Švajčiarsko

Trieda: 3.D Vypracovali: Katarína BogyováŠk.rok: 2005/2006 Zuzana BogyováBanská Bystrica

Obsah:

Úvod.........................................................................................................................................31.Základná charakteristika Švajčiarska....................................................................................4

1.1. Dejiny Švajčiarska..........................................................................................................4 1.2 Geografia.........................................................................................................................5 1.2.1 Reliéf.......................................................................................................................5 1.2.2 Podnebie..................................................................................................................5 1.2.3 Vodstvo....................................................................................................................5 1.2.4 Fauna, flóra..............................................................................................................6 1.2.5 Obyvateľstvo............................................................................................................6 1.2.6 Politika.....................................................................................................................7 1.2.7 Ekonomika...............................................................................................................8 1.2.8 Doprava....................................................................................................................8

2. Cestovný ruch a zaujímavé informácie................................................................................10

2.1 Cestovný ruch..................................................................................................................10 2.1.1 Najväčšie mestá.......................................................................................................10 2.1.2 Šport, oddych, turistika............................................................................................12 2.2 Švajčiarsko- krajina bánk, syrov, čokolád, presnosti.......................................................14 2.2.1 Akí sú Švajčiari?........................................................................................................15 2.3 Pikošky.............................................................................................................................17Záver.........................................................................................................................................18Použitá literatúra.......................................................................................................................19Prílohy.......................................................................................................................................20

2

Úvod:

Švajčiarsko je krajina, ktorá leží v srdci Európy. Žije si v pohodlí a prosperite. Jej zvláštna

príťažlivosť spočíva v tom, že ponúka nespočetné množstvo zážitkov. Zavčas ráno si môžete

siahnuť na ľadovec a popoludní si pochutnávate na kulinárskych špecialitách pod palmami

v Ticine. Je to krajina, ktorá je možno pre Slovákov pridrahá ako dovolenková destinácia ,ale

je veľa možností ako sa sem dostať. My mladí tu môžeme brigádovať a zarobiť si pekné

peniažky, treba im však ukázať, že vieme byť pracovití, pretože Švajčiari hovoria: „Byť

Švajčiarom znamená, dobre sa činiť.“

Našim hlavným cieľom je predstaviť krajinu, o ktorej sa u nás až tak veľa nehovorí.

Priblížime vám všeobecné informácie o Švajčiarsku a sprostredkúvame zaujímavosti o tejto

neobyčajnej zemi. Tak isto tu nájdete poznatky z histórie, zo života a typy kde stráviť voľný

čas, kam sa ísť pozrieť, keď raz navštívite túto krajinu.

1.Základná charakteristika Švajčiarska:

3

1.1 Dejiny Švajčiarska:

Švajčiarske územie bolo dlho späté s Rímskou ríšou. Neskôr ho ovládli Habsburgovci. Po

spojení troch kantónov sa proti Habsburgovcom vytvorila opozícia v podobe Večného spolku

v r. 1291. Ten bol základom vzniku švajčiarskeho štátu. Postupným pripojením ďalších

kantónov vznikla švajčiarska konfederácia. Po páde vplyvu Habsburgovcov sa od 15. storočia

Švajčiarsko snaží budovať svoju neutralitu, ktorú akceptujú aj okolité krajiny. Na prelome 18.

a 19. storočia však Francúzsko ovládne Švajčiarsku konfederáciu. Švajčiarsku sa podarilo

obnoviť svoju neutralitu v r. 1813 a súčasne prijalo do konfederácie posledné kantóny. Vďaka

svojej neutralite a silnému medzinárodnému postaveniu si Švajčiarsko udržalo aj počas

svetových vojen nezávislý bankový sektor. Dnes je Švajčiarsko turisticky atraktívnou

krajinou. Lákadlom sú predovšetkým nádherné hory, krásne údolia, čistota a udržiavané

mestá i obce.

1.2 Geografia:

4

1.2.1 Reliéf:

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými

rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi

presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi

Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a  10 %

zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

1.2.2 Podnebie:

-mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym silne ovplyvňované výškou. Pre

Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na

jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných

svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu

a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych

klimatických kúpeľov.

1.2.3 Vodstvo:

Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. do Severného mora).

Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora.

1.2.4 Fauna a flóra:

5

Švajčiarsku flóru možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa

vyskytuje.

1. Do nadmorskej výšky 600 m n. m. (na juhu až 800 m n. m.) prevládajú zmiešané lesy.

V tomto pásme sa darí aj vínnej réve a v najjužnejšom kantóne - Ticino - dokonca aj

subtropickým rastlinám: figovníky, palmy, mandľovníky a iné.

2. Do výšky 1 200 m n. m. rastú listnaté lesy (buky, duby, javory) a od tejto výšky

ihličnaté lesy (jedle, smreky, smrekovce, borovice, limby). V lesoch hojne rastú rôzne

druhy húb.

3. Vo výške 1 600-2 300 m n. m. vzácne rastie kosodrevina a nad týmto pásmom už len

trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj

minimálny výskyt buriny.

Vo Švajčiarsku žijú kamzíky, svište, zajace, vysoká a srnčia zver, diviaky, orly, supy a

sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj hady, jašterice, rysy a dokonca aj kozorožce. V horských

potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú pstruhy.

1.2.5 OBYVATEĽSTVO:

Počet obyvateľov z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km.

Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska

1%, ostatné 6%.

Jazyky: Oficiálne sú uznané 3 hlavné európske jazyky. 60 % obyvateľstva hovorí nemeckým

dialektom, ktorý sa nazýva Swyzerdütsch, 18%má ako materinský jazyk francúzštinu a 10%

taliančinu. Štvrtý jazyk, exotická rétoromanština, je používaná zhruba jedným percentom

obyvateľstva, ktorí žijú väčšinou v kantóne Graubünden, blízko hraníc s Rakúskom.

6

Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%,

židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava.

Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv.,

klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov.

Nezamestnanosť vo Švajčiarsku je iba takmer 5% (z r. 1997)

1.2.6 Politika

Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde v Európe a ani

vo svete. Švajčiarska konfederácia je zložená z 26 kantónov( pozri prílohu)

Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je hlavným nositeľom moci,

na rozdiel od Federálnej rady. Obe komory, Rada štátov a Národná Rada, majú vo všetkých

ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí.

Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo

podriadené federácii.

Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po jednom z bývalých

polovičných kantónov) sú volení priamo v každom kantóne, kým poslanci 200 člennej

Národnej Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia oboch

komôr sú volení na 4 roky. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon

schválený Federálnym parlamentom a pomocou "iniciatív" predkladať dodatky k federálnej

ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. Čo je zaujímavosťou, prezident je tu

volený každý rok a preto mnohí občania nie sú schopní povedať meno aktuálneho prezidenta

( Moritz Leuenberger- 2006 ).

1.2.7 Ekonomika:

7

Charakteristika: Jedna z najvyspelejších a najbohatších krajín sveta. Priemysel sa orientuje

na odvetvia málo náročné na suroviny, veľmi náročné na vysokokvalifikovanú pracovnú silu

a žiadané v zahraničí (ťažké strojárstvo, výroba elektrických strojov, elektronika, jemná 

mechanika, hodinky, farmaceutické výrobky). Silný je bankový sektor a poisťovníctvo. 

Politika štátu  a jeho neutralita dávali medzinárodnému kapitálu i bohatým súkromníkom

záruku bezpečného uloženia peňazí vo švajčiarskych bankách. V poľnohospodárstve má

najväčší význam chov dobytka na podhorských lúkach. Naň nadväzuje špičkový

potravinársky priemysel, ktorý na svetové trhy dodáva špičkové syry, čokoládu a sušené

mlieko. Až 60 % elektrickej energie je z vodných elektrární, 40 % z atómových. Krajina má

veľké príjmy aj z tranzitnej železničnej (preprava kamiónov na železnici), cestnej (diaľničné

poplatky a platby za prejazd tunelmi) i leteckej dopravy. Mimoriadne je rozvinutý zimný i

letný cestovný ruch a zdravotná turistika.

1.2.8 Doprava:

Cesty a autostrády: V krajine je rozsiahla a kvalitná sieť (71 212 km) ciest a diaľnic aj

v horských oblastiach. Početné sú tunely. Pri vstupe do Švajčiarska si treba kúpiť zakúpiť

ročnú diaľničnú známku (Vignette) v hodnote 40 CHF, známky na kratší čas nie sú. Za jazdu

bez diaľničnej známky je pokuta 100 CHF a súčasne si treba kúpiť známku. Niektoré úseky

ciest sú osobitne spoplatnené napr. tunel St. Bernard.

Železnice: v krajine je husté kvalitné pohodlné a rýchle vlakové spojenie s prepojením na

európsku sieť. Celková dĺžka železníc je 4533 km (z toho 3472 elektrifikovaných). Z celkovej

dĺžky železníc má 1004 km úzky rozchod (974 km elektrifikovaných). Cena dopravy je

vysoká.

8

Autobusová doprava: Je hustá, vedie do každej osady. V krajine fungujú aj tzv. poštové

autobusy, ktoré prevádzkuje švajčiarska poštová správa a okrem cestujúcich prevážajú aj

poštové zásielky. 

Letecká doprava: Hlavným letiskom je Zürich, medzinárodná letecká križovatka, jedna

z najväčších v Európe. Tzv. Fly-Rail Luggage ticket umožňuje vybavenie batožiny na vyše

stovke švajčiarskych železničných staníc (batožinu v Zürichu preložia priamo do lietadla).

Ďalšími dôležitými letiskami je Ženeva a Europort Bazilej . 

2.Cestovný ruch a zaujímavé informácie

9

2.1Cestovný ruch

Švajčiarsko je krajina, kde si každý nájde to, čo ho zaujíma.- turistika, šport, umenie, kultúra,

nakupovanie...CR Švajčiarska je jedno z najdôležitejších odvetví hospodárstva a je aj najviac

ziskové. Je na veľmi vysokej úrovni aká sa len tak vo svete nenájde. Z toho však vyplýva, že

služby CR sú tu pre priemerného Slováka veľmi drahé.

2.1.1 Najväčšie mestá :

Bern: Aj keď sa ešte nájdu takí, čo si myslia, že hlavné mesto Švajčiarska je Zürich alebo

Ženeva, v skutočnosti je hlavným mestom Švajčiarska Bern. Leží na rieke Aare. Má 124 000

obyvateľov (1997). Bolo založené roku 1191 vojvodom Berchtoldom zo Zähringenu, od roku

1848 je hlavným mestom. Je dopravnou križovatkou. Má mnohé historické pamiatky, múzeá

univerzitu a je sídlom niektorých medzinárodných inštitúcií. Mesto je zapísané do zoznamu

UNESCO. Jeho úzke uličky s množstvom arkád (spolu sú dlhé až 6 km a oceníte ich hlavne

v daždi) sú ako stvorené pre romantické prechádzky (ak si odmyslíte pár detailov, tak sa

ocitnete v stredoveku). Symbolom mesta je medveď, podľa ktorého dostalo meno.

Zürich: Najväčšie švajčiarske mesto (350.000 obyvateľov) síce nemôže konkurovať mestám

ako Amsterdam, Berlín, Budapešť, Praha alebo Viedeň svojou veľkosťou, hospodárskym

významom však určite áno (nenadarmo ho označujú ako „Little big city“). Pre Zürich sú

samozrejme typické aj modré električky a množstvo bánk...(to druhé vyplýva aj z toho, že

Zürich je 5. najvýznamnejším hospodárskym regiónom sveta). Bahnofstrasse je

najelegantnejšou ulicou vo Švajčiarsku. Šperky, hodinky, kožuchy a módny tovar,

starožitnosti a umelecké predmety- výklady predvádzajú svet luxusu. Väčšina tejto ulice je

10

pešou zónou. James Joyce povedal: „ Zürich je tak čistý, že môžete na Bahnhofstrassse

vyliať minestrone, hustú taliansku polievku, a potom ju jesť lyžicou priamo z chodníka.“

ŽENEVA (Genf) a Ženevské Jazero: Ženeva je univerzitné mesto, ktoré leží na Ženevskom

Jazere. Elegantné obchody, nočné kluby, reštaurácie, múzeá a galérie umenia sú zárukou proti

nude. Umelecké a historické múzeum Musée d'Art et d'Histoire je známe predovšetkým

svojou zbierkou obrazov. V Jardin Anglais sa nachádzjú veľmi originálne kvetinové hodiny.

Smerom na juh od mesta Ženeva, už na francúzskej pôde leží Mont Salčve, ktorého

vápencové steny poskytujú vynikajúce podmienky pre milovníkov lezenia. Riex a Epesses sú

dve najznámejšie vinohradnícke dediny na severnom brehu Ženevského Jazera.

LAUSANNE, hlavné mesto kantónu Vaud (Waadt), leží na severnom brehu Ženevského

Jazera. Na ľadovci pri Les Diablerets sa dá lyžovať aj cez leto. Montblanc je (so svojimi 4807

m je najvyšším vrcholom v Európe). V tomto meste sa stále niečo deje- medzinárodné

festivaly, priemyselné výstavy alebo jazzové recitály na rohu ulíc. Má 125 000 obyvateľov

a je hlavným sídlom Medzinárodného olympijského výboru. Celé kilometre parkov, záhrad,

kaviarní a reštaurácií na nábreží patrí k najkrajším častiam mesta. V dvoch prístavoch kotví

viac ako 1400 člnov.

Bazilej, metropola severozápadného Švajčiarska je druhým najväčším mestom tejto krajiny.

Má 180 000 obyvateľov a je hlavným prístavom, odkiaľ putuje švajčiarsky export po Rýne

k moru. Kozmopolitný Bazilej susedí s dvoma cudzími krajinami: Nemecko a Francúzko sú

na dosah ruky.

Fasnacht

11

Karneval v Bazileji je preslávený po celej Európe, pretože obyvatelia majú povesť veľkých

zabávačov. Pestrá zábava doplnená žartovnými maskami, píšťalami a bubnami, začína skoro

ráno v pondelok po Popolcovej strede.

2.1.2 Šport, oddych, turistika

Nádherná švajčiarska príroda a majestátne Alpy lákajú každoročne státisíce milovníkov pešej

turistiky. Po krajine je vyše 50 tis. km vyznačených turistických chodníkov teréne rozličnej

náročnosti s panenskou prírodou i medzi historickými pamiatkami. Švajčiarska federácia

pešej turistiky vydáva čiastočne zdarma množstvo turistických sprievodcov a ponúka aj

skupinové túry so skúsenými sprievodcami, často dobrovoľníkmi, ktorí sú k dispozícii

zdarma.

Po celom Švajčiarsku je okolo 3500 km dobre vyznačených cyklotrás rozličnej náročnosti.

Bicykle si možno požičať prakticky aj na každej železničnej stanici a netreba ho vrátiť na

mieste, kde sa požičal, ale aj kdekoľvek inde. Bicykle prepravujú prakticky všetky regionálne

vlaky, rýchliky i IC vlaky v osobitnom oddelení so zariadením na zavesenie bicykla.

Výnimkou sú vlaky EC a zürišské rýchlodráhy.

Obľúbeným rekreačným športom je tenis. Početné kurty v mestách i na vidieku, sú aj

súčasťou každého väčšieho hotela či turistického strediska. V krajine je aj vyše 30 skvelých

golfových ihrísk. Vodné športy (vodné lyžovanie, kanoistika) sa pestujú na jazerách,

napríklad Luganskom, Neuchâtelskom a na Ženevskom jazere, na Zürišskom jazere je

populárne zasa veslovanie.

12

Osobitným druhom turistiky je turistika zdravotná, pobyty v kúpeľných strediskách

s minerálnymi liečivými prameňmi (najznámejšie sú Rheinfelden, Yverdon-les-Bains, Baden,

Bad Ragaz, Bad Scuol-Tarasp-Vulpera, Vals a Leukerbad).

Švajčiarsko je mimoriadne vyhľadávajú milovníci lyžovania. Sú tam zjazdovky pre

začiatočníkov i pre milovníkov adrenalínového lyžovania. Špičkovo vybavených stredísk

zimných športov sú stovky, všade sú požičovne lyží a ostatného vybavenia aj inštruktori.

Najznámejšími strediskami sú Zermatt(pozri prílohy), Saas Fee, Crans-Montana, Villars-

Diablerets, Gstaad, Wengen-Mürren. Grinewald, Engelberg, St. Moritz, Davos a Arossa

a región pod horou Jungfrau. V St. Moritzi boli dvakrát (v r. 1928 a 1948) zimné olympijské

hry. Vo viacerých možno lyžovať vo veľkých výškach na ľadovcoch celoročne. Špecialitou je

lyžovanie z extrémnych výšok, kam zavezú vrtuľníky (heli-skiing).(pozri prílohy)

S ubytovaním nie sú problémy, v krajine je vyše 6200 hotelov, penziónov, hostelov a chát

s rozličným štandardom s veľmi kvalitnými službami, sú však relatívne drahé.

13

2.2 Švajčiarsko- krajina bánk, syrov, čokolád , presnosti

Banky: Švajčiarske banky patria k najväčším na svete. Medzi stovku najväčších bánk na

predných miestach sú i tri švajčiarske. Banky sú využívané nielen Švajčiarmi, ale aj

cudzincami. Je tu viac bánk ako zubných lekárov- na každých 1333 obyvateľov je jedna

banka. Najznámejšie banky : UBS, AIG, Credit Suisee...

Syry: V celom Švajčiarsku sa používajú v kuchyni všetky druhy syrov

a pri stolovaní nesmie chýbať na stole. Asi sa nenájde turista, ktorý by

vo Švajčiarsku neochutnal pravý ementál. Výroba tohto syra bola

známa už v 15. storočí. Pôvodne sa vyrábal na salašoch v alpskej časti,

nazývanej Emmen. V súčasnosti výrobu obstarávajú družstevné

výrobne a ementál sa vyváža do celého sveta. Váha jednotlivých kusov vzrástla na 70-90 kg.

Najjemnejšiu chuť dosahujú totiž len väčšie bochníky. Horské syry- Appenzeller, Ementaler,

Gruyère, Sbrinz, ktorý dozrieva až 3 roky.

Čokoláda: Priemerný Švajčiar, muž, žena alebo dieťa, spotrebuje za

rok asi 9kg mliečnej čokolády. Mohli by ste si pomyslieť, že je to

logické, pretože čokoláda je tak typicky švajčiarska ako fondue- syr

varený v bielom víne. Avšak nebolo tak tomu stále. Pôvodnou zemou

čokolády je Mexiko. V 16. storočí ju do Španielska doviezol Cortéz

a čoskoro sa začala v celej Európe piť ale horká. Keď potom Španieli vyrobili prvú tuhú

čokoládu, začali Švajčiari skúšať, ako by chuť čokolády mohla byť bohatšia a sladšia. Prvá

14

švajčiarska továreň na čokoládu bola založená v Corsier u Vevey koncom 18. storočia. Medzi

priekopníkov švajčiarskeho čokoládového priemyslu z 19. storočia sú mená, ktoré doteraz

znejú sladko- Rodolphe Lindt, Henry Nestle a Philippe Suchard. Rozdiel je prirodzene

v mlieku.

Presnosť: Nie nadarmo sa hovorí, že to ide ako švajčiarske hodinky.

V tejto krajine to ide všetko naozaj presne. Dôvodom je švajčiarska snaha

pre dokonalosť a húževnatá práca. Pozornosť k detailom a zmyslom pre

poriadok sa premieta skoro do všetkých oblastí života. Chodci radšej

nekonečne dlho čakajú až sa rozsvieti zelená, než aby prebiehali ulicu, hoci aj úplne prázdnu,

na červenú. I v meste Laussane odchádzajú vlaky metra každých 7,5 minúty – podľa

sekundovej ručičky. A možno je to aj tým aké hodinky nosia na rukách. Najznámejšie značky

hodiniek sú- Tissot, Swatch, Seculus, Atlantic...

2.2.1 Akí sú Švajčiari?

Švajčiari sú rozvážnym národom. Stačí však trochu viac precestovať ich krajinu, aby sme sa

presvedčili, že dokážu byť tiež veľmi milí a srdeční. Švajčiarsky spôsob života to nie je len

upratovanie a jódlovanie. Ich individuality si všimneme v mnohých oblastiach - v reči,

náboženstve, dedinskej architektúre, ale predovšetkým v politickej štruktúre. Najlepším

spôsobom spoznávania Švajčiarov sú trhy, ktoré sú späté s každodenným životom. Na veľké

prekvapenie sú tiež skromní aj napriek tomu, že tu žije okolo 40 000 milionárov. Tých

pravdepodobne uvidíte sedieť v metre, pretože Švajčiari nemajú radi, keď sa niekto pýši

bohatstvom alebo spoločenským postavením. Aj keď sú niekedy vážni, radi zapĺňajú medzery

v spoločenskej konverzácii rozprávaním vtipov. Sú tiež veľmi zdvorilí, hlavne ak dobre

15

ohodnotia obsah vašej peňaženky. Ich národným hrdinom je Wiliam Tell, na ktorého sú veľmi

hrdí a každý z nich vám rád vyrozpráva jeho príbeh. Deti milujú tiež príbeh o Heidi, ktorý

napísala Johanna Spyris, organizujú sa tu tábory s jej tematikou, je tu mnoho suvenírových

obchodov s postavičkami z tejto knihy. Heidi dokonca natoľko fascinuje aj turistov, najmä

Japoncov, ktorí sem prichádzajú aby bližšie spoznali jej príbeh, pozreli sa do jej

domu...Ďalšou zaujímavosťou je, že Švajčiari milujú referendá a hlasujú takmer o všetkom.

Čo nás veľmi prekvapilo je, ako je to s ich vojenskou službou. Aj napriek tomu, že na

vonkajšieho nepriateľa nevystrelila od roku 1798, armáda je stále dobre vycvičená a ľahko

použiteľná. Táto zem je neustále pripravená na cudzí útok. Každý schopný muž do veku 50

rokov je armádnou zálohou , a každý rok sa zúčastňujú vojenského cvičenia.

 - Heidi

2.3 Pikošky

16

NAJ

Najvyššie položený európsky štát (priemerná nadmorský výška 1300 m).

GlacierExpress, najpomalší vlak na svete, ktorý vedie cez 91 tunelov a 291 mostov

Najneskoršie v Európe získali ženy volebné právo (1971).

Jediným švajčiarskym národným parkom je Schweizerischer Nationalpark (169 km²)

v Engadine vo východných Alpách. Vyhlásený bol v r. 1914.

Matterhorn je štít, ktorý je jedným z národných symbolov Švajčiarska( pozri prílohu)

Švajčiarske príslovia:

o Orol muchy nechytá.

o Stály úspech potrebuje len zbabelec.

o Vajce poúča kuriatko, ako vajcia znášať.

Pre porovnanie:

1 CHF= 24,33 SK

1 l benzínu 1,25 CHF- 30SK0,5 kg chleba 1,80 CHF- 43 SK1 l mlieka 1,60 CHF- 38, 9 SK1,5 l minerálky 1,25 CHF- 30,4 SK2 l coca-coly 2,50 CHF- 60 SK0,5 l piva 1,00 CHF- 24,33 SK250 g masla 2,80 CHF- 68 SK100 g syru 1,25 CHF- 30,4 SK

Ubytovanie v jednoduchších hoteloch stojí cca 60 CHF/noc, v zariadeniach Jugendherberge cca 30 CHF/noc, štvorčlenná rodina so stanom a automobilom zaplatí za noc v kempingu vysokej úrovne 25-30 CHF.Obed v hotelových a reštauračných zariadeniach stojí cca 40 CHF- 973, 2SK

Záver:

17

Aj keď je Švajčiarsko malou krajinou ponúka naozaj veľa. Tu na malom priestore vidíte

scenérie, za akými inde musíte prejsť tisíce kilometrov. Nádherná príroda, čistý vzduch

a všadeprítomná vôňa syrov, čokolád...Tak takto sme si predstavovali Švajčiarsko. Z veľkej

časti to pravda je. Švajčiari sú naozaj pracovitý, hrdý národ, a zrejme aj preto sa im teraz

väčšine tak dobre žije. Pri našej práci sme našli mnoho zaujímavých informácií, obrázkov

a typov na strávenie času v tejto netypickej krajine. Každoročne sa tu mení prezident, no aj

tak tu chaos veľmi nepoznajú. 4 jazyky, 26 kantónov, každý s vlastnými tradíciami, zaručujú,

že tu nájdeme naozaj veľa nepoznaného. Doprava tu je na veľmi vysokej úrovni, funguje

presne, ale je aj veľmi drahá. Nuž, ale pre krajinu , kde je okolo 40 000 milionárov, bánk viac

ako zubných lekárov, je to primerané. Táto hornatá krajina, tiež ponúka možnosti pre

športovcov, hlavne lyžiarov, ktorí tu môžu lyžovať celý rok.

Naším cieľom bolo predstaviť vám Švajčiarsko, ozrejmiť známe fakty, priniesť však aj niečo

nové a málo známe- akí sú Švajčiari, aké sú tam ceny, alebo čo tu navštíviť. Myslíme si, že sa

nám podarilo vytvoriť prehľad o tom ako to v tejto zemi funguje.

Použitá literatúra:

Bernstein, K.: Švýcarsko, Bučovice, 1996, RO-TO-M

18

Hotmar, J.: Európa zvaná západná, Bratislava, 1979, Obzor

Svet vo faktoch, Bratislava, 1997, Slovo

Sopouch, J., Pruša, J. a kolektív.: Švýcarsko, 1989, Olympia

Časopis, Nový čas ľudia, č.11/2006, Ringier

Internetové adresy:

www.interrail.host.sk

www.wikipedia.sk

www.wikipedia.com

www.referaty.sk

www.mojesvycarsko.cz

www.myswitzerland.com

www.euroatlas.sk

www.tissot.ch

www.switzerland.com

www.heidi- swiss.ch

19

PRÍLOHY

20

- KANTÓNY

[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.

-Mapa Švajčiarska

Poloha Švajčiarska

Aargau Appenzell Innerrhoden * Appenzell Ausserrhoden * Bazilej-mesto * Bazilej-vidiek * Bern (Berne) Fribourg Ženeva Glarus Graubünden (Grigioni, Grischun) Jura Luzern

Neuchâtel

Unterwalden nid dem Wald * Unterwalden ob dem Wald * Schaffhausen Schwyz Solothurn St. Gallen Thurgau Ticino Uri Valais Vaud Zug

Zürich

21

Matterhorn

Cyklistika v Švaj.

Glacier express

Zermatt

22

Katedrála Ženeva

Heli- skiing

23