Veterné elektrárne a netopiere

Veterné elektrárne a netopiereAnalýza vplyvov veterných elektrární na netopierea návrh odporúčaní pri posudzovaní vhodnosti ich umiestnenia v podmienkach Slovenska

CENTRUMENERGETICKÝCHALTERNATÍV


ISBN 978 - 80 - 970155 - 8 - 9

V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e2

1 Úvod ..................................................4

2 Vplyvy veterných elektrární na netopiere ..............5

2.1 Kolízie netopierov s veternými elektrárňami ..........6

2.2 Strata lovných habitatov .......... 14

2.3 Bariérový efekt ..........................15

2.4 Emisia ultrazvuku ....................15

3 Migrácia netopierov.................. 16

4 Odporúčania pri posudzovaní vhodnosti umiestnenia ............18

4.1 Odporúčania pred výstavbou ..19

4.2 Odporúčania po výstavbe ........21

5 Záver ...............................................22

6 Summary ......................................23

7 Literatúra ......................................24

Obsah

Vážení priatelia,

držíte v rukách útlu, ale obsažnú publiká-ciu na tému vplyvov veterných elektrární na netopiere. Tieto fa-sci nujúce nočné tvo ry patria medzi vzácne

a ohrozené druhy cicavcov. Všetky u nás ži-júce netopiere sú preto zákonom chránené.

Tak ako každá ľudská činnosť, aj veterné elektrárne môžu negatívne vplývať na člove-ka a prírodu. Známe sú tak prípady masové-ho úhynu netopierov v Altamont Pass v USA, ako aj „bezproblémových“ veterných parkov v západnej Európe. Ako je to teda s vplyv-mi veterných elektrární na netopiere? Čo sú mýty a čo fakty?

Odpovede na tieto i ďalšie otázky nájde-te v predkladanej publikácii, jedi nej svojho druhu na Slovensku. Podrobne sumarizuje niekoľko desiatok európskych štúdií na tú-to problematiku a okrem údajov o dote raz známych prípadoch kolízií tu nájdete aj in-formácie o migrácii, bariérovom efekte, či ultra zvuko vých emisiách. Obsahuje tiež odporúčania pri posudzovaní vhodnosti u-miestnenia veterných elektrární pred a po ich výstavbe.

Verím, že sa stane dobrou pomôckou nie len pre investorov, úradníkov, či predstavite-ľov samospráv, ale aj pre všetkých, ktorým zá-leží na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a ochrane netopierov na Slovensku.

Za autorov

Peter Socháň, máj 2009

V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e 3

1■ Úvod

Veterná energia predstavuje jeden z význam-ných obnoviteľných zdrojov ener gie, o čom svedčí aj exponenciálny rast inštalovanej kapacity v Európe. V roku 2005 bola dosia-hnutá hodnota 40 GW, ktorej dosiahnutie bolo plánované až v roku 2010. Prvé veterné elektrárne (VE) sa stavali kvôli sile vetra len v oblastiach, kde vietor nemal takmer žiadne prekážky. Zvyšovanie výšky stožiarov a oti-malizácia výkonu neskôr umožnili stavbu veterných turbín aj vo vnútrozemí, dokonca aj v lesoch. Tu už prichádzali do úvahy vý-znamnejšie dopady na životné pro stredie, čo sa potvrdilo u vtákov a neskôr aj netopierov.

Kolízie netopierov s VE boli zistené v Európe podobne ako aj v USA takmer vo všetkých doteraz postavených veterných parkoch (Ahlén 2002, Petri & Munilla 2002,

Ahlén 2003, Alcalde 2003, Bach 2003, Dietz 2003, Johnson & Arnett 2004, Cosson & Dul-lac 2005, Kerns & Kerlinger 2004, Brinkmann et al. 2006 a i.). Celkom boli v Európe kolízie zaznamenané zatiaľ u 19 druhov, spolu sa predpokladá, že môže byť ovplyvnených až 21 druhov európskych netopierov (Euro-bats 2006).

Všetky na Slovensku sa vyskytujúce dru-hy netopierov sú chránené našimi aj medzi-národnými predpismi. Základnou právnou úpravou je zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a naň nadväzujú-ca vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva tento zákon. V rámci Európskej únie je Slovensko povinné ako členský štát zabezpečovať ochranu netopierov aj v zmys-le Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane bio topov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. Smernica o biotopoch). Jednotlivé druhy netopierov sú zahrnuté aj do príloh niektorých medzinárodných do-hovorov, ktoré sa Slovensko zaviazalo dodr-žiavať a z ktorých vyplývajú konkrétne úlohy a záväzky na zabezpečenie ochrany netopie-rov u nás (Eurobats – Dohoda o ochrane populácií európskych netopierov, Bernský dohovor, Bonnský dohovor).

„Kolízie netopierov s veternými elektrárňami boli zistené v Európe podobne ako aj v USA takmer vo všetkých doteraz postavených veterných parkoch.“

logotyp Eurobats – dohovoru o ochrane populácií európskych netopierov

EUROBATSUNEP


2■ Vplyvy veterných elektrární na netopiere

Vplyvy počas výstavby

Vplyv Letné obdobie Obdobie migrácie (jar, jeseň)

Strata lovných habitatovMalý až stredný vplyv v závislosti od lokality a druhov

Malý vplyv

Strata úkrytových habitatov

Pravdepodobne veľký až veľmi veľký vplyv v závislosti od lokality a druhov netopierov

Veľký až veľmi veľký vplyv, napr. strata páriacich úkrytov

Vplyvy počas prevádzky

Emisia ultrazvuku Pravdepodobne limitovaný vplyv Pravdepodobne limitovaný vplyv

Strata lovných habitatov Malý až stredný vplyvPravdepodobne menší vplyv na jar, stredný až veľký na jeseň a v blízkosti zimovísk

Strata alebo posun letových koridorov

Stredný vplyv Malý vplyv

Kolízie s rotormiMalý až veľký vplyv v závislosti od druhu netopiera

Veľký až veľmi veľký vplyv

Vplyvy VE na netopiere je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín – vplyvy počas výstavby a vplyvy počas prevádzky. Výstav-ba spôsobuje stratu lovných a úkrytových habitatov. Vplyvy počas výstavby majú prav-depodobne malý vplyv na populácie netopie-rov, keďže sú prevažne maloplošné (Bach & Rahmel 2006). Ak je však nevyhnutná ťažba porastov alebo odstraňovanie líniovej drevi-novej vegetácie, vplyv sa výrazne zvyšuje – sú negatívne ovplyvnené úkrytové možnosti

a aj lovné habitaty. V minulosti boli vo väč-šine prípadov VE stavané v krajine bez vege-tácie, pretože vyššia drsnosť povrchu znižuje ich výkon.

Vplyvy počas prevádzky môžeme rozdeliť na nasledovné (Bach & Rahmel 2004, Bach & Rahmel 2006, Eurobats 2006):

kolízie• strata lovných habitatov• bariérový efekt• emisia ultrazvuku•

Tab. 1. Prehľad veľkosti vplyvov VE na netopiere podľa rezolúcie Eurobats 5.6 (2006)


Najvážnejším negatívnym vplyvom VE na netopiere je priame usmrcovanie jedincov (Arnett et al. 2005, Brinkmann et al. 2006a).

Prvýkrát boli kolízie s netopiermi do-kumentované v roku 1972 v Austrálii (Hall & Richards 1972), kde našli pod turbínami počas štyroch rokov 22 usmrtených jedin-cov neto piera tadarida bielopása. V Európe na možnosť kolízií prvýkrát upozornili dve práce v roku 1999 (Bach et al. 1999, Rahmel et al. 1999), čo o rok neskôr potvrdil prvý ná-lez v Nemecku (Vierhaus 2000). Osborne et al. (1996) publikoval ďalšie nálezy aj z USA, ale netopierom sa stále venovala malá pozor-nosť. V roku 2004 podporovateľov ve ternej ener gie i verejnosť pobúrili výsledky štúdie Kerns & Kerlinger (2004) zo severozápadnej Ameriky, kde bol na základe monitoringu vo veternom parku Mountaineer odhadnutý po-čet usmrtených netopierov na 1400–4000 za rok. V Nemecku bol zistený trend od nízkej fre kvencie kolízií v otvorenej krajine na se-vere k významnému nárastu kolízií v strede a na juhu krajiny, kde dominujú lesy (Bach & Rahmel 2006). Kolízie boli potvrdené aj zo se vernej Európy (Švédsko – Ahlén 2002, 2003) a aj južných krajín (Španielsko – Pet-ri & Munilla 2002, Alcalde 2003; Francúz-sko – Cosson & Dullac 2005, 2006).

Netopiere sú pri kolíziách priamo za-siahnuté listom turbíny (Ahlén 2002), alebo aj zranené vplyvom turbulencie v prípade prele-tu v tesnej blízkosti listu (Trapp et al. 2002).

2.1■ Kolízie netopierov s veternými elektrárňami

Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)


Tab. 2. Prehľad mortality netopierov vo vybraných veterných parkoch v Európe.

Uvedený je zistený počet na turbínu za rok (stĺpec C) a tiež upravený počet kolízií (ak bol v štúdii uvedený) na základe podielu prehľadávanej plochy, efektivity dohľadávania a vplyvu nekrofágov (stĺpec D). Veľkosť veterných parkov (stĺpec A): V – veľký (viac ako 50 turbín), S – stredne veľký (10–50 turbín), M – malý (menej ako 10 turbín); výška turbín (stĺpec B): V – vysoké (viac ako 75 m), S – stredne vysoké (30–75 m), N – nízke (menej ako 30 m). Spracované podľa Ahlén 2003, Alcalde & Sáenz 2004, Behr & Helversen 2005, Brinkmann et al. 2006, Cosson & Dullac 2006, Endl 2005, Grünkorn et al. 2005, Trapp et al. 2002 a Trax-ler et al. 2004. *Dáta z viacerých parkov z danej oblasti alebo priemer z viacerých rokov.

Veterný park (krajina) Habitat A B C D

Roßkopf (Nemecko) Lesy M V 7.8 31.5Prellenkirchen (Rakúsko) Polia a lúky M V 5.0 8.0Freiamt (Nemecko)* Lesy M V 3.7 39.1Oberlausitz (Nemecko) Lesy M V 3.4 -Steinberg (Rakúsko) Polia a lúky M V 2.0 5.3De Bouin (Francúzsko) Polia a lúky M V 1.8 -Horben (Nemecko)* Lesy M V 1.8 13.3Ettenheim (Nemecko)* Lesy M V 1.2 11.8Puschwitz (Nemecko) Polia, lúky a lesy M V 0.7 4.6Blekinge (Švédsko)* Polia a lúky M S 0.5 -Selva (Španielsko) Polia, lúky a lesy S S 0.5 7.3Eckartsberg (Nemecko) Polia a lúky M S 0.4 2.6Kleinröhrsdorf (Nemecko) Polia a lúky M S 0.3 2.2Reichenbach (Nemecko) Polia a lúky M S 0.3 1.9Melaune (Nemecko) Polia a lúky M S 0.3 1.9Gotland (Švédsko)* Polia a lúky V S 0.2 -Perdón (Španielsko) Polia, lúky a lesy S S 0.2 2.8Salajones (Španielsko) Polia, lúky a lesy S S 0.2 2.7Ludwigsdorf (Nemecko) Polia a lúky S V 0.2 1.1Thonberg (Nemecko) Polia, lúky a lesy S S 0.2 1.1Öland (Švédsko)* Polia a lúky S S 0.1 -Izko-Aibar (Španielsko) Polia, lúky a lesy V S 0.0 0.7Skane (Švédsko)* Polia a lúky V S 0.0 -Wachau (Nemecko) Polia a lúky M S 0.0 0.0Röhrsdorf (Nemecko) Polia a lúky M S 0.0 0.0Bernsdorf (Nemecko) Polia, lúky a lesy M V 0.0 0.0Lübke-Koog (Nemecko) Polia a lúky S V 0.0 0.0Bosbüll (Nemecko) Polia a lúky M V 0.0 0.0Marienkoog (Nemecko) Polia a lúky S S 0.0 0.0Reussenköge (Nemecko) Polia a lúky S V 0.0 0.0Breklumer Koog (Nem.) Polia a lúky S S 0.0 0.0Simonsberg. Koog (Nem.) Polia a lúky S S 0.0 0.0Uelvesbüller Koog (Nem.) Polia a lúky M V 0.0 0.0Obersdorf (Rakúsko) Polia, lúky a lesy M V 0.0 0.0


Ucháč svetlý (Plecotus auritus)

V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e8 V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e8

Bol zistený aj úhyn netopierov v zariadení rotora, tieto pozorovania sú však ojedinelé. Pracovníci múzea v Berlíne skúmali u nájde-ných zabitých netopierov aj iné možné príčiny úmr tia, potvrdili však, že všetky majú priamy súvis s VE (Brinkmann et al. 2006b).

Počet kolízií v je dnotlivých parkoch sil ne kolíše (Behr & Helver-sen 2006, Brinkmann et al. 2006a) od nuly po niekoľko sto jedincov v jednom parku. Ojedine lé sú štú die (nelesné habi-taty), kde napriek in- tenzívnemu monitoringu nenašli žiadne-ho usmrteného netopiera (Grünkorn et al. 2005). Na základe údajov získaných z 34 veterných parkov v Európe (tabuľka 2) sa miera kolízií netopierov s veternými turbína-mi pohybuje od 0,0 do 39,1 kolízií na 1 tur-bínu za jeden rok, pričom priemerná miera kolízií dosahovala 4,06 smrteľných prípadov (SE [standard error] = ±1,49). Mortalita netopierov sa pritom výrazne odlišovala v závislosti od typu bio topu, v ktorom boli veterné parky umiestnené. V lesných biotopoch alebo v biotopoch susediacich s lesnými po-rastmi dosahovala priemerná úmrtnosť 8,8 (SE = ±3,5) neto piera na 1 turbínu za 1 rok, kým v otvorených, prevažne poľnohospodár-sky obhospodaro vaných biotopoch, iba 1,1 netopiera/1 turbína/1 rok. (SE = ±0,5). Tieto rozdiely boli vysoko signifikantné (Mann-Whitney U test, z = 62,5; p < 0,01). Naopak, veľkosť veterných parkov ani samotná výška turbín sa na mortalite netopierov v prezentovanej vzorke neprejavili. Hoci vo veterných parkoch s vyššími turbínami bola v porovna-ní s turbínami strednej veľkosti (50–70 m)

aj vyššia mortalita (v priemere 7,17 vs. 1,29 netopiera/1 turbína/1 rok), tieto rozdiely neboli signifikantné (Mann-Whitney U test, z = 117,5; p = 0,365). Podobne analýza va-riancie ne potvrdila ani vplyv veľkosti veter-ných parkov (Kruskal-Wallis Test, χ2 = 2,191; p = 0,334), hoci je tu tendencia vyššieho poč-

tu kolízií netopierov v malých veterných parkoch oproti stred-ným alebo veľkým parkom (26,21 kolízií vs. 4,26 a 0,24).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mor

talitu netopierov v dôsledku ich kolízií s veternými turbínami v Európe najviac ovplyvňuje samotné umiestnenie veterných parkov. Najrizikovejšie sú pritom veterné elektrárne lokalizované v lesných biotopoch alebo v biotopoch susediacich s lesnými porastmi, ktoré poskytujú netopierom vhodné úkryty i potravovú základňu. Zvlášť kritic-ké sú veterné parky, ktoré sú postavené na lesných hrebeňoch (Kerns & Kerlinger 2004, Arnett et al. 2005, Behr & Helversen 2005, Endl et al. 2005, Brinkmann et al. 2006). Ar-nett et al. (2005) vo veterných parkoch v USA (West Virginia) zaznamenal v čase migrácie dennú frekvenciu kolízií až 0,6–0,7 netopie-rov na turbínu. Tieto odhady kolízií patria k najvyšším, ktoré boli doteraz zistené. Aj v Európe bola väčšina usmrtených netopierov (89%) nájdená pri turbínach, kde bol stožiar vzdialený menej ako 100 m od vegetácie (Dürr & Bach 2004). Typickým druhom, kto-rý bol nájdený len pri turbínach vo vzdiale-nosti menej ako 100 m od drevinovej vegetácie je večernica malá. Raniak hrdzavý, ako druh otvorených habitatov, sa naopak vyskytuje

„Počet kolízií v jednotlivých parkoch silne kolíše od nuly po niekoľko sto jedincov v jednom parku. Mortalita netopierov sa pritom výrazne odlišovala v závislosti od typu bio topu, v ktorom

boli veterné parky umiestnené.“


aj v habitatoch bez vegetácie (Endl et al. 2005). Na takýchto otvorených habitatoch (napr. poľnohospodársky využívaná pôda, lúky a pasienky) bolo zistené minimum ko-lízií (Endl et al. 2005, Bach & Rahmel 2006, Brinkmann et al. 2006a).

Vplyv na zistenú mortalitu majú nie-len habitaty, v ktorých je postavený veterný park, ale aj použitá metóda a zohľadňova-nie faktorov ovplyvňujúcich odhad mor-tality. Vo všeobecnosti je mortalitu ťažké presne určiť, pretože sa nájde vždy len časť usmrtených jedincov. Hľadanie sťažuje veľ-ká plocha, ktorú je potrebné kontrolovať, prehľadnosť terénu a intenzita pôsobenia nekrofágov. Len ak sa zohľadňujú všetky tieto faktory, odhadovaná mortalita sa približuje skutočnej mortalite.

V Európe bolo doteraz zistených 19 dru-hov netopierov, ktoré boli obeťami kolízií s VE. Celkovo je 21 druhov hodnotených ako potenciálne postihnutých výstavbou a pre-

vádzkou VE (EUROBATS 2006). Najčastejšie nájdenými druhmi v Nemecku, ale aj v Eu-rópe sú raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) a ve-černica parková (Pipistrellus nathusii) (obr. 1). Pomerne časté sú kolízie aj u raniaka malého (Nyctalus leisleri), večernice pestrej (Vesper-tilio murinus) a večernice pozdnej (Eptesicus serotinus). Naj viac nájdených je dincov ako aj najkvalitnejší monitoring sa doteraz realizo-val v Nemecku, kde je aj najvyššia inštalovaná kapacita VE zo všetkých európskych krajín.

V Španielsku boli zistené kolízie u ďalších štyroch druhov – raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus), netopier Saviho (Hypsugo savii), večernica južná (Pipistrellus kuhlii) a tadari-da buldogovitá (Tadarida teniotis).

Najviac sú postihnuté migrujúce druhy ako na americkom kontinente (Johnson et al. 2003, Arnett et al. 2005), tak aj v Európe (Ahlén 1997, Ahlén 2002, Johnson et al. 2003, Bach & Rahmel 2006). Postihnuté však môžu

0,2%

0,2%

0,2%

0,4%

0,6%

1,1%

1,3% 1,5%

1,8% 2,4%

4,0% 6,2%

23,1%

27,8% 29,3%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30%

Myotis brandtii

Eptesicus nilssonii Myotis dasycneme

Plecotus auritus

Myotis daubentonii Plecotus austriacus

Pipistrellus pygmaeus Pipistrellus sp.

Chiroptera sp. Eptesicus serotinus Vespertilio murinus

Nyctalus leislerii

Pipistrellus nathusii

Pipistrellus pipistrellus

Nyctalus noctula

Obr. 1. Prehľad zistených kolízií jednotlivých druhov do jesene 2006 v Nemecku

(Brinkmann et al. 2006b)


byť aj lokálne populácie (Arnett et al. 2005, Brinkmann et al. 2006a), zvlášť ak je veter-ný park postavený v blízkosti reprodukč-nej kolónie alebo významného zimoviska. Brinkmann et al. (2006a) v južnom Nemec-ku zistil najvyššie množstvo kolízií práve od polovice júla – z 50 usmrtených jedincov 78 % tvorili práve večernice malé (Pipistrel-lus pipistrellus). V tomto období sa rozpadá-vajú reprodukčné kolónie, ktoré boli v okolí VE početné a taktiež sa tam nachádzalo vý-znamné zimovisko druhu. Po rozpade koló-nií jedince pravdepodobne využívajú širšie okolie ako lovný habitat a avštevujú už aj vzdialenejšie páriace miesta a zimoviská. Sú známe aj 20–25 km dlhé prelety večernice malej (Pipistrellus pipistrellus) z reprodukč-nej kolónie na zimovisko a zároveň aj miesto párenia (Simon et al. 2004).

V Nemecku boli kolízie registrova-né od začiatku mája do konca novembra (Bach & Rahmel 2006), pričom najkritickejšie obdobie je u väčšiny veterných parkov august až september (Alcalde 2003, Joh-

nson et al. 2003, Bach & Rahmel 2004, 2006, Dürr & Bach 2004). Prekvapivé je, že kolízie sú zriedkavé v čase jarnej migrácie, aj keď treba zohľadniť, že v tomto období bolo usku-točnených len veľmi málo štúdií. Vysvetle-ním by mohlo byť odlišné správanie počas jarnej a jesennej migrácie. U druhu Lasiurus cinerus v USA zistili, že na jar migruje ploš-ne a na jeseň koncentrovanejšie v priestore aj v čase (Johnson et al. 2003). Podobná závis-losť by mohla platiť aj pre európske druhy.

Viaceré štúdie skúmali aj príčiny kolízií netopierov s rotormi turbín (Johnson et al. 2003, Arnett et al. 2005, Behr & Helversen 2005 a ďalší). Za štyri hlavné príčiny sa po-važujú (Bach & Rahmel 2006):

nepriaznivé počasie• zvýšená aktivita v blízkosti turbíny kvôli • vyžarovaniu tepla a lákaniu (koncentrácii) hmyzunerozpoznanie prekážok – nedostatoč• ná echolokácia pri migrácii (Bach 2001, Ahlén 2002, Dürr & Bach 2004)zlé odhadnutie rýchlosti rotora.•

Večerncia pozdná (Eptesicus serotinus)


Teórií, prečo dochádza ku kolíziám netopierov s VE je viacero. Podľa jednej z nich je dôvodom zlé počasie. Väčšina kadáverov je však náj dená práve po tep lých nociach s pomerne malou rýchlosťou vetra (Trapp et al. 2002, Johnson et al. 2003, Arnett et al. 2005 a ďalší), kedy sa však ešte točili turbíny. Behr & Helversen (2005) pozorovali 95 % pre-letov večer nice malej (Pipistrellus pipistrel-lus) okolo turbín prá-ve pri rýchlostiach vetra menších ako 6 m/s. V niektorých štúdi ách nachádzali neto piere aj počas no cí s vyššou rýchlosťou vetra (Horn & Arnett 2005, Brinkmann et al. 2006a) a diskutuje sa, či nie sú netopiere po kolízii odnášané na väčšie vzdialenosti mimo kontrolovanej plochy. Behr & Helver-sen (2005) na jeden kadáver až 95 m od päty turbíny. Je potrebné zaoberať sa touto hypoté-zou podrobnejšie a pri monitoringoch kolízií skúmať čo najväčšiu plochu. Pri odstavených turbínach ne boli nájdené usmrtené netopiere (Arnett et al. 2005).

Je stále zreteľnejšie, že netopiere majú prav-depodobne problém správne zhodnotiť pohyb rotora ako aj rozmer a rýchlosť listov rotora. Dietz (2003) uvádza ako ďalšie riziko fakt, že VE predstavujú akusticky ťažko rozpoznateľnú prekážku pre netopiere. Konce listov turbín môžu dosahovať rýchlosť aj cez 200 km/h, čo je pravdepodobne pomocou echolokácie veľmi ťažko detekovateľný objekt. U netopierov bolo pozorované aj skúma-nie stožiara, turbíny a prisadanie na nehybné lopatky – pravdepodobne sa jednalo o hľada-nie potenciálneho úkrytu (Arnett et al. 2005). Osvetlenie na turbínach pravdepodobne nemá

vplyv na frekvenciu kolízií (Johnson et al. 2003, Kerns & Kerlinger 2004, Arnett et al. 2005).

Pre celkové posúdenie vplyvu VE na neto-piere je vhodné pozrieť sa na faktory morta lity v širšom kontexte. Erickson et al. (2001, 2002) odhadli počet vtákov usmrtených ročne v USA vplyvom človeka na 100 až 1000 mi liónov.

Zahŕňa jú kolízie vtá- kov s vo zi dlami, bu-dovami, oknami, ele-ktrickým vedením, vysielačmi a veterný-mi turbínami. Z toho veterné turbíny pred-stavujú len malý po-

diel približne 10 – 40 tisíc jedincov. Aj keď pre netopiere neexistujú takéto odhady, faktory mortality spôsobené človekom sú podobné ako u vtákov – sú známe kolízie s vysielačmi, ok-nami budov, vozidlami či elektrickým vedením (pozri Erickson et al. 2002). Nový faktor spôso-bujúci mortalitu však nemôže byť kompenzo-vaný tak ľahko ako napr. u drobných cicavcov alebo niektorých skupín vtákov s väčšími a nie-kedy aj viacnásobnými znáškami (Ahlén 2003). Netopiere majú nízku reprodukčnú schop-nosť – väčšina druhov má len jedno mláďa do roka. Otázny a doteraz málo preskúmaný je aj kumulatívny účinok výstavby viacerých veter-ných parkov v jednej oblasti. Zhodnotenie sku-točného vplyvu na populácie výrazne sťažuje fakt, že nie je možné presne určiť počet kolízií za rok a už vôbec nie počet migrujúcich neto-pierov (Bach & Rahmel 2006). V súčasnosti sa netopiere hodnotia z hľadiska potenciálneho vplyvu VE ako zraniteľnejšie než vtáky (Tutt-le 2002, Ahlén 2003, Brinkmann et al. 2006a). Preto by sa im mala venovať dostatočná pozornosť pri výbere vhodných lokalít pre výstavbu VE a posudzovaní ich vplyvu.

„V súčasnosti sa netopiere hodnotia z hľadiska potenciálneho vplyvu VE ako zraniteľnejšie než vtáky. Preto by sa im mala venovať dostatočná pozornosť pri výbere vhodných lokalít pre vý stavbu VE a posudzovaní ich vplyvu.“


Večerncia južná (Pipistrellus kuhlii)

V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e 13V e t e r n é e l e k t r á r n e a n e t o p i e r e 13

2.2■ Strata lovných habitatov

Strata lovných habitatov predstavuje ďalší z možných vplyvov VE na populácie neto-pierov. U druhov loviacich blízko vegetácie (väčšina druhov rodu Myotis, Plecotus a iné) sa nepredpokladá významný vplyv, pokiaľ nedochádza pri výstavbe k rozsiahlejším výrubom. Je však celý rad druhov, ktoré nie sú tak viazané na štruktúry vegetácie a lo-via pozdĺž krovín, ako napríklad večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) a večernica pozdná (Eptesicus serotinus), alebo druhy loviace vysoko vo voľnom priestore ako ra-niak hr dzavý (Nyctalus noctula) a raniak malý (Nyctalus leisleri) (Kronwitter 1988). Niektoré z týchto druhov sa vyhýbajú svo-jim pôvodným loviskám, ak sú v ich blízkos-ti rotory. V Dolnom Sasku (Niedersachsen) zistili, že po výstavbe VE (30 m vysoké tur-

bíny s priemerom 30 m) sa večernica pozdná zača la vyhýbať svojim dovtedajším loviskám. O 3 roky neskôr tento druh lovil len vo vzdialenosti väčšej ako 100 m od turbín. Zaujímavé pritom je, že večernica pozdná sa vyhýbala krovinám bližším než 100 m od turbín, kým večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) tam naopak ešte zvýšila svoju lovnú aktivitu. Reagovala však na orientáciu rotora voči stromoradiu – pri pozdĺžne sa pohybujúcich rotoroch lietali vo výške 2–10 m a blížili sa aj na 4 m, kým v prípade kol-mého pohybu rotorov lietali len 0,5–1,0 m nad zemou. Podobných štúdií je veľmi málo a je potrebné bližšie preskúmať vplyv VE na jednotlivé druhy netopierov počas viacroč-ných štúdií, ktoré budú sledovať lovnú akti-vitu pred a po výstavbe VE.


2.3■ Bariérový efekt

Z podobných dôvodov, ako je strata lovísk možno počítať, že neto piere prestanú využívať vo vnútri veterného parku svoje letové dráhy, čo môže v extrémnom prípade viesť k opusteniu úkrytov (kolónií). Toto je možné predpokladať u raniaka hrdzavého, ktorý sa zvykne vyhýbať veterným turbínam s odstupom viac ako 100 m a mení svoje letové ko-ridory. Večernica pozdná a malá naďalej využívajú aj koridory idúce cez veterný park (Bach 2002). Netopiere sa často vracajú na tradičné loviská každý rok. Preto ak určité druhy nie sú tolerantné na turbíny, môžu neskôr obchádzať celý park. Jednotlivé druhy pravdepodobne reagujú rôzne, je potrebný ďalší výskum v tejto oblasti.

2.4■ Emisia ultrazvuku

Niektoré typy turbín vydávajú ultrazvuky až do 32 kHz, iné sú bez ultrazvukových emisií (Schröder 1997). U netopierov bola síce po-zorovaná vyhýbavá reakcia na ultrazvuk ak sa pohybuje vo frekvenčnom rozsahu ich echolokácie (Schmidt & Joermann 1986), ale podľa dostupných poznatkov je vplyv emisie ultrazvuku VE na určitej lokalite na popu-lácie netopierov pod hranicou zistiteľnosti (Bach & Rahmel 2006).

Uchaňa čierna(Barbastella barbastellus)


3■ Migrácia netopierov

Podľa výsledkov väčšiny štúdií skúmajúcich vplyv VE na netopiere, kritickým obdobím z hľadiska kolízií netopierov s VE je obdo-bie migrácie a najviac postihnuté sú mig-rujúce druhy. Na Slovensku nebola do teraz publikovaná práca skúmajúca správanie ne-topierov pri migrácii alebo migračné trasy netopierov (cf. Uhrin & Polakovičová 2000, www.netopiere.sk), resp. sú tieto poznatky fragmentárne a neúplné. Aj keď v Európe bolo okrúžkovaných viac ako 1 mil. netopie-rov (Hutterer et al. 2005) a existujú údaje o spätných nálezoch, správanie netopierov počas migrácie zostáva málo preskúmanou oblasťou v ekológii netopierov aj z celosveto-vého hľadiska. Väčšina dát sú bodové údaje

– v jednej lokalite bol jedinec označený a v inej opätovne odchytený, konkrétne habitaty vy-užívané na migračných trasách, ktoré sú dô-ležité pre posúdenie výberu lokality pre VE, však nie sú známe. Štúdie skúmajúce správa-nie sa netopierov počas migrácie sú ojedinelé, pravdepodobne kvôli metodickej náročnosti pozorovania živočíchov aktívnych v noci. Ul-trazvukové detektory majú dosah len niekoľ-ko desiatok metrov, použitie infračervených kamier alebo radarov neumožňuje určenie druhu, aj keď sa pomerne často využívajú v spojení s monitorovaním migrácie vtákov (DeLong 2006). Jednou z rozsiahlejších prác je štúdia uskutočnená v Nemecku (Weid 2002), na ktorej sa podieľalo 150 pozorovate-ľov takmer zo všetkých spolkových republík

Nemecka. Cieľom bolo skúmať migračné správanie raniaka hrdzavého, ktorý je najčas-tejšie obeťou kolízií v Európe. Výsledky z fe-nologických pozorovaní umožnili vyčleniť tri rozdielne oblasti v rámci Nemecka:

oblasti reprodukčných kolónií na severe • a severovýchode. Zimovanie tu býva zisťované zriedka, tiež neboli pozoro vané masové migrácie na jar a na jeseň,transmigračné oblasti, kde sa raniaky • zhromažďujú vo veľkom počte počas niekoľkých týždňov na jar (apríl – máj) a na jaseň (august – september) prevažne v blízkosti väčších vodných plôch. Boli to južnejšie oblasti, kde raniaky zimovali a párili sa a len ojedinele tu boli nájdené reprodukčné kolónie, oblasti s hlavným výskytom v letnom • období bez výrazných vrcholov na jar a jeseň.

Slovensko patrí do transmigračnej oblasti. Druh tu vytvára masové zoskupenia počas migrácie na jar a jeseň v blízkosti vodných plôch a veľkých riek (Ceľuch nepubl. údaje). Územie Slovenska leží na južnej hranici re-produkčného areálu druhu, rozmnožuje sa tu len zriedka (Kaňuch et al. 2004, Ceľuch et al. 2006). Zimuje často v panelových domoch a aj v stromových dutinách (Danko et al. 2004, Ceľuch & Kaňuch 2005). K iným migrujúcim druhom chýba dostatok údajov na zhodnote-nie ich migračného správania.


Druhy netopierov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, môžeme podľa poznatkov z Euró-py (Hutterer et al. 2005) zaradiť do troch zá-kladných skupín:

Migranti na dlhé vzdialenosti, ktoré pra• videlne prekonávajú 3000–4000 km pri ceste z letných oblastí rozmnožovania na zimoviská a späť: Nyctalus noctu-la, Nyctalus leisleri, Pipistrellus nathu-sii a Vespertilio murinus. U typických migrantov bola zistená charakteristická migrácia zo severovýchodu na juhozápad a päť naprieč Európou. Bolo to pozorované u všetkých migrantov na dlhé vzdialenosti v severozápadnej Európe, kde je veľké množstvo pozorovaní. Naopak východná Európa je takmer „bielou“ oblasťou, čo sa týka dokumentovaných preletov netopierov. Regionálne migranty, ktoré robia se• zónne prelety do niekoľko stoviek kilo metrov kvôli migrácii alebo rozptylu z kolónií (max. 800 km): Barbastella bar-bastellus, Eptesicus nilssonii, Eptesicus serotinus, Myotis blythii, Myotis brandtii, Myotis dasycneme, Myotis daubentonii, Myotis mystacinus, Myotis myotis, Pi-pistrellus pipistrellus, Miniopterus schre-ibersii.Sedentárne druhy, ktoré preletujú do nie• koľko desiatok kilometrov a zriedka viac ako 100 km: Rhinolophus euryale, Rhi-nolophus ferrumequinum, Rhinolophus

hipposideros, Myotis bechsteinii, Myotis emarginatus, Pipistrellus kuhlii, Plecotus auritus, Plecotus austriacus.

Druhy, ktorých zaradenie je problema-tické, sú: Hypsugo savii, Nyctalus lasiopterus, Pipistrellus pygmaeus, Myotis alcathoe.

Netopier odchytený do siete


4■ Odporúčania pri posudzo vaní vhodnosti umiestnenia

Územie Slovenska je charakteristické vysokou biodiverzitou na všetkých úrovniach. Viac ako 41 % pokrýva les, v ktorom je umiestnenie veterných parkov s prihliadnutím naj mä na vý-sledky zahraničných štúdií, vysoko rizikové z hľadiska vplyvu na netopiere (Arnett et al. 2005, Brinkmann et al. 2006a). Takmer polovica lesov (45 %) je tzv. poloprírodných – to znamená, že hlavná drevina je pôvodná a zodpovedá daným podmienkam. Tomu zodpovedá aj vysoká diverzita netopierov na Slovensku – doteraz tu bolo zaznamenaných až 28 druhov (Ceľuch & Ševčík 2006), je tu množstvo zimovísk a reprodukčných kolónií nielen stredoeurópskeho významu. Prehľad predpokladaných vplyvov na netopiere na Slovensku na základe literatúry a ekologických nárokov jednotlivých druhov je uvedený v tab. 3.

Druh

Vplyvy počas výstavby Vplyvy počas prevádzky

Strata úkrytových habitatov

Strata lovných

habitatov

Kolízie s rotormi

Strata lovných habitatov a

bariérový efektRhinolophus ferrumequinum – + – ?Rhinolophus hipposideros – ++ – ?Rhinolophus euryale – – – ?Myotis myotis – ++ + ?Myotis blythii – + ? ?Myotis bechsteinii ++ ++ – ?Myotis nattereri ++ ++ – ?Myotis emarginatus – + – ?Myotis mystacinus ++ ++ + ?Myotis brandtii ++ ++ + ?Myotis alcathoe ? ? ? ?Myotis daubentonii ++ + + ?Myotis dasycneme ++ + + ?Eptesicus serotinus – ++ +++ +++Eptesicus nilssonii – ++ ++ ?Hypsugo savii ? ? ? ?Pipistrellus pipistrellus – + +++ ++Pipistrellus pygmaeus + ++ ++ ++Pipistrellus nathusii ++ ++ +++ +++Pipistrellus kuhlii ? ? ? ?Vespertilio murinus – ++ +++ +Nyctalus noctula ++ ++ +++ +++Nyctalus leisleri ++ ++ +++ +++Nyctalus lasiopterus ? ? ? ?Barbastella barbastellus ++ ++ + +Plecotus auritus + ++ + –Plecotus austriacus – + + –Miniopterus schreibersii – ? + +

Tab. 3. Prehľad pred-pokladaných vplyvov výstavby a prevádzky

VE na jednotlivé druhy netopierov na

Slovensku (zvlášť v prípade výstavby

v lesných habitatoch).

Vysvetlivky: – nevýznamný vplyv

+ malý vplyv ++ stredný vplyv +++ veľký vplyv? vplyv neznámy


4.1■ Odporúčania pred výstavbou

Výber lokality

Veterné parky by nemali byť umiestnené:vo vzdialenosti menšej ako 100 m od lesa • alebo líniovej drevinovej a krovinovej vegetácie; obzvlášť nebezpečná je výstav ba na horských hrebeňoch!,vo vzdialenosti menšej ako 500 m od riek, • vodných plôch a mokradných biotopov,vo vzdialenosti menšej ako 10 km od • významných letných kolónií, páriacich úkrytov a zimovísk (vysoká druhová diverzita alebo výskyt vzácneho druhu),vo významných lovných habitatoch (veľ• ký počet jedincov na lokalite, vysoká druhová diverzita alebo lovisko vzácneho druhu) na významných migračných trasách ne• topierov.

Prieskum pred výstavbou

Na vybranej lokalite by sa mal pred vý-stavbou uskutočniť podrobný celoročný monitoring netopierov (v období marec až október), ktorý by mal zahŕňať prieskum samotného územia, na ktorom je pláno-vaná výstavba, ako aj okolitého územia do vzdialenosti minimálne 5 km.

Netopier veľký (Myotis myotis)


Prieskum by mal mať nasledovné časti:

a) Prieskum biotopov v územíPre zhodnotenie významu skúma né ho

územia pre netopiere je potrebné katego-rizovať biotopy nachádzajúce sa v území (prehľad v Ružičková et al. 1996). Základné kategórie, ktoré je potrebné rozlíšiť a graficky znázorniť do mapy sú: lesy, skupiny stromov, remízky, lúky a pasienky, polia, ovocné sady a vinohrady, parky, stavby v intraviláne a ex-traviláne, tečúce a stojaté vody, močiare.

b) Druhové zloženie netopierov v územíZákladným predpokladom pre zhodno-

tenie vplyvu plánovanej výstavby VE je po-znanie komplexného druhového zloženia netopierov využívajúcich potenciálne ovplyv-nené územie. Nevyhnutná je kombinácia viacerých metód – optimálne detektoringu (nahrávanie a analýza hlasov netopierov po-mocou ultrazvukového detektora), kontroly úkrytov a odchytu netopierov do siete, pre-tože každá metóda je čiastočne selektívna a nezaznamenáva všetky druhy. Pre identifikáciu druhov pomocou detektora je nevyhnutný detektor pracujúci v režime „time expansion“ (napr. Pettersson D240x), ktorý umožňuje nahrávanie hlasov v dostatočnej kvalite a následne softwarovú analýzu, ale-bo veľmi dobré skúsenosti s identifikáciou pomocou heterodynovacieho detektora. Via-ceré druhy sa však priamo v teréne pomocou he terodynovacích detektorov dajú odlíšiť len ťažko, alebo vôbec.

c) Využívanie biotopov jednotlivými druhmiPre zhodnotenie využívania jednotlivých

biotopov je potrebné sledovanie pomocou ultrazvukového detektora (optimálne pracu-

júcom v režime „time expansion“). Sledovanie využívania je potrebné robiť minimálne 12 krát do roka, pretože aktivita netopierov je výrazne variabilná počas roka. Prieskum by mal byť intenzívnejší v jarnom a jesennom období, počas obdobia ťahu netopierov. Po-zornosť je potrebné zamerať na lovné bio topy ako aj letové koridory.

15. 3. – 15. 5. raz za 2 týždne 4 návštevy16. 5. – 15. 7. raz za mesiac 2 návštevy16. 7. – 31. 8. raz za 3 týždne 2 návštevy1. 9. – 31. 10. raz za 2 týždne 4 návštevy

Spolu 12 návštev

d) Sledovanie v čase migrácie Kritickým obdobím podľa pozorovaní

z Európy aj zo sveta je jesenné obdobie mig-rácie. Netopiere sú často aktívne aj počas dňa a je preto potrebné uskutočniť vizuálne pozorovania pomocou ďalekohľadu a detektora v popoludňajších hodinách – dve kon-troly na jar a dve v jesennom období. Toto správanie je z nášho územia známe hlavne u raniaka hrdzavého (Nyctalus noctula). Druh netopiera je možné určiť na základe analýzy hlasov zaznamenaných detektorom, príp. podľa veľkosti, tvaru tela a krídel, sfar-benia, spôsobu letu a správania.

e) Kontrola potenciálnych úkrytov

Do vzdialenosti piatich kilometrov od plánovaného veterného parku je potreb-né skontrolovať všetky potenciálne úkryty, ktorými sú prevažne sakrálne a historické stavby. Kontrola by sa mala uskutočniť po-čas dňa alebo pri večernom výlete kolónie (v čase západu slnka) v reprodukčnom ob-dobí (máj – júl).


f) Analýza rizík a vplyvov na netopiere po výstavbe

Na základe prieskumu biotopov, dru-hového zloženia, využívania biotopov, po-zorovania migrácie a kontroly potenciálnych úkrytov je potrebné zhodnotiť možné riziká a vplyvy na netopiere.

Výstavba VE

Pri výstavbe je vhodné naplánovať:prevedenie prác mimo obdobia repro• dukcie a výchovy mláďat (jún – august), optimálne v období keď netopiere nie sú aktívne (november – marec),prístupové cesty v menej citlivých oblastiach,• výsadbu líniovej drevinovej vegetácie ako • odvádzacieho koridoru, ak je kvôli veterným podmienkam nevyhnutné umiestnenie turbíny na významnom letovom koridore (pozri Limpens et al. 2005),podzemné elektrické vedenie.•

4.1■ Odporúčania po výstavbe

Odporúčania pre prevádzku VE

Pri zistenom veľkom počte kolízií odpo-rúčame zastavovanie prevádzky turbín v je-sennom období (august – september) počas niekoľkých hodín po západe slnka.

Monitoring netopierov po výstavbe

Je potrebné sledovať:mortalitu netopierov (dohľadávanie ka• dáverov pod turbínami), zmenu využívania lovných habitatov.•

© DWIA & GWEC


5■ Záver

Veterná energia predstavuje významný ob-noviteľný zdroj energie. Môže však predsta-vovať aj ohrozenie pre viaceré zložky život-ného prostredia, pričom jednou z naj viac ohrozených sú netopiere. Vplyvy VE na ne-topiere je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín – vplyvy počas výstavby a vplyvy počas prevádzky, pričom vplyvy počas výstavby majú pravdepodobne malývplyv. Z vplyvov po výstavbe sú najvýz namnejšie: kolízie s netopiermi, strata lov ných habi-tatov, bariérový efekt a emisia ultrazvuku. Najvážnejším negatívnym vplyvom VE na netopiere je priame usmrcovanie jedin-cov. Kolízie netopierov s VE boli zistené v Európe takmer vo všetkých doteraz po-stavených veterných parkoch. Zaznamena-né boli do teraz u 19 druhov. Počet kolízií v jednotlivých parkoch silne kolíše od nuly po niekoľko sto jedincov v jednom parku. Najrizikovejšie sú pritom veterné elektrár-ne lokalizované v lesných biotopoch a zvlášť na lesných hrebeňoch. Netopiere sú citlivou a zraniteľnou skupinou živočíchov. Sú chrá-nené národnými predpismi a viacerými medzinárodnými smernicami a dohovormi. Je preto potrebné vplyv výstavby a prevádz-kovania veterných parkov na netopiere čo najviac minimalizovať. Ako najúčinnejší

nástroj na minimalizovanie dopadov sa javí kvalitný prieskum a dobrý výber lokality pred výstavbou VE. Základnými požiadav-kami na kvalitný prieskum sú: jednoznačná identifikácia vyskytujúcich sa druhov, celo-ročné sledovanie letovej aktivity netopierov pomocou detektora (minimálne 12 kontrol) doplnené o denné pozorovania v období migrácie a kontrolu potenciálnych úkrytov do 5 km od veterného parku. Po výstavbe parku je potrebný minimálne ročný monito-ring vplyvu VE na netopiere zameraný hlav-ne na zhodnotenie kolízií.

Sieť na odchyt netopierov


6■ Summary

Wind energy constitutes an important renewable power source. It can also be a threat for the environment, and especially for bats. There are two basic impacts of wind farms on bats: preconstruction im-pacts and after construction impacts. Pre-construction impacts are probably quite small. Impacts after construction could be divided to: collision with rotors, foraging habitat loss, barrier effect and emission of ultrasound. The most significant impact after construction is collision of bats with rotors. Collisions were found on almost all

wind farms through Europe. Altogether 19 bat species were found until now under wind turbines. Number of casualties is dif-ferent – from 0 to more than 100 individu-als in one wind farm. The highest risk pose wind farms built on forest ridges. Bats are sensible and vulnerable animal group. They are protected by national law and many in-ternational directives and agreements. For this reason it is important to minimize the impacts of wind farms on bats. The most ef-fective way is a high-quality survey of bats before construction and good selection

of the locality for the wind farm. Ba-sic requirements for a high-quality sur-vey are: exact spe-cies identification of bats, all-year survey of the flight activ-ity with bat-detector (atleast 12 controls) supplemented by day observations in the migration time and control of potential roost to 5 km from the wind farm. After the construction, at least one year moni-toring of bat colli-sions is necessary.


7■ Literatúra

Ahlén I. 2002: Fladdermöss och faglar • dödade av vindkraftverk. Fauna och f lora 97(3): 14–21.

Ahlén I. 2003: Windturbines and bats – • a pilot study. Final report for Swedish national energy administration, 11 December 2003, 5 pp.

Alcalde J.T. 2003. Impacto de los • parques eólicos sobre las poblaciones de murciélagos. Barbastella 2: 36.

Arnett E. B., Erickson W. P., Kerns J. & • Horn J. 2005: Relationships between bats and wind turbines in Pennsylvania and West Virginia: an assessment of fatality search protocols, patterns of fatality, and behavioral interactions with wind turbines. A final report submitted to the Bats and Wind Energy Cooperative. Bat Conservation International, Austin, Texas, USA, 187 pp.

Bach L., Brinkmann R., Limpens H., • Rahmel U., Reichenbach M. & Roschen A. 1999: Bewertung und planerische Umsetzung von Fledermausdaten im Rahmen der Windkraftplanung – Bremer Beiträge für Naturkunde und Naturschutz 4: 162–170.

Bach L. 2001: Fledermäuse und Wind• energienutzung – reale Probleme oder Einbildung? Vogelkdl. Ber. Niedersachs., 33: 119–124.

Bach L. 2002: Auswirkungen von • Windenergieanlagen auf das Verhalten und die Raumnutzung von Fledermäusen am Beispiel des Windparks

„Hohe Geest“, Midlum. Bearbeitungszeitraum: 1998–2002. Auftraggeber: KW Midlum GmbH & Co. KG, Auftragnehmer: Arbeitsgemeinschaft zur Förderung angewandter biologischer Forschung Freiburg / Niederelbe, Gutachten. Endbericht, 46 pp.

Bach L. & Rahmel U. 2004: Überblick • zu Auswirkungen von Windkraftanlagen auf Fledermäuse – eine Konfliktabschätzung. Bremer Beiträge für Naturkunde und Naturschutz, 7: 245–252.

Bach L. & Rahmel U. 2006: Fleder• mäuse und Windenergie – ein realer Konflikt? Inform. d. Naturschutz Niedersachs., Hannover, 26(1): 47–52.

Balow J. 2004: Investigating a turbine • tragedy. Bat deaths could threaten green image of wind power. Sunday Gazette, 2004 (October 03): 4.


Behr O. & von Helversen O. 2005: • Gutachten zur Beeinträchtigung im freien Luftraum jagender und ziehender Fledermäuse durch bestehende Windkraftanlagen. Wirkungskontrolle zum Windpark „Roßkopf“ (Freiburg i. Br.) im Jahr 2005. FriedrichAlexanderUniversität Erlangen – Nürnberg, Institut für Zoologie Lehrstuhl II, Erlangen, 32 pp.

Brinkmann R., SchauerWeisshahn H. • & Bontadina F. 2006a: Untersuchungen zu möglichen betriebsbedingten Auswirkungen von Windkraftanlagen auf Fledermäuse im Regierungsbezirk Freiburg. Regierungspräsidium Freiburg – Referat 56 Naturschutz und Landschaftspflege, Freiburg, 66 pp.

Brinkmann R., Mayer K., Kretzschmar • F. & von Witzleben J. 2006b: Auswirkungen von Windkraftanlagen auf Fledermäuse. Ergebnisse aus dem Regierungsbezirk Freiburg mit einer Handlungsempfehlung für die Praxis. Regierungspräsidium Freiburg, Referat Naturschutz und Landschaftzpflege, Freiburg, 19 pp.

Ceľuch M. & Kaňuch P. 2002: Zim• ný výskyt netopierov v panelových blokoch na sídlisku Sekčov v Prešove. Vespertilio 6: 44.

Ceľuch M. & Kaňuch P. 2005: Winter • activity and roosts of the noctule (Nyctalus noctula) in an urban area (Central Slovakia). Lynx (Praha) 36: 39–45.

Ceľuch M. & Ševčík M. 2006: First • record of Pipistrellus kuhlii (Chiroptera) from Slovakia. Biologia 61(5): 637–638.

Ceľuch M., Danko Š. & Kaňuch P. 2006: • On urbanisation of Nyctalus noctula and Pipistrellus pygmaeus in Slovakia. Vespertilio 9–10: 219–221.

Cosson M. & Dulac P. 2005: Suivi • évaluation de l'impact du parc éolien de Bouin (Vendée) sur l'avifaune et les chauvessouris. 2004: Comparaison état initial et fonctionnement des éoliennes. Ligue pour la Protection des Oiseaux, Rochefort, 91 pp.

Cosson M. & Dulac P. 2006: Suivi• évaluation de l'impact du parc éolien de Bouin (Vendée) sur l'avifaune et les chauvessouris. Année 2005. Ligue pour la Protection des Oiseaux, La Roche Sur Yon, 102 pp.

DeLong T. 2006: Bird and bat stud• ies conducted at proposed or existing windpower facilities. www.dcnr.state.pa.us/info/wind/documents/task3_2_.pdf

Dietz M. 2003: Fledermausschlag an • Windkraftanlagen – ein konstruierter Konflikt oder eine tatsächliche Gefährdung? Pp.: 11 pp. In: Tagung “Kommen die Vögel und Fledermäuse unter die (Wind)räder?“. Dresden, November 2003. Dresden.


Dürr T. & Bach L. 2004: Fledermäuse • als Schlagopffer von WindenergieAnalagen – Stand der Erfahrungen mit Einblick in die bundesweite Fundkartei. Bremer Beiträge für Naturkunde und Naturschutz 7: 253–263.

Endl P., Engelhart U., Seiche K., Teufert • S. & Trapp H. 2005: Untersuchungen zum Verhalten von Fledermäusen und Vögeln an ausgewählten Windkraftanlagen im Landkreis Bautzen, Kamenz, LöbauZittau, Niederschlesischer Oberlausitzkreis, Stadt Görlitz, Freistaat Sachsen. – unpubl. report for Staatliches Umweltfachamt Bautzen, 135 pp.

Erickson W. P., Johnson G. D., Strick• land M. D., Young D. P., Jr., Sernka K. J. & Good R.E. 2001: Avian collisions with wind turbines: A summary of existing studies and comparisons to other sources of avian collision mortality in the United States. National Wind Coordinating Committee Publication. http://www.nationalwind.org/pubs/default.htm

Erickson W. P., Johnson G. D., Young • D. P., Strickland M. D., Good R. E., Bourassa M., Bay K. & Sernka K. 2002: Synthesis and Comparison of Baseline Avian and Bat Use, Raptor Nesting and Mortality Information from Proposed and Existing Wind Developments. WEST Itc., 124 pp.

EUROBATS• 2006: Resolution 5.6. Wind Turbines and Bat Populations. Minutes of the 5th Session of the Meeting of Eurobats Parties. 5th Session of the Meeting of Parties, Ljubljana, 21 pp.

Gruver J. C. 2002: Assessment of bat • community structure and roosting habitat preferences for the hoary bat (Lasiurus cinereus) near Foote Creek Rim, Wyoming. M.S. Thesis, University of Wyoming, Laramie, 149 pp.

Grünkorn T., Diederichs A., Stahl B., • Poszig D. & Nehls G. 2005: Entwicklung einer Methode zur Abschätzung des Kollisionsrisikos von Vögeln an Windenergieanlagen. Untersuchungen im Auftrag des Landesamtes für Naturschutz des Landes SchleswigHolstein, 106 pp.

Hall L. S. & Richards G. C. 1972: Notes • on Tadarida australis (Chiroptera: molossidae). Australian Mammalogy 1:46.

Horn J. & Arnett E. B. 2005: Timing • of nightly bat activity and interactions with wind turbine blades, pages 96116.

– In: Arnett E. B. 2005: Relationship between bats and wind turbines in Pennsylvania and West Virginia: an assessment of bat fatality search protocols, patterns of fatality, and behavioral interactions with wind turbines. A final report submitted to the Bats and Wind Energy Cooperative. Bat Conservation International, Austin, Texas, USA.


Hutterer R., Ivanova T., MeyerCords • C., Rogrigues L. 2005: Bat migration in Europe. A Review of Banding Data and Literature. Naturschutz und Biologische Vielfalt 28. German Agency for Nature Conservation, 162 pp.

Johnson G. D., Erickson W. P., Strick• land M. D., Shepherd M. F. & Shepherd D. A. 2003: Mortality of bats at a largescale wind power development at Buffalo Ridge, Minnesota. The American Midland Naturalist, 150: 332–342.

Kaňuch P. & Ceľuch M. 2004: On the • southern border of the noctule nursing area in Central Europe. Myotis 41–42: 125–127.

Kaňuch P., Ruczyński I. & Ceľuch M. • 2004: Unusual change of habitat by a noctule female (Nyctalus noctula). Nyctalus (N. F.) 9 (5): 504–505.

Kerns J. & Kerlinger P. 2004: A study • of bird and bat collision fatalities at the Muntaineer Wind Energy Center, Tucker County, West Virginia: anual report for 2003. Subcontractor Report, 39 pp.

Kronwitter F. 1988: Population struc• ture, habitat use and activity patterns of the Noctule bat, Nyctalus noctula Schreb., 1774 (Chiroptera: Vespertilionidae) revealed by radiotracking. Myotis 26: 23–85.

Limpens H. J. G. A., Twisk P. & Veen• baas G. 2005: Bats and road construction. Dutch Ministry of Transport, Public Works and Water Management, Road and Hydraulic Engineering Institute. Society for the Study and Conservation of Mammals. Delft. 24 pp.

Mabee T. J., Plissner J. H. & Cooper B. • A. 2005: A Radar and Visual Study of Nocturnal Bird and Bat Migration at the Proposed PrattsburghItaly Wind Power Project, New York, Fall 2004. Final Report prepared for Ecogen LLC, March 2005.

Osborn R. G., Higgins K. F., Dieter C. • D. & Usgaard R. E. 1996: Bat collisions with wind turbines in Southwestern Minnesota. Bat Research News 37(4): 105–108.

Petri I. & Munilla A. 2002: Gurelur cal• cula que miles de aves caen en parques eólicos navarros. Quercus 197: 50–51.

Rahmel U., Bach L., Brinkmann R., Dense • C., Limpens H., Mäscher G., Reichenbach M. & Roschen A. 1999: Windkraftplanung und Fledermäuse. Konfliktfelder und Hinweise zur Erfassungsmethodik. Bremer Beiträge für Naturkunde und Naturschutz, Band 4: 155–161.

Rodrigues L., Bach L., DubourgSavage • M.J., Goodwin J. & Harbusch C. 2008: Guidelines for consideration of bats in wind farm projects. EUROBATS publication series No. 3. UNEP / EUROBATS Secretariat, Bonn, Germany, 51 pp.


Ružičková H., Halada L., Jedlička L., • Kalivodová E., 1996: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Stimul Bratislava, 192 pp.

Schmidt U. & Joermann G. 1986: The • influence of acoustical interferences on echolocation in bats. Mammalia 50: 379–389.

Schröder, 1997. Ultraschallemissioöder, 1997. Ultraschallemissio• nen vom windenergieanlangen. Eine untersuchung verschiedener windenergieanlagen in Niedersachen und SchleswigHolstein. Unveroff. Gutachten des I.f.O.N.N. im Auftrag des NABU e V.LV Niedersachsen, 115.

Símon M., Hüttenbügel S., SmitVier• gutz J. & Boye P. 2004: Ökologie und Schutz von Fledermäusen in Dörfern und Städten. – Schriftenreihe für Landschaftspfl. u. Naturschutz, Heft 76, BonnBad Godesberg.

Trapp H., Fabian D., Förster F. & Zinke • O. 2002: Fledermausverluste in einem Windpark der Oberlausitz. Naturschutzarbeit in Sachsen 44: 53–56.

Traxler A., Wegleitner S. & Jaklitsch • H., 2004: Vogelschlag, Meideverhalten & Habitatnutzung an bestehenden Windkraftanlagen Prellenkirchen, Obersdorf, Steinberg/Prinzendorf. Endbericht Dezember 2004. Biome

– Büro für Biologie, Ökologie und Naturschutzforschung, Gerasdorf bei Wien, 107 pp.

Tuttle M. D. 2004: Wind energy & the • threat to bats. Bats 22(2): 4–5.

Uhrin M. & Polakovičová E. 2000: • Netopiere (Chiroptera): rozšírenie, početnosť a ochrana na Slovensku. Výberová bibliografia. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Banská Bystrica, 230 pp.

Uhrin M. 2006: Chiropterologická bi• bliografia Slovenska 2. Doplnky do roku 1999 a práce z obdobia 20002005. Vespertilio, 910: 193216.

Vierhaus H. 2000: Neues von unseren • Fledermäusen. ABU info 24 (1): 58–60.

Weid R. 2002: Untersuchungen zum • Wanderverhalten des Abendseglers (Nyctalus noctula) in Deutschland. In: Meschede A, Heller K.G. & Boye P. (eds): Ökologie, Wanderungen und Genetik von Fledermäusen in Wäldern Untersuchungen als Grundlage für den Fledermausschutz. Hrsg.: Bundesamt für Naturschutz, Schriftenreihe für Landschaftspflege und Naturschutz 71: 233–257.


Netopier Saviov(Hypsugo savii)


Vydal: © ENVIS, s. r. o. 2009Všetky práva vyhradené. Akékoľvek rozširovanie mimo rámca autorských a vydavateľských práv sú právne posti hnuteľné, vrátane rozmnožovania, prekladania a spracovania v elektro nických systémoch.

Autori: Martin Ceľuch, Alexander Kürthy, Alfréd Trnka, Marcel Uhrin, Blanka Lehotská, Peter Kaňuch, Anton Krištín, Alžbeta Darolová & Peter Socháň

Fotografie: Martin Ceľuch okrem str. 11 – Martin Ševčík, str. 21 – © Danish Wind Industry Association and Global Wind Energy Council

Grafická úprava: Konštantín Rosina

ISBN 978 – 80 – 970155 – 8 – 9

Vytlačené na recyklovanom papieri


EdíciaFakty o

veternej energii


ISBN 978 - 80 - 970155 - 8 - 99 788097 015589

Documents

Veterné elektrárne a netopiere