Správa o životných podmienkach rómskych domácnostína Slovensku 2010

Správa o životných podmienkachrómskych domácnostína Slovensku 2010

VydaloRegionálne centrum

Rozvojového programu OSNpre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov

v Bratislave

new_roma_chapter_01:Layout 1 6/18/12 12:19 PM Page 1

Rozvojový program OSN (UNDP) vyjadruje poďakovanie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za finančnú podporu a spoluprácu pri implementácii tohto projektu

© UNDP 2012ISBN: 978-80-89263-10-3

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie materiálu na ďalší predaj alebo na iné komerčné účely je bez písomného povolenia držiteľa autorských práv zakázané.

Technická úprava, grafická úprava a produkcia:Valeur, s. r. o., Slovenská republika

Názory a odporúčania formulované v tejto publikácii sa nemusia vždy a bezpodmienečne zhodovať s oficiálnym stanoviskom Rozvojového programu OSN.


Hlavnými autormi správy sú Jarmila Filadelfiová a DanielGerbery, ktorí analyzovali dátové súbory, vypracovalitext správy, pripravili grafy a tabuľky.

Neoceniteľnú štatistickú pomoc pre autora a autor -ku poskytol Ján Vittek. Pri záverečnom editovaní textu a privypracovávaní úvodu a záveru spolupracoval DanielŠkobla. Odporúčania správy boli vypracované tímom od-borníkov a odborníčok Rozvojového programu OSN v Bra-tislave.

Finálna podoba textu profitovala zo zasvätených ko-mentárov a spätnej väzby od nasledujúcich expertov a ex-pertiek: Igor André, Christian Brueggemann, RichardFilčák, Eben Friedman, James Grellier, Jakob Hurrle,Juraj Kuruc, Martin Kahanec, Sándor Karácsony, MartinaKubánová, Zuzana Kusá, Jarmila Lajčáková, KatarínaMathernová a Michal Vašečka.

Kľúčové metodologické otázky, tak v rámci proce-su zberu dát, ako aj analýzy dátových súborov, boli kon-zultované s odborníkmi: Andrey Ivanov, Jaroslav Kling,Joost de Laat, Tadas Leončikas a Alojz Ritomský. Me-todológia zberu dát vychádzala z modelu, ktorý vy-pracoval tím expertiek Svetovej banky pod vedenímValerie Evans. Cennú spätnú väzbu k analýzam eko-

nomickej aktivity poskytol Anton Marcinčin. Na úpra-ve dotazníka pre terénny výskum sa podieľala JarmilaFiladelfiová.

Publikáciu by nebolo možné pripraviť bez podporysenior manažérov Regionálneho centra Rozvojového pro-gramu OSN v Bratislave, konkrétne: Jens Wandel, BalázsHorváth, Andrey Ivanov, Nato Alhazishvili, Daniela Gašparíková a Daniel Hanšpach. Vedúcim projektu bolDaniel Škobla.

Rámec pre úspešnú implementáciu projektu, v rám-ci ktorého vznikla táto správa, tvorila rada projektuv zložení: Martina Baťová (MPSVR SR), Peter Guráň(Výbor OSN pre práva dieťaťa), Ľudmila Ivančíková (ŠÚSR), Katarína Muszková (MPSVR SR), Mária Nádaždyová(MPSVR SR), Martin Vavrinčík (MPSVR SR) a NadeždaŠebová (MPSVR SR). Za podporu a konzultácie v niek-torých otázkach treba poďakovať pracovníkom a pra-covníčkam Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej re-publiky pre rómske komunity: Miroslav Pollák, ZuzanaKumanová a Alexander Mušinka. Za koordináciu zberudát v teréne a tvorbu databáz bola zodpovedná agen-túra TNS Slovakia, konkrétne pracovníčky: ĽubicaSzviteková, Soňa Tomešová a Iveta Šottníková.

3

Autorka, autor a expertná podpora



Správa, ktorú držíte v rukách, je jedným z kľúčovýchvýstupov rozsiahleho výskumného projektu zameranéhona analýzu životných podmienok marginalizovanejrómskej populácie na Slovensku, ktorý realizuje Re-gionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Eu-rópu a Spoločenstvo nezávislých štátov (UNDP) v Bra-tislave v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecía rodiny Slovenskej republiky. Regionálne centrumUNDP pôsobí v Bratislave od roku 1998 a počas tohtoobdobia realizovalo a ako partner sa podieľalo namnožstve projektov venovaných začleňovaniu sociálnevylúčených skupín obyvateľstva. Boli to projekty za-merané tak na podporu komunitného rozvoja, zames-tnanosti, sociálnych služieb a sociálnej ekonomiky, akoaj na výskumné aktivity a monitorovanie podmienokživota sociálne vylúčených skupín obyvateľstva s cieľomzhromaždiť dáta pre zodpovedné verejné politiky za-ložené na relevantných poznatkoch a informáciách. Všet-ky tieto aktivity sa realizovali v súlade s mandátom UNDP,ktorý spočíva v poskytovaní pomoci pre národné vládypri riešení rozvojových otázok.

Boj s chudobou a sociálnym vylúčením je jednouz dlhodobých priorít UNDP. Na Miléniovom summitev roku 2000 sa členské štáty OSN zaviazali venovať pri-oritnú pozornosť trvalo udržateľnému rozvoju a boju pro-ti chudobe. Výsledkom iniciatívy bolo prijatie Miléniovýchrozvojových cieľov, ktoré nadväzujú na dohody a rezo-lúcie OSN z predchádzajúceho desaťročia. Na Slovens-ku stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely v mie-re chudoby, nezamestnanosti, priemerných mzdách,ako aj v ukazovateľoch vzdelania a zdravotného stavu.V niektorých regiónoch možno dokonca hovoriť o os-trovoch hlbokej chudoby. Okrem regionálnych disparítexistujú na Slovensku zraniteľné, vylúčené a marginali-zované skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú príležitostina rovnakú participáciu na ekonomickom a sociálnomrozvoji. U niektorých skupín má vylúčenie dlhodobý cha-rakter, iné sa prepadli do chudoby v dôsledku transfor-mačných spoločenských pohybov. Výskumné dáta na-značujú, že v súčasnosti sa na Slovensku tieto ostrovy chu-doby z veľkej časti prekrývajú s regiónmi a lokalitami s pre-vahou rómskeho obyvateľstva.

Zber štatistických a výskumných dát o podmienkachživota vylúčených rómskych komunít odporúčali, pod-

porovali a prakticky aj uskutočňovali v poslednom de-saťročí viaceré agentúry OSN. Samotné UNDP od roku2002 realizovalo v strednej Európe a na Balkáne niekoľkoveľkých medzinárodných komparatívnych výskumovo sociálno-ekonomických podmienkach marginalizovanejrómskej populácie. Správa, ktorú práve držíte v rukách,je ďalším pokračovaním aktivít UNDP zameraných na zberdát a kvantifikáciu informácií o sociálnom vylúčení róm-skych domácností a ich komparáciu s nerómskymi do-mácnosťami, ktoré bývajú v rovnakom geografickom pro-stredí. Správa bola pripravená na základe dát z rozsiahlehodotazníkového prieskumu rómskych domácností naSlovensku v roku 2010.

UNDP chápe túto publikáciu ako krok, ktorý vytvárapriestor pre porozumenie zložitej situácie, v akej vylúčenékomunity žijú, a ktorý umožní prijať adekvátne a bezod-kladné politické rozhodnutia na vytvorenie rámca pre dô-stojný život. Najmä v súvislosti s aktuálnou ekonomickoukrízou a rozpočtovými problémami, ktoré štáty a ich oby-vatelia zažívajú, môže správa svojimi odporúčaniami prepolitiky pomôcť poodhaliť, ako je v prostredí sociálne vy-lúčených rómskych komunít vhodné a potrebné nasta-viť parametre trhu práce, sociálnej ochrany a pomoci,podmienok vzdelávania a bývania. Správa je určená pre de-cíznu sféru, inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sa zaoberajúzlepšovaním podmienok pre marginalizované skupiny po-pulácie a pre Rómov osobitne. Veríme, že poznatky, záve-ry a odporúčania tejto publikácie prispejú k ďalším efek-tívnym krokom štátnej správy a všetkých zaintereso-vaných v ich úsilí vymazať ostrovy chudoby a sociálnehovylúčenia z mapy Slovenska.

Balázs Horváthzastupujúci riaditeľRegionálneho centra Rozvojového programu OSN v Bratislave

5

Predslov



Obsah

PREDSLOV. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

CELKOVÉ ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Kapitola 1: ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Kapitola 2: METODOLOGICKÉ INFORMÁCIE A POPIS VÝSKUMNEJ VZORKY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

2.1. VÝSKUMNÝ POSTUP A ZBER DÁT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

2.2. POPIS VÝSKUMNEJ VZORKY. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

2.2.1. Početnosť skúmaných súborov domácností, rodín a jednotlivcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

2.2.2. Zloženie výskumných súborov podľa vybraných kvantitatívnych charakteristík . . . . . . . . 22

2.2.3. Porovnanie súborov domácností podľa spolužitia generácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Kapitola 3: DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA RÓMSKEJ POPULÁCIE V POROVNANÍ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3.1. ŠTRUKTÚRA PODĽA POHLAVIA A RODINNÉHO STAVU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3.2. VEKOVÁ SKLADBA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

3.3. ŠTRUKTÚRA NA ZÁKLADE PRODUKTIVITY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Kapitola 4: MATERINSKÝ A BEŽNÝ JAZYK KOMUNIKÁCIE RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

4.1. MATERINSKÝ JAZYK. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

4.2 JAZYK BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Kapitola 5: SŤAHOVANIE A VYLÚČENIE TÝKAJÚCE SA BÝVANIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

5.1. MOBILITA DO MIESTA SÚČASNÉHO BYDLISKA A V RÁMCI NEHO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

5.1.1. Kontinuita bývania v súčasnej obci verzus prisťahovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

5.1.2. Zmeny miesta bydliska v rámci obce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

5.1.3. Prisťahovaní podľa geografickej pozície obce predchádzajúceho bydliska. . . . . . . . . . . . . 47

5.2. PREDCHÁDZAJÚCE VERZUS SÚČASNÉ BÝVANIE PODĽA SEGREGOVANOSTI. . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

5.3. DÔVODY SŤAHOVANIA A PRISŤAHOVANIA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51

5.4. MOBILITA Z MIESTA SÚČASNÉHO BYDLISKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59

Kapitola 6: MATERIÁLNE PODMIENKY ŽIVOTA: BÝVANIE A VYBAVENOSŤ DOMÁCNOSTÍ . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

6.1. DRUH OBYDLIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

6.2. VEĽKOSTNÉ CHARAKTERISTIKY OBYDLIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

6.3. VLASTNÍCKY VZŤAH K DOMU/BYTU A POZEMKOM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

6.4. PRÍSTUP K VODE A JEJ KVALITA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67 7


6.5. ODPAD A SPÔSOB JEHO LIKVIDÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70

6.6. VYBAVENIE DOMÁCNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74

Kapitola 7: ZDRAVOTNÝ STAV A DOSTUPNOSŤ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

7.1. VÝSKYT CHRONICKÝCH OCHORENÍ A INVALIDITY. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

7.2. BEŽNÉ CHOROBY, NÁVŠTEVA LEKÁRA, PREDPISOVANIE LIEKOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

7.3. HODNOTENIE ZDRAVOTNÉHO STAVU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86

Kapitola 8: VZDELANIE A VÝDAVKY NA VZDELANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91

8.1. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OSÔB, KTORÉ UŽ NIE SÚ V ŠKOLSKOM SYSTÉME. . . . . . . . . . . . . . . 91

8.2. OSOBY V ŠKOLSKOM SYSTÉME: NAVŠTEVOVANIE ŠKOLY, PODMIENKY VZDELÁVANIA . . . . . . . . . 97

8.3. GRAMOTNOSŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102

8.4. NAVŠTEVOVANIE MATERSKEJ ŠKOLY PRED VSTUPOM DO ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU . . . . . . . . . . . . 104

8.5. VÝDAVKY NA VZDELÁVANIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105

ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108

Kapitola 9: VYLÚČENIE Z TRHU PRÁCE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111

9.1. DEKLAROVANÁ EKONOMICKÁ AKTIVITA A ZAMESTNANOSŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111

9.1.1. Štruktúra rómskej populácie vo veku 15+ rokov podľa ekonomického statusu . . . . . . . . 111

9.1.2. Rozdiely v deklarovanej ekonomickej aktivite rómskych mužov a žien . . . . . . . . . . . . . . . 115

9.1.3. Pracovná aktivita rómskej populácie podľa typu a ekonomická aktivita v súhrne . . . . . . 120

9.1.4. Porovnanie deklarovanej ekonomickej aktivity podľa veku a vzdelania . . . . . . . . . . . . . . 121

9.2. VŠEOBECNÁ PRACOVNÁ SKÚSENOSŤ RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127

9.2.1. Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s trvalejšou prácou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127

9.2.2. Skúsenosť s trvalejšou prácou podľa aktuálneho ekonomického statusu . . . . . . . . . . . . . 128

9.2.3. Pracovná skúsenosť v priebehu života podľa veku a vzdelania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132

9.2.4. Priemerný vek prvého vstupu na trh práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135

9.3. RÓMSKA POPULÁCIA A TRH PRÁCE PODĽA METODIKY VZPS: POSTAVENIE A SÚVISLOSTI . . . . . 136

9.3.1. Vykonávanie aspoň jednej hodiny práce za týždeň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136

9.3.2. Miera zamestnanosti, nezamestnanosti a ekonomickej aktivity

podľa metodiky VZPS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

9.3.3. Zamestnanosť a nezamestnanosť: faktory vplyvu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143

9.3.4. Kvalita a stabilita pracovnej aktivity rómskej populácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 148

9.3.5. Charakteristika nezamestnanosti rómskej populácie a skúseností s inštitúciami. . . . . . . 150

9.3.6. Dopady vylúčenia z trhu práce na situáciu domácností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155

9.4. ÚČASŤ V AKTIVAČNÝCH PROGRAMOCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157

9.4.1. Celková skúsenosť s prácou v aktivačnom programe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158

9.4.2. Aktuálna účasť na práci v aktivačnom programe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161

9.4.3. Ďalšie vzdelávanie rómskej populácie s ukončenou prípravou na povolanie . . . . . . . . . . 163

ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1648


Kapitola 10: ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ RÓMSKYCH DOMÁCNOSTÍ – PRÍJMY, FINANČNÉ ŤAŽKOSTI

A DEPRIVÁCIA V SPOTREBE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173

10.1. CELKOVÉ PRACOVNÉ PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173

10.2. CELKOVÉ SOCIÁLNE PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174

10.3. POBERANIE SOCIÁLNYCH TRANSFEROV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177

10.3.1. Dávka v hmotnej núdzi a s ňou súvisiace príspevky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177

10.3.2. Dôchodky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180

10.3.3. Rodinné dávky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180

10.3.4. Dávky v nezamestnanosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182

10.4. CELKOVÉ PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182

10.5. DEPRIVÁCIA V OBLASTI SPOTREBY A VÝSKYT NEDOPLATKOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 186

ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 188

Kapitola 11: EXTRÉMNA DEPRIVÁCIA A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE ŽIVOTNEJ SITUÁCIE

VERZUS PRÁCA A PRÍJEM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191

11.1. EXTRÉMNA DEPRIVÁCIA: JEDLO PRE DETI, VARENIE a KÚRENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191

11.2. SPOKOJNOSŤ SO SÚČASNOU FINANČNOU SITUÁCIOU

A HODNOTENIE JEJ ZMIEN V ČASE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 202

ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 212

ODPORÚČANIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217

LITERATÚRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 221

9



Táto správa bola pripravená na základe dát z rozsiahle-ho dotazníkového zisťovania životných podmienokrómskych domácností na Slovensku v roku 2010. Sprá-va sa primárne zameriava na vzájomné porovnávanie jed-notlivých rómskych prostredí vymedzených typom osíd-lenia, ďalej na porovnávanie priemerných hodnôt zarómske domácnosti a jednotlivcov s domácnosťamia jednotlivcami reprezentujúcimi všeobecnú populáciuz geograficky blízkeho prostredia rómskych komunít. Kdeto údaje umožňujú a kde je to prínosné sa v správe po-rovnáva situácia v roku 2010 so situáciou zistenouv rámci pilotného výskumu v roku 2005. Správa jerozčlenená do jedenástich kapitol podľa jednotlivých te-matických okruhov. Okrem úvodu a metodologickejčasti sa vlastným meritórnym témam venuje tretia až je-denásta kapitola.

Metodologické informáciea popis výskumnej vzorky

Rámec pre výberové zisťovania životných podmienokrómskych domácností tvoril Atlas rómskych komunít naSlovensku 2004. Toto sociografické mapovanie založenéna predpoklade, že rómska marginalizovaná populáciažije v určitých priestorových enklávach, poskytuje detailnéúdaje o rómskych osídleniach, na základe ktorých bolomožné pre výberové zisťovanie UNDP rozdeliť rómskeosídlenia do troch základných tried podľa stupňa inte-grácie s majoritnou populáciou – segregované, separo-vané, rozptýlené. V rámci každej triedy bol vytvorený rov-naký počet okrskov (rôznej početnosti), z ktorých sa ná-hodným proporčným výberom vybralo finálnych 30miest zberu dát v každej triede.

Po kontrole a konečnej revízii sa do analýzy a šta-tistického spracovania zaradilo 1 083 domácností. Súborrómskych domácností pozostával spolu zo 723 jednotiek,pričom každý podsúbor definovaný typom osídlenia bolreprezentovaný približne rovnakým počtom domác-ností – až na jednotlivosti to bolo 240 domácností za sku-pinu žijúcich segregovane, separovane a rozptýlene.Kontrolný súbor priestorovo blízkej všeobecnej populácie(to znamená vzorky domácností, ktoré ku rómskym do-mácnostiam tvorili určitý kontext pre porovnávanie) tvo-rilo 360 domácností. V rámci každej domácnosti sa zbie-rali tri typy údajov. Boli to jednak údaje týkajúce sa ce-lej domácnosti, ďalej údaje týkajúce sa rodín, z ktorýchsa domácnosť skladala, a potom údaje o jednotlivých čle-noch domácnosti. Vytvorili sa tak tri vzájomne prepoje-né výskumné súbory – okrem súboru domácností to bolsúbor rodín a súbor jednotlivcov.

Väčšina vybraných domácností bola totožná s nu-kleárnou rodinou, neskladali sa z viacerých rodinných jed-notiek. Čo sa týka súboru jednotlivcov, ktorý tvorili všet-ci členovia a členky vybraných domácností, za rómsku po-puláciu bolo vo výskumnej vzorke zastúpených spolu3 614 osôb, z toho segregované komunity reprezento-valo 1 277 osôb (podiel 35 %), separované 1 232 osôb(34 %) a žijúce rozptýlene 1 105 osôb (31 %). Veľkosťvýskumného súboru jednotlivcov za priestorovo blízkuvšeobecnú populáciu dosiahol v konečnom súčte 1 060respondentov a respondentiek.

Rozdiely v zložení súborov reprezentujúcich róm skupopuláciu na strane jednej a všeobecnú na strane dru-hej sa ukázali už z hľadiska veľkosti domácnosti. Kým z cel-ku rómskych domácností tvorili jednočlenné domácnostinecelé 3 %, zo všeobecných domácností z priestorovoblízkeho prostredia to bolo takmer 17 %. Na druhej stra-ne domácnosti s osem a viac členmi boli zastúpené v rám-ci rómskeho súboru takmer 15 %, vo všeobecnom ichbolo iba 0,3 %.

Rómske súbory mali v rámci svojej štruktúry počet-nejšie nie len celkové členstvo domácnosti, ale aj za-stúpenie detí rôzneho vymedzenia, na druhej strane boliale v rámci nich podstatne menšie podiely domácnostíi jednotlivcov, čo sa týka počtu pracujúcich členov. Užzákladné zloženie výskumných súborov teda silne in-dikovalo na inú sociálnu, životnú a pracovnú situáciuobidvoch porovnávaných súborov domácností a ich čle-nov, čo výsledky analýzy následne opakovane po-tvrdili. Tak na základe biologického, ako aj podľa pro-duktívneho veku je štruktúra rómskej populácie pod-statne bohatšia na mladšie skupiny veku, na druhej stra-ne staršia generácia je v nej disproporčne slabšia nežvo všeobecnej populácii. A s rastom geografického vy-lúčenia sa tento generačný nepomer ešte viac prehlbuje.Kým vysoký podiel najmladšej generácie v predpro-duktívnom veku potvrdzuje predpoklad o repro-dukčnom správaní, pre ktoré je charakteristická vyššiapôrodnosť a plodnosť, nízky podiel starších vekovýchskupín a poproduktívnych odráža okrem odlišného re-produkčného správania aj horší zdravotný stav a život-né podmienky mnohých skupín rómskej populácie, kto-ré prispievajú k rastu úmrtnosti a jej posúvaniu do nižšie-ho veku, ako je štandard za SR.

Veľmi malý podiel starších vekových skupín a sta-robných dôchodcov v štruktúre rómskej populácie in-dikuje, že pre dôchodkový systém nepredstavujú v súčas-nosti žiadnu vysokú záťaž. Táto okolnosť sa však v diskurzeo vzťahu rómskej populácie a sociálneho systému ne-zdôrazňuje a opomína, skôr sa poukazuje na previaza-nie s dávkami v hmotnej núdzi. 11

Celkové zhrnutie


Materinský a bežný jazyk komunikácie

Z hľadiska používaných jazykov sa dá rómska populáciana Slovensku označiť za rôznorodú alebo multikultúrnu.Prejavilo sa to už pri otázke o materinskom jazyku. Pres-ne jedna tretina skúmanej rómskej populácie uviedla akosvoj materinský jazyk slovenčinu a ďalších 12 % maďarčinu.Najvyššie zastúpenie však mal prirodzene rómsky jazyk,ktorý ako materinský deklarovala viac ako polovica cel-kového súboru skúmanej rómskej populácie (55 %).

Empirické údaje naznačili, že priestorová segregáciarómskej populácie má pravdepodobne vplyv aj na se-gregáciu jazykovú, nakoľko v skúmaných segregovanýchosadách bola dominujúcim jazykom bežnej komuniká-cie v domácnosti prevažne rómčina – na rozdiel odostatných dvoch typov bývania. V porovnaní s Rómamižijúcimi rozptýlene sa v segregovanom prostredí de-klarovala rómčina ako prvý bežný jazyk až tri krát častejšie.Segregované prostredie zároveň najčastejšie uvádzaloaj druhý jazyk bežnej komunikácie, u Rómov vôbec bolv porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populá-ciou druhý jazyk omnoho častejší.

Údaje poukazujú tiež na to, že existujú skupinyrómskej populácie, ktoré v bežnej komunikácii využíva-jú doma dva jazyky, avšak ani jeden z nich nie je slo-venčina. Mnohé z rómskych detí zo segregovaného (ajseparovaného) prostredia tak môžu mať problémyvo vzdelávaní pre malé možnosti počuť pri bežnej ko-munikácii v domácom prostredí slovenčinu. Materinskýjazyk i jazyky bežnej komunikácie v domácnosti by sa pre-to mali veľmi pozorne zvažovať pri výbere konkrétnej ško-ly (podľa vyučovacieho jazyka), ale aj pri testovaní predvstupom na základnú školu alebo rozhodovaní o zara-dení do špeciálnej školy. Deti môžu pri testovaní zlyhaťkvôli jazyku, nie pre mentálne postihnutie alebo nedo-statok všeobecných predpokladov a schopností. Zároveňtreba zdôrazniť, že aj v súvislosti s jazykovými zna-losťami sa ako veľmi dôležitá súčasť prípravy na školskúdochádzku javí prepracovaný a dostupný systém ma-terských škôl pre mnohé skupiny rómskych detí.

Sťahovanie a vylúčenietýkajúce sa bývania

Na základe empirických údajov o sťahovaní možno zá-verom konštatovať, že priestorová mobilita rómskej po-pulácie spojená so zmenou miesta bývania nie je v cel-kovom pohľade nijako obzvlášť vysoká. Skôr naopak,väčšina zotrváva v obci svojho pôvodu, pričom k obci na-rodenia sú ešte viac „pripútaní“ Rómovia žijúci segre-govane a separovane. Pripomeňme ale, že ani geogra-ficky blízka všeobecná populácia nemala podiel sťaho-vania v rámci obce a prisťahovania do obce vysoký.

Čo sa týka kontinuity bývania v súčasnej obci, viacako tri štvrtiny skúmanej rómskej populácie vo veku 15a viac rokov bývalo v obci, v ktorej sa narodili. Iba nece-lá štvrtina z nich sa do obce súčasného bydliska prisťaho-vala z iného sídla. Ak sa aj rómska populácia sťahuje, jeto zväčša len raz a v rámci obce – v súvislosti s osamo-statnením alebo z iných dôvodov. Zároveň Rómoviazaznamenali v porovnaní so všeobecnou populáciouz geografickej blízkosti viac opakovaných sťahovanív rámci obce i viac prisťahovaní do obce. Čo sa týkaprisťahovania do súčasného miesta bydliska, ide prevažneo prisťahovanie z inej obce v rovnakom okrese alebo pria-mo zo susednej obce, už iný okres v rámci kraja sa ob-javoval v odpovediach pomenej, no a iný kraj alebo za-hraničie boli úplne zriedkavé.

Dôvody sťahovania sú prevažne spojené s rodinoua etapami rodinného života, ako je uzatvorenie sobáša ale-bo zahájenie spolužitia s partnerom, sťahovanie s rodičmi,osamostatnenie od rodičov alebo ešte ďalšie rodinné dô-vody, napríklad rozvod či strata rodičov a podobne. Iné nežrodinné dôvody sťahovania mali približne tretinové za-stúpenie, bola medzi nimi strata bytu aj vysťahovanie, zí-skanie bytu od obce alebo lepšie podmienky bývania.

Z viacerých vzájomných komparácií typu predchá-dzajúceho a súčasného bývania sa prejavovala silnejšietendencia k priestorovému vylučovaniu než k integráciiRómov, a to najmä v posledných porevolučných ro-koch a pri iných ako rodinných dôvodoch sťahovania. Natvrdenia silnejšieho znenia by ale bol potrebný špeciál-ny empirický výskum.

Sledovanie dočasnej migrácie naznačilo pomerneširokú skúsenosť rómskych domácností s prácou v za-hraničí, preukázali minimálne rovnaký alebo vyšší rozsahpracovných skúseností v zahraničí ako domácnostivšeobecné zo susedstva rómskych komunít.

Materiálne podmienky života:bývanie a vybavenosť domácností

V tejto kapitole sa venovala pozornosť obydliam, ichveľkosti, otázkam vlastníctva, druhom použitého sta-vebného materiálu. Popri charakteristikách samotnéhoobydlia sa sledovala aj úroveň vybavenosti, ale aj prístupk pitnej vode, spôsob likvidácie odpadov a využívaniezdrojov teplej vody. Na základe dát sa dá konštatovať, ževiac ako polovica všetkých rómskych domácností žila v sa-mostatných murovaných domoch. V murovaných do-moch s dvoma alebo troma bytmi žilo ďalších 11 % do-mácností. Byty v bytových domoch využívalo spoluviac ako 20 % domácností, pričom väčšina z nich žila v by-tovom dome s viac ako desiatimi bytmi. V neštan-dardných formách obydlia, ako je dom z dreva alebo prí-bytok poskladaný z rôznych materiálov, žilo takmer16 % rómskych domácností. Hoci v porovnaní s rokom

S P R Á V A O Ž I V O T N Ý C H P O D M I E N K A C H R Ó M S K Y C H D O M Á C N O S T Í N A S L O V E N S K U 2 0 1 0

12


2005 sa zaznamenalo trochu menej domácností žijúcichv chatrči a drevených domoch (čo môže indikovať pre-biehajúci proces výstavby obecných nájomných bytovv rámci Programov rozvoja bývania), v priebehu piatichrokov sa z hľadiska štruktúry rómskych domácnostípodľa typu obydlia neudiali žiadne dramatické zmeny.Výrazný nedostatok priestoru na bývanie a stiesnené pod-mienky sú súčasťou života nezanedbateľnej časti róm-skej populácie vo všetkých typoch osídlení. Z hľadiskapočtu miestností možno konštatovať, že v roku 2010 skú-mané rómske domácnosti žili v priemere v menších obyd-liach než pred piatimi rokmi.

Väčšina rómskych domácností (viac ako 70 %) žilav roku 2010 v obydliach, ktoré patrili členovi alebo čle-nom rodiny. Dominantné postavenie separovaných do-mácností z hľadiska podielu obydlí vo verejnom vlast-níctve v roku 2010 bolo potvrdením situácie z roku 2005,keď podiel takýchto bytov a domov bol taktiež suverénnenajvyšší. Tento fakt opäť môže poukazovať na prebie-hajúci proces výstavby tzv. bytov nižšieho štandardu a re-latívny progres v riešení bytovej situácie rómskej mar-ginalizovanej populácie.

Nové údaje opätovne potvrdili existenciu pretrvá-vajúcich problémov z hľadiska prístupu rómskych ko-munít k pitnej vode. V prvom rade sa znovu zistilavyššia miera diverzifikácie zdrojov vody u rómskych do-mácností v porovnaní so všeobecnou populáciou z geo-graficky blízkeho prostredia. Vodu z verejného vodovodumala v príbytku menej než polovica rómskych domác-ností. Problematický prístup k vode naznačuje aj fakt, žeexterné zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blíz-kosti rómskych obydlí a 42 % rómskych domácností, kto-ré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, zaňou muselo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovna-ní s rokom 2005 sa podiel týchto domácností zvýšil).

Analýza dát poukázala aj na nedostatky v oblasti ma-nažmentu odpadového hospodárstva, ktoré môžu vzni-kať buď pre nedostatok finančných prostriedkov róm-skych domácností alebo rozdielnym prístupom samo-správy k rómskym osídleniam. Organizovaný zber od-padu, či už vo forme zberu priamo v obytnej budove ale-bo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti ale-bo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uvádza až100 % všeobecných domácností v geografickej blízkos-ti, ale iba 85 % rómskych domácností.

V drvivej väčšine rómskych domácností (92 %) bolahlavným zdrojom osvetlenia elektrická energia, pričomnajčastejšie sa využívala v domácnostiach žijúcich roz-ptýlene a najmenej v segregovaných osadách. Prístup kelektrickej energii bol však často prerušovaný, a to aj nadlhšie obdobie: takmer 30 % z nich nemalo elektrinu dvamesiace, 12 % sa muselo bez elektriny zaobísť tri mesiace,viac ako tretina rómskych domácností s prerušovanoudodávkou zostala bez elektriny štyri a viac mesiacov.

Vo výskume sa sledovala aj vybavenosť domácnostíprostredníctvom prítomnosti, resp. neprítomnosti sadypredmetov dlhodobej spotreby. Viac ako dve tretiny róm-skych domácností si nemohlo dovoliť internet a počítač,polovica si nemohla dovoliť zaobstarať automatickú

práčku, 23 % nemalo kvôli nedostatku financií k dispozí-cii telefón a približne 14 % chladničku. Na základe týchtoúdajov možno konštatovať, že rómske domácnosti sačasto nachádzali v nepriaznivých životných podmien-kach definovaných absenciou potrebného vybavenia.

Zdravotný stav

Na základe subjektívnych postojov respondentov (výskytchronického ochorenia a jeho implikácie boli zisťovanéna základe sebahodnotenia respondentov, nešlo tedao výsledok expertného posudzovania) výskyt chro-nických ochorení v rómskej populácií 6+ rokov bolv roku 2010 vyšší než v roku 2005, a to tak na úrovni ce-lého súboru skúmaných osôb, ako aj na úrovni jedno-tlivých skupín definovaných podľa priestorovej integráciedomácností, v ktorých žili. Odstup medzi rómskou a geo-graficky blízkou populáciou sa však viac menej nezme-nil – za všeobecnú bol výskyt chronických ochorení vyšší.

Pri porovnaní cez jednotlivé generácie sa ale rozdielyprejavili: u najmladšej generácie bolo chronických ocho-rení približne rovnako za rómsku i všeobecnú populáciu,no za strednú generáciu už prevyšovali na strane róm-skej populácie a za starších ako 55 rokov bolo chronic-ky chorých podstatne viac spomedzi Rómov. Takýtovýsledok naznačuje rýchlejší rast a skorší výskyt chro-nických a dlhodobých chorôb na strane rómskej popu-lácie. Podobne to platí aj pre porovnanie troch rómskychprostredí – v najstaršej generácii je chronických chorôbnajviac medzi segregovanými a separovanými. Zlé život-né podmienky v segregovaných osadách, pravdepo-dobne podporené aj menej dôsledným prístupom kusvojmu zdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej sta-rostlivosti, sa vo vyššom veku prejavujú na podstatnevyššom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov.

Bežné choroby alebo zdravotné problémy, ktorénemali chronický charakter, sa v rómskej populácii vy-skytovali častejšie než chronické problémy: týkali sa viacnež polovice skúmaného súboru (53 %), podobne akov súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie(52 %). Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcamižijúcimi v segregovaných osadách (55 %), najmenejmedzi žijúcimi v rozptýlených domácnostiach (49 %). Po-lovica rómskej populácie (51 %) uviedla, že muselav dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svo-je aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebomuseli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti.

Len približne polovica rómskej populácie navštívila le-kára s každým zdravotným problémom. Najčastejším dô-vodom upustenia od návštevy lekára bolo v rómskej po-pulácii presvedčenie, že daný zdravotný problém si to ne-vyžadoval. Takýto postoj zaujala tretina tých, ktorí navští-vili lekára iba občas alebo nikdy (33 %). Vyčkávanie na sa-movoľné zlepšenie zdravotného stavu zvolila približne pä-


13


tina (22 %). Treťou najčastejšou príčinou bol nedostatok fi-nančných prostriedkov, ktorý sa týkal 18 %. Nepriaznivá fi-nančná situácia ako bariéra pre návštevu lekára pri výsky-te zdravotného problému sa objavila najčastejšie v sepa-rovaných sídlach (20 %), najmenšiu rolu hrala medzi Ró-mami žijúcimi rozptýlene (14 %).

V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %)predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni.V rámci tých, ktorí v roku 2010 navštívili lekára, sa na-chádzalo 23 % jednotlivcov, ktorí si nezabezpečili pred-písané lieky, zabezpečili si len niektoré z nich alebo vô-bec žiadne. V segregovaných osadách sa to týkalo jed-nej štvrtiny skúmaných. Najčastejším dôvodom takéhotopostupu bol nedostatok peňazí. Odpoveď „nemoholsom dať za lieky toľko peňazí“ zvolila viac než polovicaosôb (57 %), ktorým boli lieky predpísané a nevybrali siich (všetky alebo žiaden).

Výdavky spojené s návštevou lekára teda predstavujúpre domácnosti záťaž, či už z hľadiska platieb za dopra-vu v prípade veľkej vzdialenosti alebo platieb za lieky a po-dobne. Zo skúmanej rómskej populácie 20 % osôbuviedlo, že za lieky neplatilo nič. Na strane druhej päti-na zaplatila od 4 do 6 eur a jedna tretina uviedla, že ichvýdavky sa pohybovali od 10 eur vyššie. Nižšie výdavkysa najčastejšie týkali ľudí zo segregovaných osád. Sumuod 10 eur vyššie platili najmä Rómovia žijúci v domác-nostiach, ktoré sú rozptýlené v majoritnom prostredí –podiel týchto osôb tu bol výrazne vyšší než medzi oso-bami zo separovaných a segregovaných osád.

Vzdelanie a výdavky na vzdelanie

V rámci tej časti rómskej populácie, ktorá v čase výsku-mu už nenavštevovala žiadnu školu v školskom systéme,dominovalo nízke vzdelanie. Bez ukončenia štandardnejzákladnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer päti-na Rómov (19 %), ukončenú štandardnú základnú ško-lu mali takmer tri pätiny z nich (60 %). V ďalšom štúdiuna strednom stupni úspešne pokračovalo 17 % rele-vantnej rómskej populácie. Najpočetnejšiu kategóriutu tvorili jednotlivci s ukončenou SOŠ alebo učňovskouškolou (15 %) a na ukončenú strednú školu s maturitoupripadal iba malý podiel (2 %), podobne ako na držiteľovvyššieho vzdelania (0,3 %). Zostávajúcich takmer 5 % skú-maného podsúboru navštevovalo v rámci svojej prípravyna povolanie nejaký typ špeciálnej školy. Muži a ženy vy-kazovali z hľadiska stupňa dosiahnutého vzdelaniaurčité odlišnosti. Medzi rómskymi ženami sa podstatnečastejšie vyskytovali osoby, ktoré nepokračovali v štúdiuna strednej škole. Rozdiely sa prejavili aj v zastúpenívyššieho stupňa vzdelania: rodový rozdiel v podiele osôbs ukončeným stredným vzdelaním predstavoval viac ako9 percentuálnych bodov v neprospech rómskych žien.Celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skúmaných róm-

skych žien hodnotiť ako mierne zaostávajúca za vzde-lanostnou štruktúrou mužov.

Medzi tou časťou rómskej populácie, ktorá v časevýskumu ešte neukončila proces vzdelávania, domino-vali žiaci bežných základných škôl (72 %), špeciálnu zá-kladnú školu navštevovalo 15 % rómskych žiakov a štu-dentov a špeciálnu triedu 3,6 %. Inými slovami, v „špe-ciálnom režime“ bolo na základnom stupni vzdelá-vaných spolu takmer 19 % rómskych detí. Spomedzivyšších stupňov vzdelania bolo medzi rómskou popu-láciou, ktorá je ešte v školskom systéme, najviac zastú-pené navštevovanie SOŠ (5 %), stredná škola s maturitoumala o polovicu menší podiel (2,6 %).

Porovnanie gramotnosti rómskej populácie za všet-ky vekové skupiny so všeobecnou populáciou v geo-grafickej blízkosti poukazuje na alarmujúce disparityvo výsledkoch vzdelávacieho procesu. Špeciálne školya triedy na základnom stupni boli najviac navštevovanérómskymi deťmi zo segregovaných osád, na druhejstrane medzi deťmi z domácností žijúcich rozptýlene boltento podiel dvojnásobne nižší.

Navštevovanosť materských škôl vyšla na základevýskumných údajov podstatne menšia za rómske detioproti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blíz-kosti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostávanie3-4-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnychpredškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6rokov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovalamaterskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecnýchto boli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segre-gácie sa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstatepodľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí,ktorá škôlku pred vstupom na základnú školu najviac po-trebuje, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom ne-navštevovania škôlky boli nedostatočné financie, pre-svedčenie o nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmäv segregovanom prostredí – absencia takýchto zariadenív okolí a neochota dávať dieťa do zariadenia.

S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady predomácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v do-mácnosti, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti odbydliska, atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacichs povinnou školskou dochádzkou a ďalším štúdiommedzi rómskymi domácnosťami silno rezonuje. Ukáza-lo sa, že priemerná mesačná suma nákladov na vzdelá-vanie v rómskych domácnostiach predstavovala 23 €, me-dián mal hodnotu 14 €. Najvyššie priemerné mesačnévýdavky boli v separovaných sídlach (27 €), najnižšie v se-gregovaných osadách (19 €). Polovica z domácnostís deťmi na základnej škole vo výskume uviedla, ževýdavky na vzdelávanie detí je schopná pokryť lens ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami. Najvyšší podieldomácností s takýmito problémami pochádzal zo se-gregovaných osád, kde až 65 % domácností uvádzalovýskyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí.


14


Vylúčenie z trhu práce

Výskumné údaje z oblasti charakteristík postaveniarómskej populácie na trhu práce priniesli viacero všeo-becnejších záverov. Nameraná miera nezamestnanostirómskej populácie je významne vyššia (až sedem krátvyššia) ako u skúmanej všeobecnej populácie z geo-graficky blízkeho prostredia; na základe sebadeklarácienezamestnanosti je to ešte viac.

Vyššia nezamestnanosť a nižšia zamestnanosť v prí-pade subjektívneho sebazaradenia ako hodnoty na-počítané podľa metodiky výberového zisťovania pra-covných síl naznačujú, že pre časť rómskej populácie jeabsencia zamestnania synonymom nezamestnanosti.Môže tiež ale naznačovať širšie zapojenie rómskej po-pulácie do neformálnych segmentov trhu práce.

Zamestnanosť rómskej populácie sa v pomerneveľkom objeme odohráva mimo oficiálneho trhu práce,a aj v rámci oficiálneho zostáva z veľkej časti mimo štan-dardných foriem zamestnania (skrátené úväzky, sezón-ne alebo brigádnické práce, živnosť a podobne). Podielklasického zamestnania na plný úväzok bol podstatnenižší ako u všeobecnej populácie v bezprostrednom oko-lí. V rámci klasickej zamestnanosti prevažovali menej kva-lifikované práce, u ktorých sa dá predpokladať, že ajs nižšou pracovnou odmenou. Ak aj Rómovia získajú pra-covné miesto, ide prevažne o miesto s nízkou kvalitou prá-ce a slabšou sociálnou a pracovnou ochranou.

Pri zistenom rozsiahlom a hlbokom vylúčení rómskejpopulácie z trhu práce sa ako hlavné príčiny javia ne-dostatočné príležitosti zamestnania, ktoré z veľkej čas-ti vyplývajú z nedostatočnej kvalifikácie pre potreby trhupráce, a môžu byť tiež výsledkom diskriminácie a ne-rovného zaobchádzania. Ako silný diferencujúci činiteľsa totiž opakovane ukázala etnická príslušnosť – rozdielyoproti všeobecnej populácii boli v mnohých ukazova-teľoch obrovské napriek blízkosti geografického pro-stredia. Medzi ďalšími diferencujúcimi činiteľmi treba spo-menúť pohlavie a do istej miery aj typ bývania; do istejmiery preto, lebo ukazovatele sa zhoršujú s úrovňou prie-storového vylúčenia, nepriaznivé hodnoty (vysoká ne-zamestnanosť a nízka zamestnanosť) sa však zistili za všet-ky tri porovnávané rómske prostredia.

Veľké rozdiely sa zaznamenali aj na základe vzdelaniaa veku, vek však nezohrával takú silnú úlohu pri zames-tnanosti či nezamestnanosti rómskej populácie ako v prí-pade všeobecnej populácie. Porovnanie nezamestnanostinajmladších a dospelej populácie vyšlo za všeobecný sú-bor dvojnásobne vyššie na strane najmladších, u rómskejpopulácie bola miera nezamestnanosti približne rovnakovysoká od vstupu na trh práce po celý dospelý život.

Vzdelanie z analýzy vyšlo ako silný diferencujúci čini-teľ. Ale „benefit“ z vyššieho vzdelania, ktorý sa odrazí navýslednom postavení na trhu práce, zohrával pri rómskejpopulácii menej výraznú úlohu ako pri všeobecnej. Ró-

movia pravdepodobne čelia významným ťažkostiam prihľadaní kvalifikovanej práce aj pri dosiahnutí vyššiehovzdelania; nezamestnanosť Rómov je veľmi vysoká aj privyšších stupňoch vzdelania.

A pokiaľ ide o rodový pohľad, nezamestnanosť žienbola nižšia tak u všeobecnej, ako aj u rómskej populácie,za rómsky súbor ale pre obidve skupiny pohlavia vy-chádzala miera nezamestnanosti podstatne vyššia akopriemer za všeobecnú populáciu. Napriek vysokému po-dielu rómskych žien mimo trhu práce (a recipročnemenšej miere ekonomickej aktivity), aj ako pracovná silakončia prevažne a častejšie (v porovnaní s rómskymimužmi i všeobecnými ženami) v kategórii nezamest-naných. Opačne je to so zamestnanosťou – tá je za ženyobidvoch porovnávaných populácií nižšia než za mužov,v prípade rómskych žien je ale zaostávanie za mužmi om-noho väčšie (až o polovicu).

Zaznamenané rozdiely v celkovej ekonomickej ak-tivite sú v porovnaní piatich rokov iba veľmi malé, podielpracujúcich zostáva naďalej v rámci skúmanej rómskejpopulácie iba veľmi nízky; naopak podiel nezamest-naných zasa veľmi vysoký, napriek množstvu programovdeklarovaných ako podpora rómskej zamestnanosti.Medziročné zmeny sú za skúmanú časť rómskych ko-munít iba veľmi malé, čo by svedčilo o neefektivite exi-stujúcich programov vo vzťahu k danému cieľu.

Porovnanie životných podmienok rómskych do-mácností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena po-ukázalo na priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorýchjeden alebo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všet-ky sledované indikátory mali lepší výsledok za domác-nosti s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým,kde pracoval iba jeden člen. Výskumné údaje jednoz-načne potvrdili, že vylúčenie z trhu práce zvyšuje prav-depodobnosť prepadu takýchto domácností do rizikachudoby, zvyšuje ohrozenie materiálnou deprivácioua znižuje kvalitu života ich členov. Rómske domácnostisú na tom v porovnaní so všeobecnými z geograficky blíz-keho prostredia z tohto hľadiska podstatne horšie, do-konca ani pracovný príjem v rómskych domácnostiachnestačí na prekonanie tohto obrovského zaostávaniav životnej úrovni.

Životná úroveň rómskych domácností– príjmy, finančné ťažkosti a deprivácia v spotrebe

V tejto kapitole sme ponúkli pohľad na tri vybrané aspektyživotnej úrovne – príjmovú situáciu, depriváciu v oblastispotreby a výskyt nedoplatkov. Celkové príjmy rómskychdomácností sú na výrazne nižšej úrovni než príjmy geo-graficky blízkej všeobecnej populácie. Najvyššie príjmyvykázali domácnosti žijúce rozptýlene, najnižšie do-


15


mácnosti zo segregovaných osád. Rozdiely v celkovýchpríjmoch však neboli medzi jednotlivými podsúbormivýrazné – v porovnaní s rozdielmi medzi rómskou a geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou. Potvrdilo sa, žecelkový príjem na osobu je v rómskych domácnostiachznačne diferencovaný podľa počtu pracujúcich členov(vyšší počet pracujúcich vedie k vyššiemu príjmu). Dife-rencujúcim faktorom je aj počet detí do 6 a do 18 rokov,kde s rastúcim počtom detí príjem na osobu klesal.

Spomedzi sociálnych transferov hrá dôležitú úlohudávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá každá druhárómska domácnosť. Pre porovnanie – v súbore geografickyblízkej všeobecnej populácie to boli 4 % domácností. Prí-spevok na bývanie, ktorý predstavuje dôležité doplnenieminimálneho príjmu, poberalo 58 % domácností na dáv-ke v hmotnej núdzi. Tento podiel silno varioval v jedno-tlivých typoch osídlenia – najvyšší bol v rozptýlených obyd-liach (77 %), najnižší v segregovaných osadách (48 %). Dô-ležitú funkciu v systéme minimálneho príjmu plní aktivačnýpríspevok, na ktorý majú nárok občania v hmotnej núdzia osoby, ktoré sú s nimi spoločne posudzované, ak splniastanovené podmienky. Spomedzi Rómov v produktívnom

veku 16-54 rokov (vrátane), ktorí žili v domácnostiach s dáv-kou v hmotnej núdzi, získalo tento príspevok 30 %. Naj-viac ich bolo medzi Rómami zo segregovaných osád (37 %).Ochranný príspevok poberali 3 % Rómov vo veku 16-54rokov, ktorí žili v domácnostiach na dávke v hmotnej nú-dzi. Ukazuje sa, že možnosti doplniť minimálny sociálnypríjem využíva len časť oprávnenej populácie. Z ro-dinných dávok patrili k najčastejšie využívaným prídavokna dieťa (26 % Rómov vo veku 18 rokov a viac) a rodičovskýpríspevok (12 % Rómov vo veku od 18 rokov).

Značná časť rómskych domácností je vystavená ri-ziku deprivácie v oblasti spotreby. Jedlo z mäsa (alebovegetariánsky ekvivalent) každý druhý deň si dokázalazabezpečiť len necelá pätina, nové sezónne oblečeniea obuv len necelá desatina. Možnosť naakumulovaťúspory vo výške 300 eur sa v rómskych domácnostiachvyskytovala veľmi zriedka (necelých 6 %). Veľkú zrani-teľnosť naznačujú aj údaje o výskyte nedoplatkov za pra-videlné nákupy či služby spojené s bývaním. Geografickyblízka všeobecná populácia vykázala v daných indiká-toroch podstatne nižšie ohrozenie depriváciou i fi-nančnými ťažkosťami.


16


17

ÚVOD01Transformácia spoločnosti v priebehu posledných dvochdesaťročí neznamenala pre všetky skupiny obyvateľstvana Slovensku zlepšenie kvality života. Naopak opatreniana stabilizáciu a reštrukturalizáciu ekonomiky sa odra-zili v zhoršení mnohých ukazovateľov životných pod-mienok u početných skupín, dokonca i počas obdobiahospodárskeho rastu. Špecifickým problémom a pre-kážkam v oblasti ľudského rozvoja čelili hlavne margi-nalizované rómske komunity.

Tzv. rómska otázka sa na Slovensku v poslednýchdvoch desaťročiach stala jednou z kľúčových tém poli-tických diskusií, subjektom verejnopolitických inter-vencií a stala sa aj predmetom záujmu Európskej úniea zahraničia. Rómov ako skupinu, ktorá je ohrozenáchudobou a sociálnym vylúčením, identifikovalomnožstvo výskumov (napr. Vašečka – Repová – Džam-bazovič, 2000; Chudoba Rómov.., 2002; UNDP, 2006).Ako skupinu najviac ohrozenú chudobou a sociálnym vy-lúčením charakterizujú Rómov aj strategické vládnedokumenty, napríklad Národný akčný plán sociálnej in-klúzie (NAPs/INCL) 2004 – 2006, Národná správa o straté-giách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2006– 2008, Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a so-ciálnej inklúzie pre roky 2008 – 2010. Tieto materiály upo-zorňujú na to, že okrem regionálnych disparít v miere chu-doby, nezamestnanosti, priemerných mzdách, ako ajukazovateľoch vzdelania a zdravotného stavu, sa na Slo-vensku prejavujú aj nerovnosti medzi postavením ma-joritnej populácie a sociálne vylúčených a marginalizo-vaných skupín rómskej populácie. Príslušníci a prí-slušníčky týchto skupín, z mnohých dôvodov (objektív-nych i subjektívnych), nemajú dostatočné podmienkya príležitosti na plnohodnotnú participáciu na ekono-mickom a kultúrnom živote spoločnosti. V poslednom de-saťročí v reakcii na zhoršujúce sa postavenie rómskejmenšiny a nezanedbateľný tlak zo zahraničia požadujúciod Slovenska cielené prorómske opatrenia (pôvodnevzhľadom na predvstupový proces a bezprecedentný exo-dus Rómov do zahraničia), sa začala postupne v rámci ve-rejných politík uplatňovať aj skupinovo cielená podpo-ra doplňujúca univerzalistické sociálne opatrenia. V tom-to období bol v rámci verejných politík zavedený pojem„marginalizované rómske komunity“ (označujúci skupinuchudobných a marginalizovaných Rómov), ktorý bolaplikovaný ako priorita pre využívanie fondov EÚ (tzv. ho-rizontálna priorita MRK). V tomto období sa realizovalomnožstvo projektov financovaných (nie však výlučne) zpredvstupových a povstupových štrukturálnych fondovEÚ. Popri sociálnej práci boli zamerané predovšetkým natréningové činnosti, na získavanie „stratených“ pra-

covných návykov dlhodobo nezamestnaných Rómova podobne. Projekty s najviac hmatateľným výsledkomsa v tomto období realizovali najmä v oblasti rozvoja býva-nia, ale veľa pozornosti sa venovalo aj širokému spekt-ru aktivít zamýšľaných ako podpora zamestnanosti a za-mestnateľnosti formou aktívnych politík trhu práce.

Množstvo projektov v rámci štrukturálnych fondovEÚ bolo zameraných na vytvorenie inštitúcií medzitrhupráce, chránených dielní alebo sociálnych a aktivačnýchpodnikov, ktoré zamestnávali a mali „aktivovať“ dlhodobonezamestnaných Rómov. Výsledky však nemohli v širšejmiere naplniť očakávania pre objektívne danú, zlú so-ciálno-ekonomickú situáciu mnohých regiónov a pre cel-kovú neoliberálnu reštrukturalizáciu, ktorá výrazneovplyvnila regióny Slovenska charakteristické silne seg-mentovaným trhom práce. Jedným z najviac limitujúcichfaktorov úspešnosti podnikov takéhoto typu boli podľaniektorých analytikov štrukturálne podmienky jedno-tlivých regiónov Slovenska, jeho sociohistorické de-dičstvo a skupinové etnokultúrne vzťahy.

Hoci sa empirické fakty o pretrvávajúcej rómskej chu-dobe a vylúčení medzi expertmi a odbornou verej-nosťou akceptujú takmer všeobecne, neexistuje zhodao príčinách takejto situácie. Kultúra ako príčinná pre-menná rómskych problémov sa často objavuje v dvochalternujúcich sa formách. Jednou z nich je koncept „tra-dičná kultúra Rómov“, v rámci ktorého sa predpokladá,že Rómovia ako etnická skupina majú odlišný, predmo-derný hodnotový systém, zvyky a inštitúcie než má ma-jorita. Tento hodnotový systém je potom považovaný zapríčinu rómskej „neprispôsobivosti“ modernej spo-ločnosti, čo spôsobuje vylúčenie a chudobu. „Tradičnákultúra Rómov“ často alternuje s konceptom „kultúra chu-doby“. Tento tiež vychádza z predpokladu, že obyvate-lia sociálne vylúčených lokalít sú nositeľmi špecifickéhokultúrneho vzorca, ktorý vznikol v procese adaptácie nadlhodobú chudobu, na sociálne a priestorové vylúčenie,a ako reakcia na tieto skutočnosti sa reprodukuje z ge-nerácie na generáciu a vytvára špecifický „systém“.

Početní kritici argumentácie tohto typu však upo-zorňujú, že „kultúra chudoby“ nemá dostatočnú analy-tickú validitu, pretože jednotlivé charakteristiky pripi-sované „kultúre chudoby“ Rómov sú takmer nezlučiteľné.Miešajú sa pri nich štrukturálne príčiny (napr. nezames-tnanosť) so sociálno-patologickými javmi (napr. drogy a al-koholizmus) a s momentálnymi odpoveďami na vznik-nutú situáciu (napr. migrácia za prácou). Konfúzne je ajto, že atribúty tohto konceptu sú tvorené tak odpozo-rovanými empirickými faktami materiálneho charakte-ru (napr. nemajetnosť), ako aj kognitívno-psycholo-


gickými črtami ako stádovitosť, orientácia na prítomnosť,neschopnosť šetriť a plánovať (Abu Ghosh, 2008). Pretosa zdá, že koncept „kultúra chudoby“, aj keď v empiric-kej rovine pomerne presne charakterizuje aktuálny stavvylúčenia (nielen) rómskych marginalizovaných komu-nít, má pre účely politík a opatrení sociálnej inklúzie li-mitovaný význam.

Sociálna exklúzia je technicky kľúčový koncept takpre politiky EÚ, ako aj pre vnútroštátne politiky kohézie.V EÚ prístupe sa sociálna exklúzia vníma ako multidi-menzionálny jav, ktorý v sebe zahŕňa tak príjmovú chu-dobu, ako aj nezamestnanosť, prístup k vzdelaniu, in-formáciám, zariadeniam starostlivosti o deti a zdravot-nej starostlivosti, životné podmienky i sociálnu partici-páciu. Vymedzenie sociálnej exklúzie je založené na„neschopnosti užívať takú úroveň participácie v spo-ločnosti, ktorú má garantovanú väčšina spoločnosti“. Ex-klúzia sa definuje ako proces, prostredníctvom ktoréhosú istí jednotlivci alebo skupiny vytláčaní na okraj spo-ločnosti a z plnej participácie na živote spoločnosti z dô-vodu svojej chudoby, nedostatku základných kompe-tencií, príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo akovýsledok diskriminácie (COM(2008) 0412 final). To ichvzďaľuje od práce, príjmu, príležitostí vzdelávania, ako ajod sociálnych a komunitných sietí a aktivít.

Príčiny vylúčenia môžu pritom spočívať na úrovni ce-lospoločenskej alebo na úrovni komunity, domácnosti ale-bo v rovine individuálnej. Predpokladom odstraňovaniachudoby a sociálneho vylúčenia je zabezpečenie prístu-pu pre všetkých ľudí k zdrojom, právam a službám po-trebným pre participáciu v spoločnosti, potieranievšetkých foriem diskriminácie, ktoré vedú k vylúčeniu.

Nový rámec a príležitosť pre zamedzenie sociálnejexklúzie a začlenenie rómskej populácie vytvára (na zá-klade Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade,Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výbo-ru regiónov) Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácieRómov do roku 2020 zo dňa 6. apríla 2011. Vnútroštátne

stratégie by mali vytvoriť rámec, ktorý spája otázku zá-kladných ľudských práv a otázku ľudského rozvoja. V ta-komto rámci by sa mali potom realizovať špecifické in-tervencie na regionálnej a lokálnej úrovni, ktoré by na-pomohli zlepšiť situáciu Rómov. V dokumente sa konšta-tuje, že „mnoho z približne 10 – 12 miliónov Rómov v Eu-rópe sa vo svojom živote potýka s predsudkami, intole-ranciou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením. Sú mar-ginalizovaní a žijú v zlých socio-ekonomických pod-mienkach.“ V Oznámení sa ďalej konštatuje, že: „na úrov-ni EÚ aj členských štátov je potrebné konať rozhodnev rámci aktívneho dialógu s Rómami. Hlavnú zodpo-vednosť za tieto opatrenia majú štátne orgány.“ Doku-ment vníma sociálnu a ekonomickú integráciu Rómov akodvojsmerný proces, „ktorý si vyžaduje zmenu postojovväčšiny obyvateľstva, ako aj členov rómskych komunít.Členské štáty musia predovšetkým zaistiť, aby Rómovianeboli diskriminovaní a aby sa s nimi zaobchádzalo akos ostatnými občanmi EÚ s rovnocenným prístupom kuvšetkým základným právam, ktoré sú zakotvené v Char-te základných práv EÚ.“ Okrem toho postuluje, že je „po-trebné prerušiť začarovaný kruh chudoby, ktorá sa pre-náša z jednej generácie na druhú“ (EÚ, 2011).

Realizovaný empirický výskum UNDP mapujúciživotné podmienky rómskych domácností na Slovens-ku v roku 2010, z ktorého záverečnú správu mátemožnosť teraz čítať, vychádzal z chápania sociálneho vy-lúčenia ako komplexného, mnohodimenzionálneho,mnohovrstvového a dynamického konceptu. Venovalasa v ňom pozornosť všetkým kľúčovým oblastiam inklúzieRómov ako je bývanie, zdravie, vzdelávanie a trh práce,ale aj príjmovej situácii a materiálnej deprivácii. Empirickéúdaje aj za rok 2010 dokladajú pretrvávanie viacerých ne-rovností, napríklad vo vzdelávaní, dostupnosti zdravot-nej starostlivosti alebo v prístupe k mnohým tovaroma službám vôbec. Pritom je známe, že sociálne vylúčeniemá tendenciu sa reprodukovať z generácie na generá-ciu v rámci cyklu deprivácie.


18

Už Rímska zmluva z roku 1957 pri vytváraní ES, sa zameriavala aj na súbor politík spadajúcich do oblasti sociálnej kohézie. Konkrétne išloo politiky zamerané na slobodu pohybu migrujúcich pracovníkov, sociálne zabezpečenie a vytvorenie Európskeho sociálneho fondu. Prvýprogram zameraný na sociálnu oblasť bol prijatý Radou EÚ ešte v roku 1974 a sústreďoval sa na zlepšenie životných a pracovných pod-mienok zraniteľných skupín. O 12 rokov neskôr pri revízii Rímskej zmluvy (Single European Act, 1986) sa zdôraznila dôležitosť posilňovania so-ciálnej kohézie v rámci ES (nové články 158-161). Charta Spoločenstva o základných sociálnych právach bola prijatá v roku 1989. NásledneAmsterdamská zmluva (1997) už zahrnula aj záväzok o sociálnej politike a kapitolu o zamestnanosti. Lisabonská stratégia z marca 2000 medzisvojimi cieľmi na najbližších 10 rokov tiež spomína zvyšovanie sociálnej kohézie spoločnosti. K sociálnej agende sa EK vrátila aj v roku 2008,kedy prijala návrhy na obnovenie sociálnej agendy a vyšpecifikovala ciele a priority v boji s diskrimináciou a prekonávaním chudoby a so-ciálneho vylúčenia (COM(2008) 0412 final). Príležitosťou pre prepracovanie politík v tejto oblasti malo byť vyhlásenie roka 2010 za Európskyrok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (COM(2008) 0412 final). Nadväzujúc na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúče-niu (2010) stratégia Európa 2020 vytýčila v rámci hlavnej iniciatívy Európska platforma na boj proti chudobe cieľ: „zabezpečiť hospodársku,sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniťim dôstojný život a aktívnu účasť na živote spoločnosti“ (Európa..., 2010, s.20). Špecifický rámec pre prekonanie marginalizácie a bariér ľud-ského rozvoja Rómov vytvorilo Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboruregiónov označené ako Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 zo dňa 6. apríla 2011. V ňom sa národné vládyvyzývajú k príprave svojich vlastných národných stratégií začleňovania rómskej populácie.

BOX 1.1


Dáta o životných podmienkach rómskych komunítmajú veľký význam pre potreby sociálnej politiky. Sú po-trebné preto, aby sa opatrenia dali cieliť a aby bolo možnékvantifikovať ich dopady na marginalizované skupiny oby-vateľstva. Projekt realizovaný v spolupráci medzi Roz-vojovým programom OSN a Ministerstvom práce, so-ciálnych vecí a rodiny SR, ktorého jedným z výstupov jeaj táto správa, pozostáva zo série kvantitatívnych, ako ajkvalitatívnych výskumov, ktoré napomôžu k získaniu kom-plexného obrazu o vývoji životných podmienok sociál-ne vylúčených rómskych komunít.

Sme presvedčení, že riešenia zamerané na sku-točnú integráciu a zlepšenie životných podmienok Ró-mov nespočívajú iba v nájdení vhodného metodickéhopostupu, ale že primárne spočívajú v zásadnej politickejvoľbe, ktorá je vo svojej podstate morálnou voľbou. Táspočíva napríklad v širokej podpore vejára politíkznižovania sociálnych nerovností a politík vytváraniarovných podmienok pre všetky skupiny obyvateľstva pretrvaloudržateľný ľudský rozvoj na Slovensku.


19

Sociálna politika patrí k tým politickým agendám, ktoré sú v kompetencii národných štátov, v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK)sú ale členské štáty zodpovedné za prenos všeobecných EÚ cieľov do národných akčných plánov. Národné stratégie sociálnej ochrany a so-ciálnej inklúzie sa vypracúvali za tri oblasti – za sociálnu inklúziu, dôchodky a zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Každé tri roky sa Európskejkomisii predkladali národné správy, posledná pokrývala obdobie 2008 – 2010. Slovensko si pre oblasť sociálnej inklúzie vytýčilo nasledovnéznevýhodnené skupiny a priority. Na základe analýz skúseností a vývoja situácie v predošlých obdobiach sa Národná správa sústredila(podobne ako Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015) na štyri oblasti opatrení (vzdelanie, zdravie, bývanie, práca) zameranýchna znevýhodnené skupiny obyvateľov, najviac ohrozené chudobou a vylúčením – t. j. najmä na deti, mladistvých, mladých dospelých, rodinys deťmi, nezamestnaných (najmä dlhodobo nezamestnaných), ľudí so zdravotným postihnutím, marginalizované rómske komunity, bez-domovcov, ľudí prepustených z výkonu trestu odňatia slobody a drogovo a inak závislých (Národná správa..., 2008).

BOX 1.2



Pre oblasť monitoringu životných podmienok rómskychkomunít na Slovensku sú vytvorené dobré výskumné rám-ce. Výberové zisťovania UNDP (2005, 2010, 2011) vychá-dzajú z takzvaného sociografického mapovania róm-skych komunít na Slovensku (Atlas rómskych komunít naSlovensku 2004), ktoré bolo založené na predpoklade, žerómska marginalizovaná populácia žije v určitých prie-storových enklávach. Takýto výskumný postup nie jev rozpore s prin cípmi zakotvenými v Ústave SR a je v sú-lade s normami na ochranu osobných údajov, pretože so-ciografické mapovanie neskúma etnickú identitu jedno-tlivcov a nezbiera osobné údaje o jednotlivcoch, ale robíiba akýsi „inventár“ osídlení.

2.1. Výskumný postup a zber dát

Sociografické mapovanie rómskych komunít prebehlov roku 2004 a zmapovalo 1 068 obcí celého Slovenskaa 1 573 rómskych osídlení (v jednej obci mohlo byť viac róm-skych osídlení). Takýmto spôsobom mapovanie poskytlodetailné údaje o rómskych osídleniach, na základe ktorýchbolo možné pre výberové zisťovanie UNDP rozdeliť róm -ske osídlenia do troch základných tried podľa stupňa in-tegrácie s majoritnou populáciou – segregované, separo-vané, rozptýlené. V rámci každej triedy bol vytvorený rov-naký počet okrskov (rôznej početnosti – obsahujúci približnemedzi 40 až 120 domácností), z ktorých sa náhodným pro-porčným výberom vybralo 30 miest zberu dát v každej trie-de. Finálny počet miest zberu dát pre vzorku rómskych do-mácností bol 90.1

Vzorka všeobecnej populácie mala vo výskume úlo-hu kontrolného súboru za účelom porovnania určitých so-cio-ekonomických a iných premenných. Kvôli tomu, žerómska populácia nie je rovnomerne rozptýlená v rámciSR a kvôli veľkým regionálnym rozdielom bolo vhodnej-šie porovnávať určité sociálno-ekonomické údaje nie sovšeobecnou populáciu Slovenska, ale so všeobecnou po-puláciou žijúcou v geografickej blízkosti rómskych osídlení.Základom pre výber miest zberu dát vo vzorke všeobec-nej populácie bolo 90 okrskov v rámci susedných obcí, z kto-rých boli rómske miesta zberu dát. Tieto boli klasifikova-né na urbánne (viac ako 5 000 obyvateľov) a rurálne (me-nej ako 5 000 obyvateľov) a z nich sa náhodným výberomvybralo 45 miest zberu dát. V týchto miestach zberu dát an-ketári náhodnou prechádzkou vybrali domácnosti, ktoré

navštívili. Aj keď sa niektoré domácnosti sebaidentifikovaliako rómske, alebo mohli byť počas rozhovoru identifiko-vané ako rómske, boli ponechané vo výberovej vzorke všeo-becnej populácie.2

„Terén“ v rámci výberového zisťovania UNDP sarealizoval v mesiacoch november a december 2010(konkrétne 22.11. – 27.12. 2010). Zber údajov organizo-vala agentúra TNS Slovakia prostredníctvom face-to-facerozhovorov medzi anketármi a respondentmi na zákla-de štruktúrovaného dotazníka. Minimálny čas potrebnýpre vyplnenie jedného rozhovoru sa pohyboval približ-ne okolo 60 minút, pri väčšom počte členov domácnostiaj viac. Miesta školení anketárov boli v Poprade a Brati-slave a počet vyškolených anketárov bol 34. Vyškolení an-ketári nechodili do segregovaného prostredia samotní,ale boli sprevádzaní rómskymi aktivistami, ktorých po-čet bol deväť. Priemerný počet dotazníkov pridelený jed-nému anketárovi bol 31. Celkový počet obcí, v ktorýchsa prieskum realizoval, bol 246.

Výberovú jednotku predstavovala hospodáriaca do-mácnosť vymedzená v manuáli ako jednotlivec alebo sku-pina ľudí, ktorí sú alebo aj nie sú v príbuzenskom vzťahu,ktorí žijú spolu ako samostatná skupina v tom zmysle, žemajú spoločnú organizáciu hospodárenia (to znamená, žesa podieľajú alebo sa podporujú v rámci jedného rodinnéhorozpočtu). V každom zvolenom mieste zberu dát sa ná-hodným spôsobom malo vybrať 8 domácností, čo zna-menalo 240 domácností pre každú z troch tried rómskychosídlení či typov bývania a 360 domácností za geografic-ky blízku všeobecnú populáciu.

Dotazník obsahoval 8 modulov a zameriaval sa tak nainformácie o domácnosti, ako aj na informácie o jednotli-vých členoch domácnosti. Informácie o domácnosti po-skytoval ten jej člen/členka, ktorý/á bol identifikovaný/á akoprednosta domácnosti. V prípade informácií o členoch do-mácnosti tieto boli zisťované priamo od jednotlivých čle-nov, len v prípade neprítomnosti člena alebo malých detíúdaje poskytoval rodič alebo prednosta domácnosti.

2.2. Popis výskumnej vzorky

Vyššie uvedeným výberovým postupom sa podarilov rámci terénneho zberu dát získať takmer presne plá-nované počty domácností. Nasledujúca podkapitolaprináša informácie dvojakého druhu: približuje veľkosť

21

02 Metodologické informácie a popis výskumnej vzorky

1 Pre detailné informácie o metodike prípravy výskumu pozri rukopis (Evans, 2005).2 V dotazníku nebola priama otázka o etnicite, dopytovalo sa však na materinský jazyk respondentov. V súbore jednotlivcov všeobecnej geograficky

blízkej populácie sa, napríklad, ocitlo 2 % respondentov, ktorí deklarovali ako materinský jazyk rómčinu.


22


jednotlivých výskumných súborov rómskej populáciei kontrolného súboru všeobecnej populácie z geo-graficky blízkeho prostredia, ako aj ich zloženie pod-ľa základných demografických charakteristík. Pritom jepotrebné hneď v úvode ešte raz zdôrazniť, že skupinavšeobecných domácností sa vyberala na základe ná-hodného výberu a neobmedzovala sa príslušnosťou kmajoritnej populácii; do výskumnej vzorky sa mohli do-stať aj rómske domácnosti, a rodiny a jednotlivci, kto-rí sú ich členmi.

2.2.1. Početnosť skúmaných súborovdomácností, rodín a jednotlivcov

Po kontrole a konečnej revízii sa do analýzy a štatistic-kého spracovania zaradilo 1 083 domácností, za ktoré sapodarilo zozbierať kompletné dotazníkové zostavy, t. j.dotazník za domácnosť, za jej jednotlivých členov a prí-slušné nukleárne rodiny. Súbor rómskych domácností po-zostával spolu zo 723 jednotiek, pričom každý podsúbordefinovaný typom bývania bol reprezentovaný približ-ne rovnakým počtom domácností – až na jednotlivostito bolo 240 domácností za skupinu žijúcich segregova-ne, separovane a rozptýlene. V relatívnom vyjadrení bolteda každý podsúbor zastúpený jednou tretinou. Kon-trolný súbor priestorovo blízkej všeobecnej populácie tvo-rilo 360 domácností.

Ako sa uvádza vyššie, v rámci každej vybranej do-mácnosti sa zbierali tri typy údajov. Boli to jednak úda-je týkajúce sa celej domácnosti, ďalej údaje týkajúce sarodín, z ktorých sa domácnosť skladala, a potom údajeo jednotlivých členoch domácnosti. Vytvorili sa tak tri vzá-jomne prepojené výskumné súbory – okrem súboru do-mácností to bol súbor rodín a súbor jednotlivcov.3

V porovnaní s početnosťou súboru domácností sa po-četnosť súboru rodín zmenila iba málo (tabuľka 2.1). Zapodsúbor segregovaných rodín pribudlo 23 jednotiek,za separované rodiny sa počet zvýšil o 27 a za rozptýle-né o 29 jednotiek. Podiely porovnávaných typov róm-skych komunít zostali preto proporcionálne vyrovnané

– každý mal približne tretinový podiel. V prípade geo-graficky blízkej všeobecnej populácie sa počet rodín na-výšil v porovnaní s počtom domácností dokonca len o 3jednotky. Znamená to, že väčšina vybraných domác-ností bola totožná s nukleárnou rodinou, neskladali saz viacerých rodinných jednotiek.

Čo sa týka súboru jednotlivcov, ktorý tvorili všetci čle-novia a členky vybraných domácností, za rómsku po-puláciu bolo vo výskumnej vzorke zastúpených spolu3 614 osôb, z toho segregované komunity reprezento-valo 1 277 osôb (podiel 35,3 %), separované 1 232 osôb(34,1 %) a žijúcich rozptýlene 1 105 osôb (30,6 %). Veľ-kosť výskumného súboru jednotlivcov za priestorovo blíz-ku všeobecnú populáciu dosiahol v konečnom súčte1 060 respondentov a respondentiek.

2.2.2. Zloženie výskumných súborov podľavybraných kvantitatívnych charakteristík

Tabuľka 2.2 prezentuje, aké bolo zloženie súboru do-mácností a súboru jednotlivcov rómskej a priestorovo blíz-kej všeobecnej populácie na základe viacerých ukazo-vateľov vypovedajúcich o veľkosti a skladbe skúmanýchdomácností. Podrobne zachytáva štruktúru súborovpodľa celkového počtu členov domácnosti, podľa poč-tu závislých detí, počtu detí a mladých ľudí rôzneho ve-kového vymedzenia a podľa počtu pracujúcich členov.Všetky použité ukazovatele potvrdili odlišnú štruktúrurómskych a geograficky blízkych všeobecných domác-ností i jednotlivcov.

Rozdiely v zložení súborov reprezentujúcich róm skupopuláciu na strane jednej a všeobecnú na strane dru-hej sa ukázali už z hľadiska veľkosti domácnosti. Kým z cel-ku rómskych domácností tvorili jednočlenné domácnostinecelé 3 %, zo všeobecných domácností z priestorovoblízkeho prostredia to bolo takmer 17 %. Na druhej stra-ne domácnosti s osem a viac členmi boli zastúpené v rám-ci rómskeho súboru takmer 15 %, vo všeobecnom ichbolo iba 0,3 %. V súbore rómskych domácností boli naj-

3 Výskumný súbor rodín bol obsahovo najužší, nakoľko za nukleárne rodiny v rámci domácnosti sa zisťovali iba vybrané sociálne dávky a niektorépríjmy a výdavky. Väčšina analýz sa opiera o dáta za súbor domácností a súbor jednotlivcov.

Tabuľka 2.1Počty domácností a jednotlivcov za sledované podsúbory

Súbory rómskej populácie Súbory geograficky blízkejvšeobecnej populácie Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu

Počet domácností 240 244 239 723 360

Podiel domácností v % 33,2 33,7 33,1 100,0 —

Počet jednotlivcov 1 277 1 232 1 105 3 614 1 060

Podiel jednotlivcov v % 35,3 34,1 30,6 100,0 —

Počet rodín 263 272 268 803 363

Podiel rodín v % 32,8 33,9 33,4 100,0 —



23

Tabuľka 2.2Štruktúra súboru domácností a jednotlivcov za obidve porovnávané populácie podľa počtu členov rôzneho vekua vymedzenia (v %)

Súbory rómskej populácie Súbory geograficky blízkej všeobecnej populácie Domácnosti Jednotlivci Domácnosti Jednotlivci

Počet členov domácnosti:

1člen 2,9 0,6 16,9 5,8

2 členovia 12,2 4,9 27,5 18,7

3 členovia 14,7 8,8 22,8 23,2

4 členovia 17,6 14,1 18,3 24,9

5 členov 17,3 17,3 8,6 14,6

6 členov 12,0 14,4 3,6 7,4

7 členov 8,6 12,0 1,9 4,6

8 členov 6,5 10,4 — —

9 členov 3,6 6,5 0,3 0,8

10 a viac členov 4,6 11,0 — —

Počet závislých detí: Maloleté deti pred ZŠ + žiaci a študenti max. do 25 rokov

žiadne dieťa 25,9 13,9 62,5 45,6

1 dieťa 17,3 13,8 17,2 20,8

2 deti 19,6 18,9 14,2 21,6

3 deti 14,4 16,4 3,9 6,8

4 deti 9,8 13,3 1,4 3,0

5 detí 4,4 6,6 0,6 1,3

6 detí 4,6 8,2 0,3 0,8

7 a viac detí 4,0 8,9 — —

Počet detí do 6 rokov vrátane: Vekový interval = 0 až 6 rokov

žiadne dieťa 49,0 36,9 85,8 73,9

1 dieťa 23,2 24,0 12,8 18,2

2 deti 14,7 17,6 3,9 6,7

3 deti 9,3 14,2 0,3 0,6

4 deti 2,6 4,6 0,3 0,7

5 a viac detí 1,2 2,7 — —


žiadne dieťa 28,1 15,7 73,1 59,9

1 dieťa 18,9 15,9 13,9 17,4

2 deti 19,4 19,1 8,9 14,4

3 deti 13,8 16,4 3,1 5,7

4 deti 9,3 13,0 0,8 2,0

5 detí 3,5 5,6 0,3 0,7

6 a viac detí 6,0 14,3 — —


žiadne dieťa 23,5 12,1 65,8 50,2

1 dieťa 15,5 11,6 16,4 19,8

2 deti 20,1 18,8 12,2 19,0

3 deti 16,0 17,5 3,3 5,8

4 deti 10,2 13,4 1,4 3,0

5 detí 5,1 7,6 0,6 1,3

6 detí 4,7 8,3 0,3 0,8

7 a viac detí 4,9 10,7 — —

Počet členov do 25 rokov: Vekový interval = 0 až 25 rokov

žiadny člen 15,9 6,7 55,3 37,3

1člen 12,3 8,2 18,3 20,3

2 členovia 18,0 14,7 18,1 26,6

3 členovia 19,4 18,7 5,6 9,4

4 členovia 13,4 16,2 1,4 2,9

5 členov 7,5 10,1 1,1 2,6

6 členov 5,9 9,3 — —

7 členov 3,5 6,2 0,3 0,8

8 a viac členov 4,1 9,9 — —


24


početnejšou skupinou domácnosti so štyrmi a s piatimičlenmi (17,6 % a 17,3 %), vo všeobecnom súbore bolozasa najviac dvojčlenných (27,5 %), a potom trojčlenných(22,8 %) domácností.

Podobné odlišnosti z hľadiska počtu členov vyka-zovali aj porovnávané súbory jednotlivcov. V domácnostipozostávajúcej iba z jedného člena žilo ani nie jedno per-cento skúmaných rómskych jednotlivcov, avšak z jed-notlivcov reprezentujúcich geograficky blízku všeo-becnú populáciu to bolo takmer 6 %; podiel rómskychjednotlivcov, ktorí žili vo veľkej domácnosti pozostáva-júcej z osem a viac členov, dosiahol 28 %, za súborvšeobecnej populácie získali jednotlivci z takto veľkýchdomácností len 0,8 %.

Rómsky súbor domácností i jednotlivcov sa tiež vy-značoval podstatne vyšším počtom detí, bez ohľadu nato, ako sa „dieťa“ špecifikovalo, či závislosťou na rodičochalebo istou vekovou hranicou.

Bez závislých detí4 vôbec bolo takmer 26 % rómskychdomácností, za všeobecné však ich podiel presiahol62 %. Na opačnej strane kvantitatívneho intervalu bol vzá-jomný pomer obrátený: až 13 % skúmaných rómskychdomácností malo päť a viac závislých detí, v rámci všeo-becných to bolo len 0,9 %. Čo sa týka súboru jednotliv-cov, tu bolo zloženie podobné. Zo všetkých skúmanýchRómov žilo v domácnosti, kde nebolo žiadne závislé die-ťa, iba 13,9 % súboru; z respondentov reprezentujúcichvšeobecnú populáciu v geografickej blízkosti 45,6 %. Ale-bo naopak: až 86,1 % rómskych jednotlivcov patrilo k do-mácnosti, ktorá mala aspoň jedno závislé dieťa, zo všeo-becného súboru jednotlivcov tvorili 54,4 %. A v takej do-mácnosti, kde mali medzi členmi päť a viac závislých detí,žilo 25,7 % skúmaného súboru rómskych jednotlivcov,ale len 2,1 % reprezentantov všeobecnej populácie.

Úplne rovnako len s inými proporciami vyznela si-tuácia aj pri porovnaní cez počet detí určitého veku. Kýmsledovanie prítomnosti detí do šesť rokov rozdelilo sú-bor rómskych domácností takmer na polovicu (49 %z nich nemalo žiadne dieťa do šesť rokov a 51 % malo as-poň jedno dieťa vymedzeného veku), zo všeobecných do-mácností prekročil podiel domácností bez detí do šesť

rokov štyri pätiny (až 85,8 % z nich nemalo žiadne die-ťa do šesť rokov a 14,2 % malo aspoň jedno takéto die-ťa). Ani jedno dieťa do štrnásť rokov nemalo 28,1 % róm-skych domácností, ale vyše 73 % všeobecných; žiadne die-ťa do osemnásť rokov5 zasa 23,5 % rómskych a 65,8 %všeobecných skúmaných domácností. Pokiaľ sa na súborypozeráme cez vekovú hranicu 25 rokov, žiadneho také-hoto člena nemalo 16 % rómskych domácností, ale až55,3 % všeobecných.

Pri sledovaní počtu pracujúcich členov v domácnostisa situácia vo vzájomných proporciách medzi rómskoua všeobecnou populáciou obrátila a viac vyhrotila. Až80 % skúmaného súboru rómskych domácností totiž ne-malo ani jedného pracujúceho člena, pri všeobecných do-mácnostiach to bolo o polovicu menej – len 38,9 %. Zo sú-boru rómskych jednotlivcov žilo takmer 80 % v takej do-mácnosti, kde sa ani jeden člen nedeklaroval ako pra-cujúci, z jednotlivcov reprezentujúcich všeobecnú po-puláciu z geograficky blízkeho prostredia bol podiel ži-júcich v domácnosti bez pracujúceho člena necelých28 %. Zatiaľ čo zo skúmaných Rómov žila najpočetnej-šia skupina v takej domácnosti, kde nikto nepracoval(78,8 %), a potom s veľkým odstupom nasledovala sku-pina žijúca v domácnosti s jedným pracujúcim členom(13,9 %); spomedzi súboru všeobecnej populácie mali naj-vyšší výskyt zástupcovia domácností s dvoma pracujú-cimi členmi (30,9 %) a na príslušníkov domácnosti s jed-ným pracujúcim pripadalo 28,6 % súboru.

Rómske súbory mali v rámci svojej štruktúry počet-nejšie nie len celkové členstvo domácnosti, ale aj za-stúpenie detí rôzneho vymedzenia, na druhej strane boliale v rámci nich podstatne menšie podiely domácnostíi jednotlivcov, čo sa týka počtu pracujúcich členov. Už zá-kladné zloženie výskumných súborov teda silne indikujena inú sociálnu, životnú a pracovnú situáciu obidvoch po-rovnávaných súborov domácností a ich členov, čo vý-sledky analýzy následne potvrdili.

A ako ukazuje tabuľka 2.3, typ bývania rómskychkomunít rozdiely oproti geograficky blízkej všeobec-nej populácii ešte vo viacerých smeroch prehlbuje. Čímsegregovanejšie bývanie, tým viac členov domácnos-

Súbory rómskej populácie Súbory geograficky blízkej všeobecnej populácie

Domácnosti Jednotlivci Domácnosti Jednotlivci

Počet pracujúcich členov: Pracujúci = na základe sebadeklarácie (nie podľa VZPS)

nikto nepracuje 79,9 78,8 38,9 27,8

1člen 13,3 13,9 27,2 28,6

2 členovia 4,1 4,6 25,0 30,9

3 členovia 2,1 2,2 5,8 7,5

4 a viac členov 0,6 0,5 3,1 5,2

Poznámka: Každý súbor za jednotlivý znak dáva spolu 100 %.

4 Za závislé deti sa podľa vymedzenia platného na Slovensku považujú deti a mladí ľudia do 25 rokov, ktorí ešte neukončili prípravu na povolanie, tedateoreticky od narodenia do ukončenia štúdia na prvej vysokej škole.

5 Veková hranica oddeľujúca detstvo a dospelosť podľa vymedzenia Dohovoru o právach dieťaťa (VZ OSN, 1989).



25

Tabuľka 2.3Štruktúra podsúborov rómskych domácností a jednotlivcov podľa počtu členov rôzneho veku a vymedzenia (v %)

Podsúbory rómskych domácností Podsúbory rómskych jednotlivcov

Segregované Separované Rozptýlené Segregovaní Separovaní RozptýleníPočet členov domácnosti:

1člen 1,7 3,3 3,8 0,3 0,6 0,8

2 členovia 10,8 10,2 15,5 4,1 4,1 6,7

3 členovia 12,1 14,3 17,6 6,8 8,5 11,4

4 členovia 14,6 20,1 18,0 11,0 15,9 15,6

5 členov 20,8 13,9 17,2 19,6 13,8 18,6

6 členov 13,8 13,5 8,8 15,5 16,1 11,4

7 členov 9,6 9,0 7,1 12,6 12,5 10,8

8 členov 6,3 7,8 5,4 9,4 12,3 9,4

9 členov 3,8 4,1 2,9 6,3 7,3 5,7

10+ členov 6,7 3,6 3,8 14,4 8,9 9,7

Počet závislých detí: Maloleté deti pred ZŠ + žiaci a študenti max. do 25 rokov

žiadne dieťa 22,9 26,6 28,0 12,5 14,9 14,5

1 dieťa 15,8 17,6 18,5 12,1 14,2 15,1

2 deti 17,9 18,0 23,0 16,1 17,0 24,3

3 deti 15,4 11,9 15,9 16,1 13,6 19,5

4 deti 8,3 13,9 7,1 9,9 18,6 11,4

5 detí 7,9 3,3 2,1 11,3 4,8 3,3

6 detí 5,4 4,1 4,2 9,7 6,7 8,2

7+ detí 6,4 4,6 1,2 12,3 10,2 3,7

Počet detí do 6 rokov: Vekový interval = 0 až 6 rokov

žiadne dieťa 43,8 51,7 51,5 32,7 41,0 37,3

1 dieťa 23,8 22,1 23,8 23,2 23,5 25,5

2 deti 15,8 12,7 15,9 17,7 14,9 20,6

3 deti 10,8 10,3 6,7 16,6 14,4 11,2

4+ deti 5,8 3,2 2,1 9,9 6,2 5,3


žiadne dieťa 24,6 28,7 31,0 13,8 16,8 16,8

1 dieťa 16,7 20,5 19,8 13,3 17,4 17,2

2 deti 18,3 17,6 22,2 16,5 17,0 24,4

3 deti 14,6 12,7 14,2 15,8 15,9 17,7

4 deti 10,0 10,7 7,1 13,2 14,2 11,3

5 detí 5,4 4,1 0,8 7,4 7,5 1,4

6+ detí 10,4 5,7 4,9 20,0 11,3 11,2


žiadne dieťa 20,4 23,4 26,8 10,6 12,4 13,4

1 dieťa 12,9 16,4 17,2 9,2 12,3 13,5

2 deti 19,2 19,3 21,8 16,5 18,3 22,1

3 deti 17,5 13,1 17,6 17,7 14,2 20,9

4 deti 9,6 14,3 6,3 11,6 18,8 9,4

5 detí 7,1 4,1 4,2 9,4 5,9 7,2

6 detí 5,8 4,5 3,8 10,4 7,6 6,6

7+ detí 7,5 4,9 2,3 14,6 10,6 7,0

Počet členov do 25 rokov: Vekový interval = 0 až 25 rokov

žiadny člen 13,8 14,8 19,2 5,8 6,0 8,4

1člen 9,6 14,8 12,6 6,6 10,0 8,2

2 členovia 15,0 17,2 21,8 11,1 14,9 18,6

3 členovia 24,2 16,0 18,0 23,1 14,7 18,1

4 členovia 13,8 14,8 11,7 15,1 17,8 15,6

5 členov 7,1 9,0 6,3 8,9 11,9 9,6

6 členov 5,8 7,0 5,0 8,1 10,9 8,9

7 členov 4,2 3,7 2,5 6,9 6,7 4,8

8+ členov 6,5 2,8 2,9 14,4 7,1 7,9


ti, a zároveň viac detí a menej bezdetných domácností(a menej jednotlivcov žijúcich v domácnosti bez detí).Žiadne závislé dieťa nemalo 22,9 % rómskych do-mácností žijúcich segregovane, z domácností žijúcichrozptýlene to bolo 28 %; dieťa do šesť rokov nemalo43,8 % segregovaných, ale až 51,5 % rozptýlených róm-skych domácností; pri dieťati vymedzenom hranicouštrnásť rokov bol podiel bezdetných domácností za se-gregovaný podsúbor 24,6 % a za rozptýlené domác-nosti 31 %; pri vekovej hranici osemnásť rokov to bolo20,4 % ku 26,8 %.

Zo skúmaných Rómov žijúcich segregovane žilo až12,3 % v domácnosti, kde bolo sedem a viac závislých detí,v prípade Rómov žijúcich rozptýlene predstavovalatáto skupina len 3,7 %. Podiel jednotlivcov žijúcichv mnohodetných rodinách bol takmer dvojnásobnevyšší za Rómov žijúcich segregovane oproti rozptýleným,a to podľa každého vekového vymedzenia. V domácnostiso štyrmi a viacerými deťmi do šesť rokov žilo 9,9 % se-gregovaných a 5,3 % rozptýlených rómskych jednotliv-cov; pri šiestich a viacerých deťoch do štrnásť rokov do-siahli podiely spomedzi segregovaných a separova-ných 20 % ku 11 %; pri sedem a viac deťoch do 18 rokovto bolo 15 % ku 7 %; a napokon pri ôsmich a viacerýchčlenoch do dvadsaťpäť rokov 14 % ku 8 %.

Pokiaľ ide o počet pracujúcich členov, v štruktúre do-mácností bolo zastúpenie tých bez pracujúceho člena naj-vyššie v rámci segregovaných a najnižšie v rámci roz-ptýlených rómskych domácností (83,3 % ku 75,7 %).zo skúmaných jednotlivcov bývajúcich segregovane žiloaž 83 % v takej domácnosti, kde nikto nepracoval, spo-medzi rozptýlených Rómov to bolo o 10 % menej (73 %).

Na inú skladbu porovnávaných súborov domácnostípoukazujú napokon aj priemerné počty členov danéhovymedzenia, ako ich v prehľade uvádza tabuľka 2.4.Tak priemerný počet členov, ako aj počet mladších čle-nov domácnosti alebo detí vyšiel za rómsky súbor 2 až4-krát vyšší než za súbor všeobecných domácností.U všetkých ukazovateľov sa tiež prejavil plynulý nárastpriemerných hodnôt s postupom od rómskych domác-ností žijúcich rozptýlene, cez separované komunity, až posegregovaných. Priemerný počet pracujúcich členov samedzi jednotlivými rómskymi podsúbormi vzájomne prí-liš nelíšil (od 0,2 po 0,4 pracujúcich členov v domácnosti),no v porovnaní so všeobecnými domácnosťami to bolotakmer štvornásobne menej.

Ako ukázal základný popis, zloženie skúmaných sú-borov domácností i jednotlivcov sa za rómsku a všeo-becnú populáciu odlišovalo podľa všetkých kvantita-tívnych ukazovateľov – rómske súbory sa vyznačovali vyš-ším zastúpením mnohočlenných a mnohodetných sku-pín a na strane druhej zasa nižším zastúpením skupíns pracujúcimi členmi domácnosti. Stupeň segregácie nazáklade bývania rozdiely vo veľkosti domácností opro-ti všeobecnému súboru z geograficky blízkeho prostre-dia ešte ďalej prehlboval – segregované prostredie máv priemere najpočetnejšie domácnosti.

2.2.3. Porovnanie súborov domácností podľa spolužitia generácií

Ako vyplýva z grafu 2.1, aj na základe generačného typudomácnosti sa štruktúra skúmaných súborov odlišova-


26

Podsúbory rómskych domácností Podsúbory rómskych jednotlivcov

Segregované Separované Rozptýlené Segregovaní Separovaní RozptýleníPočet pracujúcich členov: Pracujúci = na základe deklarácie (nie podľa VZPS)

0 pracujúcich 83,3 80,7 75,7 82,9 79,6 73,0

1člen 13,3 11,9 14,6 13,9 11,5 16,4

2 členovia 2,5 4,1 5,9 2,2 5,2 6,6

3 členovia 0,8 2,5 2,9 0,9 2,6 3,3

4+ členov — 0,8 0,8 — 1,1 0,7

Poznámka: Každý súbor za jednotlivý znak dáva spolu 100 %.

Tabuľka 2.4Priemerné počty členov rôzneho veku a vymedzenia za porovnávané výskumné súbory domácností (priemerné počty)

Súbory rómskych domácností Geograficky blízkevšeobecné domácnostíSegregované Separované Rozptýlené Spolu

Počet členov domácnosti 5,3 5,0 4,6 5,0 2,9

Počet závislých detí 2,5 2,2 1,9 2,2 0,7

Počet detí do 6 rokov 1,1 0,9 0,9 1,0 0,2



Počet členov do 25 rokov 3,3 2,9 2,6 3,0 0,8

Počet pracujúcich členov 0,2 0,3 0,4 0,3 1,1


la. Hoci v štruktúre rómskych i všeobecných domácnostítvorili najpočetnejšiu skupinu domácnosti zloženéz dvoch generácií, teda z rodičov a detí, v rámci rómskehosúboru ich bolo podstatne viac: 65,3 % oproti 49,2 %.Rómsky súbor mal tiež širšie zastúpenie trojgeneračnýchdomácností (20,7 % oproti 11,3 %), ako aj iných gene-račných typov domácností, čiže takých, kde boli členo-via zo štyroch generácií alebo z troch generácií, ale niepriamo za sebou (napríklad starorodičovská generácias vnukmi a pravnukmi – bez rodičovskej generácie). Ichpodiel na celkovom súbore bol ale skôr minimálny: 1,3 %z rómskych a 0,6 % zo všeobecných domácností.

Jediný typ domácnosti, ktorý bol frekventovanejšív štruktúre všeobecného súboru z geografickej blízkosti,predstavovali jednogeneračné domácnosti, ku ktorým sazaradili jednak domácnosti s jedným členom, ale aj do-mácnosti s dvomi či viac členmi, ktorí ale patrili k rovnakejgenerácii (napríklad partnerský pár, resp. súrodenci a po-dobne). V rámci súboru všeobecných domácností tvorili38,9 % a medzi rómskymi domácnosťami ich bolo len 12,7 %.

Pohľad na skladbu troch podsúborov rómskychdomácností (tabuľka 2.5) ukázal mierne nižšie zastúpe-

nie viacgeneračných domácností a vyšší podiel jedno-generačných v prípade bývajúcich rozptýlene v porov-naní s ostatnými dvomi prostrediami – segregovanýmia separovanými komunitami. Nešlo ale o veľké rozdiely(približne o 5 %), z hľadiska generačného zloženia do-mácností boli teda jednotlivé rómske podsúbory po-merne vyvážené.

Podrobnejšie kvantitatívne predstavenie výskumnejvzorky a jej zloženia oprávňuje pred vlastnou analýzouk viacerým záverom. Prvým je konštatovanie, že sa v prie-behu terénneho zberu dát v roku 2010 podarilo naplniťpočetnosť jednotlivých výskumných súborov domácnostítak, ako stanovuje metodika vypracovaná expertmi Sve-tovej banky v roku 2005,6 čo umožňuje robiť komparácieza vybrané ukazovatele so situáciou pred piatimi rokmi.7

Taktiež súbory jednotlivcov vytvorené z členov vybranýchdomácností majú dostatočný rozsah na realizáciu triedenía výpočet potrebných indikátorov za rôzne podskupinyrómskych i všeobecných respondentov definovaných ve-kom alebo inak. Ukázalo sa tiež, že napriek odlišnostiamvo vnútornej skladbe sú jednotlivé výskumné súbory róm-skej populácie dostatočne rôznorodé na to, aby sa dali ro-


27

Graf 2.1Štruktúra súboru domácností za obidve porovnávané populácie podľa generačného typu domácnosti (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Jednogeneračná domácnosť

Dvojgeneračná domácnosť

Trojgeneračná domácnosť

Iný generačný typ domácnosti

Rómske domácnosti

Geograficky blízkevšeobecné domácnosti

12.738.9

65.349.2

20.711.3

1.30.6

Poznámka: Jednogeneračná domácnosť = jednotlivec alebo dvojica a viac členov, ale z jednej generácie; Dvojgeneračná domácnosť = rodič alebo ro-dičia a dieťa či deti; Trojgeneračná domácnosť = jeden alebo viac zástupcov rodičovskej, detskej a starorodičovskej generácie; Iný generačný typ domácnosti= štyri generácie, prípadne členovia ob-generáciu.

6 Metodiku pre výber miest zberu dát vypracoval v roku 2005 tím konzultantiek Svetovej banky pod vedením Valerie Evansovej. Pri zisťovaní tak v roku2005, ako aj v roku 2010, sa dodržoval nimi navrhnutý metodický postup (Evans, 2005).

Poznámka: Jednogeneračná domácnosť = jednotlivec alebo dvojica a viac členov, ale z jednej generácie; Dvojgeneračná domácnosť = rodič alebo ro-dičia a dieťa či deti; Trojgeneračná domácnosť = jeden alebo viac zástupcov rodičovskej, detskej a starorodičovskej generácie; Iný generačný typ domácnosti= štyri generácie, prípadne členovia ob-generáciu.

Tabuľka 2.5Štruktúra podsúborov rómskych domácností podľa generačného typu domácnosti (v %)

Podsúbory rómskych domácností

Segregované Separované Rozptýlené Spolu

Jednogeneračná domácnosť 10,7 11,9 15,5 12,7

Dvojgeneračná domácnosť 66,7 63,9 65,3 65,3

Trojgeneračná domácnosť 21,3 23,0 18,0 20,7

Iný generačný typ domácnosti 1,3 1,2 1,2 1,3

Domácnosti spolu 100,0 100,0 100,0 100,0


biť požadované vzájomné porovnania aj medzi jedno-tlivými prostrediami. Rozdiely v zložení podľa veľkosti skú-maných domácností (počet členov, počet mladých ľudí,počet detí rôzneho veku) však zároveň indikujú, že pri ana-lýze niektorých meritórnych okruhov, ako je napríklad mo-dul o príjmoch a podobne, bude potrebné okrem cel-kových údajov za domácnosti sledovať primárne prepočetna jedného člena.

Výskumná vzorka nie je reprezentatívna za celú róm -sku populáciu, ale je reprezentatívna za rómsku popu-láciu ohraničenú rámcom výberu miest zberu dát (Atlasrómskych komunít na Slovensku 2004). Na základe so-ciologických predpokladov sa domnievame, že ide o tú

časť rómskej populácie, o ktorej sa hovorí ako o „margi-nalizovanej“.8 Analýza sa primárne zameriava na vzájomnéporovnanie jednotlivých rómskych prostredí vymedze-ných typom sídiel, a ďalej na porovnanie priemernýchhodnôt za rómske domácnosti a jednotlivcov s domác-nosťami a jednotlivcami reprezentujúcimi všeobecnú po-puláciu z geograficky blízkeho prostredia rómskych ko-munít. Kde to údaje umožňujú (zhodná formulácia otáz-ky), porovnáva sa situácia v roku 2010 so situáciou zis-tenou v roku 2005. Správa je spolu rozčlenená do jede-nástich kapitol. Okrem úvodu a metodologickej časti savlastným meritórnym témam venuje tretia až jedenás-ta kapitola, text sa končí návrhom opatrení.


28

7 Početnosť výskumných súborov v roku 2005 bola nasledovná: tri jednotlivé podsúbory rómskych domácností mali každý po 240 výskumných jed-notiek (spolu 720 skúmaných rómskych domácností) a súbor geograficky blízkych všeobecných domácností rátal 355 jednotiek. Súbory jednotliv-cov vytvorené všetkými členmi vybraných domácností pozostávali v prípade segregovaných rómskych komunít z 1 361 výskumných jednotiek,u separovaných z 1 167 a u rozptýlených z 1 241 výskumných jednotiek (spolu 3 769 rómskych jednotlivcov); súbor zložený z príslušníkov všeobec-nej populácie v geografickej blízkosti rómskych komunít mal 1 204 respondentov. Celkovo bolo do výskumu v roku 2005 zahrnutých 1 075 domác-ností a 4 973 jednotlivcov.

8 Ak sa aj v analýze v záujme zjednodušenia textu a interpretácie dát hovorí o celku rómskych domácností alebo rómskej populácie, údaje vyjadrujúpriemerné hodnoty za tri vybrané rómske prostredia.


V odborných kruhoch na Slovensku je všeobecne zná-mym fakt, že Rómovia sa k svojej národnosti pri sčítanínehlásia, resp. hlásia iba v obmedzenom rozsahu (Hoj-sík, 2009; Mušinka, 2004; Škobla – Leončikas – Štěpán-ková, 2008; Vaňo, 2001, 2002; Vaňo – Haviarová, 2002; Va-šečka, 2002). Poukázali na to napokon aj správy UNDPz roku 2002 alebo 2006 (UNDP, 2002, 2006). V Sčítaní ľudí,domov a bytov sa v roku 1991 k tejto národnostnej men-šine prihlásilo 75,8 tisíc obyvateľov Slovenska, o desať ro-kov neskôr, v roku 2001, to bolo 89,9 tisíc. Hoci došlok miernemu nárastu, stále išlo o podiel na celku popu-lácie Slovenska, ktorý bol menší ako 2 %.1 Uprednostnenieslovenskej alebo maďarskej národnosti pred rómskou savysvetľuje krízou rómskej identity, pod ktorú sa podpí-salo dlhé obdobie asimilácie a vnímanie rómskej ná-rodnosti ako menejcennej a s tým spojené obavy zo stig-matizácie (Škobla – Leončikas – Štěpánková, 2008; Va-šečka, 2003).

Podľa demografických odhadov z roku 2001 však žilona Slovensku 380 tisíc Rómov (vyše 7 % populácie SR)a prognózy predpovedali nárast početnosti tejto etnic-kej skupiny do roku 2025 na 580 tisíc (Vaňo, 2001,2002). Odhadovaný veľký rast početnosti v perspektíveštvrťstoročia vychádzal z predpokladu odlišného re-produkčného správania rómskej populácie a odlišnéhodemografického vývoja, ktorý sa vyznačuje v porovna-ní s majoritou vyššími mierami pôrodnosti a plodnosti,skorším začiatkom reprodukčnej aktivity a dlhším re-produkčným obdobím, ale aj výrazne vyššou mierouúmrtnosti, rozdiely sa identifikovali aj z pohľadu sobáš-neho správania – menšia miera uzatvorených manželstievnapriek skoršiemu partnerskému spolužitiu (Filadelfio-vá, 2001ab, 2004, 2005ab, 2010c; Vaňo, 2001; UNDP,2006). Špecifický demografický vývoj sa následne pre-javuje na celkovej skladbe rómskej populácie, v ktorej sú

podstatne silnejšie zastúpené mladšie vekové skupinya skupiny v produktívnom veku, ale aj na štruktúrerómskej populácie podľa rodinného stavu.

Nasledujúca kapitola porovnáva štruktúru skúma-ného rómskeho súboru a jednotlivých podsúborov vy-medzených typom bývania s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou a so stavom v roku 2005, a to na zá-klade pohlavia a rodinného stavu, veku a produktivity.

3.1. Štruktúra podľa pohlaviaa rodinného stavu

Ako vyplýva z tabuľky 3.1, zastúpenie žien a mužov bolov rámci celkovej skúmanej rómskej populácie veľmi vy-vážené: muži tvorili v priemere 50,6 % a ženy 49,4 %.2 Pod-ľa typu bývania vyšiel z výskumu mierne vyšší podiel mu-žov za podsúbor rómskej populácie žijúcej rozptýlenea separovane, za segregované prostredie získali prevý-šenie ženy (51,1 % žien ku 48,9 % mužov).

V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou, ale aj s celkovou populáciou Slovenska, je vy-vážený podiel žien a mužov za skúmanú rómsku popu-láciu neštandardný, nakoľko vo väčšine moderných po-pulácií je podiel žien vyšší než podiel mužov. Tak napríkladz celku populácie Slovenska tvorili ženy v roku realizá-cie výskumu 51,4 %, za geograficky blízku všeobecnú po-puláciu to bol takmer rovnaký podiel (51,2 %). Zistené roz-diely v proporcii žien a mužov za rómske súbory oprotivšeobecným výsledkom však zďaleka nedosahujú úro-veň zodpovedajúcu štatistickej významnosti, nie je pre-to korektné stavať akúkoľvek hypotézu o zaostávaní po-dielu žien v rómskej populácii.3 V budúcnosti ale budepotrebné pokúsiť sa monitorovať tento ukazovateľ zarómsku populáciu alebo jej súčasti, či nedochádza

29

03 Demografická charakteristika rómskej populácie v porovnaní

1 V roku 2011, v poslednom cenze sa prihlásilo k rómskej národnosti 105 738 obyvateľov (2%).2 Podobné vyvážené zastúpenie oboch skupín pohlavia sa za celý rómsky súbor zistilo aj v roku 2005, len vzájomný pomer bol obrátený (51 % žien a 49 %

mužov). Zmena vzájomného pomeru bola ale veľmi malá, v prípade výberového zisťovania tohto typu môže byť výsledkom nekontrolovateľnýchčiniteľov v procese výberu výskumnej vzorky.

3 Vo svete je podiel žien v populácii nižší ako podiel mužov v tých krajinách, ktoré sa vyznačujú výrazne nerovným postavením žien alebo umelýmizásahmi do prirodzeného reprodukčného vývoja (napríklad Čína, niektoré štáty Indie, niektoré arabské štáty a ďalšie).

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor skúmanej rómskej populácie.

Tabuľka 3.1Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa pohlavia a typu bývania (v %)

Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu

Muži 48,9 51,6 51,8 50,6

Ženy 51,1 48,4 48,2 49,4

Jednotlivci spolu 100,0 100,0 100,0 100,0


v niektorých rómskych komunitách k porušovaniu ľud-ských práv žien (nerovný prístup k zdravotnej starostli-vosti a výžive, fyzické násilie na rómskych ženách, dôs -ledky početných tehotenstiev na zdravie rómskych žiena podobne).

Čo sa týka štruktúry celkového súboru skúmanej róm-skej populácie vo veku 11 a viac rokov4 na základe de-klarovaného aktuálneho rodinného statusu, najpočet-nejšou skupinou boli jednotlivci žijúci v manželstve. Akovidieť z grafu 3.2, vydaté ženy a ženatí muži tvorili spomedziRómov starších ako 11 rokov v priemere 44 %. Druhou naj-početnejšou skupinou boli slobodní a slobodné (indiku-je to už samotné zloženie rómskeho súboru podľa veku,ako uvádza nasledujúca podkapitola, ktoré potvrdilo vy-soké zastúpenie najmladšej vekovej skupiny), ktorí v rám-ci rómskej populácie 11+ rokov dosiahli 36,1 %. Pomernevysoké bolo ešte zastúpenie skupiny žijúcich ako druha družka – na celku skúmanej rómskej populácie 11a viac rokov sa podieľali 13,6 %. Spolu tak žilo v nejakomtype partnerského spolužitia 57,6 % celkového rómske-ho súboru. Zostávajúce tri rodinné statusy získali potomiba veľmi nízke percentuálne zastúpenie: rozvedených bolo2,6 %, tzv. odlúčených 0,7 % a ovdovelých 3 %.

Pri prepočte na základnú populáciu definovanúvekom 15 a viac rokov, ako zvyčajne používa všeobec-ná štatistika, sa však štruktúra skúmanej rómskej popu-lácie podľa rodinného stavu podstatnejšie zmenila. Po-diel jednotlivcov žijúcich v manželstve sa zvýšil na 51 %a podiel kohabitácií (druh a družka) na 15,8 %. Spolu sostatusom „v partnerstve“ bolo teda v priemere až 66,8 %skúmanej rómskej populácie 15-ročnej a staršej; počet-nosť slobodných zároveň poklesla o 10 % – na 26 %.

Ešte inak vyzerala štruktúra na základe rodinného sta-vu pri zúžení na populáciu starších ako 18 rokov. Vtedybol podiel slobodných už len 15,6 % a v nejakom typepartnerstva žilo spolu až 76,1 % (z toho 59,1 % s man-želským zväzkom a 17 % ako druh a družka). No a za po-

puláciu starších ako 24 rokov slobodní predstavovali len9,5 %, pričom v partnerskom spolužití zotrvávalo až80,7 % súboru (64,9 % s uzatvoreným manželstvoma 15,8 % ako druh a družka).

Čím vyššia hranica veku pre vymedzenie základnejpopulácie, tým bol podiel slobodných rómskych žiena mužov menší a narastali podiely partnerského spolu-žitia. Taktiež počet žijúcich ako druh a družka akoby na-rastal do istej hranice veku, a potom sa vymenil zamanželské spolužitie. Zaujímavé je, že zastúpenie roz-vedených a ovdovených sa s posunom hranice veku


30

Graf 3.1Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa pohlavia – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou a s celkovou populáciou SR (v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Rómska populácia

Geograficky blízka všeobecná populácia

SR spolu

50.6 49.4

48.8 51.2

48.6 51.4

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor skúmanej rómskej populácie.

Muži Ženy

4 K takejto špecifikácii základného súboru podľa veku sme pristúpili z dôvodu zabezpečenia komparácie s predchádzajúcim zisťovaním v roku 2005.

Graf 3.2Zloženie rómskej populácie 11+ rokov podľa rodinného stavu (v %)

Poznámka: Uvádzané údaje za jednotlivcov vo veku 11 a viac rokov.

36.1

44.0

13,6

2,60,7

3,0

Slobodná/-ý

Vydatá / ženatý

Družka / druh

Rozvedená/-ý

Odlúčená/-ý

Vdova / vdovec


31


u skúmanej rómskej populácie obzvlášť nezvyšovalo. Postrate partnera pravdepodobne rómski muži i ženyvstupujú do opakovaných zväzkov či spolužití. Podľa po-hlavia sa žiadne výraznejšie rozdiely v rodinnom staveu rómskej populácie neukázali; jedinou výnimkou bolakategória ovdovených, kde ženy prevažovali (z róm-skych žien bolo ovdovených 5 % a spomedzi mužov me-nej ako 1 %).

Pre ďalšie možnosti komparácií sa ale vráťme k zá-kladnej populácii určenej vekovou hranicou 11 rokov.Oproti zisťovaniu spred piatich rokov (graf 3.3) pribud-lo v štruktúre 11-ročnej a staršej rómskej populácie slo-bodných (z 32,9 % na 36,1 %), mierne sa zvýšil aj podielžijúcich ako druh a družka a rozvedených. Na strane dru-hej to znamenalo oslabenie pozície rómskych žiena mužov žijúcich v manželstve – v priemere o 4 %.

Ako ukazuje tabuľka 3.2, na základe empirických úda-jov sa zaznamenali isté diferencie podľa typu bývaniarómskej populácie – naplnenie jednotlivých rodinnýchstatusov bolo za tri porovnávané rómske prostredia roz-dielne. Kým zo starších ako 11 rokov mali všetky tri pod-súbory rómskej populácie podiel slobodných rovnakýa rovnaký bol aj súhrnný podiel žijúcich v partnerskom

vzťahu, vzájomná proporcia dvoch typov partnerskéhousporiadania sa v jednotlivých prostrediach líšila. Jed-notlivcov s uzavretým manželským zväzkom bolo najviacv rámci separovaných (47,2 %), ktorí mali zároveň naj-menej spolužití ako druh a družka (9,8 %). Za žijúcich roz-ptýlene to bolo naopak, mali najmenej manželských sta-tusov spomedzi všetkých troch porovnávaných častí róm-skej populácie (40,7 %) a najviac spolužití druhov a dru-žiek (18,2 %). Segregovaná časť rómskej populácie sa so43,8 % žijúcich v manželstve a 13,3 % druhov a družiekpohybovali niekde v strede medzi nimi. Ostatné rodin-né statusy mali vo všetkých troch podsúboroch len veľ-mi nízky výskyt, a to vrátane ovdovených (vo všetkýchprostrediach len okolo 3 %).

Posledná os porovnávania – s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou – nepriniesla nijaké prekva-pujúce zistenia. Naznačila však viacero rozdielov, kto-ré sú do veľkej miery spôsobené odlišnou vekovouskladbou oboch porovnávaných populácií (výraznemenej najmladších a výrazne viac 50-ročných a staršíchza všeobecný súbor – pozri graf 3.7). Keďže je všeobecnápopulácia z geografickej blízkosti v priemere podstat-ne „staršia“, vcelku logicky sú v nej menej zastúpení slo-

Graf 3.3Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa rodinného stavu – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Slobodná/-ý

Vydatá/ženatý

Družka/druh

Rozvedená/-ý

Odlúčená/-ý

Vdova/vdovec

32.936.1

48.144.0

12.313.6

1.32.6

0.60.7

4.03.0


2005

2010


Tabuľka 3.2Zloženie skúmanej rómskej populácie podľa rodinného stavu a typu bývania (v %)


Slobodná/-ý 36,5 36,9 35,0 36,1

Vydatá/ženatý 43,8 47,2 40,7 44,0

Družka/druh 13,3 9,8 18,2 13,6

Rozvedená/-ý 1,9 2,8 2,9 2,6

Odlúčená/-ý 1,2 0,6 0,4 0,7

Vdova/vdovec 3,3 2,7 2,8 3,0

Jednotlivci 11+ rokov spolu 100,0 100,0 100,0 100,0


32


bodní a slobodné než u rómskej populácie (28,1 % ku36,1 %). Žijúcich v manželstve je zasa o 10 % viac: 54,4 %všeobecného súboru ku 44,0 % skúmaného rómskehosúboru.

K rodinným statusom, u ktorých sa rozdiely medzivšeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostre-dia a rómskou populáciou prejavili najviac a bez ohľaduna porovnávanú vekovú kategóriu (platili za všetky sku-

piny vymedzené vekom), sa zaradilo spolužitie ako druha družka, status rozvedených, a tiež ovdovených. Podielžijúcich ako druh a družka bol stabilne niekoľkonásobnevyšší v rámci skúmanej rómskej populácie: medzi starší-mi ako 11 rokov tvorili z rómskej populácie 13,6 % a zovšeobecnej len 2,3 %; v rámci 25-ročných a starších to bolo15,8 % u rómskej populácie a 2,6 % u všeobecnej. Rozdielv prípade rozvedených bol 2,6 % z rómskej ku 4,4 %zo všeobecnej populácie 11+ rokov (spomedzi 25-ročnýcha starších 4,2 % ku 5,4 %); v prípade ovdovených 3 % z róm-skej ku 10,5 % zo všeobecnej populácie 11+ rokov (spo-medzi 25-ročných a starších 4,8 % ku 12,7 %).

Ovdovelí sú teda u rómskej populácie veľmi mino-ritnou kategóriou, hoci v štruktúre všeobecnej geografickyblízkej populácie predstavovali viac ako jednu desatinu.5

Takýto výsledok je spôsobený jednak nízkym zastúpenímstarších vekových ročníkov v skladbe rómskej populácie,čiastočne i vyšším výskytom opakovaných partnerskýchspolužití v porovnaní so všeobecnou populáciou.

3.2. Veková skladba

Čo sa týka zloženia podľa veku, už popis výskumnejvzorky (kapitola 2.2.) naznačil nadštandardné zastúpeniemladších vekových ročníkov v štruktúre rómskych súborova nízky podiel starších ľudí. Ako prezentuje graf 3.5, ve-ková skupina najmladších jednotlivcov do 15 rokov do-siahla v priemere za celok skúmanej rómskej populácieaž 40,2 %, na 50-ročných a starších pripadla približne ibajedna desatina (11,1 % celkového súboru jednotlivcov).

Graf 3.4Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa rodinného stavu – porovnanie s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Slobodná/-ý

Vydatá/ženatý

Družka/druh

Rozvedená/-ý

Odlúčená/-ý

Vdova/vdovec


28.136.1

44.054.4

13.62.3

2.64.4

0.70.2

3.010.5

Rómska populácia

Geograficky blízkavšeobecná populácia

5 Pripomeňme, že aj v celkovej populácii Slovenska je podiel ovdovených vysoký, predovšetkým spomedzi žien, za posledné roky to bolo okolo 12 %(Štatistická..., 2010).

Graf 3.5Zloženie rómskej populácie podľa vekových skupín (v %)

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie.

40.2

24.6

24.1

11.1

menej ako 15 rokov

15-29 rokov

30-49 rokov

50 a viac rokov


33


Navyše na takomto vzájomnom pomere najmladšícha najstarších sa v priebehu posledných piatich rokov tak-mer nič nezmenilo (graf 3.6). Empirické údaje zaznamenalilen minimálny prírastok za kategóriu najmladších a naj-starších (o 1 %), a to v neprospech stredných vekovýchskupín, ktoré sa pri porovnaní za obdobie piatich rokov„zúžili“ z 50,4 % na 48,7 %.6

Podľa typu bývania sa najviac detí do 15 rokov zis-tilo v rámci podsúboru bývajúcich segregovane (tabuľ-ka 3.3), kde tvorili 44,3 %. V ostatných dvoch skupináchrómskej populácie dosahovali približne o 6 % menší po-diel (tvorili 38,4 % zo separovaných a 37,5 % zo žijúcichrozptýlene). Pokiaľ ide o starších ako 50 rokov, tu plati-lo opačné prechýlenie. Najmenší podiel získali v rámci seg-regovaných Rómov (9,9 %), v ostatných dvoch skupináchto bolo o 1 – 2 percentá viac (12,1 % a 11,2 %). Ako alevidieť, vzájomné rozdiely neboli nijako zásadné; silná ge-nerácia mladých charakterizuje všetky tri porovnávanérómske prostredia, rovnako ako aj podreprezentovanosťnajstaršej vekovej kategórie.

Z porovnania proporcií jednotlivých vekovýchskupín medzi rómskou a geograficky blízkou všeo-becnou populáciou vyšiel obrovský rozdiel v podielenajmladších a najstarších. Vo všeobecnej geografickyblízkej populácii bolo podľa výskumných zistení pri-bližne o 25 % menej detí do 15 rokov (15,5 % oproti

40,2 %) a o 28 % viac starších ľudí vo veku 50+ rokov(39,2 % oproti 11,1 %) než za rómsku populáciu.Stredné vekové skupiny dosiahli v súčte pomerne vy-vážené proporčné zastúpenie medzi porovnávanýmipopuláciami, prejavil sa len mierny posun k staršejstrednej vekovej kategórii (30 – 49 rokov) u všeobec-nej populácie (graf 3.7). Všeobecná populácia z geo-graficky blízkeho prostredia rómskych komunít jeteda podstatne staršia ako populácia rómska.

Ešte iné porovnanie skúmanej rómskej a všeobecnejpopulácie ponúkajú kumulatívne početnosti, ako ich uvá-dza tabuľka 3.4. Deti do šesť rokov tvorili z celku rómskejpopulácie 19,5 %, zo všeobecnej len 7,6 %. Pri posune ve-kovej hranice na štrnásť rokov vzrástol podiel róm-skych detí na 40,2 %, z geograficky blízkej všeobecnej po-pulácie tvorili deti do 14 rokov iba 15,5 %. A ďalej: kýmz rómskej populácie bolo 18-ročných a mladších až 47,6 %,teda takmer polovica, vo všeobecnej mali pätinové za-stúpenie (20,7 % osemnásťročných a mladších).

Súhrnný podiel mladej generácie do 25 rokov vrá-tane dosiahol v skúmanom rómskom súbore takmer60 %, v rámci všeobecnej ich bolo menej ako 30 %. Nastarších ako 25 rokov potom pripadalo z rómskej po-pulácie cez 40 %, kým zo všeobecnej to bolo vyše 71 %.

Výsledkom uvedených diferencií v zastúpení naj-mladších a najstarších kategórií je veľmi rozdielny priemerný

6 Zmena v čase však nie je štatisticky významná a mohla byť spôsobená aj výberovým postupom.

Graf 3.6Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

menej ako 15 rokov

15-29 rokov

30-49 rokov

50 a viac rokov

39.440.2

27.624.6

22.824.1

10.211.1


2005

2010


Tabuľka 3.3Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku a typu bývania (v %)


menej ako 15 rokov 44,3 38,4 37,5 40,2

15-29 rokov 23,7 24,8 25,5 24,6

30-49 rokov 22,1 24,7 25,8 24,1

50 a viac rokov 9,9 12,1 11,2 11,1



vek za rómsku a všeobecnú populáciu z geograficky blíz-keho prostredia. Kým za rómsku sa pohyboval na úrovni25 rokov, priemerný vek za geograficky blízku všeobecnúpopuláciu prekročil hranicu 40 rokov (42,79 rokov), čo pri-bližne zodpovedá celoslovenskému priemeru. Druhýtrend, ktorý je z dát uvedených v grafe 3.8 zrejmý, je poklespriemerného veku s úrovňou priestorového vylúčenia. Zasegregovanú časť rómskej populácie nedosiahol prie-merný vek ani 23 rokov, v rómskej populácii bývajúcej se-parovane mal hodnotu takmer presne 25 rokov a za bý-vajúcich rozptýlene sa priblížil k 26 rokom. Segregovanébývanie teda ešte ďalej znižuje už aj tak veľmi nízky celkovýpriemerný vek skúmanej rómskej populácie.

Porovnanie priemerného veku žien a mužov za jed-notlivé podsúbory potvrdilo, že podobne ako za celok Slo-venska, aj v rámci rómskej populácie je tento v prípade žienvyšší: v priemere za celok rómskych žien v porovnaní s muž-mi o jeden rok, v segregovanom prostredí iba o pol roka.Rozdiel v priemernom veku rómskych žien a mužov všakvýraznejšie zaostáva za rodovou diferenciou charakteri-zujúcou celú populáciu Slovenska. Zatiaľ čo priemerný vekžien Slovenska v roku 2010 dosiahol 40,4 rokov a priemernývek mužov Slovenska 37,1 rokov, čo je rozdiel približne o triroky, za rómske ženy zo segregovaného prostredia tobolo 21,8 rokov a za mužov 22,4 roka, čo je rozdiel iba o pol

roka. Nie lenže sa rómska populácia vyznačuje podstatnenižším priemerným vekom vôbec, ale tiež akoby sa v rám-ci nej stieral rodový rozdiel v tomto ukazovateli.

Analýza empirických údajov potvrdila, že vekováštruktúra rómskej populácie je naďalej výrazne odlišná odcelkovej populácie. Pri rómskej populácii sa nedá hovoriťo jej demografickom starnutí, hoci v čase sa dá pozorovaťistý posun k starším vekovým skupinám. Priemerný vek róm-skej populácie je o viac ako 15 rokov nižší, čo je na jednejstrane dôsledok jej vyššej pôrodnosti, no na strane druhejaj skoršej úmrtnosti, s veľkou pravdepodobnosťou zaprí-činenou horšími životnými podmienkami, horším zdra-votným stavom a ťažšou dostupnosťou zdravotnej staros -tlivosti (viac pozri kapitolu 6 a 7).

3.3. Štruktúra na základe produktivity

Skladba podľa vekových kategórií a hodnoty priemernéhoveku naznačili zároveň silné pozície predproduktívnehoveku a absenciu starobných dôchodcov v štruktúre celkovejrómskej populácie. Na základe deklarovaného aktuálne-ho ekonomického statusu tvorila najväčšiu časť skúmanejrómskej populácie skupina predproduktívnych (graf 3.9).Spolu to bolo až 44,1 % celkového súboru, pričom 18,7 %


34

Graf 3.7Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

menej ako 15 rokov

15-29 rokov

30-49 rokov

50 a viac rokov

40.2

24.619.7

24.1

11.1

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej a všeobecnej populácie.

Rómska populácia Geograficky blízka všeobecná populácia

15.5

25.6

39.2

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej a všeobecnej populácie.

Tabuľka 3.4Podiel najmladšej generácie rôzneho vymedzenia veku za celkový súbor rómskej populácie – porovnanie s geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou (v kumulatívnych %)


Podiel detí do 6 rokov vrátane 19,5 7,6



Podiel mladých do 25 rokov vrátane 59,3 28,6

Podiel vekovej skupiny 26 a viac rokov 40,7 71,4


predstavovali deti pred povinnou školskou dochádzkoua 25,4 % žiaci základných škôl a študenti stredných alebovysokých škôl. Na druhej strane podiel poproduktívnych,ktorí sa deklarovali ako starobný dôchodca a dôchodky-ňa, bol veľmi nízky, v rámci celkového súboru rómskej po-pulácie dosiahol len 5 %. Zvyšných 50,9 % tvorili ekono-micky aktívni (pracujúci a nezamestnaní) a nositelia ostat-ných statusov ekonomickej neaktivity – v domácnosti, namaterskej a rodičovskej dovolenke, invalidní dôchodco-via a dôchodkyne a ostatné druhy neaktívnych (širšiu po-zornosť im venuje kapitola 9).

Štruktúra skúmanej rómskej populácie podľa de-klarovanej produktivity sa v perspektíve piatich rokovzmenila iba málo (graf 3.10): podiel predproduktívnych,teda detí v predškolskom veku a žiakov a študentov,dosiahol v roku 2005 spolu 44,6 % a aktuálne 44,1 %.Jediný posun, ktorý sa v najmladšej generácii zazna-menal, bolo jej isté „starnutie“. V skupine predpro-duktívnych sa výraznejšie znížilo zastúpenie detív predškolskom veku (z 25 % v roku 2005 na 18,7 %v roku 2010), a to v prospech školopovinných detí a štu-dujúcich (v priemere nárast z 19,6 % na 25,4 % celko-vej rómskej populácie).

S typom bývania sa veľkosť predproduktívnej zložkyrómskej populácie mierne menila. Detí a študentov boloza podsúbor Rómov žijúcich segregovane spolu 47,6 %,zo separovaných tvorili 43,5 % a spomedzi rozptýlených40,7 %. Na druhej strane podiel starobných dôchodcov bolv segregovanom prostredí najnižší – len 3,6 %; v podsú-bore Rómov bývajúcich separovane ich bolo 6,3 %a v rámci Rómov bývajúcich rozptýlene 5,1 % (tabuľka 3.5).

Oproti geograficky blízkej všeobecnej populáciimala rómska populácia v celkovej štruktúre omnoho me-nej starobných dôchodcov, a to až takmer o 20 %. Zatiaľ

čo zo skúmanej rómskej populácie tvorili spomínaných5 %, za geograficky blízku všeobecnú populáciu získalistarobní dôchodcovia až 24,5 %. Na opačnom póle bolvzájomný pomer medzi rómskou a všeobecnou popu-láciou reverzný, predproduktívni mali za rómsky súboro 20 % vyššie zastúpenie než za súbor všeobecnej po-pulácie z blízkeho prostredia (44,1 % ku 23,6 %).


35

Graf 3.8Priemerný vek v porovnaní – podľa pohlavia a s celkovou populáciou (v rokoch)

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0

Rozptýlení Separovaní Segregovaní Geograficky blízka všeobecná populácia

SR spolu


23.9

7

25.8

0

24.8

5

24.8

5

25.0

4

24.7

9

21.8

3

22.8

6

22.3

6

37.4

5 42.7

9

40.1

9

37.1

0 40.4

0

38.8

0

Muži Ženy Spolu

Graf 3.9Zloženie skúmanej rómskej populácie podľa ekono-mického statusu (v %)


OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

18.7

25.4

6.1

32.5

6.5

5.0

1.2

3.3

1.3

Dieťa pred ZŠ

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný

Dôchodok invalidný

Iné (vrátane OČD)


Ako ale zároveň ukazujú údaje z grafu 3.11, súhrn-ný podiel predproduktívnych a poproduktívnych bolu obidvoch porovnávaných súborov približne rovna-ký. Za rómsku i geograficky blízku všeobecnú populáciutvorili približne polovicu: 49,1 % za rómsku a 48,1 % zavšeobecnú populáciu.

Index ekonomickej záťaže, ktorý vyjadruje podielpredproduktívnych a poproduktívnych na skupine pro-duktívnych, vychádzal teda za obidve porovnávané po-pulácie takmer identický. Odlišné bolo iba to, že v prípaderómskej populácie predstavuje „vyššie zaťaženie“ pre ve-rejný rozpočet vzdelávanie detí a príprava na povolaniea v prípade všeobecnej populácie zasa výdavky na dô-

chodky. Závisí ale aj od ekonomickej aktivity produktívnejskupiny, či je zapojená do trhu práce a s akým úspechom.7

Zhrnutie

Tak na základe biologického, ako aj podľa produktívne-ho veku je štruktúra rómskej populácie podstatne bo-hatšia na mladšie skupiny veku, na druhej strane staršiagenerácia je v nej disproporčne slabšia než vo všeobecnejpopulácii. A s rastom geografického vylúčenia sa tentogeneračný nepomer ešte viac prehlbuje. Kým vysoký po-diel najmladšej generácie v predproduktívnom veku po-


36

Graf 3.10Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40

Dieťa pred ZŠ


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



25.018.7

19.625.4

4.36.1

34.932.5

0.61.2

7.46.5

4.85.0

2.93.3

0.51.3

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD – ošetrovanie člena domácnosti.

2005

2010

7 Rôznym aspektom ekonomickej aktivity a zamestnanosti rómskych mužov a žien sa podrobnejšie venuje kapitola 9.

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Tabuľka 3.5Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %)


Dieťa pred ZŠ 20,0 17,7 18,1 18,7

Žiaci, študenti/žiačky, študentky 27,6 25,8 22,6 25,4

Pracujúci 3,9 6,1 8,5 6,1

Nezamestnaný/-á 31,5 32,9 33,1 32,5

V domácnosti 2,0 0,6 1,0 1,2

RD, MD 6,4 6,3 6,8 6,5

Dôchodok starobný 3,6 6,3 5,1 5,0

Dôchodok invalidný 3,5 2,8 3,7 3,3

Iné (vrátane OČD) 1,5 1,5 1,1 1,3



tvrdzuje predpoklad o reprodukčnom správaní, pre kto-ré je charakteristická vyššia pôrodnosť a plodnosť, níz-ky podiel starších vekových skupín a poproduktívnychodráža okrem odlišného reprodukčného správania aj hor-ší zdravotný stav a životné podmienky mnohých skupínrómskej populácie, ktoré prispievajú k rastu úmrtnosti a jejposúvaniu do nižšieho veku, ako je štandard za SR (v po-rovnaní s pôvodnými členskými štátmi EÚ je štandard-ná miera úmrtnosti stále veľmi vysoká).

Veľmi malý podiel starších vekových skupín a sta-robných dôchodcov v štruktúre rómskej populácie in-dikuje, že pre dôchodkový systém nepredstavujú v sú-časnosti žiadnu vysokú záťaž. Táto okolnosť sa všakv diskurze o vzťahu rómskej populácie a sociálneho sys-tému nezdôrazňuje a opomína, skôr sa poukazuje na pre-viazanie s dávkami v hmotnej núdzi.


37

Graf 3.11Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40

Dieťa pred ZŠ


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



7.618.7

19.625.4

37.86.1

32.56.2

0.41.2

3.16.5

24.55.0

3.63.3

0.91.3

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD = ošetrovanie člena domácnosti.




Vo vzťahu k integrácii do spoločnosti sa v odbornej li-teratúre často uvádzajú ako jeden z jej základnýchpredpokladov jazykové predpoklady a schopnosti. Ovlá-danie majoritného jazyka zvyšuje šance na vzdelávanie,následne rozširuje pracovné príležitosti a regionálne mož-nosti pre hľadanie pracovného uplatnenia. Na takúto pod-mienenosť upozorňujú predovšetkým štúdie o migráciia migrantoch (Gallová-Kriglerová, 2009; Gallová-Krigle-rová – Kadlečíková – Lajčáková (eds.), 2009; Filadelfiová– Sekulová, 2009; Filadelfiová – Gyárfášová – Hlinčíková– Sekulová, 2010; Popper – Bianchi – Lukšík – Seghy, 2006;Rákoczyová – Trbola (eds.), 2009; Souralová, 2009; Vašečka– Košťál (eds.), 2009; Williams – Baláž, 2008), spomínajúsa ale aj v súvislosti s etnickými menšinami (Kusá – Rus-náková – Koželová, 2011; Vašečka 2002, 2003; UNDP,2006). Pozornosť jazyku venoval aj realizovaný empiric-ký výskum rómskej populácie, pričom sa zisťoval mate-rinský jazyk i jazyky bežnej každodennej komunikácie.

4.1. Materinský jazyk

Z hľadiska používaných jazykov sa dá rómska populáciana Slovensku označiť za rôznorodú alebo multikultúrnu.Prejavilo sa to už pri otázke o materinskom jazyku.Presne jedna tretina skúmanej rómskej populácie uvied-la ako svoj materinský jazyk slovenčinu a ďalších 12 % ma-ďarčinu (graf 4.1). Najvyššie zastúpenie však mal priro-dzene rómsky jazyk, ktorý ako materinský deklarovala viacako polovica celkového súboru (54,7 %). A porovnanieso situáciou pred piatimi rokmi neprinieslo z tohto hľa-diska žiadne významnejšie posuny.1

Čo ale odpovede o materinskom jazyku silne di-ferencovalo, to bol typ bývania (tabuľka 4.1). S rastú-cou koncentráciou a segregáciou rómskych obyvate-ľov sa veľmi výrazne zvýšilo uvádzanie rómčiny ako ma-terinského jazyka. Kým spomedzi rómskej populácie bý-vajúcej rozptýlene to bolo 29,9 %, za separovaných Ró-mov podiel vzrástol na 57,4 % a za rómskych obyvateľovbývajúcich segregovane až na 74 %. Najväčšia jazykovározrôznenosť na základe materinského jazyka sa tedazistila v skupine žijúcich rozptýlene (popri 29,9 %rómčiny v pozícii materinského jazyka sa objavilo19,5 % maďarčiny a 50,5 % slovenčiny); a naopak naj-

väčšia koncentrácia na rómsky jazyk ako materinskýzasa v segregovanom prostredí (len 14,8 % slovenči-ny a 11,2 % maďarčiny).

Pri porovnaní stavu v roku 2005 a 2010 špeciálne zasegregovanú časť rómskej populácie, sa ukázal miernyposun od slovenčiny k maďarčine,2 zastúpenie rómske-ho jazyka ako materinského zostalo úplne rovnaké. Po-sun k maďarčine v tomto prostredí môže byť výsledkomvýberu, rovnako by ale mohol signalizovať, že segrego-vané osady vznikajú častejšie v geografickom prostredí,kde prevláda maďarský jazyk.

Napriek geografickej blízkosti sa medzi rómskoua všeobecnou populáciou prejavila úplne odlišná štruk-túra podľa materinského jazyka (graf 4.2). Všeobecná po-pulácia z geograficky blízkeho prostredia bola z tohto hľa-diska menej pestrá; dominoval u nej slovenský jazyk akomaterinský (uviedlo ho až 80,6 % z nich), podiel maďar-činy v pozícii materinského jazyka bol u obidvoch po-rovnávaných populácií takmer zhodný (12 % u rómskeja 14 % u všeobecnej populácie). Rómsky jazyk, ktorý oz-načilo za svoj materinský 54,7 % skúmanej rómskej po-pulácie, dosiahol za všeobecnú populáciu iba 2 %.

39

04 Materinský a bežný jazyk komunikácierómskej populácie

Graf 4.1Rómska populácia podľa materinského jazyka (v %)

Poznámka: Materinský jazyk sa špecifikoval ako jazyk, ktorým k danej osobe hovorila matka.

33.2

12.0

54.7

0.1

slovenský

maďarský

rómsky

iný jazyk

1 Podiel rómčiny ako materinského jazyka zostal takmer úplne totožný (54,4 % v roku 2005 a 54,7 % v roku 2010). Mierny pokles zaznamenanýu maďarčiny ako materinského jazyka a mierne zvýšenie slovenčiny ako materinského jazyka (zmena na úrovni približne 1,5 %) môže byť výsledkomvýberu – aké regióny Slovenska výskumná vzorka pokrývala v sledovaných rokoch.

2 Slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo v roku 2005 z Rómov žijúcich segregovane 16,9 % a o päť rokov neskôr 14,8 %; na druhej strane maďarskýjazyk ako materinský označilo v roku 2005 iba 8,1 % a v roku 2010 podiel stúpol na 11,2 %.


40

Taká bola situácia pokiaľ išlo o tri najčastejšie uvá-dzané materinské jazyky – rómsky, slovenský a maďar-ský. Kde ale prejavila vyššiu materinsko-jazykovú hete-rogenitu všeobecná populácia, to bol podiel odpovedíza iný materinský jazyk. Ten sa v rámci rómskej populá-cie objavoval iba ojedinele, za všeobecnú populáciu ži-júcu v geograficky blízkom prostredí však tzv. iný ma-terinský jazyk vyznačilo 3,4 % skúmaného súboru. Naj-viac sa v takejto pozícii vyskytoval jazyk rusínsky, a po-tom český jazyk.

4.2. Jazyk bežnej komunikácierómskej populácie

Rozloženie odpovedí za bežne používaný jazyk, ktorý res-pondenti uvádzali na prvom mieste (graf 4.3), v súhrn-nom vyjadrení približne kopíroval stav za jazyk mate-rinský. Spolu 34,9 % skúmanej rómskej populácie uvied-lo ako prvý bežný jazyk slovenčinu, ďalších 12,3 % ma-ďarčinu a 52,7 % rómčinu. Teda materinský jazyk sa s pri-márnym jazykom bežnej domácej komunikácie v súhr-ne takmer úplne zhodoval; v priemere sa ukázal iba mi-nimálny posun k slovenskému jazyku na úkor rómske-ho u prvého bežného jazyka, ale iba o zanedbateľné 2 %.3


Tabuľka 4.1Rómska populácia podľa materinského jazyka a typu bývania (v %)


slovenský 14,8 36,5 50,5 33,2

maďarský 11,2 5,8 19,5 12,0

rómsky 74,0 57,4 29,9 54,7

iný jazyk — 0,3 0,1 0,1


3 Podrobnejšie vyzerala situácia pri porovnávaní materinského a prvého bežného jazyka komunikácie v domácnosti za tri rómske prostredia nasledovne:a) v segregovanom prostredí bol podiel tých, čo uviedli slovenský jazyk ako materinský a zároveň ako prvý bežný jazyk 12,6 %, v separovanom

prostredí to bolo 35,0 % a za žijúcich rozptýlene 48,0 %;b) Zhodu na rómčine v pozícii materinského i prvého bežného jazyka malo 67,9 % segregovaných, 54,2 % separovaných a 25,3 % žijúcich rozptýlene;c) Maďarčinu ako materinský i prvý jazyk domácej komunikácie deklarovalo 9,8 % segregovaných, 5,3 % separovaných a 17,3 % žijúcich rozptýlene;d) Prechod od materinskej slovenčiny k primárne používanej maďarčine získal za všetky tri rómske prostredia iba veľmi malé zastúpenie (od 0,2 % za

separovaných po 1 % za Rómov žijúcich rozptýlene);e) Prechod od materinskej slovenčiny k primárnej rómčine bol o niečo častejší (od 1,4 % za separovaných a rozptýlených po 2,2 % za segregovaných);f ) Opačný prechod od materinskej rómčiny k primárnej slovenčine sa vyskytoval početnejšie – za segregovaných a rozptýlených získal vyše 4 % a za

separovaných 1,5 % (rovnaký podiel separovaných uvádzal prechod od materskej rómčiny k maďarčine);g) Spolu vyše 90 % Rómov bez ohľadu na typ bývania deklarovalo zhodu materinského a prvého jazyka bežnej komunikácie, u necelých 10 % sa pre-

javila disproporcia (pritom za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti to bolo iba málo cez 5 %). Ukázalo sa však, že keď sa materinský jazykneobjavil v pozícii prvého bežného jazyka domácej komunikácie, uvádzal sa ako druhý bežný jazyk; iba minoritná časť skúmanej rómskej populáciematerinský jazyk bežne doma nepoužívala.

Graf 4.2Rómska populácia podľa materinského jazyka – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

slovenský

maďarský

rómsky

iný jazyk

33.280.6

12.014.0

54.72.0

0.13.4




Porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou (graf 4.4) preto tiež vyšlo za prvý bežný jazykrovnako ako v prípade materinského jazyka. Kým za všeo-becnú populáciu dominoval v pozícii najbežnejšieho ko-munikačného nástroja v rámci domácnosti slovenský ja-zyk (84,2 %), u skúmanej rómskej populácie síce preva-žovala rómčina (52,7 %), ale významný podiel mala aj slo-venčina a maďarčina. Iný jazyk používalo v bežnej ko-munikácii ako prvý jazyk len 0,1 % spomedzi rómskej po-pulácie, zo všeobecnej to bolo 2,6 %.

Pomerne veľký rozdiel sa ale objavil pri uvádzaní pr-vého komunikačného jazyka v rámci domácnosti pri po-rovnaní situácie s rokom 2005. V roku 2010 sa ako prvýjazyk bežnej domácej komunikácie uvádzal omnoho me-nej slovenský jazyk, a menej sa v tejto pozícii uvádzal tiežmaďarský jazyk, pričom úbytok išiel v prospech róm-skeho jazyka. Podiel tých Rómov, čo ako prvý jazyk, kto-rým hovoria denne doma, uviedli rómčinu, sa v roku 2010zvýšil v porovnaní so stavom v roku 2005 zo 44,9 % na52,7 % (graf 4.5).


41

Graf 4.3Rómska populácia podľa denne používaného (prvé-ho) jazyka (v %)

Poznámka: Ako bežný sa špecifikoval jazyk, ktorým skúmaná osobahovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

34.9

12.3

52.7

0.1

slovenský

maďarský

rómsky

iný jazyk

Graf 4.4Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

slovenský

maďarský

rómsky

iný jazyk

34.984.2

12.311.7

52.71.5

0.12.6

Poznámka: Ako bežný sa špecifikoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.


Graf 4.5Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60

slovenský

maďarský

rómsky

iný jazyk

40.834.9

14.112.3

0.20.1

44.952.7


2005

2010


Situácia z hľadiska prvého jazyka skúmanej rómskejpopulácie pri bežnej komunikácii v rámci domácnosti saveľmi silne diferencovala na základe typu bývania – s mie-rou priestorového vylúčenia dynamicky narastal podielprimárne doma hovoriacich rómsky (tabuľka 4.2). Kýmu rómskej populácie žijúcej rozptýlene získal rómsky ja-zyk v pozícii prvého bežného jazyka 27,4 %, spomedziseparovaných už 56,2 % a za časť segregovanej rómskejpopulácie až 71,2 %. V segregovaných osadách bol tedapodiel rómčiny pri bežnej komunikácii takmer trojná-sobne vyšší ako za časť žijúcu rozptýlene. Dá sa povedať,že priestorová segregácia používanie rómčiny v bežnejkomunikácii posilňuje. Podiel maďarčiny ako primárne-ho jazyka bežnej komunikácie dosiahol najvyšší výskytza rómsku populáciu žijúcu rozptýlene (19,7 %), nasle-dovali segregovaní s 11,3 % a za separovaných maďar-činu uviedlo len 6,9 %. Slovenský jazyk sa používal naj-viac tiež medzi rómskou populáciou žijúcou rozptýlene(52,9 %), s odstupom nasledovala separovaná časť róm-skej populácie (36,8 %) a najmenej sa používal v segre-govaných osadách, kde získal len 17,5 %.

A typ bývania rómskej populácie intervenoval vý-razne aj do zaznamenanej časovej zmeny v prospech čas-

tejšieho uvádzania rómčiny ako primárneho jazyka bež-nej komunikácie. Väčšina vyššie uvedeného nárastu po-užívania rómskeho jazyka v porovnaní s rokom 2005 (po-zri graf 4.5) pripadala na segregovanú časť rómskej po-pulácie (graf 4.6). Kým za segregovaných sa v priebehupiatich rokov podiel rómčiny ako prvého jazyka bežnejkomunikácie v domácnosti zvýšil z 53,7 % až na 71,2 %(takmer o 20 %), pri žijúcich separovane to bolo zvýše-nie zo 48,1 % na 56,2 % (len o 8 %); u žijúcich rozptýle-ne došlo dokonca k poklesu používania rómčiny –z 31,6 % na 27,5 %. So slovenským jazykom ako prvýmbežným jazykom dennej domácej komunikácie to bolonaopak: za segregovanú rómsku populáciu došlo k po-klesu v primárnom používaní slovenčiny z 36,6 % v roku2005 na 17,5 % v roku 2010; u separovanej časti bol po-kles miernejší (zo 41,8 % na 36,8 %) a v prípade žijúcichrozptýlene sa používanie slovenčiny ako prvého jazykadokonca zvýšilo (zo 44,3 % na 52,9 %). Čo sa týka po-užívania maďarského jazyka v bežnej komunikácii róm-skej populácie, tiež sa zaznamenaný stav líšil podľastupňa priestorového vylúčenia, ale nie tak intenzívne.Za segregovaných podiel maďarčiny ako prvého jazykabežnej komunikácie v porovnaní rokov mierne vzrástol


42


Tabuľka 4.2Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka a typu bývania (v %)


slovenský 17,5 36,8 52,9 34,9

maďarský 11,3 6,9 19,7 12,3

rómsky 71,2 56,2 27,4 52,7

iný jazyk — 0,1 — 0,1


Graf 4.6Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka a typu bývania – porovnanie s rokom 2005 (v %)

80

70

60

50

40

30

20

10

0

2005 2010 2005 2010 2005 2010

Segregovaní Separovaní Rozptýlení


11.317

.5

0.6

53.7

9.1

36.6

71.2

41.8

0

10.0

48.1

0.1

36.8

6.9

56.2

0.1

44.3

24.1 31

.60

52.9

19.7 27

.50

slovenský maďarský rómsky iný jazyk


(z 9,1 % na 11,3 %), u ostatných dvoch skupín bol za-znamenaný pokles: v prípade separovaných z 10 % na6,9 % a v prípade rómskej populácie žijúcej rozptýlenez 24,1 % na 19,7 %.

Na základe zistených údajov sa tiež ukázalo, žerómska populácia žijúca segregovane oveľa častejšie nežostatné porovnávané skupiny uvádzala aj druhý jazyk bež-nej komunikácie v domácnosti (graf 4.7). Zo segrego-vaných druhý jazyk bežnej komunikácie deklarovalo až

88 %, pri separovaných to bolo 70,1 % a za rozptýlených66,5 %. Geograficky blízka všeobecná populácia pri-tom využívala druhý jazyk pri domácej komunikáciipodstatne najmenej – len 24,5 % z nich.

Vzájomné porovnanie prvého a druhého bežnéhojazyka naznačilo, že existujú pomerne široké skupiny se-gregovanej rómskej populácie, kde slovenský jazyk ne-bol medzi týmito prvými dvoma jazykmi. Teda na prvommieste uviedli maďarský jazyk a na druhom rómsky


43

Graf 4.7Podiel tých, čo uviedli druhý jazyk bežnej komunikácie doma – porovnanie podsúborov s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


88.0

70.1

66.5

24.5


Graf 4.8Podiel 2. bežného jazyka za jednotlivé druhy 1. bežného jazyka – porovnanie rómskych podsúborov s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

slovenský

maďarský

rómsky

slovenský

maďarský

rómsky

slovenský

maďarský

rómsky

slovenský

maďarský

rómsky

11.30 47.2 0.9

43.8 48.20 0

84.3 9.8 0

5.50

70.7 24.4 00

69.8

8.60

4.70 7.40.6

55.3

66.3

87.5 0 0

78.60 0

2.7

15.3 0

33.50 0

40.0 0.9

9.0 0.60

43.9 0.2


Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení

Geograficky blízka všeobecnápopulácia

slovenský maďarský rómsky iný jazyk


(48,2 % segregovanej rómskej populácie s primárnou ma-ďarčinou), alebo naopak – na prvom mieste rómsky a nadruhom maďarský (9,8 % segregovanej rómskej popu-lácie s primárnou rómčinou). Rovnaké skupiny mali za-stúpenie aj v rámci separovaných a segregovaných, lenv menšom rozsahu (graf 4.8). Znamená to, že pre istú časťrómskej populácie je slovenský jazyk až tretím jazykomv poradí (prípadne ho nepoužívajú vôbec).

Zhrnutie

Empirické údaje naznačili, že priestorová segregáciarómskej populácie má pravdepodobne vplyv aj na se-gregáciu jazykovú, nakoľko v skúmaných segregovanýchosadách bola dominujúcim jazykom bežnej komuniká-cie v domácnosti prevažne rómčina – na rozdiel od ostat-ných dvoch typov bývania. V porovnaní s Rómami žijú-cimi rozptýlene sa v segregovanom prostredí deklarovalarómčina ako prvý bežný jazyk až tri krát častejšie. Se-gregované prostredie zároveň najčastejšie uvádzalo aj

druhý jazyk bežnej komunikácie, u Rómov vôbec bol v po-rovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populácioudruhý jazyk omnoho častejší.

Údaje poukazujú tiež na to, že existujú skupinyrómskej populácie, ktoré v bežnej komunikácii využívajúdoma dva jazyky, avšak ani jeden z nich nie je slovenči-na. Mnohé z rómskych detí zo segregovaného (aj sepa-rovaného) prostredia tak môžu mať problémy vo vzde-lávaní pre malé možnosti počuť pri bežnej komunikáciiv domácom prostredí slovenčinu. Materinský jazyk i ja-zyky bežnej komunikácie v domácnosti by sa preto maliveľmi pozorne zvažovať pri výbere konkrétnej školy (pod-ľa vyučovacieho jazyka), ale aj pri testovaní pred vstupomna základnú školu alebo rozhodovaní o zaradení do špe-ciálnej školy. Deti môžu pri testovaní zlyhať kvôli jazyku,nie pre mentálne postihnutie alebo nedostatok všeo-becných predpokladov a schopností. Zároveň trebazdôrazniť, že aj v súvislosti s jazykovými znalosťami sa akoveľmi dôležitá súčasť prípravy na školskú dochádzku javíprepracovaný a dostupný systém materských škôl premnohé skupiny rómskych detí.


44


Súčasťou empirického výskumu o životných podmienkachrómskych domácností bol aj dôležitý modul zameraný nageografickú mobilitu rómskej populácie. Môže totižmnoho napovedať o hĺbke priestorového vylúčenia –o jeho smerovaní k minimalizácii alebo posilňovaniu, akoaj o dôsledkoch a dopadoch vylúčenia na postavenie a ži-votné šance rómskych obyvateľov v ostatných sférach ži-vota. V rámci tohto modulu sa sledovala kontinuita bý-vania v súčasnom sídle, sťahovanie v rámci obce, po-rovnávala sa geografická pozícia obce predchádzajúce-ho bydliska vo vzťahu k súčasnému, dôležitým kompo-nentom bola miera segregácie predchádzajúceho a sú-časného bydliska. Súčasťou zisťovania sa stali i dôvody sťa-hovania a dočasná migrácia z miesta terajšieho bydliska.

5.1. Mobilita do miesta súčasnéhobydliska a v rámci neho1

Blok otázok venovaný zmenám miesta bydliska začínalzisťovaním kontinuity či diskontinuity bývania v obci sú-časného bydliska. Tá následne rozdelila skúmaný súborrómskej populácie na rodákov a prisťahovaných. Kým zatú časť, čo aktuálne bývala v obci narodenia, sa ďalej zis-ťovali zmeny miesta bydliska vo vnútri sídla, za prisťa-hovaných do obce to bola dĺžka pobytu v terajšom byd-lisku a špecifikácia predchádzajúceho bydliska na základevzdialenosti od súčasného.

5.1.1. Kontinuita bývania v súčasnej obciverzus prisťahovanie

Čo sa týka doby pobytu v súčasnej obci, výrazne prevá-žilo kontinuálne bývanie (graf 5.1). Viac ako tri štvrtinyskúmanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov bý-

valo v obci, v ktorej sa narodili (spolu až 77,1 %); nepre-tržite, teda bez akýchkoľvek dlhších či kratších prestávok,bývalo v obci svojho narodenia až 70,1 % celkového sú-boru; ďalších 7 % svoj pobyt v rodisku prerušilo na krat-šie (4,4 %) alebo na dlhšie (2,6 %) časové obdobie.2 Ibanecelá štvrtina (23 %) sa do obce súčasného bydliska pri-sťahovala z iného sídla.

Podľa typu bývania sa v rámci skúmanej rómskej po-pulácie 15+ rokov ukázali v kontinuite bývania v rodis-ku väčšie rozdiely – obyvatelia neintegrovaných komu-nít boli svojmu rodisku „najvernejší“ (tabuľka 5.1). Kýmpodiel žijúcich v obci od narodenia bol v rámci segre-govaných 74,6 % a u separovanej časti 72,5 %, za róm -sku populáciu žijúcu rozptýlene to bolo o vyše 10 % me-

45

05 Sťahovanie a vylúčenie týkajúce sa bývania

1 Celá kapitola o migrácii uvádza údaje za populáciu vo veku 15 a viac rokov.2 Za predel medzi menšími a dlhšími prestávkami sa stanovila doba 6 mesiacov.

Graf 5.1Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity býva-nia v obci (v %)

70.1

23.0

4.4

2.6

od narodenia

s menšími prestávkami

s dlhšími prestávkami

prisťahovali sa

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia, prípadne s menšími či väčšími prestávkami?

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia (prípadne s menšími či väčšími prestávkami)?

Tabuľka 5.1Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity bývania v obci a typu bývania (v %)


od narodenia 74,6 72,5 62,6 70,1

s menšími prestávkami 4,6 5,2 3,4 4,4

s väčšími prestávkami 1,3 2,8 3,7 2,6

prisťahovali sa 19,4 19,6 30,4 23,0

Jednotlivci 15+ spolu 100,0 100,0 100,0 100,0


46


nej (iba 62,6 %). Naopak za segregovaných a separova-ných mali podstatne menšie zastúpenie tí, čo sa do sú-časnej obce prisťahovali: 19,4 % a 19,6 % prisťahovanýchoproti 30,4 % spomedzi žijúcich rozptýlene. Tiež pre-chodné prerušenia pobytu boli za podskupinu rómskejpopulácie bývajúcej segregovane najmenej frekvento-vané (spolu kratšie i dlhšie prestávky 5,9 %).

V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou sa zastúpenie žijúcich v rodnej obci kontinu-álne takmer neodlišovalo (68,8 % za všeobecnú popu-láciu ku 70,1 % za rómsku). Kde sa dal pozorovať men-ší rozdiel, to bolo prerušované bývanie a prisťahovanie

sa do obce (graf 5.2). V rámci rómskej populácie 15+ ro-kov bolo častejšie bývanie v rodisku s menšími alebo väč-šími prestávkami (7 % ku 3,7 %), za geograficky blízkuvšeobecnú populáciu mali vyššie zastúpenie prisťaho-vaní do obce (27,4 % za všeobecnú populáciu ku 23 %za rómsku populáciu).

Podľa empirických údajov sa zdá, akoby boli v rám-ci rómskej populácie segregované a separované sídla viacuzavreté do seba a poskytovali menej možností pohybusúvisiaceho so zmenou trvalého bydliska. V menšejmiere sa rovnaká tendencia prejavila aj pri porovnaní róm-skej a geograficky blízkej všeobecnej populácie – róm -ska populácia vykázala miernu prevahu tých, čo bývajúvo svojom rodisku. Uvedené rozdiely však neboli štatis-ticky významné.

5.1.2. Zmeny miesta bydliska v rámci obce

Pozrime sa bližšie na skupinu tých jednotlivcov, čo bý-vajú v rodnej obci trvalo (neprisťahovali sa), do akej mie-ry menili svoje miesto bydliska v rámci obce (graf 5.3).Podľa zistených odpovedí približne polovica z nich(48,1 %) bývala stále v rodnom dome, byte alebo obyd-lí, zostávajúcich 51,9 % sa v rámci rodnej obce aspoň razsťahovalo, menilo adresu trvalého bydliska. Podiel tých,čo sa sťahovali iba raz, predstavoval z toho 40,7 %, opa-kované sťahovanie v rámci rodnej obce dosiahlo 11,2 %.

Pohľad do vnútra tej časti rómskej populácie vo veku15 a viac rokov, čo žila v rodnej obci trvalo, hovorí o po-merne veľkej diferencovanosti podľa priestorovej se-gregácie. Bývanie v rodnom dome bolo u segregovanejčasti podstatne frekventovanejšie ako u ostatných dvochskupín: 56 % za segregovaných verzus 49 % za separo-vaných a 37,2 % za rozptýlených. Na druhej strane jed-norazové či opakované sťahovanie v rámci rodnej obcebolo častejšie za žijúcich rozptýlene: opakované sťaho-vanie u nich dosiahlo 16,2 % (za segregovaných len 5,9 %);jednorazové sťahovanie získalo 46,6 % (za segregovaných

Graf 5.2Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity bývania v obci – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

od narodenia

s menšími prestávkami

s dlhšími prestávkami

prisťahovali sa

70.168.8

4.42.0

2.61.7

23.027.4

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia (prípadne s menšími či väčšími prestávkami)?

Rómska populácia


Graf 5.3Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovaniav rámci obce (v %)

Otázka: Bývate tu v obydlí,kde ste sa narodili, alebo ste sa v rámci obce/mesta sťahovali?

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo – neprisťahovali sa z inej obce.

48.1

11.2

40.7

V rodnom dome, byte, obydlí

Sťahovali sa raz

Sťahovali sa viac krát


len 38 %). A nebude to pravdepodobne iba z dôvodu vyš-šieho počtu detí v segregovanom prostredí (pozri kapi-tolu 2); segregované komunity majú síce viac detí, ale ajpodstatne skoršiu sobášnosť alebo partnerské spolužitie.3

V porovnaní s rovnako vymedzenou geograficky blíz-kou všeobecnou populáciou sa rómska populácia javíz hľadiska mobility v rámci rodnej obce ako pohyblivej-šia (graf 5.4). Vykázala mierne menší podiel bývajúcichv rodnom dome či obydlí a tiež jednorazových sťahovanív rámci obce (spolu predstavovali 88,8 % oproti 94 % zavšeobecnú populáciu), ale takmer dvojnásobne vyšší po-diel mali takí, čo sa sťahovali v rámci rodnej obce viac-krát (11,2 % oproti 6 % za všeobecnú populáciu).

Ako vyplýva z údajov uvedených v grafe, všeobecnápopulácia žijúca trvalo v rodnej obci prevažne zostáva v rod-nom dome alebo sa raz presťahuje – pravdepodobne priosamostatnení od rodičov, opakovaných zmien miesta byd-liska vo vnútri rodnej obce mali pomerne málo. V skúma-nej rómskej populácii tak isto prevažovali prvé dva modely,t.j. žiť v rodnom dome alebo sa raz sťahovať v rámci obce,no v porovnaní s bezprostredným všeobecným okolím sav rámci rodnej obce sťahovali častejšie – podiel opakova-ného sťahovania u nich dosiahol 11,2 %. (Či sa sťahovanímposúvali k integrovanému bývaniu a aké boli dôvody sťa-hovania prezentujú nasledovné časti 5.2 a 5.3.)

5.1.3. Prisťahovaní podľa geografickej pozícieobce predchádzajúceho bydliska

Druhú skupinu vymedzenú kontinuitou bývania v rodnejobci predstavovali prisťahovaní. Pripomeňme, že tvorilimenšiu časť z populácie vo veku 15 rokov a viac: spomedzirómskej sa do súčasnej obce prisťahovalo 23 % a z geo-graficky blízkej všeobecnej 27,4 %. Za túto skupinu sa zis-ťovalo miesto, odkiaľ do súčasnej obce prišli. Ukázalo sa,že takmer polovica prisťahovanej rómskej populácie15+ rokov mala predchádzajúce bydlisko v rámci rov-nakého okresu (spolu 58,9 %), z toho 15,6 % sa prisťa-hovalo hneď zo susednej obce a 43,3 % z inej obce v tomistom okrese. Ďalších 12,8 % malo predchádzajúce byd-lisko v inom okrese, ale v rovnakom kraji, a 8,3 % prišloz iného kraja Slovenska. Prisťahovaní zo zahraničia tvo-rili 4,4 % rómskej populácie 15+ rokov (prevažne išlo o Čes-kú republiku, ostatné krajiny sa vyskytli len výnimočne),zostávajúcich 15,6 % na otázku neodpovedalo (graf 5.5).

Podľa typu bývania rómskej populácie bol u všetkýchtroch podsúborov viac-menej rovnaký podiel prisťaho-vaných z iného okresu a z iného kraja SR (okolo 12 % a 8 %),za ostatné možnosti sa ale istý rozdiel prejavil (tabuľka 5.3).V prípade segregovaných a separovaných Rómov bolov porovnaní so žijúcimi rozptýlene viac prisťahovaní


473 Bližšie pozri kapitolu 3.1 tejto publikácie, ale aj: Vaňo, 2001; Vaňo – Haviarová, 2002.

Otázka: Bývate tu v obydlí, kde ste sa narodili, alebo ste sa v rámci obce/mesta sťahovali?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo – neprisťahovali sa z inej obce.

Tabuľka 5.2Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovania v rámci obce a typu bývania (v %)


V rodnom dome, byte, obydlí 56,0 49,0 37,2 48,1

Sťahovali sa raz 38,0 38,6 46,6 40,7

Sťahovali sa viac krát 5,9 12,4 16,2 11,2


Graf 5.4Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovania v rámci obce – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60

V rodnom dome, byte, obydlí

Sťahovali sa raz

Sťahovali sa viac krát

48.150.7

40.743.3

11.26.0


Otázka: Bývate tu v obydlí, kde ste sa narodili, alebo ste sa v rámci obce/mesta sťahovali?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+, čo v obci bývajú trvalo – neprisťahovali sa z inej obce.


48


zo susednej obce (18,9 % a 15,9 % oproti 13 % za rozptý-lených), u žijúcich rozptýlene sa zasa výrazne viac obja-vovalo prisťahovanie z inej obce v okrese v porovnanís ostatnými dvomi skupinami. Kým spomedzi prisťaho-vaných do obce dosiahol v prípade žijúcich rozptýlene po-diel prichádzajúcich z inej obce v okrese 51 %, za segre-govaných a separovaných to bolo necelých 38 %. Prisťa-hovanie zo zahraničia (ako sa uvádza vyššie, takmer výlučnez Česka) bolo najčastejšie za separovaných (7,5 %), pri ži-júcich rozptýlene mali o polovicu menší podiel (3,9 %) a prisegregovaných to bolo takmer 4-krát menej (len 2,1 %).

Treba ale zdôrazniť, že do konečného výsledku in-tervenoval pri tejto otázke vysoký podiel neodpoveda-júcich, špeciálne za segregovanú časť prisťahovanejrómskej populácie vo veku 15 a viac rokov. Spomedzi se-parovaných a rozptýlených odmietlo odpovedať, odkiaľsa do obce prisťahovali, približne 12 %, avšak zo segre-

govaných to bola viac ako jedna štvrtina prisťahovaných,čo svoju odpoveď na predchádzajúce bydlisko ne-uviedla. Natíska sa tu otázka, či túto informáciu res-pondenti a respondentky nepovažovali za ohrozujúcu zobavy, že to bude mať pre ich zotrvanie v danom sídlenejaké konzekvencie.

Nepomer v početnosti neodpovedajúcich vyšiel ajz komparácie s geograficky blízkou všeobecnou popu-láciou (graf 5.6). Z relevantnej celkovej rómskej populáciepredchádzajúce bydlisko neuviedlo 15,6 %, v rámci skú-manej všeobecnej populácie bol podiel neodpoveda-júcich 9,5 %. Inak z porovnania s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou vyplynuli iba menšie diferencie.Tak napríklad v rámci všeobecnej populácie sa častejšieuvádzalo prisťahovanie zo susednej obce (20,6 % opro-ti 15,6 % u rómskej populácie), potom ešte z iného okre-su v tom istom kraji (16 % oproti 12,8 %) a z iného kra-ja Slovenska (11,9 % oproti 8,3 %); u prisťahovanejrómskej populácie malo zasa častejší výskyt predchá-dzajúce bydlisko v inej obci v okrese (43,3 % oproti 39,5 %u všeobecnej populácie), a tiež prisťahovanie zo zahra-ničia (4,4 % oproti 2,5 % u všeobecnej populácie).

Zozbierané empirické údaje preukázali, že rómska,ale aj geograficky blízka všeobecná populácia je pomerneúzko previazaná s miestom narodenia a najbližším re-giónom. Ak aj dochádza k zmene obce bydliska, k sťa-hovaniu medzi obcami, je to prevažne v priestore okre-su. Už sťahovanie medzi krajmi je zriedkavé a prisťaho-vanie zo zahraničia skôr výnimočné.

5.2. Predchádzajúce verzus súčasnébývanie podľa segregovanosti

Pri sledovaní sťahovania rómskej populácie patrí k dôle-žitým ukazovateľom typ bývania v predchádzajúcommieste pobytu. Môže totiž napovedať o smerovaní k prie-storovej integrácii alebo o posilňovaní segregácie rómskychobyvateľov. Aký bol typ predchádzajúceho bývania „mo-bilnej“ časti rómskej populácie prezentuje graf 5.7. Ako jezrejmé, spomedzi rómskeho obyvateľstva vo veku 15

Graf 5.5Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľapredchádzajúceho bydliska (v %)

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

15.6

43.3

8.3

12.8

15.6

4.4

susedná obec

iná obec v okrese

iný okres v kraji

iný kraj SR

zahraničie

neuvedené

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Tabuľka 5.3Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa predchádzajúceho bydliska a typu bývania (v %)


susedná obec 15,9 18,9 13,0 15,6

iná obec v okrese 37,7 37,8 51,0 43,3

iný okres v kraji 11,6 14,9 12,0 12,8

iný kraj SR 7,2 8,8 8,7 8,3

zahraničie 2,1 7,5 3,9 4,4

Neuvedené 25,4 12,2 11,5 15,6



a viac rokov, čo sa v priebehu doterajšieho života aspoňraz sťahovali (v rámci rodnej obce alebo sa prisťahovali z inejobce), najväčšia časť predtým bývala priamo v meste ale-bo dedine – spolu 60,4 %. Predchádzajúce bydlisko na okra-ji obce malo za celý relevantný podsúbor 13 % a bývaniev osade mimo obce uviedlo 12,5 % z nich (zvyšných 14,1 %na otázku neodpovedalo).

Porovnanie typu bývania podľa úrovne vylúčenia zasúčasné a predchádzajúce bydlisko môže naznačiť, ktorýmsmerom sa bývanie rómskej populácie posúva – či s pre-sťahovaním došlo aj k zmene typu bývania alebo sa ne-zmenil. Výsledky výskumu skôr naznačujú posun k prie-storovému vylúčeniu (tabuľka 5.4). Zo segregovanej róm-skej populácie 15+ rokov so skúsenosťou sťahovania až54,3 % uviedlo, že predchádzajúce bydlisko mali priamov meste alebo dedine, 11,8 % z nich bývalo predtým naokraji mesta či dediny a 19,3 % uviedlo zhodný typ bývania– teraz aj predtým bývali v osade mimo obce. Za mobil-ných rómskych obyvateľov aktuálne žijúcich separovanebola situácia veľmi podobná: 52,7 % bývalo predtým pria-mo v obci, zhoda v separovanom bývaní nastala u 14,9 %a segregované predchádzajúce bydlisko uviedlo 14,2 %z nich. Za obidva typy súčasného vylúčeného bývaniazís kali pomerne vysoké zastúpenie neodpovedajúci(14,8 % a 18,2 %). Čo sa týka tretej skupiny rómskej po-pulácie – aktuálne žijúcich rozptýlene – z veľkej časti bý-vali rozptýlene aj v predchádzajúcom bydlisku (72,1 %).Posun k integrácii uviedlo spolu iba 18,1 % z nich: z toho12,3 % žijúcich v čase výskumu rozptýlene malo pred-chádzajúce bydlisko na okraji sídla a v osade mimo obcelen 5,8 % (na otázku neodpovedalo 9,8 %).

Komparácia s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou vyznela podľa očakávania: presťahovaná všeo-becná populácia uvádzala za predchádzajúce bydlisko vý-razne viac integrovaného bývania priamo v meste alebo

dedine (79,8 % ku 60,4 %) a nepomerne menej ako skú-maná rómska populácia separovaný (2,4 % ku 13 %) ale-bo segregovaný (0,5 ku 12,5 %) typ predchádzajúceho bý-vania. A tento rozdiel sa prejavil aj napriek vyššiemu za-stúpeniu neodpovedí u všeobecnej populácie (17,2 %oproti 14,1 %).

Vráťme sa ale k mobilnej rómskej populácii a sledujmepredchádzajúce bydlisko podľa typu súčasného bývania.Ako sa uvádza vyššie, oveľa silnejší bol pri ich sťahovaní


49

Graf 5.6Prisťahovaná rómska populácia 15+ podľa predchádzajúceho bydliska – porovnanie s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

susedná obec

iná obec v okrese

iný okres v kraji

iný kraj SR

zahraničie

neuvedené

15.620.6

43.339.5

12.816.0

8.311.9

4.42.5

15.69.5

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Rómska populácia


Graf 5.7(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokovpodľa miesta predchádzajúceho bydliska (v %)

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov,

čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo saaspoň raz sťahovali v rámci obce.

25.3

35.1

12.5

13.0

14.1

Priamo v meste

Priamo v dedine

Na okraji – mesta, dediny

Mimo obce (osada)

Neuvedené


50


trend z bývania integrovaného v predchádzajúcom síd-le k separácii alebo segregácii, než aby sa menil segre-govaný alebo separovaný typ bývania na priestorovú in-tegráciu dovnútra obce. Takéto smerovanie platilo tak prerómskych obyvateľov sťahujúcich sa v rámci rodnejobce, ako aj pre prisťahovaných do súčasnej obce.

Zloženie rómskej populácie 15 a viac rokov so skú-senosťou sťahovania v rámci rodnej obce sa za jednot-livé skupiny podľa aktuálneho typu bývania diferenco-valo pri porovnaní s predchádzajúcim bývaním (graf 5.9).Presťahovaním v rámci rodnej obce sa 62,3 % v súčasnostisegregovane bývajúcich posunulo k segregácii – pred-tým bývalo 51,6 % z nich priamo v meste alebo dedinea 10,7 % v separovanej časti obce. Rovnaký trend sa zis-til aj za aktuálne separovaných: 52,7 % z nich predtýmbývalo priamo v obci; 14,7 % sa pri sťahovaní v rámci obcepresunulo z bývania segregovaného do separovanéhoa 19,5 % presťahovaním v rámci obce typ bývania ne-zmenilo – žili aj žijú separovane. Pohľad na zloženie geo-graficky blízkej všeobecnej populácie ukazuje úplne inúštruktúru. Pri predchádzajúcom bydlisku u nich domi-

novali žijúci priamo v meste alebo dedine; ukázalo sa tiež,že „absorbovali“ iba minimum separovaných alebo se-gregovaných (spolu 5,3 %).

A ako ukazuje graf 5.10, segregačný trend bol eštesilnejší za podsúbor prisťahovaných do súčasnej obce.Celkovo až 62,3 % tých, čo sa do segregovanej osady pri-sťahovali, bývalo predtým priamo v meste alebo dedi-ne a 15,2 % na okraji predchádzajúcej obce, zo segre-govaného do segregovaného priestoru sa sťahovalo13,8 %. Podobne to bolo u separovaných: 62,8 % z nichbývalo predtým priamo v obci, zo separovaného do se-parovaného prostredia sa presťahovalo 9,5 % a zo se-gregovanej osady do separovanej časti obce sa prisťa-hovalo 16,2 %. Na druhej strane z rómskej populácie pri-sťahovanej do súčasného bydliska, ktorá žije rozptýlene,malo predchádzajúce bývanie priamo v meste alebo de-dine až 83,4 %; pôvodné bývanie na okraji obce alebov segregovanej osade uviedlo iba 7,7 %.4

Porovnanie odpovedí z roku 2010 so situácioupred piatimi rokmi, ktoré by mohlo naznačiť, či sa se-gregačná tendencia pri presťahovaní posilňuje alebo

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

Tabuľka 5.4(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa miesta predchádzajúceho bydliska a typu bývania (v %)

Predtým bývali: Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu

priamo v meste 22,8 23,2 29,0 25,3

priamo v dedine 31,5 29,5 43,1 35,1

na okraji – mesta, dediny 11,8 14,9 12,3 13,0

mimo obce (osada) 19,3 14,2 5,8 12,5

Neuvedené 14,8 18,2 9,8 14,1


Graf 5.8(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa miesta predchádzajúceho bydliska – porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Priamo v meste

Priamo v dedine

Na okraji – mesta, dediny

Mimo obce (osada)

Neuvedené

25.334.4

35.145.4

13.02.4

12.50.5

14.117.2

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

Rómska populácia


4 Za prisťahovaných v rámci geograficky blízkej všeobecnej populácie bolo zastúpenie predchádzajúceho bydliska ako separovaného a segregovanéhoiba minimálne (0,4 %).


oslabuje, nie je možné urobiť, nakoľko v zisťovaní z roku2005 otázka na typ predchádzajúceho osídlenia chýbala.Informácia o roku prisťahovania do súčasnej obce všaknapovedá, že väčšina zistených prípadov prisťahovaniasa odohrala po roku 1990 (graf 5.11). Spolu až 77 % pri-sťahovanej rómskej populácie sa do obce súčasnéhobydliska prisťahovala v období po roku 1990, teda za po-sledných 0 až 20 rokov, z prisťahovanej všeobecnej po-pulácie to bolo len 49,2 %. V posledných piatich rokochsa do súčasnej obce bydliska prisťahovalo 29,1 % z cel-ku prisťahovaných rómskych obyvateľov, ale len 18,4 %spomedzi prisťahovanej všeobecnej populácie z geo-graficky blízkeho prostredia. V prípade prisťahovanýchza segregovanú časť rómskej populácie sa až 75,2 % pri-sťahovania odohralo po roku 1990, pritom najväčšia časť– až tretina – sa do segregovaného prostredia prisťa-hovala v posledných piatich rokoch.

5.3. Dôvody sťahovaniaa prisťahovania

Čo sa týka dôvodov sťahovania v rámci obce alebo pri-sťahovania do súčasného sídla, najviac odpovedí zarómskych obyvateľov vo veku 15 a viac rokov sa vzťa-hovalo k rôznym rodinným dôvodom. Spolu tvorili až60,4 % všetkých odpovedí a patrilo sem: založenie rodiny(uzatvorenie sobáša alebo spoločný život s partnerom)s 36,3 %; sťahovanie s rodinou či rodičmi so 16,2 %; naosamostatnenie od rodičov pripadlo 5,6 % a na rôzne inérodinné dôvody (rozvod alebo rozchod, strata rodičova podobne) ďalších 2,3 %. Keďže 10,9 % relevantných res-pondentov na otázku o dôvodoch zmeny bydliska ne-odpovedalo, ostatné dôvody získali podiel 28,7 %. Bolimedzi nimi lepšie podmienky bývania (13,2 %), potomposkytnutie bývania od obce (6,3 %), nasledovali tzv.


51

Graf 5.9Rómska populácia 15+ rokov so skúsenosťou sťahovania v rámci rodnej obce podľa typu súčasného a pred-chádzajúceho bývania a porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


51.6 10.7 23.4 14.3

13.014.719.552.7

66.5 18.5 4.28.0

85.4 4.6 9.20.7

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo (neprisťahovali sa z inej obce), ale sťahovali sa v rámci obce.

predtým - priamo v obci

predtým - na kraji obce

predtým - v osade mimo obce

Neuvedené

Graf 5.10Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov do súčasnej obce podľa typu súčasného a predchádzajúceho býva-nia a porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


62.3 15.2 13.8 8.7

11.516.29.562.8

83.4 4.3 9.1

81.90

17.70.4

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

predtým - priamo v obci

predtým - na kraji obce

predtým - v osade mimo obce

Neuvedené

3.4


52


osobné problémy (3,1 %), strata bytu alebo vysťahova-nie z bytu (spolu 4,3 %), a napokon návrat do rodiskauviedlo 1,4 % a iné dôvody zmeny bydliska 0,6 %.

Porovnanie do vnútra rómskej populácie so skúse-nosťou sťahovania na základe typu súčasného bývania od-halilo viaceré rozdiely v dôvodoch sťahovania či prisťa-hovania. Kým sila rodinných dôvodov spolu bola vo všet-kých troch podskupinách približne rovnaká – okolo 60 %,pri ostatných dôvodoch sa frekvencia odlišovala. Tak na-príklad lepšie podmienky bývania ako dôvod sťahovaniauviedlo až 19,3 % žijúcich segregovane, v prípade sepa-rovaných to bolo iba 9 % a za rozptýlených 12,3 %. Že do-stali bývanie od obce uviedlo 11,7 % žijúcich rozptýlene,ale iba 5 % separovaných a 0,7 % segregovaných. Dôvo-dy ako strata bytu alebo vysťahovanie z bytu sa vyskyto-vali častejšie u aktuálne separovaných a rozptýlených (vyše5 %), za segregovaných to boli len 2 %.

V porovnaní s takýmto rozložením boli jednotlivé dô-vody sťahovania u geograficky blízkej všeobecnej popu-lácie zastúpené inak (graf 5.13). Pri ich sťahovaní v rámciobce alebo prisťahovaní do obce zohrávali silnejšiu úlohutaké dôvody ako založenie rodiny, osamostatnenie od ro-dičov alebo rodinné problémy (cca o 8 % viac rodinnýchdôvodov); lepšie podmienky bývania sa objavovali približnerovnako ako u rómskej populácie (okolo 13 %); menej sauvádzali osobné problémy; a vôbec sa u nich nevyskytli takédôvody zmeny bydliska ako je strata alebo vysťahovaniez bytu a poskytnutie bývania od obce.

Dôvody sťahovania sa líšili aj podľa toho, či išlo o sťa-hovanie v rámci obce alebo o prisťahovanie do obce. Čosa týka prvej skupiny, ktorá mala skúsenosť so sťahovanímv rámci obce (graf 5.14), jednotlivé dôvody boli rozdielnefrekventované tak za tri podskupiny rómskej populácie pod-ľa typu súčasného bývania i v porovnaní s geograficky blíz-kou všeobecnou populáciou. Rodinné dôvody mali naj-

Graf 5.11Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa obdobia prisťahovania – za jednotlivé typy osídlenia a po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení

Rómska populácia spolu


33.8 15.8 16.4 9.2 24.8

30.312.417.920.019.4

32.2 17.5 23.0 17.1

81.9 23.010.519.717.7

8.811.618.4 10.4 50.8

do 5 rokov 6-10 rokov 11-15 rokov 16-20 rokov 21 a viac rokov

10.2

Otázka: Pred koľkými rokmi ste sa prisťahovali?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Graf 5.12(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľadôvodu sťahovania (v %)

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú

v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

36.3

16.25.63.11.4

2.3

1.5

0.6

6.3

2.8

10.9

13.2

Sobáš, žiť s partnerom/-kou

Rodinné dôvody

Sťahovanie s rodinou, rodičmi

Osamostatnenie od rodičov

Osobné problémy

Návrat do rodiska

Strata bytu (predaj, zadlženie)

Vysťahovanie, neplatenie nájmu

Dostali bývanie od obce

Lepšie podmienky bývania

Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia)

Neuvedené


častejší výskyt v prípade všeobecnej populácie (získali68,3 %); spomedzi porovnávaných skupín rómskej popu-lácie sa k takémuto podielu priblížili iba žijúci rozptýlene(64 % rodinných dôvodov), skupina separovaných a se-gregovaných uvádzala rodinné dôvody výraznejšie menej(59,4 % segregovaní a 55,1 % separovaní).

Lepšie podmienky bývania ako dôvod sťahovaniav rámci rodiska (v priemere druhý najčastejší dôvod) savyskytoval najviac za žijúcich segregovane – uviedlo hoaž 21,3 % z nich; pritom za separovaných získali len 12 %a za rozptýlených 10 %; a napokon za relevantnúvšeobecnú populáciu to bolo 15,5 %. Najsilnejšia pozícia


53

Tabuľka 5.4(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa dôvodu sťahovania a typu bývania (v %)


Sobáš, žiť s partnerom/-kou 39,2 37,9 32,5 36,3

Rodinné dôvody 2,0 1,9 2,9 2,3

Sťahovanie s rodinou, rodičmi 15,0 11,9 21,0 16,2

Osamostatnenie od rodičov 4,8 8,2 3,8 5,6

Osobné problémy 2,3 5,4 1,5 3,1

Návrat do rodiska 2,0 1,0 1,3 1,4

Strata bytu (predaj, zadlženie...) 0,7 3,3 3,8 2,8

Vysťahovanie, neplatenie nájmu 1,3 1,9 1,3 1,5

Dostali bývanie od obce 0,7 5,0 11,7 6,3

Lepšie podmienky bývania 19,3 9,0 12,3 13,2

Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia) 0,7 0,2 0,8 0,6

Neuvedené 12,0 14,2 6,9 10,9


Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

Graf 5.13(Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa dôvodu sťahovania – porovnanie s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Sobáš, žiť s partnerom/-kou

Rodinné dôvody

Sťahovanie s rodinou, rodičmi

Osamostatnenie od rodičov

Osobné problémy

Návrat do rodiska

Strata bytu (predaj, zadlženie)

Vysťahovanie, neplatenie nájmu




Neuvedené

36.341.3

16.214.5

5.67.7

3.11.7

1.7

2.8

1.5

6.3

0.62.4

10.914.6

13.212.9

0

0

0

1.4

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce?Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

Rómska populácia


2.33.1


lepších podmienok bývania ako dôvodu sťahovaniav rámci obce za segregovaných rómskych obyvateľovsa môže na prvý pohľad zdať paradoxná, no môže maťpomerne logické vysvetlenie. Ponúkajú sa prinajmen-šom dve: 1. Podmienky bývania niektorých segrego-vaných obyvateľov mohli byť natoľko nepriaznivé, že ajmalá zmena, ktorú dosiahli presťahovaním v rámciobce, sa mohla vnímať ako zlepšenie podmienok bý-vania; 2. Výstavba kvalitnejších obydlí (napríklad ajnízkeho štandardu), prípadne za pomoci obce aleboMVO, ktorá znamenala zlepšenie podmienok bývaniav porovnaní s predchádzajúcim stavom, mohla byť si-tuovaná vo vnútri segregovaného prostredia, tedamimo hlavného priestoru obce.

Dôvod sťahovania v rámci obce špecifikovaný ako„dostali bývanie od obce“ uvádzala najčastejšie rómskapopulácia žijúca rozptýlene (17,8 %), a potom žijúci se-parovane (7,2 %). Čiže ani „dostať byt od obce“ nemusívždy znamenať priestorovú integráciu.5

Zostávajúce dôvody sťahovania v rámci obce sa uvá-dzali pomenej. Osobné problémy ako dôvod sťahovaniaoznačili najviac rómski obyvatelia žijúci separovane(8,6 %), a potom segregovane (2,9 %), za rozptýlených a zavšeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostrediamali len ojedinelý výskyt. Stratu bytu alebo vysťahova-nie z bytu ako dôvod sťahovania v rámci obce deklaro-valo 5,1 % separovaných, 2,4 % žijúcich rozptýlenea 1,2 % segregovaných; zo všeobecnej populácie nikto.

Spomedzi dôvodov prisťahovania do obce (graf5.15) získali tiež najsilnejšiu pozíciu rodinné dôvody. Z re-levantných rómskych obyvateľov ich najčastejšie uvádzaližijúci separovane (až 84 %), za segregovaných sa týkali69,5 % a za žijúcich rozptýlene len 59,6 %; za relevant-nú všeobecnú populáciu bol podiel rodinných dôvodovspolu 71,6 %.

Lepšie podmienky bývania situovalo medzi dôvodyprisťahovania do obce až 18 % relevantnej rómskej po-pulácie žijúcej segregovane, čo opäť poukazuje na fakt,


545 Pri sťahovaní v rámci obce sa rok sťahovania nezisťoval, nie je preto jasné, za aké obdobie znamenalo sťahovanie v rámci obce integráciu do prostre-

dia a za aké znamenalo separáciu.

Graf 5.14Rómska populácia 15+ rokov so skúsenosťou so sťahovaním v rámci rodnej obce podľa dôvodu sťahovaniaa porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Rodinné dôvody spolu

Osobné problémy

Návrat do rodnej obce

Strata bytu, vysťahovanie




Neuvedené

59.4

2.98.6

0.3

1.2

1.25.1

2.40.0

0.0

0.00.30.30.3

0.47.2

17.8

21.312.0

10.1

10.6

3.5

14.5

15.5

13.5

1.01.41.0

0.3

55.1 64.068.3

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo (neprisťahovali sa z inej obce), ale sťahovali sa v rámci obce.

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení



že zlepšenie podmienok bývania nemusí prinášať prie-storovú integráciu. Pomerne častý bol tento dôvod aj zaskupinu žijúcich rozptýlene, kde získal 16,8 %; spomedziprisťahovalcov do separovanej časti obce ho uviedlo iba2,7 %. Bol to zároveň aj druhý najčastejší dôvod prisťa-hovania do obce deklarovaný všeobecnou geografickyblízkou populáciou – uviedlo ho 11,1 % z celku.

Stratu bytu či vysťahovanie z bytu označilo ako dô-vod prisťahovania do súčasnej obce najviac spomedzi ži-júcich rozptýlene (9,1 %), potom separovane (6,8 %), a na-pokon segregovane (3,6 %); za všeobecnú populáciu saz tohto dôvodu neprisťahoval nikto. Osobné problémystáli za prisťahovaním do súčasnej obce v prípade všeo-becnej populácie a rómskej populácie žijúcej rozptýle-ne (cca 3 % z nich ho uviedli), za skupinu separovanýcha segregovaných rómskych obyvateľov sa neobjavil vô-bec alebo iba zriedkavo.

Ak sa pozrieme súhrnne a špeciálne iba na „sťaho-vanie z iných ako rodinných dôvodov“,6 kam patria dô-vody ako osobné problémy, návrat do rodiska, strata bytu(predaj, zadlženie a podobne), vysťahovanie, neplatenienájmu, pridelenie bývania od obce, lepšie podmienky bý-vania alebo iný dôvod, takáto perspektíva umožňuje ešteďalší pohľad na situáciu rómskej populácie. Graf 5.16 na-príklad prezentuje celok mobilných respondentov (pri-sťahovaných do obce alebo sťahujúcich sa v rámciobce) z iných ako rodinných dôvodov podľa druhu mo-bility a typu súčasného bývania.

Spomedzi rómskych obyvateľov vo veku 15 a viac ro-kov, ktorí v čase výskumu žili v segregovaných sídlach a maliakúkoľvek skúsenosť so sťahovaním z iných ako rodinnýchdôvodov, tvorili najväčší podiel takí, čo sa sťahovali raza v rámci obce bydliska (52,3 %), opakované sťahovaniev rámci obce bydliska z nerodinných dôvodov získalo za


55

6 K takejto redukcii viedli viaceré motívy. Keďže rodinné dôvody dominovali za všetky podsúbory rómskej populácie i za všeobecnú populáciu, a zároveňsú aj najčastejším dôvodom sťahovania pri sledovaní vnútroštátnej mobility obyvateľstva SR (Vývoj..., 2011), vo vzťahu k životnej situácii rómskej po -pulácii nie sú preto diferencujúce. Sledovať každý z nerodinných dôvodov osobitne zasa nie je možné, nakoľko príliš malé početnosti neumožňovaliurobiť ďalšie potrebné triedenia.

Graf 5.15Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov do súčasnej obce podľa dôvodu sťahovania a porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90


Osobné problémy

Návrat do rodnej obce

Strata bytu, vysťahovanie




Neuvedené

69.5

1.40.0

3.4

0.7

3.66.8

9.10.0

0.0

0.02.2

1.55.3

1.42.0

4.8

18.12.7

16.8

5.33.43.4

11.1

2.9

1.41.4

2.9

3.7

84.059.6

71.6

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení



nich 12,5 %; podiel prisťahovaných do segregovanejosady z iných ako rodinných dôvodov tvoril 35,2 %.

Z rómskych obyvateľov žijúcich separovane, ktorí akodôvod sťahovania uviedli iné ako rodinné dôvody (tedaosobné problémy, návrat do rodiska, stratu bytu, vysťa-hovanie, neplatenie nájmu, získanie bývania od obce, lep-šie podmienky bývania alebo ešte iný dôvod), bolo tiežnajviac takých, čo sa sťahovali v rámci obce iba raz(51,9 %), opakované sťahovanie v rámci obce z nero-dinných dôvodov však malo u nich až trojnásobne vyš-šie zastúpenie než za ostatné podsúbory (až 32,8 %); na-opak z nerodinných dôvodov sa do separovaného pro-stredia prisťahovalo z inej obce iba 15,3 %.

Rozloženie za Rómov žijúcich rozptýlene bolo v po-rovnaní s predchádzajúcimi dvomi skupinami odlišné:z iných ako rodinných dôvodov sa do súčasnej obce pri-sťahovalo až 45 % žijúcich rozptýlene, necelých 41 % roz-ptýlených sťahujúcich sa z nerodinných dôvodov zme-

nilo miesto bývania v rámci obce a iba raz, na opakova-né zmeny bydliska v rámci obce, pričom dôvody boli inéako rodinné, pripadlo 14,1 % tejto skupiny.

V rámci geograficky blízkej všeobecnej populácie pre-vážilo pri mobilite z iných ako rodinných dôvodov pri-sťahovanie z inej obce (viac ako polovica z nich –51,4 %), jednorazové sťahovanie v rámci obce získalou nich 43 % a opakované v rámci obce iba 5,6 %.

Kým pri segregovanej a najmä separovanej rómskejpopulácii boli iné ako rodinné dôvody (osobné pro-blémy, návrat do rodiska, strata bytu, vysťahovanie,neplatenie nájmu, získanie bývania od obce, lepšiepodmienky bývania alebo ešte iný dôvod) podstatnečastejšie pri zmene miesta pobytu v rámci obce než priprisťahovaní do obce, za žijúcich rozptýlene a geogra-ficky blízku všeobecnú populáciu boli iné než rodinnédôvody mobility v rámci obce i zvonku obce približnevyrovnané.


56

Graf 5.16Druhy sťahovania rómskej populácie 15+ rokov z nerodinných dôvodov podľa typu bývania a porovnanies geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


35.2 52.3 12.5

15.3 51.9 32.8

45.0 40.9 14.1

51.4 43.0 5.6

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce, a toz iných ako rodinných dôvodov.

Prisťahovanie do obce

Jednorázové sťahovanie v rámci obce Opakované sťahovanie v rámci obce

Graf 5.17Prisťahovaní do obce z nerodinných dôvodov podľa roku prisťahovania a typu bývania a porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


36.8 7.9 5.3 26.321.1

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

do 5 rokov

6-10 rokov

11-15 rokov

16-20 rokov

21 a viac rokov

Neuvedené

2.6

21.1 15.8 5.3 10.542.1 5.3

27.3 32.5 11.7 11.713.0 3.9

33.9 5.4 5.4 37.516.1 1.8


Pri analýze sťahovania rómskej populácie z iných akorodinných dôvodov je zaujímavé sledovať rok prisťaho-vania, najmä vo vzťahu k segregovanému a separova-nému prostrediu. Ako približuje graf 5.17, prisťahovanierómskej populácie z iných ako rodinných dôvodov do se-gregovaného prostredia sa odohralo na 36,8 % za pos -ledných päť rokov a u ďalších 21,1 % za posledných 6 –10 rokov. Teda spolu sa zo všetkých prisťahovaných dosegregovaného prostredia z iných ako rodinných dôvodovprisťahovalo až 57,9 % v posledných desiatich rokoch, ďal-ších 13,2 % pred 11 – 20 rokmi. Po roku 1990 sa do se-gregovaného prostredia prisťahovalo celkovo 71,1 % všet-kých prisťahovaných z iných ako rodinných dôvodov.

Ešte vypuklejšia bola situácia za Rómov žijúcich se-parovane: zo všetkých prisťahovaných do separované-ho prostredia z iných ako rodinných dôvodov sa najviacprisťahovalo v období pred 6 – 10 rokmi (až 42,1 %), a po-tom za posledných päť rokov (21,1 %). Teda až 63,2 % „ne-rodinných“ prisťahovalcov prišlo do separovaného pro-stredia z inej obce za posledných desať rokov; s rozšíre-ním na celé obdobie po roku 1990 tvorili spolu 84,3 %.

Čo sa týka prisťahovaných rómskych obyvateľov doobce bydliska z iných než rodinných dôvodov spomedzižijúcich rozptýlene, z nich sa najväčšia časť prisťahova-la pred 11 – 20 rokmi (44,2 %), výrazne menšia časť v po-rovnaní s predchádzajúcimi dvomi skupinami rómskychprisťahovaných z nerodinných dôvodov prišla do obcebydliska za posledných desať rokov (40,3 % ku 57,9 % zasegregovaných a 63,2 % za separovaných).

Podľa zistených údajov akoby sa segregácia a se-parácia z iných ako rodinných dôvodov v posledných ro-koch zintenzívnila. Pripomeňme ale, že podiely prisťa-hovaných do týchto prostredí z iných ako rodinných dô-vodov nepredstavovali vysoké čísla, preto je potrebné

analýzu nazerať s istou rezervou vo vzťahu ku konkrét-nym uvádzaným percentám. Usilovali sme sa zachytiťz existujúcich dát aspoň základné tendencie či trendy, navalídnejšie údaje o mobilite za jednotlivé typy bývaniarómskej populácie by bol potrebný špeciálny výskum.

Pozrime sa ešte na záver tejto časti na sťahovanie znerodinných dôvodov podľa typu súčasného a pred-chádzajúceho bývania (graf 5.18). Za rómsku populáciu,ktorá menila svoje bydlisko (v rámci obce alebo sa pri-sťahovala z inej obce) z iných než rodinných dôvodov, vy-šlo porovnanie predchádzajúceho a súčasného bývaniapodľa typu dosť nepriaznivé práve pre segregovanýcha separovaných. Spomedzi Rómov bývajúcich segrego-vane, ktorí menili miesto pobytu z iných ako rodinnýchdôvodov, až 70,3 % bývalo predtým priamo v obcia 10,2 % na okraji obce; u 15,7 % z nich nedošlo k zme-ne – vymenili jedno segregované bývanie za iné segre-gované. Z Rómov aktuálne bývajúcich separovane, čo me-nili miesto bydliska z iných než rodinných dôvodov, bý-valo predtým až 61,2 % integrovane priamo v obcia presťahovaním sa dostali do separovaného prostredia;19,4 % z nich sa situácia s typom bývania nezmenila (pred-tým aj aktuálne bývali v separovanej časti obce) a 12,9 %prišlo do separovaného prostredia zo segregovanejosady. Za tú časť rómskej populácie, čo v čase výskumužila rozptýlene a menila miesto bydliska z iných ako ro-dinných dôvodov, pochádzalo zo separovaného pred-chádzajúceho prostredia 23,4 % a zo segregovaného iba9,4 %.7 Celkovo sa teda z dostupných odpovedí preja-vovala skôr exkludačná než integračná tendencia.


57

Graf 5.18Sťahovanie z nerodinných dôvodov podľa typu predchádzajúceho a súčasného bývania a porovnanie s geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


70.3 15.710.2 3.7

61.2 19.4 12.9 6.5

63.8 23.4 9.4 3.5

88.1 11.00.90

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce, a toz iných ako rodinných dôvodov.

Priamo v obci Na kraji obce Mimo obce - osada Neuvedené

7 Pri všeobecnej geograficky blízkej populácii, ktorá menila miesto bydliska, z iných ako rodinných dôvodov, bol podiel prichádzajúcich z geografickyvylúčeného prostredia úplne zanedbateľný – len 0,9 %.


5.4. Mobilita z miestasúčasného bydliska

Okrem sťahovania v rámci obce bydliska a prisťahova-nia do súčasnej obce sa dá sledovať aj pohyb opačný –mobilita smerom von z miesta bydliska. Tá môže mať do-časný alebo trvalý charakter, t.j. zahŕňa rôzne motivovanéodchody z miesta bydliska bez zmeny trvalého pobytualebo vysťahovanie z obce. Typ realizovaného výskumudruhú z naznačených možností nedokázal zachytiť, na-koľko východiskom pre výber domácností bolo právebydlisko vo vybranom sídle (pozri kapitolu 2); a štatistickéúdaje za skúmané miesta zberu dát o počte vysťahova-ných sa nesledovali.

Pokiaľ ide o dočasnú migráciu z miesta bydliska, tejsa vo výskume istá pozornosť venovala. Dajú sa sem za-radiť napríklad dočasné prerušenia bývania v rodnej obci,ktoré uvádza časť 5.1. tejto kapitoly. Ukázalo sa, že s ta-kouto mobilitou mimo rodnej obce malo skúsenosť v prie-mere 7 % skúmanej rómskej populácie vo veku 15a viac rokov, pričom 4,4 % deklarovalo kratšie prestáv-ky v pobyte v trvaní menej ako šesť mesiacov a 2,6 %uviedlo dlhšie prestávky ako pol roka.

V istom zmysle na mobilitu smerom z miesta bydliskačiastočne poukazovala aj otázka určená všetkým členomdomácnosti o tom, či a ako dlho boli od začiatku roka (rok2010) mimo svojej domácnosti.8 Na základe odpovedí saukázalo, že absolútna väčšina skúmaných bola v do-mácnosti od začiatku roka prítomná stabilne, prerušenieprítomnosti uviedlo len 1,9 % celkového súboru skúmanejrómskej populácie,9 z toho 1,3 % prerušilo svoju prí-tomnosť v domácnosti na menej ako pol roka a 0,6 % nadlhšie. Dôvody neprítomnosti boli rôzne (graf 5.19),najväčší podiel však pripadal na migráciu za prácou, v prí-pade rómskej populácie predovšetkým do zahraničia.Hoci ide iba o jednu časť, a navyše veľmi malú časť róm-skej populácie, ktorú táto otázka pokrývala, odpovedeakoby naznačovali prítomnosť pracovnej migrácie v rám-ci nej a výraznú prevahu jej smerovania do zahraničia.

Pracovnej migrácii do zahraničia sa venovala pozor-nosť aj v rámci časti dotazníka určenej pre domácnosti, kdebola zaradená otázka o celkovej skúsenosti členov skú-maných domácností s prácou v zahraničí (celková skúse-nosť v zmysle minulej aj súčasnej práce v zahraničí, ale lenpráca pravidelnejšieho charakteru alebo na dlhšiu dobu).Ako ukazuje tabuľka 5.5, skúsenosť rómskych domácností


58

8 Primárnym účelom tejto otázky bola identifikácia príslušnosti jednotlivých osôb k danej domácnosti, nie zisťovanie mobility. Ak bol člen či členkadomácnosti v čase výskumu prítomný v mieste bydliska, zisťovalo sa prípadné prerušenie prítomnosti v domácnosti od začiatku roka, za osoby ak-tuálne a dlhodobo v domácnosti neprítomné sa dôvod neprítomnosti nezisťoval.

9 Zo segregovaných a separovaných to bolo po 1,5 % a zo žijúcich rozptýlene 2,7 %; v prípade všeobecnej populácie z bezprostredného okolia dosia-hol podiel dočasne neprítomných vo svojej domácnosti od začiatku roka 2,5 %.

Graf 5.19Dôvody neprítomnosti rómskej populácie v domácnosti za obdobie od začiatku roka – porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

dlhodobo v nemocnici

na liečení, v liečebni

za prácou v zahraničí

za prácou inde v republike

v detskom domove, v reedukačnom zariadení

na návšteve u príbuzných

vo väzbe

iné

neuvedné

4.3

5.93.8

46.6

11.5

7.20

7.211.5

4.30

1.47.7

15.915.5

Otázka: Aký bol dôvod neprítomnosti v tejto domácnosti od začiatku roka?Poznámka: Len za respondentov a respondentky, čo neboli v domácnosti prítomní od začiatku roka v súhrne viac ako mesiac. Išlo o veľmi nízke po-četnosti (n = 95), uvádzané percentuálne hodnoty majú preto iba ilustratívny význam.

Rómska populácia


15.4

34.6

7.2


s prácou v zahraničí bola mierne vyššia v porovnaní so všeo-becnou: z celku skúmaných rómskych domácností malonejakú dlhodobejšiu alebo pravidelnejšiu pracovnú skú-senosť v zahraničí v priemere 27,8 %; zo všeobecných do-mácností z geografickej blízkosti to bolo 20,6 %.

U obidvoch porovnávaných skupín domácnostíbola častejšia situácia, keď bol v zahraničí iba jeden člen.Kým podiel rómskych a všeobecných domácností bol pri-bližne rovnaký, ak sa porovnávala zahraničná pracovnámigrácia iba jedného člena domácnosti (16,4 % ku15,6 %), pri porovnávaní viacnásobnej zahraničnej pra-covnej migrácie (viac členov domácnosti bolo alebo jepracovne v zahraničí) bola skúsenosť rómskych do-mácností viac ako dva krát vyššia (11,4 % ku 5,0 %).10 Priporovnaní jednotlivých podsúborov rómskych domác-ností na základe typu bývania deklarovalo mierne viaccelkových skúseností s prácou v zahraničí segregovanéprostredie (spolu 31,1 %), nasledovali domácnosti žijú-ce separovane s 28,2 % a napokon domácnosti žijúce roz-ptýlene s 23,9 %. Je zrejmé, že zahraničná pracovnámigrácia nie je podľa získaných dát v rómskych domác-nostiach okrajovým javom, vyskytuje sa minimálne narovnakej úrovni ako u všeobecnej populácie z bezpro-stredného okolia, ak nie na vyššej. Na pracovnú anga-žovanosť rómskej populácie v zahraničí poukázali už pred-chádzajúce štúdie (Grill, 2011). Tento výskum odchodyza prácou do zahraničia potvrdil, nevenoval sa ale ďal-ším podrobnostiam zahraničnej práce, ako je oficiálnosťči primárnosť trhu práce, kvalita práce, forma kontraktualebo trvanie práce a podobne. Čo ale umožňoval, je sle-dovanie dopadu zahraničnej pracovnej skúsenosti čle-nov domácnosti na kvalitu života domácnosti.

Porovnanie životných podmienok rómskych do-mácností so skúsenosťou s prácou v zahraničí a bez takejtoskúsenosti dopadlo priaznivejšie pre prvú uvedenú sku-pinu – pre domácnosti, z ktorých bol jeden alebo viaceríčlenovia pracovne v zahraničí. Tieto domácnosti na roz-

diel od domácností bez zahraničnej pracovnej skúsenostimali lepšie podmienky bývania a vybavenie domácnos-ti, viac podporovali štúdium detí na strednej škole, lepšiehodnotili svoju finančnú situáciu a ľahšie pokrývali po-trebné výdavky domácnosti, viac sa priblížili k životnémuštandardu bežnému v našej spoločnosti, zažívali menej ma-teriálnej deprivácie, a tiež lepšie hodnotili svoju životnúsituáciu v porovnaní s okolím.11 A všetky sledované indi-kátory vychádzali priaznivejšie pri viacnásobnej skúsenostidomácnosti s prácou v zahraničí v porovnaní s jednora-zovou. Rovnaké výsledky vykázala aj geograficky blízkavšeobecná populácia,12 len na niekoľkonásobne vyššejúrovni; mali podstatne silnejšie frekvencie pri priaznivýchindikátoroch a podstatne nižšie pri nepriaznivých. Zdá sa,že pracovná mobilita do zahraničia zlepšuje štandard róm-skych (i všeobecných) domácností; či rovnakú úlohu zo-hráva aj pracovná aktivita doma, to je obsahom nasle-dujúcich kapitol (pozri najmä kapitolu 9.4).

Zhrnutie

Na základe empirických údajov o sťahovaní možno zá-verom konštatovať, že priestorová mobilita rómskej po-pulácie spojená so zmenou miesta bývania nie je v cel-kovom pohľade nijako obzvlášť vysoká. Skôr naopak, väč-šina zotrváva v obci svojho pôvodu, pričom k obci na-rodenia sú ešte viac „pripútaní“ Rómovia žijúci segre-govane a separovane. Pripomeňme ale, že ani geogra-ficky blízka všeobecná populácia nemala podiel sťaho-vania v rámci obce a prisťahovania do obce vysoký.

Ak sa aj rómska populácia sťahuje, je to zväčša len raza v rámci obce – v súvislosti s osamostatnením alebo z inýchdôvodov. Zároveň Rómovia zaznamenali v porovnaníso všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti viac opa-kovaných sťahovaní v rámci obce i viac prisťahovaní doobce. Čo sa týka prisťahovania do súčasného miesta byd-


59

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)?

Tabuľka 5.5Celková pracovná skúsenosť členov domácnosti v zahraničí – porovnanie podsúborov rómskych domácností a s geo-graficky blízkymi všeobecnými domácnosťami (v %)

Rómske domácnosti Geograficky blízkevšeobecné domácnostíSegregované Separované Rozptýlené Spolu

Áno, jeden člen 19,8 14,8 14,6 16,4 15,6

Áno, viac členov 11,3 13,5 9,4 11,4 5,0

Nie, ešte nikto nebol 68,9 71,7 76,0 72,2 79,4

Domácnosti spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

10 Tu treba zároveň pripomenúť, že šance všeobecných domácností na viacnásobný pracovný pobyt v zahraničí boli nižšie aj vzhľadom na odlišnúveľkosť a skladbu domácností (menej členov domácnosti, viac dôchodcov – pozri kapitolu 2 a 3). Komparáciu so všeobecnou populáciou z ge-ograficky blízkeho prostredia uvádzame len pre ilustráciu, podstatná je v tomto ohľade situácia za rómske domácnosti.

11 Pre celkovú analýzu použitých indikátorov životnej a finančnej situácie a materiálnej deprivácie rómskych domácností (i v porovnaní so všeobec-nými) pozri kapitolu 6, ale hlavne kapitolu 10 a 11.

12 Rozdiely sa prejavili aj napriek malej početnosti všeobecných domácností, ktoré mali jednorazovú alebo opakovanú skúsenosť s prácou v zahraničí.


liska, ide prevažne o prisťahovanie z inej obce v rovnakomokrese alebo priamo zo susednej obce, už iný okres v rám-ci kraja sa objavoval v odpovediach pomenej, no a iný krajalebo zahraničie boli úplne zriedkavé.

Dôvody sťahovania sú prevažne spojené s rodinoua etapami rodinného života, ako je uzatvorenie sobáša ale-bo zahájenie spolužitia s partnerom, sťahovanie s rodičmi,osamostatnenie od rodičov alebo ešte ďalšie rodinné dô-vody, napríklad rozvod či strata rodičov a podobne. Iné nežrodinné dôvody sťahovania mali približne tretinové za-stúpenie, bola medzi nimi strata bytu aj vysťahovanie, zí-skanie bytu od obce alebo lepšie podmienky bývania.

Z viacerých vzájomných komparácií typu predchá-dzajúceho a súčasného bývania sa prejavovala silnejšietendencia k priestorovému vylučovaniu než k integráciiRómov, a to najmä v posledných porevolučných ro-koch a pri iných ako rodinných dôvodoch sťahovania. Natvrdenia silnejšieho znenia by ale bol potrebný špeciál-ny empirický výskum.

Sledovanie dočasnej migrácie naznačilo pomerne ši-rokú skúsenosť rómskych domácností s prácou v za-hraničí, preukázali minimálne rovnaký alebo vyšší rozsahpracovných skúseností v zahraničí ako domácnostivšeobecné zo susedstva rómskych komunít.


60

Tabuľka 5.6Životné podmienky rómskych domácností so skúsenosťou a bez skúsenosti s prácou v zahraničí – porovnanie s geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou (výskyt vybraných indikátorov v %)

Rómske domácnosti podľa skúsenosti s prácou v zahraničí

Všeobecné domácnosti v okolí podľa skúsenosti s prácou v zahraničí

1 člen(n=116)

2+ členov(n=81)

Nikto(n=511)

1 člen(n=56)

2+ členov(n=18)

Nikto(n=284)

Vynikajúce a dobré podmienky pre život v obydlí 29,3 34,5 21,5 91,1 94,4 83,1

Zlé a veľmi zlé podmienky pre život v obydlí 32,7 22,0 43,1 1,8 - 1,8

Funkčná vaňa alebo sprcha v obydlí 49,1 51,9 37,2 100,0 100,0 95,1

Funkčné splachovacie WC v obydlí 50,0 49,4 34,2 94,6 100,0 93,7

Automatická práčka v domácnosti 42,2 41,3 23,9 95,9 94,9 88,2

Telefón v domácnosti 82,5 75,3 65,7 98,0 100,0 93,3

PC alebo laptop v domácnosti 18,4 21,0 8,7 65,3 82,4 49,6

Internet v domácnosti 16,5 17,3 4,8 63,3 64,7 42,7

Rozhodne chcú, aby deti pokračovali po základnej na SŠ

34,3 48,8 34,5 85,7 100,0 76,0

Úplná a čiastočná spokojnosť s finančnou situácioudomácnosti

16,5 13,9 8,3 47,3 44,4 47,5

(Veľmi) ľahko pokrývajú výdavky na vzdelávanie detí (ZŠ)

6,0 18,1 3,2 28,6 50,0 32,0

Dostatočnosť príjmu na základné potreby (strava, šaty, bývanie)

14,0 15,0 6,5 54,5 44,5 45,5

Možnosť celej domácnosti odísť na týždňovú dovolenku

3,4 4,9 0,6 41,1 44,4 32,4

Možnosť každý druhý deň jedlo z mäsa alebo ryby... 33,6 30,9 14,1 67,9 72,2 54,6

Možnosť kúpiť každý rok nové sezónne oblečenie a obuv

15,5 16,0 6,8 53,6 50,0 43,3

Možnosť uhradiť neočakávané výdavky v sume 300 € 13,8 9,9 3,3 60,7 83,3 53,9

1 a viac krát nemali jedlo pre deti 48,1 45,2 58,7 16,6 - 10,6

1 a viac krát nemali ako variť 39,8 36,2 42,0 7,6 6,3 8,8

1 a viac krát nemali teplo v obydlí 39,6 39,2 43,4 9,8 6,3 9,6

Domácnosť je na tom (oveľa) lepšie:...oproti príbuzným v inej obci 16,7 17,2 13,3 21,8 38,9 17,1

...oproti susedom z ulice 17,4 24,7 9,7 25,5 35,3 16,0

...oproti obyvateľom časti obce 18,3 22,0 9,7 16,7 29,4 14,0

...oproti obyvateľom susednej obce 9,3 9,1 3,4 15,9 29,4 11,6

...oproti bežnej slovenskej rodine 1,8 5,3 1,2 11,3 27,8 7,4

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)?


Podmienky bývania sú kľúčovým (priamym) ukazova-teľom životnej úrovne. Deprivácia v bývaní má funda-mentálne konzekvencie pre život členov domácnostivo všetkých mysliteľných ohľadoch. Aj preto väčšina vy-spelých krajín disponuje nejakým typom bytovej politi-ky, ktorej cieľom je vo všeobecnosti podporiť rozvoj bý-vania, jeho dostupnosť a určitú minimálnu kvalitu (vy-jadrenú prostredníctvom zavádzania minimálnych štan-dardov). Platí to obzvlášť v prípade skupín obyvateľstvas nedostatočnými zdrojmi. Podmienky bývania možnoposudzovať z rôznych perspektív – berúc do úvahy ce-novú dostupnosť, kvalitu viažucu sa k vnútorným alebovonkajším charakteristikám, dlhodobú udržateľnosť (na-príklad pomer nákladov k príjmom, preľudnenosť obyd-lia, postupy pri vzniku nedoplatkov) a podobne. Podľaúdajov z poslednej vlny zisťovania EU SILC (2010) de-privácia týkajúca sa kvality samotného obydlia nie je v po-pulácii príliš vysoká. Napríklad v roku 2010 podiel osôbžijúcich v príliš tmavých bytoch predstavoval 3 % (prie-mer za EÚ-27 bol 7 %), podiel osôb vo vlhkých bytoch 6 %(priemer za EÚ-27 bol 16 %). Na strane druhej miera pre-ľudnenosti obydlia na Slovensku predstavuje 40,1 %, čoje jedna z najvyšších hodnôt v rámci členských krajín EÚ.1

Navyše hodnota sledovaných ukazovateľov sa zásadnezhoršuje, ak sa pozrieme na skupiny na spodných prieč-kach príjmovej distribúcie. Ako problematická sa ukazujeaj dostupnosť bývania: „dostupnosť bývania, vyjadrenápočtom bytov na tisíc obyvateľov, má na Slovenskuv porovnaní s vyspelými štátmi, ale aj štátmi V4 pod-priemernú úroveň“ (Kusá, 2011: 70).

V realizovanom výskume bol charakter bývania do-mácností sledovaný prostredníctvom viacerých ukazo-vateľov. Niektoré z nich sa opierali o výpovede členov do-

mácností, iné boli zisťované, verifikované anketármi.Pozornosť sa venovala typu obydlia, jeho veľkosti, otáz-ke vlastníctva a prenájmu, ale aj druhom použitéhostavebného materiálu. Popri charakteristikách samotnéhoobydlia sa sledovala aj úroveň vybavenosti, kde sa zis-ťovala ďalšia sada ukazovateľov – od prístupu k pitnejvode, cez využívané zdroje teplej vody, až po vlastníctvopredmetov dlhodobej spotreby. Indikátory umožňujúanalyzovať úroveň bývania a jej variabilitu v skupináchdefinovaných na základe stupňa priestorovej integrácie.

6.1. Druh obydlia

Podľa empirických údajov viac než polovica všetkých róm-skych domácností žila v samostatných murovaných do-moch, v murovaných domoch s dvoma alebo troma byt-mi žilo ďalších 11 % domácností. Byty v bytových domochvyužívalo spolu 20,8 % domácností, pričom väčšinaz nich žila v bytovom dome s viac ako desiatimi bytmi.V neštandardných formách obydlia ako dom z dreva ale-bo príbytok z iných materiálov žilo spolu 15,6 % rómskychdomácností, z toho 10 % v chatrči, 4,3 % v drevenomdome a 1,3 % v inom type obydlia. Zastúpenie jednot -livých druhov obydlia sa v súbore rómskych domácnostílíšilo podľa miery integrácie. Najvyšší podiel samostat-ných murovaných domov a murovaných domov s nie-koľkými bytmi sa vyskytoval v rámci skupiny domácnostížijúcich rozptýlene (81,6 %). V segregovaných a sepa-rovaných osídleniach bol podiel murovaných príbytkovvýrazne nižší a podstatne častejšie sa tu vyskytovali ne-štandardné obydlia, najmä medzi segregovanými róm-skymi domácnosťami. Podiel domácností žijúcich v prí-

61

06 Materiálne podmienky života: bývanie a vybavenosť domácností

1 V roku 2009 predstavoval priemer za 27 členských krajín 17,7 %. Najvyššiu mieru vykazovalo Lotyšsko (57,1 %), najnižšiu Holandsko (2,2 %).

Tabuľka 6.1Zloženie rómskych domácností podľa typu obydlia a typu bývania (v %)


Samostatný murovaný dom 43,5 49,6 64,9 52,6

Murovaný dom s 2 alebo 3 bytmi 6,7 9,5 16,7 11,0

Byt v bytovom dome s menej ako 10 bytmi 6,7 11,6 5,0 7,8

Byt v bytovom dome s viac ako 10 bytmi 10,9 16,5 11,7 13,0

Drevený dom 9,6 2,1 0,8 4,3

Príbytok z rôznych materiálov (chatrč) 20,5 9,1 0,4 10,0

Iný typ (unimobunka, príbytok neurčený na bývanie ...) 2,1 1,2 0,4 1,3


Poznámka: Na otázku odpovedali anketári, nie respondenti.


62


bytku z rôznych materiálov (chatrčí) tu bol dvakrát vyš-ší ako v separovaných osídleniach. Podobné rozdiely náj-deme aj pri využívaní domov z dreva.

V porovnaní s rokom 2005 došlo k miernym posu-nom v zastúpení jednotlivých typov obydlí (graf 6.1): me-nej sa zaznamenalo domácností žijúcich v chatrči a dre-vených domoch s výnimkou segregovaných osád, kde na-opak zastúpenie takýchto domácností narástlo. Na dru-hej strane mierne narástol podiel bývajúcich v murova-nom dome a bytových domoch. Celkovo však možnokonštatovať, že v priebehu piatich rokov sa z hľadiskaštruktúry rómskych domácností podľa typu obydlia ne-udali žiadne dramatické zmeny. Porovnanie rómskejpopulácie s geograficky blízkou všeobecnou populáci-ou ukazuje rozdiely na základe typu obydlia. Vyšší po-diel domácností žijúcich v neštandardných formáchobydlia bol pre rómsku populáciu charakteristický, po-dobne ako pred piatimi rokmi (0, 3 % a 15,3 %).

Závery plynúce z údajov o type obydlí dopĺňajú (apotvrdzujú) informácie o spôsobe stavby obydlí. V prí-pade vonkajších múrov zistené údaje „kopírujú“ distri-

búciu typov obydlia spomenutú vyššie: domy z pálenýchtehál obývali najčastejšie domácnosti z rozptýlených osíd-lení, neštandardné stavebné materiály (drevo, preglejka,kamene) sa používali najčastejšie v segregovaných osa-dách. Podobnú situáciu možno identifikovať aj v prípa-de striech obydlí: kvalitný materiál (škridle) bol použitýnajčastejšie pri rozptýlených obydliach (60 %). V sepa-rovaných a segregovaných osídleniach sa škridly používalivýrazne menej, podstatne frekventovanejším stavebnýmmateriálom bol plech (týkalo sa to 52,5 % domácnostízo segregovaných a 36,5 % zo separovaných osád, v po-rovnaní s 19,2 % rozptýlených domácností).2 Podlaha róm-skych obydlí pozostávala najčastejšie, bez ohľadu na prí-slušnosť k jednej z troch podskupín, z linolea, za ktorýmnasledoval betón.

Porovnanie situácie v súbore rómskych a všeobecnýchdomácností odhalilo zjavné rozdiely: kvalitnejšie stavebnémateriály boli oveľa častejšie použité v obydliach všeo-becných domácností (či už išlo o múry, strechu alebo pod-lahu), menej kvalitné a neštandardné stavebné materiá-ly boli naopak frekventovanejšie v rómskej populácii.

2 Treba dodať, že vo využívaní ďalších, menej štandardných materiálov (lepenka, azbest, decht) neboli rozdiely medzi jednotlivými kategóriami róm-skych domácností až také veľké.

Graf 6.1Zloženie súboru rómskych domácností podľa typu obydlia – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Samostatný murovaný dom

Murovaný dom s 2 alebo 3 bytmi

Byt v bytovom dome s menej ako 10 bytmi

Byt v bytovom dome s viac ako 10 bytmi

Derevený dom

Príbytok z rôznych materiálov(chatrč)

Iný typ (unimobunka, príby-tok neurčený na bývanie, ...)

52.650.3

11.0

7.8

13.5

10.7

13.0

10.0

7.6

12.1

1.30.8

4.35.0

2010

2005

Tabuľka 6.2Hodnotenie podmienok pre život v obydlí za rómske domácnosti (v %)


Vynikajúce 2,9 5,8 8,4 5,7

Dobré 13,0 17,5 25,6 18,7

Priemerné 32,8 35,8 39,1 35,9

Zlé 39,1 28,8 22,7 30,2

Veľmi zlé (nevhodné na bývanie) 11,8 11,3 4,2 9,1

Vo výstavbe 0,4 0,8 0,0 0,4



Podmienky rómskych domácností pre život v obyd-lí boli hodnotené enumerátormi prevažne ako priemerné(35,9 %) alebo zlé a veľmi zlé (39,3 %).3 Zlé alebo veľmizlé podmienky na bývanie boli najmä v segregovanýchosadách (50,9 %). Najvyšší výskyt pozitívnych hodnote-ní mali rómske domácnosti žijúce rozptýlene (34 %). Ob-jektívne lepšie podmienky na bývanie geograficky blíz-kej populácie potvrdzujú aj údaje o kvalitnejších mate-riáloch použitých pri výstavbe domov a bytov: podľa ná-zoru anketárov až 38 % malo podmienky v obydliach vy-nikajúce a ďalších 48 % dobré.

6.2. Veľkostné charakteristiky obydlia

Dôležitou charakteristikou kvality bývania je veľkosť obyd-lia, ktorá sa dá hodnotiť na základe počtu obytných miest-ností a/alebo na základe veľkosti celkovej plochy obyd-lia. Z hľadiska počtu obytných miestností najviac róm-skych domácností žilo v dvojizbových obydliach, zaktorými nasledovali jednoizbové domy/byty. Viac než pä-tina rómskych domácností mala k dispozícii tri obytnéizby, v obydliach so štyrmi a viac izbami žila približne de-satina všetkých rómskych domácností. Výskum z roku2005 konštatoval, že z hľadiska veľkosti obydlia možnopozorovať značné rozdiely tak podľa stupňa priestoro-vej integrácie rómskej populácie, ako aj v porovnaní sovšeobecnou populáciou (UNDP, 2006). O päť rokov ne-skôr sa uvedené skutočnosti opätovne potvrdili. Obyd-lia s jednou obytnou miestnosťou sa najčastejšie vy-skytovali v segregovaných osadách. Separované obyd-lia zase vykazovali najvyššie podiely obydlí s dvoma obyt-

nými izbami. Štvorizbové obydlia a obydlia s vyšším poč-tom izieb boli medzi rómskymi domácnosťami zriedka-vé, avšak v domácnostiach žijúcich rozptýlene sa ich po-diel pohyboval nad priemerom za celý skúmaný súborrómskych domácností. Sumárnu informáciu poskytujúpriemerné hodnoty (tabuľka 6.3), ktoré ukazujú, že so zvy-šujúcou sa priestorovou integráciou rastie aj priemernýpočet obytných miestností.

Údaje o zastúpení obydlí s rôznym počtom izieb po-skytujú len časť potrebných informácií, pretože kvalita pod-mienok bývania nezávisí len od veľkosti obydlia, ale aj odveľkosti domácnosti, ktorá ho obýva. Hodnoty ukazova-teľa „počet osôb na obytnú miestnosť“ potvrdzujú, že sties-nené bývanie nájdeme najčastejšie v segregovaných osa-dách. Na jednu obytnú miestnosť tu v priemere pripadalo3,3 osoby. Domácnosti zo separovaných a rozptýlenýchobydlí na tom boli lepšie. Tabuľka 6.4 uvádza popri ag-regovanom priemernom ukazovateli aj podiely domác-ností, v ktorých na jednu miestnosť pripadá rôzny početosôb. Takmer vo štvrtine všetkých rómskych domác-ností (24 %) pripadalo na jednu obytnú miestnosť 4 a viacosôb. Takáto vysoká obsadenosť obydlí (4 a viac osôb najednu obytnú miestnosť) bola najrozšírenejšia v segre-govaných osadách, týkala sa jednej tretiny týchto do-mácností. A možno konštatovať, že výrazný nedostatokpriestoru na bývanie a stiesnené podmienky sú súčasťouživota nezanedbateľnej časti rómskej populácie, a tovo všetkých typoch osídlení.

Podobný obraz získame pri pohľade na veľkosťobydlí vyjadrenú veľkosťou plochy v metroch štvorcových.Výrazný rozdiel sa zistil najmä medzi domácnosťami z pro-stredia s najnižším a najvyšším stupňom integrácie


633 Podmienky života v obydlí boli hodnotené anketármi a anketárkami.

Tabuľka 6.3Obydlia rómskych domácností podľa počtu obytných miestností (v %)


1 obytná miestnosť 38,8 25,0 25,5 29,7

2 obytné miestnosti 34,6 42,6 37,2 38,2



5 a viac obytných miestností 1,2 4,0 7,1 4,1


Priemerný počet izieb 1,95 2,26 2,43 2,22

Tabuľka 6.4Počet osôb na jednu obytnú miestnosť v rómskych domácnostiach (v % a priemery)


Počet osôb na 1 miestnosť Podiel domácností z celkového počtu domácností daného typu (v %)

2 a viac osôb na obytnú miestnosť 75,8 66,4 59,0 67,1



Priemerný počet osôb na obytnú miestnosť 3,3 2,7 2,4 2,8


64


podľa bývania. Kým v podsúbore domácností žijúcich roz-ptýlene predstavovala priemerná rozloha 54,8 m2, v se-parovaných a segregovaných osídleniach dosahovala niž-šie hodnoty (49,2 m2 a 41,9 m2). Výsledky štatistickej pro-cedúry ANOVA4 potvrdili, že medzi domácnosťami z rôz-nych typov osídlení existujú štatisticky významné rozdielyvo veľkosti obydlia (meranej v metroch štvorcových), a tona 1-percentnej hladine významnosti. A sú to domácnostizo segregovaných osád, ktoré sa z hľadiska priemernejrozlohy obydlí štatisticky významne odlišujú od do-mácností zo zvyšných dvoch podsúborov vyznačujúcichsa vyššou priestorovou integráciou.5 Medzi domácnos-ťami žijúcimi separovane a rozptýlene sa štatisticky výz -namný rozdiel v priemernej rozlohe obydlia nepreukázal.

Aj v prípade veľkosti plochy je potrebné zobrať doúvahy počet bývajúcich osôb. Tabuľka 6.6 ponúka pohľadna štruktúru rómskych domácností podľa toho, koľko m2

pripadá na jedného člena domácnosti. Štandardizovanéhodnoty veľkosti obydlia sú rozdelené do niekoľkých ka-tegórií. Obydlia s najmenšou rozlohou na jednu osobu súdoménou segregovaných osád: plochu 5 m2 a menej najedného člena malo takmer 40 % týchto domácností. Ideo veľmi výrazné zastúpenie stiesnených obydlí, ktorév kombinácii s frekventovanou nízkou kvalitou predsta-vuje naliehavú kumuláciu problémov, ktoré by mali byťzohľadňované pri ďalších úvahách o smerovaní rómskychverejných politík. V separovaných a rozptýlených osíd-leniach sú takéto stiesnené obydlia menej časté (čovšak neznamená, že by šlo o zanedbateľný problém).

Priemerné hodnoty priestoru pripadajúceho najedného člena poskytujú ďalšie potvrdenie rozdielovvo veľkostných charakteristikách obydlí (tabuľka 6.6).

Porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou ukazuje, že táto vykazovala výrazne odlišnúštruktúru obydlí podľa počtu obytných miestností: po-diel domov/bytov s menším počtom obytných izieb tubol podstatne nižší než medzi rómskymi domácnosťa-mi. V prípade jednoizbových príbytkov rozdiel predsta-voval viac než 25 percentuálnych bodov, pri dvojizbovýchobydliach to bolo viac než 20 percentuálnych bodov. Ná-sledne obydlia s vyšším počtom obytných izieb nájde-me častejšie práve medzi domácnosťami patriacimik všeobecnej populácii. Celkovú nepriaznivejšiu situáciurómskych domácností z hľadiska veľkosti obydlia napokonpotvrdzuje aj porovnanie priemerných hodnôt so sú-borom domácností z geograficky blízkej všeobecnej po-pulácie (2,22 izby ku 3,56 izby). Ak zoberieme do úvahypočet členov domácnosti, rozdiel sa zdá ešte markant-nejší: v rómskych domácnostiach pripadali na jednu izbuv priemere takmer tri osoby (2,8), v geograficky blízkychdomácnostiach to bola jedna osoba na izbu. Rozdiely me-dzi týmito skupinami potvrdzujú aj údaje o veľkosti cel-kovej plochy obydlia. Kým domácnosti všeobecnej po-pulácie žili v domoch a bytoch s priemernou veľkosťou82,4 m2, rómske domácnosti žili v priemere na podstat-ne menšej obytnej ploche – 48,6 m2. Kým na jednu oso-bu všeobecnej populácie pripadalo v priemere 36 m2,v súbore rómskych domácností to bolo len 13 m2.

4 Nulová hypotéza o rovnosti rozptylov nebola zamietnutá (Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný), takže daná procedúramohla byť použitá.

5 Podľa Bonferroniho post-hoc testu štatisticky významné rozdiely na 1-percentnej hladine významnosti existujú medzi domácnosťami z rozptýlenýcha segregovaných obydlí. Štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti 5 % sa objavili medzi separovanými a segregovanými domácnosťami.

Tabuľka 6.5Priemerná veľkosť plochy rómskych obydlí (priemer v m2)

Priemernáveľkosť (m2)

Štandardnáodchýlka

Štandardnáchyba

Interval spoľahlivosti (95 %)

Spodná hranica Horná hranica

Segregované 41,9 29,4 1,9 38,1 45,6

Separované 49,2 28,5 1,8 45,6 52,8

Rozptýlené 54,8 28,7 1,9 51,2 58,5

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 12,1 pri dvoch stupňoch voľnosti a hladine významnosti α = 0,001.

Tabuľka 6.6Zloženie rómskych domácností podľa počtu m2 na jedného člena (v %, priemer v m2)


Do 5 m2 na osobu 38,9 23,5 14,3 26,0

6-10 m2 na osobu 28,9 30,0 30,2 29,3

11-15 m2 na osobu 13,4 20,2 21,5 18,3

16-20 m2 na osobu 7,9 11,2 13,8 11,3

21 m2 na osobu a viac 10,9 14,4 20,2 15,1


Priemerný počet m2 na osobu 10,0 12,3 15,6 12,6


Medzi rokmi 2005 a 2010 došlo v súbore rómskychdomácností k zmene veľkostnej štruktúry obydlí. Podielpríbytkov s jednou obytnou izbou bol v roku 2010 vyš-ší o 10 percentuálnych bodov. Podiel dvojizbových sa tak-tiež zvýšil, a to o 6 percentuálnych bodov. Zastúpenieobydlí s vyšším počtom izieb sa znížilo, pričom najvidi-teľnejší prepad zaznamenali príbytky so štyrmi obytný-mi izbami (takmer 9 percentuálnych bodov). V roku2010 tak skúmané rómske domácnosti žili v priemerev menších obydliach z hľadiska počtu izieb než pred pia-timi rokmi (graf 6.3).

6.3. Vlastnícky vzťahk domu/bytu a pozemkom

Väčšina rómskych domácností (72,4 %) žila v roku 2010v obydliach, ktoré patrili členovi/členom rodiny. Vlast-níctvo obydlia členmi najbližšej rodiny bolo najčastejšieuvádzané domácnosťami z rozptýlených osídlení, naj-slabšie zastúpenie malo medzi domácnosťami zo sepa-rovaných osád. Podiel bytov a domov v obecnom a štát-nom vlastníctve mal v týchto dvoch skupinách opačnégarde. Kým výskyt tejto formy vlastníctva bol u rozptý-lených domácností (11,7 %) pod priemerom za celý sú-bor rómskych domácností, medzi domácnosťami žijúcimiseparovane bol vysoko nad priemerom (21,5 %). Segre-

gované domácnosti sa v tomto ohľade nachádzali niek-de uprostred (17,3 %). Dominantné postavenie separo-vaných domácností z hľadiska podielu obydlí vo verej-nom vlastníctve v roku 2010 bolo potvrdením ich pozí-cie z roku 2005, keď podiel takýchto bytov a domov boltaktiež suverénne najvyšší (19,6 %).

Situácia rómskych domácností ako celku sa od si-tuácie v geograficky blízkej majoritnej časti populácie vý-razne líšila. Podiel obydlí vo vlastníctve rodiny tu pred-stavoval 94,7 %, čo znamenalo, že ostatné formy vlast-níctva, vrátane obecného a štátneho, tu zohrávajú ne-podstatnú rolu. Na porovnanie, podiel obydlí v mestskomalebo štátnom vlastníctve predstavoval len 2 % v po-rovnaní so 17 % medzi rómskymi domácnosťami. Oba sú-bory sa líšili aj v tom, do akej miery sa v nich zastúpenieurčitých foriem vlastníctva mení podľa obdobia, počasktorého v danom bydlisku domácnosti žili. V súbore róm-skych domácností bol podiel domácností s vlastnýmobydlím najnižší medzi tými, ktoré žili v danom obydlí naj-kratšie – konkrétne pri domácnostiach žijúcich na danommieste najviac päť rokov to bolo 51 %, medzi domác-nosťami s pobytom v trvaní od 6 do 10 rokov tvorili do-mácností s vlastným obydlím približne 72 %, medzi do-mácnosťami s pobytom v trvaní od 11 do 15 rokov to bolodokonca 74 %. Spolu s tým sa medzi domácnosťami s naj-kratším pobytom vo svojom aktuálnom obydlí podstatnečastejšie vyskytovalo obydlie vo vlastníctve obce alebo


65

Graf 6.2Veľkosť obydlia podľa počtu izieb – porovnanie rómskych domácností a domácností z geograficky blízkejvšeobecnej populácie (v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Všeobecné domácnosti

Rómske domácnosti

1 izba 2 izby 3 izby 4 izby 5 a viac izieb

3.9 17.2 34.7 23.6 20.5

6.129.7 38.2 21.9 4.1

Graf 6.3Zloženie súboru rómskych domácností podľa počtu obytných izieb – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

5 a viac izieb

4 izby

3 izby

2 izby

1 izba

4.15.5

6.115.3

26.921.9

38.232.2

29.719.7

2010

2005


66


štátu. V súbore domácností z geograficky blízkej všeo-becnej populácie možno takisto nájsť rozdiely takejto po-vahy, avšak nie tak výrazné: spomedzi domácností s po-bytom v rozmedzí od 1 do 5 rokov žilo vo vlastnom obyd-lí 77 %, v porovnaní s 86 % domácností s pobytom v in-tervale 6-10 rokov a 88 % s pobytom od 11 do 15 rokov.6

Podiel rómskych domácností žijúcich vo vlastnýchobydliach bol v porovnaní s rokom 2005 nižší o desať per-centuálnych bodov. Na uvedený posun mohlo pôsobiťviacero faktorov, ktoré môžu viesť k rôznym, alternatív-nym vysvetleniam tejto zmeny. Zamerajúc sa na tomtomieste na zmeny v štruktúre vlastníctva rómskych obyd-lí dávame do pozornosti zvýšenie podielu obydlí vo vlast-níctve mesta (obce) alebo štátu. Uvedené zmeny boli naj-výraznejšie u domácností zo segregovaných osád. Prá-ve medzi nimi došlo k najrazantnejšiemu nárastu podieluobydlí vo verejnom vlastníctve: kým v roku 2005 žilov obydliach vo verejnom vlastníctve necelých 7 % z nich,v roku 2010 to bolo už 17 %. To bolo sprevádzané zní-

žením zastúpenia domácností žijúcich vo vlastnýchobydliach z 88 % na 67 %, čo opäť predstavovalo naj-väčšiu zmenu v sledovaných troch typoch osídlení.

Domácnostiam, ktoré nevlastnil nikto z členov rodi-ny alebo iný člen domácnosti, bola položená otázkaohľadne spôsobu poskytovania prenájmu (otázka sa tý-kala približne štvrtiny rómskych domácností). Spomedzinich približne polovica uviedla, že za poskytovaný pod-nájom platila: 34 % plnú cenu a 17 % bývalo v podnájmeza zvýhodnenú cenu. Bezplatný prenájom malo k dispo-zícii 24 % rómskych domácností, pričom najčastejšie išloo bývanie patriace príbuzným žijúcim v inom obydlí. Pre-nájom obydlia bez dohodnutých podmienok sa týkal veľ-mi malej časti súboru (4,3 %). Interpretáciu uvedeného roz-loženia odpovedí sťažuje vysoké zastúpenie (21,5 %)tých domácností, ktoré pri danej otázke uviedli „inú mož-nosť“ poskytovania prenájmu (najviac ich bolo medzi do-mácnosťami zo segregovaných osídlení – až 39,3 %). Mož-no predpokladať, že buď došlo k nepochopeniu otázky ale-

Tabuľka 6.7Zloženie súboru rómskych domácností podľa deklarovanej formy vlastníctva obydlia a typu obydlia (v %)


Moja rodina 73,8 67,0 76,5 72,4

Moji príbuzní žijúci mimo domácnosti 2,1 2,0 4,2 2,8

Iná osoba 4,6 4,2 5,9 4,8

Mesto (obec)/štát 17,3 21,5 11,7 17,0

Družstvo 0,6 1,7 1,3 1,1

Iné 1,6 3,6 0,4 1,9


Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali. Do kategórie „iná osoba“ boli zahrnuté odpovede „iný člen domácnosti“a „iná súkromná osoba“.

Graf 6.4Zloženie súboru rómskych domácností podľa deklarovanej formy vlastníctva obydlia – porovnanie situácies rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Moja rodina

Moji príbuzní

Mesto obec/štát

Družstvo

Iná osoba

Iné

81.8

2.83.8

1711.4

1.11

1.8

1.90.2

4.8

72.4

2010

2005

Poznámka: Do výpočtov neboli zahrnuté domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

6 Podobne vysoké (alebo aj vyššie) hodnoty nájdeme aj medzi domácnosťami s dlhším pobytom v danom obydlí.


bo išlo o neochotu poskytnúť informácie o reálnej podobevzťahu k obydliu, kde domácnosti žili.

Kým v segregovaných osadách bol prenájom obyd-lia riešený najčastejšie v rámci „iných možností“, v roz-ptýlených a separovaných osídleniach malo najviac do-mácností prenájom poskytnutý za plnú cenu. Celkovovšak platenie plnej ceny predstavuje len menšiu časť z ka-tegórie metód, ktorými sa v súbore rómskych domácnostíriadi bývanie v podnájme. Ak spočítame dokopy všetkyformy nejakého zvýhodnenia prenájmu, či už ide o bez-platné bývanie, bývanie za zvýhodnenú cenu, či bývaniebez explicitne dohodnutých podmienok – tak výslednýpodiel je vo všetkých troch sledovaných skupinách vyš-ší než podiel prenájmov hradených v celej výške. Ak najednotlivé formy zvýhodnenia budeme nazerať jednot-livo, tak sa objaví niekoľko rozdielov, ktoré však ne-umožňujú jednoznačne určiť, ktorý typ osídlenia vyka-zuje najvýhodnejšie (alebo najmenej výhodné) pod-mienky prenajímania bytov či domov. Na jednej straneplatí, že bezplatný prenájom sa častejšie vyskytovalv rozptýlených a segregovaných osídleniach, domácnostizo separovaných obydlí boli z tohto hľadiska pod prie-merom za celý súbor rómskych domácností. Na stranedruhej separované domácnosti vykazovali signifikantnenajvyšší podiel podnájmov za zvýhodnenú cenu.

Na rozdiel od bytov a domov boli pozemky vo vlast-níctve členov rodiny menej častým javom. Dom alebo bytna vlastnom pozemku malo 58 % všetkých rómskych do-mácností.7 V porovnaní s bytmi a domami malo pri po-zemkoch silnejšie zastúpenie verejné vlastníctvo: v obyd-liach nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctveobce alebo štátu žila viac než štvrtina rómskych do-mácností (28 %). Pozemky, ktoré vlastní obec alebo štát,sa uvádzali najmä v segregovaných osadách (37 % do-mácností, 31 % domácností zo separovaných osídlenía 16 % žijúcich rozptýlene). Na verejných pozemkoch sanajčastejšie nachádzali bytové domy, a to platilo pre všet-ky typy osídlení. Ak sa pozrieme na obydlia z neštan-dardných materiálov, tak segregované osady vykazujú

na verejných pozemkoch najvyšší podiel drevenýchdomov a spolu so separovanými osadami aj najvyšší po-diel chatrčí. Situácia rómskych a geograficky blízkych do-mácností bola zásadne odlišná, pretože obydlia na vlast-nom pozemku malo až 93 % domácností náležiacichk všeobecnej populácii. Na verejných pozemkoch stálidomy a byty len necelých 3 % týchto domácností.

6.4. Prístup k vode a jej kvalita

Prístup ku kvalitnej pitnej vode sa pokladá za základnéľudské právo, čo je potvrdené rozhodnutím Generálne-ho zhromaždenia OSN z júla 2010 (GA/10967; Škobla –Filčák, 2011). Bezproblémový prístup k vode je v našichzemepisných šírkach považovaný za bežnú samozrejmosť.Správa o životných podmienkach rómskych domácností ma-pujúca situáciu za rok 2005 ukázala, že v prípade róm-skych osídlení o takejto samozrejmosti hovoriť nemož-no (UNDP, 2006). Aktuálne údaje z roku 2010 potvrdzu-jú existenciu pretrvávajúcich nedostatkov v tomto ohľa-de. V prvom rade sa opäť zistila vyššia miera diverzifikáciezdrojov vody u rómskych domácností v porovnaní sovšeobecnou populáciou z geograficky blízkeho pro-stredia. Vodu z verejného vodovodu mala v príbytku me-nej než polovica rómskych domácností, v porovnaní s viacnež dvoma tretinami domácností náležiacich k všeo-becnej populácii. Zdroje vody mimo vlastného obydliavyužívala štvrtina rómskych domácností.8 V geografickyblízkej populácii sa voda z takýchto zdrojov nepoužíva-la takmer vôbec. Voda získavaná mimo priestoru obyd-lia zahŕňala veľmi odlišné zdroje. K úplne neštandardnýms otáznou kvalitou možno zaradiť vodu z prameňa či po-toka – tú používalo 5,7 % rómskych domácností. V trochsledovaných skupinách rómskych domácností nájdemeodlišné vzorce prístupu k vode. Externé zdroje boli naj-viac využívané v domácnostiach zo segregovanýchosídlení (44,2 %). Najmä verejný zdroj vody v obci tu bolv porovnaní s ostatnými dvoma kategóriami rómskych


67

Tabuľka 6.8Zloženie súboru rómskych domácností podľa poskytovania prenájmu (v %)


Bezplatne 26,8 18,2 28,3 23,7

Za zvýhodnenú cenu 7,1 26,0 13,2 16,7

Za plnú cenu 25,0 36,4 39,6 33,9

Neboli dohodnuté podmienky 1,8 5,2 5,7 4,3

Iná možnosť 39,3 14,3 13,2 21,5


Poznámka: V tabuľke sú zahrnuté len tie rómske domácnosti, ktoré nevlastní nikto z členov rodiny alebo iný člen domácnosti. Celkovo šlo o 186 domácností.

7 Do úvahy sa nebrali domácností, ktoré na otázku neodpovedali.8 Podiel rómskych domácností využívajúcich zdroje vody mimo obydlia bol v roku 2010 nižší v porovnaní s rokom 2005 aj kvôli tomu, že v roku 2010

bolo v dotazníku špecifikované umiestnenie studne alebo vrtu – a to v priestoroch dvora domácnosti. Tieto domácnosti potom následne neod-povedali na otázku ohľadne vzdialenosti zdroja vody od obydlia.


68


domácností využívaný podstatne častejšie – podiel do-mácností, ktoré používali vodu z tohto zdroja, bol v se-gregovaných osadách viac než tri-krát vyšší ako podie-ly medzi domácnosťami v separovaných a rozptýle-ných osídleniach. Na druhej strane miera používania ve-rejného vodovodu v domácnosti bola pod úrovňoupriemeru za celý súbor rómskych domácností.

Problematický prístup k vode naznačuje aj to, že ex-terné zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blízkos-ti rómskych obydlí: 41,6 % rómskych domácností, ktoré čer-pali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia,9 za ňou mu-selo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovnaní s rokom2005 sa v roku 2010 podiel týchto domácností zvýšil). Voduvo vzdialenosti od 11 do 50 metrov používala viac než tre-tina rómskych domácností. Rómske domácnosti, ktoré čer-pali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, museli zavodou dochádzať v priemere 128 metrov, pričom najväčšiupriemernú vzdialenosť zdroja vody od obydlia vykazovalidomácnosti zo separovaných osídlení (190 m). Domácnostižijúce rozptýlene, ktoré využívali zdroje vody mimo vlast-ného obydlia, boli od týchto zdrojov vzdialené v prieme-re 150 m. Najmenšiu vzdialenosť museli prekonávať Ró-movia zo segregovaných osád (91 m).

Napriek rôznorodosti hlavných zdrojov vody, väčši-na (84 %) z celkového súboru rómskych domácností oz-načila používanú vodu za „dobrú na pitie“. Miera tohto sú-hlasu sa však líšila podľa typu osídlenia. Najnižší podieldomácností s takýmto názorom bol medzi domácnosťamizo segregovaných osád (70,6 %). Ukázalo sa, že domác-

nosti v segregovaných osadách častejšie hodnotili po-užívanú vodu ako menej vhodnú na pitie (19,5 %) alebodokonca ako „nevhodnú na pitie, ale na iné účely“ (9,5 %)než tomu bolo v separovaných a rozptýlených osídleniach.Tie rómske domácnosti, ktoré vodu nepovažovali zavhodnú na pitie, boli požiadané o popis spôsobu, akýmsi pitnú vodu zabezpečujú. Medzi najčastejšie uvádzanéspôsoby patrilo čerpanie vody z prameňa, prevarenie vodyči využívanie verejných zdrojov vody v obci. Na rozdiel odroku 2005, keď sa v správe konštatovalo, že názory geo-graficky blízkej a rómskej populácie na kvalitu vody sa ne-líšili (UNDP, 2006: 44), v roku 2010 možno konštatovať vý-raznejšie rozdiely. Oproti súboru rómskych domácnostítakmer všetky domácnosti z geografickej blízkosti označilipoužívanú vodu za dobrú na pitie (98,6 %), výskyt ne-gatívnejších hodnotení tu bol zanedbateľný.

K základným životným potrebám určite patrí aj prí-stup k teplej vode, ktorý je kľúčový pre dodržiavanie všeo-becne očakávaných štandardov hygieny a spoluvytvá-ra podmienky pre plnohodnotnú participáciu na životespoločnosti. V skupinách vystavených riziku sociálnehovylúčenia predstavuje dôležitý predpoklad pre partici-páciu na majoritou preferovaných formách sociálnehozačleňovania, akými sú rozvíjanie sociálnych kontak-tov s okolím, hľadanie práce, cestovanie za prácou a po-dobne. Podľa údajov z roku 2010 nedisponovalo žiadnymzdrojom teplej vody 6,7 % rómskych domácností, pričomnajviac takýchto prípadov sa vyskytlo za skupinu žijúcichrozptýlene (10,1 %) a najmenej v segregovaných osadách

Tabuľka 6.9Zloženie porovnávaných súborov podľa hlavného zdroja vody pre domácnosť (v %)

Rómske domácnosti Geograficky blízkevšeobecné domácnostíSegragované Separované Rozptýlené Spolu

Verejný vodovod v domácnosti 30,7 57,8 51,7 46,8 80,0

Potrubie z dvora, záhrady 8,4 6,1 14,4 9,6 15,0

Studňa alebo vrt vo dvore 16,4 15,6 22,9 18,2 4,7

Verejný zdroj v obci 27,3 7,4 6,8 13,8 0,0

Voda z prameňa 8,8 4,1 0,8 4,6 0,0

Voda z potoka 3,4 0,0 0,0 1,1 0,0

Voda v obydlípríbuzných/známych 5,0 7,8 3,4 5,4 0,3

Iný zdroj 0,0 1,2 0,0 0,4 0,0


Tabuľka 6.10Zloženie rómskych domácností podľa vzdialenosti hlavného zdroja vody od obydlia (v %)


do 10 metrov 24,3 21,7 20,8 23,1

11-50 metrov 36,9 30,4 37,5 35,3

viac ako 50 metrov 38,8 47,9 41,7 41,6


9 Ide o domácnosti, ktoré nepoužívali verejný vodovod v domácnosti, potrubie z dvora/záhrady alebo studňu/vrt vo dvore.


(4,5 %). Častejšia absencia zdroja teplej vody za skupinurozptýlených domácností v porovnaní s ostatnými typ-mi osídlení môže byť výsledkom toho, že v segregova-ných a separovaných osadách sa častejšie vyskytujú obyd-lia nižšej kvality (chatrče, drevené domy), v ktorých je ľah-šie zaviesť nejaký alternatívny zdroj tepla než v štan-dardnejších obydliach v obci (v prípade, že dôjde k od-pojeniu štandardných zdrojov).

Najfrekventovanejším spôsobom zabezpečenia tep -lej vody medzi rómskymi domácnosťami boli kachle nadrevo alebo uhlie, ktoré používala viac ako polovica z nich.Ostatné zdroje mali podstatne slabšie zastúpenie. Kach-le boli využívané najmä v domácnostiach žijúcich v pro-stredí so slabšou mierou integrácie – v separovaných a se-gregovaných osídleniach. Prevládajúce spôsoby zabez-pečenia teplej vody v rómskej populácii sa odlišovali odtých, ktoré sa využívali v domácnostiach geograficky blíz-kej populácie. Na rozdiel od rómskych domácností tu bolateplá voda získavaná najmä prostredníctvom verejnéhoalebo družstevného vodovodu. Podiel domácností s tým-to zdrojom teplej vody bol približne päť krát vyšší nežtomu bolo v súbore rómskych domácností. Za ním na-sledoval s odstupom ohrievač vody, či už na elektrinu ale-bo na plyn. Keď porovnáme situáciu v roku 2005 a 2010,v oboch časových momentoch výrazne dominovalikachle na drevo alebo uhlie: využívala ich viac ako po-lovica všetkých rómskych domácností.

Údaje o zdrojoch teplej vody naznačili, že medzi róm-skymi domácnosťami sa môžu vyskytovať aj menej štan-dardné spôsoby zabezpečovania osobnej hygieny. Pohľadna štruktúru týchto domácností podľa toho, ako sa kúpuich členovia, tento predpoklad čiastočne potvrdzuje. Až30 % z nich na kúpanie používalo lavór alebo vedro, ďal-ších 26,5 % zase používalo vaňu bez napojenia na tečúcuvodu. Vo viac než polovici rómskych domácností tak kú-panie ich členov prebieha neštandardne. Platí to predo-všetkým pre segregované osady, kde lavór, vedro alebovaňu bez tečúcej vody používalo 69 % domácností. Čas-tejšie boli využívané aj zariadenia v obydliach rodiny ale-bo známych. Za pozornosť stojí aj nízka miera využívaniaverejných umyvární v obciach, a to bez ohľadu na stupeňpriestorovej integrácie. Dáta teda naznačujú, že napriek pre-biehajúcemu dotačnému programu strediská z rôznych prí-čin dostatočne nespĺňajú účel.10


69

Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neod-povedali

Graf 6.5Hodnotenie kvality vody, ku ktorej majú rómske do-mácnosti prístup (v %)

100%

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%

Nevhodná na žiaden účel

Nevhodná na pitie, ale vhodná na iný účel

Občas dobrá na pitie

Dobrá na pitie

Segregované Separované Rozptýlené

19.5

70.6

9.5 5

91.3

3.78.5

88.9

2.6

Tabuľka 6.11Zloženie porovnávaných súborov podľa zdroja teplej vody v domácnosti (v %)

Rómske domácnosti Geograficky blízkevšeobecné domácnostiSegregované Separované Rozptýlené Spolu

Verejný alebo družstevný vodovod 5,1 7,8 12,7 8,5 42,7

Plynový ohrievač vody 3,4 5,7 6,8 5,3 23,5

Elektrický ohrievač vody 14,4 18,4 16,9 16,6 23,5

Bojler na drevo, uhlie 5,5 7,0 7,6 6,7 6,4

Plynový sporák 1,7 1,6 1,7 1,7 0,6

Elektrický sporák, varič 1,7 1,2 3,0 2,0 0,0

Kachle na uhlie, drevo 63,6 52,9 41,4 52,6 3,1

Žiaden zdroj teplej vody 4,7 5,3 10,1 6,7 0,3


Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

10 V rámci dotačnej politiky MPSVR SR (t.j. mimo FSR) bola v rokoch 2004 až 2011 podporená výstavba stredísk osobnej hygieny a práčovní v 38 ob ciach.Z ministerstva boli pre tento účel poskytnuté dotácie v celkovom objeme 1 217 164 eur. Bolo by potrebné vykonať vyhodnotenie programu s cieľomidentifikácie príčin slabého využívania týchto stredísk.


70


6.5. Odpad a spôsob jeho likvidácie

Jedným z kľúčových problémov negatívne ovplyvňu-júcich podmienky života samospráv a rómskych osíd-lení v rámci nich je nakladanie s odpadmi. Dôležitýmifaktormi v tomto ohľade sú striktná legislatíva, zvyšu-júci sa objem odpadu a vyššia cena jeho spracovania.S prehlbovaním informovanosti a s možnosťou účastiobčanov na rozhodovacom konaní sa stáva otázka zria-ďovania skládok veľmi komplikovaná, a zároveň môžepredstavovať prípad nerovného zaobchádzania pre mar-ginalizované skupiny.

Mnohí obyvatelia sa snažia vyhnúť poplatkom spo-jeným s odpadovým hospodárstvom ilegálnymi sklád-kami. Úlohou obcí, ktorá im náleží zo zákona, je tietoskládky likvidovať. Zároveň je málo pravdepodobné,že legálne aj ilegálne skládky môžu vzniknúť tam, kde síd-lia bohatí občania alebo tí, ktorí majú politickú moc. Na-opak je všeobecne známe, že niektoré rómske osady sanachádzajú priamo na starých či nových skládkach ale-bo v ich blízkosti. Toto nie je dobrovoľné rozhodnutie róm-skych komunít o mieste usadenia, ale je to výsledok pro-

cesov vylučovania, v rámci ktorých Rómovia boli núte-ní postaviť si obydlia v rizikovom prostredí alebo v inaknepoužiteľnom teréne11 (Filčák, 2007). Organizovanýzber odpadu, či už zberom priamo v obytnej budove ale-bo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti ale-bo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uviedlo84,8 % rómskych domácností v porovnaní so 100 % všet-kých všeobecných domácností v geografickej blízkosti.Táto výrazná disparita môže poukazovať na akútny ne-dostatok finančných prostriedkov domácností na stáledrahšiu službu likvidácie odpadu. Môže to však nazna-čovať aj diferencovaný prístup samospráv v organizáciiodpadového hospodárenia medzi rómskymi časťamiobce a nerómskou časťou obce (pozri aj tabuľku 6.14).

Dáta tiež ukazujú, že obyvatelia rómskych osídlenísi, žiaľ, volia nevhodné spôsoby likvidácie odpadu, akoje napríklad vyhadzovanie na smetisko či vyhadzovaniedo prírody. Najhoršia situácia v tomto ohľade je v segre -govaných a separovaných rómskych osídleniach, kde volítakýto spôsob zbavovania sa odpadu až 20,6 % do-mácností. Tento fakt poukazuje tak na chudobu ľudí, akoaj na neschopnosť samoorganizácie sa komunít kolek-


Tabuľka 6.12Zloženie rómskych domácností podľa spôsobu kúpania členov domácností (v %)


Vaňa alebo sprcha v obydlí s tečúcou vodou 28,4 44,8 50,2 41,3

Vaňa v obydlí bez tečúcej vody 25,4 24,9 29,1 26,5

Lavór, vedro 43,5 28,6 18,6 30,1

V obydlí rodiny/známych 2,7 0,4 1,7 1,5

Verejná umyváreň v obci (komunitné centrum) 0,0 1,3 0,4 0,6


Tabuľka 6.13Spôsob likvidácie odpadu v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a porovnanie s geograficky blízkymivšeobecnými domácnosťami (v %)


Organizovaný zber v obytnej budovealebo v jej blízkosti 24,1 31,1 24,8 26,6 23,2

Odvoz mestom z kontajnera domácnosti 19,8 25,6 47,1 30,9 59,0

Odvoz mestom zo spoločného kontajnera pre domácnosti 35,4 25,6 21,0 27,3 17,8

Vyhadzovanie na smetisko 15,2 6,3 2,9 8,1 0,0

Vyhadzovanie do prírody (les za dedinou)

2,1 2,9 0,0 1,7 0,0

Vyhadzovanie do rieky 0,8 1,3 0,0 0,7 0,0

Pálenie odpadu 2,5 6,3 4,2 4,3 0,0

Zakopávanie odpadu 0,0 0,8 0,0 0,3 0,0


Poznámka: Z analýzy boli vylúčené domácností, ktoré na otázku neodpovedali alebo využili variant „inak“.

11 Zaujímavá prípadová štúdia o vzniku a genéze vytláčania rómskej osady do čoraz viac rizikového terénu je popísaná v publikácii (Schaeffel, 2009).


tívne eliminovať elementárne zdravotné riziká ohrozu-júce prežitie celej komunity.

Nedostatky a najmä nerovnosti v oblasti manaž-mentu odpadového hospodárstva, ktoré vznikajú buď ne-dostatkom finančných prostriedkov domácností aleborozdielnym prístupom samosprávy k rómskym osídleniam(alebo ich kombináciou), ukazujú aj nasledovné údaje.To, že smeti sú počas roka odvážané pravidelne, uvádzatakmer 100 % domácností všeobecnej geograficky blíz-kej populácie, na rovnakú otázku však odpovedalo klad-ne iba 81,1 % rómskych domácností, pričom najnepra-videlnejší odvoz bol udávaný v segregovaných osa-dách. Až 31,3 % žijúcich v tomto prostredí odpovedalo,že odvoz smetí sa realizuje „občas“ a 6,1 % odpovedalo,že smeti sa neodvážajú vôbec.

Doplňujúcu informáciu o dôvodoch neodvážania od-padu poskytuje tabuľka 6.15. Podľa nej viac ako 61 % res-pondentov z tých domácností, u ktorých sa smeti ne-odvážajú, deklarovalo ako dôvod fakt, že neplatia po-platky za odvoz. Na druhej strane až 27,4 % týchto do-mácností uviedlo absenciu (neexistenciu) systému od-vozu smetí z bydliska. Tento údaj môže indikovať aj vyš-šie spomínaný rozdielny prístup samospráv k odpado-vému hospodáreniu v rómskych častiach obce.

6.6. Vybavenie domácností

V rámci mapovania vybavenia domácností sa zisťovalonielen vlastníctvo „štandardných“ predmetov dlhodobejspotreby, ale aj skutočnosti týkajúce sa dostupnosti

a využívania elektrickej energie, vykurovania či likvidá-cie odpadov. V drvivej väčšine rómskych domácností(92 %) bola hlavným zdrojom osvetlenia elektrickáenergia, pričom najčastejšie sa využívala v domácnostiachžijúcich rozptýlene (97,9 %) a najmenej v segregovanýchosadách (88,3 %). V geograficky blízkej populácii používalina osvetlenie elektrickú energiu takmer úplne všetky do-mácnosti. Sviece a vreckové baterky využívalo 6,4 % róm-skych domácností, najčastejšie sa tak dialo v domác-nostiach zo separovaných obydlí (9,8 %). Iné zdrojeosvetlenia boli úplne marginálne. 76,5 % rómskych do-mácností využívajúcich na osvetlenie elektrickú energiumalo pripojenie k elektrine počas celého roka,12 preru-šované pripojenie malo 18,3 % z nich. Podiel domácnostís prerušovaným pripojením bol najvyšší v segregovanýchosadách (22,2 %). Nad priemernou hodnotou za celý sú-bor bola aj hodnota za podsúbor domácností zo sepa-rovaných osídlení (19,6 %). Medzi domácnosťami z roz-ptýlených sídel malo pripojenie k elektrickej energii s pre-stávkami 13,7 %. V domácnostiach geograficky blízkej po-pulácie sa prerušovanie dodávok elektrickej energie vy-skytovalo len veľmi zriedka.

Prerušované pripojenie k elektrine nebolo vždy lenkrátkodobou záležitosťou v rómskych domácnostiach:28,9 % domácností s prerušovaným pripojením nemaloelektrinu dva mesiace, 12,2 % sa muselo bez elektriny za-obísť tri mesiace. Štyri mesiace a viac zostala bez elektrinyviac ako tretina rómskych domácností, ktoré uviedli, žemali prerušovanú dodávku elektriny. Rozdiely medzijednotlivými súbormi rómskych domácností neboliv tomto ohľade výrazné. Najčastejšou príčinou odstave-


71

Tabuľka 6.15 Dôvody, prečo nie sú smeti odvážané pravidelne, v domácnostiach rómskej populácie (v %)


Neexistencia systému na odvoz smetí 29,1 28,0 11,1 27,4

Neplatenie za odvoz smetí 61,6 52,0 55,6 61,1

Iné 6,3 20,0 33,3 11,5


Tabuľka 6.14Pravidelnosť odvozu smetí počas roka v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)


Pravidelne 62,6 83,9 95,7 81,1 99,2

Občas 31,3 14,1 3,9 16,1 0,8

Vôbec 6,1 2,0 0,4 2,8 0,0


Poznámka: Z analýzy boli vylúčené domácností, ktoré na otázku neodpovedali alebo využili variant „iné“.

Poznámka: Uvedené údaje sa týkajú len domácností, u ktorých sa pravidelne neodvážajú smeti. Z týchto domácností neboli do analýzy zahrnuté do-mácností, ktoré na otázku neodpovedali.

12 Ak hovoríme o období celého roka, máme na myslí situáciu od začiatku kalendárneho roka až po moment, keď prebehlo empirické zisťovanie.


nia elektriny v rómskych domácnostiach bola skutočnosť,že nemali peniaze na jej zaplatenie (68 %). Viac než de-satina domácností musela čeliť problémom spojenýms poruchou, výpadkom alebo pokazenými rozvodmi.13

Vykurovanie rómskych domácností bolo, podobneako pri teplej vode, zabezpečované najmä prostredníc-tvom kachlí na drevo alebo uhlie (77 %). Tento spôsobbol využívaný najmä v segregovaných osadách (83,7 %),čo implikuje intenzívny dopyt po použiteľnom vykuro-vacom materiáli. Iné zdroje boli využívané oveľa menej.Napríklad radiátory napojené na centrálne kúrenie malolen 7 % rómskych domácností, „gamatky“ iba 5 % z nich.Porovnanie rómskych domácností a domácností z geo-graficky blízkej populácie prezrádza priepastné rozdie-ly v zabezpečovaní tepla v obydlí. vo všeobecnej popu-lácii sa využívali najmä štandardné spôsoby zabezpe-čovania tepla – prostredníctvom radiátorov s centrálnymkúrením alebo s napojením na iné ohrievacie telesá. Po-diel domácností s centrálnym vykurovaním bol medzi do-mácnosťami zo všeobecnej blízkej populácie viac ako šesťkrát vyšší než v súbore rómskych domácností a približ-ne dvanásťnásobne vyšší než v prípade segregovanýchosád. Naopak kachle na drevo alebo uhlie zohrávaliv súbore náležiacom ku geograficky blízkemu obyva-teľstvu menej podstatnú úlohu.

Vo väčšine výskumov životných podmienok sa sle-duje vybavenosť domácností prostredníctvom prítom-nosti, resp. neprítomnosti sady predmetov dlhodobejspotreby, napríklad v pravidelnom štatistickom zisťovaní

EU SILC, ktoré pokrýva celú populáciu. Skúma sa nielento, či domácnosť daným predmetom disponuje alebo nie,ale aj to, z akých dôvodov ho nemá. Cieľom je identifi-kácia vynútenej absencie, ktorá nie je výsledkom slo-bodného rozhodnutia na základe určitých preferencií ale-bo životného štýlu, ale vyplýva z finančných obmedze-ní. V rómskych domácnostiach sa zisťovala prítomnosťsiedmich položiek, z ktorých niektoré možno zaradiť k zá-kladnému (práčka, chladnička) a iné zas k nadštan-dardnému vybaveniu (internet). Rómske domácnostivykázali na týchto siedmich položkách rôznu mieru vy-nútenej absencie. Najviac rómskych domácností si ne-mohlo dovoliť internet a počítač. Polovica rómskych do-mácností si nemohla dovoliť zaobstarať automatickú práč-ku. 23,2 % nemalo kvôli nedostatku financií k dispozíciitelefón, približne 14 % chladničku. Situácia v rómskychdomácnostiach bola diametrálne odlišná od situácie v do-mácnostiach náležiacich k obyvateľom, ktorí žijú v geo-grafickej blízkosti, kde bol podiel vynútenej absencie vý-razne nižší. Zabezpečenie vlastníctva chladničky, telefónuči práčky nepredstavovalo pre drvivú väčšinu týchto do-mácností problém.

Schopnosť zabezpečiť si uvedené položky sa meni-la podľa stupňa integrácie. V drvivej väčšine prípadov bolpodiel domácností, ktoré si nemohli dovoliť kúpiť danú


72

Graf 6.6Zloženie rómskych domácností s prerušovaným pri-pojením k elektrine podľa dĺžky nepripojenia (v %)

Poznámka: Z celku rómskych domácností predstavovali domácnosti s prerušovaným pripojením k elektrine 23,5 %.

23%

29%12%

36%

1 mesiac

2 mesiace

3 mesiace

4 a viac mesiacov

Graf 6.7Zloženie rómskych domácností s prerušovaným pri-pojením k elektrine podľa príčiny nepripojenia (v %)

Poznámka: Z celku rómskych domácností predstavovali domácnosti s prerušovaným pripojením k elektrine 23,5 %.

9.0

68.0

4.93.3

2.5

12.3

Zabudli zaplatiť

Nemali peniaze

Porucha, pokazené rozvody

Vypnutý celý blok

Iné

Neuvedené

13 Počet domácností bez elektriny bol nízky na to, aby bolo možné pozrieť sa na ďalšie triedenia, ktoré by priniesli podrobnejšie informácie.


položku, najvyšší v segregovaných osadách. So zvyšu-júcou sa mierou integrácie tento podiel klesal (s výnimkouobyčajnej práčky). Zdá sa, že deliacu líniu možno viesť me-dzi domácnosťami z rozptýlených osídlení na jednej stra-ne a domácnosťami zo sperovaných a segregovanýchosídlení na strane druhej. Ak zmeníme perspektívua pozrieme sa na vlastníctvo jednotlivých položiek, zís -kame rovnako zaujímavý obraz. K najbežnejším polož-kám v rómskych domácnostiach (bez ohľadu na mieruintegrácie) patrili televízor a chladnička. Televízor vlast-nilo 84 % domácností v segregovaných osadách, vo zvyš-ných dvoch typoch osídlení bolo toto číslo ešte vyššie.Chladnička patrila do výbavy troch štvrtín domácnostív segregovaných osadách a ešte bežnejšia bola v sepa-rovaných a rozptýlených osídleniach. Telefón a obyčaj-ná práčka zase patrili k predmetom, ktoré vlastnila viacako polovica domácností vo všetkých troch typochosídlení. Uvedené štyri predmety možno považovať zabežný štandard, keďže ich vlastnila väčšina populácie. Vy-

nútené nevlastnenie takýchto predmetov môže byťpotom považované za príklad kombinácie materiálneja sociálnej deprivácie.

Absencia niektorého z predmetov, ktoré v súčasnostimožno považovať za nevyhnutné pre saturáciu základ-ných životných potrieb, môže mať negatívne dopady nakvalitu života domácnosti. Nepriaznivejšie efekty mož-no očakávať, ak v domácnosti chýba viacero takýchtopredmetov. Kumulácia vynútenej absencie predmetovdlhodobej spotreby vedie nielen k zhoršeniu (často užnepriaznivej) životnej situácie, ale môže limitovať ajsnahy o jej zmenu v budúcnosti, keďže chýbajúce vy-bavenie domácnosti sťažuje nadväzovanie a udržiavaniesociálnych kontaktov, hľadanie si práce a podobne.Z tohto dôvodu sme vyrátali ukazovateľ kumulácie vy-nútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby (ma-teriálnej deprivácie), ktorý určuje, aký podiel domácnostísi nemôže dovoliť určitý počet zo siedmich sledovanýchpoložiek (jednu, dve, tri až všetkých sedem).


73

Tabuľka 6.16Zloženie skúmaných súborov podľa spôsobu vykurovania obydlia (v %)

Rómske domácnosti Geograficky blízkevšeobecné domácnostíSegregované Separované Rozptýlené Spolu

Radiátory – centrálne kúrenie 3,8 9,5 8,8 7,3 48,3

Radiátory s prívodom z plynového,elektrického alebo bojleru na uhlie 3,8 3,7 10,9 6,1 35,7

Gamatky – plynový ohrievač 2,9 5,8 6,7 5,1 6,7

Elektrické ohrievače 3,8 2,9 2,9 3,2 0,6

Kachle na uhlie alebo drevo 83,7 77,3 69,8 77,0 7,6

Iné 2,1 0,8 0,8 1,2 1,1



Graf 6.8Vynútená absencia predmetov dlhodobej spotreby – porovnanie situácie rómskych domácností a domácnostígeograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Internet

PC alebo notebook

TV

Telefón

Automatická práčka

Obyčajná práčka

Chladnička

18.962.4

15.861.5

0.86.8

2.823.5

551

11.950.2

14.40.6

Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje podiel tých, ktorí na otázku neodpovedali; Telefón = pevná linka alebo mobil.

Rómske domácnosti



Ako vyplýva z tabuľky 6.18, podiel domácností naj-prv s počtom položiek, ktoré si nemohli dovoliť, rastie,a potom kontinuálne klesá. Dve položky si nemohlo do-voliť 13,6 % rómskych domácností, tri položky zo sied-mich nemala kvôli finančným problémom viac ako jed-na pätina rómskych domácností. Vynútená absenciaštyroch položiek sa týkala viac ako desatiny rómskych do-mácností. Situácia v segregovaných a separovanýchosadách bola vážnejšia než situácia v domácnostiach ži-júcich rozptýlene – podiel domácností, ktoré si nemoh-li zabezpečiť väčší počet zo sledovaných siedmich po-ložiek, bol v nich vyšší.

Na základe podielu domácností s kumuláciou vyš-šieho počtu predmetov dlhodobej spotreby možnokonštatovať, že rómske domácnosti sa nachádzali čas-

tejšie v nepriaznivých životných podmienkach defino-vaných absenciou potrebného vybavenia než všeobec-né domácnosti v okolí. Ako ukazuje graf 6.10, obe kriv-ky sledujú viac menej podobný vzorec, avšak na odlišnýchúrovniach.

Zhrnutie

V tejto kapitole sa venovala pozornosť obydliam, ich veľ-kosti, otázkam vlastníctva, druhom použitého stavebnéhomateriálu. Popri charakteristikách samotného obydliasa sledovala aj úroveň vybavenosti, ale aj prístup k pitnejvode, spôsob likvidácie odpadov a využívanie zdrojov tep -lej vody. Na základe dát sa dá konštatovať, že viac ako po-


74

Tabuľka 6.17Vybavenosť rómskych domácností predmetmi dlhodobej spotreby podľa typu bývania (v %)


Áno Nemôžem si to dovoliť

Nie z inýchdôvodov

Áno Nemôžemsi to dovoliť


Áno Nemôžem si to dovoliť


Chladnička 73,3 20,4 1,7 80,7 16,0 2,9 85,8 6,7 3,3

Obyčajnápráčka 57,6 21,3 16,3 54,5 24,2 16,4 51,0 15,1 26,8

Automatickápráčka 19,2 62,1 10,4 25,8 50,0 17,2 35,1 41,0 15,5

Telefón* 61,3 27,1 6,3 68,0 24,2 6,6 71,5 19,2 4,6

TV 84,6 10,0 0,8 89,3 8,2 2,0 93,7 2,1 0,4

PC alebo notebook 5,8 72,1 17,9 11,1 61,1 25,0 16,7 51,5 26,8

Internet 2,5 70,4 22,5 9,8 62,7 24,2 11,3 54,0 30,1

Poznámka: Dopočet do 100 % v každom riadku pre každý typ osídlenia predstavuje podiel tých, ktorí na otázku neodpovedali; * pevná linka alebo mobil.

Graf 6.9Vynútená absencia predmetov dlhodobej spotreby v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Internet

PC alebo notebook

TV

Telefón

Automatická práčka

Obyčajná práčka

Chladnička

54.062.7

51.561.1

72.1

2.18.2

10.0

19.224.2

27.2

41.0

15.124.2

21.36.7

16.020.4

50.062.1

70.4

Segregované

Separované

Rozptýlené


lovica všetkých rómskych domácností žila v samostatnýchmurovaných domoch. V murovaných domoch s dvomaalebo troma bytmi žilo ďalších 11 % domácností. Byty v by-tových domoch využívalo spolu viac ako 20 % domácností,pričom väčšina z nich žila v bytovom dome s viac ako de-siatimi bytmi. V neštandardných formách obydlia, ako jedom z dreva alebo príbytok poskladaný z rôznych ma-teriálov, žilo takmer 16 % rómskych domácností. Hoci v po-rovnaní s rokom 2005 sa zaznamenalo trochu menej do-mácností žijúcich v chatrči a drevených domoch (čo môžeindikovať prebiehajúci proces výstavby obecných ná-jomných bytov v rámci Programov rozvoja bývania),v priebehu piatich rokov sa z hľadiska štruktúry rómskychdomácností podľa typu obydlia neudiali žiadne drama-tické zmeny. Výrazný nedostatok priestoru na bývaniea stiesnené podmienky sú súčasťou života nezanedba-teľnej časti rómskej populácie vo všetkých typoch osíd-

lení. Z hľadiska počtu miestností možno konštatovať, žev roku 2010 skúmané rómske domácnosti žili v prieme-re v menších obydliach než pred piatimi rokmi.

Väčšina rómskych domácností (viac ako 70 %) žilav roku 2010 v obydliach, ktoré patrili členovi alebo čle-nom rodiny. Dominantné postavenie separovaných do-mácností z hľadiska podielu obydlí vo verejnom vlast-níctve v roku 2010 bolo potvrdením situácie z roku 2005,keď podiel takýchto bytov a domov bol taktiež suverénnenajvyšší. Tento fakt opäť môže poukazovať na prebie-hajúci proces výstavby tzv. bytov nižšieho štandardu a re-latívny progres v riešení bytovej situácie rómskej mar-ginalizovanej populácie.

Nové údaje opätovne potvrdili existenciu pretrvá-vajúcich problémov z hľadiska prístupu rómskych ko-munít k pitnej vode. V prvom rade sa znovu zistila vyš-šia miera diverzifikácie zdrojov vody u rómskych do-


75

Poznámka: Ide o celkový podiel domácností, ktoré trpia vynúteným nedostatkom aspoň pri jednej zo siedmich uvedených položiek. Dopočet do 100 %predstavujú domácnosti, ktoré vynúteným nedostatkom netrpia.14

Tabuľka 6.18Kumulácia vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %)


Jedna položka 6,2 5,7 12,1 8,0

Dve položky 12,5 11,9 16,3 13,6

Tri položky 27,1 19,7 19,2 22,0

Štyri položky 12,1 13,1 10,0 11,8

Päť položiek 7,9 8,2 2,5 6,2

Šesť položiek 7,5 7,4 3,8 6,2

Sedem položiek 5,4 2,9 1,7 3,3


Graf 6.10Kumulácia vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby – porovnanie situácie v rómskych domácnos-tiach a geograficky blízkych všeobecných domácnostiach (v %)

0 5 10 15 20 25

Jedna položka

Dve položky

Tri položky

Štyri položky

Päť položiek

Šesť položiek

Sedem položiek

8.08.0

11.113.6

22.05.0

1.411.8

0.36.2

0.3

0.13.3

6.2 Rómske domácnosti


14 Upozorňujeme však, že to neznamená, že daný podiel zahŕňa len tie domácnosti, ktoré vlastnia všetky predmety. Naopak, môže zahŕňať aj tie, ktoréich nemajú, avšak z iného dôvodu než toho, že si to nemôžu dovoliť.


mácností v porovnaní so všeobecnou populáciou z geo-graficky blízkeho prostredia. Vodu z verejného vodovo-du mala v príbytku menej než polovica rómskych do-mácností. Problematický prístup k vode naznačuje aj fakt,že externé zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blíz-kosti rómskych obydlí a 42 % rómskych domácností, kto-ré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, za ňoumuselo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovnaní s ro-kom 2005 sa podiel týchto domácností zvýšil).

Analýza dát poukázala aj na nedostatky v oblasti ma-nažmentu odpadového hospodárstva, ktoré môžu vzni-kať buď pre nedostatok finančných prostriedkov róm-skych domácností alebo rozdielnym prístupom samo-správy k rómskym osídleniam. Organizovaný zber od-padu, či už vo forme zberu priamo v obytnej budove ale-bo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti ale-bo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uvádza až100 % všeobecných domácností v geografickej blízkos-ti, ale iba 85 % rómskych domácností.

V drvivej väčšine rómskych domácností (92 %) bolahlavným zdrojom osvetlenia elektrická energia, pričomnajčastejšie sa využívala v domácnostiach žijúcich roz-ptýlene a najmenej v segregovaných osadách. Prístup kelektrickej energii bol však často prerušovaný, a to aj nadlhšie obdobie: takmer 30 % z nich nemalo elektrinu dvamesiace, 12 % sa muselo bez elektriny zaobísť tri mesiace,viac ako tretina rómskych domácností s prerušovanoudodávkou zostala bez elektriny štyri a viac mesiacov.

Vo výskume sa sledovala aj vybavenosť domácnostíprostredníctvom prítomnosti, resp. neprítomnosti sadypredmetov dlhodobej spotreby. Viac ako dve tretinyrómskych domácností si nemohlo dovoliť internet a po-čítač, polovica si nemohla dovoliť zaobstarať automatic-kú práčku, 23 % nemalo kvôli nedostatku financií k dis-pozícii telefón a približne 14 % chladničku. Na základe tý-chto údajov možno konštatovať, že rómske domácnostísa často nachádzali v nepriaznivých životných podmien-kach definovaných absenciou potrebného vybavenia.


76


Modul venovaný zdraviu rómskej populácie bol pomernerozsiahly. Začínal zisťovaním chronických ochorení a in-validity, pokračoval celkovou chorobnosťou a zdravot-nými problémami v priebehu posledného roka, vrátanevyužívania a dostupnosti zdravotníckych služieb a uzat-váralo ho subjektívne hodnotenie vlastného zdravotnéhostavu. Nasledujúca kapitola ponúka výber z najzaují-mavejších zistení za relevantnú rómsku populáciu; a po-dobne ako v ostatných častiach – aj porovnanie sovšeobecnou populáciou z geografickej blízkosti či me-dzi rôznymi skupinami rómskej populácie. Vzhľadom nato, že v posledných rokoch sa viaceré ukazovatele o zdra-ví stali súčasťou pravidelných štatistických zisťovaní,1

v rámci boxov sa priebežne približuje situácia za celokobyvateľov a obyvateliek Slovenska.

7.1. Výskyt chronických ochorenía invalidity

Jedným zo základných ukazovateľov, ktoré využívajú šta-tistické zisťovania orientované na zdravie obyvateľstva, jerozšírenie chronických ochorení v populácii. Tento údaj sazakladá na osobnej seba-deklarácii respondentov, nie

na výsledku expertnej posudkovej činnosti, ktorá je pred-pokladom nárokov na sociálno-politické transfery.2 Vo vý-skume životných podmienok rómskych domácností bolpoužitý podobný spôsob identifikácie chronického ocho-renia. Na základe neho sa ukázalo, že deklarovaný výskytchronických ochorení v rómskej populácii sa, prirodzene,výrazne odlišoval podľa vymedzenia základnej východis -kovej skupiny, nakoľko so zvyšujúcim sa vekom má rých-lu rastovú tendenciu (tabuľka 7.1). Chronickým ochorenímtrpela približne jedna pätina rómskej populácie vo veku6 a viac rokov, pri posunutí vekového intervalu na skupi-nu 15 a viac rokov to bolo 24,2 % a po zúžení na populá-ciu 15-54 rokov dosiahol podiel jednotlivcov s chronickýmochorením 18,2 % (za skupinu 15-64 rokov 22,0 %).

Pri všetkých vymedzeniach základnej populácie vy-kázali najvyšší podiel chronických ochorení Rómovia ži-júci rozptýlene a najnižší obyvatelia segregovanýchosád. Môže to byť dôsledok celkovo mladšej populácie,vyššieho podielu detí a mladých ľudí, v segregovanoma separovanom prostredí (pozri kapitolu 3.2), s ktorou savo všeobecnosti spája menej zdravotných problémovchronického či dlhodobého charakteru,3 než prejavomskutočného rozdielu vo výskyte chronických ochorení me-dzi jednotlivými skupinami definovanými typom býva-

77

07 Zdravotný stav a dostupnosť zdravotnej starostlivosti

1 Pripomeňme napríklad harmonizované každoročné zisťovanie EU SILC o príjmoch a životných podmienkach domácností a jednotlivcov, ktoré má sta-bilnú skupinu indikátorov týkajúcich sa zdravia a dostupnosti zdravotnej starostlivosti (EU SILC, 2010), alebo špecializované zisťovanie Štatistickéhoúradu SR z roku 2009, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko, EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví, ktoré sa realizovalo na vzorke 4 972 osôb vo veku15 a viac rokov (EHIS, 2009).

2 Evidenčné a administratívne údaje o chorobnosti podľa jednotlivých druhov ochorení ponúka Národné centrum zdravotníckych informácií vo svo-jich pravidelných zdravotníckych ročenkách alebo špecializovaných publikáciách (http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2009.pdf),alebo Správy o stave zdravotníctva na Slovensku, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR, posledná je z roku 2011 (MZ SR, 2011).

3 Rýchly nárast dlhotrvajúcich alebo chronických ochorení či dlhotrvajúcich zdravotných problémov so zvyšujúcim sa vekom platí aj všeobecne zacelú populáciu Slovenska (pozri Box 7.1).

Tabuľka 7.1Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii rôzneho vymedzenia – porovnanie podsúborov a s geografic-ky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Rómska populácia Geograficky blízkavšeobecná populácia Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu

Spolu 6+ rokov 17,5 20,6 22,1 20,0 29,7

Spolu 16+ rokov 23,0 25,4 25,9 24,8 32,6

Spolu 15+ rokov 22,4 24,4 25,8 24,2 32,1

Spolu 15-64 rokov 21,1 21,4 23,6 22,0 24,0

Spolu 15-54 rokov 16,8 16,5 21,3 18,2 17,5

Generačné skupiny

6-24 rokov 7,6 9,1 9,8 8,8 9,5

25-54 rokov 20,3 20,7 27,4 22,8 19,3

55+ rokov 72,5 75,3 64,3 71,2 57,9

Otázka: Máte nejaké dlhotrvajúce alebo chronické ochorenie alebo dlhotrvajúci zdravotný problém (špecifikoval sa na obdobie 6 mesiacov a dlhšie)?Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Pri výpočte boli vyradení respondenti, ktorí naotázku neodpovedali.


78


nia. Potvrdzuje to do istej miery aj vzájomné porovna-nie troch generácií: za najmladších vo veku 6-24 rokovbol výskyt chronických ochorení približne vyrovnanývo všetkých troch podsúboroch rómskej populácie(okolo 9 %); pri strednej generácii vymedzenej vekom 25-54 rokov mal najvyšší podiel chronicky chorých podsú-bor žijúcich rozptýlene (vyše 27 % oproti cca 20 % spo-medzi segregovaných a separovaných); a za najstaršiu ge-neráciu 55 a viac rokov boli na tom žijúci rozptýlene užnaopak najlepšie (takmer o 10 % chronicky chorých me-nej ako v rámci segregovaných a separovaných). Zlé ži-votné podmienky v segregovaných osadách, pravde-podobne podporené aj menej dôsledným prístupom kusvojmu zdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej sta-rostlivosti,4 sa vo vyššom veku prejavujú na podstatne vyš-šom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov.

Veková štruktúra s veľkou pravdepodobnosťou in-tervenuje aj do porovnania so všeobecnou populáciouz geografickej blízkosti. V skúmanej všeobecnej populáciiboli chronické ochorenia rozšírené oveľa viac, keď sa kom-parovali širšie východiskové populácie bez ohraničeniana pravej strane vekového intervalu (za populáciu 6+ ro-kov bol podiel chronicky chorých 20,0 % spomedzi Ró-mov oproti 29,7 % z jednotlivcov reprezentujúcichvšeobecnú populáciu v okolí; pri populácii 15+ rokov išloo podiel 24,2 % oproti 32,1 %). Po vylúčení najstarších ve-kových ročníkov sa rozdiel medzi rómskou a všeobecnoupopuláciou prakticky zotrel: pri porovnávaní populácievo veku 15-64 rokov sa znížil na 2 percentuálne body(22 % rómskej ku 24 % všeobecnej) a po zúžení na po-puláciu 15-54 rokov došlo dokonca k miernemu pre-

chýleniu v prospech rómskej populácie (18,2 % ku17,5 %). Ešte plastickejšie vplyv vekového zloženia na-značuje aj v tomto prípade porovnanie generácií: u naj-mladšej skupiny bol výskyt približne rovnaký za rómskui všeobecnú populáciu, no za strednú generáciu už pre-vyšoval na strane rómskej populácie a za starších ako 55rokov bolo chronicky chorých podstatne viac spomedziRómov. Takýto výsledok naznačuje rýchlejší rast a skor-ší výskyt chronických a dlhodobých chorôb na strane róm-skej populácie.

Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 6+rokov bol v roku 2010 vyšší než v roku 2005, a to tak naúrovni celého súboru skúmaných osôb, ako aj na úrov-ni jednotlivých skupín definovaných podľa miery inte-grácie osídlení, v ktorých žili (približne o 3-6 % viac). Od-stup medzi rómskou a geograficky blízkou populáciousa však viac-menej nezmenil. Preto aj pre údaje z roku2010 platí, čo konštatovala správa pred piatimi rokmi: niž-šiu úroveň chronických ochorení alebo dlhodobej cho-robnosti v rómskej populácii 6+ rokov v porovnanís populáciou všeobecnou, ako aj jej rast s nárastom mie-ry integrácie rómskych osídlení, je ťažko vysvetľovať akoindikátor lepšieho zdravotného stavu rómskej populá-cie. Takýto záver by nebol v súlade s doterajšími po-znatkami a absenciou náznakov, že by mohlo dôjsťk nejakej rýchlej radikálnej zmene. Z tohto dôvodumožno zistené údaje (tak z roku 2005, ako aj 2010) in-terpretovať s vedomím toho, že môže ísť (okrem vplyvuodlišnej vekovej skladby porovnávaných skupín) aj o vý-sledok „zhoršeného prístupu významných skupín róm-skej populácie k zdravotníckym službám (a teda diag-

4 Na horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nižšie schopnosti posúdiť reálne vážnosť ochorenia a celkový stav zdravia u obyvateľov segrego vanýchrómskych osád poukazujú ďalšie časti tejto kapitoly, ako aj sprievodné výskumné aktivity kvalitatívneho charakteru realizované v rámci tohto pro-jektu či predchádzajúce výskumné štúdie (UNDP, 2006; Kolarcik a kol., 2009).

Graf 7.1Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 6+ rokov podľa typu bývania a v geograficky blízkej všeo-becnej populácii – porovnanie situácie v roku 2005 a 2010 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení



13.717.5

20.614.4

19.822.1

15.8

26.829.7

20.0

Otázka: Máte nejaké dlhotrvajúce alebo chronické ochorenie alebo dlhotrvajúci zdravotný problém (špecifikoval sa na obdobie 6 mesiacov a dlhšie)?Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Pri výpočte boli vyradení respondenti, ktorína otázku neodpovedali.

2005

2010


nostikovaniu chorôb), ako aj odlišného prístupu k svoj-mu zdraviu (ani zhoršený zdravotný stav sa nepovažu-je za problém)“ (UNDP, 2006: 32).

Väčšina osôb z rómskej populácie staršej ako 6 ro-kov s dlhodobým zdravotným problémom uviedla, že ideo ochorenie diagnostikované odborníkom (86,3 %).Len 5,6 % z nich priznalo chronické problémy so zdravímbez toho, aby šlo o oficiálnu diagnózu; a 8,2 % na otáz-ku neodpovedalo.5 Najčastejším chronickým ochorenímv rómskej populácii vo veku 6 a viac rokov boli srdcovo-cievne ochorenia, ktoré zasiahli takmer 30 % z nej (tabuľka7.2). Za nimi nasledovali s odstupom ochorenia dýcha-cích ciest a alergie so 14,3 %, choroby pohybového ústro-jenstva s 12,5 % a ochorenia nervových a zmyslových or-gánov s 11,8 %. V porovnaní s rokom 2005 sa zvýšil od-stup medzi výskytom srdcovo cievnych chorôb od vý-skytu ostatných ochorení. Na druhej strane poradie naj-častejších chronických ochorení sa v roku 2010 veľmi ne-odlišovalo od poradia z roku 2005. Výskyt niektorých dlho-dobých chorôb sa líšil u mužov a u žien. Najvýraznejší roz-diel sa ukázal pri srdcovo cievnych chorobách, kde bolpodiel žien vyšší o viac než 6 percentuálnych bodov, a priochoreniach pohybového ústrojenstva, ktoré sa týkali viacmužov než žien (rozdiel predstavoval opäť takmer 6 per-centuálnych bodov). Oproti roku 2005 došlo vo všeo-becnosti k zúženiu rozdielov medzi mužmi a ženamiv miere výskytu chronických ochorení.

Obyvateľstvo žijúce v blízkosti skúmanej rómskej po-pulácie vykazovalo odlišné rozloženie zdravotných prob -lémov chronického charakteru než tomu bolo v prípa-

de rómskej populácie, aj pri zúžení na vekový interval 15-64 rokov.6 Tiež za všeobecnú populáciu 15-64 rokov bolinajčastejšie zastúpené srdcovo cievne ochorenia, avšaktýkali sa väčšej časti súboru: podiel osôb so srdcovo ciev-nymi ochoreniami bol v geograficky blízkej populácii vyš-ší takmer o 6 percentuálnych bodov. Častejšie sa vy-skytovali aj ochorenia pohybového ústrojenstva, ktorétrápili jednu pätinu tejto populácie (20,8 %), v porovnanís 15 % Rómov. Mierne vyšší výskyt vykázali ešte pri en-dokrinálnych poruchách, chorobách tráviacej sústavya ochoreniach nervových a zmyslových orgánov, ostat-né ochorenia zasahovali viac rómsku populáciu. Výraz-ný rozdiel sa objavil v zastúpení psychických chorôb. Kýmv rómskej populácii sa dotýkali každej desiatej osoby, me-dzi geograficky blízkou časťou obyvateľstva boli viac me-nej marginálne (cez 2 %).

Zdravotné problémy dlhodobejšieho charakterumôžu mať vážne dopady na kvalitu života. Ako ukázal EUSILC z roku 2009, 11 % populácie staršej ako 16 rokov mu-selo kvôli zdravotným problémom výrazne obmedziť svo-je aktivity, ďalších 23,2 % muselo pristúpiť k čiastočnýmobmedzeniam (Štatistický úrad, 2010: 60). Podľa zisťovaniaEHIS 2009 bol za populáciu 15 a viac rokov podiel veľkýchobmedzení v bežných činnostiach 6,7 % a čiastočných31,4 % (EHIS, 2009: 11). Spoločný podiel obmedzenív bežných činnostiach kvôli zdravotným problémom bolpodľa obidvoch zisťovaní podobný 35 – 38 %. Ako uka-zuje tabuľka 7.3, podľa tohto výskumu bola zistená situáciavýrazne odlišná, čo bolo spôsobené tým, že otázka na ob-medzenia v bežných činnostiach sa nekládla všetkým res-


79

5 Po vylúčení neodpovedajúcich bol podiel chronických ochorení diagnostikovaných lekárom 93,9 % a 6,1 % pripadalo na nediagnostikované ochore-nia. V oboch prípadoch (po zarátaní či vylúčení neodpovedajúcich) bol ale podiel diagnostikovaných chronických ochorení u rómskej populácie v porov-naní so všeobecnou menší. Výsledok za geograficky blízku všeobecnú populáciu bol nasledovný: 91,1 % ochorení diagnostikovaných odborníkom; 3,5 %nie; a 5,3 % neodpovedalo na otázku (po vylúčení neodpovedajúcich 96,3 % diagnostikovaných ochorení ku 3,7 % nediagnostikovaných).

6 Vzhľadom na odlišnú vekovú štruktúru medzi rómskou a všeobecnou populáciou porovnávame pre vyššiu korektnosť populáciu vymedzenú vekovýmintervalom 15-64 rokov.

Otázka: O aký typ chronického ochorenia ide?Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Podiel chronicky chorých tvoril 20 % z celkurómskej populácie 6+ rokov.

Tabuľka 7.2Rómska populácia 6+ rokov s chronickým ochorením podľa typu ochorenia a pohlavia (v %)

Rómski muži Rómske ženy Spolu

Srdcovo cievne choroby 26,4 32,9 29,7

Ochorenia dýchacích ciest 14,6 13,9 14,3

Ochorenia kĺbov a kostí 15,4 9,8 12,5

Ochorenie nervových a zmyslových orgánov 12,5 11,2 11,8

Psychické poruchy 12,9 8,1 10,4

Endokrinálne poruchy 4,3 7,5 5,9

Choroby tráviacej sústavy 6,4 4,1 5,2

Choroby močových ciest a genitálií 1,4 6,1 3,8

Onkologické ochorenia 2,5 2,0 2,3

Iné 1,5 1,0 1,5

Nevie, neodpovedal 2,1 3,1 2,6

Jednotlivci 6+ rokov s chronickým ochorením spolu 100,0 100,0 100,0


80


pondentom, ale iba tým, čo uviedli nejaký chronickýalebo dlhodobý zdravotný problém. Veľké obmedzeniav bežných činnostiach uviedlo 39 % rómskej populácies chronickými ochoreniami; 47,5 % muselo svoje aktivi-ty obmedziť čiastočne. Dokopy teda u viac než 86 % osôbsa dlhodobé zdravotné problémy negatívne prejavili v kaž-dodennom živote. Situácia v časti geograficky blízkej všeo-becnej populácie bola mierne iná. Podiel výrazných ob-medzení bol nižší a podiel čiastočných obmedzení zasevyšší. Signifikantne vyšší bol aj podiel osôb trpiacich chro-nickými zdravotnými problémami, ktoré sa nemuselivyrovnať so žiadnymi obmedzeniami. Tento podiel navyšezodpovedal situácii medzi jednotlivcami z domácností ži-júcich rozptýlene. Pri zúžení na vekovú skupinu 15-64 ro-kov sa v obidvoch porovnávaných populáciách podiel veľ-kých obmedzení mierne znížil, zistenú situáciu to ale v zá-kladných trendoch nezmenilo. Najviac obmedzení sig-nalizovalo segregované prostredie, kde bol zároveň aj naj-vyšší podiel neodpovedajúcich.

Pripomeňme ešte raz, že výskyt chronických či dlho-dobých ochorení a ich implikácií sa vo výskume zisťovalna základe sebadeklarácie respondentov, nejde teda o vý-

sledok expertného posudzovania. Nehovorí preto ničo prípadných nárokoch na kompenzácie a podobne. Nastrane druhej sa ale v rámci výskumu sledovalo poberanierôznych typov sociálnych dávok, vrátane tých, ktoré súurčené pre zdravotné postihnutých, čo umožňuje získaťdodatočné informácie o kontexte chronických ochore-ní uvádzaných respondentmi.7

Ukázalo sa, že takmer jedna štvrtina Rómov vo veku6 a viac rokov, ktorí trpeli chronickými ochoreniami ale-bo dlhodobými zdravotnými problémami, poberala in-validný dôchodok. Ostatné typy transferov boli v tejto ka-tegórii zastúpené oveľa menej. Najvyšší podiel osôbpoberajúcich invalidný dôchodok sa nachádzal v súbo-re Rómov zo segregovaných osád (29,7 %). Na porovnanie– v súbore Rómov zo separovaných osídlení bol tento po-diel nižší o jedenásť percentuálnych bodov, v súbore Ró-mov z domácností žijúcich rozptýlene bol nižší o sedempercentuálnych bodov. Pri ostatných transferoch sa naj-výraznejšie rozdiely vyskytli v prípade nemocenskej. Po-diel osôb s chronickými ťažkosťami, ktorí poberali ne-mocenské dávky, bol najvyšší medzi Rómami zo sepa-rovaných osídlení – oproti zvyšným dvom kategóriám šlo

Graf 7.2Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 15-64 rokov podľa typu ochorenia – porovnanie s geografic-ky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40

Srdcovo cievne choroby

Ochorenia dýchacích ciest

Ochorenia kĺbov a kostí

Ochorenie nervových a zmyslových orgánov

Psychické poruchy

Endokrinálne poruchy

Choroby tráviacej sústavy

Choroby močových ciest a genitálií

Onkologické ochorenia

Iné

31.236.9

8.912.0

15.020.8

10.1

10.82.4

6.88.3

8.4

3.0

1.8

1.8

6.1

4.2

2.8

1.0

10.7

Otázka: O aký typ chronického ochorenia ide?Poznámka: Uvádzané údaje za vekovú skupinu 15-64 rokov. Podiel chronicky chorých tvoril 22 % z celku rómskej a 24 % zo všeobecnej populácie vo veku15-64 rokov.

Rómska populácia

Geograficky blízkavšeobecná populácia

7 Poberanie dávok sa zisťovalo za posledný mesiac pred tým, v ktorom prebehlo zisťovanie.


o približne dvojnásobne vyššiu frekvenciu výskytu tej-to náhrady pracovného príjmu. Rozdiely sa ukázali aj me-dzi skúmanými Rómami a členmi všeobecnej geografickyblízkej populácie. Týkali sa však len poberania invalidnýchdôchodkov. Invalidný dôchodok medzi osobami zo všeo-becnej populácie s chronickými zdravotnými problémamisa vyskytoval výrazne menej než tomu bolo v súbore Ró-mov s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami – podiel po-berateľov bol vo všeobecnej populácii nižší o sedem per-centuálnych bodov.

7.2. Bežné choroby, návšteva lekára,predpisovanie liekov

Bežné choroby alebo zdravotné problémy,8 ktoré nemalichronický charakter, sa v rómskej populácii vyskytovaličastejšie než chronické problémy: týkali sa viac než po-lovice skúmaného súboru (52,4 %), podobne ako v sú-bore geograficky blízkej všeobecnej populácie (52,1 %).

Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcami žijúcimiv segregovaných osadách (55,3 %), najmenej medziosobami z domácností žijúcich rozptýlene (48,5 %). Po-lovica rómskej populácie (50,5 %) uviedla, že muselav dôs ledku bežných zdravotných problémov prerušiť svo-je aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebomuseli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti.Sledované podsúbory rómskej populácie sa v tomto sme-re nijako výrazne neodlišovali. V časti geograficky blíz-kej všeobecnej populácie bolo prerušenie bežných ak-tivít častejšie (57,5 %). Údaje z výskumu ukázali, že ná-vštevy lekára v prípade zdravotného problému boliv rómskej populácii bežnou vecou, hoci nie každý zdra-votný problém bol takýmto spôsobom konzultovaný. Pri-bližne polovica rómskej populácie navštívila lekáras každým zdravotným problémom (tabuľka 7.5). Okolo41 % ho vyhľadala len v niektorých prípadoch. Návšte-va lekára zakaždým, keď sa objavil zdravotný problém,bola rozšírená najmä medzi jednotlivcami z rómskych do-mácností žijúcich rozptýlene (ich podiel bol o desať per-


81

Tabuľka 7.3Stupeň obmedzenia bežných aktivít rómskej populácie s chronickými ochoreniami – porovnanie s geografickyblízkou všeobecnou populáciou (v %)


Populácia 6+ rokov

Veľké obmedzenie 40,8 39,3 37,0 39,0 27,0

Obmedzenie, ale nie veľké 45,4 48,8 48.0 47,5 57,8

Žiadne obmedzenie 5,7 4,5 13,0 7,8 13,1

Neviem 8,0 7,5 2,0 5,7 2,1

Spolu 6+ rokov 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Populácia 15-64 rokov

Veľké obmedzenie 40,0 35,4 35,3 36,8 25,7

Obmedzenie, ale nie veľké 45,0 54,4 49,7 49,8 57,3

Žiadne obmedzenie 5,7 6,1 12,4 8,2 15,8

Neviem 9,3 4,1 2,6 5,2 1,2

Spolu 15-64 rokov 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Otázka: Do akej miery ste kvôli tomuto chronickému ochoreniu obmedzovaný/-á vo svojich bežných činnostiach?Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Podiel chronicky chorých tvoril 20 % z celku róm-skej populácie 6+ rokov a 29,7 % z celku všeobecnej vo veku 6+ rokov; a 22 % z celku rómskej populácie vo veku 15-64 rokov a 24 % zo všeobecnej po-pulácie vo veku 15-64 rokov.

8 Za zdravotné problémy a bežné choroby sa považovali napríklad chrípka, bolesť zubov, ale aj úraz a podobne.

Poznámka: Percentuálne hodnoty v políčkach tabuľky uvádzajú podiel Rómov s chronickými zdravotnými problémami, ktorí poberali príslušnú sociálnudávku. Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku o poberaní sociálnych dávok neodpovedali alebo nevedeli odpovedať.

Tabuľka 7.4Poberanie vybraných sociálnych transferov príslušníkmi rómskej populácie 6+ rokov trpiacimi chronickým ocho-rením (v %)


Invalidný dôchodok 29,7 18,7 22,7 23,4

Príspevok na kompenzáciu 3,2 4,8 2,0 3,3

Príspevok na zvýšené výdavky 2,5 5,4 1,0 3,0

Nemocenská 3,2 7,6 3,6 4,8


82


centuálnych bodov vyšší než hodnota za celý súbor róm-skej populácie – 56,3 % oproti 45,8 % za segregovaných).Najvyšší podiel tých, ktorí k lekárovi chodili napriekzdravotným problémom len občas (s niektorým pro-blémom áno a s iným nie), bol v segregovaných osadách,a potom v separovaných rómskych komunitách.

Najčastejším dôvodom upustenia od návštevy lekárav rómskej populácii bolo presvedčenie, že daný zdravotnýproblém si to nevyžadoval. Takýto postoj zaujala tretinarelevantného9 skúmaného súboru (32,8 %). Vyčkávaniena samovoľné zlepšenie zdravotného stavu zvolila pri-bližne pätina (21,7 %). Treťou najčastejšou príčinou bolnedostatok finančných prostriedkov, ktorý sa týkal17,7 %. Prvý z menovaných dôvodov bol najviac rozšírenýmedzi populáciou v segregovaných (39,4 %) a separo-vaných osadách (33,2 %). V rómskej populácii žijúcej v roz-ptýlených osídleniach sa k lekárovi nechodilo najmä kvô-li vyčkávaniu, či sa problém nezlepší sám (27,4 %). Ne-priaznivá finančná situácia ako bariéra pre návštevu le-kára (pri výskyte zdravotného problému) sa objavila naj-častejšie v separovaných osadách (19,9 %), najmenšiu rolu

hrala medzi populáciou žijúcou rozptýlene (13,7 %). Uve-dené vzorce správania sa líšili od tých, ktoré bolo mož-né identifikovať medzi obyvateľmi náležiacimi ku geo-graficky blízkej všeobecnej populácii. Laický vlastný ná-zor, že s chorobou nie je potrebné navštíviť lekára, za-stávalo 46,7 % z nich, čakanie na samovoľné zlepšeniezdravotného stavu bolo vlastné 26,5 % tejto populácie.Vidíme, že v oboch súboroch stáli za neochotou navští-viť lekára najčastejšie dva rovnaké dôvody. Avšak ne-dostatok financií zohrával v geograficky blízkej všeobecnejpopulácii len marginálnu úlohu: týkal sa len 1,4 % členovskúmaného súboru.

Možno teda zhrnúť, že vyhýbanie sa návšteve leká-ra bolo spôsobené najčastejšie „prirodzenou“ snahouo zvládnutie problému vlastnými silami, a to tak v róm-skej, ako aj vo všeobecnej populácii. V porovnaní s geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou však v súborerómskej populácie vstupovali do rozhodovania omno-ho častejšie finančné obmedzenia.

V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %)predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni.

Graf 7.3Poberanie vybraných sociálnych transferov príslušníkmi rómskej populácie 6+ rokov trpiacimi chronickýmochorením – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25

Invalidný dôchodok

Príspevok na kompenzáciu

Príspevok na zvýšené výdavky

Nemocenská

16.423.4

3.33.6

1.13.0

3.04.8

Poznámka: Percentuálne hodnoty v políčkach tabuľky uvádzajú podiel Rómov a príslušníkov všeobecnej populácie s chronickými zdravotnými pro-blémami, ktorí poberali príslušnú sociálnu dávku. Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku o poberaní sociálnych dávok neodpove-dali alebo nevedeli odpovedať.

Rómska populácia


9 Pripomíname, že hovoríme o tej časti Rómov, ktorí so zdravotnými ťažkosťami navštívili lekára len niekedy alebo nikdy.

Tabuľka 7.5Frekvencia návštev lekára pri výskyte zdravotného problému – porovnanie situácie v súbore rómskej populáciea geograficky blízkej všeobecnej populácie 6+ rokov (v %)


Áno, s každým problémom 45,8 47,7 56,3 49,5 58,9

S niektorým áno, s niektorým nie 47,2 45,3 30,2 41,7 33,7

Nie, so žiadnym 4,0 4,0 9,1 5,4 5,8

Neuvedené 3,1 2,9 4,4 3,4 1,6

Spolu 6+ rokov 100,0 100,0 100,0 100,0 100,00

Otázka: Navštívili ste s týmto zdravotným problémom alebo problémami lekára, aby vám bola poskytnutá zdravotná starostlivosť?Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.


Tento podiel sa v sledovaných podsúboroch menil lenmierne. Majúc na vedomí viaceré obmedzenia a riziká,ktorým musia čeliť členovia rómskeho etnika, respon-dentom bola položená otázka, či si predpísané lieky za-obstarali. Všetky predpísané lieky si v rómskej populáciizaobstaralo 70,5 % osôb, ktorým boli predpísané. Päti-na z nich si zaobstarala len niektoré a 2,3 % žiadne. Po-diel osôb, ktoré si po návšteve lekára zabezpečili všetkylieky, bol najnižší v segregovaných osadách (63,7 %) a po-stupne sa zvyšoval s rastúcou priestorovou integráciou– spomedzi žijúcich rozptýlene už bol na úrovni 77,7 %.Opačnú tendenciu možno nájsť pri podiele tých osôbs predpísanými liekmi, ktoré si zabezpečili len niektoré

z nich: najnižší podiel sa ukázal za rozptýlených (16,4 %)a s klesajúcou integráciou na základe bývania sa zvyšo-val (v segregovaných osadách dosiahol hodnotu 22,8 %).10

Situácia v populácii žijúcej v tesnej blízkosti bola oveľapriaznivejšia. Všetky predpísané lieky si tu vždy zakúpi-lo 93,1% osôb a len niektoré 3,2 %.

V časti rómskej populácie 6+ rokov, ktorá v roku 2010navštívila lekára, sa nachádzalo 22,8 % jednotlivcov,ktorí si nezabezpečili predpísané lieky (zabezpečili si lenniektoré z nich alebo vôbec žiadne). V segregovaných osa-dách sa to týkalo jednej štvrtiny skúmaných. Najčastej-ším dôvodom takéhoto postupu bol nedostatok peňa-zí. Odpoveď „nemohol som dať za lieky toľko peňazí“ zvo-


83

Graf 7.4Dôvody nevyhľadania lekárskeho vyšetrenia v rómskej populácii 6+ rokov so zdravotnými problémami – po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Nemohli sme si to dovoliť

Počkanie na zlepšenie problému

Nebolo to potrebné

Iné

Nevie, neodpoval

1.4

21.726.5

46.4

15.812.9

12.012.8

Otázka: Čo bolo hlavným dôvodom, že ste nevyhľadali lekárske ošetrenie, nebolo vám poskytnuté vyšetrenie či liečba?Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.

Rómska populácia


17.7

32.8

10 V odpovediach na túto otázku sa medzi rómskou populáciou zo segregovaných osád objavil pomerne vysoký podiel tých, ktorí nevedeli/nechceliposkytnúť žiadnu odpoveď (11,5 %). Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri interpretácií získaných údajov. Podiel týchto osôb v celom súborerómskej populácie bol 6,7 %; v separovaných sídlach a u rozptýlených sa nachádzal pod touto priemernou hodnotou.

Graf 7.5Zloženie rómskej populácie 6+ rokov podľa dôvodu nezaobstarania si predpísaných liekov a podľa typu bývania(v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Spolu

9.2 15.67.367.9

Otázka: Prečo ste si nezaobstarali všetky predpísané lieky?Poznámka: Údaje o osobách vo veku 6 rokov a viac, ktorým boli pri návšteve lekára predpísané lieky a ktoré si buď vôbec nezabezpečili alebo si za-bezpečili len niektoré z nich.

Myslel som, že liek je nepotrebný

Mal som ten liek doma

Nemohol som dať za liek toľko peňazí

Nevie, neodpovedal

8.3 12.5 17.361.9

6.2 10.2 35.648.0

7.6 10.457.6 25.1


84


lila viac než polovica osôb (57 %), ktorým boli lieky pred-písané a nevybrali si ich všetky (alebo žiaden). Na prvýpohľad prekvapivo najvyšší podiel takýchto osôb sa vy-skytoval v rámci podsúboru rozptýlených, kde bol o de-sať percentuálnych bodov vyšší než priemer za celý sú-bor relevantnej rómskej populácie. Ako ukazuje graf 7.5,najmenej frekventovaný výskyt finančného nedostatkuako príčiny nezaobstarania si všetkých predpísaných lie-kov sa objavil medzi obyvateľmi segregovaných osád.Túto skutočnosť možno vysvetliť nezvyčajne vysokým po-dielom tých, ktorí na danú otázku nevedeli alebo nechceliodpovedať (35,6 %); v porovnaní s ostatnými dvoma typ-mi bývania ide o dvojnásobne vyššiu neochotu alebo ne-znalosť. Ostatné dôvody zohrávali oveľa menšiu úlohu,a to vo všetkých troch sledovaných skupinách rómskejpopulácie vo veku 6 a viac rokov.11

Slabý záujem o odbornú zdravotnú starostlivosť od-zrkadľuje skutočnosť, že jedna pätina rómskej popu-lácie12 neodpovedala na otázku ohľadne toho, kedy sauskutočnila ich posledná návšteva u lekára. Jeden až dvatýždne pred realizáciou výskumu bolo u lekára 19,6 %súboru, tri až štyri týždne pred výskumom 18,9 %. Po-diel tých, ktorí u lekára neboli rok a viac, predstavoval16 %. Trochu prekvapujúco bol podiel osôb, ktoré bolinaposledy u lekára pred rokom alebo viac ako pred ro-kom, najvyšší v rámci podsúboru žijúcich rozptýlene(20,1 %). V separovaných sídlach (15,2%) a segregova-ných osadách (13,2 %) bolo toto číslo nižšie. V segre-govaných osadách bola posledná návšteva lekárauskutočnená najčastejšie pred 3-4 týždňami (20,2 %).Ak k tomuto číslu pripočítame podiel osôb, ktoré na-vštívili lekára pred týždňom alebo dvomi, tak dostaneme

podiel približne 40 % osôb, ktorých posledná návšte-va sa odohrala počas posledného mesiaca pred zisťo-vaním. Tento podiel bol mierne vyšší než u rozptýlených(36,9 %) a separovaných (38,7 %). Vo všeobecnej po-pulácii žijúcej v tesnej blízkosti predstavoval podiel jed-notlivcov, ktorí neboli u lekára rok a viac, 13,6 %. Ne-dávnu návštevu v rámci posledného mesiaca uviedlo43,5 % osôb. Najčastejším dôvodom poslednej reali-zovanej návštevy lekára bola liečba choroby, a to takv rómskej populácii (30,8 %), ako aj v geograficky blíz-kej všeobecnej populácii (29,5 %).

Výdavky spojené s návštevou lekára môžu pre do-mácnosti predstavovať záťaž, či už z hľadiska platieb zadopravu (v prípade veľkej vzdialenosti) alebo platieb zalieky a podobne. Súčasťou výskumu bola preto otázkaohľadne celkovej sumy, ktorú respondenti a respon-dentky utratili v súvislosti s poslednou návštevou u le-kára. Do celkovej sumy boli zahrnuté výdavky na lieky,dopravu a ďalšie relevantné platby.13 Na jednej strane20,3 % osôb z rómskej populácie neplatilo nič, na stra-ne druhej pätina z nich zaplatila od 4 do 6 eur a jednatretina (34,7 %) uviedla, že ich výdavky sa pohybovali od10 eur vyššie. Nižšie výdavky sa najčastejšie týkali ľudízo segregovaných osád: od jedna do tri eur zaplatilo17,4 % z nich a výdavky od štyroch do šiestich eur malajedna štvrtina z nich. Sumu od 10 eur vyššie platili naj-mä Rómovia žijúci rozptýlene – podiel týchto osôb bolu nich výrazne vyšší než medzi respondentmi zo sepa-rovaných sídel a segregovaných osád. Pacienti z geo-graficky blízkej všeobecnej populácie platili takútosumu ešte častejšie: približne polovica z nich zaplatilapri poslednej náv števe u lekára 10 eur a viac.

11 Výskyt jednotlivých príčin v časti geograficky blízkej všeobecnej populácie neskúmame kvôli nízkemu absolútnemu počtu osôb, ktorých sa to týkalo.12 Stále hovoríme o populácii vo veku 6 rokov a viac.13 Na túto otázku odpovedalo 85 % oprávnených respondentov (teda tých, ktorí odpovedali na otázku, kedy boli naposledy u lekára).

Graf 7.6Zloženie podsúborov rómskej populácie podľa celkovej sumy súvisiacej s poslednou návštevou u lekára – po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Rómska populácia

Všeobecná populácia

21.1 41.018.111.3

Otázka: Koľko vás stála táto posledná návšteva u lekára?Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.

neplatili nič 1-3 eur 4-6 eur 7-9 eur 10 eur a viac

22.7 17.8 32.816.2

16.9 24.8 30.317.4

20.3 20.114.9 34.7

17.5 13.98.1

8.5

10.8

10.5

10.0

8.0 52.5


Výška priemernej zaplatenej sumy14 sa v rómskej po-pulácii menila podľa priestorovej integrácie. Najvyššia bolamedzi Rómami z rozptýlených domácností (12,5 eur) a soznižujúcou sa integráciou bývania klesala: pacientizo separovaného prostredia zaplatili v priemere 11,1 eura zo segregovaných osád 9,89 eur. Priemerné výdavkyosôb z geograficky blízkej všeobecnej populácie boli ove-ľa vyššie než u Rómov, pri poslednej návšteve u lekárapredstavovali 18,39 eur. Porovnanie významnosti roz-dielov medzi troma sledovanými skupinami rómskej po-pulácie sa urobilo pomocou procedúry ANOVA,15 v kto-rej testovacie kritérium F malo hodnotu 4,3 na hladinevýznamnosti 0,05. Možno preto konštatovať, že medzitypmi bývania existujú štatisticky významné rozdielyv sume zaplatenej u lekára. Podľa výsledkov Bonferronihotestu sa štatisticky významné rozdiely vyskytovali medzipodsúbormi osôb zo segregovaných a rozptýlenýchosídlení. Respondenti zo segregovaných osád zaplatili zaposlednú návštevu u lekára štatisticky významne menejnež respondenti bývajúci rozptýlene.

Ako sme spomenuli, v celkovej sume boli zahrnutétri typy platieb – platba za dopravu, lieky a za iné položky.Jedna štvrtina Rómov pri poslednej návšteve u lekára zadopravu neplatila nič.16 Tí, ktorých doprava k lekárovi nie-čo stála, najčastejšie platili jedno euro. Priemerná suma,ktorú zaplatili osoby zo súboru rómskej populácie pri po-slednej návšteve u lekára, predstavovala 3 €.17 Najviac za-platili Rómovia žijúci rozptýlene – cesta k lekárovi ich „stá-la“ v priemere 4 €. V segregovaných osadách predstavovalipriemerné výdavky na dopravu 3 €, v separovaných osíd-leniach bola táto suma ešte o niečo nižšia (2,7 €). Za lie-ky pri poslednej návšteve lekára neplatilo nič 32 % Ró-mov (ktorí odpovedali na danú otázku). U Rómov, ktoríza lieky platili, mala priemerná suma hodnotu 9 €. Rov-nako ako pri doprave, aj pri liekoch najvyššie výdavky malirespondenti žijúci rozptýlene – v priemere zaplatili 9,5€. V podsúbore Rómov zo separovaných osídlení boli prie-merné výdavky na lieky pri poslednej návšteve na úrov-ni 9 €. Najmenej platili Rómovia zo segregovaných osád– priemerná suma tu predstavovala 8 €.


85

Tabuľka 7.6Porovnanie priemerných súm zaplatených za poslednú návštevu u lekára v rómskej populácii 6+ rokov podľa typubývania (v euro)

Priemerná zapla-tená suma (v €)


Štandardnáchyba



Segregovaní 9,9 8,9 0,4 9,1 10,6

Separovaní 11,1 19,9 0,9 9,4 12,8

Rozptýlení 12,5 13,4 0,6 11,4 13,6

Otázka: Koľko vás stála táto posledná návšteva u lekára?Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Testovacie kritérium (v procedúre ANOVA) F =4,3 pri hladine významnosti α = 0,05.

veľmi dobré skôr dobré priemerné skôr zlé veľmi zlé

Graf 7.7Subjektívne hodnotenie zdravia v rómskej populácii 6+ rokov podľa typu bývania (v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení

Spolu

21.4 6.314.2 3.450.2

Otázka: Ako by ste celkovo zhodnotili svoje zdravie, zdravotný stav?Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Dopočet do 100 % v každom riadku predsta-vujú neuvedené odpovede.

22.4 14.7 3.38.744.3

23.1 15.8 3.99.744.0

22.3 14.9 3.546.3 7.9

14 Priemerná suma bola vypočítaná len z údajov od respondentov, ktorí mali nejaké výdavky. Do úvahy sa teda nebrali tí, ktorí uviedli, že neplatili nič.Ak by sa zohľadnili aj tieto osoby, priemer by bol podstatne nižší.

15 Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný.16 Ide o podiel z tých, ktorí na otázku ohľadne výdavkov na dopravu odpovedali.17 Priemerné výdavky na dopravu boli počítané len za tých respondentov, ktorí na danú otázku odpovedali a uviedli nejakú sumu (vyššiu než nula).


7.3. Hodnotenie zdravotného stavu

Väčšina rómskej populácie hodnotila svoje zdravie po-zitívne (graf 7.7). 22,3 % ho označilo za “veľmi dobré“a 46,3 % za „skôr dobré“; celkovo šlo o 68,6 % rómskej po-pulácie vo veku 6 a viac rokov. Negatívne hodnotenie zdra-via (odpovede „veľmi zlé“ a „skôr zlé“) bolo zaznamena-né u 11,4 % skúmaného súboru. Zaujímavé je, že pozitívnehodnotenia sa častejšie vyskytovali medzi Rómami zo se-gregovaných osád: svoje zdravie označilo za „veľmi dob-ré“ 21,4 % a za „skôr dobré“ 50,2 % z nich.18 Rozdiely v hod-notení medzi rómskymi mužmi a ženami neboli výrazné.S rastúcou nespokojnosťou s vlastným zdravotným sta-vom sa v rómskej populácii zvyšovalo zastúpenie osôb,ktoré mali chronické zdravotné ťažkosti. Medzi Rómami,ktorí považovali svoje zdravie za priemerné, trpelo dlho-dobými zdravotnými problémami 38,2 %, v skupineosôb hodnotiacich zdravie ako „skôr zlé“ ich bolo 90 %.V skupine Rómov s veľmi zlým zdravotným stavom sachronické ťažkosti týkali takmer všetkých (97 %).

Pri porovnaní súboru geograficky blízkej a rómskejpopulácie, ale redukovaného na vekový interval 15-64 ro-kov,19 sa isté rozdiely prejavili. V rámci rómskej populácie15-64 rokov sa omnoho menej uvádzalo hodnotenie zdra-via ako „veľmi dobré“, a naopak – častejšie sa prikláňalak hodnoteniu „skôr zlé“ a „veľmi zlé“. Kým z relevantnej róm-skej populácie považovalo svoje zdravie za veľmi dobré

23,3 %, spomedzi všeobecnej v geografickej blízkosti tobolo 29,5 % (a to aj napriek vyššiemu priemernému veku);na druhej strane za skôr alebo veľmi zlé považovalo svojzdravotný stav 12,8 % rómskej populácie 15-64 rokov,v rámci všeobecnej to bolo len 8,3 % (graf 7.8).

Priame porovnanie s rokom 2005 nie je možné za tútootázku o zdraví urobiť, nakoľko v roku 2010 sa použila ináškála hodnotenia – prispôsobila sa otázke a variantompoužívaným v štatistickom zisťovaní EU SILC.20 Ak by smechceli získať predstavu o tom, ako vyznieva sebahod-notenie zdravotného stavu v rómskej populácii v kontextecelej populácie, môžeme porovnať údaje získané z vý-skumu napríklad s údajmi z EU SILC 2009 alebo EHIS 2009(pozri Box 7.1).21

Zhrnutie

Na základe subjektívnych postojov respondentov (výskytchronického ochorenia a jeho implikácie boli zisťovanéna základe sebahodnotenia respondentov, nešlo tedao výsledok expertného posudzovania) výskyt chronickýchochorení v rómskej populácií 6+ rokov bol v roku 2010vyšší než v roku 2005, a to tak na úrovni celého súboruskúmaných osôb, ako aj na úrovni jednotlivých skupíndefinovaných podľa priestorovej integrácie domácnos-tí, v ktorých žili. Odstup medzi rómskou a geograficky blíz-


86

Graf 7.8Hodnotenie zdravia v súbore rómskej a geograficky blízkej všeobecnej populácie vo veku 15-64 rokov (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

veľmi dobré

skôr dobré

priemerné

skôr zlé

veľmi zlé

29.5

45.945.7

16.5

9.06.5

3.81.8

Otázka: Ako by ste celkovo zhodnotili svoje zdravie, zdravotný stav?Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac, graf uvádza hodnotenie za populáciu 15-64rokov. Do výpočtu neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali alebo nevedeli odpovedať.

Rómska populácia


23.3

18.0

18 Opäť sa tu pravdepodobne prejavuje nižšia schopnosť obyvateľov segregovaných osád posúdiť reálne svoj zdravotný stav, ako aj celkovo menšiamiera pozornosti venovaná otázkam zdravia, ako sa už konštatovalo v prvej časti tejto kapitoly. Pre takýto predpoklad hovorí nie len vyšší zistenývýskyt chronických ochorení v tejto časti rómskej populácie, potvrdili ho následne aj kvalitatívne výskumné aktivity, ktoré za dotazníkovým še-trením nasledovali v rámci implementovaného projektu.

19 Zúženie východiskovej populácie malo za cieľ minimalizovať vplyv odlišnej vekovej štruktúry na hodnotenie zdravotného stavu.20 V roku 2005 sa použili iba štyri stupne hodnotenia (veľmi dobré, dobré, zlé a veľmi zlé), podiel zlého a veľmi zlého hodnotenia zdravia dosiahol 15,9 %21 Pred priamym porovnaním však treba zharmonizovať údaje zo všetkých zisťovaní, pretože v rámci EU SILC sa otázka o zhodnotení vlastného

zdravia kladie len osobám vo veku 16 rokov a viac, v prípade EHIS 2009 to bolo 15+ rokov a v rámci zisťovania životných podmienok rómskychdomácností 6+ rokov.


kou populáciou sa však viac menej nezmenil – za všeo-becnú bol výskyt chronických ochorení vyšší.

Pri porovnaní cez jednotlivé generácie sa ale rozdielyprejavili: u najmladšej generácie bolo chronických ocho-rení približne rovnako za rómsku i všeobecnú populáciu,no za strednú generáciu už prevyšovali na strane róm-skej populácie a za starších ako 55 rokov bolo chronic-ky chorých podstatne viac spomedzi Rómov. Takýtovýsledok naznačuje rýchlejší rast a skorší výskyt chro-nických a dlhodobých chorôb na strane rómskej popu-lácie. Podobne to platí aj pre porovnanie troch rómskychprostredí – v najstaršej generácii je chronických chorôbnajviac medzi segregovanými a separovanými. Zlé životnépodmienky v segregovaných osadách, pravdepodobnepodporené aj menej dôsledným prístupom ku svojmuzdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej staro-stlivosti, sa vo vyššom veku prejavujú na podstatnevyššom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov.22

Najčastejším chronickým ochorením rómskej po-pulácie vo veku 6 a viac rokov boli srdcovo-cievneochorenia, ktoré zasiahli takmer 30 % z nej. Za nimi na-sledovali s odstupom ochorenia dýchacích ciest a aler-gie so 14,3 %, choroby pohybového ústrojenstva s 12,5 %a ochorenia nervových a zmyslových orgánov s 11,8 %.Výskyt niektorých dlhodobých chorôb sa líšil u mužov a užien. Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri srdcovo cievnychchorobách, kde bol podiel žien vyšší o viac než 6 per-centuálnych bodov, a pri ochoreniach pohybovéhoústrojenstva, ktoré sa týkali viac mužov než žien (rozdielpredstavoval opäť takmer 6 percentuálnych bodov).

Bežné choroby alebo zdravotné problémy, ktorénemali chronický charakter, sa v rómskej populácii vy-skytovali častejšie než chronické problémy: týkali sa viacnež polovice skúmaného súboru (53 %), podobne akov súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie(52 %). Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcamižijúcimi v segregovaných osadách (55 %), najmenejmedzi žijúcimi v rozptýlených domácnostiach (49 %). Po-lovica rómskej populácie (51 %) uviedla, že muselav dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svo-je aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebomuseli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti.

Len približne polovica rómskej populácie navští-vila lekára s každým zdravotným problémom. Najčas-tejším dôvodom upustenia od návštevy lekára bolov rómskej populácii presvedčenie, že daný zdravotnýproblém si to nevyžadoval. Takýto postoj zaujala tre-tina tých, ktorí navštívili lekára iba občas alebo nikdy(33 %). Vyčkávanie na samovoľné zlepšenie zdravot-ného stavu zvolila približne pätina (22 %). Treťou naj-

častejšou príčinou bol nedostatok finančných pro-striedkov, ktorý sa týkal 18 %. Nepriaznivá finančná si-tuácia ako bariéra pre návštevu lekára pri výskyte zdra-votného problému sa objavila najčastejšie v separo-vaných sídlach (20 %), najmenšiu rolu hrala medzi Ró-mami žijúcimi rozptýlene (14 %).

V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %)predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni.V rámci tých, ktorí v roku 2010 navštívili lekára, sa na-chádzalo 23 % jednotlivcov, ktorí si nezabezpečili pred-písané lieky, zabezpečili si len niektoré z nich alebo vô-bec žiadne. V segregovaných osadách sa to týkalo jed-nej štvrtiny skúmaných. Najčastejším dôvodom takéhotopostupu bol nedostatok peňazí. Odpoveď „nemoholsom dať za lieky toľko peňazí“ zvolila viac než polovicaosôb (57 %), ktorým boli lieky predpísané a nevybrali siich (všetky alebo žiaden).

Výdavky spojené s návštevou lekára teda predstavujúpre domácnosti záťaž, či už z hľadiska platieb za dopra-vu v prípade veľkej vzdialenosti alebo platieb za lieky a po-dobne. Zo skúmanej rómskej populácie 20 % osôbuviedlo, že za lieky neplatilo nič. Na strane druhej päti-na zaplatila od 4 do 6 eur a jedna tretina uviedla, že ichvýdavky sa pohybovali od 10 eur vyššie. Nižšie výdavkysa najčastejšie týkali ľudí zo segregovaných osád. Sumuod 10 eur vyššie platili najmä Rómovia žijúci v domác-nostiach, ktoré sú rozptýlené v majoritnom prostredí –podiel týchto osôb tu bol výrazne vyšší než medzi oso-bami zo separovaných a segregovaných osád.

Väčšina rómskej populácie hodnotila svoje zdravie po-zitívne: 22 % ho označilo za “veľmi dobré“ a 46 % za „skôrdobré“. Negatívne hodnotenie zdravia (odpovede „veľmizlé“ a „skôr zlé“) bolo zaznamenané u 11 % celkového sú-boru. S rastúcou nespokojnosťou s vlastným zdravotnýmstavom sa v rómskej populácii zvyšovalo zastúpenieosôb, ktoré mali chronické zdravotné ťažkosti. MedziRómami a Rómkami, ktorí považovali svoje zdravie za prie-merné, trpelo dlhodobými zdravotnými problémami38 %, v skupine osôb hodnotiacich zdravie ako „skôr zlé“ich bolo 90 %. Pri porovnaní súboru geograficky blízkeja rómskej populácie vo veku 15-64 rokov sa isté rozdie-ly prejavili. V rámci rómskej populácie vo veku 15-64 ro-kov sa respondenti častejšie prikláňali k hodnoteniuzdravia ako „skôr zlé“ a „veľmi zlé“. Kým spomedzi Rómova Rómiek považovalo svoje zdravie za veľmi dobré 23 %,spomedzi všeobecnej populácie v geografickej blízkos-ti to bolo 30 %, a to aj napriek vyššiemu priemernémuveku; na druhej strane za skôr alebo veľmi zlé považovalosvoj zdravotný stav 13 % rómskej populácie, v rámci všeo-becnej to bolo len 8 % tejto vekovej skupiny.


8722 Dostupné štúdie poukazujú aj na podstatne vyššiu a skoršiu úmrtnosť rómskej populácie a nižší očakávaný vek dožitia (Vaňo, 2000; UNDP, 2002).



88

Podľa zverejnených údajov zo zisťovania EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví tvoril celkový podiel osôb s dlhotrvajúcim alebo chronickýmochorením 57,2 % z populácie vo veku 15 a viac rokov (EHIS, 2009: 9). Viac chronických ochorení vykázali v priemere ženy, čo pravdepodobnesúvisí s odlišnou vekovou štruktúrou žien a mužov Slovenska – vo vyšších vekových skupinách je podiel žien podstatne väčší. Potvrdzuje tonapokon aj porovnanie za jednotlivé kategórie veku, ktoré ukázalo silný trend nárastu chronických ochorení so zvyšujúcim sa vekom.

Podobná súvislosť s vekom sa prejavila aj pri subjektívnom hodnotení svojho zdravia: s rastúcim vekom ubúda pozitívnych hodnotenía zvyšuje sa podiel negatívnych. Kým v priemere hodnotilo svoje zdravie ako veľmi dobré 26,4 % populácie Slovenska vo veku 15 a viac rokov,v rámci 45-54-ročných to už bolo iba 12,3 % a u starších ako 74 rokov len zanedbateľné percento. Na druhej strane celkovo zhodnotilov roku 2009 svoje zdravie ako skôr zlé alebo veľmi zlé v priemere 12,2 % obyvateľstva 15+ rokov, v prípade najmladších to boli necelé 2 %a za najstarších až celá polovica.

Čo sa týka miery obmedzenia v bežných činnostiach kvôli zdravotnému problému, spolu 38,1 % celkovej populácii Slovenska sa cítiloobmedzovaných – z toho 31,1 % čiastočne a necelých 7 % veľmi. Vyššiu mieru obmedzovania v normálnych každodenných aktivitách uviedliženy, prejavil sa tiež rýchly nárast vo väzbe s vekom. U najmladších vekových skupín dosiahol podiel veľmi obmedzovaných ľudí z dôvoduzdravotného problému len 3 % a menej a čiastočne obmedzovaných 15 % a menej, čiže spolu necelých 20 %; vo veku 45-54 rokov to všakuž bolo vyše 40 % a za 65-74-ročných takmer 80 %.

BOX 7.1: VYBRANÉ ÚDAJE O ZDRAVOTNOM STAVE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKA

Dlhotrvajúce alebo chronické ochorenie alebo dlhotrvajúci zdravotný problém

Áno Nie Spolu

Spolu 57,2 42,8 100,0

Muži 52,0 48,0 100,0

Ženy 62,1 37,9 100,0

Vekové skupiny

15-24 rokov 32,9 67,1 100,0

25-34 rokov 38,0 62,0 100,0

35-44 rokov 48,0 52,0 100,0

45-54 rokov 62,8 37,2 100,0

55-64 rokov 82,0 18,0 100,0

65-74 rokov 93,6 6,4 100,0

75 a viac rokov 95,7 4,3 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 9.Poznámka: Je zaujímavé, že podľa údajov z EU SILC 2009 trpelo chronickým ochorením na Slovenku 30 % populácie vo veku 16 rokov a viac (EUSILC, 2010: 61). Pravdepodobne tu mala svoj vplyv odlišná definícia chronického ochorenia a dlhotrvajúceho zdravotného problému v obidvochzisťovaniach.

Subjektívne hodnotenie zdravia

Veľmi dobré Skôr dobré Priemerné Skôr zlé Veľmi zlé Spolu

Spolu 26,4 37,8 23,6 9,0 3,2 100,0

Muži 29,5 38,7 22,0 7,4 2,4 100,0

Ženy 23,5 36,9 25,1 10,5 4,0 100,0

Vekové skupiny

15-24 rokov 57,5 33,1 7,8 1,4 0,2 100,0

25-34 rokov 42,7 45,7 9,4 1,2 1,0 100,0

35-44 rokov 26,1 50,8 19,0 3,4 0,7 100,0

45-54 rokov 12,3 46,0 30,1 9,4 2,2 100,0

55-64 rokov 6,2 31,3 44,1 13,5 4,8 100,0

65-74 rokov 1,9 16,9 41,5 31,2 8,6 100,0

75 a viac rokov 1,7 9,3 39,0 31,3 18,6 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 9.



89

Obmedzenie v bežných činnostiach kvôli zdravotnému problému

Veľmi obmedzované

Obmedzované, ale nie veľmi

Vôbec neobmedzované

Spolu

Spolu 6,7 31,4 61,8 100,0

Muži 5,8 27,8 66,4 100,0

Ženy 7,6 34,9 57,6 100,0

Vekové skupiny

15-24 rokov 2,4 13,3 84,3 100,0

25-34 rokov 2,9 15,5 81,6 100,0

35-44 rokov 3,6 22,6 73,8 100,0

45-54 rokov 6,4 36,1 57,6 100,0

55-64 rokov 8,9 49,9 41,1 100,0

65-74 rokov 17,7 59,1 23,1 100,0

75 a viac rokov 21,4 68,3 10,3 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 11.Poznámka: Podľa údajov z EU SILC 2009, muselo kvôli zdravotným problémom výrazne obmedziť svoje aktivity 11 % populácie staršej ako 16rokov, ďalších 23,2 % muselo pristúpiť k čiastočným obmedzeniam (Štatistický úrad 2010: 60).



Pri analýze vzdelanostnej štruktúry je potrebné rozlišo-vať tri kategórie, ktoré sa diferencujú vzťahom k systé-mu vzdelávania. Po prvé, ide o deti, ktoré sú v pred-školskom veku a ešte len čakajú na začiatok povinnej škol-skej dochádzky. Časť z nich môže participovať na pred-školskom vzdelávaní v materských školách. Po druhé, ideo skupinu žiakov a študentov, ktorí navštevujú nejaký typškoly v rámci školskej sústavy. Nakoniec je potrebné od-líšiť osoby nachádzajúce sa mimo školského systému, kampatria aj tí, ktorí opustili školský systém predčasne, tedapred uplynutím veku povinnej školskej dochádzky. Tátokapitola sa zameria najmä na druhú a tretiu skupinu. Po-zornosť bude najprv venovaná osobám mimo školské-ho systému a štruktúre ich dosiahnutého vzdelania. Ná-sledne sa budeme venovať žiakom a študentom, kde sibudeme všímať podmienky, za ktorých vzdelávanie pre-bieha, a výdavky, ktoré so vzdelávaním súvisia.

8.1. Vzdelanostná štruktúra osôb,ktoré už nie sú v školskom systéme

V súbore rómskej populácie sa nachádzalo 2 048 osôb,ktoré uviedli, že v súčasnosti nenavštevujú žiadnu ško-lu, pričom nie sú v predškolskom veku. V tejto skupinevšak bolo 42 detí vo veku 6 rokov (čo je vek začiatku po-vinnej školskej dochádzky), u ktorých je oprávnenýpredpoklad, že základnú školu nezačali navštevovaťkvôli „odloženému“ nástupu, ktorý nie je ničím neob-vyklým. Pretože v SR existuje povinná školská dochádzka,predpokladáme teda, že ide o deti, ktoré ešte proces po-vinnej školskej dochádzky nezačali. Na otázku o naj-vyššom dosiahnutom vzdelaní odpovedali len tí, ktorí

predtým uviedli, že niekedy navštevovali nejakú školu.1

V konečnom dôsledku bolo získaných 1 893 relevantnýchodpovedí, ktoré umožňujú analyzovať vzdelanostnúštruktúru časti rómskej populácie nachádzajúcej samimo školského systému. Skupinu respondentov, ktorítieto odpovede poskytli, budeme označovať ako „osobynachádzajúce sa mimo školského systému“. Ich podielpredstavoval 52 % celého súboru Rómov (na porovna-nie, v roku 2005 to bolo 56 % vzorky rómskej populácie).Najčastejšie sa vyskytovali medzi Rómami žijúcimi roz-ptýlene (57 %), v separovaných osídleniach bolo ich za-stúpenie o čosi menšie (54 %). Medzi Rómami zo se-gregovaných osád sa osoby, ktoré už opustili vzdeláva-cí systém, vyskytovali najmenej (48 %).

Dôležité východiskové informácie možno získaťanalýzou vnútornej štruktúry tejto skupiny. Z hľadiskaveku boli v sledovanom súbore Rómov najčastejšie za-stúpené osoby v plnom produktívnom veku 30-49 rokov.Druhú najfrekventovanejšiu kategóriu tvorili mladí ľudiavo veku 15-29 rokov; veková kategória 50 rokov a viacs ukončeným vzdelaním predstavovala približne pätinuskúmaných. Nízky výskyt detí mladších ako 15 rokov, kto-ré sú mimo systému vzdelávania, nie je prekvapivý.2 Ve-ková štruktúra osôb nachádzajúcich sa mimo školskéhosystému bola v jednotlivých typoch bývania viac menejpodobná. Rozloženie osôb do vekových skupín variovalopodľa stupňa priestorovej integrácie či vylúčenia len mier-ne, snáď s výnimkou toho, že v rámci žijúcich rozptýle-ne bolo mierne vyššie zastúpenie starších ľudí.

Medzi Rómami, ktorí v čase výskumu už nenavšte-vovali žiadnu školu v školskom systéme, dominovalo níz-ke vzdelanie (tabuľka 8.2). Bez ukončenia štandardnej zá-kladnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer pätina Ró-

91

08 Vzdelanie a výdavky na vzdelanie

Tabuľka 8.1Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa veku a typu bývania (v %)


do 15 rokov 0,1 0,0 0,0 0,1

15-29 rokov 37,2 37,6 34,7 36,5

30-49 rokov 43,0 43,3 43,4 43,1

50 rokov a viac 19,7 19,1 21,9 20,3


1 Respondentom, ktorí odpovedali, že žiadnu školu nikdy nenavštevovali (n = 37), otázka o dosiahnutom vzdelaní a ďalšie nadväzujúce otázkypoložené neboli. Prechádzali na dôvody, prečo školu nikdy nenavštevovali; najčastejšie to bola choroba a zdravotné postihnutie (21 krát), potom- musel som pracovať a pomáhať doma (6 krát), ostatné dôvody sa vyskytli len jednotlivo (rodičia mi nedovolili, neboli peniaze na odev a obuv,boli také časy, resp. iný dôvod).

2 Na druhej strane minimálne hodnoty, ktoré uvádza tabuľka, sú ovplyvnené tým, že z analýzy boli vylúčení respondenti, ktorí na otázku o návšteveškoly neodpovedali (spolu 120); a medzi nimi bolo detí mladších ako 15 rokov približne 40 %.

Poznámka: Otázka o návšteve školy sa týkala všetkých osôb v súbore, ktoré boli staršie ako 6 rokov. V tabuľke nie sú zahrnuté osoby, ktoré neodpove-dali na otázku.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1 6/18/12 2:21 PM Page 91

mov (18,4 %), ukončenú štandardnú základnú školu malitakmer tri pätiny z nich (59,7 %). V ďalšom štúdiu na stred-nom stupni úspešne pokračovalo 17 % relevantnej róm-skej populácie. Najpočetnejšiu kategóriu tu tvorili jed-notlivci s ukončenou SOŠ alebo učňovskou školou3

(15,2 %) a na ukončenú strednú školu s maturitou pripa-dal iba malý podiel (1,8 %),4 podobne ako na držiteľov vyš-šieho vzdelania (0,3 %). Zostávajúcich takmer 5 % skú-maného podsúboru navštevovalo v rámci svojej prípra-vy na povolanie nejaký typ špeciálnej školy. Uvedené per-cento zahŕňa osoby v špeciálnych školách na základnomi strednom stupni.5

Muži a ženy vykazovali z hľadiska stupňa dosiahnutéhovzdelania určité odlišnosti. Medzi rómskymi ženami sa pod-statne častejšie vyskytovali osoby, ktoré nepokračovali v štú-diu na strednej škole – teda s neukončeným základným a zá-kladným vzdelaním. Rozdiely sa potom prejavili v zastúpenívyššieho stupňa vzdelania: rozdiel v podiele osôb s ukon-čeným stredným vzdelaním predstavoval viac ako deväť

percentuálnych bodov v neprospech rómskych žien. Pre-to aj na základe výsledkov z roku 2010 možno konštato-vať to, čo v správe mapujúcej situáciu v roku 2005, a síce,že celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skúmaných róm-skych žien hodnotiť ako mierne zaostávajúca za vzdela-nostnou štruktúrou mužov (UNDP, 2006: 62).

Úroveň dosiahnutého vzdelania sa v rómskej popu-lácii menila s vekom. Najmenej priaznivú situáciu nájde-me v najstaršej generácii 65+ rokov, v ktorej až 47,4 % ne-malo ukončené ani základné vzdelanie (v prípade skupi-ny definovanej vekom 36 rokov a viac to bolo 22,3 %). Soznižujúcim sa vekom podiel neukončeného základnéhovzdelania rapídne klesal – v najmladšej vekovej kategó-rii bol v porovnaní s najstaršou generáciou nižší o 39 (resp.pri skupine 36+ rokov o 13) percentuálnych bodov.7 Priukončenom základnom vzdelaní možno pozorovať men-šie rozdiely: najpozitívnejšia situácia bola v najmladšej ge-nerácii, pri starších skupinách sa obraz mení – ukončenejZŠ je menej, hoci pri akomkoľvek vekovom intervale


92

Tabuľka 8.2Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania,pohlavia a veku (v %)

ZŠ neukončené ZŠ ukončené(ISCED 1 a 2)

Ukončené stred-né (ISCED 3)*

Vyššie ako stred-né (ISCED 4+)**

Špeciálnaškola***

Spolu

Pohlavie

Ženy 19,3 63,3 12,5 0,2 4,7 100,0

Muži 17,5 56,2 21,4 0,3 4,6 100,0

Vek

16-19 rokov (n = 155) 9,0 77,5 7,7 - 5,8 100,0

20-26 rokov (n = 388) 12,4 63,6 18,0 0,3 5,7 100,0

27-35 rokov (n = 411) 18,5 56,9 18,1 0,2 5,3 100,0

36-64 rokov (n = 854) 20,0 57,6 18,4 0,4 3,6 100,0

65+ rokov (n = 76) 47,4 42,1 10,5 - - 100,0

36+ rokov (n = 930) 22,3 56,3 17,7 0,3 3,3 100,0

16-64 rokov (n = 1 808) 17,1 60,5 17,3 0,3 4,9 100,0

16-55 rokov6 (n = 1 670) 16,0 61,0 17,6 0,2 5,1 100,0

Jednotlivci spolu 18,4 59,7 17,0 0,3 4,7 100,0

Otázka: Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?Poznámka: Na otázku odpovedali len tí respondenti a respondentky mimo školského systému, ktorí niekedy školu navštevovali; boli medzi nimi iba šty-ria vo veku 15 rokov, preto túto kategóriu špeciálne v tabuľke neuvádzame. vo výpočtoch nie sú zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (n= 5 % relevantného súboru).Vysvetlivky ku kategóriám vzdelania: *SOŠ a SŠ; **Všetky stupne vysokoškolského štúdia; ***Osoby, ktoré navštevovali špeciálnu základnúči strednú školu. ZŠ neukončené = ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku, ako bola štandardná dĺžka ZŠ; ZŠ ukončené = ukončenie ZŠ v štan-dardnom poslednom ročníku, vrátane respondentov s neukončenou strednou školou (ich najvyššie ukončené vzdelanie bola základná škola).

3 Názov školy “SOU” (stredné odborné učilište) už v súčasnosti neexistuje. Preto k tomuto typu škôl v tejto štúdii referujeme ako “SOŠ” (strednéodborné školy) operujúce podľa štátneho vzdelávacieho programu ISCED 3C; t.j. troj- alebo štvor-ročné študijné odbory bez maturity.

4 Neukončené stredné vzdelanie uviedlo spolu 8,9 % respondentov mimo školského systému, pričom u väčšiny z nich išlo o nedokončené odbornéučilište (7,5 %); nositelia neukončenej strednej školy boli ale zaradení do kategórie ZŠ ukončené (ISCED 2).

5 Vzdelanostná štruktúra skúmanej rómskej populácie v porovnaní s rokom 2005 vykazuje určité odlišnosti, pričom najväčšie zmeny sa týkali nárastupodielu osôb s ukončeným základným vzdelaním a poklesu osôb s neukončeným vzdelaním medzi rokmi 2005 a 2010. Priame porovnanie je však li -mitované vyšším podielom respondentov, ktorí na otázku o dosiahnutom vzdelaní v roku 2010 neodpovedali. a ako sme už uviedli, 40 % takýchto prí-padov sa týkalo detí vo veku do 15 rokov, u ktorých možno predpokladať, že ak sa skutočne nachádzali mimo školského systému, po ich prípadnomzarátaní do príslušnej vzdelanostnej kategórie „s neukončeným vzdelaním“ alebo „bez vzdelania“ by zmeny za uvedené obdobie neboli významné.

6 Pre ilustráciu: za rovnako vymedzenú všeobecnú populáciu 16-55 rokov z geografickej blízkosti (n = 476) boli podiely za jednotlivé kategórievzdelania nasledovné: ZŠ neukončené 1,9 %; ZŠ ukončené (ISCED 2) 7,1 %; ukončené stredné (ISCED 3) 74,8 %; vyššie ako stredné (ISCED 5+)15,8 %; špeciálna škola 0,4 %.

7 Takmer rovnaký údaj o podiele rómskych žiakov, ktorí končia školopovinnosť v nižšom než poslednom ročníku ZŠ (v 70. a 80. rokoch to bolo stabilne20 %) uvádza vo svojej štúdii J. Tomatová (Tomatová, 2001; podľa Bajo – Vašek, 1994).


93


mala najvyšší podiel. Rozdiely v zastúpení ukončenéhostredného vzdelania boli menej výrazné, podiel sa pohy-boval u všetkých vymedzení strednej generácie na úrov-ni 18 %, prekvapujúci je veľmi nízky výsledok za najmladšiuskupinu s ukončeným vzdelávaním vo veku 16-19 rokov(len 7,7 %). Údaje tiež ukazujú, že skúsenosť s návštevoušpeciálnych škôl mali najmä Rómovia v mladšom a mlad-šom strednom veku (vysoko nad 5 %), v starších vekovýchskupinách bola takáto skúsenosť zastúpená výrazne me-nej (u starších ako 36 rokov pod 4 %).

Distribúcia úrovne dosiahnutého vzdelania sa pod-ľa sledovaných typov bývania líšila v niekoľkých ohľadoch(tabuľka 8.3). Najvyšší podiel osôb s neukončeným zá-kladným vzdelaním sa nachádzal v populácii žijúcej se-gregovane – viac než pätina (23,3 %) z nich vyšlazo vzdelávacieho systému s neukončenou základnou ško-lou. Tento podiel bol výrazne vyšší než vo zvyšných dvochtypoch bývania, so zvyšujúcou sa priestorovou inte-gráciou podiel osôb s neukončenou základnou školouklesal – až na 14,7 % za žijúcich rozptýlene. Rozdiel v za-stúpení osôb s neukončeným základným vzdelanímmedzi rozptýlenou a segregovanou populáciou (teda po-puláciou s najvyššou a najnižšou mierou priestorovej in-tegrácie) predstavoval v roku 2010 viac ako 8 percen-tuálnych bodov. Populácia žijúca rozptýlene bola na tomlepšie aj v ďalšom ohľade – rómske ženy a muži zo se-gregovaných a separovaných sídel menej často pokra-čovali vo vzdelávaní na ďalšom stupni než tomu bolov prípade rozptýlených. Najvyšší podiel ukončenéhostredného vzdelania bol práve medzi Rómami žijúcimirozptýlene, najnižší v segregovaných osadách (20 %oproti 14 %). Rozdiel predstavoval 6 percentuálnych bo-dov. Vzdelávanie v špeciálnych školách malo najvyššie za-stúpenie za Rómov zo separovaných osídlení – ich po-diel bol takmer trojnásobne vyšší než v segregovanýchosadách a v populácii Rómov žijúcich rozptýlene (8 %

oproti 3 %). Šlo najmä o Rómov, ktorí ukončili vzdelávaniena špeciálnych základných školách.

Ako sa uvádza vyššie (tabuľka 8.2), v rámci rómskej po-pulácie, ktorá už bola mimo vzdelávacieho systému, tvo-rili spolu respondenti so základným vzdelaním až 78,1 %.Z toho 18,4 % opustilo základnú školu predčasne, teda bezriadneho ukončenia, pričom zo základnej školy odchádzaliv rôznych ročníkoch. Na prvom stupni základnej školy8 skon-

Otázka: Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?Poznámka: Na otázku odpovedali len tí respondenti a respondentky mimo školského systému, ktorí niekedy školu navštevovali. Vo výpočtoch nie sú za-hrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (cca 5 % relevantného súboru).Vysvetlivky ku kategóriám vzdelania: *SOŠ a SŠ; **Všetky stupne vysokoškolského štúdia; ***Osoby, ktoré navštevovali špeciálnu základnúči strednú školu. ZŠ neukončené = ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku, ako bola štandardná dĺžka ZŠ; ZŠ ukončené = ukončenie ZŠ v štan-dardnom poslednom ročníku, vrátane respondentov s neukončenou strednou školou (ich najvyššie ukončené vzdelanie bola základná škola).

Tabuľka 8.3Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa stupňa dosiahnutého vzdelania a typubývania (v %)


ZŠ neukončené 23,3 17,3 14,7 18,4

ZŠ ukončené (ISCED 1 a 2) 59,5 58,0 61,8 59,7

Ukončené stredné (ISCED 3)* 14,2 16,5 20,2 17,0

Vyššie (ISCED 4+)** 0,2 0,2 0,5 0,3

Špeciálna škola*** 2,8 8,0 2,9 4,7


8 To znamená, že zo školy odišli vo štvrtej triede a skôr. Podľa veku sa ukázalo, že to boli prevažne respondenti starší ako 50 rokov (mladšie vekovéročníky končili svoje vzdelávanie na základnej škole najskôr v piatej triede).

Graf 8.1Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školskéhosystému a má len neukončenú základnú školu, podľaročníka, v ktorom základnú školu opustili (v %)

Otázka: V ktorej triede ste ukončili základnú školu?Poznámka: Len za respondentov, ktorí uviedli ako svoje

najvyššie dosiahnuté vzdelanie „základné neukončené“ (n = 347). Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku

neodpovedali (4 % relevantného podsúboru).

7.1

17.4

31.0

11.2

2.4

31.0

1-4. ročník

5. ročník

6. ročník

7. ročník

8. ročník

9. ročník


čilo spolu 7,1 % Rómov s neukončeným základným vzde-laním, v piatej triede ukončilo vzdelávanie 17,4 % z nich.Najčastejšie základnú školu opúšťali v šiestej a siedmej trie-de (po 31 %). Údaje naznačujú, že penzum poznatkov zís-kavaných na základnej škole zostalo pre veľkú časť Rómovs neukončeným základným vzdelaním dosť obmedzené– nedostali sa k vedomostiam, zručnostiam a schopnostiamrozvíjaným v najvyšších ročníkoch základnej školy.

Čo sa týka Rómov s deklarovaným ukončeným zá-kladným vzdelaním, ktorí sa ani nepokúsili o nejakú for-mu stredoškolského vzdelania, ich podiel tvoril 50,8 %podsúboru tých, čo už boli mimo školského systému.9 Me-dzi dôvodmi, prečo nepokračovali v štúdiu na strednomstupni, sa vyskytovali tak objektívne bariéry, ako aj sub-jektívne (de)motivácie.

Ako uvádza tabuľka 8.4, najčastejším dôvodom ne-pokračovania v štúdiu na strednej škole, ktorý respon-denti s ukončeným základným vzdelaním uvádzali, bolnezáujem o školu, resp. nechuť učiť sa v čase odchoduzo základnej školy; zaznamenal sa pri 29 % z nich. Dru-hou najčastejšou uvádzanou príčinou bol nedostatok pe-ňazí na ošatenie, obuv či poplatky (24 %). Skutočnosť, žeabsencia vyššej úrovne vzdelania nebola výsledkom lenosobného rozhodnutia/vlastností, naznačuje aj fakt, že14 % Rómov ako dôvod uviedlo „nevyhnutnosť praco-vať alebo pomáhať doma“. Ďalších takmer 14 % Rómovnepokračovalo na strednej škole kvôli zlým známkam. Ne-záujem o školu/nechuť učiť bol najfrekventovanejšív segregovaných osadách (33,6 %). Na druhej strane, po-diel Rómov, ktorí kvôli nezáujmu nepokračovali nastrednom stupni, bol najnižší v separovaných osídleniach(22,7 %). Nedostatok peňazí ako príčina nezvyšovania sivzdelania sa týkal najmä populácie v rozptýlených osíd-

leniach, v segregovaných a separovaných osídleniach fi-nančné ťažkosti neboli tak častým (uvádzaným) dôvodomnízkeho vzdelania. Ako ukazuje tabuľka, určitú úlohu zo-hrávalo aj rodinné správanie Rómov, v zmysle aktivít ve-dúcich k založeniu vlastnej rodiny. Vydaj alebo ženba boliuvádzané ako dôvod nepokračovania v štúdiu na stred-nej škole najmä Rómami zo segregovaných a separo-vaných osídlení. V súbore Rómov z rozptýlených obyd-lí zohrávali podstatne menšiu úlohu.

Uvádzané dôvody nepokračovania v štúdiu nastrednej škole si žiadajú hlbšiu pozornosť, nakoľko prá-ve tu niekde sa môžu skrývať potenciálne miesta preúspešnú intervenciu v záujme zvýšenia vzdelanostnejúrovne rómskej populácie, o ktorej sa toľko hovorí akoo predpoklade úspešného uplatnenia na trhu práce.

Vysoký podiel odpovedí, ktoré videli dôvod koneč-ného nízkeho dosiahnutého vzdelania vo vlastnom vte-dajšom postoji k učeniu a v zlých výsledkoch na základnejškole (spolu až 42,8 % rómskych žien a mužov so zá-kladným vzdelaním) môže poukazovať na zlyhávanie sys-tému základného školstva z hľadiska schopnosti nad-chnúť rómske deti pre vzdelávanie, ako aj z hľadiska po-skytnutia podpory a pomoci týmto deťom v záujme lep-ších známok v škole. Výsledky výskumu totiž naznačili,že práve za tie skupiny, ktoré za dôvod nepokračovaniav štúdiu na strednej škole uviedli nechuť učiť sa alebo zléznámky, podobne ako za skupinu s neukončenou zá-kladnou školou, bol najvyšší podiel zlých skúseností soškolou (graf 8.2). Kým u týchto troch skupín uviedlo zléskúsenosti so školou vyše 40 %, celkový priemer zarómsku populáciu mimo vzdelávacieho systému sa po-hyboval tesne nad úrovňou 20 %; a na druhej strane naj-menej zlých skúseností so školou vykázali tí, čo ukonči-


94

Tabuľka 8.4Zloženie rómskej populácie s ukončeným základným vzdelaním podľa typu bývania a dôvodov nepokračovaniav štúdiu na strednej škole (v %)


Nezáujem o školu, nechuť učiť sa 33,6 22,7 30,9 29,0

Nedostatok peňazí na poplatky, ošatenie, obuv 18,1 24,1 29,2 24,0

Pomoc v domácnosti, práca 14,3 14,3 13,4 14,0

Zlé známky a výsledky 12,1 16,1 13,1 13,8

Svadba 13,2 15,4 3,7 10,6

Narodenie dieťaťa 2,3 1,7 4,0 2,7

Choroba, zdravotné postihnutie 1,1 1,7 3,0 2,0

Rodičia mi nedovolili 3,4 1,0 1,3 1,9

Geografická nedostupnosť školy 1,5 2,8 0,7 1,6

Iné 0,4 — 0,7 0,4


Otázka: Prečo ste nepokračovali v štúdiu na SOU či SŠ?Poznámka: Len za respondentov, ktorí deklarovali ukončené základné vzdelanie a nepokúsili sa o žiadnu formu stredoškolského vzdelania (n = 849).Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (8 % relevantného podsúboru).

9 Zvyšok do 59,7 % celkovej skupiny s najvyšším dosiahnutým stupňom vzdelania na úrovni ukončenej základnej školy predstavovali respondenti,ktorí sa o stredoškolské štúdium pokúsili, ale ho nedokončili; takých bolo 8,9 % z celku rómskej populácie, ktorá už bola mimo školského systému.


95


li učňovskú školu (menej ako 10 %), rómske ženy a mužis maturitou a vyšším vzdelaním mali na školu iba dob-ré spomienky. Zlé skúsenosti so školou sa teda vo vý-znamnej miere viažu s konečným dosiahnutým zlým vý-sledkom v oblasti vzdelávania – či už je to v podobe ne-ukončenia základnej školy, zlých známok alebo vzťahuk učeniu, a naopak.10 Výskum ďalej pre nedostatok prie-storu nesledoval podobu týchto zlých skúseností na ško-le, avšak kvalitatívne výskumy zo segregovaného a se-parovaného prostredia rómskych komunít realizovanév predchádzajúcom období môžu o nej veľa napovedať.11

Takéto diferencie v skúsenostiach so školou podľavzdelania signalizujú dve veci: negatívne zážitky môžubyť jedným z dôvodov neukončenia základnej školyv štandardnom režime, môžu tiež pôsobiť odradzujúcopri rozhodovaní o pokračovaní v štúdiu na niektorom typestrednej školy. Naopak pozitívne zážitky počas základnej

školy môžu rómske deti stimulovať k pokračovaniuv štúdiu. Vnucuje sa tu otázka, či naša spoločnosť urobiladosť (možnosti školského systému, podpora informovanejvoľby – rodičov i detí, terénna sociálna práca s rodinamia podobne) pre to, aby sa zlé skúsenosti rómskych detíso školou redukovali na minimum a podpora okolia priučení posilnila; aby nemali za následok skorší odchodzo vzdelávacieho systému, rezignáciu na záujem o uče-nie a zlé školské výsledky.

Analýza tiež ukázala, že skupina rómskych jednot -livcov, ktorí ako dôvod nepokračovania v štúdiu nastrednej škole uviedli nechuť učiť sa, navštevovala výrazneviac ako bol priemer na základnej škole segregovanú trie-du. Takmer 15 % z nich bolo v poslednom roku na ZŠv triede, kde boli len alebo takmer len rómske deti, a ďal-ších 19 % v triede, kde bolo viac rómskych ako neróm-skych detí (spolu 34 % segregovaných); priemer za

Všetci s ukončenou SŠ a viac

Všetci s ukončenou SOU

Všetci s ukončenou SŠ

Všetci s ukončenou ZŠ

Všetci s neukončenou ZŠ

Dôvod nepokračovania na SŠ -nechceli sa učiť

Dôvod nepokračovania na SŠ - zlé známky

Všetci mimo vzdelávaciehosystému

Všeobecná populácia mimovzdelávacieho systému

Graf 8.2Skúsenosť rôznych vzdelanostných skupín rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, so školou –porovnanie so skúsenosťou všeobecnej populácie z geografickej blízkosti (v %)

0 20 40 60 80 100

59.5 40.5 0.0

0.031.1 60.8 8.10

28.7 55.6 12.9 2.8

17.4 16.4 4.162.1

11.0 25.2 17.546.3

7.6 30.6 13.048.8

4.4 29.5 13.153.0

19.7 17.0 5.957.4

48.9 2.10.5

48.5

Otázka: Aké boli vaše skúsenosti so školou (prístup učiteľov, spolužiakov a pod.)?Poznámka: Len respondenti mimo školského systému.

veľmi dobré skôr dobré skôr zlé veľmi zlé

10 Bivariačná korelácia medzi dosiahnutým vzdelaním a osobnými skúsenosťami so školou potvrdila v celkovom vyjadrení strednú silu závislosti (Spear-manov koeficient poradovej korelácie bol 0,287 na hladine významnosti α=0,01). Podrobnejšia štatistická analýza (adjusted residual) však ukázala,že respondenti s neukončenou základnou školou štatisticky významne častejšie uvádzali skôr zlé a ešte častejšie veľmi zlé skúsenosti so školou,a zároveň zriedkavo hodnotili svoje skúsenosti ako skôr dobré a veľmi dobré. Na druhej strane respondenti s ukončeným stredoškolským vzde-laním (s maturitou i bez) štatisticky významne častejšie hodnotili svoje skúsenosti so školou ako veľmi dobré, a zároveň významne zriedkavejšie ichpovažovali za skôr zlé alebo veľmi zlé.

11 Pozri napríklad výskum Kultúrneho združenia Rómov Slovenska z roku 2009, niektoré z výrokov približuje BOX 8.3 a 8.4. Ako sa v uvedenej správe kon -štatuje: „viaceré z uvádzaných problémov súvisiacich s návštevou základnej školy boli všeobecného charakteru (vadia aj mnohým deťom z majoritnejpopulácie) a nesúviseli s etnickou príslušnosťou, mnohé však mali diskriminačnú podstatu. Čiže veľa rómskych obyvateľov sa už ako deti na základnejškole stretli s predsudkami, nerovným zaobchádzaním, segregáciou a absenciou podporných či vyrovnávacích opatrení – zo strany vyučujúcich i zostrany spolužiakov. Dôsledky takýchto skúseností v rannom detskom a detskom veku môžu byť rôzne. Mohli rómske deti odradiť od ďalšieho štúdia na-priek existujúcim predpokladom, podporiť ich v zotrvaní v známom prostredí a vybudovať u nich strach opustiť svoju lokalitu a rodinu. Mohli ich tiežpoznačiť nie len v období dospievania, ale na celý život a ovplyvniť tak ich životné šance a kvalitu života. Je preto veľmi dôležité systematicky pracovaťna odstraňovaní podobných praktík zo základného školstva a na výchove detí k väčšej tolerancii a rešpektovaniu rozdielností.“ (Dáta…, 2009: 30).


rómsku populáciu mimo vzdelávacieho systému bol pri-tom 11 % a 14 % (spolu 25 % v segregovaných triedach).Na druhej strane za tých, čo skončili nejaký typ strednejškoly alebo získali ešte vyššie vzdelanie, bol spoločný po-diel navštevujúcich segregovanú triedu v poslednom rokuna základnej škole len 11 %. Zdá sa, akoby segregácia nazákladnej škole negatívne vplývala na dosiahnutú úro-veň vzdelania i na záujem študovať.

Pristavme sa krátko aj pri ostatných dôvodoch re-zignácie na štúdium na strednej škole. Okrem nedostatkufinancií na vzdelávanie detí mali pomerne silné zastúpenierôzne rodinné dôvody, ako uzatvorenie sobáša alebo na-rodenie dieťaťa, nesúhlas rodičov so štúdiom či potrebapomáhať doma (spolu až 29,2 % rómskej populácies ukončenou základnou školou, čo nepokračovali štúdiomna strednej škole). Ako ukazuje graf 8.3, prejavili sa po-merne veľké rozdiely podľa pohlavia. Kým nedostatok fi-nancií na poplatky, ošatenie a obuv uvádzali v rovnakejmiere rómske ženy aj muži, za ostatné skupiny dôvodovto bolo inak. Nezáujem o školu a zlé známky uvádzali čas-tejšie muži, podobne to bolo aj pri tzv. ostatných dôvo-doch (zdravotný stav a dostupnosť školy a iné), rómskeženy zasa omnoho viac pomenúvali ako dôvod rezignáciena štúdium rodinné dôvody. Z relevantných rómskychžien uviedla niektorý z rodinných dôvodov jedna treti-na, z rómskych mužov to bola štvrtina. Najväčší rozdiel

bol pri dôvode „vydala som sa/ oženil som sa“, ktorýzo žien označilo takmer 16 % a z mužov len 4 %. Pri ostat-ných rodinných dôvodoch rozdiel nebol taký veľký,hoci u žien prevažovalo mierne aj narodenie dieťaťa a zá-kaz zo strany rodičov, u chlapcov zasa potreba pomáhať.A s priestorovým vylúčením podiel rodinných prekážokv štúdiu narastal: zo žijúcich rozptýlene ich uviedlo19,3 % rómskych mužov a 25,2 % rómskych žien; za se-parovaných vzrástol na 25,2 % spomedzi mužov a 38,4 %spomedzi žien a za segregovaných to bolo 28,8 % z mu-žov a 36,7 % zo žien.

Ak by sme chceli nájsť podobné zistenia v pred-chádzajúcich výskumoch, možno napríklad opäť čerpaťz už citovaného výskumu Kultúrneho združenia Ró-mov Slovenska (Dáta…, 2009). Ako významnú prekáž-ku nenaplnenia životných plánov a snov v ňom uvádzalirómske ženy a muži skúmanej neintegrovanej populá-cie tiež vo veľkej miere rôzne rodinné bariéry. Dokoncasa rodinné problémy, ako potreba starostlivosti o deti a ro-dinu a podobne, stali druhou najfrekventovanejšou ba-riérou naplnenia životných plánov (po nedostatku financiía pred prekážkami spočívajúcimi v etnickej príslušnos-ti). A ako správa konštatuje ďalej, empirické údaje potvrdilisilnejší pocit zábran a prekážok nastoľovaných rodičmia rodičovskou rodinou v ceste za životným snom na stra-ne rómskych žien.12 Z citovaného výskumu vyplynula tiež


96

Graf 8.3Rómske ženy a muži s ukončeným základným vzdelaním podľa skupín dôvodov nepokračovania v štúdiu nastrednej škole (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50


Nedostatok financií

Nezáujem o školu a zlé známky spolu

Ostatné dôvody spolu

33.3

24.2

46.839.4

4.73.4

Otázka: Prečo ste nepokračovali v štúdiu na SOU či SŠ?Poznámka: Len za respondentov, ktorí deklarovali ukončené základné vzdelanie a nepokúsili sa o žiadnu formu stredoškolského vzdelania (n = 849).Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (8 % relevantného podsúboru).

Rómski muži

Rómske ženy

24.2

23.9

12 Bol to predovšetkým nesúhlas rodičov s ďalším štúdiom dievčaťa alebo nedostatok financií na zabezpečenie štúdia: „rodičia bránili - ďaleko doškoly“. Rómske ženy tiež hovorili o nedostatočnej podpore ďalšieho vzdelávania zo strany rodičov („nezobrali ma do školy a ani rodičia to odo mňanepožadovali, tak som ostala doma“), ako aj o zlých rodinných pomeroch, ktoré vynucovali od dievčaťa uprednostniť domácu starostlivosť predštúdiom a vzdelávaním („veľa detí v mojej rodine, pochádzam z osem člennej rodiny“). Prekážky zo strany rodičovskej rodiny však nadobúdali aj inúpodobu – týkali sa výberu partnera a založenia vlastnej rodiny: „rodičia mi vybrali muža, nechcela som ho“, „mama zakázala, bolo veľa uchádzačov“.Hoci v menšej miere, ale prekážky zo strany rodičov sa objavovali aj u skúmaných rómskych mužov (Dáta..., 2009: 55).

13 Skúmané rómske ženy z neintegrovaných komunít spomínali medzi prekážkami naplnenia životných snov nasledovné skutočnosti: „zaľúbila somsa, skoro som mala deti“, „skoro som otehotnela“, „skoro deti“, „kvôli partnerovi“, „druh je žiarlivý - nemohla som ísť do školy“, „priateľ“, „skoro som savydala“ a podobne. Veľmi často pociťovanou prekážkou bola tiež aktuálna rodinná situácia so všetkými povinnosťami starostlivosti, ktoré z nej vy-plývajú, a sklamanie z partnerského života: „veľa detí“, „deti, zobrala som okrem svojich aj troch súrodencov“, „deti, sklamanie v láske“, „nešťastie namuža“, „neschopnosť manžela“, „manžel bol zlý“, „zlý partner“, „financie, manželova závislosť - na automatoch, alkohol“ a mnoho ďalších. Muži v rámcirodinných prekážok uvádzali skoré založenie rodiny, rozpad manželstva alebo starostlivosť o partnerku: „začali sa mi páčiť dievčatá“, „našiel som siženu“, „mám rodinu“, „mal som dieťa“, „bytová otázka, financie, zlá rodinná opora, skoré manželstvo“ (Dáta..., 2009: 57).


97


omnoho vyššia miera zasahovania vlastnej rodinnej si-tuácie do vysnívanej životnej dráhy u rómskych žien (šty-ri krát viac než u mužov). Išlo predovšetkým o skoré part-nerstvá a rodičovstvá, ktoré buď prerušili štúdium diev-čat alebo nasmerovali ich život mimo vysnívaných pred-stáv a plánov.13

Podľa získaných údajov sa zdá, akoby v skúmanomprostredí bolo ešte pomerne rozšírené zasahovanie ro-dičov do života mladých ľudí, či už pri výbere vzdelaniaalebo životného partnera a životnej dráhy. A takéto zá-sahy sú silnejšie na strane žien, ktoré sú nezriedka nútenéobetovať svoju budúcu kariéru povinnostiam v rámci ro-dičovskej rodiny. Právo detí na vzdelanie, ktoré by neboloobmedzované rodičmi a ani finančnou situáciou rodiny,ako aj právo na účasť pri rozhodovaní o záležitostiach,ktoré sa dieťaťa dotýkajú,14 resp. u starších ako 18 rokovprávo na slobodu rozhodovania, sa v niektorých prípa-doch pravdepodobne plne neuplatňujú. Opäť sa vyná-ra otázka, čo v takýchto prípadoch robí štát alebo či uro-bil dosť pre podporu uplatnenia ľudských práv prevšetkých obyvateľov SR (vrátane rómskych detí), kde bolaškola a iné inštitúcie, keď nedokázali prekonať rodičov-ský odpor alebo finančný nedostatok rodiny pri zabez-pečení prístupu dievčat k štúdiu. Obavy rómskych rodičovpustiť deti na štúdiá však môžu súvisieť aj so zistenýmizlými skúsenosťami so školou a potrebou rómskych ro-dičov ochrániť deti, a to aj cestou ich uzatvorenia do zná-meho prostredia (napríklad do školy, kde chodia starší sú-rodenci), hoci nepriaznivého (pozri aj: Dáta..., 2009).

Problémom v tejto súvislosti tiež je, ako spoločnosťzabezpečuje sexuálnu alebo rodičovskú výchovu pre všet-kých; aká je jej dostupnosť na vidieckych školách a či jeprezentovaná na úrovni a spôsobom zrozumiteľným prevšetkých. Nárast rómskej neplnoletej pôrodnosti sa skôrstáva hitom médií či bonmotom politikov, ako objektomserióznej analýzy a podporných verejných politík. Slo-venská verejná diskusia sa skôr venuje sporom o sexu-

álnu verzus náboženskú výchovu na školách, doteraz nieje prijatý akčný plán sexuálneho a reprodukčného zdra-via, ktorého vypracovanie vyplýva ako povinnosť od Ká-hirskej konferencie OSN (1994) alebo od podpisu Do-hovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien(OSN, 1998). Výchova k plánovanému rodičovstvu a se-xuálna osveta sú na Slovensku považované za osobnú vecjednotlivca a ponechané vo veľkej miere na jeho inicia-tívu, štát sa tu svojej „pravej“ zodpovednosti vyhýba.

8.2. Osoby v školskom systéme:navštevovanie školy, podmienky vzdelávania

Časť rómskej populácie, ktorá v čase výskumu ešte ne-ukončila proces vzdelávania, tvorila 43 % súboru Rómova zahŕňala jednak žiakov navštevujúcich školu (26,4 %)a jednak deti v predškolskom veku (16,6 %). Na tomtomieste sa pristavíme pri žiakoch a študentoch, u ktorýchbudeme sledovať rôzne aspekty vzdelávacieho procesu.Medzi žiakmi a študentmi navštevujúcimi školu domi-novali žiaci z bežných základných škôl (72,3 %). Špeciálnu(osobitnú) základnú školu navštevovalo 15 % rómskychžiakov a študentov, špeciálnu triedu 3,6 %. V „špeciálnomrežime“ bolo teda na základnom stupni vzdelávaných do-kopy takmer 19 % rómskych detí. Spomedzi vyšších stup-ňov vzdelania bolo najviac zastúpené navštevovanie SOŠ(5 %), stredná škola s maturitou mala o polovicu nižšiezastúpenie. Návštevnosť špeciálnych škôl a tried nastrednom stupni sa ani zďaleka nepribližuje ich využívaniuna stupni základnom.

Špeciálne školy a triedy na základnom stupni boli naj-viac navštevované rómskymi deťmi zo segregovanýchosád. Takmer jedna štvrtina z celkového počtu všetkýchrómskych žiakov a študentov bola zaradená do takejtoformy vzdelávania (deti v špeciálnych ZŠ pre zdravotne

14 Pozri Dohovor OSN o právach dieťaťa – paragrafy o vzdelaní a participácii, ktorého dvadsaťročné výročie sa oslávilo v novembri 2009 (OSN, 1989).

Tabuľka 8.5Zloženie rómskej populácie 6+ rokov, ktorá je ešte stále v školskom systéme, podľa typu navštevovanej školy a typubývania (v %)


Bežná ZŠ 69,8 71,4 77,0 72,3

Špeciálna ZŠ 18,1 16,7 8,2 15,0

Špeciálna trieda v ZŠ 5,4 2,6 2,9 3,6

Špeciálna ZŠ pre telesne postihnutých 0,3 0,0 0,8 0,3

SOŠ 4,8 4,8 6,1 5,2

Stredná škola s maturitou 1,1 2,6 4,9 2,6

Špeciálna SŠ* a špeciálna trieda v SŠ 0,6 1,6 0,0 0,7

VŠ 0,0 0,6 0,0 0,2


Poznámky: *Špeciálna SŠ zahŕňa školu pre mentálne i fyzických postihnutých. Táto kategória (spoločne so špeciálnou triedou v SŠ) bola vytvorená kvô-li nízkym početnostiam. Do výpočtov neboli zahrnutí žiaci a študenti, za ktorých neboli získané odpovede.


postihnutých pritom tvorili zanedbateľný podiel). Na dru-hej strane, medzi deťmi z osídlení s najvyššou mierou in-tegrácie bol tento podiel dvojnásobne nižší. Podiel detízo separovaných osídlení, ktoré navštevovali špeciálneškoly, sa nachádzal niekde uprostred.

Voľba špeciálnej školy alebo triedy bola výsledkomrôznych príčin. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody, pre-čo rómske deti navštevujú špeciálnu školu alebo triedu(na základnom i strednom stupni) patrilo konštatovanie,že „vzdelávací program je pre dieťa jednoduchší“(26,1 %) a mentálna porucha dieťaťa (24,5 %). Pri 12 %prípadoch respondenti uviedli odporúčanie odbor-ných autorít („povedali nám, že je to pre dieťa lepšie“).15

Ako ukazuje príslušný graf, príčiny, ktoré možno pova-žovať za objektívne (mentálna a telesná porucha, vý-

sledok testov), sa týkajú približne tretiny detí v špe-ciálnych školách a triedach. Do úvahy pritom treba zo-brať fakt, že samotné konštatovanie mentálnej poruchyrespondentmi nebolo ďalej skúmané a teda nemožnourčiť, či šlo vždy o výsledok lekárskeho posúdenia. Na-vyše, aj samotné testovanie so sebou nesie riziko ne-správnej diagnózy, najmä keď sú rómske deti testova-né v slovenskom jazyku, čo predpokladá určité poro-zumenie a kultúrne kompetencie, ktoré nemusia byť v ichrodinách rozvíjané. Za alarmujúce možno pokladať, žesa objavil výrazný podiel takých odpovedí, ktoré indikujúzaraďovanie detí do špeciálnych škôl a tried na základeskutočností, ktoré nemusia reflektovať skutočné potrebydieťaťa (ľahšie podmienky vzdelávania, blízkosť školy.cena). Postoj rodičov však tomu veľmi nenasvedčuje, ako


98

Graf 8.4Dôvody návštevy špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy (v %)

0 5 10 15 20 25 30

Jednoduchší vzdelávací program

Mentálna porucha

Povedali, že je to pre dieťa lepšie

Najbližšia škola v okolí

Výsledok testov

Je to lacnejšie

Iné

Telesná porucha

Nevie, neodpovedal

26.1

24.5

12.0

10.3

7.6

6.5

3.3

1.1

8.7

Otázka: Prečo dieťa navštevuje špeciálnu školu alebo špeciálnu triedu?

Poznámka: Do tabuľky boli zaradené len tie typy škôl, pri ktorých boli dostatočne veľké početnosti umožňujúce ďalšie triedenie. Hodnoty za celú populáciurómskych detí v poslednom stĺpci zohľadňujú aj hodnoty pre ďalšie typy škôl, ktoré v tabuľke uvedené nie sú. Pri výpočtoch boli vyradení respondenti,ktorí na otázku o zložení tried neodpovedali.

Tabuľka 8.6Rómske deti v školskom systéme podľa typu navštevovanej školy a zloženia tried (v %)

Bežná ZŠ Špeciálna ZŠ Špeciálna trieda v ZŠ

SOŠ Spolu

Len (takmer) rómske deti 31,1 65,2 90,9 14,3 36,2

Viac rómskych detí ako nerómskych 16,3 15,2 0,0 16,7 15,4

Približne polovica rómskych a nerómskych detí 15,6 14,4 9,1 21,4 16,4

Viac nerómskych detí 32,2 3,0 0,0 33,3 26,0

Len (takmer) nerómske deti 4,7 2,3 0,0 14,3 6,0

Jednotlivci spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

15 Do výpočtov sme zahrnuli aj tých respondentov, ktorí neuviedli konkrétny dôvod, pretože sme chceli ukázať, aká veľká je skupina tých, ktorí nadanú otázku nevedeli alebo nechceli odpovedať. V tomto prípade to totiž považujeme za dôležitú kontextuálnu informáciu.


99


naznačujú odpovede na otázku ohľadne spokojnosti sošpeciálnou školou/triedou. Tri štvrtiny rodičov vyjadri-lo so školou spokojnosť - 22,3 % uviedlo, že sú „veľmi spo-kojní“, a 54,3 % „skôr spokojní“. Nespokojnosť vyjadrilo5 % rodičov, avšak až 18,5 % sa nevedelo alebo nechcelovyjadriť.

Rómske deti majú obmedzené šance čerpať z pozitívspojených so socializáciou v heterogénnych vrstovníckychskupinách. Značná časť všetkých rómskych detí, ktorév čase výskumu navštevovali školu16, bola v triedachs prevahou rómskych žiakov. Viac než jedna tretina sa vzde-lávala v triedach, kde boli len (alebo takmer výlučne) róm -

16 Akéhokoľvek stupňa s výnimkou materských škôl a jaslí, teda okrem detí v predškolskom veku

Graf 8.5Zloženie detí v škole v generačnom porovnaní podľa typu bývania – porovnanie s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Vychodili školu pred 1990

Vychodili školu po 1990

Navštevujú školu v súčasnosti













Geo

grafi

cky

blíz

kavš

eobe

cná

popu

láci

asp

olu

Rozp

týle

níSe

paro

vaní

Segr

egov

aní

Róm

ska

popu

láci

a sp

olu

Otázka: Aké je v triede zloženie rómskych a nerómskych detí? /Aké bolo v triede zloženie rómskych a nerómskych detí (posledná trieda na ZŠ)?Poznámka: Hoci sa v grafe porovnáva v prípade respondentov s ukončeným vzdelávaním (mimo školského systému) posledný rok na ZŠ a u aktuál-nych žiakov a študentov súčasne navštevovaná škola či trieda, môže vypovedať o existujúcich trendoch. V prípade, ak sa vylúčia z aktuálnych študu-júcich stredoškoláci a vysokoškoláci, podiel navštevujúcich segregovanú triedu sa ešte výrazne zvyšuje.

len, takmer len rómske deti

viac rómskych detí ako nerómskych

približne na polovicu

viac nerómskych detí ako rómskych

len, takmer len nerómske deti

11.3 15.8 27.2 38.9 6.8

21.3 22.3 27.4 22.6 6.4

55.1 17.6 10.3 15.51.5

4.9 8.0 18.8 52.9 14.4

12.1 14.1 26.9 38.0 8.9

29.3 12.8 17.8 29.9 10.2

6.6 8.9 17.8 49.5 17.2

8.1 15.2 21.0 41.0 14.7

19.0 15.7 23.0 35.5 6.9

0 8.41.3

23.9 66.5

14.82.60 19.4 63.3

5.86.91.7

18.5 67.1

7.4 10.6 21.3 47.6 13.1

13.9 17.2 25.1 33.8 10

36.2 15.4 16.4 26.0 6


ske deti, a 15 % v triedach, kde bolo viac rómskych ako ne-rómskych detí. Takže polovica rómskych žiakov a študentovparticipovala na vzdelávacom procese v etnicky homo-génnom alebo prinajmenšom etnicky málo diverzifiko-vanom prostredí. vo väčšinovom prostredí študovala pri-bližne tretina rómskych detí, z toho 26 % v triedachs prevahou nerómskych detí a 6 % v triedach, kde boli len(alebo takmer výlučne) nerómske deti. Ako bolo možnépredpokladať, skúsenosť s etnicky diferencovaným pro-stredím sa líšila podľa typu navštevovanej školy. Skúsenosťs (takmer) výlučne rómskym zložením triedy mali predo-všetkým žiaci špeciálnych základných škôl (65,2 %) a špe-ciálnych tried na základných školách (91 %). S ohľadom navyššie uvádzané dôvody zaraďovania rómskych detí dotýchto foriem vzdelávania možno konštatovať, že vý-sledkom často neobjektívnych princípov selekcie do-chádza k vytváraniu etnicky špecifických ostrovčekov vzde-lávania. Medzi žiakmi bežných základných škôl sa naj-

častejšie vyskytovali dve situácie – triedy s prevahou ne-rómskych žiakov (32,2 %) a triedy s výlučne rómskymi deť-mi (31,1 %). Skúsenosť s takmer výlučne majoritnými trie-dami však na základnom stupni (bežnom alebo špeciál-nom) takmer úplne absentuje. Naopak na strednomstupni – na SOŠ – je frekvencia vzdelávania v triedach s tak-mer výlučne majoritným zložením oveľa vyššia.17

Ako vyzerajú trendy z hľadiska zloženia detí v škole čias-točne naznačuje graf 8.5. V generačnom porovnaní sa uka-zuje nárast segregovanosti vo vzdelávaní – najvyšší podieldetí, ktoré navštevujú triedu, kde prevažujú rómske deti,sa prejavil za aktuálnych žiakov a študentov. Na druhej stra-ne najmenej zastúpené boli segregované triedy za tých res-pondentov, čo vychodili školu pred rokom 1990.

Pohľad na štruktúru žiakov jednotlivých tried zá-kladnej školy podľa veku (tabuľka 8.7) naznačuje tiež dosťodlišnú situáciu za rómsku a geograficky blízku populá-ciu. Vo všetkých školských triedach bolo vekové rozpätie


100

Tabuľka 8.7Rómski žiaci a žiačky v základnej škole podľa navštevovanej triedy a veku – porovnanie s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou (v %)

Vek – v rokoch

6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 Spolu

1. trieda

RP 33,6 48,4 10,7 4,1 3,3 — — — — — — 100,0

GBVP 37,5 62,5 — — — — — — — — — 100,0

2. trieda

RP — 24,1 41,9 20,9 7,0 6,3 — — — — — 100,0

GBVP — 18,2 72,7 9,1 — — — — — — — 100,0

3. trieda

RP — — 25,3 36,3 28,6 9,8 — — — — — 100,0

GBVP — — 30,0 50,0 20,0 — — — — — — 100,0

4. trieda

RP — — 3,3 8,8 46,2 25,2 11,0 3,3 2,2 — — 100,0

GBVP — — — 21,4 42,9 28,6 — — — — 100,0

5. trieda

RP — — — 2,2 23,7 22,6 30,1 11,8 4—3 2,2 3,2 100,0

GBVP — — — — 37,5 50,0 12,5 — — — — 100,0

6. trieda

RP — 16,2 35,2 23,8 15,2 4,8 4,8 100,0

GBVP — 25,0 50,0 25,0 — — — 100,0

7. trieda

RP — 5,7 11,4 42,9 24,3 14,3 1,4 100,0

GBVP — — — 88,9 11,1 — — 100,0

8. trieda

RP — 1,6 19,7 49,2 19,7 9,8 100,0

GBVP — — 66,7 33,3 — — 100,0

9. trieda

RP — — 33,3 63,3 3,3 100,0

GBVP — — 42,9 57,1 — 100,0

Poznámka: Veľkosť celkového súboru n = 916. Uvedené odpovede vrátane prípadných omylov, nakoľko pri tejto otázke nebolo možné skontrolovať správ-nosť odpovedí. RP = rómska populácia; GBVP = geograficky blízka všeobecná populácia.

17 Veľmi podobné podiely rómsky detí v jednotlivých typoch škôl vyšli aj podľa výskumu Rómskeho vzdelávacieho fondu (2009), ktorý bol realizo-vaný odlišnou metodológiou ako výskum UNDP.


101


rómskych žiakov omnoho širšie ako vykázali žiaci zo všeo-becnej populácie. Kým pri všeobecnej populácii bol vekovýrozptyl dva, maximálne tri vekové ročníky, pri rómskychžiakoch to bolo až osem vekových ročníkov. Najväčší ve-kový rozptyl sa ukázal za žiakov v piatej triede – navšte-vovali ju rómske deti od 9 do 16 rokov. Celková tenden-cia je zrejmá: rómske deti omnoho častejšie opakujú trie-dy na základnej škole, keďže ich je v každej triede podstatneviac vo vyššom veku, ktorý nezodpovedá aktuálne na-vštevovanému ročníku.18 K vekovému posunu dochádzaaj pri nástupe do prvej triedy, kde sa dá predpokladať viacodložených nástupov za rómske deti. Už v prvej triede zá-kladnej školy bola zistená vekovo široká skladba rómskychdetí – od 6 do 10 rokov; v porovnaní s tým prváci repre-zentujúci všeobecnú populáciu boli výlučne vo veku 6 ale-bo 7 rokov. Výskumné údaje však nepostačovali na pres-né rozlíšenie toho, či rómske deti staršie ako 7 rokov sú v pr-vej triede pre odložený nástup do povinnej školskej do-chádzky alebo kvôli opakovaniu prvej triedy.19

V súvislosti s tým vyvstáva otázka ohľadom nultéhoročníka na základnej škole: či už na úplnom začiatku vstu-pu rómskeho dieťaťa do vzdelávacieho procesu nezne-výhodňuje (a nestigmatizuje) dieťa posunutím vekovejhranice dieťaťa na základnej škole v porovnaní s ostat-nými. Ako ukázali viaceré výskumy, mnohé rómske deti,špeciálne zo segregovaného prostredia, majú isté defi-city pri nástupe do základnej školy, napríklad jazykovéalebo čo sa týka zručností a návykov, ktoré si vyžadujúistý typ podporných opatrení. Je na zváženie, či byk nim malo dochádzať až po nástupe na základnú ško-lu a či by nebolo lepším riešením, keby sa podpora po-skytovala skôr – ešte v rámci materskej školy.20

Geografická poloha rómskych osídlení a ich zlé spo-jenie so svetom majority sú dobre známou bariérou, kto-rá sťažuje participáciu na aktivitách bežných v majoritnej

spoločnosti. Jednou z takých aktivít je aj vzdelávanie. Akoukázali údaje z výskumu, geografická dostupnosť škôl ne-bola vôbec samozrejmosťou, čo pri všeobecne nízkej prí-jmovej úrovni môže predstavovať vážny problém. Školuvo vzdialenosti menej než jeden kilometer od bydliskamala polovica rómskych žiakov a študentov. Viac než štvrti-na musela dochádzať do školy vzdialenej od bydliska je-den až tri kilometre. Viac než 10 kilometrov do školy do-chádzalo 6,5 % rómskych detí. Pre porovnanie, taktovzdialenú školu od domu malo 39,4 % detí z geografic-ky blízkej všeobecnej populácie. Ide však o výsledok od-lišných podmienok a voľby: deti z geograficky blízkej po-pulácie častejšie navštevovali stredné školy, ktoré súvzdialenejšie od bydliska (strednú školu s maturitou na-vštevovalo 19,7 % detí zo všeobecnej populácie, v po-rovnaní s 2,5 % v súbore rómskych žiakov a študentov).Tieto údaje tiež môžu dokladať fenomén, ktorý popisu-jú odborníci a aktivisti, a ktorý spočíva v tom, že nerómskirodičia prehlásia svoje deti na inú školu ak je počet róm-skych žiakov na škole či v triede veľmi vysoký. Takýmto spô-sobom, ak si to môžu finančne dovoliť, preferujú do-chádzku svojich detí aj do geograficky vzdialenejšejškoly, čo vo svojich dôsledkoch prehlbuje etnickú se-gregáciu (Kusá - Borovanová – Rusnáková, 2011; NOS,2011). Znamená to tiež, že rómske deti absolvujú väčšievzdialenosti za účelom participácie na základnom stup-ni vzdelávania a nie stredného, čo vytvára pre domácnostivyššie problémy i náklady. Situácia v troch typoch osíd-lenia sa v danom ohľade veľmi nelíšila.

Až 62 % rómskych detí chodilo do školy pešo a 34 %využívalo autobus. Autobus využívali najmä deti, ktorýchškoly sú vzdialené 5 kilometrov a viac (95 % z nich). Detiso školami do jedného kilometra, naopak, chodili najmäpešo (95 %). S rastúcou vzdialenosťou prirodzene mie-ra využívania autobusu stúpala: do škôl vzdialených od

Tabuľka 8.8Zloženie rómskej populácie, ktorá je ešte stále v školskom systéme, podľa vzdialenosti školy od miesta bydlis-ka – porovnanie situácie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Rómska populácia žiakov a študentov Geograficky blízkavšeobecná populáciaSegregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu

menej než 1 km 52,3 48,9 50,4 50,6 29,1

1 až 3 km 29,2 25,2 29,2 27,8 15,4

3 až 5 km 5,0 12,1 6,0 7,8 7,4

5 až 10 im 9,1 7,5 4,8 7,3 8,6

viac než 10 km 4,4 6,2 9,6 6,5 39,4

Jednotlivci spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Poznámka: Pri výpočte boli vyradení respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

18 Táto tendencia sa ukazuje jasne aj napriek tomu, že sme si vedomí, že mohlo prísť k istým pochybeniam pri zbere dát zo strany respondentov (nadik-tovali zlý údaj o triede alebo veku dieťaťa) alebo anketárov (nesprávne zapísali uvedený údaj).

19 Použitý dotazník bol už tak rozsiahly, že dáta tohto typu nebolo možné rozšíriť o sledovanie ďalších znakov a otázok; na získanie takýchto informá-cií by bol potrebný samostatný výskum.

20 Na riziká nultých ročníkov poukázal aj kvalitatívny výskum, ktorý sa realizoval v rámci tohto projektu (rozhovory so sociálnymi pracovníkmi a pra-covníčkami pôsobiacimi v marginalizovaných rómskych komunitách).


102


1 do 3 kilometrov dochádzalo autobusom 32 % rómskychdetí, do škôl nachádzajúcich sa od bydliska 3 až 5 kilo-metrov to bolo už 93 % detí. Pri vzdialenostiach presa-hujúcich 10 kilometrov sa využíval nielen autobus(75 %), ale aj vlak (14 %) či auto (9 %).

Súčasťou výskumu životných podmienkach róm-skych domácností bolo i zisťovanie názorov na rôzne sku-točnosti súvisiace so vzdelaním detí. Na dané otázky od-povedala hlava domácnosti a jej odpovede boli pova-žované za informáciu za celú domácnosť. Jedna z otázokbola položená len tým domácnostiam, v ktorých sa na-chádzali deti vo veku, kedy mohli navštevovať základnúalebo strednú školu. Zástupcovia domácností mali po-súdiť, či deti v ich domácnostiach „mali alebo majúmožnosť navštevovať školy alebo na nich pokračovaťv štúdiu“. Drvivá väčšina rómskych domácností (91,5 %)21

súhlasila s tým, že „deti v domácnosti mali alebo majúmožnosť navštevovať školy alebo na nich pokračovaťv štúdiu“. Ukázalo sa, že potenciálne problémy súvisia-ce so vzdelaním, ktoré indikovali niektoré získané úda-je spomenuté vyššie (napríklad zaraďovanie do špe-ciálnych škôl, geografická dostupnosť školy atď.) nie súrómskymi domácnosťami vnímané ako niečo, čo by ob-medzovalo možnosti ich detí. Toto konštatovanie platí prevšetky rómske domácnosti bez ohľadu na stupeň inte-grácie, aj keď výskyt presvedčenia, že deti spomínanémožnosti nemali, bol v segregovaných osadách dvakrátvyšší než v rozptýlených osídleniach.

V prvej časti tejto kapitoly sme ukázali, že v štruktúrevzdelanostnej úrovne Rómov nachádzajúcich sa užmimo systému vzdelávania mali silné zastúpenie osoby,ktoré nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Pozitív-ne možno hodnotiť skutočnosť, že vysoké zastúpenieosôb s nízkym vzdelaním sa neodzrkadlilo v prevláda-júcich ašpiráciách vo vzťahu k vzdelaniu detí, ktorév čase výskumu navštevovali školu. Vyplýva to z odpo-vedí na otázku, ktorá bola položená „hlavám domácností“,kde v čase výskumu žili deti navštevujúce základnú ale-bo strednú školu. Keďže otázka smerovala na reprezen-tantov/reprezentantky domácností, pri interpretácií tej-to otázky nebudeme hovoriť o preferenciách osôb, aleo preferenciách domácností. Tri štvrtiny domácností, kto-ré na otázku odpovedali,22 si priali, aby deti po skonče-ní základnej školy pokračovali v štúdiu na nejakej stred-nej škole. Rozhodný súhlas vyjadrilo 37 %, opatrnejší súh-las 39 %. Odmietavý postoj zaujalo spolu 24,3 % do-mácností, pričom väčšina z nich (16,5 %) vyjadrila opa-trnejší nesúhlas. Rodičia s ambíciou, aby deti po ukon-čení ZŠ pokračovali ďalej vo vzdelávaní, sa najčastejšieregrutovali spomedzi domácností žijúcich v rozptýlených

obydliach (79,4 %). Najnižšie zastúpenie mali medzidomácnosťami zo segregovaných osád (72,6 %). Trebavšak zdôrazniť, že aj v ich prípade išlo o vysoký výskytvzdelanostných ašpirácií vo vzťahu k deťom.

Medzi domácnosťami, ktoré neplánovali ďalšie štú-dium detí, sa podstatne častejšie vyskytovalo presved-čenie, že ich deti nemali možnosť navštevovať školu ale-bo na nich pokračovať v štúdiu. Výskyt takéhoto pre-svedčenia (26 %) bol medzi uvedenými domácnosťamiviac než trojnásobne vyšší, než tomu bolo v celom súborerómskych domácností s deťmi na ZŠ, a viac než desať-násobne vyšší v porovnaní s domácnosťami, ktoré si že-lali pokračovanie vzdelávania detí. Na otázku, prečo bynechceli, aby deti po skončení základnej školy pokračovaliv štúdiu, odpovedala len časť relevantných responden-tov, čo viedlo k malému počtu odpovedí a následne kobmedzeniu interpretačného potenciálu získaných úda-jov. Medzi odpoveďami však ako dôvod jasne domino-vala obava, že by to domácnosť finančne nezvládla –uviedla to viac ako polovica respondentov (domácnos-tí), ktorí na danú otázku odpovedali.

Kým pri deťoch navštevujúcich základnú školu sa väč-šina domácností priklonila k tomu, aby pokračovalivo vzdelávaní ďalej, v prípade detí študujúcich na stred-ných školách bola situácia iná. Väčšina rómskych do-mácností (64 %),23 v ktorých žili žiaci stredných škôl, bynechcela, aby po skončení pokračovali v štúdiu na vysokejškole (až pätina z nich pritom vyjadrila rozhodný ne-súhlas). Najvyšší podiel domácností s týmto postojom bolv rámci žijúcich rozptýlene, kde dosiahol 81 %. V segre-govaných (65 %) a separovaných (41 %) osídleniach sauvedený názor vyskytoval menej často. Rozdiely medzitypmi bývania však netreba príliš preceňovať, pretože ab-solútny počet domácností, ktoré mali deti na strednej ško-le, bol nízky. Napriek tomu (s vedomím daného obme-dzenia) možno konštatovať, že to, čo na prvý pohľad vy-zerá ako nedostatok rodičovských ambícií, je podľa vý-povedí samotných domácností najmä vecou ekonomickejneistoty. Najčastejšie uvádzaným zdôvodnením ne-ochoty poslať dieťa na vysokú školu bola totiž obavaz toho, že by to domácnosť finančne nezvládla. Iné dô-vody, spomedzi ktorých si respondenti mohli vybrať, boliv porovnaní s finančným zastúpené len marginálne.

8.3. Gramotnosť

Dosiahnutý stupeň vzdelania je iba jedným, navyše for-málnym ukazovateľom úrovne vzdelania. Efektívnosťvzdelávacieho procesu, respektíve dopady nezaradenia

21 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré sa nevedeli alebo nechceli vyjadriť.22 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali alebo uviedli ako odpoveď variant „iné“.23 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali alebo uviedli ako odpoveď variant „iné“.


do školského systému merali vo výskume dva indiká-tory gramotnosti zamerané na zručnosti čítať a písať:schopnosť čítať noviny a schopnosť napísať jedno-stránkový list.

V modernej spoločnosti hrá gramotnosť kľúčovúúlohu. Je vstupnou bránou k prijímaniu a spracováva-niu informácii, k vzdelávaniu, k prístupu na trh práce,k prístupu k médiám, k využitiu voľného času, skrátkak fungovaniu v celom rade životných situácií. Jednotlivecby mal mať také zručnosti, ktoré mu umožnia efektív-ne fungovať, pracovať s informáciami, sociálne komu-nikovať, byť schopný participovať na chode spoločnosti.Nedostatočná gramotnosť, ktorú majú niektorí jed-notlivci a skupiny ľudí aj vo vyspelých krajinách, sa čas-to označuje aj za paradox ľudského rozvoja.

Tabuľka 8.9 nám ukazuje rôzne ukazovatele gra-motnosti Rómov a Rómiek za rôzne vekové skupiny. Vy-plýva z nej, že ani návšteva školy nie je zárukou gra-motnosti. V rámci rómskej populácie vo veku 16-64 ro-kov, ktorá už v súčasnosti nenavštevuje školu, ale na-vštevovala školu v minulosti, až 28,4 % uviedlo, že čítaiba s problémami alebo vôbec; o zručnosti písať sa tak-to vyjadrilo 33,9 % v tej istej vekovej skupiny. Aspoňs jednou zručnosťou, ktorá sa považuje za indikátor gra-motnosti, malo problém až 36,8 % takto vymedzenejrómskej populácie. Ako z tabuľky vidieť ďalej, najviacproblémov vo vzťahu ku gramotnosti mala najmladšiagenerácia žiakov a študentov (aj po vylúčení mladších

ako 10 rokov) a najstaršia generácia nad 55 rokov. Po-zrime sa bližšie na štruktúru rómskych detí 10+ aktu-álne navštevujúcich školu, čo majú problémy s čítaníma písaním. Z 10-ročných a starších detí, ktoré ešte na-vštevujú školu a uviedli ťažkosti s čítaním novín, cho-dilo 64,4 % na bežnú ŽŠ, 26,0 % na špeciálnu ZŠ a 5,8 %navštevovalo špeciálnu triedu v ZŠ. Zostávajúcich 3,9 %bolo študentmi SOU alebo špeciálnej SŠ pre mentálnepostihnutých. V prípade písania listu tvorili z takto vy-medzených rómskych detí žiaci bežnej ZŠ 67,9 %; našpeciálnu ZŠ pripadalo 23,4 % z nich a na špeciálnu trie-du v ZŠ 4,4 %.24

Ešte iný pohľad na deti vo veku 10 a viac rokov po-núka porovnanie v rámci kategórie bežnej základnej ško-ly. Z rómskych detí 10+ rokov navštevujúcich bežnú zá-kladnú školu uviedlo problémy s čítaním novín 40 %;u geograficky blízkej všeobecnej skupiny rovnakých detíto bolo iba 5 %. S písaním kratšieho listu malo problémaž 54,4 % detí 10-ročných a starších navštevujúcich bež-nú ZŠ; v rovnakej skupine všeobecnej populácie to boloopäť iba 5 %. Aspoň s jednou aktivitou malo problém56,7 % rómskych detí 10-ročných a starších navštevu-júcich bežnú ZŠ, zo všeobecnej skupiny to bolo viac ako10-krát menej detí (len 5 %).

Porovnanie gramotnosti rómskej populácie zavšetky vekové skupiny so všeobecnou populácioupoukazuje na alarmujúce disparity vo výsledkochvzdelávacieho procesu.25


103

Tabuľka 8.9Ukazovatele gramotnosti za rôzne vekové skupiny rómskej populácie a porovnanie s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou (v %)

Číta s problémami alebovôbec nie

Píše s problémami alebovôbec nie

Aspoň s 1 má problém

Rómskapopulácia

Všeobecnápopulácia

Rómskapopulácia


Rómskapopulácia


Celý súbor okrem detí pred ZŠ 33,8 1,7 40,8 3,0 43,7 3,7

Navštevovali školu v minulosti (všetci) 28,8 1,2 34,8 2,5 33,8 1,7

Navštevovali školu v minulosti (16-64) 28,4 0,6 33,9 0,8 36,8 1,1

Všetci 16-64 29,2 0,8 34,6 1,0 37,9 1,7

Všetci 16-24 (Nro = 407; Nvš = 75) 25,8 4 32,6 4,1 37,3 6,7

Všetci 25-34 (Nro = 417; Nvš = 119) 28,8 - 33,2 - 36,0 -

Všetci 35—44 (Nro = 355; Nvš = 89) 29,0 - 35,4 - 38,0 -

Všetci 45—54 (Nro = 271; Nvš = 113) 30,4 - 32,8 - 36,5 -

Všetci 55+ (Nro = 217; Nvš = 245) 38,3 2,4 49,5 5,3 50,2 5,7

Navštevujú aktuálne školu (všetci) 49,6 5,1 59,8 6,4 63,0 7,5

Navštevujú aktuálne školu (vek 10+ rokov) 41,5 4,1 53,1 4,2 57,4 5,5

Poznámka: V tabuľke sa uvádza spoločný percentuálny podiel z danej skupiny tých, čo s uvedenou činnosťou majú problém alebo ju neovládajú vô-bec. Len za respondentov, ktorí na otázku odpovedali.

24 Celkové zloženie 10-ročných a starších rómskych detí bolo nasledovné: bežná ZŠ = 67,9 %; špeciálna ZŠ = 16,3 %; špeciálna trieda v ZŠ = 3,7 %; SŠpre deti s mentálnym postihnutím = 0,8 %; zostávajúcich 11,4 % tohto rómskeho súboru študovalo na bežnej SOU alebo SŠ.

25 Pri interpretácii výsledkov skúmania gramotnosti je však treba prihliadať aj k veľkému počtu neodpovedajúcich respondentov pri týchto dvochotázkach. Z celku rómskych respondentov mimo školského systému to bolo 18 % (325 z celkového počtu n = 1 846) a z geograficky blízkej všeobec-nej populácie mimo školského systému 25 % (196 z celkového počtu n = 777); v prípade aktuálnych žiakov a študentov bol podiel neodpovedajú-cich ešte vyšší (59 % za rómsky podsúbor a 55 % za všeobecný).


8.4. Navštevovanie materskej školypred vstupom do školského systému

V súvislosti s úspešným pôsobením rómskych detívo vzdelávacom systéme sa ako jeden z dôležitýchpredpokladov v odbornej literatúre i odporúčaniach prepolitickú prax často spomína navštevovanie materskejškoly pred vstupom na základnú školu. Hovorí sa o ňomako o možnosti na prekonanie zaostávania širokých sku-pín rómskych detí zo znevýhodneného prostredia v zruč-nostiach a predpokladoch pre vstup do povinnej škol-skej dochádzky a celkového úspešnejšieho pôsobeniavo vzdelávacom procese, ktoré im domáce prostrediea socializácia v ňom nedokážu poskytnúť (UNDP, 2006;Kusá – Rusnáková – Koželová, 2011). Vo výskume sa ná-vštevnosť detí v materskej škole sledovala za skupinu ak-tuálnych žiakov alebo študentov, ktorým sa kládla otáz-ka, či pred vstupom na základnú školu chodili do škôl-ky a ako dlho, a potom za skupinu detí v predškolskomveku, kde sa zisťovalo navštevovanie škôlky v súčasnosti.

Ako uvádza tabuľka 8.10, spomedzi rómskych detía mladých ľudí, ktorí boli v čase výskumu žiakmi základnejškoly alebo študentmi strednej či vysokej školy, navšte-

vovalo pred vstupom do školského systému materskúškolu aspoň v nejakom minimálnom režime spolu53,1 %. Takáto úroveň zaškolenosti značne zaostávala zažiakmi a študentmi z geograficky blízkej všeobecnej po-pulácie, z ktorých malo skúsenosť s predškolskými za-riadeniami vyše 88 %. Nebol to ale jediný rozdiel, ktorýsa medzi porovnávanými populáciami prejavil. Kýmu žiakov a študentov reprezentujúcich všeobecnú po-puláciu v priestorovej blízkosti rómskych komunít podielbývalých frekventantov škôlky narastal so zvyšujúcou sadobou chodenia do škôlky (takmer polovica z nich cho-dila do škôlky po dobu tri roky a dlhšie, viac ako štvrti-na dva roky a 16 % jeden rok a kratšie), za rómskych žia-kov a študentov to bolo úplne inak – najväčší podiel pri-padal na ročné a kratšie obdobie navštevovania škôlky(až 35 % z celkových 53 %, čo do materskej školy nieke-dy pred ZŠ chodili) a najmenej boli zastúpení dlhodobejšínávštevníci v trvaní tri roky a viac (6 %). Alebo inak – lenminimum rómskych detí a mladých ľudí, ktorí v čase vý-skumu navštevovali základnú školu alebo vyšší stupeňvzdelávania, chodilo predtým do materskej školy po dobutri roky a dlhšie, na druhej strane u nich prevažovali roč-né a kratšie obdobia chodenia do škôlky.


104

Tabuľka 8.10Zaškolenosť vybraných skupín rómskych detí a mládeže v materských školách – porovnanie podsúborova s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Rómska populácia Geograficky blízkavšeobecná populácia (n=160)

Segregovaní(n=340)

Separovaní(n=315)

Rozptýlení(n=245)

Spolu(n=900)

Žiaci a študenti spolu Navštevovali ste pred vstupom na základnú školu materskú školu, škôlku? Ak áno, ako dlho?

Nenavštevovali 55,0 44,1 39,2 46,9 11,9

Navštevovali 45,0 55,9 60,8 53,1 88,1

Z toho: Dĺžka navštevovania materskej školy...

menej ako rok 11,8 11,4 13,9 12,2 0,6

1 rok 20,3 19,4 30,6 22,8 15,6

2 roky 7,6 16,5 9,0 11,1 26,3

3 roky a viac 4,1 7,6 7,3 6,2 45,6

inak 1,2 1,0 — 0,8 —

Zaškolenosť žiakov a študentov Spolu odpovede „áno, navštevuje“.

do 10 rokov 50,6 60,7 60,4 56,3 88,4

11 a viac rokov 59,4 52,8 61,2 60,5 87,9

Predškoláci 3-6 rokov spolu Navštevuje toto dieťa materskú školu (škôlku)? Ak nie, uveďťe prečo:

Nenavštevuje 97,0 80,4 73,3 80,8 44,1

Navštevuje 13,0 19,6 26,7 19,2 55,9

Z toho: Dôvody nenavštevovania materskej školy:

nechcú dávať 16,5 26,1 24,4 21,9 5,9

nemajú v okolí 16,5 1,1 3,3 7,7 2,9

je často choré 1,7 3,3 2,2 2,4 —

nemajú peniaze 28,7 13,0 17,8 20,5 2,9

príliš malé 20,9 22,8 18,9 20,9 20,6

iný dôvod 2,6 14,1 6,7 7,4 —

Zaškolenosť predškolákov vo veku 3-6 rokov Spolu odpovede „áno, navštevuje“.

vo veku 3-4 roky 5,6 14,0 20,4 12,5 40,0

vo veku 5-6 rokov 25,6 26,2 36,1 28,9 78,6

Poznámka: Uvádzané za respondentov, ktorí uviedli odpoveď na otázky. Pri zaškolenosti za jednotlivé vekové skupiny predškolákov, keď sa sledovaliiba dva ročníky, boli početnosti v jednotlivých kategóriách príliš nízke na to, aby bolo možné sledovať dovnútra jednotlivé dôvody.


Podľa typu bývania sa zaškolenosť aktuálnych róm-skych žiakov a študentov v materských školách menila:najvyššia bola za žijúcich rozptýlene a najnižšia za se-gregovaných. Zo žiakov a študentov zastupujúcichrómske domácnosti žijúce rozptýlene navštevovaloškôlku pred vstupom na základnú školu takmer 61 %, spo-medzi detí a mládeže zo segregovaných osád to bolo len45 %, pričom väčšina z toho chodila do predškolskéhozariadenia iba jeden rok alebo menej.

Isté porovnanie v čase, ktoré umožňuje sledovanieúrovne predškolskej zaškolenosti rómskych žiakov a štu-dentov za vekovú skupinu do 10 rokov a nad 10 rokov, uká-zalo na určitý pokles v prípade žijúcich segregovane. Žia-ci vo veku do 10 rokov vykázali takmer o 10 % nižšiu za-školenosť ako starší žiaci a študenti. To by naznačovalo, žev poslednom období pred vlastnou realizáciou výskumuv teréne (okolo rokov 2006 – 2009)26 bol podiel detí zo se-gregovaných osád navštevujúcich materskú školu nižší akov období predtým. Za separovaných bola úroveň zaško-lenosti vyššia u starších detí, teda zaškolenosť týchto detíakoby sa s postupom času zvyšovala; v prípade detíz rómskych domácností žijúcich rozptýlene a detí všeo-becnej populácie z geografickej blízkosti sa rozdiel neprejavil– úroveň zaškolenosti obidvoch porovnávaných skupín ak-tuálnych žiakov a študentov bola približne rovnaká.

Ak sa pozrieme na situáciu za deti, ktoré boli v časevýskumu v predškolskom veku a mali 3-6 rokov, materskúškolu v čase zisťovania navštevovala viac ako polovicatých to detí všeobecnej populácie (55,9 %), z rovnakýchrómskych detí to bola iba jedna pätina (19,2 %). A opäťsa smerom k vylúčenému bývaniu podiel frekventantovškôlky znižoval: z 26,7 % za žijúcich rozptýlene až na 13 %za bývajúcich v segregovaných osadách.

A aké boli hlavné dôvody nenavštevovania ma-terskej školy u detí vo veku 3-6 rokov? V priemere zarómsku populáciu týchto detí vyšiel ako najsilnejší dô-vod nenavštevovania škôlky neochota rodičov daťdieťa do zariadenia („nechceme ho dávať do škôlky“),ďalej značná skupina rómskych rodičov považovala veľ-kú časť detí vymedzených vekom od troch do šiestichrokov (pravdepodobne 3-4-ročné deti) za príliš malé,aby chodili do škôlky, a na treťom mieste sa zaradili fi-nančné dôvody („nemáme peniaze na škôlku“). Zaskupinu bývajúcich segregovane bolo poradie dôvo-dov nenavštevovania škôlky odlišné: na prvom mies-te bol nedostatok finančných prostriedkov, na druhomvnímanie dieťaťa ako príliš malého pre zariadeniea na treťom absencia škôlky v okolí (spolu s neocho-tou dávať dieťa do zariadenia).

Vo všetkých porovnávaných podsúboroch bola úro-veň zaškolenosti detí predškolského veku podstatne niž-šia za skupinu vymedzenú vekom 3-4 roky oproti veko-vej skupine detí 5-6 rokov. Výpočty ukázali, že staršípredškoláci reprezentujúci geograficky blízku všeobec-nú populáciu chodili do škôlky dva krát viac ako mlad-ší (takmer 80 % ku 40 %), v prípade celkovej rómskej po-pulácie bol nárast pri porovnaní mladších a starších detíviac ako trojnásobný (z úrovne 12,5-percentnej zaško-lenosti u detí vo veku troch a štyroch rokov na takmer30 % spomedzi detí 5-6-ročných), za skupinu žijúcich se-gregovane vzrástla úroveň zaškolenosti dokonca až päťnásobne (z necelých 6 % nad 25 %).

Navštevovanosť materských škôl vyšla na základevýskumných údajov podstatne menšia za rómske deti opro-ti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blízkos-ti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostávanie 3-4-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnychpredškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6 ro-kov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovala ma-terskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecných toboli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segregáciesa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstate pod-ľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí, ktoráškôlku pred vstupom na základnú školu najviac potrebu-je, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom nenavštevovaniaškôlky boli nedostatočné financie, presvedčenie o nezre-losti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segregovanom pro-stredí – absencia takýchto zariadení v okolí a neochota dá-vať dieťa do zariadenia. Intervencia pre zvýšenie zaškole-nosti rómskych detí v predškolských zariadeniach bymala smerovať práve k prekonávaniu týchto bariér.27

8.5. Výdavky na vzdelávanie

S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady pre do-mácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v domác-nosti, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti od bydliska,atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacich s povinnouškolskou dochádzkou a ďalším štúdiom medzi rómskymidomácnosťami silno rezonuje. Logicky to, čo sa majoritnejspoločnosti môže javiť ako bežné, málo významné výdavkydomácnosti, sa v prostredí s kumuláciou sociálno-ekono-mických rizík stáva bremenom, ktoré môže vážne narúšaťživotné podmienky domácností alebo aj viesť k rozhodo-vaniu sa medzi „zlými a horšími riešeniami“ (odchodzo školy a podobne). Vo výskume životných podmienok bolivýdavky na vzdelávanie detí tematizované dvojako. Po prvé,


105

26 Keďže hovoríme o žiakoch vo veku 6 až 10 rokov a výskum sa realizoval v roku 2010, ide približne o časové obdobie pred rokom až štyrmi rokmi odzberu dát (cca roky 2006 – 2009).

27 Ako totiž ukázali kvalitatívne výskumné aktivity nasledujúce za dotazníkových zisťovaním, takmer všetci experti a expertky pôsobiace priamo v róm-skych komunitách sa vyslovovali za potrebu až nevyhnutnosť navštevovania materskej školy rómskymi deťmi. Okrem prípadného posilňovania sloven-ského alebo iného oficiálneho jazyka vzdelávania tu práve videli šancu podporiť zručnosti detí, ktoré by uľahčili vstup do povinného vzdelávania (odhygienických návykov po držanie ceruzky, atď.). Riešenie tohto zaostávania na základnej škole v podobe nultého ročníka často označovali za oneskorené.


zástupcovia domácností mali zhodnotiť, či a do akej mie-ry je ich domácnosť schopná pokryť výdavky spojenéso vzdelávaním detí. Po druhé, zisťoval sa odhad celkovejsumy finančných prostriedkov, ktoré domácnosť vynalo-žila v súvislosti s návštevou školy. Na jednej strane tak zí-skavame predstavu o výške výdavkov, a na strane druhejobraz o ich subjektívnom vnímaní.

Otázka ohľadne odhadu sumy výdavkov sa týkala cel-kovej sumy, ktorú domácnosť minula na vzdelanie detí odzačiatku školského roka. Keďže terénny zber údajov sauskutočnil v mesiacoch november – december, získané od-povede pokrývajú obdobie približne troch mesiacov.Celková suma mala zahŕňať rôzne druhy výdavkov: po-platky do školy, výdavky na učebnice a školské pomôcky,dopravu, stravu a podobne. Ukázalo sa, že rómske do-mácnosti vynaložili na deti navštevujúce školu (základnú,strednú i vysokú) v danom období v priemere 58 € (me-dián predstavoval 35 €).28 Priemerná výška nákladov navzdelávanie variovala podľa sledovaných typov bývania.Najvyššiu priemernú sumu (67 €) nájdeme medzi Róma-mi v separovaných osídleniach, za rozptýlené domácnostivyšiel priemer 63 €. Segregované osady v tomto ohľadezaujímajú výrazne inú pozíciu – priemerná suma výdav-kov na vzdelávanie dieťaťa tam predstavovala 46 €, čo bolohlboko pod priemernými výdavkami za domácnostis vyššou priestorovou integráciou i pod celkovým prie-

merom. Procedúra ANOVA ukázala, že priemerné výdav-ky na vzdelávanie rómskych detí sa medzi jednotlivými typ-mi osídlení signifikantne líšili na hladine významnosti 0,01.29

Znamená to, že rozdiely neboli spôsobené náhodnou vý-berovou chybou, ale možno ich nájsť aj v základnej, celejpopulácii. Na základe Bonferroniho post hoc testu možnokonštatovať, že štatisticky významné rozdiely existujúmedzi priemernými výdavkami domácností v segrego-vaných osadách a rozptýlenými domácnosťami, ako aj me-dzi priemernými výdavkami v segregovaných osadách a vseparovaných osídleniach. Znamená to, že výdavky v se-gregovaných osadách boli významne nižšie než v zostá-vajúcich dvoch typoch bývania.

Informáciu o priemerných sumách možno doplniť údaj-mi o rozložení výdavkov do intervalov vytvorených reka-tegorizáciou súm uvedených respondentmi. Ako ukazujetabuľka 8.12, bolo vytvorených šesť výdavkových kategó-rií, najnižšia kategória bola vymedzená hornou hranicou 20€, najvyššia kategória bola definovaná spodnou hranicou101 €. Najčastejšie zastúpeným intervalom bol ten najnižší– suma od 2 do 20 eur bola vynaložená na viac než treti-nu rómskych detí. So zvyšujúcou sa úrovňou súm ich za-stúpenie klesalo. Vysoké výdavky v objeme 81 až 100 eurboli zaplatené pri desatine rómskych detí, to isté platí aj prevýdavky vo výške nad 100 eur. Spolu teda v prípade jednejpätiny rómskych detí dosahovali výdavky na vzdelanie vý-


106

Tabuľka 8.11Priemerné sumy vynaložené rómskymi domácnosťami na vzdelávanie detí od začiatku školského roka (v €)

Priemerná suma (v €)


Štandardnáchyba



Segregované 46,1 73,5 4,0 38,2 54,0

Separované 66,6 65,5 3,7 59,3 73,9

Rozptýlené 62,6 76,9 4,9 52,9 72,3

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.

Poznámka: Tabuľka uvádza percentuálne zastúpenie súm, ktoré domácnosti uviedli, že zaplatili na dieťa alebo deti, ktoré navštevovali školu. V prípa-de, že v domácnosti bolo viac takýchto detí, tak boli uvedené viaceré sumy zodpovedajúce výdavkom pre každé jedno dieťa.

Tabuľka 8.12Výška výdavkov rómskych domácností na vzdelávanie detí podľa typu bývania (v %, priemer v €)


2 - 20 € 50,4 24,1 29,0 35,4

21 - 40 € 18,8 25,2 16,3 20,3

41 - 60 € 16,7 14,2 25,3 18,2

61 - 80 € 3,0 6,8 4,9 4,8

81 - 100 € 4,2 16,8 11,8 10,7

101 a viac € 6,9 12,9 12,7 10,6


Priemerná suma (v €) 46 66 63 58

28 Ide o priemernú hodnotu zo všetkých získaných odpovedí (nie vo vzťahu k počtu mesiacov, priemernými mesačnými výdavkami sa budemezaoberať na konci kapitoly). Odpovede pokrývali 93 % všetkých detí navštevujúcich školu. Interval spoľahlivosti (95 %) pre priemer za celýsúbor bol 53,0 – 62,6 €.

29 Levenov test homogenity rozptylov bol štatisticky nevýznamný, čím bol splnený jeden z kľúčových predpokladov procedúry. Testovacie kritériumF malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.


šku nad 80 eur. Ide o relatívne vysoké hodnoty, najmä keďsa berie do úvahy vysoká pravdepodobnosť, že v rómskychdomácnostiach je viacero detí, ktoré navštevujú nejakú ško-lu. Najvyššie zastúpenie súm zo spodného intervalu vy-kazovali segregované osídlenia: na polovicu rómskych detízo segregovaných osád boli vynaložené sumy vo výške od2 do 20 eur, výdavky na vyššej úrovni boli zastúpenépodstatne menej. Nad 100 eur „stálo“ vzdelanie 6,9 % róm-skych detí zo segregovaných osád. V separovaných obyd-liach sa výdavky na vzdelanie najčastejšie pohybovaliv rozmedzí od 21 do 40 eur: boli platené u jednej štvrtinyrómskych detí. Pri deťoch zo separovaných osídlení všakmožno pozorovať výrazne vyššie zastúpenie vyšších vý-davkov – výdavky nad 80 eur boli zaplatené u takmer 30 %z nich. Rozptýlené domácnosti sa z hľadiska výšky výdav-kov pohybovali niekde v strede medzi separovanými a se-gregovanými sídlami. Mali relatívne silne zastúpené tak niž-šie výdavkové intervaly, ako aj tie najvyššie.

Ako sme už spomenuli, údaje o nákladoch na vzdelaniesa zbierali v novembri a decembri a pokrývali obdobie odzačiatku školského roka (teda až tri mesiace od začiatkuseptembra). Na základe týchto informácií možno určiťpriemerné mesačné výdavky, ktoré štandardizujú získanésumy k jednotnému časovému základu. Priemerná mesačnásuma nákladov na vzdelávanie v rómskych domácnostiachtak predstavovala 23 €,30 medián mal hodnotu 14 €. Naj-

vyššie priemerné mesačné výdavky boli v separovaných síd-lach (27 €), najnižšie v segregovaných osadách (19 €).

Otázky o vnímaní výdavkov na vzdelávanie sa kládlizvlášť domácnostiam s deťmi na základnej a na strednejškole. Väčšina rómskych domácností, v ktorých žili deti na-vštevujúce základnú školu, vnímali náklady spojené s ichvzdelávaním ako problém. Polovica z týchto domácnostíuviedla, že výdavky na vzdelávanie detí je schopná pokryťlen s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami.31 Najvyšší po-diel domácností s takýmito problémami pochádzal zo se-gregovaných osád – až 65 % domácností tu uvádzalo vý-skyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí. Pre porovnanie: me-dzi rómskymi domácnosťami žijúcimi rozptýlene boli ťaž-kosti s výdavkami na vzdelanie (odpoveď „s ťažkosťami“ a s„veľkými ťažkosťami“) výrazne menej časté, miera ich vý-skytu bola nižšia o 18 percentuálnych bodov. Rozptýlenérómske domácnosti vykazovali väčšiu schopnosť ustáť zá-väzky vyplývajúce z povinnej školskej dochádzky na zá-kladnom stupni. Podiel domácností, ktoré to zvládali ľah-ko a veľmi ľahko, bol vyšší než v iných typoch osídlení. Vý-skyt (alebo absencia) finančných ťažkostí sa prejavili ajvo vnímaní šancí detí navštevovať školu alebo pokračovaťv štúdiu. Takmer všetky domácnosti, ktoré uviedli, že vý-davky na školu boli schopné pokrývať ľahko alebo len s ur-čitými ťažkosťami, boli presvedčené, že deti v ich domác-nosti mali možnosť navštevovať školy alebo na nich po-


107

Tabuľka 8.13Priemerné mesačné sumy vynaložené rómskymi domácnosťami na vzdelávanie detí (v €)

Priemerná suma (v €)


Štandardnáchyba



Segregované 18,5 29,4 1,6 15,3 21,6

Separované 26,6 26,2 1,5 23,7 29,6

Rozptýlené 25,0 30,7 1,9 21,2 28,9

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.

30 95-percentný interval spoľahlivosti pre priemer bol 21 – 25 €.31 Pracujeme s pospájanými variantmi odpovedí. Pôvodné varianty mali nasledovnú podobu: veľmi ľahko, ľahko, pomerne ľahko, s určitými ťažkosťami,

s ťažkosťami a s veľkými ťažkosťami. Percentuálne podiely sú vyjadrené zo súboru, z ktorého boli vyradené domácností bez detí navštevujúcichzákladnú školu a domácnosti, ktoré neodpovedali.

veľmi ľahko a ľahko

pomerne ľahko

s určitými ťažkosťami

s ťažkosťami a veľkými ťažkosťami

Graf 8.6Zloženie rómskych domácností podľa schopnosti pokryť výdavky na vzdelávanie detí na ZŠ a typy bývania (v %)

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Všetky rómske domácnosti

Rozptýlené

Separované

Segregované

5.0 50.335.39.5

7.9 42.9 38.111.1

6.1 37.1 46.210.6

26.87.0 64.81.4


kračovať v štúdiu. Naopak, medzi domácnosťami, ktoré vý-davky na základnú školu zvládali s ťažkosťami alebo do-konca s veľkými ťažkosťami, sa objavilo 13 % takých, pod-ľa ktorých ich deti danú možnosť nemali.

Rovnaké otázky sa položili aj domácnostiam s deťminavštevujúcimi strednú školu. Ukázalo sa, že aj štúdium nastrednej škole predstavovalo finančnú záťaž pre značnú časťrómskych domácností.32 Takmer polovica domácností(48 %) uviedla, že výdavky na vzdelávanie pokrývali s veľ-kými ťažkosťami alebo s ťažkosťami. Ďalších 34 % hovori-lo o „určitých ťažkostiach“. Podobne ako pri výdavkoch nadeti navštevujúce základnú školu, aj v tomto prípade sa ťaž-kosti najčastejšie vyskytovali v segregovaných osadách(52,6 %). Najnižší výskyt bol zaznamenaný v domácnostiachžijúcich rozptýlene (42,9 %).

Zhrnutie

V rámci tej časti rómskej populácie, ktorá v čase výskumuuž nenavštevovala žiadnu školu v školskom systéme, do-minovalo nízke vzdelanie. Bez ukončenia štandardnej zá-kladnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer pätina Ró-mov (19 %), ukončenú štandardnú základnú školu mali tak-mer tri pätiny z nich (60 %). V ďalšom štúdiu na strednomstupni úspešne pokračovalo 17 % relevantnej rómskej po-pulácie. Najpočetnejšiu kategóriu tu tvorili jednotlivcis ukončenou SOŠ alebo učňovskou školou (15 %) a na ukon-čenú strednú školu s maturitou pripadal iba malý podiel(2 %), podobne ako na držiteľov vyššieho vzdelania (0,3 %).Zostávajúcich takmer 5 % skúmaného podsúboru na-vštevovalo v rámci svojej prípravy na povolanie nejaký typšpeciálnej školy. Muži a ženy vykazovali z hľadiska stupňadosiahnutého vzdelania určité odlišnosti. Medzi rómsky-mi ženami sa podstatne častejšie vyskytovali osoby, kto-ré nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Rozdiely sa pre-javili aj v zastúpení vyššieho stupňa vzdelania: rodový roz-diel v podiele osôb s ukončeným stredným vzdelaním pred-stavoval viac ako 9 percentuálnych bodov v neprospechrómskych žien. Celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skú-maných rómskych žien hodnotiť ako mierne zaostávajú-ca za vzdelanostnou štruktúrou mužov.

Medzi tou časťou rómskej populácie, ktorá v čase vý-skumu ešte neukončila proces vzdelávania, dominovaližiaci bežných základných škôl (72 %), špeciálnu základ-nú školu navštevovalo 15 % rómskych žiakov a študen-tov a špeciálnu triedu 3,6 %. Inými slovami, v „špeciálnomrežime“ bolo na základnom stupni vzdelávaných doko-py takmer 19 % rómskych detí. Spomedzi vyšších stup-ňov vzdelania bolo medzi rómskou populáciou, ktorá jeešte v školskom systéme, najviac zastúpené navštevovanie

SOŠ (5 %), stredná škola s maturitou mala o polovicu men-ší podiel (2,6 %).

Ukazuje sa, že ani návšteva školy nie je zárukou gra-motnosti. V rámci rómskej populácie vo veku 16-64 rokov,ktorá nenavštevuje školu, ale navštevovala školu v mi-nulosti až 28,4 % uviedlo, že číta iba s problémami alebovôbec; o zručnosti písať sa takto vyjadrilo 33,9 % tej istejvekovej skupiny. Aspoň s jednou zručnosťou, ktorá sa po-važuje za indikátor gramotnosti, malo problém až 36,8 %z nich. Porovnanie gramotnosti rómskej populácie, za všet-ky vekové skupiny so všeobecnou populáciou v geo-grafickej blízkosti poukazuje na alarmujúce disparityvo výsledkoch vzdelávacieho procesu.

Špeciálne školy a triedy na základnom stupni boli naj-viac navštevované rómskymi deťmi zo segregovanýchosád, na druhej strane, medzi deťmi z domácností žijú-cich rozptýlene bol tento podiel dvojnásobne nižší.

Navštevovanosť materských škôl vyšla na základe vý-skumných údajov podstatne menšia za rómske detioproti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blíz-kosti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostáva-nie 3-4-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnychpredškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6rokov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovala ma-terskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecných toboli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segregáciesa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstate pod-ľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí, kto-rá škôlku pred vstupom na základnú školu najviac potre-buje, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom nenavšte-vovania škôlky boli nedostatočné financie, presvedčenieo nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segrego-vanom prostredí – absencia takýchto zariadení v okolí a ne-ochota dávať dieťa do zariadenia.

S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady predomácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v do-mácností, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti od byd-liska, atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacich s po-vinnou školskou dochádzkou a ďalším štúdiom medzi róm-skymi domácnosťami silno rezonuje. Ukázalo sa, že prie-merná mesačná suma nákladov na vzdelávanie v rómskychdomácnostiach predstavovala 23 €, medián mal hodnotu14 €. Najvyššie priemerné mesačné výdavky boli v sepa-rovaných sídlach (27 €), najnižšie v segregovaných osadách(19 €). Polovica z domácností s deťmi na základnej školevo výskume uviedla, že výdavky na vzdelávanie detí jeschopná pokryť len s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkos-ťami. Najvyšší podiel domácností s takýmito problémamipochádzal zo segregovaných osád, kde až 65 % domácnostíuvádzalo výskyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí.


108

32 Pri interpretácii odpovedí na túto otázku je potrebné zohľadniť celkový nízky počet odpovedajúcich domácností (n = 59 domácností s deťmi na stred-nej škole). Pracujeme s pospájanými variantmi odpovedí, pôvodné varianty mali rovnakú podobu ako pri otázke o deťoch navštevujúcich ZŠ. Per-centuálne podiely sú vyjadrené zo súboru, z ktorého boli vyradené domácností bez detí navštevujúcich strednú školu a domácnosti, ktoréneodpovedali. Vzhľadom na nízky počet odpovedajúcich neanalyzujeme ďalej postoje ohľadne ďalšieho vzdelávania detí po ukončení SŠ.



109

Jedným z kľúčových a dlhodobých problémov na Slovensku v oblasti vzdelávania Rómov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálnych škôla tried. Táto prax je potvrdzovaná mnohými výskumami a mimovládnymi organizáciami. Podľa štúdie Rómskeho vzdelávacieho fondu(REF) z roku 2009 až 60 % všetkých žiakov v špeciálnych školách sú rómski žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a v špeciál-nych triedach na bežných základných školách dokonca vyše 86 % zo všetkých žiakov pochádza z MRK. Sekundárna analýza dát UNDP2005 (Brüggemann, 2011) ukázala, že jazyk silne ovplyvňuje pravdepodobnosť toho, že dieťa je zaradené do špeciálnej školy alebo špeciál-nej triedy. Pre rómske dieťa, ktoré ako materinský jazyk uvádza rómčinu, je risk zaradenia do takéhoto typu vzdelávania 2,9 krát vyšší.Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) v školskom roku 2010/2011 tvoril podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostre-dia (SZP) v špeciálnych školách zhruba tretinu zo všetkých žiakov. Aj keď kategória SZP nie je úplne totožná s kategóriou MRK, tento údajje sám o sebe alarmujúci.Materiál Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, konštatuje, že: „Rozdiel vo formálnej vzdelanostnej úrovni rómskej(najmä marginalizovanej) populácie v porovnaní s majoritnou populáciou je priepastný. ... Bludný kruh sociálnej exklúzie sa však uzatváraaj tým, že rómski žiaci z marginalizovaných komunít často zlyhávajú už na základnej škole, pretože sa nedokážu socializovať v súčasnomškolskom systéme (neprejdú dostatočne dlhým procesom socializácie), alebo sú hneď od začiatku povinnej školskej dochádzky zaraďo-vaní, príp. preradení do systému špeciálneho školstva. Segregovaní v školách (alebo špeciálnych triedach) pre zdravotne znevýhodnených,mentálne retardovaných získavajú stigmu, ktorá pre nich s vysokou pravdepodobnosťou znamená nemožnosť vymaniť sa z getoizovanéhoprostredia osád“ (ÚSVPRK, 2012: 26).Špeciálne školy sú určené pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, a tieto školy sa delia do 11 kategórií podľa druhov zdravotnéhoznevýhodnenia. Žiaci zo SZP/MRK sú najčastejšie zaraďovaní do tried pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (variant A).Nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl je podľa mimovládnych expertov a expertiek komplexný problém,ktorý samusí riešiť reformou obsahu a formy psychologicko-diagnostických testov, inštitucionálnou reformou systému pedagogicko-psycholo -gického poradenstva, prevencie, ale hlavne financovania a fungovania samotných špeciálnych škôl. Aktuálna štúdia Nadácie otvorenejspoločnosti (NOS, 2011) formuluje v tejto súvislosti odporúčania opatrení smerujúcich k inkluzívnemu vzdelávaniu všetkých žiakov naškolách na Slovensku.

BOX 8.1: RÓMOVIA A ŠPECIÁLNE ŠKOLY

Pri sledovaní počtu detí navštevujúcich špeciálne školy možno v porovnaní posledných dvoch desaťročí pozorovať celkovú rastovú tendenciu,pričom zvyšovanie frekventantov tohto typu škôl sa v posledných štyroch rokoch podstatne zintenzívnilo. Za rok 2010 dosiahol počet detívzdelávaných v tomto type škôl až 36 006 detí, čo je najviac od roku 1989.

Zdroj: Databáza SLOVSTAT. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.Poznámka: Tabuľka udáva súhrnné počty detí zaradených v špeciálnom školstve rôzneho stupňa (materské školy, základné školy a stredné školy), rôz-neho zriaďovateľa (štátne, súkromné a cirkevné) a rôzneho zamerania podľa druhu postihu (syndróm autizmu, mentálny, sluchový, zrakový, narušenákomunikačná schopnosť, telesný, poruchy správania, vývinové poruchy učenia a intelektovo nadaní). Z celkového počtu 36 006 detí zaradených v špe-ciálnom školstve navštevovalo 25 112 detí špeciálnu školu a 10 894 detí špeciálnu triedu pri bežnej škole (69,7 % v špeciálnych školách ku 30,3 % v špe-ciálnych triedach). Čo sa týka druhu problému, v roku 2010 predstavovali intelektovo nadaní žiaci z uvedeného celkového počtu 3 734 detí (10,4 %), apodobnú proporciu mali aj v predchádzajúcich rokoch. (Podrobnejšie pozri na: http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---specialne-skoly).

BOX 8.2: DETI V ŠPECIÁLNYCH ŠKOLÁCH A V ŠPECIÁLNYCH TRIEDACH PRI BEŽNÝCH ŠKOLÁCH (1989 – 2010, absolútne počty)

0 5 000 10 000 15 000 20 000 25 000 30 000 35 000 40 000

1989199019911992199319941995199619971998199920002001200220032004200520062007200820092010

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

31 34830 415

29 61229 20529 292

29 94729 914

29 72029 222

29 81630 73630 867

32 24432 494

32 78230 566

31 39031 348

34 35135 106

35 44936 006



110

Podľa výskumu Dáta o ľudských právach rómskych žien z roku 2009 vnímali mnohí rómski muži, ale častejšie ženy z neintegrovaných ko-munít svoje nedostatočné vzdelanie, skorý odchod zo vzdelávacieho systému alebo nedostatok vlastnej usilovnosti a podpory okolia priučení ako hlavnú bariéru uskutočnenia svojich predstáv o živote. Týkali sa najmä dvoch aspektov – nedostatočného dosiahnutého vzde-lania a vlastného nedostatočného úsilia počas školskej dochádzky, ale aj nedostatočnej pomoci a podpory v učení.Muži medzi prekážkami uskutočnenia životných snov spomínali tak nedostatočné vzdelanie („nemám vzdelanie“, „nedosiahol som vyššievzdelanie“, „neukončená škola“, „neskončil som školu“, „nemal som skončenú školu“, „málo som chodil do školy“); ale aj vlastné zlyhanie pri uče-ní („bol som pohodlný, nemám školy“, „nechcel som sa učiť“, „nechcelo sa mi učiť“, „neučil som sa“, „bol som lenivý“, „zlý prospech v škole“, „zlé znám-ky“, „zle som sa učil“, „málo talentu“, „nemal som na to“, „záškoláctvo“, „u mňa - nevytrvalosť, nezodpovednosť v škole“). Rovnako to bolo aj u róm-skych žien – nechuť učiť sa počas školskej dochádzky komentovali napríklad slovami: „flákala som sa, neurobila školu“, „vzdelanie, moja le-nivosť“, „nechcelo sa mi učiť“, „neučila som sa“, „neučila som sa dobre“, „lenivosť a hlúposť“, „zlé výsledky v škole“, „zle som sa učila“, „lepšie somsa mala učiť“, „hlúpa som bola - nechodila som do školy“, „nesnažila som sa“.Niektoré z rómskych žien i mužov upozorňovali na nedostatok pomoci a podpory v učení: „nemal mi kto radiť“, „nechápala som učivo, domami s nim nepomohli“, „asi som preto málo urobila, ale doma som tiež veľa podpory nemala“, „lebo ma nikto v škole nepodržal a nepovzbudil, taksom išla na učňovku“ (Dáta..., 2009: 59-60).

BOX 8.3: DEFICITY VO VZDELÁVANÍ AKO PREKÁŽKA V USKUTOČNENÍ ŽIVOTNÝCH SNOV

Podľa výskumu Dáta o ľudských právach rómskych žien z roku 2009, podiel rómskych obyvateľov neintegrovaných komunít, u ktorých sav spomienkach na základnú školu vybavil nejaký negatívny zážitok alebo problém, dosiahol 43 % skúmaného súboru. Výskyt negatívnychzážitkov a situácií viazaných na základnú školu sa dosť výrazne diferencoval podľa stupňa dosiahnutého vzdelania: zo skupiny so špeciál-nou školou a neukončenou základnou školou uviedla negatívne situácie zo školy približne polovica a viac (z mužov takmer 70 %), u vyš-ších stupňov vzdelania to bolo podstatne menej. Uvádzané negatívne skutočnosti a zážitky boli pomerne rôznorodé.Niektorí respondenti poukázali na zlú dostupnosť školy; vadilo im vstávanie do školy alebo cestovanie, resp. príliš dlhé vyučovanie: „do-chádzanie do školy“, „denná dochádzka“, „doprava“, „popoludňajšie vyučovanie“, „dlho trvalo vyučovanie“, „cestovanie, často som prechladla“,„musel som ráno vstávať“, „nedalo sa riadne dochádzať“, „dosť ďaleko“, „mama nás odprevádzala hodný kus cesty a potom sme šli cez lúky pešo...“.Veľká časť skúmaných rómskych mužov i žien spomínala negatívne na spolužiakov (všetkých alebo jednotlivcov); najčastejšie išlo o nadávkya posmešky (aj založené na etnickej odlišnosti), ktoré niekedy prerastali do vzájomných konfliktov (u chlapcov i do bitiek).Viacero rómskych žien a mužov sa na základnej škole stretlo priamo s diskrimináciou či nerovným zaobchádzaním: „rasizmus“, „rasistickéútoky“, „odsudzovanie Rómov“, „učitelia mali narážky na Rómov, nejednali dobre“, „brali nás inak“, „hádzali všetkých do jedného vreca“, „predsudky“,„diskriminácia“, „rasizmus a to, že sme nemali pomôcky, lebo nám ich brali mladší súrodenci“, „robili sa rozdiely Róm – Neróm“, atď.Ojedinelé neboli ani zážitky so segregačnými praktikami: „spolužiaci - nechceli so mnou sedieť“, „bieli so mnou nechceli sedieť v lavici“, „sede-la som v poslednej lavici“, „vždy sme sedeli vzadu a biele deti s nami nesedávali“, „my rómske deti sme sedávali v kúte, preč od ostatných“.Do poslednej skupiny prekážok a problémov na základnej škole citovaný výskum zaradil: jazykové bariéry („nevedel som po slovensky“), pre-kážky spočívajúce v metodických postupoch a didaktike („nechápala som, čo po mne chcú“), nerovnosť šancí vyplývajúca z nedostatočnýchschopností rodiny učiť sa s deťmi a podporovať ich v učení („nikto mi nevysvetlil, čomu som nerozumela“, „veľa som chýbal a nevedel som todohnať“, „nemal mi kto pomáhať“), ale aj prekážky spočívajúce v prístupe rodiny a jej sociálnej situácii (Dáta..., 2009: 76-80).

BOX 8.4: VÝROKY RÓMSKYCH ŽIEN A MUŽOV O PROBLÉMOCH NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE


Vo všeobecnosti sa integrácia do trhu práce a jej kvali-ta považuje za prvý a najdôležitejší predpoklad pred-chádzania chudoby. Zamestnanie, resp. širšie zapoje-nie sa a kvalita aktivity v rámci platenej práce, je základnýzdroj príjmu potrebného pre to, aby sa domácnosť vy-hla materiálnej či inej deprivácii a exklúzii. Naopak ne-dostatočné pracovné príležitosti, v zmysle kvalitatív-nom i kvantitatívnom, zvyšujú pravdepodobnosť upad-nutia domácností a ich členov do rizika chudoby. Vari všet-ky výskumy rómskych domácností z posledných rokovdochádzajú k rovnakým záverom: konštatujú slabé a ne-dostatočné možnosti zamestnania pre ľudí rómskej ná-rodnosti spôsobené predovšetkým nízkou kvalifikácioua diskrimináciou, čo sa vníma ako hlavná príčina chudobya vylúčenia (At Risk..., 2005; Chudoba..., 2002; Dáta o...,2009; De Laat et al., 2009; EK, 2005, 2011; Ivanov – Tru-saliev, 2006; Mušinka, 2004; Revenga et al., 2006; Ringold,2004; Vašečka (ed.), 2002; UNDP, 2002, 2006).

Z oblasti vzťahu k trhu práce sa vo výskume život-ných podmienok rómskych domácností sledovalo viacerodimenzií a ukazovateľov. Nasledujúca kapitola ich pre-zentuje v poradí od najvšeobecnejších a subjektívnych,po špecifickejšie a objektívnejšie. Niektoré zachytávali ak-tuálnu situáciu v čase výskumu, iné sledovali celú „do-

spelú“ pracovnú históriu respondentov. Väčšina použí-vaných ukazovateľov vypovedá za populáciu vo veku 15a viac rokov, pri niektorých sa používa špecifikácia na užšívekový interval. Analýza okrem základného popisu si-tuácie za oblasť zamestnanosti skúmanej rómskej po-pulácie sledovala aj vzájomné súvislosti medzi jedno-tlivými mierami zamestnanosti či nezamestnanosti, akoaj možné príčiny existujúceho nepriaznivého stavua dôsledky na ekonomickú situáciu domácností.

9.1. Deklarovaná ekonomická aktivitaa zamestnanosť

Podľa vyššie uvádzaných výskumov sa dá vzťah k trhu prá-ce zisťovať rôznymi spôsobmi. Každý sa vyznačuje po-zitívnymi stránkami a má aj svoje nevýhody. Preto sa akonajlepšie východisko zdá kombinácia viacerých indiká-torov. Tým najjednoduchším a najrozšírenejším je se-bazaradenie respondentov a respondentiek na základeaktuálneho ekonomického statusu.

9.1.1. Štruktúra rómskej populácie vo veku 15+ rokov podľa ekonomického statusu

Pri pohľade na deklarované ekonomické postavenie za róm-sky súbor vo veku 15 a viac rokov ukázal aj tento výskum,že najpočetnejšie zastúpenie mali nezamestnaní (graf9.1). S takouto pozíciou na trhu práce sa identifikovalo až54,3 % skúmaných jednotlivcov. Celkové zastúpenie pra-cujúcich, zatiaľ bez ohľadu na typ pracovnej aktivity, sa pri-blížilo k jednej desatine (9,9 %). To znamená, že na zákla-de subjektívnej deklarácie sa do pracovnej sily zaradilo spo-lu 64,2 % skúmaného rómskeho súboru vo veku 15+ ro-kov, zostávajúcich 35,8 % uviedlo niektorý zo statusov eko-nomickej neaktivity – boli mimo trhu práce.

Medzi ekonomicky neaktívnymi bola najpočetnejšiakategória osôb na materskej a rodičovskej dovolenkes 10,9 %, za ktorou nasledovali starobní dôchodcovias 8,3 %. Podiel invalidných dôchodcov dosiahol 5,2 % skú-manej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov; na stred-nej alebo vysokej škole ešte študovalo 6,9 %; zvyšok tvo-rili osoby v domácnosti (2 %), prípadne ešte s iným statu-som, ako napríklad ošetrovanie člena domácnosti, dlho-dobá práceneschopnosť, výkon trestu a podobne (2,3 %).

V porovnaní s rokom 2005 sa v deklarovanom eko-nomickom statuse isté rozdiely prejavili, boli ale tak malé,že sa rozhodne nedajú vyhodnotiť ako štatisticky vý- 111

09 Vylúčenie z trhu práce

Graf 9.1Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekono-mického statusu (v %)

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

9.9

6.9

54.3

10.9

8.3

2.0

5.2

2.3


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný




112


znamné (graf 9.2). V prvom rade sa mierne zmenila vzá-jomná proporcia pracujúcich a nezamestnaných: v roku2010 sa viac Rómov vo veku 15 a viac rokov prihlásilo k pra-cujúcim (o 2,8 %) a menej k nezamestnaným (približneo 3 %) než v roku 2005. Pokles zaznamenali aj študujúci nastredných a vysokých školách (úbytok o 2,4 %) a osoby namaterskej a rodičovskej dovolenke (o 1,3 %). Naopakv porovnaní piatich rokov mierne pribudlo tých, čo sa de-klarovali ako v domácnosti (o 1 %), a zvýšil sa tiež podieliných ekonomických statusov (o 1,8 %). Proporcia dô-chodcov, starobných aj invalidných, zostala v priemere pri-bližne rovnaká (8 % starobných a okolo 5 % invalidných dô-chodcov).

Ako vidieť, celkovo ide ale v priebehu piatich rokov o takmalé rozdiely, že je ťažké ich posudzovať ako nejaký posunnádejným alebo nepriaznivým smerom. Vo vzťahu k so-ciálnym programom realizovaným za účelom podpory pra-covnej inklúzie Rómov by o priaznivom dopade hovoril na-príklad nárast podielu pracujúcich, zostáva ale otázne, čisa zvýšila aj kvalita zamestnania alebo vykonávanej prá-ce; o požadovanom vývoji by napovedal aj mierny poklesnezamestnaných, mohli sa ale presunúť do statusov eko-

nomickej neaktivity (napríklad zaradiť sa medzi osoby v do-mácnosti1 alebo iné pozície), nie priamo medzi pracujúcich;v kontexte trendu „starnutia“ detskej rómskej populácie a zis-teného nárastu kategórie žiakov a študentov v celkovej po-pulácii (pozri graf 3.10) by vyznieval vo vzťahu k realizo-vaným programom podpory vzdelávania veľmi nepriaznivopokles študujúcich vo veku 15 a viac rokov. Podobných prí-kladov by sa dalo uviesť viac, zistený malý rozsah zmenyich však necháva v rovine hypotéz. Na podložené záverytakéhoto typu nameraný rozdiel a typ výskumných dát ne-postačujú. V globále možno skôr situáciu v roku 2010 priporovnávaní so stavom pred piatimi rokmi z hľadiska eko-nomického postavenia zhodnotiť ako v zásade nezmenenú;čo však tiež s ohľadom na množstvo implementovanýchprogramov zacielených na podporu zamestnanosti alebovzdelávania Rómov nevyznieva veľmi priaznivo. Údajeby skôr svedčili o ich minimálnom alebo žiadnom efektev skúmanom prostredí.

Výskumné dáta o deklarovanej ekonomickej aktivi-te naznačili istú súvislosť medzi zapojením do pracovnejčinnosti a segregáciou na základe bývania (tabuľka9.1). V segregovanej časti rómskej populácie bol podiel

Graf 9.2Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



6.99.3

57.4

7.19.9

54.3

1.02.0

10.912.2

8.08.3

4.55.2

2.30.5


2005

2010

1 Tu treba podotknúť, že nárast počtu i podielu osôb v domácnosti vykázala v roku 2010 aj celková štatistika za slovenský trh práce (pozri box 9.1 a 9.3).Ako naznačujú analýzy pracovných štatistík, v krízových rokoch 2009 a 2010 sa zamestnanosť na Slovensku vôbec zhoršila, oproti roku 2008 ubudlopracujúcich a pribudlo nezamestnaných, zhoršila sa kvalita práce vyjadrená rastom sezónnych prác a podzamestnanosti, čiže nedobrovoľneskrátených úväzkov, atď. (Filadelfiová, 2010b; Filadelfiová – Bútorová, 2011). Pri porovnaní roku 2010 s rokom 2005, čo je prípad tejto komparácie, súnaznačené trendy za rómsku časť populácie v súlade s celkovým vývojom za SR. Aj podľa celkových štatistík mierne pribudlo pracujúcich a ubudlonezamestnaných, zvýšil sa počet osôb v domácnosti, a na rozdiel od predchádzajúceho priemeru výrazne narástlo ľudí na PN (t. j. práce neschopnýchz dôvodu choroby). Jediný trend, ktorý vyznieva inak za celkovú populáciu SR a inak za skúmanú rómsku populáciu 15+ rokov, sa zaznamenal, žiaľ,za kategóriu študujúcich. Kým za celok Slovenska počet študujúcich mužov, a hlavne žien, narástol, za skúmanú rómsku populáciu nastal v tejtoskupine úbytok, a to aj napriek početnému nárastu práve tejto druhej najmladšej vekovej skupiny.


pracujúcich najnižší (len 7 %), čo bolo takmer dva krát me-nej ako za rómsku populáciu žijúcu rozptýlene (dosiah-li 13,4 %) a o 3 % menej ako za žijúcich separovane (9,6 %).Čo sa týka kvantitatívneho rozsahu deklarovaných ne-zamestnaných, ten sa medzi jednotlivými rómskymiprostrediami odlišoval menej – a bol vysoký aj za Rómovžijúcich rozptýlene. V segregovanom prostredí tvorili ne-zamestnaní na základe sebaidentifikácie 56,6 %; v se-parovanom 53,5 %; medzi žijúcimi rozptýlene 52,8 % (roz-diel len necelé 4 % oproti segregovaným). Diferewnciemedzi tromi podsúbormi rómskej populácie sa objaviliaj za ostatné ekonomické pozície. Rómovia žijúci se-gregovane mali v porovnaní s ostatnými dvomi pro-strediami menej starobných dôchodcov (6,5 % oproti10,2 % za separovaných a 8,2 % za rozptýlených) a vyš-ší podiel osôb v domácnosti (3,7 % oproti 0,9 % za se-parovaných a 1,6 % za rozptýlených).

Podľa deklarovaného ekonomického statusu rómskejpopulácie 15+ rokov a štruktúry za celkovú ekonomickúaktivitu sa zdá, akoby boli šance zamestnať sa, nájsť si prá-cu, v segregovanom prostredí menšie. Plastickejšie to po-tvrdzuje podiel pracujúcich a nezamestnaných na celkuekonomicky aktívnych. V rámci segregovaných bol podielpracujúcich k nezamestnaným 11,1 % ku 88,9 %; v se-parovanom prostredí to bolo 15,3 % vz. 84,7 %; za sku-pinu rozptýlených 20,3 % vz. 79,7 %. Zatiaľ čo z celku eko-nomicky aktívnych sa v segregovaných rómskych ko-munitách deklaroval ako pracujúci len každý desiaty jed-notlivec, spomedzi žijúcich rozptýlene to bol každý pia-ty. Podiel nezamestnaných na pracovnej sile je ale veľmivysoký aj za Rómov žijúcich rozptýlene (takmer 80 %).V porovnaní s tým vyšiel za geograficky blízku všeobec-nú populáciu vzájomný pomer pracujúcich a nezamest-

naných úplne odlišne – 85,9 % pracujúcich ku 14,1 % ne-zamestnaných. Šanca byť nezamestnaným je, napriekrovnakému geografickému prostrediu, mnohonásobnevyššia pre Rómov než pre všeobecnú populáciu. A bývaniev segregovaných sídlach z nej ešte ďalej uberá.

Tri porovnávané rómske prostredia sa v deklarova-nom ekonomickom statuse líšili aj pri sledovaní zmenyv priebehu piatich rokov. Ako naznačuje graf 9.3, k naj-väčšiemu posunu v skladbe pozícií definovaných vo vzťa-hu k trhu práce došlo u žijúcich v segregovaných ko-munitách. Úbytok z podielu študujúcich bol najvýraznejšípráve v segregovanom (a potom v separovanom) pro-stredí, kde dosiahol takmer 4 %, výraznejšie ako v ostat-ných prostrediach tu pokleslo zastúpenie osôb čerpa-júcich voľno na starostlivosť o deti,2 spolu so žijúcimi roz-ptýlene zaznamenalo toto prostredie tiež pokles dekla-rovaných nezamestnaných. A u ktorých ekonomickýchpozícií sa potom v segregovanom prostredí prejavilnárast? Okrem čiastočného zvýšenia podielu pracujúcich(približne o 3 %; v rámci rozptýlených to bolo zvýšenieo 5 %) tu niekoľkonásobne narástol podiel osôb v do-mácnosti (až na 3,7 % zo všetkých skúmaných vo veku15+ rokov), v celkovej štruktúre segregovaných sa mier-ne rozšírila tiež proporcia invalidných dôchodcov a inýchekonomických statusov (každý približne o 2 %).

Výsledky naznačujú, akoby pri porovnávaní so si-tuáciou pred piatimi rokmi zmena najviac zasiahla se-gregované rómske komunity, pritom išlo prevažne o ne-priaznivú zmenu (pomerne výrazný pokles študujúcicha nárast osôb v domácnosti, na invalidnom dôchodkua iných statusov). Jediný priaznivý trend spočívajúciv posilnení pracujúcich a v zmenšení podielu neza-mestnaných však tiež môže byť priaznivým len zdanlivo,


1132 Výskumné údaje však nepostačujú na úplné zodpovedanie otázky, nakoľko je to dôsledok poklesu pôrodnosti a nakoľko sa na ňom podpisuje prí-

padná strata nároku na rodičovský príspevok.


Tabuľka 9.1Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %)


Študent, študentka 6,5 8,6 5,6 6,9

Pracujúci 7,0 9,6 13,4 9,9

Nezamestnaný/-á 56,6 53,5 52,8 54,3

V domácnosti 3,7 0,9 1,6 2,0

RD, MD 11,4 10,4 11,0 10,9

Dôchodok starobný 6,5 10,2 8,2 8,3

Dôchodok invalidný 5,6 4,4 5,6 5,2

Iné (vrátane OČD) 2,5 2,5 1,9 2,3


Podiel pracujúcich na ekonomicky aktívnych 11,1 15,3 20,3 15,6

Podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnych 88,9 84,7 79,7 84,4

Spolu ekonomicky aktívni (pracujúci + nezamestnaní) 100,0 100,0 100,0 100,0


114


Graf 9.3Rómska populácia 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Študent, študentka

Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný




Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný




Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



Rozp

týle

níSe

paro

vaní

Segr

egov

aní

10.36.5

3.87.0

60.456.6

0.93.7

14.811.4

6.55.7

3.65.6

2.50.5

10.28.6

8.89.6

55.153.5

11.810.4

8.4

0.5

10.2

8.2

56.652.8

13.4

1.61.2

11.010.0

10.08.2

5.65.3

1.91.2

5.67.5

2.5

0.90.9

4.34.4


2005

2010


nemusí totiž v konečnom dôsledku vypovedať o presu-ne nezamestnaných medzi pracujúcich a už vôbec ne-hovorí o kvalite práce definovanej pracovnými istotamia sociálnou ochranou (pozri nasledujúcu časť). Aj po ná-raste je podiel pracujúcich v tomto prostredí naďalej veľ-mi nízky – len 7 %.

Či je takáto štruktúra ekonomickej aktivity regionálneštandardná, o tom môže napovedať porovnanie prie-merných hodnôt za vybrané tri typy rómskych komuníts geograficky blízkou všeobecnou populáciou (graf 9.4).Podiel deklarovaných pracujúcich a nezamestnaných sazistil za obidve skupiny celkom obrátený: kým za skúmanúrómsku populáciu výsledky hovoria o 9,9 % pracujúcichku 54,3 % nezamestnaných, v prípade všeobecnej po-pulácie z geograficky blízkeho prostredia to bolo 44,7 %pracujúcich ku 7,4 % nezamestnaných. Teda napriek pri-bližne rovnakým podmienkam vo vonkajšom prostredíje výsledný spôsob zapojenia do trhu práce za porov-návané súbory diametrálne odlišný. Pričom celkovo sado pracovnej sily (t.j. medzi ekonomicky aktívnych – pra-cujúci a nezamestnaní spolu) zaradilo viac skúmanýchobyvateľov rómskych komunít (až 64,2 %) než obyvateľovvšeobecnej geograficky blízkej populácie (52,1 %). Kýmzo všeobecnej populácie bol ekonomicky neaktívnytakmer každý druhý jednotlivec, spomedzi obyvateľovrómskych komunít to bol iba každý tretí.

Obrovský rozdiel sa zistil tiež za kategóriu starob-ných dôchodcov: v rámci rómskej populácie ich bolo iba8,3 %, no za geograficky blízku všeobecnú populáciu až

29,3 %. Na druhej strane v skúmanej rómskej populá-cii bolo zasa viac jednotlivcov na materskej alebo ro-dičovskej dovolenke – o 7,2 % (rodičovské voľno na sta-rostlivosť o deti čerpalo 10,9 % z nich oproti 3,7 %zo všeobecnej populácie), ako aj osôb v domácnosti (2 %oproti 0,5 %). Študujúci mali vyššie zastúpenie u všeo-becnej populácie žijúcej v blízkom prostredí (9,1 % ku6,9 %), a to napriek neporovnateľne vyšším podielomnajmladšej vekovej skupiny v rómskych komunitách. In-validní dôchodcovia mierne prevážili na strane oby-vateľov rómskych komunít (5,2 % ku 4,3 %). Napriek geo-grafickej blízkosti bola zistená štruktúra podľa dekla-rovaného ekonomického statusu za rómsku a všeo-becnú populáciu výrazne odlišná.

9.1.2. Rozdiely v deklarovanej ekonomickejaktivite rómskych mužov a žien

Ako dokladajú mnohé štúdie z posledného desaťročia,slovenská spoločnosť ako celok dlhodobo prejavujeveľké rodové rozdiely podľa postavenia na trhu práce (precelkový kontext pozri box 9.1 a 9.3; podrobnejšie viď: Fi-ladelfiová, 2002, 2007; 2010a; Holubová, 2009, 2010; Tie-ňová..., 2008; Monitorovacia..., 2011). A ako potvrdili em-pirické údaje z tohto výskumu, rómska populácia nie jev tomto smere výnimkou. Skôr naopak – rozdiely medzijednotlivými typmi ekonomickej (ne)aktivity žien a mu-žov sú v rámci nej ešte omnoho hlbšie (graf 9.5).


115

Graf 9.4Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



9.16.9

9.944.7

54.3

2

7.4

0.5

3.710.9

8.329.3

5.24.3

1.12.3


Rómska populácia 15+

Geograficky blízka všeobecná populácia 15+


116


Zo vzájomného porovnania rómskych mužov a žienpodľa deklarovanej ekonomickej aktivity vyplynuli znač-né diferencie, ktoré sa týkali tak ekonomicky aktívnych,ako aj niektorých statusov ekonomicky neaktívnych. Po-diel pracujúcich bol za rómskych mužov viac ako dvoj-násobne vyšší ako u rómskych žien. Zo skúmanýchrómskych žien 15+ rokov sa ako pracujúca identifikovalolen 6,1 %, z rómskych mužov to bolo 13,8 %. V podsúborerómskych mužov boli tiež silnejšie zastúpení neza-mestnaní, a to takmer o 20 % (62,8 % oproti 45,9 % zarómske ženy). Na druhej strane bolo v porovnaní s muž-mi výrazne viac rómskych žien mimo trhu práce – eko-nomicky neaktívnych. Vyššie zastúpenie mali ženy na sta-robnom dôchodku (v priemere 10,6 % žien ku 6,1 % mu-žov), v domácnosti (4 % žien ku 0,1 % mužov) a na ma-terskej a rodičovskej dovolenke (až 20,1 % v rámci róm-skych žien a iba 1,5 % v rámci rómskych mužov). Podielštudujúcich bol mierne vyšší na strane mužov (7,4 % ku6,5 % žien); rovnako aj podiel invalidných dôchodcov(6,4 % ku 4 % žien). Iný ekonomický status deklarovaloo málo viac žien (2,8 % ženy a 1,8 % muži).

Rómske ženy sú teda neporovnateľne častejšie akomuži na rodičovskej dovolenke a v domácnosti a menejich je pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Celkovo sa doskupiny ekonomicky aktívnych (t. j. pracujúci a neza-mestnaní spolu) zaradilo 76,6 % rómskych mužov, z róm-skych žien to bolo len 52 % (pre kontext za celok SR po-

zri viac box 9.3). Ekonomicky aktívna je v priemere kaž-dá druhá rómska žena, z rómskych mužov patrili medziekonomicky aktívnych traja z každých štyroch.

Ako ale ukazuje graf 9.6, rodové rozdiely v ekono-mickej aktivite sa v podobných tendenciách prejavili ajza geograficky blízku všeobecnú populáciu, mali však pod-statne menší rozsah. Všeobecná populácia z geografickyblízkeho prostredia vykázala najväčšiu rodovú dispro-porciu v podiele pracujúcich, ktorý dosiahol za mužov54,1 % a za ženy len 36,1 %.3 Pri nezamestnaných bola di-sproporcia iba malá a v neprospech mužov (8,4 % neza-mestnaných mužov ku 6,4 % nezamestnaných žien). V cel-kovej štruktúre na základe ekonomickej aktivity mali ženyžijúce v geografickej blízkosti rómskych komunít pod-statne viac starobných dôchodkýň než muži (35,3 % ku22,7 %), čo zodpovedá celkovým trendom ukazujúcim nafeminizáciu staroby i odlišným podmienkam pre nárok nadôchodok v prípade mužov a žien Slovenska, ktorý sa aleod roku 2004 postupne mení (pozri box 9.1). A napokonna rodičovskej dovolenke bolo tiež značne viac žien všeo-becnej populácie v geografickej blízkosti ako mužov –6,8 % ku 0,2 %. Čerpanie voľna na starostlivosť o deti jeteda v obidvoch skupinách žijúcich vo vzájomnej blízkostitakmer výlučne záležitosťou žien.

Súhrnný podiel ekonomicky aktívnych (t. j. pracujúcia nezamestnaní spolu) za geograficky blízku všeobecnúpopuláciu vykázal jednak veľký rodový rozdiel (62,5 %

Graf 9.5Porovnanie rómskych mužov a žien 15+ rokov podľa ekonomického statusu (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



6.57.4

62.8

13.86.1

45.9

0.14.0

20.11.5

6.110.6

6.44.0

2.81.8


Rómski muži 15+

Rómske ženy 15+

3 Hoci štatistické údaje za Slovensko uvádzané v boxe 9.1 nie je možné porovnávať s týmto výskumom priamo, keďže ide o rôzne metodické postupy,kontextovo z nich vyplýva výrazné zaostávanie v ekonomickej aktivite všeobecnej populácie žijúcej v geografickej blízkosti rómskych komunít zavýsledkami za celé Slovensko. Je to pravdepodobne dôsledok staršej vekovej štruktúry populácie žijúcej v geografickej blízkosti rómskych komunítoproti priemeru SR.


ekonomicky aktívnych mužov ku 42,5 % žien), ale aj za-ostávanie za úrovňou ekonomickej aktivity rómskej po-pulácie (v prípade mužov o 14,1 % a v prípade žieno 9,5 %). V rámci rómskej populácie je podiel ekonomickyaktívnych podstatne vyšší – za mužov i ženy.

Rozdiely v deklarovanom ekonomickom statuse sazaznamenali aj pri porovnávaní rómskych mužov a žienzvlášť, s mužmi a ženami za geograficky blízku všeobecnúpopuláciu. Z komparácie rómskych a všeobecných mu-

žov (graf 9.7) vyplynuli najväčšie rozdiely v kategórii pra-cujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. Kým spomedzirómskych mužov sa za pracujúceho označilo len 13,8 %,z mužov všeobecnej populácie to bolo 54,1 %; neza-mestnaných mužov bolo v rámci rómskej populácie62,8 %, no z mužov geograficky blízkej všeobecnej po-pulácie len 8,4 %. Spolu sa k ekonomickej aktivite pri-hlásilo 76,6 % rómskych mužov a 62,5 % mužov všeo-becnej populácie z okolia, čo znamená vyšší pracovný po-


117

Graf 9.6Porovnanie mužov a žien 15+ rokov za geograficky blízku všeobecnú populáciu podľa ekonomického statusu (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



8.010.3

54.1

8.46.4

36.1

00.9

6.80.2

22.735.3

3.94.7

1.80.2

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postaveniePoznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Muži 15+

Ženy 15+

Graf 9.7Rómski muži 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populá-ciou mužov (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



10.37.4

54.1

8.462.8

13.8

00.1

1.50.2

22.76.1

3.96.4

1.80.2


Rómski muži 15+

Muži 15+


118


tenciál na strane rómskych mužov; v rámci všeobecnýchmužov v okolí rómskych komunít uberal z objemu pra-covnej sily predovšetkým odchod do starobného dô-chodku. Starobní dôchodcovia mali u všeobecných mu-žov 22,7-percentný podiel, zatiaľ čo spomedzi Rómov tvo-rili iba 6,1 %. Pri rodičovskom voľne na starostlivosť, in-validných dôchodkoch a iných ekonomických statusochbola prevaha na strane rómskych mužov, podiel študu-júcich bol naopak vyšší za mužov všeobecnej populácie.

Potenciál pre pracovnú aktivitu bol jednoznačnea podstatne vyšší na strane rómskych mužov oproti mu-žom z geografického okolia, zostal ale z veľkej časti ne-využitý – končia zväčša ako nezamestnaní. Tiež sa zdá,akoby ekonomický status všeobecnej populácie bol zamužov jednoznačnejší, menej heterogénny. Pracujú ale-bo sú na starobnom dôchodku alebo sa pripravujú na po-volanie, iba malá časť bola nezamestnaných a v inva-lidnom dôchodku, ostatné ekonomické statusy sa ichprakticky netýkali, boli skôr ojedinelé. Skladba róm-skych mužov je výrazne iná – hovorí o dominancii ne-zamestnaných a len o malej časti pracujúcich a pripra-vujúcich sa na povolanie, v starobnom dôchodku je ibamálo z nich, zvyšok je rozptýlený do všetkých zostáva-júcich pozícií vo vzťahu k trhu práce.

Štruktúra žien z rómskych komunít a žien z geo-graficky blízkeho okolia sa podľa deklarovanej ekono-mickej aktivity tiež značne líšila (graf 9.8). Aj na strane róm-skych žien sa zistil vyšší potenciál pre ekonomickú akti-vitu, hoci za obidve skupiny žien podstatne menší opro-ti mužom a s menším vzájomným rozdielom. Pracovnúsilu predstavovalo spolu 52 % rómskych žien a 42,5 %

zo žien z geograficky blízkeho prostredia, avšak za Róm-ky zostala zväčša nevyužitá. Podiel nezamestnanýchk pracujúcim bol za rómske ženy 45,9 % ku 6,1 %; v prí-pade žien príslušníčok všeobecnej populácie v rovnakomgeografickom prostredí to bolo 6,4 % nezamestnanýchku 36,1 % pracujúcich.

Mimo ekonomickej aktivity bola z rómskych žien pri-bližne polovica a zo žien reprezentujúcich všeobecnú po-puláciu takmer 60 %. Odlišnosti sa zaznamenali pri ma-terskej a rodičovskej dovolenke a pri ženách v domácnosti,ktorých bolo viac v rámci rómskych žien. Na rodičovskomvoľne bolo 20,1 % skúmaných rómskych žien vo veku 15+rokov, zo žien z geograficky blízkeho prostredia to bolo pri-bližne tri krát menej (6,8 %); za ženu v domácnosti sa oz-načili 4 % Rómok a iba necelé 1 % žien z blízkeho okolia.Samozrejme, že na zistený stav vplývala vo veľkej miereveková skladba a odchod na starobný dôchodok: podieldôchodkýň bol za Rómky viac ako trojnásobne nižší nežvo všeobecnej skupine žien. Rovnako ako v prípade mu-žov, aj za ženy vo veku 15+ rokov bolo o niečo viac štu-dujúcich pri všeobecnej populácii. Invalidné dôchodky bolitiež mierne prechýlené k všeobecným ženám, iný eko-nomický status bol zasa častejší v rámci rómskych žien.

Ako sa ukázalo, okrem toho, že je veľa žien mimo eko-nomickej aktivity či trhu práce (sú na dôchodku alebo po-skytujú domácu starostlivosť), ani aktívnu pracovnú silužien sa nedarí zúročiť. Platí to pre obidve porovnávanéskupiny, ale špeciálne pre rómske ženy. V situácii, keď sana trhu práce uplatňuje iba menej ako pätina rómskychmužov tvoriacich pracovnú silu a približne desatinaženskej pracovnej sily, pričom takýto stav je dlhodobý,

Graf 9.8Rómske ženy 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populá-ciou žien (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70


Pracujúci

Nezamestnaný/-á

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



8.06.5

36.1

6.445.9

6.1

0.94.0

20.16.8

35.310.6

4.74.0

2.81.8


Rómske ženy 15+

Ženy 15+


možno hovoriť o plytvaní existujúcim pracovným po-tenciálom (k dôvodom a špecifikám nezamestnanosti po-zri nasledujúce časti).

Podobne ako za celú rómsku populáciu vo veku 15a viac rokov, aj pri sledovaní podsúboru rómskych mu-žov a žien osobitne sa zistilo, že do úrovne pracovnej ak-tivity obidvoch skupín pohlavia mierne intervenuje typbývania. Z mužov zo segregovaného prostredia sa k pra-cujúcim priradilo len 12,1 % (zo separovaných 12,4 %), zožijúcich rozptýlene to bolo 17,3 % (graf 9.9). Pracujúceženy tvorili v segregovanom podsúbore iba minimálnych2,5 %, spomedzi žien zo separovaných sídiel to bolo 6,2 %a za ženy žijúce rozptýlene 9,8 % (graf 9.10). Teda iba ne-celé 3 % skúmaných rómskych žien vo veku 15+ rokovžijúcich v segregovaných osadách malo status pracujú-cej, medzi rómskymi ženami žijúcimi rozptýlene tvorilitakmer jednu desatinu. Hoci je „pracovný“ výsledokmužov i žien veľmi, veľmi nízky vo všetkých troch po-rovnávaných rómskych prostrediach, zdá sa, akoby sa prí-ležitosti na prácu pre rómskych mužov i ženy žijúce roz-ptýlene predsa len mierne zvyšovali.

Čo sa týka ostatných ekonomických pozícií rómskychmužov, údaje naznačili vyšší podiel nezamestnaných v se-gregovanom prostredí (68 % oproti 60 % za rozptýlených),z ekonomicky neaktívnych statusov menej starobnýchdôchodcov v porovnaní s ostatnými dvomi typmi bývania(necelé 4 % oproti 8 % a 6 %), a menej invalidných dô-chodcov – rovnako ako u mužov žijúcich separovane a na

rozdiel od mužov žijúcich rozptýlene (5 % a 6 % oproti9 % z rozptýlených). Podiely zvyšných ekonomických sta-tusov (v domácnosti, na rodičovskej dovolenke a iná po-zícia) boli len minimálne a mierne vyššie v prípade se-parovaných alebo segregovaných mužov.

Na rozdiel od mužov boli za skúmané rómske ženyvzájomné rozdiely na základe typu sídla menej výrazné,okrem už vyššie uvedenej disproporcie v zastúpenípracujúcich žien. Podiel nezamestnaných bol za všetkytri porovnávané prostredia rómskych žien približne vy-rovnaný (46 %), podobne aj podiel žien na rodičovskejalebo materskej dovolenke (okolo 20 %), aj tzv. iných sta-tusov (do 3 %) a študujúcich žien (6 až 7 %). Kde sa pred-sa len určitá odlišnosť prejavila, to boli dôchodkyne a ženyv domácnosti. Starobných dôchodkýň bolo najmenej me-dzi ženami v segregovanom prostredí, na druhej stranetáto skupina rómskych žien sa vyznačovala vyšším po-dielom invalidných dôchodkýň, a tiež vyšším zastúpenímžien v domácnosti.

Napriek tomu, že rodové rozdiely z hľadiska ekono-mického postavenia sú na slovenskom trhu práce všeo-becné (pozri box 9.1 až 9.3), v rómskom prostredí sa ešteviac umocňujú, a to aj v porovnaní so ženami z geogra-ficky blízkeho prostredia. Navyše k ich ďalšiemu prehĺbeniuprispieva i priestorová segregácia. V segregovanom pro-stredí sa rómske ženy takmer vôbec nedostávajú k pra-covnej aktivite (podľa tohto výskumu a na základe se-badeklarácie ani 3 %), častejšie zostávajú v domácnosti


119

Graf 9.9Rómski muži 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Žiaci, študenti

Pracujúci

Nezamestnaní

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



9.87.0

60.160.8

5.112.112.4

17.3

0.300

67.7

3.8

1.32.1

1.2

8.55.7

4.98.6

5.9

2.12.3

1.2


Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


120


alebo sú invalidné dôchodkyne. Okrem všeobecnýchfaktorov4 tu môže pôsobiť aj silnejší vplyv kultúrnych no-riem a očakávaní týkajúcich sa roly mužov a žien v rodi-ne a v spoločnosti (pozri box 9.4), v prípade zvýšenéhovýskytu invalidných dôchodkýň (vrátane nižšieho podielustarobných dôchodkýň) môžu údaje poukazovať na ne-gatívnejšie dopady zlej kvality života v segregovaných osa-dách na zdravie rómskych žien z tohto prostredia.

9.1.3. Pracovná aktivita rómskej populáciepodľa typu a ekonomická aktivita v súhrne

Ako sa uvádza na začiatku tejto kapitoly (graf 9.1), skupinapracujúcich bola za skúmanú rómsku populáciu vo veku15 a viac rokov veľmi malá, len 9,9 % celkového súboru.Pri pohľade dovnútra na typ vykonávanej práce preva-žovalo zamestnanie na plný pracovný úväzok so 6,8 %, zaktorým nasledovali tzv. iné typy pracovnej aktivity vy-medzené ako brigády a sezónne práce s 1,8 %; ostatnétypy pracovnej činnosti mali iba minimálny výskyt – živ-nosť a podnikanie 0,8 % a zamestnanie na čiastočný úvä-zok 0,5 %. V porovnaní so všeobecnou geograficky blíz-kou populáciou bol u Rómov, napriek podstatne nižšie-mu celkovému podielu pracujúcich (9,9 % oproti 44,7 %),

viac zastúpený tzv. iný typ pracovnej aktivity, teda prácedočasné a nestabilné. V rómskej populácii dosiahli 1,8 %,vo všeobecnej iba 0,5 %. Čiže aj z tej nepomerne menšejskupinky pracujúcich uberali v prípade rómskeho súbo-ru neštandardné typy práce. Pritom môže ísť o pracovnémiesta, ktoré nemajú integrované základné piliere pra-covnej a sociálnej ochrany, ako napríklad náhodné brigády,sezónne práce, podzamestnanie, nútené živnosti (Kalle-berg, 2009; van Berkel – Moller, 2002).

Druh pracovnej aktivity rómskej populácie sa líšil nielen od všeobecnej populácie žijúcej v bezprostrednom oko-lí, ale opäť aj dovnútra na základe typu bývania (tabuľka9.2). Kým v skupine segregovaných malo klasické za-mestnanie na plný úväzok len 3,8-percentný podiel, za ži-júcich rozptýlene získalo 10,2 %. V prepočte na celok pra-cujúcich danej skupiny to znamenalo, že z celku pracujú-cich Rómov žijúcich rozptýlene bolo na plný úväzok za-mestnaných vyše 75 %, z celku pracujúcich zo segrego-vaného prostredia necelých 70 % a z celku pracujúcich, kto-rí bývali v segregovaných sídlach, podiel zamestnaných naplný úväzok len o málo prekročil polovicu (54 %). Priesto-rová segregácia teda znižuje nie len všeobecnú dostupnosťpráce, ale ovplyvňuje aj dostupnosť štandardnej práce, čov slovenských podmienkach stále predstavuje prácu na plnýpracovný úväzok (pre kontext pozri box 9.2).

Graf 9.10Rómske ženy 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Žiačky, študentky

Pracujúce

Nezamestnané

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný



7.46.0

45.745.8

6.02.5

6.29.8

6.81.9

3.2

46.3

9.0

20.019.6

21.0

12.110.6

3.82.6

5.4

3.02.82.6


Segregované

Separované

Rozptýlené

4 Napríklad demografických (vyššia plodnosť, vyššia a skoršia úmrtnosť žien i mužov, nižší očakávaný vek dožitia), zdravotných (horší zdravotný stav,vyššia chorobnosť) a pracovných (menej pracovných príležitostí, nekvalifikovaná pracovná sila).


Prejdime teraz k súhrnnému pohľadu na ekonomickúaktivitu na základe sebazaradenia. Aj z tejto perspektí-vy empirické údaje opakovane potvrdili mierne priaz-nivejšiu štruktúru tej časti rómskej populácie, ktorá je prie-storovo integrovaná. Vzájomný pomer ekonomicky ak-tívnych a neaktívnych tu vyšiel najpriaznivejší (66,2 % ak-tívnych ku 33,8 % neaktívnych), nezamestnaní tvorili naekonomicky aktívnych menší podiel ako za dve skupinyneintegrovaných (52,8 %) a medzi pracujúcimi bolo viacvykonávateľov zamestnania na plný úväzok (10,2 % za-mestnaných na plný úväzok z 13,4 % pracujúcich).Oproti nim mali Rómovia zo segregovaných a separo-vaných sídel vzájomný pomer medzi ekonomicky ne-aktívnymi a aktívnymi horší (mierne viac neaktívnych),na celku pracovnej sily sa väčším objemom podieľali ne-zamestnaní, a výsledná malá skupina pracujúcich v ne-integrovanom prostredí sa vyznačovala vyšším zástojomneštandardných foriem práce.

Porovnanie súhrnu ekonomickej aktivity skúmanejrómskej s geograficky blízkou všeobecnou populáciou uká-zalo podstatne odlišné zloženie. Kým podiel ekonomicky

aktívnych (t. j. pracujúci a nezamestnaní spolu) dosiaholv rámci rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov 64,2 %,za súbor reprezentujúci geograficky blízke prostredie to boloiba 52,1 %.5 Zvyšok potom pripadal na ekonomicky ne-aktívnych: za rómsku populáciu necelých 36 % a za všeo-becnú takmer 48 %. Z celkového podielu ekonomicky ak-tívnych Rómov však v rozhodujúcej miere odčerpávali ne-zamestnaní, ktorí z celku rómskej populácie 15+ rokov pred-stavovali až 54,3 %; zo všeobecnej geograficky blízkej po-pulácie tvorili len 7,4 %. Vyradenie z trhu práce je teda zarómsku populáciu doslova obrovské.

9.1.4. Porovnanie deklarovanej ekonomickejaktivity podľa veku a vzdelania

Je zrejmé, že do ekonomickej aktivity vo všeobecnosti vý-znamne intervenuje biologický vek, keďže viaceré statusysa priamo viažu na určitú vekovú skupinu. Takým je na-príklad status študujúci na jednej strane vekového in-tervalu a starobný dôchodok na strane druhej, prípad-


121

Graf 9.11Zloženie pracujúcej rómskej populácie 15+ rokov podľa typu pracovnej aktivity – porovnanie s geografickyblízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40

Živnosť, podnikanie

Zamestnanie na plný úväzok

Zamestnanie na čiastočný úväzok

Iná ekonomická aktivita

6.8

5.90.8

36.9

0.51.6

1.80.5

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?Poznámka: Len skupina pracujúcich (9,9 % celkového rómskeho súboru a 44,7 % súboru všeobecnej populácie 15 + rokov).


Geograficky blízka všeobecná populácia 15+

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?

Tabuľka 9.2Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie 15+ rokov podľa druhu a typu bývania (v %)


Živnosť, podnikanie 0,4 1,6 0,4 0,8

Zamestnanie na plný úväzok 3,8 6,6 10,2 6,8

Zamestnanie na čiastočný úväzok 0,7 0,5 0,3 0,5

Iná pracovná aktivita 2,1 0,9 2,5 1,8

Podiel pracujúcich spolu 7,0 9,6 13,4 9,9

Nezamestnaní 56,6 53,5 52,8 54,3

Podiel ekonomicky aktívnych spolu 63,6 63,1 66,2 64,2

Ekonomicky neaktívni 36,4 36,9 33,8 35,8


5 Miera ekonomickej aktivity za SR sa pohybovala niekde uprostred – na hranici 58 % v roku 2010 (viac pozri box 9.1 a 9.3).


122


ne materská a rodičovská dovolenka previazaná s fer-tilným vekom. Pohľad cez jednotlivé vekové skupiny všakmôže priniesť užitočné informácie aj za kategóriu pra-cujúcich či nezamestnaných, nie len za osoby mimo trhupráce. Tabuľka 9.3 prezentuje redukovanú6 štruktúrujednotlivých vekových skupín na základe ekonomickejaktivity za vybrané podsúbory skúmaných jednotlivcov.

Najhomogénnejšiu štruktúru vo vzťahu k ekonomic-kej aktivite mala prirodzene veková skupina detí v pred-produktívnom veku (do 14 rokov), avšak podľa empirickýchdát nebola rovnorodá úplne. Na rozdiel od detí všeobec-nej populácie z geografickej blízkosti sa z rómskych detítakmer 1 % deklarovalo ako invalidných alebo chorých. Na-koľko podľa veku išlo o deti 6-14-ročné, teda vo veku po-vinnej školskej dochádzky, ale rodičia ich neuviedli ako žia-kov, môže to naznačovať, že časť detí so zdravotným po-stihnutím či vážnou chorobou zostáva reálne mimo systémuvzdelávania. Overenie cez odpovede na otázky o vzdelá-vaní potvrdili, že takto zaradené deti školu nielen nena-vštevovali aktuálne, ale ani v minulosti, pričom rodičiaako dôvod nenavštevovania školy uviedli chorobu a zdra-votné postihnutie dieťaťa. Z hľadiska typu bývania sa roz-diely neprejavili – podiel takto zaradených detí bol vo všet-kých troch rómskych prostrediach rovnaký; že vyšlo me-dzi nimi mierne viac chlapcov ako dievčat môže byť náhoda.

Hoci nejde o žiadne veľké početnosti,7 aj tak pova-žujeme za potrebné zdôrazniť, aby sa v programoch a po-litikách nezabúdalo ani na túto časť detskej populácie.Na kvalitu ich života a rovnako ani na otázku, nakoľko jerodinné zázemie a bezprostredné prostredie týchtodetí schopné (ekonomicky i z pohľadu potrebných zruč-ností) poskytnúť im adekvátnu starostlivosť pre všestrannýduševný a telesný rozvoj; prípadne či nedochádzazo strany inštitúcií k porušeniu ich základných ľudských(detských) práv, vrátane práva detí na vzdelanie.

Hneď druhá najmladšia veková skupina (15-24 rokov)sa, na rozdiel od viac-menej rovnorodých detí, prejavi-la ako heterogénnejšia – boli v nej zastúpené všetky sle-dované ekonomické statusy. V prípade rómskej populácie15-24 rokov sa približne štvrtina zaradila medzi študu-júcich, 8 % tvorili pracujúci, podiel chorých a invalidnýchsa u nich zvýšil na 2 %, takmer 19 % z nich poskytovalostarostlivosť v domácnosti, no najviac boli zastúpení ne-zamestnaní (až 46,8 %). Čiže už medzi 15-24-ročnýmipredstavovali za rómsku populáciu nezamestnaní takmerpolovicu. A ako sa ukázalo ďalej, zloženie tejto naj-mladšej časti produktívnej rómskej populácie sa výraz-ne odlišovalo od geograficky blízkej všeobecnej popu-lácie a diferencovalo sa aj smerom dovnútra na základetypu bývania i pohlavia.

6 Pre zjednodušenie prehľadu sa pristúpilo k zlúčeniu viacerých statusov: maloletí pred základnou školou, žiaci a študenti sú v jednej kategórii; spojilisa všetky druhy pracovnej aktivity; taktiež starobní dôchodcovia, invalidní a chorí; pod kategóriou „doma“ sú osoby v domácnosti, na materskeja rodičovskej dovolenke a opatrujúci člena domácnosti.

7 Vo výskume sa identifikovalo 8 detí s takýmto zaradením (chorých alebo so zdravotným postihnutím mimo systému vzdelávania) z celkového počtu854 detí vo veku 6-14 rokov; dá sa však predpokladať, že v realite ich môže byť viac.

Graf 9.12Ekonomická aktivita rómskej populácie 15+ rokov podľa druhu – porovnanie s geograficky blízkou všeobec-nou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70





Podiel pracujúcich spolu

Nezamestnaní

Podiel ekonomicky aktívnych

Ekonomicky neaktívni

5.90.8

0.51.6

6.836.9

0.51.8

9.9

54.3

64.252.1

47.935.8

44.7

7.4

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?

Rómska populácia 15+ Geograficky blízka všeobecná populácia 15+


V porovnaní so všeobecnou populáciou z geografickyblízkeho prostredia bolo medzi 15-24-ročnými rómsky-mi respondentmi takmer trojnásobne menej študujúcich(len 24,5 % oproti 61,9 % z rovnakej vekovej skupiny všeo-becnej populácie) a dva a pol krát menej pracujúcich (8 %oproti 19,5 %); na druhej strane výrazne vyššie zastúpeniemali u rómskej podskupiny osoby poskytujúce starost-livosť v domácnosti (18,7 % ku 4,2 %) a nezamestnaní

(46,8 % ku 9,3 %). Mladí ľudia vo veku 15-24 rokovv prípade rómskej populácie podstatne menej študovalialebo pracovali ako ich „všeobecní“ rovesníci z bezpro-stredného okolia, častejšie sa starali o rodinu a výraznečastejšie boli nezamestnaní.

Významné odlišnosti sa prejavili tiež v štruktúre mla-dých rómskych mužov a žien navzájom. Už z 15-24-ročných rómskych mužov bolo oproti ženám viac pracu-


123

Tabuľka 9.3Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie podľa vekových skupín – porovnanie podsúborov a s geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0-14 15-24 25-34 35-44 45-54 55+Segregovaní

Deti a študujúci 99,3 23,5 — — — —

Pracujúci — 3,6 9,0 11,8 5,7 4,3

Dôchodcovia a chorí 0,7 1,5 4,0 2,2 14,3 81,4

Doma — 18,3 26,9 13,2 15,2 1,4

Nezamestnaní — 53,1 60,2 72,8 64,8 12,9

Separovaní


Pracujúci — 6,8 9,2 15,2 16,2 1,0


Doma — 15,1 25,2 12,1 8,6 1,0

Nezamestnaní — 46,6 64,4 67,2 61,9 21,0

Rozptýlení


Pracujúci — 13,8 13,5 15,6 17,2 1,4


Doma — 23,0 20,6 7,8 8,2 1,4

Nezamestnaní — 40,7 62,7 71,6 56,6 19,7


Deti a študujúci 100,0 61,9 3,2 — — —

Pracujúci — 19,5 70,1 73,8 74,8 16,5

Dôchodcovia a chorí — 5,1 2,6 6,2 8,6 81,6

Doma — 4,2 14,3 6,9 5,8 0,3

Nezamestnaní — 9,3 9,7 13,1 10,8 1,6

Spolu rómska populácia


Pracujúci — 8,0 10,4 14,3 13,3 2,0


Doma — 18,7 24,5 11,1 10,5 1,2

Nezamestnaní — 46,8 62,2 70,4 60,8 18,3

Rómske ženy

Deti a študujúce 99,6 22,7 — — — —

Pracujúce — 5,2 5,1 9,1 10,2 —

Dôchodkyne a choré 0,4 1,9 2,0 3,7 13,9 87,1

Doma — 34,1 44,3 19,2 17,5 1,5

Nezamestnané — 36,1 48,6 68,0 58,4 11,4

Rómski muži


Pracujúci — 10,9 14,9 19,3 16,3 4,4


Doma — 3,0 5,4 3,1 3,6 0,9

Nezamestnaní — 57,6 75,9 72,7 63,2 26,3

Vysvetlenie kategórií: Deti a študujúci = maloletí, žiaci a študenti; Pracujúci = živnosť i podnikanie, zamestnanie na plný i čiastočný úväzok a iná pra-covná aktivita; Dôchodcovia a chorí = starobní dôchodcovia, invalidní a chorí; Doma = osoby v domácnosti, na materskej i rodičovskej dovolenke a opa-trujúci člena domácnosti; Nezamestnaní = nezamestnaní.Poznámka: Veková skupina za jednotlivé podsúbory tvorí spolu 100 %.


júcich (10,9 % ku 5,2 %) a nezamestnaných (57,6 % ku36,1 %), medzi 15-24-ročnými ženami mali nepomerne sil-nejšie zastúpenie „opatrovateľky domáceho krbu“, teda ženyna rodičovskej dovolenke a v domácnosti (34,1 % ku 3 %).

A úroveň priestorového vylúčenia našla vo výslednejštruktúre mladých dospelých takisto svoj odraz. Smeromk segregovanému prostrediu sa zvyšoval podiel neza-mestnaných (zo 40,7 % za žijúcich rozptýlene, cez 46,6 %spomedzi separovaných, až na 53,1 % pri bývajúcich v se-gregovaných osadách) a zrkadlovo klesalo zastúpenie pra-cujúcich (z 13,8 % na 6,8 % v rámci separovaných a 3,6 %v rámci segregovaných).

Zo vzájomných komparácií za rôzne skupiny naj-mladšieho produktívneho veku (15-24 rokov) sa javí jed-nak odlišné reprodukčné správanie rómskej a geografic-ky blízkej populácie, ktoré už v tomto nízkom veku posúvaveľkú časť rómskych obyvateľov (a predovšetkým žien)mimo trhu práce – do sféry neplatenej (ženskej) práce v do-mácnosti.8 Zároveň sa veľmi jednoznačne potvrdila niž-šia miera zotrvávania mladých ľudí rómskej národnostiv systéme vzdelávania, čo sa následne s veľkou pravde-podobnosťou odráža na vývoji ich ďalšej pracovnej kariéryči aktivity. Vysoký podiel nezamestnaných už v tejto sku-pine veku a zároveň nízky podiel pracujúcich ukazujú nahĺbku vylúčenia rómskej populácie z trhu práce, na ab-senciu akýchkoľvek, resp. vhodných príležitostí na za-mestnanie, a naznačujú aj možnú neefektívnosť existujúcejpolitiky zamestnanosti pre túto cieľovú skupinu. Nielen-že sa nedarí udržať veľké skupiny mladých ľudí z rómskychkomunít v školskom systéme, ale už v mladom veku ichexistujúca politika zamestnanosti v konečnom dôsledkunecháva mimo pracovnej sily či trhu práce a núti k ná-hradným stratégiám prežitia. Ďalším faktorom vplyvu, naktorý získané dáta upozornili, je zhoršovanie štruktúry pod-ľa ekonomickej aktivity s úrovňou priestorového vylúče-nia. Nech už sú priame príčiny nepriaznivej ekonomickejskladby akékoľvek (menej lokálnych pracovných príleži-tostí, menej ochoty či schopností pracovať, obmedzenémožnosti voľby medzi zamestnaním a domácou staro-stlivosťou, atď.), priestorová separácia, a hlavne segregá-cia, výslednú situáciu ešte podstatne zhoršujú. Vo všetkýchnaznačených bodoch sú v záujme dosiahnutia pozitívnejzmeny potrebné rozsiahle intervencie.9

Prechod k starším vekovým skupinám znamenalznačné posuny v proporciách jednotlivých statusov eko-nomickej aktivity, a to nie len v dôsledku biologického ži-votného cyklu. Pokiaľ ide o študujúcich, výskum túto ka-

tegóriu medzi rómskou populáciou vo veku 25-34 rokovnezaznamenal vôbec, v rámci všeobecnej populácie ale eštetvorili cez 3 %. Podiel osôb mimo ekonomickej aktivity, kto-ré sa venujú domácej starostlivosti a opatere, za obidve po-rovnávané populácie kulminoval práve pri veku 25-34 ro-kov, u nasledujúcich starších skupín sa postupne znižoval.Za rómsku populáciu sa však pohyboval pri každej veko-vej kategórii na významne vyšších hodnotách (napríklad24,5 % za všeobecnú a 44,3 % za rómsku skupinu vo veku25-34 rokov) a týkal sa predovšetkým žien (44,3 % rómskychžien ku 5,4 % rómskych mužov vo veku 25-34 rokovs týmto ekonomickým postavením).

Zastúpenie pracujúcich sa síce takisto u obidvoch po-rovnávaných populácií s vekom zvyšovalo a najvyššiu úro-veň dosiahli okolo veku 44-45 rokov, z hľadiska objemu išloale o obrovské rozdiely. V prípade rómskej populácievzrástol podiel deklarovaných pracujúcich pri prechodeku skupine 25-34 rokov len o 2 % a pri veku 35-44 rokovopäť o 2 %, od 45 rokov začalo pracujúcich opäť ubúdať(vývoj z 8 % u najmladších na 10,4 % a 14,3 % u strednýcha 13,3 % a 2 % u najstarších vekových skupín). Za všeo-becnú populáciu z geografickej blízkosti sa s prekročenímveku 25 rokov navýšil podiel pracujúcich z 19,5 % u „naj-mladších“ až na 70,1 % pri veku 25-34 rokov; a takúto vy-sokú úroveň si udržali a ešte vylepšovali stredné vekovéskupiny (až na 74,8 %); výraznejší pokles pracujúcich saodohral až u 55-ročných a starších – na 16,5 %.

Zmeny podielu nezamestnaných mali s rastúcim ve-kom presne opačný vývoj a proporcie ako za pracujúcich,za rómsku populáciu bol ale ich podiel vo všetkých veko-vých kategóriách neporovnateľne vyšší. Kým za vekový in-terval 25-34 rokov dosiahol zo všeobecnej populácie po-diel nezamestnaných 9,7 % a v nasledovných dvoch13,1 % a 10,8 %; nárast podielu nezamestnaných za róms-ku populáciu vyskočil u 25-34-ročných až na 62,2 %, pri 35-44-ročných sa ešte zvýšil na 70,4 %, a až v najstarších sku-pinách došlo následne k poklesu (najprv na 60,8 % u 45-54-ročných a po veku 55 rokov na 18,3 %). Priamoúmer-ne s poklesom podielu nezamestnaných v starších skupi-nách sa však nezvyšovala proporcia pracujúcich, ale spá-jal sa prevažne s nárastom invalidných, a neskôr starobnýchdôchodcov. Vo veku 45-54 rokov bol za rómsku populáciupodiel dôchodcov a chorých takmer dvojnásobne vyššív porovnaní so všeobecnou: 15,4 % oproti 8,6 %.

Porovnanie ekonomickej štruktúry najstaršej veko-vej skupiny 55 a viac rokov medzi rómskou a všeobecnoupopuláciou prinieslo tiež väčšie odlišnosti. Za rómsky sú-

124


8 Daný typ výskumných údajov neumožňuje v tejto súvislosti hovoriť ďalej o úrovni zmarených príležitostí a neuskutočnených životných túžob róm-skych žien, prípadne o miere slobody ich rozhodovania pre skoré materstvo, ako zdôrazňujú špecializovanejšie výskumné štúdie (Dáta o..., 2009). Istéale je, že pri tvorbe politík a nástrojov podpory by sa však na hľadisko ľudských práv žien rozhodne zabúdať nemalo.

9 Zmienime aspoň niekoľké: prevencia skorého materstva; hľadanie možností zosúladenia skorého materstva s pracovným uplatnením, aby nezna-menalo koniec akejkoľvek pracovnej kariéry žien; posilnenie rómskych žien v záujme rozširovania priestoru pre slobodné rozhodovanie o svojomživote; všemožne podporovať udržanie mladých ľudí v systéme vzdelávania a zlepšenie konečného výsledku z hľadiska dosiahnutého vzdelania; všes-tranné úsilie o vytváranie lokálnych pracovných miest; prehodnotenie vhodnosti nástrojov podpory zamestnanosti vo vzťahu k reálnej životnejsituácii tejto cieľovej skupiny; hľadať a kreovať efektívne nástroje pôsobiace proti priestorovej separácii a segregácii a podobne.


bor bolo v tejto vekovej skupine podstatne menej pra-cujúcich (2 % oproti 16,5 %) a mierne menej dôchodcova chorých (78,5 % oproti 81,6 %), na druhej strane zvýšeniesa pri nich zachytilo za starších ľudí so statusom neza-mestnaný (18,3 % ku 1,6 %), a tiež v domácnosti (1,2 %ku 0,3 %). Kým väčšina starších ako 55 rokov za podsúborvšeobecnej populácie bola na dôchodku alebo pracovala,spomedzi starších Rómov sa ešte mnohí deklarovali akonezamestnaní alebo v domácnosti.

Analýza jednotlivých vekových skupín a ich vzájom-ná komparácia medzi skúmanými podsúbormi oprávňu-je konštatovať, že vývoj ekonomickej aktivity či pracovnejkariéry sa v prípade rómskej populácie odohrával úplneodlišne ako u všeobecnej, a to napriek geografickej prí-slušnosti k podobného priestoru. Uvádzané čísla akoby ho-vorili o dvoch úplne odlišných krajinách s inou úrovňourozvoja, nie o „susedoch“. Indikuje to, že šance a predpo-

klady vo vzťahu k úspešnému uplatneniu sa na trhu prá-ce sú za obidve porovnávané skupiny obyvateľstva úplneiné a v neprospech rómskej. Na základe deklarovanéhoekonomického statusu rómska pracovná sila zostávaprakticky po celý životný cyklus, vo všetkých kategó-riách veku, prevažne bez uplatnenia v zamestnaní, a vo zvý-šenej miere to platí pre ženy a segregované prostredie.

Pohľad na deklarovanú ekonomickú aktivitu podľadosiahnutého stupňa vzdelania, ktorý prezentuje tabuľka9.4, odhalil tiež viacero zaujímavých súvislostí. Všeo-becne sa v literatúre uvádza, že vyššie vzdelanie výraz-ne zlepšuje šance na zamestnanie (pozri odkazy na li-teratúru v úvode kapitoly). Zistené údaje za rómskui všeobecnú populáciu10 potvrdzujú platnosť tohto vý-chodiskového tvrdenia – podiel pracujúcich sa s rastú-cim vzdelaním zvyšoval. Zároveň sa ale ukázalo, že vzde-lanie ako „výťah“ pre úspešné zaradenie do trhu práce pô-


125

Vysvetlenie kategórií: Pracujúci = živnosť i podnikanie, zamestnanie na plný i čiastočný úväzok a iná pracovná aktivita; Dôchodcovia a chorí = sta-robní dôchodcovia, invalidní a chorí; Doma = osoby v domácnosti, na materskej i rodičovskej dovolenke a opatrujúci člena domácnosti; Nezamestna-ní = nezamestnaní.Poznámky: Vzdelanostná skupina za jednotlivé podsúbory tvorí spolu 100 %. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu veľmi nízke za-stúpenie (n = 35), uvádzané percentuálne podiely podľa typu bývania sú preto iba orientačné.

Tabuľka 9.4Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie s ukončeným vzdelaní vo veku 15-55 rokov podľa kategó-rie vzdelania – porovnanie podsúborov a s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Menej ako štan-dardná ZŠ

Štandardná ZŠa neukončená SŠ

SŠ bez maturity(SOU)

SŠ s maturitoua viac

Segregovaní

Pracujúci 3,7 7,9 17,3 28,6

Dôchodcovia a chorí 10,4 3,3 2,6 -

Doma 21,5 19,4 20,0 28,6

Nezamestnaní 64,4 69,4 60,1 42,8

Separovaní

Pracujúci 9,0 8,0 28,6 25,0

Dôchodcovia a chorí 12,7 3,0 2,2 -

Doma 20,9 17,6 8,8 25,0

Nezamestnaní 57,4 71,4 60,4 50,0

Rozptýlení

Pracujúci 3,4 13,4 31,0 47,1

Dôchodcovia a chorí 14,6 5,7 2,0 5,9

Doma 20,2 17,7 15,0 11,8

Nezamestnaní 61,8 63,2 52,0 35,3


Pracujúci 12,5 57,5 65,4 81,6


Doma 12,5 12,1 8,2 9,8

Nezamestnaní 18,7 15,2 20,1 6,2

Spolu rómska populácia

Pracujúci 5,6 9,8 26,3 37,5


Doma 20,9 18,2 14,3 18,8

Nezamestnaní 61,2 67,9 57,1 40,6

10 V záujme presnejšieho a intenzívnejšieho porovnania ekonomickej aktivity medzi jednotlivými skupinami vzdelania sa východiskový súbor špeci-fikoval na respondentov a respondentky s ukončenou prípravou na povolanie a vekové rozpätie sa zúžilo na interval 15-55 rokov. K zúženiu vekovéhointervalu viedla snaha o minimalizovanie vplyvu starobných dôchodcov a dôchodkýň – vzhľadom na odlišnú vekovú skladbu porovnávaných po -pulácií, ako aj snaha primárne analyzovať produktívnu časť porovnávaných súborov.


126


sobí omnoho slabšie v prípade rómskej populácie nežu všeobecnej z geografickej blízkosti.

Spomedzi Rómov s nižším vzdelaním ako štan-dardná základná škola11 sa zaradilo medzi pracujúcich len5,6 %, pri štandardnom základnom vzdelaní a neukon-čenej strednej škole vzrástol podiel pracujúcich na9,8 % a v rámci vyučených ďalej na 26,3 %, zo stredo-školákov s maturitou a vyšším vzdelaním tvorili pracu-júci 37,5 %. Za geograficky blízku všeobecnú populáciusa s rastúcim stupňom vzdelania podiel pracujúcich zvy-šoval omnoho intenzívnejšie: z 12,5 % u najnižšieho vzde-lania, cez 57,5 % pri základnom a 65,4 % pri učňovskomvzdelaní, až na 81,6 % pracujúcich medzi stredoškolák-mi a nositeľmi vyššieho vzdelania.

Pritom obrovské zaostávanie rómskej populáciev úrovni deklarovanej zamestnanosti platilo vo všetkýchvzdelanostných skupinách. V kategórii menej ako štan-dardná základná škola to bolo približne dvojnásobne me-nej pracujúcich (rozdiel o 6,9 %), za štandardnú základ-nú školu a neukončenú strednú školu až 6-krát menej (roz-diel o 47,7 %), za vyučených 2,5-krát menej (rozdielo 39,1 %) a v najvyššej vzdelanostnej skupine repre-zentovanej strednou školou s maturitou a vyššími stup-ňami vzdelania tiež 2,5-krát menej (rozdiel v percentácho 44,1 %). Najväčší rozdiel v zastúpení pracujúcich sa tedaprejavil pri štandardnej základnej škole (vrátane ne-ukončenej strednej školy) a pri najvyššom vzdelaní re-prezentovanom získaním maturity alebo vyššieho stup-ňa. Kým pri kategórii stredoškolské a vyššie vzdelaniemohla na rozdiel v zastúpení pracujúcich u rómskeja všeobecnej populácie vplývať do istej miery tá sku-točnosť, že súbor všeobecnej populácie mal v porovnanís rómskym súborom viac vysokoškolákov,12 čo môže maťdopad na výslednú zamestnanosť, pri štandardnom zá-kladnom vzdelaní takýto skrytý faktor odpadá. Všeobecneale platilo, že proporcia pracujúcich bola u skúmanéhorómskeho súboru výrazne menšia oproti súboru geo-graficky blízkej všeobecnej populácie za každú zo štyrochvzdelanostných kategórií.

A kam sa v rámci jednotlivých stupňov vzdelania za-členili nepracujúci, do akých ekonomických pozícií?Podľa získaných dát sa v prípade rómskej populácie naj-väčšia časť zaradila medzi nezamestnaných (s výnimkounajvyššieho vzdelania až okolo troch pätín). Nezamest-naní boli najpočetnejšou skupinou vo všetkých stupňochvzdelania. A platilo to pre všetky tri porovnávané pro-stredia podľa typu bývania, hoci za žijúcich rozptýlene

šance pracovať pri učňovskom a vyššom vzdelaní na-rastali. Za vyučených Rómov žijúcich rozptýlene tvorilipracujúci 31 % a nezamestnaní 52 %, za vyučených zo se-gregovaných komunít dosiahol podiel pracujúcich len17,3 % a podiel nezamestnaných vyše 60 %. V domácnostialebo na rodičovskej dovolenke bola z rómskeho súbo-ru približne pätina skúmaných v každej kategórii vzde-lania, v rámci vzdelanostných skupín všeobecnej po-pulácie tvorili osoby v domácnosti asi o polovicu menej.Zaujímavá disproporcia sa ukázala pri dôchodcocha chorých: zo všeobecnej populácie 15-55 rokov sovzdelaním na nižšej úrovni ako štandardná základná ško-la sa až 56,3 % zaradilo ako dôchodca alebo chorý, z rov-nakej rómskej skupiny sa takto deklarovalo iba 12,3 %.Podobný rozdiel bol aj za štandardnú základnú školu(15,2 % ku 4 %) a učňovskú školu (6,3 % ku 2,3 % dô-chodcov a chorých).13

Analýza empirických údajov síce preukázala, žes vyšším dosiahnutým vzdelaním zamestnanosť rómskejpopulácie narastá, ale neplatí to absolútne. Aj veľkáčasť Rómov s vyšším vzdelaním totiž zostáva neza-mestnaných. Empirické údaje tak hovoria pre hypotézu,že aj keď sú pre jednotlivé vzdelanostné skupiny v regiónepracovné miesta zodpovedajúcej kvalifikácie dostupné,skôr sa k nim dostanú príslušníci všeobecnej populácienež rómskej národnosti.

Celkovo z analýzy dát o deklarovanom ekonomickomstatuse vyplýva, že súhrnná miera ekonomickej aktivityje síce za rómsku populáciu vyššia, výdatne z nej ale od-čerpáva nezamestnanosť. Napriek geografickej blízkos-ti je rozdiel v deklarovanej ekonomickej aktivite rómskeja všeobecnej populácie obrovský, a ako sa ukáže ďalej,potvrdili ju aj iné miery používané na definovanie vzťa-hu k trhu práce. Menej študujúcich, viac invalidnýchdôchodcov, mnohonásobne menej starobných dô-chodcov, omnoho viac žien v domácnosti, neporovna-teľne viac nezamestnaných, a naopak neporovnateľnemenej pracujúcich – tak vyzerá v skratke rozdiel v štruk-túre na základe ekonomickej aktivity medzi rómskoua všeobecnou populáciou, napriek geografickej blíz-kosti. Smerom dovnútra rómskej populácie výslednúštruktúru podľa ekonomickej aktivity ovplyvňuje typ síd-la založený na priestorovej integrácii či vylúčení. Podielnezamestnaných je vysoký a podiel pracujúcich nízky (azároveň diametrálne odlišný od všeobecnej populácie14)vo všetkých troch porovnávaných rómskych prostrediach,so segregáciou sa však posúva ešte k horšiemu výsled-

11 T. j. špeciálna, alebo u starších osobitná, škola a neukončené základné vzdelanie.12 Samostatné porovnávanie stredoškolákov s maturitou a vysokoškolákov ako osobitné kategórie nemalo zmysel, nakoľko v prípade rómskeho súboru

išlo o veľmi malé početnosti, preto sa zlúčili.13 Počet respondentov s nižším vzdelaním ako štandardná škola bol ale v rámci všeobecnej populácie z geografickej blízkosti veľmi malý (celkovo 23

jednotlivcov), čo neumožňuje formulovať podložené závery.14 Vysoká nezamestnanosť Rómov za všetky typy bývania, ktorá je diametrálne odlišná od výsledku za všeobecnú populáciu z rovnakého geografického

prostredia, môže naznačovať pôsobenie a uplatňovanie diskriminačných praktík a nerovného prístupu na lokálnych trhoch práce pre túto skupinuobyvateľstva.


127


ku z hľadiska úspešnej integrácie do trhu práce. Navyšesegregácia na základe bývania vplýva aj na typ vyko-návanej pracovnej činnosti, ktorú posúva viac smeromk neštandardným formám práce (dočasným, náhod-ným, sezónnym a podobne).

Už uvedené čiastkové zistenia o postavení Rómov natrhu práce volajú po iniciatívach a programoch zameranýchna odstraňovanie ich diskriminácie v prístupe k zamest-naniu. Prihovárajú sa ale aj pre zavedenie vážnych opatrenízameraných proti priestorovej segregácii, nakoľko práve se-gregáciou sa už aj tak zlé šance na prácu znižujú ešte viaca zvyšuje sa riziko prekérnosti práce. V kontexte zistení zajednotlivé skupiny veku a vzdelania15 sú samozrejme po-trebné aj iniciatívy a programy na posilnenie kvalifikačnýcha iných predpokladov rómskych žien a mužov pre za-mestnanosť. Rodové rozdiely v ekonomickej aktivite sú pod-statne vyššie za rómsku populáciu než za všeobecnúz geografickej blízkosti. Môže to vypovedať o výrazne hor-šom postavení rómskych žien, o hlbšie vrastených a širšieaktívnych rodových stereotypoch a rodovo necitlivej so-cializácii v rómskom prostredí. To si vyžaduje aj ďalšie typyprogramov (pozri poznámku č. 9).

9.2. Všeobecná pracovná skúsenosťrómskej populácie

Deklarovaný aktuálny ekonomický status vypovedá ibao jednej malej časti celkového vzťahu rómskej populáciek trhu práce a umiestnenia a postavenia v rámci neho. Vý-skumy venované zamestnanosti rómskych žien a mužovpoukazujú okrem malého pracovného výsledku na trhu prá-ce aj na problém neštandardných foriem práce vyznaču-júcich sa slabou alebo nijakou sociálnou ochranou a zlý-mi pracovnými podmienkami (prekérnosť práce), ktoré súpráve u tejto skupiny široko rozšírené, diskutujú otázkuhĺbky vylúčenia z trhu práce, faktory vplyvu, atď. (At Risk...,2005; Ivanov – Trusaliev, 2006; UNDP, 2002).

Na prítomnosť nestabilných foriem práce a ich vyš-ší výskyt medzi rómskou pracovnou silou poukázala čias-točne predchádzajúca časť, aj keď zďaleka nezachytáva

všetky spôsoby „zraniteľných“ typov práce a ani všetkysúvislosti (napríklad prácu na čierno a podobne). Čo satýka hĺbky vylúčenia z trhu práce, je viacero možností, akopristúpiť k jej meraniu. Jednou z ciest je sledovaniedĺžky obdobia nezamestnanosti a jej špecifík, ďalšou jesledovanie podielu nezamestnaných či miery neza-mestnanosti v jednotlivých skupinách veku alebo vzde-lania, ešte inou celková skúsenosť s pracovnou aktivitoua vývoj pracovnej kariéry. Vo výskume sa čiastočne po-zornosť venovala všetkým trom uhlom pohľadu, aspoňv pozícii nezávisle premennej. Pristavme sa teraz pod-robnejšie pri poslednej uvedenej možnosti; nasledujú-ca časť sa venuje celkovej skúsenosti s pracovnou akti-vitou a začiatku pracovnej kariéry, ako aj vzájomnémuvzťahu s aktuálnym ekonomickým postavením.

9.2.1. Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokovs trvalejšou prácou

Výskum o životnej a pracovnej situácii rómskych do-mácností a jednotlivcov sa oproti roku 2005 rozšírilo otázku zisťujúcu skúsenosť s platenou prácou v trva-ní aspoň pol roka. Na základe získaných odpovedí sa skú-maný rómsky súbor rozdelil na dve približne rovnaké čas-ti (tabuľka 9.5).

Platenú prácu na plný alebo čiastočný úväzok (vrá-tane podnikania) v trvaní najmenej šesť mesiacov už nie-kedy vykonávalo 47,6 % celkového rómskeho súborua 46,8 % takúto skúsenosť v čase výskumu nemalo (za5,6 % skúmaných sa informáciu nepodarilo zistiť). Hocipodľa aktuálne deklarovaného ekonomického statusutvorili pracujúci len 9,9 % celkovej rómskej populácievo veku 15 a viac rokov,16 aspoň polročnú skúsenosťs trvalejšou prácou malo v priebehu života takmer päťkrát viac skúmaných. Údaje v tabuľke súčasne po-tvrdzujú, že so segregáciou na základe bývania sa celkováživotná skúsenosť s platenou prácou podstatne redu-kovala. Kým za žijúcich rozptýlene malo trvalejšiu skú-senosť s platenou prácou 52 %, zo segregovaných to boloiba 43,6 % (takmer o 10 % menej).

15 Ako aj zistení uvedených v predchádzajúcej kapitole 8, ktorá bližšie predstavila vzdelanostnú štruktúru rómskej populácie.16 A podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl bolo aktuálne zamestnaných 15 % rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov (pozri

tabuľku 9.8).

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

Tabuľka 9.5Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa skúsenosti s pracovnou aktivitou v priebehu života a typu bývania (v %)


Áno 43,6 47,3 52,0 47,6

Nie 48,5 47,2 44,5 46,8

Nevie, neuvedené 7,9 5,5 3,5 5,6



128


A v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou (graf 9.13) bola vymedzená štandardná pra-covná skúsenosť Rómov nižšia takmer o 30 %. Z róm-skej populácie ešte nikdy nemalo platenú prácu nadlhšie ako pol roka 46,8 % a zo všeobecnej populáciez geografickej blízkosti iba 15 %; pričom podiel neod-povedajúcich bol za obidva porovnávané súbory pri-bližne rovnaký (okolo 6 %).

9.2.2. Skúsenosť s trvalejšou prácou podľaaktuálneho ekonomického statusu

Ako sa skúsenosť s trvalejšou prácou líši podľa aktuálnehoekonomického statusu, resp. ktoré skupiny obyvateľovešte nepracovali po dobu dlhšiu ako pol roka? Pri hľadaníodpovede na tieto otázky pozornosť obmedzíme len naskupinu s ukončenou prípravou na povolanie a na tých,za ktorých sa podarilo informáciu zistiť.

Po vylúčení neodpovedajúcich a respondentovvo veku 15 a viac rokov ešte sa pripravujúcich na povo-lanie17 vyzerá úroveň skúseností s prácou v trvaní šesťa viac mesiacov nasledovne. Najviac takto definovanejpracovnej skúsenosti mali príslušníci rómskej populácie15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, ktorí žilirozptýlene (56,3 %), smerom k žijúcim segregovane sapracovná skúsenosť redukovala až na menej ako polo-vicu za segregovaných (49,3 %); priemer za rómsku po-

puláciu bol takmer o 40 % nižší, než bola pracovná skú-senosť všeobecnej populácie v geografickej blízkosti(52,7 % za rómsku populáciu ku 90,2 % za všeobecnú);rozdiel medzi rómskymi ženami a mužmi bol tiež veľmivýrazný – spomedzi rómskych žien malo počas svojhoživota skúsenosť s prácou trvajúcou šesť a viac mesiacov44,7 % a spomedzi rómskych mužov to bolo 60,8 %.

Podiel respondentov s pracovnou skúsenosťouv trvaní aspoň šesť mesiacov bol pri jednotlivých statu-soch aktuálnej ekonomickej aktivity rôzny a v komparáciiso všeobecnou populáciou sa odlišoval. Zatiaľ čo pri pra-cujúcich rôzneho typu bol výskyt skúseností s trvalejšímzamestnaním vysoký a rozdiely medzi všeobecnoua rómskou populáciou neboli veľké, pri ekonomickyneaktívnych skupinách, ako je voľno na starostlivosťo deti, v domácnosti, ale tiež pri nezamestnaných sa skú-senosť s prácou značne redukovala a rozdiely oproti všeo-becnej populácii výrazne vzrástli.

Najviac respondentov skúsených s trvalejšou prá-cou mali pracujúci v štandardnom ponímaní (t. j. za-mestnanci na plný úväzok alebo živnostníci a podni-katelia), za ktorých sa priblížila k sto percentám; zvy-šok pravdepodobne tvorili začiatočníci na trhu práce(išlo o prvé zamestnanie v trvaní menej ako šesť me-siacov). Spomedzi aktuálne zamestnaných na čias-točný úväzok už niekedy malo prácu dlhšiu ako pol rokavyše 90 %; zostávajúcich 10 % z nich nikdy nepracovalonepretržite po dlhšiu dobu ako pol roka. Skúsenosť

Graf 9.13Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa skúsenosti s pracovnou aktivitou v priebehu života – porovnanies geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Áno

Nie

Nevie, neuvedené

47.678.3

46.8

5.6

15.0

6.7


Rómska populácia


17 Pre úplnosť na tomto mieste pripomeňme, že štruktúra 15-ročných a starších respondentov a respondetiek, čo sa ešte pripravujú na povolanie(navštevovali školu), bola za rómsky súbor značne odlišná než za súbor všeobecnej populácie z geografickej blízkosti. Medzi Rómami vo veku 15+rokov, čo ešte navštevovali školu, bolo najviac 15-ročných (41,6 %), a potom 16-ročných (28,2 %), 17-roční tvorili len 18,1 % a 18-roční a starší iba12,1 %; oproti tomu spomedzi študujúcich vo veku 15 a viac rokov v rámci geograficky blízkej všeobecnej populácie malo 15 rokov len 17,9 % a 16rokov 12,8 %, 17-roční tvorili 10,2 % z nich a takmer 60 % predstavovali 18-roční a starší študenti (59,1 %).Opačný náhľad cez jednotlivé vekové ročníky podľa typu navštevovanej školy vypovedá tiež o veľkých odlišnostiach. Z 15-ročných rómskych žiakova študentov navštevovalo základnú školu až 85,5 % a len 14,5 % chodilo na učňovskú alebo inú strednú školu (pritom len 38,8 % pätnásťročnýchžiakov ZŠ bolo v 9. triede, zostávajúcich 61,2 % navštevovalo ôsmu až piatu triedu); pomer základnej a strednej školy bol za skupinu pätnásťročnýchzo všeobecnej populácie 64,3 % žiakov ZŠ ku 35,7 % študentov SŠ. Zo 16-ročných za podsúbor všeobecnej populácie už nechodil na základnúškolu nikto, spomedzi 16-ročných Rómov pripravujúcich sa na povolanie bolo ešte na ZŠ 46,2 % (pritom navštevovali ôsmu až piatu triedu), zvyšných54,8 % sa vzdelávalo na strednej škole (z nich 69,6 % chodilo na učňovskú školu a len 30,4 % na SŠ s maturitou). Medzi 17-ročnou rómskou mládežousa už žiaci základnej školy neobjavovali, podiel študentov učňovských škôl však u nich tvoril až 57 %. Väčšina študujúcich 15+ rokov spomedzirómskej populácie bola teda na základnej škole (vo veku 15 a 16 rokov) alebo na odbornom učilišti, stredoškoláci s maturitou a vysokoškoláci tvo-rili v skúmanom súbore iba veľmi malý podiel.


129


s trvalejšou prácou výraznejšie poklesla pri respon-dentoch, ktorí sa prihlásili k tzv. inej pracovnej aktivi-te (dočasné brigády alebo sezónne práce a podobne).Skúsenosť s trvalejším zamestnaním malo menej ako80 % z nich, pre zvyšných 20 % bola aktuálne vyko-návaná dočasná či nestabilná práca v ich celkovej pra-covnej kariére zatiaľ trvalý stav.

S prechodom k ekonomicky neaktívnym skupinámskúsenosť rómskej populácie s trvalejším zamestna-ním významne poklesla, čo prehĺbilo celkové zaostáva-nie za všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho pro-stredia. Obzvlášť veľký rozdiel sa medzi nimi zistil pri ne-zamestnaných, ale aj pri osobách v domácnosti, na ro-dičovskej dovolenke i na dôchodku.

Graf 9.14Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie s pracovnou aktivitou v priebe-hu života – porovnanie podsúborov a s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení



Rómski muži

Rómske ženy

90.2

52.6

49.3

56.3

52.7

60.8

44.7

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?Poznámka: Len za respondentov 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, ktorí na otázku odpovedali (podiel neodpovedajúcich 3,3 %).

Graf 9.15Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie s pracovnou aktivitou v priebehu ži-vota podľa aktuálneho ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 20 40 60 80 100 120




Iná pracovná aktivita

Nezamestnaní

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný


97.9

85.7

83.9

48.260.6

75.7

82.5

34.366.7

14.4

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?Poznámka: Len za respondentov 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, ktorí na otázku odpovedali (podiel neodpovedajúcich 3,3 %).


99.7

90.992.9

79.575.0

50.0

98.0100.0


130


Z rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípra-vou na povolanie, čo sa aktuálne deklarovali ako neza-mestnaní, mala skúsenosť s nejakou platenou prácouv trvaní šesť a viac mesiacov iba polovica, v rámci neza-mestnaných zo všeobecnej populácie to bolo až 82,5 %.Teda takmer polovica aktuálne nezamestnaných Rómova Rómok už niekedy v priebehu života pracovala v plate-nom zamestnaní trvajúcom pol roka a dlhšie, druhá polovicatakúto skúsenosť nemala. V rámci nezamestnaných prí-slušníkov všeobecnej populácie mali ľudia bez skúsenos-ti s prácou na dobu šesť a viac mesiacov podstatne men-

ší podiel (len 17,5 %). Pri porovnávaní osôb v domácnos-ti dosiahla trvalejšia pracovná skúsenosť za celok rómskehosúboru len 34,3 %, no za všeobecnú populáciu to bolo až66,7 %. Teda z rómskych respondentov a respondentiek,ktorých výskum zastihol v pozícii „osoba v domácnosti“ (vprevažnej miere išlo o ženy), mala niekedy prácu trvajúcudlhšie ako pol roka iba približne jedna tretina, za osoby v do-mácnosti zo všeobecnej populácie to boli až dve tretiny.

Ešte väčší rozdiel sa ukázal pri materskej a rodičov-skej dovolenke: z rómskej populácie čerpajúcej voľno na

starostlivosť o deti už niekedy v živote pracovalo dlhšieako pol roka len 14,4 %, zo všeobecnej populácie to bolo85,7 %. Alebo naopak – štyri pätiny prevažne rómskychžien odchádza na rodičovskú dovolenku bez predchá-dzajúcej dlhšej pracovnej skúsenosti, zo žien všeobecnejpopulácie v geograficky blízkom prostredí je to medzi de-satinou a pätinou.18 Pod veľké rozdiely v úrovni pracov-ných skúseností s plateným zamestnaním pri osobách namaterskej a rodičovskej dovolenke sa pravdepodobnepodpisuje skoršie rodičovstvo rómskej populácie, častobezprostredne po ukončení školy, ako aj nadväzujúce ro-dičovské dovolenky bez možnosti zamestnať sa.

V súvislosti s malým podielom trvalejších pracovnýchskúseností medzi rómskymi ženami (zväčša) čerpajúci-mi materské či rodičovské voľno vyznievajú snahyo podmienenie štátnych rodinných dávok (konkrétne ro-dičovského príspevku) predchádzajúcou pracovnouaktivitou a účasťou v poistnom systéme pre túto skupinupopulácie minimálne potenciálne diskriminačne. Keďženejde o poistnú dávku, ale o štátny príspevok, snaha pod-mieniť jeho vyplácanie predchádzajúcou pracovnou ak-tivitou jednoznačne smeruje k obmedzeniu štátnejpodpory rodičovstva tej skupiny obyvateľstva, ktorá savyznačuje reprodukčným správaním charakterizova-ným skorým rodičovstvom, rýchlo za sebou nasledujú-cimi pôrodmi detí a vyššou pôrodnosťou (Debrecénio-vá – Filadelfiová – Maďarová, 2010). Navyše za situácie,keď táto skupina populácie Slovenska zostáva mimo pra-covnej aktivity a má málo pracovných príležitostí, čas-to nie z vlastnej viny (štrukturálne nastavenie vytláča-júce široké skupiny rómskej populácie z aktívneho za-pojenia do trhu práce).

Je možný aj opačný pohľad na celkovú skúsenosťs pracovnou aktivitou a aktuálne ekonomické posta-venie. Konkrétne ide o pohľad na zastúpenie jednotli-vých ekonomických statusov v tej časti populácie,ktorá mala niekedy prácu trvajúcu dlhšie ako šesť me-siacov. Ako ukazuje graf 9.16, z tých rómskych obyva-teľov, ktorí takúto skúsenosť s platenou prácou mali,bolo aktuálne nezamestnaných až 55,4 %; zo všeobecnejpopulácie to bolo iba 7,7 % (graf 9.17). Napriek skúse-nosti s platenou prácou v priebehu života bolo v časevýskumu u rómskej populácie podstatne viac osôb ne-zamestnaných, než tomu bolo v prípade geografickyblízkej všeobecnej populácie.

Pri podiele pracujúcich bol vzájomný pomer obrá-tený: z rómskej populácie s ukončenou prípravou na po-volanie vo veku 15 a viac rokov, ktorí mali aspoň šesť -mesačnú pracovnú skúsenosť v priebehu svojho živo-ta, sa v čase výskumu zaradilo medzi pracujúcich 19,7 %;zo všeobecnej populácie získalo takéto zaradenie

18 Pripomeňme, že model realizácie rodičovstva a zakladania rodiny priamo po ukončení vzdelávania, bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti, bolpre ženy Slovenska väčšinový ešte pred rokom 1989 (Bútorová a kol., 2008; Filadelfiová, 2005a, 2010c). U rómskej populácie obmedzujú „pred rep-rodukčnú“ pracovnú skúsenosť aj nedostatočné možnosti zamestnať sa.

Graf 9.16Štruktúra populácie 15+ rokov so skúsenosťous pracovnou aktivitou v priebehu života podľa aktu-álneho ekonomického statusu – rómska populácias ukončenou prípravou na povolanie (v %)

Poznámka: Len za rómsku populáciu 15+ rokov s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (47,6 %).

13.9

3.0

3.2

55.4

12.8

5.2

1.2

1.82.5

1.0





Nezamestnaní

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný


Iné


131


54,6 %. Znamená to, že napriek minulej skúsenostis platenou prácou zostávajú rómske ženy a muži pod-statne častejšie mimo pracovnej aktivity a so statusomnezamestnaný či nezamestnaná.

Na základe celkovej pracovnej skúsenosti v priebe-hu života sa výrazne diferencovali aj všeobecné ukazo-vatele ekonomickej aktivity a zamestnanosti či neza-mestnanosti rómskej populácie 15+ rokov s ukončenouprípravou na povolanie. Kým v rámci tých, čo niekedy v ži-vote pracovali po dobu aspoň šesť mesiacov, vyšla mie-ra ekonomickej aktivity na úrovni 81,6 bodov, za rómskychrespondentov a respondentky bez takejto skúsenosti tobolo iba 45,8 bodov. Doplnkovo potom mimo trhu prá-ce bolo v čase výskumu len 18,4 % tých, čo istú skúsenosťs trvalejším zamestnaním v priebehu života mali, podielosôb mimo trhu práce za respondentov bez skúsenos-ti s trvalejšou prácou dosiahol až 54,2 %.

Čo sa týka miery zamestnanosti definovanej cez od-pracovanie aspoň jednej hodiny v predchádzajúcom týžd-ni za pracovnú alebo inú odmenu,19 tá dosiahla za sku-pinu Rómov a Rómok skúsených s trvalejšou prácou26,9 % a za skupinu bez takejto skúsenosti len 4,6 %. Primiere nezamestnanosti to bolo naopak – podstatne vyš-šia bola za rómsku populáciu bez skúsenosti s pracov-nou aktivitou v trvaní prinajmenej pol roka (90 % opro-ti 62,4 %). Tiež štandardná miera ekonomickej aktivity vy-šla za skupinu pracovne skúsenej rómskej populácie vyš-šia; na druhej strane v skupine mimo trhu práce bolo pod-

Poznámka: Len za všeobecnú populáciu 15+ rokov s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (78,3 %).

7.1

45.2

7.7

3.9

1.9

29.4

3.0

1.1

0.3

0.4





Nezamestnaní

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný


Iné

Graf 9.17Štruktúra populácie 15+ rokov so skúsenosťou s pra-covnou aktivitou v priebehu života podľa aktuálnehoekonomického statusu – geograficky blízka všeobecnápopulácia s ukončenou prípravou na povolanie (v %)

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?Poznámka: Uvádzané miery podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS).

Graf 9.18Zamestnanosť, nezamestnanosť a ekonomická aktivita podľa celkovej pracovnej skúsenosti rómskej populácie (v %)

100%

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%

Má skúsenosť s prácou v trvaní najmenej 6 mesiacov

Nemá skúsenosť s prácou v trvaní najmenej 6 mesiacov

Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Miera ekonomickej aktivity

Mimo trhu práce

26.9

4.6

62.4

90.0

81.6

45.8

54.2

18.4

19 Metodika Výberového zisťovania pracovných síl – podrobnejšie viď nasledujúca kapitola.


132


statne viac respondentov, čo nemali žiadnu skúsenosťs trvalejším zamestnaním. „Dotyk“ s trvalejším zamest-naním alebo podnikaním v priebehu života výrazne zlep-šuje šance rómskej populácie uplatniť sa na trhu práce.

9.2.3. Pracovná skúsenosť v priebehu životapodľa veku a vzdelania

Ako ukazuje graf 9.19, úroveň skúseností s pracovnou ak-tivitou trvajúcou aspoň šesť mesiacov významne variu-je podľa veku, pričom medzi rómskou a všeobecnou po-puláciou boli zaznamenané dosť výrazné odlišnostiv trendoch. Vo všeobecnosti platí, že úroveň pracovných

skúseností so zamestnaním alebo podnikaním trvajúcimprinajmenšom pol roka sa s narastajúcim vekom logic-ky zvyšuje. Stabilným je aj rozdiel medzi rómskou a geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou – podiel trva-lejších pracovných skúseností je v každej vekovej skupineza rómsku populáciu menší. Kým ale za všeobecnú po-puláciu sa objem pracovných skúseností podstatne líšiu najmladšej vekovej skupiny (menej ako 30-percentnýpodiel) a u všetkých ostatných kategórií veku dosahujeviac ako 90 %, v prípade rómskej populácie je to inak –nárast skúsených s trvalejšou prácou s vekom je u nej om-noho pomalší a menej intenzívny.

Z rómskej populácie vo veku 15-24 rokov už nieke-dy vykonávalo platenú prácu aspoň šesť mesiacov len

Graf 9.19Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľaveku – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 20 40 60 80 100 120

15-24 rokov

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

38.3

17.5

91.0

95.5

82.096.5

83.090.4



29.3

65.2

Graf 9.20Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľaveku a typu bývania (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

15-24 rokov

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

14.926.9

38.235.2

41.8

68.9

78.2

68.6

85.782.0

75.586.486.4


9.9

59.4

Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení


17,5 %. Pri vekovej skupine 25-34 rokov sa ich podiel sícezvýšil, ale len na 38,3 %, a u staršej skupiny 35-44 rokovďalej na 65,2 %. Až v posledných dvoch najstarších sku-pinách veku získali pracovne skúsení 80 %. Zatiaľ čozo všeobecnej populácie pozná aspoň polročnú plate-nú prácu vyše 90 % starších ako 25 rokov, za rómsku po-puláciu prejavili stredné vekové kategórie značné za-ostávanie. Spomedzi rómskej populácie 25-34 rokov užniekedy pracovalo aspoň pol roka len 38,3 %, v rámcivšeobecnej populácie ich bolo až 91 %. Alebo naopak:

kým zo všeobecnej populácie 25-34-ročných ešte nemaloplatenú prácu v trvaní aspoň šesť mesiacov 9 % skú-maných, v tej istej vekovej kategórii rómskej populácieto bolo až 61,7 %. Z Rómov reprezentujúcich vekovú sku-pinu 35-44 rokov nepoznalo ešte stále platenú prácu trva-júcu aspoň pol roka takmer 35 %, v rámci všeobecnej po-pulácie z geografickej blízkosti to bolo menej ako 5 %.

Odlišná úroveň skúseností s trvalejšou pracovnou ak-tivitou sa prejavila aj vo vnútri rómskej populácie. Na zá-klade typu bývania (graf 9.20) mali najviac pracovných skú-seností Rómovia a Rómky žijúci rozptýlene, v segrego-vanom prostredí pracovnej skúsenosti ubúdalo. Pritomnajväčšie disproporcie sa prejavili za najmladšiu vekovúskupinu: spomedzi 15-24-ročných Rómov bývajúcichv segregovaných komunitách deklarovalo pracovnúskúsenosť v trvaní aspoň pol roka necelých 10 %, pri se-parovaných komunitách narástol ich podiel na 15 %, av-šak za bývajúcich rozptýlene to bolo 26,9 %. Segregovanérómske prostredie preukázalo nie len najmenej aktuálnychpracovných skúseností, ale vykázalo aj najmenej celko-vých skúseností so stabilnejšou platenou prácou.

Rozdiely v rámci rómskej populácie sa prejavili ajna základe pohlavia, a to opäť vo všetkých kategóriáchveku (graf 9.21). Podľa očakávania mali rómske ženypodstatne menej skúseností s trvalejším zamestnanímalebo inou platenou prácou než muži. Najväčší rozdielsa zaznamenal u veku 25-34 rokov: z rómskych žien tej-to vekovej kategórie už niekedy vykonávalo zamest-nanie v trvaní aspoň šesť mesiacov len 26 %, z rómskychmužov to bolo takmer dvojnásobne viac (49,2 %). Pra-covná skúsenosť sa odlišovala medzi ženami a mužmi

aj u starších skupín, za ktoré rozdiel dosiahol 15-20 %v neprospech rómskych žien. Najmenšiu rodovú di-sproporciu vykázali najmladší – za vekový interval 15-24 rokov bol rozdiel v neprospech žien len o 7 % (21,1 %pracovne skúsených spomedzi najmladších mužova 14,1 % spomedzi najmladších žien).

Rodový rozdiel v miere celkovej pracovnej skúsenostipočas života vystúpil aj za všeobecnú populáciu z geo-graficky blízkeho prostredia, no mal neporovnateľnemenšie hodnoty.20 Kde ale rodová odlišnosť v úrovni cel-kovej pracovnej skúsenosti rómskej populácie naopak na-rastala, to bolo pri zohľadnení typu bývania. S výnimkounajmladšej vekovej skupiny sa v segregovanom prostredírodový rozdiel v pracovnej skúsenosti výraznejšie znížil:kým v segregovanom prostredí pri vekovej skupine 25-34 rokov zaostávala dlhodobejšia pracovná skúsenosťrómskych žien oproti mužom o 30 %, v separovanom tobolo iba o 14 % a pri žijúcich rozptýlene o 13 %. a po-dobný nárast rodového rozdielu smerom k segregova-nému prostrediu sa objavil aj za ostatné vekové skupi-ny rómskych žien a mužov (tabuľka 9.6).

133


Graf 9.21Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľaveku a pohlavia (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

15-24 rokov

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

14.1

49.226.0

57.6

89.874.1

93.473.5


21.1

72.7

Rómski muži 15-64

Rómske ženy 15-64

20 Napríklad najväčšiu diferenciu prejavili tiež ženy a muži z vekovej skupiny 25-34 rokov, kde z mužov malo skúsenosť s trvalejšou prácou 92,2 % a zožien 89,7 %. V ostatných vekových skupinách bol rozdiel ešte menší.


134


Čo sa týka najmladšej vekovej skupiny, u nej s prie-storovou integráciou podiel skúseností s trvalejšou prá-cou narastal za rómskych mužov i ženy. Najväčší rodo-vý rozdiel bol ale za žijúcich rozptýlene. Na takomto vý-sledku sa pravdepodobne primárne podpísala celkováveľmi nízka pracovná skúsenosť s trvalejším zamestna-ním u segregovaných a separovaných, a to nie len zarómske ženy, ale aj za mužov.

Okrem veku súvisela celková pracovná skúsenosťs trvalejším zamestnaním so stupňom dosiahnutéhovzdelania: so zvyšujúcim sa vzdelaním jej úroveň prud-ko stúpala. Rast podielu jednotlivcov, ktorí počas svoj-ho života už niekedy vykonávali platenú prácu najme-nej šesť mesiacov, narastal za rómsku populáciu od 43 %pri nižšom ako základnom vzdelaní a 50,8 % u skupiny

so štandardnou základnou školou, na 77,7 % za stre-doškolákov bez maturity a 83,8 % za najvyššiu skupinuvzdelania (graf 9.22). Zatiaľ čo u rómskej populácie niž-ších stupňov vzdelania bolo zastúpenie pracovne skú-sených polovičné a nižšie, za vyššie vzdelanie to bolonad tri štvrtiny. Z Rómov so základným vzdelaním,ktorí predstavovali najpočetnejšiu vzdelanostnú sku-pinu, polovica ešte nikdy nemala platenú prácu, ktoráby trvala aspoň pol roka.

Skúsenosť s trvalejšou platenou prácou rástla so vzde-lanostným stupňom aj za všeobecnú populáciu z geo-grafickej blízkosti. Už od kategórie vymedzenej štan-dardnou základnou školou mala omnoho vyššie hodnotyv porovnaní s výsledkom, ktorý dosiahla rómska popu-lácia. Pri základnom vzdelaní predstavovalo zaostávanie

Tabuľka 9.6Skúsenosť rómskych žien a mužov vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života pod-ľa veku a typu bývania (v %)


15-24 rokov

Muži 11,7 14,3 37,2 21,1

Ženy 8,2 15,9 17,7 14,1

25-34 rokov

Muži 51,9 46,3 48,7 49,2

Ženy 21,8 22,0 35,1 26,0

35-44 rokov

Muži 79,4 66,3 74,3 72,7

Ženy 59,4 52,4 62,1 57,6

45-54 rokov

Muži 86,3 96,5 86,2 89,8

Ženy 70,0 72,9 78,1 74,1

55-64 rokov

Muži 85,7 96,9 95,7 93,4

Ženy 67,9 76,5 76,2 73,5


Graf 9.22Celková pracovná skúsenosť rómskej populácie podľa dosiahnutého stupňa vzdelania – porovnanie s geogra-ficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Menej ako štandardná ZŠ

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

SŠ bez maturity (SOU)

SŠ s maturitou a viac

26.1

50.886.8

92.1

83.993.9

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?Poznámka: Bez odpovedí neviem (82 neodpovedajúcich z celkového počtu 2 677 respondentov, čo je približne 3,3 %). Početnosť kategórie „nižšie akozákladné vzdelanie“ bola za geograficky blízku všeobecnú populáciu veľmi malá (n = 23).

43.0

77.7



135


na strane Rómov o 36 %, u vyučených bez maturity to bol14-percentný a u stredoškolského a vyššieho vzdelania10-percentný rozdiel.21

Tiež porovnanie jednotlivých skupín vzdelania pod-ľa trvalejšej pracovnej skúsenosti počas života vychádzalolepšie za všeobecnú populáciu – podiel pracovne skú-sených bol u nej vyšší. Ani vyššie vzdelanie teda celkomnedokáže zotrieť rozdiel v pracovnej aktivite rómskeja všeobecnej populácie, a to ani keď žije v geografickyblízkom prostredí.

9.2.4. Priemerný vek prvého vstupuna trh práce

Za tých respondentov a respondentky, čo mali počas svoj-ho života skúsenosť s trvalejšou platenou pracovnou ak-tivitou, sa zisťoval vek nástupu do prvého zamestnania ale-bo začiatku podnikania. V priemere dosiahol za rómsku po-puláciu s pracovnou skúsenosťou 18,66 roka a za všeo-becnú z geografickej blízkosti 18,96 rokov. V celkovom vy-jadrení sa síce väčší rozdiel neprejavil, pri porovnávaní jed-notlivých vekových kategórií však áno (graf 9.23).

Priemerný rozdiel na úrovni jedného roka a viac bolu najstaršej vekovej kategórie (vek 65 a viac rokov), a po-tom pri najmladších vekových skupinách do 34 rokov. Ró-

movia najstaršieho a najmladšieho veku nastupovali doprvého zamestnania skôr ako reprezentanti všeobecnejpopulácie, čo je v súlade so skorším ukončením prípra-vy na povolanie za rómsku časť populácie – pokračujúmenej v štúdiu na stredných a vysokých školách (pozrikapitolu 8). Ak si ale porovnáme výsledný priemerný veknástupu do prvej práce u dvoch najmladších vekovýchskupín rómskej populácie s predpokladaným vekomukončenia vzdelávania na úrovni základnej školy, čo jeokolo 16 rokov, signalizuje to existenciu pomerne dlhé-ho časového obdobia medzi ukončením vzdelávania a ná-stupom do prvého zamestnania.22 Údaje naznačujú,akoby príslušníci rómskej národnosti museli čakať na prvézamestnanie podstatne dlhšie než predstavitelia blízkejvšeobecnej populácie.

Potvrdzuje to aj pohľad na priemerný vek nástupudo prvého zamestnania podľa ukončeného vzdelania(graf 9.24). Namerané hodnoty priemerného veku vstu-pu na trh práce za rómsky podsúbor výrazne prevyšovalipriemerný vek za všeobecnú populáciu vo všetkých ka-tegóriách vzdelania, okrem najvyššieho. Naznačuje to, žeRómovia s nižšími stupňami dosiahnutého vzdelania ča-kali na prvú pracovnú príležitosť v priemere podstatnedlhšie ako reprezentanti všeobecnej populácie rovnakéhovzdelania.23 V prípade stredoškolského vzdelania s ma-turitou a vyššieho môže byť vyšší priemerný vek vstupu

21 Jedinou vzdelanostnou skupinou, u ktorej bol podiel skúsených s trvalejšou prácou opačný – viac skúseností na strane rómskej populácie, bolaskupina s nižším ako základným vzdelaním. Táto skupina však mala za všeobecnú populáciu iba veľmi malý počet (n = 23), preto je problematickézovšeobecňovať.

22 Pripomeňme, že tu analyzujeme len tú časť obidvoch skúmaných súborov, ktorá mala v priebehu života skúsenosť s trvalejšou prácou, veľká časť sak trvalejšiemu zamestnaniu zatiaľ nedostala vôbec.

23 Hoci istú úlohu tu môže zohrávať prípadný neskorší či odložený nástup do povinného vzdelávania, ktorý môže byť častejší v rámci rómskej populácie,je málo pravdepodobné, že by vyčerpával celkový priemerný rozdiel.

Graf 9.23Priemerný vek začiatku vykonávania prvej práce podľa vekovej skupiny – porovnanie rómskej a geografickyblízkej všeobecnej populácie s pracovnou skúsenosťou (v rokoch)

16 16.5 17 17.5 18 18.5 19 19.5 20 20.5

15-24 rokov

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

65+ rokov

19.14

18.9619.88

19.02

18.7218.85

18.9518.59

17.4018.45

Otázka: Koľko ste mali rokov, keď ste začali vykonávať svoje prvé zamestnanie alebo podnikanie?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (za súbor rómskej populácie 47,6 % a za súbor všeobecnej 78,3 %).

18.16

18.66



136


Rómov na trh práce dôsledkom toho, že za všeobecnúpopuláciu bolo v tejto skupine viac držiteľov vysoko-školského titulu (dlhšie sa pripravovali na povolanie).

Ak by sme mali záverom k celkovej pracovnej skúse-nosti zhrnúť, empirické údaje potvrdili, že stabilnejšie za-mestnanie alebo podnikanie je pre rómsku populáciu om-noho menej dostupné než pre populáciu žijúcu v geo-grafickej blízkosti. Naznačujú zároveň, že k najväčším roz-dielom medzi nimi dochádza pri stredných vekovýchskupinách. Obrovské rozdiely v porovnaní so všeobecnoupopuláciou z geografickej blízkosti u stredných veko-vých skupín oprávňujú k vysloveniu hypotézy, že trvalej-šie pracovné príležitosti boli pre rómsku populáciu do-stupnejšie u ročníkov, ktoré ukončili prípravu na povola-nie ešte pred rokom 1990 (45-roční a starší), ako pre tých,čo vstupovali na trh práce po tomto období (najmä 25-34-roční). Ukázalo sa tiež, že vylúčenie na základe bývania jeveľmi úzko previazané aj s hĺbkou vylúčenia z trhu práce.Pracovná skúsenosť s trvalejším zamestnaním v priebehuživota bola v segregovanom prostredí podstatne nižšia, špe-ciálne u rómskych žien. Vyššie vzdelanie pravdepodobnosťtrvalejšej práce zvyšuje, nie však bezvýhradne; vo všetkýchskupinách vzdelania rómska populácia zaostáva v trvalejšejpracovnej skúsenosti za všeobecnou.

9.3. Rómska populácia a trh práce podľa metodiky VZPS:24

postavenie a súvislosti

Výskum rómskych domácností sledoval okrem ekono-mickej aktivity na základe deklarovaného statusu všet-ky základné ukazovatele potrebné pre vymedzenievzťahu k trhu práce podľa metodiky výberového zisťo-vania pracovných síl. V zisťovaní sa za pracujúcich po-važujú všetky osoby vo veku 15 rokov a viac, ktorév sledovanom (referenčnom) týždni vykonávali aspoň jed-nu hodinu práce za mzdu, plat alebo prácu za účelom do-siahnutia zisku, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí.Môže pritom ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok,dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu, medzi pra-cujúcich sú zahrnutí aj vypomáhajúci členovia domác-

ností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiad-nu mzdu ani odmenu, ako aj profesionálni príslušníciozbrojených zložiek. Za pracujúcich sa považujú tiež oso-by, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni nepracovalipre chorobu, dovolenku, školenie, zlé počasie, v dô-sledku štrajku a výluky; s výnimkou osôb na dlhodobomneplatenom voľne a osôb na rodičovskej dovolenke (Vý-berové..., 2011: 5).

9.3.1. Vykonávanie aspoň jednej hodiny práceza týždeň

Ako vyplýva z uvedenej definície pracujúcich, zákla-dom určenia tejto kategórie sú dve otázky v dotazníku.Jedna sa zameriava na vykonávanie práce v trvaní aspoňjednej hodiny v priebehu predchádzajúceho týždňa, bezohľadu na formu úväzku či kontraktu, ale za účelom zí-skania pracovnej odmeny alebo zisku, vrátane vypo-máhania pri domácom podnikaní. Druhá otázka upres-ňuje pozíciu pracujúcich rozšírením o tých jednotlivcov,čo síce majú zamestnanie, ale v referenčnom období z rôz-nych dôvodov dočasne nepracovali ani hodinu.25

Podľa zistených odpovedí na prvú z otázok (graf 9.25)pracovalo spomedzi skúmanej rómskej populácie 15+ ro-kov v referenčnom týždni prinajmenšom jednu hodinucelkovo 13 %, viac ako tri štvrtiny súboru (79,2 %) takú-to činnosť nevykonávalo, zostávajúcich 7,8 % na otázkuneodpovedalo. V porovnaní so sebazaradením medzi pra-cujúcich na základe deklarovaného ekonomického sta-tusu bol podiel tých jednotlivcov, čo odpracovali aspoňjednu hodinu mimo domácnosť, mierne vyšší. K statusupracujúci sa prihlásilo len 9,9 % relevantnej rómskej po-pulácie, čo je približne o 3 % menej (pozri časť 9.1). Niekaždú prácu za odmenu alebo pre domáci podnik tedarespondenti považovali za dostatočne kvalifikujúcu nato, aby sami seba považovali za pracujúcich.

Rovnako ako v mnohých predchádzajúcich ukazo-vateľoch súvisiacich s trhom práce, aj pri vykonaní prá-ce v rozsahu aspoň jednej hodiny za týždeň platí, že jejpodiel bol veľmi nízky vo všetkých troch prostrediach a sosegregáciou na základe bývania sa mierne znižoval.Ako vyplýva z tabuľky 9.7, za podsúbor Rómov žijúcich

24 VZPS (výberové zisťovanie pracovných síl) prebieha na území Slovenska nepretržite od roku 1993, do systému štátnych štatistických zisťovaní bolozačlenené na základe odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Štatistického úradu EÚ (Eurostat) podľa vzoru podobných zisťovaní v os-tatných krajinách. Úplnú harmonizáciu zisťovania s predpismi EÚ vzťahujúcimi sa k VZPS zabezpečil ŠÚ SR od roku 2003. Zisťovanie sa realizuještvrťročne, základom je náhodný výber bytov pokrývajúci všetky okresy SR; do vzorky je zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje približne 0,6 % zcelkového počtu trvale obývaných bytov. Vo vybraných domácnostiach sa vypĺňajú dva typy dotazníkov: jeden o zložení domácnosti a druhý vypĺňakaždý člen vo veku 15 a viac rokov (viac k zisťovaniu pozri: Výberové..., 2011).

25 Použité znenie otázok bolo nasledovné: „Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmenyalebo s cieľom dosiahnutia zisku (aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebopodniku patriacom členovi domácnosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?“. Tým z nich, ktorí uviedli zápornú odpoveď, anketári položili druhúotázku: „Napriek tomu, že ste počas predchádzajúceho týždňa nevykonávali žiadnu platenú prácu ani 1 hodinu, máte zamestnanie (podnikanie,živnosť), v ktorom ste boli len dočasne neprítomný/-á a opäť sa doň vrátite? (Možné dôvody neprítomnosti: choroba, materská dovolenka,ošetrovanie člena rodiny, dovolenka, štrajk, výluka práce, bez zákaziek, školenie, zlé počasie; nepatrí sem rodičovská dovolenka, dlhodobé neplatenévoľno a aktivačné práce)?“ Počty kladných odpovedí na druhú otázku boli iba minimálne (44 v rámci príslušného podsúboru rómskej populáciea 13 v rámci všeobecnej populácie v geografickej blízkosti).


137


rozptýlene sa podiel osôb 15+ rokov, ktoré odpracova-li minimálne hodinu vo verejnej sfére, priblížil k 15 %; v prí-pade bývajúcich segregovane poklesol na 10,7 %.26

Uvedený rozsah vykonávania práce za rómsku po-puláciu bol opäť v komparácii s geograficky blízkou všeo-becnou populáciou podstatne menší. Oproti uvede-ným 13 % sa za súbor všeobecnej populácie dostal na úro-veň 44,4 %; 47,8 % z nich nevykonalo v predchádzajú-com týždni ani hodinu práce vo verejnej sfére, podiel ne-odpovedajúcich bol za obidva súbory rovnaký.

Triedenie na základe deklarovaného ekonomického sta-tusu ukázalo, že prácu počas predchádzajúceho týždňav objeme minimálne jednej hodiny uvádzali logicky pre-važne tí respondenti a respondentky, čo sa identifikovaliako pracujúci, medzi ekonomicky neaktívnymi bola taktodefinovaná pracovná činnosť veľmi nízka – u rómskej i všeo-becnej populácie (graf 9.27). Zo vzájomného porovnaniarómskej a všeobecnej populácie vyšla významne vyššia pra-covná angažovanosť všeobecnej takmer u všetkých statusovekonomickej aktivity, s výnimkou zamestnancov a osôbv domácnosti. Kým z invalidných dôchodcov všeobecnejpopulácie odpracovalo aspoň hodinu v referenčnomtýždni 5,4 %, z rómskych invalidných dôchodcov to bololen 1,8 %. Podobne to bolo aj pri starobných dôchodcoch(3,2 % ku 1,1 %), rodičovskej dovolenke (3,2 % ku 1,5 %) a ne-zamestnaných (9,5 % ku 6,3 %). Najväčší rozdiel sa preja-vil za skupinu, ktorá sa identifikovala s inou ekonomickouaktivitou (brigády, sezónne práce, atď.), kde predstaviteliarómskej populácie zaostávali v úrovni vykonanej práceo 16 %, a potom za skupinu živnostníkov a podnikateľov,u ktorých Rómovia objemovo zaostávali takmer o 10 %. Čižeaj tento pohľad na pracovnú aktivitu naznačuje, akoby prerómsku populáciu bola platená práca menej dostupná, a to

bez ohľadu na pozíciu v rámci trhu práce alebo mimo neho.Zastúpenie pracovne zaangažovaných Rómov formouaspoň jednej hodiny bolo, napriek geografickej blízkosti,nižšie tak za skupinu invalidných i starobných dôchodcova nezamestnaných, ako aj za jednotlivcov prevádzkujúcichživnosť či podnikanie alebo vykonávajúcich sezónne a bri-gádnické práce.

Graf 9.24Priemerný vek začiatku vykonávania prvej práce podľa vzdelania – porovnanie rómskej a geograficky blízkejvšeobecnej populácie s pracovnou skúsenosťou (v rokoch)

16 16.5 17 17.5 18 18.5 19 19.5 20 20.5

Menej ako štandardná ZŠ

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

SŠ bez maturity (SOU)


17.50

18.1617.86

18.1719.45

Otázka: Koľko ste mali rokov, keď ste začali vykonávať svoje prvé zamestnanie alebo podnikanie?Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (za rómsku populáciu 47,6 % a za všeobecnú 78,3 %).

19.59

18.80


26 Po vylúčení jednotlivcov, za ktorých sa odpoveď nepodarilo zistiť, boli podiely odpracujúcich aspoň jednu hodinu za jednotlivé prostredia nasle-dovné: 12 % segregovaní, 14,6 % separovaní a 15,4 % žijúci rozptýlene.

Graf 9.25Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa práceaspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére (v %)

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinuakúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom do-

siahnutia zisku (aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhradealebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku

patriacom členovi domácnosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov

predstavovala n = 2 160 jednotlivcov.

13.0

79.2

7.8

Áno Nie Nevie, neuvedené

19.84


138


Podľa očakávania empirické údaje zachytili po-merne veľký rozdiel v úrovni pracovnej aktivity róm-skych mužov a žien. Zatiaľ čo spomedzi rómskychmužov vo veku 15+ rokov pracovalo aspoň hodinuv priemere 17,8 %, zo žien to bolo viac ako o polovicumenej – iba 8,2 %.27 Rómske ženy častejšie uvádzali zá-pornú odpoveď o odpracovanej hodine, tiež bolo me-dzi nimi viac takých, čo na otázku nechceli alebo ne-vedeli odpovedať.

Analýza potvrdila pomerne veľký rodový rozdiel ajza geograficky blízku všeobecnú populáciu, no pohybovalsa na podstatne vyšších hodnotách: aspoň jednu hodi-nu odpracovalo v predchádzajúcom týždni 51,3 % mu-žov a 38,1 % žien vo veku 15+ rokov. Pracovná angažo-vanosť žien je všeobecne v porovnaní s mužmi výraznenižšia, v prípade rómskej populácie je však za obidve sku-piny pohlavia napriek blízkemu prostrediu neporovna-teľne menšia oproti všeobecnej populácii.

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku(aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domác-nosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov predstavovala n = 2 160 jednotlivcov.

Tabuľka 9.7Zloženie rómskej populácie 15+ podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére a typu bývania ( %)


Áno 10,7 13,4 14,8 13,0

Nie 78,1 78,5 81,2 79,2

Nevie, neuvedené 11,3 8,0 4,1 7,8


Graf 9.26Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére – porovnanies geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Áno

Nie

Nevie, neuvedené

13.044.4

79.247.8

7.87.8

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku(aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domác-nosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov predstavovala n = 2 160 jednotlivcov; početnosť rovnakej geograficky blízkej všeobecnejpopulácie n = 892.


27 Keďže v predchádzajúcej sérii prieskumu rómskych domácností v roku 2005 sa pracovná angažovanosť merala odlišným spôsobom (iné znenieotázok), nie je možné ju priamo porovnávať s údajmi z roku 2010. Len pre priblíženie: prácu mimo domácnosti uviedlo v roku 2005 z rómskychmužov 15,8 % a zo žien 6,7 %. Pri zarátaní pracovnej angažovanosti na domácom hospodárstve a pre člena domácnosti mali muži zamestnanosť33,4 % a ženy 22,9 %.

28 Za rómsky súbor to predstavovalo zvýšenie o 44 jednotlivcov a za všeobecnú populáciu o 13 jednotlivcov.29 Vymedzenie ostatných skupín definovaných vzťahom k trhu práce je nasledovné:

Nezamestnaní sú všetky osoby vo veku od 15 rokov (resp. iného vekového vymedzenia), ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky: 1. V sledovanomtýždni nemajú žiadnu platenú prácu; 2. aktívne si hľadajú prácu alebo si prácu už našli a čakajú na nástup do zamestnania; 3. sú schopní alebochcú nastúpiť do práce (nepatria medzi ekonomicky neaktívnych a tých, čo nechcú pracovať). Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované naúradoch práce ako nezamestnané.Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovnú silu) sa považujú všetky osoby daného vekového rozpätia, ktoré patria medzi pracujúcich

a nezamestnaných.Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (osoby mimo trhu práce) sú všetky osoby vo veku od 15 rokov (resp. iného vekového vymedzenia), ktorénie sú ekonomicky aktívne. Ide o osoby, ktoré sú v sledovanom týždni bez práce, pretože sa pripravujú na povolanie, sú starobnými alebo in-validnými dôchodcami, na rodičovskej dovolenke, starajú sa o domácnosť a podobne a z uvedených (príp. ďalších) dôvodov si aktívne nehľadajúzamestnanie. Rovnako sem patria osoby, ktoré nechcú pracovať.


139


9.3.2. Miera zamestnanosti, nezamestnanostia ekonomickej aktivity podľa metodiky VZPS

Pre výpočet základných mier relevantných z hľadiska po-stavenia na trhu práce a podielu osôb mimo neho sa sku-pina pracujúcich vymedzená cez odpracovanie aspoň jed-nej hodiny za týždeň upravila o tých, čo síce neodpra-covali ani jednu hodinu, ale mali stálu prácu a nepraco-vali z dôvodu choroby, štrajku, výluky a podobne.28 Mie-ra zamestnanosti sa potom počítala podľa vzorca: počet

pracujúcich delený celkovým počtom osôb daného ve-kového vymedzenia krát 100.29 Tabuľka 9.8 uvádza pre-hľad takto definovanej miery zamestnanosti za jednot-livé porovnávané súbory rómskej a všeobecnej populáciea za rôzne vymedzené vekové skupiny, ako aj v porov-naní s ostatnými ukazovateľmi a deklarovanou zames-tnanosťou a nezamestnanosťou.

Miera zamestnanosti rátaná za rómsku populáciuvo veku 15 a viac rokov dosiahla v priemere 15 %. Taký-to výsledok za rómsky súbor sa vnútorne diferencoval

Graf 9.27Práca rómskej populácie 15+ rokov aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére podľa deklarovaného ekono-mického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100





Nezamestnaní

V domácnosti

RD, MD

Dôchodok starobný


93.9

3.3

3.2

1.85.4

1.1

9.5

2.30.0

1.5

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku(aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domác-nosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov predstavovala n = 2 160 jednotlivcov; početnosť rovnakej geograficky blízkej všeobecnejpopulácie n = 892.


Geograficky blízkavšeobecná populácia 15+

91.8

81.878.6

59.075.0

6.3

98.088.9

Graf 9.28Porovnanie rómskych mužov a žien 15+ rokov podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Áno

Nie

Nevie, neuvedené

17.88.2

75.6

6.68.9

82.9

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku(aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domác-nosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov predstavovala n = 2 160 jednotlivcov.

Rómski muži 15+ Rómske ženy 15+


140


podľa typu bývania (13,1 % segregovaní, 15,5 % sepa-rovaní a 16,4 % rozptýlení) a výrazne sa odlišoval od úrov-ne zamestnanosti všeobecnej populácie z geografickyblízkeho prostredia, za ktorú dosiahla hodnotu 45,9 %.30

So zužovaním vekového intervalu formou posúva-nia hranice veku od konca produktívneho veku smeromk produktivite miera zamestnanosti za všeobecnú po-puláciu výrazne narastala, u rómskej populácie sa zvy-


Deklarovaná zamestnanosť Podiel pracujúcich na celkovom súbore

15+ rokov 7,0 9,6 13,4 9,9 44,7

15-64 rokov 7,3 10,1 14,0 10,4 54,2

15-55 rokov 7,5 10,9 14,7 11,0 61,4

15-24 rokov 3,6 6,8 13,8 8,0 19,5

25-54 rokov 9,0 13,2 15,3 12,5 72,8

55-64 rokov 6,0 1,4 2,3 3,0 30,9

Zamestnanosť podľa VZPS Očistený podiel pracujúcich (odpracovaná 1 hod.+) na celku populácie

15+ rokov 13,1 15,5 16,4 15,0 45,9

15-64 rokov 13,5 16,3 16,9 15,5 55,1

15-55 rokov 13,8 16,7 17,8 16,1 61,3

15-24 rokov 8,1 9,1 17,1 11,4 20,5

25-54 rokov 16,3 20,9 18,3 18,5 72,8

55-64 rokov 10,0 10,0 2,3 7,9 35,5

Deklarovaná nezamestnanosť Ako podiel nezamestnaných na celkovom súbore

15+ rokov 56,6 53,5 52,7 54,3 7,4

15-64 rokov 58,3 56,1 54,9 56,4 9,0

15-55 rokov 61,1 59,0 56,5 58,9 10,4

15-24 rokov 53,1 46,6 40,8 46,8 9,3

25-54 rokov 65,2 64,9 63,9 64,7 11,1

55-64 rokov 18,0 31,4 31,8 27,4 3,1

Deklarovaná nezamestnanosť Ako podiel nezamestnaných z deklarovanej pracovnej sily

15+rokov 88,9 84,7 79,7 84,4 14,1

15-64 rokov 88,9 84,7 79,7 84,4 14,2

15-55 rokov 89,1 84,4 79,4 84,3 14,5

15-24 rokov 93,7 87,2 74,8 85,4 32,3

25-54 rokov 87,8 83,1 80,7 83,5 13,2

55-64 rokov 75,0 95,6 93,3 90,0 9,1

Nezamestnanosť podľa VZPS Podiel nezamestnaných na pracovnej sile

15+ rokov 75,9 72,1 71,5 73,1 9,9

15-64 rokov 75,9 72,1 71,7 73,2 10,0

15-55 rokov 76,5 72,9 71,4 73,5 10,3

15-24 rokov 81,0 77,3 63,0 73,5 21,2

25-54 rokov 75,3 71,2 73,5 73,3 9,6

55-64 rokov 50,0 63,2 92,3 69,0 6,2

Miera ekonomickej aktivity Podiel ekonomicky aktívnych (pracujúci + nezamestnaní) na celku populácie

15+ rokov 54,3 55,7 57,6 55,8 50,9

15-64 rokov 55,9 58,4 59,7 57,9 61,2

15-55 rokov 58,5 61,5 62,1 60,7 68,3

15-24 rokov 42,4 40,2 46,2 42,9 26,0

25-54 rokov 66,0 72,6 69,3 69,3 80,6

55-64 rokov 20,0 27,1 29,6 25,6 37,8

Mimo trhu práce Ako % z celku populácie

15+ rokov 45,7 44,3 42,5 44,2 49,1

15-64 rokov 44,1 41,6 40,3 42,1 38,8

15-55 rokov 41,5 38,5 37,9 39,3 31,6

15-24 rokov 57,6 59,8 53,8 57,1 74,0

25-54 rokov 34,1 27,4 30,7 30,7 19,4

55-64 rokov 80,0 72,9 70,5 74,4 62,2

Poznámka: Pracujúci vrátane tých, čo síce neodpracovali ani 1 hodinu, ale mali stálu prácu (nepracovali z dôvodu choroby, štrajku, výluky a podobne).

Tabuľka 9.8Porovnanie rôznych mier zamestnanosti a nezamestnanosti za jednotlivé skúmané skupiny (v %)


141


šovala iba veľmi mierne. Tak za všeobecnú populáciu mie-ra zamestnanosti vzrástla zo 45,9 % pri 15-ročnýcha starších na 55,1 % za skupinu 15-64 rokov a na 61,3 %za skupinu 15-55 rokov; v prípade rómskej populácie sas prechodom k vekovej skupine 15-64 rokov miera za-mestnanosti zvýšila z 15 % na 15,5 % a následne u 15-55-ročných na 16,1 %. Kým pri všeobecnej populácii zna-menalo vylúčenie starších ako 64 rokov zvýšenie mieryzamestnanosti o 10 bodov a po vylúčení starších ako 55rokov o ďalších 6 bodov, za rómsku populáciu znamenalozúženie vekového intervalu nárast miery zamestnanos-ti len o 0,5 bodu (za skupinu 15-64 rokov) a ešte o 0,6bodu (za skupinu 15-55 rokov). Dôvodom je rozdielne za-stúpenie starobných dôchodcov a nezamestnanýchv obidvoch porovnávaných súboroch. Keďže starob-ných dôchodcov je v rámci rómskej populácie podstat-ne menej a nezamestnaných nepomerne viac, vylúčenienajstarších vekových skupín mieru zamestnanosti ráta-nú ako podiel z celku rómskych jednotlivcov danej sku-piny veku takmer nijako nemení. Naopak v rámci všeo-becnej populácie každé skrátenie vekového intervalu zna-mená vylúčenie veľkej skupiny ekonomicky neaktívnych,a zároveň z hľadiska ekonomickej aktivity homogénnejšízákladný súbor. Potvrdzuje to aj pohľad na zmenu v mie-re ekonomickej aktivity31 v tabuľke 9.8, ktorej hodnotasa za všeobecnú populáciu zvýšila pri skupine 15-55 ro-kov oproti skupine vymedzenej ako 15+ rokov o 17 bo-dov, kým za Rómov to bolo iba o 5 bodov.

V tabuľke sa porovnáva tiež miera zamestnanosti naj-mladšej, strednej a najstaršej vekovej skupiny. Najvyššiehodnoty dosiahla za strednú skupinu vymedzenú vekom25-54 rokov, zároveň sa u nej prejavil najväčší rozdiel opro-ti geograficky blízkej všeobecnej populácii. Miera za-mestnanosti Rómov vo veku 25-54 rokov sa dostala naúroveň 18,5 % (u segregovaných len 16,3 %), za rovna-ký súbor všeobecnej populácie to ale bolo až 72,8 %.32

Z Rómov vo veku 25-54 rokov mala zamestnanie aleboodpracovala aspoň jednu hodinu mimo domácnosťnecelá pätina, zo všeobecnej populácie z geografickej blíz-kosti to boli takmer tri štvrtiny. Ide teda o obrovský roz-diel (o 54,3 bodu, resp. štvornásobne menej), ktorý opä-tovne potvrdzuje rozdielne šance rómskej populácie nazískanie platenej práce, a to aj s prihliadnutím k lokálnymči regionálnym podmienkam.

A tento obrovský nepomer pretrval aj pri porovná-vaní skupiny najmladších i najstarších. Vo vekovej skupine

15-24 rokov bola miera zamestnanosti v prípade rómskehosúboru 11,4 % a za všeobecnú populáciu 20,5 %; spomedzi55-64-ročných Rómov tvorili pracujúci len 7,9 %, kým z tejistej skupiny všeobecnej populácie to bolo ešte 35,5 %.

Potvrdilo sa, že deklarovaná zamestnanosť bola zavšetky porovnávané vekové skupiny v prípade rómskejpopulácie nižšia ako miera zamestnanosti podľa meto-diky VZPS.33 Znamená to, že časť tých rómskych jedno-tlivcov, čo sa subjektívne vnímali ako nepracujúci, odrobilav sledovanom týždni aspoň jednu hodinu za mzdu ale-bo inú formu zisku. Celkovo sa nameral rozdiel približ-ne okolo 5 %, najvyšší bol za žijúcich segregovane ale-bo separovane. Je zaujímavé, že u všeobecnej populáciebola disproporcia minimálna: deklarovaná zamestnanosťa miera zamestnanosti podľa VZPS sa pri všetkých vy-medzených skupinách veku takmer zhodovali. Môžeto signalizovať podstatne vyšší výskyt rôznych náhodnýchpracovných príležitostí so symptómami prekérnej čičiernej práce na strane rómskej populácie, keď sú z oko-lia prizývaní jednotlivcami alebo právnickými osobamik privyrobeniu si, ale trvalejšie pracovné miesto zostávapre nich nedostupné; naďalej sa preto zaraďujú k inýmekonomickým statusom než je status pracujúceho, naj-častejšie k nezamestnaným.

Čo sa týka nezamestnanosti, tá vyšla za rómskupopuláciu veľmi vysoká aj na základe výpočtu založenéhona absencii práce kombinovanej s ochotou a schopnosťoupracovať a s aktívnym hľadaním práce (k metodikeVZPS pozri poznámku 29). Miera nezamestnanosti akopodiel nezamestnaných na celkovom počte ekonomic-ky aktívnych osôb (pracovnej sile) dosiahla potom zarómsku populáciu 15+ rokov v priemere 73,1 % (najviacza podsúbor žijúcich segregovane – 75,9 %). So zúženímvekového intervalu pre východiskovú skupinu na 15-64alebo 15-55 rokov sa miera nezamestnanosti Rómov tak-mer vôbec nemenila. Vypočítaná miera nezamestnanostirómskej populácie je zásadnejšie iná ako deklarovaná ne-zamestnanosť. Deklarovaná nezamestnanosť ako podielz celku relevantnej populácie vyšla podstatne nižšia (za15-ročných a starších 54,3 %; najvyššia v prípade segre-govaných 56,6 %) a deklarovaná nezamestnanosť ako po-diel z pracovnej sily zasa omnoho vyššia (za 15-ročnýcha starších 79,7 %; najvyššia za segregovaných 88,9 %).

Za všeobecnú populáciu sa vygeneroval úplne inýobraz nezamestnanosti: vypočítaná miera nezames-tnanosti populácie vo veku 15+ rokov mala hodnotu

30 Ako ale vidieť z údajov, ktoré uvádza Box 9.3, zistená miera zamestnanosti za geograficky blízku všeobecnú populáciu tiež zaostáva za celosloven-ským priemerom – miera zamestnanosti v roku 2010 za celok populácie 15+ rokov dosiahla 50,5 %. Pravdepodobne tu vstupuje do hry regionálnyfaktor – zamestnanosť v marginalizovaných regiónoch a okresoch Slovenska, ktoré sa často prekrývajú so susedstvom s rómskymi komunitami, jepodstatne nižšia (Falťan a kol., 2004).

31 Miera ekonomickej aktivity ako v percentách vyjadrený podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva (pracujúci a nezamestnaní) v určitej vekovejskupine z celku obyvateľstva rovnakej vekovej skupiny (Výberové..., 2011: 7).

32 Pripomeňme, že v porovnaní s celkovým priemerom za Slovensko dosiahla aj všeobecná populácia z geografickej blízkosti menšiu mieru zamest-nanosti: za vekovú skupinu 25-54 rokov bol v roku 2010 priemer miery zamestnanosti na úrovni 76 %.

33 Podobný princíp len v opačnom smere platí aj pri porovnaní nezamestnanosti – deklarovaná nezamestnanosť je vyššia ako miera nezamestnanostipodľa VZPS.


142


9,9 %, čo je viac ako sedem krát menej než u rómskej; sozúžením vekového intervalu sa, na rozdiel od miery za-mestnanosti a rovnako ako pri rómskej populácii, menilaiba málo; v porovnaní s deklarovanou nezamestnanos-ťou sa veľmi nelíšila (deklarovaná nezamestnanosť akopodiel z celku relevantnej populácie vyšla 7,4 % a ako po-diel z deklarovanej pracovnej sily 14,7 %).

Zo vzájomného vzťahu vypočítanej a deklarovanejnezamestnanosti vyplýva, že veľká skupina rómskej po-pulácie, ktorá sa sebaidentifikovala so statusom neza-mestnaného, sa nezaradila medzi nezamestnaných na zá-klade metodiky VZPS založenej na splnení troch pod-mienok (uvedené v poznámke 29). Za všeobecnú po-puláciu z geografickej blízkosti je zhoda medzi uvede-nými dvomi mierami podstatne vyššia – výpočet a se-baidentifikácia nezamestnanosti sú viac v zhode.

Ako ďalej vyplýva z tabuľky 9.8, miera nezamestna-nosti bola veľmi vysoká už u najmladšej vekovej skupi-ny 15-24 rokov, dokonca v porovnaní so strednou a naj-staršou generáciou najvyššia. Platilo to pre obidve po-rovnávané populácie, ale na veľmi odlišnej úrovni. U naj-mladších Rómov dosiahla v priemere až 73,5 % a túto vý-šku si približne udržala aj za strednú generáciu, miernesa znížila iba pri najstarších vo veku 55-64 rokov (na 69 %).Najmladší príslušníci všeobecnej populácie z okolia vy-kázali mieru nezamestnanosti 21,2 %, teda viac ako troj-násobne nižšiu než ich rómski rovesníci; za strednú ge-neráciu poklesla pod 10 % a u najstarších ešte viac – na6,2 %. Obrovský rozdiel v nezamestnanosti medzi róm -skou a všeobecnou populáciou z blízkeho okolia je pod-ľa veku stabilný, pretrváva vo všetkých sledovaných ve-kových kategóriách. Vylúčenie z trhu práce, presnejšie z ak-tívneho začlenenia do trhu práce, je za rómsku populá-ciu nie len vysoké, ale sa zdá, že aj trvalé.

Hoci sa miera nezamestnanosti rómskej populáciemenila podľa typu bývania takmer za všetky uvedené ve-kové skupiny (s postupujúcim priestorovým vylúčenímnarastala a najvyššiu úroveň dosiahla za žijúcich segre-govane), najväčší rozdiel bol práve za najmladších: v se-gregovanom prostredí dosiahla 81 %, v separovanomklesla na 77,3 % a za žijúcich rozptýlene na 63 %. Zna-mená to, že tri pätiny rozptýlených, viac ako tri štvrtinyseparovaných a až štyri pätiny segregovaných mladýchRómov vo veku 15-24 rokov tvoria nezamestnaní. Taktovysoká nezamestnanosť mladej rómskej populácie sa dápovažovať za alarmujúce zistenie, ktoré si vyžadujeokamžitú a systematickú intervenciu. Ak už na začiatkupracovného života patrí väčšina medzi nezamestnaných,je veľká pravdepodobnosť, že v nasledujúcich život-ných fázach vylúčenie z trhu práce neprekonajú, aspoňprevažná časť z nich.

Všetky súvislosti spomínané pri doterajších ukazo-vateľoch z oblasti trhu práce v plnej miere platia aj premieru ekonomickej aktivity a jej opak – podiel osôb mimotrhu práce. Miera ekonomickej aktivity ako podiel eko-

nomicky aktívnych (pracujúci a nezamestnaní) na celkudaného základu populácie dosahovala za rómsku po-puláciu 15 + rokov v priemere 55,8 %, čo bolo približneo 5 % viacako za všeobecnú populáciu v okolí. S rozlič-ným vymedzením východiskovej vekovej skupiny pre zá-klad výpočtu miery ekonomickej aktivity, presnejšies jeho zužovaním o ekonomicky neaktívnych, sa výslednáúroveň mení – za rómsku populáciu znovu len mierne a zavšeobecnú omnoho podstatnejšie. U rómskej populáciesa pri zúžení vekového intervalu na 15-64 rokov mieraekonomickej aktivity zvýšila na 57,9 % a za vekovéohraničenie 15-55 rokov na 60,7 %. Miera ekonomickejaktivity všeobecnej populácie 15+ rokov sa priblížilak 51 %, no za skupinu 15-64 rokov dosiahla vyše 61 % a zavekový interval 15-55 rokov vyše 68 %. Čím väčšia špe-cifikácia na produktívnu generáciu, tým je ekonomickáaktivita vyššia. Zúženie vekového intervalu z 15+ rokovna 15-55 rokov zvýšilo mieru ekonomickej aktivity róm-skej populácie približne o 5 %, v prípade všeobecnej po-pulácie to bolo takmer o 18 %. Hoci je z celku populácie15+ rokov ekonomicky aktívnych viac v rámci rómskejpopulácie (56 % ekonomicky aktívnych a zvyšných 44 %mimo trhu práce) než v rámci všeobecnej (51 % ekono-micky aktívnych a zvyšných 49 % mimo trhu práce), pozúžení na produktívnu populáciu 15-55 rokov sa pomerobracia a za tento vekový interval majú ekonomicky ak-tívni vyšší podiel za všeobecnú populáciu. Zo všeobec-nej populácie v geograficky blízkom prostredí vo veku15-55 rokov patrilo medzi ekonomicky aktívnych 7 ľudíz desiatich (a zostávajúci traja boli mimo trhu práce), zarómsku populáciu 15-55 rokov to bolo 6 ľudí z desiatich(mimo trhu práce boli zvyšní štyria).

Podľa produktívneho veku má najvyššiu mieru eko-nomickej aktivity stredná generácia: za skupinu 25-54 ro-kov sa za rómsku populáciu priblížila k 70 % a za všeobecnúprekročila 80 %. Vyššia miera ekonomickej aktivity nastrane všeobecnej populácie pretrvala aj pri porovnávanínajstaršej generácie vo veku 55-64 rokov (37,8 % všeobecnáoproti 25,6 % rómska), pri najmladšej generácii sa pomerobrátil – ekonomická aktivita dosiahla vyššiu úroveň zarómsku populáciu (43 % rómska ku 26 % všeobecná). Nauvedené rozdiely medzi rómskou a všeobecnou populá-ciou v rámci troch základných generácií vplýva jednak pod-statne menej študujúcich Rómov, čo veľké skupiny mladýchposúva na trh práce (aj keď bez úspešného začlenenia, tedamedzi nezamestnaných), ako aj v priemere skoršie a čas-tejšie rodičovstvá, ktoré veľké skupiny, predovšetkým róm-skych žien, z trhu pláce vylučujú – sú v domácnosti alebona rodičovskej dovolenke (pozri tabuľku 9.9).

Z hľadiska typu bývania je miera ekonomickej akti-vity najnižšia (a recipročne podiel ľudí mimo trhu prácenajvyšší) za Rómov žijúcich segregovane, a to za všetkysledované vekové intervaly. Celkový podiel pracovnej sily(ekonomicky aktívnych) bol za rómsku populáciu 15+ ro-kov vyše 54 % a mimo trhu práce bolo takmer 46 % z nich;



143

za žijúcich rozptýlene to bolo 58 % aktívnych ku 42 % ľudímimo trhu práce. V rámci mladých Rómov vo veku 15-24rokov bol pomer pracovnej sily a ľudí mimo trhu práce zasegregovaných 42 % ku 58 % a za rozptýlených 46 ku 54 %.

Ako ale môžeme vidieť, rozdiely medzi segregovaný-mi a rozptýlenými rómskymi obyvateľmi nie sú veľké. Dása z toho usudzovať, že situácia rómskej populácie z pers-pektívy postavenia na trhu práce je vo všetkých troch po-rovnávaných prostrediach zlá a mimoriadne odlišná odvšeobecnej populácie – geograficky blízkej i celkovej. Ta-kýto výsledok merania signalizuje iný vzťah trhu práce a jehoaktérov k rómskej pracovnej sile. A možno aj naopak – po-ukazuje na iný vzťah, predpoklady a šance rómskej po-pulácie k trhu práce a zamestnanosti. Po zvážení rovnakostigeografického prostredia to naznačuje: 1) fungovanie di-skriminačných predpokladov a očakávaní vo vzťahu k róm-skej populácii u „poskytovateľov“ pracovných miest a v prie-behu výberových procesov pre ne; 2) slabšie dispozíciea predpoklady rómskej pracovnej sily vo vzťahu k ponu-ke na trhu práce (vzdelanostné, kvalifikačné, rodinné ale-bo osobnostné).

9.3.3. Zamestnanosť a nezamestnanosť: faktory vplyvu

Čo vplýva na úspech či neúspech rómskej populácie natrhu práce? Pôsobeniu, resp. dosiahnutým výsledkomrómskej populácie na trhu práce sa za posledné roky ve-novalo množstvo domácich i zahraničných štúdií z ob-lasti sociálnych a ekonomických vied. Väčšina sa zhodujea zostáva pri konštatovaní nízkej kvalifikácie a vzdelaniatejto časti pracovnej sily (z domácich spomeňme: Han-zelová – Bellan, 2009; Kárász, 2009; Národný..., 2007). Jeto ale jediný dôvod?

Ak by sme hľadali poučenie zo štúdií o migrantoch, tiezvyčajne konštatujú, že úspešné zaradenie a pôsobenie natrhu práce sa spája s pozitívnym vplyvom doby strávenejv prijímajúcej krajine (Borjas, 1995). Konkrétne pri rómskejnárodnosti na Slovensku toto kritérium odpadá, nakoľkoRómovia žijú na Slovensku stáročia a patria do štruktúrydomáceho obyvateľstva krajiny. Veľa migračných štúdií všakpopri dĺžke pobytu migrujúcich v prijímajúcej krajinezdôrazňuje dôležitosť ďalších charakteristík pre úspech na

Tabuľka 9.9Prehľad základných mier vo vzťahu k trhu práce podľa pohlavia – porovnanie rómskej a geograficky blízkej všeo-becnej populácie (v %)

Rómska populácia Geograficky blízka všeobecná populácia Muži Ženy Muži Ženy

Zamestnanosť podľa VZPS Očistený podiel pracujúcich (odpracovaná 1 hod.+) na celku populácie

15+ rokov 19,5 10,5 52,7 39,6

15-64 rokov 20,1 11,0 61,2 49,1

15-55 rokov 20,7 11,4 65,1 57,5

15-24 rokov 15,2 7,7 23,3 16,7

25-54 rokov 23,4 13,4 78,5 67,4

55-64 rokov 11,5 4,7 49,4 23,7

Nezamestnanosť podľa VZPS Podiel nezamestnaných na pracovnej sile

15+ rokov 71,9 75,1 10,4 9,3

15-64 rokov 72,0 75,1 10,4 9,5

15-55 rokov 72,3 75,5 11,1 9,3

15-24 rokov 73,4 73,3 26,1 10,0

25-54 rokov 71,8 75,7 9,7 9,6

55-64 rokov 69,0 69,2 4,9 8,3

Miera ekonomickej aktivity Podiel ekonomicky aktívnych (pracujúci + nezamestnaní) na celku populácie

15+ rokov 69,6 42,1 58,8 43,7

15-64 rokov 71,9 44,0 68,3 54,2

15-55 rokov 74,7 46,5 73,2 63,4

15-24 rokov 57,1 28,9 31,5 18,6

25-54 rokov 83,0 55,1 86,9 74,5

55-64 rokov 37,1 15,2 51,9 25,9

Mimo trhu prác Ako % z celku populácie

15+ rokov 30,4 57,9 41,2 56,3

15-64 rokov 28,1 56,0 31,7 45,8

15-55 rokov 25,3 53,5 26,8 36,6

15-24 rokov 42,9 71,2 68,5 81,5

25-54 rokov 17,0 44,9 13,1 25,4

55-64 rokov 62,9 84,8 48,1 74,1

Poznámka: Za celok SR boli v roku 2010 priemerné hodnoty takéto: miera zamestnanosti mužov 15+ rokov 58,2 % a žien 43,4 %; miera zamestnanos-ti za mužov 15-64 rokov 65,2 % a za ženy 52,3%; miera nezamestnanosti mužov 15+ rokov 14,2 a žien 14,6; miera ekonomickej aktivity mužov 67,8 a žien50,8 %; mimo trhu práce bolo z mužov 32,2 % a zo žien 49,2 %.


trhu práce, takých ako rôzne individuálne a kultúrne špe-cifiká (Baker – Dwayne, 1994; Reimers, 1985; Schoeni,1998). Pri istom zovšeobecnení sa dá povedať, že v súhr-ne poukazujú na úlohu etnicity v ekonomickom správaní;etnické skupiny sa navzájom odlišujú napríklad v pohľa-de na úlohu žien a mužov v rodine a na prácu matiek mimodomácnosti, ako aj na základe hodnoty prisudzovanej de-ťom, veľkosťou rodiny, zložením domácnosti či na základevzdelania žien. Tieto súhrnne nazývané „kultúrne“ rozdie-ly (presnejšie rodovo-rodinné) môžu zvyšovať systémovéči štruktúrne disparity a meniť očakávania na rolu žien a mu-žov, ktoré vedú k posilneniu diferencií v správaní žien (a mu-žov) rôznych etnických skupín.

Dostupné štúdie marginalizovaných rómskych ko-munít, ktoré sa pokúšali integrovať rodovú dimenziu,34

naznačili silný vplyv rodových stereotypov v rómskychspoločenstvách, ako aj vyššiu úroveň obmedzovania ľud-ských práv rómskych žien (pozri Box 9.4). To sa násled-ne prejavuje na ich postavení na trhu práce. Rozdiely me-dzi ženami a mužmi podľa základných ukazovateľov po-pisujúcich situáciu žien a mužov vo vzťahu k trhu prá-ce uvádza tabuľka 9.9. Údaje potvrdili rodové dispro-porcie vo všetkých porovnávaných ukazovateľoch; bolivlastné rómskej i všeobecnej populácii, no za rómsku do-sahovali niekoľkonásobne vyšší „gap“. Zamestnanosťrómskych žien bola aj pri celkovej veľmi nízkej úrovni zasúhrnnú rómsku populáciu vo všetkých vekových a ge-neračných skupinách minimálne o polovicu nižšia opro-ti rómskym mužom (v priemere 20 % za rómskych mu-žov a 10 % za rómske ženy).

V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou bolo zaostávanie rómskych žien vyššie ako prikomparácii zamestnanosti mužov. Miera zamestna-nosti rómskych mužov bola v porovnaní s mužmi všeo-becnej populácie z geografickej blízkosti tri krát nižšia(20 % oproti 61% a 65 %), za rómske ženy to bolo v po-rovnaní so všeobecnými ženami až 4-5-krát menej(11 % oproti 49 % a 57 %). „Geograficko-etnická“ rodo-vá priepasť v zamestnanosti bola v prípade žien veľkáuž u najmladšej generácie (7,7 % za rómske ženy 15-24rokov ku 16,7 % za rovnaké ženy všeobecnej populácie),s prechodom k starším generáciám sa ale ešte rozširo-vala (až na rozdiel 4,7 % ku 23,7 % za vekovú kategóriu55-64 rokov). Konkrétne za populáciu vymedzenú ve-kovým intervalom 15+ rokov sa zamestnanosť rómskych

žien dostala na úroveň 10,5 % a zamestnanosť žienzo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti dosiahlaúroveň 39,6 %; za rómskych a všeobecných mužov tobolo 19,5 % ku 52,7 %.35

Nezamestnanosť mužov a žien, jej miera, sa vo vnút-ri obidvoch porovnávaných populácií tak významne akozamestnanosť neodlišovala. Dôvodom bola celkovo vysokánezamestnanosť za rómsku, a v porovnaní s tým nízka, alerodovo vyrovnaná nezamestnanosť za všeobecnú popu-láciu z blízkeho priestorového okruhu. V rámci rómskej po-pulácie predstavoval rozdiel medzi ženami a mužmi cca 3 %;za všeobecnú populáciu boli v porovnaní s nimi jej hod-noty sedem krát nižšie, no rodovo sa líšili iba o 1 %. Kýmnezamestnanosť rómskych mužov 15-64 rokov vystúpilana 72 % a za rómske ženy až na viac ako 75 %, za všeobecnúpopuláciu rovnakého vymedzenia mala za mužov hodnotutesne nad 10 % a za ženy vyše 9 %. Vyplýva z toho zároveň,že za všeobecnú populáciu bola vyššia nezamestnanosť mu-žov, za rómsku to bolo naopak – vyššiu úroveň v porovnanís mužmi vykázala miera nezamestnanosti za ženy. Vôbecnajvyššiu nezamestnanosť dosiahli rómske ženy strednejgenerácie 75,7 %, z geograficky blízkej všeobecnej popu-lácie zasa muži prináležiaci k najmladšej, predproduktív-nej generácii (26,1 %).

Kým zamestnanosť vyšla zo vzájomných komparáciímedzi a v rámci porovnávania dvoch populácií ako rodo-vo odlišná (významne sa líšila medzi mužmi a ženami taku rómskej, ako aj u všeobecnej populácie), pri miere ne-zamestnanosti takéto jednoznačné zhrnutie neplatilo.Hoci sa nezamestnanosť mnohonásobne líšila medzirómskou a všeobecnou populáciou (vyše 70 % ku 10 %),vo vnútri porovnávaných populácií rozdiel nebol veľký (premužov aj ženy v prípade rómskej populácie nad 70 % a zavšeobecnú okolo 10 %). Ženy, obzvlášť rómske, boli vo väč-šej miere vôbec mimo trhu práce: 56 % rómskych žienvo veku 15-64 rokov na rozdiel od 45,8 % žien všeobecnejpopulácie a 28,1 % rómskych mužov.36

Vylúčenie rómskej populácie z trhu práce (ekonomickáneaktivita) je veľké a úspešné zaradenie v rámci neho (pra-cujúci) nízke aj v celkovom pohľade, no pri rómskych že-nách nadobúda priam obrovské rozmery, ktoré sa eštes priestorovým vylúčením ďalej rozširujú. Jedna desatinapracujúcich rómskych žien je pre Slovensko zlý výsledok,ktorý s veľkou pravdepodobnosťou nebude celý pokrývaťslobodná voľba žien pre zotrvanie v domácnosti.


144

34 Treba pravdivo podotknúť, že výskumy a štúdie usilujúce o zachytenie rodovej dimenzie v rómskych spoločenstvách sú stále na Slovensku skôrzriedkavým javom. K týmto ojedinelým výskumným počinom možno zaradiť výskumy Kultúrneho združenia Rómov Slovenska z Banskej Bystrice(Dáta o..., 2009; KZRS, 2005).

35 Priemerná miera zamestnanosti za celú populáciu Slovenska dosiahla v roku 2010 u mužov 58,2 % a v prípade žien 43,4 % (podrobnejšie pozriBox 9.3). Znamená to, že nie len rómski muži a ženy, ale aj muži a ženy reprezentujúci geograficky blízku všeobecnú populáciu, vykázali dosť výraznenižšiu zamestnanosť ako celok mužov a žien krajiny. Opätovne zistené údaje identifikovali trojakú redukciu v úrovni zamestnanosti: medzi celkomSlovenska a všeobecnou populáciou z regiónov susediacich s rómskymi komunitami; medzi všeobecnou populáciou z blízkosti rómskych komuníta rómskou populáciou; medzi príslušníkmi jednotlivých typov rómskych komunít. K týmto všeobecným geografickým a etnickým diferenciám saešte ďalej pridávajú rodové rozdiely.

36 S mierou ekonomickej aktivity to bolo presne naopak – rómske ženy dosiahli najnižšiu úroveň (len 44 % ekonomicky aktívnych rómskych žienvo veku 15-64 rokov na rozdiel od 54,2 % žien všeobecnej populácie a 71,9 % rómskych mužov).


Vráťme sa ale k vplyvu dosiahnutého vzdelania nakonečné postavenie na trhu práce. Prehľad hlavných uka-zovateľov postavenia rôznych skúmaných skupín zaštyri kategórie vzdelania ponúka tabuľka 9.10. Akoz údajov vyplýva, vplyv vzdelania na rast ekonomickej ak-tivity a zamestnanosti na jednej strane, a zníženie ne-zamestnanosti a podielu ľudí mimo trhu práce na stra-ne druhej, sa potvrdil za všetky sledované podsúboryrómskej populácie.

Čo sa týka celku rómskej populácie ohraničenej ve-kom 15-64 rokov, podobne ako pri deklarovanej za-mestnanosti, aj na základe zamestnanosti rátanej pod-ľa metodiky VZPS sa preukázalo zvyšovanie miery za-mestnanosti s postupom k vyšším stupňom dosiahnu-tého vzdelania. Miera zamestnanosti postupne narastala

od 9,2 % v kategórii menej ako štandardná základná ško-la, cez 15,6 % u štandardného základného vzdelania a ne-ukončenej strednej školy, na 29,9 % za vyučených, a na-pokon na 37,8 % za stredoškolákov s maturitou a vyššímvzdelaním (graf 9.29).

Stabilný sa ukázal aj rozdiel medzi úrovňou zames-tnanosti rómskej a geograficky blízkej všeobecnej po-pulácie. Miera zamestnanosti za všeobecnú populáciu sazistila vo všetkých štyroch kategóriách vzdelania vyššia,okrem najnižšieho vzdelania dokonca podstatne vyššia.Pri menej ako štandardnej základnej škole bol rozdiel naúrovni približne jednej štvrtiny, u zostávajúcich stupňovvzdelania miera zamestnanosti Rómov zaostávala viac-menej o polovicu. Zostáva len zopakovať závery z de-klarovanej zamestnanosti: napriek rovnakosti geogra-


145

Tabuľka 9.10Základné ukazovatele o pracovnej aktivite rómskej populácie vo veku 15-64 rokov podľa vzdelania – porovna-nie podsúborov a s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Menej ako štan-dardná ZŠ

Štandardná ZŠa neukončená SŠ

SŠ bez maturity(SOU)


Segregovaní

Miera zamestnanosti 11,8 14,0 18,2 44,4

Miera nezamestnanosti 77,8 78,5 72,0 42,9

Ekonomická aktivita 53,0 65,0 65,0 77,7

Mimo trhu práce 47,0 35,0 35,0 22,3

Separovaní




Mimo trhu práce 51,6 32,3 21,0 55,6

Rozptýlení




Mimo trhu práce 51,6 35,5 26,0 31,6

Všeobecná populácia




Mimo trhu práce 81,2 54,1 32,3 24,8





Mimo trhu práce 49,9 34,3 26,7 35,2

Rómski muži




Mimo trhu práce 33,1 18,2 14,0 26,3

Rómske ženy




Mimo trhu práce 64,8 48,3 50,0 44,4

Poznámky: Použité ukazovatele podľa metodiky VZPS. Ekonomická aktivita (t.j. pracovná sila – pracujúci a nezamestnaní spolu) a osoby mimo trhu prá-ce dáva spolu 100 %. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpenie (n = 35). Kategória vzdelania „menej ako štan-dardná ZŠ“ zahŕňa špeciálne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.


fického prostredia je pracovný výsledok rómskej popu-lácie výrazne nižší u všetkých vzdelanostných skupín.

Úplne opačnú súvislosť prejavila vo vzťahu k vzde-laniu miera nezamestnanosti (graf 9.30), s rastúcimvzdelaním sa znižovala. Kým pri vzdelaní nižšom akoštandardná základná škola prekročila miera neza-mestnanosti za Rómov až 81 %, s postupom ku skupineso štandardnou základnou školou poklesla na 76,2 %,u učňovskej školy sa dostala pod 60 % a za stredo-školákov s maturitou a vyšším vzdelaním klesla ďalejna necelých 42 %. V porovnaní s geograficky blízkouvšeobecnou populáciou však bola aj zistená miera ne-zamestnanosti vo všetkých vzdelanostných kategóriáchomnoho menšia, vrátane najvyššieho vzdelania(41,7 % ku 5,2 %).

Prínos z vyššieho vzdelania v podobe lepšieho po-stavenia na trhu práce bol teda za rómsku populáciu men-ší ako pri všeobecnej populácii. Dá sa z toho predpo-kladať, že rómska populácia musí čeliť pri hľadaní kva-lifikovanej práce väčším alebo viacerým problémom ajv tom prípade, ak nadobudne vyššie stupne vzdelania,

nakoľko nezamestnanosť rómskej populácie je veľmi vy-soká aj za skupiny s vyšším vzdelaním.

Súhrnnejší pohľad na potenciálne faktory vplyvu naúspešné či neúspešné zaradenie pracovnej sily na trhu prá-ce umožňujú koeficienty korelácie. Ako ukazuje tabuľka9.11, medzi faktory so silnejším vplyvom na príslušnosťk pracujúcim alebo nezamestnaným sa v prípade celej eko-nomicky aktívnej rómskej populácie 15+ rokov zaradilacelková skúsenosť s pracovnou aktivitou počas života,vlastné vzdelanie a súhrnná gramotnosť. Možnú vý-znamnejšiu súvislosť naznačil celkový súbor aj so vzde-laním rodičov, prácou v aktivačnom programe a zloženímdetí v škole. Síce nízku, ale štatisticky významnú súvislosťs kvalitou zaradenia na trhu práce naznačili údaje za cel-kový súbor rómskej pracovnej sily ešte pri skúsenosti soškolou, absolvovaní školení, počte detí v domácnostia indexe diskriminácie. Štatisticky významná súvislosť s ty-pom bývania, pohlavím a vekom sa neprejavila, dôvodombude vysoký podiel nezamestnaných vo všetkých kate-


146

Graf 9.29Miera zamestnanosti rómskej populácie vo veku 15-64 rokov podľa dosiahnutého vzdelania – porovna-nie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou(v %)



Poznámky: Miera zamestnanosti podľa metodiky VZPS. Skupina SŠs maturitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpe-nie (n = 35). Kategória vzdelania „menej ako štandardná ZŠ“ zahŕňašpeciálne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.

80

70

60

50

40

30

20

10

09.2

12.5

39.6

56.2

71.3

15.6

29.9

37.8

Graf 9.30Miera nezamestnanosti rómskej populácie vo veku15-64 rokov podľa dosiahnutého vzdelania – po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou popu-láciou (v %)



Poznámky: Nezamestnanosť podľa metodiky VZPS. Skupina SŠ s ma-turitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpenie (n= 35). Kategória vzdelania „menej ako štandardná ZŠ“ zahŕňa špeciál-ne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.

Men

ej a

ko

štan

dard

ná Z

Š

Štan

dard

ná Z

Š a

neuk

onče

ná Z

Š

SŠ b

ez m

atur

ity

SOU

SŠ s

mat

urito

ua

viac

Men

ej a

ko

štan

dard

ná Z

Š

Štan

dard

ná Z

Š a

neuk

onče

ná Z

Š

SŠ b

ez m

atur

ity

SOU

SŠ s

mat

urito

ua

viac

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

81.776.2

59.2

41.7

5.2

17.013.6

33.3


góriách týchto troch ukazovateľov (u segregovaných, se-parovaných i rozptýlených; u mužov aj žien; u mladšej,strednej i staršej generácie).37

Jednotlivé faktory vykázali rôznu intenzitu za vy-medzené podsúbory rómskej populácie podľa typu bý-vania. Za segregovaný podsúbor bolo pôsobenie sle-dovaných činiteľov slabé, čo svedčí o veľmi homogén-nom prostredí z hľadiska zaradenia pracovnej sily na trhpráce (napríklad len necelé 3 % rómskych žien žijúcichsegregovane bolo pracujúcich), je v ňom teda ťažké nájsťčinitele zvyšujúce pravdepodobnosť zamestnania. V se-parovaných komunitách sa diferenciácia na základe niek-torých faktorov zvýšila, najsilnejšiu súvislosť ale vykázaliza žijúcich rozptýlene. Diferencovala celková skúse-nosť s prácou, vlastné vzdelanie i vzdelanie rodičov, gra-motnosť i skúsenosti so školou. Pri práci v aktivačnomprograme vo väzbe na pracovné zaradenie sa prejavi-la záporná korelácia; pravdepodobne veľkú časť tých, čosa niekedy zúčastnili na aktivačnej činnosti, tvorili ak-tuálni frekventanti takéhoto programu, čo sa s platenýmzamestnaním vylučuje.

Pokus usporiadať vplyv jednotlivých potenciál-nych faktorov do systematickejšej podoby vygenerovalna základe použitých štatistických postupov nasle-dovný obraz (pozri schému 1 ku kapitole 9). Ako primárnydiferencujúci faktor vplývajúci na to, či niekto z dispo-nibilnej pracovnej sily rómskej populácie 15+ rokov pra-

cuje alebo je nezamestnaný, vyšla súhrnná gramot-nosť. Podiel nezamestnaných sa významne zvýšil a po-diel pracujúcich zasa poklesol podľa toho, či mali skú-maní jednotlivci problém s čítaním alebo s písaním (as-poň s jedným z nich), alebo obidve tieto zručnostiovládajú bez problémov. Pôsobenie ďalších činiteľov sav uvedených dvoch skupinách odlišovalo – iné súvislostisa prejavili pri Rómoch s oslabenou gramotnosťou(vrátane negramotných) a iné za skupinu čítajúcich a pí-šucich bez problémov.

Za skupinu problémových podľa gramotnosti vy-stúpilo v pozícii druhého diferencujúceho činiteľa vlast-né vzdelanie – podiel nezamestnaných sa významne zvý-šil a pracujúcich poklesol pri nositeľoch základného a niž-šieho vzdelania, za učňovské a vyššie vzdelanie došlok opačnému pohybu v proporciách pracujúcich a ne-zamestnaných. Tretím činiteľom v poradí bol za skupi-nu s nízkym stupňom vzdelania typ bývania podľapriestorového vylúčenia, u skupiny s vyšším vzdelanímsa v pozícii tretieho významnejšieho činiteľa objavila skú-senosť s negatívnymi zážitkami na trhu práce.

Pri skupine bez akýchkoľvek problémov s gramot-nosťou definovanou písaním a čítaním sa na druhej úrov-ni vplyvu zaradilo vzdelanie rodičov. Ak mali obaja ro-dičia menej ako základnú školu, tretím diferencujúcimčiniteľom bolo zloženie detí v škole (segregované vzde-lávanie); ak mal aspoň jeden z rodičov vyššie ako zá-


147

Tabuľka 9.11Meraná súvislosť medzi podielom pracujúcej a nezamestnanej ekonomicky aktívnej rómskej populácie 15+ ro-kov a vybranými faktormi vplyvu za jednotlivé podsúbory podľa typu bývania (Spearmanovo rho)

Segregovaní Separovaní Rozptýlení SpoluRho Sign. Rho Sign. Rho Sign. Rho Sign.

Typ bývania — — — — — — 0,040 0,170

Pohlavie -0,03 0,610 0,00 0,958 -0,08 0,108 -0,034 0,238

Vek 0,07 0,154 0,09 0,066 -0,05 0,337 0,038 0,182

Vzdelanie 0,06 0,276 0,12 0,016 0,32 0,000 0,173 0,000

Počet členov domácnosti -0,06 0,278 -0,08 0,111 -0,07 0,172 -0,072 0,012

Počet detí do 14 rokov -0,13 0,009 -0,13 0,007 -0,10 0,052 -0,122 0,000

Bežný jazyk 0,01 0,891 0,01 0,907 0,10 0,052 0,038 0,191

Skúsenosti so školou -0,02 0,718 0,06 0,212 0,21 0,000 0,098 0,001

Zloženie detí v škole 0,17 0,002 0,07 0,192 0,13 0,009 0,130 0,000

Gramotnosť spolu 0,05 0,351 0,22 0,000 0,30 0,000 0,196 0,000

Vzdelanie rodičov -0,10 0,079 0,06 0,280 0,31 0,000 0,120 0,000

Býva v obci bez prerušenia 0,13 0,011 0,00 0,931 -0,04 0,460 0,027 0,354

Absolvovanie školenie 0,27 0,000 0,01 0,884 0,03 0,603 0,093 0,015

Zdravotný stav -0,04 0,434 -0,14 0,007 0,01 0,798 -0,055 0,065

Chronické ochorenie a obmedzenie v aktivitách -0,02 0,753 -0,01 0,859 0,00 0,930 -0,010 0,743

Počet návštev u lekára -0,06 0,256 0,06 0,230 0,04 0,492 0,014 0,623

Práca v aktivačnom programe vôbec -0,10 0,044 -0,08 0,113 -0,32 0,000 -0,170 0,000

Skúsenosť s prácou 0,21 0,000 0,36 0,000 0,33 0,000 0,304 0,000

Index diskriminácie -0,04 0,399 -0,04 0,363 -0,09 0,090 -0,060 0,036

Poznámka: Rátané na rómskej populácii 15+ rokov. Prečiarknuté číslo znamená, že hodnota nie je významná na nijakej hladine významnosti.

37 Fakt, že sa medzi spôsobom umiestnenia pracovnej sily na trhu práce a sledovanými zdravotnými faktormi štatisticky významná väzba neprejavila,môže byť dôsledkom toho, že osoby s väčšími zdravotnými problémami zostávajú mimo trhu práce (ekonomicky neaktívni boli z výpočtu vylúčení).


kladné vzdelanie, proporciu pracujúcich a nezamest-naných ovplyvňoval počet detí v domácnosti (pri via-cerých deťoch klesal podiel pracujúcich a stúpal podielnezamestnaných).

Zoznam možných faktorov vplyvu na (ne)zames-tnanosť rómskej populácie je teda pomerne širokýa rôznorodý podľa konkrétnej situácie a východiskovýchpredpokladov. Pre tvorcov politík môže ale veľmi kon-krétne naznačiť, kde sú potrebné intervencie v záujmezvýšenia zamestnanosti rómskej populácie, ktorá jezákladným zdrojom príjmu potrebného na vymaneniesa z chudoby (ale aj osobnej satisfakcie a uspokojenia,sociálnych kontaktov a podobne). Okrem zlepšovaniakvalifikačných predpokladov je to aj zlepšovanie vzde-lávacieho systému, odstraňovanie priestorovej segre-gácie a diskriminácie a posilňovanie možností pre zo-súladenie domácich a pracovných povinností aj mimoveľkých miest a obcí.

9.3.4. Kvalita a stabilita pracovnej aktivityrómskej populácie

Na bližšie popísanie postavenia nejakej skupiny popu-lácie na trhu práce nestačí charakterizovať len úroveň sa-motného zapojenia. Okrem miery ekonomickej aktivitya zamestnanosti sú dôležité aj ukazovatele, ktoré vypo-vedajú o rozsahu a kvalite vykonávanej práce. Zaraďu-je sa k nim typ vykonávanej práce, intenzita práce vyja-drená počtom odpracovaných hodín, stabilita zamest-nania, druh pracovnej aktivity a pracovného kontraktu,dôležitým ukazovateľom je samozrejme výška pracov-nej odmeny. Všetky uvedené aspekty práce sa vo výskumesledovali, tabuľka 9.12 poskytuje ich súhrnný prehľad zajednotlivé podsúbory rómskej populácie vo veku 15 a viacrokov a porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou po-puláciou. Podrobnejšie triedenia však vzhľadom na veľ-mi nízku mieru zamestnanosti38 a malé početnosti pra-cujúcich v rámci skúmaných podsúborov rómskej po-pulácie nebolo možné urobiť.

Čo sa týka typu vykonávanej práce, výskum potvrdilprevahu manuálnej práce v rámci rómskej populácie, v se-gregovanom a separovanom prostredí dokonca preva-hu nekvalifikovanej manuálnej práce. Spomedzi pracu-júcich všeobecnej populácie v geografickej blízkosti do-siahol totiž podiel respondentov, čo sa podľa vykonávanejpráce zaradili medzi nekvalifikovaných manuálnychpracovníkov, iba 7 %, z celku pracujúcich Rómov však pre-kročil jednu polovicu a za segregovaných sa zvýšil až nadve tretiny. V súhrne sa za manuálnych pracovníkov oz-načilo 42 % pracujúcich všeobecnej populácie, ale až 92 %

pracujúcich Rómov. Naopak na vyšších kvalifikačných po-zíciách ako prevádzkový pracovník v službách a obcho-de (t. j. v administratívnych, odborných a tvorivých či ria-diacich pracovných pozíciách) pracovali len 2 % z celkuzistenej pracujúcej rómskej populácie, zo všeobecnej po-pulácie v geografickej blízkosti to pritom bolo vyše 40 %.

Práca rómskej populácie sa menej často odvíjalav štandardnom režime, teda osem alebo osem a pol ho-diny za deň (čo je 40 – 42 odpracovaných hodín za týž-deň). Kým zo všeobecnej populácie malo takúto dĺžkupracovného času 74,1 % všetkých pracujúcich, z pracu-júcich Rómov to bolo takmer o 10 percentuálnych bo-dov menej (60,6 %). Segregované bývanie úroveň štan-dardného pracovného času výrazne zmenšovalo – po-diel pracujúcich s takouto dobou tu netvoril ani polovi-cu. Rómski pracujúci vykonávali častejšie prácu s kratšímpracovným časom než štandard (spolu vyše jednej pä-tiny celku pracujúcich Rómov, zo všeobecných pracu-júcich to bola jedna desatina), dokonca s veľmi krátkympracovným časom (až 23 % pracujúcej populácie býva-júcej segregovane odpracovalo za predchádzajúci týž-deň 20 a menej hodín). Podiel dlhšieho pracovného časubol podľa výskumu v obidvoch porovnávaných popu-láciách približne rovnaký: 16,8 % z pracujúcich Rómova 15,1 % z pracujúcich všeobecnej populácie. Nízky po-čet odpracovaných hodín môže mať viacero subjektív-nych príčin (chorobnosť, potreba zosúladenia práces rodinnými povinnosťami, atď.), môže ale zároveň sig-nalizovať aj nižšiu mieru dostupnosti stabilných a štan-dardných pracovných miest na strane rómskej populá-cie v danom geografickom prostredí.

O stabilite zamestnania alebo vykonávanej práce na-povedá aj doba vykonávania aktuálnej práce za isté ča-sové obdobie. Keďže zber dát sa realizoval v novembria decembri, v dotazníku sa zisťovalo obdobie od začiatkuroka 2010. Prejavil sa značný rozdiel vo vykonávaní prá-ce počas celého roka: zatiaľ čo za pracujúcich z geogra-ficky blízkej všeobecnej populácie prekročil podiel ce-loročnej práce 93 %, priemer za rómskych pracujúcich bolnižší ako 65 %. V segregovanom prostredí to bolo eštepodstatne menej – iba 43 %; podiel kratších pracovnýchobdobí tu bol podstatne vyšší ako priemer za celok róm-skych pracujúcich a neporovnateľne vyšší v porovnaníso všeobecnými pracujúcimi v priestorovej blízkosti. Hocido výslednej hodnoty tohto ukazovateľa vstupuje aj po-diel prichádzajúcich nových absolventov na trh práce (pr-vého zamestnania) či novej práce, zistené obrovské dis -proporcie s veľkou pravdepodobnosťou potvrdzujúvyšší výskyt dočasných a náhodných, teda nestabilnýchprác v rámci rómskej populácie vôbec a špeciálne u bý-vajúcich segregovane.


14838 Ako uvádza tabuľka 9.8, v priemere len 15 % rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov sa zaradilo medzi pracujúcich podľa metodiky VZPS, za seg-

regovaných dokonca iba 13 %. Preto je potrebné nazerať uvádzané percentá v prehľade ukazovateľov pracovnej aktivity (tabuľka 9.12) len ako in-formáciu o základných tendenciách, nedajú sa extrapolovať širšie a ani analyzovať podrobnejšie vo vzájomných súvislostiach.



149

Tabuľka 9.12Vybrané ukazovatele pracovnej aktivity rómskej populácie 15+ rokov – porovnanie podsúborov a s geografic-ky blízkou všeobecnou populáciou (v %)


Segregovaní(n= 93)

Separovaní(n=118)

Rozptýlení(n=113)

Spolu(n=324)

Typ vykonávanej práce Aká bola hlavná práca, ktorú ste vykonávali v predchádzajúcom týždni, aké je vaše hlavné zamestnanie?

Nekvalifikovaný manuálny pracovník 66,7 59,1 35,4 50,6 7,0

Kvalifikovaný manuálny pracovník 22,9 36,1 55,2 41,4 35,2

Prevádzkový alebo obsluhujúci pracovník 10,4 4,8 5,2 6,2 17,2

Vyššia kvalifikačná pozícia spolu — — 4,2 1,8 40,6

Počet odpracovaných hodín za týždeň Koľko hodín ste vykonávali túto prácu za predchádzajúci týždeň, resp. koľko hodín za 1 týždeň zvyčajne odpracujete vo svojom hlavnom zamestnaní?

Menej ako 20 hodín 23,0 14,7 12,8 9,7 1,2

20-39 hodín 8,4 8,5 5,3 12,9 9,6

40 hodín 47,9 56,1 58,9 55,7 54,6

42 hodín — 3,7 8,4 4,9 19,5

43-50 hodín 12,5 17,1 5,3 11,0 12,3

51 a viac hodín 8,4 — 9,5 5,8 2,8

Vykonávanie práce Koľko mesiacov ste od začiatku roka vykonávali túto prácu?

1-3 mesiace 13,6 1,2 10,6 7,6 1,6

4-6 mesiacov 20,5 13,3 9,5 13,1 2,6

7-10 mesiacov 22,8 9,6 14,7 14,5 2,6

Celý rok* 43,1 75,9 65,2 64,8 93,2

Postavenie v zamestnaní V tejto práci ste boli...

Zamestnanec 87,8 81,0 87,4 85,2 81,5

Živnostník 7,3 12,7 3,2 7,4 15,5

Zamestnávateľ — 1,3 5,3 2,8 2,2

Vypomáhajúci v DH** 2,4 — 4,2 2,3 0,8

Iné 2,4 5,1 — 2,3 —

Pracovný kontrakt Aký druh zmluvy ste mali/máte na túto prácu?

Zmluva trvalá 41,9 50,0 60,5 52,8 89,9

Zmluva na < 6 mes. 18,6 14,7 7,0 12,2 3,8

Zmluva na > 6 mes. 9,3 14,7 5,8 9,6 1,9

Dohoda o vykon. práce 9,3 7,4 18,6 12,7 2,2

Príležitostná práca 14,0 2,9 — 4,1 0,3

Práca učňa, školenie 7,0 7,4 5,8 6,6 1,6

Za províziu, bez zmluvy — 2,9 2,4 2,0 0,3

Typ zamestnávateľa Je Vašim zamestnávateľom...

Súkromná spoločnosť 59,1 66,2 76,7 69,2 70,6

Verejný sektor 6,8 3,1 5,8 5,1 13,8

Miestne orgány 15,9 21,5 7,0 13,8 4,4

Štátny podnik 9,1 — 5,8 4,6 10,0

Jednotlivec a iné 9,1 9,3 4,7 7,2 1,3

Vyplatenie pracovnej odmeny Dostávali ste plat, mzdu, alebo iné platby za túto prácu od zamestnávateľa v hotovosti, alebo iných formách?

Áno 91,1 90,1 95,3 92,6 99,7

Nie 8,9 9,9 4,7 7,4 0,3

Výška mzdy

200 euro a menej 25,8 13,0 18,7 18,3 4,3

201 – 400 euro 60,0 61,1 32,2 49,2 30,7

401 – 600 euro 8,6 22,2 39,0 25,7 39,6

601 – 800 euro 5,8 3,8 3,4 4,1 17,1

801 euro a viac — — 6,8 2,7 8,4

Novosť práce Začali ste novú prácu alebo vlastné podnikanie od začiatku roka?

Áno 14,3 5,3 7,2 7,7 3,6

Nie 85,7 94,7 92,8 92,3 96,4

Poznámky: Uvádzané údaje len za pracujúcich jednotlivcov 15+ rokov podľa metodiky VZPS, ktorí na otázky odpovedali. *Keďže zber dát prebiehal v no-vembri a decembri, odpovede 11 a 12 mesiacov od začiatku roka sú spočítané v rámci kategórie „celý rok“. **DH = domáce hospodárstvo alebo podnik.


Vyššiu ohrozenosť či zraniteľnosť pracovných miest vy-konávaných rómskou populáciou signalizovalo aj posta-venie v zamestnaní a pracovný kontrakt. Hoci v obidvochporovnávaných susediacich populáciách prevažovalaspomedzi možných postavení v zamestnaní pozícia za-mestnanca a ukázal sa iba malý podiel zamestnávateľov,v prípade zvyšných pracovných statusov sa isté diferen-cie prejavili. V rámci pracujúcich z geograficky blízkej všeo-becnej populácie bolo dvojnásobne viac živnostníkov,v rómskej populácii mali zasa vyššie zastúpenie vypo-máhajúci v domácom hospodárstve či rodinnom podni-ku a iné pracovné statusy. Skupina zamestnancov sapodľa druhu kontraktu značne odlišovala za rómskua všeobecnú populáciu z blízkeho okolia. Ukázalo sa, žeaj v prípade pracovnej angažovanosti rómskej populácieide skôr o dočasné práce: zmluvu na dobu neurčitú malauzatvorenú iba polovica z nich, zo všeobecnej populáciebol tento kontrakt silne dominujúcim s 90 %. Celá polo-vica pracujúcich Rómov vykonávala aktuálnu prácu na zá-klade zmluvy uzatvorenej na obdobie menej ako pol rokaalebo dlhšie, na dohodu o vykonaní práce, vysoký podielmali práce príležitostné, popri zaškoľovaní, alebo práce zaprovíziu alebo bez akejkoľvek zmluvy. Kým zo všeobecnýchpracujúcich v okolí dosiahol podiel posledných troch spo-mínaných možností iba 2 %, za rómskych pracujúcich pre-kročil v priemere jednu desatinu a v podsúbore žijúcichsegregovane až jednu pätinu. Príležitostné práce sú v se-gregovanom prostredí značne rozšírené.

Podľa typu zamestnávateľa prevážilo v obidvoch po-rovnávaných populáciách zamestnanie v súkromnejfirme alebo spoločnosti s podielom 70 %, zvyšných30 % pracovalo pre iný typ zamestnávateľov. Ukázalo sapritom, že pracovné miesta vo verejnom a štátnom sek-tore boli dostupnejšie pre všeobecnú populáciu v geo-grafickej blízkosti, Rómovia pracovali častejšie pre miest-ne orgány alebo pre jednotlivcov, prípadne ešte pre inýsubjekt (napríklad neziskovú organizáciu), a výraznejšieviac ich bolo spomedzi separovaných a segregovaných.

Menej kvalitná a menej stabilná práca prináša aj me-nej benefitov v podobe pracovnej odmeny, čo výskumpotvrdil. Hoci nevyplatenie pracovnej odmeny nebolo ši-roko zastúpené, vyskytovalo sa takmer výlučne u róm-skej populácie. Nevyplatenie mzdy alebo iných platiebza prácu odvedenú pre zamestnávateľa deklarovalovyše 7 % spomedzi pracujúcich Rómov (zo segregova-ných a separovaných takmer desatina), väčšina z nich naotázku, aký bol dôvod nevyplatenia, uviedla odpoveď „ne-viem“. Platy pracujúcich Rómov boli v súhrne podstatnenižšie ako za pracujúcich všeobecnej populácie v prie-storovej blízkosti. Pracovnú odmenu do 200 eur uvied-lo vyše 18 % pracujúcej rómskej populácie (z toho do 100eur vyše 14 %), spomedzi všeobecnej mal takýto plat len

približne 4-percentný podiel. Početná prevaha rómskejpopulácie sa prejavila aj za druhé najnižšie príjmové pás-mo vymedzené sumou 200 až 400 eur, pri sumách nad400 eur už prevažovala všeobecná populácia. Pracovnúodmenu nad 400 eur malo spolu 65 % pracujúcich všeo-becnej populácie v porovnaní s 32 % spomedzi rómskychpracujúcich, odmenu nad 600 eur uviedla viac akoštvrtina všeobecných pracujúcich oproti necelým 7 %z pracujúcich Rómov. Vzhľadom na nízke početnosti pra-cujúcej rómskej populácie nemalo zmysel výšku uvedenejodmeny ďalej triediť podľa iných aspektov vykonávanejpráce; väčšinou však išlo o odmenu pokrývajúcu celý me-siac, podiel kratších období predstavoval 4 % z Rómovžijúcich rozptýlene a jednu desatinu zo segregovaných,v ostatných podsúboroch sa takmer nevyskytovali.

S novou prácou alebo podnikaním začalo od za-čiatku roka 8 % všetkých pracujúcich Rómov aktuálnychv čase výskumu a len 4 % pracujúcich všeobecnej po-pulácie. Príspevok od štátu alebo grantovú podporu nazačatie podnikania výskum nezachytil, jeho čerpanieuviedli iba jedinci – z rómskej i všeobecnej populácie.Zisťovala sa aj prítomnosť či vykonávanie ďalšej prácepopri uvádzanom hlavnom zamestnaní, opäť ju priznaloiba niekoľko jednotlivcov.39

Zozbierané empirické údaje potvrdili, že aj z tej ma-lej skupiny pracujúcich v rámci rómskej populácie pri-padal veľký podiel, podstatne väčší než spomedzivšeobecnej populácie v geografickej blízkosti, na za-stávanie pracovných miest nie veľmi stabilných a kva-litných. Omnoho častejšie išlo o práce nekvalifikované,manuálne, náhodné, dočasné, s malým pracovnýmúväzkom, pre menej štandardných zamestnávateľova s nízkou pracovnou odmenou. Takýto typ pracovnýchmiest spravidla poskytuje nízku alebo žiadnu sociálno-pracovnú ochranu a zabezpečenie. A s posunom k se-gregovanému bývaniu stabilných a kvalitných pra-covných miest výrazne ubúdalo.

9.3.5. Charakteristika nezamestnanosti rómskej populácie a skúseností s inštitúciami

Ako sa uvádza vyššie, úroveň nezamestnanosti rómskejpopulácie sa zistila vo všetkých troch porovnávaných pro-strediach veľmi vysoká a oproti výsledku za všeobecnúpopuláciu z geografickej blízkosti dokonca až sedem krátvyššia. Konkrétne za vekovú skupinu 15 a viac rokov do-siahla miera nezamestnanosti založená na metodike VZPSv priemere 73 %, pričom kontrolný súbor všeobecnej po-pulácie vykázal necelých 10 %. Aké sú ďalšie charakte-ristiky nezamestnaných z hľadiska evidencie nezames-tnanosti a jej trvania, ale tiež čo si myslia o prístupe úra-


15039 Z rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov to bolo 16 jednotlivcov, pričom zväčša išlo o prácu v objeme 2-3 hodiny za týždeň, zo všeobecnej po -

pulácie počet dosiahol 19 ľudí, ktorí v druhej práci odpracovali v minulom týždni od 2 do 20 hodín.


dov práce a efektívnosti dostupnej pomoci pri hľadanípráce, vrátane osobných skúseností s prístupom za-mestnávateľov, prezentuje tabuľka 9.13.

Údaje vypovedajú o tom, že absolútna väčšina iden-tifikovaných nezamestnaných bola v čase výskumu evi-dovaná na úrade práce, spomedzi rómskych nezamest-naných bol však tento podiel predsa len nižší v porovnaníso všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti(88,9 % ku 97,7 % všetkých nezamestnaných). Z neza-mestnaných Rómov sa potom na úrade práce neevido-vala viac ako jedna desatina, zo všeobecných neza-mestnaných v okolí to boli približne 2 %. Medzi dôvod-mi, prečo nie sú evidovaní, najčastejšie uvádzali možnosť„nie je to pre mňa dôležité, je to jedno“ (vyše 35 % ne-evidovaných nezamestnaných Rómov). Prihlásili sak nemu vo vyššej miere žijúci rozptýlene, ale vyskytovalsa aj v zostávajúcich dvoch rómskych podsúboroch. Akodruhý v poradí sa umiestnil dôvod „úrad práce mi s ni-čím nepomohol“ (deklarovala ho približne jedna štvrti-na z nich), a opäť bol častejší medzi žijúcimi rozptýlene.S takmer rovnakou frekvenciou na úrovni jednej štvrti-ny nasledovala odpoveď „nespolupracoval som“; tátomala hojnejší výskyt u nezamestnaných zo separovanéhoprostredia. Dôvod neevidovania sa formulovaný ako„vylúčili ma proti mojej vôli“ bol v odpovediach ob-siahnutý len zriedkavo, pričom sa k nemu prihlásili vý-lučne iba segregovaní a separovaní. Pomerne veľká časťneevidovaných nezamestnaných Rómov na otázku ne-dokázala alebo nechcela odpovedať (približne jedna pä-tina z nich). A odpovede na dôvod neevidencie na úra-de práce sa vzdali hlavne segregovaní, z ktorých tobolo až vyše 40 % dotknutých respondentov.40

Podľa dĺžky obdobia evidencie na úrade práce pre-vážila u rómskej populácie dlhodobá nezamestnanosť,a to aj napriek podstatne mladšej populácii oproti všeo-becnej z geografickej blízkosti. Evidovanú nezames-tnanosť v trvaní do jedného roka (vrátane) mala približnetretina nezamestnaných Rómov, u dvoch tretín išloo dlhodobú nezamestnanosť vymedzenú obdobímdlhším ako rok; z toho nezamestnanosť trvajúcu jedenaž dva roky uviedlo takmer 17 %, medzi dvomi až piati-mi rokmi 28 % a dlhšiu ako 5 rokov cca 19 %. Za všeo-becnú populáciu z geografickej blízkosti vyšiel podiel krat-šej a dlhodobej nezamestnanosti naopak – dve tretinyboli nezamestnaní rok a menej a jedna tretina dlhšie akorok, navyše sa u nich s rastúcou dĺžkou evidencie pro-porcia takto vylúčených rýchlo zmenšovala. Nezames-tnanosť nad päť rokov získala v rámci nezamestnanýchRómov takmer 19 %, no vo všeobecnosti za blízke oko-

lie rómskych komunít vychádzala na 5 %; dobu neza-mestnanosti trvajúcu dlhšie ako dva roky malo spolu až46 % nezamestnaných Rómov, za všeobecný súbor do-siahla 15 %.41 Veľmi dlhodobou nezamestnanosťou bolizasiahnuté všetky rómske podsúbory, najsilnejšie ale oby-vatelia segregovaných osád: prekročila u nich polovicuzo všetkých nezamestnaných (vyše 52 %) a s klesajúcimpriestorovým vylúčením sa ich podiel postupne znižo-val na 45 % za separovaných a 43 % z nezamestnanýchžijúcich rozptýlene. Hoci ide na pozadí všeobecného re-gionálneho priestoru o podstatne vyšší podiel dlhodo-bej nezamestnanosti vo všetkých troch rómskych pro-strediach, vylúčenie na základe bývania či bydliska si-tuáciu ešte zhoršuje.

Pokiaľ ide o hodnotenie efektívnosti činnosti úradovpráce samotnými nezamestnanými, to sa zakladalo naštandardných otázkach. Prvá mapovala názory na ústre-tovosť úradov pri hľadaní zamestnania. Absolútna väč-šina nezamestnaných vyjadrila presvedčenie, že úrad imv tom, aby si dokázali nájsť prácu, nie je príliš nápomocný.Záporné hodnotenie prevážilo vo všetkých porovná-vaných podsúboroch, no podstatne kritickejší hlas za-znel zo strany rómskych nezamestnaných. Celkovo až80 % z nich uviedlo záporné hodnotenie, z toho približnepolovica sa priklonila k odpovedi „skôr nepomáha“a druhá polovica vyjadrila rozhodnejší kritický názor v po-dobe „vôbec nepomáha“. Medzi nezamestnanými prí-slušníkmi geograficky blízkej všeobecnej populácietaktiež prevážil kritický názor na schopnosť úradu prá-ce pomôcť na ceste k zamestnaniu, pohyboval sa ale naúrovni nad 60 % a len menšia časť z toho bola radikál-ne kritická. Z rómskych respondentov najnegatívnejší ná-zor na pomoc zo strany úradu vyjadrili nezamestnanízo segregovaných osád (spolu len 14 % pozitívnych od-povedí), nasledovali separovaní s 18,5 % presvedčenýcho pomoci, medzi žijúcimi rozptýlene prekročil podielkladných hodnotení 28 %. Názor na osobnú asistenciuúradov pri hľadaní práce bol teda všeobecne kritický, hor-šie hodnotenie ale vyjadrili nezamestnaní Rómovia, pri-čom s priestorovým vylúčením kritických hlasov pri-búdalo. Podľa empirických údajov akoby priestorové vy-lúčenie zároveň znamenalo aj vylúčenie zo schopnos-ti a možností pomôcť.

Druhou zisťovanou skutočnosťou pri posudzovaníúradov práce bolo poskytovanie informácií napomáha-júcich pri hľadaní práce. Z odpovedí vyplynuli rovnakésúvislosti ako v predchádzajúcom prípade. Kritickejšie ten-to aspekt posudzovali nezamestnaní Rómovia, z ktorýchaž 35 % vyjadrilo presvedčenie, že úrad práce neposky-


151

40 Len pre úplnosť: u neevidovaných nezamestnaných jednotlivcov reprezentujúcich všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia sa vyskytla(ojedinele) iba jedna možnosť odpovede – „nespolupracoval som“.

41 Opäť je na tomto mieste potrebné zdôrazniť informáciu obsiahnutú pod tabuľkou 9.13, že skupina nezamestnaných za geograficky blízku všeobecnúpopuláciu bola početne malá, preto uvádzané percentá majú skôr len informatívny charakter a slúžia výlučne pre komparatívny náhľad na situáciuv rovnakom regionálnom priestore.


tuje žiadne informácie, ktoré by pomohli pri hľadaní prá-ce; k rovnakej odpovedi sa zo všeobecnej populácie v oko-lí priklonilo o polovicu menej nezamestnaných. Najkri-tickejší pohľad spomedzi nezamestnaných Rómov maliaj pri dostatočnosti informovania segregovaní: pre-svedčenie o dostatku informácií poskytnutých v záujmenájdenia si práce vyjadrila menej ako jedna desatinaz nich, pritom zo separovaných a rozptýlených to bolookolo dvoch desatín a za všeobecnú populáciu sa podielpriblížil k jednej štvrtine z celku nezamestnaných.

Triádu otázok venovaných posudzovaniu činnostiúradov práce uzatvárala otázka na užitočnosť poskyt-nutých informácií, na ktorú odpovedala len tá časť ne-zamestnaných, ktorí nejaké informácie z ich strany do-

stali. Na základe subjektívneho hodnotenia sa k užitoč-ným informáciám dostalo na úrade okolo 20 % zo sku-piny nezamestnaných Rómov a zo všeobecných neza-mestnaných v geografickej blízkosti to bolo približneo 10 % menej. Užitočnosť informácií hodnotili najpozi-tívnejšie príslušníci všeobecnej populácie (29 %), a po-tom Rómovia žijúci rozptýlene (25 %); v prípade segre-govaných a separovaných klesol podiel kladných hod-notení na 19 % a menej.

Posledné dve spomínané skupiny nezamestna-ných Rómov deklarovali nie len menší rozsah poskyt-nutých informácií, ale aj ich menšiu užitočnosť z per -spektívy nájdenia si práce. Spojenie priestorového vy-lúčenia s vylúčením zo schopnosti pomôcť sa tak roz-


152

Tabuľka 9.13Vybrané ukazovatele za nezamestnanú rómsku populáciu 15+ rokov – porovnanie podsúborov a s geografickyblízkou všeobecnou populáciou (v %)


Segregovaní(n= 293)

Separovaní(n=305)

Rozptýlení(n=284)

Spolu(n=882)

Evidencia nezamestnanosti Ste na príslušnom úrade práce evidovaný/á ako nezamestnaný/á, ako uchádzač o zamestnanie?

Áno 92,0 90,4 83,9 88,9 97,7

Nie 8,0 9,6 16,1 11,1 2,3

Doba evidencie Koľko mesiacov ste evidovaný/á na úrade práce?

- pol roka a menej 13,4 12,5 15,5 13,6 17,5

- nad ½ roka - 1 rok 29,5 16,2 22,6 22,8 50,0

- nad 1 rok - 2 roky 13,8 18,9 16,8 16,7 17,5

- nad 2 roky - 5 rokov 24,8 29,8 29,6 28,0 10,0

- nad 5 rokov 18,5 22,6 15,5 18,9 5,0

Ústretovosť úradu práce* Bol Vám osobne úrad práce nápomocný pri hľadaní práce?

Veľmi pomáha 2,8 2,0 0,4 1,8 -

Skôr pomáha 11,6 16,5 27,7 18,3 35,7

Skôr nepomáha 45,6 43,5 35,5 41,7 52,4

Vôbec nepomáha 40,0 37,9 36,6 38,2 11,9

Informovanosť zo strany úradu práce* Poskytuje úrad práce informácie, ktoré vám môžu pomôcť pri hľadaní práce?

Poskytuje dostatok informácií 8,9 21,3 18,8 16,2 23,8

Neposkytuje dostatok informácií 55,2 41,0 47,6 48,0 59,5

Neposkytuje žiadne informácie 35,9 37,7 33,6 35,8 16,7

Užitočnosť informácií od úradu práce* Informácie, ktoré poskytuje úrad práce sú podľa vás...:

Veľmi užitočné 5,0 2,2 2,1 3,1 3,2

Užitočné 14,2 15,4 22,9 17,6 25,8

Neužitočné 62,4 66,2 54,9 61,0 67,7

Úplne neužitočné 18,4 16,2 20,1 18,3 3,2

Skúsenosti na trhu práce** Zažili ste počas vášho dospelého života niektorú z nasledovných situácií?

Odmietli ma prijať do práce 23,568,2

8,776,5

16,969,7

16,371,5

20,554,5

Prepustenie z práce 26,551,1

20,447,7

31,635,9

26,145,1

45,235,7

Nevyplatenie mzdy za odvedenú prácu 14,014,0

11,49,9

8,710,2

11,411,4

12,0-

Zlé, odmerané správanie kolegov 14,913,5

1,415,0

7,421,7

8,016,5

2,44,9

Zlé, odmerané správanie vedúceho 15,115,5

4,413,2

12,718,3

10,815,6

9,516,7

Poznámky: Uvádzané údaje len za nezamestnaných jednotlivcov 15+ rokov podľa metodiky VZPS, ktorí na otázky odpovedali. Nakoľko skupina ne-zamestnaných za geograficky blízku všeobecnú populáciu mala iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len informatívne. *Pri znakoch označenýchjednou hviezdičkou sa uvádzajú údaje len za respondentov, ktorých sa otázka týkala a odpovedali na ňu. **V tejto časti tabuľky sa v prvom riadku uvá-dza jednorazový výskyt danej situácie (odpoveď „áno, raz“) a v druhom riadku opakovaný výskyt (odpoveď „áno, viac krát“).



153

širuje o vylúčenie z informovanosti. Hoci za zisteným sta-vom pôsobí pravdepodobne aj všeobecný nedostatokpracovných príležitostí v okolí rómskych sídiel separo-vaného, ale hlavne segregovaného typu42 a nízke kva-lifikačné predpoklady pre zamestnanie u týchto skupín,43

ktoré úrady práce značne obmedzujú v možnostiach po-môcť pri hľadaní pracovného uplatnenia, zistené ne-gatívne hodnotenie činnosti úradov môže rovnako doistej miery signalizovať aj odlišný prístup zo stranyúradov k rôznym klientom, alebo horšiu dostupnosť úra-dov a nimi poskytovaných služieb pre priestorovo vy-lúčené skupiny rómskej populácie. Vplyv jednotlivýchvymenovaných faktorov, respektíve ďalších (neochotaparticipovať, nedostatok a vhodných nástrojov pomo-ci, absencia všeobecných afirmatívnych podporných ak-cií, nedostatky v pracovnej a podnikateľskej legislatíve,atď.) však kvantitatívny výskum takéhoto širokého zá-beru nedokázal odmerať. Pri nastavovaní programovvšak treba zohľadňovať všetky uvedené aspekty.

Ďalším silným okruhom s vplyvom na výslednú za-mestnanosť či nezamestnanosť, ktorý zostáva stále veľ-kou neznámou, je fungovanie samotného trhu prácevo vzťahu k rómskej pracovnej sile. Práve v ňom môžu byťukryté rôzne diskriminačné praktiky a prekážky štruktu-rálnej povahy. Výskumne sa zachytávajú len veľmi ťažko,na ich odhalenie nestačia ani inšpektoráty práce a anti-diskriminačná legislatíva. Vo výskume sa sledovala skú-senosť rómskej pracovnej sily s nepriaznivými zážitkamina trhu práce, ktorá na niektoré diskriminačné praktikymôže poukázať, najmä na základe porovnania so skúse-nosťou všeobecnej pracovnej sily v rovnakom aleboblízkom geografickom priestore. Sledovalo sa odmietnutieprijatia do práce, prepustenie z práce, nevyplatenie mzdy,a napokon odmerané správanie zo strany kolegov a ve-dúceho. Celkové spoločenské prostredie či klímu vo sfé-re trhu práce sa pokúsila zmapovať sada indikátorov po-zostávajúca z piatich najčastejších situácií, ktoré sa zvyk-nú štandardne uvádzať aj v súvislosti s diskrimináciou.44

Odmietnutie prijatia do práce vyšlo silnejšie za ne-zamestnaných reprezentujúcich rómsku populáciu. Ta-kúto skúsenosť malo takmer 88 % z nich (zo segrego-vaných až 92 %), spomedzi všeobecných nezamestna-ných v okolí bol podiel odmietnutí nižší – dosiahol 75 %.V globále absolútna prevaha nezamestnaných zažila od-mietnutie prijať do práce opakovane, no podiel opa-

kovaných odmietnutí bol takmer o 20 % vyšší za Rómov(71,5 % nezamestnaných Rómov oproti 54,5 % všeo-becných nezamestnaných). Keďže ide o skúsenosť ne-zamestnaných, neprekvapuje veľmi vysoký výskyt si-tuácie prepustenia z práce. Ten bol dokonca v súhrnemierne vyšší za všeobecnú časť nezamestnaných, v prí-pade rómskej pracovnej sily sa ale prejavil omnoho vyš-ší opakovaný výskyt tejto situácie (45,1 % oproti 35,7 %nezamestnaných), hlavne u segregovaných a separo-vaných (pohyboval sa okolo 50 %). Zostávajúce tri zis-ťované situácie neboli až také frekventované ako pri pri-jímaní a prepúšťaní z práce, ale pri všetkých troch sa za-znamenal na strane rómskych nezamestnaných vyšší ale-bo prinajmenšom rovnaký výskyt. Nevyplatenie mzdyzažilo počas svojho dospelého života dvojnásobneviac rómskych nezamestnaných (22,8 % oproti 12 %), od-merané správanie zo strany kolegov bolo u Rómov viacako tri krát častejšie (24,5 % oproti 7,3 %),45 zlé či od-merané správanie zo strany vedúceho bolo v obidvochporovnávaných skupinách nezamestnaných približne narovnakej úrovni (vyše 26 %).

Rozsiahlejšiu skúsenosť rómskej populácie s nega-tívnymi zážitkami na trhu práce potvrdilo aj porovnanieza tú časť pracovnej sily, ktorá bola v čase výskumu za-mestnaná, ako aj za celok populácie 15+ rokov (graf9.31). Za zamestnaných a za celok populácie vo veku 15a viac rokov (t. j. vrátane všetkých skupín v čase výskumuekonomicky neaktívnych) sa skúsenosť s negatívnymi zá-žitkami na trhu práce medzi rómskou a všeobecnou po-puláciou líšila omnoho dramatickejšie, než tomu bolo priporovnávaní nezamestnaných. Tak napríklad odmietnu-tie pri prijímaní do práce bolo v prípade porovnávania za-mestnaných u Rómov až dvojnásobne častejšie (80 % ku40 %) a za celú populáciu 15+ rokov bol rozdiel ešte vyš-ší (81 % ku 37 %); prepustenie z práce bolo u zamestna-ných Rómov i za celok tiež takmer dva krát častejšie (pri-bližne 65 % ku 35 %); nevyplatenie mzdy poznalo až 30 %aktuálne zamestnaných Rómov a viac ako pätina celko-vého súboru, pričom za všeobecný súbor sa výskyt po-hyboval medzi 7 až 8 %; odmerané správanie zo strany ko-legov zažilo počas dospelého života vyše 30 % spomedzizamestnaných a štvrtina spomedzi celkového súboru Ró-mov, kým v rámci všeobecnej populácie to bolo menej ako10 %; a napokon na zlé správanie zo strany vedúceho po-ukázalo dva krát viac zamestnaných i celkových Rómov

42 Tento aspekt zdôrazňovali všetky realizované hĺbkové rozhovory s expertmi rôzneho druhu a zamerania (úrady, samosprávy, MVO, terénni pracov-níci a podobne), ktoré nasledovali v ďalších etapách riešenia projektu a sú v štádiu spracovávania.

43 Pozri predchádzajúce časti tejto kapitoly, resp. kapitolu o vzdelaní (kapitola 8).44 Pozri napríklad viaceré výstupy a monitorovacie správy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (www.snslp.sk), alebo štúdie a publiká-

cie zamerané na sledovanie diskriminácie na trhu práce z autorskej dielne Inštitútu pre verejné otázky (www.ivo.sk) a neziskovej organizácie Občan,demokracia a zodpovednosť (www.oad.sk).

45 Už sledovanie nevyplatenia mzdy za prácu v predchádzajúcom mesiaci naznačilo, že takáto situácia sa objavovala častejšie u rómskej populácie(tabuľka 9.12). Rozšírenie jej sledovania na celý dospelý život to opätovne potvrdil – za rómsku populáciu nezamestnaných bol takýto zážitok dvakrát častejší než v rámci všeobecných nezamestnaných v geografickej blízkosti, úplne najviac sa objavoval v segregovaných osadách (takmer 30 %nezamestnaných zo segregovaných osád malo s nevyplatením mzdy skúsenosť).



154

Graf 9.31Skúsenosť s negatívnymi situáciami na trhu práce za základné skupiny rómskej populácie 15+ rokov – porov-nanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Nezamestnaná rómska populácia

Nezamestnaná všeobecná populácia

Zamestnaná rómska populácia

Zamestnaná všeobecná populácia


Všeobecná populácia spolu
























Všeobecná populácia spoluZlé

sprá

vani

e ve

dúce

hoPr

epus

teni

e z

prác

eO

dmie

tli m

a zo

brať

do

prá

ceO

dmer

ané

sprá

vani

e ve

dúce

hoN

evyp

late

nie

mzd

y

16.3 71.5

20.5 54.5

24.9 54.4

19.8 20.7

19.1 61.8

16.1 20.7

26.1 45.1

45.2 35.7

20.0 43.3

18.6 16.9

24.2 40.9

19.2 15.3

11.4 11.4

12 0

16.3 13.8

5.7 2.3

9.9 12.3

5.2 2.2

8.0 16.5

2.4 4.9

12.4 20.2

4.3 4.9

9.1 16.5

4.5 5.2

10.8 15.6

9.5 16.7

11.2 21.5

7.5 8.1

10.5 16.3

7.3 8.6

Poznámky: Uvádzané údaje len za jednotlivcov 15+ rokov, ktorí na otázky odpovedali; zamestnaní a nezamestnaní skonštruovaní na základe meto-diky VZPS. Nakoľko skupina nezamestnaných za geograficky blízku všeobecnú populáciu mala iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len infor-matívne. Uvádzané prvé číslo udáva jednorazový výskyt danej situácie (odpoveď „áno, raz“) a druhé číslo znamená jej opakovaný výskyt (odpoveď„áno, viac krát“).

áno, raz

áno, viac krát


v porovnaní s rovnakými skupinami geograficky blízkejvšeobecnej populácie (33 % a 27 % oproti 16 %). Znamenáto, že rómska populácia čelí na trhu práce viacerým pre-kážkam a bariéram než populácia z bezprostredného oko-lia, ktorá prináleží k všeobecnej časti obyvateľstva.

Empirické údaje ukázali, že nie len výsledný efekt čin-nosti úradov práce v podobe zamestnaneckej situácie cie-ľovej skupiny, ale aj subjektívne hodnotenie ich činnos-ti a možností pomoci z ich strany vyšlo ako nedostatkové.Ukazovatele nezamestnanosti, efektívnosť formálnejpomoci a skúsenosť s nepriaznivými zážitkami na trhupráce, z ktorých mnohé mohli mať diskriminačnú pod-statu, sa taktiež zaradili do širokej skupiny ukazovateľovpotvrdzujúcich skutočnosť, že vylúčenie na základe bý-vania či bydliska ešte výrazne zhoršuje celkovo nevý-hodnejšiu pozíciu rómskej populácie v rámci geogra-fického priestoru. Opakovane sa tak dá konštatovať nielen existencia všeobecného znevýhodnenia rómskehoetnika vo vzťahu k trhu práce a zamestnanosti, ale aj jehoeskalácia za situácie separácie a najmä segregácie v geo-grafickom priestore. Jedným z primárnych predpokladova integrálnou súčasťou programov zameraných na pre-konanie vylúčenia rómskej populácie z trhu práce by pre-to malo byť aj riešenie exklúzie založenej na bývaní – od-straňovanie segregácie a separácie. Za nimi by mali sa-mozrejme nasledovať nevyhnutné opatrenia smerujú-ce k prekonávaniu diskriminácie a odbúravaniu ostatnýchidentifikovaných bariér a prekážok lepšieho postaveniaa posilnenia pozície rómskej populácie na trhu práce.

Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti u rómskejpopulácie napriek evidencii na úrade práce naznačuje, žez hľadiska existujúcej všeobecne zlej situácie na regionál-nom trhu práce a nízkych kvalifikačných predpokladov ši-rokých skupín rómskej populácie pre úspešné pôsobeniena trhu práce, zrejme nie sú existujúce nástroje podporya pomoci vyhovujúce a efektívne. Spolu s diskrimináciou(na trhu práce i prípadne zo strany úradov a inštitúcií) môžuskôr prispievať k upevňovaniu bariér a prekážok začlene-nia na trh práce než k ich odbúravaniu.

9.3.6. Dopady vylúčenia z trhu práce na situáciu domácností

Ako sa konštatuje v úvode tejto kapitoly, kvalitné zapojeniedo trhu práce sa považuje za najdôležitejší predpoklad pred-chádzania chudobe. Na jednej strane je zamestnanie zá-kladný zdroj príjmu potrebného na vymanenie sa domác-nosti z materiálnej deprivácie a vylúčenia, a naopak – absenciapráce a slabé pracovné príležitosti či nízka kvalita práce zvy-šujú pravdepodobnosť upadnutia domácností a ich členov

do rizika chudoby. Predchádzajúce časti popisovali podrobne,aký je rozsah a kvalita zapojenia rómskej populácie do trhupráce, a aká je jej situácia v porovnaní so všeobecnou po-puláciou v geografickej blízkosti a medzi rôznymi rómsky-mi prostrediami podľa typu bývania. Konštatovala sa všeo-becne veľmi nízka zamestnanosť rómskej populácie a vysokáúroveň i hĺbka vylúčenia z trhu práce – v podobe veľkéhopodielu osôb mimo ekonomickej aktivity alebo obrovskejmiery nezamestnanosti.

Nasledujúca časť prezentuje dôsledky vylúčenia zo za-mestnania na životné podmienky rómskych domácností.Porovnáva vybrané indikátory životnej situácie za do-mácnosti bez pracujúceho člena a s pracujúcim členom (jed-ným alebo viacerými). Ich celkový prehľad i porovnanies rovnakými typmi domácností z geograficky blízkeho pro-stredia ponúka tabuľka 9.14. Sledovali sa ukazovatelecharakterizujúce podmienky bývania a vybavenie do-mácnosti, postoj k štúdiu detí na strednej škole, subjektívnehodnotenie finančnej situácie a pokrytie základných vý-davkov domácnosti, ale tiež klasické ukazovatele životnéhoštandardu bežného v našej spoločnosti a extrémnej ma-teriálnej deprivácie. Sadu indikátorov porovnávajúcichdomácnosti bez pracujúceho člena a s jedným alebo via-cerými pracujúcimi členmi dopĺňalo hodnotenie vlastnejživotnej situácie v komparácii s rôznymi prostrediamivo svojom užšom či širšom okolí.46

Rozdiely medzi rómskymi domácnosťami bez pra-cujúceho člena a s pracujúcim členom sa prejavili už pripodmienkach bývania. Kým z domácností, kde nikto ne-pracoval, malo vynikajúce a dobré podmienky pre býva-nie 17,3 % a zlé a veľmi zlé takmer 45 %, z domácností s jed-ným pracujúcim členom to bolo 48,9 % dobrých a 21,9 %zlých a veľmi zlých podmienok. V prípade rómskych do-mácností s viacerými pracujúcimi členmi bol vzájomný po-mer dobrých a zlých podmienok bývania ešte vyšší:59,1 % ku 12,2 %. Čo sa týka základného vybavenia bytuči domu, už práca jedného člena zvyšovala podiel funkč-ných zariadení na kúpanie a splachovacích toaliet na dvoj-násobok (z 30 % za rómske domácnosti bez pracujúcehona 60 % u domácností s jedným pracujúcim), pri rómskychdomácnostiach s viacerými pracujúcimi to bolo ešte viac(nad 70 %). Podiel rómskych domácností s automatickoupráčkou sa zvýšil z 21,2 % u tých, kde nikto nepracoval, nadva a pol násobok u domácností s jedným pracujúcim (atri a pol násobok u domácností s viacerými pracujúcimi);pri telefóne išlo o zvýšenie zo 64,6 % o 20 % (resp.o 30 %); vybavenie počítačom narástlo päť (sedem) krát;a vybavenie internetom takmer osem krát. S pracujúcimčlenom a jeho znásobením sa zlepšovali aj podmienky bý-vania a vybavenie všeobecných domácností z geografic-ky blízkeho prostredia, úroveň ale bola pri všetkých po-


15546 Podrobnú a celkovú analýzu indikátorov životnej úrovne, finančnej situácie a materiálnej deprivácie rómskych domácností uvádza kapitola 6,

a najmä kapitola 10 a 11.


ložkách za všetky tri sledované skupiny domácností ne-porovnateľne vyššia než u rómskych. Podmienky bývaniaa vybavenosť boli dokonca vyššie za všeobecné domác-nosti bez pracujúceho ako za rómske s dvomi a viacerý-mi pracujúcimi. Spomedzi všeobecných domácností bezpracujúceho člena malo vynikajúce a dobré podmienkyna bývanie takmer 80 %, z rómskych domácností s via-cerými pracujúcimi členmi to bolo menej ako 60 %;u funkčného kúpacieho zariadenia boli podiely medzi tý-mito dvoma skupinami 94,9 % ku 72,9 %; u funkčného WC92,1 % ku 73,3 %. Uvedený princíp neplatil iba pri telefó-ne, počítači a internete (pracujúce rómske domácnosti bolinimi lepšie vybavené ako nepracujúce všeobecné), vzá-jomné porovnávanie jednotlivých typov domácnostívšak vychádzalo stále lepšie za všeobecné domácnosti.

S rastúcim počtom pracujúcich členov sa u rómskychdomácností zvyšovala aj podpora štúdia detí. Kde nikto

nepracoval chcelo rozhodne, aby deti pokračovali po zá-kladnej škole v stredoškolskom štúdiu, menej ako 30 %,no z domácností s jedným pracujúcim to bolo vyše 67 %.Za geograficky blízke všeobecné domácnosti bola ale pod-pora stredoškolského štúdia detí podstatne silnejšia – vy-soko prekročila 80 %.

Pracovná skúsenosť domácnosti zvyšovala aj spo-kojnosť s finančnou situáciou (z necelých 5 % na 27,4 %a 38,8 %), uľahčovala pokrývanie výdavkov na vzdeláva-nie detí na základnej škole (z 3 % na 9,8 % a 16,1 %) a zlep-šovala hodnotenie dostatočnosti príjmu na pokrytie zá-kladných potrieb (z 3,3 % na 22,1 % a 42,8 %). Už pri jed-nom, no ešte viac pri dvoch a viacerých pracujúcich čle-noch, narastal podiel rómskych domácností napĺňajúcichživotný štandard bežný v našej spoločnosti: zlepšili sa mož-nosti pre dovolenkový pobyt, kvalitné stravovanie, ob-liekanie i pre uhradenie neočakávaných výdavkov z vlast-


156

Tabuľka 9.14Životné podmienky rómskych domácností s pracujúcimi a bez pracujúcich členov – porovnanie s geograficky blíz-kou všeobecnou populáciou (výskyt vybraných indikátorov v %)

Rómske domácnosti podľa počtupracujúcich členov

Geograficky blízke všeobecnédomácnosti podľa počtu pracuj. členov

1 člen(n=96)

2+ členov(n=49)

Nikto(n=578)

1 člen(n=98)

2+ členov(n=122)

Nikto(n=140)

Vynikajúce a dobré podmienky pre život v obydlí 48,9 59,1 17,3 89,7 90,2 79,4

Zlé a veľmi zlé podmienky pre život v obydlí 20,9 12,2 44,6 2,1 - 2,9

Funkčná vaňa alebo sprcha v obydlí 68,1 72,9 34,2 98,0 98,3 94,9

Funkčné splachovacie WC v obydlí 66,0 67,3 31,8 96,9 95,1 92,1

Automatická práčka v domácnosti 54,0 73,3 21,2 92,2 96,5 81,7

Telefón v domácnosti 88,0 91,7 64,6 96,7 99,1 87,5

PC alebo laptop v domácnosti 31,5 41,7 5,8 67,8 76,8 21,7

Internet v domácnosti 26,1 25,5 3,8 57,3 73,2 15,0

Rozhodne chcú, aby deti pokračovali po základnej na SŠ

67,3 58,1 28,5 82,6 86,1 54,5

Úplná a čiastočná spokojnosť s finančnou situáciou domácnosti

27,4 38,8 4,7 48,5 56,2 39,1

(Veľmi) ľahko pokrývajú výdavky na vzdelávanie detí (ZŠ)

9,8 16,1 3,1 29,2 36,1 30,0

Dostatočnosť príjmu na základné potreby(strava, šaty, bývanie)

22,1 42,8 3,3 53,7 54,1 35,9

Možnosť celej domácnosti odísť na týždňovú dovolenku

5,2 10,2 0,2 35,7 49,2 20,9

Možnosť každý druhý deň jedlo z mäsa alebo ryby... 37,5 53,1 13,0 63,3 70,5 41,7

Možnosť kúpiť každý rok nové sezónne oblečenie a obuv

29,2 38,8 3,3 56,1 57,4 27,1

Možnosť uhradiť neočakávané výdavky v sume 300 €

11,5 34,7 2,3 56,1 69,7 45,7

1 a viac krát nemali jedlo pre deti 39,8 35,4 60,1 15,6 6,0 12,3

1 a viac krát nemali ako variť 31,9 23,4 43,6 10,8 5,8 9,0

1 a viac krát nemali teplo v byte 33,3 25,5 44,7 10,9 5,8 11,3

Domácnosť je na tom (oveľa) lepšie ...oproti príbuzným v inej obci

24,0 31,3 11,4 20,8 27,8 9,5

...oproti susedom z ulice 23,2 31,3 9,2 18,3 25,4 12,0

...oproti obyvateľom časti obce 21,0 23,4 10,2 14,4 21,2 10,0

...oproti obyvateľom susednej obce 8,8 15,6 3,6 17,4 17,3 6,8

...oproti bežnej slovenskej rodine 3,3 3,2 1,4 10,8 11,8 5,3

Poznámka: Súhrnný ukazovateľ za domácnosť o počte pracujúcich členov sa rátal z individuálne deklarovaných statusov pracujúceho (koľko členovdomácnosti sa deklarovalo ako pracujúci).


ných zdrojov. Hoci ale v porovnaní s domácnosťami bezpracujúceho člena možnosti pokrytia základných po-trieb i neočakávaných výdavkov s pribúdaním pracujúcichčlenov neporovnateľne rástli, treba zároveň zdôrazniť, žeani za pracujúce domácnosti neboli podiely napĺňajúcichbežný životný štandard nijako zvlášť vysoké. Tak naprík-lad pri možnosti týždňovej dovolenky sa podiel domác-ností zvýšil z 0,2 % v skupine bez pracujúceho člena na5,2 % v skupine s jedným pracujúcim a 10,2 % v skupines viacerými pracujúcimi; pri mäsovom jedle každý druhýdeň z 13 % na 37,5 % a 53,1 %; pri každoročnom novomoblečení a obuvi z 3,3 % na 29,2 % a 38,8 %; a pri schop-nosti pokryť neočakávané tristoeurové výdavky z 2,3 % na11,5 % a 34,7 %. V porovnaní s výsledkom za geografickyblízku všeobecnú populáciu bola aj úroveň dosiahnutárómskymi domácnosťami s viacerými pracujúcimi pod-statne nižšia (zo všeobecných domácností s pracujúcimčlenom štandard napĺňala polovica až 70 %).

Priaznivý trend sa s príchodom práce do domácnos-ti prejavil tiež pri sledovaní extrémnej deprivácie – róms-ke domácnosti s pracujúcim ju zažívali menej. Kým v sku-pine rómskych domácností, kde nikto nepracoval, malo as-poň ojedinelú skúsenosť so situáciou, keď nemali čo daťdeťom jesť, až 60 %, v skupine s jedným pracujúcim do-šlo k poklesu pod 40 % a za skupinu domácností s viace-rými pracujúcimi členmi na 35 % (pri skúsenosti s nedo-statkom možností pre varenie a pre kúrenie sa podiel de-privovaných zmenšil zo 44 %, cez jednu tretinu, až na jed-nu štvrtinu). Stále však bola aj za pracujúce rómske do-mácnosti miera deprivácie neporovnateľne vyššia opro-ti situácii všeobecných domácností v blízkom priestore, kdesa pohybovala na úrovni približne jednej desatiny a men-šej.47 Domácnosti bez pracujúceho člena tiež horšie hod-notili svoju životnú situáciu v porovnaní s rôzne vyme-dzeným okolím, či už to boli príbuzní v inej obci, susediaz ulice, spolubývajúci z rovnakej štvrte, obyvatelia susednejobce alebo bežná slovenská rodina. Práca zlepšovala aj po-hľad na vlastnú životnú situáciu, hoci celkovo negatívnevidenie vlastnej pozície výrazne prevažovalo. Pri týchtohodnotiacich ukazovateľoch sa neprejavil zásadnejší roz-diel medzi rómskymi a všeobecnými domácnosťamiz geografickej blízkosti – aj tie všeobecné nazerali svojuživotnú situáciu prevažne ako horšiu než majú príbuzní ži-júci inde, susedia alebo bežná domácnosť na Slovensku.

Porovnanie životných podmienok rómskych domác-ností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena poukázalona priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorých jeden ale-bo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všetky sle-dované indikátory mali lepší výsledok za domácnostis dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým, kde pra-coval iba jeden člen. Podobné súvislosti sa prejavili aj za geo-

graficky blízku všeobecnú populáciu, jednotlivé namera-né hodnoty sledovaných ukazovateľov životnej úrovne všakboli často krát mnohonásobne vyššie (resp. nižšie pri in-dikátoroch zachytávajúcich nepriaznivé životné pod-mienky). V niektorých prípadoch boli výsledné frekvencieza geograficky blízke všeobecné domácnosti bez pracu-júceho člena podstatne vyššie aj ako za rómske domácnostis dvomi a viacerými pracujúcimi členmi. Všeobecné do-mácnosti bez pracujúceho mali napríklad vyšší podiel do-mácností s priaznivou celkovou situáciou s bývaním, lep-šie vybavenie domácnosti základnými predmetmi dlho-dobej spotreby alebo nižšiu mieru deprivácie a extrémnehonedostatku než rómske domácnosti s viacnásobnou pra-covnou skúsenosťou.

Výskumné údaje jednoznačne potvrdili, že vylúčeniez trhu práce zvyšuje pravdepodobnosť prepadu takýchtodomácností do rizika chudoby, zvyšuje ohrozenie mate-riálnou depriváciou a znižuje kvalitu života ich členov. Róm -ske domácnosti sú na tom v porovnaní so všeobecnýmiz geograficky blízkeho prostredia z tohto hľadiska podstatnehoršie, dokonca ani pracovný príjem v rómskych domác-nostiach nestačí na prekonanie tohto obrovského za-ostávania v životnej úrovni.

Nadväzujúc na Európsky rok boja proti chudobe a so-ciálnemu vylúčeniu (2010) stratégia Európa 2020 vytýčilav rámci hlavnej iniciatívy Európska platforma na boj proti chu-dobe cieľ „zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú sú-držnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudížijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu,umožniť im dôstojný život a aktívnu účasť na živote spo-ločnosti“ (Európa..., 2010: 20). Vzhľadom na vykreslenú si-tuáciu bude musieť pri zabezpečení úlohy „stanoviťa uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie osobitnýchokolností mimoriadne ohrozených skupín“, medzi ktorý-mi sa okrem rodín s jedným rodičom, menšín, ľudí s po-stihnutím a ľudí bez domova spomínajú aj Rómovia, Slo-vensko ako členský štát EÚ vyvinúť mimoriadne veľké úsi-lie. A pravdepodobne ani poskytnutie práce, čo je tiež niemalá úloha, na prekonanie nepriaznivej životnej situácierómskej populácie nepostačí. Budú potrebné mnohé ďal-šie programy podporného typu.

9.4. Účasť v aktivačných programoch

Vo všeobecnosti sa aktívna inklúzia vníma ako proces pod-pory integrácie ľudí, ktorí sú mimo trhu práce, a tým pá-dom aj mimo zabezpečenia adekvátnej úrovne príjmua lepšieho prístupu k službám s cieľom, aby politika so-ciálnej ochrany viedla k mobilizácii ľudí, ktorí sú schopnípracovať. Podľa odbornej literatúry je všeobecným cieľom


15747 Je zaujímavé, že úroveň deprivácie bola za geograficky blízke všeobecné domácnosti najvyššia v skupine s jedným pracujúcim a nie bez pracu-

júceho, hlavne za nedostatok jedla pre deti a kúrenia v byte. Až s pribudnutím druhého a ďalšieho pracovného príjmu sa situácia domácnostipodstatnejšie zlepšila.


aktivácie posilniť ekonomickú samostatnosť a sociálnu in-tegráciu prostredníctvom plateného zamestnania či zá-robkovej činnosti, namiesto nezamestnanosti a prijíma-nia dávok, ktoré sa často viažu so sociálnym vylúčením (Ei-chhorst – Konle-Seidl, 2008: 5).

Slovensko sa k aktívnej inklúzii alebo aktívnemu za-čleňovaniu prihlásilo v rámci svojej stratégie sociálnej in-klúzie v rámci OMK. Pozornosť sa jej venuje aj v Národnejspráve o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúziena roky 2008 – 2010, kde sa hovorí: „Zároveň je nevyhnutné,aby aktivačné prvky v systéme pomoci v hmotnej núdzismerovali k podpore filozofie aktívnej inklúzie.48 Pomocv hmotnej núdzi a ochrana by mali mať povahu preven-tívnych opatrení a dočasných riešení u tých, ktorýchpotenciál je možné aktivizovať. Na to je potrebné, aby sapopri systémoch sociálnej ochrany intenzívne podpo-rovalo aktívne začlenenie sa do spoločnosti prostred-níctvom vytvárania pracovných príležitostí podporujúcichnávrat na trh práce, to znamená iniciovať najmä progra-my na podporu rastu zamestnanosti, posilňovanie ľud-ských zdrojov a kapacít pre uplatnenie na trhu práce (vrá-tene podpory vzdelávania a prípravy pre trh práce),pretože vzdelanie a platené zamestnanie predstavujenaj efektívnejšiu prevenciu pred rizikom chudoby. Nadosiahnutie tohto cieľa Slovenská republika už niekoľkorokov využíva nielen svoje štrukturálne reformy na pod-poru hospodárskeho rastu, ale aj široké spektrum pro-gramov na podporu zamestnanosti. Patria tu aj progra-my zamerané na aktívne opatrenia trhu práce, ktorépodporujú znevýhodnené skupiny uchádzačov o za-mestnanie, ktoré Slovensko v širokom rozsahu úspešneimplementuje aj využitím príslušných finančných nástrojovEurópskeho spoločenstva.“ (Národná..., 2008: 10).

Realizovaný empirický výskum sa čiastočne venoval ajtejto téme; zisťovala sa celková i aktuálna práca v aktivač-nom programe i vzdelávacích kurzoch, záujem a rozho-dovanie o zaradení do programu, doba zapojenia, ako ajsúvislosť so zamestnanosťou a ekonomickým postavením.Nasledujúca kapitola prezentuje vybrané výsledky k tejtošpecifickej téme.

9.4.1. Celková skúsenosť s prácou v aktivačnom programe

Podľa výskumných údajov sa vôbec niekedy na aktivá-cii zúčastnila menej ako polovica skúmanej rómskej po-pulácie – presne 46,6 %. Z hľadiska typu bývania sa v mie-re celkového zapojenia do aktivačných programov ne-prejavili vôbec žiadne rozdiely, vo všetkých prostre-diach bol podiel skúseností s aktiváciou takmer úplne rov-naký (tabuľka 9.15).

Zvyšok súboru (53,4 %) pripadal na dospelýchrespondentov, ktorí ešte nikdy v aktivačnom programenepracovali. Absolútna väčšina dovtedy nezapojenýcho účasť v aktivačnom programe ani nežiadala (vyše 70 %z nich), približne 15 % (prevažne žijúci rozptýlene)uviedlo, že sa chceli zapojiť, ale to nebolo možné, lebopodobný program v okolí nebol k dispozícii. Iba 7 % ne-aktivovaných niekedy o sociálny aktivačný program po-žiadalo.49 Polovica z týchto žiadateľov skonštatovala, žeim žiadosť zamietli, druhá polovica uviedla iný dô-vod, napríklad zatiaľ čakajú na odpoveď, program saskončil, alebo ešte inú možnosť; len dvaja responden-ti odpovedali, že program opustili dobrovoľne. Medzidôvodmi zamietnutia žiadosti50 sa vyskytol najčastej-šie nedostatok miest nezodpovedajúci veľkému záuj-mu, na druhom mieste nesplnenie podmienky premožnosť zapojenia (nebol v hmotnej núdzi) a na treťominé formálne prekážky (nemal trvalý pobyt, iný člen ro-diny zaradený v aktivácii a podobne). Išlo však o veľmimalé počty; ostatné dôvody sa vyskytli len ojedinele(úrady ma nemajú radi, známosti pri zaraďovaní do pro-gramu, nechodil som do práce, atď.).

Úroveň celkového zapojenia rómskej populácie doaktivácie niekedy počas dospelého života bola nepo-merne vyššia oproti geograficky blízkej všeobecnej po-pulácii (graf 9.32). Napriek geografickej blízkosti prostrediabydliska sa na aktivačných prácach vôbec niekedy zú-častnilo iba 5,1 % všeobecnej populácie, teda viac akodeväť krát menej než rómska populácia vo veku 18+ ro-kov. V porovnaní s rokom 2005 sa v rómskej populácii zvý-


158

48 Materiál ju definuje takto: Aktívne začleňovanie (=aktívna inklúzia) ľudí najďalej od trhu práce je založené na integrovanej stratégii postavenej natroch pilieroch: dostatočná podpora príjmu na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu, prístup na začleňujúci trh práce, lepší prístup ku kvalitnýmslužbám (Národná..., 2008: 10).

49 Početne išlo o malú skupinu (n = 66), v ktorej sa ocitli zväčša segregovaní a ešte separovaní rómski jednotlivci50 Celkovo len 34 respondentov so zamietnutím žiadosti o účasť v aktivačnom programe.

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe?Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Bez odpovedí neuvedené (2,5 %).

Tabuľka 9.15Rómska populácia 18+ rokov podľa práce v aktivačnom programe a typu bývania (v %)


Áno 47,3 46,1 46,3 46,6

Nie 52,7 53,9 53,7 53,4



šil podiel skúsených s aktivačným programom takmero 10 % (z 37,2 % v roku 2005 na 46,6 % v roku 2010), zavšeobecnú populáciu z geografickej blízkosti nastalopačný posun – ich podiel poklesol (z 11,1 % na 5,1 %).Podľa výsledkov aktivačné práce akoby boli špecificky ur-čené iba pre rómsku populáciu.

Porovnanie podľa pohlavia ukázalo (graf 9.33), že vyš-šou účasťou v aktivačnom programe sa vyznačovali róm -ski muži – v priemere o 10 %. Z celku rómskych mužovvo veku 18 a viac rokov niekedy pracovalo v aktivačnomprograme 51,5 % a zo žien takúto aktiváciu uviedlo 41,5 %.Najväčší rodový rozdiel podľa skúsenosti s pracovnou ak-tiváciou vyšiel za žijúcich v segregovaných komunitách,kde prekročil 17 %. Spomedzi segregovaných rómskychmužov niekedy pracovalo v aktivačnom programe 56 %,zo žien z rovnakého typu bývania iba necelých 39 %. Kon-trolný súbor všeobecnej populácie v blízkom priestoreväčší rozdiel medzi ženami a mužmi neukázal.

Z hľadiska veku bola táto skúsenosť, vcelku logicky, naj-frekventovanejšia v stredných vekových kategóriách (graf

9.34). Medzi 18-29-ročnými príslušníkmi rómskej populá-cie predstavoval podiel tých, čo sa zapojili niekedy do prá-ce v aktivačnom programe, v priemere takmer 36 %,v rámci vekovej skupiny 30-39 rokov ich zastúpenie vzrást-lo na 57 % a vo vekovej skupine 40-49 rokov prekročilo 62 %.Po tejto vekovej hranici začal podiel aktivujúcich sa klesať:na 51 % spomedzi 50-59-ročných a 12,5 % v prípade 60-ročných a starších. Popísaný „priebeh“ podľa veku bolv podstate všeobecný – kopírovali ho všetky porovnáva-né prostredia rómskej populácie i všeobecný súbor.

Pohľad na celoživotnú účasť na práci v aktivačnom pro-grame v perspektíve ekonomického postavenia aktuálnehov čase výskumu potvrdil najviac skúseností u nezamest-naných (graf 9.35). Z celku rómskej populácie 18+ rokovidentifikovanej so statusom nezamestnaného51 prekročilpodiel tých, čo niekedy pracovali v aktivačnom programe,až 67 %; v rámci nezamestnaných reprezentujúcich všeo-becnú populáciu v geograficky blízkom prostredí 44 %. Skú-senosť s pracovnou aktiváciou mali však aj aktuálne pra-cujúci: priemer za rómsku populáciu sa priblížil k jednej po-


159

Graf 9.32Rómska populácia 18+ rokov pracujúca vôbec niekedy v aktivačnom programe – porovnanie s geografickyblízkou všeobecnou populáciou a s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Rómska populácia

Geograficky blízka všeobecná populácia 5.1

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe?Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Uvádza sa podiel kladných odpovedí na otázku po vylúčení neodpovedajúcich (z rómskeho sú-boru 2,5 % a zo všeobecného 2,8 %).

11.1

46.637.2

2005

2010

Graf 9.33Celková účasť rómskej populácie 18+ rokov na práci v aktivačnom programe podľa pohlavia a typu bývania –porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Muži

Ženy

43.741.9

38.9


5.8

4.6

49.749.0

56.0


51 Používa sa tu vymedzenie aktuálneho ekonomického statusu podľa metodiky VZPS, nie deklarované postavenie.



160

Graf 9.34Celková účasť rómskej populácie 18+ rokov na práci v aktivačnom programe podľa veku a typu bývania – po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

18-29 rokov

30-39 rokov

40-49 rokov

50-59 rokov

60+ rokov

63.553.6

55.2

62.962.6

61.5

55.443.4

53.9

6.714.1

17.1


5.5

6.8

9.8

3.5

0.9

49.733.9

56.0


Graf 9.35Celková účasť na práci v aktivačnom programe podľa aktuálneho ekonomického statusu a typu bývania – po-rovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Pracujúci

Nezamestnaní

Mimo trhu práce

68.764.3

69.1

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe?Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Graf uvádza podiel kladných odpovedí na otázku po vylúčení neodpovedajúcich za tri základ-né skupiny vo vzťahu k trhu práce vymedzené na základe metodiky VZPS.

2.7

44.4

2.120.220.8

25.8

55.833.6

57.6



lovici (49 %), v prípade všeobecnej to boli len necelé 3 %.Za skupinu mimo trhu práce (v čase výskumu ekonomic-ky neaktívnych) dosiahol priemer aktivujúcich sa u Rómovvyše 22 %, zo všeobecnej populácie to boli len 2 %.

Zapájanie sa rómskej populácie do prác v aktivač-nom programe bolo teda rozšírené vo všetkých skupi-nách vymedzených pozíciou na trhu práce, najviac skú-seností tohto typu síce vykázali aktuálne nezamestna-ní, ale aj spomedzi pracujúcich Rómov boli mnohí v mi-nulosti účastníkmi tohto programu – najmä obyvateliaseparovaných a segregovaných osídlení. Rozdiel opro-ti všeobecnej populácii sa zistil za všetky tri skupiny eko-nomickej aktivity obrovský. Ako ale ukázali predchá-dzajúce časti tejto kapitoly venované mieram zames-tnanosti či nezamestnanosti a celkovému postaveniu natrhu práce, napriek širokému zapájaniu sa do aktivačnýchprác veľkých skupín rómskej populácie, až to vyzerá, ako-by išlo o špecifické opatrenie aktívnej politiky trhupráce pre túto cieľovú skupinu, na ich trvalej zames-tnanosti sa to neprejavuje.

9.4.2. Aktuálna účasť na práci v aktivačnom programe

Ako vyzerala situácia z hľadiska aktuálnejšej účasti na prá-ci v aktivačnom programe prezentuje podrobnejšie ta-buľka 9.16. Empirické údaje ukázali, že nie všetci res-pondenti, ktorí mali počas svojho dospelého života skú-senosť s pracovnou aktiváciou, sa do takéhoto progra-mu zapojili v priebehu posledného roka. Približne treti-na rómskeho súboru aktivujúcich sa boli dávnejšími účast-níkmi programu, avšak až dve tretiny sa zapojili do takejtopráce aj počas roka 2010, kedy prebiehal zber dát. A ta-kýto podiel vyšiel rovnaký u všetkých troch porovnáva-ných rómskych prostredí. Za všeobecnú populáciu bolpomer minulých a aktuálnejších účastníkov približne jed-na ku štyrom pätinám, čiže bolo medzi nimi viac aktu-álnejších participantov.52 Čo sa týka doby aktivácie po-čas roka 2010, prevažovali dlhodobejší účastníci. Viac akopol roka bolo súčasťou aktivačného programu 41,4 %z nich (z toho približne polovica sa aktivovala po celý rok),aktiváciu počas kratšieho obdobia ako pol roka uvied-lo 27,2 % (z toho tri mesiace a kratšie len 7,2 %). Štvrťroč-ných a kratších frekventantov programu bolo najviac me-dzi separovanými (vyše 10 % oproti necelým 4 % v rám-ci rozptýlených) a celoročných zasa medzi segregovanými(takmer 25 % oproti necelých 20 % v rámci separovaných).

Spomedzi skupiny respondentov, čo sa aktivovali as-poň po nejaké obdobie počas roka 2010, absolútna väč-šina pracovala aj v mesiaci predchádzajúcom obdobiu zis-ťovania.53 V priemere za relevantnú rómsku populáciu tobolo takmer 77 % (podobný podiel sa zistil aj spomedzi nov-ších aktivujúcich sa príslušníkov všeobecnej populáciev geografickej blízkosti), prejavil sa ale pomerne veľký roz-diel medzi Rómami žijúcimi rozptýlene a segregovane najednej strane, a obyvateľmi separovaných sídiel na stranedruhej. Kým z rozptýlených prekročil podiel minulome-sačných frekventantov aktivačných prác 84 % a zo segre-govaných 80 %, z relevantnej skupiny obyvateľov sepa-rovaných osídlení to bolo takmer o 20 % menej (66,3 %).

Podľa doby aktivácie sa zdá, akoby možnosť účasti napráci v aktivačnom programe bola najmenej dostupná preRómov bývajúcich v separovaných častiach obcí; mali naj-menej celoročných a najviac štvrťročných a kratšíchúčastníkov programu, a tiež výrazne menej z nich sa ak-tivačných prác zúčastnilo v predchádzajúcom mesiaci.Môže to naznačovať menej možností pre pracovnú akti-váciu v obciach s rómskymi komunitami tohto typu ale-bo vyšší dopyt po aktivačných prácach než je ich ponu-ka v týchto sídlach.54 Do istej miery o nedostatku možnostíaktivácie v separovaných, ale aj v segregovaných sídlachnapovedajú dôvody aktuálnej neaktivácie. Za rómskupopuláciu bol najfrekventovanejší dôvod „program skon-čil“; v priemere získal viac ako 31 % a za segregovanýchdokonca takmer 44 % odpovedí od relevantných res-pondentov. U všeobecnej populácie bol tento dôvodnajslabší, spolu s formálnymi prekážkami účasti (necelých6 %), väčšina z nich nepokračovala v pracovnej aktivácii,lebo si našli prácu (38,9 %). Nájdenie si práce ako dôvodneúčasti v aktivačnom programe bolo za rómsku rele-vantnú populáciu až štyri krát nižšie, pri segregovanýchzískal tento dôvod iba 7 %. Z ostatných dôvodov saumiestnili medzi častejšími zlé zdravie a vysoký vek, rodinnédôvody a vylúčenie z programu. Ich frekvencia sa medzirómskou a všeobecnou populáciou príliš neodlišovala.

Čo sa týka počtu odpracovaných hodín na získanieaktivačného príspevku za minulý mesiac, najčastejšie tobolo 40 hodín. Takýto časový objem uviedla viac ako po-lovica rómskych účastníkov programu a z geograficky blíz-kej všeobecnej populácie to bolo vyše 57 % účastníkov.Druhým najfrekventovanejším časom bolo 80 hodín; v ta-komto režime participovala približne pätina relevantnejrómskej i všeobecnej populácie. Kratšie časy aktivácie sauvádzali častejšie v rámci segregovaných, najdlhšie od-pracované obdobie zasa v prípade separovaných.


161

52 Pripomeňme ale, že skupina so skúsenosťou s aktiváciou mala za geograficky blízku všeobecnú populáciu iba malú početnosť, preto uvádzané per-centá sú len informatívne.

53 Zber dát v roku 2010 prebiehal v období od konca novembra do polovice decembra, teda získané odpovede vypovedajú za mesiac október alebonovember 2010.

54 Samozrejme tu môžu vstupovať aj mnohé ďalšie faktory, ako napríklad podiel novo vstupujúcich na trh práce (absolventov či po období ekono mickejneaktivity), rozsah nezamestnanosti a jej trvanie a podobne; na ich hlbšiu analýzu ale početnosti jednotlivých podsúborov nepostačujú.


Poskytovateľom aktivačných prác boli pri Rómoch vý-lučne mesto alebo obec, za všeobecných účastníkov ak-tivačného programu sa k tomuto najrozšírenejšiemusubjektu pridali ešte neziskové organizácie (ale len 4,8-per-

centný podiel). Iné možnosti za poskytovateľov AP výskumnezachytil. Dominancia sa prejavila tiež podľa miesta vy-konávania aktivačných prác – na 99 % je to v mieste byd-liska. Iné miesto uviedli z rómskych respondentov len jed-


162

Tabuľka 9.16Aktuálna aktivácia rómskej populácie 18+ rokov – porovnanie podsúborov a s geograficky blízkou všeobecnoupopuláciou (v %)


Segregovaní(n=316)

Separovaní(n=319)

Rozptýlení(n=303)

Spolu(n=891)

Doba účasti v AP od začiatku roka** Koľko mesiacov ste boli súčasťou aktivačného programu od začiatku tohto roka?

Vôbec nie 31,2 31,3 31,6 31,4 22,9

1-3 mesiace 7,1 10,4 3,8 7,2 14,3

4-6 mesiacov 22,5 18,8 18,8 20,0 17,1

7-10 mesiacov 14,6 19,7 24,4 19,7 5,7

Celý rok* 24,6 19,8 21,4 21,7 40,0

Práca v AP za minulý mesiac** Pracovali ste počas uplynulého mesiaca v rámci sociálneho aktivačného programu?(Uvedený podiel kladných odpovedí z celku aktivujúcich sa v roku 2010 v %.)

Áno 80,6 66,3 84,3 76,8 77,8

Nie 19,4 33,7 15,7 23,2 22,2

Dôvody aktuálnej neaktivácie Prečo už nepracujete v sociálnom aktivačnom programe (len jeden hlavný dôvod)?(% z tých, čo nepracovali v AP v roku 2010 vôbec alebo v predchádzajúcom mesiaci; n = 429)

Program skončil 43,9 32,4 18,5 31,4 5,6

Našiel prácu 7,1 14,2 12,0 11,6 38,9

Rodinné dôvody 12,2 16,2 16,7 15,3 11,1

Zlé zdravie, vysoký vek 16,3 18,9 25,9 20,3 27,8

Formálne dôvody 7,1 7,5 9,2 7,9 5,6

Vylúčenie z programu 13,3 9,5 11,1 11,0 11,1

Odišiel z vlastnej vôle — 1,4 6,5 2,5 —

Počet odpracovaných hodín za mesiac Koľko hodín za posledný mesiac ste odpracovali na získanie aktivačného príspevku?(% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

20 hodín a menej 3,0 0,8 1,3 1,7 4,8

21-39 hodín 7,5 18,4 14,3 13,3 14,3

40 hodín 58,7 37,6 56,5 51,6 57,1

41-79 hodín 10,5 8,8 14,3 11,4 —

80 hodín 19,5 31,2 11,7 20,1 19,0

81 a viac hodín 0,8 3,2 1,9 1,9 4,8

Poskytovateľ aktivačných prác Kto organizuje/ prevádzkuje aktivačnú prácu, na ktorej ste sa minulý mesiac zúčastnili? (% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

Mesto, obec 100,0 95,2

MVO — 4,8

Miesto vykonávania aktivačných prác Kde vykonávate aktivačné práce?(% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

V obci bydliska 99,0 95,2

V blízkej obci 0,7 4,8

Iné 0,3 —

Hodnotenie práce v AP** Myslíte si, že práca v rámci aktivačnej činnosti zvýšila vaše šance na to,aby ste si našli trvalé zamestnanie?

Určite áno 2,4 2,7 1,7 2,3 2,6

Asi áno 11,8 9,2 15,7 12,2 2,6

Asi nie 22,1 25,2 22,4 23,2 28,2

Určite nie 36,7 42,9 39,9 39,8 35,9

Neuvedené 27,0 20,1 20,3 22,4 30,8

Aktuálna možnosť aktivácie v obci Existuje v súčasnosti možnosť zapojiť sa do aktivačných prác vo vašom meste/obci?

Áno 70,5 72,4 79,2 73,9 93,9

Nie 29,5 27,6 20,8 26,1 6,1

Poznámky: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov, ktorí na otázky odpovedali. Nakoľko skupina so skúsenosťou s aktiváciou mala za geograficky blíz-ku všeobecnú populáciu iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len informatívne. *Keďže zber dát prebiehal v novembri a decembri, odpovede 11a 12 mesiacov od začiatku roka sú spočítané v rámci kategórie „celý rok“. **AP = aktivačný program.


notlivci, spomedzi účastníkov AP reprezentujúcich všeo-becnú populáciu to tiež bolo menej ako 5 %.

Hodnotenie práce v rámci aktivačnej činnosti z hľa-diska zvýšenia šancí na trvalé zamestnanie nedopadlopríliš pozitívne. Kladnú odpoveď uviedlo len 14,5 %rómskych účastníkov a 5,2 % všeobecných z geografic-kej blízkosti. Všeobecná populácie prejavila celkovo pritejto otázke viac neurčitých odpovedí (takmer 31 % naotázku neodpovedalo), podiel negatívnych odpovedí bolza obidve porovnávané populácie rovnaký a veľmi vysoký:63 % a 64 %. Aktuálne videlo dostupnosť zapojenia sa doaktivačných prác vo svojej obci 74 % rómskej relevant-nej populácie, v rámci všeobecnej to bolo o 20 % viac.

Aj aktuálna účasť v programe aktivačných prácukázala na pomerne široké zapojenie rómskej populá-cie do tohto programu, medzi ktorými prevažovali skôrdlhodobí účastníci. Na druhej strane akoby sa prejavo-vala nižšia dostupnosť takýchto prác v separovanom a se-gregovanom prostredí. Neúčasť v programe z dôvodu,že program sa skončil, signalizovali najmä tieto dve pro-stredia. Účasť v aktivačnom programe viedla iba zried-kavo u rómskych frekventantov k nájdeniu si práce, v po-dobnom duchu vyznelo aj subjektívne hodnotenietohto programu – prevážil negatívny názor na prínos ak-tivačných prác ku zvýšeniu šancí na trvalé zamestnanie.

Aktivačné práce tiež neprispievajú k prekračovaniu lo-kálneho priestoru, zväčša ich organizuje obec či mestoa vykonávajú sa v mieste bydliska. V čase realizácie vý-skumu vyznela možnosť zapojenia sa do aktivačnýchprác v obci omnoho silnejšie zo strany všeobecnej nežrómskej populácie.

9.4.3. Ďalšie vzdelávanie rómskej populácies ukončenou prípravou na povolanie

Iným spôsobom aktivácie v záujme hľadania pracovné-ho miesta a úspešného zapojenia do trhu práce sú ško-lenia a rekvalifikačné kurzy. Podľa platnej legislatívy je naSlovensku povinná školská dochádzka vymedzená ve-kovou hranicou 16 rokov. Do tohto veku by všetky detimali byť zaradení v systéme škôl. Všetkým respondentomnad 16 rokov, ktorí už ukončili svoje vzdelávanie, teda ne-boli žiakmi alebo študentmi, sa dávala otázka o účasti naškoleniach alebo vzdelávacích kurzoch. Tabuľka 9.17prináša prehľad základných aspektov takejto účasti.

Ako z tabuľky vyplýva, iba veľmi malá časť z nich savôbec niekedy zapojila do nejakých školení alebo kur-zov. Z rómskej populácie to bolo 8,5 % (v rámci segre-govaných a separovaných vyše jednej desatiny) a zo všeo-


163

Tabuľka 9.17Ďalšie vzdelávanie rómskej populácie 17+ rokov mimo školského systému – porovnanie podsúborov a s geografickyblízkou všeobecnou populáciou (v %)


Segregovaní(n=628)

Separovaní(n=658)

Rozptýlení(n=626)

Spolu(n=1912)

Účasť na školeniach, kurzoch Zúčastnili ste sa vôbec niekedy školenia alebo rekvalifikačného kurzu cez úrad práce?Zúčastnili ste sa od začiatku tohto roka nejakého školenia alebo rekvalifikačného kurzu?

Vôbec niekedy 10,1 10,7 6,3 8,5 3,4

Od začiatku roka 6,7 2,6 1,9 3,7 2,5

Snaha o účasť 6,3 5,8 3,3 5,5 1,6

Organizátor kurzu Kto kurz alebo školenie zabezpečoval, ponúkol?

Úrad práce 89,7 75,0 90,9 85,7 31,6

Mesto, obec 10,3 18,7 — 10,7 —

Ja sám — — — — 10,5

MVO — 6,3 — 1,8 —

Zamestnávateľ — — 9,1 1,8 57,9

Trvanie kurzu Koľko dní kurz trval (pri viacerých odpovedá za najdlhší)?

3 dni a menej — 7,1 9,1 4,1 33,2

4-10 dní 8,3 35,7 27,3 20,4 22,2

11-20 dní 16,7 14,2 27,3 18,4 5,6

21-30 dní 58,3 14,3 27,3 38,8 16,8

31 a viac dní 16,7 28,5 9,0 18,3 22,2

Ukončenie v riadnom termíne Ukončili ste vzdelávací kurz v riadnom termíne?

Áno 50,0 88,2 66,7 62,0 90,0

Nie 4,8 — 16,7 5,6 —

Neviem 45,2 11,8 16,7 32,4 10,0

Ponuka práce po ukončení kurzu Ponúkol vám úrad práce nejakú prácu potom, čo ste skončili školenie alebo rekvalifikáciu?

Áno 5,3 25,0 36,4 15,4 14,3

Poznámky: Len za jednotlivcov vo veku 17 a viac rokov, ktorí sú mimo školského systému a na otázky odpovedali.


becnej v geografickej blízkosti len 3,4 %. Účasť od začiatkuroka bola nižšia: 3,7 % relevantnej rómskej populácie a iba2,5 % všeobecnej.

Z rómskych respondentov, ktorí sa kurzu zúčastnili,väčšina označila za organizátora úrad práce (takmer86 %), a potom s výrazným odstupom mesto aleboobec, ostatné možnosti boli len ojedinelé. Štruktúra frek-ventantov školení za všeobecnú populáciu bola podľa or-ganizátora úplne odlišná: takmer 60 % označilo zamest-návateľa, tretina uviedla úrad práce a desatina si kurz za-bezpečovala sama. Podľa dĺžky trvania prevažovali u róm-skej populácie vzdelávacie kurzy nad 20 dní (takmer 60 %v priemere), všeobecní účastníci udávali kratší čas trva-nia – viac ako polovica z nich uviedla menej ako 10 dní.Pokiaľ ide o poberanie dávok, necelá polovica rómskychúčastníkov uviedla, že dostávali dávku na vzdelávanie (zovšeobecných len 12 %), tri pätiny sa prihlásili za pobera-teľov príspevku na cestovné výdavky (zo všeobecnýchúčastníkov len 17 %), k ubytovaniu a stravnému sav obidvoch porovnávaných skupinách prihlásilo cez28 % z nich. Ostatné príspevky, vrátane príspevku na opa-trovanie dieťaťa, sa poberali len ojedinele (4 %).

Väčšina frekventantov ukončila školenie v riadnomtermíne, omnoho častejšia bola ale táto odpoveď na stra-ne všeobecnej populácie než u rómskej. Je zaujímavé, žetakmer tretina rómskych návštevníkov kurzu (spomedzisegregovaných vyše 45 %) uviedla odpoveď neviem. Prineukončení kurzu (len menej ako 6 %) sa uvádzal iba je-diný dôvod: „nešlo mi to“. Po ukončení kurzu ponúkol úradprácu, podľa subjektívnej deklarácie, vyše 15 % rómskychabsolventov, zo všeobecných z geografickej blízkosti tobol približne rovnaký podiel – 14,3 %. Absolútnu väčši-nu teda tvorili takí návštevníci kurzov, čo ponuku na prá-cu od úradov nedostali. Išlo predovšetkým o obyvateľovsegregovaných osád, z ktorých až 95 % absolventov po-nuku na prácu nedostalo. Medzi dôvodmi sa na prvémiesto zaradila odpoveď, že v regióne nie je práca, kto-rý uviedla viac ako polovica relevantných respondentov.Druhou najčastejšou bola odpoveď „nepožiadal som ich“;z ďalších možností sa ešte opakovane vyskytli nasledovnédva: „sú tu iní, komu dáva úrad práce prednosť“ a „kvô-li môjmu etnickému pôvodu“.55

Čo sa týka hodnotenia kurzu z hľadiska pomoci prinájdení práce, prevážila odpoveď, že kurz nijako nepo-mohol. Z rómskych frekventantov ju uviedla približne tre-tina, zo všeobecných v geografickej blízkosti iba jednadesatina. Viac ako polovica však na túto hodnotiacu otáz-ku odpovedať nedokázala alebo nechcela. Ako najme-nej užitočné videli kurzy obyvatelia segregovanýchosád a separovaných osídlení.

Celkovo sa participácia rómskej populácie na ško-leniach a kurzoch určených pre jednotlivcov s ukonče-

ným vzdelávaním neukázala príliš rozsiahla. A aj tým, čosa na nejakom podobnom type vzdelávania zúčastnili,vo väčšine nepomohla nájsť prácu. Podľa zistených dáto niektorých možnostiach zapojenia do aktivačných pro-gramov sa zdá, akoby dominujúcim spôsobom aktivácierómskej populácie boli aktivačné práce.

Ak prijmeme predpoklad, že sa efektivita aktivačnejpolitiky meria navrátením nezamestnaných na trh prá-ce a zabezpečením trvaloudržateľnej nezávislosti od so-ciálnych dávok, získané empirické údaje naznačujú, že slo-venská APTP je v prípade rómskej populácie málo efek-tívna. Ako uvádzajú zahraničné výskumy, efekty APTP vša-de v Európe variujú podľa cieľových skupín – jednotlivéopatrenia pri niektorých skupinách prinášajú želanývýsledok, pri iných nie (Eichhorst – Konle-Seidl, 2008: 24).V prípade rómskych segregovaných komunít, no vo vý-raznej miere aj u separovaných sa zdá, že nefungujú. Tým-to skupinám populácie sa z celého balíčka APTP opatrenía programov poskytuje iba obmedzený okruh, navyše na-priek širokej účasti na aktivačných prácach zostávajú na-ďalej bez trvalého zamestnania a na sociálnych dávkach.

Problémom môže byť, že APTP je nastavená všeo-becne, univerzálne a rómske komunity by si vyžadova-li špecifický typ opatrení. APTP nie je lacná a ani ľahká zá-ležitosť; ak nevedie k znižovaniu nezamestnanosti a ne-napomáha integrácii zraniteľných skupín, nie je pre zra-niteľné skupiny vhodná. Akoby nestačila na marginali-zované skupiny s veľkým dištancom od trhu práce. Abytieto skupiny dosiahli udržateľnú zamestnanosť, vyžadujúsi pravdepodobne špecifickú pomoc. Navyše APTP fle-xibilná a vhodná pre jednotlivé cieľové skupiny by malamať širšiu perspektívu – vrátane väzby napríklad na vzde-lávací systém a podobne. Ako zdôrazňujú viacerí auto-ri a autorky, „work first“ nestačí na dosiahnutie trvalejšejpracovnej kariéry na trhu práce (Eichhorst – Konle-Seidl, 2008; Hanzelová – Bellan, 2009). Slovensko by samalo poučiť z doterajšieho fungovania APTP (urobiť ana-lýzu a evaluáciu z hľadiska rôznych cieľových skupín; ná-sledne pristúpiť k predefinovaniu jednotlivých progra-mov a opatrení, vrátane zadefinovania cieľových skupína nástrojov), t.j. naučiť sa zo zlyhaní a zistiť, prečo u týchnajzraniteľnejších skupín nefungujú.

Zhrnutie

Kapitola o trhu práce sa pokúšala priblížiť a podrobne zmo-nitorovať väzbu medzi zamestnanosťou a nezamestna-nosťou (všeobecnejšie výsledkom na trhu práce) na jed-nej strane a zraniteľnosťou rómskej populácie na stranedruhej. Jej zámerom bolo podrobne analyzovať faktoryvplyvu na konečné postavenie rómskych žien a mužov na


164 55 Išlo však o veľmi malé početnosti (za rómsku populáciu n = 54 jednotlivcov a za všeobecnú n = 11 jednotlivcov).


trhu práce. Na základe zistených výsledkov a čiastkovýchanalýz jednotlivých ukazovateľov, ktoré postupne iden-tifikovali problémové miesta, sa priebežne ponúkali od-porúčania v záujme lepšieho nastavenia a implementá-cie politík zameraných na túto cieľovú skupinu.

Výskumné údaje z oblasti charakteristík postaveniarómskej populácie na trhu práce priniesli viacero všeo-becnejších záverov. Nameraná miera nezamestnanostirómskej populácie je významne vyššia (až sedem krát vyš-šia) ako u skúmanej všeobecnej populácie z geografic-ky blízkeho prostredia; na základe sebadeklarácie ne-zamestnanosti je to ešte viac.

Vyššia nezamestnanosť a nižšia zamestnanosť v prí-pade subjektívneho sebazaradenia ako hodnoty napo-čítané podľa metodiky výberového zisťovania pracovnýchsíl naznačujú, že pre časť rómskej populácie je absenciazamestnania synonymom nezamestnanosti. Môže tiež alenaznačovať širšie zapojenie rómskej populácie do ne-formálnych segmentov trhu práce.

Zamestnanosť rómskej populácie sa v pomerneveľkom objeme odohráva mimo oficiálneho trhu práce,a aj v rámci oficiálneho zostáva z veľkej časti mimo štan-dardných foriem zamestnania (skrátené úväzky, sezón-ne alebo brigádnické práce, živnosť a podobne). Podielklasického zamestnania na plný úväzok bol podstatne niž-ší ako u všeobecnej populácie v bezprostrednom oko-lí. V rámci klasickej zamestnanosti prevažovali menej kva-lifikované práce, u ktorých sa dá predpokladať, že aj s niž-šou pracovnou odmenou. Ak aj Rómovia získajú pracovnémiesto, ide prevažne o miesto s nízkou kvalitou prácea slabšou sociálnou a pracovnou ochranou. To všetkoovplyvňuje zdroje a úroveň príjmov rómskych domác-ností (pozri kapitolu 10 a 11).

Pri zistenom rozsiahlom a hlbokom vylúčení rómskejpopulácie z trhu práce sa ako hlavné príčiny javia ne-dostatočné príležitosti zamestnania, ktoré z veľkej čas-ti vyplývajú z nedostatočnej kvalifikácie pre potreby trhupráce, a môžu byť tiež výsledkom diskriminácie a ne-rovného zaobchádzania. Ako silný diferencujúci činiteľsa totiž opakovane ukázala etnická príslušnosť – rozdielyoproti všeobecnej populácii boli v mnohých ukazova-teľoch obrovské napriek blízkosti geografického pro-stredia. Medzi ďalšími diferencujúcimi činiteľmi treba spo-menúť pohlavie a do istej miery aj typ bývania; do istejmiery preto, lebo ukazovatele sa zhoršujú s úrovňou prie-storového vylúčenia, nepriaznivé hodnoty (vysoká ne-zamestnanosť a nízka zamestnanosť) sa však zistili za všet-ky tri porovnávané rómske prostredia.

Veľké rozdiely sa zaznamenali aj na základe vzdela-nia a veku, vek však nezohrával takú silnú úlohu pri za-mestnanosti či nezamestnanosti rómskej populácie akov prípade všeobecnej populácie. Porovnanie nezames-tnanosti najmladších a dospelej populácie vyšlo zavšeobecný súbor dvojnásobne vyššie na strane naj-mladších, u rómskej populácie bola miera nezames-

tnanosti približne rovnako vysoká od vstupu na trh prá-ce po celý dospelý život.

Vzdelanie z analýzy vyšlo ako silný diferencujúci či-niteľ. Ale „benefit“ z vyššieho vzdelania, ktorý sa odrazína výslednom postavení na trhu práce, zohrával prirómskej populácii menej výraznú úlohu ako pri všeo-becnej. Rómovia pravdepodobne čelia významným ťaž-kostiam pri hľadaní kvalifikovanej práce aj pri dosiahnutívyššieho vzdelania; nezamestnanosť Rómov je veľmi vy-soká aj pri vyšších stupňoch vzdelania.

A pokiaľ ide o rodový pohľad, nezamestnanosť žienbola nižšia tak u všeobecnej, ako aj u rómskej populácie,za rómsky súbor ale pre obidve skupiny pohlavia vy-chádzala miera nezamestnanosti podstatne vyššia akopriemer za všeobecnú populáciu. Napriek vysokému po-dielu rómskych žien mimo trhu práce (a recipročne men-šej miere ekonomickej aktivity), aj ako pracovná sila kon-čia prevažne a častejšie (v porovnaní s rómskymi muž-mi i všeobecnými ženami) v kategórii nezamestnaných.Opačne je to so zamestnanosťou – tá je za ženy obidvochporovnávaných populácií nižšia než za mužov, v prípa-de rómskych žien je ale zaostávanie za mužmi omnohoväčšie (až o polovicu).

Za lisabonskými cieľmi aktuálnymi v roku 2010 (70-percentná celková zamestnanosť a 60-percentná zaženy) ďaleko zaostávajú nie len ženy SR a ženy z kon-trolného súboru všeobecnej populácie v geograficky blíz-kom prostredí, v prípade rómskych žien ide o radikálnyodstup za týmto cieľom – rádovo na úrovni šesťnásob-ku (reálnych 10 % verzus ideálnych 60 %).

Zaznamenané rozdiely v celkovej ekonomickej ak-tivite sú v porovnaní piatich rokov iba veľmi malé, podielpracujúcich zostáva naďalej v rámci skúmanej rómskejpopulácie iba veľmi nízky, naopak, podiel nezamestna-ných zasa veľmi vysoký, napriek množstvu programov de-klarovaných ako podpora rómskej zamestnanosti. Me-dziročné zmeny sú za skúmanú časť rómskych komunítiba veľmi malé, čo by svedčilo o neefektivite existujúcichprogramov vo vzťahu k danému cieľu.

Empirické údaje ukázali, že nie len výsledný efekt čin-nosti úradov práce v podobe zamestnaneckej situácie cie-ľovej skupiny, ale aj subjektívne hodnotenie ich činnos-ti a možností pomoci z ich strany vyšlo ako nedostatkové.Ukazovatele nezamestnanosti, efektívnosť formálnejpomoci a skúsenosť s nepriaznivými zážitkami na trhupráce, z ktorých mnohé mohli mať diskriminačnú pod-statu, sa taktiež zaradili do širokej skupiny ukazovateľovpotvrdzujúcich skutočnosť, že vylúčenie na základe bý-vania či bydliska ešte výrazne zhoršuje celkovo nevý-hodnejšiu pozíciu rómskej populácie v rámci geogra-fického priestoru. Opakovane sa tak dá konštatovať nielen existencia všeobecného znevýhodnenia rómskehoetnika vo vzťahu k trhu práce a zamestnanosti, ale aj jehoeskalácia za situácie separácie a najmä segregácie v geo-grafickom priestore.


165


Jedným z primárnych predpokladov a integrálnou sú-časťou programov zameraných na prekonanie vylúčeniarómskej populácie z trhu práce by preto malo byť aj riešenieexklúzie založenej na bývaní, za nimi by mali samozrejmenasledovať nevyhnutné opatrenia smerujúce k prekoná-vaniu diskriminácie a odbúravaniu ostatných identifiko-vaných bariér a prekážok lepšieho postavenia a posilneniapozície rómskej populácie na trhu práce. Vysoký podiel dlho-dobej nezamestnanosti u rómskej populácie napriek evi-dencii na úrade práce naznačuje, že z hľadiska existujúcejvšeobecne zlej situácie na regionálnom trhu práce a níz-kych kvalifikačných predpokladov širokých skupín rómskejpopulácie pre úspešné pôsobenie na trhu práce, zrejme niesú existujúce nástroje podpory a pomoci vyhovujúcea efektívne. Spolu s diskrimináciou (na trhu práce i prípadnezo strany úradov a inštitúcií) môžu skôr prispievať k upev-ňovaniu bariér a prekážok začlenenia na trh práce než k ichodbúravaniu.

Porovnanie životných podmienok rómskych domác-ností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena poukázalona priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorých jeden ale-bo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všetky sle-dované indikátory mali lepší výsledok za domácnosti

s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým, kde pra-coval iba jeden člen. Výskumné údaje jednoznačne potvrdili,že vylúčenie z trhu práce zvyšuje pravdepodobnosť pre-padu takýchto domácností do rizika chudoby, zvyšuje ohro-zenie materiálnou depriváciou a znižuje kvalitu života ichčlenov. Rómske domácnosti sú na tom v porovnaní so všeo-becnými z geograficky blízkeho prostredia z tohto hľadiskapodstatne horšie, dokonca ani pracovný príjem v rómskychdomácnostiach nestačí na prekonanie tohto obrovskéhozaostávania v životnej úrovni.

Stratégia Európa 2020 vytýčila v rámci hlavnej inicia-tívy Európska platforma na boj proti chudobe cieľ „zabezpečiťhospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať po-vedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobea čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniť im dôstojný ži-vot a aktívnu účasť na živote spoločnosti“ (Európa..., 2010:20). Vzhľadom na vykreslenú situáciu životných podmie-nok rómskych domácností bude musieť Slovensko ako člen-ský štát EÚ pri zabezpečení tejto úlohy vyvinúť mimoriadneveľké úsilie. Okrem hľadania možností na poskytnutiepráce, čo nie je malá úloha, na prekonanie nepriaznivej ži-votnej situácie rómskej populácie budú potrebné mnohéďalšie programy podporného typu.


166

Pre Slovensko je dlhodobo príznačný častejší odchod žien z trhu práce vôbec a ich začlenenie medzi ekonomicky neaktívnych. Vidieť to zpodstatne nižšej miery ekonomickej aktivity žien oproti mužom, pričom rekordné minimum dosiahla v krízovom roku 2009 – iba 50,3 %. Prak-ticky to znamená, že zo všetkých žien SR vo veku 15 a viac rokov patrila medzi pracovnú silu (boli pracujúce alebo nezamestnané) ibapolovica, druhú polovicu tvorili ženy mimo ekonomickej aktivity; každá druhá žena vo veku 15+ rokov bola ekonomicky neaktívna. V sle-dovanom roku 2010 bol rozdiel v miere ekonomickej aktivity žien a mužov Slovenska na úrovni 17 bodov (muži 67,8 % a ženy 50,8 %), oprotiroku 2005 došlo u obidvoch skupín k jej zníženiu (o 0,7 % za mužov a 0,5 % za ženy).

BOX 9.1: EKONOMICKÁ AKTIVITA A POČTY PRACUJÚCICH A EKONOMICKY NEAKTÍVNYCH ŽIEN A MUŽOV SLOVENSKA

Miera ekonomickej aktivity a ekonomicky neaktívne ženy a muži podľa typu (2000 – 2010, v tis.)

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Muži - Miera EA 68,6 69,2 68,5 68,4 68,5 68,4 68,2 67,7 68,3 68,1 67,8

Ženy - Miera EA 52,6 53,0 52,6 52,9 52,5 51,3 50,7 50,5 51,1 50,3 50,8

Počty mužov

Spolu 654,0 646,7 660,8 661,9 668,7 676,4 687,2 699,9 691,2 700,7 711,0

Študenti, učni 219,1 216,0 229,1 242,7 246,9 259,3 254,5 259,2 258,3 262,2 260,1

Dôchodcovia 395,6 390,5 383,5 374,1 373,2 369,2 373,3 379,2 377,0 382,5 392,2

V domácnosti 2,5 1,4 2,8 3,0 4,3 2,9 4,7 8,4 14,8 15,1 13,1

Na RD 1,1 0,8 0,4 0,4 0,1 0,4 0,6 0,2 0,1 0,4 0,7

Odradení 6,2 6,9 8,0 4,6 2,8 4,3 6,8 8,4 7 6,4 6,4

PN 19,5 17,5 20,9 21,4 26,4 23,2 28,1 30,6 27,8 30,8 34,3

Ost. ek. neak. 5,2 7,9 11,3 13,2 13,7 15,6 19,2 13,9 6,2 3,4 4,1

Počty žien

Spolu 1067,1 1067,0 1077,1 1070,1 1092,6 1128,7 1152,9 1160,0 1154,1 1179,0 1171,8

Študentky, učnice 215,9 222,6 235,3 248,2 245 254,6 257,6 263,1 274,4 281,5 275,2

Dôchodkyne 6710 666,1 655,7 644,7 655,9 656,3 661,0 659,7 658,3 661,5 659,9

V domácnosti 90,3 86,8 93,1 90,8 97,7 109,0 114,1 117,1 106,7 108,5 111,2

NaRD 55,1 54,1 49,5 48,0 53,6 64,0 66,2 64,4 68,3 76,6 74,3

Odradené 4,1 4,3 6,0 2,7 2,3 3,7 6,5 6,7 5,3 5,8 5,1

PN 21,9 22,0 24,5 26,0 30,9 30,5 33,4 33,7 32,7 42,2 43,7

Ost. ek. neakt. 4,5 6,8 9,1 8,0 5,5 7,8 14,1 15,2 6,7 2,8 2,4

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.



167

Rozdiel sa prejavuje aj pri porovnaní celkových počtov ekonomicky neaktívnych mužov a žien. V roku 2010 malo Slovensko 711,0 tisíc eko-nomicky neaktívnych mužov a až 1 171,8 tisíc žien; ženy v rámci neaktívnych tvorili 62,2 %. Prevahou žien sa vyznačovali takmer všetky skupinyneaktívnych, najväčšie prevýšenie však dosiahli v rámci dôchodcov a rodičovského voľna. Dôchodkýň je na Slovensku takmer dva krát viac(392,2 tis. mužov a 659,9 tis. žien), čo je dôsledok odlišného demografického vývoja – vyššej a skoršej úmrtnosti mužov a vyššieho očakávanéhoveku dožitia žien, ale aj minulého dôchodkového systému, ktorý vymedzoval skorší vek odchodu do dôchodku žien a jeho ďalšie znižovanieza každé narodené dieťa. Reforma systému v roku 2004 znamenala o. i. posunutie veku odchodu do dôchodku a jeho zjednotenie pre mužovi ženy na 62 rokov. Pre mužov to znamenalo predĺženie pracovnej kariéry jednotne o 2 roky, v prípade mnohých skupín žien až o 8 rokov.

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

140

120

100

80

60

40

20

0

Muži - v domácnosti Muži - RD Ženy - v domácnosti Ženy - RD

Ženy a muži v domácnosti a na rodičovskej dovolenke (2000 – 2010, v tis.)


90.3

55.1

54.1

49.5

48.0 53

.6 64.0

66.2

64.4 68

.3 76.6

74.3

86.8 93

.1

2.8

0.4

3.0

0.4 4.3

0.1

2.9

0.4 4.7

0.6 8.

40.

2 14.8

0.1

15.1

0.4

13.1

0.7

90.8 97

.7 109.

0

114.

1

117.

1

106.

7

108.

5

111.

2

2.5

1.1

1.4

0.8

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

1,600.00

1,400.00

1,200.00

1,000.00

800.00

600.00

400.00

200.00

0.00

Muži Ženy

Vývoj počtu pracujúcich žien a mužov (2000 – 2010, v tis.)


1,13

7.3

1,14

5.8

977.

9 1,15

6.8

970.

2

1,17

7.1

987.

5

1,19

3.7

976.

6

1,23

3.0

983.

1

1,01

0.3

1,03

5.6

1,07

0.0

1,03

9.4

1,03

3.0

1,29

1.1

1,32

1.6

1,36

3.7

1,32

6.4

1,28

4.5

964.

4



168

Ako ale ukazuje priložený graf, najväčší rozdiel v počte žien a mužov je dlhodobo pri statuse „na rodičovskej dovolenke“ a „v domácnosti“.Čo sa týka rodičovskej dovolenky určenej na starostlivosť o malé dieťa, hoci je na Slovensku legislatívne dostupná obidvom rodičom rov-nako, čerpajú ho stále takmer výlučne ženy: v roku 2010 to bolo 74,3 tis. žien a iba 0,7 tis. mužov; podiel mužov dosiahol len 0,9 %. Statusosoby v domácnosti malo v roku 2010 až 111,2 tis. žien a 13,1 tis. mužov, čo znamenalo podiel mužov 10,5 % (Filadelfiová, 2007, 2010a,2010b; Filadelfiová – Bútorová, 2011).Pokiaľ ide o pracujúcich SR: za mužov sa v roku 2008 dlhodobo rastúci trend v počte pracujúcich obrátil, za ženy bol tiež zaznamenaný pok-les, a to aj napriek celkovo podstatne nižším počtom v porovnaní s mužmi. V roku 2010 bolo na Slovensku 1 284,5 tisíc pracujúcich mužova 1 033,0 tisíc pracujúcich žien; na celku pracujúcich sa ženy podieľali 44,6 %. Avšak oproti stavu v roku 2005 boli tieto počty za obidveskupiny vyššie (o 4 % viac pracujúcich mužov a o 5 % viac pracujúcich žien).

Na Slovensku je zastúpenie žien medzi podnikajúcimi trvalo výrazne nižšie. Napriek mierne rastúcej tendencii bol do roku 2008 podiel žienv rámci podnikajúcich so zamestnancami len 23,4 % a za podnikajúcich bez zamestnancov 25,1 %. V krízovom roku 2009 sa zastúpeniežien výraznejšie zvýšilo (o 0,7 % medzi podnikajúcimi so zamestnancami a 2,8 % za podnikajúcich bez zamestnancov). Práve v roku kul-minácie ekonomickej a hospodárskej krízy sa dosiahli vôbec najvyššie počty a podiely podnikajúcich žien v doterajšej histórii. Objavili sapreto v tejto súvislosti pochybnosti, či sa dá uvedený nárast pokladať za skutočné posilnenie ekonomického postavenia žien SR a ich slo-bodný výber; prechod na živnosť totiž mohli od svojich zamestnankýň a zamestnancov žiadať zamestnávatelia, k podpore založeniaživnosti tiež smerovali viaceré tzv. protikrízové opatrenia vlády usilujúce o zníženie rýchlo rastúcej nezamestnanosti práve týmto spô-sobom (Cviková ed., 2010a; 2010b).

Takýto predpoklad podporuje aj skutočnosť, že hneď v nasledujúcom roku 2010 sa počet podnikateliek znížil o 6 tisíc a údaje za prvýštvrťrok 2011 hovorili o ďalšom poklese (ŠÚ SR, 2011); pritom pri mužoch a podnikateľkách so zamestnancami sa pokles nezaznamenal.V roku 2010 dosiahol celkový počet podnikajúcich mužov 272,2 tisíc a žien 94,8 tisíc žien; na celkovom počte podnikajúcich sa ženypodieľali 25,8 %.Slovensko aj v období pred krízou zaznamenalo jav, keď zamestnávatelia prehovárali svojich zamestnancov a zamestnankyne prejsť naživnosť (výhodnejšia situácia pre zamestnávateľa, keďže za pracovníka na živnosť nemá zodpovednosť v zmysle odvodových povinnostía ostatnej sociálnej ochrany a benefitov. vo všeobecnosti sa tzv. nútené živnosti alebo „podnikatelia z donútenia“ zaraďujú medzi formyprekérnej práce (Fudge – Owens, 2006; Kalleberg, 2009), začal ich vykazovať aj štatistický úrad a stali sa súčasťou verejných diskusií(Pacherová, 2011; Šimková, 2011). Podľa najnovších údajov ŠÚ SR je na Slovensku približne stotisíc živnostníkov (cca jedna štvrtina všetkýchpodnikajúcich), ktorí boli k tejto forme práce donútení, a ich počet má rastovú tendenciu (ŠÚ SR, 2011).Čo sa týka poslednej skupiny samozamestnaných – vypomáhajúcich v domácom podniku – táto skupina tiež trvalo vykazuje rodovérozdiely. Vo väčšine prípadov majú takéto pracovné zaradenie ženy: v roku 2010 to bolo 1,1 tisíc mužov a 2,0 tisíc žien, čo v porovnanís rokom 2005 znamenalo nárast za mužov i ženy.V porovnaní s inými krajinami EÚ má slovenský trh práce veľmi nízky podiel skrátených pracovných úväzkov, s podielom 4,4 % (muži 3,3 %a ženy 5,7 % z celku zamestnaných) je na predposlednom mieste (Bútorová a kol., 2008; Filadelfiová – Bútorová, 2011). Podľa štatistickýchdát posledné roky priniesli zmenu aj do tejto charakteristiky zamestnanosti, zmenil sa podiel zamestnaných na kratší pracovný čas i do-brovoľnosti jeho skrátenia. Štandardne pracuje na kratší pracovný čas viac žien ako mužov, v roku 2010 to bolo 53,1 tis. žien a 33 tis. mužov.

BOX 9.2: NEŠTANDARDNÉ FORMY PRÁCE NA SLOVENSKU - SAMOZAMESTNANIE A SKRÁTENÝ PRACOVNÝ ČAS

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

250

200

150

100

50

0

Podnikatelia so zamestnancami

Podnikateľky so zamestnancami

Podnikatelia bez zamestnancov

Podnikateľky bez zamestnancov

Vypomáhajúci členovia v DP

Vypomáhajúce členky v DP

Samozamestnaní muži a ženy podľa typu (2000 – 2010, v tis.)


37.3

1.0

84.8

14.8 27

.62.

1

39.9

1.2

89.3

16.5 29

.61.

6

39.6

0.5

97.3

12.2 32

.11.

5

44.5

0.6

107.

515

.540

.52.

3

54.1

0.8

136.

317

.648

.72.

3

53.5

0.5

157.

318

491.

1

52.5

0.5

162.

218

.954

.50.

6

53.2

0.9

173.

920

.454

.11.

4

59.7

1.2

190.

518

.263

.71.

9

61.5

0.9

206.

819

.579

.72.

4

61.6

1.1

210.

621

.173

.72.

0



169

K výraznejšiemu zvýšeniu kratších úväzkov došlo v posledných dvoch rokoch; vzhľadom na to, že rastová tendencia sa objavila počas krízy,nie je prekvapujúce, že pribúdali predovšetkým nedobrovoľné skrátené úväzky. Podzamestnaných žien bolo v roku 2010 32,4 tisíc a mužov24 tisíc. Z celku mužov s takýmto kontraktom tvorili až 72,7 % a zo žien zamestnaných na kratší pracovný čas 61 %. Rozdiel môže naznačo-vať, že „sloboda výberu“ kratšieho pracovného času je o niečo vyššia v prípade žien, ktoré tak riešia napätie medzi pracovnými a rodinnýmipovinnosťami, čo je však tiež istá forma donútenia.V porovnaní s rokom 2005 sa počet podzamestnaných mužov zvýšil päťnásobne (zo 4,7 na 24 tisíc) a počet podzamestnaných žien sa tak-mer zdvojnásobil (zo 17,8 na 32,4 tisíc).

Vo vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti zaznamenal na Slovensku zásadnejší obrat rok 2009: miera zamestnanosti mužov 15-64 sa v roku2010 po dlhodobejšom raste znížila na 65,2 % a zamestnanosť žien na 52,3 %; zaostávanie na strane žien o 13 %. Slovensko sa z hľadiskamiery zamestnanosti žien umiestňuje na posledných priečkach v rámci krajín EU-27 (Employment in..., 2010); veľmi nízka je aj zamestna-nosť slovenských žien s najmladším dieťaťom vo veku 3-5 rokov, ktorá zaostáva za priemerom krajín OECD o viac ako 10 % (Babies..., 2007).Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa prejavujú vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie sú ale za vek 30 – 34 rokov (o 22,5 %),kedy zo zamestnanosti žien „odkrajuje“ starostlivosť o deti, a za vek 55 – 59 rokov (o 26,9 %), kedy je za rozdielom doznievanie skoršiehoodchodu žien do dôchodku v minulosti.

BOX 9.3: MIERA ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI NA SLOVENSKU

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

60

50

40

30

20

10

0

Muži - kratší PČ Muži - podzamestnaní Ženy - kratší PČ Ženy - podzamestnané

Ženy a muži so zamestnaním na kratší pracovný čas a podzamestnaní (2000 – 2010, v tis.)


11.7

28.8

11.1 12

.62.

633

.214

.8

11.9

1.6

25.9

11.7 13

.72.

335

.013

.5 15.4

3.4

38.1

14.5

14.7

4.7

37.1

17.8

14.5

5.3

43.6

17.5

13.0

4.2

42.5

15.6 17

.910

.641

.619

.8

33.5

24.2

45.8

27.4

33.0

24.0

53.1

32.4

1.7

Miery zamestnanosti a nezamestnanosti (2000 – 2010, v %)

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Muži - Mierazamestnanosti 15+

54,7 54,7 55,2 56,2 56,3 57,8 59,9 61,1 62,6 60,4 58,2

Ženy - Mierazamestnanosti 15+

42,9 43,1 42,7 43,5 42,5 42,5 43,2 44,2 45,5 43,8 43,4

Muži - Mierazamestnanosti 15-64

61,5 61,4 62,0 63,0 63,0 64,6 67,0 68,4 70,0 67,6 65,2

Ženy - Mierazamestnanosti 15-64

51,5 51,8 51,4 52,2 50,9 50,9 51,9 53,1 54,6 52,8 52,3

Muži - Mierazamestnanosti 55-64

35,4 37,7 39,1 41,0 43,8 47,8 49,8 52,5 56,7 54,9 54,0

Ženy - Mierazamestnanosti 55-64

9,8 9,8 9,5 11,2 12,6 15,6 18,9 21,2 24,2 26,1 28,7

Muži - Mieranezamestnanosti 15+

18,6 19,5 18,4 17,2 17,3 15,3 12,2 9,8 8,4 11,4 14,2

Ženy - Mieranezamestnanosti 15+

18,6 18,8 18,7 17,7 19,1 17,2 14,7 12,5 11,1 12,9 14,6




170

Opačný vývoj mala nezamestnanosť – tá po období výraznejšieho poklesu začala opäť rásť. Miera nezamestnanosti vyjadrená ako per-centuálny podiel z pracovnej sily 15+ (metodika VZPS) narástla v roku 2010 za mužov na 14,2 % a za ženy na 14,6 %. V dlhodobej per-spektíve je miera nezamestnanosti žien stabilne vyššia ako nezamestnanosť mužov (s výnimkou rokov 2000 a 2001). Hoci rástlanezamestnanosť mužov rýchlejšie, rodový rozdiel v neprospech žien sa zachoval aj v roku 2010. Dôvodom pomalšieho rastu nezamest-nanosti žien mohla byť ich celková rezignácia na trh práce (odchod medzi ekonomicky neaktívnych); mnohé ženy sú tiež vylúčené zo sys-tému ochrany v nezamestnanosti pre prerušovanú pracovnú kariéru a nedostatočný počet dní v systéme sociálneho poistenia alebo prenadväzujúce čerpanie rodičovských dovoleniek a podobne. (Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak poistenec v posledných trochrokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky – pozri:http://www.socpoist.sk/davka-v-nezamestnanosti/1361s#kto-ma-narok). Naznačujú to aj počty poberateľov dávky v nezamestnanosti –podiel žien je stabilne nižší v porovnaní s mužmi: kým spomedzi nezamestnaných žien poberalo dávku v nezamestnanosti 46,7 %,z nezamestnaných mužov to bolo 53,7 %. Navyše priemerná výška dávky vychádza za ženy nižšia, nakoľko sa odvodzuje od predchádza-júcej mzdy, a tú majú ženy v priemere približne o štvrtinu menšiu.

V roku 2010 dosiahol priemerný počet nezamestnaných mužov 212,8 tisíc, počet nezamestnaných žien bol 176,2 tisíc; na celku tvorili ženy45,3 %. Pri porovnaní s rokom 2005 bol ale počet nezamestnaných v roku 2010 menší – za ženy o 27,6 tisíc a za mužov o 10,8 tisíc.

Podľa výskumu o ľudských právach rómskych žien, ktorý v roku 2009 realizovalo v neintegrovaných rómskych komunitách Kultúrne združe-nie Rómov Slovenska, a z ich porovnania s údajmi za celú dospelú populáciu SR (IVO 2006) sa ukázalo, že rodovo odlišné vnímanie rolymuža a ženy je prítomné v celkovej populácii Slovenska, no v neintegrovanej časti rómskej populácie je omnoho vyhranenejšie. Normatívnepredstavy o správnom mužovi a správnej žene sú v skúmaných rómskych komunitách silnejšie, vykázali vyhranenejšie tradičné rolové očaká-vania. Od ideálnej ženy sa v tomto prostredí vyžaduje viac, aby bola strážkyňou rodinného krbu (a to aj zo strany žien), a na ideálneho mužasa sústreďujú vyššie nároky, čo sa týka zabezpečenia rodiny. Podobné rozdiely sa prejavili aj pri samostatnosti rozhodovania (v prípadesprávnej ženy), autorite v rodine a diktátu krásy (za muža i ženu), alebo vzdelania a fyzickej sily (tiež za normatívne očakávania na mužai ženu). Zistené rozloženie názorov neintegrovanej rómskej populácie približne zodpovedalo v niektorých aspektoch úrovni verejnej mienkySR pred desiatimi rokmi (porovnaj Bútorová a kol., 1996: 24).Ako sa konštatuje v záverečnej správe z výskumu, v neintegrovanej rómskej populácii prežíva presvedčenie o výrazne odlišnej ženskeja mužskej role v spoločnosti a rodine. Rozdelený svet na „ružový“ a „modrý“ v neintegrovaných komunitách, do ktorého prichádzajú a kdesú socializované rómske dievčatá a chlapci, môže mať výrazné dopady na ich budúci život, obmedziť ich slobodný výber životnej dráhya výrazne odkrojiť z ich príležitostí (chlapcov i dievčat, ale predovšetkým dievčat), a to aj z hľadiska úspešného zapojenia a uplatnenia sa natrhu práce (Dáta..., 2009).

BOX 9.4: POSTOJE K ÚLOHE ŽIEN A MUŽOV – POROVNANIE CELKOVEJ POPULÁCIE SO SEGREGOVANOU RÓMSKOU

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

300.0

250.0

200.0

150.0

100.0

50.0

0

Muži Ženy

Vývoj počtu nezamestnaných žien a mužov (2000 – 2010, v tis.)


265.

521

9.7

282.

522

5.4 26

3.9

223.

0 246.

421

2.7 24

9.9

223.

6

230.

9

203.

8

179.

517

3.9

143.

514

8.4

124.

613

2.8 15

3.5

212.

817

6.2

170.

8



171

Veľmi dôležité vlastnosti správnej ženy a správneho muža– porovnanie názoru celkovej populácie SR a skúmanej časti rómskej populácie (v %)

Posudzované vlastnosti Vlastnosti ženy Vlastnosti muža

Populácia SR Rómsky súbor Populácia SR Rómsky súbor

Vedieť sa postarať o domácnosť 70 87 44 52

Jemnosť a citlivosť k problémom iných 51 51 30 33

Samostatne sa rozhodovať 48 57 61 59

Dobre vyzerať, krása 42 49 15 22

Autorita v rodine 35 21 46 57

Podnikavosť, obracať sa vo svete 34 37 60 59

Čo najvyššie vzdelanie 24 17 32 23

Finančne zabezpečiť rodinu 18 38 79 84

Fyzická sila 7 18 34 64

Poznámka: Údaje za celú SR uvádzané podľa Bútorová a kolektív 2008, s. 22; výskumné dáta sú z roku 2006 (IVO 2006).Zdroj: Dáta o ľudských právach rómskych žien. Banská Bystrica, Kultúrne združenie Rómov Slovenska 2009.

Seg

reg

ovan

á os

ada

Sep

arov

aná

časť

ob

ce

aleb

oro

zptý

len

é b

ývan

ie

Zaži

l max

imál

ne

jed

nu

situ

áciu

Zaži

l dve

a vi

ac s

ituá

cií

Gramotnosť(čítanie a písanie)

ZARADENIE NA TRHU PRÁCEPRACUJÚCI – NEZAMESTNANÍ

Má problém aspoň s jedným

Dosiahnuté vzdelanie

Vyššie ako ukončená základná škola

Ukončená základná školaa nižšie

Typ bývania(podľa priestorového

vylúčenia)

Negatívne zážitkyna trhu práce

(spolu 5 situácií)

Polo

vica

a m

enej

róm

skyc

h d

etí

Via

c ak

o p

olov

ica

róm

skyc

h d

etí

Žije

v d

omác

nos

tib

ez d

etí

aleb

o s

1 d

ieťa

ťom

Žije

v d

omác

nos

tis

2 a

viac

deť

mi

Nemá problém ani s jedným

Vzdelanie rodičov

Aspoň jeden z rodičov vyššieako základné vzdelanie

Obaja rodičia maximálnezákladné vzdelanie

Zloženie detí v triede(posledný rok

na základnej škole)

Počet detív domácnosti(0 – 14 rokov)

Schéma 9.1Zaradenie na trhu práce – faktory vplyvu



172

Ako ukazujú dostupné výskumné dáta, realitou Slovenska naďalej zostávajú veľké rodové rozdiely v deľbe povinností v domácej sfére a ichnegatívne dopady na pracovnú kariéru žien. Ženy sú rodinnou starostlivosťou a domácimi prácami zaťažené viac, čo má nepriaznivé dopadyna ich pracovnú kariéru (Bútorová a kol. 2008; Filadelfiová, 2008; SNSĽP 2006). Celkovo venujú neplatenej práci v domácnosti o 16 hodín týž-denne viac ako muži; pri starostlivosti o členov rodiny je rozdiel 7 hodín a pri domácich prácach až 9 hodín.

Podľa výskumu z roku 2006 sa až 11 % žien muselo dať kvôli rodinným povinnostiam preradiť na menej zodpovednú prácu; 28 % žien bolonútených nájsť si zamestnanie, ktoré by umožnilo starostlivosť o deti a členov rodiny; 17 % muselo kvôli rodine na istý čas úplne opustiťzamestnanie (IVO, 2006).

BOX 9.5: VYŠŠIA ZAŤAŽENOSŤ ŽIEN DOMÁCIMI PRÁCAMI

Vybrané ukazovatele o deľbe domácich povinností a dopadoch na pracovnú kariéru (v %)

Ženy Muži Rozdiel

Počet hodín za týždeň venovaných starostlivosti 17 10 +7

Počet hodín za týždeň venovaných domácim prácam 19 10 +9

Museli si nájsť zamestnanie, ktoré by umožnilo starostlivosť 28 4 +24

Museli na určitý čas úplne opustiť zamestnanie kvôli potrebe starostlivosti 17 2 +15

Museli sa dať preradiť kvôli starostlivosti na menej zodpovednú prácu 11 3 +8

Poznámka: Bez odpovedí „neviem odhadnúť“.Zdroj: Bútorová a kol., 2008.


Životnú úroveň možno sledovať pomocou rôznych uka-zovateľov. Niektoré z nich boli prezentované v pred-chádzajúcich kapitolách (materiálne podmienky býva-nia, vybavenosť domácností, atď.). Táto kapitola si kladieza cieľ priblížiť tri aspekty životnej úrovne, ktoré však spo-lu súvisia. Najprv sa bude zaoberať príjmovou situáciourómskych domácností, ktorá predstavuje jeden z kľú-čových determinantov životnej úrovne. Prezentovanébudú údaje o pracovných, sociálnych i celkových prí-jmoch. Prítomnosť príjmov a ich výška v domácnostiachsa zisťovala za posledný mesiac, ktorý predchádzal ob-dobiu zisťovania. Nejde teda o ročné alebo polročnésumy, ale o údaje z jedného časového momentu. Pri tvor-be dotazníka sa predpokladalo, že identifikácia príjmovza dlhšie časové obdobie by mohla naraziť na problémys výpovednou hodnotou poskytnutých odpovedí. Navyšedotazník obsahoval osem modulov s veľkým množstvompodrobných otázok, preto príliš detailné zisťovanie prí-jmov (i výdavkov) by mohlo mať kontraproduktívne efek-ty. Popri príjmoch sa kapitola venuje aj výskytu finanč-ných ťažkostí, konkrétne nedoplatkov súvisiacich so za-bezpečením bazálnych služieb, ako je dodávka vodya elektriny, alebo so zabezpečením základných potrieb(nákup potravín). Kapitola sa nakoniec bude venovať ajdeprivácii v oblasti spotreby vybraných tovarov a služieb.Deprivácia v spotrebe je pokrytá ukazovateľmi, ktoré súbežne sledované vo výskumoch životných podmienok(napríklad v rámci zisťovania EU SILC). Umožňuje toporovnanie situácie súboru rómskych domácností s iný-mi, všeobecnejšími súbormi.

10.1. Celkové pracovné príjmy

Okrem otázok o mzde/odmene za vykonávanú prácu,ktoré boli položené jednotlivým členom skúmaných do-mácností, sa vo výskume kládla aj otázka o celkovejsume pracovných príjmov za celú domácnosť. Išloo sumu pracovných príjmov za posledný mesiac, kto-rý predchádzal obdobiu zisťovania. Prítomnosť neja-kého pracovného príjmu uviedlo v priemere približne24 % skúmaných rómskych domácností (25 % za do-mácnosti bývajúce rozptýlene a po 23 % za segrego-vané a separované).1 V rámci toho mohlo ísť o jeden pra-covný príjem alebo aj o kumuláciu niekoľkých pra-covných príjmov. Sumy uvádzané v odpovediach smev prvom kroku analýzy rozdelili do niekoľkých prí-jmových intervalov (kvôli nízkemu počtu domácnos-tí s pracovným príjmom bol zvolený malý počet príj -mových intervalov). Príjmy zo zamestnania vo výške do350 eur malo takmer 40 % rómskych domácností;v strednom príjmovom intervale od 351 do 700 eur sanachádzalo najviac rómskych domácností – vyše 46 %;celkový pracovný príjem nad 700 eur uviedlo 14,2 %z nich. Rozloženie sumy pracovných príjmov bološpecifické v podsúbore domácností zo segregova-ných osídlení, kde polovica patrila do najnižšieho príj -mového intervalu a v najvyššom sa nachádzalo len5,6 %. Toto nadštandardné zastúpenie nízkych príjmova veľmi nízke zastúpenie príjmov vysokých ich odli-šovalo najmä od domácností žijúcich rozptýlene. V po-rovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou

173

10 Životná úroveň rómskych domácností – príjmy, finančné ťažkosti a deprivácia v spotrebe

V roku 2010 bola prijatá nová stratégia Európa 2020, ktorej cieľom je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast.Jeden z piatich hlavných cieľov stratégie sa týka redukcie počtu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom chudobaa sociálne vylúčenie sú definované pomocou troch ukazovateľov: cieľovú populáciu tvoria ľudia v riziku chudoby (t.j. s ekvivalentnýmdisponibilným príjmom, ktorý je nižší než 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu), ľudia vystavení vážnej mater-iálnej deprivácii (t.j. s vynútenou absenciou štyroch z deviatich sledovaných položiek týkajúcich sa predmetov dlhodobej spotreby a fi-nančných ťažkostí) a ľudia žijúci v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (t.j. v domácnostiach, v ktorých osoby v produktívnomveku pracujú menej než 20 % z ich celkového „pracovného“ potenciálu). Platí pritom, že osoba je považovaná za chudobnú alebo sociálnevylúčenú vtedy, ak patrí aspoň do jednej z uvedených troch kategórií (European Commission, 2011: 106). Ide o definíciu, ktorá odráža mul-tidimenzionalitu znevýhodnení, ktorým čelí časť populácie v členských krajinách EÚ – nezameriava sa len na relatívnu príjmovú chudobu,ale všíma si aj nemonetárne aspekty chudoby a vylúčenie z trhu práce. Vyjadruje zároveň snahu členských štátov o komplexný prístupk boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.Meranie a monitoring chudoby a sociálneho vylúčenia na úrovni EÚ predstavuje veľmi dynamickú oblasť aktivít. V posledných rokoch možnosledovať viaceré zmeny týkajúce sa portfólia používaných indikátorov. Príkladom takýchto aktivít je aj snaha o konceptualizáciu extrémnejchudoby na úrovni EÚ. Jedným z prvých výsledkov je štúdia J. Bradshawa a E. Mayhewa z roku 2011, ktorá vznikla s podporou Európskejkomisie a poskytuje prehľad existujúcich prístupov k meraniu chudoby a ich aplikáciu na údaje EU SILC, ktoré sú zbierané vo všetkých člen-ských krajinách EÚ. Autori odporúčajú zamerať pozornosť na ukazovatele viažuce sa k deprivácii a k prekrývaniu príjmovej chudoby a de-privácie, ako aj na vytvorenie „štandardných rozpočtov“ pre nízkopríjmové domácnosti (Bradshaw – Mayhew, 2011).

BOX 10.1: SÚČASNÝ VÝVOJ V MERANÍ CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA V EÚ

1 Tento údaj bol vypočítaný za tie rómske domácnosti, ktoré na otázku odpovedali.


174


boli na tom rómske domácnosti v priemere podstat-ne horšie – najvyššie zastúpenie medzi všeobecnýmidomácnosťami mal najvyšší príjmový interval, kam spa-dala viac než polovica domácností (55 %). Celková sumapracovných príjmov do 350 eur sa vyskytovala u jed-nej desatiny z nich a príjmy od 351 do 700 eur malo35 % týchto domácností.

Priemerná suma celkových pracovných príjmovv rómskych domácnostiach predstavovala 485 eur, me-diánová suma mala hodnotu 400 eur.2 Najvyššiu prie-mernú sumu pracovných príjmov vykazovali rómske do-mácnosti žijúce rozptýlene (549 eur). So znižujúcou sapriestorovou integráciou táto hodnota klesala – prie-merná suma medzi domácnosťami zo segregovanýchosád bola 377 eur. Procedúra ANOVA použitá na po-rovnanie súm pracovných príjmov v troch sledovanýchkategóriách rómskych domácností ukázala štatisticky vý-znamné rozdiely na hladine významnosti α = 0,05.3

Podľa Bonferroniho post hoc testu štatisticky významnérozdiely v celkovej sume pracovných príjmov existova-li medzi domácnosťami rozptýlenými a segregovanými.Možno teda konštatovať, že domácnosti žijúce rozptý-lene mali štatisticky významne vyššie pracovné príjmynež domácnosti zo segregovaných osád. Pre porovnanie,domácnosti z geograficky blízkej všeobecnej populácievykazovali podstatne vyšší priemerný príjem než róm -

ske domácnosti – predstavoval 900 eur, medián mal hod-notu 750 eur. Vzhľadom na celkovo nízky počet rómskychdomácností s pracovným príjmom nemá význam uvádzaťďalšie podrobnejšie triedenia a vzťahy.

10.2. Celkové sociálne príjmy

Prítomnosť sociálnych príjmov a ich výška v domác-nostiach sa zisťovala, rovnako ako pri pracovných prí-jmoch, za posledný mesiac, ktorý predchádzal obdobiuzberu dát. Koncept sociálneho príjmu bol jednoduchý –za sociálne príjmy sa považovali všetky transfery od štá-tu domácnostiam alebo jej jednotlivým členom, či už ideo poistné dávky, dávky štátnej sociálnej podpory alebopomoci v hmotnej núdzi a s ňou spojené platby. Sociálnepríjmy mohli byť teda poberané tak na úrovni domác-nosti, ako aj na úrovni jednotlivcov (pri údajoch o jed-notlivých typoch príjmov bude vždy uvedené, o ktorú ro-vinu ide). Agregované, celkové sociálne príjmy boli vy-počítané za každú domácnosť.

Približne 95 % rómskych domácností uviedlo za po-sledný mesiac nejakú sumu pochádzajúcu zo sociálnychpríjmov.4 Toto číslo nie je až tak vysoké, ako sa na prvýpohľad môže zdať, keďže hovoríme o akomkoľvek typesociálneho príjmu – či už ide o podporu pri narodení die-

2 Tieto údaje boli vypočítané len za domácnosti, ktoré uviedli nenulovú sumu pracovného príjmu.3 Hodnota testovacieho kritéria F bola 3,194 pri dvoch stupňoch voľnosti. Nulová hypotéza o rovnosti rozptylov nebola zamietnutá (Levenov test ho-

mogenity rozptylov nebol štatisticky významný), takže daná procedúra mohla byť použitá.4 Tento údaj bol vypočítaný za tie rómske domácnosti, ktoré na otázku odpovedali.

Tabuľka 10.1Distribúcia celkovej mesačnej sumy pracovných príjmov v rómskych domácnostiach a v domácnostiach geografickyblízkej všeobecnej populácie (v %)

Rómske domácnosti Domácnosti geografickyblízkej všeobecnej populácie Segregované Separované Rozptýlené Spolu

Do 350 € 50,0 43,5 30,5 39,7 9,9

351-700 € 44,4 43,5 49,2 46,1 35,2

701 € a viac 5,6 13,0 20,3 14,2 54,9


Poznámka: Celkové pracovné príjmy boli zisťované za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zisťovania.

Tabuľka 10.2Priemerné pracovné príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograficky blíz-kej všeobecnej populácie (v euro)

Priemerný príjem (v €)

Štandardnáchyba



Segregované 377 35,9 303,5 449,5

Separované 489 48,0 392,7 586,2

Rozptýlené 549 48,1 452,3 644,7

Domácnosti geograficky blízkej všeobecnej populácie 900 38,4 823,9 975,4

Poznámka: Priemerný príjem bol vypočítaný z údajov od domácností, ktoré uviedli nenulovú sumu pracovného príjmu. Do úvahy sa nebrali domácnosti,ktoré nemali žiaden pracovný príjem a domácnosti, ktoré neposkytli odpoveď.


ťaťa, rodičovský príspevok, podporu v nezamestnanos-ti alebo rôzne druhy dôchodkov. Údaje kategorizovanédo príjmových pásem so šírkou 150 € ukazujú, že najviacrómskych domácností malo sociálny príjem v intervaleod 151 do 300 eur (40,5 %) a od 301 do 450 eur (30,8 %).Výnimkou však neboli ani sociálne príjmy na vyššejúrovni: celkovú sumu sociálnych dávok na úrovni 451 až600 eur malo 13,6 % rómskych domácností, dávky vyš-šie než 601 eur poberalo 5,6 %. Rozdiely medzi domác-nosťami s rôznym typom bývania neboli výrazné. vo všet-kých troch kategóriách sa najčastejšie vyskytovali sumyod 151 do 450 eur. Všeobecná časť populácie, ktorá žijev blízkosti skúmaných rómskych domácností, vykazovalainú distribúciu celkových sociálnych príjmov. Najviac do-mácností malo sociálny príjem v intervale od 301 do 450eur (28 %), avšak zásadný rozdiel sa ukázal pri výskyte so-ciálnych príjmov nad 600 eur: kým v súbore rómskych do-mácností takýto príjem uviedlo len necelých 6 %, v sú-bore všeobecnej populácie pripadal približne na štvrti-nu domácností (24,1 %). Vyššie sociálne príjmy vo všeo-becnej populácii môžu byť výsledkom viacerých sku-točností. Môže tu mať vplyv odlišná veková štruktúra (vyš-šie zastúpenie starobných dôchodkov), vyšší výskyt po-istných dávok (ktoré vyžadujú určitú dobu predchá-dzajúcej ekonomickej aktivity a platenie odvodov) a po-dobne. Vyššia úroveň príjmov neznamená väčšie pokrytiedanej populácie: nejaký druh sociálneho príjmu uvied-lo 60,7 % všeobecných domácností (v porovnaní s 95 %rómskych domácností).

Priemerná hodnota sociálnych príjmov za celý súborrómskych domácností predstavovala 331 eur (viď tabuľku10.4), medián mal hodnotu 301 eur, najčastejšie uvá-dzanou sumou bolo 300 eur (uviedlo ju 3,8 % rómskychdomácností). Za domácnosti žijúce rozptýlene a sepa-rovane sa sociálne príjmy pohybovali v priemere na úrov-ni 323 a 324 eur, v segregovaných osadách boli vyššie –priemerný sociálny príjem predstavoval 348 eur. Charakterrozloženia odpovedí ukazuje graf 10.1. Ako vidno, prie-merné hodnoty sú ovplyvnené viacerými odľahlýmihodnotami. Ak by sme ich nebrali do úvahy, priemernésociálne príjmy by boli nižšie. Prerušovaná vodorovná čia-ra ukazuje priemer za celý súbor rómskych domácnos-tí. Plné čiary vo vnútri jednotlivých boxov ukazujú hod-noty mediánov. Procedúra ANOVA ukázala, že priemer-né sociálne príjmy rómskych domácností v troch pod-súboroch definovaných na základe priestorovej integrácieneboli štatisticky významne odlišné, a to na žiadnejzo sledovaných hladín významnosti. Domácnosti re-prezentujúce všeobecnú populáciu v geografickej blíz-kosti vykazovali podstatne vyšší priemerný sociálnypríjem než skúmané rómske domácnosti (424 eur, čo jeo 100 eur viac).

Pri analýze príjmov je potrebné zohľadniť efekt veľ-kosti domácnosti na výšku príjmu; napríklad domácnostis rovnakým príjmom dosahujú v dôsledku odlišného poč-tu členov rôzny blahobyt. Existuje niekoľko spôsobov, akosa s tým vyrovnať. Jednou z najfrekventovanejších me-tód je aplikácia modifikovanej OECD škály, ktorá trans-


175

Tabuľka 10.3Distribúcia celkovej mesačnej sumy sociálnych príjmov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v do-mácnostiach geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)


Do 150 € 7,4 10,7 10,2 9,5 12,9

151-300 € 37,8 44,0 39,6 40,5 20,5

301-450 € 33,9 27,2 31,4 30,8 28,1

451-600 € 13,5 14,4 13,1 13,6 14,3

601 € a viac 7,4 3,7 5,7 5,6 24,1


Poznámka: Celkové sociálne príjmy sa zisťovali za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

Tabuľka 10.4Priemerné sociálne príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograficky blíz-kej všeobecnej populácie (v euro)


Štandardnáchyba



Segregované 348 11,2 325,4 369,6

Separované 324 12,1 299,6 347,4

Rozptýlené 323 10,7 302,1 344,1


Poznámka: Priemerný príjem bol vypočítaný z údajov od domácností, ktoré uviedli sociálny príjem. Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré nemali žia-den sociálny príjem a domácnosti, ktoré neposkytli odpoveď.


176


formuje príjem domácnosti na „ekvivalentného člena“prostredníctvom škály, ktorá prisudzuje „prvej“ dospe-lej osobe koeficient 1, každej ďalšej dospelej osobekoeficient 0,5 a nezaopatrenému dieťaťu do 14 rokov koe-ficient v hodnote 0,3. Znamená to, že napríklad do-mácnosti s dvoma dospelými členmi a dvoma deťmimladšími než 14 rokov prisudzuje koeficient 2,1. Príjemtakejto domácnosti je potom transformovaný na „príjemna ekvivalentného člena“ tak, že jeho pôvodná výška savydelí uvedeným súčtom jednotlivých koeficientov.Iným spôsobom je transformácia založená na určení „príj -mu na osobu“ (per capita), čo znamená, že príjem do-mácnosti je vydelený počtom členov domácnosti. V tom-to texte využívame druhý spôsob, ktorý sa často uplat-ňuje vo výskumoch veľmi zraniteľných skupín a zároveňsa vyhýba výčitkám týkajúcim sa arbitrárnosti zvolenýchhodnôt koeficientov v modifikovanej škále OECD. Na dru-hej strane treba podotknúť, že ani pri jednom spôsobenejde o jednoznačné a bezproblémové riešenie; ajv druhom prípade existujú výhrady – najčastejšie spo-jené s tým, že ignoruje z rozsahu úspory domácnosti.

Po prepočítaní celkových sociálnych príjmov „naosobu“ možno v priemerných príjmoch rómskych do-mácností pozorovať určité posuny. Najvyšší priemerný prí-

jem na hlavu spomedzi rómskych domácností vykázali do-mácnosti žijúce rozptýlene, za ktorými nasledovali do-mácnosti zo segregovaných osád. Pozícia rozptýlených do-mácností sa tak v porovnaní so situáciou, ak sa do úvahyberú pôvodné „neupravené“ sociálne príjmy (viď tabuľku10.4), zmenila, čo môže byť výsledkom vplyvu ich veľkosti– práve tieto domácnosti totiž vykázali najnižší počet čle-nov v porovnaní s ostatnými dvomi typmi. Podľa výsled-kov procedúry ANOVA však rozdiely medzi porovnávanýmitromi typmi rómskych domácností neboli štatisticky vý-znamné. Porovnanie rómskych domácností s domác-nosťami všeobecnými žijúcimi v ich blízkosti ukázalo ajv tomto prípade výrazné rozdiely. Priemerné sociálne prí-jmy „na osobu“ boli za všeobecné domácnosti vyššie o 100eur než za rómske domácnosti žijúce rozptýlene, pri se-parovaných a segregovaných bol rozdiel ešte vyšší.

Výška sociálnych príjmov „na osobu“ sa odvíja (aj) odzloženia domácnosti. V súbore rómskych domácností saukázalo, že prítomnosť detí znižuje priemerný sociálnypríjem „na osobu“. Platí to tak pre domácnosti s deťmi do6 rokov i s deťmi do 18 rokov (tabuľka 10.6). Priemernýpríjem na osobu v prípade rómskych domácností s deť-mi do 6 rokov je výrazne nižší, než priemerný príjem naosobu rómskych domácností bez detí v danom veku (110eur) i priemerný príjem na osobu za celý súbor rómskychdomácností (89 eur). Navyše so zvyšujúcim sa počtomdetí priemerný príjem klesá: kým v domácnostiachs jedným dieťaťom do 6 rokov bol na úrovni 71 eur, v prí-pade domácností s tromi a viac deťmi do 6 rokov bol napodstatne nižšej úrovni (53 eur). Podobné závery mož-no konštatovať aj pre rómske domácnosti s deťmi do 18rokov. Aj tu je priemerný sociálny príjem na osobu niž-ší než pri domácnostiach bez takýchto detí (145 eur) a pla-tí, že s rastúcim počtom detí sociálne príjmy prerátanéna jedného člena domácnosti klesajú.

Geograficky blízka všeobecná populácia bola na tomz hľadiska celkovej úrovne sociálnych príjmov podstat-ne lepšie. Ak sa však pozrieme na domácnosti s deťmi,tak uvedené konštatovanie neplatí (tabuľka 10.7). Prie-merné sociálne príjmy prepočítané na osobu nedosahujúúroveň príjmov rómskych domácností s deťmi do 6 ale-bo do 18 rokov.

Graf 10.1Rozloženie celkových súm sociálnych príjmov v súbo-re rómskych domácností podľa typu bývania (v euro)

2000

1500

1000

500

0

Rozptýlené Separované Segregované

�

�

�

Cel

ková

sum

a s

ociá

lnyc

h p

ríjm

ov

Tabuľka 10.5Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)


Štandardnáchyba



Segregované 88 3,9 80,8 96,2

Separované 84 3,7 77,1 91,7

Rozptýlené 93 3,8 85,8 100,9


Poznámka: Priemerný príjem bol vypočítaný z údajov od domácností, ktoré uviedli sociálny príjem. Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré nemali žia-den sociálny príjem a domácnosti, ktoré neposkytli odpoveď.


Rozdiely medzi Rómami a geograficky blízkou všeo-becnou populáciou sa ukážu, ak do úvahy zoberieme prí-tomnosť osôb v penzijnom veku.5 Príjmy domácnostívšeobecnej populácie, kde žijú osoby vo veku 65 rokova viac, sú výrazne vyššie, než príjmy rómskych domácnostís osobami v danom veku (tabuľka 10.8). Sociálne príjmyprepočítané na osobu sú v rómskych domácnostiachs jedným dôchodcom nižšie o viac než 100 eur v po-rovnaní s domácnosťami všeobecnej populácie s jednouosobou v dôchodkovom veku. V prípade domácnostís dvoma osobami v dôchodkovom veku sú rozdiely me-dzi Rómami a všeobecnou populáciou o čosi menšie, stá-le však zostávajú výrazné.

To, že starobné dôchodky predstavujú významnú časťsociálnych príjmov, ukazuje porovnanie sociálnych prí-jmov domácností bez osôb vo veku 65 rokov a viac a do-mácností, kde žije aspoň jedna takáto osoba. Sociálny prí-jem v domácnostiach, kde nežijú osoby vo veku 65 ro-kov a viac, je nižší, a to tak v rómskych domácnostiach(84 eur), ako aj v domácnostiach geograficky blízkej všeo-becnej populácie (143 eur).

10.3. Poberanie sociálnych transferov

Celková suma sociálnych príjmov pozostáva zo sociálnychtransferov, ktoré sa viažu k situácii danej domácnosti. Tátopodkapitola nadväzuje na predchádzajúcu a ponúka pod-robnejší pohľad na zastúpenie jednotlivých typov dávokv skúmanom súbore rómskych domácností. Niektorézo sociálnych dávok sa viažu na domácnosť ako celok, inésú určené pre jednotlivých členov domácnosti. Tátoskutočnosť je dôležitá pre špecifikáciu referenčnej sku-piny, ku ktorej sa podiel príjemcov určitej dávky vzťahuje.6

10.3.1. Dávka v hmotnej núdzia s ňou súvisiace príspevky

Pomoc v hmotnej núdzi je program garancie minimál-neho príjmu, ktorého cieľom je podpora rodín s veľmi níz-kymi alebo žiadnymi príjmami a zabezpečenie ich zá-kladných životných podmienok. Predstavuje poslednúzáchrannú sieť, ktorá je zvyčajne poskytovaná po vypršaní


177

Tabuľka 10.6Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro)


Štandardnáchyba



Domácnosti s deťmi do 6 rokov

1 dieťa 71 2,3 66,5 75,5

2 deti 66 2,8 60,3 71,3

3 a viac detí 53 2,1 48,5 56,7


1 dieťa 87 3,5 79,9 93,8

2 deti 72 2,3 66,9 76,2

3 a viac detí 58 1,3 55,2 60,5

Poznámka: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný príjem na osobu pre domácnosti bez detí vo veku do 6 rokov bol 110eur, v prípade domácností bez detí do 18 rokov 145 eur.

5 Kvôli zjednodušeniu budeme na tomto mieste za osoby v dôchodkovom veku považovať osoby vo veku 65 rokov a viac.6 Pri výpočtoch sa nebrali do úvahy domácnosti a jednotlivci, čo na otázky o poberaní jednotlivých typov sociálnych transferov neodpovedali.

Tabuľka 10.7Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v domácnostiach geograficky blízkej všeobecnej populácie podľa počtudetí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro)


Štandardnáchyba



Domácnosti s deťmi do 6 rokov*

1 dieťa 59 7,3 44,2 74,3

2 deti 50 6,8 35,2 65,6


1 dieťa 83 13,7 54,7 110,9

2 deti 61 6,7 47,1 74,7

3 a viac detí 54

Poznámky: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný príjem na osobu pre domácnosti bez detí vo veku do 6 rokov bol 223eur, v prípade domácností bez detí do 18 rokov 255 eur. *Pre tento typ domácností neuvádzame údaj o domácnostiach s troma deťmi kvôli veľmi nízkejpočetnosti prípadov (n = 2).


178


nárokov v iných dávkových subsystémoch. Nárok na dáv-ku v hmotnej núdzi je podmienený niekoľkými skutoč-nosťami. Jednou z najdôležitejších je, že príjmy spoloč-ne posudzovaných osôb musia byť nižšie ako suma usta-novená zákonom. K ním sa pripája aj nemožnosť za-bezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnými silami a nemož-nosť zabezpečiť si základné životné podmienky vlastnýmmajetkom.7 Pomoc v hmotnej núdzi je bohato štruktú-rovaný program, v rámci ktorého sa poskytuje základnádávka v hmotnej núdzi a viacero príspevkov naviazanýchna splnenie špecifických podmienok. Výška dávky je di-ferencovaná do šiestich úrovní a k nim sa pridávajú via-ceré príspevky (pozri Box 10.2).

V rámci Zisťovania životných podmienok rómskych do-mácností v roku 2010 sa metodika zisťovania príjmovz programu pomoci v hmotnej núdzi trochu líšila od po-

stupu aplikovaného v roku 2005. Kým v roku 2005 sa naj-prv zisťoval celkový počet a podiel rodín, ktoré poberajúakýkoľvek príjem súvisiaci s hmotnou núdzou (UNDP,2006: 48), o päť rokov neskôr sa od tohto upustilos cieľom zjednodušiť situáciu respondentom i odbornejverejnosti. V roku 2010 sa tak zisťovalo priamo poberaniedávky v hmotnej núdzi a s ňou súvisiace príspevky. Po-jem „príjem súvisiaci s hmotnou núdzou“ použitý ne-bol. To malo konzekvencie pre výpočty zastúpenia ro-dín v danom programe v celom súbore, ako aj pre ďal-šie ukazovatele.

Dávku v hmotnej núdzi poberala v priemere približnepolovica rómskych domácností. Zo skúmaných domác-ností žijúcich v segregovaných osadách ju poberalo52,3 %, zo separovaných 50,2 % a z rozptýlených 47,3 %.Vo všeobecnej populácii žijúcej v blízkosti Rómov boli

Tabuľka 10.8Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach a v domácnostiach geograficky blízkej všeo-becnej populácie podľa počtu osôb vo veku 65 rokov a viac (v euro)


Štandardnáchyba



Rómske domácnosti

jedna osoba vo veku 65+ rokov 144 14,5 114,4 173,1

dve osoby vo veku 65+ rokov 195 14,3 164,6 224,5

Domácnosti geograficky blízkej všeobecnej populácie

jedna osoba vo veku 65+ rokov 256 16,4 223,7 289,1

dve osoby vo veku 65+ rokov 266 15,7 234,2 298,2

Poznámka: Priemerný sociálny príjem na osobu pre rómske domácnosti bez osôb vo veku 65 rokov a viac bol 83 eur, v prípade domácností z geogra-ficky blízkej všeobecnej populácie to bolo 143 eur.

V roku 2010, teda v čase realizácie tohto výskumu, boli sumy dávky v hmotnej núdzi za jednotlivé typy domácností a sumy súvisiacichpríspevkov a dávok nasledovné:

BOX 10.2: SUMY DÁVOK V HMOTNEJ NÚDZI A PRÍSPEVKOV V ROKU 2010

Typ domácnosti Suma v euro

Jednotlivec 60,5

Jednotlivec s 1-4 deťmi 115,1

Jednotlivec s viac ako 4 deťmi 168,2

Dvojica bez detí 105,2

Dvojica s 1-4 deťmi 157,6

Dvojica s viac ako 4 deťmi 212,3

Druh príspevku a dávky Suma v euro

Aktivačný príspevok 63,07

Ochranný príspevok 63,07

Príspevok na bývanie pre jednotlivca 55,8

Príspevok na bývanie pre viac osôb 89,2

Príspevok na zdravotnú starostlivosť 2,0

Zvýšenie dávky pre tehotné ženy 13,5

Dávka pre rodičov starajúcich sa o dieťa do 1 roku 13,5

Dávka pre dieťa plniace povinnú školskú dochádzku 17,2

Zdroj: www.upsvar.sk.

7 Viď: http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226.


v tomto dávkovom programe zaradené len 4 %. Príspe-vok na zdravotnú starostlivosť, ktorý slúži na úhradu vý-davkov spojených so zdravotnou starostlivosťou, pobe-ralo 43 % domácností s dávkou v hmotnej núdzi. Príspevokna bývanie bol vyplácaný 58 % rodín na dávkach v hmot-nej núdzi. Podiel týchto domácností sa v jednotlivých ty-poch osídlenia s rôznym stupňom integrácie výrazne lí-šil. Kým spomedzi rozptýlených ho poberalo 77 % do-mácností, vo zvyšných dvoch prostrediach mal oveľa slab-šie zastúpenie (v separovaných osadách 52 %, v segre-govaných sídlach 48 %). Nižšia úroveň čerpania prí-spevku v separovaných a segregovaných osadách môžeodrážať skutočnosť, že poskytovanie príspevku na bývaniebolo naviazané na určité podmienky podporujúce jehosprávne využitie, ktorých splnenie však nebolo v prostredírómskych komunít (najmä tých s menším stupňom in-tegrácie) jednoduché (UNDP, 2006: 49). Nízky podiel do-mácností poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, ktorýmbol vyplácaný príspevok na bývanie, môže mať negatív-ne konzekvencie pre rómsku populáciu, a to najmäs ohľadom na jeho dôležitú funkciu: zo štruktúry systé-mu pomoci v hmotnej núdzi v roku 2010 je zrejmé, že prí-spevok na bývanie predstavoval signifikantný finančnýdodatok k základnej dávke v hmotnej núdzi. Jeho absenciamôže ohroziť stabilitu bývania (zníženie schopnosti pla-tiť za prenájom a služby spojené s bývaním), prehĺbiť fi-nančné ťažkosti a viesť do pasce zadlžovania.

Popri dávke v hmotnej núdzi bola v roku 2010 vy-plácaná aj dávka pre rodičov dieťaťa do jedného roku,ktorá bola podmienená preukázaním potvrdenia od pe-diatra o účasti na preventívnych prehliadkach. Tútodávku poberalo 8 % domácností, ktoré boli prijímateľomdávky v hmotnej núdzi.8 Ďalšou dávkou bola dávka preškolopovinné dieťa, ktorej priznanie sa viazalo na plne-nie školskej dochádzky. V roku 2010 bola priznaná 40 %rómskych domácností poberajúcich dávku v hmotnej nú-dzi. zo žijúcich rozptýlene ju poberalo 42 % domácnos-tí, spomedzi separovaných 40,3 %, z rómskych domác-ností v segregovaných osadách 38,7 %.

K dávke v hmotnej núdzi patrí aj aktivačný a ochran-ný príspevok. Aktivačný príspevok je určený pre ľudív hmotnej núdzi (ktorí splnili podmienky nároku nadávku v hmotnej núdzi) za účelom podpory „získania,udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zruč-ností alebo pracovných návykov na účely pracovnéhouplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi“.9 Ide teda o so-ciálny transfer, ktorý je poskytovaný jednotlivcom, avšakpri zohľadnení situácie v domácnosti. Aktivačný príspe-vok poberalo 14 % osôb v súbore rómskej populácie (15 %z rozptýlených a segregovaných, 12 % zo separova-ných). Aby sme získali relevantnú predstavu o význametohto príspevku, je potrebné zadefinovať adekvátnu re-ferenčnú kategóriu. Po prvé, malo by ísť o osoby žijúcev domácnosti, ktorá je príjemcom dávky v hmotnej nú-


1798 Kvôli nízkym početnostiam sa ďalej neuvádza podrobnejšie triedenie.9 Zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §12.

Aktivačný príspevok je poskytovaný občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne po-sudzuje (ak splnili podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi) nasledujúcim spôsobom.Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok:- ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo

formou externého štúdia,- ak sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených ministerstvom,- ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.Občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný príspevok v prípadoch uvedených vyššieplus vtedy, ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných prác pre samosprávny kraj.Občan v hmotnej núdzi, ktorému je vyplácaný rodičovský príspevok, má nárok na aktivačný príspevok, ak študuje na strednej alebo vy-sokej škole.Aktivačný príspevok je poskytovaný aj dlhodobo nezamestnaným občanom, ktorí sa zamestnajú s príjmom v intervale od minimálnej mzdypo jej trojnásobok a ktorým bola pred tým poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi. Platí to aj pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí začali vy-konávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Ochranný príspevok je poskytovaný občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne po-sudzuje, ak si splnili podmienky na vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi a nemôžu zabezpečiť základné životné potreby z nasledujú-cich dôvodov:- dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,- sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,- ide o osamelých rodičov, ktorí sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,- ide o osoby, ktoré sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa alebo dospelú osobu, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu die-

ťa alebo dospelá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,- majú nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, porucha zdravia uznaná príslušným ošetrujúcim

lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní, alebo- zúčastňujú sa na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.(Citované podľa: Zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

BOX 10.3: PODMIENKY POBERANIA AKTIVAČNÉHO A OCHRANNÉHO PRÍSPEVKU K DÁVKE V HMOTNEJ NÚDZI


180


dzi. Po druhé, je potrebné bližšie špecifikovať vekový in-terval, v ktorom sa bude poberanie príspevku sledovať.My sme pre tento účel zvolili vekovú kategóriu 16-54 ro-kov (vrátane), ktorá zachytáva osoby v produktívnom veku.Spomedzi Rómov patriacich do tejto vekovej kategórie,ktorí žili v domácnostiach poberajúcich dávku v hmotnejnúdzi, poberalo aktivačný príspevok 30 %. Najviac ich bolomedzi Rómami zo segregovaných osád (37 %). Zo žijúcichrozptýlene poberal aktivačný príspevok každý tretí Rómv danom veku žijúci v domácnosti poberajúcej dávkuv hmotnej núdzi. Najnižší podiel poberateľov sa ukázal me-dzi Rómami zo separovaných osád – príjemcom akti-vačného príspevku bolo 22 % z nich. Rovnaký podiel osôbs aktivačným príspevkom bol aj v súbore geograficky blíz-kej všeobecnej populácie.

Ochranný príspevok sa poskytuje ľuďom v hmotnej nú-dzi, ktorí si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienkyz rôznych dôvodov (viď Box 10.3). Umožňuje tak doplniťdávku v hmotnej núdzi o ďalšiu sumu pri existencii vážnychprekážok aktivácie. Z hľadiska výskytu nebol ochranný prí-spevok tak významný ako aktivačný príspevok. Poberaloho len 3 % Rómov vo veku 16-54 rokov, ktorí žili v do-mácnostiach na dávke v hmotnej núdzi (5 % v segrego-vaných osadách, 3 % v separovaných komunitách a 2 % zrozptýlených). V susediacej všeobecnej populácii sa ochran-ný príspevok vyskytoval v úplne zanedbateľnej miere.

Aktivačný a ochranný príspevok tak poberalo dokopy33 % Rómov v produktívnom veku (16-54 rokov), ktorí žiliv domácnostiach odkázaných na dávku v hmotnej núdzi.Berúc do úvahy, že oba (komplementárne) príspevky pred-stavujú možnosť signifikantného zvýšenia príjmu domác-nosti (viď Box 10.2), nejde o vysoké číslo. Možno predpo-kladať, že vo využívaní týchto dvoch podporných nástro-jov existujú v praxi viaceré bariéry, ktoré môžu mať štruk-turálnu povahu (či už na strane dopytu alebo ponuky).

10.3.2. Dôchodky

V rómskej populácii bolo pokrytie dôchodkami vo všeo-becnosti nízke. V prípade starobných, predčasných a vý-sluhových dôchodkov ide o výsledok vekovej štruktú-

ry rómskej populácie, v ktorej žije len 4 % osôb vo veku60 rokov a viac a 2,3 % osôb vo veku 65 rokov a viac. Sta-robný, predčasný alebo výsluhový dôchodok poberalo5 % osôb spomedzi všetkých Rómov. Inú perspektívu zí-skame, ak si budeme všímať podiel poberateľov týchtodôchodkov v „staršej“ časti rómskej populácie. Akoukazuje tabuľka 10.9, starobný, predčasný alebo výslu-hový dôchodok poberalo 87 % Rómov vo veku 60 rokova viac. Najvyšší podiel poberateľov bol medzi Rómamizo segregovaných osád (92 %), najnižší medzi Rómamižijúcimi rozptýlene (81 %). V populácii Rómov vo veku65 rokov a viac bola miera poberania týchto dôchodkovešte vyššia; najnižší výskyt vykazovali aj v tomto prípa-de rozptýlení.

Súbor geograficky blízkej populácie bol v porovna-ní so súborom Rómov starší (pozri kapitolu 3). Odráža toaj podiel poberateľov starobných, predčasných a výslu-hových dôchodkov, ktorý predstavoval 24 % celého sú-boru geograficky blízkej všeobecnej populácie (je tak-mer päťkrát vyšší než podiel za celú rómsku populáciu).Pre porovnanie sú preto relevantnejšie údaje týkajúcejsa „staršej“ časti skúmaného súboru. V tomto prípade jepodiel poberateľov dôchodkov v geograficky blízkej po-pulácii vyšší než v súbore Rómov.

Graf 10.2 ukazuje, že ďalšie druhy dôchodkov boliv rómskej populácii iba málo rozšírené. Najfrekvento-vanejší z nich bol invalidný dôchodok, ktorý poberalov priemere 4,5 % Rómov, najčastejšie sa uvádzali v rám-ci bývajúcich v segregovaných osadách. Vdovské/vdo-vecké a sirotské dôchodky boli zastúpené vo veľmi ma-lej miere. Situácia vo všeobecnej populácii žijúcej v blíz-kosti Rómov bola veľmi podobná – s výnimkou vdov-ských/vdoveckých dôchodkov, ktoré sa tu vyskytovalipodstatne častejšie (9 %) než u Rómov (1,8 %).

10.3.3. Rodinné dávky

Rodinné dávky poskytujú podporu a kompenzácievzťahujúce sa k rôznym udalostiam počas životnéhoa rodinného cyklu. Sú poskytované na princípe poistenia(nemocenské dávky) alebo na princípe univerzalizmu

Poznámka: Do úvahy sa nebrali respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

Tabuľka 10.9Poberanie starobných, predčasných a výsluhových dôchodkov v rómskej populácii podľa typu bývania a v geo-graficky blízkej všeobecnej populácii (v %)

Podiel poberateľov v celej populácii

Podiel poberateľov v populácii 60+ rokov

Podiel poberateľov v populácii 65+ rokov

Segregovaní 4,2 91,7 90,0

Separovaní 6,6 88,0 100,0

Rozptýlení 4,5 81,0 85,2

Rómska populácia spolu 5,1 86,6 92,7

Geograficky blízka všeobecná populácia 23,7 90,7 95,5


alebo príslušnosti k určitej kategórii. Netreba zabúdaťani na rozdelenie dávok na jednorazové a opakovanérodinné dávky.

Najväčšia pozornosť tejto časti verejnej politiky jezameraná na obdobie príchodu dieťaťa do rodiny a sta-rostlivosti o neho. Významnú úlohu tu zohráva príspe-vok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku. Prí-spevok pri narodení dieťaťa je jednorazová štátna so-ciálna dávka určená na pokrytie výdavkov spojených sozabezpečením nevyhnutných potrieb novorodencaa je v podstate vyplácaná univerzálne (podmienky sa tý-kajú len občianstva). Od roku 2009 sa k príspevku po-skytuje aj príplatok, ktorý má doplniť finančné zdroje do-mácnosti spojené so zabezpečením nevyhnutných po-trieb dieťaťa.10 Poberanie príspevku pri narodení dieťaťauviedlo 1,9 % celkového súboru rómskej populácie,11

spomedzi jednotlivcov vo veku 18 rokov a viac pred-stavovali poberatelia príspevku 3 %. Pre porovnaniev roku 2010 bol príspevok pri narodení dieťaťa poskyt-nutý 56 736 osobám v celej SR, čo predstavuje asi1,3 % populácie vo veku 18 rokov a viac.12 Poberanie prí-platku k príspevku pri narodení dieťaťa uviedlo 79 %z tých Rómov, ktorí boli príjemcami príspevku.

Ďalšou z dávok zacielených na potreby detí je prí-davok na dieťa. Prídavok na dieťa je opakovaná rodin-ná dávka, ktorá je na Slovensku poskytovaná univerzálne.Ako konštatuje Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SRza rok 2010: „z hľadiska počtu poberateľov a objemu vy-platených finančných prostriedkov je prídavok na die-ťa najrozsiahlejšou dávkou štátnej sociálnej podpory“.V roku 2010 bol vyplácaný v sume 21,99 € na každé ne-zaopatrené dieťa. Priemerný mesačný počet poberate-ľov na Slovensku v roku 2010 bol 706 328 osôb, čo pred-stavovalo približne 16 % populácie vo veku 18 rokova viac (Správa..., 2011).

V skúmanom súbore rómskej populácie poberala prí-davok na dieťa každá piata osoba, v podsúbore vo veku18 rokov a viac predstavoval podiel poberateľov 26 %(rozdiely medzi sledovanými typmi osídlenia boli mi-nimálne). K prídavku na dieťa sa poskytuje aj príplatok,ktorý je adresnou dávkou pre deti rodičov, ktorí pobe-rajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok,výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, nevykonávajúzárobkovú činnosť a nebol im priznaný daňový bonusna dieťa. Príplatok bol vyplácaný v sume 10,31 €. Po-beranie príplatku k prídavku na dieťa uviedlo 16 % týchosôb, ktorým bol vyplácaný prídavok na deti. V porov-naní s odhadmi za celú populáciu, ide o vysoký podiel.Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2010predstavoval priemerný mesačný počet príjemcov prí-

platku 4 033 osôb. Ak toto číslo porovnáme s priemer-ným mesačným počtom poberateľov prídavkov nadeti, tak vidíme, že príplatok poberalo len 0,6 % z nich.V rómskej populácii bol podiel mnohonásobne vyšší.V geograficky blízkej všeobecnej časti populácie bol prí-davok na dieťa poskytovaný 12,6 % osôb, pričom prí-platok z nich dostalo 1,6 % z nich. Keďže príplatok k prí-davku na dieťa je adresná dávka, ktorá je určená zrani-teľným kategóriám, jeho výrazne vyšší výskyt v rómskejpopulácii nepriamo indikuje horšie príjmové pod-mienky v porovnaní so všeobecnou populáciou žijúcouv jej blízkosti i s celou populáciou SR.

Starostlivosť o malé deti je inštitucionálne podpo-rovaná prostredníctvom sady štátnych intervencií. Z hľa-diska funkcie k jej najdôležitejším súčastiam patrí rodi-čovský príspevok, ktorý je určený rodičom starajúcim sariadne a celodenne o dieťa do veku troch rokov (v prípadedlhodobo nepriaznivého stavu do šiestich rokov). Od roku2010 došlo k zavedeniu dvoch úrovní rodičovskéhopríspevku. Mesačná suma 256 € bola určená pre rodičov,ktorým bola pred vznikom nároku na rodičovský prí-spevok vyplácaná materská, alebo ktorí platili nemo-censké poistenie najmenej 270 dní počas poslednýchdvoch rokov pred narodením dieťaťa. Suma 164,22 € bolavyplácaná vo zvyšných prípadoch, a potom aj v nad-väznosti na vyššiu sumu po uplynutí dvoch rokov dieťaťa.V rómskej populácii poberalo rodičovský príspevok7,5 % osôb (rozdiely medzi typmi osídlení boli malé), pri-


181

Graf 10.2Poberanie rôznych druhov ostatných dôchodkovv rómskej populácii podľa typu bývania (v %)

6

5

4

3

2

1

0

Vdovský/vdovecký Sirotský Invalidný

Segregovaní Separovaní Rozptýlení

Poznámka: Do úvahy sa nebrali respondenti, ktorí na otázku neod-povedali.

2,11,7 1,7 1,6

0,5 0,3

5,1

3,6

4,8

10 http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prispevok-pri-narodeni-dietata.html?page_id=1190.11 Pri výpočte tejto hodnoty i ďalších údajov o poberaní rodinných dávok sa nebrali do úvahy respondenti, ktorí na otázky neodpovedali.12 Údaj o veľkosti populácie vo veku 18+ rokov v roku 2010 (4 405 673 osôb) pochádza z databázy Slovstat. Priemerný počet poberateľov prídavkov

na deti je možné vztiahnuť aj k inej vekovej skupine, voľba hranice 18 rokov je arbitrárna.


182


čom 83 % z nich dostávalo príspevok v nižšej sume(164,22 €) a 14,5 % vo vyššej sume (256 €).13 Nižšie sumysa najčastejšie vyskytovali v rozptýlených osídleniach(88 %), vyššie sumy zase v separovaných osadách(19,4 %). V geograficky blízkej všeobecnej časti populá-cie sa rodičovský príspevok vyplácal 3,4 % osôb, pričompodiel vyšších súm, ktoré sú naviazané na prísnejšie pod-mienky ohľadne predchádzajúceho zamestnania a par-ticipácie na sociálnom poistení, bol 39 %, čo je približnedvakrát vyšší podiel než v rómskej pop4ulácii.14 Z jed-notlivcov vo veku od 18 rokov (vrátane) poberalo rodi-čovský príspevok 12 % Rómov (v 82 % prípadov šlo o niž-šiu sumu) a 4 % osôb patriacich ku geograficky blízkejvšeobecnej populácii.

10.3.4. Dávky v nezamestnanosti

Dávky v nezamestnanosti sa vyplácajú na základe po-istného princípu – z poistenia v nezamestnanosti. Dáv-ka v nezamestnanosti je poskytovaná počas šiestich me-siacov a odvíja sa od výšky predchádzajúceho príjmu.Z tohto hľadiska ide o dávku, ktorá je v prostredí ohro-zených komunít náročná na splnenie oprávňujúcichkritérií. Na rozdiel od vyššie uvedených dávok sa v prípadedávky v nezamestnanosti zisťovalo poberanie v dlhšomčasovom horizonte – respondenti mali uviesť, či túto dáv-ku poberali niekedy počas posledných 5 rokov. V rómskejpopulácii ju poberalo 12 % z celého súboru, najčastejšiešlo o Rómov zo segregovaných osád (15 %), v separo-vaných komunitách a za žijúcich rozptýlene sa vyskyto-

vala menej často (11,4 % a 10,2 %). Údaj o poberateľochdávky v nezamestnanosti je vhodné vztiahnuť k tým, kto-rí si môžu nárok na dávku aj uplatniť. My si budeme vší-mať populáciu vo veku od 18 do 59 rokov (vrátane). V tej-to skupine poberalo dávku v nezamestnanosti 21 % Ró-mov. V segregovaných osadách sa dávka vyskytovala naj-častejšie – skúsenosť s ňou mal každý štvrtý Róm aleboRómka. V rámci geograficky blízkej všeobecnej populá-cii poberalo túto dávku 5,5 % z celého skúmaného sú-boru a 9,4 % osôb vo veku od 18 do 59 rokov.15

10.4. Celkové príjmy

Celkový príjem domácnosti sa rátal spočítaním prí-jmov pracovných a sociálnych.16 Keďže v oboch prípa-doch sa zisťoval čistý mesačný príjem (za mesiac pred-chádzajúci mesiacu zisťovania), aj výsledný celkovýpríjem odkazuje k čistému mesačnému príjmu, ktorý jekľúčovým indikátorom životnej úrovne. Ide o čistý dis-ponibilný príjem, ktorý môže domácnosť bezprostred-ne použiť. Najčastejšie zastúpeným príjmovým inter-valom v súbore všetkých rómskych domácností bol in-terval od 151 do 300 eur, v ktorom sa so svojim čistýmmesačným príjmom ocitlo viac než 31 % domácností.V najnižšom intervale s príjmami do 150 eur sa nachá-dzalo 10,5 % rómskych domácností, v najvyššom prí-jmovom intervale cez 9 % domácností. Domácnosti bý-vajúce rozptýlene vykázali vyššie zastúpenie v dvoch naj-vyšších príjmových intervaloch. V súbore všeobecnýchdomácností z geograficky blízkeho prostredia možno po-

Tabuľka 10.10Distribúcia celkových čistých príjmov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)


Do 150 € 9,3 10,8 11,2 10,5 10,9

151-300 € 31,7 34,6 28,1 31,4 5,6

301-450 € 31,7 26,9 28,1 28,8 12,5

451-600 € 13,5 13,9 12,4 13,2 11,2

601-750 € 6,1 6,1 8,6 7,0 11,5

751 € a viac 7,7 7,7 11,6 9,1 48,3


Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch(26 domácností).

13 Spolu 2,5 % poberateľov na otázku o výške rodičovského príspevku neodpovedalo.14 Ako názorne prezentuje kapitola 9, z rómskych žien a mužov túto podmienku spĺňa iba veľmi malá časť. Aktuálne nastavenie prakticky vylučuje

z možnosti čerpať vyššiu sumu rodičovského príspevku všetkých bez aktuálnej alebo nedávnej trvalejšej skúsenosti s pracovným miestom s garan-tovanými odvodmi do sociálnej poisťovne, čo je väčšina skúmaného rómskeho súboru, vrátane fertilného veku. Vzniká tu otázka, či skrytým zámeromposlednej legislatívnej úpravy rodičovského príspevku nebol práve takýto cieľ (viac pozri: Debrecéniová, 2010).

15 Vo vzťahu k nameranej veľmi vysokej nezamestnanosti rómskej populácie je však takýto podiel poberateľov malý a v porovnaní s mierou nezamest-nanosti všeobecnej populácie aj nižší (pozri kapitolu 9). Úroveň nezamestnanosti a priebeh a kvalita zamestnávania rómskej populácie väčšinuz nich z nároku na dávku v nezamestnanosti vylučujú.

16 Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).


zorovať iný tvar distribúcie príjmu. Kým v najnižšej prí-jmovej kategórií bol podiel domácností podobný podieluv súbore rómskych domácností, zastúpenie ostatnýchpríjmových intervalov sa odlišovalo. Podiel domácnos-tí s príjmom od 151 do 450 eur bol výrazne nižší nežv rómskych domácnostiach. Najväčší rozdiel však mož-no pozorovať pri najvyšších príjmoch. Kým v rómskychdomácnostiach mala príjem nad 751 eur len necelá de-satina, v súbore všeobecnej populácie to bola takmer po-lovica domácností (tabuľka 10.10).

Priemerný čistý celkový príjem v súbore rómskychdomácností predstavoval 396 eur,17 medián mal hodnotu335 eur. Najvyšší priemerný príjem dosiahli rozptýlenédomácnosti (417 €), najnižší domácnosti zo segrego-vaných osád (380 €). Za všeobecné domácnosti z blíz-keho okolia vyšiel priemerný čistý príjem približnedvojnásobne vyšší (806 €).

Ako ukazuje graf 10.3, ktorý znázorňuje distribúciučistých mesačných príjmov v jednotlivých kategóriách,v podsúbore domácností z rozptýlených a separovanýchosídlení sa vyskytlo niekoľko odľahlých hodnôt. Tiemohli ovplyvniť získané priemerné hodnoty príjmov. Grafnázorne ukazuje charakter rozloženia príjmu v jednotli-vých typoch osídlenia aj prostredníctvom mediánu, či in-terkvartilového rozpätia (prerušovaná vodorovná čiaraukazuje hodnotu priemerného príjmu za celý súbor róm-skych domácností). Na základe výstupov procedúryANOVA možno konštatovať, že medzi domácnosťamiz rôznych typov osídlení definovaných na základe prie-storovej integrácie neexistujú štatisticky významné roz-diely v čistých mesačných príjmoch.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, pri ana-lýze príjmov je potrebné zohľadniť veľkosť domácnos-ti. Za týmto účelom využívame príjem prepočítaný na jed-ného člena domácnosti, ktorý označujeme ako „príjemna osobu“ (per capita). Priemerný čistý mesačný príjemna osobu predstavoval v rómskych domácnostiach 107eur. Najvyšší bol v podsúbore rozptýlených domácnos-tí (119 eur), najnižší u domácností zo segregovaných osád

(99 eur). Aj po zohľadnení veľkosti domácnosti platí, ženajvyššie mesačné príjmy sa vyskytovali v domácnostiachžijúcich rozptýlene a s klesajúcou priestorovou integrá-ciou sa výška priemerného príjmu na hlavu znižovala. Pro-cedúra ANOVA ukázala, že medzi priemernými príjma-mi domácností z rôzneho prostredia existujú štatistickyvýznamné rozdiely na hladine významnosti α = 0,05.18 Nazáklade Bonferroniho post hoc testu možno špecifikovať,že štatisticky významný rozdiel v celkových príjmoch naosobu existuje medzi segregovanými a rozptýlenými do-mácnosťami.

V súbore domácností reprezentujúcich geografickyblízku všeobecnú populáciu predstavoval priemernýčistý mesačný príjem na člena domácnosti 305 eur, čoje takmer trojnásobok priemeru za celý rómsky súbora viac ako dvaapolnásobok priemerného príjmu do-mácností rozptýlených, ktoré sa svojimi príjmovými cha-rakteristikami najviac približujú k všeobecnej populácii(tabuľka 10.12).


183

Graf 10.3Rozloženie celkových čistých príjmov v súbore róm-skych domácností podľa typu bývania (v euro)

2000,00

1500,00

1000,00

500,00

0,00

Celkový príjem

Rozptýlené Separované Segregované

�

�

��

�

�

�

�

17 95-percentný interval spoľahlivosti bol vymedzený nasledovne: spodná hranica = 376 eur, horná hranica = 414 eur.18 Hodnota testovacieho kritéria F bola 3,9 pri dvoch stupňoch voľnosti (Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný, takže pro-

cedúra mohla byť aplikovaná).

Tabuľka 10.11Priemerné celkové čisté príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geografickyblízkej všeobecnej populácie (v euro)


Štandardnáchyba



Segregované 380 14,2 352,1 407,9

Separované 387 16,9 354,1 420,7

Rozptýlené 417 18,5 381,2 454,2


Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch(26 domácností).


Podobne ako pri pracovných či sociálnych príjmoch,aj čisté celkové mesačné príjmy boli kategorizované dopríjmových intervalov. Najviac rómskych domácností saocitlo v príjmovom intervale 51 až 100 eur na osobu (tak-mer 42 %). Druhou najviac zastúpenou kategóriou bolnajnižší interval: príjem do 50 eur na jedného člena malapätina rómskych domácností. Mesačný príjem do 100 eurna hlavu tak malo spolu 62 % rómskych domácností. Aksa pozrieme na opačný koniec príjmového rozloženia, takpríjem nad 200 eur na osobu mala približne každá de-siata rómska domácnosť. Distribúcia príjmov sa miernelíši podľa typu bývania: najnižší príjmový interval bol naj-viac zastúpený medzi domácnosťami zo separovanýcha segregovaných osád. Podiel domácností s príjmom načlena do 50 eur bol u nich o viac než päť percentuálnychbodov vyšší než v prípade rozptýlených domácností (21 %ku 16 %). V zastúpení stredných príjmových kategórií niesú medzi troma sledovanými typmi bývania výrazné roz-diely. Na druhej strane najvyššie príjmy – nad 200 eur načlena – sa vyskytovali častejšie v rozptýlených domác-nostiach (15,4 %) než v segregovaných (7 %) alebo se-parovaných (10,4 %).

Výška celkových príjmov môže byť determinovanárôznymi skutočnosťami. Medzi najdôležitejšie patrípostavenie členov domácnosti vo vzťahu k trhu práce.Ako sme už spomenuli, pracovný príjem uviedla pri-

bližne štvrtina rómskych domácností. Mohlo pritom ísťo pracovný príjem jedného alebo niekoľkých členov do-mácnosti. Tabuľka 10.14 ukazuje, že počet pracujúcichv domácnosti diferencuje celkové príjmy na osobu. Prie-merné celkové príjmy rómskych domácností, kde nik-to nepracoval, boli nižšie než príjmy domácností s pra-cujúcim členom/členmi. Už jedna pracujúca osobaznamenala podstatné zvýšenie priemerného príjmu. Prerómske domácnosti zároveň platí, že so zvyšujúcim sapočtom pracujúcich členov narastal priemerný celko-vý príjem na osobu. Príjem na osobu v prípade rómskychdomácností s tromi pracujúcimi bol vyšší o viac než 100eur v porovnaní s príjmom domácností, kde pracoval lenjeden člen. Na základe výsledkov procedúry ANOVAmožno konštatovať, že medzi domácnosťami s rôznympočtom pracujúcich členov existovali štatisticky vý-znamné rozdiely na hladine významnosti α = 0,001.19

Bonferroniho post hoc test ukázal, že štatisticky vý-znamné rozdiely v celkových príjmoch na osobu bolimedzi všetkými štyrmi kategóriami rómskych domác-ností, s výnimkou rozdielu medzi domácnosťami s jed-ným a dvoma pracujúcimi členmi. Aj v geograficky blíz-kej všeobecnej populácii nájdeme podobný efekt poč-tu pracujúcich na príjem domácnosti, príjmy sa tuvšak pohybovali na vyššej úrovni než v súbore rómskychdomácností.


184

Tabuľka 10.12Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geografickyblízkej všeobecnej populácie (v euro)


Štandardnáchyba



Segregované 99 4,7 89,9 108,5

Separované 102 5,4 92,3 113,4

Rozptýlené 119 5,7 107,8 130,2


Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26domácností).

19 Testovacie kritérium F malo hodnotu 63,2 pri troch stupňoch voľnosti (keďže Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný, pro-cedúru bolo možné aplikovať).

Tabuľka 10.13Distribúcia celkových príjmov „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)


Do 50 € 21,3 22,3 15,7 19,7 11,0

51-100 € 42,6 41,6 41,6 41,9 2,8

101-150 € 19,7 16,9 17,6 18,0 5,0

151-200 € 9,4 8,8 9,7 9,3 9,1

201 € a viac 7,0 10,4 15,4 11,1 72,1


Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 do-mácností).


V jednej z predchádzajúcich častí tejto kapitolysme ukázali vzťah medzi počtom detí a sociálnymi prí-jmami. Prítomnosť detí pôsobí aj na celkový príjem – prie-merný príjem prepočítaný na jedného člena sa so zvy-šujúcim počtom detí znižuje. Rómske domácnosti s deť-mi do 6 rokov (vrátane) majú nižší príjem než rómske do-mácnosti bez takýchto detí (86 a menej eur ku 135 eur).Platí to aj pre domácnosti s deťmi do 18 rokov (vrátane),kde domácnosti bez detí v danom veku vykazujú pod-statne vyšší príjem (125 a menej eur ku 166 eur). Záro-veň platí, že rómske domácnosti s malými deťmi majú niž-

šie celkové príjmy na osobu v porovnaní s domácnosťami,kde žijú (aj) staršie deti.

Aj v súbore geograficky blízkej všeobecnej popu-lácie sa celkový príjem na osobu znižoval s rastú-cim počtom detí, pokles sa však odohrával na vyššej príj-movej hladine. Na rozdiel od sociálnych príjmov, kdegeograficky blízke domácnosti s deťmi do 6 rokov bolina tom horšie ako domácnosti rómske, celkové príj -my domácností s malými deťmi sú v súbore všeobec-nej populácie viacnásobne vyššie (porovnaj tabuľku10.15 a 10.16).


185

Tabuľka 10.14Priemerné celkové príjmy na osobu v rómskych domácnostiach podľa počtu pracujúcich v domácnosti (v euro)


Štandardnáchyba



Žiadny pracujúci 90 2,5 85,3 95,3

1 pracujúci 150 8,9 132,2 167,9

2 pracujúci 168 18,3 130,8 204,8

3 pracujúci 276 42,4 187,9 364,7

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 do-mácností).

Tabuľka 10.15Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro)


Štandardnáchyba




1dieťa 86 4,5 77,4 94,9

2 deti 74 4,4 65,3 82,8

3 a viac detí 58 3,1 52,1 64,5


1 dieťa 125 7,3 110,5 139,6

2 deti 87 4,1 79,0 95,1

3 a viac detí 64 2,1 60,1 68,6

Poznámka: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný celkový príjem na osobu v prípade rómskych domácností bez detí vo vekudo 6 rokov bol 135 eur, v prípade domácností bez detí vo veku do 18 rokov 166 eur.

Tabuľka 10.16Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v domácnostiach geograficky blízkej všeobecnej populácie podľa počtu detívo veku do 6 a do 18 rokov (v euro)


Štandardnáchyba



Domácnosti s deťmi do 6 rokov*

1 dieťa 233 19,9 192,7 273,4

2 deti 206 34,7 130,6 281,6


1 dieťa 251 23,7 203,7 299,2

2 deti 215 17,4 180,3 250,6

3 a viac detí 143 30,4 79,4 207,1

Poznámky: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný celkový príjem na osobu v prípade domácností geograficky blízkej všeo-becnej populácie bez detí vo veku do 6 rokov bol 321 eur, v prípade domácností bez detí vo veku do 18 rokov 348 eur. *Pre tento typ domácnosti neuvá-dzame údaj o domácnostiach s troma deťmi kvôli veľmi nízkej početnosti prípadov (n = 2).


10.5. Deprivácia v oblasti spotrebya výskyt nedoplatkov

Životná úroveň rómskej populácie sa popri príjme sle-dovala aj pomocou dvoch ďalších špecifických skupín in-dikátorov. Na jednej strane sa zisťovala schopnosť za-bezpečiť určitý typ spotreby a finančnej rezervy, nastrane druhej šlo o identifikáciu rôznych typov nedo-platkov. Obidve skupiny indikátorov merajú výskyt ťaž-kostí materiálnej a finančnej povahy. Pomáhajú doplniťobraz získaný na základe údajov o sociálnych a pracov-ných príjmoch, podmienkach bývania a vybavenostidomácností predmetmi dlhodobej spotreby, ktoré sú pre-zentované vyššie (kapitola 6).

Indikátory týkajúce sa schopnosti zabezpečiť určitý typspotreby boli použité aj s ohľadom na skutočnosť, že sú pra-videlne využívané v zisťovaní EU SILC, ktorý pokrýva celúpopuláciu SR. Časť z nich sa týka spotreby, ktoré možno oz-načiť za nevyhnutnú pre štandardnú životnú úroveňumožňujúcu pokrytie základných potrieb a participáciu nabežných sociálnych aktivitách (jedlo z mäsa každý druhýdeň, nové sezónne oblečenie). Ďalší zase pomáha identi-fikovať životnú úroveň domácností prostredníctvom toho,či popri každodennom hospodárení sú schopné vytváraťúspory ako ochranu pred neočakávanými udalosťami. Po-sledný zo štyroch indikátorov sa nevzťahuje k základnýmpotrebám v zmysle nevyhnutných podmienok na prežitie,ale odkazuje na participáciu na aktivitách, ktoré sú v spo-ločnosti vnímané ako štandardný spôsob trávenia voľné-ho času, ktorého absencia nemá len priamy dopad na ro-dinu, ale môže viesť aj k znižovaniu jej sociálneho statusu.Použité ukazovatele tak pokrývajú rôzne „úrovne“ potrieba umožňujú uvažovať o prípadnej materiálnej depriváciiv širších významoch.

Získané údaje ukazujú, že rómske domácnosti majúproblémy so zabezpečením niektorých základných, ako aj

„luxusnejších“ druhov spotreby. Jedlo z mäsa, ryby (alebovegetariánskeho ekvivalentu) každý druhý deň si vedelazabezpečiť necelá pätina z nich. Nové sezónne oblečeniealebo obuv20 dokonca len necelá desatina, čo poukazujena výrazné obmedzenia so stigmatizujúcim dopadom naj-mä pre domácnosti s deťmi. V prípade neočakávaných uda-lostí, ktoré by vyžadovali finančné výdavky, len 5,7 %rómskych domácností bolo schopných vyčleniť sumu300 eur bez toho, aby si museli požičať. Životná úroveň me-raná prostredníctvom týchto ukazovateľov bola podstat-ne vyššia v geograficky blízkej všeobecnej populácii. Jed-lo z mäsa alebo ryby každý druhý deň mala viac než po-lovica domácností. Nákup nového sezónneho oblečeniaalebo obuvi bol taktiež podstatne častejšou udalosťouvo všeobecnej populácii žijúcej v tesnej blízkosti rómskychdomácností. Schopnosť vytvárať finančné rezervy pre prí-pad neočakávaných udalostí oba súbory zásadne odlišu-je. Kým v rómskej populácii sa finančné rezervy v hodno-te 300 eur vyskytovali len okrajovo, medzi geograficky blíz-kymi domácnosťami boli viac-menej štandardom (dispo-novala nimi viac než polovica súboru). Týždenná dovolenkamimo domu predstavovalo problém aj pre všeobecnú po-puláciu, avšak v podstatne menšej miere než pre rómskedomácnosti (graf 10.4).

Za celkovou veľmi nepriaznivou situáciou rómskychdomácností možno odkryť rozdiely medzi kategóriamidefinovanými na základe typu bývania. Hlavnú deliacučiaru možno viesť medzi domácnosťami žijúcimi roz-ptýlene na jednej strane a domácnosťami zo separova-ných a segregovaných osád na strane druhej (graf 10.5).Rozptýlené domácnosti vykázali o čosi lepšie materiál-ne podmienky: podiel domácností, ktoré nemali ťažkosti,bol pri nich za všetky sledované položky vyšší. Najvý-raznejšie rozdiely sa objavili pri nákupe sezónneho ob-lečenia/obuvi a pri pokrytí neočakávaných výdavkov(5,4 % verzus 14,2 % a 3,3 % verzus 9,6 %).


186

Graf 10.4Schopnosť zabezpečiť vybrané položky v rómskych domácnostiach – porovnanie s domácnosťami geografic-ky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Týždňová dovolenka mimo domu každý rok

Pokrytie neočakávaných výdavkov 300 Eur

Nové sezónne oblečenie alebo obuv každý rok

Jedlo z mäsa, ryby alebo vegetariánska obdoba každý druhý deň

1,534,4

56,7

45,3

5,7

9,1

18,9

Rómske domácnosti Všeobecné domácnosti

57,2

20 Ide o oblečenie alebo obuv, ktoré nie je zo „secondhandu“.


Skutočnosť, že existujú domácnosti, ktoré si nemôžudovoliť niektorú z uvedených položiek, má silnú vypove-daciu hodnotu o tom, v akých podmienkach žijú. Avšak priinterpretácii je potrebné zobrať do úvahy možnosť ku-mulácie ťažkostí. V takýchto prípadoch dochádza k pre-hĺbeniu materiálnej deprivácie a k zintenzívneniu nega-tívnych konzekvencií. Videli sme, že podiel domácností, kto-ré si nemohli dovoliť jedlo s mäsom (alebo vegetariánskyekvivalent) každý druhý deň, bol vysoký. To isté platilo prenákup nového sezónneho oblečenia. Ukazuje sa, že ajpodiel domácností, ktoré si nemohli dovoliť ani jedno anidruhé, bol taktiež veľmi vysoký: viac ako tri štvrtiny róm-skych domácností si nemohlo dovoliť ani jednu z dvoch uve-dených položiek, pričom najviac takýchto prípadov bolov segregovaných osadách (81,2 %).

Táto závažná kombinácia ťažkostí sa dotýkala drvivejväčšiny rómskej populácie na rozdiel od domácnostívšeobecnej populácie v okolí. Tam bol podiel domácnos-tí s kumulovaným nedostatkom podstatne nižší, hoci aj takšlo o výraznú časť (38,9 %). Rozsah deprivácie sa zásadnenezmenil ani vtedy, ak do úvahy berieme len tie domác-nosti, ktoré si nemohli dovoliť vyššie uvedené dve polož-ky a nemali ani 300 eur na pokrytie nečakaných udalostí.

S takouto situáciou sa muselo vyrovnať 78 % rómskych do-mácností. Je zrejmé, že ťažkosti so zaobstaraním si jed-notlivých položiek sa vo veľkej časti rómskych domácnostíprekrývali. V súbore pozostávajúcom z geograficky blízkychdomácností je možné pozorovať inú situáciu. So zvýšenímpočtu položiek, ktoré si domácnosti nemohli dovoliť, po-diel deprivovaných domácností klesol (30 %).

Druhá skupina indikátorov sa týkala výskytu nedo-platkov z dôvodu finančných ťažkostí. V centre pozornostiboli nedoplatky pri pravidelných platbách, ktoré sú ne-vyhnutné pre chod domácnosti. Získané údaje po-tvrdzujú (tabuľku 10.17), že značná časť rómskych do-mácností má ťažkosti so zabezpečovaním základnýchfunkcií. Navyše väčšina domácností s takýmito ťažkosťamisa v nich ocitá opakovane. Problém so zaplatením po-travín malo dvakrát alebo viackrát až 38 % rómskych do-mácností, raz sa to prihodilo 8,6 % z nich. Vážnu situáciufinančného nedostatku ohrozujúcu pokrytie základ-ných potrieb tak zažila (raz alebo viackrát) skoro polovicarómskych domácností. Problémom boli aj platby spojenés bývaním: 41,2 % rómskych domácností nebolo schop-ných zaplatiť pravidelnú platbu za dodávky elektriny, pri-čom až 29 % rómskych domácností sa v takejto situácii


187

Graf 10.5Schopnosť zabezpečiť vybrané položky v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %)

0 5 10 15 20 25

Týždňová dovolenka mimo domu každý rok

Pokrytie neočakávaných výdavkov 300 Eur

Nové sezónne oblečenie alebo obuv každý rok

Jedlo z mäsa, ryby alebo vegetariánska obdoba každý druhý deň

00,8

3,8

3,3

5,47,8

14,2

17,617,9

21,3

4,19,6


Tabuľka 10.17Výskyt nedoplatkov pri pravidelných platbách v rómskych domácnostiach – porovnanie s domácnosťami geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Rómske domácnosti Domácnosti geograficky blízkej všeobecnej populácieRaz Dvakrát alebo viackrát Raz Dvakrát alebo viackrát

Potraviny 8,6 38,1 1,9 4,1

Dodávka elektriny 12,4 28,8 3,3 3,7

Dodávka vody 8,3 19,9 2,2 4,0

Kúrenie 5,1 24,0 2,1 4,3

Nájomné, hypotéka 8,3 20,4 2,1 4,1

Otázka: Dostala sa Vaša domácnosť od začiatku roka do situácie, keď nebola schopná z dôvodu finančných ťažkostí načas zaplatiť pravidelné platbypri týchto nasledujúcich položkách...?Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali. Pri položkách voda, elektrina, kúrenie a nájomné/hypotéka sa pri výpoč-te výskytu nedoplatkov nebrali do úvahy ani tie domácnoati, ktoré uviedli, že sa ich platba danej položky „netýka“.


ocitla viac než raz. Podobne opakované nedoplatky zavodu mala každá piata domácnosť, opakované nedo-platky za kúrenie takmer každá štvrtá. Ohrozenie stabi-lity a kvality bývania rómskych domácností dokresľujeaj skutočnosť, že zaplatenie nájmu/hypotéky predsta-vovalo opakovaný problém až pre pätinu z nich. Všeo-becná geograficky blízka populácia žijúca v blízkosti Ró-mov sa s podobným rozsahom finančných ťažkostí ne-stretáva. Aj tu sa nedoplatky za pravidelné platby obja-vovali, ale v signifikantne nižšej miere než v súborerómskych domácností.

Nemožno jednozančne určiť, ktorý typ osídlenia je prerómske domácnosti z hľadiska výskytu finančných ťažkostínajviac rizikový. Graf 10.6 ukazuje, aká časť domácností saraz alebo viackrát dostala do situácie, keď nebola schop-ná načas uhradiť pravidelné položky súvisiace s bývaníma obživou. Žiaden typ osídlenia nie je charakteristickýtým, že by výskyt nedoplatkov bol výrazne vyšší nežv ostatných typoch pri všetkých sledovaných položkách.Nedoplatky za dodávku elektriny, vody a nájomného sa naj-častejšie vyskytovali medzi domácnsoťami zo separovanýchkomunít, nedoplatky za kúrenie zase za domácnosti žijú-ce rozptýlene, problémy s nákupom potravín sa týkali naj-častejšie domácnsotí zo segregovaných osád – tam postihliaž každú druhú domácnosť.

Zhrnutie

V tejto kapitole sme ponúkli pohľad na tri vybrané aspektyživotnej úrovne – príjmovú situáciu, depriváciu v oblastispotreby a výskyt nedoplatkov. Celkové príjmy rómskychdomácností sú na výrazne nižšej úrovni než príjmy geo-graficky blízkej všeobecnej populácie. Najvyššie príjmy

vykázali domácnosti žijúce rozptýlene, najnižšie do-mácnosti zo segregovaných osád. Rozdiely v celkovýchpríjmoch však neboli medzi jednotlivými podsúbormi vý-razné – v porovnaní s rozdielmi medzi rómskou a geo-graficky blízkou všeobecnou populáciou. Potvrdilo sa, žecelkový príjem na osobu je v rómskych domácnostiachznačne diferencovaný podľa počtu pracujúcich členov(vyšší počet pracujúcich vedie k vyššiemu príjmu). Dife-rencujúcim faktorom je aj počet detí do 6 a do 18 rokov,kde s rastúcim počtom detí príjem na osobu klesal.

Spomedzi sociálnych transferov hrá dôležitú úlohudávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá každá druhá róm -ska domácnosť. Pre porovnanie – v súbore geografickyblízkej všeobecnej populácie to boli 4 % domácností. Prí-spevok na bývanie, ktorý predstavuje dôležité doplne-nie minimálneho príjmu, poberalo 58 % domácností nadávke v hmotnej núdzi. Tento podiel silno varioval v jed-notlivých typoch osídlenia – najvyšší bol v rozptýlenýchobydliach (77 %), najnižší v segregovaných osadách(48 %). Dôležitú funkciu v systéme minimálneho príjmuplní aktivačný príspevok, na ktorý majú nárok občaniav hmotnej núdzi a osoby, ktoré sú s nimi spoločne po-sudzované, ak splnia stanovené podmienky. SpomedziRómov v produktívnom veku 16-54 rokov (vrátane), kto-rí žili v domácnostiach s dávkou v hmotnej núdzi, získalotento príspevok 30 %. Najviac ich bolo medzi Rómamizo segregovaných osád (37 %). Ochranný príspevokpoberali 3 % Rómov vo veku 16-54 rokov, ktorí žili v do-mácnostiach na dávke v hmotnej núdzi. Ukazuje sa, žemožnosti doplniť minimálny sociálny príjem využíva lenčasť oprávnenej populácie. Z rodinných dávok patrili k naj-častejšie využívaným prídavok na dieťa (26 % Rómovvo veku 18 rokov a viac) a rodičovský príspevok (12 % Ró-mov vo veku od 18 rokov).


188

Graf 10.6Výskyt nedoplatkov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %)

60

50

40

30

20

10

0

Potraviny Dodávka elektriny Dodávka vody Kúrenie Nájomné, hypotéka


Poznámka: V grafe sú uvedené spolu jednorazové i opakujúce sa nedoplatky. Vo výpočtoch neboli zohľadnené domácnosti, ktoré neodpovedalia domácnosti, ktoré uviedli, že sa ich platba za danú položku netýka (s výnimkou potravín).

50,7

43,946

39,8

44,7

38,9

25

35,2

21,825,6

29,731,7

26,2

33,8

24


Značná časť rómskych domácností je vystavená ri-ziku deprivácie v oblasti spotreby. Jedlo z mäsa (alebovegetariánsky ekvivalent) každý druhý deň si dokázalazabezpečiť len necelá pätina, nové sezónne oblečeniea obuv len necelá desatina. Možnosť naakumulovaťúspory vo výške 300 eur sa v rómskych domácnostiach

vyskytovala veľmi zriedka (necelých 6 %). Veľkú zrani-teľnosť naznačujú aj údaje o výskyte nedoplatkov za pra-videlné nákupy či služby spojené s bývaním. Geografickyblízka všeobecná populácia vykázala v daných indiká-toroch podstatne nižšie ohrozenie depriváciou i fi-nančnými ťažkosťami.


189

Zaostávanie žien SR v priemernej výške pracovnej mzdy približne o jednu štvrtinu za mužmi, spolu s ďalšími znevýhodneniami, ktorým vo vzťahuk trhu práce čelia (najmä veľký podiel žien mimo ekonomickej aktivity), znižujú ženám celoživotné úspory a dôchodky a vedie k ich vyššiemuriziku upadnutia do chudoby. Nižšia mzda žien neovplyvňuje iba výšku starobného dôchodku, ale aj všetky dávky nemocenského, zdravot-ného a sociálneho poistenia, ktoré sa odvodzujú od príjmu (dávka v nezamestnanosti, ošetrovné, nemocenské, invalidný dôchodok a pod.).Údaje zo sociálnej poisťovne napríklad ukázali, že v roku 2010 bol priemerný dôchodok žien 315 euro – o 85 euro menej ako dôchodok mužov(78,7 % priemerného dôchodku mužov). To sa následne prejavuje na ohrození chudobou: miera rizika chudoby žien na dôchodku je takmerdva krát vyššia ako za mužov v dôchodku (6,1 % ku 3,9 %) a miera rizika chudoby žien vo veku 65 a viac rokov až trojnásobne vyššia než za mužov.Aj miera materiálnej deprivácie (nedobrovoľné nedostatočné uspokojovanie potrieb vzhľadom na úroveň a spôsob, ktorý je v danej spoločnostibežný, v dôsledku nedostatku zdrojov) žien nad 65 rokov je o 8 % vyššia ako u mužov.

Údaje z EU-SILC z posledných rokov zaznamenávajú vyššie ohrozenie žien chudobou v porovnaní s mužmi aj za celok populácie i za jednotlivépodskupiny. Ženy vykázali vyššiu mieru rizika chudoby za všetky vekové skupiny, v porovnaní s celoslovenským priemerom sa výrazne zvyšujeohrozenie chudobou žien mimo ekonomickej aktivity (17,2 %), osamelo žijúcich žien (24,5 %; jednotlivci - muži 19,6 %), najvyššie ohrozenie chu-dobou dosahujú nezamestnaní (až 48,9 %), a potom dvojrodičovské rodiny s 3 a viac deťmi (36 %), a jednorodičovské rodiny s deťmi (24,6 %),v rámci ktorých je cca 90 % žien.

BOX 10.4: OHROZENIE ŽIEN A MUŽOV CHUDOBOU

Porovnanie vybraných ukazovateľov o sociálnej situácii za ženy a mužov (2010, v euro a v %)

Muži Ženy Rozdiel Podiel v %

Dôchodok (v euro) 400 315 -85 78,7

Miera rizika chudoby – spolu (v %) 10,1 11,9 +1,8 117,8

Miera rizika chudoby 0-17 15,3 18,6 +3,3 121,6

Miera rizika chudoby 18-64 5,8 6,3 +0,5 108,6

Miera rizika chudoby 65+ 4,5 14,8 +10,3 328,9

Miera rizika chudoby – v dôchodku 3,9 6,1 +2,2 156,4

Miera rizika chudoby – mimo EA 13,8 17,2 +3,4 124,6

Miera rizika chudoby – jednotlivec 19,6 24,5 +4,9 125,0

Podiel osôb 18-59 žijúcich v domácnosti, kde anijeden člen nemá zamestnanie

7,6 8,7 +1,1 114,5

Miera materiálnej deprivácie – spolu (%) 23,1 25,8 +2,7 111,7

Miera materiálnej deprivácie 0-17 28,8 27,7 -1,1 96,2

Miera materiálnej deprivácie 18-64 21,3 23,7 +2,4 111,3

Miera materiálnej deprivácie 65+ 24,9 33,2 +8,3 133,3

Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľov SR 2010. Bratislava, MPSVR SR 2011; Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2009.Bratislava, Štatistický úrad SR 2010.Poznámka: Najnovšie zverejnené údaje o chudobe z roku 2010 (EU-SILC) sa v teréne zbierali v roku 2009 a vypovedajú o situácii v roku 2008, kedysa hospodárska kríza iba začínala.



Predchádzajúca kapitola načrtla deficity v pokrytí vy-braných potrieb rómskych domácností na základe štan-dardných ukazovateľov materiálnej deprivácie využíva-ných v bežných štatistických zisťovaniach. Ako sa ukázalo,skúmané rómske domácnosti sú ňou zasiahnuté v širo-kom rozsahu a podstatne viac ako všeobecné domácnostiv okolí alebo priemer domácností na Slovensku. Vzhľa-dom na to, že výskum smeroval do sociálne slabého pro-stredia, rozšíril sa o ukazovatele extrémnej deprivácie, akoodporúčajú mnohí experti na výskum chudoby (pozri na-príklad Box 10.1). Okrem príjmu a materiálnej deprivá-cie pribudlo tiež subjektívne hodnotenie finančnej si-tuácie domácnosti a jej minulého a budúceho vývoja. Takextrémna deprivácia, ako aj subjektívne hodnotenie si-tuácie sa v nasledujúcich podkapitolách nazerá cez výš -ku príjmu a pracovnú angažovanosť členov skúmanýchdomácností.

11.1. Extrémna deprivácia: jedlo pre deti, varenie a kúrenie

Pokiaľ ide o prvú z avizovaných tém, extrémnu deprivá-ciu, tá sa vo výskume zisťovala prostredníctvom troch ne-dostatkových situácií. Konkrétne išlo o nasledovné znakypokrývajúce deficity v najzákladnejších potrebách: neboločo dať deťom jesť, nebolo ako navariť či zohriať jedlo a ne-bolo teplo v obydlí. Za každú z uvedených položiek sa v do-mácnostiach zisťoval jej výskyt a opakovanie situácie.

Graf 11.1 predstavuje výsledok za skutočnú absen-ciu jedla pre deti. Ako sa ukázalo, viac ako 55 % rómskychdomácností s deťmi už takúto situáciu niekedy zažilo,z toho väčšina opakovane (9,4 % raz a 46,1 % viac krát).Je to pomerne alarmujúce zistenie, najmä v kontexte pri-

pravovaných a predkladaných návrhov zmien v sociál-nych dávkach a príspevkoch z minulého roka, ktoréboli unisono zacielené na ich znižovanie.1

Podľa typu bývania sa v rámci rómskych domácnostívýskyt situácie, keď nebolo čo dať deťom jesť, objavovalnajčastejšie za žijúcich segregovane (spolu až 61,7 %),a potom separovane (57,8 %); najnižší výskyt bol za-znamenaný za rómske domácnosti žijúce rozptýlene –46,4 %. Na základe tohto ukazovateľa sa zdá, že integráciado prostredia akoby prispievala k zlepšeniu životných

191

11 Extrémna deprivácia a subjektívne hodnotenieživotnej situácie verzus práca a príjem

1 Spomeňme napríklad návrh na prestavanie dávky v hmotnej núdzi s posilnením jej „zásluhovosti“ a znížením základnej dávky, prípadne návrh na pre-formátovanie rodičovských dávok, ktorých plná výška by mala byť podmienená účasťou v sociálnom poistení (pozri návrh zákona o pomoci v hmot-nej núdzi z dielne MPSVR SR z 2. 8. 2011 alebo návrh na zmenu zákona o rodičovskom príspevku a zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorýpripravila skupina poslancov NR SR za SDKÚ-DS a SaS pod vedením Ľudovíta Kaníka z 1. 3. 2011).

Graf 11.1Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemaličo dať deťom jesť“ (v %)

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Poznámka: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom).

9.4

46.1

44.5

áno, raz áno, viac krát nie, nikdy

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom).

Tabuľka 11.1Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ a typu bývania (v %)


Áno, raz 10,8 10,6 6,6 9,4

Áno, viac krát 50,9 47,2 39,8 46,1

Nie, nikdy 38,3 42,2 53,6 44,5



192


podmienok, aspoň čiastočne, hoci tento typ extrémnejdeprivácie poznajú aj v rámci rozptýlenej časti rómskychdomácností. Podiel domácností, ktorým sa nikdy ne-stalo, aby nemali čo dať deťom jesť, prekročil za žijúcichrozptýlene 53,6 %, za separovaných to bolo o 11 % me-nej (42,2 %) a za segregované domácnosti ešte o ďalšie4 % menej (38,3 %). Avšak v porovnaní s geograficky blíz-kou všeobecnou populáciou výrazne zaostáva aj roz-ptýlená časť rómskych domácností (53,6 % ku 89 % ne-poznajúcich takúto situáciu).

V porovnaní s geograficky blízkymi všeobecnými do-mácnosťami s deťmi sa v tomto ukazovateli extrémnejdeprivácie prejavil obrovský rozdiel: kým z rómskych do-mácností s deťmi sa so situáciou, že skutočne nemali čodať deťom jesť, stretlo celkovo spomínaných 55,5 %,v rámci všeobecných domácností s deťmi v geografickyblízkom prostredí to bolo 11 %. Najväčší rozdiel sa uká-

zal pri opakovanom výskyte tejto situácie – z rómskychdomácností s deťmi ju zažilo viac ako raz až 46,1 % a zovšeobecných geograficky blízkych domácností s deťmi6,9 %. V prípade rómskych domácností bol teda opako-vaný výskyt nedostatku jedla pre deti takmer sedem krátčastejší ako vo všeobecných domácnostiach žijúcichv blízkom okolí.

Výskyt situácie, keď domácnosť nemala pre deti žiad-ne jedlo, najmä jej opakovaný výskyt, sa veľmi úzko spá-jal s deklarovanou celkovou výškou príjmu domácnos-ti (sociálne plus pracovné príjmy od všetkých spoločnehospodáriacich členov domácnosti). Rómske domác-nosti, kde takáto situácia niekedy nastala, deklarovalipodstatne nižší mesačný príjem (zisťoval sa príjem zapredchádzajúci mesiac) než tie, ktoré nedostatok jedlapre deti ešte nikdy nezaznamenali. Priemerný mesačnýpríjem rómskych domácností, ktoré opakovane nema-

Graf 11.2Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – porovnanie s domácnosťami geogra-ficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

áno, raz

áno, viac krát

nie, nikdy

4.1

46.16.9

89.0


9.4

44.5

Rómske domácnosti Geograficky blízke všeobecné domácnosti

Graf 11.3Priemerný celkový čistý mesačný príjem rómskych domácností podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťomjesť“ a typu bývania – porovnanie s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


387

562508

398

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

352535

605655

366

571480

385

926908

805

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


li jedlo pre deti, vyšiel 385 eur, mesačný príjem zarómske domácnosti s ojedinelým výskytom tejto situáciebol približne o 100 eur vyšší (480 €), a napokon za róms-ke domácnosti, ktoré nedostatok jedla pre deti nezaz-namenali vôbec, sa celkový príjem priblížil k 600 eurám(571 €). Príjem do domácnosti teda výraznou mierou in-tervenuje do zaopatrenia detí.

Ešte plastickejšie to ukazuje prepočet celkového prí-jmu, ktorý domácnosť v priebehu predchádzajúceho me-siaca získala, na jedného člena domácnosti. Za rómske

domácnosti, ktoré opakovane zaznamenali problémys jedlom pre deti, vyšiel v priemere na jedného člena prí-jem 90 eur, pri ojedinelom výskyte nedostatku jedla predeti to bolo 125 eur a za rómske domácnosti bez takej-to skúsenosti 151 eur na jedného člena. Podľa zistenýchvýsledkov sa zdá, akoby príjem nižší ako 100 eur na čle-na domácnosti bol pre stravovanie detí ohrozujúcim.

A ako ukazuje graf 11.5 o odhadovanom príjme, nabezproblémové prežitie by skúmané rómske domácnostipotrebovali takmer dvojnásobný príjem v prepočte na


193

Graf 11.4Priemerný mesačný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


86

15698

89

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

128131

162154

98

151125

90

345288

252

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.5Odhadovaný príjem na bezproblémové prežitie podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednot-livé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (prie-mer na člena domácnosti, v euro)

0 100 200 300 400 500 600

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


179

225184

174

Otázky: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť?/ Aká by mala byť minimálna výška Vášho čistého mesačnéhopríjmu v domácnosti, aby Vám tento príjem umožnil normálny život? (Na otázky odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom).

246223

255226

182

236217

178

345288

252

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


194


jedného člena. Kým deklarovaný príjem za rómske do-mácnosti, ktoré sa viac krát dostali do situácie, že nemaličo dať deťom jesť, bol 90 eur na jedného člena, na bez-problémové prežitie by potrebovali 178 eur na jednéhočlena, teda o 88 eur viac. Za rómske domácnosti, ktorézažili jednorazový nedostatok jedla pre deti, bol uvádzanýpotrebný príjem na člena domácnosti vyšší o 92 eur (217€) a za rómske domácnosti bez skúseností s nedostatkomjedla pre deti o 85 eur (236 €).

Výška deklarovaného reálneho a odhadovaného po-trebného príjmu sa podľa stupňa segregácie rómskych do-mácností líšila iba mierne. Ich pomer bol v prípade do-mácností so skúsenosťou s opakovaným nedostatkom jed-la pre deti za podsúbor domácností žijúcich segregovane86 ku 179 eur na jedného člena, za bývajúcich separova-ne 89 ku 174 eur a za žijúcich rozptýlene 98 ku 182 eur.

Veľké rozdiely v reálnom i odhadovanom potrebnompríjme sa prejavili pri porovnaní medzi rómskymi a geo-graficky blízkymi všeobecnými domácnosťami, a tou všetkých troch skupín podľa skúsenosti so situáciou ne-dostatku jedla pre deti. Reálny príjem bol za všeobecnédomácnosti v priemere 2-3-krát vyšší, pri odhadovanompríjme potrebnom na bezproblémové prežitie bol roz-diel v uvádzaných sumách v prepočte na jedného členana úrovni 200 až 300 eur. Kým rómske domácnosti bezskúsenosti s deficitom jedla pre deti odhadli potrebnýpríjem na člena vo výške 236 eur, za rovnaké všeobec-né domácnosti to bolo až 520 eur; na druhej strane róms-ke domácnosti s opakovaným výskytom situácie, keď ne-mali čo dať deťom jesť, uviedli potrebný príjem na čle-na 178 eur, všeobecné domácnosti žijúce v geografickejblízkosti až 372 eur. Nároky rómskych domácností na prí-jem sa ukázali podstatne skromnejšie ako boli náro-ky všeobecných domácností.

Aj sledovanie výskytu situácie „nemali čo dať deťomjesť“ poukázalo na dôležitosť a význam pracovnej akti-vity členov domácnosti. Ukázalo sa, že čím bolo v do-mácnosti menej pracujúcich osôb, tým narastal výskytsituácie, že nemali čo dať deťom jesť, a naopak. Za róms-ke domácnosti, ktoré zažili nedostatok jedla pre deti, vy-chádzal priemerný počet pracujúcich členov iba 0,2 (v prí-pade segregovaných len 0,1 a za žijúcich rozptýlene 0,3členov); pri rómskych domácnostiach, kde takáto si-tuácia nenastala vôbec, bol priemer pracujúcich 0,4členov (za segregovaných iba 0,3 a za žijúcich rozptýle-ne 0,6 členov). Hoci bol za všeobecné geograficky blíz-ke domácnosti priemerný počet pracujúcich členovpodstatne vyšší, a to za všetky tri skupiny podľa skúse-nosti s nedostatkom jedla pre deti, pravidlo poklesu pra-cujúcich osôb v súvislosti s rastom výskytu situácií cha-rakterizovaných absenciou jedla pre deti však platilo ajtu: priemer pracujúcich členov sa pohyboval od 0,9 u týchdomácnosti, kde sa vyskytol nedostatok jedla pre deti,do 1,1 za domácnosti bez takejto skúsenosti.

Na súvislosť medzi zabezpečením jedla pre deti a pra-covnou aktivitou ukazuje aj graf 11.7, ktorý za jednotli-vé skupiny uvádza podiel domácností s pracovným prí-jmom. Výskyt pracovných príjmov bol podstatne nižší zatie domácnosti, ktoré sa stretli opakovane s probléma-mi so zabezpečením dostatku jedla pre deti, než u tých,kde takúto skúsenosť nemajú vôbec alebo iba ojedine-le. Kým za skupinu rómskych domácností, ktoré opako-vane nemali čo dať deťom jesť, malo v predchádzajúcommesiaci nejaký pracovný príjem len 11 %, spomedzi do-mácností s ojedinelým alebo vôbec žiadnym zážitkoms touto deprivačnou situáciou to bolo 27 %.

A napokon podľa skúseností s deprivačnou situáci-ou „nemali čo dať deťom jesť“ sa diferencovala taktiež vý-

Graf 11.6Priemerný počet pracujúcich členov podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v osobách)

0.0 0.2 2.4 0.6 0.8 1.0 1.2

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


0.1

0.40.3

0.2


0.20.3

0.60.4

0.3

0.40.3

0.2

1.11.0

0.9

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


ška pracovného príjmu. Rómske domácnosti, ktoré s ňoumali opakovanú skúsenosť, mali v priemere pracovný prí-jem 40 eur, domácnosti, kde takúto situáciu poznali ibajednorazovo alebo vôbec, mali priemerný pracovný prí-jem 3-4-krát vyšší: 142 eur a 161 eur. Takýto príjem všakvysoko zaostával za všeobecnými domácnosťami v blíz-kom prostredí, kde bol priemer pracovných príjmovešte cirka tri krát vyšší (okolo 500 eur).

Výskumné dáta preukázali, že rómske domácnosti,ktoré sa opakovane dostávajú do situácie, keď nemajúčo dať deťom jesť, patria do kategórie domácností, čo ne-

majú žiadny pracovný príjem alebo len veľmi nízky. Po-silňuje to ich previazanosť na sociálne dávky – ak nie súnastavené v dostatočnej výške, riziko ohrozenia detí hla-dom v týchto domácnostiach sa zvyšuje. Poukazuje tona dve zásadné skutočnosti vo vzťahu k verejným poli-tikám: a) primárne je potrebné hľadať možnosti pra-covného uplatnenia; b) ak to štát nie je schopný zabez-pečiť, sociálne dávky musia byť nastavené v takej výške,aby neznamenali ohrozenie detí hladom.

Veľmi podobné súvislosti ako v prípade nedostatkujedla pre deti, len s mierne nižším výskytom (celkovým


195

Graf 11.7Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


6.2

23.117.4

13.7

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajú-ci mesiac nejaký pracovný príjem.

29.221.2

34.542.9

14.3

27.027.9

11.051.4

58.355.0

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.8Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 100 200 300 400 500 600

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


22

15399

54

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiacv euro.

104100

214276

48

161142

40

480530

406

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


196


i opakovaným), platili aj pri zostávajúcich dvoch indi-kátoroch extrémnej deprivácie – keď domácnosti nemaliako variť či zohriať si jedlo a keď nemali teplo v byte. Si-tuáciu „nemali ako variť, zohriať jedlo“ poznalo spolu40,7 % skúmaných rómskych domácností, z toho 33,7 %sa do nej dostalo opakovane.

Obmedzenie možností pre varenie a zohrievaniejedla sa objavovalo v najvyššej miere za podsúbor róm-skych domácností žijúcich segregovane (48,9 %), s prie-storovou integráciou sa jeho výskyt postupne znižoval– na 44,3 % v rámci separovaných a 29,1 % za domác-nosti žijúce rozptýlene. Doplnkovo k tomu platí: nikdysa nedostala do situácie, že by si nemali ako navariť ale-bo zohriať jedlo, približne polovica domácností žijúcichsegregovane (51,1 %), za separované domácnosti tobolo o 5 % viac (55,8 %) a za rozptýlené domácnostio 20 % viac (70,9 %).

V porovnaní so všeobecnými geograficky blízkymi do-mácnosťami sa pri tomto indikátore extrémnej deprivácieopäť prejavil značný rozdiel. K uvedeným 40,7 % depri-vovaných (jednorazovo alebo opakovane) spomedzi róm-skych domácností to zo všeobecných bolo iba 8,4 %; opa-kovane zažila problémy s varením a zohrievaním jedla viacako jedna tretina rómskych domácností, v rámci všeo-becných domácností v okolí tvorili len 5,1 %.

Deprivácia spočívajúca v absencii prístupu k mož-nostiam varenia alebo zohrievania jedla tiež korešpon-dovala s výškou príjmu – celkového pre domácnosťi v prepočte na člena domácnosti. Rómske domácnos-ti, ktoré opakovane zažili situáciu „nemali ako variť, zo-hriať jedlo“, vykázali priemerný celkový príjem 387 eur,za podsúbor tých domácností, čo sa s takouto situáciunestretli ani raz, celkový príjem prekročil 500 eur. Ešte plas-tickejšie súvislosť naznačuje prepočet príjmu na jedné-ho člena domácnosti. Kým za skupinu opakovane de-

Graf 11.9Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemaliako variť, zohriať jedlo“ (v %)

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo?

(Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

7.0

33.7

59.3


Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Tabuľka 11.2Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ a typu bývania (v %)


Áno, raz 9,8 8,7 2,6 7,0

Áno, viac krát 39,1 35,5 26,5 33,7

Nie, nikdy 51,1 55,8 70,9 59,3


Graf 11.10Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – porovnanie s domácnosťamigeograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

áno, raz

áno, viac krát

nie, nikdy

3.3

33.75.1

91.5

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

7.0

59.3



privovaných dostupnosťou k teplému jedlu bol priemernýpríjem na člena 97 eur, za domácnosti jednorazovo za-siahnuté touto situáciou to bolo 117 eur a za rómske do-mácnosti bez tejto skúsenosti 136 eur. Opätovne sapríjem pod 100 eur na jedného člena domácnosti uká-zal ako potencionálne ohrozujúci.

Zopakovala sa tiež previazanosť výskytu tejto de-privačnej situácie s pracovnou aktivitou členov domác-nosti. Kým spomedzi rómskych domácností, ktoré opa-kovane poznali situáciu, keď nemali ako variť alebo zo-hriať jedlo (graf 11.13), deklarovalo existenciu nejakéhopracovného príjmu v rodine iba necelých 11 %, v rámci

rómskych domácností bez takejto skúsenosti vôbecalebo s jej ojedinelým výskytom to bolo okolo jednejštvrtiny (22,4 % a 26,5 %).

Takisto výška pracovného príjmu v opakovane de-privovaných rómskych domácnostiach nedostatkommožností uvariť si alebo zohriať jedlo bola podstatne niž-šia ako za domácnosti bez deprivácie tohto typu, resp.s jej s náhodným výskytom. Rozdiel sa pohyboval na úrov-ni trojnásobku: v priemere 41 eur celkového pracovné-ho príjmu za rómske domácnosti opakovane bez prístupuk teplému jedlu ku 125 eur za tie domácnosti, ktoré po-dobnú situáciu vôbec nepoznajú (graf 11.14).


197

Graf 11.11Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácností podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jed-notlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


395

507543

375

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

368464

524445

394

502441

387

902856

661

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.12Priemerný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


92

141102

90

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

133116

14798

115

136117

97

350303

262

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


198


Takmer totožný výskyt a súvislosti ako pri indikáto-re zachytávajúcom možnosti pre varenie a zohrievanie jed-la sa zistil aj pri sledovaní situácie, keď domácnosti „ne-mali teplo v byte, dome“. Je to s veľkou pravdepodob-nosťou spôsobené tým, že veľká časť rómskych domác-ností využíva často na varenie i vykurovanie jeden a tenistý zdroj (pozri kapitolu 6). Podľa získaných odpovedí boloaspoň raz bez tepla v obydlí spolu 41,9 % rómskych do-mácností, z toho 7,4 % iba raz a 34,5 % viac krát.

Aj výskyt tejto deprivačnej situácie sa diferencovalpodľa priestorového vylúčenia na základe bývania (ta-buľka 11.3). Za tie rómske domácnosti, ktoré žili v se-

gregovaných osadách, dosiahol v súhrne podiel depri-vovaných nedostatkom tepla vo svojom obydlí viacako polovicu (až 53,2 %); oproti tomu spomedzi do-mácností žijúcich v separovaných sídlach to bolo 40,9 %a za rómske domácnosti bývajúce rozptýlene menej akojedna tretina (31,7 %).

Ani tento indikátor extrémnej deprivácia nevybočilz výsledku porovnania rómskych a všeobecných do-mácností. Úroveň problémov rómskych domácnostís teplom v obydlí sa výrazne líšila od frekvencie získanejza všeobecné domácnosti bývajúce v geograficky blíz-kom prostredí. Spolu nedostatok tepla v byte deklarovala

Graf 11.13Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotli-vé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


5.4

19.425.0

13.4

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

30.417.5

28.316.7

14.5

22.426.5

10.6

51.554.5

52.9

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.14Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 500

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


20

119144

48

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro.

10977

16517

63

125112

41

462469

412

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


zo všeobecných domácností necelá desatina (9,4 %), pri-tom z rómskych domácností to bolo až štyri krát viac (spo-mínaných 40,9 %).

A napokon sa opakovane potvrdila i väzba výskytu tej-to deprivačnej situácie s výškou príjmu domácnostia s úrovňou pracovnej aktivity jej členov. Čo sa týka príjmu,tak celkový príjem domácnosti (graf 11.17), ako aj jeho pre-počet na jedného člena (graf 11.18) vyšiel v priemere om-noho nižší za podsúbor tých domácností, ktoré mali skú-senosť s opakovaným nedostatkom tepla v obydlí.

Celkový príjem rómskych domácností s opakovanýmdeficitom tepla v byte alebo dome sa v priemere pohy-boval tesne nad hranicou 400 eur (za segregované a se-parované domácnosti ešte o 20 eur nižšie), v prípade róm-skych domácností bez skúsenosti s touto nedostatkovousituáciou sa celkový príjem priblížil k 500 eurám. Podobneje to i v prepočte na jedného člena: príjem rómskych do-mácností viac krát čeliacich nedostatku tepla v obydlí do-siahol 102 eur (u separovaných a segregovaných to boloešte menej – 95 a 90 eur), priemer za skupinu nedepri-vovaných alebo ojedinele deprivovaných rómskych do-mácností prekročil 130 eur.

Sledovanie previazanosti s pracovnými príjmami opa-kuje zistenia za predchádzajúce dva indikátory: do-mácnosti zažívajúce nedostatok tepla v obydlí majú men-ší podiel pracovných príjmov, a tiež podstatne nižšie pra-covné príjmy ako nedeprivované skupiny domácností.Zatiaľ čo z rómskych domácností, ktoré opakovane de-klarovali nedostatok tepla v byte, priznalo nejaký pra-

covný príjem v rámci rodiny 10,4 %, pri nedeprivovanýchdosiahol ich podiel 22,5 %. a opäť sa smerom k separo-vanému a segregovanému prostrediu rozdiel ešte zvý-razňuje – spomedzi segregovaných domácností s opa-kovaným nedostatkom tepla v obydlí malo pracovný prí-jem iba 5 %.


199

Graf 11.15Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemaliteplo v byte, dome“ (v %)

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome?


7.4

34.5

58.0


Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Tabuľka 11.3Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ a typu bývania (v %)


Áno, raz 10,3 9,9 2,1 7,4

Áno, viac krát 42,9 31,0 29,6 34,5

Nie, nikdy 46,8 59,1 68,2 58,0


Graf 11.16Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – porovnanie s domácnosťami geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

áno, raz

áno, viac krát

nie, nikdy

3.6

34.55.8

90.6

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

7.4

58.0



200


Samotná výška pracovného príjmu za jednotlivé sku-piny rómskych domácností podľa miery deprivácie bolataktiež veľmi odlišná. Kým priemer pracovných príjmovza skupinu domácností s opakovaným výskytom nedo-statku tepla v obydlí dosiahol 39 eur, za domácnosti beztakéhoto zážitku alebo s jeho ojedinelým výskytom tobolo 125 eur, teda trojnásobne vyšší pracovný príjem (graf11.20). Pritom tak podiel domácností s existujúcim pra-covným príjmom, ako aj suma pracovného príjmu sa zis-tili za všeobecné geograficky blízke domácnosti nepo-

rovnateľne vyššie – približne päťnásobne v prípade po-dielu domácností s pracovným príjmom a takmer de-saťnásobne z hľadiska výšky pracovného príjmu u do-mácností opakovane zažívajúcich nedostatok teplav obydlí (39 eur oproti 398 eur).

Na záver sa ešte pozrime na výskyt všetkých trochindikátorov extrémnej deprivácie zároveň. Aj z takejtoperspektívy sa ukázalo, že rómske domácnosti sú ne-dostatkovými situáciami zasiahnuté podstatne silnejšie,najmä ich segregovaná a separovaná časť (graf 11.21).

Graf 11.17Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednot-livé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


388

480421

384

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát. Hodnota „0“ v prípade rómskych domácností žijúcich rozptýlenea s ojedinelým výskytom deprivačnej situácie znamená, že sa takáto domácnosť v skúmanom súbore nevyskytla.

361475

5010

462

487469

409

903877

665

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.18Priemerný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


90

128112

95

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát. Hodnota „0“ v prípade rómskych domácností žijúcich rozptýlenea s ojedinelým výskytom deprivačnej situácie znamená, že sa takáto domácnosť v skúmanom súbore nevyskytla.

132118

1450

124

132133

102

352264

271

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


Podiel domácností, ktoré zažili opakovane všetky trisledované situácie, teda viac krát nemali čo dať deťomjesť, viac krát nemali ako variť či zohriať jedlo a viac krátnemali v obydlí teplo, dosiahol za skupinu segregovanýchaž 38,2 %; za separovaných to bolo 26,5 % a za rozptý-lených 20,6 %. Priemer za celok rómskych domácnostípredstavoval 28,6 %, pričom za geograficky blízke všeo-becné domácnosti mala trojnásobná deprivácia výskytlen 4,5 %. Na druhej strane na domácnosti, ktoré sa aniraz nestretli zo žiadnou zo sledovaných troch situácií, pri-padalo v rámci všeobecných domácností 88,6 %, pri cel-

ku rómskych domácností to bolo menej ako dve pätiny(38,5 %). Kým všeobecné domácnosti z geografickyblízkeho prostredia boli z hľadiska extrémnej depriváciepomerne homogénne – zažívajú ju len okrajovo, róms-ke domácnosti sa rozčlenili do troch približne rovnakýchskupín. Časť nepoznala ani jednu z nedostatkových si-tuácií (38,5 %), druhá časť sa stretla opakovane so všet-kými tromi nedostatkovými situáciami (28,6 %) a tretiačasť (32,9 %) sa pohybovala niekde medzi tým – buď za-žili opakovane jednu alebo dve zo sledovaných situáciíalebo trebárs všetky tri, ale iba raz. Podiel opakovane de-


201

Graf 11.19Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotli-vé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


5.0

18.230.4

12.5

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

29.219.3

28.30

15.9

22.526.9

10.4

52.041.7

52.6

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát

Graf 11.20Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 500

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


15

107173

49

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámky: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro. Hodnota „0“ v prípade rómskych domácností žijúcichrozptýlene a s ojedinelým výskytom deprivačnej situácie znamená, že sa takáto domácnosť v skúmanom súbore nevyskytla.

10487

1660

64

125125

39

466384

398

nie, nikdy

áno, raz

áno, viac krát


202


privovaných za všetky tri sledované situácie pomerne vý-razne stúpal s priestorovou separáciou až segregáciou.

Ak by sme mali zhrnúť za všetky tri sledované indi-kátory extrémnej deprivácie, je potrebné poukázať na via-ceré skutočnosti. Po prvé, výskyt všetkých troch sledo-vaných deprivačných situácií bol za rómske domácnos-ti nepomerne vyšší v porovnaní so všeobecnými do-mácnosťami z geograficky blízkeho prostredia. Tiež pla-tí, že keď už deprivačná situácia v domácnosti nastane,spravidla má tendenciu sa opakovať – opakovaný výskytbol podstatne vyšší ako jednorazový. Jednoznačne sa tiežukázalo, že skúsenosti rómskych domácností s extrémnoudepriváciou narastajú s ich priestorovým vylúčením,pričom najvypuklejší rozdiel sa zistil najmä medzi róm-skymi domácnosťami žijúcimi rozptýlene a skupinou se-gregovaných a separovaných, vzájomná pozícia segre-govaných a separovaných domácností nebola až takávzdialená. Pri všetkých troch ukazovateľoch extrémnejdeprivácie sa tiež potvrdila veľmi úzka súvislosť s výškoupríj mov domácnosti a s pracovnou aktivitou jej členov. De-privované domácnosti mali výrazne nižšie celkové príjmy,pracovné príjmy i mieru pracovnej aktivity svojich členov.

11.2. Spokojnosť so súčasnou finančnou situáciou a hodnotenie jej zmien v čase

Integrálnou súčasťou výskumu boli aj otázky na sub-jektívne hodnotenie súčasnej finančnej situácie do-mácnosti, ako aj jej porovnanie s minulosťou a očakávaniavývoja do budúcnosti. Tento typ otázok patrí k štan-dardnej výbave zisťovaní zameraných na životné pod-mienky domácností. Ako ukázala predchádzajúca časť ve-

novaná vybraným situáciám extrémnej deprivácie, pre-javila sa ich úzka previazanosť s príjmovou situáciou – do-mácnosti opakovane narážajúce na nedostatok v pokrytínajzákladnejších životných potrieb signalizovali nižšiu úro-veň celkových i pracovných príjmov. Pritom miera de-privácie i výška príjmu sa so segregáciou prehlbovali.

V kontexte s depriváciou a jej previazanosťou na prí-jem preto neprekvapuje pomerne nízka spokojnosť sosúčasnou finančnou situáciou svojej domácnosti. Vyja-drila ju iba desatina (10,1 %) skúmaných rómskych do-

Graf 11.21Rómske domácnosti podľa výskytu všetkých troch deprivačných situácií – za jednotlivé typy rómskych domác-ností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali: „čo dať deťom jesť“, „ako variť, zohriať jedlo“, „teplo v byte, dome“? (Na otázky od-povedala „hlava domácnosti“.)

nezažili ani jednu situáciu zažili všetky tri opakovane aspoň raz jednu z nich

34.5 38.2 27.3

35.3 26.5 38.2

45.9 20.6 33.5

38.5 28.6 32.9

34.5 4.5 6.9

Graf 11.22Rómske domácnosti podľa spokojnosti s finančnousituáciou domácnosti (v %)

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti?


0.3

9.8

26,8

63.1

úplne spokojný

skôr spokojný

skôr nespokojný

úplne nespokojný


mácností, z toho úplne spokojných bolo zanedbateľných0,3 %. Viac ako štvrtina rómskych domácností (26,8 %)sa priklonila k odpovedi „skôr nespokojný“ a väčšina (spo-lu až 63,1 %) deklarovala úplnú nespokojnosť.

Napriek celkovej vysokej nespokojnosti so súčasnoufinančnou situáciou svojej domácnosti, jej úroveň sa ďa-lej odlišovala podľa priestorového vylúčenia na základebývania (tabuľka 11.4). Najviac nespokojných domácnostíbolo medzi obyvateľmi segregovaných osád – až 70,6 %úplne nespokojných, v prípade rómskych domácností,ktoré žili v separovaných sídlach alebo rozptýlene to bolo

menej ako 60 % (59,9 % zo separovaných a 58,9 % z roz-ptýlených). Priamoúmerne k tomu aspoň čiastočnú spo-kojnosť vyjadrilo necelých 7 % segregovaných domác-ností, ale vyše 10 % separovaných viac ako 13 % žijúcichrozptýlene.

Úroveň spokojnosti domácností reprezentujúcichgeograficky blízku všeobecnú populáciu sa od tohto obrazudosť podstatne líšila. Bolo medzi nimi podstatne viac spo-kojných (47,5 % úplne a čiastočne spokojných oproti10,1 % z celku rómskych domácností) a čiastočne nespo-kojných (40,4 % oproti 26,8 % z rómskych domácnosti); a na


203

Tabuľka 11.4Rómske domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou domácnosti a typu bývania (v %)


úplne spokojný — 0,4 0,4 0,3

skôr spokojný 6,8 9,9 12,7 9,8

skôr nespokojný 22,6 29,8 28,0 26,8

úplne nespokojný 70,6 59,9 58,9 63,1



Graf 11.23Rómske domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou domácnosti – porovnanie s domácnosťami geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

úplne spokojný

skôr spokojný

skôr nespokojný

úplne nespokojný

0.34.5

9.843.0

26.840.4

63.112.1



Graf 11.24Rómske domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70

úplne spokojný

skôr spokojný

skôr nespokojný

úplne nespokojný

0.31.3

6.79.8

26.226.8

65.863.1


2005

2010


204


druhej strane zasa nepomerne menej úplne nespokojných(12,1 % oproti 63,1 % za rómske domácnosti).

Zaujímavé výsledky vyšli zo vzájomného porovna-nia s hodnotením situácie pred piatimi rokmi. V prípaderómskych domácností sa hodnotenie finančnej situáciev roku 2010 pri komparácii s rokom 2005 takmer vôbecnezmenilo (graf 11.24). Ukázala sa iba minimálna zme-na – posun od úplnej nespokojnosti k skôr spokojným.Podiel úplne nespokojných rómskych domácností sa zní-žil zo 66,9 % na 63,1 % a zastúpenie skôr spokojnýchvzrástlo zo 6,7 % na 9,8 %.

Oproti tomu pri porovnaní hodnotenia súčasnej fi-nančnej situácie všeobecných geograficky blízkych do-mácnosti došlo medzi rokmi k zásadnejšej zmene (graf11.25). Podiel úplne nespokojných domácností poklesolaž o dve tretiny (z 38,9 % v roku 2005 na 12,1 % v roku2010), a na druhej strane narástlo zastúpenie domácností

spokojných (aj úplne, ale najmä čiastočne spokojných) sosvojou finančnou situáciou (spolu nárast na 47,5 %). Dá sapredpokladať, že takýto veľký rozdiel nemôže byť spô-sobený len výberom. Celkovo sa hodnotenie všeobecnýchdomácností v roku 2010 koncentrovalo v stredných va-riantoch odpovedí (až 83,4 % skôr spokojných a skôr ne-spokojných), u rómskych domácností výrazne prevažovalonegatívne hodnotenie (až 89,9 skôr a úplne nespokojných).

Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne súviselas celkovým príjmom do domácnosti. Ako ukazuje graf11.26, pre všetky skupiny vymedzené na základe býva-nia platilo, že domácnosti, ktoré vyjadrili spokojnosť sosúčasnou finančnou situáciou (úplnú alebo čiastočnú),uviedli podstatne vyšší príjem ako nespokojné domác-nosti. a toto pravidlo charakterizuje nie len rómske, aleaj všeobecné domácnosti. Priemerný celkový čistý me-sačný príjem za rómske domácnosti, ktoré boli so svojou

0 10 20 30 40 50 60 70

úplne spokojný

skôr spokojný

skôr nespokojný

úplne nespokojný

4.51.4

16.143.0

43.6

38.912.1

40.4


2005

2010

Graf 11.25Geograficky blízke všeobecné domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – porovnanie s rokom 2005 (v %)

Graf 11.26Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 200 400 600 800 1000 1200

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


405

758497

379

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

463619

899511

391

785492

392

1,000918

542

spokojný (úplne + skôr) skôr nespokojný úplne nespokojný


finančnou situáciou úplne nespokojné, vyšiel 392 eur,v prípade skôr nespokojných stúpol na 492 eur (tedao 100 €) a pri úplne alebo čiastočne spokojných dosia-hol 785 eur, teda na dvojnásobok ako za nespokojných.Podobne sa s rastom kladného hodnotenia zvyšoval prie-merný príjem aj za všeobecné geograficky blízke do-mácnosti: z 542 eur pri úplne nespokojných, cez 918 eurpri skôr nespokojných, až na 1 000 eur za skupinu spo-kojných so svojou aktuálnou finančnou situáciou.

Pri komparácii rómskych a všeobecných domác-ností z geografickej blízkosti sa opäť ukázali značné roz-diely v priemerných sumách príjmu za jednotlivé úrov-ne spokojnosti. Dokonca za rómske domácnosti spokoj-né s finančnou situáciou vyšiel podstatne nižší priemer-ný príjem než za skôr nespokojné všeobecné domácnosti(785 € ku 918 €) a suma príjmov za úplne nespokojnýchspomedzi všeobecných domácností bola vyššia než zarómske domácnosti, ktoré vyjadrili čiastočnú nespokoj-nosť (542 € ku 492 €). Výsledky naznačujú, akoby róms-ke domácnosti boli na príjem menej náročné – vyjadru-jú spokojnosť pri podstatne nižších príjmoch. Podobnépravidlo deklarovania spokojnosti so svojou finančnou si-tuáciou pri podstatne nižších príjmoch platí aj smeromdo vnútra rómskych domácností podľa stupňa vylúčeniana základe bývania – žijúci segregovane sa prejavili akonajskromnejší. Kým za skupinu spokojných s finančnousituáciou žijúcich segregovane dosiahol priemerný prí-jem 619 eur, pri separovaných to bolo 758 eur a za žijú-cich rozptýlene až 899 eur (o 280 eur viac ako v rámci se-gregovaných). Nelíšil sa len priemerný príjem za úplne ne-spokojných, ktorý sa za jednotlivé podskupiny rómskychdomácností pohyboval na úrovni 400 eur a menej.

Rovnaké deliace línie vykázal aj príjem prepočítanýna jedného člena domácnosti (graf 11.27): za všetky úrov-ne spokojnosti s finančnou situáciou vyšiel v prípade róm-skych domácností podstatne nižší príjem na člena akoza všeobecné domácnosti v okolí, v rámci rómskych do-mácností sa odlišoval podľa typu bývania s výnimkouúplne nespokojných, kde bol za všetky tri skupiny po-merne vyrovnaný a veľmi nízky – menej ako 100 eur. Priúplne nespokojných rómskych domácnostiach vyšiel prie-merný príjem na člena 93 eur, no pri všeobecnýchz geograficky blízkeho prostredia 200 eur; priemer zarómske domácnosti spokojné s finančnou situácioupredstavoval na jedného člena 245 eur, za všeobecné až392 eur, teda približne o 150 eur viac. Spomedzi rómskychdomácností žijúcich segregovane vyjadrili spokojnosť sosvojou finančnou situáciou domácnosti s priemerným prí-jmom 176 eur na jedného člena, pri separovaných to bolo233 eur na člena a v prípade rómskych domácností ži-júcich rozptýlene 291 eur na člena. Rómske domácnos-ti teda vyjadrovali spokojnosť pri podstatne nižšom prie-mernom príjme na člena v porovnaní so všeobecnými,podobne aj domácnosti žijúce v segregovaných osadáchv porovnaní s inými druhmi bývania. Či je to dôsledok niž-ších nákladov na život alebo skromnejšej spotreby do-mácností, prípadne ešte inej príčiny, na to realizovanýkvantitatívny výskum nedokáže poskytnúť odpoveď.

Dôležitou otázkou vo vzťahu k hodnoteniu finanč-nej situácie je, ktoré sú spokojné a ktoré nespokojné do-mácnosti, napríklad z hľadiska ich veľkosti, počtu detí, aleaj pracovnej aktivity. Čo sa týka počtu členov domácnosti(graf 11.28), za celok rómskych domácností i za všeobecnégeograficky blízke domácnosti sa preukázala súvislosť


205

Graf 11.27Priemerný príjem na člena domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskychdomácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 50 100 150 200 250 300 350 400 450

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


95

233139

87

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

129176

291152

98

245141

93

392337

200



206


s hodnotením aktuálnej finančnej situácie. Domácnos-ti spokojné so svojimi finančnými pomermi mali v prie-mere menší počet členov než tie, ktoré vyjadrili nespo-kojnosť. Zatiaľ čo za rómske domácnosti spokojné s exi-stujúcou finančnou situáciou vyšla priemerná veľkosť do-mácnosti 4,5 člena, domácnosti úplne nespokojné maliv priemere 5,2 člena; v prípade všeobecných domácnostíbol priemer členov za spokojných 2,8 a za úplne ne-spokojných 3,2. Postupný nárast počtu členov s pokle-som spokojnosti a naopak však neplatil za skupinu se-

gregovaných rómskych domácností. Pri nich bol prie-merný počet členov rovnaký tak pri spokojných, ako ajpri nespokojných s finančnou situáciou – dosahoval 5,5člena. V celkovom vyjadrení však boli nespokojnejšie sosvojou finančnou situáciou väčšie domácnosti – s vyššímpočtom členov.

Pri sledovaní počtu detí v domácnosti bola situáciaobdobná (graf 11.29). Kým za rómske domácnosti spo-kojné so svojou finančnou situáciou vyšiel priemer 1,6detí, pri čiastočne nespokojných stúpol na 1,9 detí

Graf 11.28Priemerný počet členov domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskychdomácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v osobách)

0 1 2 3 4 5 6

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


5.5

4.84.6

5.5


4.85.5

3.84.6

4.8

4.54.7

5.2

2.83.0

3.2


Graf 11.29Priemerný počet detí v domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych do-mácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v osobách)

0 0.5 1 1.5 2 2.5 3

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


2.7

1.81.9

2.4

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Graf uvádza priemerný počet tzv. závislých detí, pokým sa pripravujú na povolanie a zakladajú nárok rodičov na prídavok na dieťa.

2.02.3

1.11.9

2.0

1.61.9

2.4

0.60.4

0.9



a v prípade úplne nespokojných na 2,4 detí; v rámci všeo-becných domácností bol priemerný počet detí v prípa-de spokojných s finančnými pomermi 0,6 detí a v prípadeúplne nespokojných 0,9 detí. Menšia spokojnosť s ak-tuálnou finančnou situáciou teda vychádzala za tie do-mácnosti, ktoré mali v priemere viac detí.

Analýza rôznych ukazovateľov pracovnej aktivity do-mácnosti jednoznačne potvrdila ich previazanie s hod-notením finančnej situácie, či už to bol počet pracujúcichčlenov, existencia nejakého pracovného príjmu v do-mácnosti, výška pracovných príjmov, ale aj „skúsenosť“členov domácnosti s prácou v zahraničí. Ako uvádza graf11.30, podľa získaných údajov priemerný počet pracu-júcich vychádzal výrazne vyšší za domácnosti, ktoré sapriklonili k pozitívnemu hodnoteniu svojich finančnýchpomerov. Za celok rómskych domácností to bolo 1,1 pra-cujúcich členov v prípade spokojných s finančnou si-tuáciou ku 0,2 pracujúcich za skupinu úplne nespokoj-ných. Všeobecné geograficky blízke domácnosti spokojnéso svojimi finančnými pomermi vykázali v priemere 1,2pracujúcich členov, za úplne nespokojných to bolo 0,5pracujúcich členov. Pohľad do vnútra rómskych do-mácností odhalil ešte jeden trend: podskupina spokoj-ných s finančnou situáciou mala takmer dvojnásobne vyš-ší priemerný počet pracujúcich v rámci domácnosti zažijúcich rozptýlene než za ostatné dve skupiny podľa typubývania. Priemer pracujúcich členov pri deklarujúcich spo-kojnosť s financiami bol 1,4 za rozptýlených a iba 0,7 zasegregovaných. Pritom pri úplne nespokojných sa nija-ký rozdiel neukázal – nespokojné domácnosti mali za všet-ky tri skupiny v priemere iba 0,2 pracujúcich členov.

Čo sa týka prítomnosti pracovného príjmu v do-mácnosti, ten tiež diferencoval hodnotenie finančných

pomerov (graf 11.31). Ukázalo sa, že v spokojných róm-skych domácnostiach bol pracovný príjem niekoľkoná-sobne častejší ako u nespokojných. V priemere za celokrómskych domácností to bol takmer päť krát vyšší podielpracovných príjmov za spokojných v porovnaní s úplnenespokojnými: 56,9 % ku 11,8 %. Podiel domácností s ne-jakým pracovným príjmom za rómske domácnosti spo-kojné s finančnou situáciou sa ale u jednotlivých pod-súborov vymedzených typom bývania odlišoval. V rám-ci spokojných segregovaných domácností tvoril podieltakých, ktoré uviedli aspoň nejaký pracovný príjem, len37,5 %; pri separovaných to už bola viac ako polovica(52 %) a za žijúcich rozptýlene takmer tri štvrtiny (71 %).Môže to ale byť spôsobené celkovo malými početnosťamispokojných s príjmovou situáciou (pozri tabuľku 11.4).Úplne nespokojní s finančnou situáciou mali vo všetkýchtroch skupinách približne rovnaký podiel pracovných prí-jmov – a veľmi nízky (cez 10 %).

A opäť nie len prítomnosť pracovného príjmu, ale ajjeho výška bola výrazne previazaná s úrovňou spokojnostis finančnou situáciou – pri nespokojných sa suma zni-žovala kvadratickým spôsobom (graf 11.32). Zatiaľ čo prie-mer pracovných príjmov bol za celok spokojných róm-skych domácností 437 eur, pri nespokojných to bolo pod-statne menej ako 100 eur (82 € za skôr nespokojných a iba47 € za úplne nespokojných). Kým rómske domácnostiteda vykázali priepastný rozdiel medzi spokojnými na jed-nej strane a dvomi skupinami nespokojných na stranedruhej, všeobecné domácnosti z geograficky blízkehoprostredia mali k sebe bližšie priemerné pracovné príjmyza spokojných a skôr nespokojných (492 € a 490 €), vý-razne zaostával len príjem za úplne nespokojných – tak-mer o 300 eur (v priemere 201 €).


207

Graf 11.30Priemerný počet pracujúcich členov v domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v osobách)

0 0.2 0.4 0.6 0.8 1 1.2 1.4 1.6

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


0.80.4

0.2


0.20.2

0.7

1.40.3

0.2

1.10.3

0.2

1.21.1

0.5



Ukázalo sa tiež, že do spokojnosti s finančnou si-tuáciou intervenovala aj skúsenosť niektorého člena ale-bo členov domácnosti s prácou v zahraničí (graf 11.33).Za spokojné rómske domácnosti bola táto skúsenosť šir-šia (až 41,7 %), v rámci čiastočne nespokojných s fi-nančnými pomermi to bolo 33,5 % a pri úplne nespo-kojných len 22,2 %. Zdá sa, akoby práca v zahraničí pri-spievala k zlepšeniu finančnej situácie rómskych do-mácností. V prípade všeobecných domácností takáto pria-

ma previazanosť neplatila; pravdepodobne z dôvodu, ženachádzajú ľahšie pracovné uplatnenie na Slovensku, a -však úlohu tu môže zohrávať aj iná skladba výskumné-ho súboru (viac dôchodcov a menej spoločne hospo-dáriacich domácností).

Analýza spokojnosti rómskych domácností so sú-časnou finančnou situáciou preukázala vysoké zastúpenienespokojných, ktoré sa so segregáciou na základe bývaniaešte prehlbuje a výrazne sa líši od hodnotenia všeo-


208

Graf 11.31Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typyrómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


52.019.4

10.3

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

15.110.8

37.5

71.024.2

14.4

56.919.9

11.8

49.754.9

41.9


Graf 11.32Výška pracovného príjmu domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskychdomácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v euro)

0 100 200 300 400 500 600 700

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


43

362107

40

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou finančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro.

54214

61176

60

43782

47

492490

201



becných domácností žijúcich v geograficky blízkomprostredí. V porovnaní s výsledkami spred piatich rokovnebola zaznamenaná takmer žiadna zmena u róm-skych domácností, pri všeobecných nastal posun k čias-točnej spokojnosti. Údaje tiež potvrdili previazanosťspokojnosti s finančnými pomermi domácnosti s výškoujej príjmu, keďže vychádzala podstatne vyššia sumapriemerného príjmu za spokojných než za nespokojných– za celkový príjem i v prepočte na jedného člena. Pritomúroveň príjmu za nespokojných bola takmer rovnaká zavšetky tri typy rómskych domácností (pod 400 eur pri cel-kovom príjme a menej ako 90 eur v prepočte na členadomácnosti), no líšila sa od domácností všeobecných, zaktoré vychádzali vyššie priemerné sumy (o 150 eur pri cel-kovom príjme a cca o 100 eur pri príjme na jedného čle-na). Spokojnosť domácností s finančnou situáciou va-riovala podľa veľkosti – nespokojnosť sa viazala s vyššímpočtom členov domácnosti i s vyšším počtom detí.Tiež sa potvrdila väzba s pracovnými príjmami a skúse-nosťou členov domácnosti s prácou v zahraničí. Spo-kojnosť s finančnou situáciou prináša do domácností pra-covná aktivita a pracovný príjem, čo platí rovnako prerómske i všeobecné rodiny. Ako ale ukázala kapitola 9,pracovnej aktivity na oficiálnom trhu práce je v rómskychdomácnostiach podstatne menej.

Súčasťou súboru otázok zisťujúcich finančnú situá-ciu domácnosti bol aj pohľad do minulosti – hodnote-nie vývoja ekonomickej situácie domácnosti v priebehuposledných troch rokov. Ako naznačuje graf 11.34, väč-šina odpovedí sa priklonila k zápornému hodnoteniu.Spolu až 73,7 % rómskych domácností deklarovalozhoršenie, z toho 40,1 % čiastočné a 33,6 % veľké. Pod-

ľa ďalších 19,9 % zostala finančná situácia rovnaká, eko-nomické zlepšenie pocítilo len 6,4 % rómskych domác-ností – aj to prevažne iba čiastočné.

Podľa typu bývania (tabuľka 11.5) veľké zhoršeniesvojej ekonomickej situácie počas posledných trochrokov uvádzali vo zvýšenej miere domácnosti žijúce v se-gregovaných osadách (38,8 %) a v separovaných sídlach


209

Graf 11.33Skúsenosť členov domácnosti s prácou v zahraničí podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivétypy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60

Segregované

Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti


28.5

36.038.8

19.3

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)Poznámka: Uvádza sa podiel domácností, z ktorých aspoň jeden člen bol alebo chodí (pravidelne či na dlhšie) za prácou do zahraničia.

33.950.1

42.027.2

17.9

41.733.5

22.2

20.118.8

27.9


Graf 11.34Rómske domácnosti podľa vývoja finančnej situácieza posledné tri roky (v %)

Otázka: Myslíte si, že finančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…?


0.3

6.1

19.9

40.1

33.6

veľmi zlepšila

čiastočne zlepšila

zostala rovnaká

čiastočne zhoršila

veľmi zhoršila


(35,3 %), za skupinu rozptýlených to bolo približneo 10 % menej (26,8 %). Domácnosti žijúce rozptýlene sazasa častejšie priklonili k čiastočnému zhoršeniu. Podielnezaznamenajúcich zmenu alebo konštatujúcich zlep-šenie ekonomickej situácie bol vo všetkých troch pod-súboroch rómskych domácností približne rovnaký a veľ-mi nízky: 5,5 spomedzi segregovaných až 8,1 % za žijú-cich rozptýlene.

Oproti geograficky blízkym všeobecným domác-nostiam vyznelo hodnotenie rómskych domácnostíomnoho negatívnejšie. Ako uvádza graf 11.35, v rámcivšeobecných domácností boli významne menej frek-ventované odpovede „veľmi sa zhoršila“ (7 % ku 33,6 %)a menej sa uvádzala aj možnosť odpovede „čiastočne sazhoršila“ (32,4 % ku 40,1 %). Na druhej strane u nich do-minovalo rovnaké hodnotenie situácie (46,2 % oproti19,9 %) a častejšie ako za rómske domácnosti deklaro-vali tiež čiastočné zlepšenie (13,8 % oproti 6,1 %). V cel-kovom vyjadrení zhoršenie ekonomickej situácie svojejdomácnosti v porovnaní so stavom v roku 2005 kon-štatovalo až 73,7 % rómskych domácností, zo všeobec-ných to bolo 39,4 %.

Čo mali obidva porovnávané súbory spoločné, to bolposun k pozitívnejšiemu hodnoteniu vývoja finančnej si-

tuácie oproti výsledkom nameraným za rok 2005. Počaspiatich rokov ubudlo v rámci rómskych domácností naj-horších hodnotení približne o 20 %: zaznamenal sa po-kles z 53 % v roku 2005 na 33,6 % v roku 2005 (graf 11.36).Na úkor tohto rozdielu sa zvýšila frekvencia odpovede„čiastočne sa zhoršila“ (nárast takmer o 14 %) a vzrást-la aj frekvencia pri možnosti „zostala rovnaká“ (o 6 %).

Geograficky blízke všeobecné domácnosti konšta-tovali v roku 2010 v porovnaní s rokom 2005 až štyri krátmenej veľkého zhoršenia situácie svojej domácnosti (7 %v roku 2010 oproti 29,3 % v roku 2005). Na druhej stra-ne sa v roku 2010 podstatne viac priklonili k odpovedi,že ich ekonomická situácia zostala rovnaká: 46,2 %v roku 2010, kým pred piatimi rokmi to bolo len 25,1 %.Podiel zlepšenia finančnej situácie, ako aj pocitu čias-točného zhoršenia, zostal u všeobecných domácností tak-mer nezmenený (graf 11.37).

Z porovnania údajov za dve etapy prieskumu sa zdá,akoby obdobie 2007 – 2010 hodnotili rómske i všeo-becné domácnosti pozitívnejšie než obdobie 2002 –2005, a to napriek finančnej a hospodárskej kríze, kto-rá sprevádzala koniec prvého desaťročia 21. storočia.Pravdepodobne sa na výrazne negatívnejšom hodno-tení vývoja situácie pred piatimi rokmi podieľali škrty


210

Tabuľka 11.5Rómske domácnosti podľa vývoja finančnej situácie za posledné tri roky a typu bývania (v %)


veľmi zlepšila — 0,4 0,4 0,3

čiastočne zlepšila 5,5 5,0 7,7 6,1

zostala rovnaká 20,7 18,5 20,4 19,9

čiastočne zhoršila 35,0 40,8 44,7 40,1

veľmi zhoršila 38,8 35,3 26,8 33,6


Otázka: Myslíte si, že finančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Graf 11.35Rómske domácnosti podľa vývoja finančnej situácie za posledné tri roky – porovnanie s domácnosťami geo-graficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50 60

veľmi zlepšila


zostala rovnaká


veľmi zhoršila

0.60.3

6.113.8

46.2

40.1

33.6

32.4

19.9

7.0




v sociálnych dávkach, ku ktorým došlo v priebehu ro-kov 2003 až 2004, čo zásadným spôsobom zmenilo eko-nomickú situáciu mnohých domácností, predovšet-kým domácností v hmotnej núdzi, ktorých je v rámcirómskej populácie vysoký podiel. V tomto kontexte bybolo potrebné každú zmenu v systéme dokonale zvá-žiť a založiť na podrobných analýzach potenciálneohrozených skupín, nakoľko môžu znamenať stratunadobudnutej stability vo fungovaní a ekonomickomzabezpečení týchto domácností.

Posledný pohľad na ekonomickú situáciu domácnostípredstavovali očakávania vo vzťahu k jej vývoju v na-stávajúcom roku (rok 2011). Najsilnejším očakávaním prenajbližší rok bolo čiastočné zhoršenie ekonomickej si-tuácie svojej domácnosti (33,4 %), za ktorým s približne5-percentným zaostávaním nasledoval predpoklad, že si-tuácia sa nezmení – zostane rovnaká (27,8 %).

Najnegatívnejšie očakávania sa zaznamenali v rám-ci domácností zo segregovaných osád, kde veľké zhor-šenie svojej finančnej situácie očakávalo až 26,3 % skú-maných; spomedzi separovaných to bolo 16 % a zo ži-júcich rozptýlene 14,2 %. Domácnosti žijúce rozptýlenevyjadrili silnejšie ako zostávajúce dve skupiny róm-skych domácností neočakávanie nijakej zmeny: rovna-kú situáciu predpokladalo v najbližších dvanástich me-siacoch 35,6 % z nich, kým zo segregovaných to bolo iba20 % (tabuľka 11.6).

Očakávania domácností reprezentujúcich geogra-ficky blízku všeobecnú populáciu vyzneli dosť odlišne(graf 11.39). Všeobecné domácnosti podstatne viac uvá-dzali, že sa ich situácia v najbližšom roku nijako nezme-ní. Podiel odpovedí „zostane rovnaká“ dosiahol za všeo-becné domácnosti až 47,5 %, za rómske to bolo o 20 %menej – len 27,8 %. Rómske domácnosti na rozdiel od


211

Graf 11.36Rómske domácnosti podľa vývoja finančnej situácie za posledné tri roky – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60

veľmi zlepšila


zostala rovnaká


veľmi zhoršila

0.31.3

6.15.4

19.9

40.1

33.6

26.5

13.8

53.0


2005

2010

Graf 11.37Geograficky blízke všeobecné domácnosti podľa vývoja finančnej situácie za posledné tri roky – porovnanies rokom 2005 (v %)

0 10 20 30 40 50 60

veľmi zlepšila


zostala rovnaká


veľmi zhoršila

0.61.4

13.813.4

46.2

32.4

7.0

30.8

25.1

29.3


2005

2010


všeobecných častejšie očakávali v nastávajúcom roku čias-točné, a výrazne častejšie veľké zhoršenie (18,8 % ku 2,5 %odpovedí „veľmi sa zhorší“). Pripomeňme, že v období rea-lizácie výskumu2 sa o pripravovaných škrtoch vo výškesociálnych dávok či dávok v hmotnej núdzi hovorilo vo ve-rejnom diskurze iba v teoretickej rovine, návrhy nema-li nijakú konkrétnejšiu podobu. Zlepšenie svojej situáciev nastávajúcom roku čakalo v obidvoch porovnávanýchpopuláciách len málo domácností: 7,3 % rómskycha 10,2 % všeobecných.

Graf 11.40 predstavuje štruktúru odpovedí na tútootázku v komparácii s rokom 2005. Ako je z prvého po-hľadu zrejmé, počas piatich rokov ubudlo v rámci róm-skych domácností predovšetkým tých, čo situáciu do bu-dúcnosti nevedeli posúdiť. Kým v roku 2005 bol podiel

neodpovedajúcich až 26,6 %, v roku 2010 poklesol na12,7 %. Čo sa týka konkrétnych očakávaní vývoja, opro-ti stavu zistenému pred piatimi rokmi sa predpoklady po-sunuli k horším scenárom (o 5 % sa zvýšila frekvencia od-povedí „čiastočne sa zhorší“ a o 2,5 % „veľmi sa zhorší“),no viac sa objavovali tiež očakávania rovnakej situácie(27,8 % rómskych domácností predpokladalo v roku 2010na najbližšie obdobie rovnakú situáciu, pred piatimi rok-mi to bolo 20,3 %). Očakávania konštatujúce zlepšeniesituácie sa v porovnaní piatich rokov príliš nezmenili: 9 %v roku 2005 a 7,3 % v roku 2010.

Zaznamenaná časová zmena v očakávaniach zavšeobecnú geograficky blízku populáciu nebola až takávýrazná. Podiel optimisticky naladených do budúcna sau nich nezmenil vôbec (tesne nad 9 %); pribudlo tých, čoneočakávali nijakú zmenu v budúcom roku (ich podielsa zvýšil z 38,3 % na 47,5 %) a mierne narástlo aj všeo-becných domácností očakávajúcich čiastočné zhoršenie(z 27 % na 29,7 %). Kde nastal výraznejší úbytok, to bolipesimistické pohľady: pravdepodobne aj v súvislosti s ve-rejne prezentovaným ukončením hospodárskej krízy po-klesla frekvencia očakávaní veľkého zhoršenia svojej fi-nančnej situácie z 12,4 % na 2,5 %. Na otázku neodpo-vedala za obidva roky približne jedna desatina skúma-ného súboru všeobecných domácností.

Všetky tri smery hodnotenia – aktuálnej finančnej si-tuácie, vývoja za posledné roky či očakávania do budú-ceho roku – nevyzneli za rómske domácnosti príliš po-zitívne. Dominovalo u nich negatívne hodnotenie ak-tuálnej situácie, v porovnaní s minulými rokmi nepoci-ťovali vo väčšine zlepšenie a ani ho neočakávali príliš dobudúcnosti.

Zhrnutie

Údaje k obidvom témam, ktoré tvorili obsah tejto záve-rečnej kapitoly venovanej subjektívnym názorom na vlast-nú situáciu, naznačili taktiež zlé životné podmienky ši-rokých skupín rómskych domácností, ktoré v mnohom


212

Graf 11.38Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja fi-nančnej situácie v najbližšom roku (v %)

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa finančná situácia vašej domácnosti...?


0

7.3

27.8

33.4

18.8

12.7

veľmi zlepší

čiastočne zlepší

zostane rovnaká

čiastočne zhorší

veľmi zhorší

Nevie

Tabuľka 11.6Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja finančnej situácie v najbližšom roku a typu bývania (v %)


veľmi zlepší — — — —

čiastočne zlepší 5,8 8,2 7,9 7,3

zostane rovnaká 20,0 27,9 35,6 27,8

čiastočne zhorší 35,0 30,7 34,3 33,4

veľmi zhorší 26,3 16,0 14,2 18,8

Nevie 12,9 17,2 7,9 12,7


Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa finančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

2 Terénny zber dát prebiehal od konca novembra do polovice decembra 2010.


zaostávajú za situáciou všeobecných domácností v bez-prostrednom geografickom okolí a rapídne sa zhoršujús priestorovým vylúčením. Pri všetkých sledovanýchcharakteristikách sa prejavilo veľmi úzke prepojenies príjmami, ktoré má domácnosť k dispozícii, a s pra-covnou intenzitou domácnosti.

Čo sa týka extrémnej deprivácie v podobe vyhranenejsituácie, keď domácnosť skutočne nemala jedlo predeti, zo skúmaných rómskych domácností ju z reality po-znala viac ako polovica, pričom v absolútnej väčšine prí-padov išlo o opakovaný výskyt. Na rozdiel od tohto vý-sledku zo všeobecných domácností v geografickej blíz-kosti sa tento typ deprivácie vyskytol niekedy u jednej

desatiny a opakovane ju zažilo 7 %. Podľa uskutočnenýchanalýz sa zdá, akoby bol pre stravovanie detí ohrozujú-ci príjem nižší ako 100 eur na člena domácnosti. Pritomdomácnosti, ktoré takúto situáciu zažívali opakovane, pa-trili prevažne do kategórie tých, čo nemali nijaký pracovnýpríjem alebo len veľmi nízky. Boli to teda domácnosti sil-ne naviazané na sociálne dávky, čo v prípade, ak tieto niesú nastavené v dostatočnej výške, zvyšuje ohrozenie detíhladom. Vo vzťahu k verejným politikám zistené fakty na-bádajú prinajmenšom k dvom zásadným odporúča-niam. Primárne je potrebné v záujme odstraňovania chu-doby napomáhať dostupnosti kvalitnejšieho zapojeniačlenov deprivovaných rodín do oficiálneho trhu práce;


213

Graf 11.39Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja finančnej situácie v najbližšom roku – porovnanie s domác-nosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v %)

0 10 20 30 40 50

veľmi zlepší


zostane rovnaká


veľmi zhorší

Nevie

0.80

7.39.4

47.5

33.4

18.8

29.7

27.8

2.5

12.710.0



Graf 11.40Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja finančnej situácie v najbližšom roku – porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

veľmi zlepší


zostane rovnaká


veľmi zhorší

Nevie

0

8.67.3


0.4

20.327.8

27.833.4

18.816.3

26.612.7

2005

2010


ak to štát nie je schopný zabezpečiť, úroveň sociálnychdávok by mala byť nastavená na úrovni, ktorá by nepri-nášala zvýšenie rizika, že deti budú bez jedla.

Pri porovnaní medzi rómskymi a geograficky blízkymivšeobecnými domácnosťami sa u všetkých troch skupínpodľa skúsenosti so situáciou nedostatku jedla pre detiprejavili veľké rozdiely v reálnom i odhadovanom po-trebnom príjme. Reálny príjem bol za všeobecné do-mácnosti v priemere dva až tri krát vyšší, pri odhadova-nom príjme potrebnom na normálne prežitie bol rozdielv uvádzaných sumách v prepočte na jedného člena naúrovni 200 až 300 eur. Konkrétne rómske domácnosti bezskúsenosti s deficitom jedla pre deti odhadli potrebný prí-jem na člena vo výške 236 eur, za rovnaké všeobecné do-mácnosti to bolo až 520 eur; na druhej strane rómske do-mácnosti s opakovaným výskytom situácie, keď nemaličo dať deťom jesť, uviedli potrebný príjem na člena 178eur, všeobecné domácnosti žijúce v geografickej blízkostiaž 372 eur. Nároky rómskych domácností na príjem vy-šli z prieskumu podstatne skromnejšie ako nároky všeo-becných domácností (tiež svoju situáciu hodnotili pozi-tívnejšie už pri nižších príjmoch). Či je to dôsledok nižšíchnákladov na život alebo skromnejšej spotreby rómskychdomácností, prípadne ešte inej príčiny, na to realizovanýkvantitatívny výskum nedokáže poskytnúť odpoveď.

Rovnaké súvislosti ako pri nedostatku jedla predeti sa prejavili aj pri zostávajúcich dvoch deprivačnýchsituáciách, keď domácnosť nemala ako zohriať jedlo ale-bo kúriť v obydlí. Podiel takých domácností, ktoré zaži-li opakovane všetky tri sledované nedostatkové situácie,bol v rámci skúmaných rómskych domácností podstat-ne vyšší než u všeobecných. Priblížil sa k 30 % (z obyva-teľov segregovaných osád dokonca až k 40 %), zo všeo-becných v geografickej blízkosti to bolo menej ako

5 %. Naopak domácnosti, ktoré sa ani raz nestretli s niek-torou z extrémnych deprivačných situácií, tvorili z róm-skych domácností v priemere 38 % a zo všeobecných tak-mer 89 %. Kým všeobecné domácnosti boli z hľadiska ex-trémnej deprivácie pomerne homogénne (zažívajú ju lenokrajovo), rómske domácnosti sa rozdelili na tri približ-ne rovnaké skupiny. Jedna nepoznala žiadnu z troch sle-dovaných situácií, druhá sa opakovane stretla so všetkýmitromi situáciami, tretia sa pohybovala niekde medzi tý-mito krajnými pólmi.

Pre všetky tri indikátory extrémnej deprivácie bol tedaich výskyt v rómskych domácnostiach nepomerne vyš-ší oproti všeobecným z geograficky blízkeho prostredia.Platilo tiež, že ich opakovanie v domácnosti bolo pod-statne vyššie ako jednorazový výskyt. Ak už deprivačnásituácia v domácnosti nastala, spravidla sa zvykne opa-kovať. Jednoznačne sa tiež prejavil rast skúseností róm-skych domácností s extrémnou depriváciou spolu spriestorovým vylúčením; najväčší rozdiel bol medzi do-mácnosťami žijúcimi rozptýlene a na druhej strane sku-pinou segregovaných a separovaných. Pri všetkýchtroch ukazovateľoch tiež vyšla úzka väzba s výškou príj -mov domácnosti a s pracovnou aktivitou jej členov. De-privované domácnosti mali výrazne nižšie celkové i pra-covné príjmy, aj mieru pracovnej aktivity svojich členov.

Analýza spokojnosti rómskych domácností so svo-jou finančnou situáciou odhalila vysoký podiel nespo-kojných – až deväť desatín oproti polovici zo všeobec-ných domácností v geografickej blízkosti, ktorý sa s prie-storovou segregáciou ešte zvyšoval. Subjektívne hod-notenie malo taktiež úzku previazanosť s príjmom do-mácnosti – celkovým i na jedného člena, s existencioupracovného príjmu a pracovnou intenzitou domácnos-ti, ale aj so skúsenosťou členov domácnosti s prácou v za-


214

Graf 11.41Geograficky blízke všeobecné domácnosti podľa očakávaného vývoja finančnej situácie v najbližšom roku –porovnanie s rokom 2005 (v %)

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

veľmi zlepší


zostane rovnaká


veľmi zhorší

Nevie

0.8

9.39.4


0

38.347.5

27.029.7

2.512.4

10.0

13.02005

2010


hraničí i s veľkosťou domácnosti a počtom detí. vo všeo-becnosti – pri rómskych i všeobecných domácnostiachz geografickej blízkosti – spokojnosť s finančnou situá-ciou prinášala do domácností pracovná aktivita nasle-dovaná pracovným príjmom. Ako ale ukázala kapitola 9,pracovnej angažovanosti na primárnom trhu prácebolo podstatne menej v prostredí rómskych komunít.

Pri posudzovaní vývoja finančnej situácie za poslednétri roky sa zistil priaznivejší výsledok v roku 2010 než v roku2005, aj napriek finančnej a hospodárskej kríze, ktorá naSlovensku práve v tomto čase vrcholila. Na negatívnej-šom hodnotení obdobia 2002 až 2005 oproti obdobiu2007 až 2010 sa s veľkou pravdepodobnosťou podpísali

škrty v sociálnych dávkach, ku ktorým prišlo začiatkomroka 2004 a ktoré zásadným spôsobom zmenili finanč-nú situáciu mnohých domácností v hmotnej núdzi.V kontexte reálnej výšky sociálnych príjmov (u mnohýchskupín domácností v prepočte na jedného člena dokoncapod sto eur) sa javí ako nevyhnutné vychádzať pri kaž-dom návrhu na zmenu v systéme dávok z podrobnej ana-lýzy životnej situácie ohrozených skupín a ich poten-ciálnych dopadov na fungovanie a zabezpečenie týchtodomácností a jej členov. V opačnom prípade by totižmohli zmeny v konečnom dôsledku znamenať poruše-nie základných práv dieťaťa, medzi ktorými je aj právo nadostatočnú výživu.3


2153 Pozri Dohovor OSN o právach dieťaťa (OSN, 1989).


216


Ako sa uvádza v úvodných častiach, realizovaný výskum po-zostával zo širokých modulov venovaných rôznym oblas-tiam života rómskych domácností a formulované odpo-rúčania sú rozčlenené do rovnakých segmentov. Mnohéz nich sú ale svojím zameraním prierezové a môžu mať vplyvna viacero oblastí. Odporúčania sú formulované na rôznejúrovni všeobecnosti, niektoré majú podobu konkrétnychnástrojov alebo programov, iné sú všeobecnejšej povahy.Odporúčania nie sú vyčerpávajúce a vzťahujú sa k tým sku-točnostiam, ktoré sa analyzovali na základe údajov z toh-to zisťovania. Cieľom je poskytnúť aktérom v decíznej sfé-re a v mimovládnom sektore podnety a spätnú väzbu opie-rajúcu sa o empirické zistenia.

Vzdelanie

Je potrebné zvýšiť zaškolenosť rómskych detí v za-riadeniach predškolskej výchovy, ktoré predstavujúkľúčový zdroj získavania základných kompetenciía zručností nevyhnutných pre vstup do primárnehostupňa vzdelávania a jeho úspešné zvládnutie. Ná-všteva predškolských zariadení je dôležitá súčasť prí-pravy na povinnú školskú dochádzku v súvislosti via-cerými problémami, s ktorými sa veľké skupinyrómskych detí musia vyrovnávať v prvých ročníkoch,ako napríklad s nedostatočným ovládaním oficiál-neho vyučovacieho jazyka.Predpokladom rastu zaškolenosti rómskych detív predškolských zariadeniach je, okrem adekvátne-ho legislatívneho rámca, aj zvyšovanie geografickeja finančnej dostupnosti materských škôl. Preto tre-ba hľadať možnosti rozšírenia kapacity siete mater-ských škôl v regiónoch so zvýšeným nárastom róm-skeho obyvateľstva, vrátane hľadania finančnýchzdrojov. Na druhej strane to tiež znamená otvoreniediskusie o vytvorení mechanizmov, ktoré by moti-vovali rómskych rodičov využívať tieto služby výchovya starostlivosti. Významnou motiváciou môže byť bez-platné poskytovanie týchto služieb, ako sa ukazujeaj v súčasnosti v prípade nároku na bezplatné vzde-lanie v materskej škole rok pred plnením školskej do-chádzky. Je potrebné diskutovať aj o možnosti za-vedenia povinnej predškolskej dochádzky.Naliehavou úlohou na celospoločenskej i regionál-nej úrovni, je zahájenie diskusie o riešení problémovs veľkostnými kapacitami základných škôl v regiónocha lokalitách, kde sa dá, vzhľadom na vysoký početmladých ľudí v predfertilnom veku, predpokladaťv budúcnosti ďalší nárast potrieb povinnej školskejdochádzky.

Je naďalej potrebné venovať veľkú pozornosť pro-cesom zaraďovania žiakov do špeciálnych škôl a špe-ciálnych tried škôl rôzneho typu s cieľom úplne eli-minovať neoprávnené zaraďovanie žiakov s ľahkýmstupňom mentálneho postihnutia (variant A) do škôltohto typu. Pozornosť by sa mala sústrediť na skva-litnenie procesu diagnostiky tak, aby za každých pod-mienok metodika diagnostických vyšetrení zo-hľadňovala špecifické schopnosti detí a prostredia,v ktorom vyrastali, vrátane jazykových kompetencií.V procese diagnostiky treba zvážiť podmienku prí-tomnosti osoby schopnej komunikovať s dieťaťomv materinskom jazyku. Súčasne je potrebné zo-hľadniť aj nezamýšľané efekty plynúce zo súčasné-ho nastavenia systému a upraviť ho tak, aby nemo-hol motivovať predstaviteľov školy či rodičov k za-raďovaniu do špeciálnych škôl.Je žiaduce podporovať aktivity na zlepšenie vý-sledkov rómskych detí vo vzdelávaní, vrátane eli-minácie možných jazykových znevýhodnení, čoznamená aj zvýšenie počtu rómskych asistentov uči-teľa, podporu programov orientovaných na zlepše-nie spolupráce s rodičmi, podporu celodennéhovyučovania (napríklad školské družiny a podobne),vrátane vytvorenia finančného mechanizmu preich trvaloudržateľné pokrytie.Pre zásadné zníženie počtu detí, čo predčasne opúš-ťajú systém vzdelávania, sa javí ako nevyhnutné ove-rovanie a zavádzanie nástrojov, ktoré by tomuto javumali predchádzať. V tejto súvislosti, aj vzhľadom navysokú nezamestnanosť medzi rómskou mláde-žou, je treba zvážiť predĺženie povinného veku škol-skej dochádzky do 18 rokov.Predpokladom na zlepšenie školských výsledkovrómskych detí z marginalizovaného prostredia je prí-sne sledovanie desegregačných politík pri zaraďo-vaní detí do základných škôl, čo je prepojené s po-litikami v oblasti bývania, ktoré by mali efektívne za-medziť rezidenčnej segregácii. Aj v prípade dese-gregovaných škôl a tried je v rámci vyučovacieho pro-cesu potrebné zo strany učiteľov a učiteliek uplat-ňovať prístupy, ktoré napomôžu prekonať bariérymedzi rómskymi a nerómskymi deťmi.V prípade dospelých bez kvalifikácie je žiaduce za-bezpečiť ponuku a využívanie programov zamera-ných na doplnenie vzdelania a odbornú prípravu, ma-júc na zreteli dopyt a pracovné možnosti v regióne.

217

Odporúčania


Práca

Vzhľadom na alarmujúco nízku mieru zamestnanostia vysokú mieru nezamestnanosti rómskej populácieje kľúčovou úlohou zlepšiť jej prístup k pracovnýmpríležitostiam. Vo všeobecnosti je potrebné vytváraťpodmienky pre nediskriminačný prístup rómskej po-pulácie na pracovný trh.S týmto (nepriamo, ale významne) súvisí nevyh-nutnosť zvážiť možnosti a premyslene pripraviť za-vedenie princípov dočasných vyrovnávacích opat-rení na podporu zamestnávania príslušníkov a prí-slušníčiek marginalizovaných rómskych komunítalebo sociálne vylúčených spoločenstiev. Tento krokmôže mať aj podobu zmeny v legislatívnom nasta-vení verejného obstarávania tak, aby podporovalozamestnávanie sociálne vylúčených skupín.Je potrebné pripraviť a zaviesť do praxe mechaniz-my, v rámci ktorých by verejné zákazky pre mestáa obce realizovali firmy čo najviac spojené s lokali-tou či regiónom – s cieľom podpory lokálnej eko-nomiky. Tieto mechanizmy, ak by boli správne na-stavené, by mohli mať priaznivý efekt na zamest-návanie a tvorbu pracovných miest pre príslušníkova príslušníčky marginalizovaných rómskych komu-nít a sociálne vylúčených spoločenstiev, podobne akodočasné vyrovnávacie opatrenia na podporu za-mestnávania.Nevyhnutne je potrebné podporovať inovatívne pro-jekty na podporu zamestnávania, ktoré by sa za-meriavali na rôzne možnosti riešenia zlého postaveniapríslušníkov a príslušníčok marginalizovaných róm-skych komunít alebo sociálne vylúčených spolo-čenstiev na trhu práce. V rámci podporných opatrenízostáva dlhodobou úlohou analyzovať skúsenostia možnosti zamestnávania dlhodobo nezamestna-ných osôb z marginalizovaných komunít a sociálnevylúčených spoločenstiev prostredníctvom sociál-neho podnikania alebo programov podobného za-merania. Podporiť overovanie takýchto nástrojov me-dzi-trhu práce na uľahčenie prechodu z evidencie úra-dov práce na trh práce.Je potrebné rozšíriť a stabilizovať sieť terénnej so-ciálnej práce (TSP), vrátane riešenia finančného za-bezpečenia v dlhodobej perspektíve. To by mohlo byťzabezpečené napríklad prechodom TSP z projekto-vého financovania na mandatórne financovaniezo štátneho rozpočtu a prenesenia zamestnávaniaTSP z obce na štát. V súvislosti s rozšírením a stabi-lizovaním siete terénnej sociálnej práce je žiaduceuplatňovať dočasné vyrovnávacie opatrenia pre za-mestnávanie Rómov a Rómok z marginalizovanéhoprostredia v rámci tohto programu.Rovnako by sa mala rozšíriť a systemizovať sieť ko-munitnej práce (komunitné centrá), vrátane riešenia

adekvátneho finančného zabezpečenia z prostried-kov európskych fondov alebo štátneho rozpočtu.Aj vzhľadom na zistené fakty o nízkom vplyve akti-vačných prác z hľadiska prínosu pre uplatnenie róm-skej populácie na trhu práce sa ukazuje užitočné eva-luovať a prípadne prehodnotiť tento komponent sys-tému aktívnych politík trhu práce. Mohol by byť na-hradený napríklad verejnoprospešnými prácami soštandardným pracovným pomerom a odvodmi.Je potrebné vyhodnotiť dopady projektov s relevan-ciou k horizontálnej priorite „marginalizované róm skekomunity“ v rámci operačného programu Zames-tnanosť a sociálna inklúzia zameraných na zvyšova-nie zamestnateľnosti dlhodobo nezamestnanýchosôb a prípadne zmeniť či modifikovať spôsoby ad-ministrácie, ciele a nastavenia budúcich výziev.Náplň druhostupňového vzdelávania (ISCED 3) bybolo potrebné zosúladiť s dlhodobými strategický-mi zámermi v oblasti trhu práce – v záujme preko-nania nesúladu medzi ponukou pracovnej sily a do-pytom na trhu práce.Hľadať možnosti ako podporovať, vytvárať a udržia-vať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, vrá-tane takzvaných zelených pracovných miest v poľ-nohospodárstve a lesnom hospodárstve. Toto bymalo byť podporené tak vhodným nastavením pro-jektov z európskych fondov, ako aj národohospo-dárskou politikou a legislatívou.Mimoriadne vysoká miera vylúčenia špeciálne róm-skych žien z trhu práce indikuje, že je potrebné ve-novať pozornosť rodovo špecifickým opatreniam –podpora zamestnávania rómskych žien, podporamožností zosúladenia rodinných a pracovných po-vinností a podobne.

Sociálna politika

Vzhľadom na výsledky výskumu, ktoré poukázali naexistujúcu extrémne vysokú mieru materiálnej de-privácie rómskych domácností, je zo strany tvorcovlegislatívy nevyhnutné dôsledne sa vyhýbať zavá-dzaniu takých opatrení a nástrojov, ktoré môžu(priamo či nepriamo) viesť k prehlbovaniu chudobyjednotlivcov a domácností. To znamená, že je po-trebné veľmi citlivo zvažovať a dôsledne vychádzaťz podrobných analýz aktuálneho stavu, špeciálne prinávrhoch na redukciu sociálnych dávok.Pri zvyšovaní adresnosti sociálnych dávok, je trebazvažovať dopady na životnú situáciu rómskych do-mácností a ich členov. Pozornosť by sa obzvlášť malavenovať dopadom tých adresných nástrojov, kto-ré si vyžadujú splnenie viacerých podmienok. Ne-priamym a nezamýšľaným dôsledkom vysokejpodmienenosti transferov a služieb môže byť vy-


218


lúčenie veľkých skupín obyvateľstva zo systémupodpory alebo široká nedostupnosť niektoréhoz jeho komponentov. Zároveň sa tým často nepri-merane zvyšujú nároky na administráciu dávok –pre samotných poberateľov i pre úrady práce, so-ciálnych vecí a rodiny.Pri zavádzaní nových nástrojov a opatrení sociálnejpolitiky je neustále potrebné dôsledne kontrolovaťaj taký ich dopad, či nemôžu viesť k nepriamej di-skriminácii rómskej populácie alebo iných znevý-hodnených skupín obyvateľstva.Je treba venovať pozornosť zlepšovaniu vzťahovmedzi príslušníkmi a príslušníčkami marginalizo-vaných rómskych komunít a úradmi práce, sociál-nych vecí a rodiny alebo inými inštitúciami, pro-stredníctvom skvalitnenia a rozšírenia poradenstva,zvýšenia či zlepšenia informovanosti a rozšírenia in-dividuálneho prístupu. Jedným z predpokladov jeaj potreba rozširovania kapacít úradov práce, so-ciálnych vecí a rodiny (ako protiklad ich zužovania)tak, aby boli schopné vykonávať rozšírené pora-denstvo a individuálny prístup v cieľovej skupine.Iným predpokladom môže byť práca s pracovník-mi a pracovníčkami týchto úradov a scitlivovaniea kotextualizácia problémov, ktoré riešia.

Zdravie a hygiena

Podľa zistených údajov sa ukazuje ako nevyhnut-né venovať zvýšenú pozornosť priestorovej do-stupnosti zdravotnej starostlivosti pre príslušníkova príslušníčky marginalizovaných rómskych ko-munít a sociálne vylúčených spoločenstiev.Ukazuje sa ako nevyhnutné posilniť programyzdravotnej výchovy a vzdelávania, vrátane zame-rania na sexuálne a reprodukčné zdravie, rozšíriťzdravotnú osvetu a hygienu formou uplatňovaniapreventívnych a edukačných programov a prá-cou s rodinami a deťmi v školách, ale aj pôsobenímterénnych pracovníkov priamo v komunitách.Doporučuje sa stabilizovať a zásadne rozšíriť pro-gram komunitných pracovníkov v oblasti zdravot-nej výchovy do všetkých lokalít tak, aby zodpove-dal šírke problému a početnosti marginalizovanýchrómskych komunít, vrátane zabezpečenia jehokontinuálneho financovania. Zapracovať komu-nitného pracovníka v oblasti zdravotnej výchovy dokatalógu pracovných činností s cieľom stabilizovaniaprofesie.Je potrebné celkovo zlepšiť a skvalitniť hygienuv osadách a mestských koncentráciách, vytvoriťvhodné a funkčné mechanizmy zberu a likvidácietuhého komunálneho odpadu. V tejto súvislosti jetreba vytvoriť mechanizmus pre pravidelnú dera-

tizáciu v segregovaných rómskych komunitách, v sú-činnosti so samosprávou a príslušníkmi margina-lizovaných rómskych komunít.V súvislosti s preukázanými problémami v manaž-mente odpadu v prostredí segregovaných a sepa-rovaných osídlení a ich blízkosti je nevyhnutné mo-nitorovať stav environmentálnych záťaží (legálne a ile-gálne skládky) a iné riziká bývania v environmentálneproblematických zónach (napr. záplavové zóny).Vzhľadom na preukázaný nedostatočný prístup róm-skych domácností z marginalizovaného prostredia k pit-nej vode sa stáva imperatívom (pre obce a štát) bez-odkladne zabezpečiť dostupnosť a kvalitu vody na pi-tie, najmä pre separované a segregované osídlenia, vrá-tane zavádzania preventívnych programov v záujmeudržania čistoty a nezávadnosti týchto zdrojov.Vzhľadom na to, že existujúce strediská osobnej hy-gieny a práčovní často nie sú využívané, je potreb-né analyzovať bariéry ich využívania, vrátane postojaobcí k ich prevádzkovaniu. S prihliadnutím na množ-stvo hygienických problémov v marginalizovanýchrómskych komunitách je potrebné dobre nastaviť vý-stavbu a podmienky fungovania týchto stredísk. Jepotrebné buď podporiť existujúce strediská alebo vý-stavbu nových v rámci národného projektu rozvo-ja komunitných centier.Zabezpečiť zdravotno-výchovnú osvetu obyvateľovsegregovaných a separovaných rómskych osídlenía lokalít v oblasti osobnej hygieny a starostlivostio vlastné zdravie, výchovy k rodičovstvu, repro-dukčnému a sexuálnemu zdraviu, starostlivostio dieťa, prevencii infekčných ochorení, manipulácies potravinami, hygieny výživy, ochrany životného pro-stredia a hygieny bývania.

Bývanie

Hľadať a zabezpečiť verejné a súkromné zdroje preudržateľné projekty zlepšovania infraštruktúry bý-vania v marginalizovaných rómskych komunitách.Vhodnými prostriedkami motivovať obce a obecnézastupiteľstvá na podporu a dôslednú realizáciu ta-kýchto intervencií.Ako jedna z doplnkových možností, ktoré fungujú,sa ukazuje podpora mikropôžičkových a sporia-cich programov na bývanie, ktoré by umožnili zvý-šenie kvality bývania. Aj v tejto súvislosti sa odporúčapodpora aktivít neziskových organizácií v oblasti bý-vania v marginalizovaných rómskych komunitácha využitie ich skúsenosti pri nastavovaní podpornýchprogramov.Odporúča sa zvážiť možnosť zriadiť inštitucionálnezastrešenie pre otázku bývania a infraštruktúryv MRK na úrovni ústrednej štátnej správy.


219


Vzhľadom na to, že otvorenou otázkou stále zostá-va hľadanie schodných spôsobov, ako trvalejšie vy-riešiť situáciu s nevysporiadanými pozemkami a ne-skolaudovanými stavbami, je potrebné, tak na štát-nej, ako aj na obecnej úrovni, pristúpiť k zásadným,metodicky či legislatívne koordinovaným krokom.Vzhľadom na veľký rozsah preukázaných podlžnostína nájomnom a energiách je treba hľadať možnos-ti riešenia tejto patovej situácie veľkej časti margi-nalizovaných rómskych domácností. V rámci pri-pravovaných akčných programov Stratégie Sloven-skej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020(napríklad Akčného plánu finančnej inklúzie) by sa žia-dalo rozpracovať problematiku zadlženia a riešeniaoddlženia týchto domácností.

Všeobecné poznámky

Snaha o riešenie problémov, s ktorými sa potykajú prí-slušníci a príslušníčky marginalizovaných rómskych ko-munít, sa odráža vo viacerých návrhoch politík a le-gislatívnych iniciatívach decíznej sféry. Najvýznam-nejšou iniciatívou z posledného obdobia bol legisla-tívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločen-stvách, ktorý si kladie za cieľ: „podporiť zvýšené in-tervencie štátnych politík do prostredia komunít vy-značujúcich sa koncentrovanou a medzigeneračnouchudobou a nesúcich znaky sociálneho vylúčenia“. Ten-to zámer zákona sa snaží odpovedať na problémy kon-centrovanej a medzigeneračnej chudoby „na neet-nickom (socio-ekonomickom a územnom) základe“.Dáta analyzované v tejto správe na jednej strane jed-noznačne indikujú, že priestorový aspekt sociálne-ho vylúčenia („znevýhodnená celá lokalita“) je vý-znamný determinant marginalizácie a chudoby ce-lých skupín obyvateľstva. Na druhej strane vo väč-šine sledovaných ukazovateľov vykazovalo pro-stredie domácností rómskej populácie horšie para-metre ako prostredie domácností všeobecnej po-pulácie, a to napriek geografickej blízkosti. Životnépodmienky rómskych domácností boli vo väčšine in-dikátorov horšie a na mnohých dimenziách výraznehoršie ako životné podmienky nerómskych do-mácností z ich okolia. Dá sa preto usudzovať, že akosilný diferencujúci činiteľ sa opakovane ukazovala et-nická príslušnosť členov domácností.Na základe týchto poznatkov je preto pri uvažova-ní o vhodných politikách a opatreniach potrebné braťdo úvahy, že práve vhodná kombinácia oboch prí-stupov – „územného“ a „etnického“ – môže viesť k žia-ducim pozitívnym zmenám.

Uvedený kombinovaný prístup je v súlade s Odpo-rúčaním č. 2 Rómskej platformy Rady Európskej únie(v rámci dokumentu Desať spoločných základných zá-sad pre začlenenie Rómov z apríla 2009), ktoré po-stuluje „výslovné, ale nie výhradné cielenie politíka programov“ na Rómov a Rómky. Aj ďalšie zásadyRómskej platformy, poskytujú vhodné rámce pre di-zajn a implementáciu politík v rámci tejto proble-matiky: 1) konštruktívne, pragmatické a nediskri-minačné politiky; 2) výslovné, ale nie výhradné cie-lenie politík a programov; 3) medzikultúrny prí-stup; 4) zameranie na väčšinovú spoločnosť; 5) zo-hľadňovanie rodového hľadiska; 6) postúpenie po-litík založených na získaných poznatkoch; 7) využi-tie nástrojov EÚ; 8) zapojenie regionálnych a miest-nych orgánov; 9) zapojenie občianskej spoločnosti;10) aktívna účasť Rómov.K všeobecným poznatkom zo spracovania dát pat-rí, že pri dizajnovaní a realizácii verejných politíka opatrení je potrebné dôsledne zohľadňovať a uplat-ňovať princíp priestorovej, rezidenčnej desegregácie.Zohľadňovanie tohto princípu sa ukazuje ako jedenz kľúčových činiteľov pri zlepšovaní životných pod-mienok rómskych domácností – takmer vo všetkýchsledovaných oblastiach vykazovali domácnosti žijú-ce viac integrovane s väčšinovou populáciou (sepa-rovaní, ale hlavne rozptýlení) lepšie ukazovatelev porovnaní so segregovaným prostredím.Je tiež potrebné a nevyhnutné dôsledne vyžadovať,a za každých okolností, dodržiavanie antidiskrimi-načnej legislatívy.Medzi všeobecné odporúčania možno zaradiť aj po-trebu stabilizovania podmienok pre systematickýzber dát o sociálo-ekonomických podmienkach ži-vota rómskych domácností, pre monitorovaniea evaluáciu politík, programov a projektov zamera-ných na sociálne vylúčené spoločenstvá. Tiež je po-trebné monitorovať prax realizácie relevantnýchprojektov a opatrení na úrovni obcí.Najmä (ale nie len) z hľadiska zlepšenia podmienokzdravotného stavu rómskej populácie žijúcej v so-ciálne vylúčených spoločenstvách je nevyhnutné mo-nitorovať situáciu dotýkajúcu sa miest bývania, na-chádzajúcich sa na starých environmentálnych zá-ťažiach, podporiť budovanie zdrojov a výstavbua údržbu kanalizácie. Z rovnakých dôvodov je po-trebné tiež pravidelne uskutočňovať prieskumy do-stupnosti zdravotne nezávadnej vody na pitie.V tých osadách, kde takáto voda nie je, treba ju bez-odkladne zabezpečiť – a j vzhľadom na uznesenieOSN (GA/10967) uznávajúce prístup k čistej vode a sa-nitácii ako základné ľudské právo.


220


Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava:S.P.A.C.E., IVO a KCRO.

ABU GHOSH, Y., 2008: Kam stát nevidí, nasadí vědce. In:A2, č. 11.

Babies and Bosses: Reconciling Work and Family Life.2007, Paríž: OECD.

BAJO, I. – VAŠEK, Š., 1994: Pedagogika mentálne postih-nutých (Psychopédia). Bratislava: Sapientia.

BAKER, M. – DWAYNE, B., 1994: The performance of Im-migrants in the Canadian Labour Market. In: Journalof Labour Economics, 12, pp. 369-405.

BARLETT, W., 2011: Measures to Promote the Situation ofRoma EU Citizens in the European Union. Brusel: Eu-ropean Parliament, Policy Department.

BODNÁROVÁ, B. – DŽAMBAZOVIČ, R. – FILADELFIOVÁ, J. –GERBERY, D. – KVAPILOVÁ, E. – PORUBÄNOVÁ, S., 2004:Transformácia sociálneho systému na Slovensku: stav, vý-sledky, riziká narušenia sociálnej súdržnosti a modely rie-šenia. Priebežná správa z 1. etapy riešenia úlohy. Brati-slava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny.

BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J.– GERBERY, D. – DŽAM-BAZOVIČ, R. – KVAPILOVÁ E., 2006: Premeny sociálnej po-litiky. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.

BORJAS, G. J., 1985: Assimilation, Changes in CohortQuality, and the Earnings of Immigrants. In: Journalof labour Economics, 3, pp. 463-489.

BRUEGGEMANN, CH., 2011: Bildungsarmut in der Slo-wakei: Wenn Sonderschulen zu ethnisch segregier-ten Räumen warden. Tertium Comparationis. In:Journal fur International und Interkulturell Verglei-chende Erziehungswissenschaft. Vol. 17, 2, pp. X-XX.

BÚTOROVÁ, Z., 2008: Ona a On na Slovensku. Zaostrenéna rod a vek. Bratislava: IVO.

BÚTOROVÁ, Z., 1996: Ona a On na Slovensku. Ženský údelvo svetle verejnej mienky. Bratislava: FOCUS.

CONSTANT, A. – GATAULLINA, L. – ZIMMERMANN, K. F.,2006: Gender, Ethnic Identity and Work. In: DiscussionPaper, 2420. Bonn: IZA.

CVIKOVÁ, J. – JURÁŇOVÁ, J., 2003: Ružový a modrý svet.Rodové stereotypy a ich dôsledky. Bratislava: Občana demokracia a Aspekt.

Databáza Slovstat. 2011, Bratislava: Štatistický úrad SR.Dáta o ľudských právach rómskych žien. 2009, Banská

Bystrica, Kultúrne združenie Rómov Slovenska.DEBRECÉNIOVÁ, J. – FILADELFIOVÁ, J. – MAĎAROVA Z.,

2010: Rodové dôsledky krízy: Aspekty vybraných prí-padov. Bratislava: Záujmové združenie žien Aspekt.

Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015. Ini-ciatíva prijatá európskymi štátmi vo februári. 2005,ktorú podporuje OSF, Svetová banka, UNDP, Eu-rópska komisia a ďalší.

De Laat, et al.: Roma Inclusion: An Economic Opportunityfor Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia.2009, Policy Note. World Bank, Human Develop-ment Sector Unit, Europe and Central Asia Region.

Deklarácia a Akčný program Svetovej konferencie proti ra-sizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej in-tolerancii. Durban, 31. augusta – 7. septembra 2001.2001, OSN.

Desať spoločných základných zásad pre začlenenie Rómov.Rómska platforma Rady Európskej únie. Apríl 2009.

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.1979, New York: OSN.

EVANS, V.: Sampling for the Vulnerable Communities Sur-vey- Slovakia. Rukopis.

EK, 2005: Cohesion policy in support of growth and jobs,Community strategic guidelines 2007-2013. [online]<http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/do-coffic/2007/osc/050706osc_en.pdf>.

EK, 2011: An EU Framework for National Roma Integrati-on Strategies up to 2020. Communication from the Eu-ropean Commission to the European Parliament, theCouncil, the European Economic and Social Commit-tee and the Committee of the Regions. COM(2011) 173final. Brusel, 5 Apríl 2011.

Employment in Europe 2010. 2010, Brusel, Európska ko-misia: Directorate-General for Employment, Social Af-fairs and Equal Opportunities.

ENAR, 2011: Racism and Discrimination in Slovakia. Euro-pean Network Against Racism Shadow Report 2009-2010.The International Law Research and Human Rights Mo-nitoring Centre 2011. [online] < http://www.enar-eu.org/Page_Generale.asp?DocID=15294>.

EU-SILC 2010: Zisťovanie o príjmoch a životných pod-mienkach. Informatívne správy Štatistického úraduSR. Bratislava: Štatistický úrad SR, 1. júla 2010. [onli-ne] [cit. 1. 07. 2010] <http://portal.statistics.sk/fi-les/Sekcie/sek_600/Demografia/inf_sprava/EU_SILC_2009.pdf>.

FILADELFIOVÁ, J. – BÚTOROVÁ, Z., 2010: Rovnosť žiena mužov. In: M. Kollár – G. Mesežnikov – M. Bútora(eds.): Slovensko 2010: Správa o stave spoločnostia demokracie a o trendoch na rok 2011. Bratislava: In-štitút pre verejné otázky 2011, pp. 357-404.

FILADELFIOVÁ, J., 2010a: Ženy a muži v práci a v rodine:Prečo je užitočná rodová perspektíva v ekonómii. In:Cviková, J. (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii: As-pekty mocenských vzťahov. Bratislava, Záujmovézdruženie žien Aspekt, pp. 77-117.

FILADELFIOVÁ, J., 2010b: Rodové dimenzie krízy: Situá-cia na trhu práce a vládne protikrízové opatrenia. In:J. Debrecéniová – J. Filadelfiová – Z. Maďarová: Rodové 221

Literatúra


dôsledky krízy: Aspekty vybraných prípadov. Bratisla-va: Záujmové združenie žien Aspekt, pp. 11-67.

FILADELFIOVÁ, J., 2007 (Z. Bútorová ed.): Ženy, mužia vek v štatistikách trhu práce. Bratislava: Inštitút preverejné otázky.

FILADELFIOVÁ, J., 2002: Rodové štatistiky. Bratislava:MPSVR SR – MSŠR.

FILADELFIOVÁ, J. – GERBERY, D. – ŠKOBLA, D., 2006: Sprá-va o životných podmienkach rómskych domácnos-tí na Slovensku. Bratislava: UNDP a FES.

FILČÁK, R. – ŠKOBLA, D., 2011: Social Solidarity, HumanRights and Roma: Unequal Access to Basic Resour-cies in Central and Eastern Europe. In: Ellison, M. (ed.)Reinventing social solidarity across Europe. Bristol:The Policy Press, pp. 227-249.

FILČÁK, R., 2007: Životné prostredie. Diferencovaná distri-búcia environmentálnych pozitív a rizík a vplyv chu-doby na životné prostredie. In: Gerbery, D. – Lesay, I.-Škobla, D. (eds): Kniha o chudobe, spoločenské súvi-slosti a verejné politiky. Bratislava: CEPA/FES, pp. 79-92.

FUDGE, J. – OWENS, R. (eds.), 2006: Precarious Work, Wo-men, and the New Economy: The Challenge to LegalNorms. Oxford UK – Portland Oregon: Hart Publishing.

GRILL, J., 2011: On the margins of the states. Contesting Gyp-syness and belonging in the Slovak-Ukrainian-Hungarian Borderlands and in selected migrationcontexts. University of St Andrews. Rukopis.

HANZLOVÁ, E. – BELLAN, P., 2009: Riešenie dlhodobej ne-zamestnanosti v krajinách EÚ s dôrazom na jej špeci-fiká a možností aplikácie dobrých skúseností v pod-mienkach SR. Bratislava: IVPR.

HOLUBOVÁ, B., 2009 – 2010: Súhrnná správa o stave ro-dovej rovnosti na Slovensku za rok 2009 a 2010. Bra-tislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Sloven-skej republike. 2002, Bratislava: Svetová banka,S.P.A.C.E., INEKO a OSI.

IVANOV, A. – TURSALIEV, S., 2006: Microlending to theRoma in Central and Southeastern Europe: Mixed Re-sults, New Approaches. In: Comparative Economic Stu-dies, č. 48, pp. 36–49.

IVO, 2006: Empirické údaje zo sociologického výskumuv rámci projektu EQUAL „Plus pre ženy 45+“. Bratislava:Inštitút pre verejné otázky.

KALLEBERG, A. L., 2009: Precarious Work, Insecure Wor-kers: Employment Relations in Transition. In: Ameri-can Sociological Review, Vol. 74, pp. 1 – 22.

KÁRÁSZ, P., 2009: Vplyv globálnej ekonomickej krízy na vý-voj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce.Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung.

KOLARCIK, P. – MADAROSOVA-GECKOVA, A. – OROSOVA, O.– Dijk, J. P. – REIJNEVELD, S. A., 2009: To what extent doessocioeconomic status explain differences in health bet-ween Roma and non-Roma adolescents in Slovakia?.In: Social Science & Medicine, č.68, pp.1279–1284.

KUSÁ, Z., 2011: Bytová politika a dostupnosť bývania na Slo-vensku. In: Gerbery, D. (ed.) Potrebujeme sociálny štát?Niektoré úvahy (nielen) o verejnej politike. Bratislava: FES.

KUSÁ, Z. – BOROVANOVÁ M., RUSNÁKOVÁ J. 2011:Slo-vakia. In: Contested Issue of Social Inclusion throughEducation. (Ed.) Julia Szalai, EDUMIGROM Final Stu-dy, p. 314 – 341 [online] <https://www.edumi-grom.eu/sites/default/files/field_attachment/page/node-5387/edumigrom-final-study.pdf>.

Legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spolo-čenstvách. September 2012, MPSVR SR.

MILCHER, S., 2006: Poverty and the Determinants of Wel-fare for Roma and Other Vulnerable Groups in Sout-heastern Europe. In: Comparative Economic Studies č.48, pp. 20-35. [online] <http://www.palgrave-jour-nals.com/ces/journal/v48/n1/pdf/8100148a.pdf>.

Monitorovacia správa o plnení Záverečných zistení Výbo-ru pre odstránenie diskriminácie žien v SR. Bratislava:Možnosť voľby 2011.

MUŠINKA, A., 2004: Rómovia v Prešovskom kraji. In: D.Scheffel – A. Mušinka (eds), Rómska marginalita.Prešov: CAV.

Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociál-nej inklúzie na roky 2008 – 2010. 2008, Bratislava:MPSVR SR.

Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky2008-2010. 2007, Bratislava: Vláda SR.

Národný akčný plán k Dekáde začleňovania rómskej po-pulácie 2005-2015. 2005, Bratislava: Uznesenie VládySR z 12. januára 2005, Vláda SR.

Národný akčný plán sociálnej inklúzie 2004-2006 a 2008-2010. 2003 a 2007, Bratislava: MPSVR SR.

NOS, 2011: Odpovede na otázky desegregácie rómskych žia-kov vo vzdelávacom systéme na Slovensku. Bratislava.

OSN, 1989: Dohovor o právach dieťaťa (v SR Zb. zákonovč. 104/1991).

OSN, 1994: Medzinárodná konferencia OSN o populáciia rozvoji a jej akčný plán.

PACHEROVÁ, S, 2011.: Nútené živnosti koalícia nestopne.Pravda, 12.6.2011.

RADIČOVÁ, I., 2011: Chudoba Rómov vo vzťahu k trhu prá-ce v SR. In: Sociológia 33, č. 5, pp. 439-456.

REIMERG, C. W. 1985: Cultural Differences in Labou For-ce Participation among married Women. In: Ameri-can Economic Association Papers and Proceedings, No.75, pp. 251-255.

Report on Equality between Women and Men 2010. Brusel: EK.REVENGA, A. et al., 2006: Poverty and ethnicity: a cross-

country study of Roma poverty in Central Europe.Washington DC: World Bank.

REF, 2009: School as a Ghetto, Systemic overrepresentati-on of Roma in special education in Slovakia. Budapest.

RINGOLD, D. et al., 2004: Roma in an Expanding Europe:Breaking the Poverty Cycle. Washington DC:World Bank.


222


SCHOENI, R., 1998: Labour market Assimilation of Im-migrant Women. In: Industrial and Labour RelationsReview, č. 51, pp. 483-504.

SCHAEFFEL, D., 2009: Svinia v čiernobielom: slovenskí Ró-movia a ich susedia. Prešov: Centrum antropologic-kých výskumov.

Správa o sociálnej situácii obyvateľov SR 2010. 2011, Bra-tislava: MPSVR SR.

ŠKOBLA, D. – LEONIKAS, T. – ŠTĚPÁNKOVÁ, M., 2008: Etni-cita ako štatistický ukazovateľ pri monitorovaní životnýchpodmienok a diskriminácie. Bratislava: UNDP, FES.

TOMATOVÁ, I., 2004: Na vedľajšej koľaji. Je proces zara-ďovania rómskych detí do špeciálnych základnýchškôl znevýhodňujúcim činiteľom? Bratislava: SGI.

UNDP, 2002: The Roma in Central and Eastern Europe: Avoi-ding the Dependency Trap. Regional Human Deve-lopment Report. Bratislava: UNDP.

UNDP, 2003: Únik z pasce závislosti. Rómovia v strednej a vý-chodnej Európe, Bratislava: UNDP.

UNDP, 2006: Zamestnávanie Rómov: Názory podnikov, Bra-tislava.

UNDP, 2006: At Risk: Roma and Displaced in Southeast Eu-rope, Bratislava.

BERRKEL, R. – MOLLER, I.H., 2002: Active Social Policies inthe EU: Inclusion through Participation? Bristol: The Po-licy Press.

VAŠEČKA, M (ed.), 2002: Čačipen pal o Roma. Súhrnnáspráva o Rómoch na Slovensku. Bratislava: IVO.

VAŠEČKA, M. – REPOVÁ, I. – DŽAMBAZOVIČ, R., 2000: In-štitucionálna báza riešenia rómskej problematiky naSlovensku v súčasnosti, IOM.

Európsky výskum hodnôt. /European Values Studies. Me-dzinárodný komparatívny výskum za krajiny Európy,ktorý sa uskutočnil v roku 1990 a 1999. Údaje z vý-

skumu sú dostupné na Sociologickom ústave SAV, prí-padne aj spracované porovnanie z druhej výskumnejsérie: Názory obyvateľov Slovenska v medzinárodnomporovnaní. 1. časť. 1999/2000. Tiburg University – So-ciologický ústav SAV, Bratislava 1990 a 1999.

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustano-vuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobamibez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. RadaEÚ 2000a.

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktoráustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchá-dzanie v zamestnaní a povolaní. Rada EÚ 2000b.

Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vyko-návaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a že-nami v prístupe k tovarom a službám a k ich poskyto-vaniu. Rada EÚ 2004.

Správa o stave zdravotníctva na Slovensku. Bratislava:Ministerstvo zdravotníctva SR 2011.

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku2020. ÚV SR 2011.

Štruktúra miezd v SR 2010. 2011, Bratislava: Štatistickýúrad SR.

Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien.2008, Bratislava: skupina 8 MVO.

Uznesenie Európskeho parlamentu 12. marca 2009 o vode v sú-vislosti s konaním 5. svetového fóra o vode v Istanbule,v dňoch 16.-22. marca 2009. Európsky parlament 2009.

EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví. Bratislava: Šta-tistický úrad SR 2010.

Európa 2020. 2010, Brusel: Európska komisia.Zdravotnícka ročenka SR 2009. 2010, Bratislava: Národné

centrum zdravotníckych informácií. [online]<http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocen-ka_2009.pdf>.


223



UNDP Bratislava Regional Centre Grosslingova 35811 09 BratislavaSlovak Republic

Tel.:(421-2)59337-111Fax.:(421-2)59337-450http://europeandcis.undp.org

ISBN 978-80-89263-10-3