ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEFAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

PREVENTÍVNE PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA

V REGIÓNE ŽILINA

PAPRČIAKOVÁ DRAHOMÍRA

2008

PREVENTÍVNE PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA V REGIÓNE ŽILINA

BAKALÁRSKA PRÁCA

PAPRČIAKOVÁ DRAHOMÍRA

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEFAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Krízový manažment

Vedúci bakalárskej práce: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.

Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc)Dátum odovzdania práce: 30.06.2008

ŽILINA 2008

ABSTRAKT

PAPRČIAKOVÁ, Drahomíra: Preventívne protipovodňové opatrenia v regióne Žilina.

[Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva;

Katedra krízového manažmentu. Vedúci: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. Stupeň

odbornej kvalifikácie: Bakalár v odbore Krízový manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 43s.

Bakalárska práca sa zaoberá protipovodňovou ochranou a opatreniami na ochranu pred

povodňami v regióne Žilina. Oboznamuje z aktuálnymi právnymi normami

protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky. Popisuje priebeh povodní na Slovensku

v rokoch 1997 až 2007. Analyzuje protipovodňové opatrenia na rieke Váh.

Kľúčové slová: Povodeň. Ochrana pred povodňami. Povodňové orgány. Povodňové

zabezpečovacie a povodňové záchranné práce. Povodňové škody. Protipovodňové

opatrenia.

ABSTRACT

PAPRČIAKOVÁ, Drahomíra: Preventative flood-protection arrangements in region

Zilina. [Bachelor Thesis]. University of Zilina. Faculty of Special Engineering;

Department of Crisis management. Advisor: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.

Qualification Degree: Qualification degrese: Bachelor of Cisis Management. Zilina: FSI

ZU, 2008. 43p.

The bachelor task deals with flood-protection and arrangements for flood-protection in

region of Zilina. It informs about actual laws of flood-protection of Slovak Republik. It

interprets running of flood in Slovakia in 1997 - 2007. It analyzes flood-protection

arrangements on river Vah.

Substantial words: The flood. The flood institution. The flood insuring and life-saving

operation. The flood damages. The flood-protection arrangemen.

PREDHOVOR

Počas posledného desaťročia je územie Slovenska každoročne postihované rozsiahlymi

povodňami. Povodne sa stali aktuálnym problémom a veľký dôraz sa začal klásť na

zabezpečenie preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami.

Pri písaní svojej bakalárskej práce bolo mojím cieľom oboznámiť sa s právnymi

normami na Slovensku, s preventívnymi protipovodňovými opatreniami hlavne

v regióne Žilina a zdokumentovať vplyv vodného diela Žilina na protipovodňovú

ochranu. Pri svojej práci som využila poznatky, ktoré som získala štúdiom na Fakulte

špeciálneho inžinierstva. Ďaľšie vedomosti som čerpala z internetu a z osobných

konzultácii s odborníkmi v oblasti vodohospodárstva. Chcem sa poďakovať pánovi

prof. Ing. Pavlovi Poledňákovi, PhD., ktorý ma počas spracovávania témy viedol a

pomáhal mi s formálnou a obsahovou úpravou. Dúfam, že moja práca bude v danej

problematike prínosom, napríklad pri rozvojovej stratégii miest a obcí.

Prehlasujem, že bakalársku prácu som spracovala samostatne, že som uviedla všetky

použité pramene a literatúru, z ktorej som čerpala.

OBSAH

1 ÚVOD........................................................................................................................7

2 CIEĽ BAKALÁRSKEJ PRÁCE............................................................................9

3 PRÁVNA ÚPRAVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY...............................10

3.1 HISTÓRIA.......................................................................................................10

3.2 SÚČASNÁ PRÁVNA ÚPRAVA....................................................................10

3.2.1 PROGRAM PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V SR DO ROKU 2010... .11

3.2.2 ZÁKON č. 666/2004 Z. z. O OCHRANE PRED POVODŇAMI..................16

4 ANALÝZA POVODNÍ..........................................................................................23

4.1 HISTÓRIA POVODNÍ....................................................................................23

4.2 NOVODOBÉ POVODNE...............................................................................25

5 ANALÝZA PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍ NA RIEKE VÁH...........34

5.1 VODNÉ TOKY OKRESU ŽILINA................................................................34

5.2 PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA NA RIEKE VÁH................................35

6 NÁVRH OPATRENÍ NA PROTIPOVODŇOVÚ OCHRANU........................39

7 ZÁVER...................................................................................................................41

8 LITERATÚRA........................................................................................................42

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

SR Slovenská republika

POVAPSYS povodňový varovný a predpovedný systém

ES Európske spoločenstvo

SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav

VD vodné dielo

MW megawatt

GWh gigawatt hodina

HaZZ Hasičský a záchranný zbor

HIS Hydrologický informačný systém

m.n.m. metre nad morom

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

ZÁKLADNÉ POJMY

Ochrana pred povodňami je súbor technických a organizačných opatrení na

predchádzanie a zamedzenie škôd na životoch, zdraví a majetku občanov, fyzických a

právnických osôb pri povodniach. Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do

povodňových plánov.

Povodňou rozumieme prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom

hrozí vyliatie vody z koryta alebo pri ktorom sa voda z koryta už vylieva a môže

spôsobiť škody. Platí to aj pri vnútorných vodách, prívaloch vody po extrémnych

zrážkach, odchode ľadov a pri ohrození bezpečnosti alebo stability vodohospodárskeho

diela.

Nebezpečenstvo povodne je najmä situácia, ktorá je charakteristická:

– dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a rýchlym povrchovým

odtokom,

– varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych silných zrážok,

– zvýšeným odtokom pri topení snehu a nebezpečným odchodom ľadov,

– rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom, že dosiahne

stupeň povodňovej aktivity,

– vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.

Povodňové orgány sú: Ministerstvo životného prostredia SR, obvodný úrad v sídle

kraja, obvodné úrady životného prostredia, obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňami.

Výkonnými orgánmi sú: Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie,

obvodné povodňové komisie a povodňové komisie obcí. [11]

1 ÚVOD

V posledných rokoch sa slovo povodeň skloňuje vo všetkých pádoch. Od roku 1996 je

územie Slovenska každoročne postihované rozsiahlymi povodňami, ktoré spôsobili

straty na ľudských životov, utrpenie ľudí v zaplavených oblastiach a rozsiahle

materiálne škody na majetku občanov, podnikateľských subjektov, obcí a miest.

Súčasné poznatky o účinku klimatických zmien ukazujú, že v nasledujúcich

desaťročiach je pravdepodobný zvýšený výskyt povodní. Z tohto dôvodu sa musí

sústrediť pozornosť celej spoločnosti na prevenciu a samotnú ochranu pred povodňami s

cieľom znižovať škody spôsobené týmito povodňami.

Príčinou vzniku povodní sú extrémne výdatné dažde alebo rýchle roztápanie snehu

kombinované so zníženou schopnosťou, niekde až neschopnosťou územia zadržať

dažďovú vodu. Rozsiahle zaasfaltované alebo betónové plochy miest prispievajú

k rýchlemu odtoku dažďových vôd a k vysušovaniu pôdy pod týmito zastavanými

plochami, vrátane znižovania zásob podzemných vôd a zmeny klímy v mestách.

V dôsledku toho môže na takomto území ľahko vzniknúť povodňová vlna, ktorá sa

v priebehu pár hodín zdvihne na 3 či 4 m aj pri vodnom toku, ktorého výška hladiny

vody je zvyčajne 20 či 30 cm. Priepusty a mosty sa tak stávajú rizikom pre ich možné

upchanie v čase prívalových dažďov.

Existuje priamy súvis príčin vzniku povodní a prebiehajúcich klimatických zmien.

Znížená retenčná schopnosť územia a urýchľovanie odtoku vody z tohto územia je

spoločným menovateľom príčin vzniku povodní, ako aj postupne silnejúcich

extrémnych prejavov počasia, vrátane povrchového prehrievania územia. Dá sa

povedať, že novodobé povodne sú do značnej miery syndrómom súčasného spôsobu

hospodárenia s povrchovou a dažďovou vodou v krajine.

Človek má právo na ochranu pred povodňami, ktoré mu deklaruje Ústava Slovenskej

republiky. Štát tieto protipovodňové opatrenia upravoval vo svojich právnych úpravách,

následne prebiehali ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia,

ktoré zaručovali v spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť a ochranu

životov a všetkého majetku pred živelnými pohromami.

Toto právo na ochranu pred povodňami štát garantuje nielen samotnými právnymi

úpravami, ale taktiež ich praktickým naplnením prostredníctvom ním poverených

subjektov, na ktoré delegoval povinnosti a zainteresovaním každého, nielen občana

Slovenskej republiky, vrátane prislúchajúceho materiálneho a ekonomického

zabezpečenia. K tomu smeruje i zámer nových právnych úprav v oblasti vodného

hospodárstva a operatívnych plánov na ochranu pred povodňami.

2 CIEĽ BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Cieľom bakalárskej práce je analyzovať protipovodňové opatrenia na rieke Váh

v regióne Žilina a zároveň zdokumentovať vplyv vodného diela Žilina na

protipovodňovú ochranu mesta Žilina a okolia.

V súlade so stanoveným cieľom uvediem v bakalárskej práci:

– právne úpravy ochrany pred povodňami,

– históriu povodní,

– analýzu protipovodňových opatrení na rieke Váh,

– navrhnuté opatrenia na zlepšenie protipovodňovej ochrany.

9

3 PRÁVNA ÚPRAVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY

3.1 HISTÓRIA

História povodní je spätá s históriou protipovodňovej ochrany. Ochrana pred

povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží

systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne

nemôže zabrániť, aspoň znížiť negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu.

Otvoreným príkazom kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1426 nariadil všetkým

majetným občanom a šľachticom na území horného Žitného ostrova povinnú

organizovanú ochranu proti povodniam. Zákon z roku 1569 prikazoval majiteľom

pozemkov na území Bratislavskej a Komárňanskej župy odpracovať 6 dní v roku na

výstavbe ochranných hrádzí. Najstarší písomný doklad o prácach na hrádzach dolného

Žitného ostrova pochádza z 11. septembra 1679, keď na valnom zhromaždení

Komárňanskej župy v Zlatnej na Ostrove bola nariadená trom okresom účasť na oprave

poškodených ochranných hrádzí.

V 19. storočí bola povodňová ochrana založená na nových základoch. Po veľkých

povodniach na mnohých miestach Žitného ostrova v roku 1876 bol vydaný v roku 1885

tzv. vodný zákon. [1]

V ďalších rokoch bola legislatíva protipovodňovej ochrany ako aj opatrenia pred

povodňami v neustálom vývoji.

3.2 SÚČASNÁ PRÁVNA ÚPRAVA

V roku 2006 predložilo MŽP koncepciu vodohospodárskej politiky s výhľadom do roku

2015. Táto koncepcia naviazala na koncepciu z roku 2001, jej súčasťou je aj ochrana

pred povodňami. Hlavnými cieľmi protipovodňových opatrení podľa tejto koncepcie sú:

– vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému v SR

a zabezpečenie implementácie zákona o ochrane pred povodňami.

Redukovať územia ohrozené povodňami zväčšením prirodzenej retencie

hlavne v horných častiach povodí vodných tokov. Zdokonalenie

predpovedných systémov a prostriedkov včasného varovania, prepojenie

národných a regionálnych prognostických systémov. Vypracovanie

zrážkovo-odtokových modelov a štúdií jednotlivých povodí vodných tokov,

10

– zvýšiť súčinnosť správcov povodí s  úradmi vo veciach prevencie pred

povodňami,

– vybudovanie zariadení na protipovodňovú ochranu,

– vypracovanie programov protieróznych opatrení a opatrení na zvyšovanie

retenčnej schopnosti čiastkových povodí a vytváranie predpokladov na ich

realizáciu,

– zníženie plošnej a výmoľovej erózie a nadväzne zníženie transportu plavenín

a splavenín po vodných tokoch do vodných nádrží, čím sa zamedzí

znižovanie prietočnej kapacity vodných tokov, prípadne akumulačných

priestorov vodných nádrží a tým zníženie rizika povodní,

– zvýšenie retenčnej schopnosti územia, čím sa obmedzí vznik povodňových

situácií technickými opatreniami, a to budovaním najmä nádrží, rybníkov,

poldrov, prehrádzok alebo opatreniami na optimalizáciu využitia povodia.

[18]

3.2.1 PROGRAM PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V SR DO ROKU 2010

Povodne v rokoch 1996 až 1999 spôsobili miliardové škody. Ako reakciu na značne

zvýšený každoročný rozsah škôd vláda SR uznesením č. 31/2000 prijala „Program

protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“ s celkovým nákladom na vykonanie

protipovodňových opatrení vo výške 17,8 mld. Sk. Po povodniach v roku 2002 bol

„Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“ aktualizovaný. Boli určené

priority zamerané na ochranu území s najväčšou koncentráciou obyvateľstva a území

s významným hospodárskym potenciálom (ochrana Bratislavy, Banskej Bystrice

a Prešova). Aktualizované znenie uvedeného dokumentu schválila vláda SR uznesením

č. 25/2003, a to s novými rozpočtovými nákladmi vo výške 20,9 mld. Sk. [10]

Hlavným cieľom programu je prijať opatrenia na ochranu pred povodňami.

S prihliadnutím na šírku a zložitosť problému sú opatrenia kategorizované z časového a

vecného hľadiska.

Krátkodobé opatrenia (do roku 2001) boli také, ktoré sú bezpodmienečne nutné a

finančne nenáročné.

11

Strednodobé opatrenia (do roku 2005) umožňovali realizovať investičné a neinvestičné

aktivity na odstránenie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešili rizikové

oblasti. Ich realizácia nebola podmienená výskumom, ktorý trvá viac ako tri roky.

Dlhodobé opatrenia (do roku 2010) sú podmienené výskumom a následnou realizáciou,

sú investične nenáročné a účinok sa prejavuje postupne.

Extrémne veľké vody sú ovplyvniteľné len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Ľudskou

činnosťou sa mnohé javy odtoku ovplyvnili a v podstate výrazne zmenili.

Východiskovým bodom je zrušenie nepriaznivých vplyvov na odtokové pomery

v povodí. Ide predovšetkým o navrátenie prirodzenej schopnosti akumulácie vody

revitalizáciou povodí.

V oblasti vodného hospodárstva:

– znižovanie povodňových prietokov zvyšovaním vsaku,

– zadržiavanie špičiek povodňových vĺn v retenčných priestoroch nádrží

a poldrov,

– zabezpečovanie potrebnej prietokovej kapacity koryta a zväčšenie retenčného

priestoru nádrže,

– znižovanie odtokovej rýchlosti obnovením pôvodných korýt,

– budovanie ochranných hrádzí,

– včasná hlásna a predpovedná služba.

V oblasti územného plánovania:

– odborné posúdenie povodňových rizík pri vymedzovaní plôch pre urbanizáciu,

– obmedzovanie rizík a to tým, že sa oblasti ohrozované povodňami ponechajú

voľné,

– integrácia možnosti odtoku z miestnych sídlisk a zachovávanie vsakovacie

plochy pre zrážky v území sídlisk,

– určnie územia, kde je možné v prípade ohrozenia znížiť špičky povodňových

vĺn.

V oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva:

– spomalenie povrchového odtoku najmä vytváraním vsakovacích území na

poľnohospodárskych plochách agrotechnickými opatreniami,

– umožnenie zníženie povodňovej vlny na menej hodnotných pozemkoch,

– zníženie odtoku vylepšovaním štruktúry porastov, presadzovaním prírode

bližších hospodárskych spôsobov, ktoré zabezpečujú vznik rôznorodých

porastov,

12

– veľmi úzka spolupráca oblastí umožňujúcich stratégiu, ktorá súčasne splní viac

cieľov.

Nie všetky navrhované opatrenia smerujúce k cieľu eliminovať povodňové stavy, je

možné uspokojivo zabezpečiť. Avšak realizovaním časti stratégie sa určitým spôsobom

prejavia pozitívne účinky. Na druhej strane, ak sa majú posúdiť škody spôsobené

povodňami, je potrebné zohľadniť aj vplyv na užívanie vôd vôbec.

V oblasti vlastnej starostlivosti:

– vlastnými opatreniami a to stavbami, ktoré minimalizujú povodňové škody,

– predpismi a nariadeniami nariadiť podnikom pri povodňových situáciách

znižovať povodňové škody,

– predchádzať znečisteniu tokov počas povodní havarijnými plánmi a inými

zodpovedajúcimi predpismi,

– podporiť vlastnú starostlivosť, napr. použiť ako podporný nástroj poistenie. [12]

Predpovedný systém POVAPSYS

Extrémne povodne v posledných rokoch v strednej Európe zintenzívnili vedecký

a spoločenský záujem o meteorologické predpovede a predpovede povodní aj na

Slovensku.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení z roku 2000 schválila „Program

protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“. Súčasťou tohto programu je aj Povodňový

varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS), ktorý je zameraný

na inováciu povodňových varovných a predpovedných metód, operatívnej prevádzky a

potrebnej infraštruktúry. Slovenský hydrometeorologický ústav bol poverený jeho

realizáciou. SHMÚ vypracoval projektovú štúdiu a úvodný projekt POVAPSYS.

Výsledkom projektu bude svojím spôsobom jedinečný predpovedný a varovný systém,

ktorý bude nepretržite poskytovať operatívne informácie o aktuálnej

hydrometeorologickej situácii a jej očakávanom vývoji, hydrologické a meteorologické

predpovede a výstrahy pred nebezpečnými javmi pre široké spektrum užívateľov.

Pracovníci SHMÚ budú tiež v rozhodujúcej miere zabezpečovať ďalší vývoj systému.

Celková cena projektu POVAPSYS je 918,4 mil. Sk. Systém POVAPSYS sa skladá zo

subsystémov:

1. Integrovaný systém prevádzky

2. Sieť pozemných meteorologických staníc

13

3. Sieť pozemných hydrologických staníc

4. Telekomunikačná technika a telekomunikačný počítač

5. Príjem a spracovanie údajov z meteorologických družíc

6. Sieť meteorologických rádiolokátorov

7. Ďalšie zariadenia diaľkového merania

8. Výpočtová technika, spracovanie a archivácia dát

9. Meteorologické predpovedné metódy a modely

10. Hydrologické predpovedné metódy a modely

11. Distribúcia informácií užívateľom

12. Lokálny varovný systém

Po dobudovaní POVAPSYS-u možno v porovnaní so súčasným stavom predpokladať:

– poskytovanie zvýšeného množstva aktuálnych hydrometeorologických

informácií vo vyššej kvalite v skoro reálnom čase,

– predĺženie času predstihu hydrometeorologických predpovedí a varovaní, čo

poskytne viac času príslušným organizáciám, orgánom, jednotkám reagujúcim

na mimoriadny stav a ľuďom v povodňami ohrozených oblastiach, aby sa

pripravili na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami,

– zabezpečenie presnejších a spoľahlivejších hydrometeorologických predpovedí

a varovaní,

– zabezpečenie väčšieho množstva hydrologických predpovedí pre určité časové

obdobie a pre viac riečnych profilov na celom území štátu,

– nepretržité poskytovanie údajov a výsledkov modelov prostredníctvom

efektívnych ciest tak, aby sa včas dostali ku kľúčovým orgánom a organizáciám,

k verejnosti napr. internetom,

– zvýšenie informovanosti a povedomia obyvateľstva o riziku povodní.

Subsystémy technologickej aj sociálnej časti však nemôžu existovať autonómne a

izolovane. Integráciu jednotlivých činnosti a zložiek, bude zabezpečovať Integrovaný

systém prevádzky, jeho budovanie bude prebiehať v dvoch základných fázach

matematického modelovania:

– tvorba modelu

– simulácia a predpoveď

Jeho úlohou bude simulovať odtokový režim v stromových konfiguráciách odtokových

oblastí, riečnych tokov, hatí a kaskád nádrží, vrátane nejednoznačných smerov prúdenia.

14

Pri poskytovaní potrebných podkladov a údajov z oblasti ochrany pred povodňami bude

tento systém spolupracovať s podobnými systémami susedných štátov.

V rámci projektu POVAPSYS sa doteraz zabezpečili a uviedli do prevádzky technické

zariadenia a zároveň sa riešili prevádzkové úlohy spojené s monitorovaním,

spracovaním a hodnotením údajov, ako aj koncepčné a výskumno-vývojové úlohy

vyplývajúce z budovania systému. Do prevádzky bolo uvedených 210 nových

automatických hydrologických staníc s diaľkovým prenosom údajov a 140

automatických hydrologických staníc s lokálnym záznamom, 74 automatických

zrážkomerných staníc a 7 automatických meteorologických staníc s diaľkovým

prenosom údajov (mapa č.1).

Mapa č.1 Pozemná telemetrická sieť [19]

Predpovedný model ALADIN je model, ktorý zahrňuje predpoveď teplôt, zrážok,

oblačnosti, vetra atď. na 72 hodín dopredu. Model bol vyvinutý vo Francúzskom

inštitútu Météo-France. Slovo Aladin je skratkou francúzskych slov - Aire Limitée,

Adaptation Dynamique, Development International.

15

V budúcom období sa predpokladá dobudovanie celého systému a jeho prevádzkovanie.

Do roku 2013 bude v rámci projektu POVAPSYS riešené najmä vybudovanie

Integrovaného informačného systému (IIS) POVAPSYS zabezpečujúceho prevádzku

celého systému napojeného na organizácie spolupracujúce v rámci protipovodňovej

ochrany a relevantné zahraničné služby. V rámci IIS POVAPSYS je treba vybudovať

operatívne spracovateľské centrum, operatívnu databázu, geodatabázu vrátane

aplikačnej nadstavby databáz, vzájomné prepojenie operatívnej databázy POVAPSYS

a režimových databáz SHMÚ, predpovedné systémy pre 11 hlavných povodí (Dunaj,

Morava, Nitra, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodva, Hornád, Bodrog a Poprad), varovný

systém pre prívalové povodne, komplexný systém distribúcie údajov a informácií

užívateľom a zaistenie bezpečnosti systému a automatickej kontroly všetkých jeho

zložiek. Je treba dobudovať a integrovať sieť pozemných staníc s prenosom údajov

v reálnom čase. [10]

3.2.2 ZÁKON č. 666/2004 Z. z. O OCHRANE PRED POVODŇAMI

Schválenie zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý nadobudol

účinnosť 1. januára 2005, bolo súčasťou plnenia Programu protipovodňovej ochrany SR

do roku 2010, zároveň Slovenská republika prebrala právny akt Európskej únie,

smernicu Európskeho parlamentu a Rady ES č. 2000/60/ES, ktorá ustanovuje rámec

pôsobnosti Európskeho spoločenstva v oblasti vodnej politiky.

Zákon č. 666/2004 Z. z. deklaruje právo na ochranu života a zdravia osôb a majetku

pred povodňami. Ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí,

povodňových komisií a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva

a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich

s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami.

Za nebezpečenstvo povodne zákon označuje situáciu charakterizovanú dlhotrvajúcimi

výdatnými atmosferickými zrážkami, varovnou meteorologickou predpoveďou

extrémnych zrážok, zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom

ľadov, rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov

povodňovej aktivity, vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe v dôsledku

poruchy alebo havárie.

16

Ochrana pred povodňami je charakterizovaná ako súbor technických a organizačných

opatrení na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. Súčasne

upravuje, že tieto opatrenia prijímajú, zabezpečujú a realizujú orgány štátnej správy

a obcí, povodňové komisie, správca vodohospodársky významných vodných tokov

a správcovia drobných vodných tokov, právnické osoby, fyzické osoby.

Zákon ukladá povinnosť každému, kto zistí nebezpečenstvo povodne, neodkladne to

oznámiť uvedeným orgánom.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

1. povodňové plány,

2. povodňové prehliadky,

3. predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,

4. hliadková služba,

5. povodňové zabezpečovacie práce,

6. povodňové záchranné práce.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sú vykonávané preventívne, v čase

nebezpečenstva povodne, počas povodne a po jej zániku.

Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru. Obsahuje

určenie úloh a povinností orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov

vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, právnických a fyzických osôb

pri ochrane pred povodňami.

Povodňový plán sa skladá z plánov povodňových zabezpečovacích prác a plánov

povodňových záchranných prác.

Plány povodňových zabezpečovacích prác vypracováva správca vodných tokov,

správcovia alebo vlastníci a užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch.

Správca vodných tokov organizuje vypracovanie plánov povodňových zabezpečovacích

prác podľa hydrologických povodí a území svojej pôsobnosti.

Plány povodňových záchranných prác sa vypracovávajú v nadväznosti na plány

povodňových zabezpečovacích prác, predkladajú ho obce a Hasičský a záchranný zbor.

V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

a) I. stupeň - stav bdelosti,

b) II. stupeň - stav pohotovosti,

c) III. stupeň - stav ohrozenia.

Stav bdelosti nastáva:

17

1. pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri

stúpajúcej tendencii vody na vodnom toku, spravidla je to stav, keď voda

vystúpi z koryta a dosiahne pätu hrádze; na neohradzovaných vodných tokoch,

ak hladina vody stúpa a blíži sa k brehovej čiare,

2. očakávaním zvýšeného odtoku z topiaceho snehu podľa meteorologických

predpovedí,

3. pri výskyte vnútorných vôd, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je

vyššia ako hladina vnútorných vôd.

Stav pohotovosti sa vyhlasuje:

1. pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri

stúpajúcej tendencii hladiny vody vo vodnom toku, na neohradzovaných

vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahne brehovú čiaru a má

stúpajúcu tendenciu,

2. na začiatku topenia snehu, ak podľa predpovedí možno očakávať rýchle stúpanie

hladín vodných tokov, alebo pri očakávanom odchode ľadov,

3. pri výskyte vnútorných vôd, ak nepretržitým prečerpávaním vody sa dodrží

maximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom.

Stav ohrozenia sa vyhlasuje pri:

1. dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne, pri

nižšom stave vody, ak na ohradzovanom vodnom toku stav pohotovosti trvá 20

dní alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné neočakávané

okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu, na neohradzovaných

vodných tokoch, ak voda vystúpi z koryta a môže spôsobiť značné škody,

2. pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo

ak sa zátarasy začali tvoriť,

3. pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri

jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú

manipulačným poriadkom vodnej stavby,

4. pri prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri

očakávanom postupe povodňovej vlny,

5. pri záplave územia pod vodnou stavbou, spôsobenú poruchou na vodnej stavbe.

Povodňovými prehliadkami sa zisťuje, či na vodných tokoch, na vodohospodárskych

dielach a na iných objektoch na vodných tokoch, ako aj v chránených a zátopových

územiach a objektoch v týchto územiach nie sú nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť

18

alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne, stav ochranných hrádzí, prevádzkyschopnosť

objektov a zariadení na hrádzach, umiestnenie skládok dreva lesnými prevádzkami

v inundácii tokov, skládky iných zariadení a materiálov z návodnej strany hrádze atď.

Povodňové prehliadky vykonávajú povodňové orgány, správcovia vodných tokov a

správcovia vodohospodárskych diel a iných objektov podľa povodňových plánov

najmenej raz za rok, spravidla pred obdobím jarného odmäku.

Predpovedná povodňová služba informuje povodňové orgány, prípadne ostatné

orgány a organizácie o možnosti vzniku povodne a o jej ďalšom nebezpečnom vývoji, o

hydrometeorologických prvkoch rozhodných pre vznik a vývoj povodne, najmä o

očakávaných vodných stavoch alebo prietokoch. Túto povinnosť vykonáva odborná

organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu – Slovenský

hydrometeorologický ústav.

Hlásna a varovná povodňová služba má za povinnosť varovať obyvateľstvo pred

nebezpečenstvom povodne v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšie

ležiacich na vodnom toku, upozorňovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami

a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdávať im hlásenia

potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranu pred povodňami.

Túto službu organizuje a zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom správcu vodných

tokov, obvodný úrad v sídle kraja , obvodné úrady a obce.

Hliadková služba poskytuje informácie ochrancom pred povodňami o stave

ochranného systému, pohybe hladiny povodňového prietoku, hladiny vnútorných vôd

a ďaľších javov. Hliadky vysiela správca vodného toku po vyhlásení II. stupňa

povodňovej aktivity. Obce zriaďujú hliadkovú službu od II. stupňa povodňovej aktivity.

Hliadkovú službu zriaďujú v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne správcovia

vodných tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na

vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v dosahu ohrozenia.

Povodňové zabezpečovacie práce, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť povodňové

prietoky, musia byť koordinované so správcom vodného toku. Vykonávajú ich

správcovia a vlastníci vodných tokov, užívatelia vodných stavieb a iných objektov na

vodnom toku a stavebníci na vodnom toku na základe povodňových plánov a príkazov

orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas II. a III. stupňa povodňovej

aktivity.

19

Povodňové záchranné práce sú technické a organizačné opatrenia vykonávané v čase

nebezpečenstva povodne a počas povodne v bezprostredne ohrozených alebo už

zaplavených územiach. Majú charakter opatrení na záchranu životov, zdravia a majetku.

Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred

povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác prostredníctvom záchranných

zložiek integrovaného záchranného systému a ďalších právnických a fyzických osôb.

Súhrnné správy o priebehu povodne a o jej následkoch, o opatreniach vykonaných pri

povodni, o zapojených pracovných silách a vecných prostriedkoch do výkonu opatrení

na ochranu pred povodňami, o vynaložených nákladoch, o spôsobených škodách

a o navrhovaných opatreniach predkladajú orgány štátnej správy ochrany pred

povodňami, správcovia vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia vodných

stavieb a dotknuté fyzické a právnické osoby.

Počas povodní sú inundačné územia zaplavované vodou z koryta vodného toku.

Najnepriaznivejšie účinky povodní sa prejavujú v aktívnej zóne inundačného územia,

v bezprostrednej vzdialenosti od koryta vodného toku. V aktívnej zóne preteká

rozhodujúca časť povodňového prietoku. Vzdialenejšia pasívna zóna nechráneného

územia je charakterizovaná podstatne nižším podielom povodňového prietoku, v nej

dochádza skôr k rozlievaniu vody z koryta alebo k jej vzdutiu. Potenciálnou zónou je

územie, kde by pri mimoriadne vysokých prietokoch, prekračujúcich projektované

parametre, mohlo dôjsť k zaplaveniu alebo kde by k nemu došlo v dôsledku závažnej

poruchy vodnej stavby.

V aktívnej zóne zákon zakazuje niektoré činnosti a stavby, ktoré v tejto zóne nie je

možné realizovať a uvádza aj konkrétne činnosti a stavby, ktoré v nej možno povoliť.

Ustanovuje sa, aby stavby a zariadenia, ktoré už boli vybudované v aktívnej zóne

a pasívnej zóne pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona v súlade s platnými

právnymi predpismi zostali zachované za podmienky, že ich vlastníci, správcovia alebo

užívatelia vykonajú protipovodňové opatrenia nariadené orgánom štátnej správy

ochrany pred povodňami v súlade s povodňovým plánom.

Orgánmi na úseku štátnej správy ochrany pred povodňami sú:

– ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

– obvodné úrady v sídle kraja a obvodné úrady životného prostredia,

– obce.

Na výkon povodňovej ochrany zriaďuje vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej

správy ochrany pred povodňami povodňové komisie, ktorými sú:

20

– Ústredná povodňová komisia,

– krajské povodňové komisie,

– obvodné povodňové komisie,

– povodňové komisie obcí.

Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami,

riadi prípravu opatrení na ochranu pred povodňami, riadi a kontroluje prípravu a

vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, prípravu na ochranu pred povodňami,

najmä spracovanie, predkladanie a postup schvaľovania a dopĺňania povodňových

plánov.

Zabezpečuje prieskumné a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké

pozorovanie a letecké snímkovanie počas povodňovej situácie.

Obvodný úrad v sídle kraja riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových

záchranných prác obvodných úradov životného prostredia. Vyhodnocuje náklady na

záchranné práce a škody spôsobené povodňami. 

Obvodný úrad v spolupráci s obvodným úradom životného prostredia riadi a

kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových záchranných prác. V ustanovení sú

uvedené povinnosti, ktoré bude plniť na tomto úseku.

Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda

Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Návrh zákona stanovuje,

že predsedom Ústrednej povodňovej komisie je minister životného prostredia

Slovenskej republiky a jej podpredsedom minister vnútra Slovenskej republiky.

Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb, ako svoj odborný, poradný

a výkonný orgán na plnenie svojich úloh.

Krajské a obvodné povodňové komisie a povodňové komisie obcí zriaďujú krajské,

obvodné alebo miestne orgány verejnej správy pre svoju územnú pôsobnosť.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov má povinnosť koordinovať

výkon povodňových zabezpečovacích prác so správcami drobných vodných tokov

a užívateľov a vlastníkov vodných stavieb ako celku. Je oprávnený od nich vyžadovať

hlásenia o povodňovej situácii na spracovanie súhrnných evidencií.

Ustanovuje povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov majetku pri vodných tokoch

a pri vodných stavbách tak, aby svojim majetkom nepriaznivo neovplyvňovali odtokové

pomery počas povodňovej situácie a vykonávali zabezpečovacie povodňové práce

v zmysle spracovaných povodňových plánov, príkazov orgánov štátnej správy ochrany

pred povodňami a usmernení správcov vodných tokov.

21

Osobitne sú v zákone uložené povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov vodných

stavieb I. až III. kategórie, ktorí vykonávajú technicko-bezpečnostný dohľad, najmä

povinnosť varovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných

tokov, hasičský a záchranný zbor a ohrozené subjekty poniže na vodnom toku, ak hrozí

nebezpečenstvo vážneho poškodenia vodnej stavby a vzniku povodňovej vlny. Ďalej

ustanovuje, že na rozostavaných vodných stavbách plní povinnosti vyplývajúce

z ochrany pred povodňami stavebník a dodávateľ vodnej stavby.

Zákon o ochrane pred povodňami umožňuje orgánom štátnej správy vyžadovať pri

ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru a Ozbrojených síl Slovenskej

republiky. [11]

22

4 ANALÝZA POVODNÍ

4.1 HISTÓRIA POVODNÍ

Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú len znaky

napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych

dokumentoch. [2]

Najstaršia zmienka o povodni na Váhu je z roku 1379 v nariadení Ľudovíta I., kde

nariaďuje opravu mosta, ktorý bol poškodený povodňou.

V Novom meste nad Váhom bol na Váhu ostrov, na ktorom bola osada Modluna. Osada

bola zničená pri povodni v 15. storočí.

Archívne záznamy týkajúce sa povodia Váhu patrili do bývalých žúp: Liptovskej,

Oravskej, Turčianskej, Trenčianskej a Nitrianskej. Matej Bel v Notíciach Liptovskej

župy zaznamenal správy o povodniach v auguste 1662 a v auguste 1725. Cenné sú aj

mestské protokoly. Z nich sa čerpalo aj pre upresnenie priebehu povodne na Váhu

z augusta 1813. Táto povodeň bola historicky najväčšou povodňou na rieke Váh, o

ktorej sa zachovali archívne dokumenty. Spustošila celé údolia Váhu, od Žiliny po

Sereď zničila väčšinu domov v 50 obciach, o život prišlo 243 ľudí a tisícky kusov

dobytka.

Váh bol vôbec nespútanou riekou a pre časté povodne sa v historických písomnostiach

označuje ako Rapax, čo znamená dravý.

V novšej histórii si pozornosť zasluhuje povodeň z roku 1958, keď niektoré vodné diela

Vážskej kaskády už boli uvedené do čiastočnej prevádzky a ďalšie boli vo výstavbe.

Rozsiahle škody napáchala na Liptove a na Kysuciach. Väčším škodám zabránili najmä

Oravská a Nosická priehrada. Ešte významnejšie sa ich protipovodňový účinok prejavil

o dva roky neskôr pri rozsahom podobnej povodni v júli 1960, kedy Oravská priehrada

zabránila stretu kulminujúcich povodňových prietokov Oravy a Váhu a Nosická

priehrada zredukovala povodňovú špičku až o 1000 m3/s.

Z ľadových povodní je asi najvýznamnejšia z februára roku 1956. Pri Budatíne sa

upchávalo koryto srieňom. V noci sa posunul srieň nahromadený na úseku dlhom asi 2

km nad železničným mostom a úplne upchal mostný profil. Voda opustila koryto tesne

pod železničným mostom a ohrozovala podomletím mostný pilier a železničnú trať.

Hrozilo, že stúpajúca hladina vnikne do objektov Celulózky. Mostný pilier a železničná

trať boli zabezpečené smernými stavbami a ochrana Celulózky nasypaním zemnej

23

hrádze. Najstaršie stopy o povodni na našom najväčšom toku Dunaji sú z roku 1012,

neskôr z roku 1210, 1344, 1466, 1499. Za najväčšiu povodeň za posledných 500 rokov

sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola spôsobená veľmi silnými zrážkami v

celom povodí horného Dunaja. Hydrológmi rekonštruovaný kulminačný prietok vo

Viedni dosiahol 14000 m3/s. V Bratislave bola pravdepodobne najväčšou povodeň v r.

1516 – označenie výšky kulminačnej hladiny na pilieri Vydrickej brány je zároveň

najstaršou zachovanou povodňovou značkou na území Slovenska.

Najznámejšia povodeň v 18. storočí bola na začiatku novembra 1787, označovaná aj

ako „dušičková povodeň“. Po povodni z roku 1501 sa považuje na Dunaji za najväčšiu.

Významná ľadová povodeň bola 5. februára 1850, kedy počas oteplenia nahromadené

ľadové kryhy spôsobili zápchu a vzduli hladinu Dunaja. Jedna zo zachovaných

povodňových značiek na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom jadre Bratislavy

sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka.

Aj ostatné územie Slovenska v povodiach Hrona a jeho prítokov, Popradu a Dunajca, či

východoslovenských riek boli od dávnej minulosti vystavené ničivosti povodní, no

historické záznamy o nich väčšinou chýbajú. Zachované sú doklady o povodni na Hrone

z marca 1784, najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom

múre v Banskej Bystrici. Prvá komplexná informácia je až o povodni v roku 1960. Na

toku Slaná povodeň z roku 1972 dosiahla prietoky vody až Q100 a povodeň na Hrone,

Ipli, Slanej, Rimave a ich prítokoch z roku 1974 zostane v historických análoch ako

najrozsiahlejšia v 20. storočí.

Aj v dávnej minulosti bývalo východné Slovensko častým priestorom povodňových

katastrof. Zo zachovaných záznamov za takú možno považovať storočnú vodu v povodí

Bodrogu a Tisy v roku 1888. Výskyt rozsiahlych povodní bol na tomto území častý aj v

20. storočí. Z najväčších povodní treba spomenúť storočnú vodu v povodí Bodrogu a

Tisy v roku 1924, na Tise aj v roku 1932, rozsiahle povodne sa vyskytovali v rokoch

1967, 1974, 1979 či 1980. Celé povodie rieky Hornád zasiahla veľká povodeň v roku

1958, na Toryse v roku 1952. [1], [6]

24

4.2 NOVODOBÉ POVODNE

Rok 1997

V júli 1997 bola veľkými povodňami v dôsledku extrémne výdatných zrážok

postihnutá najmä západná a severná časť Slovenska. Povodňové vlny zasiahli najprv

bystrinné toky Kysúc a Oravy na severe krajiny a tiež Šariša na severovýchode – rieku

Torysu v obci Tichý Potok. Najvážnejšia situácia nastala na ochranných hrádzach

celého hraničného slovensko-českého úseku rieky Morava a na Váhu v lokalite Horná

Streda – Piešťany, kde bola nariadená aj evakuácia obyvateľstva, no našťastie hrádze na

slovenských tokoch vodným prívalom odolali.

Výnimočné boli aj následky tejto povodne. Prívalovými vodami bolo postihnutých 366

obcí, evakuovaných 20 tis. obyvateľov, zaplavených bolo 23 tis. ha poľnohospodárskej

pôdy, poškodené boli toky, železnice, mosty a cesty. [6]

Rok 1998

Prvá povodňová situácia vznikla pri odchode jarných vôd v mesiacoch apríl a máj v

dôsledku intenzívnych zrážok v oblasti východných Karpát, kde došlo k vzostupu

hladín vodných tokov Latorica, Bodrog a Tisa.

Ďalšia povodňová aktivita v roku 1998 trvala od 10. júla do 31. augusta a mala niekoľko

fáz, vyvolaných miestnymi búrkami a výdatnými zrážkami. Najprv došlo k stúpnutiu

hladín Laborca, Latorice a Tisy. 20. júla zasiahli intenzívne búrky juhovýchod

Levočských vrchov – horné povodie Malej Svinky a svojim okrajom aj povodie Torysy

a Hornádu.

Z búrkového lejaku – prietrže mračien napršalo v oblasti hornej časti Svinky v priebehu

jednej hodiny viac ako 100 mm zrážok. Na horných úsekoch v oblastiach najviac

postihnutých povodňou je možné túto povodeň oklasifikovať ako 1000-ročnú. Z

pokojných riečok v uvedenej oblasti, ktoré tečú obyčajne v koryte širokom asi 2 m, sa v

krátkom časovom úseku stal nezvládnuteľný živel so 6 - 7 m hĺbkou a asi 50 m šírkou.

Vo večerných a nočných hodinách dňa 20. 7. 1998 sa voda valila z okolitých kopcov a v

údolí zaplavila dediny Jarovnice, Renčišov, Uzovské Pekľany, Dubovica, Vysoká,

Ražňany, Hermanovce, Lažany, Bertotovce, Chminianska Nová Ves, Fričovce, Široké a

Obišovce. Povodeň zasiahla 62 obcí. Najviac postihnutými boli Renčišov, Dubovica,

Uzovské Pekľany, Jarovnice (obr.1-3. Najtragickejším následkom tejto povodne bola

strata 50 ľudských životov v obci Jarovnice.

25

Obr.1 Povodeň Jarovnice 1998, [14] Obr.2 Povodeň Jarovnice 1998, [14]

Obr.3 Povodeň Uzovské Pekľany 1998, [14]

Ďalšia povodňová situácia nastala v dňoch 2.10. až 2.12.1998. Začiatkom novembra po

dlhotrvajúcich a výdatných zrážkach došlo k stúpnutiu hladín v povodí Bodrogu.

Situácia bola dramatická najmä na Uhu v Lekárovciach, kde počas 18 hodín stúpla

hladina o 8 metrov, na 1060 cm. Voda v Lekárovciach začala prelievať oporné múry,

súčasne aj ľavostrannú ochrannú hrádzu pri štátnej hranici s Ukrajinou. Táto situácia si

vynútila umelé prerušenie hrádze. Odstrelom sa vytvorili dve umelé prietrže v

ľavostrannej ochrannej hrádzi, ktoré odľahčili prietok koryta Uhu do odvodňovacieho

kanálového systému k čerpacej stanici Čičarovce a zabránili zaplaveniu ohrozených

obcí.

Povodňové aktivity II. a III. stupňa trvali v tejto oblasti takmer pol roka - 161 dní. [6]

Rok 1999

V dôsledku výdatných zrážok nastala povodňová situácia v mesiaci júni 1999 na

vodných tokoch v západnej a strednej časti Slovenska. Najhoršia situácia bola v Šahách,

v dôsledku preliatia čistiarne odpadových vôd došlo k zaplaveniu mesta.

26

Vážna povodňová situácia nastala na tokoch Ipľa, Hrona, Myjavy, Nitry, Žitavy a na

prítokoch Váhu - Rajčianky, Čierňanky a Varínky v Žilinskom kraji.

V júni prietrž mračien v povodí toku Varínka a jeho drobných prítokov spôsobila znovu

prudké stúpnutie hladín a zaplavenie intravilánov obcí Stráža, Krasňany, Dolná Tižina,

Lutiše, Terchová a Prečín. 

13. júla zasiahla povodňová vlna mesto Krupina, keď prietoky Krupinice dosahovali

úroveň Q1000.

Bolo postihnutých 195 miest a obcí, zaplavených takmer 58 000 ha poľnohospodárskej

pôdy, boli poškodené mosty a komunikácie. [6]

Rok 2000

Povodňová situácia na jar roku 2000 zasiahla na severe rieku Kysucu, na juhozápade

Nitru a najmä východ republiky. Odtok vody zo snehu začal už v polovici februára a

prebiehal v štyroch fázach so stúpajúcou intenzitou. Na Tise, Bodrogu a Latorici trvali

povodňové situácie prakticky tri mesiace. Stretávaním sa viacnásobných kulminácií

povodňových vĺn došlo na dolnej Tise a Bodrogu k prekročeniu úrovne hladiny Q100.

V dôsledku vysokého stavu Tisy na maďarskom území sa spomalil odtok z povodia

Bodrogu a bolo treba zadržať vodu v poldri Beša a v retenčných priestoroch nádrží

Veľká Domaša a Zemplínska Šírava.

Počas povodňovej situácie bolo do nádrží v povodí Bodrogu zachytených celkom 220,4

mil. m3 vody, z toho v Zemplínskej Šírave 117,00 mil. m3, vo Veľkej Domaši 51,0 mil.

m3, v Starine 11,0 mil. m3 a v poldri Beša 41,4 mil. m3. [6]

Rok 2001

Pri odchode jarných vôd bola zaznamenaná zvýšená povodňová aktivita na východnom

Slovensku.

V júli výdatná búrková činnosť na severnom a severovýchodnom Slovensku zapríčinila

prudké lokálne vzostupy hladín menších tokov. Búrky s prietržou mračien sa

vyskytovali denne a postihovali jednotlivé obce na malých tokoch, najmä v Prešovskom

kraji v horných úsekoch tokov Poprad, Hornád, Ondava, Topľa, Laborec a Torysa.

Povodňou boli zasiahnuté aj niektoré obce v Žilinskom kraji a v Banskobystrickom

kraji. Napriek tomu, že išlo len o krátke lokálne vybreženia tokov, vzhľadom na náhly

vzostup hladín a rýchly priebeh povodňovej vlny - typický pre drobné vodné toky v

bystrinnej oblasti, povodne spôsobili škody na majetku občanov a obcí.

Krátkodobo sa v tomto období dosiahol III. stupeň povodňovej aktivity na riekach

Orava, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa a Poprad. Veľké vodné nádrže Liptovská Mara,

27

Orava, Domaša a Zemplínska Šírava osvedčili svoje pozitívne protipovodňové funkcie a

svojím retenčným objemom výrazne transformovali povodňové prietoky na neškodnú

mieru. [6]

Rok 2002

Po silných mrazoch došlo v januári k náhlemu otepleniu. Rýchle topenie snehu a

uvoľňovanie ľadov zapríčinilo vznik ľadochodu a ľadových zátarasov pri súčasnom

stúpnutí hladín na rieke Morava, na prítokoch Váhu a na rieke Hron.

V marci sa na Dunaji vyskytla z hydrologického hľadiska významná povodeň, ktorá

bola spôsobená výdatnými zrážkami v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Dunaj v

Devíne kulminoval pri hladine 829 cm a 8 644 m3/s. Bol vyhlásený II. stupeň

povodňovej aktivity na úsekoch riek Bodrog, Torysa, Topľa, Trnávka, Latorica.

V máji spôsobili intenzívne búrkové zrážky rozvodnenie drobných tokov a zaplavenie

niektorých obcí v Bardejovskom okrese a v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča.

V júli sa situácia zopakovala v tých istých okresoch a niekde aj v tých istých obciach.

Prívalovými búrkovými dažďami boli postihnuté obce v okresoch Čadca, Brezno a

Levoča. Obzvlášť nebezpečná situácia nastala na toku Čierny Hron v Čiernom Balogu v

okrese Brezno, kde si povodeň vyžiadala jednu ľudskú obeť a na toku Hutná v

Ľubietovej. V auguste po opakovaných búrkových intenzívnych zrážkach

došlo k vyliatiu Kabátovského potoka v Brezne. Taktiež boli postihnuté viaceré obce

v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

Intenzívne zrážky začiatkom augusta na území Nemecka a Rakúska dramaticky

ovplyvnili hladinu Dunaja na území Slovenska. Podľa prvých predpovedí hrozilo

zaplavenie intravilánu Bratislavy, no transformáciou povodňovej vlny ešte pred naším

územím, včasným vykonaním protipovodňových zabezpečovacích prác a dobrou

manipuláciou na sústave vodných diel Gabčíkovo, bol udržaný prietok v

medzihrádzových priestoroch. Kulminácia Dunaja nastala v Devíne 16. augusta o 02,00

hod. pri hladine 945 cm a prietoku 10500 m3/s. Vysoká hladina Dunaja spôsobila spätné

vzdutie všetkých prítokov. Najvážnejší stav bol na dolnom úseku rieky Morava, kde

došlo k čiastočnému zaplaveniu miestnych častí Devínska Nová Ves a Devín

(obr.4). [6]

Rok 2003

Rok 2003 bol z celkového pohľadu povodňových stavov aj následkov najmiernejší za

posledných 5 rokov. V dôsledku vyšších zrážok a zamrznutej pôdy došlo k stúpnutiu

prietokov na tokoch v okresoch Púchov a Žilina s lokálnymi povodňovými škodami.

28

Obr.4 Povodeň Devín 2002, [5]

Druhá vlna nebezpečného chodu ľadov nastala v marci na rieke Hornád v Spišskej

Novej Vsi a na rieke Poprad. Menšie povodne spôsobené prietržami mračien sa vyskytli

začiatkom leta na toku Dúbrava, v intraviláne obce Koválovec a na východe v okrese

Levoča, Spišská Nová Ves a v druhej polovici leta na toku Šibská voda v Bardejove aj

nad obcou Nižný Klatov v okrese Košice . [6]

Rok 2004

Vo februári bola zaznamenaná povodňová aktivita na rieke Morave a dolnej Nitre.

Ľadové zátarasy spôsobili vybreženie vôd na toku Štiavnica a na rieke Hron.

V júni sa vyliali ľavostranné prítoky Váhu pri Piešťanoch. Koncom júla po

dlhotrvajúcich dažďoch vysokej intenzity boli povodne v celom povodí Popradu,

Hornádu, Torysy, Tople a Ondavy. Najkritickejšia povodňová situácia vznikla v júli na

rieke Ondava, kde pri stúpaní hladiny vody došlo k preliatiu a následnej deštrukcii

ľavobrežnej hrádze so šírkou otvoru cca 30 m, pričom neskôr sa prietrž rozšírila na cca

200 m. Došlo k rýchlemu zatopeniu kanálov a čerpacej stanice Ladislav, neskôr voda

postupne zaliala plochu približne 3 500 ha. Situácia si vynútila evakuáciu časti občanov

zaplavenej obce Malčice. [6]

Rok 2005

V roku 2005 bolo na Slovensku celkove 122 dní, v ktorých bol dosiahnutý minimálne prvý stupeň povodňovej aktivity (tabuľka č.1). Od roku 1990 je to druhý najvyšší počet dní so stupňom povodňovej aktivity. Najväčší počet, 113 dní v roku, v ktorých bol dosiahnutý povodňový stupeň od prvého po tretí, bol zaznamenaný opäť vo východoslovenskom regióne (tabuľka č.1).

29

Prvá povodňová situácia v roku 2005 sa vyskytla v severoslovenskom regióne v marci. Na strednom Slovensku sa povodňové situácie vyskytli v marci, apríli, máji a decembri. Výrazné oteplenie spojené so zrážkovou činnosťou spôsobilo topenie sa snehových zásob a následne náhly vzostup vodných hladín na tokoch severozápadného Slovenska. Boli prekročené prvé stupne povodňovej aktivity na Kysuci v Čadci, v Kysuckom Novom Meste, na Vláre v Hornom Srní bol prekročený druhý stupeň povodňovej aktivity.V posledných marcových dňoch zrážky ovplyvnili hydrologickú situáciu na Turci. Turiec v Martine presiahol prvý stupeň povodňovej aktivity. V poslednej augustovej dekáde intenzívna zrážková činnosť spôsobila zvýšené hladiny na tokoch severozápadného Slovenska. Najviac boli zrážkovým pásmom zasiahnuté Kysuce. Na toku Kysuca v Čadci bol prekročený druhý a v Kysuckom Novom Meste prvý stupeň povodňovej aktivity. [19]Tabuľka č.1 Štatistický prehľad o počte dní s 1. 2. a 3. stupňom povodňovej aktivity v rokuv hydroprognóznych staniciach v jednotlivých regiónoch v rokoch 1990-2007 [14]

30

Rok 2006

V roku 2006 bolo na Slovensku celkovo 103 dní, v ktorých bol dosiahnutý minimálne prvý stupeň povodňovej aktivity (tabuľka č.1). Rok 2006 bol z hľadiska vodnosti nadpriemerný. Zaujímavosťou bolo, že väčšina povodňových situácií bola zaznamenaná v 1. polroku, okrem menších povodňových epizód v júli v Bratislave, v auguste v Košiciach a novembri v Žiline.Pre západné Slovensko z hydrologického hodnotenia bol najvýznamnejším mesiacom marec a apríl, bol zaznamený najvyšší počet dní so stupňami povodňovej aktivity. Najviac k tomu prispela rieka Morava. Kulminačný prietok, ktorý bol zaznamenaný v stanici Záhorská Ves dosiahol historickú hodnotu Q100.

31

Na Dunaji v tomto období bol zaznamenaný I. až III. stupeň povodňovej aktivity. Povodňová situácia zasiahla aj povodie Nitry a dolného Váhu, kde bol zaznamenaný I. až III. stupeň povodňovej aktivity v dôsledku topenia snehu a bohatých prítokov z malých Karpát. Pre severné Slovensko boli z hydrologického hľadiska zaujímavé mesiace marec, apríl, jún.Na strednom Slovensku bola situácia podobná. V ďalšom polroku neboli v tomto regióne zaznamenané žiadne výrazné vzostupy vodných hladín.Najvýraznejšie sa povodňové situácie opakovali na tokoch východného Slovenska, kde bolo 88 dní s dosiahnutím I. až III. stupňa povodňovej aktivity. Najvýznamnejším mesiacom z hľadiska vodnosti bol mesiac marec a apríl, kde na všetkých hlavných tokoch východného Slovenska bolo zaznamenané prekročenie hladín od prvého po tretí stupeň povodňovej aktivity. [19]Rok 2007

Vo februári roku 2007 intenzívna zrážková činnosť vyvolala stúpnutie hladín na tokoch

Latorica a Bodrog. Táto situácia si vyžiadala vyhlásenie II. stupňa povodňovej aktivity

Ústrednou povodňovou komisiou. Obdobná situácia nastala aj v marci 2007, kde bol

znovu na Latorici vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity.

V priebehu letného obdobia roka 2007 sa vyskytli povodne prevažne v dôsledku

intenzívnej zrážkovej činnosti počas krátkeho obdobia – tzv. prívalové zrážky.

Prívalová voda zaplavila poľnohospodárske pozemky, záhrady, suterény rodinných

domov, domové studne, žumpy, chodníky, miestne komunikácie a štátne cesty. Došlo

k poškodeniu mostových objektov a lávok.

V dôsledku dlhotrvajúcich dažďových zrážok v septembri 2007 došlo k vystúpeniu

vody z koryta vodného toku Kysuca a jej prítokov a k následnému zaplaveniu územia.

Povodňová situácia bola ďalej charakteristická prívalovými vodami u miestnych

vodných tokov, ktoré boli spôsobené extrémnou zrážkovou činnosťou a nestačili

odvádzať vodu z postihnutého územia, dochádzalo k vybrežovaniu a podmývaniu

brehov potokov. Následkami povodňovej situácie v jednotlivých katastroch obcí došlo

k poškodeniu miestnych komunikácií a pilierov mostov, brehových opevnení vodných

32

tokov, k zníženiu prietočnosti vodných tokov naplaveninami a zosunom svahov, ktoré

ohrozovali rodinné domy. Boli zaplavené pivnice, záhrady a v menšom rozsahu i obytné

domy občanov.

Najviac postihnutým počas povodní v roku 2007 bol sever Slovenska. V Žilinskom kraji

bolo povodňami postihnutých 33 obcí, v Prešovskom kraji 19 obcí. V Žilinskom kraji

bolo povodňami postihnutých 2103 obyvateľov. Povodne v tomto období celkovo

zaplavili územie o výmere 339,54 ha. Náklady na výkon záchranných prác v roku 2007

dosiahli 9 092 100 Sk, v Žilinskom kraji boli vyčíslené na 6 061 000 Sk a v Prešovskom

kraji na 2 105 953 Sk.

Najväčšie škody spôsobili povodne v roku 2007 predovšetkým na majetku obcí

Žilinského kraja 40 327 000 Sk, z toho až 32 622 000 Sk na cestách a mostoch. Celkové

náklady a škody spôsobené povodňami v roku 2007 teda predstavujú 120 711 760 Sk,

z toho náklady na povodňové záchranné práce 9 092 100 Sk, náklady na povodňové

zabezpečovacie práce 6 392 660 Sk, poškodené a narušené protipovodňové opatrenia na

vodných tokoch 30 315 000 Sk a škody na majetku vo výške 74 912 000 Sk. [5]

(Porovnaj tabuľka č.2 a graf č.1). Tabuľka č.2 Finančné následky povodní v rokoch 2001-2006 [13]

Rok výskytu povodne

Povodňou postihnuté

obce a mestá

Zaplavené územia

v ha

Škody pri povodniach

v mil.Sk

Náklady na

záchranné práce

v mil.Sk

Náklady na

zabezpečo-vacie práce

v mil.Sk

Náklady a škody celkom v mil.Sk

2001 379 22 993,0 1 960,6 57,10 32,1 2 049,802002 156 8 678,0 1 525,7 58,10 50,1 1 639,902003 41 744,0 43,9 5,69 4,2 53,792004 350 13 717,0 1 057,4 37,23 103,4 1 198,042005 237 9 236,8 800,5 67,82 80,6 948,922006 512 30 729,7 2 425,9 180,35 193,4 2 799,64

Graf č.1 Finančné následky povodní v rokoch 2001-2006 [13]

33

34

5 ANALÝZA PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍ NA RIEKE VÁH

5.1 VODNÉ TOKY OKRESU ŽILINA

Najvýznamnejšie vodné toky, ktoré pretekajú územím okresu Žilina a ktoré svojím

objemovým prietokom môžu v prípade povodní spôsobiť rozsiahle zaplavenie územia

sú: Váh

– najvodnatejší mesiac apríl – 182m3/s

– najmenšia vodnatosť – január – 51,6 m3/s

– doteraz zameraný max. prietok 2000 m3/s v auguste 1925

– teplotný režim: zámrzy v januári a februári

Kysuca

– najvodnatejší mesiac marec – 30,7 m3/s

– najmenšia vodnatosť – január – 10,47 m3/s

– doteraz zameraný max.prietok 850 m3/s v júni 1957

– min. prietok 0,840 m3/s v septembri 1944

– teplotný režim: zámrzy od tretej dekády novembra do konca marca

Rajčianka

– najvodnatejší mesiac apríl – 8,98 m3/s

– najmenšia vodnatosť – september 2,98 m3/s

– doteraz zameraný max. prietok 109,55 m3/s v decembri 1976

– min. prietok 0,555 m3/s v auguste 1992

– teplotný režim: zámrzy od tretej dekády novembra do polovice marca

Varínka

– najvodnatejší mesiac – apríl – 10,98 m3/s

– najmenšia vodnatosť – september – 3,98 m3/s

– doteraz zameraný max. prietok – 109,55 m3/s v decembri 1962

– min. prietok 0,645 m3/s v auguste 1992

– teplotný režim: zámrzy od tretej dekády novembra do polovice marca

[15]

35

5.2 PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA NA RIEKE VÁH

Meno rieky Váh pochádza z latinského vagus - túlavý, blúdiaci, pretože často menil

svoje koryto, o čom svedčí existencia nánosov. Váh je najvýznamnejšou a najdlhšou

slovenskou riekou. Vzniká v tatranskej oblasti sútokom Bieleho a Čierneho Váhu a pri

Komárne sa vlieva do Dunaja. Dĺžka je 403 km. Rozlohou 19 696 km2 je najväčším

povodím na Slovensku. Ročne odtečie z územia rieky 5,4 mil. m3 vody a riečna sieť v

území zahrňuje dĺžku vodných tokov skoro 16 000 km. Váh má veľa prítokov a povodie

Váhu sa na celoslovenskej vodnatosti podiela 37 %. [6]

Rieka Váh svojím objemovým prietokom môže spôsobiť najväčšie škody v okrese

Žilina. Z hľadiska protipovodňovej ochrany mesta Žilina boli najzávažnejšie opatrenia

proti povodniam vykonané pri výstavbe Vodného diela Žilina.

Vodné dielo Žilina je vodná elektráreň na rieke Váh nad mestom Žilina (Obr. 5 ).

Obr.č.5 Vodné dielo Žilina [2]

Bolo uvedené do prevádzky v rokoch 1997-1998. Má dva hydroagregáty s celkovým

výkonom 72 MW (2x36 MW).

36

Parametre Vodného diela Žilina:

Hydrouzol: 2 kaplanove turbíny, priemer obežného kolesa 4850 mm, hltnosť turbín 2 x

150 m3/s, priemerný spád na turbíny 24,1 m, inštalovaný výkon spolu 72 MW, ročná

výroba 173 GWh elektrickej energie.

Hať: 3 haťové polia o šírke 3 x 12 m, hradiaca výška segmentu 11,0 m, klapky 3,3 m,

celková výška uzáveru 14,7 m, ovládanie hydraulicky.

Vodná nádrž: dĺžka nádrže 7,5 km, šírka nádrže 250 – 600 m, celkový objem nádrže

18,15 mil. m3, kolísanie vodnej nádrže za prevádzky 1,7 m, kóta maximálnej hladiny

vody 352 m.n.m., hrádza nádrže maximálna výška 15 m, šírka koruny 6 m, šírka

komunikácie 4,5 m, je tesnená fóliou naviazanou na podzemnú tesniacu stenu, prietoky

Váhu v Mojši, Qr priem = 35,6 m3/s, Q100 = 2140 m3/s.

Náhradný biokoridor: celková dĺžka asi 9 km, prevádzkový prietok 2,0 – 8,0 m3/s,

priečny profil lichobežníkový so šírkou dna 5,0 m.

Pri výstavbe VD bola zaplavená takmer celá časť zástavby žilinskej mestskej časti

Mojšova Lúčka, celá miestna časť Hruštiny a tri domy v obci Mojš. Namiesto

zaplavených domov boli vybudované nové domy prevažne v Mojšovej Lúčke. Medzi

mestskou časťou Mojšova Lúčka a obcou Mojš bola vybudovaná oceľová mostná

konštrukcia pre peších ponad VD namiesto starej lávky ponad rieku Váh. Do obce Mojš

bola vybudovaná povedľa hrádze nová cesta zo Žiliny. Z pôvodnej starej zástavby v

mestskej časti Mojšovej Lúčky, bývalej samostatnej obci, zostalo blízko VD len

niekoľko domov a kaplnka. Miestna časť Hruštiny, ktorá patrila do katastra Žiliny,

zanikla úplne. Pamiatkou na ňu zostala len malá prícestná kaplnka na Šibeniciach,

odkiaľ schádzala cesta do Hruštín pri rieke Váh. Stará cesta zo Žiliny do Martina viedla

pôvodne cez Hruštiny a starú zástavbu v Mojšovej Lúčke. Pri výstavbe VD bola

zaplavená. Namiesto nej je vybudovaná cykloturistická trasa, ktorá samozrejme nevedie

v polohe pôvodnej cesty. Správcom i prevádzkovateľom celého diela je

Vodohospodárska výstavba Bratislava, š. p.

Pri výstavbe Vodného diela Žilina bolo upravené koryto Váhu:

– prehĺbenie Váhu: prehĺbenie dna koryta Váhu pod elektrárňou o 11 m, pod

Dubňom o 3-4 m, šírka dna koryta 45 m, upravené koryto vyhovuje

podmienkam vodnej dopravy, dĺžka prehĺbeného koryta Váhu je 5750 m,

– zvýšený ľavý breh Váhu – ľavobrežná.

37

Vplyv Vodného diela Žilina na protipovodňovú ochranu Žiliny

Výstavbou Vodného diela Žilina spolu s úpravami koryta rieky Váh je Žilina ochránená

pred prietokmi Q100 a Q 1000.

Je ochránená pred ľadochodmi – pri odstavení nádrže Lipovec sa tvorili na Váhu ľady

a sriene, po spustení Lipovca sa ľady pohli a zachytili sa na najkritickejšom mieste, na

Budatínskom moste. Voda vytápala objekty od sútoku Váhu a Kysuce. V súčasnej dobe

sa ľadochody zachytia na Strečne, kde podplávajú pod ľadovú pokrývku vodnej nádrže,

kde sa rozpustia.

V dôsledku možného rozkyvu vodnej hladiny o 1,7 m, čo predstavuje zhruba objem 4

mil. m3 , môže vodné dielo spĺňať funkciu retenčnej nádrže.

Ďalej je možné cez vodné dielo regulovať odtok postupným prepúšťaním a tým

eliminovať riziko vzniku povodní.

Pri deštrukcii vodného diela Liptovská Mara alebo Orava je čas dotoku prielomovej

vlny približne tri hodiny. Za túto dobu je možné vyprázdniť vodné dielo Žilina na

takmer polovičný objem a tým čiastočne zachytiť silu prielomovej vlny.

Existencia VD Žilina však predstavuje aj nebezpečenstvo. Pri porušení priehrad, hrádzí

dochádza k uvoľneniu veľkého množstva akumulovanej vody a vzniku prielomovej

vlny. Preto sa opatrenia na zníženie rizík stávajú súčasťou prevádzkovania vodného

diela. Celé povodie rieky Váh v Žilinskom okrese sa nachádza v zátopovej oblasti pod

VD Liptovská Mara a Orava, časť územia sa nachádza v záplavovej oblasti od VD

Žilina, Hričov a Nová Bystrica.

Ohrozenie od VD Žilina

Tabuľka č.3 Obce zasiahnuté prielomovou vlnou - vodné dielo Žilina [15 ]

Obec Zasiahnutá časť obce [%]

Počet zasiahnutých obyvateľov

Teplička nad Váhom 40 1 500 Žilina 20 18 000 Divinka 10 500 Horný Hričov 90 150 Kotešová 10 170 Bytča 10 1200 Predmier 20 270 Rašov - Maršová 10 62

38

Vo vyhodnotení ohrozenia územia od vodného diela Žilina boli riešené tri alternatívy

vzniku poruchy na vodnom diele.

1. Porušenie objektu hate

2. Porušenie pravostrannej hrádze pri objekte vodnej elektrárne

3. Porušenie pravostrannej hrádze pri obci Mojš

Ako najhoršia bola vyhodnotená prvá alternatíva, kedy dôjde k zaplaveniu niekoľkých

sídiel. K zaplaveniu mesta Žiliny nedôjde vďaka prehĺbeniu koryta Váhu pod VD.

Autonómny systém varovania a vyrozumenia

Autonómny systém varovania a vyrozumenia (ASVaV) pre vodné dielo Žilina slúži na

varovanie a vyrozumenie obyvateľstva, orgánov a organizácií pred účinkami

prielomovej vlny po vzniku mimoriadnej udalosti na VD.

ASVaV má za úlohu monitorovať javy, ktoré rozhodujúcim spôsobom môžu

signalizovať takú poruchu objektov VD, ktorá má za následok haváriu diela a ohrozenie

územia pod VD prívalovou vlnou. Skladá sa z častí:

– Havarijný monitorovací systém – tento zabezpečuje zber a vyhodnocovanie

meraných údajov z dôležitých vybraných objektov diela. Automaticky

signalizuje prekročenie vybraných varovných hodnôt, analyzuje vzniknutú

situáciu a v prípade bezprostredného ohrozenia zabezpečuje aktiváciu

prostriedkov pre varovanie a vyrozumenie – varovný signál sirény 6 minútový

stály tón, doplnený slovnou inštrukciou „Pozor ohrozenie vodou“ opakuje sa 3

krát.

– Systém varovania a vyrozumenia – pozostáva z prostriedkov varovania,

poplachová siréna umiestnená na vodnom diele, ako aj zo sirén umiestnených na

miestach, ktoré sú v dosahu prielomovej vlny do jednej hodiny od jej vzniku

a z prostriedkov vyrozumenia. Vyrozumením sa zabezpečuje odovzdanie slovnej

informácie o vzniku prielomovej vlny územným orgánom a dotknutým

organizáciám. Sirény svojím signálom pokrývajú celé dotknuté územie.

39

6 NÁVRH OPATRENÍ NA PROTIPOVODŇOVÚ OCHRANU

Povodňové situácie, ktoré môžu nastať na území Žilinského regiónu, majú zväčša

miestny - lokálny charakter. V prípade povodňových situácií sú tieto riešené v súlade s

povodňovými plánmi. Pre región Žiliny by som odporučila nasledovné protipovodňové

opatrenia:

1. Zvyšovanie retenčnej schopnosti územia a spomalenie odtoku

Medzi prvé preventívne opatrenie na zlepšenie protipovodňovej ochrany nielen

Žilinského regiónu by som navrhovala zvýšenie prirodzenej retenčnej schopnosti

územia a spomalenie odtoku. Retenčná schopnosť územia v Žilinskom regióne sa

zhoršuje v dôsledku plošného výrubu lesov, zhoršenej kvality pôdy a radikálnou

výstavbou.

Už prvé výsledky výskumu preukázali priaznivý vplyv lesa na odtok vody, ktorý sa

prejavuje vo vyrovnávaní extrémov, predovšetkým v znižovaní extrémne veľkých

povodňových prietokov. Lesný porast okrem toho, že má mimoriadnu schopnosť

zadržiavať zrážkovú vodu, čiže spomaľuje povrchový odtok, plní ešte iné dôležité

funkcie. Prirodzené lesy rôzneho druhového zloženia majú retenčnú schopnosť

porovnateľnú s vodnými nádržami. Ochranný účinok lesného porastu nespočíva len v

spomalení plošného odtoku, ale aj spevňuje pôdu, čiže zabraňuje erózií.

Okrem obnovy prirodzených lesov má veľký vplyv na zväčšenie retenčnej schopnosti

územia aj vykosenie zarastených horských lúk a bývalých pasienkov. Vysoká tráva na

lúkach plní funkciu strechy, voda ktorá na takéto lúky spadne stečie ako po slamenej

streche. [17]

Treba zastaviť vznik nových rozľahlých nepriepustných povrchov, ktoré sprevádzajú

výstavbu obchodných, priemyselných, administratívnych a iných centier. Na

veľkoplošných parkoviskách požadovať aspoň vsakovacie polovegetačné pásy, ktoré by

nielen zadržali vodu ale aj zmenili mikroklímu. Veľké množstvá ďažďovej vody zo

striech rozľahlých stavieb neodvádzať len do verejnej kanalizácie, ale treba preveriť aj

možnosť vytvárania retenčných zasakovacích nádržiek a jazierok. Pri rekonštrukcii

námestí, peších zón alebo veľkoplošných parkovísk požadovať použitie dlažieb alebo

iných perforovaných materiálov na zvýšenie vsakovania zrážkových vôd.

40

2. Úprava koryta riek a stavanie ochranných hrádzi

Úprava koryta riek, spevňovanie ich brehov a stavanie ochranných hrádzí, je v súčasnej

dobe najvyužívanejšie protipovodňové opatrenie na našom území, ako aj v Žilinskom

regióne. Ochranné hrádze sú objekty, ktoré vymedzujú priestor povodňových prietokov

na vodných tokoch. Koryta riek sa zvyčajne upravujú na prietok Q100. Protipovodňové

múry chránia intravilány obcí a miest pred vyliatím vody z koryta vodných tokov.

Budované sú väčšinou tak, že v prípade nebezpečenstva vyliatia vody z koryta, sa dajú

zväčšiť do výšky pomocou pieskových vriec.

3. Predpovedný systém POVAPSYS ako prostriedok protipovodňovej

ochrany

Dôležitou súčasťou povodňovej ochrany je aj predpovedný systém POVAPSYS, ktorý

zastrešuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Systém ešte nie je kompletne

dobudovaný, ale už je v prevádzke. Operatívne a meracie stanice poskytujú údaje o

výške hladiny na všetkých vodných tokoch v Žilinskom regióne. Je to jedinečný systém

predvídania a varovania pred nebezpečenstvom povodne.

41

7 ZÁVER

Povodeň je jav prejavujúci sa náhlym a veľmi výrazným zvýšením prietoku vo vodnom toku, často spojeným so zaplavením priľahlého územia. Od roku 1996 je naše územie každoročne postihované povodňami, ktoré

spôsobili obrovské škody na majetku, ohrozovali život ľudí žijúcich na územiach

postihovaných povodňami, dokonca spôsobili straty na ľudských životoch. Podľa

predpovedí klimatológov nás budú povodne sužovať aj naďalej.

Vláda ako dôsledok katastrofálnych povodní na konci deväťdesiatich rokov prijala

„Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“. Program obsahuje celý komplex

protipovodňových opatrení krátkodobých, strednodobých a dlhodobých. V rámci

realizácie programu bol prijatý zákon o ochrane pred povodňami, bol spustený

predpovedný systém POVAPSYS, jeho realizácia však nie je ukončená. Technické

opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v programe zaostávajú s plnením z finančných dôvodov.

Súčasná vodohospodárska politika sa zameriava hlavne na riešenie a elimináciu

následkov povodní. Vo veľkej miere tak konzumuje zdroje potrebné na odstránenie

príčin vzniku povodní.

Moja bakalárska práca analyzuje protipovodňové opatrenia na rieke Váh so zameraním

na región Žilina. Najväčším prínosom z hľadiska protipovodňovej ochrany regiónu bola

výstavba VD Žilina. Na druhej strane treba pripomenúť, že VD Žilina predstavuje

z hľadiska protipovodňovej ochrany aj hrozbu. Aj keď táto hrozba je právnymi

úpravami, ktoré boli prijaté a uvedené do praxe spolu s VD, eliminovaná na najmenšiu

mieru, predsa to riziko tu existuje.

Ako najvhodnejšia ochrana pred povodňami sa ponúka kombinácia rôznych

technických aj netechnických (krajinnoekologických) opatrení, na ktorých by sa mali

podielať všetci užívatelia územia.

42

8 LITERATÚRA

[1] HORVÁTOVÁ Blažena.2003. Povodeň to nie je len veľká voda. Bratislava:VEDA

2003.

[2] Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica.

<http://www.svp.sk>

[3] Obec Ražňany.1998. Fotogaléria.

<http:// www.raznany.sk/images/ >

[4] Rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

<http://www.nrsr.sk/>

[5] Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

<http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/20698>

[6] Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica. Povodne.

<http://www.svp.sk/svp/default.asp?id=33&mnu=10>

[7] Rokovania Vlády Slovenskej republiky.

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/386E07C /Zdroj.html>

[8] Portál o životnom prostredí. Správy o životnom prostredí.

<http:// enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/svk01s_hava.pdf >

[9] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Povodne.

<http://www.minv.sk/povodne/priebeh.htm>

[10] Ministerstvo životného prostredia SR. Operačný program ŽP.

<http://www.opzp.sk>

[11] Zákon NR SR č. 666/2004 Z.z. z 27.októbra 2004 o ochrane pred povodňami.

[12] Ministerstvo ŽP SR. 2000. Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010.

<http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/8803>

[13] MP SR - MŽP SR. Správy o povodniach na vodných tokoch v SR 2001 – 2006.

< http://www.land.gov.sk/>

[14] Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava.2007. Povodňová správa za rok

2007.

<http://www.shmu.sk>

[15] Okresný úrad v Žiline. 2003. Výpis z analýzy územia okresu Žilina pre prípad

vzniku mimoriadnych udalostí. Žilina 2003.

[16] CIBULKOVÁ Miroslava. 2002. Foto Sme.

[17] Ing. Zdenko Leja - Ing. Vladimír Čička. Zvyšovanie retenčnej schopnosti územia.

43

< http://labrisk.vsb.cz/cz/kmvp2005/Leja_2.pdf>

[18] Ministerstvo životného prostredia SR – Koncepcia vodohospodárskej politiky do

roku 2015

<http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5382&o_id=6557>

[19] Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava.

<http://www.shmu.sk>

44