Stredoveká a novoveká keramika zo Žiliny

SLEZSKÁ UNIVERZITA V OPAVĔ

Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě

Samuel Španihel

Obor: Středověká archeologie

Stredoveká a novoveká keramika zo Žiliny

Ulica J. M. Hurbana

Medieval and modern ceramic from Žilina

Street of J. M. Hurban

Bakalářská práce

Vedoucí bakalářské práce

Opava 2010 PhDr. Vladimír Goš, CSc.

Abstrakt

Táto bakalárska práca je spracovaním súboru keramiky pochádzajúcej zo záchranného

výskumu, ktorý sa konal v Ţiline na Ulici J.M. Hurbana. Ide o keramiku zo stredoveku

a novoveku, ktorá bola nájdená v obranných priekopách okolo mesta. Autor sa pokúsil

vytvoriť keramické triedy pre región, vyhodnotiť štatistické údaje získané výskumom

materiálu a určiť vek keramiky a tým i pribliţný vek obranných priekop. Práca obsahuje

kresebnú i fotografickú dokumentáciu.

Kľúčové slová : Ţilina, stredovek, novovek, keramika, fortifikácia

Abstract

This thesis is a working set of ceramics derived from research, rescue, which took place

in Ţilina on the street J. M. Hurban. These ceramics from the Middle Ages and modern

times, which was found in the defensive ditches around the city. The author tried to

establish a ceramics class for the region to evaluate the statistical data obtained from

research material and to determine the age of pottery and thus the approximate age of

the defensive ditches. The work includes drawing them and photographic

documentation.

Keywords: Ţilina, medieval, modern times, ceramics, fortification

Slezská univerzita v Opavě Studijní program: Historické vědy

Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě Forma: Prezenční

Akademický rok: 2009/2010 Obor/komb.: Středověká archeologie (SA)

Podklad pro zadání BAKALÁŘSKÉ práce studenta

PŘEDKLÁDÁ: ADRESA OSOBNÍ ČÍSLO

ŠPANIHEL Samuel Lánska 927/5-C, Povaţská Bystrica F070210

TÉMA ČESKY:

Stredoveká a novoveká keramika zo Ţiliny - Ulica J.M. Hurbana

NÁZEV ANGLICKY:

Medieval and modern ceramic from Ţilina - Street of J.M. Hurban

VEDOUCÍ PRÁCE:

PhDr. Vladimír GOŠ, CSc. – UA

ZÁSADY PRO VYPRACOVÁNÍ:

Základným cieľom práce je pomocou nálezového keramického súboru datovať

fortifikačné priekopy objavené na Ulici J.M. Hurbana v Ţiline. Nasledovať bude

i detailný rozbor keramiky a vytvorenie vhodných keramických tried pre región

Budú uvedené vhodné analógie k jednotlivým nálezom. Nedeliteľnou súčasťou práce

bude i obrazový a fotodokumentačný materiál.

SEZNAM DOPORUČENÉ LITERATURY:

Hoššo, J. 1983: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku, in: Archeologica

historica 8, 215-231, Brno

Jeršová, M. 1970: Z dejín hrnčiarstva v Ţiline, in: Vlastivedný zborník Povaţia X, 67-

75, Ţilina

Prikryl, L.V. 1960: Krasové formy v okrese Ţilina, in: Vlastivedný zborník Povaţia

X,143-145, Ţilina

Podpis studenta: ............................................. Datum: ..............................

Podpis vedoucího práce: ................................ Datum: ..............................

Podpis vedoucího katedry: ............................. Datum: ..............................

Vyhlasujem , ţe som túto prácu vypracoval samostatne a ţe som pouţil iba tie zdroje,

ktoré uvádzam v bibliografii. Pri všetkých formuláciách, ktoré nie sú moje vlastné, ale

prevzaté od iných autorov, vyznačujem ich rozsah a uvádzam podľa citačných zvykov

daného jazyka ich zdroj. U prevzatých myšlienok tieţ uvádzam ich zdroj, i keď ide

o moje vlastné formulácie. U prevzatých kresieb a fotografických podkladov vţdy

uvádzam autora, pokiaľ nie som autorom sám. V prípade obhájenia práce s kladným

výsledkom súhlasím s tým, aby moja práca bola uloţená v kniţnici a slúţila v zhode

s mojimi autorskými právami záujemcom o moju prácu, pretoţe som si vedomý, ţe táto

práca bola vypracovaná, ako súčasť mojich povinností v rámci študijného programu,

pričom jeho čiastkové výsledky sú zároveň plnením bádateľských cieľov ústavu, fakulty

a univerzity.

V................... dňa........... .................................

Podpis

Obsah

Úvod................................................................................................................................11

1. Vymedzenie regiónu a prírodné podmienky...............................................................13

2. Vývoj osídlenia............................................................................................................15

2.1 Úvod..........................................................................................................................15

2.2 Doba kamenná...........................................................................................................16

2.2.1 Osídlenie kotliny.....................................................................................................16

2.2.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................16

2.3 Doba bronzová...........................................................................................................16


2.3.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................17

2.4 Doba ţelezná..............................................................................................................17


2.4.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................18

2.5 Doba rímska a obdobie sťahovania národov.............................................................18


2.5.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................18

2.6. Doba slovanská a ranný stredovek ..........................................................................19


2.6.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................20

2.7 Vrcholný a neskorý stredovek...................................................................................21


2.7.2 Osídlenie mesta.......................................................................................................21

2.8. Novovek....................................................................................................................23

2.8.1Osídlenie kotliny......................................................................................................23

2.8.2Osídlenie mesta........................................................................................................23

3 Stav archeologického výskumu v historickom centre mesta........................................26

4. Hrnčiarstvo....................................................................................... .28

4.1 Úvod..........................................................................................................................28

4.2 História hrnčiarstva a hrnčiarskeho cechu v Ţiline...................................................28

4.3 Zmeny vo výrobe keramiky na prelome stredoveku a novoveku..............................30

5. Chronologizačný systém pouţitý pri datovaní ţilinskej keramiky............................33

6. Keramický kód............................................................................................................35

6.1 Rozbor keramického kódu.........................................................................................35

6.2 Keramické triedy.......................................................................................................41

6.2.1 Reţný materiál - oxidačný výpal............................................................................41

6.2.2 Reţný materiál - redukčný výpal............................................................................41

6.2.3 Glazovaný materiál.................................................................................................42

7. Rozbor terénnej situácie..............................................................................................43

7.1 Popis situácie v sonde R4..........................................................................................46






7.7 Popis situácie v sonde R10........................................................................................49



7.10 Popis situácie v sieti S1 ..........................................................................................51

7.11 Popis situácie v sieti S2...........................................................................................51

7.12 Popis situácie v sieti S3...........................................................................................52

7.13 Popis situácie v sonde 4...........................................................................................52

8. Rozbor nálezov............................................................................................................53

8.1 Kuchynská a stolová keramika..................................................................................53

8.2 Kachlice.....................................................................................................................57

9. Rozbor vybraných stratigrafických jednotiek..............................................................61

9.1 Stratigrafická jednotka 135........................................................................................61






Záver................................................................................................................................65

Pramene...........................................................................................................................67

Zoznam pouţitej literatúry..............................................................................................67

Použité skratky

a - strana a (v lichobeţníku)

Abb. - Abbildung

b - strana b (v lichobeţníku)

c - strana c (v lichobeţníku)

č. - číslo

d - strana c (v lichobeţníku)

dipl. - diplomová

cm - centimeter

FFMU - Filozofická fakulta Masarykovy univerzity

FF UK - Filozofická fakulta Univerzity Komenského

h - hĺbka

ha - hektár

ho - hornina

Inv. č. – inventárne číslo

kk - keramika

ko - kosť

kv - kov

M - materiál

m - meter

mm - milimeter

napr. - napríklad

n. l. - nášho letopočtu

o. p. s. - organizácia prospešná verejnosti

P. k. - počet kusov

rkp. - rukopis

Ryc. / ryc. - rysunek

SbNM - Sborník národního muzea

s. r. o. - s ručením obmedzeným

sk - sklo

stor.- storočie

s. j - stratigrafická jednotka

š - šírka

t. č. – technická časť

t. j.- to je

T. n. - typ nádoby

tabl. - tabela

Tr. - trieda

tzv.- takzvaný

Typ t. č. - Typ technickej časti

va – výška strany a (v lichobeţníku)

VVM – Vlastivědný věstník moravský

obr.- obrázok

tab. - tabuľka

Zodp.- zodpovedný

Zoznam príloh

10. Príloha č. 1 - Tabuľka keramického kódu.....................................................................

11. Príloha č. 2 - Kresebná dokumentácia nálezov..............................................................

11.1 Kresebná dokumentácia nálezov.................................................................................

11.2 Súhrn okrajov..............................................................................................................

11.3 Súhrn dien...................................................................................................................

12. Príloha č. 3 - Grafy.......................................................................................................

13. Príloha č. 4 - Fotografická dokumentácia nálezov........................................................

14. Príloha č. 5 - Sprievodné mapy a fotografie.................................................................

Úvod

Stredoveká aţ ranne novoveká keramika zo Ţiliny. Názov, ktorý, ako sa zdá

plne vypovedá o téme, respektíve problematike mojej bakalárskej práce.

Musí byť však brané na zreteľ, ţe ide o nálezový súbor z vrcholne stredovekého

mesta, jedného z najzloţitejších organizmov feudálneho sveta. Vo viac-menej

konzervatívnom trojstavovom rozvrstvení tvorí práve subjekt slobodného mesta

ojedinelú výnimku.

V tejto výnimke je obsiahnuté široké spektrum národnostných, sociálnych,

kultúrnych i hospodárskych prejavov, ktoré sa vo svojej dobe v rámci európskeho

priestoru nemali príleţitosť v podobnej súhre inde vyskytnúť.

Výnimkou samozrejme nebola ani Ţilina. Ba práve v jej prípade táto formulácia

platí viacnásobne. Základy pre jej neobyčajný rozvoj udala nielen zaujímavá politicko-

geografická poloha, ale i historický a historicko-právny vývoj odlišný od ostatných

vrcholne stredovekých miest Uhorska.

Dá sa teda predpokladať, ţe i daný nálezový súbor bude reprezentovať vyššie

spomínané ojedinelé postavenie Ţiliny. Pochádza zo záchranného výskumu, ktorí

v roku 2005 viedli Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc. Z katedry archeológie FF UK

v Bratislave a Mgr. Peter Kováčik, PhD. zo spoločnosti ARCHAIA Brno o. p. s..

Jeho datovanie sa priamo dotýka citlivej otázky ţilinskej archeológie i histórie,

ktorou je fortifikácia mesta, pretoţe pochádza priamo zo zásypu dvoch obranných

priekop na Ulici J. M. Hurbana, ktoré pravdepodobne nadväzujú na staršie opevnenie.

Preto verím, ţe i táto práca prispeje k objasneniu vyššie spomenutej

problematiky.

Súčasťou práce sú samozrejme i kapitoly o histórii mesta, geologických,

pedologických a klimatických podmienkach.

Vlastná práca je rozloţená do kapitol o rozbore artefaktov, datácií vybraných

stratigrafických jednotiek a ich štatistického vyhodnotenia pomocou grafov. Dôleţitou

súčasťou je i kresebná a fotografická dokumentácia a aj mapy.

Na záver by som sa chcel poďakovať PhDr. Vladimírovi Gošovi, CSc. za

odborné vedenie, Mgr. Petrovi Kováčikovi, PhD. za poskytnutie materiálu, priestorov,

kde som ho mal moţnosť spracovávať, aj vhodné rady. Rovnako som zaviazaný

11

11

PhDr. Ivone Vlkolínskej, CSc. ktorá bola ku mne veľmi ústretová a bez jej

ochoty by som si nevedel túto prácu predstaviť. Ďakujem i Mgr. Róbertovi Májskemu

za vhodné usmernenie mojej aktivity i poskytnutie potrebnej literatúry.

12

11

1. Vymedzenie regiónu a prírodné podmienky

Mesto Ţilina (obr. 28) leţí v Ţilinskej kotline, ktorá sa nachádza

na severozápadnom Slovensku, pri hranici s Českou a Poľskou republikou.

Táto medzihorská tektonická zníţenina nepravidelného tvaru patrí do povaţskej

sústavy kotlín Fatransko-tatranskej oblasti.

Z orografickej i geologickej stránky je Ţilinská kotlina veľmi rozmanitý celok.

Jej východnú hranicu tvorí Malá Fatra, ktorá sem zasahuje lúčanskou (juţnejšou)

i kriváňskou (severnejšou) časťou. Oblasť na severe regiónu pokrýva Kysucká

vrchovina, na severozápade plynule prechádzajúca do Javorníkov, ktoré tvoria západnú

hranicu kotliny. Z údolia Váhu sa na juhu pripája, ako geografický podcelok,

Bytčianska kotlina. Juţnej časti zníţeniny dominuje severné zakončenie Stráţovských

vrchov a Súľovských vrchov (Prikryl 1960, 143).

Keďţe jednotlivé horské celky vznikali v rozdielnych časových fázach,

je ich geologické zloţenie značne odlišné. Malá Fatra a Stráţovské vrchy majú síce

kryštalické jadro, ale to je obalené vrstvami druhohorných sedimentárnych hornín.

Stráţovské vrchy sú naviac významným horským krasovým regiónom. Súľovské vrchy

tvoria zlepence karbonálneho pôvodu a rôzne mezozoické horniny. Kysucká vrchovina

a Javorníky sú pohoriami paleogénneho flyšu s drobnými bradlovými skupinami

(Prikryl 1960, 143).

Niţšie poloţené časti kotliny sú vyplnené neogénymi ílmi a kvartérnymi

sedimentami. (Prikryl 1960, 146).

Najvyšším bodom daného regiónu je Veľký Kriváň (1709 m. n. m.) v Malej

Fatre. A najniţší bod oblasti leţí na brehu rieky Váh v katastri obce Dolný Hričov (310

m. n. m.).

Najvýznamnejšou riekou oblasti je práve Váh, ktorý odvodňuje región

do Dunaja, čím sa kotlina radí do čiernomorskej odtokovej oblasti. Inou veľkou riekou

je jeho ľavobreţný prítok Kysuca. Ostatné prítoky majú krátky, zväčša bystrinový

charakter a odvodňujú jednotlivé horské doliny zvaţujúce sa k Váhu či uţ z Javorníkov,

Stráţovských vrchov, alebo malofatranského celku.

13

1

Samotné mesto Ţilina je situované na severozápadnom okraji kotliny u sútoku

Kysuce a Rajčianky s Váhom a pri jej prielome do Bytčianskej kotliny (Mazúr 1967,

198).

14

1

2. Vývoj osídlenia

2.1 Úvod

V tejto kapitole zhrniem významné dejinné míľniky Ţilinskej kotliny i samotného

mesta Ţiliny s dôrazom na obdobie stredoveku a ranného novoveku.

Tieţ sa obšírnejšie pozastavím pri vývoji fortifikácie mesta, pretoţe, ako som

uţ v predchádzajúcich kapitolách spomínal, daná problematika priamo súvisí s mojou

prácou.

Osídlenie Ţilinskej kotliny malo od počiatku aţ do doby slovanskej veľké

výkyvy v hustote osídlenia. Najpresnejšie sa dá tento vývoj vystihnúť stúpajúcou

sínusoidou.

Krivka samozrejme začína paleolitom. Jej vrcholmi sú obdobia existencie

lengyelského komplexu, luţickej kultúry v mladšej aţ neskorej doby bronzovej, doba

laténska s púchovskou kultúrou a doba slovanská. Naopak za depresiu sa dá označiť

celé obdobie eneolitu a staršej doby bronzovej, halštatská doba, éra germánskych

kmeňov, rímske obdobie a doba sťahovania národov.

Od doby slovanskej nastáva upokojenie a osídlenie hustne konštantne

aţ do dnešnej doby s občasnými drobnými výkyvmi.

Pri delení stredoveku na ranný a vrcholný som sa priklonil k datovaniu

pouţívanému pre oblasť Moravy, vzhľadom na archeologické i historické podobnosti.

Prelomovým okamihom je likvidácia slovanských osád na dnešnom území

mesta.

15

2.2 Doba kamenná

2.2.1 Osídlenie kotliny

Prvé nálezy deklarujúce trvalé osídlenie kotliny pochádzajú rôznych častí

chotárov obcí Gbelany a Varín. Datovanú sú do lengylskej, prípadne bošáckej kultúry.

Ide prevaţne o črepy a štiepanú kamennú industriu. Najvýznamnejším nálezom je však

medený sekeromlat handlovského typu, pochádzajúci z konca štvrtého tisícročia pred n.

l. (Moravčík 2000, 123-125).

2.2.2 Osídlenie mesta

Prvé stopy človeka na území mesta spadajú pribliţne do roku 20 000 pred n. l.,

v polohe Závodie - Zápotočie boli nájdené bliţšie nešpecifikované kamenné nástroje

z severského pazúrika (Prikryl - Štanský 1996, 1). Kultúrne ich môţeme zaradiť

k Gravettienu, poprípade Epigravettienu. Z mladšej a neskorej doby kamennej sa,

pravdepodobne vďaka intenzívnemu stredovekému a novovekému stavebnému procesu,

doklady nenašli.

2.3 Doba bronzová


Výraznejšie osídlenie sa znova objavuje v kraji pri Váhu v dobe popolnicových

polí, keď tento región osídlila luţická kultúra. Okrem popolnicových pohrebísk, ktoré sa

opäť našli vo viacerých pozíciách v chotároch obcí Gbeľany a Varín, sa medzi

Gbeľanami a Nedzedou odkrylo najväčšie luţické sídlisko v kotline. Mimo črepového

materiálu sa tu našla i deštrukcia pece s keramikou a bronzový kosák s bočným tŕňom.

Ďalšie sídlisko sa zistilo v Tepličke, poloha Na vŕškoch (Moravčík 2000, 129).

Centrom sídelnej oblasti bolo pravdepodobne hradisko Straník v Zástraní.

Kamenno - hlinité valy ohradzujú plochu o veľkosti pribliţne 6 ha. I tu sa našla

bronzová sekerka s tuľajkou (Moravčík 2000, 129).

16


Nositelia luţickej kultúry zanechali po sebe stopy i vo viacerých častiach mesta

(Hviezdoslavova ulica, Šefranica, Frambor, Studničky, (Prikryl - Štanský 1996, 1).

Ide zväčša o keramický materiál, no v polohe Šošin potok, Závodí -

Pod Skalkou a Pod Vinicou sú doloţené i sídliskové objekty (Moravčík 2000, 126).

2.4 Doba železná


Pribliţne po roku 200 pred n. l. sa po sérii poráţok sťahujú keltské kmene

zo severného Talianska smerom do strednej Európy a miestne keltské obyvateľstvo

ustupuje na severné Slovensko. Tu zaujalo i Ţilinskú kotlinu a kmeň Kotínov sa v nej

udrţal aţ do prelomu letopočtov (Špiesz, 2002, 11), pričom sa pravdepodobne podieľal

na vzniku púchovskej kultúry, počas existencie ktorej zaţila daná oblasť najväčší

kultúrny a ekonomický rozmach v praveku. Archeologicky bolo doloţená výroba

grafitovej keramiky, pouţívanie hrnčiarskeho kruhu a razba mincí typu Divinka.

Níţinné sídliská sa nachádzajú v polohe Prostredný lán v Gbeľanoch, Súľove

a Varíne - Hrádku a Koňhore. V chotári obce Gbeľany je i drobné výšinné sídlisko

obohnané valom z pieskovcových blokov. Veľkými hradiskami sú Divinka v západnej

časti kotliny a spomínaný Straník dominujúci východnej polovici. Najvýznamnejšou

lokalitou je však Varín - Ţelezná studňa, kde bolo archeologicky doloţené hutníctvo

a spracovanie ţeleza. Technologická úroveň tohto komplexu bola na Slovensku opäť

dosiahnutá aţ v 16. stor. (Moravčík 2000, 126-131, 134).

Zaujímavým nálezom je i depot rímskych mincí patriacich konzulom

L. Memmiovi a P. Serviliovi z prelomu 2. a 1. storočia pre n. l. nájdený v Zátepličí,

neďaleko varínskeho Hrádku (Petrovský-Šichman 1965, 76).

Sľubne sa rozvíjajúce osídlenie kotliny púchovskou kultúrou pravdepodobne

oslabilo nútené vysťahovanie keltských Kotínov a následné neznáme katastrofické

udalosti, archeologicky datované do začiatku 1. stor. n. l.. Nastáva výrazný úpadok

a púchovská kultúra zaniká pravdepodobne v prvých storočiach nášho letopočtu

(Moravčík 2000, 134).

17


Poloha Šefranica sa v intraviláne dnešného mesta dlhodobo ukázala, ako

najvhodnejšia pre trvalejšie osídlenie, pretoţe hoci na začiatku doby ţeleznej hustota

osídlenia plochy dnešného mesta klesá, na tejto lokalite môţeme nájsť znaky

kontinuálne osídlenie.

Lokality z doby bronzovej v 2. a 1. storočí pred n. l. sú opätovne zaľudnené

nositeľmi púchovskej kultúry, ktorí expandujú i do polôh Stráţov - Tomanová, Závodie

- Hradisko a Zástranie - Straník (Prikryl - Štanský, 1996, 1).

2.5 Doba rímska a obdobie sťahovania národov


Počas tohto obdobia je badateľný výrazný úpadok osídlenia a nálezov je veľmi

málo. Ojedinelé germánske keramické zlomky pochádzajú z uţ známej lokality

Prostredný lán v Gbeľanoch (Moravčík 2000, 135). Najvýraznejším nálezom

je tzv. norická spona z Rajeckých Teplíc, typická pre 1. stor. n. l.(Moravčík

1970, 12).


Z rímskej doby sa v meste našiel súbor rímskych mincí a keramika rovnakého

pôvodu, nálezový súbor sa však nedochoval (Prikryl - Štanský 1996,1).

18

2.6 Doba slovanská a ranný stredovek


Po germánskom hiáte nastáva výrazné zaľudnenie kotliny s príchodom

slovanských kmeňov v prvej polovici 6. storočia. Osídlenie sa uţ klasicky koncentruje

na pomedzí chotárov obcí Varín, Gbeľany a Teplička (Moravčík 2000, 135).

Na území Ţilinskej kotliny poznáme dva pohrebiská dvoch typov, pričom vţdy

ide o mohylové pochovávanie. Buďto ide o mohylníky, a o jednotlivé hroby, či dvojice

hrobov v ktorých leţia hlavne jedinci s vojenskou výbavou. Ide napríklad o dvojicu

mohýl z Gbelian či ojedinelá mohyla z Tepličky, kde sa našiel meč typu K z prvej

polovice 9.stor.. Tento typ zbrane nemá na Slovensku obdoby (Moravčík 2000, 135-

136).

Najväčší slovanský mohylník nielen v Ţilinskej kotline, ale i na celom

severozápadnom Slovensku sa nachádza v polohe Háj pri Krasňanoch. Nachádza sa tu

51 mohýl s birituálnym pohrebným rítom (Moravčík 2000, 135; Petrovský-Šichman

1964, 73).

Inými významnými mohylníkmi regiónu presahujúcimi snáď celé slovanské

obdobie sú v katastroch obcí Bánová a Bitarová. V Bánovej bolo napočítaných 34

mohýl. Počet mohýl v Bitarovej nie je známy. Nálezy z dvoch preskúmaných

bánovských tumulov svedčia o pohreboch bojovníkov (Petrovský-Šichman 1964, 72-

75).

Drobné hradiská sa našli vo Varíne v polohe Hradisko a na strečnianskom

hradnom kopci (Moravčík 2000,137- 138). Najväčším hradiskom oblasti v celom

slovanskom období je Divinka - Veľký vrch, podľa A. Petrovského-Šichmana centrum

severoslovenského slovanského kmeňa. Miestami dodnes viditeľných 6 prstencov valu

obopína 12 ha veľkú plochu. V okolí hradiska je silná koncentrácia slovanského

osídlenia, či uţ v níţinných polohách, alebo drobných ochranných hradísk a v Divine -

Kolárovej je mohylník z rovnakého obdobia (Petrovský-Šichman 1964, 71).

Po zániku Veľkej Moravy sa zniţuje hustota osídlenia regiónu, v ktorom nastáva

mocenské vákuum. V 10.- 12. stor. maďarskí nájazdníci prenikali do horských oblastí

len sporadicky, ich pričlenenie k rodiacemu sa Uhorskému štátu bolo viac menej

symbolické. To vyuţilo na prelome 10. a 11. stor. české knieţa Boleslav I.

19

na krátkodobé obsadenie severozápadného Slovenska, najmä horného Povaţia.

Krátko po ňom expandoval na Slovensko i poľský kráľ Boleslav Chrabrý, ktorý sa

dostal aţ k Dunaju a snaţil sa oblasť pripojiť k svojmu formujúcemu sa štátu. No jeho

snaha končí v roku 1018, keď sa po zmierení so svätým Štefanom, prvým uhorským

kráľom vzdáva území juţne od Karpát (Špiesz 2002, 29).

Napriek, pre ţivot nie najvhodnejším podmienkam, počet obyvateľov najme

v juţnej časti regiónu narastá a populačný rast kulminuje v 13. storočí. (Špiesz 2002,

41).

Najdôleţitejšími archeologickými lokalitami 10. - 12. stor. v kotline je menšie

opevnenie v Nezbudskej Lúčke a dechtáreň v Ţeleznej Studni (Moravčík 2000, 139).


V 6. stor. preberá úlohu hlavného sídliska na území mesta lokalita Frambor,

kde bola nájdená ranne slovanská chata. Aţ v dobe poveľkomoravskej je moţné

slovanské nálezy doloţiť i zo známych lokalít, ako sú Šefranica a Závodie (Prikryl -

Štanský, 1996, 1).

Základom mesta bolo pravdepodobne zoskupenie slovanských osád z 10. aţ 13.

stor. na širšom území mesta. V ich pomyselnom strede, v Ţiline - Závodí, stál najstarší

sakrálny objekt, románsky kostol sv. Štefana kráľa, ktorý mal vzniknúť najneskôr v 40.

rokoch 13. storočia (Marsina 1975, 36).

Prvá písomná zmienka o meste, respektíve o vyššie spomínanom komplexe

osád, - terra de Selinan - územie Ţilina, alebo Ţiliňany je v listine z roku 1208, ktorá

obsahuje zoznam majetkov nitrianskeho biskupstva. Terra de Selinan sa spomína, ako

územie, leţiace uţ za severnou hranicou daného cirkevného regiónu (Prikryl - Štanský

1996,1).

Toto osídlenie zaniká, alebo je silne zdecimované bliţšie nešpecifikovanou

pohromou na Veľkonočný pondelok a to buď v roku 1270 (Marsina 1975, 36),alebo aţ

v roku 1280 (Prikryl - Štanský 1996, 2).

20

2.7 Vrcholný a neskorý stredovek


Po sérii mongolských vpádov začína celková reorganizácia Uhorska a jedným

z výsledkov je i výstavba či dobudovanie murovaných hradov. V Ţilinskej kotline sú to

Súľovský hrad, Hričov, Strečno a Varínsky hrad, dnes nazývaný Starhrad (Óvár)

(Moravčík 2000, 139-140).

Na pozvanie kráľov arpádovského rodu prichádzajú na nemeckí kolonisti

a usadzujú sa hlavne v mestách. V pozorovanom regióne boli ich centrami Ţilina

a Rajec.

Ku koncu 14. stor. sa na severozápadnom Slovensku vytvorili jednotlivá hradné

panstvá. Do Ţilinskej kotliny zasahovalo lednické, strečnianske a bytčianske.

Začiatkom 15. stor. je Ţilinská kotlina i s mestom vyplienená jednou

z husitských spanilých jázd (Lysý 2010, 40).

Nepokojné storočie pokračovalo i vo svojej druhej polovici, keď sa

na severozápadné Slovensko presunulo ťaţisko dlhotrvajúceho konfliktu medzi

uhorským kráľom Matyášom Korvínom a bratríckymi vojskami. Do tohto obdobia

spadá budovanie hrádkov, akými bolo opevnenie na Hradisku vo Varíne, alebo

jeho dvojča v Gbeľanoch. (Moravčík 2000, 140).


Koncom 13. stor. sa na území dnešného historického jadra usádzajú sliezski

Nemci, pravdepodobne z Tĕšína či blízkeho okolia. Do tejto doby spadá i prvá fáza

výstavby kostola Najsvätejšej trojice a ustanovenie ţilinskej farnosti (Prikryl - Štanský

1996, 2). Svoju prevahu uplatnilo nemecké obyvateľstvo pri vzniku uţ stredovekého

mesta i v právnej oblasti a ako právny systém sa pouţívalo tzv. tĕšínske právo (Marsina

1975, 39).

V roku 1302 sa Ţilina stáva majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Dvadsiateho

tretieho apríla roku 1312 je Ţilina prvý krát spomínaná, ako civitas podľa ktorého práv

sa má riadiť obec Kolárovice (Prikryl - Štanský 1996, 2). Z roku 1318 pochádza prvá

písomná zmienka o ţilinskom hrade, ktorý bol dlho predmetom odborných diskusií.

21

No hrad mohol vzniknúť uţ skôr, okolo roku 1270 v náväznosti na uţ

existujúcu staršiu obec. Jeho poloha bola aţ do roku 2008 neznáma, keď bol nájdený

pri výstavbe obchodného centra Hrad na tzv. Farských schodoch. Keďţe, však

posledná písomná zmienka o tomto hrade je uţ z roku 1457, kedy ho musel veľmoţ

Václav Pongrác vrátiť panovníkovi (Šimko 2008, 7), diskusie o jeho stavebnom vývoji

a vzťahoch s okolitou zástavbou stále pokračujú.

Po smrti „Pána Váhu a Tatier“ sa mesto stáva majetkom kráľa. Za vlády

Anjouovcov sa rozrastá a získava opakovane rôzne privilégia, ako napríklad mýtne,

jarmočné či míľové právo.

Kráľ Ľudovít I. Veľký osobne zakázal Ţilinčanom pouţívať tĕšínske právo

a nariadil im osvojiť si právo iného uhorského mesta. V roku 1378 tak vzniká prvá

kapitola Ţilinskej knihy, ktorá obsahuje prepis krupinského práva spolu s dodatkom,

ktorý povoľoval občanom mesta nehovoriacim nemecky, hájiť sa rodným jazykom

(Prikryl - Štanský 1996, 3).

Z tohto obdobia pochádza i prvé grafické zobrazenie erbu mesta. Konkrétne

ide o pečať, ktorou bola opatrená bliţšie neuvedená listina s dátumom 8.3. 1379. Na

pečati s kruhopisom Sigilum civium de Zilina (v originále je obrátené Z) je

trojuholníkovitý štít s hlavnou heraldickou figúrou, ktorú predstavuje dvojkríţ

Nitrianskeho knieţactva, označovaný i ako arpádovský. Sekundárnou figúrou sú dve

šesťcípe hviezdy, v horných rohoch štítu, Zvláštnosťou dvojkríţa sú jednak konkávne

zakončené ramená a koreňovité zakončenie spodnej strany zvislej osi. Dvojkríţ

a hviezdy sú zlaté, podklad je olivovozelený (Pastorek 1970, 27).

Ľudovít I. Veľký pri svojej ďalšej návšteve Ţiliny 7. mája 1381 udelil miestnym

Slovákom privilégium Pro Slavis (celý názov znie Privilégium pre ţilinských Slovákov

- Privilegium pro Slavis silinensis), ktoré nariaďovalo, aby polovicu z 12 člennej

mestskej rady tvorili Slováci (Špiesz, 2002,47).

I Ţigmund Luxemburský pokračuje v udeľovaní privilégií a výhod mestu.

V roku 1405 nariaďuje vybudovať „obvyklé“ hradby okolo mesta. V roku 1414

rozkaz vydáva opakovane, pretoţe sa zdá, ţe mestská rada nevykazovala v danom

smere ţiadnu aktivitu. Hradby nestáli, ani v septembri roku 1431, keď mesto vyrabovali

a vypálili táboritské vojská vracajúce sa do Čiech (Prikryl - Štanský 1996, 4).

V roku 1473 na seba opäť poukazuje miestny silnejúci slovenský ţivel

22

a to nariadením mestského magistrátu, aby sa ţilinská právnická zbierka

preloţila z nemčiny i do slovakizovanej češtiny (Špiesz 2002,47).

Problémy s fortifikáciou sa preniesli aj k ďalšiemu uhorskému panovníkovi

Matyášovi Korvínovi, ktorý roku 1474 „oslobodil Ţilinu od platenia všetkých

mimoriadnych daní po dobu troch rokov, pretoţe mešťania mali veľké výdavky

a námahu s budovaním opevnenia“ (Marsina 1975, 53).

2.8 Novovek


V 16. stor. sa Ţilinská kotlina stáva časťou domínia rodu Podmanických, ktorí

ťaţili z bezvládia, vzniknutého po moháčskej bitke a z príchodu Turkov do Uhorska.

Chaos pokračuje i počas celého 17. stor., keď najmä v hornom Uhorsku zúria

protihabsburgské povstania. V tejto dobe sa v podhorských a horských oblastiach

usadzujú Valasi, ktorých kultúra dodnes tvorí základ tradičného prejavu vidieka celého

severozápadného Slovenska. Do tohto obdobia spadá i pôsobenie zbojníckych druţín,

ktoré viedli známe postavy, ako napr. Juraj Jánošík, či Biely Štec (Špiesz 2002,77-83).

V 18. a 19. stor. nastáva preľudnenie, ktoré sa spolu so silnejúcim vládnym

útlakom stáva spúšťacím mechanizmom pre mäsové vysťahovalectvo. Región sa

preslávil hlavne drotármi, ktorí vycestovali nielen do Spojených štátov Amerických,

no i do západnej Európy, Ruska či na Blízky východ.


Keď mesto dobyli v roku 1540 bratia Ján a Rafael Podmanickí, prebudovali

Farský kostol Najsvätejšej Trojice na pevnosť a dokončili výstavbu vedľa stojacej

Burianovej veţe, ktorú upravili, aby poslúţila nielen ako zvonica, ale aj ako obranná

veţa (Prikryl - Štanský 1996, 5-6), z toho by sa dalo usudzovať ţe hrad uţ nestál

a hradby ešte nestáli, keďţe Podmanickí pristúpili k spomínaným stavebným úpravám.

V roku 1620 sa objavuje prvá písomná zmienka o fortifikácii, keď sa mesto

ubránilo útoku asi 2000 ukrajinských kozákov (Prikryl - Štanský 1996, 6).

23

Typ opevnenia však nie je udaný. Pravdepodobne z doby povstania Františka II.

Rákociho, vymedzenej rokmi 1703 -1711, keď sa v meste striedali kurucké i cisárske

posádky, pochádza druhá písomná zmienka, ktorá uţ vyslovene uvádza „zemné valy,

drevené palisády a vodné priekopy“. Spomína sa i cisársky generál Ladislav Ebergényi

na rozkaz ktorého v roku 1708, tesne po víťaznej bitke pri Trenčíne, sa okolo mesta

vybudovali zemné valy (Prikryl - Štanský 1996, 9).

Tento historický fakt je podporovaný i vhodnými toponymami, ktorými sú

názvy ulíc Horný a Dolný Val, prípadne ulica Na priekope. Na moţnosť čiastočnej

murovanej fortifikácie okrem záznamu z roku 1848, keď dal mešťanosta Ján Bittšánsky

zvaliť obe mestské brány, lebo prekáţali pri odváţaní deštruovaných budov po veľkom

poţiari (Prikryl - Štanský 1996, 11), poukazuje i názov ulice Na Bráne, ktorá kolmo

kriţuje ulicu Horný Val. Je teda moţné, ţe aspoň exponované úseky, akými brány

bezpochyby boli, mali opevnenie zodpovedajúce významu mesta. Druhú bránu je

moţno predpokladať na opačnej strane mesta v identickej stavebnej situácii na

priesečníku Hodţovej ulice a Dolného Valu, avšak bez uskutočneného archeologického

výskumu ide iba o moje hypotézy.

Dvadsiateho ôsmeho marca v roku 1610 sa konala evanjelická synoda, ktorou

boli poloţené základy evanjelickej cirkvi na Slovensku a zvolili sa tu jej traja hlavní

cirkevní predstavitelia (Prikryl - Štanský 1996, 6). Toto stretnutie bolo vyvrcholením

dlhodobých snáh protestantskej časti obyvateľstva, no spory medzi nimi

a rekatolizačným hnutím, ktoré predstavovali hlavne jezuiti sa tiahne i skrz nasledujúce

storočia. Častým javom je striedanie vlastníctva mestských kostolov medzi oboma

náboţenskými obcami.

V 17. a 18. stor. vývoj mesta napreduje, na rozdiel od okolia, pomaly. Ţilina

je opakovane suţovaná morom a cholerou i častými poţiarmi. Demografický

vývoj sa začína uberať negatívnym smerom o čo najlepšie vypovedá sčítanie

obyvateľstva z roku 1828, keď mesto obývalo len 2432 obyvateľov. Na porovnanie

dnešné mestečko Rajec malo v tom istom roku 3004 obyvateľov (Prikryl - Štanský

1996, 10). V 19. stor. sa Ţilina rozvíja omnoho výraznejšie, no objavujú sa tu výrazné

maďarizačné snahy uhorskej vlády, keďţe mesto patrilo k centrám slovenského

obrodenia. Do mesta bola zavedená ţeleznica, vznikajú tu rôzne spolky, banky,

sporiteľne či odborové organizácie.

24

Počas prvej Československej republiky tu dočasne sídlilo Ministerstvo s plnou

mocou pre správu Slovenska. Neskôr, 6. 10. 1938 je v Katolíckom dome prijatá

Ţilinská dohoda, na základe ktorej bola vyhlásená autonómia Slovenskej krajiny.

Dnes je Ţilina piatym najväčším mestom na Slovensku s počtom obyvateľov

85 558 (k 31. 8. 2008). Sídli v nej správa ţilinského kraja, Ţilinská univerzita

a rímskokatolícky biskup.

25

3. Stav archeologického výskumu v historickom centre mesta

Na území historického jadra dnešného mesta boli vykonané viaceré

archeologické výskumy, ktorých cieľom bolo objasniť stavebnohistorický vývoj mesta,

s dôrazom na problematiku Farského kostola Najsvätejšej Trojice, Ţilinského hradu

a fortifikačného systému mesta.

Archeologické poznávanie dejín mesta začalo v roku 1966, keď prebehol

záchranný výskum na Mariánskom námestí (literatúra pracuje občas i so

starším názvom Námestie Dukla), kde pod vedením Antona Petrovského-Šichmana,

bolo zachytené dno stredovekého obytného domu. Na základe keramických nálezov sa

vznik objektu kladie na prelom 13. a 14. stor.. Zánik nastal pravdepodobne v prvej

polovici 15. stor. (Moravčík 1970, 16-22).

V tom istom roku sa podarilo na ulici Horný val zachrániť niekoľko črepov

pri kladení vodovodu. Keďţe boli veľmi podobné materiálu z Mariánskeho námestia

boli zaradené do rovnakého časového horizontu. (Moravčík 1970, 22-24).

Nové poznatky priniesol rok 1974, keď boli asanované bliţšie neurčené budovy

v historickom centre. Z deštrukcií vyvezených na skládku získal Ondrej Šedo súbor

keramiky a drobných úţitkových predmetov. Hoci týmto artefaktom chýbajú nálezové

okolnosti, predstavujú vzorku stredovekej hrnčiarskej produkcie mesta (Šedo, 1974,

101).

Ďalší archeologický výskum viaţuci sa k skúmanému obdobiu prebiehal v roku

2000, keď Ján Moravčík uskutočnil výskum základov románskeho kostola sv. Štefana

kráľa v Ţiline - Závodí. O rok neskôr prebiehal, pod vedením rovnakého archeológa,

výskum Farského kostola pri ktorom sa zistili základy starších stavieb asi z polovice 13.

stor. (Prikryl - Štanský 1996, 35). V roku 2004 výskum, vedený opäť J. Moravčíkom

(nepublikované), odhalil výrazný priekopovitý útvar na Hodţovej ulici. Potvrdenie tézy,

ţe ide o súčasť fortifikácie mesta priniesol záchranný výskum pod vedením pod

vedením Petra Kováčika v roku 2006 na Ulici J.M. Hurbana. I tu sa našli priekopy,

ktoré sú veľmi podobné výskumu na Hodţovej ulici. Spracovanie a vyhodnotenie tohto

výskumu je cieľom mojej práce a ďalšie kapitoly budú venované výlučne jemu.

Jozef Hoššo viedol v roku 2008 záchranný výskum, pri ktorom bol objavený uţ

spomínaný tzv. Ţilinský hrad. Ide o veţovitú stavbu, zatiaľ datovanú do druhej polovice

13.stor., tvarovo i rozmerovo podobnú hlavnej veţi Budatínskemu zámku, takţe je

26

moţné ţe jedna bola vzorom pre budovanie druhej. Zatiaľ sa však nedá povedať, ktorá

z nich je staršia (Šimko 2008, 7).

27

4. Hrnčiarstvo

4.1 Úvod

Keramické výrobky uţ od mladšej doby kamennej predstavujú majoritnú časť

archeologických súborov. Táto skutočnosť je podloţená nielen dejinnou rolou

hrnčiarstva, ako jedného z najrozšírenejších remesiel, produkujúcich predmety

kaţdodennej spotreby, ale hlavne charakterovými vlastnosťami vlastného výrobku.

Jeho krátka ţivotnosť, samozrejme v rámci primárneho vyuţitia, spôsobená

krehkosťou materiálu, bez prakticky nulového sekundárneho vyuţitia, ho radí medzi

archeologicky veľmi citlivé artefakty s vysokou výpovednou hodnotou. Tieto faktory

naviac zvýrazňujú vhodné chemické a fyzikálne vlastnosti, ako je napríklad

anorganický pôvod, či vo vhodných pôdnych podmienkach vysoká trvanlivosť črepu

(Hoššo 1983, 215)

4.2 História hrnčiarstva a hrnčiarskeho cechu v Žiline

Prvá písomná zmienka o hrnčiarskom cechu pochádza z roku 1559, v ktorom sa

spomína ţe hrnčiari a kováči majú spoločný cech, riadený rovnakými artikulmi,

ktorých znenie však nie je známe. Táto informácia sa nachádza v Articuli honestae

cehae figulorum Solnensium, z nich sa tieţ dozvedáme ţe v roku 1582 sa vytvára

samostatný hrnčiarsky cech (Jeršová 1960, 313), ktorý vlastnil dokonca aj hostinec pre

potulných tovarišov, takţe mohol byť označovaný, ako šenkovný (Jeršová 1970, 67).

Hrnčiarska produkcia samozrejme existovala v meste, i pred vznikom cechu,

čo je doloţené pomocou starších výskumov, ktoré sú spomínané v predchádzajúcej

kapitole.

Ku koncu 16. stor. uţ bola Ţilina hrnčiarskym centrom Stredného a Horného

Povaţia, rovnako Kysúc ba aj Oravy.

O ţilinskom dominantnom postavení svedčí i fakt, ţe v roku 1584 preberá

mestské cechové artikuly nemenej významný Trenčín. Následne podľa nich vzniká

28

tzv. belušský (podľa obce Beluša) text, ktorý do konca prvej štvrtiny 18. stor.

príjme, väčšina miest a mestečiek vo vyššie spomenutej oblasti (Jeršová 1960, 313).

Z tohto obdobia sa nám zachovali v artikule 23 i podmienky pre splnenie tovarišskej

skúšky, tzv. majsterštuku.

Uvádzam celý úryvok, prevzatý od M. Jeršovej (1970, 68), ktorý vhodne

ilustruje nielen dobovú produkciu, ale i časť výrobných postupov : „Hrnec veliký, co by

byl na tri piadi a na tri prsty zvyše udielaný z jedného kusu hliny. Džbán také na tri

piadi a na tri prsty zvyše udielaný z jedného kusu hliny. Dujnica, jako jest kruh na šírky

také z jedného kusu hliny udielaná. Misa veliká, jak muže nejvetší býti udielaná, vrch na

loket z šírky také z jedného kusa hliny“.

V roku 1609 sa artikuly obnovujú a pripojil sa k nim článok 27. Z jeho obsahu,

sa dá vyčítať informácia dôleţitá pre technologický a historický vývoj hrnčiarstva

v Ţiline, keďţe upravuje nákup glejdy (glazúry) cechovými majstrami, potrebnej

pre výrobu panských vecí od remesla (Jeršová 1970, 69-70). Ide síce o prvú písomnú

zmienku o výrobe glazovanej keramiky, no kontext napovedá, ţe v dobe prípisu článku

bola produkcia daného tovaru medzi ţilinskými hrnčiarmi uţ všeobecne rozšírená.

Z obnovenej verzie artikul sa dá zistiť i odkiaľ pochádzali jednotlivé suroviny

pre výrobu keramiky . Základná hrnčiarska hlina bola braná z chotárov obcí Trnové

a Bytčica. Červené zemné hlinky z vrchu Minčoľ a ţabec (plochý riečny kameň),

pouţívaný ako ostrivo i súčasť glazúry nachádzali vo Váhu.

Ďalšia dôleţitá informácia pochádza z roku 1644, keď boli ţilinskí hrnčiari

vyslaní na hrad Lietava, kde postavili kachľovú pec (Jeršová 1970, 70). Táto pec,

ale nebola archeologicky zachytená, takţe typ kachlíc nie je známy.

V tom istom roku prichádza z Moravy niekoľko habánskych rodín a ţiadajú

o moţnosť usadiť sa v meste. Iná zmienka o novokrstencoch z roku 1749 hovorí

o revízii v dome zosnulého Tomáša Laczundera. Do zoznamu sa dostali i hrnčiarske

výrobky ex labore anabaptistarum (Jeršová 1970, 71).

Ani produkcia habánskej keramiky nezabránila postupnému úpadku

hrnčiarskemu cechu, ktorý započal v polovice 17. stor.. Jeho dôvodom bol,

uţ spomínaný príchod habánov, ktorí sa však v omnoho väčšom počte usadili

v konkurenčnej Beluši a Trenčíne. Tieto mestá sa tak stali hlavnými výrobnými

centrami ich kvalitnej keramiky v uţ spomínanom regióne a tak prekonali dlhotrvajúcu

29

dominanciu Ţiliny, ktorej produkcia ešte stále stála na zväčša domácej keramike

(Jeršová 1970, 71).

V závere svojej existencie pracuje dokonca cech v deficite a zaniká prijatím

Priemyselného zákona, ktorý v roku 1872 zakazuje činnosť cechových organizácii

v Uhorsku.

4.3 Zmeny vo výrobe keramiky na prelome stredoveku a novoveku

Za symbolické rozhranie medzi stredovekom a novovekom je i vo vývoji

keramiky určená bitka pri Moháči v roku 1526 (Polla 1963, 25).

Prerod stredovekej keramiky v keramiku novoveku v oblasti s farebným črepom

bol prakticky plynulý s prevaţne dlho trvajúcimi, málo výraznými zmenami. Tieto

sami o sebe neboli naštartované dôsledkami vyššie spomenutej bitky, ktorá síce

nesmierne ovplyvnila geopolitický vývoj strednej Európy (Kováč, 1998, 49-67), no

do beţnej remeselnej produkcie veľmi nezasiahla.

Omnoho výraznejší podiel tu majú doznievajúce vplyvy tzv. korvínovskej

renesancie a hlavne sociálne a organizačné zmeny v ţivote hrnčiara, akou bolo

dotvorenie cechovej organizácie (Hoššo 2004, 569-570).

V typológii a morfológii sú zmeny minimálne pretoţe nenastala výrazná zmena

v relatívne ustálenom spôsobe ţivote beţného obyvateľstva. Najrozšírenejšou nádobou

je stále hrniec, pouţívaný nielen na uskladňovanie potravín, ale i na varenie.

S nástupom novoveku sa však v kuchyni začínajú výraznejšie uplatňovať

trojnoţky. Mávajú glazované vnútro a na rozdiel od stredovekých kusov uzatvorenú

rúčku.

Výraznejšie zmeny sú badateľné v stolovej keramike. Výraznou zmenou bola

výmena materiálu pri výrobe pohárov. Stredovekú hlinu od druhej polovice 16 stor.

úplne nahradilo sklo (Hoššo 1996, 201). Na novovekom stole objavuje viac plytkejších

tvarov, predovšetkým mís (Hoššo 2004, 577).

V oblasti s farebným črepom sa začiatkom 16. stor. objavujú i ploché taniere,

ktoré sa pravdepodobne vyvinuli zo svojich drevených predchodcov (Ruttkay 1995,

580). Plocha na ktorú sa pokladalo jedlo bývala občas glazovaná, alebo pretrená jemnou

hlinkou.

30

S postupujúcim novovekom sa i hrnčiarske cesto stáva uniformnejším, výrazne

klesá variabilita pouţívaného ostriva, čím sa zmenšuje, a miestami i maţe rozdiel v

zrnitosti keramiky stolovej a kuchynskej, ktorý bol beţný pre stredovek. Tieţ sa začína

viac pouţívať plastické, menej mastná hlina, čo je badateľné i pri vizuálnom pozorovaní

(Hoššo 2004, 571).

Najvýraznejšie zmeny je moţné badať vo výzdobe, povrchovej úprave,

šľachtení črepu a vo výrobných značkách.

S nástupom novoveku prakticky mizne rytá výzdoba i sprievodné dekoračné

techniky, ktoré som uviedol v časti o oblasti s farebnou keramikou. Výrazný útlm sa

prejavuje pri pouţívaní výzdobného postupu, ktorý vyuţíval hru svetla a tieňa (Hoššo

2004, 571-572).

Naopak do popredia sa dostáva v širšej miere pouţívanie najmä olovnatá

glazúra. S príchodom anabaptistov na konci 15. stor sa objavuje biela ciničitá glazúra,

na ktorú bolo moţné maľovať 4 rôznymi farbami (modrá, zelená, fialová, ţltá).

Ich základnú bázu tvorili rovnako, ako u glazúry príslušné oxidy kovov.

Keramika zdobená touto metódou poloţila základy pre vznik tzv. ľudovej keramiky

(Pajer 1983, 150).

Úplne novou metódou na území Slovenska je zadymovanie a následné leštenie

keramiky. Táto technicky nenáročná a lacná metóda vychádza z redukčného výpalu,

ktorý sa uţ v novovekom hrnčiarstve prestal pouţívať. Rovnako, ako jeho predchodca

je zadymovanie charakteristické hlavne pre juhozápadné Slovensko, ktoré svoje

inšpirácie dlhodobo čerpalo z Rakúska, najmä z okolia Viedne (Hoššo 2004, 572).

Druhou čisto novovekou záleţitosťou je engóbovanie, čiţe pokrytie keramiky

vrstvou jemnej často bielej hlinky pred preţahom. Neskôr, pribliţne v druhej polovici

16.stor sa objavuje i kombinácia maľovania hlinkou a glazovania (Hoššo 2004, 572).

S koncom vrcholného stredoveku zanikajú i preţívajúce značky na dnách

nádob. Naopak v tomto období sa začínajú objavovať časovo staršie ryté a a neskôr

kolkované značky ktoré sa vyskytujú najmä na redukčne vypaľovanej či tuhovanej

keramike. Najčastejšie ich nachádzame na uchu nádoby, či v jeho okolí, alebo

na vonkajšej strane okraja (Habovštiak 1959, 61).

V novoveku sa objavujú kolkované značky na oxidačne vypaľovanej glazovanej

keramike. V prípade týchto značiek je jasné, ţe ide o symbol výrobcu, čomu dosvedčuje

31

i výber výrazových prostriedkov pre signetu, ako sú číslice, erby miest, či iniciály

výrobcu (Hoššo 1981, 26-33).

Nástup novoveku samozrejme ovplyvnil i stavebnú keramiku a kachliarstvo,

ktoré v tejto dobe bolo na Slovensku neoddeliteľnou súčasťou hrnčiarskeho remesla.

O stavebnej keramike tohto obdobia je veľmi málo poznatkov, vďaka ktorým by

bolo moţné postrehnúť novoveké trendy.

Naopak, nálezy kachlíc poskytujú bohaté informácie k problematike, ktorou sa

táto kapitola zaoberá. Mierne zaostalý vývoj kachliarstva na Slovensku, spôsobuje ţe

prechod k novovekým renesančným trendom začína aţ po druhej polovici 16. stor.,

no i v tomto období sú najmä na severozápadnom Slovensku úplne beţné gotické

motívy. Typický predstaviteľ kachieľ z 16. stor. prevedených v ešte v tomto

umeleckom smere, pochádza z výskumu J. Hošša (1982, 499-508) na lokalite

Liptovská Mara. Písomný prameň ich výstavbu udáva pre rok 1539. Rovnako,

ako na celom slovenskom území, s výnimkou veľkých miest a sídel vyššej šľachty,

i tu prevládali jednoduché miskovité, cibuľovité tvary a hrncovité tvary, ktoré

končiacim stredovekom stávajú plytšími, čo korešponduje s vývojom komorových

kachlíc, ktoré v novoveku predstavovali majoritnú časť kachliarenskej produkcie

hrnčiarov. (Hoššo 2004, 575).

Vo výzdobe ustupujú klasické gotické náboţenské motívy ţánrovým výjavom

zo ţivota, či alegorickým zobrazeniam ľudských cností a hriechov. Čoraz častejšie sa

objavuje zloţitejšia kompozícia postáv vymaňujúca sa zo strnulých póz stredoveku .

(Hoššo 2004, 575-576).

Do popredia sa v novoveku sa dostávajú i rastlinné a geometrické motívy, ktoré

od 17. stor. vytvárajú mozaiku presahujúcu rozsah čelnej vyhrievacej steny do okolia,

čím tvoria spoločne jeden motív na celých kachliach. Zmena nastala aj pri populárnom

zobrazovaní architektúry, kde sa prechádza od čelného pohľadu k perspektívnemu

videniu stavby (Hoššo 2004, 575-576).

V stredoveku povedľa seba existovali neglazované a najmä jednofarebne zeleno

glazované kachlice. S nástupom novoveku sa počet glazovaných kusov zvýšil, a hlavne

od druhej štvrtiny 16. stor. sa objavuje i polychrómne prevedenie. Vrcholom

v glazovaní kachlíc je kombinácia olovenej a ciničitej glazúry (Hoššo 2004, 576).

32

5. Chronologizačný systém použitý pri datovaní

žilinskej keramiky

V období vrcholného a neskorého stredoveku sa na Slovensku nachádzali štyri

geografické oblasti s rôznou hrnčiarskou produkciou. Za základný faktor členenia bola

vybraná farba pouţitej hliny a keramického črepu.

Hornatý región severozápadného, severného a severovýchodného Slovenska,

v ktorom sa nachádza i Ţilinská kotlina, pokrýva oblasť s farebnou keramikou.

Prakticky ide o územie Karpatského oblúka a severozápadnú časť Slovenského

Rudohoria (Hoššo 1988, 112).

Črep má v závislosti od vypaľovacej atmosféry rôzne odtiene sivej, alebo

oranţovej aţ hnedočervenej farby, ktorá je ovplyvnená i vysokým zastúpením rôznych

kysličníkov kovov (prevaţne oxidy ţeleza a mangánu) v pôde.

Ďalším charakteristickým znakom keramiky z tohto regiónu je výrazná

ozdobnosť, v ktorej dominuje rytie a kolkovanie. Druhým typom výzdoby je plastický,

nalepovaný, negatívne pretláčaný, alebo presekávaný ornament (Hoššo 1988, 112).

Do tohto rozsiahleho regiónu sa vkliňuje Ponitria kde sa stýka pôvodná farebná

keramika s oblasťou s bielou keramikou, ktorá sa vytvorila na území bývalého horného

Tekova, hornej Nitry a horného Tekova na prelome 14. a 15. stor. (Hoššo 1983, 220-

221). Z juhovýchodného Slovenska (Záhorie, okolie Bratislavy, Trnavy a Ţitného

ostrova) sa sem dostávala aj sivá keramika, ktorá sa vyznačovala kvalitnejším

vypracovaním a hlavne charakteristickým redukčným výpalom (Ruttkay 1995, 582),

ktorý sa do ostatných oblastí šíril aţ vo vrcholnom stredoveku. Poslednou oblasťou

je juţné a juhovýchodné Slovensko kde má majoritné zastúpenie biela (maľovaná)

keramika (Hoššo 1983, 220-221).

Pre datovanie získaného archeologického materiálu bol pouţitý systém, ktorého

autorom je Belo Polla (1963, 25). Ide o prvý ucelený pohľad na keramiku skúmaného

obdobia pre územie Slovenska.

J. Hoššo preberá tento systém a upravuje ho nielen ho najmä pre oblasť

s farebnou keramikou v práci: Hrnčiarstvo, remeslo stredovekej dediny a mesta

vo svetle archeologických prameňov (Hoššo 1988, 106- 139).

33

J. Hoššo vyčlenil štyri časovo po sebe nasledujúce stupne, pre chronologizáciu

vrcholne stredovekej keramiky, ktoré sa zhodujú s druhou skupinou stredovekého

hrnčiarstva vytvorenou uţ spomínaným B. Pollom (Hoššo 1983, 215).

Posledný stupeň, označovaný ako prechodný, presahuje svojím datovaním aţ

do novoveku a preto je moţné do neho zaradiť i staršiu novovekú produkciu (Hoššo,

1988, 120-121).

Tieto fázy nenasledujú iba plynule za sebou, ale vzhľadom na častú izoláciu

jednotlivých regiónov, spôsobených, najmä na severe Slovenska, výraznou

geografickou členitosťou, občas môţu koexistovať vedľa seba ( Hoššo 1988, 113, 115).

Pri datovaní ţilinskej keramiky som sa riadil týmito poznatkami a pokúsil som

sa materiál zaradiť do etáp vyčlenených J. Hoššom vo vyššie uvedenej práci.

B. Polla rámcovo ohradil produkciu danej keramiky od polovice 13. stor.

(mongolský vpád) do prvej polovice 16. stor. (bitka pri Moháči), čiţe do obdobia,

keď začína produkcia tzv. ľudovej keramiky (Hoššo 1983, 215).

Pribliţne k tomuto obdobiu sa viaţu i dva časov podobné členené datovacie

systémy z blízkych regiónov strednej Európy. Ide o severomoravský výrobný okruh

vyčlenený Vladimírom Gošom (2007, 56,60) a geograficky rozsiahlejšie

no všeobecnejšie datovanie poľského vrcholne stredovekého hrnčiarstva od Jerzy

Kruppého (1981, 49) V oboch prácach, najmä v štúdii V. Goša, je moţné postrehnúť

zaujímavé analógie k vývoju vrcholne stredovekej keramiky severozápadného

Slovenska, vzhľadom na skutočnosť, ţe oblasť s farebným črepom bez väčších

rozdielov prekračuje slovenskú štátnu hranicu na severe a severozápade (Hoššo 1988,

112).

34

6. Keramický kód

Kód vychádza z numerického keramického kódu vypracovaného pre súpis

nálezov pochádzajúcich prevaţne z juţnej Moravy (Měřínský - Unger 1987). Pôvodný

kód bol v minulosti čiastočne doplnený P. Kováčikom v diplomovej práci týkajúcej sa

mladohradištného materiálu zo zaniknutej stredovekej dediny Záblacany (Kováčik

1998), ďalej bol prepracovaný R. Procházkou a P. Kováčikom (zatiaľ pracovný

materiál) skôr s ohľadom na juhomoravský materiál. Do súčasnej podoby bol kód

upravený skupinou študentov archeológie, ktorej som bol súčasťou, pod vedením P.

Kováčika na počiatku roku 2010, tak aby zohľadnil základné rysy vývoja stredovekej

a ranne novovekej keramiky v prostredí severní Moravy, Sliezska a širšieho okolia,

pričom oporou boli práce V. Goša (1970, 39-44; 1977, 291-303; 1980, 157-174).

Kód je v súčasnej dobe vyššie uvedenou skupinou stále rozširovaný

a upravovaný.

Pre potreby tejto práce bol mojou osobou ďalej upravený na základe prác

J. Hošša (1988, 105-139) a M. Ruttkaya (1995, 563-584). Vymedzil som si niţšie

uvedené kategórie, ktorých pouţitie je viditeľné v priloţenej tabuľke nálezov.

Hodnotiacimi údajmi teda sú: inventárne číslo, stratigrafická jednotka, materiál, počet

kusov, typ nádoby, technická časť, typ technickej časti, keramická trieda, výzdoba.

Do tabuľky sú ešte zaradené poloţky: poznámka a číslo obrázku.

Pri poloţkách typ nádoby, technická časť, typ technickej časti, keramický trieda

a výzdoba uvádzam iba hodnoty, ktoré sa vyskytli v spracovaní nálezového celku, kvôli

celkovej rozsiahlosti daného keramického kódu.

6.1 Rozbor keramického kódu

Inventárne číslo - číslo priradené autorom výskumu

Stratigrafická jednotka - stratigrafická jednotka z ktorej bol artefakt vyzdvihnutý

Materiál - materiál z ktorého bol artefakt vyrobený

Počet kusov - počet kusov

35

Typ nádoby:

- hrniec - 10

- dţbán - 20

- zvoncovitá pokrievka - 30

- plochá pokrievka - 40

- misa - 50

- zásobnica - 70

- trojnoţka - 100

- pohár - 110

- kachlica komorová - 143

- tanier - 220

- neurčiteľné - 0

Technologická časť:

- okraj - 1

- podhrdlie - 2

- výduť - 3

- dno - 4

- ucho - 5

- výlevka - 6

- tuľajka z trojnoţky - 7

- noţička z trojnoţky - 8

- úchytka pokrievky - 9

Typ technologickej časti:

Okraje

- hrnce, dţbány, poháre, trojnoţky

- von vyhnuté - ranne stredoveké - 1:

- oblúkovité zosilnené ukončenia - 11: - 112, - 113

- 119

- vertikálne zrezané ukončenia - 12: - 121, - 122

- 126

- cylindrické a kónické okraje - 3:

- cylindrické - 30: -301, - 302

- kónické von roztvorené - 32: - 322, - 323

36

- rímsovité a okruţia - 4:

- kolmé, horná časť zaoblená - 40: - 401, - 402

- 403, - 404

- 405

- von vyklonené, horná časť zaoblená - 41: - 411, - 412

- kolmé, horná časť zrezaná - 42: - 428

- dovnútra zaklonené, horná časť zrezaná - 44: - 444

- zloţené, kolmé, horná časť zrezaná - 47: - 472

- jednoducho von vyhnuté, zosilnené, ovalené - 5:

- oblúkovito zakončené - 50: - 501, - 503,

- 504, - 506,

- 507,- 508,

- 509

- hránené - 51: - 518

- strechovito hránené, preţľabené 52: - 528

- ovalené - 54: - 547

- misy

- jednoduché, roztvorené, zosilnené - 10: - 107

- zatiahnuté, jednostranne zosilnené - 11: - 113

- jednoduché, von vytiahnuté - 12: - 126

- profilované, von vytiahnuté - 13: - 138

- pokrievky

- ploché - 1: - 102, - 103

- kónické a zvoncovité - 2:

- oblo zakončené - 21: - 211

- spätne zakončené - 22: - 224

- taniere

- ploché - 1: -100,

- členené, hlboké - 2: - 200, - 201,

- 202, -203,

- 205

37

Dná

- podsypané - 1:

- rovné - 10: - 101, - 103,

- 105

- odrezané - 2:

- rovné - 20: - 200, - 201,

- 202, - 203,

- 204, - 205,

- 206

- rovné ( pohár) - 21: - 210

- klenuté - 22: - 220

- neurčiteľné - 3:

- rovné - 30: - 300, - 301,

- 302,- 303

Uši

- valčekovité - 10: - 100

- páskovité - 20: - 200, - 201,

- 203

- konkávne preţľabené - 21: - 212

- konvexne preţľabené - 22: -220, - 221

- obojstranne preţľabené 23: - 230

- zloţitejšie profilované - 24: - 246

- vertikálne ucho s prevrtom (misa) 29: - 290

Úchytky pokrievok

- terčovité - 2:

- 21: - 214, - 216

Noţičky trojnoţiek

- kónické s hranou - 2

- kónické prehnuté s oblým zakončením - 3

Výzdoba

- ryté rovné línie - 1:

- riedke ryhovanie - 10:

- 1 ryha - 101

38

- 6 rýh - 106

- neurčitý počet rýh - 109

- husté ryhovanie - 11:

- 2 ryhy - 112

- 3 ryhy - 113

- neurčitý počet rýh - 119

- riedke ţliabkovanie - 12:

- neurčitý počet ţliabkov - 129

- husté ţliabkovanie - 13:

- 2 ţliabky - 132

- 4 ţliabky - 134

- neurčitý počet ţliabkov - 139

- vlnice - 2:

- strmé jednotlivé vlnice - 22:

- 1 vlnica - 221

- strmé násobné vlnice - 23:

- neznámy počet vlníc - 239

- radielko - 5:

- trojuholníky - 54:

- zloţené do tvaru kríţa - 542

- obdĺţniky - 56:

- stojace - 561

- kolkovanie - 6:

- štvorčeky - 66:

- polkruhové radenie - 661

- plastická - 7:

- reliéf - 70: - 700

- lišta - 71:

- jednoduchá - 711

- prepletaná - 712

- pretláčanie okraja - 8:

39

- jednoducho pretlačený okraj -800

- vtlačovaná - 9:

- 1 odtlačok na uchu - 901

- 2 odtlačky na uchu - 902

40

6.2 Keramické triedy

6.2.1 Režný materiál - oxidačný výpal

1, Oranţová, oranţovohnedá aţ okrovohnedá farba, piesčité ostrivo, stopovo muskovit,

stredne hrubý aţ hrubý materiál, oxidačný stredne kvalitný výpal, lom šedý sedvičového

charakteru.

2, Tmavý hnedošedý najmä vnútri, povrch častejšie svetlohnedý, piesčité ostrivo,

stopovo muskovit, oxidačný kvalitný výpal, lom hnedý.

3, Svetlo hnedá, béţová aţ hnedooranţová farba, prachové ,alebo piesčité ostrivo,

jemný aţ stredne hrubý materiál, oxidačný stredne kvalitný aţ kvalitný výpal, lom

oranţový, hnedý či šedý.

4, Svetlohnedá farba, prachové ostrivo jemný materiál, oxidačný veľmi kvalitný výpal,

lom svetlohnedý.

5, Hnedá aţ červenohnedá engoba, tmavošedé aţ čiernošedé cesto, výrazná prímes tuhy,

veľmi hrubý materiál, oxidačný nekvalitný aţ stredne kvalitný výpal, lom šedý aţ

čiernošedý, zásobnica.

6.2.2 Režný materiál - redukčný výpal

10, Šedá, aţ tmavošedá farba, piesčité ostrivo, stopovo muskovit, stredne hrubý

materiál,stredne hrubý materiál, redukčný stredne hrubý, aţ hrubý materiál, lom šedý.

11, Tmavošedá farba, povrch má kovový lesk, prachové ostrivo, ţiadny, alebo stopovo

muskovit, jemný aţ stredne hrubý materiál, redukčný veľmi kvalitný výpal, lom šedý.

12, Tmavá šedohnedá farba, výrazné piesčité ostrivo s prímesou rozomletej oranţovej

tehloviny, stopovo muskovit, stredne hrubý materiál, redukčný stredne kvalitný aţ

kvalitný výpal, lom tmavošedý s náznakom sendvičového efektu.

13, Šedá, tmavošedá, hnedošedá aţ tmavo hnedošedá, piesčité ostrivo, ţiadny nebo

stopový muskovit, stredne hrubý materiál, redukční kvalitní výpal, lom hnedošedý

14, Čierna farba, piesčité ostrivo, stredne hrubý materiál, redukčný kvalitní výpal, lom

čiernošedý aţ čierny.

41

6.2.3 Glazovaný materiál

30, Transparentná glazúra.

31, Tmavá hnedozelená glazúra.

32, Tmavohnedá glazúra z vonkajšej strany, transparentná z vnútornej strany.

33, Zelená glazúra.

34, Kombinácia viacerých farebných glazúr.

35, Čierny náter, pravdepodobne glazúra vypálená v redukčnej atmosfére.

36, Hnedá glazúra s kovovým leskom.

42

7. Rozbor terénnej situácie

Objekt: Podzemné garáţe Ţilina

Stavebník: Ţilinská parkovacia s.r.o. Ţilina, Košická 2, 010 01 Ţilina

Objednávateľ: Ţilinská parkovacia s.r.o. Ţilina, Košická 2, 010 01 Ţilina

Miesto výskumu: Hurbanova ul., parc. č. 166/1, 3, 4, 5, 6, 172 / 2, 186, 5747,

5749 / 1, 3, 5750, k. ú. Ţilina

Okres: Ţilina

Kraj: Ţilinský

Doba terénnej časti: november 2005 - február 2006

Doba spracovania: november 2005 - marec 2006

Odborná spolupráca: PhDr. J. Moravčík

Vedúca technickej časti: Petra Veselá

Vedúci výskumu: Mgr. P. Kováčik

Vedúci asistent výskumu: Mikuláš Schön

Zodp. vedúci výskumu: Doc. PhDr. J. Hoššo CSc.

Kultúry: vrcholný stredovek, novovek

Uloţenie nálezov: Povaţské múzeum, dep. Strečno

Lokalita sa nachádza v severozápadnej časti historického centra mesta Ţilina

(obr. č. 29).

Skúmaná plocha (obr. č. 30) mala tvar nepravidelného lichobeţníka (a = 100 m,

b = 35 m, c = 75, d = 45 m, va = b = 35 m). Daný tvar bol podmienený priestorom,

ktorý mal byť bezprostredne po výskume zastavaný. Predmetnú plochu vymedzuje na

severe Ulica J. M. Hurbana, na východe súčasná zástavba na parcelách č. 171 a 5749 /

2, na juhu súčasné parkovisko na parcelách č. 166 / 1, 2, 3, 4, 5, 6 a ulica s príznačným

názvom Dolný val, a na západe zástavba na parcelách 187 a 188. Podľa predbeţných

odhadov, ktoré boli podloţené historickými faktami i vhodnými toponymami v okolí

lokality, sa dala na mieste predpokladať archeologicky pozitívna situácia.

Výskum prebehol v dvoch fázach. Prvou z nich bol zisťovací výskum,

na ktorého výsledky nadviazal výskum záchranný.

43

Archeologické práce boli narušené rozmedzí medzi 15. 11. - 22.11. 2005

výkopovými prácami investičnej firmy, ktoré boli prevádzané bez súhlasu a dozoru

archeológov. Touto činnosťou bola zasiahnutá plocha v severozápadnej časti lokality

o rozmeroch pribliţne 20 x 30 m v hĺbke 1,5 m aţ 2 m.

Počas zisťovacieho výskumu boli na skúmanej ploche mechanicky vyhĺbené tri

sondy, pre ľahšiu orientáciu pomenované S1, S2 a S3.

Ich rozmery boli nasledovné:

S1: d = 1,8 m, š = 1,8 m, h = 1,8 m

S2: d = 16 m, š = 1,25 m, h = 2 m

S3: d = 16,2 m, š = 1,2 m, h = 3,1 m

Tieto sondy sú v nákrese (obr. č. 31) označené ţltou farbou a v druhej fáze

výskumu ich prekryli sondy typu R s rovnakých číslovaním.

Vo všetkých troch sondách boli zachytené predpokladané obranné priekopy

(obr. č. 31). Novoveká priekopa bola zachytená vo všetkých troch sondách, stredoveká

len v sonde S3.

V sonde S1 bolo identifikovaných celkom 8 uloţenín (z toho 6 výplní, 2 vrstvy),

2 výkopy, 1 stavebná konštrukcia. To robí celkom 11 archeologicky rozoznaných,

a zdokumentovaných stratigrafických jednotiek .

V sonde S2 boli celkom identifikované 4 výkopy, 12 výplní, 13 vrstiev,

a 3 historické konštrukcie. Celkom teda 32 rozoznaných, zdokumentovaných

stratigrafických jednotiek V sonde S3 boli celkom identifikované 4 výkopy, 15 výplní,

8 vrstiev, a 2 historické konštrukcie. Tu je výsledným číslom 29 archeologicky

rozoznaných, a zdokumentovaných stratigrafických jednotiek .

Podľa autorov výskumu, boli tieto zistenia dostatočné, takţe ďalšie plánované

sondy neboli počas zisťovacieho výskumu uskutočnené.

S ohľadom tieto výsledky bol pre druhú fázu výskumu zvolený nasledujúci

postup. V súlade s harmonogramom stavebných prác a so získanými poznatkami

o zničení častí terénu mladšou zástavbou z obdobia 18. / 19. storočia a recentnou

masívnou úpravou pri jej asanácii bolo na ploche stavby realizovaných

a dokumentovaných celkom 9 sond (R4 aţ R12). Okrem toho boli sledované ďalšie

zemné a stavebné terénne zásahy stavby, tieto však nepriniesli ţiadne doklady

archeologických situácií. Tieţ boli sledované a dokumentované ďalšie terénne zásahy

44

(S1 aţ S4) mimo vlastnú plochu stavby - v priestore juţne od nej, pričom sa podarilo

zachytiť niektoré zaujímavé archeologické situácie.

Písomná a kresebná dokumentácia prebiehala pokiaľ moţno priebeţne a úzkej

náväznosti na postup exkavačných prác. Pre písomný zápis informácií bola zvolená

tzv. formulárová stratigrafická metóda, keď jednotlivé aktivity boli označené číslom.

K popisu aktivít sa pouţili typizované formuláre, vytvorených na základe metodického

manuálu, uţívaným spoločnosťou Archaia Brno o. p. s., vychádzajúci

zo štandardov popisu zemín na základe príslušnej normy ČSN. Manuál slúţi ako

základná príručka pri prevádzaní archeologických výskumov.

Základná kresebná dokumentácia bola prevádzaná v mierke 1:20. Kaţdá vrstva,

výkop, výplň výkopu, styková plocha alebo konštrukcia - tj. kaţdá statigrafická

jednotka (s. j) má svoje vlastné číslo, v tomto prípade číslo uloţeniny (vrstvy alebo

výplne výkopu), číslo výkopu a číslo stavebnej konštrukcie (múru). Podľa manuálu

majú uloţeniny čísla od čísla 0100, výkopy od čísla 0500 a stavebné konštrukcie od

čísla 0900.

Digitalizácia dokumentácie - plánov bola realizovaná v programe MicroStation

95.

45

7.1 Popis situácie v sonde R4

Podloţie predstavoval svetlý ţltohnedý štrk s. j. 130. V sonde neboli zachytené

ţiadne stredoveké nálezové situácie ani pôvodná úroveň terénu (tj. pôdny typ).

Súvrstvie uloţenín s. j 142, 143, 144, 145, 146 predstavuje výplň terénnej

depresie, vzniknutej uţ nad deštrukciou stavebnej konštrukcie s. j. 910 a 911, resp.

jej predpokladanej zahĺbenej časti 141, a výkop 524 z výplňou 141 zrejme nejakú

novovekú odpadnú jamu.

Nakoniec nasledovala vrstva zostatkovej recentnej štrkovej úpravy povrchu

nedávneho parkoviska - s. j. 100.


Podloţie tu predstavoval ţltohnedý štrk s. j. 130. V sonde opäť neboli

zachytené stredoveké nálezové situácie ani pôvodná úroveň terénu (tj. pôdny typ).

Podloţie v severnej časti narušovala stavebná konštrukcia 912 pokrytá

deštrukčnou vrstvou s .j. 148. Nad ňou je deštrukčná terénna vyrovnávka, vrstva

s. j.139. V juţnej časti profilu bola do podloţia zahĺbená stavebná konštrukcia s. j. 913

a pravdepodobne podlaha pivnice s. j. 914. Deštrukčnú výplň pivnice tvorí vrstva 149.

všetko pokrývala vrstva zostatkovej recentnej štrkovej úpravy povrchu nedávneho

parkoviska - s. j. 100.


Podloţie predstavoval svetlý ţltohnedý piesčitý íl s. j. 104.

Doň bol na severnej strane rezu vyhĺbený výkop s. j 530 pre stavebnú

konštrukciu s. j. 915 vyplnený zásypom pozostávajúcim z vrstiev s. j. 150, s. j. 151,

s. j. 153, s. j. 154.

Na opačnom juţnom konci sondy R6 bol zachytený veľký výkop s. j. 531.

Pravdepodobne ide o výkop pre zahĺbenú časť novovekej profánnej

stavby, ktorej pozostatkom je obvodové murivo s. j. 918. Výkop bol vyplnený

vrstvami

46

s. j. 156, s. j. 155, ktoré sa interpretuje ako zásyp muriva po jeho výstavbe, zatiaľ čo

výplne s. j. 159, s. j. 157 a s. j. 158 sú deštrukčné zásypy stavby.

S budovami časovo a funkčne pravdepodobne súvisia subtílnejšie a plytkejšie

stavebné konštrukcie s. j. 916 s. j. 917, predstavujúce snáď pozostatky parcelového

múru, alebo murovaného základu stavby ľahšej konštrukcie.

Vrstva s. j. 127 predstavuje snáď rozplavený záhradný horizont z doby funkcie

obytných stavieb, alebo skôr aţ vyrovnávaciu trávnatú vrstvu z doby po zániku

stavieb.

Nakoniec opäť nasledovala vrstva zostatku recentnej štrkovej úpravy povrchu

nedávneho parkoviska - s. j. 100.


Podloţie predstavoval opäť svetlý ţltohnedý piesčitý íl s. j. 104, v spodných

partiách sa objavil i ţltohnedý štrk s. j. 130. Súčasťou podloţia boli farebne

aj vlastnostne odlišné vrstvy s. j. 185, s. j. 182 a s. j. 186.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bol do podloţia zahĺbený priekopovitý

výkop s. j. 521 vyplnený vrstvou s. j. 187, ktorá pravdepodobne indikuje dobu zániku

funkcie priekopy.

V mladšom období bol celý terén upravovaný o čom svedčí vrstva s. j. 180

na juţnej strane rezu, i súvrstvie s. j. 188, s. j. 191, s. j. 193, s. j. 190, s. j. 192, s. j. 189

a s. j.194 na severnej strane rezu R7 - Z.

Do takto upraveného terénu bol vyhĺbený výkop s. j. 601 s výplňou s. j. 181.

Tento výkop slúţil pre zapustenie konštrukcie kamenného múru s. j. 919, ktorý spolu

s ďalším kamenným múrom s. j. 920 predstavuje pozostatok zahĺbenej časti novovekej

budovy. Zrejme z doby výstavby alebo existencie profánnej budovy pochádza aj múr

921, pravdepodobne relikt nejakej parcelnej hranice, alebo ľahšej hospodárskej

prístavby.

Priestor medzi nimi vypĺňal deštrukčný zásyp, pozostávajúci z vrstiev s. j. 185,

s. j. 182, s. j. 183, s. j. 184.

47


(obr. č. 33, obr. č. 35)

Podloţie predstavoval opäť svetlý ţltohnedý piesčitý íl s. j. 104.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bol do podloţia zahĺbená stredoveká

fortifikačná priekopa s. j. 503 na dne vyplnená vrstvou s. j. 135, ktorá uţ indikuje dobu

existencie a funkcie priekopy, podobne ako aj mladšia vrstvička s. j. 210.

Zánik priekopy s. j. 503 indikujú s. j. 129, s. j. 140, s. j. 176. Na ne potom

nasadá mohutná terénna úprava s. j. 217 (spolu s lokálnou škvrnou s. j. 211)

vyrovnávajúca depresiu po stredovekej priekope - zrejme pred vybudovaním mladšej

ranne novovekej fortifikačnej priekopy s. j. 526.

Ranne novovekú fortifikačnú priekopu vyplňovali vrstvy s. j. 1216 a s. j. 216.

Pravdepodobne do tohto obdobia náleţí aj priekopa s. j. 602 zachytená v časti Z1

profilu R8,vyplnená s. j. 200.

Po zániku funkcie barokových priekop nasledovali terénne úpravy s. j. 214,

s. j.213 a s. j. 212 v časti R8 -Z2 / Z3, s. j. 204, s. j. 209, s. j. 203, s. j. 204, s. j 205, s. j.

206,s. j. 207, s. j. 208 v časti R8 - Z1. Do takto upraveného terénu boli zahĺbené

konštrukcie kamenných múrov s. j. 924, s. j. 923 a 922, predstavujúce pozostatky

novovekej profánnej zástavby lokality. Múr 942 je pravdepodobne zostatok nejakej

ľahšej kamennej konštrukcie. Obdobie existencie tejto zástavby doplňujú ešte výkop

s. j.528 s výplňou s. j. 215 a výkop s. j. 527 s výplňou s. j. 202.

Zánik zástavby indikuje suťový zásyp s. j. 254 pri relikte pivnice s. j. 924.

Nasledovali recentné úpravy povrchu terénu s. j. 100 a s. j. 253


Podloţie tvorí svetlý ţltohnedý (s. j. 104), resp. sivozelený piesčitý íl.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bola zahĺbená priekopa s. j. 602 s výplňou

s. j.200.

Prekrývala ich vrstva s. j. 225 a mohutná vrstva terénnej úpravy s. j. 220.

Obdobnú funkciu mali zrejme i stratigraficky nasledujúce vrstvy s. j. 223, s. j. 222, s.

j.219, s. j. 221.

Do takto upraveného terénu bola zahĺbená kamenná murovaná stavba, ktorej

48

pozostatky predstavujú s. j. 933 a s. j. 934. Jej zánikovú fázu reprezentuje s. j. 226. -

výplň depresie nad deštrukciou stavby.

Vrstva predstavuje uţ recentný zásyp inţinierskej siete, vrstvy s. j. 218

a predovšetkým s. j. 100 zase recentnú úpravu terénu, ktorú definitívne doplnil

asfaltový povrch s. j. 253.


Podloţie tvorí svetlý ţltohnedý (s. j. 104), resp. sivozelený piesčitý íl.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bola zahĺbená priekopa s. j. 602

s výplňou s. j. 200. Prekrývala ich vrstva s. j. 225 a mohutná vrstva terénnej úpravy s. j.

220.

Obdobnú funkciu mali zrejme i stratigraficky nasledujúcu vrstvy s. j. 223,

s. j. 222, s. j. 219, s. j. 221.


pozostatok predstavujú s. j. 933 a s. j. 934. Jej zánikovú fázu reprezentuje s. j. 226 -


Vrstva predstavuje uţ recentný zásyp inţinierskej siete, vrstvy s. j. 218




(obr. č. 34, obr. č. 36)

Podloţie tvorí svetlý ţltohnedý piesčitý íl s. j. 104.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bola stredoveká mestská fortifikačná

priekopa predstavovaná výkopom s. j.503. Na jej dne bola opäť tmavá bahnitá vrstva

s. j. 503 pochádzajúca z doby funkcie priekopy. O niečo mladšia bola výplň s. j.135.

Vrstva s. j. 140 uţ predstavuje vyrovnávku okolitého terénu v dobe zániku

funkcie stredovekej priekopy, čiastočne vypĺňajúcu i terénnu depresiu nad priekopou.

Túto depresiu vyplňovala ešte nasledujúca vrstva s. j.176. Tieto vyrovnávky sú

datované do obdobia úpravy terénu pred a pri výstavbe barokovej fortifikačnej

priekopy.

49

Lokálna vrstvička s. j. 1175 je snáď pozostatkom komunikačného povrchu alebo

stopami premiestňovania zeminy - podloţia pri vyrovnávaní terénu pri zmienenej

výstavbe ranne novovekého opevnenia.

Nasledujúce - stratigraficky mladšie vrstvy s. j. 175 a 178 sú tieţ terénne úpravy,

ale moţno pochádzajú uţ z obdobia úpravy terénu po zániku funkcie ranne novovekého

opevnenia, pričom s. j. 178 uţ pravdepodobne predstavuje zároveň pôdny horizont pri

mestskej profánnej zástavbe z 19. stor..


pozostatok - nároţie predstavujú s. j. 931 a s. j. 933, podlahu tvorila s. j. 932.

Jej zánikovú fázu reprezentuje s. j. 177 - výplň depresie nad deštrukciou stavby.

Obdobne je to s múrom s. j. 930 usadenom v základovom výkope s. j. 532 s výplňami s.

j. 171, s. j. 172, s. j. 173 a s kamennou klenbou pivnice s. j. 934.

Či do tohto obdobia patrí ešte i bliţšie neiterpretovateľný výkop s. j. 533

výplňou s. j. 174, resp. kumulácia stavebného odpadu s. j. 179, alebo

či náleţia uţ do obdobia zániku meštianskej zástavby na lokalite, to sa nedá spoľahlivo

rozhodnúť.

Recentná je ale s istotou úprava terénu s. j. 100, ktorú miestami doplnil



Archeologické podloţie tvorili ţltohnedý štrk s. j. 130 a sivý ílovitý štrk s. j.

165, pod nimi bola zachytená ešte vrstva sivého ílu s. j. 250.

Najstaršou antropogénnou aktivitou bola zahĺbená priekopa s. j. 602

s výplňou s. j. 200.

Prekrývala ich vrstva s. j. 225 a mohutná vrstva terénnej úpravy s. j. 220.

Obdobnú funkciu mali zrejme i stratigraficky nasledujúce vrstvy s. j. 223, s. j. 222, s. j.

219, s. j. 221.


pozostatok predstavujú s. j. 933 a s. j. 934. Jej zánikovú fázu reprezentuje s. j. 226 -


Vrstva predstavuje uţ recentný zásyp inţinierskej siete, vrstvy s.j. 218


50


7.10 Popis situácie v sieti S1

Najstaršou antropogénnou aktivitou boli výkopy s. j. 520 a 522 s výplňami

s. j. 310 a s. j. 1306 zahĺbené do podloţia s. j. 104. Funkcia výkopov nie je

bliţšie známa,časovo sú radia len rámcovo do obdobia novoveku (len hypoteticky sa

dajú spojiť s ranne novovekými vyrovnávkami pri výstavbe barokovej fortifikačnej

priekopy,

alebo aţ s vyrovnávkami terénu po jej zániku).

Novoveké terénne úpravy predstavujú i ďalšie s. j. 306, s. j. 309, s. j. 1301 s. j.

302, s. j. 305, s. j. 304, s. j. 301 a s. j. 307.

S. j. 308 predstavuje uţ recentný zásyp výkopu s. j. 523 pre inţiniersku sieť,

a s. j. 300 recentnú úpravu terénu.


Archeologické podloţie tvorili znovu s.j.104.

Z nálezovej situácie na jednotlivých profiloch sa javí, ţe teoreticky najstaršou

by mala byť s.j. 320 reprezentujúca snáď stredovekú kultúrnu vrstvu prípadne

zkulturnený pôdny typ. Naň nasadali terénne úpravy s. j. 319 a s. j. 318, kultúrna

odpadová vrstva s. j. 317 a terénna úprava s. j. 316. Z analýzy jednotlivých profilov

sondy sa zdá, ţe všetky tieto vrstvy predchádzali vyhĺbeniu stredovekej fortifikačnej

priekopy s. j. 503, pričom pokračovaním východnej hrany výkopu priekopy by mohol

byť povrch vrstvy s. j. 316. S. j. 135 uţ predstavuje vrstvu z dna priekopy pochádzajúca

z snáď doby funkcie priekopy. Zato vrstva s. j. 322 je uţ zánikovou terénnou úpravou

prekrývajúcou depresiu nad priekopou a okolitým terénom.

Nasledujú ďalšie stratigraficky mladšie vrstvy: terénna úprava s. j. 325, kultúrna

vrstva s. j. 326, terénna úprava s. j. 314-315, všetky datované niekam do obdobia

raného novoveku, resp. novoveku.

Situáciu porušovali recentné výkopy s.j. 511 a s.j. 512 pre inţinierske siete

a s. j. 100 predstavoval zase recentnú úpravu terénu, ktorú definitívne doplnila dlaţba.

51


(obr. č. 32)

Archeologické podloţie tvorili znovu s.j.104 a lokálne farebne odlišná s. j. 114.

Najstaršou je stredoveká fortifikačná priekopa s. j. 503, s výplňou s. j. 135.

Vrstva s. j. 322 je uţ zánikovou terénnou úpravou prekrývajúcou depresiu nad

priekopou a okolitý terén.

Nasledujú ďalšie stratigraficky mladšie vrstvy s. j. 319, s. j. 323, s. j. 317,

s. j. 314, všetky datované niekam do obdobia raného novoveku, resp. novoveku.

Situáciu pokrývali recentné terénne úpravy s. j. 311, s. j. 100.

7.13 Popis situácie v sonde 4

Najstaršou archeologickou aktivitou bol výkop s. j. 519, zahĺbený do podloţia

s. j. 130. Výkop, len hypoteticky interpretovaný ako pozostatok ranne novovekej

fortifikačnej priekopy bol vyplnený zásypom s. j. 328, ktorý s veľkou

pravdepodobnosťou pochádzal z doby zániku funkcie výkopu. Na zásyp nasadala

vrstva s. j. 330 - zrejme terénna úprava, na povrchu ktorej sme zachytili tenkú

popolovitú vrstvičku s. j. 329. Po nej znovu nasledovali novoveké vrstvy a terénne

úpravy - s. j. 331, s. j. 332 a s. j. 333. Toto súvrstvie porušoval základový výkop

. j. 518 pre kamenný múr s. j. 939, v zostatku vyplnený zásypom s. j. 335.

Nakoniec nasledovala vrstva recentnej úpravy povrchu terénu pokrytá

asfaltovým povrchom vozovky - s. j. 100.

52

8. Rozbor nálezov

8.1 Kuchynská a stolová keramika

Nálezový súbor pochádza z lokality, na ktorej prebiehala od vzniku vrcholne

stredovekého mesta čulá stavebná i deštrukčná činnosť. Poloha bola naviac od tohto

obdobia nepretrţite osídlená.

Táto intenzívna ľudská aktivita sa zrkadlí v kvalite zachovania nálezov. Vcelku

sa nezachoval ţiaden artefakt, a ani pomocou rekonštrukcií sa nepodarilo uviesť čo i len

jeden exemplár do pôvodného stavu.

Pravdepodobne ide najmä výrobky, ktoré boli poškodením vyradené z kolobehu

beţného ţivota. Výnimkou je snáď sekundárne upravená časť výdute, ktorá by mohla

plniť úlohu tzv. hrnčiarskej čepele (tab. 13: 6).

Okrem toho je moţné, práve vďaka vysokej urbanizačnej aktivite, premiešanie

jednotlivých vrstiev, čomu by napovedal napr. nález úlomku porcelánu v ranne

novovekej vrstve. Samozrejme, moţnosť existencie porcelánového riadu v meste

v tomto období úplne vylúčiť nemôţem, ale podľa doterajších poznatkov je vysoko

nepravdepodobná (Hoššo 2004, 576-577).

Pre nálezový súbor je naopak typická značná torzovitosť, ktorá sťaţuje

vytvorenie základnej typológie nádob (graf č. 1).Medzi fragmentmi (graf č. 2) tu jasne

dominujú zväčša neurčiteľné výdute, a archeologickycitlivé časti, ktoré sú pre danú

keramiku podstatné, ako okraje (graf č. 3), dná (graf č. 4) a uši (graf č. 5) sú

v pomernej menšine.

Ako vo väčšine stredovekých miest i tu prevládajú hrnce (pravdepodobne

s uchom) a jednoduché dţbány hrncovitého tvaru. Ďalšími silne zastúpenými

predstaviteľmi vrcholne a neskoro stredovekého obdobia v nálezovom celku sú misy

a rôzne typy gotických pohárov, často v hrubšom prevedení, aké je charakteristické

pre tzv. bratislavské poháre. K stredovekým nálezom sa radia i pokrievky, či uţ

zvoncovitého, alebo plochého charakteru. Objavili sa i pár úlomkov, ktoré som pripísal

zásobniciam, avšak ich nepatrná veľkosť, môţe samozrejme zavádzať. Posledným ešte

stredovekým typom sú trojnoţky.

53

Okrem oxidačného výpalu (v nálezovom celku dominuje reţná keramika v počte

435 kusov (79,78 %), pričom metóda oxidačného výpalu bola pouţitá u 306 kusov (70,

34 %) a redukčne bolo vypálených 129 kusov (29, 66 %)), ktorý je pravdepodobne

regiónu vlastný sa počas vrcholného stredoveku výrazne presadzuje do produkcie

i výpal redukčný(graf č. 6), ktorý na konci svojej existencie získava výrazný kovový

lesk (Hoššo 1988, 119).

Nádoby uţ sú, okrem niektorých mís, vytáčané na rýchlo rotujúcom kruhu.

Je to preukázateľné stopami po zrezávaní strunou, alebo črievkom, na dnách

i v spodných častiach nádob, kde sa tieto stopy vyskytli omylom pri zlom zaloţení

nástroja (graf č. 4).

Objavuje sa i prvá glazúra, najmä na trojnoţkách (glazovaná keramika

(graf č. 7 ) sa vyskytla v počte 111 kusov (20,22 %)). Očividne však, ešte nemá

výzdobnú funkciu, pretoţe nádoby sú polievajú zvnútra.

V mladších vrstvách, či z prelomového, či novovekého obdobia, stále

väčšinovým hrncom (avšak uţ výrazne účelovo členeným) sekundujú najmä nové

široko roztvorené miskovité a tanierovité tvary. Nárast počtu plochejších nádob

je charakteristickým znakom tohto obdobia. (Hoššo 1988, 121). Objavilo sa niekoľko

úplne plochých tanierov, ktoré sa pravdepodobne vyvinuli z drevených predchodcov

(Ruttkay 1995, 580). Prvý krát sa v ţilinskom súbore objavujú kachlice, avšak výlučne

komorového typu.

V mladšom období je výpal len oxidačný, čo zrejme súvisí s rozšírením

glazovania nádob. Najmä spomínané misy a taniere sú ňou výrazne zdobené,

či uţ z vnútra, alebo zvonku. Objavilo sa potieranie bielou, či sivou hlinkou

(v kresebnej časti je tento spôsob vyznačený bodkovanou čiarou).

V súbore sa nachádzajú teda prevaţne beţné výrobky slovenského karpatského

oblúka danej doby, vyrábané v hlavne blízkom okolí, čo potvrdzuje i zastúpenie

kramických tried v produkčnom procese.

Okrem jednoduchých dţbánov hrncovitého typu medzi nálezmi boli nájdené

fragmenty dţbánu s guľovitým telom na ktoré bolo nasadené valcovité hrdlo zakončené

cylindrickým okrajom (tab. č. 29: 1). Nádoba bola potrená kvalitnou tmavohnedou

glazúrou z vonkajšej strany a transparentnou z vnútornej strany.

Obdobné krčahy sú známe najmä z Dolného Sliezska (Szwed 2004, 373;

54

tabl. 8: 11, 17). Konsolidáciou názorov R. Szweda (2004, 37) a J. Hošša (1988, 116-

118) by som datoval ţilinský exemplár do záveru druhej polovice 16. stor., alebo aţ na

prelom 16. a 17. stor..

Ojedinelým nálezom je pravdepodobne horná časť svietnika (tab. č. 34: 1).

Tento typ svietidla sa rozšíril aţ v neskorom stredoveku v 15. a 16. stor., ked vzniká

sviečkárstvo,ako samostatné remeslo, preberajúce výrobu sviečok od mäsiarov. Tieto

artefakty na nachádzajú hlavne v mestách.Napríklad výskum bratislavského západného

suburbia ich priniesol pomerne veľký počet (Polla 1979, tab. XVII: 4).

Rozdelenie a stručný popis jednotlivých tried uvádzam v časti 6.2 Keramické

triedy.

V nálezovom súbore jasne prevládajú triedy (graf č. 8) 3, 2 a 1. Ide o keramiku

prevaţne oranţovej aţ hnedej farby s občasnou prímesou šedej. Ako ostrivo prevaţuje

piesok, matriálovo sa tieto triedy radia prevaţne medzi stredne hrubé. Vţdy sú

vypaľované oxidačne, kvalita ţahu je stredná. Farba lomu sa zhoduje s farbou materiálu.

Z týchto tried boli produkované najmä hrnce, jednoduchšie dţbány, misy,

ploché taniere a kachlice.

Z tried, ktoré sú redukčného pôvodu im sekunduje trieda č. 10. Je to keramika

šedej aţ tmavošedej farby s lomom rovnakej farby. Pouţívané je piesčité ostrivo. Ide o

stredne hrubý aţ hrubý materál s výpalom strednej kvality. Z tohto materiálu boli

vyrábané hlavne hrubšie poháre.

Medzi glazovanými triedami prevláda zelená a transparentná glazúra.

Hoci sa región s farebným črepom vyznačuje výraznou výzdobou (Hoššo 1988,

112), v celkovom pomerovom zastúpení dekóru na keramike zo Ţiliny sa táto idea

nepotvrdila. Zdobených artefaktov je 162 (29,67 %) a nezdobených aţ 384 (70,33 %)

(graf č. 9). Je tu teda očividný nepomer v prospech absencie výzdoby.

Pouţité typy výzdoby však súhlasia s tými ktoré pre daný priestor a dobu uvádza

J. Hoššo (1988, 112). Výrazne dominujú rôzne formy ţliabkovania (38,28 %)

a ryhovania (19,75 %). V oboch prípadoch prevláda husté (pod 1cm) radenie línií nad

riedkym ( nad 1 cm).

Kvôli vysokej torzovitosti nálezového celku je však v mnohých prípadoch

nemoţné určiť presný počet dekoračných prvkov.

Objavujú sa i strmé vlnice (13,58 %) či uţ v skupinách, alebo jednotlivo. Tieto

druhy výzdoby sa koncentrujú na podhrdlí a v mieste maximálne moţnej výdute nádob,

55

pravdepodobne hrncovitého charakteru, občas sa vyskytli i v kombinácii s ryhovaním,

alebo ţliabkovaním. Tento typ výzdoby je vychádza zo slovanskej výzdobnej tradície

ranného stredoveku. Vo vrcholnom stredoveku je rozšírený nielen po celej oblasti

s farebným črepom, čo dosvedčujú tieto nálezy zo Ţiliny, z Liptovskej Mary (Hoššo

1988, 132; obr. 1: 2, 5) či Zaluţian na Spiši (Polla 1962, 197; tab. I: 1,6,9),

ale i v severomoravskom výrobnom okruhu (Goš 2007, 13; obr. 5: 1, 2, 3). Doţíva

v druhej polici 14. stor. a v novom storočí sa uţ neobjavuje.

Zriedkavo sa vyskytlo jednoduché pretláčanie okrajov (1,23 %) u mís

(tab. č. 22: 2) a v jednom prípade i na okraji neurčiteľnej nádoby z jemného materiálu

(tab. č. 5: 5). Tu však bolo pretláčanie robené omnoho precíznejšie s badateľným

estetickým zámerom.

Iba raz (0,62 %) sa vyskytli vrypy a to trojuholníkového charakteru na výduti

menšej nádoby, pravdepodobne pohára.

Kolkovaná výzdoba (0,62 %) sa objavila na fragmente nádoby (tab. 28: 3),

pravdepodobne hrnca, a išlo o jednoduché husto kladené štvorčeky do polkruhov

tvoriacich vzor.

Zdobenie radielkom (5,55 %) sa objavilo v dvoch variantoch. V prvom prípade

išlo o kombináciu línie štvorčekov šikmo nasadajúcu na líniu obdĺţnikov a v druhom

o kombináciu trojuholníčkov tvoriacich kríţ. Táto výzdoba sa vyskytla na výzdobe

redukčne vypálených dţbánov s kovovým leskom, ktorých analógie môţeme postrehnúť

v okolí Wrocłavi (Limisiewicz - Piekalski - Płonka - Wiśniewski -Wiśniewski 2002, 94;

ryc. 86: f).

Oba typy výzdoby zaţívajú svoj najväčší rozmach v druhej polovici 15. stor.

a na začiatku 16. stor. (Hoššo 1988, 199).

Samostatnú kapitolu tvoria odtlačky prstov (5,55 %), buď na temene ucha, alebo

na nádobe pod pripojením ucha. Je otázne či ide o výzdobu, alebo je moţné tieto prvky

zaradiť medzi primitívne ryté značky, známe z juhozápadného Slovenska (Hoššo 1981,

26). I keď pre zaradenie medzi značky hovorí ich umiestnenie na nádobe, pre výzdobný

prvok zase pomerne veľká vzdialenosť od územia so sivým črepom, kde sa

značkovanie pouţívalo a výzdobný štýl horskej oblasti regiónu sfarebným črepom

v ktorom sa dajú nájsť podobné motívy. Osobne sa prikláňam k druhej teórii.

Pre vhodné analógie netreba chodiť ďaleko, sú v samotnej Ţiline zo starších

výskumov,

56

či blízkej Ľuborči (cca 65 km juhozápadným smerom) (Hoššo 1981,26).

Reliéfnou výzdobou kachlíc ktorú som zaradil do medzi plastické dekorácie

(15, 44 %), sa zaoberám v niţšie vyčlenenej podkapitole. K plastickej výzdobe som

zaradil i lištu pletencového vzoru (tab. č. 11: 5) Ide o výzdobu na redukčne

vypaľovanom pohári. Skoro identický kus, no vypálený oxidačnou metódou sa našiel

v Keţmarku (Polla 1971, 39; obr. 46: 2).

8.2 Kachlice

Počas výskumu, boli medzi keramickým materiálom objavené i kachlice, no

rovnako, ako hrnčiarska keramika, ani jeden exemplár sa nezachoval v celku. Kedţe ide

o výsostne o kachlice komorového typu, prednostne sa zachovali čelné vyhrievacie

steny s fragmentami okrajovej lišty, či komorového plášťa (Smetánka 1968, 246; obr.

14).

Tieto artefakty sú v celkovom nálezovom fonde relatívne nepočetné (35 kusov).

Pri ich určovaní sa opieram i o postupy a názory pouţívané Terezou Krasnokutskou

(2005, 13).

Najviac kachlíc sa nachádza v stratigrafickej jednotke 140, ktorej obsah spadá

uţ do renesančného obdobia, teda novoveku.

Súboru rozmerovo dominuje fragment neglazovanej kachlice (tab. č. 36: 1),

s prakticky kompletne zachovanou čelnou vyhrievacou stenou. Ide o obdĺţnikovú

plochu o rozmeroch 148 mm x 264 mm s absentujúcou okrajovou lištou a veľmi zle

zachovanou stenou plášťa, pravdepodobne tieţ obĺdţnikového charakteru. Výzdobný

motív zobrazuje, buď priečelie kresťanského chrámu s veţičkami a polkruhovým

objektom, ktorý pripomína gotické rozetové okno, alebo alegoricky zobrazený Boţí

hrob so svietnikmi. Osobne sa prikláňam k prvej verzii. Architektonický objekt je

vyobrazený čelne, čo je typické pre gotické zobrazovanie, na rozdiel od perspektívnemu

videnia stavby uţívané v renesancii (Hoššo 2004, 575 - 576). Námet i jeho výtvarné

vyhotovenie je veľmi vzácne, nájsť teda vhodnú analógiu bolo značne problematické.

Jedinú, i keď veľmi vzdialenú paralelu, je moţné badať na prerezávanej kachlici, ktorá

sa nachádza v budapeštianskom Historickom múzeu (Gebhard 1980, 69; Abb. 46).

Otázne teda je či ide o kachlicu vyrobenú na konci gotického obdobia, alebo

57

ide uţ o renesančný výrobok, vytvorený pomocou neskoro stredovekej formy (Hoššo

2004, 576) Vzhľadom na ostatné kachlice nájdené vo danej vrstve, sa prikláňam

k druhej moţnosti. Raznicu by som teda zaradil do prelomového obdobia a výrobok

samotný uţ do ranne renesančného obdobia.

Druhým zaujímavým nálezom z tejto vrstvy je tieţ neglazovaná veľmi dobre

zachovaná, podľa analogických zobrazení pravdepodobne štvorcového tvaru, čelná

vyhrievacia stena, so zachovanou trojnásobne hranolovou okrajovou lištou, pričom

najvyšší stupeň je jednostranne zaoblený (tab. č. 37: 1). Ústredným motívom je sediaca

ţena v prepychových renesančných šatách, ktorá sa kochá svojím obrazom v zrkadle.

Pri nohách jej stojí pravdepodobne páv. Celý výjav je vsadený do zdobeného kruhového

medailónu.

Ide o tzv. antikizujúci motív, konkrétne o personifikáciu pýchy. Tento vyslovene

renesančný námet sa začína na území Slovenska objavovať od druhej polovice 16. stor.

i keď ich väčšie rozšírenie je badateľné najmä na začiatku a v prvej polovici 17. stor..

Analogicky vhodné kachlice, avšak s vyššou výtvarnou a technologickou úrovňou,

pochádzajú z Berlína a Mníchova(Strauss 1983, Taf. 65: 1, 2).

Obe sú datované na prelom 16. a 17. stor.. Inšpirácia nemeckým prostredím

je zjavná. Hrnčiar sa inšpiroval i v takých detailoch, akým je poloha rúk, či tvar

zrkadielka.

Výzdobné motívy vrcholnej a neskorej renesancie reprezentujú geometrické

a rastlinné prvky, často podrobené umeleckej štylizácii.

Prvým z geometrických vzorov je neglazovaná kachlica, z jemného materiálu,

pravdepodobne štvorcového tvaru (formát predpokladám na základe niţšie uvedených

analógií).

Opäť ide o fragment čelnej vyhrievacej steny s dobre zachovanou dvojnásobne

hranolovitou okrajovou lištou a časťou komorového plášťa. Celú plochu kachlice

pokrýva diamantový vzor (tab. č. 38: 1). Tento motív sa v drobnej obmene vyskytol ešte

na jednej kachlici.

Čelná vyhrievacia stena je roztrieštená vo veľký počet fragmentov na ktorých sa

výnimočne zachovala i okrajová lišta, rovnakého typu ako u predchádzajúcej kachlice.

Vhodné analógie poznáme zo Solné ulice v Opave (Krasnokutská 2005, 16-17),

ale najmä z Brna, kde bol tento motív vo viacerých variantoch veľmi populárny

58

(Menoušková - Měřínský 2008, 142; obr. 509). Podľa analógií, by som ju zaradil do

vrcholnej, či neskorej renesancie.

Druhý geometrický motív, je zobrazený na časti čelnej vyhrievacej steny

(tab.39: 1). U tejto neglazovanej kachlice okrajová lišta i komorový plášť absentujú.

Materiálovo je totoţná s predchádzajúcim kusom. Stena bola pravdepodobne

delená mrieţkou do jednotlivých plôšok. Na najzachovalejšej plôške je vyobrazený

okienkovitý variant diamantového motívu. Ostatné plôšky majú očividne iné motívy,

no vďaka výraznému poškodeniu ich, okrem štylizovaného rastlinného motívu, nie je

moţné určiť. Rovnako i túto kachlicu by som radil do záveru renesančného obdobia.

Iný úlomok (tab. 38: 2) kachlice je zdobený vzájomne sa prekrývajúcimi

hrubými štylizovanými listami. Fragment je však tak malý, a motív všeobecný, ţe

okrem veľmi širokého zaradenia do druhej polovice 16. stor. aţ prvej štvrtiny 17. stor.,

nie je datovanie moţné. Úlomok bol glazovaný, no poleva sa zachovala vo veľmi zlom

stave, pravdepodobne ide o klasickú olovenú glazúru.

Poslednou poloţkou medzi kachlicami v stratigrafickej jednotke č. 140,

sú dva fragmenty zeleno glazovanej kachlice, s komplikovanou okrajovou lištou

a dobre zachovaným kuţelovitým komorovým plášťom (tab. 40: 1). Ústredným

motívom je Ukriţovanie Krista, čo sa dá vyvodiť zo zachovanej časti ruky pribitej

na kríţi. Bohuţiaľ postava Krista, a jeho prípadných adorantov sa nezachovali. Celý

výjav je ohraničený architektonicky nezaraditeľným oblúkom

Motív Kristovej mučeníckej smrti sa medzi kachliarskymi výzdobnými motívmi

objavuje uţ začiatkom druhej polovice 15. stor. (Hazlbauer, 1998, 113-116) a udrţiava

sa i v novoveku. Naviac je jedným z mála kresťanských motívov, ktoré sa vyskytovali

v katolíckych i protestantských domácnostiach. Rozličnosť vierouky objasňovali práve

postavy po stranách Spasiteľa, ktoré na tejto kachlici chýbajú.

V renesančnom období je široká škála sprievodných adorantov. Či uţ šlo o pár

anjelov a Pannu Máriu so sv. Jánom na katolíckych kachliach, alebo na protestantských

výrobkoch zobrazované osobnosti náboţenského ţivota, ako napríklad Martin Luther

v sprievode ďalšej významnej postavy reformácie, poprípade starozákonné dvojice,

ako napríklad Mojţiš s medeným hadom a Abrahám obetujúci Izáka (Brych 2004, 24)

Keďţe v Ţiline boli hojne zastúpené obe kresťanské frakcie, bez vyššie

uvedených sekundárnych znakov je nemoţné túto situáciu vyriešiť.

59

Čo sa týka chronologického zaradenia, vďaka uţ spomínanému širokému

časovému rozpätiu, v ktorom bol daný motív pouţívaný, je samotné datovanie veľmi

obecné.

Vzhľadom na technologické parametre a ostatné kachlice z tejto vrstvy i túto

radím do renesančného obdobia.

Ostatné fragmenty kachlíc pochádzajú zo stratigrafických jednotiek 108, 116

a 117. Všeobecne ide najmä o štylizované rastlinné motívy, avšak s výnimkou kachlice

(tab. 4: 2) na ktorej sa dajú rozoznať štylizované ľalie a medailóniky pripomínajúce

ruţu, sú tieto úlomky pochádzajúce takmer bez výnimky čelných vyhrievacích stien

veľmi malé a na niektorých exemplároch sa nedá rozpoznať ani typ výzdoby.

Len dva kusy sú glazované (tab. 2: 4, tab. 9: 2) v jednom prípade ide o olovenú

zelenú glazúru, v druhom prípade je poleva tak poškodená, ţe je nemoţné ju zaradiť.

Ako som uţ uviedol, tieto artefakty sú bohuţiaľ buď veľmi malé, alebo tak

poškodené, ţe ich je moţné datovať len rámcovo do renesančného obdobia.

60

9. Rozbor vybraných stratigrafických jednotiek

9.1 Stratigrafická jednotka 135

V tejto s. j. sa vyskytuje oxidačne i redukčne pálená keramika, pričom prevaţujú

hrubšie triedy, ako sú č. 1, 2 a 3, medzi oxidačne pálenou keramikou a č. 10

v redukčných triedach. Objavujú sa hrncovité tvary pravdepodobne bez uší, čo sa dá

vidieť i na jednej z mála rekonštruovateľných nádob (tab. 16: 2) a zvoncovité

pokrievky.

Vo výzdobe prevaţuje jednoduchá vlnica a hrubé ryhovanie, glazúra absentuje.

Von vyklonené okraje sú v tomto prípade odkazom ranného stredoveku. Dná sú

podsýpané, zbytok je neurčiteľný.

V tejto vrstve sa našiel i pohár valcovitého tvaru hrubšieho prevedenia, bez

klasickej štíhlej nôţky tzv. gotických pohárov. Je datovateľný od 14. Po začiatok 15.

stor. (Hoššo 1996, 198)

Táto vrstva je vzhľadom na stratigrafickú situáciu najstaršia, tvorí najniţšiu

vrstvu v predpokladanej stredovekej priekope.

Osobne by som ju zaradil do druhej etapy.


V keramika tejto vrstvy je príbuzná s predchádzajúcou s. j. 135, vykazuje však

niektoré progresívne znaky.

Ide najmä o dokonalejšie prevedený redukčný výpal, ktorý reprezentuje

keramická trieda č. 11. Stále však prevaţujú oxidačne pálené výrobky tried č. 1, 2 a 3.

Nádoby opäť prevaţne hrncovité, nájde sa však i pohár, misa, dţbány,

zvoncovité pokrievky či fragmenty zásobice.

Z výzdoby sa stráca vlnica, naopak rôzne typy ryhovania a ţliabkovania sú

na vzostupe. Na dţbánoch redukčného pôvodu sa objavuje radielko, ktoré vzor síce

nájdeme vo Wrocłavi (tab. 12: 1, 2) (Limisiewicz - Piekalski - Płonka - Wiśniewski -

Wiśniewski 2002, 94; ryc. 86: f), no ide pravdepodobne o miestny výrobok, ako

predpokladá J. Moravčík (1970, 21).

61

Medzi okrajmi sa vyskytujú hlavne rôzne typy okruţí (tab. 11: 5, 6, 7)

výnimočne sa objaví i spiatočnícky von vyhnutý okraj. Na dnách sa objavujú stále

známky podsýpky, objavujú sa i prvé strunou snímané kusy.

Táto vrstva, leţala na s. j. 135, čiţe bude mladšia, podľa znakov, ktoré materiál,

z nej pochádzajúci vykazuje, by som ju radil na prelom druhej a tretej etapy, či na

začiatok druhej menovanej.


Jednou z nasledujúcich vrstiev je s. j. 137. Zloţenie keramických tried je totoţné

s s. j. 129, avšak s väčším podielom nádob z triedy č.11 Rovnako, ako typologická

skladba, v ktorej narastá zastúpenie mís a v ktorej sa objavuje nový prvok, ktorým sú

trojnoţky. Zvýšil sa i počet úch.

Vo výzdobe tieţ prevládajú rôzne typy ryhovania a ţliabkovania. Ďalším

prvkom sú vrypy (tab. 25: 2), ktoré sú beţné pre druhú a tretiu etapu (Hoššo 1988,

119).

Objavuje sa i pretláčanie zdobených okrajov u mís (tab. 21: 1; tab. 22: 2)

(Ruttkay 1995, 579). Prvý krát sa objavuje glazúra, práve na vnútorných stranách

niektorých trojnoţiek (tab. 23: 2)

Okraje sú najmä von vyklonené (tab.19: 1, 2, 3) príleţitostne sa objaví okruţie.

U dien je pomer zrezaných a podsypaných kusov vyváţený.

Myslím, ţe chronologicky je vrstva, datovateľná uţ do samotnej tretej etapy,

čomu nasvedčuje stratigrafická situácia a hlavne prvé náznaky pouţitej glazúry.


Vo vrste boli nájdené len oxidačne vypálené nádoby prevaţne z keramickej

triedy č.3, s minimálnou rytou výzdobou, ktorej funkciu prebrala rôznofarebná glazúra

aplikovaná na vnútorných i vonkajších stenách nádob.

Veľká časť materiálu je neurčiteľná, no objavuje sa tanier. Keramické poháre uţ

prakticky absentujú. Raz sa vyskytol odtlačok prsta na temene nádoby.

62

Medzi okrajmi prevaţujú rôzne von vyklonené formy (tab. 3: 2, 3), objaví sa

i okruţlie či rímsovitý okraj. Teda typy beţné pre slovenský karpatský okruh, vhodné

analógie sú napr. v Liptovskom Hrádku (Hoššo 1988, 138; obr. 7: 5).

Dná nesú známky zrezávania z rýchlo rotujúceho kruhu,alebo sú neurčiteľné.

V súbore je i neglazovaná kachlica s rastlinným motívom (tab. 4: 2),

renesančného výtvarného pojatia.

Súbor by som som zaradil na prelom medzi tretiu a štvrtú etapu.


Táto s. j naväzuje na s. j. 116. Vo všeobecnosti o nej platia rovnaké údaje s

drobnými rozdielmi. I tu je veľká torzovitosť nálezov, rozpoznané však boli i trojnoţky.

Výzdoba na keramike úplne absentuje, nádoby sú pokryté hlinkou,alebo

minimálne jenostranne glazúrou.

Okraje sú v drtivej väčšine von vyhnuté. Dná zrezávané,alebo neurčiteľné.

Vyskytla sa tu i zelene glazovaná kachlica s rastlinným motívom tab. (2: 4),

tieţ renesančne prevedená.

Súbor nasleduje chronologicky celok z s. j. 116, teda patrí na prelom tretej a

štvrtej etapy.


Druhá vrstva dosadajúca na s. j. 135 je obsahovo najbohatšou s. j. celého

nálezového celku. Obsahuje hrnce, zvoncovité i ploché pokrievky, trojnoţky. Prvý krát

sa objavujú široko roztvorené tanierovité tvary. Naopak hlinené poháre uţ absentujú.

Ako nový prvok sa vyskytli komorové kachlice (táto vrstva ich obsahovala najviac)

a drobné úlomkovité tyčinky zo skla, je teda moţné pripustiť i výskyt sklenených

pohárov (Pajer 1983, 50).

V tejto vrstve bol nájdený i fragment u ktorého predpokladám, ţe ide o časť

stolového svietnika.

Klasická rytá výzdoba keramiky, akou je ţliabkovanie a ryhovanie sa

zahusťuje a obmedzuje svoj výskyt. V tejto vrstve sa vyskytlo na jednej nádobe

vyskytlo i kolkovanie.

63

Do popredia vstupuje glazúra, ktorá bola aplikovaná vnútorne prakticky na

všetkých nádobách, občas pri luxusnejších kusoch, akým je vyššie spomínaný guľovitý

dţbán (tab. 29: 1). Najhmatateľnejšie je jej pouţitie badateľné na tanieroch a miskách,

ktoré majú vţdy vnútro obliate glazúrou, pod ktorou je badateľný rytý ornament.

Objavuje sa i aplikácia dvoch dvojfarebných farebných variácii. Prvou staršou je

zelenohnedá glazúra s čiernymi fľakmi (tab. 29: 2), alebo ako ich označuje J. Hoššo

terčíkmi (1988, 119). Mladšou je kombinácia zelenej a hnedej glazúry, tvoriacej

koncentrický mesiačikovitý motív. Obdobné výzdobné prvky poznáme z Bratislavy

(Polla tab. XX: 7).

Okraje sú najmä von vyklonené (tab. 28: 4, 5) príleţitostne sa objaví okruţie.

Všetky určiteľné dná uţ nesú známky zrezávania z kruhu.

Hoci sa výzdoba kachlíc nesie uţ v renesančnom duchu, čoho je najkrajším

príkladom kachlica s motívom Pýchy, ktorá je oblečená v bohatých renesančných šatách

(tab. 37: 1), objavia sa i prvky neskorej gotiky (tab. 36: 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené fakty by som túto vrstvu zaradil do poslednej

štvrtej etapy vyčlenenej J. Hoššom.

64

Záver

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo spracovanie keramického súboru

zo záchranného výskumu na Ulici J. M. Hurbana v Ţiline, vytvorenie keramických

tried pre región Ţilinskej kotliny a následne pomocou získaných údajov určiť pribliţný

vek obranných priekop, ktoré boli odkryté počas vyššie uvedeného výskumu.

Výsledok spracovania keramickej časti nálezového súboru potvrdil a časovo

spresnil teóriu autorov výskumu.

Vznik stredovekej priekopy je moţné datovať pribliţne do druhej polovice 14.

stor..

Ide o obdobie prvého veľkého rozkvetu Ţiliny za vlády Ľudovíta I. Veľkého

z Anjou. Jej zánik spadá pravdepodobne na začiatok 16. stor., ale môţe byť i mladší.

Novoveká priekopa bola hĺbená pravdepodobne v druhej polovici 16. stor. či

na začiatku 17. stor., čo by sa krylo s s opevňovacími prácami Jána a Rafaela

Podmanických a zaniká v priebehu 18. stor. počas barokových prestavieb mesta.

Záverečný horizont potom predstavuje deštrukčný horizont zástavby a zostatok

následnej štrkovej úpravy povrchu parkoviska v 2. polovici 20. stor..

Keramika pochádzajúca z tohto výskumu, patrí medzi beţnú regionálnu

produkciu oblasti s farebným črepom. Najpočetnejšou nádobou počas celého

skúmaného obdobia je hrniec, ktorý je postupujúcim časom vybavený čoraz častejšie

uchom. Ďalej sa početne vyskytujú jednoduché dţbány hrncovitého charakteru

a tzv. gotické poháre. V mladších vrstvách narastá počet trojnoţiek, ku ktorým sa

pripája stolová keramika, ktorú reprezentujú najmä široko roztvorené misy a taniere

rôznych typov.

Materiál z ktorého bola ţilinská keramika vyrábaná je v drvivej väčšine

miestneho pôvodu, oranţového aţ hnedého sfarbenia, čo je klasickým prejavom hlín

karpatského oblúka.

Rovnako tvarové i výzdobné prvky sú beţné pre spomínanú oblasť, avšak sú

tu badateľné kontakty so severozápadnými oblasťami. Ide o región severomoravského

výrobného okruhu a najmä o širšie okolie Wrocławi, čo korešponduje s trasou tzv.

poľskej cesty, ktorá prechádzala v danej dobe Ţilinskou kotlinou.

Zaujímavým je súbor kachlíc, ku ktorým bolo potrebné nájsť vhodné analógie

v relatívne ďalekom Nemecku a Maďarsku, poprípade na bliţšej Morave či Sliezsku.

65

Je moţné ţe sa ich tvorcovia inšpirovali v zahraničí, no vzhľadom na hrubosť

záverečného prevedenia pravdepodobne nejde o dovoz, ale najskôr o produkt miestnej

výroby.

Je teda očividné, ţe mesto spoliehalo na svojich hrnčiarov, ktorí produkovali

keramiku beţnú pre dané obdobie a región. Prípadné kontakty sú najmä v rámci vlastnej

produkčnej oblasti s farebným črepom, poprípade sa s vyššie uvádzanými

severozápadnými oblasťami. Priamy obchod však povaţujem za ojedinelú výnimku,

išlo skôr o spoločný historický základ vychádzajúci z jednej tradície a neskôr

o vzájomné poznávanie technologických postupov.

Myslím, ţe v budúcnosti by bolo ţiaduce spracovať keramické súbory

z okolitých miest, hlavne z Kysúc, Horného Povaţia a Rajeckej kotliny, čím by sa

dotvoril obraz severozápadnej časti slovenského karpatského oblúka.

66

Pramene

Hoššo, J. - Kováčik P. 2005: Výskumná dokumentácia - „Podzemné záchytné

parkovisko Ţilina, Hurbanova ul.“ - 1. etapa záchranného archeologického výskumu,

Bratislava -Brno

Hoššo, J. - Kováčik P. 2006: Výskumná dokumentácia - „Podzemné záchytné

parkovisko Ţilina, Hurbanova ul.“ - 2. etapa záchranného archeologického výskumu,

Bratislava -Brno

Zoznam použitej literatúry

Brych, V. 2004: Kachle doby gotické, renesanční a raně barokní, Výberový katalog

Národního muzea v Praze, Praha

Gebhard, T. 1980: Kachelöfen, Mittelpunkt häuslichen Lebens, München

Goš, V. 1970: Poznání vývoje mladohradištní keramiky na severní Morave, SbNM

v Praze, 39-44, Praha

Goš, V. 1977: Slovanská keramika 10. – 13. stor. na severní Morave, VVM XIX, 291-

303, Brno

Goš, V. 1980: Wzajemne oddzialywanie pólnocnych Moraw Ślaska we wczesnym

średniowieczu na przykladzie znalezisk ceramiki, Silesia antiqua XXII, 157-174,

Wrocław

Goš, V. 2007: Loštice - Mĕsto středovĕkých hrnčírů, Opava

Habovštiak, A. 1959: K otázke stredovekej tzv. Kolkovanej keramiky na Slovensku,

in: Slovenská Archeológia 7-2, 460-469, Bratislava

Hoššo, J. 1981: Značky na keramike vrcholného stredoveku a novoveku zo Slovenska,

in: Zborník FFUK, Historica 32-33, 19-33, Bratislava

Halzbauer, Z. 1998: Krása středověkých kamen, Praha

Hoššo, J. 1982: Neskorogotická kachľová pec z Liptovskej Mary, in: Archeologica

Historica 7, 499-508, Brno

Hoššo, J. 1983: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku, in: Archeologia

Historica 8, 215-231, Brno

67

Hoššo, J. 1985: Hrnčiarstvo v období vrcholného stredoveku na území horného

Tekova, in: Archeologica Historica 10, 221-229, Brno

Hoššo, J. 1988: Hrnčiarstvo, remeslo stredovekej dediny a mesta vo svetle

archeologických prameňov, in: Historica 35-36, 105-139, Bratislava

Hoššo, J. 1996: O tzv. Bratislavských pohároch (príspevok k poznaniu keramických

gotických pohárov, in: Zborník Slovenského národného múzea 90: Archeológia 6, 197-

204, Bratislava

Hoššo, J. 2004: Hranica medzi stredovekom a novovekom vo svetle archeologických

nálezov keramiky, in: Archeologica Historica 29, 569-580, Brno

Jeršová, M. 1960: Príspevok k dejinám hrnčiarstva a keramiky na Slovensku,

in: Historické štúdie 6, 311-319, Bratislava

Jeršová, M. 1970: Z dejín hrnčiarstva v Ţiline, in: Vlastivedný zborník Povaţia X, 67-

75, Ţilina

Kováč, D. 1998: Dĕjiny Slovenska, Praha

Kováčik, P. 1998: Záblacany, zaniklá středověká ves na Uherskohradišťsku a její

postavení postavení ve vývoji středověkého osídlení na Moravě, rkp., dipl., práce,

FFMU, Brno

Krasnokutská, T. 2005: Středověké a novověké kachle z Opavy, Olomouc

Kruppé, J. 1961: Studia nad ceramiką XIV wieku ze Starego miasta w Warszawie,

Wrocław

Kruppé, J. 1981: Garncarstwo późnośredniowieczne w Polsce I., Wrocław

Limisiewicz, A. - Piekalski, J. - Płonka T. - Wiśniewski A. - Wiśniewski Z. 2002:

Północna strona bloku śródrynkowego 1, in: Wratislavia Antiqua 5, 79-108,Wrocław

Lysý, M. 2010: Boţí bojovníci v Uhorsku, in: Historická revue, č.1, roč. XXI, 38-43,

Bratislava

Marsina, R. 1975: Ţilina v období včasného a vrcholného feudalizmu, in: Halaj, D. -

Marsina, R. a kol.: Ţilina, dejiny a prítomnosť, Martin

Mazúr, E., 1967: Vznik a vývoj ţilinskej kotliny, in: Vlastivedný zborník Povaţia VI,

196-203, Ţilina.

Menoušková, D. - Měřínský, Z. (edts) 2008 : Krása, která hřeje, Výběrový katalog

gotických a renesančních kachlů Moravy a Slezska, Uherské Hradiště

Měřínský, Z. - Unger, J.: 1987: Zaniklá ves Koválov u Ţabčic (archeologické nálezy)

Mikulov

68

Moravčík, J. 1970: Najnovšie archeologické nálezy v okrese Ţilina, in: Vlastivedný

zborník Povaţia X, 5-26, Ţilina

Moravčík, J. 2000: Najstaršie osídlenie obcí v okolí Vodného diela Ţilina od najstaršej

doby kamennej po stredovek, in: Vlastivedný zborník Povaţia XX, 123-145, Ţilina

Pajer, J. 1983: Počátky novovĕké keramiky ve Stráţnici, Stráţnice

Pastorek, I. 1970: Erb mesta Ţiliny, in: Vlastivedný zborník Povaţia X, 5-26, Ţilina

27-29, Ţilina

Petrovský-Šichman, A. 1964: Slovanské osídlenie severného Slovenska, in: Vlastivedný

zborník Povaţia VI, 50-103, Banská Bystrica

Petrovský-Šichman, A. 1965: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej,

in: Vlastivedný zborník Povaţia VII, 53-129, Banská Bystrica

Polla, B. 1971: Keţmarok (Výsledky historickoarcheologického výskumu), Bratislava

Polla, B. 1979: Bratislava - Západné suburbium (Výsledky archeologického výskumu)

Bratislava

Prikryl, Ľ. V. 1960: Krasové formy v okrese Ţilina, in: Vlastivedný zborník Povaţia X,

143-148, Ţilina

Prikryl, Ľ. V. - Štanský P. 1996: Chronológia vývoja mesta Ţilina, Ţilina

Ruttkay, M. 1995: Príspevok k poznaniu stredovekej keramiky na juhozápadnom

Slovensku, in: Archaeologia historica 20, 563-584, Brno

Smetánka, Z. 1968: K morfológii českých stredověkých kachlů, Praha

Strauss K. 1983: Die Kachelkunst des 15. bis 17. Jahrhunderts in europäischen Ländern,

III.Teil, München

Szwed R. 2004: Wczesnonowożytna ceramika naczyniowa z Ulicy Św. Antoniego we

Wrocławiu, in: Wratislavia Antiqua 6, Wrocław

Šedo, O. 1974: Nález stredovekej keramiky v Ţiline, in: Archeologické výskumy

a nálezy na Slovensku v roku 1974, 101-102, Nitra

Šimko, P. 2008: Čo vieme o Ţilinskom hrade, in: Ţilinský večerník, č. 25, roč. XVIII.,

17. 6. 2008, 8, Ţilina

Špiesz, A. 2002: Ilustrované dejiny Slovenska / Na ceste k sebauvedomeniu, Bratislava

69

Prílohy

10. Príloha č. 1 - Tabuľka keramického kódu

Inv. č. S. j. M. P. k. T. n. T.č. Typ t.č. Tr. Výzdoba Poznámky Obrázok

13.630 135 kk 1 0 3 0 10 0

13.631 129 kk 1 0 3 0 1 0

13.632 135 kk 1 0 4 100 1 0

13.633 129 kk 1 0 1 121 2 0 tab. 11: 7

13.634 129 kk 1 20 3 0 4 542, 139

13.635 129 kk 1 0 1 444 13 0

13.636 110 kk 1 0 5 212 30 0

13.637 110 kk 1 0 3 0 35 0

13.638 110 kk 1 0 5 212 1 0

13.639 110 kk 1 0 1 501 30 0 tab. 41: 1

13.640 110 kk 1 0 1 501 30 0

13.641 110 kk 1 0 3 0 30 0

13.642 110 kk 1 0 4 201 33 0 Štylizovaný rastlinný motív hĺbený, zelená glazúra.

13.643 118 kk 1 0 4 201 33 0

13.644 118 kk 1 0 1 501 31 119 tab. 2: 1

13.645 112 kk 1 0 4 206 34 0

Štylizovaný rastlinný motív, modrá ţltá, zelená, červená,

biela glazúra. tab. 41: 2

13.646 117 kk 1 143 0 0 31 0

13.647 117 kk 1 0 3 0 30 0

13.648 117 kk 1 0 4 200 33 0

13.649 116 kk 5 143 0 0 3 0 Štylizovaný rastlinný motív. tab. 2: 4

13.650 116 kk 1 0 1 122 33 0 tab. 3: 1

13.651 116 kk 1 0 3 0 2 0

13.652 113 kk 1 143 0 0 3 0 Zostatky nezistiteľnej glazúry

13.653 113 kk 1 0 3 0 30 0

13.654 902 kk 1 0 3 0 2 0

13.655 124 kk 1 0 4 201 1 0

13.656 127 kk 1 0 1 503 3 0

13.657 127 kk 1 220 1 200 3 0

13.658 126 kk 1 0 3 0 33 0 Povrch od sadzí.

13.659 126 kk 1 0 1 503 1 0 tab. 11: 1

13.660 135 kk 28 10 1, 2, 3, 4 508, 103 2 221, 106 Čiastočne rekonštruovaný. tab. 16: 2

13.661 135 kk 1 30 3 0 2 221 tab. 17: 3

13.662 135 kk 5 110 2, 3, 4 205 11 134 tab. 18: 1

13.663 135 kk 1 0 4 100 13 0 tab. 17: 4

13.664 135 kk 4 0 3, 4 100 2 0 Povrch od sadzí. tab. 17: 1

13.666 135 kk 1 0 3 0 3 0

13.667 135 kk 4 0 3 0 1 0

13.668 135 kk 1 0 3 0 12 0

13.669 135 kk 1 0 3 0 2 0

13.670 135 kk 1 50 1 107 14 0 tab. 16: 1

13.671 135 kk 1 0 4 200 10 0

13.672 135 kk 1 0 4 200 1 0

13.673 135 kk 1 0 4 103 5 0 Známky podsýpky. tab. 17: 5

13.674 135 kk 1 0 4 105 10 0 Známky podsýpky.

13.675 135 kk 1 0 4 300 3 0

13.676 135 kk 1 0 3 0 10 0

13.677 135 kk 1 30 2 0 10 0 tab. 18: 2

13.678 135 kk 1 30 3 0 1 0

13.679 135 kk 6 0 3, 4 100 10 0 tab. 14: 3

13.680 135 kk 22 11 2, 3, 4, 5 204 3 0 tab. 10: 1

13.681 129 kk 24 0 3 0 10 129 tab. 14: 2

13.682 129 kk 1 0 1 404 35 0 S fragmentom ucha 230. tab. 11: 6

13.683 129 kk 1 110 1 472 11 702, 139 tab. 11: 5

13.684 129 kk 1 0 1 411 13 0 tab. 11: 3

13.685 129 kk 1 0 1 412 3 0 tab. 11: 2

13.686 129 kk 1 0 3 0 10 0

13.687 129 kk 1 0 3 0 1 0

13.688 129 kk 1 0 3 0 3 0

13.689 129 kk 3 0 3 0 10 139 tab. 13: 4

13.690 129 kk 1 0 3 0 1 139 tab. 14: 1

13.691 129 kk 1 0 3 0 10 139 tab. 13: 5

13.692 129 kk 1 30 3 0 10 132

13.693 129 kk 1 0 3 0 11 139

13.694 129 kk 1 0 3 0 11 112

13.695 129 kk 1 0 3 0 11 561 tab. 13: 2

13.696 129 kk 1 0 3 0 2 112 tab. 13: 3

13.697 129 kk 1 0 3 0 14 0

13.698 129 kk 1 0 3 0 2 0

13.699 129 kk 1 70 3 0 5 0

13.700 129 kk 2 0 3 0 11 0

13.701 129 kk 1 0 4 100 1 0

13.702 129 kk 1 0 4 200 10 0

13.703 129 kk 1 0 4 200 1 0

13.704 129 kk 3 70 4 100 5 0

13.705 129 kk 1 110 4 204 11 0 tab. 15: 2

13.706 129 kk 1 110 4 210 1 0 tab. 15: 1

13.707 129 kk 1 30 9 216 10 0 tab. 15: 3

13.708 129 kk 1 30 3 0 10 0 tab. 15. 5

13.709 129 kk 1 30 3 0 10 0 tab. 15: 4

13.710 129 kk 1 50 1 113 1 0 tab. 11: 4

13.711 129 kk 2 0 3 0 1 0 Hrnčiarska čepeľ. tab. 13: 6

13.712 137 kk 1 0 1 518 2 109 tab. 20: 2

13.713 137 kk 5 0 1, 3 504 35 0 tab. 19: 2

13.714 137 kk 7 0 1, 3, 4 504, 200 1 0 tab. 19: 1

13.715 137 kk 3 0 1 412 35 0

13.716 137 kk 2 0 1, 5 503, 201 3 0 Okraj s fragmentom ucha 201. tab. 19: 3

13.717 137 kk 1 0 5 101 3 0 tab. 27: 1

13.718 137 kk 1 0 3 0 13 139 tab. 25: 1

13.719 137 kk 1 0 2 0 11 261, 139 tab. 25: 2

13.720 137 kk 1 0 3 0 10 0 Náznak korózie.

13.721 137 kk 1 0 4 206 11 0

13.722 137 kk 2 0 3 0 10 101

13.723 137 kk 4 0 3 ,4, 5 200, 246 1 0

13.724 137 kk 4 0 3 0 12 0 tab. 25:3

13.725 137 kk 1 0 4 201 13 0

13.726 137 kk 1 0 3 0 2 0

13.727 137 kk 1 0 3 0 10 0

13.728 137 kk 1 0 3 0 10 0

13.729 137 kk 1 0 3 0 13 0

13.730 137 kk 1 0 4 300 11 0 tab. 26: 1

13.731 137 kk 2 0 3, 4 100 1 0

13.732 137 kk 1 0 4 100 2 0 tab. 26: 2

13.733 137 kk 1 0 4 100 1 0 tab. 33: 8

13.734 137 kk 3 50 1, 4 126, 201 1 800 Prstom pretlačený okraj tab. 22: 2

13.735 137 kk 1 0 4 200 3 0

13.736 137 kk 1 0 4 101 1 0

13.737 137 kk 1 0 4 200 30 0

13.738 137 kk 1 0 4 200 12 0

13.739 137 ho 0 0 0 0 0 0 Biela lomová bridlica.

13.740 137 kk 1 0 4 100 10 0

13.741 137 kk 3 110 3 0 11 139 tab. 23: 1

13.742 137 kk 1 30 9 214 2 0 tab. 27: 3

13.743 137 kk 1 50 1 138 3 0

13.744 137 kk 1 0 3 0 3 0

13.745 137 kk 4 50 1 126 1 139 tab. 21: 1

13.746 137 kk 1 0 1 138 3 139 tab. 24: 1

13.747 137 kk 1 100 3 0 1 426 Fragment neurčitej tuľajky, Lom 1

13.748 137 kk 1 0 4 203 3 0

13.749 137 kk 1 100 7 0 10 0 Fragment neurčitej tuľajky, Lom 2 tab. 27: 4

13.750 137 kk 2 100 8 2 30 0 Náznak neurčitej tuľajky tab. 23: 2

13.751 137 kk 1 0 4 100 1 0

13.752 137 kk 1 0 4 200 1 0

13.753 137 kk 1 0 4 200 1 0 tab. 22: 1

13.754 140 kk 2 20 1,2 300 32 119 Lom 2 tab. 29: 1

13.755 140 kk 1 0 1 509 13 0 tab. 28: 1

13.756 140 kk 1 0 1 405 13 119 tab. 28: 4

13.757 140 kk 1 0 1 506 2 113 tab. 28: 5

13.758 140 kk 1 0 1 412 30 661 tab. 28: 3

13.759 140 kk 1 0 5 200 35 0

13.760 140 kk 1 0 5 212 35 0 tab. 34: 3

13.761 140 kk 1 0 5 212 3 0 tab. 34: 2

13.762 140 kk 1 0 5 203 30 0 Povrch ucha pretrený hlinkou. tab. 34: 4

13.763 140 kk 1 0 1 404 13 0 tab. 28: 2

13.764 140 kk 3 0 3 0 4 119 tab. 33: 2, 4

13.765 140 kk 8 0 3 0 1 0 tab. 32: 2

13.766 140 kk 1 0 3 0 2 0

13.767 140 kk 1 0 3 0 2 0

13.768 140 kk 1 0 3 0 30 0 tab. 34: 5

13.769 140 kk 1 0 3 0 13 0

13.770 140 kk 1 0 3 0 30 0

13.771 140 kk 1 0 3 0 30 0 tab. 33 :1

13.772 140 kk 1 0 3 0 13 0

13.773 140 kk 1 0 3 0 13 0 Povrch od sadzí.

13.774 140 kk 1 0 3 0 13 0

13.775 140 kk 1 0 3 0 1 0

13.776 140 kk 2 0 3 0 3 0

13.777 140 kk 1 0 3 0 3 0

13.778 140 kk 1 0 3 0 3 0

13.779 140 kk 1 0 4 300 3 0

13.780 140 kk 1 0 3 0 3 0

0 0 0 0 0 0 0 0 0

13.782 140 kk 1 0 3 0 30 0

13.783 140 kk 2 20 3 0 32 0 Lom 1, fragment nezaraditeľného ucha. tab. 29: 1

13.784 140 kk 1 0 4 200 30 0 tab. 24 :2

13.785 140 kk 1 0 3 0 33 0

13.786 140 kk 1 0 3 0 4 0 tab. 33: 3

13.787 140 kk 1 0 2 0 30 112 tab. 33: 5

13.788 140 kk 2 0 3 0 13 0

13.789 140 kk 2 0 3 0 2 109

13.790 140 kk 1 0 4 300 3 0

13.791 140 kk 1 0 3 0 3 0 Na povrchu hlinka.

13.792 140 kk 11 0 3, 4 100 33 0

13.793 140 kk 1 0 4 200 34 0

13.794 140 kk 1 0 3 0 4 0

13.795 140 kk 1 0 4 201 2 0 tab. 33 :6

13.796 140 kk 1 0 4 200 30 0

13.797 140 kk 1 0 4 200 1 0

13.798 140 kk 1 0 4 100 2 0

13.799 140 kk 1 0 4 201 31 0

13.800 140 kk 1 0 4 200 30 0

13.801 140 kk 1 0 4 201 10 0 Na vonkajšej časti dna je odtlačený okraj inej nádoby.

13.802 140 kk 1 0 4 201 30 0 tab. 33: 7

13.803 140 kk 1 0 4 200 13 0

13.804 140 kk 1 0 4 200 1 0

13.805 140 kk 1 0 4 201 33 0

13.806 140 kk 1 0 4 201 30 0

13.807 140 kk 1 0 4 200 30 0

13.808 140 kk 1 0 4 200 3 0

13.809 140 kk 1 0 4 300 13 0

13.810 140 kk 1 0 4 300 10 0

13.811 140 kk 1 30 1 211 13 0

13.812 140 kk 1 0 3 0 3 0

13.813 140 kk 1 40 1 102 1 0 tab. 35: 1

13.814 140 kk 1 220 1 201 30 0 Pod glazúrou hlinka. tab. 35: 2

13.815 140 kk 1 100 3,8 1 31 0 Fragment neurčitej tuľajky, Lom 9

13.816 140 kk 1 0 4 206 34 0 Zelenohnedá glazúra s čiernymi fľakmi na vnútornej strane. tab. 29: 2

13.817 140 kk 6 220 1, 2, 4 100, 204 31 239

Čiastočne rekonštruovaný, tmavohnedé a tmavozelené

fľakyna vnútornej strane. tab. 31: 1

13.818 140 kk 1 0 4 200 3 0 Neurčiteľná povrchová úprava.

13.819 140 kk 1 0 4 201 34 0

Bliţšie neurčená výzdoba, pravdepodobne radiálne

priamky. tab. 32: 1

13.820 140 kk 1 0 4, 5 202, 290 34 0 Vertikálne ucho s prevrtom, zeleno-hnedá polychrómna glazúra, mesiačikovitý vzor. tab. 30: 1

13.821 140 kk 1 0 4 200 33 0

13.822 140 kk 1 143 0 0 1 701 Sakrálny architektonický motív. tab. 36: 1

13.823 140 kk 5 143 0 0 33 701 Motív ukriţovania, odtlačok tkaniny na vnútornej strane. tab. 40: 1

13.824 140 kk 2 143 0 0 3 701 Diamantový motív. tab. 38: 1

13.825 140 kk 1 143 0 0 2 701 Antikizujúci motív - Pýcha. tab. 37: 1

13.826 140 kk 6 143 0 0 1 701 Diamantový motív.

13.827 140 kk 1 143 0 0 1 701 Fragment komorového plášťa.

13.828 140 kk 1 143 0 0 33 701 Štylizovaný rastlinný motív. tab. 38: 2

13.829 140 kk 6 143 0 0 3 701 Diamantový okienkový motív, rastlinné štylizované motívy. tab. 39: 1

13.830 140 sk 0 0 0 0 0 0

13.831 140 sk 0 0 0 0 0 0

13.832 116 kk 18 20 1, 2, 3, 4 428, 201 11 542, 139 tab. 12: 2

13.833 141 kk 1 0 3 0 34 0

Z vonkajšej strany tmavohnedá, z vnútornej strany zelená

glazúra.

13.834 140 kk 1 0 4 201 33 0 Z vnútornej strany zelená glazúra. tab. 30: 2

13.835 203 kk 1 0 5 203 34 0

Z vonkajšej strany tmavohnedá, z vnútornej strany

transparentná glazúra.

13.836 200 kk 2 0 3 0 34 0 Z vonkajšej strany tmavohnedá, z vnútornej strany zelená glazúra.

13.837 200 kk 1 0 4 101 34 0

Z vonkajšej strany tmavohnedá, z vnútornej strany

transparentná glazúra. tab. 40: 2

13.838 200 kk 1 0 4 201 34 0 Z vonkajšej strany tmavohnedá, z vnútornej strany hnedoţltá glazúra.

13.839 200 kk 1 0 3 0 34 0

Z vonkajšej strany zelená, vnútornej strany transparentná

glazúra.

13.840 117 kk 1 0 1 112 30 0 tab. 42: 2

13.841 117 kk 1 0 1 547 30 0 tab. 42: 1

13.842 117 ko 0 0 0 0 0 0 Kosť.

13.843 117 kk 1 220 1 205 30 0 tab. 42: 3

13.844 117 kk 1 220 1 203 3 0

13.845 117 kk 2 143 0 0 3 0 Na dochovaných častiach výzdoba absentuje.

13.846 116 kk 1 0 1 503 2 0 tab. 3: 4

13.847 116 kk 1 0 1 543 3 0 Pretrený sivou hlinkou. tab. 3: 5

13.848 116 kk 2 0 1,2 503 4 119 tab. 3: 3

13.849 116 kk 1 0 1 428 33 800 Pretláčaný okraj. tab. 3: 2

13.850 116 kk 1 0 3 0 3 0

13.851 116 kk 1 0 5 220 1 0

13.852 116 kk 1 0 5 230 1 0

13.853 116 kk 1 0 5 221 1 901 Na temene ucha odtlačok prsta. tab. 8: 2

13.854 116 kk 1 0 5 200 3 0

13.855 116 kk 1 0 3 0 1 0

13.856 116 kk 1 0 5 201 3 0

13.857 116 kk 1 0 5 230 1 0

13.858 116 kk 1 0 3 0 3 0

13.859 116 kk 3 0 3 0 3 0

13.860 116 kk 1 0 3 0 14 0

13.861 116 kk 1 0 3 0 3 0

13.862 116 kk 1 0 4 201 3 0

13.863 116 kk 1 0 4 301 13 0

13.864 116 kk 1 0 4 301 3 0

13.865 116 kk 1 0 4 101 3 0

13.866 116 kk 1 0 4 200 3 0

13.867 116 kk 9 143 0 0 3 701 Štylizovaný rastlinný (kvetinový) motív. tab. 4: 2

13.868 116 kk 1 220 1 202 3 0

13.869 116 kk 0 0 0 0 3 0 Mazanica.

13.870 124 kk 2 0 3 0 3 0

13.871 124 kk 1 0 1 507 3 0

13.872 124 kk 1 0 1 507 3 0 tab. 7: 2

13.873 124 kk 1 0 1 412 3 0 tab. 7: 1

13.874 124 kk 1 0 3 0 3 0

13.875 124 kk 1 0 5 201 3 0

13.876 124 kk 1 0 5 201 3 901 Odtlačok prsta na spodnej strane .

13.877 124 kk 1 0 5 201 3 901 Odtlačok prsta. tab. 8: 5

13.878 124 kk 1 0 5 201 3 901 Odtlačok prsta na spodnej strane. tab. 8: 1

13.879 124 kk 1 0 5 201 3 0 Hlinka po celom povrchu.

13.880 124 kk 1 0 5 201 3 902 Dva odtlačky prsta. tab. 8: 3

13.881 124 kk 1 143 0 0 3 0 Zbytky glazúry, neurčiteľný motív. tab. 9: 2

13.882 124 kk 1 0 5 200 33 901 Odtlačok prsta. tab. 8: 4

13.883 124 kk 1 0 3 0 3 0

13.884 124 kk 1 0 3 0 10 0

13.885 124 kk 1 0 4 300 1 0

13.886 124 kk 1 40 3 0 3 0

13.887 124 kk 1 0 3 0 4 0

13.888 124 kk 6 220 1, 2, 3, 4 201, 301 3 0 Nerekonštruovateľný, potrený hlinkou.

13.889 124 kk 2 0 1 301 31 0 Vonkajšie neglazované časti pretrené hlinkou.

13.890 124 kk 1 0 4 202 2 0 Potrený hlinkou.

13.891 124 kk 1 0 4 303 3 0 Ucho 250. tab. 7: 4

13.892 124 ko 0 0 0 0 0 0

13.893 124 kk 1 40 1 103 34 0 tab. 9: 1

13.894 124 kk 2 0 3, 4 300 3 0

13.895 124 kk 1 100 8 3 4 0 Vnútorná strana pretrená hlinkou.

13.896 124 kk 1 0 1 503 4 109 tab. 7: 3

13.897 124 kv 0 0 0 0 0 0 Skorodovaný kus kovu.

13.898 124 kv 0 0 0 0 0 0 Skorodovaný kus kovu.

13.899 120 kk 1 0 1 507 31 0 Vonkajšia strana pretrená hlinkou. tab. 5: 2

13.900 120 kk 1 0 1 547 33 0 Vonkajšia strana pretrená hlinkou.

13.901 120 kk 1 0 1 528 4 700 Obe lišty striedavo pretláčané. tab. 5: 5

13.902 120 kk 1 0 1 507 3 0

13.903 120 kk 1 0 1 507 3 0

13.904 120 kk 1 0 1 503 4 0

13.905 120 kk 1 0 1 503 3 0

13.906 120 kk 1 0 1 543 3 0 tab. 5: 3

13.907 120 kk 1 0 1 507 3 0 tab. 5: 4

13.908 120 kk 1 0 5 203 1 902 Na temene ucha 1 odtlačok prsta.

13.909 120 kk 1 0 5 203 3 901 Na temene ucha 2 odtlačky prsta. tab. 6: 3

13.910 120 kk 1 0 5 203 3 0

13.911 120 kk 1 0 5 203 3 0

13.912 120 kk 1 0 5 201 3 0

13.913 120 kk 1 0 5 100 3 0 Pretrený hlinkou. tab. 6: 1

13.914 120 kk 1 0 5 203 3 901 Na temene ucha odtlačok prsta.

13.915 120 kk 1 0 5 201 3 0

13.916 120 kk 1 50 1 507 3 0 Na temene ucha odtlačok prsta. tab. 6: 2

13.917 120 kk 1 0 1 507 3 0

13.918 120 kk 1 0 5 212 33 0

13.919 120 kk 1 0 5 200 3 0

13.920 120 kk 1 0 3 0 3 0

13.921 120 kk 1 0 3 0 3 0

13.922 120 kk 1 0 3 6 13 0

13.923 120 ko 0 0 0 0 0 0 Kosť.

13.924 120 kk 1 0 4 200 33 0

13.925 120 kk 1 0 4 201 33 0 Na dne odtlačok inej nádoby.

13.926 120 kk 1 0 4 200 3 0

13.927 120 kk 1 220 1 203 3 0

13.928 120 kk 2 40 1 122 3 0

13.929 120 kk 3 220 4 102 3 0 Vnútorná strana pretrená hlinkou.

13.930 120 kk 1 230 1 0 3 0 Fragment svietnika. tab. 34: 1

13.931 120 kk 1 100 8 3 4 0 tab. 6: 4

13.932 120 kk 1 100 8 3 4 0

13.933 120 kk 1 100 8 3 4 0

13.934 120 kk 1 100 8 3 3 0

13.935 120 kk 5 220 1, 2, 3 201, 206 3 0 Nerekonštruovateľný, potrený hlinkou. tab. 5: 6

13.936 120 kk 1 0 4 206 33 0

13.937 136 kk 0 0 0 0 0 0 Porcelán.

13.938 136 kk 1 0 1 206 34 0 Lom belavý. tab. 28: 6

13.939 136 kk 1 0 4 300 36 0

Hnedá glazúra s kovovým leskom, na vonkajšej strane dna

odtlačená tkanina.

13.940 108 kk 1 0 1 506 2 0 Vnútorná strana potrená zelenou glazúrou. tab. 1: 3

13.941 108 kk 1 0 1 101 3 0 tab. 1: 1

13.942 108 kk 1 0 1 503 3 0 tab. 1: 5

13.943 108 kk 1 0 1 547 3 0 tab. 1: 2

13.944 108 kk 1 0 1 323 33 0 Náznaky transparentnej glazúry.

13.945 108 kk 1 0 5 220 3 0

13.946 108 kk 1 0 2 0 4 0

13.947 108 kk 1 0 3 0 3 0

13.948 136 kk 1 0 3 0 30 0

13.949 108 kk 1 0 3 0 13 0

13.950 108 kk 1 0 4 201 34 0

13.951 108 kk 1 0 4 300 4 0

13.952 108 kk 1 0 4 301 33 0

13.953 108 kk 1 0 4 206 3 0 tab.2: 2

13.954 108 kk 1 100 8 3 4 0 Pretrený hlinkou.

13.955 108 kk 1 30 1 224 3 0 Hlinka z oboch strán, navrchu zelená glazúra.

13.956 108 kk 1 30 2 0 30 0

13.957 108 kk 1 100 7 0 13 0 tab. 2: 3

13.958 108 kk 1 143 0 0 33 0 Rastlinný motív. tab. 2: 4

13.959 108 kk 1 143 0 0 33 700 Časť lišty, bez výzdoby.

13.960 108 kk 1 0 1 321 3 0

13.961 109 kk 1 0 3 0 3 0 Časť povrchu potrená transparentnou glazúrou.

13.962 109 kk 1 0 3 0 33 0 Glazúra z vnútornej strany

13.963 108 kk 1 0 5 203 31 0

13.964 109 kk 1 0 4 203 10 0

13.965 129 kk 3 20 1, 2 404 11 542, 139 tab. 12: 1

13.966 135 kk 1 0 3 0 10 0

13.967 137 kk 2 0 3 0 2 0

13.968 135 kk 1 0 3 0 2 221

13.969 129 kk 1 0 3 0 3 0

13.970 129 kk 1 0 3 0 12 0

11. Príloha č. 2 - Kresebná dokumentácia nálezov

1.1 Kresebná dokumentácia nálezov

Tabuľka č. 1

1 2

3

4

5

2

1

3

4

Tabuľka č. 2

Tabuľka č. 2

4

3

5

2 1

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 4

1

2

5

Tabuľka č. 5

1

6

2

3

Tabuľka č. 6

4

3

1

2

2

Tabuľka č. 7

1

4

3

Tabuľka č. 8

4

3

2

5

1

Tabuľka č. 9

2

1

Tabuľka č. 10

1

1

2

Tabuľka č. 11

1 2

5

4

3

7

6

Tabuľka č. 12

1

2

6

Tabuľka č. 13

2

5 4

3 1

7

8

Tabuľka č. 14

3

2

1

Tabuľka č. 15

1

3

2

4

5

Tabuľka č. 16

2

1

Tabuľka č. 17

5

4

3

2 1

Tabuľka č. 18

1

2

2

1

Tabuľka č. 19

3

Tabuľka č. 20

3

2

1

Tabuľka č. 21

1

Tabuľka č. 22

1

2

1

2

Tabuľka č. 23

Tabuľka č. 24

1

Tabuľka č. 25

4

1

2

3

3

2

1

Tabuľka č. 26

Tabuľka č. 27

2

3

1

4

Tabuľka č. 28

6

5

4

2

3

1

Tabuľka č. 29

1

2

Tabuľka č. 30

2

1

Tabuľka č. 31

1

Tabuľka č. 32

1

2

6

5

Tabuľka č.33

4 2 3

7

8

1

Tabuľka č. 34

1

5

4

3

2

Tabuľka č. 35

1

2

Tabuľka č. 36

1

Tabuľka č. 37

1

Tabuľka č. 38

2

1

Tabuľka č. 39

1

1

Tabuľka č. 40

2

2

Tabuľka č. 41

1

1

2

3

Tabuľka č. 42

11.2 Súhrn okrajov

Hrnce, jednoduché dţbány hrncovitého typu, neurčené

Misy Trojnoţky

Dţbány Poháre

Taniere

Tabuľka č. 43

11.3 Súhrn dien

Hrnce, dţbány, neurčiteľné nádoby

Taniere

Poháre

Misy

Trojnoţky

Tabuľka č. 44

12. Príloha č. 3 - Grafy

Graf č. 1 - Typológia nádob.

Graf č.2 - Pomerné zastúpenie technologických častí.

Hrnce (51 k. - 9,34 %)

Dţbány (26 k. - 4,76 % )

Taniere (22 k. - 4, 29 %)

Zvoncovité pokrievky (9 k. - 1,65

%)

Ploché pokrievky (4 k. - 0,73 %)

Zásobnice (4 k. - 0,73 %)

Poháre (11 k. - 2,01 %)

Misy (11 k. - 2,01 %)

Trojnoţky (10 k. - 1,83 %)

Svietnik (1 k. - 0,18 %)

Kachlice (35 k. - 6,41 %)

Neurčiteľné (362 k. - 66, 3 %)

Okraje (90 k. - 16,48 %)

Podhrdlia (22 k. - 4,03 %)

Výdute (231 k. - 42,31 %)

Dná (111 k. - 20,33 %)

Uši (37 k. - 6,78 %)

Tuľajky - trojnožky (2 k. - 0,37 %)

Nožičky - trojnožky (8 k. - 1,46 %)

Úchytky pokrievok (2 k. - 0,37 %)

Kachlice (43 k. - 7,87 %)

Graf č. 3 - Pomerné zastúpenie typov okrajov v desiatkovom radení.

Graf č. 4 - Delenie dien nádob podľa typu snímania z hrnčiarskeho kruhu.

Podsypané - 1: (23 k. - 20,72 % )

Zrezané - 2:(66 k. - 59,46 % )

Neurčiteľné -3: (22 k. - 19,82 % )

11- (3 k. - 3,33 % )

12- (7 k. - 7,78 % )

20- (6 k. - 6,67 % )

21- (2 k. - 2,22 % )

22- (3 k. - 3,33 % )

25- (1 k. - 1,11 % )

30- (3 k. - 3,33 % )

32- (2 k. - 2,22 % )

40- (14 k. - 15,56 % )

41- (5 k. - 5,56 % )

42- (3 k. - 3,33 % )

44- (1 k. - 1,11 % )

47- (1 k. - 1,11 % )

50- (29 k. - 32, 23 % )

51- (1 k. - 1,11 % )

52- (1 k. - 1,11 % )

54- (5 k. - 5,56 % )

11- (1 k. - 1,11 % ) (misy)

13- (2 k. - 2,22 % ) (misy)

Graf č. 5 - Pomerné zastúpenie typov úch.

Graf č. 6 - Pomerné zastúpenie typov výpalu u reţnej keramiky.

100 (1 k. - 2,70 %)

200 (4 k. - 10,81 %)

201 (11 k. - 29,73 %)

203 (8 k. - 21,62 %)

212 (5 k. - 13,51 %)

220 (2 k. - 5,41 %)

221 (1 k. - 2,70 %)

230(2 k. - 5,41 %)

246 (1 k. - 2,70 %)

290(2 k. - 5,41 %)

Oxidačný výpal (306 k. - 70, 34 %)

Redukčný výpal (129 k. - 29, 66 %)

Graf č. 7 - Pomer glazovanej a reţnej keramiky.

Graf č. 8 - Pomerné zastúpenie keramických tried.

Glazovaná keramika (111 k. - 20,32 %)

Režná keramika (435 k. - 79,78 %)

1 (69 kr. - 12,63 %)

2 (60 kr. - 10,98 %)

3 (156 kr. - 28,55 %)

4 (18 kr. - 3,3 %)

5 (4 kr. - 0,73)

10 (59 kr. - 10,80%)

11 (39 kr. - 7, 14 %)

12 (7 kr. -1,28 %)

13 (21 kr. - 3,85 %)

14 (3 kr. - 0,60 %)

30 (26 kr. - 4,76 %)

31 (14 kr. - 2,56 %)

32 (4 kr. - 0,73 %)

33 (38 kr. - 6,96 %)

34 (15 kr.- 2,75 %)

35 (12 kr. - 2,20 %)

36 (1 kr. - 0, 18 %)

Graf č. 9 - Pomerné zastúpenie typov výzdoby.

Žliabkovanie (62 kr. - 38,28 %)

Ryhovanie (32 kr. - 19,75 %)

Vlnice(22 kr. - 13,58 %)

Pretláčanie okrajov (2 kr. - 1,23%)

Kolkovaná výzdoba (1 kr. - 0,62 %)

Výzdoba radielkom (9 kr. - 5,55 %)

Odtlačky prstov (9 kr. -5,55%)

Plastická výzdoba (25 k. - 15, 43 %)

13. Príloha č. 4 - Fotografická dokumentácia nálezov

Obrázok č. 1 - Inv. č. : 13.745, 13.746, 13.757, 13.758

Obrázok č. 2 - Inv. č. : 13.713, 13.714, 13.715 (2 kusy)

Obrázok č. 3 - Inv. č. : 13.840, 13.841, 13.843, 13.899

Obrázok č. 4 - Inv. č. : 13.844, 13.888, 13.889

Obrázok č. 5 - Inv. č. : 13.683

Obrázok č. 6 - Inv. č. : 13.965

Obrázok č. 7 - Inv. č. : 13.795

Obrázok č. 8 - Inv. č. : 13.957

Obrázok č. 9 - Inv. č.: 13.746

Obrázok č. 10 - Inv. č. : 13.815

Obrázok č. 11 - Inv. č. : 13.816

Obrázok č. 12 - Inv. č. : 13.834

Obrázok č. 13 - Inv. č. : 13.820

Obrázok č. 14 - Inv. č. : 13.707

Obrázok č. 15 - Inv. č. : 13.742

Obrázok č. 16 - Inv. č. : 13.908

Obrázok č. 17 - Inv. č. : 13.909

Obrázok č. 18 - Inv. č. : 13.895

Obrázok č. 19 - Inv. č. : 13.660

Obrázok č. 20 - Inv. č. : 13.679

Obrázok č. 21 - Inv. č. : 13.662

Obrázok č. 22 - Inv. č. : 13.817

Obrázok č. 23 - Inv. č. : 13.680

Obrázok č. 24 - Inv. č. : 13.822

Obrázok č. 25 - Inv. č. : 13.825

Obrázok č. 26 - Inv. č. : 13.824

Obrázok č. 27 - Inv. č. : 13.823

14. Príloha č. 5 - Sprievodné mapy a fotografie

Obr. č. 28 - Mapa horného Uhorska (Slovenska) s vyznačením Ţiliny.

Prevzaté z Hoššo, J. - Kováčik P. 2006, obr. 11

Obr. č. 29 - Výrez z mapového listu 1: 5000, s vyznačenou skúmanou lokalitou.

Prevzaté z Hoššo, J. - Kováčik, P. 2006, obr. 1

Obr. č. 30 - Výrez z mapového listu 1: 1000, s vyznačenou skúmanou lokalitou.

Prevzaté z Hoššo, J. - Kováčik, P. 2006, obr. 2

Obr. č. 31 - Plán predmetnej plochy stavby a výskumu, s vyznačením umiestnenia

jednotlivých rezov, 1:300. Prevzaté z Hoššo - Kováčik 2006, obr. 3

Obr. č. 32 - Rez R3 - východný profil, 1:50. Prevzaté z Hoššo - Kováčik 2006, obr. 4

Obr. č. 33 - Rez R8 - západný profil, 1:50. Prevzaté z Hoššo - Kováčik 2006, obr. 9

Obr. č. 34 - Rez R11 - juţný profil, 1:50. Prevzaté z Hoššo - Kováčik 2006, obr. 15

Obr. č. 35 - Stredoveká a novoveká priekopa na západnom profile.

Prevzaté z Hoššo - Kováčik 2006, tab. 7: 7.1 , Bratislava -Brno

Obr. č. 36 - Stredoveká fortifikačná priekopa na juţnom profile.

Prevzaté z Hoššo, J. - Kováčik, P. 2006, tab. 2: 2.2 Bratislava -Brno

Documents

Stredoveká a novoveká keramika zo Žiliny