Výskum jazykových

problémov

(súčasný stav)

István Lanstyák

I. ÚVOD

O čom vlastne hovoríme?

1. JP z hľadiska všeobecne

vzatých problémov

a) okolnosť, ktorá bráni hovoriacemu dosiahnuť

svoj jazykový cieľ

←´čo najefektívnejšie použiť jeden alebo viac

jazykov resp. variet na dosiahnutie svojich

mimojazykových cieľov

(niekedy je jediným cieľom samotné použitie

jazyka)

b) okolnosti, ktoré bránia danému jazykovému

spoločenstvu dosiahnuť svoje jazykové ciele

2. Jazykový problém v TJM

– negatívne hodnotený odklon od normy

uplatňovanej v danom diskurze

!!! takýto prístup je aplikovateľný nanajvýš

v takých „ideálnych“ rečových komunitách,

resp. rečových situáciách, v ktorých je

používanie jazyka hovoriaceho založené

na stabilnej norme, rovnako akceptovanej

a interpretovanej všetkými účastníkmi

interakcie

3. Z hľadiska následkov

– udalosť súvisiaca s jazykom, ktorá vzniká

v priebehu (písomnej alebo ústnej)

verbálnej komunikácie či v nadväznosti na

ňu, a ktorá:

a) vyvoláva v hovoriacom a/alebo v

poslucháčovi nepríjemný pocit (emocionálny

aspekt)

b) zapríčiňuje poruchu komunikácie, zdržuje,

v krajnom prípade znemožňuje

komunikáciu v danom jazyku alebo

v danej variete (komunikačný aspekt)

c) núti hovoriaceho používať také jazykové

či paralingvistické prostriedky, ktoré nemal

v úmysle použiť (jazykový aspekt)

d) počúvajúceho núti používať pôvodne

nezamýšľané dekódovacie stratégie

(psycholingvistický aspekt)

Prechádzajúce výskumy

a publikácie

2007. A nyelvhelyesség mint nyelvi probléma.

Kisebbségkutatás 16/2, 199–213.

– jazykové problémy v maďarskej jazykovej

komunite generované prívržencami tzv.

jazykovo-kultúrneho prístupu k používaniu

jazykových prostriedkov

(vrátane slov a iných jazykových

prostriedkov cudzieho pôvodu)

2007. (s Annou Kolláth) Nyelvi probléma.

Benő Attila–Fazakas Emese–Szilágyi N.

Sándor red., Nyelvek és nyelvváltozatok I.

Kolozsvár: AESZ. 471–493.

– dotazníkový výskum medzi študentmi MJ v

troch krajinách (SK, HU, SI)

a) s akými problémami sa boria študenti MJ v

rozličnom jazykovom prostredí

b) akú pomoc očakávajú od odborníkov (a

„odborníkov”)

2009. Nyelvi probléma és iskola. Kolláth,

Anna szerk., A muravidéki kétnyelvű

oktatás fél évszázada, 226–252. Maribor

etc.: Zora.

– akú úlohu majú, resp. by mali mať

menšinové školy v MJP menšinových

hovoriacich

2009. (s Gizelou Szabómihályovou). Hungarian

in Slovakia: Language management in

a bilingual minority community. Jiří Nekvapil–

Tamah Sherman red., Language

Management in Contact Situations. Frankfurt

am Main: Peter Lang. 49–73.

– 7 konkrétnych jazykových problémov v

komunite MS

– ich riešenie

→ najmä na základe vlastných skúseností s ich

riešením v Jazykovej kancelárii Gramma

2010. Typy jazykových problémov v maďarskej

jazykovej komunite. Krekovičová Eva–

Uhrinová Alžbeta–Žiláková Mária red.,

Kontexty identity. Békešská Čaba: Celoštát-

na slovenská samospráva etc. 190–197.

– zhrnutie výsledkov dotazníkových výskumov

realizovaných s Annou Kolláth + doplnenie o

údaje z jazykových diárov

2010. A nyelvi problémák típusai. Fórum

Társadalomtudományi Szemle 12/1, 23–48.

2010. Typy jazykových problémov. Fórum

spoločenskovedná revue 12, 39–62.

– radikálne nová systematizácia jazykových

problémov prezentovaných v predchádzajúcich

publikáciách, z 9 aspektov + metodologické

otázky výskumu

– dôležitosť systematizácie: problémy patriace

do rovnakej skupiny si pravdepodobne

vyžadujú rovnaké spôsoby MJP

→ ich klasifikácia je prípravnou fázou MJP

2010. A nyelvi problémák típusai nyelvi

jellegük szerint. Fórum

Társadalomtudományi Szemle 12/2, 23–

46.

– podrobnejšia prezentácia jedného z 9

aspektov: aspektu jazykového

2010. A nyelvi problémák kezelése. Fórum

Társadalomtudományi Szemle 12/3, 53–

76.

– prezentácia 7 stratégií zaobchádzania s

jazykovými problémami

– súvislosť jazykových problémov s

jazykovými ideológiami

2011. Nyelvi problémák a szlovákiai magyar

beszélőközösségben. Fórum

Társadalomtudományi Szemle 13/2, 3–24.

– podrobnejšia prezentácia 3 konkrétnych,

veľmi závažných problémov v komunite

MS

(odborné registre; výučba materinského

jazyka; výučba slovenského jazyka)

2011. Nyelvi problémák és nyelvi ideológiák.

Hires-László Kornélia–Karmacsi Zoltán–

Márku Anita red., Nyelvi mítoszok,

ideológiák, nyelvpolitika és nyelvi emberi

jogok Közép-Európában elméletben és

gyakorlatban. Budapest/Beregszász: Tinta

Könyvkiadó–Hodinka Antal Intézet. 48–58.

– ako ovplyvňujú jazykové ideológie vznik JP

a ich manažment

– 5 konkrétnych príkladov

2012. Jazykové problémy a jazykové

ideológie týkajúce sa viacjazyčnosti a

jazykových kontaktov. Petra Stankovska–

Maria Wtorkowska–Jozef Pallay red.,

Individualna in kolektivna dvojezičnost.

Ljubljana: Univerza v Ljubljani, Filozofska

fakulteta. 11–24.

– téma podobná predchádzajúcej, avšak

zúžená na problémy týkajúce sa

viacjazyčnosti a jazykových kontaktov

– 3 príklady relevantné aj z hľadiska

slovenčiny

2013. Nyelvi problémák a bibliafordításban.

Benő Attila–Fazakas Emese–Kádár Edit

szerk., „…hogy legyen a víznek lefolyása…”

Köszöntő kötet Szilágyi N. Sándor

tiszteletére. Kolozsvár: EME. 309–318.

– jazykové problémy týkajúce sa prekladu

Biblie

a) problémy prekladateľa

[b) problémy lektora]

c) problémy čitateľa

A nyelvmenedzselés-elmélet két kérdéséről.

V tlači.

On Two Problems In The Language

Management Theory. Slovo a slovesnost

(?)

– problémy z hľadiska samotnej teórie JM

1. s nakoľko širokým okruhom JP by sa TJM

mala zaoberať

2. ako by bolo účelné členiť proces MJP

→ nový model

The Strategies Of Managing Language

Problems. Konferenčný zborník.

– prezentácia nových výskumov v oblasti

stratégií MJP

– systematizácia 9 suprastratégií a v rámci

nich 11 stratégií zaobchádzania s JP

A kusza problémák néhány kérdéséről. V

tlači.

Kusza problémák. V tlači.

– charakterizácia tzv. záludných jazykových

problémov známych v literatúre o MP

Záludné jazykové problémy a jazyková

politika

– prednáška na konferencii Jazyk v

politických, ideologických a interkultúrnych

vzťahoch

Jej téma

„Ako riešiť neriešiteľné?“

a) na základe literatúry o MP ukázať, aké sú

hlavné črty tzv. záludných problémov

b) na základe empirického výskumu ukázať,

že jazykovo-politické problémy sú záludnými

problémami

c) s využitím obidvoch zdrojov načrtnúť možné

spôsoby zaobchádzania s týmito problémami

Cieľ

a) presvedčiť obecenstvo o tom, že doterajšie

spôsoby riešenia jazykovo-politických

problémov u nás boli v základoch chybné

b) upriamiť pozornosť na doposiaľ u nás

neaplikované prístupy, ktoré môžu

dopomôcť k zlepšeniu problémovej situácie

(aj keď nie k vyriešeniu jazykových

problémov)

II. TEORETICKÉ ZÁKLADY

1. Problémy všeobecne

a jazykové problémy

Východisko

– jazykové problémy: jeden z mnohých druhov

problémov

(napr. spoločenské, hospodárske, politické,

etnické, rasové, environmentálne, dopravné,

zdravotné, psychické, problémy s učením,

problémy s ľudskými vzťahmi, problémy s

výchovou detí, problémy súvisiace s

kriminalitou atď.)

→ v riešení jazykových problémov sa môžeme

opierať o výsledky výskumov MP v iných

oblastiach života

Dôležitosť jazykových problémov

!!! zdá sa, že jazykové problémy zďaleka nie sú

tak dôležité ako si to my lingvisti myslíme

a) literatúra o MP všeobecne

b) Ozbekhan, Hasan 1969. Toward a

General Theory of Planning. Jantsch, Erich

ed., Prospectives of Planning. Paris: OECD

Publications. 44–155.

– 28 dôležitých problémov ľudstva: jazykové

nie sú medzi nimi

2. Niektoré z relevantných teórií

manažmentu problémov (MP)

1. Social Problem Solving (riešenie

sociálnych problémov)

2. Operations Research / Operational

Research (operačný výskum / operačná

analýza)

3. (Urban) Planning Theories (teórie

mestského plánovania / urbánneho

plánovania)

– napr. Participatory Planning

(participatívne plánovanie) / Collaborative

Planning (kolaboratívne plánovanie)

4. Decision Theories (teórie rozhodovania)

5. Language Management Theory (teória

jazykového manažmentu)

6. ...

3. Druhy problémov

Z hľadiska zložitosti

– úplne jednoduché problémy ↔ maximálne

komplexné problémy

→ kontinuum

Z hľadiska zložitosti

Jednoduché problémy

– majú málo podsystémov

– sú zapojené iba do malého počtu dobre

definovateľných interakcií s pevnou

štruktúrou

– nemenia sa alebo sa menia málo

– nemá na nich (podstatný) vplyv

fungovanie ich jednotlivých častí alebo

prostredie

Komplexné problémy

– majú veľké množstvo podsystémov

– sú zapojené do mnohých interakcií

s voľnou štruktúrou, výsledok ktorých nie

je dopredu determinovaný

– takéto systémy sa prispôsobujú a vyvíjajú,

keďže na nich majú vplyv ich vlastné časti

a ich prostredie

Dva druhy komplexnosti

1. technická: problém je fyzického,

matematického alebo informačného

charakteru

2. spoločenská: závisí od vzťahu medzi

aktérmi procesu MP

Z hľadiska riešiteľnosti

1. Puzzles (?)

– je jasné, čo treba robiť a viac-menej aj to,

ako to robiť

– riešenie sa dá nájsť aplikovaním známych

postupov

2. Problems

– je jasné, čo treba robiť, ale nie je zrejmé,

ako to robiť

– problém je dobre definovateľný (dobre

štruktúrovaný)

3. Messes („spleteniny“, „zmotaniny“,

„humus“ )

– neštruktúrované situácie, v ktorých sa

názory líšia, čo treba robiť a prečo; preto je

nemožné povedať, ako to robiť

→ „zmotaniny” budeme nazývať „záludné

problémy”

– neznáme v literatúre o zaobchádzaní s

jazykovými problémami

!!! už 40 rokov dobre známe v literatúre o

zaobchádzaní s problémami všeobecne

III. ZÁLUDNÉ PROBLÉMY

Pôvod koncepcie

Rittel, Horst W. J.–Webber, Melvin M. 1973.

Dilemmas in a General Theory of

Planning. Policy Sciences 4, 155–169.

Čo sú to?

– namiesto definície: charakterizácia na

základe dôležitých vlastností

1. Neidentifikovateľné

„Zle štruktúrované“ / „Spletité,

zamotané“

– nemajú takú prehľadnú štruktúru ako „dobre

štruktúrované problémy”

– skladajú sa z mnohých „poprepletaných”

problémov z rôznych oblastí života

– nie je ich možné „rozložiť” na menšie

problémy, riešiť ich nezávisle od seba a

potom „poskladať” výsledok (ako je to pri

dobre štruktúrovaných problémoch)

– ich riešenie sa nedá algoritmizovať

„Zle definované“

– presnejšie: zle definovateľné

– na rozdiel od „dobre definovaných”

problémov nie je možné ich uspokojivo

opísať

– jeden z dôvodov: sú →„bezhraničné”

!!! záludný problém sa nedá pochopiť bez

poznania kontextu

→ kontext je vlastne súčasťou problému

Bezhraničné

– nedá sa vedieť, kde končí jeden problém a

kde sa začína druhý

– mnohé sú medzi sebou v príčinnom vzťahu

a vzájomne sa ovplyvňujú

– každý je symptómom iného problému

– často sú prejavmi všeobecnejších

problémov

(napr. pouličná kriminalita ako jeden z

prejavov mravného úpadku)

Čiastkovo a postupne

spoznateľné

– na začiatku procesu aktéri nemajú k

dispozícii všetky potrebné údaje o probléme

– mnohé aspekty problémov vyjdú najavo až

napr. v diskusiách medzi zúčastnenými

stranami o ich možných riešeniach

– neskôr získané údaje si môžu vynútiť

zmeny v plánovacom, implementačnom

alebo monitorovacom procese (replanning)

Premenlivé

– spolu s rýchlymi zmenami v

(post)moderných spoločenstvách sa rýchlo

menia aj problémy, ich charakter, ich

hodnotenie, možné riešenia atď.

2. Jedinečné

– každý je iný

– aj keď existujú navonok podobné problémy,

tieto nie je možné zaradiť do nejakej triedy

– nie je možné riešenie jedného problému

bez zmeny aplikovať na riešenie

podobného problému

(aj keď majú dve mestá podobné

charakteristiky, nemožno postaviť metro v

jednom podľa plánov z druhého)

→ z tohto dôvodu je problematické

odvolávať sa pri riešení jazykových

problémov istej krajiny na iné krajiny

!!! čo sa týka princípov, môže byť príklad

iných krajín na mieste

!!! čo sa týka konkrétnych opatrení, je

potrebná veľká opatrnosť

3. Komplikované

Viacdimenzionálne

– súvisí s tým, že sú ← spleťou rôznych druhov

problémov z najrôznejších oblastí ľudského

života

– dostávajú sa do kontaktu spoločenské,

politické, hospodárske, kultúrne, náboženské,

etnické, rasové, gendrové, psychické, fyzické

atď. problémy a ovplyvňujú sa

(napr. jazyková asimilácia: všetky spomenuté

aspekty majú rolu)

Protirečivé

– často sa týkajú viacerých spoločenských

skupín, ktoré majú protikladné záujmy

– jednotlivé skupiny hodnotia daný problém

na základe svojich špecifických záujmov a

preferujú iné riešenia

(ak vôbec majú v úmysle s problémom sa

zaoberať)

(napr. štandardizácia MS)

4. Závažné

– podstatným spôsobom negatívne

ovplyvňujú život veľkého počtu ľudí

„Praktické“

– nejde o teoretické, vedecké, napr.

matematické problémy, ale o problémy zo

života

→ nespôsobujú problémy len odborníkom,

ale aj obyčajným ľuďom

„Strategické“

– všeobecnejšie, menej špecifické ako iné

typy problémov

(napriek tomu sú ← jedinečné)

!!! majú ďalekosiahlejší dosah na ľudské

životy ako „taktické” problémy

5. „Záludné“

Nevyriešiteľné

– z vlastností záludných problémov (najmä

z bezhraničnosti, protirečivosti a

viacdimenzionálnosti) vyplýva, že pre ne

neexistuje riešenie úplne uspokojivé pre

každú zúčastnenú stránku

→ preto sa mnohokrát hovorí iba o „zlepšení

problémovej situácie“, a nie o vyriešení

problému

„Záludné“

– nejde o morálnu kategóriu!

– „vyriešenie“ niektorého aspektu väčšinou

vyvolá nové problémy v inej oblasti (alebo

aj v tej istej)

!!! tieto môžu spôsobovať väčšie škody

ako pôvodný problém

– nedajú sa dopredu testovať: za omyly sa

draho platí!!!

(napr. diaľnica; vzdelávací program)

IV. AKO RIEŠIŤ

NERIEŠITEĽNÉ?

1. Niektoré z oporných bodov

účinnej stratégie MP na

Slovensku

Systémové myslenie

Čo je to?

– holistické, nelineárne, organické,

teleologické myslenie

↔ protipól: redukcionistické, lineárne,

mechanistické myslenie

– holistická veda

Holizmus

– uvažuje o systéme ako o entite, ktorá je

niečím viac ako sumou jeho jednotlivých častí

!!! zaujíma sa aj o časti a najmä o vzťahy

medzi nimi, ale najmä s ohľadom na to, ako

časti umožňujú vznik a existenciu novej entity

ako celku.

– úzko súvisí s ďalšími dvoma konceptmi:

a) rozširovanie hraníc

b) rozširovanie kruhu poznatkov využívaných

v procese MP

Hranice

Čo sú to?

– konštrukty skupín aj jedincov

– oddeľujú to, čo sa považuje za súčasť

problému (systému) od toho, čo sa

nepovažuje za súčasť problému (systému)

→ hranice nie sú dané prirodzene: musia

byť vedome vytvorené a „odkryté“ aktérmi

procesu MP

Hranice a prístup k problému

!!! spôsob, akým vymedzíme hranice

nejakého problému, determinuje spôsob,

ako problému rozumieme, ako k nemu

pristupujeme a ako ho riešime

(napr. zákon o štátnom jazyku vytýčil

hranicu medzi slovenským a ostatnými

jazykmi a ignoroval fakt, že akákoľvek

kodifikácia používania štátneho jazyka má

vplyv na všetky ostatné jazyky)

Hranice a poznanie

– akýkoľvek pokus o získanie poznania si

najprv vyžaduje úsudok o hraniciach

(boundary judgement)

!!! to, ako a o čom získame poznanie, závisí

od toho, ako sú hranice vymedzené

Odkrývanie hraníc

(Unfolding Boundaries)

– cyklický proces spejúci k čoraz väčšej

obsiahlosti

(berie sa ohľad na čoraz viac záležitostí)

Vedomosti

„Knowledges” (v pluráli)

– rôzne druhy vedomostí

!!! všetky sú potrebné k MP

a) vedecké poznatky (opisy, analýzy, vedecké

explanácie)

b) ľudové poznatky (komunitné poznatky)

← a) + b) kombinácia vedie k:

– plnšiemu porozumeniu problému

– k zvýšeniu rešpektu medzi aktérmi procesu

MP

„Múdrosť masy“

(Crowd Wisdom)

– skupiny ľudí vedia byť pozoruhodne

inteligentné

!!! ľudia v rámci kolektívu sa stávajú

inteligentnejšími ako sú osamote

(samozrejme vzájomné ovplyvňovanie sa

môže byť aj negatívne)

Kritický prístup

– napr. Critical Systems Heuristics; Critical

Linguistics; Critical Discourse Analysis

– cieľ: poskytnúť kritickú dimenziu

manažmentu problémov

Kritickosť

– snaha o vyššiu mieru racionality v myslení

– reagovanie na domnienky ovplyvňujúce

poznanie

– otvorenosť:

a) prijímať nové náhľady

b) zmeniť spôsob vlastného rozmýšľania

– ovplyvňovanie iných týmto smerom

– uvažovanie o vlastnom spôsobe myslenia

s cieľom odhaliť v ňom napr.:

a) logické chyby

b) predpojatosti

c) nekriticky prebraté naivne tradované

názory

V lingvistike

– záujem o analýzu skrytých aj otvorených

štruktúrnych vzťahov týkajúcich sa

dominancie, diskriminácie, moci a

ovládania v diskurzoch, resp. v jazyku

– analýza jazykových ideológií ako

prostriedkov uplatňovania moci

2. Procesy MP a ich aktéri

Participácia

– základná črta viacerých prístupov MP

– z epistemologického hľadiska zabezpečuje

objektivitu (intersubjektivitu) výsledkov MP

– z praktického hľadiska participácia

a) generuje kreativitu

b) umožňuje efektívnejšiu implementáciu

akčného plánu

Stakeholderi (???)

– osoby alebo organizácie, ktorých sa problém

týka

(ktoré buď ovplyvňujú alebo sú ovplyvnené

akčným plánom MP)

← každý, koho sa problém týka, by mal mať

možnosť zasiahnuť do riešenia problému

Dôsledky ignorovania

niektorých stakeholderov

!!! skúsenosti z mnohých miest na svete

ukazujú, že MP môže mať neočakávané

a neželané výsledky, ak do procesu nie sú

zapojení niektorí zo stakeholderov

Hlavné charakteristiky

participatívneho MP

a) zapojenie stakeholderov do procesu od

jeho najskorších fáz priebežne až do

ukončenia procesu, s možnosťou vstupu

nových stakeholderov do procesu

– MP je najefektívnejší vtedy, keď sú

stakeholderi zapojení už do identifikácie

problémov a ustanovenia cieľov MP

– zohľadnenie rôznych názorov

a presvedčení jedincov v rámci skupín

stakeholderov; využitie ich poznatkov

a schopností

→ týmto sa dá dosiahnuť, aby všetci

zúčastnení podporoval implementáciu

akčného plánu

b) poskytnutie informácií všetkým

účastníkom, zabezpečenie toho, aby

všetci stakeholderi rozumeli záležitostiam,

ktoré sa riešia

c) stakeholder empowerment (zmocnenie

stakeholderov na konanie)

– prijímanie opatrení, ktoré by zamedzili,

aby stakeholderské skupiny a jednotlivci

disponujúci väčšou mocou dominovali

alebo manipulovali proces MP

– zamedzenie toho, aby sa prijímali vopred

stanovené rozhodnutia

d) → uprednostňovanie konsenzu pred

rozhodovaním mocenskej alebo

numerickej väčšiny

Dialóg a diskusia

– dôležité prostriedky analýzy problémovej

situácie

– rozhovor s cieľom vyjasniť si názory a

postoje

Vyjednávanie

– rozhovor, ktorého cieľom je dosiahnuť

dohodu medzi zúčastnenými stranami,

ktorých niektoré záujmy sú zhodné, iné sa

líšia

– zúčastnené strany sú v bezprostrednej

interakcii

→ hľadajú riešenia samy, bez vonkajšej pomoci

– vedú diskusie o svojich rozdielnych

hodnotách, náhľadoch a záujmoch

Facilitácia

– využíva sa pomoc jedného alebo viacerých

nestranných a neutrálnych facilitátorov

→ aktéri hľadajú riešenia sami

– zúčastnené strany sú v bezprostrednej

interakcii

Facilitátor

– človek, ktorého sa problém bezprostredne

netýka

→ jeho úlohou je usmerňovať MP tak, aby

účastníci po dlhom procese „vyjednávania”

našli vhodné riešenie

Mediácia

– do procesu MP dobrovoľne je zapojený

neutrálny sprostredkovateľ s cieľom

dosiahnuť dohodu

– zúčastnené strany nie sú v priamom

kontakte

– je podobná litigácii a arbitrácii

!!! na rozdiel od nich sa stránky v

mediačnom procese reprezentujú a

obhajujú svoje záujmy osobne

(v prípade litigácie ich zastupuje právnik)

– dohodu uzavierajú samy

(v prípade arbitrácie rozhodnutie prináša

sudca)

Mediátor

– podobne ako facilitátor je prijateľný pre

všetky stránky

– je nestranný a neutrálny

– je zručný v negociačných technikách

– pomáha stránkam, ktoré sú v konflikte,

odhaliť povahu konfliktu

Zjednávanie smerujúce k

rozhodnutiu (??? – bargaining)

– legitímny spôsob riešenia politického

konfliktu, ktorý by ináč zostal nevyriešený

!!! tento spôsob by sa mal aplikovať iba

v prípade, ak žiadne iné možnosti neprinesú

dohodu

– niektorí nazývajú túto metódu metódou

urovnania konfliktu bez pokusu o dialóg

→ spoločná dohoda nie je nevyhnutná;

metóda garantuje, že sa prinesú

rozhodnutia napriek tomu, že nedošlo

k dohode

V. KONKLÚZIE

1. (organizovaný) manažment JP je

spoločensky prospešnou činnosťou, ktorá

môže uľahčiť život miliónom ľudí na

Slovensku

–ľuďom patriacim k jazykovým majoritám

– ľuďom patriacim k jazykovým minoritám

(takmer každý patrí z určitého hľadiska alebo

v niektorých situáciách k jazykovej minorite)

2. vhodným teoretickým rámcom MJP je

teória jazykového manažmentu, ktorá je

dostatočne široká na to, aby obsiahla

všetky možné JP prítomné v určite

jazykovej alebo rečovej komunite

3. TJM by bolo účelné obohatiť o nové

koncepty a prístupy, ktoré sú dobre známe

z iných teórií manažmentu problémov

všeobecne

4. jedným z takýchto konceptov je pojem

„záludného problému“, ktorý by mohol mať

široké uplatnenie v MJP

5. jedným z prístupov je prístup participačný,

vychádzajúce z potreby zahrnúť do MP

všetkých tých, ktorých sa daný problém

alebo komplex problémov týka

Ďakujem za pozornosť!