USTAV 2013

ÚSTAVA A PRÁVA OBčANOV 1 hodina tyzdenne, 32 hodiny rocne

Poct hodin po mesiacoch

I polrocie II polrocie

Mesiac Br.hodin Mesec Br.hodinseptember 4 januar 3oktober 4 februar 4november 5 marec 4december 3 april 2

maj 3CELKOM 16 16 32

POCT HODIN PO KVARTALOCH

TIPY hodinKVARTAL UVODNI OBRADA NOVOG GRADIVA PONAVLJANJE UTVRĐIVANJE SISTEMATIZACIJA SVEGA

I 1 8 9II / 5 2 1 8III 9 1 10IV 4 1 5

UKUPNO 1 27 3 2 32

1

TEMATSKI PLAN RADA

TIPOVI ČASA

red.br.

Tematska oblast

Vreme obrademesec uvodni obrada ponavljanje

utvrđivanjesistemati-zacija SVEGA

Standardi

1 I Ústava a právny štát Septembar 1 3 _ _ 4 prouče sve relevantne pojmove ustava,

zakona, drugih pravnih fenomena, političkih institucija i ustavnih

principa koji su obuhvaćeni sadržinom

predmeta 2 II Demokracia Oktobar _ 5 _ _ 5 prouče sve relevantne

pojmove ustava, zakona, drugih pravnih fenomena, političkih institucija i ustavnih

principa koji su obuhvaćeni sadržinom

predmeta

3 II Demokracia Novembar _ 4 _ _ 4

4 II Demokracia Decembar _ 2 1 _ 3

5 III Slobody a práva občana

Januar _ 1 _ 1 2 upoznaju ustavna prava i ustavom i zakonima

predviđene instrumente i mogućnosti učešća građana u političkom procesu, tj. u vršenju

vlasti i političkom životu uopšte - počev od izbora, glasanja na

referendumu itd


Februar _ 4 _ _ 4


Mart _ 3 1 _ 4

8 IV Teritoriálna organizácia vlasti

April _ 3 1 _ 4 steknu opštu predstavu o uređenju Republike

Srbije 9 V Osobitosť

jugoslovanského a Srbskeho politického systému

Maj _ 1 _ 1 1 razumeju složenost života u

multikulturalnoj zajednici i potrebu

uzajamnog uvažavanja i poštovanja različitosti

CELKOM 1 26 3 2 32

2

CILJ I ZADACI

Cilj nastave ovog predmeta je sticanje elementarne političke kulture i znanja o demokratskom uređenju, položaju građanina, njegovom učešću u vršenju vlasti i političkom životu uopšte.

Zadaci nastave ovog predmeta su da učenici:

- prouče sve relevantne pojmove ustava, zakona, drugih pravnih fenomena, političkih institucija i ustavnih principa koji su obuhvaćaeni sadržinom premeta;

- upoznaju ustavna prava i ustavom i zakonima predvižene instrumente i mogućnosti učešća građana u političkom procesu, tj. Vršenju vlasti i političkom životu uopšte – počev od izbora, glasanja na referendumu itd.;

- Steknu opštu predstavu o uređenju Srbije.

LITERATURA

1. Radosin Rajovic: USTAVA A PRAVA OBCANOV pre III r. odbornych skol a IV r. gimn. 2. Radošin Rajović: IZABRANI TEKSTOVI uz udžbenik Ustav i prava građana 3. USTAV R SRBIJE 4. NAUKA O SPOLOČNOSTI5. Ostala literatura: Vojin Dimitrijević i Milan Paunović: ,,Ljudska prava’’, Beogradski centar za ljudska prava, Bgd. 1997. Čedomir Čupić i grupa autora ,, Bukvar demokratije’’ Centar za razvoj Srbije, Bgd. 2002. Grupa autora: ,, Civilno društvo i nevladin sektor’’, Magna agenda, Bgd 2002.

3

mes

S

E

P

T

E

M

B

E

R

tema Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

UST

AV

A

A

PRA

VN

Y

STA

T1

1.

Úvodná hodina: oboznamovanie žiakov s predmetom, vyučovacím plánom a programom a spôsobom jeho realizácie

UV

Zoznamit ziakov z predmetom ktory patri do skupine pravnih vied, a ktory ma vazny vyznam za ich chapanie ulohy ktoru maju v spolocnosti.

FI

1. Monološka ( pr., obj., pred. )2. Dijaloška ( razgovor )

Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se uči Tabla, kreda i sunđer

2

2.

Ústava, jej podstata a obsah: pojem, definícia, formy a typy, vývoj ústavy a ústavnosti vo svete

O Aby ziaci vedeli rozp[oznat, pouzit ustavne dokumenty, a aby vybudovali aktivny a kriticky vztah voci nim.

FI

1. Monološka ( prič., obj., opis., predav. )2. Dijaloška ( razg., i diskus. )3. Tekst metoda4. Aktivna nastava – postavljanje pitanja, saopštavanje stavova

Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se uči Crteži, skice, film i televizija Tabla, kreda i sunđer

3

3.

Princípy ústavnosti a zákonnosti:a) zásady právneho štátub) význam ústavnostic) podmienky pre uskutočňovanie

O Pochopenie vyznamu ustavnosti v demokratickych statoch ako historickeho, civilizacneho dosiahnutia

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( pred. )3. Tekst metoda4. Aktivna nastava – učenici ističu i proveravaju hipoteze


4

4.

Ochrana ústavnosti a zákonnosti:a) druhy priestupkov (porušení)b) systém ochranyc) ústavný súd a obyčajné súdy

O Aby v kazdodennom zivote vedeli rozpoznat a rozlisovat porusenia ustave a zakonov, a to va) formalnom zmysleb) materialnom zmysle

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., opis., obj.)3. Tekst metoda4. Aktivno učenje – putem otkrića5. Učenje u vidu rešavanja problema


4

mes

O

K

T

O

B

E

R

tema bč OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

II

DEM

OK

RA

CIA

5

5.

II. Tematický celokDemokracia a mechanizmus vlády v Juhoslávii a SrbskuSuverenita národa a občanov: a) pojemb) spôsob uskutočnovania

O Spoznat ze je ochranna ustavy a zakonnosti rozlisna v roznych statochZe je institucia sudstva velmi staraPochopit o su sudyVediet druhy ustavou

FI

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato4. Druge metode aktivnog ucenja


6

6.

Proklamácia národnej suverenity v Juhoslávii a v Srbsku O Mat nahliad na pojem suverenity naroda,

mieste a ulohy obcanov v realizacii narodnej suverennosti

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., obj., opis., predav. )3. Učenje putem uzročno - posledičnih veza


7

7.

Demokracia:a) pojem a koreneb) súčasná demokraciac) pojem a druhy priamej demokracie

O Dva druhy dosiahnutia :a) priamob) nepriamo

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( pred. )3. Demonstracija4. Tekst metoda5. Eksperimentalna


8

8.

Druhy priamej demokracie:a) referendumb) národná iniciatíva

O REFERENDUM – forma priameho vyhlasovania NARODNA INICIATIVA pravo obcanov aby od vlasti ziadali vymenny dakeho aktu

F 1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )3. Tekst metoda4. Demonstracija5. Uočavanje i formulisanje problema


5

mes

N

O

V

E

M

B

A

R

tema

Bč

Nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

I

I D

EMO

KR

AC

IA A

MEH

AN

IZM

US

MO

CI

9

9.

REFERENDUM, národná INICIATÍVA a iné druhy PRIAMEJ DEMOKRACIE

O REFERENDUM – forma priameho vyhlasovania NARODNA INICIATIVA pravo obcanov aby od vlasti ziadali vymenny dakeho aktu

FI

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato4. Formulisanje inicijative AU


10

10.

VIACSTRANNÝ (viacstranícky) systémO

Nahlasit ziakom ze je VIACSTRANNY SYSTEM jeden od zakladov LIBERALNE A DEMOKRATICKY ZARIADENEJ SPOLOCNOSTI.Ze je to EXISTOVANIE A SUTAZ VIACERICH POLITICKYCH IDEJOV

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., obj., opis., predav. )3. Učenje putem uzročno - posledičnih veza


11

11.

REPREZENTATÍVNY SYSTÉM A VOĽBY: reprezentatívny systém a mandát zastupcu

OV modernych statoch preovladzuje REPREZENTATIVNY SYSTEM ako forma priamej demokracii.

Obcania slobodne volia svojich predstavitelov.

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( pred. )3. Demonstracija4. Tekst metoda5. Eksperimentalna


12

12.

VOĽBY A LEGITIMITA reprezentatívnej vlasti: VOĽBY A VOLEBNÝ SYSTÉM

O.

Volby oznamuju slobodu obcanov si volit svojho predstavitela pomedzi viac kandidatov, tajnim hlasovanim

GF

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )3. Tekst metoda4. Demonstracija5. Uočavanje i formulisanje problema


6

mes

D

E

C

E

M

B

A

R

tema

Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

I

I D

EMO

KR

AC

IA A

MEC

HA

NIZ

MU

S M

OC

I13

13.

PARLAMENT (ZHROMAŽDENIE) a iné orgány vlasti:a) základné orgány štátnej mocib) princíp deľby a jednoty mocic) vzťah medzi zastúpiteľstvom a

výkonnou mocou

O Aby ziaci porozumeli ze je zhromazdenia statny organ ktory donasa zakony, a ze je ono predstavitelom narodnej suverenostiTri druhy vlasti: zakonodarna, vykonna a i sudska.

FI

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato4. PP prezentacija

Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se uči Crteži, skice, film i televizija Tabla, kreda i sunđer CD Ministarstva prosvete

Računar i CD

14

14.

UPEVŇOVANIE:II. oblasťDemokracia a mechanizmus vlády v Juhoslávii a Srbsku

U Upevnit ze je suverenost ludu najvissia vlast, aj v politickom aj v pravnom zmysle

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., obj., opis.)3. Učenje putem uzročno - posledičnih veza

Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se uči

15

15.

OPAKOVANIEI. oblasťÚstava a právny štát

UP

Stat vytvara pravo, ale je aj sam produktom prava. Medzizavislost statu a prava sa najlepsie odraza v Ustave

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka (obj.)3. Demonstracija4. Tekst metoda5. Eksperimentalna


16

16.

SYSTEMATIZÁCIALátka I. polročie:I. a II. oblasťNávrh známok pre polročie

US

Vytvorit korelaciu z latkov z dejin, socilogie a inych spolocenskych vied

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., opis., obj. )3. Tekst metoda4. Demonstracija5. Uočavanje i formulisanje problema


mes tema

Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

KOR

7

J

A

N

U

A

R

III

OB

CA

N A

JEH

O S

LOB

OD

Y A

PR

AV

A(8

č.)

17

17.

DRUHÉ POLROČIEIII. OBLASŤ:OBČAN A JEHO PRÁVA A SLOBODY (8 hodín)

Vývoj práv a slobody:a) Dlhé dejiny boja pre práva a slobodyb) Učenie o prírodnom právec) Prvá deklarácia ľudských právd) Aktuálne podmienky vo svetee) Druhy práv a slobôd

O Ideje o pravach cloveka sa zjkavuju este v starom Grecku. Anticky filozofi nahlasovali ze je prirodzene pravo silnejsie od pozitivneho.Zjav prvich pravnyh dokumenov:

1215.g. MAGNACHARTA LIBERTATUM1679.g. HABEAS CORPUS ACT1689.g. BILL OF RIGHTS

FI

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato4. Metoda denmonstracije


Interdisciplinarna nastava - psihologija

8

mes

F

E

B

R

U

A

R

tema

Bčnn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

III

OB

CA

N A

JEH

O S

LOB

OD

Y A

PR

AV

A18

18.

PRÁVA A SLOBODY človeka a občana Juhoslávie a Srbskaa) osobné slobody a práva

O Osobne prava a slobody sa vztahuju na cloveka ako individuum

FIG

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato

Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se učiCrteži, skice, film i televizija.Tabla, kreda i sunđer, CD Ministarstva prosvete

19

19.

POLITICKÉ slobody a právaO Politicke prava a slobody umoznuju

obcanom zucastnovat v politickom zivote a rozhodovat o spolocenskyck pracach.

GF

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., obj., opis.)3. Učenje putem uzročno - posledičnih veza4. Demonstracija


20

20.

EKONOMICKO–SOCIÁLNE práva O Prava ktore poskytuju ekonomicku a socialnu istotu, ako i povinnosti statu voci obcanom

GF

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka (obj.)3. Demonstracija4. Tekst metoda5. PP prezentacija


21

21.

ZDRAVOTNÍCKE A KULTÚRNE práva OUstavi RS a SCG zdvoraznuju DVA zakladne ZDRAVOTNICKE PRAVA: a) OCHRANU ZDRAVIAb) ZDRAVE ŽIVOTNE

PROSTREDIE

GF

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., opis., obj. )3. Tekst metoda4. Demonstracija5. Uočavanje i formulisanje problema


9

mes

M

A

R

E

C

tema

Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

III

OB

CA

N A

JEH

O S

LOB

OD

Y A

PR

AV

A

IV

SR

BSK

O A

KO

STA

T, A

UTO

NO

MIA

A L

OK

ALN

A S

AM

OSP

RA

VA

(6č)

22

22.

USKUTOČŇOVANIE A OCHRANA slobody a práv človeka a občanaa) Garancia a podmienky pre uskutočnenie

slobody a právab) Ochrana slobody a práva

O „Slobodne je vsetko co nie je zakazane”(ustav RS, član 3)SLOBODY A PRAVA ČLOVEKA a obcana Obmedzene su iba rovnakymi slobodami a pravami druhich

FI


Udžbenici, priručnici i dr. knjige iz kojih se učiCrteži, skice, film i televizijaTabla, kreda i sunđer

23

23.

ÚSTAVNÉ POVINOSTI ČLOVEKA A OBČANAa) SÚVISLOSŤ povinností s právomb) ZÁKLADNÉ povinnosti a záväzky

OSlobody a prava obcana spate su s jeho povinnostami. Bez povinnosti nieto ani prav

F 1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka ( prič., obj., opis.)3. Učenje putem uzročno - posledičnih veza


24

24.

UPEVŇOVANIE:III. oblasťOBČAN A JEHO PRÁVA A SLOBODY

U Zopakovat ktore su zakladne slobody a prava, a povinnosti obcanov. Vysvetlit sposob ako sa obcan ochranuje od vlasti.

FI

1. Dijaloška ( razg., i diskus. )2. Monološka (obj.)3. Demonstracija4. Tekst metoda


25

25.

IV. oblasť: SRBSKO AKO ŠTÁT, AUTONÓMIA A LOKÁLNA SAMOSPRÁVA (6 hodín)Rozvoj štátnosti:a) Obnovenie srbského štátub) Vývoj ústavnosti v Srbsku

O-V 19. i 20.st. traval boj je pre NEZAVISLI A SUVERENNY SRBSKY STAT-Oružane borbe1804.-1835.-Izgradnja ustavne drž. 1833.-1878.-Ustav. parlam. monarh.1887.-1918.

FI



26

26.

SRBSKO V ÚSTAVE JUHOSLÁVIE:- Srbsko – časť unitárného juhoslovenského štátu- Srbsko v zložení federatívnej Juhoslávie- Vývoj ústavnosti v Srbsku V ROKOCH 1947-1990.

O a) Srbsko je cast unitarneho jugosl. statu.b) federal. Srb. u sast. fed. Jugosl.c) Rozvoj ustavnosti v Srbsku 1947.-1990. (1946.,’47.,’74.,90.)

FI



10

mes

A

P

R

I

L

tema

Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

IV

SR

BSK

O A

KO

STA

T, A

UTO

NO

MIA

A L

OK

ALN

A S

AM

OSP

RA

VA

(6č)

27

27.

POLITICKÉ A ŠTÁTNE ZRIADENIE SRBSKAa) základné zásady štátneho politického

zriadeniab) národné zhromaždeniec) prezident republikyd) vláda a ministerstváe) ústavný súdf) súdy, štátni zástupcovia a iné

O 1. Suverennost vsetkych obcanov2. Priznavanie a garancia osobnych

polit., nac., ekonom., social., kultur. a dr. prav

3. Vladavina prava4. Soc. pravda a istota5. Urcenie obci ako teritorialnej jednotky6. rozdelenie vlasti a dr.7. Verejnost v prace statnych org.

FI

1. Monološka ( prič., opis., obj., pred. )2. Dijaloška ( diskus. )3. Učenje putem otkrivanja onog što je u nauci već poznato4. Druge metode aktivnog ucenja


28

28.

TERITORIÁLNA AUTONÓMIA:a) pojem, formy a typyb) autonómne pokrajinyc) autonómna pokrajina podľa Ústavy

republiky Srbsko z roku 1990.

OAutonomia nie je novy pojem v politickej a pravnej vede a praxi. Autonomna jednotka sama upravuje svoje vnutorne vztahy.Uzemna, kulturna, funkcna a personalna autonomia.

FI



29

29.

LOKÁLNA SAMOSPRÁVA:a) pojem, formy a funkcieb) obec ako teritoriálna jednotka lokálnej samosprávy

OLokalna samosprava je forma samospravovania obcanov vo sfere lokalnych uzemnych jednotiek (obec, okres, okruh, oblast)Organy obce: zhromazdenie obce, vykonny vybor a obecna sprava.

FI



11

mes

M

A

J

tema

Bč

nn

OBSAH tč

CILJEVI I ISHODI OR

METODRADA

NASTSRED

NAP

V

FED

ERA

TIV

NO

UR

EĐEN

JE I

TRA

NSF

OR

MA

CIJ

A J

UG

OSL

OV

. FED

. (2č

)

S

ISTE

MA

TIZA

CIJ

A I

UTV

RĐ

IVA

NJE

GR

AD

IVA

30

30.

V. FEDERATÍVNE ZRIADENIE A TRANSFORMÁCIA JUHOSLOVANSKEJ FEDERÁCIE (2 hodiny)Federalizmus ako forma štátného zriadenia:a) Unitárny a federatívny štátb) Podstata federalizmuFederalizmus ako forma zriadenia juhoslovanského štátu:a) Vznik a problémy fungovania

juhoslovanskej federácieb) Reforma federácie a elementy

konfederácie

OV unitarnom state cela statna moc patri najvissim ustrednym organom. Federativny stat je zlozeny stat, pretoze ho tvori viacej federalnich jednotiek.

FI



31

31.

TRANSFORMÁCIA JUHOSLOVANSKEJ FEDERÁCIE:a) Pokusy novej reformy Federácie koncom

80. rokovb) Štátna kríza a dezintegrácia Juhoslávie v

rokoch 1990 – ’92c) Vytváranie tretej Juhoslávied) Princípy politického a štátneho zriadienia

Srbska a Čiernej Horye) Oprávnenie SČHf) Orgány SČH

OUstavne riesenia z rokov 1967-1971, ako aj Ustava SFRJ z roku 1974 utvorili ekonomicky a poiliticky system, ktory bol svojraznou kombinaciou prvkov federacie s prvkami konfederacie, a s ktorym nebol nikto spokojny.

FI



32

32.

SYSTEMATIZÁCIA LÁTKY II. POLROČIA:III., IV. aV. oblasť U

SPreverit kolko zvladli zakladne teoreticke pojmy, a kolko ich vedia uplatnit v praxi

GIF



12

Documents

USTAV 2013