VYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA,VYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA, APLIKAČNÉ PROBLÉMY APLIKAČNÉ PROBLÉMY

V PRAXIV PRAXI

PATINCEPATINCE26. -27. máj 201126. -27. máj 2011

Vymožiteľnosť práva je jedným z pilierov demokracie, zdravej ekonomiky, spoločnosti .

Pod „vymožiteľnosťou práva“ rozumieme súhrn zákonných a faktických možností na dosiahnutie uspokojenia zákonným spôsobom uplatneného právneho nároku, vrátane výkonu rozhodnutia

Medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov.

Ústavnoprávne základy vymožiteľnosti práva sú dané najmä právom na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR- Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp. na inom orgáne Slovenskej republiky; podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon Vymožiteľnosť práva je štátom ďalej garantovaná v normám občianskeho práva procesného -Civilný proces, upraveného zák. č. 99/1963 Zb., § 1 – kódexu upravuje postup súdu a účastníkov v konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov §2- OSP – súdy prejednávajú a rozhodujú spory, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a záujmov fyzických a právnických osôb, a aby sa tieto práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Vymožiteľnosť práva nie je doposiaľ dostatočne teoreticky ani legislatívno-technicky spracovaná

neexistuje ucelená koncepcia vymožiteľnosti práva v podmienkach Slovenskej republiky

Vymožiteľnosť práva súdnou cestou nie je na Slovensku priam ideálna. Podľa prieskumu realizovaného agentúrou TREND analyses (30, str. 5) najväčšie problémy pre fungovanie a rast podnikania spôsobuje vymožiteľnosť práva súdnou cestou.

„Z desiatich podnikateľov a manažérov až štyria to považujú za rozhodujúcu a ďalší štyria za vážnu prekážku. Inak povedané, spolu štyri pätiny respondentov hodnotia vymožiteľnosť práva cez súdy ako vážnu alebo dokonca rozhodujúcu prekážku podnikania na Slovensku.“ „Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s najvyšším počtom procedúr spojených s vymáhateľnosťou práva (27) a vedie aj v počte dní spojených s vymožením práva (565) dní.“

Vyriešiť obchodný spor pred súdom trvá na Slovensku ešte stále viac ako jeden a pol roka. Nízka vymožiteľnosť práva, na ktorú upozorňujú podnikatelia, sa tak nerieši. Dokumentujú to aj štatistiky Svetovej banky. Vlani strávili aktéri sporu na súdoch v priemere 565 dní, rovnako ako v roku 2004. Oproti roku 2003 sa však tento čas natiahol o viac ako sto dní. Veľa firiem sa preto podľa vlastných vyjadrení radšej súdneho riešenia sporov vzdalo - či už kvôli obave z jeho zdĺhavosti, alebo z nedôvery v samotnú vymožiteľnosť rozhodnutia. Podľa prieskumov je na Slovensku len necelá desatina podnikateľov spokojná s rýchlosťou riešenia ich sporov pre súdom. Naopak, zhruba tretina je s touto inštitúciou úplne, respektíve skôr nespokojná. Slovensko tak v tomto ukazovateli výrazne zaostáva za Českou republikou, kde priemerná dĺžka obchodných sporov dosahuje 290 dní. Lepšie sú na tom aj v Maďarsku (365 dní), naopak, Poľsko s 980 dňami sa radí niekde na úroveň Timoru. Rebríček krajín podľa počtu dní trvania obchodných sporov poukazuje na veľké rozdiely aj medzi vyspelými štátmi sveta. Úplne na chvoste sa totiž s takmer 1 400 dňami umiestnilo Taliansko. Tam trvá konanie pred sudcom presne o 1 342 dní viac ako u lídra v tomto ukazovateli - v Holandsku. Veľmi málo práce majú sudcovia aj v Škandinávii, kde je vysoká úroveň podnikateľskej etiky.Tento ukazovateľ je pritom veľmi dôležitý napríklad pre zahraničných investorov. "Zaujíma ich, ako rýchlo sa domôžu svojich oprávnených nárokov, koľko ich to bude stáť a či súdne rozhodnutie nie je len kusom papiera, na základe ktorého svoje peniaze nikdy neuvidia," uviedol analytik Petr Gola.Za dĺžku súdneho sporu sa považuje rozdiel medzi podaním návrhu na súd (žaloby, návrhu na výkon rozhodnutia či návrhu na vyhlásenie konkurzu) a rozhodnutím súdu (vydaním platobného rozkazu, exekučného titulu či rozsudku alebo vyhlásenia konkurzu).

„VIGILANTIBUS IURA“

Právo chráni toho, kto o svoje právo náležite dbá“

DOBROVOĽNÉ SPLNENIE (správanie)AKTÍVNA ÚČASŤ DLŽNÍKA

UZNANIE DLHU DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K

NEHNUTEĽNOSTI ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K

HNUTEĽNEJ VECI ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K

POHĽADÁVKE DLŽNÍKA ZABEZPEČOVACÍ PREVOD PRÁVA SPÍSANIE NOTÁRSKEJ ZÁPISNICE UZATVORENIE

ROZHODCOVSKÁEJ ZMLUVY, RESP. DOLOŽKY K ZMLUVE

NEDOBROVOĽNÉ SPLNENIE (správanie)

PASÍVNA ÚČASŤ DLŽNÍKA

PODANIE ŽALOBY NA VŠEOBECNÝ SÚD (CIVILINÝ PROCES)

PODANIE NÁVRHU NA VYKONANIE EXEKÚCIE SÚDNEMU EXEKÚTOROVI

VYHLÁSENIE KONKURZU A REŠTRUKTURALIZÁCIA

REALIZÁCIA PREDMETU ZÁLOHU PROSTREDNÍCTVOM DRAŽOBNÍKA

PODANIE ŽALOBY ROZHODCOVI, ROZHODCOVSKÉMU SÚDU

Uplatnenie metód podľa správania subjektu povinnosti k subjektu oprávnenia

UZNANIE DLHU - § 110 Občianskeho zákonníka(jednostranný právny úkon dlžníka)

Právne účinky uznania dlhu dlžníkom spôsobujú: Uznaním dlhu čo dôvodu a výšky sa právo premlčí

až za 10 rokov, trojročná všeobecná premlčacia lehota neplatí, predlžuje sa na desať rokov

Uznanie zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok v čase uznania skutočne existoval

dôkazné bremeno v prípade sporu je na dlžníkovi

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov- § 551 Občianskeho zákonníka

Veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy

V prípade konkurencie zmluvného a exekučného, núteného uspokojovacieho práva platí zásada priority

Výhoda dohody je, že veriteľ je uspokojovaný už pred vydaním judikovaného rozhodnutia

Výhoda oproti splátkovému kalendáru: plnenie nie je v rukách dlžníka a pokiaľ pracuje, pravidelnosť splácania zabezpečuje platiteľ mzdy

§ 151a Obč. zák. ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K NEHNUTEĽNOSTI Zriadenie sa vykoná na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi

záložným veriteľom a záložným dlžníkom, (deklaratórny účinok) Záložné právo vzniká registráciou v príslušnom katastri nehnuteľností

(konštitutívny účinok) Výhody zriadenia ZP, právne účinky v prípade prevodu resp. prechodu

zálohu pôsobia aj voči nadobúdateľovi, ktorý je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa ne neho práva a povinnosti záložcu, predchádzajúceho majiteľa zálohu

Veriteľ je oprávnený uplatniť svoju pohľadávku buď voči dlžníkovi alebo novému záložcovi (nadobúdateľovi zálohu)

Výhoda zriadenia ZP: - Veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia bez získania exekučného titulu- V exekučnom konaní, konkurznom konaní pri existencii viacerých veriteľov je

záložný veriteľ uspokojovaný prednostne, resp. oddelene

§ 151a Obč. zák. ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K HNUTEĽNEJ VECI

Zriadenie sa vykoná na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, (deklaratórny účinok)

Pokiaľ dochádza k odovzdaniu veci, zmluva sa nevyžaduje Záložné právo vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri

záložných práv (konštitutívny účinok) Výhody zriadenia ZP, právne účinky v prípade prevodu resp. prechodu

zálohu pôsobia aj voči nadobúdateľovi, ktorý je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa ne neho práva a povinnosti záložcu, predchádzajúceho majiteľa zálohu

Veriteľ je oprávnený uplatniť svoju pohľadávku buď voči dlžníkovi alebo novému záložcovi (nadobúdateľovi zálohu)

§ 151mb Obč. zák. ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA K POHĽADÁVKE DLŽNÍKA

Zriadenie sa vykoná na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, (deklaratórny účinok)

Záložné právo vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (konštitutívny účinok)

PREDMETOM ZMLUVY môžu byť: budúce pohľadávky záložného dlžníka voči odberateľom na

zaplatenie peňažných prostriedkov, spoločne s prípadným príslušenstvom týchto pohľadávok

ZABEZPEČOVACÍ PREVOD PRÁVA (§ 553 OZ)

Na zabezpečenie pohľadávky sa striktne vyžaduje písomná forma uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom

Predmetom postúpenia môže byť každé právo, ktoré je prevoditeľné a jeho vlastníkom je sám majiteľ (dlžník), môže ním byť : hnuteľná alebo nehnuteľná vec, právo (pohľadávka), majiteľské právo ( právo k cennému papieru, obchodnému podielu, podniku), resp. iné majetkové právo (právo užívania, právo na zber úrody)

Pri nesplnení záväzku sa prevedená vec alebo právo stáva majetkom veriteľa !!!

Po uspokojení veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzku, je veriteľ povinný previesť právo späť na dlžníka

V praxi je to najviac zneužívaný inštitút zo strany nebankových subjektov, zo strany odbornej verejnosti je podozrenie, že za rýchlymi pôžičkami stojí organizovaný zločin

SPÍSANIE NOTÁRSKEJ ZÁPISNICE- §46, 47 zák. č. 323/1992 v znení (Notársky poriadok)

NZ je oficiálny exekučný titul, spôsobilý pre vykonanie exekúcie Aby bola nesporným ET musí obsahovať konkrétny právny

úkon, právny dôvod vzniku záväzku, ktorý účastníci robia formou notárskej zápisnice a súhlas dlžníka (povinného) s tým, že pre prípad jeho nesplnenia povinnosti, vyplývajúcej mu z tohto právneho úkonu, je táto notárska zápisnica vykonateľná na celý jeho majetok, t.j. súhlas s exekúciou

VÝHODA NZ: veriteľ nemusí podstupovať, neraz časovo náročnú, „tortúru“

súdneho konania voči dlžníkovi a má právo na základe tejto notárskej zápisnice sa domáhať vymoženia povinnosti dlžníka priamo u súdneho exekútora.

UZATVORENIE ROZHODCOVSKEJ ZMLUVY RESP. ROZHODCOVSKEJ DOLOŽKY K ZMLUVE

(Zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní)

Rozhodcovská zmluva predstavuje dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi stranami vznikli, resp. vzniknú sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Stranami dohody môžu byť fyzické, právnické osoby, štát. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

VÝHODA DOLOŽKY: spor medzi účastníkmi sa rieši v alternatívnom rozhodcovskom konaní, namiesto civilného konania, ktoré pre veriteľa znamená rýchlejšiu dostupnosť k exekučnému titulu,

Je finančne menej náročné pre veriteľa, pri platení súdnych poplatkov

Podanie žaloby na súd (civilný proces)

Občiansky (civilný) proces definujeme ako postup súdu a účastníkov konania, pri ktorom na základe ich procesných úkonov medzi nimi vznikajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí súdom

Prameňom civilného procesu je zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov

Civilný proces sa delí na: a) občianskosúdne základné konanie,

b) exekučné konanie, c) konkurzné a vyrovnacie konanie, d) rozhodcovské konanie.

Občiansky (civilný) proces je budovaný na určitých zásadách. Za najtypickejšie pre tento proces považujeme dispozičnú zásadu a prejednaciu zásadu.

Dispozičná znamená, že o tom, či sa konanie začne alebo nezačne, zásadne rozhodujú účastníci. (Výnimku tvoria tzv. nesporové konania, súd začne konať aj bez návrhu- zásada oficiality a vyšetrovacia). Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností je záležitosťou účastníkov konania.

3. Základné občianske súdne konanie

Základné občianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa začína na návrh (žalobu) účastníka, ktorého označujeme ako navrhovateľa alebo žalobcu. Nesporové sa začína na návrh účastníka (napr. osoby ktorá chce osvojiť dieťa „osvojiteľ“), niekedy môže začať aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. občana, okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných konaniach nejde o spor medzi účastníkmi. Patrí sem napríklad: dedičské konanie, konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o vyhlásenie za mŕtveho atď.

Príslušnosť súdov

Konanie sa začína podaním návrhu na súde, ktorý musí byť vecne, miestne a funkčne príslušný. Vecne príslušným na konanie vo veci v 1. stupni (ľudovo po prvý raz) je spravidla okresný súd. Niekedy, napr. v obchodných veciach už v 1. stupni rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnosť znamená, ktorý z viacerých vecne príslušných súdov (okresných či krajských) bude vo veci konať. Teda konkrétne či to bude okresný súd v Trnave, Nitre či Košiciach. Miestnu príslušnosť poznáme všeobecnú a osobitnú. Osobitná môže byť ďalej daná na výber a výlučná. Najčastejšie sa uplatní všeobecná, to znamená že žalobu podávame na všeobecnom súde odporcu, t.j. na súd v obvode ktorého má odporca bydlisko. Funkčná príslušnosť rieši otázku prejednávania veci v druhom stupni, v druhej inštancii (opravné konanie). Zjednodušene povedané, ak v prvom stupni rozhodol okresný súd, v druhom stupni rozhoduje krajský súd. Ak v prvom stupni rozhodol krajský, v druhom stupni (o opravnom prostriedku) bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Začatie konania

Konanie sa začne podaním návrhu (žaloby) zo strany žalobcu na okresnom súde v obvode ktorého má odporca (žalovaný) bydlisko. Návrh (žaloba) musí mať určité náležitosti. Patrí sem napr. označenie súdu ktorému je adresovaná, označenie navrhovateľa, odporcu, označenie veci (o čo ide), jednotlivé tvrdenia žalobcu a dôkazy o nich (napr. zmluva, list, potvrdenka) ktoré žaloba priloží k žalobe a žalobný návrh (petit) t.j. čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Ďalej dátum, podpis, prílohy a kolky, ktorými sa platí súdny poplatok (prípadne šekom a pod.). Návrh (žaloba) je pridelený niektorému senátu alebo samosudcovi, ktorý ho preskúma. Ak nie sú žiadne prekážky v ďalšom konaní, predseda senátu (samosudca – v jednoduchších veciach) nariadi vo veci na určitý termín pojednávanie. Z hľadiska hospodárnosti je vhodné, keď celé konanie neprebehne, ale spor účastníkov sa skončí pred začatím konania súdnym zmierom. Zmier je vlastne hmotnoprávna dohoda účastníkov konania, ktorú schvaľuje súd uznesením.

Skrátené konanie

V jednoduchších, zákonom stanovených a skutkovo a právne nepochybných prípadoch (napríklad neplatenie nájomného nájomcom), môže sudca na základe návrhu rozhodnúť bez pojednávania v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Ak proti nemu podá odporca tzv. odpor, sudca musí nariadiť pojednávanie.

Priebeh pojednávania

Pojednávanie prebieha tak, že predseda senátu najprv oznámi, aká kauza sa bude pojednávať, zistí či sa dostavili účastníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné predvolané osoby a overí ich totožnosť podľa OP. Potom vyzve žalobcu aby sa vyjadril. Po žalobcovi sa vyjadrí k žalobe žalovaný. Potom súd vykonáva dokazovanie. V rámci dokazovania môže vykonať napr. tieto dôkazné prostriedky: výsluch svedka, znalca, výsluch účastníkov, ohliadku, vecné a listinné dôkazy, správy a vyjadrenia orgánov a inštitúcii. Keď dokazovanie skončí, súd sa odoberie na poradu, kde v spornej veci rozhodne hlasovaním o čom sa spisuje zápisnica. Nakoniec súd vyhlási rozhodnutie, spravidla rozsudok, ale môže rozhodnúť aj uznesením.

 

Súdne rozhodnutia

Súdne rozhodnutia, rozoznávame nasledovné: rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, opatrenie a osvedčenie o dedičstve. Sú to tzv. meritórne rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. (napr., že niekto je povinný vrátiť požičané peniaze

Rozhodnutie má okrem úvodnej časti spravidla tri základné časti. Je to výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. U rozsudku sa okrem toho v záhlaví uvádza „ V mene republiky“. Vo výroku súd autoritatívne rozhodne vo veci. Napr. že manželstvo sa rozvádza. V odôvodnení právne a skutkovo odôvodní prečo vo výroku rozhodol tak ako rozhodol. V poučení uvádza, či proti rozhodnutiu možno alebo nemožno podať opravný prostriedok (väčšinou možno) a v akej lehote. Rozsudky, podobne ako žaloby rozlišujeme na: a) statusové (o určení osobného stavu) – napr. neplatnosť manželstva. b) na plnenie – teda povinnosť splniť nejakú povinnosť (napr. zaplatiť peniaze) c) určovacie – určenie, či tu nejaké právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem (napr. právo na nájom bytu) V rozsudku súd zároveň rozhoduje o náhrade trov konania, spravidla na základe zásady úspešnosti, to znamená, že strana ktorá bola v spore úspešná ma právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá v konaní nebola úspešná. Avšak výrok o trovách môže byť aj iný, napr. že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Exekučné konanie Exekučné konanie je konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, predstavuje výrazný zásah do majetkovej integrity

povinných osôb. Exekútor je osoba splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, na tento účel sa mu priznáva postavenie verejného činiteľa.

Priebeh exekučného konania upravuje Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „EP“) Exekučné konanie začína na návrh oprávneného na základe exekučného titulu. Podľa § 41 EP exekučným titulom sú: vykonateľné rozhodnutia súdu, ak priznávajú právo, zaväzujú k povinnosti alebo postihujú majetok, rozhodnutia orgánov Európskej únie, rozhodnutia osvedčené ako európsky exekučný titul, notárske zápisnice, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčenia o dedičstve, vykonateľné rozhodnutia bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých výkon pripúšťa zákon.   Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.   Exekútor poverený vykonaním exekúcie následne : upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

vzniesol námietky; zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa

exekučného poriadku podlieha exekúcii.   Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené. Ak nie je možné doručiť písomnosť osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri

alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.

Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.

 

Námietky proti exekúcii Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o

začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Exekučný príkaz Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom,

keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

Odklad exekúcie Na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom

postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Zastavenie exekúcie Exekúciu súd zastaví, ak : sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným, zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa exekučného

poriadku alebo podľa osobitného zákona, bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Spôsoby vykonania exekúcie

ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať :

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku.

ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať :

vyprataním, odobratím alebo zničením veci na náklady povinného, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov.

Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

KONKURZNÉ KONANIE

Konkurzné konanie, ako osobitný druh civilného konania, sa vyznačuje viacerými špecifikami : Predovšetkým ide o tzv. kolektívne uspokojovanie pohľadávok veriteľov (concurs creditórum). Konkurzné právo vytvára osobitné procesnoprávne a hmotnoprávne predpoklady preto, aby si všetci veritelia mohli

uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v jednom a v tom istom konaní. Procesným prostriedkom na uplatňovanie pohľadávok veriteľov je prihláška. V prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka alebo povolenia reštrukturalizácie dlžníkovi, každý veriteľ si môže uplatniť

svoju pohľadávku voči dlžníkovi. V dôsledku týchto skutočností konkurzné právo potom formuluje základný princíp uspokojovania pohľadávok veriteľov a

tým je pomerné uspokojovanie pohľadávok, pretože majetok dlžníka nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov.

konkurzné právo rieši negatívny stav bankrotu – úpadku, prostredníctvom svojich inštitútov odstraňuje nebezpečenstvo „dlžníckej epidémie“, ktorá sa prejavuje ako

druhotná platobná neschopnosť a môže negatívne ovplyvniť ekonomický vývoj. Osobitný režim má predovšetkým uspokojovanie zabezpečených veriteľov. Zabezpečené pohľadávky z oddelenej podstaty

môžu byť uspokojené už počas konkurzu a zabezpečený veriteľ preto nemusí ako ostatní veritelia čakať na celkové speňaženie ako ostatní veritelia. Zabezpečený veriteľ sa tiež uspokojuje aj vecne odlišne, a to z majetku, ku ktorému má právo na oddelené uspokojenie (zabezpečovacie právo). Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa zo zákona uspokojí v zistenom rozsahu z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu. Len v prípade, ak by nebolo možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, sa vo zvyšnom rozsahu uspokojí ďalej ako nezabezpečená pohľadávka.

Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Nezabezpečené pohľadávky možno uspokojiť najviac do takej výšky, v akej boli zistené. Ak by nebolo možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

Navrhovateľ dražby Dražbu navrhuje osoba ( právnická alebo fyzická ), ktorá je vlastníkom predmetu dražby,

alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa príslušných ustanovení slovenských právnych predpisov.

Dražobník Dražbu vykonáva dražobník 

Predmet dražby Predmetom dražby môže byť hnuteľná a lebo nehnuteľná vec, podnik, alebo časť podniku,

právo, alebo iná majetková hodnota. Predmet dražby je určený v Oznámení o dražbe, ktoré obsahuje presné označenie

predmetu dražby, jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich, popis stavu, v ktorom sa predmet dražby v čase konania dražby nachádza.

Účastníci dražby Účastníkmi dražby môžu byť osoby fyzické ako aj právnické. Dražby sa nesmú zúčastniť

ako účastníci: dražobník a jeho zamestnanci poverení niektorými funkciami pri realizácii dražby, licitátor, navrhovateľ predmetu dražby, ako aj osoby ktoré sú v zmysle právnych predpisov vylúčené z dražby.

Účastník dražby je povinný dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, doložiť alebo vykonať čestné vyhlásenie o tom, že je spôsobilý byť účastníkom dražby, a že sa na neho nevzťahuje zákaz byť účastníkom dražby a prevziať dražobné číslo.

Dražba je verejná. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné vo výške uvedenej v oznámení o dražbe. Účastník dražby nemusí platiť vstupné.

Dražobná zábezpeka Povinnosť zložiť dražobnú zábezpeku, výšku dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej

zloženie, číslo účtu alebo miesto, kde má byť dražobná zábezpeka zložená a doklad, ktorým účastník dražby preukáže zloženie dražobnej zábezpeky dražobník určí v Oznámení o dražbe.

Priebeh dražby Dražba je otvorená vyvolaním licitátora, ktorého obsahom je označenie a opis predmetu

dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených.

Následne licitátor vyzve účastníkov dražby, aby podávali svoje ponuky. Podanie účastníka dražby je ponuka vykonaná v priebehu dražby a to aspoň vo výške

najnižšieho podania. Ďalšie podanie musí prevyšovať už urobené podanie najmenej o sumu minimálneho prihodenia. Ponuka musí byť urobená ústne a zdvihnutím dražobného čísla, pričom ponuka je platná za predpokladu splnenia obidvoch podmienok, kedy je podanie považované za perfektné.

Licituje sa dovtedy, pokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky. V prípade, ak žiadny účastník dražby nezvýšil posledné podanie ani napriek dvojitej výzve

licitátora, licitátor upozorní účastníkov dražby slovami ...“ ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby vyššie podanie, než bolo posledné podanie vykonané účastníkom dražby číslo ....., udelím mu príklep“..., následne posledné najvyššie podanie licitátor oznámi ešte raz a po tretej výzve udelí príklep účastníkovi dražby, ktorý vykonal najvyššie podanie.

Vykonaným podaním je účastník dražby viazaný. Ak urobia viacerí účastníci dražby rovnaké podanie, a nikto z účastníkov dražby nezvýši

toto podanie, rozhodne licitátor o tom, komu udelí príklep žrebom. Udelením príklepu je dobrovoľná dražba ukončená.

Zápisnica o vykonaní dražby Po ukončení dražby vyhotoví dražobník Zápisnicu o vykonaní dražby. V prípade, ak

predmetom dražby bola nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí presahuje sumu 33 194,00 EUR ( 1 000 000,-Sk ) priebeh dražby osvedčuje notár notárskou zápisnicou

Predmet úpravy:

rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Konanie pred rozhodcami však nie je na rozdiel od občianskeho súdneho konania konaním pred orgánom štátu, ale konaním pred súkromnými osobami (rozhodcami), resp. neštátnymi inštitúciami (stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými osobami), čo má za následok najmä to, že rozhodcovský súd nemá také donucovacie prostriedky ako štátny súd.

Základným znakom rozhodcovského konania je, že môže byť použité na riešenie sporu len v prípade, ak sa na tom zmluvné strany (účastníci sporu) výslovne dohodnú. Prejav vôle zmluvnej strany, aby spor bol prejednaný nie súdom ale v rozhodcovskom konaní, je nevyhnutnou podmienkou jeho využitia. Takýmto prejavom vôle strán sa rozumie uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky k zmluve.

ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA

Forma rozhodcovskej zmluvy sa riadi právom rozhodujúcim pre ostatné náležitosti zmluvy, teda ak má byť rozhodcovské rozhodnutie vydané v Slovenskej republike, tak slovenským právom, inak cudzím právom.

Na tom, či je rozhodcovská zmluva vyhotovená vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k už existujúcej zmluve, nezáleží, podstatou je písomná forma

V rozhodcovskej zmluve, poprípade v rozhodcovskej doložke, sa zmluvné strany dohodnú na tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1).

(STÁLY) ROZHODCOVSKÝ SÚD skladá sa z jedného rozhodcu alebo z viacerých rozhodcov. Na počte rozhodcov

sa môžu dohodnúť zmluvné strany. Jediné obmedzenie zmluvných strán v počte rozhodcov, ktoré musí byť vždy splnené je nepárnosť ich počtu (je to zákonom stanovené kritérium - § 7 ods. 2). V prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú na počte a osobách rozhodcov, ich spor budú v rozhodcovskom konaní rozhodovať traja rozhodcovia (§ 7 ods. 3).

Akonáhle sa zmluvné strany dohodnú v zmluve na predložení sporu stálemu rozhodcovskému súdu, znamená to pre nich podrobenie sa jeho predpisom (štatútu a rokovaciemu poriadku - § 13 a 14).

ROZHODCA

Zákon o rozhodcovskom konaní nevyžaduje žiadnu osobitnú odbornú kvalifikáciu na výkon funkcie rozhodcu. Rozhodca nemusí byť ani občanom Slovenskej republiky. Rozhodcom sa môže stať v podstate každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu ( takáto osoba nemohla byť odsúdená za úmyselný trestný čin – táto skutočnosť sa dokazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.), má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná.

ROZHODCOVSKÉ KONANIE Rozhodcovské konanie sa v každom prípade začína na základe žaloby jedného z účastníkov

právneho vzťahu, tento má v konaní postavenie žalobcu. Žalovaným je potom druhá strana, proti ktorej žaloba smeruje. V konaní pred rozhodcami sa rovnako ako v konaní podľa občianskeho súdneho poriadku uplatňuje predovšetkým zásada rovnosti účastníkov konania, zásada, ktorá zaručuje rovnaké postavenie, rovnaké práva a povinnosti účastníkov nachádzajúcich sa v rovnakej situácii. Z tohto, ale aj z iných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je možné vyvodiť, že má rozhodcovské konanie rovnaké právne účinky, ako keby bol podaný v tejto veci návrh na súde. Žaloba podaná žalobcom musí obsahovať podľa § 18:

identifikačné údaje účastníkov konania, prípadne aj ich zástupcov, pravdiví opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, návrh vo veci samej (žalobný petit – je dôležité ho mať v žalobe, aby sa rozhodcovský súd

mohol rozhodnúť buď kladne alebo záporne), podpis žalobcu. K žalobe je potrebné pripojiť aj kópiu rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktoré sú k dispozícii

žalobcovi

V rozhodcovskom konaní sú vykonané len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.

ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE Rozhodcovský rozsudok je normálnym výsledkom rozhodcovského konania,

musí byť podpísaný väčšinou rozhodcov a musí spĺňať zákonom stanovené podmienky.

O hlasovaní a o výroku rozhodcovského rozhodnutia musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíšu rozhodcovia. Ak by niektorý z rozhodcov zápisnicu o hlasovaní odmietol podpísať, musí v nej uviesť dôvod, prečo tak urobil. Ak názor rozhodcu nie je totožný v výrokom rozsudku, je oprávnený k zápisnici o hlasovaní pripojiť svoj názor s odôvodnením.

Rozhodcovský rozsudok môže byť vydaný, rozhodcovský súdom ak: rozhoduje o veci samej, uzatvoria účastníci počas konania zmier (na žiadosť účastníkov môže

rozhodcovský súd takýto zmier potvrdiť rozhodcovským rozsudkom o dohodnutých podmienkach – má rovnaké účinky ako rozsudok vo veci samej).

Rozhodcovský rozsudok, ktorý má všetky náležitosti podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý nemôže byť preskúmaný iným rozhodcom, má pre účastníka konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Jednoinštančnosť konania. Odvolanie proti rozsudku nie je podľa zákona prípustné, okrem prípadu, ak sa na tom dohodli strany sporu v rozhodcovskej zmluve /doložke/.

Súdny exekútor - Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí

- Exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť podľa zákona (exekučný poriadok)

- Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní

- V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa

- Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moc

Účastníci exekučného konania

Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti

konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného

Dĺžka trvania konaní vedených pred civilnými súdmi. „kameňom úrazu“ je nepochybne základné

(nachádzacie) konanie. Dňa 15. 10. 2008 nadobudla účinnosť ďalšia obsiahla novela OSP. Táto má ambíciu zabrániť účastníkovi konania obštruovať konanie. Tým v minulosti vlastne účastník znemožnil, aby súd v konaní účinne postupoval a rozhodol v primerane rýchlom čase. Napriek novej právnej úprave však aj naďalej evidujeme stav, že súdy dostatočne razantne nepostupujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci ani vtedy, ak im to právna úprava umožňuje.

Nedostatky vymožiteľnosti práva v oblasti nútenej vymožiteľnosti práva (vykonávacie konanie).

Platná právna úprava dáva na viacerých miestach povinnému možnosti oddialenia uspokojenia vymáhanej pohľadávky a neumožňuje efektívny postup exekučných orgánov. Pritom sa neberie do úvahy, že základným účelom exekučného konania je práve uspokojenie práva oprávneného pri zachovaní ochrany a obrany povinného a tretích osôb a nie naopak.

(námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie, námietky proti výške ceny, nutnosť procesného zásahu exekučného súdu-zníženie ceny pri predaji nehnuteľnosti, schválenie príklepu, rozvrhu výťažku z dražby

nízka úroveň vypracovania súdnych podaní nízkej úrovni právnického povedomia, znižujúca sa úroveň právnického vzdelávania, časté zmeny základnej právnej úpravy, nedostatočnej tvorbe práva zo strany sudcov (chýbajú

judikáty), slabom managmente reštančných vecí,(spor prebiehajúci

na súde, ktorý nebol vybavený, t. j. rozhodnutý v lehote jedného roka od dôjdenia na súd, v trestnej veci 6 mesiacov)

nízka informatizácia súdov, nízka kvalita prvostupňových rozhodnutí, ktorá spôsobuje

opätovné vrátenie vecí, komplikovanosti súdnej agendy,