...

Slovenský právnik v USA: Našincom hrozí deportáciaIMIGRÁCIA l Štatistiky ukazujú, že Slováci sú mimoriadne aktívni v prekračovaní dĺžky oficiálne povoleného pobytu v Amerike.

HOSPODÁRSTVO

Po deviatich rokoch rastie celá Únia narazBratislava – Členské krajiny Eu-rópskej únie sa po rokoch vyma-nili z recesie a spoločne rastú. Vyplýva to z predbežných analýz Eurostatu. Na kratší čas tak pod-ľa predpovedí nastáva pokojnej-šie obdobie ekonomickej stability. Nebude však trvať večne. Podľa odborníkov sa nevyhneme ďalšej kríze, a to najmä preto, lebo Únia nedostatočne zapracovala na prevencii, aby sa predchádzajúce problémy neopakovali. „Nízka

konkurencieschopnosť Únie a eu-rozóny stále pretrváva a reformy z Bruselu sa zavádzajú pomaly,“ tvrdí Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Brusel sa však musí mať na pozore. Nad Európou to-tiž visí neistota týkajúca sa nielen nárastu popularity populistov, ale aj strach z brexitu či nevyspyta-teľnej politiky amerického prezi-denta Donalda Trumpa. (MEL)

Viac na strane 9, Všetky...

POTRAVINY, ktoré vás ohrozujú ryby ovocie vajcia

JEDY V JEDLE

HN magazín

HN magazín

+ TV program

2018je rok, odkedy budú všetky

nové autá povinne označené

nálepkami o druhu paliva,

na ktoré jazdia.

SNÍMKA: TASR/M. SVÍTOK

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 20172 INFOGRAFIKA DŇA

Predaj elektrární zostal nedotiahnutýVÝROČIE l Pred 12 rokmi odkúpil taliansky Enel väčšinový balík akcií Slovenských elektrární. Dodnes sa „naťahujú“ o peniaze.

Bratislava – Presne pred dvanás-timi rokmi spečatili megaobchod aj na papieri. Talianska energetic-ká skupina Enel odkúpila 66-per-centný balík akcií v Slovenských

elektrárňach. Zaplatili za ne 839 miliónov eur.

Privatizácia nedotiahnutá do koncaDo dnešného dňa však nie je pri-vatizácia uzatvorená. Naopak, pretrvávajú diskusie o tom, či by nemal Enel štátu doplatiť. Mi-

nisterstvo hospodárstva pritom hovorí o približne 224 miliónoch eur, ktoré by chceli od talianske-ho akcionára. Jeho stanovisko dodnes nie je známe, no v mi-nulosti sa k podobným požia-davkám štátu staval zamietavo. Navyše, dnes je už z elektrární, ktoré sú naším dominantným vý-

robcom elektriny, jednou nohou na odchode. Časť svojho podielu už predal českej skupine EPH. Napriek tomu majú talianski ak-cionári stále na starosti dostavbu atómovej elektrárne Mochovce.

Nedokončené MochovceMedzičasom sa stále čaká na

ďalšie zvyšovanie rozpočtu na jej dostavbu, ktorá si má vypýtať po novom až 5,4 miliardy eur. Či štát túto sumu odklepne, nie je doteraz známe.

„Štát nateraz nedostal návrh na zvyšovanie rozpočtu na dostav-bu atómovej elektrárne Mochov-ce. Minister Peter Žiga vyjadru-

je s postupom Slovenských elek-trární dlhodobo nespokojnosť,“ reagoval na otázky hovorca mi-nisterstva hospodárstva Maroš Stano. Hospodárske noviny sa po-zreli na históriu privatizácie Slo-venských elektrární a aj najväč-ších míľnikov, ktoré ju odvtedy sprevádzali.

Lucia Vanková ©hn

lucia.vankova@mafraslovakia.sk

Úspešná reprezentantka v Pohári Federácie Rebecca Šramková bude hosťom v seriáli Tak Určitee. Už dnes v HNtelevízii.

Mladá tenisová nádej

Denník HOSPODÁRSKE NOVINY. Vydáva MAFRA Slovakia, a. s.Adresa redakcie Nobelova 34, 836 05 Bratislava, tel. č.: 02/48 23 81 11. Šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková, tel. č.: 02/48 23 83 30. Zástupcovia šéfredaktorky František Kvarda, tel. č.: 02/48 23 83 52, Ľubomír Šulko, tel. č.: 02/48 23 83 41, Vedúca HN magazínu Alžbeta Pňačeková tel. č.: 02/48 23 83 24. Prílohy HNstyle a magazín prečo nie?! – tel. č.: 02/48 23 83 64. Oddelenia Domáce spravodajstvo a ekonomika – tel. č.: 02/48 23 83 48, Firmy & Financie – tel. č.: 02/48 23 83 59, Názory a analýzy – tel. č.: 02/48 23 83 02, Publicistika – tel. č.: 02/48 23 83 46, Šport – tel. č.: 02/48 23 81 43,

Vedúca redaktorka servisných príloh Tatjana Rundesová, tel. č.: 02/48 23 83 53Regionálny redaktor v Poprade – Marek Nemec, tel. č.: 0944 534 499. Vedúca výroby Danica Prokopová, tel. č.: 02/ 48 23 83 57. Šéfeditor HNonline.sk Peter Blaško, tel. č.: 02/48 23 83 06. Vzor e-mailu na členov redakcie: Meno.Priezvisko@mafraslovakia.sk.

Vydavateľstvo Sídlo spoločnosti Nobelova 34, 836 05 BratislavaVýkonný riaditeľ Vladimír Mužík, tel. č.: 02/48 23 81 00.Finančný riaditeľ Martin Mihálik, tel. č. 02/48 23 82 00

Obchodný riaditeľ Ladislav Ollé, tel. č.: 02/48 23 81 06. Riaditeľ digitálnych médií Dávid Csino, tel. č.: 02/48 23 84 42.Riaditeľ marketingu a PR Peter Hajnala, tel. č. 02/48 23 81 41.Riaditeľka pre eventové aktivity Elena Lipianska, tel.: 02/48 23 81 10. Príjem inzercie tel. č.: 02/48 23 81 32, 02/48 23 81 03, fax: 02/48 23 81 31, e-mail: inzercia@mafraslovakia.sk Predplatné tel. č.: 02/48 23 82 38, on-line: predplatne.hnonline.sk, fax: 02/48 23 81 40, predplatne@mafraslovakia.sk.Ďalšie tituly vydavateľstva MAFRA Slovakia Stratégie, Evita, Diabetik, Obchod, Horeca magazine, RUNGO, Zdravotnícke noviny, Lekárske listy, Fit magazín, Kompendium medicíny, Medical practice

Ročník XXII. © Copyright MAFRA Slovakia, a. s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov označených ©hn, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. Monitoring tlače poskytujú so súhlasom vydavateľa firmy Newton Media a Slovakia online.Internet hnonline.sk, e-mail redakcia@mafraslovakia.sk. Evidenčné číslo 385/08, IČO: 31 333 524, Audit nákladu ABC SR, ISSN 1335-4701.Tlač MAFRAPRINT Olomouc, Pavelkova 7, 772 11 Olomouc.Vydavateľstvo MAFRA Slovakia, a. s., je súčasťou koncernu AGROFERT.

Ako sa

privatizovalo

26. 6. 2002

Vláda Miku-láša Dzurindu

odklepla finálny spôsob

predaja Slovenských

elektrární.

8. 4. 2004

Do privatizácie 66-percent-

ného podielu v elektrárňach vstúpil talian-

sky Enel. Už v júli predložil záväznú po-

nuku.

3. 11. 2008

Začala sa dostavba

tretieho a štvr-tého reaktora

v Atómovej elektrárni

Mochovce.

23. 7. 2014

Na viacerých pobočkách

Slovenských elektrární zasa-hovali kukláči. Dôvodom mali byť podozrenia z machinácií pri

privatizácii.

25. 8. 2014

Enel chce predať 66

percent svojich

akcií v elek-trárňach.

O kúpu preja-vil záujem český ČEZ.

22. 11. 2014

Mochovce sa predražia

o ďalších 830 miliónov. Cel-ková suma sa vyšplhala na 4,63 miliardy

eur.

16. 12. 2014

Ďalšia razia v elektrárňach, dôvodom mali byť dokumenty ohľade priva-tizácie vodnej

elektrárne Gabčíkovo.

17. 4. 2015

Robert Fico ide proti Enelu. Jeho akcionárom odká-zal, aby naštarto-

vali svoje talianske mozgy, pretože skôr

ako po dostavbe Mochoviec zo Slo-

venských elektrární neodídu.

Koľko elektriny vyrobia ročne Slovenské elektrárne (v gigawatthodinách)

JADROVÉ ELEKTRÁRNE

TEPELNÉ ELEKTRÁRNE

18. 1. 2017

Slovenské elek-trárne prehrali boj o Gabčíko-

vo. Neplat-nosť zmluvy o prevádz ke vodnej elek-

trárne potvrdil Ústavný súd.

27. 10. 2016

Mochovce sa predra-žia takmer o miliar du, konečná

cena by mala dosiahnuť

5,4 miliardy eur.

9. 3. 2015

Štát definitívne prevzal z talian-skych rúk vod-nú elektráreň Gabčíkovo.

Spor skončil na medzinárodnej

arbitráži vo Viedni.

20. 12. 2015

Fico oznámil, že štát si od

Enelu vyrokoval opciu na 17

percent akcií v elektrárňach.

Môže si ju uplatniť rovnako až po dostavbe

Mochoviec.

28. 7. 2016

EPH uzavrel prvú fázu vstu-pu do štruktúr

elektrární. Predaj podielu

schválili aj protimono-polné úrady

v Bruseli.

839 MILIÓNOV EUR

zaplatila talianska skupina

Enel za kúpu balíka akcií Slovenských elektrární

12 ROKOV

ubehlo dnes od privatizácie Slovenských

elektrární

16 000

14 000

12 000

10 000

8 000

4 000

14 574

2010

15 720

2013

14 774

2016

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

0

2 635

2010

2 285

2013

2 059

2016

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

0

2 880

2010

1 896

2013

2 146

2016

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

0

2 375

2010

2 619

2013

448

2015

VODNÉ ELEKTRÁRNE

GABČÍKOVO

CELKOVO

údaje za rok 2016 nie sú

dostupné

Kto dnes vlastní akcie Slovenských elektrární

Zdroj: Slovenské elektrárne, MH SR, HN, infografika: HN/M. Záborský

66 %AKCIÍ

v elektrárňach pôvodne získala talianska

skupina Enel, dnes je už na odchode a podiel

postupne odpredáva

33 %akcií už získal

Energetický a průmyslový

holding (EPH),

zvyšných 33 %

má stále Enel

34 %AKCIÍvlastní štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva

Nové značenie na pumpách

Nové povinnosti pribudli aj prevádzkovateľom čerpacích staníc. Rovnako budú mať dva roky na to, aby označili všet-ky stojany a tankovacie pišto-le novými „nálepkami“, kto-ré budú totožné s tými, ktoré nalepia výrobcovia na pali-vovú nádrž. Pozostávať budú z geo metrického prvku, ktorý sa bude líšiť v závislosti od ty-pu motora. Benzín bude repre-zentovať krúžok, naftu štvorec a alternatívne palivá ako LPG a CNG kosoštvorec. Pribud-ne aj písmeno: benzín bude po novom „E“, nafta bude „B“. Pri písmenách bude uvedené aj číslo, ktoré bude zodpove-dať hodnote biozložky v zme-si. Dôvodom je snaha Únie o harmonizáciu značenia, ke-ďže pumpy dnes používajú ko-merčné názvy palív, čo môže pôsobiť zmätočne.

Slovensko SPRAVODAJSTVO 3HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017

ŠKOLSTVO

Podnikatelia navrhujú vzdelávacie účtyVzdelávanie sa musí reformovať s dôrazom na potreby ekonomickej praxe, požaduje to Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré pre-zentovalo svoje predstavy najmä o základnom a strednom školstve. Vo svojom návrhu počíta-jú so systémom osobných vzdelávacích účtov každé-ho dieťaťa. „Predpokladá sa, že každý študent bude mať osobný účet a na ňom alokovanú určitú sumu od štátu. Tým by sa nahradil dnešný nepriamy systém fi-nancovania,“ povedal prezi-dent združenia Ján Oravec.

POĽNOHOSPODÁRSTVO

1,18miliardy eur bolo za prvých 11 mesiacov minulého roka pasívne saldo zahraničného obchodu v agrosektore. V praxi to znamená, že kým Slováci doviezli potravinárske tovary za 3,76 miliardy, vyviezli tovar v hodnote 2,58 miliardy. Najvýraznejšie rástol vlani export hotových potravín a nápojov, a to takmer o desatinu. O viac ako päť percent sa zvýšil aj dovoz živočíšnych výrobkov. Na medziročnej báze klesol len dovoz tukov a olejov.

Holeček: Vláda má udržať automobilkyBratislava – Autá tvoria tretinu slovenského exportu a takmer polovicu priemyselnej výroby. Rozvoj automobilového prie-myslu na Slovensku však nemá alternatívu. Upozornil na to vi-ceprezident Združenia automo-bilového priemyslu Jaroslav Ho-leček. „Za 25 rokov sa nám ne-podarilo vytvoriť iné odvetvie priemyslu, ktoré by Slovensko ťahalo. Prišli aj mnohí subdo-dávatelia, a to je konkurenčná výhoda pri lákaní ďalších auto-mobiliek,“ uviedol a dodal, že Slovensko by malo rozmýšľať, aké podmienky vytvoriť, aby automobilky naveky ostali. Au-tomobilky na Slovensku idú na plné kapacity a už druhý rok za sebou vyrobili viac ako milión automobilov. Po nábehu výro-by Jaguar Land Rover pôjde toto číslo ešte vyššie. „Počítam, že celkový počet vyrobených áut ročne potom dosiahne 1,3 mi-lióna. Na Slovensku je navyše miesto aj pre ďalšiu automobil-ku, ale už od Žiliny a Banskej Bystrice na východ,“ konštato-val Holeček, podľa ktorého je síce závislosť ekonomiky od au-tomobilového priemyslu veľká, no osud amerického Detroitu nám nehrozí. (TASR)

Autá v EÚ dostanú nové značenie DOPRAVA l Výrobcovia začnú od tohto roka postupne označovať palivové nádrže podľa typu rôznymi geometrickými symbolmi.

Bratislava – Ak ste si minulý rok kúpili nové auto, na palivovej nádrži nenájdete nič zvláštne. No ak si ho zadovážite tento rok, môže vás prekvapiť nová grafic-ká značka: kruh, štvorec alebo kosoštvorec. Podľa typu nádrže – či tankujete benzín, naftu ale-bo LPG. Dokresliť nové symboly nariadil automobilkám Brusel. Najneskôr tak musia urobiť do októbra 2018.

Začnú už tento rokČlenské štáty majú do konca aprí-la zladiť svoju národnú legislatívu s európskou. Aj preto sa na nové označovanie pripravujú európske automobilky už teraz. „Volkswa-gen začne označovať novovyrobe-né vozidlá v súlade s európskou normou do konca roku 2017,“ na-písalo v stanovisku pre HN tlačové oddelenie nemeckého koncernu.

Podobne sa vyjadrila aj žilin-ská automobilka Kia. Prostred-níctvom svojho hovorcu Jozefa Bačého odkázala, že plánuje za-bezpečiť označovanie palivových nádrží v súlade s európskou nor-mou. Koľko bude doplnkové zna-čenie na nádržiach výrobcov stáť, nie je známe. Nevedelo to pre HN vyčísliť ani európske mi-nisterstvo dopravy, ani európ-sky štandardizačný výbor, ktorý normu vydal. „Predpokladáme

však, že by malo ísť o relatívne nízke náklady,“ odhadla Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Oslovené automobil-ky sa rozhodli náklady nekomen-tovať. „Čo sa týka nákladov, ide o interné informácie, ktoré ne-zverejňujeme,“ odkázalo tlačové oddelenie koncernu Volkswagen.

Pomýlený zákazníkNovinku schválili úradníci ešte koncom októbra minulého roka.

Brusel ňou chce sprehľadniť vý-ber palív, ktoré si môžu vodiči natankovať.

„Dôvodom prijatia normy je zvyšujúca sa rôznorodosť dru-hov palív pre motorové vozidlá v spojení s prebiehajúcim náras-tom cestnej mobility občanov v celej Únii,“ hovorí Vašáková. Na trh sa totiž už dnes dostáva-jú okrem klasických palív aj al-ternatívy s rôznym podielom bio prímesí či s vyšším energetic-kým využitím. Navyše, už te-

raz sa nezriedka stáva, že mo-toristi sa pri tankovaní pomýlia. A natankujú benzín do naftové-ho motora.

„Rozšírením ponuky palív na čerpacích staniciach sa nebez-pečenstvo zámeny zvyšuje,“ vy-svetľuje generálny sekretár Zvä-zu automobilového priemyslu Ján Pribula. Novinku preto vní-ma pozitívne. Najčastejšie sa podľa skúseností servisných me-chanikov pomýlia pri tankovaní vodiči, ktorí jazdia iba ojedinele.

No stáva sa to aj tým, ktorí pre chvíľu nepozornosti zodvihli ne-správnu tankovaciu pištoľ. Prá-ve to je aj prípad Žilinčana Joze-fa Porubčanského. „Nikdy som s tým nemal problém, no zamys-lený som raz natankoval benzín namiesto nafty,“ priznáva.

Nie je jasné, či to pomôže Nejde pritom o lacnú záležitosť. Automechanici musia najprv zle natankovanú nádrž vypustiť a následne aj prečistiť celé po-trubie, keďže naftové čerpadlo je veľmi háklivé na suchý benzín. „Spojazdniť auto trvá dve hodi-ny, cena za to sa u nás pohybu-je okolo 60 eur,“ hovorí majiteľ banskobystrického autoservisu H&M Tomáš Hollý.

Na druhej strane: vodiči sa podľa neho nemýlia až tak často. Ročne k nim do servisu príde 15 až 20 ľudí, ktorí natankovali ne-správne palivo. Čo je iba zlomok z približne 4 500 zákaziek, ktoré do roka vybavia. K tomu, či nové značenie na nádržiach pomôže, sa pritom stavia skepticky. „Ja ne-verím, že zrazu bude vďaka nové-mu značeniu nula prípadov, je to skôr alibizmus, aby mohli tvrdiť, že ľudí vopred upozornili,“ mys-lí si Hollý.

Podobný názor má aj vodič so zlou skúsenosťou. „Nejaký sym-bol na nádrži by mi určite nepo-mohol, jednoducho som zobral do ruky zlú pištoľ,“ zamýšľa sa Po-rubčanský.

Lucia Vanková ©hn

lucia.vankova@mafraslovakia.sk

Brusel chce novinkou sprehľadniť výber palív, ktoré si môžu vodiči natankovať. SNÍMKA: DREAMSTIME

Ako zatočiť s daňami, ak ste popri živnosti zamestnaný alebo máte aj eseročku

Čo sa oplatí využiť vo svoj prospech pri výdavkoch

Rady, čo s daňami, pre tých, čo zarábali na živnosť za hranicami UŽ V PONDELOK V HN

10 TRIKOV PRE ŽIVNOSTNÍKOV,

AKO UŠETRIŤ NA DANIACHČI ODVODOCH

Nové značenie palív

LPG a CNG

Benzín Nafta

SAMOSPRÁVA

Poslanci rozhodli. Náhradné byty v Dúbravke nebudú Bratislava – Bratislavskí mestskí poslanci včera potvrdili svoje rozhodnutie zastaviť výstavbu náhradných nájomných bytov v Dúbravke, v lokalite Pri krí-ži. Prelomili tak veto primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala, ktorý toto uznesenie mestského zastupiteľstva nepodpísal, preto-že ho považuje za protizákonné a finančne by mohlo poškodiť Bratislavu. O tom, že byty v Dú-bravke stáť nebudú, informovali ako prvé HN v stredu.

Mestskí poslanci včera potvr-dili svoje rozhodnutie z janu-ára. Na mestskom zastupiteľstve vtedy schválili zverenie dotknu-tých pozemkov do správy mest-skej časti, ktorá ich nesmie pre-viesť na tretie subjekty a zároveň nemôže dať súhlas stavebníkovi, aby na nich postavil náhradné by-ty. Primátor má podľa poslancov zabezpečiť bývanie pre nájomcov z reštituovaných bytov iným spô-sobom.

Nesrovnal včera zopakoval, že mesto postupuje na základe prá-voplatného stavebného povole-nia. „Od roku 2014 je jasné, že sa bude v tejto lokalite stavať a nik-

to s tým nemal problém. Celý čas prebiehala s mestskou časťou dobrá spolupráca. Potom prišiel január 2017 a niečo sa stalo, svet sa obrátil hore nohami,“ skonšta-toval primátor. Ako tvrdí, mesto môže teraz prísť približne o šty-ri milióny eur, ktoré dostane ako dotáciu od štátu na výstavbu ná-hradných bytov. Mestská organi-zácia Generálny investor Bratisla-vy vynaložila na prípravu projek-tu už viac ako 200-tisíc eur.Magistrát plánoval pre bytový

dom vybudovať 85 parkovacích miest a pre obyvateľov žijúcich v okolí výstavby ďalších 96 miest na parkovanie. Taktiež chystal výstavbu parku s rozlohou pri-bližne 4 915 štvorcových met-rov. Starosta Dúbravky Martin Zaťovič podľa Nesrovnala upred-nostňuje pred náhradnými bytmi súkromný projekt. Starosta sa proti tomuto tvrdeniu ohradzu-je, primátor podľa neho zavádza a žiada od neho ospravedlnenie. (TASR, RED)

Vyriešenie svojej situácie žiadali nájomníci zo Starého Mesta už v roku 2011. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL

VEREJNÁ SPRÁVA

Pellegrini zmení pravidlá v eurofondoch Bratislava – Žiadosti o nená-vratný príspevok z eurofondov by mali posudzovať náhodne pridelení hodnotitelia. Počíta s tým Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorý sa rozhodol zaviesť do praxe viacero návrhov od Nadácie Zastavme korupciu. „Na papieri eurofondy na Slo-vensku nefungujú úplne zle, na úrovni pravidiel sme už pomer-ne štandardná krajina. Problémy

sa často začínajú vtedy, keď sa majú tieto pravidlá uplatňovať. Jednotlivé ministerstvá si ich vysvetľujú rozdielne, čo celý systém robí neprehľadným a vytvára priestor pre korupciu,“ povedal analytik nadácie Matej Hruška. Úradu preto predstavili viacero malých zmien, cez ktoré chcú eurofondový systém „po-strčiť“ k tomu, aby bol otvore-nejší, transparentnejší a správal sa štandardne. (TASR)

ŠKOLSTVO

Plavčan chce zvýšiť platy všetkým učiteľom Bratislava – Minister školstva Peter Plavčan plánuje v máji predložiť na rokovanie vlády a parlamentu zákon, ktorým chce presadiť šesťpercentné zvý-šenie platov učiteľov od septem-bra tohto roka. Týkať sa to bude aj pedagogických a odborných zamestnancov v materských

školách, základných umelec-kých školách, školských kluboch detí či centrách voľného času, ktoré spadajú pod mestá a obce. Združenie miest a obcí Sloven-ska však dlhodobo upozorňuje, že obce a mestá nemajú vo svo-jich rozpočtoch peniaze na také-to zvýšenie platov. (TASR)

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 20174 SPRAVODAJSTVO

V Miami pracujete ako imigrač-ný advokát. Ako sa zmenila si-tuácia od nástupu nového pre-zidenta?

Donald Trump okamžite zme-nil priority imigračného úradu. Teraz je jeho úlohou číslo jeden deportácia ľudí, ktorí v USA ži-jú nelegálne. Za Obamovej éry to boli „iba“ rôzne memorandá tý-kajúce sa občanov, ktorí prevaž-ne neboli klasifikovaní na odsun. Teraz je to však masová záleži-tosť. V posledných dňoch nám volajú klienti z celej Ameriky. So strachom.

Čo konkrétne sa teda v Ameri-ke deje?

Imigračný úrad vytvára bloká-dy, a to napríklad v štáte Georgia. To znamená, že naraz zatvorí ce-lé ulice, vykoná raziu a kontro-luje legálny status ľudí. Na roz-diel od polície má totiž imigrač-ný úrad právo skontrolovať osobu kdekoľvek a kedykoľvek. Aj bez dôvodu, napríklad počas vašej večere v reštaurácii. Policajt to môže urobiť, iba ak má podozre-nie, že ste spáchali trestný čin. No terajšia vláda má cieľ depor-tovať čo najviac ľudí.

V USA žijú aj tisíce Slovákov. Nie všetci legálne. Koľkých z nich sa deportácie môžu tý-kať?

Konkrétna štatistika neexistu-je. Migračný úrad však vo svo-jich štatistikách z roku 2015 uvá-dza počet občanov tej-ktorej kra-jiny, ktorí Ameriku neopustili po tom, čo im vypršal legálny po-byt. Slováci mali po Maďaroch druhý najvyšší pomer tých ľudí, ktorým vypršali víza, ale krajinu neopustili.

To znamená? Len v roku 2015 neodišlo

z Ameriky viac ako tisíc Slová-kov, hoci tak boli povinní uro-

biť. Treba však povedať, že hovo-ríme len o počte ľudí, ktorí v USA predtým boli legálne. Okrem to-ho sú tu, samozrejme, Slová-ci, ktorí prišli nelegálne cez ka-nadské či mexické hranice. Pod-ľa môjho odhadu preto môžu byť v Amerike desaťtisíce nelegálne žijúcich ľudí zo Slovenska.

Takže neustále dvíhate telefón vystrašeným našincom, ktorí sa boja, že ich vyhostia?

Slováci nám volali vždy. Teraz sú však telefonáty akútne. V mi-nulosti sa na nás obracali najmä, ak napríklad spáchali trestný čin a v rámci vyšetrovacieho procesu na nich imigračný úrad „prišiel“. Teraz je však pre úrad omnoho jednoduchšie „odhaliť“ človeka kdekoľvek a kedykoľvek. Najmä kvôli road blocks, ktoré som spo-mínal. Okrem toho, Trump obno-vil program Safe Neighborhoods, teda „bezpečná štvrť“, ktorý Oba-ma zrušil. Spočíva v tom, že pri spáchaní akéhokoľvek priestup-ku alebo trestného činu vás po-lícia postúpi imigračnému úradu na skontrolovanie legálnosti po-bytu. Polícia to má ako svoju po-vinnosť.

To sa môže stať kedy?Ide aj o úplne bežné situácie.

Napríklad stačí, že prekročíte rýchlosť pri šoférovaní. Je tu via-cero nových faktorov, ktoré ne-legálne „pobytujúcim“ Slovákom situáciu skomplikovali.

Ako funguje deportácia?Veľmi záleží na tom, ako ste do

Ameriky vstúpili. Pokiaľ to bo-lo na formulár ESTA (Electronic System for Travel Authorization – cestovné povolenie na vstup do krajiny, pozn. redakcie), je situá-cia pomerne ťažká. Veľa Slovákov si neuvedomuje, že v rámci žia-dosti o ESTA podpisujú aj takzva-né zjednodušené deportačné ko-nanie. Že sa vzdávajú všetkých foriem ochrany pred vyhostením. Prekročenie dĺžky pobytu v rám-ci ESTA je preto zlé – nasleduje

okamžitá deportácia. Jedinou vý-nimkou, ako sa tomu dá vyhnúť, je politický azyl alebo manžel-stvo s americkým občanom.

Čo ak som vstúpil do Ameriky s vízami a tie mi uplynuli?

Na rozdiel od ESTA je v Ame-rike nepomerne viac ľudí, ktorí sem vstúpili s vízami. Tí sú v inej pozícii. Ak ich zadržia a majú uplynutú platnosť víz, idú okam-žite do imigračnej väzby. A začne sa deportačné konanie. Ak je člo-veku udelená možnosť zložiť kau-ciu, proces prebieha na slobode, ak nie, človek ostáva vo väzbe aj niekoľko týždňov či dokonca me-siacov. Odtiaľ už prebiehajú pria-mo deportácie mimo USA.

V Amerike sú ľudia nelegálne často roky i desaťročia. Okrem práce vlastnia domy, autá a po-dobne. Čo sa stane s majetkom deportovaného človeka?

To imigračný úrad nerieši. Ma-jú svoje čísla, kvóty, ktoré musia splniť, to je pre nich prvoradé. Preto je dôležité najať si právnu pomoc – aby ste dostali možnosť kaucie. Tú zaplatíte a násled-ne môžete na slobode dispono-vať svojím majetkom, urobiť rôz-ne opatrenia. Ak kauciu nedosta-nete, v podstate nemáte možnosť s majetkom hýbať. Na to tu ani neexistuje špeciálna legislatíva. Videl som viaceré prípady, keď ľudia prišli o celý svoj majetok. Mnohí podceňujú fakt, že skutoč-ne môžu byť v rámci deportačné-ho konania väzobne stíhaní.

Dobre – ak dôjde „k najhoršie-mu“, je možné celú deportáciu ešte zvrátiť?

Áno, na rozdiel od Sloven-ska, v Amerike funguje sys-tém imigračného súdnictva. Je tu aj špeciálna profesia imigrač-ných advokátov, medzi ktorých patrím a ktorí sa týmto záleži-tostiam venujú. Klientom vyba-vujeme kaucie v rámci imigrač-nej väzby a zastupujeme ich pred imigračným sudcom. Možností, ako zvrátiť deportáciu, je viacero. Ako advokát môžem požiadať asi o pätnásť rôznych spôsobov zru-šenia deportácie. Slováci to však majú komplikované, najmä čo sa týka vzniku trvalého pobytu.

Prečo?Slovenskí občania nespĺňajú via-

cero podmienok na získanie trva-

lého pobytu, ktoré dovoľujú ame-rické zákony. Napríklad podmien-ky na získanie politického azylu. To platí hlavne preto, že sme sú-časťou Európskej únie a máme možnosť presídliť sa do inej kra-jiny v Európe. Azyl využívajú na-príklad Rusi. Slováci si tiež často sami eliminujú možnosti, ako zís-kať trvalý pobyt v Amerike, keď-že sú väčšinou zosobášení takisto so Slovákmi, prípadne s Čechmi. Na druhej strane, Slovensko je jed-nou z mála krajín, ktorých občania môžu získať investorské víza a byť tu legálne – na základe podnika-nia. Neplatí to, samozrejme, spät-ne, keď tu už podnikajú a zároveň sú v štátoch nelegálne.

Aké sú náklady na legalizáciu po-bytu?

Ak už ste v imigračnej väzbe, zaplatíte kauciu 1 500 až 15-tisíc dolárov. Služby imigračného práv-nika stoja od päť- do 50-tisíc do-lárov za prípad. Následne platíte ďalšie poplatky úradu za jednotli-vé žiadosti, ktoré podávate. Tie sú vo výške približne 1 500 dolárov. Aj preto je dobré legálnosť pobytu riešiť skôr, ako vás zadržia.

Koľko slovenských prípadov roč-ne riešite?

Sú to desiatky, teraz očakáva-me minimálne zdvojnásobenie ich počtu.

O akých ľudí ide? Takých, čo pri-šli do Ameriky nedávno, alebo pred rokmi a doteraz sú tam na-čierno?

Väčšinou ide o Slovákov, ktorí prišli do Spojených štátov krátko po páde socializmu – okolo rokov 1990 až 1995. V Amerike totiž pla-til špeciálny zákon, ktorý udeľoval občanom východného bloku trva-lý pobyt. V roku 1991 však prestal platiť a mnoho našincov tak ostalo v Amerike nelegálne.

Bežná predstava o „nelegálnom Američanovi“ je, že ide o pracov-níka na nižšej pozícii. Sú medzi Slovákmi s nelegálnym pobytom aj osoby s lukratívnejším zamest-naním?

Nemyslím si to. Platí totiž, že veľké firmy, ale napríklad aj ne-mocnice, sú súčasťou systému, ktorý vie overiť legálnosť pobytu osoby. Na druhej strane, ak žiada-te napríklad o prácu v reštaurácii, takéto systémové preverenie ne-hrozí.

Je všeobecne známe, že v Ame-rike dokážu títo ľudia dlhé roky fungovať nelegálne a nikto na to nepríde. Aspoň doteraz. Ako to je, respektíve bolo, vôbec možné?

V 90. rokoch to bolo pomerne ľahké. Každý, kto do Spojených štátov prišiel, získal číslo sociál-neho poistenia. Jednotlivé štáty dokonca udeľovali vodičské preu-kazy každému, kto mal pas. Až ne-skôr sa situácia sprísnila a vydáva-nie týchto dokumentov sa skončilo pre tých, ktorí nemali legálny po-byt. Najlepším príkladom je štát Il-linois, kde žije zrejme najviac Slo-vákov. V okolí Chicaga je aj ich naj-väčšia nelegálna komunita. Illinois ešte do konca minulého roka vydá-val vodičské preukazy bez zisťo-vania legálnosti pobytu. Jednodu-cho povedané, s číslom sociálneho poistenia alebo vodičským preuka-

zom sa v Amerike dalo dlhodobo prežiť aj nelegálne.

Nie je to z európskeho pohľadu absurdné? Asi môžeme hovoriť o chybe systému ako takého.

Áno, títo občania dokonca ce-lé roky prispievali do systému so-ciálneho zabezpečenia a platili da-ne. Často sa stáva, že nám volajú klienti, ktorí si v Amerike odrobi-li 30 rokov a mali legálne získané číslo sociálneho poistenia, no te-raz nemajú nárok na dôchodok. Lebo nemajú legálny pobyt. Úrad, ktorý vydáva dôchodky, totiž po-byt kontroluje ako prvý. Najväčšou tragédiou je, že títo ľudia si nepla-tili odvody ani na Slovensku, čiže na starobu ostávajú finančne ne-zabezpečení.

To sa dialo aj pred nástupom sú-časného prezidenta. Je Trumpova antiimigračná iniciatíva chvíľko-vým povolebným divadlom, alebo bude pokračovať dlhodobo?

Nemyslím si, že ide o divadlo. Ide o najlacnejšie a najľahšie spl-niteľný Trumpov sľub. Jediné, čo musel urobiť, bolo dať nové príka-zy imigračnému úradu. A ich vy-konanie sa dá veľmi ľahko štatis-ticky vykázať.

Ako na ňu reagujú bežní Ameri-čania?

Osobne som sa nestretol s ne-gatívnymi reakciami. Počul som však o prípade, keď boli americkí občania mexického pôvodu depor-tovaní do Mexika, keďže si úrad-níci mysleli, že nie sú Američa-nia. Imigračný úrad totiž do istej miery využíva rasové profilovanie, čo znamená, že ak ste biely, máte väčšiu šancu nebyť skontrolovaný, ako keď vyzeráte ako Hispánec.

Na záver – ste imigračný práv-nik. Priniesli vám nové pomery aj viac biznisu?

Odkedy sa úradu ujal Trump, museli sme prijať posily a presťa-hovali sme sa do väčších priesto-rov. Objem prípadov sa počas jed-ného mesiaca zvýšil dvojnásob-ne. Avšak je to veľmi nepríjemné – ide o psychicky náročné prípa-dy deportácií, často sme svedkami ťažkých rodinných prípadov. Pa-radoxom je, že imigrační advoká-ti sa celé roky pripravovali na am-nestie pre nelegálne žijúce osoby, ktoré sľubovala Hillary Clintonová v rámci svojej prezidentskej kam-pane. Stal sa však pravý opak.

ROZHOVOR

Trump „vyženie“ z USA tisíce SlovákovPRISŤAHOVALECKÁ POLITIKA USA l Imigračný advokát a partner advokátskej kancelárie na Floride Matúš Varga v rozhovore pre HN.

Martin Ducár ©hn

František Kvarda

Tvrdá imigračná politika nového amerického prezidenta sa dotkne aj veľkého množstva Slovákov, ktorí v Spojených štátoch žijú načierno. Mnohí sa nevyhnú deportácii späť domov, varuje v exkluzívnom rozhovore pre HN imigračný advokát Matúš Varga.

Kto je Matúš Varga

Matúš Varga študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave, University of Cambridge a Florida State University. Tu aj momentál-ne vyučuje imigračné právo. Je hlavným partnerom v advokátskej kancelárii Varga's Immigration Attorneys. Kancelária má pobočky v Miami, Naples a San Franciscu.

Imigračný úrad môže Slováka jednoducho odhaliť. Stačí, že urobí bežný priestupok, napríklad prekročí rýchlosť pri šoférovaní.

Slováci cestovali do Ameriky za prácou už pred desiatkami rokov. Niektorí legálne, iní nie. Objem prípadov týkajúcich sa deportácií, ktoré riešia právnici v USA, sa v týchto týždňoch rýchlo zvyšuje. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: ARCHÍV

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017 Slovensko SPRAVODAJSTVO 5

HN14334

I N Z ERC I A

Drucker: Nemocnice sa nesprivatizujú Bratislava – Údajná privatizá-cia štyroch špecializovaných nemocníc je podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera veľmi veľkým nezmyslom. „Po-važujem to za vysoko nezod-povedné, aby niekto takýmto spôsobom dezinformoval a pod-súval informácie. Neviem, či to je snáď len preto, aby mediálne zaujal,“ reagoval šéf rezortu na vyhlásenia opozičného poslanca Miroslava Beblavého. Ako pou-kázal, niekto z normálnej témy vytvoril virtuálne naháňanie strachu, že sa ide privatizovať. Drucker však zdôrazňuje, že vlastníkom špecializovaných nemocníc bude aj napriek tomu, že sa plánuje presun časti ich akcií spod ministerstva na Vše-obecnú zdravotnú poisťovňu, naďalej Slovensko. „Údajná pri-vatizácia je úplným nezmyslom práve preto, lebo ak hovoríme o nepeňažnom vklade, presúva-me majetok z ľavého do pravého vrecka,“ povedal Drucker s tým, že cieľom je stabilizovať poisťov-ňu. Šéf rezortu v tejto súvislosti vyhlásil, že dvere na minister-stve sú otvorené. (TASR)

Aký volebný potenciál majú strany (v percentách)

Smer-SD SaS SNS SieťSMKSmeRodina

KDHĽSNS Most-HídOĽaNO

30,5

24,521 19

13,5 13 11,5 10,55 4,5

Zdroj: Median

PRIESKUM

Smer nedokáže získať viac voličských hlasovBratislava – Podľa posledného prieskumu agentúry Median strana Roberta Fica už veľkú šancu na výrazný rast nemá.

V posledných mesiacoch je možné pozorovať klesajúcu pod-poru vládnej strany Smer-SD. „Kauzy spájané s touto stranou sa pravdepodobne odzrkadlili už aj na rozhodovaní voličov,“ píše Median. V minuloročných parla-mentných voľbách získal Smer-SD 28,3 percenta hlasov.

Strana má však stále najvyšší volebný potenciál. Ak by ju vo-lili všetci potenciálni voliči, kto-rí stranu reálne zvažujú a nevy-

lučujú účasť, mohla by získať až 30,5 percenta. „Nízky roz-diel medzi ziskom vo volebnom modeli a volebným potenciálom v prípade strany Smer-SD je spô-sobený tým, že váhajúci voliči túto stranu najčastejšie uvádza-jú ako prvú zvažovanú možnosť, zatiaľ čo napríklad KDH a Most-Híd sú často strany druhej až tre-tej voľby,“ vysvetľuje Median.

Vysokým volebným poten-ciálom disponuje aj opozičná SaS (24,5 percenta). Šancu na vstup do parlamentu by mala vďaka volebnému potenciálu vyše päť percent aj SMK-MKP. (TASR)

POLITIKA

Matovič rečnil tri hodinyBratislava – Predseda hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič tento-raz vytiahol namiesto obrázkov slová. Ako predkladateľ návrhu využil možnosť neobmedzeného času a rečnil takmer tri hodiny. Pri prvom pokuse v utorok pritom vy-tiahol Matovič vizuálne pomôcky – obrázky, ktoré rokovací poriadok zakazuje. Zapríčinilo to prerušenie schôdze a protesty niektorých opo-zičných poslancov.

Matovič kritizoval nečinnosť vlády pri kauze skokového náras-tu cien energií, zarábanie na slneč-nej energii predstaviteľmi Smeru a premiéra vyzval, aby sa odsťa-hoval z bytu v komplexe Bona-parte, ktorý postavila firma pod-nikateľa Ladislava Bašternáka podozrivého z daňových podvo-dov. „Kúpim vám akýkoľvek byt, na ktorý ukážete,“ navrhol Fico-vi. Premiér takmer celý čas sedel v sále. Nie vždy však venoval po-zornosť emotívnemu prejavu šéfa OĽaNO. Občas si krátil čas mobi-lom, občas diskusiou s koaličnými kolegami. Mimoriadne dlhý pre-jav vzbudil rôzne reakcie. „K pre-javu sa nemôžem vyjadriť, lebo je rozdiel medzi prejavom a divadel-

ným predstavením,“ upozornil Du-šan Galis zo Smeru a dodal, že to-to bolo divadlo. Aj niektorí opozič-ní poslanci by si vedeli predstaviť kratšie vystúpenie. „Dĺžka sa mô-že zdať neadekvátna, ale je to odra-zom skutočnosti, o čo tu ide,“ po-vedal Alojz Baránik z SaS. Dodal, že keby bol na Matovičovom mies-te, prejav by možno trochu zhutnil. Stranícki kolegovia šéfa OĽaNO však proti jeho prejavu nenamieta-li. „Som rada, že Igor Matovič mô-že hovoriť aj takto dlho o veciach,

ktoré sa bytostne dotýkajú obča-nov,“ vyjadrila sa poslankyňa OĽa-NO Anna Verešová.

Po trojhodinovom prejave sa na-pokon slova ujal premiér Fico. Jeho reč trvala len o čosi viac ako desať minút a podľa vlastných slov pri-šiel iba z úcty k Ústave. „Rešpekt k navrhovateľom nemôžeme mať,“ dodal. Pri téme solárnej energie za-útočil na opozíciu. „Asi ste spadli všetci z duba, z dobre vysokého,“ vyjadril sa Fico a kritizoval nein-formovanosť opozície. Martin Sliz

Polícia už rieši Mizíkove slová Bratislava – Po dvoch týždňoch od vzniku má Národná jednotka boja proti extrémizmu a teroriz-mu prvý známy prípad. Preve-ruje výroky Stanislava Mizíka na adresu ľudí, ktorých vyzna-menal prezident Andrej Kiska. „Môžem potvrdiť, že Národná kriminálna agentúra sa pred-metnými výrokmi zaoberá,“ po-vedal pre HN hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Nová jednotka NAKA prebrala Mizíkov prípad od polície. Mizík padol do jej hľadáčika ešte v po-lovici januára po tom, čo kádro-val ľudí vyznamenaných prezi-dentom na základe ich židovské-ho pôvodu. Kiska vyznamenal osobnosti Radom Ľudovíta Štú-ra. Mizík poukazoval na to, že Štúr je z histórie známy svo-jím negatívnym postojom k Ži-dom. Svoj prejav na sociálnej sieti Facebook začal slovami, že „Kiska sa zbláznil, alebo vedo-me degraduje slovenské vyzna-menania – tvrdia reakcie na in-ternete“. Následne menoval vy-znamenaných so židovským pôvodom – historika Ivana Ka-menca, režiséra Juraja Herza a Evu Mosnákovú, ktorá preži-la vyvražďovanie v koncentrač-ných táboroch.

Kritizoval aj vyznamenanie in memoriam pre Danielu Šilano-vú, spoluzakladateľku rómske-ho divadla Romathan, ktorá je podľa Mizíka „fanatička do ci-gánskych zvykov“. Dokázať Mi-zíkovi porušenie zákona môže byť zložité. Myslí si to analytik Globsec Policy Institute Daniel Milo, ktorý v minulosti pôsobil na ministerstve vnútra a venoval sa téme extrémizmu. Podľa ne-ho kotlebovci aj predtým skrý-vali svoje antisemitské posto-je za výroky postáv slovenskej histórie. Martin Sliz

Na Kysuciach demonštrovali za urýchlenú dostavbu diaľnice

Povina – Petíciu za neodkladné do-stavanie diaľnice D3 včera predstavi-telia petičného výboru oficiálne od-štartovali prerušením dopravy na ceste I/11 v kysuckej obci Povina a podpi-som zdôvodnenia petície. Podľa primá-tora Kysuckého Nového Mesta Jána Hartela pošlú zdôvodnenie petície so sprievodným listom ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi a na vedomie pred-sedovi vlády Robertovi Ficovi, predse-dovi parlamentu Andrejovi Dankovi a generálnemu riaditeľovi Národnej

diaľničnej spoločnosti Jánovi Ďurišino-vi. „Dôvodom je, že sa nám nepodarilo štandardným spôsobom dopracovať k stretnutiu, aby sme nejakým spôso-bom zdôvodnili naše požiadavky,“ po-vedal Hartel. „Chceli sme demonštro-vať, že ľudia už pri malej nehode a krátkom zastavení na tejto ceste ne-dokážu prísť načas do práce, veľkým firmám nedokážu načas dopraviť ma-teriály,“ zdôraznil primátor Kysuckého Nového Mesta. (TASR)

SNÍMKY: TASR/E. ĎURČOVÁ

Prvý pokus I. Matoviča o prejav predsedajúci prerušil. SNÍMKA: TASR/M. BAUMANN

Nesrovnal chce vyhnať herne von z BratislavySAMOSPRÁVA l Hlavné mesto rozhoduje o úplnom zákaze hazardu. Viacerí poslanci by uvítali miernejšiu legislatívu.

Bratislava – Zahrať si poker a ru-letu či sadnúť si za herný automat sa v hlavnom meste dá na približ-ne 150 miestach. Návštevníkom herní a kasín však môže byť už čoskoro táto zábava úplne zaká-zaná. Poslanci riešia úplný zákaz hazardu na celom území mesta.

Zákaz si vyprosili ľudiaMagistrát začal riešiť herne po iniciatíve aktivistov. Tí totiž do Primaciálneho paláca odovzdali petíciu s vyše 136-tisíc podpismi. Podľa primátora Iva Nesrovnala ide o návrh, ktorý by dokázal vyriešiť pretrvávajúci problém s prehusťo-vaním bratislavských sídlisk herňa-mi. „Je to hodnotové rozhodnutie, a nie rozhodovanie o peniazoch,“ povedal primátor. Narážal tak na to, že zákaz by znížil rozpočet mesta približne o 3,5 milióna eur. Členovia Asociácie zábavy a hier pritom tvrdia, že Bratislava príde o peniaze z herní zbytočne. „Ak hazard zrušia, začnú sa tu množiť nelegálne herne, “ povedala za-mestnankyňa hernej spoločnosti Slov-Matic Alena Čížková. Akti-vista z iniciatívy Zastavme hazard Jozef Melicher však tvrdí, že zákaz

si vyžiadali podpismi samotní ľu-dia. Podľa neho je zároveň nezmy-sel, aby sa niečo nezakazovalo len preto, aby sa nerozšírili nelegálne podniky. „Na to by tu mali byť po-licajti, ktorí by tomu mali predsa zabrániť,“ tvrdí. Mestská poslan-kyňa obvodu Nové Mesto Katarína

Augustinič by napriek tomu videla väčší zmysel v regulácii ako v úpl-nom zákaze. „Chceli by sme zákaz zjemniť, teda, že kasína by mohli prežiť napríklad v päťhviezdičko-vých hoteloch. Sem totiž chodia často turisti zo zahraničia alebo iné skupiny hráčov ako tí, u kto-rých sa stala hra závislosťou,“ vy-svetlila. Takéto kasína prinesú roč-

ne do mestského rozpočtu 500-tisíc eur. Právnik Maple & Fish Viliam Karas však upozorňuje, že regulá-cia by mohla byť bezzubá. Tvrdí, že videl už veľa pokusov o povo-lenie kasín a herní iba na určitých miestach. Tie musia byť však veľmi dobre zadefinované, aby sa nedali obchádzať. Pokojne sa totiž môže stať, že za hotel bude vydávaná aj ubytovňa a podobne.

V Brne zákaz nezabralMestský poslanec klubu Bratislava Inak Martin Chren tvrdí, že regulá-cia bude vždy efektívnejšia ako zá-kaz. Poučiť sa môže hlavné mesto od susedného Brna. Tam mestské zastupiteľstvo zrušilo hazard v ro-ku 2015. Chren tvrdí, že v mes-te vzniklo množstvo privátnych klubov, na ktoré zákony nemajú dosah. „Obchádzanie zákona bo-la kreatívne. Namiesto hracích automatov vznikali aj takzvané kvízomaty. Tie dávali hráčom pri-mitívne vedomostné otázky, ak uhádli, mohli si zahrať,“ vysvetlil. Brniansky magistrát zákaz pred pár dňami zrušil. „Mesto schvá-lilo pravidlá lokalít, na ktorých je možné povoliť prevádzkova-nie hazardných hier,“ informoval hovorca mesta Filip Poňuchálek. Mestské zastupiteľstvo do konca uzávierky nerozhodlo.

Nikola Richterová ©hn

nikola.richterova@mafraslovakia.sk

Zákaz neplatí hneď

Ak mestské zastupiteľstvo zahla-suje za, návrh by mal začať pla-tiť od 15. marca. Kasína a her-ne, ktoré majú platnú licenciu, však môžu nechať svoje pre-vádzky otvorené až do jej vyprša-nia. Tú dostávajú herne od mes-ta, prípadne väčšie kasína od štátu. Napríklad Banco Casino na Poštovej ulici má podľa ho-vorkyne ministerstva financií Alexandry Gogovej platnú licen-ciu až do 31. decembra 2021.

KOMENTÁRE HN

Čaro priemeru

Známy bonmot vraví, že mať obľúbeného politika je niečo po-dobné, ako mať obľúbenú chorobu. Zdá sa, že situácia je dnes ešte horšia, človek už nemôže politika ani len čiastkovo po-

chváliť bez toho, aby to čoskoro trpko oľutoval. Napríklad pred týž-dňom sa na tomto mieste objavila pochvala Igorovi Matovičovi za to, že asi ako jediný opozičný predseda strany politicky adoptoval kauzu Holjenčík a hryzie vládu, respektíve konkrétne Roberta Fica, na mimoriadne citlivom mieste. V tomto kontexte sme šéfovi Oby-čajných ľudí dopriali aj schôdzu o odvolávaní. Chyba. Hrubá chyba.

Trvalo len niekoľko dní a Matovič všetok nahromadený kapitál spoľahlivo spláchol. Svojou tvrdohlavosťou v podstate zmaril odvo-lávanie Fica ukazovaním asi najznámejšej chudobnej vdovy v na-šom regióne. Následný vývoj je na neuverenie: premiérov investi-gatívny tím zistil, že „chudobná vdova“ na obrázku je nebohá čes-ká občianka z Moravy, za čo sa náš politický suverén ospravedlnil českému predsedovi vlády a rodine vdovy. Matovič nezaháľal: je-ho investigatívny tím zistil, že pozostalým chudobnej vdovy pou-žívanie jej fotografie v politickom boji v skutočnosti neprekáža, ale prekáža im Fico.

Pýtate sa, čo má moravská babička spoločné so schémou, vďaka ktorej naši energobaróni roky vyťahujú z peňaženiek občanov mi-liardy eur? Nuž, asi len to, že spoľahlivo zakryla pre Fica jednu z najcitlivejších káuz, akým musel čeliť. Aby sme boli féroví, treba priznať, že obyčajný človek napokon s afektovanou fistulou v par-lamente hovoril aj k veci, lenže to už dávno nikoho nezaujímalo. Inak povedané, lepšieho pomocníčka na čele opozície si v Smere ne-mohli želať. Azda by to bola aj zábava, len keby kotlebovci nemali desaťpercentné preferencie.

Obyčajný pomocníček

Čaro priemeru nám opäť raz umožňuje vidieť svet v ružových farbách. To platí aj pre správy o tom, že prvýkrát od finanč-nej krízy z roku 2008 všetky krajiny Európskej únie vyka-

zujú hospodársky rast a žiadna nečelí recesii. Pri detailnejšom po-hľade však vidno sivú farbu prerážať ružový krycí náter. Dôvod je v uhle pohľadu na rast samotný a najmä v rizikách, ktoré so sebou súčasný politický a ekonomický vývoj nesie. Po prvé, správa Euro-statu o raste HDP zahŕňa nie 28 krajín EÚ, ale len 20. Krajiny ako Írsko, Švédsko, Dánsko, ale aj menšie krajiny ako Chorvátsko, Slo-vinsko, Estónsko, Luxembursko a Malta svoje čísla zatiaľ nezve-rejnili. Toto je však len technický detail o tom, čo presne zname-ná slovo „všetci“.

Po druhé, ak porovnáme rast HDP vo štvrtom štvrťroku s tre-tím kvartálom, grécky HDP klesol o 0,4 percenta a fínsky dokonca o 0,5 percenta. Pre ekonómov je, samozrejme, podstatnejší rast me-raný medziročne, lebo porovnáva hodnoty HDP stále v tých istých štvrťrokoch medzi sebou, medziročný vývoj však nereflektuje ná-hle zmeny vo vývoji ekonomiky. Navyše, pokles celkovej produk-cie ekonomiky v dvoch za sebou nasledujúcich štvrťrokoch sa for-málne považuje už za recesiu. A nemyslím tým žart.

Prognostici v Európskej komisii si tiež uvedomujú, akým šťast-ným obdobím pre Európu je, keď všetky krajiny hospodársky rastú. Riziká plynúce z nečitateľných politík populistických strán, ktoré sú na vzostupe vo viacerých krajinách Európy, sú totiž spoločne so scenárom tvrdého brexitu a protekcionistickým Trumpom najväč-šou neznámou v scenári zväčša priaznivej zimnej predikcie. V prie-mere sme rástli všetci, len niektorí rástli viac a iní menej. Niektorí však pôjdu dole. Už tento rok.

V lete 2015 prišla vtedaj-šia vláda Smeru v rámci sociál nych balíčkov s mo-

delom dotácií na zatepľovanie ro-dinných domov. Stanovila pres-né kritériá pre majiteľov domov. Išlo jej najmä o „nahratie“ eko-logických bodov, ale nemôžeme nespomenúť ani snahu o politické body. Napokon, politika je najmä o tom. Na druhej strane sú však majitelia rodinných domov, kto-rí sa tešili na vyriešenie otázky obnovy svojej nehnuteľnosti. Av-šak, ako to už býva, „chybička se vloudila“.

Mohli ste to odpísaťFaktom je, že takmer identický projekt podpory existuje aj v Ra-kúsku. A je veľmi úspešný. Sta-čilo ho naozaj len modifikovať na naše pomery a hotovo. Je na škodu, že sa kompetentní nech-celi viac inšpirovať.

Dobrá myšlienka sa, bohu-žiaľ, minula cieľa. Vláda v roku 2015 vyhlásila dve výzvy. Vyčle-nila v rozpočte tridsať miliónov eur na jeden rok. Zatiaľ by to bo-lo v poriadku. Na podávanie žia-dostí však stanovila podmienky,

ktoré sú pre žiadateľov enormne náročné. Navyše, projekt môžu vyhotoviť len profesionálne orga-nizácie. Na to, aby majiteľ rodin-ného domu získal podporu od štátu, potrebuje „len“ 15 potvr-dení. Uznáte, že takáto byrokra-tická (a aj finančná) záťaž mno-hých demotivovala.

A teraz zopár čísel. V roku 2016 bolo doručených približne štyristo kompletných žiadostí. Oveľa menej je však vyplatených projektov – iba dvadsať. A päťde-siat by sa ešte mohlo zrealizovať v prvom polroku tohto roka. Zrá-tané a podčiarknuté – namiesto tridsiatich miliónov plánovaných na dobrý účel je z dotácie sku-točne vynaložených len 455-ti-síc eur.

Mal som možnosť rozprávať sa s kompetentnými o tejto té-me. Aj o, podľa mňa, nesplniteľ-ných podmienkach pre žiadate-ľov. Bohužiaľ, aj v tomto prípa-de opäť zavážil skôr byrokratický prístup ako argumenty.

Robíme to pre sebaDotačný projekt pokračuje aj tento rok, s niekoľkými úprava-

mi. Niektoré treba oceniť. Vláda opäť vyčlenila tridsať miliónov eur. Podpora na obnovu jedné-ho domu sa zvyšuje zo 6 500 na 8 500 eur. V podmienkach sa tiež zväčšila maximálna plocha podporených rodinných domov z 250 na tristo štvorcových met-rov. Niečo však zostalo rovnaké – prostriedky sa budú opäť vy-plácať až po realizácii obnovy, a nie pred ňou. Majiteľ domu musí predložiť všetky faktúry a energetický certifikát. Až po-tom uvidí dotáciu.

Dlhodobo tvrdím, že obnova bytového fondu je nevyhnutná. Najmä pre zvyšovanie komfor-tu a kvality bývania nás všet-kých. Ale aj preto, že máme zá-väzky voči Európskej únii. Do konca roka 2020 sme povinní znížiť spotrebu energie v budo-vách o dvadsať percent a dokon-ca po roku 2020 stavať iba pasív-ne budovy. Práve preto je nevy-hnutné, aby sa dotačný program „prekopal“ a upravil podľa sku-točných potrieb. Cieľom mu-sí byť čo najviac obnovených rodinných domov s pomocou štátu.

Zatepľovacie faux pasTÉMA l Dobrý úmysel znížiť spotrebu energie sa pre úradnícku šikanu minul cieľa.

Imrich Béreš

predseda Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne

Aby majiteľ rodinného domu získal podporu od štátu, potrebuje „len“ 15 potvrdení. Takáto záťaž mnohých demotivovala.

Peter Tkačenko

komentátor HNpeter.tkacenko@mafraslovakia.sk

©hn

KRESBA: ĽUBOMÍR KOTRHA

Pondelok

Ivan Miklošexminister financiía prezident MESA 10

Utorok

Miroslav Beblavýposlanec NR SR

Streda

Daniel Kollárgenerálny riaditeľ a predse-da Predstavenstva ČSOB

Štvrtok

Štefan Kassaypredseda Dozornej rady I.D.C. Holding

Piatok

Ján Oravecprezident Združenia podnikateľov Slovenska

DNES PÍŠE

Autorom tohto výroku je premiér Fico. Vyslovil ho vo chvíli, keď oznamo-

val, že vláda začína hľadať nové-ho kandidáta na predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A zároveň uviedol aj dôvody „nie jednoduchého“ výberu, ktorými majú byť „mimoriadne prísne“ kvalifikačné predpoklady, ktoré

zákon o regulácii kladie na pred-sedu úradu. Zákonom definova-né nároky na kandidáta sú prís-ne. Avšak z toho, ako vykonával funkciu predchádzajúci predse-da úradu, je nad slnko jasnejšie, že za dobrého kandidáta bude vláda považovať uchádzača, od ktorého bude môcť navyše oča-kávať aj spôsob výkonu funkcie podobný jeho predchodcovi.

Teda, že v praxi bude podria-ďovať úrad a jeho rozhodovanie vôli výkonnej moci. Navonok bude pritom pokračovať v hre na formálnu nezávislosť úradu. Do regulačnej politiky úradu bu-de poslušne premietať ciele exe-kutívy, nech by v konečnom dô-sledku boli akokoľvek škodlivé pre regulované subjekty či spot-

rebiteľov. Ak práve z toho dôvo-du vznikne problém, bez prob-lémov nechá so sebou zaobchá-dzať ako s handrou. Ak ani to nebude stačiť na upokojenie ve-rejnosti, sám dobrovoľne str-čí hlavu do slučky a nechá sa mediálne popraviť. Áno, treba

uznať, že nájsť kandidáta, ktorý bude spĺňať všetky predpoklady, naozaj nebude jednoduché. Ra-dy prípadných záujemcov totiž preriedia nielen tie prísne kva-lifikačné predpoklady napísané v zákone, ale najmä nikde nepí-sané, ale vládou v praxi uplatňo-vané a dôrazne vynucované kri-tériá absolútnej lojálnosti a po-slušnosti voči výkonnej moci. Človek nemusí byť odborníkom na ľudské zdroje, aby s úspe-chom predvídal, že hľadanie do-padne neslávne a nevygeneruje kandidáta, ktorý by bol stelesne-ním odbornosti a nezávislosti, ale kandidáta, ktorý bude kráčať v šľapajach svojho predchodcu.

Celá záležitosť s odstúpením predchádzajúceho a hľadaním

nového predsedu regulačného úradu je tak ukážkovým prípa-dom „špecifík“ politiky ľudských zdrojov vo verejnom sektore, od-poveďou na otázku, prečo v ňom u nás najlepší ľudia nepracova-li, nepracujú a zrejme nikdy ani pracovať nebudú. Pokiaľ ide o úrad samotný, od vlády bude poctivejšie, ak prestane hrať hru, ktorá jej príliš nejde, teda hru na nezávislosť. A namiesto to-ho úrad radšej zruší a opäť z ne-ho urobí odbor na ministerstve, ako to bolo v minulosti. Bude to síce vecne úplne nesprávne, ale aspoň všetci presne budú vedieť, čo je vo veci. Vláda bude vládnuť nad cenami energií, úrad bude všetko do bodky vykonávať. Nik-to nebude musieť nič predstierať.

Výber predsedu bude „nie jednoduchý“

Od vlády bude poctivejšie, ak prestane hrať hru na nezávislosť.Ján Oravec

prezident Združenia podnikateľov Slovenska

Mário Blaščák

komentátor HNmario.blascak@mafraslovakia.sk

©hn

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 20176 NÁZORY A ANALÝZY

INZERCIA 7HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017

ÚPLNE NOVÉ BMW RADU 5.

ZRODENÉPRE ÚSPECH.

BMW radu 5 Sedan: Spotreba paliva, mesto: 4,9 – 9,3 l/100 km, mimo mesta: 3,7 – 5,7 l/100 km,kombinovaná: 4,2 – 6,9 l/100 km. Pri výkone 140 kW (190 k) – 250 kW (340 k), krútiacom momente400 Nm – 450 Nm pri 1380 – 5200 ot./min. Kombinované emisie CO2 109 – 159 g/km.

HN14319

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 20178 ŠPORT

Slovan chce aj druhý tím. Stačí miliónHOKEJ l Vedenie bratislavského klubu zvažuje vytvorenie rezervného mužstva, ktoré by pôsobilo v slovenskej Tipsport lige.

Bratislava – Vyostrené konfron-tácie proti tradičným hokejovým klubom ako Trenčín či Zvolen. No najmä návrat zápasov s najväčším rivalom z Košíc, ktorý zakaždým rozdelil fanúšikov krajiny na dve časti. To môže priniesť už od bu-dúcej sezóny návrat najúspešnej-šieho klubu našej histórie Slovana Bratislava do domácej Tipsport ligy. No nie kvôli ukončeniu jeho pôsobenia v Kontinentálnej hoke-jovej lige, ale pre plány vedenia vytvoriť druhý – rezervný tím, ktorý by značku Slovan vrátil na ľadové plochy našej najvyššej sú-ťaže. „Existencia druhého tímu seniorov v Tipsport lige by bola pre klub a nepochybne aj samot-nú súťaž prínosom. Chýba k tomu maličkosť – zohnať ďalších 800-ti-síc až milión eur,“ povedal pre HN generálny manažér bratislavského klubu Maroš Krajči.

Rozhodovať budú na jarNávrh na vytvorenie rezervného tímu HC Slovan vyplýva aj z vý-ročnej správy klubu z minulého roka. Jedným z dôvodov na jeho oživenie je uľahčiť prechod najlep-ších juniorských hráčov do profe-sionálneho seniorského hokeja.

„Aj táto téma bude opätovne horúca v jarnom predsezónnom období,“ konštatuje Krajči. Rov-nako ako pri každoročnej snahe zabezpečiť rozpočet na nasledu-júcu sezónu v KHL aj v prípade projektu druhého tímu budú roz-hodovať peniaze. „Projekt rezerv-ného tímu sa k začiatku sezóny

2016/2017 nepodarilo realizovať predovšetkým z ekonomických dôvodov,“ píše sa vo výročnej správe Slovana. Okrem uľahčenia prechodu juniorov do prvého tí-mu by účasť v Tipsport lige vyrie-šila aj problém viacerých hráčov, s ktorým zápasia práve v týchto dňoch. Ide hlavne o potenciál-nych reprezentantov, ktorým sa sezóna v Slovane skončila v stre-du po poslednom zápase základ-nej časti KHL proti Medveščaku Záhreb (7:5).

Na majstrovstvách sveta odo-hrá Slovensko prvý zápas až 6. mája, príprava štartuje na začiat-ku apríla. Čiže hokejisti by šesť

týždňov trénovali individuál-ne a boli by bez zápasovej pra-xe. Aj kvôli tomu v týchto dňoch slovanisti zamierili do viacerých tipsportligových klubov – Staros-ta s Hlinkom do Trenčína, Lušňák do Zvolena, Skalický do Banskej Bystrice a niekoľko ďalších ich ešte môže nasledovať.

V prípade vytvorenia rezerv-ného tímu a neúspešných bo-jov o play-off v KHL by si sezónu mohli predĺžiť až do apríla.

Liga by Slovan uvítalaV prípade, ak by sa vedeniu po-darilo cez nových sponzorov zo-hnať spomínanú sumu, k účasti

v Tipsport lige by potreboval ešte aj nadpolovičný súhlas klubov naj-vyššej súťaže. U riaditeľa spoloč-nosti Prohokej Richarda Lintnera sme zisťovali, či by to bol prob-lém. „My v princípe za Prohokej deklarujeme, že máme záujem priviesť bratislavský tím do ligy. Takže takýmto témam sme otvo-rení,“ uviedol pre HN majster sveta z Göteborgu 2002.

Podľa neho by príchod Slova-na bol pre najvyššiu súťaž prí-nosom už len z toho dôvodu, že v súvislosti s hlavným mestom je v hre 300-tisícový trh, v ktorom Tipspor liga chýba. „Ak by k to-mu naozaj prišlo, ten káder by

nemal byť podpriemerný. Muž-stvo by malo značku Slovan udr-žať na takej úrovni, aby tím hral dôstojnú úlohu a patril k lepším v najvyššej súťaži,“ konštatuje Lintner. Podotkol, že téma prí-chodu rezervného tímu Slovana do Tipsport ligy je stále iba v ro-vine úvah a k žiadnym konkrét-nym stretnutiam či rokovaniam medzi oboma stranami neprišlo. „Pre mňa Slovan Bratislava ako značka robí oveľa väčšiu rekla-mu KHL, ako robí KHL Slovanu. Keď sa pozrieme na priemer celej KHL, nedokážu jej tímy vy tvoriť takú úroveň ako Slovan,“ dodal riaditeľ Prohokeja.

Vladimír Trávniček ©hn

vladimir.travnicek@mafraslovakia.sk

Hokejisti Slovana sa v poslednom zápase sezóny rozlúčili s piatou sezónou v KHL víťazstvom 7:5 nad Medveščakom Záhreb. SNÍMKA: TASR/P. NEUBAUER

SPRÁVY, KTORÉ MUSÍTE

TERAZ LEN ZA 1 CENT*

OLYMPIJSKÉ HRY

Medaily pre Tokio vyrobia z odpaduVedenie Tokia začalo so zbie-raním elektronického odpadu, z ktorého vyrobia medaily pre olympijské hry 2020. Guvernérka japonskej metropoly Juriko Koi-keová včera spoločne s organi-začným výborom vyzvali obyva-teľstvo, aby odovzdalo nepouží-vané mobilné telefóny, digitálne kamery či ďalších sedem druhov elektroniky. Na výrobu 5-tisíc zlatých, strieborných a bronzo-vých medailí je potrebných osem ton drahých kovov.

HOKEJ

Zomrel český tréner majstrov sveta Vo veku 70 rokov zomrel zná-my český hokejový tréner Josef Augusta, ktorý priviedol Čes-ko na prelome tisícročia k zis-ku dvoch titulov majstra sve-ta. „Strácame v ňom nielen výborného hokejistu a mimo-riadne úspešného trénera, ale predovšetkým skvelého chla-pa a kamaráta,“ uviedol šéf čes-kého hokeja Tomáš Král. Au-gusta podľahol rakovine, ktorú mu diagnostikovali ešte na je-seň 2015.

HOKEJ – NHL

1 900.bod v najprestížnejšej hokejovej lige sveta NHL dosiahol český veterán Jaromír Jágr. Legendárny hráč s číslom 68 na chrbte si v záverečnej tretine pripísal asistenciu pri góle Aleksandra Barkova. Prispel tak k tesnému víťazstvu Floridy nad San Jose 6:5 po predĺžení. Hranicu 1 900 bodov zaznamenal Jágr v deň svojich 45. narodenín a stal sa po Waynovi Gretzkom iba druhým hokejistom histórie, ktorému sa to podarilo.

Zaujímavosti zo sezóny Slovana v KHL v číslach

15. miesto patrilo Slovanu v tabuľke celej KHL po odohratí posledného duelu. V západnej konferencii obsadil konečné 10. miesto, keď získal 85 bodov. Na porovnanie, je to o štyri menej ako vlani.

42 bodov zaznamenal najproduktívnejší hráč Slovana v tejto sezóne, ktorým sa stal americký útočník Jeff Taffe. S osemnástimi gólmi je zároveň najlepším kanonierom klubu v tomto ročníku.

38 hokejistov, z toho dvoch brankárov, nasadil tréner tímu Miloš Říha do zápasov v tejto sezóne. Všetkých 60 duelov sa pritom podarilo odohrať iba trojici Jonathan Cheechoo, Nick Plastino a Patrik Lušňák.

26,16 roka bol priemerný vek mužstva. Je to najnižšie číslo zo všetkých piatich doterajších sezón klubu v KHL. Pre zaujímavosť, počas vlaňajšej „postupovej“ sezóny bol priemerný vek 28,48 roka.

9 103divákov je priemerná návštevnosť na domácich dueloch. Tretíkrát počas pôsobenia v KHL sa priemer vyšplhal cez 9-tisíc. V tejto sezóne prišlo na tribúny priemerne o takmer 300 divákov viac ako vlani.

CETA vyvoláva na Slovensku rozporyPoľnohospodári sa novinky boja, priemysel ju víta

SPRAVODAJSTVO 10

FIRMY & FINANCIE

číslo 3417. – 19. februára 2017

Všetky krajiny Únie rastú. Krízu však ešte neprekonaliHDP l Európska ekonomika po desiatich rokoch napreduje vo všetkých členských krajinách EÚ.

Bratislava – Ekonomiky členských krajín Únie sa po takmer desiatich rokoch vrátili k rastu. Vyplýva to z predbežných analýz Eurostatu, ktoré zostávajú v otázke rastu HDP optimistické aj na ďalšie dva roky. Spoločný rast v celej Únii naposle-dy zažili krajiny tesne pred krízou, v roku 2007. Pozitívne výsledky však ešte neznamenajú, že krízy, aké Únia zažila v posledných ro-koch, sa nemôžu zopakovať. Poli-tické udalosti, ktoré pohnú svetom, v tomto roku môžu zanechať stopu aj na ekonomikách.

Pomalé reformyEkonomikou Únie najviac otrias-la svetová finančná kríza v roku

2008, no recesiám sa EÚ nevyhla ani v rokoch 2012 a 2013. Hoci sa ich podarilo prekonať, podľa analytikov to nebolo dostatočné. „Ekonomiky Únie aj eurozóny sú silnejšie ako pred krízou. Rozhod-ne však nemožno povedať, že krí-zové obdobie je za nami,“ tvrdí Sta-nislav Pánis, analytik J&T Banky, podľa ktorého príčiny predošlých kríz stále neboli odstránené. „Níz-ka konkurencieschopnosť Únie a eurozóny stále pretrváva a štruk-turálne reformy sú uvádzané do praxe veľmi pomaly pri relatívne vysokom zadlžení,“ tvrdí Pánis.

Za súčasným dobrým stavom je podľa odborníkov hneď niekoľko faktorov. „Pozitívny vplyv má na-príklad oživenie nezamestnanosti podporené domácim dopytom, ale aj rekordne uvoľnenou menovou politikou podporený rast investí-

cií,“ tvrdí Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe.

Na rast HDP jednotlivých krajín vplývali rôzne faktory a to, čo bolo dobré pre ekonomiku Nemecka, sa mohlo ukázať ako nevýhodné pre Taliansko a podobne. Tempo rastu tak bolo v jednotlivých krajinách veľmi individuálne.

Rizikám sa nevyhnemeSvoju úlohu na vývoji má aj zahra-ničie. „Sme svedkami rastu v USA a tiež stabilizácie Číny. Európa je tiež ťahaná týmto vývojom,“ tvrdí Peter Voštinár, analytik spoločnos-ti Pevoni. Podľa Pánisa zavážili aj spotreba domácností a investície a vládna spotreba pravdepodobne tiež ovplyvnila rast. Ktoré faktory mali na vývoj hrubého domáceho produktu najvýraznejší rast, bude známe približne o mesiac, Euros-

tat má k dispozícii zatiaľ len pred-bežné výsledky, ktoré informujú o tempe rastu. Eurostat predpove-dá rast aj v ďalších troch rokoch, niektoré krajiny sa však pod tla-kom politických udalostí zrejme potrápia. „Ekonomické ukazova-tele sú zatiaľ pozitívne a trend je udržateľný do takej miery, do akej to politická scéna dovolí. Prípadná dominancia populistov a protieu-rópskych nálad by mohla pôsobiť negatívne,“ tvrdí Voštinár. Riziko-vých faktorov je hneď niekoľko. Marcové voľby v Holandsku, aprí-lové prezidentské voľby vo Fran-cúzsku, septembrové v Nemecku a navyše stále pretrvávajúca ne-istota týkajúca sa dohody TTIP, ktorú Brusel budoval s Washin-gtonom. Podobnú dohodu, TPP, už líder USA Donald Trump zmietol zo stola.

Ján Meľuch ©hn

jan.meluch@mafraslovakia.sk

Burzy v pohybe

Dohoda v nedohľadne

Ronald Ižipanalytik TRIM Broker

Minulý piatok sme videli opti-mistickú reakciu trhu na vy-jadrenia o možnej dohode medzi Gréckom a veriteľmi ohľadne uzatvorenia súčasné-ho programu gréckej pomoci. Avšak dohoda je stále v nedo-hľadne. Zúčastnené strany by boli rady, keby k nej prišlo už v pondelok, na zasadnutí mi-nistrov euroskupiny. Žiadna zo strán nechce naťahovať čas, no zdá sa, že nezhody sú zá-sadné. Medzinárodný menový fond považuje dlh Grécka za neudržateľný a rovnako aj plá-novaný primárny prebytok na úrovni 3,5 percenta v roku 2018. Tlačí preto na väčšie škrty gréckej vlády a na Ne-mecko, aby odpustilo časť gréckeho dlhu. Nemecko pred voľbami o tom nechce ani po-čuť. A o znižovaní vládnych vý-davkov alebo zvyšovaní daní nechce počuť zase Tsipras. Zdá sa, že rozdiely sú zásad-né a hlboké. Je tak nepravde-podobné, že príde k rýchlej pondelkovej dohode. Naopak, situácia sa môže naťahovať podobne ako v lete 2015. Aj toto leto hrozí, že Grécko ne-bude schopné splatiť svoje dl-hopisy vo výške sedem mi-liárd eur. Grécka kríza by mohla byť späť. Tentoraz USA stoja na opačnej strane, keď sa Trumpovi poradcovia vyjad-rili skepticky ohľadne budúc-nosti spoločnej Európy. Okrem Grécka bude dôležité cez ví-kend sledovať aj Taliansko.

Aktuálne daňové zákony platné v roku 2017 s komentármi

Povinná výbava každého účtovníka, daňového poradcu aj audítora

Objednávajte na www.hnonline.sk/ds za 6€, alebo kupujte v stánkoch, v kníhkupectvách Martinus, Panta Rhei, Gorila, Viera a Elita za

6 €

8 €

Už

v predaji

Lenovo sa prepadlo. Cena akcií klesáMorrisville – Slabý globálny dopyt po serveroch a osobných počítačoch (PC), strata v segmente mobilných telefónov a nárast cien komponentov mali negatív-ny vplyv na hospodárske výsledky čínske-ho koncernu Lenovo. Zisk najväčšieho svetového výrobcu osobných počítačov sa v treťom kvartáli (od novembra do de-cembra) prebiehajúceho fiškálneho roku 2016/2017 prepadol o 67 percent na 98 miliónov dolárov (92,8 milióna eur). Po-kles zisku bol tak výrazne väčší, než oča-kávali experti. Tržby sa znížili o šesť per-cent na 12,2 miliardy dolárov (11,6 mi-liardy eur). (TASR)

SNÍMKA: REUTERS

Top rastúce krajiny Únie(podľa HDP, v % za rok 2016)

Zdroj: Eurostat

Rumunsko 4,9Írsko 4,3Malta 4,0Luxembursko 3,8 Švédsko 3,3Slovensko 3,3Bulharsko 3,3Španielsko 3,2Chorvátsko 2,8Poľsko 2,8Slovinsko 2,5Česko 2,4Litva 2,2Holandsko 2,1 Veľká Británia 2,0Maďarsko 1,9

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 201710 FIRMY & FINANCIE

Vláda dohodu CETA víta. Potravinári sa boja EKONOMIKA l Medzinárodná dohoda s Kanadou by mohla vstúpiť do platnosti už na jar. Od samotného začiatku má množstvo priaznivcov i odporcov.

Bratislava – Zrušenie ciel na takmer všetky tovary, jednoduchší prístup cudzích firiem do verejného obstarávania iných krajín a ľahšie uznávanie rozličných certifikátov. Obchodná dohoda CETA medzi Kanadou a Európskou úniou so sebou prináša množstvo noviniek, no zároveň vyvoláva napätie. To, čo jej príchod bude presne pre Slo-vensko znamenať, nevedia ešte ani mnohí odborníci. Jej podstatná časť sa tvorila za zatvorenými dverami a navyše bola dlhé mesiace v tieni transatlantickej dohody TTIP. Po predvčerajšom schválení by mohla do platnosti vstúpiť už na jar. Na Slovensku sú ňou najviac znepo-kojení potravinári, ktorí sa obávajú záplavy lacnými tovarmi, ktorým nebudú vedieť konkurovať. Vláda sa oslabenia trhu nebojí a predpo-kladá, že zmeny prinesú, naopak, mnoho výhod.

Potravinári sa boja zmienNovej dohody sa najviac boja po-travinári. A to nielen naši. O vyňa-tie potravinárstva z dohody medzi Bruselom a Kanadou žiadali všetky poľnohospodárske komory štátov Vyšehradskej štvorky. To sa však nestalo. „Nesúhlasíme s procesom prijímania medzinárodných ob-chodných dohôd, pretože vnášajú do oblasti agrosektora viac rizík ako výhod. Navyše sa uskutočňovali bez našej prítomnosti a bez mož-nosti do nich nahliadnuť,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospo-dárskej a potravinovej komory Jana Holéciová a dodáva, že medziná-rodné zmluvy prinášajú so sebou veľké riziko dumpingových cien, na ktoré sú naši spotrebitelia citliví.

„Väčšina dovážaných potravín do EÚ končí na trhoch strednej a vý-chodnej Európy, pretože spotrebite-lia v krajinách západnej Európy sú lokálpatrioti a nakupujú hlavne do-máce a regionálne potraviny,“ tvrdí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Kritici sa navyše obávajú o pra-covné miesta, keďže liberalizá-cia obchodu prináša novú kon-kurenciu, ktorej by sa mohli nie-ktoré podniky ťažko vyrovnávať. „Ceny poľnohospodárskych pro-duktov a potravín vyprodukova-ných nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch EÚ sú nekonku-rencieschopné. Ratifikovanie do-hody môže spôsobiť dovoz lacnej-

ších poľnohospodárskych surovín a potravín a môže reálne ohroziť pracovné miesta v týchto odvet-viach,“ konštatuje riaditeľka Po-travinovej komory Slovenska Jar-mila Halgašová.

Kvalita potravín sa nezmeníPotravinári sa tiež boja, že by sa mohli znížiť štandardy kvality po-travín a ochrana životného prostre-dia. „Obávame sa, aby sme neboli svedkami podliezania bezpečnost-ných a kvalitatívnych štandardov Európskej únie. Únia má totiž iné ekologické podmienky výroby, iný prístup k problematike GMO potravín, k používaniu prípravkov na výživu zvierat a prípravkov na ochranu rastlín. Liberalizácia by spôsobila aj ohrozenie potravino-vej bezpečnosti,“ tvrdí Holéciová. Vláda však konštatuje, že takýto scenár nenastane. CETA je vraj v plnom súlade s politikou Únie. „V tomto smere sa prostredníctvom

CETA neoslabia ani nezmenia práv-ne predpisy Únie, ani sa nebudú meniť, obmedzovať ani odstraňo-vať normy v žiadnej regulovanej oblasti. Všetky dovozy z Kanady budú musieť naďalej spĺňať pra-vidlá a predpisy vrátane predpisov o bezpečnosti potravín,“ konštatuje hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Vláda je za dohodu„Slovenská republika hodnotí fi-nálny text dohody CETA pozitív-ne. Od prvého dňa jej uplatňova-nia sa odstránia takmer všetky clá a posilní sa obchod so službami,“ tvrdí hovorca ministerstva hospo-dárstva Maroš Stano. Ak Európsky parlament dohodu ratifikuje, tak 98 percent ciel medzi Kanadou a Európou bude eliminovaných. Odhaduje sa, že európski exporté-ri by mohli ušetriť až 500 miliónov eur ročne. Taktiež by to znamena-lo vzájomné uznávanie diplomov

a praxe vo vybraných profesiách. „Pozitíva by boli najmä v tom, že by sa lepšie vymieňali znalosti a kapitál. Dohoda by prospela naj-mä menším európskym štátom. Nevýhodou je otvorenie ekonomík voči importu. No nevýhod je me-nej ako výhod,“ tvrdí Boris Tom-čiak, analytik spoločnosti Finlord. Vláda oslabenie trhu nepredpo-kladá. Obchodná výmena medzi Slovenskom a Kanadou je v súčas-nosti veľmi nízka a nedosahuje svoj potenciál. „Objem vývozu do Kanady dosiahol v roku 2015 hod-notu 166 miliónov eur, čo predsta-vuje podiel na celkovom vývoze Slovenskej republiky vo výške 0,25 percenta. Objem dovozu z Kanady na Slovensko bol v roku 2015 vo výške 79,3 milióna eur, čo predsta-vuje 0,12-percentný podiel na cel-kovom dovoze. Z toho vyplýva, že Slovensko si s Kanadou dlhodobo udržuje aktívne saldo obchodnej bilancie,“ konštatuje Stano.

Róbert Turza ©hn

robert.turza@mafraslovakia.sk

V SKRATKE

IKEA spustila vlastný e-shop

Bratislava – O štarte e-shopu sa hovorilo už dlhšie, a tento týždeň sa online nákup švédskeho nábyt-ku stáva realitou. Zákazníci na Slo-vensku si odteraz môžu vybrať, zaplatiť a objednať dopravu byto-vého zariadenia IKEA na webovej stránke tohto obchodného domu s nábytkom. „Víziou IKEA je vy-tvárať lepší každodenný život pre čo najviac ľudí. Naši zákazníci sa dlhodobo a veľmi silne dožadovali možnosti nakúpiť výrobky IKEA

prostredníctvom internetu, a preto sme radi, že im oddnes môžeme ponúknuť službu Nákup on-line,“ hovorí Marek Feltl, generálny ria-diteľ IKEA Česká republika, Ma-ďarsko a Slovensko, a dodáva: „Práve prostredníctvom nákupu on-line výrazným spôsobom zvý-šime dostupnosť našich výrobkov a riešení pre čo najviac zákazníkov na celom Slovensku.“ Služba Ná-kup on-line prichádza na Sloven-sko po úspešnom uvedení služby Klikni a vyzdvihni a Klikni a dove-zieme v Českej republike v sep-tembri minulého roka. (RM)

Air France prekonala očakávaniaParíž – Letecká spoločnosť Air France-KLM vlani zarobila viac,

než sa od nej pôvodne očakávalo. Dôvodom boli predovšetkým niž-šie ceny leteckého paliva. Prevádz-kový zisk francúzsko-holandských aerolínií v roku 2016 dosiahol 1,049 miliardy eur, čo bolo o 269 miliónov eur viac než v roku 2015, a prekonal prognózy analytikov, ktorí v priemere počítali s 969 mi-liónmi eur. Čistý zisk spoločnosti vyskočil o 674 miliónov eur na 792 miliónov eur. K prudkému nárastu tržieb aj ziskov prispelo okrem nízkych cien leteckého paliva aj zvýšenie vyťaženosti lietadiel spo-ločnosti. (TASR)

Nay dvíha zamestnancom platy. O 17 percentBratislava – Väčšina zamestnan-cov maloobchodnej siete spotreb-nej elektroniky Nay dostane od apríla vyšší plat. Sieť elektropredaj-ní na Slovensku oznámila, že 92 percentám pracovníkov stúpne plat priemerne o 17 percent. Prie-merná mzda zamestnancov spo-ločnosti tak má dosiahnuť 929 eur. Nay má na Slovensku celko-vo 36 predajní v 29 mestách a aktuálne zamestnáva 697 ľudí. „Radovým zamestnancom, čiže najmä pokladníkom, predajcom a skladníkom, zvyšujeme platy priemerne o 17 percent a vedú-cim pracovníkom o šesť per-cent,“ uviedol Andrej Višacký, manažér ľudských zdrojov spo-ločnosti Nay, a. s. (RED)

CETA vyvolala mnoho protestov. Pred Európskym parlamentom ju prirovnávali k trójskemu koňovi. SNÍMKA: REUTERS

■ Z technických príčin údaje nie sú aktualizované.

Burza cenných papierov v Bratislave

*Pozn.: Ponuka a dopyt sa nestretli v čase.Z aktuálneho kurzového lístka BCPB, časť akcie, podielové fondy a dlhopisy − anonymné obchody, boli redakciou HN krátené niektoré ISIN−y,

s ktorými sa neuskutočnil počas obchodovacieho dňa žiaden obchod. Výška konverzného kurzu: 1 EUR = 30,1260 Sk. Kurzový listok prepočítaný do SKK burza publikuje na internetovej stránke www.bsse.sk.

Kurzový lístok číslo 33 zo dňa 16. 2. 2017 – Akcie a podielové listyNázov CP ISIN Trh Min. Max. Posl. Priem. Zmena Objem Objem v Nezr. Objed. Stred Mena Mena kurz kurz kurz kurz v v mene ponuka dopyt pásma denom. obch. ks obch.AKCIE A PODIELOVÉ LISTY – MODUL TVORCOV TRHUBest Hotel Propert. SK1120005105 P 3,20 3,28 3,35 3,20 3,28 EUR EURTatry Mount. Resorts SK1120010287 P 24,50 24,50 24,50 24,50 -0,8 52 1.274,00 24,50 EUR EUR

AKCIE A PODIELOVÉ LISTYSlovnaft CS0009004452 H 70 78 70 70 EUR EURVšeobecná úver.banka SK1110001437 H 138 138 138 138 2 276 138 EUR EURBiotika CS0009013453 P 43 45 43 43 EUR EUROTP Banka Slovensko SK1110001452 P 1,02 0,5 0 EUR EUR1. garantovaná 02 SK1120005832 V 0,81 3,5 0 EUR EURCemmac CS0009007752 V 57,05 50,65 0 EUR EURCheminvest CS0008468351 V 6 6 0 EUR EURChemolak CS0009006754 V 11,1 11,1 11,1 11,1 5,7 38 421,8 11,1 EUR EURDolkam Šuja CS0009013354 V 148,77 80 0 EUR EURDruhá strategická SK1120005337 V 6 5,99 0 SKK EUREkostav Michalovce CS0005046754 V 8,02 8,25 0 EUR EURGEOCOMPLEX CS0009003553 V 23,55 24 0 EUR EURKúpele Nový Smokovec SK1120003225 V 26,01 27 0 EUR EURKúpele Trenč.Teplice SK1120003183 V 18,05 11 0 EUR EURMajetkový Holding SK1120005485 V 42,11 42,03 42,11 EUR EURMajetkový Holding 2 SK1120006954 V 40 40 40 EUR EURMajetkový Holding 3 SK1120006962 V 40 42,01 0 EUR EUROSIVO 2 SK1120007242 V 6,1 15 2 0 EUR EURPOLIANKY Busin.Centr CS0009000559 V 13 14 0 EUR EURPRO POPULO PP SK1120000387 V 4 4,05 0 EUR EURPoľnonákup Šariš CS0008466652 V 7 19 7,01 0 SKK EURPrvá strategická SK1120005329 V 3 3 0 SKK EURTatra banka SK1110001502 V 24800 24801 0 EUR EURVipo CS0009005152 V 60,01 60,05 0 EUR EURZTS Sabinov SK1120005071 V 6,5 5,9 4 0 EUR EURZTS VVÚ CS0009022157 V 23,27 22 0 EUR EURZlieváreň SEZ CS0005059955 V 6 6 0 EUR EURAllianz-Slov. poist. SK1110004407 M 158,01 159 158,01 EUR EURCementáreň L.Lúčka 5 SK1120010311 M 20,02 15 0 EUR EURMILSY CS0009010251 M 8 5 0 EUR EURPOVAŽSKÉ STROJ.kon, CS0005055151 M 0,01 0 SKK EURPodtatranská hydina CS0009022454 M 20 30 0 SKK EURRONA SK1120007440 M 5,06 5,01 0 EUR EURSBERBANK Slovensko SK1110000660 M 111,11 700 100 0 EUR EURSBERBANK Sl. kmeň. SK1110000678 M 200 700 100 0 EUR EURSBERBANK SK2 SK1110003524 M 100 0 EUR EURSBERBANK kmeň.2 SK1110003516 M 200 700 100 0 EUR EURSITNO likv. SK1120004959 M 2 2 0 EUR EURSYRÁREŇ BEL SLOV. CS0009021159 M 10 10 0 EUR EURStapring, a.s. CS0009005657 M 15,5 15 0 SKK EURZentiva 2 SK1120004439 M 250 200 250 EUR EURŽELING CS0008203956 M 2 2 0 SKK EUR

Objem v kusoch CP spolu: 92 Celkový objem spolu: 1.971,80 EUR

Kurzový lístok číslo 33 zo dňa 16. 2. 2017 – DlhopisyNázov ISIN Trh Frekv. Dát. Ex− Úrok. Men. Min. Max. Posl. Priem. Zm. Obj. Obj. Nezr. obj. Výnos Stred Mena Mena vypl. splat. kup sadz. hod. kurz kurz kurz kurz kurzu v ks v mene pon. dop. do spl. pásma den. obch. [%] [%] [%] [%] [%] [%] obch. [%] [%] [%] [%]

DLHOPISY MODUL TVORCOV TRHU CPI 5,00/2022 SK4120012097 V 6M 29.09.22 29 5,000 1000,00 100,00 100,50 100,00 100,05 549 559.996,25 4,99 100,05 EUR EUR

EUROVEA, a.s. SK4120011883 V 12M 07.09.22 29 4,500 1000,00 100,00 100,00 100,00 100,00 20 20.407,50 4,50 100,00 EUR EUR

DLHOPISY CPI 5,00/2020 SK4120011487 V 6M 26.02.20 29 5,000 1000,00 101,50 101,50 101,50 101,50 25 25.354,17 4,46 101,50 EUR EUR

CPI 5,85/2018 SK4120010653 V 3M 16.04.18 29 5,850 1000,00 102,00 104,00 102,00 0,00 EUR EUR

D SPO FIX1 2019 SK4120010224 V 6M 30.09.19 29 1,500 1000,00 101,87 101,94 0,00 EUR EUR

EPI 4,20/2018 SK4120010836 V 6M 29.06.18 29 4,200 1000,00 101,50 101,50 101,50 101,50 64 65.340,80 3,06 101,50 EUR EUR

ESIN Fin. 5,00/2021 SK4120011776 V 12M 24.06.21 29 5,000 1000,00 102,00 104,90 102,00 0,00 EUR EUR

HZL SPO 64 SK4120008772 V 6M 28.09.18 29 2,850 1000,00 103,78 103,67 0,00 EUR EUR

HZL SPO 71 SK4120009036 V 6M 15.03.19 29 2,300 1000,00 103,99 103,33 0,00 EUR EUR

HZL SPO FIX10 2021 SK4120011602 V 6M 05.05.21 29 1,000 1000,00 100,26 100,26 100,26 100,26 5 5.027,78 0,94 100,26 EUR EUR

HZL SPO FIX15 2021 SK4120012014 V 6M 23.09.21 29 0,700 1000,00 100,00 98,64 0,00 EUR EUR

HZL SPO FIX2 2020 SK4120009754 V 6M 07.08.20 29 2,000 1000,00 103,92 103,92 103,92 EUR EUR

HZL SPO FIX3 2021 SK4120009333 V 6M 12.05.21 29 1,900 1000,00 103,95 103,95 EUR EUR

HZL SPO FIX4 2021 SK4120010034 V 6M 11.06.21 29 1,750 1000,00 103,34 103,34 103,34 EUR EUR

HZL SPO FIX5 2021 SK4120010075 V 6M 16.07.21 29 1,550 1000,00 102,50 102,50 EUR EUR

HZL SPO FIX8 2019 SK4120009457 V 6M 23.09.19 29 2,000 1000,00 103,18 103,22 0,00 EUR EUR

HZL SPO FIX8 2020 SK4120010984 V 6M 28.08.20 29 1,200 1000,00 101,18 101,18 101,18 EUR EUR

HZL SPO FIX9 2020 SK4120011024 V 6M 25.09.20 29 1,200 1000,00 101,14 101,14 EUR EUR

JOJ Media House 2018 SK4120009382 V 12M 15.08.18 29 6,300 1000,00 102,00 104,50 103,50 0,00 EUR EUR

JOJ Media House 2021 SK4120011222 V 12M 07.12.21 1000,00 82,50 82,50 81,85 82,50 EUR EUR

JTFG V 5,25/18 SK4120010372 V 6M 12.12.18 29 5,250 1000,00 102,50 103,00 102,50 102,56 +0,1 76 78.698,67 3,77 102,56 EUR EUR

JTFG VI 3,80/2019 SK4120011628 V 6M 29.10.19 29 3,800 1000,00 102,00 102,50 102,00 102,00 EUR EUR

TMR I 4,50%/2018 SK4120009606 V 6M 17.12.18 29 4,500 1000,00 103,00 103,00 101,00 0,00 EUR EUR

TMR II 6,00%/2021 SK4120009614 V 12M 05.02.21 29 6,000 1000,00 104,00 104,00 104,00 104,00 10 10.425,00 4,86 104,00 EUR EUR

Objem v kusoch CP spolu: 749 Celkový objem spolu s AÚV: 765.250,17 EUR

Priame obchody − dodatok kurzového lístka číslo 33 zo dňa 16. 2. 2017

DLHOPISY Objem Cena Výnos ku Objem Mena Mena Dátum obch. Názov CP ISIN Trh v ks 20.2.2017 v mene obch. den. obch.16.02.2017 ŠPP 15 SK6120000154 H 13500000 100,24 0,000% 13.532.022,00 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 204 SK4120004318 H 5 112,44 0,000% 19.331,66 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 224 SK4120008954 H 3900000 133,85 1,479% 5.223.462,33 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 225 SK4120009044 H 4000000 118,37 0,000% 4.850.665,57 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 226 SK4120009234 H 130000 103,20 0,000% 134.587,40 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 227 SK4120009762 H 7500000 124,68 1,365% 9.374.090,75 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 227 SK4120009762 H 5000000 124,85 1,351% 6.257.893,84 EUR EUR

16.02.2017 Štátny dlhopis 229 SK4120011420 H 36000 102,28 1,443% 36.858,91 EUR EUR

16.02.2017 HZL ČSOB XXIII. SK4120010315 V 10 99,80 1,767% 10.016,20 EUR EUR

Objem v kusoch CP spolu: 34.066.015 Celkový objem spolu: 39.438.928,66 EUR

Drahé LME USD Jedn.Názov Fixing PM

Základné LMENázov Settlement Ponuka Dopyt Jedn.

Strategické OTCNázov Cena Jedn.

Zlato 1236,75 TR OZStriebro 18,00 TR OZPlatila 992,00 TR OZPaladium 783,00 TR OZ

Antimón 99,65 % 7400/7800 USD/mTArzén 99,00 % 0,9/1,2 USD/lbsBizmut 99,99 % 4,4/4,8 USD/lbsKadmium 99,99 % 0,72/0,78 USD/lbsKadmium 99,95 % 0,7/0,75 USD/lbsFe Chrome, Hi Carbon 1,25/1,35 USD/lbsKobalt - katódy 99,80 % 16,3/17,3 USD/lbsKobalt - katódy 99,60 % 13,55/14 USD/lbsKobalt - ingot 99,30 % 15,8/16,8 USD/lbsGálium - ingot 99,99 % 145/150 USD/KgGermánium kov 650/700 USD/KgGermánium - dioxid 600/650 USD/KgIndium ing. 99,97 % 190/215 USD/KgMagnézium 99,90 % 2100/2250 USD/mTFerromangán 750/800 USD/mTMangán elect. 2000/2200 USD/mTOrtuť – USD/flskMolyb Fe65 West 17,5/18,2 USD/Kg Molyb Fe60 China – USD/KgRuthénium 36/40 USD/OzSelén 99,5 % PWD 10/13 USD/lbsSilicon Fe 75 Russian 1100/1250 USD/mTSilicon Metal Lumps 1750/1850 USD/mTTantal 54/56 USD/lbsTitanium Sponge 99.6 7,6/8,2 USD/KgFerrotitán 70 % Západ 3,3/3,7 USD/KgTungsten Ferro 25,5/26 USD/KgVanadium Fe 80 (T2) 25/25,5 USD/KgVanadium Pentox 5/5,5 USD/lbsWolframite – USD/MTU

Meď GRADE "A" 6015 6014,5 6015 USD/mTOlovo 99,97 % 2273 2271 2273 USD/mTHliník 99,70 % 1878 1877 1878 USD/mTHliník - zliatina 1655 1645 1655 USD/mTNikel 99,80 % 10875 10870 10875 USD/mTCín 99,85 % 19905 19900 19905 USD/mTZinok 99,995 % 2836 2835,5 2836 USD/mT

Kovy

Názov posledná ročné ročné cena v EUR nárast max. min.

Všetky ceny sú v EUR, pri elektrických energiách v EUR/MWh, pri povolenke len v EUR

Európska energetická burza v Lipsku

EPX Phel Base D 43,02 5,88 301,54 1,1

EEX Phel Peak D 47,69 6,76 543,72 0,07

Štát Množstvo Kód StredAustrália 1 AUD 19,570

Bulharsko 1 BGN 13,813

EMÚ 1 EUR 27,020

Chorvátsko 1 HRK 3,627

Japonsko 100 JPY 22,340

Kanada 1 CAD 19,491

Maďarsko 100 HUF 8,764

Poľsko 1 PLN 6,258

Rumunsko 1 RON 5,976

Rusko 100 RUB 44,369

Švajčiarsko 1 CHF 25,375

USA 1 USD 25,360

Veľká Británia 1 GBP 31,742

Kurzový lístok ČNBč. 34 (vybrané meny) 16. 2. 2017

Štát Kód Stred

Kurzový lístok ECBč. 34 16. 2. 2017

USA USD 1,0652

Japonsko JPY 120,95

Bulharsko BGN 1,9558

Česká republika CZK 27,021

Dánsko DKK 7,4341

V. Británia GBP 0,85110

Maďarsko HUF 308,24

Poľsko PLN 4,3176

Rumunsko RON 4,5223

Švédsko SEK 9,4748

Švajčiarsko CHF 1,0647

Nórsko NOK 8,8690

Chorvátsko HRK 7,4495

Rusko RUB 60,9025

Turecko TRY 3,9036

Austrália AUD 1,3808

Brazília BRL 3,2402

Kanada CAD 1,3865

Čína CNY 7,3028

Hongkong HKD 8,2675

Indonézia IDR 14 188,46

Izrael ILS 3,9583

India INR 71,3650

Južná Kórea KRW 1 213,74

Mexiko MXN 21,5975

Malajzia MYR 4,7439

Nový Zéland NZD 1,4745

Filipíny PHP 53,176

Singapur SGD 1,5104

Thajsko THB 37,282

JAR ZAR 13,7837

Meď: 5 547,5 /t Hliník: 1 833,2 /t

Lehota platnosti: od 13. 2. 2017 do 17. 2. 2017

Kotácia kovov AVK vyplývajúca z cien LME a ďalších súvisiacich nákladov

Dohoda a jej dosahy

1. Dohoda CETA odstraňuje takmer všetky clá medzi Európskou úniou a Kanadou. Prináša tiež obojstranné uznávanie certifikátov väčšiny výrobkov. Dohoda vytvorí nový veľký trh pre služby, tovar a tiež investície. Spoločnostiam by mala postupne priniesť nižšie náklady a spotrebiteľom nižšie ceny.

2. Obchodná výmena by mala po vstúpení dohody do platnosti zaznamenať nárast až o 12 miliárd eur ročne. Zmeny by mali ovplyvniť aj hospodársky rast krajín a tvorbu miest.

3. Otvorí sa trh s poľnohospodárskymi komoditami. Kanada uzná niektoré európske štandardy pre

automobily, čo by malo zjednodušiť export áut.

4. Európske firmy sa budú môcť uchádzať o verejné zákazky v Kanade.

5. Ide o najväčšiu obchodnú dohodu Kanady a najroz siah-lejšiu investičnú dohodu, akú EÚ uzavrela.

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017 Svet FIRMY & FINANCIE 11

P O Z V Á N K A

Predstavenstvo spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s.,so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava (ďalej aj ako „SE, a.s.“)

na základe článku VII ods. 4 Stanov SE, a.s. týmtozvoláva mimoriadne valné zhromaždenie,

ktoré sa uskutočnídňa 20. marca 2017 o 13:30 hod.

v priestoroch sídla SE, a.s.na ul. Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava

s nasledujúcim programom:

1. Otvorenie2. Uznášaniaschopnosť a voľba orgánov mimoriadneho valného zhromažde-

nia3. Zmena Stanov spoločnosti Ochrana a  bezpečnosť SE, a. s. (spočívajúca

v rozšírení podnikateľskej činnosti a v zmene spôsobu konania za spoloč-nosť)

4. Záver

Materiál, ktorý bude prerokúvaný na mimoriadnom valnom zhromaždení, bude zaslaný akcionárom SE, a.s. v súlade so Stanovami SE, a.s. 30 dní pred jeho konaním a akcionárom SE, a.s. bude taktiež k dispozícii v sídle SE, a.s.

Pre uplatnenie práv akcionára SE, a.s. je rozhodujúcim dňom 16. marec 2017 v sú-lade s ust. § 180 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení ne-skorších predpisov.

Žiadame akcionárov SE, a.s.,

a) aby v  prípade, že sú majiteľmi akcií na doručiteľa, preukázali túto skutočnosť originálom výpisu z účtu majiteľa cenných papierov k rozhodujúcemu dňu a

b) aby sa osoby oprávnené konať v mene akcionárov SE, a.s. preukázali na mimo-riadnom valnom zhromaždení (a) preukazom totožnosti (v prípade cudzích štát-nych príslušníkov cestovným pasom), (b) výpisom z obchodného registra alebo obdobného registra existujúceho v zahraničí nie starším ako 10 dní (v prípade výpisu v cudzom jazyku spolu s jeho úradne overeným prekladom) a v prípade, ak osoba nie je oprávnená konať v mene akcionára SE, a.s. v zmysle výpisu z ob-chodného registra (c) úradne osvedčeným plnomocenstvom, ktoré oprávňuje danú osobu konať v mene akcionára SE, a.s.

S pozdravom

Ing. Bohumil K R A T O C H V Í L Ing. Branislav S T R Ý Č E K predseda predstavenstva člen predstavenstva

Slovenské elektrárne, a. s., Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 829 052, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2904/B

HN14365

Predstavenstvo akciovej spoločnosti Kúpele Brusno a.s. „v reštrukturalizácii“ so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO. 31642314 zapísaná v OR OS v Banskej Bystrici, oddiel Sa vl. 314/S zvoláva riadne valné zhromaždenie akcionárov spoločnosti s nasledovným programom:1. Otvorenie, kontrola uznášaniaschopnosti, voľba orgánov VZ.2. Schválenie audítora pre akciovú spoločnosť.3. Výročná správa predstavenstva za obdobie rokov 2014 a 2015.4. Správa dozornej rady za obdobie rokov 2014 a 2015.5. Schválenie účtovných závierok k 16.10.2016, 25.8.2015 a 31.12.2015 a použitia hospodárskeho

výsledku.6. Rozhodnutie o použití ostatných kapitálových fondov.7. Rozhodnutie o znížení základného imania.8. Odvolanie a voľba člena predstavenstva.9. Odvolanie a voľba dozornej rady10. Zmena stanov spoločnosti.11. Záver.Riadne valné zhromaždenie sa uskutoční 23. marca 2017 o 9.30 h v LD Poľana v Brusne.Prezentácia o 9.00 h, rozhodujúci deň pre výpis z účtov majiteľa cenných papierov je 21.marec 2017. Preukazovanie totožnosti a zastupovanie možno vykonať v súlade s platnými právnymi predpismi.

K programu: Ad. 6) Kapitálový fond v sume 8.007.087,73 € sa v plnej výške použije na úhradu strát z hospodárenia vykázaných k 31.12.2016 a ktoré

neboli doteraz vysporiadané.Ad. 7) Emisia ISIN SK120003639 sťahuje sa 100 000 ks akcií z obehu, čo predstavuje 90% z držaného počtu akcií v menovitej hodnote 0,03 €

Emisia ISIN SK1110014323 sťahuje sa 28 499 ks akcií z obehu v menovitej hodnote 1,00 €Emisia ISIN SK1110017644 sťahuje sa 100 ks akcií z obehu v meno- vitej hodnote 1 000,00 €Hodnota akcií vzatých z obehu v úhrnnej sume 131.499,- € bude použitá na úhradu strát z hospodárenia vykázaných k 31.12.2016, a ktoré neboli doteraz vysporiadané.

Ad. 8) Odvolanie a opätovná voľba člena predstavenstva, ktorý bol do predstavenstva kooptovaný.Ad. 9) Odvolanie dozornej rady po skončení volebného obdobia a voľba 2 členov dozornej rady akcionármi z 3 člennej dozornej rady, voľba

predsedu dozornej rady.Ad. 10) Zmena stanov v rozsahu zmeny základného imania, zmena počtu členov dozornej rady zo 4 na 3.Písomné znenie jednotlivých návrhov je k dispozícii v sídle spoločnosti.

HN14370

I N Z ERC I A

AUTOMOTIVE

Škoda a ČEZ budú spolu pracovať na elektromobiloch Mladá Boleslav – Spolupráca, kto-rej cieľom je mať na cestách až štvrtinu „elektroškodoviek“. Ško-da a ČEZ sa podľa informácií čes-kých Hospodářských novin spojili, aby investovali do vývoja elektro-mobilov. Kým automobilka bude pracovať na samotných vozidlách, energetická spoločnosť ČEZ má za úlohu stavať nabíjacie stanice a do-dávať do nich elektrinu.

V Českej republike v súčasnos-ti jazdí len niekoľko stoviek elek-tromobilov a kým Škoda doteraz v tomto odvetví nevyrobila ani je-den model, ČEZ už buduje stanice niekoľko rokov. V súčasnosti ich má v krajine 70 a ďalšie desiatky má postaviť aj s pomocou dotácií z Európskej únie, ktorá zelenú energiu podporuje. „Elektromo-bilitu berieme ako veľkú príleži-tosť,“ uviedol pre české HN Da-niel Beneš, šéf energetickej firmy,

ktorý sa odvoláva na štúdie, pod-ľa ktorých by v roku 2030 mala byť spotreba elektriny v elektro-mobiloch na úrovni výroby veľ-kého jadrového bloku.

Podľa Bohdana Wojnara, člena Predstavenstva Škody, by elektro-mobily mohli v roku 2025 tvoriť 20 až 25 percent predajov značky. V súčasnosti je na českých ces-

tách stopkou pre väčší rozmach elektromobility práve nedosta-tok nabíjacích staníc, vysoká ce-na týchto vozidiel a nedostatočná kapacita batérií. Tieto problémy by mala práve spolupráca dvoch najväčších firiem u našich suse-dov postupne odstrániť. Pripojiť sa k tomu musí i podpora zo stra-ny politikov. (RED)

Predaj áut v Únii vzrástol o desať percentBratislava – Predaj áut v Eu-rópskej únii pokračoval v raste aj v januári, už tretí mesiac za sebou, pričom tempo rastu sa v porovnaní s decembrom vý-razne zrýchlilo. Uviedla to vče-ra Asociácia európskych výrob-cov áut (ACEA). Celkový predaj osobných áut vzrástol v januári medziročne o 10,2 percenta na vyše 1,17 milióna. Na porovna-nie, v decembri 2016 dosiahol medziročný rast predaja tri per-centá.

Pod výrazné zrýchlenie ras-tu sa podľa asociácie čiastočne podpísal vyšší počet pracov-ných dní. Najvýraznejší rast predaja zaznamenali v Španiel-sku, o 10,7 percenta. Nasledo-valo Francúzsko, kde sa predaj osobných áut v januári medzi-ročne zvýšil o 10,6 percenta. Dvojciferné tempo rastu evido-vali aj v Nemecku a Taliansku, konkrétne o 10,5 percenta, res-pektíve o 10,1 percenta. (TASR)

Sieti Marriott stúpol zisk o pätinu. Pomáha Severná AmerikaBratislava – Americká hotelová sieť Marriott International oznámila za štvrtý kvartál minulého roka rast zisku o vyše pätinu. Prispelo k tomu zvýšenie tržieb takmer o polovicu, pod čo sa podpísala zvýšená obsadenosť hotelov reťazca. Vý-

sledky spoločnosti zároveň prekonali očakávania trhov, tak v oblasti zisku, ako aj v oblasti tržieb. Marriott International uviedol, že čistý zisk dosiahol vo štvrtom štvrťroku 244 miliónov dolárov (231,17 milióna eur). V rovnakom období pred-

chádzajúceho roka zaznamenala hotelo-vá sieť zisk 202 miliónov dolárov. Medzi-ročne to znamená rast o 20,8 percenta. Tržby za posledný kvartál minulého roka predstavovali 5,46 miliardy dolárov. V porovnaní s rovnakým obdobím roka

2015 to znamená rast o 47 percent. Vý-nos na izbu (RevPAR), ktorý je kľúčovým ukazovateľom v hotelierskom sektore, vzrástol o 0,8 percenta, najviac sa pod to podpísala Severná Amerika. (TASR)

SNÍMKA: MARRIOTT

K populárnym modelom Škody pribudne elektromobil. SNÍMKA: HN/PETER MAYER

Útoky na bankové heslá rastú. Kradne sa už aj cez FacebookBEZPEČNOSŤ l Na vylákanie prístupových údajov k účtu sa používajú e-maily, esemesky, ale aj sociálne siete.

Bratislava – Keď si ráno otvoríte e-mail či zapnete mobil a privíta vás správa, že vám vypršali hes-lá na internet banking a mali by ste ich zadať znova na prilože-nom linku, zbystrite pozornosť. Ide pravdepodobne o najčastejšiu formu phishingu, teda lovenia he-siel a iných prístupových údajov k účtom cez falošné e-maily či esemesky.

Tisícky mailovBanky bojujú o klienta novými mobilnými aplikáciami či vychy-tenejším internet bankingom. Snažia sa ich robiť čo najjedno-duchšie, ale zároveň aj bezpečne. Online útoky na klientske dáta sa napriek tomu stále dejú. Najnovšie spoločnosť Eset odhalila škodlivú aplikáciu, ktorá mierila na klien-tov ČSOB a mala sa podobať na tú bankovú. Hoci v tomto prípade nebol nikto poškodený, pretože falošná stránka bola jednoducho odhaliteľná, podobné útoky na

slovenských klientov nie sú ojedi-nelé. Lovci hesiel sú čoraz sofisti-kovanejší a myslia na detaily. Do-kážu zablokovať esemesky o po-hyboch na účte, takže sa klient nedozvie, že z neho odišli penia-ze. Podvodníci vedia preposielať linky cez škodlivú aplikáciu aj na ďalšie kontakty v mobile obe-te. Útočníci tiež môžu dostávať aj potvrdzujúce esemesky z banky.

Vlny phishingových útokov, te-da hromadne rozosielané e-maily, hlásia banky niekoľkokrát za rok. „V predminulom roku sme zazna-menali tri phishingové kampane, v minulom roku jednu,“ informu-je Zuzana Povodová, hovorkyňa Tatra banky. Slovenská sporiteľňa mala poslednú väčšiu vlnu pod-vodných e-mailov vo februári mi-nulého roka. Zvyčajne ich zachytia bankoví špecialisti sami alebo na podnet zákazníkov. Ide o desiatky klientov, ktorí na podobné prakti-ky upozornia banky, no podvodné e-maily môžu byť rozoslané pria-mo tisíckam ľudí, ktorí na ne ne-reagujú. „Banky investujú nemalé sumy na ochranu svojich systémov aj svojich zákazníkov, útočníci sa

preto zameriavajú na koncových používateľov, na ktorých je útočiť jednoduchšie,“ vysvetľuje Zuzana Hošalová, hovorkyňa Esetu.

Útoky už aj cez FacebookPhishingové aktivity majú podľa odborníkov rastúci trend. „Čoraz viac sa objavujú phishingové kam-pane cez sociálne siete. Podvodní-ci sa vydávajú za priateľov klienta a snažia sa prihlasovacie údaje zís-kať napríklad pri textovej konver-zácii,“ vysvetľuje Tomáš Palovský, hovorca mBank.

Vo VÚB banke je trend útokov v porovnaní s minulými rokmi mierne stúpajúci. „Je to aj preto, že služby elektronického bankov-níctva používa čoraz viac klien-tov,“ vysvetľuje Vladimír Jančok, vedúci oddelenia informačnej bezpečnosti VÚB banky.

Najčastejšie sú útoky založené na využití ľudskej nepozornos-ti či naivity. „Prelomiť samotnú aplikáciu či internet banking je veľmi náročné,“ myslí si Ondrej Macko, šéfredaktor TouchIT.

Používanie mobilného bankov-níctva nie je podľa odborníkov

nebezpečnejšie ako internet ban-king. „Banky používajú rovnaké bezpečnostné technológie pre oba prístupy,“ vysvetľuje Macko. Ná-chylnejší na útoky môže byť použí-vateľ mobilného bankovníctva je-dine vtedy, ak používa verejnú Wi-Fi. V bankách prevažujú útoky na klasický internet banking.

Finančné domy veľmi nechcú prezrádzať, ako bojujú s lovcami údajov, aby im nepomáhali v zlep-šovaní podvodov. Na ochranu pred potenciálnymi útokmi využí-vajú moderné bezpečnostné tech-nológie. „Snažíme sa zneškodňo-vať podvodné stránky, cez ktoré sa hackeri pokúšajú dostať k údajom klientov, a monitorujeme podozri-vé transakcie,“ vysvetľuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Zodpovednosť za zmiznuté pe-niaze môže niesť banka, ale vo väčšine prípadov na to doplatí klient. Najmä keď mu banka doká-že, že hrubo porušil bezpečnost-né pravidlá. Ak si niekto nainšta-luje podvodnú aplikáciu napriek varovaniam bankového systému, má smolu.

Jozef Ryník ©hn

jozef.rynik@mafraslovakia.sk

V SKRATKE

Nestlé oznámil pokles zisku

Ženeva – Švajčiarsky potravinár-sky koncern Nestlé oznámil za minulý rok pokles zisku približ-ne o šesť percent a firma uvied-la, že tento rok plánuje výraznej-šie pokročiť vo svojom úspor-nom programe. Najväčšia potravinárska spoločnosť na sve-te oznámila, že v minulom roku dosiahla čistý zisk na úrovni 8,53 miliardy švajčiarskych fran-kov (8,01 miliardy eur), zatiaľ čo v roku 2015 to bolo 9,07 miliar-dy švajčiarskych frankov. To je menej, než očakávali ekonómo-via. (TASR)

Lidl sa ponáhľa. Do USA chce už v leteWashington – Nemecký dis-kontný reťazec Lidl sa rozhodol urýchliť svoj nástup na americ-ký trh. Ako firma tento týždeň oznámila, prvých 20 obchodov by mala v USA otvoriť už toto le-to, expanzia teda bude rýchlej-šia, než sa očakávalo. Spočiatku firma svoj plán expanzie podá-vala tak, že „prvé obchody otvo-rí najneskôr začiatkom roka 2018“. Prvé obchody siete Lidl by sa mali otvoriť vo Virgínii, v Severnej Karolíne a Južnej Ka-rolíne. Následne do roka chce mať 100 obchodov. (TASR)

Prevencia proti phishinguPri prihlasovaní sa do elektronického bankovníctva si vždy overujte bezpečnostný certifikát stránky.

Pravidelne si aktualizujte operačný systém a antivírus.

Prístupové heslá neposkytujte iným osobám, neukladajte si ich v počítači ani v mobile a pravidelne ich meňte.

Pri sťahovaní aplikácie do mobilu si všímajte bezpečnostné varovania vášho operačného systému.

Nesťahujte si podozrivé aplikácie.

Neklikajte na podozrivé linky v e-maile.

Nezadávajte telefónne číslo pri prihlasovaní sa do internet bankingu.

Neprihlasujte sa do internet bankingu cez voľné WiFi siete.

Oznámte napadnutie ihneď banke.

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 201712 PODIELOVÉ FONDY

BlackRock Investment Management

BGF Asian Dragon Fund A2 USD A UCITS VP USD 33,890000 0,00 35,584500 33,890000 2,51 4,63 10,53 9,78 BGF Euro Short Duration Bond Fund A2 EUR D UCITS VP EUR 15,930000 0,00 16,726500 15,930000 -0,06 -0,06 0,19 0,06 BGF Euro-Markets Fund A2 EUR A UCITS VP EUR 26,540000 0,00 27,867000 26,540000 -0,34 0,11 7,54 3,31 BGF European Equity Income Fund A2 EUR A UCITS VP EUR 18,050000 0,00 18,952500 18,050000 1,52 2,67 8,41 1,40 BGF Fixed Income Global Opportunities Fund A2 USD D UCITS VP USD 12,760000 0,00 13,398000 12,760000 1,43 0,24 3,66 7,05 BGF Global Allocation Fund A2 USD Z UCITS VP USD 48,870000 0,00 51,313500 48,870000 1,88 0,78 6,73 7,60 BGF Global Equity Income Fund A2 USD A UCITS VP USD 14,210000 0,00 14,920500 14,210000 2,16 1,21 7,57 3,95 BGF Global High Yield Bond Fund A2 USD D UCITS VP USD 16,130000 0,00 16,936500 16,130000 0,19 0,56 3,66 3,66 BGF Global Multi Asset Income Fund A2 EUR Z UCITS VP EUR 11,700000 0,00 12,285000 11,700000 1,65 0,60 5,50 7,44 BSF Fixed Income Strategies Fund A2 EUR D UCITS VP EUR 119,860000 0,00 125,853000 119,860000 -0,14 -0,12 0,18 0,54

KBC Asset Management N.V.

Archipel Portfolio Pro August 95 Z UCITS VP EUR 12,206400 10 637 512,00 12,389496 12,206400 0,94 0,27 2,23 0,93 0,62Archipel Portfolio Pro February 95 Z UCITS VP EUR 11,621900 33 046 630,00 11,796229 11,621900 0,95 0,37 1,89 0,78 3,39Archipel Portfolio Pro May 90 Z UCITS VP EUR 12,664500 26 012 683,00 12,854468 12,664500 1,62 0,58 5,89 4,88 7,21Archipel Portfolio Pro November 90 Z UCITS VP EUR 353,229700 42 190 082,00 353,229700 347,931255 1,47 0,51 4,76 3,90 6,11Contribute Partners CSOB Buffer Jumper EUR 2 Š UCITS VP EUR 10,460000 14 162 191,00 10,773800 10,355400 0,00 0,19 5,13 7,84 10,81ČSOB Dlhopisový o.p.f. D UCITS VP EUR 0,046069 3 639 520,00 0,046530 0,046069 0,15 -0,02 -0,11 -0,91 1,04ČSOB Fixovaný Click USD 3 Š UCITS VP USD 11,150000 1 451 692,00 11,484500 11,038500 0,00 -0,45 0,63 0,00 0,63ČSOB Privátny o.p.f. KI UCITS VP EUR 0,039140 20 950 150,00 0,039140 0,039140 0,02 0,03 0,03 0,11 0,65ČSOB Rastový o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,042279 11 954 679,00 0,042913 0,042279 0,96 0,67 5,56 5,56 17,66ČSOB Svetový akciový o.p.f. A UCITS VP EUR 0,063918 5 045 741,00 0,065836 0,063918 1,49 1,03 8,64 7,76 26,87ČSOB Vyvážený o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,041663 12 063 752,00 0,042288 0,041663 0,55 0,32 2,76 2,49 9,23Global Partners CSOB Duo Bonus 2 Š UCITS VP EUR 10,730000 1 934 469,00 11,051900 10,622700 0,00 -1,11 0,09 -1,20 3,27Global Partners CSOB Duo Bonus 3 Š UCITS VP EUR 10,760000 1 990 966,00 11,082800 10,652400 0,00 -0,92 0,28 -1,01 3,66Global Partners CSOB Duo Coupon 8 Š UCITS VP EUR 10,570000 3 592 669,00 10,887100 10,464300 0,00 -1,31 -0,75 -1,58 -0,47Global Partners CSOB Fixovaný Click EUR 1 Š UCITS VP EUR 12,570000 28 521,00 12,947100 12,444300 0,00 -0,08 0,40 -0,08 -0,40Global Partners CSOB Fixovaný Click USD 4 Š UCITS VP USD 10,130000 996 417,00 10,433900 10,028700 0,00 0,10 -1,07 -2,13 0,10Global Partners CSOB Fixovany Click USD 5 Š UCITS VP USD 10,050000 658 937,00 10,351500 9,949500 0,00 -0,20 -1,86 -2,90 -0,59Global Partners CSOB Fixovany Click USD 6 Š UCITS VP USD 9,820000 1 676 847,00 10,114600 9,721800 0,00 -0,10 Horizon Access Fund Asian Infrastructure A UCITS VP EUR 604,150000 1 032 488,00 622,274500 604,150000 3,27 3,41 4,72 2,06 25,78Horizon Access Fund Brazil A UCITS VP EUR 720,490000 2 022 916,00 742,104700 720,490000 3,24 6,77 10,42 17,28 119,09Horizon Access Fund China A UCITS VP USD 933,410000 397 124,00 961,412300 933,410000 1,45 3,48 0,51 2,67 11,97Horizon Access Fund Russia A UCITS VP EUR 410,750000 2 842 874,00 423,072500 410,750000 -0,20 -0,25 19,13 26,58 80,88Horizon Access Fund Vietnam A UCITS VP EUR 556,020000 1 019 759,00 572,700600 556,020000 2,71 2,75 4,15 4,76 20,75Horizon Access India Fund A UCITS VP USD 1 195,660000 583 192,00 1 231,529800 1 195,660000 1,63 6,49 3,43 -0,35 23,46Horizon CSOB Buyback Spolocnosti 1 Š UCITS VP EUR 9,850000 5 805 423,00 10,145500 9,751500 0,00 -1,10 0,31 -1,50 Horizon CSOB Click Plus 1 Š UCITS VP EUR 11,860000 1 869 172,00 12,215800 11,741400 0,00 -0,42 -0,34 -0,92 0,51Horizon CSOB Dobyvatelia Novych Trhov EUR 1 Š UCITS VP EUR 10,620000 2 777 088,00 10,938600 10,513800 0,00 -0,65 1,14 -0,19 2,71Horizon CSOB Duo Bonus 1 Š UCITS VP EUR 11,340000 1 123 091,00 11,566800 10,999800 0,00 -0,53 -1,48 -2,66 -0,79Horizon CSOB Duo Coupon 1 Š UCITS VP EUR 9,890000 2 633 905,00 9,919670 9,880110 0,00 -0,30 -0,50 -0,50 -0,70Horizon CSOB Duo Coupon 2 Š UCITS VP EUR 10,300000 1 001 541,00 10,609000 10,197000 0,00 -0,39 -0,87 -0,96 -1,53Horizon CSOB Duo Coupon 4 Š UCITS VP EUR 10,190000 864 795,00 10,495700 10,088100 0,00 -0,29 -0,88 -0,49 -0,88Horizon CSOB Duo Coupon 5 Š UCITS VP EUR 10,260000 1 186 990,00 10,567800 10,157400 0,00 -0,29 -0,39 -0,87 -0,29Horizon CSOB Duo Coupon 6 Š UCITS VP EUR 10,310000 1 421 553,00 10,619300 10,206900 0,00 0,19 0,49 0,00 1,07Horizon CSOB Duo Coupon 7 Š UCITS VP EUR 10,680000 612 733,00 10,893600 10,680000 0,00 -0,93 -1,29 -2,02 -1,39Horizon CSOB Globalny Rast EUR 1 Š UCITS VP EUR 10,270000 3 003 092,00 10,578100 10,167300 0,00 -1,25 -0,39 -0,87 1,38Horizon CSOB Kratkodobych Prilezitosti 1 Š UCITS VP EUR 9,900000 3 163 694,00 10,197000 9,801000 0,00 -1,00 -1,00 Horizon CSOB Memory Click 1 Š UCITS VP EUR 12,460000 1 365 940,00 12,709200 12,086200 0,00 -0,08 -0,08 -0,32 -0,08Horizon CSOB Silne Firmy 1 Š UCITS VP EUR 11,130000 5 645 837,00 11,463900 11,018700 0,00 -0,27 1,09 0,36 4,90Horizon CSOB Smart Start 1 Š UCITS VP EUR 10,110000 3 498 384,00 10,413300 10,008900 0,00 -0,98 0,10 -1,08 2,22Horizon CSOB Stredny Vyber 1 Š UCITS VP EUR 10,150000 6 939 880,00 10,454500 10,048500 0,00 -0,49 1,30 0,10 3,89Horizon CSOB Svet S Bonusom Energie 1 Š UCITS VP EUR 10,710000 6 494 469,00 11,031300 10,602900 0,00 -0,74 2,29 2,29 7,10Horizon CSOB Svet s Bonusom Pivovarov 1 Š UCITS VP EUR 11,660000 1 578 041,00 12,009800 11,543400 0,00 -0,60 1,66 0,34 3,64Horizon CSOB Svet s Bonusom Rodina 1 Š UCITS VP EUR 10,580000 4 021 500,00 10,897400 10,474200 0,00 -1,31 -0,38 -1,03 0,95Horizon CSOB Svet s High Tech Bonusom 1 Š UCITS VP EUR 10,860000 4 646 201,00 11,185800 10,751400 0,00 -0,82 0,09 -0,82 1,97Horizon CSOB Svet s Nemeckym Bonusom 1 Š UCITS VP EUR 10,870000 4 613 848,00 11,196100 10,761300 0,00 -1,18 -0,46 -0,91 1,30Horizon CSOB Svetovy Pokrok 1 Š UCITS VP EUR 10,970000 2 961 132,00 11,299100 10,860300 0,00 -1,26 -0,72 -2,32 4,78Horizon Duo Coupon 3 Š UCITS VP EUR 10,400000 537 784,00 10,712000 10,296000 0,00 -0,57 -1,14 -1,32 -1,69Horizon USD Low Z UCITS VP USD 100,990000 730 919,00 102,504850 100,990000 0,61 0,65 2,40 0,87 9,15KBC Bonds Corporates Euro D UCITS VP EUR 882,870000 3 232 112,00 891,698700 882,870000 0,32 0,07 -0,16 -1,70 4,59KBC Bonds Emerging Europe D UCITS VP EUR 896,700000 1 606 014,00 905,667000 896,700000 0,85 1,21 -1,56 -5,23 -0,66KBC Bonds Emerging Markets D UCITS VP USD 2 358,140000 210 917,00 2 381,721400 2 334,558600 0,96 1,48 2,90 -0,86 14,35KBC Bonds Europe Ex EMU D UCITS VP EUR 1 049,310000 159 599,00 1 059,803100 1 049,310000 0,98 1,51 1,89 -4,02 -1,31KBC Bonds High Interest D UCITS VP EUR 2 112,450000 3 237 254,00 2 133,574500 2 112,450000 1,15 1,03 2,20 0,73 4,86KBC EquiPlus Duo Coupon 14 Š AIF VP EUR 526,230000 251 012,00 542,016900 520,967700 0,00 -0,79 -0,57 -1,08 -2,17KBC EquiPlus Duo Coupon 2 Š AIF VP EUR 509,910000 582 317,00 525,207300 504,810900 0,00 -0,13 -0,29 -0,67 -0,71KBC Equity Fund America A UCITS VP USD 2 404,580000 1 750 735,00 2 476,717400 2 404,580000 0,46 1,36 8,82 9,19 30,91KBC Equity Fund Belgium A UCITS VP EUR 804,220000 545 184,00 828,346600 804,220000 -0,08 0,04 7,05 12,28 31,46KBC Equity Fund Bric A UCITS VP EUR 1 551,850000 1 557 681,00 1 598,405500 1 551,850000 3,46 4,17 9,12 11,88 49,69KBC Equity Fund Buyback America A UCITS VP USD 1 751,810000 1 188 142,00 1 804,364300 1 751,810000 0,86 2,48 8,15 7,31 29,89KBC Equity Fund Buyback Europe A UCITS VP EUR 913,010000 516 447,00 940,400300 913,010000 0,20 -0,74 7,46 6,39 24,83KBC Equity Fund Central Europe A UCITS VP EUR 1 118,320000 1 683 824,00 1 151,869600 1 118,320000 3,75 7,23 15,53 16,09 28,42KBC Equity Fund Commodities & Materials A UCITS VP EUR 567,750000 81 483,00 584,782500 567,750000 2,39 3,46 12,99 15,45 54,60KBC Equity Fund Consumer Durables A UCITS VP EUR 595,170000 771 396,00 613,025100 595,170000 2,11 0,70 11,74 8,37 29,35KBC Equity Fund Emerging Europe A UCITS VP EUR 1 430,720000 1 273 970,00 1 473,641600 1 430,720000 0,79 2,78 16,75 19,41 48,95KBC Equity Fund Europe A UCITS VP EUR 1 611,070000 698 348,00 1 659,402100 1 611,070000 0,47 0,57 8,53 6,43 19,89KBC Equity Fund Eurozone A UCITS VP EUR 497,040000 1 155 134,00 511,951200 497,040000 -0,42 -1,42 6,11 5,96 22,61KBC Equity Fund Finance A UCITS VP EUR 652,400000 222 429,00 671,972000 652,400000 1,14 1,44 16,49 24,98 54,84KBC Equity Fund Flanders A UCITS VP EUR 3 081,280000 717 671,00 3 173,718400 3 081,280000 -0,32 -0,16 6,66 13,36 32,35KBC Equity Fund Food & Personal Products A UCITS VP EUR 1 898,140000 1 067 492,00 1 955,084200 1 898,140000 2,03 2,61 5,49 -0,05 13,45KBC Equity Fund Global Leaders A UCITS VP EUR 410,130000 422 686,00 422,433900 410,130000 2,06 1,26 9,47 9,75 34,50KBC Equity Fund High Dividend A UCITS VP EUR 1 497,790000 1 884 912,00 1 542,723700 1 497,790000 1,65 0,70 11,07 13,41 35,54KBC Equity Fund High Dividend North America A UCITS VP USD 981,030000 775 207,00 1 010,460900 981,030000 0,56 1,04 7,58 7,93 28,85KBC Equity Fund Japan A UCITS VP JPY 56 293,000000 692 119,00 57 981,790000 56 293,000000 1,85 -0,56 19,40 18,71 22,54KBC Equity Fund Latin America A UCITS VP EUR 1 212,430000 845 588,00 1 248,802900 1 212,430000 2,91 7,20 7,66 9,17 67,42KBC Equity Fund Luxury & Tourism A UCITS VP EUR 160,370000 262 813,00 165,181100 160,370000 0,96 0,81 10,02 10,07 28,31KBC Equity Fund Medical Technologies A UCITS VP USD 3 079,910000 860 085,00 3 172,307300 3 079,910000 -0,11 1,54 5,58 -1,30 19,15KBC Equity Fund New Asia A UCITS VP EUR 744,850000 2 083 773,00 767,195500 744,850000 2,85 4,36 9,61 8,22 33,16KBC Equity Fund New Markets A UCITS VP EUR 1 770,460000 1 083 039,00 1 823,573800 1 770,460000 2,86 4,89 9,91 7,80 40,34KBC Equity Fund New Shares A UCITS VP EUR 1 121,230000 243 147,00 1 154,866900 1 121,230000 0,96 3,76 12,90 13,11 48,63KBC Equity Fund Oil A UCITS VP EUR 705,240000 1 623 688,00 726,397200 705,240000 0,74 -2,12 9,16 12,94 46,92KBC Equity Fund Pacific A UCITS VP EUR 565,840000 100 277,00 582,815200 565,840000 3,04 1,74 13,67 11,17 32,81KBC Equity Fund Pharma A UCITS VP EUR 1 409,350000 2 357 679,00 1 451,630500 1 409,350000 2,22 1,78 5,51 0,43 16,95KBC Equity Fund Pharma Growth A UCITS VP EUR 1 399,210000 2 987 248,00 1 441,186300 1 399,210000 2,37 1,85 7,39 3,04 22,67KBC Equity Fund Strategic Cyclicals A UCITS VP EUR 920,540000 2 041 869,00 948,156200 920,540000 1,29 0,05 10,76 11,11 39,06KBC Equity Fund Strategic Finance A UCITS VP EUR 460,650000 1 598 947,00 474,469500 460,650000 -0,05 -0,05 12,97 19,57 42,27KBC Equity Fund Strategic Satellites A UCITS VP EUR 786,360000 15 727,00 809,950800 786,360000 1,35 0,61 4,43 0,31 22,48KBC Equity Fund Strategic Telecom & Technology A UCITS VP EUR 184,220000 1 226 378,00 189,746600 184,220000 1,90 3,65 10,32 8,98 32,73KBC Equity Fund Technology A UCITS VP USD 244,000000 1 122 062,00 251,320000 244,000000 0,55 3,60 8,59 9,25 35,96KBC Equity Fund Telecom A UCITS VP EUR 417,360000 253 495,00 429,880800 417,360000 1,32 -0,04 10,19 2,57 19,52KBC Equity Fund Trends A UCITS VP EUR 124,300000 686 232,00 128,029000 124,300000 2,99 2,13 9,33 7,72 30,39KBC Equity Fund US Small Caps A UCITS VP USD 1 763,660000 977 351,00 1 816,569800 1 763,660000 0,94 1,70 14,65 14,30 45,55KBC Equity Fund Utilities A UCITS VP EUR 771,240000 175 387,00 794,377200 771,240000 2,07 0,34 5,62 -0,26 14,68KBC Equity Fund World A UCITS VP EUR 438,150000 3 374 077,00 451,294500 438,150000 1,95 0,89 9,61 9,58 30,31KBC Flexible Comfort Z UCITS VP EUR 995,160000 2 333 979,00 1 010,087400 995,160000 0,37 0,08 1,16 0,85 KBC Flexible Plan Z UCITS VP EUR 56,370000 8 015 739,00 57,215550 56,370000 0,97 0,14 3,20 2,73 KBC Multi Interest CAD Medium D UCITS VP CAD 9 522,640000 27 598,00 9 532,162640 9 522,640000 0,03 0,09 -0,22 -0,36 -0,45KBC Multi Interest Cash CAD P UCITS VP CAD 7 114,910000 116 565,00 7 122,024910 7 114,910000 0,01 0,01 -0,08 -0,10 -0,26KBC Multi Interest Cash CZK P UCITS VP CZK 127,900000 613 698,00 128,027900 127,900000 0,00 -0,16 -0,33 -0,30 0,31KBC Multi Interest Cash EURO P UCITS VP EUR 38,270000 1 954 309,00 38,308270 38,270000 0,00 -0,03 0,00 -0,08 -0,26KBC Multi Interest Cash USD P UCITS VP USD 5 427,220000 1 421 045,00 5 432,647220 5 427,220000 0,01 0,06 0,17 0,35 0,60KBC Multi Interest EURO Medium D UCITS VP EUR 47,450000 188 939,00 47,497450 47,450000 0,02 -0,13 -0,17 -0,46 -0,34KBC Renta Aud-Renta D UCITS VP AUD 1 902,510000 669 522,00 1 921,535100 1 902,510000 0,49 0,15 -0,84 -4,07 -0,62KBC Renta Canarenta D UCITS VP CAD 2 483,470000 170 838,00 2 508,304700 2 483,470000 0,29 -0,08 -1,82 -4,58 -3,36KBC Renta Czechrenta D UCITS VP CZK 41 030,740000 1 073 563,00 41 441,047400 41 030,740000 -0,48 -1,39 -0,72 -0,89 -0,71KBC Renta Dollarenta D UCITS VP USD 1 103,610000 974 632,00 1 114,646100 1 103,610000 0,35 0,25 -0,49 -4,20 -2,78KBC Renta Emurenta D UCITS VP EUR 641,870000 96 452,00 648,288700 641,870000 0,07 -1,04 -1,31 -4,42 -0,96KBC Renta Eurorenta D UCITS VP EUR 2 874,580000 4 711 497,00 2 903,325800 2 874,580000 0,03 -1,03 -1,26 -4,44 -0,85KBC Renta Forintrenta D UCITS VP HUF 276 522,980000 131 568,00 279 288,209800 276 522,980000 -0,25 -0,38 0,62 0,17 3,11KBC Renta Long EUR D UCITS VP EUR 1 232,730000 1 292 368,00 1 245,057300 1 232,730000 0,06 -1,81 -2,27 -6,67 -1,22KBC Renta Medium EUR D UCITS VP EUR 1 129,010000 616 006,00 1 140,300100 1 129,010000 0,05 -1,10 -0,95 -3,58 -0,39KBC Renta Short EUR D UCITS VP EUR 722,140000 3 241 219,00 729,361400 722,140000 0,01 -0,14 -0,02 -0,47 -0,38KBC Renta Slovakrenta D UCITS VP EUR 1 035,140000 1 622 758,00 1 045,491400 1 035,140000 0,33 -0,20 -1,22 -3,32 -0,39KBC Renta Sterlingrenta D UCITS VP GBP 1 117,350000 533 655,00 1 128,523500 1 117,350000 1,03 0,85 0,90 -7,06 2,76KBC Renta Swissrenta D UCITS VP CHF 1 721,340000 933 832,00 1 738,553400 1 721,340000 0,58 -0,24 -0,77 -4,89 -2,65KBC Renta Zlotyrenta D UCITS VP PLN 3 275,200000 3 445 961,00 3 307,952000 3 275,200000 -0,07 -0,05 -0,87 -2,80 -1,07Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 10 Š UCITS VP EUR 10,000000 3 402 226,00 10,300000 9,900000 0,00 Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 3 Š UCITS VP EUR 10,100000 18 842 944,00 10,403000 9,999000 0,00 1,92 1,81 4,99 12,85Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 5 Š UCITS VP EUR 9,390000 21 411 914,00 9,671700 9,296100 0,00 -0,74 3,41 4,10 4,92Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 6 Š UCITS VP EUR 9,950000 10 566 950,00 10,248500 9,850500 0,00 -1,39 2,47 4,74 4,74Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 7 Š UCITS VP EUR 10,730000 4 159 710,00 11,051900 10,622700 0,00 0,47 3,97 5,71 Optimum Fund CSOB Airbag Jumper EUR 9 Š UCITS VP EUR 10,090000 6 674 374,00 10,392700 9,989100 0,00 1,10 0,90 Optimum Fund CSOB Globalniho Rustu EUR 1 Š UCITS VP EUR 11,670000 2 051 878,00 12,020100 11,553300 0,00 0,00 1,13 -1,10 1,92Optimum Fund CSOB Globalnich Prilezitosti USD 1 Š UCITS VP USD 10,220000 1 036 961,00 10,526600 10,117800 0,00 -1,26 -1,92 -2,94 -0,20Optimum Fund CSOB Globalnich Prilezitosti USD 2 Š UCITS VP USD 10,100000 1 718 881,00 10,403000 9,999000 0,00 -0,20 -1,37 -2,13 0,80Optimum Fund CSOB Globalnich Prilezitosti USD 3 Š UCITS VP USD 9,800000 1 347 973,00 10,094000 9,702000 0,00 0,00 -1,90 -3,35 Optimum Fund CSOB Svet a Pivni Premie 1 Š UCITS VP EUR 10,730000 556 162,00 11,051900 10,622700 0,00 -0,09 0,28 -1,11 2,09Optimum Fund CSOB Svetovych Prilezitosti USD 1 Š UCITS VP USD 10,870000 356 525,00 11,196100 10,761300 0,00 0,28 0,74 -0,55 6,26

Pioneer Asset Management, a.s. - organizačná zložka

myNEXT - Bond E EUR Cap D UCITS VP EUR 49,540000 434 632,30 52,017000 49,540000 0,12 0,06 0,69 myNEXT - Equity E EUR A UCITS VP EUR 54,120000 602 812,75 56,826000 54,120000 1,65 1,20 7,38 myNEXT - Multi-Asset E EUR Z UCITS VP EUR 51,590000 1 898 840,99 54,169500 51,590000 0,86 0,74 3,89 Pioneer Fund Solutions - Balanced Trieda A Z UCITS VP EUR 73,300000 1 743 773,28 76,965000 73,300000 1,27 0,84 4,46 3,30 16,05Pioneer Fund Solutions - Conservative Trieda A D UCITS VP EUR 8,000000 2 284 100,21 8,400000 8,000000 0,76 0,25 1,78 -0,62 7,38Pioneer Fund Solutions - Diversified Growth Trieda A A UCITS VP EUR 62,370000 741 919,78 65,488500 62,370000 2,03 1,48 7,00 7,02 22,01Pioneer Funds - Absolute Return Bond D UCITS VP EUR 49,770000 35 061,18 52,258500 49,770000 -0,62 -0,70 -2,20 -1,99 -3,00Pioneer Funds - Absolute Return Currencies KI UCITS VP EUR 5,540000 24 052,40 5,817000 5,540000 -0,54 -0,54 0,36 2,21 1,47Pioneer Funds - Absolute Return Multi-Strategy Z UCITS VP EUR 61,290000 5 350 444,90 64,354500 61,290000 0,28 0,43 1,95 0,56 6,33Pioneer Funds - Asia (Ex.Japan) Equity USD A UCITS VP USD 9,250000 754 238,40 9,712500 9,250000 1,43 3,93 5,84 1,76 24,66Pioneer Funds - Commodity Alpha AI UCITS VP EUR 31,690000 4 766 823,66 33,274500 31,690000 1,44 -0,41 4,55 6,41 16,98

Pioneer Funds - Emerging Europe a Mediterranean Equity A UCITS VP EUR 17,410000 7 956 725,94 18,280500 17,410000 0,64 1,52 16,30 17,08 43,88Pioneer Funds - Emerging Markets Bond D UCITS VP USD 17,680000 5 791 094,61 18,564000 17,680000 0,63 1,49 3,76 2,08 13,77Pioneer Funds - Emerging Markets Bond - EUR Hedged D UCITS VP EUR 53,170000 3 317 086,38 55,828500 53,170000 0,61 1,28 3,18 1,12 12,15Pioneer Funds - Emerging Markets Bond Local Currencies D UCITS VP EUR 69,260000 3 983 556,94 72,723000 69,260000 1,61 3,10 7,25 3,34 20,56Pioneer Funds - Emerg. Markets Bond Short - Term hedged D UCITS VP EUR 52,220000 3 592 006,22 54,831000 52,220000 0,13 0,64 1,38 0,64Pioneer Funds - Emerging Markets Equity A UCITS VP USD 8,450000 36 953 190,29 8,872500 8,450000 1,93 3,55 11,33 9,88 35,20Pioneer Funds - Euro Aggregate Bond D UCITS VP EUR 77,490000 19 167 699,27 81,364500 77,490000 -0,05 -0,96 -1,51 -4,51 -0,26Pioneer Funds - Euro Bond D UCITS VP EUR 10,020000 21 182 488,24 10,521000 10,020000 -0,10 -1,57 -2,05 -6,00 -1,67Pioneer Funds - Euro Corporate Bond D UCITS VP EUR 9,330000 3 214 593,65 9,796500 9,330000 0,00 -0,11 -0,43 -2,10 4,01Pioneer Funds - Euro Corporate Short Term KI UCITS VP EUR 59,750000 9 028 738,97 60,048750 59,750000 -0,20 -0,10 -0,63 -0,47 0,52Pioneer Funds - Euro High Yield D UCITS VP EUR 100,120000 4 577 145,99 105,126000 100,120000 0,05 0,16 2,35 2,80 13,89Pioneer Funds - Euro Liquidity P UCITS VP EUR 50,820000 543 421,26 50,820000 50,820000 -0,02 -0,06 -0,12 -0,29 -0,61Pioneer Funds - Euro Short Term KI UCITS VP EUR 6,200000 5 429 453,45 6,231000 6,200000 -0,16 -0,16 -0,48 -0,64 -1,12Pioneer Funds - Euro Strategic Bond A EUR (DA) D UCITS VP EUR 52,730000 1 614 688,36 55,366500 52,730000 0,09 0,36 Pioneer Funds - Euro Strategic Bond A EUR (ND) D UCITS VP EUR 98,390000 25 229 365,30 103,309500 98,390000 0,11 0,37 1,62 2,39 10,33Pioneer Funds - Euroland Equity A UCITS VP EUR 7,060000 1 245 026,95 7,413000 7,060000 -0,14 -1,81 6,97 5,22 22,15Pioneer Funds - European Equity Optimal Volatility EUR A UCITS VP EUR 46,110000 27 056 369,43 47,493300 46,110000 -0,07 Pioneer Funds - European Equity Target Income A UCITS VP EUR 59,730000 6 205 999,87 61,969875 59,730000 0,71 -0,81 6,64 4,42 15,38Pioneer Funds - European Equity Target Income EUR A UCITS VP EUR 57,880000 29 472 161,45 60,774000 57,880000 0,70 -4,46 2,70 0,57 6,91Pioneer Funds - European Equity Value A UCITS VP EUR 112,850000 894 780,54 118,492500 112,850000 0,32 -0,29 7,51 11,11 28,68Pioneer Funds - European Potential A UCITS VP EUR 157,570000 8 015 128,40 165,448500 157,570000 0,88 2,10 10,65 5,41 12,05Pioneer Funds - European Research A UCITS VP EUR 5,940000 5 424 109,40 6,237000 5,940000 0,51 -1,16 7,80 4,58 19,52Pioneer Funds - Global Aggregate Bond D UCITS VP EUR 83,090000 276 788,51 87,244500 83,090000 0,74 -0,10 -1,53 -3,10 2,71Pioneer Funds - Global Ecology EUR A UCITS VP EUR 251,970000 7 213 951,85 264,568500 251,970000 0,95 2,28 9,96 5,67 23,90Pioneer Funds - Global Equity Target Income A UCITS VP EUR 57,190000 11 283 271,33 60,049500 57,190000 1,98 -0,82 5,48 4,34 11,76(výnos distribuovaný štvrťročne)Pioneer Funds - Global Equity Target Income EUR A UCITS VP EUR 81,110000 2 673 935,93 85,165500 81,110000 1,96 1,03 7,43 8,33 20,34Pioneer Funds - Global High Yield D UCITS VP USD 117,900000 6 240 802,03 123,795000 117,900000 -0,11 0,78 3,64 3,51 20,40Pioneer Funds - Global Multi-Asset Z UCITS VP EUR 95,630000 872 922,80 100,411500 95,630000 0,99 0,48 5,39 3,69 17,18Pioneer Funds - Global Multi-Asset Target Income Z UCITS VP EUR 49,040000 4 043 982,92 51,492000 49,040000 0,57 0,18 2,87 1,05 Pioneer Funds - Global Multi-Asset Target Income Z UCITS VP EUR 45,440000 24 510 023,60 47,712000 45,440000 0,53 -1,07 1,70 -1,39 3,37(výnos distribuovaný štvrťročne)Pioneer Funds - Global Select EUR A UCITS VP EUR 94,770000 60 671 519,53 99,508500 94,770000 1,74 1,54 10,04 9,41 27,60Pioneer Funds - China Equity A UCITS VP USD 13,620000 1 439 031,67 14,301000 13,620000 3,10 4,29 5,99 3,26 33,01Pioneer Funds - Indian Equity A UCITS VP USD 88,790000 527 501,78 93,229500 88,790000 1,23 5,74 4,95 -1,00 18,32Pioneer Funds - Italian Equity A UCITS VP EUR 6,610000 13 955,23 6,940500 6,610000 -1,34 -3,22 8,36 3,93 9,26Pioneer Funds - Japanese Equity A UCITS VP USD 3,130000 2 525 094,43 3,286500 3,130000 0,32 0,32 5,39 5,03 23,72Pioneer Funds - Latin American Equity A UCITS VP USD 44,350000 849 625,46 46,567500 44,350000 2,09 8,25 21,04 10,96 55,56Pioneer Funds - Multi Asset Real Return Z UCITS VP USD 82,980000 211 027,82 85,469400 82,980000 0,61 0,55 3,34 -1,43 14,38Pioneer Funds - Multi Asset Real Return-Hedged Z UCITS VP EUR 60,250000 265 019,27 62,057500 60,250000 0,58 0,37 2,71 -2,56 12,41Pioneer Funds - North American Basic Value USD A UCITS VP USD 93,630000 338 688,67 98,311500 93,630000 0,44 1,75 8,68 8,27 25,16Pioneer Funds - Real Assets Target Income USD Z UCITS VP USD 52,000000 282 078,69 54,600000 52,000000 1,01 1,46 6,60 0,60 14,49Pioneer Funds - Russian Equity EUR A UCITS VP EUR 54,450000 1 790 400,09 57,172500 54,450000 0,55 2,06 26,63 33,52 88,28Pioneer Funds - Strategic Income D UCITS VP USD 11,140000 7 121 896,37 11,697000 11,140000 0,27 0,27 1,09 0,00 9,32Pioneer Funds - Strategic Income-Currency Hedged D UCITS VP EUR 84,930000 4 009 078,78 89,176500 84,930000 0,28 0,21 0,66 -0,74 7,98Pioneer Funds - Top European Players A UCITS VP EUR 7,960000 7 150 131,28 8,358000 7,960000 0,38 0,00 6,42 5,43 16,20Pioneer Funds - U.S. Dollar Agregate Bond D UCITS VP USD 96,290000 371 856,57 101,104500 96,290000 0,35 0,09 0,29 -0,73 5,13Pioneer Funds - U.S. Dollar Short-Term KI UCITS VP USD 6,580000 270 119,36 6,612900 6,580000 0,00 0,15 0,46 0,61 1,54Pioneer Funds - U.S. Fundamental Growth USD A UCITS VP USD 218,680000 10 351 833,05 229,614000 218,680000 1,57 2,09 5,78 2,21 14,85Pioneer Funds - U.S. High Yield D UCITS VP USD 12,970000 1 190 790,26 13,618500 12,970000 0,08 0,70 3,93 4,26 21,67Pioneer Funds - U.S. High Yield Corp. Bond-Hedged D UCITS VP EUR 93,000000 288 900,23 97,650000 93,000000 0,11 0,64 3,48 3,40 20,00Pioneer Funds - U.S. Mid Cap Value USD A UCITS VP USD 13,140000 1 460 275,10 13,797000 13,140000 1,00 2,90 12,40 12,02 35,46Pioneer Funds - U.S. Mid Cap Value-Hedged A UCITS VP EUR 83,630000 24 407,83 87,811500 83,630000 0,99 2,76 11,94 11,14 33,72Pioneer Funds - U.S. Pioneer Fund A UCITS VP USD 9,400000 26 583 578,12 9,870000 9,400000 0,75 1,73 7,80 5,74 20,98Pioneer Funds - U.S. Research USD A UCITS VP USD 10,420000 2 341 846,09 10,941000 10,420000 1,17 2,36 7,87 8,43 23,31Pioneer Funds - U.S. Research Value USD A UCITS VP USD 157,870000 228 864,69 165,763500 157,870000 0,97 2,82 8,69 11,69 29,14Pioneer S.F. - Emerging Markets Bond 2019 D UCITS VP EUR 51,140000 1 928 159,29 52,162800 50,372900 0,00 1,63 2,51 3,25 16,23Pioneer S.F. - EUR Commodities AI UCITS VP EUR 25,970000 2 890 883,56 27,268500 25,970000 0,12 0,00 5,27 4,80 17,94Pioneer S.F. - Euro Curve 1-3 Year D UCITS VP EUR 62,790000 347 066,07 65,929500 62,790000 -0,03 -0,21 -0,22 -0,62 -0,77Pioneer S.F. - Euro Curve 7-10year D UCITS VP EUR 82,730000 74 795,78 86,866500 82,730000 0,15 -1,54 -1,23 -5,23 -0,53

PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a.s.

J&T BOND EUR zmiešaný o.p.f. AI AIF VP EUR 1,190526 149 255 200,70 1,226242 1,178621 0,23 0,23 0,45 1,73 5,12J&T SELECT zmiešaný o.p.f. Z AIF VP EUR 0,919722 5 957 089,56 0,947314 0,919722 0,00 0,09 1,47 0,81 5,62PP - Dynamické portfólio o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,036089 11 797 129,16 0,036811 0,036089 1,87 1,95 10,41 8,01 20,18PP - EUROFOND o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,056353 20 137 288,81 0,057480 0,056353 1,21 3,22 13,53 13,14 19,37PP - Kapitálový Fond o.p.f. AI AIF VP EUR 1,112300 26 163 965,09 1,167915 1,056685 0,38 0,75 3,23 3,48 7,92PP - Konzervatívne portfólio o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,042997 23 431 676,63 0,043427 0,042997 1,01 0,83 4,89 3,58 11,91PP - Krátkodobý dlhopisový o.p.f. KORUNA KI UCITS VP EUR 0,044024 39 379 727,35 0,044134 0,044024 0,28 0,25 1,37 2,38 6,49PP - NÁŠ PRVÝ REALITNÝ š.p.f. R AIF VP EUR 0,054700 641 467 110,00 0,056068 0,054700 0,00 0,06 0,98 1,81 3,39PP - USA TOP Fond o. p. f. Z UCITS VP EUR 1,140136 4 845 578,63 1,162939 1,140136 1,34 0,65 5,79 7,14 PP - Vyvážené portfólio o.p.f. Z UCITS VP EUR 0,036207 7 605 370,59 0,036931 0,036207 1,35 1,30 6,63 4,68 13,58

Raiffeisen Kapitalanlage-Gesellschaft m. b. H.

Raiffeisen-Active-Commodities Z UCITS VP EUR 57,290000 1 511 087,51 60,154500 57,290000 0,09 1,89 3,69 5,76 23,71Raiffeisen-Dollar-ShortTerm-Rent D UCITS VP USD 154,220000 218 859,49 155,762200 154,220000 0,02 0,09 0,06 0,00 0,44Raiffeisen-EmergingMarkets-Aktien A UCITS VP EUR 256,440000 737 909,43 269,262000 256,440000 1,86 3,00 7,91 6,93 36,59Raiffeisen-EmergingMarkets-LocalBonds D UCITS VP EUR 126,150000 1 534 965,45 131,196000 126,150000 1,76 2,42 6,50 2,23 18,56Raiffeisen-EmergingMarkets-Rent D UCITS VP EUR 210,620000 1 359 574,85 219,044800 210,620000 0,65 0,75 0,61 -3,36 6,85Raiffeisen-Energie-Aktien A UCITS VP EUR 130,060000 2 136 951,22 136,563000 130,060000 0,60 -2,94 6,54 12,02 43,22Raiffeisen-Eurasien-Aktien A UCITS VP EUR 227,840000 270 072,19 239,232000 227,840000 2,45 3,26 8,23 9,01 34,86Raiffeisen-Euro-Corporates D UCITS VP EUR 200,850000 152 650,42 206,875500 200,850000 0,44 0,07 -0,09 -1,69 5,26Raiffeisen-Europa-HighYield D UCITS VP EUR 270,890000 603 933,00 279,016700 270,890000 0,26 0,27 1,90 2,42 12,66Raiffeisen-Europa-SmallCap A UCITS VP EUR 272,760000 31 446,23 286,398000 272,760000 0,03 0,43 7,02 2,65 25,78Raiffeisenfonds-Ertrag VTA Z UCITS VP EUR 151,770000 1 522 723,74 157,081950 151,770000 0,65 -0,62 3,69 2,87 Raiffeisenfonds-Sicherheit VTA Z UCITS VP EUR 148,740000 5 267 964,15 153,202200 148,740000 0,34 -0,70 1,23 -0,58 Raiffeisenfonds-Wachstum VTA Z UCITS VP EUR 143,120000 21 377,12 148,844800 143,120000 0,87 -0,31 6,59 6,89 Raiffeisen-Global-Aktien A UCITS VP EUR 286,130000 89 407,04 297,575200 286,130000 1,87 1,39 7,97 9,13 28,66Raiffeisen-Global-Fundamental-Bonds D UCITS VP EUR 116,530000 1 383 838,03 120,025900 116,530000 0,82 1,08 2,00 -0,15 7,37Raiffeisen-Inflationsschutz-Fonds D UCITS VP EUR 134,290000 1 171 072,19 138,318700 134,290000 0,15 -0,47 0,94 -0,19 2,16Raiffeisen-Infrastruktur-Aktien A UCITS VP EUR 194,030000 5 950,90 201,791200 194,030000 1,92 2,67 11,45 12,40 43,72Raiffeisen-Mehrwert 2020 D UCITS VP EUR 107,030000 961 109,60 110,240900 105,959700 0,19 0,32 1,16 1,53 11,68Raiffeisen-Nachhaltigkeit-Mix Z UCITS VP EUR 110,710000 4 023,64 114,031300 110,710000 1,28 0,50 3,26 1,85 14,46Raiffeisen-Österreich-Aktien A UCITS VP EUR 203,130000 57 297,08 211,255200 203,130000 1,99 6,03 11,67 18,89 42,63Raiffeisen-Osteuropa-Aktien A UCITS VP EUR 275,150000 211 776,90 288,907500 275,150000 1,26 1,17 14,38 17,47 48,28Raiffeisen-Osteuropa-Rent D UCITS VP EUR 270,660000 696 397,62 278,779800 270,660000 0,82 1,04 1,70 -1,15 7,06Raiffeisen-Pazifik-Aktien A UCITS VP EUR 161,250000 165 226,59 167,700000 161,250000 1,70 1,67 4,31 6,65 32,84Raiffeisen-Russland-Aktien A UCITS VP EUR 88,600000 358 886,97 93,030000 88,600000 0,85 -1,18 19,83 28,59 85,16Raiffeisen-TopDividende-Aktien A UCITS VP EUR 145,290000 83 432,93 151,101600 145,290000 0,87 0,08 6,98 5,16 18,93

Tatra Asset Management, správ. spol., a.s.

TAM - Alfa fond Z UCITS VP EUR 0,098764 143 295 445,56 0,098764 0,093826 0,18 0,26 0,55 -0,07 0,73TAM - Americký akciový A UCITS VP EUR 0,038611 86 563 825,29 0,038611 0,036680 2,12 1,92 9,05 11,53 33,09TAM - Balanced Fund Z UCITS VP EUR 0,100225 5 171 100,37 0,100225 0,095214 0,67 0,44 1,87 0,05 TAM - Dlhopisový fond D UCITS VP EUR 0,077444 451 134 962,14 0,077444 0,073572 0,00 0,30 0,28 -0,68 0,64TAM - Dynamic Balanced Fund Z UCITS VP EUR 0,101131 970 919,02 0,101131 0,096074 0,75 0,50 1,99 0,91 TAM - DynamicAlpha Fund Z UCITS VP EUR 0,102432 40 546 834,82 0,102432 0,097310 0,58 0,84 2,83 0,56 3,07TAM - Dynamický dlhopisový fond D UCITS VP EUR 0,099485 156 176 445,48 0,099485 0,094511 0,13 0,87 0,13 -2,20 -0,14TAM - Európsky akciový A UCITS VP EUR 0,020265 52 234 372,16 0,020265 0,019252 0,35 0,40 8,72 5,44 20,60TAM - Harmonic Fund Z UCITS VP EUR 0,035525 119 607 785,76 0,035525 0,033749 0,33 0,63 1,89 -0,04 4,84TAM - Komoditný fond AI AIF VP EUR 0,089302 47 960 599,76 0,089302 0,084837 0,36 0,49 -0,39 -2,20 -0,72TAM - MarketNeutral Fund Z UCITS VP EUR 0,034492 84 827 000,42 0,034492 0,032767 0,18 0,24 0,69 0,32 1,38TAM - NewMarkets o.p.f. A UCITS VP EUR 0,124379 55 330 294,03 0,124379 0,118160 1,64 1,25 5,32 5,04 14,47TAM - Private Growth 1 Z UCITS VP EUR 0,036691 82 164 244,44 0,036691 0,034856 0,66 0,71 3,16 0,05 8,15TAM - Private Growth 2 Z UCITS VP EUR 0,036984 10 449 855,81 0,036984 0,035135 1,22 1,38 6,01 1,79 15,43TAM - PrivateDeposit Fund KI AIF NP EUR 0,103975 8 864 251,70 0,103975 0,103975 0,00 -0,01 -0,01 -0,02 0,12TAM - PrivateExclusive Fund Z AIF NP EUR 0,098149 28 482 699,46 0,098149 0,098149 0,42 0,49 1,75 -0,43 1,08TAM - PrivatePersonal I. Z AIF NP EUR 0,107438 3 860 513,22 0,107438 0,107438 0,54 0,70 2,25 0,41 3,88TAM - Raiffeisen Eastern Europe Bonds D UCITS VP EUR 0,094014 14 655 653,84 0,094484 0,093544 0,80 0,99 1,53 -1,43 6,33TAM - Raiffeisen Emerging Markets Bonds D UCITS VP EUR 0,090674 47 115 745,57 0,091127 0,090221 0,61 0,68 0,45 -3,63 6,22TAM - Raiffeisen European High Yield Fund D UCITS VP EUR 0,102351 32 353 034,73 0,102863 0,101839 0,24 0,25 1,77 2,16 12,10TAM - Realitný Fond R AIF VP EUR 0,032390 240 651 429,64 0,032390 0,030771 0,07 0,27 0,58 1,52 3,28TAM - SmartFund Z UCITS VP EUR 0,107469 166 246 573,70 0,107469 0,102096 0,41 0,55 1,69 0,03 1,46TAM - Sporenie Z UCITS VP EUR 0,096860 21 471 645,24 0,096860 0,092017 0,40 0,60 2,04 -0,25 2,40TAM - Strategic Fund Z UCITS VP EUR 0,034949 32 097 669,29 0,034949 0,033202 0,40 0,67 2,60 0,03 6,54

VÚB Asset Management, správ. spol., a.s.

EEF Equity Emerging EMEA LTE A UCITS VP EUR 152,640000 1 935 310,35 154,929600 152,640000 0,92 0,70 16,01 6,31 38,61EEF Equity Japan LTE RH A UCITS VP EUR 103,400000 721 728,59 104,951000 103,400000 2,13 1,20 10,93 18,23 19,22EEF Equity North America LTE RH A UCITS VP EUR 148,890000 760 232,49 151,123350 148,890000 0,84 1,67 6,43 4,30 20,70Eurizon Opportunitá Flessibile 15 Z UCITS NP EUR 100,030000 317 612,06 100,030000 100,030000 -0,11 -0,04 0,59 -0,28 1,36GIS Central and Eastern European Equities A UCITS VP EUR 210,903000 1 228 406,42 217,862799 210,903000 2,54 5,57 11,66 8,39 21,07GIS Euro Corporate Bonds D UCITS VP EUR 155,798000 587 716,17 158,134970 155,798000 0,35 0,00 -0,49 -1,89 4,61GIS European Equities Opportunity A UCITS VP EUR 157,555000 1 269 581,18 162,754315 157,555000 0,95 0,22 6,86 3,30 20,02GIS Global Equity Allocation Z UCITS VP EUR 127,435000 391 293,12 131,640355 127,435000 2,00 0,70 7,72 8,93 29,30VÚB AM - Active Bond fund D UCITS VP EUR 0,117390 280 934 053,31 0,117977 0,112694 0,54 0,23 1,71 0,29 8,72VÚB AM - Active Magnifica Z UCITS VP EUR 0,040162 145 294 695,33 0,040764 0,038556 0,79 0,53 4,84 2,54 10,86VÚB AM - Dlhopisový Konvergentný fond D UCITS VP EUR 0,037230 53 672 429,34 0,037788 0,035741 0,12 1,15 0,07 -3,74 -0,05VÚB AM - Dynamické portfólio Z UCITS VP EUR 0,039949 66 277 125,22 0,040548 0,038351 0,51 0,37 3,82 2,73 11,02VÚB AM - Eurový fond D UCITS VP EUR 0,043159 131 607 962,15 0,043267 0,041433 0,01 -0,02 -0,06 -0,24 -0,15VÚB AM - Flexibilný Konzervatívny fond Z UCITS VP EUR 0,099547 151 114 741,97 0,100294 0,098751 0,01 -0,20 0,27 -1,23 3,10VÚB AM - Flexible Magnifica Fund Z UCITS VP EUR 0,101964 125 740 004,45 0,103493 0,101148 0,26 -0,20 1,67 0,87 4,57VÚB AM - Fond Bankových vkladov KI AIF VP EUR 0,101901 226 114 524,41 0,101901 0,101901 0,00 -0,01 -0,05 -0,11 -0,16VÚB AM - Konzervatívne portfólio Z UCITS VP EUR 0,038049 165 279 443,40 0,038239 0,036527 0,05 0,02 0,28 -0,05 0,77VÚB AM - Magnifica Edícia I Z UCITS VP EUR 0,100446 33 791 531,66 0,100446 0,099442 0,14 -0,20 1,11 -0,45 VÚB AM - Magnifica Edícia II Z UCITS VP EUR 0,100387 56 433 032,79 0,100387 0,099383 0,17 0,28 0,37 VÚB AM - Privátny Eurový fond KI UCITS VP EUR 0,036786 105 690 200,48 0,036786 0,036786 0,02 0,02 0,05 -0,04 0,11VÚB AM - Vyvážený Rastový fond Z UCITS VP EUR 0,047242 38 714 397,96 0,048801 0,045352 1,41 2,29 9,88 7,85 29,53

Týždenné údaje o otvorených podielových fondoch Stav k 10. februáru 2017

Názov fondu Kategóriafondu

Denominačná mena

Aktuálna cena

podielu

Čistá hodnota aktív fondu v SR v EUR

Maximálna predajná

cena podielu

Minimálna nákupná

cena podielu

Výkonnosť fondu v denominačnej mene podielu v %

týždeň mesiac 3 mesiace 6 mesiacov rokNázov fondu Kategória

fonduDenominačná

mena

Aktuálna cena

podielu

Čistá hodnota aktív fondu v SR v EUR

Maximálna predajná

cena podielu

Minimálna nákupná

cena podielu

Výkonnosť fondu v denominačnej mene podielu v %

týždeň mesiac 3 mesiace 6 mesiacov rok

Kategórie fondov: P = fondy peňažného trhu, D = dlhopisové fondy, A = akciové fondy, Z = zmiešané fondy, F = fondy fondov, I = iné fondy, ŠN = špeciálne fondy nehnuteností, KI = fondy krátkodobých investícií, KP = fondy krátkodobého peňažného trhu, ŠCP = špeciálne fondy cenných papierov, ŠPI = špeciálne fondy profesionálnych investorov, ŠAI = špeciálne fondy alternatívnych investícií. Typ podľa legislatívneho rámca: UCITS = Štandardný podielový fond (UCITS), AIF = Alternatívny investičný fond (AIFMD). Typ podľa spôsobu distribúcie: VP = Fondy predávané formou verejnej ponuky, NP = Fondy predávané formou neverejnej ponuky. Upozornenie: S investíciou do fondu je spojené aj riziko a doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Poznámka: Špeciálne fondy profesionál-nych investorov nie sú určené pre bežných investorov a riadia sa odlišnými pravidlami ako štandardné otvorené podielové fondy, NP = fondy v neverejnej ponuke.

PORADCADAŇOVÉ ODPISY

PRÍLOHA HN poradca.hnonline.sk

Ktorý majetok si dať do nákladov? Kedy sa to neoplatí? Čo ak majetok používa podnikateľ aj súkromne? V čom sa líšia daňové a účtovné odpisy?

Rady, tipy, návody

43 dní do podania priznania

Väčšie investície sa odpisujú rokyÚČTOVNÍCTVO l Ak sa majetok používa aj na osobné účely, od základu dane si možno odpočítať len 80 percent z jeho ceny.

Bratislava – Kým kancelársky papier si môže podnikateľ dať do nákladov okamžite, väčšie in-vestície si môže od daňového zá-kladu odpísať v priebehu niekoľ-kých rokov. Pre firmy je výhodné odpisovať takmer vždy, aj preto to využívajú pomerne často. „Najmä vtedy, ak očakávajú vy-soký zisk a ich uplatnením môžu dosiahnuť daňovú úsporu,“ ho-vorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková. Rozlišovať však tre-ba daňové a účtovné odpisy.

Pozemky a odpisy Zákon o dani z príjmu presne sta-novuje, aký majetok je možné od-písať. Pri hmotnom majetku musí byť jeho obstarávacia cena vyššia ako 1 700 eur, prípadne môže byť aj nižšia, ak je jeho doba použi-teľnosti dlhšia ako jeden rok. Pri hmotnom majetku je možné od-písať aj jeho technické zhodnote-nie – napríklad rekonštrukciu či modernizáciu. No iba vtedy, ak to nezvyšuje vstupnú cenu majetku. Dnes existuje šesť odpisových skupín, pričom pre každú platí rôzna dĺžka odpisov v rozsahu 4 – 40 rokov. Kancelárske priesto-ry či administratívne budovy je v súčasnosti možné odpisovať 40 rokov, kým napríklad výrobné haly fabrík 20 rokov. Do jednotli-vých rokov sa rozpočíta hodnota majetku. Sú však aj výnimky, ktoré si nemožno odpísať vôbec. Napríklad pozemky, banské die-la, ochranné hrádze, poľovnícke stavby, poľnohospodárske oplote-nia či porasty s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky. Rovnako sa odpisy netýkajú ani lesov, jaskýň,

povrchových a podzemných vôd, umeleckých diel či národných kultúrnych pamiatok.

Čo so softvérom Pri nehmotnom majetku musí byť jeho obstarávacia cena vyššia ako 2 400 eur. Sú to napríklad vý-davky na vývoj a výskum, rôzne softvéry napríklad na účtovanie miezd či vedenie administratívy, alebo oceniteľné práva firmy. Či-že firemné know-how alebo rôz-ne licencie. No aj tu sú výnimky: nie je možné odpísať si nehmotný majetok, ktorý podnikateľ vložil do inej obchodnej spoločnosti, alebo napríklad ak ho nadobudol bezodplatne, ako svoju obchodnú značku. Rovnako ak nemá na majetok vlastnícke práva. Uplat-nenie daňových odpisov je však možné iba v prípade, ak majetok, ktorý vlastní podnikateľ, využíva na účely dosahovania zdaniteľ-ných príjmov, upozorňuje daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.

Kedy odpisovať zrýchlene Odpisovať sa dá dvoma spôsob-mi: rovnomerne, keď je odpiso-vaná sumy s výnimkou prvého roku rovnaká, alebo zrýchlene. Vtedy odpisovaná sumy postupne počas rokov klesá. Na základe novely zákona z roku 2015 je dnes možné využívať zrýchlené odpisy iba pre druhú a tretiu odpisovú skupinu. Do druhej odpisovej skupiny patria naprí-klad montované stavby z dreva a plastov, ak nie sú pripojené na inžinierske siete, radiátory a kotly ústredného kúrenia, prí-stroje pre domácnosť či nábytok. V tretej skupine nájdeme naprí-klad tepelné čerpadlá, veterné či chladiace zariadenia, vyme-núva Bednáriková. Pri všetkých

ostatných skupinách je nutné odpisovať rovnomerne. Niekedy sa však môže viac oplatiť neod-pisovať. Najmä vtedy, keď firma skončila za uplynulý rok v strate, ktorú si chce v nasledujúcom roku umoriť, zhodujú sa daňoví poradcovia. „Ak má podnikateľ rozbehnutý biznis, potrebuje nové stroje, ide o to, či si ich kú-pi z vlastných zdrojov alebo na lízing. Ak má riziko exekúcie, je výhodné mať lízing, celý maje-tok patrí lízingovej spoločnosti,“ vysvetľuje Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamest-návateľských zväzov a združení.

Prenájom a predaj majetku Ak podnikateľ využíva majetok nielen na podnikateľské, ale aj na

osobné účely, a predsa si ho chce dať do nákladov, môže si uplatniť maximálne 80-percentnú výšku odpisov zahrnutých do základu dane. Podnikateľ si môže odpí-sať aj majetok, ktorý poskytuje ďalej na prenájom. Výška odpisu

bude potom závisieť od obdobia a rozsahu prenájmu, najmä ak je prenajatý iba sčasti, alebo len časť zo zdaňovacieho obdobia. Pri výpočte sa výška odpisu po-rovnáva s príjmami z prenájmu. Ak dôjde počas obdobia odpiso-

vania majetku k jeho predaju, daňovník si môže uplatniť do výdavkov iba taký odpis, ktorý pripadá na počet celých me-siacov zdaňovacieho obdobia, počas ktorých bol majiteľom tohto majetku. Zostatková cena pri predaji majetku sa uvádza ako daňový výdavok, pričom sa zaokrúhľuje pri odpise na celé eurá nahor.

Kedy možno prerušiť odpisy Zákon umožňuje podnikateľom odpisovanie majetku aj prerušiť, a to už od prvého roku odpiso-vania. Najviac sa to oplatí tým, ktorí vykázali nižší zisk, alebo dokonca stratu.

„Uplatnením daňových odpisov by v danom období zvýšili daňo-vú stratu, na ktorú by v nasledu-júcich štyroch zdaňovacích obdo-biach stratili nárok v prípade, ak by nedosiahli dostatočne vysoký základ dane,“ vysvetľuje Bednári-ková. Odpisovanie je možné odlo-žiť na jeden, ale aj na viac rokov. Jeho nárok na odpisovanie neza-niká. Práve naopak, pokračuje, ako keby k žiadnemu prerušeniu nikdy nedošlo. Jediným rozdie-lom je to, že sa dĺžka odpisova-nia predĺži o obdobie, počas kto-rého boli odpisy prerušené.

Existujú však výnimky: od-pisovanie nie je možné prerušiť v prípade, ak si napríklad pod-nikateľ uplatňuje paušálne vý-davky. „V takom prípade daňov-ník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu ur-čenú na odpisovanie hmotné-ho majetku predĺžiť,“ vysvetľu-je daňová poradkyňa Alica Or-da Oravcová. Rovnako ani v tom prípade, ak u neho prebieha za dané zdaňovacie obdobie daňo-vá kontrola.

Lucia Vanková ©hn

lucia.vankova@mafraslovakia.sk

Kým napríklad toner si môže firma dať do nákladov ihneď, dlhodobý majetok si môže odpisovať roky. SNÍMKA: INGIMAGE

ROZHOVOR

Ak je firma v strate, odpisovať sa jej neoplatí Čo si podnikatelia môžu odpí-sať z daní?

Podnikatelia si môžu uplat-niť daňový odpis z obstaraného hmotného a nehmotného majet-ku, čím si znižujú daňovú povin-nosť. V prípade hmotného ma-jetku je kľúčové majetok zaradiť do správnej odpisovej skupiny. Hmotný majetok sa dá odpisovať 4, 6, 8, 12, ale aj 20 a 40 rokov. Pozor treba dať, ak má napríklad podnikateľ v majetku auto s ob-starávacou hodnotou vyššou ako 48-tisíc eur a základ dane nemá vyšší ako 12-tisíc eur. V takom prípade si nemôže uplatniť ce-lý daňový odpis vo výške jednej štvrtiny. Nehmotný majetok sa zase odpisuje počas doby život-nosti stanovenej v účtovníctve.

Podnikatelia považujú za naj-zložitejší výpočet odpisu nehnu-teľností, tu sa rozlišujú odpisy budov podľa ich účelu využíva-nia. Je možné uviesť príklad?

V prípade budov, ktoré sa vy-užívajú na viac účelov, sa budo-va zaraďuje do odpisovej skupi-ny podľa úžitkovej plochy, kto-rej účel prevláda. Napríklad, ak firma vlastní budovu s podlaho-vou plochou 10-tisíc štvorcových

metrov, z ktorých šesťtisíc štvor-cových metrov slúži na výrobu a štyritisíc na administratívne účely, v takom prípade sa budo-va zaradí do piatej odpisovej sku-piny. Ročný daňový odpis pred-stavuje dvadsatinu z obstarávacej hodnoty budovy.

Môže si podnikateľ uplatniť od-pisy aj na majetok, ktorý ďalej prenajíma?

Podnikateľ si môže uplatniť da-ňový odpis z majetku, ktorý ďa-lej prenajíma. Avšak len do výš-

ky príjmu z prenájmu. Uvede-né ustanovenie spôsobuje veľmi často problém pri developerských projektoch určených na prená-jom, kde na začiatku trvá isté ob-dobie, kým sa tieto objekty obsa-dia. Do obdobia, kým neprevýšia príjmy z prenájmu výšku ročného daňového odpisu, je tento rozdiel daňovo neuznateľný.

Kedy sa oplatí využívať zrýchle-ný spôsob odpisovania?

Len v druhej a tretej odpisovej skupine, kam sa najčastejšie za-raďujú rôzne výrobné stroje a za-riadenia. Zrýchlený odpis sa opla-tí, ak podnikateľ urobil vysokú investíciu v danom zdaňovacom období a chce si čo najviac zní-žiť daňovú povinnosť. V praxi sa však uplatňuje čoraz menej kvôli zložitejšiemu výpočtu.

Existujú aj prípady, keď sa odpi-sovať majetok neoplatí?

Jednoznačne sa odpisovanie neoplatí, ak je podnikateľ v daňo-vej strate alebo chce umoriť da-ňové straty. V takom prípade mô-že uplatniť prerušenie daňových odpisov pri hmotnom majetku a presunúť ich do zdaňovacieho obdobia, keď bude dosahovať zá-

klad dane. Odpisy pri nehmot-nom majetku nie je možné preru-šiť. Daňové odpisy sa oplatí uplat-ňovať vždy, a to z prozaického dôvodu – znižujú daňovú povin-nosť podnikateľa.

Sú situácie, keď sa odpisovanie môže prerušiť?

Okrem prerušenia odpisov na základe rozhodnutia daňovníka zákon ustanovuje, kedy musí da-ňovník prerušiť odpis. Napríklad, ak nevyužíva majetok na dosaho-vanie zdaniteľných príjmov.

Novela zákona zmenila pravidlá pri odpisovaní motorových vozi-diel, evidovaných po 31. januári tohto roka. V čom?

Zena sa týka iba výrobcov vo-zidiel a autorizovaných predaj-cov vozidiel, ktorí evidujú u seba autá na skúšobné a predvádzacie účely. Uvedení podnikatelia ma-jú možnosť v prvom roku zaplatiť znížený poplatok vo výške 33 eur pri registrácii vozidla. Ak uvede-né vozidlo nepredajú do jedné-ho roka, musia zaplatiť riadny re-gistračný poplatok za vozidlo ako pri prvej registrácii vozidla na po-lícii. Ak tak neurobia, nemôžu si uplatniť daňové odpisy. (VAN)

Podnikateľ si môže znížiť

daňový základ aj cez odpis

majetku, ktorý ďalej

prenajíma. Sú tam však

ďalšie pravidlá, ktoré

spôsobujú problém

napríklad developerom,

hovorí pre HN Silvia Hallová,

daňová partnerka

spoločnosti Grant Thornton.

Silvia Hallová, daňová partnerka

spoločnosti Grant Thornton

V prípade hmotného majetku je kľúčové majetok zaradiť do správnej odpisovej skupiny.

Daňové nie sú účtovnéDaňové odpisy nie sú to isté ako účtovné odpisy. Daňové odpi-sy sa robia na ročnej báze, pri-čom ich upravuje zákon o da-ni z príjmov. Predstavujú akú-si hranicu maximálnej hodnoty odpisov, ktoré si v danom roku podnikateľ uplatní zo základu dane. Uvádzajú sa iba v daňo-

vom priznaní, nie v účtovníctve firmy. Naopak, účtovné odpisy vyjadrujú opotrebovanie majet-ku podnikateľa – napríklad po-stupné znižovanie životnosti je-ho motorového vozidla. Účtovné odpisy sa vedú mesačne, pričom ich upravuje zákon o účtovníc-tve. (VAN)

Extra týždneo daniach v HNNa témach o daniach a daňových priznaniach pre firmy, živnostníkov a zamestnancov budú HN pre vás pracovať až do konca marca. Pozrite si prehľad užitočných rád, ktoré v HN nájdete budúci týždeň.

Pondelok 20. 2.10 trikov pre živnostníkov, ako platiť nižšie dane

Utorok 21. 2.20 otázok o daniach živnostníkov

Streda 22. 2.Paušálne alebo skutočné výdavky?

Štvrtok 23. 2.Výpomoc manželov pre živnostníkov

Piatok 24. 2.Daňové straty

TECHnovinky ■ veda ■ testy

Nové Lenovo s nápadomTestovali sme inovatívny smartfón Moto Z.

DIGITÁLNY SVET 15

Pondelok

PodnikanieStreda

HN ExpertŠtvrtok

PoradcaPiatok

HN TechUtorok

Právo a justícia

Ukázalo sa v Ženeve a mi-moriadne zaujalo aj Slová-kov. Minimálne ako kus

špičkovej techniky, ktorá ide opačným smerom ako znižo-vanie objemov či počtu valcov. Toto nebola obyčajná jazda a ani klasické auto. To, na čo sa po-zeráte, je BMW M760Li s cenou 206-tisíc eur, ktoré je v tomto čiernom či sivom matnom vyho-tovení jediné na Slovensku.

Ako jediné na svete dosiah-ne vo svojej triede v sériovej po-dobne šprint z nuly na sto už za 3,7 sekundy. Niekto za podobný čas možno nezaradí jednotku, a tu už máte stovku na tachomet-ri. Toto nedokáže žiadny automo-bil. Teda až na novú Panameru v predĺženej verzii, ktorá sa však nedá považovať za priameho konkurenta v rovnakej triede.

Takéto zrýchlenie bolo navy-še len pred pár rokmi výsost-ným územím superšportov ako Lamborghini č Ferrari. Časy sa však menia, a tak aj sedmičko-vé BMW môže na rovinke pokoj-ne poraziť klasické Porsche 911. Skrátka je to tvrdenie ako z iné-ho sveta.

Dostať sa k autu bola jedno-ducho ponuka, aká sa neodmie-ta. V BMW som sa zaujímal, či svoj vrchol ponuky nemajú na Slovensku k dispozícii na krát-ku jazdu a porovnanie s konku-renciou a vyskúšanie raketové-ho zrýchlenia. Priestor sa na-šiel, dohodli sme si termín a po pár dňoch som už sedel za vo-lantom. BMW sme boli vyzdvih-núť v Auto Palace Bratislava, kde si ho môžete zrejme doteraz po-zrieť. Ak sa medzičasom už ne-predalo.

(Ne)príjemné zrýchlenieNebolo by jediné. Hoci toto je auto za 200-tisíc eur, nedá sa povedať, že by oň nebol záujem. Je to relatívne novinka a pár ku-sov už na Slovensku je. BMW sa totiž rozhodlo oproti minulosti pridať objem, výkon a urobiť zo „sedmice“ športové auto. Mini-málne výzorom, ostrejším riade-ním a určite zvukom. Ukazuje sa, že trafili do čierneho.

V Mníchove do tejto triedy dá-vajú motor V12 už 30 rokov. Ten-to posledný je však špecifický. Je to najvýkonnejší motor v BMW a používa ho aj Rolls-Royce. Má 610 koní a jeho maximálny krú-tiaci moment je 800 Nm.

V skratke tieto čísla zname-najú to, že sa plynového pedála ani nedotýkate a idete približne na hranici maximálnej povole-nej rýchlosti. Ak začnete pridá-vať, zobudí sa lokomotíva. Bez vtipov. Zrýchlenie dokáže byť v niektorých prípadoch pre pa-sažierov až doslova nepríjem-né. Neviete sa odlepiť od sedadla a ledva dýchate.

Pri manévrovaní s týmto au-tom som sa potil len pri bežnom parkovaní. Obyčajné vychádza-nie zo showroomu bola pre mňa

celkom veda. Jednoducho také-muto autu nechcete ublížiť. Má to však dve roviny.

Prvou je, že je veľmi zdravé mať pri jazde autom, ktoré má vyše 600 koní, rešpekt, inak vás jednoducho vytrestá. A nemu-sí to byť len vaša chyba. Stačí, ak pridáte na zlom povrchu ale-bo neodhadnete hmotnosť auta, ktorá je, mimochodom, 2,2 tony.

Druhou je fakt, že auto nema-lo v danom čase havarijnú poist-ku. Jazda teda prebiehala s veľ-kým prehľadom a dôverou vo-či mne a slovenským vodičom. BMW 7 vo výbave individual vy-volávalo pocit, že sa pred nastú-pením musíte pred dverami vy-zuť.

Všetko, na čo ste sa pozreli, bolo špeciálne prispôsobené. Ko-ža, strop, farby, a dokonca ani volant nebol z obyčajného radu 7. Keďže máme pred názvom M, malo hrubší veniec, iné prešíva-nie a oveľa lepší grip na držanie ako v klasickej sedmičke. Jedno-ducho, hoci máte za sebou „pre-zidentský apartmán“ a päť met-rov priestoru, tu nechcete sedieť

vzadu. Načo. Všetko dôležité je za volantom.

Extrémny zvukZa všetko sa však platí, a tu to platí dvojnásobne. Už samotné BMW 7 je exkluzívne auto. A to-to je niečo viac. No hlavne iba pod kapotou. Všetko, čo som v aute videl, si pokojne môžete objednať do každého iného BMW. Okrem emblémov V12. Rozdiel medzi verziou 750 Li a touto je v základe nezanedba-teľných 57-tisíc eur.

Motoricky sa však 750-ka, kto-rú sme týždeň testovali, nedá porovnať s V12. Toto je iná li-ga. Okrem toho, toto je typ au-ta, ktorý sa nekupuje hlavou, ale srdcom. Niečo také „nezmysel-né“ jednoducho musíte chcieť. A stojí to za to.

To, že sa po cestách premáva-lo neobyčajné BMW, si, samo-zrejme, všímali aj ľudia v okolí. Nie je to úplná päsť na oko, ale keď prejde okolo vás dvanásťva-lec v matnom vyhotovení s lo-gom BMW, ťažko to prehliad-nete a najmä prepočujete. Pre-

kvapením bolo pomerne civilné správanie v komfortnom móde. Niežeby auto nešlo za plynom, no bolo ho jednoduchšie držať v rámci limitov.

V športovom móde zas otvo-rí klapky vo výfuku, sprístupní

celý potenciál a dvanásťvalco-vý orchester sa aj cez prvotried-ne odhlučnenie dostane dovnút-ra. Tu by ste nepotrebovali ani tú prémiovú audiosústavu za pár tisíc eur. Rozdiel medzi komfort-ným a športovým módom navy-še v niektorých autách takmer nezaregistrujete. Tu máte pocit, akoby ste si vymenili kľúče od takmer úplne iného auta.

Zvuk má 760-ka na značku BMW doslova jedinečný. Dá sa porovnať skôr k mercedesovým AMG, ktoré majú hutnejší a ba-sovejší tón. Navyše BMW pri pri-daní vyslovenie krásne pradie. Z pohľadu autičkárov je toto úpl-ný strop. Dvanásťvalec, ktorý nie je len „nudne luxusný“, ale bru-tálne športovo naladený. A za to-to si BMW zaslúži palec hore.

Maximálna rýchlosť je v zák-lade 250 kilometrov za hodinu. Pre toto auto je to však absolút-na hračka. Ak chcete viac, mô-žete si – ako aj pri iných BMW – priplatiť za odblokovanie. Nie však v štýle, že dáte mechaniko-vi nejaké všimné a on vypne ob-medzovač. Je to balíček výba-

vy, kde absolvujete kurz a ma-ximálna rýchlosť sa vám potom odomkne nad hranicu 300 ki-lometrov za hodinu. Konkrét-ne nové maximum, opäť elektro-nicky obmedzené, bude 305 kilo-metrov za hodinu. Nie je to ideál na naše cesty, no v takom Ne-mecku slovo športová limuzína naberie nový význam. Ale iba na rovinkách a diaľnici.

Jasný víťazPo pár rokoch sa teda opäť objavilo v kategórii luxusných limuzín auto, ktoré doň svojou emóciou alebo charakterom vôbec nepatrí, no víťazí na celej čiare. Emóciami, nie strohosťou či chladným luxusom.

Posledným, kto niečo podob-ne brutálne urobil, je Audi so svojou S8 Plus, ktorá je v para-metroch o chlp pomalšia ako to-to BMW. Navyše nemá dvanásť-valec. Tu je to teda pomerne jednoznačné. Titul za najšporto-vejšiu limuzínu (celkom absurd-ná kategória, no maximálne pri-ťahuje svojou atraktivitou) si za-slúži BMW.

Drahomír Piok ©hn

drahomir.piok@mafraslovakia.sk

Luxus, pohodlie a priestor v interiéri, sa dopĺňa s technológiami a decentným športovým vzhľadom, ale aj so skutočnou perlou pod kapotou. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL

Brutálny výkon zabalený v luxuse PRVÁ JAZDA l Vyskúšali sme BMW M760Li. Najsilnejší „bavorák“ histórie, ktorý je aj najrýchlejšou limuzínou na svete.

BMW M760 LiMotor: dvanásťvalec

Objem: 1 984 cm3

Pohon: 4 x 4

Výkon: 448 kW (610 koní)

Krútiaci moment: 800 Nm

Maximálna rýchlosť: 250 km/h (305 km/h po odblokovaní)

Prevodovka: osemstupňová

Kombinovaná spotreba: 12,8 litra na 100 km

Akcelerácia z 0 na 100 km/h: za 3,7 sekundy

Cena (základ): 174 000 eur

HOSPODÁRSKE NOVINY

PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017 Digitálny svet HN TECH 15

Konečne telefón s novým nápadomTEST l Lenovo má výborný koncept, ako zmeniť používanie mobilných telefónov, je tu však veľký problém.

Myšlienka prispôsobovať si mobilný telefón takmer v akomkoľvek smere

je vždy nadčasová. Dnes máte v rukách jedno zariadenie, ktoré si viete k svojmu obrazu doladiť maximálne farbou obalu alebo tapetou na pozadí. Možnosť uro-biť z telefónu za sekundu sku-točný fotoaparát, projektor alebo hlasný reproduktor na párty je iný level. Lenovo sa o to pokúsi-lo so smartfónom Moto Z.

Je to špičková vlajková loď, no k parametrom a možnostiam te-lefónu sa dostaneme o niečo ne-skôr. To, čo robí tento smartfón jedinečným, sú takzvané Moto Mods. Teda moduly, ktoré viete vďaka magnetom ihneď pripev-niť k zadnej stene telefónu.

Jeden základný nájdete už v krabičke s telefónom. Vyze-rá ako zadný obal, ktorý vám zmení dizajn a hrúbku telefónu. Moto Z je totiž jedným z naj-tenších mobilných telefónov na svete. Má len 5,2 mm, čo si uve-domíte najmä vtedy, keď ho zo-beriete do rúk. A keďže žiadna kauza s ohýbaním sa neobjavi-la, je všetko v poriadku.

Kľúčom je jednoduchosťHrúbka telefónu vám môže do-konca až prekážať, a tak si ho vie-te upraviť spomínaným zadným krytom. Na výber je ich dnes už niekoľko a získate ich približne za 20 eur. To však nie je nič špe-ciálne. Zaujímavosťou je, že k te-lefónu si takto viete pripojiť aj JBL reproduktor. Hrá výborne.

Všetko, čo musíte urobiť, je len priložiť jeho zadnú časť k te-lefónu. Magnety všetko pevne držia a nemusíte sa báť, že sa vám tento doplnok zošmykne. JBL reproduktor má vlastnú ba-tériu, a tak najskôr čerpá ener-giu z nej, až následne po pár hodinách začne brať energiu mobilnému telefónu.

Rovnako si môžete takto na zadnú stranu pripojiť externú batériu, ktorá vám predĺži pou-žívanie telefónu približne o pol dňa až jeden celý deň. Pripoje-nie trvá sekundu a sami si určí-te, ako sa má kryt správať. Mô-že napríklad stále udržiavať te-lefón nabitý na 100 percent

alebo ho nechať klesnúť na 80 percent a udržiavať externú ba-tériu v takzvanom efektívnom móde. Lepší je však štandard-ný režim.

Existujú však aj ďalšie dopln-ky, ktoré by si zaslúžili vlastnú recenziu, no zaradil by som ich do kategórie luxusnejších. K Mo-to Z si viete dokúpiť dokonca projektor alebo ďalší fotoaparát. Ten nesie meno Hasselblad. To je značka fototechniky, ktorá bola napríklad na Mesiaci. V reálnom svete sú Hasselblady extrémne drahé a profesionálne prístroje. Napríklad s cenou 40-tisíc eur za fotoaparát.

Tu však už prichádzam k jadru problému. Fotomodul, ktorý si môžete dokúpiť za 300 eur, vám dá maximálne 10-ná-sobný optický zoom. Jeho kva-litu by som výrazne nepovy-šoval nad to, čo dokáže Moto Z v základe. Nie je tam ani vý-razne väčší čip, ani výsledok nie je „wau“. Radšej si kúpte najlac-nejšiu „zrkadlovku“.

Najdrahším modulom je pro-jektor, ktorý je k dispozícii za 359 eur, no má reálnejšie využi-tie ako fotomodul od Hasselbla-du. Ide mi však o to, že doplnky k telefónu majú pomerne vysoko nastavenú cenu. Externá batéria

je k dispozícii za 89 eur či repro-duktor za 100 eur. Hoci fungujú relatívne dobre, za podobnú su-mu si viete zakúpiť aj adekvátnu náhradu. Tú síce k telefónu pria-mo nepripojíte, ale zastúpi úplne totožnú funkciu.

Z mojej strany tomu chýba je-dine dôvera, že ak si kúpim ten-to doplnok k telefónu, viem na-príklad, že to bude mať zmysel aj do budúcnosti. Lenovo sa za-viazalo, že bude túto platformu podporovať, a to rozhodne o jej úspechu. Samozrejmosťou bude podpora spoločností, aby také niečo pre Moto Z vyrobili. Za-tiaľ sa však vrece neroztrhlo.

Apple má totiž podobnú stra-tégiu na rovnakom princípe. Vy-budoval obrovský trh so špeciál-nym príslušenstvom, ktoré spo-lupracuje len s iPhonom. Kúpite si napríklad špeciálnu dokova-ciu stanicu, reproduktor alebo čo-koľvek iné s lightning konekto-rom, no viete, že k nej pripojíte aj svoj ďalší iPhone. Teda pre mňa je to dobrý koncept, no ako môže o pár mesiacov neoficiálne skon-čiť, tak sa môže len a len Lenovo postarať o to, že to bude nový hit.

Bez kompromisovAle späť k telefónu. Moto Z je smartfónom, ktorý vám dá pri-bližne jeden deň na batériu, no bez kompromisov. Páči sa mi, že už je aktualizovaný na ver-ziu nového Androidu 7 (ktorý je v podstate čistý a bez zby-točných aplikácií), má výborný vstavaný 21 Mpx fotoaparát a skvelú obrazovku. Tá má 5,5 palca a rozlíšenie 1 440 x 2 560 bodov a funguje na technológii AMOLED.

Podivným prvkom na smart-fóne je však jeho čítačka odtlač-kov prstov. Pre mňa je celkom nepochopiteľné dať na telefón niečo, čo vyzerá ako tlačidlo, je to presne v strede pod obra-zovkou, a pritom je to len sní-mač, a nič viac. Tlačidlá sú totiž umiestnené na obrazovke.

Moto Z ďalej používa pomer-ne kvalitnú 5 Mpx prednú ka-meru, ktorá má samostatný LED blesk. Za bezproblémový chod telefón vďačí okrem Androidu bez zbytočností aj 4 GB RAM či procesoru Snapdragon 820. V zásade telefón fungoval počas testovania absolútne bez prob-lémov.

Navyše jeho vnútornú 32 GB pamäť viete rozšíriť microSD kartami. Čo bude pre mnohých zaujímavosťou, je, že Moto Z ne-má 3,5 mm konektor na slú-chadlá. V balení je redukcia po-dobná tej, ktorú ponúka iPhone. A keďže iPhone 7 dlhodobo pou-žívam, len uvediem, že mi to stá-le prekáža. Nie je to nič, čo mi uľahčuje život, skôr ho kompli-kuje. V zásade však Lenovo Mo-to Z môžem zaradiť k najlepším Androidom na trhu. Pokojne sa môže porovnávať aj so Sam-sungom Galaxy S7 edge či inou konkurenciou. A to aj cenou – 600 eur.

Jednotlivé moduly si môžete jednoducho pripevniť na zadnú stranu telefónu vďaka magnetom. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL

MILUJÚ AUTÁ

hnauto.sk

Existujú však aj ďalšie doplnky, ktoré by si zaslúžili vlastnú recenziu, no zaradil by som ich do kategórie luxusnejších.

... môžete pridať hrubší

kryt...

... projektor...

... reproduktor...

... fotoaparát...

... batériu...

Drahomír Piok ©hn

drahomir.piok@mafraslovakia.sk

print online outdoor reklama TV rádio PIATOK – NEDEĽA 17. – 19. FEBRUÁRA 2017

Stanice Novy by mali v marci na Slovensku skončiť

Skupina Nova informovala o termíne, ku ktorému by malo dôjsť na Slovensku k vypnutiu jej staníc. Má sa tak stať k 1. marcu do piatej hodiny ráno. Ide o stanice, ktoré sa šíria bez jej súhlasu:

TV Nova, Nova Cinema, Nova 2 (kedysi SMÍCHOV), Nova Action (kedysi FANDA) a Nova Gold (kedysi TELKA). Nova rozhodnutie oznámila všetkým distribútorom, káblovým, satelitným aj plateným televíziám. Zo strany Novy ide, zdá sa, o rezolútne vyriešenie problému nedovoleného šírenia. „Vypnutie voľne šírených staníc na Slovensku, ku ktorým nedala skupina Nova súhlas, je v súlade s našou stratégiou. Najneskorší termín sme stanovili na 1. marec 2017 o piatej hodine ráno. Divákov budeme informovať tak my, ako aj samotní distribútori,“ hovorí Petr Horák, zástupca riaditeľa sekcie nových médií a diverzifikácie skupiny Nova. V ponuke zostávajú pre divákov aj športové stanice Nova Sport 1 a Nova Sport 2.

Facebook uvedie aplikáciu na sledovanie videa v smart televízoroch

Prevádzkovateľ svetovej sociálnej siete Facebook uvedie v blízkom čase na trh samostatnú aplikáciu, ktorá používateľom umožní sledovať v smart televízoroch

videozáznamy, ktoré nájdu na svojich facebookových stránkach. Facebook tak chce zvýšiť svoje reklamné príjmy a konkurovať YouTubu od Googlu, Netflixu a tradičným televíznym kanálom. Aplikáciu vytvárajú pre Facebook majitelia aplikácií Apple TV, Fire TV od spoločnosti Amazon a Smart TV od juhokórejského Samsungu. Firma teraz výrazne propaguje aplikáciu Facebook Live, ktorá používateľom umožňuje naživo streamovať rôzne udalosti.

Rada ČT zvolí nového generálneho riaditeľa v apríli

Rada Českej televízie zvolí nového generálneho riaditeľa 26. apríla. Uchádzači môžu svoje prihlášky podávať do 27. marca a ich zoznam rada zverejní o dva dni neskôr. Prvé kolo voľby, ktorá zúži

počet kandidátov, sa uskutoční 12. apríla. Od jesene 2011 vedie Českú televíziu Petr Dvořák, mandát mu vyprší v tomto roku 30. septembra. Zatiaľ svoju kandidatúru neoznámil. Jeho prípadný nástupca má do funkcie nastúpiť 1. októbra, keď bude v Česku vrcholiť predvolebná kampaň. Rada chcela voľbu nového generálneho riaditeľa urýchliť práve preto, aby sa nekonala tesne pred jesennými voľbami do snemovne.

Top správy

Ako ste spokojný so štartom Primy Plus na Slovensku?

Zatiaľ sú to desatiny percent, musíme rátať s nejakým nábe-hom. Očakávame ešte, že Primu Plus zaradia do svojich balíkov postupne všetci operátori.

A Prima?Všetci operátori by ju postup-

ne mali vypínať. V prípade, že nie, z našej strany zvolíme kon-krétne právne kroky.

Ako vyzerá situácia momentál-ne? Zvažujete už nejaké práv-ne kroky?

Vyraďovanie kanála Prima a nasadenie vysielania kaná-la Prima Plus prebieha v zmysle dohôd a zmlúv so slovenskými operátormi. U najväčších operá-torov už zmena prebehla. Zdr-žanie nasadenia u niektorých spôsobili vlastné technologic-ké postupy, aj keď zmluvy už sú podpísané. V prípade menších operátorov sa prípadne ešte rie-ši ich prístup k signálu. Operáto-rom, ktorí nereflektovali návrh spolupráce, bola zároveň v tých-to dňoch smerovaná výzva na ukončenie porušovania autor-ských práv v súvislosti so šíre-ním kanála Prima. V prípade, že na ňu nebudú reagovať, pristú-pi FTV Prima k potrebným práv-nym krokom.

Aké vysoké príjmy očakávate za rok?

V prvom rade potrebujeme zis-tiť, aká je naša súčasná báza di-vákov. Koľko divákov vlastne máme. Z Česka sme videli len čísla konsolidované za všetky české stanice. Z tých sme si od-vodili naše plány a tie potrebu-jeme naplniť. Len čo nabehne distribúcia, uvidíme, kde reál-ne sme. Samozrejme, že by sme sa chceli dostať tak na 3 – 4 per-centá.

Dokedy? Do konca roka?

V tejto chvíli je ťažké odhad-núť časový horizont, závisí od našej sledovanosti. Keď zistíme, že momentálne sme na dvoch percentách, tak do konca roka. Ak to bude teraz menej, tak to logicky potrvá dlhšie.

Na akú programovú štruktúru stavíte?

Prispôsobíme programovú štruktúru českej Primy. Momen-tálne je založená najmä na na-šej vlastnej tvorbe. Na Primu Plus zaraďujeme novinky, ale aj úspešné relácie z archívu. A po-tom sa uvidí. Čím bude stanica úspešnejšia, tým do nej budeme investovať viac.

Plánujete akvizície?Programová štruktúra sa bu-

de sústreďovať na lokálnu tvor-bu. Slovenskí diváci si môžu tak či tak pozrieť rovnaké americké seriály v slovenčine na sloven-ských kanáloch, prečo by to po-zerali v češtine? Iná situácia sú filmy, to je v procese vyjednáva-nia – určite sa budeme snažiť na-kúpiť česko-slovenské práva. Ale nemyslím si, že by na tomto mal tento kanál stáť.

Čo podľa vás zaujme sloven-ských divákov?

Vnímam to ako obohatenie vlastného domáceho televízne-ho prostredia. Slováci majú tra-dične blízko k českej televíznej tvorbe. Poznajú hercov, je to pre nich známe prostredie.

Ako momentálne vnímate situá ciu na slovenskom tele-víznom trhu?

Musím len pogratulovať kole-gom z JOJ-ky, ako sa im momen-tálne darí. To by sa mi v Čes-ku tiež páčilo, keby som to takto dokázal. Osobne som zveda-vý, ako vôbec dopadne princi-piálny spor, či byť alebo nebyť v terestriálnej televízii. Markí-za z DVB-T odišla a neviem, či sa jej to nevypomstilo. Inak vo všeobecnosti to vyzerá, že vý-davkov do reklamy je na Sloven-sku stále viac, takže si myslím,

že na Slovensku je zdravý tele-vízny trh.

Dá sa existovať bez terestriá-lu? Berúc do úvahy náš trh, nie český.

Pokiaľ by to televíziu veľmi poškodilo, asi by som zvažoval, či to bol dobrý krok. Ale nie je to na mne, je to na ich rozhodnutí. JOJ-ke sa darí, ale nie iba kvôli DVB-T. Myslím, že hlavne kvôli programu. Videl som napríklad Prázdniny, a to je naozaj pekne urobená vec. Je to zábavné, dob-rý casting. Keď vidím prvý diel a skončí sa, a mám chuť sa po-zerať ďalej, tak je na tom nie-čo veľmi dobré. Ak sa na to už nechcem pozerať, tak je na tom niečo zlé.

Potrebujú televízie na Sloven-sku terestriál?

Záleží na tom, ako sa na to po-zeráte. Pre Slovensko je dosah terestriálneho vysielania v po-rovnaní s českým trhom men-ší. Takže je to doplnková forma distribúcie. Na druhej strane, v iných štátoch je terestriál pre menej majetných ľudí. Myslím si, že je to dobrý komplementár-ny spôsob príjmu. Vláda v po-baltských krajinách pomáha so-ciálne slabším občanom naprí-klad príspevkom na televíziu.

Má podľa vás budúcnosť plate-né alebo free to air vysielanie?

Platená televízia má budúc-nosť, televízie sa nemôžu spolie-hať iba na reklamu. Myslím si, že v budúcnosti sa bude riešiť otáz-ka počtu kanálov, budú sa štruk-túrovať. A myslím si, že aj v prípa-de terestriálneho vysielania budú musieť televízie uvažovať o tom, čo si od divákov nechajú zapla-tiť a čo nie. Jednoducho si progra-mové náklady sú každý rok vyššie a iba príjmy z reklamy na to sta-čiť nebudú.

Ako bude vyzerať distribúcia televízie v budúcnosti?

Myslím si, že to bude kom-binácia neplatenej a platenej distribúcie. A tiež lineárneho a oneskoreného sledovania. Lo-gicky vždy budem hľadať naj-lepší obchodný model. Vo finá-le ja nie som verejnoprávna te-levízia, to znamená, že nemám povinnosť vysielať pre každého. Ale zasa na druhej strane nemô-žem kvôli zásahu reklamy byť káblová televízia, aby som vy-sielal pre desaťtisíc ľudí.

Sú pre vás náklady na terest-riál vysoké?

Poviem to inak. Je to jedi-ný druh príjmu v Česku, za kto-rý ako televízia platím ope-rátorovi. Takže vysoké – áno. V porovnaní s internetom tele-vízia umožňuje zadávateľom re-klamy zasiahnuť video rekla-mou omnoho rýchlejšie viac ľu-dí a v omnoho vyššej kvalite. Ale čisto reklamný model nie je udržateľný naveky, čo – verím – si aj konkurencia zo CME asi uvedomuje.

Marek Singer tvrdí, že Slováci stále majú blízko k českej televíznej tvorbe. SNÍMKY: TV PRIMA

Temný kraj – najnovší seriál stanice Prima, ktorý patrí dnes k najúspešnejším.

ROZHOVOR

Všetci operátori musia Primu vypnúťTELEVÍZIA l Generálny riaditeľ FTV Prima Marek Singer v rozhovore pre Hospodárske noviny a Stratégie.

Skupina Prima na Slovensku uviedla nový kanál výmenou za Primu. Šéf televízie Marek Singer tvrdí, že Primu Plus zaradia do svojich balíkov všetci operátori. Ak nie, v skupine budú zvažovať právne kroky. Marek Singer hovorí pre HN aj o tom, ako vníma situáciu na našom televíznom poli.

Petra Ševčíková ©hn

petra.sevcikova@mafraslovakia.sk

Osobne som zvedavý ako dopadne principiálny spor, či byť alebo nebyť v terestriálnej televízii.

Marek Singer, generálny riaditeľ FTV Prima